Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Slovak Agricultural University in Nitra

Transcription

1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Slovak Agricultural University in Nitra Fakulta biotechnológie a potravinárstva Faculty of biotechnology and food sciences Katedra fyziológie živočíchov Department of Animal Physiology Katedra hygieny a bezpečnosti potravín Department of Hygiene and Food Safety Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV Slovak Society for Agricultural, Forestry, Food and Veterinary Sciences at Slovak Academy of Sciences RIZIKOVÉ FAKTORY POTRAVOVÉHO REŤAZCA RISK FACTORS OF FOOD CHAIN 3. DECEMBER 2003 DECEMBER 3-RD, 2003 NITRA

2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Slovak Agricultural University in Nitra Fakulta biotechnológie a potravinárstva Faculty of biotechnology and food sciences Katedra fyziológie živočíchov Department of Animal Physiology Katedra hygieny a bezpečnosti potravín Department of Hygiene and Food Safety Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV Slovak Society for Agricultural, Forestry, Food and Veterinary Sciences at Slovak Academy of Sciences Zborník vedeckých prác z 3. medzinárodnej vedeckej konferencie Proceedings Book (Scientific Articles) of 3-rd International Scientific Conference RIZIKOVÉ FAKTORY POTRAVOVÉHO REŤAZCA RISK FACTORS OF FOOD CHAIN 3. DECEMBER 2003 DECEMBER 3-RD, 2003 NITRA 2

3 Schválil rektor SPU v Nitre dňa ako zborník vedeckých prác SPU v Nitre ISBN Vydala: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Zostavovatelia: doc. MVDr. P. Massányi, PhD.; doc. Ing. R. Toman, Dr.; Ing. N. Lukáč, PhD. Počet výtlačkov: 100 ISBN

4 Vedecký výbor konferencie Scientific comitee of the conference László Bárdos, prof., DVM, PhD. Szent István University, Budapest, GATE, Hungary Jozef Bíreš, prof. MVDr. DrSc. State Veterinary and Food Service of Slovak Republic, Bratislava, Slovak Republic Zsolt Forgács, Dr. PhD. National Institute of Chemical Safety, Budapest, Hungary František Jelínek, prof. MVDr. DrSc. South Bohemian University, České Budějovice, Czech Republic Jaroslav Kováčik, prof. Ing. PhD. Slovak Agricultural University, Nitra, Slovak Republic Pavel Naď, MVDr. PhD. University of Veterinary Medicine, RIVM, Košice, Slovak Republic Jozef Sokol, prof. MVDr. DrSc. Regional Veterinary and Food Service of Slovak Republic, Trnava, Slovak Republic Jaroslav Slamečka, doc. Ing. PhD. Research Institute of Animal Production, Nitra, Slovak Republic Miroslav Valent, doc. Ing. PhD. West Virginia University, Morgantown, USA Organizačný výbor konferencie Organizing comitee of the conference Peter Massányi, doc. MVDr. PhD. Jozef Golian, Dr. Ing. Róbert Toman, doc. Ing. Dr. Norbert Lukáč, Ing. PhD. Marián Fabiš, MVDr. PhD. Marcela Kramárová, Ing. PhD. Emília Kollárová, doc. Ing. PhD. Peter Čupka, Ing. Alena Balážová Monika Schneidgenová Oľga Dušková Viera Bösel Recenzenti/reviewers: prof. Ing. Jaroslav Kováčik, PhD. doc. Ing. Marko Halo, PhD. doc. Dr. Ing. Róbert Toman doc. MVDr. Peter Massányi, PhD. RNDr. Alena Jančová, PhD. Ing. Norbert Lukáč, PhD. Konferencia je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/9080/02 a 1/9082/02 MŠ SR 4

