River Gallery Zuzana Danková ALENA ADAMÍKOVÁ ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV

Transcription

1 River Gallery Zuzana Danková

2 kto sme River Gallery je súkromná galéria zameraná na prezentáciu výtvarného umenia širokej verejnosti. Dôraz je na výbere umeleckej kvality zo Slovenska ako aj renomovaných umelcov v rámci Európy so zameraním prevažne na oblast maľby. Slávnostne otvorenie sa konalo 5. mája ABOUT US. The River Gallery is a private gallery for presentation of fine artworks for a broad public. Emphasis is put on selection of quality art of young Slovak artists and renowned artists across Europe, focusing mainly on painting as the medium. We were inaugurated on May 5th o čo nám ide River gallery sa vyznačuje hlavne progresívnym myslením a širokospektrálnym zastúpením kvalitných autorov. Naším zámerom je prezentovanie mladej slovenskej generácie ako aj etablovaných umelcov zo sveta. Usilujeme sa o rozmanitosť, preto jednak vystavujeme známych, medzinárodne uznávaných umelcov, no zároveň prezentujeme mladých začínajúcich výtvarníkov, ktorým tak umožňujeme prezentovať ich talent a klientom ponúkať ich diela za dostupné ceny. Ceny v River Gallery sú na základe dohody s umelcami, totožné s autorskou cenou a preto u nás kupujete vždy najlacnejšie. V neprehľadnosti kvantity súčasného stavu v umení poskytujeme poradenstvo, značku kvality a záruku dobrej investície do umenia v budúcnosti. OUR INTENTION River Gallery is mainly characterized by progressive thinking and a wider representation of quality names. Our intention is to present young Slovak generation as well established artists of the world. We strive for diversity and therefore we exhibit the known, internationally recognized artists, but also the young art beginners, thus permitting the presentation of their talents, and to offer clients their works at affordable prices. Prices in the River Gallery are based on an agreement with the artist, identical to the artist s price and therefore you are always buying the cheapest. In the current situation in the world of art, we provide advice, quality mark and a guarantee of a good investment in the art in the future. BOHATSTVO, JE IBA SLOVO, DAŤ MU ZMYSEL JE UMENIE čo u nás nájdete Okrem zaujímavých výstav pozostávajúcich z obrazov nájdete u nás aj exterérové a interiérové sochy. Výber diel je orientovaný na zberateľsky a investične zaujíma vé diela, Naše výstavy sú z prevažnej časti modifikované v intervale 6 týždňov, pričom koncept aj téma každej výstavy je vždy iný. Výstavy sú verejne prístupné, bez poplatkov či vstupného. Týmto krokom sa snažíme každému návštevnikovi umožniť pozrieť si nenapodobiteľné diela a rozvíjať v ľuďoch vzťah k výtvarnému umeniu a tiež posilniť ich zmysel pre estetiku so silným emočným zážitkom. WHAT WE OFFER In addition to the interesting exhibitions consisting of paintings, we also offer exterior and interior sculptures. The selection of works is focused on interesting, collectible art. Our exhibitions are changed mostly every 6 weeks, always with a different new concept and theme. The meaning of this is to let all our visitors to freely view the inimitable works, to develop a good relation to fine art in people and to strengthen their sense of aesthetics with strong emotional experiences. RIVER PARK Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava Hlavná 1, Košice Starý Smokovec 38, J&T BANKA KOMFORT , info@jtbanka.sk,

