INFORMÁTOR XVIII/2007/1-2 NITRA NOVINKY

Transcription

1 INFORMÁTOR XVIII/2007/1-2 NITRA OBSAH: Novinky Dôležité informácie Odznelo na Zjazde SAS Spoločensko-vedecké podujatia Z činnosti múzeí Zaujímavosti Archeológia a verejnosť Rozhovor Spomíname Jubileá Opustili naše rady Nové publikácie Zmeny v členskej základni Oznamy redakcie NOVINKY Paličkovaná čipka z kovovej priadze (hodvábna priadza s pozlátenou fóliou) zo 16. storočia: čistenie, stav po reštaurovaní a detail rekonštrukcie. Nález je zo záhradnej časti dominikánskeho kláštora v Košiciach (výskum J. Béreš 1997). ATES Archeologický TExtil na Slovensku Po roku 2000 sa začala venovať čoraz väčšia pozornosť nálezom textilu z rôznych období a lokalít na území Slovenska. Odborný záujem o tieto artefakty má v zahraničí už dlhšiu tradíciu. V roku 1981 vznikol, napríklad, spolok NESAT (North European Symposium for Archaeological Textiles) zameriavajúci svoj bádateľský záujem najmä na severoeurópske nálezy. V poslednom desaťročí sa rozrástol o členov z celej Európy, ktorí sa raz za tri roky stretávajú na medzinárodných sympóziách. V roku 2005 bolo založené nové centrum pre textilný výskum v Kodani (CTR Centre for Textile Research), ktoré prehodnocuje staršie textilné nálezy z dánskych zbierok datované do severskej doby bronzovej a železnej. Usporadúva konferencie, prednášky odborníkov, vydáva publikácie a školí doktorandov z viacerých európskych krajín. Zo snahy systematicky a komplexne spracovať konkrétne nálezy textilu vznikla interdisciplinárna spolupráca medzi odbormi archeológia, etnológia a reštaurátorstvo aj na Slovensku. Jej výsledkami sú napr. nová interpretácia a rekonštrukcia laténskej výšivky z Nových Zámkov, reštaurovanie, rekonštrukcia a kultúrno-historická analýza renesančnej čipky z Košíc, súpis textilu z Dómu Sv. Martina v Bratislave. Už prvé skúsenosti z týchto projektov ukázali potrebu budovať základnú evidenciu všetkých textilných nálezov na Slovensku z obdobia praveku, stredoveku i novoveku. Preto sme v roku 2007 vytvorili databázu ATES (Archeologický TExtil na Slovensku). Jej cieľom je, okrem základnej evidencie, poskytovanie primárnej materiálovej, technologickej, prípadne funkčnej analýzy nálezov zaradených do databázy. V súčasnosti sa archeológovia v teréne stretávajú s výskytom textilu in situ a s problémom jeho ďalšieho spracovania. Preto je ambíciou ATES-u aj poskytovanie základných metodických rád na odkrývanie, vyberanie, ochranu a uchovávanie textilných nálezov. Databáza je určená výlučne na odborné a vedecké účely. Po poskytnutí údajov o náleze do databázy dostane archeológ jeho základnú materiálovú, technologickú, prípadne funkčnú analýzu. S údajmi v databáze sa bude narábať v súlade s autorským zákonom (napr. tretej osobe môžu byť poskytnuté iba so súhlasom autora výskumu). Analýza sa môže v ďalšej fáze rozšíriť aj o spoluprácu smerujúcu ku komparácii, interpretácii či publikovaniu údajov. Okrem textilu sa v databáze evidujú aj nálezy kože. A to aj napriek tomu, že postupy jej reštaurovania, uchovávania atď. stoja na Slovensku ešte stále mimo záujmu odborníkov. Databáza dáva možnosť pracovníkom vedeckých, vedecko-pedagogických, múzejných a ďalších

2 inštitúcií zaradiť ich často fragmentárne nálezy do širšieho kontextu ďalších údajov tak, aby nezanikli. Objektom databázy nie sú iba nové jednotlivé a súborné nálezy textilu, ale aj starší, často nespracovaný a v depozitároch uložený materiál. Pozornosť venujeme aj údajom o archeologickom textile v literatúre. Kontakt: tereza.belanova@gmail.com (Archeologický ústav SAV, Nitra) juraj.zajonc@savba.sk (Ústav etnológie SAV, Bratislava). Tereza Belanová, Juraj Zajonc Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 LITERATÚRA BELANOVÁ, T. BIRKUŠOVÁ, S. ZAJONC, J.: Dva príklady rekonštrukcie na základe archeologického nálezu: výšivka a paličkovaná čipka. In: M. KOTOROVÁ-JENČOVÁ (ed.), Experimentálna archeológia a popularizácia archeologického bádania v múzejnej a školskej praxi. Hanušovce nad Topľou, 2005, DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE Valné zhromaždenie Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV a Zjazd slovenských archeológov 2007 Po predchádzajúcich výročných členských schôdzach konaných postupne v Smoleniciach, v Kováčovej a v Trebišove sa tohtoročné valné zhromaždenie a zjazd slovenských archeológov uskutočnili v dňoch apríla 2007 v Nitre. Ich usporiadateľmi boli SAS a Archeologický ústav SAV, v ktorého sídle sa zhromaždenie konalo. Na stretnutí sa okrem bežnej každoročnej agendy Spoločnosti a odbornej časti programu zjazdu uskutočnili aj voľby nového výboru SAS na volebné obdobie Zápisnica z valného zhromaždenia Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV Program ( ) 1. Otvorenie 2. Návrh programu 3. Správa o činnosti a hospodárení v roku Správa revíznej komisie 5. Návrh plánu činnosti a rozpočtu na rok Diskusia 7. Návrh na vylúčenie členov SAS 8. Voľby Výboru SAS 9. Návrh uznesenia 10. Prednášky a referáty 11. Záver 1.) Zjazd a valné zhromaždenie SAS pri SAV otvoril PhDr. Z. Farkaš, PhD. Predstavil prítomným návrh programu rokovania valného zhromaždenia, ktorý bol bez pripomienok schválený. 2) Predseda SAS pri SAV PhDr. I. Cheben, CSc., privítal účastníkov a oboznámil ich s činnosťou SAS a výboru za posledné štyri roky. 3) Tajomníčka SAS Mgr. E. Fottová predložila valnému zhromaždeniu správu o činnosti a hospodárení SAS za rok 2006, ktorú valné zhromaždenie bez pripomienok schválilo. 4) Člen revíznej komisie PhDr. J. Hunka, CSc., predniesol správu revíznej komisie za rok Valné zhromaždenie správu revíznej komisie odsúhlasilo. 5) Tajomníčka SAS Mgr. E. Fottová predložila plénu návrh činnosti a hospodárenia SAS na rok ) PhDr. Z. Farkaš, PhD., otvoril k predchádzajúcemu bodu diskusiu, v rámci ktorej odznelo nasledovné: - predseda SAS PhDr. I. Cheben, CSc., informoval prítomných o pripravovanej exkurzii na Moravu do archeoskanzenu Modrá u Velehradu dňa ; - riaditeľ AÚ SAV prof. PhDr. A. Ruttkay, DrSc., zdôraznil významnú integrujúcu funkciu SAS; - doc. PhDr. J. Bujna, CSc., požiadal zástupcov výboru SAS o bližšie vysvetlenie finančnej dotácie od Ministerstva kultúry pre SAS v rámci projektu Evidencia archeologických pamiatok na Slovensku a jej konkrétne využitie; - PhDr. I. Cheben, CSc., a PhDr. M. Ruttkay, CSc., sa vyjadrili k spôsobu nakladania s pridelenými prostriedkami od MK na uvedený projekt; - doc. PhDr. K. Kuzmová, CSc., požiadala o doplnenie plánu činnosti a o pridelenie financií na akciu Česko-slovenské stretnutie klasických archeológov, ktorá sa bude konať v máji Na základe žiadosti výbor dodatočne požiada RSVS o dotáciu; - šéfredaktorka Informátora SAS Mgr. L. Benediková informovala o nedostatočnom príleve autorských príspevkov do periodika, čo spôsobuje, že je stále ťažšie zabezpečiť vydanie dvoch čísel za kalendárny rok; - v diskusii ďalej vystúpili PhDr. J. Rajtár, CSc., PhDr. I. Cheben, CSc. a PhDr. D. Staššíková-Štukovská.

3 7) Po diskusii sa hlasovalo o pláne činnosti a rozpočte SAS na rok Za návrh hlasovalo 58 prítomných členov a 1 sa zdržal hlasovania. 8) V ďalšom bode rokovania predseda SAS PhDr. I. Cheben, CSc., podal návrh na vylúčenie členov SAS, ktorí majú nedoplatky za členské vo výške 600 Sk a viac. V diskusii sa k danej téme vyjadrili: PhDr. J. Chovanec, CSc., PhDr. R. Kujovský, CSc., PhDr. M. Ruttaky, CSc., prof. PhDr. E. Krekovič, CSc., PhDr. J. Rajtár, CSc., PhDr. D. Staššíková-Štukovská, prof. PhDr. T. Štefanovičová, CSc., PhDr. P. Šalkovský, DrSc. Plénum sa uznieslo a schválilo (54 členov za a 5 proti) vylúčenie členov neplatičov, ktorí do termínu ukončenia zjazdu nevyrovnali svoj dlh voči SAS. 9) Minútou ticha sme si uctili pamiatku zosnulých členov SAS T. Nešporovej a A. Vallaška. 10) Uskutočnila sa voľba volebnej komisie. Navrhnutí a schválení boli: PhDr. Ľ. Kaminská, CSc., PhDr. G. Nevizánsky, CSc., prof. PhDr. J. Bujna, CSc., PhDr. L. Gačková, PhDr. D. Staššíková-Štukovská. 11) Predseda SAS PhDr. I. Cheben, CSc., otvoril diskusiu k téme Metodické usmernenie Ministerstva kultúry o nakladaní s hnuteľnými archaeologickými pamiatkami. Základné informácie plénu poskytol Mgr. S. Katkin. V diskusii vystúpili PhDr. R. Kujovský, CSc., prof. PhDr. T. Štefanovičová, CSc., PhDr. V. Turčan, PhDr. I. Cheben, CSc., PhDr. M. Ruttkay, CSc., PhDr. D. Staššíková-Štukovská, Mgr. R. Malček, PhDr. E. Miroššayová, CSc. Na základe diskusie sa zostavila pracovná skupina (PhDr. J. Labuda, prof. PhDr. T. Štefanovičová, CSc., PhDr. D. Staššíková-Štukovská, PhDr. M. Ruttkay, CSc., PhDr. M. Kotorová-Jenčová a jeden, zatiaľ nešpecifikovaný, zástupca SNM), ktorá pripraví návrh ďalšieho postupu pre MK SR. 12) Na záver rokovania sa konali voľby predsedu, členov výboru a členov revíznej komisie SAS pri SAV. Za predsedníčku SAS bola zvolená PhDr. E. Miroššayová, CSc. Členmi výboru sa stali: PhDr. J. Labuda, Mgr. E. Fottová, Mgr. Lucia Benediková, PhDr. M. Soják, PhD., PhDr. Z. Rajtárová, CSc., PhDr. J. Hunka, CSc., PhDr. V. Turčan, PhDr. M. Kotorová-Jenčová, PhDr. J. Chovanec, PhD., Mgr. S. Katkin, prof. PhDr. E. Krekovič, CSc., Mgr. Z. Borzová, PhD., Mgr. S. Gogová, Mgr. K. Daňová. Za členov revíznej komisie boli navrhnutí a schválení: PhDr. V. Varsik, CSc., PhDr. J. Ruttkayová, PhDr. I. Vlkolínska, CSc. 13) Tajomníčka SAS Mgr. E. Fottová prečítala uznesenie z rokovania valného zhromaždenia SAS pri SAV. Uznesenie bolo odsúhlasené. 14) V priebehu dvoch dní ( ) odbornej časti zjazdu SAS pri SAV odzneli nasledovné prednášky: Varsik, V.: Branč významná osada z doby rímskej na západnom Slovensku; Krekovič, E.: Premeny štúdia archeológie; Vizdal, M.: Využitie programu Google Earth v archeologickej prospekcii SV Potisia; Kotorová-Jenčová, M.: Výskum na vedecké a dokumentačné účely vo Vlači, okr. Vranov nad Topľou; Kotorová-Jenčová, M.: 1. sezóna výskumu hradu v Stropkove; Labuda, J.: Geopark Banská Štiavnica a archeologické súvislosti; Kuzmová, K. Šuttová, A.: Terénne výskumy v Trnave a okolí v r. 2006; Staššíková-Štukovská, D.: Unikátny objekt alebo omyl? (K niektorým profesionálnym praktikám, ktoré sa udomácňujú v archeológii); Kolník, T.: Osztrópataka Ostrovany: Najbohatší kráľovský germánsky hrob doby rímskej (nové poznatky); Soják, M.: Výber terénnych aktivít AÚ SAV pracoviska v Spišskej Novej Vsi v roku 2006 (Žehra Kostol sv. Ducha, speleoarcheologické lokality a iné); Miroššayová, E. Olexa, L.: Výsledky výskumu pohrebiska v Ždani; Ožďáni, O. Zachar, T. Ušiak, P.: Ďalší depot bronzových predmetov zo Zvolena; Samuel, M. Březinová, G.: Ďalšie záchranné výskumy na Mostnej ulici v Nitre; Malček, R.: Výsledky záchranného výskumu v Krupine; Hreha, R.: Záchranné akcie v Prešove a okolí; Kujovský, R. Parobková, A.: Žiarové pohrebiská vo Varíne; Bartík, J.: Sídlisko zo strednej a mladšej doby bronzovej v Bratislave-Rusovciach; Nevizánsky, G.: Pohrebiská storočia na dolnom Pohroní; Jakab, J.: Poznámky antropológa k staromaďarským kostrám z Levíc; Bednár, P. Daňová, K.: Záchranný výskum v suterénnych priestoroch Reduty v Lučenci; Hunka, J.: Prekvapujúce nálezy z okolia Štúrova; Ruttkay, M.: Nové poznatky z výskumov včasnostredovekých hradísk; Fottová, E.: Osada z doby bronzovej v Stránskej, okr. Rimavská Sobota (výskum v roku 2006). Zapísala: Mgr. E. Fottová Spoločnosť Antona Točíka, občianske združenie, ďakuje všetkým darcom 2% z daní z príjmov za rok Daňové úrady pripísali v júni a júli 2007 na účet SAT čiastku Sk. Správna rada využije tieto prostriedky na podporu zverejňovania výsledkov archeologického a numizmatického výskumu, ako to vyplýva z jej programových cieľov. V roku 2006 nasledovnými čiastkami podporila vydanie brožúry Bohuslav Chropovský - život a dielo ( Sk), Almanachu Nitra ( Sk) a časopisu Medea ( Sk). Eva Kolníková 3 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

