K niektorým otázkam autorského práva a knižníc

Transcription

1 Príloha A K niektorým otázkam autorského práva a knižníc Mgr. Ján Kováčik MARTIN 2004

2 Úvod S účinnosťou od 1.januára 2004 platí zákon NR SR č. 618/2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), ktorý nahradil dovtedy platný autorský zákon č. 383/1997 v znení neskorších predpisov. Cieľom novej úpravy bolo zladiť úroveň ochrany so súčasným vysokým štandardom v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou. Snahy o zladenie ochrany práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni sa zintenzívnili najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovarov a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované neustálym rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. Tento vývoj sa pochopiteľne dotýka aj knižníc, ktoré sú používateľmi diel chránených autorským právom, a to nielen tradičným spôsobom výpožičiek, ale aj prostredníctvom moderných informačných technológií v rámci digitálnych knižníc. Úlohou predkladanej práce je objasniť základné princípy autorského práva, podrobná analýza niektorých jeho inštitútov, ktoré vystupujú do popredia vo vzťahu ku knižniciam a ich činnosti, a navrhnúť praktické riešenia vychádzajúce zo súčasného právneho stavu.

3 Právna úprava autorského práva Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len autorský zákon) upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazovému záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového alebo televízneho vysielateľa a zhotoviteľa databázy. Autorský zákon tiež upravuje výkon kolektívnej správy práv. Z pohľadu témy tejto práce sa zameriame najmä na autorské právo, t.j. na úpravu vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením a použitím umeleckých a vedeckých diel. Predmet autorského práva Predmetom autorského práva sú diela ako výsledky tvorivej duševnej činnosti, ktoré majú formu ustanovenú autorským zákonom, ak zároveň nie sú vylúčené z autorskoprávnej ochrany podľa 7 ods. 3 uvedeného zákona. Platná právna úprava neobsahuje definíciu diela, teória práva však predmet autorského práva definuje ako výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka, ktoré sú objektívne vnímateľné ľudskými zmyslami a ktoré majú literárnu, vedeckú alebo umeleckú formu. Podľa platnej právnej úpravy sa ustanovenia zákona vzťahujú na dielo a) autora, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt, alebo b) zverejnené v Slovenskej republike bez ohľadu na štátne občianstvo alebo trvalý pobyt jeho autora c) chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone, teda Slovenská republika ich ratifikovala a boli zverejnené v Zbierke zákonov. 1 Z uvedeného vyplýva, že sa uplatňuje zásada teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky. Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä: 1 V súčasnosti ide najmä o nasledovné medzinárodné zmluvy a dohovory týkajúce sa autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom: 1. Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z roku 1886, naposledy revidovaný v Paríži roku 1971, 2. Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a televíznych a rozhlasových organizácií, uzatvorený v Ríme v roku 1961, 3. Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (Agreement on Trade-Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)), uzatvorená v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO) 4. medzinárodné zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) z roku 1996, pre ktoré sa používa názov internetové zmluvy ; sú to: a) Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT) b) Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT)

4 a) slovesné dielo a počítačový program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, d) hudobné dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme. Predmetom autorského práva je aj súborné dielo, najmä zborník, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Uvedený výpočet je len demonštratívny, rozhodujúcim kritériom diela ako predmetu ochrany autorského práva je to, že dielo je výsledkom vlastnej tvorivej intelektuálnej činnosti autora (duševnej tvorivosti) a aby bolo vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia (slovom, písmom, náčrtom apod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne (efemérne), alebo hmotne zachytené na nosiči (fixované). Ochrana sa vzťahuje tak na diela vytvorené jedným autorom ako aj na diela vytvorené dvoma a viacerými autormi spoločne (spoluautorské a spoločné diela), na diela pôvodné, spracované, preložené a adaptované, na diela označené menom a priezviskom autora, pseudonymom autora, ako aj diela neoznačené, anonymné. Zákon explicitne určuje, na čo sa autorskoprávna ochrana nevzťahuje. V prvom rade sa ochrana nevzťahuje na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Vo verejnom záujme sú z ochrany autorským právom vylúčené také výtvory, ktoré pojmové znaky diela síce spĺňajú, avšak vo verejnom záujme im zákon autorskoprávnu ochranu neposkytuje a vylučuje ich zo svojej pôsobnosti. V rámci výpočtu tzv. úradných diel sa v 7 ods. 3 uvádza text právneho predpisu, akékoľvek úradné rozhodnutie (t.j. rozhodnutia vydané v správnom konaní a súdnom konaní), verejná listina (vydaná štátnym orgánom v medziach jeho právomoci, podľa osobitného predpisu apod.), verejne prístupný register, úradný spis, slovenská technická norma vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu. Z ochrany sú takisto vylúčené denné správy a prejavy prednesené pri prerokovávaní vecí verejných (na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je však potrebný súhlas toho, kto ich predniesol). Autorský zákon v 15 vymedzuje moment vzniku autorského práva na dielo okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Od tohto momentu sa na dielo vzťahuje autorskoprávna ochrana. Z tohto pohľadu, t.j. z pohľadu slovenskej autorskoprávnej úpravy je tzv. výhrada autorského práva, resp. copyrightová doložka (v tvare: meno

