OCHRANA VEŘEJNOSTI PROSTŘEDNICTVÍM PROFESIONÁLNÍCH STANDARDŮ POŽADAVKY NA STUDIJNÍ PROGRAM PORODNÍ ASISTENCE JAKO SOUČÁST PRE-REGISTRACE

Transcription

1 OCHRANA VEŘEJNOSTI PROSTŘEDNICTVÍM PROFESIONÁLNÍCH STANDARDŮ POŽADAVKY NA STUDIJNÍ PROGRAM PORODNÍ ASISTENCE JAKO SOUČÁST PRE-REGISTRACE (Protecting the public through professional standards NMC Nursing and Midwifery Council) Alexandra Archalousová Univerzita Karlova v Praze, Lékařská fakulta v Hradci Králové, Oddělení ošetřovatelství Rada pro VVV v ošetřovatelství pracovní skupina Vědecké rady MZ ČR Pracovní skupina pro tvorbu národního kurikula oboru porodní asistentka Pracovní skupina pro výkon profese porodní asistentka Souhrn Nástroj legislativy, zákon (nejvyšší právní norma) vyžaduje pro sestry a porodní asistentky, příp. další zdravotnické odborníky od regulatorního orgánu (Rady ošetřovatelství a porodní asistence) standardizaci. Standardem se rozumí rámec požadavků na curriculum v návaznosti na druh a obsah výkonu praxe, a to s ohledem na registraci v dané profesi. Studijní program splňující standard kvalifikačního vzdělání je součástí systémového komplexu profesionálních standardů orientovaných na ochranu veřejnosti. Klíčová slova Evropská unie standardizace regulatorní orgán studijní program porodní asistence registrace pre-registrace UKCC (United Kingdom Central Council for Nursing, Midwifery and Health Visiting) NMC (Nursing and Midwifery Council). Úvod Česká republika stojí na prahu vstupu do Evropské unie. Pro nelékařské profese regulované EU to vyžaduje harmonizaci legislativy, jejíž součástí je standardizace na celonárodní úrovni. Mezi strukturální standardy spadá mimo jiných také standard vzdělávání a standard pro registraci. Studijní program porodní asistence musí jasně definovat výstupní dovednosti výsledek programu jako vstup do registru porodních asistentek. Jednou ze zemí EU se strukturálním vzdělávání v ošetřovatelství a porodní asistenci, zapadajícím do systémového komplexu profesionálních standardů orientovaných na potřeby klientů a tedy ochranu veřejnosti je Velká Británie. UKCC (United Kingdom Central Council for Nursing, Midwifery and Health Visiting) Centrální rada pro ošetřovatelství, porodní asistenci, podpory zdraví Spojeného království, od roku 2002 NMC (Nursing and Midwifery Council) Rada ošetřovatelství a porodní asistence jako nejvyšší regulatorní orgán navrhuje, schvaluje a reviduje odborné standardy na ochranu veřejnosti - Protecting the public through professional standards. Přibližme si podrobněji profesionální standard Požadavky na studijní program porodní asistence jako součást pre-registrace porodních asistentek. Obsah Dokument je pravidelně aktualizován pro požadavky registrace porodních asistentek, vychází z poznatků Rady pro vzdělávání (Council Commision for Education) a Rady pro připravenost praxe (Fitness for practice), (1). Zákon o sestrách a porodních asistentkách specifikuje regulatorní orgán a vyžaduje od jeho Rady standardizaci, druh a obsah výkonu praxe s ohledem na registraci, definuje výsledek programu jako vstup do registru. Pravomoc vychází z interpretace pravidel, vyjádřených jako kompetence (způsobilost k výkonu profese). Rámcová struktura dokumentu zahrnuje: 1. Úvod: Hierarchie legislativních norem. Druh, standard a obsah studijního programu. 7

2 2. Způsobilost porodních asistentek hlavní principy: Poskytování péče orientované na ženu, Provázanost etiky s legislativou, Respektování individuality a komunity, Kvalita a dokonalost, Celoživotní vzdělávání, Změna podstaty a obsahu praxe porodní asistentky, Praxe založená na důkazech. 3. Širší kontext: Mezinárodní definice porodní asistentky, Direktivy v porodní asistenci EU, Kompetence v porodní asistenci. Kompetence ( způsobilosti) potřebné pro vstup do registru porodních asistentek Termín kompetence se používá na popis zručností, dovedností, schopností vykonávat bezpečně a efektivně bez potřeby přímého řízení profesi porodní asistentky (Fitness for practice), (1) Studijní programy musí být vytvořeny tak, aby umožnili studentům dosáhnout způsobilost pod vedením porodní asistentky a registraci, následně právo vykonávat praxi, Obsah způsobilosti je vyjádřen specifickými příklady výsledku, který směřuje k dosažení způsobilosti (kompetencím). Efektivní praxe porodní asistentky Efektivně komunikuje se ženami a jejich rodinami před těhotenstvím, v těhotenství, během porodu a po porodu. Diagnostikuje těhotenství, vyšetřuje a sleduje ženu, poskytuje holistickou péči před početím, během těhotenství, během porodu, po porodu, využívat škálu hodnotících metod tak, aby dosáhla objektivizovaných, validních, reliabilních závěrů. Určuje a uskutečňuje program ošetřovatelské péče a opory žen, který vychází z: potřeb, kultury, kontextu, vztahu důvěry, je etický, založen na klinickém úsudku a based evidence, spolupráce ostatních vedoucí ke zdraví. Realizuje ošetřovatelskou péči včetně intervencí ve spolupráci se ženou i ostatními podílejícími se na péči během těhotenství. Edukuje ženy k získávání dovedností a vědomostí. Pečuje, monitoruje a podporuje ženy během porodu, monitorování podmínek plodu a asistence ženě při spontánním porodu. Zúčastňuje se výkonů, týkajících se život ohrožujících stavů ženy a dítěte Vyšetřuje a pečuje o dítě následně po porodu Spolupracuje se ženou a ostatními zdravotnickými pracovníky během poporodního období při poskytování péče Vyšetřuje a pečuje o dítě se specifickými zdravotními nebo sociálními potřebami, spolupracuje s ostatními profesionály či institucemi Sleduje a pečuje o ženy během šestinedělí, poskytuje rady na základě evidence údajů v zájmu dítěte a matky. Vybírá, získává a bezpečně aplikuje léky v souladu s legislativou, využívá svých vědomostí, dovedností pro konkrétní situaci. Kompetentně archivuje záznamy praxe Aktivně sleduje a hodnotí efektivitu plánu péče a jeho zaměření na zlepšení zdraví žen, dětí a jejich rodin. Podporuje zlepšení zdraví a sociálního blaha jednotlivce i jeho komunity. Profesionální etická praxe porodní asistentky Pracuje v souladu s NMC (Code of professional conduct), dle vlastní osobní způsobilosti, vědomostí, profesionální praxí, respektuje zákony, vztahující se na činnost porodních asistentek. 8