3 Alena Adamíková patrí k výrazným predstaviteľkám súčasnej slovenskej maľby. Svedčí o tom nielen účasť na početných domácich výstavách, ale aj na mnohých zahraničných projektoch. Stáva sa u nej pravidlom, že každá nová výstava je zároveň aj predstavením, keď nie nového maliarskeho cyklu, tak aspoň čiastkovej problematiky, či tematického okruhu. Aj zatiaľ na poslednej zahraničnej prezentácii predstavila nové obsahové polohy. Aj keď sú pokračovaním jej už niekoľkoročného záujmu o maliarsky portrét s jeho limitami a presahmi, sú krokmi k uvoľneniu sledovaného žánru. Síce zostáva verná skúmania vnútornej tváre človeka, ale situuje ho do situácii, ktoré nám metaforicky, či symbolicky pomáhajú otvárať jeho utajované a skrývané vnútro. Aj po maliarskej stránke je tvorba Aleny Adamíkovej výskumná a to práve použitými postupmi, ktorými hľadá najprimeranejší maliarsky výraz svojich malieb. Nie sú to len súčasné techniky maľby, ale často siaha po inšpirácii z jej bohatej technologickej histórie. Ukázalo sa, že výstava Rozprávači príbehov je v kontexte autorkinej tvorby dôležitou zastávkou, s prísľubom možných nových riešení. Mgr. Beata Jablonská 3

4 Alena Adamíková narodená 1972 v Revúcej žije a tvorí pri Bratislave, v Novej Dedinke Štúdium : Doktorandské štúdium Katedra maľby a iných médií, Ateliér ±XXI, prof. Daniel Fischer, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava : katedra maľby a iných médií, Ateliér ±XXI, prof. Daniel Fischer, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava : Ateliér grafického designu, prof. Stanislav Stankóci, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava : úžitková grafika, Škola úžitkového výtvarníctva, Košice Ocenenie 2009 strabag ARTAWARD 2009, účasť vo finálnom výbere, Viedeň, A 2002 certificate of Merit, SEC & WE International Enviromental Photografhy Competition, Singapore, SG Samostatné výstavy 2014 Rozprávači príbehov, Mestská galéria Panský dvúr, Veselí nad Moravou, CZ 2013 nežné bytosti, Mestké muzeum a galéria Hustopeče, Hustopeče, CZ 2013 Čakanie na búrku (s D. Brunovským), Galéria Slovenského inštitútu, Praha, CZ 2011 tvárou v tvár, Galéria Kabinet, Max Klinger, Bratislava 2007 tváre a ich podoby, podoby a ich tváre, Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice 2004 Divadelná fotografia, Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica 2003 Pohľady, Synagóga, Brezno, SK 2001 strach má moje oči, Galéria u anjela, Kežmarok, kurátor: K. Kováčová, SK Skupinové výstavy 2013 Rozhovory, ktoré vedú inam, Dom umenia, Bratislava; Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica 2013 ART. D. 01, Dom umenia, Bratislava; Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica 2012 krv, Slovenská národná galéria, Bratislava 2012 Duše v skrýši, Galéria mesta Bratislava, Bratislava 2012 christmas Bestseller IV, Galéria SODA, Bratislava 2012 Art Follows You, MyArtLife gallery, Praha, CZ 2011 jce Biennial of Contemporary Art, TECLA SALA, L HOSPITALET Barcelona, Spain 2011 ArtBanka, Kick off, Galerie Dvořák Sec Contemporary, Praha, CZ 2010 jce Biennial of Contemporary Art, Galerie im Traklaus, Salzburg, A 2010 Plus minus XXI 2.