Roč. XVII. č. 66 EMPATIA BULLETIN

Transcription

1 Roč. XVII. č. 66 EMPATIA BULLETIN Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odbor poradensko-psychologických služieb. Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov SR v Bratislave. Slúži na komunikáciu a informovanie o formách práce, úspechoch i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných situáciách. NIELEN PRE ODBORNÍKOV Číslo 4 december 2010 Bratislava

2 2

3 OBSAH EDITORIAL 4 MEDZI NAMI Mgr. Marcela Škultétyová: Vyoraná brázda 6 PhDr. Jolana Kusá: PaTPV: Poprad, PhDr. Oľga Kostelníková: Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve 7 KAZUISTIKA Mgr. Radoslav Warošek: Gestalt prístup v poradenskej praxi 13 TÉMA PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D., PhDr. Martin Raudenský, Ph.D.: Argumenty pro syntézu hry v práci 17 s dospelými Mgr. Tatiana Sabová: Starí ľudia medzi nami 23 Mgr. Gabriela Leskovjanská, PhD.: Výchovné postoje a prístupy rodičov detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami 29 ZNÁME A MENEJ ZNÁME OSOBNOSTI Miroslav Plzák 38 PREČÍTALI SME Janečková H., Vacková M.: Reminiscence (Sabová) 44 Reichelová E.: Mama buď mojim princom (Rybáriková A.) 46 Rancourt B.: Zbavít se minulosti (Kusá J.) 48 INFORMÁCIE Grznárová T., Sajenková A., Štullerová E.: Sympózium rodinnej terapie 2010 Spirituální a magické v rodině a terapii 49 3

4 EDITORIAL Aby ste mohli robiť veci inak, musíte ich inak vidieť. Arial Šialenec je ten, ktorý robí stále to isté, ale očakáva iné výsledky. T T T Seneca Prírodné národy majú silné rituály, ktorými otvárajú a ukončujú životné etapy a ročné obdobia. U nás toto prepojenie sčasti upadlo do zabudnutia, ale stále ho inštinktívne potrebujeme a hľadáme. Vianoce, Nový rok, zimná rovnodennosť, Tri Krále, Turíce, Hromnice - na ukončenie a zahájenie roka toho máme požehnane. každý si vyberie to svoje, kresťania narodenie Ježiška, pohania tú rovnodennosť a odháňanie chorôb a čo všetko tam bolo a je obsiahnuté v starých zvyklostiach. Je jedno, že si to už neuvedomujeme, že si neuvedomujeme, že všetci sme aj pohania, kdesi z detstva dobre vieme, že sú tam aj strigy a čarodejnice pred Vianocami, aj Turoň a masky a všetky kúzla a čary našich predkov. To bolo ich spojenie s prírodou a je aj našim, keď mu nedôverujeme strácame základnú istotu o svojom bezpečnom mieste vo svete, v prírode, vo vesmíre. Nedôvera je stavebným kameňom, z ktorého si akurát tak môžem postaviť pevnosť zvanú depresia. Okrem toho sa každé ráno rozhodujem, aký program pre svoju náladu dňa zvolím: či sa sústredím na to, čo všetko nefunguje, čo nemám a akí blbci ma obklopujú, alebo sa sústredím na to, čo mám, čo všetko od života a sveta dostávam, koľko úžasných ľudí stretávam a teším sa na ďalších. Ak sa rozhodnem vybrať si to dobré, žijem viac s radosťou. Problémy sa vyriešia, účty sa zaplatia z tejto časti spektra určite ľahšie ako z toho tmavého, problémového. Aj nám koniec roka priniesol okrem pozitívnych bilancií koľkým ľuďom sme pomohli naštartovať svoje motory, akých úžasných kolegov a klientov sme stretli a ako nás to obohatilo, aj nemilé prekvapenia. Do ich atmosféry a podrobností vás uvedie hneď nasledujúci príspevok (Vyoraná brázda). Prepúšťalo sa. Povestných desať percent. Pred štyrmi rokmi to bolo 20 percent pred ďalšími štyrmi a ďalšími štyrmi..vždy nejakých desať percent, vlastne by sme tu už asi ani nemali byť. Veď nás aj je už len takmer polovica z pôvodného stavu. Každý príbeh násilne ukončeného pracovného pomeru v našich podmienkach, predstavuje nielen zraňujúci osobný príbeh, ale aj dieru v sieti sociálnej pomoci, konkrétne absenciu dosažiteľnosti manželského a rodinného poradenstva. V niektorých oblastiach je táto služba už nedosažiteľná, súkromní psychológovia vedia aká je to náročná práca, my vieme, že ju treba vedieť robiť a my systém bývalých manželských poradní, ktorý vlastne jediný poskytoval vzdelanie a prax tejto profesii, je v procese likvidácie. Nezostáva mu nič iné, iba ako Fénix vstať z popola a to je naše odhodlanie do nového roka. 4

5 Máme ešte aj špecifickú motiváciu: zomrel Miroslav Plzák, zakladateľ a klasik manželského poradenstva. Prinášame o ňom článok. Ja som roky presvedčená, že bol naprosto originálnym mysliteľom v oblasti manželského poradenstva, ale keď som si znova prečítávala jeho knihy, ktorých mám požehnane aj s vlastnoručným podpisom, uvedomila som si ako veľa z neho je naprosto aktuálne a hodne zabudnuté, zasunuté. Celá teória manželského spolužitia platí, nanajvýš s nejakými doplnkami, mnohé ich robil až do konca života sám dr. Plzák. Moja úcta k nemu znova ožila, aj keď bol direktívnym poradcom a v podstate patriarchálny až mierne mužsky šovinista. Veď sme s ním na tú tému viedli diskusie a dnes si myslím, že mal pravdu v tom, že nám ukázal, že žijeme stále v takomto svete. Sám to sledoval, nakoniec napísal knihu Muž a žena. Cítim sa zaviazaná niesť Plzákov odkaz. Ľudia v kríze potrebujú, aby im bola poskytnutá komplexná pomoc. Zdrojom ľudského šťastia, alebo nešťastia, teda aj samovrážd, je súkromný život ľudí, v ktorom sú ponechaní na seba. Podarilo sa mu pomôcť priviesť k životu sieť manželských poradní. Dnes už fungujú len v Čechách, ako jedinečný systém v Európe, naplňajúci paragraf 16 Charty EU o sociálnej starostlivosti. U nás je päť minút po dvanástej na ich záchranu. Alebo znovuzrodenie. Bol aj veľkým zástancom čistej prevencie vzdelávania o partnerskom a rodinnom živote najlepšie od materských škôl. Dnes toho skutočne veľa vieme o týchto zákonitostiach, ale k ľuďom sa to nedostáva, ani na školách, ani...nikde. Všetci moralisti túto nenahraditeľnú časť výchovy zmetú zo stola tým, že ju redukujú na sexuálnu výchovu, čo je naprostá hlúposť. Žasneme potom ako poradcovia, že VŠ vzdelaní ľudia netušia o komunikácií v páre, o očakávaniach od manželstva a už vôbec nepoznajú napr. optimálny model hospodárenia s peniazmi v rodine. Potom sú aj manželstvá, ktoré sa nerozvedú menej spokojné ako by mohli byť. Naliehavo sú potrebné novodobé kurzy prípravy na manželstvo pre mladých manželov a budúcich manželov. Minimá manželského spolužitia a minimá rodičovstva z toho by mala skúšať občianska spoločnosť, keď cirkev môže trvať na povinnej príprave. Toto sa mi preháňa hlavou na začiatku roka a nie náhodou to uzatvára oblúk s mojimi začiatkami, odborne úzko spojenými s doktorom Plzákom. Želám vám ako vždy veľa entuziazmu, nadšenia a radosti z práce a života. Pozrite sa na to, že stále nás je okolo sto na Referátoch a že tam robíme úžasnú prácu pre ľudí, každý tam orieme svoju brázdu. Tým, čo odchádzajú sú naše srdcia otvorené, aj keď im boli zavreté dvere. Nech vám život chutí a teší vás vo všetkých jeho podobách v roku T T T PhDr. Jolana Kusá Kto sa pýta po zmysle života, pýta sa zle. Otázky nám kladie život a je na nás, aby sme mu odpovedali. Viktor E. Frankl 5

6 MEDZI NAMI Vyoraná brázda Predo mnou na stole biely papier, v ktorom mi ďakujú za vykonanú prácu. Ten papier však svojou podstatou hovorí jednoznačne nepotrebujeme ťa. Otváram mailovú poštu. Prišla mi odpoveď od študentky, s ktorou sme sa videli len raz. (Musela som jej teraz napísať, že naša korešpondencia končí doma nemám prístup na internet.) Nemohla ku mne dochádzať, tak sme si asi rok len písali. Viem, že stále má problém postaviť sa pred triedu a odpovedať - od trémy som jej nepomohla. Ale pokračuje v štúdiu a veľmi rada chodí na prax. Viem, že z nej bude veľmi dobrá masérka má rada svoje povolanie. Čítam jej posledný mail:... veľmi ste mi pomohli, keď bolo treba. ĎAKUJEM veľmi pekne... Budete mi chýbať Eva je teenagerka z detského domova. Dostala som ju na riešenie pretože nevychádzala s profesionálnou matkou, u ktorej bola umiestnená. Robila som čo som vedela, ale problém sa nevyriešil, Eva sa musela vrátiť do detského domova. Už je na strednej škole, býva na internáte. Robí hlúposti ako jej rovesníci, ale z vlastnej iniciatívy chodí na volejbal a do posilňovne: Viete, chcem byť vojačka a musím sa udržať vo forme. Vyťahuje čokoládu: Chcela som sa vám poďakovať za všetko, čo ste pre mňa urobili. A ja sa cítim ako čerstvý držiteľ Jánskeho plakety. Lucka je hovorkyňou skupinky mladých matiek pestúnok. Ku svojim dvom malým deťom si zobrala dve zanedbané týrané deti. Ten starší, ktorý už vie rozprávať sa za pol roka zmenil zo zneurotizovaného, ťažko usmerniteľného dieťaťa na malého nezbedníka s veľkým zmyslom pre humor. Aj teraz sa smeje, lebo zistil, že sa so mnou môže hrať jednoduchú hru s kreslom. Jeho náhradná mama je však smutná: Kde sa teraz budeme stretávať? Na konci stretnutia však navrhuje: Druhá streda v mesiaci platí, stretneme sa u mňa! Býva na prízemí, tak mamičky môžu prísť aj s deťmi, susedia nebudú búchať. A ja od nej dostávam anjelika a knižočku s poďakovaním za všetky. Nie, nelúči sa, to pozvanie k nim domov platí samozrejme aj pre mňa. Odchádzam. Nevidno veľmi zhora tú brázdu za mnou, ktorú som vyorala. Ale asi je hlboká dosť. Mgr. Marcela Škultétyová T T T Žijúce je to, čo keď prejde dušou, začne fungovať, protože sa to bude vyvíjať i potom, keď ja tu nebudem. Obviňovanie a výsmech je vzájomnou chybou vo vzťahovaní sa ľudí k sebe. Viilma Luule 6

7 PaTPV 2010: Poprad, V uvedenom čase sa stretla skupina zamestnancov RPPS, aby pracovali na téme Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve. Bolo to v poradí deviate stretnutie skupiny PaTPV, ktorej časť tvoria tí istí pracovníci, časť vždy iní. Vedie ju od počiatku Oľga Kostelníková, najdlhšie s ňou Juraj Žilinčík. Výstupy z tejto skupiny by už vydali aj na knihu. na dobrú knihu, myslím. Konštatovali sme, že stále viac sa rozširuje participácia účastníkov na programe skupiny. Tento rok sme priniesli päť príspevkov, ktoré sme zamestnancom RPPS poslali elektronicky a to sa ešte dva materiály rozdávali namnožené. Cítim satisfakciu, že tento rok bola na programe téma tak kruciálna pre poradenský proces a pre kvalitu života ľudí, že bola ohmataná z mnohých strán a každý účastník pochopil aké je prežívanie individuálne nielen u klientov, ale aj u poradcov. A aké je dôležité, aby svoju schopnosť odpúšťať, nahliadol a pestoval poradca, ak chce sprevádzať na tejto ceste klienta. V budúcom čísle Empatie prinesieme niektoré materiály z workshopu, teraz na ochutnanie ponúkame prvý z nich, synteticky. PhDr. Jolana Kusá Skupinové spracovanie témy: Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve. Zapísala a mierne doplnila: Oľga Kostelníková, koordinátorka Témy viny a odpúšťania nám skoro všetkým pripadala nielen závažná, ale aj vzrušujúca (rozrušujúca?). Nejde len o to, že v každom prípade párového problému je otázka viny alebo zodpovednosti za problémy (Kto za to môže??!!) obsiahnutá explicitne či implicitne a je potrebné sa jej venovať, ale aj o to, že sa nás otázky viny a jej odpúšťania dotýkajú osobne, a ja (O.K.) si dovolím napísať, že je to kardinálna otázka ľudstva, ktorá rozhodne(?) o našom prežití. Nemusíte súhlasiť s mojim vyhlásením a mnohí iste ani nesúhlasíte a pokladáte ma za patetickú a príliš expresívnu (pripúšťam, že sa mi to niekedy páči). No možno budete súhlasiť, že v danej otázke my - psychologickí poradcovia a terapeuti môžeme niečo urobiť - buď dobrého alebo nie. Naša skupina pracovala s touto témou trojakým spôsobom. 7

8 1. Sebareflexiou v oblasti chápania, prežívania a vyjadrovania viny a odpúšťania vo vlastnom živote, zdieľanou s ostatnými členmi. Pomôckou boli vybrané modelové situácie, ktoré evokovali prestúpenie základných morálnych princípov (neúcta voči rodičovi, krádež, nevera, nedodržanie sľubu, klamstvo). 2. Prácou na prípadoch z párového poradenstva, ktoré obsahovali niektorý z aspektov témy (napr. váhanie poradcu, či v danom prípade existuje vina, nemožnosť odpustiť neveru, obviňovanie medzi partnermi, ktoré deštruktívne pôsobí na vzťah ) 3. Spoločným hľadaním odpovedí na tri otázky: a) Čo potrebuje vinník (človek, ktorý skutočne porušil etickú normu, ktorú aj sám uznáva), aby uznal, uniesol a napravil svoju vinu a ako mu môže byť nápomocný poradca. b) Čo potrebuje poškodený (človek, ktorý bol zasiahnutý prestúpením morálneho princípu, oklamaný, okradnutý, zneuctený ), aby mohol odpustiť a ako mu môže byť nápomocný poradca. c) Čo potrebuje obviňovač (človek, ktorý útočí na partnera pre skutočnú alebo domnelú vinu), aby mohol nahradiť obviňovanie konštruktívnou reakciou a ako mu môže pomôcť poradca. Na začiatok jedno dôležité rozlíšenie. Existuje vina - teda prestúpenie morálneho princípu: morálne princípy sú všeobecným konsenzom(kto môže, uzná, že je to Boží princíp výstavby človeka): úcta, pravda, rešpektovanie integrity, láska (Desatoro je v tom ) Toto platí nielen voči druhému, ale aj voči sebe samému. Existuje pocit viny vo vzťahu, ktorý nie je následkom previnenia ako porušenia morálneho zákona, ale nedodržania pravidiel podmienečnej lásky (citového vydierania, napr. : musíš mi vždy vyhovieť, musíš ma urobiť šťastným ). Tento pocit viny je síce skutočne prežívaný, ale z hľadiska viny falošný (neurotický). Ako ps. poradcovia a terapeuti pracujeme s pocitom viny. Pocit viny sme sa tiež pokúsili popísať a ja sa prikláňam k tomu rozlíšiť primeraný pocit viny a neprimeraný pocit viny. Primeraný(konštruktívny, rastový) pocit viny je zážitok, ktorý sa spája so skutočným prestúpením morálneho zákona (hviezdne nebo nad nami a mravný zákon v nás). No aj tak to nie je skľučujúci pocit jedovatej hanby, ktorý sa spája so sebaodsúdením a sebadeštrukciou. Je to zážitok pokory, ktorá neponižuje, ale oslobodzuje, zážitok prijatia ľudskej slabosti, bolesti, ktorú prestúpenie pri- 8