3 Vykonává praxi tak, aby respektovala a prosazovala práva jednotlivce, jeho zájmy, preference, víru a kulturu. V souladu s příslušnými zákony. Respektuje důvěrnost informací. Spolupracuje s ostatními profesionály, agenturami či institucemi. Upřednostňuje managment oprávněných požadavků. Podporuje kreativitu a udržení prostředí, které podporuje zdraví, bezpečnost a pohodu ženy, dítěte a její rodiny. Přispívá k rozvoji směrnic, legislativy, politiky v zájmu ženy, dítěte a jejich rodiny. Rozvoj individuality porodní asistentky a ostatních Prevence, rozvoj, šíření a výměna vědomostí, dovedností porodních asistentek a jejich připravenost na výkon profese. Provádí efektivní práci, která sahá přes hranice její profese a podílí se na rozvoji profesionální ošetřovatelské péče. Dosažení kvality ošetřovatelské péče na základě hodnocení a výzkumu Uplatňuje relevantní vědomosti ve vlastní práci porodní asistentky, a to v takové systémové struktuře, kde je možné využití znalostí na základě zhodnocení. Informuje a rozvíjí praxi porodní asistentky i praxi ostatních, s využitím nejnovějších poznatků (based evidence) a jejich aplikaci v praxi. Uskutečňuje a rozvíjí praxi s využitím nejvhodnějšího systému informační technologie. Přispívá ke kontrole praxe (auditu) tak, aby se ověřila a optimalizovala péče o ženu, dítě a jejich rodinu. (překlad A.Archalousová,2004) Seznam literatury 1. Fitness for practice. The UKCC Commission for Nursing and Midwifery Education. London, 2002, 2. Midwives rules and code of practice. The Development of Quality Standards for Practice Placements. NHS Education for Scotland, Edinburg, 2004, 3. Requirements for pre-registration midwifery programmes. Nursing Midwifery Council. London, 2002, 9

4 PROBLÉMY VNÍMANÉ MATKOU PO PORODU Blanka Bejochová Vítkovická nemocnice blahoslavené Marie Antoníny, a.s. por.- gyn. odd., Ostrava Období šestinedělí je nejnáročnější etapa v životě každé ženy.v tomto období je žena citlivější,musí se naučit zvládat novou roli matky.také organismus ženy se musí zadaptovat, protože prošel velkými změnami v období těhotenství a porodu. Lze říct, že problémy žen po porodu by se daly rozdělit do tří základních skupin. a) sociální problémy b) fyzické problémy c) psychické problémy Ad a) Problémy v sociální oblasti spadají především do kompetencí sociálních pracovnic,které se řeší již po porodu na porodnických odděleních. Nelze je přesně označit a rozdělit do určité skupiny.obecně lze říci jaké základní sociální problémy žena po porodu může mít. -nezletilost matky -problémy s partnerem ( nepřiznání otcovství ) -finanční situace problémy s bydlením -adopce Ad b) porucha vyprazdňování moče - chybí pocit na močení žena nemá nutkání,což může vést k nedostatečné involuci dělohy.nutná je edukace ženy o nutnosti pravidelného močení co 4 6 hodin.doporučíme vyprazdňování moče ve sprše ( při ruptuře paraurethrális snižuje bolestivost ),důležité je neomezovat tekutiny a cévkovat jen v nutných případech se souhlasem lékaře.pokud ani poté se žena nevymočí doporučujeme urologické vyšetření. Při pocitu častého nucení se kontroluje bilance tekutina, indikuje se urologické vyšetření. Problémy s vyprazdňováním stolice Tento problém může žena z velké části ovlivnit sama, avšak zdravotnický personál musí ženu edukovat o stravě a pitném režimu.také se doporučuje ranní cvičení na lůžku.pokud toto doporučení přes velkou snahu matky a zdravotníku není efektivní podávají se laxantiva nebo se aplikuje klyzma.někdy tento problém má příčinu v hemoroidách, které jsou pro ženu bolestivé,proto nejprve léčbu inklinujeme k odstranění bolestivosti např.:aviril H čípky. Hojení epiziotomie - per primam intentionem pokud chceme,aby se epiziotomie hojila bez komplikací je velmi důležitá edukace ženy o správné hygieně v oblasti zevních pohlavních orgánů.ženu poučíme o sprchování vlažnou vodou po každém použití WC a kojení,mýdla používat nepříliš parfémovaná s dubovou kůrou, vhodné jsou sedavé koupele v odvaru z dubové kůry.pokud žena vnímá hojení epiziotomie bolestivě,doporučíme ledovat,eventuelně nafukovací plavecký kruh při sezení.po konzultaci s lékařem můžeme podat Algifenové čípky. - per secundam intentionem jestliže se hráz hojí s komplikacemi je nutné lékařské posouzení další terapie.při hnisaní a rozpadu se profylakticky indikují antibiotika.provádí se proplachy peroxidem vodíku,při nutnosti se provádí resutura.na ženu jsou kladeny ty nejpřísnější hygienické požadavky. 10

