INFORMÁTOR XVIII/2007/1-2 NITRA NOVINKY

Transcription

1 INFORMÁTOR XVIII/2007/1-2 NITRA OBSAH: Novinky Dôležité informácie Odznelo na Zjazde SAS Spoločensko-vedecké podujatia Z činnosti múzeí Zaujímavosti Archeológia a verejnosť Rozhovor Spomíname Jubileá Opustili naše rady Nové publikácie Zmeny v členskej základni Oznamy redakcie NOVINKY Paličkovaná čipka z kovovej priadze (hodvábna priadza s pozlátenou fóliou) zo 16. storočia: čistenie, stav po reštaurovaní a detail rekonštrukcie. Nález je zo záhradnej časti dominikánskeho kláštora v Košiciach (výskum J. Béreš 1997). ATES Archeologický TExtil na Slovensku Po roku 2000 sa začala venovať čoraz väčšia pozornosť nálezom textilu z rôznych období a lokalít na území Slovenska. Odborný záujem o tieto artefakty má v zahraničí už dlhšiu tradíciu. V roku 1981 vznikol, napríklad, spolok NESAT (North European Symposium for Archaeological Textiles) zameriavajúci svoj bádateľský záujem najmä na severoeurópske nálezy. V poslednom desaťročí sa rozrástol o členov z celej Európy, ktorí sa raz za tri roky stretávajú na medzinárodných sympóziách. V roku 2005 bolo založené nové centrum pre textilný výskum v Kodani (CTR Centre for Textile Research), ktoré prehodnocuje staršie textilné nálezy z dánskych zbierok datované do severskej doby bronzovej a železnej. Usporadúva konferencie, prednášky odborníkov, vydáva publikácie a školí doktorandov z viacerých európskych krajín. Zo snahy systematicky a komplexne spracovať konkrétne nálezy textilu vznikla interdisciplinárna spolupráca medzi odbormi archeológia, etnológia a reštaurátorstvo aj na Slovensku. Jej výsledkami sú napr. nová interpretácia a rekonštrukcia laténskej výšivky z Nových Zámkov, reštaurovanie, rekonštrukcia a kultúrno-historická analýza renesančnej čipky z Košíc, súpis textilu z Dómu Sv. Martina v Bratislave. Už prvé skúsenosti z týchto projektov ukázali potrebu budovať základnú evidenciu všetkých textilných nálezov na Slovensku z obdobia praveku, stredoveku i novoveku. Preto sme v roku 2007 vytvorili databázu ATES (Archeologický TExtil na Slovensku). Jej cieľom je, okrem základnej evidencie, poskytovanie primárnej materiálovej, technologickej, prípadne funkčnej analýzy nálezov zaradených do databázy. V súčasnosti sa archeológovia v teréne stretávajú s výskytom textilu in situ a s problémom jeho ďalšieho spracovania. Preto je ambíciou ATES-u aj poskytovanie základných metodických rád na odkrývanie, vyberanie, ochranu a uchovávanie textilných nálezov. Databáza je určená výlučne na odborné a vedecké účely. Po poskytnutí údajov o náleze do databázy dostane archeológ jeho základnú materiálovú, technologickú, prípadne funkčnú analýzu. S údajmi v databáze sa bude narábať v súlade s autorským zákonom (napr. tretej osobe môžu byť poskytnuté iba so súhlasom autora výskumu). Analýza sa môže v ďalšej fáze rozšíriť aj o spoluprácu smerujúcu ku komparácii, interpretácii či publikovaniu údajov. Okrem textilu sa v databáze evidujú aj nálezy kože. A to aj napriek tomu, že postupy jej reštaurovania, uchovávania atď. stoja na Slovensku ešte stále mimo záujmu odborníkov. Databáza dáva možnosť pracovníkom vedeckých, vedecko-pedagogických, múzejných a ďalších

2 inštitúcií zaradiť ich často fragmentárne nálezy do širšieho kontextu ďalších údajov tak, aby nezanikli. Objektom databázy nie sú iba nové jednotlivé a súborné nálezy textilu, ale aj starší, často nespracovaný a v depozitároch uložený materiál. Pozornosť venujeme aj údajom o archeologickom textile v literatúre. Kontakt: [email protected] (Archeologický ústav SAV, Nitra) [email protected] (Ústav etnológie SAV, Bratislava). Tereza Belanová, Juraj Zajonc Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 LITERATÚRA BELANOVÁ, T. BIRKUŠOVÁ, S. ZAJONC, J.: Dva príklady rekonštrukcie na základe archeologického nálezu: výšivka a paličkovaná čipka. In: M. KOTOROVÁ-JENČOVÁ (ed.), Experimentálna archeológia a popularizácia archeologického bádania v múzejnej a školskej praxi. Hanušovce nad Topľou, 2005, DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE Valné zhromaždenie Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV a Zjazd slovenských archeológov 2007 Po predchádzajúcich výročných členských schôdzach konaných postupne v Smoleniciach, v Kováčovej a v Trebišove sa tohtoročné valné zhromaždenie a zjazd slovenských archeológov uskutočnili v dňoch apríla 2007 v Nitre. Ich usporiadateľmi boli SAS a Archeologický ústav SAV, v ktorého sídle sa zhromaždenie konalo. Na stretnutí sa okrem bežnej každoročnej agendy Spoločnosti a odbornej časti programu zjazdu uskutočnili aj voľby nového výboru SAS na volebné obdobie Zápisnica z valného zhromaždenia Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV Program ( ) 1. Otvorenie 2. Návrh programu 3. Správa o činnosti a hospodárení v roku Správa revíznej komisie 5. Návrh plánu činnosti a rozpočtu na rok Diskusia 7. Návrh na vylúčenie členov SAS 8. Voľby Výboru SAS 9. Návrh uznesenia 10. Prednášky a referáty 11. Záver 1.) Zjazd a valné zhromaždenie SAS pri SAV otvoril PhDr. Z. Farkaš, PhD. Predstavil prítomným návrh programu rokovania valného zhromaždenia, ktorý bol bez pripomienok schválený. 2) Predseda SAS pri SAV PhDr. I. Cheben, CSc., privítal účastníkov a oboznámil ich s činnosťou SAS a výboru za posledné štyri roky. 3) Tajomníčka SAS Mgr. E. Fottová predložila valnému zhromaždeniu správu o činnosti a hospodárení SAS za rok 2006, ktorú valné zhromaždenie bez pripomienok schválilo. 4) Člen revíznej komisie PhDr. J. Hunka, CSc., predniesol správu revíznej komisie za rok Valné zhromaždenie správu revíznej komisie odsúhlasilo. 5) Tajomníčka SAS Mgr. E. Fottová predložila plénu návrh činnosti a hospodárenia SAS na rok ) PhDr. Z. Farkaš, PhD., otvoril k predchádzajúcemu bodu diskusiu, v rámci ktorej odznelo nasledovné: - predseda SAS PhDr. I. Cheben, CSc., informoval prítomných o pripravovanej exkurzii na Moravu do archeoskanzenu Modrá u Velehradu dňa ; - riaditeľ AÚ SAV prof. PhDr. A. Ruttkay, DrSc., zdôraznil významnú integrujúcu funkciu SAS; - doc. PhDr. J. Bujna, CSc., požiadal zástupcov výboru SAS o bližšie vysvetlenie finančnej dotácie od Ministerstva kultúry pre SAS v rámci projektu Evidencia archeologických pamiatok na Slovensku a jej konkrétne využitie; - PhDr. I. Cheben, CSc., a PhDr. M. Ruttkay, CSc., sa vyjadrili k spôsobu nakladania s pridelenými prostriedkami od MK na uvedený projekt; - doc. PhDr. K. Kuzmová, CSc., požiadala o doplnenie plánu činnosti a o pridelenie financií na akciu Česko-slovenské stretnutie klasických archeológov, ktorá sa bude konať v máji Na základe žiadosti výbor dodatočne požiada RSVS o dotáciu; - šéfredaktorka Informátora SAS Mgr. L. Benediková informovala o nedostatočnom príleve autorských príspevkov do periodika, čo spôsobuje, že je stále ťažšie zabezpečiť vydanie dvoch čísel za kalendárny rok; - v diskusii ďalej vystúpili PhDr. J. Rajtár, CSc., PhDr. I. Cheben, CSc. a PhDr. D. Staššíková-Štukovská.

3 7) Po diskusii sa hlasovalo o pláne činnosti a rozpočte SAS na rok Za návrh hlasovalo 58 prítomných členov a 1 sa zdržal hlasovania. 8) V ďalšom bode rokovania predseda SAS PhDr. I. Cheben, CSc., podal návrh na vylúčenie členov SAS, ktorí majú nedoplatky za členské vo výške 600 Sk a viac. V diskusii sa k danej téme vyjadrili: PhDr. J. Chovanec, CSc., PhDr. R. Kujovský, CSc., PhDr. M. Ruttaky, CSc., prof. PhDr. E. Krekovič, CSc., PhDr. J. Rajtár, CSc., PhDr. D. Staššíková-Štukovská, prof. PhDr. T. Štefanovičová, CSc., PhDr. P. Šalkovský, DrSc. Plénum sa uznieslo a schválilo (54 členov za a 5 proti) vylúčenie členov neplatičov, ktorí do termínu ukončenia zjazdu nevyrovnali svoj dlh voči SAS. 9) Minútou ticha sme si uctili pamiatku zosnulých členov SAS T. Nešporovej a A. Vallaška. 10) Uskutočnila sa voľba volebnej komisie. Navrhnutí a schválení boli: PhDr. Ľ. Kaminská, CSc., PhDr. G. Nevizánsky, CSc., prof. PhDr. J. Bujna, CSc., PhDr. L. Gačková, PhDr. D. Staššíková-Štukovská. 11) Predseda SAS PhDr. I. Cheben, CSc., otvoril diskusiu k téme Metodické usmernenie Ministerstva kultúry o nakladaní s hnuteľnými archaeologickými pamiatkami. Základné informácie plénu poskytol Mgr. S. Katkin. V diskusii vystúpili PhDr. R. Kujovský, CSc., prof. PhDr. T. Štefanovičová, CSc., PhDr. V. Turčan, PhDr. I. Cheben, CSc., PhDr. M. Ruttkay, CSc., PhDr. D. Staššíková-Štukovská, Mgr. R. Malček, PhDr. E. Miroššayová, CSc. Na základe diskusie sa zostavila pracovná skupina (PhDr. J. Labuda, prof. PhDr. T. Štefanovičová, CSc., PhDr. D. Staššíková-Štukovská, PhDr. M. Ruttkay, CSc., PhDr. M. Kotorová-Jenčová a jeden, zatiaľ nešpecifikovaný, zástupca SNM), ktorá pripraví návrh ďalšieho postupu pre MK SR. 12) Na záver rokovania sa konali voľby predsedu, členov výboru a členov revíznej komisie SAS pri SAV. Za predsedníčku SAS bola zvolená PhDr. E. Miroššayová, CSc. Členmi výboru sa stali: PhDr. J. Labuda, Mgr. E. Fottová, Mgr. Lucia Benediková, PhDr. M. Soják, PhD., PhDr. Z. Rajtárová, CSc., PhDr. J. Hunka, CSc., PhDr. V. Turčan, PhDr. M. Kotorová-Jenčová, PhDr. J. Chovanec, PhD., Mgr. S. Katkin, prof. PhDr. E. Krekovič, CSc., Mgr. Z. Borzová, PhD., Mgr. S. Gogová, Mgr. K. Daňová. Za členov revíznej komisie boli navrhnutí a schválení: PhDr. V. Varsik, CSc., PhDr. J. Ruttkayová, PhDr. I. Vlkolínska, CSc. 13) Tajomníčka SAS Mgr. E. Fottová prečítala uznesenie z rokovania valného zhromaždenia SAS pri SAV. Uznesenie bolo odsúhlasené. 14) V priebehu dvoch dní ( ) odbornej časti zjazdu SAS pri SAV odzneli nasledovné prednášky: Varsik, V.: Branč významná osada z doby rímskej na západnom Slovensku; Krekovič, E.: Premeny štúdia archeológie; Vizdal, M.: Využitie programu Google Earth v archeologickej prospekcii SV Potisia; Kotorová-Jenčová, M.: Výskum na vedecké a dokumentačné účely vo Vlači, okr. Vranov nad Topľou; Kotorová-Jenčová, M.: 1. sezóna výskumu hradu v Stropkove; Labuda, J.: Geopark Banská Štiavnica a archeologické súvislosti; Kuzmová, K. Šuttová, A.: Terénne výskumy v Trnave a okolí v r. 2006; Staššíková-Štukovská, D.: Unikátny objekt alebo omyl? (K niektorým profesionálnym praktikám, ktoré sa udomácňujú v archeológii); Kolník, T.: Osztrópataka Ostrovany: Najbohatší kráľovský germánsky hrob doby rímskej (nové poznatky); Soják, M.: Výber terénnych aktivít AÚ SAV pracoviska v Spišskej Novej Vsi v roku 2006 (Žehra Kostol sv. Ducha, speleoarcheologické lokality a iné); Miroššayová, E. Olexa, L.: Výsledky výskumu pohrebiska v Ždani; Ožďáni, O. Zachar, T. Ušiak, P.: Ďalší depot bronzových predmetov zo Zvolena; Samuel, M. Březinová, G.: Ďalšie záchranné výskumy na Mostnej ulici v Nitre; Malček, R.: Výsledky záchranného výskumu v Krupine; Hreha, R.: Záchranné akcie v Prešove a okolí; Kujovský, R. Parobková, A.: Žiarové pohrebiská vo Varíne; Bartík, J.: Sídlisko zo strednej a mladšej doby bronzovej v Bratislave-Rusovciach; Nevizánsky, G.: Pohrebiská storočia na dolnom Pohroní; Jakab, J.: Poznámky antropológa k staromaďarským kostrám z Levíc; Bednár, P. Daňová, K.: Záchranný výskum v suterénnych priestoroch Reduty v Lučenci; Hunka, J.: Prekvapujúce nálezy z okolia Štúrova; Ruttkay, M.: Nové poznatky z výskumov včasnostredovekých hradísk; Fottová, E.: Osada z doby bronzovej v Stránskej, okr. Rimavská Sobota (výskum v roku 2006). Zapísala: Mgr. E. Fottová Spoločnosť Antona Točíka, občianske združenie, ďakuje všetkým darcom 2% z daní z príjmov za rok Daňové úrady pripísali v júni a júli 2007 na účet SAT čiastku Sk. Správna rada využije tieto prostriedky na podporu zverejňovania výsledkov archeologického a numizmatického výskumu, ako to vyplýva z jej programových cieľov. V roku 2006 nasledovnými čiastkami podporila vydanie brožúry Bohuslav Chropovský - život a dielo ( Sk), Almanachu Nitra ( Sk) a časopisu Medea ( Sk). Eva Kolníková 3 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

4 ODZNELO NA ZJAZDE SAS Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 4 Premeny štúdia archeológie Štúdium archeológie prešlo za posledných 50 rokov rôznymi premenami. Súviseli s reformami vysokoškolského štúdia a väčšinou nepriniesli výrazné zlepšenia. Mali sme tu päťročné dvojodborové, jednoodborové i štvorročné štúdium. Teraz však prišiel radikálnejší zásah do štúdia. Okrem tzv. kreditového štúdia, kde študenti získavajú za absolvované predmety body a majú možnosť si svoj profil utvárať do určitej miery sami, prichádza prevratnejšia zmena. Na základe tzv. Bolonskej deklarácie, ktorú podpísali európski ministri školstva 19. júna 1999, sa má v Európe zaviesť trojstupňové vysokoškolské vzdelanie: 1. stupeň (bakalársky), trojročný; 2. stupeň (magisterský), dvojročný a 3. stupeň (doktorandský), trojročný. Účel tejto reformy je aj ekonomický. Pre množstvo povolaní bolo štvor- či päťročné štúdium zbytočne dlhé a absolventi nemohli svoje vedomosti v praxi náležite využiť. Boli skrátka príliš vzdelaní, štát ich zbytočne dlho školil, čo malo negatívny dopad na ekonomiku (samozrejme najmä tam, kde štúdium bolo bezplatné). I v archeológii sa ukázalo, že nie všade majú absolventi možnosť využiť získané vedomosti a na niektoré miesta by postačovalo aj nižšie vzdelanie. Napríklad v regionálnych múzeách, kde charakter tamojšej činnosti a najmä nedostatok odbornej literatúry väčšinou neumožňujú venovať sa sústredenejšie aj vedeckej práci. Je to tak všade na svete a tieto inštitúcie ani nemajú v náplni práce vedeckú činnosť (netreba si zamieňať vedeckú a odbornú prácu). Samozrejme, výnimky len potvrdzujú pravidlo. Narastanie vedeckých poznatkov a špecializácia si na druhej strane vyžiadali dlhšie vzdelávanie tých študentov, ktorí sa v priebehu štúdia profilovali a orientovali vedeckým smerom. Pre nich by malo byť samozrejmé pokračovanie v magisterskom a neskôr aj v doktorandskom štúdiu. Systém je nastavený tak, že špičkové vzdelanie bude rezervované pre najlepších študentov. Zo škôl teda budú vychádzať absolventi s rôznym vzdelaním a otázne je, ako sa dokážu uplatniť. Domnievam sa, že spoločnosť, resp. inštitúcie patriace pod Ministerstvo kultúry ešte nie sú dostatočne pripravené na túto situáciu. Ide najmä o bakalárov čo s nimi v archeológii? Ani mnohí archeológovia nie sú prívržencami tohto systému, a preto sa obávam, že bakalári budú mať problém zamestnať sa. Budú mať preto snahu pokračovať v štúdiu, čo bude, vzhľadom na trojstupňové vzdelávanie, kontraproduktívne, pretože systém stratí zmysel. Mali by sme sa zmieriť so skutočnosťou, že bakalársky stupeň je vysokoškolským vzdelaním a nemožno ho považovať za neúplné. Pre špecifické potreby praxe je vyhovujúce okrem regionálnych múzeí to môžu byť napríklad aj pamiatkové úrady, súkromné archeologické spoločnosti a pod. Bez toho, aby som znevažoval prácu v týchto inštitúciách, sa domnievam, že im nebudú chýbať napríklad znalosti z praveku Európy, prípadne teoretické problémy súčasnej archeológie, ktoré patria na stupeň magisterský. Štúdium je organizované tak, že absolvent bakalárskeho stupňa dostane všetky potrebné informácie týkajúce sa problematiky Slovenska a terénneho výskumu. Treba počítať aj s tým, že väčšina absolventov ani nebude pracovať v odbore, čo sa už vlastne deje aj teraz. Sme tlačení prijímať väčšie počty študentov, čo je do istej miery správne (najmä oproti minulosti), takže na Slovensku končí každý rok približne 40 až 50 archeológov (vrátane klasických)... Rád by som preto apeloval na kolegov v riadiacich funkciách v regiónoch, aby mali pre tieto zmeny pochopenie a zamestnávali aj bakalárov. Neobstojí tu argument, že ak bude mať napríklad riaditeľ regionálneho múzea možnosť voľby medzi bakalárom a magistrom, vyberie si samozrejme magistra. Je to síce možné, ale vôbec mu to nezaručí, že magister bude lepšie vykonávať prácu v múzeu ako bakalár (možno to bude práve naopak bude mať vyššie ambície a bude hľadať možnosti úniku z múzea). Som toho názoru, že nemá význam za každú cenu konzervatívne brániť päťročné štúdium, pretože to spôsobí (okrem iného) aj celospoločenské problémy. SPOLOČENSKO-VEDECKÉ PODUJATIA Textiles in Context Eduard Krekovič V dňoch januára 2007 sa uskutočnila medzinárodná konferencia Textiles in Context. New Research on Ancient Danish and European Textiles, ktorú usporiadalo Centrum pre textilný výskum v Kodani (CTR). Podujatiu predchádzala exkurzia do Národného múzea v Brede, kde mali účastníci možnosť na živo vidieť nádherne zachované textílie z dánskych zbierok, ako napr. slávny peplos alebo kožušinovú vesta z Huldremose datované do predrímskej doby železnej. Zaujímavá návšteva múzea naštartovala veľmi príjemné stretnutie európskych odborníkov na archeologický textil, ktorí až do konca zotrvali v neutíchajúcich a nadšených diskusiách. Prvý konferenčný deň boli prezentované výsledky výskumného programu pod názvom Textile and Costume from Bronze and Early Iron Ages in Danish Collections. Stretnutie otvorila dekanka Fakulty humanitných vied Kodanskej univerzity K. Refsing, pod ktorej záštitou sa konferencia uskutočnila. U. Mannering a M. Gleba zo CTR

5 predstavili nové prístupy a najnovšie výsledky výskumu dánskych textílií a odevov zo severskej doby bronzovej a železnej. Ďalej nasledovali prednášky doplňujúce jednotlivé oblasti výskumu dánskeho textilu: L. Hammarlund Danish Iron Age: visual groups; M. Ciszuk Iron Age weaving technology; L. Rćder Knudsen Tablet weaves of the Roman Iron Age: decoration and possible links to loom types; I. Vanden Berghe Study of the dyes in the Early Iron Age costumes in Danish collections. I. Skals Fibre analysis; A. Lisbeth Schmidt Skin and leather finds: preliminary results; A. Hjelm Petersen Recording skin and leather finds; P. Bennike a N. Lynnerup: The human remains; S. Mřller-Wiering Sacrifice for gods: textiles from the Iron Age weapon deposits of Illerup Ådal and Thorsbjerg; L. Hedeager: The embodiment of dress in Scandinavian Iron Age. Deň sa ukončil netradičnou exkurziou do ateliérov spoločnosti Kopenhagen Fur, ktorá je najväčším vývozcom norkových kožušín na svete. Druhý deň bol venovaný účastníkom z ostatných Európskych krajín (Belgicko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko a Švédsko), ktorí predstavili súčasný stav výskumu archeologického textilu v dobe bronzovej, železnej a rímskej. Sekciu otvorili M.-L. Franzén a A. Sundström s prednáškou: The Bronze Age and Iron Age textile finds at the State Historical Museum in Stockholm. Ďalej sa prezentovala S. Halvorsen Norwegian bog textiles from Tegle and Helgeland; E. Wincott Heckett Irish and Scottish Iron Age cloth and clothing; S. Comis Pracovná skupina po záverečnej diskusii v Centre pre textilný výskum, Kodaň. Dutch textiles from the Bronze Age, the Iron Age and Roman Period; T. Belanová Iron Age textile finds from Slovakia and Moravia; J. Pásztókai Szeőke Late Iron Age textiles from Hungary; K. Grömer Textile news from Central Europe Bronze Age finds from Austria, The development of Pre-Roman textiles in Austria; A. Rast-Eicher Iron Age textiles in Switzerland; A. Stauffer a L. Rćder Knudsen Textiles from Verucchio: first research; C. Van Driel-Murray Completing the costume: footwear in North-Western Europe. Celodenný prednáškový cyklus zakončila diskusiou priekopníčka vo výskume európskych archeologických textílií Lise Bender Jřrgensen. Posledný deň zasadla úzka pracovná skupina okolo okrúhleho stola v CTR, aby sa dohodla na koncipovaní monografie pod názvom Textiles in Context plánovanej na rok Tejto publikácii bude predchádzať jej prvá časť nazvaná Designed for Life and Death, zameraná na prehodnotené a nanovo analyzované textílie z dánskych zbierok. Štvordňové stretnutie odborníkov na archeologický textil sa konalo v priateľskej pracovnej atmosfére. Znovu sa ukázalo, že napriek úzkej špecializácii je stále o čom hovoriť a nové podnetné myšlienky i skúsenosti jednotlivých odborníkov vhodne dopĺňajú medzery v textilnom výskume. Za posledných 25 rokov bol zaznamenaný výrazný posun v oblasti textilného bádania, o čom všetkých presvedčili najmä neutíchajúce diskusie týkajúce sa rôznych aspektov výroby i použitia textilu v histórii. Všetci účastníci sa už tešia na ďalšie spoločné stretnutie. Najbližšie to bude jubilejný desiaty ročník spoločnosti NESAT (North European Symposium for Archaeological Textiles) a konferencia Military and Textiles. Obidve sa budú konať v Kodani v máji budúceho roku. Viac informácií sa nájdete aj na stránke CTR: Dve posledné konferencie o dobe železnej Tereza Belanová Dve posledné konferencie o dobe železnej organizačne zabezpečila Česko-slovenská skupina pre dobu železnú. V poradí 7. konferencia Doba laténska v Čechách, na Morave a na Slovensku sa uskutočnila v apríli roku 2006 v Kuníne, v Českej republike. Zúčastnilo sa jej vyše päťdesiat odborníkov na dobu laténsku z Čiech, z Moravy, zo Slovenska a z Poľska. Program bol rozdelený do prednáškových blokov, v ktorých odznelo vyše tridsať referátov a šesť tém bolo prezentovaných formou posterov. Nosnou témou boli Centrá a sídliská centrálneho charakteru. Pokus určiť tému konferencie sa podaril iba čiastočne. Väčšia časť referátov bola venovaná všeobecným témam a zaujímavým novým poznatkom záískaným výskumami. Za Archeologický ústav SAV Nitra sa konferencie zúčastnili: K. Pieta: Včasnolaténske centrum v Horných Orešanoch nové nálezy a výskumy; E. Mirrošayová: Centrá severného Potisia v dobe laténskej, G. Březinová: Nitra sídlisková aglomerácia z doby laténskej výskum a jeho perspektívy; E. Kolníková: Mince indikátor výrobných a obchodných aktivít laténskych centier; B. Kovár: Niekoľko poznámok k terčíkom z ľudskej lebky z doby laténskej a L. Benediková. Posterom M. Samuela bolo prezentované novoobjavené pohrebisko v Leviciach. 5 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

