Medzinárodné vzťahy 2015 Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky

Transcription

1 Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta medzinárodných vzťahov University of Economics in Bratislava Faculty of International Relations 15. výročie Zborník príspevkov zo 16. medzinárodnej vedeckej konferencie Medzinárodné vzťahy 2015 Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky Current issues of world economy and politics Conference proceedings 16 th International Scientific Conference Smolenice Castle 3 th 4 th December 2015 Publishing Ekonóm 2015

2 Recenzenti/Reviewers: Zostavovatelia/Editors: prof. Ing. Víťazoslav Balhar, CSc. prof. Ing. Helena Strážovská, PhD. Ing. Bianka Bittmanová Mgr. Eva Vlková Autori sú zodpovední za obsah, jazykovú a štylistickú úpravu svojich príspevkov. Authors are responsible for the content, linguistic and stylistic editing of their papers. Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov, 2015 University of Economics in Bratislava, Faculty of International Relations, 2015 ISBN

3 Organizers of the conference Faculty of International Relations, University of Economics in Bratislava and with support of Taipei Representative Office in Bratislava and of the Slovak Association of United Nations Chairman: Lipková Ľudmila, Dr.h.c. prof. Ing., CSc. Members: Čech Ľubomír, doc. PhDr., CSc. Burian Alexandru, prof., DrSc. Fábián Attila, doc. Dr., PhD. Fojtíková Lenka, doc., Ing., Ph.D. Li, Hsi-mei, prof., Ph.D. Osiński Joachim, prof. Dr. hab. Pálinčák Mykola, prof., DrSc. Stukalova Irina, prof., DrSc. Škvrnda František, doc. PhDr., CSc. Tuleja Pavel, doc. Ing., Ph.D. Zavrl Irena, Univ-Prof. Dr., Ph.D. Zágoršeková Marta, doc. PhDr., CSc. Chairman: Čech Ľubomír, doc. PhDr., CSc. International Scientific Committee Programme Committee Members: Dudáš Tomáš, doc. Ing., PhD. Grešš Martin, doc. Ing., PhD. mimoriadny profesor Sorby Karol, prof. PhDr., DrSc. University of Economics in Bratislava (SK) University of Economics in Bratislava (SK) European University of Moldova (MD) University of West Hungary (HU) VŠB Technical University of Ostrava (CZ) Chinese Culture University (Taiwan) Warsaw School of Economics, Warsaw (PL) National University of Uzhgorod, Uzhgorod (UA) Plekhanov Russian University of Economics, Moscow (RU) University of Economics in Bratislava (SK) Silesian University in Opava (CZ) University of Applied Sciences, Eisenstadt (AT) University of Economics in Bratislava (SK) Chairman: Nováková Emília, Ing. Vice-chairmans: Borošová Lucia, PhDr., PhD. Krkošková Zuzana, Ing. Members: Baculáková Kristína, Ing. Bittmannová Bianka, Ing. Braga Denys, Mgr. Čas Marcel, Ing. Dancáková Ivana, Ing. Drutarovská Jana, Ing. Dudášová Marianna, Ing. Organizing Committee Havshynskyy Vladyslav, Mgr. Hlavová Natália, Ing. Janubová Barbora, Ing. Kadvanová Katarína. Ing. Kunychka Mykhaylo, Ing., PhD. Ondriaš Juraj, Mgr. Vlková Eva, Mgr. 3

4 OBSAH CONTENTS Adašková Dáša Vývoj postavenia SR v medzinárodných politických a bezpečnostných vzťahoch v 29 kontexte členstva v medzinárodných organizáciách Akhmetova Marina Key Factors of the Territory s socio-economic Development: Innovative Aspect 36 Baculáková Kristína Creative Industries Today: USA vs. EU 41 Balejová Martina Podpora priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike analýza 48 investičnej pomoci Benkovič Martin Finančné rigidity v dynamických stochastických modeloch všeobecnej rovnováhy 58 Bittmannová Bianka Ekonomický vývoj Spojených arabských emirátov a vzťahy s Európskou úniou 65 Boháč Radomír Medzinárodný vývoj a jeho vplyv na formovanie a funkcie ekonomickej diplomacie 73 v menších krajinách Borošová Lucia Diferencia v kontexte bezpečnostnej politiky Japonska 83 Botlík Josef Botlíková Milena Komparace vývoje socio-ekonomických veličin regionů České republiky 89 Botlík Josef Efektívní nástroje predikce migračních toků v EU 100 Braga Denys Innovations and new Technology What is their Role in the Economy? 115 Brocková Katarína Prínos rokovaní o TTIP k reforme systému riešenia medzinárodných investičných 119 sporov Budveselová Alena Energetická politika Ruskej federácie 125 Burian Alexandru Vytváranie multipolárneho systému medzinárodných vzťahov a možná úloha 131 Európskej únie v tomto systéme 23

5 Cséfalvayová Katarína Sporné vody riek Eufrat a Tigris 135 Čas Marcel Kvantitatívna teória peňazí a jej relevantnosť pre svetovú ekonomiku 145 Čech Ľubomír Zahraničná politika Iránu a Rúháního hľadanie východísk z hrozby medzinárodnej 153 izolácie Čekmeová Petra Determinants of Total Factor Productivity in the European Union 163 Černota Mikuláš Najnovšie koncepty skúmania prírodných zdrojov na globálnej úrovni 175 Dancáková Ivana Prečo multikulturalizmus zlyhal? 180 Delgadova Elena Gullerova Monika The Role of Culture in Communication 187 Dolinová Markéta Fojtíková Lenka China and its changing Position in the World Economy 197 Dolná Ľudmila Postavenie Nemecka v súčasnej EÚ 211 Drutarovská Jana Klastrová analýza ekonomík členských štátov EÚ podľa vybraných ekonomických 222 ukazovateľov Dubrovskaya Yulia Innovative Partnership as a Factor of the Territories Differentiations Reduction 231 Dudáš Tomáš Dynamický rast čínskych investícií v Európe po globálnej kríze 2008/ Dudášová Marianna Extrémizmus stredu teoretický konštrukt alebo skutočné ohrozenie európskej 245 demokracie? Dziura Boris Vplyv pojmu Modrá ekonomika na zmeny ekonomického myslenia 253 Filosofova Tatiana G. Gasparian Lusine A. The Eurasian Economic Union: Opportunities for Increasing the Russia Armenia 259 Tourist Flows 24

6 Fojtíková Lenka Vahalík Bohdan Staníčková Michaela On the Way to the Increase of the European Union Trade Competitiveness 266 Galanská Nina Percepcie o migrácii a jej vplyv na ekonomický rast a pracovný trh 277 Galovská Marcela Interkultúrny aspekt v manažérskych funkciách 284 Goda Samuel Slovakia and International Crisis Management: Focus Ukraine 293 Grančay Martin Aktuálne trendy v leteckej doprave 298 Grešš Martin Dobehnú chudobné krajiny úrovňou príjmu bohaté krajiny? 307 Harakaľová Dorota Antarktický zmluvný systém vo vzťahu k medzinárodnému právu životného prostredia 316 Harakaľová Ľubica Zahraničná politika Európskej únie súvislosti medzi inštitúciami EÚ 327 Havshynskyy Vladyslav Problémy a smerovanie národnej identity Turecka 334 Hlavová Natália Vplyv nerastných surovín na politickú situáciu v subsaharskej Afrike 342 Hovorková Katarína Euroskepticizmus na Islande 348 Chuguryan Simona Migračná politika Švédska 354 Janas Karol Poľské parlamentné voľby Jančíková Eva Banková únia a jej význam pre bankový sektor v členských krajinách EÚ 367 Janubová Barbora Fenomén novej chudoby v Brazílii 377 Kadvanová Katarína Energetická bezpečnosť a klimatické zmeny vo Vietname

