No. 2., Vol. 1. Vedeckoodborný. časopis VSŽaSP sv. Alžbety v Bratislave. Indexed by: COPERNICUS

Transcription

1 spektrum No. 2., Vol Sociálnozdravotnícke Vedeckoodborný časopis VSŽaSP sv. Alžbety v Bratislave Obsah čísla: Rómovia a zdravie pohľad na zdravotnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku po roku 1990 / Sociálna práca a jej cesta k človeku: kam kráča...? / Potencionálne stratené roky života pri kardiovaskulárnych ochoreniach / Využití kontinuálního vzdělávání ke zvýšení kvality práce v klinických laboratořích / Community nursing as a challenge to improve health of our population / Súčasne možnosti sociálnej práce v zdravotníctve / Specifika komunikace s umírajícím a pozůstalými / Vnímání a informovanost alternativní religiozity v české společnosti / Sociálně zdravotní problematika gamblerství / Štúdium vzťahu štýlu vedenia a sociálno-psychologickej klímy v pedagogickom kolektíve vysokej školy umenia / Časté novely zákona o sociálnych službách / Vlastnosti psychologického zdravia pracovníkov štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie rôzneho veku a stáže odbornej činnosti / Nezamestnanosť a jej vplyv na chudobu občanov SR / Kontinuálne vzdelávanie sociálnych pracovníkov v okolitých krajinách Európskej Únie... ISSN Indexed by: COPERNICUS

2 Latinské príslovie hovorí: Condita decrescit, vulgata scientia crescit, čiže Skrytá vedomosť sa znižuje, vedomosť odovzdávaná iným sa zväčšuje. Vaše Spektability, Vaše Honorabilty, milí naši Magistri, vážení Hostia! Za niekoľko rokov štúdia na našej Alma Mater tu prítomní noví magistri získali určité vedomosti. A tieto vedomosti nezískali pre seba, ale preto, aby naša spoločnosť aj v oblasti sociálnej práce mala fundovaných, vzdelaných ľudí, ktorí veria, že keď odovzdajú svoje vedomosti, svoje skúsenosti nasledujúcim generáciám, ich vedomosti sa stále budú prehlbovať. Milí Magistri! V živote sú chvíle, ktoré sú jednoznačne slávnostné. Dnes prežívame veľkú radosť. Končí sa určitá časť vašej cesty. A keď hovo - rím, že končí sa, tým naznačujem, že niečo sa aj začína. Stali ste sa magistrami. A magister, to nie je len akademická hodnosť. Slovo magister znamená majster. Súvisí to s latinským slovom magnus, magis a s gréckym slovom megas. A v podstate tiež znamená predstavený, referent. Stali ste sa majstrami sociálnej práce. Svojim životom, svojimi postoj - mi budete predstavovať ľuďom, čo vlastne je sociálna práca. Vaši klienti budú vidieť a vedieť, či ste sa správne učili. Kto sa správne učí, nemá len vedomosti. Má aj v tom duchovnom zmysle slova - srdce: pochopenie, ľudskosť, entuziazmus. Ba, aj určitú múdrosť. Isteže, múdrosť sa nedá naučiť, lebo je to dar. No, bližšie sa dostaneme k múdrosti, ak etické normy a hodnoty sú pre nás niečím svätým. A na druhej strane, musíme si uvedomiť aj to ako hovorí Cicero -, múdrosť treba nielen získavať, ale tiež používať. Milí Magistri! Prajem vám všetkým, aby ste aj po mnohých rokoch mali takú radosť zo života, ako máte teraz z úspešného ukončenia vašich štúdií a získania akademickej hodnosti magister na našej Alma mater. Mnoho štastných rokov! A po stáročia používanej reči na univerzi - tách, v latinčine: Ad multos felicissimosque annos! Príhovor Dr. h. c. doc. PhDr. PaedDr. ThLic. Györgya Herdicsa, PhD., vedúceho detašovaného pracoviska v Dunajskej Strede na promočnej slávnosti v Bratislave dňa 27. mája 2014.

3 SOCIÁLNO ZDRAVOTNÍCKE SPEKTRUM / SOCIAL HEALTH SPECTRUM NO. 2 / VOL ŠÉFREDAKTORI / EDITOR IN CHIEF Vladimír Krčméry Bratislava, Slovak Republic Lucia Demková Michalovce, Slovak Republic REDAKČNÁ RADA / EDITORIAL BOARD Marián Karvaj (FNsP Nové Zámky) Peter G. Fedor Freybergh (Stockholm) František Neupauer (ÚNSD, VŠZaSP sv. Alžbety) Martina Mojtová (UKF, FSVaZ v Nitre) Michal Oláh (RESOTY) Markéta Rusnáková (KU, PdF v Ružomberku) Lenka Lachytová (VŠMP ISM Slovakia v Prešove) Ondrej Botek (TU, FZaSP v Trnave) Petronela Šebestová (VŠS, FSŠ v Sládkovičove) Pavol Dancák (PU, GTF v Prešove) Róbert Babela (VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave) Piotr Kroczek (Uniwersytet Papieski Jana Pawła II w Krakowie) Mária Mojzešová (UK, LF v Bratislave) Jozef Michálek (NEDÚ v Ľubochňi) Tereza Pelikánová (ČDS v Prahe) Zlata Ondrušová (ÚDPŠ, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave) Zoltán Pataky (HÚG v Ženeve) Peter Juriš (UPJŠ, LF v Košiciach) Michał Szyszka (Janusz Korczak Pedagogical University in Warsaw) Emil Martinka (NEaDÚ v Martine) Fedor Apsa (Zakarpatská ODA v Užhorode) Peter Vansač (GKC Svidník) Susan Njambi (VŠZaSP sv. Alžbety v Nairobi) Beldjebel Irad (Beirut) Marián Babčák (FNsP v Prešove) Jiří Tůma (MÚ v Českých Budějoviciach) Łukasz Tomczyk (Národná univerzita Oświęcim) Miloš Šlepecký (ABC inštitút pre výcvik v KBT v Liptovskom Mikuláši) Štefan Galbavý (UK, LF v Bratislave) Ivica Gulášová (VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave) Andrea Shahum (Yale University v New Haven) QUEST EDITOR Štefan Bugri (VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave) COMMISSIONING EDITOR Jozef Borovka (ZDS) TECHNICKÝ REDAKTORI / PROOFREADER Lucia Andrejiová (VŠZaSP sv. Alžbety, n.o.) László Parák (VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave)

4 Obsah Rómovia a zdravie pohľad na zdravotnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku po roku Roma and health perspective on the health situation of the Roma minority in Slovakia after year of 1990 Dušan Kotlár, Michal Oláh Sociálna práca a jej cesta k človeku: kam kráča...? 12 Social work and its journey to the individual: Where is it heading...? Antonín Kozoň Soběstačnost seniorů s mírnou a středně těžkou demencí a její vliv na subjektivně vnímanou kvalitu života 20 Independency of seniors with mild and moderate dementia and its influence on subjectively perceived quality of life Jan Lužný, Petr Ambroz, Jan Chalany Sebevražedné jednání u seniorů s duševní poruchou závažný problém medicínský i sociální 25 Suicidal behaviour among seniors with mental disorder serious medical and social problem Jan Lužný, Blanka Skopalová, Milan Dedek Kontinuálne vzdelávanie sociálnych pracovníkov v okolitých krajinách Európskej Únie 30 Continuous education of social workers in the neighboring countries of the European Union Zlata Ondrušová, Dionýz Ordódy Nezamestnanosť a jej vplyv na chudobu občanov SR 39 Unemployment and its impact on poverty of citizens SR Emília Pribišová, Štefan Bugri Vlastnosti psychologického zdravia pracovníkov štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie rôzneho veku a stáže odbornej činnosti 46 Features psychological health of civil servants Ukraine Emergencies different ages and internships professional activities Svetlična, N. O., Holonič, J. Časté novely zákona o sociálnych službách 52 Frequent amendments to the Act on Social Services Maroš Šatný

5 Štúdium vzťahu štýlu vedenia a sociálno-psychologickej klímy v pedagogickom kolektíve vysokej školy umenia 55 Studying the relationship of leadership style and socio-psychological climate in the collective pedagogical college of art Šeteľa N. I., Holonič, J. Sociálně zdravotní problematika gamblerství 61 Social health problem gambling Jiří Tůma, Alena Tůmová Vnímání a informovanost alternativní religiozity v české společnosti 67 Perception and awarenest of alternative religious in czech society Jiří Tůma Specifika komunikace s umírajícím a pozůstalými 75 Specifics of the comunication with dying person and survivors Jarmila Verešová, Miroslava Kubicová Súčasne možnosti sociálnej práce v zdravotníctve 78 At the same time the possibility of social work in health Emília Vranková Community nursing as a challenge to improve health of our population 84 Ivica Gulášová, Ján Breza, jr., Ján Breza, Ján Hruška Využití kontinuálního vzdělávání ke zvýšení kvality práce v klinických laboratořích 88 The use of continuous education to improve the quality of work in clinical laboratories Magda Popelová Potencionálne stratené roky života pri kardiovaskulárnych ochoreniach 92 Potential years of life lost of cardiovascular diseases Samohýl Martin 2

