OBSAH. Milan Jablonský

Transcription

1 OBSAH 1. Indianska" nostalgia 2. Indianske leto (1) 3. Indianske leto (2) 4. Indianske leto (3) 5. V mokasinach druhykrat (1) 6. V mokasinach druhykrat (2) 7. V mokasinach druhykrat (3) 8. V mokasinach druhykrat (4) 9. V mokasinach druhykrat (5) 10. V mokasinach druhykrat (6) 11. V sedle v kaukazskych "Rockies" (1) 12. V sedle v kaukazskych "Rockies" (2) 13. V sedle v kaukazskych "Rockies" (3) 14. V sedle v kaukazskych "Rockies" (4) 15. V sedle v kaukazskych "Rockies" (5) 16. V sedle v kaukazskych "Rockies" (6) 17. Bieli "votrelci" v Black Hills (1) 18. Bieli "votrelci" v Black Hills (2) 19. Bieli "votrelci" v Black Hills (3) 20. Moje filmove zaciatky (1) 21. Moje filmove zaciatky (2) 22. Moje filmove zaciatky (3) 23. Moje filmove zaciatky (4) 24. Moje filmove zaciatky (5) 25. Moje filmove zaciatky (6) Milan Jablonský

2 Autor : Milan Jablonský [email protected] <514> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA "Indianska" nostalgia. Ben G. je financny poradca, pracujuci pre TD Bank a jeho manzelka Anna (slovenskopolskeho povodu) je znama a popularna dlhorocna hlasatelka v jednej z Torontskych televiznych stanic. Bena poznam aspon 10 rokov, ako clena privatneho sportoveho clubu, a odusevneleho cvicenca fitness. V tom clube som roky pracoval vo funkcii "Director of Fitness", tiez ako trener, instruktor a poradca. Posledne tri roky som dokonca Benovi robil "osobneho trenera". Vidiac vacsinu mojich prac (kresby, malby, graficke prace, sochy, busty) vyjadril udivenie, preco v mnohych mojich pracach dominuje "indianska tematika"? Hlavne portrety Indianov? Vysvetlil som mu, ze on ako American urcite sa casto stretaval so skutocnymi indianmi, videl pravdepodobne desiatky westernov a cital mozno mnoho prihod z "divokeho zapadu". My, Europania tiez! Viac ako jedno storocie, od utleho detstva, ked nam otcovia alebo matky pred spanim a na pokracovanie z generacie na generaciu citavali fiktivne pribehy divokeho zapadu z romanov Karola Maya. V nasej fantazii sme tiez zili, bojovali a prehanali sa na konoch po preriach s legendarnym nacelnikom Apachov Winnetuom a jeho "bielym" bratom Old Shaterhandom a boli zamilovani do jeho sestry Nso Ci (Krasny Den). V Amerike Mayove romany su nezname aj ked pred mnohymi rokmi som objavil ze vyslo niekolko jeho knih. Nevzbudili pravdepodobne ziadnu citatelsku pozornost, lebo sa rychlo vytratili z kniznych pultov. V rozhovore som mu spomenul ze v 60-tich rokoch Zapadne Nemecko natocilo celu radu "indianiek" podla romanov Karola Maya, ktore sa dodnes tesia velkej popularite v Europe. Aby "komunisticke" Vychodne Nemecko nezaostalo za Zapadnym, filmova spolocnost DEFA zacala tiez natacat "indianky". Nie podla Mayoviek ale podla romanov inych spisovatelov a scenaristov. Vyrazil som mu dych, ked som utrusil ze davno v mojich mladsich rokoch som aj ja skutocne zil, bojoval, hadzal tomahavk a strielal z luku v niekolkych "westernoch z vychodu" z produkcie vychodonemeckej filmovej spolocnosti DEFA.

3 CHINGACHGOOK - THE GREAT SNAKE Tento film a mnohe dalsie z produkcie filmovej spolocnosti DEFA su k dostaniu vo forme videokaziet v oboch systemoch od spolocnosti: ICESTORM INTERNATIONAL INC. ( alebo je ich mozne objednat telefonicky 413 / Kuriozita mu asi nedala, Ben si dal tu pracu a na internete (Internet Movie Database Ltd) objavil ze skutocne si nevymyslam a ze som "credited alongside the following directors:" Richard Groschopp vo filme: Chingachgook, die grose Schlange (1967) a Gottfried Kolditz vo filme: Spur des Falken (1968). Neuplna informacia, lebo tych filmov v mojom zivote bolo trochu viac. Nie len indianiek! Jeden den pred par tyzdnami mi Ben zavolal a tento krat on mne vyrazil dych. Oznamil mi ze zo svojou manzelkou Annou mali v sobotu vecer "good time" mna vidiet vo filme CHINGACHGOOK THE GREAT SNAKE a ze mi posiela tu kazetu. Potvora, kuriozita mu nedala a objavil, ze jeden ci dva filmy v ktorych aj ja ucinkujem sa daju kupit na Americkom kontinente vo VHF systeme, ako videokazeta v nemcine s anglickymi titulkami. Propagovane pod bazvom: WESTERNS FROM THE EAST a vydavane spolocnostou ICESTORM INTERNATINAL. INC. v spolupraci s University of Massachusetts.

4 SUBOJ V KANOJI CHINGACHGOOK - Velky Had (Gojko Mitic) v boji s HBITYM JELENOM (Milan Jablonsky) Nelenosil som, hned som navstivil tu internetovu stranku a skutocne v skupine niekolkych filmov, mali aj tie prve dve indianky v ktorych som ucinkoval: Synovia Velkej Medvedice a uz hore spominany. Trochu pridrahe, skoro 30 US dollarov za jednu kazetu. Nevahal som vsak ani minutu hned si ich objednal. Ved to bude prvy krat, ked po viac ako 30 rokoch budem vidiet tie filmy a seba tiez o tolko mladsieho. Prisli skorej ako ta kazeta od Bena. Ja som sa zucastnil ako clen filmovej delegacie na mnohych filmovych festivaloch a vo vela Vychodonemeckych mestach, kde sme s "indiankami" zozinali obrovsky uspech. My sme sa nikdy neostali na filmy pozerat zucastnujuc sa recepcii pocas premietania. Ked som sa vecer po tolkych rokoch usadil pred telku a pustil si prvy a neskorie druhy film, boli pre mna tak cuzdie, ako ked by som ich videl prvy krat. Obliala ma vlna indianskej nostalgie, spomienok na prezity cas natacania v Juhoslavii, v Bulharsku, Gruzii, Slovensku, Cechach a samozrejme v Nemecku.

5 Ked som v jednom z listov webmasterovi Priloznika spomenul tuto prihodu s Benom a vzhliadnutim oboch filmov, Honzo mi nadhodil, ze by mozno bolo pre citatelov PRILOZNIKa zaujmave vidiet niekolko peknych zaberov z tychto a inych filmov a hadam i precitat si par prihod z ich natacania. Konecne pre citatelov Priloznika nie som uplne neznamou osobou. Hadam si budete vediet spomenut na moje meno ako tvorcu desiatok bust, ked na mnohych celnych stranach Priloznika z nedavnej minulosti sa objavili fotografie mojich socharskych vytvorov. Mozno citatelov budu zaujmat aj ine "umelecke" dobrodruzstva z mojho zivota, ked sa trochu prinavratim do minulosti a cez rozne autobiograficke prihody priblizim ju aj vam. Mozno vzbudim trochu "indianskej" a inej nostalgie a prebudim hromadu spomienok minulosti aj u vas. Váš Milan Jablonský. STARY BOJOVNIK (INDIAN) jedna z prvych socharskych prac Milana Jablonskeho.

6 Autor : Milan Jablonský [email protected] <524> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (2) Indianske leto. ( Text i fotografie Milan Jablonský). To je este len pred nami! V Canade "indianske leto" prichadza obycajne niekedy koncom septembra, alebo zaciatkom oktobra. Co sme zatial prezivali v Toronte a inde v Canade koncom jula az do polovicky augusta, boli neznesetilne horucavy, ktore hadam prekonali vsetky rekordy, ked teplomer v tieni ukazoval 36 az 38 stupnov Celzia. Vlchkost vzduchu k tomu pridala par extra stupnov a tak sme sa citili ako v tropoch. Lamali sa rekordy nie len v teplote, vlhkosti, ale aj v spotrebe energie, ked klimatizacia isla cele dni bez prestavky na plno, aby sme prezili tie horucavy v relativnej pohode. Ja som sa v taketo horuce dni obycajne utiahol dole do "basementu" (nenazval by som to pivnicou, je to nieco viac), kde mam svoje "studio" a kde obcas travim cas malovanim, alebo socharcenim. Uz davnejsie som mal rozrobene dva pomerne velke platna - portrety indianov. Dal som si zavazok ze ich konecne toto leto ukoncim. Po dlhsom trapeni, pouzivanim len maliarskej spachtle (painting knife) dokoncil som prvy a na druhom mi ostava robit este par hodin. Jediny vaznejsi problem ktory mi vyvstava je, hahahaha, kde tie obrazy povesim, ked steny v mojom dome su ich plne?

7 Zaber z filmu SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE natacany v Juhoslavii. V popredi s "fajkou miru" Jozef Adamovic v pravo autor prispevku Milan Jablonsky v lavo jeho "indianska sestra" a nemecky herec Ralf Romer. Ako som sa dozvedel od nasej priatelky Klary zo Slovenska z jej ov a obcasneho telefonickeho rozhovoru v Cechach a na Slovensku tiez prezivali "horuce INDIANSKE leto", ked vraj na mnohych televiznych kanaloch a dokonca nie raz, ale niekolko krat, isli "Indianky" - "WESTERNS FROM THE EAST". Podla jej slov, boli to vsetky styri filmy v ktorych som aj ja ucinkoval, zo serie filmov natocenych filmovou spolocnostou DEFA a tiez "Mayovky", povodne zo Zapadonemeckej produkcie. Len tak mimochodom s davkou priatelskej ironie utrusila, ze je to ako "leto s Jablonskym (v mladsom veku)". Tu ideu si zo mna takto utiahnut, asi pochytila pri jej pobyte v Toronte, pozerajuc "Superstation", kde casto davaju serial filmov s nejakym vychytenym hercom, menej uz s hereckou. Su to obycajne "action" filmy a idu 24 hodin jeden za druhym, niekolko dni ba dokonca aj cely tyzden. Teraz bez ironie a trochu vaznejsie, tie indianky premietane cez leto v Cechach a na Slovensku by skutocne mohli byt uvadzane ako "Leto s GOJKOM MITICOM". Nie len ze Gojko ucinkoval vo vsetkych DEFA filmoch, kde vytvaral hlavne ulohy, ale este nejaky rok ci dva predtym bol angazovany aj v niektorych Mayovkach. Ja som viacmenej bol iba jeho "side kick", ci skor, ucinkoval som v druhoradych ulohach. Ked niekoho bolo treba zmlatit, hodit o zem, premoct, dat do "drztky" na to som bol ja, ako stvoreny. Bol som vysportovany v slusnej forme, s dobrou musculaturou, vrtky a teda hodny byt jeho oponent.

8 GOJKO MITIC - hlavny predstavitel filmu SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE v ulohe Nacelnika TOKEI-ITHO. S Gojkom Miticom som sa prvy krat stretol v Juhoslovanskych horach, nie tak daleko od Dubrovnika, kde sa natacali exteriery prveho indianskeho filmu produkcie DEFA s nazvom: SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE. Ked niekto mal moznost vidiet hlavne jeho prve dva filmy, kde Gojko mal vacsiu cast filmu odhalenu vrchnu cast tela, iste si kazdy vsimol jeho svalnatu postavu s vypestovanou musculaturou. Tak ako ja, aj on velmi vela casu stravil v telocvicni, pripadne posilovni. Nie je sa co divit, ved Gojko bol absolventom Fakulty telesnej vychovy a sportu v Belehrade. V tom sme obaja mali vela spolocneho, ktore nas neskorsie v dalsich troch filmoch zblizilo ze sme si dobre rozumeli. Ja som tiez bol absolventom Institutu telesnej vychovy a sportu, neskorsie "Fakulty telesnej vychovy a sportu, Karlovej Univerzity v Prahe (1961). Do dnes pre mna ostalo tak trochu zahadou, ako som sa ja k tej ulohe v tom filme Synovia Velkej Medvedice vobec dostal? Je pravda ze s filmovanim som uz nejaku predchadzajucu skusenost mal o com v niektorych dalsich pokracovaniach zmienim. Aj tak pozvanie ist do Juhoslavie ma velmi prekvapilo. V r.1966 ja som uz piaty rok pracoval v Kosiciach ako odborny asistent na Katedre telesnej vychovy a sportu,

9 Lekarskej Fakulty UPJS. V tom case som bol velmi aktivne zapojeny do "kulturistickeho" fitness hnutia. Spolu s radou priatelov sme rozbiehali v Ceskoslovensku kulturisticke sutaze, organizovali kluby a oddiely, pisali clanky, knihy a pod. V jeden horuci den toho leta som naraz obdrzal telefonat z Prazskeho Barrandova, ze ma potrebuju v Juhoslavii do nejakeho indianskeho filmu a ci okamzite mozem odcestovat? Problem nebol ziadny, boli prazdniny a moja fakulta a katedra uz mala predchadzajuce skusenosti s mojim uvolnovanim na natacanie. Vyzdvihol som si v cestovke listky a uz som si to uhanal vlakom do Belehradu, kde ma uz cakali a vzali rovno na miesto natacania. Cakalo ma "mile" aj "menej mile" prekvapenie. Kto ma vacsi nos? Jozef Majercik a Milan Jablonsky z natacania filmu SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE. Hadam par slov najskor o tom "milom" prekvapeni. Prvy, kto ma privital na mieste natacania, bol Mato (Martin) TAPAK, slavna to osobnost Slovenskeho folkloru, primarny tanecnik v SLUKU, filmovy herec, neskorsie scenarista a reziser mnohych slovenskych filmov, ktorych ja, zijuc v tom case uz v exile, som zial nebol svedkom. "Holy Moly", to som necakal, ze teda tam, daleko za hraniciami stretnem prave jeho. My sme sa spoznali a spriatelili pocas natacania filmu JANOSIK, nejaky ten rok ci dva

10 predtym (viac o tom v buducich prispevkoch). Naviac obaja sme boli "Oravci", on z Liesku a ja z Oravskeho Veseleho. "Goralstvo" sa ani v nom, ani vo mne nezaprelo. Prekvapenia neprestavali! Mato mi predstavil "dlhonoseho" (sorry Jozko) slavneho tanecnika "extra ordiner" z tanecneho profesionalneho suboru Lucnica. Dufam ze sa nemylim. Vynikajucu postavu a charakter, Jozka MAJERCIKA. Ale to nebol koniec. Po prvy krat som osobne stretol v tom case uz popularneho slovenskeho herca z Narodneho Divadla v Bratislave Joza ADAMOVICA. Hej, ako sa neskorsie ukazalo, ani sme neboli tak od seba vzdialeni! Naopak, dalo sa povedat ze sme boli rodina. Jeho teta bola vydata za mojho pokrvneho bratranca. (Ona zomrela pred nejakym rokom tu v Toronte a jej byvaly manzel Janko, je moja jedina blizka, pokrvna rodina v Canade). Autor prispevku vo filme Synovia Velkej medvedice. Aby som ukoncil tuto seriu "milych" prekvapeni, nemozem nespomenut jedno dalsie o nic nie menej mile prekvapenie. Bol som predstaveny reziserovi filmu. Ocakaval som ze to bude Nemec, aj ked mi trochu vrtalo v hlave ze vo filme je tolko ludi z Ceskoslovenska? Odkial by ich nabral nemecky reziser? Ked predstavovany reziser na mna prehovoril cesky, tak som tak trochu vyvalil oci. Reziou tohoto orginalne vychodonemeckeho filmu bol povereny reziser ceskeho povodu JOZEF MACH. WOW!

11 Ked som uz pri vseliakych osobnostiach, ktore ucinkovali v tom filme, velmi ma mrzi, ze som pocas natacania nemal prilezitost stretnut herca Jiriho Vrstalu stvarnujuceho druhu (zapornu) najvacsiu ulohu po Gojkovi Miticovi. O tom menej "prijemnom" prekvapeni hadam napisem v pokracovani. Prajem prijemne prichadzajuce "INDIANSKE LETO". Milan Jablonský

12 Autor : Milan Jablonský [email protected] <534> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (3) Indianske leto. ( Text Milan Jablonský, fotografie jsou ze soukromé sbírky autora). TOKEI IHTO (Gojko Mitic), nacelnik kmena DLHYCH NOZOV v suboji s nacelnikom kmena SIKSIKA - HORSKYM HROMOM (Milan Jablonsky) vo filme SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE. V poslednom prispevku som spominal, ako mi bolo luto, ze som nemal prilezitost sa stretnut s Jirim Vrstalom pri natacani Synov Velkej Medvedice DEFA filmom. Podla mena usudzujem ze sa narodil v Cechach, aj ked mam taky dojem, ze zil v Nemecku. Aspon vo filme Synovia Velkej Medvedice hovoril vybornou nemcinou. Vo filme vytvaral "numero uno" zapornu ulohu s menom RED FOX. Zrejme v tom case, ked ma pozvali na natacanie, vacsina jeho exterierov v Juhoslavii uz bola urobena a co ostalo, boli interiery natacane neskorsie v Nemecku, kde som uz davno nefiguroval. Rad by som ho bol stretol, lebo ako herec (zapornych uloh) urobil na mna silny dojem. Myslim, ze to bol vychodonemecky spionazny film po ktoreho vzhliadnuti som mal ten dojem, hoci na nazov filmu si uz nespominam. Nespominam si ani, ze by som ho bol videl v niektorych dalsich filmoch. Uz vobec nie v dalsich troch indiankach, v ktorych som ja mal aku-taku herecku prilezitost. Konecne, ani Adamovic, Tapak a Majercik nedostali dalsiu moznost ucinkovat v pokracujucich indiankach natacanych Filmovou spolocnostou

13 DEFA. (Ako ma dodatocne informovala Klara zo Slovenska "Jiri Vrstala bol skutocne Cech, zomrel asi pred 10 rokmi, zloduchov a spionov hral vela") Za zmienku stoji, ze vsetky "indianky", ktore robila DEFA, boli zverene jednej stabilnej pracovnej a tvorcej skupine. Samozrejme, kde tu sa objavila vzdy nejaka nova tvar, ale hlavny stab hercov, aspon v tych styroch westernoch z vychodu, kde som ucinkoval, sa menil velmi malo. Ano, zmenil sa reziser, alebo kamerman, kde tu ina osobnost, ale pracovne a tvorcie jadro, sa menilo zriedka. Ak by clovek pozorne sledoval herecke obsadenie, tak napr. Helmuth Schreiber alebo Rolf Romer, samozrejme Gojko Mitic a konecne aj ja, ucinkujeme vo vsetkych prvych styroch filmoch - to len ako priklad. THE SONS OF THE GRAT BEAR - Synovia Velkej Medvedice Tento film a mnohe dalsie z produkcie filmovej spolocnosti DEFA su k dostaniu vo forme videokaziet v oboch systemoch od spolocnosti: ICESTORM INTERNATIONAL INC. ( alebo je ich mozne objednat telefonicky 413 / V minulom prispevku som spomenul ze reziou filmu bol povereny cesky reziser Jozef Mach. On nebol jediny! Hlavnym kamermanom bol tiez clovek z Ceskoslovenska Jaroslav Tuzar. Tak trochu to vysvetluje celkom dostojne zastupenie hercov z Ceskoslovenska. Napocital som, ze nas bolo asi sest. Je zaujimave, ze film bol natacany v coprodukcii s BOSNIA FILMom - SARAJEVO. Urcite by sa v Juhoslavii naslo dost talentovanych hercov a pritom jedine moja "indianska sestra" bola herecka z Juhoslavie.Vo filme mal o nu eminentny zaujem TOKEI IHTO (Gojko Mitic) z kmena

14 DLHYCH NOZOV (Dakota) Jeho najblizsi spolubojovnici bol Majercik v ulohe TICHETANSAPA, Adamovic v ulohe TICHAPA. Zradcom vlastneho kmena, ktoreho nakoniec zabije Tokei Ihto, stvarnoval Mato Tapak ako SHONKA. Synovia Velkej Medvedice. DONNER VON BERGE- Horsky hrom (Milan Jablonsky) nacelnik kmena SIKSIKA Niekto, kto cita tento clanok si asi povie: "Ten ma ale dobru pamat, ked si spomenul na vsetky tie mena!" Klamal by som, ked by som povedal ze ano. Prirodzene, ze som si pomohol z titulkov filmu a krabice videokazety. Kto by si vsetko pamatal po viac ako 35 rokoch? Musim sa priznat, nespomenul som si ani na vlastne meno v tom filme a z akeho kmena bola moja postava nacelnika. Je to trochu hanba, ale musim tiez povedat, ze nikto ma neinformoval, kto som a co som. To je celkom bezne, ked sa jedna o druhorade role, ze Ti reziser len povie co od teba chce a basta. V mojom pripade to nebolo inac. Pricestoval som do Belehradu a odtial ma previezli do maleho mestecka v horach, kde sa natacali exteriery. Po chvili prisla za mnou asistentka rezie a priniesla mi vynatok z filmoveho skriptu s textom asi desiatich viet. V nemcine! Ja som v tom jazyku vedel tak akurat povedat "danke" a "bite" a to bolo vsetko! Z jej gestikulacie, ked castejsie spomenula slovo "morgen" som vyrozumel, ze "zajtra rano" to musim vediet. Prvu vec, ktoru budu natacat, je scena suboja na zivot a smrt, ja a zajaty Tokei Ihto. Zacal som sa biflovat, sto krat opakovat vetu za vetou, nemajuc ani zdania, kde dat prizvuk a kde nie a hlavne, co ktora veta znamena. Konecne okolo polnoci prisla spomenuta asistentka ma "vyskusat", ci som ten text zvladol. Ale ano! Mal som ho velmi cerstvo v pamati. Niekolko stonasobnym opakovanim, predsa len nieco ostalo v mojej hlave. Ina vsak bola situacia, ked som celil svojmu superovi a okolo bol cely stab pracovnikov a divakov. Casto som bol svedkom, ako sa mnohym profesionalnym hercom triasli ruky, ako koktali a mnoho krat museli opakovat scenu za scenou, aby bola prijatelna. Tremu pri nakrucani som nemaval a mozno len raz alebo dva krat sa opakovala scena v ktorej som bol v akcii. Tym nechcem vobec povedat ze som bol nejaky fenomenalny herec. Naopak, obycajny amater, ktory hral co najprirodzenejsie, ako keby to bola skutocnost. Vedel som ze moj dialog bude dabovany, nerobil som si preto velku starost z prizvuku a cistoty jazyka.

15 Hlavne aby som to len spravne "odverklikoval" a patricne sa tvaril, ako si text vyzadoval. Pri natacani a filmovej konfrontacii sa mi stala ta "menej mila vec", ktoru som spomenul v minulom prispevku. Bol som v ulohe nacelnika kmena SIKSIKA s nemeckym menom: DONNER VON BERGE, ktore by sa hadam dalo prelozit ako "HORSKY HROM". Na scenu vo filme prichadzam az dobre v druhej polovici. Tokei Ihto je mojim zajatcom. My mame medzi sebou rozhnevany dialog. Niekde v polovicke nasej vymeny tvrdych provokativnych viet, mi zrazu vypadol z hlavy dalsi text - pokracovanie! "Blank", prazdnota! Zaber som ale nepokazil! Ani ho nebolo treba druhy krat opakovat! Aj ked som stratil text, vedel som intonaciu a rytmus. Nuz a tak som pokracoval, bla bla bla, ako ked by som hovoril tie vety. Zahanbeny, ocakaval som nejake posmesky, poznamky a pod. Nic takeho sa nestalo, naopak obdrzal som potlesk, lebo som nezbabral scenu. Bola na prvy krat prijata. Samozrejme sam v sebe som sa hlboko hanbil za tu neschopnost, ale ako sa neskorsie ukazalo, nikto s tym nemal problem, iba ja. M. Jablonsky: Indián, olej Spominana zahanbujuca prihoda nebola jedina. Jedna z dalsich bola o trochu menej. Ta sa prihodila mnohym. Pri jednej z divokych jazd na "mustangoch" uz spriateleny a spolupracujuci s TOKEI IHTO v jednej prudkej zatacke, aby kon nenarazil na strom, uskocil do strany a ja som zletel z neosadlaneho kona, ako vrece zemiakov. Bum bac. HOWGH! Prajem prijemne, pestrofarebne a teple INDIANSKE LETO.

16 Milan Jablonský

17 Autor : Milan Jablonský [email protected] <544> Název : INDIANSKA" NOSTALGIA (4) Indianska" nostalgia (4) ( Text Milan Jablonský, fotografie jsou ze soukromé sbírky autora a iných zdrojov). THE SONS OF THE GREAT BEAR - Synovia Velkej Medvedice Film Synovia Velkej Medvedice zacal najslavnejsiu a najuspesnejsiu seriu filmov v historii vychodonemeckej cinematographie a viac ako 30 rocnu uspesnu filmovu karieru Gojka Mitica - na obrzku jako zajatec. Foto: DEFA- Pathenheimer.

18 Film: SYNOVIA VELKEJ MEDVEDICE, bol natoceny podla romanu so skoro rovnakym nazvom. Myslim, ze nazov knihy bol obohateny o jedno slovo " matka", teda v anglictine s nazvom: "Sons of Great Mother Bear". Kniha bola spracovana podla historickych pramenov a udalosti odohravajucich sa v davnejsej minulosti, pocas "invazie bielych tavari" hlbsie na zapad severoamerickeho kontinentu a v case "zlatej horucky". Spisovatelka nemeckeho povodu, zijuca cast svojho zivota v Canade s menom Liselotte Welskopf-Henrich sa v tomto romane pokusila zachytit tazky udel indianskych kmenov. Neustale konflikty s bielymi usadlikmi, ich nasilne umiestnovanie a premiestnovanie v roznych rezervaciach, prenasledovanie a sustavne vykynozovanie. Pribeh zachytava nadludske usilie mladeho odvazneho nacelnika Tokei-itho, uchranit clenov jeho kmena "Dlhych nozov" (Dakota), od pohromy zlatom posadnutych votrelcov do teritorii jeho predkov. Nasilne presidlovanie kmena do neprijaznivej a neobyvatelnej rezervacie viedlo mladeho nacelnika k rozhodnutiu prestahovat sa do priatelskejsieho a pohostinejsieho prostredia Canady. Ked si dobre spominam, Karol May umrel v roku 1912 vo svojej vile "Old Shatterhand" nedaleko Drazdian v Nemecku. Pocas natacania filmu Synovia Velkej Medvedice v exterieroch blizko Drazdan, mal som vo volnom case prilezitost navstivit nie len spominanu vilu, kde zil a pisal svoje knihy Karol May, ale tiez blizke indianske muzeum. Myslim ze nieslo meno: "MEDVEDIE SADLO" Uplynutim 50 rokov od jeho smrti, vsetky autorske prava jeho publikacii stratili platnost. To dalo podnet v zaciatku 60 rokov zapadonemeckej filmovej spolocnosti zacat natacat seriou filmov z jeho najpopularnejsich knih. Uz v tom roku 50 vyrocia, prisiel do kin film: "Poklad na Striebornom jazere". V nasledujucom roku prisli dva dalsie filmy: Winnetou I a hned po nom film: Old Shatterhand. Po nesmiernom uspechu prvych filmov, nasledovala cela rada dalsich, ako Winnetou II; III; Medzi supmi; Old Surehand a ine. Filmy v roznych krajinach boli uvadzane pod roznymi nazvami. Najslavnejsiu postavu z Mayovych knih, legendarneho cerveneho dzentlmena, nacelnika Apacov Winnetoua, stvarnoval francuzky herec Pierre Brice a postavu Old Shatterhanda uz davnejsie nebohy, volakedy popularny americky herec Lex Barker. Nso ci (Nsco-tschi) "Krasny Den" francuzka herecka Marie Versini.

19 Autorov "Cerveny gentleman Winnetou". Print z drevorytnych platni. Ja som videl v tom case vsetky filmove Mayovky premietane v Ceskoslovensku. V mojich mladsich rokoch som precital z otcovej kompletnej zbierky vsetkych vydani, kazdu jednu knihu od Karola Maya (v cestine), nie raz ale mnoho krat. Nie len indianky, ale vsetky menej zname pribehy z Perzie, Arabie, Afriky, Ciny a mnohe ine. (Moj otec bol fanuskom Maya, zberatelom Mayovych knih, dokonca ked som bol este velmi maly, poslovencil jeho jednu knihu, ktora vysla pod nazvom: "Medvedobicov syn" z ceskeho prekladu "Syn lovce medvedu") Uz vtedy som si vytvoril presnu predstavu, ako tito dvaja hrdinovia by mali vyzerat. Predstava bola formovana nie len z autorovych senzacnych charakteristik svojich hrdinov, ale aj s fenomenalnych, nezabudnutelnych ilustracii Zdenka Buriana. Z filmovych predstavitelov hrdinov mojej mladosti, bol som trochu sklamany. Urcite som si nepredstavoval Winnetoua, ako krehkeho, utleho, stihleho a naviac modrookeho Apaca. Skor ako odvazneho a fyzicky urasteneho, silneho nacelnika. Postavou a vzhladom by sa bol k tej mojej predstave skor priblizoval Gojko

20 Mitic, ako on vyzeral v Synoch Velkej medvedice. Aj ked Lex Barker bol impozantnou osobnostou na platne, bol uplne iny od literarneho Old Shatterhanda, ktory z popisu v knihach bol radsej strednej velkosti, mezomorfny typ, cierne vlasy, tmavsej komplexnosti. Vsetci vieme ako vyzeral Lex Barker. Objavil som vo svojej kniznici uz davnejsie pozabudnutu knihu vo francuzkom jazyku s nazvom: "Tresor Legendaire Des Indiens D'Amerique" (autor Grund ). V nej som nesmierne bohatstvo Burianovych ilustracii, ako on stvarnoval indianov v Mayovych, Cooperovych romanoch aj inych autorov. Pohlad na Burianom ztvarnenych legendarnych hrdinov, prebudil nostalgiu mladych rokov zijuc v indianskej, trampskej fantazii. Jeho vidina bola blizko mojej. Tak ako ich on videl, podobne som ich videl aj ja. THE SONS OF THE GREAT BEAR - Synovia Velkej Medvedice. Gojko cvalajuci na koni cez reku. Ako som uz spomenul, Gojko Mitic (nar. 13 Juna 1940 Leskovac, Juhoslavia) v prvych dvoch, alebo troch Winnetuovkach ucinkoval v roznych mensich ulohach. Ako "Apac" vo filme Old Shatterhand; ako "White Bird" vo Winnetou II; "Wokadeh" vo filme:"unter Geiern" (Medzi supmi) a ako "Jicarilla", vo filme Winnetou III. To bol myslim tiez jeho posledny film z kategorie "Westerns from the West Germany". Az po filme vychodonemeckej produkcie Synovia Velkej Medvedice zacala stupat Gojkova slava a nasledovali tri desatrocia uspesnej filmovej kariery, nie len ako herca, ale aj scenaristu! Neuveritelny uspech vo Vychodnom Nemecku a v dalsich "komunistickych" krajinach, obsadenim Gojka do hlavnej ulohy, vytvorilo plodnu podu

21 jeho dalsich uspechov. Bol to jeho "stastny den" ked mu dal tuto sancu reziser Jozef Mach, ktory ho uviedol do dlhorocnej kariery, trvajuca az do dnesnych dni. Osobne som sam bol svedkom tohoto fenomenalneho uspechu filmu ale i popularity hlavneho predstavitela Gojka Mitica v roli Tokei-itho. Spolu sme casto cestovali z mesta do mesta pocas letnych filmovych festivalov a zucastnovali sa s dalsimi na premierach tohoto filmoveho vychodonemeckeho uspechu. To co pre Zapadne Nemecko predstavoval Pierre Brice, to pre Vychodne Nemecko sa stal Gojko Mitic. S uvedenim tohoto filmu zacala produkcia serie indianskych filmov "Westerns from The East Germany". Vychodny Nemci nemali moznost v tom case vidiet Winnetouvky. Seria filmov, ktora nasledovala, rok co rok, lamala vsetky rekordy navstevnosti vo Vychodnom Nemecku. Z jedneho dna na druhy, Gojko Mitic sa stal filmovou hviezdou cislo jedna vo Vychodnom Nemecku a zotrval v tej pozicie dlhe roky. Vsetci ktori sme ucinkovali aj v mensich a druhoradych ulohach, popularita a slava tohoto filmu, sa otrela tak trochu aj o nas. Iste si citatel spomenie na tie vrieskajuce a do vytrzenia sa dostavajuce davy mladych dievcat, ked napr. do USA zavitala skupina Beetls. Zvest o uspechu toho filmu a atraktivnosti jeho hrdinu sa rychle rozsirila vo Vychodnom Nemecku. Bol som sucastou delegacie, ked nas napr. na severe Nemecka v jednom z miest vital podobny dav vrieskajucich mladych dievcat a chlapcov. Tri plne hodiny sme davali autogramy a podpisovali fotografie.

