~>- _a: Oa: C'~ ca I-C' W<C 0<C ~LL CI- geský úřad zeměměřický a katastrální Urad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

Transcription

1 ~> ~ o ~>- ~LL 0<C _a: I-C' Wo CI- Oa: W<C C'~ ca geský úřad zeměměřický a katastrální Urad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Praha, únor 998 Roč. 44 (86) Číslo 2 str Cena Kč 4,- Sk 2,60

2 odborný a vědecký časopis Českého úřadu zeměměřického a katastrálního a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Ing. Ján Vanko - zástupce vedoucího redaktora Ing. Bohumil Šídlo - technický redaktor Ing. Juraj Kadlic, CSc. (předseda), Ing. Jiří Čemohorský (místopředseda), Ing. Marián Beňák, doc. Ing. Ján Hefty, CSc., Ing. Petr Chudoba, Ing. Ivan lštvánffy, doc. Ing. Zdenek Novák, CSc., Ing. Zdenka Roulová Vydává Český úřad zeměměřický a katastrální a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v nakladatelství Vesmír, spol. s r. o., Národní 3, 2 Praha, tel Redakce a inzerce: Zeměměřický úřad, Kostelní 42, Praha 7, tel , , , fax a VúGK, Chlumeckého 4, Bratislava, telefón , fax Sází Svoboda, a. s., Praha lo-malešice, tiskne Serifa, Jinonická 80, Praha 5. Vychází dvanáctkrát ročně. Distribuci předplatitelům (a jiným) distributorům v České republice, Slovenské republice i zahraničí zajišťuje nakladatelství Vesmír, spol. s r. o. Objednávky zasílejte na adresu Vesmír, spol. s r. o., Národní třída 3, POB 423, 2 Praha, tel V České republice rozšiřuje i PNS, a. s. Informace o předplatném podá a objednávky přijímá každá administrace PNS, doručovatel tisku a předplatitelské středisko. Objednávky do zahraničí vyřizuje PNS, a. s., administrace vývozu tisku, Hvožďanská 5-7, 48 3 Praha 4-Roztyly. Podávání novinových zásilek povoleno: Českou poštou, s. p., odštěpný závod Přeprava, čj. 467/97, ze dne V Slovenskej republike rozširuje PNS, a. s. Informácie o predplatnom podáva a objednávky prijíma každé obchodné stredisko PNS, a. s. a doručovatef tlače. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, a. s., vývoz tlače, Košická., 83 8 Bratislava. Náklad 200 výtisků. Toto číslo vyšlo v únoru 998, do sazby v prosinci 997, do tisku 9. února 998. Otisk povolen jen s udáním pramene a zachováním autorských práv. Doc. Ing. Ján Melicher, CSc., Ing. Tomáš Flassik Transfonnácia súradníc zo Svetového geodetického systému 984 do lokálneho súradnicového systému pomocou nelinearizovaných rotačných matíc 25 Prof. Ing. Ladislav Bitterer, CSc. Meranie priestorových pretvoreqí železničných objektov na podkopanom území 29 Prof. dr. hab. inz. Stefan Przewlocki Súčasné technológie v geodézii 35 MAPY A ATLASY 45 správy ZO ŠKŮL 45 LlTERÁRNA RUBRIKA 46 NEKROLOGY, 47 PREHI:AD ČASOPISOV 48

3 ročník 44/86, 998, číslo 2 25 Transformácia súradníc zo Svetového geodetického systému 984 do lokálneho súradnicového systému pomocou nelinearizovaných rotačných matíc Ooc. Ing. Ján Melicher, CSc., Ing. Tomáš Flassik, katedra geodetických základov Stavebnej fakulty STU v Bratislave Abstrakt Družicový systém NAVSTAR GPS vyjadruje polohu bodov vo svetovom geodetickom systéme 984 (WGS 84). Je to geocentrický rovníkový systém vhodný na určenie polohy v globálnych rozmeroch. V tejto podobe na geodetické práce vyjadrujúce polohu v štátnych, resp. lokálnych systémoch je nevhodný. V článku je spracovaná metóda transformácie systému WGS 84 do lokálneho systému tak, aby sa zabezpečila milimetrová presnosť transformácie, a tým i vysoká presnosť určenia polohy bodov technológiou NAVSTAR GPS. Metódaje vhodná na budovanie lokálnych sietí s ciet:om výstavby stavebných diel, vyžadujúcich vysokú presnosť vytýčenia. Transformácia bola overená na vytyčovacej sieti dial'ničného tunela Branisko a je tiež softvérovo spracovaná. Coordinate Transfromationfrom tke World Geodetic System 984 into tke Local Coordinate System by Non-Linearized Rotation Matrices Summary The satellite system NAVSTAR GPS gives positions in the WGS 84. This represents a geocentric equatorial system suitable to global positioning. In such form is not fitted to geodetical positioning in national or local systems. The transformation method ofwgs 84 into the loeal system applied in the paper preserves its millimetre accuracy and thus also the high precision of NAVSTAR GPS positioning. The method is suitable to creation of local networks for building construction with requirements of high setting-out accuracy. The transformation was tested on the setting-out network of the highway tunnel at Branisko and has its software documentation. Metóda určovania polohy pomocou družicového systému NAVSTAR (NAVigation Satellite Timing And Ranging - Navigačné určovanie času a vzdialeností pomocou družíc) GPS (Global Positioning System - globálny systém určovania polohy) sa v posledných rokoch stala u nás, vďaka svojim prednostiam, jednou z najpoužívanejších. Prednosti metódy sú: možnosť nepretržite určovať polohu na ktoromkolvek mieste na Zemi a v priestore, v ktorom je možný príjem signálov z družíc, nezávisle od povetemostných podmienok, ďalej časová efektívnosť, ekologičnosť, ale najma vysoká presnosť určovania relatívnej polohy. Systém NAVSTAR GPS s cielom vyjadrenia polohy kdekolvek na Zemi a v príestore používa Svetový geodetický systém 984 (World geodetic system WGS 84). Poloha bodov sa určuje buď v pravouhlých súradniciach, alebo v prípade bodov iba na zemskom telese v zemepisných súradniciach, na elipsoide geodetického referenčného systému 980. WGS 84 je geodetický priestorový pravouhlý rovníkový systém. Jeho prednosťou je, že určuje polohu v globálnych rozmeroch. Nevhodný v tejto podobe v geodéziije však na tie účely, kde sa úlohy riešia v pravouhlom rovinnom systéme akým je v Slovenskej a v Českej republike súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (S- JTSK). Prevod z WGS 84 do S-JTSK sa rieší najčastejšie 7-prvkovou podobnostnou transformáciou s využitím 3 identických bodov. Tým sa však vysoká presnosť určenia relatívnej polohy bodov siete získanej pomocou systému NAV- STAR GPS spravidla zhorší, a to z dóvodov nedostatkov S-JTSK. To je nežiaduce pre také práce, kde sa vyžaduje vysoká presnosť určenia polohy. Takými sú napr. vytyčovacie siete pre stavebné diela náročné na presnosť vytýčenia. V minulosti a ešte i dnes sa na tieto účely budovali lokálne siete, ktoré mali svoj vlastný systém. Postup merania a určenia bol náročný zo všetkých hladísk prichádzajúcich do úvahy. Vysoká relatívna presnosť určenia polohy pomocou systému NAVSTAR GPS, ako i ďalšie jeho prednosti, predurčujú systém využiť na určovanie tiež špeciálnych sietí akými sú napr.lokálne siete. Na to je však treba nájsť vhodné metódy transformácie WGS 84 tak, aby sa zachovala vysoká presnosť určeni a relatívnej polohy systémom NAVSTAR GPS. V nasledujúcom predstavíme jednu z ciest transformácie umožňujúcu určiť lokálnu sieť s uvedenými vlastnosťami. 2. Transfonnácia súradníc z WGS 84 do topocentrického horizontálneho systému Na obr. súradnicové osi (X, Y, Z)WGSso začiatkom v geocentri G tvoria systém SWGs,V našom prípade ide o WGS 84. Súradnicové osi X ", Y", Z" tvoria topocentrický horizontálny súradnicový systém S ". Jeho začiatok leží v bode D. Bod D je jeden z bodov lokálnej siete, m~chádzajúci sa približne v jej strede. Osi X" a Y" ležia v geodetickom horizonte bodu D pričom os +X" je orientovaná do južnej vetvy meridiánu. Os +Z" leží v normále a smeruje do geodetického zenitu a os +Y" tvorí s uvedenými osami Iavotočivý systém. Transfoimáciu súradníc zo systému SWGSdo systému S" nám umožňuje vzťah [I] [ XJ [ OOJ [X-XDJ Y = O - O Y ( BD) Z (LD) Y - YD, Z S" O O Z-ZD kde index D znamená, že ide o dotykový bod D. Súradnice bodov siete vo WGS 84 získame vhodným spracovaním meraní vykonaných pomocou systému NAVSTAR GPS. V rovnici ďalej znamená B, L zemepisnú šírku, resp. dížku, Y ( B D ), Z (L D ) nelinearizované rotačné matice. Prenásobením diagonálnou maticou s diagonálou (, -, ) sa zmení pravotočivý systém na Iavotočivý, ktorý sa v geodézii vačšinou používa. Bod D má v systéme S" súradnice (X, Y, Z)T = (O, O, oy. Systém S" by sme dosali aj pomocou vzťahu [;J = [6 -~ ~Jy (900 - B D ) Z (L D ) [;J + [-g~, Z so O O Z WGS-. yj (2.2) 998/25

4 26 ročník 44/86, 998, číslo 2 kde je.: X vzdialenosť nonnály od geocentra,.: Z posun roviny XY z bodu Q do bodu D v smere nonnály. Príslušné vzťahy odvodíme pomocou obr. 2. Ich tvar je kde je N(Bo) priečny polomer krivosti v bode D, e numerická excentricita, Ho elipsoidická výška bodu D. Prechod medzi lokálnym a všeobecne používaným (u nás S-JTSK) systémom by mal byť na ich styku čo najjednoduchší. Je to napr. z toho davodu, aby pri vytyčovaní stavby tam, kde už nie sú požiadavky na zvýšenú presnosť, mohla sa využiť existujúca štátna sieť. To znamená, že súradnice 0- kálnej siete by sa nemali od S-JTSK vetmi odlišovať. Dosiahneme to jednak stočením systému Sil v bode D o meridiánovú konvergenciu C (obr. ) S-JTSK (prípadne i o jeho stočenie.:c v danej oblasti), a tiež posunutím začiatku systému Sil o pravouhlé súradnice xo, Yo S-JTSK. Ak nám nejde o to, aby transfonnované súradnice boli blízke S-JTSK, mažeme začiatok posunúť o iné vhodné hodnoty, pričom by však celá sieť mala ležať v. kvadrante. Uvedenú transformáciu vyjadruje vzťah ;] = Z (-C -lc) [~] + [~:], (2.4) [ Z s' Z S" hd S-JTSK, Bpv kde ho je nadmorská výška bodu D v baltskom výškovom systéme - po vyrovnaní (Bpv). Tým sme získali topocentrický horizontálny súradnicový systém, ktorého súradnicové osi x I, y I ležia v geodetickom horizonte priesečníka nonnály bodu D s geoidom. Kedže bod D má v systéme S II súradnice (O,O, oy, pripočítaním vektora (xo, Yo, hof~-jtsk získa tento bod v systéme S' totožné súradnice s S-JTSK. Súradnice ostatných bodov siete budú však rozdielne od súradníc v S- JTSK. 3. Transformácia súradníc z topocentrického horizontálneho súradnicového systému do lokálneho súradnicového systému Súradnice bodov systému S' nám neumožňujú priamo vypočítať hodnoty prvkov, ktoré by boli v súlade s hodnotami nameranými v teréne. SÚ ovplyvnené jednak zakrivením Zeme, a tiež relatívnym prevýšením bodu nad rovinou horizontu. Úlohou je eliminovať uvedené vplyvy. VzhTadom na rozlohu siete, približne 6 X 6 km, mažeme elipsoid nahradiť referenčnou gutou,ktorej polomer je rovný strednému polomem krivosti R v bode D, čiže R = J M(Bo)N(Bo), kde M, N sú meridiánový, resp. priečny polomer krivosti elipsoidu. Vplyv relatívneho prevýšenia eliminujeme, ak súradnice x I, y I redukujeme do priesečníka nonnály s dotykovou rovinou, resp. základnou rovinou. ~edukciu z relatívneho prevýšenia mažeme významne ovplyvniť posunutím geodetického horizontu do základnej roviny siete vo výške Zm odpovedajúcej približnej strednej hodnote nadmorskej výšky, 998/26