9 náša, zážitok horúcej ľútosti a mocnej túžby napraviť bolesť, krivdu, nespravodlivosť. Je to zážitok oslobodenia a obrodenia. Neprimeraný pocit viny je zážitok jedovatej hanby, pocit zamrznutia, hrôzy, zničenia, samoty a vydedenia. Jedovatá hanba, odsúdenie a trest vyvolávajú strach, je to ekvivalent smrti, zničenia zničenia sebaúcty a preto takmer automaticky vyvolávajú aj rôzne obranné mechanizmy, ktoré bránia náprave, aj vôbec priznaniu viny. Neprimeraný pocit viny môže byť následkom falošnej viny teda následkom nedodržania citovo vydieračských podmienok lásky vo vzťahu naučených v detstve, alebo ich dôsledkov obviňovania sa zo zodpovednosti za nehody, náhody, obyčajné ľudské nedokonalosti, ktoré mali následky. Môže však byť spojený aj so skutočnou vinou, no je deštruktívny. Je tu ešte aj pocit hryzenie svedomia. Vnútorný konflikt, boj: som vinný? Nie som vinný? A čo zážitok odpúšťania? Ten sme ako skupina sledovali menej, nebolo dosť času. Odpúšťanie je proces opustenia pozície obete (ale prečo by ju ktokoľvek mal opustiť?, pretože je deštruktívny, ničí nositeľa a preto, lebo sme všetci raz vinníci raz poškodení a ak ako poškodení nedokážeme odpúšťať, ako má byť odpustené nám, a ak nie je možné odpúšťanie, nie je možný rast a tiež pretože O.K.: prikláňam sa k filozofii, podľa ktorej neexistuje obeť, človek zasiahnutý ublížením sa týmto spôsobom má učiť práve tak ako vinník, a obaja si vo vyššom vedomí tento zážitok zvolili, alebo utvorili iste, zas viacerí nesúhlasíte, nemusíte. Pre mňa je táto filozofia nekonečne užitočná a zbavila ma mnohej úzkosti, ale nepriniesla falošný pocit ľahkomyseľnosti). Keď opustíme pozíciu obete, môžeme zaujať konštruktívnu pozíciu toho, kto aktívne pracuje za dobrú zmenu vzťahu, zmenu v sebe I v druhom. Stávame sa človekom, ktorý môže byť silný, neustále rastúci. To je úžasné. Odpustenie poznáme tak, že keď si spomenieme na bolestnú udalosť, ostávame pokojní, nepociťujeme bolesť, hnev, poníženie. Skôr prežívame, že sme vyrástli, zosilneli, poučili sa. Možno je proces odpúšťania (iste to nemôže byť jednorazová záležitosť) špirálovitý a dlhý, možno niekedy aj never ending story, ale vždy nás pozýva k stretnutiu sa so sebou a urobeniu voľby. Som obeť, či som sám za seba zodpovedný? V párovom vzťahu sa v procesoch obviňovania a odpúšťania zobrazuje celý charakter vzťahu, ktorý tu bol pred previnením, najmä rozloženie moci a charakter vzájomného rešpektu. Ale zobrazuje sa tu aj úroveň štruktúry osob- 9

10 nosti každého z partnerov. Je preto plný potenciálu k nájdeniu hlbšej pravdy a k nájdeniu sily. Ak to ako poradcovia takto vnímame, je to pozícia vnímania, ktorá obsahuje nádej. Ad 3a) T T T Úspech je dostať to čo chceš a šťastie je chcieť to čo, dostaneš. Dave Gardner 10

11 Ad 3b) T T T Úspešný človek je ten, ktorý dokáže postaviť pevné základy z tehál, ktoré po ňom hádžu ostatní. T T T Sydney Greenberg Všeobecne povedané, úspech odhalí tie najhoršie vlastnosti, zatiaľ čo pád tie najlepšie. George Abbot 11

12 Ad 3c) T T T Skúsenosť nie je to, čo sa vám stane. Je to to, čo vy sami dovolíte, aby s vami spravilo to, čo sa vám stalo Aldous Huxley 12

13 Keď sme včera spolu telefonovali, vyrozumel som, že Vás niečo ťaží, o čom so mnou chcete rozprávať. Chápem, že to pre Vás určite nie je jednoduché, ale som pripravený Vás vypočuť a spoločnými silami sa pokúsiť Vám pomôcť v tom, čo Vy cítite ako dôležité. Po týchto slovách sa pani Dana skoro nebadane uhniezdila viac do kresla. V úvode mi porozprávala, že pracuje ako poštárka skoro pätnásť rokov, má tri deti, 25-ročnú Danku, ktorá je vydatá a žije samostatne so svojím manželom, 18-ročného Petra a 11-ročnú Dominiku, ktorí žijú doma s ňou. Pani Dana má 47 rokov. Zrazu sa zastavila pri svojom veku a rozplakala sa. Keď som sa opýtal, čo sa práve teraz deje, povedala, že si uvedomila, že z tých štyridsiatich siedmich rokov nemala ani jeden šťastný. Ani detstvo, ani dospievanie a o dospelosti škoda reči. Zničila som život hlavkazuistika Gestalt prístup v poradenskej praxi Mgr. Radovan Warošek, RPPS Prešov Koniec pracovnej doby bol na dohľad. Bol pondelok, pár minút pred štvrtou, keď mi zazvonil telefón. Zdvihol som ho hneď po druhom zazvonení. Myslím, že som tým volajúceho zaskočil, pretože v telefóne bolo počuť len hlasné dýchanie. Po niekoľkých sekundách rozhodovania sa mi prihovoril veľmi tichý ženský hlas. Ja už ďalej nevládzem!, zneli prvé slová, za ktorými nasledovalo tiché vzlykanie. Potrebujem sa rozprávať s pánom Warošekom. Po úvodnom predstavení som sa opýtal klientky, či chce so mnou hovoriť cez telefón, prípadne ako jej môžem pomôcť. Pani Dana mi odpovedala, že by sa so mnou chcela stretnúť, lebo ma odporučila jej kolegyňa z práce, ktorá za mnou kedysi chodila do poradne. Vzhľadom k tomu, že prejav pani Dany bol plný plaču, nerozhodnosti a prežívanej ťažoby, ponúkol som jej, že sa môžeme stretnúť ešte dnes popoludní, ak cíti, že sa potrebuje rozprávať aktuálne ešte v ten deň. Pani Dana zareagovala, že ďakuje za ochotu, ale vydrží do rána. Dohodli sme sa na deviatu hodinu nasledujúci deň. Presne s úderom deviatej hodiny zazvonil zvonček pri dverách našej poradne. Do dverí vstúpila už na prvý pohľad zlomená žena so smutnými očami, v ktorých sa zrkadlil strach, bolesť a prestrašenosť. Nikdy som u psychológa nebola, preto neviem, čo ma čaká, prezradila pani Dana, čím sa snažila akoby ospravedlniť svoju trému i prežívanú úzkosť. Spôsob chôdze, gestikulácia i usadenie sa do kresla bolo u pani Dany akoby utlmené, bez energie, čo mi signalizovalo, že pravdepodobne dlhodobo rieši nejaký problém, ktorý je pre ňu emočne vyčerpávajúci. 13

14 ne mojim deťom, pretože som od neho nedokázala odísť. Svojho manžela nedokázala ani nazvať menom. Hovorila o ňom slovíčkami on, od neho, jemu, alebo, ak ho opisovala, tak použila slová ten sviniar, zbabelec, tyran či zviera. Cítil som z toho silný hnev a zlosť na manžela, ale zároveň aj spôsob obrany pani Dany voči tomu, aby sa opäť nenamotala do siete emočného pripútania sa k nemu. Keď som pani Dane povedal, že som si všimol, že ani raz nepoužila slová môj manžel, muž, povedala, že nemôže, lebo by tým zradila svoje deti a od hnevu by mu najradšej ublížila. Zrazu som mal pocit, akoby ju prežívaný hnev paradoxne uvoľnil. Začala hlasnejšie rozprávať, viac gestikulovať. Pokúsil som sa zacentrovať pozornosť pani Dany na túto zmenu - zmenu jej hlasitosti, pohyblivosti. Akoby ožila. Chvíľu mlčala a povedala, že hnevať sa je pre ňu niečo nové. Nikdy sa nehnevala, bála sa prejaviť hnev, skôr vždy trpela, všetko si vyčítala a vzťahovala na seba. Teraz, keď je už neskoro, cíti hnev. Vtom sa rozhovorila, ako ju aj deti celé manželstvo manžel bil, fyzicky i psychicky týral. Je vydatá 25 rokov. Sobáš hodnotila ako to najhoršie v jej živote. Ostala tehotná a pre jej rodinu bolo nemysliteľné, aby zostala s dieťaťom sama, aj keď všetci vedeli, že jej partner pije, je arogantný a vyhýba sa robote. Zároveň chcela odísť z rodičovského domu, pretože obaja rodičia pili. Ako sama povedala, ak sa skombinovali okolnosti, v akých vyrastala, partnerova povaha a jej naivná motivácia na sobáš s predstavou, že keď sa vezmú, tak bude všetko ináč, nič dobré z toho nemohlo vzniknúť. Týmto sebaotvorením pani Dany som pocítil položenie prvej tehličky dôvery v našom terapeutickom procese. Empaticky som zreflektoval zlé obdobie dvadsiatich piatich rokov v tom, aké to muselo byť pre pani Danu ťažké na jednej strane brániť a chrániť deti a na druhej strane prežívať neustály strach z reakcií manžela. Vyjadril som svoj pocit, že 25 rokov je dlhá doba, počas ktorej určite uvažovala rôznymi smermi ako situáciu riešiť, preto by ma zaujímalo, čo prispelo alebo rozhodlo o tom, že vyhľadala pomoc práve teraz. So slzami v očiach si spomenula na situáciu spred dvoch týždňov, keď po sérii viacerých bitiek, ktoré utŕžila od svojho muža, dostala bitku aj najmladšia dcéra Dominika kvôli tomu, že sa zastala svojej mamy. Potom odišiel do krčmy. Keď som videla, že Veronike tečie z nosa krv, zavolala som sanitku. Veľmi som sa zľakla, ako jej ublížil. Napadlo mi, že keď si v krčme vypije, tak nás aj zabije. Preto som prvýkrát vo svojom živote na neho zavolala políciu. Po výsluchu som na neho podala trestné oznámenie. Teraz je vo vyšetrovacej väzbe a hrozí mu väzenie kvôli týraniu blízkej osoby. Odkedy je v base, mne sa vôbec neuľavilo. Stále sa mi o tom sníva, nemôžem spávať, stále plačem, vyčítam si, že som zlyhala ako matka, keď som toľké roky dovolila, aby nám ubližoval. Neviem sa sústrediť, nejem, napadlo mi, či by nebolo lepšie, ak by som na tom svete nebola. Moja kolegyňa v práci si všimla, že sa so mnou niečo 14

15 deje. Moja kolegyňa v práci si všimla, že sa so mnou niečo deje. Vedela o mojich problémoch, a tak mi Vás doporučila, aby som za Vami zašla, lebo vidí, ako sa jej strácam pred očami. V súčasnom období pani Dana bola nastavená na prijímanie podpory z vonkajšieho prostredia. Jej schopnosť sebapodpory bola značne oslabená a limitovaná introjektmi, ktoré prijala počas predchádzajúceho obdobia: - zlyhala som ako matka, - už nikdy nebudem šťastná, - lepšie by bolo, keby som na tomto svete nebola, - celý život som neschopná, - obrala som deti o otca. To je iba zlomok introjektov, ktoré pani Dana vyslovila počas prvej konzultácie a ktoré som považoval za kľúčové pre nasledujúce stretnutia, počas ktorých sa pokúsim nasmerovať klientku k uvedomeniu si, odkiaľ ich má, od koho ich prebrala, kto je ich autorom, ako ich môže preformulovať a ako sa postupne zbavovať nezdravých introjektov. Okrem introjektov som si u pani Dany všimol aj inú formu narušenia kontaktu, v podobe retroflexie. Počas celého manželstva obracala hnev, výčitky a zodpovednosť za stav iba voči sebe. Nezamerala svoju vnútornú energiu smerom von, aby urobila zmenu v prostredí, ale dlhé roky bola sama sebe terčom, čo sa odrazilo v sebaponižovaní, sebanenávisti. Za cieľ do nasledujúcich stretnutí som si postavil to, aby si pani Dana uvedomila blokovanie hnevu, agresie a zlosti ako prirodzených reakcií človeka na krivdu, ktorú na nej páchal jej manžel. Aby sa pokúsila uvedomiť si, čo ju blokovalo, čo by potrebovala, čo sa deje v jej vnútri, keď pociťuje hnev, aby si dokázala uvedomovať, čo cíti, keď prežíva emócie a aby sa ich ventilovanie naučila presmerovať smerom von a nie do seba. Pani Dana sa naučila aj desenzitizovať. Od bolesti fyzickej po utŕženej bitke, až po bolesť duševnú: - musela som na sebe nedať nič badať, aby deti ešte viac netrpeli, - keď som zaťala zuby a päste, menej to bolelo, - keď som sa s ním nehádala, skôr s tým skončil. To je niekoľko ukážok desenzitizačných techník, ktoré si pani Dana osvojila, aby doslova prežila. Znížila tým subjektívne prežívanie nepohodlia, ale cenou za to bola strata energie, živosti a schopnosti konať. Tento proces prebiehal u klientky habituálne, preto bude dlhší čas trvať, kým sa naučí fokusovať, pracovať s dychom, so zameriavaním pozornosti na jednotlivé telesné funkcie, aby dokázala napĺňať svoje vlastné potreby. 15

16 Keď som sa pani Dany opýtal na jej očakávania, čo by najviac potrebovala, odvetila, že cíti potrebu nasať kľud, rovnováhu, sebadôveru, schopnosť prestať si vyčítať, čo urobila i neurobila. Nechce sa z toho všetkého dostať na psychiatriu. Obáva sa, či má dostatok síl zvládnuť v nasledujúcom období všetky súdy, vypočúvania, ktoré ju čakajú. Chvíľku sme rozprával i tom, že by bolo prospešné, ak by zároveň navštívila aj psychiatra, aby stavy, ktoré prežíva (nespavosť, nechuť do jedla, lakrimozita, úvahy o suicídiu) mohla liečiť okrem psychoterapie aj farmakologicky. Pani Jana s tým súhlasila a v jej hlase i gestách bolo vidieť, akoby jej spadol kameň zo srdca. Keď som jej zreflektoval to, čo som si všimol, povedala, že mám pravdu, že cíti z mojej strany ozajstný záujem a je rada, že konečne po toľkých rokoch začala konať. Jej životom ju sprevádza veľa neukončených záležitostí. Rodičom dodnes neodpustila, že celé jej detstvo pili a dodnes prežíva ako veľkú krivdu a príčinu to, že ju donútili vziať si svojho muža, aj keď vedeli, aký je. Zároveň vyčíta sebe, že toľké roky nekonala a keď sa rozhodla pre trestné oznámenie, nastúpili výčitky a strach zo všetkého, čo to sprevádza. V jednom momente naznačila, že ak by manžela zatvorili, bolo by to pre ňu zadosťučinenie, že sa rozhodla správne. Pravdepodobne by to mohol byť pre pani Danu vonkajší impulz na to, aby dokázala ukončiť jeden z gestaltov svojho života, aj keď si myslím, že sa pani Dana musí učiť nachádzať zdroje ukončovania záležitostí vo svojom vnútri. Tak, aby dokázala byť spokojná so svojimi rozhodnutiami aj v rámci polarít, ktoré v sebe prežíva, aby ju neblokovali, ale aby ich chápala ako prirodzené časti ja na kontinuu svojho života. Na záver prvého stretnutia sme sa vzájomne dohodli na frekvenciách našich psychoterapeutických stretnutí. Stretávať sa budeme jedenkrát do týždňa, vždy v stredu, keď to pani Dane najviac vyhovuje z hľadiska jej povinností v práci. Zároveň som jej v krátkosti zhrnul, čomu všetkému sa budeme venovať, aby mala ucelenejšiu predstavu o tom, čo môže očakávať z mojej strany. Kontrakt bol dohodnutý, tak hurá do práce. Mgr. Radomír Warošek, psychológ RPPS, absolvent výcviku v gestalt terapii T T T Nikoho nejde nič naučiť, možné je iba pomôcť mu poznať sám seba Galileo Galilei 16