6 Cieľ časopisu (namiesto úvodu) Poslaním nášho časopisu je vytvoriť slobodný publikačný priestor pre pedagógov, študentov a priateľov VŠZaSP sv. Alžbety, n.o. a členov a priateľov Zväzu diabetikov Slovenska (spojili sa teda dvaja giganti, najväčší vzdelávateľ v sociálnej práci a zdravotníctve v SR s najväčším občianskym združením v SR). Časopis sme rozdelili do dvoch častí, vedeckoodborné a študentské state (alebo aj free paper ). Samostatnú kategóriu tvorí fotogaléria (...exempla trahunt ), ktorá ako veríme má niekedy väčšiu výpovednú hodnotu ako mnoho dobrých textov. Našim cieľom nie je ambícia exkluzívneho časopisu, ale vytvorenie priestoru pre skúsenosti dobrej praxe v prostredí kvalitnej teórie - vedy. Chceme na našich stránkach zblížiť týchto nezmieriteľných nepriateľov, teóriu a prax do podoby prijateľnej pre odbornú i menej odbornú verejnosť. Zdravie! Každý z nás si už určite položil otázku: čo je to zdravie. To je to najdôležitejšie v živote. To je to, čo si začneme uvedomovať až v okamihu, keď sme o neho prišli. Keď sa dozvieme, že sme chorí a že to nie je angína alebo chrípka, na ktoré stačí teplý čaj, lieky a týždeň v posteli. Správa o chorobe nás zastihne nepripravených a o to je to horšie, ak sa jedná o chronickú chorobu, s ktorou sa dá, v lepšom prípade žiť relatívne plnohodnotne celý život, v horšom prípade nemôžeme robiť nič len čakať a byť odkázaní na pomoc druhých. Pre každého človeka je to šok a vtedy si každý z nás uvedomí, čo práve stratil. Má obavy a strach z neznámeho. Nevie, čo ho čaká, aká budúcnosť, ako dlho, ako kvalitne bude žiť a či vôbec. Zrazu sa stanú všetky, dovtedy podstatné veci, tak veľmi nepodstatnými. V tom jedinom okamihu sa plány človeka rúcajú ako domček z karát. Všetky priority v živote sú zrazu tak nepodstatné. Ostane prázdno... Keď lekár práve v tomto okamihu rozpráva takému človeku o jeho chorobe, liečbe a možnostiach, ten to ani nevníma. Je to úplne prirodzené pre každého z nás. Jedným z týchto chronických ochorení je aj diabetes mellitus, po hypertenzii je to najčastej - šie ochorenie na svete. Aj na Slovensku týmto ochorením trpí cez ľudí. Oproti iným ochoreniam si práve diabetes mellitus vyžaduje neustále vzdelávanie. Nemôžem povedať, že len vzde lávanie klientov pacientov, ale aj odborných lekárov diabetológov, neurológov, chirurgov a mnohých ďalších. Práve preto vzniká aj tento časopis, ktorý určite svojim obsahom a odbornou stránkou umožní prispievateľom, v čo najširšom kontexte publikovať svoje skúsenosti zo svojej práce a praxe. Naopak, čitatelia sa budú môcť dozvedieť o najnovších poznatkoch v liečbach, lekárskych postupoch a najnovších trendoch v liečbe cukrovky a iných chronických ochorení. Už dávno je za nami doba pomalého informovania prostredníctvom časopisov a novín, táto nová forma elektronic - kého časopisu, ktorý k vám prichádza je rýchlou formou informácií. Verím, že oceníte jeho obsahovú stránku a prípadnými vašimi podnetmi aj nám naznačíte, kde by sme sa mali a načo zameriavať. šéfredaktori 3

7 Rómovia a zdravie pohľad na zdravotnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku po roku 1990 Roma and health perspective on the health situation of the Roma minority in Slovakia after year of 1990 Dušan Kotlár 1, Michal Oláh 2 1 Rómske centrum TERNIPEN 2 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. v Bratislave Recenzent: Mgr. Peter Pollák, PhD. Abstrakt Sociálna starostlivosť a zdravotná úroveň rómskej menšiny na Slovensku po roku 1990 sa zaoberá celkovou sociálnou a zdravotnou situáciou Rómov, príspevok informuje o empirickom výskume, ktorý sa zaoberá determinantmi zdravia, ale i širšími okolnosťami života Rómov na Slovensku. Autor na základe vybraných empirických údajov získaných pri výskume vyjadruje potrebu sústavnej zdravotnej výchovy obyvateľstva, osobitne v rómskych osadách. Kľúčové slová: Zdravá výchova. Výchova dos - pelých. Rómska národnostná menšina. Sociálna politika. Diskriminácia. Etnicita. Abstract Roma minority social care and health status in Slovakia after 1990, deals with the overall Roma social and health situation. This article informs about empirical research that points to the health determinants, but also the wider life circumstances of Roma in Slovakia. Author on the basis of selected empirical data gained from research reflects the need for continuing health education of the population, especially in Roma settlements. Keywords: Health education. Lifelong learning. Roma minority. Social policy. Discrimination. Ethnicity. Zmeny, ktoré nastali po nežnej revolúcii na Slovensku, predovšetkým trhové hospo - dárstvo, sa dotkli a v nepriaznivom smere ovplyvnili negatívne v prvom rade najslabšie najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Veľmi negatívne sa to prejavilo najmä v prostredí rómskej komunity, ktorá sa stále viac prepadá do stavu takmer absolútnej nezamestnanosti, chudoby a následne i do stavu sociálnej, zdravotnej a spoločenskej odkázanosti, marginalizácie a odsunutia na okraj spoločnosti. Multikultúrnosť Európy, ak si chce ucho vať prívlastok demokratická si vyžaduje, aby sa viac hovorilo a v médiach písalo o po t - rebe tolerancie medzi etnicky rozdielnymi skupinami obyvateľstva. Aby sa pestovala na strane rómskej minority väčšia národnostná auto reflexia, ktorá bola v minulých storočiach programovo potlačovaná, a aby sa majoritná spo ločnosť dokázala zbaviť doterajších averzií voči Rómom a tá ich začala vnímať a prijímať v im vlastnej povahovej a kultúrnej polohe. V reálnych životných situáciách to však vôbec nie je také ľahké. Práve naopak, je to dlhá a náročná cesta počas ktorej je potrebné stále opakovane hľadať spôsoby, ktorými by bolo možné čo naj - efektívnejšie urýchliť procesy humanizácie, socializácie Rómov. Rómska menšina má odlišnú kultúru a spôsob životného štýlu v porovnaní s majoritnou časťou spoločnosti. Aj to zvyšuje mieru spoločenského odmietania medzi majoritou a minoritami. Rómsku to však postihuje evi - dentne najviac. Sociálny život rómskeho etnika je v mnohom podmienený ich vnútorným zvy - ko vým právom a sociálnymi normami tra dič - ných rómskych komunít. V niektorých ob las tiach života sa tieto ich tradičné normy krížia s normami majoritnej spoločnosti. Väčšina majoritnej spoločnosti pokladá za dôležité poukazovať na pozitívne, ale aj ne gatívne tendencie v spôsobe riešenia tohto problému. Mnohé predsudky a 4

8 stereotypy o Rómoch a Cigánoch sú však veľmi často príčinou negatívnych prístupov k nim. Preto aj doterajšie početné opatrenia, ktoré boli prijímané bez dostatočného poznania tohto etnika, nemali svoj dostatočne priaznivý efekt. A to i napriek tomu, že boli prijímané s pozi - tívnym úmyslom, teda s úmyslom reálne po - môcť danej skupine, Rómom a v konečnom dôsledku celej spoločnosti. Rómovia predstavujú menšinu bez elít a s minimálnym politickým zastúpením. Vrstva vzdelaných Rómov je veľmi malá, málo sebavedomá a preto krehká. Rómske deti nie sú prakticky skoro vôbec zastúpené na odborných stredných školách, gymnáziách, tobôž nie na univerzitách. Rómske politické spektrum je veľ - mi nejednotné a rozštiepené. Napriek tomu v rómskom prostredí na Slovensku je viacero jednotlivcov, ktorí sa snažia o pozdvihnutie a rozvoj nielen svojej vzdelanosti a svojho ducha, ale, sa snažia o pozdvihnutie ostatných členov svojej komunity a rómstva ako takého, usilujú sa o ochranu práv Rómov na Slovensku i o zlep šenie kvality života Rómov na Slovensku. Zmena v roku 1989 Rómov zaskočila a všetci autori, píšuci o tejto problematike sa zhodu jú, že žiadna z vrstiev rómskej populácie nebola na zmeny v roku 1989 pripravená. Od spomínaného roku sa zvyšuje neza - mestnanosť, a ako prvých na Slovensku sa začína týkať rómskych mužov. Postupne a veľmi rýchlo sa zvyšuje počet rómskych rodín, v ktorých sú bez zamestnania muži aj ženy. Nedostatok a absencia skutočnej politiky sociálneho bývania riešia mnohí Rómovia únikovou stratégiou, ktorá sa prejavuje návratom Rómov do osád. Z jednoduchého a pochopiteľného dôvodu. V osadách sú výdavky na bývanie mini - málne, až nulové. V prípadoch niektorých rómskych osád alebo v prípade socio-priestorovej marginality územia dochádza k socio-anomické - mu stavu miestami až so 100-percentnou neza - mestnanosťou. Vzniká tak situácia a lokality, ktoré v podmienkach Slovenska dostali názov hladová dolina. Pripúšťajú a priznávajú sa exis tencie územia s viditeľnými ostrovčekmi chudoby na Slovensku. V hladovej doline hro zí situácia totálnej sociálnej dezorganizácie a utvorenia kultúry chudoby ako jediného mož - ného spôsobu účinnej adaptácie na vzniknutú situáciu. Stratégie segregovaných Rómov, orien - tované na prežitie, robia z nich závislých a odkázaných. Táto závislosť má materiálnu povahu, pretože celé prežitie takto postihnutých ľudí je závislé od štátnych dávok sociálnej pomoci a iných inštitúcií. Rovnaké riziko hrozí aj pre vytvorenie sociálnej závislosti, teda závislosti od iných ľudí. Viacnásobná marginalizáca Rómov je sprevádzaná efektom znásobenej závislosti materiálnej aj sociálnej. Zdvojená, znásobená závislosť znamená neschopnosť akejkoľvek aktivizácie, participácie. Znamená však aj stratu sebadôvery a sebaúcty. Po šestnástich rokoch transformačných procesov sa problematika postavenia Rómov javí ako sociálna a ľudská tragédia. Tendencie riešenia sociálnych otázok vydržiavaním sociálne odkázaných a sociálne neprispôsobivých občanov rezonujú čoraz častejšie vo všetkých prijímaných programoch a opatreniach. Povinnosti štátu sa v mnohých prípadoch posúvali do tretieho sektora, na plecia mimovládnych rómskych a nerómskych organizácií, ktoré cez mno - hé programy riešia úlohy, ktoré prislúchajú štátu. ZDRAVIE RÓMOV Väčšina ľudí súčasnej generácie pod ľah - ne chorobám z nesprávneho životného štýlu, čo znamená, že na ich vzniku sa prevažnou mierou podieľajú zdravotné návyky a správanie. Spôsob života, takzvaný životný štýl, je všeobecne považovaný za rozhodujúci faktor zdravotného stavu. Jeho podiel na celkovom zdravotnom stave sa odhaduje na 50 percent (niektoré zdroje uvádzajú až 60-70%). Stravovacie návyky, telesná aktivita, fajčenie alebo konzumácia alkoholu, spolu s rozšíreným výskytom rizikových faktorov ako je vysoký krvný tlak, vysoký obsah cholesterolu alebo nadváha, vplývajú na pred - čas nú úmrtnosť spôsobenú najmä srdcovo-ciev - nymi a onkologickými ochoreniami. Nezdravé životné spôsoby však prispievajú aj k vzniku mnohých iných ochorení. Zdravotný stav rómskej populácie, ako 5