5 ročník 4486, 998, číslo 2 27 Obr. 2 Transformácia Z geocentrického na topocentrický horizontálny systém v ktorej sa realizuje stavebné dielo, a tým aj geodetické merania. Redukcia súradníc x " y 'bodov siete S ' do priesečníka normály so základnou rovinou odpovedá gnomonickému zobrazeniu, ktoré vzhl'adom na rozlohu siete můžeme považovať za konformné, ČO je vel'mi dóležité pre redukciu vytyčovacích prvkov. Vplyv zakrivenia Zeme dz ovplyvňuje tretiu súradnicu. Narastá so vzdialenosťou od dotykového bodu Do. Príslušné vzťahy na redukcie dx a dz súradníc x' a z' odvodíme pomocou obr. 3, ktorý je z důvodu názornosti výrazne mierkovo skreslený. Podobný obrázok můžeme použiť na odvodenie redukcie dy súradnice y'. Z obrázka po jednoduchých úpravách, v ktorých sme vzhl'adom na to, že uhol IX < 5', zanedbali v rozvojoch trigonometrických funkcii členy vyšších rádov, a tiež v trojuholníku ODoT' položili miesto redukovaných súradníc x, y neredukované a zanedbali zo' dostaneme z'- Zo dx =---R- (X'-XD)' z' - Zo R dz = - Zo+ R [ - cos (k )], meranú po normále. Ak zanedbáme zvlnenie kvázigeoidu, je to prakticky nadmorská výška bodu redukovaná o výšku Zo základnej roviny. Systém umož!íuje projektovanie a vytýčenie napr. stavebného diela doteraz zaužívaným spůsobom s tým rozdieom, že celý proces sa deje vzhl'adom na základnú rovinu. 4. Redukcia vytyčovacích prvkov Súradnice lokálneho systému S získané uvedenou transformáciou nám umožňujú určiť vytyčovacie prvky bez redukcií iba za predpokladu, že by sa vytyčované body nachádzali v základnej rovine. Všeobecne tomu tak nie je, a preto je treba vytyčovacie prvky redukovať. Ako sme už uviedli, ide prakticky o konformné zobrazenie. Z uvedeného důvodu uhly netreba redukovať. Do úvahy prichádza iba redukcia dlžok z reatívnej výšky z, resp. relatívnej nadmorskej výšky h' = h - Zona: a) vodorovnú vzdialenosť d v relatívnej výške Zloresp. relatívnej nadmorskej výške h', = hl - zooplatí: [ x] [x] [dx] y = y + dy. z s Z s' dz Súradnicový systém S je lokálny, ktorého súradnicové osi x, y ležia v základnej rovine. Súradnica z predstavuje odl'ahlosť bodu Tj od povrchu referenčnej gule s polomerom (R + Zo) kde do je vodorovná vzdialenosť v základnej rovine lokálneho systému. Indexy,2 označujú koncové body dlžky. Pre do platí: b) šikmú vzdialenosť D medzi bodmi a 2. Platí: D = ~ dl; (l +Zl; Z2) + (Z2 - Z,)2, 998/27

6 28 ročník 44/86, 998, číslo n,n , & , !J ~.Y"" e. fa......r-.. m~ 92...,.... D = ~ d~ (l + hl + ~2-2z o ) + (h 2 - hl? ' (4,5) Uvedené redukcie sú dostačujúce ak v danej lokalite sa priebeh geoidu neodchyiuje od priebehu elipsoidu. Ak tomu tak nie je, čo v členi tom teréne je veimi pravdepodobné, je treba redukovať ako smery, tak i dížky i o vplyv zvislicových odchýlok. Nato je potrebné v danej lokalite určiť parametre fyzikálneho poia. Redukcia vytyčovacích prvkov zo zvislicových odchýlok je problém spoločný pre všetky siete a je známy, preto sa nebudeme ním zaoberať. 5. Softvérové spracovanie transformácie Transformácia popísaná v kapitolách 2 a 3 je spracovaná formou programu TRAS pre osobný počitač. Jeho autorom je Ing. T. Flassik [2]. Program je vytvorený v jazyku C++ pre operačný systém Microsoft Windows 95. Ovládanie programu je rovnaké ako pre vličšinu programov tohto operačného systému. Vstupnými parametrami sú buď pravouhlé geocentrické alebo geodetické zemepisné súradnice bodov siete, získané spracovaním meraní technológiou NAVSTAR GPS. Nezávisle na type vstupného súboru načítané súradnice sa zobrazia vo forme pravouhlých súradníc. Po zvolení dotykového bodu sa automaticky vypočítajú z jeho pravouhlých súradníc zemepisné súradnice. Ďalej je možné nastaviť Iubovolné súradnice dotykového bodu v lokálnom systéme. Program automaticky ponúka súradnice S-JTSK vypočítané pomoc ou zobrazovacích rovníc Křovákovho zobrazeni a z elipsoidických súradníc na Besselovom elipsoide posunutom do stredu elipsoidu používaného WGS 84. Tieto súradnice možno považovať za orientačné. Ak chceme dosiahnuť čo najlepšiu zhodu lokálneho systému a S-JTSK, musíme zadať skutočné súradnice dotykového bodu v S-JTSK. Pre zvolené súradnice v S-JTSK sa vypočíta meridiánová konvergencia v dotykovom bode. Poslednými vstupnými údajmi je výška základnej roviny lokálneho systému a stočenie siete S-JTSK. Automaticky sa ponúka hodnota +9,9", čo je hodnota stočenia (chýba v orientácii siete) na bode Hermannskogel. 998/28

7 ročník 44/86, 998, číslo 2 29 Po spustení transformácie sa zobrazia v príslušnom okne súradnice bodov v lokálnom systéme. Tieto možeme uložiť do súboru so štandardnou príponou *.lvs, v alfanumerickom tvare. Ukážka z programu TRAS je na obr. 4. Predložená metóda má niekofko predností. Predovšetkým je to skutočnosť, že transformáciou sa nestráca vysoká relatívna presnosť určenia polohy bodov technológiou NAVSTAR GPS. Ďalej, že lokálny systém je realizovaný tak, aby na redukciu meraných a vytyčovaných prvkov neboli potrebné zložité vzťahy. V porovnaní s podobnostnou transformáciou postačuje meranie namiesto na troch identických bodoch iba na jednom bode. Oproti S-JTSK, kde sú potrebné redukcie z nadmorskej výšky a z kartografického skreslenia, v predmetnom lokálnom systéme prichádza do úvahy iba redukcia z relatívnej, resp. nadmorskej výšky. Táto je tiež vhodnou volbou transformačných parametrov minimalizovaná. Transformácia bola overená na vytyčovacej sieti diaľničného tunela Branisko [2] porovnaním šikmých dížok ako invariantu východiskového a konečného systému a uhlov vypočítaných zo súradníc bodov v lokálnom systéme a súradníc na elipsoide. Odchýlky medzi dížkami bodov siete boli v desatinách milimetra a v uhloch maximálne 0,05". Výsledky sú predpokladom nato, aby metóda našla uplatnenie pri budovaní vytyčovacích sietí najma pri výstavbe diaľničných tunelov, ktorých realizácia sa plánuje v najbližších rokoch. Autori sú vlůlční Vedeckej grantovej agentúre Ministerstva ško/stva SR a S/ovenskej akadémii vied za čiastočnú podporu tejta práce (č. projektu: ). [I] MELlCHER, J.-FlXEL, J.-KABELÁČ, J.: Geodetická astronómia a základy kozmickej geodézie. Bratislava, Alfa s. [2] FLASSIK, T.: Transformácia súradníc Svetového geodetického systému (WGS 84) na pravouhlé horizontáne súradnice v lokalite diafničného tunela Branisko. [Diplomová práca.] Bratislava STU, Stavebná fakulta. Lektoroval: Ing. Štefan PJiam, CSc., GKU Bratislava Meranie priestorových pretvorení železničných objektov na podkopanom území Prof. Ing. Ladislav Bitterer, CSc., katedra ~eodézie Stavebnej fa_kulty Zilinskej univerzity v Ziline Abstrakt Metodika geodetických prác na podkopanom území. Metódy merania priestorových pretvorení železničných objektov. Numerické a grafické vyhodnotenie posunov a poklesov. Využitie výsledkov geodetických meraní na diagnostiku priestorového tvaru koláje a na vyhotovenie projektu opravy koláje. Survey oj Spatial DeJormations oj Railroad Objects on an Undermined Summary Territory Methodology of survey on an undermined territory. Survey methods of spatial deformations of railroad objects. Numerical and graphical evaluation of displacements and subsidences. Application of results to geodetic survey to diagnostics of spatial form of rail and to realization of a project of rail reparation.. Úvod Sprievodným znakom hlbinnej banskej ťažby sú priestorové pretvorenia povrchových objektov. Na takomto území sú vo vefkom rozsahu postihnuté železničné objekty. Pozemné stavby (budovy) a dopravné objekty (železnice, cesty, železničné a cestné mosty, vysoké osvetľovacie stožiare) účinkami podkopania strácajú svoju funkčnosť, klesajú (nakláňajú sa) a ak sú na to prisposobené potom sa rektifikujú. Železnica musí byť za každých okolností schopné prevádzky. Preto sa na podkopaných územiach z pozemných a dopravných stavieb najvačšia pozornosť venuje železnici. Priestorové pretvorenie účinkami banskej činnosti rozkladáme na dve zložky - pokles a posun. Podľa miesta, híbky a technológie ťažby poklesy a posuny čo do vefkosti, smeru a časovej realizácie je možné prognózovať [0]. vývoj posunov a poklesov prebieha plynule, ale aj skokom. Reálna a potenciálna existencia posunov a poklesov si vynucuje rad opatrení na zaistenie plynulej a bezpečnej železničnej prevádzky. K jednym z opatrení patria opakované geodetické merania a opravy kritických miest podkopaných úsekov železničných tratí. Merania sú vykonávané s cieľom získať číselné a grafické podklady, ktoré sú potrebné na projekto- 998/29