17 TÉMA ARGUMENTY PRO SYNTÉZU HRY V PRÁCI S DOSPĚLÝMI PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D., FN v Motole, Praha PhDr. Martin Raudenský, Ph.D., PedF UK Praha a UJEP Ústí nad Labem Motto: Pokud se nemá vytratit základní podstata hry, tj. kreativita, ničím nevázaná volnost, měla by být spontánní. Naprogramovaná hra přestává být hrou. Úvod Hry se užívají k psychologickému ovlivňování v psychagogii. V zahraničí se zájem o tuto oblast datuje od 50. let 20. století s rozvojem transakční analýzy, zejména v práci kalifornského psychiatra E. Berneho Games Poeple Play (Berne, 1970). V ČR se se zvýšeným zájmem o hry pro dospívající a dospělé setkáváme po roce 1990 pod souhrnným názvem psychohry, nebo společenské hry (Bakalář, 1998; Hermochová, 2004). Hry u dospělých se užívají pro výcvik sociálních dovedností, rozvoj umělecké, vědecké či technické tvořivosti a pro team building (LeFevre, 1988), tzn. skupina lidí hravým způsobem, za přispění fantazie, plní určité úkoly. Hry se mohou zaměřit na společenský kontakt, rozvoj kreativity, výcvik sociální citlivosti, nácvik sebeprosazení, nácvik komunikace, na sebepoznání, na prožitek těla atd. Výsledky se pak ve skupině hodnotí, porovnávají, diskutuje se o nich. Cíle a indikace herní terapie u dospělých V psychoterapii s dospělými je hra dobře využitelná v integrovaném modelu čerpající z dynamické, kognitivně-behaviorální, humanistické a rodinné psychoterapie. Cíle herní terapie u dospělých jedinců vychází z eklektického pojetí a teoretických principů dětské hry: 1. lidé jsou motivováni vrozenou potřebou tvořivosti, 2. mají potřebu pozitivního sebenáhledu a sebepochopení, 3. hra je primární možnost komunikace. 4. hra je prostor k rozvíjení sociálních vztahů. Hra je tak u dospělého důležitou součástí komunikace, vztahů a sociálních interakcí. Indikace užití hry u dospělých je například následující: u verbální deteriorace, vztahových potíží, závislosti, potíží s adaptací na chronické onemocnění, u seniorů. Dospělí mohou mít v herní terapii problém se spontánností, mohou shledávat dětskou hru jako komplikovanou, nebo jako tabu ( dospělí si už nehrají ). Proto je vhodné užít strukturované hry, nejlépe specifikované pro daný problém, hra tak umožní vývoj spontánnosti. U seniorů, nebo jedinců kteří se 17

18 z různých důvodů (emočních i zdravotních) obtížně vyjadřují, může být herní aspekt využit i na trénink paměti a myšlení, na zlepšení nálady, komunikace a orientaci ve formě her se slovy, modifikovanými cviky, nebo v kombinaci relaxací (Walsch, 2005). Formy užití herní terapie u dospělých uvádíme dále. Hra s pískem Jednou z možností užití hry u dospělých je hra s pískem (angl. Sandplay, Sandtray Therapy nebo Sandbox Therapy). Navazuje na tradice D. Kalffové a CG. Junga. Dovoluje exploraci hlubokých emočních problémů. Metoda je vhodná i pro děti, dospívající, dospělé a rodiny jako expresivní a kreativní způsob, který se neopírá o psychoterapii založenou na komunikaci slovem (Labovitz a Goodwin, 2000). Umožní zjistit hluboké vnitřní problémy jako je vztek, deprese, závislost nebo smutek. Herní terapie probíhá formou hry s boxem písku a specifickými hračkami. Obvykle je box 80 cm široký, 49 cm dlouhý a 11 cm vysoký, naplněný pískem. Pro hendikepované je možné box umístit na stůl, nebo speciální stolek. Účastník hry vytváří v písku diorama (příběh miniaturního světa) a to prostřednictvím aranžování hraček: lidí, zvířat a ostatních předmětů. Terapeut hodnotí užití a výběr objektů účastníka k popsání psychického stavu. Tato neinvazivní metoda funguje dobře s těmi jedinci, kteří mají potíže mluvit o těžko zvladatelných problémech v souvislosti s domácím násilím, závislostí, incestem, nebo jinou traumatickou zkušeností jako je třeba úmrtí v rodině (Kalff, 2003), ale také s potížemi týkající se zdraví, nemoci a bolesti (Raudenská, Raudenský, Javůrková, 2010). Iniciační hry Hru je možné užít v úvodní části skupinové psychoterapie jako tzv. iniciační hry. Skupina je v nich konfrontována se specifickým problémem, jedná se většinou o nácvik řešení problémů. Iniciační hra demonstruje proces myšlení, kde se jedinci mohou naučit uplatňovat například zodpovědnost, která je velmi důležitý prvek v procesu sebepochopení a integrace. Fletcher a Kunst (2006) vypracovali manuál k hraní iniciačních her, příklady uvádíme dále. Hra svíčka. Pomůcky: žádné. Cíl: fyzická aktivita. Postup: každý účastník stojí na jedné noze, směřuje druhou nohou nahoru směrem ke stehnu. Dlaně má spojené před hrudníkem, zatímco nechává dlaně spojené, zvedá horní končetiny nad hlavu. Oči jsou zavřené. Výdrž 10 vteřin. Nohy se vymění a postup se opakuje. Hra lidský uzel. Pomůcky: žádné. Cíl: komunikace a interakce skupiny, prostupování osobního prostoru jedince. Postup: skupina stojí v kruhu těsně blízko 18

19 sebe. Účastníci mají za úkol chytit se pravé ruky jiného účastníka svojí pravou rukou. Potom levou rukou levé ruky jiného účastníka. Vytvoří se uzel, který rozplétají. Jedna z variant této hry může být prováděna při zachování ticha. Hra se dá dobře uplatnit jako metafora společných aktivit skupiny, ilustruje příležitost jak pracovat ve skupině společně na společných cílech. Hra lidé k lidem. Pomůcky: žádné. Cíl: interakce skupiny, flexibilita osobního prostoru jedince. Postup: skupina se rozdělí do dvojic, které stojí proti sobě a v řadě. Hráč, který je sám, stojí na konci řady, se jmenuje vyvolávač. Jakmile vykřikne prsty k prstům, kolena ke kolenům, loket k chodidlu atd páry vykonávají předepsané požadované spojení. Na požadavek lidé k lidem hráči změní partnera ve dvojici. Hráč bez partnera se stává novým vyvolávačem. Hráči by neměli mít dvakrát stejného partnera, je to možné v případě, pokud se jedná o malou skupinu. Iniciační hry vyzývají ve skupině k přemýšlení, aktivitě, komunikaci a interakci, je nutné je ale modifikovat vhledem ke zdravotnímu stavu jedinců. Hra s představami a symboly v KBT Hra se uplatňuje v integrovaném modelu psychoterapie při užití práce s představami a symboly, vycházející z kognitivně-behaviorální terapie (KBT) a dalších postupů pracujících s imaginací či hypnosugestivní terapií. Hra se v rámci skupinové KBT, při užití specifických KB technik, zaměří na nácvik sociálních dovedností, zvládání stresu a prevenci relapsu, nácvik řešení problémů, modifikaci myšlenek a představ, ale také na sebeprosazení a sebenáhled, komunikaci, posílení tvořivosti, modifikaci chování pomocí napodobování, modelování a hraní rolí. V individuální práci mohou být hry spojené s biofeedbackem. Sebenáhled a sebepochopení Hry v integrovaném modelu KBT mohou být zaměřeny na sebenáhled a sebepochopení, které jsou jedním ze základních rysů psychického zdraví a duševní hygieny. Každý jedinec má potřebu pozitivní akceptace od významných lidí v životě. Jak dítě dospívá, potřeba pozitivní akceptace od ostatních lidí se transformuje v sekundární, naučenou potřebu pozitivního sebenáhledu a sebepochopení. Sebenáhled má různé úrovně, jednak je to uvědomění, jak jsem vnímán druhými, jak se jevím, co si o mě druzí myslí. Hlubší úrovní je uvědomění si vlastního chování k druhým lidem. Nejhlubší úroveň je pochopení vzniku vlastních způsobů chování. Například: Proč vždy, když přijdu domů z práce křičím a hádám se se ženou? vede k pochopení, proč jsem se v této situaci naučil reagovat právě tak, a ne jiným způsobem. Jako příklad můžeme uvést hru Intuice (Kulka, 2008). Při této hře se vybere ve skupině dobrovolník 19

20 a položí se mu několik otázek. Ostatní si všímají jeho projevu a odpovědí. Skupina následně vyplňuje dotazník, ve kterém odpovídá na otázky vztahující se na dobrovolníka, například Mají ho druzí rádi?. Po vyplnění všech dotazníků se zjišťují rozdíly mezi sebehodnocením člena a názorem skupiny (k odkrytí sebehodnocení) a dále, které vlastnosti dobrovolníka byly nejlépe skupinou odhadnuty a které ne. Hra Intuice přispívá k lepšímu sebehodnocení, náhledu, ale i k pochopení sociální citlivosti a k získání zpětné vazby o vlastním chování ( jak mě vidí ostatní ). Zpětná reflexe vlastního chování je velmi důležitá v celkovém aktivním zapojení jedince v terapii. Hry ve skupině tak mohou být zaměřeny na všechny stupně sebenáhledu a také pozitivní zpětnou vazbu ve spojení s kognitivní restrukturalizací a behaviorálními technikami. Vyjadřování pocitů Hry jsou vhodné v rámci KBT pro vyjadřování pocitů, zejména nonverbálně, zejména u seniorů, ale také těch, kteří z dalších důvodů nejsou schopni se pregnantně verbálně vyjadřovat. Hra se potom užívá jako primární médium komunikace v úvodních fázích terapie. Jedinci mají za úkol vyjádřit emoce (například vztek, radost, smutek) pouze za pomoci mimiky obličeje, nebo jen haptiky. Ostatní ve skupině hádají, jaké pocity jedinec vyjadřuje. Hry učí pochopit a přiměřeně prosazovat i vlastní zájmy, například u jedinců, kteří mají potíže s přiměřeným prosazením. Hry je tak naučí přiměřeně se prosadit a být autentičtí s projevováním emocí. Zde můžeme velmi dobře aplikovat hry racionálně emoční terapie Ellise, který je sám nazývá cvičení. Pacienti se tak učí, že podněty, neboli aktivizující události (nemoc, rozvod, finanční potíže, problémy ve škole, úmrtí, ztráta práce, partnera či domova) nejsou hlavní či přímá příčina emočních důsledků (tj. jak se jedinec cítí; tedy smutný, úzkostný, depresivní), ale že je to systém přesvědčení a postojů, tj. co si o náročné životní situaci sám myslí, jak tuto situaci hodnotí a jaký jí dává význam. V práci se skupinou je možné se zaměřit na praktická cvičení, která uvádíme dále (modifikováno podle Ellis, 2002). Cvičení 1. Rozlišení mezi přiměřeným znepokojením, obezřetností, opatrností a nepříjemnou úzkostí. Jedinci si mají živě představit nějakou nešťastnou událost, která by je mohla v nejbližší době potkat: ztratit milovanou osobu, onemocnět, přijít o práci. Mají popsat, jak se cítí. Základem cvičení je najít myšlenky, které si jedinec říká, aby v sobě vyvolal příslušné nepříjemné pocity. Kdykoliv potom má silné negativní pocity, zamýšlí se nad tím, zda nálada pramení z přání po lepších událostech ( Život by byl lepší kdybych nebyl sám. ), nebo překračování hranic ( Musím někoho mít, nesmím být sám. Nesmím být nikdy sám! ). 20

21 Cvičení 2. Zdrojem úzkosti jsou často požadavky na získání úspěchu a uznání. Jedinec se učí rozeznávat, jak tyto požadavky (často ve formě měl bych, musím, mám ) ovlivňují náladu. Pokud byl jedinec například u soudu a neví jak šetření dopadlo, může se cítit se špatně, což je často spojeno s myšlenkami Kdybych byl obžalován, nevydržel bych to, musím mít jistotu, že obžalován nejsem. atd. Často pacienti chtějí získat uznání od druhých formou myšlenek Musím udělat na lidi (šéfa, přátele) dobrý dojem, což může být zásadním zdrojem úzkosti ve vztazích. Jedinec se tak učí, že přání formulována se slovy měl bych, mám, musím ovlivňují zdroj jejich nálady (úzkost, deprese) a nechtějí, aby se věci dařily, ale nařizují si, aby se dařily. Cvičení 3. Hledání iracionálních tvrzení. Jedinec se učí hledat iracionální tvrzení vždy, pokud se necítí dobře (nervozita, sklíčenost, nenávist, lítost). Například tvrzení Pokud budu hodný (nehádavý, klidný ), už nikdy nebudu mít problémy ve vztazích. je nerealistické a popírá životní fakta. Tento typ myšlení souvisí s obecnějšími iracionálními myšlenkami, například Když se budu ke všem lidem chovat dobře, budou mě mít všichni rádi. Jedinec se učí, jak tyto myšlenky ovlivňují emoce, tj., jak se člověk, pokud takto uvažuje, cítí, zda jsou tyto myšlenky realistické, zda neodporují životním zkušenostem (všichni lidé mě nemohou mít rádi i když se k nim já budu chovat dobře) a zda jsou logické. Cvičení 4. Hra hledání příkazů měl bych, musím. Jedinci si mají vzpomenout na něco, o čem se domnívají, že je hrozné, děsné, příšerné a hledají v nich skryté příkazy. Příklad: Myslím, že je to opravdu hrozné, pokud je někdo tři roky rozvedený. Skrytý příkaz může být následující Nesmím se rozvést, Musím být bez problémů, tedy šťastný, Mě se nesmí stát, abych měl vztahové potíže, nebo Na světě to musí být zařízeno tak, abych měl to, co si zasloužím, to znamená štěstí. Jedinec se tak učí najít ve tvrzeních skryté příkazy, které ovlivňují náladu. Cvičení 5. Jedinci si mají vzpomenout na něco, co je v poslední době rozčílilo nebo přimělo k nerozumnému chování. Učí se zjišťovat, jak způsob myšlení ovlivňuje jejich náladu a celkový zdravotní stav. Příklad: jedinec slíbil, že přestane kouřit, ale nedodržel to. Je veden hledat v tomto případě iracionální postoje. Například: Jsem hlupák a méněcenný člověk, protože jsem nedodržel slib, jsem pořádný mizera, nic nedokážu. Tento iracionální postoj souvisí s pocity nezaslouženého trápení a zatracování vlastní osoby. Jedinec se potom učí zpochybňovat své iracionální postoje následovně: Nedodržel jsem slib, že začnu se snižováním cigaret. Proč bych ale kvůli tomu měl být hlupák a méněcenný člověk?, Proč ze mě to, že nemohu přestat kouřit, dělá hloupého a méněcenného člověka?. Racionální odpověď je potom následující: V žádném případě 21