9 aj ostatného obyvateľstva po roku 1990, ovplyvňujú negatívne zmeny v spoločnosti. Zlá socialno ekonomická situácia a s ňou súvisiace nevyhovujúce bytové podmienky v mieste byd - liska, sú prioritnou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu Rómov na Slovensku. Väč ši - na publikovanej literatúry o zdravotnej situácii obyvateľov Slovenska v súčasnosti zameriava pozornosť na vysokú rozšírenosť infekčných a pohlavných chorôb u Rómov. Zároveň pouka - zuje na skutočnosť, že miera rozšírenosti infekčných chorôb medzi rómskou populáciou je vyššia než u majoritného obyvateľstva. Chorobnosť spojená s nedostatočnou hygienou, chudo - bou a ďalšími príčinami ako je hlad, ne vyho vu júca kvalita bývania, nedostatok vody a častá absencia pitnej vody sa preto stáva obzvlášť závažnou. V rómskych osadách je zdravotná situácia alarmujúca. Najhoršia je na východnom Slovensku, kde je vyše 30 percentná chorobnosť a hrozivý predpoklad zhoršovania tohto stavu. Od roku 1990 sa prudko zvýšil počet ochorení horných dýchacích ciest a v niektorých osadách sa opätovne začala šíriť tuberkulóza. Pre nízku úroveň hygieny v mnohých osadách trvalo hrozí vypuk - nutie epidémií. Typickými chorobami sú kožné ochorenia, pohlavné choroby a časté úrazy. Medzi rómskymi deťmi sa vyskytujú infekčné i parazitné ochorenia, ktoré sa u väčšiny majoritnej populácie už neprejavujú. Veľkým nebez - pečenstvom je šírenie zápalu mozgových blán. So sociálne znevýhodneným prostredím súvisí aj vysoký počet rôznych stupňov mentálnej retardácie. Aj napriek eliminovaniu výskytu niekto rých ochorení - predovšetkým brušného tý fu su, škvrnivky a snahe o podchytenie špeci - fic kých ochorení, akými sú napríklad trachóm, ochorenia dýchacích ciest, črevné ochorenia a syfilis na celoštátnej úrovni, mnohé z nich sa v rómskych osadách aj naďalej vyskytujú. Medzi najčastejšie patria prípady svrabu, pedikulózy (zavšivavenie), pyodermie (bakteriálne zápaly kože), mykózy (ochorenia spôsobené hubami). Vážne sú však aj následky chronického alkoholizmu a kriminálnych úrazov. V dôsledku pre - hlbujúcej sa chudoby evidujú sa často aj prípady konzumovania mäsa z uhynutých zvierat s nás - lednými ochoreniami žalúdočného a črevného charakteru. Ako vidíme, situácia je po roku 1990 naozaj veľmi kritická. Mnohé problémy sa riešia pomocou rôznych projektov, ktoré sa na základe dobrovoľnosti snažia o zlepšenie hygienických návykov medzi Rómami. V mnohých osadách však napriek tomuto úsiliu, ktoré nemá celoplošný záber a tým sa snaží riešiť problematiku len v jednotlivých lokalitách väčšina detí ani nevie, ako sa používa WC, umývajú ruky, ako sa sprchuje. Niet sa však čomu čudovať ak na Slovensku ešte stále jestvujú osady, v ktorých nie je elektrická energia a jedinou kúpeľnou a zdrojom vody v osade je potok. Osobitnú kapitolu predstavuje vzťah Rómov k zdravotníckym zariadeniam. Údaje o zdravotníckej starostlivosti upozorňujú na zlú komunikáciu medzi Rómami a zdravotníckymi pracovníkmi a nedostatočné chápanie dôležitosti zdravotníckej prevencie zo strany určitej časti rómskeho etnika. Významným v tomto smere sa javí rozši - rovanie poznatkov o zdravom spôsobe života a ich osvojení v každodennom živote Rómov. Prí - nosom sú projektové prípravy na manželstvo, zodpovedný prístup k rodičovstvu a antikoncep - cii. Veľmi osožné sú tiež aktivity smerujúce na preventívne prehliadky obyvateľov žijúcich naj - mä v osadách, tie, ktoré sa usilujú o skvalitnenie prenatálnej starostlivosti a o zdravie budúcich matiek a ich detí. Toto všetko sú oblasti, ktoré bude možné vyriešiť a skvalitniť len vzájomnou spoluprácou medzi rómskou komunitou a majoritným obyvateľstvom. Posun v oblasti zdravotníctva na poistný systém s dôrazom na individuálnu zodpovednosť za zdravie (napríklad aj zrušenie povinných zdravotných prevencií) sa odráža v zhoršenom zdravotnom stave rómskej populácie. Súvisí to tiež s orientáciou Rómov na súčasnosť, čo sa prejavuje v zanedbávaní zdravotnej preventívnej starostlivosti. Je však pochopiteľné, že človek, ktorý nevie ako dokáže zvládnuť konkrétny deň, ktorý zápasí s nedostatkom a hladom, rieši prioritne tieto pre neho existenčné problémy a plánovanie budúcnosti mu jednoducho uniká. Nemá na to sily ani zdroje. Sami Rómovia si v mnohých prípadoch uvedomujú nedostatky, ktoré majú v tejto oblasti. Poukazujú 6

