OBSAH. Jozef VLADÁR - Egon WIEDERMANN: Bez pátosu a vytvárania mýtov ŠTÚDIE A KRÁTKE ČLÁNKY S p r á v y

Transcription

1

2

3

4

5 5 OBSAH Jozef VLADÁR - Egon WIEDERMANN: Bez pátosu a vytvárania mýtov ŠTÚDIE A KRÁTKE ČLÁNKY S p r á v y ARCHEOLÓGIA Ján BELJAK - Marián ČURNÝ - Noémi PAŽINOVÁ: Novoveká keramika z lesných bystrín v Sucháni Gabriela BREZŇANOVÁ: Príspevok k problematike najstaršieho horizontu pochovávania na keltských plochých pohrebiskách na Slovensku Peter IVANIČ: Vývoj osídlenia Žiarskej kotliny od praveku do konca stredoveku Jozef VLADÁR: K problematike kultúrnej príslušnosti keramiky so šnúrovou ornamentikou z Košíc-Barce (K nedožitej storočnici Ladislava Hájka ) Egon WIEDERMANN: Predurbánna osada a stredoveké mesto Topoľčany. Príspevok k výskumu fortifikácie stredovekých miest na západnom Slovensku Egon WIEDERMANN - Mário ŽÁČIK: Krajinná história naddunajskej zeme (Polykultúrne nálezisko Nitrianska Streda - Patrikova) HISTÓRIA Juraj BRINCKO: Užhorodská Únia a Spiš Martin HETÉNYI: Kultúrno-spoločenský život maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch s dôrazom na periodickú tlač a knižnice Peter CHRASTINA Martin BOLTIŽIAR: Butín: Krajina - človek - kultúra v Rumunskom Banáte Michal CHVOJKA: Polizei und Wissenschaft. Zur Frage der Behandlung und Unterdrückung von wissenschaftlichen Tagungen im vormärzlichen Österreich Peter KERESTEŠ: K sociálnej stratifikácii mestečiek na dolnej Nitre v 16.- až 18. storočí Jozef LEIKERT: Päť postojov novinára a spisovateľa Ladislava Mňačka k dôsledkom druhej svetovej vojny Ľudovít MARCI: G. Ferrero a úvahy o kríze autority a legitimity moci v paralelách vývoja antickej a európskej civilizácie MUZEOLÓGIA Silvia ELIAŠOVÁ: Vo voľnom čase do nákupného centra alebo do múzea? Myšlienky Jiřího Žalmana ako teoretické východisko k realizácii prieskumu Iveta GALOVÁ: Spoločensko-kultúrne aktivity Winterovcov v Piešťanoch Miroslav PALÁRIK: Múzejníctvo v slovenskom štáte

6 6 Pavol STEINER: Dokumentácia pravekej keramiky v múzeu. Perspektíva alebo začarovaný kruh? S p r á v y Správa o vedeckej konferencii interných a externých doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov Veda v praxi - prax vo vede (Miroslav Palárik) Správa z medzinárodného semináru Teória a prax dokumentácia súčasnosti (Silvia Eliašová) RECENZIE A NOVÉ KNIHY ALMANACH Nitra Nitra ISBN (Egon Wiedermann) ALMANACH Nitra Nitra ISBN (Egon Wiedermann) ANNALES HISTORICI PRESOVIENSES VI. Prešov, Univerzum s. (Martin Hetényi) BLUCHE, F.: Za časů Ludvíka XIV. Král Slunce a jeho století. Praha s. (Ľudovít Marci) BUDIL, I. T.: Válka Zuluů. Britsko zulská válka v roce Praha s. (Ľudovít Marci) CYRILSKÉ a latinské pamiatky v byzantsko-slovanskom obradovom prostredí na Slovensku. Bratislava, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV Slovenský komitét slavistov s. ISBN (Zvonko Taneski) HAMAR, J. (ed.): Tradičná a ľudová kultúra v dokumentoch UNESCO. Bratislava, Slovenské centrum pre tradičnú kultúru s. (Peter Ivanič) KOLEKTÍV AUT.: MODROVÁ Prešov : Obecný úrad Modrová, 2007, s (Martin Hetényi) LACKO, M. (zost.): Z prameňov k dejinám Slovenskej republiky Denníky a spomienky vojakov z východného frontu Trnava, Katedra histórie Filozofickej fakulty UCM Trnave (Peter Ivanič) LACKO, M. TESÁREK, P.: 1. východomoslimský pluk SS na Slovensku (október 1944 február 1945). Trnava, Katedra histórie FF UCM (Peter Ivanič) LAKOS, J: A Magyar Országos Levéltár története. Magyar Országos levéltár, Budapest 2006, 538 str str. farebných príloh (Peter Keresteš) MAKARIJOSKA L.: Studii od istoriskata leksikologija. Skopje: Institut za makedonski jazik Krste Misirkov, s. (Peter Ivanič - Zvonko Taneski ) MUZEOLÓGIA - Teória a prax. Zborník príspevkov z muzeologickej konferencie. Banská Štiavnica 2006, 156 s. ( Miroslav Palárik)

7 ПЕТРОВИЋ, Александар М.: Археографија народа југоисточне Европе, МИРОСЛАВ, Београд, 2006, стр. 266, ISBN (Zvonko Taneski) RÁBIK, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej). Bratislava, Karpatonemecký spolok na Slovensku a SNM-MKKN s. (Peter Ivanič) SETKÁNÍ VYUČUJÍCÍCH MUZEOLOGIE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH V ČESKÉ REPUBLICE A NA SLOVENSKU. Sborník z mezinárodního semináře. Technické muzeum Brno 2008, 88 s. (Miroslav Palárik) ŠEDIVÝ, J.: Mittelalterliche Schriftkultur im Pressburger Kollegiatkapitel. Bratislava, Chronos s., 16 s. obrazových príloh, CD-ROM. (Peter Ivanič) TEORIE A PRAXE dokumentace společnosti. Sborník z odborného semináře. Brno (Miroslav Palárik) TURNBULL, S.: Samuraj. Svět válečníka. Praha s. (Ľudovít Marci) WARHOL FEST. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého sympózia, Medzilaborce 2006, 395 s. (Silvia Eliašová) WHITE, M.: Machiavelli nepochopený muž. Praha s. (Ľudovít Marci)