22 Winnetou v starsom veku, uvazujuci nad osudom svojho kmena. v podani autora clanku. V case neustalych politickych konfrontacii vychodu so zapadom, obe strany Nemecka sa bez problemu zhodli v jednej oblasti, ked vo svojich filmoch zobrazovali Indianov, nie len ako krvolacnych nekulturnych a hrubich divochov, ale v mnohych pripadoch, ako uslachtilych, zasadovych, nebojacnych bojovnikov, chraniacich seba, svoje teritoria, svoje rodiny a svoju cest. Karol May by si zasluzil Nobelovu cenu "in memoriam". Ked nie zrovna za literaturu, tak urcite za "mier" za rasove zblizenie dvoch odlisnych kultur, bielych tvari s cervenokozcami.. To, co on urobil pre dobru povest Indianov v celej Europe sa urcite nepodarilo ani jednemu spisovatelovi. Ved este dnes, po tolkych dlhych rokoch, svojimi pribehmi rasoveho zblizenia, ucty k uslachtilym aj ked niekedy drsnym charakterom v boji dobra zo zlom, jeho knihy a filmy uchvacuju srdcia milionov. Patri sa dat kredit aj Vychodnemu Nemecku, teda tvorcom ich indianskych filmov, lebo tie pokryvaju ine spisovatelske mena a teda aj ine charaktery hrdinov o nic nie menej uslachtilych, silnych, nebojacnych, cestnych, ako nam ich napr. predstavuje spisovatel James Fenimore Cooper ( ), ci uz vo svojom najslavnejsom diele

23 "Posledny Mohikan", alebo z knihy: " The Leatherstoking Tales" pribeh: CHINGACHGOOK THE GREAT SNAKE. O natacani tohoto filmu a prihod zo zakulisia, hadam v buducom prispevku. HOWGH! Milan Jablonsky

24 Autor : Milan Jablonský [email protected] <554> Název : INDIANSKA" NOSTALGIA (5) Indianska" nostalgia (5):V MOKASINACH DRUHYKRAT ( Text Milan Jablonský, fotografie jsou ze soukromé sbírky autora a iných zdrojov). Nie tak davno, zaciatkom tohoto leta, som navstivil Slovensko. Svoju rodinu a priatelov. Predtym som bol na Slovensku niekedy okolo roku 1993 a nie dlhsie ako dva tyzdne. Ucelom navstevy bolo dat posledne zbohom mojej mamke. Tento rok som sa zdrzal jeden cely mesiac. Trochu som putoval po miestach ku ktorym ma viazu prijemne spomienky. Vratil som sa napr. do Banskej Stiavnice, ktoru som naposledy videl pred skoro 50 rokmi (kde som v roku 1955 maturoval na Vyssej lesnickej skole). Tulal som sa po Orave, v okoli Zvolena, Banskej Bystrice, po Ziline, v Kosiciach. Samozrejme, ako by som mohol obist velkolepe Vysoke Tatry, ku ktorym ma viazu silne spomienky spojene s mojou vtedajsou profesiou (na Lekarskej fakulte v Kosiciach som viedol rozne out-door kurzy, mnohe v Tatrach). K Tatram, konkretne k Strbskemu plesu, ma viazu spomienky na neskoru jesen v roku Na babie (indianske) leto a natacanie druheho indianskeho filmu spolocnostou DEFA Chingachgook, die grose Schlange. Myslim ze v Cechach a na Slovensku ten film isiel pod podobnym nazvom Chingachgook, nacelnik Velky Had. Natacanie sme dokoncovali cez zimu v Bulharsku a v atelieroch v Nemecku. Film prisiel do kin v lete O niektorych prihodach z natacania, osobnostiach a stupajucej popularite Gojka Mitica a druheho vychodonemeckeho indianskeho uspesneho filmu, napisem viac neskorsie v tomto a dalsich pokracovaniach.

25 Gojko MITIC v ulohe Chingachgook, nacelnik Velky Had. Zaber zo Strbskeho plesa v Tatrach. Foto: DEFA-Pathenheimer V predchadzajucom prispevku som v kratkosti nacrtol zavratnu popularitu nie len indianskych filmov vo Vychodnom Nemecku, od uvedenia filmu: Synovia Velkej Medvedice, ale aj uzasnu karieru Gojka Mitica, ktory ma za sebou hadam viac ako 30 filmov, niekolko uloh v roznych TV serialoch a v poslednych rokoch (na moje prekvapenie), stvarnuje dokonca ulohu WINNETOUa. Wow, nechcel som verit, ked mi to bolo povedane! Ak citatel pozorne cital moj predchadzajuci prispevok, v jednom odstavci spominam, ze som nebol velmi nadseny vyberom oboch hlavnych predstavitelov Pierre Brice ako Winnetou a Lex Barker ako Old Shatterhand. Nestotoznovali sa s hrdinami, ako ich popisal a ako si ich predstavoval Karl May a maloval Zdenek Burian.Tiez som uviedol, ze mne by bol daleko lepsie sedel v ulohe Winnetoua prave Gojko Mitic (alebo iny herec) s tvrdou, vysportovanou postavou, impozantnejsim a presvedcivejsim charakterom v porovnani s krehkym (aspon taky zanechal vo mne dojem), dnes uz viac ako 70-rocnym francuskym hercom Pierre

26 Brice, stvarnujucim Winnetoua. Nakoniec predsa k tomu doslo! Gojko Mitic Winnetou, myslim ze dokonca uz od roku 1992, teda skoro 25 rokov od jeho prvej velkej ulohy ako Tokei-Itho, Gojko Mitic, dnes sestdesiatjeden rocny, este stale predstavuje Winnetoua. Nie vo filme, ale skor v divadelnom stvarneni v letnom divadle (amfiteatri) v Bad Segeberg. Gojko MITIC preberuc stafetu od Pierre Brice v ulohe divadelneho WINNETOUa. Foto: Z web stranky Gojka Mitica. O tomto Gojkovom dobrodruzstve som nevedel. Zaciatkom leta pri navsteve v Bratislave ma o tejto novej ulohe informoval Ing. Arch. Juraj VISNY, ktory zije a pracuje vo Svajciarsku. V poslednych rokoch som nesledoval karieru a osud Gojka Mitica, majuc hromadu vlastnych problemov. Do Kanady z Nemecka je dost daleko. Za to sa ospravedlnujem! J.Visny, ako mnoho inych, odisiel do sveta podobne ako ja, po invazii vojsk Warsavskeho paktu do Ceskoslovenska. J.Visny bol jeden z prvych propagatorov kulturistickeho fitness hnutia a v tom case aj jeho najlepsi fyzicky predstavitel, ked vyhral prvy kulturisticky majstrovsky titul v Ceskoslovensku. Jeho svalnata, vysportovana vysoka postava vzbudila pozornost rezisera Vaclava Vorlicka,

27 ktory ho obsadil do ulohy SUPERMANA v skvelej a uspesnej komedii: KTO CHCE ZABIT JESSIE. Film okamzite kupilo mnoho krajin, medzi nimi Taliansko, pre ktore dotacali vela scien. Pravo znovu ho natocit, zakupilo USA aj s rovnakym obsadenim troch hlavnych predstavitelov. Zial, invazia spriatelenych vojsk Warsavskeho paktu prekazila natacanie tejto novej verzie v New Yorku. Po uvedeni filmi do kin v Ceskoslovensku, si Visneho vsimol reziser Jozef Mach, ktory kratko predtym skoncil natacanie filmu Synovia Velkej Medvedice. Jednym z jeho dalsich projektov bol film: OBJIZDKA (Obchadzka), kde do ulohy sofera kamionov obsadil prave Juraja Visneho. Neviem, kde som nabral to, co bude nasledovat?! Ci vobec je v tom co len zrnko pravdy? Ospravedlnujem sa, ak je to cisty vymysel, sepkanda! Este v case, ked som natacal jednu zo styroch indianiek, niekto ( jedna babka povedala ) pri nejakej prilezitosti mi povedal, ze reziser Jozef Mach, ak by bol poznal Visneho pred natacanim Synov Velkej Medvedice, bol by do tej ulohy, ktoru stvarnil Gojko Mitic, obsadil Juraja Visneho. Po tolkych rokoch si neviem za svet spomenut, odkial som tento vyrok vzal? Urcite nie od Visneho, lebo jemu som zavolal a overoval som si, ci to bolo jemu povedane? On to poprel, ze mu reziser Mach nieco takeho vobec povedal! Ak ano, hahahaha, tak vraj jedine po mnohych pivach v nejakej pivarni v Prahe a na to si nespomina. Ja som si to tiez nevymyslel.

28 Ing.Arch. Juraj VISNY svojou impozantnou postavou vzbudil pozornost dvoch ceskych reziserov. Jozef Mach (Synovia Velkej Medvedice) ho obsadil do filmu OBJIZDKA. Bol by z neho aj paradny Indian, ze? Foto: Jerzy Jankiewicz Warszawa Z toho, co som uviedol, aj ked to nie je pravda, ale len uvaha, vyvstava niekolko zaujimavych otazok! Napriklad: Ako by sa bola formovala filmova kariera Gojka Mitica, ak by on nebol stvarnoval postavu Tokei Itho a dalsie s filmovou spolocnostou DEFA? Aku by mal filmovu karieru J. Visny, ak by invazia nebola prekazila natacanie filmu: Kto chce zabit Jessie v New Yorku? Bol by Visny zozal podobnu slavu ako Gojko, ak by on stvarnoval Tokei Itho? Aku filmovu svandu, hahaha, by som bol mal ja, keby by som nebol odisiel do Kanady? Nejaku? Ziadnu? Kto vie? To len tak na zamyslenie.

29 V parodii KTO CHCE ZABIT JESSIE Juraj Visny hral ulohu SUPERMANA. Foto: z archivu Juraja Visneho. Ked pred par tyzdnami, ako spominam v prvom prispevku, po nejakych 35 rokoch som si pustil oba prve filmy filmovej spolocnosti DEFA, rozhodne na mna urobil lepsi dojem film Chingachgook, ako Synovia Velkej Medvedice. Je to pravdepodobne zo sebeckej skutocnosti, ze v tom filme som mal, v porovnani s prvym filmom, trochu vacsiu a zaujimavejsiu ulohu, objavujuc sa sem a tam viacmenej pocas celeho filmu. Trochu viac divosskych akcii, bitiek a prehier, snaziac sa usmrtit ci uz Chingachgooka (povodne z kmena Mohykanov, prijateho kmenom Delaware), alebo jeho belsieho priatela s anglickym menom Deerslayer (Zabijak srn Lovec jelenov?). V mojej ulohe Rychleho (Hbiteho) jelena preberam ku koncu filmu vedenie kmena Huronov po smrti stareho, zraneneho nacelnika. To potom, ked doslo ku krvavej devastacii mojho kmena anglickou armadou. V zavere, aj ked sme predtym boli cely cas nepriatelia s Chingachgookom, staneme sa priatelmi. Je potrebne uviest ze pribeh spisovatela Jamesa Fenimora Coopera zijuceho v rokoch zo serie THE LEATHERSTOCKING TALES nesie nazov DEERSLAYER, nie Chingachgook,. Pribeh sa odohrava v Severnej Amerike okolo roku 1740, ked francuzski kolonisti zneuzivaju Huronov a pouzivaju ich v bojoch proti Delawarom bojujucim na strane anglickej armady. Tito dvaja priatelia velmi skoro rozoznaju, ze biele tvare, na jednej alebo druhej strane, maju len jeden eminentny zaujem, vyhubit Indianov na oboch stranach.

30 Knihy Jamesa Fenimora Coopera, ako uvadzaju niektori experti, mali vraj rozhodujuci literarny vplyv mimo inych aj na Karola Maya. Knizni hrdinovia Coopera a ich dobrodruzstva inspirovali Karla Maya, aby zacal stvarnovat svojich hrdinov a pisat dobrodruzne knihy, mienene hlavne pre deti. Podarilo sa mu vsak daleko viac, ked s rovnakou vasnou ich zacali citat aj miliony dospelych, ktori sa nechali unasat jeho fantaziou a fiktivnymi hrdinami jeho romanov. Viac o hrdinoch Coopera a Maya v buducich prispevkoch. Uf, uf! Milan Jablonsky Rychly jelen (Milan Jablonsky) a Deerslayer (Rolf Romer) v suboji na plavajucej chate (Strbske pleso Tatry) Foto: DEFA-Pathenheimer

31 Autor : Milan Jablonský [email protected] <564> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (6) "Indianska" nostalgia (5):V MOKASINACH DRUHYKRAT (2) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Leto 2001 bolo v Kanade vynimocne. Za poslednych 30 rokov som nezazil take horuce, slnecne letne dni. Ked prejde "Labour Day weekend", ktory pripada vzdy na prvy pondelok v septembri, to je ako bodka za vetou. Koniec leta, aj ked nie podla pocasia a kalendara ale v spravani sa a mentalite ludi. Zo dna na den pride slavna kanadska pestrofarebna jesen. Hned potom brrrrrrr, kruta zima. Ked udrie prvy mraz, po prvom srieni, este niekedy nam matka priroda da aku taku sancu potesit sa pred zimou par peknymi dnami "Indianskeho leta". V case, ked v Europe je uz po polnoci a tu sa len schyluje k veceru, zvyknem ist na internet. Vtedy su uz v Cechach a na Slovensku internetove noviny na "nete". Aby som si zachoval objektivitu, obycajne "brazdim", "surfujem" niekolkymi dennikmi. Viacmenej prejdem hlavnymi spravami velmi rychlo. Nemam chut travit dlhe hodiny citanim podrobnosti spolocensko-politickeho zivota krajiny kde nezijem. Ked narazim na nejaky zaujimavy clanok, nielen si ho rad precitam, ale ak je v nom nieco doleziteho pre mna, aj si ho vytlacim. Zaciatkom augusta, kratko potom, ako ma webmaster Honza poziadal, aby som napisal par slov o indiankach "Westerns from the East", uputal moju pozornost clanok v kulturnej rubrike novin: "NOVY CAS on line" pod nazvom: Pierre Brice: "WINNETOU bol panic." Uverejneny bol nielen clanok, ale aj fotografia Pierra Bricea (72) stojaceho vedla postavy v indianskom kostime. Ze by to bol dvojnik?

32 Foto:Pierre Brice (Winnetou) pri navsteve "No Name City" v Rakusku. Foto: Dusan Kittler (Novy Cas on line) V sprievodnom clanku redaktorka pise, ze nedaleko rakuskeho mestecka Wollersdorf vybudovali prednedavnom atrakciu, nieco ako "skanzen", mestecko v duchu "praveho divokeho zapadu", ktore otvorili zaciatkom aprila 2001 pod menom "No Name City" (Mesto bez mena). "Najvacsi den", aky doteraz vraj toto mestecko zazilo, bol ked na navstevu prisiel legendarny filmovy predstavitel Winnetoua, Pierre Brice a jeho filmova sestra Nso-ci - Marie Versini. Zial, nikde v novinach mimo hore uvedenej fotografie som sa nedopatral slubeneho rozhovoru, ktory vraj poskytol Perre Brice s vyjadrenim, ze "Winnetou bol panic", a ktore novinam posluzilo ako titulka kratkeho clanku. Skoda. Ci bol "panic" to je diskutabilne, ale ze nemal "squaw", manzelku, to je fakt.

33 Foto: WINNETOU, legendarny nacelnik v podani Pierra Brica, zaber z Frmanya Canyon, Chorvatsko. Michael Petzel, Karl-May-Archiv Je skoro neuveritelne, ze po viac ako 90 rokoch od umrtia KARLA MAYA a po125 rokoch od uverejnenia jeho knihy OLD FIREHAND (1875) hrdinovia Mayovych romanov nielen pretrvavaju, ale jeho knihy, ktore boli prelozene do asi 30 jazykov (naposledy aj do cinstiny), je tazke dostat a niektore stoja priam male bohatstvo. Ked som sa nedavno zhanal po jeho knihach v anglictine na "amazon.com" uzasol som, ze niektore jeho zvazky stoja az $400 US. Musia byt asi viazane v kozi, neviem si inak vysvetlit tak vysoku cenu. Pocas svojej plodnej spisovatelskej kariery May napisal a uverejnil okolo 70 knih. Prirodzene, najviac su zname jeho knihy, indianky z "Old West", jeho hlavni hrdinovia Winnetou a Old Shatterhand, ale aj ine osobnosti ako Old Surehand; Old Firehand a cely rad zaujimavych postav: Hobble (Krivajuci) Frank, Dlhy David a Tlsty Jimmy, alebo dlhonosi bratia Tim a Jimm Chmuchalek, Sam Hawkins, Sliding Bob a pod. Menej je zname, ze May pisal aj dobrodruzne pribehy z ciest po Oriente a Azii. Zatialco v dobrodruzstvach z "Old West" May predstavuje seba ako Old Shatterhanda, v romanoch z Orientu vystupuje ako Kara ben Nemsi alebo Karol syn Nemcov. Jeho verny spolucestovatel po Oriente bol postavou maly, ale charakterom velmi pestry sejk Hadschi Alef Omar ibn Hadschi Abu Abbas ibn Hadschi Dawud al Gosarah. Kedze vo vsetkych knihach May pise svoje pribehy v prvej osobe, ako by on zazival vsetky dobrodruzstva a cestoval po svete, pribehy a opisovane postavy pripadaju citatelovi neuveritelne vieryhodne. Vieme, ze May navstivil Orient a Aziu velmi neskoro, zaciatkom minuleho storocia. Uplne na sklonku svojho zivota, prvykrat aj Ameriku. O to su jeho knihy pozoruhodnejsie, ze v nich urobil len male, nie dolezite chyby v popise krajiny, ktore

34 mu "scholars" vytykaju a ktore su zanedbatelne a citatelmi davno prepacene. May pisal fikcie, mohol si to dovolit. Foto: Karl May v obleceni ako Old Shatterhand. Trochu ina postava ako filmovy predstavitel Lex Barker. Karol May umoznil nam vsetkym v Europe vytvorit si zivu predstavu o krajinach a predstavil nam pestre postavy z toho sveta, ktore tak dobre vystihol. Vzbudil v nas nesmiernu lasku a obdiv k svojim kladnym hrdinom v konfliktoch dobra a zla a uctu k ludom aj inej farby, ako bielej. Karl May mal urcite vplyv aj na formovanie Nemeckej a vobec Europskej kultury. Ako by mohla jeho legenda, knihy, filmy, hrdinovia tak zivo pretrvavat dodnes? Potvrdzuju to tisice "trampskych", "indianskych" a "Mayovych" klubov. "Karl May Festival" v mieste jeho bydliska rocne navstevuju desiatky tisic ludi. Kazdorocne letne slavnosti v Elspe a Bad Segebergu pritahuju statisice navstevnikov. Vytvoril zaklad a predpoklad aj pre uzasny komercny uspech, priemysel sam o sebe, v ktorom tisice ludi prosperuju po dlhe desatrocia, nielen v jeho rodnej krajine. (O tom a inom zo zivota Karla Maya v buducich prispevkoch). James Fenimore COOPER zomrel (1851) priblizne desat rokov potom, ako sa Karl May narodil (1842). Cooper je povazovany za prveho vazneho romanopisca v USA, najviac sa preslavil uz spominanou zbierkou 5-tich romanov: Leatherstocking tales. Narodil sa (1789) v Burlingtone N.J. vo velmi vplyvnej a bohatej rodine. Opak Karla

35 Maya, ktory sa narodil v nesmierne chudobnej rodine tkaca v ktorej zo 14 deti prezilo iba 5. Cooper prezil vacsinu mladych rokov v mestecku Cooperstown N.Y. ktore ako osadu zalozil jeho otec. V 13 rokoch uz zacal studovat na Yale College. Na podnet manzelky zacal pisat, az ked bol 30 rocny. Bol velmi aktivny a vyprodukoval okolo 50 prac pocas svojej 32 rocnej spisovatelskej kariery. Slavu ako spisovatel ziskal hlavne svojim druhym romanom: THE SPY (1821). Hned potom dalsou knihou THE PIONEERS, ktorou zacala seria Letherstocking tales. Svojimi dvoma romanmi: The Last of the Mohicans a Prairie, sa Cooper luci s pisanim o Americkych postavach (hlavne Indianoch), odchadza do Europy, kde zije 7 rokov a meni svoj zaujem na cestovatelske a historicky orientovane temy. Coopera vacsina kritikov opisuje ako "portretistu" dostojneho cerveneho cloveka (The noble Red Man). V kazdom pripade, takouto postavou je jeden z jeho najslavnejsich hrdinov Chingachgook a jeho priatel Natty Bumppo, alias DEERSLYER (Lovec jelenov), alias HAWKEYE v romane Posledny Mohykan. Text: Pracovny zaber z natacania filmu Chingachgook na Strbskom plese. Deerslayer v inerpretacii Rolfa Romera. Sorry! Ospravedlnujem sa citatelom za tuto"odbocku" do zivotopisnej oblasti tvorcov, ci uz Winnetoua alebo Chingachgooka. Trochu som sa viac zakecal, ako som chcel. Nakoniec, uviedol som len vemi strucnu informaciu. Citatelom, ktori nie su oboznameni s osudom autorov, ich tato mala "odbocka" priblizi. Ved nam dali tolko potesenia pri citani ich knih. Zasluzia si, aby sme ich trochu spoznali. Kedze nakoniec som skoncil pri Chingachgookovi a Lovcovi jelenov (Deerslayer), hadam este par riadkov k filmovemu spracovaniu tohoto romanu.

36 Ked prislo leto 1966, pocas ktoreho bol uvedeny do kin (specialne letnych amfiteatrov) film Synovia Velkej medvedice, producenti tohoto filmu pravdepodobne nemali ziadne vaznejsie plany pokracovat na pokracovanie v natacani indianiek, lebo leto preslo a nic sa nenatacalo. Asi cakali, ako bude prijaty prvy film. Obrovsky uspech filmu Synovia Velkej medvedice prinutil ci uz dramaturga Dr. Guntera Karla a scenaristu Wolfganga Ebelinga s reziserom Richardom Groschoppom sa poponahlat a zacat co najskor s pripravovanym projektom. Nemam ine vysvetlenie na velmi oneskoreny zaciatok natacania. Ak sa dobre pamatam, bola uz polovicka oktobra, ked sa zacali snimat prve zabery v lokacii Strbske pleso a v Pieninach. Vo filmovom stabe vladla dost velka nervozita, ci sa stihne urobit vsetko, co bolo planovane pre tuto lokaciu. Obava bola z mozneho prveho snehu. Aj ked sme mali slnecne pocasie, ovzdusie bolo studene a voda Strbskeho plesa este viac. Ja som aj s dalsimi mojimi "spolubojovnikmi" Huronmi (Lorom Divaldom - mojim studentom z Lekarskej fakulty, dnes chirurgom pracujucim na Strbskom plese, a Dr A. Kautnikom, ktoryuz davnejsie nie je medzi nami) musel do tej vody padnut niekolko krat. Ta bola v tom "indianskom lete", neskorom jesenom case, smrtelne ladova. O tom a inych zazitkoch z Ciech, Bulharska a Nemecka nabuduce. Howgh! Milan Jablonsky Foto: Vymena zajatcov! Huroni: vpredu vlavo Dr. A. Kautnik, v pravo Dr. L. Divald. Stojaci vzadu autor prispevku Milan Jablonsky v ulohe Rychleho jelena, sediaci nacelnik Huronov Johannes Knittel. Leziaci zajatec HelmutSchreiber.

37 Autor : Milan Jablonský [email protected] <574> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (7) "Indianska" nostalgia (7): V MOKASINACH DRUHYKRAT (3) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). V niektorom z prvych prispevkov som spomenul, ze bolo pre mna zahadou, ako sa dopatral reziser Jozef Mach k mojmu menu a na ciu iniciativu som obdrzal pozvanie, aby som prisiel do Juhoslavie a zahral malu rolu Horskeho hroma" vo filme Synovia Velkej Medvedice. Nikdy som sa na to neopytal rezisera, ale ani Martina Tapaka, jedineho z tej pracovnej skupiny, kto ma poznal. Mam taky dojem, ze to skutocne musel byt Martin, kto navrhol J. Machovi, aby do tej roly nacelnika kmena SIKSIKA obsadil mna. Urcite nie pre moj "herecky talent", toho pre tu ulohu nebolo velmi treba, ale skor pre moje fyzicke dispozicie, ako dostojneho a rovnoceneho protivnika TOKEI-ITHO (Gojka Mitica).

38 Sediaci Johannes Knittel v ulohe "Gespaltene Eiche" ako nacelnik Huronov. Stojaci autor prispevku Milan Jablonsky v ulohe "Rychleho jelena" vo filme: Chingachgook. Pri vybere filmovej ulohy zohrala dolezitu ulohu moja fyzicka kondicia, schopnost byt dostojnym protivnikom Chingachgooka. Foto: DEFA-Pathenheimer. Nebolo pre mna ziadnou zahadou, ako som sa dostal k druhemu filmu. Jedneho septembroveho dna mi zavolaki do Kosic z produkcie filmu: CHINGACHGOOK", ze su v Tatrach a ze by ma co najskor radi videli na Strbskom Plese. Mimochodom, nech so sebou vezmem este aspon dvoch svalnatejsich mladencov, vhodne postavy pre Huronskych bojovnikov. Wow! No problem! Na Lekarskej fakulte som viedol oddiel kulturistiky a mal som celu skupinu studentov, celkom slusne fyzicky vyzerajucich, nemal som problem si vybrat! Zo sebou som vzal vtedy uz lekara, Dr. A. Kautnika a Lora Divalda, studenta, vyborneho sportovca, pochadzajuceho zo Smokovca pod Tatrami. Oni sa stali mojimi spolubojovnikmi z kmena Huronov v lokacii na Strbskom Plese a v Cechach. Na poslednej snimke z minuleho prispevku, si citatel mohol vsimnut,

39 ze vsetci traja sme boli fyzicky celkom slusne urobeni", v cestine by clovek povedal udelani". Ak by si obaja moji spolocnici boli dali pri prichode do Tatier na oci tmave okuliare a ja nejaky tmavy oblek, boli by sme urcite vzbudzovali dojem, ze prisiel nejaky mafioso" s doprovodom bodygards". Neskora jesen, moznost snezenia, premenlive, studene pocasie vo Vysokych Tatrach, vytvaralo nervoznu atmosferu vo filmovom stabe. Foto:DEFA-Pathenheimer Filmovy stab pozostaval viac-menej z rovnakej pracovnej skupiny, ako pri prvom filme, iba sa zmenil reziser (Richard Groschopp), jeho asistentka (Doris Borkmann-Kalbe), veduca produkcie (Dorothea Hildebrandt) a pribudlo niekolko novsich tvari medzi hercami a hereckami V tom case uz na Lekarskej fakulte v Kosiciach, kde som ucil telesnu vychovu, zimny semester, bezal na plne obratky. Ked som obdrzal ten telefonat, viacmenej vsetko s fakultou a katedrou uz bolo zariadene cez reprezentanta Barrandova (alebo Koliby?) pre ten film. Nemal som ziaden problem prenechat moj pracovny uvazok na mojich spolupracovnikov. Produkcia filmu im hradila dvakrat, tolko, ako by boli dostavali normalne za suplovanie. Pre kolegov to bol vyborny deal". Pre mna tiez! Velmi priatelsky som sa zvital s Gojkom a niekolkymi uz znamymi z predchadzajuceho filmu. Krista Grewald, make-up artist" pre oba filmy a veduci kostymov si ma hned vzali do parady. Krista mi nasadila parochnu a upravila tvar a uz ma sikovali k reziserovi, ktory ma chcel vidiet, ako budem vyzerat ako Huron. Zrejme bol spokojny, lebo pokyvoval hlavou a oznamil mi, ze moje filmove meno bude "Rychly (hbity) jelen" a ze budem viacmenej stvarnovat jedneho z prominentnejsich" Huronov, teda figurovat sem a tam pocas celeho filmu a z casu na cas sa budem bit, nahanat

40 Chingachgooka a Deerslayera. Aby som pocital s dvoma az troma mesiacmi, s natacanim nie len v Ceskoslovensku, ale aj v Bulharsku a neskorsie v atelieroch v Nemecku. Neprotestoval som. Krista, make-up artist", mi musela po kazdom skoku alebo pade do vody upevnovat uvolnenu parochnu pre dalsi zaber. Foto: archiv autora Na Srbskom Plese sa natacala vacsina scen odohravajucich sa okolo plavajucej chaty", kde sme aj my Huroni boli v akcii pri jej prepade. Reziser ma informoval, ze by mi bol povdacny, keby som pripravil maly scenar bitky Lovca jelenov s jednym z nas. To nebolo prvy ani posledny raz, ze som pomahal dat dohromady nieco podobne. Prenajali nam v jednej skole telocvicnu, kde sme tu bitku na plti mali trenovat. Reziserovi sa pozdavalo, ze by to mohol byt Sano Kautnik. Vysoka, svalnata postava, oblicaj ako Indian, vzhladom sa perfektne na to hodil. Trochu mi pripominal Jura Visneho (Superman z filmu Kto chce zabit Jessie). Prijal som teda ulohu trenera, vsak to bola moja skutocna profesia, preco nie! Ziaden problem, pokial sme nezacali trenovat priebeh bitky, ako som ju zostavil. Ralf Romer bol OK, profesionalny herec, pohyblivy a velmi prirodzeny v tej sekvencii boja, ale chudak", dnes uz davnejsie nebohy Sano (zomrel na Malte, kde robil lekara)! Nedokazal sa zbavit tvrdosti v pohyboch, neobratnosti a slabeho vyrazoveho hereckeho prejavu. Nevedel sa uvolnit a byt prirodzeny! Po par treningovych sekciach sam reziser chcel vidiet tu sekvenciu boja aj s kamermanom. Stalo sa, coho som sa obaval. Reziser ma poziadal, aby som demonstroval ja celu tu bitku s Ralfom Romerom. Ked sme skoncili, ukazal na mna s poznamkou "Budes to robit Ty!" Tak sa aj stalo.

41 Potom KO" od Lovca jelenov a Rychly jelen bum-bac" do studenej vody Strbskeho Plesa. Foto DEFA-Pathenheimer. Bolo mi trochu luto Sana, ale co som mal robit? Vo konecnej verzi bolo niekolko sekvencii boja bolo vystrihnutych, ale aj takto skratene to bolo OK. Ked mi reziser oznamil ze to budem ja, oblial ma trochu studeny pot", nie z neschopnosti odohrat tuto bitku, aby bola co najprirodzenejsia, alebo z konecneho "KO" Lovca jelenov, ale z padania do ladovej vody Strbskeho Plesa. Brrrrrr! To mi najmenej vonalo. Nebol som to iba ja, kto musel do tej vody ist. Loro Divald mal podobny udel, ked ho v jednej scene prepadu chaty s davkou komedie s veslom po hlave bije Lilo Grahn v ulohe Judith Hutter. Obaja s Lorom Divaldom sme tak trochu vybabrali so studenou vodou Strbskeho plesa. Rodicia Lora vlastnili farmaciu v Smokovci. Loro priniesol v tubach lahko cerveny mastny palivy krem. Ten sme si vtierali do pokozky. Dalo nam to prirodzene zbarvenie cervenokozca" a chranilo nas aspon trochu pred chladom studenej vody. Naviac, pred natacanim sceny sme vzdy pumpovali" svaly. Pouzivali sme vesla ako cinky a isometricky odpor. To nahnalo do svalov vela krve. Nie len ze sme znasali lepsie chladnu vodu, ale sme tak napumpovani" aj vyzerali lepsie, hahahaha, aspon sme si mysleli.