5 Další problém pro ženu po porodu je kojení.zde nutná úzká spolupráce porodních asistentek a dětských sester.nejprve by se žena měla poučit o kojení,úchopu prsu,jak má pečovat o prsa. Poté se kontroluje zda žena provádí vše tak, jak je nutné pro spokojenost nejen její, ale i dítěte.při nadměrné tvorbě mléka než je dítě schopné vypít,začíná matka s ostříkáváním.avšak stává se že mateřské mléko nelze odstříkat ani odsávačkou, pak je nutné použít pomocné metody pro uvolňování mléka. Při problémech s péčí ženy o dítě přichází na řadu pomoc dětské sestry. Ad c) Poporodní období je psychický velice speciální a problémy se zhruba dají rozdělit takto: Poporodní blues je to krátkodobá přechodná záležitost,obvykle ne delší než dva týdny.většinou začíná kolem třetího dne po porodu pláčem matky,může jej provázet pocit zlosti, osamělosti.tento pocit se nejvíce odráží na partnera.blues se projevuje u 80% maminek a je považováno za spíše normální stav.doporučuje se,aby maminka ze sebe vše vydala tzn.pokud se jí chce plakat,ať pláče.jiná léčba není nutná, podpora okolí stav urychlí. Poporodní neurotické deprese je daleko hlubší stav může nastat i po skončení šestinedělí.podle statistik postihuje 10 20% žen.maminka je obvykle velmi vyčerpaná, unavená, úzkostná,pesimistická. Někdy cítí, že není schopna postarat se o své dítě.můžeme se setkat i z označením pozdní neurotická deprese,kde je velké riziko sebevražedných tendencí!!! Zde je nutná psychiatrická pomoc. Třetí a poslední poporodní psychóza je někdy označována za laktační nebo puerperální psychózu.tyto nemoci zdánlivě nemají nic společného s laktací,jsou ale laktací a jiným způsobem života po narození dítěte spuštěny. Neliší se od psychiatrických nemocí v jiných obdobích ženina života.často se znovu opakují v dalších těhotenstvích.podle novější poznatku je za kolísaní nálad a psychotické stavy zodpovědný spíše pokles hladiny estrogenů než nástup laktace. Při porodní psychóze je pravidlem, že matka dělá mnohé věci automaticky a ani o nich neví,často trpí bludy.psychóza je život ohrožující stav nejen pro matku ale i pro dítě. Nutná je zástava laktace. V dnešní době neexistuje psychiatrické oddělení, kde by byla hospitalizována matka i s dítětem,proto se ukončuje laktace. Jelikož neexistuje ranná diagnostika poporodní deprese je specifikována obdobím vzniku.příznaky jsou stejné jako u klasických afektivních poruch.při léčbě je třeba posuzovat případ po případu.laktaci pokud možno zachovat a matku pod stálou kontrolou ponechat v domácím ošetření. Příčiny, které mohou vést k těmto poruchám: - Porod : průběh porodu může hrát velkou roli u žen citlivějších a úzkostnějších.přínosem bývá přítomnost blízké osoby,záleží na vzájemném vztahu,pocitu intimity a uchování vlastního soukromí. - Poruchy podmiňuje nízké sebehodnocení ženy, přepracovanost,dědičnost V naši nemocnici jsou ženy po porodu hospitalizovány pět dnů.pokud jsou i poté nejisté v péči o dítě,kojení doporučuje domácí návštěvní službu. Každá žena po porodu má problém,ať už se jedná o kojení nebo některý psychický problém,pohled na spící a spokojené miminko na které se matka těší celých devět měsíců tyto stavy kompenzuje. V závěru bych citovala slova Miroslava Horníčka: Žena je nejen věčnou,ale prvotní inspirací všeho konání..a protože je žena,ví.ví mnohé.přehluboce ví,jaká je vlastně cena života. 11

6 VYUŽITIE KLASIFIKAČNÝCH SYSTÉMOV V OŠETROVATEĽSTVE Ivana Bóriková UK Bratislava, Jesseniova lekárska fakulta Martin, Ústav ošetrovateľstva, Martin, Slovenská republika Súhrn S vymedzením ošetrovateľstva ako vedného odboru sa rozvíja používanie štandardizovaného jazyka, ktorý umožňuje vytvárať v ošetrovateľskej praxi klasifikačné systémy. Jednotný jazyk uľahčuje komunikáciu odborníkov v starostlivosti o jednotlivca, rodinu a komunitu, čím sa zvyšuje aj prestíž profesie. S narastajúcim počtom chronických ochorení sa prehodnocujú názory na medicínsku a ošetrovateľskú starostlivosť a do popredia záujmu sa dostáva termín epidemiológia zdravia v súlade s globálnou stratégiou Svetovej zdravotníckej organizácie. Súbor medzinárodných klasifikácií, ktoré vypracovala sa zameriavajú na jednotný opis zdravotných stavov chorôb, porúch, funkčnej schopnosti a spôsobilosti až po komponenty zdravia súvisiace so spokojným životom. Posledná verzia - Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF) zahrnuje všetky aspekty ľudského zdravia, spolupôsobiace faktory a prináša koncept zapojenia jednotlivca ako člena spoločnosti. Hlavným cieľom pri používaní MKF je zistiť, čo treba urobiť, aby sa zlepšila úroveň participácie ľudí so zdravotným postihnutím. Klasifikácie je viacúčelová, použiteľná nielen v zdravotníctve, ale aj sociálnom zabezpečení, vzdelávaní, práci, legislatívnom procese, modifikácii životného prostredia a iných oblastiach. Kľúčové slová ošetrovateľstvo štandardizovaný jazyk klasifikačné systémy epidemiológia zdravia impairment dizabilita hendikap funkčná schopnosť komponenty zdravia Ošetrovateľstvo ako samostatný vedný odbor vytvára a implementuje do ošetrovateľskej praxe už niekoľko vlastných klasifikačných systémov (Nanda, NIC, NOC, ICNP) alebo môže používať medzinárodné klasifikácie vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) pri popise rôznych hľadísk zdravia. Hlavným cieľom je kódovanie informácií a používanie štandardizovaného spoločného jazyka, ktorý umožňuje jednotne komunikovať o zdraví, chorobe či poruche na celom svete. Ošetrovateľská profesia sa tak presne identifikuje, rozvíja sa dokumentačný a informačný systém. Klinicky jednotný jazyk poskytuje priestor pre výmenu informácií a ich porozumenie aj v rámci multidisciplinárnej starostlivosti o zdravého alebo chorého jednotlivca, rodinu a komunitu. S narastajúcim počtom chronických ochorení sa vytvárajú aj nové zdravotnícke systémy a komplexné programy zamerané na diagnosticko-intervenčnú starostlivosť na úrovni primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie. V súvislosti s týmto javom sa prestáva používať termín epidemiológia chronických ochorení a do popredia sa dostáva termín epidemiológia zdravia (Palát, 2002, s.5). Fenomén zdravia (well being) je súčasťou globálnej stratégie Svetovej zdravotníckej organizácie a cieľom modernej medicíny i ošetrovateľstva. Chronické ochorenia si vyžadujú interdisciplinárnu klasifikáciu, jednotnú terminológiu, opakované meranie a hodnotenie funkčného stavu, posúdenie všetkých faktorov chorobného stavu. Chronické progresívne ochorenie vyúsťuje obvykle do stavu telesného postihnutia dizability, ktorá predstavuje trvalý stav straty určitých funkcií, prípadne ich deficit. Je súčasťou a výsledným stavom ochorení napr. systému muskuloskeletálneho, kardiovaskulárneho, respiračného, nervového a jej stupeň určuje aj príslušnú intervenciu, ktorá je modifikovaná stupňom dizability a štádiom základného ochorenia. 12