4 ODZNELO NA ZJAZDE SAS Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 4 Premeny štúdia archeológie Štúdium archeológie prešlo za posledných 50 rokov rôznymi premenami. Súviseli s reformami vysokoškolského štúdia a väčšinou nepriniesli výrazné zlepšenia. Mali sme tu päťročné dvojodborové, jednoodborové i štvorročné štúdium. Teraz však prišiel radikálnejší zásah do štúdia. Okrem tzv. kreditového štúdia, kde študenti získavajú za absolvované predmety body a majú možnosť si svoj profil utvárať do určitej miery sami, prichádza prevratnejšia zmena. Na základe tzv. Bolonskej deklarácie, ktorú podpísali európski ministri školstva 19. júna 1999, sa má v Európe zaviesť trojstupňové vysokoškolské vzdelanie: 1. stupeň (bakalársky), trojročný; 2. stupeň (magisterský), dvojročný a 3. stupeň (doktorandský), trojročný. Účel tejto reformy je aj ekonomický. Pre množstvo povolaní bolo štvor- či päťročné štúdium zbytočne dlhé a absolventi nemohli svoje vedomosti v praxi náležite využiť. Boli skrátka príliš vzdelaní, štát ich zbytočne dlho školil, čo malo negatívny dopad na ekonomiku (samozrejme najmä tam, kde štúdium bolo bezplatné). I v archeológii sa ukázalo, že nie všade majú absolventi možnosť využiť získané vedomosti a na niektoré miesta by postačovalo aj nižšie vzdelanie. Napríklad v regionálnych múzeách, kde charakter tamojšej činnosti a najmä nedostatok odbornej literatúry väčšinou neumožňujú venovať sa sústredenejšie aj vedeckej práci. Je to tak všade na svete a tieto inštitúcie ani nemajú v náplni práce vedeckú činnosť (netreba si zamieňať vedeckú a odbornú prácu). Samozrejme, výnimky len potvrdzujú pravidlo. Narastanie vedeckých poznatkov a špecializácia si na druhej strane vyžiadali dlhšie vzdelávanie tých študentov, ktorí sa v priebehu štúdia profilovali a orientovali vedeckým smerom. Pre nich by malo byť samozrejmé pokračovanie v magisterskom a neskôr aj v doktorandskom štúdiu. Systém je nastavený tak, že špičkové vzdelanie bude rezervované pre najlepších študentov. Zo škôl teda budú vychádzať absolventi s rôznym vzdelaním a otázne je, ako sa dokážu uplatniť. Domnievam sa, že spoločnosť, resp. inštitúcie patriace pod Ministerstvo kultúry ešte nie sú dostatočne pripravené na túto situáciu. Ide najmä o bakalárov čo s nimi v archeológii? Ani mnohí archeológovia nie sú prívržencami tohto systému, a preto sa obávam, že bakalári budú mať problém zamestnať sa. Budú mať preto snahu pokračovať v štúdiu, čo bude, vzhľadom na trojstupňové vzdelávanie, kontraproduktívne, pretože systém stratí zmysel. Mali by sme sa zmieriť so skutočnosťou, že bakalársky stupeň je vysokoškolským vzdelaním a nemožno ho považovať za neúplné. Pre špecifické potreby praxe je vyhovujúce okrem regionálnych múzeí to môžu byť napríklad aj pamiatkové úrady, súkromné archeologické spoločnosti a pod. Bez toho, aby som znevažoval prácu v týchto inštitúciách, sa domnievam, že im nebudú chýbať napríklad znalosti z praveku Európy, prípadne teoretické problémy súčasnej archeológie, ktoré patria na stupeň magisterský. Štúdium je organizované tak, že absolvent bakalárskeho stupňa dostane všetky potrebné informácie týkajúce sa problematiky Slovenska a terénneho výskumu. Treba počítať aj s tým, že väčšina absolventov ani nebude pracovať v odbore, čo sa už vlastne deje aj teraz. Sme tlačení prijímať väčšie počty študentov, čo je do istej miery správne (najmä oproti minulosti), takže na Slovensku končí každý rok približne 40 až 50 archeológov (vrátane klasických)... Rád by som preto apeloval na kolegov v riadiacich funkciách v regiónoch, aby mali pre tieto zmeny pochopenie a zamestnávali aj bakalárov. Neobstojí tu argument, že ak bude mať napríklad riaditeľ regionálneho múzea možnosť voľby medzi bakalárom a magistrom, vyberie si samozrejme magistra. Je to síce možné, ale vôbec mu to nezaručí, že magister bude lepšie vykonávať prácu v múzeu ako bakalár (možno to bude práve naopak bude mať vyššie ambície a bude hľadať možnosti úniku z múzea). Som toho názoru, že nemá význam za každú cenu konzervatívne brániť päťročné štúdium, pretože to spôsobí (okrem iného) aj celospoločenské problémy. SPOLOČENSKO-VEDECKÉ PODUJATIA Textiles in Context Eduard Krekovič V dňoch januára 2007 sa uskutočnila medzinárodná konferencia Textiles in Context. New Research on Ancient Danish and European Textiles, ktorú usporiadalo Centrum pre textilný výskum v Kodani (CTR). Podujatiu predchádzala exkurzia do Národného múzea v Brede, kde mali účastníci možnosť na živo vidieť nádherne zachované textílie z dánskych zbierok, ako napr. slávny peplos alebo kožušinovú vesta z Huldremose datované do predrímskej doby železnej. Zaujímavá návšteva múzea naštartovala veľmi príjemné stretnutie európskych odborníkov na archeologický textil, ktorí až do konca zotrvali v neutíchajúcich a nadšených diskusiách. Prvý konferenčný deň boli prezentované výsledky výskumného programu pod názvom Textile and Costume from Bronze and Early Iron Ages in Danish Collections. Stretnutie otvorila dekanka Fakulty humanitných vied Kodanskej univerzity K. Refsing, pod ktorej záštitou sa konferencia uskutočnila. U. Mannering a M. Gleba zo CTR

5 predstavili nové prístupy a najnovšie výsledky výskumu dánskych textílií a odevov zo severskej doby bronzovej a železnej. Ďalej nasledovali prednášky doplňujúce jednotlivé oblasti výskumu dánskeho textilu: L. Hammarlund Danish Iron Age: visual groups; M. Ciszuk Iron Age weaving technology; L. Rćder Knudsen Tablet weaves of the Roman Iron Age: decoration and possible links to loom types; I. Vanden Berghe Study of the dyes in the Early Iron Age costumes in Danish collections. I. Skals Fibre analysis; A. Lisbeth Schmidt Skin and leather finds: preliminary results; A. Hjelm Petersen Recording skin and leather finds; P. Bennike a N. Lynnerup: The human remains; S. Mřller-Wiering Sacrifice for gods: textiles from the Iron Age weapon deposits of Illerup Ådal and Thorsbjerg; L. Hedeager: The embodiment of dress in Scandinavian Iron Age. Deň sa ukončil netradičnou exkurziou do ateliérov spoločnosti Kopenhagen Fur, ktorá je najväčším vývozcom norkových kožušín na svete. Druhý deň bol venovaný účastníkom z ostatných Európskych krajín (Belgicko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko a Švédsko), ktorí predstavili súčasný stav výskumu archeologického textilu v dobe bronzovej, železnej a rímskej. Sekciu otvorili M.-L. Franzén a A. Sundström s prednáškou: The Bronze Age and Iron Age textile finds at the State Historical Museum in Stockholm. Ďalej sa prezentovala S. Halvorsen Norwegian bog textiles from Tegle and Helgeland; E. Wincott Heckett Irish and Scottish Iron Age cloth and clothing; S. Comis Pracovná skupina po záverečnej diskusii v Centre pre textilný výskum, Kodaň. Dutch textiles from the Bronze Age, the Iron Age and Roman Period; T. Belanová Iron Age textile finds from Slovakia and Moravia; J. Pásztókai Szeőke Late Iron Age textiles from Hungary; K. Grömer Textile news from Central Europe Bronze Age finds from Austria, The development of Pre-Roman textiles in Austria; A. Rast-Eicher Iron Age textiles in Switzerland; A. Stauffer a L. Rćder Knudsen Textiles from Verucchio: first research; C. Van Driel-Murray Completing the costume: footwear in North-Western Europe. Celodenný prednáškový cyklus zakončila diskusiou priekopníčka vo výskume európskych archeologických textílií Lise Bender Jřrgensen. Posledný deň zasadla úzka pracovná skupina okolo okrúhleho stola v CTR, aby sa dohodla na koncipovaní monografie pod názvom Textiles in Context plánovanej na rok Tejto publikácii bude predchádzať jej prvá časť nazvaná Designed for Life and Death, zameraná na prehodnotené a nanovo analyzované textílie z dánskych zbierok. Štvordňové stretnutie odborníkov na archeologický textil sa konalo v priateľskej pracovnej atmosfére. Znovu sa ukázalo, že napriek úzkej špecializácii je stále o čom hovoriť a nové podnetné myšlienky i skúsenosti jednotlivých odborníkov vhodne dopĺňajú medzery v textilnom výskume. Za posledných 25 rokov bol zaznamenaný výrazný posun v oblasti textilného bádania, o čom všetkých presvedčili najmä neutíchajúce diskusie týkajúce sa rôznych aspektov výroby i použitia textilu v histórii. Všetci účastníci sa už tešia na ďalšie spoločné stretnutie. Najbližšie to bude jubilejný desiaty ročník spoločnosti NESAT (North European Symposium for Archaeological Textiles) a konferencia Military and Textiles. Obidve sa budú konať v Kodani v máji budúceho roku. Viac informácií sa nájdete aj na stránke CTR: Dve posledné konferencie o dobe železnej Tereza Belanová Dve posledné konferencie o dobe železnej organizačne zabezpečila Česko-slovenská skupina pre dobu železnú. V poradí 7. konferencia Doba laténska v Čechách, na Morave a na Slovensku sa uskutočnila v apríli roku 2006 v Kuníne, v Českej republike. Zúčastnilo sa jej vyše päťdesiat odborníkov na dobu laténsku z Čiech, z Moravy, zo Slovenska a z Poľska. Program bol rozdelený do prednáškových blokov, v ktorých odznelo vyše tridsať referátov a šesť tém bolo prezentovaných formou posterov. Nosnou témou boli Centrá a sídliská centrálneho charakteru. Pokus určiť tému konferencie sa podaril iba čiastočne. Väčšia časť referátov bola venovaná všeobecným témam a zaujímavým novým poznatkom záískaným výskumami. Za Archeologický ústav SAV Nitra sa konferencie zúčastnili: K. Pieta: Včasnolaténske centrum v Horných Orešanoch nové nálezy a výskumy; E. Mirrošayová: Centrá severného Potisia v dobe laténskej, G. Březinová: Nitra sídlisková aglomerácia z doby laténskej výskum a jeho perspektívy; E. Kolníková: Mince indikátor výrobných a obchodných aktivít laténskych centier; B. Kovár: Niekoľko poznámok k terčíkom z ľudskej lebky z doby laténskej a L. Benediková. Posterom M. Samuela bolo prezentované novoobjavené pohrebisko v Leviciach. 5 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