8 8 INHALT Jozef VLADÁR - Egon WIEDERMANN: Ohne Pathos und Bildung von Mythen STUDIEN UND KURZE BEITRÄGE Berichte ARCHÄOLOGIE Ján BELJAK - Marián ČURNÝ - Noémi PAŽINOVÁ: Neuzeitliche Keramik aus Giessbächen von Sucháň Gabriela BREZŇANOVÁ: Ein Beitrag zur Problematik des ältesten Horizontes der Begrabung auf den keltischen flachen Gräberfeldern in der Slowakei Peter IVANIČ: Die Entwicklung der Besiedlung des Žiar-Beckens von der Urzeit bis Ende des Mittelalters Jozef VLADÁR: Zur Problematik der kulturellen Zugehörigkeit der Schnurkeramik aus Košice-Barca (Zum 100. Geburtstag von Ladislav Hájek ) Egon WIEDERMANN: Die vorurbane Ansiedlung und die mittelalterliche Stadt Topoľčany. Der Beitrag zur Forschung der Fortifikation der mittealterlichen Städte in der Westslowakei Egon WIEDERMANN - Mário ŹÁČIK: Regionale Geschichte des Überdonaulandes (Polykultureller Fundort Nitrianska Streda Patrikova) GESCHICHTE Juraj BRINCKO: Užhorod-Unie und Zips Martin HETÉNYI: Kulturell-gesellschaftliches Leben der ungarischen Minderheit in der Slowakei in den Jahren mit dem Nachdruck auf die periodische Presse und Bibliotheken Peter CHRASTINA Martin BOLTIŽIAR: : Butín: Land Mensch Kultur im rumänischen Banát Michal CHVOJKA: Polizei und Wissenschaft. Zur Frage der Behandlung und Unterdrückung von wissenschaftlichen Tagungen im vormärzlichen Österreich Peter KERESTEŠ: Zur sozialen Stratifikation der Städtchen im Unterlauf von Nitra im 16.- bis 18. Jahrhundert Jozef LEIKERT: Fünf Stellungnahmen des Journalisten und Schriftstellers Ladislav Mňačko zu den Folgen des zweiten Weltkrieges Ľudovít MARCI: G. Ferrero und Erwägungen über die Krise der Authorirät und der Legitimität der Macht in den Parallelen der Entwicklung der antiken und europäischen Zivilisation

9 9 MUSEOLOGIE Silvia ELIAŠOVÁ: In der Freizeit ins Einkaufszentrum oder ins Museum? Ideen von Jiří Žalman als theoretischer Ausweg zur Realisation der Erforschung Iveta GALOVÁ: Gesellschaftlich-kulturelle Aktivitäten der Familie Winter in Piešťany Miroslav PALÁRIK: Das Museumswesen im slowakischen Staat Pavol STEINER: Dokumentation der Urkeramik im Museum. Perspektive oder Zauberkreis? B e r i c h t e Ein Bericht über die wissenschaftliche Konferenz der Intern- und Externdoktoranden und der jungen Angestellten Wissenschaft in der Praxis Praxis in der Wissenschaft (Miroslav Palárik) Ein Bericht aus dem internationalen Seminar Theorie und Praxis Dokumentation der Gegenwart (Silvia Eliašová) REZENSIONEN UND NEUE BÜCHER ALMANACH Nitra Nitra ISBN (Egon Wiedermann) ALMANACH Nitra Nitra ISBN (Egon Wiedermann) ANNALES HISTORICI PRESOVIENSES VI. Prešov, Univerzum s. (Martin Hetényi) BLUCHE, F.: Za časů Ludvíka XIV. Král Slunce a jeho století. Praha s. (Ľudovít Marci) BUDIL, I. T.: Válka Zuluů. Britsko zulská válka v roce Praha s. (Ľudovít Marci) CYRILSKÉ a latinské pamiatky v byzantsko-slovanskom obradovom prostredí na Slovensku. Bratislava, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV Slovenský komitét slavistov s. ISBN (Zvonko Taneski) HAMAR, J. (ed.): Tradičná a ľudová kultúra v dokumentoch UNESCO. Bratislava, Slovenské centrum pre tradičnú kultúru s. (Peter Ivanič) KOLEKTÍV AUT.: MODROVÁ Prešov : Obecný úrad Modrová, 2007, s (Martin Hetényi) LACKO, M. (zost.): Z prameňov k dejinám Slovenskej republiky Denníky a spomienky vojakov z východného frontu Trnava, Katedra histórie Filozofickej fakulty UCM Trnave (Peter Ivanič) LACKO, M. TESÁREK, P.: 1. východomoslimský pluk SS na Slovensku (október 1944 február 1945). Trnava, Katedra histórie FF UCM (Peter Ivanič)

10 10 LAKOS, J: A Magyar Országos Levéltár története. Magyar Országos levéltár, Budapest 2006, 538 str str. farebných príloh (Peter Keresteš) MAKARIJOSKA L.: Studii od istoriskata leksikologija. Skopje: Institut za makedonski jazik Krste Misirkov, s. (Peter Ivanič - Zvonko Taneski ) MUZEOLÓGIA - Teória a prax. Zborník príspevkov z muzeologickej konferencie. Banská Štiavnica 2006, 156 s. ( Miroslav Palárik) ПЕТРОВИЋ, Александар М.: Археографија народа југоисточне Европе, МИРОСЛАВ, Београд, 2006, стр. 266, ISBN (Zvonko Taneski) RÁBIK, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej). Bratislava, Karpatonemecký spolok na Slovensku a SNM-MKKN s. (Peter Ivanič) SETKÁNÍ VYUČUJÍCÍCH MUZEOLOGIE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH V ČESKÉ REPUBLICE A NA SLOVENSKU. Sborník z mezinárodního semináře. Technické muzeum Brno 2008, 88 s. (Miroslav Palárik) ŠEDIVÝ, J.: Mittelalterliche Schriftkultur im Pressburger Kollegiatkapitel. Bratislava, Chronos s., 16 s. obrazových príloh, CD-ROM. (Peter Ivanič) TEORIE A PRAXE dokumentace společnosti. Sborník z odborného semináře. Brno (Miroslav Palárik) TURNBULL, S.: Samuraj. Svět válečníka. Praha s. (Ľudovít Marci) WARHOL FEST. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého sympózia, Medzilaborce 2006, 395 s. (S. Eliašová) WHITE, M.: Machiavelli nepochopený muž. Praha s. (Ľudovít Marci)

11 11 CONTENT Jozef VLADÁR - Egon WIEDERMANN: Without pathos and creating myths ESSAYS AND SHORT ARTICLES N e w s ARCHEOLOGY Ján BELJAK - Marián ČURNÝ - Noémi PAŽINOVÁ: Modern period pottery from the forest springs of Sucháň Gabriela BREZŇANOVÁ: Contribution to the problems of the oldest horizons of the burying on the Celtic flat burial sites in Slovakia Peter IVANIČ: The development of settlements in Žiarska kotlina from prehistory to the end of Middle-ages Jozef VLADÁR: To the problems of cultural nationalty of culture with cordetware ceramic from Košice-Barce (to the unlived 100th birthday of Ladislav Hájek) Egon WIEDERMANN: The settlement before urbanisation and the medieval town Topoľčany Egon WIEDERMANN - Mário ŹÁČIK: The Land history of the above danube land HISTORY Juraj BRINCKO: Užhorod Union and Scepusia Martin HETÉNYI: Cultural-social life of Hungarian minority in Slovakia in with the emphasis on periodic press and libraries Peter CHRASTINA Martin BOLTIŽIAR: Butín: Landscape Man Culture in Romanian Banat Michal CHVOJKA: Police and science. To the problems of manipulation and suppression of science congresses in pre-march Austria Peter KERESTEŠ: To the social stratification of the small towns in region of the Lower Nitra in the 16th until 18th century Jozef LEIKERT: Five approaches of the journalist and writer Ladislav Mňačko to the consequences of the Second World War Ľudovít MARCI: G. Ferrero and paper on authority and legitimacy of power crisis in parallels of development of Antique and European civilisation MUSEOLOGY Silvia ELIAŠOVÁ: Shopping centre or museum? Jiří Žalman s ideas as the theoretical assumption of executing research Iveta GALOVÁ: Social and cultural activities of Winter family in Piešťany Miroslav PALÁRIK: Museological activities in the age of first Slovak state. 295 Pavol STEINER: Prehistoric pottery recording in the museum. Clear path or a labyrinth?