22 nejsem méněcenný, mé jednání je sice hloupé, jsem ale jen člověk a člověk může v budoucnosti jednak jinak. Kromě toho dělám spoustu jiných dobrých věcí. Já jsem já a dělám spoustu hloupých věcí (kouřím), ale také dobrých věcí ( ). Zamyslím se nad tím, zda bych mohl opravdu začít přestat kouřit. Pomocí tohoto cvičení je možné měnit iracionální postoje v racionální přání vždy, když jedinci jednají proti svým zájmům (tj. necvičí, nepřestávají kouři, atd..). Racionálně emoční hry předpokládají dobré verbální dovednosti účastněných jedinců v terapii. Sociální senzitivita a komunikace Hry zaměřené v modelu KBT na sociální senzitivitu znamenají schopnost správně určovat a předvídat pocity, myšlenky a reakce ostatních. Předpokládají pocit vžít se do druhého. V těchto hrách se jedinci snaží vcítit, jak se vybraný dobrovolník v přehrávaných situacích cítí. Proto se učí v rámci skupinové terapie pomocí hraní rolí přiměřené empatii, tzn. přiměřeně se vžívat do role druhého a snížit citlivost při hypersensitivním empatickém prožívání situace druhých. Učí se také rozpoznat, že emoce a to, co si sami myslí, ovlivňuje to jak se cítí v těle (tj. například intenzita bolesti na hrudi, pocení, bolesti hlavy). Jedním z dalších cílů v KBT je naučit se komunikovat. Nácvik komunikace pomocí hraní rolí má za cíl učit efektivně řešit mezilidské konflikty. U dospělých je tak v integrovaném modelu psychoterapie možné užít hru k nácviku komunikace, úpravě mezilidských vztahů a sociální interakce a tím ke zlepšení adaptace. Závěr Hra je spojnice mezi dětstvím a dospělostí. Proto jsme se zaměřili na aplikaci hry u dospělých. Hra v práci s dospělými je často opomíjená, i když je dobře využitelná v integrovaném modelu čerpajícího z dynamické, kognitivně-behaviorální, humanistické a rodinné psychoterapie. U dospělých je možné využít například hru s pískem, v širším pojetí kognitivně-behaviorální terapie se potom užívá hra při nácviku sociálních dovedností, zvládání stresu, k nácviku sebeprosazení, pro zlepšení komunikace, posílení tvořivosti, k modifikaci chování pomocí napodobování a hraní rolí, na trénink paměti, myšlení a orientace. Hra je tak u dospělého důležitou součástí komunikace, vztahů a sociálních interakcí. Literatura 1. Bakalář, E. Nové psychohry. Společenské hry pro všestranný rozvoj osobnosti Praha, Portál, Berne, E. Jak si lidé hrají. Praha, Svoboda, Ellis, A. Trénink emocí. Praha, Portál, Fletcher, A. Kunst, K. Guide to Cooperative Games for Social Change. 22

23 Washington, CommonAction, Hermochová, S. Hry pro dospělé. Praha, Grada Publishing, Kalff, DM. Sandplay: A Psychotherapeutic Approach to the Psyche. Temenos Press, Cloverdale, CA, Kulka, J. Psychologie uměním. Praha, Grada, Labovitz, B. Goodwin, A. Sandplay Therapy: A Step-By-Step Manual for Psychotherapists of Various Orientations, Norton Press, New York, NY, LeFevre, D. New Games for the Whole Family. New York, Perigee Books, Raudenská, J. Raudenský, M. Javůrková A. Praktické využití hry u dětí i dospělých. Sociální práce/sociálna práca, 10, 1, 2010, s Walsh, D. Skupinové hry a činnosti pro seniory. Praha, Portál, Kontakt: PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D. Oddělení klinické psychologie FN V Motole, V Úvalu 84, Praha , Tel.: , Fax.: [email protected] T T T Ísť s priateľom po tme je lepšie ako ísť sám za svetla. Helen Keller Starí ľudia medzi nami Johanka tak zostarla na konci jesene, blúdi mestom, spomienky má celkom zatmené pokrikujú: blúdivá, veď zabudla, kde býva. Johanka vždy mala toľko detí a kde sú, keď sa pýta na ulici na svoju adresu. Kto ju vráti domov späť? Ľudia vedia? Nevidieť. Johanka, poď sem, ja ťa domov odvediem, Johanka, poď pomaly, spolu by sme nájsť mali, kde to miesto je, kto to vie, kde sme opustili seba samých? Uvedený úryvok z piesne mi napadol pri pohľade na mnohých starých ľudí, ktorí toho počas svojho života veľa urobili a dnes sú odkázaní na pomoc iných, ktorá často neprichádza. Žijú medzi nami... Aké miesto medzi nami majú? Pohybujú sa uprostred nás niekedy zhrbení a pokorní, inokedy plní nespokojnosti. 23

24 Moja skúsenosť z práce so starými ľuďmi poukazuje na to, že veľmi citlivo reagujú na akceptujúci prístup, empatiu a kontakt. Jesenné obdobie sa pre mňa vyznačuje zvláštnym pokojom spojeným s dozrievaním vecí, vzdávaním sa toho, čo je zbytočné a zaostrením na podstatné záležitosti. V ľudskom živote mi jeseň pripomína posledné štádium z psychosociálneho vývinu podľa Eriksona, v ktorom má človek možnosť ukončiť nedokončené záležitosti a môže prežívať spokojnosť so životom alebo zúfalstvo. Opakovane moje myšlienky v tomto období zalietajú k starým ľuďom a k obdobiu života, v ktorom sa nachádzajú. Je to čas strácania, opúštania, vzdávania sa nepodstatných vecí... Opakovane sa ma na jeseň zmocňuje chuť vzdať sa toho, čo nie je potrebné a žiť z hlbších zdrojov. Má to očistný vplyv na môj život. Staroba je obdobím, kedy sa človek postupne vzdáva stále viacerých vecí a dáva dôraz na iné hodnoty. Je to tiež obdobie akceptácie skutočnosti takej, aká je a prijatia aj odvrátenej strany života. K životu patrí aj úpadok, choroba, straty, ktorých je často najviac práve v starobe. Postoj spoločnosti k starobe V minulosti boli starí ľudia považovaní za zdroj múdrosti a postoj k nim bol spájaný s úctou. Boli považovaní za vzácnych a ich životné skúsenosti boli cenené. Tavel /2009/ poukazuje vo svojej knihe venovanej starobe na iný prístup k starým ľuďom, ktorý prevláda v súčasnosti: starí ľudia sú vnímaní ako neužitoční a venuje sa im v laickej aj odbornej verejnosti málo pozornosti. Sú vnímaní viac ako prekážka a príťaž než prínos. Autor poukazuje na starobu ako na aktuálny problém Európy a na potrebu hľadať spôsoby pomoci starým ľuďom, ktoré prispievajú k spokojnej starobe. Na potrebu kvalitnej starostlivosti o seniorov poukazuje aj Holmerová /in Mátl, Jabůrková, 2007/ - zdôrazňuje, že v súčasnosti nie je venovaná dostatočná pozornosť systematickej starostlivosti o starých ľudí. Je potrebné, aby sa spoločnosť pripravila na starnutie obyvateľov a snažila sa zabezpečiť podmienky pre kvalitnú starobu. V Čechách bolo podľa údajov z roku 2004 okolo 14% starých ľudí nad 65 rokov. Na základe demografických predpovedí sa predpokladá, že v roku 2030 vzrastie počet seniorov na 23%. Očakáva sa pokles pôrodnosti a nárast priemernej dĺžky života. V roku 2030 bude potrebovať dennú starostlivosť okolo starých ľudí (Jeřábek, 2005). Rodinná a inštitucionálna starostlivosť Ako uvádza Jeřábek (2005), rodinná starostlivosť o starých ľudí je jedným z najfrekventovanejších modelov starostlivosti o seniorov. Keď už starý človek nie je schopný sám sa o seba postarať, môže potrebnú starostlivosť zabezpečiť 24

25 jeho rodina a príbuzní. Rodina, ktorá funguje dobre, môže poskytnúť starému človeku kvalitnú starostlivosť. Rozlišuje sa podporná, neosobná a osobná starostlivosť. Podporná starostlivosť spočíva v poskytnutí pomoci starému človeku v oblastiach, kde nie je sebestačný napr. oprava domu, vybavovanie vecí na úradoch atď. Neosobná starostlivosť sa týka starostlivosti o domácnosť upratovanie, varenie atď. je možné, aby ju zabezpečovala aj opatrovateľská služba. Najnáročnejší stupeň starostlivosti predstavuje osobná starostlivosť zahrňujúca intímnu starostlivosť o starého človeka. Vyžaduje to stálu prítomnosť starajúcej sa osoby. Často ide o stereotypné denne sa opakujúce činnosti ako je: osobná hygiena, kŕmenie, podávanie liekov, prenášanie, ukladanie atď. Tento typ starostlivosti je náročný a zaťažujúci a vyžaduje podporu rodiny pre osobu, ktorá sa stará o starého člena rodiny. Súčasťou starostlivosti o seniorov je poskytovanie emocionálnej podpory, ktoré v najplnšej miere prebieha práve v rodine. Podporovať starého človeka, tíšiť jeho bolesť, sedieť pri jeho posteli a zmierňovať jeho trápenie to často v inštitucionálnej forme pomoci nie je možné v takej miere ako pri rodinnej starostlivosti. Dôležité je, aby tí, ktorí poskytujú starostlivosť starému človeku, mali zabezpečenú dostatočnú podporu pre seba. Je vhodné, ak ich občas niekto z rodiny vystrieda v ich opatere a ak majú možnosť zmeny prostredia a venovania sa činnostiam, ktoré obnovia ich zdroje a silu. Určitou formou pomoci môžu byť aj neziskové organizácie, charitatívne a náboženské organizácie, ak združujú dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní prevziať na niekoľko hodín opateru o starého človeka. Pomocou sú aj kurzy pre opatrovateľov, ktoré poskytujú základné praktiky a umožňujú osvojenie si praktických zručností pri starostlivosti o seniorov. Ďalšou možnosťou sú podporné skupiny starajúcich sa, kde ide o emocionálnu podporu, výmenu skúseností a vzájomnú podporu. O starého člena rodiny sa stará najčastejšie manželský partner alebo dieťa, ktoré opatruje rodiča. Osobnú starostlivosť zaisťujú najviac ženy manželky a dcéry. Ak ide o staršie starajúce sa ženy, dlhodobá starostlivosť je pre nich spojená s veľkou fyzickou námahou. Je vhodné, aby mysleli na vlastné zdravie a dopriali si masáže a rehabilitáciu. S dlhodobým stresom a vypätím sa môžu spájať aj psychické problémy, preto je dôležité, aby mali príležitosti k oddychu a zabezpečili si podporu aj pre obnovu psychických síl. Ako vnímajú deti svoju zodpovednosť postarať sa o starnúcich rodičov? V ČR prebehol výskum, v ktorom sa ľudí vo veku rokov pýtali na ochotu prijať rolu opatrovateľa. 80% z nich vyjadrilo ochotu postarať sa o svojich rodičov v domácom prostredí. 25

26 V neprospech rodinnej starostlivosti hovoria súčasné trendy: dôraz na slobodu a nezávislosť, liberalizácia hodnôt, nižšia záväznosť manželských zväzkov. Klesajúca plodnosť žien, vzrastajúca rozvodovosť, starnutie populácie, predlžovanie priemerného veku. Alternatívou z hľadiska inštitucionálnej starostlivosti sú domovy dôchodcov, domy s opatrovateľskou službou, sanatóriá, liečebňe pre dlhodobo chorých, hospice... Spoločnosť sa bude stále viac obracať na rodiny, aby prevzali starostlivosť o svojich blízkych. Starších občanov, ktorí vyžadujú celodennú starostlivosť, pribúda a inštitucionálne formy pomoci sa nerozvíjajú úmerne rastúcim potrebám. (Jeřábek, 2005). Využitie spomienok Starí ľudia radi spomínajú na minulosť, vracajú sa do čias zo svojho detstva, mladosti a produktívneho veku, kedy sa cítili milovaní a užitoční. Návrat do minulosti môže byť dobrou príležitosťou ako nadviazať kontakt so starým človekom. Spomienky môžu slúžiť ako vstupná brána do duše starého človeka. Môžeme ich vypočuť a vnímať potrebu, ktorú nimi vyjadrujú. Túžia práve po dobrej matke a starostlivosti a vracajú sa do doby detstva? Alebo spomínajú na obdobie mladosti s túžbou po láske? Inokedy si predstavujú chvíle, kedy pracovali a boli produktívni a vyjadrujú potrebu byť užitoční. Pri pozornom načúvaní ich spomienkam je možné všimnúť si, ktoré zo svojich potrieb práve vyjadrujú a reagovať na ne. Ak túžia po matke, je možné im sprostredkovať niečo z materskej starostlivosti dotykom, objatím, očným kontaktom... Ak volajú po láske, je možné vyjadriť im svoj záujem o nich. Ak sa cítia nepotrební, je možné ich oceniť za niečo, vyjadriť uznanie. Ak si budeme starých ľudí všímať so záujmom a pozorne, určite postrehneme, čo vlastne vyjadrujú svojím rozprávaním a po čom volajú a iste aj nájdeme konkrétny spôsob ako im prejaviť to, čo naplní ich potrebu (Tavel, 2006). Spomienky na minulosť prinášajú aj možnosť rekapitulácie života a vyrovnanie sa s nedoriešenými záležitosťami, ktoré pútajú pozornosť. Starí ľudia majú príležitosť sa vrátiť k tomu, čo je neukončené, spracovať to a urobiť, čo je potrebné pre uzavretie daných záležitostí (Janečková, Vacková, 2010). Významnou úlohou je pomôcť starým ľuďom pokojne zomrieť, na čo je potrebný spoľahlivý poslucháč, ku ktorému bude mať starý človek dôveru a vytvorenie priestoru na vyplavenie potlačených emócií a ukončenie nedokončených záležitostí. Pre starých ľudí je dôležité vnímať pocit vlastnej hodnoty a tak vlastne všetko, čím prispievame k tomu, že si viac vážia samých seba, je veľmi cenné. Ďalšou z ich potrieb je potreba zmysluplných činností. Starý človek sa potrebuje veno- 26

