HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT AKO MAKROEKONOMICKÝ UKAZOVATEĽ VÝKONNOSTI EKONOMIKY SLOVENSKA 1

Transcription

1 HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT AKO MAKROEKONOMICKÝ UKAZOVATEĽ VÝKONNOSTI EKONOMIKY SLOVENSKA 1 GROSS DOMESTIC PRODUCT AS MACROECONOMIC INDICATOR OF ECONOMIC PERFORMANCE OF SLOVAKIA Peter Roguľa ABSTRACT The contribution gives theoretical information of basic macroeconomic indicators by which the development and performance of the economy of the country is detected. This indicator is given by the gross domestic product (GDP), which informs about how a particular economy prospers. Another indicator, which is described in this article, is the gross national product. Also methods for calculating of these indicators are provided in this article. The aim of the article is refers to one of the main indicators of economic performance of the country with theoretical knowledge of various authors. Using statistics data from tables and graphs reported its progress from recent years till the present and forecast its future development. KEY WORDS Gross Domestic Product. Gross National Product. Performance of the economy. Macroeconomic indicators. Consumer Price Index. ÚVOD Hrubý domáci produkt (HDP alebo GDP Gross Domestic Product) ako základnú makroekonomickú veličinu pri hodnotení rozvoja a výkonnosti ekonomiky Slovenska možno posudzovať na základe makroekonomických výsledkov. Tieto výsledky kvantifikujeme a vyjadrujeme viacerými spôsobmi. Pod výkonnosťou ekonomiky rozumieme určitú peňažnú hodnotu vytvorenú danou ekonomikou za určité obdobie, pomocou systému národných účtov. Jednotlivé podniky, nadnárodné korporácie, drobní podnikatelia (živnostníci) svojou produkciou, výrobou, alebo poskytovaním služieb prispievajú k celkovému HDP. Z tohto možno konštatovať, že hrubý domáci produkt je súčtom peňažných hodnôt finálnych statkov a služieb, vyprodukovaných 1 Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu KEGA 013PU-4/

2 a poskytnutých v danej ekonomike, za určité obdobie (spravidla za 1 rok) výrobnými faktormi pôsobiacimi na území danej krajiny, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom. Vlastníkom týchto výrobných faktorov môžu byť domáci, ale aj zahraniční majitelia. Základným zdrojom informácii pre výpočet hrubého domáceho produktu je hodnota všetkej produkcie na území danej krajiny uvádzaná v bežných cenách roka, v ktorom sa výpočet uskutočňuje. Takto vypočítaný ukazovateľ HDP označujeme ako nominálny HDP. Pre stanovenie rastu HDP je potrebné tento ukazovateľ merať v stálych cenách. V takomto prípade ide o reálny HDP, ktorý je očistený o vplyv rastu cien. Jednotlivým druhom HDP ako aj ďalšiemu makroekonomickému ukazovateľu HNP (hrubý národný produkt, GNP Gross National Product) sa budeme podrobnejšie venovať v tomto príspevku. Pozornosť bude taktiež upriamená na hlavné metódy výpočtu týchto ukazovateľov a na úroveň HDP za jednotlivé roky z údajov zo štatistiky (NBS, štatistický úrad) a porovnaniu jednotlivých údajov. Pre spracovanie tohto príspevku boli použité názory a myšlienky jednotlivých autorov uvádzaných v odbornej literatúre [1], [2], [3], [4], [5], [6]. MATERIÁL A METÓDA Cieľom príspevku je poukázať na jeden z hlavných ukazovateľov ekonomickej