Ekonomická univerzita v Bratislave Národohospodárska fakulta Katedra poisťovníctva

Transcription

1 Ekonomická univerzita v Bratislave Národohospodárska fakulta Katedra poisťovníctva VÝVOJOVÉ TRENDY V POISŤOVNÍCTVE 2011 TRENDS OF DEVELOPMENT IN THE INSURANCE 2011 Zuzana LITTVOVÁ Peter MARKO Zuzana BROKEŠOVÁ (zostavovatelia/editors) Recenzovaný vedecký zborník vedeckých prác z grantového projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva Reviewed scientific book of proceedings of the grant project VEGA No.1/0211/10 Impacts and consequences of financial crisis on the insurance sector Bratislava 2011

2 VEDECKÝ VÝBOR/SCIENTIFIC COMMITEE Dr.h.c. prof. Ing. Rudolf SIVÁK, PhD. rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Ján LISÝ, PhD. dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave prof. dr hab. Irena JEDRZEJCZYK Szkoła Główna Gospodarstwa Wiejskiego vo Varšave prof. Ing. Jaroslav DAŇHEL, CSc. Vysoká škola ekonomická v Prahe prof. Dr. Ing. Dana DLUHOŠOVÁ Vysoká škola banská Technická univerzita Ostrava prof. Ing. Eva DUCHÁČKOVÁ, CSc. Vysoká škola ekonomická v Prahe Ing. František KALOUDA, CSc. MBA Masarykova univerzita v Brne Ing. František ŘEZÁČ, PhD. Masarykova univerzita v Brne prof. Ing. Anna MAJTÁNOVÁ, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave ORGANIZAČNÝ VÝBOR/STEERING COMMITEE Ing. Zuzana LITTVOVÁ, PhD. Ing. Peter MARKO, PhD. Ing. Zuzana BROKEŠOVÁ ODBORNÝ GARANT/SCIENTIFIC CHAIR prof. Ing. Anna MAJTÁNOVÁ, PhD. RECENZENTI/REVIEWERS doc. Ing. Veronika PIOVARČIOVÁ, PhD. Ing. Peter MARKO, PhD Katedra poisťovníctva Národohospodárka fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho žiadnu časť nemožno reprodukovať, ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv. All rights reserved. This publication or any portion thereof may not be copied or disseminated in any form or by any means or stored in an electronic database or retrieval system without permission of the owner of the rights. Za odbornú a jazykovú stránku tohto zborníka zodpovedajú autori jednotlivých prác. Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Authors of papers are responsible for professional and linguistic aspects of this publication. This publication did not pass through stylistic revision. ISBN

3 NÁZOV Vývojové trendy v poisťovníctve 2011 Recenzovaný vedecký zborník vedeckých prác z grantového projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva. Práce zaradené do zborníka boli získané prostredníctvom korešpondenčnej konferencie Vývojové trendy v poisťovníctve 2011, ktorej pozvánka je uvedená v prílohe zborníka. ZOSTAVOVATELIA Ing. Zuzana LITTVOVÁ, PhD. Ing. Peter MARKO, PhD. Ing. Zuzana BROKEŠOVÁ VYDALO Vydavateľstvo EKONÓM Dolnozemská cesta Bratislava VYDANIE prvé, 2011 ROZSAH 248 strán NÁKLAD 50 kusov TITLE Trends of development in the insurance 2011 Reviewed scientific book of proceedings of the grant project VEGA No. 1/0211/10 Impacts and consequences of financial crisis on the insurance sector. Papers included in this book of proceedings have been acquired in the correspondend conference Trends of development in the insurance 2011, the invitation of which is listed in the annex of this book of proceedings. EDITORS Ing. Zuzana LITTVOVÁ, PhD. Ing. Peter MARKO, PhD. Ing. Zuzana BROKEŠOVÁ ISSUED BY Vydavateľstvo EKONÓM Dolnozemská cesta Bratislava EDITION AND YEAR OF ISSUING 1 st edition, 2011 NUMBER OF PAGES 248 NUMBER OF COPIES 50 ISBN

4 OBSAH/CONTENTS VÝVOJ SYSTÉMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA V EURÓPE THE EVOLUTION OF PENSION SCHEMES IN EUROPE Peter Árendáš... 7 MIKROPOISTENIE MICRO INSURANCE Peter Baláž POISTENIE AKO SPÔSOB REDUKCIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK INSURANCE AS A WAY OF ENVIRONMENTAL RISK REDUCTION Katarína Belanová MODERNÉ TRENDY AKTUÁRSKEHO MODELOVANIA V ŽIVOTNOM POISTENÍ MODERN TRENDS OF THE ACTUARIAL MODELLING IN LIFE INSURANCE Mária Bilíková Ingrid Ondrejková Krčová Katarína Sakálová Tatiana Šoltésová ANALYSIS OF STRENGTS AND WEAKNESSES OF THE INSURANCE COVERAGE OF SMALL AND MEDIUM ENTERPRISES Sylwia Bożek NOVÉ DRUHY RIZÍK V POISŤOVNÍCTVE NEW KINDS OF RISKS IN THE INSURANCE INDUSTRY Zuzana Brokešová VIRTUALIZÁCIA TREND A VÝZVA V IKT VIRTUALIZATION TREND AND CHALLENGE IN ICT Magdaléna Cárachová POVEDOU NOVÁ REGULATORNÍ OPATŘENÍ V ROCE 2011 V ČESKÉ REPUBLICE K VYŠŠÍ EFEKTIVITĚ ODVĚTVÍ POJIŠŤOVNICTVÍ? WILL INVOLVE NEW REGULATORY MEASURES IN 2011 IN THE CZECH REPUBLIC TO INCREASE THE EFFICIENCY OF INSURANCE INDUSTRY? Jaroslav Daňhel RIADENIE INVESTÍCIÍ AKO OPERATÍVY NÁSTROJ KONTROLINGU V POISŤOVNÍCTVE INVESTMENT MANAGEMENT AS OPERATIVE INSTRUMENT OF CONTROLLING IN INSURANCE SYSTEM Hana Dlábiková K PROBLEMATIKE POISTENIA MEDZINÁRODNÝCH RIZÍK AKO SÚČASTI NEŽIVOTNÝCH RIZÍK V KOMERČNÝCH POISŤOVNIACH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE REGARDING THE ISSUE OF INSURING INTERNATIONAL RISKS OF PART OF NON-LIFE RISKS IN THE COMMERCIAL INSURANCE COMPANIES IN THE SLOVAK REPUBLIC Barbora Drugdová DOPADY PŘÍRODNÍCH KATASTROF NA ČESKÝ POJISTNÝ TRH THE IMPACTS OF NATURAL DISASTERS ON THE CZECH INSURANCE MARKET Eva Ducháčková... 73

5 CELOSPOLOČENSKÝ PROBLÉM S NÁZVOM DISKRIMINÁCIA A JEJ VÝZNAM A OPODSTATNENOSŤ V OBLASTI POISŤOVNÍCTVA ALL-SOCIETY PROBLEM NAMED DISCRIMINATION AND ITS MEANING AND RELEVANCE IN INSURANCE BUSINESS Terézia Dzugasová VÝZNAM VYUŽITIA STOCHASTICKÝCH MODELOV V RIADENÍ RIZÍK NEŽIVOTNÉHO POISTENIA THE IMPORTANCE OF THE USE OF STOCHASTIC MODELS IN THE MANAGEMENT OF NON-LIFE INSURANCE RISKS Galina Horáková Michal Páleš ZÁKLADNÍ PRINCIPY OCEŇOVÁNÍ POJIŠŤOVEN BASIC PRINCIPLES OF INSURANCE COMPANIES PRICING Milan Hrdý Eva Ducháčková FINANČNÉ NÁSTROJE V POISŤOVNIACH FINANCIAL INSTRUMENTS IN INSURANCE COMPANY Matej Lepieš Zuzana Juhászová VÝVOJ POISTNÉHO TRHU V MAĎARSKEJ REPUBLIKE V OBDOBÍ DEVELOPMENT OF THE INSURANCE MARKET IN HUNGARY IN THE PERIOD Eva Kafková Anikó Fazekasová CO CHYBÍ POJISTNÉMU PLNĚNÍ? CLAIM PAYMENT - WHICH ATTRIBUTE IS MISSING? František Kalouda VÝVOJ POISŤOVNÍCTVA NA SLOVENSKU INSURANCE DEVELOPMENT IN SLOVAKIA Jana Kúdelková POISTENIE ZODPOVEDNOSTI V RÁMCI FRANCÚZSKEHO SYSTÉMU ZNALECKEJ ČINNOSTI THE INSURANCE LIABILITY WITHIN FRENCH EXPERT ACTIVITY SYSTEM Veronika Littvová GLOBÁLNE RIZIKÁ A ICH VPLYV NA POISTNÝ SEKTOR THE GLOBAL RISKS IMPACT ON THE INSURANCE SECTOR Zuzana Littvová VÝVOJOVÉ TRENDY V POISTENÍ BYTOVÝCH DOMOV DEVELOPMENTAL TRENDS IN THE INSURANCE OF APARTMENT HOUSES Anna Majtánová TECHNICKÉ REZERVY V ŽIVOTNOM POISTENÍ V REŽIME SOLVENCY II TECHNICAL PROVISIONS IN LIFE INSURANCE IN SOLVENCY II REGIME Peter Marko DOPADY FINANČNÍ KRIZE NA ŘÍZENÍ RIZIK POJIŠŤOVEN RISK MANAGEMENT RESPONSE OF THE INSURANCE COMPANIES TO THE FINANCIAL CRISIS Štěpán Onder

6 VYBRANÉ OTÁZKY FINANČNÉHO VZDELÁVANIA V OBLASTI POISŤOVNÍCTVA SELECTED QUESTIONS OF EDUCATION IN FINANCE WITH EMPHASIZE ON INSURANCE Erika Pastoráková INSURANCE SERVICES IN CHOSEN EUROPEAN UNION'S COUNTRIES Jarosław W. Przybytniowski DAŇOVÉ ASPEKTY ŽIVOTNÉHO POISTENIA PO FINANČNEJ KRÍZE TAX ASPECTS OF LIFE INSURANCE AFTER THE FINANCIAL CRISIS Denisa Repková POJISTNÝ PODVOD INSURANCE FRAUD František Řezáč VYBRANÉ DAŇOVÉ ASPEKTY SPROSTREDKOVANIA POISTENIA FYZICKÝMI OSOBAMI SELECTED TAX ASPECTS OF INSURANCE MEDIATION CARRIED OUT BY INDIVIDUALS Anna Schultzová KALKULÁCIA NETTO POISTNÉHO V NEŽIVOTNOM POISTENÍ PROSTREDNÍCTVOM MODELOV EMPIRICKEJ BAYESOVSKEJ TEÓRIE KREDIBILITY A CALCULATION OF NET PREMIUMS IN NON-LIFE INSURANCE BY MEANS OF MODELS OF THE EMPIRICAL BAYES THEORY CREDIBILITY Erik Šoltés Tatiana Šoltésová VEREJNÉ ZDROJE V ZDRAVOTNÍCTVE PUBLIC FUNDS IN HEALTH CARE Zuzana Puhallová Vojtech Stanek PIRÁTI NOVÁ VÝZVA PRE POISŤOVNE PIRATEN NEUE HERAUSFORDERUNG FUR DIE VERSICHERUNGEN Ingrid Vachálková

7 VÝVOJ SYSTÉMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA V EURÓPE THE EVOLUTION OF PENSION SCHEMES IN EUROPE Peter Árendáš 1 Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Ľudstvo sa od nepamäti potýka s problémom starostlivosti o najstarších členov populácie. Jedinci, ktorí sa dožijú dôchodkového veku, sú v otázke zabezpečenia svojich základných životných potrieb spravidla do značnej miery odkázaní na ostatných členov spoločnosti. Starostlivosť o jedincov v dôchodkovom veku bola spočiatku záležitosťou najbližších príbuzných. Spolu s rozvojom civilizácie sa však z času na čas vynorili určité systémy dôchodkového zabezpečenia. V priebehu 20. storočia boli vo väčšine vyspelých krajín zavedené systémy, opierajúce sa o štát. Spolu s nepriaznivým demografickým aj ekonomickým vývojom v uplynulých rokoch, sa ale vo svete čoraz výraznejšie prejavujú snahy o aspoň čiastočné prenesenie tohto bremena priamo na obyvateľstvo. Kľúčové slová dôchodok, dôchodkový systém, dôchodkové poistenie JEL klasifikácia: H55 Abstract The mankind has always been struggling with the care of the oldest members of the population. Individuals who reach the retirement age are usually largely dependent on other members of the society. Care of them was initially a matter of their family. Along with the development of the civilization, certain pension schemes evolved. There were established pension systems dependent on the state, in most of the developed countries, during the 20 th century. But the negative demographic as well as economic situation in recent years, leads to efforts to move at least part of this burden on the population. Key words pension, pension system, pension scheme JEL Classification: H55 1 STRUČNÁ HISTÓRIA SYSTÉMOV DÔCHODKOVÉHO ZABEZPEČENIA V EURÓPE Problematikou zabezpečenia základných životných potrieb ľudí v poproduktívnom veku sprevádza ľudstvo od nepamäti. Po celé tisícročia ležalo toto bremeno predovšetkým na pleciach najbližších príbuzných. Postarať sa o starých spriaznených jedincov bolo vo väčšine kultúr samozrejmosťou. 1 Príspevok/výstup vznikol v rámci riešeného projektu VEGA 306 ( ) s názvom Kapitálový trh a jeho úloha pri podpore reálnej ekonomiky v rámci eurozóny. 7

8 Vždy sa však vyskytli jedinci, ktorí z rozličných dôvodov vlastné potomstvo, ktoré by sa o nich postaralo, nemali. Veľkou skupinou takýchto ľudí boli v období rímskej ríše vojaci. Mnohí z nich odslúžili väčšinu svojho života v armáde a na založenie rodiny jednoducho nemali čas. Po skončení vojenskej služby už boli na splodenie potomstva často príliš starí, respektíve im utŕžené zranenia s trvalými následkami znemožnili prípadnú novozaloženú rodinu uživiť. Z tohto dôvodu bol v antickom Ríme založený najstarší známy dôchodkový systém v histórii. Služba v rímskej armáde v tom čase trvala 20 rokov. Počas celého tohto obdobia mu z mesačného žoldu boli strhávané 2/7, ktoré smerovali do štátneho penzijného fondu. Po odslúžení 20 rokov v armáde bol k takto nasporenej sume pridaný aj štátny príspevok. Veterán si následne mohol vybrať, či mu bude vyplatená jednorazová suma vo výške sesterciov, alebo bude dostávať ročné dávky vo výške 900 sesterciov. 2 Tento systém až prekvapivo pripomína moderné systémy dôchodkového zabezpečenia. Môžeme v ňom nájsť kombináciu niečoho ako sú súčasný priebežný a kapitalizačný pilier. Dá sa povedať, že tento systém bol výhodný pre všetkých. Vojaci sa nemuseli báť o svoju budúcnosť a v prípade že sa dožili, v starobe o nich bolo postarané. Na druhú stranu štát mal uľahčený nábor nových dobrovoľníkov, navyše tento systém preň nebol vôbec finančne náročný, nakoľko 20 rokov vojenskej služby prežil len málokto. Takže skôr bol pre štát dokonca finančne výhodný. V priebehu 19. storočia sa začali objavovať rôzne schémy dôchodkového zabezpečenia, väčšinou sa ale týkali len výrazne špecifickej skupiny ľudí. V roku 1844 tak v Belgicku vzniklo povinné dôchodkové poistenie pre námorníkov. V Taliansku vznikol obdobný systém v roku Vo Veľkej Británii v roku 1859 zaviedli dôchodkové poistenie pre colníkov, štátnych úradníkov a robotníkov. Colníci a štátni úradníci mali za každý odpracovaný rok nárok na dôchodok vo výške 1,67% platu. Jednotlivé roky sa im spočítavali až do maximálnej výšky 2/3 pôvodného platu. Pri robotníkoch poistenie fungovalo rovnako, len horná hranica dôchodkovej dávky bola na úrovni ½ platu. 3 Prvý novodobý penzijný systém zameraný prakticky na celú populáciu, nie len na určité profesie, bol založený v Nemecku v roku 1881, v dobe keď bol kancelárom Otto von Bismarck. Tento systém bol nastavený tak, že penzijné dávky boli vyplácané mužom starším ako 70 rokov. V tom čase však bola priemerná dĺžka života výrazne nižšia ako táto hranica, preto sa bismarckov systém týkal len veľmi malej časti populácie. Až v roku 1916 došlo k jeho revízii a veková hranica bola znížená na 65 rokov. 4 Ako možno vidieť, novodobé penzijné systémy v rámci Európy sa začali formovať ako systémy s dominantnou úlohou štátu. Základom bol predovšetkým zozačiatku takzvaný priebežný pilier. Jeho podstata spočíva v tom, že peňažné prostriedky cezeň iba pretečú. To znamená, že dnešný prispievateľ odvedie svoju platbu, pričom peniaze nie sú uložené na jeho účet, tak ako je to v prípade kapitalizačného piliera, ale sú obratom ruky použité na vyplatenie dôchodkov súčasným dôchodcom. Keď sa prispievateľ sám dostane do dôchodkového veku, dôchodok mu bude vyplácaný z príspevkov nových prispievateľov. Problém v tom, že celý tento systém je v podstate obrovskou pyramídovou hrou. Je potrebné stále ďalších a ďalších prispievateľov, aby bolo možné vyplácať stále rastúci počet prijímateľov dôchodkových dávok. Takáto schéma môže dobre fungovať v obdobiach priaznivého demografického vývoja, keď je vysoká pôrodnosť a populácia rastie dostatočne rýchlym tempom. Vtedy rast počtu prispievateľov dokáže držať krok s rastom počtu poberateľov a prípadné drobné odchýlky sa dajú pomerne ľahko vykryť pomocou verejných rozpočtov. V posledných desaťročiach ale došlo vo väčšine vyspelých krajín k demografickému zlomu. Pôrodnosť sa znížila a populácia začala starnúť. Z toho dôvodu rast počtu poberateľov začal výrazne prevyšovať rast počtu prispievateľov, v prípade niektorých krajín počty prispievateľov začali dokonca klesať. Štátne kasy však nie sú bezodné, preto vlády jednotlivých krajín museli pristúpiť k opatreniam na sanáciu systému. Či už ide 2 BERTOCCHI, M., SCHWARTZ, S.L., ZIEMBA, W.T.: Optimizing the Aging, Retirement and Pensions Dilemma 3 BERTOCCHI, M., SCHWARTZ, S.L., ZIEMBA, W.T.: Optimizing the Aging, Retirement and Pensions Dilemma. 4 BERTOCCHI, M., SCHWARTZ, S.L., ZIEMBA, W.T.: Optimizing the Aging, Retirement and Pensions Dilemma. 8

9 o zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, alebo zníženie miery valorizácie. No k najzásadnejším krokom patrí oslabenie priebežného piliera a jeho doplnenie kapitalizačným pilierom. Kapitalizačný pilier spočíva v tom, že určitá časť peňazí nejde do priebežného piliera, odkiaľ sa ihneď distribuuje súčasným dôchodcom, ale je uložená do dôchodkového fondu. V tomto fonde sa peniaze akumulujú a investujú, s cieľom zabezpečiť určitú časť budúcej dôchodkovej dávky. Vo väčšine krajín funguje kapitalizačný systém spolu s priebežným. To znamená, že časť príspevku na dôchodkové poistenie sa ihneď distribuuje súčasným dôchodcom a časť sa sporí prostredníctvom dôchodkových fondov. Keď prispievateľ dosiahne dôchodkový vek, dôchodkové dávky bude poberať aj z priebežného piliera, aj z toho, čo si nasporil v kapitalizačnom pilieri. Popri týchto základných pilieroch sa často vyskytuje aj tretí, takzvaný doplnkový pilier. Ten funguje na podobnom princípe ako kapitalizačný, s tým rozdielom, že účasť v ňom je dobrovoľná a prispievateľ sa jeho prostredníctvom snaží prilepšiť si k štandardnej výške dôchodku. 2 PREHĽAD SÚČASNÉHO STAVU SYSTÉMOV DÔCHODKOVÉHO ZABEZPEČENIA V KRAJINÁCH EÚ Ako vyplýva z tabuľky č.1, ktorá zachytáva štruktúru penzijných systémov v krajinách EÚ a v Nórsku, v jednotlivých sledovaných krajinách existujú rôzne kombinácie štátnych, zamestnaneckých a súkromných penzijných schém. Štátna penzijná schéma existuje v každej z uvedených krajín. Štandardné starobné dôchodky existujú vo všetkých krajinách, pričom ich výška je vo väčšine prípadov odvodená od výšky mzdy. Výnimkou sú krajiny ako Dánsko, Írsko a Holandsko, ktoré majú rovnú sadzbu. Bulharsko kombinuje rovnú sadzbu a sadzbu závislú od mzdy. Predčasné dôchodky okrem Nórska, Veľkej Británie a Estónska existujú vo všetkých ostatných krajinách. Invalidné dôchodky existujú vo všetkých krajinách, pričom ich výška je odvodená od mzdy. Výnimkou sú krajiny, ktoré majú rovnú sadzbu aj pri starobných dôchodkoch a Malta. Vo Francúzsku a Veľkej Británii navyše invalidné dôchodky čiastočne pokrývajú výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Zamestnanecké penzijné schémy sa uplatnili najmä v bývalých členských štátoch EÚ. V postkomunistických krajinách s výnimkou Poľska a Bulharska tento systém neexistuje. Spomedzi krajín, ktoré sa komunizmu vyhli, nemajú zamestnanecké penzijné schémy v Grécku a na Malte. Súkromné penzijné schémy môžu mať povinný a dobrovoľný charakter. Povinná súkromná penzijná schéma však existuje len v niekoľkých krajinách. Konkrétne ide o Bulharsko, Estónsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko. V Litve je ale účasť v povinnej schéme dobrovoľná. Dobrovoľná súkromná penzijná schéma je zavedená prakticky vo všetkých krajinách, vrátane krajín s povinnou súkromnou penzijnou schémou. Tabuľka č.1: Penzijné schémy v krajinách Európskej únie 5 starobné dôchodky štátna penzijná schéma predčasné dôchodky invalidné dôchodky BE ER ER ER (zamestnanci); FR (samozamestnávatelia) zamestnanecká penzijná schéma súkromná penzijná schéma povinná penzijná schéma dobrovoľná penzijná schéma V* X V* 5 FR rovná sadzba, FRw rovná sadzba podľa mzdovej kategórie, ER sadzba závislá od príjmu, HC čiastočne pokryté výdavkami na zdravotnú starostlivosť, SA sociálna pomoc, V dobrovoľné, M povinné, X neexistuje, Prof týka sa len vybraných profesií, Other iné ako vybrané profesie, New (X) nové pracovné sily od roku X, Young (X) mladší než X rokov, Old tí, ktorí nie sú mladí, Public zamestnanci verejného sektora, Private zamestnanci súkromného sektora, New nováčikovia na trhu práce 9

10 BG ER/FR ER (penzie do konca roku 2010) ER/FR V* M young (1960) M* (prof) CZ ER ER ER X X V* DK FR&MT V FR V X V DE ER ER ER V* X V* EE FR (pred 1999); ER (po) X FR (pred 1999); ER (po) X M- young (1983) EL ER ER ER X X V* ES ER - priv ; FRw-pub. ER - priv ; FRw-pub. V* V- old* ER - priv; FRw-pub. V - priv; M - pub. - V FR ER ER ER-HC V - V* IE FR MT-FR &SA SA: MT - FR; Contributory: FR M - pub; V* - priv X V* IT ER ER ER V* X V* CY ER ER ER M - pub; V* - priv X X LV ER ER ER X M- young (1971); V - old LT ER ER ER X V V* LU ER ER ER V* X V* HU ER ER ER X M - new (1998) MT ER - FR X X V* NL FR - ER M X V* AT ER ER ER M* X V* PL ER ER ER V* M V* PT ER ER ER M - prof; V - others V* V* X V* RO ER ER ER - M - SI ER ER ER M * - prof; V* - others SK ER ER ER X M V* FI ER ER ER V* X V* SE ER ER ER V M V UK ER X ER HC* V* X V* NO ER X* ER M* X* V* Zdroj: Pension schemes and pension projections in the EU-27 Member States , Ocasional Papers 56, 2009, Economy Policy Commitee X V 3 PENZIJNÁ REFORMA V SR Dôchodkový systém v Slovenskej republike pozostáva z troch pilierov. Priebežného, kapitalizačného a doplnkového. Najstarším z pilierov je priebežný. Účasť v ňom je povinná. Funguje na klasickom priebežnom princípe, kedy súčasní plátcovia odvádzajú peniaze štátu, ktorý ich distribuuje súčasným dôchodcom. Keď sa dnešní pracujúci dostanú do dôchodkového veku, peniaze na ich dôchodky budú čerpané z platieb novej generácie pracujúcich. Ako už bolo spomenuté vyššie, tento systém si k svojej bezproblémovej funkčnosti vyžaduje priaznivý demografický vývoj. Ako však vidíme na grafe č.1, podľa projekcií Európskej komisie nebude demograficky vývoj Slovenska v najbližších desaťročiach ani zďaleka pozitívny. 10

11 Zatiaľ čo v roku 2007 bolo na Slovensku približne dôchodcov a prispievateľov do dôchodkového systému, už do roku 2030 počet dôchodcov vzrastie o takmer , zatiaľ čo počet prispievateľov sa zvýši iba o necelých Tento nepriaznivý trend bude pokračovať ďalej a na rok 2060 sa odhaduje počet dôchodcov na a počet prispievateľov len na ! To znamená, že ak nedôjde k zmene demografického trendu, v druhej polovici 21. storočia bude poberateľov dôchodkových dávok viac, ako prispievateľov do dôchodkového systému. Zatiaľ čo v roku 2007 pripadalo na jedného dôchodcu 2,007 prispievateľov, v roku 2020 by ich malo byť 2,068. Potom sa ale naplno začnú prejavovať dôsledky slabých populačných ročníkov uplynulých 20 rokov a pomer sa začne výrazne zhoršovať. V roku 2030 bude jeho hodnota 1,696, v roku ,384 a v roku ,122. V roku 2060 bude na jedného dôchodcu pripadať len 0,978 prispievateľov. Graf č.2: Predpokladaný vývoj počtu prispievateľov a poberateľov slovenského dôchodkového systému Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Pension schemes and pension projections in the EU-27 Member States , Ocasional Papers 56, 2009, Economy Policy Commitee V dôsledku nepriaznivého predpokladaného demografického vývoja a s ním spojeným výhľadom negatívnych dopadov na pôvodný systém dôchodkového poistenia a tým pádom aj na verejné financie, bola od januára 2005 spustená dôchodková reforma. Jej hlavným prínosom bolo zavedenie kapitalizačného piliera, ktorým sa doplnil priebežný pilier. Odvody určené na starobné poistenie sa začali deliť v pomere 50:50 medzi priebežný a kapitalizačný pilier. Polovica tak ide do Sociálnej polovica, a druhá polovica do príslušnej Dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá spravuje dôchodkový fond, v ktorom si daný prispievateľ sporí. Účastník druhého piliera si môže zvoliť medzi konzervatívnym, vyváženým a rastovým fondom. Platí, že konzervatívny fond by mal byť najbezpečnejší, nakoľko investuje maximálne 20% spravovaného majetku do akcií, zvyšok je určený na nákup dlhopisov. Vyvážený fond môže do akcií investovať 50% a najrizikovejší, rastový fond, dokonca až 80% svojho portfólia. Účasť v druhom pilieri bola spočiatku povinná pre ľudí, ktorí po prvý krát vstupovali na trh práce, pričom ľudia, ktorí už na ňom boli a teda boli účastníkmi prvého piliera, mohli do druhého piliera v období od januára 2005 do júna 2006 vstúpiť dobrovoľne. 11

12 V roku 2008 ale došlo k úpravám systému, keď v období od januára 2008 do júna 2008 bolo účastníkom druhého piliera umožnené vystúpiť z neho. Na druhú stranu účastníci prvého piliera, ktorí v druhom ešte neboli, dostali možnosť vstúpiť. Zároveň sa druhý pilier stal pre nováčikov na trhu práce dobrovoľným. Pomer delenia odvodov medzi Sociálnu poisťovňu a DSS sa nezmenil. DSS taktiež musia dorovnávať negatívne výchylky vývoja hodnoty svojich investícií v porovnaní s trhovým priemerom. Tretí pilier funguje na Slovensku už od roku Ide o dobrovoľnú súkromnú dôchodkovú schému, ktorá predstavuje určitý doplnok k prvým dvom pilierom. 4 ZÁVER Hoci rôzne systémy dôchodkového poistenia sa v Európe vyskytujú už po celé stáročia, ich rozmach nastal až v priebehu 20. storočia. Vo všetkých krajinách EÚ v súčasnosti existuje povinný priebežný dôchodkový pilier. Ten samotný ale nebude v najbližších desaťročiach udržateľný bez obrovských dotácií z verejných rozpočtov. Ako ukazuje graf č.1, demografický vývoj na Slovensku bude podľa predpovedí Európskej komisie výrazne nepriaznivý, pričom Slovensko nie je jedinou krajinou s týmto problémom. Španielsko by v roku 2060 malo mať 1,3 prispievateľov na 1 dôchodcu, Francúzsko 1,25 a Nemecko dokonca iba 1,09. Tento problém už pochopili viaceré, predovšetkým proreformne orientované postkomunistické krajiny, ktoré začali robiť reformy dôchodkových systémov. Ich hlavným spoločným znakom je zavedenie kapitalizačného piliera. Hoci kapitalizačný pilier nie je dokonalý a má svoje úskalia, v súčasnosti podľa všetkého neexistuje lepšie riešenie dôchodkového zabezpečenia budúcich generácií dôchodcov. Práve kombinácia priebežného a kapitalizačného piliera podľa všetkého bude spoločnou črtou penzijných reforiem, ktoré v dohľadnom čase budú musieť podstúpiť aj starí členovia EÚ. Použitá literatúra [1] ALLEN, F., GALE, D Comparing Financial Systems. Cambridge, London : MIT Press, s. ISBN [2] BERTOCCHI, M., SCHWARTZ, S.L., ZIEMBA, W.T Optimizing the Aging, Retirement and Pensions Dilemma. New Jersey: Wiley Finance, s. ISBN [3] BLAKE, D Pension Finance. New Jersey: Wiley Finance, s. ISBN [4] CHOVANCOVÁ, B., BAČIŠIN, V Kolektívne investovanie: podielové a penzijné fondy. Bratislava: Iura Edition, s. ISBN [5] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN [6] Pension schemes and pension projections in the EU-27 Member States , Ocasional Papers 56, 2009, Economy Policy Commitee s. ISBN [7] 12

13 Kontaktné údaje Ing. Peter Árendáš Katedra bankovníctva a medzinárodných financií, NHF Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika p.arendas@centrum.sk 13

14 MIKROPOISTENIE MICRO INSURANCE Peter Baláž Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Mikropoistenie sa stáva významnou súčasťou tzv. mikrofinančných služieb, u ktorých nastal za posledné desaťročia veľký boom. Tým, že je to poistenie šité na mieru extrémne chudobným vrstám obyvateľstva, má svoje špecifiká, ktorými sa líši od tradičného poistenia. Táto diferenciácia preto priniesla so sebou aj odlišnosti v jeho štruktúre a distribučných kanáloch využívaných pri jeho predaji. Príspevok sa venuje definícii mikropoistenia, distribučným kanálom pri mikropoistení a aký je jeho potenciál, čo sa týka ekonomického vyjadrenia. Zároveň načrtáva jeho možný vývoj v budúcnosti. Kľúčové slová mikropoistenie, distribučné kanály mikropoistenia, trendy v mikropoistení JEL klasifikácia: G22 Abstract Micro insurance has been becoming a significant part of so called microfinance services in past few years which have also been developing rapidly for the same period of time. The micro insurance is tailor made for low-income and extremely poor people. Thus it differs in many ways from conventional insurance. These differences are mostly recognizable in its structure and distribution channels. This text defines micro insurance, micro insurance distribution channels, economic potential and its possible future outlook. Key words micro insurance, micro insurance distribution channels, trends in micro insurance JEL Classification: G22 1 ÚVOD Podľa štatistík Svetovej Banky dnes na svete žijú asi 4 miliardy ľudí, ktorých čistý denný príjem predstavuje len 4 americké doláre na deň. Zároveň v rámci týchto štyroch miliárd je viac ako 2,6 miliardy takých, ktorých čistý denný príjem predstavuje menej ako 2 americké doláre na deň. 1 Tieto veľmi nízko prijímove skupiny obyvateľstva sú tak finančne obmedzené, že akákoľvek neočakávaná negatívna finančná udalosť im veľmi rýchlo spôsobí finančné ťažkosti. Zároveň sú veľmi citlivé na riziká, pričom len veľmi nízke percento z nich je poistených. Často sa v týchto prípadoch stáva, že živiteľom rodiny je jedna osoba a jej zranením alebo úmrtím je ohrozená celá rodina. Ich majetok je 1 Spracované podľa: SIGMA 6/2010: Microinsurance risk protection for 4 billion people [online ] dostupné na: 14

15 obmedzený na zopár zvierat alebo malý kúsok poľa, ktorého poškodenie alebo zničenie je závažným zásahom do rozpočtu rodiny. V oblasti poisťovníctva dochádza v posledných desiatich rokoch k približovaniu sa k trendu vo finančnom sektore, kde roky praxe ukázali, že poskytovanie tzv. mikro finančných služieb prináša svoje ovocie a stáva sa populárnym a rozšíreným v rozvojových krajinách. Výsledkom tohto približovania je mikropoistenie. Mikropoistenie predstavuje a stáva sa jedným z nástrojov, ktoré môžu výrazným spôsobom pomôcť rozvoju chudobných krajín na svete, zabezpečit minimálne krytie najchudobnejších vrstiev obyvateľstva na Zemi. Zároveň trh mikropoistenia predstavuje veľký potenciál pre poisťovne a zaisťovne. Cieľom toho príspevku je definovať mikropoistenie a opísať odlišnosti od klasického (konvenčného) poistenia. Zároveň príspevok definuje rôzne špecifické distribučné kanály v rámci mikropoistenia a načrtáva jeho možný vývoj v najbližšom období. 2 DEFINÍCIA A ŠTRUKTÚRA MIKROPOISTENIA Aj napriek neexistujúcej dohodnutej a spoločnej definícii mikropoistenia ho možno opísať na základe nasledujúchich charakteristík v schéme č.1. Schéma č.1 : Základné charakteristiky mikropoistenia 2 Princípy poistenia Jednoduchosť Základné prvky mikropoistenia Dostupnosť Flexibilita Cenová dostupnosť Princípy poistenia Tvoria podstatu a základnú filozofiu poistenia, kedy na základe platenia poistného poskytuje poisťovateľ poistenému poistné krytie. Dostupnosť Mikropoistenie sa zameriava na taký segment spoločnosti, ktorá by si na základe svojho nízkeho a nestabilého príjimu nedovolila klasické poistenie. Cenová dostupnosť Poistné a poistné krytie sú na takej nízkej úrovní, že mikropoistenie je pre nízkopríjimové skupiny dostupné. 2 Spracované podľa: SIGMA 6/2010: Microinsurance risk protection for 4 billion people [online ] dostupné na: 15

16 Flexibilita Tým, že nízkopríjmový segment spoločnosti netvorí svojou štruktúrou homogénny celok, produkty mikropoistenia si vyžadujú prispôsobovanie sa rýchlo meniacim požiadavkám. Veľmi dobrým príkladom je prispôsobenie výšky poistného nepravidelnému a nestálemu príjmu poistených. Jednoduchosť Jednoduchosť mikropoistenia vyplýva z nedostatku aktuárskych dát daného segmentu obyvateľstva a mala by sa odrážať v celkovom dizajne produktu, podmienok upísania rizika, administrácie poistného a poistných plnení. V rámci definovania mikropostenia považujeme za potrebné poukázať taktiež na základné rozdiely medzi klasickým poistením a mikropoistením. V prvom rade sa týkajú cieľového trhu. Pri mikropoistení sa poisťovne orientujú na nízkopríjmové skupiny obyvateľov s minimálnou znalosťou a vedomím existencie poistenia. Pri klasickom poistení sú cieľovými skupinami stredne až vysokopríjmové skupiny na takom poistnom trhu, kde sú benefity a výhody poistenia známe. Druhou oblasťou je produktový dizajn, kde sa u mikropoistenia jedná o jednoduchý produkt prispôsobený väčšej skupine ľudí vzhľadom na nízku kvalitu štatistických a aktuárskych dát. Pri konvenčnom poistení sú naopak vyvíjané zložité produkty šité na mieru konkrétnemu jednotlivcovi. V oblasti marketingu a distribučných kanálov sa pri mikropoistení využívajú inovatívné spôsoby, ktoré majú zabezpečiť pre nízku gramotnosť dodanie poistného produktu presne a na čas konkrétnej osobe. Táto distribúcia je vykonávaná predovšetkým tzv. mikro finančnými inštitúciami. 3 Naopak, klasické poistenie využíva konvenčné metódy a spôsoby distribúcie hlavne prostredníctvom sprostredkovateľov. Ako sme vyššie v texte spomínali, mikropoistenie je charakteristické minimálnymi aktuárskymi a štatistickými údajmi, preto aj proces upisovania rizika je veľmi jednoduchý, kde sa poisťovňa sústreďuje na malý počet potenciálnych poistených. Naopak, pri konvenčnom poistení je proces upisovania rizika zložitejší a zahŕňa veľký počet poistených. Vzhľadom na nízky príjem obyvateľstva v chudobných rozvojových krajinách, kde je mikropoistenie najviac rozšírené, sú aj platby poistného nízke a často sú v nepravidelných intervaloch závisiacich od momentálnej finančnej situácie. Celkovo sa to odráža aj na poistných zmluvách, ktoré sú pri mikropoistení veľmi jednoduché, prispôsobené potrebám daného poistného trhu. V prípade poistného plnenia je celkovo tento proces pri mikropoistení oveľa rýchlejší a jednoduchší, a to z dôvodu nízkych poistných súm. Vývoj mikropoistenia nezahŕňa len vývoj nových produktov, ale aj inštitúcii, ktoré ho distribuujú. Mikropoistenie predstavuje činnosť mnohých rôznych inštitúcii na rôznych stupňoch, ktoré nazývame makrostupeň, medzistupeň a mikrostupeň. Mikroúroveň predstavujú poistenci a mikropoisťovatelia. Mikropoisťovateľmi môžu byť inštitúcie, ktoré si podrobnejšie opíšeme v časti distribúcia mikropoistenia. Medzistupeň tvorí podporné inštitúcie pre mikrostupeň a zahŕňa hlavne aktuárov, či upisovateľov rizika, ktorí umožňujú poisťovniam určit správnu cenu poistenia. Veľmi dôležitým komponentom medzistupňa je kvalita informácii na trhu, ktorá je nevyhnutná pre správnu cenotvorbu a správne nastavenie produktu. Makrostupeň by sme definovali ako celkové prostredie s vopred nastavenými pravidlami, kde sa subjekty mikropoistenia pohybujú. Makrostupeň zahŕňa aj legislatívu a orgány kontroly. 3 Distribučnými kanálmi v mikropoistení sa budeme zaoberať v časti distribúcia mikropoistenia 16

17 Schéma č.2 :Štruktúra a prostredie mikropoistenia 4 MAKRO-STUPEŇ Poistný trh MEDZISTUPEŇ Finančná infraštruktúra MIKROSTUPEŇ POISTENÍ Komerčné a verejné poisťovne, Poistní agenti, brokeri a sprostredkovatelia Aktuári, auditori, technická podpora, IT, register poistných udalosti Legislatíva, regulácia a dohľad 3 DISTRIBÚCIA A CHARAKTERISTIKA CIEĽOVÝCH SEGMENTOV MIKROPOISTENIA Tak ako v klasickom poistení, aj v mikropoistení existujú distribučné kanály zabezpečujúce predaj poistenia. Sú však prisposobené presným, špecifickým a individuálnym požiadavkám v mikropoistení. Tie sú odvodené od tzv. príjmových hraníc, t.j., aký je denný príjem jednotlivca na deň. Na základe toho sme rozdelili jednotlivcov do troch kategórii. Prvou kategóriou je najchudobnejšie obyvateľstvo zarábajúce do 1,25 USD/deň. Na svete je takých 1,4 miliardy ľudí. Druhou kategóriou je obyvateľstvo, ktorého denný príjem je do výšky 2 USD/deň. Denný príjem tretej kategórie je do 4USD/deň. Príjmové hranice určujú, či daný segment existuje samostatne v rámci trhu mikropoistenia alebo je potrebná podpora. 5 4 Spracované podľa McCORD, M.J., LIBER, D.,ROTH, J.: Landscape of Microinsurance in the World s 100 Poorest Countries [online ] dostupné na: 5 Údaje spracované podľa: SIGMA 6/2010: Microinsurance risk protection for 4 billion people [online ] dostupné na: 17

18 Graf č.1 : Nízko-príjmové obyvateľstvo podľa regiónov sveta 6 Aj na základe vyššie opísaných skutočností boli vyvinuté 4 nasledujúce distribučné modely mikropoistenia: 7 Model agent-partner Pri tomto modele súkromná, či verejná poisťovňa v spolupráci s neziskovými mimovládnymi organizáciami preberá riziká a spomínané subjekty ako sprostredkovatelia predávajú na trhu poistné produkty. Tým sa dosahuje minimalizácia distribučných nákladov. Model založený na spoločenstve Na rozdiel od predchádzajúceho modelu, v tomto prípade neziskové mimovládne organizácie nielen distribuujú poistenie, ale zároveň aj preberajú riziká. Model full-service V tomto prípade si buď súkromné, alebo verejné poisťovne vytvárajú vlastnú distribučnú sieť bez zapájania sprostredkovateľov. Model poskytovateľa Tento model sa vzťahuje na banky a podobné finančné inšitúcie, ktoré su zapojené do ponúkania poistných produktov prostredníctvom bankových produktov. Dá sa tu hovoriť o paralele s bankopoisťovníctvom v rámci konvenčného poistenia. Poskytovatelia mikropoistenia existujú v rôznych formách. Sú to buď multinárodné, súkromné, či verejné poisťovne, alebo mimovládne organizácie, alebo komunitné organizácie. Sú nastavené tak, aby boli v čo najtesnejšom kontakte s ľuďmi, kedy dokážu chudobným ľuďom poskytnúť potrebné informácie. My budeme rozlišovať týchto poskytovateľov: Mikropoisťovne Sú to spoločnosti priamo založené na vykonávanie mikropoistenia. Patria tam predovšetkým mimovládne organizácie. 6 Údaje spracované podľa: SIGMA 6/2010: Microinsurance risk protection for 4 billion people [online ] dostupné na: 7 Spracované podľa PIERRO, R.: Micro-insurance & DDR: Challenges and opportunities in the context of climate change [online ] dostupné na: 18

19 Mikrofinančné inšitúcie Okrem mikropoistenia ponúkajú aj iné finančné služby. Najbežnejšími poistnými produktami bývajú produkty spojené so životným poistením. Poisťovne Mikropoistenie zaznamenáva v poslednom období veľký rast a tento rast si uvedomujú aj klasické poisťovne. Zároveň trh mikropoistenia predstavuje veľký potenciál. Poisťovne predávajú svoje produkty mikropoistenia buď priamo, alebo cez mikrofinančné inštitúcie, ktoré sú viac prepojené s cieľovým trhom. Spoločné poisťovne Sú to neziskové organizácie, ktoré nepodliehajú žiadnym zákonom upravujúcim poistenie, sú riadené profesionálnym manažmentom. Sú tretím najväčším poskytovateľom životného poistenia v rámci mikropoistenia. Mimovládne neziskové poisťovne Tým, že sú to neziskové organizácie a zisk nie je hlavnou motiváciou ich existencie, dokážu na najviac priblížiť najchudobnejším vrstám ľudí a poskytnúť im najadekvátnejšie poistné služby. Tieto poisťovne sú najväčším poskytovateľom zdravotného poistenia, kedže toto je najviac žiadané a zároveň najviac darov pri mikropoistení od sponzorov putuje práve na tento účel. 8 V úvode tejto časti sme spomínali rozdelenie obyvateľov podľa denného príjmu. Zároveň sme spomínali, že toto rozdelenie hrá významnú úlohu v rámci distribúcie poistenia. Teraz sa zameriame na to, aký je potenciál týchto segmentov trhu mikropoistenia pre jednotlivé subjekty poskytujúce poistné krytie. Ľudí, ktorí zarábajú na deň menej ako 1,25 USD, je podľa odhadov 1,4 miliardy. Táto suma je taká nizka, že títo obyvatelia dokážu si sotva zabezpečiť základné životné potreby. V týchto prípadoch je nevyhnutná podpora mikropoistenia zo strany štátu napr. v podobe rôznych sociálnych programov alebo platenia poistného cez súkromno-verejné partnerstvá. Chudobné spoločenstvá nepriamo profitujú aj z opatrení, ktoré štát nastaví na národnej úrovni. Štát sa takisto môže zapojiť do najnovších programov diverzifikácie katastrofických rizík, za ktoré ak získa finančné prostredky prostredníctvom poistného, môže ich priamo využiť na podporu obyvateľstva zasiahnutého prírodnou katastrofou. Prvý segment má v mikropistení potenciál 7 miliárd amerických dolárov. V prípade druhého a tretieho segmentu predstavuje objem potenciálu pri 2,6 miliarde ľudí až 33 miliárd amerických dolárov. Ak sa pozrieme na počet poistných zmlúv, ich počet predstavuje 2 až 3 miliardy. Avšak aj napriek týmto miliardovým sumám, súčasná penetrácia predstavuje len okolo 2,5 percenta potenciálu. 8 Spracované podľa PIERRO, R.: Micro-insurance & DDR: Challenges and opportunities in the context of climate change [online ] dostupné na: 19

20 Obrázok č.1 : Mapa poskytovateľov mikropoistenia v 100 najchudobnejších krajinách sveta 9 4 VÝVOJ MIKROPOISTENIA V NAJBLIŽŠOM OBDOBÍ Mikropoistenie predstavuje v súčasnosti obrovský potenciál pre poistný trh. Jedná sa o 4 miliardy možných poistených na celom svete, preto sa vynára množstvo otázok, aký bude jeho vývoj v najbližších rokoch. Dnes existuje veľa stúpencov tohto poistenia, ktorý ho považujú za jeden z možných nástrojov znižovania chudoby v chudobných krajinách sveta. Jedným z veľkých problémov, na ktorý však môže mikropoistenie natrafiť, je problém resp. nízka kvalita dát. Ďalším problémom môže byť výskum, ktorý je pre nedôslednosť vykonávaný aj dvakrát na tých istých domácnostiach v chudobných krajinách, a preto sú jeho výsledky skreslené a v konečnom dôsledu nedôveryhodné. V súčasnosti je najväčší dopyt v mikropoistení po krytí nasledujúcich rizík. Zdravotné riziká ako choroby, nehody, výdavky na liečbu a pod. sú na prvom mieste. Nasledujú riziká spojené so životným cyklom, finančné riziká a katastrofické riziká. Ako jeden z príkladov, ktoré potvrdzujú naše tvrdenia je nasledujúci graf, kde mali respondenti odpovedať na otázku, že či by poľnohospodárske poistenie v chudobných krajinách pomohlo farmárom a až 75% respondentov odpovedalo, že áno. 9 Spracované podľa McCORD, M.J., LIBER, D.,ROTH, J.: Landscape of Microinsurance in the World s 100 Poorest Countries [online ] dostupné na: 20

21 Graf č.2 : Pomohlo by poľnohospodárske poistenie farmárom? 10 Schéma č.3 : Vývoj tradičného poistenia a mikropoistenia v nasledujúcih dekádach Nárast penetrácie poistenia, celkových príjmov a kúpnej sily Tradičné poistenie Priemyslené poistenie Vývoj komerčných produktov Vývoj životného postenia Zvyšovanie penetrácie poistenia Mikropoistenie Prvé náčrty a dohody Založené na daroch Rozvoj kreditného poistenia Sústredenie na rozvojové programy Vývoj mikropoistenia v desiatych a dvadsiatych rokoch 21. storočia by sa dal opísať nasledovne. Poisťovne budú pokračovať vo svojej orientácii na nízkopríjimové skupiny obyvateľov. To bude mať za následok zvyšovanie ponuky mikropoistenia a konkurencie. Pre klientov bude tento vývoj prínosom, lebo sa bude zvyšovať počet ponúkaných produktov a zníži sa ich cena. Predpokladá sa nárast aj v oblasti zdravotného mikropoistenia a aj tzv. balíkov poistení do jedného produktu. Bude sa zároveň zvyšovať vplyv vlád v tomto sektore hlavne v programoch pre extrémne chudobných obyvateľov. Angažovanie sa bude uskutočnovať prostredníctvom súkromno-verejných partnerstiev. Väčší počet poisťovateľov a konkurencia v spojení s technologickým pokrokom v blízkej budúcnosti zvýši kvalitu ponúkaných poistných produktov. Technologický pokrok bude mať vplyv na štatisické a aktuárske dáta, ktoré budú presnejšie, čo umožní kvalitnejší manažment rizika. 10 Údaje Spracované podľa PIERRO, R.: Micro-insurance & DDR: Challenges and opportunities in the context of climate change [online ] dostupné na: 11 Údaje spracované podľa podľa:sigma No 6/2010: Micro insurance-risk protection for 4 billion people 21

22 5 ZÁVER Mikropoistenie sa v posledných dekádach stáva jednou z najdôležitejších oblastí tzv. mikrofinančníctva v najchudobenších krajinách sveta. Dá sa jednoducho definovať ako poistenie pre chudobných resp. pre ľudí s veľmi nízkym denným príjmom. Mikropoistenie spája princípy poistenia, administratívnu jednoduchosť, cenovú dostupnosť a prijateľnosť a flexibilitu do jedného celku a tým má zaručiť pre chudobných ľudí jeho ľahkú dostupnosť. Mikropoistenie predstavuje činnosť mnohých rôznych inštitúcii na rôznych stupňoch, ktoré nazývame makrostupeň, medzistupeň a mikrostupeň. Tie tvoria jadro jeho fungovania a každý stupeň predstavuje svojou povahou určitú špecifickú činnosť. Z tohto vrstvenia činností môžme odvodiť distribučné kanály, ktoré sa využívajú na preniknutie na konkrétne potenciálne trhy. V súčasnosti predstavuje potenciál mikropoistenia okolo 4 miliardy ľudí a celková hodnota tohoto potenciálu je okolo 40 miliárd amerických dolárov skutočná penetrácia mikropoistením len okolo 2,5% tejto sumy. Podľa rôznych štúdií a výskumov sa predpokladá, že v najbližších 10-ich až 20-ich rokoch dôjde k ďalšiemu výraznemu vývoju mikropoistenia, čo bude súvisieť najmä so zvyšujúcou sa ponukou poisťovní, pri súčasnom znižovaní cien, vývoji a vylepšovaní produktov a v konečnom dôsledku to prispeje k zlepšeniu ekonomickej situácie extrémne chudobných ľudí a štátov. Použitá literatúra [1] McCORD, M.J., LIBER, D.,ROTH, J.: Landscape of Microinsurance in the World s 100 Poorest Countries [online ] dostupné na: [2] MORDUCH, J.: Micro-insurance: thenext revolution? [online ] dostupné na: [3] PIERRO, R.: Micro-insurance & DDR: Challenges and opportunities in the context of climate change [online ] dostupné na: [4] SIGMA 6/2010: Microinsurance risk protection for 4 billion people [online ] dostupné na: [5] Prezentácia Craiga thorburna What is Microinsurance? [online ] dostupné na: [6] Microinsurance: Improving risk management for the poor [online ] dostupné na: [7] Kontaktné údaje Ing. Peter Baláž Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika pebalml@yahoo.com 22

23 POISTENIE AKO SPÔSOB REDUKCIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK INSURANCE AS A WAY OF ENVIRONMENTAL RISK REDUCTION Katarína Belanová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt V posledných desaťročiach sa rozšírila škála rizík, ktorým sú vystavené podnikateľské subjekty. Okrem iných pribudli i environmentálne riziká. Podnikateľské subjekty sa snažia straty vyvolané vplyvom týchto rizík eliminovať prenosom na poisťovne formou poistných zmlúv. Významnú úlohu tu budú zohrávať poisťovne, ktoré budú musieť reagovať na potrebu trhu a vyvíjať nové produkty zahrňujúce široké spektrum environmentálnych rizík. Aké sú možnosti redukcie enviromentálnych rizík formou poistenia i kde sú ešte skryté rezervy poukazuje tento príspevok. Kľúčové slová poisťovňa, environmentálne riziko, poistenie, eliminácia rizika JEL klasifikácia: G22 Abstract A range of risks which affect companies has spread during the last decades. Moreover, environmental risks has also increased. Companies try to eliminate the losses caused by the impact of these risks by the transfer to insurance companies in a form of insurance agreements. The insurance companies will play a significant role, because they will have to respond to market needs and develop new products covering the wide range of environmental risks. The article shows the possibilities of environmental risk reduction by the insurance and the hidden reserves. Key words commercial insurance company, environmental risk, insurance, risk reduction JEL Classification: G22 1 IDENTIFIKÁCIA ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK Kvalita ŽP je jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich zdravie človeka ako aj kvalitu ekosystému. Antropogénna činnosť je v súčasnosti považovaná za rozhodujúcu príčinu jeho zhoršovania. Vznik environmentálnych rizík je vyvolaný: ohrozenosťou druhov a biotopov európskeho i národného významu agresívnym prenikaním nepôvodných druhov ohrozenosťou druhov a biotopov európskeho a národného významu z dôvodu straty alebo fragmentácie miesta ich výskytu alebo zmena ich vlastností v dôsledku činností človeka alebo iných faktorov. 23

24 Zdraviu škodlivé a životné prostredie ohrozujúce faktory možno štruktúrovať do nasledovných skupín: chemické rizikové faktory fyzikálne rizikové faktory - ionizujúce žiarenie - neionizujúce žiarenie - hluk - vibrácie - požiare biologické rizikové faktory - mikroorganizmy, vrátane geneticky modifikovaných mikroorganizmov - ľudské endoparazity a podobne Identifikácia environmentálnych rizík v SR vo väzbe na vybrané zložky životného prostredia je nasledovná: Voda Vo vodnom hospodárstve vznik environmentálnych rizík má pôvod: v nerovnomernej regionálnej vybavenosti environmentálnou infraštruktúrou (vodovody a kanalizácie), ktorá: - ohrozuje zdravotný stav obyvateľstva a znižuje kvalitu jeho života - znižuje atraktívnosť územia pre investorov - znižuje konkurencie schopnosť a ekonomickú výkonnosť regiónov v zaostávaní budovania kanalizácií a čistiarní odpadových vôd za systémom vodovodov, dôsledkom takejto situácie je znečistenie: - nadmerné znečistenie podzemných vôd - nárast znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do recipientov v raste cien vodného a stočného, ktoré sa premieta do: - zníženia spotreby vody v domácnostiach až na hranicu hygienického minima - čerpania vody zo studní neznámej kvality. Ide o riziká ohrozujúce zdravie obyvateľstva. v nízkych technických parametroch veľkého počtu čistiarní odpadových vôd, čo z dôvodu zabezpečenia kvality tokov predpokladá vykonať ich rekonštrukciu, resp. budovať nové environmentálne účinnejšie čistiarne odpadových vôd v ohrození povodňami, ktoré vytvárajú riziko ohrozenia zdravia a životov ľudí, ale aj majetku občanov, štátu a obcí. K predchádzaniu vzniku škôd spôsobených povodňami, resp. zmierneniu a obmedzeniu ich rozsahu významnou mierou prispievajú opatrenia na ochranu pred povodňami. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú zamerané na realizáciu technických opatrení a úprav priamo na vodných tokoch, ako aj na opatrenia v povodiach zamerané na spomalenie odtoku vôd z povodia do vodných tokov. Ovzdušie Environmentálne riziká späté so znižovaním kvality ovzdušia ovplyvňujú nasledovné skutočnosti: vysoký podiel emisií znečisťujúcich látok z mobilných zdrojov nevyhovujúca skladba palivovej základne nedostatočne účinná odlučovacia technika zvýšená produkcia emisií z ekonomických činností v dôsledku zvýšeného hospodárskeho rastu pretrvávajúca vysoká energetická náročnosť priemyslu nízky podiel energie z obnoviteľných zdrojov nedodržanie národných emisných stropov vysoký podiel emisií CO2 na obyvateľa, čím sa zaraďuje SR medzi krajiny s najvyššou produkciou 7,7 t za rok nedostatočné zohľadňovanie environmentálnych aspektov pri realizácii energeticky náročných investícií. 24

25 Poznamenávame, že očakávaná dynamika ekonomického rastu povedie k ďalšiemu nárastu emisii CO2, pričom pre ďalšie znižovanie emisií v zmysle strategického cieľa EÚ zníženie o 20 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 bude nutné na Slovensku prijať opatrenia na obmedzenie produkcie emisií CO2. Jedným z takýchto opatrení je i pripravovaný zákon o dani z energií. Odpadové hospodárstvo V odpadovom hospodárstve sú: vysoká produkcia odpadov v priemysle zvyšovanie komunálneho odpadu na obyvateľa v dôsledku rastu životnej úrovne nízky objem separovaných zložiek komunálneho odpadu nízky stupeň zhodnocovania odpadu negatívny vplyv vybraných druhov nebezpečného odpadu na zdravie ľudí a životné prostredie. Ide hlavne o odpady zo zdravotnej starostlivosti, PCB odpady, chlorované POPs pesticidy. negatívny vplyv starých záťaží na zdravie ľudí a jednotlivé zložky životného prostredia Na základe predbežných štúdií a odhadov sa na Slovensku nachádza okolo environmentálnych záťaží, z ktorých cca 5 % predstavuje vysoké environmentálne riziko pre zdravie človeka a ekosystémy. 2 POISTENIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK Zásada znečisťovateľ platí je v environmentálnych politikách ekonomicky vyspelých krajín považovaná za princíp objektívnej zodpovednosti znečisťovateľa za náhradu škôd, ktoré by mohli vyplynúť z ním spôsobeného znečistenia. Z tejto zásady vychádza aj smernica ES č. 2004/35 EC o zodpovednosti za ekologické škody, ktorej zámerom je predchádzať environmentálnym škodám a vytvárať priestor pre ich sanáciu. Environmentálna škoda v zmysle tohto zákona nezahŕňa škodu na majetku ani škodu na zdraví. Súčasnosť charakterizuje stav, keď na európskom poistnom trhu absentujú poistné produkty na krytie zodpovednosti za rôzne druhy škôd na životnom prostredí. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že v poistnej praxi bežne uplatňované kritéria späté s vyhodnotením rizík nie je vždy možné aplikovať na environmentálne riziká. Poisťovne však budú musieť reagovať na potrebu trhu a vyvíjať nové produkty zahrňujúce široké spektrum environmentálnych rizík. V zmysle smernice nové poistné produkty budú musieť reflektovať tri druhy environmentálnych škôd majúcich pôvod v 1 : poškodení chránených druhov a ich prírodného priestoru (flóra, fauna, habitat), to znamená poškodenie, ktoré má negatívny vplyv na tvorbu alebo udržiavanie dobrého stavu chránených druhov a ich životného priestoru, poškodení vôd, pôjde o škody vyvolané negatívnym vplyvom na ekologický (množstvo), chemický potenciál vôd, poškodení pôdy, vyvolané znečistením pôdy a následným negatívnym vplyvom na ľudské zdravie v dôsledku priameho a nepriameho preniknutia látok, zlúčením organizmov a mikroorganizmov do pôdy. Na slovenskom poistnom trhu sa v súčasnosti ponúka jediný špeciálny produkt na krytie škôd na životnom prostredí, a to Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú náhlym a náhodilým znečistením životného prostredia. Preto poistenie environmentálnych rizík ich užšej špecifikácii bude si musieť nájsť miesto medzi poistnými produktmi. 1 - Smernica Rady 96-61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažkého priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2004/35/ES 25

26 3 STARÉ ZÁŤAŽE AKO ENVIRONMENTÁLNE RIZIKO V súčasnosti sa v SR vykonáva identifikácia a podrobný výskum environmentálnych rizík, a to z dôvodu, že v mnohých prípadoch nie je známe čo staré záťaže obsahujú. Otvoreným problémom zostáva z akých finančných zdrojov ich sanáciu financovať. Pri ich financovaní paušálne uplatniť zásadu znečisťovateľ platí nepovažujeme za správne. Poznamenávame, že identifikáciu starých záťaží je nutné spájať s identifikáciou znečisťovateľov, ktorí starú záťaž spôsobili, a to v náväznosti na skutočnosť, či v čase kontaminácie existovala legislatíva umožňujúca, resp. neumožňujúca znečisťovateľom konať tak, ako konali. V prípade ak legislatíva absentovala, náklady na sanáciu starých záťaží by mali byť financované z verejných, prípadne zahraničných zdrojov získaných z fondov EÚ. Z verejných zdrojov by mali byť financované aj staré záťaže na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve štátu a dnešný súčasný vlastník ich reštituoval. Z verených zdrojov je nutné financovať aj sanácie takých starých záťaží, kde pôvodca ich znečistenia nie je známy. V prípadoch, ak subjekt ktorý znečistenie spôsobil bol sprivatizovaný, pričom existencia starej záťaže bola premietnutá do kúpno-predajnej zmluvy, mal by privatizér niesť všetky náklady sanácie, tzn. v tejto spojitosti je nutné dôsledne uplatniť zásadu znečisťovateľ platí. V prípade, ak podnikateľský subjekt nie je schopný uniesť ťarchu sanačných nákladov, mali by byť do procesu financovania zapojené verejné zdroje, a to buď v plnom rozsahu alebo len čiastočne určitým percentuálnym podielom. Mieru čiastočného (percentuálneho) prefinancovania z verejných zdrojov, tzn. určenie výšky príspevku podnikateľskému subjektu, determinuje disponibilita verejných zdrojov, ako i miera finančnej sebestačnosti podnikateľského subjektu. Pod verejnými zdrojmi je nutné rozumieť: zdroje štátneho rozpočtu zdroje z rozpočtov miest a obcí Environmentálny fond Fond národného majetku finančné zdroje z fondov EÚ Finančná podpora z verejných zdrojov môže nadobudnúť nasledovné formy: dotácie príspevku daňového úveru ktorý predstavuje možnosť odpočítať od vyčíslenej daňovej povinnosti sumu rovnajúcu sa určitému percentu vynaložených nákladov na sanáciu kompenzáciu úrokov z poskytnutých úverov bankovou sústavou Nedostatok verejných zdrojov potrebných na prefinancovanie sanácie starých záťaží môže objektívne vyústiť do potreby vzniku nového fondu s pracovným názvom Fond sanácie kontaminovaných území, ktorý by mohol byť tvorený kombináciou zdrojov. Financovanie zo zdrojov znečisťovateľa Táto forma financovania predpokladá dôslednú realizáciu zásady znečisťovateľ platí, ktorá sa spája s využitím vlastných a cudzích zdrojov znečisťovateľa. Jej využitie je vhodné vtedy, ak je znečisťovateľ známy a v čase kedy environmentálnu záťaž spôsobil, porušil platnú legislatívu. Zúčtovanie vzniknutých nákladov znečisťovateľa môže mať priamu formu alebo formu tvorby rezerv: Priama forma Uplatnenie tejto formy predpokladá zúčtovanie všetkých vzniknutých nákladov spätých s odstránením starej záťaže priamo do nákladov podniku. Pri takomto zúčtovaní bude účtovný náklad zhodný s daňovým výdavkom. Tzn. náklady vzniknuté s odstránením starých záťaží sa stanú pre podnikateľský subjekt daňovouznateľným nákladom. Podnik v takomto prípade bude mať zvýšené náklady vyvolané odstraňovaním starej záťaže a následne nižší zisk. V dôsledku nižšej tvorby zisku bude platiť nižšiu daň z príjmov právnických osôb. 26

27 Za predpokladu, že firma ktorá odstraňuje starú záťaž, získa aj finančné zdroje z verejných zdrojov (príspevky, dotácie), v tom prípade je potrebné upraviť daňový základ tak, že získané zdroje budú pripočítateľnou položkou k daňovému základu. Tvorba rezervy Rezervu si podnik tvorí z dôvodu časového rozlíšenia nákladov. Tzn. vytvorí si nákladovú položku, ktorú postupne rozpúšťa do nákladov (napr. 10 rokov). S využitím rezervy je možné takto riešiť environmentálny problém starej záťaže, nepoložiť podnikateľský subjekt, ale poskytnúť mu na riešenie problému daňový úver. Použitá literatúra [1] Environmental Risks and Insurance, OECD, No. 6, 2003 [2] JÍLKOVÁ, J., ŠTEPÁNEK, Z.: Environmentální pojištení, In: Pojistné rozpravy, č.5, 1999 [3] PALACKOVÁ, D.: Poistenie environmentálnych rizík, In: Acta academica karviniensia č. 1, [4] ROMANČÍKOVÁ, E.: Environmentálne riziká a proces ich transponovania do slovenskej ekonomiky, In: Integračný proces a jeho vplyv na verejné a podnikateľské financie, Zborník príspevkov z 9 ročníka Medzinárodnej vedeckej konferencie, EU Bratislava Národohospodárska fakulta, Katedra financií 2007, Vydavateľstvo ekonóm 2008 [5] SCHINDLER, U.: Šance a riziká pre poisťovacie spoločnosti, In: Poistné rozhľady č.4, 2006 [6] Smernica ES č. 2004/35/EC o zodpovednosti za ekologické škody [7] ZÁBORSKÝ, J.: Ochrana životného prostredia po európsky, In: Trend č. 49, 2006 [8] Zákon č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií (novela č. [9] 277/2005 Z.z.) [10] Zákon č. 127/2006 Z.z. o perzistentných organických látkach [11] Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách [12] Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia (novela č. 571/2005 Z.z.) Kontaktné údaje Ing. Katarína BELANOVÁ, PhD. Katedra financií, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika katarina.belanova@euba.sk 27

28 MODERNÉ TRENDY AKTUÁRSKEHO MODELOVANIA V ŽIVOTNOM POISTENÍ MODERN TRENDS OF THE ACTUARIAL MODELLING IN LIFE INSURANCE Mária Bilíková Ingrid Ondrejková Krčová Katarína Sakálová Tatiana Šoltésová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Príspevok je venovaný aktuárskemu modelovaniu so zameraním na životné poistenie. Autorky v ňom najprv charakterizovali základné aktuárske výpočty, určovanie poistného a poistných rezerv s dôrazom na použitie moderných metód. Aktuári poisťovní však potrebujú nielen oceniť a určovať hodnotu jednotlivých poistných zmlúv, venujú sa aj hodnote portfólia poisťovne ako celku, tzv. Embedded value. Preto sa príspevok zaoberá aj touto problematikou, ako aj otázkami solventnosti životných poisťovní. Kľúčové slová aktuárske modelovanie, techniky peňažných tokov, hodnota portfólia životnej poisťovne JEL klasifikácia: G22, C02 Abstract The paper concerns itself with actuarial modelling principally in the field of life insurance. In the first part the authors characterise the basic actuarial calculations and the determination of the premium and the insurance reserve with emphasis on the use of modern methods. Insurance actuaries, however, need not only to price and value individual contracts, but also to consider the value of the insurance portfolio as a whole, the so-called Embedded Value. The paper, therefore, also devotes itself to this problem area, as well as to questions relating to the solvency of life insurance companies. Key words actuarial modelling, cash-flow techniques, value of the life insurance portfolio JEL Classification: G22, C02 1 ÚVOD Životné poistenie patrí medzi základné ukazovatele ekonomickej stability každej krajiny. Neustále narastá význam i podiel životného poistenia aj na Slovensku. V poisťovacej činnosti ide najmä o prenos rizika z poisteného na poisťovňu, a tiež o kompenzáciu straty v prípade nastatia poistnej udalosti. Tieto skutočnosti sa nedajú realizovať bez použitia vhodných kvantitatívnych metód, tu teda vstupuje využitie aktuárskych výpočtov. Osoby, ktoré v poisťovniach túto úlohu pokrývajú, sú pracovníkmi aktuárskych oddelení poisťovne (v minulosti nazývaní aj poistní matematici). 28

29 Poisťovníctvo je v súčasnosti riadené Zákonom NR SR č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve, ktorý v 46 definuje úlohu a postavenie zodpovedného aktuára v poisťovni a zaisťovni. Zodpovedný aktuár okrem iného potvrdzuje správnosť: výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť, určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia, výpočtu požadovanej miery solventnosti, rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným alebo inou oprávnenou osobou, použitia poistno-matematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom poistení. Aktuárske modelovanie je súčasťou každodennej činnosti poisťovne. Pri príprave nového produktu je nevyhnutné, aby ho aktuár ocenil 1, teda určil sadzby poistného. V životnom poistení sa zmluvy zvyčajne uzatvárajú na dlhšiu dobu, aj na niekoľko desiatok rokov. Úlohou poisťovne je, okrem iného, aj garantovať výplatu poistného plnenia na túto dlhú dobu. Preto je pre ňu dôležité zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na splnenie týchto záväzkov. Poisťovňa za týmto účelom vytvára tzv. technické rezervy, ktoré vlastne v každom okamihu určujú aktuálnu hodnotu budúcich záväzkov, ktoré z tej ktorej zmluvy poisťovňa má. Tu je úlohou aktuára nielen určiť výšku technických rezerv, ale aj sledovať ich finančné umiestnenie tak, aby sa zabezpečil dostatočný prísun peňažných prostriedkov, a to ako z hľadiska ich výšky, tak aj termínu ich splatnosti ako poistného plnenia. Poisťovňa musí tiež sledovať, či jej finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistných zmlúv sú dostatočné, čo úzko súvisí s jej solventnosťou. Aktuár preto musí sledovať portfólio poisťovne ako celok, určovať jeho hodnotu. 2 OCEŇOVANIE PRODUKTOV V ŽIVOTNOM POISTENÍ V životnom poistení je základnou oblasťou, do ktorej vstupuje aktuárske modelovanie, oblasť oceňovania produktov životného poistenia, teda určovanie výšky poistného. Poistné predstavuje cenu za poskytovanú poistnú ochranu, ktorú musí poistník zaplatiť ako protihodnotu za finančné krytie rizika, ktoré mu poisťovateľ zabezpečuje. Poistné musí odrážať mieru krytého rizika, náklady poisťovne ako aj kalkulovaný zisk, ktorý je hlavným faktorom podnikania spoločností a firiem nielen na kapitálovom trhu. Klasickou metódou určovania poistného je metóda súčasnej hodnoty, založená na princípe ekvivalencie a princípe fiktívneho súboru, ktorá vyžaduje stanoviť predpoklady o prvkoch aktuárskej bázy a následne odvodzuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného 2. Výška poistného sa určuje z rovnice ekvivalencie, ak do výpočtu nezahrnieme náklady ide o netto poistné, inak o brutto poistné. Táto metóda umožňuje tiež určovanie poistného pri rôznych spôsoboch platenia (jednorazovo, bežne raz ročne i častejšie tzv. področne). Medzi moderné metódy oceňovania produktov patria: 1. Stochastický prístup je to v súčasnosti u nás najmenej používaná metóda, ktorej základom je náhodná premenná budúca doba života a náhodná premenná skrátená budúca doba života. Tento prístup oproti klasickému umožňuje nielen určovanie poistného (ako strednej hodnoty vhodnej funkcie náhodnej premennej), ale navyše aj určovanie rizika daného poistenia (strednej kvadratickej odchýlky tejto funkcie). Rovnica ekvivalencie sa v stochastickom prístupe transformuje do vzťahu, podľa ktorého sa stredná hodnota očakávaného zisku z daného poistenia 1 Podrobne sa oceňovaniu produktov v životnom poistení venujú autorky v [4] a [5]. 2 Čitateľ ich nájde napríklad v [6]. 29

30 rovná nule. Tento prístup však umožňuje výpočet poistného aj za predpokladu dosiahnutia nenulového zisku s vopred určenou pravdepodobnosťou. 2. Metóda testovania zisku (Profit testing) táto v súčasnej dobe najpoužívanejšia metóda využíva matematický aparát, ktorého základom sú peňažné toky v životných poisťovniach. Základné peňažné toky všeobecnej poistnej zmluvy sú: prijaté poistné, vyplatené poistné plnenia a spotrebované náklady. Na rozdiel od prvej metódy sa výška poistného stanovuje tak, aby životné poisťovne mali z predaja produktu požadovaný zisk. Testovanie zisku prebieha vo viacerých presne určených krokoch 3, ktoré sa dajú spracovať za použitia výpočtovej techniky 4. Výhodou tejto metódy je tiež to, že umožňuje aj testovanie senzitívnosti zisku na zmeny jednotlivých predpokladov výpočtu. Ďalšou aktuárskou technikou, ktorá má aplikácie najmä v penzijnom a nemocenskom poistení, je modelovanie použitím viachodnotových stavových a dekrementných modelov. Jej základom sú markovovské modely, v tomto príspevku sa im však nebudeme venovať. 3 OHODNOCOVANIE ZÁVÄZKOV ŽIVOTNEJ POISŤOVNE Omnoho dôležitejšie, ako určovanie poistného, je z pohľadu poisťovne určenie hodnoty daného poistenia v ktoromkoľvek okamihu existencie poistnej zmluvy. Táto hodnota, nazývaná tiež poistná rezerva, určuje, akú sumu musí mať poisťovňa k dispozícii na to, aby bola v budúcnosti schopná plniť svoje záväzky. Poistná rezerva 5 je suma, ktorú musí poisťovňa nahromadiť z prebytkov a úrokov v prvých rokoch poistenia tak, aby mohla plniť svoje záväzky aj v budúcnosti. Podľa toho, či sa do jej určovania započítavajú aj náklady poisťovne, hovoríme o poistnej netto rezerve (bez nákladov) alebo brutto rezerve (s nákladmi). Rezervu môžeme určovať retrospektívne (ako rozdiel hodnoty minulých príjmov a minulých výdavkov poisťovne), alebo prospektívne (ako rozdiel hodnoty budúcich výdavkov a budúcich príjmov). V netto prístupe sú výdavkami len poistné plnenia, v brutto prístupe sa započítavajú aj náklady poisťovne. Za predpokladu použitia rovnakej aktuárskej bázy pre oba výpočty sa prospektívna a retrospektívna rezerva rovnajú. V praxi sa obyčajne rezerva počíta prospektívnou metódou, z jej vyjadrenia jasne vidieť, že slúži na pokrytie budúcich výdavkov, na ktoré nestačí budúce poistné. Navyše sa v tomto prístupe môžu zohľadniť prípadné zmeny predpokladov, ktoré nastanú v priebehu poistenia. Vzorce na určovanie rezerv základných druhov životných poistení čitateľ nájde v literatúre, napr. v [6]. Brutto rezerva pri jednorazovom platení poistného je len súčtom netto rezervy a rezervy na bežné správne náklady. Pri bežnom platení poistného počas celej doby trvania poistenia sa rezerva bežných správnych nákladov netvorí. Problém však vzniká so začiatočnými nákladmi, ktoré sa spotrebúvajú pri uzatváraní poistnej zmluvy alebo krátko po ňom. Pri bežnom platení sa však náklady rozpočítavajú na celú dobu platenia, a tak poisťovňa dostane naspäť všetky vynaložené prostriedky až na konci platenia poistného. Preto dochádza k tzv. zillmerizácii rezervy 6, t. j. k jej zníženiu o neuhradené začiatočné náklady. Poistná rezerva, či už netto rezerva, Zillmerova rezerva alebo brutto rezerva, je významnou zložkou ďalších aktuárskych výpočtov. Ide najmä o určovanie odkupnej hodnoty (ukončenie zmluvy s výplatou časti rezervy), alebo pri výpočtoch týkajúcich sa rôznych zmien poistnej zmluvy. 3 Kroky testovania zisku sú popísané napríklad v [5]. 4 Príklady testovania zisku s použitím softvéru Microsoft Excel možno nájsť v [4]. 5 Definícia pojmu poistná rezerva podľa [6]. 6 Podľa nemeckého poistného matematika Augusta Zillmera, pozri [6]. 30

31 Základným princípom uplatňovaným v poistno-matematických výpočtoch týkajúcich sa zmien poistky zvyčajne je: Poistné rezervy pôvodnej poistky v čase zmeny sa rovnajú poistným rezervám upravenej poistky v čase zmeny. Poistná rezerva je síce poistno-matematický pojem, venovaná mu je však aj značná časť legislatívy, konkrétne zákona o poisťovníctve 7 a ďalších právnych predpisov. V zákone sú charakterizované rôzne druhy technických rezerv ako aj spôsoby ich investovania. Vyhlášky 8 tiež stanovujú limity jednotlivých spôsobov umiestnenia prostriedkov technických rezerv. V poslednom období sa v poisťovniach čoraz viac dostáva do popredia používanie peňažných tokov v aktuárskych výpočtoch. Zatiaľ čo na určovanie poistného, teda na oceňovanie produktov, sa v tejto metóde používa metóda testovania zisku, na určenie poistnej rezervy vystačíme s vyčíslením čistej súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov daného kontraktu, a to určených k dátumu výpočtu rezervy. Tento prístup je ekvivalentný k určovaniu prospektívnej brutto rezervy, umožňuje však veľmi efektívne využiť výpočtovú techniku. V peňažných tokoch totiž možno jednoduchým spôsobom pridávať ďalšie zložky do výpočtu, teda okrem predpokladov o prijatom poistnom, vyplatených poistných plneniach a spotrebovaných nákladoch (bežne vstupujú do výpočtu brutto rezervy) tu jednoduchšie zahrnieme napríklad aj predpoklady o stornovanosti zmlúv, inflácii nákladov, a pod. Jedným z konkrétnych záverov nových medzinárodných účtovných štandardov (IFRS International Financial Reporting Standards) je požiadavka uskutočňovať test dostatočnosti rezerv. Tento test pre životné poistenie sa uskutočňuje pomocou výpočtu tzv. fair value záväzkov poisťovne (takej hodnoty záväzkov poisťovne, s ktorou by súhlasili obe strany, aj predávajúca aj kupujúca poisťovňa, ktorá by tieto záväzky po pôvodnej prebrala). Základnou metódou testovania rezervy je práve model diskontovaných peňažných tokov jednotlivých poistných zmlúv. V prípade, že fair value záväzkov je vyššia než klasickým spôsobom vypočítaná rezerva, musí sa vytvoriť tzv. deficitná rezerva na krytie tohto rozdielu. 4 HODNOTA PORTFÓLIA A SOLVENTNOSŤ ŽIVOTNEJ POISŤOVNE Význačná oblasť použitia aktuárskeho modelovania v životnom poistení je určovanie hodnoty portfólia životnej poisťovne. Hodnota portfólia životnej poisťovne (embedded value of life office) je termín, ktorý označuje veľkosť zisku, ktorý očakávajú akcionári životnej poisťovne z vlastníctva portfólia poistných zmlúv a slúži aj ako podklad na určenie súčasnej ceny životnej poisťovne. Určuje sa obvykle každoročne z odhadnutého zisku v budúcnosti a diskontovania do súčasnosti. Pri jej výpočte rozoznávame tri zdroje zisku: 1. Čistá hodnota aktív (net asset value) sú akékoľvek aktíva, ktoré nie sú spárované s pasívami poistencov. Patria sem voľné zdroje (free capital) a požadovaný kapitál (required capital) znížený o cenu jeho držania. 2. Očakávané zisky v budúcnosti zo súčasných obchodov životnej poisťovne. 3. Očakávané zisky v budúcnosti z budúcich obchodov poisťovne (goodwill value). Zdroje 1. a 2. spolu tvoria tzv. hodnotu portfólia životnej poisťovne (embedded value), všetky tri zdroje spolu tvoria odhadnutú hodnotu (appraisal value) životnej poisťovne. Embedded value je moderný finančný nástroj, ktorý poisťovne používajú na oceňovanie aktív a záväzkov a následné efektívne riadenie poisťovne. Oceňovanie záväzkov poisťovne je možné pomocou: 7 Technickým rezervám poisťovne je venovaná tretia časť zákona, konkrétne technickým rezervám na životné poistenie 29 zákona. Spôsob umiestnenia prostriedkov je špecifikovaný v 32 zákona [7]. 8 Aktuálne ide o Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 7/

32 štatutárnych rezerv na základe konzervatívnych predpokladov, avšak často neodrážajúcich realitu. Toto oceňovanie je smerodajné pre poistný dohľad. embedded value rezerv znížením štatutárnych rezerv o súčasnú hodnotu budúcich ziskov. Tento spôsob oceňovania je dôležitý pre akcionárov a manažment. Odráža napríklad skutočnosť, že zisky z dohodnutých poistných zmlúv sú realizované až v neskorších rokoch poistenia. Cieľom jej výpočtu je informovať o hodnote životnej poisťovne analytikov a investorov, a tiež manažment, poskytnúť informácie pre stanovenie pridanej hodnoty vytvorenej novými obchodmi počas účtovného obdobia a informovať o miere rizika použitím analýzy citlivosti ako aj stochastickým meraním rizika. Súčasťou určovania hodnoty portfólia životnej poisťovne nie je len určenie jedného čísla, ale aj analýzy zmien tejto hodnoty v rámci sledovaného obdobia. Súčasťou tejto analýzy je aj identifikácia hlavných príčin týchto zmien a meranie citlivosti embedded value na zmenu jednotlivých predpokladov. Uvedenú hodnotu používajú poisťovne aj na interné účely, napríklad na odhad výkonnosti poisťovne pri určovaní jej perspektív do budúcnosti. Používa sa tiež na porovnávanie životných poisťovní, je to metóda zaujímavá aj pre analytikov finančných trhov. Preto v Európe v poslednom čase prevládli snahy o štandardizáciu výpočtu tejto hodnoty. Jej výpočet je založený na veľkom množstve predpokladov niekedy do pomerne ďalekej budúcnosti, a v dôsledku toho v sebe často niesol vysoký stupeň subjektivity. Preto bolo v roku 2002 vytvorené najväčšími európskymi poisťovňami tzv. CFO Forum (Chief Financial Officers Forum), ktoré vydalo v roku 2004 tzv. EEV Princípy (European Embedded Value Principles) 9. Spolu s dodatočne vydanými pravidlami bolo úlohou týchto princípov zvýšiť transparentnosť, konzistentnosť a dôveryhodnosť zverejnených výsledkov analýzy embedded value a jej zmien. Vďaka tomu, že boli vzaté do úvahy opcie a garancie, zlepšil sa samotný výpočet a vykazovanie hodnoty poisťovne. Pri implementácii EEV princípov je dôležité zvoliť spôsob výpočtu rizikovej diskontnej miery. Poisťovne sa na základe toho rozdelili do dvoch skupín, a to s výberom prístupu top-down alebo bottom-up. Väčšina spoločností, ktoré začali princípy používať, si vybralo prvý prístup. Novým trendom je však používanie bottom-up prístupu, ktorý rieši hlavný nedostatok prvého prístupu, ktorý odráža riziko z minulosti a nie riziko, ktorému je spoločnosť vystavená v súčasnosti. Časom sa ukázala istá nedostatočnosť princípov EEV, a to najmä pri určovaní diskontnej miery, lebo jedna diskontná miera používaná pri všetkých produktoch môže viesť k chybným záverom. Ďalším problémom bolo odhadovanie cien opcií a garancií na základe skutočných investičných výnosov, lebo tieto odhady nemusia byť trhovo-konzistentné, ak nie sú adekvátne diskontované. Z týchto dôvodov a v snahe o zosúladenie sa s ďalšími vyvíjajúcimi sa účtovníckymi a regulačnými štruktúrami ako Solvency II alebo IFRS fáza II, CFO fórum vydalo 4. júna 2008 MCEV princípy (Market Consistent Embedded Value Principles), ktoré boli významným krokom vpred v dosahovaní konzistentnosti vykazovania tzv. trhovej hodnoty životnej poisťovne (market consistent embedded value). Medzi kľúčové oblasti zmien patria: trhová konzistentnosť, komponenty MCEV, frikčné náklady, náklady sprevádzajúceho nezaistiteľného rizika, nový obchod, zverejňovanie: analýza MCEV, skupinová MCEV, požiadavka na preskúmanie auditom, implicitná diskontná sadzba, citlivosť, ďalšie menšie zmeny. 9 Podrobnejšie v [3]. 32

33 5 ZÁVER Moderné trendy aktuárskeho modelovania životného poistenia majú veľký význam aj pri určovaní solventnosti životnej poisťovne, a to v projekte Solventnosť II. 10 Cieľom tohto projektu je vytvoriť jednotné unifikované podmienky pre podnikanie v poisťovníctve a jednotný systém dohľadu nad poisťovníctvom v členských krajinách Európskej únie. Aj keď trhové ohodnotenie portfólia životnej poisťovne sa v praxi používa od roku 2008, projekt Solventnosť II čaká na svoju definitívnu implementáciu až v rokoch Použitá literatúra [1] BILÍKOVÁ, M., CISKOVÁ, A Princípy ohodnocovania životného portfólia. In. Evropské finanční systémy 2010: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Brno: Masarykova univerzita, , (str ). ISBN [2] BILÍKOVÁ, M., SAKÁLOVÁ, K Použitie peňažných tokov pri ohodnocovaní záväzkov v životnom poistení. In. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie AIESA budovanie spoločnosti založenej na vedomostiach, Bratislava: FHI EU Bratislava, nov ISBN [3] KOMA, J Embedded Value hodnota životnej poisťovne. In: Poistné rozhľady. Bratislava: Slovenská asociácia poisťovní, 2006, zv. 4, s.13, ISSN [4] KRČOVÁ, I Metódy oceňovania produktov a meranie zisku v životnom poistení. Bratislava: FHI EU, Dizertačná práca. [5] SAKÁLOVÁ, K Oceňovanie produktov v životnom poistení. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN [6] SEKEROVÁ, V., BILÍKOVÁ, M Poistná matematika. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, ISBN [7] Zákon NR SR č. 8/2008 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kontaktné údaje doc. RNDr. Mária BILÍKOVÁ, PhD. Katedra matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava maria.bilikova@euba.sk Mgr. Ing. Ingrid ONDREJKOVÁ KRČOVÁ, PhD. Katedra matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava ondrejkova.euba@gmail.com doc. RNDr. Katarína SAKÁLOVÁ, CSc. Katedra matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava katarina.sakalova@euba.sk 10 Oceňovaniu portfólia z pohľadu projektu Solventnosť II sa venujú autorky v [1]. 33