časť, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, SK 2009 jce Biennial of Contemporary Art, Montrouge La Fabrique, Paris, FR kapitola slovenského súčasného umenia, Galerie Kritiku, Palác Adria, Praha, CZ 2008 close ENCOUNTERS, Museumsquartier, Viedeň, A V. Nový zlínský salon, Krajská galerie výtvarného umění, Zlín, CZ BODYANDOIL, Dom Umenia, Bratislava, SK, kurátor: Z. L. Majlingová 2007 BODYANDOIL, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, SK umenie interpretácia skutočnosti, Dom Umenia, Bratislava, SK ISTROART 2007 Copy-paste, Galéria MEDIUM, Bratislava, SK Intimita, Zámok v Uherskom Ostrohu, kurátor: V. Petratúr, B. Lungová, CZ Orient und Okzident/ I. Goldener Kentaur, Münchner Künstlerhaus, Mníchov, DE new Design AVON (prehliadka súčasného umenia) Vodárenské múzeum, Bratislava, kurátor: S. Jokelová Pudingová generácia, Galéria Stanica Zárečie, Žilina, kurátor: M.Šugar % off, Bastart gallery, Bratislava Pudingová generácia, Galéria 13m3/ Tranzit, Bratislava, kurátor: M. Šugar Meeting point, Mobile Studios - a European project by Public Art Lab, Bratislava 2005 contact 2005, 6. Medzinárodné stretnutie výtvarných akadémií, Galéria Klatovy/ Klenová, CZ 2004 PREDAVAČKY PRÍBEHOV, Výtvarno literárny projekt, Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica 2001 The Nature, SEC & WE International Enviromental Photografhy Competition 2002, Singapúr, SG 2000 salón 2000, Mestská galéria, Kežmarok 2000 chalúpkovo Brezno 2000, Synagóga, Brezno 1993 Grafika, Nitrianska galéria, Nitra 1991 stretnutie generácií, Galéria J.Jakobyho, Košice Ohlas v tlači (výber) 2014 lidové NOVINY, ORIENTACE/ PRACOVNA, publikovanie diela CESTA DO STREDU DUŠE I., príloha III, str the GLOBAL EDITION OF THE NEW YORK TIMES, USA, počas výstavy JCE Biennial of Contemporary Art, Paris: Montrouge celebrates emerging artists, October 10-11, 2009, s. 7 Publikované dielo NU- LOVÁ POZÍCIA 2009 majdáková, Diana: XXI (Ne) očakávané stretnutie, in: FLASH ART, Czech & Slovak Edition, No , ohlasy na tvorbu, publikovanie diela, str slaninová, Katarína: Ateliér ±XXI, Priestor na tvorivý experiment, Profil, číslo 1-2/ 2009, str close ENCOUNTERS; Kultur AXE, Vienna-Bratislava-Budapest,- Museumsquartier, Wien, A, Publikovanie umeleckej tvorby 2008 Organizačná a grantová činnosť 2009 Grantová činnosť, KEGA získanie grantu na realizáciu výstavy Plus mínus XXI Organizácia výstavy Plus mínus XXI, Dom umenia Bratislava, Združenie 13m3 - Organizácia a realizácia výstav a iných projektov 2007 ISTROART 2007 COPY-PASTE, Standard grants - International Visegrad Fund, Bratislava 2006 farby Talianska (Talianska zástava pohľadom módnych návrhárov, výstava diel Marca Gerbi a Joly Cascio), Zichyho palác, Bratislava Workshopy 2007 Maľba, Mojmírovce, SK 2005 contact 2005, 6. Medzinárodné stretnutie výtvarných akadémií, Galéria Klatovy/ Klenová, CZ 2005 multiplace 2005, Walking Workshop with Kevin Hamilton, A4 Burundi, Bratislava, SK 4 5