5 a priezvisko, rok), ktorá sa často pripája k autorskému dielu právne irelevantná, pretože dielo je chránené (ak spĺňa horeuvedené pojmové znaky) bez ohľadu na to, či je na ňom táto doložka uvedená. Doložka má v zásade len ten význam, že poskytuje tretím stranám informáciu, kto je autorom diela, resp. vykonávateľom majetkových autorských práv k dielu. Copyrightová doložka má väčšiu právnu dôležitosť v anglo-americkom právnom systéme (najmä v americkom práve), v ktorom sa autorské právo (copyright) získava až jeho registráciou na príslušnom orgáne. Vzhľadom na globalizujúcu sa svetovú ekonomiku sa z tohto dôvodu, najmä pokiaľ existuje predpoklad šírenia diela aj v zahraničí, často vyznačuje aj na tuzemských dielach. Subjekt autorského práva Podľa 6 autorského zákona je autorom diela fyzická osoba, ktorá dielo vytvorilo. Autorom súborného diela ako celku je fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah; práva autorov diel takto vybraných alebo usporiadaných v súbornom diele týmto nie sú dotknuté. Je zrejmé, že pôvodným subjektom, ktorému patrí autorské právo v celosti, môže byť len fyzická osoba, avšak odvodeným subjektom autorského práva, ktorému prislúcha dispozičné a majetkové autorské právo (nie teda výhradné osobnostné práva), môže byť aj fyzická osoba odlišná od autora či právnická osoba, ktoré uvedené práva získali výhradnou licenčnou zmluvou, alebo na ktoré tieto práva prešli (napr. dedením alebo prechodom práv a povinností zaniknutej právnickej osoby na právneho nástupcu). Najčastejším prípadom je udelenie súhlasu autora na použitie diela (licencia) licenčnou zmluvou. Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie podľa 43 ods. 2 udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný (ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak) sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu. Uzavretím takejto zmluvy o udelení výhradnej licencie teda autor vymedzenú časť svojich autorských práv prevádza na iný subjekt nadobúdateľa licencie, ktorý sa potom stáva odvodeným subjektom autorských práv a autor nemôže po dobu platnosti takejto zmluvy svoje práva v tomto rozsahu vykonávať. Ak by v tomto čase došlo k neoprávnenému zásahu do autorského práva, alebo by takýto zásah hrozil, môže sa nárokov podľa 56 autorského zákona, upravujúceho ochrana autorského práva, (s výnimkou domáhania sa určenia svojho autorstva, ktoré patrí medzi tzv. osobnostné práva autora) domáhať len osoba, ktorej autor udelil výhradnú licenciu. Rovnaké oprávnenia má aj osoba, ktorej bol výkon majetkových práv autora zverený na základe autorského zákona (viď nasledujúci odstavec o zamestnaneckom diele). Nadobúdateľ však ani po uzavretí licenčnej zmluvy nie je úplne neobmedzený pri nakladaní s ňou. Podľa 44 je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (tzv. sublicencia) len so súhlasom autora (udeleným pri uzavretí licenčnej zmluvy alebo neskôr). Podobne je obmedzený aj pri postúpení licencie tretej osobe, tu sa však už expressis verbis vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas autora, ktorého je nadobúdateľ povinný informovať o postúpení licencie a o osobe postupníka (osoby, na ktorú sa licencia prevádza). Výnimkou je len prípad, že ide o predaj podniku, resp. samostatnej organizačnej zložky podniku, ktorého súčasťou je licencia (aj v tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, ktoré možno modifikovať dohodou autora a nadobúdateľa).

6 Osobitným prípadom, keď odvodeným subjektom autorského práva je iná osoba (právnická či fyzická) než autor ako fyzická osoba, ktorá dielo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorila, je zamestnanecké dielo. Zamestnaneckým dielom sa v tomto prípade rozumie podľa 5 ods. 22 autorského zákona dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu (pozn.: pritom je irelevantné, či ide o pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou o vykonaní práce), služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckému vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom. 50 autorského zákona ustanovuje, že majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. V tomto prípade potom platí, že autor zamestnanec, pokiaľ sa nevyužila možnosť inej úpravy vzájomných práv a povinností, zároveň udelil súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom. Osobnostné práva autora zamestnanca k takémuto zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté. Ustanovenie odseku 4 citovaného paragrafu ( počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu ) tak pripodobňuje vzťah autora zamestnanca k zamestnávateľovi ku vzťahu autora a nadobúdateľa výhradnej licencie podľa 42 a nasl. autorského zákona. V prípade zamestnaneckého diela tak ide o výhradnú licenciu vyplývajúcu zo zákona (pri ktorej však zákon pripúšťa jej modifikáciu dohodou medzi autorom a zamestnávateľom) na rozdiel od licenčnej zmluvy, ktorá je postavená na čisto zmluvnom základe. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva majetkové práva k dielu, však takisto ako nadobúdateľ licencie nie je vo vzťahu k nakladaniu s takýmto dielom neobmedzený. Na rozdiel od autora, ktorý môže so svojím dielom voľne nakladať (pokiaľ toto oprávnenie licenčnou zmluvou nepreviedol na iný subjekt), zamestnávateľ v tomto prípade môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora. To neplatí len v prípadoch, explicitne uvedených v 50 ods. 1, a to ak ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku. Z aplikačného hľadiska je teda rozhodujúce mať vyjasnené, kto je nositeľom majetkových práv k dielu autor (samotný alebo v prípade vymedzených práv zastúpený organizáciou kolektívnej správy práv), jeho právny nástupca, nadobúdateľ licencie alebo zamestnávateľ, pre ktorého bolo dielo vytvorené v rámci plnenia pracovných povinností autora. Obsah autorského práva Obsahom autorského práva sú práva a povinnosti jeho subjektov. Už zo samotného pojmu duševné vlastníctvo, ktorého významnou súčasťou je autorské právo, je zrejmé, že tak ako pri vlastníckom práve, ktoré sa v právnej teórii definuje ako výlučné právne panstvo nad predmetom vlastníckeho práva (ktorým môžu byť veci ako ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily ako aj zvieratá), aj právo duševného vlastníctva pôsobí voči všetkým (erga omnes), pretože ide vlastne (analogicky k vlastníckemu právu) o výlučné právne panstvo nad predmetom práva duševného vlastníctva (v prípade autorského práva nad dielom). Obsahom takto definovaného práva potom sú najmä práva autora ku ním vytvorenému dielu, ktoré pôsobia voči všetkým ostatným. Platný autorský zákon tieto práva rozdeľuje na výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva. A. Osobnostné práva

