Tendencie vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike Bakalárska práca

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Tendencie vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike Bakalárska práca Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Vedúci práce: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Katarína Škvarková Nitra 2008

2 ABSTRAKT ŠKVARKOVÁ, Katarína: Tendencie vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike (Bakalárska práca) Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta ekonomiky a manažmentu; Katedra ekonomiky. Školiteľ: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Nitra: FEM SPU, s. Cieľom bakalárskej práce bolo analyzovať tendencie vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike, jej ekonomický i sociálny vplyv na jednotlivcov, skupiny i spoločnosť. Vysvetliť priebeh nezamestnanosti v rozpätí piatich rokov a načrtnúť možnosti riešenia danej problematiky. Práca je rozdelená na 4 kapitoly. Vlastná práca obsahuje 6 tabuliek a 6 grafov. Prvá kapitola je definičná. Jej úlohou je uviesť čitateľa do problematiky nezamestnanosti prostredníctvom názorov domácich i zahraničných autorov na pojmy ako sú: nezamestnanosť, zamestnaní, nezamestnaní, miera nezamestnanosti, trh práce, ich pohľad na vývoj nezamestnanosti v SR a možnosti jej riešenia. V ďalšej kapitole autor definuje základné pojmy nezamestnanosti, ktoré sú potrebné pre uvedenie čitateľa do problematiky a následné pochopenie bakalárskej práce. Autor ďalej venuje pozornosť typom nezamestnanosti, jej ekonomickým a sociálnym dôsledkom, ako aj meraniu nezamestnanosti. Tretia kapitola charakterizuje samotný vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike podľa evidovanej miery nezamestnanosti, ďalej podľa nezamestnanosti v odvetviach ekonomickej činnosti, podľa veku, podľa vzdelania a rodinného stavu. Autor sa zaoberá aj vývojom nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2008 a osobitne jej vývojom v Trnavskom kraji. Zistené výsledky aplikuje do tabuliek a grafov. V záverečnej kapitole autor implementuje zistené poznatky do stručného zhodnotenia nezamestnanosti v Slovenskej republike, usiluje sa poukázať na možnosti jej riešenia. Súčasťou poslednej kapitoly je aj prognóza vývoja nezamestnanosti v SR do roku 2015.

3 ABSTRACT ŠKVARKOVÁ, Katarína: Tendencies of the development of unemployment in the Slovak Republic (Bachelor s thesis) the Slovak University of Agriculture in Nitra. Faculty of Economics and Management; Department of Economics. Supervisor: Prof. Ing. František Kuzma, PhD. Nitra: FEM SPU, pages. The goal of this Bachelor s thesis was to analyse tendencies of the development of unemployment in the Slovak Republic, its economic and social impact on individuals, groups and society, to explain the course of unemployment over a span of five years and to draft options how to solve mentioned problems. The thesis is divided into 4 chapters and the work itself includes 6 charts and 6 graphs. The first chapter consists of definitions and its task is to introduce the issues of unemployment to a reader through opinions of the Slovak and foreign authors with respect to such terms as: unemployment, employees, the unemployed people, unemployment rate, labour market and the authors view about the development of unemployment in the Slovak Republic and options for solving it. The second chapter defines basic terms of unemployment which are necessary for introducing the topics to a reader and for subsequent understanding of the Bachelor s thesis. The authors also deal with types of unemployment, its economic and social impact, as well as the measurement of unemployment. The third chapter characterizes the development of unemployment in the Slovak Republic with regard to a registered unemployment rate, unemployment in branches of economic activity, age, education and marital status. The author deals with the development of unemployment in the first quarter of the year 2008, especially its development in the Trnava region. The results which have been obtained are used in charts and graphs. In the final chapter the author implements the obtained knowledge into a brief survey of unemployment in the Slovak Republic and tries to present the options how to solve it. The last chapter also includes a prognosis of unemployment in the Slovak Republic by the year 2015.

4 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu Tendencie vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike vypracovala samostatne, a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce. Nitra podpis autora BP

5 Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani/pánovi prof. Ing. František Kuzma, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. Nitra podpis autora BP

6 Použité označenie OKEČ odvetvie ekonomickej činnosti OKEČ A poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo OKEČ B rybolov, podniky pre chov rýb, služby v rámci rybolovu OKEČ C ťažba nerastných surovín OKEČ D spracovateľský priemysel OKEČ E výroba a rozvod elektriny, plynu, vody OKEČ F stavebníctvo OKEČ G obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru OKEČ H pohostinstvo a ubytovanie OKEČ I doprava, skladovanie a spoje OKEČ J peňažníctvo a poisťovníctvo OKEČ K nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj OKEČ L verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie OKEČ M školstvo OKEČ N zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti OKEČ O ostatné verejné, sociálne a osobné služby OKEČ P súkromné domácnosti s domácim personálom OKEČ Q exteritoriálne organizácie a spolky HNP hrubý národný produkt HDP hrubý domáci produkt EÚ Európska únia EN evidovaný nezamestnaný ÚSO úplné stredné odborné s maturitou ÚSV úplné stredné všeobecné s maturitou ÚS úplné stredné s maturitou SO stredné odborné bez maturity UoZ uchádzač o zamestnanie

7 OBSAH ÚVOD PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Definícia nezamestnanosti Teórie nezamestnanosti z pohľadu hlavných teoretických škôl Prirodzená miera nezamestnanosti Politika trhu práce Politika zamestnanosti Vývoj nezamestnanosti v SR a možnosti jej riešenia CIEĽ PRÁCE METODIKA PRÁCE Ekonomická interpretácia nezamestnanosti a jej formy Meranie nezamestnanosti Dôsledky nezamestnanosti Pracovné postupy VÝSLEDKY PRÁCE Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR v rokoch Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti podľa odvetvia Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti podľa veku Vývoj miery nezamestnanosti podľa vzdelania Vývoj miery nezamestnanosti podľa rodinného stavu Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v Trnavskom kraji Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v prvom štvrťroku ZÁVER POUŽITÁ LITERATÚRA...38