7 Kapustina Larisa Kornilova Xenia Vozmilov Ivan Consequences of Introduction and Removing Economic Sanctions against Iran for 394 Global Economy Kindibalyk Olyana About the Current Trends in the Oil Market and Energy Security Issues 403 Kołodziejczyk Marta Digitalization of the European Union Immigration and Asylum Policy Possible 407 Risks for Fundamental Rights Protection Kordoš Marcel Ciele a zámery nástrojov priemyselnej politiky Európskej únie v rámci rozvoja 420 regiónov Kościelniak Helena The European Union for the Development of Enterprises in Empirical Studies 429 Kostková Miroslava Daň z přidané hodnoty a její vliv na cestovní ruch 437 Kozłowski Artur Roland Belarus and the West: Prospects for Closer Cooperation 449 Krkošková Zuzana K nárastu etnocentrizmu v členských štátoch Európskej únie 460 Kucharčík Rudolf Politické zmeny v Argentíne v roku Kunychka Mykhaylo Môže Brazília dobehnúť rozvinuté krajiny? 475 Lincényi Marcel Moc, média a politika 482 Lipková Ľudmila Ekonomické sankcie uplatňované voči Ruskej federácii 489 Łukasik Katarzyna Brendzel-Skowera Katarzyna The Marketing Strategies of Polish Company on the EU Market an Example 494 Mattoš Boris Rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie špecifikácia protokolárnych 502 noriem Mráz Stanislav Kolektívna bezpečnosť v zmysle Charty OSN

8 Mrkvová Katarína Ekonomický prínos z využívania rekreačných služieb na báze liečivých, termálnych 516 a minerálnych vôd na území Slovenskej republiky Navrátil Boris Changes of the EU Governance in the post-lisbon Period and their Pitfalls 523 Nestorenko Tetyana Future Salary in the Choice of University (Case of Ukraine and Slovakia) 530 Nowodziński Paweł Smart Cities as a Development Factor of the UE 539 Olšavský František Štarchoň Peter Ethnocentrism of Consumers in Similar Cultures 545 Ondrijová Ivana Korečko Jaroslav Suhányiová Alžbeta Suhányi Ladislav Analytický pohľad na reformu daňovej správy vo vybraných krajinách 552 Ondriaš Juraj Aktivity Číny v juhovýchodnej Ázii 562 Pellešová Pavlína Deskripce vývoje zaměstnanosti v sektoru ubytování, stravování a pohostinství 569 v České republice Pleschová Gabriela Angažovanie Číny v strednej a východnej Európe. Regionálna diplomacia, 579 ktorá sleduje čínske záujmy Polakovič Peter Fabuš Michal Gasperová Jana Slováková Ivana The Effective Use of Information Technologies in Education and Management 585 of Current Managers Puškárová Paula Human and Knowledge Capital in the OECD 595 Puto Agnieszka The Barriers to Development of the Sphere of Research and Development in Poland 603 Pyteľová Klaudia Právne limity sankčných právomocí bezpečnostnej rady OSN 611 Raneta Leonid Charakteristika ekonomiky neuznanej Podnesterskej Moldavskej republiky 618 Řádek Miroslav Organizácia humanitárnej a rozvojovej pomoci

9 Sorby R. Karol Súčasný Egypt: reforma alebo kontinuita? 630 Spálová Lucia Persuazívne možnosti komunikačných modelov v politickom brandingu 640 Stashuk Roman Constitutional Reform in Ukraine: Current State and Prospects 648 Stashuk Vitalii Decentralization in Ukraine: Status and Prospects 655 Sulejmani Dagmar Vznik kapitálového trhu únie 661 Škvrnda František Vytváranie multipolarty v medzinárodných vzťahoch na začiatku 21. storočia 668 v kontexte zmeny civilizačnej paradigmy Terem Peter Lenč Marek Význam spojeneckých väzieb a súčasné smerovanie európskej zahraničnej 674 politiky Slovenskej republiky Tvrdoň Michal Regional Unemployment after the Crisis: the Case of the Visegrad Group Countries 687 Valačai Peter Zdaňovanie tabakových výrobkov ako nástroj na reguláciu socioekonomického 694 dopadu jeho užívania Verner Tomáš Vybrané ukazatele sektorové analýzy nefinančních podniků zemí V4 700 Vilčeková Lucia Štarchoň Peter Marketing Strategies oriented on Introducing new Brands with an Emerging 707 Country Origin in Slovak Market Vrábelová Eva Finančná kríza v Grécku 713 Winkler Martin Aktuálny vývoj v kolíznom práve USA (na príklade zmlúv) 719 Zágoršeková B. Marta Aktuálna kríza politiky liberálneho multikulturalizmu v Európskej únii 728 Zubro Tetyana Vybrané aspekty politickej transformácie ukrajinskej spoločnosti

10 VÝZNAM SPOJENECKÝCH VÄZIEB A SÚČASNÉ SMEROVANIE EURÓPSKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Terem Peter a Lenč Marek b a Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, Univerzita Mateja Bela, Kuzmányho 1, Banská Bystrica, Slovenská republika, peter.terem@umb.sk b Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, Univerzita Mateja Bela, Kuzmányho 1, Banská Bystrica, Slovenská republika, marek.lenc@umb.sk Súčasná bezpečnostná situácia v priamom susedstve Slovenskej republiky, vývoj situácie na Blízkom východe, ako aj neustály prísun migračných vĺn do vybraných štátov Európskej únie vytvára nové a zásadné výzvy pre európsku dimenziu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Slovenská republika v súčasnosti aj prostredníctvom mechanizmov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky musí reflektovať a reflektuje medzinárodno-politické dianie vo svojom bližšom, ako aj širšom susedstve a utvára príslušné pozície v dynamicky sa meniacom prostredí v dialógu so svojimi transatlantickými, ako aj európskymi spojencami. Súčasná situácia preto v prvom rade predstavuje aj veľký zahranično-politický test pre diplomaciu a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, ktorá preveruje jednotu a synergiu našich postojov v širších aliančných a únijných rozmeroch. Tieto tri spomínané regionálne problémy s globálnym dosahom tak výrazným spôsobom ovplyvňujú pozíciu Slovenskej republiky v rámci regionálnej (V4), ako aj európskej úrovne (EÚ) a taktiež vytvárajú zásadné implikácie pre nové vnímanie presadzovania národných záujmov Slovenskej republiky v očiach jej európskych, ako aj transatlantických spojencov. Zároveň, zmenená kvalita dialógu na európskej úrovni v súvislosti so súčasnými výzvami môže mať výrazné implikácie pre priority, ako aj samotný efektívny výkon slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku Kľúčové slová: Slovenská republika, zahraničná politika, Európska únia, NATO, Vyšehradská štvorka, predsedníctvo SR v Rade EÚ The current security situation in the imminent neighbourhood of the Slovak Republic, recent developments in the Middle East and the constant flow of migrants to particular countries of the European Union create new and major challenges for the European dimension of the Slovak foreign policy. At the moment, the Slovak republic has to reflect and reflects the international affairs in its closer as well as wider neighbourhood also through the mechanism of Common Foreign and Security Policy and creates corresponding position in the dynamically changing environment in dialogue with its transatlantic and European allies. Therefore, the current situation primarily represents a major foreign policy test for the diplomacy and foreign policy of the Slovak Republic that will verify the unity and synergy of our positions in broader alliance and EU dimensions. This three mentioned regional problems with global impact significantly affect the 1 Štúdia je publikovaná v rámci výskumného projektu VEGA č. 1/0518/14 Desať rokov zahraničnej politiky Slovenskej republiky v rámci vonkajšej činnosti EÚ a jej perspektívy. 674

