OCEŇOVANIE MAJETKU A ZÁVÄZKOV AKO VÝZNAMNÝ NÁSTROJ METODIKY ÚČTOVNÍCTVA MEASUREMENT OF THE ASSETS AND LIABILITIES AS IMPORTANT INSTRUMENT IN THE ACCOUNTING METHODOLOGY Renáta Feketeová ABSTRACT Every facility has its value in enterprise. The value of facility represents degree satisfaction of needs in reproduction process. The value references to the cost expressed in money. It is extremely difficult to measure the cost of facility item. The entity applies generally accepted accounting principles for the purposes of measurement. Some of the relevant statutes applied in this process are embedded in law and, as such, are considered to be obligatory. The measurement of the assets and liabilities is very important instrument in accounting methodology. KEY WORDS Measure/valuation. Measurement of Assets. Measurement of Liabilities. Measurement in Financial Accounting. Methodology of Accounting. ÚVOD Význam, ktorý majú účtovné informácie pre interných aj externých používateľov, ako aj ich využitie pri finančnom riadení v nadväznosti na finančnú analýzu ukazovateľov (ktoré priamo obsahujú, prípadne sa na ich základe dajú vyčísliť), poukazuje na závažnosť problému, ktorý vychádza zo splnenia základného cieľa účtovníctva podať verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Oceňovanie v účtovníctve predstavuje proces spojený s určením peňažnej čiastky, ktorá má byť priradená položke finančného výkazu. Vzhľadom na to, že účtovníctvo je vedené v peňažných jednotkách, je zrejmé, že oceňovanie je ústredným problémom účtovníctva. 133
MATERIÁL A METÓDA Stav jednotlivých druhov majetku a záväzkov možno vyjadriť: v naturálnom vyjadrení (vo fyzických jednotkách určitého druhu majetku), v peňažnom vyjadrení (v peňažných jednotkách, t. j. priradením ceny). V účtovníctve sa majetok a záväzky podniku sledujú zásadne v peňažnom vyjadrení. Výhodou oceňovania v peňažných jednotkách je, že prevádzajú všetky druhy majetku a záväzkov na spoločnú sčítateľnú mernú jednotku. V praxi sa však často vyskytujú aj hodnoty, ktoré podstatnou mierou vplývajú na ekonomické výsledky podniku, ale nie je možné ich vyjadriť v peňažných jednotkách. Sú to najmä vedomosti, zručnosti a schopnosti zamestnancov, skúsenosti a riadiace schopnosti manažérov a pod 1. Predmetom účtovníctva však môžu byť len tie hodnoty, ktoré sú merateľné a oceniteľné peniazmi. Úžitková hodnota informácií, ktoré účtovníctvo poskytuje, je v podstatnej miere závislá na spôsobe ocenenia použitom pri účtovaní jednotlivých hospodárskych operácií a spôsobe akým sa ocenia položky vykazované v účtovnej závierke. Na tom, ktorý z možných spôsobov (princípov, metód a techník) ocenenia majetku (aktív) a záväzkov (pasív) v danom systéme účtovníctva použijeme, závisí obsah a vypovedacia schopnosť všetkých základných finančných veličín zisťovaných v účtovníctve. Od zvoleného spôsobu oceňovania závisí hodnota individuálnych aktív a záväzkov podniku, teda aj celková suma aktív a celková suma pasív. Následne sa to odrazí aj vo výške vlastného kapitálu. Z toho vyplýva, že spôsob oceňovania ovplyvní aj výšku nákladov vyjadrujúcich spotrebu, či zníženie aktív alebo zvýšenie pasív a teda aj výšku výsledku hospodárenia za dané obdobie, ktorý sa vypočíta: priamo ako rozdiel výnosov a nákladov vo výkaze ziskov a strát a nepriamo porovnaním majetku a zdrojov majetku v súvahe. Na podklade uvedených agregovaných finančných veličín sa následne zisťuje a hodnotí finančná pozícia podniku 2 a ďalej aj výnosovosť podniku, z čoho vyplýva, že spôsob oceňovania ovplyvňuje podstatnou mierou i kvalitu a úroveň celkovej finančnej analýzy činnosti podniku. Oceňovanie však predstavuje nesmierne zložitý problém. Na jeho riešenie v podmienkach celosvetového vyspelého trhového hospodárstva pôsobia najmä tieto tri faktory: 1 ZÁVARSKÁ, Zuzana: Implementácia znalostného manažmentu do podnikovej praxe. In: Manažment v teórii a praxi. roč. 1, č. 2, 2005 2 ZÁVARSKÁ, Zuzana: Analýza výkonnosti podnikov pôsobiacich na území SR. In: Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2007 134