5 OBSAH 001. Andreji J., Stráňai I.: KVALITA RYBIEHO MÄSA Z POHĽADU KONTAMINÁCIE ŤAŽKÝMI KOVMI Bahelka I., Lahučký R., Novotná K.: VPLYV APLIKÁCIE MAGNÉZIA V KRMIVE NA JATOČNÚ HODNOTU A KVALITU MÄSA OŠÍPANÝCH Bíreš J., Košutzký J., Hudáková M.: RIZIKÁ ZAKÁZANÝCH LÁTOK A POŽIADAVKY NA ICH ANALYTICKÚ KONTROLU Bulla J., Chrenek, P., Vašíček, D.: GENETICKÉ MODIFIKÁCIE ZVIERAT NÁDEJ ALEBO HROZBA? Cigánková V., Mesároš P., Bíreš J., Tomajková E.: ŠTRUKTURÁLNE ZMENY V SEMENNÍKOCH PRI DEFICITE ZINKU Čonková E., Laciaková A., Štyriak I., Czerwiecki L., Wilczyńska G., Kováč G.: POROVNANIE MYCETICKEJ A MYKOTOXICKEJ KONTAMINÁCIE OBILNÝCH VZORIEK Z POĽSKA A SLOVENSKA Drábeková-Gálová, J., Uhrín, V., Pivko, J., Jančová, A.: X-RAY MIKROANALÝZA HEPATOCYTOV HOVÄDZIEHO DOBYTKA Z GRAJCIARA Dubnická Z.: JAČMEŇ A ŠPENÁT POD VPLYVOM PÔDNYCH KONTAMINANTOV Forgács Zs., Somosy Z., Révész Cs., Mátyás Sz., Rajczy K., Krizsa F., Bernard A.: EVALUATION OF METAL TOXICITY ON PRIMARY GONADAL CELLS IN CULTURE BY DIFFERENT METHODS Gašparík J., Massányi P., Slamečka J., Fabiš M., Jurčík R.: CONCENTRATION OF SELECTED METALS IN LIVER, KIDNEY AND MUSCLE OF THE RED DEER (CERVUS ELAPHUS) Halo M., Monsbergerová L., Polyaková L., Diarbakli N.: VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE LIPICÁNSKYCH KONÍ Haščík P., Čuboň J., Vagač V.: VPLYV MAGNETICKÉHO POĽA NA PH V MSM A MLD V KATEGÓRII OŠÍPANÝCH DO ODSTAVU Hijová E., Ništiar F., Kuchta M., Koréneková B., Skalická M.: CHRONICKÁ A AKÚTNA INTOXIKÁCIA KADMIOM A ZMENY ANTIOXIDAČNÉHO STAVU Hiščáková M., Jesenská M., Novotný J., Link R., Kováč G.: KADMIUM, MEĎ A ZINOK V MLIEKU DOJNÍC Hudáková M., Bíreš J., Košutzký J.: NÁRODNÝ SYSTÉM KONTROLY CUDZORODÝCH LÁTOK NA SLOVENSKU VETERINÁRNO-PRODUKČNÝ ASPEKT Húska M., Kováč G., Link, R., Novotný J., Hiščáková M., Jesenská M., Reichel P.: VPLYV LACTOBACILLUS PLANTARUM LB5 AKO ADITÍVUM V CHOVOCH OŠÍPANÝCH PRI VÝROBE EKOLOGICKEJ POTRAVINY Jakabová D., Trandžík J., Massányi P., Kvasňáková Ľ., Zetochová E., Jakab F., Ostrolucká A., Buleca J. jr: GENETIC VARIATION OF THE SLOVAK THOROUGHBREDS SUBPOPULATIONS USING MICROSATELLITES Jedlička J: FAKTORY VPLÝVAJÚCE NA REDUKCIU DEPOTNÉHO TUKU ČLOVEKA Jesenská M., Hiščáková M., Novotný J. et al.: KONCENTRÁCIA OLOVA V KRVNOM SÉRE, MLIEKU A MOČI DOJNÍC Kolesárová A., Sirotkin A., Kramárová M., Fabiš M., Kováčik J., Massányi P.: VPLYV OXYTOCÍNU NA PRODUKCIU VYBRANÝCH BIOLOGICKY AKTÍVNYCH LÁTOK GRANULÓZNYMI BUNKAMI OŠÍPANÝCH Korének M. et al.: CHYMOTRYPSÍNOVÁ AKTIVITA V TRUSE HYDINY PO PRIDANÍ CHRÓMU V DIÉTE Korének M., Koréneková B., Skalická M., Naď P., Vaško L., Šutiak V., Neuschl J., Lohajová Ľ., Kremeň J., Húska M.: CHYMOTRYPSÍNOVA AKTIVITA V TRUSE HYDINY PO PRIDANÍ KADMIA V DIÉTE Korének M., Vaško L., Koreneková B. et al.: ŠTÚDIUM HYDROLÝZY ALBUMÍNOV HRACHU (PISUM SATIVUM) PROTEÁZAMI TRÁVIACEHO TRAKTU IN VITRO Koréneková B., Skalická M., Naď P., Kottferová J., Korének M.: ZMENY HLADÍN MEDI V ORGANIZME HYDINY PO APLIKÁCII KADMIA A ZINKU Kottferová J., Pipová M., Hvozdík A., Ondrašovičová O., Koréneková B., Skalická M.: VYUŽITIE ATP AKO DETEKTORA RIZIKOVÝCH FAKTOROV V POTRAVINÁCH Kováč G., Nagy O., Seidel H. et al.: SELÉN V ZDRAVÍ A CHOROBNOSTI ZVIERAT Kováčik J., Kramárová M., Massányi P., Fabiš M., Kolesárová A.: ZLOŽENIE A TECHNOLOGICKÁ KVALITA MLIEKA VO VZŤAHU K VYBRANÝM UKAZOVATEĽOM VNÚTORNÉHO PROSTREDIA DOJNÍC Kožárová I., Máté D., Pipová M. et al.: REZÍDUÁ ANTIKOKCIDÍK V ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOCH HYDINY Kramárová M., Kolesárová A., Chmelničná L., Fabiš M., Kováčik J., Massányi, P.: ZMENY UKAZOVATEĽOV TUKOVÉHO A MINERÁLNEHO METABOLIZMU NOSNÍC PO APLIKÁCII PROBIOTICKÉHO PRÍPRAVKU Kremeň J., Neuschl J., Šály J., Korének M., Šutiak V., Hadbavný M., Korimová J.: POROVNANIE VHODNOSTI POUŽITIA ANALÝZY ROZPTYLOV A STUDENTOVHO T-TESTU Kuchta M., Petrášová D., Igriniová M.: PROBIOTIKÁ V PREVENCII A TERAPII CHORÔB DETSKÉHO VEKU Link R., Kováč G., Novotný J., Hiščákova M.: MECHANIZMUS PÔSOBENIA PROBIOTÍK NA BÁZE RODU BACILLUS Link R., Kováč G., Reichel P., Novotný J., Húska M., Jesenská M.: POROVNANIE ÚČINKU BACILLUS LICHENIFORMIS A PROBIOTIKA LACO PROTI ENTEROPATOGÉNNYM E. COLI Link R., Kováč G., Húska M., Hisira V.: VPLYV PODÁVANIA BACILLUS LICHENIFORMIS NA RAST A KONVERZIU KRMIVA U ODSTAVČIAT Lovásová E., Šipulová A., Rácz O.: VPLYV INTOXIKÁCIE KADMIOM A ORTUŤOU NA CELKOVÚ ANTIOXIDAČNÚ KAPACITU PLAZMY Lukáč N., Massányi P., Trandžík J., Turčan J., Toman R., Naď P., Skalická M., Koréneková B.: VYBRANÉ STOPOVÉ RIZIKOVÉ PRVKY V EJAKULÁTOCH KANCOV Massányi P., Trandžík J., Naď P., Lukáč N., Toman R., Skalická M., Koréneková B.: SEMINAL CONCENTRATIONS AND RELATIONSHIPS OF TRACE ELEMENTS IN ANIMAL SEMEN