6 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Jaskyňa Šipka (440m. n.m.) Štramberský kras. 6 Jednodňová exkurzia viedla významnými lokalitami a pamiatkami Podbeskydska. Účastníci navštívili Příbor, hrad Hukvaldy, hrad Štramberk, Kotouč u Štramberka, Hodslavice, Kojetín s púchovským hradiskom Požaha, Svinec a Starý Jičín. Program bol veľmi bohatý a aj vďaka hlavným organizátorom (M. Čižmář a J. Čižmářová) sa účastníci dozvedeli veľa nielen o dobe laténskej, ale aj o pamätihodnostiach pozývajúceho kraja a zámku Kunín, ktorý patrí medzi najcennejšie barokové pamiatky Moravy. Postavil ho v rokoch architekt J. L. Hildebrandt. Zachovalo sa vnútorné členenie jednotlivých poschodí a k unikátom patrí dômyselný vykurovací systém komínov na jeho povale. V dňoch až sa uskutočnila v poradí už 8. konferencia na tému Doba laténska v českých krajinách, v Poľsku a na Slovensku. Po prvý krát sa konala za hranicami Čiech a Slovenska v Poľsku v rekreačnej oblasti Polanica Zdroj, severne od českého mesta Náchod. Usporiadateľom tohto stretnutia bola vroclavská univerzita, hlavným organizátorom Marek Bednarek. Program bol veľmi bohatý. Prvý, druhý a štvrtý deň boli venované prednáškam a diskusii. Tretí a časť druhého dňa boli zamerané na prehliadku okolia a odbornú exkurziu. Okrem účastníkov z Čiech, z Moravy a zo Slovenska sa konferencie zúčastnila aj početná skupina odborníkov na dobu laténsku z Poľska (Wroclaw, Krakow). Celé rokovanie bolo rozdelené do prednáškových blokov. V prvom odzneli referáty poľských účastníkov prezentujúce nové výskumy i kompletné vyhodnotenia kultúrneho vývoja v dobe laténskej s prihliadnutím na novoobjavené lokality a poznatky. Druhý rokovací deň odzneli referáty zo Slovenska a z Česka a komentáre k štyrom posterom. Odborná exkurzia bola rozdelená na obhliadky lokalít v teréne, prehliadky expozícií v múzeách a zaujímavostí najbližšieho okolia. V priebehu druhého dňa konferencie sa uskutočnila prehliadka pevnosti a mesta Klodzka. Na tretí deň sa konala návštevy Ślęży a múzea v Sobotke s impozantnými kamennými plastikami. Vo Wroclawi účastníci navštívili novú archeologickú expozíciu v archeologickom múzeu, ktorá je inštalovaná v priestoroch bývalého vojenského skladu. Výstava zanecháva veľmi príjemný dojem, prezentuje množstvo nálezov a je vhodne doplnená rekonštrukciami. Rozdelená je do troch základných častí: pravek, doba kovu, stredovek až novovek. Exkurzia Účastníci konferencie na dvore archeologického múzea vo Wroclawi. pokračovala návštevou Instytutu Archeologii Uniwersytetu Wroclawskiego, kde boli prezentované nálezy z výskumnej činnosti pracoviska. Po krátkej prehliadke mesta a jeho pamätihodností sa účastníci vrátili do strediska Polanica Zdroj. Exkurzia možno, vďaka vynikajúcej príprave organizátorov a príjemnému počasiu, hodnotiť ako veľmi vydarenú. Štvrtý rokovací deň bol opäť venovaný referátom zameraným na územie Slovenska a na spracovanie súkromnej zbierky z Rakúska. Poslednej konferencie sa zúčastnilo okolo 40 bádateľov, odznelo 15 referátov a množstvo diskusných príspevkov. Boli prezentované štyri postery z Čiech a z Moravy. Konferencie v Polanici Zdroju sa zo Slovenska zúčastnili G. Březinová, B. Kovár, E. Kolníková a K. Pieta. Pri záverečnom hodnotení podujatia sa účastníci poďakovali najmä Marekovi Bednarekovi za zorganizovanie celého stretnutia a za príjemný pobyt v prekrásnom prostredí. Natálie Venclová pozvala prítomných na ďalšie stretnutie, ktoré by sa malo uskutočniť v stredných Čechách. Gertrúda Březinová

7 Archeologický deň v Košiciach......takto možno označiť 24. máj Celodenné podujatie sa začalo v Košiciach-Barci odhalením pamätnej tabule mjr. Jaroslavovi Teplému. Mramorová tabuľa je umiestnená na Abovskej ulici č. 89, na dome, v ktorom J. Teplý býval a na sklonku života ho daroval obci. Dnes je v ňom zdravotné stredisko. Krátke príhovory predniesli starosta obce František Krištof, riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach PhDr. Róbert Pollák a námestník riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. Po odhalení tabule slávnosť pokračovala položením kytice na hrob J. Teplého a prijatím u starostu na miestnom úrade. Akcia, na ktorej sa zúčastnili poslanci miestneho zastupiteľstva obce Barca, pracovníci Východoslovenského múzea, Archeologického ústavu SAV, Krajského pamiatkového úradu a obyvatelia obce, mala dôstojný priebeh a príjemnú atmosféru. Mjr. Jaroslav Teplý ( ) patril k významným obyvateľom obce Barca. Ako človek so všestrannými záujmami sa aktívne zapájal do života obce. Venoval sa futbalu, hudbe, ovocinárstvu, ale hádam najviac ho zaujímala najstaršia Odhaľovanie pamätnej tabule mjr. Jaroslavovi Teplému v Košiciach Barci. Zľava prof. PhDr. V. Furmánek, DrSc., starosta obce F. Krištof. história. Dôkazy o starom osídlení Barce získaval archeologickými vykopávkami, ktoré v tridsiatych rokoch minulého storočia robil na viacerých polohách. Medzi jeho najznámejšie objavy patrí archeologickej verejnosti dobre známa opevnená osada otomanskej kultúry v polohe Nad Begányiho mlynom. Na zisťovacie práce J. Teplého neskôr nadviazal odborný výskum F. Tompu a J. Pástora v rokoch 1941 a Systematický výskum lokality realizovali českí archeológovia F. Prošek, L. Hájek a J. Kabát v rokoch Je škoda, že unikátne nálezy osvetľujúce osídlenie juhu Košickej kotliny v staršej dobe bronzovej nie sú doteraz súborne publikované. K ďalším objavom J. Teplého patrí slovansko-avarské pohrebisko v záhrade nového kaštieľa, ktoré v rokoch 1951 a 1952 skúmali J. Pástor a J. Kabát a pohrebisko pilinskej kultúry na terase nad Myslavským potokom, skúmané v päťdesiatych rokoch E. Jílkovou. Pozornosti J. Teplého neušlo ani okolie jeho domu, kde našiel mincu cisára Trajána z roku 105 a slovanské radové pohrebisko. Z Barce sa účastníci stretnutia presunuli do historickej sály Župného domu v Košiciach na seminár 60. rokov Archeologického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach. Pracovné rokovanie sa začalo krátkymi príhovormi riaditeľa Východoslovenského múzea PhDr. R. Polláka a riaditeľa Archeologického ústavu SAV prof. PhDr. A. Ruttkaya, DrSc. V úvodnej prednáške Spomienky na začiatky archeologického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach priblížila M. Lamiová-Schmiedlová osobnosť PhDr. Jána Pástora, ktorý po nástupe do múzea položil základy rozvoja profesionálneho archeologického výskumu. Jeho prínos pre poznanie najstarších dejín východného Slovenska nebol zatiaľ dostatočne ocenený. Autori ďalších prednášok prezentovali Seminár v historickej sále Župného domu v Košiciach. Zľava PhDr. D. Gašaj, prof. PhDr. V. Furmánek, DrSc., prof. PhDr. A. Ruttkay, DrSc., PhDr. R. Pollák. výsledky najnovších výskumov v meste Košice a v jeho blízkom i vzdialenejšom okolí: D. Gašaj: Najnovšie archeologické výskumy Východoslovenského múzea v Košiciach; J. Petrík: Výsledky metalografického výskumu unikátneho nálezu železnej ihlice z Nižnej Myšle; M. Ďurišová: Stav a výsledky archeologického výskumu mestského opevnenia v Košiciach; P. Tajkov: Výskumy románskych kostolov vo Veľkej Tŕni a v Brzotíne. 7 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

8 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Posledná prednáška V. Furmánka Slovenské archeologické výstavy v Taliansku už navodila atmosféru ďalšej akcie košického archeologického dňa, ktorou bola vernisáž výstavy Archeologického ústavu SAV Slovensko križovatka európskych civilizácií konanej v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach a pod záštitou podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča. Na výstave sú zhromaždené vzácne predmety zo zbierok Archeologického ústavu SAV a viacerých slovenských múzeí. V priereze dokumentujú hmotnú kultúru obyvateľov, ktorí na území dnešného Slovenska žili od staršej doby kamennej až po koniec doby železnej. Cieľom výstavy, ktorá už bola s úspechom prezentovaná v Taliansku, je zdôraznenie previazanosti domáceho kultúrneho vývoja s významnými civilizačnými centrami pravekej Európy. Realizáciu seminára a výstavy vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach podporili Mesto Košice, Münzkabinett Franfurt/M. a firma NEOMAD. Celodenné podujatie zahrnujúce vyššie spomenuté akcie sa stretlo s priaznivým ohlasom predovšetkým archeológov a historikov z múzeí a z krajských pamiatkových úradov východného Slovenska, ako i z partnerských zahraničných múzeí z poľského Krosna a maďarského Miškovca. 8 Kuvajtsko-slovenská archeologická expedícia Elena Miroššayová Pod týmto názvom sa v Archeologickom ústave SAV v Nitre uskutočnil seminár o výsledkoch Kuvajtsko-slovenskej archeologickej expedície (Kuwaiti-Slovak Archaeological Mission/KSAM) za tri roky jej pôsobenia v Kuvajte a na Slovensku. Na akcii odzneli tri prednášky. Prvá, v podaní riaditeľa oddelenia múzeí a pamiatok kuvajtskej Národnej rady pre kultúru, umenie a literatúru Shehaba A. H. Shehaba, bola venovaná výsledkom výskumu neolitickej osady (lokalita H3) v oblasti Sabbiyah na kuvajtskej pevnine. Lokalita patrila do sféry vplyvu obejdskej kultúry, ktorá sa v druhej polovici 6. a v 5. tisícročí pred n. l. postupne rozšírila v celej Mezopotámii, a ktorej prítomnosť na pobreží Perzského zálivu svedčí o kontaktoch tejto oblasti s regiónmi rozšírenia vyspelej roľníckej civilizácie v povodí Eufratu. Druhý a tretí príspevok sa týkali už samotnej Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka. Lucia Benediková podala prehľad výsledkov výskumu osady z doby bronzovej (2. tisícročie pred n. l.) na pobreží zálivu Al-Khidr na severe ostrova Failaka. Aj tento výskum priniesol doklady kontaktov severnej časti Perzského zálivu s Mezopotámiou i s jej severnými susedmi, ako aj s južnými regiónmi Zálivu a s civilizáciou v povodí rieky Indus. Karol Pieta hovoril o výskume včasnostredovekej osady Al-Qusur nachádzajúcej sa vo vnútrozemí Failaky. Výskum Al-Qusuru má kľúčový význam pre poznanie rozšírenia kresťanských Prezentácia Shehaba A. H. Shehaba (foto z k&charset=&doc=services-news&news_no=1433). komunít na Blízkom Východe v stor. n. l. a postupnej straty vplyvu kresťanstva v prospech nastupujúceho Islamu. Súčasťou seminára v Nitre bola výstava posterov, ktorú si návštevníci mali možnosť prezrieť do konca júla 2007 vo vestibule budovy Akadémie. Postery boli pôvodne súčasťou trojrozmernej výstavy, ktorú v apríli tohto roku pripravila Kuvajtsko-slovenská archeologická misia pre Kuvajtské národné múzeum v Kuwait City. Konferencia pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Alfreda Piffla ( ) Lucia Benediková 100. výročie narodenia významného architekta, historika architektúry, archeológa, výtvarníka a vysokoškolského pedagóga prof. Ing. arch. Alfreda Piffla, CSc. sme si pripomenuli 13. júna 2007 formou medzinárodnej konferencie. Konala sa v aule Emila Belluša na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Záštitu prevzal Doc. Dušan Čaplovič, popredseda vlády SR, ktorý nám priblížil svoje osobné spomienky na prof. Piffla. Prof. Ľudovít Petránsky, dekan FA STU, slávnostným príhovorom otvoril konferenciu. Organizátormi konferencie boli: Fakulta architektúry STU, Bratislava; Pamiatkový úrad SR, Bratislava; Spolok architektov Slovenska; Archeologický ústav SAV, Nitra a Slovenské národné múzeum, Bratislava.

9 Jednotlivé referáty sa zamerali na rôzne profilové oblasti pôsobenia profesora Alfreda Piffla. Doc. Jana Pohaničová v úvodnej prednáške podrobne zmapovala mnohodimenzionálnu komplexnosť jeho diela ako architekta. Ako vysokoškolského pedagóga a vedca ho predstavili doc. Ľubomíra Fašangová a prof. Mikuláš Bašo. Pifflovi žiaci Ing. arch. Stanislav Dúbravec, prof. Ján Kavan a jeho prvý asistent Ing. arch. Vojtech Horák spomínali na svojho učiteľa, ktorého sprevádzali pri jeho výskumoch. Prof. Karel Kibic sa venoval Pifflovmu profilu pedagóg-vedec-pamiatkár. PhDr. Magda Kvasnicová predstavila okrem prác na bratislavskom hrade aj ostatné architektonické a projektantské aktivity. Činnosť v oblasti pamiatkovej obnovy, najmä však na kostole v Bíni, uviedla Profesor A. Piffl pri dokumentácii na archeologickom výskume v Bratislave-Rusovciach v roku Mgr. Lucia Porubská. Ing. arch. Ľubomír Mrňa bohatú výtvarnú stránku jeho diela. Medzi hlavnými prednášajúcimi nemohol chýbať Ing. Jan Piffl, ktorý nám priblížil osobný život svojho otca. Architekt Andrej Fiala poodhalil jeho bádateľskú činnosť. Ing. arch. Jitka Jezná, PhDr. Jaroslava Schmidtová a Ing. arch. Jana Minaroviech-Ratimorská prezentovali jeho činnosť na rímskych pamiatkach. Súťaž o cenu prof. Piffla, ktorá sa každoročne udeľuje na Fakulte architektúry STU za najlepší študentský projekt v oblasti obnovy architektonického dedičstva, predstavila Ing. arch. Beata Polomová. Ing. arch. Vladimír Husák sa vrátil k Pifflovej vedeckej práci Dve kapitoly z banskobystrickej renesancie a jej aktuálnosti v súčasnosti. Záverom prof. Matúš Dulla načrtol súčasnú problematiku najmladšieho segmentu pamiatkovo chránených objektov. Počas konferencie zástupcovia Pifflovej rodnej obce Ústí nad Orlicí odovzdali Alfredovi Pifflovi Cenu mesta in memoriam. Prevzali ju jeho synovia Jan a Lukáš Piffl. Pokračovaním konferencie bolo otvorenie brilantnej výstavy s názvom: Navzdory času a ľuďom... Alfred Piffl ( ) vo vestibule Fakulty architektúry. Autori koncepcie: PhDr. Magdaléna Kvasnicová a Doc. Jana Pohaničová spoločne s autorom architektonického a výtvarného riešenia Ing. arch. Pavlom Paulínym na početných posteroch výborne vystihli rôzne etapy Pifflovho života. V rámci vernisáže výstavy bola prezentovaná kniha Alfred Piffl Zápas o Bratislavský hrad, denník z vydavateľstva Pt - Albert Marenčin, 2007, 214 s. V knihe nájdete výber z autentického Pifflovho denníka, dve stovky autorových kresieb, litografií a fotografií. Výtvarné dielo Alfreda Piffla môžeme podrobnejšie spoznať V Galérii pod radnicou v jeho rodisku Ústí nad Orlicí na výstave s názvom: Obrazy, kresby, grafika Alfreda Piffla. Výstavu je možné navštíviť denne okrem pondelka a potrvá do (Podrobnosti: Sme radi, že vďaka spomienkam žiakov, spolupracovníkov, blízkych ľudí a nespočetnému množstvu autentických dokumentov bola predstavená bohatá a rôznorodá činnosť génia Alfreda Piffla, ktorý svojou húževnatosťou a vytrvalosťou dokázal naozaj veľa navzdory dobe a ľuďom... Česť jeho pamiatke. Veľké poďakovanie patrí všetkým...či už usporiadateľom, prednášajúcim a zúčastneným. Exkurzia Slovenskej archeologickej spoločnosti do archeoskanzenu Modrá Jana Minaroviech-Ratimorská Slovenská archeologická spoločnosť zorganizovala dňa exkurziu do archeoskanzenu Modrá, ktorý sa nachádza na lokalite s pôvodným veľkomoravským osídlením, v tesnom susedstve Velehradu vzdialenom 7 km od Uherského Hradišťa. Odchádzali sme o siedmej ráno spred budovy AÚ SAV v Nitre a zastavili sme sa aj na Patrónke v Bratislave, kde nastúpili ďalší účastníci. Do cieľa sme dorazili v pohode a podľa časového plánu, a tak sme plní očakávania začali obhliadku, na ktorej nás odborným slovom sprevádzal náš moravský kolega Luděk Galuška. Archeoskanzen predstavuje ideálnu podobu slovanského opevneného sídliska z doby Veľkej Moravy (9. stor.). Je vytvorený stavbami, ktorých do zeme zahĺbené časti majú predlohy v skutočných archeologických objektoch. Nadzemná hmota stavieb má charakter hypotetických rekonštrukcií, ktoré vznikli na podklade konkrétnych nálezov. Plocha archeoskanzenu sa člení na funkčne odlišné celky a areály. Prvý predstavuje opevnenie s hradbou a vstupná brána so strážnymi vežami. Na ňu nadväzuje areál sídliskovo-hospodársky a za ním sa nachádza areál 9 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

10 starého náboženstva. Nasleduje časť mocenská, o niečo ďalej sa rozprestiera areál cirkevný. Okruh archeoskanzenu uzatvára remeselnícka časť sídliska. Na okraji skanzenu boli v rovnakom štýle postavené aj budovy infocentra a občerstvenia, kde sa dá príjemne posedieť. Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Orientačný nákres archeoskanzenu v Modrej. Opevnenie (1) tvoria časti hradby s čelnou pali- sádou, ochodzou a vstup- nou bránou. V sídliskovo- hospodárskej časti (2 10) boli vybudované rôzne typy zemníc odlišnej konštrukcie, a to buď zrubovej (2), alebo s vypletanými stenami (4); studňa (3); tzv. kleť alebo senník kolovej konštrukcie so sedlovou strechou a s vypletanými stenami (6). V skanzene stoja aj domy zrubovej konštrukcie s podlahou na úrovni terénu, ktoré tvorili najčastejší typ obydlia na hradiskách a v mocenských centrách (7), a tiež domy s kombinovanými dreveno-hlinenými stenami (8), ktoré sa u moravských Slovanov vyskytujú iba ojedinele. Dá sa navštíviť pekáreň (9), kde sa piekol chlieb, pečivo a hlavne placky. Ďalej tu nájdeme obilnice (10), teda zásobné jamy na uskladnenie nielen obilia, ale aj potravín. Najčastejšie majú hruškovitý tvar, ich steny boli po obvode obložené drevom alebo vystieľané slamou. Náboženský areál (11) tvorí zaniknuté pohrebisko a kultové miesto z doby pred prijatím kresťanstva, teda zo stor.. Dominantou je stavba palácového typu (13), ktorá predstavuje reprezentačný objekt zviazaný so životom kniežacej vrstvy Veľkej Moravy. Jej interiér plní v archeoskanzene funkciu výstavno-prezentačnú (podľa nálezov v Starom Měste). Nechýba pravdaže kostol (14) kresťanská svätyňa z doby veľkomoravskej, vybudovaný v tesnej blízkosti odkrytých zvyškov včasnostredovekého Kostola sv. Jána, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Remeselnícka časť osady pozostáva z dielne kovolejára a šperkára (16), z kováčskej (17) a keramickej (18) dielne. Voľne v teréne boli postavené hrnčiarske a hutnícke pece (19). Na záver treba dodať, že celý areál archeoskanzenu je oplotený, čo umožňuje udržiavať ho bez väčších problémov vo veľmi dobrom stave. Návštevník nadobudne od samého začiatku prehliadky veľmi dobrý dojem aj vďaka očividne dobrej starostlivosti o objekty. Zamestnanci sa aj počas prevádzky o areál neustále príkladne starajú a sú zárukou toho, že nikto nepríde na myšlienku túto idylu narušiť. Preto môže byť v objektoch vystavený aj ich inventár (látky, kožušiny, hrnčiarske výrobky a najrôznejšie nástroje a iné predmety). Súčasťou archeoskanzenu je aj chov domácich zvierat, ktoré sú milým spestrením nielen pre tých najmenších návštevníkov, ale aj pre dospelých. Odborná aj laická verejnosť tu nájde vhodnú príležitosť získať bohaté poznatky o každodennom i duchovnom živote našich slovanských predkov. Prevádzka archeoskanzanu Modrá je zabezpečená od 1. mája do 31.októbra od hod. Prehliadka je možná aj mimo tohto obdobia po dohode termínu návštevy v predstihu ( archeoskanzen@ .cz). Objednávky skupín na tel. č. +420/ , mob. +420/ , mob. +420/ , tel./fax. +420/ Popoludní, po výdatnej ochutnávke miestnych špecialít v bufete archeoskanzenu, nám zostalo ešte dosť času na návštevu ďalších, v celej Európe známych pamiatok tohto regiónu múzea v Uherskom Hradišti, kde sa nachádza národná kultúrna pamiatka Pamätník Veľkej Moravy Staré Město Na Valách, ktorý sme si ako jediní návštevníci detailne prezreli, a kde sme mali zároveň jedinečnú príležitosť prediskutovať aktuálny stav bádania. Poslednou zastávkou bola lokalita Uherské Hradiště-Sady Špitálky, kde sme si prezreli kresťanský areál kláštorného charakteru. Celý deň prebiehal vo výbornej atmosfére najmä vďaka prítomnosti kolegu Luďka Galušku, ktorý sa nám venoval s veľkým nasadením. Jeho nesmierne pútavé rozprávanie o dejinách Starého Města, ako aj o budovaní archeoskanzenu Modrá ostanú pre nás navždy nezabudnuteľným zážitkom. Za všetkých účastníkov exkurzie mu zato patrí naše srdečné poďakovanie! Text príspevku vznikol na základe sprievodnej skladačky o archeoskanzene, ktorej autorom je doc. PhDr. L. Galuška, CSc. 10 Susanne Stegmann-Rajtár

11 Sondy do hlbín nitrianskeho dávnoveku Dňa 4. júla 2007 sa v Ponitrianskom múzeu v Nitre slávnostne otvorili brány verejnosťou už dlhšie očakávanej výstavy Sondy do hlbín nitrianskeho dávnoveku. Pri príležitosti tradičných osláv Dní Nitranov pripravil kolektív odborníkov z Archeologického ústavu SAV v Nitre ( G. Březinová, P. Bednár, E. Fottová, M. Kopčeková, I. Kuzma, M. Ruttkay, M. Samuel) a Ponitrianskeho múzea v Nitre (J. Ruttkayová) pre návštevníkov múzea prezentáciu najnovších archeologických nálezov z Nitry a jej blízkeho okolia. Výstavu finančne podporili Nitriansky samosprávny kraj a Mesto Nitra. Vďaka tejto výstave sa do pozornosti Nitranov i hostí z iných končín Slovenska, ba i množstva zahraničných turistov dostávajú nielen neznáme zaujímavé archeologické pamiatky, ale aj množstvo najnovších netradičných informácií o osídlení mesta a jeho okolia. Výstava prezentuje archeologické výskumy v uvedenom priestore za posledných 15 rokov, pričom návštevníci môžu vidieť aj najčerstvejšie tohoročné objavy z včasnostredovekého pohrebiska z Nitry-Školskej ulice, ako aj doklady osídlenia z neolitu, z doby bronzovej a zo stredoveku v priestore stavby závodu Sony. Okrem uvedených sú prezentované predovšetkým praveké, stredoveké a novoveké osady z Nitry-Mostnej ulice, zo Svätoplukovho námestia, z areálu Nitrianskej galérie a Nitrianskeho hradu. Pohľad na časť vystavených exponátov. Súbor nitrianskych nálezov dopĺňajú pamiatky z Kupeckej a Farskej ulice, z priestorov Mestskej tržnice a z Mlynskej ulice. Nechýbajú ani doklady včasnohistorického, stredovekého a novovekého osídlenia získané archeologickými výskumami okrajových častí mesta v miestach dnešnej čerpacej stanice Shell a nákupného centra Baumax a všeobecne na území Chrenovej (Tormoša) i v areáli Zoborského kláštora. Husté, nepretržité osídlenie Nitry a okolia od praveku po súčasnosť dokladajú početné archeologické pamiatky, keramika, kamenné i kovové nástroje, zbrane, sklené aj porcelánové nádoby, šperky a ozdoby zo sídlisk aj z pohrebísk. Farebné panely k jednotlivým archeologickým lokalitám s fotografiami z terénu, nálezov in situ, s leteckými snímkami a sumarizujúcimi textami vhodne dopĺňajú vystavené archeologické pamiatky. Veľkej pozornosti návštevníkov sa teší aj rekonštrukcia štyroch hrobových celkov (kostrových hrobov), vyhotovených podľa terénnej situácie odkrytej na vyššie spomínanej Školskej ulici. Výstava zaujala mnohých fanúšikov archeológie a histórie Nitry svojou koncepciou i stvárnením. Do konca septembra ju videlo okolo 3000 návštevníkov a záujemcovia ju môžu stále navštíviť do konca roka V deň otvorenia výstavy sa v rámci podujatia Dni Nitranov uskutočnil aj odborný seminár o najnovších archeologických nálezoch v Nitre, ktorý bol otvorený nielen pre odbornú, ale aj pre laickú verejnosť. Súčasťou seminára bol krst novej publikácie Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo archeológie o minulosti Mostnej ulice v Nitre autorov Gertrúdy Březinovej, Mariána Samuela a ďalších, ktorá je zhrnutím niekoľkoročných výskumov na uvedenej ulici. Kniha vznikla za podpory viacerých inštitúcií a sponzorov. Spoločne ju pokrstili hlavní organizátori seminára Matej Ruttkay (za Archeologický ústav SAV) a Anton Števko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea. Záber z krstu publikácie Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo... Na seminári sa prezentovali výsledky všetkých výskumov, ktoré sú aj súčasťou výstavy. Treba iba ľutovať, že chýbala prezentácia výskumov, ktoré sa uskutočnili pred výstavbou 11 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