8 30 ročník 44/86, 998, číslo 2 vanie opravy trate a na monitorovanie stupňa účinku podkopania na železničné objekty. Priestorové pretvorenie železničných objektov, ktoré je vyvolané účinkami banskej činnosti, možeme merať geodetickými a fotogrametrickými metódami. Vhodná metodika meračských prác podmieňuje efektívnosť získavania výsledkov meraní, pričom sa vyžadovaná presnosť a vynaložené investície na meranie podrobujú účelu, na ktorý sa vykonávajú. K problematike merania priestorových pretvorení železničných objektov na podkopanom území sa vyjadrujeme na základe odborných prác [, 2, S, 7] a čiastkových publikácií k tejto problematike [3, 6, 3, 4]. 2. Metodika geodetických prác pri meraní na podkopanom území Do metodiky geodetických prác zahrňujeme: presnosť merania, volbu počtu meraní a ich časový odstup, rozmiestnenie a konštrukciu stabilizácie, overovanie priestorovej stability vzťažných bodov, metódy merania posunov a poklesov. Presnosť merania vyjadrujeme vo vzťahu k prognózovanej veikosti posunov (Lp) a poklesov (Lz) v časovom intervale merania, ktorý vyplýva z významosti posunov a pokle sov na funkčnosť monitorovaného objektu. Účinky banskej činnosti vyvolávajú na povrchových objektoch priestorové zmeny rádove v decimetroch za polročné obdobie. Podfa [2] sa odporúča voliť pomer medzi 2 mp a Lp : 0 až : 20, Medzi 2m z a Lz je vhodný pomer : 0 až : SO. Ak sa výsledky meraní použijú aj na projekčné účely je potrebné posuny odvozovať z rozdielov súradníc pevných bodov podrobného (polohového bodového) pofa určených v. triede presnosti (m x, y = 0,02 m) a poklesy s presnosťou m dz = O,OOS m. Neprimerané požiadavky na presnosť meraní zvyšujú náklady na meranie použitím presnejšieho prístrojového vybaveni a a časovo náročnejšej technológie merania a spracovania výsledkov merania. Bod ové Po Ie. Meranie účinku podkopania na povrchové objekty má svoje osobnitné špecifiká v tom, že ide o celé oblasti ovplyvnené banskou činnosťou, ako aj konsolidáciou hornín po banskej činnosti, ktorá podfa zloženia hornín, technológie výrubu a sposobu jeho zaistenia pretrváva aj niekofko rokov. Preto je v takýchto oblasti ach vefmi obťažné nájsť pevné miesta na rozmiestnenie vzťažných bodov. Situovanie vzťažných bodov mimo územia ovplyvneného banskou činnosťou má za následok zvýšenie nákladov na terestrické geodetické meranie. Plošný rozsah prognózovaných účinkov banskej činnosti na železničné objekty vymedzuje metodiku geodetického merania, ako aj počet, rozmiestnenie a konštrukciu stabilizácie vzťažných, podrobných a pozorovaných bodov. Vzťažné body mažu byť vzájomné prepojené trigonometrickou sieťou, trojuholníkovým reťazcom alebo polygónom. Pri použití metódy globálneho systému určovania polohy (GPS), určené body nemusia mať žiaden vzájomný súvis. Stabilita vzťažných bodov sa overuje pred každým výpočtom vhodnou metódou, napr. podobnostnou Helmertovou transformáciou, metódou Lazzariniho [9], Marčáka [0] a iným matematickoštatistickým testovaním. Premeraním trigonometrickej siete v okolí železničnej stanice (žst.) Prostřední Suchá [2], kde Vysoká škola dopravná (dnes Žilinská univerzita) v Žiline v rokoch 976 až 979 zaisťovala meranie účinkov banskej činnosti na železničné objekty, sa zistili odchýlky v súradniciach trigonometrických bodov (TB) 0,2 m. Ani TB z priestorov ochranných pilierov baní sa nedali dlhodobo považovať za pevné body. Stredný 8~'" / "',~'ažohná ohla5ť. 7 Obr. J Schéma polohy pozorovaného bodového po/a pri Žst. Prostřední Suchá rozdiel vzdialeností vypočítaný zo súradníc a z priameho merania strán medzi TB prekračoval 0, m (stredný rozdiel z piatich etapových meraní bol 0,03 m). Z uvedeného davoduje vhodné vybudovať vzťažné bodové pole na pevných objektoch v miestnom súradnicovom systéme. Pri tom je účelné zvoliť súradnicový systém tak, aby smery osi Ya X predstavovali na železničnej trati smer pozdlžneho a priečneho posunu. Podrobné polohové bodové pole (PPBP) sa potom vkladá medzi vzťažné body v tvare polygónu, pri meraní plošného útvaru v tvare reťazca (obr. ) i ako jednotlivé body pri aplikácii metódy GPS. V každom etapovom meraní je potrebné aktualizovať súradnice PPBP opakovaným meraním a výpočtom. Pozorované body na podkopanom území je vhodné rozmiestiť tak, aby výstižne charakterizovali vývoj vplyvu banskej činnosti na železničné objekty a aby výsledky meraní bolo možné účelne využiť pri rekonštrukčných, opravných a sanačných prácach. Okrem toho sa pozorované body stabilizujú aj v priestoroch ochranných pilierov (v miestach neovplyvnených banskou činnosťou). Počet bodov sa prispasobuje účelu a metóde merania. Napr. na elektrifikovanej trati vzdialenosti medzi pozorovanými bodmi vymedzuje vzdialenosť medzi trakčnými stožiarmi. Pozorované bodové pole mažu tvoriť: - začiatky a konce výhybiek, - stabilizované body na staničných kofajach v profiloch s odstupom po SO m, - body na meranie poklesov železničného telesa, stabilizované na železných tyčiach v odstupoch po SO m po obidvoch stranách pláne železničného telesa, - značky na trakčných stožiaroch v tvare zaisťovacích značiek kofaje, ktoré sú stabilizované podfa predpisu [S], - označené temeno kofajnicového pásu na meranie poklesov. Stabilizácia vzťažného bodového pofa musí zodpovedať požiadavke na presnosť merania. Tá rozhoduje aj o hlbke stabilizácie a konštrukcii stabilizácie. Pri plytkej stabilizácii (v dosahu pasobenia atmosferických činitefov, sezónnych zmien a pod.) mažu byť výsledky meraní ovplyvnené objemovými zmenami podložia. Konštrukcia stabilizácie má byť taká, aby umožnila jednoznačnú centráciu prístroja, alebo terča nad daným bodom. Stabilizácia PPBP na podkopanom území vychádza zo skutočnosti, že na tomto území dochádza ročne k priestorovým zmenám rádove v decimetroch, ktoré sú v porovnaní s objemovými zmenami podložia zanedbatefné. Stabilizácia PPBP sa realizuje dočasne tiež z dovodov častej výškovej úpravy pláne železničnej trate, kde sa body obyčajne stabi- 998/30

9 ročník 4486,998, číslo 2 3 R J --._.-. _._. _. _._.ORf~l_ --~--- :}:"I ~'I -- T - 4 ř. I, I I I I I T, ~ -s, E,:""., P, WI "--..\"~I o o o.- J'/tl lizujú. V záujme kontinuity starej a novej stabilizácie hlavne na účel dlhodobého hodnotenia vel'kosti poklesov, sa osvedčilo vzájomné prepojenie konštrukcie stabilizácie. Pri stabilizácii pozorovaného bodového pol'a sa využíva prirodzená stabilizácia bodov. Body na kol'ajnicových pásoch je vhodné stabilizovať značkou z vonkajšej strany kol'ajnicového pásu. Pozorované body lokalizované v osi kol'aje je vhodné signalizovať ciel'ovou značkou na rozchodke. Podrobné výškové bodové pole vytvoria stabilizované body nivelačnej siete pozdíž trate a body polygónu. 3. Metódy merania pozorovaných bodov na podkopanom území S ohl'adom na vel'kosť zmien rádove v cm až dm za obdobie pol roka, na meranie priestorových zmien pozorovaného bodového pol'a, rozmiestneného na železničných objektoch, je vhodné použiť: metódu polárnu, metódu merania na zámernú priamku, na šírej trati metódu dlhej tetivy, trigonometrickú a geometrickú niveláciu a iné metódy, ku ktorým zaraďujeme metódu GPS a fotogrametrické metódy merania. Metóda polárna sa používa pri meraní plošne rozmiestnených pozorovaných bodov (železničné zhlavie), pri určovaní polohy zaisťovacích značiek kol'aje a koncových bodov meračskej priamky. Vodorovné smery na body PPBP a pozorované body sa merajú v jednej skupine s presnosťou m w = ::5 IO cc, meranie vzdialenosti s presnosťou m s ::55 mm, čo je možné bežne docieliť univerzálnymi meracími stanicami s výbavou na registráciu odmeraných údajov do zberného terminálu pristroja. Metóda merania na zámernú priamku sa vhodne využije pri meraní bodov, kde prvkami merania sú priečny a pozdížny posun. Je to napr. v železničnej stanici pri meraní bodov ležiacich v profile na kol'ajnicových pásoch. Pozdí žne posuny sa určia čítaním na meradielku alebo odmeraním paralaktického uhla. Priečny posun sa vyhodnotí z čítaní vzdialenosti medzi osami kol'aje (obr. 2). Keď je rozhodujúcim prvkom iba priečny posun, polohu pozorovaného bodu na takto vytvorenej meračskej priamke vyjadrujeme iba staničením. Je to napr. pri aplikácii metódy dlhej tetivy, keď pozorované body predstavuje nestabilizovaná os kol'aje, ktorá sa meria na spojnici naproti sebe ležiacich zaisťovacích značiek kol'aje na trakčných stožiaroch. Metóda GPS predstavuje najperspektívnejšiu metódu na meranie vývoj a posunov na podkopanom území. Prednosť metódy je v možnosti použiti a pevných vzťažných bodov, ktoré sa nachádzajú mimo oblasti podkopaného územia, čím sa odstrania neefektívne geodetické pripájacie merania. S ohl'adom na obyčajne vel'ký počet pozorovaných bodov a vertikál ne prekážky pri meraní, metódu GPS je vhodné kombinovať s terestrickým meraním. Na meranie poklesov sa používa geometrická a trignometrická nivelácia. Priestorové pretvorenia je možné merať tiež fotogrametrickými metódami. Vyžadujú dobrý pohlaď na vyhodnocovanú oblasť, ktorá by mala byť bez zakrytých priestorov. Fotogrametrické metódy sa dajú výhodne použiť na rozhraní pevných a podkopaných území. Výhody fotogrametrie sú v skrátení terénnych prác, trvalej dokumentácii fotografovaných objektov na meračských snímkach, s možnosťou opakovaného vyhodnotenia. Zmenu polohy bodu podl'a použiti a fotogrametrickej metódy je možné určiť vo zvislom smere použitím časovej základnice alebo v smere všetkých troch priestorových osí hlavne aplikáciou analytického vyhodnotenia. 4. Špecializované metódy merania účinkov podkopania na železničné objekty Z vertikálne členených objektov výrazné účinky podkopania sú na vysokých osvetl'ovacích stožiaroch na zriaďovacích staniciach. Stožiare klesajú a nakláňajú sa. Po prekročení krajnej odchýlky od zvislice je potrebné ich náklon rektifikovať. Meranie odchýlok osí osvetl'ovacích stožiarov od zvislice je možné vykonať uhlovým meraním, čítaním odchýlky na vodorovne postavenom meradielku alebo nivelačným meraním. Na obr. 3 je znázornené meranie odchýlok pomoc ou uhlového merania. Na podklade analýzy presnosti merania [4], keď sa meranie smerov vykonalo s presnosťou m w = 0cc a s ::5 00 m, odchýlky stožiarov bolo možné určiť s presnosťou mp. q < 4 mm. R. Rp I- K. O ~ Obr. 3 Postup určovania odchýlky osi osvetl'ovacieho stožiara od zvislice ::l" ' s., 998/3