34 Mgr. Tatiana ŠOLTÉSOVÁ, PhD. Katedra matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava soltesova.euba@gmail.com Identifikácia výskumného projektu Tento príspevok vznikol v rámci výskumného projektu VEGA č. 1/0813/11 Aktuársky a ekonomický dopad zavedenia Solventnosti II v životnom poistení. 34

35 ANALYSIS OF STRENGTS AND WEAKNESSES OF THE INSURANCE COVERAGE OF SMALL AND MEDIUM ENTERPRISES Sylwia Bożek University of Economics in Katowice Abstract The paper presents results of research to identify strengths and weaknesses of small and mediumsized enterprises (SMEs) in the field of demand for insurance coverage. Research opportunities and threats faced by the small and medium-sized enterprises functioning in a socially recognizable business center under the name "Business Incubator" performed by using SWOT analysis and TOWS analysis. Key words insurance coverage, enterprises, SWOT/TOWS analysis JEL Classification: G22, L26, D22 1 ORGANIZATIONAL AND LEGAL CIRCUMSTANCES OF ACTIVITY THE SMALL BUSINESS - INTRODUCTION In the literature meets a variety definitions of small and medium enterprises (SMEs), they are usually based on qualitative, quantitative or mixed criteria. Definitions based on qualitative criteria based on the assumption that there are structural characteristics of performance which can be attributed to small and medium-sized enterprises. Among these characteristics can be distinguished an independent economic and legal ownership of an entity that allows for individual decision-making in the current management and business development, as well as implementation into their own innovative ideas. Among the quality characteristics can be distinguished also personal management of business carried out through direct involvement the owner of the company in the shaping of the image of company and the organizational structure and organizational and legal form of business. An example of the practical economic classification of companies based solely on qualitative criteria is the definition of small business contained in the Small Business Act (1953), and applicable to today in the United States. This definition represents a small enterprise as an entity that is independently owned, operates autonomously and does not dominate the market in which it operates, and satisfies certain additional conditions such as organizational and legal form. The quality criteria mentioned above, characterizing the small and medium-sized enterprises, have a disadvantage, because there are no measurable qualities that would allow companies to assign a specific group. Therefore, the importance is assigned to the second criterion, which is a quantitative indicator, which includes ease of application, simplicity of analysis and objectivism. 1 As the most frequently mentioned in the literature quantitative criteria of companies are: the size of employment, the value of total assets (size of property) and a turnover on an annual basis. In addition, the 1 Piasecki B., Przedsiębiorczość i mała firma. Teoria i praktyka. University of Lodz, s. ISBN

36 measure of assigning the subject to the sector is very often the value of fixed assets or annual net income. However, in most cases the number of people employed is taken as a most popular criterion. In Switzerland, as a criterion of small and medium-sized enterprises, adopted the number of 250 people employed full-time. In Canada, a small business can engage up to 100, while the mediumsized 500 employees. In this country, different quantitative thresholds are used for classifying businesses, depend on the sector in which the company operates. For example, in services for small business entities shall be up to 50 employees and a turnover up to 5 million dollars, while a mediumsized companies generating a turnover of 5-25 million dollars, which runs from 50 to 300 people. In the United States and Japan, man does not define a separate small and medium-sized enterprises. The Small Business Administration, established in 1953 determines normatives sized enterprises, under which a company can be placed in the small business sector. Normatives are based on two criteria: the size of employment and amount of annual revenue, although in different sectors of activity of enterprises is only valid one of these conditions. 2 Within the European Community according to the Annex I of the Council Directive (No 364/2004) of 25 February 2004, changing Council Directive (EC) 70/2001 and expanding its scope to include aid for research and development have been distinguished three categories of companies in which certain thresholds in the various definitions have character of maximum values: medium-sized enterprise is a company that: employs less than 250 employees, its annual turnover not exceed 50 million EUR or annual balance sheet total not exceed 43 million EUR, small enterprise a company that: employs less than 50 employees, its annual turnover not exceed 10 million EUR or annual balance sheet total not exceed 10 million EUR, micro enterprise a company that employs less than 10 employees, its annual turnover not exceed 2 million EUR or annual balance sheet total not exceed 2 million EUR. In Poland, the interpretation of the European Union regulations is the Act of 2 July 2004 on freedom of economic activity 3, introduced few months after the EU accession as a EU definition, implanted into the Polish economic law. Together with this act, the criteria for the allocation of micro, small and medium-sized businesses mentioned above, were adopted. 2 CHARACTERISTIC STRENGTHS AND WEAKNESSES OF ACQUISITION OF INSURANCE COVERAGE BY THE ENTERPRISES The study concerned the determination of internal and external conditions use of insurance coverage for small and medium-sized businesses in the area of Incubator. Therefore, the study was based on the following factors (as the questionnaire survey): negative external factors threats. (Question 1: What are the biggest threats use of insurance cover small businesses in the Incubator?) 2 C.f. Odorzyńska E., Kategoria małych i średnich przedsiębiorstw w krajach Europy, Ekonomika i Organizacja Przedsiębiorstwa, No s. ISSN Journal of Laws, No. 173, item

37 positive external factors opportunities. (Question 2: What are the biggest opportunities use of insurance cover small businesses in the Incubator?) positive internal factors strengths. (Question 3: What are the biggest strengths use of insurance cover small businesses in the Incubator?) negative internal factors weaknesses. (Question 4: What are the biggest weaknesses use of insurance cover small businesses in the Incubator?) On the basis of the survey questions become possible to make a SWOT analysis and TOWS analysis to achieve bidirectional feedback between the internal and external factors. The significance of each factor was assessed on the basis of most frequently indicated response by the test group owners and co-owners companies operating in the Incubator. Whereas the degree of interaction between the individual internal and external factors have been given a subjective identification. The survey presents the following four categories of strategic factors: Threats: T1 high cost of insurance cover and risk identification T2 unfavorable legislation that require purchase the compulsory insurance T3 choice of wrong the insurance policy T4 increasing the rate of inflation, deteriorating economic situation T5 low awareness of insurance and lack of knowledge about the use of insurance T6 lack of access to financing sources Opportunities: O1 stable (safe) financial situation O2 good cash flow, timely settlement of payments, O3 an increase awareness of insurance O4 use of insurance intermediary and choice of good the insurance policy O5 easy access to public procurement, O6 availability of own financial resources in the use of insurance guarantees, O7 transfer of risk (accident claim) to the insurance companies O8 protection of property and employees, Weaknesses: W1 lack of free and adequate income, W2 passive attitude against risk and risk management, W3 demobilize impact protective role of the incubator, W4 lack of formulated strategic objectives, W5 short-term market activity, W6 negligible interest in the new insurance policy, W7 tendency to abandon the insurance for low probability events. Strengths: S1 psychological factors that determine the acquisition of insurance coverage resulting from past experience, S2 compensation for losses as a result of random events, 37

38 S3 protection of key people in the enterprise, S4 understanding of the role of insurance as a risk financing instrument, S5 possession insurance coverage as a factor in confirming the good standing of the enterprise in a competitive environment, S6 existence in the socially recognizable business center (incubator), S7 reduce operating costs enterprise through incubator status. Based on a survey found a group of six threats (T1 T6), a group of eight opportunities (O1 O8), a group of seven weaknesses (W1 W7) and a group of seven strengths (S1 S7). Evaluation of the interaction of particular factors was based on the four-scale: 0 lack of impact, 1 weak impact, 2 medium impact, 3 strong impact. Table 1. Matrix TOWS the power of the interaction between opportunities and threats from the environment and the strengths and weaknesses in the application of insurance coverage by the SMEs Strengths Weaknesses S1 S2 S3 S4 S5 S6 S7 Σ W1 W2 W3 W4 W5 W6 W7 Σ Opportunities Threats O O O O O O O O Σ T T T T T T Σ Source: Own elaboration on the basis of the survey questions. The TOWS matrix, that is "from outside to inside," shows the power of the interaction between opportunities and threats flowing from the environment and the strengths and weaknesses in the application of insurance coverage among small and medium enterprises operating in the incubator. As we can see the final results of the TOWS analysis in an environment of enterprises operating in the incubator, among all the external factors that decisively way affect the enterprises situation could be distinguished opportunities: O1 stable (safe) financial situation and O3 an increase awareness of insurance. Other hand the threats can be distinguished in particular: T5 low awareness of insurance 38

39 and lack of knowledge about the use of insurance and T1 high cost of insurance cover and risk identification, T6 lack of access to financing sources (both threats to a lesser extent). The SWOT matrix, that is "from inside to outside", shows the power of the interaction between strengths and weaknesses the application of insurance coverage among small and medium enterprises operating in the incubator. The SWOT analysis shows, that among the internal factors, which are important for the use insurance coverage slightly greater importance have the strengths of the insurance application. Table 2. Matrix SWOT the interaction between strengths and weaknesses the application of insurance coverage by the SMEs Opportunities Threats O1 O2 O3 O4 O5 O6 O7 O8 Σ T1 T2 T3 T4 T5 T6 Σ Strengths Weaknesses S S S S S S S Σ W W W W W W W Σ Source: Own elaboration on the basis of the survey questions. Among the set of strengths the most important factors are: S4 understanding of the role of insurance as a risk financing instrument and S2 compensation for losses as a result of random events, as well S1 psychological factors that determine the acquisition of insurance coverage resulting from past experience. Weaknesses of insurance coverage to a greater extent reduce the effects of opportunities, than intensify the threats. Among the set of weaknesses the most important factors are: W7 tendency to abandon the insurance for low probability events and W1 lack of free and adequate income, as well W2 passive attitude against risk and risk management. On the basis of the impact between the internal potential of the insurance cover offered to companies operating in the incubator, and environment factors affecting the acquisition of insurance carried out the analysis using the TOWS/SWOT can be stated, that the dominant type of strategy which should use the companies operating in the incubator to grow safely using insurance coverage should be to strengthen their strengths and skillful exploitation of emerging opportunities. 3 CONCLUSIONS Business incubators are one of modern methods to promote entrepreneurship and facilitate the company to overcome crises. Global risk of large-scale interaction determines the emergence of crises, the recent financial crisis on the global scale of the effect appeared in the second half of

40 in the United States and lasted for severe until The idea of incubation refers to phase of development, which goes each newly created company, where attention is directed especially at the initial period and failures that affect in the new organizations. Thanks to the incubators new companies can easily manage to go through the first phase of start-up activities such as manufacturing and market entry. In various parts of the world heterogeneous criteria are used for the classification of enterprises, in consequence exist different definitions of small and medium enterprises. Different parameters define this concept in the European Union, and others in the United States, but most often they are based on qualitative, quantitative or mixed criteria. In Poland, the sector of SMEs are mainly companies operating in sectors such as wholesale and retail trade, services, and industrial production. In the European Union in micro, small and medium-sized enterprises dominate in similar sections, so wholesale and retail trade (27%), real estate and business (22%), manufacturing (13%) and construction (11%). 5 The conducted surveys of insurance coverage for small and medium-sized enterprises functioning in a Business Incubator indicated a some deficiencies in this area. However, it is observed, that internal weaknesses preclude effective use by companies in the incubator opportunities to improve the possibilities of increase and broaden of scope insurance cover offered by the external environment, the insurance market. Small and medium enterprises operating in the incubator should focus on eliminating such internal weaknesses in the future to make better use of opportunities that open to them products portfolio of the insurance market. References [1] The Act of 2 July 2004 on freedom of economic activity, Journal of Laws, No. 173, item [2] Bożek S., Funkcjonowanie przedsiębiorstw ubezpieczeniowych w warunkach ryzyka. Standaryzacja zarządzania ryzykiem, University of Economics in Katowice, , ISBN [3] Łapiński J., Liczba zarejestrowanych i aktywnych MŚP, In: Raport o stanie sektora małych i średnich przedsiębiorstw w Polsce w latach , Ed. A. Żołnierski, Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości, ISBN [4] Odorzyńska E., Kategoria małych i średnich przedsiębiorstw w krajach Europy, Ekonomika i Organizacja Przedsiębiorstwa, No. 3. ISSN [5] Piasecki B., Przedsiębiorczość i mała firma. Teoria i praktyka. University of Lodz, ISBN C.f. Bożek S., Funkcjonowanie przedsiębiorstw ubezpieczeniowych w warunkach ryzyka. Standaryzacja zarządzania ryzykiem, University of Economics in Katowice, , s. ISBN Łapiński J., Liczba zarejestrowanych i aktywnych MŚP, In: Raport o stanie sektora małych i średnich przedsiębiorstw w Polsce w latach , Ed. A.Żołnierski, Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości, s. ISBN

41 Contact Dr Sylwia BOŻEK, PhD Department of the Insurance Market, Faculty of Finance and Insurance, University of Economics, Katowice, 1 Maja 50, Katowice Poland sylwia.bozek@ue.katowice.pl 41

42 NOVÉ DRUHY RIZÍK V POISŤOVNÍCTVE NEW KINDS OF RISKS IN THE INSURANCE INDUSTRY Zuzana Brokešová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Príspevok sa zameriava na stručný úvod do problematiky nových druhov rizík v poisťovníctve. Prvá časť príspevku definuje základné teoretické prístupy k vnímaniu nových druhov rizík v poisťovníctve. Nosnou časťou je definovanie pojmu nové druhy rizík, keďže tento pojem predstavuje pre poistnú teóriu novú oblasť a pri jeho vymedzení panuje značná nejednotnosť. Druhá časť príspevku sa zameriava na vymedzenie klasifikácie nových druhov rizík z rôznych pohľadov. Posledná časť príspevku vysvetľuje príčiny vzniku nových druhov rizík. Článok je výstupom z výskumného projektu VEGA číslo 1/1122/11 Perspektívy poistného trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev, riešeného na Katedre poisťovníctva na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kľúčové slová riziká, poisťovníctvo, emerging risks JEL klasifikácia: G22, G32 Abstract The paper focuses on a brief introduction to the issue of new types of risks in the insurance industry. The first part defines the basic theoretical approaches to the perception of new types of risks in the insurance industry. The main part is the definition of "new types of risks". This concept is new to the insurance theory and therefore its definition is inconsistent now. The second part focuses on the characterization of the classification of new types of risks from different perspectives. Last part explains the causes of development of the new types of risks. The paper is the output of the research project VEGA No. 1/1122/11 entitled Perspectives for the insurance market of the Slovak Republic in the lines of civilization challenges, solved at the Department of Insurance department at Faculty of national economy at University of Economics in Bratislava. Key words risk, insurance, emerging risks JEL Classification: G22, G32 1 ÚVOD Súčasný intenzívny vedecký a technický vývoj so sebou prináša mnoho pozitív, avšak s vývojom nových technológií vznikajú ako negatívne externality aj neustále zmeny v rizikovej základni. Keďže poisťovníctvo predstavuje oblasť postavenú práve na rizikách, jednou z jeho oblastí pôsobenia je aj výskum týchto rizík. 42

43 2 TEORETICKÉ PRÍSTUPY K NOVÝM DRUHOM RIZÍK V POISŤOVNÍCTVE Nové riziká predstavujú veľmi širokú kategóriu, ktorá môže byť, a aj je, vysvetľovaná rôzne. Nielenže v súčasnosti neexistuje jednotná definícia ale dokonca ani názov tohto javu. V zahraničnej literatúre sa nové druhy rizík označujú rôzne od Emerging Risks 1, cez Emerging Issues 2, Emerging Systemic Risks 3, Emergent Risks 4, Ignored Risks 5, Known Unknowns 6 až po Unknown Risks 7. V prevažnej väčšie odbornej literatúry sa ale uplatňuje práve označenie Emerging risk. V slovenčine tento pojem nemá zatiaľ ustálený názov a zväčša sa označuje buď vyššie spomenutým anglickým výrazom alebo označením ako nové druhy rizík, nové riziká, riziká budúcnosti a podobne. Čo však všetky tieto pojmy znamenajú? V nasledujúcej časti uvádzame definície pojmu nové druhy rizík z hľadiska významných poisťovní a zaisťovní pôsobiacich na celosvetovom poistnom a zaistnom trhu. Podľa spoločnosti Allianz nové druhy rizík predstavujú... tie riziká, ktoré sú už v súčasnosti rozpoznané ale zatiaľ sa nachádzajú v ranných fázach ich zistenia s nejasným škodovým potenciálom. 8 Podľa tejto definície teda nové druhy rizík predstavujú už známe riziká s neznámymi dopadmi. Naproti tomu podľa spoločnosti Lloyd s sú nové druhy rizík... problém, ktorý môže síce byť významný, ale ktorý nie je v súčasnosti plne pochopený alebo vymedzený v poistnej teórii (poistné 1 Napríklad SwissRe. Emerging risk a challenge for liability underwriters. [online]. Publikované [citované dňa 3.februára 2010]. Dostupné z < 633be80a45d76a0-Emerging_Risks_en.pdf>, Munich Re. CRObriefingEmerging Risk Initiative Position Paper. Publikované [citované dňa 3. januára 2011]. Dostupné z < chre.com/app_pages/www/@res/pdf/group/focus/climate_change/crobriefing_en.pdf>, Allianz, OECD. Opportunities and risks of Nanotechnologies. [online]. [citované dňa 20. novembra 2010]. Dostupné z < 2 Napríklad GONLIN, J. The Increasing Importance of Emerging Issues. General Re: Topics č. 12/2004. [online]. Publikované [citované dňa 4. marca 2010]. Dostupné z < redfile/pdf/topics12gonlin-en.pdf> alebo KNUTSON, S. Emerging issues managing the unknowns. Presentation at the Risk Engineering Global Workshop. [online]. Publikované [citované dňa 16.decembra 2010]. Dostupné z < /events/re_workshop06/abstracts/nw_gho_ _en_zregws06_abstr00_all.pdf> 3 OECD. Emerging Risks in the 21st century an agenda for action. Paris: OECD Publishing, [online]. Publikované [citované dňa 14. Novembra 2010]. Dostupné z < rg/dataoecd/23/56/ pdf 4 RICHARDSON, B., GERZON, P. Emergent Risks: Research Paper by The Institute of Risk Management. [online]. Publikované [citované dňa 3. decembra 2010]. Dostupné z < 5 SCOR. Ignored risks. [online]. Publikované [citované dňa 10. novembra 2010]. Dostupné z < 6 WHARTON. Financial Risk Management in Practice: The Known, the Unknown and the Unknowable, Conference Summary. [online]. Publikované [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < %20Jan%2005%20(2).pdf> 7 KURITZKES, A., SCHUERMANN, T. What we know, don t know and can t know about bank risk: A view from the trenches.[online]. Publikované [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < 8 TURNER, K. Monitoring Emergent Risks. Allianz Global Risks REPORT 4/2005. [online]. Publikované [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < str. 7 43

44 podmienky, oceňovanie, tvorba rezerv alebo stanovovanie výšky potrebného kapitálu). 9 Ide teda o odlišné chápanie založené nie na skúmaní dopadov ale na skúmaní podstaty tohto javu, ktorý podľa Lloyd s nie je plne pochopený a vymedzený. Širšiu definíciu uvádza štúdia spoločnosť QBE, ktorá charakterizuje nové druhy rizík ako...pojem aplikovaný na zmeny v súčasných rizikách (a zmeny v efektivite merania a riadenia rizík) a nové riziká... pod ktorými chápe riziká úplne nové, ktoré zatiaľ nie sú rozpoznané a majú potenciál vplývať na zdroje spoločnosti. 10 Tu už vidíme odklon od predchádzajúcich dvoch definícií, pretože ako nové druhy rizík sa tu chápu nielen riziká, ktoré sú už rozpoznané, ale aj riziká v súčasnosti neznáme. Opakom tohto chápania je veľmi striktná definícia uvádzaná v materiáloch spoločnosti Swiss Re, podľa ktorej sú nové druhy rizík... javy, ktorých podstata a dopady nemôžu byť ani len sumarizované. 11 Aj keď je táto definícia pomerne skeptická, v inej publikácii spoločnosti Swiss Re vydanej o štyri roky neskôr vymedzujú nové riziká ako...riziká, ktoré sa vyvíjajú a menia, a ktoré je ťažké kvantifikovať, pričom ale môžu mať vážne dopady na činnosť poisťovní. Často sa už dnes nachádzajú (neúmyselne) v portfóliách poisťovní. 12 Aj na tomto príklade je zjavné, že nové druhy rizík predstavujú problematiku, v ktorej prebieha intenzívny výskum, a aj postoje poisťovní a zaisťovní sa postupne menia smerom od ich odmietania cez fázu výskumu a je možné, že v budúcnosti sa dočkáme aj fázy ich akceptácie aspoň v obmedzenej miere. Na rozdiel od predchádzajúcich definícií, ktoré sa zväčša zameriavali iba na niektorý aspekt nových druhov rizík napríklad nejasné dopady (Allianz), neúplné vymedzenie v teórií (Lloyd s) a podobne, komplexnú a jasnú definíciu uvádza International Actuarial Associacion, ktorá hovorí, že ide o...riziká pri ktorých v súčasnosti nie je známa frekvencia ich nastania ani vážnosť ich dopadov najmä v dôsledku toho, že zatiaľ nikdy nenastali, prípadne nastali len zriedka, a tak nie je možné štatisticky vymedziť pravdepodobnosť ich nastania. 13 Ako vidieť z vyššie uvedených definícií, pojem nové druhy rizík je naozaj vysvetľovaný rôzne. Dôvodom je fakt, že oblasť rizík je dynamickou oblasťou, do ktorej neustále pribúdajú nové a nové riziká, a je teda zložité vymedziť pojem nový druh. Avšak po preskúmaní spomenutých definícií môžeme konštatovať, že do kategórie nových druhov rizík sa v poisťovníctve zaraďujú zväčša tri druhy rizík, a to úplné nové a doteraz nepoznané riziká (1); vyvíjajúce sa riziká (2); ako aj riziká, ktoré ani v súčasnosti ešte nepoznáme (3). 14 Tieto riziká navyše spájajú určité vlastnosti, na základe ktorých je možné pochopiť, prečo predstavujú pre poisťovníctvo veľmi problematickú oblasť. Medzi tieto charakteristiky patrí: 9 Lloyd s. Emerging Risk Reports. [online]. [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < ing-risks/emerging-risk-reports> 10 QBE. Horizont scanning and emerging insurance risks. Issues forum May [online]. Publikované [citované dňa 6. januára 2011]. Dostupné z < /documents/casualty/risk/issues/qbe-casualty-risk-management-horizon-scanning-and-emerginginsurance-risks.pdf>, str Napríklad SwissRe. Emerging risk a challenge for liability underwriters. [online]. Publikované [citované dňa 3.februára 2010]. Dostupné z < 633be80a45d76a0-Emerging_Risks_en.pdf>, str RUSSEL, S. Emerging risks: Risk perception at Swiss Re. OCCA Meeting July 4, [online]. Publikované [citované dňa 16. decembra 2010]. Dostupné z < les/occa_russell2.ppt> 13 IAA. Comprehensive actuarial risk evaluation (CARE). [online]. Publikované v máji [citované dňa 16. novembra 2010]. Dostupné z < CARE_EN.pdf>, p BARNEY, B. Developing an Emerging Risk Strategy. ERM Symposium. [online]. Publikované v apríli [citované dňa 10. decembra 2010]. Dostupné z < 15 AssTech. Emerging Risks newsletter. [online]. [citované dňa 6. novembra 2010]. Dostupné z < 44

45 - existuje nedostatok informácií o ich príčinách a priebehu, - je zložité vymedziť kauzalitu medzi zdrojom a ich následkami, - mnohé môžu byť významné ale zatiaľ nie sú plne pochopené, - majú potenciál vyvolať obrovské škody, - dôsledky ich pôsobenia nemôžu byť jasne definované v menových jednotkách, - tradičné aktuárske metódy založené na veľkosti škody a frekvencie nastania sú neefektívne, - môžu mať systémový charakter. Avšak ale ani vzhľadom na tieto vlastnosti nie je vhodné, aby tieto riziká poisťovne chápali ako nežiaducu oblasť, ktorej sa treba vyhýbať. Práve výskum a vývoj môže vytvorením nových prístupov k riadeniu týchto rizík otvoriť pre poisťovníctvo nové možnosti rastu. 3 KLASIFIKÁCIA NOVÝCH DRUHOV RIZÍK Hoci predchádzajúce definície i charakteristiky vymedzujú podstatu nových druhov rizík rôznorodo, na ich základe sa dá len s ťažkosťami pochopiť, čo všetko do tejto kategórie spadá. Navyše ani v dostupnej literatúre nie je jasne stanovené, čo všetko predstavuje nový druh rizika. Členenie ako aj kategórie sa líšia od autora k autorovi. Ako príklad uvádzame nové druhy rizík z pohľadu dvoch najväčších zaisťovní pôsobiacich na celosvetovom poistnom trhu, a to nemeckej zaisťovne Munich Re a švajčiarskej zaisťovne Swiss Re. Tieto dve zaisťovne sme vybrali vzhľadom na rozsiahlosť ich výskumu v oblasti nových druhov rizík. Nemecká zaisťovňa Munich Re zaraďuje do kategórie nových druhov rizík nasledujúce riziká: Pandémia 10. Pleseň 2. Terorizmus 11. Choroba z povolania 3. Klimatické zmeny 12. Alkoholické nápoje 4. Nanotechnológie 13. Silika 5. Elektormagnetické polia 14. Zváracie drôty 6. Geneticky modifikované potraviny 15. Kritická informačná štruktúra 7. Azbest 16. Opakujúce sa zranenia v dôsledku presilenia 8. Obezita 17. Nesprávne vzdelávanie 9. Tabak 18. Porušovanie súkromia Zatiaľ čo švajčiarska zaisťovacia spoločnosť Swiss Re zaraďuje medzi nové druhy rizík veľké množstvo rizík vrátane starnutia obyvateľstva, erupcií sopky, kontaminácie potravín, klonovania, stresu v práci, kyber rizík, rozšírenia chorôb, špinavých bômb 18, vesmírneho počasia, implantátov, elektrosmogu, 16 Financial Times. Global Emerging Risks Survey - Steering the Course, Seizing the Opportunity. [online]. Publikované [citované dňa 10. novembra 2010]. Dostupné z < 17 EDER, H. Emerging risk. [online]. [citované dňa 10. novembra 2010]. Dostupné z < 18 Ide o termín označujúci bombu skladajúcu sa z klasickej výbušniny a malého množstvo rádioaktívneho materiálu, ktorý je pri výbuchu rozmetaný do veľkej vzdialenosti. Účelom takejto bomby teda nie je rozsiahla deštrukcia majetku ale skôr snaha vyvolať zamorenie a paniku. 45

46 megatsunami, straty súkromia, off-shore a internetových trhov, rezistencie na antibiotiká, straty reputácie, nevyužívania originálnych súčiastok, privatizácie, organizovaného zločinu, nanotechnológií, medzikontinentálneho prenosu dát, zlyhanie elektrického napájacieho systému, generík, botoxu, kvality pitnej vody, toxickej plesne, znižovania bezpečnostných štandardov, alkoholu a všadeprítomného využívania počítačov. 19 Ako vidieť už len na príklade dvoch vybraných zaisťovní nové druhy rizík zahŕňajú veľké množstvo rizík a nie je jednoduché vymedziť všetky javy, ktoré do tejto kategórie spadajú. Aj keď sa v niektorých bodoch prelínajú v iných sa naopak odlišujú. Rovnako aj v každej ďalšej štúdii sú vymedzené iné druhy rizík. Keďže nie je jednotne možné uskutočniť výpočet všetkých nových druhov rizík, vhodné je vymedziť aspoň možnosti ich členenia. Pričom nové druhy rizík je možné členiť z nasledujúcich hľadísk: A. z hľadiska príčin ich vzniku: - prírodné riziká, - vedecko-technické riziká, - biologické riziká, - spoločenské riziká, - kombinácia predchádzajúcich faktorov. B. z hľadiska pôvodcu: - riziká spôsobené ľudskou činnosťou, - zámerné vytvorené, - nezámerne vytvorené, - prírodné riziká. C. z hľadiska fázy vývoja rizika: - objavujúce sa riziká, - fantómové riziká. Členenie rizík z hľadiska príčin vzniku a aj z hľadiska pôvodcu je viac menej jasné, avšak pojmy ako fantómové riziká a objavujúce sa riziká považujeme za potrebné vysvetliť. Pri definovaní pojmu nové druhy rizík sme spomínali, že do tejto kategórie spadajú tri druhy rizík, a to konkrétne úplné nové a doteraz nepoznané riziká; vyvíjajúce sa riziká; ako aj riziká, ktoré ani v súčasnosti ešte nepoznáme. Prvá a druhá skupina predstavuje objavujúce sa riziká. Medzi ich základné charakteristiky patrí vysoká neistota, problémy s informáciami o riziku, ale aj vysoká potreba regulácie. Pri týchto rizikách ale existuje podložený dôvod ich existencie, sú však identifikovateľné len v obmedzenom rozsahu, prípadne je možné pravdepodobnosť ich nastania a ich rozsah identifikovať retrospektívne. Na základe vyššie spomenutých vlastností je možné objavujúce sa riziká označiť ako riziká, o ktorých sa už dnes predpokladá, že sa premietnu do rizikovej základne poisťovní a tie na ne budú musieť reagovať. Naproti tomu tretia skupina v rámci nových druhov rizík predstavuje fantómové riziká. Ide o riziká, ktoré patria medzi futuristické vízie. V podstate nie je jasné, či vôbec existujú, až kým nie sú preukázané vedecky alebo iným dôveryhodným spôsobom. Sú ľahko predstaviteľné a opísateľné, nie je však možné dokázať ich existenciu. Dokonca je možné, že v súčasnosti pravdepodobne ani neexistujú. Napriek tomu môžu vyvolať veľký strach a nervozitu v spoločnosti. Aj navzdory stanoveným vlastnostiam nie je vždy možné rozdiel medzi fantómovými a objavujúcimi sa rizikami presne určiť. Často sa významne prelínajú, pričom niektoré riziká sa z oblasti fantómových môžu vyvinúť na objavujúce sa riziká. 4 PRÍČINY VZNIKU NOVÝCH DRUHOV RIZÍK Z histórie vyplýva, že tak ako sa menila spoločnosť, menili sa aj riziká, ktoré ovplyvňovali jej jednotlivých členov. Zatiaľ čo v minulosti často ohrozovali ľudí tradičné riziká, ako napríklad olúpenie, 19 RUSSEL, S. Emerging risks: Risk perception at Swiss Re. OCCA Meeting July 4, [online]. Publikované [citované dňa 16. decembra 2010]. Dostupné z < iles/occa_russell2.ppt> 46

47 pád z koňa alebo jeho smrť 20, dnes sa živo diskutuje o kybernetických útokoch, terorizme, extrémnom počasí a mnohých iných. Podľa výsledkov štúdie Global risk report 2010 majú v súčasnosti z celosvetového hľadiska veľmi významné postavenie najmä geopolitické riziká, zatiaľ čo v priemere za najmenej významné riziká sa považuje skupina environmentálnych rizík, ktoré sa vyskytujú skôr na nižších pozíciách z hľadiska pravdepodobnosti nastania ako aj s výšky možných škôd. 21 Tento jav vyplýva jednak z rozsahu pôsobenia geopolitických rizík ako aj z neurčitosti nastania environmentálnych škôd. Avšak z hľadiska poisťovníctva všetky tieto riziká, ako aj mnohé ďalšie, predstavujú významné pole pre oblasť výskumu vzhľadom na fakt, že poisťovne musia riadiť nielen svoje riziká (tak ako každý podnikateľský subjekt) ale preberajú do svojho portfólia aj cudzie riziká. Mnohé z vyššie uvedených rizík predstavujú riziká, ktoré samozrejme nemajú tendenciu ani potenciál, preniknúť do portfólií poistných rizík poisťovní. Na základe skúmania vyššie uvedených rizík je ale možné vymedziť štyri základné oblasti spoločenského vývoja, ktoré vytvárajú možnosti pre rozvoj rizík v poisťovníctve, a to: - technický a vedecký vývoj (napr. informačné a komunikačné technológie, nanotechnológie, genetické inžinierstvo, elektronické peniaze a podobne), - legislatíva a zavádzanie nových povinností (napr. prenos z oblasti chýb do oblasti povinnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov a členov manažmentu spoločností, zodpovednosť sa spôsobenú environmentálnu škodu, a podobne), - environmentálne a demografické zmeny (napr. extrémne výkyvy počasia, rozširovanie chorôb, zvyšovanie úmrtnosti a podobne), - a sociálno-ekonomické aspekty (napr. politická situácia, globálna finančná závislosť a podobne). V rámci vymedzených oblastí spoločenského vývoja môžu potom poisťovne jednoduchšie kategorizovať nové druhy rizík, určovať ich spoločné charakteristiky, metódy merania i dopady. Jednotlivé oblasti totiž spája podobný pôvodca vzniku rizika. 5 ZÁVER Svet plný zmien vytvára nové riziká i príležitosti vo všetkých oblastiach vrátane poisťovníctva. Strnulosť a upínanie sa na klasické produkty síce môže znamenať stabilitu, avšak nie je cestou sľubujúcou rast a rozvoj poisťovní. Jednou z najväčších výziev pre poisťovníctvo je teda, prispôsobenie portfólia tradičných rizík k rýchlo sa meniacej rizikovej základni v pravom čase a na pravom mieste. Vývoj rizikovej základne je charakterizovaný hlavne neustálym zrýchľovaním zmeny, zväčšovaním následkov, a menšou kalkulovateľnosťou rizika vplyvom rastúcej neistoty. Avšak čím skôr sú zmeny v rizikovej základni rozpoznané, tým viac času zostáva na ich analýzu a reakciu na ne. Poisťovne by sa teda mali venovať skúmaniu nových druhov rizík. Ignorácia a zakrývanie si očí nie je správne a dokonca ani vhodné. Nové druhy rizík by mali chápať skôr ako výzvu nie ako strašiaka. Práve výskum a vývoj môže otvoriť pre poisťovníctvo nové možnosti rastu ako aj nové prístupy k riadeniu týchto rizík. 20 Samozrejme mnohé z nich môžeme pozorovať aj dnes ale často v modifikovanej forme respektíve s menším rozsahom pôsobnosti. 21 World Economic Forum. Global risk report 2010: A Global Risk Network Report. [online]. Publikované [citované dňa 10. decembra 2010]. Dostupné z < str. 2 47

48 Použitá literatúra [1] AssTech. Emerging Risks newsletter. [online]. [citované dňa 6. novembra 2010]. Dostupné z < [2] BARNEY, B. Developing an Emerging Risk Strategy. ERM Symposium. [online]. Publikované v apríli [citované dňa 10. decembra 2010]. Dostupné z < [3] BROKEŠOVÁ, Zuzana. Súčasné zmeny v štruktúre poistných rizík : diplomová práca. Škol. Anna Majtánová. Bratislava, [4] GONLIN, J. The Increasing Importance of Emerging Issues. General Re: Topics č. 12/2004. [online]. Publikované [citované dňa 4. marca 2010]. Dostupné z < Topics12Gonlin-en.pdf>. [5] EDER, H. Emerging risk. [online]. [citované dňa 10. novembra 2010]. Dostupné z < [6] Financial Times. Global Emerging Risks Survey - Steering the Course, Seizing the Opportunity.[online]. Publikované [citované dňa 10. novembra 2010]. Dostupné z < man.com/de/pdf-files/risk_report_final_version.pdf>. [7] IAA. Comprehensive actuarial risk evaluation (CARE). [online]. Publikované v máji [citované dňa 16. novembra 2010]. Dostupné z < N.pdf>. [8] KÄSLIN, B. Systematische Früherkennung von Emerging Risks in der Versicherungswirtschaft. Disserttation. Universität St. Gallen [9] KNUTSON, S. Emerging issues managing the unknowns. Presentation at the Risk Engineering Global Workshop. [online]. Publikované [citované dňa 16.decembra 2010]. Dostupné z < oad.zurich.com/riskengineering/global/knowledge/events/re_workshop06/abstracts/nw_gho_ _en_zregws06_abstr00_all.pdf>. [10] LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Edícia EKONÓMIA, ISBN [11] KURITZKES, A., SCHUERMANN, T. What we know, don t know and can t know about bank risk: A view from the trenches.[online]. Publikované [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < c.wharton.upenn.edu/fic/papers/06/0605.pdf>. [12] Lloyd s. Emerging Risk Reports. [online]. [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < yds.com/the-market/tools-and-resources/research/exposure-management/emergingrisks/emerging -Risk-Reports>. 48

49 [13] Lloyd s. Scanning the risk horizont for emerging threats. [online]. Publikované [citované dňa 10. decembra 2010]. Dostupné z < Features/Emerg ing-risk/emerging-risk-2008/scanning_the_risk_horizon_for_emerging_threats090408>. [14] MAJTÁNOVÁ, A. a kol.: Poisťovníctvo. Bratislava : IURA EDITION, ISBN [15] Munich Re. CRO briefing Emerging Risk Initiative Position Paper. Publikované [citované dňa 3.januára 2011]. Dostupné z < climate_change/crobriefing_en.pdf>. [16] OECD. Emerging Risks in the 21st century an agenda for action. Paris: OECD Publishing, [online]. Publikované [citované dňa 14. Novembra 2010]. Dostupné z < ataoecd/23/56/ pdf>. [17] QBE. Horizont scanning and emerging insurance risks. Issues forum May [online]. Publikované [citované dňa 6. januára 2011]. Dostupné z < /risk/issues/qbe-casualty-risk-management-horizon-scanning-and-emerging-insurancerisks.pdf>. [18] RICHARDSON, B., GERZON, P. Emergent Risks: Research Paper by The Institute of Risk Management. [online]. Publikované [citované dňa 3. decembra 2010]. Dostupné z < /publications/documents/irm_emergent_risks.pdf>. [19] RUSSEL, S. Emerging risks: Risk perception at Swiss Re. OCCA Meeting July 4, [online]. Publikované [citované dňa 16. decembra 2010]. Dostupné z < iles/occa_russell2.ppt>. [20] SCOR. Ignored risks. [online]. Publikované [citované dňa 10. novembra 2010]. Dostupné z < >. [21] Swiss Re. Sigma No 4/2005 Inovating to insure the uninsurable. [online]. Publikované [citované dňa 4. marca 2010]. Dostupné z < sigma_4_2005_e_rev.pdf>. [22] SwissRe. Emerging risk a challenge for liability underwriters. [online]. Publikované [citované dňa 3.februára 2010]. Dostupné z < re.com/resources/2c3d c55bb9633be80a45d76a0-emerging_risks_en.pdf>. [23] TURNER, K. Monitoring Emergent Risks. Allianz Global Risks REPORT 4/2005. [online]. Publikované [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z < ation/images/pdf/saobj_ _grr4_2005_emergent.pdf>. [24] WHARTON. Financial Risk Management in Practice: The Known, the Unknown and the Unknowable, Conference Summary. [online]. Publikované [citované dňa 5. januára 2011]. Dostupné z 49

50 < 0-%20Jan%2005%20(2).pdf>. [25] World Economic Forum. Global risk report 2010: A Global Risk Network Report. [online]. Publikované [citované dňa 10. decembra 2010]. Dostupné z < /globalrisks2010.pdf>. Kontaktné údaje Ing. Zuzana BROKEŠOVÁ Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika zuzana.brokesova@euba.sk 50

51 VIRTUALIZÁCIA TREND A VÝZVA V IKT VIRTUALIZATION TREND AND CHALLENGE IN ICT Magdaléna Cárachová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Príspevok sa zaoberá poslednými trendmi v rozvoji virtualizácie a Cloud computingu, ktoré poskytujú aplikácie ako službu na vyžiadanie, kdekoľvek a na akomkoľvek zariadení. Virtualizácia ponúka možnosť zníženia kapitálových a prevádzkových nákladov prostredníctvom redukcie používaného hardvéru. Prináša lepšie využitie výkonu, zvýšenie dostupnosti poskytovanej služby, optimalizáciu infraštruktúry, zjednodušenie správy informačných a komunikačných technológií (IKT), nižšie náklady na správu IKT, nižšie náklady na spotrebu elektrickej energie a vysokú dostupnosť, čo sú nezanedbateľné faktory aj v oblasti poisťovníctva. Okrem potenciálne výrazných úspor môže virtualizácia významne posilniť pružnosť organizácie. Poisťovne dokážu lepšie reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov. Virtualizácia tiež ponúka potenciál pre zmenu spôsobu uvažovania IT manažérov. Kľúčové slová škálovateľnosť, flexibilnosť, platforma ako služba. JEL klasifikácia: M15 A This contribution deals with a possibility of simplifications related to utilization of computers with the use of virtualization and Cloud computing which provide applications like a required service within any location and with the use of any computer or device. A virtualization enables the better performance utilization, a provided service is more accessible and an infrastructure is optimized, however an information an communication technology administration is simplified, lower cost related to electric power consumption and greater accessibility are observed there as well. On the other hand, not only significant lowering of costs may be observed, however the firm or company flexibility may be shown and reinforced too. The assurance companies are able to react related to requirements of customers much better and the virtualization offers a large set of possibilities concerned to thinking of IT managers. Key words scalability, flexibility, platform like service. JEL Classification: M15 1 ÚVOD Každý človek disponuje jednoznačnou istotou a to nutnosťou spoliehať sa na vlastné sily a dôsledky vlastných rozhodnutí. Ani tie najsilnejšie osobnosti si nemôžu byť isté, či v dôsledku živelných katastrof, alebo iných nepredvídateľných udalostí nebude ich život úplne zmenený. Je preto samozrejmé, že sa neustále rozvíjajú trhy životného, ako aj neživotného poistenia. Pre komerčné poisťovne, ktoré na týchto trhoch pôsobia je základom okrem nielen kvalita ich personálneho 51

52 obsadenia, ale v rastúcej miere tiež kvalita ich stále sofistikovanejších informačných systémov. Poisťovníctvo prešlo v tejto oblasti za posledných 20 rokov výraznou premenou od svojej neprispôsobiteľnej podoby, ktorá bola založená na mnohostupňovom modeli riadenia a centrálnych sálových počítačoch, ku svojej súčasnej podobe s dátovými centrami novej generácie, do ktorých je v rastúcej miere prenášané nielen spracovanie prevažnej časti back-office administratívy, ale stále častejšie telefonická podpora klientov, telemarketing a podpora e-businessu v tejto oblasti. Jedným z kľúčových predpokladov rastu produktivity práce na základe stanoveného poistného a zo zisku, bola v poisťovníctve jeho dôsledná informatizácia. Rast vybavenosti poisťovní základnou informačnou infraštruktúrou bol na jednej strane dôsledkom reštruktualizácie interných procesov, zameraných na minimalizáciu počtu pracovníkov back-office, ale tiež súbežným vybavovaním interných a tiež externých zamestnancov, teda poisťovacích agentov a finančných poradcov mobilnou výpočtovou technikou. V rokoch 1999 až sa celkový počet všetkých serverov prevádzkovaných českými poisťovňami veľmi výrazne (takmer trojnásobne) zvýšil, v období nasledujúcom ich celkový počet naopak o viac než štvrtinu poklesol. [4] Podobná situácia bola aj v slovenských poisťovniach, čoho príčinou bola po roku 2003 predovšetkým výrazná konsolidácia serverov využívaných poisťovňami. Bola dôsledkom postupného prechodu od pobočkového spracovania agend back- office s využitím niekoľkovrstvových aplikácií typu klient-server, k centralizovanému spracovaniu týchto agend v celoštátnych a nadregionálnych dátových centrách a centrách zdieľaných služieb. Mnohé problémy sú tak náročné, že pri použití jedného, ľubovoľne výkonného počítača by boli neriešiteľné. Hlavným nástrojom na riešenie tejto problematiky je distribuované a paralelné spracovanie dát., ktoré využitím výpočtového výkonu množstva počítačov poskytuje platformu pre náročné spracovávanie veľkého množstva dát s relatívne nízkymi nákladmi. Je to určite jeden z hlavných trendov vo svete informačných technológií. 2 CLOUD COMPUTING Existuje viacero definícií pre Cloud computing (výpočtové mračno). Niektorí autori tvrdia, že je to znovuzrodenie grid computingu, iní sa vyjadrujú, že je to virtualizácia IKT a iní zase spájajú Cloud computing s pojmami Platform-as-a-Service (PaaS), Infrastructure as-a-service (IaaS) prípadne Software-as-a-Service. Všetky tieto tvrdenia vystihujú čiastočne realitu. Je potrebné uvedomiť si, že vymedzenie Cloud computing nie je perzistentné a časom sa môže vyvíjať a meniť. Vo všeobecnosti je možné Cloud computing chápať ako využívanie škálovateľných a virtuálne poskladaných zdrojov IT, ktoré sú používateľovi sprístupnené prostredníctvom internetu na jeho požiadanie. S tým, ako rastú tlaky na zvyšovanie produktivity a flexibility, znižovanie nákladov a zlepšovanie celkovej efektívnosti organizácií, stáva sa Cloud computing zaujímavou alternatívou k tradičnému nasadeniu riešení na vlastných systémoch aj v poisťovníctve. Cloud computing môže využívať každý, nie však všetky služby, ktoré sa prevádzkujú na dedikovanom serveri, môžu bežať v prostredí cloudu, čo je samozrejme dôležité zvážiť aj v prostredí poisťovní. Poisťovníctvo je vystavené meniacemu sa podnikateľskému prostrediu, silnej konkurencii, častým zmenám v legislatíve a samozrejme neustále sa vyvíjajúcim požiadavkám zákazníkov, ktoré sú ústredným faktorom pre oblasť riadenia vzťahov so zákazníkmi. Poskytovatelia poistenia sú často nútení reštrukturalizovať produktové portfólio, upravovať svoje produkty pre individuálne potreby zákazníkov, zlepšovať ochranu dát, optimalizovať interné postupy a udržiavať krok s konkurenciou. Flexibilné, spoľahlivé a používateľsky jednoduché softvérové riešenia v poisťovníctve hrajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní úspechov vo všetkých týchto oblastiach. Pri presune služieb do prostredia cloudu je vždy nutné zvážiť konkrétne požiadavky. Dnes mnohé IT organizácie v úsilí ušetriť na prevádzke dátových centier, konsolidujú svoju existujúcu infraštruktúru prostredníctvom virtualizácie. 2.1 Prínosy Cloud computingu Predovšetkým pripomenieme, že Cloud computing nie je návrat do éry sálových počítačov, ponúka používateľom oveľa vyššiu efektívnosť a úsporu investičných a prevádzkových nákladov. Cloud computing predstavuje prínos pre spoločnosti vo viacerých oblastiach. 52

53 2.1.1 Výkonová a výpočtová kapacita serverov Významným momentom na využívanie schopností, ktoré Cloud computing so sebou prináša je rýchly prístup k mnohým počítačom, ktoré poskytujú výpočtovú kapacitu v okamihu, keď je to potrebné. Zaradenie nových serverov do dátového centra spoločnosti trvá určitý čas, sú potrebné zdroje na ich zakúpenie, ako aj zakúpenie licencií na potrebný softvér. Využitie možností cloudu môže byť v mnohých prípadoch až o 90% rýchlejšie, ako využitie serverov v dátovom centre. Organizácia nekupuje a teda nevlastní servery, ale si iba prenajíma výpočtovú kapacitu. V dátových centrách po celom svete majú veľké spoločnosti nasadené desiatky až stovky tisíc serverov a ich utilizácia kolíše iba okolo 20%. Okrem toho, ak si zoberieme náklady potrebné na prevádzku týchto dátových centier - elektrina, klimatizácia, tak 80% nevyužitej výpočtovej kapacity, je v konkurenčnom prostredí veľkým luxusom. Veľké IT spoločnosti operujúce na globálnej báze so svojimi tisíckami nevyužitými počítačov v dátových centrách si uvedomili, že môžu s pomocou virtualizácie poskytnúť prebytočný výpočtový výkon, či diskovú kapacitu ako službu a tým monetizovať využitie svojich prostriedkov Disková kapacita Na firemných diskových priestoroch sa nachádza veľké množstvo štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát. Ich spravovanie sa často stáva problematické a je dosť vysokou nákladovou položkou pre nejednu spoločnosť. Využitie Cloud computingu pre získanie diskových kapacít je výhodné hlavne v čase výkonových a používateľských špičiek. Nízke kapitálové výdavky na začiatku a tiež len nízke prevádzkové náklady spojené s Cloud computingom, predstavujú pre spoločnosť biznis výhodu. Cloud computing predstavuje nový biznis model, kde výpočtový výkon, či disková kapacita sú pomocou virtualizácie poskytnuté ako služba cez internet, pri splnení určitých požiadaviek na tieto služby - service level agreement Green computing Cloud computing je taktiež green computing. Poskytovatelia aplikácií a služieb efektívnejšie využívajú výhody virtualizácie a konsolidácie serverov, sieťových prvkov a úložísk, čo okrem skutočne dosiahnutých finančných úspor, znamená aj energetické úspory, vzhľadom na odstránenie nutnosti každej spoločnosti mať vlastné technológie. Neustále narastajúca spotreba elektrickej energie predstavuje environmentálny problém. V porovnaní s tradičnými formami computingu Cloud computing dosahuje oveľa lepšiu úroveň využitia zdrojov, čím sa stáva environmentálne efektívnejší. Ak chcú spoločnosti zostať konkurencieschopné aj v budúcnosti, musia zmeniť spôsob využívania energie Úspora nákladov na kvalifikovanú pracovnú silu, kúpna sila Cloud computing výrazne znižuje náklady na pracovnú silu, nakoľko veľa opakujúcich sa manažovacích úloh sa dá automatizovať. Zatiaľ čo v tradičnej firemnej infraštruktúre dokáže jeden správca obslúžiť približne 140 serverov, v dátovom centre dokáže spravovať tisíce serverov. To umožňuje IT sústrediť sa na úlohy s vyššou pridanou hodnotou. Prevádzkovatelia veľkých dátových centier nakupujú hardvér, sieťovú a inú infraštruktúru a ako už bolo spomenuté aj energie vo veľkom, takže môžu získať zľavy na nákup, ďaleko väčšie ako menší nákupcovia. Predpokladom je štandardizácia na obmedzený počet hardvérových a softvérových architektúr Bezpečnosť a spoľahlivosť V úvahách o nasadení technológií Cloud computingu v prostredí spoločnosti sa určite objaví záujem o to, kde budú firemné dáta uložené a ako poskytovateľ služieb Cloud computingu zaistí ich bezpečnosť. Určite vznikne otázka, ako môže tento spôsob spracovania zaistiť bezpečnosť informácií o zákazníkoch, na ktorých sa vzťahujú zákony o ochrane osobných údajov. Tento argument sa často uvádza ako potenciálna prekážka pre využívanie verejných cloudov. Veľkí komerční poskytovatelia cloudu dokážu však aj vďaka kvalifikovanému personálu dosiahnuť požadovanú úroveň bezpečnosti a spoľahlivosti pri podstatne nižších nákladoch, než typické firemné IT oddelenia, takže v konečnom 53

54 dôsledku sú cloudové systémy bezpečnejšie a spoľahlivejšie. Cloud computing presúva väčšinu kontroly nad údajmi a operáciami z klientskej organizácie na prevádzkovateľov cloudu. Aj základné úlohy, ako sú inštalácie opráv a konfigurácia firewallov sú zodpovednosťou poskytovateľa služby cloudu a nie koncového používateľa. V rámci cloudu je obtiažne fyzicky lokalizovať, kde sú údaje uložené. Bezpečnostné procesy, ktoré boli predtým viditeľné, sú teraz skryté za abstraktnými vrstvami. Tento nedostatok viditeľnosti môže vyvolať otázky ohľadom zabezpečenia a dodržiavania predpisov. K zlepšeniu zabezpečenia v prostredí zdieľanej infraštruktúry vedie vysoký stupeň štandardizácie a automatizácie procesov, ktorý minimalizuje ručné administratívne zásahy a eliminuje chyby obsluhy. Riziká, ktoré sú spojené s masívne zdieľanou infraštruktúrou znamenajú, že modely Cloud computingu musia stále klásť veľký dôraz na riešenie bezpečnosti a to z pohľadu identít, informácií a infraštruktúry. V prostredí cloudu zohráva kľúčovú úlohu správa a autentizácia používateľov naprieč internými a externými systémami, spoločne s granulárnou autorizáciou. Pri využívaní cloudu už nestačí autentizácia a autorizácia na báze používateľského mena a hesla. Je potrebné využívať silnú autentizáciu, predovšetkým autentizáciu na báze jednorázových časovo obmedzených hesiel. Trendom je tiež riešenie federovanej identity. Federovaná správa identít poskytuje prostriedky k autentifikácii a autorizácii interných používateľov k externým systémom, alebo externých používateľov k interným systémom, bez výmeny dôverných informácií. Indentita je federovaná pomocou unikátneho tokenu je to vlastne prihlasovacie meno v kontexte niekoľkých správcov identít, ktorí sú prepojení medzi sebou. Federovaná identita je často považovaná za nástroj k realizácii SSO (Single Sign-On) v už existujúcom heterogénnom prostredí. V oblasti bezpečnosti informácií je to ešte zložitejšie. Je potrebné brať do úvahy mnoho faktorov. Je to izolácia dát rôznych subjektov virtualizácia, šifrovanie a riadenie prístupu, klasifikácia údajov fyzické uloženie, úroveň citlivosti a taktiež monitoring údajov prístupu k nim a ich použitie. Musí byť zabezpečená zhoda so zákonmi a predpismi ohľadom správy citlivých údajov, ktorá má určite v oblasti cloudu nové dimenzie. Infraštruktúra musí byť postavená z bezpečných a preverených hardvérových a softvérových komponentov, musí byť bezpečne naimplementovaná a jednotlivé celky musia byť bezpečne prepojené. Vo všetkých uvedených oblastiach musí existovať definované a vynutiteľné SLA (Service level agreement), teda dohoda o úrovni poskytovaných služieb. Musí existovať garancia, že daná služba spĺňa všetky vyžadované parametre. Pre každú spoločnosť je vstup do cloudu významným rozhodnutím, ktoré spolu nesie zmeny procesov, spôsobu práce a zmenu pohľadu na bezpečnosť. 2.2 Základné charakteristiky Základným atribútom všetkých Cloud computing služieb by mala byť schopnosť poskytovať ich na vyžiadanie, vo forme a objeme adekvátnom okamžitej požiadavke zákazníka. Medzi hlavné charakteristiky Cloud computingu patrí: Škálovateľnosť resp. elasticita. Táto vlastnosť umožňuje dynamicky sa prispôsobovať záťaži. V prípade že prichádza veľa požiadaviek na spracovanie, môže sa zaalokovať dodatočný výpočtový výkon a prichádzajúce požiadavky sa rozdistribuujú medzi viacero výpočtových uzlov. Je to vlastne schopnosť kedykoľvek alokovať výpočtové zdroje podľa aktuálnej potreby a v potrebnom objeme a neskôr ich rovnako flexibilne opäť vrátiť. Niektoré úlohy, ktoré informačné technológie v rámci organizácií vykonávajú sú sezónne a viazané na stanovený termín dokončenia poistné zmluvy, daňové priznania, atď. Väčšinu času sa tieto aplikácie a s nimi spojená infraštruktúra využívajú len obmedzene a na istý čas si vyžadujú výrazne zvýšenú kapacitu výpočtových zdrojov. Pružnosť Cloud computingu takúto kapacitu umožňuje na určitý čas prenajať. Služby Cloud computingu by mali byť určitou analógiou služieb typu voda, energetické zdroje. Ak do elektrickej siete pripojíme ďalšie zariadenie, automaticky predpokladáme, že budeme mať dostatok elektrickej energie k dispozícii na jeho prevádzku a že zaplatíme len presnú hodnotu za spotrebovanú energiu. O tom hovoria ďalšie 2 charakteristiky Cloud computingu. 54

55 Merateľnosť, podobne ako v prípade iných verejných služieb ako napr. dodávka elektriny. Cloud computing služby sú poskytované ako merané služby pre koncových používateľov. Pay-as-you-grow princíp - platí sa iba za spotrebované množstvo prostriedkov, či už to je výpočtový výkon, disková kapacita, alebo množstvo prenesených dát, poprípade nejaká ich kombinácia. Samoobslužná služba na vyžiadanie používatelia si môžu službu sami zriadiť, nakonfigurovať a používať. Prístup k zdrojom odkiaľkoľvek - služby sú dostupné prostredníctvom štandardného internetu cez širokú paletu klientských zariadení. Zdieľanie zdrojov nezávislé na lokalite výpočtové kapacity sú zdieľané viacerými používateľmi bez ohľadu na to, kde sú umiestnené. 2.3 Typy služieb Pri Cloud computingu rozlišujeme tri hlavné modely poskytovania služieb (service delivery models) a to: SaaS (Software as a Service) - softvér ako služba, PaaS (Platform as a Service) - platforma ako služba, IaaS (Infrastructure as a Service) - infraštruktúra ako služba SaaS V stručnosti sa jedná o poskytovanie softvéru cez internet, bez nutnosti jeho lokálnej inštalácie, čím odpadajú náklady spojené s jeho správou. Softvér je hostovaný u poskytovateľa a beží na jeho infraštruktúre, teda v oblaku. Pojem SaaS je často spájaný prevažne s business softvérom a hlavne so spôsobom lacného zaobstarania aplikácie, ktorá by ponúkala rovnakú funkcionalitu ako klasické riešenia, ale za oveľa menšie finančné prostriedky. Nasadením SaaS riešení odpadávajú investície do aplikačných softvérových balíkov, ktoré sa odpisujú niekoľko rokov. Zákazník jednoducho využíva softvérovú funkcionalitu na diaľku ako službu. Ďalej zákazník platí prevádzkové náklady, ktoré je možné jednoducho priamo odpísať ako prevádzkové náklady. SaaS aplikácie sú obvykle účtované vo forme poplatku na používateľa. Občas SaaS býva účtovaný za určitý minimálny počet používateľov a je zvyčajné pridávanie extra poplatkov za pridané služby, priestor v databáze na pevnom disku a podobne. Ceny na používateľa sa tiež väčšinou neodlišujú medzi typmi používateľov, čo býva typické pri klasických softvérových aplikáciách. Poskytovateľ SaaS softvéru môže hosťovať aplikáciu na vlastných serveroch, alebo môže byť táto funkcia zverená tretej strane. Limitujúce faktory. SaaS bol pôvodne považovaný ako potenciálne bezpečnostné a operačné riziko. Veľa firiem si praje držať vlastné dáta pod internou kontrolou. V poslednej dobe ale SaaS poskytovatelia majú zabezpečené servery a dáta lepšie, ako môžu mať samotní zákazníci a ponúkajú často ďalšie pridané služby pre ešte lepšie zabezpečenie. Ďalej je známa skutočnosť, že vo väčšine prípadov odcudzenie dát je uskutočňované vlastnými zamestnancami a nie konkurenciou a pod. Ďalším často spomínaným limitujúcim faktorom je problematická customizácia. V dnešnej dobe ale už veľa poskytovateľov upravilo svoje aplikácie tak, že umožňuje relatívne jednoduché rozsiahle úpravy aplikácie a zároveň veľmi intuitívne. Zákazník je tiež schopný sám upraviť aplikáciu podľa svojich potrieb. Ďalej poskytovatelia ponúkajú ďalšie pridané služby a balíky pre customizáciu podľa jednotlivých segmentov podnikania a podobne. Problém, ktorý stále trvá, je prepojenie s ostatnými firemnými aplikáciami. Poskytovatelia ale postupne pridávajú funkčnosti, ktoré túto situáciu zlepšujú. Prínosy SaaS. Model SaaS prináša zákazníkovi aj dodávateľovi výrazné výhody. Hlavným kladom pre obidve strany je, že spolu zdieľajú riziká aj odmeny. 55

56 Z hľadiska zákazníka ide ďalej predovšetkým o nasledujúce prínosy: Počiatočné náklady sú výrazne nižšie, náklady sú vopred známe a bez prekvapivého navýšenia, súčasťou služby je priebežné vylepšovanie softvéru a podpora, zákazník sa môže slobodne rozhodnúť prejsť k inému dodávateľovi, pokiaľ služba nespĺňa očakávané prínosy, redukovať dodatočné náklady a zamerať sa na core-business. Z hľadiska dodávateľa určite stoja za zmienku nasledujúce výhody: Môže sa spoľahnúť na tržby z pravidelných splátok, lepšie prispôsobenie jednotlivým zákazníkom, môže lepšie štruktúrovať upgrade softvéru a technickú podporu, obchodný model sa odvíja od poskytovanej služby a jej prínosu pre zákazníka, dodávateľ tak má lepšiu šancu, že si udrží zákazníkov, môže uplatniť alternatívny licenčný model, ktorý vedie k prírastkovému podnikaniu PaaS Platforma ako služba predstavuje službu, poskytujúcu kompletné prostriedky pre vývoj a údržbu vlastných aplikácií, dostupných prostredníctvom internetu. V tomto prípade má zákazník k dispozícii kompletné vývojové, ladiace a aplikačné prostredie, v ktorom je možné vytvárať a následne prevádzkovať vlastné aplikácie. Na rozdiel od konceptu SaaS tu nie sú prenajímané už vytvorené aplikácie, tie si zákazník musí vyvinúť sám. Platforma ako služba poskytuje run-time prostredie na požiadanie (ondemand) a umožňuje v tomto prostredí - napríklad Java vyvíjať škálovateľné aplikácie, ktoré sa realizujú na infraštruktúre cloud poskytovateľa. Zákazník nemá kontrolu a správu nad samotnou infraštruktúrou, teda sieťami, servermi, diskovými kapacitami a operačnými systémami. Má kontrolu nad samotnými aplikáciami a čiastočne aj nad prostredím hosťujúcim vyvíjané aplikácie. Tieto cloudové modely umožňujú klientom prevziať väčšiu zodpovednosť za správu konfigurácie a zabezpečenie middlewaru, databázového softvéru a spúšťacích prostredí aplikácií IaaS Infraštruktúra ako služba predstavuje službu prenájmu virtuálnych výpočtových a sieťových prvkov, ako aj zdrojov úložného priestoru, na ktorých si koncový používateľ môže implementovať a prevádzkovať operačný systém a aplikácie. IaaS ponúka najvyššiu úroveň kontroly zo všetkých troch modelov služieb. Používateľ nemá bezprostrednú kontrolu nad samotnými zariadeniami infraštruktúry, ale má plnú správu nad operačnými systémami a aplikáciami a čiastočne aj nad niektorými sieťovými komponentami. Zatiaľ čo softvér ako služba poskytuje služby priamo koncovým užívateľom, platforma ako služba, či infraštruktúra ako služba, poskytujú nástroje pre vývojárov a umožňujú vytvárať vysoko škálovateľné aplikácie. Koncepty IaaS, PaaS i SaaS sú síce špecifikované, ale v skutočnej trhovej realite sú ich hranice často pomerne nejasné v dôsledku toho, že rôzni provideri ponuky v detailoch rôzne upravujú a rozširujú. 2.4 Modely nasadenia Modely, v ktorých môže byť Cloud computing nasadený, sú nasledovné: Verejný oblak (public cloud) - verejne dostupné služby, poskytované veľkými IT firmami, napríklad Amazon Web Services Privátny oblak (private cloud) - privátne vytvorený oblak napríklad vo veľkej spoločnosti, ktorá nemôže kvôli legislatívnym normám využiť služieb verejných poskytovateľov. Privátne cloudy riešia niektoré zásadné problémy spojené s cloudom verejným, ako je bezpečnosť, súkromie, latencia spojenia, niektoré z problémov zhody s podnikovými a vládnymi nariadeniami. 56

57 Základné charakteristiky privátneho cloudu sú nasledovné: Služba privátneho cloudu má samoobslužné rozhranie, ktoré umožňuje vidieť aj cenu služby, poskytnutie služby je automatizované, bez ručných zásahov, zdroje sú realokovateľné tak, aby boli používané efektívne. Aj keď obidva cloudy sú v zásade softvérovými implementáciami, ktoré sú založené na webe v pozadí s úložiskom a infraštruktúrou, využívajúce zvyčajne virtualizáciu v dátových centrách, verejné cloudy poskytujú takéto úložiská a infraštruktúru na verejnej báze, kým privátne cloudy sú postavené a udržiavané privátne, za firewallom. Väčšie podniky s vybudovanou lokálnou infraštruktúrou servrov často prichádzajú k uzáveru, že súkromie a kontrola môžu byť dôležitejšie, ako jednoduchosť prístupu, ktorý poskytuje verejný cloud. Na druhej strane, verejné cloudy prinášajú rýchly a komfortný spôsob pre odštartovanie webového portálu, alebo implementácie podnikovej aplikácie s maximálnou škálovateľnosťou. Hybridný oblak (hybrid cloud) - hybrid prvých dvoch foriem. Vládný oblak (government cloud) - čoraz viac sa presadzuje koncept vládneho oblaku, ktorý by bol výhradne využitý len pre štátne záujmy. Za predpokladu, že cloud provider poskytuje všetky tri typy služieb, tie sú hostované v oblaku na jeho infraštruktúre. Koncoví používatelia k nim pristupujú cez verejnú sieť internet a využívajú poskytované služby ako to znázorňuje obr. č. 1. Obrázok č. 1 Prístup používateľov k službám cez verejnú sieť [Zdroj: 3 ZÁVER S neustále rastúcim množstvom používateľov internetu sa technológie Cloud computingu stanú preferovaným spôsobom doručenia aplikácií ku koncovým používateľom bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú a aké zariadenie používajú. Podľa analytikov Gartner Cloud computing zostáva aj pre rok 2011 strategickou technológiou a do roku 2016 sa očakáva jeho stopercentná penetrácia, čo je určite trend a výzva aj pre sektor poisťovníctva. Mnohí IT odborníci ho radia medzi najdôležitejší IT trend aj 57

58 v budúcnosti. Cloud je logickým vyústením doterajšieho technologického vývoja, vďaka ktorému je možné pristupovať k výpočtovým kapacitám aj bez ich fyzického vlastníctva - rýchlejšie, lacnejšie a flexibilnejšie. V IKT majú úspech technológie, ktoré prinášajú rýchle a jasne merateľné úspory, prípadne návratnosť v horizonte 6 až 12 mesiacov. Použitá literatúra [1] BORKO, F Handbook of Cloud computing. New York : Springer Science+Business Media, p. ISBN [2] VELTE, A., ELSENPETER, R Cloud computing. Praha: CPRESS, s. ISBN [3] HLUŠTÍK, M. Cloud computing reinkarnácia gridu, alebo nová paradigma? efocus, ročník IX, rok 2009, číslo 4, str. 23, ISSN: [4] KARPECKI, Ľ., ŠAFRATA, J. Informační technologie v komerčním pojišťovnictví. Business World, rok 2008, číslo 9, str. 18 ISSN [5] KROŠLÁK, P.: Cloud computing prichádza ste pripravení? efocus, ročník X, rok 2010, číslo 4, str. 13 ISSN: [6] Školoud, O.: Zelený, škálovateľný a dynamický cloud. CIO Business World, rok 2009, číslo10, str. 28 ISSN [7] PETTEY, Ch Gartner Newsroom [online] [cit ] dostupné na internete: [8] [cit ] dostupné na internete: Kontaktné údaje Ing. Magdaléna CÁRACHOVÁ, PhD. Katedra aplikovanej informatiky, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika carach@euba.sk 58

59 POVEDOU NOVÁ REGULATORNÍ OPATŘENÍ V ROCE 2011 V ČESKÉ REPUBLICE K VYŠŠÍ EFEKTIVITĚ ODVĚTVÍ POJIŠŤOVNICTVÍ? 1 WILL INVOLVE NEW REGULATORY MEASURES IN 2011 IN THE CZECH REPUBLIC TO INCREASE THE EFFICIENCY OF INSURANCE INDUSTRY? Jaroslav Daňhel Vysoká škola ekonomická v Praze Abstrakt Do současné doby doznívají na trzích projevy finanční krize, která se v současné době projevuje jako dluhová krize. Přestože se sektroru pojišťovnictví krize výrazněji nedotkla, vámci Evropské unie probíhá zavádění nových regulatorních opatření reagujících na proběhlou finanční krizi. Tato opatření mohou ovlivnit byznys pojišťovacích institucí. Současně probíhá implemantace regulatorního projektu Solvency II. I když se ukázalo, že krizi období projekt v bankovnictví, tedy Basel II, spíše podpořil. Další regulatorní otázkou je zákaz diskriminace mužů a žen v pojistných produktech, což se dotkne zejména životních pojištění, ale také nemocenských, úrazových pojištění či pojištění automobilů. Kľúčové slová regulatorní projekt, solventnost pojišťovny, Financial crisis JEL klasifikácia: G22, G28 Abstract Until now abate the symptoms of the financial markets crisis that is currently reflected in the debt crisis. Although the insurance crisis sektroru significantly impaired, vámci European Union is implementing new regulatory measures in response to financial crisis elapsed. These measures may affect the business of insurance institutions. Concurrently implemantace Regulatory Solvency II project. Although it appeared that the crisis in the banking project, namely Basel II, more support. Another regulatory issue is the prohibition of discrimination between men and women in insurance products, which mainly affect life insurance, but also of sickness, accident insurance and car insurance. Key words regulatory project, solvency of insurance companies, word3 JEL Classification: G22, G28 1 Příspěvek byl zpracován v rámci řešení projektu GA ČR 402/09/

60 1 FINANČNÍ KRIZE A JEJÍ DOPADY Na příčiny vzniku finanční a ekonomická krize, v současné době se projevující jako krize dluhová a na dosavadní průběh terapie všech důsledků a jednotlivých etap krizových dějů zatím neexistuje v teoretické a odborné frontě názorový konsenzus. Otázky, které se v souvislosti s jednotlivými fázemi krize objevily, jsou mimořádně závažné a jejich zodpovězení, pokud bude teoretickou frontou většinově přijato, bude evidentně modifikovat dosud platná paradigmata ekonomické vědy. Mezi závažné otázky tohoto typu patří mimo jiné: platí ještě dosavadní teorie cyklů v prostředí, kdy se cyklické chování finančních trhů nekryje s cykličností reálné ekonomiky? Má za těchto okolností autonomní finanční krize ozdravný účinek pro reálnou ekonomiku? Selhávání tržní spontaneity v podmínkách globálního světa, tedy internalizace světové ekonomiky a zejména v poslední době vysoce autonomního a virtuálního chování finančních trhů, kdy Smithově neviditelné ruce evidentně trvá příliš dlouho, než zidentifikuje a posléze propíchne nafukující se cenové bubliny a rovněž insuficience keynesiánských receptů regulace finančních trhů a bankovního byznysu zvláště, vyvolává potřebu přehodnocení současných a konstrukci zcela nových ekonomických paradigmat. Vzniklé teoretické vakuum vyplňují akce politiků, v některých případech připomínající vylévání vaničky i s dítětem. Máme na mysli neodůvodněné a z pohledu výše uvedené výtky ohledně účinků regulačních zásahů tautologické zextenzivňování regulace trhů a další podobné akce, které profesor Friedman označoval za improvizaci byrokracie. Nezpochybnitelnou cestou k obnovení prosperity je po přenesení krize do reálné ekonomiky nastartování národních ekonomik na růstovou trajektorii tak, aby se bylo možné celosvětově vypořádat se s důsledky dluhové krize, která svými rozměry přesahuje možnosti řešení veřejnými financemi národních ekonomik, eventuálně integračních uskupení. V první fázi finanční krize, kdy masivní fiskalizací ztrát byl odvrácen kolaps světového finančního systému, nebylo v tomto kontextu oživení reálné ekonomiky prvoplánovým cílem. V současné době je však otázka přechodu na růstovou strategii neuralgickým bodem řešení třetí krizové etapy, tedy dluhového problému. Z tohoto úhlu pohledu je kardinální otázkou, do jaké míry politiky přijímaná opatření k efektivní dynamizaci ekonomiky směřují. Magický trojúhelník, jehož všech vrcholů nelze najednou dosáhnout, tvoří ad jedna efektivita finančních institucí, ad dvě klientská bezpečnost (ochrana spotřebitele), ad tři morální hazard a negativní výběr. Populistické politické přístupy pod nereálným slibem zamezení budoucích krizí jsou v současné době charakteristické zvyšováním tlaku na klientskou bezpečnost a ochranu spotřebitele a na snižování výskyt morálního hazardu a negativního výběru státní regulací. To ovšem logicky znamená možnost působení regulačních opatření proti samotnému bankovnímu a pojišťovacímu byznysu a jeho efektivnosti s vysokými náklady této regulace a tudíž i s dramatickým dopadem na hospodářský růst. 2 NOVÁ ARCHITEKTURA DOHLEDU České a slovenské pojišťovnictví, ačkoli se tohoto odvětví ani v jedné z ekonomik krize nijak dramaticky nedotkla, se budou muset podřídit nové architektuře dohledu, zavedené pro země EU s asymetrií odpovědnosti a pravomoci mezi panevropskými orgány (mají velkou pravomoc) a národními dohledovými orgány (zůstala jim odpovědnost). Bez potřebné modernizace je pokračováno v implementaci druhé etapy projektu Solvency v jehož rámci jsou na pojišťovny kladeny další kapitálové požadavky a zvýšené požadavky na reporting. V EU jsou bez předchozí odborné diskuse připravována nadbytečná garanční schémata a další opatření pod záminkou ochrany spotřebitele, to vše bez adekvace k přínosům. Chystaná opatření tohoto druhu vyvolají vyšší náklady odvětví, způsobí snižování jeho efektivity, a tedy ve svém důsledku významně poškodí klienty. Příspěvkem české provenience k tomuto kontraverznímu trendu je příprava vládní návrhu zákona o pojišťovacích zprostředkovatelích a samostatných likvidátorech pojistných událostí. Pozornost si v těchto souvislostech nepochybně zaslouží už samotný fakt, že vládní návrh byl vypracován na Ministerstvu financí v oddělení retailové finanční služby a ochrany spotřebitele na finančním trhu bez spolupráce a zřejmě i konsenzu s příslušným oddělením pojišťovnictví a penzijních produktů, které až 60

61 do této doby vládní návrhy pro odvětví pojišťovnictví připravovalo v rámci předmětu své činnosti. Vedle reakce na některé krizové excesy vyvolané především kontraverzním produktem investičního životního pojištění, jsou podle dosavadního stavu projednávání návrhu diskutovány i závažné zásahy regulátora do oblasti soukromého práva, např. zastropování výše provize za sjednání životního pojištění pro zprostředkovatele, což může mít závažné důsledky pro vývoj trhu životního pojištění. 3 ROZHODNUTÍ EVROPSKÉHO SOUDNÍHO DVORA OHLEDNĚ DISKRIMINACE PODLE POHLAVÍ Poslední aktualitou, jejíž dopad se významně dotkne unijních států, tedy i českého i slovenského pojišťovnictví jevící se jako necitlivě administrativní přístup k problému, je rozhodnutí Evropského soudního dvora, který 1. března letošního roku zrušil pro pojišťovny výjimku ze směrnice unisex, která umožňovala kalkulovat rozdílný tarif pro muže a ženy v těch pojištěních, kde je odlišná hodnota rizikového znaku významná. Rozdílný pojistně-technický přístup k tarifní skupině muži a tarifní skupině ženy je dán objektivní realitou, vycházející z jednoznačně statisticky doložitelné historicky rozdílné průměrné doby dožití obou pohlaví, čemuž pochopitelně i musí při respektování principu ekvivalence odpovídat i z kalkulačních modelů stanovené rozdílné tarifování pojistného pro muže a ženy. Co za těchto okolností vedlo evropský soudní dvůr k takto kontraverznímu, nelogickému a z ekonomického hlediska protismyslnému rozhodnutí? Z tiskové zprávy Evropského soudního dvora vyplývá, že rovné zacházení s muži i ženami a eliminace diskriminace, je jedním ze základních cílů Evropské unie a vyplývá z Treaty on the funcioning of the European union, jedné ze zakladatelských smluv Evropské unie, kde v článku 8 je deklarován jeden z principů fungování EU, kterým je rovnost pohlaví. Podle odůvodnění soudního dvora povolení rozdílné kalkulace tarifu pojistného pro muže a ženy by mohlo vést k tomu, že genderové nerovnosti budou ve společnosti dlouhodobě přetrvávat. Rozhodování soudního dvora se tedy neneslo v duchu myšlenky, že rozlišování pohlaví pří kalkulaci v pojišťovnictví je nespravedlivé, ale že existence podobné legislativy ohrožuje jeden z morálních principů fungování unie. Jde ale opravdu o dilema morálních hodnot a racionálních ekonomických zájmů? Z hlediska pojištění se totiž ani pro muže ani pro ženy situace nezlepší, ale naopak se zhorší pro všechny. Kontraverzní soudní rozhodnutí vyvolalo adekvátní reakce: např. The Economist komentoval rozhodnutí jako z ekonomického hlediska postavené na hlavu, neboť znemožní pojišťovnám odměňovat ženy, za jejich bezpečnější návyky při řízení motorových vozidel a naprosto ignoruje demografickou skutečnost, že ženy prostě žijí déle a tudíž jsou méně rizikové při pojištění pro případ smrti, ale je nákladnější jim vyplácet penze. Rozhodnutí soudního dvora znamená snížení přesnosti kalkulace pojistného, matematické kalkulační modely, které pracují s náhodnou veličinou, jsou už ze své stochastické povahy nepřesné, a zbavovat se možnosti zavést do modelů v čase se prakticky neměnící statisticky prověřené rizikové faktory se jeví jako chování proti zdravému rozumu. Pojišťovny budou muset do konce příštího roku převést soudní verdikt do své tarifní praxe, což bude vedle pokračování implementace regulatorního projektu Solvency II a opatření na ochranu spotřebitele (garanční schémata) znamenat další faktor zdražování pojišťovacích služeb. 4 IMPLEMENTACE REGULATORNÍHO PROJEKTU SOLVENCY II V případě pokračování implementace regulatorního projektu Solvency II budou vedly vyšších požadavků na transparenci a reporting v pilíři I zpřísněny kapitálové požadavky na rizikovou expozici konkrétní pojišťovny. Kapitálová přiměřenost pak bude pojišťovnám nejlépe vycházet v homogenních souborech, cestou k dosažení vyšší homogenity bude zřejmě vyšší míra využívání horních hranic (limitů) pojistného plnění a výluk z pojištění, to vše evidentně povede k snížení účinnosti pojištění a tedy k vyššímu akcentu na hledání alternativních (vícezdrojových a vícevrstvových) možností přenosu rizika ve vztahu ke komerčnímu pojištění. České a slovenské pojišťovnictví na straně jedné krizí fatální ztráty neutrpělo a v krizi vcelku obstálo. Nicméně rok 2012 a další nejbližší budoucnost může být pro toto odvětví v zemích EU a tedy i obou našich státech v některých ohledech složitá. Nepojištěných potenciálních klientů ubývá a tak získávání vyššího podílu na trhu budou muset pojišťovny řešit (a např. v povinném ručení aktuálně řeší) ostrým 61

62 konkurenčním bojem. Světové pojišťovnictví v posledních dekádách zápasí se stagnující produktivitou. Z tohoto úhlu pohledu se nejeví některá již realizovaná a některá připravovaná opatření na úrovni EU a jednotlivých států jako stimul k zlepšení efektivity pojišťovacího byznysu, spíše naopak. V přijímaných opatřeních převažuje akcent na stabilitu a klientskou bezpečnost, což vytlačuje do ústraní třetí vrchol magického trojúhelníku vyšší efektivnost finanční služby. Korunu tomuto trendu pak nasadilo rozhodnutí Evropského soudního dvora o zákazu rozlišování pojistného podle pohlaví. Tento ne zcela uspokojivý stav v odvětví pojišťovnictví je vedle vlivu pokrizových světových trendů v posilování státních zásahů také důsledkem volby jistých principů morálky a určitého modelu ekonomického a sociálního systému v EU, balancujícího mezi udržením stability EMU a růstovým potenciálem uskupení, včetně subtilní otázky míry konkurenceschopnosti regionu, navíc spoutaného eurem, které je politickou záležitostí, nikoliv přirozeným vyústěním procesu ekonomické integrace. Použitá literatúra [1] DAŇHEL, J., DUCHÁČKOVÁ, E.: Obecné a zvláštní příčiny krize a jejich důsledky pro regulaci jednotlivých segmentů finančních služeb, Ekonomický časopis, 58, 2010, č. 1, str [2] DAŇHEL, J., DUCHÁČKOVÁ, E.: Problémy obecné metodologie ovlivňují neuspokojivý stav ekonomické vědy, Politická ekonomie 5/2010, str [3] PRESS RELEASE No 12/11, Judgment in Case C-236/09, dostupné na [4] TREATY ON THE FUNCTIONING OF THE EUROPEAN UNION, Article 8 [5] Kontaktné údaje prof. Ing. Jaroslav Daňhel, CSc. Katedra bankovnictví a pojišťovnictví, Fakulta financí a účetnictví Vysoká škola ekonomická v Praze Nám. W. Churchilla 4, Praha 3 Česká republika danhel@vse.cz 62

63 RIADENIE INVESTÍCIÍ AKO OPERATÍVY NÁSTROJ KONTROLINGU V POISŤOVNÍCTVE INVESTMENT MANAGEMENT AS OPERATIVE INSTRUMENT OF CONTROLLING IN INSURANCE SYSTEM Hana Dlábiková Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Príspevok je zameraný na riadenie investícií v poisťovníctve ako na jeden z nástrojov operatívneho kontrolingu. Jeho cieľom je charakteristika riadenia investícií a jednotlivých nástrojov riadenia investícií, ktorými sú výpočet výnosnosti investícií, celkové náklady na vlastnenie, kompletné finančné plány a nákladovo-časový model. Kľúčové slová kontroling, riadenie investícií, operatívne nástroje kontrolingu JEL klasifikácia: G22 Abstract The paper is focused on investment management in insurance system as one of the operative instruments of controlling. The objective of the paper is a characteristic of the investment management and particular instruments, which are: return of investment, total cost of ownership, complete financial plan and time-cost model. Key words Controlling, Investment Management, Operative Instruments of Controlling JEL Classification: G22 1 NÁSTROJE OPERATÍVNEHO KONTROLINGU Kontroling môžeme označiť ako podsystém manažmentu, ktorý koordinuje plánovanie, hodnotenie, a poskytovanie informácií spôsobom zameraným na cieľ, na budovanie systému a na väzbu systému. Týmito činnosťami kontroling podporuje prispôsobovanie a koordináciu celej poisťovne. Príspevok je zameraný na riadenie investícií ako na jeden z operatívnych nástrojov kontrolingu v poisťovniach a predstavuje výstup z výskumného projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva, riešeného na Katedre poisťovníctva NHF Ekonomickej univerzity v Bratislave. V kontrolingu sa využíva mnoho operatívnych nástrojov a existuje mnoho delení týchto nástrojov. Prostredníctvom štúdia rôznej literatúry sme dospeli k deleniu nástrojov uvedenému v tabuľke č Spracované podľa: KRÄMER, S., Total Cost of Ownership Konzept, Anwendung und Bedeutung im Beschaffungsmanagement deutscher Industrieunternehmen, Saarbrücken 2007, ISBN

64 Tabuľka č. 1 Operatívne nástroje kontrolingu Riadenie nákladov NÁSTROJE OPERATÍVNEHO KONTROLINGU Delenie podľa predmetu operatívneho výpočtu a plánovania skutočných nákladov: - Evidencia nákladov podľa druhu - Evidencia nákladov podľa miesta vzniku - Evidencia nákladov podľa výkonov - Evidencia režijných nákladov - Evidencia pojednávacích nákladov - Riadenie na základe zúčtovacej ceny Metódy porovnávania plán - skutočnosť a riadenie reakcie: - Predbežná kalkulácia - Výsledná kalkulácia - Analýza odchýlok - Analýza očakávaní - Stanovenie cenovej hranice - Výkazníctvo Špecifické diferencované metódy: - Life Cycle Costing - Analýza hodnoty režijných nákladov - Riadenie fixných nákladov - Rozpočtovanie od nuly - Rovnovážna analýza - Kalkulácia cieľových nákladov - Hodnotová analýza - Analýza funkčnosti nákladov - Plánovanie produkcie Riadenie výnosov a príspevkov na úhradu Riadenie investícií - Výpočet výnosnosti investícií - Celkové náklady na vlastnenie - Kompletné finančné plány - Nákladovo-časový model Riadenie kvality Efektívna organizácia času Zdroj: vlastné spracovanie Tabuľka zobrazuje jednotlivé nástroje operatívneho kontrolingu súvisiace s riadením nákladov, riadením výnosov a príspevkov na úhradu, riadením investícií, riadením kvality a efektívnou organizáciou času. V rámci riadenia investícií sa ďalej venujeme výpočtu výnosnosti investícií, celkovým nákladom na vlastnenie, kompletným finančným plánom a nákladovo-časovému modelu. 2 Spracované podľa: SCHNEIDER, D: Unternehmensführung und strategisches Controlling - Überlegene Instrumente und Methoden, 4. Aufl., München/Darmstadt, ISBN

65 1.1 Riadenie investícií v poisťovníctve Súčasťou nákladov aj výnosov poisťovne sú finančné náklady a finančné výnosy, kde patria náklady a výnosy na finančný a investičný majetok, ktorý kryje technické rezervy (kde riziko z investovaných prostriedkov nesie poisťovňa alebo kde riziko z investovaných prostriedkov nesie klient) a náklady a výnosy na finančný a investičný majetok, ktorý nekryje technické rezervy (kde riziko z investovaných prostriedkov nesie poisťovňa alebo kde riziko z investovaných prostriedkov nesie klient). 3 Z uvedeného delenia nákladov a výnosov vyplýva, že okrem samotných investícií, za ktoré nesie riziko poisťovňa, je táto zodpovedná aj za investovanie v mene poistených, teda kde riziko z investovaných prostriedkov nesie klient z čoho poisťovni plynie určitá zodpovednosť. Nástrojmi, ktoré poisťovne môžu využiť na riadenie investícií a zabezpečiť tak výnosy sebe aj poisteným, môžu byť aj nasledovné nástroje operatívneho kontrolingu. Výpočet výnosnosti investícií Metóda výnosnosti investícií (z angl. ROI Return of Investment) je vlastne percentuálne zistenie rentability investícií. Táto metóda však nezohľadňuje rozloženie zisku v čase. Je to teda statická metóda. Výpočet miery výnosnosti investície určí percento zhodnotenia investície, ktorá prináša pravidelné výnosy a vyžaduje pravidelné náklady na prevádzku. Celkové náklady na vlastnenie Celkové náklady na vlastnenie (z angl. Total Cost of Ownership), ako ďalší z kontrolingových nástrojov riadenia investícií, predstavujú finančný odhad, ktorého cieľom je pomôcť jednak spotrebiteľom, ale aj podnikovým manažérom určiť vzťah priamych a nepriamych nákladov na výrobok alebo systém. Zavedenie celkových nákladov na vlastnenie do akejkoľvek finančnej analýzy nákladov a výnosov poskytuje základ pre stanovenie nákladov hodnoty investície. 4 Táto metóda sa snaží vyčísliť finančný dopad využívania určitého produktu informačných systémov počas jeho životného cyklu. Kompletné finančné plány Finančný plán tvorí súčasť plánu produkcie a plánujú sa v rámci neho výnosy z finančného umiestnenia delené na technické a netechnické výnosy. Technické výnosy sú výnosy poisťovne z umiestnenia technických rezerv, netechnické výnosy pochádzajú z umiestnenia vlastných prostriedkov poisťovne. 5 Nákladovo-časový model Posledným z operatívnych kontrolingových nástrojov v rámci riadenia investícií, ktorého charakteristike sa venujeme, je nákladovo-časový model. Nákladovo-časový model je jedným z nástrojov riadenia investícií, pričom náklady na určitú investíciu alebo projekt sa skúmajú za určité časové obdobie, podľa doby trvania samotnej investície. Použitá literatúra [1] ESCHENBACH, R Controlling. 2. vyd. Praha: Aspi Publishing, s. ISBN [2] HORVÁTH, P. und Partners Das Controllingkonzept. 7. Aufl. München: Beck Juristischer Verlag, s. ISBN Opatrenie Národnej banky Slovenska z 1. apríla 2008 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní. Príloha 2: Výkaz ziskov a strát. 4 SHELLY, G. B. ROSENBLATT, H. J Systems Analysis and Design. Boston: Course Technology PTR, s. ISBN , str MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN , str

