ORANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV PRE VÝŽIVU A POĽNOHOSPODÁRSTVO FAO

Transcription

1 ORANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV PRE VÝŽIVU A POĽNOHOSPODÁRSTVO FAO Kristína Gondová Medzinárodná organizácia FAO 1 je jedna zo špecializovaných agentúr Organizácie Spojených národov. Jej hlavnou úlohou je zabezpečenie dostatku potravy a pitnej vody pre obyvateľov rozvojových krajín. Jej program je zameraný na pomoc týmto krajinám najmä po technickej, technologickej, finančnej a vzdelávacej stránke. Svet nesužujú len pretrvávajúce konflikty, ale tiež medzi neustále globálne problémy patria napríklad aj hlad, nerovnomerné rozdelenie potravín vo svete, odlesňovanie, atď. Aj takými problémami sa zaoberá medzinárodná organizácia FAO. Jej cieľom je nájsť rôzne metódy a spôsoby, ako obmedzovať prípadne aj odstraňovať tieto dlhodobé problémy. Práca je zameraná na popis vzniku a vývoja, členstva, cieľov, rozpočtu, inštitucionálnej štruktúry, aktuálnych problémov a perspektív, zainteresovania Slovenskej republiky, pôsobenia FAO v rámci Európy a Strednej Ázii, konkrétnych cieľov a celkového fungovania a práce organizácie. Vlajka organizácie FAO Názov v slovenčine : Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo Názov v angličtine : The Food and Agriculture Organization of the United Nations Skratka v slovenčine: FAO Skratka v angličtine: FAO Deň podpisu štatútu: 16. októbra 1945 Deň vzniku inštitúcie: 16. októbra 1945 Sídlo: Rím, Taliansko Názov štatútu s hypertextovým odkazom na jeho aktuálne znenie: Basic texts of the Food and agriculture organization of the United Nations Aktuálny počet zamestnancov: viac ako odborníkov a zamestnancov všeobecných služieb Počet členov k aktuálnemu dátumu s hypertextovým odkazom na ich zoznam: Výška rozpočtu na rok : 2,4 miliardy amerických dolárov 1. VZNIK A VÝVOJ FAO FAO, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo je jednou zo špecializovaných agentúr OSN. Špecializované agentúry sa vyznačujú relatívnou samostatnosťou, ale aj zodpovednosťou za tvorbu svojich programov, vytváranie podmienok a prostriedkov na svoju činnosť, pričom využívajú príslušnosť k univerzálnej celosvetovej inštitúcii OSN. 1 FAO Food and Agriculture Organization (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) 1

2 V období, ktoré sa nieslo v znamení úpadku poľnohospodárskeho sektora, dochádzalo k problémom týkajúcim sa nedostatku potravín prevažne v Európe, kedy bolo potrebné vytvoriť medzinárodnú organizáciu, ktorej úlohou by bolo riešenie základných ľudských potrieb a rozvíjať spoluprácu na medzinárodnej úrovni. V nadväznosti na túto potrebu sa v roku 1943 stretli predstavitelia štyridsiatich štyroch štátov v Hot Springs, v štáte Virginia v Spojených štátoch amerických a zaviazali sa založiť stálu organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo. Dňa 16. októbra 1945 bola prijatá Ústava FAO, ktorú schválilo týchto štyridsaťštyri štátov na konferencii v Quebecu, v Kanade. Od roku 1981 sa 16. október považuje za Medzinárodný deň výživy. Táto špecializovaná agentúra OSN, ktorá sa zaraďuje pod medzivládne organizácie sídlila najprv vo Washingtone D.C., ale od roku 1951 jej hlavným sídlom je Rím. (Lysák, 2012) 2. CIELE PODĽA ÚSTAVY FAO Táto organizácia má za cieľ zabezpečenie dostatku potravy a pitnej vody pre obyvateľov rozvojových krajín. Jej program je zameraný na pomoc týmto krajinám najmä po technickej, technologickej, finančnej a vzdelávacej stránke. Snaží sa dosiahnuť ich sebestačnosť vo výžive a obmedziť tak problémy s nedostatkom potravín a zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, závislého na poľnohospodárstve. V súvislosti s tým sú jej snahy nasmerované jednak na zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva v rozvojových krajinách, čím má byť zaistená produkcia dostatočného množstva potravy, a jednak na zaistenie prístupu k nezávadným zdrojom pitnej vody. V súvislosti s trvalou udržateľnosťou hospodárenia v krajine sa snaží zavádzať metódy, ktoré zabraňujú erózii a obmedzovať zaberanie najmä lesnej pôdy, ku ktorému bežne dochádza z dôvodu používania takých spôsobov hospodárenia, ktoré vyčerpávajú pôdu. 3. ČLENSTVO Medzi členov FAO zaraďujeme: 194 členských štátov, 2 pridružené členské štáty Faerské ostrovy a Tokelau a Európska únia so zvláštnym postavením. Členský štát OSN, ktorý nie je členom FAO je Lichtenštajnsko. Niektoré krajiny možno považovať za osobitných zástupcov FAO, napríklad veľvyslanec Spojených štátov pre výživu a poľnohospodárstvo pri Organizácii Spojených národov, ktorý má veľvyslaneckú hodnosť, a je tiež súčasťou misie agentúr Spojených štátov OSN v Ríme. (FAO, 2013) Konferencia môže rozhodnúť o prijatí nového člena o dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, za predpokladu, že väčšina členských krajín organizácie je prítomných. Prijatie ďalšieho člena do organizácie je možné na základe žiadosti o členstvo a vyhlásenia urobeného v rámci úradných listín, že krajina, ktorá žiada o členstvo bude prijímať záväzky ústavy v znení platnom v čase prijatia. Členstvo a 2