7 17 autorského zákona ustanovuje, že autor má právo: a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa tieto uvádzali na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia, b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom, c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela, d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom. Už zo samotného názvu je zrejmé, že ide o práva neprevoditeľné, ktoré smrťou autora zanikajú ( 17 ods. 2). Z pohľadu knižníc je táto zložka autorského práva bezproblémová, preto ju uvádzame len pre úplnosť bez podrobnejšej analýzy. Naopak, nie celkom vyjasneným a často problémovým aspektom autorského práva sú výhradné majetkové práva uvedené v 18 autorského zákona. Teoreticky ide vlastne o dva druhy oddelených (i keď súvisiacich) práv jednak práva dispozičné (vzťahujúce sa na použitie diela či už samotným autorom alebo na jeho právo na udelenie súhlasu na každé použitie diela s výnimkami upravenými v autorskom zákone) a jednak práva majetkové (zahŕňajú právo autora na odmenu za vytvorenie diela a právo na odmenu za každé použitie diela s výnimkami, ktoré ustanovuje autorský zákon, ako aj právo na náhradu odmeny v zákonom stanovených prípadoch). Odhliadnuc od týchto teoretickoprávnych otázok, zákon medzi výhradné majetkové práva zaraďuje právo autora použiť svoje dielo a právo autora udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na: a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela, e) zaradenie diela do súborného diela, f) verejné vystavenie diela, g) verejné vykonanie diela, h) verejný prenos diela. Uvedené práva udelením súhlasu autora na použitie diela nezanikajú; autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu ním udeleného súhlasu. Tieto majetkové práva trvajú počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti (s modifikáciami podľa 21 autorského zákona, kde je podrobne upravené ich trvanie v závislosti od charakteru či formy diela, teda napr. podľa toho, či ide o dielo spoluautorov, anonymné dielo apod.) Trvanie majetkových práv sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej na toto trvanie. Po smrti autora vykonávajú uvedené majetkové práva dedičia, ktorým zákon v tomto prípade priznáva postavenie zhodné s postavením autora (ak z povahy týchto práv nevyplýva niečo iné). Po uplynutí uvedenej doby trvania

8 majetkových práv sa dielo stáva voľným, čo znamená, že každý ho môže použiť obvyklým spôsobom bez súhlasu autora či inej oprávnenej osoby ako aj bez povinnosti poskytnúť za takéto použitie odmenu. Dielo sa tiež stáva voľným, ak autor umrie bez dedičov, resp. ak títo z akéhokoľvek dôvodu nededia, ako aj v prípade, keď autorské právo neprešlo na ostatných spoluautorov, ak ide o dielo spoluautorov alebo spojené dielo. Je samozrejmé, že ani v prípade tzv. voľného diela nesmie byť jeho použitie v rozpore s osobnostnými právami autora uvedenými v 17 autorského zákona. Počas trvania majetkových autorských práv možno teda dielo použiť: a) so súhlasom autora alebo iného oprávneného subjektu, tzv. zmluvná licencia, b) v prípadoch ustanovených v autorskom zákone v 24 až 37, tzv. zákonné licencie, c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Konštrukcia autorského práva predpokladá, že k používaniu diel bude dochádzať predovšetkým na zmluvnom základe. Autorské zmluvy (zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva) sú upravené v 39 a nasl., ktoré podrobne ustanovujú ich náležitosti, formu, obsah, typy apod. Prípady obmedzenia majetkových práv sú ustanovené v 24 až 37. Ide o tzv. zákonné licencie, v rámci ktorých možno dielo použiť bez toho, aby bol potrebný súhlas subjektu, ktorému prislúcha autorské právo a bez povinnosti zaplatiť odmenu za takéto použitie diela. Ide o nasledovné prípady použitia diela: a) verejné rozširovanie originálu dielu alebo jeho rozmnoženiny po prvom predaji ( 23), b) vyhotovenie rozmnoženiny diela pre osobnú potrebu ( 24), c) citácia diela ( 25), d) propagácia výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel ( 26), e) použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve ( 27), f) použitie diela na vyučovacie účely ( 28), g) použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých ( 29), h) použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských predstavení a použitie školského diela ( 30), i) použitie diela knižnicou alebo archívom ( 31), j) dočasné alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela ( 32), k) použitie diela na informačné účely ( 33), l) použitie súborného diela ( 34), m) rozmnožovanie a úprava počítačového programu ( 35), n) spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka počítačového programu ( 36), o) verejné vystavenie diela ( 37). Len v uvedených osobitných prípadoch sú dovolené obmedzenia majetkových práv autora, pričom však nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným použitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora. Z pohľadu knižníc sú z horeuvedených majetkových práv aktuálne najmä právo autora udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, na vyhotovenie rozmnoženiny diela (v spojitosti so

9 zákonnými licenciami na vyhotovenie rozmnoženiny diela pre osobnú potrebu, použitie školského diela, použitie diela knižnicou alebo archívom a na dočasné alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela), a v prípade elektronických (digitálnych) knižníc aj právo autora udeľovať súhlas na sprístupňovanie diela verejnosti.