10 32 ročník 4486, 998, číslo 2 Výšky bodov R až R 4 (obr. 3) sa dajú využiť na aplikáciu metódy smerových kosínusov [4]. Metóda sa používa ak vertikálne prekážky znemožňujú uhlové meranie alebo sa nedajú čítať odchýlky na meradielku. Bodmi R, až R 4 na podstave koštrukcie stožiara preložíme rovinu (obr. 4). Jej priestorová poloha je všeobecne určená súradnicami: azimutom rádiusvektora" (A ň ) a sklonom e. Na účel rektifikácie sklonu stožiarov je vhodné smernáklonu stožiara vyjadriť smemíkom rádiusvektora O"ň vo zvolenom súradnicovom systéme (obr. 4). Pri výpočte súradníc O" ň a e vychádzame z rovnice roviny Nadbytočný počet bodov n > 3, ktorý charakterizuje rovinu, umožní jej aproximáciu vyrovnávacou rovinou. Z rovnice (l) prejdeme na rovnice opráv v smere osi Z. Obr. 4 Vyjadrenie priestorovej polohy roviny základne stožiara a popis súradníc O" ň a e z ktorých určíme normálne rovnice a vypočítame koeficienty a" b z ' C Z ' ktoré definujú vyrovnávaciu rovinu posúvanú v smere osi Z tak, aby VTV = min. Súradnice O"ň a e vypočítame zo vzťahov O"ň = arctg -b z, e = arccos (3) -a z r~~+--bz:-+i Odklon vrchola stožiara k osovému bodu podstavy medzi dvoma etapovými meraniami vyjadruje rovnic a Z porovnania hodnot "xy a O"ň, určených uhlovým meraním a metódou smerových kosínusov, sme mohli konštatovať vefmi dobrú zhodu [2]. Maximálny rozdiel odmeraných odklonov na 32 m vysokých stožiaroch bol menší než 5 mm, čo naznačuje možnosť aplikácie metódy smerových kosínusov pri vyhodnocovaní náklonov vysokých železničných objektov na podkopanom území, a tiež aj pri iných meraniach podobného charakteru. Metóda smerových kosínusov je tým presnejšia, čím sú body R; od seba vzdialenejšie. Pri menšej odfahlosti bodov, ako to bolo v uvedenej aplikácii, bolo potrebné zvýšiť presnosť určovania výšok bodov meraním metódou presnej nivelácie. S. Numerické a grafické vyhodnotenie posunov a poklesov a diagnostika priestorového tvaru kolaje Súčasný stav meracej a výpočtovej techniky umožňuje v rýchlom slede po meraní numericky vyhodnotiť namerané veličiny. V prvej fáze výpočtu sa overuje stabilita vzťažných bodov, ktorá sa vykonáva v závislosti na sposobe vybudovania vzťažného bodového pofa. Overenie polohovej stability vzťažných bodov je možné vykonať napr. transformáciou vyhodnocovanej etapy na základnú etapu merania alebo testovaním vektorov odchýlok súradníc z dvoch etapových meraní. Z rozdielov súradníc a stredných chýb sa po transformácii dá zistiť, pri ktorom bode došlo k polohovej zmene. Ak kde mt = ~V2x + v; je stredná chyba transformácie a Vx a Vy sú opravy po transformácii, postihnutý bod sa vyradí a transformácia sa zopakuje. Vertikálna stabilita vzťažných bodov sa vyhodnocuje podfa rozdielov prevýšení medzi výškami bodov z vyhodnocovanej a základnej etapy merania [0]. Súčasťou prvej fázy výpočtu je analýza presnosti merania s využitím zákona hromadenia stredných chýb a vstupných podmienok daných presnosťou vzťažného bodového pofa, presnosťou meraných veličín a podmienkami merania. Zo súradníc overených vzťažných bodov, ktoré tvoria referenčný systém, nových súradníc PPBP a vyrovnaných meraných veličín sa vypočítajú súradnice a výšky pozorovaných bodov, ktoré sa porovnajú so súradnicami zo základného etapového merania, resp. podfa potreby so súradnicami z predchádzajúceho etapového merania. Vyhodnotenie priestorových pohybov sa vykoná po teste nulovej hypotézy. Testom sa určí od ktorej hodnoty zistené súradnicové rozdiely, resp. pozdlžny, priečny a zvislý posun, sa dajú považovať za pohyb pozorovaného bodu, ktorý je sposobený účinkami banskej činnosti. Vyhodnotené posuny sa graficky znázorňujú napr. vektormi polohových (obr. 5), resp. priestorových zmien, izolíniami rovnakých polohových zmien, izokatabázami a pod. 6. Diagnostika priestorového tvaru kol'aje na podkopanom území Jba vyhodnotenie zmeny priestorového tvaru železničných objektov účinkami banskej činnosti by bolo neúčelné, ak by nevyústilo do diagnostického záveru o geometrickom tvare objektov. Diagnostika kofaje na podklade geodetických meraní a technický stav železničného spodku na podkopanom území, sú prvotným impulzom na plánovanie a realizáciu opravy kofaje. Závery z diagnostiky kategorizujú druh a rozsah opravy kofaje, ktorá závisí od zistených odchýlok od krajných tolerancí, resp. stupňa ich prekročenia, ktoré vyznačuje STN [6]. Na podkopaných úsekoch železničných tratí sa efektívne aplikuje diagnostika kofaje na absolútnom princípe. Je to diagnostika kofaje, ktorá spája výsledky geodetických meraní s analyticky vyjadreným priestorovým tvarom kofaje. 998/32

11 ročník 44/86, 998, číslo !.7.~ ' ". -.. '-.-.- LeRenda "\-. etapa l.ela~::.,3. etapa etapa Mierka POSlI/0' I. 0 O 0, 0.2 O.~ 0.4 0,5 :6.!.6~0 JU- ~--~~~~~~~~~~~_~::_::::=-~- _-._-._-=-._ ~,90 Priestorový tvar kol'ajeje vyjadrený bodovým radom Pi (Yi' Xi' Zi)' Body v osi kol'aje (Yi> xj a výšky nivelety temena ko- I'ajnicového pásu (Zi) umožňujú analyticky definovať priestorový tvar kol'aje v geodetickom systéme (súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, baltský výškový systém - po vyrovnaní). Rozdiely medzi aktuálnym a optimalizovaným priestorovým tvarom kol'aje, ktoré sú zistené na charakteristických miestach v osi kol'aje a nivelty kol'ajnicového pásu, predstavujú bodový odhad odchýlok. Výhodou takejto diagnostiky kol'aje je, že súčasne poskytuje potrebné vytyčovacie prvky na prípadnú opravu kol'aje do projektovaného tvaru. Nadbytočný počet bodov v smerovom a vo výškovom priamom úseku a v kružnicovom oblúku dovol'uje optimalizáciu priečnych a zvislých odchýlok. Nový priestorový tvar kol'aje vznikne optimalizáciou z aktuálneho tvaru pri dodržaní vyžadovaného priechodového prierezu a na viackol'ajovej trati aj pri dodržaní osových vzdialeností. Optimalizácia najmli priečných odchýlokje potrebná pre prípad opravy kol'aje automatickou strojnou podbíjačkou, kedy sa posuny do 30 až 50 mm dajú realizovať jedným prechodom automatickej strojnej podbíjačky. V prípade záveru z diagnostiky kol'aje, ktorým je vyžadovaná oprava kol'aje, číselný a grafický elaborát optimalizovaného výpočtu obsahuje vytyčovacie prvky na vytýčenie opravy kol'aje metódou dlhej tetivy (obr. 6). Dhodobé merania účinkov podkopania na železničné objekty prebiehali v období aplikácie iba terestrických meraní. Merania boli často realizované v stiesnených pomeroch neprerušenej železničnej prevádzky na šírej trati a v železničných staniciach. Od meraní sa vyžadovala rýchla aktualizácia priestorového tvaru železničných objektov. Výsledkom meraní boli realizačné výstupy návrhu na opravu kol'aje, rek tifikácie zhlavia a vysokých osvetl'ovacích stožiarov. Obohatenie terestrických metód o metódu GPS bude prínosom vo vyššej kvalite vzťažného bodového pol'a a použitie kontinuálneho merania GPS v diagnostike polohy kol'aje [8]. [I] BlTIERER, L.-ŠMA, J.: Geodetické meranie posunov železničnej stanice Prostřední Suchá účinkami podrúbania. [Správa za 8 etapových meraní pre Správu dráhy (SD) Olomouc.] Žilina, VŠD s. [2] BITIERER, L.-ŠMA, J.: Meranie náklonov a poklesov osvetfovacích veží v stanici Prostřední Suchá. [Správa za 8 etapových meraní pre SD Olomouc, Elektroúsek Ostrava.] Žilina, VŠD s. [3] BITIERER, L.-ŠMA, J.: Meranie účinkov podrúbania na železničné objekty. In: ly. konference geodézie a kartografie v dopravě. Luhačovice 982, s [4] BITIERER, L.: Určovanie priestorovej polohy horninových diskontinuít numerickou analógovou fotogrametriou. GaKO, 3 (73), 985, Č., s [5] BlTIERER, L.-ŠMA, J.: Meranie priestorových posunov železničnej trate účinkami podrúbania v km 326,6 až 329,4 pri zst. Louky nad Olší. [9 správ z. až 9. etapového merania pre SD Olomouc.] Žilina, VŠDS [6] BlTIERER, L.-ŠMA, J.: Meranie pretvorenia železničnej trate účinkami banskej činnosti. In: Konference geodetické práce v průmyslové aglomeraci. Janské koupele, ČSVTS Třinecké železnárny 989, s. 8. [7] BITIERER, L.-ŠMA, J.: Geodetické meranie priestorových posunov bohumínského zhlavia. [3 správ z. až 3. etapového merania pre Důlní škody Stonava.] Zilina, VŠDS /33

12 34 ročník 44/86, 998, číslo 2 ČiSEL~É A GR~FICKÉ ZNÁZORNENIE PRIESTOROVEJ OPRAVY KOtAJE Č. 3 "AXI"ÁLNE POSUNY : B ~ ' I. I... I I I.. I f I. I f f f f f f f I f.49 o.ne I.854 O.~ O.S f f [8] JINDRA, D.: Možnosti využití GPS v železniční geodézii. GAKO, 40 (82), 994. č. 4. s [9] LAZZARINI, T.: Geodezijne pomiary odksztaceň a ich zastosowanie v budovnictve. I. vyd. Varšava s. [0] MARČÁK, P.: Skúmanie lokálnych výškových zmien pevných bodov pri meraní sadania priehrad. GaKO, II (53). 965, č. 2, s [] NESET, K.: Vlivy poddolování. Praha, SNTL s. [2] SLlVOVSKÝ, M.-BITIERER. L.-FEKEČ, J.: Geodetické a fotogrametrické merania svahových pohybov. In: Inžiniersko- -geologické štúdium hominového prostredia a geodynamických procesov. Bratislava. SAV 979. s [3] SíMA. J.: Geodetická měření železničních tratí na poddolovaných územích. GAKO. 36 (78), 990, č. 4, s [4] ŠíMA, J.: Pomiar deformacji linii kolejowej vywolanych wplywami eksploatacji gómiczej. In: Wykorzystanie metod geodezyjnych w zabezpeczeniu obiektów budowlanych przed szkodami gómiczymi. [Zeszyty naukowe politechniki Slllskiej - Budownictwo. z. 82.] Gliwice 996. s [5] Prílohy č. II predpisu ČSD-S3. ÚŘČSD s. [6] STN Geometrická poloha a usporiadanie kofaje železničných dráh normálneho rozchodu Lektoroval:. Ing. Ján Vanko, VUGK v Bratislave 998/34