66 [3] JUNG, H Controlling. 2. Aufl. München: Oldenbourg, s. ISBN [4] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN [5] PREISSLER, P Controlling. 13. Aufl. München: Oldenbourg, s. ISBN [6] SHELLY, G. B. ROSENBLATT, H. J Systems Analysis and Design. Boston: Course Technology PTR, s. ISBN [7] Opatrenie Národnej banky Slovenska z 1. apríla 2008 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní. Príloha 2: Výkaz ziskov a strát. Kontaktné údaje Ing. Hana DLÁBIKOVÁ Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika hana.dlabikova@euba.sk 66

67 K PROBLEMATIKE POISTENIA MEDZINÁRODNÝCH RIZÍK AKO SÚČASTI NEŽIVOTNÝCH RIZÍK V KOMERČNÝCH POISŤOVNIACH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE REGARDING THE ISSUE OF INSURING INTERNATIONAL RISKS OF PART OF NON-LIFE RISKS IN THE COMMERCIAL INSURANCE COMPANIES IN THE SLOVAK REPUBLIC Barbora Drugdová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú medzi dvomi, alebo viacerými štátmi prinášajú veľa nových rizík, ale tiež možnosti ich predvídať, eliminovať a odstraňovať. Mnohé sa prenášajú z jedného štátu do druhého. Poisťovaním medzinárodných rizík na slovenskom poistnom trhu sa zaoberajú komerčné poisťovne, ktoré sú združené v Slovenskej asociácii poisťovní. K pôsobilo na slovenskom poistnom 22 komerčných poisťovní, z čoho 21 bolo združených v Slovenskej asociácií poisťovní. Komerčné poisťovne ponúkajú širokú paletu poistných produktov. Medzi nimi sú aj poistné produkty, ktoré sú zamerané na poistenie medzinárodných rizík. Kľúčové slová poistenie medzinárodných rizík, medzinárodné riziká, neživotné riziká, poistný trh, komerčné poisťovne JEL klasifikácia: G22 Abstract Economic relations which start between two or more countries bring forth several new risks, but also bring forth possibilities to anticipate, eliminate and remove them. The insurance companies associated in the Slovak Insurance Companies' Association deal with insuring international risks on the Slovak insurance market. By 31 December 2010, there were 22 commercial insurance companies on the Slovak insurance market, of which 21 were associated in the Slovak Insurance Companies' Association. Commercial insurers offer a wide variety of insurance products. Amongst them are also products aimed at insuring international risks. Key words - insuring international risks, international risks, non - life risks, insurance market, commercial insurance companies JEL Classification: G22 67

68 1 ÚVOD Poisťovníctvo, ako nevýrobné odvetvie má dôležitý význam v národnom hospodárstve. Zabezpečuje finančné eliminovanie negatívnych dôsledkov náhodných udalostí na ekonomiku. Toto nevýrobné odvetvie predstavuje perspektívnu oblasť národného hospodárstva každej vyspelej a modernej ekonomiky najmä v súčasnom období poznačenom globalizáciou a integráciou poistného trhu, ale aj hospodárskou krízou. Spoločenský aj ekonomický vývoj v Európskej únie je poznačený procesom integrácie. Slovenský poistný trh od je neoddeliteľnou súčasťou jednotného poistného trhu Európskej únie. V praxi to znamená, že komerčné poisťovne všetkých členských štátov Európskej únie majú možnosť vykonávať na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť. Platí to aj naopak tuzemské poisťovne v Slovenskej republike môžu ponúknuť svoje služby klientom v iných štátoch Európskej únie. Slovenskému poisťovníctvu sa otvoril nový priestor pre ďalší rozvoj, ktorý nemôže podceňovať teória ani hospodársko - politická prax. V súvislosti so začlenením do poistného trhu Európskej únie bolo potrebné prispôsobiť legislatívu Slovenskej republiky v oblasti poistenia a poisťovníctva legislatíve Európskej únie a to sa dotýkalo neživotného aj životného poistenia. Posledný zákon, ktorý nadobudol účinnosť od bol Zákon č.8/2008 Z. z. o poisťovníctve, v ktorom sa preberajú okrem iného aj právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôležitý význam mal aj vstup Slovenskej republiky do eurozóny od Slovenská republika sa zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny eura, v roku Poisťovníctvo, ako špeciálne, nevýrobné odvetvie peňažných služieb sa aktívne zúčastňuje na vybudovaní trhovej ekonomiky. Poisťovníctvo zasahuje do všetkých činností národného hospodárstva do života občanov i štátu, do podnikateľskej sféry. Dôležité miesto má aj v medzinárodnom obchode v súvislosti s poistením medzinárodných rizík. 2 CHARAKTERISTIKA MEDZINÁRODNÝCH RIZÍK, AKO SÚČASTI NEŽIVOTNÝCH RIZÍK Vo vyspelých ekonomikách prichádza zvyčajne k rozširovaniu ekonomických vzťahov aj mimo rámec príslušných štátov. Ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú medzi dvoma alebo viacerými štátmi prinášajú veľa nových rizík, ale tiež možnosti ich predvídať, eliminovať a odstraňovať. Mnohé sa prenášajú z jedného štátu do druhého, ako napr. cenové výkyvy, inflačný vývoj a podobne. Na druhej strane niektoré zabraňujú a eliminujú mnohé ťažkosti iného druhu, napr. dovoz nedostatkových surovín a materiálov, napomáhajú rozvoju výroby pri možnostiach rozšírenia exportu a podobne. V dostupnej odbornej literatúre sa stretneme aj s členením neživotných rizík v oblasti neživotného poistenia, ktoré súvisia s medzinárodnými obchodnými vzťahmi. Pod pojmom medzinárodné riziká rozumieme riziká, ktoré vznikajú mimo územia príslušného štátu. Problematika medzinárodných rizík je veľmi rozsiahla a komplexná z hľadiska: diverzifikácie prípadov podľa, toho či ide o export, reexport alebo import, a taktiež množstva aspektov: komerčných, právnych, technických, bankovo-finančných, ako aj širších politických a ekonomických súvislostí. V odbornej literatúre sa najčastejšie rozlišujú tri skupiny medzinárodných rizík, ktorým budeme v príspevku venovať väčšiu pozornosť. 3 ČLENENIE MEDZINÁRODNÝCH RIZÍK. Medzinárodné riziká členíme na : - riziká komerčné alebo obchodné (finančné) riziká, - politicko hospodárske riziká, 68

69 - osobitné druhy rizík. 3.1 Komerčné riziká Komerčné riziká tvoria systém väčších i menších rizík, týkajúcich sa hlavne medzinárodných obchodnofinančných transferov. Komerčné riziká pôsobia vo vonkajších vzťahoch intenzívnejšie ako vo vnútornej ekonomike krajín, najmä z nasledujúcich dôvodov: - Rozdielnosť mentalít, ktorá je spojená s ťažšou komunikatívnosťou, ale aj s ťažkosťami pri hľadaní nových trhov. - Jazykové bariéry, ktoré prinášajú nebezpečenstvo nedorozumení, prípadne chybných interpretácií pri uzavieraní zmlúv, čo môže mať negatívne následky. - Rozdielnosť právnych systémov, kde zmluvy môžu byť interpretované podľa práva a obchodných zvyklostí exportéra, ako i importéra. Rozhodnutia daných súdov sa dajú ťažko presadiť v zahraničí a môžu byť drahšie ako samotný predmet sporu. - Väčšia vzdialenosť medzi zmluvnými stranami, čo má za následok menšie vzájomné poznanie, horší prehľad na cudzom trhu a tiež zvýšené riziko transportu. Komerčné riziká v zmluvných vzťahoch vyplývajú z nebezpečia, že zahraničný partner nedodrží uzavretú zmluvu buď preto, že k tomu nie je ochotný, alebo preto, že nie je schopný kontrakt dodržať. Neschopnosť partnera splniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy má spravidla príčinu v jeho zmenenom ekonomickom postavení alebo v nereálnom odhade jeho ekonomických možností. Intenzita dopadu komerčných rizík je všeobecne na jednotlivé zahraničné operácie daná dvoma faktormi: Prvým faktorom je spoľahlivosť partnera z tohto hľadiska treba posudzovať právne postavenie partnera, jeho majetkovú situáciu, komerčnú zdatnosť, technicko-ekonomické predpoklady splnenia záväzku a pod. Druhým faktorom je stupeň právneho zaistenia daného záväzkového vzťahu ide spravidla o právnu dokonalosť kontraktu, jeho podmienky, právo, podľa ktorého je právny vzťah posudzovaný, charakter sankcií za nesplnenie kontraktu. Komerčné riziká sú druhmi rizík, ktoré môžu dosahované výsledky ovplyvniť hlavne v negatívnom smere. Sú jedným z málo druhov rizík, u ktorých možno aplikovať ochranu cestou ich minimalizácie. Tieto riziká sú ovplyvnené kvalitou práce subjektov vo sfére zahranično ekonomických vzťahov, ich schopnosťou odhadovať riziká a voliť vhodné cesty ich obmedzenia. Komerčné riziká môžeme rozdeliť na: trhové riziko, riziko neprevzatia tovaru, riziko z nezaplatenia, tovarové riziko, transportné riziko dopravné riziko. 3.2 Politicko hospodárske riziká Politické riziká vyplývajú z celkovej politickej, ekonomickej a finančnej situácie krajiny, do ktorej smerujú exporty. S pojmom politické riziko sa vo všeobecnosti spája bezprostredné ohrozenie zisku, v extrémnych prípadoch aj ohrozenie hospodárskej existencie zahraničných spoločností, alebo dokonca i medzinárodných podnikov. Dôvody vzniku politických rizík vyplývajú zo zmien v politickom okolí podniku. Konkretizujú sa opatreniami prijatými štátom a tieto znamenajú pre exportéra riziko neratifikácie alebo zrušenia kontraktu, embargo vývozu, neprevedenie devízového transferu, konfiškáciu materiálov a výrobkov a pod. Z najširšieho hľadiska toto riziko vyplýva z nepriateľských akcií, ako sú vojna, revolúcie, štrajky, nepokoje, občianske vojny a pod. Politicko-hospodárske riziká v medzinárodnom obchode už dávno nemožno považovať za vedľajšie. Nemožno ich celkovo podceniť. Je nevyhnutné začleniť ich do kalkulácie obchodu. Obrovská zadĺženosť rozvojového sveta, rozsiahla platobná neschopnosť, medzinárodná dlžnícka kríza, 69

70 nebezpečná a výbušná situácia v mnohých regiónoch sveta, všetky tieto faktory len umocňujú a zvýrazňujú nevyhnutnosť znižovania politicko hospodárskych rizík. Politicko hospodárske riziká členíme na tieto druhy, ide o: a/ výmenné riziko peniaze, ktoré už importér vyplatil svojej banke, nemožno (dočasne) v dôsledku štátnych opatrení importujúcej krajiny a v dôsledku nedostatku devíz vymeniť za žiadnu cudziu menu. b/ moratórium zaplatenie a transfer dlhovej čiastky exportérovi štát nepovolí v čase splatnosti pohľadávky, ale povolí len čiastočné zaplatenie dlhu, prípadne nariadi odklad platby. c/ transferové riziko peniaze vyplatené importérom v banke nemožno (čiastočne alebo úplne) previesť do zahraničia, pretože importujúca krajina z hospodársko politických príčin nechce taký transfer povoliť. Riziko transferu obsahuje nebezpečenstvo úplného alebo čiastočného obmedzenia transferu zisku, vecných statkov, know-how, licenčných poplatkov, platieb za služby, ako aj kapitálu. Riziko transferu sa v súčasnosti stalo jedným z najväčších rizík pre medzinárodné finančné inštitúcie a banky. Medzi transferové riziká sa spravidla zaraďuje: riziko platobnej neschopnosti krajiny a riziko obchodných prekážok. 3.3 Osobitné druhy rizík Osobitné druhy rizík tvoria zvláštnu skupinu. Do tejto skupiny patria tieto druhy rizík: kurzové riziko, riziko pohybu úrokových sadzieb, inflačné riziko, právne riziko, riziká pri zahraničných investíciách, riziká prírodných a technických katastrof, riziká teroristického útoku a špecifické riziká. Do skupiny špecifických rizík možno zahrnúť špecifické riziká istoty, bezpečnosti, pod ktoré patria: udalosti ohrozujúce zdravie, slobodu a život pracovníkov medzinárodných spoločností a inštitúcií, ako aj rodinných príslušníkov. Denná realita nás presvedčuje o narastajúcej sa schopnosti človeka alebo skupiny nacionalisticky, ideologicky, nábožensky, sektársky, teroristicky či inak zameraných ľudí, ktorý ohrozujú nielen majetok, ale najmä zdravie a život nevinných ľudí. Rastúci počet teroristických útokov na prelome tisícročia nemôže nechať s kľudom spať všetkých mierumilovných ľudí na tejto zemi. (Uvedieme napr. teroristický útok v USA v roku 2001, alebo Španielsku v roku 2004). 4 POISTENIE MEDZINÁRODNÝCH RIZÍK V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2010 Poisťovaním medzinárodných rizík sa na slovenskom poistnom trhu zaoberajú komerčné poisťovne, ktoré sú združené v Slovenskej asociácii poisťovní. Poistný trh vo vyspelých ekonomikách využíva mnoho komerčných poisťovní. Každá sa zúčastňuje na poistnom trhu rôznou ponukou poistných produktov a má záujem pokryť čo najväčší priestor (poistné pole). K ako bolo vyššie uvedené, pôsobilo na slovenskom poistnom trhu 22 komerčných poisťovní, z ktorých 21 bolo združených v Slovenskej asociácií poisťovní/, ktoré sa podieľali uvedenými ukazovateľmi na technickom poistnom v neživotnom poistení /viď. Tabuľka č. 1. Technické poistné v neživotnom poistení k v tis. euro /. 70

71 Tabuľka č.1 Technické poistné v neživotnom poistení k / v tis. euro /. Por. č. Poisťovňa Technické poistné v neživotnom poistení Podiel na trhu podľa technického poistného 1. AEGON životná poisťovňa, a.s. 0 0,00 % 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s ,60 % 3. AMSLICO AIG Life poisťovňa, a. s ,64 % 4. AXA životná poisťovňa, pobočka poisťovne ,17 % z iného členského štátu 5. ČSOB Poisťovňa, a. s ,22% 6. D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a. s ,24% 7. Deutscher Ring Lebensversicherung AG 0 0,00% pobočka poisťovne z iného členského štátu 8. Deutscher Ring Sachversicherung AG ,38% pobočka poisťovne z iného členského štátu 9. Ergo životná poisťovňa, a.s. 0 0,00% 10. Generali Slovensko poisťovňa, a. s ,35% 11. Groupama poisťovňa. a. s ,80 % 12. Groupama životná poisťovňa, a.s. 0 0,00 % 13. ING Životná poisťovňa, a. s. 0 0,00 % 14. KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., VIG ,52 % 15. KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., VIG ,38% 16. Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s ,16 % 17. Poisťovňa Poštovej banky, a. s ,09 % 18. Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a. s. VIG 0 0,00 % 19. UNION poisťovňa, a. s ,03 % 20. UNIQA poisťovňa, a. s ,91 % 21. VICTORIA - VOLKSBANKEN Poisťovňa, a. s 517 0,05 % 22. Wüstenrot poisťovňa, a. s ,47 % 23. Slovenská kancelária poisťovateľov 8 0,00 % Celkom ,00% Zdroj: Ako vyplýva z tabuľky č. 1. Technické poistné v neživotnom poistení k bolo tis. euro. Poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., mala prvenstvo na slovenskom poistnom trhu v neživotnom poistení s 37,60 % čo predstavovalo tis. euro. Na druhom mieste sa umiestila poisťovňa KOOPERATÍVA, poisťovňa, a.s. s 26,38 % čo predstavovalo tis. euro, tretie miesto obsadila poisťovňa Generali Slovensko, poisťovňa, a. s. s 11,35 % čo predstavovalo tis. euro. Poistné produkty zamerané na poistenie medzinárodných rizík sú zahrnuté v neživotnom poistení. Poisťovňa Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. ponúka najširšiu ponuku poistných produktov zameraných na poisťovanie medzinárodných rizík. Ako bolo vyššie uvedené komerčné poisťovne na slovenskom poistnom trhu ponúkajú širokú paletu poistných produktov. Medzi nimi sú aj poistné produkty, ktoré sú zamerané na poistenie medzinárodných rizík. Najdôležitejšie poistné produkty medzinárodných rizík, ktoré ponúkajú komerčné poisťovne na poistnom trhu sú: dopravné poistenie (poistenie zahraničnej prepravy zásielok), poistenie investičných celkov (stavebno-montážne poistenie), poistenie výstav a veľtrhov, poistenie zodpovednosti za výrobok, poistenie medzinárodného cestného dopravcu, havarijné poistenie motorových vozidiel do zahraničia, poistenie z prevádzky lietadla, poistenie exportných úverov, poistenie kaucie, poistenie včasného dodania tovaru zahraničnému príjemcovi, poistenie ďalšieho dopravného. Ďalšiu skupinu tvoria: poistenie cestovného ruchu, poistenie liečebných nákladov v cudzine a pod. 71

72 V súvislosti s poistením medzinárodných rizík treba povedať, že komerčné poisťovne neponúkajú niektoré poistné produkty, ktoré sú zaužívané v krajinách Európskej únie a v celom vyspelom svete. Ide predovšetkým o poistné produkty z oblasti komerčných rizík, (napr. bankovo finančných rizík) a taktiež z oblasti osobitných druhov rizík (napr. rizík prírodných a technických katastrof, rizík teroristických útokov a pod./ 5 ZÁVER Záverom danej problematiky možno povedať, že poistenie medzinárodných rizík má dôležitý význam. Vyplýva to z hľadiska ekonomického a politického. Problematika medzinárodných rizík je veľmi rozsiahla a komplexná z hľadiska diverzifikácie prípadov podľa toho či ide o export, reexport alebo import a množstva aspektov: komerčných, právnych, technických, bankovo-finančných ako aj širších politických a ekonomických súvislostí. Poistné produkty zamerané na poisťovanie medzinárodných rizík sú zahrnuté v neživotnom poistení. Poisťovňa Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. ponúka najširšiu ponuku poistných produktov zameraných na poisťovanie medzinárodných rizík. Na slovenskom poistnom trhu v súvislosti s poistením medzinárodných rizík v procese globalizácie a integrácie možno v budúcnosti predpokladať, že komerčné poisťovne, ktoré na ňom pôsobia budú ponúkať také poistné produkty, ktoré budú zamerané na poistenie medzinárodných rizík, ktoré ponúkajú komerčné poisťovne v ostatných členských krajinách Európskej únie a v celom vyspelom svete. Predovšetkým poistné produkty z oblasti komerčných rizík, (napr. bankovo finančných rizík) a taktiež z oblasti osobitných druhov rizík (napr. rizík prírodných a technických katastrof a pod./. Použitá literatúra [1] DAŇHEL, J. a kol.: Pojistná teórie. Praha: Profesional Publishing ISBN [2] DRUGDOVÁ, B.: Poistenie neživotných rizík. Bratislava: Vydavateľstvo ŠEVT ISBN [3] DRUGDOVÁ, B.: Poistenie medzinárodných rizík v teórii a praxi Bratislava: Vydavateľstvo ŠEVT 2007.ISBN [4] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN [5] SIVÁK, R. a kol.: Riziko a neistota vo vybraných oblastiach financií. BRATISLAVA: Vydavateľstvo EKONÓM 2005.ISBN [6] Internet: Kontaktné údaje Ing. Barbora Drugdová, PhD. Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika barbora.drugdova@euba.sk Príspevok je výstupom riešenia grantu Ministerstava školstva SR VEGA č. 1/1122/11s názvom: Perspektívy poistného trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev. 72

73 DOPADY PŘÍRODNÍCH KATASTROF NA ČESKÝ POJISTNÝ TRH THE IMPACTS OF NATURAL DISASTERS ON THE CZECH INSURANCE MARKET Eva Ducháčková Vysoká škola ekonomická v Praze Abstrakt 1 Pro období posledních patnácti let je typický na jedné straně nárůst počtu událostí přírodního charakteru a na druhé straně rozsah dopadů těchto událostí. Mluví se v této souvislosti o přírodních katastrofách, což jsou události s se škodami ve výši překračující 86,5 mil USD nebo události, které zapříčinily ztrátu na životě více než dvaceti lidí. Vzhledem ke skutečnosti, že za základní řešení dopadů přírodních události je považováno komerční pojištění, odráží se tyto události při provozování pojistných produktů reagujících na živelní rizika. Současně pojistitelé na tuto skutečnost reagují omezováním pojistné ochrany v rámci svých pojistných produktů. Proto se hledají alternativní nástroje řešení dopadů přírodních katastrof. Přírodní katastrofy hrají v posledním období významnou roli také na českém pojistném trhu. Klíčová slova katastrofa, přírodní katastrofa, limit pojistného plnění, spoluúčast, pojištěnou JEL klasifikácia: G22 Abstract For the last fifteen years is typical on the one hand, increase the number of events of the natural character and on the other hand, the extent of the financial implications of these events. We speaks in this context of natural disasters, which are events in the damage of over U.S. $ 86.5 miles, or event that caused loss of life of more than twenty people. Given the fact that the fundamental solutions to the impacts of natural events are considered a commercial insurance, these events reflect the operation of insurance products in response to natural hazards. At the same time insurers are reacting to this fact by reducing insurance coverage under their insurance products. Therefore we are looking for an alternative tool for solving the impacts of natural disasters. Natural disasters in the last period of play a significant role on the Czech insurance market. Key words catastrophe, natural disaster, limit of cover, loss participation, insurance penetration JEL Classification: G22 1 Příspěvek byl zpracován v rámci GA ČR 402/09/

74 1 PŘÍRODNÍ KATASTROFY V POSLEDNÍM OBDOBÍ V posledním desetiletí jsou pojistné trhy ovlivňovány velkou měrou výskytem a dopadem přírodních událostí velkého rozsahu, což se týká ve větší míře segmentu neživotního pojištění (vedle přírodních katastrof jsou pojistné trhy samozřejmě ovlivňovány řadou dalších vývojových změn, zejména ekonomickým vývojem, situací na finančních trzích, regulačními opatřeními, globalizací). K letem, kdy se ukázal největší dopad přírodních událostí na světový pojistný trh patří především rok 2005 a rok Na českém území větší ekonomický dopad a dopad na pojistný trh měly v posledním období povodně a záplaty, vichřice a krupobití. Další živelní události se vyskytují sporadicky. Pojistný trh je přesto živelními událostmi dost významně ovlivňován a tento vliv znamenal za posledních deset let zcela jiné přístupy pojišťoven k hodnocení rizik povodně a záplavy. Dají se předpokládat do budoucna změny v přístupech k hodnocení zejména rizika vichřice, které zapřičinilo rovněž v posledním desetiletí významnější škody. Současně přírodní katastrofy, které se sice vyskytují ve vzdálených oblastech, se na českém pojistném trhu odráží přes ohodnocení rizik ze strany zajistitelů. 2 VÝVOJ VE VÝSKYTU A ROZSAHU PŘÍRODNÍCH KATASTROF 2.1 Vývoj živelních katastrof z celosvětového pohledu Vývoj živelních katastrof v posledních letech se projevuje jak z pohledu počtu přírodních katastrof, tak z pohledu jejich důsledků, a to materiálních škod i škod na životech. Současně je třeba říci, že se vyvíjí vymezení pojmu katastrofa. Podle pojetí zajišťovny Swiss Re v současné době platí následující kvantitativní vymezení pojmu katastrofa 2 : Událost znamenající: celkové škody minimálně 86,5 mil USD pojištěné škody minimálně 43,3 mil. USD počet zemřelých či ztracených minimálně 20 počet zraněných minimálně 50 lidí bez domova více než Z dlouhodobého hlediska lze pozorovat rostoucí trend v počtu událostí (viz graf č. 1). Někteří odborníci dávají tuto skutečnost do souvislosti s klimatickými změnami, tedy změnami klimatu v průběhu času. Změny klimatu jsou vyvolány jednak přirozenými změnami na Zemi a jednak působením člověka. V souvislostí s působením člověka na přírodu je zřejmý zásah lidí do jednotlivých části přírodního prostředí výstavbou objektů, změnami v obydlenosti jednotlivých území, růstem počtu obyvatelstva, znečišťováním přírodního prostředí, vybaveností jednotlivých oblastí materiálními hodnotami atd. Tyto změny se fakticky projevují zejména zvyšování teploty na Zemi (rok 2010 patří vedle roku 2005 ke dvěma nejteplejším letem od začátku měření teplot 3 ). To je spojeny s následujícími faktory: - zvyšující se hustota osídlení, - snižující se stáří ledu, - vrstva ledovců v roce 2011 je nejnižší po roce 2006 za celou dobu měření 4, - výskyt vulkanických erupcí (např. sopka Eyjafjallajokull na Islandu), - netradiční rozložení vulkanických erupcí po světě (např. v roce 2010 zemětřesení Haiti, Chile, New Zéland, China), 2 Stačí překročení jedné z těchto hranic. Jsou stanoveny ještě další spodní hranice týkající se pojištěných ztrát. V kritériích vztahujících se k finančním škodám se zohledňuje vývoj inflace, hodnoty jsou udávány v běžných cenách. Viz Swiss Re, Sigma No. 1/2011, str Zdroj: NOAA Zdroj: NOAA

75 - výskyt požárů (např. největší požáry v historii Ruska v roce 2010), - změny v rozložení srážek: na světě se v některých oblastech zintenzivňuje sucho a v jiných oblastech nadměrné srážky, což souvisí s výskytem rozsáhlých povodní. Graf č. 1: Počet přírodních katastrof v letech 1980 až Zdroj: Swiss Re, Sigma No. 1/2011, str. 4, dostupné na K živelním událostem, které znamenají nejvýznamnější dopady patří zejména povodně, záplavy a vichřice (bouře). Charakter katastrof často nabývají zemětřesení a v některých případech velká sucha (viz graf č. 2). Graf č. 2: Vývoj počtu přírodních katastrof dle druhu katastrofy v letech rok 2001 rok 2002 rok 2003 rok 2004 rok 2005 rok 2006 rok 2007 rok 2008 rok 2009 rok 2010 Ostatní Zemětřesení Bouře Sucho, lesní požáry a vlny veder Povodně a záplavy Zima a mráz Zdroj: data ze Swiss Re, Sigma No. 1/2002, No. 2/2003, No. 1/2004, No. 1/2005, No. 2/2006, No. 2/2007, No. 1/2008, No. 2/2009, No. 1/2010, No. 1/2011; dostupné na Výkyvy v lidských obětech souvisí s výskytem události v oblasti, kde jsou lidé postiženi (viz graf č. 3). V roce 1991 vysoký počet obětí souvisí s cyklonem Gorki Bangladéši (počet obětí přesáhl 138 tisíc), v roce 2004 byl celkový počet obětí vyvolán tsunami v Indickém oceánu (počet obětí činil 220 tisíc), roce 2008 souvisí počet obětí cyklonem Narcis v Barmě (počet obětí dosáhl 138,3 tisíce) a zemětřesením v Číně (počet obětí představoval více než 87 tisíc). Z pohledu pojištěných škod patří k nejnepříznivějším letem roky 2005 (škody vyplývající zejména z dopadů hurikánu Katrina 72,3 mld. USD a dalších hurikánů), 2008 (škody vyplývající zejména 75

76 z dopadů hurikánu Ike 20,5 mld. USD, zemětřesením, bouřím a dalším živelním událostem), 2010 (škody vyplývající zejména z dopadů zemětřesení: New Zealand, Chile). Rok 2011 bude rokem spojovaným rovněž s vysokými škodami v souvislosti s přírodními katastrofami. Jenom v souvislosti s tsunami v Japonsku se přepokládají pojištěné škody v rozsahu 50 mld. USD (celkové škody se odhadují až na 300 mld. USD). Dále pojištěné škody vyvolané povodněmi v Austrálii zřejmě dosáhnou hodnoty 1,2 mld. USD (celkové škody jsou vyčísleny na 13 mld. USD a v Austrálii v této souvislosti se mluví o zavedení povodňové daně). Pojištěné škody v důsledku výskytu 362 tornád v dubnu 2011 v USA se odhadují až na 3 mld. USD (s tornády je spojeno více než 300 obětí na životě). Současně se očekává na rok 2011 silná hurikánová sezóna (až 18 pojmenovaných bouří), se kterou mohou být opět spojeny škody velkého rozsahu. Graf č. 3: Počet obětí z přírodních katastrof v období let 1980 až Zdroj: Swiss Re, Sigma No. 1/2011, str. 5, dostupné na Graf č. 4: Vývoj výše pojištěných škod v mil. USD zapříčiněných přírodními katastrofami dle druhu katastrofy v letech rok 2001 rok 2002 rok 2003 rok 2004 rok 2005 rok 2006 rok 2007 rok 2008 rok 2009 rok 2010 Ostatní Zemětřesení Bouře Sucho, lesní požáry a vlny veder Povodně a záplavy Zima a mráz Zdroj: data ze Swiss Re, Sigma No. 1/2002, No. 2/2003, No. 1/2004, No. 1/2005, No. 2/2006, No. 2/2007, No. 1/2008, No. 2/2009, No. 1/2010, No. 1/2011; dostupné na vlastní úprava 76

77 Tabuľka č. 1: Základní údaje o dopadu přírodních katastrof ve světě v letech počet přírodních katastrof v tis podíl přírodních katastrof na celkovém počtu katastrof 39% 42% 44% 46% 55% celkové 48 70,6 268, katastrofy způsobené člověkem 5 6,9 10, škody z přírodních v miliardách USD 43 63, podíl přírodních katastrof na celkových škodách z katastrof 90% 90% 96% 95% 89% počet obětí (mrtví/zmizelí) v důsledku přírodních katastrof podíl obětí z přírodních katastrof z celkového počtu obětí katastrof 72% 68% 98% 60% 98% pojištěné škody z přírodních katastrof 11,8 23,3 44,7 22,4 40 podíl pojištěných škod na celkových škodách z přírodních katastrof 27% 37% 17% 38% 21% Zdroj: Swiss Re, Sigma No. 2/2007, No. 1/2008, No. 2/2009, No. 1/2010, No. 1/2011, dostupné na Vývoj přírodních katastrof v podmínkách České republiky Na území České republiky se v posledních letech stejně jako z celosvětového pohledu změnila situace ve výskytu a dopadech přírodních událostí. Území České republiky bylo postiženo zejména povodněmi a záplavami, dále vichřicemi a k přírodním událostem, se kterými je třeba počítat patří také krupobití (viz tabulka č. 2). Rovněž se diskutuje o riziku tornáda, kdy v posledním období se tornáda na území České republiky vyskytla. Některá další rizika přírodních událostí se na českém území považují za rizika s velmi malou pravděpodobností (vzhledem k geologické poloze). Patří k nim zejména riziko zemětřesení, které z pohledu celosvětového hraje poměrně významnou roli. Vyloučit lze např. rizika tsunami. Právě výskyt povodní a záplav za poslední období znamenal velké škody. Například povodně z roku 2002 představovaly celkové škody v řádu 70 mld. Kč. Tabuľka č. 2: Živelní události v České republice v posledním období období živelní událost počet pojistných událostí výše pojistných škod (nahlášených) v tis. Kč 1997 červenec povodně na Moravě březen povodně v Čechách srpen povodně v Čechách březen povodně v Čechách leden orkán Kyrill březen vichřice Emma červen povodně na Moravě květen povodně na Moravě srpen povodně v Čechách srpen krupobití Praha Zdroj: ČAP; Škody způsobené živly; tisková zpráva Nedávejte živlům šanci,k dostupné na 77

78 3 DOPADY PŘÍRODNÍCH KATASTROF NA POJISTNÉ TRHY Pojištění je považováno za klasický nástroj řešení dopadů škod velkého rozsahu, tedy i přírodních katastrof. V souvislosti s růstem počtu přírodních katastrof a zvětšování dopadů těchto katastrof stále větší měrou tyto katastrofy na pojistné a zajistné trhy. Přírodní katastrofa znamená dopad na pojišťovnictví nejen v dané oblasti či regionu, kde k události došlo, ale ve své podstatě se dopady dané události projevují na celém světovém trhu. To vyplývá z míry globalizace na pojistných trzích a zejména v návaznosti na uplatnění zajištění. Současně zvyšující se dopady přírodních katastrof znamenají, že pro pojistné trhy se stává krytí škod katastrofického rozsahu stále více problémovým z pohledu kapacity pojistných a zajistných trhů. V souvislosti s uplatňovanými regulačními opatřeními a regulačními opatřeními, se kterými se v současné době počítá (některá z nich jsou aplikována v návaznosti na proběhlou finanční krizi), dochází k omezování možností pojistitelů při krytí dopadů přírodních katastrof. Regulace u pojistitelů vyvolává potřeby krytí událostí homogenního charakteru ve vazbě na přístupy regulace s ohledem na velikost potřebných vlastních zdrojů při přebírání pojistných nebezpečí ke krytí v rámci standardních pojistných produktů. To vede k situaci, že pojistitelé ve stále větší míře uplatňují v pojistných produktech, které kryjí škody přírodního charakteru, různá omezení. Tedy pojistitelé přehodnocují podmínky pojistitelnosti daných rizik. V pojistných podmínkách se objevuje stále více výluk z pojistných plnění, pojistné podmínky jsou pojišťovnami dále z tohoto pohledu precizovány. Dále pojistitelé a rovněž zajistitelé využívají ve stále větším rozsahu limity při krytí jednotlivých rizik. V některých případech limity pojistného plnění představují pouze velmi malou část možných škod v souvislosti s realizací škod přírodního charakteru. Dalším nástrojem pojišťoven, který reaguje na změnu situace ve výskytu přírodních nebezpečí, jsou spoluúčasti. I spoluúčasti jsou v jednotlivých pojistných produktech využívány pojistiteli ve stále větší míře a stále větším rozsahu. To vše vede ke skutečnosti, že pojištění jako nástroj řešící negativní dopady nahodilých událostí, svoji roli hraje ve stále menší míře. Výše charakterizovanými nástroji dochází k omezování míry krytí dopadů přírodních rizik. Proto je třeba hledat nástroje, které budou alternativou k pojištění v těch případech, kdy pojištění již nebude reagovat na existující rizika. Nabízí se možnosti řešení prostřednictvím veřejných financí, což je možno uplatnit opět v omezené míře. Dále se rozvíjejí specifické nástroje kapitálového trhu, které reagují na potřeby krytí dopadů přírodních událostí. Současně se mluví o nutnosti předcházení dopadům přírodních rizik v těch situacích, kdy je to možné (například výběr vhodné lokality pro podnikání či bydlení s ohledem na výskyt přírodních rizik). Na českém pojistném trhu se odráží výskyt přírodních katastrof z celosvětového pohledu rovněž prostřednictvím globálního zajistného trhu. Pokud dojde ke změnám v oceňování rizik a změnám v přístupu k přijímání rizik přírodního charakteru do zajištění, pojistitelé na českém pojistném trhu jsou nuceni reagovat ve svých přístupech ke konstrukci příslušných pojistných produktů. Výskyt událostí, zejména povodní, měl bezprostřední dopad na český pojistných trh. Šlo zejména o povodně katastrofického rozsahu v roce Celkové škody z těchto povodní přesáhly 70 mld. Kč, přitom pojištěné škody činily 37 mld. Kč, ovšem zajistitelé uhradili pojistitelům více než 93 % těchto škod. To způsobilo výraznou změnu v hodnocení českého trhu z pohledu výskytu a dopadů živelních škod ze strany zajistitelů. Zajistitelé od roku 2003 začali uplatňovat výluky ze zajistného krytí, limity zajistného krytí a podstatně navýšili ceny zajištění. Tím nastaly ve srovnání s předchozím obdobím výrazně jiné podmínky pro zajištění a následně pojištění živelních událostí (v roce 1997 nastaly rovněž povodně velkého rozsahu, ale pojištěním bylo kryto pouze 15 % škod, proto tyto velké povodně se neodrazily ještě v nových přístupech ze strany zajistitelů a pojistitelů). 4 ČESKÝ POJISTNÝ TRH V SOUČASNÉ DOBĚ A KRYTÍ PŘÍRODNÍCH KATASTROF V současné době se otázka dopadů katastrof na českém pojistném trhu soustředí především na otázku povodní a záplav. A také pro krytí povodní a záplav pojišťovny uplatňují specifické přístupy ke krytí. 78

79 Například riziko povodně a záplavy není dnes zahrnováno mezi běžně řešená rizika v rámci majetkových a navazujících pojištění (například pojištění pro případ přerušení provozu). Při rozhodování pojišťoven o krytí rizika povodně a záplavy pojišťovny hodnotí geografické umístění majetkových hodnot. Na základě tzv. Geografického informačního systému jsou jednotlivé oblasti rozděleny do čtyř povodňových zón výskytu povodní a záplav: Zóna 1 oblast se zanedbatelným nebezpečím výskytu povodně, Zóna 2 oblast s nízkým nebezpečím výskytu povodně, Zóna 3 oblast se středním nebezpečím výskytu povodně, Zóna 4 oblast s vysokým nebezpečím výskytu povodně. Přitom pojistitelnost majetkových hodnot nacházejících se v zóně tři a zejména čtyři je problematická. V případě zóny dvě může pojišťovna zohlednit umístění majetku zohlednit v pojistné smlouvě například uplatněním ceny pojištění o rizikový příplatek. Pro pojišťovny je obvykle majetek umístěný v povodňové zóně 4 zcela nepojistitelný. Pojišťovny mohou v některých případech přistoupit k individuálnímu zhodnocení situace zejména s ohledem na konkrétní opatření majitele proti povodni a záplavě. V povodňové zóně 3 pojišťovny mají odlišné přístupy, ale platí pravidlo obezřetného přístupu ke krytí rizik v těchto oblastech. V návaznosti na tuto skutečnost ještě pojišťovny hodnotí frekvenci výskytu povodně na daném území (pokud se v dané oblasti již během předchozích let vyskytla povodeň, i když jde o zónu 3, pojištění odmítají sjednat). Současně mohou přizpůsobit krytí prostřednictvím uplatnění omezujících podmínek pro výplatu pojistného plnění (zvýšení limitů pojistného plnění, zvýšení míry spoluúčasti). Rozsah krytí škod je velmi velkou měrou ovlivněn uplatňováním limitů pojistného plnění. V návaznosti na povodně v roce 2002 pojišťovny na českém pojistném trhu začaly v rámci konstrukce majetkových pojištění při krytí dopadů rizika povodně a záplavy využívat limity pojistného plnění. V některých případech je tento limit velmi omezující. Například pokud v rámci pojistných produktů pojištění majetku obyvatelstva pojišťovna uplatňuje limit ve výši 50 tis. Kč, znamená to, že příslušný pojistný produkt, zejména při totálních škodách, neplní svůj hlavní účel existence. Dále některé pojišťovny mají stanoven minimální výši spoluúčasti. Například 1 % minimálně 30 tis. Kč z vypočítané velikosti pojistného plnění. Často jsou spoluúčasti nastaveny tak, že klient má možnost velikost spoluúčasti volit s ohledem na výši ceny pojištění. Při krytí dalších významných rizik, zejména vichřice, se rovněž uvažuje o možnosti využití určitého geografického přehledu podobně jako u povodní, který by umožnil diferenciaci přístupů pojišťoven ke krytí tohoto rizika. Ovšem omezení typu limitů pojistného plnění v rámci krytí vichřice či dalších rizik není v podmínkách českého pojistného trhu obvyklé. Dá se předpokládat, že v případě větších škod při realizace některých živelních rizik, uplatnění konstrukčních prvků omezujících velikost pojistného plnění. Problémem na českém pojistném trhu je podpojištění. Odhaduje se, že okolo tří čtvrtin sjednaných majetkovým pojištění obyvatelstva je spojeno s podpojištěním. Problémem jsou zejména neaktualizované pojistné smlouvy, ve kterých sice nejsou uplatněny limity pojistného plnění pro povodně a záplavy, ale celkové pojistné plnění je omezeno sjednanou velikostí pojistných částek. Při řešení potřeby krytí důsledků živelních rizik ze strany jednotlivých subjektů prostřednictvím komerčního pojištění je třeba počítat v současné době s větší nákladností tohoto pojištění, zvýšené rizikovost musí odpovídat vyšší cena pojištění. 79

80 5 HLEDÁNÍ NOVÝCH NÁSTROJŮ ŘEŠENÍ DOPADŮ ŽIVELNÍCH UDÁLOSTÍ Do budoucna se předpokládá pokračování v dosavadním vývoji ve výskytu přírodních katastrof. Na základě průzkumů jsou vytyčeny následující faktory, které ovlivní vývoj přírodních katastrof do budoucna: - růst populace v pobřežních oblastech (tento trend se projevuji již řadu let), což může znamenat v případě výskytu velkých přírodních událostí v některých oblastech velké ztráty na životech i na materiálních hodnotách, - přírodní jevy v souvislosti s určitými změnami klimatu budou dosahovat stále větších rozměrů a frekvence, budou se nadále vyskytovat v oblastech, kde to dosud nebylo typické, - dojde k nárůstu škod v souvislosti se zvyšující se koncentrací ekonomických hodnot v jednotlivých oblastech, - lze očekávat nárůst pojištěných škod, pojišťovny se budou dále chránit přehodnocováním pojistitelnosti jednotlivých rizik pomocí zvýšených limitů pojistných plnění, vyšších spoluúčastí, případně zvýšenými (prohibitivními) cenami pro vybraná neúnosná rizika, - současně se budou hledat alternativní nástroje krytí dopadu rizik přírodního charakteru, jejichž účelem je přenos financování rizika na kapitálové trhy, a to pomocí např. weather derivates, Cat bonds, současně je potřeba počítat s participací veřejných financí při řešení důsledků přírodních katastrof. Vzhledem k růstu dopadů živelních katastrof na ekonomiku a současně na pojistné trhy jsou hledány alternativní přístupy ke krytí těchto škod. Pojištění v současné době, jak bylo výše uvedeno, nekryje dopady přírodních událostí v plném rozsahu vzhledem k pojistitelnosti v některých oblastech a vzhledem k uplatňování omezujících konstrukčních prvků v rámci pojistných produktů. V jednotlivých státech byly vytvořeny systémy krytí dopadů přírodních katastrof, kde hrají vedle komerčního pojištění roli veřejné prostředky. Státy jsou nuceny vytvářet státní fondy ke krytí dopadů katastrof (například fond na krytí důsledků hurikánů na Floridě), případně zřizují státní pojišťovny nebo jinou formu participace státu. Hlavním úkolem států v této oblasti je ovšem předcházení dopadům přírodních katastrof budováním zábranných opatření k omezování dopadů živelních událostí a budování infrastruktury v případě nastání událostí. V České republice jsme byli svědky v souvislosti s výskytem povodní uplatňováním určitých dotací poškozeným subjektům a následné řešení vydáním tzv. povodňových dluhopisů či zavedením povodňové daně. Ve své podstatě jde o přístupy, které řeší dopady následně. Nemají charakter systematického přístupu, ale řešení až po výskytu událostí. V souvislosti se zvyšováním intenzity živelních událostí by bylo potřeba vytvořit ucelený dopředu nastavený systém přístupů k řešení dopadů prostřednictvím veřejných zdrojů. S dalšími postupy řešení dopadů živelních událostí je spojeno využití nástrojů kapitálového trhu. Tyto nástroje mohou využít především velké podnikatelské subjekty či pojistitelé k zajištění. V devadesátých letech minulého století začaly být využívány tzv. CatBonds. Ty jsou využívány zejména velkými pojišťovnami jako alternativa ke klasickému zajištění. CatBonds jsou emitovány ve vazbě na vybrané katastrofické živelní riziko (hurikán, zemětřesení apod.). Tyto specifické dluhopisy mají vysokou kupónovou sazbu, ale její výplata (často i výplata nominální hodnoty dluhopisu) je vázána na skutečnost, že nedojde k realizaci příslušného katastrofického rizika. K alternativním nástrojům k řešení dopadů živelních katastrof jsou tzv. pojistné deriváty, které jsou opět vázány na výskyt přírodních rizik (jde o využití pojišťovacích opcí, swapů, futures). Za významné se v této souvislosti považují zejména deriváty na počastí (typu pojišťovacích futures). Celkově pro dopady živelních katastrof bude zapotřebí do budoucna vytvořit vícezdrojový přístup k řešení. To znamená, že pojištění by mělo být jedním z článků určených k řešení škod. Na velkých škodách by se měl podílet stát prostřednictvím veřejných zdrojů, které jsou k těmto účelům předurčeny. V některých případech velkých škod je možné zde počítat s využitím nástrojů kapitálového trhu. Další vrstvu by mělo tvořit komerční pojištění spolu se zajištěním (případě alternativní nástroje). Komerční pojištění ze své podstaty není nástrojem kryjícím škody v případech, kdy se události často 80

81 opakují. V současné době vzhledem dochází ke striktnější regulaci pojistitelů s ohledem na kapitálovou přiměřenost, jsou pojistitelé nuceni přebírat ke krytí homogenizovaná rizika. Současně se počítá s hrazením škod jednotlivými poškozenými subjekty. A to z důvodů krytí škod v rámci spoluúčastí u pojištěných událostí a samozřejmě v případě nepojištěných škod. U jednotlivců v případě vytvoření celkového systému řešení dopadů živelních událostí by měl být kladen důraz na odpovědnost jednotlivých subjektů. 6 ZÁVĚR Škody v souvislosti s přírodními událostmi představují stále větší problém. Roste nejen počet těchto událostí, ale také velikost dopadů. Klasický nástroj komerční pojištění, s ohledem na kapacity pojistných a zajistných trhů a současně s ohledem na nové přístupy k regulaci na pojistných trzích, není dnes nástrojem, který by dokázal v požadovaném rozsahu dopady škod z přírodních katastrof řešit. Pojistitelé využívají stále přísnější přístupy k ohodnocení pojistitelnosti rizik v jednotlivých případech, pomáhají jim k tomu vytvářené modely charakterizující výskyt a dopad jednotlivých živelních rizik. Dále pojistitelé a zajistitelé omezují velikost pojistných plnění pomocí limitů pojistných plnění a zvyšujících se spoluúčastí. V posledním období v reakci na finanční dopady živelních událostí se začínají využívat tzv. alternativní nástroje zajištění (nástroje kapitálového trhu), které ovšem mohou využívat pouze velké společnosti nikoliv jednotlivci. Dopady těchto změn pro jednotlivce se projevují ve vyšších nákladech na ochranu (cena pojištění a nutnost ve větší míře krýt dopady z vlastních zdrojů). Nezbytností se stává v současných podmínkách tedy vícezdrojové řešení, tedy i určitý podíl veřejných zdrojů, zdrojů jednotlivců a zdrojů kapitálového trhu na krytí škod z přírodních událostí. Použitá literatura [1] DAŇHEL, J. a kol Poiistná teorie. Praha: Professional Publishing, s. ISBN [2] DUCHÁČKOVÁ, E., DAŇHEL, J Teorie poistných trhů. Praha: Professional Publishing, s. ISBN [3] Česká asociace pojišťoven. Výroční zpráva za rok 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, Dostupné z WWW: < [4] Swiss Re. Natural catastrophes and man-made disasters. Sigma No. 1/2010. Dostupné z WWW: < Kontaktní údaje prof. Ing. Eva Ducháčková, CSc. Katedra bankovnictví a pojišťovnictví, Fakulta financí a účetnictví Vysoká škola ekonomická v Praze nám. W. Churchilla 4, Praha 3 Česká republika duchack@vse.cz 81

82 CELOSPOLOČENSKÝ PROBLÉM S NÁZVOM DISKRIMINÁCIA A JEJ VÝZNAM A OPODSTATNENOSŤ V OBLASTI POISŤOVNÍCTVA ALL-SOCIETY PROBLEM NAMED DISCRIMINATION AND ITS MEANING AND RELEVANCE IN INSURANCE BUSINESS Terézia Dzugasová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Tento príspevok sa zaoberá neustále riešeným problémom spoločnosti, ktorým je diskriminácia. Problém diskriminácie je v súčasnosti najaktuálnejšou témou na všetkých úrovniach a častiach spoločnosti a oblastiach ekonomiky, nevynímajúc oblasť poisťovníctva. Úvod a prvá kapitola príspevku sú zamerané na všeobecnú definíciu pojmu a legislatívny rámec problematiky. Viditeľnosť diskriminácie v oblasti poisťovníctva je obsahom druhej kapitoly, ktorá vo svojich dvoch častiach pojednáva o opodstatnenosti rodového rozlíšenia v poisťovníctve a tiež vysvetľuje význam povolenej diskriminácie, ktoré pre poisťovníctvo vyplýva z legislatívy Európskej únie. Záver príspevku poukazuje na chyby poisťovní, ktorých sa pri uplatňovaní princípu rovnosti medzi mužmi a ženami môžu dopustiť. Tento príspevok je výstupom z výskumného projektu VEGA číslo 1/1122/11 Perspektívy poistného trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev, riešeného na Katedre poisťovníctva na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kľúčové slová diskriminácia, rovnosť, pohlavie JEL klasifikácia: G22, J16 Abstract This article deal with constant problem being solved in a society that is discrimination. The question of discrimination is probably the most current topic in every level and part of a society and economy, including the insurance industry. Introduction and first chapter of this article are focused on defining of discrimination and the legal scope of the mentioned issue. Discrimination in insurance industry is described in the second chapter divided into two parts, the first one describes the justification of sex discrimination in insurance business and second one explains the meaning of allowed discrimination according the law of Europe Union. The last chapter discusses the potential mistakes of insurance company during the application of equal treatment principles between the men and women. This article is part of VEGA, the research project no. 1/1122/11 entitled Perspectives for the insurance market of the Slovak Republic in the lines of civilization challenges, solved at the Department of Insurance department at Faculty of national economy at University of Economics in Bratislava. Key words discrimination, equality, gender JEL Classification: G22, J16 82

83 1 ÚVOD Motto: Pôvodne sa verilo, že je možné dosiahnuť rovnosť tým, že ženám budú dané rovnaké šance a to prinesie rovnaké dopady na pohlavie. Ale dnes je nutné prijať, že niekedy je potrebné zachádzať so ženami a mužmi rozdielne preto, aby sa dosiahli rovnaké dopady, pretože podmienky života sú pre ženy a mužov rozdielne alebo preto, aby sa vyrovnali podmienky poznamenané minulou diskrimináciou. (Status of Women Canada) Problematika diskriminácie, či rovnakého zaobchádzania je v súčasnej dobe najaktuálnejšou a najviac rozoberanou témou v celosvetových kruhoch, kruhoch najvyšších orgánov spoločenstva Európskej únie, ako aj na úrovni jednotlivých štátov či podnikateľských subjektov. Samotný pojem diskriminácia je odvodený od latinského slova discriminare, čo znamená rozlišovať" a vo svojej najjednoduchšej podstate znamená nerovnaké zaobchádzanie, teda konanie, keď sa s jedným človekom, organizáciou, krajinou či rôznou skupinou zaobchádza inak ako s ostatnými na základe jeho rôznych charakteristík a odlišnosti. Z takejto definície nie je možné jednoznačne určiť, či ide o pozitívny alebo negatívny jav. Svoj negatívny význam nabral tento pojem v sociológii, práve a ekonomike, kde sa spája predovšetkým s významom slova znevýhodňovanie. Práve v súvislosti s týmto významom je diskriminácia v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a jej jednotlivé formy sú zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Nezákonná je predovšetkým diskriminácia ľudí v týchto ôsmich oblastiach 1. Práca (výber zamestnania a rôzne diskriminačné praktiky na pracovisku) Vzdelanie (prístup a možnosti vzdelávania) Poskytovanie tovarov a služieb Bývanie Kluby a združovanie Udelenie kvalifikácie Predaj pôdy 2 LEGISLATÍVNY RÁMEC DISKRIMINÁCIE O zákaze diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, najmä na pohlaví, rase, farbe pleti, jazyku, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia hovorí Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svojom 14-tom článku. Boj proti diskriminácii je súčasťou antidiskriminačnej politiky Európskej únie, ktorá má svoje začiatky už pri zrode Európskeho spoločenstva, kde riešenie problematiky rovnakého zaobchádzanie bolo súčasťou Rímskej zmluvy v roku Už táto zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré zakazujú rozdielne odmeňovanie mužov a žien. Začali sa objavovať nové termíny a slovné spojenia ako rod, rodová rovnosť, rodová rola, stereotyp a iné. Tie sa vzťahujú na situácie, kedy muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, ale v praxi sa s nimi nezaobchádza rovnako. Tieto pojmy úzko súvisia s problematikou diskriminácie, rodovej nerovnosti a segregácie a tiež s tradičným pohľadom na deľbu práce, či moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti a rodine, ako aj na ich sklon k riziku vyplývajúcich práve z rodového rozlíšenia. Významnou súčasťou antidiskriminačnej politiky bolo predovšetkým zameranie sa na diskrimináciu na základe pohlavia, čo viedlo Európsku úniu k tomu, aby už od svojho vzniku (najmä od roku 1975) 1 HEMMING J : Discrimination in the workplace (A practical guide). Wiley s., ISBN

84 prijala niekoľko smerníc o tomto type diskriminácie. V európskych právnych predpisoch sa tejto problematike venuje veľa priestoru. K prijatiu prvých európskych smerník týkajúcich sa rodovej rovnosti viedol prípad z roku 1975, kedy bola pri obhajobe letušky belgickej národnej spoločnosti, Gabrielle Defrenne, uplatnená zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Vytvorením Smernice 75/117/EHS z 10. februára 1975 sa teda zakazuje akákoľvek diskrimináciu vo všetkých ohľadoch odmeňovania žien a mužov za rovnakú alebo rovnocennú prácu. Medzi ďalšie významné smernice, legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečujú rovnosť medzi mužmi a ženami nielen na pracovisku patria: Smernica 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením Smernica 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva Smernica 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Rovnako sa zaoberá aj materskou dovolenkou a diskrimináciou na pracovisku podobne ako smernica 2006/54/ES z Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. Septembra 2002 ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a ich poskytovaniu Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania komplexne pokrýva viacero aspektov rovnakého zaobchádzania a zároveň nahradila niekoľko rôznych smerníc, ktoré tieto aspekty upravovali v minulosti. Dôležitým dokumentom Európskej únie v oblasti rovnosti žien a mužov bol Plán rovnosti žien a mužov na roky , ktorého cieľom bolo posilniť rozmer Lisabonskej stratégie v tejto oblasti a napomáhal členským štátom zmierňovanie rodových nerovností. Plán sa zaoberá šiestimi oblasťami rovností a to ekonomickou nezávislosťou, zosúladením súkromného a profesionálneho života, rovnomerným zastúpením žien a mužov v rozhodovacom procese, odstránením všetkých foriem rodovo podmieneného násilia, odstránením rodových stereotypov a podporou žien a mužov vo vonkajšej a rozvojovej politike 3. Na dosiahnutie tohto cieľa sa Európska komisia zaviazala sledovať a posilňovať rodový aspekt v Stratégií pre rast a zamestnanosť, prijať oznámenie zamerané na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, podporovať podnikanie žien a iné. Na tento plán v súčasnosti nadväzuje Stratégia rovnosti medzi mužmi a ženami na obdobie , ktorej cieľom je začleniť zásadu rovnosti medzi mužmi a ženami do všetkých politík a činnosti EU. Slovenská republika je v oblasti rovnosti príležitosti viazaná viacerými medzinárodnými dokumentmi, ktoré sa následne prejavili v jej legislatíve. Medzi najdôležitejšie môžeme zaradiť Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly, dohovory Medzinárodnej organizácie práce, Európsku sociálnu chartu. Diskriminácia, alebo opačne povedané rovnaké zaobchádzanie alebo rovnosť medzi mužmi a ženami je v podmienkach Slovenskej republiky ošetrená v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., v Zákonníku práce č. 311/2001 ale predovšetkým v Antidiskriminačnom zákone č. 365/2004. Zákon okrem definovania pojmu diskriminácia vymenúva jednotlivé typy konania, ktoré sa považujú za diskriminujúce a ktoré 2 Roadmap for equality between women and men SIKA P. 2009: Komparácia vybraných ukazovateľov rodovej rovnosti v SR. IN Nová ekonomika. ISSN , 2009, roč. 2, č. 3, s

85 diskriminujúce nie sú. Ide o priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih, taktiež sa za diskrimináciu považuje nabádanie na diskrimináciu a pokyn na diskriminácii 4. Ďalej pojednáva o Zásade rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní, v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch a taktiež uvádza výnimky, kedy je diskriminácia povolená. 3 VIDITEĽNOSŤ DISKRIMINÁCIE V POISŤOVNÍCTVE Diskriminácii, rodovej nerovnosti a rozlišovania medzi rodmi sa nevyhla ani oblasť poisťovníctva. Poisťovne rovnako ako iné podnikateľské subjekty sú povinné odstrániť každý náznak diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania vyplývajúcu z pracovnoprávnych vzťahoch, zamestnanosti a rovnakého odmeňovania, aj keď v súčasnosti v súvislosti s kultúrou a neustále pretrvávajúcimi rodovými stereotypmi sa tieto rozdiely stále nachádzajú. Súčasne trendy zamestnanosti a celkový vývoj spoločnosti zapríčinili, že sa poisťovníctvo stalo feminizovaným odvetvím. Svedčí o tom fakt, že približne 70% ľudí pracujúcich v poisťovníctve sú ženy. Treba však poukázať, že ženy pracujú zväčša ako administratívne a radové pracovníčky a aj napriek súčasným personálnym zmenám, kedy nového šéfa 5 po dlhých rokoch dostali poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Generali Slovensko, a.s., Amslico MetLife, a.s., Axa, a.s., Union a.s., patria vedúce pozície naďalej mužom. Poisťovníctvo je tiež odvetvím, kde prevláda najväčšia nerovnosť platov medzi mužmi a ženami za rovnako vykonanú prácu. Svedčí o tom aj nasledujúca Tabuľka č. 1. Tabuľka č. 1: Prehľad pozícií, na ktorých sú najväčšie rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami (rok 2009) 6 Pozícia Muži Ženy Rozdiel Operátor strojov a zariadení (strojárstvo) Kuchár Vedúci oddelenia (bankovníctvo, poisťovníctvo) Country director, manager Finančný poradca Projektový manažér (bankovníctvo) Taktiež z údajov štatistického úradu uvádzam vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy v EUR v kategórii zamestnania, do ktorého spadajú priehradkoví pracovníci v poisťovniach za roky 2007, 2008 a 2009 (Graf č. 1) 7 4 Antidiskriminačný zákon číslo 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 365/2004 Z. z 5 ZÁBORSKÝ,J Trh sa pred krízu nevrátil. In: TREND Top vo finančníctve. Ročenka týždenníka o ekonomike a podnikaní TREND 25/ júna 2011, s ZDROJ: Dostupné na internete: < [citov. dňa ] 7 ZDROJ: vlastné spracovanie na základe údajov zo Štatistického úradu SR 85

86 Graf č. 1 Z grafu je jednoznačne vidieť, že v odmeňovaní za rovnako vykonanú prácu prevládajú značné rozdiely medzi mužmi a ženami aj v odvetví národného hospodárstva zaoberajúcim sa finančnými službami. Podľa prieskumu Merce8 uverejneného v hospodárskych novinách sa tento rozdiel v poisťovníctve pohybuje v rozmedzí 45 až 60%. Protikladom k tomuto tvrdeniu a údaju v tabuľke je informácia z interného zdroja nemenovanej poisťovne, ktorej obsahom je, že v poisťovníctve a zvlášť v pozícii finančného sprostredkovateľa neexistujú žiadne rodové rozlíšenia a už vôbec nie platovodiskriminačného charakteru. Rozdiel je jedine v uplatnení a v pracovnom nasadení. Ženy sa skôr uplatnia v predaji životných poistných produktov a malých neživotných produktov, zatiaľ čo muži sú úspešný v oblasti poisťovania technických rizík, čoho výsledkom sú veľké poistné sumy a teda im z nich plynú vyššie provízie a iné odmeny. 3.1 Povolená diskriminácia v poisťovníctve Na druhej strane je poisťovníctvo odvetvím, kde je určitý typ diskriminácie medzi mužmi a ženami povolený. Toto povolenie vyplýva predovšetkým zo smerníc Európskej únie, následne implementovaných do antidiskriminačného zákona SR. Smernica 2004/113/ES 9 v princípe zakazuje používanie pohlavia ako kritérium pri výpočte výšky poistného pre všetky nové poistné zmluvy uzatvorené po 21. decembri 2007, no po námietkach členských krajín bolo stanovené primerané prechodné obdobie, pre ktoré platila výnimka. Podľa tejto výnimky môžu členské štáty od tohto dátumu povoliť odchýlky z pravidla rovnakého poistného a poistného plnenia pre obe pohlavia, pokiaľ môžu zaistiť, aby boli základné poistno-matematické a štatistické údaje, z ktorých výpočty vychádzajú, spoľahlivé, pravidelné sa aktualizovali a boli verejnosti k dispozícii 10. Dôvodom bolo to, že poistenie predstavuje špecifický druh tovaru a je dokázateľné, že pohlavie je určujúcim faktorom v procese hodnotenia poistného rizika. V antidiskriminačnom zákone je pre poisťovníctvo definovaných niekoľko výnimiek, pri ktorých rozdielne zaobchádzanie nie je považované za diskriminačné konanie 11. Diskriminácia nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia pri poskytovaní poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovacích služieb sú primerané tomuto riziku 8 ZDROJ: Dostupné na internete: < [citov. dňa ] 9 Smernica Rady 2004/113/ES z 13. Decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu. 10 Court of Justice of the European Union. Judgment in Case C-236/09.Press Releases No 12/11. Luxembourg, 1 March Antidiskriminačný zákon číslo 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 365/2004 Z. z 86

87 Diskrimináciou nie je použitie rozdielov pri stanovení výšky poistného a výpočtu poistného plnenia poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne založených na odlišnosti pohlaví, ak je táto odlišnosť určujúcim faktorom pri hodnotení poistného rizika vyplývajúceho z poistných zmlúv uzavretých podľa osobitného predpisu a toto hodnotenie je založené na poistnomatematických a štatistických údajoch Náklady súvisiace s tehotenstvom a materstvom nesmú viesť k rozdielom vo výške poistného a výpočtu poistného plnenia Z jednotlivých výnimiek je jasné, že uplatňovanie pohlavia a iných kritérií pri určovaní výšky poistného, nie je možné pri akejkoľvek činnosti poisťovni alebo akomkoľvek poistnom produkte, ale iba pri oceňovaní rizík tých poistných produktov, kde je jeho vplyv dokázateľný. Značné rozdiely medzi mužmi a ženami je možné pozorovať v prípade rizika nehôd, životnosti a úmrtnosti. Preto sa náklady na poskytovanie poistných produktov, ktoré kryjú tieto riziká, rozlišujú na báze rodu. Ide predovšetkým o tieto poistné produkty: Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Havarijné poistenie, Súkromné zdravotné poistenie, Životné poistenie Dôchodkové poistenie Rod (pohlavie) je možné použiť pri stanovovaní ceny poistného produktu iba v prípade, ak ide o rozhodujúci faktor. Ak je rod druhým najdôležitejším faktorom, napríklad po veku, vtedy ho nie je možné použiť pri cenovom rozhodovaní Opodstatnenosť rodového rozlíšenia v poisťovníctve Rozlišovanie rodu pri životnom poistení, predovšetkým v poistení pre prípad smrti, je opodstatnené hlavne z dôvodu rôznej priemernej dĺžky života mužov a žien, náchylnosti ku chorobám a životného štýlu či trendu. Štatistiky úmrtnosti a chorobnosti jednoznačne dokazujú súvis pravdepodobnosti výskytu úmrtí a rôznych chorôb s pohlavím. Rozdiely medzi mužmi a ženami v úmrtnosti ovplyvňujú genetické, hormonálne, metabolické, socioekonomické príčiny. Priemerná dĺžka života je podľa celosvetového porovnávania vyššia u žien, čo dokazujú aj nasledujúce tabuľky. Tabuľka č. 2 prezentuje údaje o priemernej dĺžke života mužov vo vybraných krajinách narodených v danom roku a Tabuľka č. 3 je možné porovnať údaje o priemernej dĺžke života žien. 12 OXERA. 2010: The use of gender in insurance pricing. ABI Research Paper No ISBN

88 Tabuľka č. 2 a Na Slovensku bol tento vývoj nasledovný. Graf č. 2: Vývoj strednej dĺžky života pri narodení na Slovensku ZDROJ: Dostupné na internete: < 14 n- nezistený údaj 15 ZDROJ: Dostupné na internete: < 88

89 Tento fakt, rozdielnosti v dĺžke života mužov a žien je zohľadnený v úmrtnostných tabuľkách, kedy poisťovne zostavujú rozdielne tabuľky pre mužov a ženy alebo univerzálne tabuľky vhodné upravujú a posúvajú. Rozdielnosť rodov sa prejavuje aj v rozdielnosti rizík, na základe ktorých poisťovne vytvárajú poistné produkty špecifické pre ženy a špecifické pre mužov. Ide napríklad o poistenie výhradne pre ženy v prípade diagnostikovania nádorového ochorenia, konkrétne rakoviny krčka maternice alebo rakoviny prsníka. Pre mužov je v ponuke istej životnej poisťovne napríklad poistenie invalidity následkom úrazu a následkom dopravnej nehody. Tu sa predpokladá, že muži sú živiteľmi rodiny, pracujú v rizikovejších zamestnaniach a dopravným prostriedkom jazdia nebezpečnejšie ako ženy. Preto sa poisťovne prispôsobujú týmto rizikám a vytvárajú pre svojich zákazníkov produkty šité na mieru. V súvislosti s agresívnejšou jazdou dopravným prostriedkom sú vypracované rôzne štatistiky, pri ktorých je dokázané, že muži svojim nezodpovedným správaním spôsobujú viac dopravných nehôd ako ženy v rovnakom veku. Odhaduje sa, že škodovosť žien je nižšia oproti mužom o 10 %, v mladom veku je toto percento ešte vyššie. Ženy jazdia podľa prieskumov zodpovednejšie a pokojnejšie ako muži a preto aj škody spôsobené dopravnou nehodou bývajú nižšie, čo sa následne odrazí aj vo výške poistného plnenia. Muži zasa na druhej strane veľmi radi ukazujú svojho agresívnejšieho, súťaživého a rizika-chtivého ducha, čo pre poisťovňu znamená v prípade vyššej poistnej udalosti vyššie náklady na jej náhradu v podobe poistného plnenia. Britské ministerstvo dopravy poukázalo na základe štatistiky nehôd, že počet mužov vodičov, ktorí prekročili rýchlosť je viac ako šesťnásobok počtu vodičiek. Muži boli zodpovední až za 80% všetkých priestupkov spôsobených prekročením rýchlosti a za 90% všetkých trestných činov spôsobených nezodpovedným spôsobom jazdy 16. Rizikovým a nezodpovedným správaním mužov sa zaoberalo aj niekoľko výskumov, ktoré došli k záverom, že u mužov neustále pretrváva chuť riskovať, preukazovať svoju mužskosť a produkovať riskantné operácie, ktoré ak sú úspešné môžu im priniesť nemalé výhody. Muži a ženy sú v mnohých oblastiach rovnakí a ich individuálne rozdiely medzi nimi sú spravidla väčšie ako priemerné rozdiely pohlaví. No existuje medzi nimi aj veľa rozdielov, najmä pokiaľ ide o agresivitu, sebavedomie, ale predovšetkým prevzatie rizika a ochota riskovať. V agresivite a rizikovom správaní jednoznačne vyhrávajú muži. Výskumy ukazujú, že rozdiely medzi pohlaviami sú v značnej miere biologické, čo znamená, že sú vrodené a pretrvajú. Tieto rozdiely sa prejavujú vo všetkých oblastiach. Štúdia na univerzite v Liverpoole ukazuje, že muži radi riskujú pri prechode cez rušnú cestu. Ale tiež zistili, že muži sú ochotní vziať ešte väčšie riziko, ak sú v okolí ženy. Podobne sú to muži, ktorí vo väčšine, a to v pomere 1:10, páchajú násilné trestné činy 17. Súvislosť medzi pohlavím a ochotou riskovať je pekné znázornená aj na známom experimente, kedy boli muži vyzvaný ku hre s hádzaním mince. Tento pokus sa opakoval, ale predtým ako muži boli vyzvaný k zloženiu svoje stávok sa im nakrátko predložili erotické obrázky. Výsledok bol takýto. Hoci fotka bola irelevantná, muži mali tendenciu riskovať vyššie sumy peňazí. Inými slovami, muži pri svojich rozhodnutiach nepoužívajú iba svoj rozum. Vplyv hormónov na ľudský organizmus je známy. Dávka testosterónu v druhom trimestri tehotenstva je rozhodujúca pre vývoj mužského typu mozgu. Testosterón neovplyvňuje iba vývoj mužského mozgu, ale hrá dôležitú úlohu aj pri jeho aktivácii. Odborníci z Univerzity Cambridge sledovali u 17 mužov závislosť úrovne testosterónu a vytvoreného zisku v danom dni. Zistili, že ráno pri zvýšenej hladine testosterónu muži dosiahli vyššie zisky ako počas zvyšku dna. Vedci došli k záverom, že vyššia hladina testosterónu zvyšuje chuť k riziku. A práve z tohto chápania mužskosti vychádza skon k riziku skôr ako typicky mužská vlastnosť CEA. The use of gender in insurance pricing. February PIETRUCHOVA, O.: Finančná kríza, muži a testosterón. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < 18 ZDROJ: Dostupné na internete: < 89

90 4 ZÁVER Práve tento fenomén, sklon mužov k rizikovejšej jazde a rizikovejšiemu spôsobu života, a tiež neovplyvniteľnosť štatistickej dĺžky života, vedie poisťovne k tomu, že k obom pohlaviam majú snahu pristupovať pri niektorých poistných produktoch rozdielne a používať rozdielne poistné sadzby pri stanovovaní ceny za prevzaté riziko. Povolenie k takémuto prístupu vychádzalo z výnimky uvedenej v legislatíve Európskej únie. Súdny dvor však vo svojom rozsudku19 zdôraznil, že Únia sa pri všetkých svojich činnostiach usiluje o odstránenie nerovností a podporuje rovnosť medzi mužmi a ženami. Z tohto dôvodu sa rozhodol, že výnimka zo všeobecného pravidla rovnakého poistného a poistného plnenia pre obe pohlavia v oblasti poisťovníctva bude zrušená a s účinnosťou od 21. decembra 2012 neplatná. To znamená, že poisťovne musia upustiť od rozdielnych sadzieb poistného pre mužov a ženy a zaviesť aj v tejto oblasti princíp rovnosti. Na to, aby poisťovne vedeli čo najpresnejšie určiť cenu poistného krytia daného rizika, je potrebné, aby dané riziko dôkladne a zodpovedne analyzovali a určili jeho pravdepodobnú veľkosť. Diskriminujúcim sa môže stať práve taký postoj, keď po dôkaze rozdielnosti pohlaví, budeme k ním pristupovať rovnako. Ženy tak budú brať na seba riziko nezodpovedných mužov pri poistení motorových vozidiel a tiež riziko ich skoršej úmrtnosti a muži zasa budú prispievať na dôchodky vyplácané dlho žijúcim ženám. Výskum vo Veľkej Británii v roku 2010 ukazuje, že zákaz používania pohlavia v oblasti hodnotenia rizík pre poistenie motorových vozidiel by viedol k 25% nárastu poistného pre mladé vodičky a iba 10% zníženie poistného pre mladých vodičov. Vo Francúzsku sa podľa posledných štatistík očakáva, že zavedenie unisex sadzby20 pre poistenie motorových vozidiel by malo za následok zvýšenie poistného o 30-60% pre mladé vodičky21. Týmto stojí pred aktuármi poisťovní veľká otázka a tiež zodpovedná úloha a to, akú úroveň cien poistných produktov stanovia. Či už sa rozhodnú pre zlatú strednú cestu alebo pre iný systém stanovenia cien, je potrebné, aby tá cena nepôsobila diskriminujúco z obidvoch pohľadov, ale aby bola zachovaná požiadavka rovností pohlaví vyplývajúca zo zákonov Európskej únie a iných spoločenstiev. Použitá literatúra [1] HEMMING J : Discrimination in the workplace (A practical guide). Wiley s. ISBN [2] OXERA. 2010: The use of gender in insurance pricing. ABI Research Paper No ISBN [3] CEA. The use of gender in insurance pricing. February [online]. [citované dňa ]. Dostupné na internete: < [4] KOLEKTÍV. 2011: Rodovo citlivé rozpočtovanie na národnej a regionálnej úrovni: analytická štúdia. Bratislava s. [5] Court of Justice of the European Union. Judgment in Case C-236/09.Press Releases No 12/11. Luxembourg, 1 March Dostupné na internete: < [6] Zákon číslo 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov 19 Court of Justice of the European Union. Judgment in Case C-236/09.Press Releases No 12/11. Luxembourg, 1 March Sadzba rovnaká pre mužov a ženy, pri ktorej sa uplatňuje princíp rovnosti 21 CEA. The use of gender in insurance pricing. February

91 [7] Smernica Rady 2004/113/ES z 13. Decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu [8] BIANCHI, G. FILADELFIOVA, J. LUKŠÍK, I. POPPER, M Úvodná správa k výskumu Rod, intímne občianstvo a gender mainstreming: teoretické východiská a výskumné otázky. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < [9] ZÁBORSKÝ,J Trh sa pred krízu nevrátil. In: TREND Top vo finančníctve. Ročenka týždenníka o ekonomike a podnikaní TREND 25/ júna 2011, s [10] SIKA P. 2009: Komparácia vybraných ukazovateľov rodovej rovnosti v SR. IN Nová ekonomika. ISSN , 2009, roč. 2, č. 3, s [11] Insurance sex discrimination illegall - EU. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < [12] European Institute for Gender Equality. 100th anniversary of International Women s day 100 Inequalities remain. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < [13] Informačná kancelária EP v SR. Rodová rovnosť v EÚ. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < rovnost_eu.html;jsessionid= b3e9c4afb4a253bc > [14] Muži zarobia na rovnakej pozícií aj o 1300 EUR viac ako ženy. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < [15] Ženy majú o štvrtinu menej. [online]. [cit. k ]. Dostupné na internete: < [16] [17] [18] Kontaktné údaje Ing. Terézia DZUGASOVÁ Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika terezia.dzugasova@euba.sk 91

92 VÝZNAM VYUŽITIA STOCHASTICKÝCH MODELOV V RIADENÍ RIZÍK NEŽIVOTNÉHO POISTENIA THE IMPORTANCE OF THE USE OF STOCHASTIC MODELS IN THE MANAGEMENT OF NON-LIFE INSURANCE RISKS Galina Horáková Michal Páleš Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Cieľom príspevku je poukázať na niektoré možnosti využitia stochastických modelov, ktorých používanie je podporované aj dopadovými kvantitatívnymi štúdiami QIS 5. Uviesť postup merania poistného rizika pomocou rozdelenia celkovej škody, ktoré je možné získať metódami presnými, aproximatívnymi, rekurentnými resp. simuláciami. Na základe znalosti funkčných hodnôt distribučnej funkcie je možné odhadnúť hodnotu Value at Risk (VaR), Conditional Expectation/Expected Shortfall (CVaR) a teda aj ekonomický kapitál potrebný na krytie prevzatého rizika. Uvedený postup merania rizika je podporený využitím softwaru ModelRisk. Kľúčové slová stochastické modely, QIS 5, meranie rizika, model rizika, rozdelenie celkovej škody, VaR, CVaR, ModelRisk JEL klasifikácia: C16 Abstract The aim of the paper is to show the various possible uses of stochastic models, which are also given support to by the quantitative impact study QIS 5. It also brings out the process of measuring insurance risk with the help of the total claim distribution, which can be obtained using exact, approximate or recursive methods, or by the use of simulation. Given knowledge of the values of the distribution function it is possible to evaluate the Value at Risk (VaR) and the Conditional Value at risk (CVaR) and hence also the economic capital needed to cover the risks taken on. The described method of measuring risk is supported by the use of the software ModelRisk. Key words stochastic models, QIS 5, measurement of risk, risk models, total claim distribution, VaR, CVaR, ModelRisk JEL Classification: C16 1 STOCHASTICKÉ MODELY A DOPADOVÉ ŠTÚDIE QIS 5 Základné modely používané na analýzu nielen poistného rizika, ako aj operačného, trhového a kreditného sú deterministické. Tieto modely neberú do úvahy náhodné výkyvy, ktorým sú, vzhľadom na charakter finančného rizika, vystavené. Preto nahradenie deterministických prístupov stochastickými je logickým krokom, ktorý umožňuje spoľahlivejšie hodnotiť, merať a analyzovať riziká 92

93 a v prípade rizík poistných stanoviť napríklad potrebné rezervy a ekonomický kapitál na ich spoľahlivejšie krytie. Stochastický model je matematické zjednodušenie procesu, ktorý je vyjadrený pomocou náhodných premenných. Je založený na znalostiach rizika a skúsenostiach analytika v kombinácii s údajmi z minulosti. Údaje vedú analytika vo vyberaní typu modelu ako aj v kalibrácii parametrov modelu. Model poskytuje rovnováhu medzi jednoduchosťou a zhodou s dostupnými údajmi. Jednoduchosť je priamo úmerná počtu neznámych parametrov. Čím je počet parametrov vyšší, tým je model zložitejší. Existuje množstvo matematických postupov a preto je dôležité vybrať model, ktorý je najvhodnejší vzhľadom na dané údaje na základe zvažovania matematickej náročnosti a výstižnosti. Pre popísanie rozdelenia individuálnej aj celkovej škody je modelovanie nutné na získanie najmä informácií o vyšších škodách, ktoré vznikajú s malou pravdepodobnosťou. Priradenie príslušného kvantilu pre konkrétnu premennú je účinný spôsob, ako získať prehľad o výskyte extrémnych udalostí. Preto nie je náhodou, že kvantitatívne dopadové štúdie QIS 5. pri opise postupov riadenia rizika využívajú rozdelenia pravdepodobnosti a ich charakteristiky, vrátane kvantilov. Poisťovňa má podklady pre používanie stochastických techník, ktorých využívanie však s výhodami nesie aj určité nevýhody. Napríklad niektoré stochastické modely sú veľmi zložité a ich nepochopenie môže viesť k nesprávnej interpretácii výsledkov, model môže byť nesprávne kalibrovaný práve v dôsledku nepochopenia účelu modelu, resp. použitím nevhodných historických dát, alebo ich nesprávnou interpretáciou. Ďalším problémom je využívanie normálneho rozdelenia na aproximáciu pravostranne zošikmených rozdelení, pretože pri nesplnení podmienok aproximácie môže poskytovať nesprávne, zavádzajúce výsledky. Zjednodušenie zložitých stochastických modelov sa môže prejaviť v predpokladoch o vlastnostiach rozdelení, o ich parametroch, v zachytení dôležitých vlastností skúmaného procesu a môže spôsobiť deformáciu príslušného rozdelenia. Napriek týmto skutočnostiam pri striktnom dodržiavaní matematicko-štatistických postupov možno pomocou stochastických modelov získať veľmi cenné informácie o sledovanom portfóliu poistných zmlúv. Preto tvorba interných modelov založených na stochastickom prístupe je zakomponovaná v rámci pilierov výstavby projektu Solvency II. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti využitie stochastických modelov korešpondujúcich s postupmi, ktorými sa zaoberajú kvantitatívne dopadové štúdie, na základe znalosti historických dát v skratke uviesť možnosti merania poistných rizík metodológiou Value-at-Risk a tvorby rizikových scenárov využitím funkčných hodnôt distribučnej funkcie rozdelenia celkovej škody. 2 ROZDELENIE CELKOVEJ ŠKODY Základom stochastických riešení rozhodujúcich problémov poisťovateľa súvisiacich so stanovením poistného, so spoluúčasťou, zaistením, pravdepodobnosťou krachu a pod., je poznať nielen rozdelenie náhodnej premennej popisujúcej celkovú škodu, ale aj základné charakteristiky rozdelenia celkového poistného plnenia. Reálne podmienky, v ktorých vznikajú poistné udalosti spôsobujú, že počet nastaní poistných plnení, ktorý vyjadríme náhodnou premennou N sa riadi väčšinou niektorým z obecne známych diskrétnych rozdelení. Ak v rámci jednej poistky môže nastať viacero poistných plnení, model, ktorý takéto portfólio nezávislých poistných zmlúv popisuje, sa nazýva kolektívny. Pomocou kol neho možno na základe pozorovaného škodového priebehu zaviesť náhodnú premennú S, ktorá vo všeobecnosti označuje celkovú škodu poisťovateľa za určité obdobie (zvyčajne za jeden rok) a dá sa vyjadriť ako súčet nezávislých, identicky rozdelených individuálnych škôd X, ktorých počet je generovaný premennou N, t.j. kol S = X1 + X X N (2.1) V podmienkam vyhovujúcim kolektívneho modelu rizika existujú rôzne metódy pre stanovenie distribučnej funkcie rozdelenia celkovej škody, teda zloženého rozdelenia. Podľa predpisu rozdelenia počtu škôd a rozdelenia individuálnej škody môžeme metódy rozdeliť na metódy numericky presné, 93

94 aproximatívne, rekurentné, ale funkčné hodnoty distribučnej funkcie rozdelenia celkovej škody možno získať aj na základe simulácií Monte Carlo. 2.1 Vyjadrenia distribučnej funkcie rozdelenia celkovej škody Distribučnú funkciu celkovej škody v exaktnom tvare vyjadríme v prípade, že poznáme konvolúciu distribučných funkcií náhodných premenných X, i i = 1, 2,..., n. Pomocou pravdepodobnostnej funkcie počtu škôd je definovaná vzťahom pričom p (0) = p (0). S kol N * n X, 0 n= 0 F ( x ) = P ( N = n ) F ( x ) kol S x > (2.2) V prípade, že nevieme vyjadriť n-tú konvolúciu možno použiť na aproximáciu distribučnej funkcie definovanej vzťahom (2.2) buď normálne rozdelenie, posunuté gamma rozdelenie, ale aj aproximáciu pomocou ortogonálnych polynómov (Bowersovu aproximáciu a Gram-Charlierovu aproximáciu), Edgeworthovu, Esscherovu, Normal Power aproximáciu. Uvedené metódy súvisia s existenciou počiatočných momentov tretieho a štvrtého rádu a platí, že čím je metóda zložitejšia na výpočet, odhady sú presnejšie. Funkčné hodnoty distribučnej funkcie možno získať aj pomocou rekurentných postupov, z ktorých najznámejšie sú Panjerove vzťahy pre počet aj celkovú škodu, ale aj často využívané DePrilove postupy. Ďalším z dôležitých prostriedkov na stanovenie hodnôt distribučnej funkcie, s ktorou úzko súvisia kvantily a teda aj miera rizika sú Monte Carlo simulácie. Podstatou metódy Monte Carlo je generovanie veľkého počtu scenárov a prepočet hodnôt príslušných kritérií pre každý scenár. Použitím tejto metódy možno simulovať aj zložený náhodný proces, pričom získané výsledky sú porovnateľné s výsledkami získanými alternatívnymi postupmi. Teda na základe dát, ktoré má poisťovňa k dispozícii môžu byť uvedené postupy stanovenia distribučnej funkcie rozdelenia celkovej škody základom budovanie matematického modelu, ktorý sa dá použiť na opísanie, predikciu straty alebo na určenie potrebného kapitálu na krytie tejto straty s vysokou pravdepodobnosťou. Výsledky získané aplikáciou modelov by mali byť použité pre lepšie porozumenie chodu poisťovne, na odhalenie rizika, a jeho potenciálny dopad na poisťovňu. Úlohou orgánu dohľadu je zabezpečiť, aby poisťovne vytvárali kapitál v takom objeme, ktorý v prípade nepriaznivého vývoja dáva dostatok času na zásah. Výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť aj minimálnej kapitálovej požiadavky si určuje poisťovňa sama na základe svojich kalkulácií. Cieľom kvantitatívnych dopadových štúdií bolo okrem tvorby štandardného modelu a jeho kalibrácie taktiež overiť dopad projektu Solvency II na poisťovne. Poisťovne sa dobrovoľne mohli zúčastniť týchto štúdií, kalkulovať svoju kapitálovú požiadavku a svoje výsledky ďalej poslať zodpovedajúcemu orgánu dohľadu. Vyhodnocovanie sa uskutočňuje na národnej úrovni a zároveň aj na úrovni celej Európskej únie. 2.2 Hodnota VaR a CVaR Dôležité miery rizika súvisia s distribučnou funkciou, ktorá toto riziko popisuje. Absolútnu hodnotu abs rel VaRε ( X ) a relatívnu hodnotu VaRε ( X ) interpretujeme pre náhodnú premennú X, predstavujúcu abs ε stratu resp. zisk, nasledovne: VaR ( X ), absolútna hodnota v riziku, predstavuje maximálnu možnú stratu, ktorá nastane s veľmi malou pravdepodobnosťou ε v priebehu zvoleného časového horizontu, pre ktorú platí abs P( X VaRε ( X )) = ε (2.3) 94