6 038. Massányi P., Toman R., Valent M., Čupka P., Fabiš M., Kováčik J., Kramárová M.: ALTERATIONS IN SERUM MINERAL PROFILE OF RABBITS AFTER AN CADMIUM ADMlNISTRATION Massányi P., Toman R., Valent M., Slamečka J.., Fabiš M., Kováčik J., Čupka P., Kramárová M.: CONCENTRATION OF SELECTED MINERALS IN RABBITS AFTER AN EXPERIMENTAL ADMINISTRATION OF CADMIUM Mesároš P., Cigánková V., Bíreš J., Černota S.: FUNKCIA ZINKU V ORGANIZME SAMCOV Mindek S., Kačániová M., Weis J., Košťálová D.: MIKROBIOLOGICKÁ KVALITA MÄSA HUSÍ Mlynár R., Rajčáková Ľ., Gallo M.: OBSAH ŤAŽKÝCH KOVOV V KRVNOM SÉRE A V MLIEKU DOJNÍC PASENÝCH V IMISNE ZAŤAŽENEJ OBLASTI STREDNÉHO SPIŠA Muchová Z.: PRIENIK RIZIKOVÝCH KOVOV DO PEKÁRSKYCH SUROVÍN A POTRAVÍN Naď P. et al.: ÚČINKY INTERAKCIÍ ZINKU A SELÉNU S KÁDMIOM NA IMUNITNÝ SYSTÉM HYDINY Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V.: POROVNANIE LD 50 SALINOMYCÍNU SODNÉHO U KURČIAT DVOJDÁVKOVOU INTERPOLAČNOU METÓDOU A METÓDOU KONCEPCIE UP-AND-DOWN Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V.: MIERA AKÚTNEJ TOXICITY CHLORIDU CHLÓRTETRACYKLÍNIA V PRÍPRAVKOCH FEED GRADE SLOVENSKEJ A ČÍNSKEJ VÝROBY U KURČIAT A POTKANOV Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V., Čellárová E., Čonková E.: AKÚTNA TOXICITA SALINOMYCÍNU SODNÉHO V PRÍPRAVKOCH SYNVERTAS A SACOX U POTKANOV Novotný J. et al.: BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ ORGANICKY VIAZANÝCH STOPOVÝCH PRVKOV Petrášová D., Kuchta M., Szitányiová N., Koprovičová J., Šipulová A., Mederová M.: EFEKT PROBIOTÍK NA VYBRANÉ METABOLICKÉ PARAMETRE U MALÝCH DETÍ Pistl J., Kovalkovičová N., Holovská V., Legáth J., Novotný J.: HODNOTENIE IMUNOTOXICKÉHO ÚČINKU HERBICÍDU MCPA U LEUKOCYTOV OVIEC IN VITRO Pistl J., Kovalkovičová N., Legáth J., Holovská V., Novotný J.: IN VITRO HODNOTENIE ÚČINKU HERBICÍDU BENTAZONU NA LEUKOCYTY OVIEC Popelka P., Nagy J., Marcinčák S., Jevinová P., Hussein K.: COMPARISON OF BSDA AND PREMI TEST SENSITIVITY IN POULTRY MEAT Rajčáková Ľ., Gallo M., Mlynár R.: KVALITA TRÁVNYCH PORASTOV PESTOVANÝCH V PROSTREDÍ KONTAMINOVANOM PRIEMYSELNÝMI IMISIAMI Skalická M., Koréneková B., Naď P., Kottferová J., Korének M.: INTERAKČNÉ VZŤAHY KADMIA A ZINKU V ORGANIZME HYDINY Slamečka J., Jurčík R., Gašparík J., Massányi P.: KONTAMINÁCIA ZAJAČEJ ZVERI AFLATOXÍNOM B Stawarz R., Formicki G.: COPPER, ZINC, CADMIUM AND LEAD LEVELS IN FAT BODIES OF ADULT FEMALE RANA ESCULENTA L. DURING HIBERNATION Stráňai I., Andreji J.: VYBRANÉ ŤAŽKÉ KOVY VO SVALOVINE RÝB RIEKY NITRY V OBLASTI PARTIZÁNSKEHO Szabová E., Urminská D., Michalík I., Petr J.: VYUŽITIE PSEUDOCEREÁLIÍ NA PRÍPRAVU POTRAVÍN PRE PACIENTOV S CELIAKIOU Šály J., Kušev J., Neuschl J., Baranová D., Magic D.jr., Šutiak V., Kremeň J.: VPLYV VITAMÍNU E NA ZNÁŠKU A KVALITU VAJEČNEJ ŠKRUPINY U NOSNÍC Šutiak V., Čellárová E., Čonková E., Neuschl J.: SOME KNOWLEDGE ON PHARMACOKINETICS OF SULFADIMIDINE WITH TRIMETHOPRIM IN RABBITS BLOOD PLASMA Šutiak V., Puchá Z., Skalka J.jr., Šutiaková I.sr., Korének M., Neuschl J., Šály J., Čonková E., Kremeň J.: FURTHER KNOWLEDGE ON THE USE OF WHITE MISTLETOE IN ANIMALS Šutiak V., Čellárová E., Nagy O., Šutiaková I.jr., Skalka J., Puchá Z., Neuschl J., Kocák P., Dushnik A.: NEW INFORMATION ON THE INTERACTION EFFECT