12 12 N e w s Report on science conference of internal and external doctorands and young science workers Science in practice- practice in science (Miroslav Palárik) Report from international seminar Theory and practice- documentation of the present (Silvia Eliášová) R E V I E W A N D N E W B O O K S ALMANACH Nitra Nitra ISBN (Egon Wiedermann) ALMANACH Nitra Nitra ISBN (Egon Wiedermann) ANNALES HISTORICI PRESOVIENSES VI. Prešov, Univerzum s. (Martin Hetényi) BLUCHE, F.: Za časů Ludvíka XIV. Král Slunce a jeho století. Praha s. (Ľudovít Marci) BUDIL, I. T.: Válka Zuluů. Britsko zulská válka v roce Praha s. (Ľudovít Marci) CYRILSKÉ a latinské pamiatky v byzantsko-slovanskom obradovom prostredí na Slovensku. Bratislava, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV Slovenský komitét slavistov s. ISBN (Zvonko Taneski) HAMAR, J. (ed.): Tradičná a ľudová kultúra v dokumentoch UNESCO. Bratislava, Slovenské centrum pre tradičnú kultúru s. (Peter Ivanič) KOLEKTÍV AUT.: MODROVÁ Prešov : Obecný úrad Modrová, 2007, s (Martin Hetényi) LACKO, M. (zost.): Z prameňov k dejinám Slovenskej republiky Denníky a spomienky vojakov z východného frontu Trnava, Katedra histórie Filozofickej fakulty UCM Trnave (Peter Ivanič) LACKO, M. TESÁREK, P.: 1. východomoslimský pluk SS na Slovensku (október 1944 február 1945). Trnava, Katedra histórie FF UCM (Peter Ivanič) LAKOS, J: A Magyar Országos Levéltár története. Magyar Országos levéltár, Budapest 2006, 538 str str. farebných príloh (Peter Keresteš) MAKARIJOSKA L.: Studii od istoriskata leksikologija. Skopje: Institut za makedonski jazik Krste Misirkov, s. (Peter Ivanič - Zvonko Taneski ) MUZEOLÓGIA - Teória a prax. Zborník príspevkov z muzeologickej konferencie. Banská Štiavnica 2006, 156 s. ( Miroslav Palárik) ПЕТРОВИЋ, Александар М.: Археографија народа југоисточне Европе, МИРОСЛАВ, Београд, 2006, стр. 266, ISBN (Zvonko Taneski)

13 RÁBIK, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej). Bratislava, Karpatonemecký spolok na Slovensku a SNM-MKKN s. (Peter Ivanič) SETKÁNÍ VYUČUJÍCÍCH MUZEOLOGIE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH V ČESKÉ REPUBLICE A NA SLOVENSKU. Sborník z mezinárodního semináře. Technické muzeum Brno 2008, 88 s. (Miroslav Palárik) ŠEDIVÝ, J.: Mittelalterliche Schriftkultur im Pressburger Kollegiatkapitel. Bratislava, Chronos s., 16 s. obrazových príloh, CD-ROM. (Peter Ivanič) TEORIE A PRAXE dokumentace společnosti. Sborník z odborného semináře. Brno (Miroslav Palárik) TURNBULL, S.: Samuraj. Svět válečníka. Praha s. (Ľudovít Marci) WARHOL FEST. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého sympózia, Medzilaborce 2006, 395 s. (S. Eliašová) WHITE, M.: Machiavelli nepochopený muž. Praha s. (Ľudovít Marci)

14 Šurany - Nitriansky Hrádok Kultová nádoba z opevneného sídliska maďarovskej kultúry

15 BEZ PÁTOSU A VYTVÁRANIA MÝTOV... Jozef VLADÁR Egon WIEDERMANN Bez nadmerného pátosu a patetiky, bez sentimentu a senzibility. S ambíciou úcty a prirodzenej slušnosti. Nie však stroho, z temporálnej povinnosti a schematicky (nebodaj pozitivisticky), chceme si pripomenúť osobné dejiny dvoch nezabudnuteľných nestorov. JÁN DEKAN A ANTON TOČÍK zakladateľské osobnosti modernej slovenskej archeológie. V týchto časoch by sa dožili hérojského veku. Dve renesančné postavy vekovo a generačne takmer totožné, sú zriedkavými zjavmi európskeho archeologického sveta. Každý zvlášť, vlastným, osobitým spôsobom. Generačná zhoda a v určitých segmentoch života aj spoločný pracovný priestor oboch, vytvorili takmer osudové spojenia. Výslednicou bezmála zákonite poprepletaných siločiar života je synergia ich diela. A práve pri retrospektíve vedeckej tvorby sa natíska otázka: boli to navzájom náhodné alebo zákonité generačno-osobnostne-pracovné prieniky? Náhodilosť, ako mimoľudskú kategóriu neobjasníme, avšak zákonitosťou (... a obzvlášť významnou, ak nie existenčnou) azda možno nazvať toto prepojenie pre slovenskú archeológiu.

16 16 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 Len tak veľmi zbežne. Obaja sa stretli na štúdiách v Bratislave. Potom sa ich cesty rozišli. Anton Točík odišiel počas štúdia do Lipska a po predčasnom návrate (vojenské udalosti) v roku 1944 ukonči štúdium na FF Slovenskej univerzity v Bratislave; tu získal v seminári univ. prof. V. Budinského-Kričku titul PhDr. Ján Dekan po skončení vojenskej služby (1946) pracoval v rokoch v Historickom ústave SAVU a v rokoch bol pracovníkom a členom správy Matice slovenskej v Martine. V rokoch bol predsedom Historického ústavu SAVU a v rokoch aj externým riaditeľom Štátneho archeologického ústavu v Martine. V rokoch bol vedúcim Katedry archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky a v roku 1953 sa stal dekanom ( ) Filozofickej fakulty UK v Bratislave. A. Točík po ukočení vojny pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave ako komisár na odbore pre ochranu pamiatok a od 1. januára 1948 pôsobil v Štátnom archeologickom ústave v Martine. Od roku 1950 bol poverený vedením archeologickej expedície ŠAU v Nitre, ktorá sa v roku 1953 stala základom budúceho Archeologického ústavu SAV v Nitre (Nitra-hrad). A. Točík sa stal zakladateľom a prvým riaditeľom AÚ SAV. Po presťahovaní archeologického ústavu sa cesty oboch znovu stretli v Nitre. Napokon, v tejto súvislosti ešte jeden, domnievame sa, dôležiý moment,... ako inak, osobnostný. Zaiste nebolo náhodné, že od vzniku ČSAV (1952), poprední archeológovia v čele československej archeológie, neboli len archeológmi, ale ľudia s filozofickými a umeleckými sklonmi. V dôležitých historických časoch, keď vznikne situácia kreovať nové myšlieky, témy, paradigmy a pozitívne inštitucionalizovať novovytvorený vedecký potenciál je komplexnosť vedúcich osobností neodmysliteľná. A nielen vtedy pri genéze, ale aj v turbulentných evolučných, či revolučných časoch poznamenaných najrôznejšími pokusmi poprešívať zemeguľu je osobnosť pevnou, nadčasovou a nezávislou silou. Obaja cieľavedomo a úspešne budovali svoje pracoviská, každý iným spôsobom i mierou takmer mimovoľne, a v imunite od dobových ideologických viróz založili exkluzívne inštitúcie, ktoré si postupne získali autoritu v domácom aj v zahraničnom vedeckom prostredí. Navyše, vygenerovali nástupnícke osobnosti vo svojom slobodnom, tvorivom a často nekonvenčnom a nekonformnom okolí. Azda nezneje toto konštatovanie až príliš nostalgicky vo vzťahu k súčasne aktívnym generáciám archeológov. Nám sa zdá, že časy udivujúco famóznych výkonov sú už preč... S menami oboch nás spájajú mnohé pracovné a súkromné stretnutia. Nota bene, spája nás samozrejme aj čosi viac ako povinnosť napísať. Opakovane bez pátosu a vytvárania mýtov slobodne a spontánne, pokúsime sa s miernou dávkou imaginácie i primeranou dávkou faktografie, vyjadriť v spomienkach vďaku za všetkých, ktorí chcú. Nech nám je teda dovolené otvoriť naše duše a miestami aj menej tradičnými formami vstúpiť na Dekanove a Točíkove ostrovy.

