SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010

Transcription

1 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 OBSAH slovo prezidenta asociácie technických diagnostikov slovenskej republiky Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. 2 ak sa chce zbierať úroda, musí sa vynaložiť veľa úsilia Ing. Viera Peťková, PhD. 3 bezpečnosť a údržba kampaň eú, dobrá prax Ing. Laurencia Jančurová 4 Šéfredaktor: Hlavný redaktor: Redakčná rada: Recenzenti: Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD. Dr. H.c mult. Prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. doc. Ing. František Helebrant, CSc. prof. Ing. Jozef Balla, CSc. Ing. Viera Peťková, PhD. prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD. doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. RNDr. Ondrej Valent, CSc. Ing. Peter Tirinda, CSc. Ing. Jiří Svoboda Ing. Milan Baranec Dr. H.c mult. Prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. prof. Ing. Václav Legát, DrSc. prof. Ing. Jozef Balla, CSc. prof. Ing. Aurel Sloboda, PhD. prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD. doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. doc. Ing. Vladimír Stuchlý, CSc. Ing. Viera Peťková, PhD. Ing. Ján Puškáš Ing. Radovan Hudák, PhD. Ing. Peter Tirinda, PhD. čo prináša revízia terminológie údržby? doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. 5 využití bezkontaktního měření teplot v technické diagnostice pásových dopravníků Ing. Vlastimil Moni doc. Ing. František Helebrant, CSc. 8 bezpečnosť a ochrana zdravia aj pri práci v diagnostike Ing. Viera Peťková, PhD. 12 revoluce v moderní údržbě RNDr. Ondrej Valent, CSc. 14 informačný obsah stacionarity signálu Ing. Tomáš Stejskal, PhD. 18 personálna a technická bezpečnosť Ing. Roman Richter, PhD. 20 použitie rastlinných olejov v elektrotechnickej praxi prof. Ing. Iraida Kolcunová, PhD. Ing. Martin Marci Ing. Lýdia Dedinská Ing. Ľudovít Csányi 28 Vydavateľ: Grafická úprava: Tlač: Rozširuje: Asociácia technických diagnostikov Slovenskej republiky Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra bezpečnosti a kvality produkcie Letná 9, Košice, tel. č.: Mgr. art. Linda Marenčíková Hi-Reklama, spol. s r. o. Komenského 11A, Košice Ing. Jana Hrabkovská sekretariát ATD SR Objednávky časopisu a inzercie prijíma vydavateľ. Za pôvodnosť, vecnú správnosť alebo záväzky ručia autori príspevkov. Plánovaná expedícia október 2010 Evidenčné číslo časopisu: 19/08 ISSN využitie vybraných vibrodiagnostických metód v monitoringu prevádzkových charakteristík strojových zariadení prof. Ing. Stanislav Fabian, CSc. RNDr. Tibor Krenický, PhD. 32 prodloužené výměny olejů osobních automobilů Vladislav Marek Ing. Ladislav Hrabec, Ph.D. 35 tribologická diagnostika prevodovkového oleja Ing. Jana Hrabkovská prof. Ing. Aurel Sloboda 38 údržba a jej vplyv na bezpečnosť jadrových elektrární Ing. Ján Puškáš Ing. Rudolf Hrivík 41 tribotechnická diagnostika olejov Ing. Milena Kureková RNDr. Radoslava Paulenková 43

2 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 slovo prezidenta asociácie technických diagnostikov slovenskej republiky Vážené dámy a páni, číslo 13 je v predstavách väčšiny občanov Slovenskej republiky spájané s niečom, čo sa nemusí podariť alebo môže priniesť neúspech, jednoducho povedané je považované za nešťastné číslo. Nemusí to ale platiť vždy a my, v rámci Asociácie technických diagnostikov Slovenskej republiky, sme o tom presvedčený, že naša 13. konferencia DIS 2010 (Diagnostika strojov)bude úspešná. Dôvodov na to by som mohol uviesť viac, ale čo považujem za dôležité pri tejto príležitosti uviesť, je úspešná tradícia tohto vedecko-technického podujatie v rámci odbornej komunity technických diagnostikov. Je to už história, ktorá dokazuje, že komunita diagnostikov má záujem o výmenu poznatkov, vzájomné stretávania sa a odbornú ale aj priateľskú komunikáciu. Som rád, že Vás v mene organizátorov, predovšetkým Asociácie technických diagnostikov Slovenskej republiky ako aj pracovníkov Katedry bezpečnosti a kvality produkcie, Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, môžem na našej konferencii DIS 2010 v nových priestoroch hotela Yasmín srdečne privítať. Dovoľte mi v tejto súvislosti vysloviť presvedčenie, že Asociácia technických diagnostikov Slovenskej republiky je už tradične vhodnou platformou pre integráciu všetkých odborníkov v oblasti technickej diagnostiky s cieľom akcelerovať jej uplatnenie v podmienkach podnikov Slovenskej republiky pri aktívnej spolupráci s partnerskými organizáciami v zahraničí ako aj firmami, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom diagnostických prístrojov a kompletných diagnostických reťazcov. nechať certifikovať aj v rámci nášho COP-u a stretávajme sa aj v budúcnosti na odborných akciách organizovaných Asociáciou technických diagnostikov v Slovenskej republike ale aj našimi partnermi v Českej republike alebo partnermi z aktívnej priemyselnej praxe. Teším na spoluprácu s Vami všetkými! Už sme si zvykli na to, že hlavnou náplňou činnosti Asociácie technických diagnostikov Slovenskej republiky ATD SR je predovšetkým neustála propagácia a popularizácia technickej diagnostiky. Je to v kontexte jej súčasti v rámci moderných metód údržby na základe najnovších poznatkov vedy a techniky práve v tejto oblasti. Počas konferencie sa vytvára odborná platforma pre výmenu skúsenosti a to tak v oblasti jej reálnej aplikácie, ako aj v oblasti teoretických princípov jednotlivých druhov diagnostických metód pre všetkých odborníkov, pre ktorých sa technická diagnostika stala záľubou a povolaním. Jednou z významných aktivít ADT SR je v súčasnosti realizovanie systému certifikácie odborného personálu COP, ktorý bude aj v budúcnosti niesť jej rukopis. Sme radi, že už máme veľkú skupinu úspešných držiteľov tohto certifikátu a veríme, že to bude aj motivácia pre ďalších odborníkov z priemyslu. Veľmi ma teší, že práve pred niekoľkými dňami sme certifikovali prvých dvoch odborníkov v oblasti tribológie, o ktorú sme rozšírili portfólio našich certifikačných aktivít ako naplňovanie dohody medzi ATD a Tribologickou spoločnosťou SR, ktorú sme podpísali v minulom roku. Práve v tejto súvislosti sa obraciam na Vás všetkých s výzvou, aby ste pokračovali v systéme svojho ďalšieho vzdelávania v súlade s trendmi v priemyselne rozvinutých krajinách. Môžeme mať lepší pocit ako keď pomocou diagnostických metód vieme povedať užívateľovi strojného zariadenia, aby konal, lebo za istý čas mu zariadenie môže havarovať a spôsobiť nehodu, poruchu a tým odstavenie zariadenia. Skúsme sa neustále vzdelávať, nebojme sa Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc prezident ATD SR 2

3 ak sa chce zbierať úroda, musí sa vynaložiť veľa úsilia Motto: Človek pozná sám seba, keď zápasí s prekážkami. A. de Saint-Exupéry Zákon prírody je jasný. Ak chceme zbierať úrodu, plodiny musíme najskôr zasiať, zalievať, hnojiť a okopávať. Inak to nie je ani v technických vedách. Aj v technike treba vynaložiť veľa úsilia, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Nedodržanie postupov môže mať rôzne dôsledky. Tisíce vedcov hľadá spôsob znižovania nákladov pre získanie vyšších ziskov. Preto nie je žiadnym prekvapením, že spoločenská organizácia, ktorou je Asociácia technických diagnostikov v Slovenskej republike (ATD SR), združujúca odborníkov z výrobných organizácií, školstva, vedy a pod., sa vyvinula práve z tejto pôdy. Systém kvality, je dynamický, dlhodobý, nikdy nekončiaci sa proces. Jeho podstata spočíva v činnosti všetkých pracovníkov na rôznych stupňoch riadenia. Certifikát kvality by mal poukazovať na splnenie požiadaviek kladených na systém manažérstva kvality, a to nielen prostredníctvom kvality produktov, ale aj celkovým nárastom efektivity práce organizácie. Súčasťou kvalitnej organizácie práce je kvalita personálu. Jedným zo spôsobov potvrdenia odbornosti je doklad z certifikácie personálu v oblasti technickej diagnostiky. Pre človeka, ktorý je zodpovedný za údržbu strojov predstavuje špičková technika ohromné výhody ovplyvňuje ekonomiku, produktivitu, kvalitu a bezpečnosť práce a to je v dnešnej dobe vysokej konkurencie na priemyselnom trhu skutočne kľúčové. Systém dia-gnostickej údržby je prvý, ktorý rešpektuje skutočný technický stav objektivizovaný metódami technickej diagnostiky. Technická diagnostika zabezpečuje predĺženie aktívnej časti technického života stroja, zvýšenie účinnosti a zníženie nákladov na jeho prevádzku a údržbu. Metódy technickej diagnostiky zamerané na proaktívnu spoľahlivostnú údržbu sú najvyšším stupňom, ktoré sa sústreďujú na príčiny a nie na symtómy opotrebenia. V súčasnej dobe existuje niekoľko diagnostických metód, ktoré prispievajú k eliminovaniu strát. Výber spôsobu a metódy merania závisí od druhu meraného zariadenia. Monitorovanie stavu a diagnostika strojov sú integrálne súčasti efektívneho programu údržby, stále viac sa presadzujúce vo všetkých moderných technológiách. Medzi cieľmi, ktoré si pre svoju činnosť vytýčila ATD SR už pri svojom vzniku v roku 1995, bolo zorganizovanie resp. iniciovanie vzniku uceleného systému vzdelávania a ove-rovania spôsobilosti pracovníkov v oblasti technickej diagnostiky. S týmto námetom vystúpili najmä pracovníci, ktorí svojim profesijným zameraním prichádzali do styku s veľkými zložitými strojmi a zariadeniami. K tomu bolo potrebné zabezpečiť zodpovedajúci kvalifikovaný personál so systematickým zvyšovaním jeho kvalifikácie v certifikačnom systéme. Certifikácia osôb je jedným z prostriedkov poskytovania záruky, že certifikovaná osoba spĺňa požiadavky kvalifikovanosti, odbornosti a spoľahlivosti informácií o danom zariadení. Certifikácia je nezávislé, nestranné, odborné posúdenie znakov či vlastností definovaných v deklarovaných predpisoch. Certifikáciu vykonáva certifikačný orgán akreditovaný orgánom posudzovania Slovenskou národnou akreditačnou službou v súlade s medzinárodným štandardom ISO/IEC 17024:2003 Posudzovanie zhody, zavedená v STN EN ISO/IEC 17024:2004 Dôvera v príslušnú certifikačnú schému sa dosiahne všeobecne prijatým procesom posudzo-vania. Nasleduje dohľad a periodicky sa opakované posúdenia spôsobilosti certifikovaných osôb. Vývoj nových certifikačných schém osôb, ako ohlas na rastúcu rýchlosť technických inovácií a narastajúcu špecializáciu personálu môže nahradiť variabilitu vo výchove a výcviku a tak pomôcť trhu práce. Certifikačný orgán pre certifikáciu personálu v technickej diagnostiky (COP TD) je zriadený pri ATD SR. Pri koncipovaní COP TD prijal zásadu postupného rozbiehania jeho činnosti v jednotlivých odvetviach technickej diagnostiky, v závislosti od reálnych materiálnych, finančných a personálnych možností. Dnes úspešne vykonáva certifikáciu osôb v oblasti vibrodiagnostiky, infračervenej diagnostiky a v súčasnosti sa završuje akreditačné konanie v oblasti tribotechnickej diagnostiky. Posledný rok bol v znamení certifikácie osôb v IČ technike a tribotechnike. Dnes sa môžeme hrdiť takmer šesťdesiatkou certifikovaných osôb v oblasti technickej diagnostiky a ešte do konca roka sa uskutoční certifikácia približne ďalších desať ľudí. Pre ďalšie obdobie COP TD pripravuje akreditáciu aj pre ďalšie oblasti bezprostredne súvisiace s technickou diagnostikou. záver Sila vedomostného inžinierstva je veľká. Formálne vzdelávanie bude ustupovať celoživotnému integrovanému vzdelávaniu. Pri firemnom vzdelávaní sa kladie dôraz na efektívnosť, zodpovednosť a prepojenie so stratégiou celej organizácie. Tak ako vývoj údržby hmotného majetku, tak i vzdelávací proces je sústavný, nikdy sa nekončiaci dynamický proces, ktorý vždy zhodnocuje existujúci systém a pokračuje nastavením ďalšieho rozvoja. Diagnostika nie je len technika. Je to aj o ľuďoch. Zmena prístupu diagnostiky k údržbe a naopak je vecou zmeny kultúry a ľudí pracujúci v nej. Práve v tom sú ešte veľké rezervy, ktoré môžu prispieť ku zvýšeniu ziskov v organizáciách a vyššej konkurencieschopnosti. Význam technickej diagnostiky pre vedenie podniku je veľký. Kvalita a bezpečnosť je funkciou času, doby prevádzky, intenzity pôsobenia vonkajších vplyvov a pod. Všetkým účastníkom XIII. Ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie DIS 2010 Teória a aplikácia metód technickej diagnostiky, prajem bohatý program a príjemný čas prežitý v kruhu diagnostikov. Ing. Viera Peťková, PhD. vedúca Certifikačného orgánu personálu v TD, SR Asociácia technických diagnostikov SR 3

4 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 Laurencia Jančurová bezpečnosť a údržba kampaň eú, dobrá prax Kampaň Zdravé pracoviská Dobré pre Vás. Dobré pre podnik, ktorú koordinuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU OSHA) a jej partneri v 27 členských štátoch EÚ, podporuje na národnej i európskej úrovni široké spektrum aktivít zameraných na propagovanie bezpečnej údržby. Kampaň má záštitu španielskeho a belgického predsedníctva EÚ v roku 2010 a maďarského a poľského predsedníctva v roku 2011, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, ako aj Európskych sociálnych partnerov. Kampaň pokrýva viac než 30 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ. Presadzuje sa v nej prístup založený na spolupráci zamestnávateľov, zamestnancov a ich zástupcov. dôležité dátumy Začiatok kampane: 28. apríl 2010 Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: október 2010 Podujatie Ceny za dobrú prax: apríl 2011 Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: október 2011 Slávnostné ukončenie kampane: november 2011 Mnoho podujatí kampane sa zameriava na Európske týždne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa konajú v októbri 2010 a Tieto Európske týždne, ktoré sa organizujú od roku 2000, sú každoročnými sériami podujatí na propagáciu bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Sleduje sa pri nich týchto päť cieľov: zvýšenie informovanosti, poskytovanie informácií, príprava zdrojov a umožnenie prístupu k nim, podpora činností, ktoré majú vplyv na pracovisko, identifikovanie a uznanie dobrej praxe. Agentúra organizuje v rámci kampane cenu za dobrú prax v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Cenou za dobrú prax sa odmeňujú organizácie, ktoré našli inovatívne spôsoby ako spraviť dôslednú údržbu bežnou súčasťou správy svojich pracovísk. Európski víťazi sa budú vyberať v dvoch kategóriách, a to pracoviská do 99 zamestnancov a pracoviská nad 100 zamestnancov. Do národného kola súťaže, ktoré vyhlásilo Národné kontaktné miesto EU OSHA s termínom uzávierky do došli štyri príspevky, všetky z organizácií s počtom zamestnancov nad 250. Dva víťazné príspevky, splňujúce všetky kritériá boli zaslané do medzinárodného kola, ktoré bude hodnotené na úrovni tripartity EU OSHA. Partnerstvo prinesie vašej organizácii viacero výhod, ktorými napr. sú: uverejnenie vo vyhradenej sekcii webovej stránky kampane, s výrazným vyobrazením vášho loga a kontaktných údajov, uvedením podrobných údajov o činnostiach, ktorými sa zaoberáte, a s odkazom na vaše webové stránky, uverejnenie podujatí, ktoré ste organizovali v Kalendári podujatí kampane ; uverejnenie vedúcej osobnosti vašej organizácie, ktorá môže byť uvedená na webovej stránke kampane aj s fotografiou; príležitosť propagovať on-line súvisiace tlačové správy, správy a činnosti, jednak v sekcii správ webovej stránky kampane Zdravé pracoviská, jednak cez naše elektronický bulletin OSHmail, ktorý má vyše odberateľov. propagácia zo strany agentúry: vždy, keď agentúra propaguje kampaň Zdravé pracoviská na úrovni EÚ (napríklad európskym zainteresovaným stranám, sociálnym partnerom, Európskemu parlamentu a Európskej komisii, ako aj na podujatiach predsedníctva EÚ a pri udeľovaní cien za dobrú prax) alebo v médiách, uverejňuje aj oficiálnych partnerov kampane. Všetky aktuálne informácie ku kampani možno nájsť na webovej stránke EU OSHA V prípade záujmu získať propagačné materiály kampane, prípadne ďalšie informácie možno kontaktovať Národné kontaktné miesto EU OSHA, ktorým je Národný inšpektorát práce. ako vám môže pomôcť agentúra uznanie a partneri kampane Za to, že sa zúčastníte kampane, vás Európska agentúra zviditeľní ako organizáciu, ktorá sa venuje bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Keď pomocou jednoduchého on-line dotazníka oznámite agentúre, čím sa vaša organizácia zaoberá, môžete dosiahnuť uznanie svojej účasti formou osobného osvedčenia o účasti, ktorý si možno stiahnuť z webových stránok, vytlačiť a vystaviť, ale aj formou on-line reklamného nápisu pre vašu webovú stránku. Organizácie, ktoré dokážu konať na medzinárodnej úrovni a želajú si významné zapojenie do kampane, majú možnosť stať sa oficiálnym partnerom kampane. kontakt Ing. Laurencia Jančurová Národné kontaktné miesto, Národný inšpektorát práce Masarykova 10, Košice tel. č laurencia.jancurova@ip.gov.sk Recenzent: prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD. 4

5 Juraj Grenčík čo prináša revízia terminológie údržby? (poznámky k 2. revidovanému vydaniu normy en /2010) úvod Nie je tomu tak dávno, čo sa Slovenská spoločnosť údržby (SSU) podujala na aktualizáciu terminologickej normy STN EN 13306/2001, vydanej na Slovensku v roku Bolo to hneď rok nato, keď sa z iniciatívy bývalého predsedu SSU, Ing. Adolfa Murína, zišla skupina v rámci SSU (A. Murín, J. Hrubec, V. Íro, H. Pačaiová, V. Stuchlý, J. Grenčík a ďalší), ktorá starostlivo prediskutovala existujúcu verziu prekladu normy a následne na SÚTN predložila návrh zmien. Táto iniciatíva vychádzala priamo z cieľov, ktoré si SSU stanovila hneď pri svojom vzniku, a to aktívne vplývať na oblasť údržby na Slovensku, pričom k týmto aktivitám vo výraznej miere patrí aj vplývanie na tvorbu technických noriem z oblasti údržby. K navrhovaným zmenám bolo vypracované stanovisko zo strany SÚTN, v ktorom boli reakcie na predložené návrhy. V prvej polovici roka 2005 sa potom uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí na SÚTN s pozvanými odborníkmi z praxe a vysokých škôl k prerokovaniu návrhov zmien. Tieto rokovania boli veľmi náročné, lebo sa často nenašli jednotné stanoviská na viacero návrhov zmien prekladov termínov a bývali pozmenené aj niektoré predtým odsúhlasené termíny či definície, až napokon sa podarilo prerokovať celú normu, i keď nedošlo vždy k jednomyseľnému odsúhlaseniu všetkých návrhov. Náročnosť procesu tvorby dokumentuje aj to, že niektoré pojmy sa dodatočne upravovali ešte aj na základne korešpondenčnej diskusie, nakoľko sa javili ako nie dostatočne vhodné. Asi časť príčin problémov s prekladom spočíva aj v tom, že aj keď je základným jazykom normy angličtina, normu tvorili príslušníci mnohých iných krajín. Napríklad na tvorbe normy sa zúčastnila pracovná skupina EFNMS Terminológia pod vedením profesora Pera Schjølberga z Nórska, ktorá sa snažila aplikovať terminológiu predovšetkým z oblasti spoľahlivostných noriem, avšak zároveň zapracovať nové trendy v rozvoji údržby na konci dvadsiateho storočia. Nový názor na funkciu údržby sa odrazil aj v jej definícii: kombinácia všetkých technických, administratívnych a riadiacich činností počas životného cyklu objektu s cieľom udržať alebo obnoviť taký jeho stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu. Táto definícia údržby zostáva aj v novom vydaní normy nezmenená. Je výstižná a logická, jedine vidím zbytočne duplicitné vyjadrenie administratívnych a riadiacich činnosti (myslím, že administratíva je súčasťou riadenia), ale to je skutočne detail. O zmenách revidovaného vydania prekladu pod gesciou SSU bolo už pred časom referované (napr. [1]), takže tomuto sa bližšie nebudem venovať. Čo sa mi zdá s odstupom času menej pochopiteľné je, že aj keď sa k revízii prekladu zišla veľká skupina a prebiehala skutočne široká diskusia a pripomienkovanie, nik, vrátena mňa, bližšie neporovnal východzí dokument normy, ktorý je v nej aj ako jediný zdroj citovaný, a to IEC International electrotechnical vocabulary Chapter 191: dependability and quality of service [Medzinárodný elektrotechnický slovník. Kapitola 191: Spoľahlivosť a akosť služieb]. Preto pri spracovaní prekladu revízie normy chceme tento nedostatok odstrániť a čo najviac zosúladiť terminológiu údržby s terminológiou spoľahlivosti a kvality (tam, kde sú použité identické pojmy). Dopredu ale treba poznamenať, že ani anglický originál normy EN 13306/2010 sa nedrží dôsledne použitia identických pojmov normy IEC , a niektoré buď spája alebo čiastočne preformulováva. Ak ide len o malé úpravy bez zmeny významu, tak to v zásade nemusí vadiť. Ale v niektorých prípadoch (napr. pojmy 9.20 obdobie porúch spôsobených opotrebením a 9.21 obdobie konštantnej intenzity porúch) upravuje pôvodný význam termínov uvádzaných v norme IEC Ešte upozorňujem, že v čase spracovania príspevku nebola uzavretá konečná verzia prekladu a tak je možné, že aj ďalej uvedené zmeny v revidovanej norme nemusia byť konečné. Môžu však slúžiť ako námet do diskusie a prispieť k čo najlepšej kvalite prekladu. ciele údržby V úvode normy sú formulované ciele údržby, ktoré sú len málo upravené od predchádzajúceho prvého vydania. Zároveň ale výstižne dokumentujú aký typ úprav sa v norme často vyskytuje, preto ich aj detailne a v plnom znení uvádzam. Teda hlavné ciele údržby podľa normy sú: zabezpečiť pohotovosť objektu plniť požadovanú funkciu, pri optimálnych nákladoch (predtým: často pri optimálnych nákladoch ) uvažovať bezpečnostné a akékoľvek ďalšie záväzné požiadavky súvisiace s objektom ; uvažovať každý dopad na životné prostredie (predtým oba body len bezpečnostné požiadavky súvisiace s objektom na personál údržby aj personál používateľa, a kde je to potrebné, aj vplyv na životné prostredie ); napomáhať životnosti objektu a kvalite produktu alebo poskytovanej služby aj so zohľadnením nákladov, kde je to potrebné (predtým udržať životnosť objektu a kvalitu produktu alebo služby a tam, kde je to potrebné, aj so zohľadnením nákladov ) Dosť často sa vyskytujú menšie úpravy a doplnky v poznámkach k definíciám (napr. k definícii stratégie údržby metóda manažmentu použitá na dosiahnutie cieľov údržby, je v poznámke pridaný príklad: outsourcing údržby, priradenie zdrojov atď.) alebo len zmena plurálu za singulár: cieľ údržby (predtým ciele údržby ). štruktúra normy Termíny v norme sú rozdelené do desiatich kapitol, tak ako bolo v pôvodnej, len niektoré názvy boli upravené, avšak obsah jednotlivých kapitol zostal nezmenený. Termíny sú v kapitolách 2 11: 2 Základné termíny 3 Termíny vzťahujúce sa na objekty 4 Vlastnosti objektov 5 Poruchy a udalosti 6 Poruchové a iné stavy 7 Typy údržby 8 Činnosti údržby 9 Termíny vzťahujúce sa na čas 10 Zabezpečenie a nástroje údržby 11 Ekonomické a technické faktory Na konci normy sú prílohy, oproti predošlému vydaniu, v ktorom boli tri, je ich teraz o dve viac. Novinkou je hlavne matica kritickosti uvedené v Prílohe E. nové pojmy V norme je pomerne veľa nových pojmov. Nebudeme tu uvádzať všetky, ale aspoň dôležité nové termíny tu uvedieme, niekde aj s ich definíciou. Číslovanie zodpovedná revidovanej norme. 5

6 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / prevádzka (operation) kombinácia všetkých technických, administratívnych a manažérskych činností, iných ako sú činnosti údržby, ktoré vedú k používaniu objektu 3.6 poistný náhradný diel (insurance spare part) náhradný diel, ktorý normálne nie je potrebný počas užitočného života objektu, ale ktorého nedostupnosť by spôsobila neprijateľné časy nefunkčnosti z dôvodu jeho zaobstarávania Poznámka Ak je náhradný diel drahý, potom pre účely účtovníctva možno takýto diel považovať za základný prostriedok. Poznámka autora používa sa aj pojem strategický náhradný diel, ale norma prináša slovo poistný. A na zváženie stojí, či nepoužívať výraz náhradný diel a nie náhradný dielec, ako bolo odporučené jazykovým korektorom a je v poslednom vydaní terminologickej normy. Je to typ pojmu, kde to v zásade nie je dôležité, obe slová sú prijateľné, skôr závisí na tom, ktoré je rozšírenejšie (napr. ČSE IEC 50(191), ktorú tu budeme veľmi často citovať, používa termín náhradný diel, ale preklad je ešte z roku 1993 a našlo by sa určite dosť iných noriem, kde je to už náhradný dielec ). 4.3 vnútorná bezporuchovosť; vlastná/inherentná bezporuchovosť (inherent reliability) bezporuchovosť objektu určená konštrukciou a výrobou 4.5 vnútorná udržiavateľnosť; vlastná/inherentná udržiavateľnosť (inherent maintainability) udržiavateľnosť objektu určená pôvodnou konštrukciou 4.12 stredná intenzita porúch počet porúch objektu v danom časovom intervale delený týmto časovým intervalom Poznámka V niektorých prípadoch môže byť jednotka času nahradená inými jednotkami používania zastaranosť (pre účely údržby) neschopnosť objektu v dôsledku nedostupnosti potrebných zdrojov na trhu za prijateľných technických a/alebo ekonomických podmienok 5.2 spôsob poruchy (failure mode) (podľa ČSN IEC 50(191)), zároveň bol zrušený termín 6.5 fault mode charakter poruchového stavu 5.11 skrytá porucha (hidden failure) porucha, ktorá nie je detekovaná počas normálnej prevádzky 5.13 závažnosť (poruchy alebo poruchového stavu) (severity (of a failure or a fault)) potenciálne alebo skutočné škodlivé následky poruchy alebo poruchového stavu Poznámka Závažnosť poruchy sa môže týkať bezpečnosti, pohotovosti, nákladov, kvality, životného prostredia atď údržbový stupeň; stupeň údržby (maintenance level; level of maintenance) kategorizácia údržbových úloh podľa zložitosti 7.14 outsourcing údržby (maintenance outsourcing) zmluvné prenajatie všetkých alebo časti činností údržby organizácie na určené časové obdobie 8.9 obnova (restoration) udalosť, pri ktorej je po poruche znovu obnovená schopnosť činnosti podľa požiadaviek 8.15 príprava údržbárskych úloh (maintenance task preparation) dodanie všetkých potrebných informácií a identifikácia požadovaných zdrojov aby sa mohla vykonávať údržbárska úloha 8.16 rozvrh údržby (maintenance schedule) vopred vypracovaný plán s podrobným rozpisom kedy sa má vykonávať údržbárska úloha 9.12 čas úlohy aktívnej preventívnej údržby (active preventive maintenance task time) časový interval kedy sa vykonáva úloha aktívnej preventívnej údržby 9.14 technické oneskorenie (technical delay) celkový čas potrebný na vykonanie pomocných technických činností súvisiacich s činnosťou údržby, ale ktoré do nej nepatria 9.15 čas prevádzky do poruchy (predtým čas do poruchy ) (operating time to failure) celkový čas prevádzky objektu od okamihu jeho prvého uvedenia do používania až do poruchy alebo od okamihu obnovenia až do nasledujúcej poruchy 9.19 čas do obnovy (predtým čas opravy) (time to restoration) časový interval v ktorom je objekt v nepoužiteľnom stave v dôsledku poruchy 9.22 obdobie skorých porúch (early failure period) časový interval v počiatočnom živote objektu, kedy je okamžitý parameter prúdu porúch u opraviteľného objektu, alebo okamžitá intenzita porúch u neopraviteľného objektu, značene vyššia ako v nasledujúcom období 11.2 stredný čas prevádzky medzi poruchami; MTBF (mean operating time between failures) Priemer časov prevádzky medzi poruchami 5.14 kritickosť (poruchy alebo poruchového stavu) (criticality (of a failure or a fault)) číselný koeficient závažnosti poruchy alebo poruchového stavu kombinovaný s pravdepodobnosťou alebo frekvenciou jeho výskytu Poznámka Číselný koeficient v tomto kontexte sa môže definovať napríklad ako oblasť výskytu v maticovom diagrame frekvencie výskytu poruchy závažnosti (pozri Príloha E) kritériá poruchy (failure criteria) vopred definované podmienky, ktoré majú byť prijaté ako nepochybné dôkazy poruchy 6.15 poruchový stav softvéru; závada softvéru (software fault; bug) stav softvéru, ktorý mu môže brániť jeho požadovanej činnosti Obr.1 Matica kritickosti 6

7 zrušené termíny Viacerú termíny boli v norme zrušené: 3.4 opravený objekt (repaired item) 4.10 intenzita porúch (rate of occurrence of failure) 6.5 fault mode (charakter poruchového stavu) 6.6 skutočný stav (actual state) 9.13 čas do poruchy (time to failure) 10.4 analýza poruchového stavu (fault analysis) 10.5 dokumentácia údržby (maintenance documentation) 11.2 efektívnosť údržby (maintenance effectiveness) pomer medzi plánovanými cieľmi údržby a skutočným výsledkom 11.3 účinnosť zabezpečenia údržby (maintenance support efficiency) pomer medzi plánovanými alebo očakávanými zdrojmi potrebnými na splnenie požadovanej úlohy údržby a skutočne použitými zdrojmi 11.6 priemerný čas opravy (mean repair time) zmeny Najviac by sa dalo písať o zmenách. Už bolo spomenuté, že viaceré zmeny s len v doplňujúcich poznámkach alebo úprave (spresnení) formulácií bez zásadnej zmeny významu. Druhý typ zmien je ale v samotnom preklade, najmú s ohľadom na spomínanú normu ČSN IEC 50(191). V ďalšom sú uvedené zmeny (nie všetky) a tam, kde je zmena podľa normy ČSN IEC 50(191), tak je táto norma aj pri zmene uvedená. 3.5 náhradný dielec zmena na náhradný diel (ČSN IEC 50(191)) 3.7 Úroveň členenia Stupeň rozčlenenia (ČSN IEC 50(191)) 4.8 záloha; redundancia (redundancy) existencia viac ako jedného prostriedku v objekte na plnenie požadovanej funkcie, keď je to potrebné; V ČSN IEC 50(191) je rezerva, ale mám za to, že záloha je používanejšie Intenzita porúch zmena na stredná intenzita porúch 5.8 primárna porucha zmena na nezávislá porucha (ČSN IEC 50(191)) 5.9 sekundárna porucha zmena na závislá porucha (ČSN IEC 50(191)) 6.5 funkčný stav zmena na použiteľný stav (ČSN IEC 50(191)) 6.6 obmedzený stav zmena na zhoršený stav (návrh autora zmeniť preklad v angličtine degraded state) 6.7 nefunkčný stav zmena na nepoužiteľný stav (ČSN IEC 50(191)) 6.8 prevádzkyneschopný stav (disabled state) doplnený termín o výpadok (outage) 6.11 nečinný stav doplniť aj nevyužitý stav (idle state) (ČSN IEC 50(191)) Kapitola 7. Typy a stratégie údržby je premenovaná len na Typy údržby 7.6 odložená údržba odložená údržba po poruche; odložená korektívna údržba údržba po poruche, ktorá sa nevykonáva okamžite po rozpoznaní poruchového stavu, ale je oneskorená v súlade s danými pravidlami 7.7 okamžitá údržba zmena na okamžitá údržba po poruche ; okamžitá korektívna údržba 8.1 kontrola návrh aj na synonymum inšpekcia (inspection) 8.3 skúška zhody zmena na overovacia skúška (ČSN IEC 50(191)) 8.5 bežná údržba pravidelné alebo opakované jednoduché činnosti preventívnej údržby (novo doplnené je preventívnej údržby ) 8.6 generálna oprava (overhaul) vyčerpávajúci súbor činností preventívnej údržby vykonávaných s cieľom udržať požadovanú úroveň výkonnosti objektu (novo doplnené je preventívnej údržby ) 8.8 lokalizovanie poruchy zmena na lokalizovanie poruchového stavu 9.1 čas funkčnosti zmena na čas použiteľného stavu (ČSN IEC 50(191)) časový interval, počas ktorého je objekt v použiteľnom stave 9.2 čas nefunkčnosti zmena na čas nepoužiteľného stavu (ČSN IEC 50(191)) časový interval, počas ktorého je objekt v nepoužiteľnom stave 9.3 prevádzkový čas zmena na čas prevádzky (ČSN IEC 50(191)) časový interval, v ktorom je objekt v prevádzkovom stave 9.4 požadovaný čas zmena na čas požadovanej funkcie (ČSN IEC 50(191)) časový interval, počas ktorého sa požaduje, aby objekt bol v použiteľnom stave 9.5 pohotovostný čas zmena na čas pohotovostného stavu (ČSN IEC 50(191)) časový interval, počas ktorého je objekt v pohotovostnom stave 9.6 čas nečinnosti; aj nevyužitý čas (ČSN IEC 50(191)) časový interval, počas ktorého je objekt v nečinnom stave 9.17 prevádzkový čas medzi poruchami zmena na čas prevádzky medzi poruchami (ČSN IEC 50(191)) 9.20 obdobie dožívania zmena na obdobie porúch spôsobených opotrebením (wear-out failure period) (ČSN IEC 50(191)) Nová definícia: obdobie života objektu, kedy okamžitý parameter prúdu porúch u opraviteľného objektu, alebo okamžitá intenzita porúch u neopraviteľného objektu, s časom značne narastá 9.21 obdobie konštantnej intenzity porúch (constant failure rate period) Nová definícia: obdobie života objektu, kedy je okamžitý parameter prúdu porúch u opraviteľného objektu, alebo okamžitá intenzita porúch u neopraviteľného objektu, približne konštantná Kapitola 11 Ekonomické a technické ukazovatele zmena na faktory 11.2 priemerný čas prevádzky medzi poruchami zmena na stredný čas prevádzky medzi poruchami; MTBF (ČSN IEC 50(191)) Poznámka Tento termín sa používa pre opraviteľné objekty priemerný čas medzi poruchami zmena na stredný čas medzi poruchami (ČSN IEC 50(191)) 11.4 priemerný čas opravy zmena na stredný čas opravy; MRT (ČSN IEC 50(191)) Na záver ešte uvádzame Maticu kritickosti (Príloha E), ktorá podčiarkuje súvislosť medzi údržbou a rizikom (bezpečnosťou). literatúra: [1] Grenčík, J.: Terminológia údržby na normatívnom základe, In: Údržba: časopis pracovníkov údržby. ISSN Roč. 5, č. 3 (2006), s [2] ČSN IEC 50(191) Medzinárodný elektrotechnický slovník. Kapitola 191: Spoľahlivosť a akosť služieb. [3] STE EN 13306(2006): Údržba Terminológia údržby kontakt: doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. Žilinská univerzita, SjF, Katedra dopravnej a manipulačnej techniky Univerzitná 1, Žilina tel. č. 041/ juraj.grencik@fstroj.uniza.sk predseda predstavenstva Slovenskej spoločnosti údržby Recenzent: prof. Ing. Václav Legát, DrSc. 7

8 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 František Helebrant, Vlastimil Moni využití bezkontaktního měření teplot v technické diagnostice pásových dopravníků the utalization of non-contact temperature measurements in technical diagnostics of the belt conveyors anotation The article deals with examples of thermography use (thermovisual measurements) to find out the technical state of belt conveyors and their equipment in the open-pit mines. The measurements themselves are part of the grant project MPO FR-T11/537 The Complex Diagnostic System for Belt Transportation, which basic output is a prototype of a diagnostic system on a model belt conveyor and prepared, certified and diagnostic services. All measurements are and will be verified as in situ measurements. Key words: belt conveyor, technical diagnostics, thermography, thermovisual measurements úvod Bezkontaktní měření teploty nalezlo uplatnění v mnoha oborech. Jednak jsou to obory, které by se mohly označit jako klasické, kde si každý dokáže potřebu sledování teploty představit. Do této kategorie patří například nedestruktivní vyhledávání tepelně-technických závad v obvodových pláštích budov, kontrolu jakosti provedení tepelných izolací či sledování ohřevu povrchů. Tato měřící metoda však stále častěji nalézá své uplatnění také i v méně tradičních činnostech, jako je diagnostika dobývacích strojů a zařízení, sledování a včasné odhalení vzniku záparu a následného samovznícení uhlí, měření teplot při procesu hoření uhelného produktu ve vysokoteplotních pecích, mapování hutnických procesů či letecké snímkování dobývacího prostoru. V posledních letech se na hnědouhelných lomech ve stále větším měřítku začaly uplatňovat při technické diagnostice metody fyzikální, a to zejména ty, které využívají tepelných změn. Závislosti mezi vývojem zvyšování oteplení jako jednoho ze základních fyzikálních ukazatelů, bylo i v minulosti hodně užíváno. Dostupná technika však umožňovala pouze přímé kontaktní měření pomocí teploměrů a termistorů a to se všemi nevýhodami, které jsou s tímto způsobem spojené. Zásadní zvrat v možnostech širokého uplatnění metody bezkontaktního sledování tepelných změn byl zaznamenán právě v souvislosti s vývojem moderní techniky bezkontaktního měření teplot. Termovizní aparatura měří a zobrazuje objektem vyzařované infračervené záření. Fakt, že radiace vyzařování je funkcí povrchové teploty objektu, umožňuje kameře tuto teplotu vypočítat a zobrazit.nové termovizní aparatury jsou schopny pomocí zabudovaného zobrazovacího systému vytvářet detailnější teplotní obraz, kterým jsou popsány teplotní vlastnosti pole měřeného objektu. Jednotlivé izotermální plochy jsou odlišeny barevně v nastavené paletě barev, kterou je možno libovolně měnit. Obraz snímaného objektu je možno také natočit na připojené záznamové zařízení nebo uložit jako obrázek (termogram) ve 14-ti bitovém dynamickém rozsahu na paměťové médium. V průběhu měření jsou kamerou automaticky zaznamenávány veškeré údaje o podmínkách měření, které jsou potřebné pro vyhodnocení termogramů. Nicméně je nutné v kameře nastavit již výše zmíněné parametry objektu, jako jsou emisivita, teplota okolí, relativní vlhkost vzduchu a vzdálenost mezi objektem a kamerou. Termogramy pořízené termovizní kamerou mají na levém okraji stupnici, která rozděluje nastavený rozsah měřených teplot na jednotlivé izotermální intervaly v energetických hladinách udávaných v izotermálních jednotkách. Ke každému termogramu je možné pomocí digitálního fotoaparátu vytvořit doprovodnou fotografii. Pro další zpracování a analýzu pseudobarevných termogramů (obrázků snímaného objektu, kde každá barva stupnice odpovídá definovanému rozmezí teplot) přenesených spolu s fotografiemi do PC se využívají moderní rozsáhlé počítačové software (např. ThermaCAMTM Reportér 2000 Profesionál.) 1. měření proudových spojů elektrického zařízení poháněcích stanic pásových dopravních cest Diagnostika elektrických zařízení pomocí termovize obecně spočívá v odhalování míst se zvýšeným přechodovým odporem či snížením izolačním odporem, které se projevují zvýšením Obr.č. 1 Moderní termovizní aparatury 8

9 teploty. Při měření termovizí se toto zvýšení teploty projevuje odlišným tónem barevného obrazu na stínítku obrazovky termokamery. V praxi bylo ověřeno, že realizace tepelné diagnostiky elektrických zařízení vn rozvoden pomocí termovize je velmi efektivní způsob zjišťování závad. Zpracování výsledků pomocí počítače umožňuje objektivní hodnocení technického stavu zařízení a dosavadní kontroly elektrických rozvoden ukázaly oprávněnost těchto kontrol. Nalezené závady je možno opravit při nejbližší odstávce nebo dále průběžně sledovat vývoj závažných poruch, které nelze z provozních důvodů bezpečně odstranit a které by mohly eventuelně způsobit havárii zařízení. Pomocí získaných výsledků z dlouhodobých měření proudových spojů a kontaktů elektrického vybavení rozvoden poháněcích stanic pásové dopravy byla vypracována metodika měření proudových spojů elektrického zařízení s využitím termovizní techniky, vyhodnocování takto nalezených závad a byly navrženy příslušné formuláře pro záznam získaných výsledků 2. diagnostika rotujících částí pásových dopravních cest Systém sledování a provádění údržby dopravních cest je prováděn v intencích vnitřních předpisů těžebních společností, které zohledňují předepsanou státní legislativu (příslušné normy a vyhlášky). Aktuální technický stav dálkové pásové dopravy je možno objektivně hodnotit v oblasti pohonů DPD (dálková pásová doprava) na základě výsledků bezdemontážní diagnostiky ložisek pohonů, popř. diagnostiky ozubených kol převodových skříní. Na základě zjištěného skutečného technického stavu pohonů poháněcích stanic DPD provozovaných na povrchových lomech při těžbě hnědého uhlí se určí rozsah oprav popř. repasí při provádění ročních revizí jednotlivých technologických celků. Důležitým článkem ovlivňující celkovou provozní spolehlivost technologického celku jsou hladké válečky horní větve dopravního pásu a válečky diskové spodní větve dopravního pásu. Technický stav válečků DPD ovlivňuje především opotřebení dopravního pásma a celkové hlavní a vedlejší odpory prostřednictvím změny globálního součinitele tření f z hodnoty 0,016 pro ideální stav až po 0.03 pro mezní stav. Na uhelných pásových linkách dále hrozí při zadření válečku k znemožnění jeho rotace a třením ocelového pláště o povrch gumového pásu ke zvýšení teploty až může dojít k havarijní situaci samovznícení uhelného prachu většinou při náhodném zastavení dopravníku. Z tohoto stručného rozboru jednoznačně vyplývá, že technický stav válečků DPD může mít v určitých podmínkách zásadní vliv na bezpečnost provozu, energetickou náročnost a celkovou ekonomickou stránku provozování TC. V současné době je technický stav válečků kontrolován před zahájením revize TC provozními pracovníky pomocí vizuální kontroly a protáčením válečků při odstaveném dopravníku. Tento způsob je časově náročný a značně je ovlivněn lidským faktorem zkušenost, pečlivost, časový fond údržby apod. Vzhledem k uložení válečků DPD ve valivých ložiscích se nesprávná funkce ložiska projeví zvýšením součinitele tření, což má za následek zvýšení povrchové teploty válečku v okolí loži- Obr. 2 Nalezená závada proudového spoje na DPD 221 pole RM 2.2 max. t. 75 Obr. 3 Válečky pásového dopravníku hodnotu 9

10 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 Obr. 4 Napínací buben pásového dopravníku sek (čela válečků). Tento vnější projev nesprávné funkce ložisek válečků lze plynule sledovat termovizní aparaturou na celé trase DPD za provozu. Tato skutečnost byla již v minulosti experimentálním měřením několikrát ověřena. Podobná situace je i u bubnů poháněcích a vratných stanic dálkové pasové dopravy. Na provozní spolehlivost pásových dopravníků má značný vliv technický stav bubnů a je jedním z klíčových konstrukčních prvků. Velký vliv na vlastní provozní spolehlivost mají valivá ložiska těchto bubnů. Z uvedeného pak především vyplývá nutnost řešit diagnostikovatelnost těchto valivých ložisek bubnů buď samostatně nebo jako součást celé pohonné jednotky pásového dopravníku. Na obrázku č. 4 je uveden příklad anomálie povrchové teploty naměřené na jedné straně téhož napínacího bubnu. Pro úplnost je uveden příklad nerovnoměrného zatížení pásu a vybočení pásu pásového dopravníku zjištěné pomocí termovizní aparatury. Tyto skutečnosti mají zřejmý vliv na opotřebení horní a dolní krycí vrstvy a tím i na životnost dopravního pásu. 3. poháněcí motory a převodovky Termovizní měření povrchových teplot poháněcích motorů a instalovaných převodovek dálkové pásové dopravy umožní stanovit provozní povrchovou teplotu pohonných jednotek a dále odhalit případné závady těchto klíčových zařízeních. Provozní povrchová teplota je určena z procentuálního zastoupení (histogram) teplot vybrané plochy pořízeného termogramu, obsahující celou zájmovou plochu měřeného motoru či převo- Obr. 5 Termografická měření dopravního pásu 10

11 Obr. 6. Termografická měření motoru a převodovky dovky. Takto zjištěnou hodnotu povrchové teploty je možno porovnat s intervalem běžných provozních teplot těchto zařízení. Z rozložení barev a jejich kontrastu ve vybrané ploše termogramu lze dále usuzovat na případní anomálie. Zařazením bezkontaktního měření teplot pomocí termovizní aparatury do technické diagnostiky pásových dopravníků se podařilo najít cestu, jak získávat informace o provozních teplotách jednotlivých konstrukčních částí a o možnostech využití těchto informací pro posuzování aktuálního technického stavu těchto klíčových součástí. Zpracováním termogramů pořízených při běžném pracovním provozu dálkové pasové dopravy je umožněno objevit případné teplotní anomálie značící závadu provozovaného zařízení. Aplikace výsledků bezkontaktního měření povrchových teplot zařízení a součástí pásových dopravníků jednoznačně prokázali, že termovizní aparatura nesporně patří k té měřící technice, pomocí které lze s úspěchem sledovat aktuální stav elektrických rozvoden a rozvodů poháněcích stanic na DPD a technický stav všech rotujících částí a pohonů dopravníků. [6] KREIDL, M.: Měření teploty senzory a měřící obvody. BEN technická literatura, Praha 2005, 1.vydání, 240s., ISBN [7] KREIDL, M., ŠMÍD, R.: Technická diagnostika. BEN technická literatura, Praha 2006, 1. vydání, 408s., ISBN [8] LYSENKO, V.: Detektory pro bezdotykové měření teplot. BEN technická literatura, Praha 2005, 1. vydání, 160s., ISBN [9] MARASOVÁ, D., TARABA, V. GRUJIĆ, M., FEDORKO, G., BIND- ZÁR, P.: Pásová doprava. Fakulta BERG, TU v Košiciach 2006, 1. vydání, 200s. [10] MONI, V. a kol.: Termovizní měření proudových spojů, transformátorů, vvn vypínačů a vn rozvoden SU,a. s. divize Družba, VÚHU a. s. Most, Most 2004, TO 030/04 [11] MONI, V.: Aplikace výsledků bezkontaktního měření teplot v hornické praxi. Diplomová práce HGF VŠB-TU Ostrava, Ostrava 2007, 142s. Příspěvek vznikl za podpory projektu MPO FR-TI1/537 Komplexní diagnostický systém pro pásovou dopravu. použitá literatura [1] FUKÁTKO, T.: Detekce měření různých druhů záření. BEN technická literatura, Praha 2007, 1.vydání, 192s., ISBN [2] HELEBRANT, F., MONI, V., HUDECZEK, M., URBAN, P.: Technická diagnostika a spolehlivost V. Termografie. VŠB TU Ostrava 2008, 1. vydání, 69 s., ISBN [3] JENČÍK, J. VOLF, J. a kol.: Technická měření. Vydavatelství ČVUT, Praha 2003, dotisk 1. vydání, 212s., ISBN [4] KLOUDA, P., MONI, V.: Měření mechanického kmitání a povrchové teploty uložení bubnů dopravních cest na rýpadle SchRs1320. VÚHU a. s. Most, Most 2006, AZL-071/06 [5] KRATOCHVÍL, T., ŠIMEK, J.: Využití termovize pro diagnostiku vn rozvoden severočeských hnědouhelných dolů. UHLÍ , SNTL Praha 1990 kontakt Ing. Vlastimil Moni VÚHU, a. s. Most, Budovatelů 2830, Most tel.: , fax moni@vuhu.cz doc. Ing. František Helebrant, CSc. VŠB TU Ostrava, FS, 17. listopadu 15, Ostrava-Poruba tel.: , fax: frantisek.helebrant@vsb.cz Recenzent: Ing. Radovan Hudák, PhD. 11

12 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 Viera Peťková bezpečnosť a ochrana zdravia aj pri práci v diagnostike occupational safety and health protection during diagnostic activity anotation The obligation of an employer: He is obliged to improve working conditions and to adapt them for the benefit of the employees. To ensure that the work sites, roads, work means, materials, work procedures does not endanger safety and health of employees. To replace laborious and monotonous works and works performed under difficult and health-endangering or harmful working conditions by suitable work means, work procedures, production procedures as well as by improving the work organization. Kľúčové slová/key words: safe work, vibrations, risk úvod V poslednom období je akousi módou zahajovať články, prednášky z oblasti riadenia údržby, ktoré sa prihovárajú publiku podobnými slovami akými sú: V záujme každého podniku je dosahovanie vysokých ziskov pri minimálnych nákladoch. Táto myšlienka je pravdivá a vôbec s ňou nechcem polemizovať, ale súčasne by som rada upriamila pozornosť aj na inú stránku, a to bezpečnosť pri práci údržbára či diagnostika, ktorý je bezprostredne spätý práve s hlavnou myšlienkou tejto vety, dosahovania ziskov spoločnosti, pri dodržaní všetkých bezpečnostných prevádzkových podmienok, ale tak, aby sám sa nepodieľal na zvyšovaní nákladov následkom úrazu. ako zvýšiť bezpečnosť pri meraní? Zlepšenie pracovných podmienok, bezpečnosť a hygiena sa môžu stať výkonným vektorom podniku, ak sú dobre premyslené, organizované a spravované. Vstup tejto dynamickej sily do podniku si však vyžaduje správne organizovanie procesov. Odborníci na riadenie rizika hovoria o normách a štandardoch, ktoré musia byť dodržané. Tento princíp je zakotvený na úrovni Európskej únie, kde sú základy organizá-cie bezpečnosti v podniku položené v Smernici , ktorá sa nazýva Rámcová smernica, a ktorá definuje sériu opatrení, ktoré majú za cieľ podporovať zlepšenie bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ako aj hlavné povinnosti uložené zamestnávateľom, ako i v národnom Zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od V podniku existuje mnoho prvkov, ktoré vplývajú na zdravie a bezpečnosť pri práci a týkajú sa rôznych aspektov, ktoré medzi sebou súvisia. Na prvom mieste je to ľudský faktor, ktorý priamo zasahuje do výrobného procesu, spolu so sociálnym a nie zanedbateľným morálnym aspektom. Na druhom mieste je to ekonomický faktor, ktorý mnohokrát o svoje prvenstvo vo výrobe bojuje s ľudským faktorom, lebo prioritou výroby sú zisky, zisky, zisky, Aby sa tento princíp nenarušil, prichádza na pomoc právne hľadisko, ktoré cez systém legislatívy dohliada na samoničiaci sa proces ľudí vo výrobe pri honbe dosiahnuť čo najlepších výsledkov, predbehnúť konkurenciu, a taktiež ako dohľad na dodržiavanie enviromentálnych pravidiel. Ak sa máme zaoberať slovom bezpečnosť, definovaným ako situácia, v ktorej je systém riadený a proces poškodenia ešte nezačal, musí sa taktiež vysvetliť protiklad tohto výrazu nebezpečenstvo, čo sa vysvetľuje ako situácia alebo systémový stav, v ktorom existuje primerane predpovedateľný potenciál pre neúmyselné poškodenie ľudských alebo fyzických častí v systéme. Z nebezpečenstva sú ďalej odvodené: Ohrozenie, ako špecifický činiteľ, ktorý by za vymedzených okolností spôsobil škodu. Každá nebezpečná situácia obsahuje minimálne jedno ohrozenie. Riziko, znamená veľkú pravdepodobnosť, že v určitom časovom období sa vyskytne škoda špecifického typu, na niektorých častiach systému. Poškodenie, je taký stav v systéme, kedy tento nemôže plniť svoju systémovú funkciu a vyžaduje opravu. Medzi typy poškodenia ľudí patria pracovný úraz, ochorenie a v menšej miere preťaženie. Preto cieľom posudzovania a riadenia rizika je zabezpečiť, aby sa takýmto odchýlkam buď predišlo, alebo aby boli odhalené a napravené predtým, než sa stanú nevratnými. Ale nestačí ich len zadefinovať, ale treba ich aj riešiť systémovo. Je potrebné presne zadefinovať, čo je potrebné k dosiahnutiu cieľa. Ako praktický príklad môže poslúžiť, ako postupovali v spoločnosti na prepravu plynu. Hlavná myšlienka riešenia základnej úlohy bola cez procesy čiastkových úloh, pri výkone zachovania bezpečného, spoľahlivého a bezporuchového chodu turbosústrojov. Základným cieľom prepravnej spoločnosti je zabezpečiť požadovaný objem plynu v danom čase, v daných parametroch pre konečného zákazníka a súčasne byť pripravený operatívne splniť kontrahované požiadavky. K tomu, aby prepravná spoločnosť toto zabezpečila, a bola dlhodobo spoľahlivým dodávateľom obchodným partnerom, musí mať technologické zariadenia v dobrej kondícii. Zariadenia bude mať len vtedy v poriadku, ak sa o ne bude zodpovedne starať. V akom stave tieto technológie sú, poskytnú najlepšiu odpoveď výsledky diagnostických meraní. Potom čiastkovou úlohou je dodržanie limitných hodnôt vibrácií na turbosústrojoch v určenom rozsahu. Logicky potrebné funkcie k dosiahnutiu toho cieľa sú: 1. funkcia merania vibrácií (vzťah k okoliu) 2. funkcia nastavenia cieľových vibrácií (vzťah k používateľovi) 3. funkcia ovládania vibrácií (vzťah k zdroju vibrácií/riadiaci systém) Meranie vibrácií je možné vykonávať v rámci preventívnej údržby formou pochôdzkových meraní alebo systémom prediktívnej údržby, ktorá sa uplatňuje prenos údajov na diaľku cez monitorovací systém. Tu sa treba pozastaviť pri pochôdzkovom zbere údajov. Metóda údržby na základe monitorovania technického stavu strojov vychádza z faktu, že na základe merania a analýzy mechanického kmitania možno získať cenné informácie o technickom stave strojných zariadení. Namiesto údržbárskych zásahov v pevných časových intervaloch sa periodicky vykonávajú merania a sle- 12

13 duje sa prevádzkový stav každého jednotlivého stroja. Servisné práce sa potom vykonávajú iba vtedy, keď merania ukážu, že je to potrebné. Pomocou pravidelných meraní mechanického kmitania možno zistiť už v rannom štádiu počiatok poruchového stavu a sledovať jeho vývoj. Na základe trendu vývoja poruchy sa naplánuje oprava zariadenia v príslušnom termíne tak, aby nedošlo k havárii. Pochôdzkové meranie vibrácií na turbosústrojoch, ako i iných zariadeniach prináša mnohé riziká pri výkone merania. Riziko spojené s ohrozením zdravia vzhľadom na vysokú hlučnosť prostredia, vysoké tepelné zaťaženie, vibrácie ako i nebezpečenstvo pracovného úrazu v dôsledku ťažko dostupných meracích miest. Vibrácie akýchkoľvek rotačných strojov sa merajú za ich chodu. Meracie miesta sú určené technickými normami podľa druhu zariadenia. Väčšinou sú to miesta blízko najviac namáhaných častí, akými sú ložiská. Umiestnenie snímača na meranie vibrácií má tiež presne stanovené pravidlá. Pri pochôdzkovom meraní diagnostik musí dodržať všetky tieto podmienky. Preto sa stáva, že tým ohrozuje aj svoje zdravie a bezpečnosť. Aké prekážky musí prekonať vibrodiagnostik? Diagnostik, ktorý má vykonať meranie vibrácií na všetkých meracích miestach, musí prekonať niekoľko prekážok. 1. prekonať fyzické a stavebné prekážky okolitých pomocných zariadení, ktoré sú súčasťou zariadenia, 2. počas merania znášať vplyv vysokej teploty, 3. meranie sa vykonáva za chodu zariadenia, ktoré vydáva hluk, 4. niektoré miesta sú málo osvetlené, 5. riziko úrazu pri nedostatočne zabezpečenom priestore (potrubia, rozliaty olej, a pod.). Ako už vyplýva aj z legislatívnych pravidiel, prevádzkovateľ zariadenia je povinný zabezpečiť také podmienky, aby neohrozili zdravie a bezpečnosť ľudí. Skúsenosti ukazujú, že pokiaľ konštrukčné riešenie senzorov sa veľmi nezmenilo, došlo k výraznému pokroku v elektronike, čo umožnilo a prispelo aj k zvýšeniu bezpečnosti pri práci a zníženiu rizík z ohrozenia úrazu. Pre ochranu zdravia pri práci sa využíva systém tzv. bariér. Všetky systémy majú zabudované opatrenia na to, aby udržiavali zdroje nebezpečenstva v nich obsiahnuté pod kontrolou, v rámci normálnych hraníc fungovania systému. Pre bezpečnosť práce sa vytvárajú tzv. bariéry, ktoré môžu byť aktívne aj pasívne. Aktívne sú, ktoré priamo zasahujú do procesu, pričom pasívne, ktoré napr. svojim konštrukčným riešením zabraňujú možnosti vzniku úrazu. Ďalším druhom je nemateriálna bariéra, zručnosť ľudskej obsluhy udržiavať určitú vzdialenosť od nebezpečenstva v prípade, že: používa stroj (napr. vykonáva meranie na činnom zariadení), riadi vozidlo po danej trase a vyhýba sa kolíziám, narába s elektromechanickými prístrojmi. Prínosom teda má byť zamedzenie rizika úrazu pri splnení úlohy. V princípe, pri meraní je ponechaný pochôdzkový zber údajov. Riešenie spočíva iba v úprave meracích miest. Vykonáva sa preventívna stratégia údržby. Riešenie: Na konkrétnom meracom mieste stroja sa v danom mieste upevila meracia plôška v tvare kocky, na ktorú sa pevne pripevnili tri snímače v smere vertikál, horizontál a axiál, čím sú splnené podmienky dané požiadavkou normy na meranie. Spojovacie káble z týchto snímačov sa vyviedli do prepojovacej skrinky umiestnenej na najbližšom bezpečnom mieste napríklad na nosný stĺp konštrukcie haly. Z tohto miesta diagnostik, merací technik, môže bezpečne pripojiť cez konektor svoj merací prístroj a zozbierať reálne údaje vibrácií stroja. Nie je ohrozený vysokou teplotou, vibráciami, či iným záťažovým nebezpečenstvom. Podľa prístrojového vybavenia sa súčasne môžu zberať vibrácie z jedného, dvoch či viacerých snímačov súčasne. Prítomnosť pracovníka v rizikovom priestore sa výrazne znížila a čas pobytu v priestore prevádzkovej (výrobnej) haly je kratší. Okrem toho sa skvalitnil výkon diagnostického merania, stabilnejším uchytením snímačov merania. Úpravou meracích miest sa dosiahli nasledovné prínosy: zvýšenie bezpečnosti pracovníkov vykonávajúcich merania ako i prevádzky zariadení pracovník sa v prevádzke počas chodu zariadení zdržuje kratšiu dobu, zníženie nákladov na opravu zvýšenie životnosti strojov Takéto riešenie je využiteľné vo všetkých nepretržitých prevádzkach, kde nasadenosť výrobných zariadení je vysoká a výpadok z činnosti by spôsobil veľké ekonomické straty, ohrozenie zdravia či dokonca životov ako i poškodenie životného prostredia. Ide hlavne o energetické zariadenia, výrobné linky s nepretržitou prevádzkou, či merania pri pásoch s pohybujúcimi sa časťami, a pod. všeobecné závery Prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca. Preventívne opatrenia je zamerané na to, že sa zabezpečí vykonanie merania bez ohrozenia zdravia pracovníkov vykonávajúcich merania. Ľudia, ktorí vykonávajú merania pri činnom zariadení sú často v tesnejšom kontakte so zdrojmi nebezpečenstva. Preto ochranu pri práce nie je možné rieši dočasnými opatreniami, ale systémovo. Systémové riešenie prináša niekedy aj zvýšenie investičných nákladov, ale organizácii sa to vráti vyššou bezpečnosťou obslužného personálu a jeho zvýšenou výkonnosťou a tým produktivitou práce, čo má v spätnoväzobnom vzťahu zvýšenie ziskov. Manažment podniku musí rešpektovať personálu, ako ľudskú osobu, a konať tak, aby každý mohol opustiť svoje pracovisko v dobrom zdraví. použitá literatúra [1] PEŤKOVÁ, V: Prezentácia príspevku pre Európsku kampaň Dobrá prax [2] PAČAIOVÁ, H. SINAY, J. GLATZ, J.: Bezpečnosť a riziká technických systémov. Košice: Technická univerzita, ISBN kontakt Ing. Viera Peťková, PhD. Eustream, a. s., Vihorlatská 8, Nitra tel.: viera.petkova@eustream.sk Recenzent: doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. 13

14 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 Ondrej Valent revoluce v moderní údržbě Současné směry v údržbě se chýlí k chaosu. Když slyšíte ty různé směry a zkratky, tak Vám vlasy stojí na hlavě. Každá liška chválí svůj ocas. Jedni i druzí říkají naše církev CMMS anebo TPM, atd. je ze všech církví nejcírkvovatější. Jak to vidím já? Pravda je někde jinde. Jedna strana říká pojďme a implementujme Japonce do našich podmínek Nikdy se Vám to nemůže povést. Japonská mentalita a dělník je o něčem jiném, než my. Druzí říkají počítače a SW vyřeší všechno Omyl bohužel jen to, co jsme jim dali na vstup. Moderní trend je zavádět do údržby počítačový systém řízení (CMMS). Nicméně vynaložené miliony zdaleka nemusí přinést očekávané úžitky. I tady platí, jako ve statistice... smetí dovnitř smetí ven. Pokud nevyřešíte otázku vstupů do systému, výsledky budou nedostatečnév praxi vidíme podivné hybridy, když všude všechno je řízeno svatým IT. Ale na dílnách a v provozech na nástěnkách nakonec visí mraky papírů inspektoři, provozáci běhají a sbírají informace na papírech, technici a střední management kontroluje a ťuká informace z hor papírů do PC, všichni hledají všechny pro podpisy, schvalování A po zpracování ve svatém PC zase tisknou haldy papírů do rukou údržbářů, inspektorů, aby je zase vyplnili tiskli papíry na nástěnky Kde je ten zádrhel? Jak na to? plánovaná údržba Plánovaná údržba znamená plánovanou preventivní, prediktivní nebo proaktivní údržbu, kterou provádí specialisté útvaru údržby s operátory strojů. Náplní plánované údržby jsou především preventivní inspekce a preventivní opravy. Preventivní opravy jsou prováděny na základě zjištěných skutečností v průběhu preventivní inspekce a jsou zaměřeny na snížení pravděpodobnosti výskytu poruchy nebo vypovězení funkčnosti zařízení. Cílem plánované údržby je předcházet poruchám včasným odhalením a odstraňováním možných příčin vzniku poruch. preventivní údržba Preventivní údržba je činnost, která se provádí před výskytem poruchy, aby se předešlo hrozícímu selhání jedná se o činnost obsahující úkony, jež ukazuje obrázek. Tato údržba zahrnuje plánované aktivity založené na znalosti chování porouchaných součástek a podmínek a je buď prováděna za účelem vylepšení systému nebo aby se předešlo chátrání zařízení. Smyslová vodítka zrak prosakování sluch kavitace hmat vibrace čich horký olej Zamezení selhání pravidelná péče průběžná kontrola údržba (seřizování, oprava, odstraňování, nahrazování Obr. Preventivní údržba Řešení problémů identifikace lokalizace odhad Zlepšení modifikace dodatečná montáž přeprojektování Preventivní údržba je údržba stroje nebo zařízení prováděná podle předem stanoveného časového plánu prohlídek. Má za cíl předcházet poruchám včasným vyhledáváním a odstraňováním možných příčin jejich vzniku a sestavení harmonogramu dalších kroků v rámci preventivních oprav. Je navržena tak, aby udržovala a zvyšovala efektivní využití výrobních kapacit a sleduje tři hlavní zásady prevence: Zachování normálních podmínek. Včasné odhalení abnormalit. Rychlá reakce. Preventivní údržba vyžaduje provedení následujících kroků s ohledem na individuální stroje a zařízení: Vytipovat stroje a zařízení pro program preventivní údržby. Definovat činnosti, které budou v rámci preventivní údržby prováděny. Stanovit časové intervaly mezi definovanými činnostmi. Stanovit systém efektivního plánování dílčích činností preventivní údržby. Vytvořit standardy pořizování a řízení dokumentace plynoucí z preventivní údržby. Preventivní údržba se provádí prostřednictvím prohlídek, oprav a renovací. Činnosti, jež jsou během preventivní údržby vykonávány, spadají do těchto tří typů: Typ 1: Pravidelná péče o běžné součásti a systémy (mazání, čištění, doplňování paliva, seřizování atd.) Typ 2: Pravidelné prohlídky vedoucí k odhalení podmínek, jež by mohly vést k poruše stroje či k náhlému selhání. Typ 3: Údržbové práce zahrnující seřizování, opravu, odstraňování a nahrazování součástek a prvků, které jsou zatím v relativně raných stadiích hrozícího selhání. Nevýhodou u preventivní údržby jsou odstávky strojů, které je nutno většinou uskutečnit, a tím dochází ke ztrátám času. A právě z tohoto hlediska je důležité správné plánování preventivních prohlídek a oprav. Myšlenky jsou vynikající, ale ten lidský faktor! Pokud je to možné, tak ho musíme zobjektivizovat a vyloučit jeho selhání. tpm (total productive maintenance) Filosofie TPM (Total Productive Maintenance) vznikla v Japonsku v 50. a 60. letech. TPM rozvíjí přístupy preventivní a prediktivní údržby v USA a Evropě a zavádí nové prvky, jako je zavedení autonomní údržby, zapojení malých týmových skupin, vizuální management či prvky bezpečnosti na pracovišti. Mezi základními pilíři TPM patří autonomní údržba operátor zařízení provádí samostatně inspekce, čištění, mazání, samostatné provedení menší údržby. Autonomní údržba neznamená převedení povinností údržby na obsluhu stroje a její zastupování, ale vykonávání vybraných opravárenských a kontrolních činností. Mezi další úkoly obsluhy patří: Poznání zařízení. Čistění strojů a zařízení a opatření proti zdrojům znečištění. Tvorba standardů pro čištění, mazání a kontrolu zařízení. Monitorování a identifikování zdrojů poruch. Zlepšování zařízení. Spoluúčast na prevenci. Provádění některých jednoduchých oprav. Spolupráce s údržbáři-specialisty při větších závadách. Plánovaná údržba s cílem zajistit 100 % spolehlivost zařízení. 14

15 prediktivní údržba Prediktivní údržba je metoda testování strojů, která nalézá chyby ve stavech strojů na základě diagnostických metod. Testování strojů se většinou provádí bez nutnosti odstávky stroje, která je obvykle nezbytná v případě programů preventivní údržby. Dobře zpracovaný program prediktivní údržby využívá dostupné a ověřené technologie testování, jako je analýza vibrací, infračervená termografie, analýza oleje a částic opotřebení, ultrazvukové testování atd. Přínosem správně zavedeného programu prediktivní údržby je především fakt, že odstraňuje z údržby nutnost pouhých dohadů. Testovací zařízení umožňuje identifikovat problém včetně jeho potenciální příčiny a kvalifikovaní technici jsou tak mnohem lépe schopni doporučit ty nejvhodnější postupy a zásahy pro odstranění opakujících se problémů, zabránit neplánovaným prostojům, prodloužit životnost stroje a zvýšit celkový výkon operací a zařízení závodu. Programy prediktivní údržby jsou méně nákladné a spolehlivější než tradiční preventivní údržba založená na daných intervalech prohlídek stanovených na základě počtu provozních hodin nebo časového plánu. Z pohledu výrobních strojů a zařízení je náplní programu prediktivní údržby následující: Testování provozuschopnosti stroje Zjištění místa, příčiny výskytu poruchy stroje Předpověď další provozuschopnosti proactinance integrace autonomní, preventivní, prediktivní a proaktivní údržby Proactinance je komplexní řešení přístrojů pro sběr informací a SW pro generaci úkolů, údržby a vyhodnocení skutečného stavu strojů a plánování práce údržbářů. Data jsou přístupná v síti na strojových grafech. Přenos informací je zajištěn z a do řízení procesu a údržby. Systém je určen pro inspektory a údržbáře podniku. Jeho vlastnosti ho předurčují na využití pro sběr a vyhodnocení dat i v nejtěžších provozech. Expertní systém automaticky vyhodnotí stav stroje na základě naměřených dat a jejich vyhodnocení. Barevná obrazovka okamžitě informuje na strojových grafech o překročení mezních hodnot a vadných částech. Kapesní formát a lehká váha umožní každodenní nošení v provozu. Identifikace operátora a stroje dle RFID umožní automatickou identifikaci a kontrolu. PROACTINANCE umožňuje komplexní řešení proaktivní údržby v podniku od sběru dat z měření a inspekcí přes jejich vyhodnocení a expertízu, až po automatizované řízení správy majetku a údržbářských činností v počítačové síti. Představuje soubor přístrojů a prostředků, které jsou vzájemně propojené a které poskytují komplexní funkce pro údržbářské činnosti. Informace jsou prezentovány ve strojové grafice (HMI), stavy jsou vizualizované v barevné ikonové semafórové logice, takže jeho používání se stáva pochopitelné pro každého. PROACTINANCE je systém, který komplexně zabezpečuje činnosti spojené s proaktivní údržbou při diagnostikování závady, inspekční obchůzky, sousosti stroje jako i při opravě na poškozeném zařízení a při plánovaní takovéto opravy. Systém vytváří měřicí a inspekční Důležitým následním krokem je integrovat aktivity údržby do jednotného systému. Proč to nebylo možné? V minulosti došlo a současně dochází k nebývalému rozšíření počítačových systémů řízení údržby CMMS. Veškeré plánování, přenosy informací jsou vyřešeny až na data na bitevním poli mezi údržbáři, operátory, diagnostiky a stroji. Chybějícím prvkem byl SW a přenosné počítače, které by sbíraly informace do systému a poskytovaly je u stroje. Základním problémem byla především extrémně vysoká cena, nutnost vysoce kvalifikované obsluhy a vzájemně nekompatibilní informační databáze. Obsluha a údržbáři mají velmi omezenou možnost získat relevantní informace o skutečném stavu strojů bez použití metod prediktivní údržby. I sebedůkladnější prohlídka stroje bez měření stavu není schopna odhalit všechny příčiny poruch. Váš systém managementu práce je tak hodnotný jako jeho data. Proactinance dramaticky zdokonaluje kvantitu a kvalitu dostupných informací pro lepší plánování a realizaci. Inegruje autonomní, preventivní, prediktivní a proaktivní údržbu v jeden celek. 15

16 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 pochůzky, mazací plány a řídí práci mazačů, diagnostiků, odběr a vyhodnocení dat z olejových analýz. Data jsou přístupná v provozu na přenosných organizátorech PDA. Inspektoři jsou vedeni na obrazovce strojovými grafy a barevnými ikonami. Identifikace inspekčních míst je automatická pomocí RF ID identifikace nebo čárových kódů. Vyhodnocení měření a sběru dat je automaticky provedené a obsluha je okamžite upozorněna na změnu barevnou signalizací. Po obchůzce je automaticky vygenerován požadavek na opravu. Kapesní zařízení ProactorCE jsou jednoduchá na naučení a používání. Přístroj byl navržený na produktivitu vyžadujjící minimální školení operátora a údržbáře. Se svým dotykovým displejem je ProactorCE komfortní pro ty, kteří rádi pracují s perem. Pochůzky nebo RFID kódy vaše volba. ProactorCE umožňuje identifikaci operátora, přenos informací a sběr dat podle předdefinované pochůzky nebo může operátor stroje kontrolovat náhodně pomocí RFID kódů. Rychlá zpětná vazba. Instrukce nápravných akcí můžou být nahrané do přístroje a zobrazené operátorovi okamžite, jako je indikovaný poruchový stav. Umožňuje též zobrazit historická data jako trendový graf, čím umožní operátorovi ověřit změny stavu sledovaného stroje. Ulehčete si management práce! ProactorCE může přistupovat k objednávkám, plánům, inventáři a jiným klíčovým datům přímo od podlahy. Stáhněte nové preventivní objednávky údržby do přístroje (eliminujte tlač!) a natáhněte hotové pracovní objednávky (žádné další vytváření pracovních objednávek!). Vytvářejte nové pracovní požadavky/objednávky na místě zastavte zapisování poznámek a zapomínání vkládat je do CMMS. Zaznamenejte údaje potřebné pro údržbářskou práci přímo u zdroje. Zdokonalte produktivitu a efektivitu. ProactCE dáva výkon PROACTINANCE do rukou vašim pracovníkům, umožňující jim dělat lepší rozhodnutí od stroje: použití historie zařízení na řešení problémů, lepší a bezpečnejší práce s přístupem k informacím o částích, pracovních plánech, bezp. informace a jiné. Jako jeden z klíčových faktorů je nutno vyřešit kořenové příčiny poruch rotačních strojů. Jsou to především nedostatečné mazání a nadměrné síly od nevyhovující geometrie a jiných důvodů. Systém Proactinance řeší právě tyto problémy. Umožňuje integrovat mazací plány a obchůzky do vstupů CMMS a diagnostického SW, řídit inspekční sběr dat a v neposlední řadě propojit vstupy a výstupy diagnostických systémů s CMMS. Zautomatizujte vaši rutinní inspekci mazání a diagnostiku strojů použitím flexibilního inspekčního systému ProactorCE. Použitím tohoto kapesního přenosného přístroje s unikátní technologií můžete zahodit svůj zápisník. Přenosný inspekční zařízení ProactorCE nahrazuje zápisník elektronickým sběračem dat. Definujte vaše vlastní inspekce. Firmware ProactCE má široký rozsah typů inspekcí, zahrnující numerické, textové pole, datum a čas, indikátory úrovní, seznamy s jednoduchým a vícenásobným výběrem, obrázky, volné poznámky a přednastavené poznámky. Kombinovaný snímač Vám umožní komplexní změření stroje a expertní systém v přístroji CMMSChecker Vám automaticky vyhodnotí jeho aktuální stav a poškození. Váš systém managementu práce je tak hodnotný jako jeho data. ProactCE dramaticky zdokonaluje kvantitu a kvalitu dostupných informací pro lepší plánování a realizaci. Jednotky jsou dostupné i v jiskrově bezpečném a IP65 provedení. cmms checker zkoušečka strojů pro údržbáře Automatická diagnostika a odhalení poruch stroje. Zobrazení poruch na barevných strojových diagramech. Váš nový mobil pro zkoušení strojů. Vejde se do Vaší kapsy. Sběrač dat a měřící přístroj s gigantickou pamětí 4 GB. Rychlost sběru dat: až 100 rychlejší od předchozí generace datových kolektorů. Automatizace multi-měření v bodě pěti signálů. Vyhodnocení měření Barevná, i na slunci čitelná OLED obrazovka se strojovými diagramy, sloupcovými grafy a barevnými semafory. Automatická diagnostika a odhalení poruch stroje. Zobrazení poruch na barevných strojových diagramech. Obsáhlá knihovna strojů s předem nastavenými strojovými grafy, měřením a mezními hodnotami. 16

17 Automatický expertní systém pro odhalení závad. Archivace a analýza dat Přenos dat do SW PROACTINANCE a odtud export dat do SW pro řízení údržby, automatická vyhodnocení měření a generace požadavku na práci. Režimy sběru dat Obchůzka. Paměť 4 GB SD karta. Měření do sloupcových diagramů. Měření Automatická identifikace měřeného bodu pomocí RFID kódu a čtečky RFID zabudovaného do snímače. Systém rychlokonektorů pro uchycení multiparametrického snímače. Zdroje vstupu: 4 paralelní kanály s vypnutelnými zdroji pro nábojové zesilovače: Multiparametrický snímač: 3 x akcelerometr, ultrazvuk, IČ teploměr, RFID čtečka. ICP akcelerometry: zrychlení, rychlost a obálka z ručně držených nebo namontovaných snímačů nebo z monitorovacích systémů. Snímač teploty RFID čtečka Vstup z klávesnice nebo z dotykové obrazovky: Univerzální tachometrický a spouštěcí vstup a výstup: akceptuje impulsní vstupy do +/- 5 V a výstupy 5 V, nebo 24 V. Definovatelné ikony. Zpracování signálu: Časový průběh, statistika, Crest faktor, Curtosis, Rain flow, efektivní hodnota (RMS), šp-šp. Frekvenční analýza Softwarový demodulátor s autokorelací: obálkování s libovolnými volitelnými vstupními filtry pro zvýrazněnou detekci závad ložisek a záběru zubů (i pomaluběžných). Vstupní parametry: Tachometr: minimální amplituda pulsu 2 V špička-špička, 10 % doba náběhu/poklesu, minimální šířka pulsu 1 us, a tvarovací obvod. Průměrování: Programovatelné. Čas měření: pro všechny kanály max. 12 sec. pro rozsah max. frekvencí 500 Hz 32 khz, max. 300 sec. pro rozsah max. frekvencí 20 Hz 1 khz. Spektrální analýza: Počáteční frekvence: přepínatelná mezi 0 a maximální frekvencí. Max. frekvence: volitelná mezi 20 Hz a 32 khz. Rozlišení: Programovatelné 200, 400, 800, 1600 a 3200 čar. Okna pro měření: Hanning, Flat top, Kaiser-Bessel, Rectangular. HW a SW Procesor: AD SHARC + CORTEX Paměť: 4 GB SSD karta A/D převodník: 4 x 24-bit A/D, 2*12 bit A/D, 250ksps, 4 x zapínatelné proudové zdroje 4 ma. Obrazovka: Barevná dotyková 3 OLED(1024 * 600) Komunikace: 1x USB 2.0 stereo audio výstup, multikonektor Firmware: CMMS Proactinance Fyzické údaje Zvýrazněná klávesnice: 6 kláves. Klávesnice: Na displeji a utěsněná, chemicky odolná kapacitní, citlivá na dotek. Pevné klávesy: šipka vpravo, vlevo, nahoru, dolů; OK, ESC. Pouzdro: eloxovaný hliník odolný proti elektromagnetickému rušení, krytí IP 44. Rozměry: 100 mm 60 mm 34 mm. Hmotnost: 200 g, Multiparametrický snímač: 3* akcelerometr, ultrazvuk, IČ teploměr, RFID čtečka 150 g, nebo 3-osý akcelerometr s magnetem: 300 g, kabel 150 g Napájení Lion baterie 3000 mah až 8 hodin běžný provoz. Prostředí Kryt : eloxovaný hliník Rozsah vstup. napětí: +/- 5 Vss. Dynamický rozsah: 4x24-ti bitová konverze signálu, SNR min 120 db, S/(THD+N) min. 100 db v celém frek. rozsahu, vzorkovací frekvence 64 khz, Vstup/výstup: 4 x analogový, 2 x digitální vstup, 2 x digitální výstup. Analogový výstup sluchátka. USB 2.0 2Mb/s Napájení pro snímače: volitelný proudový zdroj 4x2mA (24V) pro každý snímač zvlášť. Amplituda: přesnost do 1 % vstupu při jedné specifikované frekvenci. Vstupní konektory: Vstup, výstup a tachometr/fáze 25-kolíkový D-SUB konektor pro multiparametrický snímač, stereo audio výstup pro poslech měřeného signálu, mini USB pro přenos dát, externí napájení. Měření: Rozsah: 0 Hz až 30 khz (nastavitelný). Označení CE: EN , EN Krytí IP: IP 44. Skladovací teplota: 0 C až +50 C. Provozní teplota: 0 C až +50 C. kontakt RNDr. Ondrej Valent, CSc. CMMS, s. r. o., Zbraslavská 22/49, Praha 5 tel/fax: , tel/isdn: cmms@cmms.cz, Kancelář: Zbraslavská 43/11, Praha 5 Recenzent: doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. 17

18 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 Tomáš Stejskal informačný obsah stacionarity signálu informational contents of signal stationarity anotation The contribution deal about of signal stationarity definition problem. It is voice the ability of programmable analysis. It is compare information contents of signal with time record, frequents analysis and statonarity change. It fine it is deal about of experimental analysis on real record. Key words: stationarity, signal, diagnostics úvod Odhalenie skutočného stavu stroja respektíve včasné zachytenie začínajúcich sa porúch na stroji spočíva nielen vo voľbe vhodného diagnostického signálu, ale aj v dobrej analýze daného signálu. V mnohých prípadoch sa nepriaznivý stav detekuje, ale to nepostačuje na lokalizáciu miesta a určenia príčin poruchy. Aj tu sa môže uplatniť vyššia úroveň analýzy signálu. V prípade vibrodiagnostiky je dôležitá nielen frekvečná analýza ale aj časový záznam signálu [1]. Obe analýzy vo frekvenčnej a časovej oblasti majú svoje výhody a nevýhody. V tejto súvislosti vystane ešte ďalšia otázka, či jestvuje analýza, ktorá je schopná odhaliť niektoré skryté informácie v signále skôr ako ich odhalí časová a frekvenčná analýza. Pri štúdiu stacionarity signálu je možné takéto špeciálne informácie vyťažiť [2]. Ostáva však na experimentálnu prax nakoľko je informácia takéhoto typu osožná pre diagnostické účely. definícia stacionarity a prax Náhodný proces {y t,t C T} je striktne stacionárny, ak pre ktorúkoľvek časť radu indexov (t 1,t 2,...,t n ) z T={0, 1, 2,...} a ktorékoľvek reálne číslo k, pre ktoré t i +k c T : i=1, 2,..., n existuje združená distribučná funkcia F pre ktorú platí: F(y t1,y t2,...,y n )=F(y t1+k,y t2+k,...,y tn+k ). Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že ak proces je striktne stacionárny, potom jeho štatistické charakteristiky ako distribučná funkcia, ale aj hustota rozdelenia, stredná hodnota, rozptyl časového radu a iné, nezávisia od času. Z praktického hľadiska platí,že ak sa vyberie ľubovoľný časový úsek signálu, tak jeho stredná hodnota a rozptyl budú konštantné. Na druhej strane je ľahko dokázateľné, že vyššie uvedenej definícii stacionarity vyhovuje iba jediný signál a tým je konštantný signál, nemenný v celej časovej osi. Tento fakt je dôvodom, prečo je nutné definíciu určitým spôsobom prispôsobiť požiadavkám praxe. V štatistickej praxi sa stacionarita testuje vizuálnym posúdením, vyšetrovaním tvaru autokorelačnej funkcie a vyšetrovaním stacionarity po častiach. Z hľadiska informačného obsahu autokorelačnej funkcie platí, že ak funkcia osciluje a blíži sa k nule, tak signál je stacionárny (obr.1). Signál je stacionárny, ak pri výbere primerane dlhého časového záznamu sa jeho stredná hodnota a rozptyl významne nemenia. Primerane dlhý časový záznam znamená, že stále jestvuje taká hranica časového záznamu, kde sa jeho štatistické parametre (stredná hodnota a rozptyl) začnú významne meniť. Významná zmena je relatívny pojem, pretože sa zakladá na dohodnutej veľkosti zmeny. porovnanie informácie stacionarity, času a frekvencie Časová oblasť analýzy odhaľuje: Osamotené veľké výkmity s nižšou frekvenciou, ktorých perióda je nepravidelná, alebo s rýchlym útlmom. Pravidelné výkmity signálu s nízkou efektívnou hodnotou Skokovitá zmena strednej hodnoty alebo rozptylu signálu Trendová zmena signálu Frekvenčná oblasť analýzy odhaľuje: Periodické zložky signálu (harmonické, subharmonické, postranné pásma, rezonančné...) Celkovú zmenu efektívnej hodnoty signálu Analýza stacionarity odhaľuje: Pomalé zmeny konkrétnej zložky strednej hodnoty a štandartnej odchýlky Periodické kolísanie konkrétnej zložky strednej hodnoty a štandartnej odchýlky Konkrétne intervaly času pri ktorých nastáva významná zmena strednej hodnoty a štandartnej odchýlky Vymenované výsledky analýz sú špecifické len pre daný druh analýzy. To znamená, že iným typom analýzy nemožno danú informáciu odhaliť. Takže aj analýza stacionarity odhaľuje informácie ktoré nie sú viditeľné v pri časovej alebo frekvenčnej analýze. určenie miery stacionarity Viditeľný tvar signálu vo veľkej miere závísí od mierky zobrazenia signálu. Na vyhonotenie je preto vhodné voliť parametre nezávislé od mierky. Na základe toho sa navrhli nasledovné matematické ukazovatele. Relatívny aritmetický priemer ktorý sa vzťahuje ku štandartnej odchýlke signálu (1). Takýto parameter môže nadobúdať aj hodnoty väčšie ako 1. Pri fyzikálnych procesoch vzťah medzi nulovou hodnotou zmenou strednej hodnoty nie je štatisticky ustálený, pretože nulová hodnota sa pri niektorých fyzikálnych dejoch volí len v zmysle dohody. Preto je vhodné miesto absolútnej hodnoty x max závislej od voľby nuly použiť hodnotu štandartnej odchýlky signálu, ktorá je od nulovej hodnoty nezávislá. Štandartná odchýlka súčasne reprezentuje aj efektívnu hodnotu signálu, takže aj z toho dôvodu je to vhodná voľba. x x srel = max x i (1) s max Obr. 1 Porovnanie autokorelačnej funkcie stacionárneho (a) a nestacionárneho signálu (b). x srel s max relatívny aritmetický priemer vzhľadom k štandartnej odchýlke signálu výberová štandardná odchýlka z maximálnej dĺžky časového úseku T max 18

19 Pri rozptyle signálu už nepôsobí nepriaznivý vplyv voľby nulovej hodnoty. Preto je vhodné použiť zaužívaný typ relatívneho posúdenia. Relatívna výberová štandartná odchýlka. s s REL = max s i (2) s max s REL relatívna výberová štandartná odchýlka s i výberová štandardná odchýlka z časového úseku T 1 Pre jednotlivé časové úseky sa v Exceli vytvorili grafické zobrazenia, ktoré poukazujú na zmenu sledovaných parametrov. Otázkou zostáva ako určiť kedy nastáva významná zmena stacionarity, keďže stredná hodnota a štandartná odchýlka signálu sa zákonite menia pri ľubovoľnej voľbe sledovaného časového intervalu. Z toho dôvodu sa prijala podmienka sledovania významnej relatívnej zmeny na úrovni 10 %. Pre relatívnu výberovú štandartnú odchýlku je to nasledovná podmienka. Ak odchýlka je splnená podmienka, potom sa signál považuje za stacionárny. s s REL = max s i 0,1 (3) s max V prípade strednej hodnoty signálu (relatívny aritmetický priemer vzhľadom k štandartnej odchýlke) sa vychádza z normálneho rozdelenia náhodného signálu. 95 % odchýlok signálu od strednej hodnoty leží v intervale štandartných odchýlok 4s. v rámci tohto intervalu je 10 percentná zmena strednej hodnoty na jednu stranu rovná 2s/10. Na základe toho stacionárny signál by mal vyhovovať podmienke (4). x x srel = max x i 0,2 (4) s max analýza na reálnom signáli Vyššie uvedené teoretické úvahy boli spracované v analyzačnom programe. Pre tento program stačí zadať vyšetrovaný interval hodnôt záznamu. Grafickou formu sa automaticky zobrazí priebeh parametrov x srel a s REL pre rôzne časové úseky (obr. 2). Na uvedenom príklade je časť záznamu osovej sily pri vŕtaní do železa. záver Skutočné využitie analýzy pre účely technickej diagnostiky je možné až po experimentálnom vysledovaní symptómov poruchy a zodpovedajúcich charakteristických zmien pri vykonaní analýzy stacionarity. Pravdepodobne na preverenie je najvhodnejší vybračný signál, ale aj teplotné signály sa môžu touto metodikou preverovať literatúra [1] KREHEĽ, Radoslav DOBRÁNSKY, Jozef: Optický snímač nepriameho merania opotrebenia rezného nástroja. In: MM. Průmyslové spektrum. no. 4, (2007), p ISSN [2] VALENČÍK, Štefan: Koncepcia a perspektíva multimodálneho diagnostického pracoviska, In: Transfer inovácií. ISSN Č. 13 (2009), s kontakt Ing. Tomáš Stejskal PhD. Katedra výrobnej techniky a robotiky, SjF, TU v Košiciach Němcovej 32, Košice Recenzent: Ing. Peter Tirinda, PhD. Obr. 2 Príklad analýzy stacionarity pre záznam osovej sily vŕtania 19

20 SPRAVODAJ ATD SR 1, 2 / 2010 Roman Richter personálna a technická bezpečnosť personal and technical safety anotation Work and health safety, as integral part of Integrated Management System, goes hand-in-hand with the entrepreneurial activities of our corporation. Baring in mind the responsibility for the safe operation of production technologies for aluminum and aluminum products, we are not satisfied with the fulfillment of the legislative require-ments only. Continuous improvement and effective use of resources help us create such work environment that is not the cause of accidents, injuries, or illnesses. To improve work and health safety, we are creating an internal company structure by using tools and activities that involve all employees. This intradepartmental culture is characterized by mutual assistance (knowledge and skills), protection and carrying for the fellow coworkers, and a team work. Key words: Technical Diagnostics, Occupational Safety, LOTO, T-rate. úvod Technická diagnostika patrí k takým činnostiam výkonu prediktívnej údržby, kedy sa pracoviskom často stáva tesná blízkosť technického objektu v pracovnom režime, na ktorom sa daná činnosť vykonáva. Otázka bezpečného pracoviska a bezpečnosti pracovníka pri výkone je významným faktorom takto vykonávanej aktivity. Možnosti zvyšovania bezpečnosti systémov zlepšovaním ich technickej stránky sú v súčasnosti už takmer vyčerpané. Riešeniu technických problémov sa konštruktéri a projektanti venovali a venujú najmä preto, že ich riešenie je relatívne jednoduchšie a dostupnejšie a pri vyhovujúcom riešení prinášalo skoro vždy kladné výsledky. Obťažnosť problematiky ľudského faktora a jeho vplyvu na bezpečnosť sa dá dokumentovať dlhodobou štatistikou dopravných nehôd, pretože pri zisťovaní ich príčin sa najčastejšie objavuje neprispôsobenie rýchlosti vozidla stavu a povahe komunikácie, nesprávne predbiehanie, nedodržiavanie predpísanej rýchlosti vozidla, nedanie prednosti v jazde a podobne, čo sú všetko príčiny, ktoré sa klasifikujú ako zlyhanie ľudského faktora, a to nielen v doprave, ale všeobecne v systéme človek stroj prostredie. Pri kvantifikácii vplyvu ľudského faktora na dopravnú nehodovosť niektoré zdroje uvádzajú jeho až 90-percentný podiel. Vidíme, že táto problematika je z hľadiska bezpečnosti systémov, a teda aj z bezpečnosti a ochrany zdravia nielen pri práci nesmierne významná. Z hľadiska bezpečnosti systému sa v poslednom čase do po-predia skúmania dostávajú ľudské chyby. Je všeobecne známe, že významný počet úrazov, resp. pracovných úrazov spôsobuje ľudské zlyhanie alebo presnejšie chybné správanie človeka často v časovej tiesni, ktoré možno kvantitatívne formulovať pomocou známeho Poissonovho rozdelenia pravdepodobnosti. Človek ako operátor je preto často označovaný ako najslabší prvok systému človek - stroj. Pritom však treba vychádzať z toho, že automatický systém, ktorý ho nahrádza, nemožno vždy a bezvýhradne považovať za bezpečnejší a spoľahlivejší. [1] Bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku je celosvetovým problémom. K dispozícii je množstvo informácií o BOZP poskytovaných organizáciami BOZP mimo EÚ. Riešenia právnych predpisov, stratégií a osvedčených postupov vyvinuté inde vo svete taktiež poskytujú hodnotné informácie a hodnotiaci rámec na vytvorenie bezpečných, zdravých a výkonných pracovísk. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je v súčasnosti jednou z najdôležitejších a najrozvinutejších aspektov politiky EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Práca v tejto oblasti vyžaduje zložitú spoluprácu medzi rôznymi subjektmi na úrovni EÚ a členských štátov vrátane Obr. 1 Základné podmienky bezpečnosti 20