8 ÚVOD Po roku 1989 hospodárstvo Slovenskej republiky prešlo transformáciou z centrálne riadeného hospodárstva na hospodárstvo založené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, teda z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti zaostávajúcej, štrukturálne deformovanej ekonomiky na ekonomiku rovnovážnu a konkurencieschopnú, s priaznivým štrukturálnym profilom, využívajúcu komparatívne výhody z medzinárodnej deľby práce, zameranú na kvalitatívny vzostup životnej úrovne a zlepšovania životného prostredia. Vzhľadom k východiskovým podmienkam má transformačný proces negatívny dopad na ďalší reálny vývoj Slovenska. Vedie k reálnemu obmedzeniu spotreby, rastu nezamestnanosti, rekvalifikácii a redistribúcii neefektívne zamestnaných a z toho dôvodu dôležitou podmienkou uskutočnenia ekonomickej transformácie je i celospoločenský koncenzus v programe transformácie a jeho dopad na životnú úroveň obyvateľstva. S transformáciou hospodárskej politiky úzko súvisí aj sociálna reforma. Transformácia slovenskej ekonomiky podstatným spôsobom zmenila jej vnútornú a vonkajšiu situáciu a mala závažné dôsledky aj na zvyšovanie miery nezamestnanosti. Nezamestnanosť ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov sa na Slovensku v otvorenej forme prejavila prvýkrát v roku Prvé obdobie rastu nezamestnanosti v rokoch 1990 a 1991 je charakteristické značným zvýšením nezamestnanosti z dôvodu nedostatočného agregátneho dopytu. V roku 1990 bola miera nezamestnanosti len 0,07 % v roku 1991 až 11,82 %. Druhé obdobie je charakteristické postupom stabilizácie slovenskej ekonomiky. V rokoch 1992 až 1994 miera nezamestnanosti bola 14,6 % a v priebehu rokov 1995 a 1996 sa znížila na 12,6 %, poklesom boli realizované vládou verejnoprospešné práce a sprísnenie kritérií evidencie nezamestnaných. V roku 1998 znovu začala stúpať miera nezamestnanosti na 15,6 %. Tretie obdobie rastu nezamestnanosti je poznačené problémami súvisiacimi s výraznými prejavmi makroekonomickej nerovnováhy, následne potrebou stabilizácie slovenskej ekonomiky. V priebehu roku 1999 došlo k prudkému zvýšeniu miery nezamestnanosti až na 19,2 % čo predstavovalo na 1 voľné pracovné miesto až 56 nezamestnaných. Rast nezamestnanosti ďalej zosilňoval demografický faktor, predovšetkým vysoký prírastok nových pracovných síl a to 15 až 24-ročných. V roku 2001 miera nezamestnanosti stúpla na takmer 21 % čo predstavovalo približne 550 tis. nezamestnaných. 8

9 Ďalším faktorom vývoja nezamestnanosti sú výrazné regionálne rozdiely medzi mierou nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenska. Najnižšiu mieru nezamestnanosti vykazujú veľké mestá ako Bratislava, Košice a najvyššiu regióny juhu a východu republiky. Dôvodom je prevažne málo diverzifikovaná odvetvová štruktúra zamestnanosti a výrazné rozdiely v objeme vstupu zahraničných investorov. Regionálne rozdiely v nezamestnanosti a nízka mobilita pracovnej sily patria medzi najdôležitejšie štrukturálne problémy trhu práce na Slovensku. Zastavenie rastu nezamestnanosti a tvorba nových pracovných miest musí byť základnou prioritou hospodárskej politiky. Predpokladom pre výraznejší obrat vo vývoji nezamestnanosti je predovšetkým vytvorenie podmienok pre dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Je preto potrebné ozdraviť finančné toky a dokončiť reštrukturalizáciu v mikrosfére a podporiť rast konkurencieschopnosti podnikov. 9

10 1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1 Definícia nezamestnanosti SAMUELSON, P. A. definuje nezamestnanosť ako centrálny problém moderných spoločností. Keď je vysoká, zdroje sa nevyužívajú a dôchodky obyvateľov klesajú. V takýchto obdobiach ekonomická bieda ovplyvňuje pocity ľudí a ich rodinný život. Podľa autora nezamestnanosť má dva účinky: 1. ekonomické účinky v období vysokej nezamestnanosti je skutočný HNP pod svojou potenciálnou úrovňou. Vysoká nezamestnanosť je symptómom mrhania, pretože počas recesie, keď je nezamestnanosť vysoká, ekonomika nevyrába toľko, koľko by mohla. Veľké množstvo áut, bytov, odevov a iných tovarov sa akoby hádže do mora. Straty počas období vysokej nezamestnanosti sú najväčšie doložené straty v modernej ekonomike. Sú niekoľkonásobne vyššie než odhadnutá neefektívnosť z monopolov alebo mrhanie vyvolané clami a kvótami. 2. sociálne účinky hoci sú ekonomické náklady nezamestnanosti veľmi vysoké, peňažné vyjadrenie nevystihuje adekvátne ľudské, sociálne a psychologické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia trvalej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Nezamestnanosť vedie k zhoršeniu fyzického a psychického zdravia k vyššiemu počtu srdcových ochorení, k alkoholizmu a samovraždám. Rôzne štúdiá ukazujú, že nedobrovoľná nezamestnanosť je pre mnohých ľudí vysoko traumatizujúcou záležitosťou. VINCÚR P. a kol. definujú nezamestnanosť ako sociálno-ekonomický jav, ktorý je dôsledkom a prejavom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou pracovných síl. Nezamestnanosť predstavuje tú časť ponuky, ktorej sa nepodarilo uplatniť na trhu práce. Jej trvanie súvisí teda tak s objektívnymi podmienkami na trhu práce, ako aj s individuálnymi charakteristikami nezamestnaných. ÁRENDÁŠ M. uvádza, že oficiálna definícia nezamestnanosti je spojená s delením obyvateľstva na ekonomicky aktívne a neaktívne. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú ľudia, ktorí majú zamestnanie alebo sú nezamestnaní, ale si prácu aktívne hľadajú, alebo sa budú môcť po dočasnom uvoľnení do práce vrátiť. Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo sú ľudia, ktorí nemajú zamestnanie, ale nemajú ani záujem hľadať si prácu, sú evidovaní na Úrade práce. 10

11 Podľa LÖRINCOVEJ E. a kol. najspornejšou otázkou teórie racionálnych očakávaní je na trhu práce povaha nezamestnanosti. Je nezamestnanosť dobrovoľná alebo nedobrovoľná? Nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká vtedy, keď dopyt po práci klesá a mzdy sú nepružné. Ľudia by radi pracovali za existujúcu mzdu, ale nemôžu nájsť prácu. Podľa uvedenej teórie je nezamestnanosť prevažne dobrovoľného charakteru. Ponuka práce nestúpa lebo reálne mzdy sú nízke a preto nepriťahujú ďalších pracovníkov do práce. Ľudia nepracujú napriek tomu, že sú pracovné miesta k dispozícií. Kritici teórie racionálnych očakávaní hovoria, že značná časť nezamestnanosti, najmä počas recesie je nedobrovoľná, ale škola racionálnych očakávaní namieta, že nezamestnanosť v čase recesie sa zvyšuje preto, lebo ľudia hľadajú lepšie zamestnanie. Rast nezamestnanosti podľa tejto teórie je zapríčinený tým, že pracovníkom nie sú známe ekonomické podmienky. Opúšťajú svoje zamestnanie aby našli lepšie, čím rozširujú rady nezamestnaných. Nezamestnanosť sa zvyšuje ako dôsledok nesprávneho odhadu vývoja miezd alebo relatívnych cien. LISÝ J. a kol. uvádza, že nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom. Nezamestnanosť je spojená s rozdelením všetkého práceschopného obyvateľstva na 3 základné skupiny a to zamestnaní, nezamestnaní a všetci ostatní. Zamestnaní sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. Nezamestnaní ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaný na úradoch práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu. Všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedenie domácnosti, nemôže pracovať pre chorobu je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho prácu vôbec nehľadá. 1.2 Teórie nezamestnanosti z pohľadu hlavných teoretických škôl KEYNES, J. M. vo svojom diele Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí analyzoval príčiny porúch ekonomickej rovnováhy, ktorá vyvrcholila hlbokou celosvetovou recesiou, prevádzanou nevyužitím výrobných zdrojov, najmä pracovnej sily. 11

12 Hlavnou časťou jeho teoretického systému bolo riešenie problému nezamestnanosti. Hľadal činitele, ktoré určujú objem zamestnanosti v ekonomike, a tým určujú aj objem výroby. Zaviedol pojem nedobrovoľnej zamestnanosti, na rozdiel od neoklasikov, ktorí nezamestnanosť chápali len ako dobrovoľnú, ktorej výška závisí od samotných robotníkov. Keynes argumentoval tým, že nezamestnanosť určujú podnikatelia. Za hlavnú príčinu nezamestnanosti považoval nedostatočný efektívny dopyt, ktorý vymedzuje hranice rozsahu investícií, a tým i zamestnanosť. Rast nedobrovoľnej nezamestnanosti spôsobujú teda nedostatočné podnety podnikateľov k investíciám. Prišiel k záveru, že trhový mechanizmus prestal na tvorbu ekonomickej rovnováhy pôsobiť. Z toho usúdil, že riešiť problém nezamestnanosti môže len štát a to tak, že zabezpečí nevyhnutný objem efektívneho dopytu. Zamestnanosť analyzuje ako funkciu podmienok zabezpečujúcich maximálny zisk. Na rozdiel od Keynesovej teórie zamestnanosti, ktorá sa orientovala na anticyklické regulovanie ekonomiky, neokeynesianci považujú za svoj hlavný ciel zabezpečenie stabilných temp ekonomického rozvoja. PHILLIPS, A. W. do neokeynesianskej teórie zaviedol myšlienku, že k inflácii môže prísť ešte pred stavom plnej zamestnanosti. Sledoval štatistické údaje o vývoji nezamestnanosti, mzdových sadzieb, dovozných ciel a index CPI a prišiel k záveru, že medzi týmito veličinami existuje vzájomný vzťah. Tvrdil, že pre každú mieru nezamestnanosti v % možno stanoviť očakávané zmeny vo vývoji nominálnych miezd. Medzi nimi existuje lineárny vzťah, ktorý vyjadril pomocou klesajúcej krivky. Weintraub S. obohatil túto teóriu o rovnicu, ktorá vyjadruje vzťah medzi rastom nominálnych miezd a rastom cien. Medzi týmito tromi veličinami existuje substitučný vzťah, čo znamená, že ekonomika môže zabezpečiť alebo vysokú zamestnanosť, a vtedy riskuje rast inflácie, alebo je nízka zamestnanosť, a tým je nízka inflácia. Postkeynesianci plnú zamestnanosť doporučujú vytvoriť na základe rozpočtového, peňažného a úverového regulovania spojeného s vhodnou dôchodkovou politikou. Zdôrazňujú vplyv investícií na kúpyschopný dopyt i na tempo rastu a rozdeľovanie národného dôchodku. Rozsah investícií ovplyvňujú dve okolnosti: skúsenosti investorov z minulosti a očakávaný vývoj. Pri rozdeľovaní venujú pozornosť jeho vplyvu na ekonomický rast, ale i faktorom určujúcim podiel zisku a miezd na národnom dôchodku. 12

13 Monetaristi tvrdia, že trhová ekonomika má svoje vnútorné stabilné potencionálne možnosti efektívneho samoregulovania. Hlavná príčina nestability trhovej ekonomiky je sféra peňažných procesov. Nezamestnanosť, inflácia vyplývajú z nesprávnej peňažnej politiky. Kritika Keynesianstva vyplynula z potreby účinnejšieho regulovania makroekonomických veličín cestou rozšírenia priestoru pre automatické regulovanie ekonomiky trhovým mechanizmom. Problémy inflácie, nezamestnanosti a miezd chápu ako dôsledok štátnych zásahov do ekonomiky a prejavy deformovaného trhu. Odmietajú garanciu minimálnych miezd, namiesto stálych miezd odporúčajú pružné mzdy. Nepružnosť miezd považujú za jednu z príčin deformácii trhu. Rozlišujú okrem nominálnych a reálnych miezd aj tzv. očakávané nominálne a reálne mzdy. FRIEDMAN M. prvý spochybnil platnosť pôvodnej Phillipsovej krivky a nahradil ju hypotézou prirodzenej miery nezamestnanosti. Jej základom je skutočnosť, že existuje miera nezamestnanosti, pri ktorej je tlak na rast miezd vyrovnaný s tlakom na pokles miezd vyplývajúcim z nezamestnanosti. Monetaristi poznajú tzv. prirodzenú, resp. rovnovážnu nezamestnanosť. Je určená na trhu práce jeho nedokonalosťou. Prirodzená nezamestnanosť zahrňuje: štrukturálnu, funkčnú a tzv. dobrovoľnú nezamestnanosť. Nedobrovoľnú nezamestnanosť nepripúšťajú. Medzi cesty zníženia prirodzenej nezamestnanosti zahŕňajú hlavne odstránenie monopolu odborov, lebo tento obmedzuje slobodnú hru síl pôsobiacich na trhu práce, zvýšenie mobility pracovných síl, zrušenie zákonov o minimálnych mzdách. 1.3 Prirodzená miera nezamestnanosti Prirodzenou mierou nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu. Nikdy sa nerovná nule aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzenú mieru nezamestnanosti vypočítame na základe vzťahu: U * = ( z z + n ) *

14 kde: U* - prirodzená miera nezamestnanosti z miera straty pracovných príležitostí n miera straty nových pracovných príležitostí Prirodzená miera je úzko spojená s procesom inflácie. Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. Je zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien. Percentuálne vyjadrenie plnej zamestnanosti nie je konštantné. V literatúre sa stretávame s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti spravidla v rozpätí od 3 do 12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú demografické zmeny, vládna politika a štrukturálne zmeny. Demografické zmeny majú svoj pôvod v meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl. Vládna politiky zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré sú určené na zmiernenie neduhov nezamestnanosti, a prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Štrukturálna nezamestnanosť je prejavom segmentácie trhu práce profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu. Koncepcie na zníženie prirodzenej miery nezamestnanosti sú rôzne. Môže to byť napr. zlepšenie informácií na trhu práce a rekvalifikačné programy, zmena vládnych programov tak, aby zamestnancov viac stimulovali k práci, vytvorenie verejných pracovných miest, vytvorenie ekonomiky pod vysokým tlakom (t. j. udržiavanie HDP na vysokej úrovni a stlačenie miery inflácie čo najnižšie). 1.4 Politika trhu práce Pre fungovanie trhovej ekonomiky je nevyhnutná súbežná spolupráca tak na trhu spotrebných tovarov a služieb, ako aj na trhu výrobných faktorov a finančného trhu. Trh 14

15 práce predstavuje súčasť pravidiel, systémových predpokladov, inštitucionálnych podmienok a mechanizmu fungovania dopytu a ponuky pracovných síl. Ponuka práce a dopyt po práci tvoria jadro trhu práce. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú ponuku práce sú: veľkosť populácie, produktivita práce, priemerný počet hodín odpracovaných za určité obdobie, práceschopné obyvateľstvo, ale aj preferencie obyvateľstva vo väzbe práca a voľný čas. Dopyt po práci určujú podniky a je vlastne vyjadrený počtom pracovných miest tak voľných, ako aj obsadených. Úlohou pracovných síl na trhu práce je poskytovať pracovné služby vo výrobnom procese. Trh práce má svoj mechanizmus fungovania. Môže fungovať v rôznych formách a úrovniach napr. medzinárodnej, národnej, regionálnej, miestnej, odvetvovej. Jedným z hlavných cieľov každej ekonomiky je zabezpečiť rovnováhu národného hospodárstva. V reálnom živote sa častejšie stretávame s nerovnováhou medzi dopytom a ponukou pracovných síl, čoho dôsledkom a prejavom je sociálno-ekonomický jav, ktorý nazývame nezamestnanosť. Tento mechanizmus musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti, pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností, prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce. Hlavnou úlohou politiky trhu práce je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie V rámci politiky trhu práce sa realizujú a financujú jej časti. Prvou je pasívna politika trhu práce, najmä podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za časť evidovaných nezamestnaných. Druhou sú aktívne opatrenia trhu práce zamerané na podporu zaradenia evidovaného nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na udržanie zamestnanosti tvorbou nových pracovných príležitostí. Mechanizmus trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky by mal zohľadňovať potrebu podporovať rozvoj ľudských zdrojov, pretože v medzinárodnej ekonomickej súťaži sa nemožno spoliehať len na lacnú pracovnú silu, ale hlavne na kvalitu, vzdelanosť, zručnosť a prístup k informáciám. Má tiež funkčne pôsobiť na zvyšovanie efektívnosti zamestnaných, odstránenie prezamestnanosti a pomáhať transformačnému procesu pri prechode na voľné trhové hospodárstvo. 15

16 1.5 Politika zamestnanosti Chápeme ju v dvoch rovinách: makroekonomická politika zamestnanosti je zameraná na odstránenie príčin nezamestnanosti, pôsobí plošne na strane dopytu po práci a jej programy závisia od celkového systémového zamerania hospodárskej politiky štátu regionálna rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce, zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií Programy delíme na aktívne a pasívne. Aktívne programy: - služby zamestnanosti - školenia pre nezamestnaných dospelých, rizikové skupiny - programy zamerané na mladých nezamestnaných - subvencovaná zamestnanosť ide o subvenciu pre zamestnávanie v súkromnom sektore - podpora nezamestnaných - programy pre handicapované osoby Pasívne programy: - príspevok v nezamestnanosti ako účinná forma sociálnej pomoci nezamestnaných s cieľom udržať ich životnú úroveň - predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce 1.6 Vývoj nezamestnanosti v SR a možnosti jej riešenia VINCÚR P. hodnotí ekonomiku z pohľadu zamestnanosti do roku 1989 ako obdobie, keď bola na Slovensku umelo udržovaná plná zamestnanosť, čo viedlo začiatkom období transformácie z dôvodu rastu efektívnosti k výraznému poklesu zamestnanosti, ktorý bol v období rokov takmer 20 %. Na rast nezamestnanosti nepôsobilo len masívne prepúšťanie, ale aj demografický faktor rast populácie v produktívnom veku. Mnohé problémy v oblasti zamestnanosti vyplývajú hlavne z relatívne vysokého podielu priemyslu na celkovej zamestnanosti a krízy niektorých priemyselných odvetví. Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti bol v SR o 10 % vyšší ako v EÚ. Opačným smerom sa vyvíjala zamestnanosť v sektore služieb, kde bol tento podiel v SR takmer o 13 % nižší ako v EÚ. Do roku 2003 sa podiel priemyslu znížil, naopak zamestnanosť rástla 16

17 v službách. Slovenská ekonomika sa so značne vysokou mierou nezamestnanosti radí až takmer na chvost novoprijatých krajín EÚ. Táto skutočnosť jej poskytuje nielen komparatívne nevýhody, ale aj výhody, ku ktorým patria napr. aj relatívne nízka úroveň priemernej reálnej mzdy, čo sa začína prejavovať na raste zahraničných investícií. Podľa LISÉHO J. vývoj nezamestnanosti v rokoch možno rozdeliť do troch období. Prvé obdobie v rokoch je charakteristické prudkým zvýšením nezamestnanosti v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu. V roku 1990 bola nezamestnanosť len 0,07 % naproti roku 1991 keď dosiahla hranicu 12 %. Druhé obdobie v rokoch je charakteristické postupom stabilizácie slovenskej ekonomiky. V rokoch sa nezamestnanosť zvyšovala a v roku 1994 dosiahla 14,6 %. V rokoch 1995 a 1996 sa postupne znížila ale v roku 1998 opäť začala stúpať na 13,7 %. Tretie obdobie je poznačené problémami súvisiacimi s výraznými prejavmi makroekonomickej nerovnováhy a pretrvávajúcimi štrukturálnymi problémami v mikrosfére. Počas rokov miera nezamestnanosť každoročne rástla a v roku 2001 dosiahla úroveň takmer 20,5 % čo predstavovalo takmer 550 tis. nezamestnaných Na zníženie miery nezamestnanosti sa využívajú aktívne a pasívne opatrenia. Líšia sa obsahom intervencie. Cieľom aktívnych opatrení je pomôcť ľudom zostať na trhu práce. Sú zamerané na nezamestnaných a na rizikové skupiny zamestnaných. Pasívne opatrenia sú dvojakého druhu. Jedným je príspevok v nezamestnanosti ako sociálna pomoc nezamestnaných s cieľom udržať určitú životnú úroveň. Druhým je skorší odchod do dôchodku z dôvodu situácie na trhu práce, čo však vyčleňuje určitú skupinu zamestnaných z trhu práce. Aktívne opatrenia sa v boji s nezamestnanosťou považujú za efektívnejšie. Medzi konkrétne opatrenia, ktoré môžu prispieť k tvorbe nových pracovných miesť, možno zaradiť napr. prispôsobovanie daňových systémov v smere postupného znižovania nemzdových nákladov na pracovnú silu, platených zamestnávateľom. Z ďalších opatrení možno spomenúť vytváranie predpokladov na posilňovanie konkurencieschopnosti malých a stredných firiem využitím partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, a tým vytváranie nových pracovných príležitostí. Ďalej to môže byť zvýšenie objemu ľudského kapitálu podporou súčasnej vzdelávacej sústavy a systému prípravy na povolanie, ktorá by zodpovedala potrebám dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky. Medzi konkrétne opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti na Slovensku možno zaradiť aj zameranie 17

18 aktívnej politiky trhu práce na konkrétne skupiny uchádzačov o prácu (mladí ľudia, nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou, ženy a pod.). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nezamestnanosť po určitú hranicu je možné považovať za veličinu závislú od aktuálneho vývoja ekonomiky, realizovanej hospodárskej politiky, prípadne iných faktorov ovplyvňujúcich základné makroekonomické veličiny. Avšak v prípade vysokej až alarmujúcej nezamestnanosti si tento stav vyžaduje osobitnú pozornosť a cielenú koordináciu všetkých čiastkových hospodárskych politík. 18

19 2 CIEĽ PRÁCE Za jeden z najzložitejších problémov trhových ekonomík v súčasnosti je nezamestnanosť a ostatné deformácie trhu práce. Úsilie vlády o vytvorenie nových pracovných príležitostí a snaha zmenšiť ťarchu nezamestnanosti je vážny ekonomický, ale aj sociálny a politický problém. Cieľom bakalárskej práce je analyzovať a hodnotiť vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike za obdobie rokov , jej dôsledky a vplyvy na spoločnosť. Zhodnotiť aký vplyv má úroveň vzdelania na nezamestnanosť, vzťahu nezamestnanosti v mužskej a ženskej populácii, vplyvu veku na mieru nezamestnanosti... Práca sa zaoberá základnými charakteristikami vo vývoji nezamestnanosti, rozdelením sektorov ekonomickej činnosti a následné zhodnotenie miera nezamestnanosti podľa odvetví ekonomickej činnosti, podľa rodinného stavu. Praktická časť bakalárskej práce sa orientuje na sledovanie problematiky nezamestnanosti v Slovenskej republike a Trnavskom kraji, aplikovanie do tabuliek a grafov, ktorých získané údaje sú postupne vyhodnocované. Cieľom bakalárskej práce je prispieť k poznaniu postupov a súvislostí v oblasti nezamestnanosti, získať základné teoretické a praktické poznatky z danej oblasti. 19

20 3 METODIKA PRÁCE Bakalárska práca je členená na dve časti: - teoretická časť sa zaoberá prehľadom názorov jednotlivých domácich a zahraničných autorov na pojem nezamestnanosť, vymedzenie nezamestnanosti z hľadiska rôznych teoretických škôl, druhmi nezamestnanosti, pojmami zamestnaní, nezamestnaní, ako aj dôsledkami a príčinami nezamestnanosti - v praktickej časti práce hodnotím celkový vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch , ako aj čiastkové zisťovania nezamestnanosti podľa odvetví, veku obyvateľstva, vzdelania, rodinného stavu a absolventskej praxe. Záver danej časti obsahuje hodnotenie postavenie Trnavského kraja z hľadiska nezamestnanosti v porovnaní s ostatnými krajmi SR a predpokladaný vývoj nezamestnanosti do roku 2015 V závere bakalárskej práce venujem pozornosť možnostiam hľadania riešenia nezamestnanosti, ako aj poskytovanej pomoci zo strany štátu. 3.1 Ekonomická interpretácia nezamestnanosti a jej formy Samotná existencia nezamestnanosti je prirodzený fenomén a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom mechanizme a demokracii. Jej existencia vyplýva z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného rozhodovania osôb o tom, či budú závislé od príjmov zo zamestnania lebo od iných príjmov (dávky sociálneho zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti). Nezamestnanosť prináša pre spoločnosť problémy rôzneho charakteru ako napríklad ekonomického, sociálneho (v podobe stresov, straty kvalifikácie), organizačného ale i politického. Ekonómovia obvykle klasifikujú nezamestnanosť na frikčnú, cyklickú, štrukturálnu a neúplnú. Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú pracovné miesto po skončení školy, alebo presťahovaní sa do iného mesta. Ženy sa môžu znovu zaradiť do súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne nezamestnaní pracovníci často menia miesta, alebo hľadajú lepšie miesta, sú často označovaní ako dobrovoľne nezamestnaní. Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je 20

21 v značnej miere frikčná, t. j. predstavuje hľadanie miesta a zmy, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať. Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretože niektoré sektory rastú, iné upadajú. keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by sa stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom. Niektorí autori konštatujú, že štruktúrna nezamestnanosť spája súčasne vysokú nezamestnanosť a nedostatočnú ponuku kvalifikovanej pracovnej sily pre voľné miesta, je charakteristická práve pre vyspelé priemyslové štáty na ich prechode k postindustriálnej informačnej spoločnosti. Cyklická, sezónna a skrytá nezamestnanosť ak je nezamestnanosť dôsledkom nevyužitia kapacít z dôvodov odbytových problémov (v recesii), hovorí sa o cyklickej nezamestnanosti. Niekedy sa hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu, čo môže byť vyložené tak, že dopyt po práci je k vzťahu k ich ponuke nedostatočný, ale tiež všeobecnejšie v tom zmysle, že ide o nezamestnanosť spôsobenú nedostatočným dopytom po tovare. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a spojená s prírodným cyklom, hovorí sa o nej ako o sezónnej nezamestnanosti. Sezónnou nezamestnanosťou môžu byť tiež postihnutí i služby, charakteristická je pre poľnohospodárske oblasti. Existuje i tzv. skrytá nezamestnanosť je formou nezamestnanosti, kedy si nezamestnaná osoba nehľadá prácu a ani sa ako nezamestnaná neregistruje. Veľkú časť tejto skupiny tvoria obvykle vydané ženy a mládež. Ide o osoby, ktoré rezignovali pri hľadaní práce (eventuálne preto, že vnikli do iného statusu materstvo, práce v domácnosti, štúdium a pod.), alebo si prácu vyhľadávajú pomocou neformálnych sietí alebo priamo u zamestnávateľov bez registrácie na úrade práce. Skrytá nezamestnanosť je daná tým, že z údajov o nezamestnaných sú často vyraďované osoby, ktoré sú síce neumiestnené, ale zaradené do rôznych programov pre nezamestnaných (rekvalifikácia, verejno-prospešné práce a pod.). O skrytej nezamestnanosti sa tiež hovorí v prípade osôb s nízkou kvalifikáciou alebo vysokým 21

22 vekom, ktorí zostávajú pre tieto svoje charakteristiky neumiestnení a sú odsúvaní mimo trh práce. Neúplná zamestnanosť alebo nepravá nezamestnanosť je tvorená pracovníkmi, ktorí musia akceptovať prácu na znížený úväzok alebo prácu nevyužívajúcu plne ich schopnosti a kvalifikáciu. Tento typ neúplnej zamestnanosti sa paradoxne rozširuje, okrem iného ako jeden zo spôsobov, ktorými sa spoločnosť snaží čeliť masovej nezamestnanosti. Najčastejšie ide o skrátenú pracovnú dobu alebo spoločné pracovné miesto, kde sa o jedno pracovné miesto a príjem z neho delia dve osoby. Špecifickou formou sú pokusy o zavedenie štvordenného pracovného týždňa a zníženie pracovných hodín tak, aby trh práce absorboval predovšetkým mladých nezamestnaných. Nepravá nezamestnanosť ide o osoby, ktoré sú síce nezamestnanými, ale ani tak nehľadajú prácu, ako sa skôr snažia vyčerpať v plnom rozsahu nárok na podporu v nezamestnanosti. Patria sem i osoby, ktoré sa registrujú ako nezamestnaní, ale zároveň pracujú nelegálne v neformálnej a šedej ekonomike. Zvlášť významné miesto v ekonómii dnes zaujíma rozlišovanie nezamestnanosti na dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Dobrovoľná nezamestnanosť je taká, o ktorej hovoríme vtedy, keď časť pracovných síl nechce pracovať pri určitých mzdových podmienkach. Pracovné miesta existujú, ale pri zohľadnení mzdy nie je o ne záujem. Dobrovoľne nezamestnaný pracovníci môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium alebo iné činnosti. Môže ísť aj o frikčne nezamestnaných napr. ľudia na ceste zo školy do svojho prvého zamestnania, alebo rodičia starajúci sa doma o malé deti. Skutočnosťou je, že moderná ekonomika pohybujúca sa na vrchole svojej produktivity môže vytvárať značný rozsah nezamestnanosti. To len potvrdzuje skutočnosť, že konkurenčné trhy reagujú na efektívnosť, ale nereagujú voči spravodlivosti. Nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka práce. Táto ekonomická porucha sa vyznačuje vyššou mzdovou sadzbou na trhu práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce a nevyčisťujú tento trh. Treba zdôrazniť, že základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovaný charakter miezd. V konečnom dôsledku sa trh práce 22

23 prispôsobuje trhovým podmienkam a mzdy v povolaniach, po ktorých je veľký dopyt rastú v porovnaní s povolaniami, po ktorých je dopyt nízky. 3.2 Meranie nezamestnanosti Údaje o práci a nezamestnanosti patria medzi najstarostlivejšie vybrané súhrnné údaje, ktoré krajina zhromažďuje. V trhovej ekonomike je teda obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa nazvaného miera nezamestnanosti a vypočíta sa: U u (%) = x100 L kde: u miera nezamestnanosti U počet nezamestnaných L počet pracovných síl (práceschopné obyvateľstvo) Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U), t.j.: L = E + U Oficiálna miera nezamestnanosti však podceňuje rozsah nezamestnanosti, pretože nezahŕňa znechutených, teda tých, ktorí už rezignovali na možnosť nájsť si zamestnanie. Okrem toho oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa zamestnancov, ktorých miesta boli preradené do nižších tried, alebo ktorí musia pracovať na skrátený pracovný čas. Mala by sa definícia nezamestnaných zmeniť tak, aby zahŕňala znechutených pracovníkov a pracovníkov na nedobrovoľný čiastočný úväzok? Argumentom proti zmene definície je, že pokus o meranie znechutenia alebo tvrdosti by nevyhnute vyžadoval subjektívne a veľmi sporné úsudky o motivácii alebo spoľahlivosti určitej osoby. Štatistici prirodzene odmietajú riskovať nákazu objektívnych údajov a aktivitách obyvateľov subjektívnymi údajmi o ich postojoch. V Slovenskej republike už niekoľko rokov existujú dva oficiálne metodické prístupy k meraniu nezamestnanosti: - Národný úrad práce (NÚP) pri sledovaní nezamestnanosti vychádza z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorú vedú okresné úrady práce a pravidelne mesačne publikuje údaje o nezamestnanosti vyplývajúce z tejto 23

24 evidencie. Metodika výpočtu miery nezamestnanosti vychádzajúca z tejto evidencie je v kompetencii NÚP. - Štatistický úrad Slovenskej republiky od roku 1993 zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní pracovných síl (VZPS) uskutočňovaných vo vybraných domácnostiach. Takto získané údaje pravidelne štvrťročne publikuje a je zodpovedný za metodiku výpočtu miery nezamestnanosti. Metodika VZPS korešponduje so štandardnou metodikou vypracovanou Medzinárodným úradom práce, priebežne sa prispôsobuje jej novým požiadavkám, ako aj požiadavkám EÚ. Miera nezamestnanosti vypočítaná na základe VZPS sa pohybuje dlhodobo približne o 1,5 percentuálneho bodu nižšie ako miera NÚP. 3.3 Dôsledky nezamestnanosti Dôsledky nezamestnanosti je možné rozdeliť do dvoch oblastí, na dôsledky ekonomické a sociálne. Ekonomické dôsledky Priame ekonomické náklady a straty: - nevytvorený podiel HDP iba z titulu nezamestnaných - nevytvorené zdroje zníženie daňových príjmov (do poistných fondov zo strany zamestnávateľa a do štátneho rozpočtu zo strany zamestnanca) Ekonomické dôsledky sú predstavované stratou produkcie (nevytvorením časti produktu) v podobe rozdielu medzi skutočným a potenciálnym produktom. Kvantifikáciu tohto rozdielu vyjadruje tzv. Okunov zákon. Hovorí, že každému 2%-nému poklesu HDP oproti potenciálnemu HDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o 1 % bod. Sociálne dôsledky Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Vyplýva to aj z Harrisonovho modelu nezamestnanosti, z ktorého sa dozvedáme i to, že ak je niekto vo fáze pesimizmu, či apatie, je to v určitom období zákonitosť spojená s utrpením nezamestnaného, a nie jeho dobrovoľná voľba. Ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase: 1. fáza šok: začiatočná reakcia človeka (trvá asi týždeň), odmieta skutočnosť že sa stáva nezamestnaným 24

25 2. fáza optimizmus: nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Spravidla obdobie 3 mesiacov 3. fáza pesimizmus: na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastávajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov. Je to obdobie do šesť mesiacov. 4. fáza fatalizmus: subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca však akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len veľmi ťažko zamestnateľný. Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce. Problém sú napríklad proces vedúci k dlhodobej nezamestnanosti a osobným a sociálnym vplyvom dlhšej doby trvania nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách, vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Nízka miera nezamestnanosti môže byť pre spoločnosť nepriaznivá, ak ide z väčšej miery o nezamestnanosť dlhodobú, a to z dvoch pohľadov. Jednak zo strany samotného nezamestnaného a jeho rodiny, jednak zo strany spoločnosti. Prejavuje sa to tak vyššími požiadavkami na podpory, tak i skutočnosťou, že znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných do zamestnania si vyžaduje neporovnateľne vyššie náklady. Podľa doby trvania nezamestnanosti je všeobecne prijatá nasledovná kvalifikácia nezamestnanosti: - nezamestnanosť v trvaní od 0-6 mesiac sa označuje ak krátkodobá - nezamestnanosť v trvaní od 6-12 mesiacov sa označuje ako strednodobá - nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov sa označuje ako dlhodobá Dlhodobá nezamestnanosť najviac postihuje: - nepružnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu - osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu a v rámci nej najmä ženy s nízkym mzdovým ohodnotením - osoby s kumulovanými osobnými a sociálnymi handicapmi - príslušníkov etnických skupín a imigrantov - obyvateľov vidieckych oblastí - zdravotne postihnutých jedincov 25