11 position of the Slovak Republic in the framework of the regional (V4) and European level (EU) and also create significant implications for new perception of promotion of national interests of the Slovak Republic in the eyes of its European and transatlantic allies. At the same time the quality of dialogue at European level in the context of the current challenges may have significant implications for priorities, as well as effective performance of the Slovak Presidency of the Council of the EU in the second half of the year of Key words: Slovak Republic, foreign policy, European Union, NATO, V4, Slovak presidency of the Council of the EU JEL: F50 1 Úvod Aj keď vzájomné vplyvy medzi štátmi a regiónmi existovali oddávna, pre súčasnosť je charakteristické zosilňovanie ich intenzity. Pulzujúcej svetovej ekonomike sa nepodarilo vysporiadať so strategickými dilemami mnohých krajín koreniacimi v ich geografickej polohe či vzťahoch so susedmi. V mnohých krajinách neboli ešte nastolené kooperáciu stimulujúce podmienky, pretrvávajú a vznikajú tu historické polemiky (Terem, 2009). Krajiny z mnohých skupín možno rozdeliť na tie, ktoré vzhľadom na obojstrannú výhodnosť s demokratickými krajinami udržiavajú čulé obchodné styky, a tie ktoré k demokratickým krajinám zostávajú v principiálnej opozícii. Správanie krajín, ktoré sú z určitých dôvodov neochotné k vzájomnej spolupráci pôsobí deštrukčne na fungovanie globálneho systému a spôsobuje ťažkosti v riešení svetových politických, bezpečnostných a ekonomických problémov. Výsledkom týchto úvah je zmiešané stanovisko: potenciál k bilaterálnej i multilaterálnej kooperácii v určitých regiónoch existuje a v iných zas nie. Prudký rozvoj a rozšírenie demokracie v posledných dvoch-troch dekádach však spôsobili, že medzi jednotlivými demokratickými krajinami existujú podstatné odlišnosti (Terem, 2008). So zreteľom na vyššie uvedené teoretické úvahy môžeme analyzovať charakter a význam medzinárodných organizácii a aliancií pre SR a priblížiť vybrané témy, ktoré majú potenciál ovplyvniť pozíciu Slovenskej republiky v rámci regionálnej (V4), ako aj európskej úrovne (EÚ) a taktiež vytvárajú zásadné implikácie pre nové vnímanie presadzovania národných záujmov Slovenskej republiky v očiach jej európskych, ako aj transatlantických spojencov. Cieľom príspevku je identifikácia kľúčových oblastí diškurzu dôležitých pre smerovanie zahraničnej politiky SR a zhodnotenie vitality väzieb s kľúčovými spojencami. Ich kultivácia môže prispieť k efektívnej realizácii cieľov vytýčených v kľúčových zahraničnopolitických dokumentoch v krátkodobom, strednodobom, ale najmä dlhodobom časovom horizonte. Na tomto základe môžeme formulovať odporúčania pre smerovanie európskej zahraničnej politiky SR so zreteľom na upevňovanie a posilnenie postavenia SR v otázkach súvisiacich s plnením záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ. 2 Význam medzinárodných organizácií a aliancií Počtom obyvateľov, rozlohou, veľkosťou HDP a mnohými ďalšími ukazovateľmi zaraďujeme SR do kategórie stredne malých štátov. Táto skutočnosť zásadne ovplyvňuje a limituje možnosti uplatňovania národných záujmov SR. Teórie medzinárodných vzťahov pomerne jednoznačne rozoberajú možnosti malých štátov. Výsledkom asymetrickej distribúcie mocenských zdrojov medzi jednotlivými štátmi je, že napriek vynaloženiu toho istého podielu zdrojov na konkrétnu aktivitu nezabezpečí malým štátom väčší vplyv pretože v absolútnom porovnaní budú na tom veľké štáty vždy lepšie. Malé štáty môžu tak zlepšovať 675

12 svoju mocenskú pozíciu len prostredníctvom partnerstiev s inými štátmi/štátom. Dostupnými nástrojmi sú medzinárodné organizácie a aliancie. Cieľom musí byť také usporiadanie, ktoré zabezpečuje mier a stabilitu, v ktorom sa aj malé štáty môžu odvolávať na normy medzinárodného práva a ich dodržiavanie, a tým potláča mocenský rozmer medzinárodnej politiky. Právna fikcia zvrchovanej rovnosti štátov a rešpektovania suverenity chráni malé štáty pred veľkými. Od svojho vzniku sa SR usiluje o zabezpečenie svoje štátnosti prostredníctvom akceptácie nového štátu na politickej mape Európy úsilím o členstvo v medzinárodných organizáciách. Teoretický koncept medzinárodnej spoločnosti objasňuje podstatu a význam týchto aspektov a poukazuje na nevyhnutnosť aktívnej participácie na jeho ďalšom formovaní (osobitne v otázkach vývoja významu normy suverenity). V teoretickej rovine sú známe rozdiely medzi dvomi verziami medzinárodnej spoločnosti: pluralistickou a solidaristickou. Pluralistická zdôrazňuje koexistenciu rôznych štátov s odlišnými hodnotovými systémami, viď OSN. Solidaristická verzia je postavená na vyššej miere konsenzu a zdieľaním toho istého hodnotového rámca jednotlivými jeho členmi a príkladom sú EÚ a NATO, ktorých súčasťou je aj SR (Tokár, 2008). Okrem členstva v medzinárodných organizáciách používajú malé štáty ako prostriedok na zvýšenie svojho mocenského potenciálu členstvo v alianciách. Niektoré štáty môžu vstupovať do aliancií kvôli posilneniu vlastnej bezpečnosti, iné kvôli udržiavaniu existujúceho status quo, iné kvôli zmene existujúceho status quo. Podporou politiky silnejších štátov a výmenou za časť svojej autonómie získavajú malé štáty svojím členstvom v alianciách predovšetkým bezpečnosť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že malé štáty v otázkach formovania agendy aliancií nebudú vplyvnými ani dominantnými aktérmi a miera poškodenia a odklonenia od predpokladaného vývoja a dosahovania stanovených priorít vysoko prevažuje nad možnosťami pozitívne ovplyvniť činnosť týchto aliancií (Tokár, 2008). Zahraničnopolitické a bezpečnostné pôsobenie Slovenskej republiky v globálnom rámci je obmedzené jej veľkosťou, limitovanými ľudskými zdrojmi a malým hospodárskym potenciálom. Členstvo SR v globálnych organizáciách ako OSN alebo OECD nezaručuje presadenie štátnych záujmov v adekvátnej miere. Preto je možné konštatovať, že najlepším spôsobom, akým Slovensko môže čeliť tejto situácii, je využívanie jeho členstva v NATO a EÚ. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a zároveň v Severoatlantickej aliancii vytvára kvalitatívne novú dimenziu nášho postavenia nielen v Európe, ale aj v rámci globálneho sveta. Takmer súčasne nadobudlo Slovensko novú vysokú úroveň svojej medzinárodnej bezpečnosti, sociálno ekonomickú stabilitu a základné predpoklady vyššej dynamiky ekonomického rozvoja a tým aj rast kvality života našich občanov (Gubáš, 2003). V oboch zoskupeniach ide o spoločnosť štátov, ktorá môže existovať za predpokladu podobných hodnôt a záujmov a schopnosťou vzájomne dohodnúť sa, rešpektovať prijaté pravidlá a spolupracovať v spoločných inštitúciách (Čech, 2011). Slovensko na konci 90. rokov našlo vnútorné sily usporiadať si svoje existenčné záležitosti. Vďaka vytrvalému úsiliu začalo Slovensko po roku 1998 spĺňať kritériá na členstvo v EÚ. Politické zmeny vykonané po voľbách v roku 1998 EÚ pozitívne ocenila v decembri 1998 na summite hláv štátov a vlád vo Viedni. Na summite sa skonštatovalo, že parlamentné voľby poskytli Slovensku možnosť vyriešiť si svoje politické problémy a prijať kroky vedúce k splneniu politických kritérií. Na Slovensku sa v máji 1999 prvý raz konali priame prezidentské voľby, čím sa skončilo 15-mesačné obdobie uvoľneného prezidentského úradu a začal pôsobiť stabilizujúci faktor fungovania politického systému. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku bol prijatý v júli Slovensko zosúladilo legislatívu v tejto oblasti s odporúčaniami OBSE, Rady Európy a Európskej komisie (Terem, 2008). Na základe uvedeného pokroku Európska rada v Helsinkách v decembri 1999 konštatovala, že Slovensko plní kodanské politické kritériá a prizvala ho na rokovania 676