95 VaR rel ε ( X ) je relatívna hodnota v riziku a predstavuje ekonomický kapitál, ktorý je nutné držať pre prípad neočakávaných strát. Ekonomický kapitál, ktorý korešponduje s kapitálovou požiadavkou na solventnosť (SCR) odhadneme na základe vzťahu rel abs EC = VaR ( X ) = VaR ( X ) + E( X ) (2.4) abs ε ε Ak je VaR ( X )>0, tak interpretujeme túto hodnotu ako maximálne možnú veľkú stratu, ak je abs hodnota VaRε ( X )<0, tak hovoríme o maximálne možnom zisku, obr. 2.1 a 2.2 Obrázok 2.1 a 2.2 Maximálne možná strata a maximálne možný zisk ε zdroj: vlastný Analogicky hodnotu VaR pre náhodnú premennú popisujúcu celkovú škodu S kol označíme VaR ( S ) a určíme ju zo vzťahu abs p kol kol P( S x ) = p, (2.5) p kde x = VaR ( S ) je maximálna škoda, ktorá nastane s pravdepodobnosťou p. Ekonomický kapitál p potrebný na krytie neočakávanej škody (obr.2.3) vyjadríme na základe vzťahu rel kol abs kol kol EC = VaR ( S ) = VaR ( S ) E( S ) (2.6) p p Hodnota VaR, jedna z mier rizika, nespĺňa podmienku subaditivity, čo viedlo k odvodeniu miery nazývanej podmienená hodnota v riziku (Conditional / Tail VaR), ktorá sa uvádza skratkou CVaR resp. kol TVaR. CVaR ( S ) interpretujeme ako očakávanú škodu z hodnôt, ktoré prekročia kvantil abs p kol VaR ( S ), teda kol kol p kol kol kol CVaR ( S ) = E( S S > x ) (2.7) p kde S S > x p označuje náhodnú premennú, ktorej hodnoty sú vyššie ako maximálna možná škoda s pravdepodobnosťou p. Hodnota CVaR ( S ) je graficky znázornená na obr. 2.4 Obrázok 2.3 a 2.4 Ekonomický kapitál a hodnota CVaR p kol p abs p kol zdroj: vlastný 95

96 Odhad maximálnej škody, SCR aj podmienenej hodnoty v riziku je realizovaný práve na základe vyššie uvedených skutočností a možno ho uľahčiť a sprístupniť využitím softwaru, tak ako aj mnohé ďalšie výpočty. 3 SOFTVÉROVÁ PODPORA TVORBY AKTUÁRSKYCH MODELOV Popri MS Office Excel významnú úlohu pre tvorbu interných aktuárskych modelov zohrávajú špecifické profesionálne aktuárske softvéry. Tieto sú vyvinuté pre rôzne špecifické oblasti poisťovne (rezervy, finančné modelovanie, cenotvorba, zaistenie, štatistické spracovanie a vyhodnotenie dát, nástroje pre meranie a analýzu rizík a pod.). Väčšina z nich je ponúkaná ako doplnok pre nainštalovanie práve do MS Excel. V oblasti softvérov pre analýzu rizík sa na trhu možno stretnúť najmä s dvoma od spoločnosti Palisade Corporate a ModelRisk spoločnosti VOSE Software. Softvér ModelRisk 5.0 sa v súčasnosti sa tituluje ako najpožívanejší softvér pre riadenie rizika na svete. V prvom rade poskytuje jednoduchú obsluhu, prehľadné výstupy, okamžitú podporu priamo od vývojárskej spoločnosti, intuitívne chybové hlásenia a pomocou atraktívneho ovládacieho prostredia lepšie pochopenie, čo daný model robí a predstavuje. Má zabudovaný komplexný manuál, ktorý široko popisuje daný skúmaný problém a výstupy z výpočtových procedúr možno prevádzať do rôznych foriem reportov s vyčerpávajúcou grafickou prezentáciou. Z hľadiska matematicko-štatistických analýz možno vyzdvihnúť najmä viac ako 90 modifikovaných rozdelení pravdepodobnosti, simulácie (Monte Carlo), korelačná analýza, komplexné štatistické správy, analýza citlivosti, metóda scenárov, optimalizácie, časové rady, testy dobrej zhody, Markovove reťazce, bootstrap metódy, úplné nástroje pre riadenie rizika, metóda Six Sigma, diferenciálne rovnice, numerické integrovanie, testovanie kvality. Komplexne sa teda daný softvér orientuje na všetky oblasti kvantitatívnej analýzy dát v poisťovniach. V oblasti riadenia rizík tak môžeme konštatovať najmä jeho neoceniteľný prínos v obsiahnutej množine rozdelení pravdepodobnosti, v určení rozdelenia pravdepodobnosti celkovej škody všetkými známymi metódami (Panjerove rekurzie, Fourierova transformácia, Multi Fourierova transformácia, metóda Sum product, Monte Carlo simulácie, DePril, metóda Stop Sum, metóda momentov) a nemenej dôležitou súčasťou je nástroj pre diferenciálne rovnice a numerické integrovanie. Ukážku výstupu stanovenia funkčnej hodnoty distribučnej funkcie rozdelenia celkovej škody F(5) pomocou Panjerových rekuretných vzťahov pri zadaných parametroch uvádza obr Jednotlivé zabudované funkcie, ich kombinácie a ponuky analýz je potrebné naštudovať a testovať na rôznych modelových dátach a následne vyhodnotiť získané výstupy. Každopádne softvér ModelRisk sa tak stáva neoceniteľným nástrojom pre analýzu dát v oblasti produktov neživotného aj životného poistenia, tvorbu interných aktuárskych modelov a kvantitatívnych reportov a štúdií na poistnom trhu. Je však zrejmé, že jeho používanie musí byť podložené teoretickými poznatkami v danej oblasti. Tým pádom ModelRisk môže zohrávať aj dôležitú úlohu pri výučbe. Obrázok 3.1 Celková škoda Panjer zdroj: ModelRisk

97 Použitá literatúra [1] HORÁKOVÁ, G. MUCHA, V Teória rizika v poistení (I. časť). Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, [2] HORÁKOVÁ, G. MUCHA, V Teória rizika v poistení (II. časť). Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, [3] PÁLEŠ, M Rekurentné vzťahy pre aktuárov a ich aplikácia v oblasti zaistenia. Diplomová práca. Ekonomická univerzita v Bratislave, FHI, Bratislava, [4] KLUGMAN, S. A. PANJER, H. H. WILLMOT, G. E Loss Models (From Data to Decision). New York : John Wiley & Sons, [5] PANJER, H. H Modeling Analytics. New York : WILEY-INTERSCIENCE, [6] ROTAR, V. I Actuarial models. New York : Chapman & Hall/CRC, Kontaktné údaje doc. RNDr. Galina HORÁKOVÁ, CSc. Katedra matematiky, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika horakova.euba@gmail.com Ing. Michal PÁLEŠ Katedra matematiky, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika pales.euba@gmail.com 97

98 ZÁKLADNÍ PRINCIPY OCEŇOVÁNÍ POJIŠŤOVEN BASIC PRINCIPLES OF INSURANCE COMPANIES PRICING Milan Hrdý 1 Eva Ducháčková 2 Vysoká škola ekonomická v Praze Abstrakt 3 Pojišťovna je specifická finanční instituce. Základním posláním pojišťovny je přebírání rizik ke krytí ode svých klient. Toto se odráží v hospodaření pojišťovny. Jde o to, že závazky pojišťovny vůči klientům mají většinou dlouhodobý charakter. Dále činnost pojišťovny je velkou měrou spojena s nahodilostí. Proto pojišťovny jsou ohroženy vedle rizik, které jsou typická pro finanční instituce také pojistně technickým rizikem. Od těchto specifik by se měly odrážet přístupy při oceňování pojišťoven. S oceňováním pojišťovny jsou spojeny metody finanční analýzy pojišťovny. Kľúčové slová pojišťovny, oceňování pojišťovny, technické rezervy, výnosová metoda oceňování, metoda tržního srovnání JEL klasifikácia: G22 Abstract Insurance is a specific financial institution. The basic mission of the insurance company is accepting risks to cover from their client. This is reflected in insurance management. The point is that insurance liabilities to clients have the most long-lasting. In addition, insurance activity is largely associated with randomness. Therefore, insurance companies are at risk in addition to the risks that are typical for the financial institutions underwriting technical risk. From these characteristics should reflect the approaches to valuation of insurance companies. The valuation of insurance are associated methods of financial analysis of insurance companies. Key words insurance companies, technical reserves, pricing of insurance, revenue method of valuation, market comparison method JEL Classification: G22 1 ÚVOD Oceňování pojišťoven je oblast, která nebyla doposud v ČR komplexně zpracována a to ani v rovině teoretické, ani v rovině aplikační. Ani v zahraniční literatuře, která se zabývá oceňováním finančních institucí, např. Miller (1995) nebo Rezaee (2001), není o této velmi významné problematice ani zmínka. Publikace se zabývají spíše obecnými postupy s konkretizací pro komerční banky. Důsledky 1 doc. Ing. Milan Hrdý, Ph.D, Katedra financí a oceňování podniku, VŠE v Praze 2 prof Ing. Eva Ducháčková, CSc., Katedra bankovnictví a pojišťovnictví, VŠE Praha 3 Příspěvek byl zpracován v rámci projektu GA ČR 402/09/

99 chybějící metodiky se projevují velmi silně, neboť v případě nutnosti ocenit pojišťovnu, ať už pro účely převzetí, či pro účely koupě či z důvodů daňových, se objevují velmi odlišné posudky různých oceňovacích společností, které se liší řádově o desítky milionů korun. Důvod je celkem zřejmí. Jednotliví oceňovatelé používají své specifické metody, které drží takříkajíc pod pokličkou a považují je za svoje know-how. Je však otázkou, zda používané postupy jsou vždy v souladu s obecnými principy, které jsou používány pro oceňování finančních institucí, tak je popisuje např. Hrdý (2005) nebo Miller (1995) či Rezaee (2001). Jednoznačně je nutné tuto mezeru v oblasti oceňovací teorie zaplnit, což je i účelem tohoto příspěvku. Dospět k racionálním a smysluplným výsledkům a připravit obecně použitelný postup, kterým by se jednotliví znalci a oceňovatelské společnosti měli řídit, znamená řídit se dvěma základními atributy, tj. vycházet jednak z obecných oceňovacích principů, které platí pro všechny podnikatelské subjekty a za druhé respektovat specifika pojišťovny, jakožto podnikatelského subjektu. Obdobným způsobem byly připraveny oceňovací postupy pro komerční banky a další finanční instituce, např. Hrdý (2002) a Hrdý (2005). Kromě těchto dvou základních atributů je nezbytné také respektovat příslušný důvod ocenění, který může zásadním způsobem ovlivnit oceňování podnikatelských subjektů, jak např. uvádí Mařík (2003) či Rezaee (2001). 2 DŮVODY PRO OCENĚNÍ POJIŠŤOVNY Podobně jako u podniků je i ocenění pojišťovny určitou službou, kterou si zákazník objednává a která mu přináší určitý užitek. Ocenění pojišťovny proto vychází z různých podnětů a může sloužit k různým účelům. Důvody pro ocenění mohou být velmi různorodé. Ocenění pojišťovny je nutné při její koupi nebo prodeji, při vstupu nových společníků, při fúzích a akvizicích, při sanaci, likvidaci, konkursu nebo pro srovnání tržní hodnoty akcií na burze a vnitřního hodnoty (potenciálu) dané pojišťovny. Důležitou roli rovněž hraje, zda potřebujeme ocenit pojišťovnu jako celek či pouze některé složky jejího majetku pro účely daňové nebo účetní. Pokud provádíme ocenění pojišťovny pro účely akvizice je vhodné ocenit pojišťovnu samu o sobě, tj., jako kdyby pojišťovna pokračovala ve fungování jako samostatný celek na principu goingconcern, tj. věčného trvání, a dále pak oceňujeme pojišťovnu z hlediska konkrétních záměrů, které mají být uskutečněny v souvislosti s fúzí s jinou pojišťovnou. Porovnáním obou hodnot pak získáme efekt synergie, přičemž součet hodnoty samostatně existující pojišťovny a synergie může tvořit horní hranici ceny. Důležitý je rovněž fakt, zda důvodem pro ocenění je stanovení investiční (subjektivní) hodnoty či hodnoty objektivizované. Investiční (subjektivní) hodnota představuje hodnotu pojišťovny pro konkrétní subjekt. Proto se do hodnoty pojišťovny stanovené tímto způsobem promítnou individuální očekávání, ale i záměry daného subjektu. Každý subjekt totiž může mít s konkrétní finanční institucí jiné záměry a představy o jejím fungování a využití. To se pak promítne i do rozhodování o její koupi. Naopak objektivizovaná hodnota pojišťovny by měla vyjadřovat hodnotu finanční instituce, která bude postavena v co největší míře na všeobecně uznávaných datech a při jejím stanovení budou dodrženy příslušné požadavky a stanovené zásady. I to je v podstatě jedním ze záměrů této statě, tj. stanovit a analyzovat určité objektivizované postupy a zásady, jaké by při praktickém oceňování pojišťoven měly být dodrženy. Tímto způsobem může být zjištěna vnitřní hodnota pojišťovny, její potenciál. Tento pak může být upraven o konkrétní záměry, požadavky a cíle konkrétního subjektu. Může být také srovnáván s tržní hodnotou pojišťovny vypočítané metodou tržní kapitalizace s cílem zjistit, zda hodnota pojišťovny na trhu odpovídá jejímu vnitřnímu potenciálu. 3 SPECIFIKA PODNIKÁNÍ V POJIŠŤOVNICTVÍ Jak již bylo charakterizováno v úvodní kapitole, základní postupy pro oceňování pojišťoven budou sestaveny na základě promítnutí specifik podnikání v pojišťovnictví do obecných principů oceňování podnikatelských subjektů. Z toho důvodu je nezbytně nutné krátce charakterizovat specifika podnikání v pojišťovnictví a jeho cíle zejména s důrazem na to, jakým způsobem pojišťovna vytváří zisk, neboť podobně jako je tomu u oceňování bank i některých dalších finančních institucí, základem zejména 99

100 výnosového ocenění pojišťovny bude odnímatelný výnos, neboli dividendový potenciál, který může vlastníkovi oceňované pojišťovny plynout. Je nutné proto analyzovat zejména základní oblasti, ze kterých plyne pojišťovně zisk a rizika, která jsou s těmito činnostmi spojena. Z teoretického pohledu je provozování pojistných produktů spojeno s odhadem budoucího vývoje. Pojišťovna u jednotlivých pojištěných subjektů není schopna identifikovat (jak bylo výše uvedeno) dopředu pojistnou událost, ale při koncipování a provozování pojistných produktů vychází z pohledu na celý soubor pojištěných subjektů, tedy na základě vyrovnávání rizika mezi jednotlivými subjekty pojištěných v souboru. Přesto nejproblematičtějším bodem je odhad budoucích nákladů na pojistná plnění, ze který se odvozuje velikost ceny pojistného produktu. Velikost nákladů na pojistná plnění vychází z předpokládaných velikostí pojistných plnění u jednotlivých pojistných událostí a dále z propočtu pravděpodobnosti nastání příslušné pojistné události. Odhad velikosti pojistných plnění je komplikovanější u tzv. škodových pojištění, kdy se výše pojistných plnění vychází z velikosti vzniklé škody. Co se týče pravděpodobnosti nastání pojistné události vychází se z informací, které jsou k dispozici o dané skutečnosti z minulosti. Samozřejmě výskyt pojistných události je ovlivněn celou řadou faktorů (obecné ekonomické podmínky, podmínky ve škodovosti, vznik nových skutečností atd.), což má za následek, že výskyt jednotlivých druhů pojistných událostí se v čase významně mění. Současně pojišťovna pracuje se soubory pojištěných subjektů a významnou roli hraje zájem o jednotlivé pojistné produkty. Poptávka po pojistných produktech dané pojišťovny rovněž souvisí s obecnými vývojovými tendencemi (např. situace na finančních trzích má vliv na poptávku po životním pojištění, častý výskyt přírodních katastrof ovlivňuje poptávku po produktech majetkového pojištění), ale je zde vliv konkurence na pojistném trhu. Charakteristickým a specifickým rysem podnikání pojišťoven je tvorba tzv. technických rezerv. Provoz pojistných produktů je úzce spojen s technickými rezervami, které jsou obecně nezbytné s ohledem na časové rozdíly v příjmu pojistného a výplatách pojistných plnění. Důvody pro tvorbu technických rezerv: - existence tzv. rezervotvorných pojištění, - potřeba časového rozlišení o přijatého pojistného tak, aby pojistné bylo přiřazeno k období, ve kterém je potřeba na úhradu pojistných plnění o ve vztahu k pojistným plněním přirazení pojistného k příslušnému období s ohledem na časový posun ve výplatách pojistných plnění o potřeba pokrytí výkyvů v pojistných plněních. Technické rezervy z druhé strany představují dočasně volné prostředky pojišťovny (tvoří rozhodující položku pasiv rozvahy pojišťovny u životních pojišťoven cca 85 %, u neživotních pojišťoven cca 60 %), které jsou investovány na finančním trhu. Technické rezervy pojišťoven z pohledu investování mají různý charakter právě s ohledem na účel, na který jsou pojišťovnou vytvářeny. Větší objem technických rezerv je spojen s provozem životních pojištění, zejména rezervotvorného charakteru. Tyto rezervy mají dlouhodobý charakter. Naopak rezervy rizikových pojištění mají obvykle krátkodobější charakter. Specifika v podobě pojistných produktů vedou současně k dalšímu specifickému rysu při provozu pojištění, a to využívání zajištění. Zajištění je pro pojišťovnu nezbytné právě k případnému pokrytí vysokých pojistných plnění, hraje tak roli stabilizátora ve vztahu k pojistným plněním, především pojistným plněním velkého rozsahu. Současně vyvstává otázka kvality zajištění. Tedy zajištění, v případě, že by zajišťovna nebyla schopna splnit své závazky vyplývající ze zajistné smlouvy, znamená pro pojišťovnu realizaci úvěrového rizika. Vzhledem k charakteru činnosti pojišťovny je zapotřebí, aby pojišťovna měla k dispozici dostatečnou velikost vlastního kapitálu, jako finančního polštáře pro pokrytí zvýšených závazků z provozování pojišťovací činnosti. Zisk pojišťovny plyne na jedné straně z provozování pojistných produktů. V ceně pojistných produktů je kalkulována určitá zisková přirážka. O technickém zisku pojišťovny při provozování jednotlivých pojistných produktů se mluví v souvislosti s rozdílem mezi celkovým přijatým pojistným a náklady spojenými s provozem tohoto pojistného produktu, z nichž nejvýznamnější jsou náklady na pojistná plnění. Současně na druhé straně zisk pojišťovny vyplývá z její investiční činnosti, neboť provoz 100

101 pojistných produktů je neodmyslitelně spjat s tvorbou tzv. technických rezerv, které slouží na krytí budoucích závazků pojišťovny. Protože velikost a charakter technických rezerv se významně liší u životních a neživotních pojistných produktů, hrají výnosy z investování rozdílnou roli v obou oblastech pojišťování. 4 OCEŇOVÁNÍ POJIŠŤOVNY VÝNOSOVOU METODOU 4.1 Základní principy Oceňování pojišťovny výnosovou metodou představuje klíčový a nezbytně nutný způsob stanovení hodnoty pojišťovny jakožto podnikatelského subjektu. Bez tohoto způsobu ocenění není možné považovat stanovení hodnoty pojišťovny za věrohodné. Bohužel je tento způsob ocenění nejnáročnější, protože vyžaduje poměrně důkladnou finanční analýzu pojišťovny a návazné stanovení finančního plánu vycházejícího z této finanční analýzy a strategického plánu pojišťovny. Při vlastním ocenění je nezbytně nutné vymezit pojem roční efekt pro majitele.v případě oceňování pojišťoven výsledný efekt blíží spíše pojetí odnímatelného čistého výnosu, podobně jako při oceňování bank, kdy za tento efekt je považována velikost dividend, které by mohly být v jednotlivých letech vyplaceny majitelům, tj. v podstatě dividendový potenciál pojišťovny. Někdy se v oceňovací teorii hovoří o tzv. volném peněžním toku pro akcionáře, tzv. Free Cash Flow Equity, neboli ve zkratce FCFE. Základem pro toto pojetí v českých podmínkách bude zisk pojišťovny z výkazu zisků a ztrát příslušný upravený pro účely oceňování, kdy některé položky mohou být přeceněny či úplně vynechány, např. mimořádný zisk, neboť cílem ocenění je vycházet z budoucího reálného potenciálu a proto je nutné nebrat do úvahy výkyvy, ke kterým může v průběhu hospodaření docházet. Specifika hospodaření pojišťovny se promítají do specifik účetnictví pojišťoven, tedy i do podoby výkazu zisků a ztrát (který respektuje rozdílnost v rámci životního a neživotního pojištění viz příloha). Ze zisku stanovíme disponibilní peněžní tok pro majitele, neboli dividendový potenciál na základě následujícího postupu: Zisk za účetní období předpokládané investice nutné k zajištění požadovaného růstu zisku příděly do zákonného rezervního fondu a do statutárních fondů eventuelně omezující finanční podmínky na základě obchodního zákoníku (disponibilní finanční zdroje a.s.) disponibilní peněžní tok pro akcionáře (odnimatelný výnos-dividendový potenciál) Předem je třeba zdůraznit, že ziskovou položku je možné v případě finančních institucí ztotožnit s tokem peněžních prostředků. Náklady, které nejsou výdaji se přesto neupravují, neboť jejich zadržení v důsledku např. odpisů či tvorby rezerv je na místě. Hodnota pojišťovny výnosovou metodou = současná hodnota disponibilních peněžních toků pro majitele pro období zhruba pěti let + současná hodnota pokračující hodnoty pojišťovny. Pokračující hodnota pojišťovny se vypočítá podobně jako u podniku, tj. předpokládaný čistý efekt v budoucích letech vydělený úrokovou mírou sníženou o předpokládaný nárůst dividend. Výsledný vzorec pak vypadá následovně: 101

102 Hodnota = N n= 1 Div( n) (1 + i) n Div + ( N * (1 + i g g) ) /(1 + i) N Kde: n jsou jednotlivá léta stanovení finančního plánu (1-5 let), N počet let, po které je stanovován finanční plán, Div(n) dividendy vyplácené v jednotlivých letech, i úroková míra pro diskontování, g požadovaný budoucí roční nárůst dividend. Důležitou roli hraje identifikace úrokové míry pro diskontování, podobně jako u podniku, je její stanovení velice obtížné. Vzhledem ke složení kapitálu pojišťovny je možné vážně pochybovat o vhodnosti metody průměrných (vážených) nákladů kapitálu. I vzhledem k tomu, že pojišťovny jsou akciovými společnostmi, jejíž akcie jsou většinou obchodované na burzách cenných papírů, bude nejvhodnější použít metodu vycházející z modelu oceňování kapitálových aktiv.princip této metody je celkem známý, takže ho zde nebudeme popisovat. Vychází se z následující rovnice. Kalkulovaná úroková míra = požadovaná výnosnost = bezriziková úroková míra + riziková přirážka x koeficient beta Úroková míra pro diskontování odráží finanční riziko volatility pohybu cen akcií na trhu. Pojmu riziko se budeme dále ještě velmi důsledně věnovat, zejména v souvislosti s odhadem budoucího zisku a dále také při oceňování některých složek majetku pojišťovny. Klíčovým problémem však bude zejména plán budoucího předpokládaného čistého zisku a z něj odvozeného čistého efektu pro majitele. Z hlediska výnosového oceňování pojišťovny nás bude nejvíce zajímat plán budoucího čistého zisku, jaký pojišťovna dosáhne a který je pak možné transformovat do podoby určené pro účely výnosového oceňování. Budoucí vývoj zisku je možné stanovit dvěma základními způsoby: 1. Regresní analýza. Představuje klasickou statistickou metodu projekce minulého vývoje do budoucnosti. Tato metoda je odborníky z oblasti oceňování považována, patrně oprávněně, za velice nepřesnou a měla by sloužit pouze ke stanovení hrubého odhadu hodnoty podnikatelského subjektu. Nicméně, pokud se týká pojišťoven ve vyspělých a fungujících ekonomikách s dlouholetým stabilizovaným pojišťovacím trhem, je metoda regresní analýzy patrně o něco přesnější s poněkud větší vypovídací schopností, než je tomu u klasických podniků. 2. Identifikace budoucího zisku pojišťovny na základě sestavení finančního plánu pojišťovny včetně plánové rozvahy a výsledovky. Tento postup odhadu budoucího dividendového potenciálu, tj. postup odvozený z finančního plánu pojišťovny, je postup nejpřesnější, ale pochopitelně také nejnáročnější. Znalec musí být schopen identifikovat budoucí vývoj financí pojišťovny, což je velmi komplikované nejen tím, že zisk pojišťovny se skládá z několika klíčových položek, z nichž každá se plánuje specifickým způsobem, ale také tím, že téměř každá pojišťovna vlastní velké množství relativně samostatných jednotek, poboček, a při sestavování finančního plánu je nutné vycházet z plánu na centrální úrovni i z plánu jednotlivých poboček a vzájemně je koordinovat. Cílem by pak mělo být stanovení plánované výsledovky a rozvahy na období obvykle pěti let. Z těchto údajů se pak odvodí čistý zisk, povinné příděly do fondů, příděl na základě kapitálové přiměřenosti, případné rozvojové investice a samozřejmě pak velikost dividend, které mohou být vyplaceny majitelům. Rozhodující pro plánování zisku jsou generátory zisku, tzv. drivers, na základě jejichž vývoje se pak odhadují jednotlivé ziskové položky. Klíčovým generátorem zisku jsou objem předepsaného pojistného, struktura pojistných smluv, velikost a struktura technických rezerv, investiční portfolio a jejich budoucí vývoj. Ne nezanedbatelnou položku drivers tvoří struktura a vývoj poskytovaných pojišťovacích služeb, neboť i příjmy z poplatků a provizí mají relativně velký podíl na celkovém zisku, zvláště u jednotlivých poboček. Vzorec pro stanovení pokračující hodnoty příslušně diskontované je následující : 102

103 PH Kde: Div 5 i g = N n = 1 Div ( N i x (1 g + g ) ) /( 1 + i ) je předpokládaná možná vyplácená dividenda na základě finančního plánu, úroková míra pro diskontování, předpokládaná míra růstu dividend ročně. N Výsledná hodnota pojišťovny je pak dána součtem hodnoty banky vyplývající z prvních pěti let a diskontované pokračující hodnoty. 4.2 Finanční analýza pojišťovny Finanční analýza pojiš tovny pro účely oceňování má svá určitá specifika a podobně jako při oceňování klasických podniků, má základní úkol: posoudit finanční zdraví pojišťovny, tedy schopnost pojišťovny trvale plnit své závazky Velmi důležitou roli zde bude hrát srovnání finanční situace oceňované pojišťovny s ostatními pojišťovnami u nás, popřípadě i v dalších zemích, což by bylo pochopitelně teoreticky přesnější, nicméně v praxi hůře proveditelné. Při finanční analýze pojišťovny je oproti klasickým podnikům nespornou výhodou, že údaje týkající se odvětví pojišťovnictví jako celku jsou v příslušných zemích publikovány. Proto můžeme poměrně velmi dobře určit, zda se oceňovaná pojišťovna nějakým podstatným způsobem liší od ostatních pojišťoven a tím identifikovat možný negativní vývoj do budoucnosti, či naopak odhalit rezervy v hospodaření pojišťovny a případně nevyužitý potenciál, který by mohl být dobrým odrazovým můstkem pro budoucí růst pojišťovny a její tržní hodnoty. Jediným problémem může být poněkud odlišné pojetí účetnictví pojišťoven v příslušných.pro finanční analýzu pojišťoven se dají sice použít stejné ukazatele jako pro analýzu finančního zdraví jiné firmy, ale specifický charakter pojišťovacích produktů a pojišťovacích operací vyžaduje určité modifikace. Současně z pohledu finanční analýzy je důležitá skutečnost, že pojišťovna kromě managementu pojistného kmene musí zvládat i management investičního portfolia. Pro provedení finanční analýzy pojišťovny jsou vhodné následující ukazatele: Ukazatel poměřující celkové riziko upisování analyzované pojišťovny ve vztahu ke její kapitálové vybavenosti: předepsané netto pojistné/upravený vlastní kapitál pojišťovny Čím vyšší hodnota tohoto ukazatele, tím větší je vystavení se riziku pojišťovny ve vztahu k vlastnímu kapitálu. Ukazatel předepsané brutto pojistné/upravený vlastní kapitál hraje roli s ohledem na zajištění, srovnání s předchozím ukazatelem je důležitá v případě pochybností o inkasu ze zajištění. Na výše uvedené ukazatele navazuje ukazatel nazývaný zadržovací poměr, který ukazuje rozsah závislosti pojišťovny na zajištění: předepsané brutto pojistné/předepsané netto pojistné. Ukazatel technické rezervy/ upravená likvidní aktiva, jehož účelem je vysledovat, jak je pojišťovna schopna rychle reagovat na vyšší potřebu hotovostních finančních prostředků. Ukazatel, který poměřuje schopnost pojišťovny uspokojit finanční požadavky, které na ni mohou být uplatněny: závazky/upravená likvidní aktiva. Vztah mezi investicemi a vlastním kapitálem vyjadřuje ukazatel: dluhopisy + akcie + podíly/upravený vlastní kapitál. Výsledek upisování je hodnocen ukazateli: netto škody/netto zasloužené pojistné, provize a upisovací náklady/netto zasloužené pojistné. Součet těchto ukazatelů obecně ukazuje na výsledek upisování, jestliže je jeho hodnota nižší než 100 % znamená pojistně technický zisk, vyšší potom pojistně technickou ztrátu, přitom je třeba vzít v úvahu, zda jde o životní nebo neživotní pojištění (u životního pojištění hraje roli skutečnost, jak dlouho je pojištění provozováno). Ukazatel zisk z upisování/netto výnos z investic, ukazuje na výsledky upisování. Cílem ukazatele: technické rezervy + upravený vlastní kapitál/předepsané netto pojistné je zjistit případnou nízkou úroveň rezerv či vlastního kapitálu. 103

104 5 VÝNOSOVÉ OCENĚNÍ POJIŠŤOVNY POMOCÍ CENOVÉHO OBLIGAČNÍHO MODELU BOND PRICING MODEL Tato metoda je v praxi používána některými znaleckými firmami při oceňování bank a je podle nich považována za teoreticky nejsprávnější. Nic by nemělo bránit analogickému použití této metody v případě oceňování pojišťoven. Jedná se v podstatě o kombinaci výnosového a majetkového ocenění banky. Vycházíme z následující rovnice: TRZNI HODNOTA UPRAVENA NAV NAV = hodnota aktiva závazky, tj. vlastní kapitál. V ideálním případě by NAV měla zachycovat tržní hodnotu aktiv a měla by reflektovat skryté rezervy. ROE = Return on equity = čistý zisk po zdanění / průměrné fondy akcionářů. COE = Cost of Equity = bezriziková úroková míra + beta x tržní riziková prémie Při této metodě je největším problémem stanovení tržní hodnoty jednotlivých aktiv pojišťovny. Určitou nevýhodou této metody je fakt, že nebere do úvahy budoucí eventuelní růst pojišťovny, takže má tendenci hodnotu pojišťovny podceňovat. Na druhé straně tato metoda pracuje s údaji současnými, v případě identifikace stanovení ROE a COE s řadou údajů z minulosti, a tyto údaje jsou snadněji kvantifikovatelné než údaje, které se používají pro sestavení finančního plánu pojišťovny pro účely oceňování. Další výhodou je, že některá aktiva pojišťovny jsou již v účetnictví vedena v jejich tržní hodnotě, tzv. fair value a jiná je možné celkem bez větších problémů pomocí sofistikovaných metod převést na tržní hodnotu. Pokud se týká stanovení nákladů vlastního kapitálu pojišťovny vycházíme zde z klasického modelu oceňování kapitálových aktiv, přičemž za bezrizikovou úrokovou míru volíme v podmínkách ČR výnosnost dlouhodobých a likvidních státních dluhopisů a koeficient beta stanovíme na základě známých výpočtů podle změny výnosnosti individuelních akcií pojišťovny v závislosti na změně výnosnosti tržního portfolia. Koeficient beta se pak vypočítá následujícím způsobem: = ROE COE, kde beta Kde: V(A) V(t) n nx V ( A) xv ( t) V ( A) x 2 nx V ( t) ( V ( t)) = 2 V ( t) představuje výnosnost akcií konkrétní banky, výnosnost tržního portfolia, je počet let sledování vývoje. Obligační cenový model je statickým pohledem na pojišťovnu. Určitou dynamiku získáme, pokud pojišťovnu sledujeme v několika po sobě jdoucích letech, tj. několik let zpět, popřípadě 3-5 let dopředu podle projekce disponibilního peněžního příjmu pro majitele. 6 OCEŇOVÁNÍ POJIŠŤOVNY NA ZÁKLADĚ METODY TRŽNÍHO SROVNÁNÍ Metoda tržního srovnání vychází z podobného principu, jako v případě oceňování podniků, tj. ocenění vychází z ceny, která by byla zaplacena za získání stejné nebo velmi podobné pojišťovny. Podobně jako při oceňování klasického podniku ve formě akciové společnosti jsou akcie pojišťoven běžně obchodovány, takže máme k dispozici tzv. tržní kapitalizaci, tj. hodnotu, kterou získáme, jestliže vynásobíme tržní cenu bankovní akcie počtem akcií. Podobně jako u akciové společnosti, jejíž akcie jsou obchodovány na burze, není úplně správné ztotožnit tržní kapitalizaci s tržní hodnotou pojišťovny. Příčinou může být jednak skutečnost, že tržní cena pochopitelně kolísá a není rozhodně správně brát 104

105 v úvahu pouze okamžitou cenu akcií. Dalším důvodem, proč nelze ztotožňovat tržní kapitalizaci s tržní hodnotou pojišťovny je známý fakt, že při koupi většího podílu je cena akcií vyšší oproti předcházejícímu stavu, dle M. Maříka (2003) asi o % vyšší. Bývá to zdůvodňováno především tím, že nový majitel platí cenu za získání kontrolního podílu v dané pojišťovně. Dalším vysvětlením jsou náklady zastoupení, které vznikají v důsledku oddělení výkonu vlastnických práv a vlastního řízení společnosti a nový majitel předpokládá efekt vzniklý např. výměnou managementu. Pochopitelně tržní cena akcie nemusí vždy vyjadřovat skutečný stav v dané pojišťovně a může být ovlivněna i různými spekulacemi, či pohybem akcií v důsledku očekávané restrukturalizace či privatizace. Nicméně cílem oceňování je postihnout především potenciál pojišťovny, jakožto podnikatelského subjektu skýtajícího efekt pro své vlastníky. Z tohoto důvodu bude ocenění pojišťovny pomocí tržního srovnání chápáno spíše jako pomocné a orientační pro případného kupujícího, aby věděl, za jakou cenu jsou obdobné pojišťovny prodávány. Tím jsme se dostali k základním principům ocenění pomocí metody tržního srovnání. Mezi základní postupy patří: 1. Srovnání s podobným pojišťovnami, které byly již předmětem ocenění a jejichž cena akcií je známa. 2. Srovnání s pojišťovnami, které byly předmětem prodeje a koupě a známé realizační cenu příslušné transakce. V obou případech je klíčové nalezení srovnatelných pojišťoven, přičemž hodnoty ze známé pojišťovny jsou vůči námi oceňované bance přepočítány podobně jako u podniku pomocí různých násobitelů. Nalezení srovnatelných pojišťoven by mělo být nepoměrně jednodušší než například u klasických podniků, protože všechny komerční pojišťovny provozují vesměs shodnou podnikatelskou činnost. V případě známé tržní hodnoty srovnatelné pojišťovny je možné počítat výslednou hodnotu dvěma základními způsoby: 1. Na základě ukazatele P/E - vychází ze známého ukazatele poměru ceny akcie ku zisku na akcii, přičemž odhadneme na základě srovnání očekávaný P/E u oceňované a známé pojišťovny a vynásobíme posledním ziskem na akcii oceňované pojišťovny a získání její hodnotu na základě tržního srovnání. 2. Na základě ukazatele M/B - vychází z poměru tržní a účetní hodnoty vlastního kapitálu, přičemž tímto poměrem vypočteným pro srovnávanou banku vynásobíme účetní hodnotu vlastního kapitálu naší oceňované pojišťovny. Ani tímto přístupem se však neodstraní problémy, které vyplývají z tržní kapitalizace, pokud je tržní cena srovnatelné pojišťovny odvozena právě jako součin tržní ceny akcie a počtu akcií. Můžeme ale porovnat tržní kapitalizaci naší oceňované banky s cenou, kterou získáme na základě tržního srovnání. Pokud se týká srovnatelných transakcí, vychází se ze známé hodnoty, za kterou byla prodána či koupena srovnatelná pojišťovna, tj. v našich podmínkách jakákoliv klasická komerční pojišťovna a pak se stanoví cena námi oceňované pojišťovny na základě některých násobitelů, kterými mohou být: Účetní hodnoty vlastního kapitálu, již zmíněný poměr M/B. Poměr ročního zisku po zdanění (bez uvažování mimořádné zisku). Další ukazatele, používané u klasických podniků, jako např. roční cash flow a realizovaný obrat, nejsou v případě oceňování pojišťoven z již dříve uvedených důvodů příliš vhodné. Použití metody tržního srovnání při oceňování bank je možné chápat jako metodu doplňkovou, která znalci dává určitou představu o hodnotě banky. Použití této metody jako hlavní, brání dva základní faktory: V případě tržní kapitalizace nemusí tržní hodnota akcií pojišťovny vyjadřovat skutečný stav v pojišťovně a může být výsledkem eventuelních spekulací. V případě srovnání s jinou pojišťovnou hraje klíčovou roli především možný odlišný přístup k riziku. 105

106 Při použití této metody oceňování se nevyhneme určitým aplikačním problémům, které se týkají zejména tržního zaměření srovnávaných pojišťoven, skladby jejich klientů, cílů vlastníků a při mezinárodním srovnání i odlišné úrovně základní podnikatelské legislativy. Přesto je tato metoda při praktickém oceňování pojišťoven dosti oblíbená, neboť stanovení hodnoty pojišťovny na základě srovnatelnosti s jinou pojišťovnou, která byla prodána, je jednodušší, než složitý výnosový princip, který vyžaduje co nejpřesnější plánování a určení potenciálu dané pojišťovny. Na druhé straně bude ale metoda tržního srovnání méně přesná než výnosová, neboť nezohledňuje potenciál dané banky a její perspektivu do budoucnosti. V EU dochází často k odprodejům, či jejím částem., kde je nejrozvinutější pojišťovací trh na světě a kde dochází k mnoha prodejům, k fúzím a akvizicím finančních institucí. Zde se metoda tržního srovnání nejvíce používá a skýtá i relativně dobré výsledky. 7 ZÁVĚR Oceňování pojišťoven je velmi náročný proces, jehož cílem je stanovit konkrétní hodnotu pojišťovny respektující a odrážející její tržní postavení a vnitřní potenciál. Při jejím oceňování je nezbytně nutné promítnout její specifika do obecných oceňovacích postupů pro podniky a finanční instituce. Z toho jednoznačně vyplývá, že je možné uvažovat o třech základních přístupech k oceňování podnikatelských subjektů, tak jak jsou identifikovány dle Mařík(2003), Hrdý (2002), popřípadě Hrdý (2005), tj. ocenění výnosovém, majetkovém a metodou tržního srovnání. Výnosové ocenění se jeví jako nejpřesnější, neboť nejlépe vystihuje tržní potenciál oceňované pojišťovny a going-concern princip, tj. princip nepřetržité existence podnikatelského subjektu. Vedle výnosového ocenění jistě stojí za zmínku také metoda obligačního cenového modelu vycházející s principu stejného poměru tržní hodnoty upravených aktiv vůči účetní hodnotě vlastního kapitálu a návratnosti vlastního kapitálu vůči jeho nákladům. Metoda tržního srovnání je v českých a slovenských poměrech jen velmi obtížně použitelná, neboť zde není dostatek srovnatelných transakcí či pojišťoven se známou tržní hodnotou. Znalec či oceňovatelská společnost musí proto vycházet z ocenění výnosového a z ocenění metodou obligačního cenového modelu, které vytvoří určité rozpětí a v rámci tohoto rozpětí pak znalec rozhodne k jaké hodnotě se přiklonit na základě vlastního úsudku v závislosti na vnějších faktorech a vnitřním potenciálu oceňované pojišťovny. Pro výpočet metodou obligačního cenového modelu je třeba dle známých postupů přecenit některé položky aktiv i pasiv na tržní hodnotu a dále pak identifikovat náklady vlastního kapitálu. Zde se dobře hodí model oceňování kapitálových aktiv s tím, že koeficient beta je možné podobně jako je tomu i u bank považovat zjednodušeně roven jedné. U výnosového oceňování je nezbytně nutné stanovit hodnotu odnímatelného čistého výnosu pro jednotlivé roky plánu a dále pak pokračující hodnotu. Odnímatelný čistý výnos vychází především z plánovaných hodnot zisku za příslušné období. To je podobné jako u ostatních podnikatelských subjektů klíčová záležitost celého procesu oceňování. Znalec či oceňovatelská společnost bude mít k dispozici návrh plánu manažerů pojišťovny, je však nezbytně nutné provést jeho korekci v závislosti na výsledcích finanční analýzy pojišťovny, např. dle struktury portfolia pojistných produktů pojišťovny, garantované míry zhodnocení u pojistných produktů, investiční strategie pojišťovny, kapitálové přiměřenosti pojišťovny, postavení pojišťovny na pojistném trhu, dále pak na analýze interních faktorů pojišťovny a na analýze faktorů vnějších, zejména pak vývoje finančního trhu, vývoje inflace, vývoje demografických faktorů, vývoje ve škodovosti a samotného pojistného trhu ať už v oblasti životního či neživotního pojištění. Ocenění pojišťovny je bezesporu velmi komplikovaný proces, na němž se bude podílet tým znalců či oceňovací společnost a jejich úloha bude opravdu velmi obtížná. Doufejme, že jim výše uvedené oceňovací postupy a metody usnadní úlohu a že budou eventuelně i přínosem v oblasti řešení sporů v oblasti oceňování. 106

107 Použitá literatúra [1] DUCHÁČKOVÁ,E.: Řízení rizik neživotních pojišťoven v kontextu pravidel Solvency II. Pojistné rozpravy, 2007, č. 20, s ISSN [2] HRDÝ, M.: Oceňování finančních institucí. Grada Publishing, Praha, 2005 [3] MAŘÍK, M. A KOL.: Metody oceňování podniku Proces ocenění, základní metody a postupy. Ekopress, Praha, [4] Miller, W.D.: Commercial Banks Valuation. John and Wiley, Inc., USA, [5] REZAEE, Z.: Financial Institutions, Valuations, Mergers, and Acquisitions. John Wiley and Sons, Inc, USA, [6] DUCHÁČKOVÁ,E.: Rizika pojišťovacích institucí a jejich řízení. Auditor, 2007, roč. XIV, č. 4, s ISSN Kontaktné údaje doc. Ing. Milan HRDÝ, Ph.D. Katedra financí a oceňování podniku, Fakulta financí a účetnictví Vysoká škola ekonomická Nám. W. Churchilla 4, Praha 3 Česká republika milan.hrdy@vse.cz prof. Ing. Eva DUCHÁČKOVÁ, CSc. Katedra bankovnictví a pojišťovnictví, Fakulta financí a účetnictví Vysoká škola ekonomická Nám. W. Churchilla 4, Praha 3 Česká republika duchack@vse.cz 107

108 FINANČNÉ NÁSTROJE V POISŤOVNIACH FINANCIAL INSTRUMENTS IN INSURANCE COMPANY Matej Lepieš Zuzana Juhászová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Príspevok je zameraný na priblíženie medzinárodného štandardu pre finančné vykazovanie IFRS 9 Finančné nástroje z pohľadu poisťovní. Štandard vstupuje do platnosti od účtovného obdobia začínajúceho po , pričom účtovné jednotky, vrátane poisťovní, ho môžu aplikovať aj skôr. Kľúčové slová IFRS, finančné nástroje, účtovná závierka JEL klasifikácia: M41, G22 The contribution is intended to approximate international Financial Reporting Standards IFRS 9 Financial instruments from the viewpoint insurance companies. The standard comes into force from accounting periods beginning after 01/01/2013, and entities, including insurance companies, it can be applied earlier. Kľúčové slová IFRS, financial instruments, statement of finances JEL Classification: M41, G22 1 ÚVOD Poisťovne patria medzi spoločnosti, ktoré hospodária nielen so svojimi vlastnými prostriedkami, ale aj s prostriedkami svojich klientov. Takto získané prostriedky sú pre poisťovne základom pri tvorbe technických rezerv, ktoré poisťovne následne používajú na úhradu záväzkov vzniknutých z poistných zmúv. Prostriedky technických rezerv poisťovne spravidla nenechávajú na bežnom termínovanom účte, ale na základe zásad rentability, likvidity, bezpečnosti umiestňujú v rámci možností, ktoré upravujú národné a nadnárodné predpisy. Základným priestorom, kde poisťovne prezentujú nielen svoj majetok a záväzky, ale aj štruktúru umiestnenia prostriedkov technických rezerv, sú výkazy, ktoré poisťovne zostavujú v rámci účtovnej závierky. Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovne zostavujú účtovnú závierku podľa Medzinárodných účtovných štandardov pre zostavenie účtovnej závierky (IFRS), zamerali sme sa na jeden zo štandardov, ktorý s uvedenou problematikou súvisí. Článok je výstupom z výskumného projektu VEGA číslo 1/1122/11 Perspektívy poistného trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev, riešeného na Katedre poisťovníctva na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. 108

109 2 FINANČNÉ NÁSTROJE Rovnako, ako každá minca má dve strany, aj finančný nástroj predstavuje dve skutočnosti, ktoré je nutné zohľadniť pri jeho definovaní. Pod finančným nástrojom sa rozumie akákoľvek zmluva, ktorou zároveň vzniká finančné aktívum jednej spoločnosti (účtovnej jednotky) a finančný záväzok alebo kapitálový nástroj inej spoločnosti (účtovnej jednotky). Schéma č. 1: Finančný nástroj 1 finančné aktívum peňažné prostriedky, zmluvný nárok získať peňažné prostriedky alebo iné finančné aktívum od inej jednotky /pohľadávka/, zmluvný nárok vymeniť s inou jednotkou finančný nástroj za potencionálne výhodných podmienok /derivát s kladnou hodnotou/, kapitálový nástroj inej jednotky fi nan čný ná st roj finančný záväzok záväzok odovzdať peňažné prostriedky alebo iné finančné aktívum inej jednotke /záväzok/ záväzok vymeniť finančný nástroj s inou jednotkou za potencionálne nevýhodných podmienok /derivát so zápornou hodnotou/. Chápanie finančného nástroja je jednoduché, ak aproximujeme od ďaľších skutočností. Kým jedna poisťovňa časť prijatého poistného vo forme peňažných prostriedkov investuje ako zábezpeku v rámci vykonávania zaistnej činnosti (finančný majetok), inej poisťovni, ktorá uvedenú zábezpeku prijme, vzniká záväzok spolupodieľať sa na poistnom plnení v prípade nastatia poistnej udalosti (finančný záväzok). Medzi skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom vplývajú na vykazovanie finančných nástrojov v účtovnej závierke, patrí ich identifikovanie a oceňovanie. 2.1 Finančné nástroje v účtovnej závierke Problematiku finančných nástrojov v oblasti IFRS doteraz riešil predovšetkým štandard IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie, ktorý stanovuje požiadavky na vykazovania a účtovanie finančnéých aktív, finančných záväzkov a niektorých zmlúv na nákup a predaj nefinančných položiek. Používatelia účtovnej závierky pripomienkovali náročnosť štandardu, ktorá ovplyvňujej porozumenie, interpretáciu a následnú aplikáciu štandardu IAS 39 v praxi. Jednou z reakcií na finančnú krízu a proces zjednotenia a medzinárodných štandardov finančného vykazovania IFRS a Amerických všeobecne uznávaných zásada princípov US GAAP bol v apríli 2009 predložený návrh na nový štandard. Pri zostavení nového štandardu boli zapracované viaceré požiadavky, ako napríklad: požiadavky FCAG (Financial Crisis Advisory Group) vydané v júli 2009, reakcie na predstavený Návrh štandardu, 1 Zdroj: vlastné spracovanie 109

110 požiadavky z diskusii zo zainteresovanými stranami, spätnú väzbu od používateľov účtovnej závierky prostredníctvom programov zameraných na prácu v teréne. Štandard IFRS 9 Finančné nástroje bol vydaný v novembri 2009 a má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013, pričom je povolená skoršia aplikácia. 2.2 Aplikácia IFRS 9 do praxe Zostavenie a vydanie štandardu IFRS 9 Finančné nástroje IFRS nie je konečnou fázou prijatia štandardu do praxe. Súčasťou aplikacie sú aj nasledujúce fázy: V rámci prvej fázy ide o klasifikáciu a oceňovanie finančných nástrojov, pričom sa špecifikujú úpravy pre finančné aktíva a finančné záväzky. Druhá fáza sa označuje ako proces stanovenia metódy zníženia hodnoty, v rámci ktorej sa diskutuje o reálnosti uskutočnenia modelu očakávanej straty zo zníženia hodnoty finančných aktív. Tretia fáza sa venuje hedgingovému (zabezpečovaciemu) účtovníctvu. Hlavným zámerom aplikácie je stanovenie základných zásad na dosiahnutie porovnateľnosti a transparentnosti vo vykazovaní, konzistencií v účtovaní poskytovaní úverov a znížení zložitosti účtovania finančných nástrojoch. 2.3 Hlavné charakteristiky IFRS 9 IFRS 9 vyžaduje, aby všetky finančné aktíva boli: klasifikované na základe podnikateľského plánu účtovnej jednotky pre finančné aktíva a zmluvných peňažných príjmov vyplývajúcich z finančných aktív; pri prvotnom ocenení ocenené vo fair value vrátane transakčných nákladov; pri následnom ocenení ocenené v amortizovanej hodnote alebo vo fair value. Tieto požiadavky zlepšia a zjednoduchšia prístup k vykazovaniu a oceňovaniu finančných aktív v porovnaní s požiadavkami, ktoré definoval IAS 39. Zjednoduší sa tým vykazovanie a zároveň sa tým nahradí množstvo kategórii finančných aktív vyplývajúcich z IAS 39, kde každá kategória mala svoje vlastné klasifikačné kritéria. Taktiež sa tým zabezpečí zjednodušenie metódy zníženia hodnoty, čím sa nahradí množstvo metód na výpočet zníženej hodnoty, ktoré vychádzali z rôznych klasifikačných kategórii. Prínos štandardu do budúcnosti spočíva hlavne v nasledujúcich skutočnostiach 2 : 1. Hlavným prínosom je nahradenie viackategoriálnej klasifikácie a oceňovacích modelov, ktoré sa doteraz uplatňovali v IAS 39, jedným modelom, ktorý má len dve kategórie vykazovania a to: amortizované náklady (amortized cost) a model fair value. Filozofia vykazovania finančných aktív v IFRS 9 je vedená podnikateľským plánom a zmluvnými podmienkami v oblasti finančných nástrojov. Finančné aktívum sa oceňuje v amortizovanej hodnote, ak bolo finančné aktívum obstarané za účelom získania zmluvných peňažných prostriedkov a zmluvné peňažné prostriedky z finančného aktíva predstavujú platby výhradne z účasti istiny a úrokov z tohto kapitálu. 2. Nový štandard nevyžaduje oddeľovať vložené deriváty od kombinovaného finančného majetkového nástroja. Vyžaduje však, aby boli majetkové finančné nástroje vykázané v plnom rozsahu v amortizovanej hodnote alebo vo fair value. Väčšina vložených derivátov môže predstavovať variabilitu v peňažných tokov vyplývajúcich z finančného nástroja a to nie je v 2 IFRS 9 110

111 súlade s názorom, že zmluvné peňažné toky z finančného nástroja predstavujú platby výhradne z istiny a úroku. Z toho dôvodu budú niektoré z majetkových finančných nástrojov s vloženým derivátom oceňovaných v plnom rozsahu vo fair value. 3. Dve z troch existujúcich možností vykazovania vo fair value sa s uplatnením IFRS 9 rušia, pretože ak sa podľa podnikového plánu budú finančné nástroje vykazovať vo fair value, bude potrebné v účtovnej jednotke zavedenie účtovania vo fair value a kombinované finančné nástroje budú vykázané v ich celkovej hodnote (classified in their entity). Manažment však môže naďalej vykazovať finančný majetok vo fair value s vplyvom na výsledok hospodárenia pri prvotnom vykázaní len v prípade, ak tento krok výrazne zredukuje účtovné nezrovnalosti. Rozhodnutie o vykazovaní vo fair value sa nebude môcť zmeniť. 4. Štandard nepovoľuje reklasifikáciu finančných nástrojov, až na ojedinelé prípady, ako napríklad zmena podnikateľského zamerania účtovnej jednotky, v takomto prípade sa bude o účtovnej jednotky vyžadovať, aby reklasifikovala dotknutý finančný nástroj odhadom. 5. Klasifikácia vychádzajúca z podmienok štandardu navádza manažment k tomu, aby nástroje vlastného imania boli oceňované vo fair value. Manažment má možnosť vykázať vo vlastnom imaní nerealizované a realizované výnosy a náklady z investícii vo vlastnom imaní, ktoré nie sú držané na predaj. 6. Štandard obsahuje špecifické pokyny pre zmluvne prepojené nástroje, ktoré vytvárajú koncentráciu úverového rizika, čoho častým príkladom je sekuritizácia z investičnej tranže. Okrem posudzovania kritérií štandardu pre finančný nástroj by mal manažment prehodnotiť aj portfóliá podkladových nástrojov, ktoré vytvárajú peňažné toky na hodnotenie ich charakteristík. Na ocenenie v amortizovaných nákladoch, musí mať investícia rovnaké alebo nižšie úverové riziko v portfóliu podkladových nástrojov a tieto nástroje musia spĺňať určité kritéria. Ak je prehodnotenie nemožné, tranža sa vykáže vo fair value s vplyvom na výsledok hospodárenia. Toto, samozrejme, nie sú jediné výhody štandardu. Zjednotenie a detailnejšie definovanie finančných nástrojov a spôsob ich oceňovania bude predstavovať pre používateľov značné zjednotenie a zároveň tak pomôže k jednotnejšiemu spôsobu vykazovania finančných nástrojov v rôznych spoločnostiach. 2.4 Aplikácia štandardu v poisťovniach V prípade poisťovní sa dopad štandardu prejaví vo vykazovaní záväzkov z poistných zmlúv. Účtovná jednotka poisťovňa oceňuje záväzky z poistných zmlúv v súlade so štandardom IFRS 4 Poistné zmluvy a súvisiace finančné aktíva amortizovanou obstarávacou cenou. Ak sa vložený derivát nevzťahuje k hostiteľskej zmluve, účtuje účtovná jednotka o vloženom deriváte oddelene od hostiteľskej zmluvy. 3 ZÁVER Štandard IFRS 9 Finančné nástroje sa dotkne nielen poisťovní a bánk, ale aj všetkých tých účtovných jednotiek, ktoré majú vo svojom majetku finančné nástroje. Miera vplyvu bude závisieť hlavne od typu, množstva a významnosti finančných nástrojov a od plánu manažmentu účtovnej jednotky. Manažment účtovnej jednotky by sa mali zoznámiť z detailmi, ktoré vyžaduje IFRS 9 Finančné nástroje a vyhodnotiť ich v súvislosti s finančným majetkom, ktorý vlastní ich účtovná jednotka. Taktiež by mal uvážiť možnosť skoršej aplikácie štandardu. Používatelia, ale aj manažment, by mali mať na pamäti, že projekt v oblasti finančných nástrojov je vo vývoji a mali by teda sledovať zmeny, ktoré nastávajú vplyvom nastupovania nového štandardu. 111

112 Použitá literatúra [1] [2] [3] Kontaktné údaje Ing. Matej Lepieš Katedra účtovníctva a audítorstva, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika matejlepies@gmail.com doc. Ing. Zuzana JUHÁSZOVÁ, PhD. Katedra účtovníctva a audítorstva, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika zuzana.juhaszova@euba.sk 112

113 VÝVOJ POISTNÉHO TRHU V MAĎARSKEJ REPUBLIKE V OBDOBÍ DEVELOPMENT OF THE INSURANCE MARKET IN HUNGARY IN THE PERIOD Eva Kafková Anikó Fazekasová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Poistný trh predstavuje dôležitú súčasť finančného trhu ekonomiky každej krajiny a významne sa podieľa na jej správnom fungovaní. Predložený príspevok poskytuje informácie o poistnom trhu v Maďarsku za obdobie Posúdenie vývoja poistného trhu sme realizovali na základe vybraných ukazovateľov poistného trhu, najmä predpísaného poistného, poistenosti, škodovosti, investičnej činnosti a Herfindahl-Hirschmanovho indexu. Kľúčové slová poistný trh, poistenosť, škodovosť, technické rezervy, investičná aktivity JEL klasifikácia: G22 Abstract Insurance market is an important part of the financial market of each country s economy and it significantly participates in its proper functioning. The article provides information about the insurance market in Hungary for the period The appraisal of the development of the insurance market was realized on the basis of selected indicators of the insurance market, particularly written premium, penetration, loss ratio, investment activity and Herfindahl Hirschman Index. Key words insurance market, penetration, loss ratio, technical reserves, investment activity JEL Classification: G22 1 ÚVOD Poisťovníctvo je špecifické odvetvie ekonomiky, ktoré sa zaoberá predovšetkým poisťovacou, zaisťovacou a sprostredkovateľskou činnosťou. Predstavuje systém a prevádzkovanie činností, ktoré patria do tohto odvetvia vrátane podmienok podnikania a pôsobnosti dohľadu v poisťovníctve. Poisťovne vo svojich konkrétnych organizačných formách sú ekonomické subjekty prevádzkujúce poistenie. Sú súčasťou integrujúcich sa finančných služieb. Význam poisťovníctva spočíva v tom, že poisťovne svojou činnosťou ovplyvňujú ostatné odvetvia ekonomiky. Poisťovníctvo napomáha udržiavať ekonomickú stabilitu podnikateľských subjektov a životnú úroveň obyvateľstva. Prostredníctvom preventívnej úlohy podnecuje zvyšovanie zodpovednosti obyvateľstva a podnikateľskej sféry za predchádzanie škodám a za svoju ochranu. Investovaním peňažných prostriedkov kumulovaných v technických rezervách na finančnom trhu prispieva k zvyšovaniu tempa ekonomického rastu. 113

114 2 CHARAKTERISTIKA POISTNÉHO TRHU V MAĎARSKEJ REPUBLIKE V roku 1986 sa skončil monopol v poisťovníctve v Maďarskej republike a zmenila sa situácia na poistnom trhu. Zvýšil sa dopyt po poistnej ochrane a vzniklo mnoho subjektov ponúkajúcich rozličné poistné produkty. Doterajšie dominantné úlohy štátnych poisťovacích inštitúcií prevzali novovzniknuté poisťovacie spoločnosti. Zároveň aj právne prostredie poisťovníctva prešlo radikálnymi zmenami, a poistný trh potreboval vznik združenia, ktoré by zastupovalo záujmy týchto spoločností. 14. novembra 1990 vznikla Maďarská asociácia poisťovní (Magyar Biztosítók Szövetsége MABISZ), ako združenie 8 poisťovní. Asociácia sa postupne rozširovala a k zakladajúcim poisťovniam pribudli nové spoločnosti. Počet jej členských poisťovní na rok 2008 sa už trojnásobil. Tak ako v Slovenskej republike nie všetky poisťovne pôsobiacich na trhu sú členmi SLASPO, ani v Maďarskej republike nie všetky sú členmi MABISZ. Nad poisťovacími činnosťami a subjektmi poisťovacieho trhu vykonáva od 1. apríla 2000 dohľad Štátny dohľad nad finančnými inštitúciami (Pénzügyi Szervezetek Állami Felügyelete PSZÁF). Ďalšou inštitúciou pôsobiacou na maďarskom poistnom trhu je Maďarská asociácia nezávislých poisťovacích maklérov (Független Biztosítási Alkuszok Magyarországi Szövetsége FBAMSZ). Bola založená 13 maklérmi v roku Asociácia sa zameriava na samoreguláciu sprostredkovateľských činností, tvorbu odborného a etického zázemia a na zapojenie sa do tvorby právnych predpisov týkajúcich sa maklérov. 2.1 Vývoj vybraných ukazovateľov poistného trhu Vývoj maďarského poistného trhu sme hodnotili pomocou nasledujúcich ukazovateľov: koncentrácia poistného trhu, predpísané poistné, poistenosť, náklady na poistné plnenie, škodovosť, technické rezervy, investičná aktivita poisťovní, finančné umiestnenie peňažných prostriedkov technických rezerv a sklon k životnému poisteniu. V roku 2010 bolo členom MABISZ 30 poisťovní, z toho 8 životných poisťovní, 12 neživotných poisťovní a 10 univerzálnych poisťovní, ktoré poskytujú poistné produkty v životnom aj neživotnom poistení. Koncentráciu maďarského poistného trhu sme sledovali pomocou Herfindahl-Hirschmanovho indexu HHI (tabuľka 1). Tabuľka 3 Herfindahl-Hirschmanov index Rok HHI Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní a vlastné výpočty. Hodnoty HHI zaraďujú odvetvie poisťovníctva do stredne koncentrovaného odvetvia. Hodnoty indexu klesali v celom období okrem roku 2008, ale daný nárast bol takmer zanedbateľný. Prvé tri poisťovne s najvyššími trhovými podielmi v roku 2010 boli Allianz Hungária s podielom 19,80 %, Generali Providencia s podielom 15,02 % a Groupama Garancia Poisťovňa s 10,82 %-ným podielom. Dôležitými agregovanými ukazovateľmi výkonnosti poisťovníctva sú predpísané poistné a poistenosť. Poistenosť, ako základný agregovaný ukazovateľ rozvinutosti poisťovníctva (vyjadruje sa ako podiel poistného na HDP) je uvedený v tabuľke

115 Tabuľka 4 Vývoj predpísaného poistného a poistenosti Ukazovateľ Predpísané poistné (v mld. HUF) Životné Neživotné Spolu Poistenosť (v %) ,7 355,3 599,0 2, ,1 384,4 686,5 3, ,7 409,6 830,2 3, ,7 421,7 930,3 3, ,7 421,1 882,8 3, ,1 419,5 830,5 3, ,6 401,2 843,8 3,11 I 2010/ ,66 95,64 101,60 97,61 I 2010/ ,62 112,92 140,87 107,61 Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní , a vlastné výpočty. Na maďarskom poistnom trhu môžeme sledovať nárast predpísaného poistného, a to o 40,9 % za 7 rokov. Najvyššia hodnota predpísaného poistného bola vykázaná k 31. decembru 2007, vo výške 930 mld. HUF. V nasledujúcich dvoch rokoch sa táto hodnota znižovala, celkovo poklesla o 100 mld. HUF. V roku 2010 už ale bol zaznamenaný nárast o viac ako 13 mld. HUF, čo predstavuje 1,6 %-né zvýšenie. Poistenosť mala rastúcu tendenciu v rokoch , keď dosahovala hodnoty od 2,89 % do 3,69 %, v rokoch zaznamenala pokles, ktorý bol zapríčinený najmä zhoršenými makroekonomickými ukazovateľmi. Poistným plnením sa rozumie náhrada poisťovateľa v prípade, že dôjde k poistnej udalosti. Táto náhrada existuje predovšetkým v podobe peňažnej náhrady, ale v niektorých prípadoch aj vo forme vecného, naturálneho plnenia. Vývoj nákladov na poistné plnenie v danom období je podobný ako vývoj predpísaného poistného v prvých štyroch rokoch rástli, v roku 2008 a 2009 poklesli a v poslednom sledovanom roku narástli. Tabuľka 3 obsahuje náklady na poistné plnenia a podiel nákladov životného a neživotného na celkových nákladoch. Tabuľka 5 Náklady na poistné plnenia Náklady na poistné plnenie Životné 178,98 205,55 247,21 303,23 244,21 283,72 301,98 Neživotné 199,00 207,00 215,72 221,94 222,01 168,73 191,48 Celkom 377,98 412,55 462,93 525,18 466,22 452,46 493,46 Podiel ŽP v % 47,35 49,82 53,40 57,74 52,38 62,71 61,20 Podiel NŽP v % 52,65 50,18 46,60 42,26 47,62 37,29 38,80 Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní a vlastné výpočty. Náklady na poistné plnenie v ŽP rástli v celom sledovanom období, 20 %-ný pokles nastal iba v roku Rovnako aj v NŽP náklady rástli miernym tempom (v priemere o 3 %) do roku 2007, a po 115

116 ročnej stagnácií poklesli o 24 %. Podiel nákladov na ŽP prevýšil náklady na NŽP prvýkrát v roku 2006 a v roku 2010 boli už náklady na ŽP dvakrát vyššie ako na NŽP. Porovnaním nákladov na poistné plnenia a predpísaného poistného sa zisťuje škodovosť. V nasledujúcej tabuľke 4 je možné vidieť škodovosť na maďarskom trhu, osobitne v životnom a neživotnom odvetví, ako aj za celok. Tabuľka 6 Vývoj škodovosti Ukazovateľ v % Celková škodovosť 63,10 60,10 55,76 56,45 52,81 54,48 58,48 Škodovosť v ŽP 73,44 68,04 58,77 59,61 52,90 69,02 68,23 Škodovosť v NŽP 56,01 53,85 52,67 52,64 52,72 40,22 47,73 Zdroj: Vlastné výpočty. Škodovosť, ako jeden z najdôležitejších ukazovateľ efektívnosti poisťovacej činnosti by sa mala dosahovať cca 60 %, čo sa považuje za ekonomicky výhodné poistenie. Škodovosť na maďarskom poistnom trhu dosahuje veľmi dobré hodnoty, v sledovanom období stále sa pohybovala okolo stanovenej hodnoty. Od roku 2006 sa celková škodovosť dostala na úroveň 55 %, čo sa považuje až za nadpriemerne dobrý stav. To znamená, že príjmy z predpísaného poistného boli skoro dvakrát vyššie ako náklady spojené s poistnými plneniami. Škodovosť v ŽP, ako aj v NŽP je blízka k celkovej škodovosti. Škodovosť v ŽP mala klesajúcu tendenciu do roku 2008 a v porovnaní s rokom 2004 došlo v tom roku k 28 %-nému zníženiu ukazovateľa. Škodovosť v NŽP je ešte nižšia ako v ŽP, v roku 2009 bola iba 40,22 %-ná. Relatívne nízka škodovosť v neživotnom poistení vytvára predpoklady pre zváženie rekalkulácie poistného v tých poistných produktoch, kde je ešte nižšia škodovosť ako priemerná. Tvorbu technických rezerv v Maďarskej republike upravuje 1. odsek 6. časti zákona č. LV. z roku 2003 o poisťovniach a poisťovacej činnosti. V Maďarskej republike sa tvoria technické rezervy tak ako v ostaných krajinách EÚ, osobitne v životnom i neživotnom odvetví (tabuľka 5). Maďarská asociácia poisťovní doposiaľ nezverejnila údaje o technických rezervách a investíciách za rok 2010, z toho dôvodu nasledujúce tabuľky obsahujú údaje iba do roku Tabuľka 7 Objem technických rezerv poisťovní * 2009* I 2009/2008 ŽP NŽP Brutto TR (v mld. HUF) 655,49 738,32 817,34 855, , ,46 110,00 Podiel (v %) 64,76 62,71 60,46 58,84 76,03 78,36 - Brutto TR (v mld. HUF) 356,76 439,06 534,50 598,41 420,63 405,37 96,37 Podiel (v %) 35,24 37,29 39,54 41,16 23,97 21,64 - Celkom 1 012, , , , , ,83 106,74 Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní a vlastné výpočty. * údaje za rok 2008 a 2009 predstavujú netto technické rezervy Objem technických rezerv spolu každoročne rástol, ako aj objem v životnom odvetví. V neživotnom odvetví v roku 2009 ich veľkosť sa znížila o 2,3 %. Výška technických rezerv poisťovní k 31. decembru 116

117 2009 dosiahla mil. HUF, z čoho mil. HUF tvorili technické rezervy v ŽP a mil. HUF technické rezervy v NŽP. Podiel technických rezerv unit-linked poistenia na celkových rezervách ŽP predstavovali skoro 55 % ( mil. HUF). Graf 1Vývoj objemu technických rezerv Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ Maďarskej asociácie poisťovní Graf 1 znázorňuje vývoj objemu technických rezerv v rokoch Kým v posledných dvoch sledovaných rokoch objem technických rezerv v ŽP sa výrazne zvýšil, v NŽP nastal v roku %- ný pokles oproti roku Najväčší podiel z technických rezerv v ŽP v roku 2009 patril TR pre unit-linked poistenie (841,32 mld. HUF 55,2 %). Za ňou nasleduje matematická rezerva (41,75 %). Ostatné technické rezervy majú iba 1 %-né zastúpenie alebo menej. Štruktúra technických rezerv v NŽP sa podstatne líši od ŽP. Jedna rezerva výrazne prevyšuje ostatných päť rezerv, ale žiadna rezerva nebola vytvorená v takej malej výške, že by nedosiahla 1 %. V najvyššej miere sa tvorila TR na nevybavené poistné udalosti a predstavovala 67 % zo všetkých technických rezerv. Dôležitým ukazovateľom kvality investičnej činnosti komerčných poisťovní je investičná aktivita. Vyjadruje sa ako podiel investičnej činnosti (finančné umiestnenie) a technických rezerv v percentách. Ratingová agentúra Standard & Poor s odporúča minimálnu hodnotu 100 %, pretože investície by mali dosiahnuť minimálne výšku technických rezerv. Vývoj ukazovateľa, ktorý vypovedá o úrovni plnenia podnikateľskej úlohy poisťovní, teda vývoj investičnej aktivity sa nachádza v tabuľke 6. Tabuľka 8 Vývoj investičnej aktivity Ukazovateľ I 2009/2008 I 2009/2004 IČ v mld. HUF 1 188, , , , , ,43 105,26 177,25 TR v mld. HUF 1 012, , , , , ,83 106,74 185,02 IČ/TR v % 117,40 120,70 119,04 121,49 114,05 112, Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní za roky a vlastné výpočty. Hodnota investičnej aktivity v sledovanom období bola vyššia ako odporúčaná úroveň 100 %, to znamená, že realizovali investičnú činnosť v súlade s platnou legislatívou, pričom dosiahli výnos 117

118 zo zhodnocovania finančných prostriedkov technických rezerv. Priemerná hodnota investičnej aktivity bola 117,53 %. Nasledujúca tabuľka 7 obsahuje základné formy finančného umiestnenia peňažných prostriedkov technických rezerv a ich výšky za roky 2004 až Tabuľka 9 Finančné umiestnenie prostriedkov Forma aktív v mld. HUF Vládne CP Bankové vklady a bankové CP Nehnuteľnosti a majetkové CP Akcie Ostatné CP Pôžičky Ostatné Spolu (v mil. HUF) Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní za roky Objem finančných investícií na maďarskom poistnom trhu rástol počas celého sledovaného obdobia a v roku 2009 dosiahol sumu 2 106,43 mld. HUF. Dominantnú časť investícií mali vládne CP, hoci po päťročnom raste v roku 2009 výška týchto investícií poklesla o 93,8 mld. HUF a tým pádom ich pomer k celkovým investíciám sa znížil o 7,5 %, stále však činí 53 % celkových investícií. Podiel bankových vkladov, respektíve CP emitovaných bankami (11,61 %) sa zvýšil oproti roku 2008 o 2,7 %. V podiele nehnuteľností a majetkových CP nastala mierna zmena oproti roku 2008, ich malé zastúpenie sa ďalej zmenšilo (na 1,34 %). Podiel akcií naďalej rástol, v porovnaní s ich 7,7 %-ným podielom v roku 2008, v roku 2009 v celkovom portfóliu predstavoval 8,3 %. Pomer ostatných CP (vydané samosprávami a inými orgánmi) sa taktiež zvyšoval, ich podiel oproti 16,3 % v roku 2008 sa zvýšil na 22,9 %. Výška pôžičiek poskytovaných akcionárom sa v portfóliu investícií nezmenila, stále činí dohromady len 0,3 % všetkých investícií. Poisťovne uzavreli v roku 2009 úspešný hospodársky rok. Výnosy z investícií sa zvýšili z 22,9 mld. HUF v roku 2008 na 45,7 mld. HUF v roku Výsledok zo životného poistenia mierne poklesol: zisk vo výške 16,978 mld. HUF za rok 2008 klesol na 16,383 mld. HUF v roku Situácia v odvetví neživotného poistenia bola oveľa priaznivejšia, výnosy vzrástli z 5,904 mld. HUF v roku 2008 až na 29,311 mld. HUF. Posledným, zaujímavým ukazovateľom práce je sklon k životnému poisteniu, ktorý možno vyjadriť ako podiel predpísaného poistného na životné poistenie na obyvateľa a priemerného príjmu na obyvateľa za rok. Údaje za rok 2009 a 2010 neboli v čase vypracovania práce ešte k dispozícií, preto obsahom nasledujúcej tabuľky sú len údaje do roku

119 Tabuľka 10 Sklon obyvateľstva k životnému poisteniu Ukazovateľ Predpísané poistné na ŽP na obyvateľa v HUF Priemerný netto príjem na obyvateľa v HUF Sklon k životnému poisteniu v % 3,30 3,72 4,97 5,78 5,26 Zdroj: Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní za roky , Výkazy Štatistického úradu Maďarskej republiky a vlastné výpočty. Daný ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť svojich príjmov sú ochotní obyvatelia Maďarska venovať na životné poistenie. Od roku 2004 mal sklon obyvateľov k životnému poisteniu rastúcu tendenciu. O pozitívnom vzťahu k životnému poisteniu, ako aj uvedomovaniu si jeho významu vo finančnom zabezpečení občanov svedčí aj tá skutočnosť, že pokiaľ priemerný príjem vzrástol v hodnotenom období o 19,8 %, sklon k životnému poisteniu vzrástol až o 59,4 %. 3 ZÁVER Na základe analýzy a časovej komparácie vývoja vybraných ukazovateľov prostredníctvom ktorých hodnotíme rozvoj komerčného poisťovníctva v Maďarskej republike formulujeme závery: 1. predpísané poistné rástlo do roku 2007, v rokoch 2008 a 2009 pokleslo a v poslednom sledovanom roku opäť bol zaznamenaný mierny nárast, 2. nárast poistenosti bol len v rokoch a v rokoch mal klesajúcu tendenciu, hodnota poistenosti v roku 2010 bola 3,11, čo je približne tretina poistenosti vo vyspelých ekonomikách, 3. pozitívom je, že hodnota HHI, ktorý vypovedá o miere koncentrácie poistného trhu sa znižovala v celom období, čo vytvára vhodné podmienky pre ďalšiu konkurencieschopnosť poistného trhu, 4. dosahovaná škodovosť spolu, ale aj v životnom a najmä v neživotnom vykazuje dobré výsledky, v neživotnom poistení majú poisťovatelia ešte ďalšiu rezervu, lebo škodovosť je v celom sledovanom období výrazne pod hranicou 60 %, 5. pozitívne výsledky boli dosiahnuté aj v investičnej činnosti, priemerná hodnota investičnej aktivity bola 117,53 %, najvyššia 121,49 % bola v roku 2007, v dôsledku finančnej krízy sa v rokoch 2008 a 2009 znížila na 114,05, resp. 112 %, avšak v dôsledku prísnej regulácie investičnej činnosti dosiahla aj v týchto rokoch pomerne dobré hodnoty, 6. ďalším pozitívom je aj tá skutočnosť, že občania si uvedomujú význam, výhody a pozíciu životného poistenia v udržaní si ich dosiahnutej životnej úrovne, čo potvrdzuje kontinuálny nárast hodnoty sklonu k životnému poisteniu (v roku ,26 %). Použitá literatúra [1] BEŇOVÁ, E. a kol Financie a mena. Bratislava : Iura Edition, ISBN [2] BREZINA, I Hodnotenie vývoja koncentrácie v odvetví. Ekonomický časopis. 1994, č.3. [3] DUCHÁČKOVÁ, E.; LEJKOVÁ, Z.; KAFKOVÁ, E.; MAJTÁNOVÁ, A.; MEHEŠ, M.; SZKARLAT, A.; VOLOŠINOVÁ, D Vývoj poistného trhu krajín Vyšehradskej štvorky v období Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, ISBN

120 [4] HORINKA, M.; LUTTENBERGER, Z Biztosításelmélet és üzemgazdaságtan. Budapešť : Perfekt, ZRT, ISBN [5] KAFKOVÁ, E. a kol POISŤOVNÍCTVO Vybrané kapitoly. Praktikum. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, ISBN [6] MAJTÁNOVÁ, A.; DAŇHEL, J.; DUCHÁČKOVÁ, E.; KAFKOVÁ, E.; Poisťovníctvo - Teória a prax. Praha : EKOPRESS, s.r.o., ISBN [7] Zákon NR MR č. LX. z roku 2003 o poisťovniach a poisťovacej činnosti. [8] Výročné správy Maďarskej asociácie poisťovní [9] [10] Kontaktné údaje doc. Ing. Eva Kafková, PhD. Katedra ekonómie, Podnikovohospodárska fakulta v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Tajovského 13, Košice Slovenská republika eva.kafkova@euke.sk Bc. Anikó Fazekasová Katedra ekonómie, Podnikovohospodárska fakulta v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Tajovského 13, Košice Slovenská republika anikofazekas11@yahoo.com Príspevok je čiastkovým výstupom z projektu Modernizácia procesu výučby predmetu Financie a mena Nadácie Tatra banky. 120

121 CO CHYBÍ POJISTNÉMU PLNĚNÍ? CLAIM PAYMENT - WHICH ATTRIBUTE IS MISSING? František Kalouda Masarykova univerzita Abstrakt Příspěvek je věnován problematice pojistného plnění jako zdroje financování podnikatelských aktivit (finančního zdroje podniku). Analyzuje faktory, které jsou s fenoménem finančního zdroje spojeny a ověřuje, do jaké míry je pojistné plnění s těmito faktory spojeno, do jaké míry jim vyhovuje. Postavení pojistného plnění jako unikátního zdroje financování rozvoje podniku v mezní situaci (živelná pohroma a další pojistitelná rizika) v tomto příspěvku diskutována nejsou. Cílem příspěvku je zhodnotit co nejobjektivněji postavení pojistného plnění jako zdroje financování podnikových potřeb a to specielně ve srovnání s jinými zdroji financování, dnes považovanými za standardní. Jeho pracovním výsledkem je i minimálně zpochybnění nezdůvodněných názorů, které a priori odmítají považovat pojistné plnění jako finanční zdroj podniku. Kľúčové slová Pojistné plnění, zdroj financování, parametry finančního zdroje. JEL klasifikácia: G22 Abstract The contribution is devoted to issues of claim payment in the role of source of financing of the bussines activities (financial ressource of the firm). It is analysing factors, which are with financial ressource phenomenon associated and verifying the rate in which is claim payment able to meet this factors. Position of the claim payment, as unique financial source of development of the firm in critical situation (natural disaster et cetera) have not a discussion in here. Thr aim of the paper is to evaluate with maximum of impartiality status of the claim payment as source of financing especially in comparison with others let say standard sources. Working outcome is questioning of the oppinions without reasons, which are not able to admit, that claim payment is real financial source of the firm. Key words Claim payment, source of financing, parameters of source of financing. JEL Classification: G22 121

122 1 ÚVOD Je stále dobrým zvykem, alespoň u části odborné veřejnosti, principielně ani nepřipouštět možnost, že by pojistné plnění vůbec mohlo patřit mezi zdroje financování podnikatelských aktivit (dále obvykle jen zdroje financování či finanční zdroje ). Důvody pro toto konání jsou nejrůznější, v zásadě se více či méně opírají o údajnou nemožnost zachytit tento zdroj v účetních výkazech podniku, bez podrobnější věcné argumentace. Novost příspěvku spočívá především v tom, že analyzuje obvyklé požadavky, které ekonomická teorie (a do jisté míry i praxe) na standardní zdroje financování klade a sleduje, do jaké míry jim pojistné plnění vyhovuje. V této souvislosti formuluje i vlastní definici finančního zdroje (v daný okamžik v pracovní podobě). Z uvedeného je zřejmé, že příspěvek má nezbytně nutně diskusní až polemický charakter. Autor příspěvku si tuto skutečnost plně uvědomuje, včetně rizika možných animozit v diskusi, kterou si tímto přeje vyvolat. Nicméně zastává názor, že pokud se za tuto cenu podaří prokázat, že i v případě dosavadního hodnocení pojistného plnění hlavním proudem domácí ekonomické teorie jsou přítomny ony pověstné císařovy nové šaty v podobě jednoho z ekonomických tabu (kterých se ostatně ve finančním řízení vyskytuje více než je zdrávo), tak to za toto riziko stojí. 2 CÍL A POUŽITÉ POSTUPY (METODY) Cílem příspěvku je především definovat parametry či požadavky, kterým má zdroj financování vyhovět. V druhém kroku příspěvek usiluje o analýzu, do jaké míry pojistné plnění těmto požadavků vyhovuje a do jaké míry je tedy možné považovat je za standardní finanční zdroj, tak jak je tento pojem chápán hlavním proudem domácí ekonomické teorie. Za třetí je pojistné plnění v diskusní části příspěvku srovnáno s vybranými zdroji dnes standardizovaných finančních zdrojů, včetně srovnání kvantitativního. Výsledkem tohoto srovnání je závěr, že ani dílčí běžně se u standardizovaných finančních zdrojů nevyskytující charakteristiky pojistného plnění (dostupnost jen v přesně definovaných situacích atd.) nemohou být na překážku v zařazení pojistného plnění do množiny podnikových zdrojů financování. Konečný a generální cíl příspěvku je zřejmý v nejlepším smyslu slova přispět k rehabilitaci pojistného plnění jako zdroje financování podnikatelských aktivit a to specielně v souvislosti s obecně problematickým financováním podniku v mezní situaci (živelné události a jiná pojistitelná rizika). Rozhodující metodické instrumentarium příspěvku je tvořeno literární rešerší a srovnáním. Samozřejmě jsou využity i běžné analyticko-syntetické postupy. 3 DOSAŽENÉ VÝSLEDKY Příspěvek je do značné míry profilován neustáleností ekonomické terminologie, případně dokonce absencí všeobecně uznaných definic základních pojmů. K nim patří především pojem zdroje financování podnikatelských aktivit či finančního zdroje podniku či krátce zdroje financování. Pramen o jehož kompetenci nelze dost dobře pochybovat zaujímá v této záležitosti jasné stanovisko: Pojem finanční zdroje se ve finanční teorii i praxi běžně užívá. Je však dosti vágní a není v teorii jednoznačně definován (zdůrazněno F.K.). Někdy se finanční zdroje ztotožňují s podnikovým kapitálem... Jinak je můžeme charakterizovat jako souhrn peněz (tedy tokovou, obratovou veličinu), který podnik získá za určité období realizací svých výrobků, služeb, ev. svého nepeněžního majetku, růstem různých forem vlastního kapitálu, dluhů, vyjímečně i formou dotací. Za specifický finanční zdroj (zdůrazněno F.K.) je nutné považovat i leasing (umožňuje okamžité pořízení majetku bez potřebných peněžních prostředků) a různé formy záloh od odběratelů. Ve finanční praxi se za finanční zdroje obvykle neberou v úvahu celkové tržby, ale jen ta jejich část, která vyjadřuje odpisy a zisk podniku (přesněji řečeno zadržený zisk). Je to zúžené pojetí finančních 122

123 zdrojů podniku, vztahující se (teoreticky pozn. F.K.) jen na zdroje sloužící k obnově a rozšiřování převážně stálých, dlouhodobých aktiv podniku tedy k financování investic. 1 Snad mírně neobvyklý rozsah právě uvedené citace je jistě plně zdůvodněn významem, který tato definice pro příspěvek má. Neustáleným poměrům pokud jde o definici pojmu finanční zdroje odpovídají i podobně neustálené poměry pokud jde o strukturu těchto zdrojů (viz následující Schémata ). Schema 3.1 Obvyklá struktura zdrojů financování podnikatelských aktivit (zdroje vlastní a cizí) Vlastní a) použitelný zisk b) odpisy c) prodej akcií Cizí a) prodej obligací b) investiční úvěry (dlouhodobé) c) obchodní úvěry (obvykle krátkodobé) d) stálá pasiva, tj. časově odložené platby (mzdy, daně, ) e) koupě na splátky f) směnky. Prameny: KALOUDA, F.: Finanční řízení podniku. A.Čeněk, Plzeň 2011, 2. rozšířené vydání. 299 s. ISBN , str VALACH, J. a kol.: Finanční řízení podniku. Ekopress, 2. vydání, Praha 1999, dotisk 2001, 2. dotisk ISBN , str

124 Schema 3.2 Obvyklá struktura zdrojů financování podnikatelských aktivit (zdroje interní a externí) A) interní zdroje B) externí zdroje a) odpisy (nezdaněná část tržeb zadržená v podniku), případně alternativně tržby (podle části teoretiků firemních financí) b) nerozdělený zisk (zadržený zisk.) c) rezervní fondy d) rezervy e) tržby z prodeje nepeněžní části majetku (s výhradami) a) vklady vlastníků - akcie (kmenové, prioritní) b) všechny dluhy (zvl. dlouhodobé - nad 5 let) - obligace - bankovní úvěry (finanční) - dodavatelské úvěry i pro - zálohy odběratelů financování - směnky krátkodobých = DLUHOVÉ (NÁVRATNÉ) FINANCOVÁNÍ potřeb = FINANCOVÁNÍ Z CIZÍCH ZDROJŮ c) všechny dotace Prameny: Upraveno podle KALOUDA, F.: Finanční řízení podniku. A.Čeněk, Plzeň 2011, 2. rozšířené vydání. 299 s. ISBN , str Schémata 3.1 a 3.2 jsou jednou z možností jak pohlížet na strukturu zdrojů obvykle či tradičně ve financování podnikatelských aktivit užívaných. Pro naše účely je zde (v souladu s historií jejich používání) označíme jako finanční zdroje tradiční. Zde se však vývoj nezastavil. Postupně se objevují (a jsou odbornou veřejností akceptovány) zdroje další, nové, označované obvykle jako zdroje alternativní (viz následující Schéma 3.3). Schema 3.3 alternativní) Obvyklá struktura zdrojů financování podnikatelských aktivit (zdroje a) leasing b) dodavatelský úvěr c) odběratelský úvěr d) forfaiting, faktoring e) franšíza f) projektové financování (s výhradami) Prameny: Upraveno podle KALOUDA, F.: Finanční řízení podniku. A.Čeněk, Plzeň 2011, 2. rozšířené vydání. 299 s. ISBN , str