3 pridružené členstvo nadobúda účinnosť dňom, kedy konferencia schválila žiadosť. (FAO, 2013) 4. HLAVNÉ ORGÁNY Inštitucionálna štruktúra Konferencia členských štátov - predstavuje najvyšší riadiaci orgán FAO, zasadá každé dva roky a medzi jej základné úlohy patrí určovanie strategických cieľov, podmienok ich realizácie ako aj určovanie celkovej politiky FAO. Volí generálneho riaditeľa organizácie a schvaľuje rozpočet. Generálny riaditeľ FAO - je volený na 6-ročné funkčné obdobie. Súčasným generálnym riaditeľom je od júna 2011 José Graziano da Silva, ktorý pochádza z Brazílie. Výkonná rada FAO - je výkonným orgánom. Skladá sa zo 49 členov a jej funkčné obdobie je trojročné. V období medzi zasadaniami plní funkciu správneho orgánu. Sekretariát - plní operatívne úlohy a zabezpečuje administratívnu činnosť. (FAO) FAO zamestnáva viac ako odborníkov a zamestnancov všeobecných služieb. Niečo viac ako polovica z nich pracuje v centrále v Ríme, ostatní vykonávajú aktivity FAO na celom svete v približne 100 kanceláriách. V rámci administratívy a financií sa organizačná štruktúra FAO skladá z ôsmich sekcií - Poľnohospodárstvo, - Ekonomická a sociálna sekcia, - Rybné hospodárstvo, - Lesníctvo, - Všeobecné záležitosti a informácie, - Udržateľný rozvoj a technická spolupráca. 5. FINANCOVANIE Celkový rozpočet FAO na obdobie je 2,4 miliardy USD. Z celkového objemu tvoria príspevky členských štátov 41% a zvyšných 59% tvoria dobrovoľné príspevky členov a ďalších partnerov. Hladké fungovanie organizácie, ktorá zastupuje viac ako 190 členských krajín je komplexný proces. Každé dva roky sa stretávajú predstavitelia všetkých členských krajín na konferencii, kde hodnotia výsledky činností a schvaľujú nový rozpočet. Konferencia volí menšiu skupinu 49 krajín známu ako Výkonná rada, ktorá pôsobí počas trojročného rotujúceho obdobia riadenia aktivít organizácie. Príspevky do programového rozpočtu FAO pochádzajú od členov prostredníctvom príspevkov, ktoré sa stanovujú na 3

4 konferencii. Rozpočtové odhady pripravuje generálny riaditeľ. Odhady sa týkajú príjmov a výdavkov za účtovné obdobie, ku ktorému sa vzťahujú a musia byť uvedené v amerických dolároch. Prezentované rozpočtové odhady, sa delia do kapitol a cieľov programu, a v prípade potreby do programov a podprogramov. Rozpočtové odhady zahŕňajú pracovný program pre finančné obdobie, takéto informácie, prílohy a vyhlásenia môžu byť vydávané na žiadosť konferencie alebo Rady. Generálny riaditeľ v rámci pravidelného zasadnutia konferencie predkladá podrobný rozpočet s odhadmi pre nasledovné účtovné obdobie. Odhady musia byť odoslané všetkým členským krajinám a pridruženým členom najneskôr 90 dní pred stanoveným dátumom začiatku zasadnutia. 6. AKTUÁLNE PROBLÉMY A PERSPEKTÍVY Strategický rámec FAO Konferencia členských štátov FAO schválila v roku 1999 významný Strategický rámec FAO, ktorým sa má riadiť do roku V rámci tohto programu sa pôsobnosť FAO koncentruje hlavne na oblasti: zvýšenie zodpovednosti štátu pri tvorbe politiky trvalo udržateľného rozvoja, vplyv globalizácie a liberalizácie obchodu vrátane obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, zvyšovanie počtu štátov, v ktorých tvorí stredná vrstva najpočetnejšiu časť obyvateľstva a zvýšenie závislosti od regionálnych a subregionálnych zoskupení, pretrvávanie chudoby a rast nerovnosti - zväčšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými, stupňovanie rizík a dôsledkov z prírodných katastrof a nehôd, zmeny v štruktúre dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch, rybolovu a lesníctva v čoraz viac urbanizovanej spoločnosti, zmena dietetických návykov a zvyšovanie informovanosti verejnosti o potravinovej bezpečnosti a kvalite environmentálnych otázkach, zvýšenie tlaku na využívanie prírodných zdrojov, progresívny vývoj výskumu a technického rozvoja a odstraňovanie pokračujúcej nerovnosti v prístupe k týmto poznatkom, zmeny v systémoch financovaní poľnohospodárskeho rozvoja pôsobnosti OSN. V nadväznosti na strategický rámec FAO pôsobí v nasledujúcich formách: 1. Rozvojová pomoc - vo forme progresívnych projektov technickej pomoci, určenej najmä rozvojovým štátom, 2. Poskytovanie informácií - FAO zbiera, analyzuje, interpretuje a šíri informácie, ktoré sa týkajú výživy, potravín, poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, tak 4