aktivity danej krajiny, v našom prípade Slovenska, ktorým je hrubý domáci produkt. Tento ukazovateľ (HDP) sme sledovali za jednotlivé roky. Vychádzali sme pri tom z údajov uverejnených Národnou bankou Slovenskej republiky a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Tieto údaje sme porovnávali, analyzovali a následne popísali skutočnosti, ktoré viedli k jeho nárastu, resp. poklesu. Pri spracovaní príspevku sme vychádzali z dostupnej odbornej literatúry, z internetových zdrojov, ako aj z údajov uverejnených Národnou bankou Slovenskej republiky a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Tieto údaje nazývame sekundárne dáta. Cieľ príspevku sme sa snažili naplniť pomocou rôznych metód, akými sú napr. porovnávacia, resp. komparačná metóda, metóda analýzy a syntézy. DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Makroekonómia ako súčasť štandardnej ekonómie, spolu s mikroekonómiou, sa zaoberá sledovaním súhrnných agregátnych ekonomických javov. Čiže makroekonómia je súčasťou ekonomickej teórie, ktorá analyzuje fungovanie ekonomiky ako celku. Jej úlohou je determinovať vývoj a úroveň agregátnych veličín a zároveň sledovať vzťahy medzi nimi. Makroekonómiu zaujíma celková dosiahnutá úroveň produktu ekonomiky danej krajiny (HDP) a činitele, ktoré ovplyvňujú jeho úroveň a tempo rastu. Hrubý domáci produkt, rovnako ako aj mieru 127

3 nezamestnanosti, mieru inflácie, platobnú bilanciu, atď. budeme označovať spoločným názvom makroekonomické ukazovatele. [4, s ] Úspech a pozitívny rast ekonomiky je možné posudzovať najmä pomocou jej konečných výsledkov, čiže sledovaním celkového outputu, ktoré daná krajina dokáže vyrobiť a vyprodukovať za určité obdobie. Celkový output alebo hrubý domáci produkt predstavuje pre ekonomiku jeden z najdôležitejších ukazovateľov merania a sledovania výkonnosti danej krajiny. Pojmy výkonnosť, efektivita, účinnosť majú v rôznych oblastiach rôzne významy. V globále však pre každý jeden sledovaný objekt, jav predstavuje určitý dosiahnutý výkon, efekt, účinok, ktorý je možné pomocou rôznych metód merať, skúmať, analyzovať, a tak mu jednoduchšie porozumieť. Napríklad výkon športovca, bežca, môžeme merať pomocou stopiek a jeho výsledný čas porovnať s časmi, ktoré dosiahol na tréningoch alebo iných súťažiach, prípadne ho porovnať s časmi iných bežcov. Na základe jeho dosiahnutých časov môžeme sledovať nárast, prípadne pokles jeho výkonu a zistiť, čo bolo príčinou zlepšenia alebo zhoršenia jeho výkonnosti. V tomto prípade za výkon považujeme výsledný čas, ktorý bežec dosiahol, sledovaným obdobím je úsek, ktorý mal bežec zabehnúť a výkonnosť bežca predstavuje jeho súčasný fyzický stav dosiahnutý tréningami, dobrou životosprávou a inými ďalšími determinantami, ktoré ovplyvňujú jeho výkon. Výkonnosť ekonomiky a hlavne jej meranie, má veľký význam nielen pre teóriu, ale hlavne pre hospodársku politiku a prax. Na základe výsledkov makroekonomického merania (HDP, HNP, miera inflácie a nezamestnanosti, atď.) a sledovaním ich vývoja, môžeme lepšie porozumieť problémom v oblasti ekonomického rastu a cyklického vývoja ekonomiky v oblasti vzťahov medzi spotrebou, úsporami a investíciami, v oblasti inflácie a nezamestnanosti a v oblasti makroekonomickej rovnováhy a kvality života. Na výkonnosť danej