10 na určité možnosti zlepšenia. Ako prvoradé, chcú riešiť hygienické pomery vo svojom okolí, zmenu životného prostredia, dodržiavanie po - vinných prehliadok, vykonávanie poradenstva pre ostatných Rómov v osade. Hoci je potrebné povedať, že to nie je ľahké a každé novátorstvo si v tomto prostredí len ťažko razí cestu. Zmena platobného systému v zdravotníctve sa dotkla aj rómskej menšiny. Zatiaľ, čo pred rokom 1990 nám literatúra ponúka informácie, že Rómovia sami vyhľadávali lekára najmä z dôvodu pridelenia práceneschopnosti, v súčasnosti toto pravidlo neplatí. Rómovia sa sťažujú na nedostatok financií v pokrývaní nákla dov na lekárske vyšetrenie, a práve toto spôsobuje zhoršenie ich zdravotného stavu. Či toto riešenie bolo správne, ukáže len čas, ale spoločnosť si musí uvedomiť, že zlú zdravotnú situáciu Rómov je možné vyriešiť len pomocou svojpomoci, ktorá je v tomto prípade potrebná. Najma v lekárňach je vidieť dopad zmien v zdravotníctve na zdravotný stav chudobných a spomedzi nich Rómov. Aj tí, ktorí kvôli chorobe vyhľadajú lekára si často krát lieky nevyberú po zistení, že nemajú na často skutočne vysoký doplatok a tak nepristupujú k liečbe, ktorá je naozaj potrebná a často nevyhnutná. V ostatnom čase sa objavili prípady, že práve z tohto dôvodu pod ľahli najmä malé deti takým chorobám, ktoré mohli byť po nasadení predpísaných liekov pre konané. Zdravie výrazne ovplyvňujú aj bytové pod mienky Rómov a tie sa v jednotlivých regió - noch rôznia. Ako problematické sa javia najmä v rómskych osadách, v ktorých často nie sú za - vedené inžinierske siete. Obdobne je to na pe ri - férii miest alebo na sídliskách obývaných pre važne rómskymi nájomníkmi. Po pätnásťročnom vývoji transformácie našej spoločnosti sa na Slovensku vykazuje vyše 590 nevyhovujúcich obytných zoskupení Ró - mov, medzi ktorými možno počítať aj zde vas to - va né mestské štvrte a sídliskové getá. Zjed no dušene sa hovorí o 600 osadách, pričom po lovica mala údajne vzniknúť v 90. rokoch a počet obyvateľov v nich mal vzrásť o Isté je, že staré osady sa neustále zahusťujú a preľudňujú, keďže Rómom sa neumožňuje odchod a výstavba mimo daného po zemku osady. Príkladom a veľmi nelichotivým môže byť osada v Jarovniciach, kde sa nenašli spôsoby riešenia ani po povodni, v ktorej prišli ľudia o život práve vinou zlého bývania. V spomínaných segregovaných rómskych osadách a prevažne rómskych mestských častiach sa stretávame aj s postupných zvyšova - ním počtu evidovaných obyvateľov. S tým súvisí aj zvyšujúci sa počet rodín žijúcich v chatrčiach v rómskych osadách, čo nie je len dôsledkom zvýšenej miery pôrodnosti, ale aj postupného návratu mnohých rodín do regiónov pôvodných sídiel a obydlí, a tiež výsledkom násilnej segregácie rómskych rodín do sociálnych bytov alebo opustených, odkúpených bytov a domov v určitých obciach a mestách. Ďalším sprievodným javom je aj zvyšujúci sa podiel obyvateľov na jedno obydlie. Riešenie bytovej otázky časti Rómov je v zmenených spoločenských podmienkach mimo riadne zložité, no zároveň mimoriadne po - treb né. Rodinné prostredie, do ktorého ne po - chyb ne patrí i materiálne vybavenie domácnosti, ovplyvňuje nielen učebné výsledky rómskych detí v škole, ale tiež vytvára priestor na regene - ráciu fyzických a duševných síl dospelej populácie po príchode z práce. V prípade Ró mov, ktorí sú dlhodobo bez práce v zabezpečení takých podmienok, aby sa ako kultúrni ľudia, čistí a upra vení mohli chodiť uchádzať o prácu. Možno teda povedať, že nevyhovujúce bytové podmienky časti Rómov sa v nezanedbateľnej miere podieľajú aj na ich nezamestnanosti a nedostatočnej príprave na budúce povolanie. Otázku rómskych osád sa od roku 1989 nedarí riešiť ani jednej vláde napriek tomu, že projekty prestavby rómskej osady boli vypracované vo viacerých obciach. Existuje viacero pozitívnych príkladov spolupráce rómskej komunity z osady a obecné - ho úradu Nálepkovo, Rimavská Seč. Zatiaľ však nebola dokončená nijaká prestavba rómskej osady na Slovensku. Na košickom sídlisku Luník IX., ktoré je väčšinovo obývané Rómami sa v apríli 1998 podarilo dostavať dve bytové jednotky s malometrážnymi bytmi urče né pre mladé rómske rodiny. V roku 2012 tam však odpojili od vody a elektriny dokonca aj rodiny, ktoré si za tieto komodity platili. Aj to prispelo 7

11 k napätému stavu, ktorý vyústil do vysťahovania časti obyvateľov zo zničených bytov a k demo - lácii bytového domu. Tým však, že deložovaní občania z väčšej miery na sídlisku naďalej ostali u príbuzných lebo nemali kam odísť sa situácia nie len že nezlepšila ale výrazne zhoršila prakticky pre všetkých obyvateľov toľko kritizovaného sídliska. ZDRAVIE OVPLYVŇUJE AJ NEZAMEST- NANOSŤ Zamestnanosť Rómov je veľmi nízka. Kri tickou začína byť situácia hlavne na miestach s veľkou koncentráciou Rómov. V jednotli vých osadách na Slovensku je v súčasnosti ne za mest - nanosť takmer 100%. Presné štatistiky rómskej nezamestnanosti neexistujú, možno vyslovovať iba odhady na základe posúdenia situácie v problémových a marginalizovaných regiónoch Slo - venska. Ale je samozrejmosťou, že v osade, kde žije zhruba 200 ľudí má riadnu prácu jeden človek. Zväčša ešte z čias pred roka Po roku 1990 Rómovia strácali prácu ako prví a spravidla si nedokázali už nájsť novú prácu. Nezamestnanosť sa často u Rómov stáva dlhodobým stavom a počet dlhodobo nezamestnaných Rómov sa stále zvyšuje. Hoci už v sú - čas nosti predstavujú 50 % všetkých dlhodobo nezamestnaných. Taktiež stúpa počet mladých nezamestnaných Rómov, ktorí získali na trhu práce veľmi krátku alebo žiadnu skúsenosť. Vy - še 60 % Rómov vo veku medzi 14. a 24. ro kom je nezamestnaných. Zo všetkých alarmujúcich čísel a tendencií treba venovať poslednému faktu najviac pozornosti. Rómski rodičia žijúci v chudobe bránia svojim deťom získať profesionálne vzdelanie, lebo by sa tým zaťažil rodin - ný rozpočet. Takto vzniká patologický stav s nešťastným vzorom správania, kedy sa neza - mestnanosť doslova dedí. Prenáša z rodičov na deti a stáva sa samozrejmosťou. ZÁVISLOSTI A NEZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL S vysokou dávkou pravdepodobnosti hra ničiacou temer s istotou sa dá všeobecne konštatovať, že drogou číslo jedna na Slovensku je alkohol a v závislostiach s istým náskokom vedie. Pokiaľ sa týka situácie v rómskych osa - dách je situácia ľahko posunutá smerom k výraznejšiemu zneužívaniu hazardných hier, po následnej - najčastejšie prehre - kúpa lacných omamných látok a ich časté zneužívanie formou fetovania, teda vdychovania omamnej látky. Rómske obyvateľstvo k tomuto algoritmu kro - kov tlači mimoriadne zlá finančná situácia, v ktorej sa nachádzajú. Ilúzia možnej výhry, ktorá je reálne možná stále len v malej miere, ak nie vôbec, ich núti siahať k suterénnemu spôsobu posunu z reality. Za posledné neprehraté drob - né kupujú lacné rozpúšťadlá na fetovanie, ktoré sa potom ako rakovina šíria hlavne medzi mládežou a deťmi a veľmi podobne rozvracajú ich psychiku. Okrem toho sa v rómskych osa - dách rozmáha aj alkoholizmus a fajčenie. Závislí sú schopní zneužívať akékoľvek chemické prípravky, ktoré obsahujú čo i len mi - nimálne množstvo organického rozpúšťadla, ktoré je pri dlhodobom vdychovaní schopné na - vodiť stav intoxikácie. V ideálnom prípade ide o čisté koncentrované rozpúšťadla organických látok - toluén, benzén, xylén, trichloretylén, ace - tón, éter, benzín. Pri nedostupnosti týchto látok siahajú závislé osoby aj po prípravkoch s nižšou koncentráciou účinných látok ako sú lepidla, rôzne acetónové laky a farby, leštidla dlážok a par kiet, prípravky na čistenie šatstva a obuvi. Medzi závislými sa zneužívanie týchto prchavých látok vžilo pod názvom fetovanie". Osobitý slangový výraz vznikol v uzatvorených väzenských komunitách, kde sa toto správanie, pri ktorom sa používajú aj iné návykové látky, najmä liečivá, nazýva klepanie. Je potrebné zdôrazniť, že fetovanie omam ných látok má priamy toxický účinok na neuróny centrálnej nervovej sústavy a CNS a na centrálne nervové vlákna. Jedy ako omamné lát - ky vstupujú do organizmu hlavnou cestou - inha - láciou. Toxikomani inhalujú tekuté ale aj po lo tekuté látky hlbokými vdychmi nosom pria - mo z transportného obalu, plechovky, alebo fľaše, alebo si prikladajú navlhčený kúsok látky priamo k vonkajším dýchacím otvorom. Za úče - lom obmedzenia úniku prchavej látky do oko - 8

12 litého priestoru si často závislí ukrývajú nádobu s prchavou látkou pod prikrývku, deku alebo vankúš, ale aj pod oblečenie, čím aj kde nie v celkom utesnenom priestore koncentrácia mole - kúl prchavej látky rýchlo narastá Najnebez - pečnejšia situácia vzniká, ak si závislý navlhčí prchavou látkou vreckovku, tú priloží k nosu a obalí si hlavu do nepriedušného obalu, najčastej - šie do plastikového vreca, ktoré si okolo krku alebo hrude utesní. Jednorazová intoxikácia kon čí obvykle hlbokým spánkom či bezvedo - mím, závislí tohto typu vyhľadávajú zvyčajne osamelé miesta, bez možnosti kontaktu s nežiaducimi osobami. Prchavé látky sa zneužívajú aj skupinovo v pivniciach, prázdnych bytoch, cha - tách, kde je umožnený nerušený konzum drogy, resp. nerušené prekonávanie doznievania jej účinkov. Motivácia zneužívania týchto látok je determinovaná ich euforizačným, halucinačným až anesteticko - narkotizačným účinkom. Na začiatku intoxikácie sa už v priebehu minúty dos - taví pocit eufórie, býva mierna závrat, niekedy pocit zmenšenia telesnej hmotnosti. Pripomína stav ľahkej alkoholickej opitosti. Nápadná bledosť v tvári, ťažkosti s výslovnosťou, motorická diskordinácia sa postupne mení na svalová ochabnutosť a spomalenie reflexov. Uvoľňujú sa morálne zábrany, libido krátkodobo stúpa. Roz - ví ja sa stav priestorovej dezorientácie, sprevádzaný obvykle hučaním a zvonením v ušiach, halucináciami. So stupňovaním toxického účin - ku drogy nastupuje disharmónia srdcového ryt - mu, nevoľnosť až zvracanie, slzenie, výtok se kré tu z nosa. Subjekt postupne upadá do hlbo - kého spánku, trvajúceho až 12 hod. Práve kvôli tomuto účinku podajú často fetovaciu látku vlastným deťom ich rodičia, ktorí nedokázali svojim deťom zabezpečiť stravu a tým ich chcú uchrániť pred pocitmi hladu. Na vrchole intoxi - kácie sa môže vyskytnúť prejav agresie voči iným osobám, ktoré ho vyrušia. Inokedy môže dôjsť k seba poškodzovaniu, ale i k dokonanej sa movražde. Niekedy postihnutý na vrchole akút nej intoxikácie inhalovanú tekutinu jed no - ducho vypije. Vtedy dochádza k ťažkému poš - ko deniu žalúdočnej sliznice, tkaniva pečene a obličiek, čo niekedy je také rozsiahle, že je nez - lučiteľné so životom. Známe sú prípady náhleho úmrtia pri inhalačnom zneužití. K úmrtiu môže dôjsť už pri jedinom alebo niekoľkých vdychoch prchavej látky. Tiež udusením plastovým vrecom na hlave. Následky dlhodobého zneužívania prchavých látok vdychovaním sú otrasné a zane - chá vajú na ľudskom organizme často nez vrá titeľné zmeny. Závislosť sa vyvíja rela tív - ne rýchle, často už po niekoľkých expozíciách. Pravidelný konzum vedie predovšetkým k poš - kodeniu centrálnej nervovej sústavy, zhoršeniu pamäťových schopností, degradácii intelektu, čo sa predovšetkým u mladých ľudí manifestuje výrazným zhoršením prospechu. Príznakom do - minuje rozpad osobnosti, vážne zhoršenie psychiky. Droga ako keby gumovala toxikomana. Výsledkom je ťažké somatické poškodenie ce - lého organizmu. Následky fajčenia sa neprejavujú iba negatívnym vplyvom na zdravie, ale aj ekonomickými dôsledkami. Fajčenie je rozšírené v rómskych osadách od dávna. Známe sú obrázky sta rých rómskych žien s fajkami. A aj dnes tomu nie je ináč. A to aj napriek tomu, že ceny za balí - ček cigariet rapídne stúpajú. Rómska rodina, ktorá žije zo sociálnych dávok, tak pomerne veľ - kú časť svojho príjmu minie práve na cigarety. V rómskych osadách sa pije predov šet - kým lacný alkohol a lacné vína, niekedy aj po - domácky vyrobený alkohol. Alkoholizmus však nie je v tejto komunite rozšírený tak ako napríklad fajčenie. Aj lekárske štúdie poukazujú na to, že v podmienkach života Rómov po roku 1989 sa nič nezmenilo, predovšetkým nenastali zmeny k lepšiemu. V podmienkach života Rómov sa nič nez menilo. Ich sociálno-ekonomický status je extrémne nízky, čo sa odráža aj na sledovaných zdravotných determinantoch rómskej populácie. Potvrdili to aj závery z niekoľkých pred chá - dzajúcich národných štúdií a z me dzi národnej štúdie MEHO, ktorú v období rokov realizoval team výskumných pracovníkov z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a iných kooperujúcich praco vísk. Zhoršené zdravie rómskych detí, ro dičiek a 9

13 dospelej populácie vedie a bude viesť v tejto skupine obyvateľstva k vyššej chorobnosti a úmrt nosti a k skráteninu strednej dĺžky života, upozorňuje vo výstupoch svojich odborných prác MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc. z Ústavu verejného zdravotníctva Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá sa ako lekárka proble - matike zdravia rómskej populácie venuje už viac ako 12 rokov. Je riešiteľkou tak populačných, ako aj klinických sledovaní na národnej a medzi - ná rodnej úrovni zameraných na determinanty zdravia v rómskej populácii. Z jej niekoľkoročných pozorovaní vyplývajú zistenia, ktoré potvrdzujú extrémne zostávanie v raste v detskej školskej a pred škol - skej populácii, vysokú prevalenciu fajčenia, nízku pohybovú aktivitu a veľmi nevhodné vý - ži vové faktory. Štúdia rodičiek poukázala na fakt, že ne - ga tívne faktory v tehotenstve, ako sú nezamestnanosť, nízke vzdelanie, nevhodná výživa, nízky vek rodičky, absencia tehotenských kontrol v prenatálnej poradni, absencia poradenstva a výchovy v tehotenstve majú odraz na nízkej pôrodnej hmotnosti detí. Výskumy potvrdili tiež to, že v rómskej populácii je výskyt infekčných ocho - rení niekoľkonásobne vyšší, hlavne čo sa týka ochorení črevného pôvodu ako sú vírusová hepatitída A resp. dyzentéria. Bol potvrdený aj výskyt negatívnych návykov v školskej a v adolescentnej populácii, ako sú fajčenie a užívanie prchavých látok. Kvetoslava Rimárová na základe štúdii, ktoré boli zamerané na zdravie rómskej populácie na Slovensku za posledných niekoľko rokov dodáva: Zdravotné determinanty, úroveň zdra via a kvalita života sú závislé od sociálno-ekonomic - kých charakteristík a nerovnosti v zdraví vyvolané nerovnakou sociálno-ekonomickou situáciou sú najdôležitejšími faktormi rozdielov v globálnom zdraví v rozvinutých krajinách. Uvádza, že prístup k pitnej vode je základom zdravia. Právo na zdravú pitnú vodu bolo v roku 2006 oficiálne uznané ako jedno zo základných ľudských práv. Aj napriek tomu žije asi 20 % celosvetovej populácie v krajinách, kde je vody nedostatok. Z pohľadu vody patrí Slovensko k veľmociam. Na našom území je okrem veľkých zá - sob kvalitnej podzemnej vody viac ako 1700 lie - čivých a minerálnych prameňov, vďaka kto rým máme dostatok zdraviu prospešnej vody. Za naj - kvalitnejšie zdroje na pitie sú považované najmä vody z podzemných, prírodných zdrojov, kto - rých zloženie je stabilné a nie je potrebná ich ďalšia úprava. Pitná voda však napriek tomu v mnohých rómskych osadách nie je samozrejmosťou. Vo všetkých osadách tvoria veľkú časť populácie deti. Mnohí obyvatelia osád žijú v chatrčiach v podmienkach veľmi odlišných od štandardných na Slovensku. Uvádza sa, že až tretina osád nikdy nemala a ani v súčasnosti nemá prístup k pitnej vode. Úrad verejného zdravotníctva v Hodnotiacej správe o výsledkoch 1. etapy Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity za roky prináša alarmujúce informácie: Polovica respondentov (51%) uviedla, že čerpá vodu z vodovodu, 28% zo studne, 11% zo spoločného vodovodu a 2% z vodovodu pred domom. Je všeobecne známe, že pre všetky chudobné minority je jednou z najdôležitejších život ných podmienok prístup k zdravotne neš - kod nej vode. Výsledky poukazujú na to, že tento problém je treba v súvislosti s rómskou populáciou veľmi rýchlo riešiť a vyriešiť. (Do monitoringu bolo zapojených 2014 respondentov obyvateľov segregovaných a separovaných rómskych osád z toho 941 mužov a 1073 žien. Vek res pondentov bol od 18 vyššie neohraničene.) Ďalšou skupinou chudobných Rómov sú neplatiči, ktorým prístup k pitnej vode bol za - miet nutý, pretože si neplnili svoje povinnosti neplatili za odber pitnej vody. Takto im bol ob me dzený prísun pitnej vody na hodinu-dve denne, prípadne si vodu musia nosiť z obecných úradov... Vyberáme z tlače:...obec prešla na nú dzo vý režim. Do osady dodávame pitnú vodu v režime troch hodín ráno a troch hodín večer, uviedol pre TASR starosta Plaveckého Štvrtka Ivan Slezák. Dohodli sme sa, že od 20. januára vodu pus tíme na dve hodiny denne. Predbežne bude v tomto režime tiecť do konca januára. Potom to na základe zistenia, či dostaneme nejaké úhrady, 10

14 prehodnotíme. Opakujem, nechceme nič iné, iba to, aby za uskutočnený odber vody niekto zaplatil, uviedol starosta Pribyliny Milan Kohút 19. januára 2010 pre TASR. Podobnú situáciu zaznamenali počas najhorúcejších letných mesiacov roku 2012 obyvatelia košického Luníka IX. Súčasná situácia na Slovenku vyvoláva otázku, či Rómovia nezačínajú byť viac sociálnou, než etnickou menšinou. Čoraz častejšie sa v odborných kruhoch začína diskutovať o problematike underclass, ktorá najlepšie vystihuje situáciu Rómov žijúcich v rómskych osadách. Treba povedať, že k základným charakteristikám underclass patrí dlhotrvajúca nezamestnanosť, fragmentarizovaná pracovná kariéra, trvalé uplatnenie iba na sekundárnom trhu práce, závislosť od dávok sociálnej pomoci, alebo od akti vity v tieňovej ekonomike. Preto naše snaženie, ako aj snaženie Rómov samotných musí sme rovať k tomu, aby sa tak nestalo. Zoznam bibliografických odkazov: 1. VANSAČ, P.: Základy sociálnej a kultúrnej antropológie, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. v Bratislave, Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove, Prešov 2012, s. 192, ISBN MOJTOVÁ, M., SEDLÁROVÁ,K. ŠRANK, M.: Klinický sociálny pracovník. Nitra: UKF, s. ISBN MOJTOVÁ, M.: Sociálna práca v zdravotníctve. Bratislava: SAP, s. ISBN Kontakt na autora: PhDr. Dušan Kotlár Rómske centrum TERNIPEN, IČO , sídlo Snina, Ul. Janka Kráľa č. 1008/6 dr.kotlar@gmail.com 11

15 Sociálna práca a jej cesta k človeku: kam kráča...? Social work and its journey to the individual: Where is it heading...? Antonín Kozoň Fakulta sociálnych vied Vysokej školy v Sládkovičove Recenzent: RNDr. Ľubomír Olah, CSc. Abstrakt Socializačné faktory v širšom (politickom) a už - šom kontexte vo vzájomnosti sa zvnútorňujú v osobnosti jedinca, utvárajú jeho identitu. Spolu s ďalšími sa stávajú podkladom pre spoločenské (po)vedomie, dávajú racionalite smer. Majú svo - je zákonitosti, ktorým treba so znalosťou veci vyt várať podmienky na ich prirodzený postup, čo by sa nemalo podceňovať a neponechávať to na svojvoľný liberalizačný priebeh. Prax sociálnej práce (riešenie socializačných problémov ľudí) by mala určovať akým smerom by sa mala uberať sociálna politika a nie aby bola v jej pod - ručí. Kľúčové slová: Sociálna práca, predmet sociálnej práce, morálka, sloboda, láska, jedinec, socializácia, sociálna politika Abstract The socializing factors in their broader (political) and narrower context are being mutaly internalized into the personality of an individual, creating his identity. They, together with other factors, create the foundation for the social consciousness and give the direction to the rationa - lity. Their development follows a specific pattern, which should be facilitated by the crea - tion of optimal conditions, not leaving it to a li - be ralized process. The praxis of the social work (solving the sozialization problems of the peo p - le) should define the course of the social policy, not acting as its subordinate. Keywords: Social work, object of the social work, morality, freedom, love, individual, socialization, social policy Koniec 20. storočia sa vyznačoval depresiou, stratou ilúzii pri precitnutí z reality a začia - tok 21. storočia je poznačený nárastom de kom penzácií bordeline osobnostných po - rúch. Tomuto svojou determináciou prispieva trhový mechanizmus neoliberalizmu poskytujúci jedincom napĺňať svoje potreby podľa mož - ností bez toho, aby prešli vnútorným procesom hodnotenia - cenzúrou tradičných hodnôt. Naša psychoterapeutická prax naznačuje, že výskyt vo väčšej miere takto ladených jedincov nie je ná - hodný. Osobnosť takéhoto človeka sa vyznačuje životným smerovaním navonok, jeho osobnosť nie je vnútorne dostatočne štruktúrovaná mno - ho krát pre neprítomnosť vyzretej mužskej vzťaž nej osoby v ranom detstve. Takýto jedinec je pri väčšom sociálnom zaťažení náchylný k narcistickému zlyhaniu pseudodepresiou, inkli - nu je k afektívnemu konaniu, únikom do uzav re - tých skupín, či sociálnym izolovaním sa do samoty. Postmoderná doba poznačená neolibera - lizmom si nesie svoju daň, kde v živelnom procese trhu sa očakáva samovyriešenie. Trh kon zumnej spoločnosti ponúka človeku niečo, čo si môže vyberať, hoc aj na úver za niečo (vnú tornú slobodu); nechať sa slobodne uná - šať informáciami z médií, módou, reklamou a stačí byť in. Tak byť šťastný. Neoliberálna politika a sociálna práca Osobnosť človeka je utváraná už od raného detstva sférami: sociálna sloboda, láska a morálne hodnoty nachádzajúce sa v socializač nom trojuholníku SEN (obr.). Formujúco sa na chá dza vo vnútornom priestore tohto troju holníka v ťažiskovom bode. V užšom socializačnom kontexte je týmto trojuholníkom primárna sku pina - rodina, ktorá má bezprostredný socia lizač ný vplyv za určitých daných podmienok svojou atmosférou: (1) láskou, (2) pravidlami a (3) slobodou, pričom sú vrcholmi socializačného trojulníka; v širšom 12

16 socializačnom kontexte je to obec, región, štát, únia, kde jedinec je pod so cia lizačným vplyvom regionálnej, štátnej, glo bál nej politiky: (1) spolupatričnosťou, (2) pí saný mi (zákony) a nepísanými pravidlami obsiahnuté vo zvyklostiach danej kultúry a (3) sociálnou slobodou. Rodina ako aj jej jedinečný člen je pod vplyvom tejto politiky širšieho spoločenského kontextu. Jedinec mimo rodiny, ktorý sa stáva jednotlivcom vyčlenený z primárnej skupiny, bez identity, je vystavený mnohým nebezpečenstvám a tým je zraniteľnejší. Na dôsledky neoliberálnej politiky s nejasnými spoločenskými pravidlami a neohrani - če nou sociálnou slobodou, upozorňuje J. Ry bárik (2012) v kritickej analýze, ktorá sa týka sociálnych zmien neoliberálnou politikou v procese globalizácie. Ak sa pozrieme z tohto pohľadu na súčasné politické dianie, ktoré má vplyv aj na postavenie sociálnej prace na Slo - vensku, zo širšieho socializačného kontextu, vidíme populistickú politiku s nezreteľnými sociálnymi pravidlami, výklad práva z hľadiska moci, neoliberálne prejavy s formálne prokla - mo vanou spolupatričnosťou so všetkými, ktorí sa hodia do politického slovníka, pričom sociálna sloboda jedinca a jeho rodiny v spoločenstve je bez zaistenia bezpečnosti skutočnou ochranou jej hraníc. Zodpovednosť za tento stav je ponechaný na individuálnu interpretáciu podľa toho ako sa to hodí v danej situácii politickým štruktúram moci. Napríklad, na subjektívny výklad slobo - dy upozorňuje H. Marcinková (2012) pri sociál - no-ekonomickom fenoméne chudoby, ktorý sa považuje za neúmyselný dôsledok (väčšinou trhového mechanizmu), za ktorý nikto nenesie zodpovednosť a stáva sa tak záležitosťou nes - chopnosti jednotlivca, nie jeho neslobody. Chudobní sú naďalej považovaní za slobodné indivíduá, ktoré sú takto nepriamo odkázané na to, aby si pomohli vo svojej nepriaznivej si - tuá cii sami. Majú totiž stále plnú slobodu vy rie - šiť svoju situáciu sami a ak nie sú toho schopní, zodpovednosť za to nenesie nik iný ako oni. Socioekonomickí deprivovaní jedinci, margina - lizované skupiny, sú takto izolovaní od ostatného obyvateľstva, kde môžu prežívať subjektívnu slobodu, a preto si za svoju chudobu nesú sami zodpovednosť? Neoliberálny model individualizmu, pre - sviedča o celkovej zodpovednosti za ich vlastnú situáciu, kde v krajnom prípade mocenské sily ponechajú priestor pre oblasť sociálnej pomoci s minimálnou ekonomickou stimuláciou (často aj bez nej, pričom sa využíva činnosť dobro - voľníkov, charity), ktorá ženie zúčastnených do bludného kruhu, z ktorého nie je východisko. Sociálna práca preberá na svoje bedrá rolu sociálnej politiky a jej sociálnej správy, ktoré sa takto zbavujú svojej zodpovednosti. Aké je to jednoduché pre mnohých politikov, ktorým neoliberálny politický systém umožňuje využívať moc a v mene liberalizmu zodpovednosť prene - chávať subjektívne slobodným občanom. Funkcie sociálnej práce a politika Pri ďalšej našej úvahe o sociálnej práci budeme vychádzať z toho, že v centre politiky (Rybárik, 2012) ako sociálneho javu vždy bola a je aj v súčasnosti správa verejných záležitostí, a to bez ohľadu na to, či je verejnosť do nej zapojená alebo je z nej vylúčená. Na základe tohto jej vymedzenia možno odvodiť, že jadro či podstatu politiky tvorí správa verejných záležitostí. Pri určitom zjednodušení by bolo možné po - vedať, že všetko ostatné, čo ju dotvára a čím sa navonok prezentuje, je iba technológia, pomocou ktorej sa jej podstata realizuje. (Rybárik, 2007). Takouto technológiou politiky sa stáva aj sociálna práca, čo treba vnímať veľmi opatrne, pretože by nemala nahrádzať sociálnu politiku a nie je ani jej súčasťou ako sa to v súčasnej praxi vidíme, najmä pri terajšej príprave zákona o sociálnej práci... Sociálna práca kráča súbežne s politikou, vstupuje z hľadiska svojho predmetu do jej procesov, ale aj sa podieľa na socializačných procesoch mimo jej rámca. Príkladom môžu byť krajiny s vnútornými vojnovými konfliktami, kde sociálni pracovníci sa aktívne podieľajú pri riešení sociálnych problémov civilného obyvateľstva bez ohľadu na zámery bojujúcich strán. Obsahom politiky vždy bolo a stále je rozhodovanie o verejných otázkach a v rámci 13