13 o vstupe. Slovensko v prístupovom procese potvrdilo naplnenie princípu catch-up a v počte uzavretých kapitol sa dostalo na úroveň krajín V4. V roku 2004 sa Slovensko stáva členskou krajinou EÚ, ako aj členskou krajinou NATO (Rosputinský, 2004). EÚ pozitívne ovplyvnila politickú diskusiu na Slovensku a napomohla k vytvoreniu vnútropolitického konsenzu ohľadom zahraničnopolitického smerovania krajiny a prispela k vytvoreniu nástrojov politickej kontroly. Ukázalo sa, že formovanie režimu liberálnej demokracie po získaní samostatnosti bolo vo významnej, dokonca rozhodujúcej miere ovplyvnené externými aktérmi, predovšetkým NATO a EÚ. Vplyv EÚ bol najvýraznejší najmä v predvstupovej fáze, od získania členstva ovplyvňuje najmä tvorbu zahraničnopolitickej agendy. Slovensko tak preberá do svojej agendy aj problémy a otázky, ktoré sú nad rámec jeho tradičných zahraničnopolitických záujmov a priorít. Rovnako vplyv NATO bol najviac viditeľný v predvstupovom období, keďže zásadné podmienky na získanie členstva boli inherentne kompatibilné s režimom liberálnej demokracie. Slovensko prostredníctvom participácie v NACC (Severoatlantická rada pre spoluprácu), programu PFP (Partnership for Peace) a MAP (Membership Action Plan) implementovalo jednotlivé prvky k demokratizácii spoločnosti (Duleba Bilčík Klavec Korba, 2005). Slovensko sa zaviazalo k rešpektovaniu základných princípov obsiahnutých vo Washingtonskej zmluve zakladajúcej NATO, k ochrane slobody, spoločného dedičstva a hodnôt všetkých členov Aliancie. 3 Identifikácia priorít a) zahraničnopolitické a bezpečnostné väzby na USA Krajiny môžu byť blízke alebo vzdialené nielen v geografickom zmysle, ale aj iným spôsobom. Stupeň podobnosti alebo rozdielnosti medzi krajinami vzdialenosť medzi nimi v podmienkach politických, ekonomických, kultúrnych a v iných oblastiach môže byť kľúčom k obsahu a druhom transakcií medzi nimi. Všeobecne povedané, čím podobnejšie politické, ekonomické a kultúrne črty štáty majú, tým vyššia úroveň obchodu, komunikácií a iných foriem interakcie medzi nimi vznikne. V dvoch dekádach po skončení studenej vojny, v podmienkach unipolarity, boli USA intenzívnejšie naklonené vytváraniu spojenectiev založených na bezpečnostnej a vojenskej spolupráci s vybranými krajinami. SR spolu s ďalšími krajinami strednej Európy vnímalo vstup do NATO ako poistku proti možným susedským sporom, proti prípadnému obnoveniu hrozby zo strany Ruskej federácie, proti potenciálnej nemeckej hegemónii, ako aj predpokladaným bezpečnostným hrozbám vyplývajúcich z vývoja vo svete. Prirodzenou súčasťou tohto procesu bolo približovanie zahraničnopolitických záujmov so záujmami USA. Slovensko vo svoje histórii viackrát potvrdilo logiku, že malé mocnosti nastavujú svoj kurz tak, aby zodpovedal silným (Carr, 1939), resp. tzv. bandwagoning, ktorý vyjadruje..správanie sa (malých) štátov, ktoré sa nesnažia vyvážiť a kontrolovať moc silnejších, ale spoja sa s nimi a dúfajú v ich dobré úmysly (Tokár, 2008). Ako v prípade USA, tak aj v predchádzajúcich prípadoch (studená vojna, druhá svetová vojna) boli tieto spojenectvá determinované aktuálnou geopolitickou situáciou, ktorá sa prejavila aj v kompatibilite politických režimov. Vzhľadom na jasne deklarovaný záujem spoločnosti po zmenách v roku 1989 formovať štát vyznávajúci demokratické hodnoty so západnou prointegračnou zahraničnopolitickou orientáciou sa USA stali prirodzeným spojencom demokratického Slovenska. Zahraničnopolitické a bezpečnostné väzby na USA determinovali priority zahraničnej politiky, ako aj obrannej a bezpečnostnej politiky (viď napr. zahraničnopolitickú stratégiu SR do roku 2015, Bezpečnostnú stratégiu z roku 2005 atď.). SR spolu s USA pôsobí v mnohých problematických regiónoch sveta, ako vo vojenských, tak v civilných operáciách. Spojenecké väzby posilňuje spolupráca v boji proti terorizmu. Pozitívne sa rozvíja oblasť ekonomickej spolupráce, investícií, transferu technológií. SR je dnes blízkym partnerom USA 677