10 A. Verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním Nájom originálu diela alebo jeho rozmnoženiny je dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny uskutočnené na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu, to znamená za odplatu. Vypožičanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny je dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti (napr. knižnice) uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu, to znamená bezodplatne. Knižnice v súlade so zákonom č. 183/2000 Z.z. o knižniciach v znení neskorších predpisov poskytujú knižnično-informačné služby verejnosti z vlastných knižničných fondov a sprístupňovaním vonkajších informačných zdrojov a zabezpečujú slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov. V rámci svojho poslania je knižnica povinná najmä dopĺňať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať svoj knižničný fond. Najčastejším spôsobom sprístupňovania knižničného fondu je práve vypožičiavanie rozmnoženín literárnych, umeleckých a vedeckých diel. Ide teda o použitie diela, na ktoré je potrebný súhlas autora, príp. inej oprávnenej osoby. Podľa 78 ods. 3 platného autorského zákona ide o povinne kolektívne spravované majetkové právo, t.j. súhlas na takéto použitie udeľuje organizácia kolektívnej správy práv (v Slovenskej republike je ňou pre oblasť slovesných diel LITA, ochranná autorská spoločnosť), ktorá na základe zmlúv s domácimi nositeľmi práv a recipročných dohôd s autorskými spoločnosťami v zahraničí zastupuje na území Slovenskej republiky práva autorov uvedených diel a v ich mene uzatvára hromadné licenčné zmluvy, ktorými udeľuje nadobúdateľovi (t.j. v uvedenom prípade knižniciam) súhlas na použitie všetkých alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas. Tento súhlas (tak ako pri licenčnej zmluve všeobecne) môže byť udelený za odmenu alebo bezodplatne. V tejto súvislosti treba spomenúť Smernicu Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, ktorá sa premietla do súčasnej vnútroštátnej úpravy autorského práva. Smernica ustanovuje, že členské štáty ustanovia právo udeliť súhlas alebo zakázať nájom a vypožičiavanie originálov a rozmnoženín diel chránených autorským právom, ktoré prislúcha autorovi. Toto ustanovenie je v plnej miere obsiahnuté aj v platnom slovenskom autorskom zákone. Článok 5 tejto smernice však ustanovuje aj výnimku z výhradného práva na verejné vypožičiavanie v tom zmysle, že členské štáty môžu ustanoviť takéto výnimky za predpokladu, že aspoň autori dostanú odmenu za takéto vypožičiavanie. Členské štáty môžu voľne určiť výšku tejto odmeny tak, aby zodpovedala ich kultúrnopolitickým záujmom. Z toho vyplýva, že členské štáty môžu legislatívne upraviť možnosť verejného vypožičania diel chránených autorským právom aj bez súhlasu autorov, ak sa im zaň poskytne odmena, ktorej výška je voľne určiteľná všeobecne záväzným právnym predpisom. Odsek 3 spomínaného článku zároveň poskytuje členským štátom možnosť oslobodiť od platenia odmeny určité kategórie zariadení. Z pohľadu de lege ferenda by určite stálo za zváženie, či by nebolo účelné oslobodiť od platenia odmeny knižnice ako takúto kategóriu zariadení (ako je tomu napr. v susednej Českej republike, kde sa na použitie diela vypožičiavaním verejnými knižnicami vzťahuje osobitná zákonná licencia), už aj z toho dôvodu, že dôvodová správa k návrhu platného autorského zákona konštatovala, že zákon nebude mať finančný a ekonomický vplyv, čo sa v súvislosti s návrhom hromadnej licenčnej

11 zmluvy medzi ochrannou autorskou spoločnosťou LITA a slovenskými knižnicami nepotvrdilo, keďže autorská odmena za použitie diel knižnicami má byť platená zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR. Týmto spôsobom by sa priamo do zákona dostala zákonná licencia na vypožičiavanie diel knižnicami bez súhlasu autora a bez povinnosti platiť autorovi odmenu.

12 B. Vyhotovenie rozmnoženiny diela Vyhotovenie rozmnoženiny diela je podľa 5 ods. 17 autorského zákona prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, vo forme trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie. Takisto ako verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, aj na vyhotovenie rozmnoženiny diela je potrebný súhlas autora. Platný autorský zákon však toto majetkové právo autora obmedzuje ustanoveniami 24, ktorý ustanovuje, že: a) rozmnoženinu zverejneného diela môže bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť mu odmenu vyhotoviť fyzická osoba pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. b) rozmnoženinu zverejneného diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia môže bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu vyhotoviť fyzická alebo právnická osoba, pričom takúto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Je zrejmé, že ide o dva rozdielne prípady použitia diela, ktoré sú z hľadiska knižníc ( kamenných aj digitálnych) závažné. Predtým než sa pustíme do analýzy rozdielov, ktoré medzi nimi sú, treba uviesť, na ktoré diela sa uvedené zákonné licencie nevzťahujú. Ide o prípady, kde by už len vyhotovenie jednej rozmnoženiny, či už pre osobnú potrebu fyzickej osoby (prípad a)) alebo tlačovej rozmnoženiny (prípad 2)), mohlo byť vážnym a neospravedlniteľným zásahom do autorského práva. Sú to tieto prípady: a) architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie alebo konštrukcie stavby, b) celé literárne dielo alebo jeho podstatná časť, c) hudobné dielo zaznamenané v písomnej podobe, d) počítačový program (okrem prípadov, keď zákon pripúšťa výnimku), e) databáza v elektronickej forme. Ďalšou spoločnou črtou oboch prípadov vyhotovenia rozmnoženiny diela je to, že hoci osoba, ktorá rozmnoženinu vyhotovila, nemá povinnosť uhradiť autorovi odmenu, autor diela, ktorého rozmnoženinu možno takto vyhotoviť, má právo na náhradu odmeny. Túto prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy práv uhradí: a) výrobca alebo dovozca nenahratých nosičov záznamu, a to 6 % z predajnej alebo dovoznej ceny nosiča, b) výrobca alebo dovozca prístrojov na vyhotovovanie rozmnoženín zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov, a to 3 % z predajnej alebo dovoznej ceny prístroja, c) výrobca alebo dovozca reprografických alebo iných technických zariadení na vyhotovovanie rozmnoženín diela (ide o zariadenie, ktoré využíva na zhotovovanie rozmnoženín elektromagnetické žiarenie alebo zhotovuje rozmnoženiny inak; je to najmä kopírovací prístroj, skener, fax a pevný disk, ktorý je zabudovaný v osobnom počítači), a to 3 % z predajnej alebo dovoznej ceny zariadenia,