125 Ze Schématu 3.3 je zřejmé, že v podobě alternativních zdrojů financování jde o zdroje považované donedávna za vyjímečné, ojedinělé, exotické (a obvykle též nevýznamné či méně významné). Hodnocení jejich významu se obvykle (v ekonomické teorii i praxi) odvíjí od jejich kvantitativního podílu na financování podnikatelských aktivit celkem, případně ve srovnání s dosud dominujícím zdrojem bankovním úvěrem. S růstem tohoto podílu ve prospěch alternativních zdrojů financování pak souvisí i posilování jejich posice ve srovnání se zdroji tradičními. Pokud bychom se pokusili z uvedených informačních zdrojů, doplněných o zdroje další, vytvořit syntetizující přehled, dostáváme se ke Schématu 3.4. Ani tento přehled není možno považovat za definitivně konečnou podobu struktury zdrojů, protože se ukazuje jako minimálně vhodné deklarovat v přehledech tohoto typu i další očekávaný vývoj specielně v oblasti zmiňovaných zdrojů alternativních. Schéma 3.4 aktivit Modifikovaná (rozšířená) struktura zdrojů financování podnikatelských 1. Interní finanční zdroje 1.1 Tržba 1.2 Zisk 1.3 Odpisy 1.4 Rezervy (podle 2 zákona č. 593/1992 Sb., o rezervách pro zjištění základu daně z příjmů ve znění pozdějších předpisů) bankovní rezervy rezervy v pojišťovnictví (podle 6 zákona č. 593/1992 Sb.) rezerva na pohledávky rezerva na pěstební činnost ostatní rezervy 2. Externí finanční zdroje 2.1 Vlastní externí zdroje vklady vlastníků dotace (alt. finanční podpora z veřejných zdrojů) přímá finanční podpora nepřímá finanční podpora (včetně public private partnership) 2.2 Cizí externí zdroje dlouhodobé závazky dlouhodobé (a střednědobé pozn. F.K.) úvěry termínové úvěry a půjčky hypoteční zástavní listy dodavatelské úvěry forfaiting faktoring projektové financování dlouhodobé obchodní závazky krátkodobé závazky bankovní úvěry obchodní úvěry leasing Prameny: Upraveno podle: KRAUSEOVÁ, J.: Finanční řízení firmy. VŠE v Praze, Oeconomia, 2003, s. 84. ISBN , str ; MAREK, P. a kol.: Studijní průvodce financemi podniku. Ekopress, Praha 2006, vydání I., s ISBN , str ; VALACH, J. a kol.: Finanční řízení podniku. Ekopress, 2. vydání, Praha 1999, dotisk 2001, 2. dotisk ISBN , str

126 Posilování významu těchto alternativních finančních zdrojů ilustruje následující Tabulka 3.1. V ní jsou srovnány roční objemy vybraných alternativní zdrojů a případných zdrojů dalších. Toto kvantitativní kritérium (zcela v souladu se zavedenou praxí) použijeme pro rozhodnutí, zda by stávající přehledy zdrojů financování podnikatelských aktivit (viz výše) neměly být doplněny či modifikovány. A to i s ohledem na kategorii pojistného plnění. V těchto srovnáních bereme jako referenční hodnotu hodnotu bankovních úvěrů (viz následující Tabulka 3.1). Jako alternativní zdroje byly pro srovnání zařazeny leasing a factoring. K nim bylo připojeno (právě aby byla prokázána jeho nezanedbatelná velikost) i pojistné plnění z neživotního pojištění. Tabulka 3.1 Kvantifikace objemů alternativních zdrojů financování (mld. Kč) rok bank. pojistné leasing factoring alt. zdroje vzhledem k úvěry pro plnění vč. úvěrů celkem úvěrům pro zprac.prům. (neživot.) zprac.prům. abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % % , , , , ,8 96,9 25,6 107,3 63, ,2 373,2 34, ,5 89,3 23,6 98,8 81,5 128, ,1 439,8 44, ,2 65,8 26,6 111,3 91,7 144, ,3 495,0 67, ,9 55,8 46,8 196,0 82,9 130, ,7 542,7 87, ,5 55,1 44,6 186,7 94,7 148, ,3 582,9 95, ,8 56,2 35,4 148,0 88,9 139,7 82, ,3 863,2 138, ,9 63,4 34,3 143,5 88,4 139,0 83,9 102,2 206,6 864,4 123, ,0 68,7 38,4 160,7 91,5 143,9 104,9 127,8 234,8 982,4 129, ,4 80,9 36,7 153,6 153,3 241,0 127,1 155,0 317,4 1328,0 148, ,9 91,3 39,2 164,0 135,7 213,4 134,0 163,4 308,9 1292,5 127, ,9 81, ,7 117,9 99,7 121,6 175,4 732,2 65,2 Poznámka: Nedostupná data jsou vyznačena pomlčkou (-). Procentní údaje jsou vyznačeny kurzívou. Prameny: Statistická ročenka ČR 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2010; Ročenka Hospodářských novin 2003, str. 38 a 65; Statistika leasingu, nebankovních spotřebitelských úvěrů a splátkových prodejů v ČR v roce 2004, Česká leasingová a finanční asociace, Praha 2004; Odvětvové analýzy ASPEKT, číslo 9/IV; Pojišťovnictví, leden 2002; stránky PPP Centra: stránky Asociace PPP: Zákon č. 593/1992 Sb., o rezervách pro zjištění základu daně z příjmů ve znění pozdějších předpisů; výpočty autora 126

127 Z údajů presentovaných v Tabulce 3.1 o velikosti pojistného plnění a jeho srovnání se zdroji již za standardní uznané plyne logický závěr, že pokud je pro nás kritérium velikosti zdroje významné, je velmi dobře možné zařadit pojistné plnění mezi alternativní zdroje financování. Schéma 3.4 pak může přejít do podoby Schématu 3.5. Schéma 3.5 Struktura zdrojů financování podniku včetně pojistného plnění 1. Interní finanční zdroje 1.1 Tržba 1.2 Zisk 1.3 Odpisy 1.4 Rezervy (podle 2 zákona č. 593/1992 Sb., o rezervách pro zjištění základu daně z příjmů ve znění pozdějších předpisů) bankovní rezervy rezervy v pojišťovnictví (podle 6 zákona č. 593/1992 Sb.) rezerva na pohledávky rezerva na pěstební činnost ostatní rezerv 2. Externí finanční zdroje 2.1 Vlastní externí zdroje vklady vlastníků dotace (alt. finanční podpora z veřejných zdrojů) přímá finanční podpora nepřímá finanční podpora (včetně public private partnership) 2.2 Cizí externí zdroje dlouhodobé závazky dlouhodobé (a střednědobé pozn. F.K.) úvěry termínové úvěry a půjčky hypoteční zástavní listy dodavatelské úvěry dlouhodobé obchodní závazky 2.2.2krátkodobé závazky bankovní úvěry obchodní úvěry 3. Alternativní zdroje 2.3 leasing 2.4 forfaiting 2.5 factoring 2.6 pojistné plnění (zvýrazněno F.K.) 2.7 projektové financování Prameny: Upraveno podle: KRAUSEOVÁ,J.: Finanční řízení firmy. VŠE v Praze, Oeconomia, 2003, s. 84. ISBN , str ; MAREK, P. a kol.: Studijní průvodce financemi podniku. Ekopress, Praha 2006, vydání I., s ISBN , str ; VALACH, J. a kol.: Finanční řízení podniku. Ekopress, 2. vydání, Praha 1999, dotisk 2001, tisk ISBN , str Další možností jak rozhodnout o legitimitě pojistného plnění je deklarované srovnání s běžně vyžadovanými či předpokládanými charakteristikami či parametry standardního zdroje financování potřeb podniku. Výsledek dosud provedených analýz je uveden v následující Tabulce

128 Tabulka 3.2 Dosud identifikované parametry finančního zdroje parametr zdroje pramen význam, využití, bližší charakteristika stabilita v čase K, 507 stabilita malá a velká, zdroj trvalý a dočasný dostatečná výše K, 285 nízký úrok K, nízké poplatky - minimální náklady V, 82 dlouhá splatnost - - vysoká flexibilita - transparentnost K, v souvislosti s neprůhledným leasingem riziko použití zdroje V, 82 vliv na zánik podniku V, 82 vliv na kontrolu podniku V,82 legálnost soulad s dobrými mravy dříve samozřejmé, doplněno v souvislosti s posunem v podnikatelské morálce v ČR Prameny: KISLINGEROVÁ, E. a kol.: Manažerské finance. I, vyd., Praha, C.H.Beck, s. ISBN , (K,. ); VALACH, J. a kol.: Finanční řízení podniku. EKOPRESS, 2. vydání, Praha 1999, dotisk-2001, 2.dotisk ISBN , (V, ); zpracování autora I v tomto případě je dílčí závěr jasný: podle dosud uvažovaných parametrů (viz Tabulka 3.2), pojistné plnění mezi zdroje financování patří. Je samozřejmé, že se projevují specifika pojistného plnění. Ku příkladu splatnost vůbec nepřipadá v úvahu přičemž cena zdroje (zde v podobě pojistného resp. pojistných prémií) by měla být zvažována spíše s ohledem na hrozbu, kterou pojištění řeší (riziko blízké hazardu). 4 DISKUSE Z presentovaných dat je zřejmé, že z až dosud zkoumaných hledisek, podle nichž by se dalo usoudit na to, zda pojistné plnění patří či nepatří mezi finanční zdroje všechna ukazují na to, že pojistné plnění mezi finanční zdroje podniku patří. Pro tento dílčí závěr hovoří i další možný úhel podniku, další možné hledisko, diskutované dále. Je naprosto nezvratný fakt, že v případě pojistné události, která podnik postihne, dojde dříve či později k pojistnému plnění ze strany pojišťovny. Toto pojistné plnění může pokrýt důsledky pojistné události ve větší či menší míře, což je konec konců do jisté míry záležitost smluvní stránky pojištění. Co je ale důležitější, či dokonce nejdůležitější, s pojistným plněním je spojen nepopiratelný tok hotovosti od pojišťovny k pojištěnému podniku. V těchto souvislostech je k další diskusi snad jedině možnost, že tento tok hotovosti může skončit u jiného adresáta, než je pojištěný a pojistnou událostí postižený podnik. To je ku příkladu známá záležitost vinkulace případného pojistného plnění ve prospěch banky, poskytující úvěr. Pokud jde o argument o údajné nezachytitelnosti pojistného plnění v účetní evidenci podniku, nabízí se analogie z nedávné doby ve věci leasingu. V tomto případě (kupodivu) nikoho ani nenapadlo pochybovat o leasingu jako faktické možnosti financovat potřeby podniku, přesto že s jeho zobrazením byly jisté problémy, které měly dokonce velmi vážné důsledky v podobě skrytého faktického 128

129 předlužení podniku leasingem. Řešení tohoto problému se samozřejmě našlo (podrozvahové účty) a autor příspěvku vůbec nepochybuje, že se stejně tak najde i v případě pojistného plnění. V závěru diskuse se nabízí srovnání skutečného postavení a) odpisů, jako zdroje hlavním proudem finančního řízení v ČR v zásadě nezpochybnitelného a b) pojistného plnění, jako finančního zdroje (dosud) sporného. K ilustraci výše uvedeného postavení odpisů jako finančního zdroje snad postačí jen jeden citát: Odpisy hmotného a nehmotného investičního majetku jsou rozhodujícím zdrojem interního financování podniku. 2 Argumentů podobného typu je možno v odborné literatuře najít více než dost. Citát z výše uvedeného zdroje je převzat hlavně z toho důvodu, že tento pramen osvíceně připouští i jiné chápaní odpisů 3 a věnuje se jejich rozboru v míře k danému účelu dostatečné. Pro nás je v těchto souvislostech podstatné, že odpisy je sice možné chápat (do jisté míry alternativně) jako součást tržeb, 4 velmi vážné problémy s reálnou dostupností tohoto zdroje však nastanou v případě, kdy tržby nejsou dostatečně vysoké. Triviální případ kdy jsou tržby nulové zde jistě není třeba podrobněji rozebírat. Podstatné je, že o reálné dostupností odpisů jako zdroje financování podniku mohou vznikat pochybnosti různé závažnosti (v závislosti na konkrétní výši tržeb). Na rozdíl od této situace, v případě pojistného plnění nelze o reálnosti peněžního toku, spojeného s výplatou pojistného plnění naprosto pochybovat. 5 ZÁVĚR Generální závěr příspěvku je jasný a jednoznačný. V souladu s názvem příspěvku je možno prohlásit, že dosud provedené analýzy ukazují jednoznačně, že pojistnému plnění jako zdroji financování podnikatelských aktivit (finančnímu zdroji) nechybí vůbec nic z atributů těmto zdrojům přisuzovaným. Dosud zjištěná fakta dovolují formulovat i výše deklarovanou pracovní definici finančního zdroje v následující podobě: Za finanční zdroj či zdroje podniku (alt. zdroj financování podnikatelských aktivit) považujeme veškeré platební prostředky které umožňují podnikatelskému subjektu dosažení jeho cílů (splnění podnikatelského záměru) a nebo k dosažení těchto cílů přispívají. A stejně tak je možno s využitím těchže dat formulovat i pracovní podobu rozhodujících parametrů zdroje financování podnikatelských aktivit: a) dostupnost (bezpodmínečná, případně za reálně splnitelných podmínek); zde zcela zvláštní význam má samozřejmě b) cena c) výše (dostatečná pro realizaci zamýšleného podnikatelského záměru) d) nulový (a nebo positivní) vliv na celkovou rizikovost relevantních podnikatelských aktivit daného podniku. 2 VALACH, J. a kol.: Finanční řízení podniku. Ekopress, 2. vydání, Praha 1999, dotisk 2001, 2. dotisk ISBN , str Tamtéž, str Tamtéž, poznámka 1) na straně

130 Použitá literatúra Knižní prameny [1] KALOUDA, F.: Finanční řízení podniku. A.Čeněk, Plzeň 2011, 2. rozšířené vydání. 299 s. ISBN [2] KISLINGEROVÁ, E. a kol.: Manažerské finance. I, vyd., Praha, C.H.Beck, xxxi, 714 s. (Beckova edice ekonomie) ISBN [3] KRAUSEOVÁ, J.: Finanční řízení firmy. VŠE v Praze, Oeconomia, 2003, s. 84. ISBN [4] MAREK, P. a kol.: Studijní průvodce financemi podniku. Ekopress, Praha 2006, vydání I., s ISBN , str ; [5] VALACH, J. a kol.: Finanční řízení podniku. Ekopress, 2. vydání, Praha 1999, dotisk 2001, 2. dotisk ISBN Ročenky a statistiky [6] Statistická ročenka ČR 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2010 [7] Ročenka Hospodářských novin 2003, str. 38 a 65 [8] Statistika leasingu, nebankovních spotřebitelských úvěrů a splátkových prodejů v ČR v roce 2004, Česká leasingová a finanční asociace, Praha 2004 [9] Odvětvové analýzy ASPEKT, číslo 9/IV, Pojišťovnictví, leden 2002 Internetové zdroje [10] stránky PPP Centra: [11] stránky Asociace PPP: [12] [13] [14] Zákonné normy [15] Zákon č. 593/1992 Sb., o rezervách pro zjištění základu daně z příjmů ve znění pozdějších předpisů Kontaktné údaje Ing. František KALOUDA, CSc., MBA Katedra financí, Ekonomicko-správní fakulta Masarykova univerzita Lipová 41a, Brno Česká republika kalouda@econ.muni.cz 130

131 VÝVOJ POISŤOVNÍCTVA NA SLOVENSKU INSURANCE DEVELOPMENT IN SLOVAKIA Jana Kúdelková Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Abstrakt Úvodnú časť tvorí historický prehľad vzniku poistenia na území Slovenska. Ďalej sa sústredím na oblasť životného a neživotného poistenia, predpísané poistné v rokoch , pomer neživotného a životného poistenia a medziročnú mieru rastu. Kľúčové slová životné poistenie, neživotné poistenie, predpísané poistné, miera rastu, podiel na trhu JEL klasifikácia: G22, N00 Abstract Abstract in English. Introductory section is a historical overview of insurance in Slovakia. Furthermore, focusing on the area of life insurance and non-life insurance, premiums written in the years , the ratio of non-life and life insurance and year on year growth rate. Key words life insurance, general insurance, premium written, growth rate, market share JEL Classification: G22, N00 1 VÝVOJ POISTENIA NA SLOVENSKU 1.1 Vznik a vývoj poistenia na území Slovenska do roku 1989 Začiatky poistenia na území Slovenska môžeme datovať do 14. storočia, hoci prvé zmienky o poistení ako takom siahajú až do roku 2500 p.n.l. Postupne na našom území vznikajú bratstvá, cechy a gildy. Mali svoju vlastnú pokladnicu a členstvo v nich bolo na báze dobrovoľnosti. Zameriavali sa najmä na charitatívnu činnosť a odškodňovanie škôd spôsobených požiarom a prírodnými živlami. V 16. storočí na základe tzv. Ríšskeho policajného poriadku, sa už zaoberajú sociálnou pomocou. Za obdobie vlády Márie Terézie boli zavedené tzv. Penzijné normály bol to vlastne dôchodok, ktorý sa týkal štátnych zamestnancov. Bol tiež vydaný Dekrét o mimoriadnych penziách a odmenách pre obľúbených radcov, dvorné dámy, úradníkov a ich rodinných príslušníkov. Tieto boli financované zo súkromného fondu Márie Terézie. Tento dekrét neskôr zmenil jej syn, Jozef II., a to nasledovne: mimoriadne penzie a odmeny boli vyplácané ako odmena za dlhoročné vykonávanie povinností a za vernosť panovníkovi. Tieto už neboli vyplácané zo súkromných fondov, ale vyplácala ich Dvorská komora. Ďalšou zmenou bolo vytvorenie fondov, z ktorých boli vyplácané penzie učiteľom a duchovným. Neskôr sa tento zoznam rozšíril pomocou Dekrétu o dôchodkovom zabezpečení vojakov aj o vyslúžilých vojakov, invalidných vojakov a siroty po vojakoch. Dekrét ďalej zabezpečoval aj cirkevných predstaviteľov a učiteľov. Oni a aj ich rodinní príslušníci týmto získali nárok na starobný a invalidný dôchodok. V banských mestách vznikla tzv. bratská pokladnica, kde baníci dobrovoľne prispievali určitou čiastkou zo svojho platu a čerpali z nej v prípade choroby, úrazu alebo invalidity. V prípade ich smrti sa renta 131

132 vyplácala rodinným príslušníkom. V 19. storočí Banský zákon nariaďoval zriadiť túto pokladnicu v každom banskom podniku a členstvo sa stalo povinným. V 19. storočí sa začalo rozvíjať svojpomocné sociálne poistenie pre priemyselných robotníkov. Po desiatich rokoch sa stalo povinným. V roku 1907 sa povinné úrazové poistenie rozšírilo aj na poľnohospodársku oblasť. Prijatím Nostrifikačného zákona (1918), ktorý prikazoval premiestniť vedenie podniku na územie ČSR, sa začala situácia meniť. Hoci už v roku 1914 pôsobilo na našom území 85 poisťovní (29 uhorských, 27 rakúskych, 9 nemeckých, 9 anglických, 4 americké, 2 francúzske, 2 švajčiarske, 2 holandské a 1 srbská) ani jedna však nemala svoje hlavné sídlo na našom území. Až v roku 1919 vznikla 1. Slovenská poisťovňa. O tri roky bola premenovaná na Slovenskú poisťovňu. Ďalší prijatý zákon, Slovenský poistný regulatív z roku 1922, bol zameraný na preberanie zákonov z Rakúsko - Uhorska. V tomto období nastáva ďalšia dôležitá zmena: sociálne poistenie sa delí na dve hľadiská: vertikálne hľadisko rozdeľuje poistenie podľa druhov a horizontálne hľadisko rozdeľuje poistenie podľa profesijných skupín. V tridsiatych rokoch, v dôsledku hospodárskej krízy, sa znížil počet prispievateľov do sociálneho systému. Za následok boli obrovské straty v hospodárstve. Ako východisko prišla v roku 1934 Novela zákona o sociálnom poistení, ktorej výsledkom bolo aj zníženie dávok v prvých dňoch liečenia a zároveň sa menil vek odchodu do dôchodku. V tom istom roku vyšiel aj Zákon o štátnom dozore nad poisťovňami a Zákon o poistnej zmluve, kde boli zjednotené právne úpravy ČSR kvôli zahraničným poisťovniam. Od roku 1939, boli všetky české poisťovne prevedené pod nútenú správu a zlúčené do jednej poisťovne TATRA. Toto obdobie sa vyznačuje veľkým prínosom pre slovenský poistný trh, nakoľko sa začala rozvíjať poistná veda a vznikali prvé učebnice poistnej matematiky. 2. svetová vojna mala významný vplyv aj na vývoj zaistenia. Na základe Dekrétu o znárodnení súkromného vlastníctva z roku 1947 vzniká 5 poisťovní. V roku 1948 sa na základe britského modelu prijalo trojpilierové financovanie dôchodkového poistenia. Začína sa znárodňovanie a výsledkom je vznik monopolistickej Česko Slovenskej poisťovne v roku V roku 1968 sa táto rozdelila na dve - Slovenskú štátnu poisťovňu a Českú štátnu poisťovňu. V roku 1989 zaniká monopol a tým nastáva demonopolizácia poistného trhu. Po 40 ročnej prestávke sa začína znovu obnovovať konkurencia a rozvoj poistných vied. 1.2 Vývoj poistenia na Slovensku od roku 1996 po súčasnosť Slovenské poisťovníctvo, alebo ak chceme poistenie na Slovensku patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce oblasti hospodárstva. Na tento rozvoj však majú vplyv viaceré faktory. Tieto faktory vieme rozdeliť do dvoch hlavných skupín, a to vnútorné a vonkajšie faktory. Medzi vnútorné faktory zaraďujeme napríklad záujem o dané poistenie zo strany poistníka, resp. poisťovateľa, mieru regulácie poistného trhu, kvantitu a kvalitu sprostredkovateľskej činnosti, činnosť SAP, SAM a SKP 1 ako aj samotnú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť. Medzi vonkajšie faktory ovplyvňujúce rozvoj poistného trhu patrí dosiahnutý objem a dynamika HDP, vývoj inflácie, miery nezamestnanosti, počet obyvateľov, objem peňažných príjmov obyvateľstva, objem a štruktúra peňažných výdavkov obyvateľstva, domácností, a v neposlednom rade situácia na finančnom trhu (v ostatných segmentoch). Úroveň poistného trhu sa hodnotí podľa rôznych ukazovateľov, medzi ktoré patrí hlavne predpísané poistné, poistné plnenie, škodovosť, poistenosť, počet komerčných poisťovní, priemerné poistné, priemerné poistné plnenie a koncentrácia poistného trhu Situácia v životnom poistení Trh životného poistenia sa od roku 1996 rozvíja s pomerne vysokou dynamikou. Oproti neživotnému poisteniu v predpísanom poistnom rástlo rýchlejšie medziročne aj o viac ako 10%. Medzi faktory, ktoré spôsobili takýto nárast a aj rýchlosť nárastu určite patrí nízka nasýtenosť slovenského trhu ale aj vstup nových hráčov na slovenský trh. Medzi nich patria špecializované poisťovne ako Amslico, ING Životná poisťovňa a aj Kontinuita. Vysoký medziročný rast bol zjavný až do roku 2002, kedy sa rast 1 SAP: Slovenská asociácia poisťovní, SAM: Slovenská asociácia maklérov, SKP: Slovenská kancelária poisťovateľov 132

133 trhu spomalil. Toto spomalenie bolo dôsledkom pádu nebankových (nelicencovaných) subjektov, vďaka ktorému prišla strata dôvery ľudí ku investovaniu. Ďalším dôvodom na spomalenie trhu bol aj pokles realnych miezd ako aj konkurencia zo strany doplnkových dôchodkových poisťovní. Trh životného poistenia odvtedy rastie približne s konštantnou dynamikou a to 13-15%. V roku 2005, keď vchádza do platnosti daňová úľava, čiže možnosť znížiť si základ dane z príjmov o zaplatené poistné, maximálne však o cca 398 eur 2 je vidno nárast, aj v predpise, aj v medziročnom raste. 3 Za nárastom trhu životného poistenia je však aj dôchodková reforma a rast reálnych miezd. 4 V životnom poistení tvorí najväčšiu časť predpisu poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia, alebo ich kombinácia. V roku 2005 však toto poistenie rástlo medziročne pomalšie ako celý trh životného poistenia. Do popredia sa dostáva investičné životné poistenie, ktoré medziročne narástlo o priblizne 28%. 5 Dôchodkové poistenie tvorí iba malý podiel (3%) z celkovej štruktúry životného poistenia. Líder na trhu, dalo by sa povedať, že už klasicky, je Allianz Slovenská poisťovňa. Avšak jeho pozícia v životnom poistení sa každoročne oslabuje. V roku 2005 rástol Allianz len s polovičnou rýchlosťou oproti rýchlosti s akou rástol celý trh. To sa prejavilo na poklese trhového podielu, z pôvodného takmer 35%-ného podielu na trhu v roku 2005 na necelých 27% v roku Podobný trend zaznamenali aj poisťovne Amslico a ING Životná poisťovňa. Opačným prípadom je poisťovňa Kooperativa, ktorá si upevnila svoju pozíciu. Významnú pozíciu si na slovenskom trhu životného poistenia udržiavajú dve poisťovacie skupiny, a to Allianz (približne 27% trhu) a Wiener Städtische s približne 21% na trhu. Vysoká dynamika rastu životného poistenia mala za následok aj nárast podielu životného poistenia na celkovom poistení. Kým v roku 1993 podiel životného poistenia tvoril približne 20% celkového poistného trhu, v roku 2002 to bolo vyše 43%. V rokoch 2003 a 2004 je vidno spomalenie rastu životného poistenia, teda aj podiel na celkovom poistnom trhu klesol. V nasledujúcich rokoch však podiel životného poistenia na celkovom trhu opäť rastie a dokonca v roku 2008 získa väčšinu. 6 Slovensko sa týmto môže zaradiť medzi vyspelé štáty, keďže v nich býva podiel životného poistenia oproti neživotnému poisteniu majoritný. 7 Donedávna sme však patrili medzi štáty, kde väčšinu poistného trhu tvorí neživotné poistenie. Netreba však opomenúť finančnú krízu a jej vplyv na trh životného poistenia. O finančná kríza, alebo hospodárskej kríze sa začalo na Slovensku hovoriť v roku Slovensko viac zasiahla v druhej polovici roku 2008, viac sme ju mohli cítiť v roku Aj keď tvrdenie prezidenta SLASPO Mareka Jankoviča 8 : Poisťovníctvo nie je bankovníctvo a poisťovne nemali nejaký problém, čo sa týka finančnej krízy a celkom úspešne preplávali cez toto obdobie znie pozitívne, neznamená to, že by sa kríza poisťovníctvu vyhla. Už v prvom polroku 2008 klesol slovenským poisťoviam zisk a zarobili až o 27% menej v porovnaní s rovnakým obdobím. V septembri 2009 trvdí Ernst & Young, že sa s celkovými následkami bude toto odvetvie vyrovnávať celé desaťročie. V Tabuľke 2 je vidieť, že medziročne s nástupom krízy bola miera rastu záporná, teda išlo o pokles. O rok neskôr je už síce vidieť rast, avšak vôbec nedosahuje úroveň rastu spred krízy. Ako teda ovplyvnila kríza životné poistenie? Kríza zasiahla vsetkých, a teda zmenila aj zmýšlanie ľudí. Aj ich budget. Ľudia začali viac rozmýšlať, kam uložia svoje peniaze. Začali sa zaujímať aj o to, čo sa s ich peniazmi deje aj potom, kam sú investované, či majú nejakú garanciu atď. V životnom poistení to znamená, že ľudia začali zvažovať svoje tzv. životky. Prišla vlna rušenia životných poistiek, hoci poisťovne tvrdia, že nebola tragická. V lepšom prípade sa robili zmeny na zmluvách, ale zmluvy 2 vtedajších Sk 3 okolo 14 % 4 okolo 6 % 5 Podľa štatistiky Slovenskej asociácie poisťovní 6 je to pekne vidieť v Grafe 1 7 V starých členských štátoch EÚ je pomer približne 60:40 8 článok z pre portál investujeme.sk 133

134 nezanikli. Momentálne je situácia taká, že hoci pred krízou boli investičné životné poistky boom, neraz konkurovali bankovým produktom, teraz sa dopyt preorientováva na kapitálové životné poistenie. Ďalšia zmena je, že klient sa viac zaujíma. Akú poistku uzavrie, čo mu bude v prípade PU vyplatené ako aj kam a na ako dlho sa jeho peniaze budú investovať. Ďalšou zmenou týkajúcou sa poistného trhu, teda aj trhu životného poistenia je smernica EÚ Solvency II. Vynárajú sa obavy, a kvôli dátumu vstúpenia do platnosti, čo je koniec roku 2012, sú aj opodstatnené. Otázka je či a ako budú schopné slovenské poisťovne zapracovať túto smernicu do praxe. Sú tu totiž problém časového, finančného ale aj ľudského charakteru. Solvency II. má za úlohu posilniť finančnú stabilitu poisťovacieho sektora. Kladie dôraz na čo najpresnejšie hodnotenie poisťovaného rizika a teda aj o adekvátnu tvorbu rezerv na budúce poistné plnenia. Ide o doplnenie a prepracovanie Solvency I., v podstate to je pre poisťovníctvo to, čo je Basel II. pre bankovníctvo. Zmena, ktorú poisťovne neprijali zrovna nadšene, je z dielne európskeho parlamentu. Zakazuje poisťovniam diskriminovať ľudí na základe pohlavia. V životnom poistení sa výška poistného určuje hlavne na základe pohlavia a veku, respektíve pravdepodobnosti úmrtia, je otázne nakoľko je takýto krok správny. Je štatisticky dokázané, že muži zomierajú oveľa skôr ako ženy. Teda v prípade poistenia na úmrtie je väčšia pravdepodobnosť, že poisťovňa bude vyplácať plnenie na poistnej zmluve, ktorú uzavral muž. Naopak pri dôchodkových poisteniach, tým že ženy sa dožívajú vyššieho veku, je aj pravdepodobné že im poisťovňa bude dlhšie vyplácať a teda že na ženu bude mať vyššie výdavky. Otázne je ako sa s týmto vysporiadajú poisťovne, či pôjdu cestou výluk (napr: ženské choroby, prostata, infarkt zase pri mužoch) alebo zvyšovaním poistného, aby boli schopné vyplácať budúce poistné plnenia. Na záver mi treba dodať, že aj napriek hospodárskej kríze a (možným) ťažkostiam v súvislosti so Solvency II., je tu priestor pre ďalší (aj keď možno pomalší) rast na trhu životného poistenia. K tomuto tvrdeniu nahráva aj fakt, že (aj potencionálni) majitelia životných poistiek si čím ďalej viacej uvedomujú, že treba myslieť viac do budúcna, či už ide o ich vlastné dôchodkové poistenie, alebo o poistenie ktoré sa postará o ich rodinu v prípade neočakávaných udalostí. Tabuľka 1: Predpísané poistné v rokoch predpísané poistné celkom v tom: neživotné poistenie životné poistenie predpísané poistné celkom v tom: neživotné poistenie životné poistenie predpísané poistné celkom v tom: neživotné poistenie životné poistenie

135 Graf 1: Podiel životného a neživotného poistenia na predpísanom poistnom v rokoch Graf 2: Predpísané poistné v rokoch

136 Tabuľka 2: Miera rastu (v rokoch ) 1998/ / / / /2001 predpísané poistné celkom 25,42% 11,30% 15,35% 16,60% 13,89% v tom: neživotné poistenie 20,82% 2,40% 5,45% 12,56% 14,62% životné poistenie 37,33% 31,19% 33,35% 22,30% 12,95% 2003/ / / / /2006 predpísané poistné celkom 15,24% 12,65% 7,26% 6,41% 7,32% v tom: neživotné poistenie 20,35% 11,54% 2,97% -0,82% 2,25% životné poistenie 8,51% 14,26% 13,37% 15,76% 12,93% 2008/ / /2009 predpísané poistné celkom 10,05% -3,85% 1,99% v tom: neživotné poistenie 4,46% -3,68% -2,55% životné poistenie 15,66% -4,01% 6,11% Graf 3: Miera rastu predpísaného poistného v rokoch

137 1.2.2 Situácia v neživotnom poistení Neživotné poistenie ako súčasť celého poistného trhu tvorí dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť hospodárstva. Pokiaľ to chceme porovnávať s životným poistením ide, samozrejme, o pomalší rast. Stále však ide o rast a nie zanedbateľný. Keď porovnáme predpísané poistné v roku 1997 ( ) a v roku 2010 ( ) vidíme, že sa predpis viac ako zdvojnásobil. Medzi najviac zastúpené odvetvia v rámci neživotného poistenia patrí hlavne poistenie motorových vozidiel (povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie), poistenie majetku a poistenie zodpovednosti. V poistení motorových vozidiel je zjavný negatívny trend v posledných rokoch. Na jednej strane to je dôsledok krízy, klienti často zvažujú cenu, no nie vždy zisťujú, čo za ňu v skutočnosti dostanú akú ochranu. Kvôli tomu často menia svoje poistné zmluvy, buď zmenia poisťovňu, alebo sa im podarí v aktuálnej poisťovni dostať zľavu. Poisťovne sú takto viac menej nútené ísť s cenou dole, aby nestratili klientov. Pre niektoré je to neudržateľné, pokiaľ si v podmienkach ponechávajú všetky pôvodné riziká a iba cenu znižujú. Iné na to idú inak, ponúknu nízku cenu, aj keď v prípade poistnej udalosti by klient asi nebol spokojný, keďže neobsahuje alebo všetky riziká, alebo výška plnenia by pre klienta nebola vyhovujúca. "Stav pri súčasných parametroch nie je dlhodobo udržateľný a v najbližších dvoch či troch rokoch musí prísť zmena." Takto sa vyjadril generálny riaditeľ Generali Slovensko Vladimír Bezděk. Prečo sú teda ceny povinného zmluvného poistenia také nízke, že poisťovne tvrdia že sú na nich stratové? Jednou vecou je konkurencia. Minulý rok sa objavil Genertel, ktorý láka potencionálnych klientov nízkymi sadzbami. Rok predtým prišla AXA, tá sa však nebála zdvihnúť ceny. Zároveň tým prišla o ¼ klientov. Nováčik Union vlani znásobil počet poistených vozidiel. Sedemkrát. Tentp rok sa očakáva ako ovplyvní poistný trh vstup novej poisťovne naň. Má to byť rumunská Astra, ktorá vlani prevalcovala maďarský poistný trh. Ďalšou zmenou s ktorou sa bude musieť popasovať trh poistenia motorových vozidiel je už spomínané antidiskriminačné nariadenie EÚ. Aj keď nebude mať až taký dopad ako v oblasti životného poistenia, aj tu platí, že iné poistné platia muži a iné ženy. Na Slovensku síce ženy poisťuje lacnejšie iba Wustenrot, v Británii po zavedení jednotného poistného by ženám malo vzrásť poistné o 40% a mladým mužom by naopak malo klesnúť o zhruba 20-30%. Ďalšou oblasťou neživotného poistenia je poistenie majetku. Mnoho poisťovní zápasí s podpoistenosťou v tejto oblasti. Častokrát úmyselnou. Klienti v snahe ušetriť nejaké eurá tlačia hodnotu poistenej veci (či už nehnuteľnosti, alebo aj v prípade poistenia domácnosti) čím nižšie. Neuvedomujú si však fakt, že v prípade podpoistenia a nastatia poistnej udalosti, si za vyplatené peniaze nezaobstarajú veci, ktoré boli predmetom poistnej udalosti. Momentálne sa uvažuje o zriadení povinného poistenia majetku (tak ako je povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel). Možno je to následok čoraz častejších prírodných katastrof a s nimi spojených vznikoch škôd na majetku. Silný vietor, krupobytie, zemetrasenie a povodne sa objavujú čoraz častejšie. Poisťovne však ľudom, ktorí bývajú v často zaplavených oblastiach neuzavrú poistnú zmluvu. Takže keby je poistenie majetku povinné, poisťovne by na tom strácali. Na záver by som len podotkla, že aj táto oblasť poistného trhu sa má ešte kam posunúť. Otázne je ako sa vyrieši problém pzp poprípade povinné poisťovanie majetku. Samoozrejme dôležitú úlohu zohrá aj stav na finančných trhoch a uvedomenie ľudí, že nie všetko čo je lacné je aj vhodné (viď niektoré pzp produkty, poprípade podhodnocovanie majetku). 137

138 Použitá literatúra [1] SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA POISŤOVNÍ (online ) [2] DENNÍK 24 HODÍN (online ) [3] INSTORE (online ) Kontaktné údaje Bc. Jana KÚDELKOVÁ Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika kudelkova.jana@gmail.com 138

139 POISTENIE ZODPOVEDNOSTI V RÁMCI FRANCÚZSKEHO SYSTÉMU ZNALECKEJ ČINNOSTI THE INSURANCE LIABILITY WITHIN FRENCH EXPERT ACTIVITY SYSTEM Veronika Littvová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Znalecká činnosť, na ktorej ekonomické znalecké odbory je tento príspevok zameraný, sa nevyvíjala a ani sa nevyvíja vo vákuovom prostredí. Odzrkadľuje komplexnú a jedinečnú kultúrnu podstatu každej krajiny a je vystavovaná rovnako komplexnej a jedinečnej kultúre ostatných krajín. Jednotlivé krajiny majú odlišné očakávania, národné právne systémy a normy spoločnosti, fiškálne zriadenie, právnu úpravu a samozrejme dynamicky sa odlišne vyvíjajúcu politickú a sociálnu situáciu, čo má neodškriepiteľný vplyv na výrobu, služby a vlastníctvo majetku a jeho využívanie. Cieľom príspevku je poukázať na znaleckú činnosť vo Francúzskej republike. Kľúčové slová znalec-špecialista, vzdelávanie, súdne konanie JEL klasifikácia: G15, G22 Abstract This article deals with the expert activity, which has not been developed within a vacuum environment. It reflects a comprehensive and unique cultural essence of each and every country and is always affected by another unique culture of other countries. The individual countries have different expectations, national legal systems, standards, fiscal system and of course dynamically different evolving political and social situation, which has undeniable impact on production, service and ownership of property and its usage. The target of this paper is to point out the expert activity of the French Republic. Key words expert-specialist, education, proceedings JEL Classification: G15, G22 139

140 2 ÚVOD Francúzsko 1 je demokratická republika, ktorej metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Ústava francúzskej piatej republiky bola schválená 28. septembra Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k parlamentu. 3 FRANCÚZSKY ZNALECKÝ SYSTÉM Francúzsko je industriálna krajina s veľkým trhom a množstvom potencionálnych možností. Preto je udivujúce, že neexistuje právna úprava, ktorá by súhrnne združovala a upravovala činnosti znalcov z odborov, ktoré v Slovenskej republike zaraďujeme medzi ekonomické znalecké odbory. Vo Francúzsku existujú legislatívne upravované profesie 2, ktoré by sme zameraním mohli zaradiť do ekonomických znaleckých odborov v podmienkach Slovenskej republiky. Tieto profesie ale nie sú súhrnne, ako znalecké činnosti, vo francúzskej legislatíve definované. Z výsledkov realizovaného dotazníkového prieskumu k tejto problematike, dostupnej literatúry a internetových zdrojov sa dozvedáme, že vo Francúzsku neexistuje profesia znalcov, ktorá by bola jednotne legislatívne upravovaná. Po preštudovaní literatúry, legislatívnych noriem a navštívení stránok týkajúcich sa skúmanej problematiky si dovolíme tvrdiť, že bez ohľadu na pomenovanie profesie, vo Francúzsku existujú profesionáli, ktorých by sme v legislatíve Slovenskej republiky pojmom znalec označili. Pri potrebe vypracovania znaleckého úkonu vo Francúzsku oslovujeme množstvo typov profesionálov, ktorí sú kvalifikovaní a vyškolení v rôznych oblastiach, len nie sú označení statusom znalec. Znalecká činnosť je v podmienkach Francúzskej republiky vykonávaná: špecialistom, vykonávajúcim svoje činnosti ako jednotlivec, špecialistom, vykonávajúcim svoje činnosti s označením REV TM, špecialistom, ako zamestnancom organizácie zaoberajúcej sa znaleckou činnosťou, špecialistom, ako zamestnancom vzdelávacej inštitúcie, ktorá poskytuje odborné kurzy. Vo Francúzsku sú legislatívne vymedzené a upravované iba odbory poľnohospodárstvo a lesy, ktoré sú označované ako znalecké. Ostatné odbory, ktoré rozoznávame v znaleckej legislatíve Slovenskej republiky, francúzskou legislatívou definované nie sú. Legislatívne je definovaný status súdny znalec. 3.1 Vzdelávanie uchádzača a proces certifikácie Tak, ako nie je v podmienkach Francúzskej republiky legislatívne upravovaná znalecká činnosť, legislatívne nie je regulované ani vzdelávanie. Napriek tomu, pre získanie statusu špecialista, ako profesionálna kvalifikácia, existuje vo Francúzsku približne 250 majetkovo zameraných kurzov 3. Normy a podmienky na výkon znaleckej činnosti sú vo Francúzsku stanovované prostredníctvom združení 1 Francúzska republika, Rozloha: km², Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO), je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie a Organizácie spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností. Informácie dostupné na Europska Unia. Francúzsko [online]. [Cit ]. Dostupné na internete: < 2 pozn.: ako napr. účtovník, notár, daňovník, personalista, odhadca majetku 3 pozn.: Okrem iných kurzov sú veľmi populárne kurzy majetkových profesionálov, ktorí sa chcú špecializovať, okrem nich postgraduálne diplomy, ktoré zabezpečujú osvojenie si najmä majetkového práva. Vlastný preklad a spracovanie podľa: French Property Consultation Property Appraisal/Evaluation Service [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 140

141 špecialistov, ktoré ich formulovali na základe doterajšej znaleckej praxe. Z realizovaného dotazníkového prieskumu vyplýva, že v súčasnosti majú špecialisti buď univerzitné vzdelanie alebo diplom z jednej z elitných univerzitných škôl. Avšak vzdelávací systém vo Francúzsku je ad hoc a neexistuje finálna skúška na to aby sa uchádzač stal úradným znalcom. Hneď ako sa špecialisti dostávajú na trh, sú vyučovaní spoločnosťou, pre ktorú pracujú. Vzhľadom na meniace sa podmienky trhu sú špecialisti nútení vo vzdelávaní pokračovať, rozvíjať svoje zručnosti a získavať informácie. Teoreticky sa špecialistom vo Francúzsku môže stať každý a potreba a kvalifikácia špecialistov je definovaná potrebami trhu. Trhom je definované, že za kľúčový dokument pre prax špecialistu sa vo Francúzsku považuje Metodologická príručka a Listina majetkového ohodnocovania. Metodologická príručka aj Listina majetkového ohodnocovania sú dokumenty publikované v júni 1993 organizáciou Institut Français de l'expertise Immobilière 4, ktorá je vo Francúzsku považovaná za organizáciu s vysokou mierou profesionality, spolupracujúcu s nadnárodnými inštitúciami ako TEGoVA a IVSC. Metodologická príručka definuje, že špecialisti musia buď získať diplom na univerzite v príslušnej úrovni týkajúcej sa majetku, alebo sedem rokov profesionálnej skúsenosti a nakoniec štyri roky ohodnocovacej praxe. Listina majetkového ohodnocovania IFEI je obnovovaná každé tri roky a približne na štyridsiatich piatich stranách definuje kľúčové definície a metódy, ktoré by odhadca vo Francúzsku mal akceptovať, ovládať a využívať. IFEI je jedna z dvoch organizácií, ktorá je nadnárodnou organizáciou TEGoVA oprávnená udeľovať status REV TM uznávaného európskeho odhadcu. Druhou je organizácia Chambre des expert immobiliers de France. Oficiálny zoznam všetkých špecialistov nie je vo Francúzsku k dispozícii. K úlohám špecialistov patria analýzy a syntézy ekonomických parametrov, tvorba technických, účtovných, právnych a daňových štruktúr, určenie hodnoty majetku, napĺňanie významu profesie. Služby špecialistov, podobné slovenským znaleckým úkonom, sa využívajú pre potreby súkromného aj verejného sektora a v prípadoch: vypracovania špecializovaného posudku pre potreby ohodnotenia majetku z dôvodu kúpy/predaja/prevodu nehnuteľnosti alebo podniku, vypracovania hodnotiacej správy 5, poskytnutia svedeckej výpovede alebo stanoviska. Posudky, ktoré sú predložené klientovi a v nich využité metodiky musia spĺňať podmienku odbornosti, ktorá je vyžadovaná trhom. Pri rozhodnutí zaobstarať si posudok, vypracovaný špecialistom pred nákupom akéhokoľvek majetku, sa odporúča zistiť si, z akej oblasti by mal špecialista byť a koľko vypracovanie posudku bude stáť. Taktiež treba uvažovať s tým, že vybraný špecialista nemusí byť k dispozícii 6 v momente, kedy sú jeho služby potrebné. V tabuľke č.1 sa nachádzajú označenia a zamerania všetkých typov špecialistov, ktorých by sme po splnení legislatívnych podmienok mohli označiť statusom znalec v podmienkach Slovenskej republiky. 4 ďalej len IFEI- Institut Français de l'expertise Immobilière, spracované podľa IFEI. Le IFEI [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 5 pozn.: Hodnotiaca správa predstavuje názor experta na danú problematiku, ktorý sa opiera o relevantné informácie, ale nie je možné ju použiť pre súdne konanie. 6 vlastné spracovanie a preklad podľa French Entree Property Appraisal/Evaluation Service [online]. [Cit ]. Dostupné na internete: < >. 141

142 Tabuľka č. 1 Označenie a pôsobnosť experta vo Francúzskej republike OZNAČENIE OBLASŤ PÔSOBNOSTI Experts Immobilier 7 Géomètreexperts Experts en Techniques du Bâtiment Expert en Expert immobilier 8 : je viazaný Občianskym zákonníkom, k používaniu obozretnosti a náležitej opatrnosti a tento ho zaväzuje mať uzatvorené poistenie proti náhrade škody sa špecializuje iba na jednu oblasť, v ktorej poskytuje svoje služby 9 poskytuje svoje služby pre súkromné osoby, banky, likvidátorov škôd a členov právnych zamestnaní, zahŕňajúc notárov a pre potreby súdneho konania jeho služby sú využívané pre potreby vypracovania: znaleckého posudku z dôvodu majetkového vyrovnania manželov v rozvodových konaniach, alebo pre potreby daňových záznamov znaleckej správy une expertise amiable et privée využívanej v prípade kúpy súkromného majetku, ktorá stojí približne 200 a obsahuje základné informácie o majetku a načrtnuté závery, vhodné na uspokojenie potrieb kupujúceho, týkajúce sa hodnoty majetku a jeho stavu znaleckej správy poskytujúcej doslovne povedané správu o stave majetku, tá stojí viac ako 500 znaleckej správy Expertise Officieuse, ktorá predstavuje rozšírenie k správe o stave majetku, v ktorej sú vymenované inštrukcie pre zúčastnené strany na nevyriešený proces, resp. v rámci procesu. Takáto forma správy je využívaná buď ako východisková správa pre súdne procesy, alebo technická správa obsahujúca dôležité informácie v prípade, že sú takto označení špecialisti na odhad hodnoty nehnuteľností, ktorí plnia poradnú funkciu pri predaji, kúpe a prenájme a disponujú druhom jedinečných vedomostí, týkajúcich sa ohodnocovania sú označovaní évaluateurs namiesto Experts Immobilier Géomètre-expert: poskytujú svoje služby v prípade overovania hranice majetku, alebo kontroly rozlohy apartmánu/bytu/pozemku vypracúvajú správu s potrebnými informáciami v cene 150 do 1,500 v závislosti od veľkosti a množstva vykonaných úloh potrebných k jej vypracovaniu Experts en Techniques du Bâtiment: sa zaoberajú vyšetrovaniami a vypracovaním správ o rozsahu škôd spôsobených škodcami/živelnými katastrofami/vlhkosťou výsledky činnosti sú v oblasti ako energetická efektívnosť, prirodzené 7 pozn.: Keďže vo Francúzsku neexistuje súhrnný zoznam znalcov ani expertov, je možné týchto vyhľadať pomocou miestnych predajcov nehnuteľností alebo majetku, architektov, zlatých stránok alebo v prípade Experts Immobilier cez the Chambres des Experts Immobiliers, c/o FNAIM, 129 rue du Faubourg Saint-Honoré, Paris ( ), s uvedením oblasti, z ktorej je potrebné vypracovať posudok. 8 adresa: Chambre des Experts Immobiliers de France FNAIM, 129, rue du Faubourg St-Honoré, Paris Vlastné spracovanie a preklad podľa FNAIM Notre Action [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 9 pozn.: Oblasti ako ohodnotenie ubytovacích zariadení, ohodnotenie podniku, ohodnotenie komerčného vlastníctva, ohodnotenie súkromného vlastníctva, pozemky, ohodnotenie predmetov zvláštneho charakteru, obchodný prenájom. 142

143 techniques du bâtiment Foreign Surveyors Architecte Maître d oeuvres Agent immobilier alebo priemyselné riziká, inštalácia plynových zariadení, zavádzanie a správa elektrických sietí od novembra 2007 k vykonávaniu činnosti je potrebný certifikát, akreditovaný Comité d accreditation français COFRAC, ktorý zabezpečuje úroveň profesionálnych kompetencií a nezávislosť Foreign Surveyors: využívanie služieb zahraničného špecialistu z Británie alebo inej anglofónnej krajiny, ktorý vykonáva svoju činnosť vo Francúzsku vypracovanie správy v angličtine pri využívaní služieb zahraničného experta je vhodné overiť si jeho vzdelanie, či ovláda jedinečnosti francúzskeho ohodnocovania ako aj či má uzatvorené poistenie Architecte 10 : architekt je kvalifikovaný k vypracovaniu posudku na moderné, nové majetky Maître d oeuvres: špecialisti stavitelia vypracúvajú posudky z oblasti stavebníctva, kontrolujú staršie budovy a oceňujú ich Agent immobilier: vypracovanie posudkov a správ z oblasti stanovenia hodnoty nehnuteľnosti v cene viac ako 300 Notaires Expertscomptables Commerciaux Zdroj: vlastné spracovanie Notaires: notári poskytujú asistenciu a niekedy majú medzi svojimi zamestnancami niekoho, kto je kvalifikovaný na ohodnocovanie vypracúvajú hodnotiace správy v prípade potreby pre súdne konania Účtovníci Experts-comptables: vypracovanie finančných správ pre všetky typy podnikov (malé a stredné podniky, neziskové organizácie) poskytovanie poradenstva (zakladanie podniku, dane, výplaty) a financovanie kampaní. profesia účtovníka je regulovaná vládnymi opatreniami a spadá pod národný účtovnícky orgán le Conseil Supérieur de l'ordre des Experts- Comptables (CSOEC) 11, ktorý je v správe Ministerstva financií Commerciaux: majetkoví špecialisti v súkromnom sektore poskytujú poradnú funkciu v prípade ohodnotenia pri prenájme majetku 10 pozn.: kontakt na týchto expertov je možný cez zlaté stránky, alebo the Conseil National de l Ordre des Architectes, 9 rue Borromée, Paris ( , Conseil National L'accès à la profession et l'inscription à l'ordre [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 11 pozn.: Tiež je upravovaná profesia audítora pod národným orgánom la Compagnie Nationale des Commissaires aux Comptes (CNCC), v správe Ministerstva Spravodlivosti. Účtovníci a audítori, môžu byť registrovaní na národnej alebo regionálnej úrovni cez účtovnícky orgán Ordre des Experts- Comptables OEC. Accueil D'entreprise [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 143

144 3.2 Ustanovenie znalca pre potreby súdneho konania Špecialisti 12 sa môžu označovať statusom súdni znalci iba v prípade, že zastávajú post ministerských úradníkov, vymenovaných ministrom spravodlivosti. Nezávislým odborným pracovníkom bol priznaný štatút slobodného povolania. Profesia súdneho znalca a vstup na ňu je prísne regulovaný. Súdni znalci konajú pod etickými, disciplinárnymi a profesionálnymi pravidlami, ku ktorých dodržiavaniu sa zaväzujú. Pre vykonávanie tejto profesie je od nich požadované poistenie zodpovednosti. Súdni znalci majú tiež nárok na formulácii právnych záverov, môžu pristúpiť k vymáhaniu pohľadávok a v niektorých prípadoch, k vykonávaniu ohodnotenia, tvorbe znaleckých posudkov a verejnej dražbe. Pre potreby súdneho konania sú znalci zvolávaní na vypočutie pred súdom. Iba súdni znalci môžu pristúpiť k výkonu súdnych rozhodnutí zadaných súdom. Iba poverení súdni znalci sa môžu zaoberať konaním o vymáhaní a zablokovaní majetku. V súdnom konaní sa používajú rôzne označenia pre znalcov z viacerých oblastí, ktorí sú znázornení v tabuľke č. 2. Tabuľka č. 2 Označenie expertov v podmienkach legislatívy Francúzskej republiky OZNAČENIE PÔSOBNOSŤ Experts fonciers et agricoles Experts agréés par les tribunaux alebo experts judiciaries Inspecteurs de la fiscalité immobiliẻre, inspecteurs de domaines Experts de crédit foncier Experts d enterprise Experts de l Administration des Domaines vymenovaní Ministerstvom poľnohospodárstva s právne definovaným statusom určení magistrátmi, ktoré sú oprávnené preukázať súčasné postavenie znalca pred súdmi ich vymenovanie je vecou reputácie v oblasti daňovej administratívy v bankách, alebo výpožičných ústavoch v súkromných podnikoch pracujúci výlučne pre ich vládne oddelenie individuálni odborníci Experts indépendants disponujúci vedomosťami o konkrétnej oblasti lokálneho trhu Zdroj: vlastné spracovanie a preklad French Property. French Property Surveys [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. Súdni znalci sú limitovaní územnou pôsobnosťou, ktorá je obmedzená. Podmienky na vymenovanie experta za súdneho znalca zahŕňajú 13 : francúzske občianstvo, výpis z registra trestov, univerzitný titul z oblasti práva, ukončený vzdelávací dvojročný program súdneho znalca, návšteva špecializovaných kurzov, zloženie skúšky súdneho znalca, 12 vlastné spracovanie a preklad podľa UIHJ. À la une [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 13 vlastné spracovanie a preklad podľa Décret n du 14/08/1975 régissant les conditions d'accès à la profession d'huissier de justice dostupného na Chambre Nationalle des Hussiers de Justice Hussier modalite [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 144

145 vymenovanie uskutočňuje minister spravodlivosti, neustále vzdelávanie. Národná komora The Chambre nationale des huissiers de justice definuje organizácie, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním a tréningom súdnych znalcov a vedie zoznam súdnych znalcov 14. Zoznam nie je verejne dostupný a preto je možné získať iba počty znalcov. Presné informácie a kontaktné údaje o znalcoch z ekonomických znaleckých odborov nie sú dostupné. K je evidovaných 3250 súdnych znalcov 15, z ktorých je 690 žien osôb je zamestnancami znaleckých spoločností. Informácie o súdnych znalcoch sa nachádzajú v grafe č. 1. V prípade, že je súdnemu konaniu nutné prizvať špecialistu, sú oslovovaní práve Experts Immobilier, ktorí po oslovení príslušným súdom poskytuje svoju svedeckú výpoveď alebo stanovisko alebo doloží správu. Graf č. 1 Rozdelenie súdnych znalcov v podmienkach Francúzskej republiky 30% 37% 33% súdni úradníci znalecké spoločnosti jednotlivci Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov dotazníkového prieskumu a Chambre Nationalle des Hussiers de Justice. Formation professionnelle [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 4 POISTENIE PROFESIJNEJ ZODPOVEDNOSTI ZNALCA V súvislosti s rastom komplikovanosti spoločenských procesov, zložitosti relevantných informácií pre rozhodovanie a ich vyhľadávanie, rastie aj význam informačných prostredníkov. Znalci sú jednými z týchto prostredníkov. Dôkladná znalosť veci alebo iné osobitné vlastnosti ich predurčujú, aby svoje poznatky ponúkali ostatným, ktorí na základe dôvery v ich vedomosť prijímajú vlastné rozhodnutia 16. Podaná informácia, v rámci vykonávania znaleckej činnosti, môže mať vplyv na rozhodnutie inej osoby. Toto rozhodnutie sa môže ukázať ako nesprávne v dôsledku chybne interpretovanej informácie (poskytnutej rady, znaleckého posudku) čo môže vyvolať priamu majetkovú škodu, nepriamu škodu alebo samotné konanie v dôsledku nesprávne poskytnutej informácie. Jedným zo spôsobov ako eliminovať finančné následky uvedených škôd je poistenie profesijnej zodpovednosti znalca. 14 Chambre nationale des huissiers de justice, 44, rue de Douai Paris France, Tel.: +33 (0) , Fax: +33 (0) , E- mail: cnhj@huissier-justice.fr 15 Chambre Nationalle des Hussiers de Justice. Formation professionnelle [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. 16 Spracované podľa: CSACH, K Zodpovednosť znalcov v komparatívnom a kolíznoprávnom kontexte. Košice, s. ISBN

146 Legislatíva Európskej únie vymedzuje poistenie profesijnej zodpovednosti znalca ako poistenie zodpovednosti za škody určené na celkové alebo aspoň čiastočné pokrytie súm, ktoré sú povinné uhradiť profesijné osoby tretím stranám ako náhradu za straty spôsobené činnosťou, chybami alebo nepresnosťami, ktorých sa dopustili pri výkone ich obchodných činností. Na základe poistenia zodpovednosti za škodu vzniká poistenému právo, aby v prípade vzniku škody za neho poisťovňa prerokovala s poškodeným vznesené nároky na náhradu škody, oprávnené nároky uhradila a neoprávnené nároky odmietla 17. Systém znaleckej činnosti a samotnej profesijnej zodpovednosti je prepojený s ostanými legislatívnymi normami. Vo francúzskom systéme znaleckej činnosti je viditeľné prepojenie na európsku normu prostredníctvom označenia špecialistu - znalca statusom REV TM. Činnosť znalca má intelektuálny charakter, ktorý vyžaduje vysokú úroveň kvalifikácie, jeho činnosť podlieha presnej a prísnej profesijnej regulácie, pri ktorej je kladený osobitný dôraz na osobnú zložku výkonu. Samotný výkon činnosti predpokladá vysokú mieru samostatnosti. Uvedené skutočnosti sú predpokladom k tomu, aby sa znalecká činnosť mohla vykonávať a následne poisťovacia spoločnosť mohla poskytnúť poistnú ochranu. Význam samotného poistného krytia je v tom, že subjektu vykonávajúcemu znaleckú činnosť, právny predpis priamo ukladá povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu. Poisťovacia spoločnosť ponúka základné limity poistného krytia a pre konkrétny prípad poistenia je možné dojednať aj vyššie limity poistného plnenia. Pre asociácie, ústavy a podobné združenia je možné uzatvoriť aj rámcové poistné zmluvy, ktoré zastrešia poistenie všetkých členov konkrétnej organizácie v rámci jednej poistnej zmluvy Samotná poistná ochrana je zameraná na krytie škôd finančného charakteru, spôsobené neadekvátnym postupom znalca. Vychádza sa z predpokladu, že osoba, ktorej sú odborné služby poskytované a ktorá nemá potrebné znalosti, by mala byť chránená pred možnými negatívnymi dopadmi takéhoto chybného postupu. Vzhľadom na značnú zložitosť znaleckej činnosti a množstvu faktorov, ktoré je potrebné brať pri ich výkone do úvahy, je ťažké zaručiť, že k chybe či omylu nedôjde. Poistenie profesijnej zodpovednosti je preto účinným nástrojom, ktorý pomáha znalcom pokrývať náhrady prípadnej škody. 5 ZÁVER Pri formulovaní záverov vychádzame zo zistenia, že aj minimálne zadefinovanie znaleckej činnosti je lepšie ako žiadne. Toto tvrdenie podkladá vymedzenie znaleckej činnosti v podmienkach Francúzskej republiky, kde nie je zadefinovaná legislatívna úprava znaleckej činnosti ako celku, ani ekonomických znaleckých odborov. Vďaka tomu sú rozdiely medzi poskytovanými službami v rámci rovnakých zameraní enormné. Vznikajú finančné odchýlky vo vypracovaných posudkoch, neprofesionalita, vymáhateľnosť finančných zdrojov pri nesprávne vypracovaných posudkoch je minimálna. V nadväznosti na zistenie, že neexistuje jednotný legislatívny rámec, nie je prekvapujúce, že ani vzdelanie ekonomických znalcov nie je jednotné. Vzdelanostné kritériá sú stanovené potrebami trhu a líšia sa vzhľadom na regióny aj požadované úlohy. Rovnako aj medzi organizáciami, poskytujúcimi trhom vyžadované vzdelanie sa vyčlenili tie, ktoré sú oceňované najvyššie. Je možné polemizovať o tom, či trh samotný nie je schopný vytvoriť tie najpotrebnejšie kritériá na výkon znaleckej činnosti. My tvrdíme, že iba regulácia trhom v našich podmienkach nie je dostatočná. Vzhľadom na kultúrnu podstatu našej krajiny je nutné aby existoval dohliadajúci orgán. Francúzska legislatíva striktne definuje kritériá na vykonávanie aktivít súdneho znalca, ktorých organizácia spadá pod pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Francúzskej republiky. V tomto prípade upriamujeme pozornosť na povinnosť absolvovania dvojročného vzdelávacieho programu súdneho znalca. Pre podmienky nášho systému ekonomického znalectva by sa aplikáciou tejto podmienky eliminovala neadekvátnosť znalcov, pre účely súdneho dokazovania. 17 MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN

147 Príspevok je súčasťou riešenia projektu č. 1/0384/10 roky "Nové prístupy k ohodnocovaniu podnikov v podmienkach súčasných globálnych procesov" v rozsahu 100%. Použitá literatúra Accueil D'entreprise [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < Conseil National L'accès à la profession et l'inscription à l'ordre [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < Europska Unia. Francúzsko [online]. [Cit ]. Dostupné na internete: < FNAIM Notre Action [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < >. French Entree Property Appraisal/Evaluation Service [online]. [Cit ]. Dostupné na internete:< French Property Consultation Property Appraisal/Evaluation Service [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < Chambre Nationalle des Hussiers de Justice Hussier modalite [online]. [Cit ] Dostupné na internete:< Chambre Nationalle des Hussiers de Justice. Formation professionnelle [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < IFEI. Le IFEI [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < UIHJ. À la une [online]. [Cit ] Dostupné na internete: < MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN CSACH, K Zodpovednosť znalcov v komparatívnom a kolíznoprávnom kontexte. Košice, s. ISBN Kontaktné údaje Ing. Veronika LITTVOVÁ Katedra podnikovohospodárska, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava Slovenská republika veronika.littvova@euba.sk 147

148 GLOBÁLNE RIZIKÁ A ICH VPLYV NA POISTNÝ SEKTOR THE GLOBAL RISKS IMPACT ON THE INSURANCE SECTOR Zuzana Littvová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Globalizácia pre spoločnosť priniesla trvalý ekonomický rast. Zmenšila svet ale zároveň navzájom značne prepojila a spravila vzájomne vysoko závislým. Globalizácia ale taktiež dopad prierezových globálnych rizík nie sú rozdelené rovnomerne. Najvhodnejšie nástroje a služby, vrátane analytických nástrojov a procesov celofiremného riadenia rizík umožňujú pochopiť správne do hĺbky a vo všetkých súvislostiach globálne riziká, aktívne na ne reagovať a rýchlo a efektívne mobilizovať. Najčastejšou formou prenosu rizík je poistenie. Ide o zaplatenú formu prenosu poistnej ochrany na poisťovateľov. Celý proces však závisí na tom, či poisťovatelia budú môcť výhodne sústrediť a vstrebať veľké množstvo rizík prostredníctvom ich časovej a geografickej diverzifikácie. Cieľom príspevku je preto popísať a zosystematizovať spektrum globálnych rizík z pohľadu ich delenia na klasické, nové a fantómové riziká. Kľúčové slová globálne riziko, klasické poistné riziko, nové riziko, fantómové riziko JEL klasifikácia: G22 Abstract The globalization has generated sustained economic growth for a generation. It has shrunk the world, making it far more interconnected and interdependent. The globalization and also the process of cross-cutting global risks impact seem unevenly spread. The most suitable tools and services, including analytic tools and enterprise risk management processes to enable decision-makers to better understand key global risks in depth and in context, to respond to them proactively and mobilize quickly and efficiently. The most common form of risk transfer, the insurance, shifts exposure to insurers in a exchange for a premium. However this depends on insurers being able to profitably pool and absorb a range of risks through the diversification over time and geography. The target of this paper is to describe and systematize the endless portfolio of global risks in accordance with categories of the traditional, emerging and phantom risks. Key words global risk, traditional insurance risk, emerging risk, phantom risk JEL Classification: G22 1 GLOBÁLNE RIZIKÁ Riziko je súčasťou bytia človeka, či už z hľadiska minulosti, súčasnosti tak aj budúcnosti. Minulosť ľudstvo pozná, súčasnosti sa snaží porozumieť aj s neustále novými rizikami, ktoré odhaľuje ale budúcnosť je veľkou neznámou. Súvisí s ňou neustály proces zmien spôsobený ľudskou alebo prírodnou silou. Ľudstvo však v 21. storočí už nie je v pozícii, aby mohlo čeliť novým veľkým otrasom. Globálna finančná kríza spôsobila zníženie globálnej ekonomickej odolnosti, zvýšila geopolitické napätie a tlak na sociálne systémy jednotlivých krajín. Vlády ale aj spoločnosť sú neustále menej 148

149 schopné poradiť si s rizikami, ktoré sú prostredníctvom prepojených technologických, ekonomických a ľudských systémov čoraz neustále väčšou hrozbou s katastrofálnymi dôsledkami. Obrázok 1 Systém globálnych rizík Zdroj: Global risks 2011 An initiative of the Risk Response Network. Celý tento okruh rizík možno definovať pod pojmom globálne riziká (global risks) 1. Na to, aby sa riziko zaradilo ku globálnym rizikám musí mať globálny geografický účinok 2, dôležitosť pre nadnárodný priemysel 3, neistotu ako a kedy nastane 4, vysokú úroveň ekonomického 5 a sociálneho dopadu 1 Na Svetovom obchodnom fóre sa globálne riziká 21. storočia definovali ako paradox S tým, ako sa svet stáva jedným celkom, vyvíja sa aj oddelene. Spracovné podľa: World Economic Forum January Dostupné na [citované k ]. 2 Globálny rozsah predstavuje riziká, ktoré sa prejavia minimálne v troch oblastiach sveta a minimálne na dvoch rôznych kontinentoch. Aj keď tieto riziká môžu mať regionálny alebo dokonca miestny pôvod, ich vplyv môže byť citeľný globálne, pozn. autora. 3 Vzájomná prepojenosť ekonomík zahrňuje riziká, ktoré ovplyvňujú tri alebo viac odborov, pozn. autora. 4 Neistota zahrňuje tie riziká, ktoré sa prejavujú do 10 rokov v kombinácii s neistotou o ich rozsahu a vplyvu, posudzovaných najmä z hľadiska pravdepodobnosti nastatia a závažnosti vzniknutých škôd, pozn. autora. 149

150 a mnohostranný prístup 6. Všetky globálne riziká spĺňajúce uvedené charakteristiky možno posudzovať z časového hľadiska buď ako pretrvávajúce alebo ako náhle. Pretrvávajúce globálne riziká (chronic global risks) sa prejavujú ako dlhodobé záväzky viažuce sa na ekonomické a sociálne aktivity, ku ktorým nedochádza spontánne a vznikajú bez časového obmedzenia (napr. znečisťovanie životného prostredia, potravinová kríza, civilizačné choroby atď.). Na rozdiel od týchto rizík existujú akútne globálne riziká (event-driven global risks), ktoré majú presný pôvod a dôvod ich začiatku. I keď možno presne identifikovať ich začiatok a príčinu vzniku, v súčasnosti nie je možné efektívnou prevenciou zabrániť ich nastátiu (napr. pandémie, zemetrasenia, tsunami, tornáda atď.). Globálne riziká možno rozdeliť na primárne a sekundárne. Tak ako znázorňuje obrázok 1, na sekundárne globálne riziká výrazne vplývajú predovšetkým 2 okruhy primárnych globálnych rizík, vzhľadom na ich vysoký stupeň vplyvu a globálnej prepojenosti. Je náročné stanoviť ich priebeh, dosah a správnu reakciu na ich eliminovanie. Zaraďujú sa sem: ekonomická nerovnosť krajín (economic disparity) cez rôznu úroveň bohatstva občanov a rozdielne výšky príjmov, a to ako vo vnútri jednotlivých krajín tak aj medzi krajinami. ohrozená sociálna a politická stabilita ako aj ekonomický vývoj a globálne zlyhania riadiacich procesov (global governance failures) cez nevyhovujúcu alebo nedostatočnú činnosť globálnych inštitúcií, legislatívu alebo obchodné siete v spojení s konkurenciou národných a politických záujmov a odmietaniu spolupráce pri riešení globálnych rizík. Na uvedené riziká následne nadväzujú riziká ekonomické (na obrázku 1 označené modrými piktogramami), environmentálne (zelené piktogramy), sociálne (oranžové piktogramy), geopolitické (ružové piktogramy) a technologické (tyrkysové piktogramy). 2 POISTITEĽNOSŤ GLOBÁLNYCH RIZÍK Samotné globálne riziká výrazne vplývajú aj na štruktúru poistných rizík. Poistné riziká sú v súčasnom období výrazne ovplyvňované tak zmenami poistiteľnosti existujúcich poistných rizík, ako aj objavením nových potenciálnych poistných rizík. Stupňujúca sa globalizácia a výrazné ekonomické, environmentálne, sociálne, geopolitické a technologické zmeny, ktoré sa v 21. storočí 7 prejavujú, majú pre súčasnú spoločnosť okrem pozitívnych aj negatívne dôsledky. Spôsobujú vznik nových rizík, často doteraz nepoznaných rozmerov, a tiež významné kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny v štruktúre existujúcich rizík 8. Na to aby bolo konkrétne globálne riziko poistiteľné musí spĺňať základné podmienky poistiteľnosti. Ak uvedené podmienky spĺňa, je pre poistný sektor rizikom poistiteľným a možno ho zaradiť medzi riziko čisté, tak ako je znázornené na obrázku 2. Podmienkami poistiteľnosti je 9 : identifikovateľnosť (riziko musí byť identifikovateľné) t. j. definovateľné (presné pomenovanie a ohraničenie rizika) a analyzovateľné (z hľadiska veľkosti rizika a frekvencie jeho výskytu). 5 Ekonomický dosah predstavuje riziká, ktoré majú potenciál spôsobiť hospodárske škody viac ako 10 miliárd dolárov, pozn. autora. 6 Mnohostranný prístup pri zmierňovaní následkov škôd predstavuje tie riziká, ktorých zložitosť si vyžaduje prístup mnohých zúčastnených strán pre ich elimináciu, pozn. autora. 7 Na Svetovom obchodnom fóre sa definovalo, že za posledných 40 rokov t. j. od roku 1970 sa až 2/3 najväčších škôd z poistených katastrof vyskytli práve v časovom intervale od roku Spracovné podľa: World Economic Forum January Dostupné na [citované k ]. 8 MAJTÁNOVÁ, A. a kol Vývojové trendy v poistnom krytí životných a neživotných rizík s podtitulom Poisťovníctvo v európskych dimenziách. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN

151 Identifikovateľnosť rizika znamená jednoznačné určenie príčiny a typu udalosti, ktorej výsledkom je škoda. Analýza umožňuje posúdiť profil rizika a jeho objektívnu tarifikáciu. Identifikovateľnosť rizika patrí najmä z právneho hľadiska medzi základné podmienky poistiteľnosti rizika. To znamená, že je nevyhnutné poznať príčinu nepriaznivej udalosti, ktorej strata má byť poistením krytá, náhodnosť (riziko musí byť náhodné absolútne alebo relatívne) t. j. prejav rizika musí byť náhodný. Náhodnosť, a teda nepredvídateľnosť, je nevyhnutným atribútom poistenia. Spočíva buď v neurčitosti výskytu danej nepriaznivej situácie, alebo v jej časovej neurčitosti. Neurčitosť vzniku udalosti vytvára stav vyrovnanosti, pretože v štatistickom sledovaní je šanca nastatia aj nenastatia udalosti. Keby bolo isté, že nepriaznivá udalosť určite nastane a táto by sa stala predmetom poistenia, vyvolalo by to neadekvátne vysoké nároky na poistné plnenia. Alebo naopak, urobilo sa v danom čase všetko pre to, aby nepriaznivá udalosť nenastala a poistenie by tak stratilo svoje opodstatnenie. Poistiteľné sú teda tie riziká, u ktorých jednoznačne nie je isté, či vôbec nastanú a ani kedy nastanú, vyčísliteľnosť (riziko musí byť vyčísliteľné) t. j. ním spôsobené straty musia byť vyčísliteľné. Vyčísliteľnosť škôd spôsobených realizáciou daného rizika je nevyhnutnou podmienkou jeho poistiteľnosti. Ak by táto podmienka nebola splnená, tak v prípade výskytu poistnej udalosti by sa nevedelo, aká má byť výška poistného plnenia. Táto vyčísliteľnosť by mala mať objektívne pravidlá a nemala by byť výrazne ovplyvniteľná subjektívnosťou posudzovateľa, prijateľnosť (riziko musí byť musí byť ekonomicky prijateľné aj pre poisťovňu, aj pre poisteného na základe výšky poistnej sumy, poistného plnenia a poistného). Pri rozhodovaní o poistení rizika zohráva významnú úlohu ekonomická prijateľnosť rizika. To znamená, že poistenie z hľadiska dlhodobého nemôže byť ani pre jednu zo zmluvných strán nevýhodné. Na jednej strane je poistník ochotný uzavrieť len také poistenie, ktorého cena je primeraná riziku, ktoré pokrýva. Akceptuje len takú výšku poistného, ktorá je porovnateľná z hľadiska jeho nákladov na alternatívne spôsoby znižovania rizika. Na druhej strane poisťovateľ prijme do poistenia len také riziko, ktoré je dobre plošne a časovo rozložené a umožňuje dosiahnuť ekonomickú vyrovnanosť poistenia. Štruktúra poistných rizík môže podľa podmienok poistiteľnosti rozdeliť globálne riziká na klasické, nové a fantómové riziká. Obrázok 2 Podmienky poistiteľnosti globálnych rizík klasické poistné riziká nové riziká fantómové riziká identifikovateľnosť áno čiastočne??? náhodnosť áno áno??? vyčísliteľnosť áno?????? prijateľnosť áno?????? poistiteľné čiastočne poistiteľné nepoistiteľné Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN Klasické poistné riziká (traditional insurance risks) sa dajú ohodnotiť, merať a tradične sa poisťujú v súčasných produktoch životného a neživotného poistenia. Nové riziká (emerging risks) sú naopak ťažko ohodnotiteľné a merateľné, sú neočakávané a neznáme, s nedostatkom historických a štatistických údajov. Sú vnímané ako potenciálne významné, nemusia byť však poistným sektorom plne pochopené alebo povolené podľa poistných podmienok a dojednaní, výšky poistného, technických rezerv alebo kapitálových nástrojov. Existencia nových rizík je preukázaná, avšak sú identifikovateľné len v obmedzenom rozsahu, ťažko vyčísliteľné a tým pre poisťovateľov ekonomicky neprijateľné. Fantómové riziká (phantom risks) vychádzajú z nových rizík, sú ľahko 151

152 predstaviteľné a opísateľné, nie je však možné dostatočne dôveryhodne preukázať ich existenciu a preto sú v súčasnosti nepoistiteľné. Globálne riziká (znázornené na obrázku 1) predstavujú základnú bázu delenia najmä pre nové a fantómové riziká. Rozdiel medzi fantómovými rizikami a novými rizikami je ťažké presne určiť. Významne sa prelínajú, pričom niektoré riziká sa z oblasti fantómových môžu vyvinúť na nové riziká 10, teda z nepoistiteľných rizík sa stavajú riziká čiastočne poistiteľné. 2.1 Klasické poistné riziká Klasické poistné riziká sa v súčasnosti z pohľadu platnej legislatívy delia na riziká životného a neživotného poistenia 11. K rizikám životného poistenia možno priradiť riziko úmrtia a riziko dožitia, ako základné riziká spojené so životom jedinca. K rizikám neživotného poistenia možno priradiť riziká spojené so zdravím jedinca (riziká úrazu, choroby, invalidity, riziká straty príjmu atď.), dopravné, majetkové a zodpovednostné riziká a veľkú kategóriu podnikateľských rizík (okrem už spomenutých rizík v neživotnom poistení sú to riziká finančné napr. riziko prerušenia prevádzky, riziká úverové, riziká pohľadávok, technické riziká, riziká spojené so špecifikami výrobného procesu v poľnohospodárstve napr. riziká pestovania poľnohospodárskych plodín, riziká chovania hospodárskych zvierat, environmentálne riziká atď.). Klasické poistné riziká sa v súčasnosti však z pohľadu platnej legislatívy môžu deliť aj na riziká spojené s osobami, majetkom a zodpovednosťou 12. Riziká spojené s osobami predstavujú životné a neživotné riziká týkajúce sa života a zdravia jedinca. Riziká spojené s majetkom a zodpovednosťou sú rizikami neživotnými, ktoré možno priradiť k fyzickým a právnickým osobám. Poistné riziká boli, sú a budú veľkou mierou prepojené s globálnymi rizikami. V minulosti bol vývoj v oblasti rizík a následne i poistných rizík v prvom rade podmienený vedeckým a technickým pokrokom, v súčasnosti je zmena rizík spôsobená nielen týmto pokrokom, ale intenzívne na ňu vplýva aj všadeprítomný fenomén globalizácie 13. Neustále sa mení poistné krytie a taktiež riziká, ktoré navzájom migrujú, pričom najviac poznanými sú práve klasické poistné riziká. V súčasnosti aj z hľadiska čoraz väčších škôd poistených rizík je nutné hľadať inovatívne finančné riešenia s cieľom uspokojiť rastúce potreby finančného krytia týchto rizík. Riešenie, ktoré presúva riziko z poisťovne na kapitálový trh možno pomenovať ako alternatívny transfer rizika (alternative risk transfer ART). Ide o využitie iných než klasických nástrojov poistného trhu na prenos rizík a ich krytie. Najčastejšie sa na prenos rizík súvisiacich s výskytom prírodných katastrof alebo iných udalostí mimoriadneho rozsahu využívajú nástroje kapitálového trhu. Prostredníctvom alternatívneho transferu rizika sa teda klasické poistné krytie dosahuje pomocou finančných nástrojov, ktoré nemajú primárne poistno-technický charakter 14. Pri správnej regulácii a transparentnosti, môže alternatívny transfer rizika poskytovať ďalšie kapitálové možnosti a ponúkať nové spôsoby krytia rizík, ochranu osôb a zníženie dopadu systémových katastrof. 10 MAJTÁNOVÁ, A. a kol Vývojové trendy v poistnom krytí životných a neživotných rizík s podtitulom Poisťovníctvo v európskych dimenziách. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN Delenie podľa Zákona o poisťovníctve č. 8/2008, príloha 1, pozn. autora. 12 Delenie podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964, hlava 15, pozn. autora. 13 PASTORÁKOVÁ, E. a kol Dopad globalizačných a integračných procesov na poistný trh v SR (vybrané problémy). Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN Sivák, R. a kol. Slovník znalostnej ekonomiky. Bratislava : Sprint dva, s. ISBN

153 2.2 Nové riziká Nové riziká sú systémového charakteru a všeobecne prekračujú finančné schopnosti jedného subjektu ich finančne pokryť a kompenzovať. Aj keď ich pravdepodobnosť výskytu môže byť veľmi nízka, ich vplyv je pre globálnu ekonomiku enormne významný. Dôvodom je skutočnosť, že nové riziká vyplývajú práve z globálnych trendov a pôsobia transkontinentálne, neočakávane s veľmi ťažko predstaviteľnými následkami. Rýchlosť a vplyv týchto rizík sa neustále zvyšuje aj ich previazanosťou s ostatnými rizikami, ktorá vyžaduje hlboké znalosti nielen o faktoroch klasických poistných rizík, ale aj ďalších udalostí, ktoré môžu byť nastaním nových rizík spustené. V globálnej ekonomike môže byť dopad týchto rizík neohraničený. Vychádzajúc z globálnych rizík a ich členenia, možno aj nové riziká rozdeliť na jednotlivé kategórie 15. Medzi nové ekonomické riziká možno zaradiť volatilitu cien potravín, prudkú zmenu cien ropy a zemného plynu, spomalenie čínskej ekonomiky, fiškálnu krízu, existujúce alebo nové ústupy od globalizácie, nedostatočné investície do infraštruktúry jednotlivých krajín atď. Medzi nové geopolitické riziká možno začleniť medzinárodný terorizmus, medzinárodné konflikty a nepokoje, kolaps dohôd o nerozširovaní jadrových zbraní, cezhraničnú trestnú činnosť a korupciu atď. Nové riziká spojené so životným prostredím predstavujú najmä extrémne klimatické zmeny súvisiace s počasím, sucho a rozširovanie púští, stratu prirodzených vodných zdrojov, tornáda, zemetrasenia, vnútrozemné povodne a pobrežné záplavy, znečistenie ovzdušia, stratu biodiverzity atď. Medzi nové sociálne riziká možno zaradiť pandémie, infekčné a chronické ochorenia, migráciu obyvateľstva atď. Medzi nové technologické riziká sa môžu začleniť poruchy informačnej infraštruktúry, nanotechnológie, biotechnológie, strata alebo zneužitie dát atď. V súčasnosti sa štandardne nové riziká poisťujú len čiastočne, no predpokladá sa, že na ne poisťovatelia budú musieť v blízkej budúcnosti reagovať. Spolupráca v stratégii znižovania rizika aj prostredníctvom poisťovania sú často jediným prostriedkom pre subjekty ako si pred neznámym novým rizikom dostatočne chrániť majetok a to najmä v prípadoch nastatia škody bez historického predsedensu. Jedným zo spôsobov efektívneho a komplexného manažovania nových rizík je celofiremné riadenie rizík (enterprise risk management ERM). Metodika celofiremného riadenia rizík aplikuje komplexný pohľad na stratégiu, procesy, zamestnancov, technológie a znalosti spoločnosti s cieľom vyhodnotiť a ovplyvniť neistotu, ktorej sa spoločnosť vystavuje pri vytváraní hodnoty. Táto metodika predstavuje celofiremný prístup odstraňujúci tradičné bariéry medzi jednotlivými funkciami, divíziami, útvarmi a zoskupeniami v organizácii. Nadhľad a súčasne zameranie sa na procesy uľahčujú detekciu hlavných rizík podnikania a príležitostí pre zlepšenie 16. Celofiremné riadenie rizík umožňuje opustiť tradičný zúžený pohľad na riziká ako na poistiteľné finančné škody a dovoľuje sa venovať i ďalším novým rizikovým oblastiam. 2.3 Fantómové riziká Štruktúra poistných rizík môže byť potenciálne ovplyvnená aj fantómovými rizikami, ktoré sú spojené s vývojom ľudskej spoločnosti. Všetky nové technológie, produkty, látky alebo výrobné postupy prinášajú okrem nových príležitostí aj nejasnosti, ktoré sú zdrojom fantómových rizík. Na jednej strane vývoj spoločnosti zdvihol životnú úroveň ľudstva ale na strane druhej výrazne zvýšil riziká, ktoré sú mnohokrát nepredvídateľné a v súčasnej dobe nemerateľné. Sú to ale reálne predstaviteľné riziká pre zdravie a životné prostredie, ktoré ešte nie sú vedecky dokázané. V súčasnosti možno medzi fantómové riziká zaradiť elektrosmog, elektromagnetické žiarenie, geneticky modifikované potraviny, látky používané v lekárskej technike a výrobe, silikónové implantáty, botox, toxické plesne, rezistencia voči antibiotikám či pracovný stres. 15 Spracované podľa: Extending Enterprise Risk Management (ERM) to address emerging risks. Pricewaterhouse Coopers, Dostupné na [citované k ]. 16 Riadenie rizík Enterprise Risk Management. 2009, KPMG KPMG International. Dostupné na [citované k ]. 153

154 Fantómové riziká sú významné pre mnoho rôznych skupín subjektov v spoločnosti, ktoré ich vnímajú buď ako príležitosť alebo ako nebezpečenstvo. Táto rôznorodosť názorov a záujmov sa ukázala ako ďalšie potenciálne nebezpečenstvo na sotva pochopiteľné javy z hľadiska ich poistiteľnosti. Poisťovne nekryjú riziká, pokiaľ nie je možné odhadnúť pravdepodobnosť ich výskytu a pravdepodobné škody. Fantómové riziká však poisťovne týmto spôsobom v súčasnosti merať nevedia. Okrem toho, súdne priradenie zodpovednosti za tieto riziká je často nejasné. Vzhľadom k tejto neistej situácii súčasné poisťovníctvo čelí zásadnej otázke, či budú tieto riziká vôbec niekedy poistiteľné. Jednoznačne bude potrebné vypracovať nové modely prenosu rizika tak, aby budúce technológie, ktoré so sebou prinášajú aj riziko, mohli byť využívané v ich plnom rozsahu bez toho, aby bolo ich využívanie obmedzované nedostatkom poistných riešení 17. Taktiež banky a investori musia počítať s tým, že fantómové riziká môžu zmeniť ich trhové príležitosti, rizikový profil podnikania ako aj pohľad klientov spolu s nadnárodným riešením využívania týchto výrobkov a výrobných postupov. Ak sa odhad fantómových rizík ukáže ako nesprávne nastavený, môže nasledovať ich poistné krytie založené na nesprávnych očakávaniach a následne sa celý systém poistného krytia založí na zlých pravidlách fungovania. 3 ZÁVER Riziká sa neustále menia, niektoré rýchlo a očividne, a niektoré pomaly a skryto. Determinanty zmien rizík v posledných desaťročiach nabrali na hybnosti a zložitosti. Niektoré z nich sú technologickej povahy, iné vedecké. Nové vedecké objavy často vyvracajú to, čo bolo považované za nevyvrátiteľné. Kvalitatívne by sa mohli tieto nové riziká charakterizovať ako vyššie, rýchlejšie a vzdialenejšie. Nové riziká sú vyššie, pretože s novými výrobnými postupmi vznikajú podmienky pre vznik vyšších škôd, čo znamená, že položky vysokej hodnoty sa akumulujú na menších plochách. Nové riziká sú aj rýchlejšie, pretože sa odpútavajú od časových a geografických obmedzení a pôsobia v globálnom rozmere. Taktiež sú časovo vzdialenejšie, pretože niekedy zostávajú skryté dokonca aj niekoľko desaťročí 18. Prezentovaný príspevok je výstupom riešenia projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva riešeného na Katedre poisťovníctva Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Použitá literatúra [1] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN [2] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Vývojové trendy v poistnom krytí životných a neživotných rizík s podtitulom Poisťovníctvo v európskych dimenziách. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN [3] PASTORÁKOVÁ, E. a kol Dopad globalizačných a integračných procesov na poistný trh v SR (vybrané problémy). Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN [4] Sivák, R. a kol. Slovník znalostnej ekonomiky. Bratislava : Sprint dva, s. ISBN Spracovné podľa: Ravara, C., Enz, T. Global Trends Phantom risks real and relevant. Credit Suisse, Dostupné na [citované dňa ]. 18 MAJTÁNOVÁ, A. a kol Vývojové trendy v poistnom krytí životných a neživotných rizík s podtitulom Poisťovníctvo v európskych dimenziách. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