14 aj v oblastiach vzdelávania, vedy, kultúry a športu. Napriek skutočnosti, že Slovenská republika má značne limitovaný potenciál na presadenie zásadnejších iniciatív smerujúcich k výraznejšiemu posunu v kvalite transatlantických vzťahov, môžeme identifikovať priority, ktorých naplnenie môže pozitívne ovplyvniť vývoj transatlantických väzieb. Podpora navyšovania finančných prostriedkov na obranu nie len v kontexte aktuálnych bezpečnostných výziev, ale aj v kontexte posilňovania spoluúčasti EÚ na rozširovaní priestoru demokracie, stability a prosperity po boku USA predstavuje konkrétny príklad príspevku v tomto smerovaní. Ďalšie možnosti súvisia s našou participáciou na činnosti medzinárodných inštitúcií (WTO, IMF), podpore Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP), ktorej podpísanie by vytvorilo najväčšiu svetovú zónu voľného obchodu, ktorá by okrem posilnenia hospodárskych väzieb priniesla aj hlbšie geopolitické dôsledky. V neposlednom rade zostáva téma zdieľania demokratických hodnôt a problematika dodržiavania ľudských práv pre SR dlhodobo aktuálnou príležitosťou na potvrdenie ambícií o zlepšovanie vzťahov EÚ s USA. Vo vzťahu ku transatlantickým spojencom je kľúčovou témou vzťah Slovenskej republiky k dianiu na Ukrajine, predovšetkým pokiaľ ide o postoje SR k Ruskej federácii a Ukrajine. V rámci regionálnej dimenzie možno tvrdiť, že krajiny V4 nezdieľajú rovnaké vnímanie bezpečnostných hrozieb vyplývajúcim z ukrajinskej krízy. SR žiadnym výrazným spôsobom nezvýšila svoje vojenské výdavky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015, napriek tomu, že na Summite NATO vo Walese SR deklarovala svoj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na 1,6% HDP do roku Pokiaľ ide o podobu štátneho rozpočtu na rok 2016 rozpočet Ministerstva obrany SR sa zvýši o takmer 53 mil.,- na sumu ,-. Zásadným momentom pre vzťahy s alianciou bolo v roku 2015 zriadenie styčného integračného tímu NATO v Bratislave (NFIU NATO Force Integration Units) (V Bratislave vznikne..., 2015). b) smerovanie EÚ a úloha Slovenska Európska únia sa nachádza v procese postupnej straty sebadôvery, najmä v zmysle úvah, čím by mohla byť a čím by mala byť. Na prelome rokov si západná Európa osvojila myšlienku rozšíriť priestor slobody a mieru na celý kontinent a masívne rozšírenie tohto priestoru v prvej dekáde 21. storočia bolo vnímané ako definitívne ukončenie rozdelenia Európy. Prijatie Lisabonskej zmluvy v roku 2009 bolo spájané so značným optimizmom, ako sa však ukázalo, jej prijatie nebolo dostatočnou odpoveďou na výzvy, ktorým EÚ musí čeliť v 21. storočí. Kríza eurozóny, vývoj situácie na Ukrajine a utečenecká kríza odhaľujú slabé miesta EÚ. V ani jednom prípade neexistujú strednodobé a dlhodobé stratégie, plány a nie sú stanovené ciele. Prevzatie väčšej zodpovednosti za zvládanie regionálnych globálnych hrozieb vyžaduje zmeny v dvoch kľúčových oblastiach. Prvú problémovú oblasť predstavujú strategické perspektívy. Európska politika sa definuje často iba vo vzťahu k tomu, čo robia alebo nerobia USA, absentuje definícia vonkajších geografických hraníc atď. Druhou problémovou je oblasť inštitucionálna, ktorú predstavuje napr. ťažko sa rodiaca európska zahraničná politika, najmä v dôsledku prudkého nárastu diverzity. Lisabonskou zmluvou bola prijatá premisa reflektujúca požiadavky Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie o znížení úlohy Bruselu v Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Záležitosti vysokej diplomacie mali byť ponechané expertným tímom v týchto troch krajinách a úlohou EEAS (European External Action Service) je v podstate produkovať stanoviská a správy. Zriadenie postu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a jeho konfigurovanie ako podpredsedu Európskej komisie v záujme lepšej koordinácie medzi inštitúciami sa nie vždy osvedčilo. Výsledkom je nedostatočná koordinácia politík EEAS a EK. 678

15 So zreteľom na vyhodnotenie doterajších kľúčových tendencií môžeme identifikovať niekoľko smerovaní pre Európsku úniu. Jednu alternatívu predstavuje smerovanie k vyššej miere integrácie EÚ, ktorá by vytvorila väčšiu koherentnosť jej zahraničnopolitického a bezpečnostného rozmeru a jednotná EÚ by bola priaznivo naklonená voči USA. Druhú alternatívu predstavuje tiež pozitívny scenár integrácie, avšak s viac autonómnou pozíciou voči USA. Tretia alternatíva pripúšťa nedostatočné prehĺbenie integrácie EÚ v zahraničnej politike alebo jej prípadné oslabenie. Slovensko môže zasiahnuť do všetkých troch variantov s konkrétnymi implikáciami pre budúcnosť EÚ. Proces smerujúci k prvým dvom alternatívam bol, je a bude determinovaný najmä prístupmi USA a európskymi mocnosťami, smerovanie k väčšej rozdrobenosti môže ovplyvniť v podstate každý štát (Tokár, 2008). Implikácie pre Slovenskú republiku, ktoré vyplývajú z uvedených tendencií sa týkajú predovšetkým dôrazu smerom k väčšej obozretnosti a zdržanlivosti pri formulovaní vlastných stanovísk a prístupov. Vyhodnotenie skúseností z invázie do Iraku ukazuje, že slovenský postoj (spolu s ďalšími krajinami) prispel ku kríze v transatlantických vzťahoch. Tendencie vývoja prekračujúce hranice štátov, ako organizovaný zločin, ekonomická kriminalita, masová migrácia predstavujú externality vnútorného vývoja EÚ a indikujú väčší záujem na tom, aby EÚ mala jednotnú politiku pri potieraní negatívnych, vedľajších efektov integrácie, čo evokuje posilnenie kompetencií na nadnárodnú úroveň. Podobná situácia sa vzťahuje aj k jednotnému postupu vo vonkajších vzťahoch EÚ od obchodnej politiky, cez rozvojovú pomoc, zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Súčasná utečenecká kríza má tri zásadné negatívne dopady na EÚ. V prvom rade vidíme, že rozdielnosť názorov na akceptáciu utečencov posilňuje euroskepticizmus, ktorý je sprevádzaný úsilím o prísne hraničné kontroly a v krajnom prípade suspendovaním Schengenu. Po druhé, významne ovplyvňuje vzťahy medzi jednotlivými členskými krajinami. Po tretie, ale možno najzávažnejšie, je spochybňovanie hodnôt, ktoré by mala EÚ reprezentovať. Pre SR platí ako vo všeobecnej rovine, tak aj v kontexte utečeneckej krízy, že kým bariéry pre spoločný postup v oblasti prehlbovania integrácie sú mimoriadne vysoké, bariéry pre zablokovanie iniciatívy sú relatívne nízke. Budovanie atmosféry dôvery a spolupráce determinuje charakter komunikácie medzi jednotlivými politickými a spoločenskými segmentmi. Hľadanie a nachádzanie konsenzuálnej politiky je nevyhnutným predpokladom, aby Slovenská republika v oblasti zahraničnej politiky, ako aj v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky, dokázala ponúknutý priestor využiť pre presadenie svojich záujmov a aktívne spolupôsobiť na formovanie sveta, v ktorom sa aj malé štáty môžu cítiť bezpečne, v ktorom sa môžu odvolávať na normy medzinárodného práva a ich dodržiavanie, ktoré im zabezpečí stabilitu, územnú suverenitu a prosperitu a potlačia do úzadia mocenskú logiku geopolitiky, ktorá vníma ich teritórium vo funkcii nárazníkového štátu alebo závažia v stratégiách mocností. Členstvo v EÚ znamená pre SR účasť v klube, v ktorom sa podarilo odstrániť vo vzťahoch medzi jednotlivými štátmi hrozbu a použitie násilia. Ide o spoločenstvo, v ktorom existujú skutočné záruky, že vzájomné spory nebudú riešené násilím. Vzhľadom na význam EÚ pre stabilitu a prosperitu Slovenska, bude potrebné zaujímať také stanoviská, ktoré nepripustia oslabenie dosiahnutej úrovne integrácie a zároveň budú rozširovať priestor stability aj na perifériu Európy. Úspech EÚ na globálnej scéne bude kľúčový pre export hodnôt a noriem do prostredia regiónov susediacich s týmto zoskupením. Ako dokumentujú vyššie uvedené príklady, snahy o premostenie regionálnej a globálnej úrovne si budú vyžadovať pokrok v otázkach prehĺbenia integrácie v oblasti spolupráce v zahraničnej aj bezpečnostnej politike. 679