27 vať činnostiam, ktoré mu dávajú zmysel. Vhodné je venovanie sa záujmom a záľubám, ktoré starý človek má. Špeciálna forma terapie, ktorá sa venuje práci so spomienkami u seniorov je tzv. reminiscenčná terapia. Reminiscenčná terapia môže prebiehať individuálne alebo v skupinovej forme. Základom je rekapitulácia života a vysporiadanie sa s neuzavretými záležitosťami. Vyjadrenie emócií a odovzdávanie skúseností. Súčasťou spomienkovej terapie môže byť aj muzikoterapia - práca s hudbou, biblioterapia, aromaterapia, pohybová terapia,masáže, kognitívne aktivity a pracovná terapia. Pre seniorov, ktorí majú dobrý vzťah k zvieratám, je vhodné zaradiť zooterapiu a využiť terapeutický efekt pôsobenia zvierat na človeka. V rámci reminiscenčnej terapie sa využívajú rôzne spomienkové predmety fotky, staré filmy, obľúbené knihy, hudba, dobové predmety, staré recepty, tanec, spoločenské hry, výlety na miesta spojené s minulými zážitkami. Spomienky sa vyvolávajú prostredníctvom všetkých zmyslov. Seniori si môžu v rámci reminiscenčného divadla zahrať scény zo svojich spomienok. Inými prostriedkami návratu do minulosti je vytváranie tzv. kníh života alebo máp života. Môžu si vytvoriť spomienkovú krabicu alebo skrinku, kam si môžu ukryť veci, ktoré im pripomínajú dôležité zážitky z ich života (Janečková, Vacková, 2010). Ako komunikovať so starými ľuďmi Pre tých, ktorí sa starajú o starých ľudí vo vyššom veku alebo s demenciou, môžu dobre poslúžiť nasledovné odporúčania. Pochádzajú od Naomi Feil, ktorá sa celý život venovala starým ľuďom a je zakladateľkou tzv. validačnej terapie. Validácia sa snaží potvrdzovať starého človeka a prijímať ho, takého, aký je a vidieť ho ako jedinečnú bytosť. Základom validačnej terapie je empatia voči starému človeku a individuálny prístup. Dôležitá je akceptácia staroby a zmien, ktoré prináša a rešpekt k vnútornému svetu starého človeka, aj keď nezodpovedá skutočnosti. Validačná terapia nevyvíja tlak na starého človeka a nesnaží sa mu vnútiť realitu. Spôsob správania klienta, ktorý môže niekedy pôsobiť zvláštne, je potrebné vnímať v kontexte jeho života. Základ validačných techník spočíva v rozpoznaní potreby, ktorú klient vyjadruje a adekvátnej reakcii na ňu (Tavel, 2005). Tieto validačné techniky môžu podstatne prispieť k zlepšeniu starostlivosti o seniorov. Validačné techniky (Feil, 1993, in: Janečková, Vacková, 2010): - Hovoriť jednoducho, opakovať používať jednoznačné slová, opakovať kľúčové slová. 27

28 - Používať konkrétne otázky - pýtať sa na konkrétne veci otázkami: Čo? Kto? Kde? Kedy? Ako? Nepoužívať otázku: Prečo? - Pýtať sa na extrémy: na najpozitívnejšie a najnegatívnejšie situácie a pocity - Udržiavať očný kontakt signál záujmu dôležitý pre starých ľudí - Hovoriť jasným a láskavým hlasom - Konať podľa ich potrieb - Používať uprednostňovaný zmysel obľúbený zmyslový vnem - Používať dotyk vyjadrenie blízkosti - Používať hudbu - Pýtať sa na protiklad - Zrkadlenie napodobniť pohyby tela, dýchanie, výraz tváre - Spájať prejavy porúch správania s neuspokojenými potrebami reagovať na potrebu skrytú za daným správaním - Na nezmyselné výrazy reagovať neurčito - Empatia Všetci, ktorí sa starajú o starých ľudí a seniorov s demenciou, určite dobre vedia, koľko trpezlivosti a vytrvalosti si táto práca vyžaduje. Snáď uvedené techniky pomôžu vytvoriť určitý rámec starostlivosti o týchto ľudí. Záverom by som rada uviedla, že tento text píšem na pamiatku mojej babičky, ktorá zomrela pred mesiacom a ktorá bola pokladnicou lásky, dobroty a štedrosti v našej rodine. Volala sa práve Johanka, ako to bolo v úvode textu, ale bola to Johanka, ktorá vďaka starostlivosti svojej rodiny, hlavne dcér mohla prežívať skôr opačné pocity, než sú uvedené v hornom odseku v piesni. Vedela, že patrí do širokej rodiny príbuzných, ktorí ju majú radi a na ktorých sa môže obrátiť o pomoc. Prajem čitateľom, aby im tento článok pomohol v pochopení ich starých ľudí, babičiek, dedkov a profesionálom v odbornej praxi nech prispeje k prístupu k starým ľuďom, ktorý je založený na záujme, akceptácii a úcte. Mgr. et Mgr. Tatiana Sabová, psychologička, Psychiatrické oddělení Nemocnice Ostrov Literatúra: Jeřábek H. a kol.: Rodinná péče o staré lidi, CESES CSV UK, Praha, Janečková, H., Vacková M.: Reminiscence využití vzpomínek při práci se seniory. Praha, Portál,

29 Mátl,O., Jabůrková M: Kvalita péče o seniory- řízení kvality dlouhodobé péče v ČR. Praha, Galén, Tavel,P.: Psychologické problémy v starobe I. Pusté Úľany, Schola philosophica, Tavel, P.: Komunikácia so starými ľuďmi metóda validácie Trenčianske Teplice, XXV. Česko-slovenská psychoterapeutická konferencia. Tavel, P.: Validácia terapeutický prístup k starým dementným pacientom. Psychiatria, psychoterapia, psychosomatika 13, 2006, č.3-4, s Výchovné postoje a prístupy u rodičov detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami Mgr. Gabriela Leskovjanská, PhD., psychológ CPPPaP v Spišskej Novej Vsi Anotácia. Práca pojednáva o špecifikách výchovného vedenia rodičov detí s ťažkosťami v oblasti správania a problémami v emocionálnom vývine. Analyzuje tiež mieru seba účinnosti detí poradiť si s náročnými životnými situáciami z pohľadu hodnotenia ich rodičov i detí samotných. Štúdia analyzuje pohľad na charakteristické osobnostné atribúty výchovne problémových detí a ich rodičov. Kľúčové slová: deti s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami, rodičovské výchovné štýly, seba-účinnosť, rodina. Rodina je z hľadiska socializácie najvýznamnejšou súčasťou spoločenskej mikroštruktúry, ktorá sprevádza človeka všetkými životnými fázami. Medzi základné funkcie, ktoré rodina plní, patrí samotná príslušnosť teda členstvo v nej, ekonomická podpora, vzdelávanie, socializácia a ochrana svojich členov (Patterson 2002). Rodičovská starostlivosť patrí medzi najsilnejšie faktory ochrany a prevencie antisociálneho správania študentov (Morrison, Robertson, Laurie, Kelly 2002). Za istých okolností sa nevhodné a nepodnetné rodinné prostredie stáva jedným z kľúčových spúšťacích faktorov, a tiež udržiavacích činiteľov problémového správania detí a mládeže. Riziko pritom môžu predstavovať samotní rodičia problematickí jedinci (citovo labilní, asociálni, v kríze a pod.), ktorí nie sú schopní byť pre dieťa pozitívnym vzorom ani adekvátne plniť rodičovskú úlohu. Iným príkladom sú neúplné rodiny, v ktorých absentuje mužský či ženský vzor správania a ktoré kladú nadmernú záťaž na jedného rodiča pri výchove detí. 29

30 Ďalším typom problémovej výchovy je spôsob výchovného vedenia, pri ktorom sa neprihliada dostatočne na fyzické a psychické potreby detí, dochádza k citovej deprivácii, a deti samotné nie sú schopné naväzovať hlbšie citové vzťahy. Podľa Matouška (1996) alarmujúcim, hoci akoby skrytým a málo prezentovaným javom sa stáva stúpajúci počet problémových detí pochádzajúcich z úplných rodín, dobre materiálne zabezpečených, dieťaťu v týchto rodinných vzťahoch však chýba pocit, že je dôležité a pre rodičov významné. Najhorší model poskytujú tieto rodiny práve vo vzťahu k tráveniu voľného času prevláda pasívne sledovanie televízie, absencia vzájomnej komunikácie, stretávanie sa doma až neskoro večer. Deti zažívajú v rodinnom prostredí nudu, svoj voľný čas nevedia primerane tráviť a z hodnotovej prázdnoty sa uchyľujú i k okamžitému uspokojovaniu potrieb a deštrukčnému správaniu. Prezentovaný model výchovy by sa dal nazvať termínom nedostatok záujmu podľa Melgosu (2001) je dieťa v tomto prípade vnímané rodičmi ako prekážka a obmedzenie v prežívaní vlastného života. Vzhľadom k tomu, že v našom prieskume nás najviac zaujímal spôsob výchovného vedenia detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami, ktoré sme riešili v rámci CPPPaP formou skupinových terapií, študovali sme teoretické domáce i zahraničné odborné štúdie analyzujúce spôsoby výchovných rodičovských štýlov a ich vplyv na ďalší vývin, prežívanie a správanie detí. Termín spôsob výchovy, poprípade výchovný štýl, vyčleňuje zo zložitého súboru výchovných procesov kľúčové momenty: najmä emocionálne vzťahy dospelých a detí, ich spôsob komunikácie, veľkosť požiadaviek kladených na dieťa, spôsob ich kladenia a kontoly. Prejavuje sa tiež voľbou výchovných prostriedkov a spôsobom reagovania dieťaťa na ne. (Čáp, 2001) Základné delenie rodičovských štýlov výchovy je možné vymedziť podľa miery kontroly, ktorú rodičia deťom v rámci výchovného vedenia zabezpečujú a miery emocionálnej podpory, ktorú deťom poskytujú. Tak vznikajú nasledujúce štýly výchovy: Benevolentný štýl výchovy deťom sa dostáva veľkej citovej podpory, ale takmer žiadnej kontroly; takéto deti bývajú tvorivé, ale neisté, a podľa Ronenovej (2000) nedostatočná kontrola plodí negativizmus až agresivitu u detí, často i neposlušnosť. Autoriatívny štýl výchovy snaha nadmerne ovládať dieťa bez poskytnutia citovej opory, u detí vyvolávajúca nárast úzkosti, strachu, zníženie sebavedomia a sebadôvery, môže viesť k depresiám. Autoritatívne vedené deti sú podľa Melgosu deti s najvyšším percentom kriminality a agresivity, trpiace komplexmi menejcennosti. 30

31 Výchovné vedenie bez záujmu vysokú mieru benevolencie sprevádza nízka miera emocionálnej podpory, pri ktorej deti trpia citovou depriváciou a v podstate nie sú schopné trvalých vzťahov, lásky a potešenia z akejkoľvek práce (Lucasová 1997). Demokratický výchovný štýl s vysokou mierou kontroly a vysokou mierou emocionálnej podpory sa javí najúčinnejším spôsobom výchovného vedenia. Výchova sa odohráva na pozadí kvalitného rodinného dialógu, dieťa cíti, že je prijímané, a vhodným výchovným vedením si buduje pozitívny vzťah k sebe, rodičom i hodnotám. Optimálny výchovný štýl je potrebné dlhodobo udržiavať, pretože na deti negatívne vplýva striedanie spôsobov výchovy. Medzi ne radíme najmä nejednotnosť vo výchovnom pôsobení rodičov tzv. dvojkoľajná výchova, ale i konflikty a hádky medzi rodičmi, nadmerné zaoberanie sa ekonomickou stránkou života (napr. z dôvodu nezamestnanosti alebo nadmerného upriamenia sa na prácu a na materiálne zabezpečenie rodiny), kým zatiaľ deti unikajú z centra pozornosti rodičov (Čech, 2002). Hoci sa na Slovensku 40% manželstiev rozvádza, Čech (2002) zistil, že pozitívny vzor rodičovských autorít, a teda i potreba funkčných rodín sa javí byť významným preventívnym faktorom v boji proti sociálno patologickým javom. Matějček (1996) podporuje toto tvrdenie názorom, že ak sa dostalo dieťaťu veľa dobrého na úrovni vzťahov a modelov správania v útlom detstve, tak je len veľmi málo pravdepodobné, že by sa mohlo skaziť výlučne vplyvmi, s ktorými sa dieťa stretá napríklad v škole. Prieskum. V rámci preventívnej a terapeutickej práce v CPPPaP v Spišskej Novej Vsi sme v školskom roku 2009/2010 vytvorili podľa požiadaviek škôl a rodičov 3 skupiny detí s ťažkosťami v oblasti správania (najčastejšie šlo o diagn. poruchy správania) a emocionálneho vývinu. Spolu tak do skupinovej práce bolo zaradených 26 detí. Pri prvom rodičovskom stretnutí v októbri 2009 sme realizovali prieskum na vzorke 26 rodičov (spolu 24 matiek a 2 otcovia) a u 26 samotných detí, ktorí boli ochotní participovať na prieskume. Prieskumná vzorka tak pozostávala z 26 detí, žiakov ZŠ 10 detí bolo žiakmi ročníka ZŠ a 16 detí žiakmi ročníka ZŠ. Vzorku dotváralo i 26 rodičov týchto žiakov, z toho 24 matiek a 2 otcovia. 31

32 Tab.1. Rozdelenie prieskumnej vzorky podľa pohlavia Pohlavie detí Počet M Percento % muž žena 7 27 Pohlavie rodičov - - muž 2 8 žena Tab.2 Rozdelenie prieskumnej vzorky detí podľa špecifikácie problému detí Kategória problému dieťaťa PočetM Percento % Emocionálne problémy - problematické sociálne vzťahy, nadmerná úzkosť, psychosomatické ťažkosti dieťaťa Hyperaktivita, instabilita, odbrzdenosť Kombinácia emocion., rodinných problémov i ťažkostí v správaní impulzivita, emocionálne ťažkosti, neprimerané reagovanie Poruchy správania Prieskumné ciele. 1. Primárne nás u rodičov detí zaujímali spôsoby výchovného vedenia, aké uplatňujú pri výchove svojich detí a postoje a názory rodičov na správne výchovné vedenie. 2. Ďalším cieľom výskumu bolo zistiť, ako hodnotia deti s ťažkosťami v emocionálnom vývine a v správaní vlastnú schopnosť účinne si poradiť s problémovými životnými situáciami, a ako vnímajú vlastnú osobnosť a osobnosť svojich rodičov teda charakteristické osobnostné atribúty seba, a tiež osobnosti matky a otca. 3. Rodičov problematických detí sme sa rovnako pýtali, ako vnímajú svoje dieťa, jeho typické povahové vlastnosti, charakteristiky správania a mieru jeho účinnosti poradiť si s problémami. 32

33 Prieskumnú metodiku detí tvorili: Empatia 4/ Škála sebaúčinnosti (Self efficacy Scale) (Košč, Heftyová, Schwarzer a Jerusalem 1993), ktorá skúma úspešnosť v zvládaní náročných situácií. 2. Sémantický diferenciál (Osgood 1957, in Kerlinger 1974) zložený z troch pojmov: JA, MÔJ OTEC, MOJA MATKA, ktoré dieťa hodnotilo formou 21 bipolárnych adjektívnych párov v 7 stupňovej škále (príjemný nepríjemný, šťastný nešťastný, tvrdý láskavý, silný slabý, aktívny pasívny, príjemný nepríjemný, uvoľnený napätý, beznádejný nádejný, tajomný všedný, povzbudzujúci vyčerpávajúci, stabilný labilný, blízky cudzí, chladný srdečný, usporiadaný chaotický, veselý smutný, panovačný ústupčivý, priateľský nepriateľský, neúprimný úprimný, spoľahlivý nespoľahlivý, impulzívny rozvážny, lenivý pracovitý). Rodičia vypĺňali prieskumný dotazník zložený z nasledujúcich častí: 1. Sémantický diferenciál JA AKO RODIČ, MOJE DIEŤA zložený z totožných 21 párov bipolárnych adjektív ako verzia pre deti. 2. Škála sebaúčinnosti (Košč, Heftyová, Schwarzer, Jerusalem 1993). 3. Dotazník PARI analyzujúci výchovné štýly vo vedení detí, postoje a názory rodičov na správne výchovné vedenie, zachytávajúci celkom 23 faktorov upravených pre potreby CPPPaP ( využívanie podnecujúcich výrokov, ochranný postoj k dieťaťu, dbanie rodiča výlučne o rodinu, snaha zlomiť vôľu dieťaťa, rodičia = mučeníci, strach z ublíženia dieťaťu, naznačený manželský konflikt, prísnosť vo výchove, podráždenosť rodiča, snaha vylúčiť vonkajšie vplyvy pri vplývaní na dieťa, očakávanie zbožňovania rodiča, snaha potlačiť agresivitu dieťaťa, odmietanie byť len rodičom v domácnosti, postoj - rodičia a deti sú si rovní, podnecovanie aktivity dieťaťa, vyhýbavosť v komunikácii, neuznanlivosť partnera pri výchove dieťaťa, potláčanie sexuality detí, matka= vládca domácnosti, nadmerné miešanie sa do sveta detí, kamarátstvo, solidarita s dieťaťom, tendencia urýchľovať vývin a samostatnosť detí, nesamostatnosť matky). Výsledky prieskumu. 1. Analýzou PARI dotazníka zameraného na hodnotenie výchovných postupov rozdelených do 23 kategórií sme získali nasledujúce zistenia: 33