5 farmárom ako aj do oblasti vedeckovýskumnej, predstaviteľom vládnych, regionálnych a lokálnych inštitúcií a mimovládnym organizáciám, 3. Odporúčania vládam členom FAO - poskytovanie nezávislých odporúčaní týkajúcich sa národných stratégií a poľnohospodárskej politiky a plánovania, organizačných a právnych štruktúr, rozvoja vidieka, potravinovej bezpečnosti a odstraňovania chudoby, 4. Poskytovanie neutrálneho fóra - na ktorom sa môžu stretávať predstavitelia všetkých štátov, kde možno diskutovať aj formulovať riešenia na hlavné problémy spojené s poľnohospodárstvom a potravinami. Programy, ktoré sa realizujú v rámci FAO Špeciálny program potravinovej bezpečnosti FAO - ktorý sa zameriava na pomoc obyvateľom rozvojových štátov s nízkymi príjmami a nedostatkom potravín, TeleFood - vznikol v roku 1997 s cieľom zapojiť prostredníctvom koncertov, športových a ďalších aktivít médiá, celebrity a ďalších občanov do boja na odstránenie hladu vo svete. Od začiatku kampane sa vyzbieralo viac ako 10. mil. USD, ktoré pomáhajú malým farmárom zabezpečiť dostatok potravín pre ich rodiny a komunity, Program technickej spolupráce - začal svoju činnosť v roku Jeho cieľom je využiť technické znalosti jedného štátu v prospech druhého štátu. Od jeho vzniku 1500 odborníkov zo 125 štátov odovzdalo svoje skúsenosti ďalej, EMPRES Systém núdzovej prevencie pred šírením rastlinných a živočíšnych škodcov a chorôb - prispieva k prevencii kontrole a eliminácii chorôb a poľnohospodárskych škodcov. Hlavnými prioritami tohto systému zostáva vyhubenie kobyliek a odstránenie dobytčieho moru. FAO a Miléniové rozvojové ciele FAO sa v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom snaží dosiahnuť miléniové rozvojové ciele. Svetoví lídri podpísali v roku 2000 Deklaráciu tisícročia Organizácie Spojench národov. Deklarácia zaväzuje medzinárodné spoločenstvo bojovať proti chudobe, chorobám, negramotnosti, poškodzovaniu životného prostredia a proti diskriminácii žien. Víziou FAO je svet bez hladu a podvýživy súčasnej, ale aj budúcej generácie, kde poľnohospodárstvo prispieva k zlepšeniu životnej úrovne, a to ekologicky udržateľným spôsobom. V súlade so svojím mandátom a odbornými znalosťami FAO predstavuje hlavný prínos smerom k prvému cieľu, ktorý kombinuje znižovanie chudoby a hladu. Táto organizácia taktiež plní významnú účasť na zabezpečovaní udržateľného životného prostredia (cieľ 7). Zameriava svoje prostriedky na dosahovanie 3. miléniového cieľa, ktorý predstavuje podporu rovnosti, posilnenie postavenia žien a (cieľ 8) rozvíjanie globálneho partnerstva pre rozvoj. Navyše, činnosť FAO zameraná na zníženie hladu a 5