OF MORPHINE IN ANIMALS Šutiaková I., Kovalkovičová N., Legáth J., Šutiak V., Poráčová J.: VPLYV TOLYLFLUANIDU NA IZOENZÝMOVÝ SYSTÉM LAKTÁTDEHYDROGENÁZY OVIEC Šutiaková I., Koréneková B., Skalická M., Naď P., Korének M.: ŠTÚDIUM MOŽNÉHO GENOTOXICKÉHO ÚČINKU KADMIA U HYDINY Tančin V., Mihina Š., Banďošová J., Uhrinčať M.: THE EFFECT OF SOMATIC CELL COUNTS ON THE PATTERN OF QUARTER MILK FLOW Tančinová D., Labuda R.: VÝSKYT DRUHOV RODOV ASPERGILLUS A EUROTIUM V KŔMNYCH ZMESIACH PRE HYDINU Toman R., Massányi P., Lukáč N., Mojžišová M.: VPLYV KADMIA NA RAST NIEKTORÝCH ORGÁNOV POTKANOV PO DLHODOBEJ PERORÁLNEJ APLIKÁCII V KRMIVE Toman R.., Mojžišová M., Massányi P., Lukáč N.: VPLYV NIKLU NA RAST ORGÁNOV POHLAVNEJ SÚSTAVY MYŠÍ PO DLHODOBEJ APLIKÁCII PER OS V KRMIVE Čuboň J., Haščík P., Vagač V., Hluchý S.: HODNOTENIE MÄSOVÝCH VÝROBKOV Z POHĽADU PRÍJMU TUKU Golian J., Sokol J., Kovačic V.: HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA VYBRANÉ KONTAMINANTY V POTRAVINÁCH Golian J., Sokol J., Zeleňáková L, Rajský D..: KONCENTRÁCIE KADMIA A OLOVA V HOVÄDZOM MÄSE, PEČENI A OBLIČKÁCH Golian J., Sokol J., Pavličová S., Rajský D.: AFLATOXÍNY B 1, B 2, G 1 A G 2 V OVSENÝCH VLOČKÁCH A RYŽI Sokol J., Ondrašovič M., Golian J., Bohunická, T.: RIZIKO PRIENIKU DEZINFEKČNÝCH LÁTOK DO POTRAVOVÝCH REŤAZCOV Sokol J., Golian J., Letovanec P.: NARIADENIE (ES) č. 178/2002 EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY VO VZŤAHU K BEZPEČNOSTI POTRAVÍN Zajác P., Golian J.: ZISŤOVANIE PRÍTOMNOST REZIDUÍ VETERINÁRNYCH LIEČÍV V SUROVOM KRAVSKOM MLIEKU

7 KVALITA RYBIEHO MÄSA Z POHĽADU KONTAMINÁCIE ŤAŽKÝMI KOVMI Andreji J., Stráňai I. Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, FAPZ SPU v Nitre ABSTRACT In this paper the accumulation of Fe, Mn, Zn, Cu and Cr in the muscle of four fish species Chub (Leuciscus leuciscus), Barbel (Barbus barbus), Roach (Rutilus rutilus) and Perch (Perca fluviatilis) were presented. The samples were collected from Nitra river below to Partizánske city, analysed by AAS and evaluated in mg.kg -1 of fresh matter. Content of heavy metals in the muscle are as follows: Fe , Mn , Zn , Cu and Cr Overfulfilment of hygienic limits in all analysed samples was not detected. Order of individual heavy metals contamination in fish muscle were followed: Fe>Zn>Cu>Mn>Cr (P<0,001). ÚVOD Mäso rýb sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Má nízky obsah tuku s priaznivým pomerom n-3 mastných kyselín, čo ho radí medzi diétne a ľahko stráviteľné druhy mias. Pre tieto vlastnosti je obľúbeným a vyhľadávaným druhom mäsa v našich obchodných reťazcoch. Určité riziko tu však predstavujú mäso rýb pochádzajúce z voľných vôd. Ryba, ako organizmus stojací vo vodnom ekosystéme na konci potravnej pyramídy, do určitej miery odzrkadľuje kvalitu životného prostredia, v ktorom žije. V prípade obsahu ťažkých kovov je to o to horšie, že tieto sa nedajú priamo zistiť bežnými senzorickými metódami, ale na ich stanovenie sú potrebné zložitejšie chemické analýzy. MATERIÁL A METODIKA Ryby vylovené z rieky Nitry pod mestom Partizánske sa previezli do laboratória, kde sa urobilo základné biometrické vyšetrenie a určil sa ich vek. Následne sa z každého kusa odobrala vzorka svaloviny v množstve 1 2 g na stanovenie obsahu cudzorodých látok (Fe, Mn, Zn, Cu a Cr). Samotné stanovenie obsahu jednotlivých ťažkých kovov bolo vykonané metódou AAS (atómová absorpčná spektrometria) a hodnoty sú vyjadrené v mg.kg -1 čerstvej hmoty. Zistené výsledky sa štatisticky vyhodnotili programom Statgraphics Plus v. 5.1 metódou analýzy variancie. Obsah jednotlivých ťažkých kovov vo svalovine rýb sme porovnali s platným hygienickým limitom uvedeným vo Výnose MZ a MP SR z 13. februára č. 414/ , ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca cudzorodé látky v potravinách. VÝSLEDKY Celkovo bolo analyzovaných 36 ks rýb patriacich k štyrom druhom: jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), mrena severná (Barbus barbus), plotica červenooká (Rutilus rutilus) a ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis). Ich biologická charakteristika ako aj priemerné hodnoty jednotlivých ťažkých kovov zistené vo svalovine sú uvedené v tabuľke 1. Tabuľka 1. Počet, dĺžka, hmotnosť, vek (v rokoch) analyzovaných druhov rýb a priemerný obsah jednotlivých ťažkých kovov vo svalovine (v mg.kg -1 čerstvej hmoty) Druh ryby n vek mm g Fe Mn Zn Cu Cr jalec hlavatý ,667 0,346 6,181 0,433 0,165 mrena severná ,012 0,494 4,475 0,556 0,290 plotica červenooká ,905 0,366 5,203 0,388 0,242 ostriež zelenkastý ,047 0,245 4,893 0,322 0,192 7

8 Obsah Fe sa v analyzovaných vzorkách pohyboval v rozpätí 3,407 15,143 mg.kg -1 s priemerom 7,342 mg.kg -1 na jednu vzorku, pričom u jednotlivých druhov rýb dosahoval následovné hodnoty (v mg.kg -1 ): jalec hlavatý 5,492 11,619; mrena severná 5,193 15,143; plotica červenooká 4,299 7,548; ostriež zelenkastý 3,407 8,279. Najvyššia priemerná hodnota tohto kovu (10,012 mg.kg -1 ) bola zaznamenaná u mreny severnej. Naopak najnižší priemerný obsah Fe vo svalovine sa zistil u ostrieža zelenkastého (5,047 mg.kg -1 ). Obsah Fe vo svalovine sledovaných druhov rýb bol vysoko štatisticky preukazný (P<0,01). Poradie akumulácie Fe u jednotlivých druhov rýb bolo následovné: mrena severná>jalec hlavatý>plotica červenooká>ostriež zelenkastý. Potravinový kódex neuvádza maximálne prípustné množstvo pre obsah Fe vo svalovine. Obsah Mn vo svalovine rýb potravinový kódex taktiež neuvádza. U našich analyzovaných vzoriek sa hodnoty pohybovali od 0,198 do 0,888 mg.kg -1 (v priemere 0,369 mg.kg -1 na jednu vzorku). U jednotlivých druhov rýb sa obsah Mn pohyboval v rozpätí (v mg.kg -1 ): jalec hlavatý 0,257 0,535; mrena severná 0,371 0,888; plotica červenooká 0,233 0,486; ostriež zelenkastý 0,198 0,310. Najvyššiu priemernú hodnotu sme zistili u mreny severnej (0,494 mg.kg -1 ), najnižšiu u ostrieža zelenkastého (0,245 mg.kg -1 ). Aj tu bol obsah Mn vo svalovine sledovaných druhov rýb vysoko štatistický preukazný (P<0,01). Poradie akumulácie Mn u jednotlivých druhov rýb bolo následovné: mrena severná>plotica červenooká>jalec hlavatý>ostriež zelenkastý. Obsah Zn pre svalovinu rýb, resp. jeho maximálne prípustné množstvo najnovšia legislatíva, podobne ako u predchádzajúcich dvoch prvkov, neuvádza. Obsah Zn sa u analyzovaných druhov rýb pohyboval v medziach 3,508 15,640 mg.kg -1, s priemerom 5,335 mg.kg -1. U jalca hlavatého sa táto hodnota pohybovala v rozpätí 4,070 15,640 mg.kg -1, u mreny severnej 3,508 6,377 mg.kg -1, u plotice červenookej 3,992 6,153 mg.kg -1 a u ostrieža zelenkastého 4,251 5,332. Najvyššia priemerná hodnota Zn vo svalovine sa zistila u jalca hlavatého (6,181 mg.kg -1 ). Najnižšia sa zaznamenala u mreny severnej (4,475 mg.kg -1 ). Štatisticky preukazný rozdiel v akumulácii Zn vo svalovine analyzovaných druhov rýb sa nepotvrdil (P>0,05) a poradie akumulácie u jednotlivých druhov rýb bolo nasledovné: jalec hlavatý>plotica červenooká>ostriež zelenkastý>mrena severná. Obsah Cu vo svalovine rýb je stanovený potravinovým kódexom, ktorý udáva maximálne prípustné množstvo 10,0 mg.kg -1. Obsah Cu vo svalovine analyzovaných rýb bol nízky (0,250 0,784 mg.kg -1 ) a hygienický limit sa v priemere napĺňal na 4,3 %. U jednotlivých druhov rýb bol obsah Cu vo svalovine nasledovný (mg.kg -1 ): jalec hlavatý 0,320 0,613; mrena severná 0,355 0,784; plotica červenooká 0,288 0,505 a ostriež zelenkastý 0,252 0,386. V priemere najvyššia hodnota (0,556 mg.kg -1 ) bola zaznamenaná u mreny severnej, naopak najnižšia priemerná hodnota (0,322 mg.kg -1 ) bola zistená u ostrieža zelenkastého. Obsah Cu vo svalovine analyzovaných druhov rýb bol štatisticky vysoko preukazný (P<0,001). Poradie akumulácie Cu u jednotlivých druhov rýb bolo následovné: mrena severná>jalec hlavatý>plotica červenooká>ostriež zelenkastý. Obsah Cr je podľa platného výnosu MP a MZ SR vo svalovine rýb určený hygienickým limitom, ktorého hodnota je 4,0 mg.kg -1. Túto hodnotu neprekročila ani jedna analyzovaná vzorka a priemerná hodnota chrómu vo svalovine dosiahla hodnotu 0,216 mg.kg -1 (0,107 0,422 mg.kg -1 ). Obsah chrómu u jednotlivých druhov rýb dosiahol následovné hodnoty (v mg.kg -1 ): jalec hlavatý 0,107 0,231; mrena severná 0,143 0,422; plotica červenooká 0,152 0,402; ostriež zelenkastý 0,144 0,227. Najvyššiu priemernú hodnotu obsahu medi vo svalovine dosiahla mrena severná (0,290 mg.kg -1 ), najnižšiu (0,165 mg.kg -1 ) zasa jalec hlavatý. Aj v tomto prípade sa potvrdil štatisticky vysoko preukazný rozdiel (P<0,001) v akumulácii chrómu vo svalovine analyzovaných druhov rýb, s následovným poradím akumulácie: mrena severná>plotica červenooká>ostriež zelenkastý>jalec hlavatý. ZÁVER Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že ani jedna analyzovaná vzorka svaloviny neprekročila platný hygienický limit, čiže z tohto hľadiska je možné označiť svalovinu analyzovaných druhov rýb za zdravotne nezávadnú. Z analyzovaných ťažkých kovov sa vo svalovine najviac kumuluje Fe>Zn>Cu>Mn>Cr (P<0,001) u všetkých analyzovaných druhov rýb. Z hľadiska akumulácie ťažkých kovov u jednotlivých druhov rýb je poradie následovné: mrena severná>plotica červenooká>jalec hlavatý>ostriež zelenkastý. Literatúra u autorov. 8

9 VPLYV APLIKÁCIE MAGNÉZIA V KRMIVE NA JATOČNÚ HODNOTU A KVALITU MÄSA OŠÍPANÝCH Bahelka I., Lahučký R., Novotná K. Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra ABSTRACT The objective was to study the effect of dietary magnesium oxide supplementation (MgO) on carcass and pork quality traits. Twenty four crossbred barrows and gilts were tested by DNA probe on malignant hyperthermia (MH) and equal heterozygotes (12) and normal on MH (12) pigs were taken in experiment. Dietary MgO supplementation increased plasma magnesium levels (P<0.05). Supplemented magnesium had no effect on carcass traits and intramuscular fat content also. Significant differences (P<0.05) in the ph LLT muscle at 45 min after slaughter between homozygotes and heterozygotes pigs were found. Pigs fed the MgO supplementation had lower (P<0.05) percentage of drip loss in both normal and heterozygotes pigs also. ÚVOD Bravčové mäso s nízkou schopnosťou viazať vodu spolu s ďalšími zhoršenými ukazovateľmi kvality ovplyvňuje technologický proces spracovania suroviny a v konečnom dôsledku nespĺňa ani požiadavky spotrebiteľskej verejnosti na kvalitnú a zdravú výživu. Zaobchádzanie s ošípanými pred porážkou môže významne ovplyvniť kvalitu mäsa a prudký stres vedie k tvorbe PSE mäsa so všetkými jeho negatívnymi atribútmi. Prídavok magnázia do krmiva ošípaných dokázal znížiť účinok stresu redukciou koncentrácie kortizolu a katecholamínov v plazme (Kietzman a Jablonski, 1985) a ukázal možný spôsob zlepšenia kvality mäsa (Schaefer a kol., 1993). Výskum neskôr ukázal, že prídavok magnézia môže mať priaznivý vplyv na správanie sa (Kuhn a kol., 1981), reakciu na stres (D Souza a kol., 1998) a kvalitu mäsa ošípaných (D Souza a kol., 1999). MATERIÁL A METODIKA V pokuse bolo použitých 24 ošípaných (BUxBM)x(PNxHA), ktoré boli preverené DNA testom na syndróm malígnej hypertermie (MH). Pomer bravcov a prasničiek bol 1:1. Dvanásť homozygótov (HM) a 12 heterozygótov (HT) bolo rozdelených do dvoch skupín (z každého genotypu po 6), pričom pokusná skupina skrmovala kŕmnu zmes s prídavkom MgO (3,6 g/ks/deň) 5 dní pred porážkou. Ošípané boli ustajnené v skúšobnej stanici VÚŽV Nitra po 2 ks v koterci, kŕmené komerčnou kŕmnou zmesou ad libitum s voľným prístupom k vode. Po dosiahnutí porážkovej hmotnosti 105 (± 5) kg boli porážané na experimentálnom bitúnku VÚŽV, pričom sa zisťovali niektoré ukazovatele kvality (ph 45) a jatočnej hodnoty (porážková hmotnosť, hrúbka slaniny). Boli odobraté vzorky krvi na zistenie koncentrácie Ca a Mg v plazme. Na druhý deň po zabití a vychladnutí jatočných tiel sa zisťovala elektrická vodivosť, farba mäsa a straty odkvapom ako aj podiel cenných mäsových častí. Analýza obsahu intramuskulárneho tuku bola urobená prístrojom Infratec. VÝSLEDKY A DISKUSIA V koncentrácii Ca v plazme neboli zistené významné rozdiely medzi kontrolnou a pokusnou skupinou (tab. 1). Naopak, obsah Mg v plazme bol preukazne vyšší (P<0.05) v skupine ošípaných kŕmených prídavkom magnézia, čo je v zhode s výsledkami D Souzu a kol. (1999). Vplyv prídavku MgO na jatočnú hodnotu a obsah intramuskulárneho tuku zobrazuje tab. 2. S výnimkou živej hmotnosti neboli zistené štatisticky významné rozdiely medzi skupinami. K podobným výsledkom dospeli Schaefer a kol. (1993) i Hamilton a kol. (2002). V tab. 3 sú výsledky kvalitatívnych ukazovateľov mäsa ošípaných. Zvieratá kŕmené prídavkom MgO mali vyššie hodnoty ph 45 min. po zabití v rámci skupiny heterozygótov i homozygótov (P<0.05) v porovnaní s kontrolnou skupinou. Vyššie hodnoty ph 40 min. po zabití pri ošípaných kŕmených prídavkom MgO v porovnaní s našimi údajmi zistili D Souza a kol. (1998). Naopak, Apple a kol. (1999) nezistili rozdiely medzi pokusnou a kontrolnou skupinou. To môže byť spôsobené rôznym genetickým založením a 9

10 neotestovaním zvierat DNA testom na výskyt RYR 1 génu zodpovedného za syndróm MH. Zatiaľ čo elektrická vodivosť a farba mäsa neboli v našom pokuse preukazne pozitívne ovplyvnené prídavkom magnézia, signifikantné rozdiely (P<0.05) boli zistené v percentuálnych stratách odkvapom medzi kontrolnou skupinou heterozygótov a ďalšími tromi skupinami, čo je v zhode s výsledkami Schaefera a kol. (1993), D Souzu a kol. (1998, 1999) a Hamiltona a kol. (2002). Zníženie strát odkvapom sa zdá byť veľmi cenné pri redukcii nežiadúcich vlastností PSE mäsa ošípaných. Tabuľka 1. Ukazovateľ Kontrola MgO Preukaznosť priem. s priem. s Kalcium, mg/l 24,90 1,27 24,60 1,06 - Magnézium, mg/l 8,50 1,02 9,40 0,96 * Tabuľka 2. Ukazovateľ Kontrola MgO Preukaznosť HT HM HT HM Živá hmotnosť, kg Priemer 106,14a 103,29 104,20 98,60b * s 7,41 6,34 4,45 1,20 Hrúbka slaniny, mm Priemer 28,40 26,20 28,90 25,40 - s 0,27 0,25 0,53 0,19 Cenné mäsové časti, % Priemer 51,69 50,90 52,39 50,97 - s 1,09 1,53 3,13 2,41 Intramuskulárny tuk, % Priemer 2,41 2,59 3,06 2,54 - s 0,45 0,58 1,36 0,49 Rozdielne písmená označujú preukazné rozdiely medzi skupinami (P<0,05). Ukazovateľ Kontrola HT HM ph 45 min Priemer 6,19a 6,47b s 0,04 0,06 El. vodivosť 24 h, µs Priemer 5,93 4,52 s 1,67 0,62 Farba (L) 24 h Priemer 49,13 49,06 s 3,86 2,62 Straty odkvapom 24 h, % Priemer 6,12a 4,75b s 0,98 0,77 Tabuľka 3. Rozdielne písmená označujú preukazné rozdiely medzi skupinami (P<0,05). MgO HT HM Preukaznosť 6,42b 6,71c * 0,16 0,05 5,10 4,95-0,17 0,96 48,32 48,34-2,58 2,78 5,02b 3,85b * 0,51 1,06 ZÁVER Dosiahnuté výsledky poukazujú na schopnosť magnézia pozitívne ovplyvňovať ukazovatele kvality znížením výskytu PSE mäsa, najmä vzhľadom ku stratám odkvapom. Môže to byť jedna z ciest zlepšenia využiteľnosti bravčového mäsa pri výrobe rôznych produktov ako aj pri predaji formou výsekového mäsa. Prehľad literatúry je k dispozícii u autorov príspevku. 10

11 RIZIKÁ ZAKÁZANÝCH LÁTOK A POŽIADAVKY NA ICH ANALYTICKÚ KONTROLU Bíreš J., Košutzký J., Hudáková M. Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Bratislava ABSTRACT The current situation about control of prohibited substances in live slaughter animals and raw materials of animal origin is presented. The risks of hormonal treatment on growth stimulation of fattening animals are assessed. In Slovakia, illegal usage of growth promoting hormones has not been evident up to now. The new analytical methods for control of chloramphenicol, metronidazole and furazolidone are given together with required minimum detection limits. The Slovak-monitoring plan 2004 for control of residues in food producing animals and animal raw materials shall comprise severer criteria and requirements for usage of precise analytical methods with minimum allowed detection limits. Usage of new ELISA tests for nitrofurane metabolites and usage of confirmation methods by means of HPLC/MS/MS brings the same quality control as in the EU Member States. Bezpečnosť potravín sa stala veľmi transparentnou a zároveň emocionálnou záležitosťou. Je predmetom záujmu nielen výrobcov a kontrolných inštitúcií zodpovedných za kvalitu a zdravotnú neškodnosť, ale aj spotrebiteľskej verejnosti. V súčasnom predvstupovom období do EÚ sa stupňujú nároky na kontrolné systémy zabezpečujúce kvalitu potravín. Úspešnosť pri výrobe potravín je do značnej miery závislá na dostatku kvalitných surovín a použitia správnej praxe pri ich získavaní. Jednou z prvoradých podmienok musí byť ich bezpečnosť a zdravotná neškodnosť. Mimoriadna pozornosť sa v súčasnosti venuje hlavne skvalitneniu kontroly zakázaných látok. Maximálna snaha o pomoc, prípravu a realizáciu konkrétnych krokov pre úspešné zvládnutie adekvátnej kvality kontroly krajín EÚ sa realizuje aj častejšími návštevami odborných misií DG SANCO (FVO Dublin). Musíme zvládnuť rovnakú kvalitu kontroly potravín ako v štátoch EÚ. V podstate ide o dosiahnutie nasledovných úloh a opatrení: zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol vystavený rizikám zvyškov (rezíduí) zakázaných látok, zariadiť v prípade pozitívnych nálezov rezíduí funkčný systém, ktorý zaistí, aby každé živé zviera, živočíšna surovina, alebo potravina obsahujúca nežiadúce rezíduá bola bezodkladne odstránená a stiahnutá z trhu zabezpečiť vhodný kontrolný program, ktorý by už preventívne zabraňoval výskytu rezíduí u živých jatočných zvierat t.j. napr. odberom vzoriek z chovov a zaručoval by produkciu kvalitných surovín zabezpečiť kvalitatívne vyhovujúcu analytickú techniku zodpovedajúcu súčasným požiadavkám za podmienok dodržania minimálnych požadovaných detekčných limitov vytvoriť funkčný systém, ktorý by z časového hľadiska postačoval na ukončenie analýz, (v súčasnosti sa určil maximálne na 10 pracovných dní) a vykonanie potrebných veterinárnych opatrení na stiahnutie nevyhovujúcich komodít z trhu. Pri hodnotení bezpečnosti potravín sa kladie mimoriadny dôraz na zákaz používania tzv. zakázaných látok pre potravinové zvieratá. Ide o skupinu látok, pre ktoré sa nepredpisuje žiadny limit rezíduí pre ich preukázateľnú škodlivosť. Z uvedeného hľadiska nie je prípustná prítomnosť žiadnych rezíduí zakázaných látok. Tieto sa uvádzajú v Potravinovom kódexe SR v kapitole F Rezíduá veterinárnych liekov v skupine 4. Aplikácia uvedených látok pre zvieratá produkujúce potraviny je zakázaná. Jedná sa predovšetkým o nasledovné skupiny: hormonálne látky (kontrola nelegálneho použitia hormónov pri výkrme zvierat) chloramphenikol (zakázaný u potravinových zvierat) metronidazol (zakázaný u potravinových zvierat) furazolidon (zakázaný u potravinových zvierat) 11