5 Rozprávači príbehov v River Gallery Výtvarný program Aleny Adamíkovej sa už roky zaoberá rôznymi tématickými a významovými variáciámi figurálnej témy. Výstava Rozprávači príbehov vznikla z podnetu potreby reakcie na odraz charakteru ľudkej duše v telesnosti človeka a ich vzájomné dopĺňanie a vymedzovanie. Ľudskú tvár neformujú len fyziologické črty, jej podoba odráža všetko čo človek doposiaľ prežil. Výzor ľudskej tváre ako celku nemôže byť zachytený v jednom geste. Gestá mimiky a výrazu na portréte niesú objektívnym zachytením človeka, ale uchytením telesnosti v momente, kedy tvár dokáže skutočnú emóciu kamuflovať podľa uváženia rozumu. Alena hľadá odpovede čo všetko môže skrývať táto vnútorná tvár za fasádou tváre. Odpoveď na túto otázku nachádza v snahe zachytiť podstatu portrétu človeka, bez portrétu jeho tváre. Proces vyjadrenia podstaty autorka začína portrétom Dívajúca sa do seba, kde otvára problema- tiku súčasnej figurálnej portrétnej maľby. neumožnením portrétovanej osobe vnímať okolie, vymedzuje jej možnosti videnia len do vlastného vnútra. tieto videné predstavy sú ale divákovi obrazu skryté a tým osoba pôsobí neprístupne hoci absentuje len časť tváre. Neodkrýva svoje vnútro a nevidíme aký príbeh sa skrýva za tvárou človeka. V ďalších portrétoch je snaha o odrytie týchto videných svetov, kde sa odrýva videné vnútro. Zachytenie tohoto konceptu človeka prebieha cez masky metafyzických krajín. Tieto krajiny sú poetickejším vyjadrením odkrytia vnútornej podstaty. Stelesňujú myšlienky, sny, spomienky ľudí, ktoré tvoria skutočné charaktery ľudí a nedajú sa oklamať. Človek nemôze klamať vlastné myšlienky. Tieto portréty sú abstrakným zachytením neuchopiteľnosti ľudského charakteru, no napriek tomu vierohodnotnejšie ako úsmev alebo nemá tvár klasického portrétu. Druhá časť výstavy odkrýva práve tieto cesty, ktoré predchádzali vzniku potrétov. Sú to zachytenia pozícii ktoré mohli byť pre vývoj osobnosti človeka významné. Sú to zachytenia momentu v čase, momentu prežívaného postavami, kde sa nachádzajú v priestore a situácii, ktorú poznajú len oni sami. Priestor je otvorený a nedefinovaný, so zámerom nechať diváka situáciu dotvoriť podľa vlastných sugescií. Na iných obrazoch zase tvorí dominantu priestor, kde Cesta do stredu duše vedie cez známe prostredie, ktoré sa ale vplyvom udalostí stáva neprehľadným a človek sa musí vydať opakovane na prieskum tohoto neprebádaného územia. Zuzana Danková Story Tellers in River Gallery The art program of Alena Adamikova deals in various thematic and semantic variations of the figural theme. The exhibition story tellers originated from the stimulus of the need of reaction to reflection of the human soul in the physical man and their relative completion and delimination of each other. The human face is not formed only by it s physiological lines, it s appearance relflects everything that the man lived through so far. The look of the human face as a whole can not be captured in one gesture. The facial expression on a portrait are not objectively capturing the human, only a snapshot of the physical in the moment, when the face can camouflage the real expression at the whim of the brain. Alena seeks the answer to what can be hidden beneath this facade. she finds the answer to this question int he attempt to capture the core of the portrait of the human without his face. The process of expressing the substance begins the author with the portrait looking into herself, where she opens the problematics of con- temporary figural portrait painting. By not letting the portraited person to sense it s surroundings, she keeps her vision possibilities only into herself. These seen imaginations are hidden from the spectator and therefore the person seems inaccessible, even though only a part of her face is missing. she does not uncover her inside and we do not see what story plays behind her face. In other portraits, there is an attempt to uncover thse hidden worlds, where the core, the substance is revealed. capturing this human concept happens through masks of metaphysical lands. Thiese lands are a more poetical expression of the inside substance. They represent the thoughts, dreams, memories of people that are created by real characters of people and can not be lied to. A man can not lie to his own thoughts. These portraits are an abstract capture of the untouchability of the human character, but despite that they are more believable than a smile or a mute face of a classic portrait. The second part of the exhibition unravels these journeys that preceded the actual portraits. They are the capture of positions that could be significant for the evolution of the human character. They capture a moment in time, a moment lived by the characters, that are finding their place in the space and situation that only they themselves know. The space is open and undefined with the purpose of letting the spectator finish the situation by his own suggestions. On different paintings, there is a dominance of the space where The path inside the soul leads through the known environment that becomes chaotic under the pressure of events and the man has to journey repeatedly into this unexplored territory. Zuzana Danková 6 7