16 c) stredoeurópske väzby Slovensko sa aktívne zapája aj do regionálnej spolupráce. Slovensko je totiž ako najmenší partner aj celkovo výraznejšie závislé na regionálnej spolupráci, ako jeho susedia. Myšlienky stredoeurópanstva až na pár výnimiek (Hodža) nezapustili silné korene vzhľadom na podozrievavosť voči akýmkoľvek snahám obnoviť niekdajšie podriadené postavenie Slovenska v mnohonárodnostnom celku (stredná Európa ako náhrada za Uhorsko či Habsburskú monarchiu). V súčasnosti i do budúcnosti by však Slovensko ako krajina uprostred strednej Európy mohlo z posilnenej regionálnej spolupráce vyťažiť relatívne najviac(obchod, doprava, sídla organizácií). Vyšehradská spolupráca bola jednou z prvých kooperatívnych štruktúr v postkomunistickom bloku po roku K prvému stretnutiu predstaviteľov Česko- Slovenska, Maďarska a Poľska došlo z iniciatívy česko-slovenského prezidenta Václava Havla v apríli 1990 v Bratislave. V maďarskom Višegráde bola 15. februára 1991 podpísaná Deklarácia o spolupráci Českej a Slovenskej federatívnej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky na ceste k európskej integrácii. Práve vo Višegráde sa takmer pred siedmymi storočiami zišli poľský kráľ Kazimír III, český kráľ Jan Luxemburský a maďarský kráľ Karol I. Róbert a dohodli sa na spolupráci k obmedzeniu napätia a konfliktov v regióne. Aj keď Vyšehradská dohoda z roku 1335 zlyhala a nezabezpečila dlhodobý mier na tomto území, zjednotila snahy stredoeurópskych vodcov dať na bok rozdiely a upevniť kultúrne zväzky medzi ľuďmi. Stretnutie začiatkom 90. rokov malo obdobné ciele. Základnými cieľmi sú podľa vyšehradskej spolupráce predovšetkým obnova štátnej suverenity, demokracie a slobody, likvidácia pozostatkov totalitného systému, budovanie parlamentnej demokracie a moderného právneho štátu, vybudovanie moderného trhového hospodárstva a úplné zapojenie sa do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému. Ďalšia spolupráca sa obmedzila na hospodársku a politickú spoluprácu. V decembri 1992 podpísali štáty Vyšehradskej trojky Dohodu o stredoeurópskej zóne voľného obchodu (CEFTA). Hoci zmeny v medzinárodnom prostredí (najmä rozdelenie Česko-Slovenska) smerovali k prehlbovaniu regionálnej spolupráce, otvorený skepticizmus českej vlády po roku 1993 voči stredoeurópskej integrácii a problémy s autoritatívnu vládou na Slovensku pochovali na niekoľko rokov jej ďalší rozvoj (Terem Lenč, 2011). Prelom a návrat k vyšehradskej myšlienke nastal po parlamentných voľbách na Slovensku na jeseň 1998, keď krátko po nich nová koaličná vláda v Bratislave predložila iniciatívu, aby sa práve v tomto meste zišli premiéri vyšehradských krajín, k čomu došlo Toto stretnutie podporila aj nová česká politická garnitúra, ktorá kládla väčší dôraz na regionálnu spoluprácu. Za oficiálny znak obnovenia Vyšehradskej spolupráce sa však dá považovať už summit premiérov Českej, Poľskej a Maďarskej republiky ktoré sa uskutočnilo v Budapešti. Pre Slovenskú republiku bolo toto stretnutie významné tým, že Budapeštianskym prehlásením tri Vyšehradské krajiny vyjadrili podporu novovzniknutej slovenskej vláde, jej členstvu vo V4 a záujem napomáhať Slovensku dohnať oneskorený integračný proces do euroatlantických štruktúr. Na spomínanom májovom rokovaní krajín Vyšehradskej štvorky v Bratislave sa dohodli predsedovia vlád na ôsmych oblastiach konkrétnej spolupráce a to zahraničnej politiky (spoločná koordinácia pri snahe o vstup do EÚ a pri zavádzaní schengenských pravidiel), demokratického vývoja spoločnosti, kultúry, mládeže a športu, vedy a techniky, životného prostredia, infraštruktúry a cezhraničnej spolupráce (Paličková, 2004). Vyšehradsky priestor je so svojou rozlohou takmer 534 tisíc kilometrov štvorcových porovnateľné veľký ako Francúzsko a žije na ňom viac ako 60 miliónov obyvateľov. Toto spoločenstvo by si mohlo vytvárať určitú spoločnú platformu pre rokovania v rámci EÚ pretože štyri dohodnuté štáty môžu určite dosiahnuť lepšie výsledky v rokovaniach, ako keď budú postupovať samostatne a oddelene (Horváth, 2004, s.14). 680

17 Dnes, viac ako kedykoľvek v minulosti, sa stredoeurópske spoločnosti intenzívne domáhajú emancipácie v medzinárodných vzťahoch ako konkrétne entity so špecifickou historickou skúsenosťou, ktoré môžu poskytnúť empiricky podložené postoje k riešeniu rôznych situácií (Kučerová, 2015). Aktuálnou témou je identifikácia potenciálu a limitov vplyvu strednej Európy v EÚ. V západnej literatúre je často tento priestor po funkčnej stránke primárne vnímaný ako súčasť ekonomickej základne EÚ. Ak by sme prijali tendenciu k normatívnemu chápaniu strednej Európy, teda, že stredoeurópske spoločnosti by mohli reálne ovplyvňovať svoj vývoj, následne by sme mali vedieť, akú strednú Európu chceme mať, a čím by mala stredná Európa prispieť k budúcnosti EÚ. V tomto kontexte stojí na mieste primárna otázka súvisiaca s budúcim charakterom krajiny a jej hodnotovou orientáciou, ktorá výrazne absentuje od momentu vstupu SR do EÚ a NATO. Citeľný konsenzus elít v zahraničnej politike v minulosti do značnej miery súvisel s európskou a atlantickou integráciou. Po dosiahnutí tejto méty zahraničná politika stratila dominantnú agendu, čo sa prejavilo v oslabení širokého konsenzu politických a odborných elít v otázkach ďalšieho smerovania zahraničnej politiky ako aj na kapacite elít túto politiku efektívne komunikovať. Nové dimenzie zahraničnopolitickej agendy, akými sú efektívne fungovanie v rámci EÚ, ochrana ľudských práv, či bezpečnostná politika, sú navyše objektívne komplikovanejšie na vysvetlenie bežnému občanovi (Brenski, 2013, s. 21). Určitým indikátorom, či je stredná Európa schopná zásadnejšie ovplyvňovať svoje postavenie v medzinárodných vzťahoch alebo či zostane len objektom záujmu mocností, predstavuje aktuálna migračná a utečenecká kríza. Pre prístupy krajín strednej Európy je charakteristický vysoký stupeň nedôvery voči utečencom, odmietavý postoj k prerozdeleniu migrantov na základe záväzných kvót, zdôrazňovanie dobrovoľného charakteru solidárnych opatrení EÚ, tak aby štáty mohli stavať na svojich skúsenostiach, overených postupoch a zdrojoch. Všetky sa zameriavajú sa na poskytnutie personálu, financií a techniky na zvýšenie ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru. Rezervovaným postojom si vyslúžili povesť nezodpovedných členov európskej rodiny, ktorí sa k nej hlásia v prípade čerpania výhod, ale odťahujú sa od nej, ak nastanú problémy. Svojimi anti-liberálnymi prístupmi vyvolali otázky, či sa stredná Európa neposúva viac na Východ. Vo vzťahu ku kľúčovým európskym partnerom, ako je Nemecko, sa ukazuje, že prioritnou témou, ktorá bude definovať kvalitu vzájomných vzťahov nie je Ukrajina, ani Sýria, ale migračná a utečenecká kríza. Táto téma má potenciál vyostrovať vzájomné vzťahy medzi oboma krajina, ale aj širším priestorom strednej Európy, nakoľko pozíciu Slovenskej republiky zdieľajú aj krajiny V4. Absencia spoločných riešení už dokázala vyostriť napríklad bilaterálne česko-nemecké vzťahy, ktoré sa podľa niektorých komentátorov dostali na najnižšiu úroveň za obdobie posledných dvoch dekád (Když Merkelova..., 2015). Kľúčovým momentom, ktorý definuje vzťahy SR a širšieho regiónu V4 vo vzťahu k Nemecku je najmä rozhodnutie Rady EÚ z o zavedení tzv. dočasného relokačného mechanizmu a otázka prerozdeľovania utečencov. Voči tomuto rozhodnutiu SR podala oficiálnu žalobu na súdny dvor v Luxemburgu dňa (Slovensko podalo žalobu..., 2015). Slovenský postup v tejto otázke zopakovalo rovnako aj Maďarsko, čo vysiela silný politický signál ostatným partnerom v rámci EÚ. Krajiny strednej Európy však nachádzajú s Nemeckom spoločné postoje, pokiaľ ide o spôsoby riešenia príčin utečeneckej/migračnej krízy pri opatreniach akými sú napríklad posilnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ, príslušných agentúr (Frontex), medzinárodných programov OSN či spolupráci s tretími krajinami (Turecko). Nemecko však zrejme nebude mať tendenciu stupňovať napätie, keďže Slovenská republika v predchádzajúcom období napriek deklarovanému opozičnému stanovisku k sankciám EÚ voči Rusku, nikdy nehlasovala proti ich zavedeniu na európskej úrovni. Pokiaľ implementácia dohôd z Minsku nebude adekvátna, Nemecko bude potrebovať krajiny 681