13 ročník 44/86,998, číslo 2 35 Súčasné technológie V geodézii Prof. dr. hab. inz. Stefan Przewfocki, katedra geodézie, kartografie a deskriptívnej geometrie Lodžskej polytechniky Abstrakt Moderné technológie používané v geodetickej praxi sú ilustrované formou schém niekol'kých vybraných systémov zberu a automatizovaného spracovania geodetických údajov, ktoré sú v konečnej fáze sprístupňované používatelom v tvare číselných alebo grafických tlačových výstupov. Tiež sa uvádzajú princípy a priebeh skúšok pri určovaní požadovanej presnosti plánovaného merania. Present Technologies in Surveying Summary Modern technologies used by surveying praxis are illustrated in a form of diagrammes of some selected systems of acquisition and automated processing of survey data that are accessible in their final phase to users as numerical or graphical printer outputs. Also principles and course of tests during the determination of required accuracy of the planned survey are given. Pokrokové technológie v elektronike a v informatike umožnili zaviesť aj v geodézii a v kartografii nové moderné technológie merania, spracovania a sprístupňovania výsledkov používateiom podia technologického postupu, ktorý je schematicky znázornený na obrázku. Uvedený (a značne zjednodušený) technologický postup predstavuje takrner celkom zautomatizovaný proces zberu, spracovania a sprístupňovania geodetických údajov. Zjednodušenie tejto schémy treba vidieť v tom, že sa predpokladá existencia potrebného programového vybavenia, nevyhnutného v každej etape realizácie uvedeného technologického postupu. Zodpovedajúci softvér a náležitý prístrojový park sa už dnes stáva štandardným vybavením každej ambicióznej geodetickej kancelárie, nehovoriac už o zariadeniach na prípravu a výučbu nových odborných kádrov. Elektronický tachymeter Císelný alebo grafický výstup Registrátor /35

14 36 ročník 44/86, 998, číslo 2 Rec Elta RL n III :II:! Rlid' -,- la laci pocltac Laptop, Notebook Rec Elta 3, 4, 5 Elta 2,3,4,5 n_ Elta 50 Rec Elta 2,3,4,5 II. n U:y_U_ t m m ++~, Vymenne zariadenie.... pamate údajov Mem E.š. ~-----*-----, L lt:::::j =),I \00 Q Konvertor údajov Dec 0 Prenos údajov na diafku Výmenné zariadenie pa mate údajov Mem E Konvertor údajov,dec 0 Prenos údajov na diafku Obr. 4 Systém prenosu údajov z digitálneho nivelačného prístroja typu DiNi podľa schémy firmy Carl Zeiss Obr. 5 Systém merania metódou priestorového pretínania (uhlového) podla schémy firmy Wild/Leitz 998/36

15 ročník 4486, 998, číslo 2 37 Údaje pred delením alebo scelením VýkJia zmi!je_- Ii i I Výpis Z registra evidencie nehnuterností jl 'daje po delení alebo scelení I!J Parcela Lokalizácia - predmestie Komunikačná dostupnost velmi dobrá Tvar parcely velmi dobrý Prostredie - prijemné Módnost lokalizácia velmi módna 20/2 Technické vyzbrojenie ulice voda, elektrina, plyn, telefón, kanalizácia, teplovod Budova Druh - rodinný dom Vek - (6--0 rokov) Standard - dobrý Technický stav - dobrý Garáž - je Vnútorná inštalácia - voda. elektj trina. plyn, telefón, kanalizácia Konštrukcia stien - tradičná Pokryie strechy - lepenka 20/ I m2k 37 I Kompletné vybavenie, t. j. prístroje s príslušným softvérom, umožňujúce využívanie moderných technológií, ponukajú dnes už takmer všetci výrobcovi a geodetickej techniky. Ako príklad sa ďalej uvádza niekol'ko schém základných systémov zberu údaj ov v teréne, ich spracovania v kancelárii: a následného sprístupňovania geodetických a popisných informácií v podobe hotových tlačových zostáv. Schéma systému prenosu geodetických údaj ov, znázornená na obr. 2, je prevzatá z reklamného prospektu firmy SOKKIA a ilustruje najkratšiu cestu od merania v teréne po tlač údajov. Schémy znázornené na obr. 3 a 4 sú prevzaté z reklamných materiálov firmy Carl Zeiss a ilustrujú pre rozne typy prístrojov široké možnosti zberu a spracovania, ako aj sprístupňovania geodetických údajov už v teréne a následne tiež prenos údaj ov z terénu do kancelárie a ich ďalšie spracovanie. Ďalší príklad automatizovaného meracieho systému s prenosom údajov do počítača, a ich automatizovaného spracovania, znázorňuje schéma na obr. 5. "Systém digitálnej mapy GEO-MAP", vypracovaný kolektívom W. Izdebski, P. Jurczak a T. Knap, je v Pol'sku jedným z najrozšírenejších nástrojov na tvorbu digitalnej mapy, jej aktualizácie, analýz, sprístupňovania, ako aj vykonávania roznych projekčných prác a naplňanie zhromaždenými údajmi informačného systému o území. "Systém digitálnej mapy GEO-MAP" pozostáva z radu vzájomne spolupracujúcich programov, integrovaných spoločným formátom údaj ov a najpodstatnejším prvkom systému - grafickým editorom GEO-MAP, od ktorého je odvodený aj názov celého systému. Systém spracovania údaj ov na tvorbu digitálnej mapy - NOBEU) umožňuje prechod jedným programom celým ') Spracované na základe materiálov "NOBEL - prehfad funkcií programu verzie 2,0 - Univerzálny geodetický program", poskytnutých firmou OPGK Elbl'l,g. MIKROpoCíTAC typu PSION Program POG - výpočty a registrácia údajov Program POG - kódovanie podrobných bodov 998/37

16 38 ročník 44/86, 998, číslo 2 zvor prístroj a metódu, over dostupnú informáciu Porovnaj ::t: P s dostupnou informáciou o požadovanej presnosti ::t: A; platí, že A :::;P? Áno (alebo chýbajú potrebné údaje) Hodnotenie dósledkov; prediskutuj s projektantom potrebu, aby P"'; A; možno zmenif P tak, aby platilo P"" A? Nie; potvrdené zvor vhodnejšiu metódu atalebo presnejší prístroj Je prístroj používaterom odskúšaný a zrektifikovaný, je dobrý? Prístroj zrektifikuj alebo ho odošli na rektifikáciu, alebo vyber iný prístroj Vykonaj terénny test Deň.. získanie S Deň 2.. získanie ~ Vypočítaj S' ~ znova Pokračuj v teste Deň 3 - získanie ~ Áno~njednO -_._-~~ Nie _~_---~...._--_._-- J > P/2,5? I Možno považovaf najnepriaznivejšiu hodnotu za náhodnú a vylúčif ju v záujme dodržania presnosti Výsledok horší ako očakávaný, preverif prístroje, metódu aj personál Možno pristúpif k vykonaniu merania, tým istým prístrojom, metódou a obsluhou technologickým procesom, súvisiacim so spracovaním výsledkov priameho merania, vykonaného tradičnými metódami, alebo s použitím terénnych registrátorov, a prípravu údajov na tvorbu a aktualizáciu digitálnej mapy alebo bázy geodetických údajov. Knižnica kódov v rozsahu technickej inštrukcie K-I umožňuje tvorbu informácie zodpovedajúcej plnému obsahu základnej mapy a mapy evidencie nehnutefností. Dkrem toho je možné rozšíriť súbor meraných predmetov a definovať aj iné knižnice kódov, napríklad pre potreby ZUID, projekto- 998/38

17 ročník 44/86, 998, číslo 2 39 vania, územného plánovania, dopravného značenia a pod. Nová edícia umožňuje realizáciu modelu znázomeného na obr. 6. Tento model sa zakladá na tom, že systémy MSEG a EW- MAPA poskytujú vykonávatefom (geodetom) údaje na defbu alebo scelenie (komasáciu) pozemkov v digitálnom tvare. Po príslušnom spracovaní údaj ov, vykonaní zodpovedajúcich geodetických výpočtov, naprojektovaní delenia alebo scelenia a vygenerovaní tlače príslušných dokumentov, program NOBEL vydá údaje akceptovatefné hlavnými systémarni EWMAPA a MSEG. Podsystém zberu, prenosu a spracovania geodetických údaj ov, spracovaný na katedre geodézie Lodžskej polytechniky, znázomený na obr. 7, je založený na technologickom postupe, ktorý umožňuje automaticky registrovať v teréne nielen geodetické údaje, ale tiež vhodné popisné údaje. Tento podsystém je určený hlavne na potreby všeobecného súpisu nehnutefností. Údaje získané v teréne po spracovaní umožňujú získať výtlačok mapy aj s príslušným popisom (obr. 8). Požadovaná presnosť geodetických meraní je funkciou ich určenia. V inžinierskej geodézii je požadovaná presnosť geodetických meraní závislá od konštrukčných podmienok realizovaného alebo skúmaného objektu. Z toho vyplýva, že pred začatím prác treba v každom prípade stanoviť - metodiku a technológiu merania, - vybrať zodpovedajúce prístrojové vybavenie, - určiť sposob spracovania a formu odovzdania výsledkov prác objednávatefovi. Uvedené prvky plánovania geodetického merania sú závislé na požadovanej presnosti (danej vefkosťou tolerancií alebo krajných odchýlok) a sú tiež funkciou konštrukčných podmienok príslušného objektu. Pretože každé meranie, zvlášť v inžinierskej geodézii, charakterizujú jednoznačne stanovené požiadavky na presnosť a premenlivé konštrukčné podmienky, je potrebné v súlade s ustanoveniami pofskej normy PNIlSO ) zakaždým preveriť skutočnú požadovanú presnosť plánovaného merania podfa schémy testov požadovanej presnosti, znázomenej na obr. 9. Predpoklady: ± P krajná (maximálna) štandardná odchýlka merania, ± A požadovaná presnosť, s štandardná odchýlka (stredná chyba), získaná pri terénnych testoch. [(Zároveň sa predpokladá, že tak ± P, ako aj ± A obsahujú rozmerovú premenlivosť v rozmedzí 2,S-násobku štandardnej odchýlky u (strednej chyby - m)j.] V súlade s návrhom pol'skej normy PNIlSO 8322 postup rozhodovania v procese verifikácie požadovanej presnosti pri zvolenej technológii príslušného merania ilustruje bloková schéma na obr. 9. Rozhodnutia budú smerodajné, keď ich vykonávatef urobí na základe testov, realizovaných pri takých vnútomých podmienkach, aké najpravdepodobnejšie možu nastať v čase faktického vykonávania merania. Ak je v technických podmienkach zadaná požadovaná tolerancia predmetného merania, odp0fúča sa, aby táto tolerancia, vyjadrená zvyčajne pomocou krajnej odchýlky ± P (P = 2,5 u) pre realizáciu merania, bola porovnaná s údaj mi o požadovanej presnosti, získanými na základe vopred vykonaných testov požadovanej presnosti, alebo na základe údajov, cha- 2) Návrh polskej normy PNIISO Stavebné objekty. Meracie prístroje. Metódy určovania požadovanej presnosti. rakterizujúcich požadovanú presnosť pre danú zostavu meracích prístrojov. V prípadoch, keď vopred získané údaje ukazujú, že požadovaná presnosť, vyplývajúca z použitého inštrumentária, prekračuje krajnú odchýlku daného merania, treba zvážiť, či sa použije iná metóda a/alebo presnejšie meracie prístroje, prípadne verifikovať s projektantom vefkosť krajných odchýlok (tolerancií). Preložil: Ing. Karol Badlík, GKV Bratislava 6. zasadnutie pracovnej skupiny CERCO o autorskoprávnej ochrane a ekonomických záležitostiach poskytovania kartografických diel V dňoch 3. a 4. júla 997 sa uskutočnilo v talianskej Florencii zasadnutie pracovnej skupiny I CERCO (Comité Européen des Responsables de la Cartographie Officielle - Európsky výbor predstavitelov geodeticko-kartografických inštitúcií) o autorskoprávnej ochrane a ekonomických záležitostiach poskytovania kartografických diel (ďalej len WGlICERCO). V poradí šieste zasadnutie nadvlizovalo na sériu rokovaní zástupcov členských štátov CERCO, o ktorých informoval náš časopis v ročníkoch 995, č. 3,996, Č. 5 a 997, Č. 4. Siesteho zasadnutia sa zúčastnili zástupcovi a členských štátov z Belgicka, Dánska, Finska, Francúzska, Holandska, Islandu, Nemecka, Nórska, Polska, Rakúska, Sevemého Ífska, Slovenska, Svédska, Svajčiarska, Talianska a Velkej Británie. Hostitefskou organizáciou tohtoročného zasadnutia bol Vojenský geografický ústav vo Florencii (lnstituto Geografico Militare), ktorý zabezpečuje tvorbu a vydávanie kartografických diel stredných a malých mierok pre celé Taliansko, vrátane máp pre civilné potreby. Rokovanie slávnostne otvoril náčelník Vojenského geografického ústavu gen. major Giancarlo Fabbri. Rokovanie viedla predsedníčka WG licerco Laila Aslesen z Nórska. Po prijatí programu rokovania vystúpili vedúci riešitefských tímov s prezentáciou správo svojej činnosti. Následne rokovanie pokračovalo paralelne v piatich riešitelských tímoch. Ďalší deň sa niesol v znamení pripomienkovania a dopracovania záverov správy, ktorú predkladá WG licerco generálnemu zasadnutiu CERCO, ktoré sa konalo v septembri 997. Riešitefský tím "Báza cestných údajov" Členovia Holandsko, Belgicko, E~tónsko, Polsko, Nórsko Právna ochrana báz údajov (BU) národných kartografických inštitúcií je zabezpečovaná autorským právom. Napriek tomu sú vyhladávanejšie separátne zmluvy. Poukazuje sa na to, že dvojstranný vzťah móže poskytovať lepšie výsledky ochrany. ČO sa týka cestnej bázy, ukázalo sa, že vo viac ako 50 % štátov Európy bola cestná BU vyprodukovaná z údajov národných kartografických inštitúcií bez ich písomného. súhlasu. Ochrana BU autorským zákonom nie je akceptovaná všetkými štátmi Európy. Na základe dotaznika, ktorý bol zaslaný jednotlivým členským štátom CERCO vyplynulo, že niektoré národné k!u"t0grafické inštitúcie sú presvedčené o dostatočnosti ochrany BU autorským zákonom. Pretože BÚ nie je vždy typickým originálnym dielom v zmysle autorského práva (nenesie vždy črty osobnosti tvorcu), 998/39