7 Dizabilita ako komplex, kedy telesné postihnutie je sprevádzané stratou zamestnania, znížením životnej úrovne a kvality života, má dva komponenty: 1. komponent medicínsky: charakterizovaný sústavnou liečebno-rehabilitačnou starostlivosťou, s cieľom udržať zbytkové funkcie, 2. komponent sociálny: zabezpečiť integráciu postihnutého jednotlivca do spoločenských štruktúr (Palát, 2003, s. 55). Komponent ošetrovateľský je zameraný na pomenovanie a klasifikáciu fenoménov, výber intervencií pre jednotlivca, rodinu a komunitu a opísanie výsledkov ošetrovateľských činností potrebných na stanovenie cieľa a hodnotenie starostlivosti. Dizabilita je termín opisujúci schopnosť jednotlivca uskutočňovať určité denné aktivity alebo vykonávať pracovné činnosti. Môže byť klasifikovaná ako čiastočná a celková, dočasná a trvalá. Nemá sa zamieňať s medicínskym termínom impairment, ktorý definuje stratu fyziologickej funkcie alebo anatomickej štruktúry. V praktickej rovine pri rozhodovaní o dizabilite jednotlivca sa posudzujú komplexne nasledovné faktory: Zdravotný stav Všeobecný zdravotný stav a vek Potvrdená lekárska diagnóza Typ poruchy (psychická, telesná, obidve) Stupeň poruchy (od miernej po celkovú) Telesné schopnosti Aeróbna kapacita Agilnosť Obratnosť Koordinácia Vytrvalosť Sila (statická, dynamická) Psychické schopnosti Schopnosť poznávania Svedomitosť Úprimnosť, spoľahlivosť Vzdelanostná úroveň Interpersonálne funkcie Motivácia Rýchlosť, stálosť Vytrvalosť Spoľahlivosť Tolerancia stresu Sociálne faktory Kultúrne a sociálne faktory Rodinné faktory a očakávania Úroveň vzdelania Finančný status Pracovné skúsenosti a príležitosti (Barron, 2001, s. 1580) Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1980 publikovala Medzinárodnú klasifikáciu porúch, dizability a handicapu (International Classification of Impairments, Disabilities and Handicaps - IC IDH). Modifikáciou v roku 1997 bola Medzinárodná klasifikácia porúch, aktivity a participácie (International Classification of Impairments, Activitis and Participation IC IDH 2), ktorá zdôrazňuje možné aktivity a tým podporuje účasť jednotlivcov so zdravotným postihnutím na spoločenskom a pracovnom živote. Definitívna verzia záväzná pre členské štáty SZO vyšla v roku 2001 ako Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia MKF (International Classification of Functioning, Disability and Health ICF), ktorá poskytuje jednotný štandardizovaný rámec na opis a porovnanie zdravia populácie. 13

8 Klasifikácia MKF zahrnuje všetky aspekty ľudského zdravia v širokom kontexte a týka sa všetkých ľudí, nie iba so zdravotným postihnutím. Opisuje situácie vzhľadom na ľudskú funkčnú schopnosť a jej obmedzenia a slúži ako rámec pre organizovanie tejto informácie, ktorá obsahuje dva komponenty komponenty funkčnej schopnosti a zdravotného postihnutia /dizability (telesné funkcie, štruktúry, systémy, poruchy) a komponenty spolupôsobiacich faktorov (od prostredia najbližšieho ku všeobecnému okolitému). Problémom však zostáva, ako najlepšie pomenovať jednotlivcov s určitým stupňom funkčného obmedzenia. MKF používa termín zdravotné postihnutie na označenie multidimenzionálneho fenoménu, vyplývajúceho z interakcie medzi ľuďmi a ich prostredím. Môže sa však používať aj termín ľudia so zdravotným postihnutím alebo zdravotne postihnutí ľudia. Revíziu termínov vidíme aj v samotných názvoch a obsahu jednotlivých klasifikácií. Verzia z roku 1980 sa zmenila z klasifikácie následkov choroby na rozsah účasti jednotlivca až po klasifikáciu komponentov zdravia. V tabuľke 1 sú uvedené rozdiely v základnej terminológii. Tab. 1 Definícia WHO, Ženeva 1980 Impairment: Akákoľvek strata alebo abnormalita psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúry alebo funkcie. Disability: Akákoľvek reštrikcia alebo nedostatok vyplývajúci z poruchy schopnosti vykonávať aktivity spôsobom alebo v rozsahu, ktorý je považovaný za normálny pre človeka. Handicap: Nevýhoda pre daného jednotlivca vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá limituje alebo bráni plneniu úloh, ktoré sú normálne pre danú osobu Impairment: Akákoľvek strata alebo abnormalita telesnej, fyziologickej alebo psychologickej štruktúry (základ nezmenený z roku 1980). Activitis: Povaha a rozsah funkčnosti na úrovni jednotlivca. Participation: Povaha a rozsah účasti jednotlivca v životných situáciách závislých od poruchy, aktivít, zdravotného stavu a pridružených faktorov. (Gulánová, 2003, s. 13) Niektoré termíny sa v bežnej komunikácii často zamieňajú, napr. porucha, zdravotné postihnutie, hendikep, hoci majú presne špecifikované definície. V MKF sa odporúča, aby sa namiesto pojmu dizabilita používal neutrálny pojem aktivita, aj keď v názve klasifikácie zostáva použitý. Termín hendikap bol nahradený participáciou, čím sa zdôrazňuje koncept zapojenia. V našej klinickej praxi autori používajú pre lepšiu orientáciu v terminológii pojmy nasledovne: impairment: porucha funkcie na úrovni orgánu či telesnej schémy, dizabilita: porucha vykonávania činnosti na úrovni jednotlivca, handicap: porucha zmena rolí jednotlivca na úrovni spoločnosti (Takáč, 2003, s. 191). Na objektívne posúdenie a hodnotenie funkčného stavu sa používajú rôzne škály a testy, a pri ich klasifikácii sa tiež používajú pôvodné termíny. K známym testom vzťahujúcim sa na 14

9 kognitívny impairment patrí napr. Glasgow Coma Scale, Dementia Scale alebo Mini-Mental State Examination. K testom merajúcim dizabilitu patrí Barthelov index - ADL, IADL, Katzov index. Na meranie hendikapu môžeme použiť WHO Handicap Scale, Karnofsky Performance Status, Quality of Well-being Scale ai. Niekedy sa fenomény posúdenia prekrývajú, napr. sebestačnosť patrí do oblasti dizability, ale zasahuje aj do hendikapu v ekonomickej, pracovnej nezávislosti. MKF vytvára hierarchiu taxonomických a terminologických pojmov v kontexte zdravia. Definície konštatujú, aký druh veci alebo javu termín pomenúva. Neredukujú jednotlivca na poruchu, obmedzenie, ale používajú neutrálny až kladný jazyk. Z prílohy MKF vyberáme iba niektoré termíny a ich charakteristiky v skrátenej verzii. Pohoda: všeobecný termín, ktorý zahŕňa všetky domény ľudského života, vrátane telesných, duševných a sociálnych aspektov, ktoré vytvárajú to, čomu hovoríme dobrý život. Zdravotný stav: je stupeň fungovania v rámci danej zdravotnej domény (súbor príbuzných fyziologických funkcií, anatomických štruktúr, činností života). Jednotkou klasifikácie nie je osoba, ale jej situácia v rámci domény zdravia. Zdravotné ťažkosti: nadradený termín pre ochorenie akútne alebo chronické, poruchu, zranenie, úraz. Môžu sa týkať aj iných okolností, napr. starnutia, tehotenstva, stresu. Funkčnosť, funkčná schopnosť: je nadradený termín pre telesné funkcie, telesnú stavbu, aktivitu a participáciu. Pomenúva pozitívne aspekty interakcie medzi jednotlivcom a enviromentálnymi faktormi. Zdravotné postihnutie: je nadradený termín pre poruchu, obmedzenie aktivity a participácie. Pomenúva negatívne aspekty interakcie medzi jednotlivcom a enviromentálnymi faktormi. Spôsobilosť: zastrešujúci pojem pre poruchy, obmedzenia v činnosti a participácii. Telesné funkcie: sú fyziologické funkcie telesnej sústavy vrátane duševných funkcií. Telesné štruktúry, stavba: týka sa anatomických a štrukturálnych častí tela, napr. orgánov, končatín a ich súčasti. Porucha: chyba alebo abnormalita v telesnej štruktúre alebo funkcii ako významná deviácia alebo strata. Aktivita: vykonávanie úlohy, úkonu, činnosti jednotlivcom. Predstavuje individuálny pohľad na fungovanie. Participácia: je zapájanie, účasť, angažovanosť (involvement) jednotlivca do životných situácií. Predstavuje spoločenský pohľad na fungovanie. Kontextové faktory: vytvárajú celkový kontext života jednotlivca. Osobné, osobnostné faktory: vek, pohlavie, rasa, životný štýl, výchova, vzdelanie, spoločenské postavenie, životné skúsenosti, vzorce správania. Enviromentálne faktory: fyzický svet, ostatní ľudia (domov, pracovisko, škola), spoločenské systémy a služby, komunitné aktivity, politické línie, nariadenia, zákony, postoje, ideológie (MKF, 2003, s. 10, ). Na obrázku 1 sú interakcie rozličných komponentov schématicky zobrazené. 15

10 Obr. 1 Interakcie komponentov MKF Zdravotný stav ( porucha alebo choroba ) Telesné funkcie a štruktúry Aktivity Spoluúčasť Faktory prostredia Osobnostné faktory (WHO, 2002, s.9) MKF ako viacúčelová klasifikácia zdravia a stavov súvisiacich so zdravím slúži rôznym disciplínam a prezentuje špecifické ciele pre: vedecký výskum zdravia a jeho determinantov, zavádza spoločnú reč na zlepšenie komunikácie medzi rôznymi používateľmi, poskytuje systematické kódovanie pre zdravotnícke informačné systémy, zisťuje potreby a zdroje na plánovanie starostlivosti na medzinárodnej úrovni. Použitie MKF je možné nielen v zdravotníckom systéme, ale aj v sociálnom poistení a zabezpečení, práci, vzdelávaní, národnej legislatíve a iných činnostiach využiteľných v zdravotnej starostlivosti o jednotlivca. Literatúra BARRON, B. A.: Disability Certifications in Adult Workers: A Practical Approach. Am Fam Physician, 2001; 64: Dostupné na GULÁNOVÁ, M Funkčné hodnotenie. EuroRehab, roč. XIII, 2003, č. 1, s ISBN HOLMANOVÁ, E., ŽIAKOVÁ, K., ČÁP, J. Štandardy edukácie diabetikov, možnosti ich využitia. In: Současné problémy ve vzdělávaní sester a porodních asistentek. Eds L.Pyšný at al: Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, ISBN s Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF). Slovenské vydanie: Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR. Bratislava: EKOVYS, s. ISBN PALÁT, M Globálna stratégia zdravia. EuroRehab, roč. XII, 2002, č. 1, s ISBN

11 PALÁT, M Epidemiológia dizability. EuroRehab, roč. XIII, 2003, č. 2, s. 55. ISBN PALÁT, M Dizabilitizmus vstupuje na scénu. Revue medicíny v praxi, roč. 1, 2003, č. 6, s. 11. ISSN X. TAKÁČ, P Metodologické princípy hodnotenia funkčného stavu v rehabilitácii. EuroRehab, roč. XIII, 2003, č. 4, s ISBN World Health Organization, Geneva 2002: Towards a Common Language for Functioning, Disability and Health ICF. Dostupné na 17

12 RIGORÓZNE KONANIE A DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM V ODBORE OŠETROVATEĽSTVO NA TRNAVSKEJ UNIVERZITE Jana Boroňová Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnava, Slovenská republika Súhrn Súčasná Trnavská univerzita nadväzuje na tradíciu slávnej Trnavskej univerzity založenej v roku Jednou z jej fakúlt je aj Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, ktorá pripravuje vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v oblasti ošetrovateľstva, rehabilitácie, laboratórnych vyšetrovacích metód, verejného zdravotníctva, sociálnej práce a charitatívnej a misijnej činnosti. Jedným z prvých odborov na tejto fakulte je od roku 1994 odbor Ošetrovateľstvo a rehabilitácia. Odbor ošetrovateľstvo na našej univerzite možno študovať na Katedre ošetrovateľstva, fyzioterapie a liečebnej rehabilitácie. Ošetrovateľstvo na TU je akreditovaný odbor, štúdium možno absolvovať externou formou. Štúdium ošetrovateľstva je jednoodborové. Po úspešnom ukončení magisterského štúdia je možné po roku od štátnej skúšky sa prihlásiť na rigorózne konanie. Na našej fakulte je možné dosiahnuť aj najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelania a to vedecko - akademickú hodnosť philosophiae doctor PhD. Toto štúdium je možné vykonať v dennej alebo diaľkovej forme. Na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce možno taktiež získať vedecko-pedagogické tituly - habilitujú sa docenti a vymenovávajú profesori. Kľúčové slová ošetrovateľstvo, rigorózne konanie, rigorózna práca (RP), doktorandské štúdium, dizertačná doktorandská práca, vedecko-akademická hodnosť Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity bola založená v roku 1994, do roku 1998 bol názov tejto fakulty Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce. Ošetrovateľstvo ako vedný odbor je možné na našej univerzite študovať diaľkovou formou buď ako bakalárske, ktoré trvá 3 roky, alebo priamo magisterské, ktoré trvá 5 rokov. Po skončení magisterského štúdia je možné vykonať na našej fakulte rigoróznu skúšku. Cieľom rigorózneho konania je zvýšenie kvalifikácie, odbornej úrovne a spoločenského uznania absolventov štúdia v odbore Ošetrovateľstvo a rehabilitácia. V rigoróznom konaní uchádzači osvedčujú svoje hlbšie vedomosti v širšom základe uvedeného odboru, spôsobilosť osvojovať si samostatné nové poznatky vedy a praxe a tvorivým spôsobom ich aplikovať v praxi. Účastníkom rigorózneho konania sa stáva uchádzač, ktorý si po rozhodnutí dekana fakulty o prijatí jeho prihlášky dohodol tému svojej rigoróznej práce s vedúcim katedry a predložil doklad o zaplatení určeného poplatku na úhradu nákladov na rigorózne konanie. Poplatok za rigorózne konanie je Sk. Účastník rigorózneho konania má právo konzultovať s predsedom rigoróznej komisie a príslušným vedúcim katedry. Do 12 mesiacov od prijatia je povinný predložiť rigoróznu prácu a podať si prihlášku k rigoróznej skúške. O prijatie na rigorózne konanie sa môže uchádzať absolvent FZ a SP Trnavskej univerzity, ako aj absolvent príbuzných fakúlt, vrátane zahraničných, s adekvátny rozsahom i obsahom štúdia. Uchádzač je povinný v prílohe prihlášky preukázateľne zdokumentovať, že pracuje v danom odbore. Konkrétne odbory, z ktorých si u nás možno urobiť rigoróznu skúšky v odbore ošetrovateľstvo, okrem priamo odboru ošetrovateľstvo, sú: ošetrovateľstvo a rehabilitácia, 18

13 špeciálna pedagogika, pedagogika ošetrovateľstvo, pedagogika logopédia, klinická logopédia, liečebná pedagogika, sociálna pedagogika a vychovávateľstvo, vychovávateľstvo pedagogika emocionálne a sociálne narušených a všeobecné lekárstvo. Po posúdení žiadosti dekan na základe odporúčania príslušnej katedry do 30 dní odo dňa doručenia prihlášky oznámi uchádzačovi svoje rozhodnutie. Ak prihláška spĺňa uvedené kritériá, uchádzačovi oznámi zoznam vypísaných tém rigoróznych prác. Uchádzač si vyberie tému, prípadne navrhne vlastnú tému, ktorú písomne oznámi dekanovi fakulty. Predseda komisie schváli témy rigoróznych prác, čo oznámi uchádzačovi. O prijatí uchádzačov spĺňajúcich kritériá rozhoduje dekan podľa vyjadrenia predsedu komisie s prihliadnutím na kapacitu a termínové možnosti komisií v poradí, v akom boli registrované prihlášky. Termíny konania rigoróznych skúšok budú podľa záujmu určené do 6 mesiacov po odovzdaní rigoróznej práce, a to 1. termín odovzdania RP do a 2. termín odovzdania PR do Dekan je oprávnený na požiadanie zahraničného účastníka a po súhlasnom stanovisku predsedu komisie umožniť účastníkovi predložiť rigoróznu prácu v cudzom jazyku a vykonať v tomto jazyku aj obhajobu a ústnu skúšku. Uchádzač je povinný do 30 dní od potvrdenia jeho prihlášky dekanom odsúhlasiť si tému rigoróznej práce s vedúcim katedry, resp. predsedom komisie. Súčasťou nahlásenia témy je stručná osnova budúcej rigoróznej práce. RP dokumentuje schopnosť spracovať a interpretovať vedecké poznatky v danom odbore. Nemôže byť totožná s diplomovou ani inou kvalifikačnou prácou a nemôže mať čisto kompilačný charakter. Musí obsahovať poznatky vhodné na publikovanie v odbornej tlači. Po vypracovaní rigoróznej práce ju uchádzač odovzdá v troch exemplároch a zašle vyplnenú prihlášku na rigoróznu skúšku na dekanát. O konaní rigoróznej skúšky rozhodne dekan a upovedomí účastníka o termíne a mieste rigoróznej skúšky do 6 mesiacov po predložení rigoróznej práce. V prípade negatívneho posudku oponenta predseda komisie nedovolí uchádzačovi pristúpiť k rigoróznej skúške. Rigorózna skúška je verejná. Koná sa ústnou formou najskôr jeden rok po ukončení vysokoškolského štúdia. Začína sa obhajobou rigoróznej práce a bezprostredne pokračuje skúškou z najmenej dvoch predmetov širšieho základu. Obhajoba PR pozostáva z prednesenia téz rigoróznej práce, posudku oponenta, odpovedí na otázky a z diskusie. O výsledku rigorózneho konania rozhoduje komisia neverejným hlasovaním. V prípade neúspechu na rigoróznej skúške môže dekan na základe písomnej žiadosti účastníka povoliť jej opakovanie najskôr po troch mesiacoch. Účastníkom, ktorí vykonali rigoróznu skúšku vydá Trnavská univerzita v Trnave diplom s uvedením študijného odboru a akademickým titulom PhDr. Na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce je možné taktiež získať tzv. veľký doktorát, čiže vedecko-akademickú hodnosť Philosophiae doctor aj v odbore Ošetrovateľstvo, a to v doktorandskom štúdiu. Toto štúdium je pokračovaním vysokoškolského vzdelávania a jeho cieľom je poskytnúť doktorandovi najvyšší stupeň vzdelávania v danom odbore a pripraviť ho na samostatnú vedecko-výskumnú prácu získaním hlbokých teoretických vedomostí a zvládnutím metodík vedeckej práce na riešenom projekte. Na doktorandské štúdium sú riadne vypísané prijímacie pohovory, ktoré pozostávajú zo zvládnutia teoretických znalostí zvoleného odboru, predstavenia téz budúcej doktorandskej práce a z jazykovej skúšky. Témy dizertačných prác vypisuje fakulta, alebo si žiadateľ môže svoju tému po dohode s fakultou vybrať sám. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri a najviac štyri roky, v externej forme päť rokov. Doktorandské štúdium (DŠ) prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce. Vedecká časť DŠ pozostáva 19

14 z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce doktoranda, ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Doktorand v dennej forme štúdia sa stáva zamestnancom školiaceho pracoviska, čiže fakulty a má práva a povinnosti ako študenti vysokých škôl. Súčasťou tejto formy štúdia je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou. Splnenie študijného programu sa preukazuje vykonaním dizertačnej skúšky, ktorá pozostáva z písomnej časti, t.j. zvládnutia teoretickej a predstavenia výskumnej časti problému, ktorý rieši a z ústnej časti, pozostávajúcej zo zodpovedania otázok týkajúcich sa teoretických znalostí z daného študijného odboru. Ďalej musí doktorand zvládnuť niektorý cudzí jazyk a to buď nemecký, anglický, francúzsky alebo ruský a v tomto jazyku, okrem iného, predstaviť svoju dizertačnú prácu. Vyvrcholením a faktickým ukončením doktorandského štúdia je obhajoba dizertačnej doktorandskej práce. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť. Absolventi doktorandského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a titul PhD. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity má akreditačné povolenie aj na habilitovanie docentov a vymenovávanie profesorov. Trnavská univerzita sa hlási k princípom Veľkej Charty európskych univerzít, ktoré obhajujú pre univerzity ich plnú nezávislosť od politickej a ekonomickej moci, ich slobodu uskutočňovať výskum a vyučovať. Trnavská univerzita obhajuje kresťanské princípy, chce chrániť morálne a duchovné hodnoty, spolupracovať s univerzitami, výchovnými a vedeckými ústavmi v Slovenskej republike a v zahraničí. Literatúra 1. Študijný plán Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity 2. Zásady doktorandského štúdia na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity 3. Trnavská univerzita. Dostupné z: 20

15 NURSING IN PORTUGAL EDUCATIONS AND EMPLOYMENT PROBLEMS Graca Maria Carvalho, José Duro Costa Escola Superior de Enfermagem de Portalegre, Portugal Nursing education in Portugal The Higher Education Course in Nursing has the duration of 4 years, given in Public and Private Superior Schools, of the University or Polytechnic subsystem. It is a Course with characteristics of the Polytechnic subsystem that means professionalizing. The Law number 353/99, of September the 3 rd, approved the general rules of Nursing Education in Portugal and the general regulation of the Higher Education Course in Nursing was defined by the Portaria 79-D/99 of September the 18th. Based on this legislation and on the recommendations emanated for the European Commission - the REPE (Law number 161/96 September the 4 th ), Nursing Career and Deontological Code of Nurses (Law 104/98 of April the 21 st ) - were defined abilities for the nurse responsible for general cares. These abilities are obtained knowing that this nurse activity includes the children, adolescents, adults and elderly cares, in hospitals and others relatively to the acute, chronics somatic or psychic health problems. Consequently, the general orientations related with the creation of the curricular plans (study plans) point as an objective, of the Higher Education Course in Nursing, the scientific, human, technique and cultural formation, giving and managing of general cares of nursing to the human being, like sickness during the long vital cycle, the family, the groups and the community in the three levels of prevention, and as well as the necessary ability to develop the practical research in nursing, particularly, and health in general; to participate in the formation of other health professionals; to participate in the nursing education and in the management of health services, with the objective of conferring abilities for the exercise of the professional activity. This rule accents the social mission of nursing: 1. To give and manage cares of nursing; 2. Formation; 3. Efficient member of the health group; 4. Practical of nursing. In this perspective and with a global and integrated vision of the human being, target of the professional cares of nursing, it is intended to prepare the student to participate in the following dimensions: 1. As a direct render of cares; 2. As a member of a profession; 3. As a member of a group; 4. As a member of an organization; 5. As a member of a society. Receivers of the Higher Education Course in Nursing 1. Young students from the formal system of education (12º year scholarly), scientific and natural area; 21

16 2. It is demanded as prerequisite a health examination; 3. Course with a lot of search, whose average of admission points out between the 14, 5 and the 18 values. DURATION AND HOURS OF THE Higher Education Course in Nursing 1. Each school year have the minimum duration of 36 weeks of pedagogical activities; 2. The total of hours of the course must be placed between four thousand and six hundred and four thousand and eight hundred hours CURRICULAR STRUCTURE The ratio of the theoretical contents must have at least a third of the total hours of the Course, while that practical education must have at least half of the cited hours. THEORETICAL EDUCATION 1. The component of theoretical education has as objective the acquisition of scientific, deontological and professional knowledge that base the professional exercise of nursing. 2. The theoretical education includes, for beyond theoretical education, the theoreticianpractical, the practical and the seminaries. 3. The theoretical education must have in account the articulated in the number l) of the article 1 of the Law nº 320/87 of August the 27 th as well as the analysis of the Law 161/96 of September the 4 th (REPE), the recommendations of the document Nursing 2010 of the Norwegian Association of nurses, as well as the Deontological Code of Nurses. As an example we indicate the contents that must be boarded: THEORETICAL AND TECHNICIAN EDUCATION a) Nursing cares: - Orientation and ethics of the profession; - General principles of nursing health cares; - Principles of nursing cares in substance of: - General medicine and medical specialties; - General surgery and surgical specialties; - Child-welfare and pediatrics; - Hygiene and cares to give to the mother and the just-been born; - Mental health and psychiatry; - Cares to give to the aged people and geriatrics. b) Basic Sciences: - Anatomy and physiology; - Pathology; - Bacteriology, virology and parasitic diseases; - Biophysics, biochemist and radiology; - Dietary; - Hygiene; - Prophylaxis; - Sanitary education; - Pharmacology. c) Social Sciences : - Sociology ; 22

17 - Psychology; - Principles of administration; - Principles of education; - Social and sanitary legislation; - Legal aspects of the profession CLINICAL EDUCATION The component of Clinical Education has as purpose to assure the acquisition of knowledge, aptitudes and attitudes necessary to the autonomous and interdependent interventions of the professional exercise of nursing. The component of Clinical Education includes: Nursing cares in substance of: 1. General medicine and medical specialties; 2. General surgery and surgical specialties; 3. Children cares and pediatrics; 4. Hygiene and cares to give to the mother and the just-been born one; 5. Mental health and psychiatry; 6. Cares to give to the aged people and geriatrics; 7. Domicile cares. Clinical Education is assured through periods of training, carried in Units of Health and in the community, under the orientation of the School Professors with the contribution of qualified health staff, making the pupils participate in the respective activities, contributing for its formation. PLAN OF STUDIES (curricular plan) The Course Plan of Studies was approved by the Ministry of the Guardianship (Ministro da Tutela). It is composed for a set of semester and/or annual curricular units characterized according to the methodology adopted: - Theoretician; - Theoretician-practical; - Practical; - Seminary; - Period of training. CURRICULAR UNITS OF OPTION 1. Each educational establishment may provide curricular units of option; 2. The hours attributed to the optional curricular units cannot exceed 10% of the total hours of the Plan of Studies. SCHOLAR REGIMES The regimes of frequency, evaluation of knowledge, transition of year, anteriority and lapsing of the right to the registration are fixed by the competent agency of each School. The frequency in theoretical education is facultative, but obligator in practical and Clinical Education. The classification is made in the 0-20 scale values with weighed mean. COURSE DEGREE The higher degree in nursing is titleholder for a Diploma. 23