155 [5] Global risks 2011 An initiative of the Risk Response Network. Swiss Re, ISBN [6] Ravara, C., Enz, T. Global Trends Phantom risks real and relevant. Credit Suisse, Dostupné na [7] World Economic Forum January Dostupné na [8] Extending Enterprise Risk Management (ERM) to address emerging risks. Pricewaterhouse Coopers, Dostupné na [9] Riadenie rizík Enterprise Risk Management. 2009, KPMG KPMG International. Dostupné na Kontaktné údaje Ing. Zuzana LITTVOVÁ, PhD. Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/a, Bratislava Slovenská republika zuzana.littvova@euba.sk 155

156 VÝVOJOVÉ TRENDY V POISTENÍ BYTOVÝCH DOMOV DEVELOPMENTAL TRENDS IN THE INSURANCE OF APARTMENT HOUSES Anna Majtánová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia bolo na Slovensku vyše osemstotisíc bytov a v súvislosti s prechodom na trhovú ekonomiku, dostali nájomníci možnosť odkúpiť si svoje byty za zostatkové ceny. Za stav vlastnej nehnuteľnosti zodpovedajú majitelia. V dôsledku toho realizujú obnovu bytových domov, ktorá si vyžaduje značné finančné náklady a tiež správne poistenie. Cieľom príspevku je poukázať na možné riziká a ich poistenie v bytovom dome. Ďalej zhodnotiť ekonomickú výhodnosť poistenia bytových domov ako celku a analyzovať ekonomickú efektívnosť tohto poistného krytia oproti individuálnym poistným zmluvám. Predložený príspevok predstavuje výstup z výskumného projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva, riešeného na Katedre poisťovníctva NHF Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kľúčové slová poistenie, riziko, bytový dom. JEL klasifikácia: G22 Abstract In the end of the 80 s in twentieth century there was more than eight hundred thousand apartments in Slovakia and by the transformation to market economy the renters get the opportunity to repurchase their apartments for residual value. The renters are responsible for the condition of the property. Therefor they realize the reconstruction of apartment houses which needs considerable financial expenses and also the right insurance. The objective of this presentation is to mention possible risks and their insurance in apartment house. Next to evaluate economic expendience of apartment houses insurance as a unit and to analyze economic effectiveness of this insurance coverage compared to individual insurance contracts. This presentation represents the output of research project VEGA No. 1/0211/10 Impacts and effects of financial crisis on the insuracne sector, solved on the Department of Insurance, Faculty of National Economy at University of Economics in Bratislava. Key words insurance, risk, apartment house JEL Classification: G22 156

157 1 ÚVOD Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia bolo na Slovensku vyše osemstotisíc bytov a v súvislosti s prechodom na trhovú ekonomiku, dostali nájomníci možnosť odkúpiť si svoje byty za zostatkové ceny. Za stav vlastnej nehnuteľnosti zodpovedajú predovšetkým ich majitelia. V súčasných podmienkach trhového hospodárstva, keď sa ceny energií a efektivita využívania prostriedkov čoraz častejšie dostávajú do povedomia spoločnosti, s dôrazom na efektivitu využívania neobnoviteľných zdrojov energií a ich rastúcou cenou, vzniká čoraz väčší tlak, v rámci obnovy bytového domu, na zatepľovanie bytových domov. Všetky tieto práce vyžadujú nemalé finančné náklady a preto je dôležité venovať pozornosť aj výberu správneho poistenia. Príčiny prehodnocovania poistných zmlúv na bytové domy spočíva vo viacerých dôvodoch. Predovšetkým ide o uvedomenie si vlastníkov bytového domu, že bytové domy už nie sú byty, ktoré si odkúpili za zostatkové hodnoty, ale čoraz viac si, jednotliví občania, ktorí obnovujú bytový dom, uvedomujú ich zvyšujúcu sa trhovú hodnotu. Na tieto obnovy si väčšinou berú úvery od bánk, pričom banky vyžadujú dostatočné poistné krytie v prípade vzniku poistnej udalosti, a tak vyžadujú vinkulácie poistného plnenia pre banku v prípade škodovej udalosti. Uvedené skutočnosti znamenajú, že občania prejavujú väčšiu starostlivosť o novozrekonštruované bytové domy, a zároveň kladú aj väčší dôraz na poistné krytie. Cieľom príspevku je poukázať na možné riziká a ich poistenie v bytovom dome. Ďalej zhodnotiť ekonomickú výhodnosť poistenia bytových domov ako celku. Nakoľko jednotlivé poisťovne ponúkajú v produkte poistenia bytových domov svojím klientom krytie aj jednotlivých vlastníkov bytov, analyzujeme deklarovanú ekonomickú efektívnosť tohto poistného krytia oproti individuálnym poistným zmluvám. Predložený príspevok predstavuje výstup z výskumného projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva, riešeného na Katedre poisťovníctva NHF Ekonomickej univerzity v Bratislave. 2 TEORETICKÉ VYMEDZENIE POISTENIA BYTOVÝCH DOMOV Poistenie bytových domov je súčasťou majetkového poistenia pre občanov. Poistná ochrana pri tomto poistení sa zameriava na škody, ktoré môžu vzniknúť na majetku fyzickej či právnickej osoby, či už samotnej nehnuteľnosti, alebo v nej sa nachádzajúcich hnuteľných vecí. Nehnuteľnosť fyzickej osoby sa poisťuje v prípade bytu v osobnom vlastníctve, dostavaného rodinného domu, alebo rodinného domu vo výstavbe. Na hnuteľné veci sa vzťahuje poistenie domácnosti. 1 Pre vymedzenie podmienok poistenia bytových domov je potrebné definovať základné ekonomické pojmy. Poistenie domu alebo bytu: poistenie sa vzťahuje na poistenie rodinného domu vrátane stavebných súčastí, prípojok vody, kanalizácie či elektriny a stavebného materiálu ako konkrétnej obývanej skolaudovanej stavby. Okrem iného je možné si poistiť poľnohospodárske stavby, iné drobné stavby, plot, studňu, septik, žumpu, bazén. V prípade poistenia bytu sa poistenie vzťahuje aj na stavebné súčasti, prípojky a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Okrem uvedených základných predmetov je možné si poistiť aj garáž (alebo garážové státie v obytnom dome), 1 MAJTÁNOVÁ, A. a kolektív Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition s. ISBN

158 Poistenie domácnosti: jedná sa o poistenie všetkých predmetov, ktoré slúžia k prevádzke domácnosti alebo k uspokojovaniu potrieb jednotlivých členov domácnosti. Sú to predovšetkým predmety ako je: nábytok, odevy a obuv, domáce spotrebiče, športové potreby, fotoaparáty a kamery, audiovizuálna technika a iná spotrebná elektronika, ale aj zbierky známok, mincí a iné podobné zbierky, predmety umeleckej alebo historickej hodnoty, cenné papiere, peniaze v hotovosti, osobné počítače s príslušenstvom a podobne. V prípade poistenia domácnosti, ktorá je prenajatá, alebo mimo osobného vlastníctva -družstevný byt, je možné poistiť aj stavebné úpravy, ktoré si klient vykonal na vlastné náklady výmena dverí, podláh, stierky, tapety, alebo iné stavebné súčasti. Poistenie bytového domu: Poistenie sa vzťahuje aj na stavebné súčasti bytových domov ako sú výťahy, kotle, bleskozvody, zvončeky a iné. V bytoch, v závislosti podmienok tej ktorej poisťovne, sa kryjú týmto postením stierky, tapety a kachličky na stenách, dlažba a plávajúce podlahy, okná, dvere a zárubne či sanita. Poistenie bytového domu v prípade nových poistných zmlúv nahrádza každému vlastníkovi bytu poistenie bytu v rámci individuálnej zmluvy. Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré rozhodnutím stavebného úradu sú trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky Bytovým domom sa rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty, a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených zákonom c. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podlahovou plochou bytu sa rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy balkónov a lodžií. Pri uzatvorení poistenia majetku je dôležité správne stanovenie poistnej sumy a poistnej hodnoty, aby nedošlo k podpoisteniu. Podpoistenie predstavuje skutočnosť, keď je poistná suma nižšia ako poistná hodnota majetku. V prípade, že je pri vzniku poistnej udalosti stanovená poistná suma nižšia ako poistná hodnota poisteného predmetu, má to vplyv na výpočet poistného plnenia pri poistnej udalosti. 2 Vlastníkom sa rozumie vlastník alebo spoluvlastník bytu a nebytového priestoru v dome, vrátane vlastníka garáže alebo garážového státia, ak sú tieto súčasťou bytového domu, ktorý je zároveň so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome podielovým spoluvlastníkom spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zástupcom vlastníkov je fyzická osoba, ktorá je vlastníkom bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, ktorého zvolila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri dojednávaní poistnej zmluvy pri poistení bytových domov, okrem dvoch základných právnych subjektov klient a poisťovňa, vstupuje do tohto zmluvného vzťahu aj tretí subjekt správcovská spoločnosť. Správcovské spoločnosti 3 sa, na základe uzatvorených zmlúv o výkone správy, zaväzujú udržovať bytový dom na požadovanej úrovni v súlade s legislatívne vymedzenými povinnosťami. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome: prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí bytového domu, spoločných zariadení bytového domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu bytového domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, 2 SCHRETEROVÁ, I: Podpoistenie aktuálny problém i dnes In: Medzinárodná doktorandská konferencia Mladá veda O6, Praha, 2007, str , ISBN Zákon č. 182/1993 Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Z. z. - úplné znenie 158

159 dojednávanie poistenia, správu poistných zmlúv, iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním bytového domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome 4 Na to aby bolo možné fungovanie bytových domov sa musia vlastníci rozhodnúť, akú formu správy bytového domu si zvolia. Vlastníci bytov majú na výber z dvoch volieb správy bytového domu o prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov prostredníctvom správcovskej spoločnosti. Spoločenstvo vlastníkov bytov - v prípade ak si vlastníci bytov zvolia tento druh správy, nemusia platiť správcovské poplatky za výkon správy ich bytového domu. Založením spoločenstva vlastníkov bytov vlastníkmi bytového domu vzniká právnická osoba založená podľa zákona o vlastníctve bytov, ktorá spravuje spoločné časti bytového domu a spoločné zariadenia bytového domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome a rozhoduje na schôdzi vlastníkov bytov o všetkých právnych aktoch, týkajúce sa tohto spoločenstva. V prípade takéhoto druhu správy je uzatváranie poistnej zmluvy výrazne jednoduchšie, pretože poisťovňu si volia samotní vlastníci bytov bez toho aby museli nariaďovať a podávať žiadosti správcovi bytového domu o vypovedanie starej zmluvy, a následne o uzatvorenie novej. Správca bytového domu: Pokiaľ si vlastníci bytov sami neuzavreli spoločenstvo vlastníkov bytov, sú podľa zákona povinní zvoliť si správcu bytového domu a uzavrieť s ním zmluvu o výkone správy 5. Zmluvy o výkone správy obsahujú: - vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, - spôsob správy spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, - spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv. Pri poistení bytových domov sa vynárajú základné otázky: Kto je v poistných zmluvách poistený? Čo je predmetom poistenia? Aký je rozsah poistného krytia? Poistení sú vždy vlastníci bytov, nie nájomcovia, alebo osoby, ktoré byt alebo nebytové priestory užívajú. Ak vytvorili spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, koná v ich mene predseda spoločenstva. Ak majú správcu bytového domu, koná v ich mene najčastejšie štatutárny zástupca, správca. Poistnú zmluvu v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže uzatvárať splnomocnená osoba. Predmetom poistenia je v tomto produkte bytový dom vrátane stavebných súčastí, spoločných zariadení bytového domu, spoločných častí bytového domu a nebytových priestorov. Bytový dom je možné poistiť len ako celok, nie je možné poisťovať v tomto produkte jednotlivé byty alebo poschodia, bytový dom musí byť trvalo obývaný ( trvalo obývaný znamená, že vo viac ako 70% bytov a nebytových priestoroch sa zdržiavajú osoby dlhšie ako 270 dní v kalendárnom roku). Podmienkou aby bytový dom mohol byť poistený je jeho vyhovujúci stav domu čo znamená, že nie je schátralý, nemá známky značného poškodenia napríklad poškodenia strechy, odlupujúcu fasáda vo výške viac ako 3 metre nad úrovňou terénu, uvoľňujúce sa časti domu a podobne a bytový dom musí byť skolaudovaný. 4 Zákon č. 182/1993 Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Z. z. - úplné znenie 5 Zákon č. 70/2010 Z.z. 8 ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. 159

160 Rozsahom poistného krytia je poistenie majetku a zodpovednosti, ktorý zahŕňa poistenie stavieb, poistenie zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti, poistenie skla, poistenie poškodenia alebo zničenia strojov a technologických zariadení. 3 ANALÝZA RIZIKA KLIENTA PRI POISTENÍ BYTOVÝCH DOMOV Poistenie bytu, domácnosti alebo bytového domu ako celku sa javí ako jednoduchý poistný produkt. Klienti však až pri poistnej udalosti prídu na to, že poistenie ich majetku nie je adekvátne tomu, čo od poistenia očakávali. Možno konštatovať, že klientom nie je zvyčajne zrozumiteľné, napr. ako je to s poistným krytím, keď ony niekoho vytopia, či je to hradené z ich poistnej zmluvy alebo odškodnenie si má nárokovať poškodený sused z jeho poistnej zmluvy a podobne. Pri akejkoľvek škode, pri poistení bytových domov je potrebné zodpovedať nasledovné otázky: 1. pri majetkovom poistení - je daný majetok poistený danou poistnou zmluvou? 2. pri poistení zodpovednosti za škodu - kto zodpovedá za vzniknutú škodu? Od koho je možné žiadať náhradu škody? Podrobnú analýzu rizika klienta pri poistení bytových domov realizujeme na simulačnom príklade, ktorý dokumentuje obsah poistnej zmluvy. Simulovaný príklad: V analyzovanom bytovom dome je päť bytov, ktoré vlastnia Adam, Beáta, Cyril, Dana a Peter. Adam, Beáta, Cyril a Peter bývajú vo svojich bytoch, Dana svoj byt prenajíma Norbertovi. Vzniknuté poistné udalosti spôsobili škody na štyroch bytoch (okrem Petra). Pôvodca škody: Poistná udalosť živelné riziká - Škodu spôsobil úder blesku, víchrica a podobne Vlastník A - škoda bola spôsobená majetkom vlastníka Adama (napr. prasknutý radiátor) Vlastník A+B+C+D - škoda spôsobená majetkom bytového domu (napr. prasknutá vodovodná stúpačka) Činnosť A - škoda, ktorú spôsobil svojou činnosťou Adam Kde vznikla škoda: nehnuteľnosť A - škoda vznikla na Adamovom byte nehnuteľnosť A+B+C+D - škoda vznikla na spoločných priestoroch bytového domu hnuteľnosť A - škoda vznikla na hnuteľnom majetku Adama spoločná Tabuľka č. 1 prezentuje aké situácie škôd môžu nastať v bytovom dome a kto, kedy a z akej poistnej zmluvy dostane poistné plnenie. Tabuľka 1 Škody vzniknuté v bytovom dome Pôvodca škody -> vznik škody Poistný produkt, ktorý kryje škodovú udalosť Poistná udalosť -> nehnuteľnosť A poistenie bytového domu poistenie bytu (v prípade ak nie je poistený bytový dom) Poistná udalosť -> nehnuteľnosť A+B+C+D Poistná udalosť -> hnuteľnosť A Poistná udalosť -> hnuteľnosť N poistenie bytového domu poistenie domácnosti A, musí si ju uzavrieť A poistenie domácnosti N; na základe zmluvy o podnájme, resp. prechodného pobytu 160

161 Vlastník A -> nehnuteľnosť A Vlastník A -> nehnuteľnosť A+B+C+D Vlastník A -> hnuteľnosť A poistenie bytového domu; napr. prasknutý radiátor spôsobí škodu na omietke a plávajúcej podlahe v byte A poistenie bytového domu; rovnaká škoda, poškodená bude stierka v spoločnej kočikárni poistenie domácnosti A Vlastník A -> hnuteľnosť C poistenie domácnosti C alebo poistenie zodpovednosti A Vlastník A -> hnuteľnosť N poistenie domácnosti N alebo poistenie zodpovednosti A Vlastník A+B+C+D -> nehnuteľnosť A Vlastník A+B+C+D -> nehn. A+B+C+D poistenie bytového domu, napr. prasknutá spoločná stúpačka spôsobí škodu na omietke a plávajúcej podlahe poistenie bytového domu; rovnaká škoda, ale poškodená bude stierka v kočikárni Vlastník A+B+C+D -> hnuteľnosť A poistenie domácnosti A alebo pripoistenie vzájomných nárokov Vlastník A+B+C+D -> hnuteľnosť N Činnosť A -> nehnuteľnosť A Činnosť A -> nehnuteľnosť C Činnosť A -> hnuteľnosť A Činnosť A -> hnuteľnosť C Činnosť A -> hnuteľnosť N Činnosť N -> nehnuteľnosť A Činnosť N -> hnuteľnosť A Činnosť N -> nehnuteľnosť A+B+C+D Činnosť N -> nehnuteľnosť D Činnosť N -> hnuteľnosť D poistenie domácnosti N alebo poistenie zodpovednosti škoda sebe samému, nepoistiteľná škoda poistenie zodpovednosti A škoda sebe samému, nepoistiteľná škoda poistenie zodpovednosti A poistenie zodpovednosti A poistenie zodpovednosti N poistenie zodpovednosti N poistenie zodpovednosti N poistenie zodpovednosti N nepoistiteľná škoda Ak majú jednotliví vlastníci bytov záujem o 100-% poistnú ochranu, na základe uvedených poistných udalostí, by mali mať uzatvorené nasledovné poistné zmluvy: Poistenie zodpovednosti za škodu z vlastníctva nehnuteľnosti - chráni pred finančnou stratou, ktorá môže vzniknúť, ak si tretia osoba, ktorou je napríklad podnájomník, návšteva, náhodný okoloidúci uplatní náhradu škody, ktorá mu vznikla na majetku na zdraví alebo na živote, ktorá bola spôsobená zanedbaním povinnosti pri správe bytového domu alebo jeho údržbe. Poistenie domácnosti - chráni hnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve občana. Poistenie zodpovednosti za škodu z vlastníctva nehnuteľnosti - chráni vlastníka bytu pred finančnou stratou, ktorá môže vzniknúť, ak tretia osoba (najčastejšie susedia) si budú u neho nárokovať náhradu škody, ktorú im spôsobí svojim majetkom. Takýmto príkladom škody môže byť vytečenie jeho radiátora, prasknutie vodovodnej prípojky, skrat a následný požiar na elektrickom vedení. 161

162 Poistenie zodpovednosti členov domácností - chráni vlastníka bytu pred finančnou stratou, ktorá môže vzniknúť, ak tretie osoby si budú u neho nárokovať náhradu škody, ktorú im spôsobí on a členovia jeho domácností svojou občianskou činnosťou alebo konaním. Na komplexné zabezpečenie majetku klienta je teda možné uzatvoriť štyri rôzne poistné zmluvy. A práve uzavretie poistnej zmluvy na poistný produkt poistenie bytových domov, rieši túto neprehľadnú situáciu a zjednodušuje komplexné poistné krytie v nasledovných, dvoch podstatne finančné výhodnejších, poistení: poistenie bytových domov kde je už štandardne dojednaná zodpovednosť a krížová zodpovednosť, poistenie domácnosti vrátane zodpovednosti členov domácnosti, rozšírené o pripoistenie zodpovednosti za škodu z vlastníctva nehnuteľnosti. V súčasnom konkurenčnom prostredí trhovej ekonomiky hrá výraznú úlohu cena poistenia a jej variabilita v súčte s možnými dohodnutými variantmi poistenia. Na to aby bol produkt konkurencieschopnosti musí zaujať predovšetkým nasledovnými faktormi: cenovou rentabilitou, rozsahom poistného krytia, voliteľnou variabilitou rizík (nie jednotlivé baličky rizík, ale konkrétne výber rizík bez viazanosti na produktový balík ako formy voľby pre klienta), korektné a jasné poistné podmienky, good-will poisťovne. Na základe stručnej analýzy možno konštatovať, že bytové domy v správe správcovských spoločností sa zväčša poisťujú komplexným poistením bytových domov. Poisťovne reagujú na ich požiadavky a pri ponuke tohto poistného produktu berú do úvahy predovšetkým tieto faktory: výšku poistného, výšku spoluúčasti s poistné podmienky (hlavne výluky z poistenia). Nakoľko spoločné bývanie v bytových domoch je rizikovejšie z dôvodu, že jednotlivé bytu sú ohrozené konaním susedov a ostatných vlastníkov bytového domu, táto skutočnosť podnecuje k vyššej priorite zabezpečenia majetku. 4 KOMPARÁCIA POISTENIA BYTOVÉHO DOMU A POISTENIA BYTU Pre reálne porovnanie finančnej výhody poistenia bytového domu verzus poistenia domu, je potrebné realizovať určitú analýzu. Pri tejto analýze sme brali do úvahy nasledovné matematické vzťahy: Spoluvlastnícky podiel: podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu/ celková rozloha bytového domu Poistná suma na jednotlivý byt: PS/celková podlahová plocha bytového domu x podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu Ročné poistné na jeden byt: ročné poistné na bytový dom/100 x podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu Úspora v : individuálne poistný byt - Ročné poistné na bytový dom Tieto východiskové hodnoty a zároveň porovnanie reálnej hodnoty ekonomickej výhodnosti poistenia bytového domu a bytu obsahuje tabuľka č

163 Tabuľka 2: Analýza ekonomickej efektívnosti poistenia bytového domu a individuálneho poistenia bytov Typ objektu Vlastník bytu Rozloha bytu v m 2 % podiel priestoru na spoločných častiach domu Rozpočítana poistná suma na jednotlivý byt Ročné poistné na bytový dom v Ročné poistné na byt v Úspora v % úspora voči individ. poisteniu byt Adam 61,80 8, ,676 24,81 43,88 19,07 43% byt Beáta 152,70 20, ,71 61,33 108,42 47,09 43% byt Cyril 169,15 22, ,95 67,93 120,11 52,18 43% byt Dana 89,23 11, ,418 35,83 84,48 48,65 43% byt Peter 97,86 13, ,74 39,30 69,49 30,19 43% nebytový priestor - podnikanie nebytový priestor - podnikanie Ivan 57,72 7, ,33 23,18 79,41 56,23 68% Eva 115,16 15, ,43 46,25 137,05 90,80 68% Spolu 743,62m 100% ,65 642,84 344,19 54% Na základe realizovanej analýzy, je preukázateľný pozitívny ekonomický aspekt poistenia bytových domov a tým aj jednoznačná úspora finančných prostriedkov poistených klientov. Klientov v analyzovanom bytovom objekte možno rozdeliť na dva subjekty: fyzické osoby a právnické osoby. Rozdielna percentuálna úspora vyplývajúca pre jednotlivé subjekty je spôsobená najmä nasledovnou skutočnosťou: poistné zmluvy fyzických osôb boli porovnávané s produktom poistenia bytu a právnické osoby vlastniace predmetnú nehnuteľnosť boli porovnávané s produktom poistenia stavby pre podnikateľské účely. Dôvodom je, že pre podnikateľské subjekty nie je možné dojednať poistenie bytu ak sa v byte prevádzkuje činnosť ktorá je zapísaná obchodnom registri SR. Z predmetnej analýzy vyplýva, že poistenie bytových domov je pre fyzické osoby o 43 % výhodnejšie a pre podnikateľské subjekty až 68% a ako celok poistenie bytového domu predstavuje výhodu až o 54 %. Táto skutočnosť dokumentuje ekonomickú výhodnosť produktu poistenia bytového domu. Poisťovne pri stanovení produktu poistenia bytového domu vo všeobecnosti zahŕňajú nasledovné riziká: rôzne živelné riziká, poistenia zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti s krytím vzájomných nárokov ako štandardné riziko, krytie rizika odcudzenie stavebných súčastí a vandalizmu s poistným krytím sprejerstva, možnosť pripoistenia chodníkov, plotov a lomu stroja, kde je možné zahrnúť poistenie výťahu na riziko lom stroja a kotolne, možnosť vinkulácie poistného plnenia na účet vlastníka bytu. Napriek tomu, že poistný produkt poistenia bytového domu ponúka množstvo výhod oproti individuálnym poistným zmluvám, je potrebné poukázať aj na jeho hlavnú nevýhodu. Nevýhodou je, že ktorou je, že poistná zmluva, ktorá musí byť odsúhlasená na schôdzi vlastníkov bytu, podlieha tlaku kompromisného riešenia a preto sa ťažšie zabezpečuje 100-% kvalitné krytie bez podpoistenia a s dojednaním všetkých rizík. Taktiež všetky zmeny v poistnej zmluve, podliehajú schvaľovaniu vlastníkov bytov. Táto skutočnosť znižuje variabilitu poistnej zmluvy. Ďalším nedostatkom možno hodnotiť oblasť vinkulácie poistnej sumy, ktorá sa v praxi využíva len obmedzene. Týmto dôvodom je 163

164 hlavne náročná administratíva prepočítavania poistných súm v prípade úveru na bytový dom aj na konkrétny byt vlastníka zo strany dojednávateľa poistenia. Pri ďalšej analýze sme zistili, že napriek uzatvoreniu poistenia bytového domu si niektorí klienti uzatvárajú ešte aj vlastné poistné zmluvy na svoj byt. Je to najmä z nasledovných dôvodov: klientovi nepostačuje rozsah krytia z bytového domu, potreba vinkulácie pre banku, v prípade ak je byt založený hypotekárnym úverom (pri starších poistných zmluvách nebola možnosť vinkulácie), klient si uvedomuje, že tieto poistné zmluvy neboli vždy dojednané s indexáciou poistnej sumy a postupom času môže prísť podpoisteniu nehnuteľnosti a niekedy je nehnuteľnosť podpoistená už v deň podpisu zmluvy len preto, aby poistenie vôbec prešlo v hlasovaní na schôdzi vlastníkov bytov, variabilita poistného krytia je odkázaná na zložitý procesov schvaľovania - od zvolania schôdzi vlastníkov bytov, až po podpis zmluvy štatutárom správcovskej spoločnosti, (v prípade, že je bytový dom v správe správcovskej spoločnosti). 5 ZÁVER Na základe realizovaného výskumu možno konštatovať, že poistenie bytových domov je pre klientov nesporne výhodne. Je to z toho dôvodu, že v prípade adekvátneho zabezpečenia bytového domu občan i podnikateľský subjekt v bytovom dome nepotrebuje už žiadnu inú poistnú zmluvu pre zabezpečenie bytu, spoločných súčastí bytového domu a zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti. Použitá literatúra [1] DAŇHEL, J Pojistná teórie. Praha : PROFESSIONAL PUBLISHING, s. ISBN [2] FACENKO,J. 199 Neživotné poistenie. Bratislava : Vydavateľstvo Ekonóm, s ISBN [3] MAJTÁNOVÁ, A. a kolektív Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition s. ISBN [4] MAJTÁNOVÁ, A., - DAŇHEL J., - DUCHÁČKOVÁ E., - KAFKOVÁ E Poisťovníctvo: teória a prax. Praha : Ekopress, s. ISBN [5] MARKO, P Finančné krytie katastrofických rizík v súkromnom a verejnom sektore. In Financie a riziko: zborník príspevkov z X. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, ISBN , s [6] LITTVOVÁ, Z Faktory oceňovania živelného rizika. In Poistné rozhľady časopis slovenského poisťovníctva. ISSN , 2010, roč. XVI, č. 5, s [7] SCHRETEROVÁ, I: Podpoistenie aktuálny problém i dnes In: Medzinárodná doktorandská konferencia Mladá veda O6, Praha, 2007, str , ISBN [8] Všeobecné poistné podmienky poisťovní [9] Rozhodovanie v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov: / 164

165 [10] Poistenie bytových domov: [11] Zákon č. 182/1993 Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Z. z. - úplné znenie [12] Zákon č. 70/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993Z.z Kontaktné údaje prof. Ing. Anna MAJTÁNOVÁ, PhD. Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika anna.majtanova@euba.sk 165

166 TECHNICKÉ REZERVY V ŽIVOTNOM POISTENÍ V REŽIME SOLVENCY II TECHNICAL PROVISIONS IN LIFE INSURANCE IN SOLVENCY II REGIME Peter Marko Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Poisťovne vytvárajú technické rezervy, aby zabezpečili vyplácanie poistných plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv. Potreba vytvárať technické rezervy vyplýva zo samotnej poisťovacej činnosti, ako aj z legislatívnych noriem. Podobne, ako aj iných oblastí poistenia, aj technických rezerv sa dotkne pripravovaný režim Solvency II, čo sa prejaví v odlišnom spôsobe výpočtu. Kľúčové slová riziko, technické rezervy, Solvency II JEL klasifikácia: G22, G28 Abstract Insurance companies create technical provisions to ensure payments arising from insurance contracts. Need for creation of technical provisions results from insurance business, as well as from legal norms. Like other areas of insurance, the forthcoming Solvency II regime will affect the calculation of technical provisions. Key words risk, technical provisions, Solvency II JEL Classification: G22, G28 1 ÚVOD Poistenie funguje na určitom druhu solidarity, kde poistné platia všetci poistení resp. poistníci, ale k výplate poistného plnenia dochádza len u tých oprávnených osôb, u ktorých došlo k udalosti, ktorá sa na základe poistnej zmluvy dá považovať za poistnú udalosť. Medzi výberom poistného a výplatou poistných plnení je však samozrejme obvykle časový nesúlad preto poisťovne musia zhromažďovať prostriedky s cieľom zabezpečenia poistných plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv v budúcnosti. Poisťovne pre tento účel vytvárajú technické rezervy. Netto poistné, ktoré je ekvivalentom prevzatých záväzkov poisťovne je pri produktoch životného poistenia tvorené rizikovou tzv. prirodzenou časťou, ktorá kryje v priemere riziko poistnej udalosti pri zohľadnení príslušnej netto rezervy a sporivou tzv. rezervotvornou časťou, ktorá je nutná na tvorenie a navyšovanie súčasnej technickej rezervy. Obe tieto zložky poistného majú rozdielnu dobu použitia. Riziková časť netto poistného sa vypláca bežne na krytie nárokov poistených, ktoré vyplynú z bežných poistných udalostí na základe princípu solidarity. Sporivá časť netto poistného je určená na krytie tej časti budúcich záväzkov poisťovateľa, ktorá by vzhľadom na zvýšené riziko 166

167 rastúce vo vyšších vekových skupinách rýchlejšie ako je vek poistených, nebola krytá bežne plateným poistným, ktoré je konštantné počas celej doby trvania poistenia. Pri rezervotvorných životných poisteniach poisťovateľ odkladá časť prijatého poistného ako technickú rezervu na udalosti, ktoré v budúcnosti jednoznačne nastanú, pričom počas celej doby je sledovaná nielen ich absolútna výška ale aj ich celková primeranosť. 1 V oblasti regulácie poistenia sú pripravované zmeny, ktoré súvisia s detailnejším a individuálnejším hodnotením rizík v rámci Solvency II, od čoho bude závisieť aj požadovaný kapitál na krytie týchto rizík. Doterajší systém bol založený na určitých zásadách, zatiaľ čo pripravovaný systém bude založený na rizikách a čo najlepšom hodnotení týchto rizík. 2 VÝVOJ PRAVIDIEL PRE TECHNICKÉ REZERVY V ŽIVOTNOM POISTENÍ Prístup k výpočtu technických rezerv poisťovní sa v priebehu času postupne menil a nasledujúca zmena súvisí najmä s prechodom na pravidlá v rámci Solvency II. Za začiatok stanovenia formálnych pravidiel solventnosti v rámci životného poistenia sa dá považovať prijatie Smernice európskeho spoločenstva o životnom poistení EEC V smernici boli stanovené základné pravidlá solventnosti a požiadavky na technické rezervy, ktoré museli poisťovne v rámci životného poistenia dodržiavať. Dnes sa súbor týchto pravidiel často označuje ako Solvency 0. Princípy fungovania, ktoré boli zahrnuté v smernici boli pomerne jednoduché a priamočiare. Výpočty boli založené na účtovných výsledkoch upravených o zaistenie. V rámci životného poistenia sa vyčíslovala výška matematických rezerv alebo výška kapitálu v riziku, podľa toho kto niesol investičné riziko, teda podľa charakteru poistnej zmluvy. Požadovaný kapitál pre poisťovne zaoberajúce sa životným a dôchodkovým poistením pozostával zo 4 %-ných matematických rezerv a 0,3 %-ného kapitálu v riziku. 4 %-né matematické rezervy boli postavené na predpoklade, že hodnoty škodového pomeru, vyjadreného ako pomer škôd k technickým rezervám, sa riadi 4. typom Pearsonovho rozdelenia, pričom 4 % zodpovedali 95 %-nému intervalu spoľahlivosti. 2 Z uvedeného je zrejmé, že stanovené pravidlá pre požadované rezervy a kapitál boli naozaj veľmi jednoduché a ľahko aplikovateľné, ale stanovený spôsob výpočtu nezohľadňoval riziko jednoznačne. Smernica taktiež striktne nestanovovala, akým spôsobom sa majú oceňovať aktíva poisťovne a preto bolo možné využívať oceňovanie na novú hodnotu s amortizáciou ako aj oceňovanie na základe trhovej hodnoty. Pravidlá teda neboli úplne striktné a harmonizované. Nedostatky v pravidlách, ktoré zaviedla smernica EEC 1979 viedli k prípravám nových pravidiel v rámci Solvency I, ktoré sa začali uplatňovať od roku Tieto pravidlá však priniesli výraznejšie zmeny do oblasti neživotného poistenia než do oblasti životného poistenia. Zmeny v oblasti životného poistenia neboli veľmi rozsiahle. Smernica zaviedla napríklad povinnosť, aby aktíva využívané na krytie technických rezerv boli veľmi kvalitné. Pravidlá Solvency I priniesli v porovnaní s predchádzajúcimi pravidlami určité vylepšenia a určite znamenali v tejto oblasti krok dopredu. Zároveň si však zachovali svoju jednoduchosť. Jednoduchosť používaných pravidiel a metód prispievali k nízkej administratívnej náročnosti ako aj k nenáročnej kontrole. Na druhej strane sa značne zvýšila ochrana poistených. Z tohto pohľadu bolo veľmi dôležité, že požiadavka solventnosti musela byť v rámci Solvency I splnená v každom okamihu a nie iba ku dňu zostavenia súvahového účtu. 1 LITTVOVÁ, Z Primeranosť prostriedkov technických rezerv v životnom poistení. In National and regional economics VII : international conference proceedings. Košice : Technická univerzita v Košiciach, ISBN , s CHANDRASHEKHAR, P. WARRIER, R. KUMAR, N. Journey of Insurer Solvency Regulations. [online]. Boston : International Actuarial Association. [cit ] Dostupné na internete: < 167

168 Od roku 2002 došlo k značným zmenám, preto postupne silnela potreba po nových pravidlách, ktoré by ich zohľadňovali, a tie sú zahrnuté v pripravovanom režime Solvency II. Nevýhodou Solvency I bolo, že nebrala do úvahy niektoré riziká (najmä riziká, ktoré súvisia s poisťovňou ako podnikateľským subjektom), zároveň postupne dochádzalo k zmenám na finančnom trhu a nebolo už také jednoduché plniť garantované výnosy. Zmeny nastali aj v strednej dĺžke života, objavili sa nové riziká a zmenila sa frekvencia niektorých rizík. Toto všetko viedlo k potrebe a príprave nových pravidiel v rámci Solvency II, ktoré upravujú aj tvorbu a oceňovanie technických rezerv v životnom poistení, ako aj ďalších dôležitých ukazovateľov, najmä minimálnej kapitálovej požiadavky (MCR) a kapitálovej požiadavky na solventnosť (SCR). Solvency II je založená na veľmi striktnom a detailnom hodnotení rizík. Znamená to, že zo systému Solvency I založeného na určitých pravidlách sa postupne prechádza na systém založený na hodnotení rizík. Na hodnotení rizík, ktorým je poisťovacia spoločnosť vystavená bude závisieť výška technických rezerv, ktoré bude musieť poisťovňa vytvárať, ako aj celková výška kapitálu potrebného na krytie týchto rizík. Technické rezervy v rámci Solvency II sa vyjadrujú ako najlepší možný odhad záväzkov poisťovne a riziková marža (schéma 1 3 ). Schéma 1 Záväzky poisťovní a kapitál potrebný na ich krytie Aktíva Záväzky Dostupný kapitál (voľný) Dostupný kapitál Dostupný kapitál (viazaný) SCR - MCR MCR Aktíva kryjúce technické rezervy Riziková marža Najlepší odhad záväzkov Technické rezervy Všetky smernice od začiatku regulácie vyžadovali, aby technické rezervy boli dostatočné vzhľadom na činnosť poisťovacej spoločnosti, aby boli stanovené na základe princípu opatrnosti s najlepším odhadom vo vývoji úrokových mier, demografických faktorov a so zreteľom na náklady. Odlišnosti sa 3 CHANDRASHEKHAR, P. WARRIER, R. KUMAR, N. Journey of Insurer Solvency Regulations. [online]. Boston : International Actuarial Association. [cit ] Dostupné na internete: < 168

169 týkajú toho, akým spôsobom je chápaný a akým spôsobom by mal byť vyjadrený opatrný alebo najlepší odhad. Odlišnosťou v rámci vývoja regulácie je aj to, že v režime Solvency II sa bude vyžadovať v rámci technických rezerv vyjadrovať oddelene najlepší možný odhad záväzkov a rizikovej marže, keďže doterajšie informácie poskytované regulátorom a orgánom dohľadu neboli považované za dostatočne transparentné. Riziková marža je chápaná na základe princípu očakávaného výnosu investora za vystavenie sa a nesenie rizík súvisiacich s finančnými tokmi. Keďže pravidlá týkajúce sa technických rezerv a iných aspektov poisťovní v rámci Solvency I boli postupom času považované za nedostatočné a nový režim Solvency II bol ešte stále vo fáze úvah a príprav, niektoré krajiny sa rozhodli vytvoriť si vlastný model regulácie a fungovania poistného sektora. Veľká Británia Financial Services Authority (FSA model) Vo Veľkej Británii orgán FSA považoval reguláciu v rámci Solvency I za nedostatočnú a málo zameranú na hodnotenie rizika, preto sa rozhodli pre stanovenie vlastnej formy pravidiel pre poistný sektor. Všeobecne sa v tomto režime požaduje dostatočná výška kapitálu, ktorá zodpovedá povahe a rozsahu poisťovacej činnosti konkrétnej spoločnosti. V systéme, ktorý funguje vo Veľkej Británii sú poisťovacie spoločnosti povinné hodnotiť veľkosť aj kvalitu kapitálu potrebného pre ich konkrétnu činnosť. V rámci stanovovania výšky kapitálu môžu poisťovne využívať aj vlastné interné modely hodnotenia, ale pri technických rezervách nie sú poisťovne povinné, na rozdiel od pripravovaného systému Solvency II, kalkulovať alebo vykazovať rizikovú maržu osobitne. FSA model v prvom rade vychádza z tzv, realistických záväzkov a rizikovej kapitálovej marže a až z týchto hodnôt sa stanovujú technické rezervy a kapitálová požiadavka na solventnosť (schéma 2 4 ). Na potreby stanovovania technických rezerv v rámci modelu FSA sa odhadovaná hodnota záväzkov definuje ako súčasná hodnota očakávaných finančných tokov odhadnutá na základe najlepších predpokladov, vrátane akýchkoľvek ďalších opcií a garancií súvisiacich so záväzkom. 5 Holandsko Financial Assessment Framework (FTK model) Základným aspektom holandského systému je realistické ohodnotenie aktív a záväzkov poisťovní, pričom test solventnosti prebieha každý rok. Technické rezervy stanovované na základe realistických záväzkov poisťovní pozostávajú, podobne ako v predchádzajúcom systéme (SST model), z najlepšie možného odhadu a marže. Marža môže byť kalkulovaná prostredníctvom interného modelu, ktorý však musí byť stochastický. Obvykle sa však vypočítavajú a vykazujú realistické záväzky ako celok vrátane marže bez ďalšieho stanovovania výšky technických rezerv (schéma 2). 4 WYMAN, M. O. Solvency Assessment Models Compared. [online]. CEA. [cit ] Dostupné na internete: < 5 WYMAN, M. O. Solvency Assessment Models Compared. [online]. CEA. [cit ] Dostupné na internete: < 169

170 Schéma 2 Technické rezervy v modeloch vybraných krajín FSA model FTK model SST model Aktíva Realistické záväzky Riziková kapitálová marža Technické rezervy Kapitálová požiadavka na solventnosť prirážka Aktíva Realistické záväzky (vrátane prirážky) Kapitálová požiadavka na solventnosť Aktíva Najlepší odhad záväzkov Riziková marža Požadovaný kapitál Technické rezervy Kapitálová požiadavka na solventnosť Švajčiarsko Swiss Solvency Test (SST model) Swiss Solvency Test vznikol a začal sa využívať v roku Zahŕňa kalkuláciu minimálneho kapitálu a tzv. cieľového kapitálu (Target Capital) poisťovacích spoločností. Minimálny kapitál sa vypočítava na základe hodnôt účtovnej bilancie a nezávisí od individuálnej miery rizika poisťovacej spoločnosti. Riziká sa však berú do úvahy pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť. Kapitálová požiadavka na solventnosť zahŕňa aj rizikovú maržu (schéma 2). Poisťovne môžu pri hodnotení rizík a výpočte potrebného kapitálu využívať štandardný model alebo vlastné interné modely. Technické rezervy sa vyčísľujú ako najlepší odhad záväzkov a marža (Market Value Margin MVM). Hodnota MVM sa vypočítava na základe nákladov kapitálu (Cost of Capital - CoC), ktorý je vyjadrený rozdielom medzi očakávanou úrokovou mierou a bezrizikovou úrokovou mierou. Hodnota MVM predstavuje náklady na budúci kapitál potrebný na pokrytie exitujúcich záväzkov. 170

171 Podobnú metodológiu a prístup využíva resp. bude využívať aj systém Solvency II. Rozdielom je však požiadavka na rizikovú maržu v prvom období: MVM SST = ( i r ) t = 1 C ( 1 + r ) t t + 1 MVM kde SII = ( i r ) t = 0 C ( 1 + r ) t t + 1 r je bezriziková úroková miera, i je očakávaná úroková miera, C t je kapitál potrebný v čase t na jeden rok. Z uvedených vzťahov vyplýva, že výpočet marže v rámci SST modelu ako aj v rámci Solvency II je veľmi podobný. SST model, ale nepožaduje rizikovú maržu v prvom roku, zatiaľ čo model v rámci Solvency II požaduje tvorbu a vyčíslenie rizikovej marže v každom období. 6 3 TECHNICKÉ REZERVY V ŽIVOTNOM POISTENÍ Z POHĽAD QUANTITATIVE IMPACT STUDY 5 (QIS5) Pri oceňovaní technických rezerv v rámci Solvency II sa počíta s tzv. princípom presunu hodnoty, teda hodnota technických rezerv by mala zodpovedať takej súčasnej výške finančných prostriedkov, ktorú by musel poisťovateľ zaplatiť, ak by musel okamžite presunúť svoje poistné zmluvy a záväzky z nich vyplývajúce na iného poisťovateľa. Z tohto princípu vychádza aj dopadová štúdia QIS5, na ktorej sa zúčastnilo 2520 poisťovateľov a zaisťovateľov, čo predstavuje 68 % zo všetkých poisťovateľov a zaisťovateľov, ktorých sa v budúcnosti bude týkať rámec Solvency II. Na základe tohto princípu sa teda technické rezervy vyčísľujú ako najlepší odhad záväzkov a riziková marža. Najlepší odhad záväzkov by mal zodpovedať pravdepodobnostne váženému priemeru budúcich finančných tokov pri zohľadnení časovej hodnoty finančných prostriedkov. Riziková marža na druhej strane má za úlohu pokryť náklady na kapitál potrebný na úhradu záväzkov súvisiacich s poisťovacou činnosťou v budúcnosti. Záväzky vyčíslované podľa pripravovaných princípov Solvency II počítajú aj s krokmi a opatreniami zo strany manažmentu poisťovní ako aj so správaním sa poistených, teda pri ich oceňovaní sa berú do úvahy možné rušenia alebo odkup poistných zmlúv, ako aj opcie a garancie obsiahnuté v zmluvách. Z výsledkov dopadovej štúdie QIS5 vyplýva, že v rámci životného poistenia hodnota čistých technických rezerv 7 sa oproti výpočtu v rámci Solvency I zvýšila asi o 3 %. Bolo to však spôsobené najmä nižšími podielmi zaisťovateľov, lebo pri technických rezervách neočistených o podiel zaisťovateľov došlo k zníženiu o 1 %. Čisté technické rezervy v životnom poistení s podielom poistených na zisku sa oproti výpočtom podľa Solvency I zvýšili o 8 %. Naopak v rámci životného poistenia bez podielu na zisku, investičného životného poistenia a zaistenia životných rizík došlo u účastníkov dopadovej štúdie k miernemu zníženiu čistých technických rezerv oproti technickým rezervám vypočítaným v rámci Solvecny I (graf 1 8 ). 6 MEYERS, G Technical Provisions in Solvency II. [online]. Arlington : Casualty Actuarial Society, [cit ] Dostupné na internete: < 7 Technické rezervy očistené o podiel zaisťovateľov 8 EIOPA EIOPA Report on the fifth Quantitative Impact Study (QIS5) for Solvency II. [online]. EIOPA, [cit ] Dostupné na internete: < 171

172 Graf 1 Podiel medzi čistými technickými rezervami v životnom poistení vypočítanými v podmienkach QIS5 a Solvency I Zatiaľ len veľmi málo účastníkov dopadovej štúdie QIS5 využilo celkový výpočtový postup na kvantifikáciu rizikovej marže, pretože je veľmi komplexný a časovo náročný. V tejto oblasti sa zatiaľ využívajú niektoré zjednodušenia výpočtov. Množstvo zjednodušení však môže viesť k nie celkom porovnateľným výsledkom, prípadne v niektorých prípadoch môže viesť až k chybným výsledkom. Preto by orgány dohľadu v jednotlivých krajinách mali zvážiť odporúčania k možnosti použitia jednotlivých metód. Zatiaľ sa zjednodušenia týkajú najmä aproximácie rizika, aproximácie kapitálovej požiadavky na solventnosť (SCR), odhadu budúcej kapitálovej požiadavky na základe durácie alebo výpočtu rizikovej marže ako percentuálneho podielu z najlepšieho odhadu záväzkov (graf 2 9 ). Graf 2 Využitie metód na kalkuláciu rizikovej marže 9 EIOPA EIOPA Report on the fifth Quantitative Impact Study (QIS5) for Solvency II. [online]. EIOPA, [cit ] Dostupné na internete: < 172

173 4 ZÁVER Technické rezervy plnia v poisťovniach veľmi dôležitú úlohu. Predstavujú cudzie zdroje poisťovne a sú určené na krytie budúcich záväzkov poisťovne vyplývajúcich z poistných zmlúv. Tvorbu, umiestňovanie aj použitie prostriedkov technických rezerv upravujú legislatívne normy v jednotlivých krajinách, ale potreba ich vytvárania vyplýva priamo z charakteru poisťovacej činnosti, kde sa poisťovne zaväzujú, že v prípade nastania poistnej udalosti vyplatia poistné plnenie. V oblasti životného poistenia sú základnými poistnými udalosťami smrť alebo dožitie, ale poisťovňa musí počítať aj s niektorými ďalšími rizikami. Poistný sektor v krajinách Európskej únie v súčasnosti stojí pred pomerne veľkou zmenou týkajúcou sa regulácie a stanovovania kapitálu potrebného na krytie rizík, ktoré poisťovňa na seba v rámci poisťovacej činnosti prebrala, ale aj rizík, ktorým sú poisťovne na trhu vystavené ako podnikateľské subjekty. Všetky tieto riziká je potrebné efektívne riadiť a zároveň je potrebný aj určitý kapitál na krytie prípadných prejavov týchto rizík, ktoré môžu vyústiť do strát poisťovne. Zmeny v rámci systému Solvency II sa dotknú aj technických rezerv poisťovní. Celkové dopady a kalkulácie jednotlivých kapitálových požiadaviek sa testujú v kvantitatívnych dopadových štúdiách, ktoré pomáhajú pri hľadaní možných problémov a ich riešení. Technické rezervy v životnom poistení sa na základe požiadaviek Solvency II budú vyčísľovať ako najlepší odhad záväzkov a riziková marža. Pri ich výpočte poisťovne môžu postupovať na základe štandardného modelu alebo na základe interných modelov, ak tie dokážu lepšie zhodnotiť vystavenie poisťovní rizikám. Samozrejme aj interné modely musia splniť základné požiadavky, ktoré sú kladené aj na štandardný model. Výpočet technických rezerv podľa pravidiel Solvency II predstavuje určite veľký krok dopredu, pretože celý systém je založený na detailnom hodnotení rizika. Niektoré postupy si ale budú určite vyžadovať úpravy, aby na jednej strane zodpovedali princípom, ale aj aby sa prostredníctvom nich dosahovali porovnateľné výsledky a poisťovne ich boli schopné zvládnuť. Prezentovaný príspevok je výstupom riešenia projektu VEGA č. 1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva riešeného na Katedre poisťovníctva Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Použitá literatúra [1] EIOPA EIOPA Report on the fifth Quantitative Impact Study (QIS5) for Solvency II. [online]. EIOPA, [cit ] Dostupné na internete: < [2] EIOPA Technical specifications for QIS 5. [online]. EIOPA, [cit ] Dostupné na internete: < [3] FURRER, H From Solvency I to Solvency II. [online]. SwissLife, [cit ] Dostupné na internete: < m/dokumente/2006_gv/hansjuerg%20furrer.pdf>. [4] CHANDRASHEKHAR, P. WARRIER, R. KUMAR, N. Journey of Insurer Solvency Regulations. [online]. Boston : International Actuarial Association. [cit ] Dostupné na internete: < [5] LITTVOVÁ, Z Primeranosť prostriedkov technických rezerv v životnom poistení. In National and regional economics VII : international conference proceedings. Košice : Technická univerzita v Košiciach, ISBN , s

174 [6] LLOYD S Solvency II Technical Provisions. [online]. Lloyd s, [cit ] Dostupné na internete: < II/Information-for-managing-agents/Guidance-andworkshops/~/media/Files/The%20Market/Operating%20at%20Lloyds/Solvency%20II/2011%20 Guidance/S2TPs%20Q42010%20submission%20instructions_updated.pdf>. [7] MEYERS, G Technical Provisions in Solvency II. [online]. Arlington : Casualty Actuarial Society, [cit ] Dostupné na internete: < [8] WYMAN, M. O. Solvency Assessment Models Compared. [online]. CEA. [cit ] Dostupné na internete: < Kontaktné údaje Ing. Peter MARKO, PhD. Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika peter.marko@euba.sk 174

175 DOPADY FINANČNÍ KRIZE NA ŘÍZENÍ RIZIK POJIŠŤOVEN RISK MANAGEMENT RESPONSE OF THE INSURANCE COMPANIES TO THE FINANCIAL CRISIS Štěpán Onder Vysoká škola ekonomická v Praze Abstrakt Finanční krize odkryla významné nedostatky v systému řízení rizik. Jde zejména o nedostatečné krytí kapitálem rizik inovativních finančních produktů, významnou závislost na externím ohodnocení těchto produktů ratingovými agenturami, neadekvátním řízení kolaterálu v kombinaci se zaujímáním vysoké finanční páky a koncentracích na několik málo protistran. Navrhované změny v regulaci odstraňují hlavní nedostatky v systému řízení rizik, jakými jsou přísnější postupy pro řízení rizika likvidity, celkové zvýšení kapitálových požadavků a transparentnosti u kreditních derivátů, sekuritizací, odbourání uznatelnosti hybridního a konvertibilního kapitálu z Tier 1 kapitálu; přísnější požadavky na rizikové modely v kombinaci s požadavky na provádění stresového testování pro zabezpečení kapitálového pokrytí extrémních tržních událostí. Kľúčové slová Finanční krize; Řízení rizik; Solvency II; Riziko likvidity; Stresové testování; Finanční páka; ERM; Integrované řízení rizik; Ekonomický kapitál; Procyklicita; Vlastní fondy; Odměňování. JEL klasifikácia: G01, G22 Abstract Financial crisis has shown gaps in risk management system in financial institutions. The critics focused on an inappropriate usage of the innovative financial products with not adequate reflection of capital requirements for their risks, not adequate valuations of those products with reliance on external valuation by rating agencies, not adequate collateral management combined with the extreme financial leverage in those positions and unduly concentrations on the dozen counterparties. The proposed changes in regulatory regimes address major gaps in risk management system like the more stringent guidelines for liquidity risk management, the general increase of capital requirements and capital transparency on credit derivatives, securitization, etc. plus the abolishment of hybrid capital and the convertible capital from Tier 1 core capital; the more stringent requirements on risk models combined with the stress testing requirements to cover the extreme market events. Key words Financial crisis; Risk management; Solvency II; Liquidity risk; Stress testing; Financial leverage; ERM; Integrated risk management; Economic capital; Pro-cyclicality; Own funds; Remuneration. JEL Classification: G01, G22 Článek je zpracován jako jeden z výstupů výzkumného projektu Změny v úloze a postavení pojišťovnictví a investičního bankovnictví v globální éře ve světě a v ČR registrovaného u Grantové agentury České republiky pod evidenčním číslem 402/09/

176 1 ÚVOD Finanční krize odkryla některé nedostatky v systému řízení rizik finančních institucí. Podle návrhů Basel III pro bankovní průmysl se tyto nedostatky nejvíce projevovaly v podcenění oblasti řízení rizika likvidity, dále ve velikosti podstupované finanční páky (leverage), ve způsobu oceňování a využívání kreditních derivátů a v neposlední řadě v požadavcích na kapitál (výši a transparentnosti). CRO fórum definovalo pro pojišťovací průmysl ve svém materiálu odpověď na finanční krizi následující oblasti, jež by měly být adekvátně pojišťovnami spravovány, aby se předcházelo budoucím krizím: integrované řízení rizik (ERM), adekvátní zacházení s modely rizik, řízení rizika likvidity, provádění stresového testování, oceňování a zveřejňování rizik a skupinový dozor. Z porovnání návrhů Basel III (návrh nové regulace pro banky) a CRO fóra (podněty na novou regulaci pro pojišťovny) si lze povšimnout největšího rozdílu u požadavků na integrované řízení rizik (ERM) a skupinový dozor. To se dá vysvětlit tím, že v těchto dvou oblastech je bankovnictví v pokročilejším stádiu implementace. Shoda je u nutnosti zvýšení kvality v oblasti řízení rizika likvidity, adekvátnějšího používání modelů rizik a oceňování a zveřejňování rizik. V oblasti adekvátního využívání modelů rizik se klade čím dál větší důraz na provádění stresové testování jednotlivých druhů rizik a rovněž stresové/zátěžové testy pro pojišťovny i celé pojistné odvětví. Dopady finanční krize se projevily rovněž v kalibraci kvantitativní studie dopadů QIS 5 pro adekvátní nastavení parametrů v rámci Solvency II, jejíž hlavní změny jsou též v tomto textu diskutovány. Tento článek podrobněji rozebírá zejména požadavky na integrované řízení rizik (ERM), změny v požadavcích na systém řízení rizik likvidity, změny v kapitálových požadavcích a požadavcích na stresové testování. 1.1 Likvidita Finanční krize ukázala, že riziko likvidity je významné finanční riziko. Odmítnutí prodloužení splatností investic vytvořilo masivní problémy s refinancováním. Kapitálová pozice finančních institucí může vlivem rizika likvidity erodovat; likvidní problémy mohou vyústit v úpadek i v případě, že je technicky solventní. Zdrojem likvidity je na straně jedné riziko likvidity aktiv (asset liquidity risk) a na straně druhé riziko refinancování (funding risk). Typickým zdrojem rizika likvidity aktiv je nedostatečná likvidnost titulu, nadměrná koncentrace, nedostatek nezadlužených aktiv, nadhodnocení aktiv, nedostatečné zajištění (kolaterál). Riziko refinancování (funding risk) je dáno zejména strukturou závazků a podrozvahových položek; riziko likvidity (refinancování) bylo hlavním rizikovým faktorem finanční krize, jelikož po propuknutí sub-prime krize zamrzl mezibankovní trh. Součástí rizika refinancování je rovněž riziko storen. K riziku storen je v rámci Solvency II stanoven kapitálový požadavek pro modul rizika životního pojištění. Uvažuje se kapitálový požadavek pro: 50% permanentní zvýšení/snížení stornovosti a/nebo 30% stornovost (mass lapse event). Událost masové stornovosti je z hlediska pojišťoven ekvivalentní k útoku na bankovní depozita. Událost masové stornovosti, resp. bankovní panika jsou často vyvolané změnou chování klientů. Tato změna může být zapříčiněna: zhoršením finanční situace pojišťovny, událostí reputačního rizika, změnou ekonomických podmínek (např. krize) nebo změnami daňové regulace. Riziko výpovědí/storen je navíc vysoce korelováno se změnami úrokových sazeb a bonusů. 1.2 Stresové testování Vlivem nastání neočekávaných závažných událostí v průběhu finanční krize (např. likviditní krize) získalo stresové testování významnou váhu jako dodatečný nástroj pro řízení rizik finančních institucí. Z hlediska pojišťoven je důležité, aby se stresové testování stalo součástí kontrolního a řídicího systému. Stresové testování by se mělo integrovat do systému řízení rizik a současně by mělo mít vliv na přijímání strategických rozhodnutí typu (plánování kapitálu, hedging, uzavírání pozic, zajištění, apod.). 176

177 1.3 Kapitál Finanční krize poukázala na nedostatečnou kapitálovou vybavenost finančních institucí. Návrhy směřují do posílení Tier 1 kapitálu tak, aby finanční instituce byly celkově odolnější proti externím šokům. Dále se uvažuje o aplikaci proticyklicklých opatření tak, aby v období expanze finanční instituce držely vyšší kapitál než v období recese. Další novinkou je snaha po zakotvení schopnosti absorpce ztrát též pro hybridní kapitálové instrumenty (např. podřízený dluh nebo preferenční akcie) s cílem minimalizovat morální hazard a náklady daňových poplatníků. 1.4 Rating Rating hraje významnou roli v dosavadním systému fungování finančního trhu, pravidel investování i pravidel regulace (Basel II). Ratingové agentury sehráli významnou úlohu v ohodnocování různých strukturovaných produktů (CDO, MBS, atd.), jimž byl často přidělován investiční rating s podhodnocením rizikových faktorů, zejména pokud jde o likviditu těchto instrumentů. Ratingové agentury často poskytovaly služby subjektům, které byli emitenty jimi ohodnocovaných nástrojů, což v sobě neslo potenciální konflikt zájmů. 1.5 Finanční páka Rozměr krize byl do určité míry ovlivněn spekulativními pozicemi finančních institucí, jež jsou vyjádřeny velikostí finanční páky (poměr, resp. násobek bilanční sumy finanční instituce vůči kapitálu). Snaha po omezení spekulativních pozic ze strany regulátorů vede k úvahám, že by se s cílem snížení systematického rizika ke kapitálovým požadavkům zakomponoval ještě další požadavek na stanovení maximální hranice finanční páky. 1.6 Kreditní deriváty a modely rizik Velkou měrou za vznikem cenových bublin a následně finanční krize stojí problematické transferování kreditního rizika prostřednictvím kreditních derivátů. V této oblasti kritici poukazují zejména na nedostatečnou transparentnost, významnou koncentraci a v neposlední řadě nesprávné oceňování těchto aktiv. Regulátoři uvažují o koncipování dodatečného kapitálového požadavku k expozicím v kreditních derivátech. Cílem je posílení transparentnosti a proto se též uvažuje o uvalení nižšího kapitálového požadavku pro centrálně vypořádávané expozice a vyššího kapitálového požadavku pro expozice vypořádávané OTC. 1.7 Odměňování Nadměrné přebírání rizika souvisí rovněž s nastavením systému odměňování ve finančních institucích. Proto se s cílem omezení přebírání nadměrných rizikových expozic vytvořil koncept odměňování, jenž bude reflektovat dlouhodobější cíle finanční instituce. Část pohyblivých složek odměny bude proto vyplácena s časovým opožděním tak, aby byl zabezpečen princip dlouhodobého časového horizontu. 2 INTEGROVANÉ ŘÍZENÍ RIZIK ERM se u finančních institucí, které jej zavedly, stalo součástí strategického řízení a významnou součástí jejich konkurenční výhody. Finanční instituce provazují své strategické cíle a obchodní plány se způsoby řízení rizik. Finanční instituce zejména banky a pojišťovny nebo finanční konglomeráty jsou průkopníky moderních metod řízení rizik, které se následně stávají standardem pro ostatní významné korporace. ERM je proces, který rozšiřuje tradiční pohled na řízení rizik směrem ke strategii a zvyšování hodnoty finanční instituce. K rizikům se tradičně přistupovalo jako k ohraničeným oblastem (tržní riziko, ALM riziko, pojistně technické riziko, úvěrové či operační riziko) a nehledal se integrující pohled. Tento přístup byl dán tím, 177

178 že v minulosti nebyly dostatečně vyvinuté metody a postupy integrovaného řízení rizika, neexistovaly adekvátní technologie pro řízení rizik, finanční instituce neinvestovaly do zkvalitnění procesů řízení rizik a do získávání a integrace dat pro řízení rizik. Často chyběla adekvátní firemní kultura podporující rozvoj ERM. K rizikům se tradičně přistupovalo jako k ohraničeným oblastem (tržní riziko, ALM riziko, pojistně technické riziko, úvěrové či operační riziko) a nehledal se integrující pohled. Tento přístup byl dán tím, že v minulosti nebyly dostatečně vyvinuté metody a postupy integrovaného řízení rizika, neexistovaly adekvátní technologie pro řízení rizik, finanční instituce neinvestovaly do zkvalitnění procesů řízení rizik a do získávání a integrace dat pro řízení rizik. Často chyběla adekvátní firemní kultura podporující rozvoj ERM. Situace se za posledních pár let díky standardům a projektům typu COSO, SOX, Basel II, Solvency II a pod vlivem tlaku ratingových agentur a investorů významně změnila. 2.1 ERM procesy ERM je soubor metod a procesů, které finanční společnosti používají k řízení rizik. Řízení rizik je základním východiskem při tvorbě hodnoty společnosti a ovlivňuje celkový systém řízení. ERM má v rámci řízení rizik koordinační a integrační úlohu. Cílem ERM je vyhodnotit všechna rizika, jimž je podnik vystaven. Zaměřuje se na strategii, procesy, zaměstnance i technologie společnosti. Řízení rizik přestává být defenzivním odvětvím, které se zabývá pouze kontrolou a limity významných expozic. Jde čím dál více o odvětví, v rámci něhož se strategicky uvažuje o příležitostech a hrozbách v dimenzi možných dopadů (výše ztrát v korunách) a pravděpodobnosti jejich nastání (četnost ztrátových událostí). Díky tomu lze zabezpečit to, že zdroje jsou nacíleny do oblastí, jež mají největší váhu, a i to, že jsou činěna adekvátní opatření pro zabezpečení bezproblémového běhu finanční instituce. Řízení rizik se tak často stává iniciátorem strukturování nových produktů, případně úprav stávajících produktů a též iniciátorem aktivit vedoucích ke zkvalitnění procesů. Mezi procesy řízení rizik v rámci ERM patří strategie řízení rizik, identifikace rizik, ohodnocení rizik, monitoring rizik, kontrola rizik, měření rizik, řízení rizik, plánování rizik, organizování rizik a proces řízení rizik a kapitálu. Hlavním odlišujícím znakem mezi světem finančních institucí a korporací je ústřední role procesu řízení rizik a kapitálu (neboli zaměření na výpočet ekonomického kapitálu) a navazující procesy kapitálové alokace a rizikově přizpůsobené cenotvorby produktů a měření výkonnosti. 2.2 Ekonomický kapitál Potřeba konceptu ekonomického kapitálu byla vyvolána zejména praktickou potřebou finančních institucí řešit otázky výkonnosti finanční instituce na úrovni obchodních linií, oceňovat produkty podle expozice v riziku, propojit cíle liniových manažerů s maximalizací hodnoty finanční instituce a potřebou aktivního řízení úvěrového portfolio managementu. Ekonomický kapitál je potenciální neočekávaná ztráta na jednoletém horizontu a definovaném intervalu spolehlivosti odpovídající ratingu finanční instituce, tj. leží v rozpětí 99,5 % 99,97 %. Standardním způsobem výpočtu ekonomického kapitálu na portfoliu P je rozdíl jednoletého VAR a očekávané ztráty z náhodných veličin ztrát XP: EC(P) = VARα(XP) E(Xp). (1) kde Způsob výpočtu ekonomického zisku spočívá v odečtení od čistého zisku (NI) též části nákladů na kapitál: EP = NI k*ec(p), (2) NI = výnosy náklady daně očekávaná ztráty (EL). RAROC jako jeden z rizikově přizpůsobených ukazatelů výkonnosti finanční instituce se vypočítá podílem ekonomického zisku a ekonomického kapitálu: RAROC = EP/EC. (3) 178

179 2.3 Přínosy ERM Prvek charakterizují novou dimenzi podnikového řízení rizik (ERM) spočívá v tom, že se ERM nezabývá pouze řízením rizik fyzických a finančních aktiv/pasiv. Věnuje pozornost též řízení rizik nehmotných aktiv typu značka, produkt, lidé, procesy a postupy, patenty, znalosti (know-how) a podobně. V souvislosti s tímto posunem disciplíny řízení rizik často hovoříme o řízení strategického rizika, řízení reputačního rizika, řízení obchodního rizika či operačního rizika. Disciplína podnikového řízení rizik (ERM) stává součástí celkové firemní strategie, roste její váha v rámci procesů řízení firmy. Rovněž pozice ředitele rizik (CRO) se začlenila do nejvyššího vedení přímo pod generálního ředitele (CEO). Další změnou v pohledu na způsob řízení rizik v rámci konceptu ERM je fakt, že jde o vytvoření integrovaného systému řízení rizik. To znamená, že na rozdíl od minulosti, kdy byly izolovaně řešeno upisovací riziko životního pojištění, upisovací riziko neživotního pojištění, tržní riziko, úvěrové riziko, operační riziko, strategické riziko, reputační riziko atd. ERM je zaměřeno na řízení rizik ve svém souhrnu, což umožňuje adresování skutečně nejžhavějších problémů finanční instituce. Dílčí odvětví řízení rizik nemizí, ale kromě nich se vytvořila nová strategická disciplína podnikové řízení rizik (ERM). Zavedení ERM ve finanční instituci má řadu přínosů. Sníží náklady financování a zlepší se přístup k financování díky vyšší kvalitě řízení a transparentnosti vlivem používání rozšířenému rizikového reportingu. Kapitál je efektivně alokován podle vztahu výnosu a rizika. ERM umožňuje měření výkonnosti finanční instituce a jejích útvarů v závislosti na jejich přínosu k hodnotě společnosti. Zvyšuje se transparentnost společnosti a její atraktivita u investorů, zákazníků i zaměstnanců. Zlepší se rozhodovací proces a systém včasné výstrahy, zvýší citlivost, minimalizuje překvapení. V neposlední řadě naplňuje ERM compliance požadavky regulátorů a ratingových agentur, čímž se snižují případné pokuty a reputační rizika spojená s negativní publicitou. 3 ŘÍZENÍ RIZIKA LIKVIDITY 3.1 Riziko likvidity Definice likvidity: schopnost dostát svým právě splatným závazkům. Likviditou aktiv se rozumí udržování dostatečného množství rychle likvidních aktiv. Strukturální likviditou: se rozumí udržování poměru aktiv/pasiv tak, abychom měli vždy bezpečnou hotovostní rezervu. Rámec řízení likvidity je vymezen: 1. pravidly řízení rizika likvidity; 2. prováděním stresové testování; 3.existencí pohotovostní plán likvidity. Regulátoři uvažují o stanovení dodatečných dvou poměrových ukazatelů a to na krátkodobou a dlouhodobou likvidity s cílem posílení systému řízení rizika likvidity. Řízení rizika likvidity je častou příčinou insolvence finančních institucí. Můžeme ho definovat jako neschopnost dostát svým splatným závazků v daném časovém momentu. Základní principy řízení likvidity podle analýzy CRO fóra jsou: 3.2 Princip 1: Zjišťování stavu a kvality jednotlivých položek Riziko likvidity je oblast, která zahrnuje současně riziko aktiv a pasiv současně. Odpovědný risk management začíná měřením likvidních charakteristik aktiv i pasiv společnosti a stanovením realistických odhadů možných nesouladů aktivních a pasivních peněžních toků. 3.3 Princip 2: Nastavení limitů Management by si měl nastavit jasně měřitelné kvalitativní a kvantitativní hranice měření rizika likvidity. K nastavení parametrů musí management dobře znát hranice toleranci k tomuto riziku. Jako nejjednodušší možnost se při tomto úkolu jeví popis situace, která se pak přepracuje do kvantitativních hodnot, a případně stress-testem likvidity. Důraz by měl být kladen jak na ochranu před technickou insolvencí z důvodu rizika likvidity, tak ekonomickou insolvencí vyplývající z ostatních rizik. 179

180 3.4 Princip 3: Nastavení produktů Náklady na zabezpečení likvidity by se měli promítat do nastavení produktů a jejich portfolia. Stejně jako u všech rizik, je i zde důležité rozumět úrovni likviditního rizika, do kterého se dostává celá skupina. Je potřeba na této úrovni konsolidovat jak hotovostní potřeby, tak hotovostní zdroje, jak jisté, tak možné nahodilé. 3.5 Princip 4: Rozložení aktiv a zdrojů Strategická alokace aktiv musí zahrnovat a počítat s plánováním pozic jednotlivých aktiv a pasiv, včetně možných posunů a pohybů vlivem turbulencí na finančních trzích. Klíčem k úspěšnému proměření likvidity a toků samotných, je úplné a jasné porozumění zdrojů a potřeb likvidity. Nutné je tyto úvahy rozvádět ve variantních situacích možného vývoje událostí. V závislosti na produktovém portfoliu bývají zdrojem likvidity obnovovací poplatky a samozřejmě prodej pojistných produktů. Tyto prémie a poplatky se mohou lišit podle aktuální situace na trhu. Kromě toho, je nutný průběžný monitoring hodnoty podnikových aktiv. 3.6 Princip 5: Scénáře likvidity Přístupové kanály k likviditě musí být vždy reflektovat každou z možných uvažovaných situací vývoje na finančních trzích a je nutné mít v záloze úvěrové linky. Výběr depozit, snížení ratingu společnosti a změna chování klientů nebo investorů. Za předpokladu atraktivity alternativních investic a vysoké úrokové míry se může objevit situace, kde si klienti ruší investice v produktech pojišťovny. I když existuje spousta ovlivňujících detailů, společnost musí být připravena s nimi pracovat, a namodelovat tento typ variantního vývoje chování spotřebitelů. V souvislost se vším výše uvedeným by společnost měla pravidelně kontrolovat a měřit svoji likvidní pozici. Kdyby nebyla schopná načas dostát svým závazků z hlediska likvidity, byla by zřejmě nucena k přerušení operací. Z tohoto důvodu je potřebné mít funkčně sepsanou likviditní politiku, schválenou senior managementem a dodržovanou. 3.7 Princip 6: Nastavení operativních pravidel Vedení instituce by mělo po manažerech striktně požadovat plnění stanovených pravidel řízení likvidity. Pravidla by měla být nastavena autoritou úrovně senior managementu a její dodržování pravidelně kontrolováno. Správně nastavená politika plánování likvidity se osvědčí zejména v turbulentních časech většího tlaku na likviditu. Odladěné vnitřní směrnice by měli spolehlivě navigovat společnost v časech před a v průběhu krize. Mezi ostatními, je důležité mít vytvořený pro tuto situaci osvědčený, připravený tým s nadefinovanými odpovědnostmi a úkoly pro členy, a s přednastavenými efektivními způsoby komunikace. 3.8 Princip 7: Stresové testování Finanční instituce by měla dodržovat a mít nastavené varianty stresového testování likvidity schváleného senior managementem. Mezi nejpoužívanější scénáře patří: Scénář zvýšených výběrů z účtů: Zde se přepokládá nárůst tržních úrokových sazeb o víc než 300 bazických bodů. Produkty u úrokově citlivých produktů. Případné snahy o posilnění CF prostřednictvím výprodejů aktiv; zde musí počítat se zdeformovanou tržní hodnotou. Scénář katastrofických výběrů: Simuluje se zde katastrofický objem výběrů vkladů, a tedy potřeby hotovosti v krátké době. Scénář spotřebitelské paniky: Oproti scénáři zvýšeného a katastrofického výběru se zde dává důraz na rychlé znehodnocování aktiv společnosti. Tahle situace se simuluje prudkým pádem akciového trhu, rozšíření kreditních spreadů, nebo katastrofické pojistné události. Při simulování poklesu ratingu, se zde pracuje s pádem o celý stupeň. Scénář poškozených trhů: Simuluje situaci, kdy je nemožné uvolnění hotovosti prodejem aktiv na trhu. Uvažuje se zamrzlými kapitálovými trhy všech druhů aktiv na 3-6 měsíců, kromě těch nejkvalitnějších a nejlikvidnějších. Likvidita se pak vrací na plnou původní úroveň cca v průběhu 1 roku. Scénář poškozených trhů a panických výběrů vkladů: Zde se k výše uvedeným situacím ještě kombinuje run na vklady včetně limitované resp. žádné prodejnosti 180

181 současných produktů. Takto nasimulovaná situace odhalí případnou potřebu externího financování a taky potřeby vytahování likvidity prodejem současných aktiv. 3.9 Princip 8: Kapitál není substitutem za řádné řízení rizik Žádné množství kapitálu nemůže nahradit kvalitní systém řízení likvidity, včetně jeho stresového testování. Je dokonce nežádoucí, aby se nedostatečný řízení rizik likvidity nahrazovalo pouhým držením kapitálu. 4 ZVÝŠENÍ KAPITÁLOVÝCH POŽADAVKŮ V oblasti kapitálových požadavků jsou ze strany regulátorů evidentní snahy na posílení kapitálové vybavenosti finančních institucí. Uvažuje se o striktnějším vymezení tzv. jádrového kapitálu (Tier 1) a dále o zrušení akceptace hybridních složek kapitálu (Tier 3). 4.1 Obecné požadavky Tier 1 by měl obsahovat nejkvalitnější vlastní fondy, které v případě potřeby absorbují ztráty.objem vlastních fondů v Tier 1 by měl být znatelně vyšší než 1/3 všech vlastních fondů. Oproti výsledkům QIS4 by se mělo zvýšit množství a kvalita Tier 1, zvýšit kvalita Tier 2 a snížit objem a zvýšit kvalitu Tier 3. Omezení hybridního (i když vysoce kvalitního) kapitálu v Tier 1 ( < 20 %). Pouze kapitál, který je plně splacen, může být zahrnut v Tier Navrhovaná struktura limitů V případě Solvency Capital Requirements (SCR) Tier 1 > Tier 2 > Tier 3. V případě Minimum Capital Requirements (MCR) Tier 1 > Tier 2. Základní vlastní fondy v Tier 3 mohou být započítány do Solvency Capital Requirements, ale nikoliv do Minimum Capital Requirements. Doplňkové vlastní fondy mohou být započítány do Solvency Capital Requirements, ale nikoliv do Minimum Capital Requirements. Pro Solvency Capital Requirements, objem vlastních fondů v Tier 1 by měl činit minimálně 50 % všech vlastních fondů připadajících v úvahu. Pro Solvency Capital Requirements, objem vlastních fondů v Tier 3 by měl činit maximálně 15 % všech vlastních fondů připadajících v úvahu. Pro Minimum Capital Requirements, objem vlastních fondů v Tier 1 by měl činit minimálně 80 % všech vlastních fondů připadajících v úvahu. 4.3 Požadavky u Tier 1 splacený kapitál z akcií a ostatní kapitálové nástroje absorbující ztráty jako první, musí být nejvíce podřízeny v případě likvidace, musí být plně splaceny a jako první absorbovat ztrátu, musí mít duraci minimálně 10 let od data vzniku, musí být bez nároku na předčasné splacení, musí být možné zrušit výplatu kupónu/dividend, pokud hrozí nesplnění SCR, bez dodatečných závazků. 4.4 Požadavky u Tier 2 splacený kapitál z akcií, ostatní kapitálové nástroje absorbující ztráty jako první a další kapitálové nástroje splňující následující požadavky: podřízenost v případě likvidace, schopnost absorbovat aspoň částečně ztrátu, durace minimálně 5 let od data vzniku, pouze mírný nárok na předčasné splacení, 181

182 možnost pozastavit výplatu kuponu/dividend, bez dodatečných závazků. 5 STRESOVÉ TESTOVÁNÍ Stresové testování je důležitým nástrojem řízení rizik. Stresové testování upozorňuje management na nežádoucí dopady vlivem působení různých rizikových faktorů. Stresové testování je vyžadovanou procesní aktivitou v pojišťovnách dle Pilíře II. Finanční krize ukázala, že finanční instituce by měly počítat s negativnějšími scénáři a že nelze aplikovat historické statistické parametry (volatilita, korelace, apod.) na období akutní krize. Finanční krize rovněž ukázala, že nestačí aplikovat jen rizikově specifické scénáře a že je nutné formulovat současně celofiremní stresové scénáře, které umožní zahrnutí nelineárních vazeb mezi rizikovými faktory a expozicemi. Stresové testování hraje klíčovou roli v upevňování pravidel správy a řízení (corporate governance) finančních institucí. Stresové testování by mělo být pevnou součástí řídícího kontrolního systému a kapitálového plánování. Stresové testování by mělo být prováděno pro veškerá rizika: pojistná (životní a neživotní), tržní, úvěrová, operační a likvidity s cílem zabezpečit odhad ztrát, výši kapitálu, apod. v krizových situacích. Současně by mělo stresové testování umožnit identifikaci a agregaci rizik. Představenstvo má zodpovědnost za program stresového testování. Stresové testování by mělo být využíváno pro nastavení rizikové tolerance a limitů a též pro kapitálové plánování. Stresové testování by se rovněž mělo dotknout významných koncentrací. Stresové testování je součástí systému posouzení dostatečnosti vnitřního kapitálu při němž se uvažuje, kde se uvažuje s extrémními změnami tržních podmínek a jejich dopady na pojišťovnu. Na provádění stresovém testování by měli participovat různí experti z pojišťovny jako risk management, ekonomové a kontroloři, manažeři obchodních linií a obchodníci. Tím se docílí, že bude brán v úvahu firemní stresový scénář. Stresové testování by mělo být náležitě zdokumentováno, včetně popisu předpokladů a formulace použitých scénářů. Stresové testování musí být prováděno periodicky. Musí rovněž existovat adekvátní IT infrastruktura pro hladké provádění stresového testování. Stresové testování musí být prováděno v řádném rámci tzn., musí existovat dokumentace stresového testování, systémová implementace, manažerská kontrola, zabezpečení kvality dat, předpoklady stresových testů, apod. Stresové testování musí zahrnovat celou šíři rizik postupovaných pojišťovnou, včetně uvažovaných rizik na firemní úrovni. Stresové testování musí zahrnout šíři scénářů, včetně budoucích a firemních. Scénáře by měli odkrývat zranitelnost finanční instituce, například překročení kapitálových požadavků, nelikvidnost, nesolventnost, apod. Poučením z finanční krize je zahrnutí do scénářů významné krize likvidity tj. současného nastání tlaků ze strany zdrojů financování (funding risk) a ohrožení likvidity aktiv. Efektivnost technik redukujících rizikový profil by se měla v rámci stresového testování systematicky prověřovat (např. efektivnost hedgingu, nettingu, zajištění, collateral, apod.). Stresové testy by měly zahrnovat rovněž komplexní produkty a sekuritizované expozice. Nelze u nich vycházet z historických ratingů a spredů odvozených ze základních produktů. Stresové testy by měly zahrnovat vysoce zadlužené protistrany pro zhodnocení zranitelnosti specifických kategorií aktiv (např. hedgeové fondy, finanční záruky, investiční banky, derivátové protistrany, apod.). Metriky stresového testování jsou: hodnota aktiv, zisk/ztráta, ekonomický zisk/ekonomický kapitál,regulatorní kapitál/rwa (rizikově vážená aktiva), kapitálová přiměřenost, liquidity gap/funding gap, EEV (embedded value). 182

183 6 ZÁVĚR Finanční krize poukázala na nedostatky v systému řízení rizik pojišťoven. Nejslabší oblastí se ukázal systém řízení rizika likvidity. Nedostatečná diversifikace u zdrojů likvidity, nízký objem vysoce likvidních aktiv, nedostatečné provádění stresových testů likvidity a chybějící krizové plány likvidity patří mezi hlavní slabiny v této oblasti. Byly podceněny modely rizik, zejména pokud jde o jejich předpoklady, zpětné testování a prováděné stresové testování. To platí zejména pro oblast úvěrových derivátů a sekuritizací u nichž se vyskytli následující systémové nedostatky: 1. neadekvátní ocenění, včetně systematického podcenění rizika, 2. přílišné koncentrace na několik málo protistran, 3. neadekvátní řízení kolaterálu, 4. netransparentnost trhu, kde většina transakcí je prováděna na OTC bázi. Finanční krize současně odkryla významné nedostatky v oblasti kapitálové vybavenosti. Určité formy kapitálu (zejména konvertibilní a hybridní) nemají schopnost absorpce ztrát. Z tohoto důvodu se přikročilo k zvýšení nároků na vlastní fondy (zejména Tier 1) z hlediska jeho výše a kvality a dochází též k odbourání uznatelnosti hybridních součástí kapitálu a návrhů na zavedení úmluv, které budou z konvertibilních typů kapitálu činit kapitál absorbující ztráty.výše zmíněné změny v systému řízení rizik jsou reflektovány v navrhovaných změnách nově připravovaném systému regulace pojišťoven Solvency II. Použitá literatúra [1] CEIOPS (2009a): Consultation Paper no. 46 Advise on Own Funds Classification and Eligibility. [on-line], Frankfurt am Main, Committee of European Insurance and Occupational Pensions, c2009, [cit ]. [2] CEIOPS (2009b): Consultation Paper no. 59 Advise on Remuneration Issues. [on-line], Frankfurt am Main, Committee of European Insurance and Occupational Pensions, c2009, [cit ]. [3] EC (2010): QIS 5 Technical Specification Quantitative Impact Study. [on-line], Frankfurt am Main, Committee of European Insurance and Occupational Pensions, c2009, [cit ]. [4] CRO Forum (2008): Liquidity Risk Management. Best Risk Management Practices,[on-line], Amsterdam, Chief Risk Officer Forum, c2008, [cit ], Kontaktné údaje Ing. Štěpán ONDER, PhD. Katedra bankovnictví a pojišťovnictví, Fakulta financí a účetnictví Vysoká škola ekonomická v Praze nám. W. Churchilla 4, PSČ , Praha 3 Česká republika stepan.onder@volny.cz 183

184 VYBRANÉ OTÁZKY FINANČNÉHO VZDELÁVANIA V OBLASTI POISŤOVNÍCTVA SELECTED QUESTIONS OF EDUCATION IN FINANCE WITH EMPHASIZE ON INSURANCE Erika Pastoráková Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Finančné vzdelávanie je aktuálnou témou súčasnej slovenskej odbornej, ako aj laickej verejnosti. Považujeme ho za prostriedok ďalšieho pozitívneho rozvoja finančného trhu, poistný trh nevynímajúc. Príspevok sa zaoberá finančným vzdelávaním ako pojmom, ktorý analyzujeme z niekoľkých aspektov. Zameriavame sa predovšetkým na finančné vzdelávanie ako kontinuálny proces, na cieľové skupiny finančného vzdelávania v SR, na úroveň znalostí a pojmov, ktoré by podľa nášho názoru mali byť finančným vzdelávaním sprostredkované, ako aj na lokalizáciu, kde by finančné vzdelávanie malo byť uskutočňované. Prostredníctvom uvedených analýz vymedzuje príspevok výzvy, úlohy a možnosti finančného vzdelávania v SR s akcentom na finančné vzdelávanie v oblasti poisťovníctva. Kľúčové slová finančné vzdelávanie ako proces, finančné vzdelávanie ako prostriedok, úlohy a prínosy finančného vzdelávania v oblasti poisťovníctva JEL klasifikácia: I22, G22 Abstract Education in finance is current topic discussed in Slovakia by professionals but also by public. We consider such education to initiate further positive development of the financial market, including insurance market. The paper deals with education in finance as concept, which we analyze from several aspects. We mainly focus on education in finance as continuous process, on targeted groups which are subject to such education in Slovakia, on knowledge of terminology and specific expressions that shall be introduced by the education in finance, and also localization where the education shall take place. Above-mentioned analysis helped to define challenges, roles and possibilities of education in area of finance in Slovakia with emphasize on education in insurance. Key words education in finance as process, education in finance as mean, tasks and positive roles of education in finance in area of insurance JEL Classification: I22, G22 1 ÚVOD Finančné vzdelávanie patrí k najdiskutovanejším témam súčasnosti. S článkami na túto tému sa môžeme stretnúť v odborných publikáciách, ale aj v dennej tlači. Keďže sa finančné vzdelávanie týka celého obyvateľstva bez ohľadu na vek, je to pochopiteľné. Avšak, sú súčasné aktivity pre dosiahnutie 184