18 V4, vrátane SR na presadenie ďalších sankcií a udržania principiálneho postoja voči Ruskej federácii. Ďalšou kľúčovou otázkou pre budúcnosť nemecko-slovenských vzájomných vzťahov je téma energetickej bezpečnosti, konkrétne budúcnosť projektu Nordstream 2. Ten SR vníma ako ohrozenie vlastných národných záujmov a politický motivovaný projekt, ktorého hlavným cieľom je vyradenie Ukrajiny z pozície tranzitnej krajiny pokiaľ ide o prepravu ruského plynu k západoeurópskym odberateľom. Tu je potrebné poznamenať, že budovanie dodatočnej prepravnej kapacity je zbytočné, nakoľko potrebná kapacita už reálne existuje. Len pre ilustráciu kapacita plynovodu Bratstvo je 90 bcm 3 /ročne, avšak jeho reálne využitie je v súčasnosti na úrovni 46,5 bcm 3 /ročne. Plánovaná kapacita Nordstream 2 je 55 bcm 3 /ročne. Slovenskú pozíciu zdieľa celkovo ďalších 9 krajín EÚ (Česká republika, Bulharsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko), ktoré boli signatármi listu adresovaného Európskej komisii (Nord stream 2 ide proti...,2015) so zámerom otvoriť túto tému na decembrovom zasadnutí Európskej rady. Nie všetky krajiny strednej a východnej EÚ majú rovnaký názor na budúcnosť tohto projektu. Napríklad, Bulharsko je jednou z krajín, ktoré rusko-nemeckú iniciatívu neplánuje blokovať (Bulharsko podporuje, 2015). Pre vzťahy s Ukrajinou je pozícia Slovenska strategická minimálne z troch dôvodov. Prvým je reverzný chod cez prepojenie Vojany-Užhorod, prostredníctvom ktorého boli zabezpečené základné strategické záujmy Ukrajiny z pohľadu energetickej bezpečnosti. Druhým je vyhlásenie ruského Gazpromu, že po roku 2018 bude tranzit ruského plynu z Ukrajiny úplne presmerovaný do Turecka, či snahu realizovať projekt Nordstream 2. Obidva varianty však v súčasnej situácii napätých rusko-tureckých vzťahov, či otáznej budúcnosti NS2 ešte nemusia skončiť fyzickou realizáciou ruských zámerov. Po tretie, eurokomisárom pre energetickú úniu je Slovák Maroš Šefčovič, ktorý môže zásadným spôsobom formovať súčasnú diskusiu o energetickej politike EÚ voči Ruskej federácii, a tým de facto aj Ukrajine. SR môže v tejto problematike ukázať zodpovedný prístup členskej krajiny usilujúcej sa o konzistentnú energetickú politiku, pričom argumentačná báza sa môže okrem vyššie uvedených aspektov orientovať na konzekvencie pre energetickú bezpečnosť EÚ v prípade straty jednej transportnej cesty, na konzekvencie súvisiace s novou úlohou Nemecka pri distribúcii plynu v Európe ako aj podkopaním regionálnej integrácie v oblasti zemného plynu v priestore V4. Vo vzťahu k regionálnym partnerom v rámci V4 sa ukazuje, že absencia jednotného politického postoja na dianie na Ukrajine nie je prekážkou prehlbovania spolupráce v ostatných oblastiach, najmä pokiaľ ide o otázky spojené s energetickou bezpečnosťou. Krajiny V4 dosiahli od roku 2009 výrazné úspechy v oblasti zvýšenia energetickej bezpečnosti a realizáciu diverzifikačných projektov, niektorí autori hovoria o tzv. tichej plynovej revolúcii. Typickým príkladom z pohľadu SR je najmä dokončenie plynového interkonektoru s Maďarskom, navýšenie kapacity interkonektoru s Rakúskom a plánované dokončenie s Poľskom. 4 Kultivácia zahraničnej politiky SR v záujme zvyšovania kredibility v rámci EÚ Kľúčovým odkazom novembrových udalostí z roku 1989, ktoré otvorili priestor pre súčasné a budúce postavenie Slovenska vo svete je v zodpovednom pôsobení SR ako aktívneho člena EU a spoľahlivého spojenca euroatlantickej bezpečnosti v NATO, v posilňovaní transatlantických vzťahov, v aktívnom pôsobení v medzinárodných organizáciách na globálnej úrovni i v stredoeurópskom regióne, v odovzdávaní skúseností krajinám západného Balkánu i východným susedom (napr. v rámci Východného partnerstva). 682