42 Velka cast filmu a tohto Cooperovho romanu sa odohrava prave okolo tej plavajucej chaty" alebo v nej. Vlastnil ju Old Tom Hutter" (Helmut Schreiber), velmi schopny a charakterovy herec, s ktorym som sa o rok neskor stretol a spolupracoval aj v dalsom filme, natacanom v Gruzinsku v Kaukazkych horach. Jeho dceru Judith Hutter hrala Lilo Grahn. Ako sa ku koncu filmu ukaze, jeho dcera to nakoniec nebola. Old Tom Hutter mal kamarata Harry Hurry (Jurgen Frohriep) s ktorym z casu na cas chodili skalpovat" Indianov, aby si zarobili na zivobytie. V tom case okupacne" autority platili za skalp dobre peniaze! Vsak to boli len divosi! Ze? Tak preco nie! Uf, uf - no good! Milan Jablonsky. Lovec jelenov - Deerslayer" (Rolf Romer) v suboji s autorom prispevku v ulohe Rychleho jelena. Foto: DEFA-Pantheneimer

43 Tatry v plnej krase! Kamera, klapka, akcia! "Vymena zajatcov!" Zlava do prava: Gojko Mitic; A. Kautnik, stojaci M. Jablonsky vpravo L.Divald a leziaci Helmut Schreiber. Foto:DEFA-Pathenheimer

44 Autor : Milan Jablonský [email protected] <584> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (8) "Indianska" nostalgia (8): V MOKASINACH DRUHYKRAT (4) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Este predtym ako "opustim" pribehy a spomienky na natacanie filmu "CHINGACHGOOK" podla legendarneho romanu Jamesa Fenimora Coopera DEERSLAYER, zo serie jeho piatich najlepsich, rad by som sa vratil niekolkymi riadkami k autorovi a jeho dvom literarnym hrdinom Lovcovi jelenov (Deerslayer) a Chingachgookovi. Neviem do akej miery su citatelia Priloznika oboznameni s literarnym odkazom Coopera. Nerad by som v mojich dalsich riadkoch vytvoril dojem, ze chcem poucovat o tom, co je pre mnohych z vas davno zname. Ked uz som mal tu prilezitost a cest vytvorit mensiu ulohu (Rychly jelen) v jednej z jeho knih, chcel som sa trochu viac oboznamit aj s Cooperom, jeho zivotom a literarnym odkazom. Cakalo ma niekolko prekvapeni. Vracajuc sa do mladosti, ked sme vo velkom citali indianske pribehy z Mayovych knih, jedinou knihou, ktoru som ja od Coopera precital, bol hadam najviac znamy roman: The Last of the Mohikans (1826) v ktorom obaja hrdinovia nielen figuruju, ale zohravaju hlavnu rolu. V tomto romane Lovec jelenov vystupuje ako dospely muz pod menom Nathaniel alias Hawkeye. Zatial co v romane Deerslayer (1841) napisanom o 15 rokov neskorsie, ktorym zacina seria Leatherstocking tales, Natty Bumppo (Lovec jelenov) je predstavovany ako 20 rocny mladik. Prekvapenim bola pre mna tiez skutocnost ze v Cooperovom prvom romane: The Pioneers (1823) obaja jeho hrdinovia Natty Bumppo a Chingachgook su citatelom predstaveni ako starci, jeden aj druhy ako "old men", zijuci vo "frontier village". V tomto romane Cooper nechava Chingachgooka umriet a "the old trapper" alias Natty Bumppo, Deerslayer, Hawkeye, nadalej zije aj v jeho dalsom romane: The Prairie (1827), v ktorom aj Lovec jelenov nakoniec umiera medzi prerijnymi Pawnee Indianmi. Do tej serie piatich romanov patri este jeden, ktory som nespomenul: Pathfinder (1840), v ktorom nas dej zavedie do vojny medzi Francuzmi a Indianmi v oblasti Lake Erie.

45 "Portrety Indianov" autora prispevku. "Lone Wolf - Kiowa" olej 20 x 24 inch. Cooperove romany vysli v nespocetnych vydaniach a boli prelozene do mnohych jazykov. Velka cast jeho romanov sa tiez objavila ako televizne serialy. Ak sa nepletiem, len dva romany nasli cestu na siroke strieborne platno kin. Film Chingachgook, die grose Schlange v produkcii DEFA a film: The Last of The Mohicans, jeden natoceny este v roku 1936 a druhy senzacny velkofilm z roku V tom druhom hlavnu ulohu Deerslayera pod menom Nathaniel (Hawkeye) stvarnuje Daniel Day-Levis a Chingachgooka Russell Means. Reziserom filmu bol Michael Mann. Na mna najsilnejsim dojmom z tohoto filmu zaposobil svojim presvedcivym hereckym vykonom Ves Study (skutocny Indian) v ulohe Magua. Kedze je to "Western from the West" a nie z vychodu, nejdem sa o filme dalej zmienovat. Je cas sa vratit nazad k zazitkom z natacania Chingachgooka.

46 Autor prispevku Milan Jablonsky v spolocnosti asistentky rezie Doris Borkmann-Kalbe Foto: z autorovho archivu Okolo Strbskeho Plesa sa nenasli vhodne utesy, skalnate steny z ktorych by sa dalo skakat do vody, ako si scenar vyzadoval. Tie utesy boli potrebne pre dalsiu scenu v ktorej ja nahanam Deerslayera nielen na suchu, ale aj vo vode. Po skonceni natacania v Tatranskej lokacii a nejakom tom dni v Pieninach cely stab sa prestahoval do Ciech k jednemu priehradou umele vytvorenemu jazeru, ktore malo niekolko vhodnych exterierov a slusne vyzerajucich utesov. Keby by ste ma dnes rezali, nespomeniem si, ktore priehradne jazero to bolo. Ostala mi ale hlboko v pamati spomienka z natacania sceny v ktorej sa snazim v boji vo vode utopit alebo usmrtit Lovca jelenov. Skoro som uspel! Len rychla akcia Gojka Mitica zachranila Rolfa Romera, ktory uz pil vodu jazera, od skutocneho utopenia. Aby som priblizil tu scenu, tu je kratky popis.

47 Autor prispevku v ulohe Rychleho jelena v prestavke natacania. Foto: autorov archiv Na jednom z utesov stoji Deerslayer k nemu sa priblizuje po jazere Chingachgook, aby ho vzal do kanojky a na plavajucu chatu. Za chrbtom Lovca jelenov sa objavia Huroni pod mojim vedenim. Chingachgook ho varuje a Lovec jelenov skace do jazera a plava ku kanojke. Ja za nim skocim a snazim sa ho dohonit a usmrtit. Podari sa mi ho dolapit a vo vode zacne zapas, ktory s pomocou Chingachgooka obaja vyhraju a mna zajmu a vtiahnu do kanojky a prinesu ako zajatca na "plavajucu chatu". To hovoril scenar. Co sa stalo, bolo nieco ine. Ja som skoro vyhral ten boj skutocnym utopenim Deerslayera.

48 "Rychly jelen" (M.Jablonsky) pripraveny prenasledovat Lovca Jelenov. Foto: autorov archiv Scena toho boja vo vode sa natacala z osobitne pripraveneho podia. Ja som dostal instrukcie od rezisera, ze chce, aby som sa na Lovca jelenov vrhol, ked k nemu doplavem, stiahol ho pod vodu a tam aby sme sa "klbcili". Nikto mi nepovedal ako dlho, alebo aky bude signal prestat. V snahe nepokazit zaber uchopil som Deerslayera a drzal som ho v tom zapase pod vodou trochu pridlho, zacal polykat vodu jazera, ked uz nemal dost vzduchu v plucach. Ja som to ale v "zapale boja" nevidel, a tak som pokracoval az Gojko Mitic, ktory si vsimol, ze je zle-nedobre s Rolfom Romerom, skocil do vody, oddelil nas od seba a jemu pomohol von z vody. Otraseny Rolf Romer nejaky cas na mna trochu nahnevano zazeral, aj ked som sa ospravedlnil. Chapal som jeho nahnevanie a velmi ma to mrzelo. Nebola to vsak len moja chyba, mohlo mi byt povedane, ako dlho alebo ako kratko, mam predstierat ten zapas. Mohli oni nad hladinou kricat "dost", pod vodou som to nepocul.

49 Moj problem bol, ze ja som sa vedel niekedy vzit do akcie, ktora sa natacala, tak ze som prestal hrat, byt hercom a v urcitom zapale som prezival tu scenu, akoby to bola skutocnost. To samozrejme je nepripustne a pre spoluherca moze byt aj trochu nebezpecne. Co uvedeny priklad demonstruje. V dalsom pokracovani uvediem este jeden priklad, kde som v zapale boja som skrvavil tvar "anglickemu vojakovi" v zaverecnej scene filmu vyvrazdovania mojho kmena. Ale za tu akciu som obdrzal od pracovnikov na scene potlesk. Uf, uf! Milan Jablonsky "Na suchu aj vo vode". Rychly jelen (M. Jablonsky) s hordou Huronov prenasleduje Lovca jelenov (Rolfa Romera) Foto: DEFA-Pathenheimer

50 Autor : Milan Jablonský [email protected] <594> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (9) "Indianska" nostalgia (9): V MOKASINACH DRUHYKRAT (5) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). V niekolkych prvych prispevkoch som pre meno Deerslayer" z casu na cas pouzil doslovny slovensky preklad Zabijac srn". Predtym, ako som odoslal stvrte, alebo piate pokracovanie webmastrovi Honzovi, dal som ho precitat Marte, milej mladej dievcine z Bratislavy, ktora sa u nas zastavila na par dni pred odletom nazad na Slovensko. Ona pracuje ako pravna sekretarka" (legal secretary), a tak som si myslel ze urcite ovlada slovensku gramatiku lepsie ako ja, ktory zijem v Kanade dlhsie ako 30 rokov. Upozornila ma, ze ten nazov Zabijac srn" je nie najvhodnejsi a skor by som mal uzivat nazov Zabijak srn". Zmenil som to v texte ako mi navrhla. V i doprevadzajucom ten prispevok som poziadal webmastra, aby to takto upravil vo vsetkych ostatnych, ked bude moje prispevky pripravovat pre Priloznik. Webmaster Honzo ma este viac poplietol, ked spomenul, ci by nebol vhodnejsi nazov: Lovec jelenov". Jeho nazov lovec" znie urcite prijatelnejsie ako zabijak". Riesil som to tak ze rozhodnutie ponecham webmastrovi a ja ze budem dalej pouzivat orginalny nazov Deerslayer". Z uvedenej dilemy mi neskorsie pomohla moja neter Vierka, ktora sa ponukla pre vsetky ostavajuce prispevky urobit redakcne upravy a opravy. V upravenych textoch Vierka automaticky zacala uvadzat vyraz: Lovec jelenov.

51 Chingachgook v uvodnej scene predvadza zhromazdeniu Delawarskych Indianov, ako sa mu podarilo zachranit ich nacelnika. Pocas tejto ceremonie mu Huroni unesu snubenku Wahtawu. Foto: DEFA-Pathenheimer Andrea Drahota vo filme: Chingachgook stvarnuje mladu, krasnu Indianku z kmena Delawarov s menom WAHTAWA, snubenku Chingachgooka. Pocas ceremonialu, s ktorym film zacina, Chingachgook v pantomimickom tanci" predvadza Delawarom, ako sa mu podarilo zachranit ich zraneneho nacelnika. Skupine Huronov sa pocas tej slavnosti podari uniest Wahtawu. O nu ma zaujem aj syn nacelnika Huronov, ktory si ju chce vziat za svoju "squaw", manzelku. Chingachgook sa vyberie na kanojke na teritorium Huronov zachranit svoju Wahtawu. Na ceste po vode a na suchu caka na Chingachgooka vela ukladov o jeho zivot. Casto z mojej" strany Rychleho jelena.

52 Chingachgook sa zbavuje prenasledujuceho Rychleho jelena a jeho spolubojovnika.. Foto: DEFA-Pathenheimer. Meno Andrea Drahota by naznacovalo, ze je to herecka cesko-slovenskeho, pripadne juhoslovanskeho alebo polskeho povodu. Na moje prekvapenie Andrea sa narodila v Madarsku, kde zila a ucinkovala aspon v dvoch desiatkach madarskych a inych filmov. Ked natacala film Chingachgook" mala len nejakych 26 rokov, podobne ako Gojko Mitic. Ak zije, co je viac pravdepodobne ako nie, tak tento rok v lete dovrsila 60 rokov. Vacsina jej filmovych zaberov z filmu Chingachgook" su z mojho" tabora Huronov. Zial, ja som nemal moznost sa s nou (na moju skodu) blizsie zoznamit. Boli sme spolu len v jednej zaverecnej scene. Lutujem, ze nemam z nej fotografiu aby som sa s jej peknym vzhladom podelil s citatelmi.

53 Dalsi uklad o Chingachgookov zivot. Rychly jelen (Milan Jablonsky) v akcii.. Foto: DEFA- Pathenheimer Chingachgookova cesta po vode v kanojke zacina v prekrasnom horskom prostredi Pienin na vlnach a lahkych perejach Dunajca, popularnej rieky vyhladavanej turistami. Gorali" v pestrofarebnych krojoch splavuju tuto rieku cez leto s turistami na pltiach. Pozorny divak by si vsimol, ze vysokohorske prostredie velmi skoro vystriedala ticha voda a priroda juznejsich nizin Bulharska. To je miesto, kde aj ja ako Rychly jelen" prichadzam do akcie, ked v korune listnateho stromu ciham na Chingachgooka. Ked vesluje popod strom, skocim zo stromu do kanojky s umyslom ho usmrtit, co sa mi prirodzene nemohlo podarit a po kratkom boji Chingachgook ma premoze a vrhne do vody. Po niekolkych plaveckych zaberoch som skoro na brehu. Odtial sa pokusim este raz hodit po nom tomahawk. Chingachgook zachyti tomahawk v lete, hodi nazad a usmrti mojho spolubojovnika. Wow!

54 Zrucny Chingachgook zachytava hodeny tomahawk a hadze ho nazad, usmrcujuc mojho spolubojovnika. Foto: DEFA- Pathenheimer Visiac na konari stromu niekolko metrov nad hladinou, trafit sa do kanojky bol trochu narocny trik. Zvlast, ked sme chceli ten zaber urobit na prvykrat. Islo o to, aby som neposkodil kanojku, neublizil sebe a trafil sa do maleho priestoru medzi dve steny kanojky. Po skoku udrzat rovnovahu a este zviest mensi suboj zautocenim na Chingachgooka tomahawkom, ktory som pri skoku drzal medzi zubami. Tento a mnoho inych zaberov sme robili uz v Bulharsku v okoli Varny, kam sme presli po skonceni natacania na Slovensku v Tatrach a v Cechach. Pocasie v Bulharsku bolo velmi prijemne, aj ked niekedy chladnejsie. Nevidel som vela ludi na plazach a skoro nikoho vo vode. Vyssie na severe uz vyvadzala zima. Vo Varne a v Bulharsku sme stravili niekolko tyzdnov. Bolo velmi prijemne prezit skoro dva zimne mesiace dole na juhu bez snehu. Volny cas v prestavkach natacania sme vyplnali roznym sposobom. Niekedy kratkym spankom po dlhsich veceroch, inokedy sme trenovali strelbu z luku, sutazili v hadzani nozom alebo tomahawkom. Casto sme trenovali naskakovanie na kona v pohybe atd.

55 Ludia v Bulharsku boli k nam velmi prijemni a pohostinni. Mnoho z nas sa naviac tesilo pozornosti a casto aj spolocnosti mladsich atraktivnych dam z Varny pri vecernych prechadzkach po uliciach, kde korzovala hadam cela Varna. Uf, uf, Milan Jablonsky V prestavkach natacania, trochu zabavy a odpocinku nezaskodi. Foto: autorov archiv

56 Autor : Milan Jablonský [email protected] <604> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (10) "Indianska" nostalgia (10): V MOKASINACH DRUHYKRAT (6) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Ked si clovek zvykne na take technologicke vydobytky ako je pocitac, stane sa mu asi takou samozrejmostou ako bol v davnej" minulosti pisaci stroj. Neskorsie sa malym zazrakom stal elektronicky pisaci stroj a div sa, svete", dokonca aj s pamatou. Este dodnes takuto masinku vlastnim, aj ked som ju viac ako 15 rokov nepouzil. Odkedy som si kupil prvy pocitac, patri davno do odpadu. Dnes by bol aj ten moj prvy pocitac povazovany za predpotopny. Vymenil som ich niekolko, dokazal som sa ich jedneho po druhom lahko zbavit, ked som ich vymienal za lepsie. Cudujem sa sam sebe, preco sa nezrieknem s rovnakou lahkostou aj toho stareho" pisacieho stroja? Pravdepodobne preto, ze ma k nemu viaze urcita sentimentalita a nostalgia" minulosti. Ked som bol daleko mladsi, vitalnejsi, ked som na tej masine vedel vyplodit tisice stran sukromych listov rodine a priatelom v sirokom svete. Dnes ten svet je ovela mensi, komunikacia skoro okamzita (mozno preto menej osobna), prave vdaka pocitacovej technologii. Ale varuj dusu na doline", ked sa nieco stane s touto technologiou a pocitac zacne odmietat prikazy. Je to akoby cloveku amputovali obe ruky. Moj pocitac mi to urobil, ked som sa vcera chcel pustit do tohoto prispevku. Dovod, pravdepodobne overload" RAMu kvoli asi 150 fotkam z mojho archivu zaberov z viacerych filmov westernov z vychodu", vsetkym prispevkom a desiatkam inych dokumentov. Naviac, rozlicny nepotrebny garbage", utajeny v roznych programoch, ktoreho sa bojim zbavit, nevediac co sa stane ked ich vymazem. Uz je v rukach specialistov. Este stastie, ze mam po ruke nahradny, menej pouzivany laptop". Pokial neprinesiem z opravy spominany pocitac, aj tento posluzi.

57 V tabore Huronov sa nacelnik Gespaltene Eiche (Johann Knittel) prizera tancu svojich bojovnikov. Vpravo vedla neho stoji Rychly jelen (Milan Jablonsky). Fotografia: DEFA- Pathenheimer Ale nazad k predmetu prispevkov. Je hadam cas skoncit blabotanie o Chingachgookovi a po tomto prispevku odcestovat" do Gruzie a Kaukazkych hor a spomenut par postrehov z natacania filmu pod pracovnym nazvom: Spur des Falken, myslim ze v preklade by to znamenalo: Po stopach sokola. V Nemecku sa film premietal pod zmenenym nazvom: Brennende Zelte in den schwarzen Bergen. V Cesko-Slovensku myslim isiel tento film pod nazvom: Zlato v Black Hills, alebo Zlato v Ciernych Horach. Neviem, nie som si isty. Na nejaku chvilu sa este musim vratit k filmu Chingachgook", lebo pobytom v Bulharsku, ktory trval hadam cele dva mesiace, sa natacanie neskoncilo a este nejaky cas sa natacalo v Nemecku. Prirodzene, vsetky zabery z interierov sa robili v DEFA Studiu a toho bolo dost. Ale z nejakeho neznameho dovodu v Bulharsku sa nedotocili ani vsetky exteriery, ktore sa mali natacat v tabore Huronov, kde sa nachadzala Wahtawa a teda vacsina scien z jej zajatia", ako aj vyvrazdenie skoro celeho kmena Huronov anglickymi vojakmi". Zachraneny nacelnik Huronov Gespaltene Eiche" podlieha zraneniu a odovzdava vedenie zbytku zachranenych Huronov Rychlemu jelenovi. Chingachgook zachranuje svoju Wahtawu. Rychly jelen symbolickym odovzdanim noza Chingachgookovi sa mu odvdacuje za zachranu stareho nacelnika, Gespaltene Eiche a stava sa jeho priatelom.

58 Po krvavom masakri kmena Huronov zachraneny nacelnik podlahne zraneniu a poveruje Rychleho jelena nacelnictvom. Foto: DEFA Pathenheimer Film nekonci touto scenou, ale vracia sa nazad na jazero, na plavajucu chatu", kde skalpovany Old Tom Hutter zomiera. Judith Hutter sa dozvie pravdu, ze nebola jeho dcera a po podpaleni chaty odchadza spolu s Deerslayerom a Chingachgookom v spolocnosti zachranenej Wahtawy do civilizovanejsieho sveta" vojenskej pevnosti, ked Deerslayer neprejavil zaujem stat sa jej manzelom. V predchadzajucom prispevku som slubil, ze popisem udalost, pri ktorej som nechtiac trochu skrvavil tvar anglickemu vojakovi pri prepade tabora Huronov. Ako som spomenul vyssie, cast exterierovych aktivit v tabore Huronov sa z nejakeho dovodu nenatacala v Bulharsku, ale v interieroch spolocnosti DEFA, kde stavebna skupina filmu postavila cely les a indiansky tabor vo vnutri toho najvacsieho atelieru, ktory mali k dispozicii. Natacalo sa prevazne v noci. Tabor Huronov je prepadnuty a dochadza k masakru muzov, zien, deti. Nastane obrovska panika a anglicki vojaci zabijaju vsetko, co je zive, vstupuju do wigwamov a usmrcuju kazdeho, kto nestihol utiect. Ja som uvazneny uprostred vsetkeho, co sa deje. Stojim za kmenom jedneho stromu a rozhodujem sa, ako uniknut. Jedina cesta, ktora mi ostava, je cez usmrtenie nozom dvoch vojakov. Ked tak urobim, naraz celim vojakovi vychadzajucemu z jedneho stanu s bodakom namierenym na mna. Vyhnem sa jeho utoku a kopnem ho do tvare. Moje kopnutie je tak silne ze vojak" padne nazad do stanu, ktory so sebou strhne a mne sa postasti ho preskocit a uniknut smrti. Cela tato akcia bola tak vierohodna, ze ked som skoncil, ozval sa potlesk od pracovnikov filmoveho stabu na scene. To sa nestava casto. Akciu nebolo potrebne druhykrat opakovat. Chudak vojak" ktoreho som kopol do tvare, sa za chvilu vymotal zo stanu so zakrvavenou tvarou. Ja som sa isiel ospravedlnit, on sa usmial, mavol rukou, ze je to v poriadku! Neskorsie som sa dozvedel, ze sa zavodne venuje zapaseniu a ze je zvyknuty na fyzicke nasilie. Pre mna to bol zas jeden z

59 momentov, kde v zapale akcie som trochu pozabudol, ze mam hrat, vzijuc sa do akcie akoby to bola skutocnost. Este stastie ze som mal v ruke gumeny noz, asi aj spomenutych dvoch vojakov by som bol skutocne zabodol. Hahaha! Reziser Richard Groschopp a Milan Jablonsky (Rychly jelen) pri jednej z mnohych autogramiad. Foto: VE Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-Stadt Film bol ukonceny nacas, stihli ho pripravit na premieru a uviest na strieborne platna pocas SOMMER FILM TAGE" - letnych filmovych festivalov vo vsetkych vacsich mestach Vychodneho Nemecka. Zucastnil som sa na premiere tohoto filmu v mnohych mestach v delegacii skladajucej sa z hercov, rezisera, producenta atd. Vsade, kam sme prisli, boli sme s nadsenim vitani a tesili sme sa pozornosti hlavne mladeze. Film mal obrovsky uspech, podobne ako Synovia Velkej Medvedice rok predtym. Popularita Gojka Mitica rastla kazdym dnom a ja som sa stal niekym ako permanentnym clenom" filmoveho stabu s ponukou robit na dalsom filme. Znovu stvarnovat Indiana s menom Bad Face (Zla tvar). Okamzite po skonceni letneho festivalu v Nemecku sme odlietali do Gruzinska, kde v Kaukazkych horach sa zacali natacat exteriery dalsej indianky". Howgh.

60 Gojko Mitic v "zajati" mladych obdivovatelov. Jeho popularita a kariera vo Vychodnom Nemecku bola ista. Foto: Presse Foto - Wolfram Garthe - Rostok

61 Autor : Milan Jablonský [email protected] <614> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (11) "Indianska" nostalgia (11): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (1) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Velkolepe hory, doliny a plane Kaukazu v Gruzinsku sa stali exteriermi filmu "Spur das Falken" tiez uvadzany pod nazvom "Zlato v Black Hills". Na fotografii v sedle autor prispevku Milan Jablonsky. Foto: DEFA- Pathenheimer Ubehli hadam tri mesiace od spracovania mojho posledneho 10. prispevku zo serie poslednych siestich pod nazvom: "V mokasinach druhykrat". Urobil som si dlhsiu "nedobrovolnu" prestavku. Preco vysvetlim nizsie. Som nazad, znovu za pocitacom s umyslom este nejaky cas pokracovat v nacatom seriali "Indianska nostalgia", zbierke osobnych prihod a postrehov z prostredia natacania prvych styroch filmov "WESTERNS FROM THE EAST" vychodonemeckou spolocnostou DEFA. Filmy, ktore urobili z ich hlavneho predstavitela Gojka Mitica herecku hviezdu cislo jedna vo vtedajsom Vychodnom Nemecku. Filmy, ktore kazdym rokom prekonavali vsetky rekordy navstevnosti. V jednom clanku popisujucom nevidanu karieru Gojka Mitica, (ktora dnes prerastla do celeho zjednoteneho Nemecka) som cital statisticky udaj, ze

62 jeden z jeho prvych filmov videlo viac ako 11 milionov z vtedajsich 15 milionov vychodnych Nemcov. Navstevnost, ktoru by zavideli aj najuspesnejsie hviezdy a producenti hollywoodskeho sveta. Ja som mal to stastie, ze som bol pri tom, ked popularita Gojka Mitica zacala dosahovat tuto zavratnu vysku. Po uvedeni prvych dvoch indianskych filmov DEFA do kin, zacala popularita Gojka Mitica medzi mladezou Vychodneho Nemecka rast zavratnou rychlostou. Foto:Presse Foto - WolframGarthe - Rostock V mojom prvom prispevku som popisal, ako prislo k tomu, ze som objavil spolocnost ICESTORM INTERNATIONAL INC. ktora na tomto kontinente propaguje a ma k dispozicii desiatky video-kaziet filmov, vytvorenych vo Vychodnom Nemecku spolocnostou DEFA. Medzi nimi aj dva filmy: Synovia Velkej Medvedice a Chingachgook - Nacelnik Velky had, v ktorych som aj ja stvarnil dve mensie ulohy. Video-kazety som si objednal a v kratkom case som ich dostal. Ked som sa informoval, ci maju k dispozicii aj dalsie dve zo serie "Westerns From The East" - film: Zlato v Black Hills, premietany tiez pod nazvom "Spur des Falken" a film: Bieli Vlci, v ktorych som tiez hral, bolo mi povedane, ze ich zial zatial nemaju k dispozicii pre distribuciu na americkom kontinente. Vtedy ma ani len nenapadlo obratit sa na priatelov zijucich v Nemecku, aby sa pozreli na moznosti ziskat ich tam. Az ked som zacal s tymto serialom, uvedomil som si, ze by sa skutocne patrilo ich mat a vidiet ich, aby som si obcerstvil mnohe herecke tvare a o co v oboch filmoch ide. Za 30 a par rokov, ked sa tieto filmy tvorili, mnoho udalosti a postav, ich mena sa z pamati vytratili. Posledny stvrty film: Biely Vlci v ktorom tiez ucinkujem som nevidel ani pred 30 rokmi. Uvedenia tohoto filmu do kin v Nemecku, alebo v inych "socialistickych" krajinach som sa nedockal. Ked film prisiel na strieborne platno, Ceskoslovensko bolo okupovane

63 Sovietskymi vojskami a ja som bol na ceste do Kanady. Obalka video-kazety filmu SPUR DES FALKEN (Zlato v Black Hills) Produkcie DEFA & ICESTORM INERNATIONAL. V hlavnych ulohach: Gojko Mitic; Hannjo Hasse, Rolf Hoppe, Barbara Brylska a dalsi. Cez "Internet Movie Database Ltd" som zistil, kde je ich v Nemecku mozne dostat. Poziadal som svojho priatela Dr. Alexandra Bacinskeho z Nemecka, ci by mi ich mohol zaopatrit. Trvalo to chvilu (mesiac ci dva), kym som ich konecne dostal. Prisli ako dar s prianim vsetkeho najlepsieho k mojim narodeninam a Vianocnym sviatkom. Vdaka Sano! Nechal som si ich hned pretocit na VHS a konecne po viac ako 30 rokoch som ich mal moznost vidiet. Zial len vidiet! Filmy su v nemcine a aj to malo, co som z nemciny volakedy davno vedel, sa za tie dlhe roky zivota v Kanade z pamati vytratilo. Nechcel som zacat pisat a spominat na niekolko prihod z ich natacania, pokial tie filmy nebudem aspon vidiet. Preto ta vyssie spominana"nedobrovolna" prestavka v pisani! Obe video-kazety su v mojom vlastnictve. Pozrel som sa na obe. Na tu prvu, ktora bude predmetom tohoto a hadam aj dalsich prispevkov, uz dvakrat, aby som aj bez schopnosti rozumiet co sa vo filme hovori, pochopil, o co vnom ide. Tiez, aka bola moja uloha a jej rozsah.

64 Vo filme Spur des Falken, tiez uvadzaneho pod nazvom Zlato v Black Hills autor prispevku predstavoval "Indianskeho scauta" s menom BAD FACE (Zla tvar). Tento zaber posluzil ako "pohladnica" predavana vo Vychodnom Nemecku. Foto: DEFA-Pathenheimer Ak sa dobre pamatam, s filmovanim dalsej indianky s pracovnym nazvom Spur des Falken sme zacali hned zaciatkom leta, nejaky cas predtym, ako bol na letnych filmovych festivaloch (Sommer Film Tage) uvedeny druhy film spolocnosti DEFA Chingachgook, nacelnik Velky had. Vsetky zabery z filmoveho mestecka "Tanglewood" boli robene v Nemecku, kde vo velmi peknom horskom prostredi, nie daleko od DEFA studii v Potsdame, stavbari postavili male westernove mestecko. To mestecko sa v dalsom filme (Bieli Vlci) rozsirilo a rozrastlo. Ostatok exterierov bol v krasnom majestatnom prostredi Kaukazskych hor a tiez nedaleko od hlavneho mesta Gruzinska Tbilisi. Po predstaveni filmu Chingachgook na letnych filmovych festivaloch a absolvovani "maratonu" navstev roznych miest Vychodneho Nemecka v delegacii nasej tvorcej skupiny, cely filmovy stab odcestoval do vtedajsieho Sovietskeho Zvazu via Moskva,

65 kde sme sa zdrzali nejaky ten den, aby sme mali moznost trochu sa oboznamit aj s Moskvou. Pre mna to bola prva aj posledna navsteva vtedajsieho Sovietskeho Zvazu a Moskvy. Po skoro trojmesacnom pobyte som mal akurat tak po krk ich socializmu, komunizmu a ich "way of life". Nic som si neprial viac, ako sa skoro vratit nazad do Ceskoslovenska, kde uz v tom case sa dalo politicky dychat daleko lahsie ako v tej obrovskej krajine relativne chudobnych, ale nesmierne dobrosrdecnych ludi, pochmurnych dumiek, policie, armady a agentov KGB dominujucich vsetkym aspektom zivota ich populacie. Prve moje dojmy z Moskvy neboli najlepsie. Okrem historickej casti, velmi bohatej na architekturu a pamiatky velkoleposti este carskeho Ruska, vsetko co bolo vybudovane za ery socializmu a vladnutia komunizmu kricalo sedivostou, pochmurnym dojmom opadanej omietky starsich budov, nesmierne skaredych panelakov dominujucou architekturou Stalinskeho kultu osobnosti, demonstrovanou budovou Lomonosovovej Univerzity. Ked som sa v hoteli kde sme byvali odvazil ist na verejnu toaletu, cakal ma spinavy, smradlavy zachod. Na klinci narezane kusky papiera z Moskovskej Pravdy, nahradzujuce toaletny papier. Vedla v kute odpadovy kos do ktoreho sa tie papiere po utreti zadnice hadzali. Viem si predstavit aku "radost" musela mat nejaka "babuska", ktora tie kose raz za cas vyprazdnovala. Bol som celkom rad, ked sme z Moskvy vypadli a boli na ceste dole na juh a o nie velmi dlho pristali v Tbilisy s medzipristatim v Soci. Davnejsie pred nami tam dorazili desiatky kamionov, ktore viezli vsetko co bolo potrebne pre filmovanie, od desiatok vypchatych "buffalo", ktore posluzili v jednej scene filmu, ako postrielane stado z pasie cestujucich vlakom, az po stovky kostymov a ineho haraburdia potrebneho na vytvorenie iluzie divokeho Zapadu. Nechybala ani vlakova suprava s typickou lokomotivou a voznami, so specialne vybudovanou zeleznicnou tratou len pre tento ucel.