Skutočnosť, že trhové ceny majetku podniku sa v dôsledku vývoja ponuky a dopytu na príslušných trhoch bežne menia. Niektoré z týchto zmien sú zároveň len veľmi ťažko preukázateľné z hľadiska potrieb účtovníctva. Kurzy jednotlivých mien (vyjadrujú koľko peňažných jednotiek jednej meny je možné zameniť za peňažnú jednotku inej meny) používaných na trhu sa menia jednak v čase a dokonca v rovnakom okamihu sú pre rovnakú menu používané rôzne kurzy (kurz centrálnej banky, kurzy komerčných bánk - nákup a predaj valút, nákup a predaj devíz). Pri oceňovaní je z hľadiska porovnateľnosti potrebné vyjadrovať všetky ceny v jednej mene, najčastejšie v národnej mene, ktorá je používaná v štáte, v ktorom je účtovníctvo vedené. V čase sa bežne mení aj kúpna sila peňažnej jednotky používanej v účtovníctve (jej číselné vyjadrenie reprezentuje miera inflácie, prípadne deflácie). DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Keďže existuje niekoľko metód (spôsobov) ako oceniť majetok a záväzky, vzniká otázka, ktorá cena je správna. Z tohto hľadiska sa za správnu cenu považuje tá, ktorá najlepšie zodpovedá sledovanému zámeru oceňovania. Existuje viac dôvodov oceňovania. Medzi najdôležitejšie možno zaradiť: oceňovanie pri obstarávaní majetku (kalkulácia obstarávacej, resp. dopytovej ceny), oceňovanie podnikových výkonov určených pre trh (kalkulácia predajnej, ponukovej ceny), oceňovanie v účtovníctve podniku z hľadiska: 1. vykázania stavu majetku a zdrojov jeho krytia, 2. vykázania nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia, oceňovanie pre potreby zdaňovania. Oceňovanie majetku a záväzkov, a z toho vyplývajúce závery, sú závislé od postoja účtovnej jednotky. Dôležitý je predovšetkým účel a funkčné hľadisko, ktoré účtovná jednotka oceňovaním sleduje. Od neho je potom závislá hodnotová veličina priradená tomu-ktorému majetku a záväzkom a aj výsledok hospodárenia zistený z rozdielu majetku a zdrojov krytia účelovosť oceňovania. Pre rôzne účely napr. daňové, likvidačné, kalkulačné, udržanie rovnovážnej produkčnej sily sa pri nejednoznačnosti úpravy oceňovania v účtovníctve pre ten istý majetok použije iná hodnotová veličina, čo vedie k nepreukázateľnosti a neporovnateľnosti poskytovaných údajov. Oceňovanie plní dôležitú úlohu pri účtovaní o jednotlivých zmenách majetku a záväzkov počas účtovného obdobia, aj pri vykazovaní stavu majetku a záväzkov a zisťovaní výsledku hospodárenia vyčísľovaného na konci účtovného obdobia. 135
V súvislosti s tým môžeme rozlíšiť oceňovanie v účtovníctve na: 1. oceňovanie vo finančnom účtovníctve; a) v bežnom účtovníctve, t. j. pri vzniku účtovných prípadov,; b) v účtovných výkazoch ku dňu zostavenia účtovnej závierky; 2. oceňovanie v manažérskom účtovníctve; c) oceňovanie vychádzajúce z minulosti (v nákladovom účtovníctve); d) oceňovanie orientujúce sa na budúcnosť (v plánoch, rozpočtoch...). Spôsob, akým oceňujeme majetok a záväzky, či už za účelom vedenia bežného účtovníctva alebo zostavenia účtovných výkazov, značne ovplyvňuje