SOCIETAS ET RES PUBLICA

Save this PDF as:
 WORD  PNG  TXT  JPG

Size: px
Start display at page:

Download "SOCIETAS ET RES PUBLICA"

Transcription

1

2 SOCIETAS ET RES PUBLICA Medzinárodný internetový vedecký časopis zameraný na problematiku verejnej správy v kontexte interdisciplinárnych spoločenských súvislostí Vydáva: Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Vychádza štvrťročne Issued Quarterly 2012, ročník I. 2012, Volume I. URL časopisu: Poštová adresa redakcie: Bučianska ul. 4/A Trnava Slovenská republika ová adresa redakcie: Hlavný redaktor: Ing. Jana Koprlová, PhD. Výkonný redaktor: Mgr. Miroslav Koprla Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave An International Scientific Online Journal for the Study of Public Administration in the Context of Interdisciplinary Social Relations Issued by: Faculty of Social Sciences University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava Journal s URL: Editorial Office Postal Address: Bučianska ul. 4/A Trnava Slovak Republic Editorial Office Address: Editor in Chief: Ing. Jana Koprlová, PhD. Executive Editor: Mgr. Miroslav Koprla Faculty of Social Sciences University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava

3 2012, ročník I., číslo 3 Hlavný redaktor: REDAKČNÁ RADA Redakčná rada Ing. Jana Koprlová, PhD. odborný garant pre prierezové otázky svetovej ekonomiky, medzinárodných ekonomických vzťahov a marketingu odborný garant pre formálne náležitosti príspevkov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika Výkonný redaktor: Mgr. Miroslav Koprla odborný garant pre prierezové otázky demografie odborný garant pre metodologické, analytické a štatistické otázky Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika prof. PhDr. Miroslava Szarková, CSc. odborný garant pre prierezové otázky manažmentu Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská republika Doc. PhDr. Dilbar Alieva, CSc. odborný garant pre prierezové otázky sociológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovenská republika doc. Ing. Jiří Blažek, CSc. odborný garant pre prierezové otázky nadnárodných a národných ekonomík Masarykova univerzita v Brně, Česká republika doc. PhDr. Milan Čáky, CSc. odborný garant pre prierezové otázky politológie, histórie a zahraničných vzťahov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika doc. Dr. Ľubomír Čech, CSc. odborný garant pre prierezové otázky medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská republika doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD. odborný garant pre prierezové otázky medzinárodného práva a európskeho práva Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská republika

4 2012, ročník I., číslo 3 doc. Mgr. Peter Juza, PhD. odborný garant pre prierezové otázky medzinárodných vzťahov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika doc. PhDr. Martin Klus, PhD. odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika doc. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD. odborný garant pre prierezové otázky politológie a psychológie Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská republika doc. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D. odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie Univerzita Palackého v Olomouci, Česká republika doc. PhDr. Vojtech Wagner, CSc. odborný garant pre prierezové otázky sociológie Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika PhDr. Karol Čukan, CSc. odborný garant pre prierezové otázky sociológie Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika PhDr. Peter Horváth, PhD. odborný garant pre prierezové otázky verejnej politiky a politológie Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika Mgr. Juraj Marušiak, PhD. odborný garant pre prierezové otázky politológie, histórie a zahraničných vzťahov Slovenská akadémia vied v Bratislave, Slovenská republika REDAKČNÁ RADA

5 2012, ročník I., číslo 3 Jazykoví garanti: Ing. Jana Koprlová, PhD. slovenský jazyk český jazyk anglický jazyk nemecký jazyk ruský jazyk Mgr. Eva Lukáčová, PhD. anglický jazyk španielsky jazyk japonský jazyk doc. PhDr. Milan Čáky, CSc. francúzsky jazyk Mgr. Juraj Marušiak, PhD. poľský jazyk ukrajinský jazyk Mgr. Tomáš Oľšavský taliansky jazyk Mgr. Shapoor Sahidi perzský jazyk daríjčina REDAKČNÁ RADA

6 2012, Volume I., Issue 3 Editor in Chief: Editorial Board Ing. Jana Koprlová, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of world economy, international economic relations and marketing special supervisor for formal correctness of submitted contributions University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic Executive Editor: Mgr. Miroslav Koprla special supervisor for interdisciplinary questions of demography special supervisor for methodological, analytical and statistical questions University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic Prof. PhDr. Miroslava Szarková, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of management University of Economics, Bratislava, Slovak Republic Assoc. Prof. PhDr. Dilbar Alieva, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of sociology Constantine the Philosopher University, Nitra, Slovak Republic Assoc. Prof. Ing. Jiří Blažek, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of transnational and national economies Masaryk University, Brno, Czech Republic Assoc. Prof. PhDr. Milan Čáky, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences, history and foreign relations University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic Assoc. Prof. Dr. Ľubomír Čech, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of international relations and international law University of Economics, Bratislava, Slovak Republic EDITORIAL BOARD

7 2012, Volume I., Issue 3 Assoc. Prof. JUDr. Juraj Jankuv, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of international law and European law University of Trnava, Trnava, Slovak Republic Assoc. Prof. Mgr. Peter Juza, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of international relations University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic Assoc. Prof. PhDr. Martin Klus, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic Assoc. Prof. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences and psychology Slovak Technical University, Bratislava, Slovak Republic Assoc. Prof. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D. special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences Palacký University, Olomouc, Czech Republic Assoc. Prof. PhDr. Vojtech Wagner, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of sociology University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic PhDr. Karol Čukan, CSc. special supervisor for interdisciplinary questions of sociology University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic PhDr. Peter Horváth, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of public policy and political sciences University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic Mgr. Juraj Marušiak, PhD. special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences, history and foreign relations Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovak Republic EDITORIAL BOARD

8 2012, Volume I., Issue 3 Language Supervisors: Ing. Jana Koprlová, PhD. Slovak language Czech language English language German language Russian language Mgr. Eva Lukáčová, PhD. English language Spanish language Japanese language Assoc. Prof. PhDr. Milan Čáky, CSc. French language Mgr. Juraj Marušiak, PhD. Polish language Ukrainian language Mgr. Tomáš Oľšavský Italian language Mgr. Shapoor Sahidi Persian language Dari EDITORIAL BOARD

9 2012, ročník I., číslo 3, s. 7-8 Obsah Jana Koprlová Editoriál k letnej edícii SOCIETAS ET RES PUBLICA ŠTÚDIE Juraj Jankuv Štruktúra a podoba prameňov medzinárodného verejného práva v súčasnosti...17 Lea Prijon Specific Bases for Emergence of Economic Elite: Comparing Slovenia and Russia...50 Eva Godovičová The Relationship between Terrorism and Poverty in the Scholarly Debates...75 Alena Kopfová Strategie a její implementace v organizacích veřejné správy...86 Soňa Harasimová Marketing událostí v prostoru komunitního plánování sociálních služeb...98 Lucie Kamrádová Sociální podnikání a jeho propojení se společenskou odpovědností firem Halina Martyniv Povinnosti zmluvných strán v kontexte Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru Monika Sobeková Majková Kreatívna optimalizácia údajov v ekonomickom reportingu a analýza informačnej spoľahlivosti jeho údajov v podmienkach Slovenskej republiky Jana Koprlová Miroslav Koprla Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Trnavský kraj OBSAH 7

10 2012, ročník I., číslo 3, s. 7-8 ESEJE Silvia Imran International nachhaltige Immobilienbewertungssysteme am Beispiel von Indien RECENZIE Karol Čukan Valček, Peter: Slovník teórie médií: A Ž. Bratislava : Literárne informačné centrum, s. ISBN Miroslav Koprla Turčan, Ľudovít Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: vedec, politik, novinár. Bratislava : Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, s. ISBN Jana Koprlová Čech, Ľubomír: Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Bratislava : EKONÓM, s. ISBN Marek Vrbinčík Koprlová, Jana (ed.): Vybrané problémy verejnej správy: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, s. ISBN INFORMÁCIE Miroslav Koprla Knižné publikácie Štatistického úradu Slovenskej republiky sprehľadňujúce konečné výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov Jana Koprlová Informácia o vedeckej konferencii k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Informácie pre autorov OBSAH

11 2012, Volume I., Issue 3, Pages 9-10 Contents Jana Koprlová Editorial for Summer Edition SOCIETAS ET RES PUBLICA STUDIES Juraj Jankuv The Structure and Shape of Sources of Public International Law at Present...17 Lea Prijon Specific Bases for Emergence of Economic Elite: Comparing Slovenia and Russia...50 Eva Godovičová The Relationship between Terrorism and Poverty in the Scholarly Debates...75 Alena Kopfová Strategy and Its Implementation in Organizations of Public Administration...86 Soňa Harasimová Event Marketing in the Area of Community Planning of Social Services...98 Lucie Kamrádová Social Entrepreneurship and Its Connection with the Corporate Social Responsibility Halina Martyniv Obligations of the Parties in the Context of the United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods Monika Sobeková Majková The Creative Optimization of Data in Economic Reporting and Analysis of the Information Reliability of Its Data in Conditions of the Slovak Republic Jana Koprlová Miroslav Koprla Analysis of Development in Number of Public Administration Employees in the Period between Years 2001 and 2010 from the View of Territorial-Administrative Division of the Slovak Republic: the Trnava Region CONTENTS 9

12 2012, Volume I., Issue 3, Pages 9-10 ESSAYS Silvia Imran International Sustainable Real Estate Valuation Systems on the Example of India REVIEWS Karol Čukan Valček, Peter: Dictionary of the Media Theory: A Ž. Bratislava : Literary Information Centre, p. ISBN Miroslav Koprla Turčan, Ľudovít Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: Scientist, Politician, Journalist. Bratislava : Institute for Sociology of the Slovak Academy of Sciences, p. ISBN Jana Koprlová Čech, Ľubomír: Regional Aspects and Relations in International Political Development of Afghanistan. Bratislava : EKONÓM, p. ISBN Marek Vrbinčík Koprlová, Jana (ed.): Selected Problems of Public Administration: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica [CD-ROM]. Trnava : Institute for Social Sciences at UCM in Trnava, p. ISBN INFORMATION Miroslav Koprla Book Publications of the Statistical Office of the Slovak Republic Summarizing the Final Results of the Population, Houses and Dwelling Censuses Jana Koprlová Information on Scientific Conference to Honor the 15 th Anniversary of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava Information for Authors CONTENTS

13 2012, ročník I., číslo 3, s Editoriál k letnej edícii SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 Ctení čitatelia, vážení priatelia, dovoľte, aby som Vám predstavila tretie číslo SOCIETAS ET RES PUBLICA, medzinárodného internetového vedeckého časopisu zameraného na problematiku verejnej správy v kontexte jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostí. Časopis vychádza pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a tematicky sa zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom zmysle, osobitne verejnej politiky, politológie, sociológie, demografie, európskeho práva, medzinárodného práva, medzinárodných vzťahov, manažmentu a marketingu, ako aj medzinárodných ekonomických vzťahov, svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík i národných ekonomík. Časopis vychádza v elektronickej on-line podobe pravidelne štyrikrát ročne, a to v termínoch 31. január, 30. apríl, 31. júl a 31. október, pričom ponúka priestor pre publikáciu príspevkov v podobe samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií, esejí zamýšľajúcich sa nad aktuálnou spoločenskou témou alebo dianím, recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu, a taktiež informácií súvisiacich so základným poslaním časopisu. Časopis prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky v slovenskom jazyku, českom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku, ruskom jazyku, ukrajinskom jazyku, poľskom jazyku, francúzskom jazyku, španielskom jazyku, talianskom jazyku, japonskom jazyku, perzskom jazyku daríjčina a po vzájomnej dohode podľa aktuálnych možností redakcie aj v iných svetových jazykoch. Aktuálne, tretie číslo časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA prináša v štyroch jazykoch - slovenčine, češtine, angličtine a nemčine celkovo deväť samostatných vedeckých štúdií, jednu esej na tému aktuálnej spolo- EDITORIÁL 11

14 2012, ročník I., číslo 3, s čenskej problematiky, štyri recenzie knižných publikácií, ako aj dve informácie týkajúce sa jednak spoločensky zaujímavých knižných publikácií, a jednak pripravovaného vedeckého podujatia na domovskom pracovisku časopisu v najnovšom období. Rubrika Štúdie ponúka predstavenie a objasnenie štruktúry a podoby prameňov medzinárodného verejného práva v súčasnosti, analýzu konkrétnych predpokladov a podmienok pre formovanie ekonomickej elity na príklade porovnania situácie v Slovinsku a Rusku, hľadanie vzájomných súvislostí medzi terorizmom a chudobou z pohľadu vedeckých a akademických rozpráv, objasnenie postavenia, úlohy aj významu stratégie a procesu jej implementácie v organizáciách verejnej správy, analýzu marketingu udalostí v priestore komunitného plánovania sociálnych služieb, predstavenie problematiky sociálneho podnikania, ako aj jeho prepojenia so spoločenskou zodpovednosťou firiem, objasnenie povinností zmluvných strán v kontexte Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ďalej výklad venovaný otázke kreatívnej optimalizácie údajov v ekonomickom reportingu a analýze informačnej spoľahlivosti jeho údajov v podmienkach Slovenskej republiky, a rubriku napokon uzatvára analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu Trnavského kraja. V poradí nasledujúca rubrika Eseje ponúka čitateľovi na príklade Indie zamyslenie sa nad otázkou medzinárodne udržateľných systémov hodnotenia nehnuteľností. Rubrika Recenzie predstavuje štyri nové knižné publikácie: slovník teórie médií, publikáciu prezentujúcu osobnosť zakladateľa slovenskej sociológie Antona Štefánka, monografiu venovanú problematike regionálnych aspektov a súvislostí medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu, ako aj zborník vedeckých štúdií o vybraných problémoch verejnej správy, vydaný pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Záverečná rubrika časopisu informuje o doposiaľ vydaných knižných publikáciách Štatistického úradu Slovenskej republiky, sprehľadňujúcich konečné výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, a tiež o pripravovanej vedeckej konferencii k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pri príležitosti vydania tretieho čísla časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA by som sa veľmi rada úprimne poďakovala všetkým prispievateľom, ktorí doň aktívne prispeli a podelili sa tak s čitateľmi o svoje vedomosti, skúsenosti či nevšedné pohľady na problematiku verejnej správy v jej najširších spoločenských súvislostiach, a rovnako aj vedeniu Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, všetkým priateľom, kolegom, zamestnancom Rektorátu UCM v Trnave za ich pod- 12 EDITORIÁL

15 2012, ročník I., číslo 3, s poru a podnetné rady, a napokon tiež členom redakčnej rady, a obzvlášť nášmu výkonnému redaktorovi za celú konečnú vizuálnu a technickú podobu časopisu a jeho webovej stránky, ktorá už rozšírila svoju pôsobnosť aj prostredníctvom spustenia verzie Blind Friendly určenej pre zrakovo hendikepovaných čitateľov, plne funkčnej rovnako v slovenskej, anglickej aj nemeckej verzii webovej stránky časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA. Verím, že časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA poskytne podnetnú a inšpiratívnu platformu pre komunikáciu na úrovni odbornej aj občianskej verejnosti, a rovnako aj pre vedecké a celospoločensky prínosné riešenia aktuálnych otázok problematiky verejnej správy v kontexte jej najširších interdisciplinárnych spoločenských súvislostí, a to nielen na národnej, ale aj na regionálnej a medzinárodnej úrovni. V mene celej redakčnej rady, redakcie aj realizačného tímu časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA s úctou, Jana Koprlová, hlavný redaktor Trnava 31. júl 2012 EDITORIÁL 13

16 Dear readers and friends, 2012, Volume I., Issue 3, Pages Editorial for Summer Edition SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 let me introduce the third issue of SOCIETAS ET RES PUBLICA, an international scientific online journal for the study of public administration in the context of interdisciplinary social relations. The journal is issued under the auspices of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia, and it thematically focuses on social relevant interdisciplinary relations of the institute of public administration connected to key areas of social science disciplines in the broadest understanding, especially of public policy, political sciences, sociology, demography, European law, international law, international relations, management and marketing as well as international economic relations, world economy, transnational economies and national economies. The journal is issued in an electronic on-line version four times a year, regularly on January 31 st, April 30 th, July 31 st and October 31 st, and it offers a platform for publication of contributions in the form of separate papers and scientific studies as well as scientific studies in cycles, essays on current social topics or events, reviews on publications related to the main orientation of the journal and also information connected with the inherent mission of the journal. The journal accepts and publishes exclusively only original, hitherto unpublished contributions in the Slovak language, Czech language, English language, German language, Russian language, Ukrainian language, Polish language, French language, Spanish language, Italian language, Japanese language, Persian language Dari and by mutual agreement in relation to current possibilities of the editorial office also in other world languages. The current, third issue of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA offers in four languages - in Slovak, Czech, English and German languages a total of nine separate scientific studies, one essay on current social is- 14 EDITORIAL

17 2012, Volume I., Issue 3, Pages sue, four book publication reviews as well as two pieces of information, the first one on socially interesting book publications and the second one on oncoming scientific event that will be held on the journal s alma mater in recent days. Section Studies offers presentation and clarification of the structure and shape of sources of the public international law at present, analysis of specific bases for emergence of economic elite by comparing Slovenia and Russia, searching for correlations and relationship between terrorism and poverty from the view of scholarly debates, clarification of position, role and importance of strategy and its implementation in organizations of public administration, analysis of event marketing in the area of community planning of social services, interpretation dedicated to questions related to social entrepreneurship as well as its connection with the corporate social responsibility, clarification of obligations of the parties in the context of the United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods, thereinafter interpretation dedicated to questions of the creative optimization of data in economic reporting and analysis of the information reliability of its data in conditions of the Slovak Republic and, finally, analysis of development in number of public administration employees in the Slovak Republic in the period between years 2001 and 2010 from the view of the Trnava region. The following section named Essays familiarizes the reader on the example of India with the questions of international sustainable real estate valuation systems. The section of Reviews presents four new book publications: dictionary of the media theory, publication presenting the personality of Anton Štefánek as the godfather of the Slovak sociology, monograph dedicated to questions of regional aspects and relations in international political development of Afghanistan as well as proceedings of scientific studies on selected problems of public administration issued under the auspices of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia. The final section Information informs first about book publications of the Statistical Office of the Slovak Republic those have been issued till today and those are summarizing the final results of the Population, Houses and Dwelling Censuses 2011 and, second, it informs about oncoming scientific conference to honor the 15 th anniversary of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia. On the occasion of the launch of the third issue of the journal SOCIE- TAS ET RES PUBLICA I would be delighted to sincerely thank all contributors who contribute actively in it and share with the readers their knowledge, experience or extraordinary views on issues of public administration in its broadest social context as well as the top management EDITORIAL 15

18 2012, Volume I., Issue 3, Pages of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, all friends, colleagues, employees of the rector s administration at the UCM in Trnava for their support and suggestive advices and, finally, also members of editorial board and especially our executive editor for all the final visual and technical appearances of the journal and its website which has been expanded in its scope through launching Blind Friendly versions designed for visually handicapped readers, fully functional in the same way in the Slovak, English and German versions of the website of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA. I believe that the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA will provide a stimulating and inspirational platform for communication both on the professional level and the level of the civic society, as well as for scientific and society-wide beneficial solutions to current issues of public administration in context of its broadest interdisciplinary social relations, in like manner at national, regional and international levels. On behalf of the entire editorial board, editorial office as well as executive team of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA Yours faithfully, Jana Koprlová, editor in chief Trnava, Slovakia, July 31 st, EDITORIAL

19 2012, ročník I., číslo 3, s Štruktúra a podoba prameňov medzinárodného verejného práva v súčasnosti The Structure and Shape of Sources of Public International Law at Present Juraj Jankuv Abstract: This study analyzes primarily the structure of sources of international law, the basic sources of international law, which are international treaty and international custom and the correlation of an international treaty and international custom. Space is also devoted to other sources of public international law, called auxiliary sources, which are general principles of law, judicial decisions and doctrine (science) of international law experts. Attention is given also to the sources, whose status in terms of classification of sources of public international law is not completely solved, which are equity, unilateral legal acts of States, unilateral acts of international bodies and organizations, national legal acts and international courtesy. Key Words: Sources of International Law; International Treaty; International Custom; General Principles of Law; Judicial Decisions; Doctrine (Science) of International Law Experts; Equity; Unilateral Legal Acts of States; Unilateral Acts of International Bodies and Organizations; National Legal Acts; International Courtesy. Abstrakt: V tejto štúdii je primárne analyzovaná štruktúra prameňov medzinárodného práva základné pramene medzinárodného práva, ktorými sú medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj a vzájomný vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje. Priestor je venovaný i ďalším prameňom medzinárodného verejného práva, ktoré sú vo vede označované ako pomocné, ktorými sú všeobecné právne zásady, súdne rozhodnutia a náuka (veda) odborníkov medzinárodného práva. Pozornosť je venovaná aj prameňom, ktorých status z hľadiska klasifikácie prameňov medzinárodného verejného práva nie je úplne doriešený a to ekvite, jednostranným právnym aktom štátov, jednostranným aktom medzinárodných orgánov a organizácií, vnútroštátnym právnym aktom a medzinárodnej zdvorilosti. Kľúčové slová: Pramene medzinárodného práva; medzinárodná zmluva; medzinárodná obyčaj; všeobecné právne zásady; súdne rozhodnutia; náuka ŠTÚDIE 17

20 2012, ročník I., číslo 3, s (veda) odborníkov medzinárodného práva; ekvita; jednostranné právne akty štátov; jednostranné akty medzinárodných orgánov a organizácií; vnútroštátne právne akty; medzinárodná zdvorilosť. Úvod Problematika prameňov medzinárodného verejného práva (ďalej aj skrátene medzinárodné právo) sa dynamicky vyvíja v kontexte normotvorných aktivít medzinárodného spoločenstva. Vedecké skúmanie tejto problematiky je permanentne aktuálne najmä z pohľadu implementácie, vykonávania a rešpektovania prameňov medzinárodného verejného práva v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov štátov. Cieľom tejto štúdie je identifikácia štruktúry a podoby prameňov medzinárodného verejného práva v súčasnosti. V nadväznosti na tento cieľ je v tejto štúdii primárne analyzovaná štruktúra prameňov medzinárodného práva, základné pramene medzinárodného práva, ktorými sú medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj a vzájomný vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje. Priestor je venovaný i ďalším prameňom medzinárodného verejného práva, ktoré sú vo vede označované ako pomocné, ktorými sú všeobecné právne zásady, súdne rozhodnutia a náuka (veda) odborníkov medzinárodného práva. Pozornosť je venovaná aj prameňom, ktorých status z hľadiska klasifikácie prameňov medzinárodného verejného práva nie je úplne doriešený a to ekvite, jednostranným právnym aktom štátov, jednostranným aktom medzinárodných orgánov a organizácií, vnútroštátnym právnym aktom a medzinárodnej zdvorilosti. Štruktúra prameňov medzinárodného verejného práva Pojem prameň medzinárodného práva nie je v medzinárodnom práve definovaný. Veda medzinárodného práva túto otázku takisto opomína s tým, že sa obmedzuje na rozdelenie prameňov medzinárodného práva na materiálne a formálne. 1 Materiálnymi prameňmi medzinárodného práva sa všeobecne rozumejú podmienky života spoločnosti, t.j. faktory sociologického, ekonomického, politického či filozofického charakteru, ktoré ovplyvňujú život medzinárodného spoločenstva a následne i proces vytvárania medzinárodnoprávne záväzných noriem. Pod formálnymi pra- 1 BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press, 2008, s ŠTÚDIE

21 2012, Volume I., Issue 3, Pages meňmi medzinárodného práva veda rozumie tie formy, v ktorých subjekty medzinárodné právo vytvárajú, identifikujú a uznávajú. 2 Identifikácia formálnych prameňov medzinárodného práva je relatívne zložitá, pretože v rámci medzinárodného práva neexistuje žiadny centralizovaný špecializovaný legislatívny orgán oprávnený prijímať záväzné právne normy pre subjekty medzinárodného práva. Neuplatňuje sa v ňom ani obligatórna (povinná) jurisdikcia medzinárodných súdnych alebo arbitrážnych orgánov, ktoré by konštatovali jeho porušenie. Formálna podoba prameňov medzinárodného práva preto závisí od samotných subjektov medzinárodného práva, ktoré vytvárajú osobitné pravidlá najmä zmluvného a obyčajového typu odlišné od vnútroštátnych formálnych prameňov. Tieto pravidlá v prípade neplnenia vynucujú prostredníctvom individuálneho a kolektívneho donútenia (sankcií). V súčasnom medzinárodnom práve neexistuje pravidlo, ktoré by jednoznačne určovalo, čo je potrebné považovať za jeho formálne pramene. Vo vede medzinárodného práva však prevláda názor, že za formálne pramene medzinárodného práva je možné považovať právne akty uvedené v článku 38 ods. 1 Štatútu Medzinárodného súdneho Dvora (ďalej MSD). 3 Podľa prvej vety spomenutého článku Štatútu MSD totiž tento súdny orgán rozhoduje spory podľa medzinárodného práva. V ustanovení článku 38 ods. 1 Štatútu MSD sú uvedené v odseku 1 písm. a) medzinárodné zmluvy či všeobecné alebo osobitné, určujúce pravidlá výslovne uznané štátmi v spore, v odseku 1 písm. b) medzinárodná obyčaj ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo, v odseku 1 písm. c) všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi a odseku 1 písm. d) súdne rozhodnutia (s výhradou ustanovenia článku 57) a náuka najkvalifikovanejších odborníkov rôznych národov ako pomôcka pri určovaní právnych pravidiel. Význam tohto výpočtu býva niektorými predstaviteľmi vedy medzinárodného práva spochybňovaný s poukazom na to, že ide iba o pokyn pre Medzinárodný súdny dvor (ďalej MSD), ktoré formálne pramene má používať pri riešení medzinárodnoprávnych sporov. Realita je však taká, že členmi Štatútu MSD sú prakticky všetky štáty sveta a jeho ustanovenia sú pre ne záväzné. Pre štáty je teda záväzný i výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva. 2 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press, 2008, s. 5. STUDIES 19

22 2012, ročník I., číslo 3, s Uvedený výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 1 je možné využiť i pre klasifikáciu formálnych prameňov na pramene základné a pomocné. Táto klasifikácia sa však neopiera o všeobecne záväznú normu medzinárodného práva, ale vychádza len z názorov vedy medzinárodného práva. K základným prameňom medzinárodného práva sú radené medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj. Profesor Malenovský za základný prameň medzinárodného práva považuje (aj keď s výhradami) i všeobecné právne zásady. 4 Profesor Klučka tento prameň radí k pomocným prameňom. 5 K pomocným prameňom ďalej medzinárodného práva veda vo vzácnej zhode radí súdne rozhodnutia a náuku odborníkov medzinárodného práva. 6 Rozdiel medzi základnými a pomocnými prameňmi spočíva v tom, že základné pramene vytvárajú nové právne záväzky pre subjekty medzinárodného práva a pomocné pramene nové záväzky nevytvárajú. Úlohou pomocných prameňov je poznanie, výklad a praktická aplikácia existujúcich medzinárodnoprávnych záväzkov a v mnohých prípadoch aj inšpirácia medzinárodnej normotvorby. 7 Okrem uvedených piatich prameňov podľa článku 38 Štatútu MSD je možné identifikovať ďalšie pramene medzinárodného práva. Ide o pramene, ktorých postavenie v rámci štruktúry prameňov medzinárodného práva veda doposiaľ presne neurčila. Primárne sem patrí tzv. ekvita, t.j. možnosti Súdneho Dvora rozhodnúť ex aequo et bono, t.j. s použitím všeobecných pojmov ekvity spravodlivosť a slušnosť, mimo rámca platného medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 2 Štatútu MSD. Rovnako vedou nie je úplne doriešené klasifikačné začlenenie jednostranných právnych aktov, ktoré v medzinárodnom práve existujú a postupne získavajú na význame. Jednostranné právne akty je možné rozdeliť na jednostranné právne akty štátov a i jednostranné akty medzinárodných orgánov a organizácií. Profesor Klučka sa pokúša tieto pramene klasifikovať tak, že priradzuje jednostranné právne akty štátov k základným prameňom a rezolúcie VZ OSN, ako významnú skupinu jednostranných aktov medzinárodných orgánov a organizácií radí k pomocným prameňom medziná- 4 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s ŠTÚDIE

23 2012, Volume I., Issue 3, Pages rodného práva. 8 Iní autori tieto pramene uvádzajú ako autonómne pramene a nezaradzujú ich ani k základným a ani k pomocným prameňom. 9 Špecifické postavenie v teórii medzinárodného práva majú vnútroštátne právne akty, ktoré niektorí autori taktiež zaradzujú k pomocným prameňom medzinárodného práva, kvôli ich inšpiračnej úlohe pri tvorbe noriem medzinárodného práva. 10 Inšpiračnú úlohu vo vzťahu k medzinárodným obyčajam často historicky mali i pravidlá medzinárodnej zdvorilosti. V tomto rozmere ich existencie by teoreticky mohli byť považované za pomocné pramene medzinárodného práva. Pramene medzinárodného práva je podľa vedy ďalej možné členiť na primárne a sekundárne. Primárne pramene sú totožné so základnými. Ide teda najmä o medzinárodné zmluvy a medzinárodné obyčaje. Ich primárnosť vychádza zo skutočnosti, že vznikli priamo na základe vôle subjektov medzinárodného práva (hlavne štátov) a ich existencia nezávisí od prijatia iného právneho aktu. Sekundárne (odvodené) pramene sú charakteristické tým, že pre ich existenciu je potrebná existencia primárneho prameňa (najčastejšie medzinárodná zmluva). 11 K sekundárnym prameňom sú najčastejšie zaradzované rozhodnutia medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov. Veda taktiež odlišuje písané pramene, ktorými sú medzinárodné zmluvy a pramene nepísané, kde náležia obyčaje, všeobecné právne zásady, ale i tzv. tacitné dohody. Ostatným členením je členenie na pramene živelnej normotvorby, kde patrí predovšetkým obyčaj a pramene cieľavedomej normotvorby, kde náležia zmluvy. 12 Pramene medzinárodného práva vykazujú, v porovnaní s vnútroštátnymi prameňmi, viacero zvláštností. Je pre nich typická menšia miera formalizmu. Obsah prevažuje nad formou, čo je typické najmä pre obyčaj, pričom menšia miera formalizmu je vyvážená väčšou relevanciou materiálnych prameňov. Pramene medzinárodného práva ďalej odrážajú 8 Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 110 a s Pozri, napríklad VRŠANSKÝ, P. VALUCH, J. et al.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. Bratislava : Eurokódex, 2012, s V skupine pomocných prameňov ich uvádza, napríklad profesor Klučka. Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s Bližšie pozri ČEPELKA, Č. ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s a KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s STUDIES 21

24 2012, ročník I., číslo 3, s vzťahy zvrchovanej rovnosti medzi subjektmi, keďže neexistuje vzťah nadradenosti a podradenosti medzi formami prameňov. Pramene medzinárodného práva vykazujú značný stupeň autonómie vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje monopol zákonodarcu. To spôsobuje, že mnohé z noriem sú navzájom autonómne a navzájom nesúvisia. Najvyššiu mieru autonómie majú dvojstranné zmluvy. Medzinárodná zmluva Medzinárodná zmluva je v súčasnom období považovaná za prevažujúci základný prameň medzinárodného práva. 13 Jej dominantné postavenie v porovnaní s medzinárodnou obyčajou je dané rozsahom, obsiahlosťou, ako aj rastúcou zložitosťou (komplexnosťou) vzťahov medzi štátmi, prípadne inými subjektmi medzinárodného práva, ktoré upravuje. Medzinárodná zmluva, v porovnaní s medzinárodnou obyčajou, uspokojivejšie reaguje na súčasné požiadavky medzinárodného spoločenstva. Jej pravidlá sú jednoznačnejšie z hľadiska obsahového. Poskytujú väčšiu právnu istotu a ich obsah je okamžite a ľahšie dostupnejší. Platná medzinárodná zmluva vytvára i optimálne podmienky pre použitie ďalších inštitútov medzinárodného práva predpokladajúcich porušenie platnej medzinárodnej zmluvy, t.j. inštitútu medzinárodnej zodpovednosti a inštitútu medzinárodných sankcií. Podrobná úprava podmienok vzniku, zmeny a zániku medzinárodných zmlúv vo vzťahoch medzi štátmi je obsiahnutá vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve (1969) 14 a vo vzťahoch medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami vo Viedenskom dohovore o zmluvách medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami a medzinárodnými organizáciami navzájom (1986). 15 Druhý spomenutý dohovor však doposiaľ nenadobudol platnosť. Pojem medzinárodná zmluva je definovaný viacerými spôsobmi. Veda medzinárodného práva definuje medzinárodnú zmluvu ako súhlasný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorými zakladajú, menia alebo rušia svoje vzájomné medzinárodnoprávne 13 Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties (1969). UN Doc. A/CONF/39/27. Text Viedenského dohovoru o zmluvnom práve vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v rámci Vyhlášky MZV č. 15/1988 Zb. 15 Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties between States and International Organisations (1986). UN Doc. A/CONF.129/ ŠTÚDIE

25 2012, Volume I., Issue 3, Pages záväzky. 16 Medzinárodná obyčaj definuje medzinárodnú zmluvu ako dojednanie dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktoré má z vôle týchto subjektov medzinárodné právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. 17 Viedenský dohovor o zmluvnom práve (čl. 2 ods. 1) definuje medzinárodnú zmluvu ako medzinárodnú dohodu, ktorá je uzavretá medzi štátmi písomnou formou a riadi sa medzinárodným právom. 18 Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z uvedených definícií nie je podľa nášho názoru úplne komplexná, dovoľujeme si na tomto mieste uviesť vlastnú definíciu pojmu medzinárodná zmluva. Medzinárodná zmluva podľa nás predstavuje súhlasný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, realizovaný prevažne v písomnej forme, ktorým subjekty medzinárodného práva zakladajú, menia alebo rušia svoje vzájomné práva a záväzky, ktorý má z vôle týchto subjektov medzinárodné právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. 19 Z uvedených definícií vyplýva viacero identifikačných znakov medzinárodnej zmluvy. Medzinárodná zmluva má primárne povahu súhlasného prejavu vôle, t.j. konsenzu strán. 20 Medzinárodné právo sa sústreďuje na obsahovú stránku prejavu vôle štátov, pričom nie je náročné na stránku formálnu. Preto sa v medzinárodnom práve na označenie medzinárodných zmlúv požíva viacero názvov, ako napríklad dohoda, protokol, dohovor, konvencia, pakt, charta, štatút. Tieto názvy však označujú jeden a ten istý druh formálneho prameňa medzinárodného práva, teda medzinárodnú zmluvu. 21 Medzinárodné zmluvy sú spravidla uzatvárané v písomnej forme, čo vyhovuje požiadavkám právnej istoty. V medzinárodnom práve však existujú i tzv. tacitné dohody, ktoré vznikajú na základe konkludentného správania sa strán. Ide tu o výsledok reálneho vzájomného správania, 16 Porovnaj POTOČNÝ, M. ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné: Zvláštní část. Praha : C. H. Beck, 2011, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s K výkladu tejto definície bližšie pozri ŠTURMA, P. ČEPELKA, Č. BALAŠ, V.: Právo mezinárodních smluv. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011, s Táto definícia bola nami prvýkrát prezentovaná v diele JANKUV, J. LANTAJOVÁ, D. et al.: Medzinárodné zmluvné právo a jeho interakcia s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s SCHEU, H. Ch.: Úvod do mezinárodního práva veřejného. Praha : Auditorium, 2010, s. 19. STUDIES 23

26 2012, ročník I., číslo 3, s ktoré nevyvoláva žiadnu pochybnosť. 22 Teória uvádza i možnosť existencie a medzinárodnoprávnej záväznosti ústnych dohôd. 23 V rámci teórie sa uvádzajú i tzv. gentlemanské dohody, ktoré sú taktiež nepísané. V odbornej spisbe sa však často nepovažujú za pramene medzinárodného práva, ale za tzv. politické dohody. Takéto dohody nemajú medzinárodnoprávne účinky a ich porušenie nevyvoláva medzinárodnoprávnu zodpovednosť. 24 Medzinárodné zmluvy uzatvárajú dva alebo viaceré subjekty medzinárodného práva. Preto môžeme medzinárodné zmluvy rozdeľovať na dvojstranné a mnohostranné. Ich právna záväznosť je rovnaká, hoci mávajú rôzne funkcie. Mnohé mnohostranné zmluvy totiž preberajú funkciu medzinárodných zákonov a utvárajú akési univerzálne platné právo v danej oblasti. Preto sú označované ako právotvorné zmluvy. Dvojstranné zmluvy bývajú označované ako kontraktuálne preto, že bývajú kontraktuálnou aplikáciou zmlúv právotvorných. Inými slovami, dvojstranné zmluvy z hľadiska svojho obsahu, čerpajú ustanovenia zo zmlúv právotvorných. 25 Medzinárodné zmluvy uzatvárajú subjekty medzinárodného práva štáty, medzinárodné medzivládne organizácie a národy bojujúce za nezávislosť. Medzinárodnými zmluvami sú i tzv. konkordáty uzatvárané medzi štátmi a Svätou Stolicou. Z uvedeného rámca je možné vyňať spomínané gentlemanské dohody, ktorými sú ústne dohody uzavreté štátnikmi konajúcimi z pozície osôb a nie orgánov štátu. Ide síce o dojednania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zväčša nemajú právne účinky nejde o medzinárodné zmluvy, takéto dojednania majú skôr politickú záväznosť. V tomto smere však veda nie je jednotná. Medzinárodná zmluva sa v zásade vždy riadi medzinárodným právom. Výnimočne sa v praxi štátov vyskytujú zmluvy, ktoré sa neriadia medzinárodným právom, ale právom vnútroštátnym. Zmluvné strany sa vtedy explicitne dohodnú že ich vzájomná dohoda sa bude riadiť vnútro- 22 Bližšie pozri ČEPELKA, Č. ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s JENNINGS, R. WATTS, A.: Oppenheim s International Law: Volume I. Peace: Parts 2 to 4. Oxford : Oxford University Press, 2008, s Pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s ŠTÚDIE

27 2012, Volume I., Issue 3, Pages štátnym právom niektorej z nich. V tomto prípade nejde o medzinárodnú zmluvu, ale o zmluvu, kedy aspoň jeden zo štátov vystupuje ako právnická osoba. V praxi sa tieto zmluvy nazývajú, tzv. diagonálnymi zmluvami. Príkladom takejto zmluvy je Zmluva o pôžičke medzi Dánskom a Malawi (1966), ktorá sa spravuje dánskym právom. 26 Medzinárodné zmluvy zakladajú, menia alebo rušia medzinárodnoprávne záväzky štátov, t.j. majú medzinárodnoprávne účinky. Od takýchto zmlúv, ktoré skutočne právne zaväzujú štáty je potrebné odlíšiť, tzv. čisté politické dojednania nazývané i politické zmluvy ako je, napríklad Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z Helsínk (1975) a iné dokumenty KBSE (OBSE), či dohody ako sú, napríklad Jaltská dohoda či Postupimská dohoda víťazných mocností po druhej svetovej vojne. Takéto dojednania sa temer nelíšia od mnohostranných zmlúv, avšak sú uzatvárané s úmyslom politickým, bez cieľa zabezpečiť ich právnu záväznosť. 27 Ide o politické deklaratórne dokumenty. Medzinárodná zmluva je teda plnohodnotným základným prameňom medzinárodného práva iba vtedy, ak spĺňa podmienky stanovené Viedenským dohovorom o zmluvnom práve z roku Z hľadiska významu jednotlivých medzinárodných zmlúv je potrebné uviesť, že v rámci všetkých existujúcich medzinárodných zmlúv má privilegované postavenie Charta OSN (1945) vzhľadom na jej článok 103. Tento článok zakotvuje prednosť záväzkov podľa Charty OSN pred inými medzinárodnými zmluvami. Medzinárodná obyčaj Medzinárodná obyčaj bola historicky dominantným prameňom tradičného práva. Ako prameň medzinárodného práva plnila úlohu ústrednej legislatívy prakticky až do roku 1850, kedy sa začínajú prijímať prvé mnohostranné právotvorné zmluvy. 28 Koncom devätnásteho storočia sa v dôsledku rozdelenia prevažnej väčšiny zámorských území medzi mocnosti mnohé obyčajové normy platiace medzi európskymi štátmi stali univerzálnymi s pôsobnosťou erga omnes. Vzniklo tak všeobecné medzinárodné právo s univerzálnou pôsobnosťou. Postupom času (najmä po 26 ČEPELKA, Č. ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s STUDIES 25

28 2012, ročník I., číslo 3, s roku 1945) sa obyčajové normy kodifikujú v mnohostrannej zmluvnej podobe alebo v kodifikačných dokumentoch medzinárodných kodifikačných orgánov. Mnohostranné zmluvy upravujú i otázky obyčajovo neupravené. Zmluvná normotvorba kvantitatívne podstatne prevyšuje obyčajovú normotvorbu. V niektorých oblastiach medzinárodného práva si však obyčajové normy ešte stále udržujú kľúčový význam (inštitút medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátov za protiprávne správanie). Okrem medzinárodných obyčají univerzálneho charakteru sa v medzinárodnoprávnej praxi vyskytujú i obyčaje dvojstranné tak, ako to potvrdil MSD v prípade Právo prechodu cez indické územie (1960). 29 Definícia medzinárodnej obyčaje vychádza z už spomínaného ustanovenia článku 38 ods. 1 písm. b) Štatútu MSD, ktorý medzinárodnú obyčaj charakterizuje ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo. Veda medzinárodného práva i na základe tohto ustanovenia definuje medzinárodnú obyčaj ako záväzné pravidlo správania sa štátov v ich vzájomných vzťahoch, ktoré sa stalo právne záväzným v dôsledku presvedčenia štátov o jeho právnej záväznosti, ako aj dlhotrvajúcej praxe aspoň väčšiny štátov. Z uvedenej definície je možné identifikovať viacero špecifických čŕt medzinárodnej obyčaje. Primárne je to skutočnosť, že záväznosť medzinárodnej obyčaje je totožná so záväznosťou medzinárodnej zmluvy, teda ich právna sila je rovnaká. Výnimku v tomto smere predstavuje existencia kogentných obyčajových pravidiel medzinárodného práva, ktoré majú prednosť pred inou dispozitívnou (nekogentnou) zmluvnou, ale i obyčajovou úpravou. Takýchto pravidiel je však veľmi málo. 30 Tieto pravidlá môžu byť kodifikované i v zmluvnej forme (napríklad článok 2 ods. 4 Charty OSN kodifikuje obyčajové pravidlo zákazu použitia sily a hrozby silou proti územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátov). Z definície medzinárodnej obyčaje ďalej nepriamo vyplýva i skutočnosť, že na vzniku obyčají sa podieľajú v zásade iba štáty. Pri skúmaní rozsahu medzinárodnoprávnej subjektivity ostatných subjektov medzinárodného práva (medzinárodné medzivládne organizácie, národy bojujúce za nezávislosť) je nutné konštatovať, že ich voľnosť, a tým i podiel v oblasti obyčajovej normotvorby je značne obmedzená. Štáty sa pritom na vzniku medzinárodnej obyčaje podieľajú nerovnakou mierou. Medzinárodnú obyčaj zväčša vytvárajú ekonomicky a politicky najsilnejšie štáty, a tzv. zaintere- 29 Dokument Case Concerning Right of Passage over Indian Territorry (Merits). Judgment of 12 April 1960, I.C.J. Reports, 1960, s K problematike kogentných noriem medzinárodného práva bližšie pozri ČEPELKA, Č. ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s ŠTÚDIE

29 2012, Volume I., Issue 3, Pages sované štáty, kým ostatné štáty sa obmedzujú iba na svoj konkludentný tacitný súhlas s medzinárodnou obyčajou. Pre vznik medzinárodnej obyčaje je potrebné, aby sa aplikovala dlhší čas, teda je potrebné splniť i kritérium dlhodobosti používania (usus longaevus). Medzinárodné právo neobsahuje žiadnu normu, ktorá by konkretizovala toto kritérium. Splnenie tohto kritéria sa teda pri každej potenciálnej obyčaji posudzuje individuálne. Samotná dlhodobosť používania k vzniku medzinárodnej obyčaje nestačí. Jej používanie musí byť nepretržité s tým, že štáty postupne nadobudnú trvalé presvedčenie o jej právnej záväznosti (opinio iuris necesitatis). Potvrdením takéhoto presvedčenia je skutočnosť, že štáty používajú obyčajovú normu i vtedy, ak je pre nich nevýhodná. Ostatnou charakteristickou črtou medzinárodnej obyčaje je skutočnosť, že obyčaj je nepísaným pravidlom. Uvedené črty medzinárodnej obyčaje nám umožňujú identifikovať i jej základné odlišnosti od medzinárodnej zmluvy. Základná odlišnosť medzinárodnej obyčaje od medzinárodnej zmluvy je nerovnaká miera účasti štátov na vytváraní medzinárodných obyčají. Na vytváraní medzinárodných zmlúv sa štáty podieľajú spravidla rovnakou mierou. Dlhodobé používanie potrebné k vzniku medzinárodnej obyčaje je druhou odlišnosťou medzinárodnej obyčaje od medzinárodnej zmluvy, ktorá môže vzniknúť i v oveľa kratšom období. Nepísaný charakter obyčaje je ďalšou, treťou odlišnosťou medzinárodnej obyčaje od medzinárodnej zmluvy, ktorá je spravidla vždy písaná. Obsah medzinárodnej obyčaje je teda potrebné zisťovať, čo neprispieva k právnej istote subjektov. K poznaniu obyčaje je možné dospieť viacerými spôsobmi. Ich sumarizáciu uskutočnila, v zmysle článku 24 svojho štatútu, Komisia OSN pre medzinárodné právo. Vo svojej správe Valnému zhromaždeniu OSN z roku 1950 uviedla, že za dôkaz existencie medzinárodných obyčajových pravidiel môžu poslúžiť texty medzinárodných zmlúv (vrátane tých z nich, ktoré ešte nenadobudli platnosť), rozhodnutia medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov týkajúce sa medzinárodného práva, vnútroštátne zákonodarstvo upravujúce otázky medzinárodného záujmu a osobitne zákonodarstvo predstavujúce implementáciu mnohostranných dohovorov, ústavy štátov, diplomatická korešpondencia štátov a kodifikačné dokumenty orgánov OSN. 31 V súčasnom medzinárodnom 31 Dokument Ways and Means for Making the Evidence of Customary International Law More Readily Available. Yearbook of the International Law Commission, 1950, vol. II., s STUDIES 27

30 2012, ročník I., číslo 3, s práve prebieha intenzívna kodifikácia obyčajových noriem s cieľom nahradiť obyčajové pravidlá zmluvnými najmä v rámci kodifikačného orgánu OSN Komisie OSN pre medzinárodné právo. K problematike medzinárodnej obyčaje sa vyjadril i Medzinárodný súdny dvor vo viacerých prípadoch. Zrejme najkomplexnejšie bolo jeho vyjadrenie vo veci Pevninskej plytčiny Severného mora (1969), 32 kde precizoval najmä otázku presvedčenia štátov o právnej záväznosti. Vo vzťahu k medzinárodnej obyčaji sú relevantné i prípady Pevninská plytčina (1985) 33 a Prípad Vojenské a polovojenské aktivity v a proti Nikarague (1986). 34 Veda medzinárodného práva v nadväznosti na existujúcu medzinárodnoprávnu úpravu a uvedenú judikatúru ďalej podrobne rozpracúva problematiku medzinárodnej obyčaje ako prameňa práva. Obyčaj má podľa vedy statickú rovinu, ktorý sa prejavuje ako forma práva, ktorá udeľuje obsahu normy právnu platnosť a v ktorej subjekty i aplikujúce orgány toto právne pravidlo poznávajú a tiež dynamickú rovinu, ktorú predstavuje sám obyčajotvorný proces, ktorý tvorí so statickým prvkom logickú jednotu. 35 Statická rovina existencie medzinárodnej obyčaje pozostáva z materiálneho prvku kvalifikovanej dlhodobej praxe subjektov medzinárodného práva (usus longaevus) a subjektívneho prvku, ktorým je presvedčenie štátu o právnej záväznosti obyčaje (opinio iuris sive neccesitatis). 36 Prax štátov je jedným z nosných prvkov obyčajovej normotvorby. Túto skutočnosť potvrdzuje nielen článok 38 ods. 1 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora, ale aj judikatúra Medzinárodného súdneho dvora, ktorý konštatoval, že v nadväznosti na článok 38 sa musí ubezpečiť, že existencia pravidla prostredníctvom opinio iuris je potvrdená pra Pozri aj AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark; Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969, s Dokument Continental Shelf (Libyan Arab Jarnahiriya/Malta). Judgment, I.C.J. Reports, 1985, par Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua v. USA). I.C.J. Reports, 1986, par MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s ŠTÚDIE

31 2012, Volume I., Issue 3, Pages xou štátov 37 Takáto prax by mala byť podľa článku 38 ods. 1 všeobecná, t.j. rešpektovaná všetkými štátmi, pričom nemusí spočívať len v aktívnom konaní, ale aj v nekonaní, t.j. opomenutí odmietnutia či námietok voči aplikovanému pravidlu. Prax štátov nemusí byť absolútne jednotná a nemusí úplne verne odzrkadľovať obsah formujúceho sa obyčajového pravidla. Medzinárodný súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že na to, aby sa určité pravidlo stalo obyčajovým právom, nie je potrebné, aby s ním bola v absolútnom súlade relevantná prax štátov. Pre zistenie súdu o existencii obyčajového pravidla je postačujúce, že táto prax je vo všeobecnosti v súlade s pravidlom správania, a že správanie štátov, ktoré je v rozpore s týmto pravidlom, sa všeobecne posudzuje ako jeho porušenie a nie ako uznanie nového pravidla. 38 Kvalifikovaná prax je vytváraná celým radom čiastkových relevantných správaní sa, z ktorých niektoré vystupujú ako precedensy. Precedens predstavuje konanie alebo opomenutie subjektov medzinárodného práva, ktoré v tej či onej miere mení existujúcu realitu. 39 Vlastnosti precedensu v medzinárodnom práve zahŕňajú opakovanosť, vzhľadom na to, že obyčajová norma sa definitívne nemôže sformovať na základe jediného precedensu, ale iba v dôsledku celej rady precedensov, rovnorodosť, všetky praxe smerujú k vzniku jednej a tej istej normy, vrátane nečinnosti, ale táto nečinnosť, v ktorej sa prejaví konkludentný súhlas štátu, nepretržitosť, správanie sa aktívnych štátov v danej veci musí byť sústavné, pričom sa nesmú v totožných situáciách správať odlišne, rozšírenosť a reprezentatívnosť, nevyžaduje podieľanie sa všetkých štátov na procese vytvárania obyčají, záväznosť, ktorá sa čerpá predovšetkým zo správania zainteresovaných štátov, pričom nezainteresované štáty sa na zamedzenie výkladu svojej pasivity ako konkludentného súhlasu uchyľujú k sústavným protestom a dlhodobosť. Presvedčenie subjektov o právnej záväznosti pravidla správania sa obsiahnutého v danej praxi sa identifikuje ako vonkajšie prejavy správania sa štátov, napríklad odkaz na platnú obyčajovú normu v platenej medzinárodnej zmluve alebo výslovné uznanie záväznosti obyčajovej normy zo strany dotknutého štátu i v situácii, ak je to pre neho materiálne alebo 37 Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua v. USA). I.C.J. Reports, 1986, par Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua v. USA). I.C.J. Reports, 1986, par MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s STUDIES 29

32 2012, ročník I., číslo 3, s inak nevýhodné. 40 Na preukázanie existencie presvedčenia o právnej záväznosti podľa Medzinárodného súdneho dvora je potrebné splniť dve podmienky. Akty vytvárajúce obyčajovú prax musia predstavovať ustálenú prax a musia byť tiež vykonávané takým spôsobom, že sú dôkazom viery, že táto prax je vykonávaná záväzne v nadväznosti na existenciu právneho pravidla, ktoré takéto správanie požaduje. 41 Dynamickú rovinu existencie medzinárodnej obyčaje obstarávajú štáty svojou normotvornou aktivitou. Štáty, ktoré v počiatočných štádiách procesu tvorby obyčaje zásobia prax precedensmi nezriedka cieľavedome smerujú k vzniku obyčajovej normy. Vo vede medzinárodného práva sa v tejto súvislosti rôznia názory či je táto činnosť štátov schopná dať obyčajotvornému vývoju konsenzuálny charakter alebo proces ako celok zostáva živelným. Pravda je však niekde uprostred. Proces tvorby obyčaje je živelným, avšak konsenzus sa uplatní v rámci jedného zo štádií, ktoré predchádzajú ustáleniu platnej obyčajovej normy. Precedens aktívneho štátu a tacitný súhlas iných štátov s jeho precedentným správaním sa spájajú do svojráznej tacitnej dohody, ktorá však pôsobí iba jednorazovo a nemožno ju interpretovať ako uznanie konečnej záväznosti pravidla správania sa. V dôsledku pravidelného opakovania takejto dohody však časom môže vzniknúť obyčajové pravidlo. 42 Na druhej strane, ak určité správanie sa štátu vyvoláva protesty zo strany iných štátov, ktoré tvrdia, že takéto správanie je protiprávne, takéto protesty zbavujú uvedené správanie sa štátu akejkoľvek hodnoty dôkazu existencie obyčajového pravidla. 43 Vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje Pre vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje platí, že sú si právne rovnocenné, 44 teda sú rovnako právne záväzné. Rovnocennosť týchto základných prameňov medzinárodného práva sa prejavuje aj v tom, že v prípade porušenia medzinárodných záväzkov v nich obsiah- 40 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark; Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969, s Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s ŠTÚDIE

33 2012, Volume I., Issue 3, Pages nutých nastupuje jednotný režim medzinárodnoprávnej zodpovednosti. Ustanovenie článku 12 Návrhu článkov o zodpovednosti štátov za protiprávne správanie Komisie OSN pre medzinárodné právo (2001) 45 v tejto súvislosti uvádza, že: Porušenie medzinárodného záväzku nastane vtedy, keď správanie štátu nie je v súlade s tým, čo od neho záväzok požaduje, a to bez ohľadu na jeho povahu a charakter. Obyčaj a zmluva si môžu konkurovať, 46 teda platí, že obsah pravidiel medzinárodného práva, ktoré sú pre určité štáty zmluvnou normou môžu pre iné štáty, ktoré k danej zmluvnej norme nepristúpili, platiť ako medzinárodné obyčajové pravidlo (napríklad pravidlá zakotvené v Ženevskom protokole o zákaze chemických a bakteriologických zbraní (1925)), ak ho za takéto štáty uznali. Zo zmluvného pravidla teda môže na základe medzištátnej praxe vzniknúť nové obyčajové pravidlo platiace súbežne s jeho zmluvnou podobou. To platí pre každú novú zmluvnú úpravu medzinárodného práva, ktorá nevychádza z existujúcej obyčajovej úpravy. Na túto skutočnosť pamätá čl. 38 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969), podľa ktorého: Žiadne ustanovenie článkov 34 až 37 nebráni tomu, aby sa akékoľvek ustanovenie zmluvy stalo záväzným pre tretí štát ako obyčajové pravidlo medzinárodného práva uznané za takéto pravidlo. Oba druhy prameňov môžu existovať v symbióze alebo v komplementárnom súbehu 47 v takej podobe, že medzinárodná obyčaj dopĺňa medzinárodnú zmluvu alebo naopak. Preambula Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969) v tejto súvislosti konštatuje, že pravidlá obyčajového práva budú i naďalej upravovať otázky neupravené v ustanoveniach tejto zmluvy. Zmluvná i obyčajová úprava je teda nielen vzájomne obsahovo zlučiteľná, ale účelnosť a účinnosť celej úpravy podmieňuje práve súbeh pravidiel v oboch formách. Pokiaľ dochádza k obsahovej 45 Návrh článkov o zodpovednosti štátov za protiprávne správanie Komisie OSN pre medzinárodné právo (2001) je pripojený ako príloha rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 56/83 z 28. januára Resolution adopted by the General Assembly No. 56/83 Responsibility of States for internationally wrongful acts UN Doc. A/RES/56/83 (2001). 46 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s STUDIES 31

34 2012, ročník I., číslo 3, s konkurencii 48 medzinárodnej obyčaje a medzinárodnej zmluvy, teda, ak oba pramene upravujú určitú otázku rozdielne a nezlučiteľne, v zásade nevyvoláva neplatnosť žiadneho z nich. Pre ich vzťah je možné selektívne použiť logické a interpretačné zásady ako je lex specialis derogat legi generali, respektíve lex posterior derogat legi priori. Ako príklad pre použitie prvej spomenutej zásady je možné uviesť obyčajový právny režim tzv. historických zálivov (napríklad Hudsonov záliv, Rižský záliv a podobne), ktorý dostane prednosť pred všeobecnejšou zmluvnou úpravou režimov zálivov podľa Dohovoru OSN o morskom práve (1982). 49 Aplikácia druhej spomenutej zásady je problematická najmä v prípade vzťahu medzi univerzálnymi obyčajami a neskôr prijatými mnohostrannými medzinárodnými zmluvami. K použitiu tohto pravidla môže dôjsť len v prípade, ak neskôr prijatá mnohostranná medzinárodná zmluva má charakter, tzv. univerzálnej kodifikačnej zmluvy. 50 Ak oba pramene upravujú vec rovnako, teda dôjde ku tzv. kumulácii, 51 zásada lex posterior derogat legi priori sa neuplatní. Ak sú obyčaj a zmluva obsahovo totožné, uvedené pravidlá sa navzájom nerušia. Platí to i pre, tzv. kodifikačné dohovory, ktoré prakticky v písomnej forme zachytávajú medzinárodnú obyčaj. V súčasnom medzinárodnom práve neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by štátom záväzne určovalo, ktorú oblasť potenciálnej medzinárodnoprávnej úpravy majú, môžu či dokonca musia upraviť formou medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje. Napriek tejto voľnosti vybrať si slobodne niektorý zo základných prameňov medzinárodného práva pre úpravu svojich nových práv a záväzkov, doterajší vývoj jednoznačne potvrdzuje, že dávajú prednosť zmluvnej úprave. To sa týka nielen vzájomnej úpravy práv a záväzkov, ale aj celých odvetví medzinárodného práva, ktoré sú kodifikované prostredníctvom medzinárodných dohovorov právotvornej povahy. Súčasné medzinárodné právo je preto prevažne právom zmluvnej povahy a zmluvnú povahu v mnohých prípadoch 48 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s DAVID, V. SLADKÝ, P. ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. Příbram : Leges, 2008, s DAVID, V. SLADKÝ, P. ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. Příbram : Leges, 2008, s Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s ŠTÚDIE

35 2012, Volume I., Issue 3, Pages nadobúdajú aj obyčajové pravidlá v tých odvetviach medzinárodného práva, ktoré boli kodifikované (medzinárodné právo námorné, medzinárodné právo diplomatické, medzinárodné právo konzulárne, právo medzinárodných dohovorov). Presné hranice medzi zmluvným (písaným) medzinárodným právom a nepísaným obyčajovým právom však v súčasnosti neexistujú a z tohto dôvodu množstvo pravidiel medzinárodného práva existuje v zmiešanej zmluvno-obyčajovej podobe. Všeobecné právne zásady Pojem všeobecné právne zásady je, ako už bolo spomenuté, zahrnutý v čl. 38 ods. 1 písm. c) Štatútu MSD spolu s historicky prežitým dodatkom uznávané civilizovanými národmi. Tento dodatok bol doslovne prevzatý zo Štatútu Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti z roku Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti pôsobil ako súdny orgán Spoločnosti národov v rokoch 1921 až V praxi sa ustálilo viacero pravidiel výkladu tejto formulácie. Vo všeobecnosti platí, že všeobecnými právnymi zásadami sú predovšetkým súkromnoprávne zásady, ktoré sa uplatňujú všeobecne vo vnútroštátnych právnych poriadkoch väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva s tým, že sa upustilo od rozlišovania štátov na civilizované a necivilizované. Môže zásady hmotnoprávne (napríklad zásada reparácie škody a ušlého zisku) alebo procesné (napríklad zásada prekážky rozhodnutej veci, zásada použitia nepriameho dôkazu v súdnom konaní a podobne). Musí ísť tiež o zásady, ktoré sa nepriečia povahe medzinárodného práva, t.j. o zásady, ktoré sú svojou povahou aplikovateľné v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Napríklad procesnú zásadu prístupu jednotlivca k súdom možno aplikovať len v oblasti ľudských práv, nie však v konaní pred MSD alebo arbitrážnymi orgánmi. Dynamickým rozširovaním zmluvnej normotvorby význam všeobecných právnych zásad postupne upadá. Použitie všeobecných právnych zásad totiž má význam najmä v prípadoch existencie medzier v právnej úprave. Sú bezprostredne aplikované v prípade ak sa nedá nájsť riešenie pre konkrétny prípad ani na základe medzinárodného zmluvného práva, ani na základe medzinárodného obyčajového práva. 52 V takýchto prípadoch sa používa buď analógia práva, alebo všeobecné právne zásady. Na použite všeobecných právnych zásad odkazuje celý rad rozsudkov medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, ale i medzinárodné zmlu- 52 SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s STUDIES 33

36 2012, ročník I., číslo 3, s vy. Používanie všeobecných právnych zásad, napríklad predpokladá článok 21 Štatútu medzinárodného trestného súdu (1998). 53 Všeobecné právne zásady majú teda v rámci prameňov medzinárodného práva stále svoje miesto. Od všeobecných právnych zásad podľa čl. 38 Štatútu MSD je potrebné odlíšiť všeobecné zásady medzinárodného práva, ktoré vznikajú zovšeobecnením existujúcich pravidiel medzinárodného práva, t.j. nemajú pôvod vo vnútroštátnom práve (napríklad zásada zákazu použitia sily a hrozby silou). Súdne rozhodnutia Súdne rozhodnutia ako podklad pre rozhodovanie Medzinárodného súdneho dvora (ďalej MSD) sú zakotvené v ustanovení čl. 38 ods. 1 písm. d) Štatútu MSD s výhradou ustanovenia článku 59 Štatútu MSD, ktorý zakotvuje, že rozhodnutia MSD sú záväzné iba pre sporné strany a len pre prípad, ktorý bol MSD rozhodnutý. Do kategórie súdnych rozhodnutí podľa uvedeného článku je možné okrem rozsudkov MSD zahrnúť i rozhodnutia iných medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov i rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov. 54 V súdnych rozhodnutiach sa odrážajú všetky charakteristické črty pomocného prameňa medzinárodného práva, t.j. skutočnosť, že nevytvárajú nové záväzky pre štáty, významná úloha pri poznávaní pravidiel medzinárodného práva a inšpiračná úloha pre medzinárodnú normotvorbu. Toto tvrdenie je možné ilustrovať, napríklad na príklade Medzinárodného súdneho dvora. Ako už bolo povedané, rozsudky MSD sú, v zmysle čl. 59 Štatútu MSD, záväzné iba pre sporové strany a len pre prípady, ktorých sa rozhodnutie týka. Rozhodnutia MSD sú teda primárne podporným prostriedkom k určovaniu právnych pravidiel, pričom sú záväzné iba pre štáty strany sporu. Výroky súdu netvoria právo, iba aplikujú právo v konkrétnom prípade. Na druhej strane MSD často praktikuje odkazy na svoje predchádzajúce rozhodnutia a upevňuje tak stabilitu svojej judikatúry. Jeho judikatúra preto významne vplýva na rozvoj medzinárodného práva v rôznych rovinách. Ak MSD uzná určité pravidlo za obyčajové, a teda záväzné, má to pozitívny vplyv na jeho uplatňovanie a zachovávanie. Svojím rozhodnutím 53 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press, 2008, s ŠTÚDIE

37 2012, Volume I., Issue 3, Pages taktiež prispieva k poznaniu obyčají, pretože ich písomne zachytáva. Výroky MSD inšpirujú i orgány kodifikácie medzinárodného práva (Komisia OSN pre MP), a tým nepriamo dotvárajú obsah kodifikačných medzinárodných zmlúv. Rozhodnutia MSD majú vysokú morálnu a profesionálnu autoritu pre ostatné medzinárodné súdy a tribunály, ktoré často opierajú svoje rozhodnutia o rozhodnutia MSD (MSD sa na rozhodnutia iných tribunálov odvoláva zriedkavo). Mimoriadne dôležité sú rozhodnutia MSD, ktoré potvrdzujú existenciu kogentných pravidiel medzinárodného práva alebo formulujú ich obsah. 55 Súdne rozhodnutia MSD spolu s rozhodnutiami iných medzinárodných súdnych orgánov, ako aj rozhodnutia vnútroštátnych súdov, prispeli k poznaniu niektorých dôležitých inštitútov medzinárodného práva, akými sú sukcesia štátov, diplomatické výsady a imunity, extradícia, vojnové zločiny, vojnová okupácia, vojnový stav a podobne. V oblasti ochrany ľudských práv je podobnou autoritou Európsky súd pre ľudské práva. 56 Náuka (veda) najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva Náuka (veda) najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva z rôznych národov je ako prameň uvedená čl. 38 ods. 1 písm. d) Štatútu MSD ako podporný prostriedok k určovaniu právnych pravidiel. Náuka najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva zohráva aktívnu rolu v procese vývoja prameňov medzinárodného práva. Názory odborníkov ovplyvňujú konanie osôb, ktoré vystupujú v medzinárodnoprávnych vzťahoch ako sú štátnici, diplomati, medzinárodní sudcovia či rozhodcovia. Rozsiahly výskyt nepísaných pravidiel v medzinárodnom práve vytvára potrebu ich presného zistenia, právneho výkladu a následnej systemizácii, čo môžu robiť iba kvalifikovaní odborníci. Názory odborníkov v oblasti medzinárodného práva sa tiež využívajú pri vytváraní a pripomienkovaní ešte neupravených oblastí práva. Súdne rozhodnutia medzinárodných súdov a arbitrážnych orgánov sa opierajú o názory náuky veľmi zriedka. Odkazy na vedu medzinárodného práva sa častejšie objavujú iba v osobitných stanoviskách (angl. separate opinion) sudcov Medzinárodného súdneho dvora, spracovanie ktorých im umožňuje článok 57 Štatútu MSD pre prípad nesúhlasu s väčšinovým 55 KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s STUDIES 35

38 2012, ročník I., číslo 3, s stanoviskom súdu. 57 Takéto osobitné stanovisko môže spracovať každý sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Ekvita Osobitným, i keď iba potenciálnym prameňom medzinárodného práva je, tzv. ekvita. Jej existenciu predpokladá článok 38 odsek 2 Štatútu MSD, ktorý MSD priznáva oprávnenie odchýliť sa od platného medzinárodného práva a rozhodnúť v danom spore ex aequo et bono, t.j. s použitím všeobecných pojmov ekvity spravodlivosti a slušnosti. 58 Toto oprávnenie však môže MSD použiť iba po predošlom súhlase strán. Zvláštnosť uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že MSD na jeho základe môže hodnotiť obsah platných noriem medzinárodného práva z hľadiska ich spravodlivosti. V prípade, ak MSD konštatuje, že daná norma, na základe ktorej má spor rozhodnúť nie je spravodlivá, môže vytvoriť normu spravodlivú a postupovať podľa nej. Toto oprávnenie je teoreticky možné použiť i v situáciách, ak v danej oblasti norma chýba. Štáty však doposiaľ vo svojich sporoch nikdy možnosť rozhodnutia ex aequo et bono nezvolili. Použiteľnosť ekvity ako sudcovského prameňa medzinárodného práva takto zostáva iba teoretickou možnosťou. Štátom toto pravidlo nevyhovuje preto, lebo jeho prípadným použitím by došlo k významnému posilneniu úlohy medzinárodného sudcu na úkor suverénnych štátov. Ani teória medzinárodného práva sa preto nepokúša o kvalifikáciu postavenia ekvity v rámci systému prameňov medzinárodného práva. Jedna zo zásad ekvity zásada spravodlivosti je však používaná v praxi MSD používa pri výklade, či už zmluvných či obyčajových noriem. Napríklad v prípade Severomorská pevninská plytčina (1969), podľa MSD má byť hraničná čiara medzi pevninskými plytčinami (kontinentálnymi šelfmi) sporiacich sa krajín stanovená dohodou strán a v súlade s princípom spravodlivosti, berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti tak, aby každej zo strán zostala, čo najväčšia časť kontinentálneho šelfu, ktorý vytvára prirodzené predĺženie jeho územia do podložia priľahlého mora, bez zásahu do prirodzeného predĺženia územia do podložia priľahlého mora 57 Bližšie pozri BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press, 2008, s. 25 a KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s ŠTÚDIE

39 2012, Volume I., Issue 3, Pages iného štátu 59 Takýmto prístupom MSD jednu zo zásad ekvity dostáva do medzinárodnoprávnej praxe. Jednostranné právne akty štátov Jednostranné právne akty štátov doposiaľ neboli teóriou medzinárodného práva zaradené do systému prameňov medzinárodného práva. Ani článok 38 Štatútu MSD tieto akty nespomína. I určitá časť právnych teoretikov sa stavia k ich právnemu životu negatívne na základe argumentu, že jednostranné akty nemôžu vyvolať právne záväzné účinky bez súhlasu druhej strany. Takýto prístup kvalifikuje postavenie jednostranných právnych aktov ako formu uzavretia zmluvy v zjednodušenej forme. Jednostranné právne akty, ktoré majú právne záväzný charakter však nesporne v medzinárodnom práve existujú, o čom svedčí celý rad príkladov ich používania v medzinárodnoprávnej praxi štátov. V medzinárodnoprávnej praxi sa často vyskytuje notifikácia, ktorá vo svojej podstate znamená verejné formálne oznámenie určitej skutočnosti, napríklad notifikácia sukcesie do medzinárodnej zmluvy. Ďalším príkladom je uznanie, ktoré zbavuje štát, ktorý istú skutočnosť uznal, možnosti spochybniť jej platnosť v neskoršom období, napríklad uznanie dlhu, uznanie vlády, štátu. V medzinárodnoprávnej praxi sa občas vyskytuje i protest akt, ktorým sa protestujúci štát bráni platnosti určitej skutočnosti vo vzťahu k nemu samotnému, napríklad protest Číny proti medzinárodnoprávnemu uznaniu Tchaj-wanu. Ďalším príkladom jednostranného právneho aktu je zrieknutie sa, ktorým sa štát vzdáva právneho nároku alebo určitého práva, napríklad zrieknutie sa jadrových pokusov Ruskom (ZSSR). Ostatným príkladom jednostranného právneho aktu je prísľub akt, ktorým sa štát zaväzuje správať sa určitým spôsobom vo vzťahu k iným štátom, bez záruky ich obdobného recipročného správania sa. 60 Ucelenú analýzu právnych náležitostí a účinkov jednostranných aktov štátov podal MSD, a to v sporovej veci Jadrových pokusov (1974), v ktorom sa vyjadroval k jednaniu Francúzska v spore s Austráliou. 61 Podľa názoru MSD v tomto prípade sa jednostranný právny akt môže stať prameňom medzinárod- 59 Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark; Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969, s Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Dokument Nuclear Tests (Australia v. France). I.C.J. Reports, 1973, s. 99. V tomto prípade napokon súd vydal rozsudok, avšak v tomto rozsudku konštatoval, že vo veci nie je možné vydať rozhodnutie. STUDIES 37

40 2012, ročník I., číslo 3, s ných práv a povinností podľa medzinárodného práva. K svojej platnosti nevyžaduje prijatie inými štátmi. Dôvodom jeho záväznosti nie je teda konsenzus, ale postulát dobrej viery (bona fides). Medzinárodné právo nepredpisuje zvláštne náležitosti formy jednostranného právneho aktu, vyžaduje iba verejnosť jeho prehlásenia. Platný jednostranný právny akt nemožno kedykoľvek odvolať. Možno ho odvolať iba vtedy, ak sa neporuší zásada dobrej viery iných štátov. 62 Aby mohol byť takýto jednostranný právny akt považovaný za zdroj medzinárodnoprávneho záväzku, je potrebné splniť ďalšie podmienky, ktoré vyplývajú z iných noriem medzinárodného práva. Ide o podmienku, aby akt vydal orgán oprávnený zastupovať štát navonok (hlava štátu, predseda vlády a minister zahraničných vecí), podmienku aby obsah vydaného záväzku bol v súlade s kogentnými normami medzinárodného práva a podmienku, aby vydanie takéhoto aktu štátu nebolo dosiahnuté hrozbou sily alebo použitím sily. 63 Komisia OSN pre medzinárodné právo sa od roku 1998 snaží o kodifikáciu problematiky jednostranných právnych aktov štátov. V roku 2006 ponúkla Komisia Valnému zhromaždeniu 10 riadiacich princípov použiteľných vo vzťahu k jednostranným prehláseniam štátov, spôsobilým založiť právne povinnosti. 64 V rámci tohto dokumentu Komisia v podstate kopírovala závery MSD v prípade Jadrových pokusov (1974). Valné zhromaždenie OSN vzalo tieto princípy na vedomie Rezolúciou č. 63/34 (2006). 65 Jednostranné právne akty (rozhodnutia) medzinárodných orgánov a organizácií Jednostranné právne akty (rozhodnutia) medzinárodných orgánov a organizácií sa pre ich členské štáty sú spravidla pre štáty nezáväzné, ale niekedy stávajú i prameňom medzinárodných záväzkov. Tieto akty je možné rozdeliť do štyroch okruhov. Ide o rozhodnutia obsahujúce záväzné normy (napríklad rozhodnutia BR OSN), rozhodnutia ovplyvňujúce zmluvnú normotvorbu, napríklad spoločnou interpretáciou pojmov, rozhodnutia 62 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s Dokument Guiding Principles Applicable to Unilateral Declarations of States Capable of Creating Legal Obligations, with Commentaries Thereto (2006). UN Doc. A/61/10 (2006). 65 Dokument Resolution Adopted by the General Assembly of 18 December No. 61/34. Report of the International Law Commission on the Work of Its Fifty-Eighth Session. 38 ŠTÚDIE

41 2012, Volume I., Issue 3, Pages ovplyvňujúce obyčajotvorného procesu určujúce predstavy de lege ferenda a akty vyvolávajúce čiastkové právne následky akty soft law. 66 Niektoré medzinárodné organizácie sú na základe svojich zakladajúcich listín oprávnené vytvárať právne záväzné akty pre členské štáty (Bezpečnostná rada OSN, podľa článku 25 a kapitoly VII Charty OSN, Dunajská komisia v rámci Dohovoru o režime plavby na Dunaji z roku 1948 a podobne). Takéto právne záväzné rozhodnutia vznikajú spravidla na základe výslovného súhlasu zúčastnených štátov. Vždy sú však vydávané na základe právomoci, ktorú organizácii postúpili štáty v zakladajúcej zmluve. Z hľadiska medzinárodného práva ako celku majú osobitný význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vydávané v nadväznosti na článok 25 a kapitolu VII Charty OSN. Článok 25 zakotvuje záväzok členských štátov prijať a vykonať rozhodnutia BR OSN podľa Charty OSN. V kapitole VII Charta OSN zakotvuje pre BR OSN konkrétne právomoci prijímať záväzné uznesenia pre členské (prijíma ich spravidla vo forme rezolúcií). Ide o právomoc kvalifikovať protiprávne správanie sa štátov v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti podľa článku 39 a právomoc prijímať donucovacie opatrenia podľa článkov 41 a 42. Uznesenia BR OSN v tejto oblasti sa týkajú konkrétnych prípadov avšak niektoré z nich sa týkajú i generických foriem ohrozovania medzinárodného mieru a bezpečnosti 67 ako je, napríklad rezolúcia č (2001) o boji proti medzinárodnému terorizmu a taktiež rezolúcie č. 827 (1993) a č. 955 (1994), ktorými boli schválené štatúty a zriadené medzinárodné trestné súdy, konkrétne Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu. Tieto orgány majú štatút pomocných orgánov BR OSN. Tieto rezolúcie predstavujú skutočný prameň práva a zakotvujú záväzky všeobecnej a trvalej povahy. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v prípade Lockerbie (1992) 68 v súvislosti s rozhodnutiami Bezpečnostnej rady podľa článku 25 a Kapitoly VII Charty OSN konštatoval, že členské štáty OSN majú povinnosť prijať a vykonať tieto rozhodnutia a navyše konštatoval prevahu záväzkov podľa uvedených rozhodnutí nad záväzkami podľa iných medzinárodných zmlúv v nadväznosti na článok 103 Charty OSN. Tento článok zakotvuje pred- 66 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. Beroun : Eva Rozkotová, 2010, s Dokument Questions of Interpretation and Application of the 1971 Montreal Convention Arising from the Aerial Incident at Lockerbie (Libyan Arab Jamahiriya v. United Kingdom). I.C.J. Reports, 1992, ods. 39 a 42, s. 15 a s STUDIES 39

42 2012, ročník I., číslo 3, s nosť záväzkov podľa Charty OSN pred inými medzinárodnými zmluvami. Podľa prístupu MSD v prípade Lockerbie teda tento článok zakotvuje i prednosť rozhodnutí BR OSN pred zmluvnými záväzkami členských štátov OSN. Spomenuté uznesenia BR OSN všeobecnejšej povahy možno, podľa nášho názoru, považovať za príklad medzinárodnej normotvorby. 69 Vo vede medzinárodného práva existujú i názory, že takéto uznesenia BR OSN predstavujú svojbytný (osobitný) prameň medzinárodného práva. 70 Na medzinárodnú zmluvnú a obyčajovú normotvorbu vplývajú výrazne normotvorné aktivity Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) obsiahnuté v rezolúciách, ktoré tento orgán vydáva. Mnohé z týchto rezolúcií obsahujú osobitné dokumenty nazvané deklarácie. Viaceré z rezolúcií, ktoré sa týkajú vnútorného života OSN majú záväzný charakter. Všetky ostatné rozhodnutia VZ OSN majú charakter nezáväzných odporúčaní až do okamihu, kým nie sú prevzaté do medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje, čo štáty často robia vďaka ich právnym kvalitám. Ide o už spomínané rezolúcie obsahujúce dokumenty nazvané deklarácie. Niektorí teoretici v rámci deklarácií VZ OSN odlišujú medzi, tzv. bežnými deklaráciami, schvaľovanými dvojtretinovou väčšinou prítomných štátov a deklaráciami, ktoré vykladajú, potvrdzujú alebo formujú zásady medzinárodného práva, ktoré boli schválené všetkými členskými štátmi alebo prevažnou väčšinou členských štátov. Táto druhá skupina deklarácií je nazývaná i deklaratórnymi rezolúciami. Má taktiež nezáväznú povahu, avšak podľa názorov niektorých teoretikov predstavuje spoločný výklad platného obyčajového alebo zmluvného práva, spoločné konštatovanie, čo je všeobecným medzinárodným právom, respektíve čo by sa ním malo stať. 71 Inšpiračná kvalita tejto skupiny deklarácií VZ OSN je nepochybne vyššia ako v prípade bežných deklarácií. Sekretariát OSN vydal v tejto súvislosti v roku 1962 zvláštne memorandum zaoberajúce sa právnou povahou, tzv. Deklaratórnych rezolúcií VZ OSN. Podľa tohto dokumentu možno vzťah týchto deklarácií k medzinárodnému právu (ako jeho pomocného prameňa) vymedziť v troch polohách. Deklaratórna rezolúcia VZ OSN môže primárne zachytávať existujúce (platné) medzinárodné právo. Ako príklad možno uviesť Deklaráciu zásad medzinárodného práva 69 Bližšie pozri, napríklad TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. Beroun : Eva Rozkotová, 2010, s. 52 a ČEPELKA, Č. ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. Beroun : Eva Rozkotová, 2010, s Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s ŠTÚDIE

43 2012, Volume I., Issue 3, Pages týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN (č. 2625/1970), ktorá o. i. uvádza, že: Zásady Charty, ktoré sú vtelené do tejto deklarácie, predstavujú základné zásady medzinárodného práva Deklaratórna rezolúcia VZ OSN ďalej môže zjednocovať prax štátov, t.j. zachytávať a konkretizovať formujúce sa pravidlá medzinárodného práva (obyčajové, prípadne zmluvné). Ako príklad je možné uviesť Deklaráciu VZ OSN o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru z roku Deklaratórna rezolúcia VZ OSN napokon tiež môže obsahovať pravidlá, ktoré sa (ako inšpiračný zdroj) môžu stať základom obyčajovej alebo zmluvnej normotvorby. Príkladom je tu Deklarácia VZ OSN o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom č. 1514/ Značným impulzom pre medzinárodnú zmluvnú normotvorbu sú už spomenuté rozhodovacie aktivity Rady bezpečnosti OSN, ktorá okrem riešenia konkrétnych bezpečnostných sporov občas v rámci svojich pre štáty záväzných rozhodnutí prijme záväzky všeobecnej povahy bez väzby na konkrétny prípad (boj proti terorizmu, či trestanie zločinov podľa medzinárodného práva). Rezolúciami Rady bezpečnosti takto boli o. i. vytvorené medzinárodné trestné tribunály pre bývalú Juhosláviu a Rwandu. Na regionálnej úrovni zmluvnú normotvorbu značne ovplyvňujú, napríklad Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Mnohé spomenuté nezáväzné odporúčania medzinárodných organizácií podľa názoru profesora Malenovského môžu vyvolávať i čiastkové právne následky a to v miere, ktorú je možné špecifikovať od prípadu k prípadu. Ide o tie nezáväzné akty medzinárodných organizácií obsahujúce zákazy a príkazy. 73 Vnútroštátne právne akty Vnútroštátne právne akty akéhokoľvek druhu (zákony, súdne rozhodnutia, správne akty) v zásade nie sú formálnym prameňom medzinárodného práva. 74 Materiálny obsah vnútroštátnych aktov však za určitých 72 Bližšie pozri KLUČKA, J. JANKUV, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2000, s Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s Tento názor je prezentovaný, napríklad v dielach BIERZANEK, R. SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 114 a VR- STUDIES 41

44 2012, ročník I., číslo 3, s okolností možno prevziať do medzinárodného práva, ak štáty obsah týchto aktov prevezmú vo forme medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje. Môžu sa teda stať inšpiračným zdrojom medzinárodnej normotvorby. Príkladom takéhoto postupu štátov je prevzatie britského Kódexu signalizácie pre bezpečnosť námornej plavby z roku 1857, respektíve britského Zákona o diplomatických privilégiách (Diplomatic Privilleges Act) kráľovnej Anny z roku 1708 do praxe väčšiny štátov sveta vo forme medzinárodnej obyčaje. Obsah vnútroštátnych aktov, ktoré upravujú zodpovedajúcu medzinárodnú matériu sa v určitých prípadoch môže prevziať do medzinárodného práva či už vo forme zmluvnej alebo obyčajovej. Ďalej platí, že vnútroštátne právne akty slúžia ako zdroj informácií a poznania o existencii, obsahu a výkladu obyčajových pravidiel medzinárodného práva (diplomatické a konzulárne právo). Vnútroštátne zákonodarstvo zohráva významnú úlohu aj v procese zabezpečovania plnenia záväzkov z iných prameňov medzinárodného práva ako sú medzinárodné zmluvy, rozsudky medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, a rozhodnutia orgánov medzinárodných organizácií. Vnútroštátne úpravy v tejto oblasti závisia od zvolenej koncepcie vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva a tiež od formulácie jednotlivých medzinárodných záväzkov. V nadväznosti na uvedené charakteristiky, napríklad profesor Klučka zaradzuje vnútroštátne právne akty k pomocným prameňom medzinárodného práva. 75 Medzinárodná zdvorilosť Pod medzinárodnou zdvorilosťou (lat. comitas gentium) rozumieme právne nezáväzné pravidlá správania sa štátov v tých oblastiach medzinárodných vzťahov, v ktorých neexistuje medzinárodnoprávna úprava, avšak štáty v týchto oblastiach pravidelne spolupracujú. Medzinárodné zdvorilostné pravidlo je v jednej zo svojich čŕt podobné medzinárodnej obyčaji, a to tým, že je používané dlhodobo. V jeho prípade však, na rozdiel od obyčaje, nedochádza k vytváraniu presvedčenia štátov o jeho právnej záväznosti. Príklady medzinárodnej zdvorilosti nájdeme v oblasti extradície, právnej pomoci, pri preukazovaní úcty inému štátu vo forme, ktorú očakáva od iných štátov, ako aj v oblasti ceremoniálnych pravidiel alebo pravidiel diplomatickej etikety (protokolu). Pravidlá medzinárodnej ŠANSKÝ, P. VALUCH, J. et al.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. Bratislava : Eurokódex, 2012, s KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s ŠTÚDIE

45 2012, Volume I., Issue 3, Pages zdvorilosti môžu v praxi štátov postupne nadobudnúť podobu pravidiel medzinárodnej obyčaje alebo medzinárodnej zmluvy (napríklad diplomatické právo). Majú teda pre medzinárodné právo často inšpirujúci význam. V tomto rozmere svojej existencie medzinárodná zdvorilosť spĺňa jeden z atribútov pomocných prameňov medzinárodného verejného práva. Niekedy sa však stáva i opak, to znamená, že medzinárodnoprávne záväzná norma sa stane medzinárodným zdvorilostným pravidlom (napríklad obyčajové pravidlo zdravenia vojnových lodí na mori). 76 Medzi štátmi občas v tejto súvislosti vznikajú spory, pretože niekedy nie je jasná hranica medzi zdvorilostným pravidlom, ktoré je nezáväzné a pravidlom obyčajovým, ktoré záväzné je (napríklad urážka štátu a jeho predstaviteľov). 77 Záver Identifikácia formálnych prameňov medzinárodného práva je relatívne zložitá, pretože v rámci medzinárodného práva neexistuje žiadny centralizovaný špecializovaný legislatívny orgán oprávnený prijímať záväzné právne normy pre subjekty medzinárodného práva. Neuplatňuje sa v ňom ani obligatórna (povinná) jurisdikcia medzinárodných súdnych alebo arbitrážnych orgánov, ktoré by konštatovali jeho porušenie. Formálna podoba prameňov medzinárodného práva, preto závisí od samotných subjektov medzinárodného práva, ktoré vytvárajú osobitné pravidlá najmä zmluvného a obyčajového typu odlišné od vnútroštátnych formálnych prameňov. Tieto pravidlá v prípade neplnenia vynucujú prostredníctvom individuálneho a kolektívneho donútenia (sankcií). V súčasnom medzinárodnom práve neexistuje pravidlo, ktoré by jednoznačne určovalo, čo je potrebné považovať za jeho formálne pramene. Vo vede medzinárodného práva však prevláda názor, že za formálne pramene medzinárodného práva je možné považovať právne akty uvedené v článku 38 ods. 1 Štatútu Medzinárodného súdneho Dvora (ďalej MSD). V ustanovení článku 38 ods. 1 Štatútu MSD sú uvedené v odseku 1 písm. a) medzinárodné zmluvy či všeobecné alebo osobitné, určujúce pravidlá výslovne uznané štátmi v spore, v odseku 1 písm. b) medzinárodná obyčaj ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo, v odseku 1 písm. c) všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi a od- 76 TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Obzor, 1988, s K tejto problematike bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 84. STUDIES 43

46 2012, ročník I., číslo 3, s seku 1 písm. d) súdne rozhodnutia (s výhradou ustanovenia článku 57) a náuka najkvalifikovanejších odborníkov rôznych národov ako pomôcka pri určovaní právnych pravidiel. Význam tohto výpočtu býva niektorými predstaviteľmi vedy medzinárodného práva spochybňovaný s poukazom na to, že ide iba o pokyn pre Medzinárodný súdny dvor (ďalej MSD), ktoré formálne pramene má používať pri riešení medzinárodnoprávnych sporov. Realita je však taká, že členmi Štatútu MSD sú prakticky všetky štáty sveta a jeho ustanovenia sú pre ne záväzné. Pre štáty je teda záväzný i výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva. Uvedený výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 1 je možné využiť i pre klasifikáciu formálnych prameňov na pramene základné a pomocné. Táto klasifikácia sa však neopiera o všeobecne záväznú normu medzinárodného práva, ale vychádza len z názorov vedy medzinárodného práva. K základným prameňom medzinárodného práva sú radené medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj. Pojem medzinárodná zmluva je definovaný viacerými spôsobmi. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z uvedených definícií nie je podľa nášho názoru úplne komplexná, dovoľujeme si na tomto mieste sformulovať vlastnú definíciu pojmu medzinárodná zmluva. Medzinárodná zmluva podľa nás predstavuje súhlasný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, realizovaný prevažne v písomnej forme, ktorým subjekty medzinárodného práva zakladajú, menia alebo rušia svoje vzájomné práva a záväzky, ktorý má z vôle týchto subjektov medzinárodné právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodnú obyčaj je podľa existujúcich názorov vedy možné definovať ako záväzné pravidlo správania sa štátov v ich vzájomných vzťahoch, ktoré sa stalo právne záväzným v dôsledku presvedčenia štátov o jeho právnej záväznosti ako aj dlhotrvajúcej praxe aspoň väčšiny štátov. K základným prameňom medzinárodného verejného práva niektorí teoretici radia i všeobecné právne zásady, ku ktorým je priradzovaná formulácia uznané civilizovanými národmi. Niektorí autori ich však radia k prameňom pomocným. Všeobecnými právnymi zásadami sú predovšetkým súkromnoprávne zásady, ktoré sa uplatňujú všeobecne vo vnútroštátnych právnych poriadkoch väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva s tým, že sa upustilo od rozlišovania štátov na civilizované a necivilizované. Môže zásady hmotnoprávne (napríklad zásada reparácie škody a ušlého zisku) alebo procesné (napríklad zásada prekážky rozhodnutej veci, zásada použitia nepriameho dôkazu v súdnom konaní a podobne). Musí ísť tiež o zásady, ktoré sa nepriečia povahe medziná- 44 ŠTÚDIE

47 2012, Volume I., Issue 3, Pages rodného práva t.j. o zásady, ktoré sú svojou povahou aplikovateľné v medzinárodnoprávnych vzťahoch. K pomocným prameňom medzinárodného práva veda radí súdne rozhodnutia a náuku odborníkov medzinárodného práva. Do kategórie súdnych rozhodnutí je možné zahrnúť rozsudky Medzinárodného súdneho dvora, rozhodnutia iných medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov i rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov. V súdnych rozhodnutiach sa odrážajú všetky charakteristické črty pomocného prameňa medzinárodného práva t.j. skutočnosť, že nevytvárajú nové záväzky pre štáty, významná úloha pri poznávaní pravidiel medzinárodného práva a inšpiračná úloha pre medzinárodnú normotvorbu. Náuka najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva zohráva aktívnu rolu v procese vývoja prameňov medzinárodného práva. Názory odborníkov ovplyvňujú konanie osôb, ktoré vystupujú v medzinárodnoprávnych vzťahoch ako sú štátnici, diplomati, medzinárodní sudcovia, či rozhodcovia. Rozsiahly výskyt nepísaných pravidiel v medzinárodnom práve vytvára potrebu ich presného zistenia, právneho výkladu a následnej systemizácii, čo môžu robiť iba kvalifikovaní odborníci. Názory odborníkov v oblasti medzinárodného práva sa tiež využívajú pri vytváraní a pripomienkovaní ešte neupravených oblastí práva. Rozdiel medzi základnými a pomocnými prameňmi spočíva v tom, že základné pramene vytvárajú nové právne záväzky pre subjekty medzinárodného práva a pomocné pramene nové záväzky nevytvárajú. Úlohou pomocných prameňov je poznanie, výklad a praktická aplikácia existujúcich medzinárodnoprávnych záväzkov, niekedy, ako aj inšpirácia medzinárodnej normotvorby. Okrem uvedených piatich prameňov podľa článku 38 Štatútu MSD je možné identifikovať ďalšie pramene medzinárodného práva. Ide o pramene, ktorých postavenie v rámci štruktúry prameňov medzinárodného práva veda doposiaľ presne neurčila. Primárne sem patrí tzv. ekvita, t.j. možnosti Súdneho Dvora rozhodnúť ex aequo et bono, t.j. s použitím všeobecných pojmov ekvity spravodlivosť a slušnosť, mimo rámca platného medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 2 Štatútu MSD. Toto oprávnenie však môže MSD použiť iba po predošlom súhlase strán. Zvláštnosť uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že MSD na jeho základe môže hodnotiť obsah platných noriem medzinárodného práva z hľadiska ich spravodlivosti. V prípade, ak MSD konštatuje, že daná norma, na základe ktorej má spor rozhodnúť nie je spravodlivá, môže vytvoriť normu spravodlivú a postupovať podľa nej. Toto oprávnenie je teoretic- STUDIES 45

48 2012, ročník I., číslo 3, s ky možné použiť i v situáciách ak v danej oblasti norma chýba. Štáty však doposiaľ vo svojich sporoch nikdy možnosť rozhodnutia ex aequo et bono nezvolili. Vedou nie je úplne doriešené klasifikačné začlenenie jednostranných právnych aktov, ktoré v medzinárodnom práve existujú a postupne získavajú na význame. Jednostranné právne akty je možné rozdeliť na jednostranné právne akty štátov a i jednostranné akty medzinárodných orgánov a organizácií. Ucelenú analýzu právnych náležitostí a účinkov jednostranných aktov štátov podal MSD, a to v sporovej veci Jadrových pokusov (1974), v ktorom sa vyjadroval k jednaniu Francúzska v spore s Austráliou. Podľa názoru MSD v tomto prípade sa jednostranný právny akt môže stať prameňom medzinárodných práv a povinností podľa medzinárodného práva. K svojej platnosti nevyžaduje prijatie inými štátmi. Dôvodom jeho záväznosti nie je teda konsenzus, ale postulát dobrej viery (bona fides). Medzinárodné právo nepredpisuje zvláštne náležitosti formy jednostranného právneho aktu, vyžaduje iba verejnosť jeho prehlásenia. Platný jednostranný právny akt nemožno kedykoľvek odvolať. Možno ho odvolať iba vtedy, ak sa neporuší zásada dobrej viery iných štátov. Jednostranné právne akty (rozhodnutia) medzinárodných orgánov a organizácií sa pre ich členské štáty sú spravidla pre štáty nezáväzné, ale niekedy stávajú i prameňom medzinárodných záväzkov. Tieto akty je možné rozdeliť do štyroch okruhov. Ide o rozhodnutia obsahujúce záväzné normy (najvýznamnejšie v tomto smere sú rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN), rozhodnutia ovplyvňujúce zmluvnú normotvorby napríklad spoločnou interpretáciou pojmov, rozhodnutia ovplyvňujúce obyčajotvorného procesu určujúce predstavy de lege ferenda (zmluvnú i obyčajovú normotvorbu výrazne ovplyvňujú najmä normotvorné aktivity Valného zhromaždenia OSN) a akty vyvolávajúce čiastkové právne následky akty soft law (ide o niektoré akty medzinárodných organizácií obsahujúce zákazy a príkazy). Špecifické postavenie v teórii medzinárodného práva majú vnútroštátne právne akty. Vnútroštátne právne akty akéhokoľvek druhu (zákony, súdne rozhodnutia, správne akty) v zásade nie sú prameňom medzinárodného práva. Materiálny obsah vnútroštátnych aktov však za určitých okolností možno prevziať do medzinárodného práva, ak štáty obsah týchto aktov prevezmú vo forme medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje. Môžu sa teda stať inšpiračným zdrojom medzinárodnej normotvorby. Vnútroštátne právne akty zohrávajú významnú úlohu aj v procese zabezpečovania plnenia záväzkov z iných prameňov medziná- 46 ŠTÚDIE

49 2012, Volume I., Issue 3, Pages rodného práva ako sú medzinárodné zmluvy, rozsudky medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, a rozhodnutia orgánov medzinárodných organizácií. Vnútroštátne úpravy v tejto oblasti závisia od zvolenej koncepcie vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva a tiež od formulácie jednotlivých medzinárodných záväzkov. V nadväznosti na uvedené charakteristiky vnútroštátne právne akty spĺňajú niektoré atribúty pomocných prameňov medzinárodného práva. Z hľadiska problematiky prameňov medzinárodného práva je potrebné spomenúť i problematiku medzinárodnej zdvorilosti. Pod medzinárodnou zdvorilosťou rozumieme právne nezáväzné pravidlá správania sa štátov v tých oblastiach medzinárodných vzťahov, v ktorých neexistuje medzinárodnoprávna úprava avšak štáty v týchto oblastiach pravidelne spolupracujú. Medzinárodné zdvorilostné pravidlo je v jednej zo svojich čŕt podobné medzinárodnej obyčaji, a to tým, že je používané dlhodobo. V jeho prípade však, na rozdiel od obyčaje, nedochádza k vytváraniu presvedčenia štátov o jeho právnej záväznosti. Pravidlá medzinárodnej zdvorilosti historicky mali významnú inšpiračnú úlohu vo vzťahu k medzinárodným obyčajam (napríklad celé medzinárodné diplomatické právo kedysi existovalo vo forme medzinárodnej zdvorilosti a neskôr nadobudlo obyčajovú a následne zmluvnú podobu). V tomto rozmere svojej existencie medzinárodná zdvorilosť spĺňa jeden z atribútov pomocných prameňov medzinárodného verejného práva. Literatúra AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. 6 th ed. London; New York : Routledge, p. ISBN BIERZANEK, R. SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Wyd. 6 uakt. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, s. ISBN BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. 7 th ed. Oxford : Oxford University Press, p. ISBN ČEPELKA, Č. ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, s. ISBN DAVID, V. SLADKÝ, P. ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. 1. vyd. Příbram : Leges, s. ISBN Dokument Case Concerning Right of Passage over Indian Territorry (Merits). Judgment of 12 April 1960, I.C.J. Reports, STUDIES 47

50 2012, ročník I., číslo 3, s Dokument Continental Shelf (Libyan Arab Jarnahiriya/Malta). Judgment, I.C.J. Reports, Dokument Guiding Principles Applicable to Unilateral Declarations of States Capable of Creating Legal Obligations, with Commentaries Thereto (2006). UN Doc. A/61/10 (2006). Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua v. USA). I.C.J. Reports, Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark; Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, Dokument Nuclear Tests (Australia v. France). I.C.J. Reports, Dokument Questions of Interpretation and Application of the 1971 Montreal Convention Arising from the Aerial Incident at Lockerbie (Libyan Arab Jamahiriya v. United Kingdom). I.C.J. Reports, Dokument Resolution Adopted by the General Assembly of 18 December No. 61/34. Report of the International Law Commission on the Work of Its Fifty-Eighth Session. Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties (1969). UN Doc. A/CONF/39/27. Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties between States and International Organisations (1986). UN Doc. A/CONF.129/15. Dokument Ways and Means for Making the Evidence of Customary International Law More Readily Available. Yearbook of the International Law Commission, 1950, vol. II. JANKUV, J. LANTAJOVÁ, D. et al.: Medzinárodné zmluvné právo a jeho interakcia s právnym poriadkom Slovenskej republiky. 1. vyd. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. ISBN JENNINGS, R. WATTS, A.: Oppenheim s International Law: Volume I. Peace: Parts 2 to 4. 9 th ed. Oxford : Oxford University Press, p. ISBN KLUČKA, J. JANKUV, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, s. ISBN ŠTÚDIE

51 2012, Volume I., Issue 3, Pages KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Iura Edition, s. ISBN MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. 5. podst. upr. a dopl. vyd. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, s. ISBN (Masarykova univerzita); ISBN (Doplněk). POTOČNÝ, M. ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné: Zvláštní část. 6. dopl. a přeprac. vyd. Praha : C. H. Beck, s. ISBN SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. 3. vyd. Praha : ASPI, s. ISBN SCHEU, H. Ch.: Úvod do mezinárodního práva veřejného. 1. vyd. Praha : Auditorium, s. ISBN ŠTURMA, P. ČEPELKA, Č. BALAŠ, V.: Právo mezinárodních smluv. 1. vyd. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. ISBN TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. 1. vyd. Bratislava : Obzor, s. ISBN TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. 1. vyd. Beroun : Eva Rozkotová, s. ISBN VRŠANSKÝ, P. VALUCH, J. et al.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. 1. vyd. Bratislava : Eurokódex, s. ISBN Doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD. Ústav politických vied Stredoeurópska vysoká škola v Skalici Kráľovská 386/ Skalica Slovenská republika STUDIES 49

52 2012, Volume I., Issue 3, Pages Specific Bases for Emergence of Economic Elite: Comparing Slovenia and Russia Lea Prijon Abstract: The formation of elite is strongly linked to country s modernization process and its historical background, including culture, religion, economic and political system. Elite emerging in Western countries differ from those in Eastern countries and are as such, unlike in their formation and in their performance. Since in Western society s elite are usually seen as factor of the progress and a crucial element for society s development, it is essential to understand its emergence, performance and effect in the East. The aim of the study is to examine the formation and performance of Slovenian and Russian economic elite and tracing down their similarities and differences. Even though Slovenia and Russia are not comparable by country s territory and number of inhabitants, some similarities could be found in their political and economic heritage. Key Words: Elite; Modernization; Transition; Capitalism; Slovenia; Russia. Introduction A country s heritage, including its history, political and economic system, culture, religion etc. have a significant impact on its development, which is inevitably linked with country s modernization. Even though modernization occurred in post-socialist 1 and post-communist 2 countries, not all of countries have experienced modernization in the same way, nor it had the same effect on the society and its subsystems. In post-socialist/postcommunist countries modernization is linked with transition of political system (from socialism/communism to democracy) and economic system (from centrally planed to market economy). Focusing only on Slovenia, as a former socialist country and Russia as a former communist country, these societies did not gone and experienced all phases of mod- 1 In this article we understand socialism as a softer form of communism. 2 In this article we understand communism, as a more repressive form of socialism, where the state suppressed democratic principles and human rights more severely than socialism. 50 STUDIES

53 2012, Volume I., Issue 3, Pages ernization, thus we speak about partial/deformed/socialist modernization. Modernization is also linked with elite, which we will deal with. The aim of the study is to analyze specific bases of emergence of elite in Slovenia and Russia. The reason for such a comparison is that both countries are former communist/socialist countries, which have been experiencing transition from centrally planed economic system to market oriented economy and transition from authoritarian regime to democracy. The reason of such analysis also lies in the fact that many authors compare Slovenian elite with the Russian one. 3 Naturally, the wealth of Slovenian and Russian elite is mutually incomparable, because of the country s size, market and trade share and influence of economic systems. Nevertheless, similarities in emergence, formation and performance of Slovenian and Russian elite are, to some extend comparable. In this study, the specific focus will be on the economic elite, and thus on the economic system of these countries. Since political system had had a major impact on the economic system, we will also examine political system, but only to an extent, it influenced the establishment and consolidation of elite. The study will begin with a short introduction in modernization as a key process for transition in market oriented economy and democratic system. We will start the analysis of both countries with the collapse of communism/socialism and the start of transition at the beginning of nineties, proceeding to its impact on emergence of elite and their functioning nowadays. Modernization as a precondition of transition? Modernization is a very broad and complex concept, which was defined by Andorka as a combination of five processes, which include structural changes to improve living standards, development of the welfare system, democratization of political system and the creation of civil virtues, norms and values. 4 3 See KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during : Summary Statistics on Elite Segments. Ljubljana : CESTRA, 1998, IGLIČ, H. RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no , pp and TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51, pp See ANDORKA, R.: The Socialists System and Its Collapse in Hungary: An Interpretation in Terms of Modernization Theory. In: International Sociology. 1993, vol. 8, no. 3, pp STUDIES 51

54 2012, ročník I., číslo 3, s Sztompka believes modernization can be understood in a number of ways: 5 The first way of understanding modernization assumes any social progress of any historical period, but it has to fit certain criteria. Second way of modernization s conception is linked with modernity and it is intended as changes in the social, political, economic, cultural and mental area. These changes concern events in the West from 16 th century, which culminated in the 19 th and 20 th century. The third way of understanding modernization refers to endeavor for changes and development of less developed societies, and to desire for transition at the heart of modernity. Deutsch points to common features of modernization, which include socio-demographic factors of societies, which can be replaced by the term social mobilization as a process where old economic and psychological features are substituted by new behavioral patterns and socialization (for example new technologies, urbanization, mass media, new norms, consumer goods etc.). And structural views of social organization. 6 In addition, processes of modernization include the implementation of new institutional patterns of economic development, modern political ideology, participation, etc. 7 Market oriented economy (capitalism) and international system are the main factors of variability and dynamics of various modern societies and those, who are entering in this process. Therefore, orthodox interpretations of modernization see it as westernization. 8 Modernization is crucial for development of a society (country) and it is a precondition for democracy. As countries develop, social structures are becoming more complex; politically, economically and technologically developed, autonomous, individualistic etc. Such changes in societies (countries), which have been experiencing dictatorship regimes (in our case communism/socialism) brought private property and civil society. Huntington argued that the level beyond country s further develop- 5 Hereinafter see SZTOMPKA, P.: The Sociology of Social Change. Oxford : Blackwell, p. 6 See Deutsch in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p See Eisenstadt in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p See Tiryakian in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p ŠTÚDIE

55 2012, Volume I., Issue 3, Pages ment decreases the probability for democracy to survive. 9 In addition he claimed that modernization and dictatorship become unstable when modernization occurs (at some intermediate level of development). Slovenia and Russia had been experiencing modernization of society, political regime and economic system, which could be observed through process of transition. Transition (as an extended phase of modernization) is crucial for emergence of elite, since the latter is seen as a carrier of country s development. In order to analyze Slovenian and Russian economic elite, a more detailed understanding of modernization and transition of these countries is necessary. Both socialism (in Slovenia) and communism (in Russia) collapsed when modernization and consequently transition started. Russia and other countries of the former Soviet Union, Eastern Europe and other countries which were under communism, performed on bases of state s supervision or rational redistribution. 10 Such a system performed under collective control of the political party (the state) over the property, which centralizes above-average production of socialist enterprises and allocates them by preplanned strategies. 11 The so-called rational distribution led the agrarian societies in industrialization and modernization facilitating the emergence of manual class and expansion of middle class of intellectuals and professionals. When the communist/socialist system started loosing its power and influence and when it collapsed, the relation between these three segments of the society (manual class, class of intellectuals and class of professionals) was crucial. Further development, existence of post-communist/post-socialist economy and politics was dependent of the relationship and cooperation of these three systems. 12 Post-socialist/post-communist modernization, which tended towards a convergence of modern societies, can be divided into two parallel and interdependent processes. The first is the differentiation of social functional subsystems in relation to the political subsystem, where a selfrestraint policy allows other social subsystems operating independently 9 Huntington was dealing with stability of regimes whether democratic or authoritarian. See HUNTINGTON, S. P.: The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century. Norman : University of Oklahoma Press, p. 10 See KONRÁD, G. SZELÉNYI, I.: The Intellectuals on the Road to Class Power. New York; London : Harcourt Brace Jovanovich, p. 11 See HARASZTI, M.: A Worker in a Worker's State. London : Penguin, p. 12 See KING, L. P. SZELENYI, I.: The New Capitalism of Eastern Europe: Towards a Comparative Political Economy of Postcommunist Capitalisms. In: Economic Sociology of Capitalism. Cornell University, STUDIES 53

56 2012, ročník I., číslo 3, s under their own rationality. The second process implies the development of opportunities for autonomous function of subsystems according to their own internal rationality, which entails the actual utilization of these opportunities and development of their self-referential logic of these subsystems. At the same time, the high degree of subsystem s autonomy increases their interdependence. 13 Socialism and its intervention in the society (politics, economics and culture) allowed certain degree of modernization, which is called, due to regime s rigidity, its centralization and its policy of action, inorganic modernization, dictated from above. 14 Arnason defines modernization processes in socialist and communist societies as alternative modernization of communist society. 15 Which was, despite the rigidity of the regime, at the level of extensive industrialization and urbanization, and has lead to the relatively successful economic growth. However, this type of modernization proved to be deformed, which can not, in any way, compete with developed or Western capitalism (economy). 16 Deformed modernization (of post and real) socialist systems can be observed in underdeveloped functional differentiation, but at the same time it is not only due to the politically and ideologically induced traditionalism since it can also be explained by a particular culture (cultural codes, values, attitudes, norms and traditions) typical for these systems. Cultural and civilizational factors may act as similar driving force of modernization and development, or they may act as inhibitors of the latter. 17 Ogburn implemented a concept of cultural lag for analyzing and explaining modernization s degree, which can detach and clarify the unsynchronized development of subsystems in the society. 18 Failed modernization or deformed shape of it and modernization s backwardness in social- 13 See MAKAROVIČ, M.: Neokorporativizem v sistemski perspektivi in njegova vloga v postsocialistični modernizaciji. In: Družboslovne razprave. 1996, vol. 12, no. 21, p Bozoki in TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije, 2008, p See ADAM, F. MAKAROVIČ, M. RONČEVIČ, B. TOMŠIČ, M.: Sociokulturni dejavniki razvojne uspešnosti. Ljubljana : Fakulteta za družbene vede, p. 16 What was already argued by Weber after the October revolution and Parsons at the end of the 60 years and later on by Berger and others. See ADAM, F. MAKAROVIČ, M. RONČEVIČ, B. TOMŠIČ, M.: Sociokulturni dejavniki razvojne uspešnosti. Ljubljana : Fakulteta za družbene vede, 2001, pp See ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p See Ogburn in ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p ŠTÚDIE

57 2012, Volume I., Issue 3, Pages ist/communist societies can be explained with disinterest and traditionalistic culture of socialist/communist systems. Process of modernization is significantly conditioned by the level of ideology as its cognitive level. Ideologies can support modernization (for example, liberalism), perceive it as something good and necessary, others can be critical or reject it (e.g. real-socialism or other totalitarian regimes), which may be due to collapse of traditional values of a society and implementation of new ones. Particular more polarized societies are, either in favor of modernization by seeing it as liberation, or they can reject it, by seeing it as a curse. Therefore, there are significant differences in modernization processes in traditional and modern societies. The first act restrictively, the latter expansive and adaptive, both in terms of social and cultural (internal) environment, as well as technological and economical (external) environment. 19 Development and modernization of post-socialist/post-communist societies is linked with establishment of modern institutional system with democratic political regime and efficient, market-oriented economic system. 20 At the beginning of nineties, countries of Central and Eastern Europe have been experiencing transition from socialism/communism to democratic system and from centrally planned economy to a market economy, where elite had a crucial role. Transition covers all the changes those are part of the institutional framework; it also represents a transformation in the collectivist society in individualistic one, which is based on freedom of choice, as the main feature of capitalism. 21 Nevertheless, these countries had adopted, to some extend, democratic political regime and market oriented economy, compared to EU economies, the former were characterized by: 22 The sharp fall in GDP, which caused mass unemployment and the decline in total employment rate. 19 See RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp See TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije, 2008, p See PEZDIR, R. MRKAIĆ, M.: Slovenska tranzicija od Kardelja do Tajkunov. Ljubljana : Časnik Finance, 2008, pp , p Hereinafter see PEZDIR, R. MRKAIĆ, M.: Slovenska tranzicija od Kardelja do Tajkunov. Ljubljana : Časnik Finance, 2008, p. 58. STUDIES 55

58 2012, ročník I., číslo 3, s A sharp fall in industrial employment and rapid growth of employment in services and the tertiary sector, as a result of reconstruction of the former socialist system. Despite the rapid growth of the GDP in these countries, job vacancies were growing slowly. Long lasting unemployment and youth unemployment, which was as twice as high than in other EU countries etc. The result of the socialist/communist tradition is the lack of marketoriented work ethic and democratic political culture. 23 However, imperfect, alternative or deformed modernization contributed to the slightly greater complexity of these societies and to organizational dynamics of economic, industrial and political institutions. 24 Elite as agents of development? Characteristics of elite (e.g. competences, openness, responsibility, innovativeness) and relationships between different segments of elite have a significant impact on the success of society s modernization. 25 Many authors see the relationship between the opposition and the regime's elite as one of the major factors that have significantly influenced and contributed to the transition in socialist/communist societies. 26 After the collapse of socialist/communist regimes an empty space, called institutional vacuum, by Lijphart and Waisman 27 or creative chaos, called by Ágh 28 emerged. This allowed actors, keen of social, political and economic changes the creation of new institutional arrangements that allow them creativity on these fields. In the process of social change, the key role of 23 See SZTOMPKA, P.: The Sociology of Social Change. Oxford : Blackwell, p. 24 See Eisenstadt in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp See TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije, p. 26 See HUNTINGTON, S. P.: The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century. Norman : University of Oklahoma Press, p. and GILL, G.: The Dynamics of Democratization: Elites, Civil Society and the Transition Process. New York : Palgrave Macmillan, p. 27 See LIJPHART, A. WAISMAN, C. H.: The Design of Democracies and Markets: Generalizing Across Regions. In: Institutional Design in New Democracies: Eastern Europe and Latin America. Boulder; Oxford : Westview Press, pp See ÁGH, A.: The Social and Political Actors of Democratic Transition. In: The Emergence of East Central European Parliaments: The First Steps. Budapest : Hungarian Centre of Democracy Studies, pp ŠTÚDIE

59 2012, Volume I., Issue 3, Pages elite is concentrated on the creation and control of social institutions, through dictating directions and the degree of changes. 29 Elite is a group of individuals in the top of the society which have the opportunity for society s control through; direct ownership of means of production (economic resources), organizational competences, political resources, symbolic resources (knowledge), personal resources (charisma, motivation etc.). Nevertheless, elite differ among them by their power and influence they have on society and on political decisions. 30 Elite is not necessary the richest group, nevertheless they often occupy upper, most important and even strategic positions in the society. Thus, elite are individuals whose social position allows them being in upper position in hierarchic scale. 31 Mosca claims that modern elite have not rose in elite class by themselves, but this process was enabled by the sub elite. 32 In economic sphere the latter are represented by middle management of large enterprises and top management of smaller enterprises. (Sub)-elite s autonomy differs among groups and depends on power, resources and position these elite held; resources of physical coercion, material resources, administrative/organizational resources, symbolic, resources and combined resources. Autonomy of elite is gradational, but there are groups of elite, who have disproportionate power and control of resources, which enables them to control resources of other elite, these are the so-called imperialistic elite. Imperialistic elite is represented by individuals who are close or on the top of power institutions or structures of the state, and who hold disproportionate control of administrative organizational and material resources. These elite have a monopoly over the main means of coercion and can thus, execute repressive control over other elite. 33 Imperialistic elite can also be called grey eminences, which can include representatives of political or economic elite. To some extend they depend, upon elite on lower strata and consequently to sub-elite. Nevertheless, the sub-elite represent the lower layer of elite hierarchy it is an essential part of elite configuration. In scheme 29 See KAMINSKI, A. KURCZEWSKA, J.: Strategies of Post-Communist Transformation. Elites as Institution-Builders. In: Social Change and Modernization: Lessons from Eastern Europe. Berlin : Walter de Gruyter, 1995, p See MILLS, W. Ch.: Elita oblasti. Ljubljana : Državna založba Slovenije, 1965, pp See BOTTOMORE, T. B.: Élites and society. London : Routledge, 1993, pp See BOTTOMORE, T. B.: Élites and society. London : Routledge, 1993, pp See ETZIONI-HALEVY, E.: Classes and Elites in Democracy and Democratization: A Collection of Readings. New York; London : Garland Publishing, p. STUDIES 57

60 2012, ročník I., číslo 3, s below (Figure 1) we represent these three layers of sub-elite, elite and imperialistic elite or grey eminences. Figure 1 The pyramidal elite structure of three layers Source: Own figure. Even-though, elite should represent those groups of individuals who are responsible for development and welfare of the whole society, we cannot ignore some obvious facts related to elite. In this context Figueroa speaks about the sigma society, which is abstract, heterogeneous and hierarchic. 34 Sigma society is characterized by unequal distribution of eco- 34 See FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project Confronting the Legacy of Inequality, with the Participation of Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa) and IFPRI (Washington DC), ŠTÚDIE

61 2012, Volume I., Issue 3, Pages nomic (physical and human capital) and societal resources, which implicates the existence of groups with different social standards. The theory of sigma society assumes that elite, especially economic one, tend to maximize their profits and wealth, thus preserving their privileged status. To preserve their positions economic elite must cooperate with political elite and vice versa. In sigma society, economic elite s privileged status is ensured and maintained through establishment of social ties, which are also hierarchically arranged. As it can be deducted from theoretical conceptualization the emergence, formation and performance of elite is linked with country s history, culture, political and economic arrangement. Since we are dealing with emergence of economic elite, in what follows we will analyze specific bases, which enabled the emergence of Slovenian and Russian elite, with special focus on economic elite. Before continuing with examination of Slovenian and Russian economic system, as a basis for economic elite to emerge, Figueroa names three ways in which (western) economic elite can recruit 35 : 36 Economic elite recruited from family business (typical Romano- Germanic way of recruitment); Economic elite recruiting from capital companies (typical Anglo- Saxon way of recruitment); Economic elite recruited from various economic groups. Beside three categories given by Figueroa, we can add a fourth one, being typical for socialist/communist way of elite recruitment: 37 Economic elite recruited from political interests, where emergence of economic subjects and conglomerates of familiar strategic economic interests (basic materials, energy, telecommunications etc.) is promoted. 35 Hereinafter see FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project Confronting the Legacy of Inequality, with the Participation of Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa) and IFPRI (Washington DC), 2002, pp Various groups of families are owners or managers of many companies and perform as uniform economic community. Participation in these families in different activities facilitates the flow of internal information about investment and decisions about production. 37 FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project Confronting the Legacy of Inequality, with the Participation of Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa) and IF- PRI (Washington DC), STUDIES 59

62 2012, ročník I., číslo 3, s Slovenia: economic system and emergence of economic elite A turning point in Slovenian thinking and desires about stabilized economic and political system began with the crisis in 80, which sealed the collapse of Yugoslavia. A mass of new social movements began in Slovenia (then still the part of Yugoslavia), which pointed to the main topics, according to Inglehart, crucial for post-modern and post-materialistic values, such as the quality of life, individualism, environment issues, spirituality, tolerance, etc. 38 New social movements work towards the modernization of Slovenian society by introducing political pluralism. In the meantime, Slovenian identity can be understood as a response to the incomplete and delayed modernization of socialist society, as well as a critique of elements of (post)modern societies. Slovenes began to see Western Europe as a role model of a modern society, characterized by a market economy, parliamentary democracy, the rule of law etc. 39 There was a cognitive shift in cultural and symbolic sphere in terms of a desire for independence. 40 Transformation processes gradually began at the beginning of nineties in direction of democracy and market oriented economy. Reconstructing of political and economic system, which were closely linked was lead by political elite, since political system was dominating the economic one. Political elite of socialist systems were experiencing transformations of their own structure, by accepting modernization and transformation elements as long as its components did not started to jeopardize their legitimized monopoly over political, social and economic system. Such elite and its monopoles are based upon revolutionary tradition, which defines institutional (political) system as eschatological political project in terms of communism as a classless society. These elite did not refuse openly and clearly and did not exclude or suppress the process of industrialization and all its components (e.g. reconstructing of means of production, mechanization etc.). However, these elites raised frames to modernization, urbanization and industrialization, which at some point result as restrictive for them. Such dilemmas suggest the existence of anti-modernistic elements, which are deeply rooted in such systems and 38 See Inglehart in HAFNER-FINK, M.: Slovensko približevanje Evropski uniji: Ideološki projekt ali proces (post)modernizacije. In: Teorija in praksa. 2000, vol. 37, no. 5, p See HAFNER-FINK, M.: Slovensko približevanje Evropski uniji: Ideološki projekt ali proces (post)modernizacije. In: Teorija in praksa. 2000, vol. 37, no. 5, pp See ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp ŠTÚDIE

63 2012, Volume I., Issue 3, Pages inhibit modernization and the development dynamics of the society, by preventing mobilization and allocation of development resources and development potentials. Because of restrictive and traditional legitimization monopoly (real)socialist/communist systems have modernized only to a certain level (the growth was not intense, as it should be in a process of modernization). 41 Such a modernization generates inefficiency and lack of competitiveness of economic system, the absence of private property, lack of competitiveness, competition, it promotes egalitarianism, prevents the functional differentiation, ideological pluralism etc. 42 Such structures, which are not compatible with Western societies, could not create bases and conditions for (economic) elite to emerge, at least not those consistent with Western societies and elite. 43 Slovenian elite are differentiated and are coordinated from inside and act as checks and balances in the preservation of democracy and market economy, through mutual control and balance of power and influence in society. Elite in Slovenian society is still in consolidation and represent a kind of mediators between the local society and the world. Modern elite, like those in former socialist regime lead other segments of the society, they control the economy, finance and media, through politics based recruitment in public administration, supervisory institutions, banks and stateowned enterprises etc. Nevertheless, Slovenian economic elite are influenced and depend on political elite, thus a lack of autonomy can be detached. 44 Surveys of reproduction between old 45 and new 46 Slovenian elite (political, cultural and business) show a fairly high level of rate. On average (total) it amounts of 77 % where the highest share being in the busi- 41 See ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp See TOMŠIČ, M.: Politična stabilnost v novih demokracijah. Ljubljana : Znanstveno in publicistično središče, p. and TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije, p. 43 See PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science. 2012, vol. 5, no. 2, pp See TOMŠIČ, M.: Politična stabilnost v novih demokracijah. Ljubljana : Znanstveno in publicistično središče, p. and TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51, pp As old elite are considered persons who occupied high positions before 1988 and kept preserving these positions after this period. 46 As new elite are considered person who gained high and strategic positions after STUDIES 61

64 2012, ročník I., číslo 3, s ness sector economic elite (84 %) and the lowest in politics political elite (66 %). 47 Newcomers (circulation) has not weakened the old elite, but in the case of new elite we can speak about retention elite, which is able to take advantages of its positions, which were mostly inherited from the old elite and regime. 48 In Slovenian elite a high level of accommodation could be detached among the old elite, which replaced 65 % of its network (ties) with more important contact persons Slovenian elite does not self-reproduce, there is no balance between circulation and reproduction. 51 Russia: economic system and emergence of oligarchs In the past twenty years Russian regime changed from totalitarian (communist) regime to democracy, 52 returning again to authoritarian one. Russian economic system was characterized by a strict control of economic activities, which were a part of Russian policy. 53 At the beginning of nineties Russian transition has began and it was conducted with shock therapy. Radical reforms were implemented in Russian economic (and political) system, like economic liberalization and privatization, by the president Yeltsin and conducted by financial minister Gaidar. The aim of implemented reforms was Russian integration in international market economy. Elite were crucial players in implementing all these reforms, which covered liberalization of prices and markets, disintegration of 47 See KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during : Summary Statistics on Elite Segments. Ljubljana : CESTRA, 1998 and IGLIČ, H. RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no , pp See ADAM, F. TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post-Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, pp Individuals from various social fields which represent elite social capital. See ADAM, F. TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post-Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, p See IGLIČ, H. RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no , pp See ADAM, F. TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post-Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, p Despite Russian constitution from 1993, which defined Russia as a democratic, federative, legally based republic, we cannot speak about democracy and democratization typical for Western societies. 53 See RUTLAND, P.: Oil and politics in Russia. In: American Political Science Association Annual Convention. Philadelphia, PA, ŠTÚDIE

65 2012, Volume I., Issue 3, Pages COMECON, demilitarization of economy, reduction of inflation, privatization etc. 54 The beginnings of transition, with mentioned set of reform proposals is crucial for the emergence of Russian (economic) elite, as we know them today, with privatization which began in 1992 as the key factor of their rise and power. 55 The situation that had arisen following the implementation of the shock therapy generated high levels of corruption, which cold be due to the first presidency of Yeltsin ( ), when state structures worked in accordance with interests of local oligarchs, 56 a relatively small group of individuals, which share a common interests and economic resources. 57 As such oligarchs can be called (economic) elite. Russian economic elite has recruited from elite of the Soviet Union 58 in the early stages of liberalization (in the end of 80). Russian elite was formed as a result of division of Soviet nomenclature 54 See Schleifer in BLASI, J. R. KROUMOVA, M. KRUSE, D.: Kremlin Capitalism: The Privatization of the Russian Economy. New York : Cornell University Press, 1997, p. ix-x, ÅSLUND, A.: How Russia Became a Market Economy. Washington : The Brookings Institution Press, 1995, p. 140 and FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World? In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, p See STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P p. [cit ]. Available at: < 46/1/ pdf>. 56 The term oligarch means a great businessman who controls the sufficient amount of resources to influence public policy. See GURIEV, S. M. RACHINSKY, A.: Oligarchs: The Past or the Future of Russian Capitalism? [online]. 2004, p. 3. [cit ]. Available at: < 57 See OLSON, M.: The Logic of Collective Action: Public Goods and the Theory of Groups. Cambridge : Harvard University Press, p. 58 The Soviet elite consisted by individuals who were operating in the shadow of economy and from members from so-called intelligentsia, who advocated for a transition in the capitalist system. See KOTZ, D. M. WEIR, F.: Revolution from Above: The Demise of the Soviet System. London; New York : Routledge, p. New Russian bourgeoisie was recruited mostly from higher positions of former industrial nomenclature of Communist Party of Soviet Union, state apparatus (directors of departments, the official young personnel etc.), ministries of trade and industrial associations. See STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P p. [cit ]. Available at: < STUDIES 63

66 2012, ročník I., číslo 3, s to political and economic elite. 59 The Russian elite had adjusted to the changing political and economic system. 60 Economic system, which developed in Russia after the transitions and with the emergence of oligarch is based on plutocracy 61 and was defined as oligarchic capitalism 62 with high concentration of monopolies of most basic industries, underdeveloped banking system, weak government stimulation of the economy and a shrinking social security infrastructure. Such a system tends towards high profit margins, it causes technological gap in the country, income inequality and mass poverty, on the one hand and the existence of an elite, on the other. The middle class is practically non-existent. The economy and social system reduces the scope of the domestic market and its dependence on the export of mineral resources to extremely viscous prices. Thus, production and hightech production is behind schedule and the overall economic growth is unbalanced. 63 Russian economic system was defined also as crony capitalism 64 by many neo-liberal economists, which is apparently alike to western capitalism. 65 Nevertheless, there are major differences in the formation and existence of elite between the two. In the former case (crony capitalism) elite are corrupted or myopic (or both). Even before the modernization, 59 See KRYSHTANOVSKAYA, O. WHITE, S.: From Soviet Nomenklatura to Russian Élite. In: Europe-Asia Studies. 1996, vol. 48, no. 5, pp See LAZAREV, V.: Evolution and Transformation of the Soviet Elite. Research report. University of Houston, Department of Economics, 2001, p See PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science. 2012, vol. 5, no. 2, pp See MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004, vol. 47, no. 6, p. 1. [cit ]. Available at: < menschivok/challenge-2005.pdf>. 63 See MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004, vol. 47, no. 6, p. 2. [cit ]. Available at: < menschivok/challenge-2005.pdf>. 64 Crony capitalism is typical for societies where economic success is linked and depends on political set. Practical implications of such a capitalism can be observed in favoring particular companies, in giving licences and concessions, uncontrolled tax evasion, etc. 65 E.g. FRYE, T. SHLEIFER, A.: The Invisible Hand and the Grabbing Hand. In: American Economic Association. 1997, vol. 87, no. 2, pp and JOHNSON, S. KAUFMANN, D. SCHLEIFER, A.: The Unofficial Economy in Transition. In: Brookings Papers on Economic Activity. 1997, no. 2, pp ŠTÚDIE

67 2012, Volume I., Issue 3, Pages the perestroika 66 facilitated opportunities for emergence of elite in managerial and ministerial positions and enabled opportunities for personal enrichment. First successfulness of Gorbachev s perestroika was evident in replacement in most of elite set from times of Brezhnev, 67 which was considered by Gorbachev as corrupted and unsuccessful and as a barrier for reforms. 68 Differences between Soviet and post Soviet elite are a result of structural changes from collapse of the Soviet Union and the restructuring of economic and political system. Gregory describes the post Soviet (Russian) elite as more individualistic, which was formed on the basis of private property and personal liability. 69 Russian political and economic elite performs competitively and uncoordinated, unlike the Soviet elite, which operated in terms of collective director and was the subject of uniformed circulation system (nomenclature). It was characterized by high degree of cohesion and absence of responsibility, specifically the Soviet bureaucratic elite, which operated on the principle of collective decision-making. The new Russian elite is richer (in nominal and real terms), as it was the Soviet elite. The new Russian elite formed the socalled capitalism from above, which occurred with managers gaining their privileged position by buying a majority share of factories and companies. This method of voucher privatization enabled managers a dispersion of property, while bureaucrats (policy insiders) have created investment funds to buy a number of vouchers, through connections and supervision of financial institutions Political movement in Communist Party of the Soviet Union, which took place between 1986 and It is linked with the period of presidency of Mikhail Gorbachev, who also introduced the reform called Glasnost, which implicated the restructuring of Soviet political and economic system. Perestroika was introduced with the aim to implicate the Soviet economy in western market economy, since it legalized individual profitable activities and competition and with the aim for more effective performance of socialism. See KING, L.: Postcommunist Divergence: A Comparative Analysis of the Transition to Capitalism in Poland and Russia. In: Studies in Comparative International Development. 2002, vol. 37, no. 3, p The General Secretary of the Central Committee of Communist Party of Soviet Association ( ). 68 See HANLEY, E. YERSHOVA, N. ANDERSON, R.: Russia: Old Wine in a New Bottle? The Circulation and Reproduction of Russian Elites, In: Theory and Society. 1995, no. 24, p See GREGORY, P.: Dictator s Orders. In: The Soviet Administrative-Command Economy: What We Have Learned from the Archives. Stanford : Hoover Institution Press, See KING, L.: Postcommunist Divergence: A Comparative Analysis of the Transition to Capitalism in Poland and Russia. In: Studies in Comparative International Development. 2002, vol. 37, no. 3, pp STUDIES 65

68 2012, ročník I., číslo 3, s Oligarchic capitalism 71 collapsed in august 1998, due to the contradictions in formation of the model. 72 The biggest barriers were the power and position of Russian oligarchs, which have drained Russia and the polarization of oligarchs, which compete for resources in times of privatization. With Putin as a successor of Yeltsin in 2000, further changes and transformation of economic system and elite began. Putin started to contest and restrict the power of already strongly entrenched oligarchs in state institutions and pushed them, as a crucial element of the economic elite, into the shadows. 73 His aim, however, was not to nullify the importance of oligarchs, but to form a more liberal model of economy, where oligarchs could be more involved in cooperation with the country. Surprisingly, the role of oligarchs is been disputed by many authors whether their role is as carriers of restructuring and development of Russian economy and institutional reforms from Others see oligarchs as robbers, who obtained their money from the funds of Russian companies send abroad, and thus weakened the Russian economy and democratic institutions, and caused a large decline between classes and large social differences. 75 Despite Putin s attempts to restructure the economic system and attempts of limiting the excessive power of oligarchs after 2003 (such as Khodorkovsky and Lebedev), incorporating the elite in state s economy for its progress and development. But despite the introduction of new economic laws, elite s power and position are still a taboo. In 2000 the profile of Russian economic elite changed again when internationalized part of kleptocratic economic elite, as 71 Also known as nomenclature capitalism or criminalized capitalism. See HANSON, P.: What Sort of Capitalism is Developing in Russia? In: Communist Economies and Economic Transformation. 1997, vol. 9, no. 1, pp , MENSHIKOV, S.: Russian Capitalism Today. In: Monthly Review. 1999, vol. 51, no. 3, pp and MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004, vol. 47, no. 6, pp [cit ]. Available at: < 72 See RUTLAND, P.: Oil and politics in Russia. In: American Political Science Association Annual Convention. Philadelphia, PA, See STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P , pp [cit ]. Available at: < 46/1/ pdf>. 74 See BOONE, P. RODIONOV, D.: Rent Seeking in Russia and the CIS. Moscow : Brunswick UBS Warburg, 2002 and ÅSLUND, A.: The Misguided Blame Game. In: Transition Newsletter. 2004, no. 14/15, pp See STIGLITZ, J. E.: Globalization and Its Discontents. New York : W. W. Norton, p. and GOLDMAN, M.: The Rule of Outlaws is Over. In: Transition Newsletter. 2004, no. 14/15, pp ŠTÚDIE

69 2012, Volume I., Issue 3, Pages named by Fotopoulos, has started to prevail in the Russian society. 76 Putin s elite increased its power and influence in politics and economy at national level, while reducing their impact on international level. 77 Conclusion: comparing Slovenian elite and Russian oligarchy Consolidations of powerful economic elite, which are strategically linked with the political elite are present in many post-socialist and postcommunist countries. Arrangements and associations among these elite exist, since the alliance between the political and economic elite operates on the principle of rent-seeker and rent-giver. Rent-Seekers gain additional profits by becoming the exclusive monopoly of politically supported, on the other hand rent-givers allowing the first to maintain and increase their political power. 78 The formation and existence of elite their recruitment, circulation, their characteristics, cultural profile, the relationship between the different fractions etc. vary from country to country. Many researchers were/are analyzing elite establishment and performance, in post socialist and post communist societies, focusing primary on elite s formal positions and characteristics. 79 While comparing Slovenia and Russia, elite formation and performance of both is based on reproduction. 80 Comparing these two countries with other Eastern and Central European and 76 See FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World? In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, p See FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World? In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, p See HEDLUND, S.: Russia s Market Economy. A Bad Case of Predatory Capitalism. London : UCL Press, p. 79 See BOZOKI, A.: Theoretical Interpretations of Elite Change in East-Central Europe. In: Comparative Sociology. 2003, vol. 2, no. 1, pp For Russia see WHITE, S. KRYSHTANOVSKAYA, O.: Russia: Elite Continuity and Change. In: Elites, Crises, and the Origins of the Regimes. Maryland : Rowman & Littlefield, p. and STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P p. [cit ]. Available at: < 46/1/ pdf> and for Slovenia see KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during : Summary Statistics on Elite Segments. Ljubljana : CESTRA, 1998, IGLIČ, H. RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no , pp and TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51, pp STUDIES 67

70 2012, ročník I., číslo 3, s Baltic countries 81 their formation is based more on a principle of circulation. Thus, also when analyzing and comparing western and postsocialist/post-communist elite s cultural profiles there are major differences between them. Such differences are a consequence of country s political and economic development during modernization and transition. Socialist/communist societies were characterized with ideologically motivated anti-elitism and with the lack of autonomy of different segments of elite. Lack of private property, lack of innovation, individualism, business oriented ethic etc. was/is also a major obstacle for elite, comparable with western ones, to emerge, consolidate and function. Nevertheless, privileged groups of people with means of production, wealth, power and opportunity for control strategic spheres in the society had emerged, but not in the sense elite is defined in western society. Economic elite in Slovenia and Russia (oligarch) cannot be defined as carriers of development, since they were formed during the process of transition (modernization), more specifically during the process of non-transparent and disputable privatization. Slovenian economic system is, to some extend, comparable with Russian, since there are similarities with Russian oligarchy and thus several similarities can be observed also in the field of elite emergence and in their mode of action. 82 It should be stressed that differences among Slovenian economic elite and Russian oligarchs, start with their wealth and consequently life-stile (amount of money, real estates, material goods etc.), nevertheless, both elite have the power for influencing politics, economy and other society sub-system. In Slovenia and in Russia these small groups of people can be considered as a group that exercises rather high level of ruling power. 81 For Hungary see SZELÉNYI, I. SZELÉNYI, S.: Circulation or Reproduction of Elites During the Postcommunist Transformation of Eastern Europe. In: Theory and Society. 1995, no. 24, pp , for Poland see WASILEWSKI, J.: The Integration of the Polish Post- Transition Elite. In: The Soviet and Post-Soviet Review. 1999, vol. 26, no. 1-2, pp , for Czech Republic see SRUBAR, I.: Elitewandel in Der Tschechischen Republik. In: Aus Politik und Zeitgesichte: Beilage zur Wochenzeitung Das Parlament. 1998, B8/98, pp and for Baltic states see STEEN, A.: The Baltic Elites after the Change of the Regime. In: Elites in Transition: Elite Research in Central and Eastern Europe. Opladen : Leske + Budrich, 1997, p See MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004, vol. 47, no. 6, pp [cit ]. Available at: < menschivok/challenge-2005.pdf>. 68 ŠTÚDIE

71 2012, Volume I., Issue 3, Pages Instead of promoting economic development and overall wealth, Slovenian and Russian elite, both political and economic, abused privatization for rapid increase of wealth, power and their legitimacy. 83 The current Slovenian and Russian economy are not consistent with western capitalism. Russian economy is not developing evenly, the fiscal policy is not working properly, since the state prefers a short-term investments, which discourages the development of the economic sphere. There are no long-term investments, competition is mainly focused on the local level and is limited to the export. The similar situation can be observed in Slovenian economy, where business culture of economic agents is still based on the fundamentals and characteristics of the former centrally planned management, therefore, competition is based on the monopoly of economic approaches. According to presented data, we can conclude that Slovenian economic elite are much alike the Russian ones. Their establishment and performance are comparable, if not similar, the environment they were establishing and are performing have a similar history, today s economic environment has similar heritage and the overall public attitude towards elite is quite alike. Instead of performing as carriers of development these elite sought for personal benefits, like maintaining strategic position and thus, power, wealth and control. Concluding from assumptions, elite being individuals with specific attributes, one can wonder, what these specifics could be, beside providing themselves benefits on behalf of the welfare of all. Literature ADAM, F. MAKAROVIČ, M. RONČEVIČ, B. TOMŠIČ, M.: Sociokulturni dejavniki razvojne uspešnosti. 1 st ed. Ljubljana : Fakulteta za družbene vede, p. ADAM, F. TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post- Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, pp ISSN ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp ISSN See PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science. 2012, vol. 5, no. 2, pp STUDIES 69

72 2012, ročník I., číslo 3, s ÁGH, A.: The Social and Political Actors of Democratic Transition. In: The Emergence of East Central European Parliaments: The First Steps. Budapest : Hungarian Centre of Democracy Studies, pp ISBN ANDORKA, R.: The Socialists System and Its Collapse in Hungary: An Interpretation in Terms of Modernization Theory. In: International Sociology. 1993, vol. 8, no. 3, pp ISSN ÅSLUND, A.: How Russia Became a Market Economy. 1 st ed. Washington : The Brookings Institution Press, p. ISBN ÅSLUND, A.: The Misguided Blame Game. In: Transition Newsletter. 2004, no. 14/15, pp ISSN BLASI, J. R. KROUMOVA, M. KRUSE, D.: Kremlin Capitalism: The Privatization of the Russian Economy. 1 st ed. New York : Cornell University Press, p. ISBN BOONE, P. RODIONOV, D.: Rent Seeking in Russia and the CIS. 1 st ed. Moscow : Brunswick UBS Warburg, BOTTOMORE, T. B.: Élites and society. 2 nd ed. London : Routledge, p. ISBN BOZOKI, A.: Theoretical Interpretations of Elite Change in East-Central Europe. In: Comparative Sociology. 2003, vol. 2, no. 1, pp ISSN ETZIONI-HALEVY, E.: Classes and Elites in Democracy and Democratization: A Collection of Readings. 1 st ed. New York; London : Garland Publishing, p. ISBN FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project Confronting the Legacy of Inequality, with the Participation of Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa) and IFPRI (Washington DC), FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World? In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, pp ISSN X. FRYE, T. SHLEIFER, A.: The Invisible Hand and the Grabbing Hand. In: American Economic Association. 1997, vol. 87, no. 2, pp ISSN ŠTÚDIE

73 2012, Volume I., Issue 3, Pages GILL, G.: The Dynamics of Democratization: Elites, Civil Society and the Transition Process. 1 st ed. New York : Palgrave Macmillan, p. ISBN GOLDMAN, M.: The Rule of Outlaws is Over. In: Transition Newsletter. 2004, no. 14/15, pp ISSN GREGORY, P.: Dictator s Orders. In: The Soviet Administrative-Command Economy: What We Have Learned from the Archives. Stanford : Hoover Institution Press, GURIEV, S. M. RACHINSKY, A.: Oligarchs: The Past or the Future of Russian Capitalism? [online] p. [cit ]. Available at: < HAFNER-FINK, M.: Slovensko približevanje Evropski uniji: Ideološki projekt ali proces (post)modernizacije. In: Teorija in praksa. 2000, vol. 37, no. 5, pp ISSN HANLEY, E. YERSHOVA, N. ANDERSON, R.: Russia: Old Wine in a New Bottle? The Circulation and Reproduction of Russian Elites, In: Theory and Society. 1995, no. 24, pp ISSN HANSON, P.: What Sort of Capitalism is Developing in Russia? In: Communist Economies and Economic Transformation. 1997, vol. 9, no. 1, pp ISSN HARASZTI, M.: A Worker in a Worker's State. 1 st ed. London : Penguin, p. ISBN HEDLUND, S.: Russia s Market Economy. A Bad Case of Predatory Capitalism. 1 st ed. London : UCL Press, p. ISBN HUNTINGTON, S. P.: The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century. 1 st ed. Norman : University of Oklahoma Press, p. ISBN IGLIČ, H. RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no , pp ISSN JOHNSON, S. KAUFMANN, D. SCHLEIFER, A.: The Unofficial Economy in Transition. In: Brookings Papers on Economic Activity. 1997, no. 2, pp STUDIES 71

74 2012, ročník I., číslo 3, s KAMINSKI, A. KURCZEWSKA, J.: Strategies of Post-Communist Transformation. Elites as Institution-Builders. In: Social Change and Modernization: Lessons from Eastern Europe. Berlin : Walter de Gruyter, pp ISBN KING, L. P. SZELENYI, I.: The New Capitalism of Eastern Europe: Towards a Comparative Political Economy of Postcommunist Capitalisms. In: Economic Sociology of Capitalism. Cornell University, KING, L.: Postcommunist Divergence: A Comparative Analysis of the Transition to Capitalism in Poland and Russia. In: Studies in Comparative International Development. 2002, vol. 37, no. 3, pp ISSN KONRÁD, G. SZELÉNYI, I.: The Intellectuals on the Road to Class Power. 1 st ed. New York; London : Harcourt Brace Jovanovich, p. ISBN KOTZ, D. M. WEIR, F.: Revolution from Above: The Demise of the Soviet System. 1 st ed. London; New York : Routledge, p. ISBN KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during : Summary Statistics on Elite Segments. 1 st ed. Ljubljana : CESTRA, KRYSHTANOVSKAYA, O. WHITE, S.: From Soviet Nomenklatura to Russian Élite. In: Europe-Asia Studies. 1996, vol. 48, no. 5, pp ISSN KUNDERA, M.: Tragedija srednje Evrope. In: Nova revija. 1984, no. 30, pp ISSN LAZAREV, V.: Evolution and Transformation of the Soviet Elite. Research report. University of Houston, Department of Economics, LIJPHART, A. WAISMAN, C. H.: The Design of Democracies and Markets: Generalizing Across Regions. In: Institutional Design in New Democracies: Eastern Europe and Latin America. Boulder; Oxford : Westview Press, pp ISBN MAKAROVIČ, M.: Neokorporativizem v sistemski perspektivi in njegova vloga v postsocialistični modernizaciji. In: Družboslovne razprave. 1996, vol. 12, no. 21, pp ISSN ŠTÚDIE

75 2012, Volume I., Issue 3, Pages MENSHIKOV, S.: Russian Capitalism Today. In: Monthly Review. 1999, vol. 51, no. 3, pp ISSN MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004, vol. 47, no. 6, pp [cit ]. Available at: < pdf>. ISSN MILLS, W. Ch.: Elita oblasti. 1 st ed. Ljubljana : Državna založba Slovenije, p. OLSON, M.: The Logic of Collective Action: Public Goods and the Theory of Groups. 2 nd ed. Cambridge : Harvard University Press, p. ISBN PEZDIR, R. MRKAIĆ, M.: Slovenska tranzicija od Kardelja do Tajkunov. 1 st ed. Ljubljana : Časnik Finance, p. ISBN PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science. 2012, vol. 5, no. 2, pp ISSN PRZEWORSKI, A. LIMONGI, F.: Political Regimes and Economic Growth. In: Journal of Economic Perspectives. 1993, vol. 7, no. 3, pp ISSN READ, J.: A Genealogy of Homo-Economicus: Neoliberalism and the Production of Subjectivity. In: Foucault Studies. 2009, no. 6, pp ISSN RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp ISSN RUTLAND, P.: Oil and politics in Russia. In: American Political Science Association Annual Convention. Philadelphia, PA, SRUBAR, I.: Elitewandel in Der Tschechischen Republik. In: Aus Politik und Zeitgesichte: Beilage zur Wochenzeitung Das Parlament. 1998, B8/98, pp ISSN X. STEEN, A.: The Baltic Elites after the Change of the Regime. In: Elites in Transition: Elite Research in Central and Eastern Europe. Opladen : Leske + Budrich, 1997, p ISBN STUDIES 73

76 2012, ročník I., číslo 3, s STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P p. [cit ]. Available at: < df>. ISSN STIGLITZ, J. E.: Globalization and Its Discontents. 1 st ed. New York : W. W. Norton, p. ISBN SZELÉNYI, I. SZELÉNYI, S.: Circulation or Reproduction of Elites During the Postcommunist Transformation of Eastern Europe. In: Theory and Society. 1995, no. 24, pp ISSN SZTOMPKA, P.: The Sociology of Social Change. 1 st ed. Oxford : Blackwell, p. ISBN TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. 1 st ed. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije, p. ISBN TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51, pp ISSN TOMŠIČ, M.: Politična stabilnost v novih demokracijah. 1 st ed. Ljubljana : Znanstveno in publicistično središče, p. ISBN WASILEWSKI, J.: The Integration of the Polish Post-Transition Elite. In: The Soviet and Post-Soviet Review. 1999, vol. 26, no. 1-2, pp ISSN WHITE, S. KRYSHTANOVSKAYA, O.: Russia: Elite Continuity and Change. In: Elites, Crises, and the Origins of the Regimes. Maryland : Rowman & Littlefield, p. ISBN Lea Prijon, Ph.D. candidate School of Advanced Social Studies Kidričeva Nova Gorica Slovenia 74 ŠTÚDIE

77 2012, Volume I., Issue 3, Pages The Relationship between Terrorism and Poverty in the Scholarly Debates Eva Godovičová Abstract: Terrorism considered as one of the most significant security threats today provokes many debates among scholars. The discussions are going on about the very definition of terrorism, motivations of its perpetrators and the causes of terrorism as such. One of the main issues being discussed is the relationship between terrorism and poverty, hence whether poverty can serve as a root cause of terrorism. This study therefore maps the research of different scholars concerning the issue of poverty-terrorism links and can serve as an outline towards more detailed analysis of the root causes of terrorism. Key Words: Terrorism; Root Causes; Poverty; Academic Research; Scholarly Debates. Introduction: Terrorism and its root causes There exists no single root cause of terrorism, or even a common set of causes. 1 Similarly, there exists no single definition of terrorism as such. To define terrorism is a challenging issue, there have been many attempts to find the definition but none of them has achieved universal validity. Terrorism is a very complex and diverse issue. There is a confusion what should and what should not be considered terrorism. Is the violent behavior of the state towards civilians terrorism or not? Can violence be morally justified, e.g. in case of resistance movements against foreign occupation? 2 One way or another, terrorism can be in simple terms defined as a threat or use of violence for political, religious or ideological purposes designed to influence the attitudes and behavior of a group or to 1 Document Exploring Root and Trigger Causes of Terrorism: Case Study, Work Package 3. In: Transnational Terrorism, Security & the Rule of Law. [online] (revised 2008), pp [cit ]. Available at: < 2 See CRENSHAW, M.: Terrorism and Global Security. [online]. 2006, pp [cit ]. Available at: < global_security.pdf>. STUDIES 75

78 2012, ročník I., číslo 3, s achieve objectives that are otherwise unattainable. 3 The US State Department has been since 1983 using this definition: The term terrorism means premeditated, politically motivated violence perpetrated against non-combatant targets by subnational groups or clandestine agents, usually intended to influence an audience. To differentiate international terrorism they add The term international terrorism means terrorism involving citizens or the territory of more than one country. 4 To sum up we could agree that terrorists use violence to influence the audience. What are the motivations to do so? Here we get to the debate on the root causes of terrorism. Root causes are those features that set the stage for terrorism in the long run. 5 Good governance, democracy, rule of law and social justice are often listed as the factors that make the possibility of revolt (involving tactics of terrorism) less likely. 6 Hence we can assume that the insufficient level of democracy, non-existing rule of law and bad governance combined with the high levels of social injustice would be among the root causes of terrorism. Marta Crenshaw suggested a scheme of causes of terrorism dividing it into different categories. 7 There is a category of precipitants factors that immediately provoke occurrence of terrorism and then a category of preconditions those features, that in the long-term create an environment where the inclination towards terrorism is likely to occur. Crenshaw as well claims that Root causes may influence the subsequent trajectory of terrorism more than its onset since they determine the extent of social support for violence by justifying grievances. 8 3 RAPOPORT, D. C. ALEXANDER, Y.: The Rationalization of Terrorism. Maryland : University Publications of America, p. 4 KRUEGER, A. B. MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp See document Exploring Root and Trigger Causes of Terrorism: Case Study, Work Package 3. In: Transnational Terrorism, Security & the Rule of Law. [online] (revised 2008), pp [cit ]. Available at: < tekst/publications/root%20and%20trigger.pdf>. 6 See SCHMID, A. P.: Root Causes of Terrorism: Some Conceptual Notes, a Set of Indicators, and a Model. In: Democracy and Security. 2005, vol. 1, pp See CRENSHAW, M.: The Causes of Terrorism. In: Comparative Politics. 1981, vol. 13, no. 4, pp CRENSHAW, M.: Political Explanations. In: Addressing the Causes of Terrorism, The Club de Madrid Series on Democracy and Terrorism. [online]. 2005, vol. 1, pp [cit ]. Available at: < pdf>. 76 ŠTÚDIE

79 2012, Volume I., Issue 3, Pages Can then factors such as poverty, inequality, globalization and lack of democracy or religious doctrine be considered the root causes of terrorism? The answer is more complex than expected. If we focus solely on those, the picture we get is not explanatory enough. To fully explain the terrorist phenomena we also need to take into account the intentions and capabilities of the actors that use terrorism in specific historical contexts. 9 There have been three groups of country characteristics that have been identified as the possible determinants of terrorists choices to target certain target or to increase the likelihood of terrorists stemming from particular country. Those groups namely are: 10 Economic conditions and the level of development, measured by GDP per capita, economic freedom, quality of institutions and infrastructure, human development index and the level of education; Political freedom and civil liberties; Political stability influenced by the occurrence of civil wars, riots and military conflicts. It is as well important to note that there is a difference in domestic and international terrorism. Much of the transnational terrorism today seems to be generated from grievances against rich countries. Terrorists may decide to attack national of rich countries or their property to attract international publicity. That might result in the fact that transnational terrorism may affect mainly rich countries. The same cannot be said about domestic terrorism. 11 Poverty as the root cause of terrorism what scholars think? Poverty and underdevelopment as such are among the features threatening the global security these days. However, the debate over poverty as the potential determinant of terrorism is not univocal. Many academics hold completely different positions on this issue. This study therefore 9 CRENSHAW, M.: Terrorism and Global Security. [online]. 2006, pp [cit ]. Available at: < _security.pdf>. 10 KIS-KATOS, K. LIEBERT, H. SCHULZE, G. G.: On the Origin of Domestic and International Terrorism. In: European Journal of Political Economy. 2011, vol. 27, no. S1, pp See ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp STUDIES 77

80 2012, ročník I., číslo 3, s seeks to map and discuss those different positions on the question of the relationship between terrorism and poverty. The assumption of poverty being the factor causing an inclination towards terrorism may arise from the fact, that in case of conflicts within the countries the results are quite clear. Collier and Hoeffler claim high risk of the civil war onset when the economic variables are low. 12 This suggests that terrorism as a manifestation of a political conflict might then as well be explained by weak economic conditions. 13 In this context, in the aftermath of 11 th September 2001 many observers and academics as well called after increase in the investment into foreign aid and education as a tool to eradicate terrorism. President Bush in 2002 at the UN Development Conference explained that we fight poverty because hope is an answer to terror. 14 President Obama as well claims that extremely poor societies are those where disease, terrorism and conflict can be easily bred. 15 However, conducted research in this area has resulted in no consensus. The results of empirical research differ in sign, size and significance. 16 Evidence based on the development measures such as GDP and GDP per capita, Human Development Index, poverty measures etc. provides only little support for the claims that fighting poverty means preventing terrorism. Here I provide some examples of research conducted by various scholars and results based on their findings: Freytag et al. in their article The Origins of Terrorism: Cross- Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism argue that it seems necessary to consider the environment of terrorist and 12 See COLLIER, P. HOEFFLER, A.: Greed and Grievance in Civil War. In: Oxford Economic Papers. 2004, vol. 56, no. 4, pp See ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp BUSH, G. W.: Remarks by the President at the United Nations Financing for Development Conference. [online]. Washington, D.C. : White House Press Release, [cit ]. Available at: < html>. 15 See GASSEBNER, M. LUECHINGER, S.: Lock, Stock, and Barrel: A Comprehensive Assessment of the Determinants of Terror. In: CESifo Working Paper. [online]. 2011, no. 3550, pp [cit ]. Available at: < pls/portal/docs/1/ pdf>. 16 See GASSEBNER, M. LUECHINGER, S.: Lock, Stock, and Barrel: A Comprehensive Assessment of the Determinants of Terror. In: CESifo Working Paper. [online]. 2011, no. 3550, pp [cit ]. Available at: < pls/portal/docs/1/ pdf>. 78 ŠTÚDIE

81 2012, Volume I., Issue 3, Pages their economic, social and political circumstances. 17 Their research is therefore conducted with an emphasis on the economic and political situation in the countries where terrorism comes from. Main hypothesis of their article is that it is easier for terrorism to originate in countries, where economic conditions and political institutions are poor. They conclude their research stating that the sooner countries get rich, the better are the prospects of a peaceful future. 18 The analysis of the factors that lead to the draining the swamp 19 by Brian Lai as well involves the question of the country s wealth. He claims that it is difficult to predict the effect of wealth on the terrorism production since individuals conducting the acts of terrorism are often welleducated and coming from middle-income families. However, wealthy states might be difficult to produce members of terrorist groups since the standard of living in such countries is higher which makes it less likely to base international terrorist groups here. Results of his study suggest that the countries that are in the middle of the income distribution are the most prone to originate terrorism, because they do not have as many policy resources to address the grievances possibly leading their populations to support terrorist groups as wealthy countries. 20 Not questioning the need to eradicate poverty and to increase the investments into education (education as a precondition for economic growth), Krueger and Malečková in their article claim, that any connection between poverty, education and terrorism is indirect. 21 They focus on the question whether higher income and more education would cause 17 FREYTAG, A. KRUEGER, J. MEIERRIEKS, D. SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism: Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009, no , pp FREYTAG, A. KRUEGER, J. MEIERRIEKS, D. SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism: Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009, no , p Brian Lai uses the term drain the swamp in his article Draining the Swamp : An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, to describe conditions that within a state produce international terrorism. See LAI, B.: Draining the Swamp : An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24, pp See LAI, B.: Draining the Swamp : An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24, pp See KRUEGER, A. B. MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp STUDIES 79

82 2012, ročník I., číslo 3, s a reduction in the terrorism participation. The main contribution of their paper is the statistical analysis of the determinants of participation in Hezbollah in Lebanon. The findings are that education and poverty are not significant predictors of individual participation in Hezbollah. On the contrary they claim that standard of living above the poverty line and secondary-school education or higher are positively associated with the participation in Hezbollah. However, they conclude, that although the economic deprivation might not be connected with terrorism participation at the individual level, it might have an impact on the national level. In an impoverished country the relatively well-off minority could turn to terrorism to improve the conditions of their countrymen. 22 Kurril-Klitgaard et al. in their paper argue that transnational terrorism is unrelated to the factors as education, inequality, economic growth and poverty. 23 What is interesting in their research is the fact, that there is a difference between the two indicators of the standard of living and their impact on the probability of experiencing terrorism. GDP per capita seems to have different impact than HPI Human Poverty Index. While GDP per capita is significant in the relation to the probability of experiencing terrorism for example in the sense of wealthier countries being those that have higher probability of terrorist acts HPI is never significant. Therefore the authors find no support for the claim that poverty causes some countries to experience more terrorism than others. Wealthier countries are indeed more likely to be hurt. The conclusion of the paper states that it is not poor countries where terrorism originates from. 24 Alberto Abadie in his article Poverty, Political Freedom and the Roots of Terrorism 25 uses a new dataset focused on the intensity of country-level terrorist risk in order to study the relationship between economic variables and terrorism. The empirical results found by this 22 See KRUEGER, A. B. MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp See KURRILD-KLITGAARD, P. JUSTESEN, M. K. KLEMMENSEN, R.: The Political Economy of Freedom, Democracy and Transnational Terrorism. In: Public Choice. 2006, vol. 128, no. 1-2, pp See KURRILD-KLITGAARD, P. JUSTESEN, M. K. KLEMMENSEN, R.: The Political Economy of Freedom, Democracy and Transnational Terrorism. In: Public Choice. 2006, vol. 128, no. 1-2, pp See ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp ŠTÚDIE

83 2012, Volume I., Issue 3, Pages risk analysis show that there is no significantly higher risk of terrorism for poorer countries. However, if we consider other country-specific characteristics (such as the level of political freedom) the results might differ. Kis-Katos et al. in their article describe a research they conducted, stating that economic development matters for the creation of terror. 26 They claim that if we measure terrorism on the basis of the incidents number, terrorism is more likely to originate from richer countries with better urbanization. The poorest countries are much less likely to create conditions for breeding of the domestic, but especially international terrorism. As the authors of the study conclude it is not the poorest countries that breed the most terrorism. Piazza in his volume questions the popular idea of terrorism stemming from the global poverty. 27 He asks whether the reduction of the world poverty would lead to decrease of transnational terrorism. Piazza favors global analysis to cross-country examination or country-specific analysis in case of transnational terrorism because of the fact that country where transnational terrorists locate might not be anyhow linked to the socio-economic conditions that breed terrorism. Second reason for global analysis is that the target country might be selected on the basis of local security dynamics, media coverage for the attack, the target softness. Further, transnational terrorism is more a reaction to the globalized conflicts today. A global study is thus good to grasp the most significant economic features believed to be the causes of transnational terrorism. The results of the global analysis conducted by James Piazza do not show evidence that there is a link between global poverty and inequality and terrorism. However, Piazza sees preliminary finding that economic development could be a way to anti-terrorism effort KIS-KATOS, K. LIEBERT, H. SCHULZE, G. G.: On the Origin of Domestic and International Terrorism. In: European Journal of Political Economy. 2011, vol. 27, no. S1, p See PIAZZA, J. A.: Global Poverty, Inequality, and Transnational Terrorism: A Research Note. In: Perspectives on Terrorism. [online]. 2007, vol. 1, no. 4. [cit ]. Available at: < 28 See PIAZZA, J. A.: Global Poverty, Inequality, and Transnational Terrorism: A Research Note. In: Perspectives on Terrorism. [online]. 2007, vol. 1, no. 4. [cit ]. Available at: < STUDIES 81

84 Conclusion 2012, ročník I., číslo 3, s To conclude scholarly debates on the topic of poverty as the cause of terrorism we need to take into account the complexity of the issue. As written earlier, terrorism is a very complex and diverse issue, therefore to examine its root causes is a challenging task for any scholar. From research of the academics and scholars listed in this paper can be seen that various methods have been used to analyze root causes of terrorism. This paper is focused on the issue of poverty in relation to terrorism and the question whether poverty can serve as a cause of terrorism. Are poor countries more prone to be those that terrorist come from? This idea together with the belief that if we help to eradicate poverty in the world poorest countries we help to fight terrorism is quite popular. However, as empirical results of the analyses and research tasks mentioned in this paper suggest, the answer is not that clear. Poverty as the cause of terrorism is being challenged by many influential research papers, such as the one by Krueger and Malečková, where Hezbollah in Lebanon is analyzed and the results say, that the members of Hezbollah do not come from impoverished families and countries; by contrast they come from families that are relatively wealthy and are educated. Krueger and Malečková therefore fail to find any direct link between poverty, education and terrorism. 29 Although there are scholars claiming that more peaceful future would come with economic development in poor countries, 30 other authors such as Kurill-Klitgaard et al., Kis-Katos et al., Abadie or Piazza do not find any direct correlation between the poverty and terrorism. They claim that it is not poverty that causes terrorism and the poorest countries are not those that breed the most terrorism. Brian Lai is positioned somewhere in the middle of this scholarly debate, when claiming that middle-income countries are the most prone to be the place of origin for terrorists because they lack the 29 See KRUEGER, A. B. MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp See FREYTAG, A. KRUEGER, J. MEIERRIEKS, D. SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism: Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009, no , pp ŠTÚDIE

85 2012, Volume I., Issue 3, Pages resources to address the grievances of their citizens but they are not that poor not to be the possible pool for recruits. 31 When analyzing the causes of terrorism we thus need to consider other issues than poverty as well, such as the level of political freedom, the stability of political institutions, level of democracy etc. Those factors are as well subject of academic research, however, that is not the topic of this paper. Literature ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp ISSN BUSH, G. W.: Remarks by the President at the United Nations Financing for Development Conference. [online]. Washington, D.C. : White House Press Release, [cit ]. Available at: < whitehouse.gov/news/releases/2002/03/ html>. COLLIER, P. HOEFFLER, A.: Greed and Grievance in Civil War. In: Oxford Economic Papers. 2004, vol. 56, no. 4, pp ISSN CRENSHAW, M.: Political Explanations. In: Addressing the Causes of Terrorism, The Club de Madrid Series on Democracy and Terrorism. [online]. 2005, vol. 1, pp [cit ]. Available at: < 1.pdf>. CRENSHAW, M.: Terrorism and Global Security. [online]. 2006, pp [cit ]. Available at: < leadingmatters/pdf/terrorism_global_security.pdf>. CRENSHAW, M.: The Causes of Terrorism. In: Comparative Politics. 1981, vol. 13, no. 4, pp ISSN Document Exploring Root and Trigger Causes of Terrorism: Case Study, Work Package 3. In: Transnational Terrorism, Security & the Rule of Law. [online] (revised 2008), pp [cit ]. Available at: < Root%20and%20Trigger.pdf>. 31 See LAI, B.: Draining the Swamp : An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24, pp STUDIES 83

86 2012, ročník I., číslo 3, s FREYTAG, A. KRUEGER, J. MEIERRIEKS, D. SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism: Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009, no , pp ISSN GASSEBNER, M. LUECHINGER, S.: Lock, Stock, and Barrel: A Comprehensive Assessment of the Determinants of Terror. In: CESifo Working Paper. [online]. 2011, no. 3550, pp [cit ]. Available at: < PDF>. ISSN KIS-KATOS, K. LIEBERT, H. SCHULZE, G. G.: On the Origin of Domestic and International Terrorism. In: European Journal of Political Economy. 2011, vol. 27, no. S1, pp ISSN KRUEGER, A. B. MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp ISSN KURRILD-KLITGAARD, P. JUSTESEN, M. K. KLEMMENSEN, R.: The Political Economy of Freedom, Democracy and Transnational Terrorism. In: Public Choice. 2006, vol. 128, no. 1-2, pp ISSN LAI, B.: Draining the Swamp : An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24, pp ISSN PIAZZA, J. A.: Global Poverty, Inequality, and Transnational Terrorism: A Research Note. In: Perspectives on Terrorism. [online]. 2007, vol. 1, no. 4. [cit ]. Available at: < RAPOPORT, D. C. ALEXANDER, Y.: The Rationalization of Terrorism. 1 st ed. Maryland : University Publications of America, p. ISBN SCHMID, A. P.: Root Causes of Terrorism: Some Conceptual Notes, a Set of Indicators, and a Model. In: Democracy and Security. 2005, vol. 1, pp ISSN Mgr. Eva Godovičová Department of European Studies Faculty of Social Sciences 84 ŠTÚDIE

87 2012, Volume I., Issue 3, Pages University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava Bučianska Street 4/A Trnava Slovak Republic STUDIES 85

88 Strategie a její implementace v organizacích veřejné správy 2012, ročník I., číslo 3, s Strategy and Its Implementation in Organizations of Public Administration Alena Kopfová Abstract: Currently, the efficiency of public administration is increasingly discussed, and because of this the introduction of managerial methods in organizations of public administration too. Strategic management is often mentioned as suitable for this type of organizations. This study s aim is to define the terms strategy, strategic management and strategic planning quite often leads to their confusion, at least in literature written in Czech. The main goal is to familiarize with the results of the survey, which took place in spring this year, and confirm or refuse the hypotheses relating to this survey. These investigations dealt with applications and implementation of strategy in organizations of public administration. Key Words: Strategy; Strategic Management; Strategic Planning; Implementation of Strategy; Organization of Public Administration. Abstrakt: V současné době je stále více diskutována efektivnost veřejné správy, a s ní související zavádění manažerských metod právě do organizací veřejné správy. Často bývá jako vhodný zmiňován právě strategický management. Předložená studie si tak klade za cíl vymezit pojmy strategie, strategický management a strategické plánování poměrně často dochází k jejich zaměňování, alespoň v česky psané odborné literatuře. Hlavním cílem pak je seznámit s výsledky dotazníkového šetření, které proběhlo na jaře tohoto roku, a potvrzení či vyvrácení hypotéz vztahujících se k tomuto šetření. Zmíněné šetření se zabývalo aplikací a implementací strategie v organizacích veřejné správy. Klíčová slova: Strategie; strategický management; strategické plánování; implementace strategie; organizace veřejné správy. Úvod V průběhu 80. let minulého století se v rámci reforem veřejné správy začaly prosazovat nové přístupy ve veřejné správě. Ve většině případů re- 86 ŠTÚDIE

89 2012, Volume I., Issue 3, Pages forem došlo k inspiraci soukromým sektorem a začaly se přejímat manažerské praktiky a metody, do té době běžně uplatňované v soukromé sféře. Spolu s tím se začíná užívat také spojení slov management ve veřejné správě, kterému předcházela myšlenka, že samotný pojem veřejná správa neobsahuje to, co je požadováno od manažerů ve veřejné správě na rozdíl od veřejných úředníků. Také strategický management nachází ve veřejné správě své uplatnění, v řadě případů je součástí reforem veřejné správy. I co se týká strategického managementu, dochází k inspiraci soukromým sektorem, rozdíly vyplývají pouze z účelu, za kterým byly tyto organizace zřízeny, tedy z jejich cílů. Předložený text si klade za cíl nejen vymezit pojmy strategie, strategický management a strategické plánování, k jejichž zaměňování v řadě případů dochází. Hlavním cílem je seznámit s výsledky dotazníkového šetření probíhajícího v jarních měsících tohoto roku. Zmíněné šetření se zabývalo aplikací a implementací strategie v organizacích veřejné správy. V souvislosti s tímto šetřením byly vysloveny také dvě hypotézy, které budou v následujícím textu buďto potvrzeny nebo vyvráceny. Těmito hypotézami jsou: V organizacích veřejné správy, které nemají zpracovanou a schválenou strategii, bude kladen větší důraz na operativní činnosti, strategie bude vrcholovým vedením považována za zbytečný dokument a úroveň praktického fungování managementu bude hodnocena jako slabá. V organizacích veřejné správy, které mají zpracovanou a schválenou strategii, bude úroveň praktického fungování managementu hodnocena spíše jako kvalitní a vrcholové vedení bude mít větší povědomí o strategii a jejích výhodách. Vymezení pojmů strategie a strategický management Ačkoliv se strategický management dá považovat za poměrně mladou manažerskou disciplínu (jeho počátek je nejčastěji datován do 60. let 20. století), počet autorů zabývajících se touto problematikou je velmi rozsáhlý. S tím souvisí i celá řada názorů na výklad a obsah pojmů strategie a strategický management, které jsou velmi nejednotné. Bohužel neplatí, že novější přístupy ke zmiňované problematice, a tedy i názory na stra- STUDIES 87

90 2012, ročník I., číslo 3, s tegii a strategický management, vystřídaly ty dřívější. 1 Proto se i nadále lze v odborné literatuře setkat s velmi častým zaměňováním pojmů strategie, strategický management a strategické plánování, přitom například strategické plánování je považováno za ranější fázi vývoje strategického managementu. 2 Co se týká jednotlivých pojmů, strategie bývá asi nejčastěji vnímána jako obraz přítomnosti a budoucnosti a zároveň jakási cesta, která nejpravděpodobněji organizaci dovede ke stanovenému cíli v budoucnu. Je tedy vyjádřením cílů organizace a postupů pro dosažení těchto cílů. Platí, že strategie by měla být definována s odkazem na poslání a vizi organizace, například podle Z. Součka by poslání a vize měly být zahrnuty v samotné strategii. 3 V souvislosti s definicí strategie bývá často citován i H. Mintzberg, který se domnívá, že strategii je nutné vymezit větším množstvím definic. 4 On sám ji chápe jako tzv. 5P, konkrétně jako plan (plán, neboli určitý návod do budoucnosti, co dělat a jak toho dosáhnout), pattern (vzorec či model situací a chování organizace, které se mohou v čase objevit), position (umísťování konkrétních produktů na určité trhy), perspective (hledisko, neboli způsob, jak manažeři vidí sebe a okolí, jak je co v organizaci uskutečňováno), ploy (manévr, tedy zamýšlené chování vedoucí k tomu, jak přelstít konkurenci). Strategie jako taková je považována za velmi podstatnou součást strategického managementu, především však strategického plánování. Společné pro tyto dva pojmy je také to, že v sobě spojují myšlení koncepční a dlouhodobé. Naopak rozdíl mezi strategickým managementem a strategickým plánováním vyplývá z dříve naznačeného vývoje této manažerské disciplíny. Dalo by se říci, že samotné strategické plánování je ukončeno volbou strategie, které předchází strategická analýza. Na druhou stranu strategický management je v současné době vnímán jako model, permanentní cyklus několika fází či kroků. Počty a názvy fází to- 1 Blíže viz VODÁČEK, L. VODÁČKOVÁ, O.: Moderní management v teorii a praxi. Praha : Management Press, s. 2 Toto tvrzení potvrzují i autoři Wright a Nemec, kteří píší, že zatímco v 70. a 80. letech 20. století se strategický management v podstatě ztotožňoval se strategickým plánováním, později došlo ke kvalitativnímu posunu myšlení, kde se strategické plánování a rozhodování staly pouze jednotlivými částmi strategického managementu. Blíže viz WRIGHT, G. NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, s. 3 Blíže viz SOUČEK, Z.: Úspěšné zavádění strategického řízení firmy. Praha : Professional Publishing, s. 4 Blíže viz MINTZBERG, H. AHLSTRAND, B. LAMPEL, J.: Strategy Safari: A Guided Tour Through the Wilds of Strategic Management. New York : Free Press, s. 88 ŠTÚDIE

91 2012, Volume I., Issue 3, Pages hoto cyklu se opět u některých autorů liší, ale všichni se víceméně shodují na následujících fázích: strategická analýza, volba strategie, implementace strategie, průběžná kontrola naplňování strategie. 5 Je tedy zřejmé, že strategický management se od strategického plánování liší tím, že se dbá na implementaci strategie, strategie je také neustále kontrolována a případně pozměňována jedná se, jak bylo řečeno, o nekončící, stále se opakující cyklus. Strategie a strategický management v organizacích veřejné správy Za klasický model řízení veřejné správy bývá považována byrokracie, která přináší řadu negativních důsledků a již řadu let čelí stále výraznější kritice. V reakci na kritiky týkající se právě byrokracie, ale také nízké výkonnosti a rostoucích fiskálních deficitů, se začaly prosazovat nové přístupy ve veřejné správě, a to v rámci reforem veřejné správy především od 80. let 20. století. 6 Ve většině případů reforem dochází k inspiraci soukromým sektorem a jsou přejímány manažerské praktiky a metody, které jsou běžně uplatňovány v soukromé sféře. 7 Asi nejznámější a teoreticky nejpropracovanější je program New Public Management (dále NPM), jehož cílem je, aby se z úředníka, pouhého vykonavatele rozhodnutí jiných orgánů, stal manažer, který aktivně vystupuje v politickém procesu. 8 V České republice je koncept NPM ryze teoretickým konceptem, oficiálně Česká republika tento koncept nepřijala. Přesto je možné se setkat se snahou postupného zavádění některých manažerských metod do veřejné správy, což bylo podpořeno zejména v roce 2007 schválením materiálu s názvem Efektivní veřejná správa a přátelské veřejné služby: Strategie realizace Smart Administration v období Srovnejme například JOHNSON, G. SCHOLES, K.: Cesty k úspěšnému podniku. Praha : Computer Press, s., KOŠŤAN, P. ŠULEŘ, O.: Firemní strategie: plánování a realizace. Praha : Computer Press, s. a KEŘKOVSKÝ, M. VYPĚL, O.: Strategické řízení: Teorie pro praxi. Praha : C. H. Beck, s. 6 Blíže viz HOMBURG, V. POLLITT, Ch. Van THIEL, S.: New Public Management in Europe: Adaptation and Alternatives. Hampshire : Palgrave MacMillan, s. 7 Blíže viz WRIGHT, G. NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, s. 8 Blíže viz například PEKOVÁ, J. PILNÝ, J. JETMAR, M.: Veřejná správa a finance veřejného sektoru. Praha : ASPI Publishing, s. a WRIGHT, G. NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, s. 9 Blíže viz PŮČEK, M. OCHRANA, R.: Chytrá veřejná správa: Kohezní politika. Praha : Ministerstvo pro místní rozvoj, Národní orgán pro koordinaci, s. STUDIES 89

92 2012, ročník I., číslo 3, s V souvislosti s pronikáním manažerských principů do organizací veřejné správy se častěji hovoří také o strategii a strategickém managementu, který je součástí NPM, ale i jiných reforem veřejné správy. 10 Také z pohledu strategického managementu dochází k inspiraci soukromým sektorem, přejímají se tak základní principy strategického managementu i mnohé strategické aktivity. Předpokládá se, že díky aplikaci principů strategického managementu dochází ke zvyšování efektivnosti organizací veřejné správy, kvality jejich rozpoznání místních potřeb a růstu zodpovědnosti. 11 Z pohledu strategického managementu je vhodné upozornit na některé výrazné odlišnosti organizací veřejné správy v porovnání s organizacemi soukromého sektoru: 12 organizace veřejné správy nemá problém se získáváním zákazníků, budováním postavení na trhu nebo tvorbou nového produktu; oproti soukromému sektoru má vymezeny komplexnější cíle, nejedná se pouze o zisk a přežití (může jít například o snahu o vyšší efektivitu nebo zlepšení služeb při omezených nákladech); složitěji si definuje vlastníky a spotřebitele svých služeb; je daleko více omezena, co se týká investičního kapitálu i svobody rozhodování (rozhodování může být silně politicky ovlivněno); hranice strategického rozhodování jsou určovány více politickými podmínkami než stavem prostředí. V předchozích letech probíhal výzkum zabývající se aplikací strategického managementu v organizacích v České republice. Z celkového počtu 312 sesbíraných a zpracovaných dotazníků se jich 140 týkalo organi- 10 Některé reformy uplatňují manažerské metody pouze v omezené míře, nejčastěji právě prostřednictvím strategického managementu, což některými autory bývá označováno jako smíšený model managementu veřejné správy. Příkladem takovéto reformy může být irský program Strategy Management Initiative. Blíže viz dokument Evaluation of the Progress of the Strategic Management Initiative. [online]. Dublin : PA Consulting Group, s. [cit ]. Dostupné na internetu: < 11 Blíže viz WRIGHT, G. NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, s. 12 Blíže viz například MALINOVSKÝ, J. WOKOUN, R.: Metody regionálního rozvoje pro potřeby strategického rozvoje regionů: Vědecká a teoretická východiska regionálního rozvoje, regionální politika, strategie a programování (návrh výstupní publikace). [online]. Ostrava; Praha : VŠB Technická univerzita Ostrava; Vysoká škola ekonomická v Praze, [cit ]. Dostupné na internetu: < DownloadFile/4185.aspx> a WRIGHT, G. NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, s. 90 ŠTÚDIE

93 2012, Volume I., Issue 3, Pages zací veřejné správy. Dalo by se říci, že díky tomuto výzkumu byly získány nejzákladnější poznatky také o strategii právě v organizacích veřejné správy. 13 Kromě jiného bylo zjištěno, pomocí chí-kvadrát testu nezávislosti, že zavádění a uplatňování strategického managementu v organizaci závisí i na typu organizace. 14 V reakci na výsledky tohoto výzkumu proběhl další výzkum zaměřený na strategický management pouze v organizacích veřejné správy. Výzkum byl proveden pomocí dotazníkového šetření na jaře tohoto roku. 15 Samotný dotazník byl koncipován tak, že hned na začátku byla uvedena tzv. rozřazovací otázka na existenci strategie v organizaci. Podle odpovědi na tuto otázku pak respondenti vyplňovali blok otázek A (ti, kteří potvrdili, že organizace disponuje schválenou strategií) nebo blok otázek B. Spíše než otázky se v jednotlivých blocích nalézaly různé výpovědi, které naznačovaly možné faktory, které by na strategii v organizacích mohly mít vliv s těmito výpověďmi respondenti vyjadřovali na 7-stupňové Likertově škále svůj souhlas (kde 1 = velmi nesouhlasím a 7 = velmi souhlasím). Do stanoveného termínu bylo shromážděno 114 dotazníků, přičemž ale v pěti z nich nebyly vyplněny údaje o organizaci a dalších 12 vykazovalo jiné nedostatky, proto do konečného zpracování mohlo být zahrnuto pouze 97 řádně a úplně vyplněných dotazníků. Dotazníky se týkaly rozličných organizací veřejné správy (například finanční, celní, katastrální úřady, úřady práce), ale nejpočetnější skupinu tvořily úřady místní správy, tedy úřady krajské, městské a obecní dohromady 51 dotazníků, což představuje cca 52,6 % všech řádně a úplně vyplněných dotazníků. Z celkového počtu 27 organizací veřejné správy strategii schválenou nemá, zatímco v 70 organizacích je strategii možno nalézt. Z tohoto počtu navíc 43 respondentů uvedlo, že strategie byla i úspěšně implementována, 4 respondenti přiznali, že strategie v organizaci připomíná spíše mrtvý dokument a 23 respondentů zvolilo poslední možnost, že snaha 13 Blíže viz KOPFOVÁ, A.: Stav a vývoj teorie a praxe strategického managementu: disertační práce. [online]. Brno : Masarykova univerzita, s. [cit ]. Dostupné na internetu: < 14 Výsledky testu nezávislosti vyšly takto: chí-kvadrát = 90857; DF = 2; p-hodnota = 0,007. Právě p-hodnota vypovídá o tom, že otázky týkající se typu organizace a existence strategie v organizaci jsou statisticky významně závislé, tedy je mezi nimi vztah. 15 Stejné dotazníkové šetření probíhalo i minulý rok, což je možné považovat za jistý předvýzkum. STUDIES 91

94 2012, ročník I., číslo 3, s o implementaci se objevila, ale zcela se strategii implementovat nedaří (viz Obrázek 1). Obrázek 1 Odpovědi respondentů na otázky existence a implementace strategie Pramen: Vlastní zpracování. Tyto výsledky jsou poměrně překvapující. Dřívější výzkum naznačoval, že ve veřejné správě převažují organizace, které schválenou strategií nedisponují, nad těmi organizacemi, které strategii vypracovaly nebo si ji nechaly vypracovat. Ze současného dotazníkového šetření vyplývá, že téměř polovina všech organizací veřejné správy (44,3 %) nejenže má schválenou strategii, ale také se daří ji s úspěchem implementovat. Na základě zmiňovaného dřívějšího výzkumu i proběhlého předvýzkumu byly vysloveny dvě hypotézy. První se týkala organizací veřejné správy, které nemají zpracovanou a schválenou strategii v těchto organizacích bude větší důraz kladen na operativní činnosti, strategie bude vrcholovým vedením považována za zbytečný dokument a úroveň praktického fungování managementu bude hodnocena jako slabá. Následující tabulka (Tabulka 1) ukazuje hodnocení všech výroků v dotaznících v případě, že na rozřazovací otázku bylo odpovězeno záporně, organizace tedy nedisponuje strategií. 16 Pro ověření hypotézy jsou podstatné tři výroky. To, že je v organizaci kladen větší důraz na operativní činnosti, potvrdilo hodnocení prvního výroku, jehož průměr dosáhl výše 5,46 (ze sedmi možných). S tímto výrokem spíše nesouhlasili pouze dva respondenti (jeden zvolil hodnocení 2, jeden 3), čtyři respondenti se přiklonili ke střední hodnotě, naprostá většina však s výrokem souhlasila až velmi souhlasila. Úroveň působnosti managementu organizace byla hodnocena spíše jako slabá, ačkoliv u tohoto výroku byla variabilita odpovědí daleko větší. Také poslední část 16 Tabulka zahrnuje průměr, medián a modus všech hodnocení (tedy z 27 dotazníků). Tyto hodnoty byly počítány ze všech číselných hodnocení. Pokud se u výroku objevila zaškrtnutá odpověď nevím, nemohu posoudit, do zjišťované hodnoty se nezapočítávala. 92 ŠTÚDIE

95 2012, Volume I., Issue 3, Pages hypotézy lze považovat za naplněnou, průměrně byl výrok, že vrcholové vedení považuje strategii za zcela zbytečný a nepotřebný dokument, hodnocen číslem 4,11. Vyslovenou hypotézu je tedy možné potvrdit. Tabulka 1 Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež nemají schválenou strategii Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež nemají schválenou strategii Výroky Vrcholové vedení organizace klade větší důraz na operativu Úroveň působnosti managementu organizace je slabá Všechna rozhodnutí v organizaci provádí samo vrcholové vedení Přijatá rozhodnutí plní pracovníci, kterým konzistentní úkoly byly dány příkazem Vrcholovému vedení chybí základy manažerského vzdělání Vrcholové vedení považuje strategii za zcela zbytečný a nepotřebný dokument Organizace je často srovnávána s podobnými organizacemi, které také strategii nemají Komunikace vrcholového vedení s pracovníky je nedostatečná Strategické aktivity patří do soukromého sektoru, nikoliv do oblasti veřejné správy Vrcholové vedení organizace pravidelně monitoruje změny legislativy Průměrné hodnocení Medián Modus 5,46 5,5 6, 7 4, , , , , ,06 3 2, 3, 5, 7 4,78 6 6, 7 2, , Pramen: Vlastní zpracování. Za zmínku stojí ještě výrok komunikace vrcholového vedení s pracovníky je nedostatečná, který získal průměrné hodnocení 4,78. Souhlas s tímto výrokem potvrzuje názory řady odborníků, které se strategickým managementem zabývají. Druhá vyslovená hypotéza se vztahovala k organizacím veřejné správy disponujícími schválenou strategií, ve kterých bude úroveň praktického fungování managementu hodnocena spíše jako kvalitní a vrcholové vedení bude mít větší povědomí o strategii a jejích výhodách. Hodnocení všech výroků obsahuje následující tabulka. STUDIES 93

96 2012, ročník I., číslo 3, s Tabulka 2 Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež disponují schválenou strategií Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež disponují schválenou strategií Výroky Průměrné hodnocení Medián Modus Management organizace je na vysoké úrovni 4, Všichni pracovníci se podílejí na rozhodování 2, Téměř všichni pracovníci se podílejí na přípravě a formulaci strategie Organizace se snaží o zlepšování služeb pro klienty (zákazníky) Vrcholové vedení zná základní pojmy týkající se strategie a je přesvědčeno o výhodách strategie V organizaci se pravidelně zjišťují přání a spokojenost hlavních zájmových skupin organizace Všichni pracovníci znají strategii a strategické cíle organizace 2, ,51 6 5, 7 5, , , Pravidelně se monitorují změny legislativy 6, K vypracování strategie došlo z nějakého vnějšího popudu 4, Vypracování strategie bylo pouhou ztrátou času 2, Na strategické aktivity vrcholového vedení nezbývá čas, je zavaleno řešením operativních problémů Strategické aktivity se do organizací veřejné správy příliš nehodí Pramen: Vlastní zpracování. 3, , Z tabulky (viz Tabulka 2) lze vyčíst, že s výrokem management organizace je na vysoké úrovni respondenti spíše souhlasili, průměr všech hodnocení vyšel ve výši 4,56. Druhý výrok rozhodný pro ověření hypotézy zní vrcholové vedení zná základní pojmy týkající se strategie a je přesvědčeno o výhodách strategie. I k tomuto výroku respondenti vyjadřovali spíše svůj souhlas. Průměr všech hodnocení se nachází ve výši 5,19. Na základě hodnocení těchto dvou výroků je tedy možné potvrdit pravdivost druhé hypotézy. Z předchozí tabulky (Tabulka 2) je možné učinit i další poměrně zajímavé závěry. Respondenti z organizací veřejné správy, které mají schválenou strategii, si spíše nemyslí, že by vypracování strategie bylo pouhou ztrátou času. Stejně tak se spíše nedomnívají, že strategie a strategický management je vhodný pouze pro organizace soukromého sekto- 94 ŠTÚDIE

97 2012, Volume I., Issue 3, Pages ru, s čímž se ovšem shodují i respondenti z těch organizací, které strategii vypracovanou nemají (viz průměrná hodnocení 2,74 vs. 2,67). Pozitivní je hodnocení výroku všichni pracovníci znají strategii a strategické cíle organizace, které je spíše souhlasné, bohužel se pracovníci na přípravě a formulaci strategie spíše nepodílejí. Zajímavě také vypadá hodnocení výroku k vypracování strategie došlo z nějakého vnějšího popudu. Většina respondentů spíše souhlasí, i když právě u tohoto výroku se objevil nejvyšší počet odpovědí nevím, nemohu posoudit. Trochu překvapivé už je porovnání hodnocení tohoto výroku u organizací, kterým se strategie daří řádně a úspěšně implementovat, s těmi organizacemi, pro které se strategie stala mrtvým dokumentem nebo se její implementace nedaří zcela. Dalo se totiž předpokládat, že s tímto výrokem budou souhlasit právě především respondenti z těch organizací, kde se strategii zcela implementovat nedaří. Tento předpoklad se však nenaplnil. Na druhou stranu u těch organizací, které zcela implementovaly svou strategii, je o dost lépe hodnocen výrok všichni pracovníci znají strategii a strategické cíle organizace. Na implementaci strategie samozřejmě působí celá řada vlivů, kdy samozřejmě komunikace strategie na všechny pracovníky je jedním z nich. Zhodnocení a závěr Na jaře tohoto roku proběhlo dotazníkové šetření zaměřené na organizace veřejné správy a na aplikaci strategického managementu v těchto organizacích. Z celkového počtu 97 organizací zahrnutých do šetření existuje strategie v 70 organizacích veřejné správy, přičemž ve 43 z nich se dokonce daří tuto strategii implementovat. Tato čísla jsou poměrně vysoká a možná i poněkud neočekávaná. Je ale třeba si uvědomit, že řada respondentů za strategii mohla považovat rozličné dokumenty vypracované a schválené touto organizací. Jisté vysvětlení pro tento počet může podat i vyhledání a analýza vybraných strategických dokumentů. V loňském roce podobné vyhledání a analýza probíhaly. Jednalo se však pouze o nepatrný vzorek (cca 30 dokumentů), a to především o městské úřady, protože jejich dokumenty bývají velmi často dohledatelné na internetu. Z této analýzy vyplynulo zejména to, že většina městských úřadů se ve svém strategickém dokumentu nesnaží o zlepšování vlastní činnosti. Navíc, ačkoliv je možné nalézt strategický dokument, jeho hodnocení, případně informace o naplňování schválené strategie již k nalezení nejsou. STUDIES 95

98 2012, ročník I., číslo 3, s V souvislosti s dotazníkovým šetřením byly vysloveny také dvě hypotézy, které byly následně potvrzeny. Je tedy možné se domnívat, že v těch organizacích veřejné správy, které nedisponují zpracovanou a schválenou strategií, je kladen větší důraz na operativní činnosti, strategie je vrcholovým vedením považována za zbytečný dokument a úroveň praktického fungování managementu je hodnocena jako slabá. Zato v organizacích veřejné správy disponujícími schválenou strategií je úroveň praktického fungování managementu hodnocena spíše jako kvalitní a vrcholové vedení má větší povědomí o strategii a jejích výhodách. Literatura Dokument Evaluation of the Progress of the Strategic Management Initiative. [online]. Dublin : PA Consulting Group, s. [cit ]. Dostupné na internetu: < HOMBURG, V. POLLITT, Ch. Van THIEL, S.: New Public Management in Europe: Adaptation and Alternatives. 1 st ed. Hampshire : Palgrave Macmillan, p. ISBN JOHNSON, G. SCHOLES, K.: Cesty k úspěšnému podniku. 1. vyd. Praha : Computer Press, s. ISBN KEŘKOVSKÝ, M. VYPĚL, O.: Strategické řízení: Teorie pro praxi. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, s. ISBN X. KOPFOVÁ, A.: Stav a vývoj teorie a praxe strategického managementu: disertační práce. [online]. Brno : Masarykova univerzita, s. [cit ]. Dostupné na internetu: < 75/esf_d/_DISERTACE_01.pdf>. KOŠŤAN, P. ŠULEŘ, O.: Firemní strategie: plánování a realizace. 1. vyd. Praha : Computer Press, s. ISBN MALINOVSKÝ, J. WOKOUN, R.: Metody regionálního rozvoje pro potřeby strategického rozvoje regionů: Vědecká a teoretická východiska regionálního rozvoje, regionální politika, strategie a programování (návrh výstupní publikace). [online]. Ostrava; Praha : VŠB Technická univerzita Ostrava; Vysoká škola ekonomická v Praze, [cit ]. Dostupné na internetu: < BANKA/DownloadFile/4185.aspx>. 96 ŠTÚDIE

99 2012, Volume I., Issue 3, Pages MINTZBERG, H. AHLSTRAND, B. LAMPEL, J.: Strategy Safari: A Guided Tour Through the Wilds of Strategic Management. 1 st ed. New York : Free Press, p. ISBN PEKOVÁ, J. PILNÝ, J. JETMAR, M.: Veřejná správa a finance veřejného sektoru. 2. dopl. a přepr. vyd. Praha : ASPI Publishing, s. ISBN PŮČEK, M. OCHRANA, R.: Chytrá veřejná správa: Kohezní politika. 1. vyd. Praha : Ministerstvo pro místní rozvoj, Národní orgán pro koordinaci, s. ISBN SOUČEK, Z.: Úspěšné zavádění strategického řízení firmy. 1. vyd. Praha : Professional Publishing, s. ISBN VODÁČEK, L. VODÁČKOVÁ, O.: Moderní management v teorii a praxi. 2. vyd. Praha : Management Press, s. ISBN WRIGHT, G. NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. 1. vyd. Praha : Ekopress, s. ISBN X. Ing. Alena Kopfová, Ph.D. Katedra finančního práva a národního hospodářství Právnická fakulta Masarykova univerzita v Brně Veveří Brno Česká republika STUDIES 97

100 Marketing událostí v prostoru komunitního plánování sociálních služeb Event Marketing in the Area of Community Planning of Social Services Soňa Harasimová 2012, ročník I., číslo 3, s Abstract: The aim of this study is to describe and analyze the community work on the municipality level the City of Opava, especially in terms of event marketing, which is introduced by the presentation and promotion event called the Day of Social Services. In the introduction, the study briefly explains the main principles and methods of community planning of social services, their practical use and function in the chosen city. Later there are described the main characteristics of event marketing as an important part of marketing and management activities. A partial aim is an analysis of a questionnaire survey among providers of social services in the city who regularly participate on the Day of Social Services. The survey is focused on the possibility of new clients obtaining these services, as well as the potential sponsors or donors, and on citizen s awareness of provided social services. Key Words: Community Work; Community Planning of Social Services; Marketing Communications; Events Marketing; Day of Social Services; Presentation and Promotion of Services; Questionnaire Survey. Abstrakt: Cílem studie je popsat a analyzovat komunitní práci na úrovni obce statutárního města Opavy, především z pohledu marketingu událostí, kterým je prezentační a propagační akce nazvaná Den sociálních služeb. V úvodu studie jsou krátce vysvětleny hlavní principy a metodika komunitního plánování sociálních služeb, jejich praktické využití a fungování ve vybraném městě. Dále jsou popsány hlavní charakteristiky marketingu událostí jakožto důležité části marketingových a manažerských aktivit. Dílčím cílem je analýza dotazníkového šetření mezi poskytovateli sociálních služeb ve městě, kteří se pravidelně účastní Dne sociálních služeb. Šetření se zaměřuje na možnosti získávání nových klientů těchto služeb, dále na případné 98 ŠTÚDIE

101 2012, Volume I., Issue 3, Pages sponzory či donátory a také na to, jaké povědomí mají občané města o poskytovaných sociálních službách. Klíčová slova: Komunitní práce; komunitní plánování sociálních služeb; marketingová komunikace; marketing událostí; Den sociálních služeb; prezentace a propagace služeb; dotazníkové šetření. Komunitní práce a sociální služby Do roku 1989 přistupoval Československý stát k sociálním službám z pozice jediného poskytovatele a jeho přímé působení se nestalo všelékem na sociální problémy. Předsudky v sociální práci však přetrvávají i v dnešní občanské společnosti a vlastní řešení mnohých sociálních problémů není v rámci vlastní komunity občanů plně využito. Velmi důležitou cestou k rozvoji občanské společnosti a k odpovědnému přístupu nejen k sobě samému, ale také k okolí, je komunitní práce. Komunitní práce se především zaměřuje na rozvoj občanských komunit a stává se tak prostředníkem místní demokracie a důležitým nástrojem v procesu řízení municipalit v České republice. 1 V českém prostředí bývá na komunitu pohlíženo jako na jakousi velkou skupinu, ohraničenou geograficky (místem, ke kterému se členové komunity vztahují) a různě vyjádřenou potřebou (vzájemně artikulovanou) do tohoto místa a k sobě navzájem patřit a opatřit svou příslušnost k tomuto místu, k sobě navzájem ideou, která je vzájemně akceptovatelná. 2 Přímou aplikací hlavních principů komunitní práce v rovině města nebo obce může být komunitní plánování rozvoje sociálních služeb. V Evropě tento proces dlouhodobě a úspěšně probíhá například ve Velké Británii, proto se odtud přenesl základní model komunitního plánování, který měl tři části. V první fázi se připravily podmínky pro vybraný typ plánování sociálních služeb, včetně dlouhodobého vzdělávacího kurzu a školení krajských metodiků. Druhá fáze se zaměřila na ověřování standardů kvality sociálních služeb a s tím souvisejících proces akreditací a ve třetí 1 Blíže viz dokument Priority rozvoje sociálních služeb pro období [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, 25 s. [cit ]. Dostupné na internetu: < 2 KOLIBOVÁ, H. MALÁTEK, V. LIPNER, M.: Regionální trh práce a jeho specifika. In: Sborník výzkumných prací Ústavu malého a středního podnikání: Díl 4. Karviná : Slezská univerzita v Opavě, Obchodně-podnikatelská fakulta, 1999, s STUDIES 99

102 2012, ročník I., číslo 3, s fázi byla vypracována analýza činnosti MPSV a vytvořily se národní priority sociální politiky včetně rozvoje informační strategie. 3 V roce 2007 pak byl přijat Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách, který definuje povinnost krajských úřadů zpracovávat střednědobé plány rozvoje sociálních služeb. 4 Obce a města se tohoto procesu účastnit nemusí, přesto mnoho větších měst a například také sdružení měst a obcí se do tohoto procesu zapojilo. V jiném zákoně č. 128/2000 Sb., o obcích se uvádí, že: Obec v samostatné působnosti ve svém územním obvodu dále pečuje v souladu s místními předpoklady a s místními zvyklostmi o vytváření podmínek pro rozvoj sociální péče a pro uspokojování potřeb svých občanů 5 Peel a Bailey říkají: Účast v komunitě je podporována jako krok směrem k řešení toho, co se někdy označuje jako demografický deficit, stejně tak jako přispívá k tvorbě bohatství. Zapojení a začlenění jsou důležité charakteristiky stabilní společnosti a zdravé demokracie, která je méně náročná na veřejné finance. 6 Cílem této studie je krátce přiblížit proces komunitního plánování v konkrétním českém městě v Opavě, a formou prezentace jednoho z příkladů dobré praxe ukázat, že marketing událostí, který je především účinným nástrojem ve firemní praxi, lze úspěšně uplatnit i v neziskovém sektoru služeb. Metodická koncepce komunitního plánování sociálních služeb Celková koncepce českého pojetí komunitního plánování vychází (tak jako zahraniční koncepce) ze základního principu triády, což je zadavatel, poskytovatel a uživatel sociálních služeb. Dalším principem je princip rovnosti všech účastníků procesu, princip dosažitelnosti řešení problémů, princip skutečných a oprávněných potřeb, princip dohody, princip transparentnosti všech kroků, princip kompetence účastníků a další. 3 Blíže viz dokument Zajištění místní a typové dostupnosti sociálních služeb. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí. [cit ]. Dostupné na internetu: < 4 Blíže viz zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách. 5 Zákon č. 128/2000 Sb. o obcích. 6 PEEL, D. BAILEY, N.: Celebrating Community Involvement: Leading Lights, Moving Spirits and Lattice-Work Networks. London : Development Trusts Association, 2003, s. 1. Srovnej s PAYNE, M.: Community as a Basis for Social Policy and Social Action. In: The Interface between Social Work and Social Policy. Birmingham : Venture Press, 1998, p ŠTÚDIE

103 2012, Volume I., Issue 3, Pages Hlavním cílem tohoto systému plánování na úrovni obcí nebo krajů je postihnout potřeby občanů a to zejména těch, kteří jsou znevýhodněni při plnění svých potřeb. Dalším záměrem je také vytvořit prostředí pro poskytovatele služeb tak, aby odráželo místní specifika a podmínky. Sociální služby v obci či městě pak mají být dostupné, kvalitní a mají vycházet z aktuálních a oprávněných potřeb občanů města. 7 Komunitní plán je v České republice přijímán jako střednědobý plán rozvoje zpravidla na dobu 2 3 let. Je dále chápán jako strategický dokument, který vyžaduje nejen podporu představitelů obcí a zastupitelstev, protože do procesu jsou zapojeni odborníci z neziskových organizací a jiní, například učitelé z univerzit nebo středních škol. 8 Komunitního plánování sociálních služeb v Opavě Nabídka sociálních služeb ve statutárním městě Opavě je na kvantitativně i kvalitativně dobré úrovni. Poskytovatelé služeb jsou jak státní instituce a příspěvkové organizace města a kraje, tak občanská sdružení, náboženské a další neziskové organizace. 9 V roce 2011 schválili zastupitelé města v pořadí již druhý komunitní plán rozvoje sociálních a souvisejících služeb na období Tento plán vychází z předchozích zkušeností a odráží míru a kvalitu naplnění cílů předešlého plánu. Zaměření na cílové skupiny v podstatě kopíruje největší problémy města v sociální oblasti. V současné době jsou stanoveny tyto pracovní skupiny: skupina péče o seniory, skupina péče o osoby se zdravotními problémy, skupina péče o děti a rodinu, skupina péče o národnostní menšiny a skupina péče o osoby se specifickými problémy Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. BURIANOVÁ, I.: Komunitní plánování sociálních služeb jako jedna z možných metod překonávání problémů v sociálních službách. In: Problémy prvních let členství se zřetelem na společenské proměny. Opava : Slezská univerzita v Opavě, 2007, s Srovnej s SEDLÁKOVÁ, J.: Kvalita komunitního plánování sociálních služeb: případová studie. In: Acta Oeconomica Pragensia. [online]. 2009, roč. 17, č. 5, s [cit ]. Dostupné na internetu: < 282>. 8 Blíže viz dokument Vybrané statistické údaje o financování sociálních služeb a příspěvku na péči. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, [cit ]. Dostupné na internetu: < 9 Blíže viz dokument Statutární město Opava. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < 10 Blíže viz dokument Komunitní plánování sociálních služeb. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < STUDIES 101

104 2012, ročník I., číslo 3, s Komunitní plánování sociálních služeb je nesporně pozitivní proces. Jak tento proces může v rámci marketingu událostí ještě více přispět k rozvoji celé komunity? Marketing událostí Marketing událostí znamená veřejné sponzorování událostí či aktivit týkajících se sportu, umění, zábavy či společenských a kulturních událostí. Marketing událostí můžeme vystopovat až k filantropickým aktivitám před více než jedním stoletím. Kdysi se těmto aktivitám věnovaly především společnosti vyrábějící cigarety, pivo a automobily, dnes se této oblasti věnují prakticky všechny typy firem. 11 Jak uvádí Hoyle: Marketing událostí se transformoval z organizačního nápadu do profesionální vědecké disciplíny ( ). A spojení s komunitou, více než s jiným subjektem, dovedlo ostatní typy událostí směrem k inovativním a kreativním způsobům, jak přilákat obyvatele k co největší účasti a jako skvělý vedlejší produkt získání povědomí veřejnosti. 12 Pro maximalizaci úspěchu musí být cíle firemního image jasně definovány a výsledky musí být pečlivě měřeny ve srovnání s cíli komunity. Ve firemní kampani lze dosáhnout mnoha různých cílů, definujme je například takto: 13 Budujte povědomí o firmě/úřadu a povaze jejího podnikání/poskytování služeb. Vytvořte příznivé postoje a vnímání důvěryhodnosti značky. Propojte přesvědčení, jež může vyvážit marketing konkrétních produktů. Vytvořte příznivý dojem na finanční obec. Motivujte současné zaměstnance a přilákejte lepší nové. Ovlivněte veřejné názory na problematické otázky. Kampaně firemního image byly v minulosti kritizovány jako ztráta času. Tyto marketingové a manažerské aktivity však umožňují vyjádřit význam asociace pro její jednotlivé akce. Často se takto vyjadřuje sounáležitost s komunitou nebo společenskou problematikou. Jde o tzv. sdílený marketing cause-related marketing a tato sponzorství zahrnují firemní 11 Blíže viz KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. Praha : Grada Publishing, 2007, s HOYLE, L. H.: Event Marketing: How to Successfully Promote Events, Festivals, Conventions, and Expositions. New York : John Wiley & Sons, 2002, s KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. Praha : Grada Publishing, 2007, s ŠTÚDIE

105 2012, Volume I., Issue 3, Pages vazby s neziskovými organizacemi a charitami. Sponzorství je vnímáno také jako nevtíravá reklama a jako prostředek zlepšeného vnímání společnosti. 14 Sponzorství událostí poskytuje marketérům pohybujícím se na trhu služeb různé možnosti komunikace. Tím, že se stanou součástí zvláštního a osobně relevantního okamžiku v životě zákazníků, může zapojení sponzorů do událostí rozšířit a prohloubit jejich vztah s cílovým trhem. Události mohou být zahrnuty do programů zážitkového marketingu. Pocity spojené se vzrušující či užitečnou událostí se mohou nepřímo spojit se značkou. Neziskové organizace mají specifické marketingové cíle. Cíle podpory by měly vycházet z cílů marketingu neziskových organizací, které se musí odvíjet od neziskových cílů celé organizace. ( ) Marketingová komunikace se používá v podstatě ze tří důvodů: informovat, přesvědčit a připomenout. 15 Znalost marketingových metod může přinést nové a originální způsoby jak oslovit místní obyvatele. Marketing událostí tedy není jen určen pro ekonomické oblasti. Jeho účinky lze využít i v oblasti sociálních služeb. Pokusme se význam marketingových aktivit realizovaných v rámci komunitního plánování vysvětlit na jednom konkrétním příkladu. Den sociálních služeb v Opavě Praktickou aplikací principů marketingu událostí může být aktivita v oblasti sociálních služeb, nazvaná Den sociálních služeb. Den sociálních služeb je akce využívající mix některých metod komunitního plánování (př. metodu pouliční stánky 16 ), propagace, prezentace, osobního prodeje a dalších marketingových metod. Den sociálních služeb, který se konal v září roku 2011, byl součástí 4. Projektu komunitního plánování pod programem KP Dny partnerství Spolufinancování a realizace tohoto projektu bylo schváleno v rámci dotačního programu Moravskoslezského kraje v roce 2010 a spadá pod dotační program: Program rozvoje sociálních služeb v Mo- 14 Blíže viz KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. Praha : Grada Publishing, 2007, s WYMER, W. KNOWLES, P. A. GOMES, R.: Nonprofit Marketing: Marketing Management for Charitable and Nongovernmental Organizations. London : Sage Publications, 2006, s Blíže viz dokument Community Planning: Methods. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < STUDIES 103

106 2012, ročník I., číslo 3, s ravskoslezském kraji na rok 2010, přičemž schválená dotace byla ve výši , Kč (6 000 Euro). Celkové náklady na projekt byly , Kč (8 000 Euro), , Kč (2 000 Euro) vyrovnalo město Opava z vlastního rozpočtu. 17 Cílem projektu bylo přiblížit komunitní plánování v Opavě veřejnosti. Pátý ročník akce Den sociálních služeb proběhl na Horním náměstí v Opavě, Magistrát města poskytl technické a logistické zázemí pro tuto akci. Této akce se účastnilo 23 organizací, které poskytují sociální a související služby. Organizace měly k dispozici prostor pro prezentaci svých služeb prostřednictvím letáků, propagačních brožur a dalších informačních materiálů. (V roce 2008 a 2009 se tato akce uskutečnila ve společenském sále kulturního domu Na Rybníčku, v roce 2010 už na Horním náměstí). Den sociálních služeb jako marketing událostí Ve vyhrazených prostorách Horního náměstí organizace prezentovaly činnosti a služby svých organizací, pomůcky pro uživatele, výrobky chráněných dílen či drobné upomínkové nebo dekorační předměty. Zástupci těchto organizací poskytli občanům města Opavy základní poradenství v oblasti sociálních a navazujících služeb. Součástí akce byl také doprovodný kulturní program, do kterého se každoročně zapojují občané, a to nejen uživatelé některých sociálních služeb a další klienti z Opavy (například chlapecká cimbálová muzika, taneční soubor PULS a dětský folklorní soubor Úsměv, senioři Domova sv. Zdislavy a další). Na straně vstupů pro vybraný marketing událostí vchází do procesu celá řada odlišných faktorů. Jedná se především o management, který zde zastupují vybraní pracovníci skupiny komunitního plánování města a dále zástupci jednotlivých organizací, kteří připravují program pro veřejnost a takto prezentují své služby. Dále jsou to finance tedy rozpočet určený na celou akci. Jak bylo výše řečeno, z části je finanční krytí zajištěno z dotačního programu Moravskoslezského kraje a část hradí město ze svého rozpočtu. 17 Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, s ŠTÚDIE

107 2012, Volume I., Issue 3, Pages Na straně výstupů pak stojí zákazníci, klienti a uživatelé a dále veřejnost a veřejné mínění, konkurence v prostoru poskytování sociálních služeb a potencionální sponzoři. 18 Přímá organizace akce spadá jak pod město, které zajistí prostory a technické zázemí, obsahově jej však připravují a zajišťují organizace samy. Vzhledem k omezeným finančním možnostem jednotlivých organizací se propagace děje především na webových stránkách těchto institucí. Město prezentuje tuto akci také na svých stránkách, dále v obecních novinách v časopise Hláska, také formou plakátů a dalšími informačními cestami například prostřednictvím městského informačního centra. Samotná prezentace těchto služeb je již v naprosté kompetenci jednotlivých organizací. Právě na manažerech záleží, jakým způsobem podají veřejnosti informace o své organizaci a možnostech využití služeb, které jejich organizace nabízí a poskytuje stávajícím uživatelům a dalším cílovým skupinám. Tato část je důležitá pro navázání užšího kontaktu nejen s potenciálními uživateli služeb, ale také s širokou veřejností, která nabízené služby užívat nehodlá. 19 Primární dotazníkové šetření ke Dni sociálních služeb Na podnět koordinátorky Komunitního plánování v Opavě se uskutečnilo ke konci roku 2011 primární šetření pro poskytovatele sociálních služeb, kteří se účastní Dne sociálních služeb. Cílem strukturovaných dotazníků 20 ke Dni sociálních služeb, bylo zjistit, například důvody účasti na této akci (od roku 2006 do roku 2011), přínos pro organizaci, pro stávající klienty, možnost získání nových klientů, spolupracovníků či sponzorů. Jednou z otázek bylo také to, zda tato akce, dle zkušeností dotazovaných, zvyšuje povědomí občanů Opavy o sociálních službách a zda se Dne sociálních služeb plánují zúčastnit i v roce Sonda se zaměřila také na průběh a organizaci samotné akce. Primárního šetření pro poskytovatele sociálních služeb v Opavě se zúčastnilo 25 z celkového počtu 36 organizací. (Dva dotazníky byly vyřazeny z důvodu neúplných dat nebo jiných chyb). Den sociálních služeb v Opavě se koná pravidelně již od roku 2006 a od té doby byl zazname- 18 Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, s Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, s Autorka dotazníku je Mgr. Jana Žáčková. STUDIES 105

108 2012, ročník I., číslo 3, s nán nárůst zájmu ze strany poskytovatelů služeb a to ze 13 organizací v roce 2006 na 20 v roce Rovněž se zvýšil počet organizací, které využily prezentace prostřednictvím stánků (z 10 organizací v roce 2006 na 16 organizací v roce 2011). Respondenti dále uvedli, že je to velmi dobrý způsob prezentace a propagace služeb organizace samotné (10 organizací). Dalším názorem je, že takto osloví nové klienty (3 organizace) nebo mají možnost pohovořit se stávajícími klienty a uživateli služby (4 organizace). Poskytovatelé sociálních služeb se této akce zúčastňují pravidelně a 4 organizace také uvedly, že je to už považováno za tradiční akci. Významné je také to, že zde mohou organizace prodávat výrobky ze svých dílen (3 organizace) a případný zisk z prodeje tímto motivuje klienty pracující v dílnách (1 organizace). Mezi další aktivity na Dni sociálních služeb patřilo v roce 2006 prezentace služeb formou nástěnky, prezentace kompenzačních pomůcek pro klienty, rozdávání letáčků, diskuze se zájemci, prodej výrobků z motivační dílny. V roce 2007 to byla navíc výstavka obrazů uživatele služby a příprava a prodej nápojů a drobného občerstvení, dále v roce 2008 přibyla prezentace klubu. V roce 2009 se objevila prezentace organizace formou stánku a vaření a výdej guláše pro klienty a uživatele azylového domu. V kulturním programu vystupují klienti a uživatelé až od roku 2009, kdy se přihlásili 3 zájemci. V roce 2010 to byli jen dva účinkující a dále mohli návštěvníci vidět vystoupení Rómského folklórního souboru, ohňovou show a ukázky břišních tanců. Klientka Janina se zúčastnila kulturního programu v roce 2011 se zpěvem a hrou na kytaru. Noví klienti uvedli, že informační leták získali právě na Dni sociálních služeb (2 organizace) nebo uvedli, že díky prezentaci na DSS využívají poradenství (2 organizace), nebo že své potřeby mohou uspokojit prostřednictvím prezentovaných služeb (2 organizace). Tato akce má také významný společensko pracovní charakter a umožní setkání se zaměstnanci z jiných organizací poskytujících sociální služby na území města Opavy, přispívá k neformální komunikaci a k navázání užší spolupráce mezi těmito organizacemi (3 organizace). Na dotaz, zda se organizacím podařilo na akci získat nějaké sponzory, většina respondentů odpověděla záporně. Pouze zástupci jedné organi- 106 ŠTÚDIE

109 2012, Volume I., Issue 3, Pages zace uvedli, že lidé pozitivně reagovali na doprovodnou akci Sbírej toner a hodlají se do ní aktivně zapojit. Co se týče výběru místa, připraveného programu a samotného průběhu Dne sociálních služeb na Horním náměstí v Opavě, odpověděli respondenti velmi pozitivně. Stávající forma, dostupnost a rozsah akce Dne sociálních služeb je plně vyhovující a není třeba něco měnit (7 organizací). Umístění na Horním náměstí je strategicky velmi výhodné (2 organizace), i když by byla lepší například krytá hala (1 organizace). Všeobecně je příprava a uspořádání tak velké akce náročné a je třeba pochválit pořadatele za pozitivní přístup (1 organizace), a také za dobrou komunikaci se zúčastněnými (1 organizace). Co nelze ovlivnit je nestálost počasí (4 organizace). 21 Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření Výsledky primárního šetření byly shrnuty v Závěrečné zprávě z dotazníkového šetření, která byla zpracována v březnu roku S tímto dokumentem se měli možnost seznámit jak zástupci komunitního plánování na úrovni Magistrátu města Opavy, tak také zástupci organizací, které se Dne sociálních služeb zúčastnily. Ze zjištěných statistických údajů vyplývá, že se zvyšuje počet zúčastněných poskytovatelů služeb (do roku 2010), rozšiřuje se struktura doprovodného programu a organizace zlepšují nabídku propagačních a informačních materiálů pro klienty a uživatele. Také se zkvalitnila celková organizace ze strany města v podobě technického, personálního a finančního zabezpečení celé akce. Vzhledem k ekonomické a logistické náročnosti celého projektu bude vhodné i v příštích letech využívat finanční zdroje a fondy Moravskoslezského kraje. Zástupci zúčastněných organizací se shodli na tom, že hlavním přínosem akce je možnost představit veškeré aktivity organizace, nejen poskytované sociální služby (22 organizací) a dále je to zvyšování informovanosti obyvatelů o již existujících službách. Občany je nutné zaujmout lákavou a nápaditou prezentací, aby organizace připoutala jejich pozornost a zviditelnila se (1 organizace). Na druhou stranu jsou si některé organizace vědomy toho, že se občané o jejich službu začnou zajímat tehdy, až ji skutečně potřebují (2 organizace). 21 Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření ke Dni sociálních služeb Opava, 2012, s STUDIES 107

110 2012, ročník I., číslo 3, s Ve zprávě se také objevily návrhy na zlepšení či změnu stávajícího programu, včetně doprovodných akcí. Jako možnosti zpestření programu se jeví větší zapojení klientů a uživatelů zejména do kulturní části programu. V rámci prezentačních aktivit by klienti některých organizací mohli připravit teplé nápoje (káva, čaj) nebo by mohli v rámci terapeutických či nácvikových aktivit připravit svačinky pro účinkující (například obložené chlebíčky nebo bagety). Většímu zapojení klientů do programu však mnohdy brání jejich specifické potřeby a případné zdravotní problémy. Návštěvníci Dne sociálních služeb by měli mít možnost vyzkoušet si na vlastní kůži být chvíli nevidomý a projít trasu z bodu A do bodu B, vyzkoušet si jízdu na vozíčku v nerovném terénu, pohyb s připevněním různých závaží na tělo a simulovat tak tělesnou námahu při zdolávání schodů nebo obtížného terénu, připraveny mohou být i testy paměti. I přes některé negativní připomínky (například přílišná hlasitost hudby během kulturního programu či nejednotnost informačních panelů pro vystavovatele) byly ohlasy na Den sociálních služeb velmi pozitivní. 22 Závěr Den sociálních služeb je určitě jednou z významných možností prezentace, který systém metod komunitního plánování skýtá obci, místním organizacím (sociálním i ekonomickým) a také jednotlivcům. Základní marketingové aktivity jako jsou prezentace a propagace stávajících služeb či konzultace poskytovatelů služeb s potenciálními uživateli a další jsou významným faktorem, který pomáhá zvyšovat povědomí občanů o sociálních službách v dané oblasti. Samotný marketing události v podobě účasti na kulturním představení, prodej výrobků chráněných dílen, ale i jednoduchá příprava nápojů a drobného občerstvení, které na akci zajišťují klienti či uživatelé služeb, to vše vede k užšímu spojení s občany města. Zmenšuje se tímto uměle vybudovaná propast mezi námi a těmi ostatními, mezi zdravými a jakkoliv znevýhodněnými osobami. Den sociálních služeb výrazně pomáhá k přiblížení procesu plánování rozvoje sociálních služeb a samotných sociálních služeb občanům města Opavy. Je také ukázkou každodenní obětavé a mnohdy vyčerpávající 22 Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření ke Dni sociálních služeb Opava, 2012, s ŠTÚDIE

111 2012, Volume I., Issue 3, Pages práce, které zaměstnanci obcí, organizací a také občané vykonali na cestě ke zkvalitnění života ve svém prostředí. Literatura Dokument Community Planning: Methods. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < methods/methods_a-z.php>. Dokument Komunitní plánování sociálních služeb. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < Dokument Priority rozvoje sociálních služeb pro období [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, 25 s. [cit ]. Dostupné na internetu: < 7759/Priority_rozvoje_soc_sluzeb.pdf>. Dokument Statutární město Opava. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < Dokument Vybrané statistické údaje o financování sociálních služeb a příspěvku na péči. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, [cit ]. Dostupné na internetu: < cz/files/clanky/9198/analyza_fin_ss.pdf>. Dokument Zajištění místní a typové dostupnosti sociálních služeb. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí. [cit ]. Dostupné na internetu: < art_id=54>. HOYLE, L. H.: Event Marketing: How to Successfully Promote Events, Festivals, Conventions, and Expositions. 1 st ed. New York : John Wiley & Sons, p. ISBN X. KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, s. ISBN KOLIBOVÁ, H. MALÁTEK, V. LIPNER, M.: Regionální trh práce a jeho specifika. In: Sborník výzkumných prací Ústavu malého a středního podnikání: Díl 4. Karviná : Slezská univerzita v Opavě, Obchodněpodnikatelská fakulta, 1999, s ISBN PAYNE, M.: Community as a Basis for Social Policy and Social Action. In: The Interface between Social Work and Social Policy. Birmingham : Venture Press, 1998, p ISBN STUDIES 109

112 2012, ročník I., číslo 3, s PEEL, D. BAILEY, N.: Celebrating Community Involvement: Leading Lights, Moving Spirits and Lattice-Work Networks. 1 st ed. London : Development Trusts Association, p. ISBN SEDLÁKOVÁ, J.: Kvalita komunitního plánování sociálních služeb: případová studie. In: Acta Oeconomica Pragensia. [online]. 2009, roč. 17, č. 5, s [cit ]. Dostupné na internetu: < ISSN WYMER, W. KNOWLES, P. A. GOMES, R.: Nonprofit Marketing: Marketing Management for Charitable and Nongovernmental Organizations. 1 st ed. London : Sage Publications, p. ISBN Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách. Zákon č. 128/2000 Sb. o obcích. ŽÁČKOVÁ, J. BURIANOVÁ, I.: Komunitní plánování sociálních služeb jako jedna z možných metod překonávání problémů v sociálních službách. In: Problémy prvních let členství se zřetelem na společenské proměny. Opava : Slezská univerzita v Opavě, 2007, s ISBN ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, p ŽÁČKOVÁ, J. HARASIMOVÁ, S.: Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření ke Dni sociálních služeb Opava, 2012, s Ing. Soňa Harasimová Ústav veřejné správy a regionální politiky Fakulta veřejných politik Slezská univerzita v Opavě Hradecká Opava Česká republika 110 ŠTÚDIE

113 2012, ročník I., číslo 3, s Sociální podnikání a jeho propojení se společenskou odpovědností firem Social Entrepreneurship and Its Connection with the Corporate Social Responsibility Lucie Kamrádová Abstract: The study presents the principle of social entrepreneurship and social responsibility of firms. It tries to find connection between these forms of business and to assess whether these approaches are related or at least they determinate the same characteristics. In the theoretical part there is used the method of description. It deals with the social entrepreneurship and with corporate social responsibility. In this study both these approaches are characterized and focused on the business environment in the Czech Republic. In the practical part of this study there is used the method of case studies from the field of social entrepreneurship and social responsibility of firms. Key Words: Social Economy; Social Enterprise; Corporate Social Responsibility; the Czech Republic. Abstrakt: Studie představuje podstatu sociálního podnikání a společenské odpovědnosti firem. Snaží se mezi těmito formami podnikání nalézt spojitost a zhodnotit, zda tyto přístupy spolu souvisejí či vykazují alespoň stejné znaky. V teoretické části je použita metoda deskripce. Zabývá se jednotlivě jak sociálním podnikáním, tak společenskou odpovědností firem. Oba přístupy jsou v studii charakterizovány se zaměřením na podnikatelské prostředí v České republice. V praktické části studie je použita metoda případových studií jak z oblasti sociálního podnikání, tak z oblasti společenské odpovědnosti firem. Klíčová slova: Sociální ekonomika; sociální podnikání; společenská odpovědnost firem; Česká republika. Úvod Hovoříme-li o sociálním podnikání, musíme si nejprve definovat pojem, který s touto problematikou bezprostředně souvisí, tedy sociální ekonomiku. Sociální ekonomiku lze charakterizovat jako část národního hos- ŠTÚDIE 111

114 2012, ročník I., číslo 3, s podářství, jako jeho třetí sektor. Tvoří ji soukromé ekonomické subjekty nezávislé na státu, které vykonávají ekonomické činnosti, ale odlišují se od tržních ziskových společností tím, že sledují sociální anebo environmentální cíle v daném místě. V sociální ekonomice jsou produkovány služby nebo zboží, jsou vytvářena pracovní místa a vedle zaměstnanců zde často pracují dobrovolníci. V tomto systému zaujímá zvláštní postavení sociální podnik a sociální podnikání, které jsou v současné době na značném vzestupu jak v zahraničí, tak v českém prostředí. Jako jistý druh sociálního podnikání bychom mohli zařadit také princip společenské odpovědnosti firem, která se v současné době stává čím dál častěji diskuzním tématem mnoha tuzemských 1 i světových konferencí. Teoretická východiska sociální ekonomiky, sociálního podnikání a společenské odpovědnosti V této části se zaměřím na charakteristiku pojmů sociální ekonomika, sociální podnikání a společenská odpovědnost firem. Pro celou studii je důležité základní vymezení těchto pojmů, které s danou problematikou souvisí. Sociální ekonomika je nejčastěji definována na základě subjektů, které do jejího rámce spadají. V tomto směru existují dva přístupy, jak tyto subjekty vymezovat: institucionální a normativní přístup. Právněinstitucionální přístup vymezuje sociální ekonomiku na základě právních či institucionálních forem. Mezi hlavní typy subjektů patří družstva, vzájemně prospěšné společnosti, asociace, nadace a sociální podniky. 2 Normativní přístup vymezuje subjekty sociální ekonomiky na základě společných principů, v rámci kterých tyto subjekty fungují bez ohledu na právní či institucionální formy. Sociální podnikání je mladším konceptem, který je v současné době stále více populární. Pojem se začíná objevovat v 90. letech jak v USA, tak v západní Evropě. Původ vzniku stejně tak jako chápání tohoto pojmu se může v prezentaci autorů v mnohém lišit. Například v USA lze debatu o sociálním podnikání rozdělit do dvou myšlenkových proudů. První myšlenkový proud je zaměřen na zajištění finančních zdrojů vlastním příjmem. Druhý myšlenkový proud je zaměřen na prosazování sociálních 1 Konferenci na téma Společenská odpovědnost firem každoročně pořádá například Západočeská univerzita v Plzni. 2 Blíže viz DOHNALOVÁ, M. PRŮŠA, L.: Sociální ekonomika. Praha : Wolters Kluwer, 2011, s ŠTÚDIE

115 2012, Volume I., Issue 3, Pages inovací. První proud je často spojován s problematikou komercializace aktivit organizací občanského sektoru, z jejichž výnosu je možné financovat hlavní obecně prospěšné aktivity organizace. Z této charakteristiky pochází chápání sociálních podniků jako organizací postavených zejména na strategiích zajišťujících získávání většiny příjmů na dobročinné účely komerčními aktivitami. 3 U druhého z těchto myšlenkových proudů je však kladen důraz na sociální podnikání a podnikatele, kteří jsou nositeli a jsou chápáni jako tvůrci zásadních změn ve společnosti. Sociální podnikatelé v tomto ohledu přicházejí s novými kombinacemi alespoň v jedné z oblastí týkajících se převážně poskytování nových služeb, příchodem s novou kvalitou služby, s novými metodami výroby, s novými primárními výrobními faktory, s novými formami organizace či objevují nové trhy. 4 Společenská odpovědnost firem termín společenské odpovědnosti firem byl definován již mnoha tuzemskými i zahraničním autory. Mimo jiné se touto problematikou zabývala také Evropská komise ve své Zelené knize. Skutečnost, že není tato aktivita definována zákonem, se v dnešní době jeví jako velký nedostatek. Společenská odpovědnost firem, neboli Corporate Social Responsibility (dále CSR), je jednou z definic, která je charakterizována jako dobrovolné integrování sociálních aspektů do každodenních firemních operací a interakcí. 5 Často se také můžeme setkat s definicí, která vychází z předpokladu, že žádná firma nefunguje jen ve svých ekonomických vztazích, ale ovlivňuje také své okolí, komunitu, sociální situaci zaměstnanců a také životní prostředí v místě působení. 6 Existují tři základní sféry společenské odpovědnosti firem. Ekonomická sféra zahrnuje v rámci společenské odpovědnosti shodu na požadavcích, které se vztahují k principům řízení a kontroly organizace, akce proti úplatkářství, chudobě, uplatnění platební morálky, dodržování smluv, plnění závazků a ochraně spotřebitele. 7 3 Znakem sociálního podniku v tomto pojetí je zajištění více než 50 % příjmu z komerčních aktivit. 4 Viz DOHNALOVÁ, M. PRŮŠA, L.: Sociální ekonomika. Praha : Wolters Kluwer, 2011, s Blíže viz KULDOVÁ, L.: Společenská odpovědnost firem: Etické podnikání a sociální odpovědnost v praxi. Plzeň : OPS, 2010, s Blíže viz KULDOVÁ, L.: Společenská odpovědnost firem: Etické podnikání a sociální odpovědnost v praxi. Plzeň : OPS, 2010, s Blíže viz dokument Byznys pro společnost. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < STUDIES 113

116 2012, ročník I., číslo 3, s Environmentální sféra se zabývá mimo jiné ochranou životního prostředí, investicemi do ekologických technologií, úsporami energie, ekologickou politikou podniku a organizace. 8 Sociální sféra společenské odpovědnosti firem je charakterizována jako jedna z hlavních přínosů společnosti. Patří sem firemní filantropie a firemní dobrovolnictví, podpora vzdělávání, ochrana ohrožených skupin obyvatelstva, sponzorství a dobrovolnictví. Obrázek 1 Jednotlivé části Společenské odpovědnosti firem Ekonomická sféra + Environmentální sféra + Sociální sféra = Společenská odpovědnost firem Pramen: Vlastní zpracování. Sociální podnikání v České republice V České republice se podniká i z jiného důvodu než kvůli zisku. V sociálních firmách je zisk jen prostředkem k dosažení sociálních cílů. Přitom i tyto firmy musí uspět v běžné tvrdé konkurenci. Dosažení zisku dnes už není jediným cílem podnikání, i když pro běžnou firmu je to cíl hlavní. Firmy kladou čím dál větší důraz také na společenský rozměr podnikání (etiku podnikání nebo společenskou odpovědnost), více si uvědomují svou odpovědnost za zaměstnance a jejich pracovní podmínky, věnují se dárcovství nebo dobrovolnictví a podobně. Paralelně s běžnou ekonomikou se však i v České republice rozvíjí sociální ekonomika, jejímž primárním cílem je začlenění do společnosti a podpora lidí nějakým způsobem znevýhodněných na trhu práce. Jednou z možností, jak toho dosáhnout, je zakládání sociálních firem. 9 Sociální firma je podnikatelský subjekt, součást již zmíněné sociální ekonomiky, který vytváří pracovní příležitosti pro osoby znevýhodněné na trhu práce, tedy osoby zdravotně postižené nebo jinak sociálně znevýhodněné a k práci jim poskytuje potřebnou pracovní a psychosociální podporu. To ovlivňuje její strukturu, vnitřní postupy a způsob řízení. Zároveň je to však firma, která působí na běžném trhu a je konkurence- 8 Blíže viz dokument Společenská odpovědnost firem. [online] [cit ]. Dostupné na internetu: < 9 Blíže viz BOHUTÍNSKÁ, J.: V Česku se množí sociální firmy, které zaměstnávají například zdravotně postižené. [online] [cit ]. Dostupné na internetu: < 114 ŠTÚDIE

117 2012, Volume I., Issue 3, Pages schopná, podniká však za sociálním účelem a klade velký důraz na etiku podnikání. Pro sociální firmu je podstatná také reinvestice zisku zpět do podnikání. Tabulka 1 Základní znaky sociální firmy a běžné firmy Základní znaky sociální firmy a běžné firmy Sociální firma Zřizovatel Právnická nebo fyzická osoba Právní statut Účel založení V Česku není legislativně vymezen; zakladatel musí být oprávněný k podnikání a přijmout veřejný závazek ve formě poslání, jež naplňuje definici sociální firmy Podnikat a zaměstnávat osoby znevýhodněné na trhu práce i osoby bez znevýhodnění; integrace znevýhodněných; zisk prostředků pro veřejně prospěšné aktivity Běžná firma Právnická nebo fyzická osoba Založení dle obchodního respektive živnostenského zákona Podnikání za účelem dosažení zisku Pramen: Dokument [online]. s. 55. [cit ]. Dostupné na internetu: < socialnifirmy.cz/getdoc.php?id=582&sessid=71b1ba da8554b93d85f2 d9a>. Vedle zaměstnanců nějakým způsobem znevýhodněných zaměstnává sociální firma také zaměstnance bez jakéhokoliv znevýhodnění. Podle standardů platných pro sociální firmy je poměr znevýhodněných zaměstnanců v sociální firmě při přepočtu na plné úvazky minimálně 25 procent, maximálně 55 procent. Pracovní podmínky však musí být pro všechny zaměstnance rovnocenné, všichni pracují na základě řádně uzavřené smlouvy a za přiměřenou odměnu. Pro zdravotně nebo sociálně znevýhodněné zaměstnance může být sociální podnik mezistupněm a odrazovým můstkem na přechod do otevřeného trhu práce. Minimálně musí mít sociální firma 50 procent příjmů ze svého podnikání; díky práci se znevýhodněnými skupinami obyvatel a častému navázání na neziskové organizace může získávat také podporu z veřejných domácích nebo evropských zdrojů (ze strukturálních fondů), relevantní je také podpora od sponzorů nebo firemních dárců, prostor firmy poskytují i dobrovolnické práci. Právní základ těchto charakteristik můžeme nalézt v zákoně o zaměstnanosti Blíže viz zákon č. 435/2004 Sb. o zaměstnanosti v plném znění. STUDIES 115

118 Společenská odpovědnost firem v České republice 2012, ročník I., číslo 3, s V roce 2010 byl v České republice realizován projekt CSR Research 2010, prováděný výzkumnou společností Ipsos Tambor. Tento projekt byl připraven pro podmínky českého trhu a do realizace se zapojili 4 účastníci, společnosti Česká spořitelna, KPMG Česká republika, Skupina ČEZ a Vodafone s cílem detailně analyzovat jednotlivé oblasti CSR, vnímání CSR aktivit a jejich vliv na reputaci firem. Zmiňované společnosti se tohoto projektu účastnily z důvodu své dlouholeté tradice v oblasti společenské odpovědnosti. Například Česká spořitelna se prezentuje tím, že už od konce 19. století pomáhá zrakově postiženým spoluobčanům. Společnost Vodafone si přičítá zvýšený počet nových potenciálních dárců krve o šest tisíc. O společnosti ČEZ je známo, že má ve svých dlouhodobých plánech koncepci CSR zahrnutou již několik let. Celkem bylo hodnoceno 17 firem. Z projektu vyplynulo, že si populace i odborná veřejnost v ČR velmi váží společenské odpovědnosti firem a snaží se tyto zásady při výběru produktů uplatnit. Výsledky výzkumu budu prezentovat v následujících grafech. Graf 1 Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce 2010 v % Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce 2010 v % 6% 5% 20% 26% 43% Velmi důležité Spíše důležité Spíše nedůležité Zcela nedůležíté Neví Pramen: MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Populace i odborná veřejnost v ČR si velmi váží společenské odpovědnosti firem. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2010, s. 3. [cit ]. Dostupné na internetu: < C3%A1%20zpr%C3%A1va%20Ipsos%20Tambor%2006_12_2010.pdf>. 2/3 populace jsou ovlivněny při nákupu produktů či služeb skutečností, zda je firma společensky odpovědná či nikoliv. Pro více než 80 % zaměstnaných lidí je důležité, zda je jejich zaměstnavatel společensky odpovědný. 116 ŠTÚDIE

119 2012, Volume I., Issue 3, Pages % populace je možné označit na základě jejich chování a osobního postoje k tématům společenské odpovědnosti za angažované. Společensky odpovědné chování je jedním z pilířů reputace firem. Graf 2 Důležitost společenské odpovědnosti u zaměstnavatele v % Důležitost společenské odpovědnosti u zaměstnavatele v % 12% 2% 5% 37% 44% Velmi důležité Spíše důležité Spíše nedůležité Zcela nedůležité Neví Pramen: MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Populace i odborná veřejnost v ČR si velmi váží společenské odpovědnosti firem. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2010, s. 3. [cit ]. Dostupné na internetu: < C3%A1%20zpr%C3%A1va%20Ipsos%20Tambor%2006_12_2010.pdf>. Z výše uvedených grafů je tedy zřejmé, že si občané uvědomují důležitost společenské odpovědnosti firem a oceňují snahu o tyto aktivity. Pro téměř dvě třetiny populace je při nákupu produktů a služeb důležité, zda je firma odpovědná či nikoliv. Snaží se tedy výrobky podrobněji studovat a neřídí se pouze jejich cenou. Jedná-li, se o pracovní poměr, v tomto ohledu vyplývá, že pro 81 % zaměstnaných lidí je důležité, aby byl společensky odpovědný také jejich zaměstnavatel, a to ať již v sociální, ekonomické či environmentální oblasti společenské odpovědnosti. Výsledky projektu CSR Reaserch 2011 byly zveřejněny v únoru tohoto roku. Opět ho realizovala výzkumná společnost Ipsos Tambor Česká republika. Výsledky projektu byly následující: Téměř 60 % populace je možné označit dle jejich chování a osobního postoje k tématům společenské odpovědnosti za angažované. 3/4 populace jsou ovlivněny při nákupu produktů či služeb skutečností, zda je firma společensky odpovědná či nikoliv. Pro 86 % zaměstnaných je důležité, zda je jejich firma společensky odpovědná či nikoliv. STUDIES 117

120 2012, ročník I., číslo 3, s Ze srovnání s odborným výzkumem z roku 2010 vyplývá, že v české společnosti dochází k pozitivnímu vývoji ve vnímání společenské odpovědnosti. Česká společnost se také kladně staví k oblastem společenské odpovědnosti a stoupá její zájem o ni. Pro srovnání s rokem 2010 uvádím graf důležitosti společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce Graf 3 Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce 2011 v % Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce 2011 v % 17% 5% 3% 29% 46% Velmi důležité Spíše důležité Spíše nedůležité Zcela nedůležité Nevím Pramen: MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2012, s. 2. [cit ]. Dostupné na internetu: < A1va%20Ipsos%2002_15_2012.pdf>. Ve srovnání s rokem 2010 lze v loňském roce z uvedeného grafu nalézt zvýšení zájmu při nákupu produktů a služeb o několik %, a to jak v odpovědi velmi důležité, tak v odpovědi spíše důležité. Naopak například více respondentů zatrhlo v roce 2011 odpověď nevím, a to ve srovnání s rokem Sociální podniky a společenská odpovědnost firem Jak již bylo zmíněno v úvodu studie, můžeme naleznout jistou spojitost mezi sociálním podnikáním a společenskou odpovědností firem. Sociální podniky, stejně tak jako podniky společensky odpovědné, nejsou vymezeny právní formou, ale především svou povahou, svými vlastnostmi tzn. sociálními cíli a výsledky, tím jak je jejich sociální poslání zabudováno do 11 Blíže viz MACKŮ, T.: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší. [online] [cit ]. Dostupné na internetu: < 118 ŠTÚDIE

121 2012, Volume I., Issue 3, Pages struktury a systému řízení a způsobem, jak využívají své zisky z podnikatelské činnosti. Sociální podniky mají tři společné charakteristiky, které jsou uvedeny níže. 12 Orientace na podnikání jsou tedy přímo zaměřeny na tržní produkci zboží a služeb. Snaží se být životaschopnými a udržitelným podnikatelskými subjekty, jejichž podnikání přináší zisk. Sociální cíle mají jasně a zřetelně vymezené. Jsou jimi například vytváření pracovních míst, školení a výcvik a poskytování místních služeb a služeb pro komunitu. Jsou odpovědné svým členům i širší komunitě za své sociální, environmentální a ekonomické dopady. Sociální vlastnictví, ve kterém se jedná o autonomní organizace s řídicí a vlastnickou strukturou, založenou na participaci skupin stakehoderů 13 nebo členů správních rad. Oproti tomu společensky odpovědné firmy a podniky jsou vymezeny třemi oblastmi působení, a to ekonomickou, sociální a environmentální. Tyto oblasti jsem již popsala v první části této studie, proto zde poukáži na hlavní principy a charakteristiky těchto firem, které jsou následující. 14 Princip dobrovolnosti, v němž společensky odpovědné firmy vyvíjejí aktivity a přijímají závazky nad rámec svých legislativních povinností. Aktivní spolupráce a otevřený dialog se všemi zainteresovanými skupinami, která je charakterizována jako závazek překračující tradiční povinnost firem chovat se odpovědně vůči svým akcionářům. Rovněž se ale vztahuje na ostatní stakeholdery, ať se již jedná o zaměstnance, zákazníky, dodavatele či místní komunity. Angažovanost firem, tedy subjekt, který se zasadil o realizaci určitého druhu společenské odpovědnosti. Firma, působící na komerční bázi, jež uplatňuje v této oblasti proaktivní politiku a nečeká až na okamžik, kdy bude ke svému chování nějakým způsobem vyzvána. Systematičnost a dlouhodobý časový horizont společensky odpovědná firma bere jako dlouhodobou záležitost. CSR je v tomto případě bráno jako součást strategického plánování, průběžné kontroly a hodnocení firem. Firmy se v tomto případě nesoustředí pouze na krátkodobé ekonomické cíle a zisky, ale pozornost věnují i budování aktivního přístupu k CSR. Důvěryhodnost v tomto ohledu je dle odborníků CSR často špatně chápáno. Nejde zde o snahu se zviditelnit mediálními projekty, ale o dlouhodobou činnost, která by měla být součástí podnikové kultury. 12 Blíže viz dokument Sociální firma šance pro znevýhodněné na trhu práce: Sociální ekonomika a sociální firmy. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < socialnifirmy.cz/index.php?action=main&subject=13&lang=cz>. 13 V tomto případě uživatelů nebo klientů, skupin místní komunity atd. 14 Blíže viz KUNZ, V.: Společenská odpovědnost firem. Praha : Grada Publishing, 2012, s. 17. STUDIES 119

122 2012, ročník I., číslo 3, s Fungování firmy s ohledem na tzv. triple-bottom-line business, tedy moderní koncept podnikání, který stojí na třech základních pilířích (ekonomickém, sociálním, environmentálním). Odpovědnost vůči společnosti a závazek firem přispívat k rozvoji kvality života je v tomto případě myšleno jako trvalý zájem a snažení firem o minimalizaci sociálních, etických i environmentálních rizik či hledání trvale udržitelných řešení. Do tohoto širokého konceptu spadá například boj proti korupci, ochrana životního prostředí, aktivity proti diskriminaci v zaměstnání či péče o zdraví zaměstnanců. Příklady dobré praxe V této části studie se zaměřím na dvě oblasti, o kterých článek pojednává. Tedy na sociální podniky a společensky odpovědné firmy. Sociální podniky jsem vybírala dle webových stránek sociálního podnikání, na kterých je přehled všech podnikatelů, kteří se za sociální podnikatele považují. V případě společenské odpovědnosti jsem se zaměřila konkrétně na region Opava, na kterém se dá jasně vidět, jak společenská odpovědnost firem funguje v praxi. Rozmarýna, Sananim Pomáhá ohroženým dětem a mladým lidem. Za sociální firmu je zde považována Café Rozmar. Nekuřácká restaurace s čerstvou kuchyní, širokou nabídkou kvalitních vín a rumů a vlastní kávovou směsí. 15 Adresa: Café Rozmar, Trojická 1, Praha 2. Účel podnikání: provozovat nekuřáckou restauraci s čerstvou kuchyní, širokou nabídkou kvalitních vín a rumů a vlastní kávovou směsí, dále poskytuje catering, pronájem prostor kavárny pro tiskové konference a firemní večírky. Financování: Evropský sociální fond a rozpočet Magistrátu hl. města Prahy až do roku 2011, vlastní příjmy. Prezentuje se jako restaurace s kvalitní kuchyní, zajímavým interiérem a nabídkou kvalitních vín a vlastní kávové směsi, s přidanou hodnotou sociální firmy. Zákazníci: zaměstnanci místních firem, rodiny s dětmi, mladí lidé do 25 let. Cíl: úplná finanční soběstačnost. 15 Blíže viz dokument Sociální firma šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café Rozmar. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < php?action=main&subject=156&>. 120 ŠTÚDIE

123 2012, Volume I., Issue 3, Pages Zaměstnává: mladé lidi po odchodu z ústavní výchovy. Existují vstupní kritéria pro znevýhodněné zaměstnance i pro zaměstnance bez znevýhodnění. Stálí zaměstnanci mají uzavřenou pracovní smlouvu na dobu neurčitou. Znevýhodnění zaměstnanci mají na zkušební dobu uzavřenou Dohodu o provedení práce, která se po zaškolení a oboustranné dohodě mění na pracovní smlouvu na dobu určitou. Všichni zaměstnanci pracují na celý úvazek. Všichni zaměstnanci dostávají mzdu, která odpovídá pracovní pozici, vzdělání, praxi a výši odpovědnosti. Sananim se věnuje prevenci, péči a léčbě závislostí na nealkoholových drogách. Za sociální firmu je zde považováno Café Therapy. Restaurace s kavárnou, její součástí je také poradna pro rodiče. Doplňkově také prodávají keramiku. 16 Teva 17 Mezi další příklady sociálních podniků patří: Fokus Praha, zaměřený na podporu lidí se zkušeností s duševní nemocí sociální firma Jůnův statek, sociální firma Zahrada. Náruč, která se snaží o začlenění znevýhodněných skupin občanů a podporu jejich aktivního života v místní komunitě i mimo ni sociální firma Modrý domeček. Máme otevřeno? Zaměřené převážně na podporu lidí s mentálním postižením nebo artismem kavárna Vesmírna. Společnost Teva Czech Industries s.r.o., dříve známá též jako Galena, IVAX či Hellco, je velmi významný farmaceutický výrobce, který poskytuje práci více než zaměstnancům. Sídlí v Moravskoslezském kraji, v městské části Opava Komárov. Firma klade velký důraz na to, aby jejich výrobky byly kvalitní a účinné. Jako svou prioritu při výrobě považuje bezpečnost, ochranu zdraví a ochranu životního prostředí. Aktivity v sociální oblasti: 16 Blíže viz dokument Sociální firma šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café Therapy. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < php?action=main&subject=150&>. 17 Informace o aktivitách jsem získala z výročních zpráv obou firem, které mi byly poskytnuty vedením. STUDIES 121

124 Optys 2012, ročník I., číslo 3, s Příspěvek na stravu firma každému zaměstnanci přispívá 43 Kč na oběd; od roku 2010 v provozu druhá jídelna. Vnitropodnikové akce a setkání příkladem je známý TEVA FEST zdarma vstup pro zaměstnance a jeho rodinu (děti do 15 let), poukaz na jídlo a pití + dárek, spousta atrakcí pro děti (skákací hrady, kolotoče ). Jeden týden dovolené navíc, než co stanovuje Zákoník práce. Příspěvek na penzijní připojištění všem zaměstnancům 600 Kč. Finanční odměna za odpracované roky a při odchodu do důchodu. V 50 letech získává zaměstnanec věcný dárek. Aktivity v environmentální oblasti: Ochrana vod vlastní čistička odpadních vod. Ochrana ovzduší využívání speciálního zařízení na omezení množství negativních látek vypouštěných do ovzduší; dodržují předepsané emisní limity. Odpadové a obalové hospodářství odpadní přírodní produkty použity na kompost; třídění odpadu, které je možno poté dále využít a zpracovat. Prevence závažných havárií (PZH) trvalé snížení rizik vzniku závažných havárií a snaha eliminovat jejich dopady na zaměstnance, obyvatelstvo, životní prostředí a majetek v areálu a okolí Teva Czech Industries s.r.o. Integrovaná prevence a omezování znečištění. OPTYS je polygrafická a obchodní společnost, jejíž historie sahá až do 18. století. Firma vznikla privatizací výrobního závodu Moravských tiskařských závodů v Olomouci. Pro společnost pracuje přibližně 400 lidí. Roční obrat je více než 350 milionů Kč. Aktivity v ekonomické oblasti: Odmítání korupce; Etický kodex. V ekonomické oblasti firma aktivně prosazuje odmítání korupce a pravidelně se zúčastňuje antikorupčních konferencí a na svých webových stránkách proklamuje antikorupční logo Podnikáme BEZ korupce.cz. Má sepsaný vlastní etický kodex, kterým se zaměstnanci řídí a také zavedli pravidla chování ve vztahu k zákazníkům. 122 ŠTÚDIE

125 2012, Volume I., Issue 3, Pages Aktivity v sociální oblasti: Sociální finanční výpomoc zaměstnancům. Stravné ve formě obědů, kdy zaměstnavatel hradí 55 % hodnoty stravenky. Penzijní připojištění Kč ročně pro zaměstnance, kteří u firmy pracují min. 2 roky, a to před vznikem tohoto nároku. Životní pojištění roční příspěvek činí Kč, pro zaměstnance, kteří u firmy pracují min. 2 roky, a to před vznikem tohoto nároku. Zainteresovanost zaměstnance na produktivitě práce společnosti V případě, že zaměstnanec odpracuje plný počet pracovních směn nebo se směny budou považovat dle 348 Zákoníku práce za výkon práce, přísluší zaměstnanci dle rozhodnutí vedení společnosti při splnění celoročních plánovaných hospodářských výsledků jednorázová odměna do výše Kč. Dovolená nad základní výměru. Životní jubilea a výročí při jubileu 50 let věku a při odchodu do důchodu zaměstnanec získává věcný dar v hodnotě Kč. Zvýhodněné tuzemské a zahraniční zájezdy spolupráce s Čedok a.s., 8 % sleva z ceny katalogových zájezdů letadlem a 5 % sleva z ceny na ostatní zahraniční a tuzemské zájezdy. Masérské služby poukazy na masáže. Firma zavedla program pro neziskové organizace Obálka pro dobrou věc, kde ve velké míře spolupracuje s nevládními neziskovými organizacemi, a to především s nadacemi. Patří mezi ně například Nadace pro radost, Česká nadace pro nemoci ledvin, nadace Euronisa, nadace Kapka naděje, nadace Malý Noe, Nadace pro transplantaci kostní dřeně, nadace Leontina, Občanské sdružení život dětem, Konto BARIÉRY, občanské sdružení Prostor, občanské sdružení Arnika, nadace Terezy Maxové dětem a spousta dalších. Závěr Sociální podnikání a společenská odpovědnost firem jsou specifické přístupy, které nemůže každá organizace praktikovat do svého podnikatelského prostředí. Nicméně má možnost alespoň tyto přístupy propagovat a do jisté míry se do těchto aktivit zapojovat formou dobrovolnictví a dárcovství. Studie se zabývá sociálním podnikáním a možností jak propojit tento způsob výdělku se společenskou odpovědností firem. V teoretické části studie rozebírá základní charakteristiku obou principů podnikání a snaží se najít společné znaky těchto forem. Hledá kořeny so- STUDIES 123

126 2012, ročník I., číslo 3, s ciálního podnikání a společenské odpovědnosti firem v České republice a tyto výsledky představuje na konkrétních příkladech. V praktické části jsou tyto poznatky aplikované na příkladech dobré praxe jak z oblasti sociálního podnikání, tak z oblasti společenské odpovědnosti firem. Jako hlavní problém obou přístupů k podnikání se jeví nedostatečná či zcela neexitující právní úprava obou podnikatelských směrů. Aktivity a problémy s nimi spojené, dle mého názoru, v obou oblastech podnikání nejlépe vystihuje citát Ernesta Hemingwaye, který říká že Velké ideály nepotřebují jen křídla, ale též vhodný terén, z něhož by mohly vzlétnout. Literatura BOHUTÍNSKÁ, J.: V Česku se množí sociální firmy, které zaměstnávají například zdravotně postižené. [online] [cit ]. Dostupné na internetu: < DOHNALOVÁ, M. PRŮŠA, L.: Sociální ekonomika. 1. vyd. Praha : Wolters Kluwer, s. ISBN Dokument [online]. s. 55. [cit ]. Dostupné na internetu: < da8554b93d85f2d9a>. Dokument Byznys pro společnost. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < Dokument Sociální firma šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café Rozmar. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < Dokument Sociální firma šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café Therapy. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < Dokument Sociální firma šance pro znevýhodněné na trhu práce: Sociální ekonomika a sociální firmy. [online]. [cit ]. Dostupné na internetu: < subject=13&lang=cz>. Dokument Společenská odpovědnost firem. [online] [cit ]. Dostupné na internetu: < cz/cs/clanky/spolecenska-odpovednost-firem-pruvodce html>. 124 ŠTÚDIE

127 2012, Volume I., Issue 3, Pages KULDOVÁ, L.: Společenská odpovědnost firem: Etické podnikání a sociální odpovědnost v praxi. 1. vyd. Plzeň : OPS, s. ISBN KUNZ, V.: Společenská odpovědnost firem. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, s. ISBN MACKŮ, T.: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší. [online] [cit ]. Dostupné na internetu: < MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší. [online]. Praha : Ipsos Tambor, s. [cit ]. Dostupné na internetu: < files/tiskov%c3%a1%20zpr%c3%a1va%20ipsos%2002_15_2012. pdf>. MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Populace i odborná veřejnost v ČR si velmi váží společenské odpovědnosti firem. [online]. Praha : Ipsos Tambor, s. [cit ]. Dostupné na internetu: < sites/default/files/tiskov%c3%a1%20zpr%c3%a1va%20ipsos% 20Tambor%2006_12_2010.pdf>. Zákon č. 435/2004 Sb. o zaměstnanosti v plném znění. Ing. Lucie Kamrádová Ústav veřejné správy a regionální politiky Fakulta veřejných politik Slezská univerzita v Opavě Hradecká Opava Česká republika STUDIES 125

128 2012, ročník I., číslo 3, s Povinnosti zmluvných strán v kontexte Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru Obligations of the Parties in the Context of the United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods Halina Martyniv Abstract: The United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods 1980 (Vienna Convention) is an important step in the process of the unification of the rules of international sales contract. The Convention was signed at a diplomatic conference in Vienna, which was held from till The aim of the presented study is to analyze the seller s and buyer s obligations under the Vienna Convention. Selected decisions connected with the issue will be presented in this regard. Key Words: The United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods; Unification; International Commercial Law. Abstrakt: Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru z roku 1980 (Viedenský dohovor) predstavuje významný krok v procese unifikácie právnej úpravy medzinárodnej kúpnej zmluvy. Predmetný dohovor bol podpísaný na diplomatickej konferencii vo Viedni, ktorá sa konala v dňoch až Cieľom predmetnej štúdie je analýza povinností predávajúceho a kupujúceho v zmysle Viedenského dohovoru. V danej súvislosti budú prezentované aj vybrané rozhodnutia súvisiace s predmetnou problematikou. Kľúčové slová: Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru; unifikácia; medzinárodné obchodné právo. V súčasnosti zmluvnou stranou Viedenského dohovoru je 78 štátov. 1 Úspech VD nie je určený iba počtom zmluvných strán ale aj významom pre unifikáciu právnej úpravy medzinárodnej kúpnej zmluvy. V zmysle 1 Stav k Poslednými štátmi, ktoré pristúpili k Viedenskému dohovoru sú Benin (platnosť nadobudne ) a San Marino (platnosť nadobudne ). 126 ŠTÚDIE

129 2012, Volume I., Issue 3, Pages článku 1 Viedenský dohovor upravuje kúpnu zmluvu medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v štátoch, zmluvnou stranou Viedenského dohovoru alebo ak sa podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Históriu vzniku a prijatia VD môžeme hypoteticky rozdeliť do dvoch etáp. Prvá má svoj začiatok v roku 1928 a vyznačuje sa aktivitou UNIDROIT a vo veľkej časti výdatnou činnosťou významného nemeckého civilistu Ernsta Rabela. Druhá je založená na opatreniach UNCITRAL-u, prijatých s cieľom unifikovať právo medzinárodného obchodu. Viedenský dohovor nadobudol svoju konečnú podobu v priebehu diplomatickej konferencie zvolanej generálnym tajomníkom OSN v súlade s rozhodnutím Valného zhromaždenia zo dňa vo Viedni. Na viedenskej konferencii sa zúčastnilo 62 štátov. Viedenský dohovor je rozdelený na štyri časti. Prvá časť (čl. 1 13) obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a všeobecné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na celý dohovor. Druhá časť (čl ) sa venuje problematike uzatvárania medzinárodnej kúpnej zmluvy. Tretia časť (čl ) tvorí jadro Viedenského dohovoru a obsahuje ustanovenia o právach a povinnostiach predávajúceho a kupujúceho. Štvrtá časť (čl ) je venovaná záverečným ustanoveniam, z ktorých mimoriadny význam majú výhrady pri podpise Viedenského dohovoru. Ako už bolo uvedené v abstrakte predmetom záujmu tejto štúdie je štvrtá časť Viedenského dohovoru, a to najmä povinnosti predávajúceho a kupujúceho. Povinnosti predávajúceho Základné povinnosti predávajúceho upravuje čl. 30 VD v zmysle ktorého predávajúci je povinný: dodať tovar; odovzdať doklady vzťahujúce sa na predmetný tovar; zabezpečiť, aby kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru. Uvedené však neznamená, že predávajúci nie je povinný splniť akúkoľvek inú povinnosť uvedenú v zmluve. Platí opak predávajúci je povinný splniť rovnako akúkoľvek inú povinnosť, ktorá je zakotvená v zmluve, vyplýva z obyčají a zvyklostí, na ktorých sa strany dohodli, alebo z praxe, ktorú medzi sebou zaviedli (čl. 9 VD). STUDIES 127

130 Dodanie tovaru 2012, ročník I., číslo 3, s Článok 31 VD upravuje miesto dodania tovaru. Ustanovenia predmetného článku sa použijú v prípade, ak zmluvné strany sa nedohodli na inom z dôvodu, že v zmysle článku 31 VD prednosť má autonómia vôle zmluvných strán. Ustanovenia písm. a) čl sa použijú v prípade, že samotná kúpna zmluva upravuje prepravu tovaru. V prípade, že zmluvné strany sa dohodli, alebo to priamo vyplýva z okolnosti prípadu že tovar prepraví nezávislý prepravca predpokladá sa, že zmluva upravuje prepravu tovaru. V zmysle písm. a) čl. 31 predávajúci nie je povinný prepraviť tovar sám, ale môže využiť služby prepravcu. V prípade, že na preprave tovaru participujú viacerí prepravcovia predávajúci splní svoju povinnosť dodať tovar jeho dodaním prvému prepravcovi. Odovzdanie dokumentov vzťahujúcich sa na tovar nie je dodaním tovaru, ibaže na tom sa dohodli zmluvné strany. S tým súvisí prechod (čl. 67 ods. 1). V zmysle ods. 1 čl. 35 predávajúci musí kupujúcemu dodať tovar, ktorý svojou kvalitou, množstvom, balením a popisom zodpovedá zmluvným podmienkam. Dodanie menšieho množstva tovaru, ako je uvedené v zmluve, je v rozpore s ustanovením ods. 1 čl. 35 VD. V jednom z prípadov súd rozhodol, že pojem tovar nezodpovedá zmluve znamená dodanie iného množstva tovaru (ide najmä o menšie množstvo) a tovaru horšej kvality. Súd zistil, že predaj použitého motorového vozidla, ktoré bolo zaevidované o dva roky skôr, ako je uvedené v dokladoch k predmetnému vozidlu, a počet najazdených kilometrov na tachometri nebol správny, je v rozpore so zmluvnými podmienkami v zmysle ods. 1 čl. 35 VD. 3 V inej veci súd rozhodol, že nedošlo k porušeniu ods. 1 čl. 35 VD v prípade, keď predávajúci dodal mídie obsahujúce vysokú úroveň kadmia, pretože zmluva neobsahovala dohodu o maximálne prípustnom obsahu kadmia vo výrobku. 4 Pri zistení, či zmluva obsahuje ustanovenia, v zmysle ktorých tovar musí byť dodaný v konkrétnom množstve, kvalite, prevedení alebo v zmysle ktorých tovar musí byť v konkrétnom balení, musíme vychádzať z celkového obsahu konkrétnej zmluvy a dohody zmluvných strán. Preto súd pri rozhodovaniach o odvolaní v jednom prípade 2 Povinnosť dodať tovar spočíva v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho. 3 Bližšie pozri prípad č. 168: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. máj [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V97/217/09/PDF/V pdf?OpenElement>. 4 Bližšie pozri prípad č. 84: Oberlandesgericht Frankfurt a.m., Nemecko, 20. apríl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < DOC/GEN/V95/529/10/IMG/V pdf?OpenElement>. 128 ŠTÚDIE

131 2012, Volume I., Issue 3, Pages zistil, že predávajúci nevyjadril súhlas (ani nepriamo) s tým, že bude dodržiavať odporúčané (avšak nie právne záväzne) vnútroštátne normy štátu, na území ktorého má predávajúci sídlo, upravujúce obsah kadmia vo výrobku. Súd rozhodol, že skutočnosť, že predávajúci dodal midie do skladových priestorov neznamená, že predávajúci nepriamo súhlasil s dodržiavaním štandardov vzťahujúcich sa na realizáciu výrobku a dodržiavaním predpisov verejného práva (týkajúcich sa ďalšieho predaja) štátu, na ktorého územie dodal tovar. 5 V jednom prípade predávajúci, spoločnosť Sacovine (miesto podnikania na území Talianska), a kupujúci, Les fils des Henri Ramel (miesto podnikania na území Francúzska), uzavreli v roku 1988 niekoľko kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bolo dodanie vína. Neskôr sa kupujúci dozvedel, že v tom istom roku došlo k dodaniu falšovaného talianskeho vína, a preto sa obrátil na Úrad pre boj s podvodmi, ktorý dospel k záveru, že predmetné víno je skutočne falzifikátom. Preto sa francúzsky podnikateľ obrátil na Obchodný súd Sete, a neskôr na odvolací súd Montpellier so žiadosťou o rozhodnutie vo veci predaja vina a náhradu majetkovej a nemajetkovej škody. Odvolací súd v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom Francúzska rozhodol o zrušení kúpnej zmluvy výlučne v dôsledku konania predávajúceho, pretože predávajúci nesplnil zmluvnú povinnosť dodať víno zodpovedajúce zmluvným podmienkam a požiadavkám dopytu. Spoločnosť Sacovine podala dovolanie, v ktorom vytýkala odvolaciemu súdu, že rozhodol o zrušení zmluvy na základe porušenia zmluvných povinností predávajúcim, pretože podľa názoru žalobcu (spoločnosti Sacovine) dodanie osladeného vína neznamená nesplnenie povinnosti predávajúcim. Zároveň spoločnosť Sacovine zdôrazňovala, že medzi dodávaním cukru do vína a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť, pretože v prípade niekoľkých dodávok tovaru bolo zistené, že príčinou nepoužiteľnosti vina sa stali prepravné podmienky. Dovolací súd zamietol predmetnú žalobu. Súd uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom konania sa týka medzinárodnej kúpy tovaru, ktorú upravuje Viedenský dohovor, ktorý je platný na území Talianska a Francúzska, a že odvolací súd postupoval v súlade s ustanoveniami predmetného dohovoru, najmä článku 35, keď dospel k záveru, že tým, že spoločnosť Sacovine tým, že dodávala falšované víno porušila povinnosť dodať tovar uvedený v zmluve. Nakoniec 5 Bližšie pozri prípad č. 84: Oberlandesgericht Frankfurt a.m., Nemecko, 20. apríl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < DOC/GEN/V95/529/10/IMG/V pdf?OpenElement>. STUDIES 129

132 2012, ročník I., číslo 3, s v otázke absencie príčinného vzťahu medzi dodávaním cukru do vína a vzniknutou škodou dovolací súd je chránený odvolaním sa na skutočnosti, že iba toto konanie viedlo k znehodnoteniu vina, ktoré nezávisle zistil súd prvej inštancie. 6 Odsek 2 čl. 35 upravuje štandardné podmienky kvality, účelnosti, vlastností a balenia tovaru, ktoré aj napriek tomu, že nie sú povinné, vo väčšine prípadov sú súčasťou kúpnej zmluvy. Uvedené štandardy tvoria implicitné zmluvné podmienky, ktoré zaväzujú predávajúceho aj bez príslušného súhlasu. Ak zmluvné strany nechcú použiť predmetné štandardné podmienky vo svojej zmluve, môžu sa v zmysle čl. 35 dohodnúť na iných podmienkach. Ak zmluvné strany nevyužijú zásadu zmluvnej voľnosti a neupravia zmluvné podmienky iným spôsobom, sú pre ne záväzné podmienky uvedené v ods. 2 čl. 35 VD. Rozhodcovský súd rozhodol, že akákoľvek dohoda týkajúca sa všeobecnej kvality tovaru nie je odstúpením od ustanovení ods. 2 čl. 35 VD, ak predmetná dohoda obsahuje priaznivejšie podmienky kvality tovaru, nie však negatívne podmienky, vylučujúce zodpovednosť predávajúceho. 7 Písm. a) a b) ods. 2 čl. 35 sa použije vo všetkých zmluvách v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodli na niečom inom. Písmená c) a d) sa použijú v prípade, ak zmluva obsahuje odlišnú úpravu. Sformulované štandardy majú kumulatívny charakter. V zmysle písm. a) ods. 2 čl. 35 dodaný tovar musí sa hodiť na účely, na ktoré sa požíva spravidla rovnaký alebo podobný tovar. Predmetná podmienka nebola splnená v prípade dodania predávajúcim chladiaceho zariadenia, ktoré sa pokazilo pri uvedení do prevádzky. 8 Štandardy sa porušili aj v prípade, keď predávajúci dodal víno, ktoré bolo zriedené vodou, a preto došlo k jeho zhabaniu a zničeniu. 9 Zároveň v súlade s kritériom, uvedeným v písm. a) ods. 2 čl. 35 sa nevyžaduje, aby tovar bol v perfektnom stave alebo mal podobné vlastnosti, lenže za normálnych podmienok sa uvedené požiadavky od tohto tovaru vyžadujú. 6 Bližšie pozri prípad č. 150: Court of Cassation (1 st Civil Division), Francúzsko, 23. január [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < doc/undoc/gen/v96/879/59/pdf/v pdf?openelement>. 7 Bližšie pozri prípad č. 237: Arbitration Institute of the Stockholm Chamber of Commerce, Švedsko, 5. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 8 Bližšie pozri prípad č. 204: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 15. máj [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 9 Bližšie pozri prípad č. 170: Landgericht Trier, Nemecko, 12. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V97/217/09/PDF/V pdf?OpenElement>. 130 ŠTÚDIE

133 2012, Volume I., Issue 3, Pages V zmysle písm. b) ods. 2 čl. 35 tovar sa musí hodiť na osobitný účel, o ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy. Uvedená povinnosť prichádza do úvahy iba v prípade, ak pred uzavretím zmluvy bol predávajúci upovedomený o tomto účele. Okrem toho ustanovenie písm. b) ods. 2 čl. 35 sa nepoužije v prípade, ak z okolnosti vyplýva, že sa kupujúci nespoliehal alebo by bolo nerozumné aby sa spoliehal na kompetenciu a názor predávajúceho. V súvislosti s uvedeným súd rozhodol, že vo všeobecnosti kupujúci sa nemôže rozumne spoliehať na kompetentnosť predávajúceho o požiadavkách na tovar, uvedených v právnych predpisoch alebo iných administratívnych opatrenia štátu importéra, lenže kupujúci oznámil predmetné požiadavky predávajúcemu. 10 Preto v prípade dodania midií obsahujúcich kadmií v objeme prevyšujúcom odporúčania uvedené v nemeckých zdravotných predpisoch nie je porušením požiadaviek uvedených v písm. b) ods. 2 čl. 35 VD, ak chýba potvrdenie o tom, že kupujúci oznámil tieto požiadavky predávajúcemu. Týmto vyhlásením súd potvrdil súdne rozhodnutie súdu nižšieho stupňa o tom, že predávajúci neporušil ustanovenia písm. b) ods. 2 čl. 35 VD, pretože nebolo potvrdené, že strany sa implicitne dohodli o dodržiavaní odporúčaní uvedených v právnych predpisoch platných v štáte kupujúceho. Ďalší súd v podobnom prípade rozhodol, že predávajúci porušil ustanovenia písm. b) ods. 2 čl. 35, keď dodal tovar (prípravok na starostlivosť o pokožku), ktorý neobsahoval určitú úroveň obsahu vitamínu A v priebehu jeho úschovy. 11 Súd rozhodol, že kupujúci sa snažil kúpiť výrobok, ktorý bude obsahovať určitú úroveň uvedeného vitamínu a že špeciálny účel tovaru bol jasne oznámený predávajúcemu a kupujúci sa spoliehal na skúsenosti predávajúceho v otázke spôsobu zabezpečenia potrebného obsahu vitamínu A a spôsobu udržiavania potrebného obsahu. V zmysle písm. c) ods. 2 čl. 35 v určitých prípadoch tovar musí mať vlastnosti vzorky alebo predlohy, ktorú predávajúci predložil kupujúcemu. Právna úprava uvedená v tomto ustanovení sa použije v prípade, ak predávajúci ukázal kupujúcemu vzorku alebo predlohu, lenže strany sa dohodli na inom. Napriek tomu v jednom prípade súd rozhodol, že tovar 10 Bližšie pozri prípad č. 123: Bundesgerichtshof, Nemecko, 8. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V96/842/23/IMG/V pdf?OpenElement>. 11 Rozhodnutie prvostupňového súdu v m. Helisnky, Fínsko, 11. júna 1995, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom m. Helsinky 30. júna Bližšie pozri dokument Helsinki Court of Appeal, S 96/1215 (30 June 1998). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < STUDIES 131

134 2012, ročník I., číslo 3, s musí zodpovedať vzorke iba v prípade, ak samotná zmluva obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého tovar musí mať vlastnosti predloženej vzorky. 12 Ďalším dôležitým aspektom je otázka obvyklého balenia tovaru a jeho uloženia na prepravu. V niektorých prípadoch sa zistilo, že tovar, ktorý nebol náležite zabalený, nezodpovedal zmluve v zmysle písm. d) ods. 2 čl. 35. V prípade, keď predávajúci predal kupujúcemu syr, (o ktorom vedel, že sa bude realizovať v štáte kupujúceho), ktorý bol dodaný v balení nezodpovedajúcom pravidlám označenia potravinárskych výrobkov v tomto štáte, bolo rozhodnuté, že tovar nezodpovedá právnej úprave uvedenej v písm. d) ods. 2 čl. 35 VD. 13 V zmysle ods. 3 čl. 35 predávajúci nezodpovedá za vady tovaru o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo nemohol nevedieť. V súlade s uvedeným ustanovením na kupujúceho prešlo nebezpečenstvo vád používaného buldozéra, ktorý kupujúci prezrel a vyskúšal pred kúpou. 14 Úprava uvedená v ods. 3 čl. 35 má však aj určité obmedzenia. Ako už bolo uvedené v jednom prípade, keď predávajúci vedel, že používané motorové vozidlo bolo prihlásené o dva roky skôr, ako je uvedené v dokladoch od auta, a vedel, že tachometer ukazuje menší počet kilometrov, ako v skutočnosti prešlo auto, a napriek tomu to neoznámil kupujúcemu, znáša zodpovednosť za vady tovaru aj v prípade, ak kupujúci (ktorý podniká v oblasti predaja používaných vozidiel) musel zistiť uvedené vady. 15 Odvolávajúc sa na čl. 40 a ods. 1 čl. 7 VD súd rozhodol, že Viedenský dohovor obsahuje všeobecnú zásadu koncipovanú v prospech aj veľmi nepozorného kupujúceho s cieľom chrániť ho pred podvodným konaním predávajúceho. Ďalšou otázkou, ktorá vzniká pri analýze čl. 35 VD je otázka dôkazného bremena. V jednom z prípadov súd rozhodol, že dôkazné bremeno 12 Bližšie pozri dokument Landgericht Berlin, Germany, [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < step=fulltext>. 13 Bližšie pozri prípad č. 202: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 13. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 14 Bližšie pozri prípad č. 219: Tribunal Cantonal Valais, Švajčiarsko, 28. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < DOC/GEN/V98/553/61/PDF/V pdf?OpenElement>. 15 Bližšie pozri prípad č. 168: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. máj [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V97/217/09/PDF/V pdf?OpenElement>. 132 ŠTÚDIE

135 2012, Volume I., Issue 3, Pages znáša predávajúci. 16 Naopak, v ďalších prípadoch súdy rozhodli, že kupujúci znáša dôkazné bremeno v prípade vád tovaru, aj keď v uvedených rozhodnutiach sa použili rôzne koncepcie na dosiahnutie tohto výsledku. Jeden z rozhodcovských súdov pri rozhodovaní uviedol, že Viedenský dohovor nerieši špeciálne otázku dôkazného bremena, a preto použil normy vnútroštátneho práva a rozhodol, že kupujúci znáša dôkazné bremeno ako strana namietajúca vadu tovaru. 17 Iné súdy dospeli k záveru, že samotný Viedenský dohovor, hoci špeciálne neupravuje otázku dôkazného bremena, obsahuje všeobecnú zásadu v zmysle ktorej strana, ktorá vyhlasuje, že tovar má vady musí predmetnú skutočnosť preukázať. V uvedenom prípade kupujúci, ktorý tvrdí, že tovar má vady, bol povinný preukázať ich existenciu. 18 V iných rozhodnutiach sa otázka dôkazného bremena rieši v závislosti od kontextu. Preto v jednom prípade súd dospel k názoru, že kupujúci znáša dôkazné bremeno vád tovaru, ak prevzal tovar a pri jeho preberaní neoznámil predávajúcemu predmetné vady. 19 Vo väčšine rozhodnutí sa rieši otázka preukázania vád tovaru prostredníctvom potvrdenia o súlade tovaru v zmysle čl. 35 VD. Skutočnosť, že dodané víno zhabali a zničili príslušné štátne orgány štátu kupujúceho v dôsledku toho, že víno bolo riedené vodou, súd zhodnotil ako skutočnosť preukazujúcu vady tovaru (vína), ktoré sú v rozpore s úpravou uvedenou v kúpnej zmluve. 20 V inom prípade súd rozhodol, že predčasné pokazenie sa náhradnej súčiastky stroja ešte neznamená, že stroj nezodpo- 16 Bližšie pozri dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 6 October [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < tradelaw/wk/ htm> a dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 16 December [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Bližšie pozri rozhodnutie č. 6653: ICC Court of Arbitration [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 92/IMG/V pdf?OpenElement>. 18 Bližšie pozri prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < doc/undoc/gen/v01/847/23/pdf/v pdf?openelement>. 19 Bližšie pozri prípad č. 123: Bundesgerichtshof, Nemecko, 8. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V96/842/23/IMG/V pdf?OpenElement>. 20 Bližšie pozri prípad č. 170: Landgericht Trier, Nemecko, 12. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V97/217/09/PDF/V pdf?OpenElement>. STUDIES 133

136 2012, ročník I., číslo 3, s vedá zmluvným podmienkam, pretože sa tak mohlo stať aj v dôsledku chybnej montáže. 21 Odovzdanie dokladov vzťahujúcich sa na tovar V zásade samotná kúpna zmluva obsahuje taxatívny zoznám dokumentov, ktoré predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu. Dokumentmi vzťahujúcimi sa na tovar sú najmä: dodací list; konosament; skladištný list; certifikát; faktúra; potvrdenia o pôvode tovaru. Aj existujúca prax, obyčají a zvyklostí môžu určovať aké doklady musia byť odovzdané. Odovzdanie nezodpovedajúcich dokladov znamená porušenie zmluvy a záleží od toho či predmetné porušenie môžeme hodnotiť ako podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. V prípade, že ide o podstatné porušenie vzniká kupujúcemu právo odstúpiť od zmluvy v zmysle čl. 49 ods. 1 VD. 22 Avšak v jednom prípade 23 odovzdanie nezodpovedajúcich dokumentov (falošných certifikátov pôvodu a pochybný certifikát o chemickej analýze) bolo hodnotené ako nepodstatné porušenie zmluvy z dôvodu, že kupujúci mohol bez väčšej námahy odstrániť predmetnú vádu. Prevod vlastníckeho práva Napriek tomu, že pojmovým znakom kúpnej zmluvy je prechod vlastníckeho práva, Viedenský dohovor neupravuje účinky, ktoré môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru. Preto pri zmluvách, na ktoré bude aplikovaný Viedenský dohovor, bude otázku prechodu 21 Bližšie pozri prípad č. 237: Arbitration Institute of the Stockholm Chamber of Commerce, Švedsko, 5. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 22 Kupujúci môže odstúpiť od zmluvy: a) ak predávajúci nesplnením niektorej svojej povinnosti zo zmluvy alebo z tohto Dohovoru porušil zmluvu podstatným spôsobom. 23 Bližšie pozri prípad č. 171: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. apríl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V97/217/09/PDF/V pdf?OpenElement>. 134 ŠTÚDIE

137 2012, Volume I., Issue 3, Pages vlastníckeho práva riešiť rozhodné právo, ktoré si zmluvné strany zvolili alebo ktoré bolo určené v súlade s ustanoveniami medzinárodného súkromného práva. Podľa väčšiny obchodných zákonníkov nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci v okamihu jej prevzatia v súlade so zmluvou, príp. zákonom. Ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva môže dôjsť aj pred odovzdaním tovaru alebo po ňom. V prípade voľby slovenského právneho poriadku otázka vlastníckeho práva a jeho účinkov sa bude riadiť Obchodným zákonníkom (zákon č. 513/1991 Zb.). V zásade v zmysle 443 ods. 1 kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Odchýlky od tejto zásady môžme nájsť v 443 ods. 2 (nadobudnutie vlastníckeho práva splýva s dobou, keď príjemca zásielky získava právo nakladať so zásielkou) a 444 (na základe písomnej dohody strán môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo pre dobou uvedenou v 443), 446 (na základe písomnej dohody môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v 443). Povinnosti kupujúceho Základnými povinnosťami kupujúceho v zmysle Viedenského dohovoru sú: povinnosť zaplatiť kúpnu cenu; povinnosť prevziať tovar. Okrem týchto povinnosti zmluva môže obsahovať aj ďalšie povinnosti kupujúceho, ako napríklad povinnosť poskytnúť záruku zaplatenia kúpnej ceny, povinnosť prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku, povinnosť dodať určité veci, ktoré sa použijú na výrobu tovaru alebo povinnosť určiť formu, parametre alebo iné vlastnosti tovaru. Povinnosť zaplatiť kúpnu Existuje množstvo rozhodnutí, ktoré sa odvolávajú na čl. 53 v súvislosti s povinnosťou kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.. Jedným z nich je spor z kúpnej zmluvy, ktorú v júli 1991 uzavreli francúzsky predávajúci (spoločnosť Lorraine des Produits Métallurgiques) a belgický kupujúci (spoločnosť BVBA Finecco). Predmetom zmluvy bolo dodanie oceľového plechu. Zaplatenie kúpnej ceny ručila belgická banka (Banque Paribas Belgique). Keďže kupujúci nezaplatil kúpnu cenu v lehote uvedenej v zmluve (konkrétny dátum), predávajúci podal žalobu o zaplatenie kúpnej ceny STUDIES 135

138 2012, ročník I., číslo 3, s na francúzsky súd (Obchodný súd mesta Bobigny). Žalovanou stranou v tomto prípade bol kupujúci a jeho ručiteľ. Obchodný súd vyhlásil, že nie je príslušný konať a rozhodnúť vo veci a odporučil stranám obrátiť sa na príslušný belgický súd. Predávajúci nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím a odvolal sa na príslušnosť francúzskeho súdu. Odvolací súd s cieľom zistiť miesto zaplatenia kúpnej ceny použil ustanovenia Viedenského dohovoru. Samotná kúpna zmluva neobsahovala ustanovenie upravujúce miesto zaplatenia kúpnej ceny, preto súd uviedol, že v súlade s čl. 57 Viedenského dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v mieste podnikania predávajúceho. Na základe predmetných zistení odvolací súd potvrdil svoju príslušnosť. 24 V ďalšom prípade žalobca (nemecká spoločnosť Adamfi Video Production) žiadal zaplatenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania za tovar, ktorý bol dodaný kupujúcemu (maďarskej spoločnosti Alkotók Studiósa Kisszovetkezet). Na začiatku žalovaný namietal existenciu kúpnej zmluvy a skutočnosť dodania tovaru. Súd však na základe dokladov, získaných od Maďarského colného riaditeľstva, zistil, že došlo k dodaniu tovaru a dodávateľ odovzdal tovar zamestnancovi žalovaného. Na určenie ceny tovaru a iných náležitostí zmluvy súd použil kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami v minulosti a rozhodol, že kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu na základe čl. 9 ods. 1 a čl. 53 Viedenského dohovoru. V otázke zaplatenia úrokov z omeškania, ktorá je iba čiastkovo upravená vo Viedenskom dohovore, súd na vyplnenie medzier dohovoru, týkajúcich sa výšky úrokov z omeškania, použil na základe maďarského zákona o medzinárodnom práve súkromnom (najmä 25) nemecké právo (právo predávajúceho). V nadväznosti na uvedené na základe 1 čl. 352 Nemeckého obchodného zákonníka súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 5 % z dlžnej sumy odo dňa vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu až do zaplatenia v nemeckej mene. 25 Prípady, pri ktorých rozhodovaní sa použil čl. 53 vo vzťahu k iným povinnostiam kupujúceho, sú zriedkavé. 24 Bližšie pozri prípad č. 156: Court of Appeal of Paris (1 st Division, Urgent Proceedings Section), Francúzsko, 10. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. 25 Bližšie pozri prípad č. 52: Municipal Court Budapest, Maďarsko, 24. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V94/239/16/IMG/V pdf?OpenElement>. 136 ŠTÚDIE

139 2012, Volume I., Issue 3, Pages Povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zahŕňa aj povinnosť urobiť opatrenia a vyhovieť formalitám uvedeným v zmluve alebo uvedeným v príslušných právnych predpisoch. Napríklad zmluva môže upravovať povinnosť zriadiť akreditív, poskytnúť bankovú záruku alebo iné zabezpečenie, získať príslušné povolenie nevyhnutné na prevod peňažných prostriedkov. Vo všeobecnosti platí, že výdavky súvisiace so zaplatením kúpnej ceny znáša kupujúci. Okrem toho porušenie uvedených povinností kupujúcim oprávňuje predávajúceho použiť prostriedky právnej ochrany uvedené v čl. 61 a ďalších VD. Preto vzniká otázka, či čl. 54 ukladá povinnosť kupujúcemu prijať opatrenia nevyhnutné na prevod peňažných prostriedkov a nevytvára zodpovednosť kupujúceho za dosiahnutie výsledku, alebo kupujúci poruší svoju povinnosť, ak nedosiahne potrebný výsledok. V súlade s jedným výkladom čl. 54 musíme urobiť deliacu čiaru medzi opatreniami obchodnej povahy, v súvislosti s ktorými kupujúci je povinný dosiahnuť potrebný výsledok, a administratívnymi opatreniami, pri ktorých kupujúci je povinný vykonať všetky potrebné úkony. Dôvodom uvedeného rozdelenia je najmä skutočnosť, že kupujúci nemôže zaručiť, že príslušné správne orgány potvrdia prevod peňažných prostriedkov, a preto je vhodné, aby kupujúci bol povinný vykonať úkony, nevyhnutné na udelenie príslušného administratívneho povolenia. Článok 54 neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce otázku meny kúpnej ceny. V tejto otázke základným aspektom je úmysel zmluvných strán (čl. 6), obchodné zvyklosti (ods. 2 čl. 9) a prax, ktorú medzi sebou zaviedli zmluvné strany (ods. 1 čl. 9). Vo väčšine rozhodnutí kúpna cena je vyjadrená v mene štátu, na území ktorého má predávajúci miesto podnikania alebo v mene miesta zaplatenia kúpnej ceny. 26 V uvedených rozhodnutiach sa používajú všeobecné zásady, na ktorých spočíva Viedenský dohovor (ods. 2 čl. 7), a preto sa mena kúpnej ceny určuje ako mena štátu, na území ktorého má predávajúci sídlo alebo bydlisko, keďže uvedené miesto je spravidla aj miesto splnenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu (čl. 57) a miestom dodania tovaru (písm. c) čl. 31). 26 Bližšie pozri prípad č. 80: Kammergericht Berlin, Nemecko, 24. januára [online]. [cit ]. Dostupné na internete: GEN/V95/529/10/IMG/V pdf?OpenElement, prípad č. 52: Municipal Court Budapest, Maďarsko, 24. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement> a prípad č. 281: Oberlandesgericht Koblenz, Nemecko, 17. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < doc/undoc/gen/v99/903/75/pdf/v pdf?openelement>. STUDIES 137

140 2012, ročník I., číslo 3, s Podľa čl. 55 VD, ak v platne uzavretej zmluve nie výslovne alebo nepriamo určená kúpna cena a zmluva zároveň neobsahuje ustanovenie umožňujúce jej určenie, predpokladá sa, že strany nepriamo určili kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne určovala v čase uzavretia zmluvy za porovnateľný tovar za podobných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Vzťah medzi čl. 14 a čl. 55 VD je jednou z najťažších otázok, ktoré vznikajú pri výklade Viedenského dohovoru. V jednom prípade súd rozhodol, že návrh na uzavretie zmluvy (oferta), predmetom ktorého boli letecké motory, nebol v súlade s čl. 14 VD, pretože neobsahoval kúpnu cenu všetkých druhov motorov, ktoré by si mohol vybrať kupujúci zo zoznamu uvedeného v oferte, a preto zmluva, ktorá vznikla v dôsledku prijatia oferty nie je platná. 27 Na základe uvedeného rozhodnutia môžeme dospieť k záveru, že čl. 55 VD neobnovuje platnosť zmluvy, ktorá je neplatná v dôsledku absencie kúpnej ceny, a preto čl. 14 VD má prioritnú platnosť v porovnaní s čl. 55 VD. Z predmetného výkladu vyplýva, že čl. 55 sa použije v prípade, keď kúpna zmluva bola platne uzavretá bez uvedenia kúpnej ceny. V inom prípade sa súd odvoláva na ustanovenie čl. 55 s cieľom určiť kúpnu cenu surovín, ktorých kúpna cena nebola zmluvnými stranami dohodnutá. 28 Rozhodcovia, ktorí čelia ťažkostiam pri použití čl. 14 a čl. 55 VD, sú vo väčšine prípadov pripravení určiť chýbajúcu kúpnu cenu, aby kúpna zmluva bola platná. V prípadoch, keď sa používa čl. 55 VD, predpokladá sa, že zmluvné strany mali na mysli kúpnu cenu ktorá sa v čase uzavretia zmluvy účtovala za porovnateľný tovar za obdobných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Použitie predmetného ustanovenia nespôsobuje žiadne ťažkostí v prípade, ak ide o suroviny alebo polotovary. Situácia sa mení v prípade, ak predmetom zmluvy je hotový tovar. Otázku miesta zaplatenia kúpnej ceny a zvýšenia výdavkov v prípade zmeny miesta podnikania predávajúceho upravuje čl. 57 VD. Odsek 1 čl. 57 zohráva dôležitú úlohu v prípade štátov, ktorých právne poriadky upravujú príslušnosť súdu štátu, na území ktorého sa musí splniť povinnosť. Ako príklad môžeme uviesť štáty Európskej únie. Článok 5.1 Bruselského dohovoru o príslušnosti a uznaní a výkone rozhodnutí v občian- 27 Bližšie pozri prípad č. 139: Tribunal of International Commercial Arbitration at the Russian Federation Chamber of Commerce and Industry, Ruská federácia, 3. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < DOC/GEN/V96/853/30/IMG/V pdf?OpenElement>. 28 Bližšie pozri prípad č. 53: Supreme Court Gf.I., Maďarsko, 25. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V94/257/97/IMG/V pdf?OpenElement>. 138 ŠTÚDIE

141 2012, Volume I., Issue 3, Pages skych a obchodných veciach z roku 1968 bol záväzný pre členské štáty EÚ a upravoval otázku príslušnosti a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Predmetný dohovor oprávňoval žalobcu v prípade otázok, upravených v uvedenom dohovore, obrátiť sa s návrhom na začatie konania na súd štátu, na území ktorého sa splnili predmetné povinnosti. Uvedené ustanovenie bolo obsiahnuté aj v Luganskom dohovore o príslušnosti, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorý podpísali členské štáty Európskeho spoločenstva a štáty Európskeho združenia voľného obchodu v roku Predmetný dohovor bol obdobou Bruselského dohovoru. Spoločný účinok čl. 5.1 Bruselského a Luganskeho dohovoru a čl. 57 Viedenského dohovoru bol nasledujúci: v prípade medzinárodných kúpnych zmlúv, upravených Viedenským dohovorom, predávajúci v prípade porušenia zmluvných povinností kupujúcim je oprávnený obrátiť sa na súd štátu, na území ktorého má sídlo predávajúci. Uvedený prístup sa používa v štátoch EÚ, pretože Súdny dvor EÚ odstránil pochybnosti v jeho platnosti a potvrdil, že miesto zaplatenia kúpnej ceny sa určuje na základe hmotnoprávnych noriem upravujúcich predmetnú povinnosť v súlade s kolíznymi normami právneho poriadku štátu, na území ktorého sa začalo konanie, aj keď normy poukazujú na to, že zmluva by sa mala riadiť jednotným aktom. Rozhodnutí, v ktorých sa použil čl. 57 VD v súvislosti s použitím čl. 5.1 Bruselského a Luganskeho dohovoru, je veľa. 29 Dňa 1. marca 2002 nadobudlo účinnosť Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I), ktoré je v súčasnosti najvýznamnejším nariadením v oblasti medzinárodného práva súkromného. Nariadenie nahradilo medzi členskými štátmi Bruselský dohovor o príslušnosti a uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Aj keď Bruselský dohovor je už minulosťou, má však význam z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá je s predmetným dohovorom spojená 29 Bližšie pozri prípad č. 320: Audiencia Provincial de Barcelona, Division 17, Španielsko, 7. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: org/doc/undoc/gen/v00/541/89/pdf/v pdf?openelement, prípad č. 223: Court of Appeal of Paris, Francúzsko, 15. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: V pdf?OpenElement, prípad č. 205: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 23. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement> a prípad č. 379: Corte di Cassazione, Taliansko, 14. december [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < DOC/GEN/V01/847/23/PDF/V pdf?OpenElement>. STUDIES 139

142 2012, ročník I., číslo 3, s a ktorá je rovnako použiteľná aj na ustanovenia Nariadenia Brusel I. 30 Preto v prípade uvedených štátov EÚ čl. 57 Viedenského dohovoru stráca význam, ktorý mal predtým pri určení príslušností. Otázka alternatívnej príslušnosti v zmluvných veciach je upravená v novom texte (články 5 a 6 Nariadenia Brusel I). V zmysle ods. 2 čl. 57 predávajúci znáša akékoľvek zvýšenie výdavkov spojených s platením kúpnej ceny v prípade, ak k ich zvýšeniu došlo v dôsledku zmeny miesta podnikania predávajúceho po uzavretí zmluvy. V tomto prípade kupujúci je povinný splniť svoju povinnosť v novom mieste podnikania predávajúceho, avšak predávajúci je povinný oznámiť kupujúcemu túto zmenu včas. Čl. 58 VD upravuje otázku okamihu vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu v prípade, ak zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce predmetnú otázku. Upravujúc otázku doby zaplatenia kúpnej ceny čl. 58 zároveň stanovuje aj okamih, od ktorého sa počítajú úroky z omeškania v zmysle čl. 78 VD. V súlade s ods. 1 čl. 58 kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v okamihu, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom alebo dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Ako je uvedené ďalej, predávajúci môže podmieniť odovzdanie tovaru alebo dokladov na tovar zaplatením kúpnej ceny. Na základe dohody, medzinárodných obyčají alebo praxe, ktoré sú medzi zmluvnými stranami, sa strany môžu odchýliť od predmetnej úpravy (ods. 1 čl. 57) iba v prípade, keď kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v akejkoľvek inej, presne určenej bode. V jednom prípade súd rozhodol, že strany sa odchýlili od zásady súčasného plnenia zmluvy v prípade, keď sa dohodli, že 30 % kúpnej ceny zaplatí kupujúci po doručení objednávky predávajúcemu, 30 % na začiatku montáže, 30 % po ukončení montáže a zostávajúcich 10 % po úspešnom uvedení objektu do prevádzky. 31 V zásade, ak kupujúci nesúhlasí so zálohou na zaplatenie kúpnej ceny, nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu dovtedy, kým mu neumožnia prezrieť si tovar. Právo predchádzajúcej prehliadky tovaru môže byť vylúčené samotnou zmluvou alebo harmonogramom dodania a platieb, ktoré sa navzájom vylučujú, najmä ustanoveniami zaplatenie kúpnej ceny závislé od odovzdania dokladov na tovar alebo zaplatenie kúpnej ceny závislé od podpísania 30 Bližšie pozri PAUKNEROVÁ, M.: Evropské mezinárodní právo soukromé. Praha : C. H. Beck, 2008, s Bližšie pozri prípad č. 194: Bundesgericht, Švajčiarsko, 18. január [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V98/506/26/PDF/V pdf?OpenElement>. 140 ŠTÚDIE

143 2012, Volume I., Issue 3, Pages vyhlásenia o dodaní tovaru. Odsek 3 čl. 58 neobsahuje žiadne normy upravujúce právo kupujúceho odročiť zaplatenie kúpnej ceny v prípade, ak v dôsledku prehliadky sa zistilo, že tovar má vady. Povinnosť prevziať tovar Základnou povinnosťou kupujúceho v zmysle čl. 60 VD je spolupráca pri preberaní tovaru. Kupujúci je povinný vykonať všetky úkony, ktoré od neho možno rozumne očakávať, aby predávajúci mohol dodať tovar. Presný obsah povinností spolupracovať nie je v každom prípade rovnaký a závisí najmä od zmluvných podmienok. Ak miestom dodania tovaru je miesto podnikania kupujúceho, kupujúci je povinný zabezpečiť, aby predávajúci mal prístup do tohto priestoru (alebo na miesto), a ak sa od predávajúceho vyžaduje napríklad montáž zariadenia alebo strojov, príslušný priestor (miesto) musí byť na to náležite pripravený. Opatrenia potrebné na prijatie tovaru závisia od spôsobu jeho dodania. Napríklad ak povinnosť dodať tovar predstavuje poskytnutie možnosti kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste podnikania predávajúceho (písm. c) čl. 31), kupujúci je povinný prevziať tovar alebo splnomocniť tretiu osobu na jeho prevzatie. Článok 60 však neupravuje, kedy kupujúci je oprávnený odoprieť prevzatie tovaru, úpravu predmetnej otázky nájdeme v iných článkoch VD. Sú to najmä dva prípady: keď predávajúci predčasne dodá tovar (ods. 1 čl. 52) a keď predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, ako je uvedené v zmluve (ods. 2 čl. 52). Zároveň kupujúci je oprávnený odmietnuť prevzatie tovaru v prípade podstatného porušenia zmluvy predávajúcim. Povinnosť skontrolovať tovar K ďalším povinnostiam kupujúceho patrí aj povinnosť prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku. Článok 38 upravuje otázku času vykonania prehliadky takto: v čase podľa okolnosti čo najkratšom (ods. 1); v čase, keď tovar dôjde do miesta určenia v prípade, ak zmluva zahŕňa prepravu tovaru (ods. 2); v čase, keď tovar dôjde do miesta nového určenia v prípade, ak kupujúci zmení miesto určenia tovaru počas jeho prepravy alebo tovar opätovne odošle s podmienkou, že predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo mal vedieť o možnosti zmeny miesta určenia alebo opätovného odoslania (ods. 3). STUDIES 141

144 2012, ročník I., číslo 3, s V prípade nesplnenia povinnosti skontrolovať (prezrieť) tovar v čo najkratšom čase nehrozia kupujúcemu žiadne sankcie. Ak však kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa jeho skutočného odovzdania kupujúcemu, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká. Zmluva môže obsahovať aj inú (modifikovanú) záručnú lehotu. Z uvedeného vyplýva, že sankcia bude mať povahu skôr nepriamej a realizuje sa vo forme začatia plynutia lehoty na oznámenie vád tovaru. Nastáva to preto, že v prípade vád, ktoré neboli zistené počas prehliadky tovaru v súlade s článkom 38 (ak prehliadka tovaru nebola vykonaná načas), lehota na ich oznámenie začína plynúť od okamihu, keď kupujúci bol povinný prezrieť tovar a nie od okamihu jeho skutočnej prehliadky. Takže neskoršia prehliadka tovaru spôsobuje, že vady sa môžu oznámiť neskôr. Okrem toho oneskorená prehliadla tovaru alebo jej absencia nespôsobujú žiadne právne následky v prípade, ak ide o skryté vady, ktoré sa objavili neskôr, avšak do uplynutia maximálnej dvojročnej lehoty upravenej v ods. 2 čl. 39 VD a nemohli sa zistiť v okamihu dodania tovaru. V tomto prípade kupujúci je povinný vykonať opätovnú prehliadku tovaru. Lehota na vykonanie opätovnej prehliadky začína plynúť od okamihu, keď vzniklo dôvodné podozrenie, že tovar má vady, a nie od okamihu dodania tovaru. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie lehoty určenej na prehliadku tovaru je menej závažné, ako je zmeškanie lehoty určenej na oznámenie vád tovaru. Aj keď VD neupravuje priamu sankciu za oneskorenú prehliadku tovaru, sudcovia a rozhodcovia v praxi overujú, či kupujúci dodržal túto lehotu. Cieľom uvedeného je určiť dátum, respektíve okamih, od ktorého začína plynúť lehota na oznámenie vád tovaru. Formulácia použitá v ods. 1 čl. 38 znamená, že rýchlosť konania, ktorá sa vyžaduje od kupujúceho, je vyššia ako v prípade ods. 1 čl. 39 (oznámenie povahy vád tovaru predávajúcemu v primeranom čase po tom, ako ich kupujúci zistil alebo mal zistiť), ale nižšia ako v prípade ods. 3 čl. 71. Je zrejmé, že VD neurčuje presnú lehotu (napríklad jeden alebo dva týždne), pretože je veľmi dôležité zohľadňovať okolnosti každého konkrétneho prípadu. Významnú úlohu pri zohľadňovaní týchto okolnosti zohráva samotná podstata tovaru. Rýchlokaziaci tovar sa musí skontrolovať v kratšej lehote ako bežný tovar, kontrola väčšej zásielky tovaru si vyžaduje viac času ako kontrola jedného, respektíve pár kusov tovaru. V jednom prípade žalobca, predávajúci z Talianska, podal návrh na začatie konania, predmetom ktorého bolo zaplatenie kúpnej ceny za syr, predaný a dodaný kupujúcemu z Holandska. Žalovaný podal protinávrh na začatie konania, v ktorom žiadal náhradu škody a zníženie kúpnej ceny v dôsledku toho, 142 ŠTÚDIE