ekonomiky majú veľký vplyv hlavne domácnosti, firmy, štát a zahraničie. Tieto štyri sektory svojou efektívnou výkonnosťou a vzájomnou spoluprácou medzi sebou ovplyvňujú hlavné makroekonomické ukazovatele, v našom prípade hrubý domáci produkt. [2] 1. Hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt a odvodené ukazovatele Hrubý domáci produkt (HDP) ako jedna z najdôležitejších makroekonomických veličín, nám charakterizuje hodnotu výstupu ekonomiky ako celku za určité obdobie (spravidla za 1 rok). Zahŕňame tu hodnotu všetkých vyrobených tovarov a vyprodukovaných služieb, od domov cez automobily až po nájomné, alebo služby realitných agentúr, za určité časové obdobie. HDP je súčet hodnôt finálnych statkov a služieb vyrobených a vyprodukovaných danou ekonomikou. Pod pojmom finálny statok rozumieme produkt, ktorý jednotliví spotrebitelia, 128

4 podnikatelia, štátne organizácie a cudzinci vyrábajú a predávajú na konečnú spotrebu alebo investovanie. [3, s. 9, 10] Veľký dôraz je potrebné venovať tomu, aby sme jeden produkt nezarátavali dvakrát. Ide o tzv. medziprodukt, ktorého hodnota sa do HDP nezapočítava samostatne, ale ako súčasť konečných, finálnych výrobkov. Príkladom medziproduktu je napríklad látka, z ktorej sa šijú obleky. Do HDP sa nezapočítava látka potrebná na šitie oblekov, ale oblek ako finálny výrobok. Z tohto možno presnejšie HDP definovať ako... súčet hodnôt všetkých finálnych výrobkov a služieb (statkov) vyprodukovaných v krajine za dané obdobie. Do finálnej produkcie statkov zahŕňame všetky výrobky a služby, ktoré sú určené ku konečnej spotrebe (súkromná spotreba), k nákupu hmotných a nehmotných investičných aktív zo strany podnikateľov (súkromné investície), k nákupu tovarov a služieb z verejných financií (verejná, vládna spotreba) a čistý export. [6, s. 262] Medziprodukt ako hodnota statkov a služieb nakúpených za účelom ich použitia v ďalšej výrobe statkov a služieb, zahŕňa napr. spotrebu energie, materiálu, surovín, nakupovaných služieb, atď. Ako bolo uvedené vyššie, hodnota medziproduktov sa do HDP nezapočítava. Na zabránenie ich viacnásobnému započítaniu môžeme pri výpočtoch použiť pridanú hodnotu. Pridaná hodnota danej firmy sa vypočíta ako rozdiel medzi hrubou produkciou a nákladmi firmy, ktoré boli vynaložené na nákup surovín, materiálov, energie, služieb od iných firiem. [4, s. 342] Hrubý národný produkt (HNP) nám slúži k zisteniu celkovej hospodárskej činnosti ekonomiky. Označujeme ho tiež ako GDP, čiže gross domestic product. Vyjadruje celkovú peňažnú hodnotu národného produktu. HNP predstavuje najkomplexnejšiu mieru celkovej produkcie statkov a služieb krajiny. Je to suma peňažných hodnôt spotreby, investícií, štátnych nákupov statkov a služieb, ako aj čistého vývozu. [5, s. 114, 115] HNP predstavuje hodnotu všetkej finálnej produkcie (statky a služby), ktoré boli vyrobené a vyprodukované národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia. Pre jednoduchšie pochopenie rozdielu medzi HDP a HNP sme načrtli krátky príklad. Česká firma podniká na Slovensku. Svojou produkciou prispieva k celkovému outputu Slovenska a jej zisk sa započítava do hrubého domáceho produktu Slovenska a zároveň zisk tejto firmy sa započítava do hrubého národného produktu Českej republiky. Medzi ďalšie ukazovatele