66 V ulohe "Indianskeho scauta" prichadzam na scenu hned v prvej tretine filmu, vezuc sa na lokomotive vlaku, ktora tam bola dopravena z Nemecka len pre tento ucel. Po prepade vlaku hordou Indianov pod vedenim Bystrookeho Sokola (Gojko Mitic) a po usmrteni masinistu, preberiem riadenie lokomotivy a vlak privediem do cielovej stanice. Foto: DEFA- Pathenheimer Na produkcii tohoto filmu sa podielali dve produkcne spolocnosti. DEFA-Studio fur Spielfilme (Vychodne Nemecko) Quartuli Pilmi (Sovietsky Zvaz - Gruzinsko) Viac o natacani v Gruzinsku a Kaukazskych "Rockies" v buducom prispevku. HOWGH! Milan Jablonsky

67 Autor : Milan Jablonský [email protected] <624> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (12) "Indianska" nostalgia (12): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (2) ( Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Autor prispevku v ulohe indianskeho scouta s menom BAD FACE v prekrasnom prostredi Kaukazskych hor, kde sa natacali exteriery filmu "ZLATO V BLACK HILLS". Foto: DEFA- Pathenheimer Mesto Tbilisi, tiez niekedy nazyvane Tiflis, je hlavnym mestom Gruzinska (v anglickom jazyku zname pod menom Georgia). Legenda hovori, ze mesto zalozil panovnik, kral z

68 Karthl, niekedy koncom stvrteho storocia pocas loveckej expedicie, pri ktorej sipom postreleny bazant padol do tepleho pramena a sa "zazracne" sa uzdravil. Ked k nemu na koni kral priklusal, aby ho zodvihol, bazant znovu vzlietol. Ocareny panovnik pomenoval to miesto Tbilisi, ktore neskorsie sa stalo hlavnym mestom tejto krajiny. "Tbili" v gruzinskom jazyku znamena "teplo". Napriek mnohym vojnam, poziarom a inym katastrofam, ktore poznacili Tbilisi, stara cast mesta si zachovala svoj povodny vzhlad bez vacsieho poskodenia. Pekne mesto starej krasy a nesmierne bohatej historie. Zaposobilo na mna daleko prijemnejsim dojmom ako Moskva. Mesto akoby bolo postavene v udoli, na svahoch, ci na upati dvihajuceho sa horskeho masivu, na ktorom stoji nad mestom obrovska socha "Matky Gruzinska". V jednej ruke drziaca mec ako varovanie nepriatelom a v druhej ruke pohar vina vitajuc priatelov. Tato socha symbolizuje lasku gruzinskeho ludu k slobode a jeho nesmiernu pohostinnost, ktorej som aj ja bol svedkom, nie raz, ale velmi casto a na kazdom kroku. Pycha Kaukazskych hor a Gruzinska. V pozadi vecne zasnezeny dvojhlavy ELBRUS (5642 m) Najvyssi vrch nielen Kaukazskeho masivu, ale aj Europy sa stal panoramatickym pozadim filmu DEFA "Zlato v Black Hills". Foto: Internet "pilgrim tours". Horsky masiv vypinajuci sa nad Tbilisi je sucastou Kaukazskeho pohoria deliaceho sa na "Velky Kaukaz" a na "Maly alebo Trans-Kaukaz" (nieco ako Vysoke a Nizke Tatry mnohokrat dlhsie a daleko vyssie). Kaukazske pohorie fakticky spaja Europu s Aziou. Je dlhe 1127 km a nachadza sa medzi Ciernym a Kaspickym morom. Pychou Kaukazskych hor a Gruzinska je prekrasny dvojstitovy, alebo dvojhlavy vrch Elbrus. Je to najvyssi "kopec" tohoto horskeho masivu a Europy. Zapadny stit dosahuje vysku stop alebo 5642 metrov. Vsetka cest takemuto "kopcu"! Nie je jediny, mnohe oblasti tohoto pohoria maju vrcholy vyssie ako 5 tisic metrov.

69 Pohorie Centralneho Kaukazu ma mnoho stitov presahujucich 5000 metrov. Kaukazske hory svojim hrubim vzhladom skor pripominaju "Rocky Mountains" ako "jemnejsie kopce" Black Hills. Photo: Internet "pilgrim tours". Gruzinska Sovietska Socialisticka Republika, ako sa v tom case volala plnym menom, sa nachadzala a hadam stale nachadza (dnes ako samostatny stat), medzi juhovychodnym brehom Cierneho mora a zapadnym brehom Kaspickeho mora. Susedi s Armenskom, Azerbajdzanom, Tureckom a Ruskom. Gruzinsko bolo pre nas v minulosti zname hlavne tym, ze sa v malom mestecku Gori, nie tak daleko od Tbilisi, narodil jeden z najvacsich zlocincov sveta, masovy vrah, ktory ma na svedomi miliony ludskych zivotov, diktator "extraordinaire", dlhorocny vodca Sovietskeho Zvazu Stalin (Josef Dzugasvili). V case kultu osobnosti a dlho po jeho smrti aj po odhaleni jeho zlocinov bol Stalin v Gruzinsku stale obdivovany a uctievany. Mozno aj preto, ze to boli hlavne Rusi, Ukrajnci, Tatari a ine narodnostne skupiny, ktore Stalin terorizoval a nechal ist na jatky. Gruzinci zo srdca nenavideli Rusov a keby mohli, tak by ich hadam vedeli utopit aj v lyzicke vody. Aspon z kontaktov s nimi som dostal ten pocit. Z mnohych diskusii som vyrozumel, ze Gruzinci mali siroko rozvinutu kulturu a vzdelanie davno v minulosti, ked vraj Rusi este zili v "zemljankach" ako "dikie" (divoki) ludia.

70 Znalost rustiny a uvolnena politicka situacia v Ceskoslovensku (1967) mi dovolovala viest dlhe "politicko-kulturne" debaty s Gruzincami v prestavkach natacania filmu. Foto: Potsdam-Eberhardt Ked sme leteli ponad uvedene velkolepe horstvo Velkeho Kaukazu, vidiac jeho majestatnu krasu a mohutnost, vobec som sa necudoval, preco si ho produkcia a "location scouts" vybrali pre exteriery filmu s pracovnym nazvom: "Spur des Falken" (Stopou Sokola). V mnohych statoch Europy bol ten film uvadzany tiez pod menom "Zlato v Black Hills" alebo s nemeckym nazvom " Brennende Zelte in den schwarzen Bergen". Film vo vtedajsom Sovietskom Zvaze isiel pod menom: "Sled Sokola" V USA bol znamy pod nazvom: "Trail of the Falcon". Ocarujuce prostredie velkolepych hor a dolin poskytovalo vynikajuce pozadie tomuto filmu a stalo sa scenaristickou "pochutkou" pre kamermana Otta Hanischa a skoro dva metre vysokeho rezisera Gottfrieda Kolditza.

71 Pracovny zaber z natacania filmu Zlato v Black Hills. V pozadi skoro dva metre vysoky reziser Gottfried Kolditz, pred nim stojaci autor prispevku a s kamerou Otto Hanish. Foto: DEFA-Pathenheimer Clovek by nemal vediet, ci poznat, ako v skutocnosti vyzeraju "Black Hills", ktore spominane Kaukazske horstvo vo filme malo predstavovat. Tie maju uplne iny charakter. Je to omnoho nizsie horstvo, kde napr. nedaleko Mount Rushmore National Monument najvyssi vrch v Black Hills je "Harney Pk." dosahujuci vysky 7242 stop, co je priblizne len jedna tretina vysky Elbrusu.

72 Autor prispevku v Black Hills (1993) pri hadam najviac navstevovanej atrakcii: Mount Rushmore National Monument. Nie tak davno, len pred par rokmi, som mal prilezitost precestovat oblast pohoria Black Hills a navstivit vacsinu monumentov, ktore su dnes velmi popularnymi atrakciami USA. "Crazy Horse Memorial"; "Devils Tower National Monument"; Mount Rushmore National Monument" a cela desiatka dalsich pritahuju miliony turistov. Pred jeden a pol storocim Black Hills tiez pritahovali velke mnozstva ludi. Vtedy to bolo zlato, ktore sa naslo v tej oblasti. V Black Hills a siroko daleko na preriach v tom case zili a uzemie vlastnili prevazne Lakota Indiani, clenovia velkeho naroda viac znani a znami pod nazvom "The Sioux". Da sa povedat, ze to je velka skupina Indianov aj mnohych inych podkmenov zdruzena pod tymto spolocnym nazvom Siouxovia. Su znami svojimi krasne dekorovanymi "teepees", rychlymi konmi, spolocnostou warriors - bojovnikov, muzov a zien obliekajucich sa do nesmierne pestrofarebnychdnes, dnes uz len slavnostnych krojov. Oni sa stali medzinarodnym symbolom "Amerika's native people". V 17. storoci Siouxovia ovladli "Northern Plains" prerie severu a vybudovali si unikatnu kulturu, ktora bola zalozena na existencii obrovskych stad bizonov. Mnohe tvare a miesta z historie Siouxov su legendarne. Nacelnici ako Crazy Horse, Sitting Bull, Red Claud a miesta poznacene krvou ako Little Big Horn River; Wounded Knee Creek ostali

73 navzdy zapisane do historie boja Indianov o ich existenciu. Objavenie zlata v Black Hills znamenalo masivne pristahovalectvo nielen prospektorov, ale roznych spolocenskych vrstiev, ludi dobrych aj zlych. Toto pristahovalectvo, expanzia "bielych tvari", zacalo vazne ohrozovat zivot a existenciu vtedajsich obyvatelov tohoto uzemia, Indianov. Zacali vznikat vazne ozbrojene konflikty, ktore casto koncili krvavymi jatkami na oboch stranach. Na tomto historicky pravdivom pozadi Dr. Gunter Karl spracoval scenar horeuvedeneho filmu, ktory verne zachytava to obdobie konfliktov a tragedii "cervenokozcov" s "bielymi tvarami", tvrdeho zivota, zapasu o prezitie Indianov ale aj bielych usadlikov. Obdobie obcasnych radovaniek, krepcenia a popijania whisky v saloonoch, inokedy divokych jazd, nahanaciek, prestreliek, vyrovnavania si uctov medzi sebou a pod. Bol to "Wild, Wild West" natacany vtedy na "pokojnejsom dalekom vychode" v Gruzinsku. Preslavena pohostinnost Gruzincov nas prekvapila hned po prichode do Tbilisi a ubytovani sa v jednom z ich najlepsich hotelov priamo v "downtowne". Ked sme sa neskorsie niekolki clenovia nasej vypravy zisli dole v restauracii s umyslom nieco si zahryznut ci vypit, vzbudili sme pozornost miestnych ludi, skupiny aspon siestich muzov, sediacich pri jednom stole nedaleko od nas. Po chvili okukavania jeden zo skupiny sediacich za vrchstolom sa zodvihol a pristupil k nasmu stolu s kratkym prihovorom v zmysle, ze by bolo najvacsou poctou pre neho a jeho spolocnikov, keby sme sa mohli stat ich hostami a prijat ich pohostinnost. Ten muz hovoril rusky, a tak som nemal problem mu rozumiet a lamanou nemcinou pozvanku prelozit mojim kumpanom. Nevediac ako sa v takom pripade zachovat, ci odmietnutie nebude urazkou, pozvanie sme prijali. Potom to zacalo! "Stolovanie" v Gruzinsku sa povazuje za sucast spolocenskeho vzdelavania. Stolovanie tiez nazyvaju "Ludovou univerzitou". Zakratko po pozvani k stolu sme sa mali moznost presvedcit, preco. Stolovanie je fakticky "recnicke forum". Prikazy muza za vrchstolom ciasnikom sa zacali sypat a o nedlho sa na stol zacali nosit rozne druhy gruzinskych vybornych vin a misky jedal vacsinou pozostavajucich z roznych druhov gulasov z jahnacieho masa. Vzdy, ked sa naplnili pohare vinom, predsedajuci povstal s poharom vina v ruke a predniesol niekolko minutovy "pripitok". Bola to mini-rec, velmi pestrofarebna a okrasna, podobne, ako zvykli mat prejavy aj Indiani, ked potahovali z ich kalumetov. Ta rec obycajne zacala pripitkom "na Stalina", potom neskorsie na "maticku Rus", Gruzinsko, na nasich otcov, matere, bratov a dcery, na nas atd. Po kazdom takomto pripitku bolo povinnostou vypit do dna pohar vina a otocit ho stopkou hore. Len ked vsetci tak urobili, zacala druha runda pripitkov a jedenia. Ked sa "party" koncila - "boh zavaruj", aby niekto navrhol sa podelit s utratou! To je absolutne nepripustne. Muz, ktory dostal tu poctu byt hostitelom, keby zrovna mal zbankrotovat, by nikdy neprijal financnu pomoc uhradit utratene. Bol som svedkom, ked utrata

74 presahovala viac ako trojmesacny plat hostitela, ani tak neprijal ponuku mu pomoct utratu vyrovnat. To by nikdy nedovolila ich gruzinska hrdost! Howgh! Milan Jablonsky

75 Autor : Milan Jablonský [email protected] <634> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (13) "Indianska" nostalgia (13): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (3) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Ked som ako mlady chlapcisko so zanietenim cital dobrodruzne romany Karla Maya z "divokeho Zapadu", alebo z Orientu, mena osob, miest a rozne anglicke vyrazy som cital a vyslovoval tak, ako boli napisane, foneticky "Sioux", alebo "Siuxovia" a pod. Bolo to sposobene neznalostou anglictiny a jej vyslovnosti. Az po prichode do Kanady a slusnom zvladnuti anglictiny som s prekvapenim objavil ze slovo "SIOUX" sa vyslovuje "Su" s dorazom na dlhe "u". Moje romanove sympatie patrili skor Apachom, ktorych May vykresloval ako usadene, stabilne, mierumilovne kmene, reprezentovane inteligentnym, uslachtilym nacelnikom Winnetou. Na druhej strane opisoval Siouxov ako agresivnejsich bojovnikov, od ktorych clovek nemohol ocakavat vela dobreho. Ak by som to mal vyjadrit zjednodusene, Apachi boli "good guys" a Siouxovia "bad guys". Nejak tak! Obraz- olejomalba opereneho nacelnika. "Sitting

76 Bull" slavny nacelnik kmena Siouxov v interpretacii autora prispevku. Olej 30 x 24 inch. (1981) Podla niektorych znalcov slovo SIOUX pochadza vraj zo zlucenia slov francuzkeho povodu a Ojibwa Indianov. Slovo, ktore vo volnom preklade znamena nieco ako "maly had". Nazov SIOUX oznacoval asi 14 skupin (zdruzeni) ludi, ktori hovorili troma rozdielnymi nareciami. Spolu vytvarali "GREAT SIOUX NATION" (Oceti Sakowin) pozostavajuce z troch rozsiahlych kmenovych celkov: LAKOTA; DAKOTA; NAKOTA. Tieto kmene a podkmene obyvali rozsiahle uzemia od vychodneho Wisconsinu, Juznej Dakoty, siahajuce az po Montanu. Vychodne uzemia obyvali Dakota Indiani, na zapade Lakota a stredne uzemia prevazne Nakota Indiani. Siouxovia zili v malych skupinach, zivili sa tym, co im uzemia poskytovali. Zaoberali sa chytanim ryb, sberom divej ryze, dolovanim a ochranou "pipestone" kamenolomov, hlavne vsak lovom bizonov, kozusnictvom a ochranou oblasti Black Hills. Mali spolocne nabozenstvo, vyznavali WAKAN TANKA (Tvorcu) a WHITE BUFFALO CALF WOMEN. K revolucnej zmene v zivote Siouxov dochadza ked Spanieli priniesli do ich zivota kone. Tie im umoznovali sa rychle pohybovat, cestovat, polovat a obchodovat v daleko sirsom rozsahu, pokryvajuc velke vzdialenosti. Pokial na uzemia prichadzali Francuzi a ini Europania za obchodom, Siouxovia obchodovali a nazivali s nimi v mieri. V tom case mali dost problemov, konfliktov a nevrazivosti s PAWNEES a OJIBWA Indianmi. Zivot Siouxov sa otocil k horsiemu v druhej polovici devatnasteho storocia objavenim zlata v Black Hills. Zvysenym prilivom pristahovalcov, zlatokopov, dobrodruhov a prenikanim jazdeckej (cavalry) armady - modrokabatnikov, ktori mali udrzovat mier, sa situacia Siouxov len zhorsovala. Zacali byt vytlacani zo svojich uzemi, v nespocetnych bojovych zrazkach vyvrazdovani a nuteni sa stahovat do nepriaznivych podmienok v im vyhradenych rezervaciach.

77 Pracovny zaber pri prepade vlaku Dakota Indianmi. Objavenim zlata v Black Hills sa na uzemia Dakota Indianov zacali masivne hrnut pristahovalci. Nie vzdy boli vitani! Pod vedenim mladeho nacelnika Bystrozrakeho Sokola, velka skupina Indianov neuspesne prepadava vlakovu supravu s umyslom ziskat zbrane. Pracovny zaber z natacania filmu Zlato v Black Hills. V popredi autor prispevku v ulohe Indianskeho scouta s menom Bad Face. Photo DEFA-Pathenheimer Zmluva "treaty", ktora bola uzavreta v roku 1851 vo Fort Laramie mala v umysle upresnit vyhradene a chranene uzemia. Priniesla vsak opacny vysledok. Rozbila jednotu kmenov naroda Siouxov na tych, ktori tu zmluvu prijali a podporovali, a na tych, ktori ju odmietli. To vytvorilo velmi "zlu krv" medzi "bielou vladou" vo Washingtone a Sioux Indianmi. Neskorsie vlada prinutila mnohe kmene zit v tzv. GREAT SIOUX RESERVATION a predat BLACK HILLS bohate na zlato. Nasledoval ozbrojeny odpor veduci k slavnej bitke o "LITTLE BIG HORN", kde nacelnici SITTING BULL a CRAZY HORSE porazili generala CUSTERA. Hodne neskorsie sa zavrazdenim Sitting Bulla a vyvrazdenim Lakota Indianov pri WOUNDED KNEE" skoncila sa fascinujuca

78 perioda znama ako "INDIANSKE VOJNY". BLACK HILLS (The Black Hills National Forest) nesu meno z prekladu indianskeho nazvu "PAHA SAPA". V reci LAKOTA SIOUXov ten nazov znamena "hills that are black" alebo "kopce, ktore su cierne". Ten nazov vznikol zo vzdialeneho pohladu obklucujucich prerii. "Ponderosa" borovice tmavozelenej az skoro ciernej farby vytvaraju tmavy az cierny dojem tohoto horstva, ktore sa vypina do vysky stop nad okolitymi preriami. Pokryvaju oblast, ktora je priblizne 200 km dlha a 104 km siroka. Vyznacuju sa bohatstvom kostrbatych divokych skalnych formacii, udoli a strmych roklin, kaskadovych bystrin, tmavomodrych jazier, jaskyn a pasienkov. Black Hills sa rozprestieraju na zapadnej strane Juznej Dakoty a malou castou na severovychode prechadzaju do statu Wyoming. Najblizsie velke mesto sa nachadza na vychodnej strane horstva a ma nazov RAPID CITY. V najviac navstevovanej oblasti vovnutri Black Hills je to hlavne stare zlatokopecke mesto pomenovane po generalovi Custerovi "CUSTER". Pri presune vypravy pristahovalcov a "modrokabatnikov" na ceste do mestecka Tangelwood sa pocas nocnych hodin Bystrozrakemu Sokolovi a jeho bojovnikom podari okradnut vypravu o zbrane a municiu. Obchodnik Sam Blake (Helmuth Schreiber) s dostojnikom "modrokabatnikov" (Fred Ludwig) a svojimi pomocnikmi (Fred Delmare vpravo, Milan Jablonsky leziaci vpredu) odpocivajuci pri taborovom ohni. Photo DEFA-Pathenheimer Mozno, ze to bolo prave mesto CUSTER ako jedna z najstarsich zlatokopeckych usadlosti, iduce do cias objavenia zlata v Black Hills, ktore pravdepodobne posluzilo scenaristovi Gunterovi Karlovi ako vzor, priklad pre jeho "filmove zlatokopecke

79 mestecko" s nazvom TANGELWOOD pre oba filmy Zlato v Black Hills a film Bieli Vlci, ktory nasledoval o rok neskorsie. Film Bieli Vlci je pokracovanim filmu - Zlato v Black Hills, kde vacsina osob, filmovych postav je ta ista, az na male vynimky, ked tenktory predstavitel v divokych ozbrojenych konfliktoch zahynul. Taky osud postihol napr. herca Hannjo Hasse, predstavitela vodcu "bad guys" banditov vo filme Zlato v Black Hills, ktori terorizuju formujuce sa mlade mestecko Tangelwood, organizuju prepady indianskych usadlosti, brutalnymi prostriedkami ich vytlacaju z uzemia a vyvrazduju aj bielych zlatokopov, aby si prisvojili ich "claims" v oblasti, kde sa nachadza zlato. V konecnej konfrontacii na konci filmu ho BYSTROZRAKY SOKOL usmrti. Bystrozrakeho alebo Bystrookeho Sokola, mladeho agresivneho nacelnika Dakota Siouxov, predstavuje GOJKO MITIC. Gojko Mitic vytvra v tomto filme a dalsom (Bieli Vlci) tu istu hlavnu ulohu. Hannjo Hasse je jeho oponentom, protivnikom, sefom banditov v druhej hlavnej ulohe vo filme s menom Bludgeon. "Pravou a lavou rukou" Bludgeona a gangu banditov je Rolf Hoppe, predstavujuci postavu Bashana a Hartmut Beer, ak sa nepletiem, predstavujuci filmovu postavu Fletchera. V aute spiaci Milan. Autor prispevku Milan Jablonsky v prestavke natacania na zadnom sedadle auta, z

80 ktoreho sa robilo vela zaberov, dobieha nedospate noci. Photo Potsdam-Eberhard Nadejnu milenku a buducu "squaw" mladeho bojoveho nacelnika Dakota Siouxov Bystrozrakeho Sokola stvarnuje mlada prijemna gruzinska herecka LALI MESZCHI v ulohe BLAUHAAR (Modry vlas). Z "bielych dam" v ulohe CATHERINE vystupuje popularna, velmi vzhladna, atraktivna polska herecka BARBARA BRYLSKA, o priazen ktorej sa vo filme neuspesne uchadza Bludgeon. Tu priazen ziskava mlady zlatokop postavu ktoreho uspesne stvarnil HOLGER MAHLICH. Vo filme ho gang Bludgeona tazko zrani a prave Catherine ho zachrani a vylieceny svojou starostlivostou. Jej srdce si ziska ku koncu filmu, ked pre zmenu on zachrani ju a jej otca, ked sa ocitnu vo voze so splasenymi konmi v zaprahu. Vo filme Bieli Vlci sa Catherine stane jeho manzelkou a on mladym, cestnym serifom vzmahajuceho sa mesta Tangelwood. To ale predbieham a radsej sa este vratim nazad k filmu Zlato v Black Hills. "Good guys" z "bieleho" osadenstva v mestecku Tangelwood v ulohe uspesneho obchodnika s menom SAM BLAKE vyborne stvarnil HELMUTH SCHREIBER. On za svojho obchodneho spolocnika prijme postavou maleho, zabavneho komedialneho herca s menom Fred Delmare. Ako indianskeho sprievodcu - scouta pre svoje obchodne expedicie najima Indiana s menom Bad Face (Zla tvar), ktoreho stvarnuje autor prispevku Milan Jablonsky, zial, ktory sa ziadnej jeho obchodnej expedicie nedozije. Sam Blake (Helmuth Schreiber) po konfrontacii s Bludgeonom dava prikazy Indianskemu scoutovi Bad Face (Milan Jablonsky) k odchodu na obchodnu vypravu a vysiela ho varovat zlatokopov ktorych sa Bludgeon chysta s hordou banditov prepadnut. Photo DEFA- Pathenheimer Potom su to dostojnici "modrokabatnikov" jazdeckej armady - cavalry, ktori by mali byt

81 neutralni, ochranovat jednych aj druhych udrzovanim mieru medzi novousadlikmi a Indianmi. Dve popredne ulohy dostojnikov stvarnuju (ak si dobre pamatam) Fred Ludwig a Horst Kube. Podobne, ako vacsinu obyvatelov mestecka Tangelwood, tak aj blizko umiestnenu armadu zneuziva a manipuluje Bludgeonom pre svoje ucely. V roznych inych ulohach je tu este cely rad nemeckych hercov, ako su Fritz Mohr; Dietmar Richter-Reinick; Paul Berndt; Michael Gwisdek. Nemozem nespomenut niektorych gruzinskych hercov, ako su Rodam Tschelidze; Laurenti Koschadze; Otar Koberidze a mnoho inych. Ktokolvek, kto videl tento film a je trochu kriticky, musi priznat, ze produkcia filmu nesetrila prostriedkami a vyprava filmu na vtedajsie podmienky bola velkolepa. Desiatky hercov, stovky ludi v komparze, vagony kostymov, stovky koni, niekolkomesacny pobyt v Gruzinsku a v Nemecku vyzadovali enormne naklady. Niekolko tyzdnov v Tbilisi a vacsiu cast pobytu v lokacii hlboko v Kaukazkych horach. Ak si dobre spominam, exteriery mimo blizkych lokacii okolo Tbilisi sa natacali hore na severnom Kaukaze v lokaciach okolo turistickeho mestecka PASANAURI. My sme boli ubytovani v Hoteli (House) Inturist priamo v Pasanauri, ktory teraz, ked si nan spomeniem, mi silne pripomina svojim stylom a vzhladom severoamericke motely. Bolo to prijemne, adekvatne ubytovanie. Mojim spolunoclaznikom v izbe bol Hartmut Beer, ktory vo filme vytvaral postavu banditu. Pri jednej vyzvednej expedicii, na ktoru ma poslal Sam Blake, sa ku mne na prikaz Bludgeona pridruzi. Hore, vysoko v Kaukazskych horach, ma zabije zabodnutim noza do chrbta, ked naskakujem na kona. Uf, uf, no good guy! Milan Jablonsky

82 Autor : Milan Jablonský [email protected] <644> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (14) "Indianska" nostalgia (14): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (4) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Jedna z mojich uloh ako indianskeho scouta s menom "Bad Face" v sluzbach obchodnika Sama Blakea bol prikaz ist varovat zlatokopov pred prichodom Bludgeona a jeho banditov. Na ceste k nim ma zajme skupina bojovnikov nacelnika Bystrookeho Sokola (Gojko Mitic). Mna posle nazad a sam preberie posolstvo. Pride pozde a Bladgeon, tiez nazyvany "Hadi Joe"

83 alebo "Biela zmija" mu o vlasok utecie. Ako som uz v v niektorom z predchadzajucich prispevkov spomenul, po prichode do Tbilisi sme boli ubytovani v jednom z najlepsich hotelov priamo v meste. V tom hoteli boli len dve velke skupiny noclaznikov. Nas cely filmovy stab a velka skupina Americanov, cirkusantov. Ano, presne v tom case v Tbilisi uz nejaky ten mesiac ci dva hostoval americky cirkus. Zial, dnes si uz neviem spomenut na jeho meno. Hned v jeden z prvych dni som zistil, ze v tom cirkuse vystupuje v jednom cisle aj povodom ceska rodina. Otec, matka a syn, ktory bol priblizne v tom istom veku, ako som bol ja. Pochadzali zo Sarasoty na Floride. Im aj mne dobre padlo sa zoznamit, hlavne preto, ze si mali s kym pohovorit v ich rodnom jazyku. Kazdy vecer sme spolu sedavali pri veceri a debatili. Ja som sa casto stal ich hostom a skoro kazdy volny vecer som s nimi chodil do zakulisia cirkusu a na predstavenia. Nic ineho sa v Tbilisi po veceroch aj tak nedalo velmi robit. Jediny existujuci bar, ktory bol otvoreny do neskorsich nocnych hodin, bol pristupny len zavaluty. Vychodonemecke marky a ani nase diety v "rubloch" neboli dost dobre na vstup do toho baru. Navstevami cirkusu som mal viac menej postarane o vecernu zabavu. Rad som cirkus navstevoval, lebo v nom vystupovalo mnoho vzhladnych, atleticky vyzerajucich slobodnych dam - umelkyn. Najmenej tucet pekne vyzerajucich mladych Americaniek. Aj ked sa mi vsetky pacili a mal som "seriozny" zaujem sa s niekolkymi trochu zblizit, nestalo sa. Urcite by to nebol vaznejsi problem, keby som bol vedel vyblabotat jednu, alebo dve vety v anglictine. Vedel som len par slov, ktorymi sme sa navzajom po veceri lucili, ked odchadzali spat, iduc popri nasom stole. "Good Night", "See you tomorrow" bolo tak vsetko, co som vtedy vedel povedat. Vecer co vecer tym skoncil moj "seriozny" zaujem. Boy, ako som lutoval, ze som z tej anglictiny nevedel povedat trochu viac! Kazda jedna z americkych krasavic stala "za hriech" a ja som premarnil moznost "hresit". Neodpustitelna chyba! Aka skoda, ze, hahahaha?

84 Bad Face (autor prispevku) vracajuci sa z jednej prieskumnej vypravy pozorovanim presunu Dakota Indianov vedenych nacelnikom Bystrozrakym (Sliedivym) Sokolom. Bludgeon mu vnutil spolocnika. Posiela s nim jedneho z jeho banditov Fletchera (Hartmut Beer) s umyslom prekazit dorucenie posolstva Bystrozrakemu Sokolovi. Fletcher (Hartmut Beer - sediaci vpredu. O "damsku" spolocnost som mal vsak celkom slusne postarane, ked som sa este v Nemecku spriatelil s Barbarou Brylskou, vo filme stvarnovala postavu Catherine Emerson. Ona mala priblizne ten isty problem, ako som mal ja. Nehovorila nemecky a ked, tak asi tak malo ako ja. Vedela vsak dobre francuzsky, a tak sa casto zhovarala s Helmutom Schreiberom (Sam Blake), ktory tiez vedel francuzsky. So mnou hovorila polsky, ja s nou slovensky. Nemali sme ziaden problem si rozumiet. Podobne ako s Gojkom Miticom, ktory s nam hovoril srbsky. Ked sme mali volne dni, casto sme sa s Barbarou alebo spolu aj s Gojkom tulali po Tbilisi a okoli, ci zazili aj mensie dobrodruzstvo vysoko v Kaukazskych horach pocas pobytu v Pasanauri. Po prieskumnej rozviedke indiansky scout "Bad Face" (autor prispevku) informuje Fletchera o vysledku prieskumu. Ten mu navrhuje sa vratit. "Bad Face" odmieta a chce dorucit posolstvo aj sam. To odmietnutie a splnenie ukolu ho bude stat zivot. V Pasanauri sme s Barbarou dost casto chodili na miestnu postu kupovat znamky a odosielat pohladnice alebo listy. Veducim posty bol jeden vzhladny, vysoky Gruzinec vo veku nejak po tridsiatke. Casto sme sa s nim rozpravali a priatelili. Nie raz nas pozval na obed a nas bohato hostil. Jeden den Barbara prisla s napadom, ze by bolo zaujimave vydat sa na mensiu expediciu hlbsie do hor a navstivit nejaku usadlost a ludi, prevazne pastierov, ich odrodu "goralov" zijucich vysoko v horach. Obaja sme mali volno, vedeli sme, ze v najblizsich dnoch na nas necaka natacanie tak sme boli pripraveni kedykolvek vyrazit. "Postmaster", (ospravedlnujem sa, ale uz si

85 nespomeniem na jeho meno) nam dal vediet, ze je pripraveny. Prisiel po nas s malym nakladnym autom. Sofer, ktory mal cestu tym smerom, nas bol ochotny vziat niekolko kilometrov hlboko do hor a na druhy den po nas prist. Postmaster s brokovnicou na pleci a s plecniakom sa stal nasim sprievodcom. Na jednom razcesti, hlboko v horach a daleko od Pasanauri sme z auta vystupili. Vedla cesty sa nachadzala prizemna budova, nieco ako miestna krcma, pohostinstvo. Dalo sa v nej posediet, co to zjest ci vypit pivo, alebo ostre. Objednali sme si nieco na zjedenie a vyrazili sme hore do hor. Posledna vyprava a umysel splnit poslanie, pre Indianskeho scouta BAD FACE (Milan Jablonsky), sa stava osudna. Fletcher (Hartmut Beer) ho usmrcuje zakernym bodnutim noza do chrbta pri naskakovani na kona. Neskorsie v Tangelwoode zvaluje jeho smrt na Bystrozrakeho Sokola. Iduc chodnikom popri dravej, cistej horskej rieke, naraz to na mna prislo! "Belzebubova pomsta!" Zaludocne krce, bolestive vracanie a velmi "riedky pripad s hustym behanim". Kazdych minut som utekal za kriky, skaly, zatisia, kde som robil to, nad cim som nemal ziadnu kontrolu. Este stastie, ze sme isli okolo rieky a po pravidelnych nasilnostiach, ktore ma prepadli, som mal moznost nie len sa umyt, ale hlavne pit vela vody, aby som predisiel uplnej dehydratacii. Po mnohych takychto prehankach uz zo mna tiekla len voda. Bolo to bolestive a velmi vycerpavajuce. Posledne dve hodiny chodze som sa len vliekol. Ked sme konecne dorazili k cielu, bol som totalne vycerpany a oslabeny. Mne bolo najviac luto oboch mojich spolocnikov, ktori vzdy na mna trpezlivo cakali a ma pozbudzovali vydrzat. Z asi trojhodinovej tury sa stala sesthodinova.