6 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Jaskyňa Šipka (440m. n.m.) Štramberský kras. 6 Jednodňová exkurzia viedla významnými lokalitami a pamiatkami Podbeskydska. Účastníci navštívili Příbor, hrad Hukvaldy, hrad Štramberk, Kotouč u Štramberka, Hodslavice, Kojetín s púchovským hradiskom Požaha, Svinec a Starý Jičín. Program bol veľmi bohatý a aj vďaka hlavným organizátorom (M. Čižmář a J. Čižmářová) sa účastníci dozvedeli veľa nielen o dobe laténskej, ale aj o pamätihodnostiach pozývajúceho kraja a zámku Kunín, ktorý patrí medzi najcennejšie barokové pamiatky Moravy. Postavil ho v rokoch architekt J. L. Hildebrandt. Zachovalo sa vnútorné členenie jednotlivých poschodí a k unikátom patrí dômyselný vykurovací systém komínov na jeho povale. V dňoch až sa uskutočnila v poradí už 8. konferencia na tému Doba laténska v českých krajinách, v Poľsku a na Slovensku. Po prvý krát sa konala za hranicami Čiech a Slovenska v Poľsku v rekreačnej oblasti Polanica Zdroj, severne od českého mesta Náchod. Usporiadateľom tohto stretnutia bola vroclavská univerzita, hlavným organizátorom Marek Bednarek. Program bol veľmi bohatý. Prvý, druhý a štvrtý deň boli venované prednáškam a diskusii. Tretí a časť druhého dňa boli zamerané na prehliadku okolia a odbornú exkurziu. Okrem účastníkov z Čiech, z Moravy a zo Slovenska sa konferencie zúčastnila aj početná skupina odborníkov na dobu laténsku z Poľska (Wroclaw, Krakow). Celé rokovanie bolo rozdelené do prednáškových blokov. V prvom odzneli referáty poľských účastníkov prezentujúce nové výskumy i kompletné vyhodnotenia kultúrneho vývoja v dobe laténskej s prihliadnutím na novoobjavené lokality a poznatky. Druhý rokovací deň odzneli referáty zo Slovenska a z Česka a komentáre k štyrom posterom. Odborná exkurzia bola rozdelená na obhliadky lokalít v teréne, prehliadky expozícií v múzeách a zaujímavostí najbližšieho okolia. V priebehu druhého dňa konferencie sa uskutočnila prehliadka pevnosti a mesta Klodzka. Na tretí deň sa konala návštevy Ślęży a múzea v Sobotke s impozantnými kamennými plastikami. Vo Wroclawi účastníci navštívili novú archeologickú expozíciu v archeologickom múzeu, ktorá je inštalovaná v priestoroch bývalého vojenského skladu. Výstava zanecháva veľmi príjemný dojem, prezentuje množstvo nálezov a je vhodne doplnená rekonštrukciami. Rozdelená je do troch základných častí: pravek, doba kovu, stredovek až novovek. Exkurzia Účastníci konferencie na dvore archeologického múzea vo Wroclawi. pokračovala návštevou Instytutu Archeologii Uniwersytetu Wroclawskiego, kde boli prezentované nálezy z výskumnej činnosti pracoviska. Po krátkej prehliadke mesta a jeho pamätihodností sa účastníci vrátili do strediska Polanica Zdroj. Exkurzia možno, vďaka vynikajúcej príprave organizátorov a príjemnému počasiu, hodnotiť ako veľmi vydarenú. Štvrtý rokovací deň bol opäť venovaný referátom zameraným na územie Slovenska a na spracovanie súkromnej zbierky z Rakúska. Poslednej konferencie sa zúčastnilo okolo 40 bádateľov, odznelo 15 referátov a množstvo diskusných príspevkov. Boli prezentované štyri postery z Čiech a z Moravy. Konferencie v Polanici Zdroju sa zo Slovenska zúčastnili G. Březinová, B. Kovár, E. Kolníková a K. Pieta. Pri záverečnom hodnotení podujatia sa účastníci poďakovali najmä Marekovi Bednarekovi za zorganizovanie celého stretnutia a za príjemný pobyt v prekrásnom prostredí. Natálie Venclová pozvala prítomných na ďalšie stretnutie, ktoré by sa malo uskutočniť v stredných Čechách. Gertrúda Březinová

7 Archeologický deň v Košiciach......takto možno označiť 24. máj Celodenné podujatie sa začalo v Košiciach-Barci odhalením pamätnej tabule mjr. Jaroslavovi Teplému. Mramorová tabuľa je umiestnená na Abovskej ulici č. 89, na dome, v ktorom J. Teplý býval a na sklonku života ho daroval obci. Dnes je v ňom zdravotné stredisko. Krátke príhovory predniesli starosta obce František Krištof, riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach PhDr. Róbert Pollák a námestník riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. Po odhalení tabule slávnosť pokračovala položením kytice na hrob J. Teplého a prijatím u starostu na miestnom úrade. Akcia, na ktorej sa zúčastnili poslanci miestneho zastupiteľstva obce Barca, pracovníci Východoslovenského múzea, Archeologického ústavu SAV, Krajského pamiatkového úradu a obyvatelia obce, mala dôstojný priebeh a príjemnú atmosféru. Mjr. Jaroslav Teplý ( ) patril k významným obyvateľom obce Barca. Ako človek so všestrannými záujmami sa aktívne zapájal do života obce. Venoval sa futbalu, hudbe, ovocinárstvu, ale hádam najviac ho zaujímala najstaršia Odhaľovanie pamätnej tabule mjr. Jaroslavovi Teplému v Košiciach Barci. Zľava prof. PhDr. V. Furmánek, DrSc., starosta obce F. Krištof. história. Dôkazy o starom osídlení Barce získaval archeologickými vykopávkami, ktoré v tridsiatych rokoch minulého storočia robil na viacerých polohách. Medzi jeho najznámejšie objavy patrí archeologickej verejnosti dobre známa opevnená osada otomanskej kultúry v polohe Nad Begányiho mlynom. Na zisťovacie práce J. Teplého neskôr nadviazal odborný výskum F. Tompu a J. Pástora v rokoch 1941 a Systematický výskum lokality realizovali českí archeológovia F. Prošek, L. Hájek a J. Kabát v rokoch Je škoda, že unikátne nálezy osvetľujúce osídlenie juhu Košickej kotliny v staršej dobe bronzovej nie sú doteraz súborne publikované. K ďalším objavom J. Teplého patrí slovansko-avarské pohrebisko v záhrade nového kaštieľa, ktoré v rokoch 1951 a 1952 skúmali J. Pástor a J. Kabát a pohrebisko pilinskej kultúry na terase nad Myslavským potokom, skúmané v päťdesiatych rokoch E. Jílkovou. Pozornosti J. Teplého neušlo ani okolie jeho domu, kde našiel mincu cisára Trajána z roku 105 a slovanské radové pohrebisko. Z Barce sa účastníci stretnutia presunuli do historickej sály Župného domu v Košiciach na seminár 60. rokov Archeologického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach. Pracovné rokovanie sa začalo krátkymi príhovormi riaditeľa Východoslovenského múzea PhDr. R. Polláka a riaditeľa Archeologického ústavu SAV prof. PhDr. A. Ruttkaya, DrSc. V úvodnej prednáške Spomienky na začiatky archeologického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach priblížila M. Lamiová-Schmiedlová osobnosť PhDr. Jána Pástora, ktorý po nástupe do múzea položil základy rozvoja profesionálneho archeologického výskumu. Jeho prínos pre poznanie najstarších dejín východného Slovenska nebol zatiaľ dostatočne ocenený. Autori ďalších prednášok prezentovali Seminár v historickej sále Župného domu v Košiciach. Zľava PhDr. D. Gašaj, prof. PhDr. V. Furmánek, DrSc., prof. PhDr. A. Ruttkay, DrSc., PhDr. R. Pollák. výsledky najnovších výskumov v meste Košice a v jeho blízkom i vzdialenejšom okolí: D. Gašaj: Najnovšie archeologické výskumy Východoslovenského múzea v Košiciach; J. Petrík: Výsledky metalografického výskumu unikátneho nálezu železnej ihlice z Nižnej Myšle; M. Ďurišová: Stav a výsledky archeologického výskumu mestského opevnenia v Košiciach; P. Tajkov: Výskumy románskych kostolov vo Veľkej Tŕni a v Brzotíne. 7 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

8 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Posledná prednáška V. Furmánka Slovenské archeologické výstavy v Taliansku už navodila atmosféru ďalšej akcie košického archeologického dňa, ktorou bola vernisáž výstavy Archeologického ústavu SAV Slovensko križovatka európskych civilizácií konanej v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach a pod záštitou podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča. Na výstave sú zhromaždené vzácne predmety zo zbierok Archeologického ústavu SAV a viacerých slovenských múzeí. V priereze dokumentujú hmotnú kultúru obyvateľov, ktorí na území dnešného Slovenska žili od staršej doby kamennej až po koniec doby železnej. Cieľom výstavy, ktorá už bola s úspechom prezentovaná v Taliansku, je zdôraznenie previazanosti domáceho kultúrneho vývoja s významnými civilizačnými centrami pravekej Európy. Realizáciu seminára a výstavy vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach podporili Mesto Košice, Münzkabinett Franfurt/M. a firma NEOMAD. Celodenné podujatie zahrnujúce vyššie spomenuté akcie sa stretlo s priaznivým ohlasom predovšetkým archeológov a historikov z múzeí a z krajských pamiatkových úradov východného Slovenska, ako i z partnerských zahraničných múzeí z poľského Krosna a maďarského Miškovca. 8 Kuvajtsko-slovenská archeologická expedícia Elena Miroššayová Pod týmto názvom sa v Archeologickom ústave SAV v Nitre uskutočnil seminár o výsledkoch Kuvajtsko-slovenskej archeologickej expedície (Kuwaiti-Slovak Archaeological Mission/KSAM) za tri roky jej pôsobenia v Kuvajte a na Slovensku. Na akcii odzneli tri prednášky. Prvá, v podaní riaditeľa oddelenia múzeí a pamiatok kuvajtskej Národnej rady pre kultúru, umenie a literatúru Shehaba A. H. Shehaba, bola venovaná výsledkom výskumu neolitickej osady (lokalita H3) v oblasti Sabbiyah na kuvajtskej pevnine. Lokalita patrila do sféry vplyvu obejdskej kultúry, ktorá sa v druhej polovici 6. a v 5. tisícročí pred n. l. postupne rozšírila v celej Mezopotámii, a ktorej prítomnosť na pobreží Perzského zálivu svedčí o kontaktoch tejto oblasti s regiónmi rozšírenia vyspelej roľníckej civilizácie v povodí Eufratu. Druhý a tretí príspevok sa týkali už samotnej Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka. Lucia Benediková podala prehľad výsledkov výskumu osady z doby bronzovej (2. tisícročie pred n. l.) na pobreží zálivu Al-Khidr na severe ostrova Failaka. Aj tento výskum priniesol doklady kontaktov severnej časti Perzského zálivu s Mezopotámiou i s jej severnými susedmi, ako aj s južnými regiónmi Zálivu a s civilizáciou v povodí rieky Indus. Karol Pieta hovoril o výskume včasnostredovekej osady Al-Qusur nachádzajúcej sa vo vnútrozemí Failaky. Výskum Al-Qusuru má kľúčový význam pre poznanie rozšírenia kresťanských Prezentácia Shehaba A. H. Shehaba (foto z k&charset=&doc=services-news&news_no=1433). komunít na Blízkom Východe v stor. n. l. a postupnej straty vplyvu kresťanstva v prospech nastupujúceho Islamu. Súčasťou seminára v Nitre bola výstava posterov, ktorú si návštevníci mali možnosť prezrieť do konca júla 2007 vo vestibule budovy Akadémie. Postery boli pôvodne súčasťou trojrozmernej výstavy, ktorú v apríli tohto roku pripravila Kuvajtsko-slovenská archeologická misia pre Kuvajtské národné múzeum v Kuwait City. Konferencia pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Alfreda Piffla ( ) Lucia Benediková 100. výročie narodenia významného architekta, historika architektúry, archeológa, výtvarníka a vysokoškolského pedagóga prof. Ing. arch. Alfreda Piffla, CSc. sme si pripomenuli 13. júna 2007 formou medzinárodnej konferencie. Konala sa v aule Emila Belluša na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Záštitu prevzal Doc. Dušan Čaplovič, popredseda vlády SR, ktorý nám priblížil svoje osobné spomienky na prof. Piffla. Prof. Ľudovít Petránsky, dekan FA STU, slávnostným príhovorom otvoril konferenciu. Organizátormi konferencie boli: Fakulta architektúry STU, Bratislava; Pamiatkový úrad SR, Bratislava; Spolok architektov Slovenska; Archeologický ústav SAV, Nitra a Slovenské národné múzeum, Bratislava.