6 Kurátor výstavy: Vojtěch Petratur Alena Adamíková

7 Dívajúca sa do seba Peering into oneself 2013, olej na plátne oil on canvas, 50 x 60 cm Dívajúca sa do svojho vnútra Peering inside herself 2012, olej na plátne oil on canvas, 220 x 160 cm 10 11

8 Program Aleny Adamíkovej je postavený na tematizácii a redefinícii žánru maliarskeho portrétu v jeho súčasných vizuálnych a kontextuálnych posunoch. Vychádza z tradície maliarského portrétu s tým, aby poprela jeho pôvodnú funkciu. Vo svojich obrazoch si kladie otázku: Nakoľko je možné maľbou zachytiť dušu portrétovanej postavy a je možné, aby bol Portrét aktuálnou témou súčasného umenia? Odpoveď na ňou položenú otázku hľadáme v krajinách, vložených do výrezu tváre portrétovaných postáv. Tvár, ktorá slúži ako sonda, alebo psychologický ponor do duše portrétovaného je na jej portrétoch vymazaná, nahradená novým významovým obrazom. Niekedy si ťažšie vybavujeme tvár blízkeho, skôr v nás pretrvávajú spomienky, alebo vizuálne obrazy spoločných zážitkov. Alena Adamíková hľadá riešenie v nahrádzaní tváre (ako hlavného nositeľa ľudskej identity) zástupnými obrazmi. Pokúša sa vizuálnym obrazom odpovedať na otázky, či môže byť človek bez tváre vnímaný ako celistvá, rozpoznateľná bytosť. Ktoré ďalšie faktory podporujú vnímanie portrétu bez tváre ako esenciu portrétovaného. Čo všetko pripisujeme poznaniu (analýze) tváre druhého človeka? A čo pre nás znamená jej absencia? Alena Adamíková s vyššie položenými otázkami pracovala dva roky na príprave výstavy Rozprávači príbehov. Zámerom výstavy je vtiahnuť diváka do danej problematiky a dôsledne maliarsky prepracovanými obrazmi mu ponúknuť odpoveď. Výstava pod názvom Rozprávači príbehov predstavuje portrétnu galériu, ktorú môžeme čítať v niekoľkých rovinách. Tvár, ktorá slúži ako sonda, alebo psychologický ponor do duše portrétovaného je na jej portrétoch vymazaná a nahradená novým významovým obrazom. Spomienka na niektoré tváre bolí. Preto ich autorka vymazáva a nahradzuje farebnou predstavou miest, spoločných zážitkov, prerozprávaných príbehov. Alena Adamíková sa pokúša vyrezanou maskou tváre vstúpiť do vnútorného sveta, umocniť hĺbku, vyvolať pocit životnosti. Vyvolať pocit pretrvávajúcej prítomnosti už prežitého, oživiť fotografickú spomienku, oživiť kus papiera... Vymazanie identity tak v Adamíkovej prípade naráža na hranicu otázky, pokiaľ je tvár ultimátnym tvorcom charakteru a odkedy nás odvádza od skutočnej podstaty. Môže byť človek bez tváre vnímaný ako celistvá, rozpoznateľná bytosť? Čo všetko pripisujeme poznaniu (analýze) tváre druhého človeka? A čo pre nás znamená jej absencia? Výstava je rozdelená na dve časti. Prvá časť, zobrazuje portréty ľudí, ktorí predstavujú samotných rozprávačov. Výber je subjektívny a veľmi osobný, ako samotná autorka hovorí: portrétmi spomínam na ľudí, ktorí ma v mojom živote formovali, rozprávaním rozprávok už v detstve, príbehov z ciest, vykladaním snov...veľmi dôležité miesto patrí historickým a literárnym postavám, ktoré ma fascinujú odhodlaním naplniť svoje vízie, uskutočniť svoje poslanie... Druhá časť výstavy, a teda vystavené obrazy sa môžu javiť ako jednoduchšie dešifrovaná časť výstavného celku. Jednoduchšie len zdanlivo, môžeme sa totiž len domnievať, na základe vlastných prežitých skúseností, že niektoré obrazy sú snovým príbehom, niektoré nám pripomínajú vlastné obavy, osobné výzvy... Potreba konfrontovať rozličné prístupy narábania s (existenciálnym) prázdnom, strachom zo zmien (prehodnocovania významu hodnôt), či krízou identity je pochopiteľná a potrebná najmä vo chvíli, kedy sa tieto princípy prejavujú ako zásadné spoločenské otázky. Ona a jej sestra She and her sister 2011, olej na plátne oil on canvas, 130 x 95 cm Snahou výstavy je prezentovať jeden z mnohých aktuálnych trendov v rámci súčasnej slovenskej maľby a iniciovať diskusiu o jej rôznorodých súčasných polohách. Text pripravila Diana Majdáková, Barbora Lungová a Alena Adamíková 12 13