13 d) výrobca alebo dovozca osobných počítačov, a to 0,5 % z predajnej alebo dovoznej ceny pevného disku zabudovaného v osobnom počítači, e) právnická alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje rozmnožovacie služby za odplatu, a to 3 % z celkových príjmov za tieto služby, V súvislosti s písm. e) treba uviesť nasledovné: knižnice síce poskytujú rozmnožovacie služby za odplatu, ale povinnosť uhrádzať autorom náhradu odmeny prostredníctvom organizácie kolektívnej správy práv sa na ne nie vždy vzťahuje, pretože na určité použitie diela sa vzťahuje zákonná licencia podľa 31, ktorý upravuje použitie diela knižnicou alebo archívom. Knižnica alebo archív môže bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi vyhotoviť rozmnoženinu: a) diela z vlastných fondov, ak účelom vyhotovenia rozmnoženiny je uspokojenie požiadavky fyzickej osoby, ktorá ju použije na vzdelávacie alebo vedeckovýskumné účely výhradne v priestoroch knižnice alebo archívu, b) akéhokoľvek diela z vlastných fondov, ak účelom je nahradenie, archivovanie alebo zabezpečenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny pre prípad straty, zničenia alebo poškodenia alebo ak ide o stálu zbierku. Z uvedeného vyplýva, že knižnica, ktorá vyhotoví rozmnoženinu diela z vlastných fondov, nie je povinná odvádzať 3 % z celkových príjmov za tieto rozmnožovacie služby organizácii kolektívnej správy práv ako náhradu odmeny, pokiaľ rozmnoženiny vyhotovuje pre svojich čitateľov, ktorí ich použijú na vzdelávacie alebo vedeckovýskumné účely výhradne v priestoroch knižnice. Môže ísť napríklad o prípady, keď sa v knižnici nachádza len simplikát žiadaného diela alebo ak sa toto dielo zvyčajne čitateľom neposkytuje. V takomto prípade môže knižnica čitateľovi vyhotoviť rozmnoženinu diela, ktorú čitateľ môže na vzdelávacie alebo vedeckovýskumné účely použiť v študovni knižnice. V záujme dodržania podmienok tejto zákonnej licencie je potom potrebné zabezpečiť, aby rozmnoženina takéhoto diela po odchode čitateľa zo študovne ostala v priestoroch knižnice. Na túto skutočnosť (t.j. že knižnica vyhotovuje rozmnoženiny len na tieto účely) môžu byť čitatelia vhodným spôsobom upozornení, zodpovednosť za zneužitie takto vyhotovenej rozmnoženiny však aj bez takéhoto upozornenia nesú fyzické osoby čitatelia, ktorí ich použijú v rozpore s účelom, za ktorým boli vyhotovené. Podmienkou samozrejme je, aby išlo o rozmnoženiny diel z vlastných fondov knižnice (čím sa rozumejú aj diela, ku ktorým sa čitateľ dostane prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby). V ostatných prípadoch vyhotovovania rozmnoženín diel v priestoroch knižnice (či už výlučne pre čitateľov alebo aj pre verejnosť) ide o využívanie zákonných licencií upravených v 24 (viď stať B.1. a B.2.) a na ne sa povinnosť uhrádzať organizácii kolektívnej správy práv náhradu odmeny vzťahuje. Prípad podľa písm. b) je pre knižnice zaujímavý najmä z pohľadu digitalizácie diel. Zákon tým, že hovorí v tejto súvislosti o vyhotovení rozmnoženiny diela všeobecne, zahŕňa pod tento pojem aj vyhotovovanie elektronických rozmnoženín diela (napr. skenovaním, digitálnym fotografovaním). Knižnica teda môže pristúpiť k digitalizácii diel z vlastných fondov, ak jej účelom je nahradenie, archivovanie alebo zabezpečenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny pre prípad straty, zničenia alebo poškodenia alebo ak ide o stálu zbierku. Prakticky to znamená, že knižnice k digitalizácii svojich diel môžu pristúpiť na základe tejto zákonnej licencie a súhlas autora na použitie takto vzniknutej digitálnej rozmnoženiny v digitálnej knižnici získať dodatočne. Do tohto času už môže vzniknúť (príp. už vznikol)

14 pomerne rozsiahly fond digitalizovaných diel, ktorý môže byť potom v krátkom čase sprístupnený prostredníctvom digitálnej knižnice na základe neskôr udeleného súhlasu nositeľa práv. B.1. Vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu Ide o prípad, keď si fyzická osoba vyhotoví rozmnoženinu zverejneného diela pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, t.j. neprinesie jej majetkový prospech. Podmienkou je, aby táto rozmnoženina slúžila výlučne fyzickej osobe, ktorá ju zhotovila. Prípad, keď fyzická osoba vyhotoví rozmnoženinu diela pre osobnú potrebu inej fyzickej osoby, je z pohľadu platného autorského zákona protizákonný. Táto licencia sa teda vzťahuje na použitie zverejneného diela fyzickou osobou, ktorá ho použije pre svoju osobnú potrebu a na nekomerčný účel. B.2. Vyhotovenie rozmnoženiny prenesením diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia Na rozdiel od predchádzajúcej licencie sa táto vzťahuje ako na fyzické, tak aj na právnické osoby a účel použitia takejto rozmnoženiny nie je obmedzený výlučne na nekomerčné použitie. Vyhotovenie rozmnoženiny tu nie je viazané ani na účel jej využitia pre osobnú potrebu. Takúto rozmnoženinu možno potom ďalej verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (napr. darovaním). Právna dovolenosť takéhoto použitia diela je viazaná na zaplatenie odmeny podľa odsekov 5) až 10) 24 autorského zákona. Obmedzením využitia tejto zákonnej licencie je skutočnosť, že nepripúšťa vyhotovenie rozmnoženiny iným spôsobom, než prenesením diela na papier alebo na podobný podklad, teda na hmotný podklad, a nie napríklad v elektronickej či analógovej forme. Táto skutočnosť je dôležitá z hľadiska digitálnych knižníc, pretože ustanovuje, že výstupom použitia tejto zákonnej licencie môže byť de facto len rozmnoženina tlačová, a nie napríklad kópia súboru obsahujúceho zdigitalizované dielo. V neprospech sprístupňovania zdigitalizovaných diel vyhotovovaním kópií súborov, v ktorých sú obsiahnuté, svedčí aj ďalšia súvisiaca zákonná licencia, upravená v 32 autorského zákona o dočasnom alebo náhodnom vyhotovení rozmnoženiny diela. Uvedené ustanovenie povoľuje vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktoré je dočasné alebo náhodné a je neoddeliteľnou a podstatnou časťou technologického postupu, ak jeho jediným účelom je oprávnené použitie diela alebo uskutočnenie prenosu diela v komunikačnej sieti medzi tretími osobami sprostredkovateľom, ak nemá samostatnú majetkovú hodnotu, bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu. Podmienka neexistencie samostatnej majetkovej hodnoty totiž v takomto prípade nebude splnená, aj keby išlo o oprávnené použitie diela, či o prenos diela v komunikačnej sieti. Akonáhle by totiž takáto kópia bola vyhotovená (napr. na účel vyhotovenia tlačovej kópie, ktoré je povolené na základe zákonnej licencie podľa 24 ods. 2) a zostala by uložená na pevnom disku počítača svojho používateľa, samostatnú majetkovú hodnotu by získala vzhľadom na to, že jej ďalšie použitie by bolo neobmedzené a nekontrolovateľné. Možnosti riešenia tohto problému sú načrtnuté v stati o digitálnych knižniciach.