18 40 ročník 44/86, 998, číslo 2 mnohé inštitúcie preto považujú ochranu autorským zákonom za nedostatočnú. Váčšina inštitúcií pri poskytovaní BÚ uzatvára zmluvu, ktorá obsahuje množstvo podmienok na zlepšenie ochrany BÚ. Z toho možno vyvodiť, že ochrana BÚ autorským zákonom nie je dostatočná vo všetkých štátoch. Vzhladom na to, že autorskoprávna ochrana neposkytuje adekvátnu ochranu producentovi BÚ, bola vydaná Direktíva 96/9 Európskej únie z II (ďalej len "direktíva"). Direktíva má viacstupňovú štruktúru. Ochraňuje producenta BÚ dvoma róznymi reguláciami, tradičným autorským právom a právom na ochranu pred neoprávneným použitím jeho častí. Obe sú vztiahnuté na obsah BÚ. Rozsah ochrany je pomeme široký. Nielen elektronické BÚ, ale aj zbierky údaj ov na papieri, sú ochraňované. To je velmi dóležité pre národné kartografické inštitúcie, pretože produkujú nielen digitálne údaje, ale aj letecké snímky a topografické mapy spracované tlačou. V štátoch Európskej únie (EÚ) je direktíva implementovaná do národnej legislatívy a národné kartografické inštitúcie, ako reprezentanti rastúceho geoinformačného sektora, sú zaangažované do tohto implementačného procesu. V štátoch nepatriacich do EÚ slúži direktíva ako model na vydanie alebo adaptáciu do národnej legislatívy. Právo na ochranu pred neoprávneným použitím častí BÚ, ktoré sa v direktíve uvádza, vyžaduje oddelenú legislatívu alebo samostatnú časť v zákone o príbuzných právach. Zdá sa byť nemožné zahmúť právo na ochranu pred neoprávneným použitím častí do občianskeho zákonníka, ako druh neoprávneného činu alebo do zákona o komerčnej praxi, pretože toto právo je vo svojej definitívnej podobe hmotné právo duševného vlastníctva. Pri aplikácii direktívy si legislatívci budú móci vybrať z dvoch možností zla, a to implementáciu textu direktívy bez úprav alebo integráciu s úpravami do národnej legislatívy. V prvom prípade budú členské štáty príliš zviazané, v druhom prípade budú vytvorené rozne systémy v jednotlivých členských štátoch. Aby bola dosiahnutá čo najviičšia možná harmonizácia s cielom odstránenia rozdielov, všetky národné kartografické inštitúcie by mali harmonizovať svoje návrhy cez CERCO. Riešitelský tím 2 "Autorské právo, legislatíva a Bernská konvencia" Členovia Švédsko, Rakúsko, Anglicko, Česko, Polsko, Maďarsko Riešitelský tím zdokumentoval vývoj legislatívnej spolupráce na úseku autorského práva v Európe, najmii návrhy EÚ týkajúce sa zelenej knihy o autorskom práve a týkajúce sa Bemskej konvencie. Okrem toho bolo konštatované, že na diplomatickej konferencii o niektorých otázkach autorského práva a súvisiacich právach, ktorá sa konala 2. až v Ženeve, mal byť prerokovaný pripravený materiál o ochrane BÚ. Materiál, ktorý obsahoval ochranu vefmi podobnú direktíve EU o ochrane BÚ (96/9), však nebol prediskutovaný. V Amerike bol podobný návrh zamietnutý. Riešitelský tím 3 "Vektorové mapy a spolupráca s MEGRIN" Členovia Nemecko, Holandsko, Anglicko, Dánsko, Slovensko Riešitelský tím preštudoval podmienky a ekonomické aspekty projektu PETlT (Pathfindr Towards the European Topografical Information Template). Zistil rozdielne pomery členov CERCO z hladiska dodávatela zdrojových údaj ov, producenta BÚ a producenta výslednej vektorovej mapy (Vmapy) na CD-ROM, ktofúrealizuje americká National Imagery and Mapping Agency (predtým Defence Mapping Agency) pre potreby NATO a ktorá je tvorená z analógovej mapy JOG I : pretvorením do vektorového tvaru použitím softvéru DlGEST. Všetky národné kartografické inštitúcie, ktoré poskytujú zdrojové údaje, požadujú, aby mali duševné vlastnícke práva aj na BÚ Vmap, aj na výsledný produkt. Fakt, že zdrojové údaje sú konvertované do iného formátu alebo uložené na iné médium, nemá vplyv na duševné vlastnícke práva. Práve preto je doležité vedieť, kto je vlastníkom zdrojových údajov, resp. kto je nositelom duševných vlastníckych práv. Riešitefský tím 4 "INTERNET" Členovia Svédsko, Dánsko, Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Írsko, Nórsko, Finsko Na INTERNETE poskytujú národné mapové inštitúcie najmii údaje o vlastnej organizácii, o svojich aktivitách, produktoch a službách, o nových pripravovaných produktoch a o knižniciach. Váčšina inštitúcií, ktoré zatial neposkytujú žiadne údaje na INTERNETE, uvádza ako dovod nedostatok personálu, chýbajúcu právnu ochranu, formálne dóvody, vysoké poplatky a bezpečnostné dovody. V súčasnosti poskytujú cez INTERNET mapové údaje z členských štátov CERCO dve inštitúcie a 4 inštitúcie plánujú túto službu perspektívne zaviesť. Skúsenostíje zatial velmi málo. Za užitočné možno považovať zlepšenie informovanosti verejnosti o produktoch, službách a aktivitách národných mapových inštitúcií. Autorské právo tieto inštitúcie deklarujú v zmluve o použití, znakom a v súboroch "readme". Bezpečnosť zabezpečujú zrkadlovým obrazom, heslom, redukciou kvality údajov, nefyzikálnym kontaktom alebo prieskumom. Autorské právo dáva autorovi systém pravidiel na zabezpečenie jeho ekonomických a morálnych práv k dielu a ochraňuje kopírovatelné materiály pred neoprávneným použitím a spracovaním. Poskytovanie materiálov národnými kartografickými inštitúciami na INTERNET vytvára mylnú predstavu, že materiály sú dané na použitie. Na použitie a spracovanie kopírovatelných materiálov vystavených v INTERNET a materiálov národných kartografických inštitúcií sa vzťahuje zmluvné právo. Preto každé použitie by malo byť pokryté zmluvou (súhlasom). Ako príklad zabezpečenia svojich práv možno uviesť Fínsko, ktoré poskytovanie topografických máp cez INTERNET obmedzilo na použitie len v domovskom štáte, pričom zahraničné subjekty majú prístup zamedzený. Riešitefský tím 5 "Cenová politika" Členovia Taliansko, Švédsko, Dánsko, Sevemé írsko, Litva, Slovinsko, Fínsko, Holandsko Potvrdilo sa, že v Európe existuje vel'ké množstvo národných špecifík a že cenová politika v členských štátoch CERCO je velmi roznorodá. Je preto vhodné, aby národné kartografi~ké inštitúcie získavali a vymieňali si skúsenosti s členmi CERCO. Uspech na trhu možu dosiahnuť len dlhodobou koncepčnou cenovou politikou. Treba nájsť kompromis medzi snahou pokryť náklady na tvorbu, snahou získať čo najvyššie príjmy a snahou získať široké pole používatelov. Jasne by mala byť zadefinovaná pósobnosť a úlohy národných inštitúcií a úlohy komerčnej sféry, čím by sa redukoval počet možných konfliktných oblastí. Záverom bola jednoznačne deklarovaná potreba pokračovať v činnosti WG licerco pri harmonizácii národných kartografických inštitúcií na úseku autorskoprávnej ochrany a ekonomických záležitostiach poskytovania kartografických diel. 7. zasadnutie WG licerco sa uskutoční v Beme vo Švajčiarsku v roku 998. Ing. Nadežda Nikšová, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky V dňoch 7. až sa uskutočnili v kongresovom centre Karlsruhe (Nemecko) 8. nemecké geodetické dni. Geodetické dni majú v Nemecku dlhoročnú tradíciu. Na tohtoročných sa zúčastnilo 760 účastníkov, 45 prednášat~lov a 355 vystavovatelov. Zúčastnila sa ich aj 4-členná delegácia z Uradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Z najzaujímavejších a najpodnetnejších poznatkov z hladiska ďalšieho vývoja v oblasti geodézie, kartografie a katastra, získaných na podujatí, vyberáme nasledujúce referáty: Dr.-Ing. Lambert Wanninger - vedecký asistent geodetického ústavu Technickej univerzity v Drážďanoch, sa v prednáške "Meranie GPS s centimetrovou presnosťou v reálnom čase" zaoberal vplyvom zavedenia prístrojov GPS. Ich zavedenie do geodetickej praxe sposobilo prenikavé zmeny v posledných rokoch vo vykonávaní meraní a v spracovaní údajov. Dalšie výrazné zmeny sposobilo širokoplošné zavedenie miestnych referenčných staníc v Nemecku. V prednáške načrtol súčasný stav, perspektívu do najbližších rokov a hranice možností pri nasadení týchto technológií v geodetickej praxi. 998/40

19 ročník 44/86, 998, číslo 2 4 Dipl. -Ing. Georg Di n te r - vedecký pracovník Univerzity v Karlsruhe sa v prednáške "Univerzálna koncepcia na integráciu výšok určených prístrojmi na určovanie gobálneho systému určovania polohy (GPS) do používaných výškových systémov" zaoberal výhodami, ktoré by nastali zavedením a používaním integrovaných systémov a výšok, najma z nadregionálneho hfadiska. Z pozorovaní GPS odvodené elipsoidické výšky, tzv. výškové diferencie, sa dajú previesť do bežných výškových systémov. Pri takomto riešeni nastáva celý rad problémov, pretože elipsoidické výšky sa vzťahujú na rozny dátum, výškový systém, nekonzistentný model geoidu a systematicky ovplyvňujú regionálnu integráciu. Tento problém sa ešte zvačšuje pri nadregionálnej a medzinárodnej integrácii. Na odstránenie rozdielov v modeloch geoidu sa musia použiť interpolácie. Prednášatef načrtol model vyhodnotenia, ktorý umožňuje regionálnu aj nadregionálnu integráciu na základe flexibilného vedeckého modelu. Prof. dr.-ing. Reiner Jager - Vysoká škola technická v Karlsruhe - sa zaoberal vydanou príručkou kontroly merania podfa ISO Inžinierska geodézia pri vytyčovaní stavebných objektov a kontrolných meraniach má pevné miesto v stavebníctve. Pod vplyvom ISO 9000 vznikli zo strany geodetov pracujúcich v investičnej výstavbe požiadavky na vydanie zodpovedajúcej príručky. Táto formou geodeticko-technického projektu popisuje typ úlohy, ktorá má umožniť, aby koncepcia geodetických meraní už v urči tom plánovacom stupni umožnila hodnotiť stanovené kvalitatívne charakteristiky. Je zároveň pracovným návodom a kontrolným zoznamom pre tých, ktorí málo dbali pri vykonávaní geodetických meraní na zaistenie kvality geodetických projektov. Bol načrtnutý systém vzťahov, meraní a metód na hodnotenie kvality geodeticko-technického projektu. Opierajúc sa zo strany pracovníkov kontroly na špecifické meranie kvality, kvalita sa zaisťuje v konečnom dosledku od schopnosti a vhodnosti vzťahov, skúseností s hodnotením kvality a štatistických koncepcií. Dr.-Ing. Hansjorg Kutterer - vedecký pracovník geodetického ústavu Univerzity v Karlsruhe, sa v prednáške,,automatizovaná skóška prijatefnosti a platnosti pri analýze geodetických údajov" zaoberal hodnotením presnosti geodetických meraní. Statistické zisťovanie presnosti v geodetickom meraní je rutinou. Spravovanie a analýza vačšieho množstva priestorových údajov si vyžaduje špecifické, prenikavejšie a automaticky prebiehajúce skúšky prijatefnosti, ktoré možu byť nasadené v roznych časových etapách spracovania údajov a analýz. Nové metódy umožnili alternatívne zaobchádzanie s nepresnosťami meraných údajov. Tieto metódy poskytujú doplňujúce možnosti riešenia. Prednášatef predložil takýto prístup, a ako príklad použil jeho aplikáciu pri analýze geodetických údajov. Dipl.-Ing. Karl Praxi - vedúci softvérového strediska a inžinierskej kancelárie, sa v prednáške "ISO 9000 ako podnet pre vel'ké a malé spoločnosti pri riadení kvality" zaoberal dovodmi a dosledkami zavedeni a ISO 9000 do systému riadenia kvality. Celý systém je založený na splneni náročných požiadavok objednávatefa na kvalitu. Na príklade stavebnej firmy predložil schému možnosti aplikovania systému riadenia kvality. Dipl.-Ing. Thomas Glatthard - Inžinierska kancelária pre geoinformačné systémy, priestorové usporiadanie a životné prostredie v Luzernu, v prednáške "Stav geoinformačného systému vo Svajčiarsku" charakterizoval stav v jednotlivých kantónoch krajiny. V súčasnosti má Švajčiarsko v jednotlivých kantónoch vybudovaný geoinformačný systém, založený vačšinou na mapových podkladoch v malých mierkach, ktoré slúžia primárne na potreby kantonálnej správy. Mapy vefkých mierok sa prevádzajú do digitálnej formy a následne sa integrujú do geografického informačného systému (OIS). Okruh používatefov sa vefmi rýchlo rozširuje. Jednotlivé kantóny prevádzkujú spolu s ďalšími dodávatefmi údajov verejne prístupné centrály GIS. V prednáške boli predvedené rozne kantonálne geoinformačné systémy, integrácia štátnej zememeračskej služby a spolupráca s ďalšími prevádzkovatefmi GIS. Prof. H. Flicke - Vysoká škola vo Frankfurte nad Mohanomodbor geodézia, v prednáške "Koncepcia a nástroje systému riadenia kvality podlil ISO 9000" konštatoval, že ISO 9000, 900, 9002 alebo 9003, označované ako Quality Management System (QM System), sú znamením zavedenia kvalitného systému riadenia a kontroly kvality, vyúsťujúceho do udelenia certifikátu. Súčasťou je zároveň hospodárnosť a motivácia zamestnancov. Nástrojmi systému riadenia kvality je plánované koncepčné riadenie kvality, vzájomné vazby a skúšky kvality, ako aj zlepšovanie kvality. Doležitými predpokladmi úspechu je celkové premyslené nasmerovanie procesov a ich analýza pomocou pravidiel QM System. Dr.-Ing. Christian Heipke - Technická univerzita v Mníchovefotogrametria a diafkový prieskum, v prednáške "Digitálna fotogrametria na získavanie údaj ov a aktualizáciu geodetických údaj ov na príklade ATKIS-DLM 25" predložil výsledky porqvnania aktualizácie z roznych druhov digitálnych leteckých snímok z hfadiska vhodnosti na aktualizáciu ATKlS-DLM 25. Základné porovnanie bolo vykonané z hfadiska mierky snímky, mono alebo stereo zobrazenia, farebnosti, resp. čiernobielosti snímky, vefkosti pixlov a kompresie údaj ov. Porovnanie bolo vykonané na základe testov, ktoré sa uskutočnili niekofkými krajinskými úradmi geodézie. Dipl.-Ing. Michal K uh n - vedecký pracovník Univerzity v Karlsruhe, v referáte "Nasadenie GPS v lesoch" uviedol, že pri meraní GPS v lesoch a v iných územiach s vegetáciou, sa vyskytujú problémy prerušovania signálu vysielaného zo satelitu. Zlepšovaním parametrov antén a prijímačov a ďalšieho spracovania signálu dochádza k stavu, že GPS je možné použit aj v lesoch, s dosiahnutefnou presnosťou meter až centimeter, čo pre meranie v lesoch postačuje. Prof. dr.-ing. Wolfgang Augath - Technická univerzita v Drážďanoch - v prednáške "GPS pre kataster" konštatoval, že merania GPS sú pri určovaní geodetických základov a v geodynamike podrobne rozpracované, avšak pociťujeme deficit a potrebu bohatšieho využitia v podrobnom meraní. Pokúsil sa navrhnúť, ako je možné pri súčasnom stave infraštruktúry GPS doterajší priebeh prác a pracovné postupy pomocou prijímačov GPS ovplyvniť a nájsť nové riešenia. Na znázornenie využil skoršie výsledky z projektu DARA (vel"mi presného pozičného systému), ktorými doplnil pozorovania v Sasku a v Brandenburgsku. Dip.-Ing. Willi Zimmermann - odborný plánovač pre pozemkové úpravy v Eschborne (Nemecko), v prednáške "vývojovo-po- Iitická razancia a dynamika v podnej politike, v podnom práve a v podnom usporiadaní" uviedol, že témy podnej politiky, podneho práva a pozemkových úprav sa stávajú čoraz viac stredobodom vývojovo-politických diskusií. Vo vefmi roznorodých formách a s roznou intenzitou má táto téma rýchlo stúpajúci význam na všetkých kontinentoch. V transformovaných krajinách je to privatizácia a zmena vlastníctva pody, v Latinskej Amerike sú to spontánne zabratia krajiny a extrémne nerovnaké delenie krajiny, v Ázii rozdrobenie základného majetku a viaceré nájomné problémy a v Afrike pribúdajúci rozpad tradičného podneho práva, ako aj konflikty krajín medzi etnikami s roznymi používatefskými systémami. Vo všetkých kontinentoch patria k tomu ešte konflikty medzi štátnymi, komunálnymi, spoločenskými a individuálnymi právami na podu. Na spoločných vývojových prácach je pomoc orientovaná na zlepšovanie a prisposobovanie právnych, organizátorských a technických nástroj ov na zodpovedajúce zohfadnenie pozemkového práva, pozemkových úprava pre politický dialóg, ako aj na potrebnú prácu na projektoch. Nemecká spoločnosť pre technickú spoluprácu vyhodnocuje dosiaf systematicky zistené skúsenosti, vypracováva orientačný rámec, ďalej spoločne s partnermi vyvíja príslušné nástroje na pozemkové úpravy, podporuje vytvorenie medzinárodnej siete a vyvíja s kompetentnými partnermi viacstupňový vzdelávací program. Dip.-Ing. Roland Mayer-Foll - vedúci referátu informácie a komunikácie, informačného systému (ls) životného prostredia Ministerstva životného prostredia a dopravy v Bádensku- Wlirttembergsku, v prednáške "IS životného prostredia v Bádensku-Wiirttembergsku" sprostredkoval prehfad o rámcovej koncepcii, stave realizácie a ďalšieho plánu tvorby IS životného prostredia v Bádensku-Wlirttembergsku, ktorý bol budovaný na báze IS ATKIS, ALK, ALB a DGM v správe geodézie. Tento IS, ktorý bol od začiatku zavedený pri reforme štátnej správy a prerozdelení úloh, bol zachovaný a ďalej rozvíjaný. Informácie z priestorového informačného a plánovacieho systému, vodného, odpadového a pódneho IS, IS ovzdušia a aktualizované informácie geometrických údajov v AT- KIS, ako zdroje čiastkových informačných prameňov prostredníctvom INTERNET sú stále žiadanejšie. Prof. dr.-ing. Hans K n o o p - vedúci referátu zememeračstva a katastra geoinformačných systémov Ministerstva vnútra v Dolnom Sasku, v prednáške "Aktuálne trendy normalizácie v odbore zememeračstva a geoinformácií" konštatoval, že jednotnosť, zjednotenie a pripravenosť na výmenu údaj ov, metód a systémov sú rozhodujúce predpoklady na hospodárnosť pri tvorbe a využití v každom odbore geodézie. S vytvorením Európskeho spoločného trhu , nastúpila na miesto národnej normalizácie (DIN - Nemecký ústav pre normalizáciu) európska normalizácia (CEN - Comité Europeén de Normalisation). Pre svetovú normalizáciu je ustanovená Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO - Intemational Organization for Standartization). V prednáške bolo poukázané na práce vykonané v rámci národnej normalizácie, ktoré boli vedené pri DIN v pracovných výboroch geodézie, fotogrametrie a diafkového prieskumu Zeme, kartografie a geoinformácií, ako aj pre geodetické prístroje. Niekofko rokov sú už medzinárodne prepojené. Podfa významnosti geoinformačných systémov tvorí medzinárodná normalizácia geoinformácií mimoriadne významný ťažiskový bod 998/4

20 42 ročník 44/86, 998, číslo 2 o práci technického výboru pri CEN (TC 287 Geoinformation) a ISO (TC 2 Geographic Information geometrics) bola podaná správa o stave prác, o aktuálnych trendoch a medziiným o p6sobení výsledkov prác na ďalší vývoj nemeckého geoinformačného systému. Dr. Frank S te in for t - Nemecká štátna rada, oddelenie mestského vývoja výstavby, bývania a dopravy, v referáte "Mestské plánovanie a vývoj pozemkového práva" podal správu o aktuálnom vývoji v mestskom plánovaní a v pozemkovom práve. Medziiným sa zaoberal aktuálnymí zákonodarnými postupmi na zmenu stavebného zákona a predpisu na stavebné konanie. Popritom boli predstavené a z komunálneho pohfadu analyzované najd6ežitejšie právne zmeny, ktoré pravdepodobne vstúpia do platnosti začiatkom roka 998. Najvličší záujem je napr. o budúcnosť schválenia delenia pozemkov, zrušenia oznamovacích postupov pre zastavovacie plány, alebo o ďalší vývoj predpisov z oblasti ochrany prírody. Dr. Friedrich Schwantag - Pofnohospodárska správa v Bádensku- Wiirttembergsku - v prednáške "Aktuálne problémy a tendencie v podnikaní pri pozemkových úpravách" uviedol, že podnikanie pri pozemkových úpravách ( 87 zákona o pozemkoch) je čoraz viac ťažiskovým bodom pri spravovaní pozemkových úprav. Stále silnejšie je p6sobenie súdnej kontroly pri vyvlastňovacích podkladoch (zastavovacích plánoch, prešetrovacích plánoch), ale aj tiež pri všetkých postupných krokoch. Rastúca súdna kontrola presúva rozhodovaciu moc zo správy a politiky, ale nezjednodušuje konanie. Zníženie verejných prostriedkov na úlohy infraštruktúry posúva do popredia doteraz zriedkavé právne problémy a pre nedostatok peňazí sa predlžujú procesy. V roku 994 novozavedené zjednodušené postupy podfa 86 zákona o pozemkoch ponúkajú síce náznaky riešenia, ale tie viac otázok otvárajú ako zodpovedajú. Dr.-Ing. Georg Weber - vedecký riaditef Ústavu pre aplikovanú geodéziu vo Frankfurte nad Mohanom, prezentoval "Permanentné pozorovania prijímačmi GPS pre geodetické referenčné systémy". V rastúcom objeme sú uskutočňované pozorovania prijímačmi GPS, nie periodicky ale permanentne, s ciel'om vyšetrenia fenoménov potrebných v geodézii. Tým získavame priebežné hodnoty, napr. satelitné efemeridy, parameter zemskej rotácie, časové korekcie, alebo súradnice stanice so základnicovými dížkami. Vznikajúce časové rady (kampane) a ich analýza sú vynikajúcimi prostriedkami pre geodetické úlohy. Na príklade permanentných sietí prijímačov GPS v Nemecku a v Európe boli predvedené súčasné snahy pri zriaďovaní permanentných staníc GPS a ukázané výsledky z meračských kampaní v posledných rokov. Vyššie presnosti sa docielia až pri dlhotrvajúcich priebežných pozorovaniach, pričom sa očakáva prínos v zlepšení hodnotových modelov na základe analýz kampaní. Dip!.-Ing. Hagen Graeff - predseda Spoločnosti štátnej správy pre geodéziu v Nemecku, v prednáške "Dynamika v štátnej správe na úseku geodézie v Nemecku" povedal, že táto oblasť je poznamenaná federálnym systémom, a tým menej homogénna v porovnaní s inými európskymi krajinami. Naproti tomu v minulých storot:iach bol jasný homogénny vývoj, hoci nie vždy a v každom detaile. Príkladom tu je kataster nehnutefností, úradné topografické mapy, ako aj úradný referenčný systém. Spoločenský vývoj a nové politické požiadavky nútia geodetov k zjavnému urýchleniu potrebného prisp6sobenia práce vonkajšiemu prostrediu. Možnosti a hranice tohoto vývoja sú diskutované. Dip!.-Ing. Eberhard Braun - vedúci Štátneho úradu pre geodéziu v Boblingene, referovalo medzinárodnom híbkovom meraní jazera Bodensee v rokoch 985 až rokov po prvom híbkovom meraní bolo jazero znovu premerané na základe objednávky Medzinárodnej komisie pre vodnú ochranu Bodensee. Technickým vedením projektu bol poverený Krajinský úrad pre geodéziu v Bádensku- Wiirttembergsku. Obvod jazera bol zaznamenaný hydrograficky a plochajazera bola zachytená fotogrametricky. Výsledky meraní boli zosumarizované a spracované do digitálneho modelu reliéfu. Analógovými výsledkami sú mapy v mierkach I : 5000 až I : R6znorodé meračské metódy, ako aj doplnkovo merané kontrolné profity, umožnili podrobnú presnosť skúmania. Súčasťou 8. nemeckých geodetických dní bola aj rozsiahla výstava Intergeo '97. Zúčastnili sa na nej popredné svetové firmy z oblasti výroby geodetických prístrojov a pom6cok, výpočtovej a zobrazovacej techniky, ako aj informačných, komunikačných a geoinformačných technológií. Konalo sa aj stretnutie Nemeckého (strešného) zvlizu pre geografické informácie (Deutsche Dachverband fiir information - DDGI) a výstava Historické mapy v gene-. rálnom archíve Karlsruhe. Ďalej sa uskutočnili exkurzie do Katastrálneho úradu v Štrasburgu a v Karlsruhe a množstvo ďalších sprievodných akcií. 82. nemecké geodetické dni sa uskutočnia vo Wiesbadene 23. až _ Ing. Nadežda Nikšová, Urad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Dva semináře inženýrské geodézie Německého zeměměřického spolku V druhé polovině roku 997 uspořádal Německý zeměměřický spolek (DVW) prostřednictvím své 6. komise (Inženýrská geodézie) za spoluúčasti dalších partnerů dva zajímavé semináře vzdělávání odborníků ve stále se vyvíjející oblasti inženýrské a průmyslové geodézie. Na obou jednáních se zúčastnil předseda komise Dip. Ing. D. Hoper. Ve dnech 8. a 9. září 997 se konal v Geodetickém ústavu Technické univerzity v Drážd"anech 45. seminář DVW pod názvem Me8techniken und Auswertealgorithmen fiir die praktische Deformationsanalyse (Měřicí techniky a algoritmy vyhodnocení praktických analýz deformací). V seznamu účastníků bylo uvedeno 76 jmen převážně ze SRN. Spolugarantem akce byl Univ. Prof. Dr. Ing. habi!. Michael Moser z katedry inženýrské geodézie hostitelské školy. Seminář otevřel referátem o aktuálním stavu měřických a vyhodnocovacích metod při sledování posunů a přetvoření stavebních objektů. Za podmínku je považováno vzájemně se doplňující použití geodetických, fyzikálních a stav~bních senzorů a pracovních postupů různých určení a přesností. Uvodní blok jednání, věnovaný především měřickým technologiím, pokračoval příspěvkem prof. H. Schlemmera z TU Darmstadt. Týkal se možností a vhodných použití různých snímačů (senzorů) pro zajištění komplexnosti řešení požadavků stavební praxe. Budoucnost leží v oblasti dynamických modelů deformací. Parametrizace signálů snímačů pak patří k nejvýznamnějším úkolům inženýrů. O konkrétních aplikacích při zatěžovacích zkouškách mostů a na výškových stavbách referoval prof. H. Opitz z domácí vysoké školy. Na základě společných výzkumů jsou stavby či jejich části zatěžovány in situ až k hranici poškození za použití vybavení, které dovoluje okamžité a nepřetržité vyhodnocení dat různorodých elektronických snímačů (např. teodolitů, sklono-spáro- a průhyboměrů, tenzometrů, teploměrů). Odpolední blok zaměřený na vyhodnocení dat při sledování posunů a přetvoření staveb zahrnul dva příspěvky. Profesor W. Welsch z mnichovské Univerzity Bundeswehru podal přehled možností zpracování multidisciplinárních měření. Vyslovil přesvědčení, že se dnes už nejedná o "geodetická sledování", ale o "geodetické analýzy dynamických procesů", které odpovídají současnému stavu. Upozornil na aspekty diskuze o věcně správné terminologii, která probíhá od roku 992 na půdě FlG v ad hoc komisi 6.6. O síťových analýzách měření přehrad v německém Středohoří promluvil prof. E. Baumann (Fachhochschule fiir Technik, Stuttgart). Na příkladech ukázal možnosti optimalizace měřického plánu z hlediska důvěryhodnosti a přesnosti výsledku. Druhý den trvání semináře byl věnován aplikacím. Úvodem zazněl příspěvek Dip!. Ing. I. Mileva a prof. L. Griindiga z TU v Berlíně o komplexnosti a komplikovanosti velkých stavebních projektů na příkladě "velkostaveniště Berlín". Prof. W. Niemayer (TU Braunsweig) referovalo možnostech uplatnění GPS (Global Positioning System) v obtížných topografických poměrech a o možném spojení s klasickým terestrickými postupy. Dip!. Ing. D. Hoper, pracovník Harckých vodáren v Hildesheimu a předseda 6. komise DVW, seznámil s výsledky použití automaticky řízených motorizovaných tachymetrů s pasivním odrazem (tzv. trakerů, skanerů) při kontrole povrchu betonových hrází. Nyní dosahovaná přesnost prostorového vyhodnocení je 5-0 mm. Na příkladě sledování pohybů vysokého pylonu demonstrovali Dr. Ing. O. Heunecke a Dr. Ing. H. Kuhlmann z Hannoverské univerzity uplatnění obou částí vyhodnocovacích modelů, tj. teoretického odhadu a jeho konfrontace s empirií při nutnosti odstranění (filtrace) "šumu dat". Po přestávce jednání pokračovalo zprávou o vyhodnocení měření pro sledování stavby obnovovaného chrámu P. Marie (Frauenkirche) v Drážďanech. Tento nejen pro domácí saské publikum zajímavý referát připravil prof. W. Jliger z Inženýrské kanceláře v Radebeulu. Dip!. Ing. J. Fundheller z Geodetického institutu pořádající TU Dresden promluvilo použití průmyslového měřicího systému Leica Axyz (se dvěma teodolity T 3000 a jednou totální stanicí TC 2002) v podmínkách významných staveb. Empirická přesnost se pohybovala od O, I mm při laboratorním měření průhybu betonového nosníku přes 0,5 mm, dosažených při měření dílů airbusu až po I mm při kontrole geometrie částí dálničního mostu. Referát majitele měřické firmy Dip!. Ing. E. MeBmera byl další obsáhlou informací o náročných geodetických pracích při výstavbě v oblasti Potsdamského náměstí ve středu Berlína (Reichstag, Brandenburská brána, spolková silnice č. 96), která je určena za nové sídlo spolkových vládních institucí. Před závěrečnou diskuzí presentoval Dr. Ing. U. Schulz (MeBbildstelle GmbH Dresden) zkušenosti s fotogrammetrickým prostoro- 998/42