9 Jednotlivé referáty sa zamerali na rôzne profilové oblasti pôsobenia profesora Alfreda Piffla. Doc. Jana Pohaničová v úvodnej prednáške podrobne zmapovala mnohodimenzionálnu komplexnosť jeho diela ako architekta. Ako vysokoškolského pedagóga a vedca ho predstavili doc. Ľubomíra Fašangová a prof. Mikuláš Bašo. Pifflovi žiaci Ing. arch. Stanislav Dúbravec, prof. Ján Kavan a jeho prvý asistent Ing. arch. Vojtech Horák spomínali na svojho učiteľa, ktorého sprevádzali pri jeho výskumoch. Prof. Karel Kibic sa venoval Pifflovmu profilu pedagóg-vedec-pamiatkár. PhDr. Magda Kvasnicová predstavila okrem prác na bratislavskom hrade aj ostatné architektonické a projektantské aktivity. Činnosť v oblasti pamiatkovej obnovy, najmä však na kostole v Bíni, uviedla Profesor A. Piffl pri dokumentácii na archeologickom výskume v Bratislave-Rusovciach v roku Mgr. Lucia Porubská. Ing. arch. Ľubomír Mrňa bohatú výtvarnú stránku jeho diela. Medzi hlavnými prednášajúcimi nemohol chýbať Ing. Jan Piffl, ktorý nám priblížil osobný život svojho otca. Architekt Andrej Fiala poodhalil jeho bádateľskú činnosť. Ing. arch. Jitka Jezná, PhDr. Jaroslava Schmidtová a Ing. arch. Jana Minaroviech-Ratimorská prezentovali jeho činnosť na rímskych pamiatkach. Súťaž o cenu prof. Piffla, ktorá sa každoročne udeľuje na Fakulte architektúry STU za najlepší študentský projekt v oblasti obnovy architektonického dedičstva, predstavila Ing. arch. Beata Polomová. Ing. arch. Vladimír Husák sa vrátil k Pifflovej vedeckej práci Dve kapitoly z banskobystrickej renesancie a jej aktuálnosti v súčasnosti. Záverom prof. Matúš Dulla načrtol súčasnú problematiku najmladšieho segmentu pamiatkovo chránených objektov. Počas konferencie zástupcovia Pifflovej rodnej obce Ústí nad Orlicí odovzdali Alfredovi Pifflovi Cenu mesta in memoriam. Prevzali ju jeho synovia Jan a Lukáš Piffl. Pokračovaním konferencie bolo otvorenie brilantnej výstavy s názvom: Navzdory času a ľuďom... Alfred Piffl ( ) vo vestibule Fakulty architektúry. Autori koncepcie: PhDr. Magdaléna Kvasnicová a Doc. Jana Pohaničová spoločne s autorom architektonického a výtvarného riešenia Ing. arch. Pavlom Paulínym na početných posteroch výborne vystihli rôzne etapy Pifflovho života. V rámci vernisáže výstavy bola prezentovaná kniha Alfred Piffl Zápas o Bratislavský hrad, denník z vydavateľstva Pt - Albert Marenčin, 2007, 214 s. V knihe nájdete výber z autentického Pifflovho denníka, dve stovky autorových kresieb, litografií a fotografií. Výtvarné dielo Alfreda Piffla môžeme podrobnejšie spoznať V Galérii pod radnicou v jeho rodisku Ústí nad Orlicí na výstave s názvom: Obrazy, kresby, grafika Alfreda Piffla. Výstavu je možné navštíviť denne okrem pondelka a potrvá do (Podrobnosti: Sme radi, že vďaka spomienkam žiakov, spolupracovníkov, blízkych ľudí a nespočetnému množstvu autentických dokumentov bola predstavená bohatá a rôznorodá činnosť génia Alfreda Piffla, ktorý svojou húževnatosťou a vytrvalosťou dokázal naozaj veľa navzdory dobe a ľuďom... Česť jeho pamiatke. Veľké poďakovanie patrí všetkým...či už usporiadateľom, prednášajúcim a zúčastneným. Exkurzia Slovenskej archeologickej spoločnosti do archeoskanzenu Modrá Jana Minaroviech-Ratimorská Slovenská archeologická spoločnosť zorganizovala dňa exkurziu do archeoskanzenu Modrá, ktorý sa nachádza na lokalite s pôvodným veľkomoravským osídlením, v tesnom susedstve Velehradu vzdialenom 7 km od Uherského Hradišťa. Odchádzali sme o siedmej ráno spred budovy AÚ SAV v Nitre a zastavili sme sa aj na Patrónke v Bratislave, kde nastúpili ďalší účastníci. Do cieľa sme dorazili v pohode a podľa časového plánu, a tak sme plní očakávania začali obhliadku, na ktorej nás odborným slovom sprevádzal náš moravský kolega Luděk Galuška. Archeoskanzen predstavuje ideálnu podobu slovanského opevneného sídliska z doby Veľkej Moravy (9. stor.). Je vytvorený stavbami, ktorých do zeme zahĺbené časti majú predlohy v skutočných archeologických objektoch. Nadzemná hmota stavieb má charakter hypotetických rekonštrukcií, ktoré vznikli na podklade konkrétnych nálezov. Plocha archeoskanzenu sa člení na funkčne odlišné celky a areály. Prvý predstavuje opevnenie s hradbou a vstupná brána so strážnymi vežami. Na ňu nadväzuje areál sídliskovo-hospodársky a za ním sa nachádza areál 9 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

10 starého náboženstva. Nasleduje časť mocenská, o niečo ďalej sa rozprestiera areál cirkevný. Okruh archeoskanzenu uzatvára remeselnícka časť sídliska. Na okraji skanzenu boli v rovnakom štýle postavené aj budovy infocentra a občerstvenia, kde sa dá príjemne posedieť. Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Orientačný nákres archeoskanzenu v Modrej. Opevnenie (1) tvoria časti hradby s čelnou pali- sádou, ochodzou a vstup- nou bránou. V sídliskovo- hospodárskej časti (2 10) boli vybudované rôzne typy zemníc odlišnej konštrukcie, a to buď zrubovej (2), alebo s vypletanými stenami (4); studňa (3); tzv. kleť alebo senník kolovej konštrukcie so sedlovou strechou a s vypletanými stenami (6). V skanzene stoja aj domy zrubovej konštrukcie s podlahou na úrovni terénu, ktoré tvorili najčastejší typ obydlia na hradiskách a v mocenských centrách (7), a tiež domy s kombinovanými dreveno-hlinenými stenami (8), ktoré sa u moravských Slovanov vyskytujú iba ojedinele. Dá sa navštíviť pekáreň (9), kde sa piekol chlieb, pečivo a hlavne placky. Ďalej tu nájdeme obilnice (10), teda zásobné jamy na uskladnenie nielen obilia, ale aj potravín. Najčastejšie majú hruškovitý tvar, ich steny boli po obvode obložené drevom alebo vystieľané slamou. Náboženský areál (11) tvorí zaniknuté pohrebisko a kultové miesto z doby pred prijatím kresťanstva, teda zo stor.. Dominantou je stavba palácového typu (13), ktorá predstavuje reprezentačný objekt zviazaný so životom kniežacej vrstvy Veľkej Moravy. Jej interiér plní v archeoskanzene funkciu výstavno-prezentačnú (podľa nálezov v Starom Měste). Nechýba pravdaže kostol (14) kresťanská svätyňa z doby veľkomoravskej, vybudovaný v tesnej blízkosti odkrytých zvyškov včasnostredovekého Kostola sv. Jána, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Remeselnícka časť osady pozostáva z dielne kovolejára a šperkára (16), z kováčskej (17) a keramickej (18) dielne. Voľne v teréne boli postavené hrnčiarske a hutnícke pece (19). Na záver treba dodať, že celý areál archeoskanzenu je oplotený, čo umožňuje udržiavať ho bez väčších problémov vo veľmi dobrom stave. Návštevník nadobudne od samého začiatku prehliadky veľmi dobrý dojem aj vďaka očividne dobrej starostlivosti o objekty. Zamestnanci sa aj počas prevádzky o areál neustále príkladne starajú a sú zárukou toho, že nikto nepríde na myšlienku túto idylu narušiť. Preto môže byť v objektoch vystavený aj ich inventár (látky, kožušiny, hrnčiarske výrobky a najrôznejšie nástroje a iné predmety). Súčasťou archeoskanzenu je aj chov domácich zvierat, ktoré sú milým spestrením nielen pre tých najmenších návštevníkov, ale aj pre dospelých. Odborná aj laická verejnosť tu nájde vhodnú príležitosť získať bohaté poznatky o každodennom i duchovnom živote našich slovanských predkov. Prevádzka archeoskanzanu Modrá je zabezpečená od 1. mája do 31.októbra od hod. Prehliadka je možná aj mimo tohto obdobia po dohode termínu návštevy v predstihu ( archeoskanzen@ .cz). Objednávky skupín na tel. č. +420/ , mob. +420/ , mob. +420/ , tel./fax. +420/ Popoludní, po výdatnej ochutnávke miestnych špecialít v bufete archeoskanzenu, nám zostalo ešte dosť času na návštevu ďalších, v celej Európe známych pamiatok tohto regiónu múzea v Uherskom Hradišti, kde sa nachádza národná kultúrna pamiatka Pamätník Veľkej Moravy Staré Město Na Valách, ktorý sme si ako jediní návštevníci detailne prezreli, a kde sme mali zároveň jedinečnú príležitosť prediskutovať aktuálny stav bádania. Poslednou zastávkou bola lokalita Uherské Hradiště-Sady Špitálky, kde sme si prezreli kresťanský areál kláštorného charakteru. Celý deň prebiehal vo výbornej atmosfére najmä vďaka prítomnosti kolegu Luďka Galušku, ktorý sa nám venoval s veľkým nasadením. Jeho nesmierne pútavé rozprávanie o dejinách Starého Města, ako aj o budovaní archeoskanzenu Modrá ostanú pre nás navždy nezabudnuteľným zážitkom. Za všetkých účastníkov exkurzie mu zato patrí naše srdečné poďakovanie! Text príspevku vznikol na základe sprievodnej skladačky o archeoskanzene, ktorej autorom je doc. PhDr. L. Galuška, CSc. 10 Susanne Stegmann-Rajtár

11 Sondy do hlbín nitrianskeho dávnoveku Dňa 4. júla 2007 sa v Ponitrianskom múzeu v Nitre slávnostne otvorili brány verejnosťou už dlhšie očakávanej výstavy Sondy do hlbín nitrianskeho dávnoveku. Pri príležitosti tradičných osláv Dní Nitranov pripravil kolektív odborníkov z Archeologického ústavu SAV v Nitre ( G. Březinová, P. Bednár, E. Fottová, M. Kopčeková, I. Kuzma, M. Ruttkay, M. Samuel) a Ponitrianskeho múzea v Nitre (J. Ruttkayová) pre návštevníkov múzea prezentáciu najnovších archeologických nálezov z Nitry a jej blízkeho okolia. Výstavu finančne podporili Nitriansky samosprávny kraj a Mesto Nitra. Vďaka tejto výstave sa do pozornosti Nitranov i hostí z iných končín Slovenska, ba i množstva zahraničných turistov dostávajú nielen neznáme zaujímavé archeologické pamiatky, ale aj množstvo najnovších netradičných informácií o osídlení mesta a jeho okolia. Výstava prezentuje archeologické výskumy v uvedenom priestore za posledných 15 rokov, pričom návštevníci môžu vidieť aj najčerstvejšie tohoročné objavy z včasnostredovekého pohrebiska z Nitry-Školskej ulice, ako aj doklady osídlenia z neolitu, z doby bronzovej a zo stredoveku v priestore stavby závodu Sony. Okrem uvedených sú prezentované predovšetkým praveké, stredoveké a novoveké osady z Nitry-Mostnej ulice, zo Svätoplukovho námestia, z areálu Nitrianskej galérie a Nitrianskeho hradu. Pohľad na časť vystavených exponátov. Súbor nitrianskych nálezov dopĺňajú pamiatky z Kupeckej a Farskej ulice, z priestorov Mestskej tržnice a z Mlynskej ulice. Nechýbajú ani doklady včasnohistorického, stredovekého a novovekého osídlenia získané archeologickými výskumami okrajových častí mesta v miestach dnešnej čerpacej stanice Shell a nákupného centra Baumax a všeobecne na území Chrenovej (Tormoša) i v areáli Zoborského kláštora. Husté, nepretržité osídlenie Nitry a okolia od praveku po súčasnosť dokladajú početné archeologické pamiatky, keramika, kamenné i kovové nástroje, zbrane, sklené aj porcelánové nádoby, šperky a ozdoby zo sídlisk aj z pohrebísk. Farebné panely k jednotlivým archeologickým lokalitám s fotografiami z terénu, nálezov in situ, s leteckými snímkami a sumarizujúcimi textami vhodne dopĺňajú vystavené archeologické pamiatky. Veľkej pozornosti návštevníkov sa teší aj rekonštrukcia štyroch hrobových celkov (kostrových hrobov), vyhotovených podľa terénnej situácie odkrytej na vyššie spomínanej Školskej ulici. Výstava zaujala mnohých fanúšikov archeológie a histórie Nitry svojou koncepciou i stvárnením. Do konca septembra ju videlo okolo 3000 návštevníkov a záujemcovia ju môžu stále navštíviť do konca roka V deň otvorenia výstavy sa v rámci podujatia Dni Nitranov uskutočnil aj odborný seminár o najnovších archeologických nálezoch v Nitre, ktorý bol otvorený nielen pre odbornú, ale aj pre laickú verejnosť. Súčasťou seminára bol krst novej publikácie Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo archeológie o minulosti Mostnej ulice v Nitre autorov Gertrúdy Březinovej, Mariána Samuela a ďalších, ktorá je zhrnutím niekoľkoročných výskumov na uvedenej ulici. Kniha vznikla za podpory viacerých inštitúcií a sponzorov. Spoločne ju pokrstili hlavní organizátori seminára Matej Ruttkay (za Archeologický ústav SAV) a Anton Števko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea. Záber z krstu publikácie Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo... Na seminári sa prezentovali výsledky všetkých výskumov, ktoré sú aj súčasťou výstavy. Treba iba ľutovať, že chýbala prezentácia výskumov, ktoré sa uskutočnili pred výstavbou 11 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

12 zábavno-obchodného centra MAX a nitrianskych mlynov. Určite by boli prispeli k dotvoreniu celkového obrazu o osídlení Nitry a najbližšieho okolia v dobách pravekých a historických. Jaroslava Ruttkayová Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Konferencia Mestá a dediny pri tokoch riek Medzibodrožská slovensko-maďarská učená spoločnosť a Rákóczi múzeum v Sárospataku usporiadali v dňoch 12. a 13. júla 2007 konferenciu na tému Mestá a dediny pri tokoch riek. Odzneli na nej prednášky: J. Dankó Katalin (z domácej inštitúcie): Archeologické výskumy a obnova budov v Sárospataku; Ringer István (z toho istého pracoviska): Výsledky výskumov na ulici Retel; Marcela Ďurišová (Krajský pamiatkový úrad v Košiciach): Archeologické výskumy a rekonštrukcia mesta v Košiciach; Ulrich Attila (Nyíregyháza): Mestečko Tarcal v druhej polovici XVII. Storočia; Peter Kónya (Prešovská univerzita): Hornozemplínske mestá v XIX. stor.; Annamária Kónyová (Prešovská univerzita): Školy v Hornozemplínskych mestečkách; Bodó Sándor (Budapesti Történelmi Múzeum): Košické muzeálnohistorické problémy okolo roku 1914; Bencsik János (Múzeum Tokaj): Osídlenie v povodí Hornádu; F.Tóth Balázs (Sárospatak): Vysťahovalci v dejinách Veľkých Trakan; Tamás Edit (Sárospatak): Kaposkelecsény dnes výsledky dotazníkového výskumu. Posledný blok referátov bol zameraný na súčasné zoologické, ekologické a botanické problémy Medzibodrožia. Účastníci konferencie mali možnosť vidieť aj novootvorenú výstavu Kult svätej Alžbety inštalovanú pri príležitosti 800. výročia jej narodenia. Stojí za zmienku, že početné exponáty zapožičalo Východoslovenské múzeum v Košiciach. Konferencia o dejinách Zemplína Mária Lamiová Obec Zemplín kedysi župné sídlo má dnes 400 obyvateľov, ktorí majú neobyčajný zmysel pre kultúru a zachovávanie tradícií. Tak ako každý rok, zorganizovali aj v dňoch augusta 2007 akciu nazvanú Zemplínske kultúrne leto. Otvorili ho konferenciou Zemplín v zrkadle dejín, ktorej sa zúčastnili pracovníci Archeologického ústavu SAV v Košiciach, Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a pracoviska v Trebišove, Vlastivedného múzea v Trebišove, Kultúrneho centra Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci, starostovia a záujemcovia z okolitých obcí. Z Maďarska prišli zástupcovia múzeí z Nyíregyháza a Sátoraljaújhely a z Univerzity v Budapešti. Konferenciu viedol a referáty prekladal Mgr. J. Bogoly z Kultúrneho centra v Kráľovskom Chlmci. V úvodnej prednáške Dr. Elena Miroššayová, CSc., z Archeologického ústavu SAV v Košiciach oboznámila prítomných s archeologickými pamiatkami obce Zemplín a s možnosťami ich využitia pre turistický ruch. Dr. Németh Péter, CSc., zo Župného múzea Jósa Andrása v Nyíregyháze sa venoval otázke datovania valu zemplínskeho hradiska. Dr. Juraj Žadanský, CSc., z Vlastivedného múzea v Trebišove hovoril o Zemplíne ako župnom sídle a o jeho význame v neskorších obdobiach. Doc. Dr. Csorba Csaba, CSc.. z Eotvös Loránt Tudomány Egyetem v Budapešti popisoval historické korene erbu zemplínskej župy, ako aj starých i súčasných erbov obcí Medzibodrožia. Dr. Fehér József z Múzea Kazinczy Ferenca v Sátoraljaújhelyi uvažoval o pôvode názvu Zemplín. Popoludní sa v čiastočne renovovanom župnom dome uskutočnil koncert komorného orchestra Lavotta zo Sátoraljaújhelyu a po ňom vernisáž výstavy diel sochára Jozefa Vašku. Ďalšie dva dni Zemplínskeho kultúrneho leta vyplnila rodinná tvorivá dielňa remeselníkov, vystúpenia folklórnych súborov, ekumenická bohoslužba, futbalový zápas a veselica. Archaeological Prospection 2007 Mária Lamiová V dňoch zorganizoval Archeologický ústav SAV v Nitre konferenciu Archaeological Prospection Podujatie sa uskutočnilo v kongresovom centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Konferencia Archaeological Prospection sa koná každé dva roky pod záštitou Medzinárodnej spoločnosti pre archeologickú prospekciu (International Society for Archaeological Prospection/ISAP), ku ktorej členstvu sa hlási aj väčšina účastníkov konferencie. Stretávajú sa na nej odborníci z celého sveta na nedeštruktívne metódy využívané archeológii, predovšetkým na leteckú fotografiu, satelitné snímkovanie a geofyziku. Predchádzajúca konferencia (2005) sa konala v Ríme, nasledujúca (2009) sa má uskutočniť v Paríži. Na podujatí sa stretli odborníci z 22 krajín sveta a diskutovali problémy využitia nedeštruktívnych metód v archeológii v niekoľkých sekciách a v panelových diskusiách. Prvý deň podujatia otvoril nestor leteckej archeologickej prospekcie Otto Braasch vyžiadanou prednáškou Gallipoli ahead Air Survey between Baltic and Mediterranean Sea. Leteckému a satelitnému snímkovaniu a GIS bola venovaná aj prvá prednášková sekcia (Aerial Archaeology, Remote Sensing, Imaging and GIS, ), v rámci ktorej odzneli tieto prednášky: Belinskij, A.: Usage of

13 Corona Satellite Images in the Creation of a Geo Information System (GIS), Archaeological Sites of the Stavropol Region; Blažová, E.: The Quality of DTM with Respect to the Used Software and Definition of Input Data; Horňák, M. Stegmann-Rajtár, S.: Late Bronze Age Settlement in the Middle Nitra Region: Applicability of GIS Analyses; Kuzma, I. Lieskovský, T.: Analysis of Roundel Visibility in GIS. Druhá sekcia prvého a prvá sekcia druhého dňa sa venovala prístupom integrovanej prospekcie (Integrated Prospection Approaches, ): Bogacki, M. Małkowski, W. Mikocki, T. Misiewicz, K. Muszyńska, M.: Multimethodological Approach to the Study of Ancient City Planning: the Case of Ptolemais; Campana, S. Piro, S. Felici, C.: Integration between Different Remote-sensing Surveys to Characterise Aiali Archaeological Site (Grosseto, Central Italy); Drahor, M. G. Kurtulmuş, Ö. T. Berge, M. A. Hartmann, M. Speidel, M. A.: Large-Scale Magnetic Imaging and Účastníci konferencie Electrical Resistivity Tomography Studies in a Roman Military Installation Area in Zeugma Archaeological Site, Southeastern Turkey; Gallo, D. Ciminale, M. Becker, H.: Highly Integrated Non-destructive Investigation for the Reconstruction of Ancient Sites; Gondet, S.: Multi-scaled Approaches of a Renewed Survey Program into the Plain of Persepolis (Central Fars, Iran). Did Everyone Live in Palaces During Achaemenid Times?; Henning, J. Ruttkay, M. Eyub, E. Bednár, P. Fottová, E. Milo, P. Tirpák, J. Kopčeková, M. Daňová, K.: Archaeological Research and Geophysical Exploration at the Early Medieval Fortified Settlement in Majcichov and Other Sites; Křivánek, R. Čižmář, M.: The Combination of Magnetometric Prospection and Other Non-destructive Survey Methods of a Large La Tčne Site near Němčice, Central Moravia. Present Results and Future Possibilities; Piro, S. Gabrielli, R. Peloso, D.: Integrated Surveys to Locate Chamber Tombs in the Sabine Necropolis (Rome Italy);Drago, L. Orlando, L. Poscetti, V.: Georadar and Electrical Tomography Surveys Compared to an Old Archaeological Map (Necropolis of Casale del Fosso Veio, Italy); Trinks, I. Larsson, L.-I. Eder-Hinterleitner, A.: Mapping of Sweden s First Town Birka Using Georadar and Magnetometer Prospection. Nasledovala popoludňajšia štvrtková ( ) sekcia Processing, Interpretation and Visualisation of Prospection Data, v ktorej boli prednesené tieto prezentácie: Berge, M. A. Drahor, M. G.: Electrical Resistivity Inversion Modelling Studies for Commonly Used Arrays in Höyük (Artificial Hill) type of Archaeological Setllements; Izjumov, S. K. Mironov, S. Gajdoš, V.: Application of Georadar Method for Engineering and Geological Surveying of Historical Places; Leckebusch, J. Weibel, A. Bühler, F.: Computer-assisted GPR Data Interpretation; Linford, N. Linford, P. Martin, L. Payne, A.: Geophysical Evidence for Assessing Plough Damage; Novo, A. Lorenzo, H. Rial, F. I. Pereira, M. Solla, M. Arias, P.: From Searching to 3D Imaging: GPR Ultra-dense Grid Methodologies; Pašteka, R. Terray, M. Hajach, M. Pašiaková, M.: Microgravity Measurements and GPR Technique in the Search for Medieval Crypts: a Case Study from St. Nicolas Church in Trnava, SW Slovakia; Barta, P. Bartík, M. Benediková, L. Ďuriš, J. Pieta, K. Shehab, S. A. H. Štolc, S. Tirpák, J.: Geophysical Prospecting of the Bronze Age Site Al-Khidr, Failaka Island, State of Kuwait; Pieta, K. Shehab, S. A. H. Tirpák, J. Bielich, M. Bartík, M. Ďuriš, J.: Archaeological and Geophysical Prospecting of Deserted Early Islamic Village Al-Qusur (Failaka Island, State of Kuwait); Schultze, V. Linzen, S. Schüler, T. Stolz, R. Chwala, A. Schulz, M. Meyer, H.-G.: Large-scale, Fast and Sensitive Geomagnetic Archaeometry Using a SQUI-based Measurement System; Thiesson, J. Tabbagh, A. Dabas, M.: What are the Advantages of Several Magnetic Parameters Measurements in Prospection? Posledný deň akademického programu ( ) bol venovaný technickým aspektom a spätnej väzbe prospekčných metód v archeológii. V sekcii s názvom Technical Aspects/Archaeological Feedback vystúpili: Tsokas, G. Tsourlos, P. I.: Non-destructive ERT Survey at the South wall of Acropolis of Athens; Aminpour, B.: Comparison of the Magnetic Survey and Excavation Results in Rescue Archaeological Project of Tang-e-Bolaghi (Iran); Barone, P. M. Pettinelli, E. Mattei, E. De Santis, A. De Minicis, E.: GPR Investigations in the Archaeological Area of Ferento (Viterbo, Lazio, Italy); Benech, Ch.: Study of Ancient City Planning with Axial Maps and Visibility Graph Analysis; Fassbinder, J. W. E. Korobov, D. Reinhold, S. Belinskij, A. Merkulov, S.: Magnetometry on Newly Discovered Bronze Age Settlements in the North Caucasus (Russia); Goldmann, T. Wutzler, R. Mikiffer, B. Wolf, P. Mohamed, A. M. A.: Geomagnetic Survey at the Meroitic Settlement Hamadab/Sudan; Herbich, T.: Geophysical Surveying in Egypt: Periodic Report for ; Posselt, M.: 13 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