9 Rozpomínanie The Remembering 2013, olej na plátne oil on canvas, 130 x 95 cm Nulová pozícia Nul position 2009, olej na plátne oil on canvas, 170 x 170 cm 14 15

10 Vypravěči příběhů portrétní paradoxy Na této výstavě v River Gallery Alena Adamíková vystavuje cyklus, na kterém pracovala poslední dva roky. Otázkou role a funkce portrétu se malířka nicméně zabývá systematicky a po mnohem delší časové období. Společným jmenovatelem jejích portrétů by mohla být právě absence, nebo minimálně potlačení individuálních rysů lidské tváře, a to různými výrazovými prostředky v různých cyklech. V prvním významném cyklu, který vznikl v roce 2007, Adamíková namalovala fiktivní potréty románových postav v nadživotní velikosti (95 x 95 cm), přičemž zatím poměrně konkrétní obličejové rysy pouze potlačila malířskými prostředky lehkým rozmazáním širokou štětkou. V dalších cyklech už přistupuje k otázkám identity jednotlivce radikálněji v další sérii potrétuje své blízké nebo i sebe zezadu, nicméně ve formátu klasického portrétu. V jiné, rovněž poměrně současné sérii, Adamíková nahrazuje u postav jejich hlavy za hlavy zvířecí především psí a koňské. Obrazy v sobě kombinují paradox na jedné straně civilního, současnými malebnými prostředky vyjádřenými celofigurální portréty lidí ze střední vrstvy, ale jejich zvířecí hlavy jim dodávají jakousi zváštní důstojnost, vyvolávají v nás asociace s bajkami, pohádkami, či náboženskými mytologiemi zaniklých kultur (např. Starého Egypta). Kromě těchto cyklů nicméně Adamíková vytváří nadživotní dětské portréty, na nichž je nerealistický pouze formát (kolem dvou metrů). Na současné výstavě Alena Adamíková pracuje s tématikou portrétu jako pomůcky vzpomínek opět způsobem vymazání obličeje a nahrazením jej něčím jiným tentokrát vkládá do tváře portrétovaných krajiny. Alenini lidé jako by poodešli za svých tělesných schránek a uvolnili prostor vzpomínkám, které si do nich projektuje pozorovatelka. Tato tělesná slupka ve spojení s krajinou vlastně lépe slouží čtenáři obrazu jako znak toho, že se jedná o vzpomínky na nějakou osobu, která je spjata s nějakým místem. Vždy se nevyhnutelně jedná o minulost Adamíkové se zajímavým způsobem dostává do obrazu narativní element a časovost právě ono zdůraznění minulého dějství, které není podmíněno pouze kostýmy, tak jak to často u současné figurální narativní malby bývá. Pokud bych si mohla dovolit přirovnat tématiku, se kterou Adamíková pracuje, k nějakému současnému umělci, zvolila bych pravěpodobně Francouze Christiana Boltanského, který ve svých instalacích pracuje vždy se stovkami až tisíci nalezených starých rodinných fotografií; umělec se rovněž zabývá otázkou existence lidské individuality, která v jeho dílech vyvstává právě z obrovského množství fotografií nainstalovaných ve velmi specifických konstelacích. Fiktivní příběhy a lidská pomíjivost je téma, které je pro Boltanského ústřední. Podobně bychom mohli říct, že Alena Adamíková zachycuje lidskou individualitu jako formu, obsahující odlitek ten je ale neviditelný. Pro Alenu Adamíkovou je ústřední nejen formální stránka malby, ale i otázky, které obrazy kladou prostřednictvím symbolické formy. Ráda bych zmínila spřízněnost tohoto východiska i jistou formální elegancí např. s dílem o generaci starší Veroniky Rónaiové, nebo Adamíkové české vrstevnice Simony Blahutové. Barbora Lungová Portrét pre Johanku z Arku The portrait of Joan of Arc 2013, olej na plátne oil on canvas, 170 x 130 cm 16 17