19 Pomerne novou dimenziou pre pôsobenie SR vo svete je politika rozvojovej pomoci. Aj napriek malému objemu prostriedkov sa môžeme pochváliť úspešnými projektmi v Keni, v Afganistane, na Srí Lanke alebo v Dárfure. Bude potrebné ďalej zefektívňovať poskytovanú pomoc, zlepšiť jej programovú orientáciu, sektorovú špecializáciu a pod. Tak ako v iných oblastiach, aj v zahraničnej politike je potrebne ďalej rozvíjať doterajšie aktivity, prichádzať s novými kreatívnymi iniciatívami. Je na čo nadväzovať po úspešnom zavŕšení vstupu do NATO a EU, sa SR zviditeľnilo kvalitne odvedenou prácou počas nášho členstva v BR OSN, aktivitami na Západnom Balkáne, v Iraku a v Afganistane, v roku 2009 sme sa stali členmi Hospodárskej a sociálnej rady OSN, a členom rady OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, sme aktívnymi sprostredkovateľmi rokovaní tzv. bikomunitného dialógu medzi gréckymi a tureckými Cyperčanmi atď. Ideály novembra 1989 už vyše dvadsaťpäť rokov determinujú na slovenskej politickej scéne dôraz na dodržiavanie demokratických princípov, na rozširovanie priestoru slobody a demokracie, rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv, vlády zákona a dôslednejšie odmietanie nacionalizmu, extrémizmu a rasizmu. Vznik SR nám vytvoril priestor pre formulovanie vlastných stanovísk k medzinárodnému vývoju a je len na nás akú pridanú hodnotu budeme v týchto stanoviskách generovať. Dlhodobé úsilie o širokú konsenzuálnu politiku je nevyhnutné pre systematické posilňovanie schopnosti kvalifikovaných reakcií na vývoj v oblasti medzinárodných vzťahov v záujme dôsledného, vyváženého a stabilného pôsobenia SR vo svete. Predovšetkým je potrebné charakterizovať globálne prostredie, v ktorom prebieha samotný proces tvorby a formovania cieľov zahraničnej politiky. Viaceré ukazovatele poukazujú na zvýšenú dynamiku zmien globálneho medzinárodnopolitického a bezpečnostného prostredia. Je evidentné, že sme opustili lineárnu vývojovú trajektóriu a sme svedkami rastúcej nelinearity, čoraz menšej a neistejšej miery predikovateľnosti budúceho vývoja. Sme svedkami postupnej zmeny štruktúry svetového politického systému. Finančná a hospodárska kríza podkopala ekonomické pozície Západu a zrejme definitívne posúva ekonomické ťažisko sveta na Východ. Mnohé analýzy akcentujú mocenský úpadok Európy, ktorý v súvislosti s ďalšími problémami v oblasti politickej, bezpečnostnej, hospodárskej a sociálnej rezultuje do množstva otáznikov nad budúcou stabilitou a kohéziou samotnej EÚ. Nemali by sme marginalizovať vnútorné problémy Severoatlantickej aliancie, ktoré sa dotýkajú nie len otázky zdrojov, ale najmä jej identity. Aktívne je potrebné podporiť transatlantické partnerstvo, ktoré v troch kľúčových obdobiach (prvá svetová vojny, druhá svetová vojny, studená vojna) prinieslo pozitívne výsledky pre budúcnosť zjednotenej Európy, ktorej je SR súčasťou (Terem, 2012). Pred nami stojí kľúčová výzva, aby sme vytvorili platformu pre hľadanie širšieho politického a spoločenského konsenzu s cieľom vymedzenia hodnotového a záujmového rámca a prioritných cieľov zahraničnej politiky na obdobie do roku 2025, zohľadňujúc zmeny v globálnom, európskom a regionálnom meradle. Politická stabilita a pokračovanie reforiem sú nevyhnutné podmienky pre ďalší rýchly rast slovenského hospodárstva. Okrem domácich faktorov však do tohto procesu zasahuje aj externé prostredie. Vstup Slovenska do EÚ bol najvýznamnejším faktorom, následne sa ako zásadným pre ďalší vývoj ukázal vstup do eurozóny v roku 2009 (vrátane finančnej krízy), pričom v súčasnosti čelí SR dôsledkom zhoršovania vzťahov a zvyšujúceho napätia medzi EÚ a NATO na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, vyvolaného ruskou anexiou Krymského polostrova a podporou separatistických síl na východnej Ukrajine. Zároveň je zahraničná politika konfrontovaná s migračnou krízou a jej dôsledkami pre bezpečnosť SR a EÚ. 5 Záver Od roku 1998 panovala medzi elitami v otázkach zahraničnej politiky štátu vzácna zhoda prejavujúca sa aj v súhlasných postojoch verejnosti ku konaniu exekutívy, súčasný 683

20 vývoj naznačuje, že v budúcnosti to tak byť nemusí. S narastajúcim počtom aktérov a záujmových skupín s vplyvom na verejnú mienku, rastom nelinearity a nepredvídateľnosti vývoja svetového politického systému, dynamickým vývojom v transformujúcom sa mocenskom prostredí medzinárodných vzťahov, novým výzvam, ktorým čelíme v Európskej únii a vzrastajúcej ekonomickej a politickej medzinárodnej interdependencii, ako aj stále prítomným populizmom médií, môžeme sledovať varovné signály, ktoré upozorňujú, že i zahraničná politika sa stáva agendou, ktorej elity budú musieť venovať zvýšenú a najmä kontinuálnu pozornosť. Rastúci počet zlyhávajúcich štátov s nedostatočne legitímnymi politickými inštitúciami alebo neefektívnymi inštitúciami bude predstavovať politický a bezpečnostný problém vedúci k zvýšeniu vnútornej nestability a šírenia konfliktov za ich hranice. Môžeme konštatovať, že otázky zahraničnej politiky sa budú dostávať rýchlejšie, častejšie a intenzívnejšie do pozornosti verejnej mienky, čím bude narastať potreba dynamicky a koncepčne investovať do komunikácie s verejnosťou po obsahovej, personálnej, ako aj finančnej stránke. V opačnom prípade narastá pravdepodobnosť, že verejnosť vo zvýšenej miere vykompenzuje informačný deficit prijímaním ľahko uchopiteľných a pútavých teórií konšpiračného nazerania na dianie vo svete, špecificky v oblasti zahraničnej politiky (Terem Kovács, 2014). Hľadanie a nachádzanie konsenzuálnej politiky je nevyhnutným predpokladom, aby Slovenská republika v oblasti zahraničnej politiky, ako aj v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky, dokázala ponúknutý priestor využiť pre presadenie svojich záujmov a aktívne spolupôsobila na formovanie sveta, v ktorom sa aj malé štáty môžu cítiť bezpečne, v ktorom sa môžu odvolávať na normy medzinárodného práva a ich dodržiavanie, ktoré im zabezpečí stabilitu, územnú suverenitu a prosperitu a potlačia do úzadia mocenskú logiku geopolitiky, ktorá vníma ich teritórium vo funkcii nárazníkového štátu alebo závažia v stratégiách mocností. Členstvo v EÚ znamená pre SR účasť v klube, v ktorom sa podarilo odstrániť vo vzťahoch medzi jednotlivými štátmi hrozbu a použitie násilia. Skúsenosť ukazuje, že ide o spoločenstvo, v ktorom existujú skutočné záruky, že vzájomné spory nebudú riešené násilím. Vzhľadom na význam EÚ pre stabilitu a prosperitu Slovenska, bude potrebné zaujímať také stanoviská, ktoré nepripustia oslabenie dosiahnutej úrovne integrácie a zároveň budú rozširovať priestor stability aj na perifériu Európy. Zoznam použitej literatúry BRENSKI, W. (2013): Citizenship of the European union as a new political dimension of European integration. In Dimenzie občianstva Európskej únie. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela Belianum, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, ISBN , s Bulharsko podporuje Nord Stream-2. [online] In SME [Citované ]. Dostupné na internete: _source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss. CARR, E. H. (1939): The Twenty Year s Crisis An Introduction to the Study of International Relations. MacMillan, London p.134. ČECH, Ľ. (2011): Globalization and its influence on international political relations basic features of international political relations in the environment of a postmodern society of the 684