34 Tab.3. Analýza PARI dotazníka výchovné postoje a štýly rodičov k deťom Položka PARI Priemer M Percentil z najvyššej hodnoty 20 Využívanie podnecujúcich slov 16,38 82 Ochranný postoj k dieťaťu 15,38 77 Dbanie výlučne o rodinu 13,84 69 Snaha zlomiť vôľu dieťaťa 10,15 51 Postoj a názor, že rodičia sú mučeníci 15,07 76 Strach z ublíženia dieťaťu 14,11 71 Naznačený manželský konflikt 13,53 68 Prísnosť vo výchovnom vedení 11,38 57 Podráždenosť pri výchove 10,15 51 Snaha vylúčiť pôsobenie vonkajších vplyvov vo výchove 13,04 65 Postoj, že rodičov je potrebné zbožňovať 14,65 73 Snaha potlačiť agresivitu dieťaťa 11,88 60 Odmietanie byť len ženou/mužom v domácnosti a pre domácnosť 12,04 61 Postoj, že rodičia a deti sú si rovní 15,4 77 Podnecovanie aktivity dieťaťa 12,7 64 Vyhýbanie sa otvorenej komunikácii s dieťaťom 10,96 55 Neuznanlivosť, chýbajúca podpora zo strany partnera pri výchove 12,88 65 Potláčanie sexuality dieťaťa 11,08 60 Matka = vládca domácnosti 12,08 61 Miešanie sa do sveta detí 12,92 65 Kamarátstvo, solidarita s dieťaťom 17,07 85 Tendencia urýchľovať vývin a skorú samostatnosť dieťaťa 11,46 57 Nesamostatnosť matky 14,

35 Medzi položky s najvyšším skóre, ktoré rodičia označili ako správne výchovné postupy, patrilo: kamarátstvo a solidarita s deťmi, podnecujúca komunikácia s deťmi, priznanie rovnosti medzi dieťaťom a rodičom, ochraniteľský postoj, ktorí rodičia voči deťom zaujímajú. Medzi najmenej preferované výchovné štýly rodičov patrili tendencie urýchľovať vývin, potláčať sexualitu, rodičia vo výchove nepripúšťali ani vlastnú podráždenosť ani snahu zlomiť vôľu dieťaťa. 2. Pri porovnaní škály sebaúčinnosti, ako vidia schopnosť poradiť si s problémami a prekážkami samotné deti a ako ich hodnotia rodičia sme zistili, že rodičia vnímajú svoje deti ako signifikantne menej účinné a schopné poradiť si s ťažkosťami ako samotné deti pri hodnotení samých seba (sig. 0,025**; F= 5,315, t%0,084; df=50). Rodičia teda vyjadrili názor, že riešenia, ku ktorým sa deti uchyľujú, nie sú dostatočne efektívne pre ne samotné, a teda ich hodnotili ako menej úspešných v zvládaní náročných situácií, za aké sa považovali v ich zvládaní samotné deti. 3. Porovnanie hodnotení pojmov JA MOJE DIEŤA a JA AKO RODIČ MOJA MAMA prinieslo v analýze sémantického diferenciálu nasledujúce zistenia: deti hodnotili samé seba, resp. pojem JA ako viac šťastný, usporiadaný (nechaotický) a spoľahlivý; rodičia svoje deti naopak v hodnoteniach vnímali ako viac chaotické, nespoľahlivé a nešťastné. V hodnotení pojmov MOJA MAMA (N=26) a JA AKO RODIČ (N= 24 matiek detí) sme zistili, že deti vnímali svoje matky ako signifikantne viac pokojné, príjemné, uvoľnené, blízke a viac panovačné ako samé seba vidia samotné matky. Tie pojem JA AKO RODIČ hodnotili ako signifikantne viac podráždený, nepríjemný, napätý, cudzí, ale i viac ústupčivý v porovnaní s hodnotením detí. Matky detí teda napokon na rozdiel od PARI dotazníka, ktorý zhodnocoval viac ich názory na správnu výchovu, v sémantickom diferenciáli odrážasjúcom reálne výchovné prístupy priznali istú dávku napätia a nepohody súvisiacu s rolou rodiča, dokonca v hodnotení pojmu JA AKO RODIČ pripustili tieto faktory vo vyššej miere, v akej ju vnímajú ich deti. V prieskumnej vzorke detí a rodičov sme zistili, že vysoká miera sebaúčinnosti (dosiahnuté vysoké skóre u detí a rodičov) pozitívne korelovala s ich hodnotením pojmov JA, a v prípade rodičov pojmu MOJE DIEŤA ako viac pokojných, šťastných, aktívnych, príjemných, nádejných, povzbudzujúcich, blízkych a veselých v položkách sémantického diferenciálu. Toto zistenie potvrdzuje zistenia samotných autorov škály sebaúčinnosti o jej pozitívnej korelácii s optimizmom a sebavedomím čím sa dieťa vníma ako viac úspešné v zvládaní života, tým je i viac optimistické, aktívne, príjemné, vyrovnané a šťastné. 35

36 Diskusia. Empatia 4/2010 Nami zaznamenané výsledky prieskumu prinášajú zistenie, že veľká časť rodičov (prevažne matiek) detí s ťažkosťami v emocionálnom vývine a s diagnostikovanými poruchami správania názorovo sympatizuje a z veľkej časti v prístupe k svojim deťom i uplatňuje princípy rovnosti rodiča a dieťaťa, čo môže viesť k nadmernej benevolencii vo výchovnom vedení ( všetko môžeš... ) alebo k absencii akejkoľvek kontroly ( rob si čo chceš! ). Na nadmerne benevolentný prístup, ale i iné formy nevhodného výchovného vedenia poukazujú i novodobé zahraničné štúdie (Aunola, Nurmi, 2006). Tie uvádzajú, že okrem známych výchovných štýlov odvodených od miery emocionálnej podpory a kontroly rodičov, objavuje sa potreba kontrolovať i tretiu dimenziu, kľúčovú pri výchove detí, a to psychologickú kontrolu. Autori ňou rozumejú a chápu odnímanie lásky deťom ako výchovný prvok nevhodné vzbudzovanie situačných pocitov viny u detí a manipuláciu s dieťaťom. Autori na výskumnej vzorke 196 detí vo veku 5-6rokov zistili, že ich ťažkosti v správaní sa znížili iba v prípade, ak rodičia vo výchove uplatňovali nízku psychologickú kontrolu, a súčasne vysoko kontrolovali správanie detí a podporovali deti emocionálne. V praxi to znamenalo, že sa vo výchove neuchyľovali k manipuláciám, pocitom viny, ale skôr vysvetľovali dôsledky chýb detí v správaní a partnersky kontrolovali spôsoby správania svojich detí. Univerzálny recept na správnu výchovu neexistuje. Dnes už odborníci konštatujú, že výchova nie je len sústavou odmien a trestov, ale deje sa predovšetkým spolužitím a poskytovaním správnych výchovných vzorov. Nič to však nemení na skutočnosti, že rodina naďalej ostáva: Činiteľom vychovávajúcim a determinujúcim rizikový vývin napr. delikvencia a psychopatológia rodičov či dezintegrácia rodinného systému výrazne zvyšuje pravdepodobnosť delikvencie detí; tiež sa zistilo, že v skupine nechcených detí je 2x viac osôb, ktoré boli odsúdené za trestné činy a prečiny; Činiteľom podporujúcim a udržiavajúcim rizikový vývin detí; Spoločenstvom, ktoré spätne nesie dôsledky rizikového vývinu; Zdrojom potenciálu pre pozitívnu zmenu rizikového vývinu (Labáth, 2001). Literatúra. AUNOLA, K., STATTIN, H., NURMI, J.E. Parenting styles and adolescents achievement strategies. In Journal of Adolescence. Manchester: Elsevier, ISSN , p ČÁP, J., MAREŠ, J. Psychologie pro učitele. Praha: Portál, ISBN X. 8. kapitola, Celkový zpusob výchovy, s

37 ČECH, T. Pozice volného času ve vývoji a kultivaci osobnosti díťěte efektivní prevence sociálně patologických jevu. In Mládež a spoločnosť. Bratislava, Staré Grunty, ISSN , s KOŠČ, M., HEFTYOVÁ, E., SCHWARZER, R., JERUSALEM, M. in Schwarzer, R. (Ed.): Measurement of perceived cross-cultural research. Berlin, Freeie Univ. Berlin, ISSN LABÁTH, V. a kol. Riziková mládež (možnosti potenciálnych zmien). Praha: Sociologické nakladatelství SLON, s. ISBN LUCASOVÁ, E. Logoterapie ve výchově. Praha: Portál, s. ISBN MATOUŠEK, O., MATULOVÁ, A., KOPOLDOVÁ, B., CHALUPOVÁ, J., HALÍ- K,T. Práce s rizikovou mládeží. Praha: Portál, s. ISBN MELGOSA, J. Žiť naplno (kniha o dospievaní). Vrútky: Advent Orion, s. ISBN MORRISON, G.M., ROBERTSON, L., LAURIE, B., KELLY, J. Protective Factors related to Antisocial Behavior Trajectories. In Journal of Clinical Psychology, Manchester: Viley Company, ISSN , p OSGOOD, C. a kol.. The Maesurement of Meaning. In KERLINGER, F.N. Základy výskumu chování. Pedagogický a psychologický výskum. Praha: Academia, s. ISBN PATTERSON, J. Understanding Family Resilience. In Journal of Clinical Psychology, Manchester: Viley Company, ISSN , p RITOMSKÝ, A. Deskripcia dát pomocou SPSS. Sondy do súčasnej rodiny a domácnosti. Bratislava: Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, s. ISBN RONENOVÁ, T.: Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Praha: Portál, s. ISBN SMIKOVÁ, A.: Porovnávacia analýza charakteristík detí s problémovým a neproblémovým správaním. In: Zborník príspevkov Česko slovenskej konferencie Psychológia v škole Košice: Ústav humanitných vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, ISBN , s Mgr. Gabriela Leskovjanská, PhD. Liptovská 2, Spišská Nová Ves 37

38 ZNÁME A MENEJ ZNÁME POSTAVY Z NÁŠHO ODBORU Miroslav Plzák Koncom roka zaznelo zo všetkých masmédií, že zomrel Miroslav Plzák psychiater, sexuológ, matrimoniológ. Média mu pridali rôzne adjektiva, sprevádzala ho okrem iného aj trochu pochybná sláva bonvivána, ale jeho životopis uvádza veci na pravú mieru. Tie s počtom manželstiev, že ich mal iba dve ako i ďalšie, a jasnou sa stáva jeho zásluha o odbor matrimoniológia veda o manželstve a matrimoniopatológia veda o poruchách manželstva. O tom vieme najlepšie my, ktorých sprevádzal začiatkami profesionálneho života. Čím bol pre nás? Keď sme v sedemdesiatych rokoch začínali s manželským a predmanželským poradenstvom doktor Plzák bol pre nás priam zjaviteľom poznania a učiteľom v pravom slova zmysle. Tým, že napísal už v týchto časoch prvé knihy o manželskom spolužití a jeho poruchách, že sme mohli u neho priamo objednať texty pre vnútornú potrebu nášho systému, umožnil elementárne šírenie vzdelanosti v odbornej komunite. V roku 1973 vyšla napríklad príručka Terapie poruch manželského soužití, vydaná Krajskou Manželskou a predmanželskou poradňou v Bratislave, ďalšia vyšla zásluhou podobnej poradne v Mělníku. Isté je, že aj jeho zásluhou sme pristupovali k manželstvu a rodine systémovo a odborne. Miroslav Plzák má veľkú zásluhu na vytvorení slovníka odborných termínov, ktoré samozrejme preberal aj od iných súputníkov (hestia a dyshestia od Pláňavu), pozrel sa na manželstvo v jeho vývojových fázach, na vlastnosti a zákonitostí párového spolužitia, prirodzenú koróziu párového spolužitia, deromantizoval lásku partnerskú a trval na láske manželskej, atď. Potom sa pozrel na poruchy manželského spolužitia, veľmi skoro identifikoval partnerov, ktorí sa pre manželstvo nehodia, sú preň priamo toxickí a tak sme skoro vedeli aké je to ťažké so žiarlivosťou a nemožné s patologickou žiarlivosťou manželstvo zachrániť, ako na hysterky, pedantov, asociálov atď. Potom napísal pre mňa úžasne dobré sa čítajúce knihy: Klíč k výběru partnera pre manželství a so Z. Frýbovou trilógiu odpovedi na otázky: K lásce připravený, K manželství připravený a Do nepohody připravený. Boli to zároveň aj veľmi užitočné knihy, protože sme často robili besedy s mládežou i dospelými o 38

39 partnerskom živote a mali sme im aj čo doporučiť ako kuchárku Tieto knihy vychádzali vo veľkých nákladoch, predávali sa za pár korún aj v novinových stánkoch. Myslím, že dodnes sú pilierom osvety staršej generácie. Miroslav Plzák nám ešte jako 82 ročný tvrdil na konferencii, že je direktívnym racionálnym manželským poradcom, aj keď už je tento poradenský prístup považovaný v krajoch českých a slovenských za fosíliu. Direktivitu jeho poradenstva sme skutočne opustili. Spočívala v presných pokynoch, čo robiť a čo nerobiť a ak to pár neplnil, po treťom zlyhaní sa s nimi ako poradca rozlúčil. Jeho direktivita však bola veľmi poučenou direktivitou vedel veľa o tom, čo pár v danom okamihu dokáže a čo nie. Vravel napríklad jasne, že je zbytočné prikazovať extramatrimoniálne zamilovanému členovi manželského páru, že sa má ihned rozísť - nedodrží to, lebo nemôže. A tak nás učil rešpektovať možné a dosahovať tak nemožné v poradenstve pre pár. Sprevádzať neverou, žiarlivosťou, spracovávať neistotu partnerského vzťahu v tom nám dal vysokú majstrovskú školu. Vzácna je aj jeho ťažisková téma disciplína v manželstve, úcta k partnerovi, dospelé správanie. Myslím, že aj dnes nie je z toho čo ubrať. Možno pridať nejaké dobové poznanie, hlavne o človeku ako jednote emocionálneho a duchovného, nielen racionálneho určenia. Okrem systémového prístupu sa dr. Plzák inšpiroval aj teóriou hier a z tejto doby sú knihy Stratégie a taktika v párovem soužití, či Manželské judo. V čom sme sa od začiatku rozchádzali bol jeho mužsko-ženský pohľad. Bol nepochybne mužským šovinistom a hrdo sa k tomu v osemdesiatych rokoch hlásil. Vravel nám do očí, že muž v zástere je predsa trápna záležitost, rolové určenie vnímal patriarchálne, ako väčšina mužov v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Spomeňme len jeho originálny termín neimponujúci partner, ktorého jeho priateľ Souček kreslil zásadne v zástere a s vareškou. Časom, ako vidno v diele, sa aj jeho ostré hrany obrúsili. Mnohé z jeho prístupov a stratégií používame v našej poradenskej práci, aj keď mnohokrát o tom už ani nevieme, je to náš imprinting. My síce nedávame presné návody a pokyny, ale čo napríklad také domáce úlohy? Ako sa venoval manželskému poradenstvu v praxi a na Linke záchrany prišiel k poznaniu, že ľudia často v krízových situáciach potrebuju viac odborovú pomoc, že v tom stave nie sú schopní obiehať rôznych lekárov, právnikov a tak presadzoval manželskú poradňu ako komplexnú službu pre tieto situácie. Kmeňových zamestnancov tvorili psycholóogovia, sociológovia, či inak huma- 39