17 Bez pátosu a vytvárania mýtov Ak archeológ nevie, čo s črepovým materiálom, hodí ho do halštatu. Anton Točík Archeologický materiál je večný, teória pominuteľná. Anton Točík AT technológia myšlienky ANTICIPÁTOR Nevšedný obraz. Sedel tam mierne schúlený, s privretými očami a hlavou nie sklonenou len naklonenou nabok. Jasne vykonturovaný profil v prúde okenného svetla. Imaginárna úvaha, modlitba, kontemplácia? Na hrade pri katedrále mu v lone uložených spleť prstov kopírovala jeho zvláštnu vnútornú kompozíciu samé siete myšlienok, pripravené ľubovolne zachytiť akékoľvek nové impulzy a z impulzov spletať ďalšie siete. V okách sietí preplnené plasty nápadov. V sieťach, citlivo nastavených, však plankton prepadá, len drobné originály predvídavo zotrvávajú na dne matrice. V tomto genetickom priestore rodí synergia jedinečnosti myšlienku. Zrodená pozvoľne uniká na svet a v obyčajnej každodennosti nadobúda netradičné tvary. Možno je otvoreným kódom budúcnosti, anticipáciou, mapou neznámych krajín a v nich neprebádaných kútov a možno aj cestou z nejasných znakov večnosti a pominuteľnosti.

18 18 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 AT technológia bádania INVENTOR Pod kôrou povrchu odkrývame zatiaľ nečitateľné zlomky. Skúmame ich črty a len mierne vystrašení (napätí) oprašujeme ich listy. Celé dni dobývame dejiny, rána a večery precestujeme monotónnou a únavne sa pohybujúcou krajinou. My, mladí výskumníci v budovateľských časoch minuli sme duny, roviny, planiny, lúky a mosty, avšak kmene/steblá, zotrvali (nie všetky). Však v dobe, keď zmeny pohybu ani neboli možné (chodilo sa len vľavo), on náhle zmenil smer. Odbočil vpravo. Začala sa zvláštna forma lovu. Mohutné stonky rastlín tvrdo klesli k zemi. V kukuričnom poli automobilový hon na líšku rozvášnil spolujazdcov. Obdivuhodná invencia končí tragikomickým obrazom motorizovaných lovcov: Na pozadí triumfálne prerazeného tunela, stojí mierne pousmiaty náčelník obklopený loveckou tlupou. Líška ušla. Zvláštna forma lovu skončila v maringotke. Tentokrát pri červenom nápoji... nie ako symbolom doby, skôr synonymom neulovenej po-doby.

19 Bez pátosu a vytvárania mýtov ČAS PRE OPUS MAGNUM A prišiel čas, keď novou rečou prehovorili nielen zaprášené písomnosti, ale keď svoje poklady odkryla i matka-zem Ján Dekan JD ambivalencia času Magna Moravia skvelé dielo a myriady času... Čas historický medzi začiatkom a koncom jednej éry a pravdaže čas predtým a potom. Čas kontinuálny pozvoľne plynúci z minulosti do súčasnosti. A čas (medziiným) ambivalentný pre autora na zvládnutie množstva prameňov spojený s časom na harmonizáciu obsahu s formou, spolu s časom čitateľským (chvíle obdivu a chvíle pohrúženia). Priamo v autorsko-čitateľskom mystériu sa stráca pojem o čase, súčasne aj čas prichádza o svoju časomieru. Mimovoľne vyprcháva povedľa nás do božského univerza. Dvojjedinosť doslova magická. Cez Brány poznania, Sekerou a lukom, Na rázcestí, pozorujeme Lesk a biedu slávy. Od pozorovania smerujeme k poznávaniu. Vzájomným spoluhľadaním zaprášených písomností a artefaktov otvárame famózne kapitoly knihy. Opus Magnum Magna Moravia skutočne prináša emotívne a estetické vzrušenie, úctu a vzájomné ľudské zblíženie. Skúmať a popísať mnohorozmernú históriu jednej epochy a v nadčasovej dočasnosti znehybniť stav neprestajne plynúcich dejov v literách knihy..., to potrebuje neobyčajného kreátora.

20 20 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 D o c. P h D r. J Á N D E K A N, D r S c. Medaila akad. soch. Ľ. Cvengrošovej Akademik Ján Dekan stál pri zrode modernej slovenskej archeológie a významne sa zaslúžil o jej dobré meno doma i v zahraničí. Výrazne ovplyvnil generácie slovenských archeológov ako nedostižný majster slova, brilantný analytik a syntetik, ale i filozof dejín. Poznačil mnohých, ktorí sa hlásia k jeho vedeckej škole, ale výrazne poznamenal aj iných bádateľov z oblasti humanitných vied. Prináša o tom svedectvo aj monografia Ján Dekan Život a dielo (Nitra 2005), vydaná pri príležitosti jeho 85. narodenín. Nedávno sme si pripopmenuli aj jeho nedožité 90-té narozeniny. Akademik Ján Dekan, nezabudnuteľná osobnosť slovenskej archeológie, historiografie, umenovedy a kultúry sa narodil 6. februára 1919 v Šahách. Po maturite na Štátnom reálnom gymnáziu v Šahách študoval v rokoch na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Štúdium histórie a slovenčiny na Filozofickej fakulte ( ) ukončil v roku 1945 a v roku 1947 úspešne obhájil rigoróznu prácu: Základné otázky pôvodu a vývinu slovanského osídlenia na Slovensku a získal titul PhDr. V spomenutej dizertačnej práci sa novátorským spôsobom pokúšal riešiť počiatky slovenských národných dejín s akcentom na problematiku Veľkej Moravy a otázky kontinuity slovienskeho osídlenia po jej zániku. V rokoch pôsobil v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). V rokoch bol pracovníkom a členom Správy Matice slovenskej v Martine. V rokoch bol predsedom Historického ústavu SAVU a súčasne v rokoch aj externým riaditeľom Štítného archeologgického ústavu (ŠAU) v Bystričke pri Martine. Vykonávanie týchto náročných funkcií v hektickej dobe po roku 1948 napokon podľa jeho vyjadrenia vyústilo v nezmeniteľnom rozhodnutí odísť pracovať na Filozofickú fakultu UK do Bratislavy (1952). Neskôr sa vzdal aj funkcie riaditeľa ŠAU v Martine, ktorú prevzal jeho priateľ a vtedy i zástupca PhDr. Anton Točík (1953). J. Dekan získal v roku 1953 vedecko-pedagogickú hodnosť docenta slovanskej archeológie na FFUK v Bratislave a od zimného semestra (1953) sa stal aj dekanom Filozofickej fakulty UK v Bratislave ( ). Súčasne bol aj vedúcim Katedry archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky.