17 toho i o rozdeľovaní hodnôt verejného dobra a blaha. Pre ľudskú spoločnosť i celé ľudstvo je na politike rozhodujúce či podstatné to, aké sú jej ciele a východiskové hodnoty, o ktorých realizáciu sa usiluje a nadväzujúce základné prin - cípy jej fungovania. Tieto hodnoty a ciele možno rozdeliť do dvoch základných skupín (Rybárik, 2012), ktorých poradie sme pozmenili. Do prvej skupiny patria princípy uplat - ňovania pravdy, dobra, blaha a spravodlivosti pre všetkých, ako i uplatňovanie ďalších na ne nadväzujúcich či od nich odvodených a eticky podmienených hodnôt národnom (národno-štátnom) alebo celosvetovom meradle. Do druhej patria hodnoty a s nimi súvisiace princípy baženia po bohatstve, zisku alebo moci a úsilie zamerané na ich získanie za každú cenu, princípy triednej nenávisti, národnej, náboženskej či inej výlučnosti alebo nadra de - nosti, ktoré sú orientované na jednotlivcov, sociálne skupiny (triedy), akési vyššie národy, rasy či akýchsi nadľudí. V duchu uvádzaného vymedzenia politiky sa tieto subjekty správajú tak, akoby boli jej plnohodnotnými a plnopráv - nymi subjektmi, teda aj nositeľmi a vykonávateľmi politickej moci, tak akoby chceli na hrá dzať štát či aspoň politické strany, a tým meniť politický systém na svoj obraz. Z hľa diska fungovania spoločnosti je to deviantné, nežiaduce správanie. Najúspešnejšími v tomto smere sú veľké nadnárodné firmy, finančné a obchodné spoločnosti, ktorým sa najviac darí pria mo či nepriamo rozhodovať o verejných otáz kach, resp. vnucovať štátu, a tým celej spo ločnosti svoje predstavy o ich riešení. (Rybárik, 2012). Aj v tomto vidíme, do akého postavenia sa môže a aj sa dostáva sociálna práca. Jej identita je ešte krehká, zneužiteľná pre zámery subjektov druhej skupiny. Dostáva sa dokonca do jej područia, sociálnu pomoc používajú ako pros triedok moci, aby ju mohli verejne dekla - rovať. V rozvojových krajinách vstup sociálnej práce zo zahraničia do sféry ich vplyvu je nielen monitorovaná, ale stáva sa súčasťou jej vlastnej politiky. Sociálna práca má relatívnu autonómnosť a preto takéto vplyvy tieňovej moci sú pre ňu výzvou, aby udávali aj v tejto oblasti prosociálny smer. Cesta k človeku v sociálnej práci V predchádzajúcich riadkoch sme sa zapodievali problematiku sociálnej práce zo šir - šieho kontextu, ktorá sa vzťahuje na politiku v rôznych oblastiach a úrovniach. Sociálna práca je v priamom vzťahu s politikou, ktorá je v teraj - šom postmodernom období predovšetkým charakterizovaná ako neoliberálna, ponechaná na evolučný proces víťazstva silnejšieho, kde spolupatričnosť má len deklaratívny charakter. Chýba anticipácia súčasného konania na ďalší sociálny vývin a tým aj zodpovednosť za daný stav. Preto nie je náhoda, že zo slovníka sociálnej práce sa vytratili pojmy človek, osoba, ob - čan, indivíduum a jeho jedinečnosť jedinec. Nahradil sa pojmom jednotlivec (anonymné indivíduum odčlenené od skupiny ako ľudskej svorky) a obchodno-právnym pojmom klient sociálnych služieb, dokonca dostal všeobecné označenie ako objekt sociálnej práce. Takéto je pomenovanie objektu sociálnej práce, bez vlastnej identity. Stal sa neželaním sociálnym problémom, ktorý treba riešiť, pričom zvyšuje eko nomické náklady. Sloboda, spolupatričnosť, zodpovednosť sú hodnoty, ktorých výklad je ponechaný na zvá - ženie subjektom sociálnej správy ako distribútorov sociálnej pomoci. Psychosociálne deprivovaní nezamestnanosťou, zdravotne postihnutí jedinci a takto celé skupiny obyvateľstva, sú väzňami svojho stavu, odkázaní na sociálne dávky štátu, sociálnu pomoc od samosprávnych orgánov. Sú v starostlivosti dozorujúcich úradníkov sociálnej sprá vy a pri prejavoch aktívneho odporu násilia sú pripravené silové zložky štátu nastoliť poriadok. Pritom sa umožňuje využívať činnosť charitatívnych a sociálnych dobrovoľníkov. V takomto prípade ako keby autonómna činnosť sociálnej práce nebola ani potrebná. Stačí ju len stotožniť zo sociálnou správou a úradníka označiť za sociálneho pracovníka. Sociálny problém niekedy stačí vzneše - no premenovať, aby sa napríklad nevidela sta - ro ba. Postačuje len starých ľudí označiť za seniorov, domovy dôchodcov preznačiť na zaria denia pre seniorov. Deti z detských do- 14

18 movov na prechodnú dobu zasa umiestňovať do profesio nálnych rodín. Všetko to navonok tak vyzerá ľudsky a vznešeno odborne. Sociálna práca nesie podstatu riešenia vo svo jom pomenovaní. Ide o cielenú činnosť, kto - rá je vymedzená priestorom, časom, prostriedkami a jeho subjektom (sociálnym pracovníkom, sociálnou inštitúciou) a smerovaná na produkt objekt sociálnej práce (jedinec, osoba, rodina, skupina, prostredie apod.). Po ukončení práce sa zhodnocuje výsledok produkt a jeho zisk pre všetky zúčastnené strany, ďalšie spoločenské dôsledky, aby sa mohlo v určitých obmenách v sociálnej práci efektívnejšie pokračovať, alebo sa presunúť na iné ťažiskové sociálne situácie, alebo okolnosti, ktoré by mohli byť neželanými sociálnymi stavmi. (Kozoň, 2009, s.11). Východiskom pre sociálnu prácu by mali byť dve Habermasove perspektívy (Van der Laan, 1998, s. 42, 46), ktoré sú spojene s pojmami SYSTÉM a ŽIVOTNÝ SVET. V takomto prípade sociálna práca vo svojej praxi nestráca kontakt s jej jedincami, vrátila by sa vždy tam, kde zostal stáť jej jedinec ako človek v životnom svete, v pries - tore s vnútornou perspektívou v komunika - tívnom konaní ako prameňom sociálnej činnosti na uchopenie vonkajšej perspektívy SYSTÉMU ako realitnej nádeje. Kde je nádej, tam je život. Hlbšie sa zamyslíme nad definíciou sociálnej práce a jej zameranie, ako je deklarovaná na Slovensku, ktorú uvádza Mátel (2011, s.17): Sociálna práca sa ako profesia zameriava na pomoc, podporu, sprevádzanie, posilnenie a zmocnenie sociálnych klientov, ktorými môžu byť jednotlivec, rodina, skupina, komunita a inštitúcia, a to prostredníctvom profesionálnej činnosti kvalifikovaných sociálnych pracovníkov. Cieľom ich činností je zlepšenie alebo obnovenie psycho-sociálneho fungovania sociálnych klientov a utváranie priaznivých životných podmienok na tohto cieľa. Pri analýze obsahu tejto definície sa vyvolávajú asociácie obdobnej činnosti dobro - voľných zdravotníckych záchranárov s odbor - ným kurzom prvej pomoci. Pojmy pomoc, podpora, sprevádzanie, posilnenie, zmocnenie pou žité v tejto definícii k tomu nasvedčujú. Len pojem pacient sa zamenil za pojem klient. Koľko sily a agresie obsahujú uvedené slová. Ale v záchrannej zdravotníckej službe zdravotne ohrozený jedinec nie je pacient, je to konkrétna osoba. Až po jeho záchrane, počas nasledujúcej liečby, sa stáva pre lekára pacientom. Takáto definícia, bez uvedenia predmetu sociálnej práce, s nevyjasneným vzťahom k objektu sociálnej práce, ktorý sa schováva za obchodno-právny pojem klient, ktorému sa pridal prívlastok sociálny. Naša kritická pripomienka je aj v tom, že cieľom by nemalo byť len zlepšenie alebo obnovenie psychosociálneho fungovania nielen sociálnych klientov, ale ľudí vo všeo becnosti, ako aj utváranie priaznivých život - ných podmienok na dosiahnutie už takto pos ta - veného cieľa. Anonymný zostal subjekt sociálnej prá - ce, ktorý sa schováva za svoju kvalifikovanosť. Kam môže kráčať takto chápaná sociálna práca? Smeruje k človeku? Ide s ním k iným? Myslíme si, že treba prehodnotiť takýto postoj zamerania sociálnej práce, lebo sa dostáva do pozície subjektu sociálnej politiky a jej činnosti sociálnej pomoci. Sociálna politika nech sociálne pomáha, nech má na to distribútorov, úradníkov, sociálnych pomocníkov takejto sociálnej pomoci. Sociálna práca sociálnej pomoci dáva pridanú hodnotu, ktorá smeruje k naplneniu jej predmetu socializácii konkrétneho jedinca, určitých je - din cov v životnom svete. Okrem záchrannopodpornej funkcie, kde spadá aj sociálna pomoc, má ďalšie funkcie: kompenzačnú, stimulačnorozvojovú, ochranno-preventívnu, hodnotiacokontrolnú a plánovaco-anticipačnú. Sociálna práca ako spoločenská veda je viazaná na systém fungovania spoločnosti v tom zmysle, ako tvrdí Hollstein-Bringmann, že kontroluje dodržiavanie spoločenských noriem, kto - ré sú aspoň z časti právne ošetrené, alebo im napomáha nadobudnúť legitimitu. Na druhej strane nie je možná žiadna pomoc, ktorá by nenadväzovala na pozadie životného priestoru postihnutých. Sociálna práca však k tomuto ži - vot nému priestoru konštitutívne nepatrí. (Hollstein-Bringmann, 2001, s.142). Je to predovšet kým oblasť sociálnej politiky a sociálnej správy. V mnohých definíciách sociálnej práce sa hovorí o procese činnosti subjektu, zamieňa 15