26 - mladistvých najmä čerstvých absolventov škôl, na druhej strane starších nezamestnaných 3.4 Pracovné postupy Pri hodnotení vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike som vyberala údaje od roku 2003 až do roku Údaje boli získané z nasledovných orgánov štátnej správy: - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - Štatistický úrad Slovenskej republiky Pri vypracovaní bakalárskej práce boli použití tieto metódy skúmania: metóda analýzy rozbor získaných informácií metóda komparácie porovnávanie dosiahnutých výsledkov metóda dedukcie konkretizovanie miery nezamestnanosti na daný kraj metóda syntézy spájanie vzťahov, súvislostí do jedného celku metóda časových radov zaznamenávanie údajov do tabuliek a grafov 26

27 4 VÝSLEDKY PRÁCE 4.1 Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR v rokoch Ukazovatele Počet nezamestnaných Miera evidovanej nezamestnanosti 15,56 % 13,07 % 11,36 % 9,4 % 7,99 % Vývoj nezamestnanosti v SR v rokoch Počet nezamestnaných V roku 2003 stav EN dosiahol osôb. To predstavovalo mieru nezamestnanosti 15,56 %. V roku 2004Stav EN dosiahol osôb, medziročne tak poklesol počet evidovaných nezamestnaných o osôb. Miera evidovanej nezamestnanosti predstavovala 13,07 %, čo je oproti roku 2003 o 2,49 %. V roku 2005 stav EN dosiahol osôb, medziročne tak poklesol počet evidovaných nezamestnaných o t. j o 12,87 %. Miera nezamestnanosti dosiahla 11,36 %. V roku 2006 stav EN dosiahol osôb, medziročne tak poklesol počet EN o osôb. Miera nezamestnanosti bola 9,4 %. V porovnaní s rokom 2003 tak poklesla o 6,16 %. Stav EN v roku 2007 dosiahol osôb, oproti roku 2003 tak poklesol o takmer 212,2 tis. Miera nezamestnanosti dosahovala 7,99 %, v porovnaní s rokom 2003 bol pokles o 7,57 % čo predstavovalo takmer 50 %-ný pokles nezamestnanosti 27

28 4.2 Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti podľa odvetvia Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa odvetvia ekonom. činnosti (OKEČ) spolu v SR triedy OKEČ/ roky A B C D E F G H I J K L M N O P Q SPOLU Z údajov ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny môžeme vidieť, že najvyšší počet nezamestnaných podľa odvetvia bolo v roku na prvom mieste verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie, na druhom mieste spracovateľský priemysel a na tretom mieste s malými rozdielmi ostatné verejné, sociálne a osobné služby, poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo a výroba a rozvoj elektriky, plynu a vody. Na druhej strane najnižší počet nezamestnaných v roku 2003 bolo v odvetviach na prvom mieste rybolov, podniky pre chov rýb, služby v rámci rybolovu, na druhom mieste súkromné domácnosti s domácim personálom a na treťom mieste exteritoriálne organizácie a spolky. V rokoch sa vymenilo druhé miesto s tretím. 28

29 4.3 Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti podľa veku Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa veku v SR (spolu) Vek / Roky SPOLU do 19 rokov rokov rokov rokov rokov nad 60 rokov SPOLU Zdroj: ÚPSVR Nezamestnanosť v SR podľa veku spolu do 19 rokov rokov rokov rokov rokov nad 60 rokov Podľa tabuľky a grafu vývoja nezamestnanosti podľa veku je vidieť, že v roku 2003 prevládala nezamestnanosť vo veku rokov. V rokoch 2004 a 2005 boli na takmer rovnakej úrovni vekové intervaly rokov a rokov. V rokoch 2006 a 2007 začalo prevládať vekové rozpätie rokov, čo mohlo byť dôsledkom vstupu zahraničných investorov a ich požiadaviek na vekovo mladšie obyvateľstvo. 29

30 Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa veku v SR (ženy) Vek / Roky do 19 rokov rokov rokov rokov rokov nad 60 rokov SPOLU Zdroj: ÚPSVR Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa veku v SR (muži) Vek / Roky do 19 rokov rokov rokov rokov rokov nad 60 rokov SPOLU Zdroj: ÚPSVR Nezamestnanosť podľa veku možov a žien v roku ženy muži Pri porovnávaní nezamestnanosti podľa veku mužov a žien je zrejmé, že v roku 2003 a 2004 majú väčší podiel na nezamestnanosti muži. Najväčší rozdiel medzi mužmi a ženami bol v roku 2003 kde počet nezamestnaných mužov bol o väčší ako žien. 30

31 V rokoch už prevládala nezamestnanosť žien nad nezamestnanosťou mužov, ale len s menšími rozdielmi 4.4 Vývoj miery nezamestnanosti podľa vzdelania Vzdelanie/rok vedecká výchova vysokoškolské vyššie vzdelanie ÚSO ÚSV ÚS SO vyučený základné bez vzdelania Vývoj nezamestnanosti podľa vzdelania vedecká výchova vysokoško lské vyššie vzdelanie ÚSO ÚSV ÚS SO vyučený základné bez vzdelania V rokoch bola najvyššia nezamestnanosť občanov, ktorí boli vyučení a mali iba základné vzdelanie. V rokoch 2006 a 2007 sa toto poradie vymenilo a väčší podiel na nezamestnanosti mali nezamestnaný so základným vzdelaním a potom vyučení. Na druhej strane najmenší podiel na nezamestnanosti mali nezamestnaný s vedeckou výchovou a vyšším vzdelaním. 31