11 Pozícia Spiaca Position Sleeping 2012, olej na plátne oil on canvas, 95 x 170 cm Pozícia Výzva pre strelca Position A dare for the shooter 2014, olej na plátne oil on canvas 200 x 95 cm 18 19

12 Cesta do stredu duše I A Journey to the Center of the soul 2013, olej na plátne oil on canvas, 170 x 170 cm Cesta do stredu duše II A Journey to the Center of the soul II 2013, olej na plátne oil on canvas, 130 x 95 cm 20 21

13 Cesta do krajiny mramoru A journey to the land of marble 2014, olej na plátne oil on canvas, 170 x 130 cm Eva sníva o tom, že jej had ponúkne jablko Eve dreaming about a snake offering her an apple 2014, olej na plátne oil on canvas, 95 x 95 cm 22 23

14 Vojtěch Petratur Díky době, ve které vyrůstal - v 50. letech - VP neměl možnost formálního vzdělání. A tak, i přestože ho to odjakživa táhlo ke knihám, musel kvůli silně antikomunistickému rodinnému původu nastoupit na řemeslo. Poté, co se vyučil instalatérem, stihl být v roce 1956 na rok zavřený ve vězení v Uherském Hradišti za údajné chuligánství ve skutečnosti s partou kamarádů poslouchali ve Zlíně jazz, chodili tancovat rock n roll, výstředně se oblékali a vydávali si fanzin Satchmo. V 70. letech začal sbírat umění nejdříve jen exlibrisy a grafiky s motivy koní, jelikož byl vášnivým milovníkem dostihů a jezdil je sledovat do Chuchle, Pardubic, i Topolčianek. Na začátku 80. let se osobně seznamuje s umělci okolo pozdějšího okruhu 12/15 s Rittsteinem, Bláhou, Novákem i dalšími malíři z toho okruhu. V druhé polovině 80. let, kdy začal pracovat jako montér vzduchotechniky na tehdy rekonstruovaném Stavovském divadle žil až do odchodu do důchodu v pol. 90. let v Praze a seznamuje se se všemi tehdy zásadními umělci neoficiální scény: Karlem Neprašem, který později jezdil za Petraturem až do své smrti na Moravu, s Václavem Boštíkem, Jindřichem Zeitthammlem, Kurtem Gebauerem, sestrami Válovými, Jiřím Šalamounem, Jiřím Sopkem, Františkem Ronovským, Jaroslavem Vožniakem. Přátelství ho pojí s teoretiky či kurátory jako např. Jiřím Šetlíkem, Josefem Vomáčkou, již zesnulým Antonínem Hartmannem a mnoha dalšími. Od poloviny 80. let začal organizovat ve Veselí nad Moravou, kde trvale žije, výstavy, které se od roku 1993 přesunuly do městské Galerie ve Dvoře nyní Galerie Panský Dvůr. Zde uspořádal výstavy např. Viktorovi Pivovarovovi, Janu Knapovi, např. s Neprašem i jeho žáky spolupracoval hned na několika výstavách; většina výše zmíněných umělců mezi lety ve Veselí vystavovala. Po roce 2005 se Petratur začal orientovat i na mladou uměleckou generaci a s Barborou Lungovou začali pořádat skupinové i individuální výstavy popř. malířská sympozia v kyjovské Galerii Doma, ale i na veselsku. Od letošního roku Petratur opět převzal kurátorký program Galerie Panský Dvůr a představuje v něm kombinaci etablovaných umělců (Michal Rittstein) i umělců mladší střední generace, především z okruhu brněnské FaVU (Denisa Krausová, Pavel Matyska, Martin Skalický, atd...) Barbora Lungová 24 25

15 River Gallery Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava vydáva: Kurátor výstavy: Texty: Grafický dizajn: Fotografie: náklad: River gallery, s.r.o. Vojtěch Petratur Alena Adamíková, Zuzana Danková, Diana Majdáková, Barbara Lungová, Beata Jablonská RICHIE studio archív autorky 200 KS