používateľov účtovných informácií. Títo musia na ich základe robiť často veľmi závažné a zložité rozhodnutia. V tejto súvislosti je preto potrebné spomenúť, že použitie konkrétnej techniky oceňovania majetkových súčastí vo finančnom účtovníctve je výsledkom aplikácie právnych noriem a všeobecne uznávaných účtovných zásad v oblasti oceňovania. Použitie oceňovacích veličín je pri svojom praktickom použití usmerňované oceňovacími zásadami, ktoré sú jednak pretransformované do právnych noriem a pre účtovnú jednotku sú záväzné a jednak zásady praxou vžité, nezáväzné. Oceňovanie, ako významný metodický prostriedok účtovníctva, hrá dôležitú úlohu pri účtovaní o jednotlivých zmenách majetku a záväzkov. Pri definovaní všeobecných východísk oceňovania v individuálnom ocenení je potrebné vyšpecifikovať dve základné otázky: 1. Ako sa oceňujú položky majetku a záväzkov pri ich vzniku (prvotné účtovanie), t. j. pri ich východiskovom (pôvodnom, primárnom) oceňovaní 3? 2. Ako sa oceňujú položky majetku a záväzkov pri ich každoročnom vykazovaní (v účtovnej závierke), t. j. pri ich následnom oceňovaní 4? Oceňovacími veličinami rozumieme príslušné druhy cien v širšom zmysle, keďže vyjadrujú v peniazoch kvalitu hodnoty, na rozdiel od ceny v užšom zmysle, ako pojmu pre výmennú hodnotu vyjadrenú v peniazoch. Základné kritérium pre členenie hodnôt je ich spojitosť s trhom 3 Podľa zákona o účtovníctve ide o ocenenie ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Väčšina majetku a záväzkov sa pri ich prvotnom účtovaní oceňuje na báze historických nákladov, t. j. v prípade majetku vo výške obstarávacích, resp. výrobných nákladov a v prípade záväzkov v sume získanej protihodnoty v podobe obstaraného statku alebo služby (ich ocenenia). Niektoré špecifické transakcie však vyžadujú upustiť od ocenenia v historických cenách a zvoliť ocenenie niektorou z bežných hodnôt (reálnou, príp. súčasnou hodnotou), zodpovedajúcich dobe vzniku majetku, resp. záväzku. 4 Podľa zákona o účtovníctve ide o ocenenie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis. Aj v účtovných výkazoch stále prevažuje ocenenie na báze historických nákladov, ktoré však nie sú vhodné pre niektoré vykazované skupiny majetku a záväzkov. Preto sa za určitých okolností používajú pre niektoré položky súvahy, okrem historických cien, aj alternatívne oceňovacie veličiny, prípadne sa použije vyjadrenie korekcií východiskového ocenenia4 (buď priamo formou precenenia, alebo nepriamo v podobe korekčných položiek prezentovaných v súvahe), čím dochádza ku kombinácii rôznych oceňovacích veličín. Aby používateľ mohol správne rozpoznať, čo určitá položka výkazu v číselnom vyjadrení vypovedá, musí účtovná jednotka zverejniť, aké oceňovacie základne použil pri vykázaných položkách majetku a záväzkov. 136
hodnoty trhové /tvorené trhom na základe rovnováhy ponuky a dopytu/ t.j. hodnoty obchodné, výmenné, denné a hodnoty prevádzkové /pre internú potrebu podniku/. t. j. vnútorná hodnota, hodnota upotrebenia, kalkulačná hodnota. Oceňovacími veličinami vo finančnom účtovníctve (oceňovacími základňami) rozumieme rôzne druhy cien v užšom zmysle (preukázateľná miera hodnôt), ktoré sa používajú pri oceňovaní v bežnom účtovníctve a účtovnej závierke. Keďže v praxi sa vytvorila nejednotná terminológia oceňovacích veličín, obsah jednotlivých cien často konkrétne vymedzujú právne normy upravujúce účtovníctvo, dane, financovanie a pod. Najčastejšie sa oceňovacie veličiny delia z hľadiska času na: 1. ceny minulosti (historické ceny), 2. ceny prítomnosti (bežné, denné ceny), 3. ceny budúcnosti (vopred stanovené, rozpočtované, plánované ceny). Ak sledujeme určitú oceňovaciu veličinu bezprostredne potom, ako po prvýkrát nahradila východiskové ocenenie, je potrebné sledovať, aké pravidlá platia pre jej používanie v dlhodobom časovom horizonte. Z tohto hľadiska potom existuje niekoľko základných oceňovacích modelov: model historických nákladov, pri ktorom po prvotnom ocenení historickými nákladmi zostáva položka aj naďalej ocenená na tejto báze; model reálnej hodnoty, pri ktorom sa položka po prvotnom ocenení historickými nákladmi ocení reálnou hodnotou a potom sa každoročne preceňuje na aktuálnu reálnu hodnotu; model súčasnej hodnoty, pri ktorom sa pri položke prvotne ocenenej súčasnou hodnotou aj naďalej pokračuje v jej ocenení na báze súčasnej hodnoty. Na konci účtovného obdobia 5 každá účtovná jednotka bilancuje (hodnotí) výsledok svojej podnikateľskej činnosti. Pri tom používa rôzne postupy, metódy, nástroje a formy (aj v oblasti oceňovania). Súhrn úvah, postupov, metód a foriem bilancovania výsledkov činnosti v konkrétnom podniku sa nazýva bilančná politika 6 účtovnej jednotky. Je to cieľavedomá činnosť, ktorou sa subjektívny názor manažéra zodpovedného za zostavenie a prezentáciu účtovnej závierky do nej prenáša. Oceňovanie v manažérskom účtovníctve pre potreby riadenia je špecifické tým, že tu nie sú normatívne stanovené oceňovacie veličiny a oceňovacie metódy, aj keď aj tu sú všeobecne uznávané účtovné zásady a princípy v zásade akceptované. 5 Účtovným obdobím môže byť kalendárny rok, alebo hospodársky rok. 6 ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky. Bratislava : Iura Edition, 2006, str. 19. 137
Predmetom pôsobenia manažérskeho účtovníctva nie je iba výkonovo a zodpovednostne orientované nákladové účtovníctvo, ale jeho dôležitou úlohou je poskytovanie informácií, ktoré umožnia zhodnocovať rôzne varianty budúceho vývoja podniku. Tak umožňuje využiť účtovné informácie nielen pre bežné riadenie podnikových výkonov, útvarov a procesov operatívne rozhodovanie, ale aj pre rozhodovanie o ich budúcom priebehu rozhodovanie strategického /zásadného/ charakteru. Vnútropodnikové ceny (vpc) /alebo interné ceny/ sú špecifickým nástrojom vnútropodnikového riadenia, ktorým podnik pôsobí na správanie vnútropodnikových útvarov. Vpc by mali inšpirovať vedúcich pracovníkov vnútropodnikových útvarov k rozhodovaniu, ktoré bude efektívne nielen z hľadiska stanovených hodnotiacich kritérií, ale aj pre podnik ako celok. Hlavným rozhodujúcim kritériom má byť záujem podniku. Vpc môžu fungovať ako meradlo činnosti útvaru. Zároveň musia odrážať aj úroveň právomoci a zodpovednosti útvaru v súvislosti s rozhodovacím procesom v rámci podniku ako celku. V praxi sa vo svete vyvinulo 5 základných prístupov 7 : ekonomický snaha maximalizácie zisku pri použití marginálnych nákladov; matematický - snaha maximalizácie zisku pri použití oportúnnych nákladov; účtovný - dôležitá optimalizácia cieľov podniku ako celku. Tento prístup zdôrazňuje, že záujmy podniku nesmú negovať motiváciu a stimuly vnútropodnikových útvarov. Sú stanovené dva limity vpc : trhová cena a normované variabilné náklady; prístup vychádzajúci z psychológie správania sa riadiacich subjektov zdôrazňuje motivačné aspekty vpc.; prístup vychádzajúci z psychológie správania sa riadiacich subjektov v kombinácii s praktickými potrebami vnútornej organizácie kladie väčší dôraz na vnútornú štrukturalizáciu útvarov a vzťahov medzi nimi, ako aj vzťahov k podnikovému vedeniu. Jednotlivé druhy vnútropodnikových cien: Ziskové vnútropodnikové ceny - vychádzajúce z nákladov, - vychádzajúce z trhových cien. Nákladové vnútropodnikové ceny - na základe úplných strediskových nákladov, - na základe variabilných nákladov (marginálnych resp. hraničných nákladov), 7 KRÁL, B. a kol.: Manažérske účetnictví. Praha: MANAGEMENT PRESS, 2002. 138
- na základe oportúnnych nákladov, - na základe dohodnutých cien medzi strediskami. Zobrazenie nákladov v účtovníctve a ďalších informačných nástrojoch hodnotového riadenia je tiež ovplyvnené spôsobom vyjadrenia a ocenenia nákladov, ktoré priamo nadväzuje na oceňovanie majetku a záväzkov, z ktorého vychádza.. V tejto súvislosti sa rozlišuje finančné, hodnotové a ekonomické poňatie nákladov. Pre potreby manažérskeho účtovníctva sú východiskovým - hodnotové a ekonomické poňatie nákladov. Hodnotové poňatie zobrazuje transakcie v parametroch, ktoré by platili v súčasnosti a vzťahuje sa k nákladovému účtovníctvu. Zisk je meraný na princípe zachovania kapitálu. Podľa tohto ponímania podnik dosahuje zisk, keď sa mu podarí reprodukovať vlastný kapitál ocenený výrobnou kapacitou alebo kapacitou podniku. Ekonomické poňatie nákladov zobrazuje transakcie formou zrovnania s inou, do úvahy prichádzajúcou, alternatívou a predstavuje základné podklady pre rozhodovanie. Zisk je meraný na princípe zachovania kapitálu, pričom jeho úroveň sa znižuje o oportúnne náklady a zvyšuje sa o prípadné oportúnne výnosy. Ekonomické poňatie nákladov, čiže kvantifikácia oportúnnych nákladov, je založená na všeobecnej úvahe, že zdroje podniku sú obmedzené a že konkrétny výdaj majetku za účelom jeho zhodnotenia v jednej podnikateľskej aktivite znemožňuje jeho využitie iným, alternatívnym spôsobom. Obmedzenosť ekonomických zdrojov nedovoľuje podniku uskutočniť všetky možnosti, ale iba niektoré z nich. Na to, aby boli prijaté alternatívy s najvyšším efektom, je potrebné, aby odmietnuté alternatívy prinášali nižší prospech. Oportúnne náklady sú charakterizované ako ušlé výnosy, teda tie o ktoré sa podnik neprijatím danej alternatívy pripraví. Naopak oportúnne výnosy predstavujú náklady, ktoré nevzniknú, pretože danú alternatívu neuskutoční. Tieto kategórie sa uplatňujú predovšetkým pri rozhodnutiach optimalizácie sortimentu najmä v podmienkach, kde má podnik obmedzené zdroje svojej činnosti. Nemalú mieru zohráva aj potreba zistiť výnosnosť alternatívy, ktorá by znamenala ukončenie výroby a prenajatia vlastného majetku a zhodnocovania finančných prostriedkov formou úrokov z vkladov a investícií. Táto alternatíva, v porovnaní s podnikateľskými výrobnými stratégiami o ktorých sa uvažuje, by mala vychádzať zreteľne horšie, aby bolo optimálne pokračovať v podnikaní, nakoľko by sa tu malo premietnuť podstupované podnikateľské riziko. Pri výpočte oportúnnych nákladov a výnosov jednotlivých stratégií treba uvažovať aj s možnosťou rozšírenia úzkych miest a s tým spojených nákladov. Pri výpočte oportúnnych nákladov a 139
výnosov sa väčšinou abstrahuje od schopnosti trhu absorbovať poskytované výkony. Na druhej strane sa pri výpočte oportúnnych nákladov používa realizačná cena, ktorá býva odvodená od trhovej ceny, ktorá je daná ponukou a dopytom na trhu. Tým však nie je odstránený vplyv zmeny ceny na trhu ani v čase ani pri zvýšení ponuky, čím sa naruší rovnováha trhu a spôsobí zníženie trhovej ceny. Vhodným postupom by preto bolo používanie rôznych spôsobov oceňovania pre internú potrebu riadenia (v manažérskom účtovníctve) v závislosti od úrovne rozhodnutia (strategické, taktické, operatívne) a časového horizontu, na ktorý je rozhodnutie prijímané (dlhodobé rozhodnutia, krátkodobé rozhodnutia), prípadne času, ktorý toto rozhodnutie ovplyvní a pre externú potrebu (vo finančnom účtovníctve). Takýto postup je však nesmierne náročný (kladie nároky na kvalifikované obsadzovanie riadiacich pozícií ako aj schopnosti správne interpretovať a vyhodnocovať poskytované informácie a preniesť tieto závery do prijatia zodpovedného rozhodnutia) na pracovníkov všetkých úrovní riadenia, ako aj účtovníkov, ktorý takéto relevantné podklady majú zostavovať. Minimálne by bolo potrebné, aby všetky významné skutočnosti týkajúce sa oceňovania, zmeny trhovej hodnoty a vplyvu inflácie boli spracované v podkladoch tvoriacich základňu pre správne a kvalifikované rozhodnutie a samozrejme je potrebné, aby boli vedením pri rozhodovaní aj zohľadnené. Iba za týchto okolností môže podnik z dlhodobého hľadiska prosperovať a využívať všetky príležitosti, ktoré sa v trhových podmienkach naskytnú, pre svoj ďalší rozvoj. ZÁVER Obraz účtovnej jednotky, ktorý prezentuje najdôležitejší výstup z účtovníctva - účtovná závierka, je ďalej využívaný pri rozhodovaní manažérov, vlastníkov a ďalších externých aj interných používateľov. Z toho teda vyplýva, že spôsob oceňovania bude determinovať nielen rozhodovanie ekonomických subjektov v zastúpení manažmentom a správanie investorov ako vlastníkov podnikového kapitálu, ale v konečnom dôsledku bude mať dopad na ekonomický vývoj podniku ako aj celej ekonomiky krajiny v ktorej pôsobí. Preto spôsob oceňovania priamo alebo nepriamo presahuje z mikroekonomickej až do makroekonomickej úrovne. Pre perspektívne fungovanie podniku v priebehu jeho činnosti je dôležitá racionalizácia uskutočňovaných výkonov, procesov a aktivít. K základným kritériám racionálnosti, pri vynakladaní ekonomických zdrojov, patria hospodárnosť, ekonomická účinnosť a ekonomická efektívnosť. Hospodárnosť vyjadruje taký priebeh nákladov podniku, pri ktorom sa dosahuje požadovaný výstup s čo najmenším vynaložením zdrojov. Uplatňuje sa kombináciou úspornosti (stanovený objem výkonov pri najmenšom vynaložení zdrojov) - absolútne zníženie nákladov 140
a výťažnosti (maximalizácia objemu výkonov pri stanovenom vynaložení zdrojov) relatívne zníženie nákladov. Ekonomická účinnosť je daná vzťahom vynaložených nákladov a s nimi súvisiacimi výnosmi možno ju kvantifikovať pomocou zisku. Ekonomická efektívnosť vychádza tiež z priraďovania nákladov k dosiahnutému ekonomickému prospechu, ale úroveň zisku sa navyše vzťahuje k nejakej základni, ktorou môže byť napr. suma zdrojov viazaných v činnosti, alebo celková suma aktív. Nesprávne riešenie oceňovania majetku a záväzkov v účtovníctve má aj makroekonomické dôsledky. Systémy založené na princípe oceňovania v obstarávacích cenách majú v období výrazného rastu cien za následok deformáciu hospodárskeho cyklu, resp. niektorých jeho fáz. Nadhodnotenie zisku (podhodnotenie strát), typické pre účtovníctvo založené na oceňovaní v historických cenách má v období výraznejšieho rastu cien a inflácie za následok urýchlenie (skrátenie) fázy konjunktúry, podobne nadhodnotenie straty v období recesie a poklesu cien vedie k predĺženiu fázy recesie. Oceňovanie majetku a záväzkov výrazne ovplyvňuje všetky finančné ukazovatele účtovnej jednotky. Preto je dôležité, aby účtovná jednotka venovala dostatočnú pozornosť problematike oceňovania, mala by zvoliť taký spôsob oceňovania, ktorý rešpektuje právne požiadavky danej krajiny, a súčasne dodržiava podmienky preukázateľnosti a objektívnosti účtovných informácií. Regulácia oceňovania v účtovníctve (finančnom účtovníctve) sa uskutočňuje jednak celosvetovo, ako výraz stále sa rozširujúcej globalizácie účtovníctva, ďalej na úrovni jednotlivých regionálnych ekonomických zoskupení, a samozrejme aj na úrovni národných účtovných systémov. Závažnosť dôsledkov oceňovania majetku a záväzkov vyvoláva potrebu stanovenia prísnych pravidiel aj v štandardoch finančného výkazníctva IAS/IFRS. Rozdiely v oblasti oceňovania majetku a záväzkov vo finančnom účtovníctve v medzinárodnom meradle sa postupne eliminujú a dochádza k zjednocovaniu metodických nástrojov a postupov v tejto oblasti. Zároveň tým dochádza k zvyšovaniu významu oceňovania, ako metodického prostriedku účtovníctva. SÚHRN Každý statok má schopnosť uspokojovať potreby. Hodnota statkov vyjadruje mieru uspokojenia potrieb vyvolaných reprodukčným procesom v podniku (stupeň užitočnosti). Hodnota vyjadrená v peniazoch je reprezentovaná cenou. Stanovenie ceny statku (ocenenie) je nesmierne zložité. Použitie konkrétnej techniky oceňovania majetkových súčastí vo finančnom účtovníctve je výsledkom aplikácie právnych noriem a všeobecne uznávaných účtovných zásad a princípov 141
v oblasti oceňovania. Keď však berieme do úvahy subjektívnosť hodnotenia a kolísanie hodnoty peňazí ako porovnávacej základne v čase, problém oceňovania a ceny je veľmi komplikovaný. Oceňovanie majetku a záväzkov preto predstavuje významný nástroj metodiky účtovníctva. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Oceňovanie. Oceňovanie majetku. Oceňovanie záväzkov. Oceňovanie vo finančnom účtovníctve. Metodika účtovníctva. LITERATÚRA [1] BUTORACOVÁ ŠINDLERYOVÁ, I.: Budúcnosť podnikania v Európe finančná pomoc sektoru MSP. In: Sborník příspěvkú z mezinárodní konference Obchod, jakost a finance v podnicích determinanty konkurenceschopnosti IV. Praha: Česká zemědělská univerzita v Praze, 2006, s. 149-154. ISBN: 80-213-1436-2. [2] BUTORACOVÁ ŠINDLERYOVÁ, I.: Koncepcie podniku 21. storočia. In: Moderné prístupy k manažmentu podniku. Zborník príspevkov zo 17.medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: STU v BA, 2007. s. 116-122. ISBN: 80-227-2750-1.FIREŠ, B. ZELENKA, V.: Oceňování majetku a dluhů v účetnictví. Praha: MANAGEMENT PRESS, 1993. ISBN 80-85603-35-7 [3] KRÁL, B. a kol.: Manažérske účetnictví. Praha: MANAGEMENT PRESS, 2002. ISBN 80-7261-062-7 [4] KRÁLIČEK, V.: Nástin prednášok z podnikového počtovníctva. Účtovníctvo I. Základy teórie účtovnej techniky. Diel prvý. Bratislava: KPMG Slovensko, 2003. ISBN 80-89047-58-0 [5] SOUKUPOVÁ, B. a kol.: Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2001. ISBN 80-89047- 01-7 [6] ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky. Bratislava : IURA EDITION, 2006. ISBN 80-8078-070-6 [7] ZÁVARSKÁ, Z.: Implementácia znalostného manažmentu do podnikovej praxe. In: Manažment v teórii a praxi. roč. 1, č. 2, 2005, s. 54-60. ISSN 1336-7137 Dostupné na internete: <http://casopisy.euke.sk/mtp> [8] ZÁVARSKÁ, Z.: Analýza výkonnosti podnikov pôsobiacich na území SR. In: Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2007 [elektronický zdroj] / Rastislav Kotulič (ed.). Prešov : Prešovská univerzita, 2007, s. 259-268 ISBN 80-8068-553-3 Dostupné na internete: <http://www.pulib.sk/elpub/fm/kotulic5/pdf_doc/21.pdf > 142
KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Mgr. Renáta Feketeová, Katedra účtovníctva a audítorstva, Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, email: feketeov@euba.sk 143