86 Boli sme s Barbarou prekvapeni, ze v takej vyske, hodne nad urovnou stromov, sa nachadzala priestranna hospodarsko-obytna budova. Na prizemi boli rozsiahle miestnosti, stajne pre zvierata a hore na poschodi obyvacie priestory vlastnika, ktory prisiel kratko po nasom prichode. Mna hned ulozili do "postele" v hostovskej izbe. Lezal som na kozusine z medveda a dalsou som bol prikryty. Vsade same kozusiny, dobreho pol tuctu na stenach a na podlahe. Zakratko prisla ku mne pani domu s horucim alkoholickym napojom. Prinutila ma vypit vsetko naraz. Neviem, co to bolo za potvorstvo, nejaka "lavorovica" s bylinkami. Chutila dobre a zaucinkovala okamzite. Po polhodine som uz bol OK. Podobna pohroma ma chytila este raz, ku koncu mojho pobytu v Gruzinsku, ked som skoncil v nemocnici kde ma drzali niekolko dni. Belzebubova pomsta znovu prepukla uz tretikrat, na ceste domov z Moskvy do Prahy a Kosic v lietadle Zachranila ma flasa gruzinskeho konaku, ktora "usmrtila" tu potvoru co ma mordovala a mna udrzala pri zivote. Smrt v Kaukazskych "Rockies" by nemusela byt najhorsia s prekrasnym pozadim hor, zvlast ked nebola skutocna. Co bolo skutocnostou, ze to bol moj posledny "herecky akt" vo filme Zlato v Black Hills. Prezili sme s nasimi hostitelmi velmi prijemny pohostinny vecer. Pani domu pripravila vselijake dobroty, speciality horalov z kozlata a majitel nas zabaval vypravanim o pastierskom zivote a bohatymi zazitkami zo zivota v horach. Hovoril gruzinsky, rustinu neovladal. Nas sprievodca, "postmaster z Pasanauri" nam vsetko prekladal do rustiny. Boli sme obaja s Barbarou udiveni vzdelanostnou urovnou tohoto pastiera, sedliaka a schopnostou sa velmi kulturne a ceremonialne vyjadrovat. Na druhy den, ked sme sa vychystali odist, Barbara obdrzala na rozlucku a pamiatku z tejto navstevy jednu z medvedich kozusin. Ked sme sa k veceru na druhy den vratili, boli sme obaja s Barbarou pozvani na "koberec", kde si nas reziser Gottfried Kolditz a veduca produkcie Dorothea Hildebrandt pekne podali a castovali nas "hubovou polievkou" za vzdialenie sa z

87 Pasanauri bez toho, ze by sme im boli oznamili, kam ideme a kedy sa vratime. Chceli nas nehat hladat policiou, zo strachu, ze sme sa niekde stratili, alebo ze nas niekto uniesol. Mali pravdu, bolo to od nas trochu nezodpovedne v takej cudzej divokej krajine. HOWGH! Milan Jablonsky

88 Autor : Milan Jablonský [email protected] <654> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (15) "Indianska" nostalgia (15): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (5) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Zaciatkom januara 2002, po polrocnom pobyte na Slovensku, sa z Bratislavy sa vratil nazad do Kanady (Toronta), na dalsi polrocny pobyt, moj kamarat a byvaly kolega, ktoreho v Bratislave starsia generacia poznala ako "korzoveho leva" pod menom "BONDZO". Pochvalil sa mi, ze ho dievcata trenujuce vo fitcentre Bezinka zacali v sucastnosti nazyvat "FUZIK". Ked je v Bratislave, denne chodi trenovat do toho fitcentra. Nie som si isty, ci tam chodi skutocne pre dobro svojho tela a kondiciu, alebo kvoli bratislavskym krasavicam. Fitcentra aj tu v Kanade v "muzskej vulgarnej hantyrke" sa obcas nazyvaju "meat market", to kvoli velkemu mnozstvu pekne vyzerajucich zien a prilezitosti sa k nim priblizit. Ked tak nad tym rozmyslam, preco nevolat Vlada oboma menami, "Bondzo Fuzik". Pekne meno! Spominam to len preto, ze Bondzo Fuzik hahaha, mi pred tyzdnom priniesol z Bratislavy kazetu s oboma filmami "Zlato v Black Hills" a "Bieli Vlci" v ceskej zvukovej verzii. Ako som uz predtym spomenul, zasluhou mojho priatela v Nemecku Sana B. oba filmy som obdrzal v orginalnej verzii - v nemcine este pred Vianocami. Bolo ich fajn mat a vidiet, ale nie velmi mi pomohli dopodrobna porozumiet, o co v tom-ktorom filme islo. Z tohoto "intelektualneho utrpenia" sa mi pomohol dostat dalsi moj a nas kamarat Peter T., ktoreho v Bratislave, ale aj tu v Kanade priatelia nazyvaju "PILON". Podarilo sa mu nadviazat kontakt s niekym vo "filmovom archive" a presvedcit ich, aby mu urobili kopie oboch filmov dabovanych v cestine. "Good job Peter!" Ten prvy, Zlato v Black Hills prisiel trochu neskoro, lebo seriu prispevkov z prostredia natacania tohoto filmu v Gruzinsku sa budem snazit skoncit tymto, alebo buducim prispevkom. Obrovsky napomocna mi bude ale ceska verzia filmu Bieli Vlci. Je to film komplikovanejsi ako ten, co ho predchadzal. V nom uz nedochadza len ku konfliktu bielych pristahovalcov, zlatokopov, armady a gangstrov s Indianmi, ale ku konfliktom aj medzi bielymi tvarami, banikmi, obchodnikmi, vojakmi a gangstrami vo vzmahajucom sa banickom westernovom mestecku Tangelwood v Black Hills s "nahlym obratom" na konci filmu, malokedy sa vyskytujucim vo westernoch zo zapadu. Film nekonci HAPPY- ENDom!

89 Na premiery filmu "ZLATO V BLACK HILLS" o rok neskorsie (1968) pocas Letnych filmovych festivalov sme obycajne cestovali v konvoji aut doprevadzani cestnou policiou. Pred ROSTOCKOM sme boli uvitani tradicnym pohostenim "udenymi uhorami a vodkou", na ktorych si pochutnal aj GOJKO MITIC, ktoreho popularita uz v tom case vo Vychodnom Nemecku nemala obdobu. Vo filme Zlato v Black Hills vytvoril hlavnu ulohu BYSTROZRAKEHO alebo SLIEDIVEHO SOKOLA. Foto: Presse Foto-Wolfram Garthe - Rostock Ceska verzia filmu mi pomohla v uplnosti porozumiet dialogom a teda aj urcitym scenam daleko lepsie, ako som tomu dokazal rozumiet v nemeckej verzii. Nebol som vsak daleko od porozumenia, pozerajuc sa len na tu nemecku verziu. V porovnani s ceskou, dopustil som sa iba jednej nepresnosti, ktoru mi dufam citatelia prepacia. Hlavneho hrdinu filmu Gojka Mitica vo filmovej ulohe FALKEN - pouzil som preklad z nemciny - som predchadzajucich prispevkoch uvadzal ako "Bystrozrakeho", alebo "Bystrookeho Sokola". Zatialco ceska verzia filmu ho nazyva "Slidivy Sokol", alebo po

90 slovensky "Sliedivy (polujuci) Sokol". Myslim ze je to dnes nie velmi dolezite, ved ak "sokol" ma byt "sliedivy" urcite musi byt aj "bystrozraky". Vsade vo Vychodnom Nemecku pocas SUMMERFILMTAGE (Letne filmove festivaly) nas cakali preplnene amfiteatre. Premiere filmu obycajne predchadzal do zotmenia zabavny program. V druhom rade stvrty sa na programe zabava Gojko Mitic, dalej vedla neho sedi gruzinska prekladatelka, M. Jablonsky a Hartmut Beer. Foto: Press Foto- Wolfram Garthe - Rostock Nas pobyt v Gruzinsku by sa dal rozdelit do troch etap. Najskor to bolo Tbilisi, kde sme pobudli niekolko tyzdnov hned po prichode a natacalo sa v blizkom okoli. Boli to hlavne sceny z indianskeho tabora, ktore vyzadovali mnoho muzov, zien a deti - siroky komparz a desiatky koni. Najdlhsi pobyt potom bol v Pasanauri, kde sa natacala velka cast zaberov s pozadim velkolepych hor, scen Kaukazskej prirody. To pozadie dominovalo aj v zaberoch, v ktorych som bol ja, ci uz na ceste varovat zlatokopov pred prepadom gangstrov, alebo pri prieskume, kde dojde k mojmu usmrteniu gangstrom Fletcherom (Hartmut Beer), inac mojim spolunoclaznikom. Obaja sme byvali v jednej izbe nielen v Pasanauri, ale po prestahovani sa znovu do Tbilisi sme tiez zdielali spolocnu izbu. Uz v inom modernejsom hoteli vzdialenom nejaky kilometer, ci dva od "downtownu". Po prechode z Pasanauri do Tbilisi mne ostavalo urobit len par zaberov a bol som volny. Moj pobyt sa blizil ku koncu, zapricinenemu skor z mojej strany, ako z potreby produkcie ma poslat domov. Nebol to najstastnejsi navrat domov, lebo po prichode do Kosic mal som pocit, ze sa uz pozeram do oci "zubatej", ze to su posledne hodiny mojho zivota. Bol som uz zdravotne na tom tak zle, ze som vracal krv. Belzebub so mnou velmi nebezpecne v Gruzinsku zatocil, otravil tam moj zivot a len "gruzinsky

91 konak" ma nakoniec uzdravil. Posledny raz v parochni a obleceni ako indiansky scout s menom BAD FACE (M. Jablonsky). Moj "job" v Kaukazskych "Rockies" sa blizil k nie najprijemnejsiemu koncu. Zivot v Gruzii pre mna nebol vzdy takto pokojny, ako citatel mohol posudit z minuleho a tohoto prispevku. Foto: Potsdam-Eberhardt Nejaky cas pred tou prihodou, ktoru som spomenul v minulom prispevku s "Belzebubovou pomstou" a teda vaznym zdravotnym problemom, o moj zivot sa skutocne uchadzal nie Belzebub, ale jeden mierne opity Gruzinec, ked ma chcel napadnut a s niecim podobnym ako "macetou" usmrtit. Nie daleko od hotela, kde sme v Pasanauri byvali v nejakej spolocenskej hale, ci kulturnom dome, na nadvori sa konala v jednu sobotu vecer zabava na ktoru niekolki z nas ( z filmoveho stabu) sme boli pozvani nasimi gruzinskymi priatelmi. Pocas zabavy som si vsimol mensiu "melu", nie daleko odo mna, kde par gruzinskych priatelov utisovalo nejakeho mne neznameho chlapa, ktory nie velmi pohostinne na mna cely vecer ganil - zazeral. Hovorili gruzinsky nerozumel som ani slovo. Ja som nemal ani len "paru", o co islo a preco, lebo som v tichosti a bez akych kolvek provokacii sedel a bol velmi mierumilovnym pozorovatelom zabavy. Dokonca som sa ani nezaujimal o pritomne damy! To je co povedat! Ako mi po kratkom case bolo vysvetlene, ten dotycny, co mal zalusk na moj zivot, pocitoval silnu nevrazivost voci Nemcom. V druhej svetovej vojne mu Nemci usmrtili jeho otca. Konecne mal prilezitost stretnut Nemcov! Podnapity, zbaveny rozumoveho uvazovania, emocie zacali prevazovat a rastuca utajovana zlost vyvrcholila planovanym utokom na "nemecky" terc, mysliac, ze ja som Nemec. Preco z mnohych pritomnych si vybral prave mna, ostane pre mna zahadou? Asi ho predsalen vyprovokovala moja "ZLA TVAR" (BAD FACE), moje meno vo filme, ktory sme tam natacali. Napriek takemu nepeknemu menu, nemyslim si, ze som az tak zle vyzeral, aby som vyvolal taku reakciu. Ked sa ten chlap dozvedel, ze som nie Nemec, ale Slovan z Ceskoslovenska,

92 nasiel dost dostojnosti prist sa neskorsie ospravedlnit. Bolo mu odpustene. Skoro vsade, kde sme sa pohybovali pocas letnych filmovych festivalov, boli sme doprevadzani Vychodonemeckou tajnou policiou. V popredi autor prispevku Milan Jablonsky, za nim "bodyguard", policajny doprovod. Belzebub musel po mne v Gruzinsku skutocne ist. Ani po tomto dalsom uklade o moj zivot sa nevzdal. Nasiel znovu cestu, ako ma tentokrat dostat do nemocnice na infekcne oddelenie, kde som "stvrdol" niekolko dni a bol som podrobeny vselijakym nie najdostojnejsim vysetreniam (rectoscopia) a liecebnym nie najmodernejsim proceduram. Jedinym prijemnym potesenim bola iba moja osetrujuca lekarka. Ocarujuca tmavooka Gruzinka, peknej postavy, ktora bola uvelicena, ked rano nasla na svojom oddeleni cudzinca, ktoreho mohla po prvykrat osetrovat. V to rano, uz ani tak o osetrovanie neslo, lebo to najhorsie bolo za mnou uz niekolko hodin. Bolo to znovu pozvanie! Tentokrat do bytu nejakeho ministra Gruzinska jeho dcerou, (baletkou z ich narodneho divadla) a priatelkou Lali Meszchi. Lali vo filme vytvarala ulohu nadejnej "squaw" Bystrookeho (Sliediveho) Sokola s menom Blauhaar (Modry vlas), ktora pozvala mna a mojho spolunoclaznika Hartmuta Beera na velmi nevinne, priatelske party. Popijali sme gruzinsky konak z vyhlbenych melonov a kde tu bolo co zajest. Vsetko bolo fajn. Az nejak pred polnocou som zacal pocitovat neprijemne pocity na zaludku. Najskor len take "skriabanie", ktore velmi skoro prerastlo do silnych zaludocnych krcov. Vedel som co pride. Suril som mojho spolunoclaznika, aby sme sa vratili sa co najskor nazad do hotela. Ked som prisiel na nasu izbu, uz som sa zvijal v bolestiach po zemi. Hartmut, vidiac moju situaciu, zavolal "dezurnuju", matronu sediacu na kazdom poschodi hotela, kontrolujucu "moralne" spavanie sa hosti. Zavolala hned sanitku. O kratku dobu som sa ocitol v nemocnici na infekcnom oddeleni. Z ulice

93 som vstupil rovno do ambulancie, kde nebolo jedneho lekara, len nejaka zdravotna sestra - felciarka, ktora drzala nocnu sluzbu. Zrejme odhadla na prvy pohlad co mi je, lebo sa ospravedlnila, ze o chvilu bude nazad. Prisla s takou 5-litrovou nadobou, urcite z konzervy od uhoriek, alebo inej zeleniny a dala sa mi z toho napit. Fuj, bola to cista tepla voda, skutocne nic prijemneho. Za jej povzbudzovania som vypil aspon pol litra, ak nie viac. Potom mi prikazala si stiahnut nohavice na kolena, lahnut a otocit sa na bok. Nadobu s teplou vodou zavesila na okenny ram, vzala gumenu hadicu, jeden koniec dala do tej nadoby, druhy vzala do ust a zacala vodu nasavat. Nemusim vysvetlovat, kam isiel ten koniec, co ona mala v ustach! Akonahle povolila stlacenie hadice, zacal som citit ako sa naplnujem prijemnym teplom, len nie zo zvycajnej strany ust. Zo strany, kde z cloveka obycajne veci vychadzaju, a nie don vstupuju. Pocas festivalovych dni sme navstivili mnoho miest vo Vychodnom Nemecku a boli hosteni na mnohych recepciach, nie vzdy vo formalnom obleceni. Chrbtom otoceny je Gojko Mitic, za nim s napnutou rukou je reziser filmu Zlato v Black Hills Gottfried Kolditz, vprostriedku Milan Jablonsky a vpravo gruzinska prekladatelka. Vidiac asi mensiu hrozu v mojich ociach, sluzbukonajuca felciarka ukazala na dvere s pokynom tam ist. "Idite!" Lahko sa prikaze, ale horsie vykona, zvlast, ked clovek ma v zaludku a crevach nejake dva - tri litre teplej vody a nutkanie to nechat ist! V zivote som asi nikdy tak nestiskal svalstvo zadnice ako vtedy, ked som sa chcel dostat do toho zachodu a usetrit si obrovsku hanbu. Napodiv som to zvladol, ale hroza ma pochytila, ked som videl, ze zachod mal sice "anglicku misu" ale nie na sedenie. Na nej sa malo stat, lebo mala na vrchu drevene stupacky. Postavit sa na stupacky som sa uz nestihol, zacalo to zo mna ist skor, ako som sa na misu mohol postavit. Naraz som nevedel, co robit skorej, ci do misy dat hlavu, alebo na misu nieco ineho. Aka ulava, ked bolo po tom a tie litre vody zo mna von! Nie nadlho, len do casu, ked som sa chcel poutierat! Ako predtym v Moskve a na inych miestach (uz som si zacal zvykat), znovu to bola

94 postrihana "Moskovska Pravda", visiaca na klinci s patricnym kosom z pleteneho drotu na odhadzovanie pouziteho papiera. Ked som sa konecne vytackal von, nazad do ambulancie, zdravotna sestra - felciarka uz ma cakala. Znovu ako predtym s hadicou v ruke a s prikazom "Idite suda!" naznacujuc, aby som si dal znovu nohavice dole a lahol na bok! Z hlboka vydychla a nasala znovu do tej istej hadice teplu vodu, hadice, ktoru som mal nie tak dlho predtym v zadnici. Procedura sa znovu opakovala!! Po takom vyplachnuti zaludka a criev, kto by sa nevyliecil? Na kratku dobu aj ja. To najhorsie ma este len cakalo na ceste domov via Moskva, Praha, Bratislava, Kosice! Howgh! Milan Jablonsky Autor prispevku Milan Jablonsky (Bad Face) a HANNJO HASSE, ktory vo filme ZLATO V BLACK HILLS vytvoril druhu hlavnu ulohu - gangstra s menom BLUDGEON, pri jednej z navstev premiery filmu.

95 Autor : Milan Jablonský [email protected] <664> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (16) "Indianska" nostalgia (16): V SEDLE V KAUKAZSKYCH "ROCKIES" (6) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). SOMMER FILM TAGE 1968 Na cestach po Vychodnom Nemecku s filmom "ZLATO V BLACK HILLS" Sympaticka, mila, mlada gruzinska herecka LALI MESZCHI z Tbilisi v oboch filmoch: Zlato v Black Hills a vo filme Bieli Vlci bola obsadena do ulohy BLAUHAAR (Modry vlas) ako buduca "squaw" mladeho

96 nacelnika Dakota Indianov Bystrozrakeho Sokola (Gojko Mitic) Foto: Presse Foto- Wolfram Garthe - Rostok Vcera sa mi uspesne podarilo odoslat webmastrovi Honzovi 14-te pokracovanie serialu Indianska nostalgia s fotografiami a dnes aj 15-ty prispevok, opraveny a upraveny mojou neterou Vierkou. V nich pisem o lete 1967 a natacani filmu Zlato v Black Hills. Uvadzam uz aj niekolko fotografii z letnych festivalov, na ktorych tento film mal premieru v roku Je na case sa znovu vratit za pocitac, pokracovat v prihodach aj napriek skutocnosti, ze by som mal sediet pred televiziou. V Salt Lake City uz treti den prebiehaju zapolenia atletov na Zimnych Olympijskych Hrach. Patrilo by sa ich sledovat, ked uz nie z ineho dovodu, urcite z profesionalneho. Cely zivot som bol telocvikarom, dokonca so specializaciou klasickych zimnych disciplin. Pocas studia v Prahe na Fakulte telesnej vychovy Karlovej Univerzity som si privyrabal na svoje zivobytie s niekolkymi "extracurricular" aktivitami, mimo fakulty. To pokracovalo neskorsie, ked som uz zacal pracovat v Kosiciach na Lekarskej fakulte. Mal som to privilegium robit na filme Janosik a neskorsie v spolupraci s DEFA studiom, na niekolkych indiankach. Nic extraordinarneho, len mensie ulohy, ktore som bral viacmenej ako "great summer job". Herecke zaciatky, ktore mali potencial prerast k niecomu vacsiemu v buducnosti. Zial nedoslo k tomu. Historicke udalosti leta 1968 pozmenili chod nie len mojho zivota, ale stotisicov inych ludi. Delegaciu filmu ZLATO V BLACK HILLS na filmovych festivaloch v roznych mestach Vychodneho Nemecka viedol reziser GOTTFRIED KOLDITZ (prvy z lava). Delegacia pozostavala zo skupiny hercov: s mikrofonom v ruke GOJKO MITIC dalej z lava do prava: HANNJO HASSE; autor prispevku MILAN JABLONSKY; Gruzinska herecka LALI MESZCHI a FRED LUDWIG. Foto: VE Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-

97 Stad /TubandtNa premiery filmu "ZLATO V BLACK HILLS" Pred par dnami (v den otvaracieho ceremonialu na OH) som obdrzal od webmastra Honzu oznamenie, ze prave vyslo 63 cislo Priloznika a v nom moj 12 prispevok. Ked som si ho otvoril a precital co ponuka citatelom, veta predstavujuca moj prispevok vyvolala u mna trochu rozpacity usmev. Webmaster Honzo uviedol moj prispevok vetou: "V tomto císle pokracujeme jedenáctou cástí seriálu INDIÁNSKA NOSTALGIA slovenského filmového herce Milana Jablonského, tentokrát z kavkazských hor, kde se natácely indiánky DEFY". OK, ok, ako som uz vyssie a aj predtym uviedol, ja som sa nikdy nevydaval za "filmoveho herca", aj ked je pravdou, ze som vytvoril v nejakych siedmich filmoch mensie ulohy. Pre mna to vzdy bol "great summer job", nikdy neopustajuc moj "full time job", ako odborny asistent profesor na Katedre telesnej vychovy Lekarskej fakulty. Dovolte sa mi este na nejaky cas vratit k pokracovaniu Indianskej nostalgie. Zvlast teraz po vzhliadnuti otvaracieho ceremonialu Zimnych OH v Salt Lake City, ktory nam vsetkym zivo pripomenul zivot a nie najlepsi osud povodnych obyvatelov Ameriky - Indianov. Velmi citlivo v tancoch a speve poukazal na nedavnu minulost ich zivota, ako aj na prenikanie bielych pionierov zapadu hlboko do uzemia Indianov, ich radovanky, ich utrpenie a boj o prezitie. Presne to, co stvarnuju oba spominane filmy Zlato v Black Hills a Bieli Vlci. Nevedel som sa zdrzat a kde tu som vyronil aj slzu premozeny sentimentom nedavnej pestrej historie "divokeho zapadu". Vkusne reprezentovanou spomienkou tohoto obdobia na ladovej ploche otvaracieho ceremonialu OH 2002 v Salt Lake City.

98 Nech to bol Karl-Marx-Stad, Rostock, Erfurt, alebo ine mesto Vychodneho Nemecka, hlavny predstavitel filmu Zlato v Black Hills GOJKO MITIC sa vzdy tesil najvacsej pozornosti divakov. Foto: VE Lichtspielbetrieb (B) Karl-Marx-Stad / Tubandt Film ZLATO V BLACK HILLS sme natacali v lete 1967, pred 35 rokmi v krasnom prostredi Kaukazkych hor. V poslednych dvoch prispevkoch, ako si citatel vsimol, v Gruzinsku ma postihli dve dost vazne zdravotne neprijemnosti. Ta druha neprijemnost si vynutila niekolko dni hospitalizacie. To uz zacinal september. Mne ostavali len nejake dva pracovne filmovacie dni, ktore som poziadal co najskor ukoncit. Bolo mi vyhovene a v druhom septembrovom tyzdni som bol na ceste domov. V Moskve ma mal na letisti ocakavat reprezentant filmoveho studia, myslim "Lenin Filmu", alebo nieco podobneho. Kto si to dnes pamata? Ked som vecer priletel do Moskvy, prirodzene nikto ma necakal! Nejaku hodinu, alebo dve, som postaval v hale letista. Ked ma nik nehladal, zacal som hladat ja! Zasiel som na nejake oddelenie na letisti, ktore mi bolo doporucene jednym zriadencom. Tam sa ujal mojho pripadu vzhladne vyzerajuci, velmi dobre obleceny muz asi v mojom veku. To sa uz blizilo k polnoci. Po mnohych telefonatoch mi ohlasil, ze uz pre mna idu! Nejaka "dolezita" postava filmoveho studia, dokonca s autobusom. Aj tak sa stalo! Na ceste z letista na ktorom som pristal, a na letiste odkial som mal odlietat do Prahy, sme sa zastavili a v noci okolo tretej, z postele

99 zburcovali chlapaka, ktory ma mal cakat, postarat sa o moj noclah a dorucit ma s letenkou na letiste. Ked mu ten "dolezity" chlapak zo studia cistil zaludok a ho poriadne "pucoval", ten si z toho vela nerobil, len pokrcil ramenami a nieco zamrmlal v smysle "preco robit z toho taky problem?" "Rano by bol pre mna prisiel". Po Vychodnom Nemecku nas obcas doprevadzal HANS MAHLICH (druhy z lava) hlavny sef produkcie DEFA. Divakov pozdravuje HANNJO HASSE (prvy z lava). Dalsi clenovia delegacie MILAN JABLONSKY; FRED LUDWIG a LALI MESZCHI. Foto: archiv autora prispevku Nejdem sa rozpisovat o problemoch dostat ma na lietadlo do Prahy. Ten "idiot" ktory sa mal o mna postarat, nevyzdvihol ani letenky z patricnej kancelarie v meste. Ist pre ne a nazad, to som mohol zrovna ostat cakat na buduci let, za dva alebo tri dni. Cestovnu kancelariu otvarali az o deviatej rano a kupit letenku na letisti sa v tom case nedalo. Ako to nakoniec urobili neviem, do lietadla som sa dostal. Hned po odlete sa u mna zacali prejavovat tie iste priznaky, ktore ma v Tbilisi dostali do nemocnice. Zaludocne krce. Nastastie v prirucnej taske som mal jednu, alebo dve flasky gruzinskeho konaku. Nemusel som sa spoliehat nato, co dostanem v lietadle. Jednu som otvoril a z nej si poriadne potiahol. Pomohlo, krce sa utisili, ale len na nejakych minut a potom sa prejavili znovu. Poziadal som letusku, ci si mozem sednut blizko WC, co mi umoznila a tak medzi popotahovanim z flasky konaku, som pravidelne navstevoval WC. Pouceny ako si vyplachovat zaludok z nemocnice v Tbilisi, popijal som teplu vodu a pokusal sa ju vzdy vyvracat. V Prahe po pristani ma chceli vziat do nemocnice, odmietol som a v kaviarni, cakajuc na pripoj do Blavy a Kosic som pokracoval v popijani. Zmenil som len napoj z gruzinaku na "Staru Myslivecku". V Bratislave na letisti sa "barman" velmi

100 podivoval, ked som si objednal par litrov teplej vody. Ale po vysvetleni, priniesol mi krcah a ja som zas odpochodoval do sanitnych zariadeni, pokracujuc v "liecebnom" procese. Po prilete do Kosic a prichode vecer domov, problem neprestaval, ba skor by som povedal sa vystupnoval, lebo som uz vracal s vodou aj krv. Bol som totalne vysileny a zacal som citit, ze to asi somnou dobre nedopadne. Ze "zubata" uz na mna caka! Ked teda tak musi byt, tak nech aspon o tom neviem! Dorazil som nacatu dalsiu flasku konaku a upadol som do opileckeho deliria! Na druhy den rano, o ktorom som uz pochyboval ze sa ho dozijem, som vstal, otriasol som sa a citil som sa vyborne, v perfektnej pohode. Zdravy ako ryba v cistom horskom potoku. Otvoril som okno a vystrcil z neho hlavu. Vonku bol krasny slnecny den a na ceste pod barakom, kde som mal moj byt, roztrusene, kde tu pobiehali vycerpani pretekari, ucastnici tradicneho Kosickeho maratonu Zivot je krasny! Zit je urcite lepsie, ako nezit. "Pomaly ale iste som sa aj ja zacinal tesit popularite divakov". Autor prispevku MILAN JABLONSKY pozdravujuci navstvnikov filmoveho festivalu pred premietanim filmu Zlato v Black Hills. Foto: z archivu autora prispevku V pondelok rano som bol vo svojej robote na Katedre telesnej vychovy Lekarskej fakulty. Zimny semester sa len zacinal. Prebral som od kolegov moj rozvrh a vsetky moje skupiny. Znovu som zacal na najblizsie dva semestre ucitelovat. Na pobyt v Gruzinsku, na natacanie filmu a neprijemne zdravotne prihody ostala iba spomienka. V lete na buduci rok 1968 som bol nazad v Nemecku. Zucastnujuc sa letnych filmovych festivalov v delegacii s filmom ZLATO V BLACK HILLS a pokracovani natacania uz stvrtej indianky pod nazvom BIELI VLCI. Uf, uf!

101 Milan Jablonsky

102 Autor : Milan Jablonský [email protected] <674> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (17) "Indianska" nostalgia (17): B I E L I "V O T R E L C I" V BLACK HILLS (1) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). GOJKO MITIC v hlavnej ulohe "Sliediveho (Bystrozrakeho) Sokola" pokracuje aj vo filme BIELI VLCI v prenasledovani Bashana (Ralf Hoppe), vraha jeho nastavajucej "squaw" Blauhaar (Lali Meszchi). V konfrontacii s nim a Bashanovou skupinou banditov v mestecku Tangelwood v zavere a vyvrcholeni filmu, Sliedivy Sokol po hrdinskych bojoch s bielymi "votrelcami" dosahuje svoj ciel - smrt Bashana, ale zahynie o kratku chvilu sam v sprske guliek bielych banditov. "No Happy End!" Foto: DEFA - Pathenheimer V roku 1973 som bol este stale cerstvym emigrantom v Kanade. Od sameho zaciatku, len co som sa trochu pozbieral financne, zacal som byt nadsenym zberatelom roznorodych serii knih. Jednou z prvych takychto zbierok ktoru som si kupil, bola Encyclopedia Britannica. Na kompletnu zbierku som v tom case vydal mensie bohatstvo. Bol to snad moj dvojmesacny plat, ak nie viac. Koniec-koncov, ani som sa necudoval ze to tolko stalo, vsak to bolo 24 hrubych knih a kazda v rozsahu viac ako 1000 stran. Po tejto zbierke nasledovali ine serie knih, prevazne z edicie "TIME-LIFE BOOKS". 28 zvazkov "Time Library of Arts"; 20 zvazkov "The Emergence of Man". Comu som sa najviac tesil, bola seria knih pod nazvom: "THE OLD WEST". Najmenej 30 zvazkov prichadzajucich v mesacnych intervaloch v peknej kozenkovej ilustrovanej vazbe. Kazda kniha obsahuje stovky a stovky fotografii, ilustracii, obrazov a text

103 zachycujuci celu dlhu historicku periodu kolonizacie terajsej severnej Ameriky "bielymi tvarami". Knihy s nazvami ako: THE INDIANS; THE GREAT CHIEFS; THE COWBOYS; THE SCOUTS; THE GUNFIGHTERS; THE RANCHERS; THE PIONEERS; THE MINERS; THE RIVERMEN a pod. Fascinujuce citanie! Mam obavu, ze do konca mojho zivota nebudem schopny preluskat vsetky tie knihy. Ostanu dedicstvom pre niektoru z mojich neteri, kedze ja nemam ziadnych priamych potomkov. MILAN JABLONSKY (autor prispevku) bol v a ulohe indianskeho scouta Bad Face vo filme Zlato v Black Hills zakerne zabity banditom Fletcherom. Vo filme Bieli Vlci ho reziser obsadil do ulohy " banditu Jimma", blizkeho spolupracovnika Bashana. Kresba ceruzkou z fotografie DEFA Studio predavanej vo Vychodnom Nemecku (kreslila Martina Jablonska - neter autora prispevku) Ked ma webmaster Honza pred mnohymi mesiacmi poziadal o napisanie niekolkych prispevkov do Priloznika o natacani "westernov z vychodu" zo 60-tych rokov, raz zacas som bol prinuteny konzultovat a nazriet do uvedenych knih. Ozrejmit si

104 niektore historicke fakty. Jednalo sa hlavne o tie dva posledne filmy: Zlato v Black Hills a film Bieli Vlci. Ich dej sa odohrava v pohori Black Hills, v oblasti Juznej Dakoty v druhej polovici 18-teho storocia, nejaky cas po objaveni lozisk zlata aj v tychto horach. V jednom z mojich prispevkov (13-te pokracovanie), v ktorom sa trochu zaoberam geografiou Black Hills, ich povodnym obyvatelstvom (Siouxami) a prenikanim "bielych tvari" na toto uzemie, vyjadril som nazor, ze mesto CUSTER alebo The Custer City pravdepodobne posluzilo scenaristovi oboch filmov Dr. Gunterovi Karlovi ako vzor pre "fiktivne filmove mestecko" v oboch filmoch s menom TANGELWOOD (tangel = zapletene, zamotane, wood = drevo). Myslim, ze by som mal svoj nazor trochu poopravit, pripadne rozsirit, ktore zlatokopecke mestecko skutocne posluzilo scenaristovi Dr. G. Karlovi, ako vzor pre filmovy Tangelwood. Listujuc vo vyssie uvedenych knihach a prezerajuc si mapy tej oblasti, zistil som, ze jednou z povodnych prvych zlatokopeckych usadlosti v pohori Black Hills nebolo len mestecko CUSTER, ale skor banicka, zlatokopecka usadlost s nazvom DEADWOOD ("dead" = mrtvy, mrtve, "wood" = drevo). Teda MRTVEDREVO je skutocne, autenticke mestecko z druhej polovice 18-teho storocia, ktore velmi rychle vyrastlo a stalo sa "hlavnym zlatokopeckym mestom" Ciernych Hor. Meno "Deadwood" v Black Hills velmi silne a blizko pripomina svojim nazvom fiktivne filmove mestecko "Tangelwood" z oboch filmov zo 60-tych rokov 20-teho storocia filmovej spolocnosti DEFA.