12 zábavno-obchodného centra MAX a nitrianskych mlynov. Určite by boli prispeli k dotvoreniu celkového obrazu o osídlení Nitry a najbližšieho okolia v dobách pravekých a historických. Jaroslava Ruttkayová Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Konferencia Mestá a dediny pri tokoch riek Medzibodrožská slovensko-maďarská učená spoločnosť a Rákóczi múzeum v Sárospataku usporiadali v dňoch 12. a 13. júla 2007 konferenciu na tému Mestá a dediny pri tokoch riek. Odzneli na nej prednášky: J. Dankó Katalin (z domácej inštitúcie): Archeologické výskumy a obnova budov v Sárospataku; Ringer István (z toho istého pracoviska): Výsledky výskumov na ulici Retel; Marcela Ďurišová (Krajský pamiatkový úrad v Košiciach): Archeologické výskumy a rekonštrukcia mesta v Košiciach; Ulrich Attila (Nyíregyháza): Mestečko Tarcal v druhej polovici XVII. Storočia; Peter Kónya (Prešovská univerzita): Hornozemplínske mestá v XIX. stor.; Annamária Kónyová (Prešovská univerzita): Školy v Hornozemplínskych mestečkách; Bodó Sándor (Budapesti Történelmi Múzeum): Košické muzeálnohistorické problémy okolo roku 1914; Bencsik János (Múzeum Tokaj): Osídlenie v povodí Hornádu; F.Tóth Balázs (Sárospatak): Vysťahovalci v dejinách Veľkých Trakan; Tamás Edit (Sárospatak): Kaposkelecsény dnes výsledky dotazníkového výskumu. Posledný blok referátov bol zameraný na súčasné zoologické, ekologické a botanické problémy Medzibodrožia. Účastníci konferencie mali možnosť vidieť aj novootvorenú výstavu Kult svätej Alžbety inštalovanú pri príležitosti 800. výročia jej narodenia. Stojí za zmienku, že početné exponáty zapožičalo Východoslovenské múzeum v Košiciach. Konferencia o dejinách Zemplína Mária Lamiová Obec Zemplín kedysi župné sídlo má dnes 400 obyvateľov, ktorí majú neobyčajný zmysel pre kultúru a zachovávanie tradícií. Tak ako každý rok, zorganizovali aj v dňoch augusta 2007 akciu nazvanú Zemplínske kultúrne leto. Otvorili ho konferenciou Zemplín v zrkadle dejín, ktorej sa zúčastnili pracovníci Archeologického ústavu SAV v Košiciach, Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a pracoviska v Trebišove, Vlastivedného múzea v Trebišove, Kultúrneho centra Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci, starostovia a záujemcovia z okolitých obcí. Z Maďarska prišli zástupcovia múzeí z Nyíregyháza a Sátoraljaújhely a z Univerzity v Budapešti. Konferenciu viedol a referáty prekladal Mgr. J. Bogoly z Kultúrneho centra v Kráľovskom Chlmci. V úvodnej prednáške Dr. Elena Miroššayová, CSc., z Archeologického ústavu SAV v Košiciach oboznámila prítomných s archeologickými pamiatkami obce Zemplín a s možnosťami ich využitia pre turistický ruch. Dr. Németh Péter, CSc., zo Župného múzea Jósa Andrása v Nyíregyháze sa venoval otázke datovania valu zemplínskeho hradiska. Dr. Juraj Žadanský, CSc., z Vlastivedného múzea v Trebišove hovoril o Zemplíne ako župnom sídle a o jeho význame v neskorších obdobiach. Doc. Dr. Csorba Csaba, CSc.. z Eotvös Loránt Tudomány Egyetem v Budapešti popisoval historické korene erbu zemplínskej župy, ako aj starých i súčasných erbov obcí Medzibodrožia. Dr. Fehér József z Múzea Kazinczy Ferenca v Sátoraljaújhelyi uvažoval o pôvode názvu Zemplín. Popoludní sa v čiastočne renovovanom župnom dome uskutočnil koncert komorného orchestra Lavotta zo Sátoraljaújhelyu a po ňom vernisáž výstavy diel sochára Jozefa Vašku. Ďalšie dva dni Zemplínskeho kultúrneho leta vyplnila rodinná tvorivá dielňa remeselníkov, vystúpenia folklórnych súborov, ekumenická bohoslužba, futbalový zápas a veselica. Archaeological Prospection 2007 Mária Lamiová V dňoch zorganizoval Archeologický ústav SAV v Nitre konferenciu Archaeological Prospection Podujatie sa uskutočnilo v kongresovom centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Konferencia Archaeological Prospection sa koná každé dva roky pod záštitou Medzinárodnej spoločnosti pre archeologickú prospekciu (International Society for Archaeological Prospection/ISAP), ku ktorej členstvu sa hlási aj väčšina účastníkov konferencie. Stretávajú sa na nej odborníci z celého sveta na nedeštruktívne metódy využívané archeológii, predovšetkým na leteckú fotografiu, satelitné snímkovanie a geofyziku. Predchádzajúca konferencia (2005) sa konala v Ríme, nasledujúca (2009) sa má uskutočniť v Paríži. Na podujatí sa stretli odborníci z 22 krajín sveta a diskutovali problémy využitia nedeštruktívnych metód v archeológii v niekoľkých sekciách a v panelových diskusiách. Prvý deň podujatia otvoril nestor leteckej archeologickej prospekcie Otto Braasch vyžiadanou prednáškou Gallipoli ahead Air Survey between Baltic and Mediterranean Sea. Leteckému a satelitnému snímkovaniu a GIS bola venovaná aj prvá prednášková sekcia (Aerial Archaeology, Remote Sensing, Imaging and GIS, ), v rámci ktorej odzneli tieto prednášky: Belinskij, A.: Usage of

13 Corona Satellite Images in the Creation of a Geo Information System (GIS), Archaeological Sites of the Stavropol Region; Blažová, E.: The Quality of DTM with Respect to the Used Software and Definition of Input Data; Horňák, M. Stegmann-Rajtár, S.: Late Bronze Age Settlement in the Middle Nitra Region: Applicability of GIS Analyses; Kuzma, I. Lieskovský, T.: Analysis of Roundel Visibility in GIS. Druhá sekcia prvého a prvá sekcia druhého dňa sa venovala prístupom integrovanej prospekcie (Integrated Prospection Approaches, ): Bogacki, M. Małkowski, W. Mikocki, T. Misiewicz, K. Muszyńska, M.: Multimethodological Approach to the Study of Ancient City Planning: the Case of Ptolemais; Campana, S. Piro, S. Felici, C.: Integration between Different Remote-sensing Surveys to Characterise Aiali Archaeological Site (Grosseto, Central Italy); Drahor, M. G. Kurtulmuş, Ö. T. Berge, M. A. Hartmann, M. Speidel, M. A.: Large-Scale Magnetic Imaging and Účastníci konferencie Electrical Resistivity Tomography Studies in a Roman Military Installation Area in Zeugma Archaeological Site, Southeastern Turkey; Gallo, D. Ciminale, M. Becker, H.: Highly Integrated Non-destructive Investigation for the Reconstruction of Ancient Sites; Gondet, S.: Multi-scaled Approaches of a Renewed Survey Program into the Plain of Persepolis (Central Fars, Iran). Did Everyone Live in Palaces During Achaemenid Times?; Henning, J. Ruttkay, M. Eyub, E. Bednár, P. Fottová, E. Milo, P. Tirpák, J. Kopčeková, M. Daňová, K.: Archaeological Research and Geophysical Exploration at the Early Medieval Fortified Settlement in Majcichov and Other Sites; Křivánek, R. Čižmář, M.: The Combination of Magnetometric Prospection and Other Non-destructive Survey Methods of a Large La Tčne Site near Němčice, Central Moravia. Present Results and Future Possibilities; Piro, S. Gabrielli, R. Peloso, D.: Integrated Surveys to Locate Chamber Tombs in the Sabine Necropolis (Rome Italy);Drago, L. Orlando, L. Poscetti, V.: Georadar and Electrical Tomography Surveys Compared to an Old Archaeological Map (Necropolis of Casale del Fosso Veio, Italy); Trinks, I. Larsson, L.-I. Eder-Hinterleitner, A.: Mapping of Sweden s First Town Birka Using Georadar and Magnetometer Prospection. Nasledovala popoludňajšia štvrtková ( ) sekcia Processing, Interpretation and Visualisation of Prospection Data, v ktorej boli prednesené tieto prezentácie: Berge, M. A. Drahor, M. G.: Electrical Resistivity Inversion Modelling Studies for Commonly Used Arrays in Höyük (Artificial Hill) type of Archaeological Setllements; Izjumov, S. K. Mironov, S. Gajdoš, V.: Application of Georadar Method for Engineering and Geological Surveying of Historical Places; Leckebusch, J. Weibel, A. Bühler, F.: Computer-assisted GPR Data Interpretation; Linford, N. Linford, P. Martin, L. Payne, A.: Geophysical Evidence for Assessing Plough Damage; Novo, A. Lorenzo, H. Rial, F. I. Pereira, M. Solla, M. Arias, P.: From Searching to 3D Imaging: GPR Ultra-dense Grid Methodologies; Pašteka, R. Terray, M. Hajach, M. Pašiaková, M.: Microgravity Measurements and GPR Technique in the Search for Medieval Crypts: a Case Study from St. Nicolas Church in Trnava, SW Slovakia; Barta, P. Bartík, M. Benediková, L. Ďuriš, J. Pieta, K. Shehab, S. A. H. Štolc, S. Tirpák, J.: Geophysical Prospecting of the Bronze Age Site Al-Khidr, Failaka Island, State of Kuwait; Pieta, K. Shehab, S. A. H. Tirpák, J. Bielich, M. Bartík, M. Ďuriš, J.: Archaeological and Geophysical Prospecting of Deserted Early Islamic Village Al-Qusur (Failaka Island, State of Kuwait); Schultze, V. Linzen, S. Schüler, T. Stolz, R. Chwala, A. Schulz, M. Meyer, H.-G.: Large-scale, Fast and Sensitive Geomagnetic Archaeometry Using a SQUI-based Measurement System; Thiesson, J. Tabbagh, A. Dabas, M.: What are the Advantages of Several Magnetic Parameters Measurements in Prospection? Posledný deň akademického programu ( ) bol venovaný technickým aspektom a spätnej väzbe prospekčných metód v archeológii. V sekcii s názvom Technical Aspects/Archaeological Feedback vystúpili: Tsokas, G. Tsourlos, P. I.: Non-destructive ERT Survey at the South wall of Acropolis of Athens; Aminpour, B.: Comparison of the Magnetic Survey and Excavation Results in Rescue Archaeological Project of Tang-e-Bolaghi (Iran); Barone, P. M. Pettinelli, E. Mattei, E. De Santis, A. De Minicis, E.: GPR Investigations in the Archaeological Area of Ferento (Viterbo, Lazio, Italy); Benech, Ch.: Study of Ancient City Planning with Axial Maps and Visibility Graph Analysis; Fassbinder, J. W. E. Korobov, D. Reinhold, S. Belinskij, A. Merkulov, S.: Magnetometry on Newly Discovered Bronze Age Settlements in the North Caucasus (Russia); Goldmann, T. Wutzler, R. Mikiffer, B. Wolf, P. Mohamed, A. M. A.: Geomagnetic Survey at the Meroitic Settlement Hamadab/Sudan; Herbich, T.: Geophysical Surveying in Egypt: Periodic Report for ; Posselt, M.: 13 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

14 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Geophysics and Excavation Layers of Archaeological Feedback; Fassbinder, J. W. E. Berghausen, K. Vogt, B. Moser, J.: Easter Island (Chile): Magnetometry if Archaeological Structures on Basaltic Geology; Schmidt, A. Coningham, R.: Geophysical Prospection for Archaeological Investigations in South Asia; Tirpák, J. Fottová, E. Bartík, M.: Geophysical Prospecting of Deserted Village Dolný Poltár; Trinks, I. Larsson, L.-I.: Geophysical Prospection and Archaeological Feedback in Rescue Archaeology Examples from Sweden; Tsourlos, P. I. Tsokas, G.: Archaeological Prospection by Means of Fully Non-destructive DC Resistivity Surveying; Sala, R. Lafuente, M.: Visualising the Ibero-Roman Site of Puig-Ciutat (Catalonia, Spain) from Magnetic Variation Maps and GPR Time-Slices. V rámci večerného programu jednotlivých dní podujatia sa uskutočnila prehliadka Poľnohospodárskeho múzea a hradu v Nitre a účastníci mali možnosť ďalej diskutovať na spoločenských posedeniach. Záver konferencie patril sobotňajšej predpoludňajšej exkurzii do Bratislavy (nová archeologická expozícia v Archeologickom múzeu SNM na Žižkovej ulici v Bratislave, prehliadka hradu Devín), za ktorou dal bodku obed na brehu Dunaja pod devínskym hradom. 14 Významné stretnutie stredoeurópskych numizmatikov Lucia Benediková Slovenská numizmatická spoločnosť so sídlom v Bratislave (SNS) organizuje už viac ako 10 rokov stretnutia stredoeurópskych numizmatikov. Na podujatiach sa zúčastňuje od 20 do 50 numizmatikov, profesionálnych bádateľov aj zberateľov. Prednesené referáty, príspevkov, sú publikované v jednotlivých číslach časopisu SNS Numizmatika. Tieto podujatia sa neuskutočňujú len v Bratislave, ale aj na miestach pozoruhodných z numizmatického hľadiska (Kremnica, Smolník), či zaujímavých miestnou prírodou a pamätihodnosťami (Trenčín, Poprad-Svit a iné). Aj v roku 2007 bolo zorganizované takéto stretnutie. Konalo sa v dňoch v priestoroch Domova mládeže SOU služieb v Humennom. Záštitu nad podujatím prevzali Ústredný výbor SNS v Bratislave (na čele s predsedom M. Ondrejmiškom, vedeckými a organizačnými garantmi boli Z. Šustek, Ľ. Turčáni, Š. Sciranka), pobočka SNS v Prešove spolu s krúžkom SNS v Humennom a primátor Mestského úradu v Humennom V. Kostilník, pretože mesto oslavovalo 690. výročie prvej písomnej zmienky. Hlavnou témou bola Ikonografia peňazí v strednej a východnej Európe. Námety na minciach sú jedným z ich najdôležitejších znakov. Už najstarší antickí panovníci vedeli, že nemožno vyrábať mince bez označenia štátu či vydavateľa a bez zvýraznenia ich hodnoty, lebo by boli veľmi rýchlo sfalšované. Preto sa minimálne od 3. storočia pred n. l. objavujú na európskych minciach portréty či celé postavy božstiev a panovníkov, znaky štátov a miest, rôzne legendy poukazujúce na totožnosť vydavateľov mincí a na ich hodnotu. Pre dnešných numizmatikov sú námety na averze či reverze platidiel jedným z najdôležitejších kritérií pre správne určenie niekoľko miliónov typov mincí vyrazených za posledných cca 2500 rokov existencie rôznych civilizácií. K viacerým problémom spojeným s námetmi na minciach, medailách, žetónoch a papierových platidlách sa v priebehu konania sympózia v Humennom vyjadrilo 36 popredných stredoeurópskych bádateľov. Na podujatí prednieslo referáty jedenásť bádateľov zo Slovenska (Balogh, Bovan, Budaj, Fiala, Hunka, Kianička, Soják, Strakošová, Šustek, Zoričák, Zozuláková). Významné príspevky prezentovali aj kolegovia z Bieloruska, Česka, Maďarska, Litvy, Poľska, Rumunska, Ruska, Ukrajiny (Bajura, Boldureanu, Filipow, Garbaczewski, Gnatjuk, Grimalauskaite, Kaliničenko, Kobrinec, Kopicki, Kuklik, Mielczarek, Negulici, Něměčková, Oguy, Pohorelec, Polanský, Razaljunaite, Rjabčevič, Savvov, Sidorovič, Sinčuk, Štěpek, Šunjanskij, Ulrich, Zverev, Žukaykas). Nie je možné sprístupniť obsahy všetkých referátov. Ich súhrny sú zverejnené v 69 stranovej publikácii Ikonografia peňazí v strednej a východnej Európ (zost. Z. Šustek, Humenné 2007). Úplné verzie prednesených príspevkov budú publikované začiatkom roka 2008 v časopise SNS Numizmatika, č. 22. Slovenskí bádatelia sa v referátoch venovali týmto základným témam: 1. námety použité na platidlách 13. až 21. storočia (na uhorských napodobeninách rakúskych fenigov, zmeny obrazu Madony v rokoch , významné postavy našich dejín, ikonografia súčasných mincí SR, návrhy sovietskych platidiel z rokov 1947, 1961); 2. falšovanie mincí a iné upravovanie peňazí (denáre z hradu Jasenov, znižovanie akosti bratislavských mincí vyrobených v rokoch , falzá kolkov na bankovky ČSR z roku 1919); 3. publikovanie základných výsledkov bádania (analýza súdnych spisov o krádežiach peňazí v 16. storočí, súpis robotných znakov zo zbierky Východoslovenského múzea v Košiciach, bližšie poznanie prídelového systému na Slovensku v rokoch ). V príspevkoch zahraničných referentov dominovali tieto témy: 1. ikonografia peňazí (používaných v starovekom Grécku, v stredovekých Čechách, v Moldavsku, v Litve, v Poľsku, na Ukrajine); 2. význam nálezov mincí objavených najmä v Bielorusku (rímske mince z storočia, poklad pražských grošov a šperkov z obce Litva zo 14. storočia, nálezy ruských mincí zo storočia). Pre poznanie uhorských dejín je výnimočný poklad zlatých mincí z Újfehértó, kde sa vyskytli dukáty od doby vlády Žigmunda Luxemburského až po obdbie panovníkov zo záveru 17. storočia. Nález bol ukrytý asi v roku Súčasťou tohto stretnutia boli aj akcie zamerané na výročie prvej písomnej zmienky o Humennom v listine z roku Na námestí pri kaštieli predvádzali rôzne skupiny historického šermu výjavy z histórie mesta (jeho dobýjanie bratríkmi v 15. storočí a povstaleckými vojskami v 17. storočí a pod.). Pracovníčka Vihorlatského múzea

15 v Humennom I. Strakošová pripravila výstavu Numizmatická zbierka Vihorlatského múzea, kde sa okrem iných exponátov prezentoval aj známy poklad napodobenín tetradrachiem Filipa II. z Ptíčia. J. Frena zase vystavil svoju rozsiahlu zbierku sviatostiek a cirkevných medailí zo storočia (Ľudová zbožnosť na drobnej plastike). Viaceré tu prezentované typy sviatostiek sa nachádzajú aj pri archeologických výskumoch novovekých pohrebísk. Akcia bola domácimi a zahraničnými účastníkmi hodnotená pozitívne, preto sa Ústredie SNS zaviazalo, že aj v roku 2008 sa pripraví ďalší ročník tohto, pre nadväzovanie vzájomných kontaktov tak nevyhnutného stretnutia. Kapitoly z dejín Moldavy nad Bodvou Ján Hunka V katastri Moldavy nad Bodvou (okr. Košice-okolie) eviduje Archeologický ústav SAV Nitra viaceré archeologické lokality polykultúrneho charakteru (predpokladaný paleolit a neolit, ďalej doba rímska, stor., neskorý stredovek a novovek). Okrem otvorených lokalít sú v chotári mesta doložené jaskynné sídliská, z ktorých Moldavská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie. Je v nej doložené osídlenie z neolitu (bukovohorská kultúra), z doby bronzovej (kyjatická kultúra), laténskej, z stor. a z novoveku. Konkrétnymi archeologickými nálezmi sa v tejto jaskyni potvrdila legenda o úkryte obyvateľov Moldavy nad Bodvou a blízkeho okolia pred nájazdmi mongolsko-tatárskych dobyvateľov v r Spomedzi bohatých nálezov z tohto horizontu možno spomenúť numizmatický materiál (strieborné mince, polotovary, olovené plomby), šperky (prstene, náušnica), železné predmety (ostrohy, nožíky, pracky atď.) a viaceré odkryté hroby dospelých jedincov i detí. V jednom z detských hrobov spočívala na hrudi dieťaťa železná dýka. Nad iným hrobom (dospelého jedinca) sa preskúmali zvyšky symbolického ohníka, ktorý dávni obyvatelia zapálili ako symbolický pietny oheň. Nielen Moldavská, ale aj iné okolité jaskyne vo východnej časti Slovenského krasu a priľahlého územia poskytli pozoruhodný nálezový inventár z rozličných časových úsekov praveku až po stredovek a novovek. Preto prišiel kolektív autorov (Z. Hochmuth, J. Hunka, M. Soják, M. Terray) s návrhom na vydanie monografie Moldavská jaskyňa v zrkadle dejín/a Szepsi-barlang a történelem tükrében. Knihu vydal v roku 2007 v náklade 1000 ks Mestský úrad v Moldave nad Bodvou a autorsky ju zostavili M. Soják s M. Terrayom. Výskum Moldavskej jaskyne bol súčasťou projektu Zekeres I. oživenie stredovekej slávy a významu mesta Moldava nad Bodvou, ktorým sa mestu podarilo získať európske finančné prostriedky z programu INTERREG III. A. Jedným z výstupov projektu bola realizácia speleoarcheologickej výstavy v Moldave nad Bodvou pod názvom Archeologické nálezy z jaskýň Moldavy nad Bodvou a okolia, venovanej pamiatke PhMr. G. Stibrányiho ( ), lekárnika, miestneho historika a amatérskeho archeológa. Záverečným výstupom tejto časti projektu bolo zorganizovanie medzinárodnej konferencie Kapitoly z dejín Moldavy nad Bodvou/Töredékek Szepsi történelméből, ktorá sa dňa 19. septembra 2007 uskutočnila v Inkubátorovom dome v Moldave nad Bodvou. Po príhovore primátora mesta Ing. Istvána Zachariaša a predstavení projektu Zekeres I. zástupcom primátora Ing. L. Ivánom na konferencii odznelo 6 prednášok a premietol sa krátky dokumentárny film S. Gužáka Moldavská jaskyňa tajomstvo prežitia. Doc. RNDr. Z. Hochmuth, CSc., charakterizoval Moldavskú jaskyňu z pohľadu výsledkov doterajších speleologických výskumov. Archeologickú problematiku z Moldavskej jaskyne prezentoval PhDr. M. Soják, PhD., numizmatické nálezy analyzoval PhDr. Ján Hunka, CSc. Zo zahraničných hostí vystúpil so zaujímavým referátom Tóth Csaba z Maďarského národného múzea v Budapešti, ktorý poukázal na vpád tatárskych vojsk z numizmatického hľadiska na príklade nálezov z územia dnešného Maďarska. Je zaujímavé, že napriek bohatým numizmatickým nálezom z tohto obdobia z Maďarska sa na tomto území analogická nálezová situácia ako v Moldavskej jaskyni dosiaľ nevyskytla. Po prestávke sa v popoludňajších hodinách pokračovalo v prednáškovej činnosti. Ing. M. Terray sa zaoberal problematikou geofyzikálneho prieskumu moldavských pivníc, PhDr. P. Halász predstavil Moldavu ako mesto s niekdajšími rozvinutými remeslami. Na záver konferencie sa všetci prítomní presunuli do Informačného strediska v meste, aby si po krste knihy o Moldavskej jaskyni prezreli spomenutú speleoarcheologickú výstavu, ktorá má časom prerásť do stálej expozície. Bodku za jednodňovým kultúrnym podujatím dala slávnostná recepcia. Marián Soják Krst knihy Moldavská jaskyňa v zrkadle dejín. 15 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

16 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Otázky neolitu a eneolitu našich krajín 2007 Archeologický ústav SAV v Nitre, Zemplínske múzeum v Michalovciach a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV zorganizovali v dňoch v poradí 26. pracovné stretnutie zamerané na problematiku neolitického a eneolitického osídlenia Slovenska, Čiech a ďalších okolitých krajín (Poľsko, Rakúsko, Ukrajina). Tentokrát bolo hostiteľom Zemplínske múzeum v Michalovciach. Na stretnutí, ktoré sa konalo v krásnom prostredí Zemplínskej Šíravy v stredisku Kamenec, odznelo 47 referátov, rozdelených do troch prednáškových dní. Stretnutie malo medzinárodné zastúpenie. Okrem slovenských a českých archeológov sa ho tradične zúčastnili odborníci z Rakúska (A. Krenn-Leeb, G. Trnka Institut für Ur- und Frühgeschichte, Universität Wien), ale aj z Poľska a po prvýkrát z Ukrajiny (T. Tkačuk, I. Kočkin, M. Videiko). Príjemným spestrením bola jednodňová exkurzia po pamätihodnostiach severovýchodného Slovenska. Navštívili sa dva drevené kostoly (Chrám sv. Lukáša v Tročanoch a Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove) a dve múzeá Šarišské múzeum v Bardejove (Expozícia Ikony) a napokon Zemplínske múzeum v Michalovciach s tamojšími zbierkami. Vášnivá diskusia sa rozprúdila v archeologickej časti expozície. Z rúk archeologičky L. Gačkovej, ktorá v úvode stretnutia predstavila zúčastneným praveké osídlenie regiónu Zemplína, si prevzali za doterajšiu spoluprácu so Zemplínskym múzeom v Michalovciach jeho medailu viacerí naši i zahraniční archeológovia. Na záver exkurzného dňa sa za príjemného sprievodu živej ľudovej muziky uskutočnil spoločenský večer pri príležitosti výročia Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Štvordňové stretnutie sa skončilo v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa. Prednesené referáty budú prezentované v samostatnom zborníku, ktorý sa plánuje vydať do nasledovného 27. pracovného stretnutia. To by sa malo realizovať na Morave. XXXIX. medzinárodná konferencia archeológie stredoveku. Marián Soják V dňoch sa v hoteli Drieňok v katastri obce Teplý vrch (okr. Rimavská Sobota) uskutočnila XXXIX. konferencia archeológie stredoveku s nosnou témou Sídliská v stredovekom rurálnom prostredí. Podujatie organizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci so Slovenskou archeologickou spoločnosťou pri SAV, Novohradským múzeom a Gemersko-malohontským múzeom. Konferenčné rokovanie slávnostne otvoril riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre prof. PhDr. A. Ruttkay, DrSc., spolu so zástupcami českej a moravskej komunity odborníkov a s Ing. A. Bačom, reprezentantom Odboru cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva banskobystrického VÚC. Podujatia sa zúčastnilo 106 bádateľov zo Slovenska, Čiech, Poľska a Slovinska. V jednotlivých blokoch prednáškového cyklu odznelo 54 referátov a 15 titulov bolo prezentovaných v rámci panelovej diskusie. Referáty boli venované najmä ústrednej tematike konferencie tzv. vidieckemu osídleniu. Okrem toho sa prezentovali aj výsledky nových bádaní a terénnych výskumov z príbuzných tematických okruhov (sakrálna architektúra, hrady, archeológia stredovekého mesta a stredoveká materiálna kultúra). V rámci konferencie sa uskutočnila celodňová exkurzia zameraná na vybrané stredoveké lokality Novohradu a Malohontu na trase Kyjatice Kraskovo Fiľakovo Rimavské Janovce. V Kyjaticiach sme navštívili ranogotický kostol, pravdepodobne z prvej polovici 14. stor. (prestavaný v druhej polovici 15. stor.). Známy je vďaka svojim gotickým nástenným maľbám zo stor. V minulosti sa v interiéri stavby uskutočnil Kyjatice. Návšteva ranogotického kostola v Kyjaticiach s nástennými maľbami zo stor. archeologický výskum, ktorý nepriniesol doklady o existencii staršieho kostola z 13. stor. Druhou zástavkou bol evanjelický kostol augsburského vyznania v Kraskove. Opäť ide o ranogotický kostol pravdepodobne zo začiatku 14. stor., ktorý bol v 15. stor. prebudovaný a opevnený múrom. Rovnako ako v prípade Kyjatíc sme aj tu mohli obdivovať prekrásne stredoveké nástenné maľby, odkryté a reštaurované v roku V interiéri stavby sa v roku 1983 uskutočnil archeologický výskum, ktorý potvrdil existenciu staršieho kostola z druhej polovice 13. stor. Vo Fiľakove sme navštívili jeden z najstarších kamenných hradov na Slovensku, ktorý pravdepodobne odolal mongolskému vpádu v roku V priebehu svojej existencie vystriedal mnohých majiteľov (Kačičovci, lúpežný