145 2012, Volume I., Issue 3, Pages že tovar nezodpovedal špecifikácii uvedenej v zmluve. Používajúc medzinárodné právo súkromné Holandska súd rozhodol, že predmetná kúpna zmluva sa spravuje ustanoveniami Viedenského dohovoru, ktorý je súčasťou právneho poriadku Talianska, štátu, na území ktorého mal predávajúci miesto podnikania v čase uzavretia kúpnej zmluvy (čl. 1 ods. 1b VD). Súd rozhodol, že v súlade so všeobecnými zásadami, na ktorých sa zakladá VD lehota odoslania oznámenia záleží od povahy tovaru, ktorý je predmetom právneho úkonu. V tomto prípade súd zistil, že kupujúci oznámil predávajúcemu nezodpovednosť tovaru (akosť syra) hneď po dodaní, a to je podľa názoru súdu rozumná lehota, ak zohľadníme, že syr je rychlokaziaci sa tovar (čl. 38 a čl. 39 VD). Ďalej súd zistil, že kupujúci neoznámil predávajúcemu povahu vady, v tomto prípade, že syr je napadnutý škodcami. Skutočnosť, že sa syr nachádzal v zmrazenom stave, čo nebolo uvedené v zmluve, nie je postačujúcim dôvodom na odmietnutie jeho kontroly. Bolo uvedené, že preto, aby sa predávajúci nemohol odvolávať na ustanovenia čl. 38 a čl. 39 VD, kupujúci je povinný preukázať, že predávajúci vedel alebo nemohol nevedieť o tom, že syr bol napadnutý škodcami už v okamihu jeho zmrazovania (čl. 40 VD). Súd uviedol, že ak by kupujúci preukázal predmetnú skutočnosť, mohol by žiadať zníženie kúpnej ceny na základe čl. 50 Viedenského dohovoru. 32 Čas potrebný na kontrolu (prehliadku) funkčnosti zariadenia bude závisieť od zložitosti tohto zariadenia. V tejto súvislosti skúmanie, či vady v zariadení sú dôsledkom toho, že tovar nezodpovedá zmluvným podmienkam alebo vznikli v dôsledku nesprávneho použitia, možno podrobiť náročným kontrolám. Ďalšou skutočnosťou je aj veľkosť podniku: od veľkého podniku nemôžeme očakávať rovnakú efektivitu, ako je to v prípade drobného podnikateľa. Preto je nezmyselné pokúšať sa, ako to robia niektorí autori, ešte viac obmedzovať lehotu na prehliadku tovaru, určujúc jej priemernú dĺžku, lebo vo väčšine prípadov je riziko, že uvedená lehota môže byť nesprávna pre veľký počet okolností, ktoré sa musia zohľadniť. Nevyhnutnosť zachovania určitej pružnosti môžeme vidieť aj na príklade dvoch súdnych rozhodnutí. Odvolací súd Aix-en-Provence uznal, že kupujúci, ktorý kúpil 196 plechových listov a 40 dní ich kontroloval zabezpečil prehliadku tovaru v čase čo najkratšom, zohľadňujúc zložitosť nakladania s týmito listami, a minimálnu lehotu, potrebnú na 32 Bližšie pozri prípad č. 98: Rechtbank Roermond, Holandsko, 19. december [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V95/559/66/IMG/V pdf?OpenElement>. STUDIES 143

146 2012, ročník I., číslo 3, s ich kontrolu. 33 Tri týždne boli uznané ako primeraná lehota v súlade s ods. 1 čl. 38 VD v prípade prehliadky zariadenia na výrobu papiera, na ktorom sa vady zistili počas jeho prevádzky. 34 Povinnosť prezrieť tovar v zmysle čl. 38 a oznámiť kupujúcemu vady tovaru v zmysle čl. 39 sa nepoužije iba v prípade vád tovaru v zmysle čl. 35 VD, ale aj v prípade iných vád tovaru. Okrem toho predmetom kontroly tovaru v zmysle čl. 38 VD nie je iba kvalita tovaru, množstvo, funkčnosť a iné vlastnosti tovaru uvedené predávajúcim, ale aj skutočnosť, že k tovaru je priložená dokumentácia uvedená v zmluve. Analogickú právnu úpravu môžeme nájsť aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch väčšiny štátov, avšak ustanovenie čl. 38 má medzinárodnoprávnu povahu a musí sa vykladať (v zmysle ods. 1 čl. 7 VD) s prihliadnutím na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití v medzinárodnom obchode. Jedným z rozhodnutí sa potvrdilo, že požiadavky uvedené v čl. 38 sa musia prísne dodržiavať. 35 V zmysle ods. 1 čl. 38 kupujúci musí prezrieť tovar v čase podľa okolnosti čo najkratšom, ale v predmetnom ustanovení nenájdeme nič o druhu alebo spôsobe prehliadky tovaru. Komentár a výklad predmetnej normy môžeme nájsť v početných súdnych rozhodnutiach. 36 V zmysle čl. 6 VD strany môžu vylúčiť použitie akéhokoľvek ustanovenia Viedenského dohovoru alebo zmeniť jeho účinky. Uvedená zásada sa môže použiť aj vo vzťahu k čl. 38, a preto dohoda strán o termíne a spôsobe prezretia tovaru má prednosť pred všeobecnými normami uvedenými 33 Dokument Cour d'appel d'aix-en-provence, 2ème chambre civile, 21 November [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 34 Bližšie pozri dokument German Federal Court of Justice, 3 November Bližšie pozri prípad č. 81: Oberlandesgericht Düsseldorf, Nemecko, 10. február [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < DOC/GEN/V95/529/10/IMG/V pdf?OpenElement>. 36 Bližšie pozri prípad č. 94: Internationales Schiedsgericht der Bundeskammer der gewerblichen Wirtschaft, Rakúsko, 15. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < pdf?openelement> a prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < UNDOC/GEN/V99/811/74/PDF/V pdf?OpenElement>. 144 ŠTÚDIE

147 2012, Volume I., Issue 3, Pages v predmetnom článku. Strany sa môžu odchýliť od ustanovení čl. 38 aj v dôsledku použitia obchodných zvyklostí alebo obyčají. 37 V zásade dôkazné bremeno v otázke náležitého spôsobu prezretia tovaru znáša kupujúci. 38 Okrem toho pri riešení otázky, či prehliadka bola vykonaná náležitým spôsobom, bolo uvedené, že súd je povinný zohľadniť objektívne a subjektívne okolnosti, vrátane osobného štatútu a povestí kupujúceho. 39 V zmysle ods. 1 čl. 38 kupujúci nie je povinný prezrieť tovar osobne. Vo väčšine prípadov prehliadku tovaru vykonáva osoba alebo organizácia, ktorá môže byť subdodávateľom alebo znalcom, určeným kupujúcim. Avšak v každom z týchto prípadov zodpovednosť za prehliadku a kontrolu tovaru inými osobami v zmysle čl. 38 znáša kupujúci. Čo sa týka otázky spôsobu kontroly tovaru, vo všeobecnosti sa potvrdilo, že spôsob kontroly tovaru závisí od dohody zmluvných strán, obchodných zvyklostí a praxe 40 a v prípade absencie týchto skutočností sa vyžaduje rozumná, dôsledná a profesionálna prehliadka. 41 Potvrdilo sa, že obsah a intenzitu prehliadky tovaru určuje druh tovaru, jeho balenie a možnosti bežného kupujúceho Bližšie pozri prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V03/846/28/PDF/V pdf?OpenElement>. 38 Bližšie pozri prípad č. 97: Commercial Coutr of the Canton of Zurich, Švajčiarsko, 9. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: un.org/doc/undoc/gen/v95/559/66/img/v pdf?openelement, prípad č. 251: Handelsgericht des Kantons Zürich, Švajčiarsko, 30. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: 892/77/PDF/V pdf?OpenElement, prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement> a prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V03/846/28/PDF/V pdf?OpenElement>. 39 Bližšie pozri prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V03/846/28/PDF/V pdf?OpenElement>. 40 Bližšie pozri prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V03/846/28/PDF/V pdf?OpenElement>. 41 Prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < PDF/V pdf?OpenElement>. 42 Bližšie pozri prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < STUDIES 145

148 2012, ročník I., číslo 3, s V zmysle čl. 38 ods. 1 kontrola (prehliadka) tovaru musí byť vykonaná v čase podľa okolností čo najkratšom. Cieľom určenia tejto lehoty je poskytnúť kupujúcemu priestor pre zistenie vad tovaru pred jeho realizáciou samotným kupujúcim a zároveň zistiť, či kupujúci prevezme tovar ako tovar zodpovedajúci zmluvným podmienkam. 43 V prípade, keď zmluva upravuje aj prepravu tovaru, a miesto určenia tovaru sa zmení počas prepravy tovaru alebo sa tovar opätovne odosiela, lehota na prehliadku tovaru kupujúcim začína plynúť od okamihu jeho dodania. Povinnosť kupujúceho prezrieť tovar po jeho dodaní súvisí s ustanovením ods. 1 čl. 36 VD, v zmysle ktorého predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho. No v prípade, keď vada je skrytá alebo latentná a nedá sa rozumne zistiť pri prvotnej prehliadke, v súdnych rozhodnutiach bolo uvedené, že lehota na prehliadku tovaru na zistenie vád začína plynúť od okamihu, keď sa vady prejavia. Preto ak kupujúci tvrdí, že vada je v brúsiacom prístroji, ktorý sa úplne pokazil približne po uplynutí dvoch týždňov od začiatku prevádzky (približne tri týždne po dodaní), súd rozhodol, že lehota na prehliadku tejto vady začína plynúť od okamihu nespôsobilosti prevádzky. 44 Záver Obsah medzinárodnej kúpnej zmluvy je do značnej miery individuálny a záleží na dohode zmluvných strán. Je súhrnom rôznych podmienok (právne, komerčné, technické a podobne), ktorých výsledkom je stano- GEN/V99/811/74/PDF/V pdf?OpenElement> a prípad č. 270: Bundesgerichtshof, Nemecko, 25. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. 43 Bližšie pozri prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V99/811/74/PDF/V pdf?OpenElement>. 44 Bližšie pozri prípad č. 319: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V00/541/89/PDF/V pdf?OpenElement>, prípad č. 541: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 14. január [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>, prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < doc/undoc/gen/v01/847/23/pdf/v pdf?openelement> a prípad č. 634: Landgericht Berlin, Nemecko, 21. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < pdf?openelement>. 146 ŠTÚDIE

149 2012, Volume I., Issue 3, Pages venie ceny a spôsob jej platby. Obsahom medzinárodnej kúpnej zmluvy, ako aj ostatných záväzkových vzťahov sú práva a povinnosti zmluvných strán. S ohľadom na široko koncipovanú zmluvnú voľnosť vyplývajú tieto práva a povinnosti najmä zo samotnej zmluvy a z praxe, ktorú si zmluvné strany medzi sebou zaviedli. Viedenský dohovor v tejto súvislosti považuje za mlčky dohodnuté i zvyklosti, ktoré obidve strany poznali alebo mali poznať a ktoré sú všeobecne známe v medzinárodnom obchode. Podrobná úprava práv a povinností predávajúceho a kupujúceho však nie je ohraničením ich samostatnosti a iniciatívy. Literatúra Dokument Cour d'appel d'aix-en-provence, 2ème chambre civile, 21 November [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Dokument German Federal Court of Justice, 3 November Dokument Helsinki Court of Appeal, S 96/1215 (30 June 1998). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Dokument Landgericht Berlin, Germany, [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < pid=1&do=case&id=218&step=fulltext>. Dokument Oberster Gerichtshof. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 16 December [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 6 October [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < kuleuven.ac.be/int/tradelaw/wk/ htm>. PAUKNEROVÁ, M.: Evropské mezinárodní právo soukromé. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, s. ISBN Prípad č. 123: Bundesgerichtshof, Nemecko, 8. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. STUDIES 147

150 2012, ročník I., číslo 3, s Prípad č. 139: Tribunal of International Commercial Arbitration at the Russian Federation Chamber of Commerce and Industry, Ruská federácia, 3. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 30/IMG/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 150: Court of Cassation (1 st Civil Division), Francúzsko, 23. január [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 156: Court of Appeal of Paris (1 st Division, Urgent Proceedings Section), Francúzsko, 10. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < GEN/V96/879/59/PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 168: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. máj [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v97/217/09/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 170: Landgericht Trier, Nemecko, 12. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v97/217/09/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 171: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. apríl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v97/217/09/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 194: Bundesgericht, Švajčiarsko, 18. január [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v98/506/26/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 202: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 13. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 511/62/PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 204: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 15. máj [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 62/PDF/V pdf?OpenElement>. 148 ŠTÚDIE

151 2012, Volume I., Issue 3, Pages Prípad č. 205: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 23. október [online].[cit ]. Dostupné na internete: < 511/62/PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 219: Tribunal Cantonal Valais, Švajčiarsko, 28. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. Prípad č. 223: Court of Appeal of Paris, Francúzsko, 15. október [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. Prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. Prípad č. 237: Arbitration Institute of the Stockholm Chamber of Commerce, Švedsko, 5. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 818/57/PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 251: Handelsgericht des Kantons Zürich, Švajčiarsko, 30. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 270: Bundesgerichtshof, Nemecko, 25. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v99/903/75/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 281: Oberlandesgericht Koblenz, Nemecko, 17. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. Prípad č. 284: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. STUDIES 149

152 2012, ročník I., číslo 3, s Prípad č. 319: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. november [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v00/541/89/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 320: Audiencia Provincial de Barcelona, Division 17, Španielsko, 7. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < PDF/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < daccess-dds-ny.un.org/doc/undoc/gen/v01/847/23/pdf/v pdf?OpenElement>. Prípad č. 379: Corte di Cassazione, Taliansko, 14. december [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. Prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v03/846/28/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 52: Municipal Court Budapest, Maďarsko, 24. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. Prípad č. 53: Supreme Court Gf.I., Maďarsko, 25. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. Prípad č. 541: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 14. január [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v05/908/69/pdf/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 634: Landgericht Berlin, Nemecko, 21. marec [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v06/557/39/pdf/v pdf?openelem ent>. 150 ŠTÚDIE

153 2012, Volume I., Issue 3, Pages Prípad č. 80: Kammergericht Berlin, Nemecko, 24. januára [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < org/doc/undoc/gen/v95/529/10/img/v pdf?openelem ent>. Prípad č. 81: Oberlandesgericht Düsseldorf, Nemecko, 10. február [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. Prípad č. 84: Oberlandesgericht Frankfurt a.m., Nemecko, 20. apríl [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < OpenElement>. Prípad č. 94: Internationales Schiedsgericht der Bundeskammer der gewerblichen Wirtschaft, Rakúsko, 15. jún [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < UNDOC/GEN/V95/559/66/IMG/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 97: Commercial Coutr of the Canton of Zurich, Švajčiarsko, 9. september [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < IMG/V pdf?OpenElement>. Prípad č. 98: Rechtbank Roermond, Holandsko, 19. december [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < nelement>. Rozhodnutie č. 6653: ICC Court of Arbitration [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < UNDOC/GEN/V95/604/92/IMG/V pdf?OpenElement>. JUDr. Halina Martyniv, PhD. Katedra medzinárodného práva Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1/B Bratislava Slovenská republika STUDIES 151

154 2012, ročník I., číslo 3, s Kreatívna optimalizácia údajov v ekonomickom reportingu a analýza informačnej spoľahlivosti jeho údajov v podmienkach Slovenskej republiky The Creative Optimization of Data in Economic Reporting and Analysis of the Information Reliability of Its Data in Conditions of the Slovak Republic Monika Sobeková Majková Abstract: In these times companies data reported in economic reporting are often criticized. Companies fill reports by data those are often modified according their own imagine. This problem is serious because the tax and accounting law give them a space for data manipulation. The aim of this study is to show that also Slovak companies and data in their own reporting are the subject of accounting creative optimization and start to talk about their information reliability. Key Words: Reporting; Presenting Financial Data; Information Reliability; Creative Accounting. Abstrakt: V dnešných časoch sa často dostáva do popredia kritika údajov vykazovaných v ekonomickom reportingu. Firmy plnia reporty údajmi, ktoré sú často skresľované a upravované práve podľa ich vlastnej predstavy. Je to reálne aj preto, že zákon dáva možnosti a má medzery, ktoré vytvárajú priestor na manipuláciu s údajmi. Cieľom tejto štúdie je poukázať na to, že aj slovenské podniky a údaje v ich reportingu sú predmetom kreatívnej optimalizácie účtovníctva a načrtnúť polemiku o ich informačnej spoľahlivosti. Kľúčové slová: Reporting; vykazovanie účtovných údajov; informačná spoľahlivosť; kreatívne účtovníctvo. Úvod Spoľahlivé vykazovanie dosahovaných výsledkov je základným predpokladom efektívneho fungovania podnikateľského prostredia. Umožňuje to v prvom rade efektívnejšie nastavenie štátnych legislatívnych nástrojov zabraňujúcich daňovým únikom, lepšie medzipodnikové porovnávanie i aplikáciu bankrotných modelov. Ak štát pozná, ktoré položky v úč- 152 ŠTÚDIE

155 2012, Volume I., Issue 3, Pages tovnej závierke sú najčastejšie predmetom kreatívnej úpravy, respektíve mohli by sme to skôr nazvať kreatívnou optimalizáciou vykazovaných dát (pretože dáta si pracovník alebo vlastník či manažér prispôsobuje tak, aby vyhovovali jeho cieľom a predstavám) dokáže nastaviť daňovú a účtovnú legislatívu tak, aby dávala čo najmenší priestor pre manévrovanie. Daňové úniky stoja našu krajinu miliardy eur, 1 preto je potrebné urobiť opatrenia zabraňujúce rozširovaniu toho javu. Cieľom tejto štúdie bude analyzovať pojem reporting, jeho postavenie v podnikovom informačnom systéme a následne preveriť informačnú spoľahlivosť údajov, ktoré sa v reportoch publikujú. Poukážeme, vďaka doterajším skúsenostiam, na nejednoznačnú informačnú spoľahlivosť týchto údajov aj u slovenských podnikoch. Štúdia nadväzuje na internú výskumnú úlohu realizovanú na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte ekonómie a podnikania, ktorá sleduje úskalia informačnej spoľahlivosti reportovaných údajov. Teoretické vymedzenie ekonomického reportingu Pojem reporting v zmysle podnikového výkazníctva sa v našej krajine začal objavovať až po roku Samozrejme aj pred tým v podnikoch fungoval určitý systém výkazníctva o výsledkoch podniku. V období plánovaného hospodárstva fungovali tzv. päťročnice, kde sa na 5 rokov vopred naplánovala výroba a potom sa kontrolovalo jej dosahovanie. Dnešný reporting je podobný ibaže plánovacie obdobie sa podstatne skrátilo a obdobie komparácie a analýzy odchýlok významne zintenzívnilo. Mohli by sme povedať, že reporting k nám prišiel aj s trhovým hospodárstvom. Súkromne vlastnené podniky podávali vlastníkom informácie o hospodárení podniku prostredníctvom pravidelných správ reportov. Aby mali vlastníci aktuálne informácie o podnikových výsledkoch, poskytujú im manažéri výkazy s údajmi o hospodárení podniku. Náležitosti a obsah reportov je pritom určený dvomi základnými faktormi: požiadavkami vlastníkov na obsah reportov; štátnou legislatívou vymedzujúcou základné náležitosti vonkajších reportov. 1 Bližšie pozri dokument Hrozivé daňové úniky: Slovensko stráca na DPH miliardy. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < STUDIES 153

156 2012, ročník I., číslo 3, s Reporting predstavuje komplexný systém vnútropodnikových výkazov a správ, ktoré syntetizujú informácie pre riadenie podniku ako celku i jeho základných organizačných jednotiek. 2 Ako sme už uviedli vyššie, jeho dôležitou súčasťou je vymedzenie kritérií výkonností podniku, ktoré sa používajú na hodnotenie jeho činnosti. Rozumieme ním systém poskytovania relevantných informácií prijímateľom, ktorý sa spravidla využíva na monitorovanie situácie a ako podklad pre ďalšie rozhodovanie. 3 V širšom ponímané ho možno vymedziť ako komplexný systém spravodajstva poskytujúci aj externým zainteresovaným orgánom, skupinám i jednotlivcom, informácie o všetkých aktivitách podniku, ktoré sa ich môžu dotýkať. 4 V reportingových výkazoch a správach uvádzame už stanovené kritériá aj v časovej osi. Výkazy môžu byť členené: výkazy podniku ako celku; výkazy jednotlivých podnikateľských alebo organizačných častí; výkazy podľa skupín výkonov; výkazy podľa iných kritérií. Pri hodnotení každej sledovanej skupiny alebo tímu a porovnávaní cieľového stavu so skutočným sa vytvára tlak na pracovníkov na zvyšovanie výkonu, dosahovanie cieľov a predovšetkým vedie k zvýšeniu konkurencieschopnosti podniku. Dôležitou skupinou reportingu sú komentáre a zdôvodnenia, predovšetkým určené pre prijatie najvhodnejších opatrení na dosahovanie strategických i krátkodobých cieľov. Reporting sa chápe ako samostatná súčasť informačného systému podniku, pretože zahŕňa výber, spracovanie, formálnu úpravu a distribúciu informácií pre vybrané skupiny užívateľov. Vzhľadom na rôzne nároky a požiadavky používateľov je potrebné aj reportingové výkazy tomu prispôsobiť. 2 Pozri ŠOLJAKOVÁ, L. FIBÍROVÁ, J.: Reporting. Praha : Grada Publishing, 2010, s Bližšie pozri HRIŇ, J.: Reporting ako základ riadenia. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < pdf>. 4 Bližšie pozri MACHAČ, O.: Reporting jako součást informačního systému podniku. In: IT Systems. [online]. 2003, roč. 5, č. 12. [cit ]. Dostupné na internete: < ŠTÚDIE

157 2012, Volume I., Issue 3, Pages Užívatelia reportingu Analýza potenciálnych užívateľov reportingu je pre správne fungovanie výkazníctva veľmi dôležitá. Je to priam prvotný krok, o ktorom rozhodujeme, keď implementujeme do podniku reportingový systém. Užívateľské skupiny môžu byť v najširšom vnímaní externí užívatelia a interní. Interní užívatelia sú v prvom rade vlastníci a následne manažment podniku na rôznych úrovniach či už je to vrcholový alebo líniový manažment. Keďže majú manažéri rozhodovacie právomoci, sú zodpovední za chod podniku. Často dostávajú odmenu práve od dosiahnutých hospodárskych výsledkov, preto je pre nich reporting veľmi dôležitý. Čo sa týka externých užívateľov, tých môže byť naozaj množstvo, najčastejšie sú to však: zamestnanci zaujíma ich, ako sa darí podniku, pretože podľa toho vedia či ich práca a mzda bude stabilná alebo nie; spolupracujúce podniky dodávatelia, odberatelia, banky a iní veritelia; štátne orgány sú poverené vykonávaním kontrol daňový úrad, úrad životného prostredia a iné; orgány verejnej správy ako sú krajské úrady, obecné a mestské úrady, ktoré majú záujem na tom, aby bol podnik prosperujúci, lebo potom platí dane a zamestnáva ľudí; široká verejnosť a iné spoločenské organizácie. Len z tohto základného členenia vidíme, že nároky na reportingový systém sú skutočne obrovské, preto je potrebné, aby bol optimálne navrhnutý pre potreby každého podniku, pričom samotnú kostru systému možno urobiť až po analýze týchto užívateľských skupín a ich požiadaviek. Členenie reportingu Ako nám naznačuje schéma 2 reporting možno členiť z viacerých hľadísk. Základné je asi z hľadiska používateľov, pretože prioritne pre interných používateľov vlastníkov a manažérov je reporting určený. Aby mohli vlastníci zistiť na základe reportov či podnik tvorí pre nich novú hodnotu a manažéri, aby dokázali správne realizovať rozhodovacie procesy na zabezpečenie konkurencieschopnosti a rastu podniku. Z hľadiska riadenia platí, čím vyššia úroveň riadenia, tým flexibilnejšie musia byť reporty. Pre najvyšší manažment sa vytvárajú ad hoc re- STUDIES 155

158 2012, ročník I., číslo 3, s porty, pre taktický zase dynamické reporty a pre líniový manažment statické reporty. Pri tvorbe reportingového systému musíme brať do úvahy faktory: účel, na ktorý sa bude využívať; úroveň manažmentu, pre ktorú bude primárne určený; definovanie základných prínosov reportingového systému; či má mať systém riešenie centralizované alebo decentralizované; aký má byť: časový horizont reportov; interaktivita reportov; dizajn, formát a presnosť reportov. Reporting možno členiť aj na: 5 štandardný; mimoriadny. Štandardnými rozumieme správy, ktoré sú vytvárané v pravidelných intervaloch a vo vopred stanovenej štruktúre. Základnou hospodárskou periódou je rok, čo súvisí aj s ročnou účtovnou závierkou, zverejňovaním finančných výkazov a auditom. Podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva na konci roka zostrojí tieto účtovné výkazy: súvahu, výkaz ziskov a strát, výkaz cash flow a poznámky. Okrem povinných účtovných výkazov zverejňuje aj výročnú správu to však robia zvyčajne veľké podniky alebo konsolidované spoločnosti. Pre strategické riadenie je ročný interval zverejňovania údajov pomerne vhodný, no pre operatívne riadenie je potrebné zostavovať reporty s častejšou periodicitou. Zvyčajne potrebujú údaje za štvrťroky, niektoré firmy aj za mesiace. Mimoriadne reporty sú správy, ktoré sa vypracúvajú ad hoc, na základe momentálnych požiadaviek oprávnených orgánov alebo manažérov. Môže mať aj štandardný obsah, no aj mimoriadny. Vždy je vhodné, aby boli podnikové správy okrem textového a číselného zhodnotenia doplnené aj o potrebné grafy a tabuľky dokresľujúce hospodárenie podniku. Základné finančné ukazovatele sa porovnajú 5 MACHAČ, O.: Reporting jako součást informačního systému podniku. In: IT Systems. [online]. 2003, roč. 5, č. 12. [cit ]. Dostupné na internete: < 156 ŠTÚDIE

159 2012, Volume I., Issue 3, Pages s plánom a zistia sa odchýlky. Tie sa následne analyzujú a navrhnú sa možnosti ich najefektívnejšieho riešenia. Podnikové reporty možno členiť aj na: súhrnné obsahujú komplexné informácie o hospodárení podniku, napríklad účtovné výkazy z ročnej závierky; čiastkové ponúkajú informácie iba o organizačných jednotkách alebo o častiach či oddeleniach podniku. Optimalizácia údajov v reportoch a možnosti úpravy účtovnej závierky Kreatívne vykazovanie možno nazývať aj optimalizácia vykazovaných údajov. Najčastejšie sa úpravy účtovných závierok realizujú v oblasti rezerv, opravných položiek k pohľadávkam, uvádzajú sa falošné príjmy alebo náklady, prípadne sa budúce výdavky presúvajú na aktuálnu alebo neskoršiu dobu. V investičnom majetku môže evidovať majetok, ktorý skutočne nemáte a nachádza sa úplne inde. Ďalším podvodom môže byť, ak je zle ocenený, nadhodnotený alebo podhodnotený. Problémy môžu nastať aj pri zásobách ak sa manipuluje s inventúrou alebo s oceňovaním zásob, ak sa používajú oprávky na pomaly obrátkové zásoby, alebo sa uvádza fiktívne zásoby. Ľahko sa manipuluje aj s pohľadávkami. Môžu existovať fiktívne záložné práva na majetok v podsúvahovej evidencii. Mení sa vek pohľadávok a manipuluje sa s dobou ich splatnosti. Aj v oblasti hotovosti existujú časté podvody: prevádzanie financií na svoj účet, fiktívne preplácanie nákladov, alebo prevádzanie financií na účet spriaznenej osoby. U vlastného imania možno podplatiť znalca napríklad pri oceňovaní nepeňažných vkladov. Nadhodnotením vlastného imania sa ovplyvňuje tým pádom aj cena akcií. Záväzky možno umelo znižovať napríklad ako to bolo v prípade Enronu. Môžu sa vystavovať na spoločnosť fiktívne faktúry, manipulovať s rezervami. Fiktívne faktúry sa najčastejšie prijímajú na poradenské služby, marketing, ktorý sa nikdy nerealizoval. Metodika výskumu V štúdii sa venujeme poukázaniu na možnú zlú informačnú spoľahlivosť reportovaných údajov aj na základe prieskumu o hospodárskej kriminalite, ktorého sa zúčastnili aj slovenské i svetové podniky. V internej výskumnej úlohe plánujeme analyzovať problematiku z širšieho hľadiska, chceme skúmať údaje z registra účtovných závierok a aplikovať na ne STUDIES 157

160 2012, ročník I., číslo 3, s Benfordov zákon. Ide o matematický zákon, ktorý nám dokáže odhaliť existenciu zámerného skresľovania vykazovaných údajov. Kreatívne účtovníctvo a skreslené údaje, ktoré sú charakteristické pre slovenské účtovníctvo prinášajú nekonzistentné údaje o našich podnikoch a znemožňujú vzájomné porovnávanie, vyhodnocovanie údajov a aplikáciu rôznych zahraničných finančných modelov. Diskusia a výsledky Aby sme poukázali na problém skresľovania výkazov v reportingových správach na Slovensku, rozhodli sme sa ako príklad uviesť prieskum, ktorý realizovala audítorská spoločnosť PWC z oblasti forenzného auditu pod názvom Globálny prieskum hospodárskej kriminality GECS. Ročník 2009 sa realizoval v 55 krajinách sveta. Zúčastnilo sa na ňom podnikov. Viac ako 50 % respondentov tvorili generálni alebo finanční riaditelia. Slovensko sa v prieskume zapojuje tiež. Najnovší prieskum GECS je z roku 2011, ale väčšina jeho výsledkov je orientovaná na počítačovú kriminalitu. Prezentované výsledky najnovšieho výskumu však neobjasňujú motívy páchania hospodárskej kriminality a % očakávaní, že sa firma stane obeťou takéhoto spôsobu kriminality, preto uvádzame výsledky z prieskumu z roku V roku 2009 sa až 30 % respondentov stalo obeťou hospodárskej kriminality. Slovensko nie je v tomto výnimkou, u nás to bolo až 29 %. Najčastejším spôsobom hospodárskej kriminality bola sprenevera majetku tvorila takmer 2/3. Takmer 40 % opýtaných má skúsenosti s manipuláciou účtovných výkazov. Počet spoločností, ktoré mali skúsenosti s manipuláciou finančných výkazov malo v roku 2009 oproti roku 2007 až o 10 % viac podnikov. Až jedna tretina podnikov má skúsenosti s korupciou. Graf 1 zobrazuje motívy páchania hospodárskej kriminality. Najčastejším motívom takmer 50 % bol fakt, že ciele, ktoré majú zamestnanci naplniť sú len ťažko dosiahnuteľné. 37 % respondentov sa obáva straty zamestnania. Tretina uvádza, že s výkazmi sa manipuluje preto, lebo od nich závisia výkonnostné bonusy a o 2 % menej si myslí, že preto, lebo finanční manažéri chcú vykázať požadovanú mieru finančnej výkonnosti. 6 Bližšie pozri dokument Hospodárska kriminalita v časoch ekonomickej krízy: 5. ročník globálneho prieskumu hospodárskej kriminality. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, s. [cit ]. Dostupné na internete: < forenzne-sluzby/assets/2009-prieskum-hospodarskej-kriminality_sk.pdf>. 158 ŠTÚDIE

161 2012, Volume I., Issue 3, Pages Graf 1 Motívy páchania hospodárskej kriminality Prameň: HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010, s. 16. [cit ]. Dostupné na internete: < ku/forenzny-audit-euba_v2_print.pdf>. Výsledky prieskumu v Grafe 2 dokazujú, že viac ako polovica odhalenej kriminality je zistená vďaka vnútropodnikovým kontrolným mechanizmom. Nastavenie bezpečnostných mechanizmov je jedným z hlavných úloh forenzného tímu. Po analýze podnikového systému dokážu navrhnúť bezpečnostné mechanizmy tak, aby boli čo najúčinnejšie a dokázali odhaliť a upozorniť na čo najväčšie množstvo podvodov v podniku. Graf 2 Spôsoby odhalenia hospodárskej kriminality Prameň: HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010, s. 17. [cit ]. Dostupné na internete: < ku/forenzny-audit-euba_v2_print.pdf>. STUDIES 159

162 2012, ročník I., číslo 3, s Záverečný tretí graf prezentuje výhľad z oblasti očakávania hospodárskej kriminality v podniku do budúcnosti. Situácia nie je príliš priaznivá. Či už porovnávame situáciu na Slovensku alebo vo svete tendencia narastania kriminality je v čase krízy, t.j. v roku 2009 značná. Stav na Slovensku je pomerne horší ako priemerne vo svete. Graf 3 Percento respondentov očakávajúcich, že sa ich spoločnosť stane obeťou hospodárskej kriminality Prameň: HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010, s. 23. [cit ]. Dostupné na internete: < ku/forenzny-audit-euba_v2_print.pdf>. Existujú síce aj novšie výsledky prieskumu, ale tie boli čiastočne odlišne tematicky zamerané, preto sme sa rozhodli pracovať s výsledkami z roku Záver Ako je zrejmé z výsledkov prezentovaných v časti Diskusia, mnoho podnikov na Slovensku sa snaží skresľovať svoje výsledky hospodárenia. Mohli by sme tieto spoločnosti rozdeliť na tri základné skupiny: Podniky v prvej skupine sa snažia reportovať iné výsledky, ako skutočne dosiahli predovšetkým z dôvodu, aby napríklad platili nižšie dane. Umelo si zvyšujú rôznymi spôsobmi náklady, aby ich výsledok hospodárenia bol čo najnižší, alebo do výnosov nezahŕňajú všetky skutočne dosiahnuté výsledky. Tento spôsob sa nazýva tzv. optimalizácia daňového základu. Podniky v druhej skupine sú trochu inou kategóriou, dokonca by sme mohli povedať, že majú úplne opačné motívy skresľovania reporto- 160 ŠTÚDIE

163 2012, Volume I., Issue 3, Pages vaných výsledkov. Manažéri sú často odmeňovaní podľa výsledkov, ktoré dosahuje samotná spoločnosť. To je hlavným motívom, prečo sa výsledky v reportingu snažia upraviť tak, aby pôsobili čo najpozitívnejším dojmom, ich motív skresľovania účtovnej závierky je teda opačný, ale tiež zrejmý. Ak ich odmeny závisia od miery dosiahnutia pozitívneho výsledku hospodárenia, snažia sa týmto smerom korigovať aj výsledky podniku. Podniky v poslednej skupine sú dcérskymi spoločnosťami veľkého, často medzinárodného koncernu. Výsledky svojich individuálnych účtovných závierok mnohokrát upravujú práve podľa pokynov matky, aby mala výsledky v konsolidovanej účtovnej závierky taktiež optimalizované čo najviac podľa jej predstáv. Tieto tri skupiny dokážu manipuláciou údajov v reportingu, a teda aj v účtovných výkazoch skresliť údaje do takej miery, že sú nepoužiteľné pre ďalšiu prácu, napríklad ako sme už v úvode štúdie uviedli pre medzipodnikové porovnanie či aplikáciu rôznych finančných modelov. Okrem toho umožňujú medzery v daňovom zákone a zákone o účtovníctve umožňujú realizovať enormné daňové úniky. Informačná spoľahlivosť reportovaných údajov skresľuje aj stav podnikovej sféry. V období silného hospodárskeho rastu je omnoho jednoduchšie dosahovať pozitívne firemné výsledky. Po začatí hospodárskej krízy sa prežitie firiem na trhu pomerne skomplikovalo. Po hromadných prepúšťaniach a poklesoch objednávok je naozaj ťažké dosahovať dobré hospodárske výsledky, čo môže byť pre manažérov odmeňovaných práve na základe toho dosť problémom. Je potrebné, aby štát mal aspoň čiastočný prehľad o najčastejších spôsoboch skresľovania účtovnej závierky a možnostiach kreatívnej optimalizácie reportingových výkazov. Z výsledkov vidíme, že informačná spoľahlivosť reportingu závisí do veľkej miery od motívov vlastníkov a manažmentu podniku vykazovať určité údaje. Je potrebné nástroje regulácie týchto spôsobov korekcie účtovných závierok nastaviť tak, aby prichádzalo k minimalizácii možností úpravy výkazov. Literatúra Dokument Hospodárska kriminalita v časoch ekonomickej krízy: 5. ročník globálneho prieskumu hospodárskej kriminality. [online]. 1 vyd. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, s. [cit ]. Dostupné na internete: < STUDIES 161

164 2012, ročník I., číslo 3, s assets/2009-prieskum-hospodarskej-kriminality_sk.pdf>. ISBN neuvedené. Dokument Hrozivé daňové úniky: Slovensko stráca na DPH miliardy. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < aktualne.atlas.sk/hrozive-danove-uniky-slovensko-straca-na-dphmiliardy/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/>. HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, s. [cit ]. Dostupné na internete: < HRIŇ, J.: Reporting ako základ riadenia. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < breakfast04/01_reporting.pdf>. MACHAČ, O.: Reporting jako součást informačního systému podniku. In: IT Systems. [online]. 2003, roč. 5, č. 12. [cit ]. Dostupné na internete: < ISSN X. ŠOLJAKOVÁ, L. FIBÍROVÁ, J.: Reporting. 3. rozš. a aktual. vyd. Praha : Grada Publishing, s. ISBN Ing. Monika Sobeková Majková, PhD. Katedra podnikovej ekonomiky a manažmentu Fakulta ekonómie a podnikania Paneurópska vysoká škola Tematínska Bratislava Slovenská republika 162 ŠTÚDIE

165 2012, ročník I., číslo 3, s Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Trnavský kraj Analysis of Development in Number of Public Administration Employees in the Period between Years 2001 and 2010 from the View of Territorial- Administrative Division of the Slovak Republic: the Trnava Region Jana Koprlová Miroslav Koprla Abstract: The paper focuses in its main aim on seeking yet undetected or undefined trends in development of number of the public administration employees in the Trnava region in the context of the global economic downturn and it consists of two separate parts. The first part presents a basic survey of developing trends in average number of the public administration employees in the Trnava region in comparison to development in average employees number in other economic sectors of the Trnava region yearly statistically recorded during the period of previous decade. The second part of the paper concentrates on the basis of applying the regression analysis method in the period between years 2001 and 2010 on the processes focused on detection of expected mutual correlation between the trends in development of number of the public administration employees and the trends in development of the gross domestic product rate in general, i.e. in relation to the whole territory of the Trnava region, as well as partially, i.e. from the view of individual districts of the Trnava region. Key Words: Public Administration; Number of Employees; Gross Domestic Product GDP; the Trnava Region; Districts of the Trnava Region; Economic Crisis; Analyzing; Developing Trends. Abstrakt: Štúdia sa zameriava vo svojom hlavnom cieli na vyhľadávanie dosiaľ nezistených alebo nedefinovaných trendov vo vývoji počtu zamestnancov vo verejnej správe v Trnavskom kraji v kontexte globálnej hospo- ŠTÚDIE 163

166 2012, ročník I., číslo 3, s dárskej krízy, pričom pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvá časť predostiera základný prehľad trendov vývoja priemerného počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji v porovnaní s vývojom priemerného počtu pracovníkov v ostatných odvetviach hospodárstva Trnavského kraja štatisticky zaznamenaného v priebehu rokov predošlej dekády. Druhá časť štúdie sa na základe uplatnenia metódy regresnej analýzy v období rokov 2001 až 2010 sústreďuje na procesy, ktoré smerujú k odhaľovaniu predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov vo verejnej správe a tendenciou vývoja miery rastu hrubého domáceho produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu k celému územiu Trnavského kraja, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu jednotlivých okresov Trnavského kraja. Kľúčové slová: Verejná správa; počet zamestnancov; hrubý domáci produkt HDP; Trnavský kraj; okresy Trnavského kraja; ekonomická kríza; analýza; trendy vývoja. Úvod Štúdia s názvom Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Trnavský kraj si kladie za cieľ podrobne analyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji, pričom sa zameriava na štruktúrne hľadisko, ako aj dynamické hľadisko sledovanej problematiky. Samotná štúdia je rozdelená do dvoch navzájom korešpondujúcich častí, pričom jej prvá, úvodná časť sa venuje identifikácii postavenia počtu zamestnancov vo verejnej správe vo vzťahu k ostatným odvetviam hospodárstva Trnavského kraja. Druhá, analytická časť, nadväzujúc na predchádzajúci text, sa usiluje odhaliť väzbu medzi vývojom priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja a vývojom miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až Vo vzťahu ku skúmaniu problematiky počtu pracovníkov verejnej správy v Trnavskom kraji v sledovanom období rokov 2001 až 2010 sme stanovili nasledujúce tri hypotézy: Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Trnavského kraja k jedným z najvyšších; Hypotéza č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavské- 164 ŠTÚDIE

167 2012, Volume I., Issue 3, Pages ho kraja kopíroval vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu; Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v Trnavskom kraji dosiahol okres s najvyšším počtom obyvateľov, teda okres Trnava. Všetky štatistické údaje sme čerpali z regionálnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Pri ich vyhodnocovaní sme uplatňovali deskriptívnu analýzu v prvej časti štúdie a regresnú analýzu v druhej časti štúdie. Údaje o počte zamestnancov verejnej správy sú od roku 2009 spracované výberovým zisťovaním za subjekty a organizácie s počtom dvadsať a viac zamestnancov a podľa novej klasifikácie SK NACE Rev. 2, ktorá je platná od 1. januára Údaje za Slovenskú republiku sa uvádzajú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Pre úplnosť dodávame, že číslo ( ) uvádzané v bežne dostupných tabuľkových prehľadoch znamená, že údaje nie je možné publikovať pre ich dôverný obsah, pričom dôverné údaje predstavujú v tomto prípade údaje subjektu s počtom zamestnancov menším alebo rovným desať zamestnancov. 1 Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2008 vrátane bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovná: 1. Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb; 2. Priemysel spolu (okrem stavebníctva); 3. Priemyselná výroba; 4. Stavebníctvo; 5. Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru; 6. Hotely a reštaurácie; 7. Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie; 8. Finančné sprostredkovanie; 9. Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti; 10. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie; 11. Školstvo; 12. Zdravotníctvo a sociálna pomoc a 13. Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby. Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky sa od roku 2009 uvádza podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovne: 1. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; 2. Priemysel spolu; 3. Ťažba a dobývanie; 4. Priemyselná výroba; 5. Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu; 6. Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov; 7. Stavebníctvo; 8. Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov; 9. Doprava a skladovanie; 10. Ubytovacie a stravovacie služby; 11. Informácie 1 Bližšie pozri dokument Trh práce. [online]. s. 75. [cit ]. Dostupné na internete: < STUDIES 165

168 2012, ročník I., číslo 3, s a komunikácia; 12. Finančné a poisťovacie činnosti; 13. Činnosti v oblasti nehnuteľností; 14. Odborné, vedecké a technické činnosti; 15. Administratívne a podporné služby; 16. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie; 17. Vzdelávanie; 18. Zdravotníctvo a sociálna pomoc; 19. Umenie, zábava a rekreácia a 20. Ostatné činnosti. K otázke zvyšovania počtu pracovníkov vo verejnej správe v Českej republike sa vyjadruje Tomášková nasledovne: Zvyšovanie kvality výkonov verejnej správy je však väčšinou nepriamoúmerné. Nezvyšovala sa až tak veľmi produktivita práce, dochádzalo skôr k nárastu priemerných miezd a nárastu množstva pracovníkov verejnej správy a zvyšovaniu byrokratických úkonov. 2 V predloženej štúdii sa pokúsime objasniť časť vyslovenej tézy týkajúcej sa zvyšovania počtu zamestnancov vo verejnej správe v Trnavskom kraji. Hoci predpokladáme, že i v Trnavskom kraji došlo v období rokov 2001 až 2010 k výraznému nárastu počtu zamestnancov verejnej správy, bude predsa len ešte nevyhnutné vytvoriť objektívnu metodiku merania efektívnosti týchto zamestnancov. Vývoj a postavenie počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Skôr, než pristúpime k podrobným analýzam a hľadaniu súvislostí medzi sledovanými premennými, vymedzíme postavenie počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji. Na tento účel nám poslúžia údaje o vývoji priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Trnavského kraja. Z hľadiska dostupných údajov o priemernom počte zamestnancov v konkrétnych odvetviach bude prezentovaný počet zamestnancov verejnej správy zahŕňať pracovníkov verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia. Postavenie počtu zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe v Trnavskom kraji možno znázorniť z dvoch uhlov pohľadu: Z pohľadu analýzy vývoja absolútnych hodnôt priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia hospodárstva; Z hľadiska analýzy vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia hospodárstva. 2 TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011, s ŠTÚDIE

169 2012, Volume I., Issue 3, Pages Až po zistení uvedených údajov môžeme vyhodnotiť hypotézu č. 1 o počte zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe v Trnavskom kraji v porovnaní s ostatnými odvetviami hospodárstva tohto kraja. Graf 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva Počet zamestnancov Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb Priemysel spolu (okrem stavebníctva) Priemyselná výroba Stavebníctvo Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie Finančné sprostredkovanie Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie Školstvo Zdravotníctvo a sociálna pomoc Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Vlastný graf. STUDIES 167

170 2012, ročník I., číslo 3, s Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Graf 1 znázorňuje vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetví hospodárstva. Na uvedenom grafe je vyobrazený podrobný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až Tabuľka 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva Priemysel spolu Priemyselná výroba Vzdelávanie Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov Zdravotníctvo a sociálna pomoc Doprava a skladovanie Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov Stavebníctvo Administratívne a podporné služby Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu Odborné, vedecké a technické činnosti Finančné a poisťovacie činnosti Umenie, zábava a rekreácia Ostatné činnosti Ťažba a dobývanie Ubytovacie a stravovacie služby Činnosti v oblasti nehnuteľností Informácie a komunikácia Spolu Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 168 ŠTÚDIE

171 2012, Volume I., Issue 3, Pages Z metodologického hľadiska sme sem však nemohli zaradiť dva po sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, nakoľko sa údaje v uvedených rokoch vykazujú podľa novej klasifikácie odvetví. Môžeme uviesť, že najväčší počet zamestnancov bol v rokoch 2001 až 2008 zaznamenaný v kategórii priemysel spolu (okrem stavebníctva), pričom počet pracovníkov verejnej správy sa umiestnil na štvrtej priečke. Tabuľka 1 bližšie zobrazuje hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetví hospodárstva, a to podľa vyššie uvedenej novej klasifikácie odvetví. Údaje sú v nej zoradené zostupne podľa roku 2010, kde si môžeme všimnúť počet pracovníkov verejnej správy v Trnavskom kraji, ktorý zaujal v celkom poradí zastúpených kategórií štvrtú priečku. Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Graf 2 zobrazuje porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetví hospodárstva. Na uvedenom grafe je aj tentoraz podrobne prezentovaný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až Z metodologického hľadiska sme sem opäť nemohli zaradiť po sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, keďže sa sledované údaje zaznamenávali v oboch rokoch podľa novej klasifikácie odvetví. Uvedený priemerný ročný nárast (pokles) priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja možno zoradiť podľa odvetví v zostupnom smere v nasledovnom poradí (v počte zamestnancov): priemyselná výroba (1 365), priemysel spolu (okrem stavebníctva) (1 283), verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (775), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (330), nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti (141), hotely a reštaurácie (39), doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie (-24), stavebníctvo (-31), finančné sprostredkovanie (-39), ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby (-102), zdravotníctvo a sociálna pomoc (-243), školstvo (-305), a napokon poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb (-836). STUDIES 169

172 2012, ročník I., číslo 3, s Graf 2 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva Priemerný ročný nárast počtu zamestnancov Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb Priemysel spolu (okrem stavebníctva) Priemyselná výroba Stavebníctvo Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie Finančné sprostredkovanie Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie Školstvo Zdravotníctvo a sociálna pomoc Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Vlastný graf. 170 ŠTÚDIE

173 2012, Volume I., Issue 3, Pages Analýza vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v kontexte miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu z pohľadu jednotlivých okresov Trnavského kraja Druhá časť štúdie sa zameriava na odhaľovanie predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov Trnavského kraja a tendenciou vývoja miery rastu hrubého domáceho produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu k celému územiu Trnavského kraja, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu jednotlivých okresov Trnavského kraja, prostredníctvom uplatnenia matematicko-štatistickej metódy regresnej analýzy v období rokov 2001 až Pre vyššiu objektívnosť analýzy sme prepočítali počet zamestnancov verejnej správy na tisíc obyvateľov daného kraja, pričom tento údaj do istej miery vypovedá tiež o efektívnosti rozmiestnenia pracovníkov verejnej správy v Trnavskom kraji. Pre názornosť uvádzame príklad výpočtu počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov Trnavského kraja v roku 2010: Priemerný evidenčný počet zamestnancov: zamestnancov; Počet obyvateľov ku : obyvateľov. Počet zam. VS na obyv. = Počet zam. VS na obyv. = Počet zamestnancov Počet obyvateľov zamestnancov obyvateľov * * Počet zam. VS na obyv. = 24,12 zamestnancov V druhej časti štúdie budeme analyzovať priemerný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v nasledujúcom poradí: Trnavský kraj; Okres Dunajská Streda; Okres Galanta; Okres Hlohovec; Okres Piešťany; Okres Senica; Okres Skalica; Okres Trnava. STUDIES 171

174 2012, ročník I., číslo 3, s Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov Trnavského kraja Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov Trnavského kraja sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (12,42 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (24,12 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 1,2176 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,71 zamestnancov. Graf 3 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov Trnavského kraja Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov Trnavského kraja Počet na obyv ,42 13,10 13,42 13,90 15,95 20,37 10,5 20,25 20,37 18,44 24,12 8,3 8 6,7 5,8 6 4,6 4,8 5,1 4,2 3, , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 1,2176x + 10,537) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. 172 ŠTÚDIE

175 2012, Volume I., Issue 3, Pages Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Dunajská Streda Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Dunajská Streda sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (11,53 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (23,33 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 1,0342 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,80 zamestnancov. Graf 4 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Dunajská Streda Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Dunajská Streda Počet na obyv ,53 11,98 12,07 12,15 12,21 15,25 14,90 15,23 17,32 23, ,5 10 8,3 8 6,7 5,8 6 4,6 4,8 5,1 4,2 3, , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 1,0342x + 8,9096) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. STUDIES 173

176 2012, ročník I., číslo 3, s Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Galanta Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Galanta sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (10,40 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (24,26 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 1,386 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 13,86 zamestnancov. Graf 5 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Galanta Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Galanta Počet na obyv ,5 6,7 4,6 4,8 5,1 10,40 10,73 11,02 10,55 11,35 10,5 8,3 18,30 18,16 17,69 5,8 16,56 24, , , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 1,386x + 7,2787) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. 174 ŠTÚDIE

177 2012, Volume I., Issue 3, Pages Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Hlohovec Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Hlohovec sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2004 (5,70 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2008 (34,32 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 3,4415 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 23,44 zamestnancov. Graf 6 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Hlohovec Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Hlohovec Počet na obyv ,18 8,04 8,34 5,70 19,63 32,19 33,10 10,5 34,32 26,92 31,63 8,3 8 6,7 5,8 6 4,6 4,8 5,1 4,2 3, , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 3,4415x + 1,8774) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. STUDIES 175

178 2012, ročník I., číslo 3, s Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Piešťany Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Piešťany sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (9,17 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (17,56 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 0,5479 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 8,39 zamestnancov. Graf 7 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Piešťany Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Piešťany Počet na obyv ,17 3,5 9,73 10,21 10,58 4,6 4,8 5,1 10,84 6,7 10,5 8,3 12,20 10,36 11,18 5,8 11,06 17, , , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 0,5479x + 8,2776) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. 176 ŠTÚDIE

179 2012, Volume I., Issue 3, Pages Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Senica Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Senica sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (14,74 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2007 (21,65 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 0,4733 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 3,96 zamestnancov. Graf 8 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Senica Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Senica Počet na obyv ,74 15,54 15,98 16,68 17,47 21,27 21,65 10,5 20,71 15,55 18,70 8,3 8 6,7 5,8 6 4,6 4,8 5,1 4,2 3, , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 0,4733x + 15,227) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. STUDIES 177

180 2012, ročník I., číslo 3, s Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Skalica Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Skalica sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne klesajúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2009 (9,15 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (16,52 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému poklesu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 0,2814 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 2,22 zamestnancov. Graf 9 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Skalica Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Skalica Počet na obyv ,30 15,08 15,82 11,67 4,6 4,8 5,1 3,5 10,35 6,7 8,3 10,5 10,83 10,32 11,55 5,8 9,15 16, , , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = -0,2814x + 14,106) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. 178 ŠTÚDIE

181 2012, Volume I., Issue 3, Pages Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Trnava Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na obyvateľov okresu Trnava sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou: Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (16,04 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (30,78 zamestnancov); V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov o 1,7209 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 14,74 zamestnancov. Graf 10 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Trnava Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov okresu Trnava Počet na obyv ,04 17,47 17,76 22,07 25,39 29,56 30,10 10,5 29,88 26,39 30,78 8,3 8 6,7 5,8 6 4,6 4,8 5,1 4,2 3, , Percentuálna zmena Priemerný počet zamestnancov VS na obyv. Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na obyv. (y = 1,7209x + 15,079) Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < a dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Vlastný graf. STUDIES 179

182 2012, ročník I., číslo 3, s Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja Graf 12 prezentuje porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja. Z pohľadu absolútnych početností môžeme pozorovať, že najvyššie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na obyvateľov v období rokov 2001 až 2010 boli zaznamenané v okrese Hlohovec a okrese Trnava. Oproti tomu sme nižšie hodnoty ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na obyvateľov identifikovali vo zvyšných piatich okresoch, pričom rozpätia v skúmanom počte zamestnancov na obyvateľov celkovo nepresiahli hodnotu 28 pracovníkov na obyvateľov. Dlhodobo najnižšie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme zistili v okrese Skalica a okrese Piešťany. Graf 12 Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja 40 Počet na obyv ,39 22,07 17,47 17,76 16,04 9,17 9,73 10,21 10,58 10,84 29,56 30,10 29,88 26,39 12,20 10,36 11,18 11,06 30,78 17, Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okres Hlohovec Okres Piešťany Okres Senica Okres Skalica Okres Trnava Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Vlastný graf. 180 ŠTÚDIE

183 2012, Volume I., Issue 3, Pages Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja Graf 13 ponúka v grafickej podobe porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja. Z pohľadu trendov rastu sme zaznamenali najvyššiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na obyvateľov v okrese Hlohovec a okrese Trnava. Naopak, nižšiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme zistili vo zvyšných okresoch Trnavského kraja. Najnižšiu tendenciu priemerného ročného nárastu (poklesu) priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov sme identifikovali v okrese Skalica, okrese Senica a okrese Piešťany. Graf 13 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja Priemerný ročný nárast počtu na obyv ,29 32,85 29,41 25,97 22,53 19,08 15,64 12,20 8,76 13,82 13,54 13,26 12,98 12,70 12,42 5,32 12,14 11,85 11,57 11, Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okres Hlohovec Okres Piešťany Okres Senica Okres Skalica Okres Trnava Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Vlastný graf. STUDIES 181

184 2012, ročník I., číslo 3, s Na základe ukazovateľa priemerného ročného nárastu (poklesu) priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov môžeme zoradiť jednotlivé okresy Trnavského kraja nasledovne: okres Hlohovec (3,4415 zamestnancov), okres Trnava (1,7209 zamestnancov), okres Galanta (1,386 zamestnancov), okres Dunajská Streda (1,0342 zamestnancov), okres Piešťany (0,5479 zamestnancov), okres Senica (0,4733 zamestnancov), a napokon okres Skalica (-0,2814 zamestnancov). Záver V štúdii s názvom Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Trnavský kraj sme si kládli za cieľ podrobne zanalyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji, pričom sme skúmanie problematiky uskutočnili z niekoľkých aspektov. Prvá časť štúdie sa zameriavala na deskriptívny prístup, na základe ktorého sme skúmali postavenie počtu zamestnancov vo verejnej správe v kontexte jednotlivých odvetví hospodárstva Trnavského kraja. Nasledujúca analytická časť štúdie objasňovala dynamické hľadisko vývoja počtu zamestnancov vo verejnej správe a miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až Na základe vykonaných čiastkových analýz môžeme na záver pristúpiť k vyhodnoteniu stanovených hypotéz: Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Trnavského kraja k jedným z najvyšších sa nepotvrdila, keďže z pohľadu absolútnych hodnôt priemerného počtu zamestnancov figuroval skúmaný počet vo vzťahu k odvetviu verejnej správy na štvrtom mieste (s relatívne nižšou početnosťou zamestnancov) a z pohľadu priemerného ročného nárastu priemerného počtu zamestnancov všetkých odvetví na treťom mieste zo všetkých odvetví ekonomiky podľa ich klasifikácie podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky; Hypotézu č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja kopíroval vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu nemožno potvrdiť, nakoľko vývoj priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov nekopíroval vo všetkých okresoch Trnavského kraja vývoj miery rastu reálneho hrubého do- 182 ŠTÚDIE

185 2012, Volume I., Issue 3, Pages máceho produktu. Výnimku tvorili najmä okresy Dunajská Streda a Piešťany, kde sme zaznamenali v rokoch 2009 a 2010 prudký nárast priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov. Osobitý vývoj sme identifikovali v okrese Skalica, kde možno pozorovať dokonca pokles priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v období rokov 2001 až 2009; Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na obyvateľov v Trnavskom kraji dosiahol okres s najvyšším počtom obyvateľov, teda okres Trnava sa nepotvrdila, nakoľko priemerný počet zamestnancov vo verejnej správe prislúchajúci na obyvateľov okresu Hlohovec prevýšil všetky zostávajúce okresy Trnavského kraja, kde sme odhalili rozpätie v priemernom počte pracovníkov verejnej správy na obyvateľov nepresahujúce hodnotu 28 zamestnancov verejnej správy na obyvateľov. Téze o nepriamej úmere ohľadom zvyšovania miezd a nižšej efektivity práce zamestnancov vo verejnej správe, a to aj napriek vyššiemu počtu zamestnancov, bude žiaduce venovať dôkladnú pozornosť v ďalšom empirickom výskume. Na tomto mieste by sme radi upozornili, že jednotlivé okresy Trnavského kraja vykazujú relatívne vyšší priemerný počet zamestnancov pracujúcich práve v priemysle a priemyselnej výrobe než vo verejnej správe, pričom uvedené dve odvetvia hospodárstva tvorili v roku 2010 až 72 percentný podiel na zamestnanosti vo všetkých odvetviach hospodárstva Trnavského kraja. Literatúra Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (RegDat). [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>. Dokument Trh práce. [online]. s [cit ]. Dostupné na internete: < %20praca.pdf>. TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011, s ISBN STUDIES 183

186 2012, ročník I., číslo 3, s Ing. Jana Koprlová, PhD. Katedra politických vied Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika Mgr. Miroslav Koprla Katedra verejnej politiky a verejnej správy Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika 184 ŠTÚDIE

187 2012, Volume I., Issue 3, Pages International nachhaltige Immobilienbewertungssysteme am Beispiel von Indien International Sustainable Real Estate Valuation Systems on the Example of India Silvia Imran Abstract: Essay focused on today s international sustainable real estate valuation systems shown in the international dimension on the example of LEED India, a daughter of LEED USA adapted in the whole evaluation process to the Indian real estate market conditions, with a special attention dedicated to the sector of new buildings. Key Words: Sustainability; Sustainable Real Estate Valuation Systems; Valuation; Buildings; International Dimension; Comparison; India. Abstrakt: Essay konzentriert auf die heutigen international nachhaltigen Immobilienbewertungssysteme in der internationalen Dimension am Beispiel von LEED India, einer Tochter von LEED USA, die im gesamten Bewertungsprozess an indische Immobilienmarktbedingungen angepasst wurden, mit einer besonderen Aufmerksamkeit gewidmet dem Neubautensektor. Schlüsselwörter: Nachhaltigkeit; nachhaltige Immobilienbewertungssysteme; Bewertung; Bauten; internationale Dimension; Vergleichung; Indien. Was ist überhaupt unter dem Begriff der Nachhaltigkeit zu verstehen? In der heutigen Zeit ist das Thema Nachhaltigkeit in jedem Bereich ein Schlagwort, welches uns schon beinahe täglich begegnet. Der Begriff der Nachhaltigkeit besagt in der ökonomischen Fachsprache, dass eine Gesellschaft möglichst von den Zinsen und nicht vom Kapital leben sollte. 1 Heute wird der Nachhaltigkeitsbegriff so verstanden, dass die Gesellschaft eines nachhaltigen Systems ihre Bedürfnisse so zu befriedigen hat, dass sie nicht auf Ressourcen künftiger Generationen zugreifen muss. 1 Vgl. Dokument Nachhaltigkeit. [online] [zit ]. Zugänglich auf: < ESSAYS 185