6 podvýživy má významný nepriamy vplyv na dosahovanie ďalších cieľov ako sú: dosiahnutie univerzálneho základného vzdelania (cieľ 2), zníženie detskej úmrtnosti (cieľ 4), zlepšenie zdravia matiek (cieľ 5) a bojovanie proti AIDS/HIV, malárii a ďalším chorobám (cieľ 6). Miléniové ciele sú financované Svetovou bankou. Potravinová bezpečnosť Pojem potravinová bezpečnosť (food security) bol prvýkrát predstavený na World Food Conference v Ríme v roku 1974 na základe snahy o udržanie stabilných cien potravín a zabezpečení dlhodobého prístupu k zásobovaniu potravinami, to všetko na národnej i medzinárodnej úrovni. Teraz existuje niekoľko definícií potravinovej bezpečnosti, z ktorých najviac rozšírenou a uznávanou je tá, ktorú zaviedlo FAO v roku 1996: Potravinová bezpečnosť je stav, ktorý existuje, keď všetci ľudia majú za každých okolností fyzický, sociálny a ekonomický prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín, ktorý spĺňa ich stravovacie potreby a preferencie potravín pre aktívny a zdravý život". Potravinovú bezpečnosť možno jednoducho považovať za jeden z ukazovateľov životnej úrovne. Ide o komplexný fenomén, ktorý prispieva k sociálnej, ekonomickej, environmentálnej a politickej stabilite (FAO, 2003; WFP, 2009). Potravinovú bezpečnosť možno charakterizovať štyrmi kľúčovými aspektmi. Ide o potravinovú dostupnosť (food availability), prístup k potravinám (food access), potravinové využitie (food utilization) a stabilita (FAO, 2008; FAO, 2006; Oxam, 2008). Posledný faktor stabilita môže byť dosiahnutý iba za predpokladu, že predchádzajúce tri aspekty budú v rovnováhe. FAO má osem oddelení. Problematika bezpečnosti potravín a výživy patrí do oddelenia poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov. FAO pokrýva široký rozsah tém o potravinách, napr. zloženie potravín, prídavné látky, vzdelávanie v oblasti výživy, odhad rizík či zabezpečovanie kvality. Dôraz sa kladie na pomoc krajinám ohrozeným nedostatkom potravín. Tak sa práca FAO prelína s prácou WHO pri identifikácii ľudí ohrozovaných podvýživou a pri definovaní lokálnych politík na zvýšenie dostupnosti potravín. FAO disponuje špeciálnou expertízou v oblasti výroby potravín, chorôb zvierat, rastlín a obchodu. FAO podporuje celý rad internetových portálov, kde ľudia môžu získať informácie o potravinách rôznych štátov. Databáza FAOLEX sústreďuje národné zákony a predpisy o potravinách, poľnohospodárstve a obnoviteľných prírodných zdrojoch. Globálne fórum o dostupnosti potravín a výžive sa snaží o prenos poznatkov medzi 300 odborníkmi v oblasti potravín a výživy z piatich kontinentov. Medzinárodný portál Bezpečnosť potravín a zdravie zvierat a rastlín podporuje obchod a bezpečnosť potravín, pričom predstavuje jednoduchý prístupový bod k oficiálnym medzinárodným a národným normám a legislatíve. Štatistické databázy FAO sú cenným a často používaným zdrojom informácií pri porovnávaní časových trendov spotreby potravín v rôznych krajinách. K aktivitám FAO patrí aj uverejňovanie tabuliek o zložení potravín (napr. ázijských či 6

7 afrických potravín) a spolupráca s WHO pri publikovaní vedeckého poradenstva v oblasti potravín a výživy (napr. požiadavky na energiu a mikroživiny). Problémom v súčasnosti, ktorý trvá od sklonku minulého storočia je boom produkcie krmovín a biopalív, ktoré sú predovšetkým zamerané na export. Investície do pôdy nadobudnutej cudzími investormi sú a budú orientované do pestovania plodín, ktoré zaručujú najvyššie finančné výnosy, a nie do plodín, ktoré potrebujú (chudobní) ľudia na svoju výživu. Z toho dôvodu sa na zabraných plochách pestujú najmä plodiny pre biopalivá a krmoviny, ktoré sú určené na trhy bohatších krajín. Toto je reálna hrozba pre potravinovú bezpečnosť. Riešením môže byť uznanie, že potraviny a pôda nie sú bežnými komoditami, pretože je s nimi spojená výživa obyvateľstva, a preto musia byť vyňaté z pravidiel voľného obchodovania. Vyžaduje si to reguláciu, kontrolu štátu nad pôdnym fondom krajiny s cieľom garantovať potravinovú bezpečnosť, teda pravý opak toho, čo sa dnes presadzuje. Treba si uvedomiť, že potravinová bezpečnosť či dokonca právo na potraviny sú sociálne, humánne a politické kategórie, ktoré sú nerelevantné z pohľadu krátkodobého ekonomického kalkulu, aký vo svete biznisu dominuje. (Igor Šarmír - člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory). 7. SLOVENSKÁ REPUBLIKA A FAO SR vstúpila do FAO v roku 1993 a aktívne pôsobí pri realizácii jej cieľov v takmer všetkých oblastiach jej pôsobenia. Aktívna pôsobnosť SR v organizácii je viditeľná a všestranne prospešná. Svedčí o tom aj účasť pracovníkov SR v orgánoch FAO. Už v roku 1995 sa predstaviteľ SR stal členom finančného výboru rady, čo sa dovtedy nepodarilo žiadnemu zo štátov strednej a východnej Európy získať túto pozíciu. V tom istom roku dosiahla SR na Konferencii post predsedu najvyššieho orgánu tejto organizácii. V nastavenom trende sa SR podieľala: Od roku 1996 bola SR členom Výkonného výboru Svetového potravinového programu, V roku 2002 bola opätovne zvolená do Výkonného výboru Svetového potravinového programu, V roku 2002 bola vtedajšia podpredsedníčka SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková vymenovaná za vedúcu Subregionálneho úradu pre strednú a východnú Európu (sídlo v Budapešti), V prvom polroku 2003 bol stály predstaviteľ SR pri FAO Milan Pakši predsedom európskej skupiny vo FAO, Momentálne funkciu stálej predstaviteľky Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo vykonáva Marieta Okenková. (MZV, 2012) 7