17 rytier Folkuš, Matúš Čák, Anjouovci, Ján Jiskra, Štefan Peréni, Bebekovci a i.). Za tureckých výbojov v 16.stor. sa stal sídlom tureckého sandžaku. Osudnou mu bola posledná turecká ofenzíva v druhej polovici 17. stor., kedy bol zničený. Poslednou zástavkou našej exkurzie sa stal románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach. Ide o bývalý kláštorný kostol, ktorý je v súčasnosti jedinou zachovanou stavbou benediktínskeho kláštora v Rimavských Janovciach. Patrocínium kostola je v písomných prameňoch nepriamo doložené už v roku Prvá písomná zmienka je z roku Kláštor zanikol v priebehu 16. stor. V rokoch sa tu realizoval stavebno-historický a zároveň aj archeologický výskum (v exteriéri kostola). Výsledky výskumov posúvajú začiatky kostola do konca 12. až do prevej tretiny 13.stor. Účastníci exkurzie v interiéri ranogotického kostola v Kraskove so stredovekými nástennými maľbami. Stretnutie archeológov stredoveku a odborníkov z príbuzných odborov prebehlo v príjemnom priateľskom ovzduší, k čomu prispeli aj neformálne večerné diskusné fóra na rôzne odborné témy. Jedného z týchto posedení sa zúčastnil aj podpredseda vlády Slovenskej republiky doc. PhDr. D. Čaplovič, DrSc. XXXIX. stretnutie archeológie stredoveku prinieslo množstvo zaujímavých informácií a nových podnetov k danej problematike. Jednotlivé referáty budú publikované v periodiku Archaeologia historica v jeho 33. ročníku. XL. medzinárodnú konferenciu archeológie stredoveku v budúcom roku zorganizujú pracovníci Západočeského múzea v Plzni. Medzinárodné sympózium v Leviciach Eva Fottová V príjemnom prostredí Tekovského múzea v Leviciach sa od do uskutočnilo medzinárodné sympózium pod názvom Tisícročie módy (Šperky a súčasti odevu od Keltov po sťahovanie národov). Organizačne ho zabezpečilo Tekovské múzeum v Leviciach a Kuny Domokos Megyei múzeum v Tate. Prvé dva dni pracovného stretnutia boli venované prednáškam, prehliadke expozícií hostiaceho múzea, ako aj otvoreniu novej príležitostnej komornej expozície nálezov z maďarskej Taty. Samotné Levické múzeum má dlhú a bohatú históriu. Práve v tomto roku oslávilo osemdesiat rokov svojej existencie. Vo výstavných priestoroch ponúka bohaté zbierky z celého regiónu, od archeológie cez etnografiu, históriu, prírodu až po novoveké dejiny. Zaujímavá je časť venovaná histórii lekárnictva v regióne, v ktorej sa prezentuje aj rekonštrukcia lekárne s originálnym nábytkom z bývalej lekárne Koruna. Na konferencii odznelo 17 referátov. Dotýkali sa územia Čiech, Moravy, Slovenska, Maďarska a jeden poster predstavil šperk strednej Ázie kušánskeho obdobia z lokality Džandalaattepa v Uzbekistane (autorka P. Belaňová). Referáty boli rôznorodé. Väčšinou sa zameriavali na prezentáciu šperku a odevu vymedzeného časového obdobia. Kolegovia z Prahy prezentovali šperky z kniežacieho hrobu 106 zo Starej Kouřimi (J. Košta) a výber zo súboru textilných zvyškov z doby sťahovania národov zo zbierok oddelenia prehistórie a protohistórie Národného múzea (K. Urbanová). Metodike rekonštrukcie historického oblečenia so zameraním na dobu laténsku sa venovala Z. Ďuďáková (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre). Na základe nálezov z Tribečského múzea v Topoľčanoch predstavil M. Žáčik šperk stredného Ponitria. G. Březinová zamerala pozornosť na sklený a sapropelitový kruhový šperk u Keltov na Slovensku. O nových výsledkoch výskumu pohrebiska z doby laténskej na lokalite Tatabánya -Dózsakert informovala G. Pál. E. Számadó predstavila nové nálezy z Brigetia, kde sa podarilo odkryť komplex nástenných a stropných fresiek. Ich rekonštrukciu sme mali možnosť vidieť pri návšteve v samotnom múzeu. M. Merczi predniesla referát o výskumoch na území Komáromu a Esztergomu. Sklárskej dielni v Brigetiu bol venovaný referát R. Mohai, ktorý bol zameraný na chemické analýzy. Ozdobám z doby rímskej v zbierke múzea Laczkó Dezső sa venovala S. Palágyi. Výskytu honosných spôn bola venovaná prednáška P. Prohászku. J. Ruttkayová predstavila šperky a súčasti odevu z germánskeho pohrebiska vo Veľkom Cetíne. Dobe sťahovania národov boli venované i ďalšie dve prednášky od J. Kisné Cseh a Á. Szabó. Z diskutovaného chronologického rámca sa vymykala prednáška R. Daňa, ktorá sa zaoberala symbolickým významom šperkov a súčastí odevu v dobe bronzovej a prezentovala aj moderné etnografické paralely. V závere prednáškového bloku nás kolegovia D. Gróh a P. Gróf z Visegrádu oboznámili s priam detektívnym príbehom nájdených častí rímskej sochy. Po päťdesiatich rokoch sa im podarilo 17 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

18 spojiť dva kusy tej istej sochy torzo tela s hlavou. Na základe účesu sa domnievajú, že išlo pôvodne o sochu ženy, ktorej hlava bola druhotne pretesaná do podoby cisára Valentiniana. Posledný deň bol venovaný exkurzii. Navštívili sme Komárno (múzeum i lapidárium), Komárom a Brigetio. V Tate sme naštívili židovskú synagógu s rozsiahlou zbierkou sadrových odliatkov plastík z gréckej a z rímskej doby, ktoré boli zhotovené pre Národné múzeum v Budapešti, i Kuny Domonkos Megyei múzeum vystavujúce antické a stredoveké pamiatky. Približne 35 účastníkov zo Slovenska, z Česka a z Maďarska sa v príjemnej atmosfére presvedčili o pohostinnosti aj o krásach pamiatok i prírody na obidvoch stranách hraníc, ktoré im sprostredkovali Účastníci exkurzie pred múzeom v Tate hosťujúce inštitúcie. Za pohostinnosť treba poďakovať najmä riaditeľovi múzea v Leviciach pánovi PhDr. J. Danovi a pani riaditeľke múzea v Tate Dr. M. Merczi. Za organizačné zvládnutie celého podujatia patrí vďaka Mgr. Margaréte Pölhös, ako aj sponzorom z radov miestnych firiem. Konferencia Mestá a šľachta mešťania a šľachtici Gertrúda Březinová Slovenská historická spoločnosť pri SAV Sekcia pre dejiny miest a Sekcia pre rodové štúdie a Ministerstvo vnútra SR Štátny archív v Nitre, pobočka Levice, v spolupráci s Tekovským múzeom v Leviciach usporiadali vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou na tému Mestá a šľachta mešťania a šľachtici. Konferencia sa uskutočnila októbra 2007 v priestoroch Tekovského múzea v Leviciach (Dobóovsky kaštieľ, Kapitánska budova). Jej cieľom bol všestranný náčrt a analýza minulosti slobodných kráľovských miest, zemepanských miest a mestečiek, ako aj šľachty z hľadiska každodenného života, zvykov, vývoja spoločenskej štruktúry s dôrazom na interaktívne vzťahy meštianskeho a šľachtického elementu na základe menej známych, a najmä doteraz nepublikovaných prameňov. Program konferencie bol veľmi bohatý, prihlásených bolo celkom 41 odborných príspevkov. Z členov Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV bol prihlásený referát PhDr. Jána Chovanca, PhD.: Šľachta v Trebišove v storočí; v regionálnom bloku to bol referát doc. PhDr. Jozefa Hošša, CSc. a Mgr. Petry Kmeťovej: Výsledky archeologického výskumu na ploche priemyselného parku v Leviciach-Géni. V rámci programu konferencie sa vo štvrtok 4. októbra popoludní uskutočnila aj exkurzia. Jej účastníci navštívili skalné obydlia v Brhlovciach, v Pukanci si prezreli gotický Kostol sv. Mikuláša s oltárom z okruhu Majstra Pavla a exkurziu ukončili prehliadkou striebornej bane v Pukanci. Stříbrná Jihlava 2007 Ján Chovanec V dňoch sa v priestoroch Okresného úradu v Jihlave uskutočnilo tradičné podujatie s názvom Stříbrná Jihlava 2007, ktorého hlavným organizátorom je Múzeum Vysočiny Jihlava spolu s ďalšími partnermi. Ide o seminár s názvom K dějinám hornictví a důlních prací na Vysočině, kde od r s periódou 3 rokov referujú výsledky svojich výskumov odborníci z oblasti archeológie, geológie, montanistiky, speleológie, archívníctva a pod. Doterajšie 4 ročníky majú aj svoje výstupy v podobe zborníkov. Pochopiteľne, že organizátori pripravujú samostatný zborník aj z posledného stretnutia. Počiatočné 3 semináre mali geografický záber výlučne na oblasť Čiech a Moravy, v r a 2007 vystúpili hostia z Francúzska, Anglicka, Rakúska, Nemecka, Slovenska. Ako ukážku typicky archeologických prednášok uvádzam nasledovné tituly: Starý, J. Šanderová, J. Tomášek, M. Zaniklý těžební a zpracovatelský areál Hory u Vrbice, Mittelalterlicher Abbau- und Aufbereitungsareal Hory bei Vrbice, Mittelböhmen Schwabenicky, W. Beziehungen zwischen Burgen und Bergbau, Vztahy mezi středověkými hrady a hornictvím Labuda, J. O výskume jednej pingy na žile Bieber v Banskej Štiavnici ( ), Archäologische Ausgrabung einer Pinge auf dem Gang Bieber in Banská Štiavnica (Schemnitz), Slowakei Hrubý, P. Hejhal, P. Malý, K. Těžba a úprava rud na Starých Horách u Jihlavy ve 13. století. Montánní archeologický výzkum a aplikace přírodovědných analýz, Erzgewinnung und Erzaufbereitung am Altenberg

19 bei Jihlava (Iglau) im 13. Jh. Montanarchäologische Untersuchung und Einsatz der naturwissenschäftlichen Analysen. Prednáškové dni boli štvrtok a sobota, v piatok sa uskutočnila exkurzia do uránových baní v Dolních Rožínkách a do Štepánovského rudného revíru, kde možno pozorovať v teréne zvyšky po ťažbe rúd stor. v podobe povrchových dobývok, hutníckych a kováčskych zariadení. Na posledný rokovací deň (sobota) bola pripravená návšteva hradu Roštejn (v správe Múzea Vysočiny Jihlava), spojená s príjemným kultúrnym programom v podobe ukážok stredovekých palných zbraní a dobovej hudby. Prácu organizačného výboru možno ohodnotiť známkou výročie prvej písomnej zmienky o Sirníku Jozef Labuda V sobotu 6. októbra 2007 sa v zemplínskej obci Sirník uskutočnili oslavy 940. výročia najstaršej písomnej zmienky o obci. Prvá písomná správa o Sirníku sa zachovala v majetkovej listine kláštora v Zaste, napísanej okolo roku 1067, keď dedina patrila tomuto kláštoru. Sirník sa v nej spomína ako marchia Scyrnik ( Scyrnik marchia incipit... de tumulo Branka... ad tumulum Boytyn ). Po príhovore starostu Viktora Kalána, ktorý prítomných hostí a občanov oboznámil so súčasným rozvojom obce, vystúpil PhDr. Ján Chovanec, PhD., s hlavným príspevkom o pravekých a stredovekých dejinách Sirník v zrkadle histórie. S príspevkom k dejinám obce sa predstavil aj Mgr. János Bogoly. Keď 23. septembra roku 1930 inžinier Štefan Janšák začal prieskum po obvode pohoria, vtedy nazývaného Zemplínsky ostrov, už na druhý deň zbežne prezrel aj dunu Veľká moľva pri Sirníku a susedný vrch Sárču. Aj nasledujúci deň venoval zbieraniu veľmi bohatého obsidiánového materiálu na Veľkej moľve, priberúc na pomoc i kŕdeľ detí a niekoľko pracujúcich ľudí. V chotári Sirníka Štefan Janšák bádal aj v rokoch 1931 a O tri roky neskôr nálezy vyhodnotil v knihe Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku. Tak sa dostal Sirník do odbornej archeologickej literatúry. Sárča je tiahly chrbát dlhý 3, 5 km, súbežný s pravým brehom rieky Ondava. Je to vlastne veľká duna, jej piesky siahajú do výšky m. Sárča bola vychyteným miestom pri zakladaní pravekých sídlisk. Kdekoľvek je vhodná plocha pre usadenie, všade možno nájsť obsidiánové nástroje a úlomky ako dôkaz starého osídlenia. Podľa Š. Janšáka majú taký charakter ako na mladopaleolitickej stanici na vrchu Tokaj pri Cejkove. Paleolitické osídlenie v okolí Sirníka sa neskôr zistilo aj na pieskových kopcoch v polohách Kopaszka a Homokdomb. Južne od Sirníka, na pravej terase rieky Ondavy, vykonal roku 1961 prieskum S. Šiška. Vo výkope kanála na niekdajšom hospodárskom dvore JRD zistil obrysy menšej sídliskovej jamy, z ktorej výplne získal črepy z nádob a obsidiánové úštepy. Niektoré tenkostenné črepy sú zdobené priamymi alebo vlnicovými líniami a S. Šiška ich neskôr zaradil do mladého obdobia kultúry s východnou lineárnou keramikou. Veľká moľva patrí k najzaujímavejším archeologickým lokalitám na dunách v okolí Sirníka. Nachádza sa východne od obce na ľavom brehu rieky Ondavy. Osídlenie Veľkej moľvy sa sústreďovalo na jej južnom a juhozápadnom výbežku. Zo sond sa podarilo získať zlomky z nádob, ktoré Š. Janšák zaradil k nezdobenej bukovohorskej keramike a zlomok brúsneho kameňa. Ľudom s bukovohorskou kultúrou bola osídlená aj menšia piesková duna na ľavej strane rieky Ondavy; našli sa tam črepy z polguľovitých nádob zdobených rytými líniami a obsidiánové čepele. Črepy bukovohorskej keramiky a štiepané kamenné nástroje z obsidiánu sa našli aj južne od obce na niekdajšom hospodárskom dvore a severne od obce na pravobrežnej terase Ondavy. Na južnom úpätí Veľkej moľvy zistil S. Šiška osídlenie ľudom badenskej kultúry zo stredného eneolitu. Na tejto polohe sa našla aj sídlisková keramika zdobená nepravidelným ryhovaním a slamovaním, pripomínajúca materiál kultúry Nyírség-Zatín. Na terase nad potokom vlievajúcim sa do Ondavy sa rozprestiera poloha Malomdomb. V. Budinský-Krička s J. Macákom tam pri prieskume získali keramiku dokladajúcu osídlenie na rozhraní mladého eneolitu a staršej doby bronzovej a prisúdili ju kultúre Nyírség-Zatín. Severne od obce, na terase na pravom brehu rieky Ondavy, sa v mladšej dobe bronzovej rozprestieralo viacero sídlisk; Š. Janšák i V. Budinský-Krička s J. Macákom našli keramiku gávskej kultúry v polohách Homokdomb i Határdomb. Na tej istej terase, avšak v polohe Malomdomb, sa tiež našli pamiatky z prostredia kultúry Gáva: torzo vázovitej nádoby so žliabkovanou výzdobou a s hrotitou vypuklinou, črepy z amforovitých nádob zdobených širokými žliabkami. Ľudom gávskej kultúry bola osídlená aj južná strana Veľkej moľvy nad Starým Laborcom. Na juhovýchodnom úpätí Veľkej moľvy našiel S. Šiška neskorolaténske tuhované črepy z rozhrania letopočtov. V prvej polovici 1. tisícročia boli silno osídlené výbežky pravobrežnej terasy Ondavy. Na Homokdombe získal J. Macák zlomky hrncovitých sivých nádob zdobených vlnovkami a pásmi vodorovných rýh, ale aj fragment dvojkónickej misky zo sivej keramiky z mladšej doby rímskej. Na Határdombe sa zistili nálezy z doby rímskej a zo začiatku doby sťahovania národov: jemná sivá keramika, fragment misky a zlomok zdobenej nádoby vyhotovenej na rýchlo rotujúcom kruhu. Okolie Sirníka bolo intenzívne osídlené aj vo včasnom stredoveku. Prvé slovanské nálezy torzo hrnca a črepy z ďalších nádob našiel S. Šiška severne od obce. Keramické nálezy vo výmoľoch južne od obce poukazujú na slovanské osídlenie v storočí. V. Budinský-Krička s J. Macákom vykonali viacnásobný prieskum pravobrežnej terasy Ondavy severne od obce. Slovanské obdobie na Homokdombe dokladajú zlomky hrncovitých

20 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 nádob z storočia, zdobených vlnovkami, pásmi vodorovných rýh a žliabkov. Na dôležitej lokalite Határdomb sú nálezy slovanskej keramiky z storočia. Osada bola využitá aj v storočí, dokladom čoho je fragment sivej nádoby s rímsovitým okrajom. Slovanská sídlisková keramika sa našla aj pri overovacom prieskume na južnom úpätí Veľkej moľvy. Podľa archeologických nálezov je zjavné, že dedina existovala od 8. storočia a patrila k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. Súčasťou osláv v Sirníku bolo aj požehnanie obecného erbu a vlajky, ktoré vykonal farár reformovanej kresťanskej cirkvi Tibor Demes a gréckokatolícky farár Mgr. Michal Fedič. Nový obecný erb, prijatý 21. júla 2001, bol zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky. Je na ňom zobrazený vinohradnícky, zamestnanecký a lovecký motív podľa odtlačku pečatidla obce z konca 18., či z prvej polovice 19. storočia: na polokrúhlom červenom štíte nad strieborným bežiacim diviakom a nad tromi zlatými kameňmi, z ktorých stredný je väčší, stojí striebroodetý muž s ľavicou v bok, v pravej ruke drží zlatý strapec hrozna; štít erbu je zdola ovenčený dvoma zlatými listnatými ratolesťami. Od farieb erbu je odvodená aj obecná vlajka. Erb poukazuje na tradíciu pestovania vínnej révy a na poľovné revíry v okolí (možno s tým súvisí aj chotárny názov Szinyérszög). Podľa starostu Sirníka pána Viktora Kalana tri kamene nad symbolom diviaka predstavujú vlastne hrudky syra, čomu azda nasvedčujú aj staré legendy, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie. V období feudalizmu Sirníčania na kopci Szárcsa chovali ovce a z ich mlieka sa vyrábal syr. Podľa legendy jeden rok bol nezvyčajne dobrý na mlieko a vyrobilo sa z neho veľa syra. Až toľko, že ho bačovia napokon vyhodili niekde za salaš. To množstvo syra vtedy bolo vidieť už z diaľky. Okoloidúci sa pýtali, čo to je; poniektorí si mysleli, že je to biblická božia manna, opísaná v Druhej knihe Mojžišovej. Sirníčanom preto zostala prezývka manaše, ktorá sa používa dodnes a hrudky syra sa tak mohli dostať aj do obecného erbu. V Sirníku a v jeho okolí skúmali najmä Štefan Janšák, Karol Andel, Vojtech Budinský-Krička, Juraj Macák, Stanislav Šiška, Ladislav Bánesz a niektorí mladší archeológovia. Prvý z menovaných, Štefan Janšák, vo svojej knihe z roku 1935 o obsidiánových nástrojoch napísal aj niekoľko spomienok z výskumov. Niektoré sa týkajú aj Sirníka: Roľnícky ľud na východnom Slovensku je neobyčajne priateľský a pohostinský. Ačkoľvek ťažko chápal i po našich veľmi populárnych výkladoch, o čo nám beží, išiel nám všade v ústrety s neobyčajnou ochotou a obetavosťou. Mali sme všade nehatený prístup na súkromné pozemky, i keď boly vysádzané, alebo osiate vzácnejšími kultúrami. Ich majitelia, náhodou prítomní, prispeli nám vo väčšine prípadov i pomocou, bez najmenšieho nároku na náhradu. Ba podarilo sa nám získať ich aj myšlienke sbierania obsidiánov na ich vlastných poliach, na ktorých sa sídliská nachádzaly. Sobraný a skúpený materiál sústreďoval sa u dvoch sirneckých roľníkov, Jozefa Fazekaša a Jozefa Bučinského ml., ktorí obstarávali jeho zasielanie, nezabudnúc viesť v evidencii a označiť príslušné nálezište. Keď Štefan Janšák roku 1944 napísal knihu Lovci hlinených perál a roku 1966 Brány do dávnoveku, uverejnil v nich aj esej Zemplínske vestálky. V nej sa bližšie rozpisuje o svojom pobyte v Sirníku a o stretnutiach s tunajšími obyvateľmi. Pravda, bolo to už dávno, v rokoch Odvtedy uplynulo celých 77 rokov. Ninka Fazekašová, o ktorej písal a ktorá vtedy mala takmer 60 rokov, už isto nie je medzi nami. Ba ani jej nevesta Hanka, vtedy dvadsaťročná. Janšák zaujímavo písal aj o Eržikiných osudoch z chudobného Sirneka, kde premeniť stokorunovú bankovku bolo problémom, zaberajúcim hodinu času. Eržika viedla sama ako prst celé hospodárstvo; jej muž kúpil na dlh pozemky a v nádeji, že mu šťastie popraje, išiel na ne do Kanady zarábať. I na cestu si vypožičal. Ale kríza zachvátila i jeho. Eržika práve odkrútila radlicu z pluhu, keď sa pri nej výskumníci zastavili. Eržika len hrdlom porozprávala svoju bezútešnú spoveď prvá vstáva, kŕmi statok, varí sebe i synovi, vypravuje sa do poľa, orie, seje, hnoj vozí, kosí, viaže, zváža, mláti, do mlyna vezie, sadí, okopáva, konope trhá, máča, trepe, češe... I ona však už spí svoj večný sen. Tak aj tetka Bučinská, jej muž či tri dospelé deti, no i vtedy mladá Juliška, najkrajšia dievka v Sirníku! Štefan Janšák nám na niekoľkých stránkach svojich kníh dovolil nahliadnuť do minulosti obce prostredníctvom osudov niektorých jej obyvateľov. Bolo to ešte v časoch prvej Československej republiky. Je cenné, že niektorí bádatelia popri svojich prvoradých výskumoch opísali aj dobu, prostredie a ľudí, s ktorými spolupracovali, či ich pri práci len náhodou postretli a spoznali ich životné osudy. 20 Piata konferencia Musaeum Hungaricum v Šamoríne Ján Chovanec Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi so sídlom v Boldogu, Vlastivedné múzeum v Galante a Inštitút Fórum pre výskum menšín v Šamoríne už od roku 2003 organizujú konferencie, ktorých hlavnou témou je spracovanie hmotných pamiatok maďarského etnika na Slovensku prostriedkami múzejnej práce. Prvá konferencia mala názov Aktuálne otázky muzeologických aktivít maďarského etnika na Slovensku, ďalšie sa konajú už pod hlavným názvom MUSAEUM HUNGARICUM. Hlavnou organizátorkou konferencií je PhDr. Izabela Danterová. 25. októbra 2007 sa v Šamoríne uskutočnila v poradí už piata konferencia MUSAEUM HUNGARICUM IV Hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku a ich múzejná dokumentácia. Z deviatich prednášok sa jedna okrajovo týkala aj archeoĺógie. Attila Karaffa z Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne referoval na tému A dunaszerdahelyi kriptafeltárás és a Kondé család (Odkrytie hrobky v Dunajskej Strede a rod Kondéovcov). Prednášky jednotlivých bádateľov zo štvrtej a piatej konferencie budú publikované v konferenčnom zborníku MUSAEUM HUNGARICUM 2. Ján Chovanec

21 20. medzinárodné sympózium Grundprobleme der frügeschichtlichern Entwicklung im mittleren Donauraum V dňoch sa v priestoroch kongresového centra Slovenskej Akadémie vied v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách uskutočnilo dvadsiate jubilejné stretnutie protohistorických archeológov na tému Die Zeiten der Wandel. Sympózia sa zúčastnilo 26 bádateľov z Českej republiky (Archeologický ústav AV ČR Brno, Archeologický ústav AV ČR Praha a Univerzita Hradec Králové), z Nemecka (Historisches Seminar der Universität Hannover), z Poľska (Instytut Archeologii, Uniwersytet Jagielloński, Kraków; Instytut Archeologii, Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej, Lublin; Instytut Archeologii, Uniwersytet Łódzki), z Rakúska (Bundesdenkmalamt, Abteilung für Bodendenkmalpflege Wien; Institut für Alte Geschichte der Universität Wien; Institut für Ur- und Frühgeschichte der Universität Wien) a zo Slovenska (Archeologický ústav SAV Nitra a Podtatranské múzeum Poprad). V priebehu dvoch prednáškových dní odznelo pätnásť referátov, v ktorých boli prevažne rozoberané problémy doby rímskej a sťahovania národov. Osobitnú časť sympózia tvorili príspevky venované problematike včasnostredovekých hradísk, ktorých výskumu je na území Slovenska v poslednom období venovaný zvýšený záujem. Úvodný príspevok predniesol rakúsky historik staroveku G. Dobesch, ktorý sa v referáte Ein früher Wandel: Vorgänge beim Übergang zur provinzialrömischen Kultur in Mitteleuropa venoval zaujímavej a historicky inšpiratívnej téme spôsobov romanizácie pôvodného obyvateľstva rímskych provincií. Z hľadiska súčasnej archeológie bol podnetný aj nasledujúci referát M. Pollakovej Denkmäler und kulturelles Gedächtnis. Der Umgang mit Denkmalen zwischen Urzeit und Beginn der Renaissance, v ktorom poukázala na zaobchádzanie s pamiatkami a na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva. Druhý blok referátov prvého dňa sympózia bol venovaný dobe rímskej a sťahovaniu národov. M. Mączyńska v príspevku Grabraub und Tesaurierung ein Schlussbericht über den Schatz von Lubiana, Pommern predstavila najnovšie výsledky výskumu jedného z najväčších hromadných nálezov doby rímskej v Poľsku. Zvýšenému záujmu sa tešila aj prezentácia Prusiek, Gde. Sanok. Das erste kaiserzeitliche Gräberfeld in den Polnischen Karpaten v podaní R. Madydy-Legutko a J. Rodzińskej-Nowak, v ktorom prezentovali výsledky výskumu pohrebiska v Prusieku. Najnovšie výsledky štúdia sídliskovej štruktúry a chronológie sídlisk v údolí rieky Hron poskytol J. Beljak v referáte Some remarks to the settlement of Gran river valley in the Late Roman and Early Migration Period. Záverečný blok prvého dňa predstavovala už spomenutá osobitná časť sympózia venovaná problematike včasnostredovekých hradísk na Slovensku. Úvodný referát v podaní M. Ruttkaya Der frühmittelalterliche Burgwall in Majcichov bol venovaný prezentácii výsledkov výskumu hradiska v Majcichove. Uvedený bádateľ predniesol aj ďalší príspevok Neue Ergebnisse zur Datierung einiger frühmittelalterlicher Burgwälle in der Slowakei, v ktorom poukázal na aktuálne problémy výskumu včasnostredovekých hradísk, na možnosti a na problémy pri ich datovaní, ako aj na stav bádania tejto problematiky. Posledné dva referáty v podaní K. Pietu Untersuchungen des Ballungsgebietes aus dem 9. Jh. in Bojná heutiger Forschungsstand a J. Haruštiaka Ergebnisse der Grabung in Bojná I-Valy im J boli venované najnovším výsledkom výskumu včasnostredovekého hradiska v Bojnej a jeho najbližšieho okolia. V priebehu druhého dňa sa konala celodenná exkurzia po vybraných miestach spišského regiónu. Prvou zástavkou bolo nálezisko unikátnej hrobky germánskeho náčelníka v Poprade-Matejovciach. Nasledovala návšteva Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote. Exkurzia ďalej smerovala do Levoče, kde si účastníci prezreli radnicu a Domu Majstra Pavla v Levoči, ďalej na hrad v Starej Ľubovni, na zámok do Kežmarku a koniec exkurzie predstavovala prezentácia nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa v Podtatranskom múzeu v Poprade spojená s príjemným posedením pri goralskej ľudovej muzike. Posledný deň sympózia sa opäť niesol v prednáškovom duchu. Úvodný referát Römische Münzen aus einer Höhle unter der Zipser Burg: ein Zufallsfund oder Kriminalstory predniesol M. Soják. Uvedený bádateľ prezentoval nálezy ľudských kostí a mincí z jaskyne pod Spišským hradom, ktorých nálezová situácia otvárala niekoľko možností interpretácie. Referát T. Belanovej Textile and leather finds from the chieftain grave in Poprad bol venovaný organickým nálezom z unikátnej hrobky v Poprade-Matejovciach. V spoločnom referáte Frühvölkerwanderun gszeitliche Stufe im Liswarta-Gebiet im Lichte der neusten Analysen der Grabfunde poľských bádateliek R. Madydy-Legutko a J. Rodzińskej-Nowak boli prezentované výsledky výskumu v oblasti rieky Liswarty a ich prínos k chronológii včasnej doby sťahovania národov v lublinskom regióne. Druhý blok referátov uzatváral K. Elschek s príspevkom Anfänge der Völkerwanderungszeit im slowakischen Marchabschnitt (Westslowakei), v ktorom podal zaujímavé výsledky skúmania sídelnej štruktúry v povodí rieky Moravy. Tretí blok prednášok otvoril E. Droberjar s príspevkom Die späte Phase der Völkerwanderungszeit in Böhmen, v ktorom autor informoval o nových nálezoch z oblasti severozápadných Čiech. S posledným referátom sympózia Kultureller und sozialer Wandel unter dem Deckmantel archäologischer Kontinuität das 6. Jahrhundert in Baiern vystúpil H. Geisler a prezentoval nové poznatky o chronológii merovejských pohrebísk v Bavorsku. Na záver sympózia vystúpil K. Pieta, ktorý predniesol záverečnú reč stretnutia a konštatoval, že skúmanie a riešenie problémov včasnohistorického obdobia je aj naďalej potrebné a otázky, ktorými sa tieto pracovné stretnutia zaoberajú, sú ešte stále otvorené. Ján Haruštiak 21 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

22 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Stretnutie východoslovenských archeológov Dňa 14. novembra 2007 sa uskutočnilo 16. pracovné stretnutie východoslovenských archeológov v priestoroch Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Zúčastnilo sa ho 15 odborníkov archeológov i pracovníkov Krajských pamiatkových úradov v Prešove a Košiciach. V prvom bloku príspevkov odznelo 6 referátov. Ľ. Kaminská zúčastnených oboznámila s výsledkami medzinárodného slovenského-česko-poľského výskumu nových stredoa mladopaleolitických lokalít na Považí (Ivanovce-Skala, Trenčianska Turná I a II, Trenčianska Turná-Hámre, Trenčianske Stankovce, Mníchova Lehota). Kultúrne patria nálezy štiepanej kamennej industrie (hlavne z rádiolaritu, potom zo severského pazúrika a limnosilicitu) do bohunicienu, predpokladaného epiaurignacienu, no najmä do mladšieho gravettienu. M. Vizdal referoval o unikátnom náleze fragmentu ušatej plastiky z Kapušian, ktorú na základe analógie z poľskej lokality Trzcinica možno zaradiť do staršej doby bronzovej, najskôr do náplne otomanskej kultúry. Z typologického hľadiska ide o prvý nález antropomorfnej plastiky na Slovensku. E. Miroššayová venovala pozornosť novým nálezom z doby halštatskej, pochádzajúcim z východnej časti Slovenského krasu z predpolia Zádielskej doliny a ďalších blízkych lokalít. Z nelegálnej činnosti detektoristov pochádzajú spred vstupu do zmienenej doliny pozoruhodné kovové nálezy, indikujúce prítomnosť poškodeného žiarového pohrebiska. Spomedzi nálezov možno spomenúť neúplný skýtsky mečík (akinakes), fragmenty záveskov (trojuholníkový i kruhový s motívom slnečného kotúča), zlomky náramkov s pečatidlovými koncami, datované do stupňov HC2 HD1 ( pred Kr.). Analógie k týmto i k ďalším nálezom z otvorených či z jaskynných lokalít (napr. skýtske strelky, bronzové kovanie s hlavou býka a koňa s hrivou či plastika psíka) nachádza uvedená autorka vo východohalštatskej oblasti, na centrálnom a severozápadnom Balkáne. R. Hreha podal informáciu o výsledkoch záchranných výskumov v Moldave nad Bodvou (8. 9. stor.) a vo Veľkej Ide (doba bronzová hatvanská, pilinská kultúra, doba rímska). M. Soják predstavil výber terénnych aktivít AÚ SAV pracoviska v Spišskej Novej Vsi za roky Väčšina skúmaných lokalít na Spiši má polykultúrny charakter. Väčší plošný odkryv sa v r uskutočnil počas výstavby diaľničného privádzača Poprad Kežmarok v katastri Popradu-Spišskej Soboty. Na spoluprácu viacerých inštitúcií (Katedra geodézie TU v Košiciach, AÚ SAV Nitra a KPÚ Košice) pri komplexnom výškovom a polohopisnom zameraní vybraných východoslovenských lokalít (hradisko Zemplín, hrad Slanec atď.) poukázal vo svojom príspevku M. Pristáš. Po prestávke sa v druhom bloku prednášok predstavilo 7 referentov. A. Karabinoš informoval o výsledkoch archeologického výskumu v Levoči (juhozápadná kaplnka Kostola sv. Jakuba, Námestie Majstra Pavla 41), M. Comisso o aktuálnych výsledkoch výskumu mestského opevnenia v Prešove, M. Kučerová o záchranných akciách v intraviláne Kežmarku. R. Rusnák a L. Luštíková predstavili priebeh dvojročného ( ) výskumu Dominikánskeho kláštora v Košiciach. Zaujímavé hospodárske objekty sa odkryli počas výskumu benediktínskeho kláštora v Košiciach-Krásnej nad Hornádom (prednáška L. Luštíkovej), alebo stredoveké a novoveké objekty v areáli bývalého františkánskeho kláštora v Košiciach (prednáška R. Rusnáka). Na záver pracovného stretnutia vystúpila M. Kotorová-Jenčová s informáciou o archeologických aktivitách Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou v r (Stropkov-Hrad, Stropkov-Sitník, Vranov nad Topľou, Hertník, Vlača, Žalobín poklad novovekých mincí a Chotča). Pracovné stretnutie obohatilo naše vedomosti o nové poznatky z pravekých až novovekých dejín východoslovenského regiónu. Herkules kresťanov Marián Soják V obci Ruská v Použí, len niekoľko sto metrov od štátnej hranice s Ukrajinou, sa novembra 2007 uskutočnili slávnosti Dní Štefana Dobóa, vynikajúceho vojvodcu, geniálneho organizátora, úspešného obchodníka a zanieteného budovateľa, ktorý bol príznačným predstaviteľom politickej elity Uhorska v 16. storočí. Obec Ruská ich pripravila v spolupráci s Kultúrnym centrom Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci a s organizáciou CSEMADOK v Ruskej. Program sa začal o hod. a otvoril ho starosta obce László Lakatos. Po kladení vencov k pamätnej tabuli Štefana Dobóa na budove obecného úradu sa k prítomným prihovoril predseda kultúrneho zväzu CSEMADOK Béla Hrubik. Potom v programe vystúpil spevácky zbor CSERFAÁG z Čiernej. Program pokračoval v interiéroch obecného úradu. Nasledovalo otvorenie dvoch menších výstav Egerský hrad v obrazoch a Historické peniaze. Hlavným bodom prvého dňa slávností boli odborné prednášky. PhDr. Ján Chovanec, PhD., referoval o výsledkoch archeologického výskumu v Kostole Povýšenia sv. Kríža v Ruskej. Vedúci archeologického oddelenia Hradného múzea v Egeri Dr. László Fodor prítomným priblížil dobu Štefana Dobóa. Podpredseda Zväzu maďarských spisovateľov Dr. István Cs. Varga predstavil Štefana Dobóa v literatúre. Po odborných prednáškach komorný orchester LAVOTTA zo Sátoraljaújhelya zahral niekoľko skladieb renesančnej a barokovej hudby. V sobotu 17. novembra 2007 popoludní pokračovali Dni Štefana Dobóa bábkovým divadelným predstavením, rodinnou tvorivou dielňou, vystúpením žiakov zo ZŠ vo Veľkých Slemenciach, ďalej vystúpením folklórnej skupiny NAPRAFORGÓ z Čičaroviec, citarovej skupiny FABOTÓ z Veľkých Kapušian, humoristu Balázsa Beliczaya z Budapešti a maďarskej speváčky Hegyesi Hudik Margit. Slávnosti boli zakončené koncertom hudobnej skupiny LOLA.

23 Štefan Dobó ako potomok významnej rodiny strednej šľachty sa narodil okolo roku 1502 v Užskej stolici v obci Ruská. Keď roku 1511 dal jeho otca Dominika zavraždiť jeden z rivalov, Štefan ešte ako dieťa spolu s bratmi Františkom a Dominikom musel obhajovať záujmy rodiny. Dobóovci boli chýrnymi obchodníkmi s vínom. Štefan Dobó sa spočiatku vyhýbal politike, žil uzavretý na svojich majetkoch v Užskej stolici. Po porážke Turkami roku 1526, v rokoch poznačených vnútornými bojmi, sa Dobó postavil na stranu Ferdinanda I. V roku 1544 ho panovník poveril vyberaním desiatku Egerského biskupstva, aby z týchto príjmov mohli uhrádzať opevňovanie hradu. Roku 1541 Turci obsadili Budín. Uhorsko sa rozpadlo na tri časti; Eger bol na pohraničnom území krajiny ovládanej Habsburgovcami. Dovtedy pokojné cirkevné stredisko sa roku 1548 dostalo do kráľovskej správy a stalo sa pevnosťou rozhodujúceho významu v obrannom systéme uhorského územia. Dobó bol vymenovaný za hradného kapitána. Pripravujúc sa na turecký útok, rázne pokračoval v opevňovaní hradu a jeho zásobovaní potravinami a výzbrojou. V roku 1550 sa Štefan Dobó oženil, za manželku si vzal krásavicu Sáru Sulyokovú z vplyvnej šľachtickej rodiny. Spolku mali dve deti Kristínu a Františka. Turecká agresia roku 1552 sa pohla z troch hlavných smerov. Po obsadení Temesváru, novohradského a hontianskeho hradného obranného systému banských miest, sa turecké vojská spojili 2. septembra pri Szolnoku. Asi jedenásťtisícová cisárska armáda, vyslaná na obranu Horného Uhorska, bola augusta pri Palásti zdrvujúco porazená. Obranné postavenia pred Kópia náhrobnej dosky Štefana Dobóa Egerom vyľakaní obrancovia opustili, takže Turci ich začiatkom septembra v Ruskej. bez vzdoru obsadili. Otvorila sa cesta pred niekoľkodesaťtisícovou tureckou armádou na Eger. Obliehanie Egerského hradu Turci započali 11. septembra. Obrancov tvorilo 1800 bojovníkov, 250 utečencov a niekoľko pozvaných remeselníkov a poddaných. V priebehu dvanástich dní od septembra trvala zničujúca turecká delostrelecká paľba, ktorú nasledoval útok pešiakov. Neúprosná, zničujúca bitka s presilou útočiaceho nepriateľa trvala niekoľko dní. Veľké straty na životoch, zásobovacie ťažkosti dlhotrvajúceho útoku a zničujúca epidémia v tureckom tábore oslabili turecké útoky. Jesenné studené počasie ešte zhoršovalo ich postavenie. Paša Ahmed Kara pripravil posledný sústredený útok na dobytie hradu v dňoch októbra. Obrancovia s vypätím všetkých síl i tento útok odrazili. 18. októbra, po 38 dňovom neúprosnom boji, preriedená turecká armáda vzdala ďalšie boje a začala ústup na svoje zimoviská. Egerský hrad bol v ruinách. Z obrancov vyše 300 ľudí padlo a 200 bolo ranených. V 16. storočí sa podarilo proti tureckej presile uchrániť prvý uhorský hrad. Najznámejší dobový autor Lantos Sebestyén Tinódi udalosti z bojov už po niekoľkých dňoch spísal a správa o hrdinskej obrane Egerského hradu sa rozšírila po celej Európe. Egerské víťazstvo vyzdvihlo Štefana Dobóa z radov strednej šľachty na historické javisko Európy, kde ho nazývali Herkulom kresťanov. Po egerskom víťazstve sa Dobó vzdal funkcie hradného kapitána, no cisár Ferdinand I. ho povýšil do funkcie ríšskeho sudcu a roku 1553 ho vymenoval za sedmohradské knieža. Keď roku 1556 v Sedmohradsku vypuklo povstanie Zápoľského prívržencov, Dobó sa v Szamosújvári dostal do väzenia, odkiaľ sa za pomoci svojej manželky vyslobodil len dobrodružnou cestou. Cisár Maximilián uzavrel roku 1568 v Drinopole s Turkami mier. Medzi uhorskou šľachtou, podporujúcou Habsburgovcov, nastalo veľké rozčarovanie; mnohí sa presídlili do Sedmohradska. Roku 1569 Dobóa obvinili zo zrady, že spolupracoval s Jánom Žigmundom, preto ho kráľ dal chytiť a zavrieť do bratislavskej hradnej väznice. Zradu mu však nedokázali, v apríli 1572 ho omilostili a z väzenia prepustili. O niekoľko týždňov, koncom mája 1572, Štefan Dobó zomrel na hrade Základ južného triumfálneho oblúka kostola z 13. storočia. 23 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

24 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 v Seredne. Jeho telesné ostatky uložili do hrobu v kostole v Ruskej. Jeho syn František dal nad jeho hrob zhotoviť sarkofág z červeného mramoru, ktorý však pri náboženských nepokojoch v 17. storočí rozobrali a neskôr z neho zostavili menzy pod dva bočné oltáre. Arcibiskup János László Pyrker dal v Egeri postaviť kaplnku a vytvoril tak pútnické miesto s náhrobnou doskou z hrobu Štefana Dobóa, ktorú roku 1832 gróf János Buttler preniesol z jeho rodiska Ruskej. Roku 1965 dosku premiestnili do gotického paláca Egerského hradu. Roku 2002 boli vyhotovené kópie bočných stien a pri príležitosti 450. výročia bitky bola v Sále hrdinov inštalovaná rekonštruovaná kópia tumby. Už predtým roku 1995 bola z iniciatívy Ing. Lászla Vargu v kostole v Ruskej inštalovaná kópia náhrobnej dosky s postavou Štefana Dobóa v zbroji. V súvislosti s uložením novej dlažby sa v Kostole Povýšenia sv. Kríža v Ruskej realizoval archeologický výskum. Výskumom sa odkryli podstatné časti kamenných základov pôvodne tehlového kostola z 13. storočia s predstavanou vežou. V presbytériu renesančnej časti terajšieho kostola sa zistili hroby zo storočia. Množstvo šperkov a zachované ozdobné tkaniny z odevov naznačujú, že hroby možno s najväčšou pravdepodobnosťou pričleniť šľachtickému rodu Dobóovcov. Nálezová situácia jedného z vykradnutých hrobov naznačuje, že by mohol patriť významnej osobe, ktorá pri sebe pôvodne azda mala aj zbraň ako svoj atribút. Bol to Herkules kresťanov? 24 Z ČINNOSTI MÚZEÍ Nové výstavy v archeologickom múzeu SNM v Bratislave Ján Chovanec V prvom polroku 2007 boli v priestoroch AM SNM sprístupnené tri nové výstavy. Rozsahom najväčšia a najvýznamnejšia je výstava Najstaršie dejiny Slovenska predstavujúca doposiaľ najucelenejší výber artefaktov od paleolitu po neskorý stredovek vystavovaný na Slovensku. Výstava zaberá prvé poschodie novootvoreného pavilónu a je vlastne náhradou za expozíciu zrušenú v roku Sústredený tu bol výber artefaktov zo slovenských múzeí a archeologických inštitúcií, ale aj iných (vrátane privátnych) zdrojov. Každé prezentované obdobie je sprevádzané 3D počítačovými rekonštrukciami príbytku, časti osady a pod. K výstave je zabezpečená profesionálna sprievodcovská a lektorská služba. V západnom krídle budovy AM SNM bola umiestnená reinštalovaná výstava Nové archeologické nálezy v SNM AM, na ktorej je prezentovaný nálezový fond, získaný terénnymi aktivitami, heuristickou a nákupnou činnosťou pracovníkov AM v poslednom období. V tom istom trakte budovy je umiestnená výstava Vznik spoločnej kultúry v severných provinciách Rímskej ríše od Británie po Čierne more, ktorá je jedným z výstupov európskeho projektu Transformation. Základom výstavy je 21 posterov, ktoré sú súbežne vystavené v jednotlivých zúčastnených krajinách vždy v národných jazykoch. Slovenská verzia je doplnená o 9 vitrín s výberom artefaktov z doby rímskej a so sadrovými modelmi, ktoré dal svojho času zhotoviť pre bývalú expozíciu antiky prof. V. Ondrouch. Výstavy budú v uvedených priestoroch otvorené minimálne do konca roku Otvorené sú celý týždeň s výnimkou utorka. Nová expozícia v Dvorníkoch Vladimír Turčan Dňa 25. augusta 2006 bola v Dvorníkoch, okr. Košice-okolie, verejnosti sprístupnená expozícia nálezov z doby bronzovej a sedliackych izieb z minulého storočia. Nachádzajú sa v pôvodne obytnom dome postavenom na začiatku 20. stor., ktorý bol pre tento účel renovovaný. V archeologickej časti sú vystavené kópie keramiky a bronzových ozdôb nájdených na pohrebisku z mladšej doby bronzovej, ktoré sa skúmalo v rokoch 1964 a 1965, a tiež odliatky zo súdobého depotu bronzových predmetov objaveného v Zádieli. Okrem výberu materiálu výstava obsahuje trojjazyčný opis výskumu a jeho výsledkov (slovenský, maďarský a anglický), fotografie z terénu a ukážky literatúry. Pri otvorení udelili PhDr. Márii Lamiovej, CSc., ktorá viedla výskum a pripravila v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach túto expozíciu, cenu obce Dvorníky-Včeláre za vedecké spracovanie a propagáciu archeologických vykopávok. Archeologické múzeum vo Svodíne Elena Miroššayová Svodín ako dôležité archeologické nálezisko je dobre známe všetkým našim archeológom a má svoje pevné miesto aj na archeologickej mape Európy. Táto veľká dedina neleží na hlavných dopravných ťahoch, a preto ostáva našej širokej verejnosti málo známa. Okrem už dávno známej antropomorfnej nádoby z hrobu lengyelskej kultúry, ktorú v roku 1935 publikoval J. Neustupný, prispeli k získaniu jeho terajšej pozície v archeológii výsledky dlhodobého systematického výskumu v rokoch 1971 až 1983 pod vedením Viery Němejcovej-Pavúkovej z Archeologického ústavu SAV.

25 V prvom rade sú to dve veľké zemné stavby kruhového pôdorysu rondely na rozľahlom sídlisku, aj s početnými hrobmi z obdobia lengyelskej kultúry. Rondely pozostávajúce z priekop a valu majú štyri vchody, ktoré sú orientované tak, že ich konštruktéri a budovatelia z vnútra rondelov cez brány pozorovali východ a západ vysokého Mesiaca každého 18,6 roka. Je to najstarší doklad časomiery podľa dlhodobého cyklu v Európe a znamená začiatok tvorby kalendára. V areáli rozsiahleho sídliska sa našlo vyše 100 hrobov lengyelskej kultúry, ktoré poskytujú informácie o sociálnej štruktúre obyvateľov sídliska trvajúceho počas celého stupňa Lengyel I. Početné superpozície medzi rondelmi, pôdorysmi domov, sídliskovými jamami a hrobmi umožňujú na základe bohatých nálezov keramiky rozpoznať na sídlisku najmenej štyri chronologické horizonty. Nálezisko na Busahegyi bolo s odstupom stáročí znovu osídľované. Preskúmalo sa tu aj najväčšie sídlisko badenskej kultúry s vyše 1000 objektmi a plochou okolo 3 hektárov. Trvalo od mladej bolerázskej skupiny do konca badenskej kultúry. Menej intenzívne osídlenie a nepočetné hroby pochádzajú zo strednej a z mladšej doby bronzovej, poloha bola využitá v dobe halštatskej a osadu tam založili aj Slovania. Pozoruhodné sú žiarové hroby kalenderberskej kultúry doby halštatskej, ktoré sa vyskytujú výlučne v areáli rondelov, čo je vážnou indíciou pre existenciu valu veľkého rondelu lengyelskej kultúry aj v tomto období. S dejinami Svodína bezprostredne súvisia aj výsledky archeologického výskumu realizovaného Slovenským národným múzeom pod vedením Z Drenka. Preskúmal sa zaniknutý Kostol Panny Márie v bývalom Nemeckom Svodíne a kostol podobný románskemu chrámu v neďalekej Bíni z 13. storočia v bývalom Maďarskom Svodíne. Pri kostoloch boli skúmané aj cintoríny s početnými hrobmi. Na bohaté praveké dejiny Svodína nadväzuje aj nevšedná história obce, ktorá sa pod názvom Sceuden spomína už roku Po spustošení Tatármi (vlastne Mongolmi) a po príchode nemeckých osadníkov v roku 1291 už existovali dve osady Hungarica Villa Sceudin a Theutonica Villa Sceudin, predchodkyne neskoršieho Maďarského a Nemeckého Svodína. S modernizáciou života v obci zanikali gazdovské dvory a s nimi mizla aj časť materiálnej a duchovnej kultúry spätej s prosperujúcim roľníctvom, chovateľstvom a vinohradníctvom. Neskôr sa pri rôznych výročiach začali pripomínať dávne udalosti z dejín obce prezentoval sa spôsob života predkov. Rozvinula sa zberateľská činnosť a vznikla tradícia príležitostných výstav o dejinách, o národopisných pamiatkach a nakoniec aj o pravekom dávnoveku. Pri týchto príležitostiach sa samospráva Obce Svodín zaoberala myšlienkou zriadenia trvalej inštitúcie muzeálneho typu a vstúpila do kontaktu s Múzeom Jana Thaina v Nových Zámkoch, ktorého pracovníci participovali na príprave muzeálnych objektov od rekonštrukčných a stavebných prác až po prípravu expozície. Teraz sú vo Svodíne, najmä zásluhou bývalého starostu Vojtecha Nágela, tri zariadenia múzejného typu. Sú pravidelne otvorené a návštevníkov sprevádza lektorka. Prichádzajúc z Gbeliec, prezentuje sa na začiatku obce rekonštrukcia cez vojnu zničeného románskeho Kostola sv. Michala s neskoršími prestavbami a pevnostnými zariadeniami, ktoré sa objavili archeologickým výskumom SNM. Po ľavej strane cesty, oproti záhrade s rekonštrukciou, sa nachádza Archeologické múzeum a Dom ľudových tradícií. Archeologické múzeum v typickom starobylom roľníckom dome s troma miestnosťami slúži na prezentovanie výsledkov archeologických výskumov vo Svodíne. Expozícia venovaná výsledkom výskumov na Busahegyi vznikla podľa scenára autora týchto riadkov a samotnú expozíciu na vynikajúcej úrovni pripravili pracovníci Múzea Jana Thaina v Nových Zámkoch pod vedením Ester Kovácsovej. Exponáty pochádzajú z fondu Archeologického ústavu SAV v Nitre. Exkluzívne exponáty sú nahradené hodnovernými kópiami. Vo vstupnej miestnosti sa návštevník oboznámi s dejinami bádania na lokalite Busahegy i s osobnosťou vedúcej posledného výskumu. Je tam aj stručná informácia o hlavných výsledkoch výskumu a v centrálnej vitríne je ako Mesačná svätyňa zdôraznený najvýznamnejší objekt náleziska veľký rondel Svodín 2 V hlavnom priestore trojrozmerný model staršieho rondelu s domami po obvode znázorňuje typ osady lengyelskej kultúry. Vo vitrínach popri jednej stene sú kresbovo. fotograficky a autentickým inventárom dokumentované hroby žien, mužov a detí. Nasledujú tematické bloky venované figurálnej plastike, spondylovým ozdobám, ako aj štiepaným a brúseným kamenným nástrojom a zdrojom obživy. Vo vitrínach na protiľahlej stene sú vystavené objekty a nálezy zo sídliska badenskej kultúry, najmä typické deponovanie zvierat do zásobných jám a široký sortiment keramiky. V pomere k intenzite osídlenia je dokumentované aj osídlenie zo strednej a neskorej doby bronzovej, ako aj pohrebisko kalenderbergskej kultúry. Na druhej strane od vstupu sú vystavené nálezy objavené pri výskumoch obidvoch kostolov, najmä z cintorínov, zastúpené keramikou, železnými výrobkami, množstvom mincí, od doby od Ondreja III. po Františka Lotrinského, ako i viacerými krížikmi, medailónmi a početnými ozdobami. V zrekonštruovanej usadlosti bohatšieho roľníka s dobovým zariadením z prvej polovice 20. storočia sa nachádza Dom ľudových tradícií. Skanzen s exponátmi poskytnutými miestnymi občanmi je vysunutou expozíciou Múzea Jana Thaina. Roľnícky dom pozostáva z prednej izby, vstupnej predsiene a obytnej izby s kuchyňou, za ktorou je komora, kde sa vystavuje široký sortiment úžitkových predmetov. Na protiľahlej strane dvora je stavba pozostávajúca z letnej kuchyne a sýpky na obilie, ako i ďalšie objekty. Unikátne vlastivedné zariadenia vo Svodíne sú ojedinelým javom na slovenskom vidieku Bolo by len želateľné, aby sa našli ďalšie obce so záujmom o prezentovanie svojich dejín, lebo ich obyvatelia v blízkych ani v centrálnych 25 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

26 múzeách históriu a dávnu kultúru svojho rodiska v takej podobe nenájdu. Mali by ich využívať najmä školy pre pestovanie vzťahu k miestnej histórii. A bola by to príležitosť upútať pozornosť v rámci vidieckej turistiky. Nakoniec, inšpiráciu by tam mohli nájsť aj archeológovia pre iniciovanie zriaďovania podobných múzejných zariadení v ďalších obciach s významnými archeologickými náleziskami. Juraj Pavúk ZAUJÍMAVOSTI Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Lakové odtlačky a ich použitie v archeológií Pomocou modernej výrobnej metódy je možné vytvoriť z jamových a stenových profilov, ktoré sú tvorené nespevnenými materiálmi, akými sú íly, štrky, piesky, rašeliny a rôzne typy pôd, originálne obrazy nazývané lakové odtlačky. Princíp výroby spočíva v tom, že sa vybraná časť odkryvu zeminy zarovná a nastrieka riedkym penetračným lakom, ktorý do zeminy prenikne a spevní ju bez toho, aby porušil jej farbu či textúru. Teplota pritom nesmie klesnúť pod mínus 12 C a vlhkosť by nemala presiahnuť 80%. Po zaschnutí sa táto plocha zosilní neriedeným lakom a riedkou tkaninou. Po opätovnom zaschnutí sa tkanina opatrne strhne a lak tak na nej pridrží súvislú vrstvu preparovanej zeminy tenkú niekoľko centimetrov, ktorá presne uchová vzhľad horniny aj jej vlastnosti. Preparát s plochou niekoľko dm2 či m2 je možné premiestniť a na podložke trvalo zachovať. Prvýkrát bola táto metóda použitá hamburgským profesorom geológie a paleontológie Ehrhardom Voigtom v roku Slúžila hlavne na uchovanie a prenos paleontologických nálezov. U nás bola táto metóda prvýkrát prezentovaná formou výstavy i malého kurzu pre potencionálnych záujemcov v rámci vtedajšej ČSSR v rokoch v Prahe. Pre komplikácie, hlavne technického charakteru, však záujem o túto metódu nakrátko opadol. V súčasnosti sa lakové odtlačky používajú predovšetkým v geológii, v pedológii a v paleolontógii. Dokumentujú geologicky významné partie ložísk, tektonické poruchy, horninové hranice, horniny nadložia a podložia, ťaženú surovinu, napr. sprašové hliny, kaolín či rašelinu. Často zdobia kancelárske priestory, zasadacie miestnosti, vstupné haly a chodby ťažobných firiem. Menej ich zatiaľ využívajú vedecké pracoviská, múzeá a školy, či už pre vedecké alebo propagačné účely. V súvislosti s posledne menovanými inštitúciami sa otvárajú možnosti aj pre archeológiu. Treba si uvedomiť, že lakovým profilom je možné zaznamenať autentickú archeologickú situáciu, ktorá sa i napriek fotografickej či kresebnej dokumentácií navždy zničí. Tak sa napríklad v roku 1994 pri záchrannom výskume v Prahe na Pštrossovej ulici podarilo zdokumentovať lakovým odtlačkom s rozmermi 1225 x 940 mm rez stredovekým ohniskom. Obdobný lakový odtlačok s rozmermi 1255 x 995 mm sa podarilo vytvoriť v Prahe na Vladislavovej ulici v roku Jednalo sa o rez hrobovou jamou z 12. storočia. Takýto lakový odtlačok dokáže zachytiť okrem sypkých materiálov aj mince, črepy či kosti. Nevýhodou lakových profilov je zatiaľ relatívna cenová nedostupnosť. Zarámovaný lakový profil o rozmeroch 810 x 1210 mm vyjde cca Kč. Cena sa však s ďalším potencionálnym rozvojom metódy v špecifických podmienkach archeológie môže do budúcnosti výrazne zmeniť. Ďalšou prekážkou môže byť problém skladovacích priestorov, čo je i pri menších plochách do 1 m2 oproti klasickým fotografickým či kresebným dokumentáciám profilov v určitej mierke citeľný nárast nárokov na úložnú plochu. I napriek negatívam však treba mať nesporné výhody tejto metódy a jej použitie do budúcnosti stále na zreteli. Tomáš Zachar LITERATÚRA DOLEŽEL, I.: Dokumentace geologických a archeologických objektů metodou lakových obtisků. Archeologické Rozhledy L, 1998, , , Tab. I IV. kontakt : Galerie Dolmat, Stroupežnického 20, Praha 5-Smíchov, ČR tel : [email protected] ARCHEOLÓGIA A VEREJNOSŤ Archeologický výskum v Bojnej a verejnosť Obec Bojná ako nálezisko najstarších slovanských kresťanských pamiatok rezonuje v povedomí širšej verejnosti od roku 2006, kedy boli zverejnené informácie o nálezoch z hradiska nad obcou dokladajúce zakotvenie nového kresťanského náboženstva na území Slovenska už niekoľko desaťročí pred príchodom byzantskej cyrilometodskej misie. V tom istom roku vyšla publikácia Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva (Nitra 2006) a v Ponitrianskom múzeu v Nitre sa zrealizovala výstava ( ) predstavujúca tieto i staršie významné nálezy z Bojnej i výsledky predbežných výskumných aktivít v katastri obce pod názvom Bojná

27 Predseda vlády vyprevádza medzi čitateľov novú publikáciu o nálezoch v Bojnej. Uprostred Karol Pieta. Ceny a vyznamenania Dňa 24. mája 2007 sa na slávnostnom seminári Významné osobnosti 2007, ktorý sa konal za prítomnosti ocenených osobností, členov Predsedníctva SAV a Snemu SAV, riaditeľov ústavov i pracovníkov Akadémie v prednáškovej sále Ústavu experimentálnej onkológie SAV v Bratislave, dostalo pocty aj pracovníkovi Archeologického ústavu SAV v Nitre PhDr. Titusovi Kolníkovi, DrSc. Ocenenie mu bolo udelené pri príležitosti jeho životného jubilea ako jednej z profilujúcich osobností archeologickej vedy na Slovensku a za zásluhy o rozvoj bádania o dobe rímskej. Redakcia (spracované podľa príspevku Adely Štrpkovej v Správy SAV 6/2007, 2 a podľa Správy SAV 6/2007, 4; vrátane obrázku) Podpredseda SAV Dušan Kováč odovzdáva Dr. Karolovi Pietovi Zlatú medailu SAV. neznáme centrum Nitrianskeho kniežatstva. Za realizáciu výstavy s prihliadnutím na spomenutú publikáciu boli autori (Karol Pieta, Jaroslava Ruttkayová a Ponitrianske múzeum v Nitre) ocenení výročnou cenou časopisu Pamiatky a Múzeá za rok 2006 (kategória Výstava), ktorá sa každoročne udeľuje za najvýznamnejšie aktivity z oblasti ochrany nášho kultúrneho dedičstva. V mesiacoch júl september 2007 sa na slovanskom hradisku v Bojnej uskutočnila prvá sezóna systematického archeologického výskumu financovaná z prostriedkov priamo pridelených na tento účel predsedom vlády SR Robertom Ficom. Výskumný tím zároveň pripravil populárno-vedeckú publikáciu Bojná nové nálezy k počiatku slovenských dejín (Bojná 2007) a stálu expozíciu archeologických nálezov pochádzajúcich z katastra obce v priestoroch miestneho kultúrneho domu. Expozíciu 16. augusta otvoril predseda vlády za účasti podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, zástupcov ministerstiev, predsedu nitrianskeho VÚC Milana Belicu, predstaviteľov štátnej aj miestnej správy, predstaviteľov Archeologického ústavu SAV a obyvateľov obce. Pri tejto príležitosti navštívil, prirodzene, aj archeologický výskum a stretol sa s výskumným tímom vedeným PhDr. Karolom Pietom, DrSc., z Archeologického ústavu SAV. Na slávnosti odovzdal predseda vlády ďakovné listy za významný prínos pri objavení náleziska Karolovi Pietovi a Jiřímu Jánošíkovi, ktorý sa zaslúžil o záchranu časti nálezov z Bojnej, a za propagáciu náleziska Štefanovi Hritzovi z Archeologického ústavu SAV. Redakcia (doplnené na základe príspevkov Vladimíra Šmihulu /Aktuality, / a /Aktuality, /) Odovzdávanie ceny PhDr. Titusovi Kolníkovi, DrSc. Pri príležitosti životného jubilea udelilo Predsedníctvo SAV Zlatú medailu SAV za zásluhy o vedecký výskum na Slovensku dlhoročnému pracovníkovi Archeologického ústavu SAV PhDr. Karolovi Pietovi, DrSc. Ako zdôraznil laudátor, podpredseda SAV Dušan Kováč, Karol Pieta má vysoké medzinárodné renomé, je členom viacerých medzinárodných vedeckých spoločností a organizácií a veľmi významná je i jeho pedagogická činnosť doma a v zahraničí. Vyzdvihol tiež tri dominanty, ktoré sú v posledných rokoch späté s jeho menom zahraničnú expedíciu AÚ SAV v Kuvajte, súčasný archeologický výskum v Bojnej a odkrytie germánskeho kniežacieho hrobu v Poprade-Matejovciach v minulom roku. 27 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

28 Za objav kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach bola Karolovi Pietovi, Petrovi Rothovi a Podtatranskému múzeu v Poprade udelená výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2006 v kategórii Objav Nález Akvizícia Redakcia (spracované podľa príspevku Vladimíra Šmihulu v Správy SAV 7/2007, 9; vrátane obrázku, a podľa Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Prof. Václav Furmánek z Archeologického ústavu SAV (vľavo) preberá prémiu z rúk riaditeľa Literárneho fondu Ladislava Serdahélyho boli cenami a prémiami Literárneho fondu ocenení najúspešnejší autori vedeckej a odbornej literatúry za rok Prémiu v kategórii Spoločenské vedy získali za publikáciu Die Sicheln in der Slowakei (Stuttgart) prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. (AÚ SAV) a prof. PhDr. Mária Novotná, DrSc. (Trnavská univerzita). Redakcia (podľa príspevku V. Šmihulu php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=1563/ Aktuality, ; vrátane obrázku)) ROZHOVOR Všetkým oceneným srdečne blahoželáme! Rozhovor s Mgr. Drahoslavom Hulínkom, PhD. Ako vznikol Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI) a aké sú jeho ciele? SAHI je občianske združenie a vzniklo z iniciatívy JUDr. Z. Kollára, Mgr. P. Valenta a mňa. Ja som nosil túto myšlienku v hlave asi 5 rokov a chcel som založiť spoločnosť, ktorá by mohla realizovať archeologické výskumy, a aby sa slovenská archeológia orientovala aj do zahraničia. Všetko teda vzniklo z tejto mojej vízie, tolerancie a nadšenia P. Valenta a finančnej podpory, veľkého záujmu o dejiny a organizačných schopností Dr. Kollára. Po nutnej prípravnej fáze bolo 17. mája r občianske združenie SAHI zaregistrované. My traja sme vytvorili výbor, kde ja mám na starosti odbornú činnosť a P. Valent sa stará o organizačné záležitosti napríklad jednania s investormi. Cieľom združenia je vedecký výskum a popularizácia archeológie a histórie, prípadne aj podpora projektov iných inštitúcií. V súčasnosti sa rozbiehajú niektoré záchranné výskumy na Slovensku a tu chcem zdôrazniť, že sa tak mohlo stať vďaka prof. T. Štefanovičovej, ktorá je vedeckým garantom týchto našich aktivít. Mohli sme začať prijímať mladých archeológov, ktorý u nás tak dostali príležitosť realizovať sa v teréne. Koľko archeológov pracuje v súčasnosti v SAHI? Okrem prof. Štefanovičovej, P. Valenta a mňa tam pracujú mladí kolegovia L. Nováková a P. Minarčák, pričom máme v úmysle prijať ešte jedného archeológa s nástupom od 1. júla. Vrátim sa ešte k vašim terénnym aktivitám. Objavujú sa obavy o kvalitu výskumov, a najmä obavy o osud získaného materiálu podľa zákona by mal byť uložený v múzeách... Samozrejme ponúkneme materiál múzeám, avšak v prípade, že s jeho prevzatím by vznikli múzeu problémy, my máme aj niekoľko vlastných depozitárov, ktoré spĺňajú všetky kritériá na uskladnenie archeologického materiálu. Dovolím si tvrdiť, že sú aj na vyššej úrovni ako depozitáre niektorých inštitúcií realizujúcich záchranné výskumy. Technická úroveň depozitárov je jedna vec a múzejná ochrana spojená najmä s druhostupňovou evidenciou vec druhá. Vy to asi robiť nebudete síce to nerobí ani AÚ SAV, ale je to protizákonné. Ako si s tým poradíte? My plánujeme v rámci občianskeho združenia založiť aj múzeum a v rámci neho sa samozrejme postaráme o prvo- i druhostupňovú evidenciu a plánujeme aj expozičné priestory. V počiatočnom štádiu však budete ponúkať nálezy múzeám... Áno, resp. sa môžeme s múzeami dohodnúť, že materiál bude dočasne u nás uložený, ale bude patriť do ich vlastníctva. Ako to bude s publikovaním materiálu? Môže sa stať, že sa nahromadí a nebudete stíhať publikovať ho, resp. spracovať ho na patričnej úrovni. Spracovanie je dané povinnosťou zhotovovať nálezové správy a publikovanie závisí aj od finančných možností. My máme zmluvy s investormi, kde sú zaviazaní finančne zabezpečiť aj publikovanie materiálu. Okrem toho my máme, vďaka dr. Kollárovi, veľmi dobre vybavené edičné stredisko, kde vychádza Historická revue a tam sme schopní vydávať dokonca aj monografie. V tomto stredisku môžeme vydávať, a aj vydávame, i práce iných

29 inštitúcií. Tu chcem poznamenať, že my nechceme realizovať také množstvo výskumov, aby sme ich neboli schopní spracovať a publikovať. Plánujete nejaké terénne aktivity aj v zahraničí? Jedným z našich zámerov je vyvíjať aktivity v zahraničí a expandovať slovenskú archeológiu aj týmto smerom. Práve pomocou záchranných výskumov na Slovensku si chceme zarobiť na zahraničné projekty. Naším cieľom nie je tvorba zisku zo zákona ani to nie je možné ale chceme pretransformovať získané financie na výskum v zahraničí. V súčasnosti participujeme na výskume Slobodnej univerzity v Berlíne na výskume v Sýrii, ale máme rozpracované aj samostatné projekty, jeden tak isto v Sýrii a jeden na Cypre. Spolupracujeme aj s Katedrou religionistiky FiFUK v Bratislave kde s pomocou jej vedúceho doc. M. Kováča chystáme projekt v Guatemale či Mexiku. Chcem docieliť, aby vedľa britských, nemeckých či švajčiarskych vlajok viala na niektorých veľkých kampaniach aj vlajka slovenská. Nielen na jednej kampani, ale aspoň na troch. Začína sa to dariť aj vďaka aktivitám AÚ SAV v Kuvajte, ale aj našim v Sýrii a dúfam, že z pripravovaných projektov jeden až dva budú úspešné. Zároveň pripravujeme rozšírené číslo Historickej revue v spolupráci s M. Bártom z Egyptologického ústavu KU v Prahe, ktoré by malo byť venované starovekému Egyptu. Je to aj súčasť našej širšie zameranej popularizačnej práce, pretože chceme trochu pozdvihnúť úroveň popularizácie vedy na Slovensku a dosiahnuť, aby aj investori viacej chápali našu prácu a nepovažovali archeológov iba za zbytočnú brzdu ich aktivít. Text neprešiel redakčnou úpravou, uvádzame ho v pôvodnom znení! SPOMÍNAME PhDr. Ján Pastor Rozhovor viedol E. Krekovič V spojitosti so 60. výročím založenia archeologického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach, ktoré sme oslávili v júni 2007, chcela by som aspoň stručne pripomenúť aj jeho zakladateľa PhDr. Jána Pástora, CSc. Narodil sa v Užhorode, kde chodil aj do základnej a strednej školy. Po maturite študoval v rokoch na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u prof. Jana Eisnera. Bol prvým absolventom tejto školy, ktorý získal titul PhDr. za prácu s archeologickou tematikou. Po ukončení štúdií sa vedel zamestnať iba ako gymnaziálny profesor, najprv v Košiciach, potom roku 1940 v Mukačeve, kde popri pedagogických povinnostiach pracoval aj ako kustód archeológie v miestnom múzeu. V roku 1946 sa vrátil s rodinou do Košíc, kde strávil zvyšok života. Po tom, čo rok učil na gymnáziu, podarilo sa mu získať miesto archeológa vo Východoslovenskom múzeu, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku. Hoci vtedajšie podmienky pre archeologický výskum boli viac než skromné, Dr. J. Pástor už v 1951 začal pracovať aj v teréne. Jeho prvými výskumami boli záchrana slovansko-avarských hrobov v Barci (dnes časť Košíc) a skúmanie slovanských mohýl v Kráľovskom Chlmci. V 1949 sa objavila jeho prvá odborná publikácia v časopise Svojina. V rokoch ako externý pracovník viedol novozaložené Výskumné pracovné stredisko Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Z mnohých výskumov, ktoré viedol, spomeňme aspoň tie najvýznamnejšie. K riešeniu problematiky mladšej doby kamennej v Košickej kotline prispel poznatkami získanými pri skúmaní rozsiahlej osady v Bohdanovciach a Blažiciach (okr. Košice). Z pohrebísk, ktoré Dr. Pástor prebádal v Košiciach, v Čani a vo Valalikoch-Košťanoch, posledné dalo meno starobronzovej koštianskej kultúre. Predtým na východnom Slovensku neznáme nálezy z obdobia halštatského objavil v Somotore, (okr. Trebišov), ktoré sú v odbornej literatúre spomínané ako somotorský typ. Obsah keltských hrobov zachránil pri stavbe v južnej časti Košíc. Tieto boli v tom období prvými dokladmi pobytu Keltov na východnom Slovensku. Prevrat v názoroch na vývoj východného Slovenska v dobe rímskej spôsobilo odkrytie rozsiahlej osady s keramickou dielňou v Blažiciach, okr. Košice. Vo vyše 30 preskúmaných hrnčiarskych peciach sa vyrábali tzv. sivé, kolkami a vhladzovaním zdobené nádoby, ktorými zásobovali väčšie územie. Okrem už spomínaných slovansko-avarských hrobov v Barci, prebádal aj 164 hrobov v Kechneci (prv Hraničná pri Hornáde) a 35 hrobov vo Valalikoch-Všechsvätých (obidve obce v okrese Košice). K poznaniu pohrebného rítu v stor. prispel nálezmi z hrobov odkrytých v Somotore. 29 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

30 Pre dejiny Košíc v 15. stor. bol prínosom výskum hrnčiarskej pece s bohatou kolekciou keramiky. Z publikácií Dr. Jána Pástora treba uviesť predovšetkým monografie Košické pohrebisko (Košice 1963) a Čaňa-Valaliky. Pohrebiská zo staršej doby bronzovej (Košice 1978). Početné štúdie, príspevky a kratšie správy uverejňoval v Slovenskej archeológii, v Archeologických rozhledoch, v Nových obzoroch, v zborníku Východoslovenský pravek, v Študijných zvestiach AÚ SAV, v časopisoch Historica Carpatica, Acta Archaeologica Carpathica a inde. PhDr. Ján Pástor, CSc. zanechal úctyhodné dielo, ktoré je o to záslužnejšie, že ho robil bez väčšej odbornej a finančnej podpory, s minimálnym technickým vybavením. Týmto príspevkom som chcela priblížiť tohto priekopníka archeológie na východnom Slovensku najmä tým, ktorí ho už nemali možnosť osobne poznať, ale stretávajú sa s jeho menom v odbornej literatúre. Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ JUBILEÁ Mária Lamiová Spomienka na doc. PhDr. Vieru Němejcovú-Pavúkovú, CSc., pri príležitosti jej nedožitých sedemdesiatych narodenín V roku 2007, 9. marca, by bola Viera Němejcová-Pavúková oslávila sedemdesiate narodeniny, keby ju neúprosná smrť nebola vyrvala z kruhu najbližších od rodiny i spomedzi spolupracovníkov a priateľov. Zomrela krátko po dovŕšení šesťdesiatky, 7. apríla 1997, po utrpení spôsobenom ťažkou chorobou. Jej náhly odchod prekvapil všetkých, ktorí ju mali radi, oceňovali jej zanietenosť pre archeologický výskum, pracovitosť, dobrosrdečnosť a pripravenosť pomôcť každému, kto jej pomoc potreboval. Do večnosti odišla v čase, keď mala ešte veľa pracovných plánov a predsavzatí, keď sa v rodinnom živote chcela tešiť z úspechov svojich dvoch odrastených detí. V Archeologickom ústave SAV v Nitre strávila Viera podstatnú časť svojho odborného života tri desaťročia. Predtým rok pracovala v bratislavskom Mestskom múzeu a aj koniec svojej vedeckej kariéry spojila s inou inštitúciou. V roku 1992 odišla totiž na Katedru archeológie FF UK v Bratislave, kde sa zakrátko (1994) habilitovala. V teréne strávila dlhé roky neúnavnej bádateľskej práce, preskúmala početné náleziská najmä z obdobia neolitu a eneolitu, na ktoré sa špecializovala, kladúc pritom dôraz na osídlenie Slovenska ľudom bádenskej kultúry. Medzi početnými preskúmanými náleziskami dominujú predovšetkým vykopávky v rokoch v obci Svodín. Bohatý nálezový materiál z nich záujemcom sprístupňuje archeologické múzeum na tomto mieste (filiálka Múzea Jana Thaina v Nových Zámkoch), ktorého expozícia Praveké dejiny Svodína (autor doc. PhDr. Juraj Pavúk, DrSc.) zvýrazňuje prínos Viery Němejcovej-Pavúkovej pre dejiny obce i pre archeologické bádanie na Slovensku (Pavúk, J.: Dve nové expozície vo Svodíne. Pamiatky a múzeá, 3, 2007, 52 53; p. aj príspevok v tomto čísle Informátora SAS). Výsledky jej vedecko-výskumnej práce v nekrológu zhodnotil a jej bibliografiu spracoval Stanislav Šiška (Šiška, S.: In memoriam Viera Němejcová-Pavúková, Slovenská archeológia, 45, 1997, ). Na počesť zosnulej vyšiel zborník príspevkov európskych bádateľov (Zwischen Karpaten und Ägäis. Neolithikum und ältere Bronzezeit. Gedenkschrift für Viera Němejcová-Pavúková. Hrsg. B. Hänsel und Etela Studeníková. Internationale Archäologie. Studia honoraria. 21. Rahden/Wstf. 2004). Aj týmito niekoľkými riadkami chceme, i keď len stručne, nielen pripomenúť zásluhy Viery Němejcovej-Pavúkovej v archeologickom výskume, ale ubezpečiť žijúcich, že na bývalých spolupracovníkov a priateľov nezabúdame. Jubileá V roku 2007 si pripomíname životné jubileá našich členov 75 rokov PhDr. Zlata Čilinská, DrSc., PhDr. Titus Kolník, DrSc., Emil Rejholec Eva Kolníková 70 rokov akad. soch. Ľudmila Cvengrošová, Sylvia Gerbelová, Ing. arch. Jana Hlavicová, Alžbeta Kováčová, PhDr. Veronika Plachá 65 rokov prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc., Gabriel Kováts 60 rokov Ing. arch. Ľubomír Farkaš, CSc., PhDr. Václav Hanuliak, Štefan Mordel, prof. PhDr. Peter Romsauer, DrSc. Jubilantom srdečne blahoželáme!

31 Titus Kolník sedemdesiatpäťročný 1. januára tohto roku oslávil PhDr. Titus Kolník, DrSc., významné životné jubileum. Patrí ku generácii, ktorá kládla základy systematického archeologického bádania na Slovensku a k tým osobnostiam, ktoré ho nesporne výrazne formovali a ovplyvnili. Už od čias svojich štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe sa zameral na výskum doby rímskej, ktorej zostal verný dodnes. Hneď po nástupe do Archeologického ústavu SAV v Nitre sa s energiou jemu vlastnou venoval rozsiahlym záchranným výskumom predovšetkým germánskych pohrebísk (Očkov, Kostolná pri Dunaji, Sládkovičovo, Abrahám, Bešeňov), ale i sídlisk (Lipová-Ondrochov, Štúrovo, Pobedim, Branč,) a odkryvu zvyškov rímskej architektúry v Milanovciach. Ich výsledky a spracovanie sa preňho stali základom prvých syntetických štúdií o vývoji a chronológii osídlenia juhozápadného Slovenska v dobe rímskej a o jeho začlenení do historického kontextu. Štipendium Humboldtovej nadácie a pobyt na univerzite v Mníchove v rokoch mu umožnilo nielen prehĺbiť si teoretické vedomosti a nadviazať ďalšie medzinárodné kontakty, ale aj získať neoceniteľné skúsenosti a v mnohom si rozšíriť obzor. Žiaľ, politický vývoj a normalizácia zabrzdili jeho rozlet a profesionálnu kariéru. Napriek tomu, či práve preto, sa s vervou pustil do nových objavov odkryvu germánskej osady a sídla s kamennou architektúrou v Cíferi-Páci a neskôr v Bratislave-Dúbravke. Bol podporovateľom i priekopníkom vo využívaní nových terénnych, dokumentačných i prospekčných metód (veľkoplošné odkrývky, geofyzikálna a letecká prospekcia). Zároveň pokračoval v zhromažďovaní, spracovávaní a publikovaní prvotriednych pamiatok z územia Slovenska, a to nielen z čisto archeologického, ale aj epigrafického, ikonografického, umenovedného a historického hľadiska. Predovšetkým, a len vďaka svojej usilovnosti, pracovitosti, širokému záberu a vedeckej erudícii sa vypracoval na popredného a medzinárodne uznávaného odborníka. Svedčí o tom mimoriadne obsiahla bibliografia a množstvo príspevkov v zborníku, ktorý mu k sedemdesiatinám venovali jeho priatelia, kolegovia a žiaci. Ako emeritný pracovník Archeologického ústavu sa naďalej venuje mnohým aktuálnym témam i spracovaniu a publikovaniu svojich objavov. A to často v spolupráci s mladšími i najmladšími kolegami, ktorým je vzorom, učiteľom a nezištným podporovateľom. Každým rokom zverejňuje rad cenných štúdií a príspevkov, najnovšie monografiu o germánskej osade v Branči. Do ďalších tvorivých rokov mu želajú pevné zdravie, veľa síl a neochabujúcej energie všetci kolegovia, priatelia a celá archeologická obec. Životné jubileum PhDr. Veroniky Plachej Ján Rajtár Začiatkom tohto roka oslávila PhDr. Veronika Plachá významné životné jubileum. Narodila sa v Bratislave. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského absolvovala v rokoch štúdium klasickej archeológie. V roku 1962 nastúpila do Mestského múzea v Bratislave, v ktorom zostala pracovať dlhých 45 rokov. Po nástupe do MMB uskutočnila svoje prvé výskumy v historickom jadre a v podhradí starej Bratislavy. K najvýznamnejším terénnym aktivitám jubilantky však patrí systematický archeologický výskum na NKP hrad Devín, kde nastúpila v roku Úspešne nadviazala na predchádzajúce výsledky archeologických výskumov I. L. Červinku, J. Eisnera a J. Dekana. Archeologický výskum na Devíne pod jej vedením priniesol dôležité objavy, ktoré výrazne posunuli a objasnili význam tejto výnimočnej lokality. Medzi tie najvýznamnejšie nesporne patrí revízny výskum a interpretácia základov sakrálnej architektúry z 9. storočia a odkrytie hrobov z doby veľkomoravskej. PhDr. Veronika Plachá sa naplno venovala aj múzejníckej práci, predovšetkým dokumentácii a zbierkovej evidencii predmetov, ktorej výsledky ocenia najmä nasledujúce generácie. Je tiež autorkou a spoluautorkou mnohých úspešných výstav zameraných najmä na minulosť hradu Devín. Jubilantka bola a stále je mimoriadne publikačne aktívna. Výsledky archeologických výskumov na hrade Devín pravidelne publikovala nielen pre odbornú, ale i pre širokú laickú verejnosť. Výsledky svojho celoživotného bádania zhrnula v dvoch monografiách Slovanský Devín (1990) a Devín slávny svedok našej minulosti (2002). Dlhé roky pôsobila aj vo výbore Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV a v súčasnosti je členkou Archeologickej rady Ministerstva kultúry SR. Pani PhDr. Veronike Plachej želáme pri príležitosti jej významného jubilea veľa zdravia, spokojnosti a do budúcnosti ešte veľa tvorivých síl a optimizmu. Katarína Harmadyová 31 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

32 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Jubileum prof. PhDr. Petra Romsauera, CSc. Prof. PhDr. Peter Romsauer, CSc., hlboko erudovaný a široko spektrálne orientovaný vedec i pedagóg, žičlivý a čestný kolega oslávil 60. narodeniny. Jeho kolegovia z UKF a z AÚ SAV ako aj jeho žiaci sa pripájajú ku gratulantom. Peter Romsauer sa narodil v Štúrove. Po vyštudovaní odboru archeológia na FF Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v rokoch v Archeologickom ústave SAV v Nitre. V roku 1981 získal akademický titul PhDr. a po obhájení kandidátskej dizertácie na tému Počiatky a vývoj doby halštatskej v strednom Podunajsku vedeckú hodnosť CSc. vo vednom odbore archeológia. Zameral sa na európsku prehistorickú archeológiu, najmä na dobu bronzovú a halštatskú. Je jedným z priekopníkov paleoekologického bádania v slovenskej archeológii. Okrem teoretickej práce sa aktívne venoval tiež terénnym aktivitám. Viedol viaceré rozsiahle archeologické výskumy na juhozápadnom Slovensku (Horná Seč 1976, Chotín , Bučany , Rybník 1981, Nitra a Zemianske Podhradie ). Výsledky výskumu publikoval doma i v zahraničí a referoval o nich na vedeckých podujatiach (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Taliansko). V období bol členom vedeckej rady Archeologického ústavu SAV a redakčnej rady časopisu Slovenská archeológia. Od roku 1989 je členom Accademie Internationale de Medici vo Florencii. Od roku 1994 pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde zastáva funkciu vedúceho Katedry archeológie (predtým archeológie a muzeológie). Ako pedagogický pracovník je spolutvorcom koncepcie výučby archeológie na UKF v Nitre. V roku 1996 sa habilitoval prácou Juhozápadné Slovensko v prvej polovici I. tisícročia pred Kr. (Štúdia k zmenám osídlenia a kultúrnej orientácie oblasti na rozhraní dvoch kultúrno-geografických celkov). V roku 2003 získal na UKF v Nitre vedecko-pedagogický titul profesor. V rámci pedagogickej činnosti prednáša počiatky ľudskej civilizácie, prvé roľnícke kultúry (neolit-eneolit), civilizáciu doby bronzovej a železnej a mladší pravek východnej a južnej Európy. Je garantom študijného programu archeológia magisterské štúdium a spolugarantom študijného odboru archeológia habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v odbore archeológia. Jubilantovi prajeme veľa tvorivých síl a úspechov vo vedeckej i pedagogickej činnosti ako aj radosť v osobnom živote. Ad multos annos! Jozef Bujna Významné životné jubileum sochárky Ľudmily Cvengrošovej Široká slovenská verejnosť už dôverne pozná jednu z najreprezentatívnejších častí doterajšieho neobyčajne rozmerného výtvarného diela akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej, ktorá úzko súvisí s počiatkami slovenských národných dejín a predovšetkým s Veľkou Moravou. Nedávno sme si v kruhu priateľov neoficiálne pripomenuli jej významné životné jubileum. Narodila sa 17. júna 1937 v Radošinej, okr. Topoľčany. O jej prínose do klenotnice slovenskej národnej kultúry svedčí aj nedávne udelenie Pribinovho kríža II. triedy prezidentom republiky pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Zdá sa, že jej rozsiahle dielo netreba archeologickej komunite nijako zvlášť predstavovať, pretože je jej známe, najmä z rôznych príležitostných výstav. Kvôli historickej pravde sa predsa len žiada zdôrazniť, že v jej obdivuhodnej výtvarnej tvorbe tvorí spomenutá problematika iba jednu, i keď dominantnú zložku. Dielo Ľ. Cvengrošovej sa už stalo integrálnou súčasťou pamäti národa, ktorému zasvätila svoju tvorbu. Nie je to nijako nadsadená konštatácia. Jej dielo svojimi neopakovateľnými prostriedkami nepochybne domnievam sa, že práve táto zložka jej tvorby je dominantná zohráva významnú i nenahraditeľnú úlohu v procesoch formovania historického vedomia slovenskej spoločnosti. Časový oblúk jej záujmov o dejiny začína v hlbinách praveku a končí v súčasnosti na prahu nového tisícročia, v dobe hektických zmien, kladúcich na tvorivých pracovníkov v oblasti kultúry, a teda i výtvarného umenia, dosiaľ neznáme nároky a požiadavky. Výtvarné dielo Ľ. Cvengrošovej je obdivuhodne mnohotvárne. Pregnantne to vystihol veľký znalec jej tvorby akad. J. Dekan, keď dávnejšie povedal, že...dokázala nielen to, že perfektne ovláda rôzne techniky svojho remesla (kov, kameň, drevo, pálená hlina), ale aj žánrovo a tematicky patrí k najvšestrannejším sochárom so širokými kultúrnymi a etickými záujmami. Hlboké a precítené pretlmočenie všeľudských problémov, bôľov, radostí a nádejí ľudského rodu v duchu najlepších tradícií moderného realizmu ju stavia medzi popredných predstaviteľov nášho umenia. A pokiaľ ide napríklad iba o medaily a plakety, popredný teoretik a znalec slovenského výtvarného umenia prof. PhDr. Ľ. Petranský, DrSc., konštatuje, že...presvedčivé výsledky dosiahla v tvorbe medailí a plakiet, ktoré znesú i najprísnejšie kritériá medzinárodnej konfrontácie... Potvrdzuje to i jej najnovšia tvorba. A napokon archeológ T. Kolník zdôrazňuje, že Ľudmila Cvengrošová podnikla veľa poznávacích ciest do rôznych krajín sveta, nadchýnala sa kultúrami mnohých národov. Vo svete však v rozmanitých podobách života objavovala predovšetkým všeľudské hodnoty. V slovenskom priestore sa napokon presvedčuje, že ono všeľudské možno odkrývať v tisícorakej podobe

33 doma nielen vo svete. Nie náhodne som, pravdaže, uviedol spomenuté hodnotenia. Aj oni sú dôkazom toho, že dielo Ľ. Cvengrošovej nemá iba impozantnú národnú, ale aj všeľudskú dimenziu. Postihuje človečenské rozmery života v dávnych i nedávnych etapách ľudstva, a to najmä svojou humanizačnou bezprostrednosťou. Je jednoznačne na strane tých, ktorí bojovali a trpeli za ľudskejší svet, búrili sa proti biede a ponižovaniu. Je aj zrkadlom jej osobnosti, ktorá dala svoj talent do služieb svojho národa a jeho kultúry. Hoci ťažisková zložka jej diela je hlboko zakotvená v slovenskom národnom prostredí, v jeho rôznych historických vrstvách, prihovára sa svojou tvorbou všetkým ľuďom dobrej vôle na celom svete. Veď spoločnou črtou jej tvorby je myšlienka humanity, odsúdenia násilia, zotročovania národov. Úprimná výpoveď tejto krehkej ženy poznačenej neľahkým životným osudom vždy smerovala k budúcnosti a má nadčasovú hodnotu. Dielo akad. sochárky Ľ. Cvengrošovej má aj nedocenené výchovné poslanie, formuje a bude formovať historické vedomie našej spoločnosti. Pomáha prekračovať hranicu, ktorá delí minulosť od súčasnosti. Chceme sa jej za to poďakovať a do ďalších rokov života popriať dobré zdravie a ďalšie tvorivé úspechy v oblasti umenia, ktorému zasvätila celý svoj život. Ad multos annos! Jozef Vladár Ing. arch. Jana Hlavicová jubilantkou Súsošie Konštantína a Metoda pod Ni trianskym hradom jedno z najvýznamnejších diel Ľ. Cvengrošovej (1990). Tento rok sa dožíva významného životného jubilea aj bývalá pracovníčka Mestského múzea v Bratislave Ing. arch. Jana Hlavicová. Narodila sa v Prahe a vysokoškolské štúdium absolvovala na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1971 nastúpila do Mestského múzea v Bratislave, v ktorom zotrvala až do svojho odchodu na dôchodok v roku Podieľala sa na dokumentácii ľudovej architektúry v prímestských častiach Bratislavy, na viacerých archeologických výskumoch v Bratislave, ale najmä na NKP hrad Devín a v obci Devín. Počas svojho pôsobenia v MMB spolupracovala na realizácii početných výstav a expozícií. Je autorkou viacerých článkov a štúdií a spoluautorkou monografií Slovanský Devín (1990) a Devín dávny svedok našej minulosti (2002). Pani Ing. arch. Jane Hlavicovej želáme pri tejto príležitosti veľa zdravia, pohody a radosti v súkromnom živote. K životnému jubileu PhDr. Zlaty Čilinskej, DrSc. Katarína Harmadyová V rannom období našej vednej disciplíny sa v nej príslušníčky nežného pohlavia objavovali úplne výnimočne. S rozmachom archeologického bádania na Slovensku začiatkom 50-tych rokov minulého storočia došlo v nazeraní na vhodnosť či fyzickú zvládnuteľnosť nášho náročného povolania ženami k významnému posunu, či priam k radikálnemu prelomu. V radoch ženských adeptov archeológie sa, po dnes už legendárnej pani Dr. Ľ. Kraskovskej, ocitla celá pionierska generácia zdatných bádateliek. Popredné miesto medzi nimi zaujíma aj košická rodáčka Zlata Čilinská (* ). K archeológii sa prebojovala cez archívnictvo, na ktoré ju pôvodne proti jej vôli určila prijímacia komisia na FFUK v Bratislave. Pod vplyvom vtedajšieho docenta Jána Dekana ju trvalo zaujal výskum slovanského obdobia. V roku 1957 úspešne ukončila vysokoškolské štúdium. Následne nastúpila ako asistentka, neskôr ako odborná asistentka vo Výskumnom pracovnom stredisku Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Pod vedením profesora Vojtecha Budinského-Kričku sa zapojila do viacerých záchranných akcií na východnom Slovensku. Prvý profesionálny slovenský archeológ ju ochotne zasväcoval do tajov terénneho výskumu a prebúdzal v nej vášeň pre prácu v teréne. Už vtedy si naša jubilantka uvedomila, že ak chce byť úspešná v teréne, bude mať výhodu, ak bude aj náležite mobilná. Z. Čilinská bola vôbec prvou archeologičkou na Slovensku, ktorá získala vodičské oprávnenie. Ako žena za volantom pred polstoročím pôsobila ešte dosť exoticky. A jeden čas slúžila tak povediac aj ako osobná šoférka profesora Budinského-Kričku. Tomu vôbec neprekážalo, že pri jednej prieskumnej ceste, v snahe vyhnúť sa havárii, pristála s ním v pšeničnom poli. Na podnet B. Pollu a B. Novotného vedecká rada Archeologického ústavu SAV v Nitre rozhodla, aby Z. Čilinská od 1. februára 1959 nastúpila do materského nitrianskeho pracoviska. Tu zotrvala až do odchodu na dôchodok 1. marca Z. Čilinskej po učňovskom období, v ktorom absolvovala akýsi všeobecný kurz terénnej archeológie ešte na východe Slovenska, pripadla úloha špecializovať sa na predveľkomoravské obdobie, presnejšie na obdobie avarského kaganátu v strednej Európe. Táto úloha predstavovala nielen teoretické štúdium, ale musela sa opierať predovšetkým o výsledky nových terénnych výskumov. Tak začala bohatá a úctyhodná terénna aktivita jubilantky. Boli to najmä náročné výskumy tzv. slovansko-avarských pohrebísk: 1960 Radvaň nad Dunajom-Žitavská Tôň; 33 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

34 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Nové Zámky; Želovce; 1973 Veľké Kosihy; 1974, Komárno; 1975 Cífer-Pác. V terénnom výskume si jubilantka počínala razantne a úspešne. Získala tým náležitý rešpekt a uznanie u mužských kolegov disciplíny. Obdivuhodne sa vyrovnávala so sparťansky drsnými podmienkami práce v teréne, často na výskumných plochách rozpálených letnými horúčavami, i so životom v maringotke. Z. Čilinská dokázala promptne realizovať aj teoretické zhodnotenia svojich výskumov a systematicky ich zverejňovať. Rýchly a záslužný prienik do medzinárodnej odbornej verejnosti jej priniesli najmä nemecky publikované knižné monografie pohrebísk Nové Zámky a Želovce (Slawisch-awarisches Gräberfeld in Nové Zámky, Bratislava 1966; Frühmittelalterliches Gräberfeld in Želovce, Bratislava 1973). Stala sa rešpektovanou a uznávanou špecialistkou na štúdium Avarov a avarsko-slovanských vzťahov, nielen na Slovensku. Pravidelne bola pozývaná a aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných podujatiach venovaných problémom avarského a slovanského obdobia v strednej Európe. S úspechom hľadala, objavovala a obhajovala v rámci avarských pohrebísk podiel slovanskej zložky ako prejavu dlhodobej avarsko-slovanskej symbiózy v okrajových oblastiach avarského kaganátu. Výsledky svojich výskumov sústavne konfrontovala so stavom bádania v okolitých krajinách. Systematicky glosovala a recenzovala odborné publikácie zaoberajúce sa problémami predveľkomoravského obdobia v stredodunajskom priestore. Vyše štyridsať recenzií z pera jubilantky ju dlhodobo stavia na čelo prispievateľov-recenzentov časopisu Slovenská archeológia. V roku 1965 Z. Čilinská štúdiou Pohrebisko v Nových Zámkoch a jeho postavenie na strednom Dunaji v storočí obhájila vedecký stupeň CSc. kandidát historických vied. V roku 1994 predložila a obhájila prácu Južné Slovensko v dobe avarského kaganátu ako doktorskú dizertáciu a získala vedeckú hodnosť doktor historických vied DrSc. Úspešne si počínala aj v organizačnej práci, napr. vo funkcii vedeckej tajomníčky riaditeľa Archeologického ústavu SAV doc. A. Točíka, a potom ako vedúca technického oddelenia, neskôr oddelenia vedecko-technických informácií. Svojou odbornou autoritou i osobným šarmom dokázala zaštítiť mnohé akcie organizované Archeologickým ústavom SAV. Uveďme aspoň jej vysoký podiel na realizácii rozsiahlej a úspešnej výstavy Veľká Morava v rokoch v Brne a v Nitre, ako aj aktivity jubilantky pri budovaní a odbornom riadení tzv. klenotnice v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Veľa organizačného úsilia, pozornosti a času i odbornej aktivity vložila jubilantka do prípravy a úspešnej realizácie vedeckých kongresov, konferencií, sympózií a kolokvií uskutočnených počas štyroch decénií Archeologickým ústavom SAV. Na vedeckých podujatiach venovaných slovanskej problematike, realizovaných na domácej alebo zahraničnej pôde, patrila vždy k odborne aktívnym a spoločensky atraktívnym účastníkom. Svoj životný údel natrvalo spojila s archeológiou. Venovala sa jej naplno a obetovala jej skutočne veľa. V roku 1995 sa jubilantka rozhodla, napriek tomu, že ešte dlho mohla zostať prospešnou a uznávanou členkou vedeckej komunity, odísť do zaslúženého dôchodku. Vrátila sa do rodných Košíc, aby pomohla doopatrovať chorľavú matku. Treba konštatovať, že predtým stihla spracovať a publikovať bohaté výsledky všetkých svojich terénnych výskumov. To sa podarí iba máloktorému archeológovi. Ani na dôchodku nezostáva mimo diania v odbore. Ochotne prijíma ponuky na oponovanie dizertácií a prínosne sa zúčastňuje aj na jej tematicky blízkych vedeckých konferenciách a seminároch. Pre bádanie predveľkomoravského obdobia na Slovensku, ale i v strednej Európe odviedla Zlata Čilinská úctyhodné penzum práce. Výrazne sa zaslúžila o to, že Slovensko v 2. polovici 20. storočia držalo krok na poli slovanskej archeológie s okolitým zahraničím. Výsledky svojich terénnych výskumov jubilantka úspešne prezentovala na početných medzinárodných vedeckých podujatiach a teoreticky promptne zhodnotila v knižných monografiách i v časopiseckých štúdiách a príspevkoch. V slovanskom bádaní zanechala Zlata Čilinská výraznú stopu. Toto by malo zostať nielen v pamäti jej bývalých kolegov, ale i v úcte u budúcich bádateľov na poli výskumu dávnych Slovanov. V mene súputníkov, kolegov a priateľov ďakujeme jubilantke za všetko dobré, čo pre slovanskú a slovenskú archeológiu urobila. Želáme jej, aby ju neopúšťalo zdravie, aby sa v pokoji a pohode dožila ďalších okrúhlych jubileí. 34 OPUSTILI NAŠE RADY PhDr. Adrian Vallašek ( ) Titus Kolník Dňa nás po dlhom boji so zákernou chorobou navždy opustil významný archeológ PhDr. Adrian Vallašek. Narodil sa v Kostolnej pri Dunaji, okr. Galanta, v učiteľskej rodine. Gymnázium navštevoval v Senci. Po maturite v roku 1953 sa stal poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval v roku Jeho prvým pôsobiskom bolo Slovenské národné múzeum v Martine. V roku 1960 sa vrátil do Bratislavy do Mestského múzea. Tam, a neskôr aj ako pracovník Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, kam prešiel v roku 1965, sa venoval výskumu

35 starej Bratislavy. Najvýznamnejším z objektov, ktoré prebádal, bola Academia Istropolitana na Jiráskovej ulici.. Celé desaťročie strávil na Spišskom hrade, kde počnúc rokom 1969 realizoval rozsiahly archeologický výskum. Architektonické bádanie zabezpečoval Ing. arch. Andrej Fiala. Bola to jedna z najväčších akcií uskutočnená na stredovekom objekte na Slovensku. Popri pamiatkach týkajúcich sa tejto významnej národnej pamiatky v období jej využitia ako hradu, odkryl aj objekty praveké a z včasnej doby dejinnej, najmä z obdobia púchovskej kultúry. Správy o prácach na výskume vychádzali priebežne, súhrne boli zverejnené v publikácii Fiala, A. Vallašek, A. Lukáč, G.: Spišský hrad (Martin 1988). V rokoch bol A. Vallašek pracovníkom Archeologického ústavu SAV. Spolu s Dr. Michalom Slivkom sa zamerali na systematické prebádanie stredovekých opevnených objektov. Výsledky tejto činnosti uverejnili v knihe Slivka, M. Vallašek, A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku (Košice 1991). Táto bola prijatá s veľkým záujmom odbornej, ale aj širokej verejnosti. V 1986 sa A. Vallašek vrátil do Bratislavy. Na základe výsledku konkurzu sa stal v 1990 riaditeľom Archeologického múzea Slovenského národného múzea, kde pôsobil do odchodu do dôchodku. Tu sa musel predovšetkým venovať dobudovaniu a zabezpečovaniu nového pracoviska. Uplatnili sa pri tom jeho organizačné schopnosti a dlhoročné skúsenosti s prácou na výskumoch. PhDr. Adrian Vallašek zanechal výraznú stopu v stredovekej archeológii na Slovensku. Ešte mnoho generácií jeho pokračovateľov sa bude opierať o jeho výsledky. Popri odborných hodnotách, ktoré vytvoril nemožno opomenúť ani jeho ľudské vlastnosti. Bol to dobrý, čestný človek, kolega a priateľ. Nech mu je zem ľahká! Za Zitou Rajničovou Zomrela Zita Rajničová, dlhoročná pracovníčka archívu fotonegatívov Archeologického ústavu SAV v Nitre. Jej rukami prešli tisícky negatívov predmetov i terénnych záberov, starala sa o ich evidenciu, ochranu a výpožičky. Do služieb Archeologického ústavu SAV nastúpila z pôvodného pracoviska v Slovenskom národnom múzeu v Martine, keď sa spolu s manželom Andrejom Rajničom, terénnym technikom ústavu, presťahovali do Nitry. Rodina Rajničovcov so svojimi tromi deťmi (Vierou, Máriou a Jánom) žili v bytovke Archeologického ústavu SAV v Nitre na Predmostí, v ktorej bývali aj ostatní ústavní pracovníci. Zita Rajničová zomrela dňa po viacročnom pripútaní na lôžko vo veku 78 rokov, na posledný odpočinok na Chrenovskom cintoríne v Nitre ju rodina, bývalí spolupracovníci a priatelia odprevadili 20. júna Česť jej pamiatke! Za akademikom Jánom Dekanom Mária Lamiová-Schmiedlová Priestor a čas sú ohraničujúcim rámcom dejinnej drámy, ktorej hrdinom a tvorcom je človek. Tak ako človek nemôže prekročiť svoj tieň, tak ani národ sa nemôže zbaviť spätosti s prostredím, ktoré sa stalo jeho vlasťou. Ján Dekan Eva Kolníková Dňa 21. augusta 2007 zomrel akademik Ján Dekan, polyhistor, humanista a predovšetkým legenda slovenskej archeológie. Rodina a blízki priatelia sa s ním rozlúčili v Bratislave, kde v kruhu rodiny prežil posledné roky svojho plodného života. Ján Dekan sa narodil 6. februára 1919 v Šahách. Po maturite na Štátnom reálnom gymnáziu v Šahách študoval v rokoch na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Štúdium histórie a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK (v rokoch ) ukončil v roku V roku 1947 úspešne obhájil rigoróznu prácu Základné otázky pôvodu a vývinu slovanského osídlenia na Slovensku a na FFUK v Bratislave získal titul PhDr. V rokoch bol pracovníkom Historického ústavu SAV, v rokoch pracovníkom a členom Správy Matice slovenskej v Martine a v rokoch aj predsedom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. Súčasne bol v rokoch externým riaditeľom Štátneho archeologického ústavu (ŠAU) v Bystričke pri Martine. V roku 1953 získal vedecko-pedagogickú hodnosť docenta slovanskej archeológie, stal sa dekanom Filozofickej fakulty UK v Bratislave ( ) a vedúcim Katedry archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky. 35 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

36 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 V rokoch bol vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a v rokoch po odchode do Bratislavy riaditeľom Umenovedného ústavu SAV v Bratislave (až do odchodu do dôchodku). Z uvedeného neúplného výpočtu významných funkcií, ktoré zastával J. Dekan v slovenskom vedeckom a kultúrnom dianí po skončení II. svetovej vojny, jednoznačne vyplýva, že bol neobyčajne aktívnym aktérom v rôznych oblastiach slovenského spoločenského života. Tieto náročné oblasti vedy a kultúry vo vtedajších hektických rokoch mnohých spoločenských zmien a otrasov kládli vysoké nároky aj na funkcie, ktoré postupne vykonával. J. Dekan mal neobyčajne hlboký zmysel i cit pre spravodlivosť a nikto mu nemôže uprieť jeho zásluhy v neľahkých zápasoch o ľudskejší poriadok nášho slovenského sveta. V pohyboch a neustálych premenách v druhej polovici 20. storočia. Bol mužom odvahy a činu. A keby sa nebol práve typicky dekanovsky angažoval pri riešení najrozmanitejších problémov, ktoré prinášala meniaca sa doba, pretože mu nebol ľahostajný osud ľudí, za ktorých niesol zodpovednosť, neboli by mohli pôsobiť na svojich miestach viaceré osobnosti, ktoré podľa vtedajších noriem nespĺňali požiadavky či kritériá na pracovníkov v oblasti vedy a kultúry. Tí, ktorí neprijímali limity vtedajších možností a obmedzení a orientovali svoje aktivity iba na vlastné záujmy, zvyknú odsudzovať všetkých, ktorí sa vtedy angažovali. Pravdaže, neraz využívali ich pomoc pri napĺňaní svojich, i prehnaných ambícií. Je možné, že tým iba...chcú prehlušiť svoje svedomie minulosti, ako to nedávno trefne pripomenul jeden známy slovenský žurnalista. S akademikom Jánom Dekanom som sa v mene jeho rodiny, blízkych priateľov a spolupracovníkov slovenskej archeologickej a kultúrnej komunity rozlúčil v bratislavskom krematóriu dňa 27. augusta Jeho vedecký a kultúrny odkaz je obdivuhodný, inšpirujúci a nepochybne naň budú nadväzovať nasledujúce bádateľské generácie. Od začiatkov svojej vedeckej činnosti sa vyznačoval nekonvenčným pohľadom na problematiku národných dejín a počiatkov našej štátnosti. Svedčia o tom jeho monografie, štúdie, eseje, zvlášť jeho nezabudnuteľná reprezentatívna monografia Veľká Morava Doba a umenie (Bratislava 1976). Svojím vedeckým interdisciplinárne zacieleným dielom sa nezmazateľne zapísal do análov vedy a kultúry ako integrujúca osobnosť nielen slovenskej, ale aj európskej, najmä však slovanskej archeológie. Spolu s A. Točíkom stál pri zrode modernej slovenskej archeológie a významne sa zaslúžil o jej dobré meno doma i v zahraničí. Výrazne ovplyvnil generácie slovenských archeológov, ako nedostižný m a j s t e r slova, brilantný analytik a syntetik, ale i filozof dejín, ktorí sa hlásia k jeho vedeckej škole. Predovšetkým bol neúnavným hľadačom historickej pravdy, ako o tom prináša svedectvo monografia Ján Dekan Život a dielo (Nitra 2005), vydaná pri príležitosti jeho 85. narodenín. Nikomu nevnucoval svoje názory, pretože chápal slobodu vedeckého bádania ako základný predpoklad vedy. Patrí mu za to naša vďaka a úcta. Česť jeho pamiatke! 36 Za profesorom Štefanom Pozdišovským prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc. Dňa zomrel vo veku úctyhodných 100 rokov dlhoročný člen Slovenskej archeologickej spoločnosti, pán Štefan Pozdišovský, historik, muzeológ, dlhoročný riaditeľ Trenčianskeho múzea a stredoškolský profesor. Narodil sa 23. decembra 1906 v roľníckej rodine v obci Močenok neďaleko Nitry ako Štefan Vörös. Do základných škôl chodil v rokoch v rodnej obci a v Trnave. Stredoškolské štúdiá začal v roku 1918 na gymnáziu v Trnave, dokončil ich, kvôli zmenám, ktoré nastali po vzniku Československej republiky a vinou finančných problémov v rodine, v roku 1927 v Nitre. Po maturitnej skúške začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave pedagogický smer s aprobáciou zemepis a dejepis. Počas štúdií navštevoval aj prednášky profesora J. Eisnera z archeológie a Dr. Karola Choteka a Dr. Františka Žákovca z dejín umenia. Povinný počet semestrov absolvoval v roku 1931 a po vojenčine v roku 1934 nastúpil na svoje prvé pedagogické pôsobisko do Želiezoviec. Potom krátko pôsobil v Žarnovici a na gymnáziu v Leviciach. Po evakuácii z Levíc do Liptovského Sv. Mikuláša sa dostal do Trenčína, kde od 1. septembra 1939 nastúpil na miesto definitívneho profesora na štátnom gymnáziu. V Trenčíne sa zapojil aj činnosti Vlastivednej spoločnosti MUDr. Karola Brančíka a vypomáhal v miestnom múzeu. Vlastivedná spoločnosť, ktorá volila riaditeľa múzea, hľadala v tom čase aj vhodného kandidáta na riadenie a stabilizovanie situácie v inštitúcii. Našla ho v Štefanovi Vörösovi, ktorého prvou úlohou sa stalo hľadanie stáleho sídla pre múzeum. Ním sa stal bývalý Župný dom, v ktorom Trenčianske múzeum sídli dodnes. Štefan Vörös sa v Trenčíne zakrátko etabloval ako uznávaný odborník a vynikajúci pedagóg. Napriek tomu mu problémy robilo priezvisko, ktoré si preto v roku 1941 nechal úradne zmeniť podľa miesta svojho kratšieho pôsobenia Pozdišoviec.

37 V roku 1951 definitívne opustil miesto stredoškolského profesora a plne sa venoval práci v múzeu, v ktorom sa stal od 1. februára 1951 riaditeľom. Od nástupu do funkcie správcu v roku 1940 až po jeho odvolanie z funkcie riaditeľa v roku 1958 sa Štefanovi Pozdišovskému podarilo najprv doplniť a postupne revitalizovať zbierkový fond múzea. Pre múzeum v roku 1942 zachránil aj olejomaľby zo vzácnej rodovej zbierky obrazov z obdobia baroka rodiny Ilešháziovcov. Zaslúžil sa aj o rozčlenenie múzea na odborné oddelenia, pripravoval národopisné, archeologické a prírodovedné expozície, zúčastňoval sa vedeckých a populárnych prednášok, spracovával obecné kroniky, pracoval ako okresný konzervátor ochrany pamiatok, bol tajomníkom Štátneho archeologického ústavu v Turčianskom Sv. Martine, písal nielen populárne, ale aj vedecké články, zaslúžil sa o opravu Trenčianskeho hradu a zároveň robil fotografickú dokumentáciu Trenčína. V roku 1954 založil Vlastivedný krúžok Okresného múzea v Trenčíne, ktorý realizoval archeologické výskumy a vydával Informačné správy Okresného múzea, kde sa výsledky výskumov publikovali. Po odvolaní z funkcie riaditeľa z politických dôvodov v roku 1958 sa mu podarilo zostať v múzeu na poste odborného pracovníka. Zrušený Vlastivedný krúžok nahradil Historický krúžok, na čele ktorého stál Štefan Pozdišovský do roku Ani po odchode do dôchodku v roku 1972 neprerušil kontakty s múzeom. Stretával sa s členmi historického krúžku, venoval sa publikačnej i prednáškovej činnosti. V rokoch sa podieľal na pasportizácii a analýze knižničných fondov Trenčianskeho múzea. Za svojej odbornej kariéry získal Štefan Pozdišovský mnoho ocenení a vyznamenaní. Najvyššie ohodnotenie múzejného pracovníka Cenu Andreja Kmeťa za zásluhy o rozvoj slovenského múzejníctva mu udelilo Ministerstvo kultúry SR v Život Štefana Pozdišovského bol naplnený prácou a budovaním jednej z najstarších kultúrnych ustanovizní na Slovensku Trenčianskeho múzea. Za všetko mu patrí naša úcta, vďaka a naše spomienky. Česť jeho pamiatke! NOVÉ PUBLIKÁCIE Redakcia (spracované na základe materiálu Trenčianskeho múzea sprostredkovaného Jaroslavom Somrom a na základe textu Janas, K. Karlíková, J. 2006: Životné jubileum historika a muzeológa Štefana Pozdišovského. In: Historický zborník Matice slovenskej 16/1-2, Za láskavé upozornenie na tento článok ďakujeme PhDr. Titusovi Kolníkovi, DrSc.) Zoltán Drenko: Dva zaniknuté kostoly vo Svodíne /Archeologický výskum/ Két elpusztult templom Szőgyénben /Régészeti kutatás/. Svodín 2005, 71 strán, 22 čierno-bielych a 28 farebných obr. Archeologické múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave uskutočnilo v rokoch a v roku 2004 výskum zaniknutej kostolnej pevnosti Sv. Michala s cintorínom v Maďarskom Svodíne a v rokoch výskum zaniknutého kostola Panny Márie v Nemeckom Svodíne. Iniciátorom výskumu bol Ing. Dezider Nágel starosta obce, výskum financoval Obecný úrad. Prvá písomná správa pochádza z roku 1291: farár kostola Sv. Michala v obci Sceuden sa sťažoval ostrihomskému arcibiskupovi, že do severnej časti obce sa prisťahovali Nemci a postavili si drevenú kaplnku. Arcibiskup súhlasil s tým, aby Nemci mali vlastného kňaza a aby si mohli postaviť aj kamenný kostol. Zatiaľ čo kostol Panny Márie zanikol už za tureckých vojen, okolo kostola Sv. Michala vybudovali protitureckú pevnosť. Tento kostol bol zničený až v roku Archeologický výskum ukázal, že kostol Sv. Michala bol orientovaný na severovýchod a bol dlhý 25 metrov. Na severnej strane stála sakristia. Na začiatku 17. storočia zbúrali svätyňu a na jej mieste postavili baštu (po skončení tureckých vojen sa stala novou svätyňou kostola). Ďalšiu baštu postavili pred kostolnú loď (po skončení vojen ju zbúrali). Vedľa svätyne sa našli zvyšky ossária s orientáciou na východ. Je pravdepodobné, že to bol pôvodne románsky kostolík, ktorý po postavení nového, väčšieho, začal slúžiť ako kostnica. Preskúmalo sa 218 hrobov. Obsahovali mince, medailóny, krížiky a šperky: pozlátené ihlice s granátmi do vlasov, strieborné gombíky, strieborný a bronzový prsteň, pár železných ostrôh. V zásobnicových jamách hradu sa našli mince, keramika (pokrývky, hrnce s uškom, taniere zdobené glazúrou, trojnožky, cedníky, dvojuchá miska s prelamovanými srdiečkami a so zelenou glazúrou, miskovité kachlice a dva protiturecké hlinené ručné granáty), sklo (poháre, úlomok nádoby s farebným vyobrazením bojovníka, modré sklenené korálky z náhrdelníka), kľúč, ostroha, kliešte na výrobu guliek do pušky, kostené vreckové slnečné hodinky s kompasom a s menom výrobcu: HANS MILER. Svedectvom bojov sú hroty kopijí, bojové sekerky, ako aj turecké železné delové gule poškodené pri náraze do bašty. 37 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

38 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Preskúmala sa aj časť priekopy vnútorného hradu. Po skončení tureckých vojen bola zasypaná. Archeologický výskum potvrdil tradíciu, podľa ktorej kostol Panny Márie stál v miestach dnešnej sochy Panny Márie, a že socha stojí na mieste hlavného oltára. Z kostola sa zachovala len základová ryha zvyšky kostola použili pri stavbe spoločného farského kostola obidvoch obcí chrámu Panny Márie v 18. storočí. Výskum ukázal, že kostol bol orientovaný na JVV, mal rovný uzáver svätyne a bol dlhý 25 m. V kostolnej lodi sa našiel vzácny románsky bronzový korpus (Kristovo ukrižované telo) s korunou na hlave, s odlomeným ľavým ramenom a so stopami pozlátenia. Tu sa preskúmalo 90 hrobov. Obsahovali mince, medailóny, krížiky a šperky (čelenky s perlami a granátmi, pozlátené ihlice s granátmi do vlasov, pozlátenú brošňu s granátom, pozlátené gombíky, zlatý prsteň s ametystom a dva strieborné pečatné prstene). Prvý je ozdobený kvetom, na druhom vidieť nasledujúci obraz: pod korunou a medzi štyrmi polmesiacmi sa nachádza štít, na ktorom je rameno so šabľou. Mimoriadne bohatý bol inventár hrobu č. 90 pri hlavnom oltári: päť pozlátených ihlíc s granátmi do vlasov, zlatý štvordielny svadobný prsteň, pozlátený prsteň so zeleným očkom a dva habánske nože zdobené perleťou. Starosta Nágel sa zaslúžil nielen o realizáciu archeologického výskumu, ale aj o vydanie tejto publikácie, o vzornú pamiatkovú úpravu zaniknutého kostola Sv. Michala a o založenie Archeologického múzea vo Svodíne vysunutej expozície Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch. V prvej časti múzea sa nachádza expozícia Praveké dejiny Svodína prezentujúca nálezy z výskumu doc. Dr. Viery Němejcovej-Pavúkovej, CSc., v polohe Busahegy, medzi ktorými dominujú antropomorfné nádoby a spondylové šperky neolitickej lengyelskej kultúry. Druhú časť múzea tvorí expozícia Dva zaniknuté kostoly vo Svodíne (románsky korpus je vystavený v Klenotnici na Bratislavskom hrade, zlaté a strieborné šperky sú uložené v trezore Archeologického múzea v Bratislave). Autormi scenárov sú doc. PhDr. Juraj Pavúk, DrSc., a PhDr. Zoltán Drenko. 38 Zoltán Drenko Péter Proházska: Das vandalische Königsgrab von Osztrópataka (Ostrovany, SK). V edícii Monumenta Germanorum Archaeologica Hungariae, vol. 3: Monumenta Vandalica, Budapest 2006, 134 strán, 98 kreslených i fotografických obrázkov a 14 celoobrázkových tabuliek, z toho 4 farebné. Pod redakciou E. Garamovej a T. Vidu vyšlo nové monografické spracovanie nálezov z Osztrópataky-Ostrovian objavených v rokoch 1790 a 1865 na Slovensku a považovaných doteraz za inventár dvoch kniežacích germánskych hrobov z mladšej doby rímskej. Dielo je čiastočne prepracovanou nemeckou mutáciou pôvodne v maďarčine písanej a zverejnenej publikácie Az ostrópatakai Vandál királysír. Mladý ambiciózny maďarský bádateľ dospel vyhľadávaním, štúdiom a porovnaním archívnych prameňov k obom dávnym nálezom, ale najmä ich konfrontáciou so situáciou vo všetkých známych germánskych kniežacích hroboch z mladšej doby rímskej k prekvapujúcemu záveru: oba nálezy z Ostrovian získané dvomi rôznymi centrálnymi muzeálnymi inštitúciami bývalého Rakúsko-Uhorska v rozpätí celého trištvrte storočia (Kunsthistorisches Museum Wien nález z r a Magyar Nemzeti Múzeum nález z r. 1865), sú súčasťou jediného germánskeho kniežacieho či kráľovského hrobu z 2. polovice 3. stor. po Kr. K uvedenej hypotéze priniesol autor presvedčivé argumenty i keď je zrejmé, že k absolútnej istote sa v tomto poznatku nepodarí asi nikdy dospieť. Veľkým prínosom Prohászkovej štúdie je, že sa mu na základe archívnych prameňov podarilo rekonštruovať osudy nálezov od ich objavenia až po ich uloženie vo Viedni a v Budapešti, ale aj pôvodnú skladbu zachránených predmetov nálezu Osztrópataka I z r Takmer detektívnym spôsobom vypátral, zloženie a údaje k zlatým a strieborným predmetom, ktoré Antikenkabinett vo Viedni neodkúpil od nálezcu, a ktoré boli neskôr odovzdané do Hlavného mincového úradu vo Viedni (Hauptmünzamt Wien) na roztavenie. Ak akceptujeme Prohászkove argumenty, že nálezy z roku 1790 a 1865 tvorili inventár jediného hrobu, môžeme konštatovať, že obsah hrobu v Ostrovanoch bol skutočne impozantný a medzi dosiaľ známymi germánskymi hrobmi z doby rímskej nemá v celej Európe paralelu. Neobyčajne bohaté v ňom bolo najmä zastúpenie zlatých predmetov: 2 kalichovité poháre, 2 masívne nákrčníky, 2 náramky, 5 prsteňov, jedna minca a 10 spôn. Úhrnná hmotnosť výrobkov zo zlata predstavovala 2163,21g, teda vyše dva kilogramy drahého kovu. Strieborné predmety reprezentovalo asi 6 nádob, 2 lyžičky, 2 spony so stopami pozlátenia, dve neúplné pracky z opaska, okrajové kovanie asi štyroch drevených misiek, 4 pozlátené kovania sedla a rôzne ďalšie neidentifikovateľné strieborné zlomky. Hmotnosť strieborných predmetov a zlomkov v Ostrovanoch činila vyše 12 kg. Avšak nielen kvantitatívne zastúpenie šperkov a iných predmetov z drahých kovov, ale predovšetkým ich jedinečná umelecko-historická hodnota svedčí o európskom význame nálezov z Ostrovian. Šperky boli vyhotovené náročnými zlatníckymi technikami, granuláciou, filigránom a tzv. prelamovaním. Právom sa možno domnievať, že mali pôvod v okruhu centrálnych dielní, pracujúcich pre rímsky cisársky dvor. Viaceré z nich, najmä honosné nákrčníky, náramky a prstene mali funkciu odznaku najvyššieho sociálneho a mocenského postavenia ich nositeľa. Označenie kráľovský hrob z Ostrovian možno jednoznačne akceptovať. V otázke etnickej príslušnosti pochovaného je prijateľný názor autora monografie, že hrob patril poprednému predstaviteľovi-kráľovi kmeňa Vandalov z doby po roku 270.

39 Vtedy došlo podľa antického historika P.-H. Dexippa k vojenskému stretu a následnému uzavretiu mierovej zmluvy medzi cisárom Aureliánom a predstaviteľmi Vandalov. Je pravdepodobné, že po úspešnom rokovaní a uzavretí prímeria došlo aj k štedrému obdarovaniu vandalských veľmožov, ktorí sa so svojimi bojovníkmi a družinami vracali spišským koridorom domov, t. j. do Sliezska. Nové zistenia o nálezoch z Ostrovian nadobúdajú mimoriadny význam najmä v súvislosti s nedávnym fenomenálnym objavom germánskej hrobky z konca doby rímskej v Poprade-Matejovciach. Okrem podnetov a indícií k riešeniu kultúrnych a etnických pomerov v mladšej dobe rímskej na severovýchodnom Slovensku poskytujú aj dobrú predstavu o tom, aké nálezové bohatstvo mohlo byť v honosnej drevenej hrobke v Poprade-Matejovciach odkrytej v r K. Pietom a P. Rothom pred jej vylúpením. Širšie informácie o recenzovanej publikácii pozri v Slov. archeológii LV-1, Titus Kolník Čeněk Staňa, Velkomoravská pohřebiště v Rajhrade a Rajhradicích. Katalog. Spisy AÚ AV ČR Brno 29; Projekt Moravia Magna (P. Kouřil ed.). Brno Pohrebiská v Rajhrade a Rajhradiciach, okr. Brno-okolie, Juhomoravský kraj, vzdialené od seba približne 250 m, sa navzájom líšia z hľadiska sociálnej štruktúry aj datovania. Lokalita A Rajhrad (výskum v r , min. 619 slovanských kostrových hrobov, z toho 45 preskúmaných v r Ř. Volným)); lokalita B Rajhradice (z výskumu v r , 1975 je v predmetnom katalógu publikovaných 239 slovanských kostrových hrobov, 85 hrobov s unětickou kultúrou, jeden hrob zo strednej až mladšej doby bronzovej, 11 hrobov z doby sťahovania národov a jeden neistý hrob). Snahou odbornej a technickej redakcie (L. Poláček, M. Cimplová) bolo predložiť text v čo najúplnejšej podobe tak, ako sa zachoval v pozostalosti Č. Staňu, kresbová dokumentácia je v podstate použitá v rozsahu pripravenom ešte autorom výskumu a M. Cimplovou, fotodokumentácia (tab. I XXXIX) bola mierne zredukovaná. Súčasťou katalógu sú príspevky L. Karmazína (Předběžné mikroanalytické zkoušky kování opasku z velkomoravského pohřebiště v Rajhradicích, s ) a I. Mrázka (Petrografické studium kamenného korálku ze slovanského pohřebiště v Rajhradě, s ). Antropologický materiál z Rajhradu bol vyhodnotený a publikovaný (Hanáková/Staňa/Stloukal 1986), z Rajhradíc čiastočne spracovaný J. Jelínkom, čiastočne M. Stloukalom, ale bez publikačného výstupu. Zvyšky dreva z obidvoch pohrebísk posúdil E. Opravil (tab. v texte na s ), zvyšky textilu z Rajhradu posúdila a publikovala M. Kostelníková (1973, 1974). Z teoretického vyhodnotenia obidvoch pohrebísk sa v pozostalosti Č. Staňu zachovali úvodné kapitoly venované dejinám výskumu a pohrebného rítu, ktoré tvoria úvodnú časť publikácie. Obidve pohrebiská sú rámcovo datované do 9. až polovice 10. stor.; spresnenie datovania bude možná až po dôkladnej analýze, ktorú, žiaľ, autor výskumu už nestihol urobiť. Vydanie publikácie už aj v tejto podobe je veľkým prínosom pre štúdium veľkomoravského (včasnostredovekého) obdobia a je poctou renomovanému a zaslúžilému bádateľovi v oblasti národných dejín PhDr. Čeňkovi Staňovi, CSc. Darina Bialeková E. Kazdová/V. Podborský (edit.): Studium sociálních a duchovních struktur pravěku. Brno Publikáciu vydal Ústav archeologie a museologie FFMU v Brně. Zborník z medzinárodnej konferencie Pravěké osídlení ve vztahu k sociálním a duchovním strukturam a metody jejich výzkumu ( ) v Kravsku pri Znojme, usporiadanej z príležitosti štyridsiateho výročia trvania výskumu významnej lokality v Těšeticiach-Kyjo viciach. Okrem väčšiny referátov, ktoré odzneli na konferencii, sú v publikácii aj ďalšie príspevky dotýkajúce sa problémov, o ktorých sa hovorilo len v kuloároch, ale ktoré s témou konferencie priamo súvisia. Obsah publikácie: K. Šabatová, Předmluva. Kravsko u Znojma května 2004 (s. 3 5); Seznam účastníků konference (s. 6); V. Podborský, Počátky studia sociálních a duchovních struktur pravěku na příkladu archeologických výzkumů v Těšeticích-Kyjovicích (s. 7 37); E. Kazdová, Ke 40. výročí zahájení výzkumů v Těšeticích-Kyjovicích na Znojemsku. Některé výsledky výzkumu a studia neolitického osídlení (s ); M. Kuča, Polozemnice kultury s moravskou malovanou keramikou z Těšetíc-Kyjovíc (obj. č. 181 a 184). Příspěvek k poznání zahloubených lengyelských staveb (s ); M. Hložek/M. Gregerová, Mikropetrografické rozbory neolitické keramiky z Těšetíc-Kyjovíc (s ); M. Vokáč, Kamenná broušená a ostatní industrie z pravidelných zahloubených objektů č. 181, 184, 358 a 495 v Těšeticích-Kyjovicích (s ); M. Polák, Sídliště ze sklonku badenské kultury v Těšeticích-Kyjovicích (s ); M. Oliva, Proměny praktických, sociálních a duchovních dimenzí pravěké těžební krajiny Krumlovského lesa (s ); V. Janák, Příspěvek neolitické a eneolitické štípané kamenné industrie k poznání sociálních a hospodářských poměrů své doby na příkladu horního Poodří (s ); Z. Ministr, Úvahy o rondelech a rondeloidech (s ); R. Rajchl, Několik poznámek k archeoastronomickým výzkumům některých archeologických lokalit pravěku v Čechách, na Moravě a na Slovensku (s ); E. Čermáková, Postavení ženy, muže a dítěte ve společnosti tvůrců lengyelské kultury (s ); J. Bouzek, Von Bronzezeit zur Eisenzeit: Verandärungen in der prähistorischen Gesellschaft in Mitteleuropa unter den Einflüssen aus Süd, Ost und Nord (s ); K. Šabatová, K sociální struktuře lužické kultury časných a starších popelnicových 39 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

40 polí se zvláštním zřetelem k pohřebišti v Přáslavicích na Olomoucku (s ); F. Kolář, Životní styl halštatské a časně laténské aristokracie možnosti interpretace (s ); Z. Klanica, Interpretace moravských objektů slovanského kultu (s ). Publikáciu uzatvárajú používané skratky (s ), dvojjazyčné texty k farebným tabuľkám (s ) a obsah (s ). Všetky príspevky majú nemecké resumé, príspevok J. Bouzka je publikovaný v nemčine. Darina Bialeková Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Nový zborník Musaeum Hungaricum Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi so sídlom v Boldogu, Vlastivedné múzeum v Galante a Inštitút Fórum pre výskum menšín v Šamoríne už od roku 2003 organizujú konferencie, ktorých hlavnou témou je spracovanie hmotných pamiatok maďarského etnika na Slovensku prostriedkami múzejnej práce. Výsledky svojej odbornej praxe prezentujú archeológovia, historici, historici umenia a etnológovia z múzeí a vedeckých ústavov, ktorí sa venujú aj pamiatkam, týkajúcim sa hmotnej a duchovnej kultúry Maďarov na Slovensku od 9. storočia po súčasnosť. Cieľom konferencií je sprístupnenie týchto pamiatok, ktoré sú uložené v múzeách, galériách a ďalších pamiatkových objektoch, odborníkom i širokej verejnosti. Prvá konferencia mala názov Aktuálne otázky muzeologických aktivít maďarského etnika na Slovensku, ďalšie sa konajú už pod hlavným názvom MUSAEUM HUNGARICUM. Koncom roka 2006 uzrel svetlo sveta nový zborník MUSAEUM HUNGARICUM 1. Vydala ho Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi so sídlom v Boldogu. Zostavovateľkou zborníka je hlavná organizátorka konferencií PhDr. Izabela Danterová. V 142 stránkovom zborníku je publikovaných 20 príspevkov jednotlivých bádateľov z prvých troch konferencií. Prvým archeológom, ktorý v novom zborníku publikuje výsledky svojej odbornej praxe, je PhDr. Gábor Nevizánsky, CSc. V príspevku Pohrebiská storočia v Honte, uverejnenom na stranách 9 24, sa venuje staromaďarským hrobovým nálezom a pohrebiskám v slovenskej časti historického Hontu (Demandice, Pavlová, Hrkovce, Chľaba, Balog nad Ipľom, Pastovce, Salka, Malé Kosihy, Sikenica-Veľký Pesek, polohy Szilasok a Ágota, Sikenica-Trhyňa). Súčasťou príspevku je bohatá obrazová dokumentácia na jedenástich celostránkových tabuľkách. Archeológov môže zaujať aj príspevok PaedDr. Uršule Ambrušovej: Maďarské písomné pamiatky jedného košického hrnčiarskeho cechu, uverejnený na stranách Autorka sa v ňom venuje diplomatickému, sfragistickému a obsahovému rozboru artikúl košických hrnčiarov z roku 1574, ktoré košická mestská rada vydala podľa staršieho stredovekého štatútu, zničeného pri veľkom požiari roku Prvý samostatný zborník o kachliciach na Slovensku Ján Chovanec Spolok na ochranu kultúrnych pamiatok v Trebišove Arx Paris vďaka podpore Karpatskej nadácie a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky roku 2001 realizoval projekt Gotické a renesančné kachliarske umenie v Karpatoch. Jeho súčasťou bola výstava gotických a renesančných kachlíc z storočia a medzinárodné kolokvium archeológov a historikov umenia, ktorí sa venujú historickému kachliarstvu. Zúčastnili sa ho odborníci zo šiestich európskych krajín (Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika, Slovenská republika, Spolková republika Nemecko, Ukrajinská republika). Ich vedecké príspevky boli publikované v zborníku Gotické a renesančné kachlice v Karpatoch, ktorý roku 2005 vydal Arx Paris v Trebišove ako prvý samostatný zborník vedeckých príspevkov na Slovensku, venovaný kachliciam. V 264 stránkovej publikácii s tvrdou väzbou je uverejnených 17 odborných článkov; v knihe je aj 6 obrázkov v texte, 100 celostranových tabuliek a 8 tabuliek farebnej prílohy. Cena publikácie je v súčasnosti 300 Sk (10 ). Knihu si ešte možno objednať na elektronickej adrese spolku [email protected] alebo písomne na adrese: Arx Paris, Ul. J. Záborského 16, Trebišov Obsah zborníka: Ján Chovanec: Kolokvium a výstava Gotické a renesančné kachliarske umenie v Karpatoch; Michal Slivka: Úvodom... Prehľad bádania o kachliarstve; Ján Chovanec: Palatínska kachľová pec Imricha Perényiho; Sylwester Czopek: Renesansowe kafle z Będziemyśla uwagi po 10 latach; Maria Dąbrowska: Kafle gotyckie i renesansowe na ziemiach polskich; Ludwig Döry: Forschungsbericht zu den Ofenkacheln am Main um 1600; Віра Гупало Марія Лосик: Давні кахлі з Дубна і Львова (за археологічними матеріалами); Jozef Hoššo: Kachliarstvo v stredovekom meste Bratislava a v bratislavskom regióne; Галина Івашків: Язичницькі та християнські мотиви і сюжети на давніх кахлях зі збірки Петра Лінинського; Rudolf Krajíc: Středověká kachlová kamna v Táboře; Jozef Labuda: Zaujímavé kachlice z Banskej Štiavnice a Sitna; Antoni Lubelczyk: Renesansowe kafle z Rzeszowa i Czudca; Marta Mácelová: Ikonografia gotických kachlíc z banskobystrickej radnice; Ivana

41 Strakošová: Nálezy kachlíc z hradu Jasenov; Cвятослав Терський: Кахлі з килимовим орнаментом з розкопок українських міст Прикарпаття та Волині; Gábor Tomka: Zwei Ofenkachelgruppen von den Burgen Ónod und Szendrő; Marián Uličný: Neskororenesančné kachlice z hradu Ľubovňa. Ján Chovanec ZMENY V ČLENSKEJ ZÁKLADNI Noví členovia Mgr. Rudolf Amrein, PaeDr. Patrik Derfiňák, Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD., Mgr. Monika Kopčeková, Mgr. Štefan Kostelník, Ing. Jana Mihályiová, Mgr. Pavol Minarčák, Mgr. Lucia Nováková. Za kolektívneho člena bola prijatá súkromná archeologická spoločnosť Terra antiqua. OZNAMY REDAKCIE Zjazd slovenských archeológov 2008 Novozvolený výbor SAS sa rozhodol zorganizovať zjazd SAS v roku 2008 v týždni v Nitre. Miesto konania a dátum budú upresnené začiatkom roka Zľava pre členov SAS pri SAV Kníhkupectvo Slovenskej akadémie vied VEDA, ktoré sídli na Štefánikovej ulici 3 v Bratislave, ponúka členom vedeckých spoločností pri SAV, čiže aj členom Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV 15% zľavu pri nákupe titulov vydavateľstva VEDA. Do kníhkupectva bol doručený aktuálny zoznam členov (ktorí majú vyrovnané členské za posledné dva kalendárne roky), na ktorý sa treba v prípade nákupu a záujmu o zľavu odvolať. Informácie o vydavateľstve a kníhkupectve získate aj na internetovej stránke www. veda. sav.sk. Informácia Radi by sme informovali našich členov, že sa vytvára nová intemetová stránka Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV, ktorú nájdete na adrese 41 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

42 Plán činnosti 2008 výzva Výbor SAS prijíma do návrhy na akcie (činnosť Spoločnosti) a ich podporu na rok Ako každý rok, aj teraz sa spoločnosť bude uchádzať o podporu z Rady slovenských vedeckých spoločností. Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ REDAKČNÁ UZÁVIERKA NASLEDUJÚCEHO ČÍSLA JE !!! ČASOPIS VYJDE LEN V PRÍPADE DOSTATOČNÉHO POČTU PRÍSPEVKOV!!! Franklinovský kaštieľ z storočia v Necpaloch (výskum a foto M. Samuel, december 2007). j PF 2008 Vydáva Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV v Nitre (Akademická 2, Nitra). Hlavná redaktorka: Mgr. L. Benediková, PhD. ([email protected]). Redakčná rada: Mgr. Z. Borzová, PhDr. J. Chovanec, PhDr. E, Miroššayová, CSc., PhDr. M. Soják, PhD., PhDr. V. Turčan. Počítačová sadzba: L. Benediková, P. Červeň. (Na embléme pintadera zo 6. stor. pred Kr. zo Smoleníc. Návrh a grafické stvárnenie J. Marettová). Tlač: Michel Angelo Nitra