188 2012, ročník I., číslo 3, s Auch im Immobiliensektor gewinnt Nachhaltigkeit immer mehr an Relevanz. Dies folgert ein gewisses Umdenken im Bausektor, denn durch die weitgehend steigende Bedeutung der Nachhaltigkeit in diesem Sektor werden immer mehr Gebäude unter dem Aspekt von Nachhaltigkeitskriterien erstellt. Unter Nachhaltigkeitskriterien sind Themenbereiche zu verstehend, die näher durchleuchtet werden sollen, z.b. Energie oder Wasser. Ziele des nachhaltigen Bauens sind unter anderem Schutz der naturgegebenen Lebensgrundlagen wie Boden, Luft und Wasser; Schutz der Natur und Landschaft; Schutz der Ressourcen stofflicher und energetischer Art; Klimaschutz; Kapitalerhaltung; Schutz der Gesundheit der Menschen sowie Schutz der sozialen und kulturellen Werte. Einige wichtige Vorteile von nachhaltigen Immobilien sind geringere Lebenszykluskosten und Versicherungsbeiträge; höhere Immobilienwerte und Produktivität; verbessertes Image; positiver Einfluss auf die Gesundheit der Bewohner/Nutzer; reduzierte Effekte auf Infrastruktur, Umwelt und lokale Wirtschaftsstrukturen. 2 Um diese Themenbereiche gebündelt in eine Bewertungsstruktur zu bringen, versuchen Marktakteure nachhaltige Gebäude zu definieren und die Kriterien dafür transparent zu machen. Hierfür wurden sogenannte Nachhaltigkeitszertifikate entwickelt, diese spiegeln das wider, was derzeitig bei den Nachhaltigkeitsdiskussionen im Gebäudesektor stattfindet. Weltweit bekannte Nachhaltigkeitssysteme sind z.b. LEED aus den USA, BREEAM aus UK, DGNB aus Deutschland oder HQE aus Frankreich. 3 Diese Nachhaltigkeitssysteme sind sehr international ausgerichtet, hierfür haben Länder wie die USA ihr Bewertungssystem auf verschiedene Länder spezifiziert. Denn die Nachhaltigkeitskriterien sind in anderen Ländern als in den USA anders gewichtet. Am Beispiel Indien ist dies gut zu vergleichen, denn Indien hat zwar eigene Bewertungssysteme, jedoch nur auf einzelne Themenbereiche, wie z.b. Energieeffizienz, begrenzt. Ein Beispiel ist der ECBC Code (Energy Conservation Building Code): er bedeutet, frei übersetzt, ein System, welches den Energieeinsparungsindex für den Gebäudewert bestimmt. Dieses Bewertungssystem für den Faktor 2 Vgl. BRAUNE, A. SEDLBAUER, K. KITTELBERGER, S. KREISSIG, J.: Kurzstudie: Potenziale des Nachhaltigen Bauens in Deutschland: Analyse der internationalen Strukturen. Stuttgart : Universität Stuttgart; PE INTERNATIONAL, 2007, S Vgl. KABISCH, Th.: Nachhaltigkeit ist auch in der Immobilienbranche der Megatrend. In: Börsen-Zeitung: Sonderbeilage. 2008, Nr. 191, S. B ESEJE

189 2012, Volume I., Issue 3, Pages Energie wurde 2006 von der Organisation International Institute for E- nergy Conservation in Zusammenarbeit mit der United States Agency for International Development als ein Baustein des Energy Conservation and Commercialization Projects zur Unterstützung des Bureau of Energy Efficiency Plans fertiggestellt. 4 In diesem Index sind Normen und Standards des Energieverbrauches ausgedrückt in Quadratmetern eines Gebietes, worin Energie innerhalb des Gebäudes verwendet wird, definiert. 5 Indien ist auf dem Weg zu einer integrierten Energiepolitik, welche sich zum Ziel setzt, einerseits die Erhöhung der Stromerzeugungskapazität von heute rund 140 GW auf etwa 800 GW im Jahr 2031 zu erreichen. Andererseits will die indische Regierung unter anderem durch eine landesweite Einführung von Stromzählern bei den Verbrauchern zur Eindämmung der Stromverluste, die durch illegales Stromabzapfen verursacht werden, beitragen. Bausteine des ECBC Codes sind, unter der Einführung von Standards, eine Kennzeichnungspflicht für Klimaanlagen, Leuchtstoffröhren, Kühlschränke und Verteiltransformatoren. Dem hohen Energieverbrauch in den kommerziell genutzten Großgebäuden in Indien soll durch den ECBC Code ein Riegel vorgeschoben werden. Durch energieeffiziente Anlagentechnik soll der Energy Performance Index (E- PI) von heute kwh/m 2 pro Jahr auf bis zu 150 kwh/m 2 pro Jahr herabgesetzt werden, um so das europäische Niveau zu erreichen. 6 Um den ECBC Code verständlicher zu machen, kann man im allgemeinen sagen, dass diese Codes wie folgt zu definieren sind. Zum einen bestimmt der ECBC Code Minimum Energie Effizienz Standards für Design und Konstruktion und zum anderen animiert er Energie Effizienz Design oder rüstet Gebäude so um, dass die Gebäudefunktionen, dessen Komfort, Gesundheit oder Produktivität nicht eingeschränkt werden, und dass die Lebenshaltungskosten minimiert werden. 7 Der ECBC Code setzt sich aus fünf Bewertungskategorien zusammen, diese sind: Umhüllung 4 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2007, p Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p Vgl. HAAKE, R.: Incredible India Deutsch-Indisches Forum diskutiert Marktentwicklung und Marktchancen mit indischen Regierungsvertretern. In: ZVEI Fachverband Energietechnik. 2008, Nr Vgl. MATHUR, A.: Energy Conservation Building Code: An Overview. [online] , p. 8. [zit ]. Zugänglich auf: < ECBC.pdf>. ESSAYS 187

190 2012, ročník I., číslo 3, s des Gebäudes; 8 Heizung, Belüftung und Klimaanlage; 9 Warmwasserzufuhr und Warmwasserförderung; 10 Beleuchtung; 11 elektrische Leistung. 12 Die einzelnen Bewertungskategorien werden anhand einer Prüfliste pro Kategorie durchgegangen und alle nötigen Informationen werden festgehalten, um die zu erreichende und notwendige Reduzierung auszurechnen. 13 Diese Bewertungsmethode ist nur auf bestimmte Nachhaltigkeitskriterien begrenzt. Themen wie Standort oder Altlasten kommen hierin nicht vor. 14 Das amerikanische Bewertungssystem LEED hat hier sein international anwendbares System einfach auf die Gegebenheiten Indiens angepasst. Es wurde ein LEED India erstellt. Eines, wie beim a- merikanischen LEED auch, für Neubauten und eines für Bestandsgebäude. Tabelle 1 Hauptbewertungselemente beim LEED India für Neubauten Hauptbewertungselemente beim LEED India für Neubauten Kriterium Grund und Boden Wasserhaushalt Energie und Atmosphäre Materialien und Ressourcen Raumluft Innovationen Gesamt Erreichbare Punkte 13 Punkte 6 Punkte 17 Punkte 13 Punkte 15 Punkte 5 Punkte 69 Punkte Quelle: Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. VII-IX. 8 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, 2006, p. vi-vii. 14 Kommentare der Kongressteilnehmer an der Konferenz Green Building Congress 2008, September 2008, Mumbai, Indien. 188 ESEJE

191 2012, Volume I., Issue 3, Pages Bei jeweiliger Punkteerreichung gliedert sich die Zertifizierung für Neubauten, welche nach LEED India bewertet wurden, wie folgt: 16 Zertifiziert: Punkte; Silber: Punkte; Gold: Punkte; Platin: Punkte. Anhand der folgenden Tabelle soll kurz geschildert werden, wo der Gewichtungsunterschied zwischen dem LEED USA für Neubauten und dem LEED India für Neubauten liegt. Tabelle 2 Gewichtungsunterschied zwischen dem LEED USA für Neubauten und dem LEED India für Neubauten Gewichtungsunterschied zwischen dem LEED USA für Neubauten und dem LEED India für Neubauten Nachhaltigkeitskriterien LEED US NC LEED India NC An dieser Stelle sollte die generelle Funktion und Bedeutung von LEED fokussiert werden. LEED ist eine registrierte Marke des U.S. Green Buildings Councils, sowie das LEED India auch, 15 welches einfach für den indischen Immobilienmarkt modelliert wurde. Die Hauptbewertungselemente beim LEED India für Neubauten kann man in der Tabelle 1 sehen. Gewichtungsunterschied Grund & Boden Wasserhaushalt Energie & Atomsphäre Materialien & Ressourcen Raumluft Innovationen & Design Quelle: Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. VII-IX und Dokument New Construction: Version 2.2: Reference Guide. Washington : U.S. Green Building Council, p. Die Gewichtungsunterschiede sind nur in den Punkten Grund & Boden sowie Wasserhaushalt. Alle anderen Bewertungskriterien haben kei- 15 Vgl. Dokument Abridged Reference Guide: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. III. 16 Vgl. Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. VII-IX. ESSAYS 189

192 2012, ročník I., číslo 3, s nerlei Unterschiede, somit wird die Gewichtung hierbei in den USA sowie in Indien identisch bewertet. Dies verdeutlicht die internationale Anwendbarkeit des amerikanischen Bewertungssystems. In Indien haben bereits einige Zertifizierungen nach dem LEED India für Neubauten stattgefunden. Ein Platinzertifikat haben beispielsweise folgende Firmen in Indien erhalten: Honeywell, Sejal Glass, Danfoss, Saint-Gobain Glass, TSI Ventures, und viele mehr. Goldzertifikate wurden z.b. an Wacker Polymers, RAJCO, CABOT oder Larsen&Toubro Limited verliehen. Silberzertifikate haben unter anderem auch die Firmen Grundfos oder Forbo, welchen in Indien ansässig sind, erhalten. 17 Die Bedeutung von Nachhaltigkeit im Bausektor nimmt also nach und nach zu. Dies ist nicht nur in Europa der Fall, sondern auch in anderen Ländern, wie eben am Beispiel Indien aufgeführt wurde. Nachhaltige Entwicklung wäre schlussendlich für Indien die beste Antwort auf den Klimawandel, denn diese kann die Anpassungsfähigkeit und die Belastbarkeit Indiens fördern. Die dazugehörigen Pläne für die Anpassung an den Klimawandel müssten jedoch ausdrücklich vorgegeben werden, ansonsten würde das den Fortschritt in die Richtung der nachhaltigen Entwicklung verlangsamen. 18 Für Indien gilt die Zielvorgabe bis Ende 2012 seine CO 2-Einträge um 20 % zu reduzieren. Wird dies eingehalten, dann steht einer CO 2-ärmeren und somit nachhaltigeren Zukunft Indiens nichts mehr im Wege. 19 Auf den Immobilienmarkt betrachtet, hat sich die Situation in Indien in den letzten Jahren verbessert. Die Leistungsfähigkeit sowie die Nachfrage nach qualitativ nachhaltigen Objekten, sind gestiegen. Literatur BRAUNE, A. SEDLBAUER, K. KITTELBERGER, S. KREISSIG, J.: Kurzstudie: Potenziale des Nachhaltigen Bauens in Deutschland: Analyse der internationalen Strukturen. 1. Aufl. Stuttgart : Universität Stuttgart; PE INTERNATIONAL, S. 17 Vgl. Konferenz Green Building Congress 2008, September 2008, Mumbai, Indien. 18 Vgl. RAJAMANI, L.: Indiens internationale Klimapolitik. In: Aus Politik und Zeitgeschichte. [online]. 2008, Nr. 22, S. 24. [zit ]. Zugänglich auf: < 19 Vgl. RAJAMANI, L.: Indiens internationale Klimapolitik. In: Aus Politik und Zeitgeschichte. [online]. 2008, Nr. 22, S. 25. [zit ]. Zugänglich auf: < 190 ESEJE

193 2012, Volume I., Issue 3, Pages Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version st ed. Hyderabad : Indian Green Building Council, p. Dokument Abridged Reference Guide: Version st ed. Hyderabad : Indian Green Building Council, p. Dokument Energy Conservation Building Code st ed. New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, p. Dokument Energy Conservation Building Code st ed. New Delhi : Bureau of Energy Efficiency, p. Dokument Nachhaltigkeit. [online] [zit ]. Zugänglich auf: < Dokument New Construction: Version 2.2: Reference Guide. 3 rd ed. Washington : U.S. Green Building Council, p. ISBN HAAKE, R.: Incredible India Deutsch-Indisches Forum diskutiert Marktentwicklung und Marktchancen mit indischen Regierungsvertretern. In: ZVEI Fachverband Energietechnik. 2008, Nr. 3. KABISCH, Th.: Nachhaltigkeit ist auch in der Immobilienbranche der Megatrend. In: Börsen-Zeitung: Sonderbeilage. 2008, Nr. 191, S. B 6. Kommentare der Kongressteilnehmer an der Konferenz Green Building Congress 2008, September 2008, Mumbai, Indien. Konferenz Green Building Congress 2008, September 2008, Mumbai, Indien. MATHUR, A.: Energy Conservation Building Code: An Overview. [online] p. [zit ]. Zugänglich auf: < indiaworldenergy.org/brochure/ecbc.pdf>. RAJAMANI, L.: Indiens internationale Klimapolitik. In: Aus Politik und Zeitgeschichte. [online]. 2008, Nr. 22, S [zit ]. Zugänglich auf: < Dipl.-Betriebswirtin Silvia Imran Internationales Business Development TÜV SÜD Akademie GmbH Westendstrasse 160 ESSAYS 191

194 2012, ročník I., číslo 3, s München Bundesrepublik Deutschland 192 ESEJE

195 2012, ročník I., číslo 3, s Valček, Peter: Slovník teórie médií: A Ž. Bratislava : Literárne informačné centrum, s. ISBN Valček, Peter: Dictionary of the Media Theory: A Ž. Bratislava : Literary Information Centre, p. ISBN Karol Čukan Abstract: Reviewing the publication Valček, Peter: Dictionary of the Media Theory: A Ž. Key Words: Review; Publication; Dictionary; Theory; Media. Abstrakt: Recenzia publikácie Valček, Peter: Slovník teórie médií: A Ž. Kľúčové slová: Recenzia; publikácia; slovník; teória; médiá. Začneme veľmi často vyslovovanou frázou, že v dnešnom svete zohrávajú médiá veľmi rozmanitú a dôležitú úlohu. Je to tak, či chceme alebo nie. Ľudský svet je svetom médií. Predstavte si svoj život bez médií, asi by to bolo ťažké (možno aj nie). Ľudia potrebujú informácie, zábavu aj oddych, to všetko im umožňujú médiá. Médiá žijú svoj vlastný život, ale zasahujú výrazne do života ľudí, do života a politiky spoločnosti. Tak aj verejná mienka v súčasnom svete mediokracie (v čase vlády médií) nie je mienkou verejnosti, ale mediálnou verejnou mienkou. Niet preto divu, že sa tak veľa pozornosti venuje médiám ako spoločenskému artefaktu, ako artefaktu civilizácie a kultúry. Venujeme sa im v bežnom laickom živote, ale sú zdrojom aj pre vedecké skúmanie a bádanie. Venujú sa im celé fakulty, vedné odbory, médiá sú dobrou témou na písanie štúdií, monografií, ale aj encyklopédií a slovníkov. Médiá, teó- RECENZIE 193

196 2012, ročník I., číslo 3, s ria médií, pojmy a termíny, ktoré sú obsahom tejto teórie (tvoria modernú teóriu médií), sú aj obsahom zaujímavej, a svojou šírkou, odborným záberom neobyčajnej publikácie doc. Petra Valčeka Slovník teórie médií: A Ž, ktorú vydalo Literárne informačné centrum v Bratislave v roku Slovník je druhým dielom autora v tomto žánri. V roku 2006 vydal Peter Valček, tiež v spolupráci s Literárnym informačným centrom (kde autor aj pôsobí na čiastočný úväzok), Slovník literárnej teórie, na ktorý svojou skladbou aj programovo recenzovaný Slovník mediálnych teórií: A Ž (ďalej len Slovník ) nadväzuje. Ako sám autor uvádza, v úvode Slovníka sa usiluje o zachytenie aktuálneho stavu výskumu médií a mediality, v jednote teoretického i empirického pohľadu (s. 8). Prístup autora je zaujímavý a cenný tým, že pri spracovaní jednotlivých hesiel sa snaží postihnúť (ak je to možné) vývin výskumu v oblasti, ktorá ten-ktorý pojem popisovaný v slovníkovom hesle zovšeobecňuje od 20-tych rokov minulého storočia. Pri rozbore jednotlivých hesiel sa teda zaoberá vývinom mediálnych teórií od obdobia boomu v skúmaní médií, ktorý nastal (aj v súvislosti s nástupom skutočne masových médií, akým bol spočiatku rozhlas a neskôr televízia), najmä v Spojených štátoch amerických, po súčasnosť. Autor Slovníka kladie dôraz na samotný vývin vedeckých predstáv o médiách a na dôsledky zmien vedeckých predstáv a paradigiem v tejto oblasti. Týmto prístupom k spracovaniu jednotlivých hesiel predurčuje publikáciu k jej využitiu najmä v procese výučby spoločenských vied, a to nielen žurnalistiky, masmediálnej komunikácie, ale aj sociológie a politológie. Je to publikácia, ktorú by mal mať poruke každý študent pri priebežnom štúdiu, ako aj pri príprave na skúšku. Pri študovaní jednotlivých hesiel, ako aj pri pokuse vyhľadať to, čo presahuje rámec (žáner) bežnej slovníkovej tvorby, je predmetný slovník charakteristický najmä stručnosťou a exaktnosťou, a nie polemickosťou tvrdení. Moju pozornosť, pozornosť sociológa, zaujalo sústredenie sa na objasnenie vzťahu médií a verejnej mienky. Autor sa v miere vymedzenej slovníkom prehľadne venuje jednotlivým prístupom a školám, ktoré sa venovali a venujú štúdiu médií, vzťahu médií a verejnej mienky. Je cenné, že sa v tomto formáte, formou slovníkového hesla, autor zaoberá problematikou, ktorá je na Slovensku relatívne málo analyzovaná a skúmaná, ako je napríklad problematika vymedzenia pojmov publikum, masa, dav, 194 RECENZIE

197 2012, Volume I., Issue 3, Pages verejnosť, verejná sféra, mienka, masová mienka, verejná mienka, špirála mlčania, mediálna manipulácia, persuázia a ďalšie. Slovník má všetko, čo má dobrý odborný slovník mať, je bohatý na heslá, na ich počet a obsah (obsahuje viac ako 650 hesiel). Je koncipovaný viacodborovo, s tým, že sa snaží postihnúť aj také pojmy a heslá, ktoré sú obsahovo súčasťou iných slovníkov. Je bohatý na ilustrácie, schémy, tabuľky, čím sa približuje skôr k ilustrovaným slovníkom alebo encyklopédiám. Peter Valček preukazuje veľmi širokú znalosť problematiky a neuzatvára sa len v stručných vymedzeniach, ale v mnohých prípadoch používa vlastné závery a hodnotenia. Nedá sa mi necitovať jednu z mnohých myšlienok autora, ktorá sa týka významu historicko-politickej úlohy verejnej mienky v totalitných režimoch. Na margo témy funkcie a úlohy verejnej mienky v bývalom režime v Československu, v hesle verejnosť Peter Valček píše: v ČSSR sa pred rokom 1989 robili pravidelné sociologické štúdie verejnej mienky (najmä vo vzťahu obyvateľstva k politike KSČ), ktoré už od konca 70-tych rokov signalizovali výrazne sa zmenšujúcu podporu občanov komunistickej politike. Výsledky výskumov sa však prísne utajovali, namiesto toho, aby z nich KSČ vyvodila racionálne závery. Zdanlivo náhly prevrat v novembri 1989 bol teda napokon len veľmi prirodzeným vyústením vývinu konštituovanej verejnej mienky, (s. 342). Pod tieto slová sa podpisujem aj ja. Jednoznačne vyvracajú dogmu, ktorú najmä medzi dnešnú mládež, ktorá nepoznala realitu obdobia do roku 1989, vnášajú niektorí autori, ktorí tvrdia, že v období do roku 1989 nemala verejná mienka svoju politickú úlohu, funkciu. Recenzovaná publikácia Petra Valčeka Slovník mediálnych teórií: A Ž si zasluhuje pozornosť, je to publikácia, ktorá sa vymyká slovenskému priemeru, je bohatá na informácie a inšpiratívna na teoretické úvahy. Odporúčam ju do pozornosti odbornej verejnosti na Slovensku. Tieto pozitíva na adresu publikácie nie sú len obligátne frázy recenzenta, ale úprimné odporúčanie pedagóga smerom k študentom, hodnotenie sociológa a výskumníka, ktorý sa problematikou výskumu médií a verejnej mienky zaoberá už niekoľko desaťročí. PhDr. Karol Čukan, CSc. Katedra politických vied Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave REVIEWS 195

198 2012, ročník I., číslo 3, s Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika 196 RECENZIE

199 2012, ročník I., číslo 3, s Turčan, Ľudovít Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: vedec, politik, novinár. Bratislava : Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, s. ISBN Turčan, Ľudovít Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: Scientist, Politician, Journalist. Bratislava : Institute for Sociology of the Slovak Academy of Sciences, p. ISBN Miroslav Koprla Abstract: Reviewing the publication Turčan, Ľudovít Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: Scientist, Politician, Journalist. Key Words: Review; Publication; Anton Štefánek; Godfather of the Slovak Sociology; Scientist; Politician; Journalist; Studies. Abstrakt: Recenzia publikácie Turčan, Ľudovít Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: vedec, politik, novinár. Kľúčové slová: Recenzia; publikácia; Anton Štefánek; zakladateľ slovenskej sociológie; vedec; politik; novinár; štúdie. Hoci patrí sociológia ako vedný odbor k jedným z najmladších oficiálne uznaných spoločenskovedných disciplín, jej priekopníci sa zapísali zlatými písmenami do dejín našej novodobej spoločnosti. Svedčia o tom mená ako Auguste Comte, Émile Durkheim, Karl Marx či Max Weber. Inak tomu nebolo ani u nás výnimočná osobnosť vedca, pedagóga, politika a novinára Antona Štefánka si právom zasluhuje prívlastok zakladateľa slovenskej sociológie. Profesor Anton Štefánek sa narodil v roku 1877 vo Veľkých Levároch, malej obci na Záho- RECENZIE 197

200 2012, ročník I., číslo 3, s rí. Do vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 pôsobil ako novinár vo viacerých novinách a periodikách vo Viedni, Budapešti, Prahe aj Brne, Skalici aj Bratislave. Po vzniku prvej Československej republiky sa jeho aktívna politická angažovanosť upriamila na bezprostredné politické dianie a Anton Štefánek sa stal členom tzv. dočasnej slovenskej vlády, ktorá sa pretransformovala na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. V rámci svojho pôsobenia ako politik bol Anton Štefánek nielen popredným predstaviteľom agrárnej strany, ale aj viacnásobným poslancom Národného zhromaždenia, senátorom a zastával tiež pozíciu ministra školstva a národnej osvety. So sociológiou sa jeho meno začalo spájať od tridsiatych rokov minulého storočia, keď sa jej začal čoraz systematickejšie venovať, pričom od roku 1937 trvale pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde tiež založil Katedru pre aplikovanú sociológiu. Po odchode českých profesorov z Univerzity Komenského sa po roku 1938 stal zodpovedným vedúcim aj filozofického, psychologického, sociologického, estetického a pedagogického seminára. Ako dosvedčujú historické pramene, jeho charizma pedagóga si vyslúžila vysokú vážnosť a úctu u študentov všetkých fakúlt Univerzity Komenského, pričom ich tiež motivovala pre realizáciu Štefánkovej myšlienky sociograficky zmapovať slovenskú spoločnosť. Počas tohto obdobia pripravil Anton Štefánek aj svoje životné vedecké dielo Základy sociografie Slovenska. V uvedenej súvislosti môžeme tiež pripomenúť, že Anton Štefánek sa stal v roku 1942 prvým profesorom sociológie na Slovensku a pod jeho vedením následne vyrástla tzv. bratislavská sociologická škola, známa taktiež pod pomenovaním Štefánkova sociografická škola. K množstvu diel a podujatí, ktorými si naša sociologická obec pripomína meno a pamiatku nestora slovenskej sociológie, právom patrí aj súborné dielo Anton Štefánek: vedec, politik, novinár, ktoré vedecky zostavili a redigovali Ľudovít Turčan a Robert Klobucký a ktoré vydal v roku 2011 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Publikácia, ktorá vznikla ako súčasť riešenia niekoľkých projektov VEGA, predstavuje čitateľom osobnosť Antona Štefánka vo všetkých jej určujúcich podobách ako vedca a pedagóga, politika i novinára súčasne. Na úvodné slová zostavovateľov tohto diela Ľudovíta Turčana a Roberta Klobuckého, ktorými uvádzajú čitateľa do obdobia a prostredia formujúceho myslenie, prácu, a tiež vlastný odkaz diela Antona Štefánka, nadväzujú v štrnástich samostatných autorských štúdiách kľúčové pohľady významných predstaviteľov súčasnej slovenskej i českej sociológie, prezentujúce život, myslenie a tvorbu Antona Štefánka v najrozmanitejších perspektívach. 198 RECENZIE

201 2012, Volume I., Issue 3, Pages Samostatné autorské vedecké či odborné štúdie súborného biografického diela otvára štúdia Mareka Juneka z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorá ponúka čitateľovi prierez kľúčovými obdobiami formujúcimi život a dielo osobnosti Antona Štefánka. Nasledujúca štúdia emeritného sociológa Jána Pašiaka objasňuje z pohľadu jedinečných historických reminiscencií našej odbornej čitateľskej verejnosti posledné roky pôsobenia profesora Antona Štefánka na akademickej pôde. Správne pochopiť sociologické myslenie Antona Štefánka v jeho celistvosti, ako aj jednotlivostiach z pohľadu dobovej spoločenskej situácie a jej možností a hraníc napomáha čitateľom zase štúdia vedeckého pracovníka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Roberta Klobuckého. Z hľadiska prínosu pre rozvoj slovenskej sociológie nepochybne najhodnotnejšie, a tiež životné dielo Antona Štefánka Základy sociografie Slovenska, ktoré vyšlo v roku 1944, predstavuje a vedecky objasňuje štúdia Evy Laiferovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štefánkovo vnímanie a interpretovanie slovenskej a československej otázky v období rokov 1898 až 1938 tvorí ťažiskové zameranie v poradí nasledujúcej štúdie Martina Vašša z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Objasnenie postojov i vnímania Antona Štefánka vo vzťahu k špecifikám problematiky integrálneho nacionalizmu predostiera čitateľskej verejnosti vo svojej štúdii samostatný vedecký pracovník Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ľudovít Turčan. Aj v poradí nasledujúca štúdia, tentoraz z pera vedeckého pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Mateja Hanulu, predstavuje osobnosť Antona Štefánka z pohľadu jeho účasti na politickom živote medzivojnového obdobia, s ťažiskom kladeným na jeho pôsobenie v agrárnej strane. V poradí druhá štúdia Mareka Juneka z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe sa venuje interpretácii pohľadu Antona Štefánka ako filozofa na ďalšiu z popredných osobností našej nedávnej histórie a Štefánkovho súputníka Milana Hodžu, pričom objasňuje vzájomné vzťahy obidvoch významných dejateľov na podklade analýzy osobných záznamov Antona Štefánka. Na filozofický rozmer Štefánkovej osobnosti v jej jedinečných aspektoch a uhloch pohľadu sa vo svojej štúdii zameral Vladimír Bakoš, v súčasnosti už nežijúci popredný predstaviteľ a samostatný vedecký pracovník Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied. Štefánkove ponímanie sociológie v kontexte dobových českých sociologických periodík tvorí zase základnú myšlienku štúdie českého sociológa Dušana Janáka zo Sliezskej univerzity v Opave. V poradí ďalšia štúdia, tentokrát v podaní autorky Ľubice Kázmerovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, predstavuje Antona Štefánka vo vzťahu k slovenskému REVIEWS 199

202 2012, ročník I., číslo 3, s školstvu v období bezprostredne nasledujúcom po vzniku prvej Československej republiky. Novinársku a publicistickú dimenziu osobnosti Antona Štefánka zase dôkladne interpretuje pre odbornú čitateľskú verejnosť štúdia Dušany Serafínovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Autorka v poradí predposlednej štúdie Silvia Capíková z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objasňuje vnímanie problematiky sociálnej diferenciácie, ako i jej rezonanciu v myslení a diele Antona Štefánka. Súborné dielo uzatvára štúdia vedeckej pracovníčky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Márie Strussovej, v ktorej sa autorka bezprostredne zameriava na ťažiskové súvislosti Štefánkovho myslenia, ktoré sa podieľali na historickom formovaní charakteru a podoby verejnej správy na Slovensku. Predmetná publikácia Anton Štefánek: vedec, politik, novinár ako súborné dielo autorských štúdií predstavuje mimoriadne hodnotný vedecký počin súčasnej slovenskej aj českej sociologickej obce, ktoré dôstojne zdôrazňuje, podčiarkuje a pre nové generácie taktiež pripomína jedinečný odkaz, ktorý nám významný slovenský mysliteľ dvadsiateho storočia a zakladateľ slovenskej sociológie Anton Štefánek zanechal v mnohorakých súvislostiach a podobách svojho myslenia, zachytávajúcich temer všetky dimenzie života formujúcej sa modernej slovenskej občianskej spoločnosti. Mgr. Miroslav Koprla Katedra verejnej politiky a verejnej správy Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika 200 RECENZIE

203 2012, ročník I., číslo 3, s Čech, Ľubomír: Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Bratislava : EKONÓM, s. ISBN Čech, Ľubomír: Regional Aspects and Relations in International Political Development of Afghanistan. Bratislava : EKONÓM, p. ISBN Jana Koprlová Abstract: Reviewing the monograph Čech, Ľubomír: Regional Aspects and Relations in International Political Development of Afghanistan. Key Words: Review; Monograph; Afghanistan; International Political Development; Regional Aspects and Relations. Abstrakt: Recenzia monografie Čech, Ľubomír: Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Kľúčové slová: Recenzia; monografia; Afganistan; medzinárodnopolitický vývoj; regionálne aspekty a súvislosti. V čase, keď medzinárodné spoločenstvo po desiatich rokoch od uskutočnenia prvej Bonnskej konferencie o Afganistane, na ktorej bezprostredne po páde vlády Talibanu v krajine vytýčilo začiatkom decembra 2001 základné trajektórie smerovania budúceho vývoja Afganistanu, opätovne zasadlo pod vedením predstaviteľov súčasnej afganskej vlády v nemeckom Bonne za účasti zástupcov 85 krajín sveta a 15 medzinárodných organizácií k rokovaciemu stolu, aby prijalo stratégiu ďalšieho postupu vo vzťahoch k Afganistanu pre obdobie tzv. transformačnej RECENZIE 201

204 2012, ročník I., číslo 3, s dekády, zahŕňajúcej rozpätie rokov 2014 až 2024, vydal jeden z najvýznamnejších v slovenčine publikujúcich odborníkov na problematiku Afganistanu Ľubomír Čech vo vydavateľstve Ekonomickej univerzity v Bratislave monografickú publikáciu s názvom Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Recenzované dielo Ľubomíra Čecha predstavuje vo svojej podstate jedinečnú vedeckú monografiu, ktorej základným cieľom je, ako uvádza autor, objasniť relevantné globálne, a predovšetkým regionálne aspekty a súvislosti afganskej problematiky v jej historickej genéze i zložitých súvislostiach súčasnej krízy v krajine, pričom svoju pozornosť sústreďuje na hĺbkovú analýzu postavenia krajiny v širších súvislostiach medzinárodných vzťahov v jej novodobej histórii, ako aj geopolitických súvislostiach, a zároveň zaujíma kritické hodnotiace stanoviská k možnostiam aj obmedzeniam spájajúcim sa s regionálnym prístupom pri riešení súčasnej situácie v Afganistane. Mnohoročná pozornosť, ktorú autor súvisle otázkam predovšetkým medzinárodnopolitického vývoja regiónu Strednej Ázie, a obzvlášť Afganistanu venuje, umožnila ponúknuť čitateľskej verejnosti dielo, ktoré malo príležitosť dozrievať v čase jednak z hľadiska ucelenosti spracovávanej a analyzovanej problematiky, a jednak aj z pohľadu šírky a hĺbky záberu analytického prístupu autora. Faktografický, a najmä analytický prínos uvedeného diela však nepodčiarkujú len závery a odporúčania, ktoré začiatkom decembra 2011 priniesla konferencia Bonn 2011 ; v súčasnom období k tomu prispieva tiež v polovici júla 2012 v rámci najnovšej, tzv. Tokijskej konferencie o Afganistane prijatý záväzok medzinárodného spoločenstva v zastúpení približne 70 krajín a viacerých medzinárodných organizácií prispieť Afganistanu predovšetkým na jeho hospodársky rozvoj finančnou pomocou vo výške 13 mld., pričom medzinárodné spoločenstvo prostredníctvom svojich zástupcov súčasne opätovne deklaratórne potvrdilo nezvratnosť vývoja krajiny v rámci demokratických princípov, ako aj v oblasti ľudských práv, vrátane práv žien a detí, odstraňovania korupcie a boja proti šíreniu terorizmu v krajine aj regióne a prijalo záväzok pripraviť cestu pre trvalý rozvoj a bezpečnosť tejto stredoázijskej krajiny po roku 2014, teda po avizovanom stiahnutí Medzinárodných stabilizačných síl a počas tzv. transformačnej dekády v rokoch 2014 až Autor vychádza zo svojich mnohoročných, mimoriadne bohatých vedecko-pedagogických skúseností i publikačnej tvorby zameranej na problematiku islamu, jeho ortodoxie a ortopraxe, a taktiež kultúry a etnických 202 RECENZIE

205 2012, Volume I., Issue 3, Pages osobitostí, a predovšetkým z vynikajúcich znalostí medzinárodnopolitických vzťahov a súvislostí v širšom regióne Strednej Ázie, a obzvlášť Afganistanu. Osobitne sa žiada vyzdvihnúť jeho vedecké a náučné publikácie Islam: fakty a súvislosti. (Islam v miestach pôsobenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu: Bosna a Hercegovina, Kosovo, Afganistan, Cyprus). Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, s. ISBN , Islam v životnom cykle moslimov: sprievodca praktickým islamom. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, s. ISBN , ďalej kapitolu v autorskej zahraničnej monografii Globalization and Its Influence on International Political Relations Basic Features of International Political Relations in the Environment of a Postmodern Society of the Globalizing World. In Globalization Dimensions & Impacts: Global Studies Series Vol. 1. London : IJOPEC Publication, ISBN , p , ako aj vedecké štúdie Afganistan a Irán podivné susedstvo. Kielce : Wyźsza Szkola Handlowa im. B. Markowskiego, 2011, Vybrané faktory ovplyvňujúce riešenie súčasnej situácie v Afganistane. Bratislava : Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2010, Potenciálne konfliktné zóny súčasnej Strednej Ázie. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, 2011, a napokon aj výskumnú správu AGA Národný príspevok pre modulový systém prípravy odborného personálu a veliteľov operačných zoskupení pre efektívne vykonávanie rozšírenej CIMIC/PSYOPS v rámci NATO. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, Vedecká monografia, ktorá je predmetom našej recenzie, sa právom radí medzi tie knižné diela, ktoré súhrnne, ucelene, v časovej postupnosti aj logickej previazanosti, a zároveň s mimoriadne zodpovedným a citlivým prístupom autora ponúkajú čitateľovi komplexný pohľad na predostieranú problematiku, ktorú by bežný európsky, aj keď vzdelaný čitateľ bez sprievodného objasnenia všetkých rozhodujúcich osobitostí, ako aj určujúcich dimenzií života afganskej spoločnosti vďaka historicko-faktografickému výkladu všetkých kľúčových udalostí a diania v podstate nedokázal inak sám pochopiť a správne interpretovať jej význam a dosah. Z hľadiska štruktúry sa monografické dielo Ľubomíra Čecha člení na päť samostatných, avšak chronologicky vzájomne veľmi úzko previazaných kapitol. V prvej kapitole pomenovanej Afganistan v premenách času sa pozornosť autora sústreďuje na dôkladné objasnenie problematiky okolností formovania aj charakteru, a taktiež samotných determinantov vývoja afganského štátu. V nasledujúcej kapitole s názvom Vývoj Af- REVIEWS 203

206 2012, ročník I., číslo 3, s ganistanu v širších súvislostiach medzinárodných vzťahov sa už stredobod záujmu autora presúva do 19. storočia, teda do začiatku obdobia novodobých dejín Afganistanu, kde sa autor zaoberá veľmi dôkladnou analýzou a zodpovedajúcou interpretáciou politicko-spoločenských, ako i náboženských, kultúrnych, historických i etnických súvislostí začiatku a celého priebehu tzv. veľkej hry o Afganistan, a to až do úplného stiahnutia sa sovietskych vojsk z Afganistanu v roku Práve v druhej kapitole nájde čitateľ prvotné odpovede na otázky, aké skutočnosti stáli v pozadí britského, ako aj ruského, respektíve sovietskeho neúspechu vlastnej vojenskej politiky vo vzťahu k územiu Afganistanu a prečo v krajine zlyhal model nanútený moskovskou komunistickou vládou. V tretej kapitole nazvanej Afganistan po rozpade bipolarity sa už pozornosť autora upriamuje na ďalekosiahle a tragické dôsledky, ktoré so sebou priniesli spoločenské zmeny v krajine po odchode sovietskych vojsk, pričom v nej autor v chronologickej postupnosti objasňuje príčiny, okolnosti vzniku, ako aj súvisiace skutočnosti i kauzality vo vzťahu k štyrom kľúčovým faktorom, ktoré v posledných dvadsiatich rokoch v najvýznamnejšej miere prispievali k prehlbovaniu utrpenia spôsobeného predchádzajúcou, desaťročie trvajúcou vojnou: občianska vojna, nástup Talibanu a jeho presiaknutie do spoločnosti, americká vojna proti terorizmu a sklamania v konfrontácii s nádejami pri riešení akútnych, a súčasne dlhodobých problémov afganskej občianskej spoločnosti. Štvrtú kapitolu predmetnej monografie môžeme právom označiť za originálny autorský vedecký počin, ktorý poteší nielen domáce odborné čitateľské publikum. Práve uvedená kapitola s názvom Hľadanie východísk pri riešení afganskej otázky predostiera rozhodujúci podiel pridanej hodnoty a príťažlivosti celého diela autor v nej totiž čitateľovi ponúka vlastný, jedinečný analytický, rokmi, štúdiom, poznatkami aj skúsenosťami vycibrený pohľad na regionálny prístup ako spôsob riešenia dlhodobo patovej situácie v tejto stredoázijskej krajine, ktorý považuje za kľúčový pre akékoľvek budúce úspechy jej riešenia, pričom objasňuje zameranie, podstatu, ako aj osobitý charakter súčasných afganských národnoštátnych záujmov, analyzuje, a ďalej vo vzájomných, úzko kauzálne prepojených súvislostiach interpretuje rozhodujúce prístupy regionálnych hráčov. Práve v tejto kľúčovej kapitole sa autor vo svojich analýzach veľmi podrobne a zároveň kriticky zameriava na objasnenie a hodnotenie vzájomných vzťahov krajiny s jednotlivými šiestimi susediacimi štátmi, pričom kladie osobitný dôraz najmä na vzťahy s Pakistanom, Iránom, Čínou, a ďalej aj na vzťahy s nesusediacou Indiou. Popritom neopomína ani otázky spájajúce sa s problematikou Veľkého Balúčistanu. Vyústenie štvrtej kapitoly vytvára do piatej kapitoly tvoria- 204 RECENZIE

207 2012, Volume I., Issue 3, Pages cej tiež záver diela presakujúca komparatívna analýza a súvisiaca syntéza hlavných postojov vo vzťahu k otázke regionálneho prístupu z pohľadu Spojených štátov amerických i z pohľadu Európy, a predovšetkým z hľadiska všetkých zainteresovaných krajín regiónu širšej Strednej Ázie, prostredníctvom hĺbkovej sondáže celej zložitosti a prepojenosti komplexov spoločných a konkurenčných záujmov súčasných regionálnych hráčov. Mimoriadne dôkladná, dôsledná a citlivo kritická analýza vo vzájomnej komplexnosti i prezentovaných jednotlivostiach, vyúsťujúca v závere do principiálnych a fundamentálnych paradigiem všetkých relevantných reálnych aj latentných problematických okruhov, vzťahov a z nich vyplývajúcich súčasných aj potenciálnych hrozieb tvorí z nášho pohľadu najhodnotnejšiu súčasť celého monografického diela, ktorou autor publikáciu v piatej kapitole vymedzenej pre záver aj zavŕšil. Na rozdiel od iných podobných diel známych najmä z anglickej, ruskej, francúzskej, či dokonca českej vedeckej a odbornej literatúry, sa autor zameriava prvorado na bezprostrednú a hĺbkovú analýzu všetkých predostieraných faktov, pričom čitateľovi súčasne ponúka všetky relevantné, do úvahy prichádzajúce príčinné súvislosti, ktoré mu z dôkladnej analýzy predmetných skutočností a faktov vyplývajú. Toto všetko dokáže naozaj iba fundovaný odborník, ktorý sa problematikou zaoberá súvisle niekoľko desaťročí, odborník, ktorý mal príležitosť sledovať, a aj skutočne sledoval celé pohnuté obdobie ťažko skúšanej krajiny od invázie sovietskych vojsk do Afganistanu koncom roka 1979 až do aktuálnej súčasnosti. V uvedených súvislostiach je predmetné monografické dielo mimoriadne bohaté najmä na subjektívne hodnotiace postoje a tvrdenia, ktorých verifikáciu autor opiera o dejinné súvislosti, fakty a dôkazy, ktoré priniesla história, osobitne počnúc prvou anglo-afganskou vojnou v roku 1839 až do súčasnosti. Vedecky vysoko hodnotný prínos diela však môžeme vnímať práve z pohľadu úplne jedinečného a v našej literatúre doposiaľ absentujúceho drobnohľadu a odborne vyzretého, a pritom čitateľsky jasne zrozumiteľného hĺbkového analytického prieniku, respektíve sondy do hlbokej spleti súčasných dominantných a určujúcich regionálnych aspektov a súvislostí medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Z tohto hľadiska by sme radi poukázali tiež na zásadné myšlienky, ktorými autor navádza čitateľa už v úvode publikácie na svoju vlnovú dĺžku : Súčasná situácia v krajine nie je dobrá z politického, sociálnoekonomického ani bezpečnostného hľadiska. Riešiť problémy súčasného Afganistanu nie je jednoduché. Vo vnútri krajiny ani za jej hranicami v súčasnosti neexistuje reálne vplyvná sila, ponúkajúca ich riešenie. Celý kon- REVIEWS 205

208 2012, ročník I., číslo 3, s flikt zostáva naďalej prepletencom záujmov viacerých strán v medzinárodnom i vnútroafganskom meradle. Všetky kategórie zahraničných pracovníkov i vojakov pôsobiacich v Afganistane majú problém včas dešifrovať miestne politické odlišnosti, založené na tribálnych základoch. Medzinárodné spoločenstvo nie je pripravené systematicky a spravodlivo pomáhať pri obnove krajiny. (s. 7). Podobne aj v závere, v ktorom autor veľmi erudovane a dôkladne systematizuje a prehľadne sumarizuje všetky rozhodujúce zistenia a skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom determinujú možnosti uplatnenia, a tiež hranice, respektíve limity regionálneho prístupu ohľadom budúceho ďalšieho vývoja a smerovania Afganistanu, rezonuje kľúčová myšlienka, že pri všetkých minulých aj súčasných reformátorských pokusoch spočíva v pozadí základný rozpor medzi modernitou a tradicionalizmom (s. 138). Jednoznačný postoj zaujíma autor v závere aj k otázkam širších súvislostí tzv. regionálneho prístupu, a tiež k súčasnej odchodovej stratégii ozbrojených síl medzinárodnej koalície, kde na príklade opozita uvádza: Viac vojakov nevyhnutne znamená viac obetí na strane civilistov, keďže boje budú intenzívnejšie a trpieť bude okrem bojových zložiek aj viac civilistov. V takejto situácii sa nepochybne spomalí aj veľmi potrebný rozvoj. Následne viac a viac obyvateľov Afganistanu bude považovať koaličné sily za okupačné. (s. 138). Pri otázke budovania demokracie západného typu v súčasnom Afganistane zastáva taktiež jednoznačný názor, a to v podobe presvedčenia, že afganská spoločnosť a prostredie na to nie je pripravené a že šablónovité riešenia v miestnych komplikovaných podmienkach nemôžu a nebudú fungovať (s. 139). Stratégiám západnej spoločnosti vyčíta najmä fatálnu neznalosť skutočnosti. Jedným z najväčších problémov stratégie Západu (západných inštitúcií) je, že chce všetky problémy riešiť naraz boj proti terorizmu, ekonomický rozvoj, spoločenský rozvoj, ľudské práva, demokratizáciu. Každý z týchto cieľov, aj keď sú čiastočne previazané, vyžaduje iný prístup. (s. 139). Záverečné vyústenie autorovho stanoviska sa ďalej premieta do odpovede na úvodnú otázku ako ďalej v Afganistane? Podľa autora: Odpoveď znie nechať samotných Afgancov, aby si svoje problémy riešili sami. Zvrhnutie Talibanu bolo iste chvályhodným činom, teraz však Západ svojou pomocou prináša viac škody ako úžitku. Zodpovedný pokus o rozvoj vyžaduje viac pokory a pokus o porozumenie Riešenie afganskej problematiky bez vonkajších zásahov zrejme nezaručí mier ani prosperitu, ba možno práve naopak, avšak cena, ktorú platia Afganci za neefektívne západné pokusy o mier a pokrok, je príliš vysoká. V súčasnej dobe, keď zjednodušené a rýchle riešenia sú politicky často 206 RECENZIE

209 2012, Volume I., Issue 3, Pages preferované, vytvárajú veľakrát predpoklady na ďalšie konflikty a problémy. (s. 142). Na základe podrobného preštudovania publikácie môžeme potvrdiť, že predmetná vedecká monografia znamená mimoriadne hodnotné knižné dielo aj z hľadiska jej svedectva o politických a spoločenských procesoch, ktorými afganská spoločnosť prechádzala vo svojich dejinách, najmä však v období posledných takmer dvoch storočí. Autor v nej predostiera analýzy procesov predovšetkým z pohľadu medzinárodnopolitického vývoja krajiny, a to prostredníctvom citlivého, fundovaného, rokmi vyzretého, vycibreného a skúseného pohľadu odborníka na dejiny medzinárodných vzťahov, pričom však rovnako zrelý hodnotiaci postoj dokáže zaujímať aj v prípade hodnotení procesov a reforiem bezprostredne súvisiacich s aktuálne prebiehajúcim vývojom v krajine, a to všetko vďaka obzvlášť hlbokým znalostiam stredoázijských a afganských dejín i reálií. Mimoriadne početné a faktograficky zaujímavé vstupy do problematiky významne uľahčujú čitateľovi orientáciu v prezentovaných a analyzovaných čiastkových problematikách, osobitne s ohľadom na skutočné pochopenie pohnútok, východísk, princípov, súvislostí, prínosov alebo rizík analyzovaných procesov. Žiada sa zdôrazniť, že v prípade predmetnej vedeckej monografie ide o knižné dielo v našom prostredí skutočne jedinečné a z hľadiska veľmi dôkladných a podrobných analýz a interpretácií odhalených vzťahov, súvislostí, kauzalít či problémových okruhov, ako aj možností ich riešenia a ohraničení, ktoré ich sprevádzajú, sa jedná taktiež o dielo jediné svojho druhu, ktoré je dostupné na našom odbornom knižnom trhu ako pôvodná slovenská publikácia. Spomedzi ďalších významných pozitív predmetnej monografie môžeme vyzdvihnúť tiež skutočnosť, že pod súčasnú podobu výkladových textov, ako aj sprievodných hodnotiacich analýz sa vo významnej miere podpísali aj roky prípravy diela a dozrievania i mnohonásobného overovania vnútorného presvedčenia autora o správnosti svojich zistení a predkladaných záverov. Vo vzťahu k voľbe osôb oboch recenzentov publikácie možno vyzdvihnúť skutočnosť, že ide o mimoriadne významných slovenských odborníkov na problematiku medzinárodných vzťahov v regióne širšej Strednej Ázie, aktívne pôsobiacich v domácich aj zahraničných akademických kruhoch. Vyzdvihnúť sa však žiada tiež obzvlášť rozsiahle zastúpenie najmä zahraničnej vedeckej i odbornej literatúry a citačného aparátu, pričom sa autor opiera o erudovaných odborníkov pochádzajúcich hlavne z anglofónnych, frankofónnych, germanofónnych, ako aj ruských, poľských, českých, a dokonca slovenských ve- REVIEWS 207

210 2012, ročník I., číslo 3, s deckých a odborných kruhov. Na vedeckej úrovni diela sa však odzrkadľuje v podstatnej miere aj sústavná aktívna spolupráca a komunikácia autora s poprednými, predovšetkým slovenskými odborníkmi na problematiku Strednej Ázie. Príjemný dojem zanecháva v čitateľovi aj veľmi starostlivo zostavená obrázková príloha, umiestnená na konci publikácie, účelne dokumentujúca mnohé objasňované fakty a súvislosti. Z hľadiska formálno-technickej stránky samotného diela môžeme síce príležitostne, no skutočne veľmi ojedinele identifikovať určité drobné nedostatky, tie však ale nemožno vzhľadom na skutočnosť, že publikácia podstúpila viacnásobný proces všetkých druhov korektúr u jej vydavateľa, v žiadnom prípade pripísať na ťarchu autora. Z formálneho hľadiska nechýba v recenzovanej publikácii žiadna z exaktne vymedzených nevyhnutných náležitostí štandardne stanovených pre vedecké autorské monografie, aj keď by určite nejeden čitateľ privítal aspoň vecný register celého diela, čo je však opäť otázkou, ktorú by bolo potrebné adresovať na vydavateľstvo, ktoré dielo pre tlač technicky pripravilo a vydalo. Môžeme uzavrieť, že vedecká monografia Ľubomíra Čecha s názvom Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu predstavuje jedinečný autorský počin, ktorý v slovenskej vedeckej i odbornej knižnej literatúre nemá vzhľadom na ucelenosť, a podobne aj šírku prezentovanej afganskej i širšej stredoázijskej medzinárodnopolitickej problematiky obdobu a ktorý príkladne prispieva ku korektnému objasneniu povedomia o tom, aké vlastne sú skutočné efektívne možnosti a hranice riešenia otázky Quo vadis Afganistan. Ing. Jana Koprlová, PhD. Katedra politických vied Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika Pozn.: Autorka recenzie je spoluautorkou vedeckej monografie zaoberajúcej sa problematikou budovania demokracie v spoločensko-politických súvislostiach súčasného Afganistanu. 208 RECENZIE

211 2012, ročník I., číslo 3, s Koprlová, Jana (ed.): Vybrané problémy verejnej správy: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, s. ISBN Koprlová, Jana (ed.): Selected Problems of Public Administration: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica [CD-ROM]. Trnava : Institute for Social Sciences at UCM in Trnava, p. ISBN Marek Vrbinčík Abstract: Reviewing the monothematic proceedings of scientific studies on selected problems of public administration edited by Jana Koprlová. Key Words: Review; Monothematic Proceedings of Scientific Studies; Public Administration; Selected Problems. Abstrakt: Recenzia monotematického zborníka vedeckých štúdií o vybraných problémoch verejnej správy v editorstve Jany Koprlovej. Kľúčové slová: Recenzia; monotematický zborník vedeckých štúdií; verejná správa; vybrané problémy. Monotematický recenzovaný zborník Vybrané problémy verejnej správy: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica 2010 bol pripravený pod hlavičkou Inštitútu sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pri príležitosti udelenia akreditácie a obnovenia výučby v študijnom odbore Verejná správa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. S ohľadom na danú skutočnosť bol zborník, ktorý je predmetom nasledujúcej recenzie, predložený odbornej aj laickej RECENZIE 209

212 2012, ročník I., číslo 3, s verejnosti ako publikácia reflektujúca prostredníctvom vedeckých štúdií aktuálne otázky z oblasti verejnej správy. V rámci jedenástich samostatných príspevkov sa jednotliví autori snažia nájsť odpovede na mnohé aktuálne, a najmä akútne problémy, ktoré sú pre systém verejnej správy v podmienkach Slovenskej republiky častokrát až priveľmi signifikantné. Zborník sa ako súborné dielo orientuje nielen na problematiku štátnej správy, ale prináša citlivé pohľady na riešenia aj do subsystému samosprávy, pričom obe pod spoločným menovateľom verejnej správy predstavujú základný kameň fungovania každej občianskej spoločnosti. V prípade recenzovaného monotematického zborníka odpadá často pertraktovaná otázka vhodnosti a prínosu samotného diela, keďže problematika zdokonaľovania verejnej sféry života je sama o sebe dynamickým a nikdy nekončiacim procesom. Zárukou odbornej a technickej kvality zborníka Vybrané problémy verejnej správy je nielen fakt, že vyšiel v editorstve Jany Koprlovej, ale je ňou aj široká participácia odborníkov z významných pracovísk Slovenskej republiky i Českej republiky. Prvý príspevok recenzovaného zborníka vyšiel v spoluautorstve Martina Klusa a Eleonóry Kováčovej pod názvom Verejná správa Slovenskej republiky a jej manažment od roku 1989, ktorý poukázal na prepojenosť vzájomných väzieb samosprávy a politického systému, a z tohto dôvodu aj na nevyhnutnosť skúmania a hľadania podoby čo možno najefektívnejšieho systému manažmentu verejnej správy. Okrem prvotného cieľa sa autori zaoberali aj vývojom a reformným procesom verejnej správy na Slovensku, ktorý bol nevyhnutnou súčasťou adaptácie politického systému na nové demokratické pravidlá hry. Príspevok Jána Králika s názvom Nerovnosti v koncepte reforiem verejnej správy na Slovensku predostiera čiastkové výsledky analýzy samosprávy v rámci projektu VEGA. Analýza sa zameriava na spoznanie stavu samosprávy a vlastný príspevok autora analyzuje otázky decentralizácie kompetencií a jej vplyvu na nerovnosti v samospráve. V rámci autorovho subjektívneho hodnotenia reformného procesu verejnej správy je prítomný jasný odkaz a predpoklad úspešného modelu spravovania vecí ve- 210 RECENZIE

213 2012, Volume I., Issue 3, Pages rejných, ktorý musí byť zrozumiteľný pre občana a musí viesť ku znižovaniu byrokratického a administratívneho zaťaženia (s. 39). Problematikou riadiacich procesov vo verejnej správe sa vo svojom príspevku Finančné riadenie a systém kontroly vo verejnej správe zaoberala autorská dvojica Michal Oláh a Ľubomír Šidelský, ktorá vníma finančnú kontrolu ako neoddeliteľnú súčasť finančného riadenia. Predpokladom na jej úspešné vykonávanie je vytvorenie adekvátnych podmienok. Vykonávanie finančnej kontroly sa netýka len organizácií verejnej správy financovaných zo zdrojov verejných financií, ale tiež zo zdrojov štrukturálnych fondov a kohézneho fondu Európskej únie. V uvedenom smere je podľa oboch autorov finančná kontrola nezastupiteľná. Kontrolný výkon finančnej kontroly si vyžaduje, aby boli zaistené aj režim finančného plánovania, rozpočtovníctvo, účtovanie, platba a sledovanie finančných, dokumentačných a informačných tokov. Kľúčom k úspešnej verejnej správe sú podľa autorov fungujúce riadiace procesy a s nimi úzko spätá účinná finančná kontrola, ktorá zabraňuje nehospodárnemu nakladaniu s nemalými finančnými prostriedkami alokovanými v systéme verejnej správy. Vo svojom príspevku Etická dimenzia verejnej správy: Vybrané etické aspekty fungovania organizácií v demokratickej verejnej správe nám Richard Geffert prináša svoj pohľad na fungovanie demokratickej verejnej správy, ktorá má obsahovať okrem atribútov právneho štátu aj etický rozmer. V demokratickej verejnej správe by sa tak mal odrážať taktiež etický normatívny systém, ktorý na jednej strane reprezentujú určité morálne hodnoty a na strane druhej zase systém organizácií, ktoré disponujú nástrojmi napomáhajúcimi dané etické normy kreovať a realizovať v každodennej praxi. Autorov príspevok sa zameriava predovšetkým na objasnenie základných pojmov etiky vo verejnej správe, ako aj určujúcich hodnotových systémov verejnej správy, a zároveň taktiež na vybrané kľúčové nástroje etickej infraštruktúry. V závere však autor neopomenul dodať, že ani dokonalá etická infraštruktúra nie je zárukou dokonalého fungovania verejnej správy: k dosiahnutiu tohto cieľa je potrebná aktívna účasť každého jednotlivca (s. 72). Samotná editorka Jana Koprlová prispela do zborníka odborne hodnotným príspevkom s názvom Fenomén novodobej hospodárskej kriminality a možnosti jej predchádzania vo verejnej správe. Autorka sa v úvodnej časti zaoberá výkladom a objasnením rozhodujúceho významu a hlavných charakteristík hospodárskej kriminality vo vzťahu k správnemu chápaniu pojmu hospodárskej kriminality ako jednej z dnešných najväčších hrozieb pre žiaduce a efektívne fungovanie verejnej správy. Vo svojej REVIEWS 211

214 2012, ročník I., číslo 3, s druhej časti sa jej príspevok zameriava na kľúčové pojmy a ustanovenia zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré je možné na základe subsumpcie uplatniť aj vo vzťahu k prevencii hospodárskej kriminality v sektore verejnej správy. Záverečná časť príspevku analyzuje aplikovateľné prístupy, metódy a aspekty činností prevencie ako podmnožiny komplexu systému riadenia a regulácie boja proti hospodárskej kriminalite na úrovni sektora verejnej správy. Autorka vo svojom príspevku úspešne nachádza odpovede na mnohé otázky týkajúce sa komplexných procesov prevencie voči hospodárskej kriminalite. Parciálnemu problému mnohých miest a obcí sa vo svojom príspevku venuje Slávka Sedláková. V príspevku s názvom Vybrané problémy miest a obcí v riadení odpadového hospodárstva prichádza autorka s viacerými riešeniami ako znižovať nemalé finančné náklady, ktoré sú na zber, prepravu, spracovanie a expedíciu komunálneho odpadu vyčlenené. Jednou z možností ako znižovať súvisiace náklady je podľa autorky separovanie odpadu. V rámci prevedených kompetencií na obce na úseku odpadového hospodárstva sú obce okrem iného povinné od januára 2010 separovať štyri zložky komunálneho odpadu, čo úzko súvisí s budovaním moderného a efektívneho odpadového hospodárstva v súlade s Koncepciou smerovania k nulovému odpadu (s. 107). V časoch hospodárskej krízy sa veľmi aktuálnou témou financovania verejnej správy zaoberá Eva Tomášková, ktorá vo svojom príspevku Financování veřejné správy v České republice analyzuje súčasný stav a navrhuje opatrenia, ktoré by prispeli k zlepšeniu danej situácie. Vzhľadom na skutočnosť, že verejná správa je financovaná z verejných prostriedkov, verejnosť vyvíja značný tlak na znižovanie počtu zamestnancov verejnej správy, a súčasne na zvyšovanie jej efektívnosti. Napriek tomu sa v posledných rokoch zvýšil počet zamestnancov verejnej správy v Českej republike, pričom vzrástli aj ich mzdy. Autorka vidí jediné východisko z danej situácie v podobe komplexnej reformy verejnej správy, ktorú je však nutné uskutočniť v súlade s reformou dôchodkového systému a zdravotníctva. Inšpiráciou k takýmto zmenám by mohli byť pre Českú republiku práve odporúčania Európskej únie, ktoré boli adresované Grécku. V príspevku Vybrané problémy unifikácie volebných zákonov v Slovenskej republike sa Jozef Ružarovský zamýšľa nad opodstatnenosťou argumentov v prospech unifikácie slovenského volebného práva. Súčasných päť právnych predpisov upravujúcich jednotlivé volebné procesy, ktoré ovplyvňujú aj podobu orgánov verejnej správy, pokladá za mätúce a cha- 212 RECENZIE

215 2012, Volume I., Issue 3, Pages otické. Na základe zdokumentovaných rozdielov v právnej úprave volebných procesov sa v konečnom dôsledku prikláňa k unifikácii volebných pravidiel v slovenskej legislatíve. Príspevok Viery Žúborovej Limity regionalizácie a decentralizácie: Komplexný pohľad v kontexte s politickou komunikáciou je sondou do prostredia regionálnej politiky. Autorka sa pokúša prostredníctvom teórie politickej komunikácie analyzovať, a tiež poukázať na fundamentálne deficity a limity vzťahujúce sa na fragmentové komunikačné siete medzi hlavnými aktérmi v systéme. Rovnako sa usiluje poukázať aj na možnosti hľadania ideálneho modelu regionalizácie, respektíve analýzy odporúčaní vo vzťahu ku kopírovaniu komunikačných štýlov od iných spoločenských či politických segmentov systému, ktoré sa vyznačujú podobným charakterom, štruktúrou alebo postavením. Soňa Harasimová sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou malých miest a obcí v kontexte reformy verejnej správy v Českej republike od roku Prostredníctvom názvu príspevku Podpora rozvoje venkova, vývoj a transformace veřejné správy malých měst a obcí v České republice autorka profiluje predmet svojho záujmu. Práve v prostredí malých miest a obcí sa snaží predostrieť vhodnú formu spolupráce, ktorá by ich nasmerovala na cestu trvalo udržateľného rozvoja. V poslednom príspevku recenzovaného zborníka s názvom Sčítanie obyvateľov, domov a bytov ako zdroj informácií o obyvateľstve Slovenskej republiky z pohľadu verejnej správy sa Miroslav Koprla venuje problematike sčítania obyvateľov, domov a bytov so zreteľom na informácie využiteľné vo verejnej správe. Autor nám, okrem exkurzu do histórie sčítania obyvateľstva, prináša tiež pohľad na legislatívne vymedzenie sčítania na Slovensku v roku Rozhodujúca časť jeho príspevku sa však zameriava práve na problematiku starnutia obyvateľstva, ako aj s tým súvisiace možné dopady na podobu a fungovanie verejnej správy. Veríme, že recenzovaný zborník napĺňa svoje hlavné poslanie a napomáha mnohým čitateľom nahliadnuť do tak komplikovanej spleti vzťahov, akou verejná správa nesporne je. Zároveň dúfame, že zásluhou jedenástich erudovaných príspevkov sa, aspoň čiastočne, darí tiež utlmovať nedôveryhodnosť a dešpekt, s ktorými laická verejnosť častokrát na systém štátnych aj samosprávnych orgánov nazerá. Samozrejme, jedným dychom musíme dodať, že recenzovaný zborník prináša okrem odpovedí tiež mnoho nových otázok, ale v konečnom dôsledku ho môžeme považo- REVIEWS 213

216 2012, ročník I., číslo 3, s vať za náležitý odrazový mostík vedeckej činnosti zainteresovaných akademických pracovísk v oblasti verejnej správy. Mgr. Marek Vrbinčík Katedra verejnej politiky a verejnej správy Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika 214 RECENZIE

217 2012, ročník I., číslo 3, s Knižné publikácie Štatistického úradu Slovenskej republiky sprehľadňujúce konečné výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 Book Publications of the Statistical Office of the Slovak Republic Summarizing the Final Results of the Population, Houses and Dwelling Censuses 2011 Miroslav Koprla Abstract: Information on book publications summarizing the final results of the Population, Houses and Dwelling Censuses 2011 realized in the Slovak Republic and issued by the Statistical Office of the Slovak Republic in Bratislava. Key Words: Information; Book Publications; the Population, Houses and Dwelling Censuses; the Slovak Republic; Year 2011; the Statistical Office of the Slovak Republic in Bratislava; Final Results Review. Abstrakt: Informácia o knižných publikáciách sprehľadňujúcich konečné výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike, ktoré vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky v Bratislave. Kľúčové slová: Informácia; knižné publikácie; Sčítanie obyvateľov, domov a bytov; Slovenská republika; rok 2011; Štatistický úrad Slovenskej republiky v Bratislave; prehľad konečných výsledkov. V súvislosti s historicky už druhým Sčítaním obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v samostatnej Slovenskej republike v roku 2011, začal v roku 2012 Štatistický úrad Slovenskej republiky v Bratislave ako najvyššia národná štatistická autorita po uzatvorení všetkých prvotných šetrení, analýz a hodnotení sprístupňovať pre našu občiansku verejnosť prvé oficiálne výsledky. Do súčasného obdobia boli v uvedenej súvislosti vydané zatiaľ celkovo štyri elektronické publikácie: Obyvateľstvo v Slovenskej republike a krajoch SR: Vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011; INFORMÁCIE 215

218 2012, ročník I., číslo 3, s Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa veku a pohlavia; Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti; Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Iba pripomíname, že výsledky zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 sú pre občiansku verejnosť dostupné aj na internetových stránkach Štatistického úradu Slovenskej republiky a Juhaščíková, Ivana Škápik, Pavol Štukovská, Zuzana: Obyvateľstvo v Slovenskej republike a krajoch SR: Vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, s. Dostupné na internete: < def.obyvatelstvo-slovenskej-republike-krajoch-sr.pdf>. ISBN Prvá zo štvorice predmetných publikácií sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike prináša výber najvýznamnejších štatistických ukazovateľov. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa vykonalo na celom území Slovenskej republiky k 21. máju Rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z piatka 20. mája 2011 na sobotu 21. mája Údaje aktuálne k tomuto dátumu sa zisťovali metódou samosčítania, to znamená, že do sčítacích formulárov ich zapisovali sami obyvatelia. Vláda Slovenskej republiky svojím nariadením ustanovila, že sčítanie sa vykoná v čase od 13. mája 2011 do 6. júna Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 bolo súčasťou celosvetového programu populačných a bytových cenzov, ktorý v spolupráci s Eurostatom koordinovala OSN. Pre členské štáty Európskej únie bolo sčítanie obyvateľov, domov a bytov povinné. Záväzným dokumentom na vykonanie sčítania v roku 2011 sa stalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/ 2008, podľa ktorého sa malo sčítanie obyvateľov, domov a bytov uskutočniť po prvý raz v histórii v celej Európskej únii v tom istom roku s vy- 216 INFORMÁCIE

219 2012, Volume I., Issue 3, Pages užitím rovnakých, respektíve porovnateľných definícií zisťovaných údajov. V Slovenskej republike bolo sčítanie 2011 výnimočné tým, že obyvatelia si po prvý raz v histórii mohli vybrať, či vyplnia tlačené sčítacie formuláre alebo využijú ich elektronickú formu a sčítajú sa cez internet. Právnym rámcom pre sčítanie 2011 v Slovenskej republike sa stal zákon č. 263/2008 Z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 z 18. júna Podľa tohto zákona za prípravu, priebeh a vykonanie sčítania zodpovedal Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý túto akciu mimoriadneho významu riadil v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, obvodnými úradmi, obcami a vyššími územnými celkami. Publikácia sumarizuje vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v pomerne širokej štruktúre. Obsahuje údaje a štatistické informácie o obyvateľstve v Slovenskej republike a v krajoch Slovenskej republiky podľa miesta trvalého pobytu za uvedené tematické oblasti: 1 vývoj počtu obyvateľov; počet mestských a vidieckych obcí; pohlavie; vek; rodinný stav; štátna príslušnosť; náboženské vyznanie; národnosť; vzdelanie; materinský jazyk; najčastejšie používaný jazyk na verejnosti; najčastejšie používaný jazyk v domácnosti; počítačová znalosť. Juhaščíková, Ivana Škápik, Pavol Štukovská, Zuzana: Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa veku a pohlavia. [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, s. Dostupné na internete: < obyvatelstvo-podla-veku-pohlavia.pdf>. ISBN Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. ŠKÁPIK, P. ŠTUKOVSKÁ, Z.: Obyvateľstvo v Slovenskej republike a krajoch SR: Vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s [cit ]. Dostupné na internete: < ISBN INFORMATION 217

220 2012, ročník I., číslo 3, s Druhá zo štvorice doposiaľ vydaných publikácií sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike ponúka pohľad na najdôležitejšie zistenia vzťahujúce sa na obyvateľstvo našej krajiny podľa veku a pohlavia. K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, mala Slovenská republika trvalo bývajúcich obyvateľov. Od sčítania pred desiatimi rokmi sa zvýšil v roku 2011 počet obyvateľov trvalo bývajúcich v Slovenskej republike o Uvedený medzicenzový prírastok je najnižší v histórii sčítania na Slovensku. Slovenská republika sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania územne členila na 8 krajov, 79 okresov a obcí (vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc). Najľudnatejší bol Prešovský kraj ( ), okres Prešov ( ) a obec Petržalka ( ) v okrese Bratislava V. Najmenej obyvateľov žilo v Trnavskom kraji ( ) a v okrese Medzilaborce (12 450). Obcami s najnižším počtom obyvateľov boli vojenský obvod Valaškovce (0) v okrese Humenné a Príkra (8) v okrese Svidník. V troch z ôsmich krajov Slovenskej republiky (v Trenčianskom, v Nitrianskom a v Bratislavskom) pripadalo na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku viac ako 100 obyvateľov v poproduktívnom veku. Najvyšší index starnutia dosiahol Trenčiansky kraj (103,7) a okres Bratislava I (167,6). Najnižší index starnutia bol v Prešovskom kraji (59,6) a v okrese Námestovo, kde na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku pripadalo 34 obyvateľov v poproduktívnom veku. Najstarším z hľadiska najvyššieho podielu a počtu obyvateľov v poproduktívnom veku bol Nitriansky kraj (13,9 %; ). Najvyšší podiel obyvateľov vo veku 65+ bol zaznamenaný v okrese Bratislava I (20,1 %). Najvyšší podiel a počet obyvateľov v predproduktívnom veku mal Prešovský kraj (18,4 %; ), ktorý bol podľa tohto kritéria najmladším slovenským krajom. Z okresov dosiahol najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov v predproduktívnom veku Kežmarok (24,1 %). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov v produktívnom veku bol zistený v Trnavskom kraji, kde na 100 obyvateľov s trvalým pobytom v kraji pripadalo 73,2 obyvateľa vo veku rokov, a v okrese Bratislava V (81 %). K rozhodujúcemu okamihu sčítania tvorili v Slovenskej republike viac ako polovicu trvalo bývajúcich obyvateľov ženy (51,3 %). Na celoslovenskej úrovni pripadalo na mužov žien. Najviac žien na mužov pripadalo v Bratislavskom kraji (1 111), najmenej v Prešovskom 218 INFORMÁCIE

221 2012, Volume I., Issue 3, Pages kraji (1 028). Podľa výsledkov SODB 2011 len v jedinom okrese na Slovensku v Námestove pripadalo na mužov menej ako žien (984). V okresoch Sabinov a Stará Ľubovňa bol počet mužov a žien vyrovnaný. Najvyšší počet žien na mužov bol zaznamenaný v okrese Bratislava II (1 180). V 979 obciach žilo menej žien ako mužov. V ďalších 66 obciach bol počet mužov a žien približne rovnaký. 2 Juhaščíková, Ivana Škápik, Pavol Štukovská, Zuzana: Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti. [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, s. Dostupné na internete: < narodnost_12_7_v12.pdf>. ISBN Tretia zo štvorice doposiaľ vydaných publikácií sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike predstavuje kľúčové zistenia vzťahujúce sa na naše obyvateľstvo podľa národnosti. K rozhodujúcemu okamihu sčítania boli z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov Slovenskej republiky najvýraznejšie zastúpení obyvatelia slovenskej národnosti (80,7 %; ), maďarskej národnosti (8,5 %; ) a rómskej národnosti (2 %; ). V medzicenzovom období pribudlo v absolútnych číslach najviac trvalo bývajúcich obyvateľov rómskej národnosti (15 818), rusínskej národnosti (9 281), moravskej národnosti (938) a poľskej národnosti (482). V absolútnych číslach sa v medzicenzovom období najvýraznejšie znížil počet trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti (o ), maďarskej národnosti (o ), českej národnosti (o ), ukrajinskej národnosti (o 3 384) a nemeckej národnosti (o 715). V každom z ôsmich krajov žilo najviac obyvateľov so slovenskou národnosťou. Najvyšší podiel i počet trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti mal na svojom území Žilinský kraj (93,1 %; ). Obyvatelia maďarskej národnosti boli 2 Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. ŠKÁPIK, P. ŠTUKOVSKÁ, Z.: Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa veku a pohlavia. [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s. 7. [cit ]. Dostupné na internete: < ISBN INFORMATION 219

222 2012, ročník I., číslo 3, s v rámci Slovenska najvýraznejšie zastúpení najmä v Nitrianskom kraji (24,6 %; ). Najviac obyvateľov rómskej národnosti žilo v Prešovskom kraji (5,3 %; ). V Prešovskom kraji bol zaznamenaný taktiež najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov s rusínskou národnosťou (3,5 % t.j ). Najviac obyvateľov českej národnosti žilo k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 v Bratislavskom kraji (1,1 %; 6 820). Podiel obyvateľov s inými ako uvedenými národnosťami nedosiahol v rámci Slovenskej republiky a krajov 1 %. K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bol zaznamenaný najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti v okrese Námestovo (97,3 %; ). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov maďarskej národnosti mal podľa výsledkov SODB 2011 okres Dunajská Streda (75 %; ). Trvalo bývajúci obyvatelia rómskej národnosti dosiahli najvyšší podiel v okrese Kežmarok (11,5 %; 8 078), rusínskej národnosti v okrese Medzilaborce (42,5 %; 5 288). Okres Medzilaborce mal aj najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov ukrajinskej národnosti (2,5 %; 314). Českú národnosť si pri SODB 2011 uviedol najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v okrese Bratislava I (1,7 %; 640). Podiely trvalo bývajúcich obyvateľov v okresoch Slovenskej republiky, ktorí si uviedli niektorú z ďalších predznačených národností (nemeckú, poľskú, chorvátsku, srbskú, ruskú, židovskú, moravskú alebo bulharskú), nedosiahli 1 %. V 37 obciach Slovenskej republiky žili len obyvatelia slovenskej národnosti. Menej ako 50 % trvalo bývajúcich obyvateľov so slovenskou národnosťou malo 493 obcí z celkového počtu obcí v Slovenskej republike. V 363 obciach žilo 50 % a viac percent obyvateľov maďarskej národnosti. Najvyšší podiel obyvateľov maďarskej národnosti bol zaznamenaný v obci Janice (97,2 %; 205) v okrese Rimavská Sobota. Podľa výsledkov SODB 2011 v Slovenskej republike bolo 17 obcí s viac ako 50 % obyvateľmi rómskej národnosti. Obcou s najvyšším podielom trvalo bývajúcich obyvateľov rómskej národnosti boli Kesovce (83,3 %; 194) v okrese Rimavská Sobota. K rozhodujúcemu okamihu sčítania mala Slovenskej republika 36 obcí, v ktorých sa 50 % a viac percent trvalo bývajúcich obyvateľov hlásilo k rusínskej národnosti. Najvyšší podiel obyvateľov rusínskej národnosti bol zistený v obci Obručné (92,7 %; 38) v okrese Stará Ľubovňa. V dvoch obciach Slovenskej republiky si viac ako 15 % obyvateľov s trvalým pobytom zapísalo ukrajinskú národnosť. Obcou s najvyšším podielom trvalo bývajúcich obyvateľov ukrajinskej národnosti bol Oľšinkov (17,1 %; 6) v okrese Medzilaborce. 3 3 Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. ŠKÁPIK, P. ŠTUKOVSKÁ, Z.: Základné údaje zo Sčítania 220 INFORMÁCIE

223 2012, Volume I., Issue 3, Pages Juhaščíková, Ivana Škápik, Pavol Štukovská, Zuzana: Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, s. Dostupné na internete: < v2-nabozenske-vyznanie.pdf>. ISBN Štvrtá a posledná zo štvorice doposiaľ vydaných publikácií sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike prezentuje smerodajné zistenia vzťahujúce sa na obyvateľstvo Slovenska podľa náboženského vyznania. Podľa výsledkov SODB 2011 k rozhodujúcemu okamihu sčítania boli na celoslovenskej úrovni najpočetnejšími registrovanými cirkvami Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike (62 %; ), Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (5,9 %; ), Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike (3,8 %; ) a Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (1,8 %; ). V medzicenzovom období sa znížili počty trvalo bývajúcich obyvateľov hlásiacich sa ku všetkým štyrom najpočetnejším registrovaným cirkvám v Slovenskej republike, konkrétne obyvateľov, ktorí si uviedli rímskokatolícku cirkev o 9,7 %, t.j. o , evanjelickú cirkev a. v. o 15,2 %, t.j. o , gréckokatolícku cirkev o 5,9 %, t.j. o a reformovanú kresťanskú cirkev o 10 %, t.j. o obyvateľov s trvalým pobytom. Podľa výsledkov SODB 2011 k rozhodujúcemu okamihu sčítania bolo v Slovenskej republike bez vyznania 13,4 %, t.j obyvateľov s trvalým pobytom. Od roku 2001 sa počet obyvateľov bez vyznania mierne zvýšil (o 4 %; o ). Účasť na náboženskom živote alebo vzťah k rímskokatolíckej cirkvi deklaroval najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v Nitrianskom kraji (70,5 %; ) a v okrese Námestovo (95,2 %; ). Evanjelická cirkev a. v. mala najsilnejšie postavenie v Banskobystrickom kraji (10,6 %; ), a tiež v okrese Myjava (50,9 %; ), gréckokatolícka cirkev v Prešovskom kraji (14,1 %; obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti. [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s [cit ]. Dostupné na internete: < ISBN INFORMATION 221

224 2012, ročník I., číslo 3, s ) a v okrese Medzilaborce (50,4 %; 6 268) a reformovaná kresťanská cirkev v Košickom kraji (5,5 %; ) a v okrese Komárno (15,5 %; ). Z ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností dosiahla na úrovni krajov podiel trvalo bývajúcich obyvateľov nad 1 % ešte pravoslávna cirkev, najvyšší v Prešovskom kraji (3,6 %; ). V rámci okresov mala pravoslávna cirkev najsilnejšie postavenie v okrese Medzilaborce (27,2 %; 3 388). Najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania bol k rozhodujúcemu okamihu sčítania zaznamenaný v Bratislavskom kraji (26,8 %; ), a tiež v okrese Bratislava V (32,9 %; ). K rozhodujúcemu okamihu sčítania boli v Slovenskej republike tri obce, v ktorých sa všetci trvalo bývajúci obyvatelia prihlásili k rímskokatolíckej cirkvi Hradisko (100 %; 101) v okrese Kežmarok, Harakovce (100 %; 66) a v Pongrácovce (100 %; 97) v okrese Levoča. Účasť na náboženskom živote alebo vzťah k rímskokatolíckej cirkvi neuviedol žiaden z obyvateľov s trvalým pobytom v desiatich obciach na Slovensku. V 144 obciach si 50 % a viac percent obyvateľov s trvalým pobytom v odpovedi na otázku o náboženskom vyznaní uviedlo evanjelickú cirkev a. v., v 204 obciach gréckokatolícku cirkev, v 43 obciach reformovanú kresťanskú cirkev a v 54 obciach pravoslávnu cirkev. Najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania bol zaznamenaný v obci Potok (66,7 %; 32) v okrese Rimavská Sobota. Viac ako 50 % obyvateľov bez vyznania mali ešte ďalšie štyri obce v Slovenskej republike Dulovo (65,9 %; 135) a Ratkovská Suchá (58,5 %; 31) v okrese Rimavská Sobota, Pašková (61,4 %; 186) v okrese Rožňava a Turčok (52,4 %; 144) v okrese Revúca. 4 Mgr. Miroslav Koprla Katedra verejnej politiky a verejnej správy Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A Trnava Slovenská republika 4 Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. ŠKÁPIK, P. ŠTUKOVSKÁ, Z.: Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s [cit ]. Dostupné na internete: < pdf>. ISBN INFORMÁCIE

225 2012, ročník I., číslo 3, s Informácia o vedeckej konferencii k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Information on Scientific Conference to Honor the 15 th Anniversary of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava Jana Koprlová Abstract: Information about oncoming scientific conference to honor the 15 th anniversary of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, which will be held at the Holiday Inn Hotel in Trnava on October 15 th and 16 th, Key Words: Information; Scientific Conference; Quality of Human Life; Social Changes after Year 1989; Human Living Environment; University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava; Slovak Republic. Abstrakt: Informácia o pripravovanej vedeckej konferencii k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá sa uskutoční v hoteli Holiday Inn Trnava v dňoch 15. a 16. októbra Kľúčové slová: Informácia; vedecká konferencia; kvalita ľudského života; sociálne zmeny po roku 1989; životné prostredie človeka; Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika. V dňoch 15. a 16. októbra 2012 sa v priestoroch hotela Holiday Inn v Trnave uskutoční pod záštitou rektora Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Dr.h.c. doc. Ing. Jozefa Matúša, CSc., mim. prof., vedecká konferencia organizovaná pri príležitosti 15. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pripravované vedecké podujatie si za účasti domácich i zahraničných hostí kladie za cieľ na jednej strane vytvoriť platformu pre účinnú medzinárodnú výmenu INFORMÁCIE 223

Editorial for Summer Edition

Editorial for Summer Edition Editorial for Summer Edition of the SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA 2015 Dear readers and friends, let me introduce the second issue of the third volume of SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA, an international scientific

More information

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012 PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV Podbanské 2012 CIEĽ A ZAMERANIE KONFERENCIE : Cieľom konferencie je poskytnúť priestor pre prezentovanie nových a aktuálnych výsledkov vedeckej a výskumnej

More information

Application of new information and communication technologies in marketing

Application of new information and communication technologies in marketing Application of new information and communication technologies in marketing Ladislav Izakovič, Department of Applied Informatics, Faculty of Natural Sciences, University of SS. Cyril and Methodius, J. Herdu

More information

Pohlavné choroby v SR 2005

Pohlavné choroby v SR 2005 E D Í C I A Z D R A V O T N Í C K A Š T A T I S T I K A Pohlavné v SR 2005 Venereal Diseases in the Slovak Republic 2005 Ročník 2006 ZŠ-1/2006 Obsah Úvod...5 Vývoj počtu ochorení na pohlavné... 9 Vývoj

More information

Týždeň 1. Úvodné stretnutie informácie o obsahu kurzu, spôsobe hodnotenia, úvod do problematiky demokracie

Týždeň 1. Úvodné stretnutie informácie o obsahu kurzu, spôsobe hodnotenia, úvod do problematiky demokracie Teórie demokracie Výberový predmet Vyučujúci: JUDr. Mgr. Michal Mrva Charakteristika kurzu Kurz má za cieľ oboznámiť študentov s problematikou demokracie v jej historickej perspektíve s dôrazom na vývoj

More information

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA STAVEBNÍ ÚSTAV BETONOVÝCH A ZDĚNÝCH KONSTRUKCÍ FACULTY OF CIVIL ENGINEERING INSTITUTE OF CONCRETE AND MASONRY STRUCTURES PRIESTOROVÝ

More information

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-73 THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND ROLA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ V ROZVOJI REGIÓNOV

More information

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE Katarína Millová, Marek Blatný, Tomáš Kohoutek Abstrakt Cieľom výskumu bola analýza vzťahu medzi osobnostnými štýlmi a zvládaním záťaže. Skúmali sme copingové stratégie

More information

Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov

Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov Literatúra s tematikou duševného vlastníctva a priemyselného práva (zakúpené z prostriedkov projektu do knižničného fondu Akademickej knižnice

More information

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Študijný odbor: 3.3.15 Manažment, Študijný program: Znalostný manažment Akademický rok 2010/2011 1. Školiteľ: doc. Ing. Vladimír Bureš, PhD.

More information

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ VI. Mezinárodní konference k problematice přípravy učitelů pro přírodovědné a zemědělské předměty na téma: Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ PRAXE přírodovědných,

More information

ENFORCEMENT OF ECONOMIC AND SOCIAL RIGHTS CONCERNING EMPLOYMENT AND OCCUPATION

ENFORCEMENT OF ECONOMIC AND SOCIAL RIGHTS CONCERNING EMPLOYMENT AND OCCUPATION ENFORCEMENT OF ECONOMIC AND SOCIAL RIGHTS CONCERNING EMPLOYMENT AND OCCUPATION JANA KOMENDOVÁ Masarykova univerzita, Právnická fakulta Abstract in original language Příspěvek se zabývá vymahatelností hospodářských

More information

Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb. Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities

Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb. Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities Sekcia trestného práva Session of Criminal Law Garanti sekcie/ Scholastic Referees: doc.

More information

Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv

Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv Justičná akadémia Slovenskej republiky Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv Kol. autorov Pezinok 2014 Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy

More information

Modern marketing in the business practice the source of competitive advantage in the global market

Modern marketing in the business practice the source of competitive advantage in the global market Modern in the business practice the source of competitive advantage in the global market Moderný v èinnosti podniku zdroj konkurenènej výhody na globálnom trhu E. HORSKÁ Slovak University of Agriculture

More information

ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť )

ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť ) ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť ) Oznam pre akcionárov 1) Správna rada spoločnosti rozhodla

More information

1.1. KNIŽNÁ LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE JUSTIČNEJ AKADÉMIE SR

1.1. KNIŽNÁ LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE JUSTIČNEJ AKADÉMIE SR VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY k vzdelávaciemu podujatiu: Interpretácia právnych princípov a zásad práva Miesto konania: Detašované pracovisko Justičnej akadémie Slovenskej republiky v Omšení Termín

More information

Politológia a politická analýza. Syllabus kurzu

Politológia a politická analýza. Syllabus kurzu Politológia a politická analýza Syllabus kurzu Prednáška: streda 11.30 13.00 streda 9.45 11.15 Lucia Klapáčová 13.30 15.00 - Andrea Figulová 15.15 16.45 - Teodor Gyelnik (ENG) Prednášajúci Andrea Figulová

More information

Acta Iuridica Olomucensia

Acta Iuridica Olomucensia Acta Iuridica Olomucensia Vědecký časopis právnický Journal for Legal Research 2014 Vol. 9 Supplementum 1: Zahraniční vlivy na vnitrostátní právo Supplementum 1: Foreign impacts on national law Univerzita

More information

CHARACTERISTICS OF THE CURRENT STATE IN THE CONSTRUCTION INDUSTRY

CHARACTERISTICS OF THE CURRENT STATE IN THE CONSTRUCTION INDUSTRY The evaluation study concerning the measure Possible solutions to unemployment in the fields of agriculture and construction industry Hodnotiaca štúdia k opatreniu Možnosti riešenia nezamestnanosti pracovníkov

More information

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG. Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax. 2 2013 Ročník 2 ISSN 1338-6670

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG. Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax. 2 2013 Ročník 2 ISSN 1338-6670 ŠPECIÁLNY PEDAGÓG Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax ISSN 1338-6670 2 2013 Ročník 2 ŠPECIÁLNY PEDAGÓG Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax 2. ročník, 2013, č. 2 Redakčná rada: doc.

More information

Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH

Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH UNIVERSUM PREŠOV 2005 NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH (Výskumná správa pripravená v rámci riešenia projektu štátneho programu výskumu a vývoja Národ,

More information

THE TOULMIN MODEL OF LEGAL ARGUMENTATION IN THE CASE C-388/01 OF THE EUROPEAN COURT OF JUSTICE

THE TOULMIN MODEL OF LEGAL ARGUMENTATION IN THE CASE C-388/01 OF THE EUROPEAN COURT OF JUSTICE THE TOULMIN MODEL OF LEGAL ARGUMENTATION IN THE CASE C-388/01 OF THE EUROPEAN COURT OF JUSTICE PAVOL DRLIČKA Právnická fakulta, Trnavská univerzita, Slovenská Republika Abstrakt v rodném jazyce Aby sa

More information

CONTEMPORARY POSSIBILITIES OF MODELING OF THE PROBLEMS OF VEHICLE TRACK INTERACTION

CONTEMPORARY POSSIBILITIES OF MODELING OF THE PROBLEMS OF VEHICLE TRACK INTERACTION ROCZNIKI INŻYNIERII BUDOWLANEJ ZESZYT 8/2008 Komisja Inżynierii Budowlanej Oddział Polskiej Akademii Nauk w Katowicach CONTEMPORARY POSSIBILITIES OF MODELING OF THE PROBLEMS OF VEHICLE TRACK INTERACTION

More information

Faculty of Social Sciences UNIVERSITY OF SS. CYRIL AND METHODIUS IN TRNAVA

Faculty of Social Sciences UNIVERSITY OF SS. CYRIL AND METHODIUS IN TRNAVA Faculty of Social Sciences UNIVERSITY OF SS. CYRIL AND METHODIUS IN TRNAVA Content Faculty of Social Sciences Faculty Departments and Centres WHY to Study Social Sciences? Courses Study Programmes Students

More information

J. S. NOVOTNÝ: Resilience dětí a možnosti její podpory a rozvoje 324. K. DANIŠKOVÁ: Možné kritériá hodnotenia pohybovej tvorivosti 332

J. S. NOVOTNÝ: Resilience dětí a možnosti její podpory a rozvoje 324. K. DANIŠKOVÁ: Možné kritériá hodnotenia pohybovej tvorivosti 332 OBSAH 4/2008 L. MEDVEĎOVÁ: Rodové odlišnosti a vývinová dynamika školských stresorov v ranej adolescencii 287 Š. PORTEŠOVÁ - V. KONEČNÁ - M. BUDÍKOVÁ - H. KOUTKOVÁ: Strachy rozumově nadaných dětí jako

More information

Asertivita v práci s klientom banky

Asertivita v práci s klientom banky Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonomie a financií Asertivita v práci s klientom banky Diplomová práca Autor: Viera Košteková Finance Vedúci práce:

More information

Silver economy as possible export direction at ageing Europe case of Slovakia

Silver economy as possible export direction at ageing Europe case of Slovakia Silver economy as possible export direction at ageing Europe case of Slovakia Marek Radvanský, Viliam Páleník* 1 Abstract: Aging of European citizens is a real threat for public finances of member countries,

More information

Zmluvný systém a rekodifikácia Občianskeho zákonníka. Contractual system and Recodification of the Civil Code. Dokazovanie v civilnom procese

Zmluvný systém a rekodifikácia Občianskeho zákonníka. Contractual system and Recodification of the Civil Code. Dokazovanie v civilnom procese Zmluvný systém a rekodifikácia Občianskeho zákonníka Contractual system and Recodification of the Civil Code Dokazovanie v civilnom procese Discovery in Civil Proceedings Sekcia občianskeho práva Civil

More information

THE COMPARISON OF THE SIMPLE AND DETAILED APPROACH TO THE STRESS ANALYSIS OF THE STEEL BEAM SUPPORT

THE COMPARISON OF THE SIMPLE AND DETAILED APPROACH TO THE STRESS ANALYSIS OF THE STEEL BEAM SUPPORT XXI RUSSIAN - SLOVAK - РОLISH SEMINAR, MOSCOW - ARKHANGELSK 0.07-06.07.01 ТHEORETICAL FOUNDATION OF CIVIL ENGINEERING MOSCOW STATE UNIVERSITY OF CIVIL ENGINEERING INSTITUTE OF CIVIL ENGINEERING AND ARCHITECTURE,

More information

ŠTUDIJNÝ ODBOR PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH FIELD OF STUDY INDUSTRIAL ENGINEERING AT SCHOOLS OF HIGHER EDUCATION

ŠTUDIJNÝ ODBOR PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH FIELD OF STUDY INDUSTRIAL ENGINEERING AT SCHOOLS OF HIGHER EDUCATION ŠTUDIJNÝ ODBOR PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH FIELD OF STUDY INDUSTRIAL ENGINEERING AT SCHOOLS OF HIGHER EDUCATION Renáta TURISOVÁ Stela BESLEROVÁ Abstract This paper deals with the field

More information

Justičná akadémia Slovenskej republiky. Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu

Justičná akadémia Slovenskej republiky. Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu Justičná akadémia Slovenskej republiky Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu Pezinok 2013 Recenzenti: doc. JUDr. Ján Husár, Csc. doc. JUDr. Monika Jurčová,

More information

Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar

Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar Gazdaságtudományi Kar Ekonomická Fakulta Inovačný potenciál, inovačné podnikanie a podnikateľské siete Monografický zborník

More information

Manažerské transakce

Manažerské transakce Manažerské transakce Josef Kotásek 1 Čl. 6 odst. 4 MAD Persons discharging managerial responsibilities within an issuer of financial instruments and, where applicable, persons closely associated with them,

More information

: Architectural Lighting : Interiérové svietidlá

: Architectural Lighting : Interiérové svietidlá SEC Lighting : Architectural Lighting : nteriérové svietidlá : Shape Harmony : Tradition The company SEC accepts with enthusiasm the challenges of continuously changing world. n our opinion, luminaries

More information

EVALUATION OF BMI IN THE SELECTED SAMPLE OF TRNAVA UNIVERSITY STUDENTS

EVALUATION OF BMI IN THE SELECTED SAMPLE OF TRNAVA UNIVERSITY STUDENTS School and Health 21, 2010, Health Education: Contexts and Inspiration EVALUATION OF BMI IN THE SELECTED SAMPLE OF TRNAVA UNIVERSITY STUDENTS Viera PETERKOVÁ, Ivona PAVELEKOVÁ Abstract: The study results

More information

6/08. a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ. Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

6/08. a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ. Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky GEODETICKÝ a KARTOGRAFICKÝ Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 6/08 Praha, červen 2008 Roč. 54 (96) Číslo 6 str. 101 120 Cena Kč 24, Sk 27, GEODETICKÝ

More information

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka 1 1. Predstavenie Wireless display receiver S Wireless display receiver (ďalej len WDR) môžete jednoducho zobrazovať multimediálny obsah (videá, fotografie,

More information

Ekologické informačné stratégie

Ekologické informačné stratégie Ekologické informačné stratégie Nový prístup k pojmovému modelovaniu Jela Steinerová KKIV FiFUK Bratislava steinerova@fphil.uniba.sk http://www.fphil.uniba.sk Štruktúra - obsah Trendy vyhľadávania Informačné

More information

Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička

Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička Territory Account Manager Definícia cielených hrozieb Široký pojem pre charakterizovanie hrozieb, cielených na špecifické entity Často

More information

Nové tituly vo fonde AK MTF Marec 2013

Nové tituly vo fonde AK MTF Marec 2013 Nové tituly vo fonde AK MTF Marec 2013 Jangl, Štefan - Kavický, Vladimír : Ochrana pred účinkami výbuchov výbušnín a nástražných výbušných systémov. - Žilina (Slovenská republika) : Jana Kavická-KAVICKÝ,

More information

GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES

GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES ZU - UNIVERSITY OF ZILINA The Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Department of Economics GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES 15 th International Scientific

More information

CÏESKEÂ A SLOVENSKEÂ FEDERATIVNIÂ REPUBLIKY

CÏESKE A SLOVENSKE FEDERATIVNI REPUBLIKY RocÏnõÂk 199 2 SbõÂrka zaâkonuê CÏESKE A SLOVENSKE FEDERATIVNI REPUBLIKY CÏ ESKE REPUBLIKY / SLOVENSKE REPUBLIKY CÏ aâstka 64 RozeslaÂna dne 26. cïervna 1992 Cena 11,± OBSAH: 317. Za kon Slovenskej

More information

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA 2012 Special Number FINANCIAL AND TAX MANAGEMENT IN SMALL AND MEDIUM SIZED INDUSTRIAL

More information

EDUCATION IN MASTER STUDY PROGRAM NURSING IN SLOVAKIA

EDUCATION IN MASTER STUDY PROGRAM NURSING IN SLOVAKIA EDUCATION IN MASTER STUDY PROGRAM NURSING IN SLOVAKIA Iveta Matišáková 1, Katarína Gerlichová 1, Daniela Knápková 2 1 Faculty of Healthcare, Alexander Dubček University of Trenčín, Študentská 2, 911 01

More information

Kozmické poasie a energetické astice v kozme

Kozmické poasie a energetické astice v kozme Kozmické poasie a energetické astice v kozme De otvorených dverí, Košice 26.11.2008 Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice Oddelenie kozmickej fyziky Karel Kudela kkudela@kosice.upjs.sk o je kozmické

More information

Analysis of the relation between safety perception and the degree of civil participation as a tool of sustainable development

Analysis of the relation between safety perception and the degree of civil participation as a tool of sustainable development Safety and Security Engineering VI 275 Analysis of the relation between safety perception and the degree of civil participation as a tool of sustainable development J. Betáková 1, M. Lorko 1, J. Dvorský

More information

IMPLEMENTATION AND CERTIFICATION OF THE QUALITY MANAGEMENT SYSTEM AT THE UNIVERSITY

IMPLEMENTATION AND CERTIFICATION OF THE QUALITY MANAGEMENT SYSTEM AT THE UNIVERSITY 136 PROCEEDINGS OF THE SCIENTIFIC CONFERENCE QUALITY AND LEADING INNOVATION 2014 IMPLEMENTATION AND CERTIFICATION OF THE QUALITY MANAGEMENT SYSTEM AT THE UNIVERSITY DOI: 10.12776/QALI.V1.#11 JOZEF HABÁNIK,

More information

Annual Report of the Accreditation Commission for the Year 2000 February - March 2001 Compiled by Jan Lachman

Annual Report of the Accreditation Commission for the Year 2000 February - March 2001 Compiled by Jan Lachman Annual Report of the Accreditation Commission for the Year 2000 February - March 2001 Compiled by Jan Lachman 1. Introduction The activity of the Accreditation Commission (hereinafter referred to as the

More information

VYBRANÉ OTÁZKY MEZINÁRODNÍHO PRÁVA SOUKROMÉHO V ČÍNĚ THE SELECTED TOPICS OF PRIVATE INTERNATIONAL LAW IN CHINA

VYBRANÉ OTÁZKY MEZINÁRODNÍHO PRÁVA SOUKROMÉHO V ČÍNĚ THE SELECTED TOPICS OF PRIVATE INTERNATIONAL LAW IN CHINA VYBRANÉ OTÁZKY MEZINÁRODNÍHO PRÁVA SOUKROMÉHO V ČÍNĚ THE SELECTED TOPICS OF PRIVATE INTERNATIONAL LAW IN CHINA VERONIKA HRADILOVÁ Katedra mezinárodního a evropského práva, Právnická fakulta, Masarykova

More information

TEACHERS TRAINING COURSES AT MENDEL UNIVERSITY OF AGRICULTURE AND FORESTRY IN BRNO

TEACHERS TRAINING COURSES AT MENDEL UNIVERSITY OF AGRICULTURE AND FORESTRY IN BRNO ACTA UNIVERSITATIS AGRICULTURAE ET SILVICULTURAE MENDELIANAE BRUNENSIS SBORNÍK MENDELOVY ZEMĚDĚLSKÉ A LESNICKÉ UNIVERZITY V BRNĚ Ročník LIV 9 Číslo 5, 2006 TEACHERS TRAINING COURSES AT MENDEL UNIVERSITY

More information

Príručka na vyplňovanie

Príručka na vyplňovanie UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky Príručka na vyplňovanie Príkazu na úhradu a Hromadného

More information

Affiliate marketing in the context of online marketing

Affiliate marketing in the context of online marketing (Volume 5, Issue 1/ 2013 ), pp. 106 Affiliate marketing in the context of online marketing Vladimíra Jurišová 1+ 1 University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Faculty of Mass Media Communication,

More information

Fakulta medzinárodných vzťahov. Zborník príspevkov zo 14. medzinárodnej vedeckej konferencie

Fakulta medzinárodných vzťahov. Zborník príspevkov zo 14. medzinárodnej vedeckej konferencie Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta medzinárodných vzťahov Zborník príspevkov zo 14. medzinárodnej vedeckej konferencie Medzinárodné vzťahy 2013 AKTUÁLNE OTÁZKY SVETOVEJ EKONOMIKY A POLITIKY Zámok

More information

I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005

I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. 1. soukromá vysoká škola na Moravě S B O R N Í K INOVAČNÍ PROCESY VE SVĚTĚ A JEJICH VLIV NA EVROPSKOU INTEGRACI (HISTORIE, REALITA, VIZE) I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE

More information

RECONSTRUCTION OF THE STATE

RECONSTRUCTION OF THE STATE RECONSTRUCTION OF THE STATE Reconstruction of the State is a joint program of politicians, citizens, members of civil society and the business community, who wish to live in a country where success is

More information

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY K PROBLEMATIKE APLIKÁCIA PRÁVA EÚ V PRAXI VŠEOBECNÝCH SÚDOV

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY K PROBLEMATIKE APLIKÁCIA PRÁVA EÚ V PRAXI VŠEOBECNÝCH SÚDOV VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY K PROBLEMATIKE APLIKÁCIA PRÁVA EÚ V PRAXI VŠEOBECNÝCH SÚDOV 1. Knihy 1.1. Knižná literatúra vo fonde Knižnice Justičnej akadémie SR 1.2. Knižná literatúra vo fonde iných

More information

KEY COMPETENCIES AS A PRECONDITION FOR THE SUCCESSFUL PERFORMANCE OF THE MAYOR AS A MANAGER OF MUNICIPALITY IN SLOVAK REPUBLIC

KEY COMPETENCIES AS A PRECONDITION FOR THE SUCCESSFUL PERFORMANCE OF THE MAYOR AS A MANAGER OF MUNICIPALITY IN SLOVAK REPUBLIC KEY COMPETENCIES AS A PRECONDITION FOR THE SUCCESSFUL PERFORMANCE OF THE MAYOR AS A MANAGER OF MUNICIPALITY IN SLOVAK REPUBLIC ELIŠKA ŽUPOVÁ ABSTRACT To achieve the performance is necessary that person

More information

TRIEDA: IV. A TRIEDA: IV. B. Názov školy Fakulta Počet. Technická univerzita Košice Fakulta elektrotechniky a 2

TRIEDA: IV. A TRIEDA: IV. B. Názov školy Fakulta Počet. Technická univerzita Košice Fakulta elektrotechniky a 2 TRIEDA: IV. A Technická univerzita Košice Fakulta elektrotechniky a 5 informatiky Ekonomická 4 Letecká Univerzita Pavla Jozefa Ústav telesnej výchovy a Šafárika v Košiciach športu Lekárska 2 Filozofická

More information

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Metodológia a podpora poskytovaná v rámci Dohovoru primátorov a starostov Skúsenosti českých miest Skúsenosti mesta Litoměřice

More information

Seznam diplomových prací 2015

Seznam diplomových prací 2015 Seznam diplomových prací 2015 Posudky vedoucích prací a oponentů a výsledky obhajob jsou k dispozici v knihovně VŠMVVP Název práce Autor(příjmení, jméno) Titul Signatura Vedoucí práce Oponent Hospodářské

More information

Programy na podporu vzdelávania a elearning

Programy na podporu vzdelávania a elearning Programy na podporu vzdelávania a elearning Tomáš Vencelík Account Manager Education & Research SUN Microsystems Agenda História Sun Microsystems STAR HW programy SW programy E-learning program SAI Referencie

More information

FINANCING AND COOPERATION BETWEEN THE PUBLIC ADMINISTRATION AND NON-PROFIT SECTOR IN THE SLOVAK REPUBLIC

FINANCING AND COOPERATION BETWEEN THE PUBLIC ADMINISTRATION AND NON-PROFIT SECTOR IN THE SLOVAK REPUBLIC ACRN Journal of Finance and Risk Perspectives FINANCING AND COOPERATION BETWEEN THE PUBLIC ADMINISTRATION AND NON-PROFIT SECTOR IN THE SLOVAK REPUBLIC Katarina Rentkova 1, Daniela Majercakova 2, 1,2 Comenius

More information

M. GREGUSSOVÁ: Integrácia sluchovo postihnutých študentov v stredných školách očami učiteľov 120

M. GREGUSSOVÁ: Integrácia sluchovo postihnutých študentov v stredných školách očami učiteľov 120 OBSAH 2/2005 T. RODNÝ - V. KOMÁREK - B. PETRÁK - K. RODNÁ: Perzistentní vegetativní stav u dětí: charakteristické znaky a předpokládaný význam interakce matka - dítě 99 L. GOLECKÁ - O. ÁROCHOVÁ: Jazyk

More information

Sledovanie čiary Projekt MRBT

Sledovanie čiary Projekt MRBT VYSOKÉ UČENÍ TECHNIC KÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF T ECHNOLOGY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A KOMUNIKAČNÍCH TECHNO LOGIÍ ÚSTAV AUTOMATIZA CE A MĚŘÍCÍ TECHNIKY FACULTY OF ELECTRICAL ENGINEERING AND COMUNICATION

More information

1 Európske dimenzie v jazykovom vzdelávaní II European Dimensions in Language Education II Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie

1 Európske dimenzie v jazykovom vzdelávaní II European Dimensions in Language Education II Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 1 Európske dimenzie v jazykovom vzdelávaní II USE OF THE ONLINE PROGRAM MyLanguageLeaderLab IN ENGLISH LANGUAGE CLASSES (EFL) Rebičová, Z., Slovakia Abstract The ongoing scientific and technical progress

More information

UNIVERSITY OF ŽILINA...university with tradition. UNIVERZITNÁ 1 010 26 ŽILINA SLOVAK REPUBLIC www.uniza.sk +421 41 513 51 51

UNIVERSITY OF ŽILINA...university with tradition. UNIVERZITNÁ 1 010 26 ŽILINA SLOVAK REPUBLIC www.uniza.sk +421 41 513 51 51 UNIVERSITY OF ŽILINA...university with tradition UNIVERZITNÁ 1 010 26 ŽILINA SLOVAK REPUBLIC www.uniza.sk +421 41 513 51 51 UNIVERSITY OF ŽILINA BASIC INFORMATION History important years 1953 - the origin

More information

Information on Studying Law at the Faculty of Law of the Trnava University in Trnava, Slovakia

Information on Studying Law at the Faculty of Law of the Trnava University in Trnava, Slovakia Information on Studying Law at the Faculty of Law of the Trnava University in Trnava, Slovakia Helena Barancová Jana Koprlová Abstract: Information on studying Law at the Faculty of Law of the Trnava University

More information

The importance of marketing activities in terms of Internet search engines

The importance of marketing activities in terms of Internet search engines The importance of marketing activities in terms of Internet search engines JUDr. Pavel Hagyari MBA, PhDr. Radovan Bačík, PhD. MBA, Mgr. Richard Fedorko, PhD. Faculty of management - Department of Marketing

More information

NEW TRENDS IN MEDICAL SCIENCES III

NEW TRENDS IN MEDICAL SCIENCES III Faculty of Health Studies UJEP (FZS) organizes in cooperation with the Krajská zdravotní, a.s. and the Zdravotní ústav in Ústí nad Labem III. International scientific conference NEW TRENDS IN MEDICAL SCIENCES

More information

KONTROLA ROZHODOVACÍCH PROCESOV VO VEREJNEJ SPRÁVE AKO PROSTRIEDOK HOSPODÁRSKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNEJ SPRÁVY

KONTROLA ROZHODOVACÍCH PROCESOV VO VEREJNEJ SPRÁVE AKO PROSTRIEDOK HOSPODÁRSKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNEJ SPRÁVY KONTROLA ROZHODOVACÍCH PROCESOV VO VEREJNEJ SPRÁVE AKO PROSTRIEDOK HOSPODÁRSKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNEJ SPRÁVY CONTROL OF DECISION-MAKING PROCESS IN PUBLIC SERVICE AS MEANS OF ECONOMIC EFFICIENCY OF THE

More information

THE FACULTY OF BUSINESS MANAGEMENT OF THE UNIVERSITY OF ECONOMICS IN BRATISLAVA

THE FACULTY OF BUSINESS MANAGEMENT OF THE UNIVERSITY OF ECONOMICS IN BRATISLAVA THE FACULTY OF BUSINESS MANAGEMENT OF THE UNIVERSITY OF ECONOMICS IN BRATISLAVA FACULTY HISTORY In 1953 the Production-Economic Faculty of the School of Economics, the predecessor of the Faculty of Business

More information

Strategy related factors of business entity structure and behaviour

Strategy related factors of business entity structure and behaviour Strategy related factors of business entity structure and behaviour Faktory struktury a chování podnikatelských subjektů ve vztahu k jejich strategii J. HRON Czech University of Agriculture, Prague, Czech

More information

OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ AKO PRÁVNICKÁ OSOBA

OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ AKO PRÁVNICKÁ OSOBA PRÁVNICKÁ FAKULTA KATEDRA OBCHODNÉHO PRÁVA A HOSPODÁRSKEHO PRÁVA OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ AKO PRÁVNICKÁ OSOBA JÁN HUSÁR, KRISTIÁN CSACH (EDS.) KOŠICE2014 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Právnická

More information

Understanding The Concept Of Business Intelligence In Slovak Enterprises

Understanding The Concept Of Business Intelligence In Slovak Enterprises Understanding The Concept Of Business Intelligence In Slovak Enterprises Ing. Anna Hamranová, Ing. Anita Romanová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta podnikového manažmentu, Katedra informačného

More information

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY ORGANIZOVANÝ ZLOČIN 1. Knihy 1.1. Knižná literatúra vo fonde Knižnice Justičnej akadémie SR 1.2. Knižná literatúra vo fonde iných knižníc 2. Časopisecké články 2.1. Časopisecké

More information

Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou

Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou CZ SK Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou Intuos5 Poznámka: chraňte svůj tablet. Vyměňujte včas hroty pera. Bližší informace najdete v Uživatelském manuálu. Poznámka: chráňte svoj

More information

Evaluation of performance and efficiency of the CRM

Evaluation of performance and efficiency of the CRM (Volume 5, Issue 1/ 2013 ), pp. 144 Evaluation of performance and efficiency of the CRM Renáta Miklenčičová 1, Bronislava Čapkovičová 2 1, 2 University of Cyril and Methodius in Trnava, Faculty of Mass

More information

HISTORIA ET THEORIA IURIS. Printový a e-časopis pre mladých vedeckých pracovníkov právnických fakúlt na Slovensku

HISTORIA ET THEORIA IURIS. Printový a e-časopis pre mladých vedeckých pracovníkov právnických fakúlt na Slovensku HISTORIA ET THEORIA IURIS Printový a e-časopis pre mladých vedeckých pracovníkov právnických fakúlt na Slovensku Ročník: 2 Číslo: 4/2010 HISTORIA ET THEORIA IURIS, printový a e-časopis pre mladých vedeckých

More information

Právní ROZPRAVY 2015 MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ KONFERENCE OBLASTI PRÁVA A PRÁVNÍCH VĚD PRÁVNÍ ROZPRAVY 2015 S PODTITULEM VÝVOJ PRÁVA

Právní ROZPRAVY 2015 MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ KONFERENCE OBLASTI PRÁVA A PRÁVNÍCH VĚD PRÁVNÍ ROZPRAVY 2015 S PODTITULEM VÝVOJ PRÁVA Recenzovaný sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference Právní ROZPRAVY 2015 MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ KONFERENCE OBLASTI PRÁVA A PRÁVNÍCH VĚD PRÁVNÍ ROZPRAVY 2015 S PODTITULEM VÝVOJ PRÁVA ročník V. 13.

More information

SECONDARY MARKET FOR LOAN RECEIVABLES IN THE TRANSFORMING ECONOMIES OF SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC

SECONDARY MARKET FOR LOAN RECEIVABLES IN THE TRANSFORMING ECONOMIES OF SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC CURRENT TOPIC 13 SECONDARY MARKET FOR LOAN RECEIVABLES IN THE TRANSFORMING ECONOMIES OF SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC doc. Ing. Mária Klimiková, PhD., Ing. Dana Forišková, PhD., Ing. Martin Vovk, Ing.

More information

VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care

VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care OŠETŘOVATELSTVÍ VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care Jana Slováková 10: 247 482, 2008 ISSN 1212-4117

More information

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA 2012 Special Number THE IMPORTANCE OF HUMAN RESOURCE PLANNING IN INDUSTRIAL ENTERPRISES

More information

Faculty of Arts Constantine the Philosopher University in Nitra FACULTY OF ARTS CONSTANTINE THE PHILOSOPHER UNIVERSITY IN NITRA

Faculty of Arts Constantine the Philosopher University in Nitra FACULTY OF ARTS CONSTANTINE THE PHILOSOPHER UNIVERSITY IN NITRA Faculty of Arts Constantine the Philosopher University in Nitra FACULTY OF ARTS CONSTANTINE THE PHILOSOPHER UNIVERSITY IN NITRA FACULTY OF ARTS CONSTANTINE THE PHILOSOPHER UNIVERSITY IN NITRA Faculty of

More information

7. TICHÝ, Luboš a kol.: Evropské právo.- 4. vyd.- Praha: C.H. Beck, 2011.- 953 s.- ISBN 978-80-7400-333-2.- Signatúra B021-130 (3058)

7. TICHÝ, Luboš a kol.: Evropské právo.- 4. vyd.- Praha: C.H. Beck, 2011.- 953 s.- ISBN 978-80-7400-333-2.- Signatúra B021-130 (3058) VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY k vzdelávaciemu podujatiu: Európsky platobný rozkaz, Európske konanie s nízkou hodnotou sporu Miesto konania: Detašované pracovisko Justičnej akadémie Slovenskej republiky

More information

CEBO: organizational position in Masaryk Univerzity

CEBO: organizational position in Masaryk Univerzity CENTRE OF BIOSTATISTICS AND ANALYSES www.cba.muni.cz Faculty of Medicine & Faculty of Science Masaryk University, Brno, Czech Republic CEBO: organizational position in Masaryk Univerzity Kamenice 126/3,

More information

Tourism, Hospitality and Commerce

Tourism, Hospitality and Commerce Ročník III, číslo 2, 2012 Volume III, Number 2, 2012 Journal of Tourism, Hospitality and Commerce Vysoká škola obchodní a hotelová s.r.o. College of Business and Hotel Management Ltd. ISSN 1804-3836 Journal

More information

Annual Report of the Accreditation Commission for the Year 2001 February 2002 Compiled by Jan Lachman

Annual Report of the Accreditation Commission for the Year 2001 February 2002 Compiled by Jan Lachman Annual Report of the Accreditation Commission for the Year 2001 February 2002 Compiled by Jan Lachman 1. Introduction The activity of the Accreditation Commission (hereinafter referred to as the AC ) shall

More information

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2008, ročník LIV, řada strojní článek č.

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2008, ročník LIV, řada strojní článek č. Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2008, ročník LIV, řada strojní článek č. 1601 Miroslav MÜLLER *, Rostislav CHOTĚBORSKÝ **, Jiří FRIES ***, Petr HRABĚ

More information

Management of agricultural production in the conditions of information society

Management of agricultural production in the conditions of information society Management of agricultural production in the conditions of information society Riadenie poľnohospodárskej výroby v podmienkach informačnej spoločnosti A. LÁTEČKOVÁ, M. KUČERA Slovak University of Agriculture,

More information

Introduction. Functions of Factoring

Introduction. Functions of Factoring Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 FACTORING AS A TOOL FOR ENHANCING THE COMPETITIVENESS OF IN TRANSPORT ENTERPRISES

More information

Jan Široký *) tel.: ; *) Jan Široký, associate professor by VSB - Technical University Ostrava,Czech Republic,

Jan Široký *) tel.: ;   *) Jan Široký, associate professor by VSB - Technical University Ostrava,Czech Republic, There are several factors, which influence the actual range of the corporate tax: the relation between the personal income tax and the corporate income tax Jan Široký *) Abstract: When 10 new countries

More information

Dňa 29. apríla 2014 navštívila

Dňa 29. apríla 2014 navštívila Universitas Matthiae Belii Spravodajca Rocník 20 máj jún 2014 Císlo 5 Dňa 29. apríla 2014 navštívila Univerzitu Mateja Bela delegácia z Tianjinskej univerzity v Číne v zložení: Li Jiajun rektor Tianjinskej

More information

Teoretické aspekty prierezových ekonomík IV. Zborník vedeckých prác

Teoretické aspekty prierezových ekonomík IV. Zborník vedeckých prác Zborník vedeckých prác Ekonomická univerzita v Bratislave Podnikovohospodárska fakulta v Košiciach Katedra manažmentu Vydavateľstvo EKONÓM 2007 Zborník vedeckých prác Editori: Ing. Peter Mesároš, PhD.

More information

Media and Information Literacy Policies in Slovakia (2013)

Media and Information Literacy Policies in Slovakia (2013) Media and Information Literacy Policies in Slovakia (2013) Experts: Norbert Vrabec, Faculty of Mass Media Communication, University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava Dana Petranova, Faculty of Mass Media

More information

Justícia a ochrana poškodených

Justícia a ochrana poškodených Projekt Justičnej akadémie Slovenskej republiky v oblasti trestnej justície 2014-2015 Justícia a ochrana poškodených Tento projekt bol implementovaný v spolupráci s akadémiami krajín Vyšehrádskej štvorky

More information

VERONIKA MICHVOCÍKOVÁ THE REFLEXION OF YOUNG PEOPLE S UNEMPLOYMENT BY INTERNET PARTICIPATION

VERONIKA MICHVOCÍKOVÁ THE REFLEXION OF YOUNG PEOPLE S UNEMPLOYMENT BY INTERNET PARTICIPATION DOI: 10.20472/AHC.2016.001.010 VERONIKA MICHVOCÍKOVÁ University of SS Cyril and Methodius, Faculty of Arts of UCM, Department of ethnology, Slovak Republic THE REFLEXION OF YOUNG PEOPLE S UNEMPLOYMENT

More information

Civil Engineering Education and Research in the Enlarged EU

Civil Engineering Education and Research in the Enlarged EU Conference Program of Representatives of the European Civil Engineering Faculties Civil Engineering Education and Research in the Enlarged EU 19 th 21 st April 2004 organized by Brno University of Technology,

More information

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia.

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Juraj Polak IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Nová doba inteligentná infraštruktúra Globalizácia a globálne dostupné zdroje Miliardy mobilných zariadení s prístupom

More information

TRADITION AND INOVATION IN EDUCATION OF MODERN TEACHERS' GENERATION

TRADITION AND INOVATION IN EDUCATION OF MODERN TEACHERS' GENERATION CATHOLIC UNIVERSITY IN RUŽOMBEROK The Faculty of Education JURAJ PÁLEŠ INSTITUTE IN LEVOČA In cooperation with Uniwersytet Śląski v Katowiciach Humanitná spoločnosť Prijatie centrum psychosociálnej prevencie

More information