21 Bez pátosu a vytvárania mýtov Už od päťdesiatych rokov sa postupne objavujú jeho práce vyznačujúce sa novým pohľadom na problematiku našich národných dejín (Začiatky slovenských dejín a Ríša velkomoravská, Bratislava 1951), ale aj ďalšie originálne priekopnícke práce. Takou nepochybne je najmä veľká reprezentatívna monografia: Veľká Morava Doba a umenie (Bratislava 1976). Svedčí o tom predovšetkým skutočnosť, že vyšla vo viacerých jazykových mutáciách doma i v zahraničí. V roku 1964 odchádza J. Dekan z FFUK v Bratislave a v rokoch pôsobí v AÚ SAV v Nitre ako vedúci vedecký pracovník v rôznych významných vedecko-organizátorských funkciách (naposledy ako vedúci Protohistorického oddelenia). Po odchode z AÚ SAV v Nitre stal sa v roku 1973 riaditeľom Umenovedného ústavu SAV v Bratislave, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku (v roku 1986). V roku 1975 získal vedeckú hodnosť DrSc. V rokoch bol členom Predsedníctva SAV a v rokoch aj členom Prezídia Československej akadémie vied. Stal sa akademikom SAV a ČSAV. Zároveň však treba upozorniť predovšetkým na výsledky jeho významných výskumov, najmä na archeologické výskumy, ktoré realizoval v Bratislave Devíne, v Rusovciach antickej Gerulate a i.). Svojím pozoruhodným vedeckým dielom sa nezastupiteľne a nezmazateľne zapísal do análov slovenskej, ale i slovanskej archeológie. Vďaka svojmu talentu, obdivuhodným vedomostiam stál pri zrode modernej slovenskej archeológie v jej pionierskom období. Spolu s A. Točíkom sa výrazne zaslúžil o prudký rozmach archeologického bádania na Slovensku. Ako vysokoškolský učiteľ vždy zvýrazňoval nevyhnutnosť štúdia vzťahov a súvislostí. Bol pre nás príkladom v zložitostiach procesov hľadania historickej pravdy. A, pravdaže, výrazne ovplyvnil viaceré generácie slovenských archeológov, ktorí sa hlásili k jeho vedeckej škole, rešpektujúcej kardinálny princíp: treba hľadať súvislosti a nielen objavovať nálezy. Treba ešte zdôrazniť nie zanedbateľný fakt, že Ján Dekan, podobne ako aj Anton Točík, nikdy nezískali profesorské hodnosti, aj keď ich pedagogická činnosť a prínos pre bádanie v európskom kontexte sú nespochybniteľné. Spomenul som si na tieto a iné dôležité skutočnosti pri rozlúčke dňa 27. augusta 2007 v Bratislave. Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie! Dnes sa na tomto mieste naposledy stretáme, aby sme sa rozlúčili s akademikom Jánom Dekanom: s polyhistorom, humanistom a s legendou slovenskej archeológie. Životné dielo muža vedy sa definitívne uzavrelo. Ján Dekan sa radí predovšetkým k veľkým osobnostiam zakladateľskej generácie slovenskej archeológie. Ján Dekan ako o tom výrečne svedčí jeho obdivuhodné vedecké dielo, aktivity v rôznych oblastiach slovenskej národnej kultúry, bol mužom renesančných vedomostí. Keď sa s ním lúčim v mene jeho rodiny a priateľov, ťažko hľadám slová, ktoré by vystihli jeho ľudský rozmer. Básnik Pavol Horov to vyjadril neobyčajne expresívne:

22 22 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 Nadarmo hľadáš slová, neprichodia. Slová sú bezútešné, prázdne klasy. Slová, ktorými sa náš vzácny učiteľ a milý priateľ prihováral vo svojich monografiách, esejach a úvahách o zmysle dejín, boli aktuálne nielen v pohnutých decéniách druhej polovice uplynulého storočia, ale majú i v súčasnosti nadčasový význam. Veď na základnú otázku: Majú dejiny vôbec nejaký zmysel?, odpovedá v mene nádeje: že Človek sám je mierou vlastnej dokonalosti, a preto iba jeho činy, jeho zápasy a jeho ideály dávajú dejinám mravný obsah, dávajú im zmysel. Dejiny ľudstva i dejiny jednotlivých národov majú teda svoj objektívne existujúci zmysel a je len na historikoch, pokračuje aby ho spoznali a pravdivo formulovali. Tvoje slová vzácny náš učiteľ, boli svedectvom statočnosti a odvahy. Keď som si po Tvojom skone znovu prečítal slová priateľov, ktoré Ti adresovali pri príležitosti 85. narodenín a listoval som v Tvojich nezabudnuteľných dielach Veľká Morava a Apoteóza Slobody, uvedomil som si, že je lepšie a vhodnejšie i tu pripomenúť predovšetkým prínos Tvojho diela; vyzdvihnúť to, čo si priniesol pre poznanie dávnych dejín Slovenska ako archeológ, historik umenia, mysliteľ, ale vôbec ako uznávaná a integrujúca osobnosť slovenskej národnej kultúry. Nepovažujem preto ani za potrebné vymenúvať a vyberať dôležité fakty z Tvojho Kalendária. Veď Tvoji priatelia poznajú čo predstavovala Tvoja prítomnosť v oblasti vedy a kultúry. Na miestach, kde si vykonával zodpovedné funkcie, či už v Matici Slovenskej v Martine, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Archeologickom ústave SAV v Nitre a napokon v Umenovednom ústave SAV v Bratislave i na Predsedníctve SAV, bolo dôverne známe, že si bol zástancom plurality a tolerancie. Nikdy Ti nebol ľahostajný osud ľudí, za ktorých si niesol zodpovednosť. Áno,...išlo aj o konečnú nepoškvrnenosť Tvojho morálneho štítu. (J. Bakoš). Nespomínam pri tejto rozlúčke ani vysoké vyznamenania, ktoré si dostal ako ocenenie Tvojho vedeckého diela, Tvojho prínosu pre vedu a vôbec oblasť slovenskej kultúry. V hlbokom zármutku si sprítomňujeme dnes uplynulé roky Tvojho plodného života. Prvýkrát sme sa stretli v roku 1953, keď som sa stal poslucháčom archeológie a histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bolo to v nezabudnuteľnom roku, keď si začal vykonávať aj funkciu dekana fakulty. Spolu s priateľmi prítomnými na tejto rozlúčke spomíname na roky častých priateľských stretávaní, na spoločné hľadanie riešení neľahkých problémov, ktoré prinášala doba. Mal si hlboký zmysel pre spravodlivosť a krásu života. Bojoval si za spravodlivejší a ľudskejší poriadok nášho slovenského sveta v pohyboch a premenách vtedajšej doby. Výstižne o tom hovoria najmä Tvoje Memoáre v Slovenských pohľadoch. Tvoj príspevok k smerovaniu nášho spoločenského vývinu je nespochybniteľný a nezabudnuteľný. Akademik Ján Dekan bol veľký, múdry a dobrý človek. Zostaneš v našich srdciach, v našej pamäti, taký akého sme Ťa poznali. Budeš chýbať nielen Tvojej manželke pani Angele, rodine, ale aj priateľom. Lúčim sa s Tebou, milý Janko, v mene Tvojej rodiny, Tvojich blízkych priateľov a spolupracovníkov a slovenskej archeologickej, ale aj kultúrnej komunity. Tvoj vedecký a ľudský odkaz je

23 Bez pátosu a vytvárania mýtov obdivuhodný, budú naň nadväzovať aj nasledujúce bádateľské generácie. Veď táto činnosť je zmysluplná iba v ďalšom pokračovaní. Milý Janko, nech Ti je zem slovenská ľahká! Česť Tvojej pamiatke! Odpočívaj v pokoji! L i t e r a t ú r a: J. Vladár (ed.): JÁN DEKAN. Život a dielo. Nitra 2005.

24 24 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 Doc. PhDr. ANTON TOČ ÍK, DrSc. Medaila akad. soch. Ľ. Cvengrošovej Narodil sa v Krásnej nad Kysucou v mnohodetnej učiteľskej rodine. Život a dielo archeológa Antona Točíka bolo už v minulosti viackrát hodnotené pri rôznych príležitostiach. Svedčí o tom aj faktograficky fundovaná monografia z pera E. Kolníkovej, ktorú vydala Nadácia Antona Točíka (ANTON TOČÍK Biografia Bibliografia. Nitra 2000). Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín A. Točíka sa preto žiada pripomenúť si jeho neľahkú cestu životom a najmä jeho vedecké a ľudské zástoje v disciplíne, ktorej zasvätil celý život. Po skončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (bol žiakom univ. prof. V. Budinského-Kričku) absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Lipsku (Humboldtove štipendium roku ). Najskôr pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trenčíne ( ), neskôr na Povereníctve školstva v Bratislave ( ), kde sa významne angažoval pri záchrane kultúrnych pamiatok, knižníc a umeleckých diel na Slovensku. Od roku 1948 pôsobil v Štátnom pamiatkovom ústave v Bratislave a v tom istom roku sa stal pracovníkom Štátneho archeologického ústavu (ŠAU) v Martine, ktorý sa v roku 1953 začlenil do rámca konštitujúcich sa spoločenskovedných pracovísk Slovenskej akadémie vied. V roku 1944 obhájil diplomovú prácu: Keramika zo staršej a strednej doby hradištnej na Slovensku a získal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave titul PhDr. V roku 1963 sa habilitoval na Univerzite JEP v Brne a v roku 1968 obhájil vedeckú hodnosť DrSc. Prednášal na katedrách archeológie FF UK v Bratislave a na FF UJEP v Brne. Spoločne s akad. J. Poulíkom sa významne zaslúžil o prípravu a organizáciu veľkolepej výstavy VEĽKÁ MORAVA (Brno, Nitra, Praha), ktorá slávila neskôr veľké úspechy aj v zahraničí (Leningrad, Moskva, Kyjev, Sofia, Atény, Štokholm, Berlín, Mainz a Londýn). Je len prirodzené, že A. Točík zastával mnohé významné vedecké funkcie doma a v zahraničí. Podieľal sa nielen na organizácii výstavy Veľká Morava, ale aj na mnohých výstavách v kontexte československej archeológie. Zaslúžil sa aj o získanie práva na organizovanie svetového archeologického kongresu Medzinárodnej únie prehistorických a protohistorických vied (UISPP) v roku 1966 v Československu (Praha) a o jeho úspešný priebeh. Bol riadnym členom Nemeckého archeologgického ústavu (Berlín), Belgickej učenej kráľovskej spoločnosti, viceprezidentom VII. kongresu UISPP pri UNESCO ( ), generálnym sekretárom Medzinárodnej únie slovanskej archeológie (UIAS) so stálym sídlom v Nitre ( ) a ďalších nemenej významných organizácií a spoločností doma i v zahraničí.

25 Bez pátosu a vytvárania mýtov Po vzniku AÚ SAV v roku 1953 so sídlom v Nitre sa stal jeho riaditeľom až do roku 1970, kedy bol odvolaný z vedúcej funkcie. V AÚ SAV však naďalej pracoval, publikoval a vystupoval na domácich i medzinárodných vedeckých podujatiach. Včlenenie Štátneho archeologického ústavu (ŠAU Martin-Bystrička) do rámca konštituujúcich sa spoločenskovedných ústavov Slovenskej akadémie vied 18. júna 1953 predovšetkým znamenalo, že ústav bude definitívne pôsobiť v Nitre. Nový riaditeľ sa...jemu vlastnou vervou pustil do budovania pracoviska a do organizovania archeologického bádania na Slovensku. Realizácia rekonštrukčných prác na Nitrianskom hrade je veľkou a dodnes nedocenenou zásluhou A. Točíka (Kolníková 2000, 10, 11). Vtedy to bol nepochybne zásadný a kvalitatívny zlom v živote archeologického výskumu Slovenska a A. Točík sa ako čelný reprezentant slovenskej archeológie rozhodujúcou mierou podieľal na koncepcii bádania a najmä na organizačnej štruktúre nového pracoviska. Organicky nadviazal na dielo zakladateľov slovenskej archeológie, ktorí sa po vzniku Československej republiky roku 1918 za veľmi skromných podmienok so zanietením pustili do poznávania dávnoveku Slovenska, ktoré bolo vtedy v rámci súvekého európskeho archeologického bádania terra incognitta. Ešte pred vznikom AÚ SAV v Nitre Anton Točík už počas svojho pôsobenia v ŠAÚ v Martine začal programovo organizovať rozsiahle výskumy opevnených osád zo staršej a strednej doby bronzovej; najprv vo Veselom a Ivanovciach a po vzniku AÚ SAV v Nitre aj na ďalších kľúčových lokalitách. Doba bronzová významné obdobie európskeho praveku zostalo mu odbornou prioritou až do konca jeho pôsobenia v AÚ SAV. S odstupom času možno však už objektívne zhodnotiť aj správnosť takejto orientácie A. Točíka. S jeho menom sa totiž spája napriek uvedenému aj rozsiahly výskum významných lokalít z iných období praveku Slovenska a včasnej doby dejinnej. Najmä vďaka dobre cieleným rozsiahlym systematickým terénnym výskumom na Slovensku, sa ich výsledky dostali zaslúžene do pozornosti európskej archeológie a predstavili územie Slovenska európskym odborným kruhom ako kultúrnu križovatku Európy. Slávnostné odhalenie plastiky Magna Mater v Šuranoch Nitrianskom Hrádku (1998). Dielo akad. soch. J. Gubricu

26 26 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 Anton Točík realizoval mnohé ďalšie archeologické výskumy, z ktorých sa najmä výskum v Nitrianskom Hrádku Šuranoch zapísal do klenotnice európskeho kultúrneho dedičstva a vytvoril podmienky pre vstup celej generácie mladých absolventov slovenskej archeológie do sveta vedy. Bol zakladateľom a po dlhé roky aj hlavným redaktorom profilujúceho vedeckého archeologického časopisu Slovenská archeológia. Výsledky svojich archeologických terénnych výskumov i teoretického bádania publikoval vo viacerých monografiích, napr. Veselé, opevnená osada z doby bronzovej (1964), Die altmagyarische Gräberfelder in der Südwestslowakei (1968), Slawisch-awarisches Gräberfeld in Štúrovo (1968), Nitriansky Hrádok Zámeček bronzezeitliche befestigte Ansiedlung der Maďarovce Kultur I-II (1981), Malé Kosihy, osada zo staršej doby bronzovej (1981) a i. Publikoval množstvo vedeckých štúdií a odborných príspevkov, článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Od 60. rokov, keď začali v slovenskej archeológii vychádzať aj prvé syntézy, inšpirované výsledkami nových systematických výskumov v AÚ SAV, začal A. Točík organizovať aj špecializované medzinárodné sympóziá a kolokviá. Veľmi pregnantne to potvrdzuje aj jeho bibliografia (Kolníková, E., 2000, 37-52; tu sú uvedené aj jeho prejavy na otvorení jednotlivých podujatí i vedecké príspevky k aktuálnym problémom vtedajších vedeckých akcií, s účasťou bádateľov i zo zahraničia). Už v roku 1958 organizoval A. Točík v Nitre prvú európsku špecializovanú konferenciu o eneolite a staršej dobe bronzovej. Táto sa stala podnetom k realizácii ďalších tematicky zameraných podujatí nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Súčasne sa postupne uskutočňovali aj ďalšie veľké terénne výskumy na Slovensku. A práve bibliografia A. Točíka názorne ilustruje rozsah a intenzitu jeho obdivuhodnej činnosti súvisiacej nielen s viacerými obdobiami praveku, ale aj včasnej doby dejinnej najmä s akcentom na počiatky našich národných dejín. A. Točík sa nepochybne významne zaslúžil o rozpracovanie kľúčových období dávnoveku Slovenska, dôsledne, v kontexte európskeho vývoja. Svedčia o tom príspevky a štúdie počnúc problematikou mladšej doby kamennej, doby bronzovej, ale najmä základné monografické práce o opevnených osadách a pohrebiskách z doby bronzovej, ale aj o výsledkoch jeho rozsiahlych výskumov včasnostredovekých pohrebísk. Vo výberovej bibliografii A. Točíka sú publikované základné štúdie a monografie súvisiace so spomenutými problémami, ktoré osvetľujú dôležité etapy vývoja územia Slovenska v předveľkomoravskom a veľkomoravskom období. Jednoznačne potvrdzujú kontinuitu osídlenia v dobe, keď územie Slovenska bolo postupne včleňované do Uhorského štátu. Novátorský prístup k aktuálnym otázkam archeológie a odvaha formulovať vedecké problémy vyplývajúce z výsledkov nových výskumov to naozaj boli charakteristické črty bádateľa A. Točíka. Jeho teoretický prínos pre európsku archeológiu je nespochybniteľný. To, pravdaže, znásoboval nielen nekonvenčným prístupom k riešeniu aktuálnych problémov, ale často temperamentne a odvážne nastoľoval aj formulácie otázok, ktorých riešenie a výskum boli neraz iba v začiatkoch. Veď načrtol novú koncepciu eneolitu mladšej doby kamennej a doby bronzovej stredodunajského priestoru. Vytušil, rozpoznal a do literatúry uviedol aj niekoľko nových, dovtedy neznámych kultúr a skupín. Opodstatnenosť viacerých potvrdil až ďalší terénny výskum. S odstupom času treba ale konštatovať, že mnohé teoretické práce A. Točíka odzrkadľujú nielen pozoruhodnú šírku jeho

27 Bez pátosu a vytvárania mýtov profesionálnych záujmov, ale aj nadčasovosť jeho prác, schopnosť anticipovať kultúrno-historický vývin. Majú základný význam nielen pre slovenskú archeológiu, ale sú podnetné aj pre európske bádanie. A. Točík mal renesančné vedomosti a mohol suverénne vstupovať do riešenia kardinálnych problémov slovenskej archeológie, ako o tom prináša výrečné svedectvo jeho publikačná činnosť. Čo je však nesmierne dôležité, sústavne sledoval aj vedeckú činnosť ostatných pracovníkov ústavu, vedel ich neraz nasmerovať na riešenie kľúčových problémov a nezištne im poradiť ako ďalej pokračovať v práci. Jeho renesančný duch a encyklopedické vedomosti ostro kontrastujú so súčasným veľmi zúženým vedeckým obzorom niektorých bádateľov, neprekračujúci rámec parciálnej problematiky. Takéto požiadavky mal aj na pracovníkov ústavu. Vedel objektívne posúdiť možnosti a limity vedeckých pracovníkov, za ktorých ako riaditeľ niesol zodpovednosť. Jeho vedecké dielo je preto neodmysliteľnou súčasťou aj slovenskej kultúry. Napokon sa vari žiada upozorniť aj na niektoré významné črty A. Točíka, pretože nebol iba pragmatickým organizátorom modernej slovenskej archeológie a dlhoročným riaditeľom Archeologického ústavu SAV, ako to nedávno zdôraznil T. Kolník (Almanach NITRA 2004, Nitra 2004, 242), ale bol aj naším spoločným učiteľom, neskôr kolegom a priateľom. Byť žiakom viacerých učiteľov má nepochybne svoj význam, pretože to aj zaväzuje. Archeológ A. Točík od svojho vstupu do aktívneho vedeckého diania veľmi mnohostranne a podnetne zasiahol do riešenia mnohých aktuálnych problémov pravekého a včasnodejinného vývoja nielen územia Slovenska, ale aj širších európskych oblastí. Bolo to v neľahkom období, keď sa po skončení II. svetovej vojny slovenská archeológia konštituovala ako moderná vedecká disciplína, v dobe, keď sa kládli základy aj novej organizácie archeologického bádania na Slovensku. Pravdaže, bolo to v podmienkach vtedajšej doby, jeho cesta k lepechom nebola ani priamočiara a určite ani bezproblémová. Vedecké dielo A. Točíka je nepochybne impozantné, šírkou záberov, množstvom publikácií, ale najmä tým, že A. Točík bol mužom činu zasvätil vede celý svoj život a možno ho právom považovať za výnimočnú a kreatívnu osobnosť európskej archeológie 2. polovice 20. stor. S jeho menom sa nerozlučne spája éra veľkých systematických výskumov na Slovensku. Skvelý organizátor a medzinárodne uznávaný vedec patrí k zakladateľom modernej slovenskej archeológie a má historické zásluhy o budovanie slovenskej archeológie v systéme európskej historickej vedy aj ako popredný reprezentant medzinárodnej archeológie. Zanechal po sebe ako profilujúca osobnosť nielen významné vedecké dielo, ale sformoval dôležité vedecké pracovisko, uznávané doma i v zahraničí. Zanechal inšpirujúci vedecký odkaz pre budúce smerovanie slovenskej archeológie. L i t e r a t ú r a: E. Kolníková: A. Točík. Biografia. Bibliografia. Nitra 2000.

28 28 Jozef Vladár Egon Wiedermann / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 Ján Dekan a Anton Točík v roku 1941

29 ArcheolÓgia

30

31 NOVOVEKÁ KERAMIKA Z LESNÝCH BYSTRÍN V SUCHÁNI 1 Ján BELJAK - Marián ČURNÝ - Noémi PAŽINOVÁ Ján BELJAK Marián ČURNÝ Noémi PAŽINOVÁ: MODERN PERIOD POTTERY FROM THE FOREST SPRINGS OF SUCHÁŇ. The object of this work is a sample of pottery randomly collected from two springs in the forest near the village Sucháň (Hont region), in location Merickova. Such places have always been accredited to have magical and healing savors by the folk culture of magic. The collection of pottery is characterized by all the features specific to the modern period pottery. Most of the fragments are from the early modern times i.e. 18th to 20th century. There is a strong connection between several pots and the pottery from the 16th and 17th century, especially the ones of long shapes made of white or ochre clay decorated with red or red-brown painting. The presence of stoneware is another time indicator. This was manufactured in Hungarian Kingdom since the half of the 18 century however became widespread in the household use mainly in towns only during the 19th century. Obec Sucháň (okr. Veľký Krtíš) sa nachádza v podcelku Dačolomská planina celku Krupinská planina oblasti Slovenské stredohorie. Ide o región východného Hontu, ktorý patril v minulosti k archeologicky menej prebádaným územiam stredného Slovenska. K osídleniu obce a jeho okoliu od praveku do súčasnosti prispeli až nové archeologické prieskumy uskutočnené v posledných rokoch 20. a začiatkom 21. storočia. Objaviteľom lokalít je predovšetkým miestny obyvateľ Ján Mihaľkin. Výsledky povrchových prieskumov svedčia nepochybne o tom, že dejiny obce Sucháň siahajú hlboko do praveku. Z katastra obce sú známe zberové nálezy z nasledovných lokalít. V polohe Polomská sa nachádzala rozsiahla agrárna osada nositeľov kyjatickej kultúry z obdobia neskorej doby bronzovej (Oždáni / Furmánek 1997, 142), ktorej existenciu sa podarilo dokázať aj opakovanými zbermi (Beljak / Pažinová / Mihaľkin, v tlači). Smerom na juhovýchod od nej, približne vo vzdialenosti vzdušnou čiarou 2700 m, sa nachádzalo ďalšie kyjatické nálezisko (hradisko) na polohe zvanej Pohanský vrch s max. nadmorskou výškou 501 m, ktoré sa nachádza už v katastri obce Horné Plachtince (Furmánek / Oždáni 1997). Obe lokality spája údolie Sucháňskeho potoka. Ich datovanie však nie je rovnaké, sídliská nevznikli súčasne, počiatok hradiska kyjatickej kultúry na Pohanskom vrchu je možné datovať skôr (Oždáni / Furmánek 1997, 142). Ďalšie nálezisko, azda pohrebisko, kyjatickej kultúry je v katastri obce Sucháň doložené v polohe Kovšiná (Oždáni / Nevizanský 2002). O existencii tretieho náleziska z doby bronzovej v blízkosti obce svedčí praveký črepový materiál získaný zberom v polohe Konôpky (Beljak / Pažinová / Mihaľkin, v tlači). Náleziská sú dôkazom osídlenia polôh vhodných pre život už pred vyše štyritisíc rokmi. Pravdepodobne ďalšie praveké archeolo- 1 Článok vznikol ako jeden z výstupov v rámci projektov AÚ SAV podporených vládou SR (číslo projektu R-08/036).

32 32 Ján Beljak Marián Čurný NoémiPažinová / STUDIA HISTORICA NITRIENSIA 14 gické lokality v katastri Sucháňa sú aj v polohách Gálová a Ivanišková (ústna informácia J. Mihaľkin). Zaujímavé nálezisko sa nachádza v lese východne od obce, v polohe Meričková (Beljak / Pažinová / Mihaľkin, v tlači). Veľké množstvo fragmentov keramiky tu bolo zaistených v lesných bystrinách blízko vyvierajúcich prameňov, ktoré boli v nie tak dávnej minulosti využívané ako pitná voda. Takýmto miestam boli v ľudovej mágii odjakživa prisudzované liečebné a magické vlastnosti a preto neprekvapuje, keď v ich blízkosti nachádzame veľké množstvo úmyselne rozbitých nádob. Predmetom spracovania v predloženej štúdii je výber zo súboru keramiky vyzbieraných z dvoch bystrín a preto je v nasledovnom texte rozdelený na polohu Meričková I. a II. Meričková I. Celkovo možno získanú keramiku ohodnotiť ako vyspelú a rutinne vyhotovenú keramiku dobrej kvality. V súbore sú zastúpené tak nádoby vysokých (džbány, hrnce) ako aj širokých tvarov (misy). Keramika bola vyhotovená z upravovanej jemnej hliny dvoch druhov. Početne je zastúpená keramika z ílov okrových farieb. V menšej miere sa vyskytujú obyčajné železité hliny červenej farby. Všetky hodnotené keramické jedince boli vytočené na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu, o čom svedčí ich tenkostennosť, a zároveň boli výborne vypálené výlučne v oxidačnom prostredí. Takmer 100% fragmentov nádob zo súboru bolo opatrené glazúrami, pričom použité glazúry boli iba transparentné a to zelené, žlté a hnedé. Glazúry pokrývali celú vnútornú časť nádob, ojedinele boli glazované aj z vonkajšej strany. Iba niekoľko málo zdobených zlomkov nás informuje o variantoch výzdoby. Pri nádobách vysokých tvarov sa ojedinele vyskytuje výzdoba rytá do črepu a umiestnená zásadne na plecia nádob. Ojedinele je pri nádobách z bielych a okrových ílov zastúpená aj výzdoba maľovaná červenou farbou umiestnená na rozhranie hrdla a pliec nádoby. Aj pri nádobách vysokých tvarov sa ojedinele vyskytuje výzdoba aplikovaná kukučkou, umiestnená na plecia nádoby. Pri nádobách širokých tvarov je na vnútornej strane nádob a obyčajne býva rytá do podkladovej engoby pod glazúrou. Okrem toho sa objavuje aj výzdoba aplikovaná kukučkou umiestnená pod glazúru a ornamenty v kombinácii žltej a zelenej glazúry vytvorené jednoduchým špliechaním na vnútornej strane nádob. Nakoľko sa v súbore nachádza vysoký počet zlomkov pochádzajúcich z tela nádob, k ostatným morfologickým častiam (okrajom, dnám) sa možno vyjadriť iba čiastočne. Okraje nádob širokých tvarov sú jednoducho polguľovito zaoblené a vtiahnuté dovnútra nádob, ojedinele sa vyskytuje slabo naznačené okružie. Pri nádobách vysokých tvarov ide buď o štíhle mierne zahrotené vytiahnuté okraje, ojedinele z vnútornej strany opatrené rímsou pre pokrievku, alebo o horizontálne zarovnané zosilnené okraje, resp. jednoducho vyhnuté a zhrubnuté okraje. Priemery okrajov nádob bolo možné určiť iba v ojedinelých prípadoch, v prípade mís to je 26 cm a džbánov a hrncov to je cm. Dná nádob vysokých tvarov sú mierne konkávne, náznakovo odsadené a obyčajne so stopami po strhnutí z dosky hrnčiarskeho kruhu. Priemery dien nádob vysokých tvarov činili 8-14 cm a nádob širokých tvarov 8-9 cm. Z morfologického hľadiska v súbore dominujú nádoby vysokých tvarov a, čo je zaujímavé, najviac fragmentov pochádza z dien a samozrejme aj tiel nádob.