19 sa za objekt. Chýba konkrétne zovšeobecňujúce odborné pomenovanie o akú sociálnu činnosť ide a aké je jej smerovanie (Strieženec; Matoušek; Mátel; Mühlpachr, Richmondová, Sommerfeld, Bom mes a Scherr; Göppner a Hä mä läinen; Ferchhoff a Kurtz; Klüschie; Mühlum; van der Laan; Hollstein-Brinkmann a ďalší). Na tento problém upozorňuje aj Še bestová (2011), kde z hľadiska systematickej sociálnej práce, ako pomerne mladej vedeckej disciplíny, sa sociálni pracovníci musia snažiť využívať a hľadať také metódy a techniky v sociálnej práci a vytvárať takú terminológiu sociálnej práce, ktoré budú jej teoretickú a me to dologickú základňu zdokonaľovať a rozvíjať a nie spochybňovať. Odborní pracovníci v sociálnych službách by si mali vždy v určitej situácii položiť otázku, kde končí tvorivá rozmanitosť a kde začína chaos. Nesnažiť sa za každú cenu robiť zo sociálnej práce špirálu, ktorá sa so svojimi závitmi vzďaľuje od pevného bodu. (Šebestová, 2011, s. 330). Medzinárodný výkonný výbor IFSW a odvolací IASSW sa spoločne dohodli na pointin-time. Návrhu definície Medzinárodnej sociálnej práce, ktorá berie do úvahy doteraz prijaté návrhy. Point-in-time návrh, ktorý bol schválený oboma IFSW a IASSW a IASSW Exe cutive Board / Definícia sociálnej práce Sociálna práca ako profesia uľahčuje sociálne zmeny a rozvoj, sociálnu súdržnosť a posilnenie postavenia a oslobodenie ľudí. Princípy sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie diverzity, sú rozhodujúce pre sociálnu prácu. Opiera sa o teórie sociálnej práce, sociálnych vied, humanitných a domorodých znalostí, pričom sociálna práca sa zaoberá ľuďmi a štruktúrami pre riešenie životných problémov a zvýšenie pohody. (IFSW, IASSW, 2013). Predmet sociálnej práce V najširšom slova zmysle predmetom teórie a praxe sociálnej práce je socializačný proces socializácia. (Kozoň, 2010a). Úskalie sociálnej práce - pomoc Najväčším problémom praxe a teórie sociálnej práce na Slovensku je orientácia činnosti len na sociálnu pomoc, pričom sme poukázali, že ide o jednu z prvých funkcií sociálnej práce. Tento zjednodušený pohľad sa dostal do obsahu nami kritizovanej slovenskej definície sociálnej práce a zákonite sa premieta sa aj do súčasnej vysokoškolskej prípravy študentov odboru sociálnej práce na slovenských vysokých školách. Pritom by mali byť slovenským teoretikom sociálnej práce jasné, že Habermas identifikuje známe problémy charakterizovateľné ako paradox v činnosti sociálnej práce. Administratívna, zavše aj nariadená pomoc protirečí cieľu rozvíjať samostatnosť a slobodu rozhodovania, pretože takéto psychosociálne pomoci vyžadujú vlastné funkčné módy, racionálne kritéria a organizačné formy, ktoré sú cudzie byrokraticky štruktúrovanej správe. (Hollstein-Bringmann, 2001, s. 143). Myslíme si, že rozvoju a napredovaniu sociálnej práci hatí slovo POMOC, pretože ve - die cestu smerovania sociálnej práce do začaro - vaného kruhu, kde ústredným bodom sa stáva závislý jedinec v pozícii nemohúceho dieťaťa, ktoré je častokrát nevďačné a okolo pobehujúci unavený, sklamaný sociálny pracovník, ktorému hrozí vyhorenie. Pomoc ženie človeka do závislosti a vďačnosti, do pocitov dlžníka alebo neoprávneného obohacovania sa (zlodeja). Všet - ko sa to deje na psychickej rovine a premieta do vzťahov. Mnohokrát jedinec odmietne oprávne - nú sociálnu pomoc, len preto, že mu to hrdosť, jeho identita nedovolí. Na druhej strane sú jedin - ci, ktorí nemajú v tomto smere problémy s identitou, sociálnu pomoc očakávajú, dožadujú sa jej a stala sa pre nich ich súčasťou. Z psychosociálneho hľadiska sú od vonkajšieho sveta na túto pomoc odkázaní, nevedia bez nej ľudsky plnohodnotné fungovať a stavajú sa ako malé deti bezprizorní. (Kozoň, 2010a). Sociálna pomoc sa vzťahuje k stavu bezmocnosti nad ktorou vládne moc sociálneho pracovníka a vedie pocitu poníženia postihnutého jedinca. Aj takto môžeme chápať súčasný stav sociálnej práce. Bezdomovec často odmieta 16

20 pomoc, radšej chce žiť po svojom, pre nás v nedôstojných životných podmienkach, slobod - ne, bez pocitu, že nad ním vládne moc, ktorá mu chce pomáhať. Chce byť sám sebou, mať pocit identity, byť niečo (nie kým), cítiť sa (čo najviac príjemne) tu a teraz. Čo chce z neho urobiť sociálna práca? Rovnocenného partnera, ktorého nazvala klient. Ponuka mu tovar z pozície moci. Takáto sociálna práca žije v sebaklame, že pomáha. Pomoc je akt, jedna z činnosti záchran - no-podpornej funkcie sociálnej práce, pričom sociálna práca je činnosť uzatvorená do zmysluplného systému indikáciou foriem, prostriedkov časovo a priestorovo ohraničená vzhľadom charakter socializačných procesov užšieho a širšieho socializačného kontextu, ktoré sú spomenuté v úvodných častiach tejto štúdie. Sociálna práca a sociálna politika Postavenie sociálnej práce môže byť podľa nášho postrehu simplifikované na úlohu subjektu sociálnej politiky, kde plní za ňu jej sociálne ciele. Alebo inak povedané, zneužíva nevyjasnené postavenie sociálnej práce. Objektom sociálnych cieľov sociálnej politiky sú podľa I. Tomeša (2010, s.105) ľudia, ich rodiny a združenia osôb. Predmetom vzťahu medzi subjektom a objektom (cieľom sociálnej politiky) je uspokojovanie základných životných potrieb objektu spojených so zdravím, vzdela ním, prácou, rozvojom, solidaritou pri sociálnom vylúčení a bývania. Za ciele sociálnej politiky sú najčastejšie považované: (a) poskytnutie rady, dávky či služby v spojení s existenč nými a životnými potrebami, ktoré príjemca si nevie vyriešiť sám; (b) poskytnutie sociálnej výhody sociálneho komfortu (podnikové ubytovanie, služobné auto, mobilný telefón a pod.); (c) úhrada nákladov na príjemcov osobnostný (napr. profesionálny) rozvoj. (Tomeš, 2010). zľudovený pojem klient aj v odbornej litera - túre dobre zapadol do tržného mechanizmu sociálnych služieb smerujúci od psychosociálne a inak postihnutého jedinca k spokojnému zákaz - níkovi. V sociálnej práci môžeme vidieť narastajúcu problematiku chudoby, nezamestnanosti, ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, ale aj nevi - diteľných (starých, duševne chorých, bezdomovcov) priamo v spoločnosti, ktorí sa stávajú jej objektom činnosti. Filozof Michel Foucault (2004) poukázal na riešenie spoločenských problémov biednych na ich trestanie, dozeranie, liečenie. To čo filozof zachytil z historického hľa diska v spoločenskej praxi, to prebieha v súčasnosti v konkrétnej podobe v sociálnej politike ako prostriedok prostredníctvom s dopadom na sociálnu prácu ako jej prostriedok na ovládanie postihnutých. Habermas (in van der Laan) si však robí vážne starosti s tým, ako sa výmenné vzťahy v dnešnej spoločnosti zmenili v kolonizáciu život - ného sveta a keď takéto SYSTÉMY prenikajú prostredníctvom moci médií a peňazí do životného sveta a nahrádzajú komunikatívne konanie, ktoré je nevyhnuteľné pre symbolickú reprodukciu, na účelovo racionálne konanie. To v sebe skrýva nebezpečie, že kultúrne tradície stratia svoju súdržnosť, roztriešti sa solidarita skupín a že sa vykoľaja procesy socializácie. (Van der Laan, 1998, s. 56). Už toho nám môžu byť jasnejšia doterajšia nami kritizovaná slovenská definícia sociálnej práce, kde je jej predmet ukrytý za činnosť sociálnej pomoci s prenesenou konečnou zodpovednosťou na psychosociálne a zdravotne postihnutého anonymného jednotlivca (klienta). To nie je cesta pre sociálnu prácu. Obr.: Socializačný trojuholník SEN utvárania osobnosti človeka (A. Kozoň, 1987, 2010b) S Ak má v sociálnej práci používaný po - jem pomoc obmedzujúce dopady na postavenie a celkovú činnosť sociálnej práce, obdobne N E 17