105 Mala zmena v obleceni, biela kosela s ciernou maslickou, westernovy cowboysky klobuk, rukavice, nalepene fuzy - premena z indianskeho scouta na bieleho banditu bola dokonala. V pokracovani pribehu Zlato v Black Hills vo filme Bieli Vlci mi bolo ponuknute vytvorit podobnu ulohu, aku predstavoval "moj vrah" Fletcher v predchadzajucom filme. "Frajerskeho" banditu Jimmiho, "pravu ruku" Bashana a noveho manipulatora Tangelwoodu - elegantneho Harringtona. Foto: archiv autora Scenaristovi Dr. Gunterovi Karlovi, obom reziserom Gottfriedovi Kolditzovi (Zlato v Black Hills), Konradovi Petzoldovi (Bieli Vlci) spolu s vytvarnym filmovym stabom pracovnikov sa podarilo velmi verne zachytit burlive obdobie prenikania bielych ludi, hlavne prospektorov z vychodu hlboko na zapad. Migracna vlna vyvolana zaciatkom druhej polovice 18 storocia bola sposobena hlavne nepriaznivymi financnymi a ekonomickymi podmienkami na vychode a prehnanymi povestami o zlate vo vnutrozemi a na zapade USA, kde udajne v kazdej bystrine, potoku, rieke stacilo cloveku zakopnut krompacom Financno-ekonomicka panika okolo roku 1857 na

106 vychode USA sposobila rozsiahlu nezamestnanost. Statisice ludi boli bez prace, farmari bez pody, slobodni, plni nadeje na novy zivot na zapade. V aprili 1859 hordy nadejnych prospektorov odhadovane sa na 100 tisic ludi smerovali na zapad. Vacsina ludi na tuto cestu, na tuto ulohu a ciel nebola pripravena a bola velmi zle vybavena, ignorujuc existujuce nebezpecenstva prenikania na zapad do divociny. Vacsina z nich boli "greenhorns" - zelenaci, bez skusenosti v oblasti dolovania, zlatokopectva, banictva, bez znalosti, ako celit tazkym a tvrdym podmienkam divociny, pionierskemu sposobu zivota. Vacsina migrantov sa ucila za "pochodu", ako prezit a preniest sa cez utrpenia, ktorym boli dennodenne vystavovani. Bolo to prave vo vyssie uvedenom roku 1859, ked Georg Jackson, skuseny prospektor, ako prvy objavil velmi bohate zlate ryzovisko, nalez v rozsiahlej divocine vo vnutrozemi v rieke "The Clear Creek". Jackson a jeho partneri boli schopni kazdy jeden vyryzovat zlato v hodnote az dolarov tyzdenne. Velke to peniaze v tom obdobi. Sprava o zlatom bohatstve jeho nalezu sa rozsirila ako ohen. Jacksonov objav vytvoril skutocnu ZLATU HORUCKU, ktora otvorila novu kapitolu sagy "Western mining" a obsadzovania Americkeho Zapadu. V zlatokopeckej osade dochadza k mensej vzbure zlatokopov, banikov dozadujucich sa vyplaty za odvedenu pracu. Ulohou "drzat ich na uzde" zveril Bashanovi a jeho spolubanditom ich boss Harrington. Pri jednej takejto konfrontacii prepadne osadu Sliedivy Sokol a jeho spolubojovnikom s cielom zabit Bashana. Nepodarilo sa! Na snimke Jim (Milan Jablonsky) a Bashan (Rolf Hoppe) kratko po prepade Indianmi. Foto: DEFA-Pathenheimer Mnoho nadejnych migrujucich zlatokopov, prospektorov, obchodnikov, gamblerov

107 dobrodruhov a inych sa v divocine vnutrozemia stratilo, zahynuli z nedostatku jedla, vody, mnohi podlahli roznym nemociam a dalsi zahynuli v krvavych najazdoch a prepadoch prerijnymi Indianmi, ale aj banditmi, zlodejmi a pod. Rozne zdroje uvadzaju ze az polovicka ludi, ktori sa vydali na tuto cestu, nikdy sa nedostala ani len do blizkosti svojho ciela k Skalistym Horam - Rocky Mountains. Prospektori, ktori sa vydali do novych nepreskumanych oblasti, najskor zacali skumat loziska zlateho prachu v bystrinach potokov a riek, nazyvane "bed placers" (ryzovisko). Tieto ryzoviska v potokoch a riekach sa tiez nazyvali "Poor men's mines" (bane chudobneho cloveka), lebo ryzovanie nevyzadovalo ziadne narocne a drahe vybavenie. Obycajne postacila len zlatokopecka miska a zrucnost. Ked sa kde tu objavilo zlato a sprava o naleze sa rychle rozsirila v prvej vlne "votrelcov" na toto uzemie boli prevazne zlatokopovia, banici a prospektori. Tito pristahovalci zacali zakladat osady, formovali si zakony spolunazivania, volili si vedenie osady, dozorcov zakona - sheriffa a pod. Prvi migranti, ktori neboli zlatokopmi alebo banikmi, boli tzv. "Wagon freighters", ktori otvarali dodavkove linky. S nimi prichadzali obchodnici, ktori si zacali stavat stany, primitivne lahke domy, zruby a v nich obchodovat. Po nich prichadzali profesionalni gambleri a onedlho to boli "madams" so skupinami "whores" - lahkych zien, ktore osadenstvo tvoriacich sa mesteciek vzdy s nadsenim vitalo. Tie prichadzali na "stagecoaches" tahanych zaprahom mnohych koni, ba dokonca i na osobnych kococh, brickach, v sedle na konoch a pod. Neskorsie to uz boli realtori, spekulanti s podou, ti prichadzali aj so zememeracmi, ktori zacali planovat dizajn mesteciek. Povest o naleze zlata samozrejme pritahovala do mesteciek aj kriminalne zivly, banditov, svindlerov.

108 Karl Zugowski vo filme Bieli Vlci vytvoril ulohu "druheho zastupcu seriffa", zradcu a spolupracovnika s banditmi podplateneho a nasadeneho Harringtonom. Foto: DEFA - Rambo Ako take mestecka ci "Gold Camp's, (zlatokopecke osady) vyzerali, popisuje jeden cestovatel v roku 1876, ked prechadzal cez novotvoriace sa zlatokopecke mestecko CUSTER CITY v Juznej Dakote v srdci Black Hills. "Bolo tam len niekolko domov ukoncenych a mnoho rozostavanych. Ludia taborili, kde sa dalo, v stanoch, na vozoch a v narychlo zbuchanych chatrciach. Hlavnymi obchodnymi budovami boli "saloons", gamblingove domy a tanecne saly. V celom mestecku sa nachadzali zo dva ci tri obchody s velmi biednym vyberom vseobecnych uzitkovych vyrobkov a potravin." Takto nejak vyzeral aj fiktivny filmovy TANGELWOOD vo filme Zlato v Black Hills a jeho obyvatelia. O nejaky ten rok neskorsie, ked pribeh pokracuje dalej vo filme: BIELI VLCI, rozrastajuce sa a prosperujuce mestecko Tangelwood zacalo sa skor pomaly priblizovat skutocnemu "chlipnemu" mestu LEADVILLE. V roku 1879, ked

109 toto mesto malo len dva roky, bola to uz bujara "mekka", kde zilo 20 tisic zlatokopov; bolo tam 82 saloonov; 35 verejnych domov, dokonca skola a niekolko kostolov ako prve znamky urcitej stability a prezitia. Ked dolovanie zlata pokracovalo, ked potoky, bystriny a rieky ci zlate zily "leads" produkovali zlato alebo striebro, zlatokopecke osady rastli fantasticky rychlo co do rozmeru ale i charakteru, ale ked sa zlato pominulo a viac ho nebolo, tieto osady ci mestecka zacali rychle odumierat, stali sa: GHOST TOWNS. Howgh. Milan Jablonsky

110 Autor : Milan Jablonský [email protected] <684> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (18) "Indianska" nostalgia (18): B I E L I "V O T R E L C I" V BLACK HILLS (2) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). "Charming" bandita JIM. Autor prispevku MILAN JABLONSKY vo filme BIELI VLCI. Tato fotografia sa predavala po celom Vychodnom Nemecku ako popularna pohladnica. Este dlho po mojom odchode do Kanady prichadzali z Nemecka ziadosti o autogram s touto pohladnicou. Aby ziadatelky a obdivovatelky neboli sklamane, dlhe mesiace po mojom odchode do Kanady ich v mojom mene podpisoval moj priatel Dusan F. a posielal nazad. Foto: DEFA Zacina druhy tyzden aprila Na juhu v Toronte sme uz par dni bez snehu. Priroda stale este spi zimnym spankom. Par poslednych tyzdnov sme mali studene, mrazive pocasie. Zima sa snazila dobehnut, co zameskala pocas prvych mesiacov zimy, ked sme mali neskutocne teple pocasie. Prichadzajucich par dni vsetko zmeni. Predpovede slubuju zmenu k lepsiemu, teplejsiemu pocasiu, ked teplota vzduchu koncom tyzdna dosiahne az 20 st. Celzia. Aleluja, konecne prichod skutocnej jari. April v Kanade je tiez mesiacom, v ktorom sme viac-menej vsetci povinni do konca mesiaca poslat federalnej

111 agencii "Revenue Canada" danove priznanie za minuly rok. Je mudre ho poslat do urceneho terminu, ak clovek nechce platit pokutu za oneskorene podanie. Ja som vacsiu cast vcerajsej nedele stravil v papieroch, davajuc dohromady vsetky podklady pre pripravu danoveho priznania, aby som ich v najblizsich dnoch dal mojmu uctovnikovi na profesionalne spracovanie. Ludia zijuci v minulom storoci spomenuty problem nemali. Aksa nemylim, prva osobna dan z prijmov na tomto kontinente, ako "docasne opatrenie", bola zavedena pocas prvej svetovej vojny. "Docasne opatrenie" sa stalo "permanentnym" a stale rastucim problemom pre nas vsetkych. V sucasnych rokoch zdanovanie v roznych formach pohlcuje viac ako 50% prijmov obycajnych ludi. Druhymi slovami, dnes viac ako pol pracovneho roku robime nie pre seba, ale skor pre potreby a konzumaciu inych. Tohoto moderneho "otrocenia" boli usetreni ludia minuleho strocia. Neboli vsak usetreni inych foriem v mnohych pripadoch tazkeho "hrdlacenia" rok po roku, len za ucelom prezit. To hrdlacenie, ten zapas o prezitie, bol daleko vyhranenejsi pre ludi prenikajucich na zapad, hladajucich lepsi zivot, zlato, drahe kovy, bohatstvo v divocine vnutrozemia a zapadu severnej Ameriky. Miesto stastia nachadzali v nespocetnych pripadoch len utrpenie, nemoc, smrt. Predstavitel banickej spolocnosti GENERAL MINING v Tangelwoode, vzdy elegantny Mr. HARRINGTON (Horst Schulze) konfrontuje Sama Blaka so svojimi "bodyguards", banditom a svojou pravou rukou BASHANOM ( Rolf Hoppe) prvy zlava a "fesackym" banditom Jimom (Milan Jablonsky) - druhy zlava. Foto: DEFA Indianska legenda o zlate v Black Hills v Juznej Dakote pritahovala uz okolo roku 1833 roztrusene skupiny bielych ludi, odvazlivcov, prvych zlatokopov, hladajucich bohatstvo

112 v bystrinach potokov a riek. Ich prichod bol plny problemov s prezitim, ako naznacuju zachovane predmety ich zlatokopeckeho zivota (lopaty, krompace, ryzovacie misky). Tiez pozostatky ludi, kostry, kosti, lebky. Niektore lebky dokonca aj so striebornymi ramami okuliarov na nich. No a potom to boli do skal vytesane rozne odkazy, ako jeden z nich, ktory sa zachoval a hovori: "Mam zlata kolko vladzem uniest, nic na jedenie a Indiani na mna poluju". V roku 1868 boli "The Black Hills" boli uzatvorene pre belochov, tak ako urcovali zmluvy dohodnute s vladou a predstavitelmi indianskych kmenov - Siouxov, zijucich v spomenutych oblastiach, dozadujucich sa oznacenia a ochrany pre nich "posvatnych" hor. V roku 1874 armada z poverenia vlady vyslala do tejto oblasti "Lieutenant Colonela" GEORGa CUSTERa", aby nasiel vhodne miesto a zalozil "fort" - pevnost v Black Hills, ktora mala povodne sluzit na ochranu pohoria Black Hills a v nich zijucich Indianov. Custer ako sucast vypravy vzal so sebou aj dvoch skusenych prospektorov. Ked nasli to, co Custer nazval: "Gold in paying quantities", prepuklo hotove "peklo - ragtag". To bol zaciatok novej invazie tisicov hladacov bohatstva, ktorym uz ani armada nevedela zabranit v prenikani hlbsie a hlbsie do spominanej oblasti. Vlada zacala znovu s Indianmi vyjednavat o navrate Black Hills z ruk Siouxov ponukajuc vykupne vo vyske siestich milionov dolarov. Indiani odmietli, namiesto toho sa zacali burit a zacalo dochadzat ku krvavym zrazkam a tazkym obetiam na oboch stranach. Indiani boli nakoniec prinuteni Black Hills prepustit bez kompenzacie, ak chceli obdrzat "proviziu vlady", aby mohli prezit zimu. V roku 1877 bolo v Black Hills uz bolo viac ako 7 tisic hladacov zlata, prospektorov ryzujucich v kazdej bystrine, potoku, rieke, vyhlbenine, prietrzi ci rokline. Pocas nepokojov v banickej zlatokopeckej osade sa Sliedivy Sokol (Gojko Mitic) sa pokusa vyuzit chaos a zabit BASHANA (Ralf Hoppe), druhy zlava. Ochranuje ho bandita Jim (Milan Jablonsky) prvy zlava.

113 "GAYVILLE" nam moze posluzit ako priklad. Mestecko cerstvo zalozene prospektorom s menom Alfred Gay v r v blizkosti na zlato bohatej rokliny, tzv. "Deadwood gulch", do roka a do dna uz malo 3 tisic obyvatelov. Bolo to ale mesto DEADWOOD, ktore sa stalo hlavnym zlatokopeckym mestom v Black Hills. Deadwood zacal neuveritelne rychlo financne prekvitat. Jedna z existujucich bank v Deadwoode robila denne obrat az 100 tisic dollarov. Jednoducha drevena postel "bunk" v zruboch stala na noc $1.00 a galon petroleja sa predaval po $3.75. Zatial co stovky, ba tisicky prospektorov ryzovali v kazdej bystrine, potoku, rieke, dvaja bratia Moses a Fred Manuel, skuseni prospektori, ktori sa naucili banictvu v Californii, Nevade a Idaho, sustredili svoje hladanie na "hard rock" (tvrde skaly), ako na zdroj drahych kovov. Priblizne tri mile juzne od Deadwood objavili velmi slubnu zlatu zilu - lead, (po tomto slove bolo pomenovane novovytvorene mesto LEAD). Obaja bratia okamzite vypracovali system drvenie kamena "arrastra" pomocou vodnej sily. Tento system vsak nestacil na rozdrvenie kamena na uplny prach a tak sa im podarilo vytazit len asi polovicu obsahu zlata. Obaja bratia sa v kratkom case stali velmi bohatymi, svoje "claims" predali. Spolocnost "HOMESTAKE MINES" sa stala neskorsie "the biggest of big businesses" pod vedenim kalifornskych podnikatelov Lloyda Tevisa, Jamesa Hagginsa a hlavne "tycoona" Georga Hearsta s tazbou zlata v hodnote miliardy dollarov. Pocas nepritomnosti seriffa Pettersona a jeho zastupcu Petra, skupina banditov vedena Jimom okupuje seriffovu kancelariu a byt, kde drzia pod dozorom jeho manzelku Catherine. Dlhu chvilu si kratia hrou v karty. "Bankarom" ocka (21) je Jim (Milan Jablonsky) s nohami na stole. Do kariet nazera zradny zastupca seriffa (Karl Zugowski). Zatial roztruseni zlatokopovia, prospektori v Black Hills sa obavali nie len zlodejov, banditov, ktori sa snazili odcudzit ich nalezy, ale casto aj manipulujucich predstavitelov banickych spolocnosti, ktori nevahali pouzit aj nelegalne prostriedky a sposoby

114 odkupovania "claims", ci privlastnovania si oblasti bohatych na zlato. G. Hearst bol jednym z nich. "Senior", ci starsi partner vyssie spominanej kalifornskej trojice vo veku 57 rokov bol velmi bohaty, este ako vysledok jeho banickych operacii v Kalifornii. Ako presibany a ambiciozny obchodnik, zacal prebrat vedenie Homstake mines dovlastnych ruk, usadil sa a posobil v meste Lead. Zacal vo velkom skupovat "claims" od roztrusenych zlatokopov. Priniesol do oblasti Black Hills obrovske drvice skal "Blake jaw-crushers", ktore umoznovali denne drvit az 100 ton tvrdeho kamena. Rozdrveny strk potom prechadzal cez este strasidelnejsiu masinu tzv. "California stamp mill". Tieto masiny boli schopne spracovat az 240 ton strku s vytazkom zlata az za dolarov denne. Po roku 1879 to boli sice ojedinele, ale este stale sa opakujuce utoky, prepady aj zo strany Indianov - Siouxov, ktorych zem si "bieli votrelci" zacali nasilim privlastnovat a permanentne okupovat. Uf, uf! Bad, bad, bad for Sioux Indians, and Black Hills! Milan Jablonsky

115 Autor : Milan Jablonský [email protected] <694> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (19) "Indianska" nostalgia (19): B I E L I "V O T R E L C I" V BLACK HILLS (3) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Zaber z jednej zo zaverecnych akcii, kde sheriff Pat Petterson (Holger Mahlich) - prvy sprava, v spolocnosti Sliediveho Sokola (Gojko Mitic) - prvy zlava, prekvapia nic netusiacich banditov zabavajucich sa hrou v karty. V strede v bielej koseli bandita Jim (Milan Jablonsky), po jeho lavici zradny zastupca sheriffa (Karl Zugowski). Ospravedlnujem sa, ze som si dovolil v oboch poslednych prispevkoch vratit sa trochu do skutocnej historie vtedajsieho obdobia a prostredia Black Hills. Pomohol som si faktami z knih Time-Life Books zo serie The Old West, ktore mi posluzili ako zdroj uvadzanych informacii. Aj to malo, ktore z historickeho pozadia citatelovi priblizujem, pri dobrej predstavivosti dovoli vytvorit obraz vtedajsieho prostredia Black Hills, zivota zlatokopov a "votrelcov" prichadzajucich na posvatne uzemia Indianov. Cim viac som sa zacal oboznamovat s historiou toho obdobia, tym viac mi prichodi vzdat uctu tvorcom oboch filmov, ktore tak vierohodne zachycuju atmosferu toho prostredia: Zlato v Black Hills a jeho pokracovania vo filme Bieli Vlci. Kredit za oba filmy patri hlavne spisovatelovi a scenaristovi Dr. Gunterovi Karlovi a za film Bieli Vlci aj dramaturgom Hansovi Joachimovi Walsteinovi a Josipovi Lesicovi.

116 Hlavnym kamermanom filmu Bieli Vlci bol Eberhard Borkman, kostymy navrhol Gunter Schmidt a originalnu hudbu zlozil Karl-Ernest Sasse. Reziou filmu bol povereny mlady, nadejny reziser Konrad Petzold. Pre mna bol milym prekvapenim, lebo hovoril vyborne cesky. Ked som sa vyzvedal, kde sa to naucil, prezradil mi, ze roky studoval reziu v Prahe na FAMU. Mne tato jeho znalost cestiny ohromne pomohla pri komunikacii pocas natacania. Nemal som problem porozumiet, co odo mna pozaduju. Hlavnou producentkou tohoto filmu, podobne ako poslednych troch, bola Dorothea Hildebrandt. Pre nas oboch s Gojkom Miticom sa Dorothea Hildebrandt po spolupraci na troch filmoch sa stala trochu viac, ako len producentkou - aj dobrou priatelkou. Film bol natacany v spolupraci a koprodukcii s Bosnia Film - Sarajevo. Podobne, ako prvy film: Synovia Velkej Medvedice. Internet Movie Database "IMDb" ma o filme "Bieli Vlci" nepatrne mnozstvo informacii v porovnani s filmom "Spur des Falken", alebo "Zlato v Black Hills". Uvadza iba meno rezisera a nejakych sest hlavnych hercov. To je vsetko o tomto filme. Musel som sa spolahnut na tazko citatelne titulky tohoto filmu, aby som ziskal aspon niekolko dalsich informacii. Pocas konfrontacie sheriffa Pettersona a Sliediveho Sokola s banditmi dojde k prestrelke, kde Sliedivy Sokol postreli banditu Jima (Milan Jablonsky) do ramena. Foto DEFA Tak ako v poslednych troch filmoch, hlavnu ulohu aj v tomto filme stvarnuje v ulohe "Sliediveho alebo Bystrozrakeho Sokola" GOJKO MITIC. Podobne, ako v predoslych filmoch, Gojko je vzhladnym a dostojnym predstavitelom mladeho nacelnika Dakota Indianov, ktory sa nevzdava a stale zije s ostavajucou hrstkou sukmenovcov vo volnej

117 prirode a odmieta ist do pevnosti aj napriek ukrutnej zime. Podari sa im prezit a s prichodom jari dochadza k tragedii, v ktorej pri kupacom obrade pri krasnych vodopadoch jeho milenku a buducu "squaw" Blauhaar (Lali Meszchi) usmrti gulka banditu Bashana (Rolf Hoppe), ktory sa stava po smrti svojho byvaleho bosa Bludgeona (Hannjo Hasse) z predchadzajuceho filmu hlavnym "vykonnym banditom" v Tangelwoode. Sliedivy Sokol slubuje pomstu a so skupinou vernych sukmenovcov sa vydava po "stope" Bashana. Kedze exteriery filmu Bieli Vlci boli natacane nie na Kaukaze ale v byvalej Juhoslavii v ramci koprodukcie a spoluprace, mnoho hercov obsadenych do roznych uloh Indianov boli hlavne Juhoslovania. Popredne ulohy stvarnili Slobodan Dimitrijevic; Slobodan Velirimovic; Bosko Boskovic; Predrag Milinkovic a ini! Dufam, ze som neskomolil ich mena. V osadenstve mesta Tangelwood, ktore sa velmi rozrastlo, nedochadza k velkym zmenam a neobjavuju sa tu nove tvare, skor tie stare ziskavaju nove funkcie a postavenie. Jedinu novu velmi vyraznu osobnost a druhu hlavnu zapornu ulohu vytvara predstavitel a spolumajitel banickej spolocnosti "GENERAL MINING" s menom Harrington, ktoreho skvele stvarnuje Horst Schulze. On sa stava "elegantnym" manipulatorom vsetkeho diania v Tangelwoode. Nejazdi na koni ale v bricke alebo koci. Oblieka sa do cierneho elegantneho obleku, miesto kovbojskeho klobuka ma vysoky "tvrdak" a dzentlmenske elegantne spravanie. Na svoju stranu ziskava Bashana a jeho kumpanov. Jednym z banditov sa stavam aj ja v ulohe "frajerskeho" Jima, preberajuc postavenie Flatchera z predchadzajuceho filmu ako prava ruka Bashana. Na svoju stranu podplatenim Harrington ziskava dokonca aj druheho zastupcu sheriffa. Jeho usilim je za kazdu cenu znicit a priviest k financnemu krachu svojho oponenta, uz zbohatlika a licencneho skupovatela zlata, Sama Blakea, ktoreho vynikajuco stvarnuje v oboch filmoch Helmuth Schreiber. To sa mu v zavere filmu podari, podobne ako znemoznit vsetky pozitivne osobnosti Tangelwoodu. Sheriffom Tangelwoodu sa stava mlady zlatokop Pat Petterson (Holger Mahlich). Vo filme Zlato v Black Hills bol postreleny a zachraneny opaterou Catherine Emerson, ktoru stvarnuje Barbara Brylska. Po dlhsom odluceni sa obaja, Mr. Emerson a jeho dcera Catherine, vracaju do Tangelwoodu. V Tangelwoode sa pripravuje svadba sheriffa. Mr. Emerson prichadza ako novomenovany sudca Tangelwoodu a jeho dcera ako nevesta sheriffa. Prvym zastupcom sheriffa sa stava komedialny byvaly pomocnik Sama Blakea s menom "Peter", ktoreho hra Fred Delmare.

118 Bandita Jim (Milan Jablonsky) postreleny do ramena Sliedivym Sokolom (Gojko Mitic) - prvy zlava, je vrhnuty za mreze do vazenia za asistencie malickeho prveho zastupcu sheriffa Petra (Fred Delmare) - druhy sprava. Za Sliedivym Sokolom sa akcii prizera Catherine Emerson (Barbara Brylska). Chrbtom otoceny prvy sprava je jej filmovy manzel, sheriff Pat Petterson (Holger Mahlich). Tato akcia je autorov (Milan Jablonsky) posledny herecky akt! Touto scenou sa skoncila jeho (moja) herecka "kariera". Foto DEFA. Bashanovi sa na prikaz Harringtona podari nie raz prepadnut Sama Blakea, obrat ho o peniaze, ktore su urcene na vyplaty banikom a patria Blakeovi. Banici sa v "zlatokopeckej osade" zacinaju burit a dozaduju sa vyplaty. Dochadza k mensim vzburam a tie umoznuju Harringtonovi prebrat dohlad nad banikmi financnym zruinovanim Sama Blakea a nasadenim "banditov" na ich kontrolu. Blake sa v konecnej konfrontacii vzdava, zlomeny a financne zruinovany sa pridava na stranu Harringtona. Pri jednej z poslednych neuspesnych konfrontacii s banditmi a Harringtonom, sheriff Petterson a jeho pomocnik Peter sa tiez vzdavaju miesta sheriffa a jeho zastupcu. Tuto poziciu prebera Bashan, ako mu slubil Harrington. Skor, ako sa tejto funkcie moze ujat, dochadza ku konfrontacii so Sliedivym Sokolom, pri ktorej obaja, Bashan a Sliedivy Sokol, zahynu. Bashan je zabity vrhnutym nozom, jedinou zostavajucou zbranou Sliediveho Sokola. Dochadza k naplneniu pomsty za smrt Modreho Vlasu a spolubojovnikov. Sliedivy Sokol zahynie v dazdi guliek Bashanovych kumpanov. Film, zial, nekonci HAPPY ENDom. Zlo vitazi nad dobrom, "good guys" prehravaju, "bad guys" vyhravaju. Netradicny to zaver filmu! Vyssie popisany dej vyjadruje len malu cast filmu, iba hlavnu liniu a uz vobec nie

119 konfrontacie "belochov", "modrokabatnikov" s Indianmi. Nechcem dalej natahovat text tohoto prispevku. Je cas uzavriet Indiansku nostalgiu a tuto kratku epizodu mojho zivota. Rad by som ale zaverom spomenul, ze pocas natacania scen z mestecka Tangelwood a "zlatokopeckej osady" nedaleko mesta Potsdam, sa v dejinach Ceskoslovenska sa odohrala jedna z najdramatickejsich a historicky vyznamnych udalosti ponizenia a znasilnenia nasich dvoch narodov. Spinavy a neospravedlnitelny prepad Ceskoslavenska "bratskymi armadami" Warsavskeho Paktu. Spominam si na ten moment velmi zivo. Bol som v Potsdame, zijuc v "hostovskom dome" filmovej spolocnosti DEFA s mnohymi inymi zahranicnymi hostami a spoluhercami. V spolocenskej miestnosti, kde nam zvykli podavat ranajky som skoro rano 21. augusta zapol radio a s uzasom som pocuval, neveriac vlastnym usiam, co sa stalo a deje v Ceskoslovensku. Nemcine som velmi nerozumel, ale podarilo sa mi najst "ciernu" stanicu Slobodnej Europy v rustine. Bol som sokovany! So mnou aj jedna pani, manzelka hostujuceho hudobneho skladatela z Ruska, zidovskeho povodu, ktora nevedela najst pekne slovo pre tento cin jej sovietskych spoluobcanov, vyjadrujuc ospravedlnenia a sustrast nad udalostami. Dodnes som si zachoval nou darovanu fotografiu s jej synom, zial nie jej adresu a meno. Hned doobeda som bol pozvany do kancelarie produkcie filmu, kde sa mi zastupcovia Filmoveho studia DEFA sa snazili vysvetlit situaciu a pohnutky tejto invazie. Neuspeli! Povodne som mal podla scenara natacat este mnohe ine sceny v Juhoslavii v exterieroch filmu, ktore mali byt robene na jesen Poziadal som o dovolenie ukoncit zabery z mestecka Tangelwood a potom ma uvolnit z dalsieho natacania, kde sa mohli zaobist aj bezo mna s dvojnikom. Vyhoveli mi a o nejake dva tyzdne po invazii som bol na ceste do Prahy a domov do Kosic.

120 Tak skoncila moja "herecka" kariera a slava! Hahaha! Kto vie, ako by sa bola vyvijala, keby by nebolo doslo k tej potupnej invazii do Ceskoslovenska? Nie dlho potom som bol na ceste do Kanady via Taliansko, kde som stravil niekolko mesiacov v uteceneckom tabore. Aj ked moj zivot predtym v Ceskoslovensku bol velmi produktivny, plnohodnotny a moj filmarsky "summer job" velmi prijemnou "sladkou" zmenou v mojom mladom zivote, nikdy som neolutoval, ze som urobil radikalny rez a v 32 rokoch, bez znalosti jazyka, s neznamou buducnostou, som sa vrhol do noveho zivotneho dobrodruzstva daleko za "Velkou mlakou". HOWGH! Milan Jablonsky Smejuci sa bandita JIM (Milan Jablonsky - autor prispevku). Tato pohladnica, ako i niekolko dalsich, sa predavala po celom Vychodnom Nemecku. Moja "herecka kariera" a popularita tiez zacinala pomaly naberat na obratkach vo Vychodnom Nemecku, ale aktom okupacie Ceskoslovenska vojskami Warsavskeho Paktu aj mojim pricinenym nahle skoncila.

121 Filmom BIELI VLCI sa skoncila moja osobna filmova herecka kariera, ako dosledok potupnej okupacie Ceskoslovenska vojskami Warsavskeho Paktu a nasledneho mojho "uteku" do Kanady. Filmova spolocnost DEFA vsak neprestala natacat indianky "WESTERNS FROM THE EAST". Vo vsetkych vytvaral hlavnu ulohu GOJKO MITIC, ktory dosiahol nevidanu popularitu a slavu. Kto vie, ako by sa bola vyvijala moja kariera? Foto archiv autora. P.S. Niekde v zaciatku v jednom z prvych prispevkov som slubil, ze na konci sa pokusim este spracovat jednym alebo dvoma prispevkami nieco z mojich "filmarskych a umeleckych" zaciatkov. Ak mi to webmaster Honzo mi to dovoli, tak by som rad ukoncil tento serial zaokruhleny na 20 prispevkov. Kto by si to bol pomyslel, ze dam dohromady tolko stran? Hm? (Poznámka: Webmaster nejen dovolí, ale i uvitá, j.h. :-)

122 Autor : Milan Jablonský [email protected] <704> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (20) "Indianska" nostalgia (20): MOJE FILMOVE ZACIATKY (1) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). M. Jablonsky 2002 "Jessica" terracotta - hlina. Vyska 50 cm Predchadzajucim 19-tym prispevkom zo serialu "Indianska nostalgia" som ukoncil a uzavrel serial o filmoch: "WESTERN FROM THE EAST". Ked ma webmaster Honzo pred rokom poziadal napisat jeden alebo dva prispevky, ani on ani ja sme nesnivali, ze z toho bude 20 prispevkov a mozno viac. Ze to zoberie skoro jeden cely

123 rok, uverejnovat ich v pravidelnych dvojtyzdennych intervaloch "okorenene" mnozstvom fotografii z natacania spominanych filmov, aby text citatelovi pripadal bohatsi a pestrejsi. Moj posledny (19.) prispevok som odoslal webmastrovi Honzovi este niekedy v polovici aprila 2002 v domnienke, ze Honzo urobi bodku za serialom a ja budem "free" robit aj nieco ine. O no! Honzo ma vyzval este chvilu pokracovat! Aj som chcel, ale som sa okunal k tomu nejak pribrat. Urobil som si skoro dvojmesacnu pauzu, hladajuc odvahu dat na papier este par odstavcov. Vyplasila ma realita, ze o dva tyzdne bude von na nete 19. pokracovanie a ja som este ani nezacal s 20. prispevkom. Bolo by nemiestne narusit kontinuitu. "So, here I go"! Nech si ale citatel nemysli, ze som uplne zlenivel. V tieto sychrave, skarede, sede, dazdive a chladne majove dni tu v Toronte, nielenze som skrasloval travnik na pozemku okolo baraku, napisal hromadu listov priatelom a precital par knih, pracoval part time, ale ukoncil som aj jednu sochu - bustu zeny, ktoru som nie davno osobne trenoval. Vtedy som "socharcil", modeloval jej telo, kde s mojim a jej usilim za rok dievcina stratila 20 kg tuku a dosiahla na zenu vybornu "definiciu" svalov, silu a prvotriednu fyzicku kondiciu. Urobila si skusky a stala sa sama uspesnou "osobnou trenerkou". V dakovnom liste spred par dni mi napisala: "You sculpted me twice magnificently. Once in reality, and second time in clay. I am grateful to you!" Vyssie je dokaz, ze som ani po "umeleckej" stranke nelenosil! V niektorom z prvych mojich prispevkov serialu INDIANSKA NOSTALGIA som zodvakrat spomenul, ze filmy: "WESTERNS FROM THE EAST" neboli jedine v ktorych som vytvoril mensie ulohy. Spominanym filmom predchadzali tri ine z domacej cesko-slovenskej tvorby. Dva z nich boli z produkcie Filmoveho studia Barrandov a jeden, na tu dobu dvojdielny velkofilm na sirokom platne zo slovenskej produkcie Filmoveho studia Koliba. Pocas mojho studia na Fakulte telesnej vychovy a sportu Karlovej Univerzity v Prahe to bolo aj moje "divadelne" ucinkovanie. Mozno citatelov prekvapi informacia, ze som ucinkoval skoro plne tri roky v jednej epizodnej ulohe v divadelnej hre v profesionalnom ABC divadle, alebo skutocnost, ze rovnako dlhu dobu som robil "model" pre vtedajsi "Dom mody", casopis "Odivani" a tiez pre par maliarov a socharov.

124 Zaber z filmu "SLECNA OD VODY" V strede hlavna predstavitelka "slecny od vody" EVA KLEPACOVA sediaca na ramenach autora prispevku Milana Jablonskeho, ktory vytvoril rolu "sportovca" a bol clenom vystrednej, poburujucej stvorice. Vlavo stojaca herecka Jurickova, v pozadi Sehnal a vpravo stojaca Jiskrova. (dufam, ze som neskomolil ich mena) Foto: CSF KUCK V nasledujucich par odstavcoch sa pokusim zachytit niekolko zaujmavejsich autobiografickych momentov z mojho studentskeho zivota v Prahe a potom. Co predchadzalo tomu, ze som sa objavil aj v niekolkych filmoch natacanych v medzinarodnej koprodukcii v Juhoslavii, Bulharsku, Ceskoslovensku, Gruzinsku a samozrejme v Nemecku. Este pocas studii na Vyssej lesnickej skole v Banskej Stiavnici som sa stal clenom parasutistickeho kruzku. Prvych 10 zoskokov som absolvoval na letisku Sliac, predtym ako som narukoval k vysadkovym jednotkam. Sluzil som plne dva roky v Presove a Sabinove. Pocas dvoch rokov som urobil dalsich zoskokov z balonu, lietadiel, helikoptery, cez den, v noci s plnou polnou aj bez. Nejakych 20 z nich v Prahe v specialne vybranej skupine pri priprave oslav 9 maja - Dna vitazstva, ktore koncili poslednym zoskokom z helikoptery na Strahovsky stadion. Do civilu som odchadzal ako cerstvo povyseny podporucik, rovno z vojenciny naspat do Prahy na vtedajsi ITVS (Institut telesnej vychovy a sportu). Dostat sa na ITVS nebola lahka vec. Zo 400 prihlasenych prijali asi 40 uchadzacov. Ja som bol vo vynikajucej fyzickej kondicii, vytrenovany tvrdym parasutistickym rezimom. Nemal som vaznejsi problem splnit vsetky pozadovane limity. Skolsky rok zacal v septembri, ale ja som na studia prisiel asi dva mesiace neskor, koncom oktobra.

125 Exteriery filmu "Slecna od vody" sa natacali nedaleko od Prahy v malebnom prostredi pobrezia rieky Vltavy v blizkosti "Zltej plavarne" s pozadim "Mostu Inteligencie". " Skupine styroch" s na tu dobu vyzyvavym oblecenim a spravanim. Vlavo v cervenej koseli Milan Jablonsky, dalej Jurickova, Sehnal a Jiskrova. Foto: CSF KUCK Konecne po jednom mesiaci dobiehania zanedbaneho uciva poziadal som niekolko najblizsich kolegov a spolubyvajucich, aby isli so mnou oslavit navrat do civilu. Musim spomenut, ze sme na skole a teda aj na internate mali tvrdy system navratu na internat pred 23 hod. Nerobili sme si velky problem s neskorym prichodom, lebo z lahkostou studenti preliezali plot, ci brany deliace ITVS a nase internatne ubytovanie od vonkajsieho sveta. Vedenie skoly sa rozhodlo ukoncit tuto prax, a to prave v ten vecer, ked sme my oslavovali. Rozostavili hliadky asistentov na miestach, kde sa dalo preliezt cez plot. Bol to pre mna najzahanbujucejsi okamih, ked som preskocil branu nieco po polnoci, rovno do ruk nasho veduceho studijneho kruzku. Tazko trenovany parasutista, skuseny v castom preliezani plotu kasarni, kde hliadkovali moji vysadkovi kolegovia so samopalmi pripraveni strelit kazdeho votrelca, vracajuceho sa skoro vzdy po vecierke neskoro z rande. Nikdy ma nikto nechytil, a tu v Prahe - bac! Bolo nas "dvanast hornych chlapcov zlapanych", mozno o jedneho viac a o par dni podla rozhodnutia vtedajsieho rektora prof. Serbusa vyhodenych z internatneho ubytovania za tento "ohavny" cin. Smiech nas vsetkych skoro presiel, ked do troch dni sme museli opustit internat a nikomu z nas sa nepodarilo najst ubytovanie. Bol to moj napad vybrat sa na Ministerstvo skolstva a navstivit referentku pre vysokoskolske internaty (koleje). Ona uz vedela o nasom incidente aj o skutocnosti ze sme si nedokazali najst ubytovanie. S usmevom zodvihla telefon, prehovorila par slov a o niekolko minut uz sme boli na ceste do internatu Vysokej skoly technickej. Trochu vzdialenej od ITVS, ale na izbe nas nebolo viac, ako styria studaci, v porovnani s 8 az 10 v "Chodkovom dome" na ITVS.

126 Niekedy ku koncu druheho letneho semestra, pocas jedneho treningu gymnastiky, som si vsimol, ze na balkone sa objavila mala skupina ludi, a pozoruje nasu hodinu gymnastiky. Nejaky den ci dva potom bol som poziadany so skupinou dalsich kandidatov, aby sme prisli do nejakeho hotela predstavit sa reziserovi a jeho stabu. Kazdy z nas sa musel vyzliect do plaviek predstavit sa, prejst sa, ako keby sme boli na sutazi Miss Universe. O nejaky cas neskor mi oznamili, ze som bol vybrany do ulohy "sportovca" vo filmovej romantickej komedii "Slecna od vody". Wow! Pracovny zaber z filmu "Slecna od vody". Zlava herec Sehnal, v strede herecka Jurickova a Milan Jablonsky. V pravo v pozadi Jiskrova a v pravo v popredi Gustav Heverle, staly clen divadla ABC. Foto: CSF KUCK Trest vylucenia z internatu na ITVS koncom letneho semestra vyprsal a ja som mal povolene sa vratit a zotrvat v internate aj cez letne mesiace na ziadost Filmoveho studia Barrandov. Fakticky, vedenie skoly ma poziadalo, ci by som bol ochotny v mojich volnych dnoch robit sprievodcu po Prahe roznym studenskym skupinam z rovnakym studijnym zameranim z blizkych "priatelskych" krajin. Niekolko dni som sa venoval napr. skupine studentov z warsavskeho institutu, specialne jednej fantasticky vyzerajucej studentke, zial bez vacsieho uspechu. Film "SLECNA OD VODY" je romanticka komedia, jednodnovy pribeh mladeho dievcata (Eva Klepacova), ktore stravi krasny slnecny den pri vode, na ukor svojej prace v tovarni. Tak by sa nejak dal charakterizovat telegraficky na ten cas vydareny pribeh filmu rezisera Borivoja Zemana, profesora Filmovej fakulty muzickych umeni. Film: "Slecna od vody" bol tretim sirokouhlym filmom v Cesko-Slovensku. Krasne

127 pobrezie rieky Vltavy nie daleko od "Zltej plavarne" na okraji Prahy, posluzilo ako lubive a lakave exteriery, ktore na sirokouhly farebny film zachytil kamerman - zasluzily umelec Jan Stallich. Hudbu k filmu komponoval D.C. Vackar. Zamerom filmu bolo poukazat ze si nemame pocinat, tak ako filmova hrdinka "slecna od vody", pretoze ju to doviedlo v priebehu filmoveho deja do roznych nepredvidanych problemov a trablov. Jej partnerom, napadnikom s milostnym zaujmom je Gustav Hevrle, v tom case staly clen profesionalneho divadla ABC. Otca "slecny od vody" stvarnil narodny umelec, neprekonatelny Jaroslav Marvan. Zaber z filmu "Slecna od vody" v popredi na motorke sedi EVA KLEPACOVA v pozadi zlava do prava "skupina styroch" Jiskrova, Jablonsky (chrbtom),sehnal a Jurickova. Foto: CSF KUCK V ulohe "sportovca" som bol clenom stvorclennej mierne vystrednej skupiny nielen oblecenim ale aj vystupovanim, ktora sposobi vela problemov prave "slecne od vody" Eve Klepacovej. Moju skupinu tvorili na tu dobu dve vystredne sa obliekajuce a spravajuce dievcata, plus jeden obtlstly "ulievak" z roboty so sadrou na ruke, simulujuc ze ju ma zlomenu. Zial, dnes po tolkych rokoch, nie som si isty ci uvadzam spravne ich mena. Maly vyskum na IMDb database mi velmi nepomohol identifikovat vyssie spominanych hercov. Cely zaznam o filme ovori len to, ze bol uvedeny do kin v roku 1959 a "credited cast overview" je dany Jirine Bohdalovej a Jarmile Berankovej. To ma prekvapilo, lebo som si nejak nebol vedomi, ze by Bohdalova bola v tom filme vytvorila nejaku ulohu. Pravdepodobne ano, len mne to uslo. Ospravedlnujem sa za zabudlivost, ale po tolkych rokoch.? Milan Jablonsky

128 Autor : Milan Jablonský [email protected] <714> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (21) "Indianska" nostalgia (21): MOJE FILMOVE ZACIATKY (2) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Pracovny zaber z natacania filmu SLECNA OD VODY. Hlavna predstavitelka "Slecny od vody" EVA KLEPACOVA pada do Vltavy, ked "sportovec" (Milan Jablonsky) ju zhodi zo svojich ramien rovno "do narucia" jej napadnika Gustava Heverleho. Foto CSF KUCK Pocas mojho studia na ITVS (Institut telesnej vychovy a sportu, neskorsie fakulta Karlovej univerzity) sme museli absolvovat mnohe teoreticke a prakticke predmety tykajuce sa vsetkych vacsich, popularnych sportov, ako je plavanie, skoky do vody, gymnastika, atletika, sportove hry a podobne. Niektore z nich sme mali az 6-8 semestrov. Kazdy z nas si musel okrem regularnych predmetov vziat na dva roky nejaku volitelnu aktivitu a venovat jej minimalne 6 hodin tyzdenne. V prvom roku, na dva semestre, som si vybral plavanie. Jednou z treningovych praktik v bazene pocas riadnych vyucovacich hodinach plavania bol aj trening zachrany topiaceho. Trening pozostaval z praktickeho nacviku s moznymi variaciami od pristupu k topiacemu sa, manevrov vo vode a jeho vytiahnutia z bazenu, jazera, ci rieky, az k uz bezvedomemu

129 utopencovi s aplikaciou "umeleho dychania". Nechybal som ani na jednej hodine, a tak po druhom semestri, ked som cez leto travil cas na brehu Vltavy pri natacani sirokouhlej farebnej veselohry SLECNA OD VODY, bol som vyborne pripraveny na zachrannu akciu, ak by to bolo potrebne. Ani ma v pate nenapadlo, ze velmi skoro vyskusam "live" svoje znalosti a schopnosti a zachranim od urcitej smrti matku dvoch deti, ktora mala v nestasti to stastie, ze som bol v spravnom case na spravnom mieste. Vacsina zaberov na brehu Vltavy bola robena nie daleko od malej zatoky, nieco ako mrtve rameno. Breh Vltavy na tom mieste tvoril maly polostrov. Na spici toho polostrova bolo vela krikov, ale aj travnatych miest kde sa dalo lahnut si, opalovat sa, ci oddychovat. Bolo to pomerne pokojne miesto bez kupajucich sa ludi. Ti boli na druhej strane zatoky, ktora ako si pamatam, nebola sirsia, ako m. Musela to byt sobota alebo nedela, lebo na tej druhej strane bolo velmi vela ludi, opalujucich a kupajucich sa matiek, mnoho santivych pobehajucich deti. Ja som mal prestavku pri natacani, nebol som potrebny na niekolko hodin. Odisiel som na tu spicu "polostrova", co nebolo dalej, ako nejakych m od miesta natacania. Natiahol som sa na travnik a zavrel som oci a nechal som sa slnkom trochu opekat. Zaber z filmu SLECNA OD VODY. Eva Klepacova drzi v naruci zachraneneho topiaceho sa chlapca. Na lavicke vystrasena jeho matka ( myslim, ze je to herecka Jarmila Berankova) Vlavo v pozadi sa akcii prizera skupina styroch - Jiskrova, Jurickova, Sehnal, Jablonsky. FOTO:CSF KUCK Z mojho lahkeho driemania ma k plnej pozornosti prebrali naliehave vykriky deti "mama, mama, mama". Vyskocil som a bleskovo odhadol situaciu. Na druhej strane ustia zatoky stali dve deti a v panike ukazovali na hladinu mrtveho ramena a zufalo kricali "mama tam, mama", ci nieco podobneho. Mamu som ale nikde nevidel. Uvedomil som si, ze je uz asi davnejsie pod vodou. Skocil som hlavicku do vody a rychle, ako som len vedel, plaval som na miesto, na ktore deti ukazovali. Zacal som sa

130 potapat a hladat! Problem bol, ze aj ked som mal otvorene oci, skoro nic som nevidel. Voda bola tmava a dno mrtveho ramena bahnite. Niekolkokrat som vysiel nad hladinu sa nadychnut a dalej som sa potapal a rukami skumal dno zatoky. Zrazu som zacitil ze mam v rukach nieco ako vlasy. Bola to ona, lezala uz v bahne! Okamzite som ju tahal z vody von na breh. Zena - matka tak vo veku okolo 30 rokov v bezvedomi. Zacal som okamzite so vsetkymi naucenymi procedurami zachrany utopeneho! V tom case sme este nepoznali sposob zachrany dychanim "z ust do ust"! Otocil som ju na brucho, uvolnil som podprsenku, podlozil som jej ruky pod celo. Najskor som zdvihol jej boky a snazil som z nej vyliat vodu. Potom som otocil na stranu jej tvar a vycistil som jej prstami ustnu dutinu. Prekrocil som jej chrbat tak, aby som jej trup mal medzi nohami. Klakol som a zacal som s umelym dychanim, pravidelne dvihajuc hore jej lakte, aby dochadzalo k nadychu a oboma rukami som tlacil na jej hrudnik, aby doslo k vydychu. GUSTAV HEVERLE - staly clen profesionalneho divadla ABC v nemeckej divadelnej hre "Navrat starej damy". Vo filme Slecna od vody vytvoril druhu hlavnu ulohu. Mne dopomohol sa dostat do divadla ABC do ulohy "gymnastu" v tej istej hre. FOTO: Dr. Jar. Svoboda

131 Nemusim ani spomenut, ze cela akcia zachrany vzbudila pozornost vacsiny ludi, ktori sa nahrnuli okolo mna a tvorili husty kruh. Cez ten kruh sa predrala ku mne nejaka dievcina. Predstavila sa ako studentka mediciny a ponukla sa, ci mi moze nejak pomoct. Poziadal som ju o dve veci. Aby okamzite niekoho vyslala do blizkej plavarne zatelefonovat pre ambulanciu a aby zacala kontrolovat ludi okolo mna. Podarilo sa jej ich trochu odo mna odtlacit, ustupili nabok a mne tak dali priestor na pokracovanie! Po nejakych desiatich minutach mojej sustavnej roboty, ked sa este nezacali prejavovat znamky zivota, mnoho okolostojacich ludi zacalo mat skepticke poznamky v zmysle ako: "Co to dela?" Vzdyt to ten chlap neumi!" To se tak nedela!" a vselijake ine nie najmilsie poznamky. Nenechal som sa vyviest z rovnovahy a pokracoval som ignorujuc tie reci. Naraz po nejakych minutach mojho usilia doslo k prvym trhavym nadychom s podivnymi zvukmi. V tom momente som vedel, ze ta pani bude zit! Boy, aka to bola pre mna ulava a tiez pocit vitazstva zivota nad smrtou. Chvilu som este pokracoval a po zachvatoch divokeho kasla, hlbokeho nadychovania a vselijakych zvukov, matka dvoch deti sa zacala preberat k vedomiu. Jej prve slova s panikou v tvari a v jej pohlade boli: "Moje deti, kde jsou moje deti?" Tie samozrejme cely cas klacali pri nej a s hrozou sledovali moje usilie zachranit ich matku.

132 JIRINA BOHDALOVA v divadelnej hre "Navrat starej damy" v divadle ABC. Vytvorila aj filmovu ulohu vo filme Slecna od vody. Pri natacani toho filmu som ju nemal moznost stretnut, Podarilo sa mi s nou stretnut a zoznamit sa trochu neskor v divadle ABC, v divadelnej hre, kde vytvorila hlavnu ulohu. FOTO: Dr. Jar. Svoboda V tom case konecne prisla sanitka, dvaja muzi priniesli nosidla, matku polozili na ne, odnasali ju k sanitke. Medicka, ktora mi asistovala, vzala obe deti a odisla s nimi sanitkou do nemocnice. Ja som skocil naspat do vody, lahkym "crawlom" som preplaval na druhu stranu, natiahol sa na travu a spokojny so svojim vykonom venoval som sa dalej opalovaniu. Nikdy som sa nedozvedel meno tej pani, ani som sa ho neusiloval dozvediet. Nechcel som, aby si to niekto vysvetloval, ze sa dozadujem nejakeho podakovania. Urcite by mi bolo dobre padlo za tuto "uspesnu prakticku skusku" mojich schopnosti, dostat zlepsenu znamku z plavania! Hahahaha. Na brehu Vltavy sme natacanim sme stravili niekolko tyzdnov. Ja som tam chodil, aj ked som prave v ten den nenatacal. Bol to velmi prijemne traveny cas, na slnku v plavkach a obcas vo vode. Aj napriek dlhym hodinam v spolocnosti mojich filmovych kumpanov, nejak blizsie som sa s nimi nezblizil. Ja som v tom case este stale bol nie velmi ostrielany mladenec. Hanblivy a nevtieravy, skor samotar. Ked sme mali volno a mna nepotrebovali, obycajne som sa utiahol do ustrania a travil som cas sam so sebou. Jednou vynimkou bol herec Gustav Heverle, ktory stvarnoval vo filme druhu hlavnu ulohu. Bol ku mne priatelsky so zivym zaujmom o moj zivot, skusenosti z vojenciny, studia na lesnickej skole a sucasneho zivota. Jeden den sa ma opytal, ci by som nemal zaujem vytvorit malu epizodnu ulohu v jednej povodom nemeckej divadelnej hre, ktoru prave pripravuju pre novu sezonu v Divadle ABC. Potrebuju vraj presne gymnastickoatleticku postavu, aku mam ja. Divadelnu hru od Durenmatta "NAVRAT STAREJ DAMY" vraj reziruje Jan Werich a hlavnu ulohu stvarnuje Jirina Bohdalova. Kto by nepoznal tieto slavne osobnosti? Byt v jednej hre s uz vtedy znamou hereckou s vybornou reputaciou, ktoru reziruje este slavnejsia postava ceskeho divadla a filmu Jan Werich - Wow! Kedze ta postava gymnastu bola epizodnou hereckou ulohou, trochu viac ako komparz, tak vraj za kazde predstavenie obdrzim dvojnasobok toho, kolko platia komparzu. Predpoklada sa, ze hra bude mat 10 az 15 predstaveni mesacne. Dnes si nespominam presne, kolko to bolo, ale asi 60 korun za predstavenie. Na ten cas velmi slusny zarobok za par vecernych hodin prace. Dlho som nevahal! Ako student som peniaze potreboval, aby som ulavil rodicom, ktori boli stale vo finacnej tiesni a na vysokej skole uz mali jedneho syna, mojho mladsieho brata Jozefa.

133 Tym zacalo moje nove zaujmave dobrodruzstvo a skusenost. Tvorive prostredie divadla, moznost sa zoznamit s mnohymi uz vtedy znamymi osobnostami divadelneho a filmoveho sveta, nadviazat dalsie priatelstva a kontakty. Par slov o tom, co nasledovalo, v dalsom pokracovani! Milan Jablonsky Zaber z povodnej nemeckej divadelnej hry NAVRAT STAREJ DAMY, ktoru reziroval Jan Werich v divadle ABC. V pozadi v ulohe "gymnastu" Milan Jablonsky v popredi Jirina Bohdalova FOTO: Dr. Jar. Svoboda

134 Autor : Milan Jablonský [email protected] <724> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (22) "Indianska" nostalgia (22): MOJE FILMOVE ZACIATKY (3) (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). JIRINA BOHDALOVA vytvorila hlavnu ulohu v divadelnej hre: NAVRAT STAREJ DAMY v rezii Jana Wericha. Ani som sa v Divadle ABC poriadne neohrial, ked po jednej z prvych skusok divadelnej hry NAVRAT STAREJ DAMY od Durenmatta, v hlavnej ulohe Jirina Bohdalova, rezia Jan Werich, sa ku mne priblizili a prihovorili dve pekne mladsie damy stihlych postav a vysky, ako som bol ja. Ako sa po ich predstaveni neskorsie ukazalo, obe velmi atraktivne vyzerajuce damy boli popularne manekynky, ktore pracovali pre Dom Mody a casopis Odivani. Podobne ako ja, v Divadle ABC obe si privyrabali par extra korun na zivobytie. V tom case byt manekynkou alebo manekynom vela neznamenalo. Ak sa nepletiem, slovo manekynka je prebrane z francuzstiny,

135 alebo ma francuzsky povod. Neviem preco, ale viac sa mi paci uzivat slovo modelka, model ako manekynka ci manekyn. V tom case tato profesia nemala zdaleka taky celebrity status, ako je to dnes. A uz vonkoncom nie take zarobky, ako v sucasnej dobe zaraba na zapade napr. detsky model. Mnohe vychytene modelky, a je ich neurekom, za par hodin prace su platene tisicami dolarov. Zaber z divadelnej hry: Navrat starej damy. V popredi zlava Jirina Bohdalova. Po jej lavici dve manekynky, ktore mi sprostredkovali modeling job pre Dom Mody. Nazad k spomenutym dvom krasavicam! Hned po nadviazani rozhovoru so mnou mi priamo navrhli, ci by som mohol na druhy den prist do jedneho fotografickeho studia predstavit sa sefredaktorke casopisu Dom Mody, ze oni jej uz o mne hovorili a vraj by ma sefredaktorka rada videla. Bolo to pre mna mile prekvapenie, aj ked som netusil, co od toho stretnutia mam ocakavat. Nepovedal som nie a pozvanie som prijal. Ak si dobre pamatam, fotograficke studio, kam som sa mal dostavit, sa nachadzalo v tej istej alebo v blizkej budove, kde bola (je) Laterna Magica a Klub umelcov. Su to davne roky a mnoho osobnosti a udalosti mi vypadli z hlavy. Ospravedlnujem sa, ked nebudem uvadzat mena, lebo dnes si na mnohe z tej spolocnosti manekyniek, fotografov a redaktoriek nespominam. Ja viem, ze je neospravedlnitelne si nepamatat, zvlast ked sa jednalo aspon o tucet vychyrenych, vzhladnych, atraktivnych zien, s ktorymi som skoro plne tri roky casto spolupracoval, fotil, a nie len pre Dom Mody, ale aj pre casopis Odivani. Nebolo to len fotenie vo fotografickych studiach, ale velka cast bola robena v exterieroch, na uliciach, v prirode pri vode a vo vode. Casto som cestoval do Brna na krajcirske skusky, ba dokonca som sa podielal na navrhoch oblecenia pre behy na

136 lyziach, kedze som studoval ako specializaciu zimne severske discipliny. Nebolo to vzdy len fotenie do oboch casopisov, ale aj rad modnych prehliadok, a nie len v Prahe. Spominam si na jednu turu po roznych mestach v Cechach, ktora nam trvala aspon desat dni. Sest az osem modeliek a ja jediny muz medzi nimi. Wow, to boli casy! Hahahaha. Milan JABLONSKY Moj prvy job ako model (manekyn) pre Dom Mody v Prahe V mojom studijnom kruzku, vlastne v celom rocniku na vtedajsom ITVS, ja som bol hadam jeden z najstarsich studentov. V case, ked som maturoval na Vyssej lesnickej skole, studium po skonceni devatrocenky trvalo este plne styri roky. Bezne gymnazialne studium po reforme trvalo po devetrocenke iba o dva roky dlhsie. Maturovalo sa z jedenastrocenky. Naviac ja som bol po maturite este dva roky na vojne. Tym sa stalo, ze od mnohych mojich kolegov som bol starsi o styri roky. niecim inym, alebo som bol mimo Prahy.

137 Milan Jablonsky ako model pre Dom Mody. Fotografia, ktorej zvacsenina bola odcudzena z Domu Mody mojimi studentkami z hereckej fakulty, a ktoru som obdrzal ako dar s orginalnou basnickou. Spominam to preto, ze zaciatkom mojho posledneho studijneho rocnika ma vedenie skoly poziadalo ist suplovat - ucit telesnu vychovu studentov z Akademie muzickych umeni, divadelnej (hereckej) fakulty, na cely jeden rok. Povedali mi, ze jeden z odbornych asistentov z Katedry telesnej vychovy odisiel do zahranicia a katedra nutne potrebovala niekoho, kto by ho mohol zastupovat. Vyborne! Pre mna dalsia profesionalna skusenost, dalsie peniazky a moznost spoznat vela nadejnych hereciek a hercov. Dnes mi prichadzaju na rozum len zo dve ci tri mena, ako je Triska, ktory dlhe roky posobil a hral v mnohych filmoch v USA; Cockova, Drbohlavova. Ja som si vzal len polovicku uvazku a dalsiu polovicku som ponukol mojmu kolegovi a kamaratovi Jirkovi Zeleznemu. Ak sa nepletiem, slavny ostepar Zelezny, drzitel svetovych rekordov, je Jirkov syn. Jirko Zelezny ma casto zastupoval aj v Divadle ABC, ked ja som bol zaneprazdneny. Po poslednej hodine zimneho semestra, ked som herecku skupinu dievcat po udeleni zapoctov rozpustil, odisiel som do satne sa preobliect. Na lavici ma cakal darcek,

138 pozornost v podobe velkeho ramu zabaleneho v papieri s mojim menom. Ked som darcek rozbalil, milo som sa prekvapil. V rame bola moja velka fotografia z Domu Mody. V tom case v Dome Mody po stenach viselo vela mojich fotografii. Sibalskym dievcatam z divadelnej fakulty to nedalo, jeden takyto ram s mojou fotografiou pravdepodobne odcudzili (pochybujem, ze si ho od vedenia Domu Mody vyziadali) a podarovali mi ho s kratkou vtipnou basnickou. Orginalny obrazok certa a basnicku som si zachoval do dnesnych dni. Skoda, ze s mojim urychlenym odchodom do Kanady mnohe casopisy, kde som mal desiatky fotografii, ci uz v casopise Odivani, alebo casopise Dom Mody spolu s tou darovanou velkou fotkou a mnohymi albumami ostali v mojom druzstevnom byte v Kosiciach. Byt po mojej emigracii dostal nejaky komunisticky papalas. Mne sa uchovalo len niekolko fotiek, ktore som objavil u svojich rodicov, bratov ci sestry. Velmi skoro po pozovani pre Dom Mody, zacal som fotit aj pre casopis ODIVANI. V poslednom rocniku studia na Fakulte telesnej vychovy sme s mojim kolegom Antonom Zrubakom (v sucasnej dobe profesor TV na FTVS v Bratislave) zvykli tajne trenovat, posilnovat s cinkami v atomovom kryte pod budovou fakulty. Netrvalo dlho

139 a zacal som dole do krytu vodit na treningy nie len niekolko studentov z divadelnej fakulty, ale aj par uz profesionalne ucinkujucich hercov. Robil som im uz vtedy osobneho trenera, co je v sucasnosti tak modne nie len u hercov a hereciek, ale aj u obycajnych ludi, ktori si to mozu dovolit. Pred styridsiatimi rokmi to, co som zacal robit, bolo unikatne! Este dnes po tolkych rokoch velmi lutujem, ze som sa vtedy vaznejsie nezaujimal o ziskanie staleho zamestnania na Katedre telesnej vychovy Akademie muzickych umeni. Mal som realnu sancu tu poziciu dostat, lebo tam skutocne bolo miesto, ktore nakoniec dostala jedna z mojich spoluziacok, ktora ho nakoniec neprijala a objavila sa neskorsie na tej istej katedre v Kosiciach ako ja. Manzel pani sefredaktorky z Domu Mody bol sefredaktorom Vecernej Prahy. Ked sa sefredaktorka dozvedela, ze koncim studia a ze asi budem musiet odist z Prahy (miestenka, ktoru som obdrzal, ma urcila ist niekde do Banskobystrickeho kraja robit metodika), tak mi dohodila miesto sportoveho redaktora pre Prazsky vecernik. Bol som u jej manzela v redakcii a vsetko bolo pripravene pre moj zaciatok. Len tak mimochodom mi ten sefredaktor pri odchode pripomenul, aby som nezabudol nabuduce, ked pojdem okolo, do redakcie priniest stranicku legitimaciu. Bum! Bolo po mojom jobe v Prazskom vecerniku. Vecernik bol organom" Prazskeho vyboru Komunistickej strany, a teda kazdy redaktor musel byt clenom strany, alebo prinajmensom kandidatom. Ja som nebol a ani som nemienil byt! Stratil som prilezitost ostat v Prahe, prilezitost mat zaujimavy job sportoveho redaktora, pokracovat v nacatych uspesnych aktivitach v divadle, pri filme, v modelingu, v osobnych treningoch pre hercov a herecky, a kto dnes vie, ake ine prilezitosti na mna cakali? O, aby som nezabudol, uzavierajuc tuto kapitolu mojho zivota, hadam by som mal este spomenut,, ze som casto robil model nie len pre Dom Mody alebo Odivani, ale aj pre dvojicu socharov a jedneho maliara a hral som v epizodnej ulohe pilota navigatora vo filme: LETISTE NEPRIJMA. V buducom prispevku este par slov o natacani filmu JANOSIK. Milan Jablonsky

140 Autor : Milan Jablonský [email protected] <734> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (23) "Indianska" nostalgia (23): MOJE FILMOVE ZACIATKY (4) - JANOSIK (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Velka cast exterierov filmu J A N O S I K (1963) sa natacala v blizkosti obce Terchova vo Vratnej doline a okoli. V pozadi "sibenice" vrch ROSUTEC Zaciatkom leta 1961 som koncil moje studia na Karlovej univerzite - Fakulte telesnej vychovy a sportu. Bol to byvaly ITVS (Institut telesnej vychovy a sportu). Ak sa

141 nepletiem, bol zalozeny okolo roku 1952/53, co bolo nejakych 5 rokov predtym, ako som ja zacal na ITVS studovat. Skola uz vtedy mala vychyrenu reputaciu. ITVS bola samostatnou vysokou skolou, ktora presla niekolkymi vaznymi zmenami. Studium na ITVS bolo od sameho zaciatku jednoodborove, velmi uzko specializovane na telesnu vychovu a sporty. Poslanim tejto institucie bolo skolit vysoko vzdelanych odbornych absolventov, ktori by mali pracovat prevazne ako metodici na okresnych a krajskych vyboroch pre telesnu vychovu a sport, vo vyskumnych instituciach, ako treneri prvej triedy vo svojich zvolenych specializaciach, pripadne ako vysokoskolski ucitelia. K prvej vaznej zmene doslo este pocas mojho studia, ked sa z ITVS stala Fakulta telesnej vychovy a sportu Karlovej univerzity a do svojho ramca prijala uz existujuce dvojodborove studium telesnej vychovy a ineho predmetu (biologia, chemia, jazyky a pod.) Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity. Nam, studentom z ITVS, sa toto spojenie nie velmi pozdavalo a nebolo prijimane s nadsenim. Mali sme vsetci pocit, ze to znizilo nasu "nadradenu" povest vysoko specializovanej skoly. Druha zmena, ktora zacala platit hned nasledujuci rok po mojich promociach, bolo predlzenie studia zo 4 na 5 rokov. Skoda, ze ma to nepostihlo. Velmi rad by som bol ostal na skole dlhsie pri vsetkych "extra curricular" aktivitach, uz spomenutych v minulych prispevkoch. Na ukoncenie studia som sa vobec netesil. Bol zrejme cas "to face the reality", celit skutocnosti a rozlucit sa so studentskym zivotom a jeho slastami v prekrasnej Prahe. Napriek mojim bohatym mimoskolskym aktivitam spominanym v predchadzajucich prispevkoch, pocas celeho stvorrocneho studia som mal z desiatok predmetov len jeden druhy, opravny termin. Bolo to z fyziologie u vychyrenej prof. Sobolovej - postrachu studentov, pred dverami ktorej aj dobre trenovani studaci omdlievali, ked jej mali celit! Ja som neurobil prvy termin nie preto, ze prof. Sobolova so mnou vyrazila dvere, ale preto, ze som sa jednoducho nedostavil na prvy termin. S kolegom Jirkom Zeleznym som dal prednost polihovaniu na Zltej plavarni, obzeraniu a nahananiu prazskych krasavic. Studium "fyziognomie" prazskych dievcat na plavarni nas nepripravilo dostatocne na skusku z "fyziologie". Po vzajomnej dohode sme sa jednoducho na skusku nedostavili. Mimochodom, jedna z krasavic, ktorej sme venovali pozornost a dvorili, bola Olinka (Shoberova) znama ako Berova, vtedy este nezname, neobjavene mlade dievca, ktore sa neskorsie, o niekolko rokov potom, stalo filmovou hviezdou po jej roli (jednej z hlavnych - Jessie) vo filme "Kto chce zabit Jessie?". Hrala v nom spolu s mojim kamaratom Ing. arch. Jurajom Visnym, ktory vytvoril v tej velmi uspesnej parodii rolu "Supermana".

142 Milan Jablonsky (autor prispevku) s neterou Yvettou po skonceni studii na ITVS. Tato fotografia pravdepodobne presvedcila Pala Bielika, aby mi ponukol ucinkovanie v jeho dvojdielnom sirokouhlom farebnom filme JANOSIK. Tesne pred ukoncenim studia "komisia pre umiestnenie posluchacov" pod vedenim prof. Kostku nas pozvala do jednej z poslucharni na udelovanie umiesteniek. Jednou z tzv. vyhod a prednosti komunistickeho systemu bolo, ze sa nam postarali o miesta. Samozrejme nikoho z tej komisie nezaujimalo, ake su nase priania, ci ambicie. "Sudruh Jablonsky, vy pojdete pracovat do Banskobystrickeho kraja, ako metodik na taky a taky okres". "Basta fidli", vec bola hotova! Nie celkom! Miesto podakovania a prebrania si urcujuceho dekretu, vstal som a povedal som len jedno slovo: NEPRIJIMAM, ktore vyvolalo u clenov komisie tazke poburenie a moje odsudenie. Prof. Kostka skoro dostal srdcovu porazku, ako sa rozculil a zacal prskat: "Co si to dovolujes Strana a vlada sa o teba postarali Mal by si byt vdacny Sudruh, Ty si zo Slovenska, a tak pojdes na Slovensko bla, bla, bla " Zacal som dostavat strach, ze mi nedovolia ani promovat, tak sa nad mojim odmietnutim miestenky vsetci clenovia komisie rozculili. To bola

143 "rebelia" proti autorite, ktoru dovtedy nezazili! Reziser Palo Bielik do hlavnej ulohy Juraja Janosika obsadil dr. Frantiska Kuchtu, chirurga a seflekara Ilavskej vaznice. Foto M. Kordos. Bolo mi samozrejme luto odchadzat z Prahy! Na druhej strane, nechcel som prijat nejake miesto v nejakom "zapadakove - diere" v Banskobystrickom kraji, okresiku, ako metodik a zakopat sa naveky, bez nadeje sa umiestnit podla mojej vole a ambicii. Tie som mal trochu vyssie! Vratil som sa nazad domov na Oravu. Hned po prichode som rozposlal desiatku ziadosti o miesto skoro na vsetky vysoke skoly na Slovensku. Dostal som pozvanie na pohovor aspon z pol tucta z nich. Len z Kosic prisli pozvania z Lekarskej fakulty, Vysokej skoly technickej; Veterinarnej fakuly a Pedagogickeho institutu. Prvu som navstivil Katedru telesnej vychovy na Lekarskej fakulte a dalej som ani nesiel! To bolo v lete v roku 1961! Od septembra som zacal posobit ako asistent telesnej vychovy na Lekarskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Safarika. Nebol som dlho v Kosiciach, mozno rok alebo dva, dnes si skutocne nepamatam, ked som obdrzal pozvanie z Filmoveho studia Koliba, aby sa som prisiel predstavit reziserovi Palovi Bielikovi s vyrozumenim, ze reziser by sa so mnou rad stretol, videl ma a praje si, aby

144 som sa zucastnil na filmovych skuskach (konkurze) na jeho pripravovany dvojdielny farebny sirokouhly film JANOSIK! Holy-Moly, moje srdce sa rozbuchalo na vysoke obratky! Palo Bielik, legendarna postava slovenskeho filmu. Predstavitel prveho JANOSIKA z roku Herec a reziser celeho radu filmov ma chce vidiet a dokonca este ma pre mna nejaku ulohu v jeho pripravovanom filme JANOSIK? "Boy, boy, boy!" Do dalsich uloh Janosikovych zbojnikov Palo Bielik obsadil cely rad vtedy popularnych profesionalnych slovenskych hercov. Zlava Ondrej Jariabek, Martin Tapak, Ctibor Filcik a Dusan Blaskovic. PALO BIELIK, rovesnik mojho otca, sa narodil v tom istom roku 11. decembra 1910 v Senici. Zomrel 23. aprila Moj otec ho prezil o nejakych par rokov. Bielik ako mlady 25-rocny muz pracoval ako policajt, "zandar", ked ho slavny reziser Fric objavil a obsadil do ulohy Juraja Janosika, uvedeneho do kin v roku To bolo v roku, ked som sa ja narodil. Film JANOSIK bol moj prvy film, ktory som videl o niekolko rokov neskorsie, ako velmi mlady chlapec. V tych rokoch detskych fantazii som si nic ineho neprial, ako byt Winnetuom, nacelnikom Apacov, alebo Janosikom, zbojnickym hrdinom slovenskeho ludu. Netusil som, ze sa mi tak trochu moj detsky sen neskorsie splni, aj ked nie v uplnosti. Citatelia mojich prispevkov uz vedia, ze som vytvoril niekolko indianskych postav vo filmoch: WESTERNS FROM THE EAST a este predtym rolu zemianskeho aristokratickeho mladenca v dvojdielnom filme JANOSIK z roku Tento pribeh chcem spomenut predtym, ako uzavriem tento serial prispevkov. Ale hadam najskor niekolko poznamok o scenaristovi a reziserovi tohoto filmu Palovi Bielikovi!

145 Po filme JANOSIK (1935), ktory mal nesmierny uspech a nie len na Slovensku, ale aj v zahranici (dokonca bol uvadzany medzi 10-timi najlepsimi filmami toho obdobia), Palo Bielik sa rozlucil so svojim zamestnanim policajta a hned potom o dva roky neskorsie (1937) hral v dalsom filme Hordubalove. Prichodom druhej svetovej vojny sa na nejaky cas odmlcal, ale po jej skonceni vytvoril dalsiu vyraznu postavu vo velmi uspesnom filme: VARUJ (1946). Jeho herecka kariera pokracovala filmom: Capkove povidky (1947). Velky uspech zozal uz ako reziser a scenarista za "partizansky" film Vlcie diery (1948). Tymto filmom zacala jeho reziserska kariera! Filmy Priehrada (1950), Lazy sa pohli (1952), V piatok trinasteho (1954), Styridsatstyri (1954), Kapitan Dabac (1959) a konecne jeho sen - JANOSIK (1963). Potom, ak si dobre pamatam, urobil este asi dva dalsie filmy: Majster kat (1966) a Traja svedkovia (1968). Ja som v tom case uz koncil v Nemecku vo filmovom studiu DEFA moj posledny, stvrty film Westerns from the East. Bratske armady Warsavskeho Paktu si to v tych letnych dnoch roku 1968 masirovali Ceskoslovenskom a ja som onedlho bol na ceste do Kanady. Nemam dalsie informacie, ako sa vyvijala kariera Pala Bielika po mojom odchode az do jeho umrtia v roku Usudzujem, ze neostal neaktivny a dalej tvoril, zial, ja nemam o nom dalsie informacie. Viem len jedno, ze prezil noveho JANOSIKA, ktoreho stvarnil Dr. Fero Kuchta v dvojdielnom sirokouhlom farebnom filme. Priatel, kamarat, ktory viacmenej zahadne umrel v mladom veku v roku 1982, dvanast rokov po mojom odchode do Kanady. Nech mu je zem lahka! Milan Jablonsky Palo B I E L I K, legendarna postava slovenskeho filmu. V prvej verzii JANOSIKA z roku 1935 Bielik ako 25-rocny vytvoril hlavnu ulohu Juraja Janosika

146 Autor : Milan Jablonský [email protected] <744> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (24) "Indianska" nostalgia (24): MOJE FILMOVE ZACIATKY (5) - JANOSIK (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). Dr. Frantisek KUCHTA vytvoril v Bielikovom velkofilme J A N O S I K (1963) hlavnu ulohu Juraja Janosika. Foto M.Kordos Cloveku, ktory vymyslel klimatizaciu, by mali posmrtne udelit Nobelovu cenu za komfort milionov ludi v horucich dnoch leta. Myslim, ze jeho meno bolo Carrier a ako prvy skonstruoval hadam este pred druhou svetovou vojnou prve klimatizacne

147 zariadenie. Pod jeho menom na americkom kontinente existuje jedna z najvacsich firiem, ktoru Mr. Carrier zalozil. Dodnes vyraba vela druhov klimatizacnych zariadeni. Jeden z produktov tejto firmy ochladzuje aj moj dom a sprijemnuje moj zivot v horucich letnych dnoch. V poslednych julovych tyzdnoch roku pana 2002 postihli nas v Kanade a konkretne v Toronte tropicke horucavy. Podobne ako predtym v Europe. Teploty blizko k 40 stupnom a s vlhkostou (beruc v uvahu humidex) vysoko nad. Horucava by sa hadam dala vydrzat, pokial je sucha. Ked sa ale k tomu prida vysoka vlhkost a smog, je to na nevydrzanie. Nezavidim statisicom putnikov krestanskej mladeze, ktora sa zaciatkom tyzdna nastahovala do Toronta z celeho sveta v ramci oslav World Youth Days aj s Papezom Janom Pavlom II., ktoreho vsetci ucastnici v skratke volaju JP two (vyslov dzejpi tu ), ale tiez Grandpa - stary otec. JP 2 vacsinu dni travi na severe, nedaleko od Toronta na Lake Simcoe na malom ostrove Strawberry Island. Este stastie, ze ani papez ani jeho doprovod a putnici nemusia na sebe nosit v tychto horucavach goralske sukenne portky a krpce, ako bolo zvykom pred niekolkymi storociami (symbolicky aj dnes), ked v Liptove a na hornej Orave az v Polsku sa po horach potuloval a bohate panstvo zbijal legendarny Juraj Janosik. Slovensko / Polsky Robin Hood Ked som si dnes doobeda pustil video pasku s filmom JANOSIK z roku 1963, aby som si obcerstvil mnohe spomienky z natacania, velmi silne dominovali v mojej pamati tie letne horuce dni z roku 1962, ked Dr. Fero Kuchta (Janosik) a jeho zbojnicky kumpani od Ctibora Filcika (Hrajnoha) az po Martina Tapaka (Uhorcik) ci Jozefa Kronera a mnoho inych, sa den co den, od rana do vecera parili v sukennych portkach, kabaniciach a krpcoch pohybujuc sa pri natacani v strmych kopcoch Vratnej a Gemerskej doliny. Ja som mal to stastie, ze ked som ja robil niekolko zaberov v exterieroch, mal som na sebe noblesne lahke grofske oblecenie, a ked som kde tu pomahal reziserovi Palovi Bielikovi a jeho pomocnikovi Martinovi Tapakovi s reziou, tak som mal to najlahsie pracovne oblecenie - kratke nohavice a tricko. Tak obleceny v horskom prostredi Vratnej a Gemerskej doliny sa dala akakolvek horucava s lahkostou vydrzat.

148 Slovensky "Fanfan Tulipan" tak jeden z prazskych kritikov porovnal film JANOSIK a jeho hrdinu Juraja Janosika v podani Frantiska KUCHTU. Na snimke Samuel Adamcik v ulohe knaza a Lucia Poppova ako Tereza s Janosikom (Frantisek Kuchta) Foto M. Kordos Spomenutu video pasku s filmom Janosik z roku 1963 som si pustil s umyslom vzhliadnut nie len film (aj seba o 40 rokov mladsieho, stihlejsieho a krajsieho, hahahaha), ale hlavne z dovodu, aby som si pripomenul mnohe mena ludi z filmoveho stabu a mnoho hercov, ktorych tvare ale aj mena sa po viac ako 40 rokoch vytratili z pamati. Predtym, hned zrana som isiel na internet a pokusil sa najst tieto a dalsie informacie na Movie Database Ltd). Pravdu povediac, bol som nemilo prekvapeny, ked o prvom slovenskom sirokouhlom farebnom dvojdielnom filme bola len skromna informacia, uvadzajuca, ze reziserom a scenaristom bol Palo Bielik a z hercov bol uvedeny len Frantisek Dibarbora. Nikto iny nebol ani len spomenuty. Dibarbora vytvoril v Janosikovi mensiu ulohu sudcu, ktoreho na ceste do grofstva mojho otca (Dolinay) ozbijal o sperky starsi Uhorcik (nesmrtelny Jozef Kroner). Dibarbora nebol ani len uvadzany v titulkoch filmu.

149 Neviem, z akeho dovodu nie? Urcite nie preto, preco moje meno bolo vyskrtnute! Dibarbora nebol na ciernej listine komunistov ako ja za moju nelegalnu emigraciu do Kanady. Lucia Poppova a Milan Jablonsky (autor prispevku) z hereckych skusok vo filmovom studiu Koliba v Bratislave. Lucia Poppova kandidovala na ulohu Terezy a ja na ulohu mladeho grofa Belu Dolinaya. Foto: M.Kardos Dozvedel som sa ale, ze v nie tak davnej minulosti bolo sfilmovanych viac Janosikov. Nie len Janosik Martina Frica z roku 1935 a Pala Bielika z roku 1963, ale aj par polskych Janosikov. Polsky reziser Jerzy Passendorfer natocil v roku 1974 Janosika, znameho tiez pod menom Yanosik. Hlavnu ulohu vytvoril herec Marek Perepeczko. O jeden rok neskorsie isiel v polskej televizii TV serial JANOSIK (1975). Zrejme v poslednych mesiacoch tohoto roku reziserka Agnieszka Holland, natocila (pravdepodobne dokumentarny) film: Prawdziwa historia Janosika i Uhorcika (2003). International English title: True Story of Janosik and Uhorcik (2003). Uvedeny do kin, alebo TV bude asi v roku Historia natacania filmov z Janosikovskou tematikou nekonci! Pred par dnami som sa z novin dozvedel, ze prave skoncili vyberove konkurzne skusky na najnovsiu cesko-slovensko madarsku koprodukciu noveho JANOSIKA. Film, ktory by mal prist do kin niekedy v roku Ma to byt velkofilm s rozpoctom 150 milionov korun a hlavnu ulohu Juraja Janosika ma stvarnit posluchac studujuci na Katedre alternativneho a babkoveho divadla Prazskej DAMU Vaclav Jiracek(vybrany z 300 uchadzacov). Waw! Dost historie! Je cas sa prinavratit k Bielikovmu filmu z roku 1963! Reziser Palo Bielik pravdepodobne nosil v sebe janosikovsku temu hadam od roku 1935, ked on stvarnil Juraja Janosika v dnes uz klasickom Fricovom filme. Tou temou sa seriozne zacal zaoberat od pociatku 50-

150 tych rokov, ked zacal davat dohromady scenar buduceho prveho slovenskeho dvojdielneho farebneho sirokouhleho filmu. Svoj sen zacal realizovat az v roku Natacanie filmu trvalo skoro plne dva roky a film bol uvedeny do kin v roku 1963, premierou v Liptovskom Mikulasi. Na buduci rok bude 40 rokov od jeho uvedenia do kin. Krasne prostredie Vratnej doliny s pozadim mohutneho vrchu Rozsutec bolo perfektnym prostredim pre umiestnenie "slavnej Janosikovskej krcmy" v ktorej Janosika zlapali. Na snimke Frantisek Kuchta (Janosik), Vojtech Brazdovic (Ilcik) na koni a pred studnou Lucia Poppova (Tereza). Foto: M. Kordos Ako sa stalo, ze reziser Palo Bielik mi ponukol vo svojom filme vytvorit jednu z uloh, dodnes neviem. Mam vsak tusenie, ze v tom mal prsty pravdepodobne moj otec, ktory asi napisal Bielikovi par riadkov a prilozil k listu moju fotku (uverejnena v minulom prispevku), ktora asi presvedcila Bielika, ze ak nic ineho, aby som sa aspon prisiel na Kolibu predstavit. Ked som prisiel do Bratislavy, ubytovanie som mal rezervovane v starom hoteli Carlton. Este som sa ani poriadne nezabyval, ked zazvonil telefon a volajuci sa predstavil ako Dr. Frantisek Kuchta! V kratkosti mi vysvetlil, ze tak ako ja, aj on sa ide zajtra predstavit Bielikovi. Ci nemam chut s nim ist niekde na veceru a pohar vina. Nemal som ani len potuchy, ze on bude buducim JANOSIKOM. Ked som sa zastavil v jeho izbe a videl som ho lezat na posteli, z ktorej vycnievali aspon pol metra mimo postele jeho nohy, bolo mi jasne, ze nemoze byt nicim inym, ako kandidatom na stvarnenie Janosika. Chlap ako hora, cez dva metre vysoky, koho ineho

151 by mohol predstavovat ako Janosika! Kedze sme obaja boli amateri, neherci, ta skutocnost nas hned zo zaciatku zblizila a stali sme sa priatelia, kamarati, ktorych kamaratstvo pretrvavalo nie len pocas dvoch rokov natacania filmu, ale este aj potom. MUDr. Frantisek KUCHTA hlavny predstavitel Bielikovho Janosika (1963) vo svojej pracovni v Ilavskej vaznici, kde posobil ako lekar a chirurg. Dr. Frantisek Kuchta v case priprav filmu JANOSIK posobil v chyrnej Ilavskej vaznici ako chirurg a lekar. Z titulu sefa vazenskej nemocnice automaticky dostal hodnost kapitana StB. Byval v Novej Dubnici a do Ilavy dochadzal. Kuchta bol odo mna o nejakych par rokov starsi. Bol velmi vzdelany, scitany, nadpriemerne inteligentny s velkym zmyslom pre fair play. Postavou a vzhladom bol skutocne janosikovsky typ. Aj ked Fero Kuchta podla Tapaka neprekvital nejakym extra talentom v hereckom prejave, bol uzasne tvarny, huzevnaty, prirodzeny, uvolneny, bez tremy. Bielik nemal lepsieho kandidata, aj ked sa o ulohu Janosika uchadzalo viac amaterov, ale aj profesionalnych hercov. Este pred zacatim natacania Kuchta ma poziadal, aby som mu vypracoval treningovy plan posilnovania a pozval ma do Novej Dubnice a Ilavskej vaznice. Co som urobil. Stravil som vo vaznici s nim cely jeden pracovny den.

152 Ci Kuchta zacal seriozne posilnovat a dvihat cinky, neviem. Mal seriozny umysel, ale pochybujem, ze sa posilnovaniu vaznejsie venoval. Uz vtedy Fero Kuchta radsej dvihal pohar s palenkou, ako cinku. Nechcem mu ublizovat, o mrtvych len v dobrom, ale faktom ostane, ze Fero mal celozivotny problem s alkoholom, ktory urcite pomohol skratit jeho plodny zivot, ked umrel este pred dosiahnutim 50-tky. Fero bol vynikajuci clovek, kamarat a prvotriedny lekar! Skoda, ze tak skoro odisiel z tohoto sveta! Milan Jablonsky

153 Autor : Milan Jablonský [email protected] <754> Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (25) "Indianska" nostalgia (25): MOJE FILMOVE ZACIATKY (6) - JANOSIK (Text Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov). MILAN JABLONSKY - autor prispevkov v case hereckych skusok na Kolibe na ulohu mladeho grofa vo filme JANOSIK. Foto urobene vo fotografickom studiu nadejnej amaterskej herecky kandidujucej na ulohu TEREZY. Ked som v toto augustove rano otvoril svoju ovu schranku, cakal ma medzi elektronickou postou aj kratky "mail" od mojho priatela Vlada Ch., ktoreho poslednych

154 hadam 45 rokov, vsetci priatelia nazyvaju "BONDZO". V niektorom z mojich predoslych prispevkov som spomenul, ze v sucasnosti dievcata z fitness klubu, kde trenuje pocas mesiacov, ked zije v Bratislave, ho zacali nazyvat "FUZIK" pre jeho "fesacky vytoceny bajuz", na ktorom si tak dava zalezat. Vtedy som spomenul, preco ho nevolat "Bondzo Fuzik"? Budem ho citovat, co mi napisal v jeho strucnom liste, lebo to ma vztah k tomuto prispevku: "Last Saturday I watched movie JANOSIK. You really looked good! What a difference now! (No offence.)" Well, thank you, Bondzo Fuzik, for this "compliment", you bugger! Ako by som sa mohol urazit na jeho charakteristiku "What a difference now! (No offence)", vsak odvtedy sa prelialo vela vody v Dunaji. Tie roky nas vsetkych nejako poznacili. Nech clovek dnes "vyzera, ako vyzera", vek, cas, zivot urobili svoje. Dolezite je, ze som jeden z mala v dobrom zdravi, este stale medzi zivymi veteranmi toho filmu. Do dnesnych dni nas vela pravdepodobne neostalo. Dostalo sa mi vsak aj priatelskejsej kritiky od spriaznenej duse a dobrej priatelky zo stredneho Slovenska, ked v i napisala: "Popri robote som si pozrela aj Bielych vlkov a Janosika, mal si pravdu, v titulkoch si nebol, bol si sice fesak, ale teraz si zaujimavejsi Aky som bol "fesak", hahahaha, moze citatel posudit z vyssie uvedenej fotografie, urobenej prave v case skusok na rozne ulohy v pripravovanom filme JANOSIK. Dalsou neuspesnou kandidatkou na ulohu TEREZY bola tato krasavica, profesionalna fotografka, ktora urobila v jej studiu predchadzajucu fotografiu.

155 Sorry, neviem si uz spomenut na jej meno.tejto kandidatke na ulohu Terezy sme spolu s Ferom Kuchtom fandili. Foto: M. Kordos Fotka bola urobena profesionalnou fotografkou v jej studiu, ktora tiez ako "amaterka" kandidovala na ulohu "Terezy". Obaja s Ferom Kuchtom sme sa s nou spriatelili a jej fandili a priali, aby tu ulohu prave jej zveril Palo Bielik. Bola krasna, charakteristicke slovenske dievca! Nestalo sa tak kvoli afere, ktora prepukla este pred zacatim natacania. Spominana kandidatka na Terezu (zial, dnes si uz neviem spomenut na jej meno), pri spolocnom posedeni prezradila Ferovi Kuchtovi a mne, ze jeden z pomocnych reziserov nalieha a dozaduje sa jej sexualnej priazne, sexu za prislub, ze sa zasadi u Bielika, aby ona dostala tu ulohu. Fero Kuchta bol skutocne vazne pohorseny nad tymto "vydieranim" a aj z pozicie kapitana StB urobil z toho poprask a padali hlavy! Ten pomocny reziser bol s okamzitou platnostou pozbaveny pozicie a ak sa dobre pamatam, prepusteny. Jeho miesto pomocneho rezisera Palo Bielik neskorsie ponukol Martinovi Tapakovi. Druhym pomocnym reziserom sa stal Stefan Briestensky. Na tuto aferu, zial, doplatila aj tato vynikajuca kandidatka na ulohu Terezy. Uloha bola ponuknuta Lucii Poppovej. Palo Bielik v tom case, este pred zacatim natacania, bol vystaveny dost nemilosrdnej kritike zo strany profesonalnych hercov, umelcov a inych zainteresovanych za to, ze sa opovazil pozvat na skusky s umyslom do mnohych uloh obsadit cerstve tvare nehercov. Ja osobne som tiez bol "obetou" jednej takejto ohovaracskej kampane, ked prepuklo, ze Palo Bielik mna pozval na skusky ako kandidata na ulohu Aurela Zuraya. Este dodnes pocitujem trochu trpkost z tej spinavej ohovaracskej kampane, ktora ma mala zdiskreditovat. Ja som nakoniec skoncil v ulohe ustipacneho, trochu arogantneho mladeho grofa Belu Dolinaya - priatela grofa Aurela Zuraya. Ta uloha mi sedela viac, aj ked bola daleko mensia, ako uloha Aurela. Aby som bol objektivny a "fair", aj dnes si myslim, ze Bielik urobil nakoniec dobre rozhodnutie, ked ulohu Aurela Zuraya zveril Eduardovi Bindasovi. Bol vhodnejsim kandidatom na "zapornu, odpornu ulohu" pomstychtiveho, rozmaznaneho, povyseneckeho a kruteho slachtica, nez by som bol ja.

156 Niektore interiery sa natacali v prekrasnom prostredi kastielov na Morave. Aurel Zuray (Eduard Bindas) v prostriedku s puskou v ruke v konfrontacii s otcom Juraja Janosika ( Jaroslav Rozsival) nalavo. Vpravo Milan Jablonsky v ulohe grofa Belu Dolinaya, Aurelovho priatela. Foto: M. Kordos. Ubehlo uz plnych 40 rokov od casu, ked sme zacali s natacanim filmu Pala Bielika: "JANOSIK". Na buduci rok v lete bude 40. vyrocie jeho uvedenia do kin s premierou v Liptovskom Mikulasi. Cely rad tvorcov tohoto filmu, od rezisera Pala Bielika, hlavneho predstavitela Fera Kuchtu, az po senzacneho Jozefa Kronera, ci hudobneho skladatela Tibora Andrasovana a mnoho inych hviezd vtedajsieho slovenskeho umeleckeho a hereckeho sveta, su davno nie medzi nami zijucimi. Ti, co ostali nazive do dnesnych dni, su urcite v pokrocilom "zlatom" veku seniorov (Martin Tapak, Vojtech Brazdovic, Eduard Bindas, Jaroslav Rozsival a jeden alebo dvaja dalsi). Za 33 rokov zivota v Kanade som stratil kontakt a prehlad o umeleckom svete Slovenska. Ospravedlnujem sa za nepresnost, ak som uz niekoho "pochoval" a nie je to pravda. Hadam len "detski predstavitelia" Juraja Janosika, Terky, Ilcika a Aurela su este stale v "mladom" veku patdesiatnikov, ak vobec. Na Slovensku sa umiera dost skoro, kto vie?

157 Eduard Bindas (s mecom v ruke) uspesne stvarnil zapornu ulohu oponenta Janosikovi (Fero Kuchta) v zajati po muceni v pivnici grofa Aurela Zuraya. Foto: M. Kordos PALO BIELIK - skutocny velikan slovenskej kinematografie, tesiac sa obrovskej popularite ako prvy klasicky predstavitel Juraja Janosika vo Fricovom filme z roku 1935, umrel v uctyhodnom veku 83 rokov 23. aprila Ako som uz spomenul v minulom prispevku, Palo Bielik prezil Fera Kuchtu, jeho Janosika z roku 1963, o necely rok. FERO KUCHTA umrel v auguste 1982 za trochu zahadnych okolnosti v mladom veku este ani nie patdesiatnika. "Na Slovensku sa umiera dost skoro." Reziser Martin Fric v roku 1935 do ulohy Janosikovej milenky "Anicky" obsadil Zlatu Hajdukovu. (Podla nie najpresnejsej informacie mojej sestry, vraj Zlata Hajdukova pochadzala, zila alebo bola vydata za Dr. Novaka - lekara alebo pravnika z Dolneho Kubina.) Palo Bielik do podobnej ulohy Janosikovej milenky "Terezy" obsadil LUCIU POPPOVU, spevacku, ktora hned po skonceni natacania Janosika emigrovala do Rakuska a stala sa velmi popularnou svetoznamou "opernou divou". Ak sa dobre pamatam, ona uz pocas natacania obcas chodila do Rakuska hostovat. Mal som mnohokrat moznost ju pocut v jej nahravkach z "klasickych" radiostanic aj tu v Kanade. Neskorsie v hudobnych predajniach som mal moznost na obaloch jej platni vidiet jej portret v dospelosti a bol som dost prekvapeny, ako sa zmenila k nie najlepsiemu. Zosilnela, pribrala na vahe a odisli tie jemne uslachtile rysy tvare z mladosti. Ale kto z nas sa vekom zmenil k lepsiemu? Lucia Poppova ( ) nebola ovela mladsia ako ja, skor by som povedal, ze sme boli priblizne v rovnakom veku. Rozdiel len o styri

158 roky. Podobne ako Fero Kuchta, ktory vraj zomrel na zlyhanie srdca, aj ona umrela v mladom veku nasledkom rakoviny. Mohla mat hadam nieco cez 50 rokov. Nemozem sa pochvalit, ze by sme sa pocas natacania boli nejako viac zblizili. Nebol som s nou nikdy na scene. Boli sme len "spolupracovnici" na tom istom filme. Aj tak spolu s Ferom Kuchtom sme ju niekolkokrat navstivili v jej byte v Bratislave pocas natacania. Fero hadam castejsie, lebo jeho vztah k nej bol urcite daleko blizsi, ako len priatelsky. Faktom ostane, ze ani Fero Kuchta neutiekol dnes "vseobecnemu fenomenu", ked hlavny predstavitel filmu zvycajne zahori "skutocnou laskou" k predstavitelke jeho milenky. Stalo sa to aj pri natacani Janosika. Musim povedat, ze ten vztah, ak aj bol, mal vela "trhlin", vela medzier a problemov od sameho zaciatku pocas natacania. Netrval nijako dlho, bolo to len take kratkodobe vzplanutie a skoro bolo po poziari! Nevyzvedal som, ako to milostne vzplanutie bolo opatovane Luciou. Spominam si na jednu scenu, v ktorej Tereza (Lucia Poppova) nedaleko slavnej krcmy v noci caka na Juraja Janosika (Fero Kuchta). Zaber vyzadoval, aby sa obaja pri stretnuti objali a dlho a vrucne pobozkali. Tato scena sa natacala pocas dna s hromadou filtrov na kamere, ktore mali vyludit atmosferu mesacnej noci. To tiez bolo v case, ked ten "osobny vztah" medzi Kuchtom a Poppovou bol nastrbeny, skripal a obaja boli rozvadeni. O tom sa vseobecne vo filmovom stabe posuskavalo, a tak od rezisera Pala Bielika, cez kameramana a dalsich, vsetci boli v urcitom nervoznom napati, ako tato scena dopadne. Najviac samozrejme Fero Kuchta! Ked bola volana "klapka", stacil len jeden zaber na ostro a Bielik spokojny zavolal "strih". Ci tak nejako. Po tejto spolocnej scene sa Fero s Luciou zas na nejaky cas udobrili! Juraj Janosik (Fero Kuchta) vlavo na navsteve u "priatelskej krcmarky" (Magda Lokvencova) v strede v rozhovore s Ilcikom (Vojtech Brazdovic?) Foto: M. Kordos

159 Vyssie som uviedol, ze reziser Palo Bielik ponukol Martinovi Tapakovi, mimo jeho filmovej ulohy mladeho Uhorcika, robit aj pomocneho rezisera. Ako sa ja pamatam, (mozno sa mylim) ale to bolo az po vyssie spominanej afere, ked povodneho pomocneho rezisera Bielik prepustil a ako nahradu poziadal Mata Tapaka vziat tu funkciu. Kedze vacsia cast exterierov sa natacala pocas letnych mesiacov, ked ja som mal z mojej roboty ako asistent telesnej vychovy na Lekarskej fakulte volno a bol som uvolneny na natacanie, casto, ked som ja nebol na scene, tak som sa snazil byt napomocny, kde bolo potrebne. Viac-menej som pomahal v rezii, zhanal som napr. po celom Zilinskom kraji bubenikov k zaverecnej scene "obesenia Janosika", alebo som so soferom isiel cez noc z Terchovej vyzdvihnut potrebnych hercov do Bratislavy na natacanie a pod. To som vsetko robil ako dobrovolnik, bez naroku na nejaku odmenu. Odmenou mi bolo, ked reziser Palo Bielik, tak ako na zaciatku ponukol pomocneho rezisera Tapakovi, tak pocas natacania ponukol aj mne robit prenho asistenta rezie. Ja som samozrejme nemal zaujem sa vzdat mojho miesta na univerzite, a tak som zdvorilo jeho ponuku odmietol.. Kto vie, ako by sa bola formovala moja kariera na Kolibe, keby som bol ponuku prijal? Milan Jablonsky (koniec)