40 nitne vzdelaní ľudia so záujmom dovzdelať sa v poradenstve, ktoré je medziodborové a tvorí zvláštny vedný odbor Matrimoniológiu. Manželský poradca je špecifický odborník, nemusí byť nevyhnutne psychológom, veď ani on nebol. Potrebné psychologické vzdelanie si nadobudne v postgraduálnom štúdiu a podľa zamerania v terapeutickom výcviku. V manželskej poradni ako externisti pracovali: právnik, sexuológ, gynekológ, genetik, občas aj ekonóm a ďalší lekár urológ, a tak sme boli schopní zvládnuť na jednom mieste aj náročný komplexný problém manželského páru až po rozvod, bezdetnost, sexuálne problémy. K tradícií tohoto manželského poradenstva by sme sa radi vrátili v záujme občanov, ich rodín, populačného vývinu a hlavne v záujme zvládania náročných situácií partnerského života, ktorý je v dynamickom pohybe. Teraz to píšem s tým zámerom, aby sa aspoň nezabudlo, že niečo také tu už dobre fungovalo niekoľko desaťročí. Aj zásluhou dr. Plzáka. Aspoň toľko som považovala za potrebné povedať o dr. Plzákovi po jeho konečnom odchode. Privítam reflexie kolegov. Pre úplnejšiu informáciu som vyhľadala a prinášame nasledujúce české materiály podľa Wikipédie a ďalších zdrojov. PhDr. Jolana Kusá MUDr. Miroslav Plzák, CSc. (25. srpna 1925 Libušín 13. listopadu 2010 Praha-Staré Město) byl český psychiatr a manželský poradce. Podle ČTK byl klasikem manželského poradenství a zakladatelem samostatného vědního oboru věnujícího se manželství, matrimoniologie, a napsal světově první vysokoškolskou učebnici na toto téma. V neodborných médiích je někdy označován též za sexuologa (v důchodu psal například sexuální poradnu v týdeníku SuperSpy) a agentura Mediafax a mnohá další média (Český rozhlas, televize Nova atd.) jej označily dokonce i jako gynekologa v rámci studia lékařství absolvoval i praxi na ženském oddělení.sexuolog Petr Weiss označil Plzákovo úmrtí za velkou ztrátu pro matrimoniology, psychiatry i sexuology. Radim Uzel jej v oblasti manželského poradenství označil za naprosto unikátního odborníka, jaký nemá ve světě obdoby. Narodil se v rodině bankovního úředníka v Libušíně na Kladensku, dětství prožil v pražských Holešovicích. Maturoval na reálném gymnáziu v roce 1944, poté byl totálně nasazen v továrně v pražské Libni. V době zákazu veřejných zábav se účastnil mnoha domácích mejdanů při gramofonu. 40

41 Po válce vystudoval lékařství na Karlově univerzitě, přičemž od třetího ročníku se specializoval na psychiatrii a v tomto období navštěvoval léčebnu v pražských Bohnicích, promován byl v roce Od roku 1946 byl po vzoru svého otce členem Československé strany národně socialistické, proto (po krátkém působení v kroměřížské psychiatrické léčebně) jako politicky nespolehlivý sloužil v rámci vojenské služby čtyři a půl roku jako lékař u Pomocných technických praporů v Mostě a v Bílině. Poté působil tři roky na psychiatrické klinice v Horních Beřkovicích. Od roku 1959 působil na psychiatrické klinice Fakulty všeobecného lékařství UK, v roce 1964 se stal jejím primářem. Na tomto místě působil dalších 25 let. V roce 1989 odešel do důchodu. Sám přiznal, že příchodem do Prahy se z něj stal snob, pronikl do společnosti kolem divadel Rokoko, Semafor, Viola a Reduta, prožil dva milenecké vztahy (s Marií Drahokoupilovou a Olgou Schoberovou), motivované vlastní pýchou. Za konec svého snobského období považoval druhou polovinu 60. let, kdy se začal věnovat manželskému poradenství. Byl spoluzakladatelem telefonické Linky důvěry, fungující od roku 1964 jako první ve východním bloku. Její vznik byl iniciován Ústředním výborem KSČ jako prostředek ke snížení vysokého počtu sebevražd. Koloval o něm mýtus, že byl pětkrát ženatý, ve skutečnosti byl postupně jen dvakrát ženatý. S první ženou, Eliškou, se oženil roku Byla dcerou továrníka a poznal se s ní jako student lékařství v psychiatrické léčebně v Bohnicích, kde působila jako sociální pracovnice. Po svatbě bydleli oba v Kroměříži, kde oba pracovali v téže léčebně, později oba pracovali na klinice v Horních Beřkovicích. Manželka nejprve kvůli původu nemohla studovat, pak však vystudovala práva a stala se úspěšnou advokátkou a manželství skončilo rozvodem, protože Plzák při své funkci potřeboval manželku, která by byla doma. S její novou rodinou však uchoval přátelské vztahy. Druhá manželka, půvabná, veselá a pracovitá Ema, byla o 24 let mladší než on, znal ji od jejích 4 let a v době svatby v roce 1972 pracovala jako prodavačka televizorů v Bílé labuti. Vybral si ji proto, že nechtěla dělat profesní kariéru, a manželství vydrželo téměř 40 let. S manželkou se denně hádal kvůli maličkostem, jeho žena podle něj neovládala trik vyhnout se hádkám a pokud něco chtěla, vynucovala si to. Jeho syn skončil v roce 1992 svůj život sebevraždou těsně před maturitou; ani dva zanechané dopisy na rozloučenou příčinu neosvětlily. Jeho dcera z prvního manželství Renata je lékařkou. 41

42 Odborné názory Empatia 4/2010 V prvním období se věnoval zejména maniodepresivním psychózám. S profesorem Karlem Součkem napsal populárně-vědeckou publikaci Smutek všedního dne a smutek jako nemoc. Od roku 1964 se začal soustavně věnovat výzkumu žárlivosti. Tu pokládá za nejzávažnější problém manželství a milostných vztahů.[zdroj?] Na téma žárlivosti publikoval celkem 21 vědeckých prací. Za základ partnerství považoval projevy tzv. manželské lásky, tři S, soucit, stesk a starost (strach), diametrálně se lišící od milenecké lásky. Největšími rozvraceči vztahů jsou podle něj výčitky, osočování a výhrůžky. Romantické hodnoty lásky jako zamilovanost či štěstí považoval za nicotné a tvrdil, že nejsou účelem vztahu. Rozhodování v manželství je podle něj matematicko-logická záležitost, ne citová. Prosazení vlastního názoru v manželské hádce je nakonec prohra. Někdejší namlouvací korzování, kde dívky byly doprovázeny rodiči, považoval za lepší způsob seznamování než dnes, kdy se partneři seznamují ve škole či v práci, což je podle něj nežádoucí, protože pak je spolu pár nepřetržitě, doma i přes den. Čtyřmi axiomy pro správné fungování manželství podle něj jsou finanční hospodaření, péče o děti, organizace volného času a domácnost; život navrhuje uspořádat do tří oddělených sektorů: práce, rodina a hobby, přičemž k dosahování pocitu štěstí je určen třetí z nich, tedy koníčky. Každodenní kontakt je spolehlivým drtičem erotické touhy, podobně jako zevšednění nahoty. Traduje se, že od něj pochází rada Zatloukat, zatloukat, zatloukat (někdy i s dovětkem a když se to provalí, tak zase zatloukat ) pro nevěrné manžele. V posledních letech života však své autorství této rady vyvracel. V rozhovoru pro Lidové noviny v roce 2005 své krédo vyjádřil slovy: Já říkám, přestaňte konečně hlásat lásku a pravdu. Nechci, aby mě sousedi milovali. To bych je musel milovat taky. Jen soucit a slušnost mohou zachránit lidstvo. Souhlasil, že lež je skutečné provinění, ale většina pravdy je podle něj nezdvořilá a z prosazování pravdy a lásky, bráno do důsledku, je nakonec neštěstí a válka. Tvorba Napsal více než 70 vědeckých a populárně-naučných publikací na téma partnerských vztahů a manželského soužití. Podle ČTK byl prvním, kdo napsal vysokoškolskou učebnici o poruchách manželského soužití. 42

43 Seznam děl Empatia 4/ Depresivní stavy v dospělém věku 1967 První pomoc při nehodách manželských 1970 Taktika a strategie v lásce 1973 Poznání a léčba poruch manželského soužití 1975 Klíč k výběru partnera pro manželství 1979 K lásce připraven 1980 K manželství připraven 1981 Do nepohody připraven 1986 Gordické uzly rovnoprávného párového dorozumívání 1988 Dospělým vstup zakázán 1988 Poruchy manželského soužití 1994 Othelon, aneb, Manuál o žárlivosti 1995 Zákony ženské přitažlivosti (spolu s Radimem Uzlem) 1996 Obrana proti zlu 1997 Manželské judo 1999 Jak dál? u vás doma, ve vašem manželství 2000 S kým dál? do partnerského vztahu, do manželství 2000 Manželská tonutí 2002 Manželský svár 2002 Srdce zmámené láskou 2003 Kostky byly vrženy 2004 Pozor, padání skal 2005 Tušení o lidské duši 2006 Soužití k zabití 2006 Muže ani květinou 2007 My se máme, my si vyhovíme 2007 Žena a muž T T T Všetci úspešní ľudia, o ktorých som kedy počul, urobili čo bolo v ich silách, za podmienok, ktoré sa im vyskytli. Nečakali, že ďalší krok ponúkne lepšie. Edgar Watson Howe 43

44 PREČÍTALI SME Janečková H., Vacková M.: Reminiscence využití vzpomínek při práci se seniory. Praha: Portál Jeseň života V tomto jesennom období sa mi dostala do rúk kniha venujúca sa jeseni ľudského života starobe. V jeden krásny jesenný víkend so žiariacim slnkom a padajúcim lístím z nádherne sfarbených stromov som siahla po tejto novej knihe. Nemala som veľké očakávania, myslela som, že z knihy prečítam pár strán alebo ju len letmo prelistujem. Musím sa však priznať, že ma upútala natoľko, že som ju počas víkendu prečítala celú. Počasie vonku vhodne dopĺňalo tému knihy a vytváralo pozadie pre danú problematiku. Jeseň života čas, v ktorom človek veľa stráca, ale môže aj veľa získať a odovzdať vlastnú múdrosť a skúsenosti. Obdobie, ktoré má svoje čaro a trápenia. Obdobie, ktoré môže byť spokojné napriek všetkému, s čím sa starý človek potrebuje vyrovnať. Čas, v ktorom má príležitosť reflektovať svoj život a spracovať nedokončené záležitosti. Čas, v ktorom sa pohľad človeka obracia do vnútra a k podstatným veciam. Čas, ktorý môže byť vzácny a hodnotne prežitý napriek problémom spojeným so starobou. Autorky knihy ponúkajú mnoho podnetov pre prácu so starými ľuďmi, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu kvality života v starobe. V knihe oboznamujú s metódou práce so spomienkami. Prvá časť knihy zahŕňajúca 5 kapitol je teoretická a druhá časť knihy obsahujúca 13 kapitol je praktická. V teoretickej časti sa autorky venujú úlohe spomienok v kontexte starnutia, prístupom k reminiscenčnej terapii, výskumom efektu danej terapie, vzťahom osobnosti a reminiscencie a oblasťami praktického využitia spomienok. Spomienky sú vnímané ako vhodný nástroj kontaktu so starým človekom. Praktická časť približuje predpoklady pre uplatnenie reminiscenčného prístupu zo strany personálu a poukazuje na potrebu starostlivosti, v ktorej je klient na prvom mieste. Základom je pozitívny prístup ku klientovi ako k rovnocennej bytosti a spôsob interakcie, ktorý zodpovedá jeho potrebám. Na základe spomienok starý človek odkrýva postupne svoj životný príbeh. Spomienky pomáhajú v zvládaní adaptácie, riešení problémov a udržiavaní vlastnej identity. Autorky poukazujú aj na prekážky, ako sú sociálna izolácia, komunikačné poruchy 44

45 a poruchy pamäte, nedostatočne stimulujúce prostredie a nezáujem personálu o minulosť starého človeka. Reminiscenčné programy môžu slúžiť starým ľuďom a ich príbuzným, osobám s demenciou alebo starým ľuďom v inštitúciách domovoch pre seniorov atď. Aktivity slúžiace práci so spomienkami sú rozdelené podľa cieľa: sociálne začlenenie, rekapitulácia života, vyjadrenie emócií a odovzdávanie skúseností a poznatkov, podľa komunikačných prostriedkov: verbálne a neverbálne a podľa výsledku: materiálne a nemateriálne. Autorky približujú prípravu na reminiscenčnú prácu, ktorého dôležitou súčasťou je príprava priestoru a poskytnutie podnetov pre prácu so spomienkami. Konkrétnu reminiscenčnú prácu približujú v ďalšej kapitole: venujú sa štruktúre reminiscenčnej skupiny, jej cieľom, motivácii klientov, témam skupiny... Poukazujú na základné schopnosti facilitátora skupiny a na problematické situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť pri práci so spomienkami. Autorky zdôrazňujú možnosti využitia remiscenčnej skupiny pri práci s ľuďmi s demenciou. Uvádzajú špecifiká danej práce, používajú špeciálne spomienkové podnety a reminiscenčné aktivity sú prispôsobené schopnostiam pacientov. Posledné časti knihy sú venované reminiscencii v rodinách starých ľudí a významu rodiny pri adaptácii seniorov v inštitúciách. Knihu uzatvárajú kapitoly, ktoré sú zamerané na kreatívne využitie spomienok reminiscenčné divadlo, knihy života, mapy života, spomienkové krabice... Knihu vnímam ako výborný prostriedok v starostlivosti o starých ľudí prináša množstvo cenných podnetov pre reminiscenčnú prácu. Mgr. et Mgr. Tatiana Sabová psychologička a psychoterapeutka Nemocnice Ostrov T T T Ľudia sa cítia pohodlnejšie so starými problémami, než s ich novými riešeniami. John C. Maxwell 45