charakterizujúce výstup ekonomiky možno zaradiť aj čistý domáci produkt (ČDP), čistý národný produkt (ČNP) a čistý ekonomický blahobyt (NEW). Čistý domáci produkt predstavuje čistú hodnotu finálnych produktov vytvorených v ekonomike behom určitého sledovaného obdobia. Vypočítame ho, keď od HDP odpočítame amortizáciu (znehodnotenie fixného kapitálu vyjadreného v peniazoch, ČDP = HDP - amortizácia). Čistý národný produkt predstavuje celkové množstvo tovarov a služieb vyrobených v priebehu roka, meraných v trhových 129

5 cenách a znížený o amortizáciu (ČNP = HNP amortizácia). [6, s. 271, 272] Čistý ekonomický blahobyt predstavuje upravený ukazovateľ HDP, ktorý zahrňuje také položky spotreby a investície, ktoré priamo prispievajú k ekonomickému blahobytu. Ide o: o hodnotu voľného času jeho zvyšovanie s rastom nasýtenosti ekonomiky, zvyšuje blahobyt spoločnosti o tieňovú ekonomiku ide o nelegálne činnosti (obchod s drogami, bielym mäsom, zbraňami, atď.) a legálne činnosti, ktoré obchádzajú daňové predpisy. o škody na životnom prostredí ide o negatívne externality, ktoré firma neplatí, ale započítava do nákladov spoločnosti. Výpočet NEW = HDP + hodnota voľného času + tieňová ekonomika - škody na životnom prostredí. [1, s. 76, 77] 2. Spotrebiteľský cenový index (CPI), nominálny a reálny HDP Spotrebiteľský cenový index meria výšku nákladov pevne stanoveného spotrebného koša (kombinácia množstva statkov) kupovaného bežným spotrebiteľom. Zavedenie spotrebiteľského cenového indexu má zabrániť problémom s meniacimi sa cenami statkov a služieb. Tento index nám napomáha rozlíšiť medzi nominálnym a reálnym HDP. Nominálny HDP je vyjadrený v bežných trhových cenách (cenách daného roku) a z roka na rok sa tento ukazovateľ mení. Dôvodom týchto zmien je rast fyzického objemu finálnej produkcie a zmena trhových cien. Reálny HDP sa vyjadruje v stálych trhových cenách a zobrazuje iba zmeny týkajúce sa zmien vo fyzickom výstupe ekonomiky. Všetky finálne produkty (za určitý rok) sa vyjadrujú v cenách určitého zvoleného roku. [6, s. 71,72] Príklad: na základe jednoduchého príkladu si vysvetlíme rozdiel medzi nominálnym HDP a reálnym HDP. Tabuľka nám znázorňuje dôležité údaje pre výpočet hrubého domáceho produktu. Pre výpočet reálneho HDP sa použijú ceny za rok Tab. č. 1: Základné údaje pre výpočet HDP N a HDP R pre náš príklad Produkt Q Cenová hladina P (Sk) Nominálny HDP (mld. Sk) Reálny HDP (mld. Sk) Potraviny Oblečenie Elektrina Zdroj: %20Makroekonomicke%20veliciny%20a%20ich%20meranie.pdf 130

6 Výpočet: Nominálny HDP: HDP N 2001 = (Q 2001 x P 2001 ) = 48x x x2 = = mld. Sk HDP N 2002 = (Q 2002 x P 2002 ) = 36x x x3 = = mld. Sk Reálny HDP: pre výpočet sa použijú ceny v roku 2001 (P 2001 ) HDP R 2001 = (Q 2001 x P 2001 ) = mld. Sk (HDP N 2001 ) HDP R 2002 = (Q 2002 x P 2001 ) = 36x x x2 = = mld. Sk Ako vyplýva z názorného príkladu, nominálny a reálny HDP v roku 2001 je na rovnakej úrovni, pretože pre výpočet sme použili rovnaké množstvo položiek spotrebného koša (za rok 2001) a násobili sme to cenami za rok 2001 (taktiež rovnaké údaje). Rozdiel nastal pri výpočte nominálneho a reálneho HDP za rok 2002 (rozdiel = HDP N HDP R = = 518 mld. Sk). Rozdiel medzi nominálnym a reálnym HDP za rok 2002 možno vysvetliť takto: 1. pre výpočet nominálneho HDP za rok 2002 sme násobili položky spotrebného koša v roku 2002 ich cenami v roku 2002, 2. pre výpočet reálneho HDP za rok 2002 sme násobili položky spotrebného koša v roku 2002 cenami za rok 2001, ktoré sme zvolili ako základ pre výpočet, 3. z tabuľky možno odčítať, prečo nastal rozdiel vo výpočtoch. Ceny jednotlivých položiek (v dvoch prípadoch potraviny a elektrina) v roku 2002 oproti roku 2001 vzrástli, došlo k nárastu cenovej hladiny týchto položiek, čo ma za následok nárast nominálneho HDP (r. 2002) oproti reálnemu HPD (r. 2002), pretože HDP R 2002 sme počítali s cenami základného obdobia a to s cenami za rok 2001, ktoré boli na nižšej úrovni. Miera rastu CPI sa nazýva miera inflácie a index eliminujúci vplyv inflácie na veľkosť HDP nazývame deflátor HDP. Deflátor HDP vypočítame ako podiel nominálneho HDP a reálneho HDP, ktorý vynásobíme 100: Deflátor HDP = (nominálny HDP / reálny HDP) x 100 Z nášho príkladu možno vypočítať deflátor takto: deflátor HDP 2002 = (HDP N 2002 / HDP R 2002 ) x 100 = (3038 / 2520) x 100 = 120,55%. Z tohto výsledku možno konštatovať, že nominálny HDP v roku 2002 vzrástol oproti reálnemu HDP za rok 2002 o 20,55%. 3. Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu a) Produkčná (výrobná) metóda Pri tejto metóde ide o klasické vyjadrenie hrubého domáceho produktu. Zahrňuje všetky finálne statky a služby, ktoré boli v danej krajine (ekonomike) vyrobené a vyprodukované za určité časové obdobie (spravidla za jeden rok) a sú vyjadrené v bežných trhových cenách.. Pri tomto 131

7 výpočte do HDP nezapočítavame medziprodukty. Touto metódou HDP vypočítame tak, keď všetku finálnu produkciu, vyrobenú v danej krajine za určité obdobie, vynásobíme cenou jednotlivých tovarov a služieb a následne získané údaje agregujeme (zoskupujeme, zhlukujeme). Výpočet: HDP = súčet pridaných hodnôt výrobcov + čisté dane z produkcie - subvencie b) Dôchodková metóda Dôchodok predstavuje odmenu vlastníkom výrobných faktorov. Spočítaním jednotlivých dôchodkov dostaneme ukazovateľ HDP vypočítaný dôchodkovou metódou. Touto metódou sa výkonnosť ekonomiky meria a vyjadruje pomocou dôchodkov jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov v ich vlastníctve. Ide predovšetkým o: o mzdy a iné zamestnanecké príjmy, t. j. hrubé mzdy, o čisté úroky (Čú = získané úroky mínus platené úroky), Čú čistý úrok, o renty (dôchodky vlastníkov pôdy), o zisk firiem pred zdanením (hrubý zisk), o dôchodok firiem zapísaných v živnostenskom registri (napr. dôchodky živnostníkov, roľníkov, atď.), ide o SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby), o amortizácia, o nepriame dane (DPH a spotrebné dane). Výpočet: DPH (ND) = súčet uvedených dôchodkov. Označuje sa hlavne ako národný dôchodok. c) Výdavková (spotrebná) metóda Pri tejto metóde sa vychádza z predpokladu, že peňažné výdavky vynaložené na nákup tovarov sa rovnajú hodnote týchto tovarov. Ide o agregátne výdavky, ktoré sú súčtom výdavkov všetkých trhových subjektov na nákup tovarov a služieb v danom období. Dôležitým faktom pri tejto metóde je, kto nakupuje finálne výrobky a služby pre konečnú spotrebu. Nakupujúcimi sú domácnosti, firmy, štát a zahraničie. HDP počítaný touto metódou vyjadrujeme ako súčet nasledujúcich položiek: o výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb C zahrňujeme tu výdavky na nákup predmetov krátkodobej (potraviny) a dlhodobej spotreby (byt) a výdavky na služby (nájomné). o súkromné hrubé domáce investície firiem I zahŕňajú obnovovacie investície (I o ) a čisté investície (I č ). Výpočet: I = I o + I č. o výdavky štátu na nákup tovarov a služieb G výdavky štátu na nákup finálnej produkcie (tovary od súkromného sektora, výdavky na výstavbu ciest, diaľnic, armádu, platy učiteľov, 132

8 sudcov a iných štátnych zamestnancov). Tieto výdavky rozdeľujeme do dvoch skupín, a to na vládne výdavky na investície a vládne výdavky na spotrebné tovary a služby. o čistý export NX predstavuje rozdiel medzi exportom a importom, t. j. vývoz mínus dovoz. [4, s ] Výpočet HDP výdavkovou metódou: HDP = C + I + G + NX. 4. Vývoj HDP na Slovensku od roku 2005 po súčasnosť a prognóza na roky 2012 až 2014 Hodnota HDP (nominálny a reálny) a niektorých ďalších ukazovateľov v nasledujúcej tabuľke vychádza z výpočtov a prognóz Inštitútu finančnej politiky (Ministerstvo financií SR). Výpočty boli realizované v prvom štvrťroku tohto roka (2011). Údaje, ktoré sú uverejnené v tejto tabuľke sú totožné s údajmi, ktoré uverejnila Národná banka Slovenska v druhom štvrťroku tohto roka. Pri zisťovaní hodnôt HDP sa používajú 3 metódy výpočtu, a to produkčná, dôchodková a výdavková. Tabuľka zobrazuje jednotlivé ukazovatele národných účtov, ktoré sú vyjadrené v bežných a stálych cenách. Stále ceny sa vypočítavajú reťazením indexov. Hodnota ukazovateľov je vyjadrená v peňažných jednotkách. Niektoré hodnoty, ktoré sú uvedené v tabuľke, sú predikované (odhadované). Použitou mernou jednotkou je: miliarda EÚR (mld. Eur) 133

9 Tab. č. 2: Úroveň nominálneho a reálneho HDP za roky 2005 až 2014 bežné ceny F 2012F 2013F 2014F HDP (mld. Eur) 49,3 55,1 61,6 67,0 63,1 65,9 70,4 75,6 81,4 87,8 rast 9,2% 11,7% 11,8% 8,9% -5,9% 4,5% 7,1% 7,3% 7,8% 7,8% Konečná spotreba domácností vrátane NISD 1 28,3 31,5 34,5 38,3 38,4 38,6 39,8 42,4 45,6 49,1 rast 9,3% 11,1% 9,6% 11,0% 0,3% 0,6% 3,2% 6,5% 7,5% 7,6% Tvorba hrubého fixného kapitálu 13,1 14,6 16,1 16,6 13,0 13,4 14,4 15,5 16,5 17,7 rast 20,8% 11,5% 10,3% 3,0% -21,6% 3,1% 7,5% 8,2% 6,1% 7,4% Zmena stavu zásob 1,1 0,8 1,0 1,9-0,7 1,3 3,7 4,3 4,8 5,4 Konečná spotreba vlády 9,0 10,4 10,6 11,8 12,6 12,7 12,4 12,8 13,1 13,9 rast 5,3% 15,2% 2,2% 10,9% 6,8% 0,7% -2,3% 3,0% 2,7% 6,1% Vývoz výrobkov a služieb 37,6 46,5 53,4 55,8 44,5 53,3 57,8 64,6 73,0 82,6 rast 11,7% 23,6% 14,9% 4,5% -20,2% 19,7% 9,1% 11,7% 12,9% 13,3% Dovoz výrobkov a služieb 39,9 48,7 54,1 57,4 44,8 54,0 57,7 64,1 71,6 81,0 rast 14,3% 22,0% 11,0% 6,2% -22,0% 20,5% 7,6% 11,0% 11,7% 13,1% stále ceny vypočítané reťazením indexov F 2012F 2013F 2014F HDP (mld. Eur) 39,6 43,0 47,5 50,3 47,9 49,8 51,5 54,0 56,6 59,3 rast 6,7% 8,5% 10,5% 5,8% -4,8% 4,0% 3,5% 4,8% 4,8% 4,8% Konečná spotreba domácností vrátane NISD 22,2 23,5 25,1 26,7 26,8 26,7 26,7 27,6 28,7 29,9 rast 6,5% 5,9% 6,8% 6,2% 0,3% -0,3% 0,0% 3,5% 4,0% 4,1% Tvorba hrubého fixného kapitálu 10,9 11,9 13,0 13,1 10,5 10,9 11,4 12,1 12,5 13,1 rast 17,5% 9,3% 9,1% 1,0% -19,9% 3,6% 4,8% 5,9% 3,4% 4,7% Konečná spotreba vlády 7,2 7,9 7,9 8,4 8,8 8,8 8,4 8,4 8,3 8,5 rast 3,9% 9,7% 0,1% 6,1% 5,6% 0,1% -5,0% -0,1% -0,8% 2,5% Vývoz výrobkov a služieb 33,8 40,9 46,8 48,2 40,5 47,2 50,6 55,7 61,6 68,3 rast 10,0% 21,0% 14,3% 3,1% -15,9% 16,4% 7,3% 10,0% 10,7% 10,8% Dovoz výrobkov a služieb 35,2 41,5 45,3 46,7 38,1 43,7 45,9 50,1 54,8 60,7 rast 12,3% 17,8% 9,2% 3,1% -18,6% 14,9% 5,0% 9,0% 9,6% 10,8% Zdroj: Inštitút finančnej politiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky Ako vyplýva z tabuľky, HDP počítaný pomocou bežných cien alebo cien vypočítaných reťazením indexov od roku 2005 do roku 2008, vrátane tohto roku, narastal ( ,6 mld. Eur, mld. Eur, ,5 mld. Eur a rok ,3 mld. Eur). Ako možno vidieť, úroveň HDP v týchto rokoch narastala, taktiež percentuálny rast HDP narastal od roku 2005 (rast o 6,7%, 2006 rast o 8,5%) do roku 2007 (rast o 10,5%) približne o 2% ročne. V roku 2008 došlo k poklesu rastu HDP, a to na úroveň 5,8%. V roku 2009 došlo k negatívnemu rastu HDP oproti roku 2008, pokles HDP o 4,8%. Končená spotreba domácnosti (vrátane NISD), vplyvom rastu reálnych miezd ako aj vplyvom nízkych úrokových sadzieb, pozitívne prispievala k jeho rastu. V rozmedzí týchto 1 NISD neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 2 Pre výpočet sa používa metodika: Európsky systém národných a regionálnych účtov 1995 (ESNÚ 1995 alebo ESA 95) 134

10 rokov možno z tabuľky vyčítať, že vývoz výrobkov a služieb oproti ich dovozu narastal rýchlejším tempom. Od roku 2007 do druhého štvrťroka 2011 export tovarov a služieb prevyšoval import. Dokonca aj prognózy niektorých ekonómov počítajú s prevýšením importu nad exportom na nasledujúce 3 roky. K zníženiu tempa rastu HDP došlo v roku Dôvodom poklesu bola začínajúca svetová finančná kríza, ktorá svojim pôsobením a dopadmi negatívne vplývala na vývoj ekonomiky Slovenska, najmä v roku 2009, kedy jej vplyv dosahoval obrovské rozmery. Dôsledkom tejto krízy došlo v krajine k poklesu zamestnanosti a tým k nárastu miery nezamestnanosti. Pomalý rast ekonomiky sa odráža aj v pomalšom raste miezd a zamestnanosti. Stagnujúci, ba dokonca až negatívny rast ekonomiky nedokáže vytvárať nové pracovné miesta a dobré prostredie pre príchod nových investorov, ktorí by nové pracovné miesta dokázali vytvoriť. Mnohé firmy, aby ušetrili náklady, začali prepúšťať svojich zamestnancov, čoho dôsledkom bol aj pokles miery rastu konečnej spotreby domácnosti,vrátane NISD, v roku 2009 a hlavne v roku 2010 (rok 2008 rast o 6,2%, rok 2009 rast o 0,3%, rok 2010 pokles o 0,3%).Prognózy na roky 2012 až 2014 predpovedajú mierne rastúci, v rokoch 2013 a 2014 stagnujúci rast HDP, čo môže mať za následok aj mierny rast miezd zamestnancov (prognózy hovoria o raste miezd na úrovni 0,8% v roku 2012), zníženie úrokových sadzieb, vytvorenie nových pracovných miest a tým aj zvýšenie zamestnanosti. ZÁVER Hrubý domáci produkt ako ukazovateľ ekonomickej aktivity krajiny, zahŕňa všetku finálnu produkciu danej krajiny za jeden rok. Na jeho vývoj vplýva niekoľko faktorov v závislosti od spôsobu a metódy výpočtu jeho hodnoty. Produkčná metóda zahŕňa všetky finálne statky a služby bez medziproduktov. Preto je dôležité vedieť odlíšiť, či ide o hotový produkt, alebo o medziprodukt, ktorý je súčasťou finálneho produktu. Do dôchodkovej metódy zahŕňame všetky príjmy jednotlivcov, domácnosti, štátu (subjekty), ktoré v sledovanom období získali za poskytnutie svojej práce, majetku, alebo prenájmu (práca, pôda, kapitál) firmám, štátu k ich užívaniu. Výdavková metóda zahŕňa všetky výdavky domácností na osobnú spotrebu, investície firiem, výdavky štátu na nákup tovarov a služieb ako aj čistý export. Úroveň HDP v tomto prípade do značnej miery závisí od: o veľkosti výdavkov domácností na nákup tovarov a služieb, o množstva investovaných peňažných prostriedkov firiem, o veľkosti výdavkov štátu na nákup tovaru a služieb, o veľkosti čistého exportu. V dôsledku prepúšťania zamestnancov, stagnácii rastu hrubých miezd dochádza aj k poklesu výdavkov domácnosti na nákup tovarov a služieb. Tí svoje nákupy realizujú len na najpotrebnejšie 135

11 tovary a služby, ostatným produktom (luxusným) venujú vo svojich nákupoch menšiu pozornosť, alebo ich zo svojho portfólia úplne vymažú. Považujú ich za nepotrebné. V dôsledku zlého ekonomického postavenia krajiny, negatívneho rastu ekonomiky, firmy nevidia potrebu a hlavne bezpečnosť investovať svoje prostriedky do vytvárania nových pracovných miest, do nových projektov, a tak dochádza k poklesu rastu HDP danej krajiny. V období nízkej ekonomickej aktivity, recesie, musí štát pristúpiť k šetreniu s verejnými financiami, a preto nenakupuje toľko tovarov a služieb ako v období expanzie a tak úroveň HDP v tomto dôsledku klesá. Keď import prevyšuje export, má to negatívny dopad na vývoj a rast HDP. Keď export prevyšuje import, má to pozitívny dopad na vývoj a rast HDP. Preto, pre pozitívny rast ekonomiky, je dôležité uskutočňovať takú politiku a prijímať také opatrenia, aby vývoz (export) prevyšoval dovoz (import) tovarov a služieb. SÚHRN Príspevok podáva teoretické informácie o základnom makroekonomickom ukazovateli, pomocou ktorého sa zisťuje rozvoj a výkonnosť ekonomiky danej krajiny. Týmto ukazovateľom je hrubý domáci produkt (HDP), ktorý informuje o tom ako konkrétna ekonomika prosperuje. Ďalším ukazovateľom, ktorý je popísaný v tomto príspevku, je hrubý národný produkt. Sú tu uvedené aj metódy výpočtu týchto ukazovateľov. Cieľom príspevku je pomocou teoretických poznatkov od rôznych autorov poukázať na jeden z hlavných ukazovateľov ekonomickej výkonnosti danej krajiny. Údajmi, v tabuľkách a grafoch zo štatistiky, zaznamenať jeho vývoj za posledné roky po súčasnosť a prognózy jeho vývoja do budúcnosti. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Hrubý domáci produkt. Hrubý národný produkt. Výkonnosť ekonomiky. Makroekonomické ukazovatele. Spotrebiteľský cenový index. LITERATÚRA [1] GAŽIOVÁ, A Ekonómia. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, s. ISBN [2] KADLEČÍK, K Analýza výkonnosti ekonomiky Slovenska. In Hospodárske noviny [online]. 19/ [cit ]. Dostupné na internete: < [3] LISÝ, J Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Bratislava: EKONÓMIA, s. ISBN

12 [4] LISÝ, J Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: EKONÓMIA, s. ISBN [5] SAMUELSON, PAUL A. NORDHAUS, WILLIAM D Ekonómia: časť I. Prekl. z angl. orig. Economics preložil IŠA, J. a kol. Bratislava: BRADLO, s. ISBN X. [6] VLČEK, J a kol Ekonomie a ekonomika. Praha: ASPI Publishing, s. ISBN *Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu KEGA 013PU-4/2011. KONTAKTNÁ ADRESA PhDr. Peter Roguľa, Fakulta Manažmentu PU, Ul. Konštantínova 16, Prešov, peter.rogula@gmail.com 137