185 vytýčených cieľov vo finančnom vzdelávaní postačujúce? A ako je to so vzdelávaním pre oblasť poisťovníctva? Na tieto a ďalšie otázky budeme v našom príspevku hľadať odpovede. Cieľom príspevku je prostredníctvom analýzy poznatkov z implementácie finančného vzdelávania zhodnotiť silné a slabé stránky finančného vzdelávania v poisťovníctve a poukázať na možnosti ďalšieho zdokonaľovania v tejto oblasti. Článok je výstupom z výskumného projektu VEGA číslo 1/1122/11 Perspektívy poistného trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev, riešeného na Katedre poisťovníctva na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. 2 VÝCHODISKÁ FINANČNÉHO VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU Finančné vzdelávanie je rozsiahla činnosť, strategicky pripravovaná a riadená. V Slovenskej republike je finančné vzdelávanie súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR. Vláda v SR si v roku 2006 vytýčila venovať osobitnú pozornosť podpore dlhodobého finančného vzdelávania širokej verejnosti 1. Zámer sa začal napĺňať na rôznych úrovniach a v rôznych odvetviach. V súlade so zámerom venovať osobitnú pozornosť finančnému vzdelávaniu vypracovalo Ministerstvo školstva SR Stratégiu finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií a prostredníctvom uznesenia vlády SR uzrela svetlo sveta aj stratégia implementácie finančnej gramotnosti. Finančné vzdelávanie a finančná gramotnosť sú totiž prepojené pojmy. Cieľom finančného vzdelávania je v podstate dosiahnutie dobrej až vynikajúcej úrovne finančnej gramotnosti obyvateľstva. 2.1 Podstata, úlohy a účastníci finančného vzdelávania Finančné vzdelávanie sa spravidla definuje ako proces, pri ktorom spotrebitelia finančných služieb a investori zlepšujú svoje znalosti o finančných produktoch a pojmoch prostredníctvom informácií, vyučovania alebo objektívneho poradenstva rozvíjajú svoje skúsenosti a sebadôveru, aby tak získali väčšiu informovanosť o finančnom riziku a príležitostiach, aby mohli robiť uvážlivé rozhodnutia, aby vedeli, kde hľadať pomoc a aby boli schopní urobiť ďalšie účinné kroky k zväčšeniu ich finančného blahobytu. 2 Uvedená (trochu rozsiahla) definícia obsahuje niekoľko kľúčových momentov, ktoré rozmieňajú samotnú podstatu finančného vzdelávania na drobné: finančné vzdelávanie je kontinuálna činnosť je to proces. Dôležité je, že nejde o jednorázovú akciu. V súvislosti s ďalšími javmi súčasného sveta, ako sú budovanie znalostnej spoločnosti, predlžovanie priemerného veku a starnutie obyvateľstva, predpokladáme neustály rast aktivít v tejto oblasti. Hrozbou by do určitej miery mohli byť aktivity (kurzy, semináre, workshopy a pod.) zabezpečované menej kvalifikovanými subjektami. Dnes sme však ešte v situácii, kedy sa každá aktivita považuje za pozitívnu; finančné vzdelávanie sa týka spotrebiteľov finančných služieb, ako aj investorov ide o cieľovú skupinu finančného vzdelávania. O spotrebiteľoch často píšeme, že sa v porovnaní s minulosťou zmenili. Hodnotíme ich ako vzdelanejších, ktorých poistné potreby sú uvedomelejšie, v dôsledku čoho sa aktívne zapájajú do výberu najvhodnejšieho poistného produktu, používajú nástroje ako internet, ľahšie porovnávajú poisťovne. Jedným dychom však treba dodať, že v prieskume, ktorý uskutočnila v roku 2007 Slovenská banková asociácia o úrovni finančnej gramotnosti obyvateľov Slovenska, boli zistené prekvapivé skutočnosti. Niektorí odborníci označili výsledky za alarmujúce. Z výsledkov vyplýva napr. aj to, že až 84 % ľudí si nevyberie z dvoch ponúk hypoték tú výhodnejšiu. Nakoľko v prieskume prevládali otázky týkajúce sa bankových produktov a investovania, je ťažké presne kvantifikovať 1 Programové vyhlásenia vlády SR, DVOŘÁČEK, V.: Koncepcia ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti na finančnom trhu. Prednáška, MF SR 185

186 finančnú gramotnosť v oblasti poisťovníctva. Rozhodne by sme však nemali mať príliš pozitívne očakávania; hoci sa finančné vzdelávanie primárne týka spotrebiteľov, nemali by sme zabudnúť ani na vzdelávanie osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Často totiž v praxi ide o jediných odborných garantov finančného vzdelávania spotrebiteľa. Prostredníctvom dlhodobej starostlivosti o klienta sa sprostredkovatelia stretávajú na tzv. servisných stretnutiach so svojimi klientami a majú možnosť im poradiť, odpovedať na otázky, ale často aj vysvetliť základné súvislosti a pojmy. Vzdelávanie týchto subjektov sa riadi zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. K uvedenému zákonu prislúcha vyhláška MF SR č. 600 zo 17. decembra 2009 o osobitnom finančnom vzdelávaní osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Vyhláška vymedzuje okruhy tém, ktoré sú obsahom vzdelávania pre jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti (základný, stredný, vyšší a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti). Okruhy sú rozdelené podľa sektorov (sektor poistenia alebo zaistenia, sektor kapitálového trhu, sektor doplnkového dôchodkového sporenia, sektor prijímania vkladov, sektor poskytovania úverov, finančné poradenstvo a všeobecné znalosti a právne aspekty finančného trhu). 3 Sme si vedomí toho, že zákon nedokáže zmeniť vzdelanostnú úroveň osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Aj tu pôjde o dlhodobý proces. V každom prípade však všetky snahy o vzdelávanie osôb vykonávajúcich finančného sprostredkovanie a finančné poradenstvo hodnotíme vysoko pozitívne. 4 Od zvyšujúcej sa finančnej gramotnosti týchto subjektov následne očakávame priame aj nepriame pozitívne efekty smerom k spotrebiteľom. Vychádzame z predpokladu, že vzdelanejší sprostredkovatelia dokážu pri predaji poistných produktov podať kvalitnejšie informácie a, argumenty a dokážu klientovi ponúknuť produkt, ktorý mu bude najviac vyhovovať. Následne možno očakávať, že klient porozumie ponuke a nebude mať nereálne očakávania, nakoľko bude mať zrozumiteľné a správne informácie o produkte, pre ktorý sa rozhodol. Nereálne očakávania považujeme za najväčší problém fyzických osôb uzatvárajúcich si poistenie na poistnom trhu v SR; znalosti o finančných produktoch a pojmoch sú ústredným motívom finančného vzdelávania. Aká je však miera znalostí, ktorú by sme považovali za postačujúcu? Podľa nášho názoru taká, ktorá garantuje správne rozhodnutia v tom zmysle, že spotrebiteľ dokáže posúdiť svoje možnosti a potreby a následne si dokáže vybrať z niekoľkých ponúk tú, ktorá je najvýhodnejšia práve pre neho alebo pre jeho rodinu. Prvú analýzu spotrebiteľského správania sa klientov poisťovní v Slovenskej republike sme uskutočnili v rámci riešenia výskumnej úlohy v roku Dotazníkový prieskum bol zameraný na obyvateľov SR, ktorí majú uzatvorenú aspoň 1 poistnú zmluvu u niektorej z poisťovní poskytujúcich poistnú 3 Doteraz mali povinnosť prejsť skúškami len sprostredkovatelia poistných produktov. Ministerstvo financií SR, ktoré pravidlá nastavilo, sa rozhodlo zjednotiť prístup k sprostredkovaniu ako celku. Na každý druh produktov je dnes potrebné absolvovať osobitnú skúšku. MF SR očakáva, že sa tak podarí nastaviť štandardy trhu a odfiltrovať neserióznych predajcov. 4 Ak berieme do úvahy výsledky analýzy CEA (European Insurance in Figures 2008, september 2009) o využívaní distribučných kanálov pri predaji životného a neživotného poistenia, musíme konštatovať, že potreba finančnej gramotnosti sprostredkovateľov je naliehavá. Vo väčšine krajín EÚ pochádza viac ako polovica predpísaného poistného z predaja poistných produktov sprostredkovateľmi. Výnimku tvoria Chorvátsko a Holandsko, kde dominuje priamy predaj poistenia na pobočkách. V životnom poistení je vo väčšine západných krajín Európy hlavným distribučným kanálom bankopoistenie. Najmenší podiel má predaj poistných produktov prostredníctvom bánk v krajinách východnej Európy. Očakáva sa však, že popularita bankopoisťovníctva porastie aj v týchto krajinách. Sprostredkovatelia zohrávajú významnú úlohu v distribúcii životného poistenia, a to najmä na Slovensku, v Holandsku a Belgicku. Priamy predaj sa pri predaji životného poistenia javí v uvedenej analýze ako menej obvyklý spôsob predaja u všetkých sledovaných krajín. 5 Názov výskumnej úlohy: Vplyv európskych integračných procesov na poistný trh v SR 186

187 ochranu na komerčnom princípe v Slovenskej republike. Prekvapením pre vyhodnocovateľov ankety bolo, že respondenti pri otázkach o informovanosti o životných, resp. neživotných poisteniach vyberali predovšetkým možnosť dostatočne informovaný. Vzhľadom na podstatu poistenia, výluky a súvislosti, ide o veľmi prekvapivé zistenie. Výskum realizovaný na prelome rokov 2010 a 2011 potvrdil výsledky predchádzajúceho dotazovania 6. Ak respondenti hodnotia svoju informovanosť pri výbere poistných produktov za dostatočné, môže to pomôcť zvyšovať záujem o poistenie, v prípadoch, kedy budú mať respondenti dlhodobo pozitívne skúsenosti s poisťovňami. Dojem dostatočnej informovanosti však môže znamenať aj klamlivý pocit, že všetci rozumejú poistným zmluvám, a to už vo fáze výberu a domnievajú sa, že sa od poisťovne a ich pracovníkov už nemôžu dozvedieť nič podstatné. Veď už všetko vedia. V dlhodobom horizonte môže potom nastať pri vzniku poistnej udalosti situácia, že poistení nedostanú poistné plnenie v nimi očakávanom rozsahu a budú sklamaní, čo si potom môžu vysvetliť ako neserióznosť poisťovne a nie ako nesplnenie vlastnej - nereálnej domnienky. Našou úlohou by teda okrem snahy poskytnúť znalosti o finančných produktoch a pojmoch malo byť aj to, aby sme spotrebiteľov usmerňovali a citlivým spôsobom naznačili, že nie každé ich presvedčenie je skutočne aj reálnym poznatkom o finančných produktoch. Ak porovnáme súčasné snahy vybraných subjektov o poskytovanie poznatkov v oblasti bankovníctva a poisťovníctva v SR, musíme konštatovať veľké rozdiely. Ak chce spotrebiteľ získať prehľad najdôležitejších pojmov z oblasti bankovníctva a investovania, dokáže ich jednoducho nájsť, a to aj z viacerých zdrojov. Pojmy z oblasti poisťovníctva nie sú týmto spôsobom sprístupňované. Jedinou aktivitou, ktorú sme na internete objavili, je česká sprostredkovateľská spoločnosť, ktorá uvádza vymedzenie základných pojmov poisťovníctva. A najväčším prekvapením pre nás bolo zistenie, že pri testovaní svojej finančnej gramotnosti v SR, spotrebiteľ v podstate získa presvedčenie, že finančná gramotnosť sa týka len bankových produktov, sporenia a investovania. Poisťovníctvu sa totiž nevenuje žiadna pozornosť. Ani jedna jediná otázka testu sa nevenuje problematike poisťovníctva! Nesmieme byť preto kritickí k spotrebiteľovi, keďže my sami vysielame tieto signály a marginalizujeme (dokonca možno až vylučujeme poistenie) už aj pri takýchto populárnych možnostiach prezentovania. Ak porovnáme aktivity Slovenskej bankovej asociácie a Slovenskej asociácie poisťovní, rozdiely v propagácii a snahách o finančné vzdelávanie obyvateľstva sú viditeľné. Predpokladáme, že v budúcnosti aj Slovenská asociácia poisťovní využije svoje možnosti v snahe zvyšovať finančnú gramotnosť spotrebiteľov na Slovensku; definícia ďalej uvádza, že by sa finančné vzdelávanie malo uskutočňovať prostredníctvom sprístupňovania informácií, vyučovania alebo objektívneho poradenstva. Kde by malo k sprístupňovaniu informácií a objektívneho poradenstva dochádzať? Keďže poistný trh nie je lokalizovaný na konkrétne miesto, malo by sa tak diať všade tam, kde sa poistné produkty ponúkajú. Tým miestom teda môže byť aj kaviareň či predajňa áut. Ak však budeme hovoriť o vyučovaní ako takom, miesto na poskytovanie poznatkov by malo byť presnejšie vymedzené. Zastávame názor, že školy by mali byť tým prvotným miestnom, kde by mali byť sprostredkované základné poznatky o finančných/poistných produktoch pútavou formou. 7 S vyučovaním by sa podľa nášho názoru malo začať už na základných školách. Veľmi 6 Názov výskumnej úlohy: Perspektívy poistného trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev 7 Mimoriadne výstižný popis uviedol p. Elemér Terták (Principal Advisor European Commission). Podľa neho sa všetky deti učia na základnej škole poznatky o stavbe tela a jeho orgánoch v predmete prírodoveda/biológia, pričom len malá časť týchto žiakov sa raz stane lekárom. Každý žiak sa však bude ako dospelý rozhodovať medzi ponukami pri úvahách o získaní úveru, hypotéky, investovaní a kúpe poistných produktov. Takéto poznatky však nie sú povinnou súčasťou osnov na školách. 187

188 pozitívne preto hodnotíme prijatie Národného štandardu finančnej gramotnosti. 8 Obsahom štandardu sú tieto témy: (1) Človek vo sfére financií, (2) Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí, (3) Zabezpečenie financií pre uspokojovanie potrieb príjem a kariéra, (4) Plánovanie a hospodárenie s peniazmi, (5) Úver a dlh, (6) Sporenie a investovanie, (7) Riadenie rizika a poistenie. Pedagogickí zamestnanci by mali tieto nové témy zaradiť do učebných osnov všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov základných a stredných škôl v školských vzdelávacích programoch. Slabou stránkou zavádzania uvedených tém do učebných osnov je spôsob ich podania a výkladu obsahu. Žiaci môžu týmto spôsobom síce získať vynikajúce a kvalifikované poznatky, ak však pôjde len o teóriu a táto nebude pretavená prostredníctvom množstva príkladov do praxe, žiaci v podstate nezistia, s akými výhodami a nevýhodami sa môžu stretnúť na finančnom trhu. 3 VNÍMANIE POTREBY FINANČNÉHO VZDELÁVANIA A PREFERENCIE JEHO FORIEM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Vynikajúcim materiálom pre pochopenie súčasného stavu v oblasti finančného vzdelávania je prieskum, ktorý realizovalo Centrum sociálnych výskumov pri Infostate v polovici marca Reprezentatívny štatistický prieskum verejnej mienky v SR bol zameraný na zisťovanie fungovania jednotlivcov a rodín vo sfére peňazí. Cieľom prieskumu bolo okrem bližšieho identifikovania správania sa slovenských občanov pri hospodárení s osobnými a rodinnými financiami spoznať ich názory na oblasť finančného vzdelávania. Získané poznatky by mali pomôcť pri príprave projektov vzdelávania zameraných na rozvoj finančnej gramotnosti slovenských občanov. V ďalšom texte vychádzame z výsledkov tohto výskumu, uvádzame však len vybrané výsledky: podľa 54 %dotazovaných je základom finančného vzdelávania rodina (uvedenú možnosť odpovede zvolili najmä zamestnanci v súkromnom alebo verejnom sektore a respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou); 46 % respondentov však uviedlo, že vo finančných rozhodnutiach boli nútení poučiť sa nielen z vlastných úspechov, ale aj z vlastných chýb (predovšetkým podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj občania s vekom nad 60 rokov a dôchodcovia); vlastné aktivity v oblasti získavania poznatkov z finančného sektoru bolo ochotných vyvinúť 23 % respondentov (najmä opýtaných s vysokoškolským vzdelaním, podnikateľov a samostatne zárobkovo činných respondentov, zamestnancov v súkromnom alebo verejnom sektore, občanov vo veku od 30 do 50 rokov a respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou). Vo významne menšej miere k tomu inklinovali občania so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, nezamestnaní, kvalifikovaní robotníci, ľudia vo veku od 18 do 24 rokov a s vekom nad 60 rokov a dôchodcovia; na otázku akú formu vzdelávania v oblasti zabezpečovania peňazí a hospodárenia s nimi považujete za najprijateľnejšiu, odpovedali respondenti rôzne. 28 % uprednostňuje vzdelávacie relácie v televízii (najmä občania starší ako 60 rokov, dôchodcovia a opýtaní so stredoškolským vzdelaním bez maturity), vzdelávanie v škole preferuje 26 % opýtaných (najmä ekonomicky neaktívni), osobnú účasť na kurzoch 8 Národný štandard finančnej gramotnosti je podľa Ministerstva školstva SR otvorený dokument, ktorý umožňuje v rámci stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií realizáciu celospoločenskej osvety. Dokument uvádza, akými poznatkami, zručnosťami a skúsenosťami musia pedagogickí zamestnanci a žiaci disponovať, aby mohli nepretržite rozširovať svoje vedomosti o osobných financiách podľa toho, ako sa budú meniť ich zodpovednosti a príležitosti. 9 Infostat Inštitút informatiky a štatistiky, centrum sociálnych výskumov: Správa z výskumu s názvom Fungovanie jednotlivcov a rodín vo sfére peňazí, Výskum bol realizovaný technikou štandardizovaného rozhovoru, zber dát sa uskutočnil od 10. do 16. marca Anketári získali 1174 vyplnených dotazníkov. 188

189 a školeniach si zvolilo 19 % opýtaných ako preferovanú formu vzdelávania (najmä podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, oslovení s vysokoškolským vzdelaním, respondenti vo veku od 50 do 59 rokov a občania so stredoškolským vzdelaním s maturitou); za mimoriadne dôležité považujeme výsledky zistené v otázke, kto by sa mal viac venovať finančnému vzdelávaniu občanov (respondenti si mohli zvoliť medzi štátom, súkromným alebo tretím sektorom ako inštitucionálnymi poskytovateľmi finančného vzdelávania). Respondenti sa stotožnili najmä s predstavou štátu, ktorý by prevzal na seba rolu dominantného poskytovateľa finančného vzdelávania. Až 81 % oslovených respondentov totiž trvá na tom, že finančnému vzdelávaniu by sa mal viac venovať štát. Súkromný sektor (vo výskumne bol stotožnený predovšetkým s bankami, resp. inými finančnými inštitúciami) by tiež mal niesť značný diel svojej zodpovednosti za finančné vzdelávanie až 69 % respondentov sa vyjadrilo, že by sa mal venovať finančnému vzdelávaniu; za alarmujúci výsledok možno považovať zistenia z otázky, v ktorej mali respondenti objasniť, ktorú z oblastí osobnej finančnej reality považujú u seba za najproblematickejšiu a privítali by v nej externú pomoc. Až 42 % respondentov (a to najmä občania v strednom veku od 30 do 39 rokov) by potrebovalo pomoc pri orientácii sa vo finančných produktoch. Značné množstvo respondentov konkrétne 34 % opýtaných, by ocenilo pomoc v oblasti vlastného života pri zabezpečovaní peňazí pre uspokojovanie životných potrieb (boli to hlavne nezamestnaní a občania so základným vzdelaním, ako aj obyvatelia vo veku od 18 do 24 rokov); zmýšľanie opýtaných dokresľujú aj odpovede na otázku: Od koho očakávate finančnú pomoc v prípade problémov krytím životných potrieb?. Opýtaní si uvedomujú, že sa počas svojho života môžu ocitnúť vo finančných problémoch, ich riešenia však, podľa nášho názoru, korešpondujú s minulým vývojom spoločnosti. Viac ako polovica výberového súboru (59 %) si myslí, že by to bola ich rodina a príbuzní. Menej ako pätina oslovených (19 %) by finančnú pomoc očakávala od štátu a iných verejných inštitúcií a na treťom mieste respondenti uvádzali banky a finančné inštitúcie (9 %); výskum sa nevyhol ani otázkam z oblasti poisťovníctva. Dotazovaní odpovedali na otázku: Čo je hlavný dôvod, pre ktorý ste sa poistili? Viac ako tretina oslovených (34 %) sa zabezpečuje proti rizikám ktorých sa obáva. Skoro rovnaké množstvo dotazovaných (32 %) však vôbec necíti potrebu byť poistený! Každý desiaty oslovený nemá žiadny konkrétny dôvod, prečo by sa poistil a rovnako 10 % oslovených si poistením chce zabezpečiť príjem v dôchodkovom veku. Pre prípady realizácie rizík sa zabezpečujú predovšetkým podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, osoby s vysokoškolským vzdelaním, obyvatelia Bratislavského kraja, respondenti vo vekovej kategórii od 30 do 39 rokov, zamestnanci v súkromnom alebo verejnom sektore a občania so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Poistení nie sú nezamestnaní, respondenti so základným vzdelaním, dôchodcovia, občania starší ako 60 rokov a najmladšia kategória od 18 do 24 rokov. Výsledky sú vynikajúcim východiskom pre výber cieľových skupín a voľbu správnych nástrojov pre jednotlivé segmenty vo finančnom vzdelávaní v oblasti poisťovníctva. 3.1 Úskalia finančného vzdelávania v oblasti poisťovníctva Rozvíjať a zabezpečovať finančné vzdelávanie v oblasti poisťovníctva v Slovenskej republike je, aj na základe uvedených výsledkov výskumu, bezpochyby nevyhnutné. Musíme však priznať, že poistné produkty nemožno porovnávať s bankovými produktami. Pri uzatváraní poistenia je určujúcim faktorom ten, kto cíti ohrozenie určitým rizikom a nechce prípadnú stratu znášať sám. Ak pre obyvateľa A bude konkrétny produkt životného alebo neživotného poistenia najvýhodnejší, pre obyvateľa B to už nemusí byť pravdivé hodnotenie. Životné potreby, životná úroveň a spôsob života obyvateľov je odlišná a preto sú odlišné aj ich poistné potreby. Musíme preto priznať, že na poistnom trhu je na strane dopytu veľká skupina neprofesionálnych spotrebiteľov, ktorí nemajú dostatok správnych informácií. Vzhľadom na nízku úroveň finančnej gramotnosti sú ľahko ovplyvniteľní a tým aj zraniteľní. A keďže majú poisťovne premyslený marketing, často sa obyvatelia stávajú obeťami 189

190 Sayovho zákona trhu, podľa ktorého si ponuka sama vytvára dopyt. Často sa stretávame s prípadmi, kedy si niektorí uzatvoria poistenie len preto, lebo ich sprostredkovateľ oslovil a ponúkol konkrétny poistný produkt. Vo väčšine prípadov ide o situáciu, kedy si síce spotrebiteľ neuvedomoval potrebu poistenia, sprostredkovateľ ho však popísaním významu a podstaty poistného produktu na riziká upozornil. Za najväčší problém poistného trhu preto možno považovať informačnú a odbornú asymetriu poistného trhu. Spotrebitelia si tento stav plne uvedomujú, považujú ho však za prirodzený. Úlohou finančného vzdelávania je preto aj zmenšovať informačnú a odbornú asymetriu na poistnom trhu. 4 ZÁVER Finančné vzdelávanie je východiskom pre budovanie finančnej gramotnosti a zodpovednosti občanov SR. Prvoradými úlohami finančného vzdelávania by podľa nášho názoru malo byť: naučiť spotrebiteľov rozpoznať svoje potreby na základe poznania a uvedomenia si svojho spôsobu života a jeho potrieb, oboznámiť obyvateľov s možnosťami, ktoré finančný, a v rámci neho aj poistný trh ponúka, naučiť spotrebiteľov základnej orientácii v rôznorodej ponuke poisťovní, oboznámiť obyvateľov s ich právami, ale aj povinnosťami, ktoré ako účastníci finančného trhu majú, zvýšiť finančnú gramotnosť a tým aj finančnú uvedomelosť obyvateľov. Očakávame tak ich aktívnejší prístup pri uzatváraní poistných zmlúv. Finančné vzdelávanie by malo umožniť občanom rozvíjať vlastnú rozhodovaciu kompetenciu s cieľom získať väčšiu informovanosť o prípadných rizikách a príležitostiach. Výsledkom by mali byť finančne gramotní obyvatelia, ktorí budú môcť robiť uvážlivé rozhodnutia s cieľom zväčšiť svoj finančný blahobyt. Nemôžme sa preto čudovať, že finančné vzdelávanie patrí k najdiskutovanejším témam súčasnosti. Použitá literatúra [1] DVOŘÁČEK, V.: Koncepcia ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti na finančnom trhu. Prednáška, MF SR [2] Infostat Inštitút informatiky a štatistiky, centrum sociálnych výskumov: Správa z výskumu s názvom Fungovanie jednotlivcov a rodín vo sfére peňazí, [3] Národný štandard finančnej gramotnosti, Ministerstvo školstva VVaŠ SR [4] Programové vyhlásenie vlády SR, 2006 [5] PASTORÁKOVÁ, E.: Javové podoby globalizácie na poistnom trhu v Slovenskej republike. In: Ekonomický časopis č. 8/54/2006, s ISSN [6] PASTORÁKOVÁ, E.: Aktuálne otázky výučby poisťovníctva I. Vydavateľstvo EKONÓM, ISBN

191 Kontaktné údaje doc. Ing. Erika PASTORÁKOVÁ, PhD. Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika erika.pastorakova@euba.sk 191

192 INSURANCE SERVICES IN CHOSEN EUROPEAN UNION'S COUNTRIES 1 Jarosław W. Przybytniowski The Kielce University Abstract Insurance intermediation activity in European Union is regulated by 92/WE/2002 directive. The directive divides insurance intermediaries in scope of insurance range into dependent and independent. Members countries in frames of directive implementation may have own division and intermediaries names. Insurance intermediation in individual countries is diverse. Its development is determined by economical social and psychological factors. Insurance intermediaries position shows local markets development scale and is an element that makes these markets different. Insurance intermediation conditions analysis gives answers for questions concerning its further development. Insurance market connections with whole financial market make it highly sensitive to passing fluctuations and market emotions. Key words distribution, insurance intermediation, insurance market, insurance agent, insurance broker JEL Classification: G22 1 INTRODUCTION Insurance share in individual EU countries 2 economies is different and symptomatic for market development stage determination, insurance consciousness determination and insurance protection need determination. National markets composing homogenous insurance market have different meanings in homogenous insurance space of EU 3. Modern insurance market requires creating different insurance intermediaries forms 4. Insurance products distribution in EU countries is done by different 1 dr Przybytniowski J.W., The Kielce University, Faculty of Management and Administration, Institute of Management, j.w.przybytniowski@wp.pl 2 Przybytniowski J.W., Rynek ubezpieczeń gospodarczych, (Institutional Insurance) [in:] Economics and Organization of Enterprise, No. 9 (692), Warsaw, September 2007, page 39 3 (por.) Słowiński A., Piaskowski W., Fedor M., Monkiewicz J., Główne rynki narodowe jednolitego rynku ubezpieczeń (Main national markets of unified insurance), [in:] (red.) Monkiewicz J., Jednolity rynek ubezpieczeń w Unii Europejskiej. Procesy rozwoju i integracji, [Unified insurance market. Development and integration processes]. Branta Publishing House, Bydgoszcz Warsaw, Legal regulations for insurance intermediation were regulated by Council s directive 77/92/EWG from 13 th December 1976 in scope of sources enabling effective realisation of freedom of business and service according to insurance agents and maklers activity and particularly temporary sources 192

193 entities which fill distribution channels. Distribution channels structure undergo permanent changes adapting to environments conditions. The oldest historically and still having prominent position in distribution systems of all EU countries are insurance intermediation. EU legislation concerning insurance intermediaries activity derives from the Roman Treaty. The Roman Treaty assumes freedom of choosing activity place, this means that each Union's citizen can do the activity on other member country territory on rules this country defines for its citizens. The Treaty also assumes freedom of service. Service provider can do his activity on member country territory basing on the rules for these countries citizens. National legal 5 acts may be an instrument leading some limits under this condition that these are the same for everyone and are objectively necessary. The directive 6 introduces registration system for all insurance and reinsurance intermediaries basing on wide range of firm conditions in scope of professional qualifications directed to strengthen consumers protection in insurance cases. Member countries are obliged to accept certain standards 7 concerning professional qualifications and minimal requirements in scope of compulsory professional legal liability and in scope of owned financial guarantees. All intermediaries are obliged to inform their customers about their relations with insurance companies and to motivate given recommendations and advice. The range of directive obligation is not the same in all member countries 8 (table 1). The directive desisted from using names broker and insurance agent (subjective range of insurance service). It assumes intermediaries subjects activities criterion (objective range of insurance service). Table 1 Directive 2002/92/WE insurance intermediation implementation by European Union countries and the European Economic Community (on ) Country Directive Supervisor Implementation Implementation in progress Belgium Yes Banking, Finance and Insurance Commission Yes (BFIC) Denmark Yes The Danish Financial Supervisory Authority (DFSA) Yes adaptation in progress Estonia Yes Financial Supervision Authority Yes Germany Yes Provisional notification body: Federal Ministry Yes of Economics and Labour Greece Yes Ministry of Development: Direction of Insurance Companies and Actuaries Yes connected with this activity; in European Community Recommendations 92/48/EWG and directive 2002/92/WE of the European Parliament and Council of 9 th December 2002 considering insurance intermediation 5 Varcholová T., Korzeniowski L., [Podnikateľské riziko Bbusiness risk], Bratislava: EKONÓM 2002, page 21 6 Directive 2002/92/WE considering insurance intermediation 7 Korzeniowski L. F., Firma w warunkach ryzyka gospodarczego [The company in terms of economic risk], wyd. 2, Kraków: EAS, page 34 8 CEIOPS published in April 2006 protocol considering proper member countries authorities cooperation in scope of use of European Parliament's and Board's directive 2002/92/WE of 9 th December 2002 considering insurance intermediation. The protocol gives cooperation frames in scope of directive implementation. It gives agreement's conditions for authorities to ensure effective supervision of insurance intermediaries and enable them single registration in UE, CEIOPS DOC 02/06; See also: Majtánová A., Bláhová M., Aspects of the insurance intermediary in the insurance market of the European Union [in:] Rozprawy Ubezpieczeniowe 4 (1/2008), Warszawa 193

194 Spain Yes Dirección General de Seguros y Fondos de Yes Pensiones (Ministerio de Economía y Hacienda) France Yes Commission ALCA Yes Ireland Yes Irish Financial Services Regulatory Authority Yes Italy Yes ISVAP Yes Cyprus Yes Ministry of Finance Yes Latvia Yes Financial and Capital Market Commission Yes adaptation in progress Luxembourg Yes Commissariat Aux Assurances Yes Malta Yes Malta Financial Services Authority Yes Hungary Yes Hungarian Financial Supervisory Authority Yes Austria Yes Bezirksverwaltungsbehörde Yes Great Britain Yes Passport Notification Unit Regulatory Decisions Department The Financial Services Authority Sweden Yes Finansinspektionen Yes Slovakia Yes The Financial Market Authority Yes Poland Yes Insurance Supervisory Commission Yes Portugal Yes Instituto de Seguros de Portugal Yes Slovenia Yes Insurance Supervision Agency Yes Lithuania Yes Insurance Supervisory Commission of the Yes Republic of Lithuania Czech Republic Yes Office of the State Supervision in Insurance and Pension Funds of the Ministry of Finance Yes The Netherlands Yes Provisional info Netherlands Authority for the Financial Markets Department Toezicht Financiele Dienstverlening / Toetreding Finland Yes The Insurance Supervisory Authority Yes adaptation in progress Source: Own study basing on Council's directive 77/92, art. 2 and European Union countries legislation 9 Yes Yes 2 ECONOMICAL FUNCTIONS OF INSURANCE INTERMEDIARY Insurance agents as well as brokers more often play the role of infomediaries advisors 10 who can help their customers in navigating through cyberspace to gain the best insurance. 9 On 30 th September 2002 EU directive considering insurance intermediation was accepted (Insurance Mediation Directive /92/WE) which replaced the directive from 1977 (77/92/WE) and Recommendation (92/48/WE). New regulations lead solutions having direct influence on companies and agents work, also in Poland. Each EU member country was to introduce directive's regulation into its law. The most important rulings are: freedom of service on whole EU territory to intermediaries registered in any Union country under certain minimal conditions, consumers protection against intermediaries insolvency, written form of informing about offer properties, public accessible registry creating, encourage to solve litigations extrajudicial; see also: Anna Majtánowa, Mária Bláhová, Aspekty pośrednictwa ubezpieczeniowego na rynku ubezpieczeniowym Unii Europejskiej, (Aspects of the insurance intermediary in the insurance market of the European Union) [w:] Rozprawy Ubezpieczeniowe, No 4 (1/2008), Warsaw 2008, page (see:) Przybytniowski J.W., Miejsce doradztwa w systemie pośrednictwa ubezpieczeniowego, (The role of advisory in insurance services market), Wiadomości Ubezpieczeniowe (Insurance News) Warsaw No. 7-8; 1997 p. 32 and Przybytniowski J.W., Edukacja ubezpieczeniowa i jej wpływ na 194

195 According to J. D. Cummins and N. A. Doherty while analyzing economical functions of insurance intermediaries we should focus on their transactional properties. Independent intermediaries: brokers and independent agents need special attention. The factors that influence competition on the market, brokers and agents salary preparation and cooperation with insurers should be analyzed 11. Insurer's workers share in gross written premium generation in 1996 was different. The highest stability in this range had British market. Direct channel in 1996 brought 23% of gross written premium and 23,3% in Changes tendencies indicate that by 2010 direct channel share will increase to ca. 24%. Similar tendencies are characteristic for Italian market, however insurance companies workers share in gross written premium is considerably lower: 13,8% in 1996 and 11,6% in Tendencies for nearest future forecast ca 11% share of insurer's workers in gross written premium generation. Small decrease of insurer's workers share in gross written premium is observed on French market (24% in 1996 and ca 20% in 2006) and on Portuguese market (8,2% in 1996 and 6,7% in 2006). Both markets show decreasing tendency for insurer's workers share in gross written premium generation. It is foreseen that by the end of 2010 insurer's workers share in gross written premium generation in France will come to less than 19% and in Portugal to less than 6%. Significant decrease of direct channel share is observed on Austrian, Polish, Slovak and Slovenian market. In 1996 insurers collected by their workers from 46% (Austria) to 69,2% (Slovakia) of gross written premium. At the end of 2006 the share decreased to 26,2% in Austria, 26,5% in Poland, 49,8% in Slovakia and 3,4% in Slovenia. Further decreasing tendencies are anticipated for the nearest future. At the end of 2010 insurer's workers share in gross written premium generation in Austria and in Poland will come to ca 18%, in Slovakia to ca 39% but in Slovenia it is anticipated growth of insurer's workers share in gross written premium generation even to 25%. Only in the Netherlands, among analyzed countries, direct channel's share in gross written premium increased. It was on the level of 21% in 1996 and on the level of 31% in Growing tendency on Dutch market will remain in the nearest future. It is anticipated to come to 35% in INSURANCE AGENTS Insurance agents meaning as insurance services channel is different and is different presented in chosen European countries. In 1996 the biggest share in gross written premium by insurance agents was noted in Italy (57,2%). This state did not remain for long. At the end of 2006 this share was 38,2% and changes tendencies anticipate ca 28% share of insurance agents in gross written premium in 2010 in Italy. High insurance agents share in gross written premium in 1996 was noticed in Portugal (33,4%) and Spain (30,5%). This channel's share in both countries is quite stable. At the end of ,9% of gross written premium in Portugal and 28,4% in Spain was generated by insurance agents. Tendencies for future anticipate that in 2010 agents' share will decrease to 28% in Portugal and 25% in Spain. High stability in agents' share in gross written premium is characteristic for French and English market. At the beginning of analyzed period, in 1996, agents' share in gross written premium in France came to 22% and in Great Britain to 13%. At the end of 2006 this share came to 23,3% in France and 13,4% in Great Britain. Changes tendencies assume that by 2010 agent's share will not change in France but in Great Britain will not exceed 15%. Lack of precise data allows analyzing Dutch market since Since then agents' share in gross written premium reaches the level of over 50%. At the end of 2006 it was 57,4%. Tendencies for future assume further growth świadomość ubezpieczeniową (Insurance Education and its influence on insurance awareness) (selected problems), Rozprawy Ubezpieczeniowe No. 1, Warsaw 2007), pages 111 and next 11 Cummins J. D., Doherty N. A., The economics of insurance intermediaries, Wharton School University of Pennsylvania, Pennsylvania 2005, page Insurance intermediaries market analysis in European Union countries concerns period because of limited statistic data accessibility published by CEA Insurers of Europe 13 Calculations done basing on insurance intermediary markets analysis in European Union countries in published by CEA Insurers of Europe, CEA

196 even to the level of 86% in Constant and dynamic growth of agents channel share in gross written premium acquisition is characteristic for Austrian market. Insurance agents increased their share in gross written premium in total from 0,4% in 1996 to 7,2% in Changes tendencies anticipate growth to ca 10% in But insurance agents visibly loose their share in Belgian market. In 1996 with their intermediation 8,7% of gross written premium was collected and in 2006 only 3,9%. Tendencies for future assume further decrease to the level of 2% in In Poland and Slovenia insurance agents' share in gross written premium in total was constantly growing from the level of 37,7% in Poland and 23,4% in Slovenia in 1996 to the level of 58,7% in Poland and 51,5% in Slovenia in Higher agents' share in gross written premium growth rate in Slovenia allows assuming that in 2010 this share will come to almost 68% and in Poland ca 63%. Agents' share in gross written premium growth was also noticed in Slovakia (11% in 1996 and 20,1% in 2006). Growth tendency will remain in the nearest future. 4 INSURANCE BROKERS Similarly like in case of other channels insurance brokers' share in gross written premium is highly diverse. The biggest share in gross written premium insurance brokers gained in 1996 in Belgium (59,2%). However, their share in gross written premium acquisition was constantly decreasing. In 2006 it came to 35,5% and changes tendencies assume that by 2010 it will decrease to the level of 26%. Similarly as in case of insurer's workers and insurance agents the most stable market is Great Britain. Insurance brokers' share in gross written premium in 1996 was on the level of 50% and increased to 54,7% in Changes tendencies assume small decrease to the level of ca 54% to Also on the French market no significant changes of brokers' share in gross written premium was noticed. In 1996 this share came to 12% and increased to the level of 14,4% in Tendencies for future indicate growth to ca 15,6%. Also in Portugal brokers' position established. In 1996 with their intermediation 7,7% of gross written premium was acquainted and ca 7,5% in Tendency for future does not assume changes in this case. Poland can also be included to the list of countries with stable insurance brokers' position. In 1996 brokers' share in gross written premium came to 10,6%. Changes tendencies for future assume further moderate growth to the level of ca 12,8% in Insurance brokers' share in gross written premium in Austria came to 12% in It doubled in ten years. Changes tendency assumes that in 2010 it will come to 27,5%. In Spain, however, at the beginning of analyzed period, in 1996 insurance brokers' share gross written premium came to only 5,5% and in 2006 came to 21,7%. Growth tendency will probably remain and the share will come to ca 27% in Decreasing tendency is noticed on Italian market. In 1996 brokers' share in gross written premium came to 7,2% but in following years it decreased and gained 2,9% in This decreasing tendency will remain and the share may come to 1,9% in Insurance brokers intensively increase their share in gross written premium in Slovenia. Their share in 1996 came to 4,8% and after ten years was almost ten times bigger and came to 45%. Specialists anticipate further growth in the nearest future to the level of over 56%. Insurance brokers' share in gross written premium in the Netherlands was characterized by high changes amplitude. Despite kind of stabilization since 2003 and gaining 10,1% of share in 2006, changes tendencies anticipate significant decrease of brokers' share in gross written premium (even to ca 4% in 2010). High changes dynamic of brokers' share in gross written premium is noticed in Slovakia. In 1996 the share came to almost 20%. Quickly it doubled and even tripled to come to the level of less than 30% in But the tendency for the nearest future assumes growth to 35% in Calculations done basing on insurance intermediary markets analysis in European Union countries in published by CEA Insurers of Europe, CEA

197 5 DIRECT CHANNEL Till 2000 the share of the rest of distribution 15 net (banks, dealers etc.) practically came to 0%. However, since 2000 it shows growing tendencies. In 2000 it came to 1,43%, in 2006 crossed the level of 15% and changes tendencies assume growth of this channel related to average of EU to the level of over 21,5%. Data in individual insurance sectors vary. In 1. sector insurance companies workers' share related to average EU values reaches the level of ca 200% and changes tendencies to 2010 anticipate remaining the level of over 200%. Very high share related to average EU values considers also agency channel. In 1996 insurance agents' share came to less than 175% and was the lowest per cent of share in analyzed period. This channel dynamically increased its share which came to over 230% in Anticipated growth assumes the share of over 240% in However, the brokers' share related to average EU values comes to the lower level. In 1996 the share came to less than 10% and in 2006 almost 22%. Changes tendencies assumed decrease of share in and small growth to the level of less than 14% in Till 2001 in 1. sector the share of the rest of distribution net was not noticed. The net since 2002 systematically increases its share related to average EU values. In 2002 the share came to 0,25% and in ,31%. Changes tendencies anticipate growth related to average EU values to the level of over 16%. In 2. sector insurance companies workers' share related to average EU values in shows decreasing tendencies. In 1996 the share came to almost 182%. The lowest value of 116,25% was gained in But at the end of 2006 it came to 151,27%. Changes tendencies to 2010 anticipate decrease to the level of ca 115%. In 2. sector the share of agency channel related to average EU values is characterized by high stability. In 1996 insurance agents' share came to 116,27% and systematically grew till 2001 when it came to 145,69% and was the highest per cent of share in analyzed period. Since then the share of agency channel related to average EU values decreased and gained the level of 115,89% in For 2007 further decreased was anticipated but since 2008 growth was noticed which will bring 117,28% of share in However, brokers channel's share related to average EU values shows constant growth tendencies. In 1996 the share came to less than 13% and in 2006 to almost 68%. Changes tendencies assume growth of the share to the level of 83,76% in Till 2000 in 1. sector the share of the rest of distribution net was not noticed. The net since 2000 systematically increases its share related to average EU values. In 2000 the share came to 3,53% and in 2006 to 33,59% Changes tendencies anticipate growth of the share related to average EU values to the level of over 47,24% SUMMARY Among EU member countries in scope of usage of distribution channels there are certain similarities but also many differences may be noticed. On European markets there is coincident tendency to increase the share in local markets of the rest of distribution net consisting of direct, bancassurance, 17 etc. Wide usage of bancassurance contributed intensive growth of life insurances in Italy and in France (over 60% of personal insurances are bought in this channel) Calculations done basing on insurance intermediary markets analysis in European Union countries in published by CEA Insurers of Europe, CEA Calculations done basing on insurance intermediary markets analysis in European Union countries in published by CEA Insurers of Europe, CEA Swacha-Lech M., Bancassurance. Sprzedaż produktów bankowo-ubezpieczeniowych (Banking and insurance products sale), CeDeWu, Warsaw 2008, pages 41 and next 18 Fedor M., Rynek ubezpieczeń we Francji [Insurance market in France], [in:] (red.) Monkiewicz J., Jednolity rynek ubezpieczeń w Unii Europejskiej. Procesy rozwoju i integracji. [Unified insurance market. Development and integration processes]. Branta Publishing House, Bydgoszcz Warsaw, 2005, p

198 Final conclusions: 1. Related to average EU values the share of individual distribution channels in Poland shows strong insurance agents' position. They are the dominant channel 2. The share of insurance companies workers in the market related to average EU values in 1996 came to 194,58% and had decreasing tendency in following years. Changes amplitude of the share of insurance companies workers related to average EU values was particularly intensive in At the end of 2006 brokers' share related to average EU values came to over 48% and changes tendencies assumed further moderate growth to the level of ca 55% of share in Individual EU countries have developed different distribution systems for insurance services of different level of the share in the market. References [1] Fedor M., Rynek ubezpieczeń we Francji [Insurance market in France], [in:] (red.) Monkiewicz J., 2005 Jednolity rynek ubezpieczeń w Unii Europejskiej. Procesy rozwoju i integracji. [Unified insurance market. Development and integration processes]. Branta Publishing House, Bydgoszcz Warsaw, ISBN [2] Korzeniowski L. F., 2001 Firma w warunkach ryzyka gospodarczego [The company in terms of economic risk], wyd. 2, Kraków: EAS, ISBN [3] Majtánová A., Bláhová M., 2008 Aspects of the insurance intermediary in the insurance market of the European Union [in:] Rozprawy Ubezpieczeniowe 4 (1/2008), Warszawa, ISBN [4] Przybytniowski J.W., 1997 Miejsce doradztwa w systemie pośrednictwa ubezpieczeniowego [The role of advisory in insurance services market], Wiadomości Ubezpieczeniowe [Insurance News] Warsaw No. 7-8, ISBN [5] Przybytniowski J.W., 2007 Rynek ubezpieczeń gospodarczych [Institutional Insurance], [in:] Economics and Organization of Enterprise), No. 9 (692), Warsaw, September, ISBN [6] Słowiński A., Piaskowski W., Fedor M., Monkiewicz J., 2005 Główne rynki narodowe jednolitego rynku ubezpieczeń [Main national markets of unified insurance], [in:] (red.) Monkiewicz J., Jednolity rynek ubezpieczeń w Unii Europejskiej. Procesy rozwoju i integracji, [Unified insurance market. Development and integration processes]. Branta Publishing House, Bydgoszcz Warsaw, ISBN [7] Swacha-Lech M., 2008 Bancassurance. Sprzedaż produktów bankowo-ubezpieczeniowych [Banking and insurance products sale], CeDeWu, Warsaw, ISBN-10: [8] Varcholová T., 2002 Korzeniowski L., Podnikateľské riziko Bbusiness risk, Bratislava: EKONÓM, ISBN

199 Contact dr Jarosław W. PRZYBYTNIOWSKI Institute of Management, Faculty of Management and Administration The Kielce University Poland 199

200 DAŇOVÉ ASPEKTY ŽIVOTNÉHO POISTENIA PO FINANČNEJ KRÍZE 1 TAX ASPECTS OF LIFE INSURANCE AFTER THE FINANCIAL CRISIS Denisa Repková Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Daňové aspekty životného poistenia sú dvojakého charakteru. Na jednej strane daňová politika môže podporiť trh so životným poistením prostredníctvom rôznych foriem daňových úľav, resp. podpôr. Môže ísť napríklad o nezdaniteľnú časť základu dane na životné poistenie, ktorou sa znižuje celkové daňové zaťaženie daňovníka po splnení stanovených podmienok a nepriamo sa podporuje oblasť životného poistenia. Ide o nástroj daňovej politiky, tzv. zámerné opatrenie, ktoré štát môže meniť podľa aktuálnych potrieb, napríklad na riešenie dôsledkov krízy na verejné rozpočty. Na druhej strane, t.j. druhým daňovým aspektom životného poistenia je odčerpávanie časti z výnosov a plnení dosiahnutých zo životného poistenia formou ich zdaňovania. Kľúčové slová daň, daňová politika, nezdaniteľná časť, poistenie, plnenie JEL klasifikácia: G01, G22, H24 Abstract Tax aspects of life insurance are twofold. On the one hand, fiscal policy can support the life insurance market through various forms of tax relief, respectively support. This could include tax allowances for life insurance, which reduces the overall tax burden on the taxpayer after fulfilling the conditions and indirectly supports the life insurance areas. It is a tool of fiscal policy which the State may vary according to actual needs, for example to address the impact of crisis on government budgets. On the other hand, i.e. other tax aspect of the life insurance is outflow a part of the tax payers yields obtained from life insurance through taxes. Key words tax, tax policy, non-taxable portion, insurance, performance of insurance JEL Classification: G01, G22, H24 1 Príspevok vznikol v rámci riešeného projektu OPVaV s názvom Vytvorenie excelentného pracoviska ekonomického výskumu pre riešenie civilizačných výziev v 21. storočí (ITMS ). Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. 200

201 1 DÔSLEDKY A DOPADY GLOBÁLNEJ HOSPODÁRSKEJ A FINANČNEJ KRÍZY NA ŽIVOTNÉ POISTENIE Z DAŇOVÉHO HĽADISKA Vlády jednotlivých krajín OECD zmierňovali dopady krízy na obyvateľstvo a ekonomiku prostredníctvom zavádzania proti krízových opatrení v rokoch 2008 až Fiškálne balíčky boli medzi krajinami rôzne vzhľadom na ich rozsah, štruktúru a načasovanie, ale dôsledky týchto opatrení boli a sú v súčasnosti rovnaké pre všetky krajiny, ktorých sa kríza dotkla. Spoločným znakom všetkých krajín v pokrízovom období sú zvýšené deficity verejných financií. Z pohľadu Európskej únie sa takmer všetky členské štáty dostali do procedúry nadmerného deficitu, vrátane Slovenska. Procedúra nadmerného deficitu za začne, ak skutočný alebo plánovaný deficit verejnej správy prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP okrem situácie kedy: - Deficit klesá výrazne a nepretržite a dosiahne úrovne blízko 3 % hranice. - Prekročenie deficitu je možné považovať za výnimočné a dočasné, pričom deficit je blízko 3 % hranice. Dôvodom zaradenia Slovenska do procedúry EDP bolo, že predpokladaný deficit v roku 2009 presiahol 3 % HDP. Deficit bol síce výnimočný, spôsobený krízou, avšak nie je dočasný t.j. v roku 2010 sa neočakávalo jeho zníženie pod stanovenú hranicu. Tabuľka č. 1 Deficit verejnej správy a verejný dlh na Slovensku a v EÚ, v % HDP Deficit verejnej správy SR (EÚ 27) Verejný dlh SR (EÚ 27) ,2 1,8 2,1 8,0 7,9 1,5 30,5 61,5 0,9 29,6 59,0 2,4 27,8 62,3 6,8 35,4 74,4 6,4 41,0 Zdroj: EUROSTAT Government finance statistics. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Z tabuľky č. 1 vyplýva nevyhnutnosť zníženia deficitu verejnej správy a verejného dlhu, a preto Slovenská republika prijala tzv. konsolidačné opatrenia v rámci realizácie Národného programu reforiem Konsolidačný balíček pozostával predovšetkým z daňových a odvodových opatrení, ktorými sa zvýšia príjmy verejnej správy. Jedným z týchto opatrení je aj zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na životné poistenie. Týmto opatrením sa vybraným skupinám daňovníkov zvýši daňové zaťaženie, keďže si nemôžu uplatniť zníženie základu dane o zaplatené poistné na životné poistenie. 80,0 1.1 Podpora trhu so životným poistením z daňového hľadiska Životné poistenie predstavuje poistenie sa pre prípad dožitia, smrti alebo invalidity. Ide o komerčné poistenie, ktoré uzatvára osoba, ktorá má záujem o krytie týchto rizík. K výplate poistného plnenia dochádza podľa stanovených podmienok v poistnej zmluve. Životné poistenie by sme mohli nazvať súkromné poistenie, dobrovoľné poistenie, zatiaľ čo napríklad zdravotné alebo sociálne poistenie je verejné a povinné. Napriek tomu, že ide o súkromné a dobrovoľné poistenie, štát má záujem o podporu tohto druhu poistenia. Životným poistením sa kryjú aj oblasti, ktoré môžu veľmi ovplyvniť život určitej osoby, a preto trh so životným poistením štát podporoval prostredníctvom daňovej politiky. V určitých fázach ekonomického cyklu ide takýto druh podpory do úzadia na úkor dosiahnutia vyšších a prioritnejších cieľov hospodárskej politiky. Podľa zákona o dani z príjmov sa životným poistením rozumie poistenie, z ktorého daňovníkovi bude plynúť príjem najskôr v roku, v ktorom dovŕši 55 rokov života. Z daňového hľadiska sa trh so životným poistením podporoval možnosťou fyzických osôb uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na životné poistenie. To znamená, že daňovník si mohol znížiť svoj 201

202 základ dane z príjmov o zaplatené poistné na životné poistenie, ale iba v tom prípade, ak splnil zákonom stanovené podmienky. Prvou podmienkou je, že išlo o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a s trvalým pobytom na území SR. Ďalšími podmienkami bolo: 2 - Dohodnutá doba poistenia je najmenej desať rokov, pričom výplata poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo - Poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby desiatich rokov od uzavretia životného poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života. - Daňovník si mohol uplatniť nezdaniteľnú časť maximálne vo výške Sk, resp. 398,33 Eur, pričom do tejto sumy sa započítavali aj ďalšie dve nezdaniteľné časti príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a účelové sporenie. To znamená, že ak daňovník mal viac druhov sporenia a poistenia, v úhrne si mohol za jedno zdaňovacie obdobie odpočítať maximálnu sumu. - V prípade jednorazovo zaplateného poistného na životné poistenie dohodnutého na dobu určitú sa jednorazové poistné rozpočíta na zdaňovacie obdobia podľa poistnej doby vrátane obdobia, v ktorom bolo poistenie zaplatené. V prípade poistenie dohodnutého na dobu neurčitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na desať po sebe idúcich rokov. Uvedené podmienky sa počas existencie tejto nezdaniteľnej časti nemenili. Medzi ďalšiu podmienku by sme mohli zaradiť skutočnosť, že daňovník, ktorý si začal uplatňovať nezdaniteľnú časť na životné poistenie by nemal poručiť podmienku poistenia 10 rokov a podmienku výplaty najskôr v roku dovŕšenia 55 rokov. V opačnom prípade daňovník bol povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období o sumu platieb poistného na životného poistenie, ktoré si uplatnil v predchádzajúcich obdobiach. Za nedodržanie podmienok v tomto zmysle sa rozumie zaniknutie životného poistenia neplatením, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením. A naopak, za nedodržanie podmienok sa nepovažuje vyplatené poistné plnenie z postenia pre prípad úrazu alebo choroby. Pri uplatnení podmienok na zníženie základu dane o poistné na životné poistenie nie je rozhodujúca kategória životného poistenia. Môže ísť o poistenie na dožitie, zmiešané poistenie, kapitálové poistenie, poistenie pre prípad smrti, dôchodkové poistenie, pripoistenie a unit-linked. Nezdaniteľná časť základu dane ako forma podpory trhu so životným poistením existovala na Slovensku od roku 2005 do konca roku 2010 a vzťahovala sa aj na zmluvy uzatvorené pred rokom Od roku 2011 došlo v rámci konsolidácie verejných financií k zrušeniu možnosti odpočítať si zaplatené poistné na životné poistenie od základu dane z príjmov fyzických osôb. Vývoj nezdaniteľnej časti základu dane na životné poistenie bol stabilný, t.j. maximálna výška, ktorú si daňovník mohol v rámci ročného zúčtovania dane alebo pri podaní daňového priznania uplatniť, sa nemenila. Význam nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka je jednoznačný. Spočíva v znížení celkového daňového zaťaženia z príjmov. Na porovnanie si uvedieme v tabuľke č. 2 vplyv nezdaniteľnej časti na daňovníka, ktorý má uzatvorené životné poistenie a spĺňa podmienky na jeho uplatnenie a daňovníka, ktorý životné poistenie uzatvorené nemá. V oboch prípadoch ide o daňovníka, ktorý poberá priemernú mzdu, t.j. za rok 2010 je to mesačná mzda 769 Eur. 2 Spracované podľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

203 Tabuľka č. 2 Vplyv nezdaniteľnej časti základu dane na životné poistenie na daňové zaťaženie daňovníka za rok 2010 V eur Daňovník so ŽP Daňovník bez ŽP Ročný príjem Odvody 1236, ,55 Základ dane 7991, ,45 NČZD na daňovníka 4025, ,70 NČZD na životné poistenie 398,33 0 Upravený ZD 3567, ,75 Daň 677,8 753,49 Daňové zaťaženie 7,35 % 8,17 % Zdroj: vlastné spracovanie Z tabuľky č. 2 vyplýva, že daňovník, ktorý má uzatvorené životné poistenie a zaplatené príspevky si uplatňuje ako nezdaniteľnú časť základu dane má jednoznačne nižšie daňového zaťaženie (7,35 %) ako daňovník, ktorý životné poistenie uzatvorené nemá (8,17 %). Táto skutočnosť mohla mať vplyv na jeho rozhodovanie sa o uzatvorení si životného poistenia alebo nie, avšak iba v rokoch 2005 až V súčasnosti takúto možnosť nemá a teda trh so životným poistením musí prilákať subjekty iným spôsobom. Dôvody podpory trhu so životným poistením z daňového hľadiska sú konsolidačné opatrenia po kríze, ktorými sa zabezpečia vyššie daňové príjmy verejných rozpočtov. V súčasnosti je fiškálna konsolidácia prvoradá a rôzne formy podpory napr. aj trhu so životným poistením sú až druhoradé. 1.2 Konsolidačné opatrenia po kríze a ich vplyv na trh so životným poistením v SR z daňového hľadiska Vplyv globálnej krízy na ekonomiku SR a opatrenia na zmierňovanie jej dôsledkov sa prejavili v nižších skutočných daňových a odvodových príjmoch oproti predpokladanému stavu. Došlo k zníženiu výnosu z dane z príjmov právnických osôb, dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Vplyv krízy sa prejavil aj v nižších odvodoch zamestnávateľov a podnikateľov. Deficit verejných financií by mal byť udržiavaný na úrovni 3 % HDP. Hlavné fiškálne ciele boli modifikované pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy a rozpočtovú politiku bolo potrebné upraviť tak, aby deficit verejných financií sa čo najskôr dostal pod úroveň 3 % HDP. Z hľadiska dodržiavania rozpočtového rámca Paktu stability bolo nevyhnutné reagovať na výpadok verejných príjmov v podobe prijatia konsolidačných opatrení. Schéma č. 1 Vplyv globálnej krízy na trh so životným poistením z daňového hľadiska Kríza (Prejavy krízy spočívali v znížení ekonomického rastu, v zvýšení nezamestnanosti a v znížení disponibilných príjmov obyvateľstva a v znížení ich spotreby) Fiškálny balíček (Zmierňovanie dôsledkov krízy na obyvateľstvo, trh práce a v konečnom dôsledku na ekonomický rast daňové a výdavkové proti krízové opatrenia, ktoré mali dopad na deficit verejných financií a verejný dlh) 203

204 Nadmerný deficit 2009-? (SR sa dostala do procedúry nadmerného deficitu v roku 2009) Konsolidačný balíček (Zníženie nadmerného deficitu prostredníctvom daňových a odvodových zmien) Zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na životné poistenie Zdroj: vlastné spracovanie Životného poistenia sa dotklo jedno konsolidačné opatrenie a to zrušenie možnosti uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na životné poistenie. Medzi ďalšie opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií patria predovšetkým zmeny v zdaňovaní príjmov FO, DPH a spotrebných daniach a zmeny v odvodoch. Z hľadiska zdaňovania príjmov FO došlo k zmene uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manžela(lku) len na tzv. aktívne príjmy (príjmy z práce), k zrušeniu oslobodenia do výšky 5-násobku životného minima a jeho nahradenie fixnou sumou 500 Eur za rok, k zjednoteniu paušálnych výdavkov na 40 %, t.j. k zrušeniu paušálnych výdavkov pri remeselných živnostiach, zrušenie podmienky na oslobodenie príjmov z predaja bytu, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt aspoň dva roky, rozšírenie základu dane z príjmov FO a podobne. V rámci DPH došlo k dočasnému zvýšeniu sadzby DPH z úrovne 19 % na úroveň 20 %. V oblasti spotrebných daní došlo k zvýšeniu daňového zaťaženia pri spotrebnej dani z minerálneho oleja, z elektriny, uhlia a zemného plynu a z tabakových výrobkov. Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení sa týkali najmä rozšírenia vymeriavacích základov, čím došlo k zvýšeniu odvodového zaťaženia. Dočasný charakter malo zaťaženie príjmov z prenájmu zdravotnými odvodmi, ktoré však boli v priebehu roka 2011 zrušené. V platnosti sú stále novo zavedené zdravotné odvody na príjmy z dividend. Vývoj na poistnom trhu vo všeobecnosti kríza poznamenala. Došlo k poklesu úhrnného dopytu, zvýšila sa nezamestnanosť a obmedzovali sa verejné výdavky. Menila sa štruktúra dopytu. Poisťovne sa tejto situácii prispôsobovali modifikáciou produktovej ponuky a vývojom nových produktov. Rok 2009 bol poznamenaný najmä racionalizáciou nákladov poisťovní a zvyšovaním efektívnosti. V oblasti životného poistenia došlo po prvýkrát v roku 2009 k poklesu objemu celkového technického poistného po predchádzajúcom jeho nepretržitom raste. Zníženie objemu technického poistného bolo o niečo horšie ako v sektore neživotného poistenia. V rámci jednotlivých kategórií životného poistenia nastala veľká zmena v znížení trhového podielu poistenia pre prípad smrti. Ostatné kategórie životného poistenia svoju trhovú pozíciu nezmenili. 3 2 ZDAŇOVANIE PLNENIA Z POISTENIA PRE PRÍPAD DOŽITIA URČITÉHO VEKU Ďalším daňovým aspektom životného poistenia je spôsob zdaňovania plnenia pre prípad dožitia určitého veku. 3 SLASPO. Ročná správa Kapitola A Vývoj poistného trhu v Slovenskej republike v roku [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < %20kapitola%20A.pdf>. s. 3, 4,

205 Plnenie pre prípad dožitia sa určitého veku predstavuje plnenie životného poistenia. Z daňového hľadiska ide o príjem z kapitálového majetku, ktorý je nevyhnutné zdaniť, pričom sa uplatňuje zrážková daň. To znamená, že poisťovňa vystupuje ako platiteľ príjmu a je zodpovedná za výpočet a odvedenie dane z tohto druhu plnenia. Daňovník má týmto splnenú svoju daňovú povinnosť, keďže mu je vyplatené tzv. čisté plnenie z poistenia, resp. daň je už odvedená daňovému úradu. Uvedené platí vtedy, ak plnenie plynie zo zdrojov na území SR. V prípade, že plnenie z poistenia pre prípad dožitia plynie zo zdrojov v zahraničí, daňovník je povinný priznať tento druh príjmu v daňovom priznaní typu B a vyčísliť čiastkový základ dane z kapitálového majetku. Rovnakým spôsobom sa posudzuje a zdaňuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia. Pri spôsobe zdaňovania plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku je dôležité zohľadniť aj zaplatené poistné, ktoré si daňovník odpočíta od vyplateného plnenia. V prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha zrážkovej dani rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia. K zdaneniu dôjde v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia. Daň, ktorá bola vybraná z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane. Spôsob zdaňovania plnenia z poistenie pre prípad dožitia sa určitého veku je uvedený v tabuľke č. 3 spolu s ďalšími príjmami z kapitálového majetku. Tabuľka č. 3 Zdaňovanie príjmov z kapitálového majetku Druh príjmu Výdavky Spôsob zdanenia a) úroky a ostatné výnosy z CP - Zrážková daň b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peň. prostr. na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu - Zrážková daň c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov - Daňové priznanie d) dávky z DDS Zaplatené vklady Zrážková daň e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia sa určitého veku Zaplatené poistné Zrážková daň f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja - Daňové priznanie g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) Vklad podielnika Zrážková daň h) výnos, ktorý vzniká pri splatnosti CP z rozdielu medzi MH a EK pri jeho vydaní. - Zrážková daň Zdroj: vlastné spracovanie podľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 3 ZÁVER OECD zvýrazňuje dôležitosť vytvorenia základov silnej globálnej ekonomiky pre budúce generácie. Prioritné je usporiadanie pravidiel a podpôr vo finančnom sektore. Významnú úlohu zohráva vláda pri hodnotení a zdokonaľovaní hospodárskej politiky a medzinárodnej koordinácie vo vzťahu k obnove podmienok pre ekonomický rast. Jednotlivé krajiny OECD by mali realizovať štrukturálne politiky podporujúce ekonomický rast z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Súčasťou týchto politík je reformovanie regulácií na nekonkurenčnom trhu, znižovanie daňového zaťaženia nízko príjmových pracovníkov, zavádzanie projektov infraštruktúry a uskutočňovanie povinnej rekvalifikácie nezamestnaných. 205

206 Dopad globálnej hospodárskej a finančnej krízy na trh so životným poistením je možné vidieť z daňového hľadiska. To znamená, že v súvislosti s konsolidáciou verejných financií bolo prijaté opatrenie na zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na životné poistenie a tým došlo k zvýšeniu daňového zaťaženia daňovníka. Zrušila sa tým podpora trhu so životným poistením cez daňovú politiku. Vplyv tohto opatrenia na trh so životným poistením v súčasnosti nie je možné hodnotiť, keďže daňovníci si prvýkrát nebudú môcť uplatniť zaplatené poistné na životné poistenie v roku 2012, t.j. za zdaňovacie obdobie Druhým daňovým aspektom životného poistenia je zdaňovanie plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku. Globálna hospodárska a finančná kríza nemala žiaden vplyv na zdaňovanie plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku. Kríza sa čiastočne prejavila pri investičnom životnom poistení a to v poklese dôvery tohto poistného produktu. Napriek tomu však naďalej záujem o kapitálové životné poistenie pretrváva, mierne poklesol záujem o investičné životné poistenie a čoraz viac sa zvyšuje záujem o tzv. rizikové životné poistenie. Použitá literatúra [1] BALÁŽ, V Finančné krízy v minulosti a dnes: Nič nie je na veky ani rast, ani kríza. In Poistné rozhľady, roč. XIV., č. 5/2008. s ISSN [2] EUROSTAT Government finance statistics. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < _tables>. [3] LITTVOVÁ, Z Kapitalizácia v produktoch životného poistenia. In Nová ekonomika : vedecký časopis Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave roč. III, 2010, č. 2, s ISSN [4] LITTVOVÁ, Z. - KRÁTKA, Z Životné poistenie. Bratislava : Ekonóm, ISBN [5] SCHULTZOVÁ, A Daňová politika a jej nástroje na zmiernenie globálnej krízy. In Nová ekonomika : vedecký časopis Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, roč. II., 2009, č. 1, s ISSN [6] SLASPO. Ročná správa Kapitola A Vývoj poistného trhu v Slovenskej republike v roku [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < %20-%20kapitola%20A.pdf>. [7] Zákon č. 595/2005 Z. z. o dani z príjmov. Kontaktné údaje Ing. Denisa REPKOVÁ, PhD. Katedra financií, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika denisa.repkova@gmail.com 206

207 POJISTNÝ PODVOD INSURANCE FRAUD František Řezáč Masarykova univerzita Abstrakt Příspěvek se zaměřuje na objasnění pojmu pojistný podvod včetně legislativního vymezení. Uvádí příklady podvodného jednání v životním a neživotním pojištění. Věnuje se také preventivní činnosti zainteresovaných subjektů v předcházení pojistným podvodům. Kľúčové slová Pojistný podvod, životní a neživotní pojištění, subjekty pojistných podvodů, preventivní činnost, statistika pojistných podvodů. JEL klasifikácia: G22 Abstract The paper focuses on clarifying the concept of insurance fraud, including the legislative definition. Provides examples of fraud in the life and non-life insurance. He is also the preventive activities of stakeholders in the prevention of insurance fraud. Key words Insurance fraud, life and non-life insurance, entities of insurance fraud, prevention activities, statistics of insurance fraud. JEL Classification: G22 1 DEFINICE A LEGISLATIVNÍ VYMEZENÍ POJISTNÉHO PODVODU Analýza příčin finanční krize v roce 2008 v USA ukázala, že dominuje morální selhání lidí, které se posléze odrazilo v selhání osob nebo systémů. Jako určitý druh selhání lze chápat i uplatnění pojistného podvodu. Jde především o selhání pojištěného, který se dopustí podvodného jednání s cílem získat neoprávněnou výhodu překračující rámec smluvního vztahu daného uzavřenou pojistnou smlouvou. A jde také o případné selhání kontrolních systémů pojišťovny, které umožní pojištěnému podvést pojišťovnu, a to jak v době procesu uzavírání pojistné smlouvy, tak zejména v procesu likvidace pojistné události. Pojistný podvod 1 můžeme obecně charakterizovat jako záměrné (úmyslné) klamání jedné strany (pojišťovny), stranou druhou za účelem získání výhody nebo obohacení, ke kterému by nedošlo, 1 Pojistný podvod. [online]. Globalexpert.cz Dostupný z www: < 207

208 pokud by byl pravdivě vysvětlen skutkový stav. Klamavé jednání se může vztahovat na jakoukoliv fázi pojistné smlouvy, což v praxi může znamenat, že škoda (pojistná událost) se nepřihodila, nevznikla uvedeným způsobem nebo nespadá pod pojištěné riziko a nebo z ní nevyplývá poškození, újma nebo ztráta. V případě, že událost skutečně nastala, tak se podvod může projevit tím, že škoda zahrnuje např. nepoškozené části vozidel nebo jiných předmětů, její výše je nadsazená záměrně za tím účelem, aby výsledná újma, poškození nebo ztráta byla kryta pojištěním (zejména v případě pojištění se spoluúčasti), nebo její výše je nadsazená záměrně za účelem navýšení hodnoty škody. Dá se říci, že pojistná událost je podvodná i tehdy, když podvodné jednání se vztahuje pouze na část pojistného plnění. Naopak chybu, neúmyslné zkreslení nebo nedostatek pečlivosti nelze kvalifikovat jako podvod, protože toto jednání nebo opomenutí nezahrnuje úmysl podvádět. Zákon č. 40/2009 Sb., trestní zákoník, ve znění pozdějších předpisů, v 210 uvádí: (1) Kdo uvede nepravdivé nebo hrubě zkreslené údaje nebo podstatné údaje zamlčí a) v souvislosti s uzavíráním nebo změnou pojistné smlouvy, b) v souvislosti s likvidací pojistné události, nebo c) při uplatnění práva na plnění z pojištění nebo jiné obdobné plnění, bude potrestán odnětím svobody až na dvě léta, zákazem činnosti nebo propadnutím věci nebo jiné majetkové hodnoty. (2) Stejně bude potrestán, kdo v úmyslu opatřit sobě nebo jinému prospěch vyvolá nebo předstírá událost, s níž je spojeno právo na plnění z pojištění nebo jiné obdobné plnění, nebo stav vyvolaný pojistnou událostí udržuje, a způsobí tak na cizím majetku škodu nikoli nepatrnou. (3) Odnětím svobody na šest měsíců až tři léta bude pachatel potrestán, spáchá-li čin uvedený v odstavci 1 nebo 2 a byl-li za takový čin v posledních třech letech odsouzen nebo potrestán. (4) Odnětím svobody na jeden rok až pět let nebo peněžitým trestem bude pachatel potrestán, způsobí-li činem uvedeným v odstavci 1 nebo 2 větší škodu. (5) Odnětím svobody na dvě léta až osm let bude pachatel potrestán, a) spáchá-li čin uvedený v odstavci 1 nebo 2 jako člen organizované skupiny, b) spáchá-li takový čin jako osoba, která má zvlášť uloženou povinnost hájit zájmy poškozeného, nebo c) způsobí-li takovým činem značnou škodu. (6) Odnětím svobody na pět až deset let bude pachatel potrestán, a) způsobí-li činem uvedeným v odstavci 1 nebo 2 škodu velkého rozsahu, nebo b) spáchá-li takový čin v úmyslu umožnit nebo usnadnit spáchání trestného činu vlastizrady ( 309), teroristického útoku ( 311) nebo teroru ( 312). (7) Příprava je trestná. V pojistné praxi 2 se škodou nikoli malou rozumí škoda větší než korun, za značkou škodou je považována škoda dosahující nejméně korun, škodou velkého rozsahu se rozumí škoda přesahující korun. 2 PŘÍKLADY PODVORNÉHO JEDNÁNÍ Česká asociace pojišťoven 3 uvádí nejčastější příklady podvodného jednání, které vedou k trestnému činu pojistného podvodu: 2 Blíže viz: GLOBAL EXPERT. Pojistný podvod - Global Expert [online] Dostupné: 3 ČESKÁ ASOCIACE POJIŠŤOVEN. Pojistný podvod [online] Dostupné: 208

209 zamlčování podstatných údajů, úmyslné uvádění nepravdivých nebo hrubě zkreslených údajů (věk, zdravotní stav, velikost rizika, výše škody, důvod vzniku, doložené doklady apod.), úmyslné nadhodnocení náhodně vzniklé škody, úmyslné způsobení škody (autonehoda, ublížení na zdraví apod.), která je prezentována jako náhodná událost krytá pojištěním, nadhodnocení majetku při uzavírání pojištění a následně uměle vyvolaná pojistná událost, pojištění již poškozené věci jako nové (např. havarovaného vozidla), různé kombinace uvedených jednání. Pojistné podvody můžeme klasifikovat podle různých hledisek 4 : 1. Podle druhu pojištění: pojistné podvody v neživotním pojištění, pojistné podvody v životním pojištění. 2. Podle osoby pachatele: vnější pojistné podvody - pachatelem je obvykle pojištěný nebo pojistník, vnitřní pojistné podvody - pachatelem je zaměstnanec pojišťovny, který má obvykle spolupachatele pojistníka nebo pojištěného. 3. Z hlediska osobnostních charakteristik, způsobu spáchání: nahodilé pojistné podvody jakožto příležitostné, spíše ojedinělé, individuálně páchané amatéry podle jejich znalostí a schopností, organizované pojistné podvody, které již jsou vědomé, dopředu plánované s využitím sofistikovaných metod, páchané profesionálními organizovanými skupinami. 4. Podle místa spáchání či jejich dopadu na: vnitrostátní, které jsou spáchány a mají tak svůj negativní dopad pouze na území jednoho státu, převážně domovského státu pachatelů, mezinárodní, které hranice jednoho státu přesahují jak místem realizace, tak i samotnými aktéry. Indikátory pojistných podvodů 5 - jedná se o faktory či příznaky pojistné události, které signalizují, že pojistná událost může být podvodná. Mezi všeobecné indikátory pojistného podvodu patří například: uzavření či změna pojistné smlouvy krátce před pojistnou událostí, nahlášení většího počtu pojistných událostí, nápadně vysoké nadhodnocení škody, nahlášení škody s velkým časovým odstupem, absence pojistné historie a minulých pojištění, pojistná událost se stane krátce po navýšení pojistné sumy, sporná dokumentace (neexistující doklady k ukradnutým věcem, nebo falešné doklady), časté změny pojistitelů, problematická svědectví, kdy například neexistují žádní svědkové pojistné události nebo naopak jsou svědkové ve svém svědectví příliš horliví. V životním pojištění 6 se podvodníci pokoušejí navýšit výplaty pojistných plnění za škody na zdraví, ať už byly skutečně způsobeny nebo jen předstírány. Tento typ pojistného podvodu může souviset se zhoršující se finanční situací, a to zejména u lidí, kteří se potýkají s výrazným propadem finančních 4 DOLEŽALOVÁ, E. Pojistné podvody a jejich prevence. Brno: Masarykova univerzita, Fakulta Ekonomicko-správní, TŮMOVÁ, Věra. Jak se odhalují pojistné podvody. [online]. Peníze.cz Dostupný z www: <:// 6 Jak se brání pojišťovny. Finance.idnes.cz [online] Dostupný z www: < 209

210 příjmů. Lákadlem pro podvodníky zde navíc bývá skutečnost, že u tohoto druhu pojištění není považováno za trestný čin přijetí pojistných plnění z více pojistných smluv za jednu pojistnou událost. Nikdo totiž v minulosti nepředpokládal, že si pojištěný bude například záměrně lámat ruku za účelem vyloudit tak z několika pojišťoven více pojistných plnění. Z hlediska odhalování je u tohoto typu podvodů navíc problémem to, že se na nich často podílejí i sami lékaři. Indikátorem 7 může být skutečnost, že pojistná událost nastala krátce po vzniku pojištění, časté změny pojistitelů, existence dalších shodných pojištění, výskyt několika škod v průběhu pojištění, které mají shodný typ zranění nebo je pojištěný ošetřen stejným lékařem, vysoká pojistná částka nebo pojistné, které nejsou v poměru s příjmy pojištěného, neslučitelnost poranění s úrazovým dějem a zdroji lékařského potvrzení, absence lékařského záznamu z důvodu ztráty zdravotnické dokumentace či neúmyslné skartace. Dalším příznakem může být úmrtí nebo zmizení pojištěného v exotické vzdálené zemi, ve které je pro pojišťovnu obtížné pojistnou událost šetřit. Mezi nejčastěji páchané pojistné podvody v oblasti neživotního pojištění 8 patří podvody v pojištění domácností a budov občanů, podvody, páchané v oblasti pojištění motorových vozidel. Další z častých podvodů u neživotních pojištění bývají živelné škody po vichřici, povodních, či úmyslně založených požárech objektů pojištěných na mnohonásobně vyšší částky. Podvody v pojištění domácností a budov občanů Podvody v této oblasti pojištění nejčastěji zahrnují sporné pojistné události týkající se jak nemovitého majetku (budov), tak i majetku, který je předmětem pojištění domácností. Většinově krytými riziky zde bývá živelní riziko, riziko vloupání a krádeží. Jako indikátory pojistného podvodu v této oblasti mohou sloužit: předešlé obdobné škody, změna životního prostředí (v sousedství se staví silnice, průmyslový podnik, což ovlivňuje atraktivitu a cenu nemovitosti), jsou pojišťovány staré a nemoderní předměty, škody vzniklé za náhodných a neobvyklých okolností, ztráta pouze jednoho cenného předmětu, absence násilného vniknutí, selhání bezpečnostního zařízení, drahé předměty získané darem, nepředložení dokladů o koupi poškozených věcí. Pojistné podvody, páchané v oblasti pojištění motorových vozidel Jsou vůbec nejčastějším typem pojistných podvodů (tvoří asi 80% všech pojistných podvodů). Důvodem je zejména rozvoj motorismu, růst pořizovacích cen automobilů a navíc katastrofálně vysoká automobilová kriminalita v České republice. Nejčastějším případem bývají opakovaná hlášení škod u poškození, za které již bylo vyplaceno pojistné plnění, fingovaní dopravních nehod, fingování krádeží vozidel, falešné faktury za opravu či uplatnění vzniklé škody u zaviněné havárie vozidla, které postrádalo havarijní pojištění z povinného ručení automobilu spřízněné osoby, zamlčené nebo nepravdivé údaje při hlášení pojistné události nebo při sjednávání pojistné smlouvy. Jako indikátory těchto podvodů bývají uváděny: rozporné místo škody, chybějící stopy na místě údajné dopravní nehody, nepřímý střet vozidel (vozidlo je údajně vytlačeno ze silnice, řidič je oslněn neznámým vozem, vyhýbá se lesní zvěři apod.), propadlá technická prohlídka, neúplná nebo sporná dokumentace o vozidle, najetý vysoký počet kilometrů, najetý počet kilometrů je v rozporu se stavem nebo stářím vozidla, předchozí vlastnictví, způsob koupě je sporný nebo nejasný, vozidlo je na prodej v době škody, individuálně dovezené havarované vozidlo ze zahraničí krátce před dopravní nehodou. 7 DOLEŽALOVÁ, E. Pojistné podvody a jejich prevence. Brno: Masarykova univerzita, Fakulta Ekonomicko-správní, TŮMOVÁ, Věra. Jak se odhalují pojistné podvody. [online]. Peníze.cz Dostupný z www: <:// 210

211 3 PREVENTIVNÍ ČINNOST V PŘEDCHÁZENÍ POJISTNÝM PODVODŮM Součástí preventivní činnosti pojišťoven proti pojistným podvodům 9 je jednak úzká spolupráce s Policii ČR a dále i školení vlastních zaměstnanců tak, aby i oni dokázali rozpoznat jednání pojištěného nebo pojistníka, které signalizuje, že by se mohlo jednat o pojistný podvod. Při podezření z pojistného podvodu má velký význam konzultace mezi pracovníkem služby kriminální policie a vyšetřování a pracovníkem pojišťovny specialistou na vyšetřování pojistných podvodů pro objasnění této trestné činnosti. 1. Aspekty pro úspěšné vyšetřování pojistných podvodů Podmínkou při vyšetřování pojistných podvodů je efektivní správa dat o podezřelých a šetřených událostech a subjektech. Pokud se pojišťovna chce zabývat bojem s pojistným podvodem, musí o tom vést informace. Jednak proto, aby se dalo vyčíslit, kolik peněz takto udělali, ale především pro další zkoumání týchž subjektů pojištění. Ti už navždy ponesou nálepku, že už byli jednou vyšetřováni. A to je klíčová informace pro pojišťovny. 2. Analýza dat Nezbytná je správná analýza existujících dat o podezřelých událostech pomocí rizikových kritérií za použití statistických metod. Pokud má pojišťovna data pouze někde uložená, je to škoda, protože když se správně implementují statistické nástroje, lze z toho dobře vytvořit model nepoctivého chování klientů nebo zaměstnanců. 3. Vnitřní kontrolní systém pojišťovny Pojišťovna by se měla prvotně zabývat tím, jak omezit vznik pojistných podvodů implementací vnitřního kontrolního systému v procesu přijímání rizika do pojištění a v procesu vyřizování škod Vzájemná spolupráce pojišťoven V rámci preventivního opatření pojistných podvodů je velmi důležitá vzájemná spolupráce pojišťoven 11, které nejsou v tomto případě konkurenty, neboť zvýšeným nárůstem pojistných podvodů není ohrožena jen jedna pojišťovna, ale celý pojistný trh. Vhodným řešením by mohlo být vytvoření společné centrální databáze, ve které by pojišťovny zjistily informaci o klientovi, jeho smlouvách či poskytnutém pojistném plnění. Vytvoření společné databáze, která by pojišťovnám pomáhala při odhalování pojistných podvodů, je úkol, který má více dimenzí. Je třeba vytvořit takový projekt, který bude nejen administrativně a technicky zvládnutelný, ale i v souladu s platným právem a na kterém budou pojišťovny ochotny participovat. Je třeba si uvědomit, že v takovém systému by se nacházela velmi citlivá data o pojištěných osobách, která by v případě jejich získání konkurencí nebo třetí osobou mohla být obchodně i jinak zneužitelná. Proto je nutné správně definovat objem a obsah těchto dat a zajistit jejich maximální ochranu. Ze zahraničních zkušeností je však známo, že investice do takového systému se pojišťovnám i jejich klientům vyplatí. Sekce pojistného podvodu v rámci ČAP se v současné době definováním takového projektu intenzivně zabývá. 5. Registr pojistných událostí Odhalování pojistných podvodů by měl do budoucna pomoci tzv. registr pojistných událostí 12, který dosud v Česku neexistuje. Připravovaný registr nahlášených pojistných událostí ze všech druhů pojištění by měl pojišťovnám pomáhat minimálně tím, že bude upozorňovat jejich pracovníky na možné pokusy vícenásobného uplatnění jedné škody u více pojišťoven. Díky tomu by pojišťovny 9 Blíže viz: GLOBAL EXPERT. Pojistný podvod - Global Expert [online] Dostupné: 10 ŠÍSTKOVÁ, Dagmar. Pojistný podvod. Opojisteni.cz [online] Dostupný z www: < 11 BUŘÍK, Lukáš. Pojistný trh. Finance.cz [online] Dostupný z www: < 12 TŮMOVÁ, Věra. Jak se odhalují pojistné podvody. [online]. Peníze.cz Dostupný z www: <:// 211

212 ušetřit nemalé finanční prostředky na neoprávněně vyplaceném pojistném, které negativně ovlivňují škodní průběh pojištění, ale zdražují ostatním klientům pojistné. 6. Role České asociace pojišťoven Aktivity pojišťoven v oblasti boje s pojistným podvodem dosahují v ČR vysokého standardu. Pojišťovny zaměstnávají za účelem efektivního odhalování a šetření pojistných podvodů specialisty a vybavují je moderními technologiemi a nástroji, které jim významně pomáhají zvýšit efektivitu jejich činnosti, ať již jde o systémy automatické detekce nebo systémy pro analýzu dat. Úlohou České asociace pojišťoven je koordinovat výměnu informací a zkušeností členských pojišťoven a doplňovat jejich know-how o zahraniční zkušenosti v této oblasti. Společným cílem je dosáhnout maximální spolupráce všech zúčastněných subjektů a vytvářet příhodné legislativní prostředí pro potírání pojistných podvodů 13. (6) 7. Nový software Česká pojišťovna 14 jako jediná otestovala a zavedla do standardního způsobu šetření pojistných událostí nový software Virtual Crash, který jí pomáhá při řešení nehod. Počítač dokáže simulovat nehodu tak, jak se skutečně stala. Mnohonásobně rychleji a až třikrát levněji tak odhaluje pojistné podvody, které její klienti fingují za skutečné dopravní nehody. Pomocí přesnějšího sběru dat na místě nehody, než které používá polici, dokáže speciální software simulovat průběh nehody a potvrdit či vyvrátit původní verzi jejich účastníků. Ze 13 analýz dopravních nehod zatím nová metoda odhalila devět podvodů, což svědčí o její účinnosti. Z počítačové simulace dokážou odborníci určit kromě rychlosti vozidel a směru jejich pohybu po nárazu také např. úhly výhledu z oken nebo to, zda byli účastníci nehody připoutáni. Tabulka č. 1.1: Statistika pojistných podvodů v ČR v letech Obor pojištění Počet případů Pojištění vozidel pojištění majetku a odpovědnosti Pojištění osob pojištění přepravy celkem Zdroj: Česká asociace pojišťoven Z výše uvedené tabulky č. 1.1 i grafu č. 1.1 vyplývá, že v roce 2010 opět došlo, oproti předchozímu poklesu v počtu případů pojistných podvodů za období , k nárůstu pojistných podvodů. Lze také konstatovat, že počet pojistných podvodů v pojištění vozidel je ve statistikách nadále dominující. 13 Odhalování pojistných podvodů. Businessinfo.cz [online] Dostupný z www: < 14 Blíže viz: Česká pojišťovna, a.s., Dostupné na: 212