14 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Geophysics and Excavation Layers of Archaeological Feedback; Fassbinder, J. W. E. Berghausen, K. Vogt, B. Moser, J.: Easter Island (Chile): Magnetometry if Archaeological Structures on Basaltic Geology; Schmidt, A. Coningham, R.: Geophysical Prospection for Archaeological Investigations in South Asia; Tirpák, J. Fottová, E. Bartík, M.: Geophysical Prospecting of Deserted Village Dolný Poltár; Trinks, I. Larsson, L.-I.: Geophysical Prospection and Archaeological Feedback in Rescue Archaeology Examples from Sweden; Tsourlos, P. I. Tsokas, G.: Archaeological Prospection by Means of Fully Non-destructive DC Resistivity Surveying; Sala, R. Lafuente, M.: Visualising the Ibero-Roman Site of Puig-Ciutat (Catalonia, Spain) from Magnetic Variation Maps and GPR Time-Slices. V rámci večerného programu jednotlivých dní podujatia sa uskutočnila prehliadka Poľnohospodárskeho múzea a hradu v Nitre a účastníci mali možnosť ďalej diskutovať na spoločenských posedeniach. Záver konferencie patril sobotňajšej predpoludňajšej exkurzii do Bratislavy (nová archeologická expozícia v Archeologickom múzeu SNM na Žižkovej ulici v Bratislave, prehliadka hradu Devín), za ktorou dal bodku obed na brehu Dunaja pod devínskym hradom. 14 Významné stretnutie stredoeurópskych numizmatikov Lucia Benediková Slovenská numizmatická spoločnosť so sídlom v Bratislave (SNS) organizuje už viac ako 10 rokov stretnutia stredoeurópskych numizmatikov. Na podujatiach sa zúčastňuje od 20 do 50 numizmatikov, profesionálnych bádateľov aj zberateľov. Prednesené referáty, príspevkov, sú publikované v jednotlivých číslach časopisu SNS Numizmatika. Tieto podujatia sa neuskutočňujú len v Bratislave, ale aj na miestach pozoruhodných z numizmatického hľadiska (Kremnica, Smolník), či zaujímavých miestnou prírodou a pamätihodnosťami (Trenčín, Poprad-Svit a iné). Aj v roku 2007 bolo zorganizované takéto stretnutie. Konalo sa v dňoch v priestoroch Domova mládeže SOU služieb v Humennom. Záštitu nad podujatím prevzali Ústredný výbor SNS v Bratislave (na čele s predsedom M. Ondrejmiškom, vedeckými a organizačnými garantmi boli Z. Šustek, Ľ. Turčáni, Š. Sciranka), pobočka SNS v Prešove spolu s krúžkom SNS v Humennom a primátor Mestského úradu v Humennom V. Kostilník, pretože mesto oslavovalo 690. výročie prvej písomnej zmienky. Hlavnou témou bola Ikonografia peňazí v strednej a východnej Európe. Námety na minciach sú jedným z ich najdôležitejších znakov. Už najstarší antickí panovníci vedeli, že nemožno vyrábať mince bez označenia štátu či vydavateľa a bez zvýraznenia ich hodnoty, lebo by boli veľmi rýchlo sfalšované. Preto sa minimálne od 3. storočia pred n. l. objavujú na európskych minciach portréty či celé postavy božstiev a panovníkov, znaky štátov a miest, rôzne legendy poukazujúce na totožnosť vydavateľov mincí a na ich hodnotu. Pre dnešných numizmatikov sú námety na averze či reverze platidiel jedným z najdôležitejších kritérií pre správne určenie niekoľko miliónov typov mincí vyrazených za posledných cca 2500 rokov existencie rôznych civilizácií. K viacerým problémom spojeným s námetmi na minciach, medailách, žetónoch a papierových platidlách sa v priebehu konania sympózia v Humennom vyjadrilo 36 popredných stredoeurópskych bádateľov. Na podujatí prednieslo referáty jedenásť bádateľov zo Slovenska (Balogh, Bovan, Budaj, Fiala, Hunka, Kianička, Soják, Strakošová, Šustek, Zoričák, Zozuláková). Významné príspevky prezentovali aj kolegovia z Bieloruska, Česka, Maďarska, Litvy, Poľska, Rumunska, Ruska, Ukrajiny (Bajura, Boldureanu, Filipow, Garbaczewski, Gnatjuk, Grimalauskaite, Kaliničenko, Kobrinec, Kopicki, Kuklik, Mielczarek, Negulici, Něměčková, Oguy, Pohorelec, Polanský, Razaljunaite, Rjabčevič, Savvov, Sidorovič, Sinčuk, Štěpek, Šunjanskij, Ulrich, Zverev, Žukaykas). Nie je možné sprístupniť obsahy všetkých referátov. Ich súhrny sú zverejnené v 69 stranovej publikácii Ikonografia peňazí v strednej a východnej Európ (zost. Z. Šustek, Humenné 2007). Úplné verzie prednesených príspevkov budú publikované začiatkom roka 2008 v časopise SNS Numizmatika, č. 22. Slovenskí bádatelia sa v referátoch venovali týmto základným témam: 1. námety použité na platidlách 13. až 21. storočia (na uhorských napodobeninách rakúskych fenigov, zmeny obrazu Madony v rokoch , významné postavy našich dejín, ikonografia súčasných mincí SR, návrhy sovietskych platidiel z rokov 1947, 1961); 2. falšovanie mincí a iné upravovanie peňazí (denáre z hradu Jasenov, znižovanie akosti bratislavských mincí vyrobených v rokoch , falzá kolkov na bankovky ČSR z roku 1919); 3. publikovanie základných výsledkov bádania (analýza súdnych spisov o krádežiach peňazí v 16. storočí, súpis robotných znakov zo zbierky Východoslovenského múzea v Košiciach, bližšie poznanie prídelového systému na Slovensku v rokoch ). V príspevkoch zahraničných referentov dominovali tieto témy: 1. ikonografia peňazí (používaných v starovekom Grécku, v stredovekých Čechách, v Moldavsku, v Litve, v Poľsku, na Ukrajine); 2. význam nálezov mincí objavených najmä v Bielorusku (rímske mince z storočia, poklad pražských grošov a šperkov z obce Litva zo 14. storočia, nálezy ruských mincí zo storočia). Pre poznanie uhorských dejín je výnimočný poklad zlatých mincí z Újfehértó, kde sa vyskytli dukáty od doby vlády Žigmunda Luxemburského až po obdbie panovníkov zo záveru 17. storočia. Nález bol ukrytý asi v roku Súčasťou tohto stretnutia boli aj akcie zamerané na výročie prvej písomnej zmienky o Humennom v listine z roku Na námestí pri kaštieli predvádzali rôzne skupiny historického šermu výjavy z histórie mesta (jeho dobýjanie bratríkmi v 15. storočí a povstaleckými vojskami v 17. storočí a pod.). Pracovníčka Vihorlatského múzea

15 v Humennom I. Strakošová pripravila výstavu Numizmatická zbierka Vihorlatského múzea, kde sa okrem iných exponátov prezentoval aj známy poklad napodobenín tetradrachiem Filipa II. z Ptíčia. J. Frena zase vystavil svoju rozsiahlu zbierku sviatostiek a cirkevných medailí zo storočia (Ľudová zbožnosť na drobnej plastike). Viaceré tu prezentované typy sviatostiek sa nachádzajú aj pri archeologických výskumoch novovekých pohrebísk. Akcia bola domácimi a zahraničnými účastníkmi hodnotená pozitívne, preto sa Ústredie SNS zaviazalo, že aj v roku 2008 sa pripraví ďalší ročník tohto, pre nadväzovanie vzájomných kontaktov tak nevyhnutného stretnutia. Kapitoly z dejín Moldavy nad Bodvou Ján Hunka V katastri Moldavy nad Bodvou (okr. Košice-okolie) eviduje Archeologický ústav SAV Nitra viaceré archeologické lokality polykultúrneho charakteru (predpokladaný paleolit a neolit, ďalej doba rímska, stor., neskorý stredovek a novovek). Okrem otvorených lokalít sú v chotári mesta doložené jaskynné sídliská, z ktorých Moldavská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie. Je v nej doložené osídlenie z neolitu (bukovohorská kultúra), z doby bronzovej (kyjatická kultúra), laténskej, z stor. a z novoveku. Konkrétnymi archeologickými nálezmi sa v tejto jaskyni potvrdila legenda o úkryte obyvateľov Moldavy nad Bodvou a blízkeho okolia pred nájazdmi mongolsko-tatárskych dobyvateľov v r Spomedzi bohatých nálezov z tohto horizontu možno spomenúť numizmatický materiál (strieborné mince, polotovary, olovené plomby), šperky (prstene, náušnica), železné predmety (ostrohy, nožíky, pracky atď.) a viaceré odkryté hroby dospelých jedincov i detí. V jednom z detských hrobov spočívala na hrudi dieťaťa železná dýka. Nad iným hrobom (dospelého jedinca) sa preskúmali zvyšky symbolického ohníka, ktorý dávni obyvatelia zapálili ako symbolický pietny oheň. Nielen Moldavská, ale aj iné okolité jaskyne vo východnej časti Slovenského krasu a priľahlého územia poskytli pozoruhodný nálezový inventár z rozličných časových úsekov praveku až po stredovek a novovek. Preto prišiel kolektív autorov (Z. Hochmuth, J. Hunka, M. Soják, M. Terray) s návrhom na vydanie monografie Moldavská jaskyňa v zrkadle dejín/a Szepsi-barlang a történelem tükrében. Knihu vydal v roku 2007 v náklade 1000 ks Mestský úrad v Moldave nad Bodvou a autorsky ju zostavili M. Soják s M. Terrayom. Výskum Moldavskej jaskyne bol súčasťou projektu Zekeres I. oživenie stredovekej slávy a významu mesta Moldava nad Bodvou, ktorým sa mestu podarilo získať európske finančné prostriedky z programu INTERREG III. A. Jedným z výstupov projektu bola realizácia speleoarcheologickej výstavy v Moldave nad Bodvou pod názvom Archeologické nálezy z jaskýň Moldavy nad Bodvou a okolia, venovanej pamiatke PhMr. G. Stibrányiho ( ), lekárnika, miestneho historika a amatérskeho archeológa. Záverečným výstupom tejto časti projektu bolo zorganizovanie medzinárodnej konferencie Kapitoly z dejín Moldavy nad Bodvou/Töredékek Szepsi történelméből, ktorá sa dňa 19. septembra 2007 uskutočnila v Inkubátorovom dome v Moldave nad Bodvou. Po príhovore primátora mesta Ing. Istvána Zachariaša a predstavení projektu Zekeres I. zástupcom primátora Ing. L. Ivánom na konferencii odznelo 6 prednášok a premietol sa krátky dokumentárny film S. Gužáka Moldavská jaskyňa tajomstvo prežitia. Doc. RNDr. Z. Hochmuth, CSc., charakterizoval Moldavskú jaskyňu z pohľadu výsledkov doterajších speleologických výskumov. Archeologickú problematiku z Moldavskej jaskyne prezentoval PhDr. M. Soják, PhD., numizmatické nálezy analyzoval PhDr. Ján Hunka, CSc. Zo zahraničných hostí vystúpil so zaujímavým referátom Tóth Csaba z Maďarského národného múzea v Budapešti, ktorý poukázal na vpád tatárskych vojsk z numizmatického hľadiska na príklade nálezov z územia dnešného Maďarska. Je zaujímavé, že napriek bohatým numizmatickým nálezom z tohto obdobia z Maďarska sa na tomto území analogická nálezová situácia ako v Moldavskej jaskyni dosiaľ nevyskytla. Po prestávke sa v popoludňajších hodinách pokračovalo v prednáškovej činnosti. Ing. M. Terray sa zaoberal problematikou geofyzikálneho prieskumu moldavských pivníc, PhDr. P. Halász predstavil Moldavu ako mesto s niekdajšími rozvinutými remeslami. Na záver konferencie sa všetci prítomní presunuli do Informačného strediska v meste, aby si po krste knihy o Moldavskej jaskyni prezreli spomenutú speleoarcheologickú výstavu, ktorá má časom prerásť do stálej expozície. Bodku za jednodňovým kultúrnym podujatím dala slávnostná recepcia. Marián Soják Krst knihy Moldavská jaskyňa v zrkadle dejín. 15 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

16 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/ Otázky neolitu a eneolitu našich krajín 2007 Archeologický ústav SAV v Nitre, Zemplínske múzeum v Michalovciach a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV zorganizovali v dňoch v poradí 26. pracovné stretnutie zamerané na problematiku neolitického a eneolitického osídlenia Slovenska, Čiech a ďalších okolitých krajín (Poľsko, Rakúsko, Ukrajina). Tentokrát bolo hostiteľom Zemplínske múzeum v Michalovciach. Na stretnutí, ktoré sa konalo v krásnom prostredí Zemplínskej Šíravy v stredisku Kamenec, odznelo 47 referátov, rozdelených do troch prednáškových dní. Stretnutie malo medzinárodné zastúpenie. Okrem slovenských a českých archeológov sa ho tradične zúčastnili odborníci z Rakúska (A. Krenn-Leeb, G. Trnka Institut für Ur- und Frühgeschichte, Universität Wien), ale aj z Poľska a po prvýkrát z Ukrajiny (T. Tkačuk, I. Kočkin, M. Videiko). Príjemným spestrením bola jednodňová exkurzia po pamätihodnostiach severovýchodného Slovenska. Navštívili sa dva drevené kostoly (Chrám sv. Lukáša v Tročanoch a Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove) a dve múzeá Šarišské múzeum v Bardejove (Expozícia Ikony) a napokon Zemplínske múzeum v Michalovciach s tamojšími zbierkami. Vášnivá diskusia sa rozprúdila v archeologickej časti expozície. Z rúk archeologičky L. Gačkovej, ktorá v úvode stretnutia predstavila zúčastneným praveké osídlenie regiónu Zemplína, si prevzali za doterajšiu spoluprácu so Zemplínskym múzeom v Michalovciach jeho medailu viacerí naši i zahraniční archeológovia. Na záver exkurzného dňa sa za príjemného sprievodu živej ľudovej muziky uskutočnil spoločenský večer pri príležitosti výročia Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Štvordňové stretnutie sa skončilo v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa. Prednesené referáty budú prezentované v samostatnom zborníku, ktorý sa plánuje vydať do nasledovného 27. pracovného stretnutia. To by sa malo realizovať na Morave. XXXIX. medzinárodná konferencia archeológie stredoveku. Marián Soják V dňoch sa v hoteli Drieňok v katastri obce Teplý vrch (okr. Rimavská Sobota) uskutočnila XXXIX. konferencia archeológie stredoveku s nosnou témou Sídliská v stredovekom rurálnom prostredí. Podujatie organizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci so Slovenskou archeologickou spoločnosťou pri SAV, Novohradským múzeom a Gemersko-malohontským múzeom. Konferenčné rokovanie slávnostne otvoril riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre prof. PhDr. A. Ruttkay, DrSc., spolu so zástupcami českej a moravskej komunity odborníkov a s Ing. A. Bačom, reprezentantom Odboru cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva banskobystrického VÚC. Podujatia sa zúčastnilo 106 bádateľov zo Slovenska, Čiech, Poľska a Slovinska. V jednotlivých blokoch prednáškového cyklu odznelo 54 referátov a 15 titulov bolo prezentovaných v rámci panelovej diskusie. Referáty boli venované najmä ústrednej tematike konferencie tzv. vidieckemu osídleniu. Okrem toho sa prezentovali aj výsledky nových bádaní a terénnych výskumov z príbuzných tematických okruhov (sakrálna architektúra, hrady, archeológia stredovekého mesta a stredoveká materiálna kultúra). V rámci konferencie sa uskutočnila celodňová exkurzia zameraná na vybrané stredoveké lokality Novohradu a Malohontu na trase Kyjatice Kraskovo Fiľakovo Rimavské Janovce. V Kyjaticiach sme navštívili ranogotický kostol, pravdepodobne z prvej polovici 14. stor. (prestavaný v druhej polovici 15. stor.). Známy je vďaka svojim gotickým nástenným maľbám zo stor. V minulosti sa v interiéri stavby uskutočnil Kyjatice. Návšteva ranogotického kostola v Kyjaticiach s nástennými maľbami zo stor. archeologický výskum, ktorý nepriniesol doklady o existencii staršieho kostola z 13. stor. Druhou zástavkou bol evanjelický kostol augsburského vyznania v Kraskove. Opäť ide o ranogotický kostol pravdepodobne zo začiatku 14. stor., ktorý bol v 15. stor. prebudovaný a opevnený múrom. Rovnako ako v prípade Kyjatíc sme aj tu mohli obdivovať prekrásne stredoveké nástenné maľby, odkryté a reštaurované v roku V interiéri stavby sa v roku 1983 uskutočnil archeologický výskum, ktorý potvrdil existenciu staršieho kostola z druhej polovice 13. stor. Vo Fiľakove sme navštívili jeden z najstarších kamenných hradov na Slovensku, ktorý pravdepodobne odolal mongolskému vpádu v roku V priebehu svojej existencie vystriedal mnohých majiteľov (Kačičovci, lúpežný

17 rytier Folkuš, Matúš Čák, Anjouovci, Ján Jiskra, Štefan Peréni, Bebekovci a i.). Za tureckých výbojov v 16.stor. sa stal sídlom tureckého sandžaku. Osudnou mu bola posledná turecká ofenzíva v druhej polovici 17. stor., kedy bol zničený. Poslednou zástavkou našej exkurzie sa stal románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach. Ide o bývalý kláštorný kostol, ktorý je v súčasnosti jedinou zachovanou stavbou benediktínskeho kláštora v Rimavských Janovciach. Patrocínium kostola je v písomných prameňoch nepriamo doložené už v roku Prvá písomná zmienka je z roku Kláštor zanikol v priebehu 16. stor. V rokoch sa tu realizoval stavebno-historický a zároveň aj archeologický výskum (v exteriéri kostola). Výsledky výskumov posúvajú začiatky kostola do konca 12. až do prevej tretiny 13.stor. Účastníci exkurzie v interiéri ranogotického kostola v Kraskove so stredovekými nástennými maľbami. Stretnutie archeológov stredoveku a odborníkov z príbuzných odborov prebehlo v príjemnom priateľskom ovzduší, k čomu prispeli aj neformálne večerné diskusné fóra na rôzne odborné témy. Jedného z týchto posedení sa zúčastnil aj podpredseda vlády Slovenskej republiky doc. PhDr. D. Čaplovič, DrSc. XXXIX. stretnutie archeológie stredoveku prinieslo množstvo zaujímavých informácií a nových podnetov k danej problematike. Jednotlivé referáty budú publikované v periodiku Archaeologia historica v jeho 33. ročníku. XL. medzinárodnú konferenciu archeológie stredoveku v budúcom roku zorganizujú pracovníci Západočeského múzea v Plzni. Medzinárodné sympózium v Leviciach Eva Fottová V príjemnom prostredí Tekovského múzea v Leviciach sa od do uskutočnilo medzinárodné sympózium pod názvom Tisícročie módy (Šperky a súčasti odevu od Keltov po sťahovanie národov). Organizačne ho zabezpečilo Tekovské múzeum v Leviciach a Kuny Domokos Megyei múzeum v Tate. Prvé dva dni pracovného stretnutia boli venované prednáškam, prehliadke expozícií hostiaceho múzea, ako aj otvoreniu novej príležitostnej komornej expozície nálezov z maďarskej Taty. Samotné Levické múzeum má dlhú a bohatú históriu. Práve v tomto roku oslávilo osemdesiat rokov svojej existencie. Vo výstavných priestoroch ponúka bohaté zbierky z celého regiónu, od archeológie cez etnografiu, históriu, prírodu až po novoveké dejiny. Zaujímavá je časť venovaná histórii lekárnictva v regióne, v ktorej sa prezentuje aj rekonštrukcia lekárne s originálnym nábytkom z bývalej lekárne Koruna. Na konferencii odznelo 17 referátov. Dotýkali sa územia Čiech, Moravy, Slovenska, Maďarska a jeden poster predstavil šperk strednej Ázie kušánskeho obdobia z lokality Džandalaattepa v Uzbekistane (autorka P. Belaňová). Referáty boli rôznorodé. Väčšinou sa zameriavali na prezentáciu šperku a odevu vymedzeného časového obdobia. Kolegovia z Prahy prezentovali šperky z kniežacieho hrobu 106 zo Starej Kouřimi (J. Košta) a výber zo súboru textilných zvyškov z doby sťahovania národov zo zbierok oddelenia prehistórie a protohistórie Národného múzea (K. Urbanová). Metodike rekonštrukcie historického oblečenia so zameraním na dobu laténsku sa venovala Z. Ďuďáková (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre). Na základe nálezov z Tribečského múzea v Topoľčanoch predstavil M. Žáčik šperk stredného Ponitria. G. Březinová zamerala pozornosť na sklený a sapropelitový kruhový šperk u Keltov na Slovensku. O nových výsledkoch výskumu pohrebiska z doby laténskej na lokalite Tatabánya -Dózsakert informovala G. Pál. E. Számadó predstavila nové nálezy z Brigetia, kde sa podarilo odkryť komplex nástenných a stropných fresiek. Ich rekonštrukciu sme mali možnosť vidieť pri návšteve v samotnom múzeu. M. Merczi predniesla referát o výskumoch na území Komáromu a Esztergomu. Sklárskej dielni v Brigetiu bol venovaný referát R. Mohai, ktorý bol zameraný na chemické analýzy. Ozdobám z doby rímskej v zbierke múzea Laczkó Dezső sa venovala S. Palágyi. Výskytu honosných spôn bola venovaná prednáška P. Prohászku. J. Ruttkayová predstavila šperky a súčasti odevu z germánskeho pohrebiska vo Veľkom Cetíne. Dobe sťahovania národov boli venované i ďalšie dve prednášky od J. Kisné Cseh a Á. Szabó. Z diskutovaného chronologického rámca sa vymykala prednáška R. Daňa, ktorá sa zaoberala symbolickým významom šperkov a súčastí odevu v dobe bronzovej a prezentovala aj moderné etnografické paralely. V závere prednáškového bloku nás kolegovia D. Gróh a P. Gróf z Visegrádu oboznámili s priam detektívnym príbehom nájdených častí rímskej sochy. Po päťdesiatich rokoch sa im podarilo 17 Informátor SAS XV/2004/2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2

18 spojiť dva kusy tej istej sochy torzo tela s hlavou. Na základe účesu sa domnievajú, že išlo pôvodne o sochu ženy, ktorej hlava bola druhotne pretesaná do podoby cisára Valentiniana. Posledný deň bol venovaný exkurzii. Navštívili sme Komárno (múzeum i lapidárium), Komárom a Brigetio. V Tate sme naštívili židovskú synagógu s rozsiahlou zbierkou sadrových odliatkov plastík z gréckej a z rímskej doby, ktoré boli zhotovené pre Národné múzeum v Budapešti, i Kuny Domonkos Megyei múzeum vystavujúce antické a stredoveké pamiatky. Približne 35 účastníkov zo Slovenska, z Česka a z Maďarska sa v príjemnej atmosfére presvedčili o pohostinnosti aj o krásach pamiatok i prírody na obidvoch stranách hraníc, ktoré im sprostredkovali Účastníci exkurzie pred múzeom v Tate hosťujúce inštitúcie. Za pohostinnosť treba poďakovať najmä riaditeľovi múzea v Leviciach pánovi PhDr. J. Danovi a pani riaditeľke múzea v Tate Dr. M. Merczi. Za organizačné zvládnutie celého podujatia patrí vďaka Mgr. Margaréte Pölhös, ako aj sponzorom z radov miestnych firiem. Konferencia Mestá a šľachta mešťania a šľachtici Gertrúda Březinová Slovenská historická spoločnosť pri SAV Sekcia pre dejiny miest a Sekcia pre rodové štúdie a Ministerstvo vnútra SR Štátny archív v Nitre, pobočka Levice, v spolupráci s Tekovským múzeom v Leviciach usporiadali vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou na tému Mestá a šľachta mešťania a šľachtici. Konferencia sa uskutočnila októbra 2007 v priestoroch Tekovského múzea v Leviciach (Dobóovsky kaštieľ, Kapitánska budova). Jej cieľom bol všestranný náčrt a analýza minulosti slobodných kráľovských miest, zemepanských miest a mestečiek, ako aj šľachty z hľadiska každodenného života, zvykov, vývoja spoločenskej štruktúry s dôrazom na interaktívne vzťahy meštianskeho a šľachtického elementu na základe menej známych, a najmä doteraz nepublikovaných prameňov. Program konferencie bol veľmi bohatý, prihlásených bolo celkom 41 odborných príspevkov. Z členov Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV bol prihlásený referát PhDr. Jána Chovanca, PhD.: Šľachta v Trebišove v storočí; v regionálnom bloku to bol referát doc. PhDr. Jozefa Hošša, CSc. a Mgr. Petry Kmeťovej: Výsledky archeologického výskumu na ploche priemyselného parku v Leviciach-Géni. V rámci programu konferencie sa vo štvrtok 4. októbra popoludní uskutočnila aj exkurzia. Jej účastníci navštívili skalné obydlia v Brhlovciach, v Pukanci si prezreli gotický Kostol sv. Mikuláša s oltárom z okruhu Majstra Pavla a exkurziu ukončili prehliadkou striebornej bane v Pukanci. Stříbrná Jihlava 2007 Ján Chovanec V dňoch sa v priestoroch Okresného úradu v Jihlave uskutočnilo tradičné podujatie s názvom Stříbrná Jihlava 2007, ktorého hlavným organizátorom je Múzeum Vysočiny Jihlava spolu s ďalšími partnermi. Ide o seminár s názvom K dějinám hornictví a důlních prací na Vysočině, kde od r s periódou 3 rokov referujú výsledky svojich výskumov odborníci z oblasti archeológie, geológie, montanistiky, speleológie, archívníctva a pod. Doterajšie 4 ročníky majú aj svoje výstupy v podobe zborníkov. Pochopiteľne, že organizátori pripravujú samostatný zborník aj z posledného stretnutia. Počiatočné 3 semináre mali geografický záber výlučne na oblasť Čiech a Moravy, v r a 2007 vystúpili hostia z Francúzska, Anglicka, Rakúska, Nemecka, Slovenska. Ako ukážku typicky archeologických prednášok uvádzam nasledovné tituly: Starý, J. Šanderová, J. Tomášek, M. Zaniklý těžební a zpracovatelský areál Hory u Vrbice, Mittelalterlicher Abbau- und Aufbereitungsareal Hory bei Vrbice, Mittelböhmen Schwabenicky, W. Beziehungen zwischen Burgen und Bergbau, Vztahy mezi středověkými hrady a hornictvím Labuda, J. O výskume jednej pingy na žile Bieber v Banskej Štiavnici ( ), Archäologische Ausgrabung einer Pinge auf dem Gang Bieber in Banská Štiavnica (Schemnitz), Slowakei Hrubý, P. Hejhal, P. Malý, K. Těžba a úprava rud na Starých Horách u Jihlavy ve 13. století. Montánní archeologický výzkum a aplikace přírodovědných analýz, Erzgewinnung und Erzaufbereitung am Altenberg

19 bei Jihlava (Iglau) im 13. Jh. Montanarchäologische Untersuchung und Einsatz der naturwissenschäftlichen Analysen. Prednáškové dni boli štvrtok a sobota, v piatok sa uskutočnila exkurzia do uránových baní v Dolních Rožínkách a do Štepánovského rudného revíru, kde možno pozorovať v teréne zvyšky po ťažbe rúd stor. v podobe povrchových dobývok, hutníckych a kováčskych zariadení. Na posledný rokovací deň (sobota) bola pripravená návšteva hradu Roštejn (v správe Múzea Vysočiny Jihlava), spojená s príjemným kultúrnym programom v podobe ukážok stredovekých palných zbraní a dobovej hudby. Prácu organizačného výboru možno ohodnotiť známkou výročie prvej písomnej zmienky o Sirníku Jozef Labuda V sobotu 6. októbra 2007 sa v zemplínskej obci Sirník uskutočnili oslavy 940. výročia najstaršej písomnej zmienky o obci. Prvá písomná správa o Sirníku sa zachovala v majetkovej listine kláštora v Zaste, napísanej okolo roku 1067, keď dedina patrila tomuto kláštoru. Sirník sa v nej spomína ako marchia Scyrnik ( Scyrnik marchia incipit... de tumulo Branka... ad tumulum Boytyn ). Po príhovore starostu Viktora Kalána, ktorý prítomných hostí a občanov oboznámil so súčasným rozvojom obce, vystúpil PhDr. Ján Chovanec, PhD., s hlavným príspevkom o pravekých a stredovekých dejinách Sirník v zrkadle histórie. S príspevkom k dejinám obce sa predstavil aj Mgr. János Bogoly. Keď 23. septembra roku 1930 inžinier Štefan Janšák začal prieskum po obvode pohoria, vtedy nazývaného Zemplínsky ostrov, už na druhý deň zbežne prezrel aj dunu Veľká moľva pri Sirníku a susedný vrch Sárču. Aj nasledujúci deň venoval zbieraniu veľmi bohatého obsidiánového materiálu na Veľkej moľve, priberúc na pomoc i kŕdeľ detí a niekoľko pracujúcich ľudí. V chotári Sirníka Štefan Janšák bádal aj v rokoch 1931 a O tri roky neskôr nálezy vyhodnotil v knihe Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku. Tak sa dostal Sirník do odbornej archeologickej literatúry. Sárča je tiahly chrbát dlhý 3, 5 km, súbežný s pravým brehom rieky Ondava. Je to vlastne veľká duna, jej piesky siahajú do výšky m. Sárča bola vychyteným miestom pri zakladaní pravekých sídlisk. Kdekoľvek je vhodná plocha pre usadenie, všade možno nájsť obsidiánové nástroje a úlomky ako dôkaz starého osídlenia. Podľa Š. Janšáka majú taký charakter ako na mladopaleolitickej stanici na vrchu Tokaj pri Cejkove. Paleolitické osídlenie v okolí Sirníka sa neskôr zistilo aj na pieskových kopcoch v polohách Kopaszka a Homokdomb. Južne od Sirníka, na pravej terase rieky Ondavy, vykonal roku 1961 prieskum S. Šiška. Vo výkope kanála na niekdajšom hospodárskom dvore JRD zistil obrysy menšej sídliskovej jamy, z ktorej výplne získal črepy z nádob a obsidiánové úštepy. Niektoré tenkostenné črepy sú zdobené priamymi alebo vlnicovými líniami a S. Šiška ich neskôr zaradil do mladého obdobia kultúry s východnou lineárnou keramikou. Veľká moľva patrí k najzaujímavejším archeologickým lokalitám na dunách v okolí Sirníka. Nachádza sa východne od obce na ľavom brehu rieky Ondavy. Osídlenie Veľkej moľvy sa sústreďovalo na jej južnom a juhozápadnom výbežku. Zo sond sa podarilo získať zlomky z nádob, ktoré Š. Janšák zaradil k nezdobenej bukovohorskej keramike a zlomok brúsneho kameňa. Ľudom s bukovohorskou kultúrou bola osídlená aj menšia piesková duna na ľavej strane rieky Ondavy; našli sa tam črepy z polguľovitých nádob zdobených rytými líniami a obsidiánové čepele. Črepy bukovohorskej keramiky a štiepané kamenné nástroje z obsidiánu sa našli aj južne od obce na niekdajšom hospodárskom dvore a severne od obce na pravobrežnej terase Ondavy. Na južnom úpätí Veľkej moľvy zistil S. Šiška osídlenie ľudom badenskej kultúry zo stredného eneolitu. Na tejto polohe sa našla aj sídlisková keramika zdobená nepravidelným ryhovaním a slamovaním, pripomínajúca materiál kultúry Nyírség-Zatín. Na terase nad potokom vlievajúcim sa do Ondavy sa rozprestiera poloha Malomdomb. V. Budinský-Krička s J. Macákom tam pri prieskume získali keramiku dokladajúcu osídlenie na rozhraní mladého eneolitu a staršej doby bronzovej a prisúdili ju kultúre Nyírség-Zatín. Severne od obce, na terase na pravom brehu rieky Ondavy, sa v mladšej dobe bronzovej rozprestieralo viacero sídlisk; Š. Janšák i V. Budinský-Krička s J. Macákom našli keramiku gávskej kultúry v polohách Homokdomb i Határdomb. Na tej istej terase, avšak v polohe Malomdomb, sa tiež našli pamiatky z prostredia kultúry Gáva: torzo vázovitej nádoby so žliabkovanou výzdobou a s hrotitou vypuklinou, črepy z amforovitých nádob zdobených širokými žliabkami. Ľudom gávskej kultúry bola osídlená aj južná strana Veľkej moľvy nad Starým Laborcom. Na juhovýchodnom úpätí Veľkej moľvy našiel S. Šiška neskorolaténske tuhované črepy z rozhrania letopočtov. V prvej polovici 1. tisícročia boli silno osídlené výbežky pravobrežnej terasy Ondavy. Na Homokdombe získal J. Macák zlomky hrncovitých sivých nádob zdobených vlnovkami a pásmi vodorovných rýh, ale aj fragment dvojkónickej misky zo sivej keramiky z mladšej doby rímskej. Na Határdombe sa zistili nálezy z doby rímskej a zo začiatku doby sťahovania národov: jemná sivá keramika, fragment misky a zlomok zdobenej nádoby vyhotovenej na rýchlo rotujúcom kruhu. Okolie Sirníka bolo intenzívne osídlené aj vo včasnom stredoveku. Prvé slovanské nálezy torzo hrnca a črepy z ďalších nádob našiel S. Šiška severne od obce. Keramické nálezy vo výmoľoch južne od obce poukazujú na slovanské osídlenie v storočí. V. Budinský-Krička s J. Macákom vykonali viacnásobný prieskum pravobrežnej terasy Ondavy severne od obce. Slovanské obdobie na Homokdombe dokladajú zlomky hrncovitých

20 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 Informátor SAS XVIII/2007/1-2 nádob z storočia, zdobených vlnovkami, pásmi vodorovných rýh a žliabkov. Na dôležitej lokalite Határdomb sú nálezy slovanskej keramiky z storočia. Osada bola využitá aj v storočí, dokladom čoho je fragment sivej nádoby s rímsovitým okrajom. Slovanská sídlisková keramika sa našla aj pri overovacom prieskume na južnom úpätí Veľkej moľvy. Podľa archeologických nálezov je zjavné, že dedina existovala od 8. storočia a patrila k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. Súčasťou osláv v Sirníku bolo aj požehnanie obecného erbu a vlajky, ktoré vykonal farár reformovanej kresťanskej cirkvi Tibor Demes a gréckokatolícky farár Mgr. Michal Fedič. Nový obecný erb, prijatý 21. júla 2001, bol zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky. Je na ňom zobrazený vinohradnícky, zamestnanecký a lovecký motív podľa odtlačku pečatidla obce z konca 18., či z prvej polovice 19. storočia: na polokrúhlom červenom štíte nad strieborným bežiacim diviakom a nad tromi zlatými kameňmi, z ktorých stredný je väčší, stojí striebroodetý muž s ľavicou v bok, v pravej ruke drží zlatý strapec hrozna; štít erbu je zdola ovenčený dvoma zlatými listnatými ratolesťami. Od farieb erbu je odvodená aj obecná vlajka. Erb poukazuje na tradíciu pestovania vínnej révy a na poľovné revíry v okolí (možno s tým súvisí aj chotárny názov Szinyérszög). Podľa starostu Sirníka pána Viktora Kalana tri kamene nad symbolom diviaka predstavujú vlastne hrudky syra, čomu azda nasvedčujú aj staré legendy, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie. V období feudalizmu Sirníčania na kopci Szárcsa chovali ovce a z ich mlieka sa vyrábal syr. Podľa legendy jeden rok bol nezvyčajne dobrý na mlieko a vyrobilo sa z neho veľa syra. Až toľko, že ho bačovia napokon vyhodili niekde za salaš. To množstvo syra vtedy bolo vidieť už z diaľky. Okoloidúci sa pýtali, čo to je; poniektorí si mysleli, že je to biblická božia manna, opísaná v Druhej knihe Mojžišovej. Sirníčanom preto zostala prezývka manaše, ktorá sa používa dodnes a hrudky syra sa tak mohli dostať aj do obecného erbu. V Sirníku a v jeho okolí skúmali najmä Štefan Janšák, Karol Andel, Vojtech Budinský-Krička, Juraj Macák, Stanislav Šiška, Ladislav Bánesz a niektorí mladší archeológovia. Prvý z menovaných, Štefan Janšák, vo svojej knihe z roku 1935 o obsidiánových nástrojoch napísal aj niekoľko spomienok z výskumov. Niektoré sa týkajú aj Sirníka: Roľnícky ľud na východnom Slovensku je neobyčajne priateľský a pohostinský. Ačkoľvek ťažko chápal i po našich veľmi populárnych výkladoch, o čo nám beží, išiel nám všade v ústrety s neobyčajnou ochotou a obetavosťou. Mali sme všade nehatený prístup na súkromné pozemky, i keď boly vysádzané, alebo osiate vzácnejšími kultúrami. Ich majitelia, náhodou prítomní, prispeli nám vo väčšine prípadov i pomocou, bez najmenšieho nároku na náhradu. Ba podarilo sa nám získať ich aj myšlienke sbierania obsidiánov na ich vlastných poliach, na ktorých sa sídliská nachádzaly. Sobraný a skúpený materiál sústreďoval sa u dvoch sirneckých roľníkov, Jozefa Fazekaša a Jozefa Bučinského ml., ktorí obstarávali jeho zasielanie, nezabudnúc viesť v evidencii a označiť príslušné nálezište. Keď Štefan Janšák roku 1944 napísal knihu Lovci hlinených perál a roku 1966 Brány do dávnoveku, uverejnil v nich aj esej Zemplínske vestálky. V nej sa bližšie rozpisuje o svojom pobyte v Sirníku a o stretnutiach s tunajšími obyvateľmi. Pravda, bolo to už dávno, v rokoch Odvtedy uplynulo celých 77 rokov. Ninka Fazekašová, o ktorej písal a ktorá vtedy mala takmer 60 rokov, už isto nie je medzi nami. Ba ani jej nevesta Hanka, vtedy dvadsaťročná. Janšák zaujímavo písal aj o Eržikiných osudoch z chudobného Sirneka, kde premeniť stokorunovú bankovku bolo problémom, zaberajúcim hodinu času. Eržika viedla sama ako prst celé hospodárstvo; jej muž kúpil na dlh pozemky a v nádeji, že mu šťastie popraje, išiel na ne do Kanady zarábať. I na cestu si vypožičal. Ale kríza zachvátila i jeho. Eržika práve odkrútila radlicu z pluhu, keď sa pri nej výskumníci zastavili. Eržika len hrdlom porozprávala svoju bezútešnú spoveď prvá vstáva, kŕmi statok, varí sebe i synovi, vypravuje sa do poľa, orie, seje, hnoj vozí, kosí, viaže, zváža, mláti, do mlyna vezie, sadí, okopáva, konope trhá, máča, trepe, češe... I ona však už spí svoj večný sen. Tak aj tetka Bučinská, jej muž či tri dospelé deti, no i vtedy mladá Juliška, najkrajšia dievka v Sirníku! Štefan Janšák nám na niekoľkých stránkach svojich kníh dovolil nahliadnuť do minulosti obce prostredníctvom osudov niektorých jej obyvateľov. Bolo to ešte v časoch prvej Československej republiky. Je cenné, že niektorí bádatelia popri svojich prvoradých výskumoch opísali aj dobu, prostredie a ľudí, s ktorými spolupracovali, či ich pri práci len náhodou postretli a spoznali ich životné osudy. 20 Piata konferencia Musaeum Hungaricum v Šamoríne Ján Chovanec Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi so sídlom v Boldogu, Vlastivedné múzeum v Galante a Inštitút Fórum pre výskum menšín v Šamoríne už od roku 2003 organizujú konferencie, ktorých hlavnou témou je spracovanie hmotných pamiatok maďarského etnika na Slovensku prostriedkami múzejnej práce. Prvá konferencia mala názov Aktuálne otázky muzeologických aktivít maďarského etnika na Slovensku, ďalšie sa konajú už pod hlavným názvom MUSAEUM HUNGARICUM. Hlavnou organizátorkou konferencií je PhDr. Izabela Danterová. 25. októbra 2007 sa v Šamoríne uskutočnila v poradí už piata konferencia MUSAEUM HUNGARICUM IV Hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku a ich múzejná dokumentácia. Z deviatich prednášok sa jedna okrajovo týkala aj archeoĺógie. Attila Karaffa z Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne referoval na tému A dunaszerdahelyi kriptafeltárás és a Kondé család (Odkrytie hrobky v Dunajskej Strede a rod Kondéovcov). Prednášky jednotlivých bádateľov zo štvrtej a piatej konferencie budú publikované v konferenčnom zborníku MUSAEUM HUNGARICUM 2. Ján Chovanec