18 EXERCISE OF THE PROFESSION WORK IN PORTUGAL PROFESSIONAL EXITS The nurses with a diploma from the Superior Schools of Nursing in Portugal are qualified for the practical of hospital cares, primary health cares, teaching and research. PRACTICE AREAS 1. Hospital Area = - ~ 70% 2. Area of primary health cares - ~ 25 % 3. Others - ~ 5 % OFFER / SEARCH The offer is greater that the search and that originated the coming of nurses of other countries, predominantly Spain and recently nurses from East Europe. EMPLOYERS Public Sector: o S.P.A. Administrative Public Sector; o Hospitals; o Health Centres; o S. A. Anonymous society with public financing. The shareholders are the Finance and Health Departments. This situation appeared 18 months ago. Private sector: o Private Insuring; o I.P.S.S. - Private institutions of Social Solidarity that function with management of private entities, being reimbursed by the State through the subsystem of Health. (State Providence). P.P.P. - Private Public Partnership: Partnerships effectuated by the State with private entities, in which the State yields real properties (land), authorizing to one trust the construction and to another one the exploration of the Institution. EMPLOY Until about one year ago, the most common forms of contract were: 1. Forward contract of 3 months - renewed (they do not give bond to the Public office); 2. Forward contract of 6 months - renewed up to 2 years (it creates the possibility of bond to the Public office); 3. CAP - Administrative Provision Contract - where the Health Department based on the lack of nurses determinates the number of quotas that unfreezes (opens), although in insufficient number according to the needs for admission in the Public office. With the liberalization of the health market to the private sector, a new Law appeared in the Code of Work. It allows individual contracts of work, establishing between the entity employer and the employee a relation of rendering of services. REGULATION OF THE PROFESSIONAL EXERCISE 24

19 The professional exercise is regulated by the Order of Nurses through the Regulation of the Exercise Profession (REPE). As supporting documentation it is still made use of the Deontological Code of Nurses and the Career of Nursing. PROBLEMS TEACHING/EDUCATION Due to lack of Nurses: Proliferation of Nursing Private Schools with different objectives of the Public Schools (minor number of professors with formation in Nursing) that stimulated the necessity of develop and implement in the Order of Nurses a System of Certification of Abilities; Inexistence of Post-graduation of Specialization in Nursing, except the Motherly Health and Obstetrics with the consequents implications in the quality of the cares of nursing, given to the citizens. PROFESSIONAL EXERCISE Different forms of contract: o Being employed for all our life doesn t happens anymore; o High mobility of nurses in the Institutions: Integration in the services; No more Institutional relations; And institution. o Different regimes of work, schedules and remuneration Nurses Autonomy? From the new System of Health Organization results the principle that job for life doesn t happens anymore and appears the great mobility of staff in the institutions, with all its problems, for example, the integration in the services, the institutional relation and the end of the believe that we belong to the organization. For beyond these effects others appear like the cases of nurses with the same formation having different regimes of work, schedules and expirations. The nurse s autonomy is another problem that exists, due to the system liberalization because despite the existence of the professional career the hierarchies could not be safeguarded. These were the problems that were considered the most common in our Country. We will, however, continue with the basic problem - lack of nurses - because there will be in construction ten great hospitals in Portugal, in the next the 10 years, being in doubt if in close future the Nursing Superior Schools will have capability to graduate nurses, qualitatively and quantitatively, to answer the needs of Portuguese population. 25

20 ERGONÓMIA A JEJ UPLATNENIE V PRÁCI SESTRY Lucia Dimunová, Mária Zamboriová, Martina Komová Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva, Košice, Slovenská republika Súhrn Ergonómia sa, zaoberá vplyvom pracovných podmienok a pracovného prostredia na ľudské zdravie. Zahŕňa napríklad problematiku pracovných polôh, manipuláciu s bremenami, opakované pracovné činnosti, profesionálne podmienené ochorenia a pod. Hlavným cieľom nášho prieskumu bolo zistiť, aké sú vedomosti sestier z oblasti ergonómie a ako ich využívajú v praxi. V našej práci uvádzame niektoré výsledky nášho prieskumu. Kľúčové slová Ergonómia. Vývoj ergonómie. Fyzická záťaž sestier. Pohybový aparát. Úvod Ergonómia je mladá vedecká disciplína o zákonitostiach ľudskej práce. Vznikla aplikáciou tradičných vedeckých disciplín, najmä fyziológie, hygieny, psychológie, technických, ako aj ďalších vied zaoberajúcich sa človekom a jeho pracovnou činnosťou. Z toho dôvodu ju možno považovať za aplikovanú vednú disciplínu. V roku 2000 Medzinárodná ergonomická spoločnosť (IEA) navrhla nasledujúcu definíciu ergonómie a jej základné oblasti uplatnenia: Ergonómia je vedecká disciplína založená na porozumení interakcií človeka a ďalších zložiek systému. Aplikáciou vhodných metód, teórie a empirických údajov zlepšuje ľudské zdravie, pohodu a výkonnosť (Gilbertová, S., Matoušek, O., 2002, s. 15). Ergonómia ako vedný odbor existuje už 50 rokov. Jej zrod sa spája s rokom 1949, kedy bola založená anglická spoločnosť Ergonomics Research Society, a s rokom 1957, kedy vznikla spoločnosť Human Factor Society. Obe tieto spoločnosti spolu s Sociéte d Ergonomie Langue Francaise iniciovali vznik medzinárodnej ergonomickej spoločnosti International Ergonomics Association. Táto v súčasnosti združuje 34 národných spoločností a viac než 14 tisíc odborníkov. Od roku1961 sa konajú v trojročných odstupoch pravidelne kongresy. V roku 2003 sa konal v Soule (Korea) a v roku 2006 v Maastrichte (Holansko). Medzinárodná ergonomická asociácia (IEA) je významným partnerom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej spoločnosti pre normalizáciu (IZO). Spoločným znakom súčasného vývoja ergonómie je skutočnosť, že sa podarilo prekonať rozpory v tom, ktoré vedné odbory sú prioritné pri riešení vzťahov človeka v pracovnom systéme. Stále častejšie dochádza k spolupráci medzi špecialistami rôznych vedných odborov (technických, biologických, spoločenských). Cieľom je dosiahnuť komplexný pohľad na riešenú problematiku. Medzinárodná ergonomická asociácia (IEA) organizuje národné ergonomické konferencie. Medzinárodná organizácia práce (ILO) vydáva publikácie s ergonomickou tematikou vo svojom vydavateľskom centre (Publikations Bureau). Poskytuje informácie o ergonómii cez svoje národné informačné strediská v 69 štátoch. Zameriava sa na prevenciu ochorení muskuloskeletárneho systému, ktoré vznikajú z nadmernej pracovnej námahy alebo z vynucovanej pracovnej polohy. Základné oblasti ergonómie podľa International Ergonomics Association (IEA sú:. 1. Fyzická ergonómia - zaoberá sa vplyvom pracovných podmienok a pracovného prostredia na ľudské zdravie. Patrí sem napríklad problematika pracovných polôh, manipulácia s predmetmi, opakované pracovné činnosti, profesionálne podmienené ochorenia najmä pohybového aparátu, usporiadanie pracovného miesta, bezpečnosť práce. 2. Kognitívna (psychická) ergonómia - je zameraná na psychologické aspekty pracovnej činnosti. Patrí sem psychická záťaž, procesy rozhodovania, zručnosti. 26