213 Graf č. 1.1: Vývoj počtu případů pojistných podvodů v letech Zdroj: Česká asociace pojišťoven Rostoucí počet pojistných podvodů, nekalá činnost manažerů pojišťoven, zprostředkovatelů pojištění, samotných klientů pojišťoven a další negativní jevy v pojišťovací činnosti odráží morální stav společnosti. Ten se žel promítá i do pojišťovnictví, jehož posláním je přitom pojistná ochrana a solidární pomoc při pojistné události napříč kontinenty a bez ohledu na rasy, náboženství, pohlaví, věk, sociální postavení, bohatství, moc a další aspekty rozvoje (úpadku?) lidské společnosti. Použitá literatúra [1] BUŘÍK, Lukáš. Pojistný trh. Finance.cz [online] Dostupný z www: < [2] DOLEŽALOVÁ, E. Pojistné podvody a jejich prevence. Brno: Masarykova univerzita, Fakulta Ekonomicko-správní, [3] ŠÍSTKOVÁ, Dagmar. Pojistný podvod. Opojisteni.cz [online] Dostupný z www: < [4] TŮMOVÁ, Věra. Jak se odhalují pojistné podvody. [online]. Peníze.cz Dostupný z www: <:// [5] ČESKÁ ASOCIACE POJIŠŤOVEN. Pojistný podvod [online] Dostupné: [6] Česká pojišťovna, a.s., Dostupné na: [7] GLOBAL EXPERT. Pojistný podvod - Global Expert [online] Dostupné: [8] Jak se brání pojišťovny. Finance.idnes.cz [online] Dostupný z www: < [9] Odhalování pojistných podvodů. Businessinfo.cz [online] Dostupný z www: < [10] Pojistný podvod. [online]. Globalexpert.cz Dostupný z www: < 213

214 Kontaktné údaje Ing. František ŘEZÁČ, Ph.D. Katedra financí, Ekonomicko-správní fakulta Masarykova univerzita Lipová 41a, Brno Česká republika 214

215 VYBRANÉ DAŇOVÉ ASPEKTY SPROSTREDKOVANIA POISTENIA FYZICKÝMI OSOBAMI SELECTED TAX ASPECTS OF INSURANCE MEDIATION CARRIED OUT BY INDIVIDUALS Anna Schultzová 1 Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Sprostredkovatelia poistenia môžu významným spôsobom ovplyvňovať kvalitatívne ako aj kvantitatívne ukazovatele tej poisťovne, pre ktorú pracujú. Z daňového hľadiska dosahujú príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov. Pri svojej podnikateľskej činnosti preto rešpektujú príslušné ustanovenia daňových zákonov. V príspevku sa zaoberám niektorými vybranými daňovými aspektmi týkajúcimi sa určovania výdavkov sprostredkovateľov poistenia, problematikou ich registrácie za platiteľa DPH a možnosťou pomerného odpočítania dane. Kľúčové slová sprostredkovanie poistenia, podnikanie podľa osobitných predpisov, výdavky uplatňované preukázateľným spôsobom, resp. percentom z príjmov, príjmy zo sprostredkovania poistenia posudzované z aspektu vykázania obratu DPH JEL klasifikácia: G22, H25 Abstract The insurance intermediaries can significantly influence the quantitative and qualitative indicators of insurance company they are working for. From the tax point of view they have income from business carried out under special legislation. In their business activity they are obligated to keep relevant provisions of tax laws. This paper handles with the selected aspects of tax expenses determination concerned insurance intermediaries, the VAT registration of insurance intermediaries and the possibility of pro rata deduction. Key words insurance mediation, business carried out under special legislation, documented tax expenses or lump-sum expenses, income from insurance mediation from the view of VAT turnover reporting JEL Classification: G22, H25 1 Príspevok/výstup vznikol v rámci riešeného projektu OPVaV s názvom Vytvorenie excelentného pracoviska ekonomického výskumu pre riešenie civilizačných výziev v 21. storočí (ITMS ). Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. 215

216 1 ÚVOD Jednou z činností poisťovní je sprostredkovanie poistenia. Ide o významnú odborno-poradenskú službu, ktorú klientom poskytujú subjekty za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy. Globalizácia ekonomiky zasiahla aj oblasť poisťovníctva 2. Rôzne poisťovne ponúkajú na trhu množstvo poistných produktov, ktorých odlišné znaky a možné dopady na finančnú, resp. majetkovú situáciu klient len ťažko postrehne. Orientovať sa v spleti ponúkaných produktov na poistnom trhu pomáha poistný agent, resp. sprostredkovateľ poistenia (na rozdiel od poisťovacieho makléra, ktorý by mal poskytovať všeobecné a nezaujaté poradenstvo v oblasti poistných produktov na poistnom trhu). Zámerom tohto príspevku nie je všeobecné mapovanie činnosti práce sprostredkovateľa poistenia na Slovensku. Pozornosť som upriamila najmä na sprostredkovateľskú podnikateľskú činnosť fyzickej osoby pôsobiacej na poistnom trhu a na sledovanie niektorých daňových aspektov jej činnosti. 2 SPROSTREDKOVATEĽ POISTENIA FYZICKÁ OSOBA Napriek skutočnosti, že ide o podnikateľskú činnosť fyzickej osoby, sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve nie je obsahom žiadnej zo živností uvedených v Živnostenskom zákone, 3 z daňového hľadiska je sprostredkovateľ poistenia zdaňovaný obdobným spôsobom ako živnostník. Vo všeobecnosti za sprostredkovanie poistenia považujeme činnosť sprostredkovateľa fyzickej osoby, ktorá pôsobí najmä v oblasti: uzatvárania poistných zmlúv (vrátane predkladania ponúk smerujúcich k uzatvoreniu poistnej zmluvy a vykonávania úkonov zameraných na uzavretie poistnej zmluvy), spolupráce s klientom pri vybavovaní poistných návrhov a plnení z poistných zmlúv v prípade vzniku poistnej udalosti, poskytnutia odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva a pod. Sprostredkovateľ poistenia musí na výkon svojej činnosti (okrem iných požiadaviek) spĺňať odbornú spôsobilosť. Získanie licencie na sprostredkovanie poistenia predpokladá určitý stupeň odbornej spôsobilosti jednotlivé stupne sa líšia v závislosti od ukončeného vzdelania alebo odbornej praxe sprostredkovateľa poistenia. Podľa určitých kvalifikačných požiadaviek môže byť sprostredkovateľ poistenia zaradený do stanovených kategórií, ktoré následne vymedzujú pole jeho pôsobnosti. Napríklad výlučný sprostredkovateľ poistenia uzatvára zmluvu o sprostredkovaní poistenia len s jednou poisťovňou - na rozdiel napríklad od poisťovacieho agenta, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca túto činnosť na základe zmluvy s jednou alebo s viacerými poisťovňami. Stále väčší význam nadobúda činnosť fyzickej osoby podriadeného sprostredkovateľa poistenia, ktorá vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s poisťovacím agentom, poisťovacím maklérom alebo sprostredkovateľom poistenia z iného členského štátu EÚ. 4 Dochádza tak ku snahe vytvoriť porovnateľné, resp. rovnaké podmienky každého subjektu pôsobiaceho na území EÚ v oblasti sprostredkovania poistenia. 2 ALCOCK,M.: Falling into line. PostMagazine č. 4/ Uvedenú oblasť upravuje zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení noviel. 4 Napriek tomu, že v legislatíve členských štátov EÚ sú rozdiely týkajúce sa sprostredkovateľskej činnosti vyplývajúce zo špecifík poistných trhov, v rámci EÚ sa zohľadňujú spoločné prístupy týkajúce sa odbornej spôsobilosti sprostredkovateľov poistenia a zaručenia náhrady spôsobených škôd. Dochádza tak k transpozícii smernice č. 2002/92/EC o sprostredkovaní poistenia do národných legislatív členských štátov. 216

217 3 VYBRANÉ DAŇOVÉ ASPEKTY SPROSTREDKOVANIA POISTENIA FYZICKEJ OSOBY Na rozdiel od snahy EÚ o aproximáciu postupov, resp. vytvárania porovnateľných podmienok pôsobenia sprostredkovateľov pôsobiacich na území EÚ, spôsob a metodiku zdaňovania ich činnosti určuje samostatne jednotlivý členský štát. Od uvedenej skutočnosti závisí stupeň ich daňového zaťaženia, možnosť znižovania daňového základu o daňovo uznateľné, resp. neuznateľné výdavky. Od zaradenia ich činnosti do príslušnej skupiny príjmov bude závisieť aj možnosť prípadného paušálneho uplatnenia výdavkov (percentom z príjmov) sprostredkovateľov poistenia. V SR fyzická osoba sprostredkovanie poistenia nevykonáva na základe živnostenského zákona, ale na základe osobitného povolenia na výkon tejto činnosti 5 - z daňového aspektu sprostredkovanie poistenia spadá pod oblasť príjmov fyzickej osoby z podnikania (presnejšie z príjmov z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov). Na daňovníka sprostredkovateľa poistenia sa vzťahujú rovnaké prístupy posudzovania jeho výdavkov, ktoré platia pre podnikateľské subjekty. Teda: Ak daňovník nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a tento daňovník si neuplatňuje preukázateľné výdavky vynakladané v súvislosti s jeho sprostredkovateľskou činnosťou, môže výdavky uplatniť vo výške 40 % z úhrnu príjmov dosiahnutých z tejto činnosti (ide o tzv. paušálne vyčíslenie výdavkov). Výdavky vyčíslené týmto spôsobom zahrnujú všetky výdavky sprostredkovateľa poistenia (včítane odpisov, cestovných náhrad a pod.) okrem odvodov zamestnanca poukazovaných v preukázateľnej výške. Výdavky vypočítane percentom z príjmov daňovník sprostredkovateľ poistenia nemusí dokladovať, vedie však ostatnú evidenciu v zmysle zákona o účtovníctve. O vypočítanú sumu paušálnych výdavkov daňovník znižuje príjmy zo sprostredkovania poistenia a vyčísľuje čiastkový základ dane. Keďže uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov je fakultatívne, môže sprostredkovateľ sledovať výdavky iným spôsobom v skutočnej výške. Daňovník sprostredkovateľ poistenia, ktorý je platiteľom DPH, resp. nie je platiteľom DPH, ale sa rozhodol, že výdavky nebude uplatňovať percentom z príjmov, môže vykázať výdavky v skutočnej výške, resp. v takej výške, ktorú určuje daňový zákon alebo osobitný predpis (napríklad cestovné náhrady). Výdavky preukázateľne vynaložené na činnosť vyvíjanú na sprostredkovateľskú dokladuje a eviduje chronologicky v časovom rade. 6 V súvislosti s posudzovaním výdavkov sprostredkovateľa poistenia vychádzame zo skutočnosti, že daňové subjekty pri vykonávaní svojej činnosti vynakladajú výdavky na rôzne aktivity. Avšak nie všetky vynaložené výdavky daňovníka sú aj daňovo uznateľné. Obdobne môžeme konštatovať, že nie každý zaúčtovaný náklad je aj uznaným daňovým výdavkom. Vo všeobecnosti je daňový výdavok taký výdavok, ktorý sprostredkovateľ poistenia vynakladá na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a spĺňa nasledujúce podmienky: - výdavok súvisí so zdaniteľným príjmom, - je zabezpečená preukázateľnosť výdavku, 5 Uvedenú oblasť upravuje vyhláška Národnej banky Slovenska č. 285/2007 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení zákona č. 644/2006 Z.z. 6 V súčasnosti platí, že daňovník, ktorý vykonáva podnikanie bez zamestnanca a z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahol príjem nepresahujúci a uplatňuje výdavky preukázateľným spôsobom (nie percentom z príjmov), môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia túto daňovú evidenciu: príjmy a výdavky v časovom rade, evidenciu o hmotnom a nehmotnom majetku využívanom na podnikateľskú činnosť a evidenciu o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. 217

218 - podnikateľský subjekt výdavok (náklad) eviduje v účtovníctve (ak neuplatňuje paušálny spôsob vykazovania výdavku). Pri započítaní výšky výdavku musí daňovník dodržiavať limity a obmedzenia, ktoré stanovuje zákon o dani z príjmov. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis (napríklad Zákonník práce v prípade výdavkov na stravovanie zamestnancov) - daňovník sprostredkovateľ poistenia môže preukázateľný výdavok zahrnúť do daňových výdavkov najviac však do výšky limitu určeného osobitným predpisom. V prípade limitovania výdavku daňovým zákonom alebo úpravy limitu daňovým zákonom v inej výške ako určuje osobitný predpis - subjekt pri posudzovaní zahrnutia výdavkov postupuje podľa daňového zákona. Ide napríklad o prípad uznania daňových odpisov, stanovenia zostatkovej ceny vyradeného hmotného majetku v dôsledku škody a pod. Samotné posudzovanie výšky výdavkov odpočítateľných od príjmov je z daňového hľadiska zložité. Pri ich určovaní, resp. posudzovaní síce subjekt postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov - daňovník by mal však brať do úvahy aj charakter svojej podnikateľskej činnosti a podmienky, za ktorých túto činnosť vykonáva. Z daňového hľadiska môžu byť napríklad výdavky vynakladané na prenájom priestorov, resp. vynakladané v súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa poistenia, posudzované rôzne. 7 Z aspektu dane z pridanej hodnoty je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia oslobodená od dane z pridanej hodnoty. 8 Otázkou je, či sprostredkovateľ poistenia má byť registrovaným platiteľom DPH 9 po dosiahnutí zákonom stanoveného obratu 10 aj napriek tomu, že vykonáva len činnosť, ktorá je od DPH oslobodená. Treba poznamenať, že do obratu pre účely zákona o DPH zahrnujeme príjmy bez DPH z dodaných tovarov a služieb v tuzemsku, okrem príjmov z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH. Avšak príjmy z poskytovania poisťovacích služieb (rovnako aj finančných služieb) sa nezahrnujú do obratu len vtedy, ak sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby (napríklad predajca motorových vozidiel ponúkne doplnkovú službu havarijné poistenie motorového vozidla). Ak teda fyzická osoba sprostredkovateľ poistenia je podnikateľským subjektom pôsobiacim na území SR, má sídlo podnikania, vyvíja podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a dosiahne za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov zákonom stanovený obrat, je povinný zaregistrovať sa na príslušnom daňovom úrade za platiteľa DPH. Pokiaľ ide o možnosť odpočítania dane (dane na vstupe) daňovníkom sprostredkovateľom poistenia zo zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že platiteľ dane nemôže odpočítať zaplatenú daň z tovarov a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane. Výnimkou sú však poisťovacie služby poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskeho spoločenstva, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskeho spoločenstva. Z aspektu možnosti odpočítania dane by mohla nastať situácia, keď sprostredkovateľ poistenia vykonáva aj iné činnosti, ktoré nie sú od dane z pridanej hodnoty oslobodené. Môže ísť o prípad, keď platiteľ dane nakúpené tovary, resp. služby použije na svoje dodávky v rámci podnikania, pri ktorých môže daň odpočítať a súčasne na dodávky alebo služby bez možnosti odpočítania dane teda 7 Treba brať do úvahy skutočnosť, že za zdaniteľný príjem považujeme tak peňažný ako aj nepeňažný príjem, ktorý sa oceňuje cenou bežne používanou v čase a mieste plnenia. Predmetom dane je tak aj bezodplatné poskytnutie služby, tovaru, priestoru a pod. 8 Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení noviel a doplnkov. 9 Subjekt sprostredkovateľ poistenia má možnosť aj dobrovoľnej registrácie za platiteľa DPH. 10 V súčasnosti po dosiahnutí obratu za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov vo výške

219 vykonáva plnenia, ktoré sú od dane oslobodené. V takomto prípade môže platiteľ dane odpočítať daň len vo výške, ktorá zodpovedá pomeru plnení s možnosťou odpočítania dane ku všetkým zdaniteľným plneniam. Pomer určí platiteľ dane pomocou koeficienta, ktorý vypočíta ako podiel: príjmy (výnosy) bez dane z tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná k = príjmy (výnosy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb Pomernú výšku odpočítateľnej dane potom platiteľ vypočíta ako súčin odpočítateľnej dane (dane na vstupe) a koeficienta zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor. Takto určí predbežné odpočítanie dane, ktoré na konci kalendárneho roka ešte vysporiada v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, a to buď na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. 4 ZÁVER Na činnosť sprostredkovateľov poistenia sú kladené stále väčšie nároky. Z uvedeného konštatovania vyplýva, že pre príslušnú poisťovňu vykonávajú veľkú časť odbornej, ale aj komerčnej činnosti práve sprostredkovatelia poistenia. Ich odbornosť, erudovanosť, ale aj určitý psychologický prístup ku každému klientovi neraz ovplyvní jeho rozhodnutie vybrať si poistný produkt/produkty práve tej poisťovne, pre ktorú sprostredkovateľ poistenia pracuje. Na druhej strane od sprostredkovateľa poistenia by mal klient dostať kompaktné a pravdivé informácie o jednotlivých druhoch poistenia obsahujúce aj možné riziká vyplývajúce z využitia určitého druhu, resp. balíka poistných služieb. Dôležité pre vykonávanie činnosti sprostredkovateľov poistenia je aj vykazovanie a zdaňovanie ich činností. Niektoré nejasnosti v daňových zákonoch SR týkajúce sa zdaňovania činnosti sprostredkovateľov poistenia sú už odstránené, niektoré sú naďalej predmetom diskusií a nejednotných výkladov zo strany daňovníkov, resp. správcu dane. Použitá literatúra [1] KORAUŠ, A.: Marketing v bankovníctve a poisťovníctve. Bratislava: SPRINT, 2000, ISBN [2] SCHULTZOVÁ, A. a kol.: Daňovníctvo daňová teória a politika. Bratislava: IURA EDITION, 2009, ISBN Časopisy: [3] ALCOCK,M.: Falling into line. PostMagazine č. 4/2002. Právne normy: [4] Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení noviel. [5] Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení noviel. [6] Vyhláška Národnej banky Slovenska č. 285/2007 Z.z. [7] Zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení zákona č. 644/2006 Z.z. [8] Smernica č. 2002/92/EC o sprostredkovaní poistenia. 219

220 Internetové stránky: [9] [10] Kontaktné údaje prof. Ing. Anna SCHULTZOVÁ, PhD. Katedra financií, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika anna.schultzova@euba.sk 220

221 KALKULÁCIA NETTO POISTNÉHO V NEŽIVOTNOM POISTENÍ PROSTREDNÍCTVOM MODELOV EMPIRICKEJ BAYESOVSKEJ TEÓRIE KREDIBILITY A CALCULATION OF NET PREMIUMS IN NON-LIFE INSURANCE BY MEANS OF MODELS OF THE EMPIRICAL BAYES THEORY CREDIBILITY Erik Šoltés Tatiana Šoltésová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Teória kredibility patrí medzi tzv. techniky experience rating a slúži na kalkuláciu poistného, škodových frekvencií alebo priemerných výšok poistných škôd. Modely kredibility sú založené na realistickej koncepcii heterogénneho portfólia. Z toho dôvodu sa pri výpočte kredibilných odhadov pre individuálne riziko využívajú dva zdroje údajov: zväčša malé množstvo informácií o individuálnom riziku a relatívne veľké množstvo štatistických informácií o celom portfóliu. Najdôležitejší model v empirickej bayesovskej teórii kredibility je Bühlmannov-Straubov model. Tento model má široké možnosti aplikácie v poistení. V tomto článku sa zaoberáme zovšeobecnením Bühlmannovho- Straubovho modelu na ďalšie špecifickejšie modely ako sú hierarchický model kredibility, viacrozmerný model kredibility a regresný model kredibility. Kľúčové slová teória kredibility, Bühlmannov-Straubov model kredibility, hierarchický model kredibility, viacrozmerný model kredibility, regresný model kredibility JEL klasifikácia: G22, C11 Abstract Credibility theory is an experience rating technique to determine premiums, claim frequencies or claim sizes. Credibility models are based on the realistic concept of a heterogeneous insurance portfolio. Therefore, two sources of information are used in the calculation of the credibility estimators for the individual risk: typically little knowledge about the individual risk and quite extensive statistical information about entire portfolio. The most important model in the empirical Bayes credibility theory is Bühlmann-Straub model. This model has a wide range of possibilities to be used in praxis mainly in general insurance. In this article we deal with generalization of Bühlmann-Straub credibility model to the other more specific models such as hierarchical credibility model, multidimensional credibility model and regression credibility model. Key words theory credibility, Bühlmann-Straub credibility model, hierarchical credibility model, multidimensional credibility model, regression credibility model JEL Classification: G22, C11 221

222 1 VÝCHODISKÁ TEÓRIE KREDIBILITY Základná myšlienka v poistení je, že jednotlivci, ktorí sú rovnako vystavení istému poistnému riziku, sa zlučujú do tried s cieľom znášať toto riziko. V klasickom prístupe ohodnotenia rizika sa predpokladá, že na základe niektorých kvantifikovateľných charakteristík (ratingové faktory, rizikové faktory, tarifné premenné, atď.) môže byť poistný kmeň (portfólio) roztriedený do homogénnych tried (tarifných tried). Ďalej sa predpokladá, že na základe štatistických údajov o poistnom riziku príslušnej triedy možno s vysokým stupňom presnosti stanoviť intenzitu rizika. V skutočnosti je zväčša portfólio ovplyvnené veľkým množstvom rizikových faktorov, čo by predpokladalo rozdelenie portfólia do veľkého počtu tarifných tried. Ak by sme mali len 4 faktory, z ktorých každý by mal 5 úrovní, viedlo by to k rozdeleniu portfólia do 625 tarifných tried. Reálne v mnohých z týchto tried bude málo poistných zmlúv, a preto budú poskytovať len málo štatistických údajov na vyhodnotenie rizika a stanovenie budúceho poistného. Ak rozdelíme portfólio do menšieho počtu tried, vzniknuté triedy budú síce obsahovať väčší počet štatistických údajov, no nebudú homogénne. Aj keď je v súčasnosti vo všeobecnosti väčšia segmentácia portfólia ako v minulosti, stále je relatívne malá vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú poistné riziko. S niektorými relevantnými rizikovými faktormi nemožno uvažovať pri segmentácii portfólia z týchto dôvodov: faktory nie sú objektívne kvantifikovateľné: napr. temperament vodiča v poistení vozidiel, pracovná atmosféra vo firme, hodnoty faktorov sú ťažko kontrolovateľné: napr. celkový počet prejdených kilometrov, vodičova abstinencia alkoholu, faktory sa môžu javiť ako diskriminačné: napr. pohlavie, národnosť, štátna príslušnosť, použitie niektorých faktorov by spôsobovalo veľmi komplikovanú klasifikačnú štruktúru, čo by okrem iného viedlo k predimenzovaniu administratívnej práce. Okrem rizikových faktorov je stupeň rizika ovplyvnený nepredvídateľnými činiteľmi a náhodnými vplyvmi napr. osobitosťou vodiča v havarijnom poistení. Z týchto dôvodov nemožno vytvoriť homogénne triedy. Výberom vhodných faktorov rizika však možno minimalizovať stupeň rôznorodosti v tarifných triedach. Teória kredibility je založená na takejto realistickej koncepcii heterogénneho portfólia a jeho segmentácii na tarifné triedy podľa možnosti s čo najnižším stupňom heterogenity. Slovo kredibilita bolo pôvodne zavedené do aktuárstva ako miera vierohodnosti, ktorú aktuár preukazuje skúsenostiam s príslušnou tarifnou triedou s cieľom stanoviť poistné pre túto tarifnú triedu. Ak sa povie, že škodový priebeh pre uvažovanú tarifnú triedu je málo kredibilný, znamená to, že škodový priebeh, ktorý sa bude vyvíjať v budúcnosti, môže byť veľmi odlišný od toho, ktorý sme doposiaľ v tejto tarifnej triede pozorovali. Znamená to teda, že pri stanovení poistného pre uvažovanú tarifnú triedu viac dôverujeme našim predchádzajúcim skúsenostiam s inými ale v určitom zmysle podobnými tarifnými triedami, než skúsenostiam s touto uvažovanou tarifnou triedou. V mnohých prípadoch je súbor údajov o uvažovanej tarifnej triede pri stanovení poistného pre túto tarifnú triedu príliš malý, aby bol úplne vierohodný, ale dosť veľký, aby mal nejakú vierohodnosť. Poistné riziko, ktorému je vystavená uvažovaná tarifná trieda, budeme označovať individuálne riziko. Každá tarifná trieda je zložkou celého portfólia (kolektívu), a teda každé individuálne riziko je súčasťou kolektívneho rizika. Na jednej strane teda máme zväčša veľké množstvo štatistických informácií o kolektívnom riziku. Tieto informácie sú však na ohodnotenie individuálneho rizika viac alebo menej obmedzené, a to v závislosti od toho, nakoľko sú tarifné triedy navzájom podobné alebo nepodobné. Na druhej strane, máme spravidla malé množstvo skúseností s individuálnym rizikom. Tieto skúsenosti v podobe štatistických informácií však odrážajú špecifickosť tarifnej triedy a jej individuálneho rizika. Intuitívne je pochopiteľné, že na ohodnotenie individuálneho rizika by sa mali využiť obidva zdroje informácií. Korene teórie kredibility siahajú na začiatok 20. storočia, kedy boli publikované práce Alberta H. Mowbraya (1914) a Alberta W. Whitneya (1918). Whitney v roku 1918 formuloval problém stanovenia poistného P, definovaného ako očakávané poistné náklady pripadajúce na jedno riziko, pre individuálne riziko vybrané z portfólia podobných rizík. Na základe myšlienky kombinovaného použitia skúseností s individuálnym rizikom a skúseností z portfólia (kolektívne riziko), navrhol, 222

223 aby kredibilné poistné a kolektívneho poistného P : pričom kred P bolo lineárnou kombináciou individuálneho poistného kol ind P kred ind kol P = z P + ( 1 z) P (1) ind P je pozorovaná priemerná výška poistných plnení pripadajúca na jednu poistnú zmluvu kol v uvažovanej tarifnej triede a P je analogická stredná hodnota v celom portfóliu. Kredibilné poistné je kompromisom medzi individuálnym poistným (poistným určeným výlučne z údajov o individuálnom riziku) a kolektívnym poistným (poistným určeným z údajov o kolektívnom riziku). Štatisticky je kredibilné poistné váženým aritmetickým priemerom individuálneho a kolektívneho poistného, pričom faktor kredibility z je relatívnou váhou individuálneho poistného a jeho doplnok do 1, t. j. ( 1 z), je relatívnou váhou kolektívneho poistného. Faktor kredibility z nadobúda hodnoty z intervalu 0;1 a vyjadruje vierohodnosť skúseností s uvažovanou triedou poistenia pri stanovovaní poistného pre túto triedu poistenia. Kredibilitu (vierohodnosť) 0 priraďuje údajom o individuálnom riziku, ktoré nemajú žiadne použitie pri stanovení poistného, a kredibilitu 1 dáva tým údajom o individuálnom riziku, ktoré sú úplne vierohodné pri stanovení poistného pre uvažovanú tarifnú triedu. To znamená, že ak z = 0, pri stanovení poistného pre uvažovanú tarifnú triedu sa musíme úplne spoľahnúť na informácie z porovnateľných rizík. Ak z = 1, tak sa úplne spoliehame na informácie o uvažovanom individuálnom riziku. Whitney stanovil, že faktor kredibility z musí byť v tvare n z = n + κ (2) pričom n predstavuje počet pozorovaní o individuálnom riziku a κ je konštanta, ktorá sa určuje. Problémom ostalo určiť κ. V 60. rokoch minulého storočia sa začala významná etapa rozvoja teórie kredibility. Na základe prác švajčiarskych aktuárov Hansa Bühlmanna a Erwina Strauba a ich pokračovateľov sa stále rozvíja tzv. empirická bayesovská teória kredibility, ktorá sa niekedy označuje aj ako európska teória kredibility. Základom pre empirickú bayesovskú teóriu kredibility sú: empirický Bayesov model kredibility 1, ktorý publikoval Hans Bühlmann už v roku 1967 v článku Experience Rating and Credibility Bühlmannov-Straubov model kredibility, označovaný aj empirický Bayesov model kredibility 2, ktorý publikoval Hans Bühlmann a Erwin Straub v roku 1970 v článku Glaubwürdigkeit für Schadensätze. Bezpochyby najdôležitejší model v teórii kredibility je Bühlmannov-Straubov model. Pôvodne bol určený na stanovenie kredibilného poistného, no po určitých úpravách ho možno použiť aj na kredibilný odhad škodovej frekvencie, alebo na kredibilný odhad priemernej škody (pozri [4]). Jeho význam spočíva v možnosti širokej aplikácie v aktuárskej praxi neživotného poistenia, ale aj v životnom poistení a v zaistení. Okrem toho Bühlmannov-Straubov model predstavuje základ pre ďalšie špecifickejšie modely, ako sú hierarchické, viacrozmerné alebo regresné modely kredibility. 223

224 2 BÜHLMANNOV-STRAUBOV MODEL KREDIBILITY Predpokladajme, že portfólio je rozdelené do I rizík alebo tarifných tried, pre ktoré chceme stanoviť netto poistné na nasledujúce poistné obdobie. Nech i-tá tarifná trieda ( i = 1, 2, K, I ) je charakterizovaná individuálnym profilom rizika ϑ i, ktorý je realizáciou náhodnej premennej θ i. Pri stanovení netto poistného pre jednotlivé tarifné triedy sa vychádza z charakteristík: S agregovaná výška poistných škôd pre riziko i v roku j ( j = 1, 2, K, n ), ij w ij počet poistení 1 pre riziko i v roku j, X ij S ij = priemerná ročná výška poistných plnení 2 pre riziko i v roku j, w ij ktoré sú štandardne známe. Ak sú splnené predpoklady Bühlmannovho-Straubovho modelu kredibility (pozri napr. [2], [3], [4], [7]), homogénnym kredibilným odhadom netto poistného je B S ( hom) ( ) ( 1 ) µ θ = z X + z µ (3) i i i i Čo je v súlade so vzťahmi (1) a (2). Odhadom individuálneho poistného je teda vážený aritmetický priemer poistného je w X X w w n n ij i = ij i = ij j= 1 wi j= 1 teda vážený aritmetický priemer individuálnych odhadov definované vzťahom: 0 (4) X ij v rámci i-tej tarifnej triedy s váhami w ij. Odhadom kolektívneho z z I I i µ 0 = X i z = zi i= 1 z (5) i= 1 w w 2 i i i = = = 2 2 wi + κ σ 2 σ wi + τ + 2 τ wi X i, pričom váhami sú faktory kredibility z i 2 Miera variability σ vyjadruje priemernú variabilitu priemerných ročných výšok poistných plnení vnútri tarifných tried, teda variabilitu spôsobenú neuvažovanými ratingovými faktormi a náhodnými činiteľmi. 2 Ak by hypoteticky boli tarifné triedy homogénne, charakteristika σ by sa rovnala hodnote 0. Naopak, 2 2 so zväčšujúcou heterogenitou tarifných tried sa hodnota charakteristiky σ zväčšuje. Štatistika τ je druhou zložkou variability priemerných ročných výšok poistných plnení a vyjadruje variabilitu spôsobenú uvažovanými ratingovými faktormi použitých pri segmentácii portfólia. Charakteristiky τ 2 σ (6) 1 Počet poistení určuje počet platných poistných zmlúv v danom roku, pričom každá poistná zmluva sa do príslušného roku započítava tou časťou, akou časťou prislúcha k sledovanému roku. 2 Priemerná ročná výška poistných plnení, resp. priemerné poistné plnenie vyjadruje poistné plnenie pripadajúce na jedno poistenie. 224

225 2 a τ sú tzv. štrukturálne parametre Bühlmannovho-Straubovho modelu kredibility, ktoré sa odhadujú z údajov celého portfólia. Pripomeňme, že faktor kredibility z i vyjadruje vierohodnosť individuálnych skúseností s i-tou tarifnou triedou pri stanovovaní poistného pre túto tarifnú triedu. Zo vzťahu (6) je potom zrejmé, že informácie z i-tej tarifnej triedy sú pri stanovení poistného pre túto tarifnú triedu tým vierohodnejšie, čím: a) počet poistení w i pre uvažovanú tarifnú triedu rastie ( w i v Bühlmannovom-Straubovom modeli preberá úlohu počtu rokov n zo vzťahu (2)), t. j. pre w i platí z 1, 2 b) koeficient kredibility κ (podiel vnútroskupinovej variability σ a medziskupinovej variability 2 κ platí z 1. τ ) klesá, t. j. pre 0 Vyššie uvedené faktory ovplyvňujúce hodnotu faktora kredibility z i sú matematicky podložené a aj intuitívne zrejmé. Bod a) vyjadruje, že väčší počet informácii z i-tej tarifnej triedy zabezpečuje ich väčšiu kredibilitu pri odhadovaní priemerného poistného plnenia v i-tej tarifnej triede na nasledujúce poistné obdobie. V bode b) sú zakomponované dva faktory, a to vnútroskupinový rozptyl 2 a medziskupinový rozptyl τ. Vzťah (6) potom zohľadňuje predpoklady: 2 čím je σ variabilita priemerných ročných výšok poistných plnení vnútri tarifných tried menšia, tým sú informácie z i-tej tarifnej triedy vierohodnejšie, a naopak. 2 čím je τ variabilita priemerných ročných výšok poistných plnení medzi tarifnými triedami väčšia (tarifné triedy sú si menej podobné), tým sú pri stanovení poistného pre i-tu tarifnú triedu informácie z iných tarifných tried menej vierohodné, a teda väčšiu vierohodnosť majú informácie z i-tej tarifnej triedy, a naopak. 2 2 Odhady štrukturálnych parametrov σ a τ Bühlmannovho-Straubovho modelu kredibility sú odvodené napr. v [2]. Pri použití týchto odhadov homogénny kredibilný odhad (3) spĺňa vlastnosť rovnováhy. To znamená, že kredibilné netto poistné súhrnne za celé predchádzajúce obdobie n rokov a súhrnne za celé portfólio pokrýva výšku poistných plnení. 2 σ 3 HIERARCHICKÝ MODEL KREDIBILITY V poistnej praxi je portfólio často rozdelené na základné skupiny (subportfóliá 1. stupňa), základné skupiny sú ďalej členené na skupiny (subportfóliá 2. stupňa), skupiny môžu byť rozdelené na podskupiny (subportfóliá 3. stupňa), atď. Z tohto dôvodu teória kredibility rieši aj problém odhadu netto poistného v prípade hierarchickej štruktúry. Koncepciu hierarchickej kredibility zaviedol William S. Jewell. Jeho trojstupňový 3 hierarchický model kredibility bol prezentovaný v článku The use of collateral data in credibility theory: a hierarchical model z roku Z hľadiska potrieb praxe bolo použitie tohto modelu značne limitované pomerne jednoduchou trojúrovňovou stromovou štruktúrou. V tejto časti príspevku uvažujme so štvorstupňovou hierarchickou štruktúrou zobrazenou na obr Bühlmannov-Straubov model je špeciálnym prípadom hierarchického modelu s dvojstupňovou stromovou štruktúrou. 225

226 Obrázok 1 Stromová štruktúra portfólia (východisko hierarchického modelu kredibility) Stupeň Možná interpretácia Stromová štruktúra Premenné Indexy 4 typ podnikania µ 0 3 triedy ψ g 2 rizikové skupiny φ h 1 individuálne riziká θ i θ i 0 údaje D ij X ij w Poznámka Keďže i = 1, 2, K, I, tak počet uzlov na 1. stupni hierarchie je I. Na 2. stupni hierarchie je H uzlov ( h = 1, 2, K, H ). Na 3. stupni hierarchie je G uzlov ( g = 1, 2, K, G ). Samozrejme na poslednom stupni hierarchie je len jeden uzol zahrňujúci celé portfólio. Ak sú splnené predpoklady Bühlmannovho-Straubovho modelu na jednotlivých stupňoch hierarchie (pozri napr. [2], [6]), potom homogénnym kredibilným odhadom netto poistného pre i-tu tarifnú triedu na nasledujúce poistné obdobie je ( ) µ θ. Tento odhad sa určuje v hierachickej štruktúre zhora i nadol. Najskôr sa odhadnú kredibilné poistné pre G uzlov na 3. stupni hierarchie podľa kredibilného predpisu: ( 3 ) ( 3 ) ( 3 ) = z B + 1 z (7) pričom ( ) ( ) µ ψ µ g g g g ( 3) B je odhad individuálneho poistného pre g-ty uzol na 3. stupni hierarchie. Odhad g ij kolektívneho poistného je definovaný analogicky ako v prípade Bühlmannovho-Straubovho modelu kredibility: ( 3) ( 3) zg ( 3) ( 3) µ 0 = Bg z z ( 3) = g g z (8) g 0 226

227 Potom sa odhadnú kredibilné poistné pre H uzlov na 2. stupni hierarchie podľa známej schémy: ( ) ( ) ( ) = z B + 1 z (9) pričom ( g ) ( ) ( ) ( ) µ φ µ ψ h h h h g ( 2) B je odhad individuálneho poistného pre h-ty uzol na 2. stupni hierarchie. Kredibilný odhad h µ ψ z 3. stupňa hierarchie predstavuje kolektívne poistné pre tie uzly z 2. stupňa hierarchie, ktoré spadajú pod g-ty uzol z 3. stupňa hierarchie. Nakoniec sa stanoví požadovaný homogénny kredibilným odhadom netto poistného pre i-tu tarifnú triedu v rámci 1. stupňa hierarchie. Opäť sa vychádza zo zaužívaného kredibilného predpisu: ( 1) ( 1) ( 1) ( ) ( ) ( 1 ) ( ) µ θ = z B + z µ φ (10) i i i i h ( 1) = X je odhad individuálneho poistného definovaný vzťahom (4) a kredibilný odhad pričom Bi i µ φ z 2. stupňa hierarchie predstavuje kolektívne poistné pre tie uzly z 1. stupňa hierarchie, ktoré h spadajú pod h-ty uzol z 2. stupňa hierarchie. Proces odhadovania individuálnych poistných ( 1) B, i ( 2) B, h ( 3) B a faktorov kredibility g ( 1) z, i ( 2) z, h ( 3) z sa v rámci stromovej štruktúry uvedenej na obr. 1 realizuje zdola nahor. Algoritmus získavania individuálnych odhadov netto poistného a odhadov faktorov kredibility je na jednotlivých stupňoch hierarchie analogický s postupom uvedeným pre Bühlmannov-Straubov model kredibility (pozri napr. [2], [6]). Podobne ako homogénny kredibilný odhad v Bühlmannovom-Straubovom modeli, aj homogénny kredibilný odhad v hierarchickom modeli spĺňa vlastnosť rovnováhy. 4 BÜHLMANNOV-STRAUBOV VIACROZMERNÝ MODEL KREDIBILITY V niektorých poisteniach (poistenie zodpovednosti za škodu, priemyselné požiarne poistenie) väčšinu celkových poistných plnení poisťovne tvorí malé percento najvyšších poistných škôd. V takýchto prípadoch relatívne málo vysokých poistných škôd v porovnaní so štandardnými poistnými škodami má veľkú váhu pri stanovení poistného, preto je rozumné odhadovať priemerné poistné plnenia osobitne pre vysoké a štandardné poistné škody. Ak by sme však kredibilné poistné určili jednorozmerným Bühlmannovým-Straubovým modelom osobitne pre vysoké a štandardné poistné škody, nezohľadnili by sme prípadnú závislosť medzi nimi. Preto je vhodnejšie odhadnúť vektor netto T µ θ = µ θ µ θ. Celý ( 1 2 ) poistných, ktorý je v takejto situácii dvojprvkovým vektorom ( ) ( ) ( ) i i i vektor netto poistných pre individuálne riziko i sa dá odhadnúť viacrozmerným modelom kredibility, ktorý je zovšeobecnením jednorozmerného Bühlmannovho-Straubovho modelu. Iným príkladom využitia viacrozmerného modelu je stanovenie kredibilného poistného pre jednotlivé tarifné triedy portfólia poistiek určitej poisťovne s využitím informácií z rovnako zadefinovaných tarifných tried iných poisťovní. Ak teda poisťovňa disponuje informáciami aj z iných poisťovní, či už jednotlivo alebo súhrnne, môže využiť viacrozmerný model kredibility. Vďaka nemu tak pri stanovení poistného pre danú tarifnú triedu využije jednak informácie z minulosti o tejto triede, jednak informácie z minulosti o celom vlastnom portfóliu a nakoniec aj historické informácie o danej tarifnej triede, ako aj o celom portfóliu podobných cudzích rizík. Zatiaľ čo v jednorozmernom Bühlmannovom-Straubovom modeli kredibility sa pre riziko i ( i 1, 2,, I = K ) odhaduje netto poistné ( ) modeli kredibility sa pre riziko i odhaduje celý vektor netto poistných µ θ, vo viacrozmernom Bühlmannovom-Straubovom i g 227

228 ( 1 2 ) ( θ ) = µ ( θ ) µ ( θ ) µ ( θ ) T µ i i i K p i (11) Homogénny kredibilný odhad vo viacrozmernom Bühlmannovom-Straubovom modeli je daný vzťahom pričom i (hom) µ θ = Z B + I Z µ (12) ( ) ( ) $ i i i i µ θ i. i B je individuálny odhad a $ µ je kolektívny odhad vektora ( ) Z je matica kredibility a je analógiou faktora kredibility z jednorozmerného Bühlmannovho-Straubovho modelu. To znamená matica kredibility Z je váha pre individuálny odhad a jej doplnok do jednotkovej matice I je váha i pre kolektívny odhad vektora µ ( θ i ). Zovšeobecnenie odhadov jednorozmerného Bühlmannovho- Straubovho modelu na viacrozmerný model je uvedené napr. v [2], [7]. Podobne ako v Bühlmannovom-Straubovom modeli a v hierarchickom modeli kredibility aj vo viacrozmernom modeli, homogénny odhad, resp. jednotlivé prvky vektora ( ) vlastnosť rovnováhy. θ i hom µ spĺňajú 5 BÜHLMANNOV-GISLEROV REGRESNÝ MODEL KREDIBILITY V Bühlmannovom-Straubovom modeli kredibility sa neuvažuje o možnosti, že priemerné výšky poistných plnení sa vyvíjajú v čase (napríklad z dôvodu inflácie). Takýto trend možno pri stanovení netto poistného zohľadniť vďaka regresným modelom kredibility. Tieto modely sú špeciálnym prípadom viacrozmerného modelu kredibility. Základy pre regresnú kredibilitu položil už v roku 1975 Charles A. Hachemeister, kedy publikoval článok Credibility for regression models with application to trend (pozri [5]). Hachemeister zaviedol regresný model kredibility, ktorý je zovšeobecnením Bühlmannovho-Straubovho modelu kredibility. Regresný model kredibility, na rozdiel od Bühlmannovho-Straubovho modelu kredibility, neposkytuje kredibilný odhad poistného ale kredibilný odhad vektora parametrov regresného modelu. Na základe odhadnutého regresného modelu sa až následne stanovuje kredibilné poistné. Keďže Hachemeisterov model kredibility neposkytuje odhady, ktoré sú bezpodmienečne kompromisom medzi individuálnym a kolektívnym odhadom, tento model sa rôzne modifikoval, pričom najlepšie výsledky sa dosahujú modifikáciou, ktorú navrhol Hans Bühlmann a Alois Gisler (pozri [1], [2], [8]) v roku Na odstránenie problému Hachemeisterovho modelu navrhli jednoduché riešenie, a to namiesto časovej premennej j = 1, 2, K, n (pre lineárny trend) použiť centrovanú časovú premennú j i = j ji, pričom n wij priemerná hodnota pôvodnej časovej premennej je váženým aritmetickým priemerom ji = j. w j= 1 i Vďaka použitiu centrovanej časovej premennej sa podarilo (bližšie pozri [1], [2]) odvodiť vzťahy pre faktory kredibility pre lokujúcu konštantu a regresný koeficient lineárneho trendu: z w = = w i i 0i 2 wi + κ0 σ wi + 2 τ 0 z [ ] [ ] [ ] w Var j w Var j = = i i i i 1i 2 wi Vari j + κ1 σ wi Vari [ j] + 2 τ1 pričom Vari [ j ] je rozptyl časovej premennej j pre individuálne riziko i. (13) Poznámky Faktor kredibility z 0i pre lokujúcu konštantu má rovnakú štruktúru ako faktor kredibility z i v Bühlmannovom-Straubovom modeli. 228

229 Faktor kredibility z 1i pre regresný koeficient má takisto rovnakú štruktúru ako faktor kredibility z Bühlmannovho-Straubovho modelu, pričom objemovou mierou pre koeficient kredibility κ 2 σ = je váha w w Var [ j] 1 2 τ1 =. i i i Kredibilné odhady lokujúcej konštanty a regresného koeficienta lineárneho trendu sú dané vzťahmi B G β θ z B 1 z β ( ) = + ( ) ( ) 0 i 0i 0i 0i 0 B G β θ = z B + 1 z β (14) ( ) 1 i 1i 1i 1i 1 pričom B 0i je individuálny odhad lokujúcej konštanty β0 ( θ i ) a B 1i je individuálny odhad regresného koeficientu β1 ( θ i ). Jedná sa o odhadnuté parametre individuálnych regresných priamok získané váženou metódou najmenších štvorcov pri modelovaní závislosti priemerných ročných výšok poistných plnení od premennej j i v rámci i-tej tarifnej triedy (bližšie pozri [1], [7], [8]). Pre i-tu tarifnú triedu sa potom kredibilné poistné na nasledujúce poistné obdobie stanoví podľa regresnej priamky (hom) B G B G µ θ = β θ + β θ j (15) ( ) ( ) ( ) i 0 i 1 i i pričom odhadmi jej parametrov sú kredibilné odhady definované vzťahmi (14). Poznámka Uvedený postup sa dá rozšíriť aj na väčší počet vysvetľujúcich premenných v lineárnom alebo v linearizovateľnom regresnom modeli, pričom vysvetľujúcou premennou nemusí byť len časová premenná, ale aj iné kvantitatívne premenné. Do úvahy prichádzajú aj kvalitatívne premenné, ktoré možno do regresného modelu zakomponovať prostredníctvom tzv. umelých premenných. Modifikácia navrhnutá Bühlmannom a Gislerom, na rozdiel od niektorých iných modifikácií (napr. modifikácie navrhnuté F. De Vylderom) poskytuje také netto poistné, ktoré spĺňa vlastnosť rovnováhy, ktorá sa požaduje v aktuárskej praxi (pozri napr. [7], [8]). 6 ZÁVER Na slovenskom poistnom trhu sa v súčasnosti zohľadňuje pri segmentácii poistných kmeňov čoraz viac tarifných faktorov. Vďaka tomu vznikajú homogénnejšie tarifné triedy. Na druhej strane, poisťovne pri stanovení poistného musia vystačiť s menším množstvom informácii o poistnom riziku, ktorému je vystavená určitá tarifná trieda. Ak poisťovňa nemá dostatok skúseností s tarifnou triedou, mohla by využiť skúsenosti z iných, v určitom zmysle podobných, tarifných tried alebo informácie z iných zdroj, napr. informácie od iných poisťovní. Teória kredibility rieši problém využitia takýchto informácií, a preto je jedným z nástrojov, ktorý by mal moderný aktuár vedieť využiť. V príspevku je prezentovaný Bühlmannov-Straubov model kredibility a z neho odvodené špecifickejšie modely kredibility. Podobne ako Bayesovské odhady, aj odhady získané kredibilnými modelmi vychádzajú z apriórnych informácií z portfólia poistiek a z individuálnych informácií. Kredibilné odhady poistného sú v porovnaní s Bayesovskými odhadmi relatívne jednoduché, pretože nevyžadujú odhad celého apriórneho rozdelenia, ale len jeho prvých dvoch momentov. Navyše kredibilné poistné je jasne interpretovateľné. Vďaka uvedeným skutočnostiam má teória kredibility veľké možnosti aplikácie v aktuárskej praxi. Teória kredibility poskytuje postupy, ktoré môžu skvalitniť metódy stanovenia poistného a prispieť tak k znižovaniu poistno-technického rizika poisťovní. 229

230 Použitá literatúra [1] BÜHLMANN, H. GISLER, A.: Credibility in the regression case revisited. ASTIN Bulletin, 27, p , [2] BÜHLMANN, H. GISLER, A.: A course in credibility theory and its applications. Berlin: Springer, [3] DANNENBURG, D. R.: Basic actuarial credibility models Evaluations and extensions. Amsterdam: Tinberger Institute, [4] GOOVAERTS, M. J. KAAS, R. VAN HEERWAARDEN, A. E. BAUWELINCKX, T.: Effective Actuarial Methods. Amsterdam: Nort -Holland, [5] HACHEMEISTER, Ch. A: Credibility for regression models with application to trend. In: Credibility: Theory and Applications. New York: Academic Press, p , [6] PACÁKOVÁ, V. ŠOLTÉS, E. ŠOLTÉSOVÁ, T.: The hierarchical credibility model as a generalization of the Bühlmann-Straub model and its application. In: Data analysis methods in economics research, nr. 11: studia i prace Uniwersytetu Ekonomicznego w Krakowie. Krakow: Universytet Ekonomiczny w Krakowie, p , [7] ŠOLTÉS, E.: Modely credibility na výpočet poistného. Bratislava: Ekonóm, [8] ŠOLTÉS, E., PACÁKOVÁ, V. ŠOLTÉSOVÁ, T.: Vybrané kredibilné regresné modely v havarijnom poistení. In: Ekonomický časopis, roč. 54, č. 2, p , Bratislava: Kontaktné údaje doc. Mgr. Erik Šoltés, PhD., Katedra štatistiky, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava Slovenská republika tel.: / , erik.soltes@euba.sk Mgr. Tatiana Šoltésová, PhD., Katedra matematiky, Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava Slovenská republika tel.: / , tatiana.soltesova@euba.sk 230

231 VEREJNÉ ZDROJE V ZDRAVOTNÍCTVE PUBLIC FUNDS IN HEALTH CARE Zuzana Puhallová Vojtech Stanek Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Hlavným cieľom zdravotného poistenia je zabezpečenie primeranej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. Od roku 1989 prešlo slovenské zdravotníctvo mnohými zmenami. Väčšina z nich predstavovala len čiastkové riešenia a neriešila hlavný dlhodobý problém dlhodobej udržateľnosti systému. Dôležitým medzníkom bol rok 2004, kedy bolo prijatých šesť reformných zákonov, ktorých ambíciou bolo komplexne zmeniť postavenie aj motivácie všetkých účastníkov, a to zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poistencov. Súčasťou zmien bol aj zákon o transformácií zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, s cieľom súťažiť o poistencov a produkovať lepšie služby. Ukazuje sa problém politických vplyvov do legislatívy. Kľúčové slová zdravotníctvo, zdravotné poistenie, verejné zdroje, zdravotné poisťovne JEL klasifikácia: I10, I11, I18 Abstract The main aim of health insurance is to provide an appropriate health care for all citizens. Since 1989, the Slovak health care has gone through many changes. Most of them have represented only a partial solution and did not solve the main problem of long-term sustainability of the system. An important milestone was in 2004 when six reform laws were passed. Their ambition was to completely change the position and motivation of all participants, insurance companies, healthcare providers and insurants. The part of these changes was also the law of transformation of health insurance companies into joint stock companies with the aim to compete for insurants and to produce better services. It turns out the problem of political influences into the legislation. Keywords: health, health insurance, public benefits, health insurance JEL Classification: I10, I11, I18 1 ZDRAVOTNÉ POISTENIE Zdravotné poistenie rozlišujeme verejné (povinné) a súkromné (individuálne, nepovinné). Verejné zdravotné poistenie môžu realizovať verejnoprávne inštitúcie, ale i spoločnosti s podnikateľským zámerom (akciové spoločnosti), vzniká prihlásením sa do poistenia, výšku poistného určuje zákon a je založené na princípoch: solidarita, rovnosť, neziskovosť, hospodárnosť, autonómnosť a verejnoprávnosť. Súkromné zdravotné poistenie realizujú komerčné poisťovne, vzniká uzatvorením zmluvy, výšku poistného určuje poistná zmluva a je založená na princípoch: individuálnosti a zisku. 231

232 Zdravotné poistenie z pohľadu financovania delíme na: - povinné poistenie: zákon ukladá povinnosť byť poistný - nepovinné: záleží na konkrétnom jednotlivcovi, či sa rozhodne poistiť doplnkové dodatkové náhradné - priame platby: sú platby realizované priamo pacientom, bez akéhokoľvek podielu zdravotného poistenia. Existuje sedem spôsobov priamych platieb: príspevok pacienta, pripoisťovací príspevok, príplatok, doplatok, poplatok na vyrovnanie ceny, dodatkové náklady a úplná náhrada celkových nákladov. Cieľom zdravotného poistenia je: - zabezpečenie primeranej dostupnosti zdravotníckej starostlivosti - pacienta by nemala zaťažovať úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, alebo by ho mala zaťažovať len výnimočne a málo, pretože jeho nárok na zdravotnícke služby v žiadnom prípade nie je viazaný na schopnosť zaplatiť ich - na úhradu týchto služieb pacientovi zdravotníckeho zariadenia nie sú odkázané, ale za poskytnuté služby majú zaručenú náhradu nákladov - verejné finančné inštitúcie sú hlavným zdrojom financovania. So systému financovania vstupujú popri pacientoch a zdravotníkoch ako tretí nezávislý subjekt, ktorého povinnosťou je vyrovnať náklady zdravotníctva za služby, ktoré poskytlo pacientom. - znižovanie nákladov na zdravotnícke služby, ktoré rastú oveľa rýchlejšie ako rastie kvalita služieb v porovnaní so zdravotným stavom populácie. 2 ZÁKON O ZDRAVOTNOM POISTENÍ Zákon o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z.z. zo dňa 21. októbra 2004 a jeho doplnky ustanovujú zdravotné poistenie, právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia majú na starosti zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, pričom ide o činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Poistencom sa rozumie fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona. Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale aj taká, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale je zamestnancom zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť. Poistencami sú aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, azylanti, zahraniční študenti, cudzinci zaistený na území Slovenskej republiky, sú vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, a tak isto aj nezaopatrený rodinný príslušník, ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte Európskej únie. Počet poistencov k v jednotlivých zdravotných poisťovniach boli: Všeobecná zdravotná poisťovňa , Union zdravotná poisťovňa: , Dôvera zdravotná poisťovňa: Hlavné zásady pre budovanie zdravotného poistenia sú: štátna záruka, postupnosť krokov, demonopolizácia, povinné poistenie, solidarita, pluralita a slobodná voľba, slobodná voľba platiť viac a dostať viac pripoistenie, dobrá zmluva, platenie za výkon, korektné konkurenčné prostredie, nízke náklady na poisťovňu, legislatívne podmienky, predpoklad privatizovateľnosti, zabezpečenie liečebnej a preventívnej starostlivosti, osobná dôstojnosť pacienta a zdravotníkov 232

233 3 FINANCOVANIE ZDRAVOTNÍCTVA Financovanie zdravotníctva je spôsob, akým sa získavajú finančné prostriedky do zdravotníctva. Keďže tieto finančné prostriedky plynú z viacerých zdrojov, ide o viaczdrojové financovanie. Klasifikácia zdrojov, ktoré plynú do systému zdravotníctva v Slovenskej republike: Verejné zdroje: - Verejné zdroje zo SR: verejné zdravotné poistenie, štátny rozpočet, daňová asignácia (daňovník vo svojom ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní môže poukázať 2% svojej dane na účely ochrany a podpory zdravia), štátne inštitúcie - Verejné zdroje z EÚ: fondy EÚ Súkromné zdroje: Ostatné: - Priame hotovostné a bezhotovostné platby - Súkromné komerčné zdravotné poistenie a pripoistenie - Platby zamestnávateľa za zamestnanca mimo povinného zdravotného poistenia - Sponzorské dary - Návratné zdroje: Úvery od Svetovej banky na zdravotníctvo, Návratná finančná pomoc : používané do roku 2004, slúžili na preklenutie platobnej neschopnosti zdravotných poisťovní a nemocníc - Nenávratné zdroje: Jednorazové zdroje z privatizácie Finančné zdroje v zdravotníctve sú tvorené v rozhodujúcej miere z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. V uplynulých dvoch rokoch bolo aj zdravotníctvo zasiahnuté hospodárskou krízou, čo ovplyvnilo dominantný zdroj zdravotných poisťovní. Celkový objem zdrojov do zdravotníctva v roku 2010 bol vo výške 4,864 mld. Eur, pričom objem verejných zdrojov predpokladáme vo výške 3,757 mld. Eur. Podiel celkových zdrojov na HDP v b.c. bol 7,22% v roku 2010 a v 7,13 % roku Finančné prostriedky v zdravotníctve verejné zdroje V roku 2009 sa z verejných prostriedkov zdravotníctva do systému dostalo tis. Eur. Objem peňazí vzrástol v roku 2009 o 3,23 %. Objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa predpokladal pre rok 2010 na úrovni tis. Eur. Pričom bude aj v nasledujúcich rokoch rásť ako nám to zobrazuje tabuľka 1. V roku 2013 by mohli zdroje dokonca dosiahnuť úroveň 4 mld. Eur. 233

234 Tabuľka 1: Verejné zdroje v zdravotníctve (tis. EUR) Zdroj: Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až schválený NR SR Verejné zdravotné poistenie Zdravotná starostlivosť je uhrádzaná aj z verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne sú zodpovedné za výber poistného od platiteľov poistného. Tí v roku 2009 zaplatili poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške tis. Eur (tabuľka 2). Tabuľka 2: Úspešnosť výberu poistného (v tis. Eur) Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok Dostupné na internete < Najdostupnejšie vykazované údaje o celkových príjmoch zdravotných poisťovní máme z roku Príjmy zdravotných poisťovní v tomto roku 2009 dosiahli úroveň tis. Eur. čo v porovnaní z predchádzajúcim rokom znamená nárast o 2,66 %. Najväčší podiel príjmov zdravotných poisťovní tvoria daňové príjmy. Daňové príjmy tvoria až 99 % príjmov poisťovne a sú tvorené príjmami zo zdravotného poistenia. Ostatné príjmy v podobe nedaňových príjmov spolu s grantmi a transfermi tvoria nanajvýš 1 %. Nedaňové príjmy tvoria príjmy z nakladania s vlastníctvom, administratívne poplatky, iné poplatky a platby, kapitálové príjmy, úroky z úverov, pôžičiek a vkladov, ážio a iné príjmy, pričom v roku 2009 dosiahli úroveň tis. Eur. V porovnaní s rokom 2008 sme v tejto položke príjmov zaznamenali pokles o 17,4 %. Na druhej strane výdavky zdravotných poisťovní dosiahli výšku tis. Eur (bez uhradených záväzkov z prerozdelenia). Ako môžeme vidieť v tabuľke 3, v porovnaní s rokom 2008 vzrástli výdavky v roku 2009 o 1,62%. Percentuálne najvyšší podiel z výdavkov sa vynakladá na zdravotní starostlivosť. V roku 2009 dosiahli výdavky na zdravotnú starostlivosť až 95 %. V porovnaní s rokom 2008 zaznamenali výdavky nárast o 3,98 %. V rámci zdravotnej starostlivosti sa 29,23 % vynakladá na lieky a zdravotnícke pomôcky, ambulantná starostlivosť pohltí 33,88 % zdrojov a ústavná starostlivosť 27,61 %. Výdavky na správu tvorili 3,23 % čo je s predchádzajúcim rokom pokles o vyše 3 %. Ostatné výdavky, ktoré sú vynakladané inak ako na zdravotnú starostlivosť (príspevok na činnosť ÚDZS, príspevok na činnosť operačných stredísk, odvod z prerozdeleného poistného, pokuty a poplatky) vzrástli o vyše jedno percento na úroveň 8,76 %. 234

235 Tabuľka 3: Štruktúra výdavkov zdravotných poisťovní (v tis. Eur) Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok Dostupné na internete < Podobne ako príjmy aj výdavky zdravotných poisťovní rástli. Sumárne výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní v roku 2009 však zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazné zhoršenie a hospodárenie sa dostalo do záporných čísel. Zatiaľ čo v roku 2008 výsledok za účtovné obdobie bol tis. Eur, o rok neskôr to bolo už tis. Eur (tabuľka 4). Rapídny pokles odzrkadľoval nepriaznivý hospodársky vývoj vo VšZP, ktorá aj napriek navýšeniu základného imania dosiahla v roku 2009 stratu tis. Eur. Záporné čísla aj naďalej vykazovala poisťovňa Union. Najpozitívnejšie však dopadlo hospodárenie Dôvery. 235

236 Tabuľka 4: Výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní na základe vybraných ukazovateľov výkazu ziskov a strát v rokoch 2008 a 2009 (v tis. Eur) Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok Dostupné na internete < Rozpočtová kapitola ministerstva zdravotníctva Rozpočtová kapitola MZ SR si stanovila v roku 2009 za najdôležitejšie úlohy tie, ktoré pre ňu vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády SR. Zastrešovala tak tri úlohy v rámci: ehealth, Národného programu duševného zdravia, Národný program starostlivosti o deti a dorast Podobne ako príjmy zdravotných poisťovni aj príjmy rozpočtovej kapitoly MZ SR členíme pomerne jednoducho na daňové a nedaňové prímy a granty a transfery ako to zobrazujeme v tabuľke 5. V roku 2009 tvorili daňové príjmy nulovú položku rozpočtu. Naopak väčšinový podiel mali granty a transfery s prevahou tých zahraničných, ktoré v tomto prípade sú jedine zdroje z Európskej únie. V roku 2009 plánované príjmy tis. Eur boli nakoniec podstatne nižšie na úrovni tis. Eur. Záväzný ukazovateľ v príjmovej časti predstavoval sumu tis. Eur Schválený rozpočet prostriedkov z rozpočtu Európskej únie predstavoval sumu tis. Eur. Úprava príjmov bola v priebehu roka realizovaná v oblasti prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Tabuľka 4: Celkový prehľad príjmov a výdavkov kapitoly MZ SR za rok 2009 (v tis. EUR) Ukazovateľ Schválený rozpočet Upravený rozpočet Skutočnosť I. PRÍJMY spolu A. Daňové príjmy B. Nedaňové príjmy C. Granty a transfery II. VÝDAVKY spolu A. Bežné výdavky Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania Poistné a príspevok do poisťovní Tovary a služby Bežné transfery Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou fin. výpomocou a fin prenájmom B. Kapitálové výdavky Obstarávanie kapitálových aktív Kapitálové transfery Prebytok (+), schodok (-) (výpočet: I.-II.) Zdroj: 236

237 Podstatnejšie ako príjmy sú pre nás výdavky rozpočtovej kapitoly MZ SR, nakoľko smerujú do zdravotníctva, ale okrajovo aj do iných oblastí ako obrana, vzdelávanie atď., ako aj podiel jednotlivých výdavkov. Reálne výdavky boli v tomto roku o niečo nižšie v hodnote tis. Eur. Na pochopenie toku finančných prostriedkov si môžeme popísať aké subjekty sú v rámci rozpočtovej kapitoly financované. V rámci kapitoly sú financované tri zložky a to sú: rozpočtové organizácie ako Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Úradom verejného zdravotníctva SR spolu s regionálnymi úradmi = tis. Eur príspevkové organizácie napojené transferom na rozpočet kapitoly ako Národné centrum zdravotníckych informácií a štatistík, Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR a Slovenská zdravotnícka univerzita = tis. Eur štátne podniky SLOVTHERMAE kúpele Dudince, Špecializovaný liečebný ústav Marína Kováčová, Imuna (v konkurze) Šarišské Michaľany, Ďalšou zložkou sú príspevkové organizácie, ktoré sú však financované zo zdrojov zdravotných poisťovní. Sem patria fakultné nemocnice, fakultné nemocnice s poliklinikou, Národný onkologický ústav, Národná transfúzna služba SR, Národné rehabilitačné centrum Kováčová a ďalšie. Ale aj napriek tomu aj sem prúdi určitý tok finančných prostriedkov z kapitoly na činnosť štátnych príspevkových organizácií, ktoré vykonávajú činnosť, ktorá nie je hradená zdravotnými poisťovňami (Centrum pre liečbu drogových závislostí Bratislava Inštitút drogových závislostí, Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava Národné toxikologické informačné centrum, Podtlaková jednotka) Pomer bežných výdavkov ( tis. Eur) ďaleko prevyšuje kapitálové ( tis. Eur), ktoré tvorili v roku 2009 len 3,5 %. Počas roku došlo k úpravám pričom vzrástla suma kapitálových transferov v prevažnej miere zameraných na obstaranie prístrojového vybavenia do nemocníc na úkor obstarania kapitálových aktív. Bilancia príjmov a výdavkov kapitoly je dlhodobo záporná a narastá ako môžeme vidieť v tabuľke 6. Tabuľka 6: Hospodárenie rozpočtovej kapitoly (v tis. EUR) Príjmy Výdavky Saldo Zdroj: vlastné spracovanie Poznámka: roky 2007 a 2008 sú prepočítané konverzným kurzom Rozpočet verejnej správy predpokladal na rok 2010 nárast celkových rozpočtových výdavkov MZ SR vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov o 10,3 % oproti roku V dôsledku vysoko deficitného hospodárenia štátu však platby štátu za svojich poistencov nevzrastú, preto nepredpokladáme zvýšenie až o 10,3 %. Zdroje z Európskej únie Operačný program Zdravotníctvo (OP Zdravotníctvo) tvorí programový dokument SR na čerpanie z fondov Európskej únie pre sektor zdravotníctva na roky Slovensko sa stalo v roku 2007 prvým štátom z nových členských krajín EÚ, ktorému Európska komisia schválila samostatný Operačný program pre sektor zdravotníctva. Vytvára podmienky pre konvergenciu SR (okrem bratislavského kraja) na úroveň vyspelejších krajín EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti. Riadiacim orgánom je MZ 237

238 SR. Finančný príspevok ES na tento operačný program je EUR. Operačný program Zdravotníctvo bol schválený EK dňa OP Zdravotníctvo sa môže tešiť z najvyššej zazmluvnenosti spomedzi operačných programov. Tá je na úrovni 94,45 % a čerpanie predstavuje 19,14 % z celkovej alokácie. Zameranie OP Zdravotníctvo smeruje na zlepšenie podmienok ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva ako pracovnej sily prostredníctvom zvyšovania kvality, dostupnosti, efektívnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia, ktoré sú tak jeho priority. Nakoľko tieto priority zasahujú aj do iných oblastí hospodárstva je prepojený s OP Vzdelávanie, ale aj Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Prioritné osi a dostupné zdroje OP Zdravotníctvo: 1. Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc = Eur (EÚ ; Národné ) 2. Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám = Eur (EÚ ; Národné ) 3. Technická pomoc = (EÚ ; Národné ) Na programové obdobie boli nenávratné rozpočtované zdroje z EU v objeme Eur, pričom SR sa spolupodieľalo na programoch zdrojmi v v objeme Eur. Spolu za sedem rokov tak cez prioritné osi do zdravotníctva natečie Eur. Podstatnú súčasť príjmovej stránky rozpočtovej kapitoly MZ SR tvoria prostriedky prijaté z rozpočtu Európskej únie, konkrétne z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Z týchto fondov sa financujú OP Zdravotníctvo a Vzdelávanie. V roku 2009 prostriedky Európskej únie v OP Zdravotníctvo a v OP Vzdelávanie tvorili: Príjmy kapitoly (skutočnosť k ) a) Prostriedky EÚ zaradené do príjmov štátneho rozpočtu Operačný program Zdravotníctvo = ,93 Operačný program Vzdelávanie = ,99 b) Výdavky kapitoly (skutočnosť k ) Operačný program Zdravotníctvo z toho: prostriedky EÚ: ,21 spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu: ,78 Operačný program Vzdelávanie z toho: prostriedky EÚ: ,39 spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu: ,16 Ako si môžeme všimnúť v roku 2009 presiahli výdavky príjmy. V porovnaní s predchádzajúcim rokom kedy bola situácia opačná. 238

239 Tabuľka 7: Príjmy a výdavky z rozpočtových prostriedkov Európskej únie (v EUR) Číselné údaje za OP Zdravotníctvo a OP Vzdelávanie, opatrenie 2.2.,5.2. Dosiahnutá skutočnosť 2008 Dosiahnutá skutočnosť 2009 Príjmy , ,29 Výdavky , ,54 OP Zdravotníctvo a OP Vzdelávanie - parlamentný rozpočet na rok 2009 Príjmy ,68 Výdavky ,82 Zdroj: Návrh záverečného účtu za rok 2009, vlastné spracovanie Rozpočty samospráv Vláda sa pomocou deregulácie a prechodu vlastníctva zdravotníckych zariadení na regióny snažila zmeniť úlohu štátu v zdravotníctve z pozície vlastníka, manažéra a investora na pozíciu regulátora. Do roku 2002 bola veľká časť kompetencií Ministerstva zdravotníctva decentralizovaná a presunutá na vyššie územné celky resp. municipality. Pod pojmom decentralizácia v oblasti zdravotníctva sa rozumela najmä decentralizácia poskytovateľov služieb zo štátu na územnú samosprávu, decentralizácia zdravotníckych zariadení na územnú samosprávu a neziskové organizácie ako aj odštátňovanie iných činností. Decentralizácia zdravotníctva znamenala tiež odpojenie sa od striktnej naviazanosti na štátny rozpočet. Orgánom územnej samosprávy bol odovzdaný majetok vyplývajúci jeho novej zriaďovateľskej a hospodársko-riadiacej pôsobnosti, pričom sa predpokladalo, že tieto zariadenia budú financované viaczdrojovo. Schéma decentralizácie počítala zo zdrojmi z poistného systému, rozpočtov územných samospráv, súkromných zdrojov a darov, pričom prevádzková činnosť zariadení mala byť hradená zo systému povinného zdravotného poistenia, doplnkového poistenia a pripoistenia. Práve posledné dva menované zdroje, nakoľko sa v slovenských pomeroch nerozvinuli, vypadli so schémy financovania zdravotníctva na úrovni samosprávy. Naopak s členstvom Slovenska v EÚ získalo významné zdroje z fondov EÚ. Zdroje jednotlivých samospráv sú rozdielne. V jednotlivých rokoch môžeme vidieť značné rozdiely medzi zdrojmi vyšších územných celkov. Značné rozdiely vykazujú sumárne zdroje za jednotlivé roky. Väčšina zdrojov predstavuje kapitálové výdavky municipalít do zdravotníctva, pričom bežné výdavky sú každým rokom znižované a v prípade niektorých krajov už nulové. Popri zdrojoch z vyšších územných celkov sa podieľajú v rámci samosprávy určitými zdrojmi tiež mestá a obce. V rámci pôsobnosti obcí sa financujú zdravotnícke služby a zdravotnícke zariadenia, ako aj záchranná zdravotná služba. Ako môžeme vidieť zdroje ako u VÚC tak aj u obcí nie sú konštantné, ale veľmi variabilné. Tabuľka 8: Vývoj výdavkov obcí a VÚC na zdravotníctvo (v tis. EUR) 2008 skutočnosť 2009 skutočnosť 2010 rozpočet 2011rozpočet 2012 návrh 2013 návrh Obce VÚC Zdroj: Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až schválený NR SR 239

240 Použitá literatúra [1] GLADKIJ, I. a kol. 2003: Management ve zdravotnictví. Brno: Computer Press, ISBN [2] KOVÁČ, E. 2000: Zdravotné poistenie. Bratislava: Ekonóm, ISBN [3] KOVÁČIKOVÁ, M : Možnosti financovania zdravotníctva z verejných a súkromných zdrojov: dizertačná práca. Bratislava: NHF EU, s. [4] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN [5] STANEK, V. PECHOVÁ, M. 2011: Zdravotná politika. Bratislava: Ekonóm, ISBN [6] STANEK, V. a kol. 2010: Sociálna politika. Bratislava: Sprint dva, ISBN [7] Výročné správy zdravotných poisťovní VšZP, Dôvera, Union [8] Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až schválený NR SR [9] Operačný program Zdravotníctvo. Dostupné na internete < >. [10] Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok Dostupné na internete < [11] MF SR: Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013 predkladacia správa. Dostupné na internete < [12] MF SR: Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až schválený NR SR. Dostupné na internete < [13] MZ SR: Návrh záverečného účtu za rok Dostupné na internete < Kontaktné údaje prof. Ing. Vojtech Stanek, PhD. Katedra sociálneho rozvoja a práce, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská republika stanek@euba.sk Ing. Zuzana PUHALLOVÁ Čergovská 8, Spišská Nová Ves zuzanapuhallova@hotmail.com 240

241 PIRÁTI NOVÁ VÝZVA PRE POISŤOVNE PIRATEN NEUE HERAUSFORDERUNG FUR DIE VERSICHERUNGEN Ingrid Vachálková Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt Vojnové a teroristické riziká sú v prevažnej väčšine poistných produktov vylúčené, môžeme ich zaradiť medzi nepoistiteľné riziká. Napriek tomu sa v poslednom období sa rozširujú poistné produkty, kryjúce tieto riziká, špeciálne riziko pirátstva. Riziko pirátstva zaradujú poisťovne medzi vojnové a teroristické riziká. Následky daného rizika straty na lodi, tovare a výkupné kryje špeciálne poistenie. Dané poistenie však nemá celosvetovú územnú platnosť ale kryje riziká, len vo vymedzených oblastiach prevažne Adenského zálivu. Uvedené riziko sa ukázalo aj ako príležitosť pre poisťovne, nakoľko v poslednom období rastie počet- spolkov konzorcií, ktoré dané poistenie ponúkajú. Príspevok je výstupom výskumného projektu VEGA MŠ SR č1/0211/10 Dopady a dôsledky finančnej krízy na sektor poisťovníctva riešeného na Katedre poisťovníctva, na Národohospodárskej fakulte, Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kľúčové slová piráti, vojnové poistenie, german war cover JEL klasifikácia: G22 Abstract Kriegs und Terrorische Risiken sind bei der überwiegenden Mehrheit der Versicherungsprodukte ausgeschlossen. Wir können diese Risiken als nicht versicherbare Risiken nennen. Trotzdem in den letzten Jahren wurden für diese Risiken Versicherungsprodukte ausgebaut, insbesondere das Risiko der Piraterie. Das Risiko der Piraterie wird heute zwischen die Kriegsrisieken und terroristischen Risiken. Die Folgen des Risikos - den Verlust des Schiffes, Ladung und Lösegeld schutzt eine spezielle Versicherung. Der verschireungsprodukt hat keine globale territoriale Gewalt, sondern bietet Schutz nur in begrenzten Gebieten, vor allem dem Golf von Aden. Dieses Risiko hat sich als eine Chance für die Versicherer gezeigt worden, da in den letzten Jahren eine wachsende Zahl von Konsortien entstanden fur diesen Zveg sind. Key words Kriegsrisiken, Piraterie, German war cover JEL Classification: G22 241

242 1 PIRÁTVSTVO DNES Lodná doprava tvorí značný podiel prepravy tovaru v rámci svetového obchodu. Veľká koncentrácia dopravy je sústredená pri Africkom rohu v území východnej Afriky, ktoré vybieha do Arabského mora, Adenský záliv je vstupnou bránou do Suezského kanálu, cez ktorý prejde ročne okolo 20-tisíc tankerov, nákladných a obchodných lodí. 1 Suezský prieplav je dôležité tranzitné miesto, ktorého význam si neuvedomujú len obchodníci ale aj piráti. Z Adenského zálivu sa im podarilo spraviť v posledných rokoch jedno z najnebezpečnejších miest na svete a pravidelne sa v tejto oblasti,,strácajú lode. Obrázok č.1 zachytáva najnebezpečnejšie oblasti námornej dopravy z pohľadu pirátstva. 2 Pirátstvo je však rozšírené celosvetovo, stretávame sa s ním i vo Východnej Amerike, Malajzii či Arabskom mori. 3 Obrázok č. 1: Najčastejší výskyt pirátov Pojem pirát pochádza z gréčtiny πειρατής peiratés niektoré zdroje udávajú ako pôvod slova i francúštinu - pirate, hovorovo peiratés. 4 Pôvodne pojem označoval námorných lupičov dnes sa stretávame s pirátmi i v oblasti IT či kamiónovej doprave. Piráti obvykle prepadajú obchodné lode, ale často kradnú i na pobreží. Pirátstvo rastie tam, kde je hustá lodní doprava a lupiči môžu dúfať v bohatú korisť. Miesto šablí a plachetníc majú dnes k dispozícii rýchle člny, automatické zbrane i delá a rakety. 5 Vo svojom príspevku sa sústredím len na oblasť námornej dopravy a pirátstva. Medzinárodný námorný úrad (IMB) so sídlom v Londýne zverejnil v januári 2011 Celosvetovú správu o pirátstve za rok Prezrádza nárast pirátskych útokov na lodiach v priebehu štyroch rokov, ktoré sa vlani dostali až k číslu 445. Kým v roku 2006 bolo zajatých iba 188 členov posádky, v roku 2009 to už bolo a vlani už neuveriteľných námorníkov. Piráti v uplynulom roku dokonca osem ľudí zabili, 53 lodí uniesli, z toho až 92,5 percenta (49 lodí) v blízkosti somálskeho pobrežia. 6 V Somálsku, ktoré už 20 rokov nemá funkčnú vládu, majú piráti podľa zahraničných pozorovateľov 1 Krádeže tovarov či prepady sú aj v 21. storočí na programe dňa [citované ]. Dostupné z < 2 [citované ]. Dostupné z < 3 Podrobný zoznam rizikových oblastí je zverejnený na 4 [citované ]. Dostupné z < >. 5 [citované ]. Dostupné z < 6 Krádeže tovarov či prepady sú aj v 21. storočí na programe dňa [citované ]. Dostupné z < 242

243 väčšiu moc ako štátne inštitúcie. Zlá finančná situácia obyvateľov podporuje pirátstvo a oslabuje riziká, ktoré z neho vyplývajú. Záujem dnešných pirátov nie je o dopravné prostriedky, či tovar, ktorý sa nachádza na lodiach. Piráti majú záujem o pasažierov, posádku lode. Používajú ich ako prostriedkov, ktorý im zabezpečí niekoľko miliónové dolárové výkupné. 2 MOŽNOSTI OCHRANY Potrebu ochrany si uvedomujú majitelia lodi, posádka, štátne námorné inštitúcie či poisťovne. Majitelia lodi a posádka má veľmi obmedzené možnosti obrany, pravidelné sledovanie aktuálnych máp pirátskych prepadov a eliminácia pobytu v týchto zónach je kvázi jediná možnosť aktívnej obrany z ich strany. Väčšiu moc majú medzinárodné inštitúcie. Keďže pirátstvo je celosvetový problém, ktorý sa v posledných rokoch stupňuje, do jeho riešenia sa zapojilo viacero organizácií, najmä Medzinárodný námorný úrad s jeho proti pirátskym informačným centrom PRC. To sídli v Kuala Lumpure a 24 hodín denne prijíma správy o pirátskych útokoch, pričom chce zvýšiť povedomie lodného priemyslu o vysokorizikových pirátskych oblastiach alebo o prístavoch, v ktorých dochádza ku krádežiam na lodiach. V roku 2009 vzniklo Námorné bezpečnostné centrum pre africký roh. Určilo medzinárodne odporúčaný tranzitný koridor so vzdušnými aj námornými armádnymi zložkami na obranu a podporu obchodných lodí. Ale ani tieto inštitúcie a ich činnosť nedokázali zabrániť rastu prepadov. Na riešení problémov sa naďalej podieľa i NATO a EU. Pozitívny vplyv štátnych inštitúcii dokumentuje nasledujúca skutočnosť. Americká námorná armáda dokázala minimalizovať pobyt pirátov v okolí amerického pobrežia či počet prepadov amerických lodí. Svetové inštitúcie napriek svojej obrovskej snahe majú veľmi malú možnosť obmedzenia daného rizika, motivácia somálskych pirátov je obrovská. Pre somálskych pirátov je výkupné jediná možnosť vysokého zárobku, ktorá potláča všetky riziká, ktoré sú s touto činnosťou spojené. Významný spôsob tzv. pasívnej ochrany zohrávajú poisťovne. I keď priamou činnosťou neminimalizujú počet pirátskych prepadov, podieľajú sa na odškodnení finančných následkov. Riziko pirátstva je však špecifické riziko, ku ktorému sa poisťovne postavili spočiatku negatívne a vylúčili ho zo svojho portfólia. Postoj poisťovní sa však v priebehu času zmenil a dnes dané riziko predstavuje pre poisťovne i novú príležitosť. Poisťovňa, ktorá ako prvá a najčastejšie prichádza do styku s daným rizikom a potrebou jeho poistenia je vedúca poisťovňa v oblasti lodnej dopravy Lloyd s of London. Poisťovňa najprv chcela vylúčiť riziko pirátstva, zaradiť dané riziko medzi teroristické riziká, ktorú sú nepoisti teľné. Pirátske útoky tak totiž, podobne ako vojnové riziká, nemali byť viac automaticky kryté poistkou. Daný postoj poisťovne sa však zmenil a danom riziku začali poisťovne vidieť príležitosť. Poisťovňa spolu s ďalšími 14 britskými poisťovňami, pričom Lloyd's 7 má dominantné postavenie založili Joint War Comittees v Londýne, ktoré poskytuje krytie vojnových, teroristických a pirátskych rizík. Uvedené združenie poskytuje informácie a rozhoduje, ktoré oblasti spadajú do tzv.,,vojnových zón. Pre uvedené oblasti dané poistenie proti vojnovým rizikám a pirátom platí. Tieto informácie využívajú aj iné európske poisťovacie združenia ako napríklad German War Cover. 3 GERMAN WAR COVER - POISTENIE PROTI PIRÁTOM Nemecko ako krajina, ktorá má priamy prístup k oceánom a moriam sa stretáva s pojmom pirát často. Nemôžeme hovoriť, že práve v oblasti Severného mora sa piráti vyskytujú. Krajina využíva aktívne námornú dopravu na transport tovaru a ropy z celého sveta a pravidelne využíva trasu okolo Adenského zálivu. Nemecký majitelia lodí a prepravcovia svoje lode poisťovali doteraz v zahraničí, predovšetkým na anglickom poistnom trhu alebo v Osle. 7 Lloyd Thompson Group JLT, ktorá poisťuje 14 percent obchodných lodí. 243

244 Nakoľko nemecké poistenie vylučovalo riziko pirátstva. Nemecké poisťovne si uvedomovali potrebu krytia daného rizika, nakoľko prichádzali o pomerne veľkú časť poistného za poistenie námornej dopravy a dopyt po krytí daného rizika rástol. Preto v roku 2011 vzniklo German war cover, ktoré poskytuje prvé poistenie proti pirátskym rizikám námornej dopravy v Nemecku. Toto poistenie poskytuje združenie nemeckých poisťovní, hlavné zastúpenie a iniciátor konzorcia je brémska poisťovňa Lampe & Schwartze Marine Underwriting. Táto poisťovňa sa špecializuje na námorné poistenie a námorné poistenia bez krytia rizika pirátstva dnes nemá zmysel a opodstatnenie. Ďalšími členmi sú Basler, Gothaer, R+V, Nürnberger a Württembergische. Okrem toho spolupracujú aj so spoločnosťami z Bermúd,ruskými spoločnosťami na Čiernom mori a Severnom mori, Nationale Suisse z Basel, Siat aus Italien a tiež dcérska spoločnosť Munich-Re. 8 German war cover je spôsob ochrany pred pirátmi pre nemeckú lodnú dopravu. Poistné krytie sa vzťahuje na škody na lodi, ktoré vznikli v dôsledku vojnových alebo teroristických útokov, takisto ako na úhradu výkupného, ktoré bude požadované za poisteného. Oblasť krytia sa sústreďuje na tri oblasti: 9 Hull & Machinery War Coverage vojnové kasko poistenie Protection & Indemnity War Coverage - ochrana a odškodnenie posádky Loss of Hire War Coverage - vojnové poistenie tovaru Maximálna poistná suma na jednu poistenú loď predstavuje sumu 55 miliónov eur. Poistná suma zahŕňa škody na lodi a tovare ako i výkupné. Riziko poistnej udalosti, však musí nastať v oblasti, ktorú Joint War Committees v Londýne definuje ako rizikovú pre námornú dopravu. Neplatí celosvetovo ale len vo vybraných lokalitách. Z hľadiska správneho ocenenia daného produktu je problém z meniacou sa veľkosťou výkupného, čo spôsobuje pre poisťovne dodatočné riziko. Nakoľko ešte v roku 2008 bola priemerná výška výkupného dolárov, v roku 2010 je to už suma 5 miliónov dolárov. 4 ZÁVER Piráti sa stali nepríjemnou súčasťou o Adenské zálivu, predstavujú riziko nielen pre dopravcov ale aj pre poisťovne. Poisťovne, z klasického poistenia karga a kaska vyňali riziká terorizmu a vojnové riziká. V rámci daných možnosti a klasických poistných zmlúv boli dopravcovia v tomto smere nepoistiteľný. Poisťovňe boli dá sa povedať,, chránené,, proti škodám z pirátstva. Dopyt po krytí daného rizika, doviedol poisťovne k vytvoreniu produktu, ktorý chráni majiteľov lodí pred vojnovým a teroristickým riziko v definovaných oblastiach. Toto poistenie bola spočiatku možné uzavrieť len v Londýne a Osle. Londýne sa predá stále najviac poistiek proti týmto rizikám a mnohé spoločnosti objavila tieto riziká ako príležitosť pre rast. V priemere sa ceny pohybujú za cestu a loď až eur. Na základe realizovaných štúdií sa odhaduje v roku 2009 objem predpísaného poistného na 340 miliónov eur, pričom v roku 2010 sa očakával prudký rast predpísaného poistného. Na druhej strane objem vyplateného poistného plnenia v roku 2009 bol 200 miliónov eur. Tu je však potrebné upozorniť, že došlo prudkému rastu počtu prepadov a prudkému rastu ceny výkupného. Ohodnotenie a ocenenie daného rizika je veľmi problematické, nakoľko nie sú k dispozícií dostatočné štatistické údaje či skúsenosti s minulosti. Problém adekvátneho ohodnotenia daného rizika je určite jednou zo základných vecí, ktoré dané poistenie posúva medzi ťažko poisti teľné riziká. Aj napriek týmto faktom, dané poistenie má svoje miesto na poistnom trhu a má tu možnosť zvýšiť ziskovosť poisťovacích spoločností. 8 [citované ]. Dostupné z < 9 [citované ]. Dostupné z < 244

245 Použitá literatúra [1] MAJTÁNOVÁ, A. a kol Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN [2] [citované ]. Dostupné z < [3] [citované ]. Dostupné z < [4] [citované ]. Dostupné z < [5] [citované ]. Dostupné z < >. [6] [citované ]. Dostupné z < [7] [citované ]. Dostupné z < >. [8] [citované ]. Dostupné z < [9] Krádeže tovarov či prepady sú aj v 21. storočí na programe dňa [citované ]. Dostupné z < Kontaktné údaje Ing. Ingrid VACHALKOVA, PhD. Katedra poisťovníctva, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1, Bratislava Slovenská Republika ingrid.vachalkova@euba.sk 245