15 C. Sprístupňovanie verejnosti Sprístupňovanie verejnosti je verejný prenos diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí. Sprístupňovanie verejnosti je spolu s káblovou retransmisiou a vysielaním zahrnuté pod pojem verejný prenos. Verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať. Je zrejmé, že táto definícia sprístupňovania verejnosti je reakciou zákonodarcu na rozvoj internetu a moderných informačných technológií vôbec. Bohužiaľ, okrem definície tohto spôsobu použitia diela nie je v zákone žiadna ďalšia zmienka. Neostáva teda iné než konštatovať, že na každé uvedené použitie diela je potrebný súhlas autora (zákon neustanovuje žiadnu zákonnú licenciu). Tento záver podporuje aj dikcia dôvodovej správy k autorskému zákonu č. 618/2003 Z.z., ktorá v komentári k časti upravujúcej zákonné licencie obmedzuje platnosť výnimiek a obmedzení majetkových práv len na právo rozmnožovania, a v žiadnom prípade nie na použitie on-line. Tento reštriktívny výklad nie je záležitosťou slovenskej autorskoprávnej legislatívy, ale vychádza zo smerníc Európskej únie upravujúcich harmonizáciu autorského práva v rámci priestoru Európskej únie (najmä Smernica 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti v odseku 30) preambuly tejto smernice sa ustanovuje, že každá on-line služba je v podstate činnosťou, ktorá musí podliehať povoleniu, keď to vyžaduje autorské právo a v odseku 40) sa ustanovuje, že výnimky a obmedzenia, ktoré členské štáty poskytnú v prospech niektorých neziskových inštitúcií, ako sú verejné knižnice a archívy, musia byť obmedzené na niektoré zvláštne prípady, na ktoré sa vzťahuje právo rozmnožovania a nesmú sa vzťahovať na používanie v kontexte on-line doručovania chránených diel alebo iných predmetov ochrany. )

16 Problematika autorského práva a digitálnych knižníc S rozvojom internetu a informačných technológií, digitalizácie umeleckých diel a s vývojom informačnej spoločnosti vôbec dochádza aj k inému chápaniu knižníc. Elektronické či digitálne knižnice sú odpoveďou práve na tento vývoj, pozitívnoprávna úprava autorského práva však na ich vznik, napriek deklaráciám o podpore rozvoja informačnej spoločnosti, dostatočne nereaguje, dokonca ho značne komplikuje. Keď si čitateľ v klasickej knižnici vypožičia dielo, môže si z neho pre vlastnú osobnú potrebu vyhotoviť rozmnoženinu v súlade so zákonnou licenciou upravenou v 24. Je irelevantné, či si takúto rozmnoženinu vyhotoví priamo v knižnici, doma alebo inde. K takémuto postupu nie je potrebný súhlas autora ani uhradenie odmeny, keďže autorom sa náhrada odmeny za rozmnožovanie ich diel uhradí inak ( 24 ods. 6 až 10). Po vrátení diela do knižnice mu zostane len rozmnoženina diela a pôvodná rozmnoženina diela zostane v knižnici. Ak chceme dosiahnuť, aby praktické dôsledky vypožičiavania diel v digitálnych knižniciach boli zhodné s uvedeným modelom (teda takým, ktorý pozitívnoprávna úprava autorského práva upravuje a povoľuje), je potrebná aplikácia určitých technických opatrení, ktoré obmedzia ďalšie rozširovanie diela vyjadreného v elektronickej podobe. Možností je niekoľko, na tomto mieste uvádzame tie najrozšírenejšie a technicky najschodnejšie: a) Zdigitalizované dielo je zašifrované a prekonvertované do požadovaného softvérového formátu, ktorý je potom šírený ako spustiteľný (.exe) súbor, ktorý sám osebe neposkytuje žiadny zmysluplný obsah, pretože len samotným prehliadaním takéhoto súboru v ľubovoľnom prehliadači nemožno získať zakódovaný obsah dielo. Jedinou možnosťou, ako sa k tomuto zakódovanému obsahu dostať, je tento súbor spustiť. Súbor však možno aktivovať len ak je umiestnený na serveri digitálnej knižnice, čím sa zamedzí jeho neoprávnenému šíreniu, pretože aj keď sa používateľovi podarí ho skopírovať do pevného disku svojho počítača, nebude ho môcť spustiť. Pôjde vlastne o tzv. technologickú rozmnoženinu diela podľa 32, ktorá nemá samostatnú majetkovú hodnotu. Ak používateľ aktivuje tento súbor na diaľku, umožní sa mu len prenos dát potrebných pre vytlačenie obsahu súboru na domácej tlačiarni pripojenej k počítaču. Ide vlastne o model tlačenia obsahu na diaľku (t.j. prenesenie diela na papier alebo na podobný podklad reprografickým alebo iným technickým zariadením v súlade so zákonnou licenciou podľa 24) bez kopírovania súboru do počítača používateľa. Každé vytlačenie obsahu súboru možno kontrolovať a zaznamenávať. b) Zdigitalizované dielo sa bude šíriť ako zakódovaný súbor. Jedinou možnosťou ako získať jeho obsah je tento súbor spustiť v príslušnej aplikácii, ktorá je na tento účel vyvinutá, alebo aktivovať priamo tento súbor, pokiaľ je sám spustiteľný. Takýto súbor umožní používateľovi vytlačiť len jednu tlačovú rozmnoženinu diela a potom sa zablokuje. Ďalšia tlač je znemožnená a súbor nemožno ďalej použiť. V prípade, že by