46 Eva Reichelová: Mama, buď mojím princom. /Kazuistiky z detskej psychoanalýzy/. Košice, 2010, 262 strán Eva Reichelová je psychologička a psychoterapeutka, ktorá poskytuje odbornú pomoc najmä deťom s emocionálnym narušením a ich rodičom. Pôsobí v Košiciach, kde má súkromnú klinickú prax. V čerstvo vydanej publikácii predstavuje 13 kazuistík detí vo veku od 3 do 8 rokov. Kazuistiky sú popisované veľmi podobnou štruktúrou. Ale tak ako sa žiaden človek a jeho príbeh neopakuje do detailov, ani tieto príbehy nie sú totožné a ich čítanie prinesie pocit vzrušenia a napätia. Najprv predstaví krátky príbeh dieťaťa a jeho problémového správania, či prežívania v kontexte rodiny alebo kolektívneho zariadenia. Popis je výstižný, nechýba dramatický náboj i priama reč účastníkov, ktorá v čitateľovi navodí pocit spoluprežívania a istú dávku zvedavosti, ako sa situáciu podarí riešiť. Zároveň priblíži svoj prvý kontakt, svoje úvahy z pozorovania a z rozhovoru s matkou alebo inými príbuznými, ktorí tvoria zázemie dieťaťa. Aj v tejto časti autorka veľmi presvedčivo používa priamu reč. Vždy použije pri rozhovore s rodičom 3 detektívne otázky jednou z nich je aj otázka ako prežívate problémové správanie svojho dieťaťa, čo osvetlí dopad ťažkostí na vnútorný svet rodiča. Tento fakt je mimoriadne dôležitý, keďže aj v rodičovi sú často ukotvené zážitky z vlastnej rodiny a zo seba, ktoré sa môžu spustiť nezvládnutím dieťaťa a môžu komplikovať proces výchovy. Za týmto úvodom nasleduje popis troch psychoterapeutických sedení. Tieto sedenia sú obohatené o vlastné odborné úvahy vedené psychoanalytickým jazykom a z pohľadu štádia, v ktorom sa dieťa nachádza. Uvedené vsuvky však tvoria krátke vstupy, ktoré neprerušia dej do takej miery, že by čitateľ stratil niť príbehu. Počas sedenia s dieťaťom využíva hry predovšetkým s hračkami, maňuškami, ale aj kresby ako nástroje psychodiagnostiky, ale aj postupného uvoľňovania tenzie, či strachov a rozširovanie repertoáru nového správania a zdravšieho prežívania dieťaťa. Nájdeme tu aj popisy práce s dotykom, hranicami, tichom, časom, priestorom - všetko aktuálne využité podľa toho, čo to-ktoré dieťa a jeho anamnéza do ambulancie prinesie. Nevyhýba sa ani priznaniu vlastných neistôt, čo robí z vševediaceho terapeuta terapeuta ľudského a hľadajúceho najlepšie možnosti pre dieťa. Nezabudne pridať aj trochu osvety a svojich skúseností s tým, či a ako rozprávať s rodičom pred dieťaťom a vysvetľuje, prečo sa po konzultácii nezatvorí do pracovne s rodičom a dieťa nenechá čakať v čakárni. Aj to, prečo deťom nedáva hračky z ambulancie domov, či ako uzavrie stretnutie. Vnímavý čitateľ sa tak postupne a nenásilne dozvie, čo všetko vplýva na navodenie dôvery a pocitu bezpečia dieťaťa. Najprv 46

47 v pracovni psychológa a neskôr s cieľom vytvoriť a budovať emocionálne pozitívne saturovaný vzťah dieťaťa k najbližším osobám v jeho rodine. V kontakte s dieťaťom a hry s ním nie je terapeutka pasívna, ale preberá na seba rôzne roly podľa figúrok, ktoré dieťa v hre použije takže raz je za malé bábätko, inokedy za autíčko. Nevyhýba sa ani postavám Ježibaby, či Baby Jagy pretože dieťa musí dokázať v sebe spojiť dobro i zlo a poradiť si s ním, tak ako dobro a zlo prichádzajú aj v živote. Aj tu bohato využíva priamu reč. Priebežne sa z kontextu príbehov môžeme dozvedieť niektoré významy použitia tej-ktorej hračky, či iného terapeutického nástroja. Na konci každej kazuistiky dostaneme psychoanalytické porozumenie, kde je zhrnuté to, čo ako odborníčka videla, či robila počas stretnutí a prípadne ako pokračoval príbeh dieťaťa. Autorka pracuje aj s citátmi psychoanalytických autorov na dokreslenie svojich úvah o tom, v čom spočíva ťažkosť dieťaťa a čo je užitočné pre najlepšiu pomoc pre neho. Nechýba zoznam použitej literatúry. Na konci publikácie sú farebné obrázky kresieb alebo fotografie scénok vytvorených dieťaťom z hračiek, čo čitateľovi doplní priebeh sedení, ale najmä dokreslí autorkou poskytnuté psychologické videnie a psychoanalytickú interpretáciu vytvoreného detského dielka. Ja som knihu prečítala takmer na jeden dúšok. A aj keď nie som psychoanalyticky orientovaná, autorkine odborné vysvetlenia boli ponúknuté v takej podobe, že som nepociťovala handicap z toho, že nie som v tejto teórii udomácnená. Na obale knihy je napísané, že kniha je určená nielen odbornej verejnosti, ale aj rodičom, ktorí sa cítia bezmocní pri výchove svojich ratolestí. Súhlasím, ale pochopenie toho, čo sa dialo, predsa len vyžaduje väčšie psychologické porozumenie a vhľad akým bežný rodič disponuje. Prečítanie tejto knihy však môže pomôcť rodičom rýchlejšie prijať usmernenia odborníka. Prípadne tí, ktorí už intervenciami s psychológom prešli, si snáď po prečítaní knihy ľahšie sami poriadia pri nových krízach alebo sa nebudú ostýchať vyhľadať terapeuta. Odporúčam knihu kolegom psychológom, najmä tým, ktorí sa začínajú venovať deťom viac, ako doteraz. Možno ich inšpiruje k tomu, aby mali odvahu hrať sa, samozrejme pri porozumení tomu, ako hra a hrové symboly pomáhajú kontaktu s dieťaťom a následne ako majú silu dodatočne pôsobiť na dieťa v reálnom svete. PhDr. Anna Rybáriková, Košice 47

48 Benoit Rancourt: Zbavit se minulosti. Jak léčit dávna emocionálná zranění. 2008, Portál Kniha je veľmi užitočným sprievodcom poradenského procesu v ktorom pomáhame klientovi ukončovať jeho neukončené a neuzatvorené zážitky z minulosti, niekedy až do prenatálnej. Kniha vytyčuje svoj program otázkou dieťaťa: budú ma mať radi, aj keď budem sám sebou? Môžem cítiť, že ma prijímajú aj keď presadzujem inú vôľu? Rieši otázky budovania identity, hraníc dieťaťa a rodičov a tým sa dostáva k výchovným potrebám dieťaťa. To považujem na knihe za najcennejšie výchovné potreby sa neodvíjajú od rodičovských princípov, predstáv a potrieb, ale od dieťaťa. Od strany 35, kde sa zaoberá prvou väzbou dieťaťa, vrátane jeho perinatálneho vývinu o ktorom panujú rozličné názory, ktoré často nevieme ani vyvrátiť, ani dokázať, ale je dobre o nich vedieť, až po stranu 160 nájdeme cenné úvahy o rodičovstve, jeho fungovaní, deficitoch a možnosti korekcie v terapii. Na strane 44 je graf rôznych spôsobov prítomnosti rodičov: obklopujúca, láskavá, vytyčujúca, utvárajúca, ktorá korešponduje s potrebami dieťaťa: bezpečnosť, iniciatívnosť, vedenie, socializácia. Dieťa potrebuje väzbu, ochranu, utvrdzovanie vo svojom ja, vychovávanie. Toto má pekne spracované v navzájom súvisiacich grafoch. Ako pohľad na deti, aj na rodičovstvo, ako i na diagnostiku porúch dospelého fungovania sa mi zdá tento pohľad veľmi inšpirujúci. Vrátane niektorých cvičení na odstránenie porúch, prameniacich v minulosti, ktoré nájdeme v druhej časti knihy a môžeme použiť v poradenstve a terapii. Veľmi doporučujem jej štúdium v rámci ďalšieho poradenského vzdelávania. PhDr. Jolana Kusá T T T Myseľ je miestom, kam nikto nevstúpi, kde sa peklo môže zmeniť v nebo a to zasa v peklo. Anonym 48

49 INFORMÁCIE Sympózium rodinnej terapie 2010 Spirituální a magické v rodině a terapii , Sudický Dvúr u Boskovic Našli sme to na internete. SOFT /Society of Family Therapy/ čiže Společnost rodinných a systemických terapeutú v ČR a Česká psychoterapeutická společnost, Sekce rodinné terapie organizujú v dňoch až na Morave, Sudický Dvúr u Boskovic Sympozium rodinné terapie s bližšie určenou témou: Spirituální a magické v rodině a terapii... Hm, to by teda mohlo byť celkom zaujímavé, povedali sme si a prihlásili sme sa. Už dávnejšie sme totiž pociťovali deficit niečoho, čo by nás tak trochu povznieslo, zaujalo, nakoplo, nasmerovalo, udivilo, vzrušilo, pohladilo v rámci našej bežnej, všednej poradenskej činnosti. A verte, je to občas potrebné a dôležité! A neľutujeme. Vycestovali sme Táničkiným autíčkom, ktoré šoférovala na striedačku Tánička a Andrejka a ja,teda môj manžel som dodala nášho pomocníka navigátora Tom-toma. Dorazili sme šťastne až za tmy, náš Tom-tom nás doviedol až do stredu Sudického dvora, čo je krásna a zaujímavá usadlosť na spôsob poľovníckeho hotela, so štvorcovým nádvorím uprostred. Pri ubytovávaní sme sa dozvedeli, že sa koná Svätomartinský večer, teda ochutnávka Svätomartinského vína pri teplúčkom kozube, kde sa pozbierali už prví účastníci. Tak sme sa k nim pridali a organizačný výbor nás privítal ako delegáciu zo Slovenska. Milé a neformálne stretnutia ľudí, ktorí sa už niekde videli, alebo nevideli, iba o niekom počuli alebo niečo o ňom, od neho čítali... A druhý deň ráno začalo Sympózium. Pripadá mi to tak nejak veľmi strojene a učene, pretože celé sympózium sa nieslo vo veľmi ľudsky príjemnej, menej formálnej a hlavne tvorivej atmosfére. Po každom príspevku nasledovala diskusia a diskutujúci vnášali do témy mnoho zaujímavých názorov, postrehov a tiež humoru. Naši favoriti, na ktorých sme sa zvlášť tešili, Vladislav Chvála a Ludmila Chválová Trapková/ obaja významní rodinní terapeuti, predstavitelia psychosomatického hnutia v medicíne atď/ priniesli zaujímavú kazuistiku Rodinná terapie s posedlou holčičkou, kde veľmi zaujímavo priblížili dlhodobú prácu s rodinou s malým diablikom, keď vstúpili do terapie zvláštne momenty akoby z iného sveta, súvisiace s minulosťou matky dievčatka a jej prežitej traumy. Neopakovateľný bol príspevok charizmatickej Jiřiny Prekopovej, ktorá psychodramaticky a humorne priblížila Spirituální aspekty terapie pevným objetím. Nezabudnuteľné sú jej výroky o bezpodmienečnej láske/ ktorú vníma v polarite: přes prúsery ke hvězdám /, o tom, že je potrebné pestovať lásku v rodinách. Neuznáva tzv. rozumářství o ktorom hovorí: Ty nemiluješ, ty přemýšlíš, jak máš milovat... Alebo: To, co je nevyřízené v minulosti, se přenáší do dneška a na děti... 49

50 Zaujal napr. príspevok MUDr.Skálovej, psychiatričky a rodinnej terapeutky nazvaný Cesta do Santiaga de Compostela /kazuistika párovej terapie/. Hovorila v ňom o príbehu manželského páru, ktorý dlhodobo dochádzal na psychoterapiu a následne podnikol spolu putovanie do Santiaga de Compostely. Počas tejto dlhej a náročnej cesty sa udiali zvláštne veci medzi nebom a zemou, ktoré mnoho toho zmenili... Mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších úžasných príspevkoch, ale nedokázali by sme verne opísať atmosféru, ktorá bola v ovzduší, kde sa stretlo toľko zaujímavých, múdrych, charizmatických osobností. Tak aspoň ešte niektoré mená a ich príspevky: Mgr.Zdeněk Macek: Spiritualita užitečná fikce Prof.RNDr.Stanislav Komárek: Magické momenty v moderní medicíně Doc.PhDr.Zbyněk Vybíral,Ph.D. : Svádění ke spirituálnímu a magickému myšlení Mgr. Marek Vácha, Ph.D.: Pravda v přírodních vs. v humanitních vědách MUDr.Milada Radosová: Spiritualita a transformační systemická terapie PhDr.Josef Zeman, CSc.: Fenomen (ne)rovnosti mužú a žen v katolické tradici.dúsledky pro párovou terapii. Okrem prezentácií týchto veľmi zaujímavých príspevkov sme pracovali v štyroch workshopoch na určené témy. My sme sa zúčastnili jedného z nich, ktorý moderovali manželia Chválovi na tému: Techniky reflektujúce duchovnú dimenziu klienta skúsenosti z praxe. Osobne sme sa tu cítili veľmi príjemne, hoci vo veľkej skupine/asi 30 ľudí/, ktorú však veľmi citlivo, s úctou k danej téme obaja lektori viedli. Ďalšie tématické pracovné skupiny: 1.Prečo je dôležité v RT reflektovať spirituálny rozmer? Ako sa na to v terapii vybaviť? 2.Aké riziko skrýva duchovná dimenzia v psychoterapii? 3.Terapia pevným objatím. Nasledovala panelová diskusia s výstupmi z pracovných skupín a prvý deň sme zakončili rautom a neformálnymi rozhovormi. Druhý deň bol rovnako zaujímavý a pracovný až do poslednej chvíle. Oficiálny koniec sympózia bol ohlásený na 17tu hodinu, odchádzali sme takmer o 18tej. Potreba nenechať si nič ujsť z tohto odborne aj ľudsky obohacujúceho stretnutia spôsobila tento časový rámec. Cesta domov ubiehala plynulo a nadšenie v nás navodzovalo príjemnú atmosféru umocnenú vločkami snehu za stieračmi... Vyvstávali nové a nové podnety na premýšľanie aj rozhovor: čím je to, že sa táto téma stretla s tak veľkým ohlasom u odbornej verejnosti u našich susedov, že dovolila vzniknúť tejto skvelej akcii, ako sa to stalo, že spoločnú reč a vzájomný prínos vzišiel z príspevkov psychológov - terapeutov, lekárov, duchovných, či filozofov, že ľudia toľkých prístupov, rozdielnosti veku, pohlaví i životných filozofií sa stretli aby vytvorili 50

51 tak plodnú pracovnú atmosféru? Je možné, aby sme aj my tu na Slovensku usporiadali podobné sympózium? Hlboká noc nás vítala na Slovensku a úvahy neprestávali plynúť. Úvahy o tom, že je čas dobre reprezentovať svoju prácu nielen smerom ku klientom, ale dať o sebe ako o rodinných terapeutoch vedieť aj širšej odbornej verejnosti u nás. Úvahy o vymedzení miesta poradenstva na Slovensku aká mu patrí. V dobe, kedy začal plynúť dialóg o postavení psychologického poradenstva v rámci celej psychologickej obce. Veď ako ináč ukázať svoju fundovanosť ako práve takýmito akciami, ktoré vytvárajú priestor na odborný dialóg? Všetko na zemi má svoje miesto a svoj čas...je čas, kedy by sme sa ako manželskí a rodinní terapeuti mohli znovu vymedziť a prezentovať ako odborníci, špecialisti práve na tieto závažné témy života. Ak ste nás, vážení čitatelia v našich reminiscenciách dosprevádzali až sem, ponúkame Vám ešte zopár vzácnych fotografií zo spomínaného podujatia. Sympózia sa zúčastnili: PhDr. Táňa Grznárová PhDr. Eva Štullerová Mgr. Andrea Sajenková 51

52 REDAKCIA Editori: PhDr. Jolana Kusá PhDr. Ivan Valkovič Redakčná rada: PhDr. Zuzana Mardiaková, PhDr. Oľga Nemcová, Mgr. Vladimír Hambálek, Mgr. Ľubica Tománková, PhDr. Katarína Hatráková EMPATIA NA INTERNETE Adresa: Špitálska ul.č Bratislava Tel.: 02/ , , Fax: 02/ Reg. č.: 1474/96/6 ISSN: