SLOVO PREZIDENTA ASOCIÁCIE TECHNICKÝCH DIAGNOSTIKOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transcription

1 SPRAVODAJ ATD SR / 7 Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj SINAY, DrSc. prezident ATD SR SLOVO PREZIDENTA ASOCIÁCIE TECHNICKÝCH DIAGNOSTIKOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Váené dámy a páni, Technická diagnostika ako vedný odbor v poslednom období zaznamenáva zvýený záujem nielen vo vedeckej sfére, ale aj v oblasti aplikácie jej výsledkov v rámci novovyvíjaných metód a ich vyuitia v odbornej praxi. Vyuitie metód technickej diagnostiky pri zoh adnení spo ahlivosti nameraných výsledkov v súčinnosti s novými metódami IT predstavuje jeden zo základných nástrojov pre efektívne riadenie údrbárskych činností a eliminovanie neiadúcich stavov zariadení s dopadom na výrobu alebo ďalie aspekty ovplyvòujúce prosperitu podniku. Cenová dostupnos diagnostických prístrojov na jednej strane a vysoká výpovedná schopnos nameraných údajov na strane druhej, umoòuje podnikom optimalizova náklady vynaloené na plynulos výroby, jej bezpečnos a kvalitu konečných produktov. Dovo te v tejto súvislosti vyslovi presvedčenie, e Asociácia technických diagnostikov Slovenskej republiky je u tradične platformou pre integráciu vetkých odborníkov v oblasti technickej diagnostiky s cie om akcelerova jej uplatnenie v podmienkach podnikov Slovenskej republiky pri aktívnej spolupráci s partnerskými organizáciami v zahraničí ako aj firmami, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom diagnostických prístrojov a kompletných diagnostických reazcov. Náplòou činnosti Asociácie technických diagnostikov Slovenskej republiky ATD SR v najbliích rokoch bude predovetkým stala propagácia a popularizácia technickej diagnostiky ako súčasti moderných metód údrby, rozvoj jej jednotlivých metód a toto vetko na základe najnovích poznatkov vedy a techniky práve v tejto oblasti realizovanie výmeny skúsenosti a to tak v oblasti jej reálnej aplikácie ako aj v oblasti teoretických princípov jednotlivých druhov diagnostických metód ako aj zdruovanie osobnosti, pre ktorých sa technická diagnostika stala ivotným osudom. Jednou z významných aktivít ADT SR je v súčasnosti rozvíjanie systému certifikácie odborného personálu COP TD (Certifikačný orgán pracovníkov v technickej diagnostike), ktorý bude aj v budúcnosti nies jej rukopis. Sme radi, e u máme nieko ko úspených drite- ov tohto certifikátu a veríme, e to bude aj motivácia pre ďalích odborníkov z priemyslu. technickej diagnostiky v podmienkach slovenského priemyslu. Nájdete v nej tyri základné piliere rozvoja spoločnosti vychádzajúce z rozvoja: - udských zdrojov a vzdelania, - informačnej spoločnosti, - podnikate ského prostredia, - vedy, výskumu a inovácii. Stalo sa u dobrou tradíciou v rámci odbornej komunity technických diagnostikov, e sa kadý rok uskutoční jedinečné podujatie svojho druhu na Slovensku a to medzinárodná konferencia DIS (Diagnostika strojov). V tomto roku to bude u krát, a opä v naom krásnom meste v Koiciach v termíne. a. októbra 7. Je to u pekné jubileum, ktoré tie dokazuje, e komunita diagnostikov má záujme o výmenu poznatkov, vzájomné stretávania sa a odbornú, ale aj priate skú komunikáciu. Som rád, e Vás v mene organizátorov konferencie DIS 7 môem na naej tradičnej odbornej akcii srdečne privíta. Dovo te mi vyjadri presvedčenie, e pre nau prácu a spoločné ciele získame v budúcnosti podporu aj niektorých tradičných firiem a spoločností mimo naich u tradičných partnerov ktoré majú podobné zmý anie a záujmy ako my. Bez nich si je moné ako predstavi, e budeme vedie vyuíva vetko to, čo nám moderné metódy technickej diagnostiky poskytujú a to čo moderná stratégia údrby napr. vo forme TPM potrebuje. Teím sa na spoluprácu s Vami vetkými! V budúcich rokoch naej činnosti budeme vychádza zo skúsenosti odborníkov, ktorí majú záujem vytvori také podmienky, aby sme v SR zabezpečili rozvoj náho krásneho a vysoko aktuálneho odboru ako súčasti moderných údrbárskych stratégii. Stále platí a zrejme aj bude plati, e stroj potrebuje aby sme sa o neho starali a on nám to viacnásobne vráti. Budeme ma rados, e pracuje bez porúch, e pracuje bezpečne a spo ahlivo. V tejto súvislosti mi dovo te obráti pozornos na Stratégiu konkurencieschopnosti SR do roku ako súčasti aplikácie Lisabonskej stratégie v podmienkach Európskej únie, ktorá sa postupne realizuje aj v podmienkach Slovenskej republiky. Teí ma, e je v nej moné nájs priame odvolávky na postavenie a úlohy Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc

2 SPRAVODAJ ATD SR / 7 SPRAVODAJ ATD SR / 7 Juraj GRENČÍK, Václav LEGÁT MONITOROVANIE TECHNICKÉHO STAVU A DIAGNOSTIKA MÔU ZLEPI A ROZÍRI KRITÉRIÁ AUDITU A BENCHMARKINGU ÚDRBY éfredaktor: Hlavný redaktor: Redakčná rada: Vydavate : Grafická úprava: Tlač: Roziruje: Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. doc. Ing. Hana Pačaiová, PhD. Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. doc. Ing. Frantiek Helebrant, CSc. prof. Ing. Jozef Balla, DrSc. Ing. Viera Peková doc. Ing. Hana Pačaiová, PhD. prof. Ing. Igor Ballo, CSc. Doc. Ing. Juraj Grenčík RNDr. Ondrej Valent, CSc, Ing. Peter Trinida, CSc. Ing. Jiøí Svoboda Ing. Milan Baranec Asociácia technických diagnostikov Slovenskej republiky Technická univerzita v Koiciach Letná 9 Koice tel.: / 6 Mgr. art. Linda Marenčíková Edičné stredisko a redakcia Acta Montanistica Slovaca Park Komenského 9 Koice Ing. Katarína Holotová sekretariát ATD SR tel.: /6 Objednávky časopisu a inzercie prijíma vydavate. Za pôvodnos, vecnú správnos alebo záväzky ručia autori príspevku. OBSAH SLOVO PREZIDENTA ASOCIÁCIE TECHNICKÝCH DIAGNOSTIKOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Dr.h.c.mult. prof. Ing. Juraj SINAY, DrSc. MONITOROVANIE TECHNICKÉHO STAVU A DIAGNOSTIKA MÔU ZLEPI A ROZÍRI KRITÉRIÁ AUDITU A BENCHMARKINGU ÚDRBY Juraj GRENČÍK Václav LEGÁT DIAGNOSTIKA ELEKTRICKÉHO KONTAKTU V LOISKU Karel CHMELÍK Václav ČECH Jiøí FOLDYNA 8 CERTIFIKÁCIA PRE TECHNICKÝCH DIAGNOSTIKOV Viera PEKOVÁ UPLATNENIE DIAGNOSTICKÝCH METÓD V LETECKEJ TECHNIKE Aurel SLOBODA Ján PI A Aurel SLOBODA, ml. ČISTOTA OLEJE, IVOTNOST A PROVOZNÍ SPOLEHLIVOST Frantiek HELEBRANT Ladislav HRABEC Vladislav MAREK 6 ZÁKLADNÉ TRENDY V RIADENÍ ÚDRBY A PROBLÉM PRI ICH ZAVÁDZANÍ Hana PAČAIOVÁ 8 REDUKOVANIE HLUKU NA PRACOVISKÁCH Michaela BALÁIKOVÁ 9. Úvod Stratégia a koncepcia údrby ovplyvòujú výkonnos hmotného majetku zvlá v stredne a dlhodobom časovom horizonte. Toto sa obzvlá odráa v efektívnosti, produktivite a ekonomickej účinnosti údrby a v plnení základných poiadaviek kladených na údrbu, ako sú: a) udriavanie hmotného majetku v prevádzkyschopnom stave, b) predchádzanie vzniku porúch a následným poruchovým stavom s vyuitím preventívnej údrby vrátane monitorovania stavu, c) operatívne odstraòovanie vzniknutých porúch, d) zniovanie účinkov výrobných zariadení na ivotné prostredie, e) zabezpečenie bezpečnosti prevádzky, f) vynakladanie optimálnych nákladov na údrbu. Cie om príspevku je naznači truktúru a metodiku a návrh komplexných hodnotiacich kritérií obsahujúcich aj diagnostické signály.. Audit Audit mono charakterizova ako systematický, nezávislý a dokumentovaný proces získavania dôkazov z auditu a jeho objektívneho hodnotenia s cie om urči rozsah plnenia kritérií auditu. Kritériá auditu kvality manamentu údrby sú väčinou kvalitatívne a obsahujú poiadavky na správnu organizačnú truktúru a manament vetkých procesov údrby [,,, 6, 8]. Postupne je moné vytvori aj kvantitatívne kritériá vyjadrené konkrétnymi hodnotami merate ných veličín, ako sú prácnosti a trvanie činností údrby, podiel preventívnej údrby, podiel externej údrby, vetky finančné ukazovatele o údrbe atď. Základným nástrojom na získanie týchto kvantitatívnych kritérií je benchmarking viď ďalej. Je vhodné rozdeli kritériá auditu do nieko kých oblasti manamentu údrby [7]. Navrhovaný príklad obsahuje oblastí:. Charakteristika podnikate ských činností a výrobných zariadení v organizácii.. Stratégie a systémy údrby v organizácii.. Organizácia a riadenie pracovníkov údrby.. Administratíva a dokumentácia manamentu údrby.. Preventívna údrba zaloená na pevných intervaloch alebo na sledovaní stavu. 6. Plánovanie, rozvrhovane a pracovné príkazy v údrbe. 7. Realizácia procesov údrby. 8. Nákup, skladovanie a riadenie zásob náhradných dielcov. 9. Meranie účinnosti a efektívnosti údrby, jej zlepovanie a hodnotenie spokojnosti zákazníkov.. Počítačová podpora riadenia údrby.. Benchmarking Vytvorenie stratégie údrby vyaduje znalos mnostva ukazovate ov, ktoré sa majú vyui pri tvorbe návrhu, zavádzaní a verifikácii výsledkov dosiahnutých v priebehu procesu zlepovania stratégie údrby. Benchmarking sa zameriava na porovnávanie procesov a produktov voči procesom a produktom uznaným za najlepie s cie om odhali príleitosti na zlepenie kvality. Umoòuje urči ciele a priority úloh pri príprave plánov, ktoré vedú ku konkurenčnej výhode na trhu. Tieto veobecné princípy benchmarkingu platia pre akýko vek proces údrby a môu sa tie poui v manamente údrby.. Hodnotiace kritériá na globálnej úrovni Z vyie uvedených charakteristík auditu a benchmarkingu je zrejmé, e ako audit, tak aj benchmarking údrby potrebujú dobre premyslené a pokia mono tandardizované kvantitatívne ukazovatele (indikátory) výkonnosti údrby (KPI). Exituje mnostvo rozličných ukazovate ov výkonnosti údrby, napr. k účových ukazovate ov definovaných EFNMS, alebo ukazovatele definované v norme EN Údrba. K účové ukazovatele výkonnosti [] atď. Bola ambíciou EFNMS vykona celoeurópsku túdiu o výkonnosti údrby zaloenú na ukazovate och zadefinovaných pracovnou skupinou Benchmarking údrby. Ale napriek tomu, e ukazovatele boli dostatočne publikované v členských tátoch EFNMS výsledok nezodpovedal snahe a nevytvorila sa európska databáza s vybranými ukazovate mi, okrem severského prieskumu z roku [] a úspených workshopov konaných v nieko kých členských krajinách. Silnejí impulz na vytvorenie databázy sa očakáva od vyie uvedenej európskej normy. Ďalou monosou na u ahčenie zbery benchmarkingových ukazovate ov je ich automatické generovanie z CMMS. Existuje systém vyvinutý firmou Infor zaloený na vyuití ukazovate ov VDM (Value Driven Maintenance). Ďalím je systém vyvinutý firmou Inseko, a.s. pre systém D7i [], ktorý generuje ukazovatele pod a metodiky benchmarkingu EFNMS a tak umoòuje okamitý preh ad o aktuálnom stave údrby v podniku. Nové ukazovatele pod a európskej normy, alebo akéko vek iné poadované, sa analogicky dajú prida do systému. EN Nová európskej norma EN pod názvom Údrba k účové ukazovatele výkonnosti bola schválená začiatkom roku 7. Okrem iného by mala vyriei problém s definíciami a da väčiu váhu benchmarkingu údrby, nako ko sú ukazovatele teraz predmetom európskej normy. Problém porozumenia ukazovate om sa tak posunie k problému ich správneho a efektívneho pouívania. Nová norma ich obsahuje 7, čo je značne ve ký počet do určitej miery popiera pôvodný úmysel EFNMS, ktorý sa snail vybra čo najmení počet čo najvypovedajúcejích ukazovate ov. Nová norma necháva na pouívate och, ktoré ukazovatele budú pouíva, avak tým sa zároveò saí monos vzájomného porovnávania, ak spoločnosti nebudú pouíva rovnaké ukazovatele. Zároveò sa tu ukazuje nové pôsobenie pracovnej skupiny EFNMS, aby pripravila a presadzovala jednotný poh ad na vyuitie normy, samozrejme na základe skúseností z popredných podnikov. Systém ukazovate ov pozostáva z troch skupín:. Ekonomické ukazovatele (čas/peniaze; peniaze/peniaze). Technické ukazovatele (čas/čas; počet/čas; čas/počet). Organizačné ukazovatele (napr. osoby/osoby atď.) Poslaním ukazovate ov je, aby slúili na podporu riadenia k dosahovaniu excelentnej údrby tak, aby sa zariadenia vyuívali najlepím konkurencieschopným spôsobom. Väčina ukazovate ov je pouite ná vo vetkých priemyselných odvetviach. Plánovaná expedícia október 7 ISBN Pozn.: Veobecne pri kadom audite je určitá subjektivita a toto platí zvlá pri audite údrby, nako ko tu nie sú normy ako ISO 9:, ISO 9 atď. Napriek tomu sa vak audity údrby môu vykonáva a mono robi závery a dáva odporúčania pre tvorbu stratégií manamentu údrby.

3 SPRAVODAJ ATD SR / 7 Externé ovplyvòujúce faktory SMRP MERATELE EN ÚDRBA K ÚČOVÉ UKAZOVATELE VÝKONNOSTI Miesto Kultúra spoločnosti Cena práce v krajine Situácia na trhu Právne predpisy Sektor/odvetvie Skupina ukazovate ov Ekonomické ukazovatele Úroveò ukazovate ov Úroveò Úroveò Úroveò E E E E E E6 E7 E8 E9 E E E E E E E6 E7 E8 E9 E E E E E. Ročné náklady na drbu voči RAV. Skladový materiál.. Náklady dodávate skej údrby Ročné náklady na drbu RAV (reprodukčná hodnota majetku) Hodnota inventárneho materiálu Reprodukčná hodnota majetku Náklady dodávate skej údrby Celkové náklady na údrbu E E7 E Celkové náklady na údrbu Reprodukčná hodnota majetku Priemerná hodnota invent. materiálu na údrbu Reprodukčná hodnota majetku Celkové dodávate ské náklady Celkové náklady na údrbu Interné ovplyvòujúce faktory Firemná kultúra Náročnos procesu Mix výrobkov Ve kos podniku Vyuívanie Vek podniku Kritickos Technické ukazovatele Organizačné ukazovatele T T T T T O O O O O O6 O7 O8 T6 T7 O9 O T8 T9 T T T T T T T6 T7 T8 T9 T T O O O O O O6 O7 O8 O9 O O O O O O O6 Obr. Faktory ovplyvòujúce údrbu a k účové ukazovatele výkonnosti údrby.. MTTR.6. Proaktívna práca. Výdaj zo skladu Celkový čas opravy Počet opráv Práce vo vzahu k PM & PdM Celková práca Poadovaný materiál nedodaný Celkový poadovaný materiál (inverzný) T O8 O6 Celkový čas obnovy (MTTR) Počet porúch Človekohodiny preventívnej údrby Celkové človekohodiny údrby Počet poadovaných náhradných dielcov dodaných zo skladu Celkový počet náhradných dielcov poadovaných údrbou (inverzný) Prvé ukazovatele, ktoré boli porovnané a identifikované ako podobné medzi EN a SMRP ukazovate mi sú: Ukazovatele sa majú pouíva na: a) meranie stavu; b) porovnávanie (interné a externé porovnávacie kritériá); c) diagnózu (analýza slabých a silných stránok); d) identifikáciu a definovanie cie ov, ktoré sa majú dosiahnu; e) plánovanie akcií na zlepovanie; f) stále meranie zmien v priebehu času. Ukazovatele sa môu vyjadri ako pomer medzi faktormi (čitate a menovate ), ktoré merajú činnosti, zdroje alebo udalosti pod a daného vzorca. Kedyko vek je v definícii faktora pouité slovo interný alebo externý, odvodený ukazovate by sa takisto mal pouíva len na interné alebo externé vplyvy. Aby sa vybrali relevantné ukazovatele, prvým krokom je definova ciele, ktoré sa majú dosiahnu na kadej úrovni podniku. Na úrovni spoločnosti je poiadavka identifikova, ako mono riadi údrbu, aby sa zlepila celková výkonnos (zisky, trhový podiel, konkurencieschopnos atď.). Na úrovni systémov a výrobných liniek sa ciele údrby môu týka niektorých konkrétnych faktorov výkonnosti, ktoré sa identifikovali v priebehu predchádzajúcej analýzy, ako sú zlepenie pohotovosti, zlepenie nákladovej efektívnosti údrby, udranie zdravia, bezpečnosti a zachovanie ivotného prostredia, zlepenie v nákladovo efektívnom riadení hodnoty inventára údrby, riadenie dodávate ských sluieb atď. Na úrovni zariadenia, strojov alebo typov strojov môe by potrebné lepie riadenie faktorov, ako sú spo ahlivos, náklady, udriavate nos a zabezpečenos údrby atď. Obrázok ukazuje externé a interné faktory ako aj skupiny a úrovne ukazovate ov. Následne po definovaní cie ov a identifikovaní parametrov výkonnosti, ktoré sa majú mera, ďalím krokom je nájs ukazovatele, ktoré umonia meranie týchto parametrov. Pri výbere ukazovate ov pre riadenie údrby môe systém obsahova napríklad schopnos udriavania zariadenia (ktorá zahàòa udriavate nos zariadenia, logistickú podporu a organizáciu práce), spo ahlivos zariadenia, účinnos činnosti údrby, zdravie, bezpečnos a ivotné prostredie atď. Ukazovate je relevantný, keď jeho hodnota alebo jeho hodnotenie je v korelácii s hodnotením parametra výkonnosti, ktorý sa má mera. Relevantný ukazovate má by jedným z prvkov rozhodovania. Je potrebné presne definova - údaje, ktoré sa majú zbera, aby sa dali urči hodnoty potrebné pre ukazovate ; - metódu merania (prevádzkový reim); - nástroje potrebné na meranie (dokumenty, počítadlá, senzory, analyzátory, počítačové systémy riadenia údrby atď.). Na umonenie hodnotenia a u ahčenie porovnávania je potrebné, aby zhromaďované údaje boli v súlade s normalizovanými definíciami tam, kde existujú (STN EN 6, IEC 6-9). Ak definície neexistujú, bude potrebné takúto definíciu odvodi. Je potrebné vopred urči frekvenciu výpočtu a uvaova dostupnos a časové oneskorenie oneskoreniu relevantných údajov, zmeny v priebehu času meranej výkonnosti a reakcii systému na prijaté opatrenia. Mimo rozsahu tejto normy ale zostáva definovanie skóre, analýza a prijate potrebných opatrení. Norma samotná obsahuje sústavu ukazovate ov, ale analýza bude vyadova ďalie projekty. Meratele SMRP (USA) SMRP, (Society of maintenance and reliability Professional Spoločnos profesionálov v údrbe a spo ahlivosti) definovala a postupne definuje ukazovatele (metrics meratele) najlepej praxe na meranie výkonnosti údrby []. Tento proces prebieha a meratele sú verejnosti k dispozícii na SMRP pôsobí predovetkým v USA a Kanade, má vye členov, z ktorých je vye predstavite ov manamentu spoločností. Cie om komisie SMRP je definova najlepie praktiky v údrbe a spo ahlivosti a na k tomuto postupne zostavi súbor najpouívanejích merate ov a definícií. Komisia pre najlepie praktiky SMRP vybrala merate ov (počet ete nie je konečný), ktoré budú postupne definované (viď aj obr. ). Tieto meratele sú rozdelené do nasledovných kategórií: - Obchod a manament. - Spo ahlivos výrobných procesov. - Spo ahlivos zariadení. - Schopnosti pracovníkov. - Riadenie práce Nako ko ukazovatele EFNMS sú teraz zahrnuté do normy EN Údrba K účové ukazovatele výkonnosti a SMRP vytvára svoj systém, tieto dve aktivity viedli počas konferencie Euromaintenance 6 k vzájomnému stretnutiu s cie om porovna oba systémy ukazovate ov, nájs podobnosti a rozdiely. Pre lepie porozumenie a pouitie ukazovate ov sa dohodlo, e EFNMS a SMRP zorganizujú na túto tému workshopy, z ktorých prvý je plánovaný na konferencii Euromaintenance 8, Brusel, apríl 8. So vzrastajúcou globalizáciou s globálnym pôsobením spoločností rastie aj potreba pouívania spoločných ukazovate ov na meranie výkonnosti údrby a pohotovosti a preto bezpochyby v budúcnosti mono očakáva celosvetový tandard na ukazovatele výkonnosti údrby. Tomuto nasvedčuje skutočnos, e COPIMAN (Technický výbor údrby panamerickej federácie technických spoločností) sa pripája k tejto snahe o porovnanie indikátorov.. Diskusia k existujúcim ukazovate om Z uvedeného stručného preh adu súčasného stavu rieenia danej problematiky je zrejmé, e vo svete existujú rôzne prístupy k tvorbe a klasifikácii KPI údrby. Prvý návrh EFNMS ( KPI) nemá iadne triedenie do skupín (aj keď na workshopoch boli rozdelené na prácnos, náklady na údrbu, pohotovos a rôzne) ani nejakú hierarchiu dôleitosti. Druhý návrh (norma EN ) roziruje okruh KPI na 7 a vytvára tri kategórie (ekonomickú, technickú a organizačnú) a tri hierarchické úrovne z h adiska írky pokrytia výkonnosti údrby. Indikátory nazývané v norme ako technické prakticky iadny technický obsah nemajú (sú zaloené na časových údajoch a počtoch porúch). Túto kategóriu ukazovate ov by bolo iadúce rozíri o indikátory technického stavu (diagnostické signály, technické prevádzkové parametre), ktoré by charakterizovali technický stav strojov a zariadení, a tím aj úroveò a výkonnos údrby. Americký (SMRP) prístup vytvára KPI v piatich kategóriách (obchod a manament, spo ahlivos výrobných procesov, spo ahlivos zariadení, schopnosti pracovníkov, riadenie práce) a z obr. je mono vidie aj určité hierarchické usporiadanie KPI (napr. OEE je na vyej úrovni ne down time apod.) Obr. Preh ad merate ov najlepích praktík SMRP Aj keď sa u na úseku KPI údrby ve a urobilo, pociujeme určité slabiny v oblasti trukturovania a hierarchie tvorby týchto KPI. truktúra pod a kategórií by sa mohla vytvára napr. pod a uvedených oblastí auditu kvality manamentu údrby. Vlastný súbor KPI údrby by tvoril náplò deviatej oblasti (Meranie účinnosti a efektívnosti údrby, jej zlepovanie a hodnotenie spokojnosti zákazníkov), pričom jednotlivé KPI by pokrývali zostávajúcich 9 oblastí auditu manamentu údrby. Dá sa očakáva, e pre oblas. (Administratíva a dokumentácia manamentu údrby) a pre oblas. (Počítačová podpora riadenia údrby) by sa merate né KPI ve mi ako definovali. Na druhej strane dôsledná truktúra KPI pod a oblastí auditu by zvyovala jeho objektivitu a zlepila jeho pouite nos. Bohuia ani uvedených oblastí auditu kvality manamentu údrby nie je normovaných a ktoko vek môe namietnu, prečo by audit kvality manamentu údrby nemohol ma väčí alebo mení počet oblastí a s iným obsahom, ako je uvedené v tomto príspevku. Ďalia moná truktúra KPI údrby môe by zaloená na aplikácii normovaného systému manamentu kvality pod a ISO 9:, ktorý pod a procesného modelu je mono rozloi na tyri hlavné oblasti: () zodpovednos a výkonnos manamentu údrby, ()

4 SPRAVODAJ ATD SR / 7 manament a výkonnos zdrojov údrby, () realizácia a výkonnos údrby a () meranie, analýz a zlepovanie údrby. Vlastný súbor KPI údrby by tvoril náplò tvrtej oblasti a KPI by boli roztriedené do zostávajúcich troch ve kých kategórií. Z vykonanej stručnej analýzy ukazovate ov výkonnosti údrby ďalej vyplýva, e chýbajú komplexné (súhrnné) ukazovatele, ktoré by pokia mono jedným číslom prezentovali výkonnos údrby. V súčasnosti dobe k takým súhrnným ukazovate om patrí ukazovate celkovej efektívnosti údrby (OEE). Slabina tohto ukazovate a spočíva v tom, e neobsahuje iadne údaje ekonomického charakteru.. Návrh súhrnných ukazovate ov U na samom začiatku týchto úvah je nutné poveda, e definovanie absolútneho súhrnného indikátoru celkovej kvality manamentu a výkonnosti údrby je ve mi aké a z povahy úlohy a takmer nemoné. Napriek tomu sa pokúsme navrhnú ukazovatele, ktoré by aspoò čiastočne spåòali poiadavky kladené na súhrnný ukazovate, ktorý by jedným číselným výsledkom charakterizoval úroveò manamentu údrby, teda jej výkonnos efektívnos a účinnos. Autori navrhujú dva súhrnné ukazovatele na ďaliu diskusiu: a) prírastok zisku spôsobený údrbou b) ukazovate kvality a výkonnosti manamentu údrby A. V praxi sa vyaduje zanecha filozofické a strategické predstavy a prís s praktickým rieením. Ako mono zabezpeči efektívnos vynakladania finančných zdrojov v údrbe v praxi? Najjednoduchie rieenie ja zaloené na sledovaní zmien prínosu údrby k ziskom organizácie spôsobených zmenami celkovej efektívnosti výrobného zariadenia a zmenami nákladov na údrbu. Prínosy údrby sa vyhodnocujú oddelene, pričom vetky ostatné faktory zostávajú kontantné. Prírastok zisku spôsobený údrbou mono vyjadri nasledovne: () ΔPROFITm(ΔT)=ΔREVENUESm(ΔT) ΔCOSTSm(ΔT)= =REVENUESnom(ΔT)*[TEE(T )TEE(T )][COSTSm(T )COSTSm(T )] kde: ΔPROFITm(ΔT) prírastok prínosu údrby k ziskom organizácie za čas ΔT ΔREVENUESm(ΔT) prírastok prínosu údrby k výnosom organizácie za čas ΔT ΔCOSTSm(ΔT) prírastok nákladov na údrbu za čas ΔT REVENUESnom(ΔT) nominálne výnosy (výnosy v prípade % efektívnosti výrobného zariadenia) za čas ΔT TEE(T ) priemerná úroveò celkovej efektívnosti zariadenia v súčasnom čase ΔT TEE(T ) priemerná úroveò celkovej efektívnosti zariadenia v predchádzajúcom čase ΔT COSTSm(T ) náklady na údrbu v danom čase ΔT COSTSm(T ) náklady na údrbu v predchádzajúcom čase ΔT ΔT skúmané kalendárne obdobie (mesiac, tvrrok atď.) Analýzou vzahu () môeme zisti, e ako rastie TEE v nasledujúcich obdobiach, tak rastie aj príspevok údrby k zisku organizácie v čase ΔT (pozitívny prírastok príspevku údrby) a ak TEE v nasledujúcich obdobiach klesá, príspevok údrby k zisku za čas ΔT klesá tie (prírastok príspevku údrby je negatívny, teda pokles vo výnosoch). V prípade nárastu nákladov na údrbu (za obdobie ΔT) v nasledujúcich obdobiach, prírastok nákladov na údrbu ΔCOSTSm(ΔT) za obdobie ΔT je pozitívny. V prípade klesania nákladov na údrbu (za obdobie ΔT) v nasledujúcich obdobiach je prírastok nákladov na údrbu ΔCOSTSm(ΔT) za obdobie ΔT negatívny (toto zvyuje príspevok údrby k zisku). Mono zhrnú, e príspevok údrby k zisku organizácie bude rás najrýchlejie keď náklady na údrbu budú klesa a úroveò manamentu bude rás (bude rás TEE) Tabu ka,. variant. Prírastok príspevku údrby k zisku organizácie môe by pozitívny tie v prí- pade vzrastajúcej úrovne celkovej efektívnosti zariadenia a ak náklady na údrby zostávajú nezmenené, alebo budú rás pomalie ako príspevok údrby k zisku Tabu ka, varianty a. skutočne zlá ekonomická situácia (strata) nastane keď celková efektívnos zariadenia zostáva kontantná (na niej úrovni) alebo klesá, pričom náklady na údrbu rastú Tabu ka, varianty a. Ukazovate príspevku údrby k zisku organizácie umoòuje sledova dynamiku finančného dopadu manamentu údrby a financovania údrby na zisk danej organizácie. Pozitívny prírastok tohto ukazo- vate a za určité časové obdobie predstavuje pozitívny, iadúci trend v manamente údrby. Na druhej strane dočasné negatívne fluktuácie tohto ukazovate a by nemali by pod a definície povaované za nepriaznivé, pretoe výpočet prírastkov výnosov nezahàòa faktory bezpečnosti, ivotného prostredia, zníenia skladových zásob, získanie zákazníka atď.). Negatívne prírastky mono samozrejme tie očakáva v prípade, keď sú zmeny vo faktoroch, ktoré sa povaujú za kontantné (napr. podstatné rozírenie výroby, zníenie výroby, zmeny vo výrobnom programe atď.). V tomto prípade je treba uva- ova tieto faktory. Keď sa dosiahla vysoká úroveò manamentu údrby (ostatné faktory zostávajú kontantné) prírastky príspevku údrby by sa mali zachováva nulové, pretoe celková efektívnos výrobného zariadenia a úroveò manamentu údrby dosiahli svoj vrchol a dria sa na òom, a náklady na údrbu zostávajú nezmenené na svojej optimálnej úrovni (neuvauje sa inflácia). Z vyie uvedeného je zrejmé, e najvýraznejie prírastky tohto ukazovate a monom očakáva počas zlepovania manamentu údrby (pozitívny prírastok) a počas poklesu kvality manamentu údrby (negatívne hodnoty). Overenie tohto ukazovate a v praxi ukáe jeho moné vyuitie. B. Základné vstupy pre druhý navrhovaný súhrnný indikátor kvality manamentu a výkonnosti údrby by mali tvori nasledovné poloky: a) celkové náklady na internú a externú údrbu Cm vetkého hmotného a nehmotného majetku organizácie vztiahnuté k určitému kalendárnemu obdobiu, napr. mesiac, tvrrok, rok apod. (priame mzdy pre priamovýkonných pracovníkov údrby, platy vedúcich pracovníkov údrby a jej podpory, ďalie mzdové náklady pre vyie uvedené osoby (dane, poistenie, zákonom stanovené príspevky), prestavovanie a zoraďovanie, náklady na náhradné dielce a materiál pre priame pouitie na údrbu, náklady na náhradné dielce kúpené do zásoby, náklady na spotrebný materiál účtovaný údrbe, náklady na náradie a zariadenia na účely údrby, náklady dodávate ov (náklady dodávate ov zahàòajú pracovné náklady, náhradné dielce, materiály, zariadenia a dopravu, ktorú dodávate počas údrby zaistí či pouije a priemerný zisk veobecne ide o čiastku uvedenú na faktúre dodávate a), náklady na poradenské sluby v oblasti údrby, administratívne náklady na údrbu, náklady na vzdelávanie pracovníkov údrby, náklady na údrbu vykonávanú vlastnou obsluhou, náklady na nadčasy zamestnancov údrby, náklady na dopravu, hotely apod., energiu a technické vybavenie náklady na dokumentáciu, počítačovú podporu a plánovacie systémy), odpisy údrbárskeho zariadenia; nezahàòajú sa náklady na zmenu výrobkov alebo čas výmeny (napr. výmenu zápustiek), odpisy strategických náhradných dielcov; náklady na prestoje. b) súčinite celkovej efektivity výrobného zariadenia (OEE) vztiahnutý k určitému kalendárnemu obdobiu napr. mesiac, tvrrok, rok apod.; tento súčinite tvorí ukazovate pohotovosti A zahàòajúci prestoje ovplyvnite né údrbou (preventívna údrba vykonávaná počas poadovaného času prevádzky, údrba po poruche, prestavovanie a zoraďovanie), ukazovate výkonnosti W zahàòajúci zníenú výkonnos zariadenia v dôsledku horieho technického stavu ovplyvnite ného údrbou a ukazovate kvality Q vyjadrujúci podiel nezhodných výrobkov ovplyvnite ný údrbou (prestavovaním a zoraďovaním) a počíta sa zo vzahu: OEE = A * W * Q; OEE, A, W, Q <; >, > () Podrobnejiu metodiku určenia OEE nájdeme napr. v [9]. VARIANT REVENUESnom(ΔT),,,,, TEE(T ),8,7,9,,9 TEE(T ),,6,9,,9 COSTSm(T ) 6,,, 6,, COSTSm(T ),, 6,,, ΔPROFITm(ΔT),,, -, -, Tab. Ilustrácia typických variantov príspevku údrby k zisku organizácie počítané pod a vzahu () c) ideálne trby (výnosy) organizácie Rid pre súčinite celkovej efektívnosti výrobného zariadenia OEE= (ideálny stav, keď výroba by prebiehala bez akýchko vek strát spôsobených údrbou a vetka ideálna produkcia nachádza platiacich zákazníkov) vztiahnuté k určitému kalendárnemu obdobiu napr. mesiac, tvrrok, rok apod. d) reálne trby (výnosy) organizácie Rreal zodpovedajúce skutočnému súčinite u celkovej efektívnosti výrobného zariadenia a vztiahnuté k určitému kalendárnemu období napr. mesiac, tvrrok, rok apod. e) náklady na prestoje, ekologické havárie a úrazy Cedi ovplyvnené údrbou a vztiahnuté k určitému kalendárnemu období napr. mesiac, tvrrok, rok apod. Na základe týchto vstupných údajov je moné vytvori vzah, ktorý vyjadruje súhrnný ukazovate kvality a výkonnosti manamentu údrby Iqp Iqp=- Cm+Cedi+(-OEE)Rid Rreal Uvedený súhrnný ukazovate kvality a výkonnosti manamentu údrby () môe ma teoreticky ideálnu hodnotu jedna, a to v prípade, e náklady na údrbu Cm a náklady na ekologické havárie a úrazy Cedi budú nulové a OEE bude rovné jednej. V reáli bude hodnota tohto ukazovate a vdy menia ne jedna, predsa vak je jasné, e pribliovanie k hodnote jedna (alebo %) je pozitívny a vítaný trend. Výhoda tohto ukazovate a spočíva v jeho vlastnosti zachyti a reprezentova viac vplyvov a faktorov manamentu údrby (napr. vplyv pomeru internej a externej údrby, preventívnej údrby a údrby po poruche, zvládnutie procesov prestavovania a zoraďovania, vplyvy zhorovania technického stavu na výkonnos zariadenia, vplyvy nezhodných výrobkov, vplyvy údrby na ekologické havárie a úrazy, vplyvy úrovne výcviku pracovníkov údrby, vybavenia údrby apod.) Nevýhoda spočíva v náročnosti získavania niektorých podkladov, v inflačných finančných procesoch, kurzových vplyvoch, v trhových a iných obmedzeniach maximálneho vyuívania výrobných kapacít; v krátkodobom intervale môe by pekulatívne či inak ovplyvnený dočasným obmedzením nákladov na údrbu apod.. Záver Autori príspevku predstavili súčasný stav v oblasti ukazovate ov výkonnosti údrby, ktoré sa pouívajú v benchmarkingu údrby a zdôraznili moné prepojenie s auditom manamenty údrby ako aj rôzne monosti tvory truktúry týchto ukazovate ov. () Bolo by ve mi uitočné rozíri tieto ukazovatele auditu a benchmarkingu o parametre technického stavu strojov a zariadení zaloené na sledovaní stavu a diagnostike. Na základe analýzy boli navrhnuté dva súhrnné ukazovatele na ďaliu diskusiu. Tieto ukazovatele spájajú meranie výkonnosti údrby s ekonómiou teda v zásade vzah pohotovosti výrobného zariadenia s nákladmi na jeho údrbu. Ale čo je ete dôleitejie, význam ukazovate ov spočíva v ich vývoji počas časového obdobia, čo umoòuje rozpozna zmeny po tom ako bola prijatá nová stratégia riadenia údrby. Literatúra [] Campbell, J. D.:, UPTIME Strategies for Excellence in Maintenance Management, Productivity Press Portland, Kreton, 99, ISBN [] ČSN EN ISO 9:: Directions for auditing of quality of system management and / or system of environmental management [] EN : Maintenance Key Performance Indicators [] Grencik, J., Legat, V.: Audit and benchmarking tools to develop maintenance strategy In: Conference proceedings Euromaintenance 6, June, 6 Basel, pp. 8, ISBN [] Grencik, J., Lazar, M., Hrubsa, A.: Benchmarking of maintenance by EFNMS in the maintenance information system environment, conference proceedings Central European Forum on Maintenance, SSU,, Vysoke Tatry, pp.9-98, ISBN [6] ISO/TS 699, : Catalogue of questions to audit of quality management based on processed orientated approach towards to audit. Catalogue of questions to audit according to ISO/TS 699. ČSJ Praha. ISBN [7] Legat, V., Jurca, V., Hladik, T.: Money Centred Maintenance. In: Conference proceedings Euromaintenance, AEM, May, Barcelona, pp. 9 [8] Müller, M.: Quick check of maintenance management. Conference proceedings National Forum on Maintenance, SSU,, Vysoke Tatry, pp. 9, ISBN [9] Nakajima, S.: TPM Development Program. Implementing Total Productivity Maintenance. Cambridge, Massachusetts, Productivity Press 989. [] Svantesson, T.: Nordic Benchmarking Analysis and EFNMS Key Figures. In: Conference proceedings Euromaintenance, KPY, June,, Helsinki, pp. 9 [] 6 7

5 SPRAVODAJ ATD SR / 7 Karel CHMELÍK, Václav ČECH, Jiøí FOLDYNA DIAGNOSTIKA ELEKTRICKÉHO KONTAKTU V LOISKU. Úvod Pokození valivých nebo kluzných loisek u elektrických nebo i jiných strojù není ádnou zvlátností. Úkolem diagnostiky je včasné zjitění počínající závady nebo poruchy loiska a někdy také zjitění pøíčiny eventuální havárie loiska. V poslední době, vlivem značného rozíøení napájení elektromotorù ze statických měničù, se častěji objevují poruchy loisek zapøíčiněné prùchodem elektrického proudu. Objevuje se snaha kadou poruchu loiska, u motorù napájených uvedeným zpùsobem, pøičítat loiskovým proudùm. Z tohoto dùvodu se snaíme objektivně analyzovat vzniklé poruchy a hledat dùvody vzniku høídelových napětí, mechanizmy degradačního pùsobení elektrického proudu a zabránění jeho prùchodu loisky.. Monosti zamezení prùchodu elektrického proudu loiskem Funkce valivého loiska ve stroji není pøevádět proud. Za určitých podmínek se mùe vytvoøit na loisku napětí a začne protékat loiskem proud. Vznik vysokofrekvenčních loiskových proudù je spojen s napájením motorù z měničù. Protoe pouití měničù je stále rozíøenějí je i otázka vysokofrekvenčních loiskových proudù aktuální. Pro objasnění vlivu frekvenčních měničù na ivotnost loisek strojù a účinnost preventivních opatøení provádíme několik činností: - Experimenty pro určení vlivu vysokofrekvenčního kapacitního proudu. - Zkouky preventivních opatøení. - Rozbor poruch loisek u reálných pohonù. Existuje několik moných konstrukčních úprav pro zabránění prùchodu proudu: - Odstranění vech nesymetrií el. i mg. obvodu. - Izolace loisek nebo loiskových stojanù. - Pøipojení uzemněného kartáče na høídel. - Keramická nebo hybridní loiska. Odstranění jakékoliv moné nesymetrie magnetického a elektrického obvodu je ádoucí u vech elektrických strojù a to bez ohledu na jejich výkon, velikost či pouití. U zbývajících úprav pak rozhoduje výkon, druh stroje a jeho konstrukční øeení a v neposlední øadě i náklady na pøedpokládanou konstrukční úpravu. Takovéto hodnocení by ji vybočovalo ze zaměøení této konference a proto se budeme dále zabývat pouze rozborem moné degradace vlastností izolovaného valivého loiska.. Vlivy frekvenčních měničù na asynchronní motor Vedle namáhání izolačního systému vinutí, vzniku parazitních momentù a hluku je nejzávanějí negativní pùsobení napěových pulzù pøi napájení motoru nesinusovým napětím z měniče frekvence napěového typu. Napěový měnič vytváøí pravoúhlé impulsy napětí s pevnou amplitudou, které mají proměnnou íøku a kmitočet. Doby náběhu výstupního napětí moderních měničù mohou být v rozsahu ns ns. Pøi sinusovém napájení Hz tvoøí rozptylové kapacity uvnitø motoru, které jsou velmi malé, vysokou impedanci. Napěové impulzy s vysokou strmostí vak zpùsobují na těchto kapacitách proudové pulsy. Tyto proudy pak za určitých podmínek protékají pøes loiska stroje. Rozliuje se pak několik druhù vysokofrekvenčních proudù. Největí část kapacity motoru se vytváøí mezi statorovými vinutími a kostrou motoru C viz obr.. Existují jiné kapacity, jako je kapaci- SV ta mezi čelem statorového vinutí a rotorem C, nebo kapacita mezi RV elezem statoru a povrchem rotoru C SR. Elektrické vlastnosti loiska lze vyjádøit zapojením kondenzátoru C L, odporu R L a diaku D L. Kondenzátor pøedstavuje kapacitu mazivové vrstvy, diak pak vyjadøuje její elektrickou pevnost. Vznik loiskových proudù je ovlivněn mnoha parametry jak vlastního stroje, tak také zpùsobem uzemnění a napájení. Obecné zásady pro zamezení vzniku loiskových proudù jsou: dodrení symetrie stroje, napájení sinusovým napětím, vhodný systém kabeláe a uzemnění. Výrobci a provozovatelé pohonù s frekvenčními měniči provádějí dalí preventivní opatøení a konstrukční úpravy: - izolování loisek poaduje se aby kapacita izolace loisek byla co nejmení, pouití loisek izolovaných na vnějím nebo vnitøním krouku nebo loisek s keramickými valivými tělesy (hybridních), - pøipojení uzemněného kartáče na høídel. Lze øíci, e funkčnost těchto dodatečných opatøení je ověøena pro nízkofrekvenční loiskové proudy. Pro loiskové proudy charakteru kapacitních nabíjecích pulsù není jednoznačně známa jejich účinnost. Na obrázku je impedanční závislost loiskového uzlu s izolovaným loiskem. Izolace loiska je tvoøena izolační páskou a destičkami tlouky, mm. Toto preventivní opatøení je poměrně technologicky náročné, nebo si vyaduje obrobení loiskového títu. Impedance loiskového uzlu byla měøena mezi høídelí a loiskovým títem. Frekvenční závislost impedance byla určena pomocí frekvenčně regulovatelného zdroje. Kapacita izolace loiska je C K =,8(nF). Z charakteristiky je patrné, e toto opatøení má vliv pro nízkofrekvenční loiskové proudy. Pøi napájení z měničù frekvence se pohybujeme v oblastech jednotek MHz a zde ji impedance izolace je téměø nevýznamná. Z(Ω),,,,,,, Impedance izolovaného loiskového uzlu r p.f.m f =. -7 =,(mm) p. 6-7.p.. Vliv uzemòovacích kabelù Základní vliv na tvorbu loiskových proudù má uzemòovací soustava. S rostoucí frekvencí protékajícího proudu se uplatòuje vliv skinefektu. Kapacitní proudové výboje uzavírající se mezi motorem a měničem mají øádově frekvenci jednotek MHz. Pro měděný vodič a frekvenci MHz je hloubka vniku jen asi, mm, tj. ve vzdálenosti, mm pod povrchem se amplituda utlumí na /e (7%) své hodnoty na povrchu. Pro názornost byl proveden experiment s dvěmi vodiči. Na obr. jsou změøeny úbytky napětí na vodiči, m spojující kostru motoru a kostru měniče. Prùběh s modrou barvou je úbytek napětí na vodiči s kruhovým prùøezem mm. Z hlediska elektrické bezpečnosti toto uzemnění vyhovuje. Zelený prùběh odpovídá vodiči obdélníkového prùøezu mm. Napětí kostry motoru vùči kostøe měniče je pro vodič kruhového prùøezu 6 V a je pøiblině větí ně pøi uzemnění pásovým vodičem V. Napětí kostry motoru se pak zvyuje ve srovnání s hladinou uzemnění zdroje. Měnič Statorové vinutí f(hz) Obr. Frekvenční závislost impedance loiskového uzlu s izolovaným loiskem Rotor Kostra statoru izolování loiska Obr. Schématické znázornění pomocí impedancí v motoru kluzný kontakt. Vliv elektrického proudu na ivotnost loisek Provedli jsme pokusy s několika kuličkovými loisky a to běného provedení, loiska s keramickou izolací a loiska s keramickými elementy viz tab.. Pøes otáčející se loisko se záměrně nechal dlouhodobě protékat proud, pøi omezení ostatních negativních vlivù. Proudové pulzy byly generovány souhlasným napětím, objevujícím se na kostøe motoru napájeného z frekvenčního měniče. Toto zapojení modelovalo situaci, kdy je rotor lépe uzemněn ne kostra motoru a kapacitní proud se uzavírá pøes loiska motoru. Zapojení obvodu a pohled na zkouený motor jsou na obr.. Loiska byla následně rozøezána a podrobena analýze. Bylo zjitěno, e u běných loisek dochází po krátké době k naruení oběných ploch loiska i maziva. Obdobné naruení bylo i u izolovaného loiska. U loiska s keramickými elementy pokození zjitěno nebylo. 6. Diagnostika valivého loiska Pro ověøení účinnosti pouívaných preventivních opatøení provádíme øadu experimentù. Vyhodnocení provádíme na základě jednotlivých měøení a vzájemných porovnávání výsledkù. Jsou realizovány také dlouhodobé experimenty, princip zkouek je obdobný jako u loisek viz kap.. Zkouky probíhají na standardně pøipravených loiskových uzlech, jedná se o loiskový uzel pro motor s osovou výkou mm. V prùběhu zkouek se dlouhodobě monitorují napětí, proud na uzlu, vibrace a teplota. Po dokončení zkouek jsou loiska demontována rozøezána a posouzena pomocí metalografického zkoumání. Naí snahou bylo diagnostikovat začínající pokození loiska jetě pøed demontáí. Dlouhodobé monitorování jsme proto doplnili dalím měøením. Mezi vnějí a vnitøní krouek loiska zkoueného loiskového uzlu pøikládáme v pravidelných intervalech zdroj V / Hz / ma a poté jsou odměøeny prùběhy úbytku napě- 8 9

6 SPRAVODAJ ATD SR / 7, f f AM zkouené loisko,,,8,6,, AM uzemněný kartáč u(v) -, - -, i(a) -, -, -,6 -,8 - -,,7,8,,,,6,8,, Obr. Princip zkouek t(s) Obr. Prùběh napětí a proudu na loisku pøed dlouhodobým testem, DRUH LOISKA POČET ZKOUEK DÉLKA ZKOUEK (hod) ZÁVĚR normální loisko 6/// U vech vzorkù bylo po rozøezání loiska patrné pokození oběných drah kroukù, valivého tělesa i maziva.,,,8,6,, loisko izolované na vnějím krouku hybridní loisko (nekovový valivý člen) Po rozøezání pozorováno pokození obdobné jako o normálního loiska, bylo vak pro danou dobu méně výrazné. Po rozøezání nebylo pozorováno ádné pokození. u(v) -, - -, i(a) -, -, -,6 -,8 8, Tab., - -,,,,6,8, t(s) Obr. 6 Prùběh napětí a proudu na loisku během dlouhodobého testu du(v) 6,,,,,,,, -, -, -, -, -6, -, -8, -,,E+,E-6,E-6 6,E-6 8,E-6,E-,E- t(s) Kruhový prùøez Profil : du(v) úbytku napětí na loisku a procházejícího proudu. Na obr. je prùběh okamitých hodnot napětí a proudu na loisku pøed dlouhodobým testem. Mazivový film loiska vytváøí dokonalou izolační vrstvu, obvodem neprotéká proud. Objevují se pouze náhodné krátkodobé prùrazy. Pùsobí-li na loisko vysokofrekvenční kapacitní výboje, dochází ke změnám, které jsou patrné z obr. 6. Elektrická pevnost mazivové vrstvy ji není tak dokonalá, dochází k prùchodu proudu. Prùchod proudu si lze vysvětlit jednak zvýením teploty maziva prùchodem proudových pulsù a tím změnou vlastností maziva a jednak také vznikajícím pokozením oběných drah loiska. V prùběhu zkouky se pak sniuje efektivní hodnota úbytku napětí na loisku, proud naopak roste a prochází téměø trvale.. Závěr V současné době provádíme dlouhodobé zkouky preventivních opatøení, které by měly zabránit pokození loisek vysokofrekvenčními kapacitními výboji. Pøi pøípravě experimentù jsme se zabývali otázkou, jak porovnat jednotlivé loiskové uzly. Měøení vibrací je nedostačující, protoe ve spektru vibrací se projeví a velmi výrazné pokození. Doplnili jsme proto zkouky o měøení izolačního stavu mazivové vrstvy, která je mimo jiné také ovlivněna stavem loiska. Z dosavadních zkou- ek lze øíci, e pokození oběných drah loiska ovlivòuje také izolační schopnosti mazivové vrstvy a tedy i prùběh napětí a proudu. Literatura: [] Pospiilík, J.: Podmínky vzniku høídelových napětí a loiskových proudù pøi nesinusovém napájení elektrického stroje, Disertační práce, Ostrava [] Sojka, J.,Čech, V., Chmelík, K.: Degradace loisek pùsobením loiskových proudù, XX.Mezinárodní symposium, Metody hodnocení struktury a vlastností materiálù, Polsko,7-9.. Ustroò, ISSN 9-6 [] Chmelík, K., Foldyna, J.: Prostøedky pro zamezení znehodnocování loisek elektrickým proudem, DISEE 6, 6-9 Kontakt Doc. Ing. Karel ChMELIK, VSB-Technical University Ostrava, Faculty of Electrical Engineering and Computer Science, Department of Electrical Machines and Apparatus, 78 Ostrava, Czech Republic, phone , fax , karel.chmelik@vsb.cz Ing. Vaclav ČECH Ph.D., VSB-Technical University Ostrava, Faculty of Electrotechnics and Informatics, Department of Electrical Machines and Apparatus, 78 Ostrava, Czech Republic, phone , vaclav.cech@vsb.cz Ing. Jiri FOLDYNA, VSB-Technical University Ostrava, Faculty of Electrical Engineering and Computer Science, Department of Electrical Machines and Apparatus, 78 Ostrava, Czech Republic, phone Obr. Úbytek napětí na zemnícím vodiči pøi prùchodu kapacitního výboje Výzkumná práce vznikla za finanční podpory Grantové agentury České republiky, reg. č. //7.

7 SPRAVODAJ ATD SR / 7 Viera PEKOVÁ, SPP-preprava, a.s., Nitra vedúca COP TD CERTIFIKÁCIA PRE TECHNICKÝCH DIAGNOSTIKOV Aurel SLOBODA, Ján PI A, Aurel SLOBODA, ml. UPLATNENIE DIAGNOSTICKÝCH METÓD V LETECKEJ TECHNIKE K účové slová: vibrodiagnostika, tribodiagnostika, vibračné spektrá Rýchly vývoj a rast technických inovácií a narastajúca pecializácia personálu si vyaduje overenie kvality personálu, a tým pomôc kvalifikovaným pracovníkom na trhu práce. Na rozdiel od ostatných typov orgánov posudzovania zhody, ako napr. registračné orgány systému manaérstva, jednou z charakteristických funkcií certifikačného orgánu osôb je uskutočòovanie skúok cez objektívne kritériá spôsobilosti a klasifikácie. Certifikácia osôb je jedným z prostriedkov poskytovania záruky, e certifikovaná osoba spåòa poiadavky kvalifikovanosti, odbornosti a spo ahlivosti informácií o danom zariadení. Dôvera v príslunú certifikačnú schému sa dosiahne veobecne prijatým procesom posudzovania. Nasledujúcim doh adom a periodicky opakovanými posúdeniami spôsobilosti certifikovaných osôb. Asociácia technických diagnostikov Slovenskej republiky u pri svojom vzniku v roku 99 si pre svoju činnos vytýčila cie, zavedenia uceleného systému vzdelávania a overovania spôsobilosti pracovníkov v oblasti technickej diagnostiky. U pri koncipovaní prvých zámerov v tomto smere sa predpokladalo, e takýto systém by mal ma irí rámec, kompatibilný s podobnými alebo identickými európskymi systémami. V tomto smere vyvíja iniciatívu aj medzinárodná organizácia ISO. Vydala normy pre certifikáciu pracovníkov v oblasti technickej diagnostiky a akreditáciu orgánov, ktoré túto certifikáciu môu vykonáva. Európsky výbor pre normalizáciu European Committee for Standardization (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike European Committee for Electrotechnical Standardization (CENELEC) schválili v roku normu pre stanovenie veobecných poiadaviek na orgány vykonávajúce certifikáciu osôb, ktorej cie om je vytvorenie a zavedenie veobecne prijatej úrovne organizácie uskutočòujúcej certifikáciu osôb. V súlade s vnútornými predpismi CEN/CENELEC aj Slovenská republika bola povinná prevzia európsku normu STN EN ISO/IEC 7 Posudzovanie zhody. Veobecné poiadavky na orgány vykonávajúce certifikáciu osôb. Vývoj nových certifikačných schém osôb, ako ohlas na rastúcu rýchlos technických inovácií a narastajúcu pecializáciu personálu môe nahradi variabilitu vo výchove a výcviku a tak pomôc trhu práce. Pri Asociácii technických diagnostikov SR (ATD SR) je zriadený Certifikačný orgán pre certifikáciu personálu v technickej diagnostiky (COP TD) so sídlom v SPP-preprava,a.s. v Nitre. COP TD má svoj Výbor pre certifikačnú schému v zloení: Vedúcou COP TD je Ing. Viera Peková. Členovia výboru sú: Doc. Ing. Hana Pačaiová, PhD. Technická univerzita Koice Doc. Ing. Juraj Grenčík, PhD. Slovenská spoločnos údrby Skúobné stredisko je osvedčené Slovenskou národnou akreditačnou slubou na vykonávanie certifikačného systému. Skúky sa vykonávajú pod doh adom skúobných komisárov, ktorých výber sa vykonáva po zoh adnení kvalifikačných a ďalích poiadaviek stanovených Príručkou kvality a Smernicami pre vibrodiagnostiku a infračervenú diagnostiku. Sú to zástupcovia tech- nických univerzít na Slovensku ako i zástupcovia technickej praxe. Pri koncipovaní Certifikačného orgánu pre certifikáciu personálu v technickej diagnostike (COP TD) sme prijali zásadu postupného rozbiehania jeho činnosti v jednotlivých odvetviach technickej diagnostiky, v závislosti od reálnych materiálnych, finančných a najmä personálnych moností. Certifikačný proces začína podaním iadosti kandidáta o certifikáciu do COP TD v Nitre a iadosti o vykonanie skúky. Pred získaním certifikátu kandidát musí absolvova kolenie v príslunej oblasti a úspené vykonanie skúok v oblasti teórie a praxe. kolenie môe vykonáva organizácia resp. osoba nezávislá od vyhodnocovania a certifikácie osôb. Musí by zabezpečené, e dôvera a nestrannos nie sú kompromitované. Kandidátom je iadate, ktorý spåòa poiadavky stanovené na jeho účas na certifikačnom procese. Činnosti, na základe ktorých certifikačný orgán určí, e osoba spåòa pecifikované poiadavky spôsobilosti sa nazýva certifikačný proces. Certifikačný proces zahàòa podanie iadosti, vyhodnotenie, rozhodnutie o certifikácii, doh ad a recertifikáciu. Spôsobilos certifikovaného pracovníka je preukázaná schopnos pouíva definované znalosti a skúsenosti a dôleité osobné vlastnosti. Spôsobilos kandidáta sa overuje skúkou. Skúka je mechanizmus tvoriaci čas vyhodnotenia, ktorým sa meria spôsobilos kandidáta pouitím jedného alebo viacerých spôsobov, ako písomne, ústne tak i prakticky. Aby bol kandidát spôsobilý na skúku, musí spåòa minimálne poiadavky na vzdelanie, kolenie, skúsenosti a prax v technickej diagnostike, ktoré sú definované. Kandidát sa musí zaviaza, e bude dodriava etický kódex. Pri certifikačnom procese sa berie do úvahy aplikovanie uvedených metód pri diagnostikovaní týchto objektov: - Sústavy parných turbín a generátorov, - Sústavy spa ovacích turbín a generátorov, - Sústavy priemyselných točivých strojov (napr. turbokompresory, turbínové čerpadlá, turbodúchadlá, elektrické točivé stroje, skrutkové kompresory, prevodové kompresory, ventilátory, prevodovky, papierenské stroje a pod.), - Sústavy vodných turbín, čerpadiel a generátorov (vo vodných elektráròach, prečerpávacích staniciach a podobných zariadeniach), - Sústavy strojov s vratným pohybom (napr. piestové stroje, krídlové kompresory a pod.), - Sústavy elektrických strojov a zariadení, - Sústavy priemyselných pecí, technologických zariadení a stavieb Kandidát môe získa úrovne pecialista I a IV pod a úrovne vzdelania, praxe, a ďalích podmienok uvedených v prísluných smerniciach. Na základe týchto splnených podmienok je kandidátovi vydaný preukaz na meno v slovenskom a anglickom jazyku, a ktorý má medzinárodnú platnos. Podrobnejie informácie sa dajú získa na stránke alebo priamo u vedúcej COP TD Ing. PEKOVEJ na ovej adrese: viera.petkova@spp-preprava.sk. Úvod Medzi hlavné poiadavky v prevádzke leteckej techniky patrí vysoká bezpečnos letu, prevádzková spo ahlivos jednotlivých agregátov, pravidelné vykonávanie jednotlivých druhov údrby vetkých systémov lietadiel, dodranie technológie opráv a pod. Bezpečnos prevádzky a predåenie technického ivota lietadiel nie je moné bez pouívania moderných metód technickej diagnostiky. V súčasnosti sa do popredia dostáva tzv. predikčná údrba. Je to proaktívny nástroj, pomocou ktorého je moné predpoklada vznik poruchy, čo je zaloené na tzv. real-time vyuití nástrojov pri zisovaní skutočného technického stavu zariadení. Najčastejie pouívané metódy sú vibroakustická, vibračná a tribotechnická. Kadá z týchto metód je charakterizovaná technickými prostriedkami, metodikami hodnotenia, spôsobom merania, diagnostickými parametrami, oblasou pouitia a pod.. Diagnostika v leteckej technike Opravite nos lietadlových celkov je daná modulárnosou ich kon- trukcie a monosou zabezpečenia ich práceschopnosti nielen v opravárenských podnikoch, ale aj v podmienkach prevádzky. Tlak Pohonná jednotka TECHNICKÁ DIAGNOSTIKA Kontrola funkčnosti pri PP, prehliadach Monitorovanie Otáčky Zber dát Hydraulický systém Teplota Pneumatický systém Opotrebenie Správa Syntéza Prietok Obr. Monitorovací systém pre predikčnú údrbu lietadiel Údrba lietadiel je z h adiska organizácie a počtu vykonávaných predpísaných prác ekonomicky náročná. Je to dané objemom vykonávaných prác, realizáciou neiaducich demontáí, čím sa nepredchádza katastrofickým poruchám, ale často sa vytvára väčie nebezpečenstvo ich vzniku. Rozsah moného monitorovania pri údrbe súčasných lietadiel v Európskom sektore s pouitím stratégie off-line je znázornený na obr.. Technická diagnostika lietadiel sa zakladá na veobecnej teórii diagnostiky a jej rozvoj je pevne spojený s vývojom lietadiel a ich prevádzkových systémov. Tribologický systém je systém základnej úrovne, v ktorom prebieha trenie ako proces v dôsledku vzájomného pôsobenia minimálne dvoch truktúrnych systémových prvkov. Viazanosou tribologického systému na materiálne prvky vznikajú energeticky podmienené zmeny, čo sa navonok prejavuje ako opotrebovanie, čo je neelaným materiálovým výstupom. Vibrodiagnostika je zaloená na meraní a analýze vibračných signálov a je prioritnou diagnostikou. Jej aplikácia umoòuje zvyovanie bezpečnosti a ekonomickosti prevádzky leteckej techniky. Dokonalé zvládnutie vibrodiagnostiky si vyaduje poznanie vibračných Elektrický systém Vibrácie Palivový systém Doporučenie Akustické emisie Iné systémy