8 8. FAO V EURÓPE A STREDNEJ ÁZII Táto obrovská oblasť plná rozmanitých problémov sa tiahne od Lisabonu po Vladivostok a od polárneho kruhu po Pamír v Strednej Ázii, žiadna oblasť nie je taká rozľahlá, alebo rôznorodejšia než oblasť Európa a stredná Ázia. FAO spolupracuje s 53 členskými krajinami a jednou členskou organizáciou - EÚ (v rámci regiónu), spolupráca sa týka snahy o riešenie problémov v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rybolovu, zlepšenie výživových hodnôt, chorôb hospodárskych zvierat, štatistických údajov v poľnohospodárstve, zaobchádzania s pesticídmi, bezpečnosti potravín, zachovávania genetických zdrojov v poľnohospodárstve, či zlepšovania prístupu na medzinárodné trhy. (FAO, 2013) Viac ako polovica krajín v tejto oblasti sú členmi Európskej únie, alebo kandidátmi na pristúpenie k Európskej únii. Od roku 1990 sa mnoho z národných ekonomík preorientovalo na trhovú ekonomiku, súkromné vlastníctvo fariem a poľnohospodárskych podnikov. Historicky je táto oblasť považovaná za tzv. "obilnicu", s významnou produkciou obilia, ovocia, zeleniny, mäsa a rýb. Listnaté a ihličnaté lesy pokrývajú rozsiahlu časť regiónu a potrebujú techniky manažmentu, ktoré využívajú lesné zdroje bez ich vyčerpania. (FAO, 2013) Na pozadí rôznych problémov je potrebné stanoviť si priority. FAO sa na celom svete riadi piatimi strategickými cieľmi - odstránením hladu a neistoty v dostupnosti potravín, udržateľnosťou poľnohospodárstva, rybolovu a lesníctva, zmierňovaním chudoby na vidieku, zvyšovaním efektivity a otvorenosti potravinových systémov a tiež zvyšovaním odolnosti spoločnosti voči prírodným katastrofám. V oblasti Európa a Stredná Ázia požiadali členské krajiny FAO o uplatňovanie jej hlbokých technických a politických znalostí na tieto prioritné otázky: - posilnenie bezpečnosti potravín a výživy, - zvýšenie produktivity malých fariem, - riadenie prírodných zdrojov trvalo udržateľným spôsobom a vyrovnávanie sa so zmenou klímy, - kontrolovanie šírenia škodcov a chorôb, ktorí postihujú zvieratá, rastliny a potraviny, - vstup do medzinárodných organizácií zameraných na trh a hospodársku spoluprácu, - prístup k najnovším poznatkom a ďalším regionálnym "verejným statkom" na zaistenie bezpečnosti potravín, výživy, rozvoja poľnohospodárstva, rybolovu a lesníctva. (FAO, 2013) Kancelárie FAO v rámci Európy a strednej Ázie: Hlavné sídlo: Rím, Taliansko Regionálna kancelária: Budapešť, Maďarsko Subregionálna kancelária: Ankara, Turecko Styčný úrad: Brusel, Belgicko, Ženeva, Švajčiarsko Moskva, Rusko (plánované) 8

9 Národná kancelária: Tbilisi, Gruzínsko Jerevan, Arménsko Baku, Azerbajdžan Dushanbe, Tadžikistan Bishkek, Kirgisko Zvláštne iniciatívy pre Európu a strednú Áziu FAO sa snaží o komplexný pohľad na potreby jednotlivých členských štátov v Európe a v strednej Ázii a tiež na zhrnutie potrieb regiónu ako celku, a preto FAO začalo s regionálnou iniciatívou pod názvom ˮagrárne štruktúryˮ v roku Agrárne štruktúry sú všetky inštitúcie v celom dodávateľskom reťazci od farmy po trh vrátane sprostredkovateľov. (FAO, 2013) Iniciatívy FAO, ktoré zahŕňajú aj lesníctvo a rybolov - boli zamerané na zapracovanie národných politík do medzinárodných obchodných dohôd. Dlhodobým cieľom je poskytnúť malým poľnohospodárom lepšiu šancu využívať príležitosti na trhu a pomáhať formovať budúce programy technickej pomoci v regióne. (FAO, 2013) 9. STRATEGICKÉ CIELE A AKTIVITY 1. Predchádzanie svetovým potravinovým krízam FAO trvale vyvíja aktivity na boj s hladom, čo vyžaduje tak krátkodobé záchranné opatrenia, ktoré poskytnú okamžité zlepšenie situácie, ako aj dlhodobé investície do zvýšenia národnej poľnohospodárskej produkcie a zlepšenia príjmového potenciálu. Tento dvojaký prístup FAO zaviedlo v roku 2003 a teraz je súčasťou Komplexného rámca činnosti (CFA), ktorý bol schválený Pracovnou skupinou OSN pre svetovú potravinovú bezpečnosť ako rekcia na svetovú potravinovú krízu v rokoch Vytvára to cestu na zmiernenie okamžitých dopadov vysokých cien potravín a zavádza dlhodobejšie opatrenia pre udržateľnú potravinovú bezpečnosť. (FAO, 2010) FAO poskytuje odbornú pomoc v obidvoch týchto prístupoch, hlavne pri riešení krokov na zamedzenie výkyvom trhu. Zahŕňa to prácu s vládami, ktorým pomáha zvýšiť ich poľnohospodársku produkciu a zároveň rozvoj trhových systémov, ktoré poskytujú včasné a transparentné informácie, ktoré umožnia včasnú reakciu na situáciu na trhu. Príkladom je Južno-južná spolupráca rozvojové krajiny sa podporujú navzájom. Južnojužná spolupráca bola FAO predstavená v 90-tych rokoch minulého storočia. Má za cieľ podporiť spoluprácu medzi rozvojovými krajinami, uľahčenie výmeny vedomostí a skúseností, aby si navzájom pomáhali zlepšiť potravinovú bezpečnosť a výživu. Tiež to umožňuje rozvíjajúcim sa ekonomikám, ktoré boli tradične len prijímateľmi pomoci, vrátiť ju iným spôsobom poskytnutím vedomostí a zručností iným krajinám, ktoré čelia podobným problémom. (FAO, 2010) 9

10 Toto je v súlade so snahou FAO pomáhať krajinám prostredníctvom Národných programov potravinovej bezpečnosti, v ktorých si každá krajina stanoví vlastné potreby a ciele, ktoré sú následne prezentované partnerom poskytujúcim podporu. Do roku 2011 bolo podpísaných 51 zmlúv o Južno-južnej spolupráci a viac ako 1600 odborníkov z rozvojových krajín bolo vyslaných do iných krajín na podporu iniciatív zabezpečenia potravinovej bezpečnosti. (FAO, 2010) FAO pomáha 20 krajinám v implementácii ich Národných programov potravinovej bezpečnosti a 39 je v rôznych štádiách ich tvorby. Okrem toho sú realizované štyri Regionálne programy potravinovej bezpečnosti a 13 ďalších sa pripravuje. FAO propaguje južno-južnú spoluprácu ako efektívny nástroj prenosu vedomostí. (FAO, 2010) 2. Cezhraničné ohrozenia produkcie, zdravia a životného prostredia kľúčom je prevencia FAO má výhodu širokého záberu a možnosti prepojenia vlád, výskumných pracovníkov a medzinárodných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú prevenciou, zisťovaním, a ak je to potrebné, aj uchovávaním vzoriek chorôb. FAO poskytuje potrebné poradenstvo na vybudovanie infraštruktúry, ktorá umožní spoluprácu pri získavaní a poskytovaní informácií a vytvorení nákladovo efektívnych činností dozoru a kontroly. Investície do prevencie a kontroly sú len zlomkom nákladov, ktoré by boli potrebné v prípade plne rozvinutej krízy. (FAO, 2010) Záchranný systém prevencie FAO (EMPRES) pre zdravie zvierat, ochranu rastlín a bezpečnosť potravín je hlavným medzinárodným programom pre technické otázky týkajúce sa prevencie, pripravenosti a včasnej reakcie. Prostredníctvom programu EMPRES je FAO prítomné vo viac ako 190 krajinách a výsledky práce svojich odborníkov sprostredkováva zodpovedným ľuďom a inštitúciám. Pracuje na vládnej úrovni pri podpore tvorby politiky a podpore rozvoja vzájomnej cezhraničnej spolupráce, pričom tiež zvyšuje úroveň informovanosti farmárov v rámci celého zásobovacieho reťazca. (FAO, 2010) 3. Kódex správania pre zodpovedný rybolov Odkedy v roku 1995 FAO zaviedlo Kódex zodpovedného rybolovu, vypracovalo množstvo technických postupov, ktorými poskytuje poradenstvo a metodiku pre udržateľný rozvoj akvakultúry. Krajiny považujú tieto metodiky za užitočné a efektívne a mnohé ich zapracovali do svojej legislatívy. Udržateľný rozvoj v sektore je viditeľný z faktu, že príspevok akvakultúry k svetovej spotrebe rýb sa zvýšil z 20 percent v roku 1995 na dnešných takmer 50 percent. (FAO, 2010) 4. Udržateľný manažment lesa Lesy pokrývajú 30 percent povrchu Zeme, obsahujú väčšinu svetovej pozemskej biodiverzity a viac uhlíka ako atmosféra. Tiež zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní dopadov klimatických zmien, pričom ich ničenie zvyšuje obsah uhlíka v atmosfére. 10

11 Z týchto dôvodov je udržateľný manažment lesov nevyhnutný a FAO ho propaguje prostredníctvom podpory členských štátov pri priamej realizácii projektov a prácou na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych a globálnych problémov v oblasti lesníctva. (FAO, 2010) 5. Nedostatok vody a pôdy FAO odhaduje, že rozvojové krajiny budú do roku 2050 potrebovať zdvojnásobiť poľnohospodársku produkciu, aby pokryli dopyt po potravinách. Kvôli obmedzenej dostupnosti zdrojov pitnej vody a možností rozširovania ornej pôdy, bude môcť byť zvyšovanie produkcie dosahované len intenzifikáciou využívania vody a pôdy. Nedostatok vody v súčasnosti postihuje viac ako 40 percent svetovej populácie a asi 25 percent závisí na už degradovanej pôde, ktorá stráca produktivitu. Tieto problémy a z nich vyplývajúci boj o zdroje bude ďalej zostrovaný zvyšujúcim sa dopytom po produkcii biopalív a potrebou riešenia dopadov klimatických zmien. (FAO, 2010) FAO vypracovalo komplexný rámec na zmiernenie boja o vzácne vodné zdroje v poľnohospodárskych systémoch, zamerané na efektivitu využívania vody a zvýšenie produktivity. Rámec poskytuje komplexnú sadu nástrojov pre podporu hospodárenia s vodnými zdrojmi a poľnohospodársku politiku, ktorá bude obsahovať audity vody a pomôže k správnemu rozhodovaniu o spôsoboch udržateľného využívania vody. FAO zohrávalo tiež vedúcu úlohu pri vytvorení Svetového partnerstva pre pôdu (GSP) pre potravinovú bezpečnosť, prispôsobenie sa klimatickým zmenám a ich zmiernenie. Bolo vytvorené v septembri 2011 a združuje regionálne siete FAO pre pôdu, vlády, partnerov a vedcov na vypracovanie koordinovaných aktivít na riešenie problémov s pôdou. GSP pomáha zvyšovať globálne povedomie o rýchlosti, akou prichádzame o tento kritický zdroj a naliehavosti potreby koordinovanej akcie zvrátiť degradáciu pôdy a podporovať udržateľné hospodárenie s pôdou pre budúcu bezpečnosť potravín a životaschopnosť výrobných systémov na Zemi. (FAO, 2010) 6. Vypracovanie svetových štandardov a ich zakomponovanie do národných politík a legislatívy S postupom globalizácie sa stierajú národné hranice a zvyšuje sa svetový záujem o cezhraničné problémy. Preto sa zvyšuje význam existencie medzinárodne uznávaných a harmonizovaných štandardov a postupov, ktoré štátom umožnia hľadať spoločné riešenia na svetové problémy. Na národnej úrovni FAO podporuje krajiny v rozvoji kapacít na prijatie noriem a štandardov do svojich vlastných národných politík a právnych rámcov zameraných na podporu udržateľného poľnohospodárstva a zabezpečenia výroby bezpečných a zdravých potravín. Pomoc poskytovaná na národnej úrovni sa takisto zameriava na zavedenie medzinárodne uznávaných osvedčených postupov a princípov do vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú kľúčové pre udržateľné poľnohospodárstvo. 11

12 FAO poskytuje aj neutrálne fórum pre diskusiu o problémoch svetového významu, na ktorom sa môžu stretávať odborníci na vypracovávanie noriem, diskutovať a spoločne hľadať spôsoby ich riešenia. Napríklad Codex Alimentarius, ktorý sídli vo FAO, stanovuje svetové potravinové normy a tiež poskytuje podporu pre zabezpečení účasti všetkých krajín v diskusiách a prijímaní štandardov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Komisia o genetických zdrojoch pre potraviny a poľnohospodárstvo, ktorá tiež sídli na FAO vyrokovala Medzinárodnú zmluvu o rastlinných genetických zdrojoch pre potraviny a poľnohospodárstvo a neskôr aj Druhý svetový plán aktivít pre rastlinné genetické zdroje pre potraviny a poľnohospodárstvo. (FAO, 2010) V marci 2012 sa stretli členské krajiny FAO na záverečných rokovaniach, ktoré viedli k prvej dohode na svete stanovujúcej pravidlá, akým krajiny upravujú prístupové práva k pozemkom, rybolovu a lesným zdrojom. Okolo tisíc odborníkov z členských krajín FAO, organizácií OSN a iných partnerov sa zúčastňovali na sedemročnom procese návrhov a rokovaní pod záštitou Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS). (FAO, 2010) 7. Budovanie kapacít pre informácie a štatistiku Dostupnosť presných údajov a štatistík je základom pre predpovede úrod, monitorovanie nedostatku potravín alebo prevencii hladu. Za účelom získavania prvotných údajov na miestnej úrovni, ich spracovanie podľa tém, krajín a regiónov a vypracovaním celkového obrazu o realite v teréne FAO vybudovalo svetovú vzdelávaciu platformu na posilnenie analytických zručností na celom svete. E- learningové kurzy ponúkajú rozvoj kapacít aj praktické školenia. FAO tiež vedie partnerstvo, ktoré implementuje Svetovú stratégiu na skvalitnenie poľnohospodárskej a vidieckej štatistiky. Nová interaktívna stránka data.fao.org spája štatistiky FAO, mapy, obrázky a dokumenty o poľnohospodárstve a potravinách s online analýzou údajov. (FAO, 2010) Aktivity FAO a ich štyri hlavné oblasti Sprístupnenie informácií FAO slúži ako sieť vedomostí. Využíva odborné znalosti svojich zamestnancov z oblastí rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, lesníctva, rybného hospodárstva taktiež od špecialistov na výživu, sociálnych štatistikov a ďalších profesionálov cieľom je zhromažďovať, analyzovať a šíriť informácie o rozvojovej pomoci. Internetové stránky FAO majú priemerne milión návštevníkov za mesiac, za účelom oboznámenia sa s technickými dokumentmi alebo všeobecného informovania sa o práci tejto organizácie. FAO taktiež uverejňuje stovky bulletinov, správ a kníh, distribuuje niekoľko časopisov, vytvoril veľké množstvo CD atď. (FAO, 2003 Zdieľanie politických znalostí 12

13 FAO poskytuje svoje dlhoročné skúsenosti členským krajinám v rámci tvorby poľnohospodárskej politiky, podpory plánovania, príprave efektívnej legislatívy a tvorbe národných stratégií na dosiahnutie rozvoja vidieka a boja proti hladu. (FAO, 2003) Poskytovanie miesta na stretnutie pre národy Každý deň sa množstvo politikov a odborníkov z celého sveta stretáva v centrále, alebo v regionálnych kanceláriách, kde pripravujú dohody o významných otázkach týkajúcich sa poľnohospodárstva a výživy. FAO poskytuje neutrálny priestor, kde sa môžu stretnúť bohaté a chudobné štáty a budovať vzájomné porozumenie. (FAO, 2003) Prenos vedomostí do praxe Široké vedomosti FAO sa overujú na tisíckach praktických projektov na celom svete. FAO získava a riadi milióny dolárov, ktoré poskytujú rozvinuté krajiny, rozvojové banky a iné zdroje a zabezpečujú, aby projekty dosiahli svoje stanovené ciele. FAO poskytuje technické know-how a v niektorých prípadoch aj obmedzené finančné zdroje. (FAO, 2003) FAO každý rok vyhlasuje tému, ktorou sa bude zaoberať, napríklad téma pre rok 2014 bola rok rodinných fariem, momentálne rok 2015 sa nesmie v duchu roku pôdy a budúci rok 2016 bude s podtitulom rok strukovín. Medzinárodný rok rodinných fariem bol vyhlásený generálnym riaditeľom FAO (po schválení OSN) a pri tejto príležitosti zahájenia tohto tematického roku sa konala slávnosť prebiehajúca v sídle OSN v New Yorku a tiež na národných úrovniach v mnohých krajinách sveta. Stretnutie bolo organizované s cieľom podpory kampane Svetového vidieckeho fóra a obnovy príležitosti na zvýšenie povedomia a informovanosti o rodinných farmách, nakoľko tie sú kľúčové pre docielenie potravinovej bezpečnosti a tiež sú nástrojom pomocou, ktorých by malo dôjsť k revitalizácii lokálnych ekonomík. Slovensko patrí medzi jeden zo 42 štátov sveta, v ktorých bol zriadený národný výbor a symbolicky sa tak pripája k tejto globálnej aktivite. V podpore rozvoja vidieka rodinných fariem vidí Slovensko príležitosť aj pre udržateľný rozvoj slovenského vidieka a využitie produkčného potenciálu našej krajiny. (MPRV SR, 2013) Medzinárodný rok pôdy bol vyhlásený za účelom zvýšenia pozornosti a chápania významu pôdy s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a umožniť ekosystémom plniť svoje základné funkcie. Medzinárodný rok pôdy schválilo Valné zhromaždenie OSN a 7. februára 2014 bol vyhlásený v Ríme pri príležitosti Svetového dňa pôdy. Generálny riaditeľ FAO José Graziano da Silva sa vyjadril, že "Mnohoraký význam pôdy si často neuvedomujeme. Pôda je naším tichým spojencom pri zabezpečovaní potravín". (TASR, 2013) FAO sa prostredníctvom Medzinárodného roku pôdy snaží upriamiť pozornosť na občianske spoločnosti a tiež popredných predstaviteľov jednotlivých štátov sveta na zásadný význam pôdy pre život ľudí na Zemi. Stav pôdy, ktorý ohrozuje schopnosť Zeme reagovať na potreby budúcich generácií. Hlavným cieľom Medzinárodného roku pôdy je najmä zvýšenie pozornosti ľudí voči nej s tým, aby venovali viac pozornosti zachovaniu jej zdravého stavu a angažovanosti sa za trvalo udržateľné správanie. (TASR, 2013) 13

14 Zoznam bibliografických odkazov Knižný zdroj: LYSÁK, L. GREŠŠ, M. ŠCEPÁN, M Medzinárodné organizácie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, ISBN Materiály a brožúry z FAO: FOOD AND AGRICULTURE ORGANIZATION OF THE UNITED NATIONS, Fao at work Helping to buid a world without hunger. Italy FOOD AND AGRICULTURE ORGANIZATION OF THE UNITED NATIONS, IMPACT. Italy Internet: ceid=85537&mateid=2097&langeid=1&tstamp= AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=50- spravy&nch=y&ob=1001&page_vsetkyspravyviewmcea- 6PZDKU=18&DS=Y&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/vw_ByID/ID_E2F1555C51 E2CEC9C1257AB000578AD