17 používateľ chcel tento súbor ďalej distribuovať, príjemcovia by obdržali nepoužiteľný súbor, ktorý sa nedá spustiť. c) Tiež je možné zabrániť tomu, aby používateľ súbor distribuoval ďalej ešte pred samotnou tlačou, napr. vygenerovaním hesla pri sťahovaní súboru zo servera digitálnej knižnice. Toto heslo sa musí zadať ešte pred tlačou (t.j. spustením) súboru. Heslo musí byť vygenerované tak, aby bolo odvodené od niektorých špecifických vlastností príjemcu, ktoré sú tajné (napríklad jeho prístupové heslo do digitálnej knižnice, ktoré vo vlastnom záujme zachová v tajnosti), alebo od vlastností počítača príjemcu, ktoré sú ťažko napodobiteľné (napr. číslo procesoru, sériové číslo operačného systému apod.). V takomto prípade sa súbor bude dať vytlačiť len na počítači príjemcu, a nie na inom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je systém dobre zabezpečený, sú praktické dôsledky vypožičiavania diel v digitálnych knižniciach veľmi podobné, ako v prípade klasických knižníc používateľ má jednu tlačovú (t.j. hmotnú) rozmnoženinu diela a originál diela zostáva naďalej len na serveri digitálnej knižnice. Než sa digitalizované dielo dostane k čitateľovi používateľovi digitálnej knižnice, prejde z právneho hľadiska niekoľkými štádiami, z ktorých žiadne nie je dostatočne upravené platným autorským zákonom. 1. Získanie diela a jeho prevedenie do digitálnej podoby Z autorskoprávneho hľadiska ide o vyhotovenie rozmnoženiny diela (viď stať B.), bez ohľadu na to, akým spôsobom sa vyhotovila (skenovaním, digitálnou fotografiou či inak). Ide teda o použitie diela vyhotovením rozmnoženiny diela podľa 18 ods. 2 písm. a). Ako sa už konštatovalo v predchádzajúcom texte, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela (licenčnou zmluvou, ktorá ustanoví, či tento súhlas autor udeľuje odplatne alebo bezodplatne). Takéto použitie diela (t.j. vyhotovenie elektronickej rozmnoženiny diela za účelom jeho sprístupnenia prostredníctvom digitálnej knižnice) nie je upravené žiadnou výnimkou či obmedzením tohto majetkového práva autora - nejde ani o licenciu podľa 24 ods. 1 (rozmnoženina v elektronickej forme sa nevyhotovuje pre osobnú potrebu fyzickej osoby), ani podľa ods. 2 citovaného paragrafu (nejde o prenesenie diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia) a ani o licenciu podľa 31 (účelom vyhotovenia rozmnoženiny nie je ani uspokojenie požiadavky fyzickej osoby, ktorá ju použije na vzdelávacie alebo vedeckovýskumné účely výhradne v priestoroch knižnice, ani nahradenie, archivovanie alebo zabezpečenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny pre prípad straty, zničenia alebo poškodenia) treba naň teda súhlas autora, resp. iného oprávneného nositeľa práv. To samozrejme platí, len pokiaľ nejde o voľné dielo, t.j. dielo, ku ktorému netrvajú majetkové práva (to znamená, že uplynulo 70 rokov od smrti autora, príp. autor nemá dedičov alebo dedičia odmietnu dedičstvo prijať). Ak je totiž dielo voľné, používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela ani uhradiť odmenu. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť špecifiká použitia tzv. školského diela. Školské dielo je v 5 ods. 12 autorského zákona definované ako dielo vytvorené žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k základnej, strednej či vysokej škole alebo k záujmovo-vzdelávaciemu zariadeniu. Môže ísť o seminárnu, diplomovú či inú podobnú prácu. Všetky autorské práva

18 študenta autora takejto práce ostávajú zachované, zákon však v 30 ods. 1 písm. c) ustanovuje zákonnú licenciu na použitie takéhoto diela bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu pri použití školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy. Keď sa v tomto prípade zameriame na školské diela, ktoré vznikli v rámci štúdia na vysokej škole (najmä spomínané diplomové, rigorózne a podobné práce) s prihliadnutím na poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl tak, ako ich upravuje zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších zmien a doplnkov, môžeme konštatovať, že vysoké školy v súlade s 1 ods. 4 písm. d) citovaného zákona napĺňajú svoje poslanie rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti. Pokiaľ teda vysoká škola pri plnení svojho poslania šírením poznania (t.j. pri plnení úloh patriacich do predmetu jej činnosti) považuje za potrebné školské dielo (v ktorom je toto poznanie zachytené) použiť jeho sprístupnením verejnosti prostredníctvom digitálnej knižnice, je oprávnená tak urobiť aj bez súhlasu autora, pokiaľ sa uskutočňuje bezodplatne, resp. len za úhradu nákladov spojených s použitím. Tento spôsob má z hľadiska digitálnych knižníc mnoho praktických výhod, najmä však tú, že nebude potrebné získavať súhlas na použitie diela od jednotlivých autorov, ale o použití diel bude rozhodovať škola vo vzťahu ku všetkým školským dielam vytvoreným v rámci svojej činnosti samostatne. Táto interpretácia uvedenej zákonnej licencie má však svoje úskalia. V prvom rade treba spomenúť všeobecné interpretačné pravidlo k obmedzeniam majetkových práv podľa 24 až 37, ktoré ustanovuje, že nakladanie s dielom podľa uvedených ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora. Je totiž otázne, či takýto extenzívny výklad ustanovení autorského zákona o použití školského diela je v súlade s týmito záujmami autora. Právne čistejším spôsobom je aj v prípade školských diel uzatvorenie licenčnej zmluvy na použitie diela. Túto možnosť zákon osobitne upravuje v 51 o školskom diele. Osobitosťou oproti všeobecnej úprave licenčnej zmluvy je posilnenie právneho postavenia školy ako nadobúdateľa licencie. V súlade s uvedeným ustanovením môže škola uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití diela za zvyčajných podmienok. Ak však autor bez závažného dôvodu odmieta licenčnú zmluvu uzatvoriť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd, čo znamená, že právo školy na uzavretie licenčnej zmluvy je súdne vymáhateľné, pričom súd bude posudzovať závažnosť dôvodu, pre ktorý autor odmieta licenčnú zmluvu uzatvoriť a autoritatívnym spôsobom obsah takejto zmluvy určiť tak, aby bol v súlade s oprávnenými záujmami autora i školy. Posilnenie postavenia školy ako nadobúdateľa licencie sa prejavuje aj v tom, že autor školského diela (pokiaľ sa výslovne nedohodlo niečo iné) môže použiť svoje dielo alebo poskytnúť licenciu inému len v prípade, že to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami školy. Ak autor svoje dielo použije sám alebo udelí licenciu na použitie diela inému subjektu, môže škola dokonca požadovať, aby jej zo získanej odmeny s týmto súvisiacej prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky. V tomto prípade sa však bude prihliadať na odmenu získanú školou v súvislosti s použitím školského diela. Takáto licenčná zmluva môže byť medzi školou a autorom uzatvorená vopred, pred vytvorením diela (napr. pri vybratí témy diplomovej či inej práce), alebo následne po jeho

19 vytvorení. Obsahom takejto zmluvy budú podstatné náležitosti licenčnej podľa 40 a nasl., teda spôsob použitia diela, rozsah licencie (neobmedzený alebo územne a časovo vymedzený), čas, na ktorý autor licenciu udeľuje (alebo spôsob jeho určenia) a v prípade, že sa autor s nadobúdateľom (teda školou) nedohodne na bezodplatnom poskytnutí licencie (čo bude zrejme uprednostňovaný spôsob), aj odmena alebo spôsob jej určenia. Na zvážení školy potom bude, ktoré dôvody svojich študentov na odmietnutie uzatvorenia licenčnej zmluvy o použití školského diela bude považovať za závažné (môže ísť napríklad o prípad, keď školské dielo obsahuje informácie, ktoré sú predmetom obchodného, výrobného či iného tajomstva - v takýchto prípadoch totiž nie je možné sprístupniť takéto diela neoprávneným osobám, t.j. každému, komu oprávnená osoba nedala súhlas na prístup ku takýmto informáciám). Aj v prípade uzatvorenia uvedenej licenčnej zmluvy však škole zostáva zachované vyššie uvedené právo použiť školské dielo pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu jej činnosti podľa 30 ods. 1 písm. c) bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu za takéto použitie. 2. Úprava diela a jeho sprístupnenie verejnosti Ďalším krokom v poradí je úprava diela napríklad jeho zakódovaním či vložením do databáze knižnice v príslušnej forme, ktorá v dostatočnej miere zabezpečí spomínanú ochranu pred zneužitím takéhoto diela a následne umožní prístup k dielu registrovaným používateľom knižnice. V tomto prípade pôjde o sprístupňovanie diela verejnosti a v plnom rozsahu platia závery načrtnuté v stati C., t.j. na takéto použitie diela je nevyhnutné získať súhlas autora alebo iného nositeľa majetkových práv k dielu (opäť s výnimkou voľného diela). 3. Prečítanie a vytlačenie rozmnoženiny diela Posledným krokom je prečítanie a prípadné vytlačenie diela používateľom. Pokiaľ bude systém zabezpečený tak, že rozmnoženinu bude možné vyhotoviť len na tlačiarni používateľa, ktorý si ju vyhotoví pre osobnú potrebu na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, je takýto postup plne v súlade so zákonnou licenciou podľa 24 autorského zákona. V opačnom prípade, t.j. v situácii, keď digitalizované dielo bude možné rozmnožovať neobmedzene a nekontrolovateľne, aj na tento spôsob použitia diela (t.j. vyhotovenie rozmnoženiny diela) bude potrebné získať súhlas autora.

20 Použitá literatúra: 1. JUDr. Peter Muríň, CSc.: Autorské právo (autorské právo, právo výkonných umelcov a s obidvoma súvisiace majetkové práva), Bratislava JUDr. Peter Muríň, CSc.: Autorské právo II. komentár k novému autorskému zákonu, Bratislava Paul Pedley: Copyright for Library and Information Service Professionals, Londýn Dr P. Bernt Hzgenholtz: Copyright problems of electronic document delivery, Luxembourg Intellectual Property on the Internet: A Survey of Issues, Geneva 2002, zdroj: URL: 6. Martin Strnad: Elektronické knihovny, zdroj: URL: Jiří Čermák: Elektronické knihovny a autorské právo, zdroj: URL: