ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA

Transcription

1 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV TOMÁŠ DUDÁŠ A KOLEKTÍV ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA VYBRANÉ KAPITOLY Vydavateľstvo EKONÓM 2007

2 Autori Ing. Tomáš Dudáš, PhD., vedúci autorského kolektívu kapitola 8 Mgr. Ivana Raslavská kapitoly 1, 2 Mgr. Jiří Novosák, Mgr. Robert Stojanov kapitola 3 PhDr. Peter Weiss, CSc. kapitola 4 JUDr. Eduard Kukan kapitola 5 Ing. Jozef Polakovič, M. E. S. kapitola 6 Ľubica Debnárová, Veronika Hagarová kapitola 7 Ing. Radoslav Mizera, Ing. Branislav Žúdel kapitola 9 Mgr. Miroslava Vacvalová kapitola 10 Ing. Dana Plavcová kapitola 11 Dr. Ing. Zuzana Letková kapitola 12 Getnet Kassa Tamene, M. A., PhD. kapitola 13 doc. PhDr. Jana Lenghardtová, CSc. kapitola 14 Odborná redaktorka Mgr. Ivana Raslavská Recenzenti doc. PhDr. František Škvrnda, CSc. doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. Editori Mgr. Boris Mattoš Ing. Michal Fabuš Jazyková redaktorka: Mgr. Marianna Mišúrová Za odbornú stránku textu, korektúru a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori. Schválené pedagogickou a edičnou komisiou Ekonomickej univerzity v Bratislave v edičnom programe na rok 2007 ako skriptá. ISBN Za finančnej podpory slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid.

3 OBSAH 1 CHARAKTERISTIKA ROZVOJOVÉHO SVETA A NAJMENEJ ROZVINUTÝCH KRAJÍN (NRK) Socioekonomická charakteristika rozvojového sveta Charakteristika najmenej rozvinutých krajín (NRK) ROZVOJOVÁ POMOC A RIEŠENIE PROBLÉMOV V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH Členenie rozvojovej pomoci Miléniové rozvojové ciele POVERTY, OFFICIAL DEVELOPMENT ASSISTANCE, MIGRATION REMITTANCES AND DEVELOPMENT - A CONTRIBUTION TO THE INTRICATE NEXUS Poverty Official Development Assistance (ODA) Migration Remittances ROZVOJOVÁ POMOC - FAKTORY VZNIKU, ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTICKÉ ČRTY A MIESTO V ČINNOSTI MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ ČLENSKÉ ŠTÁTY OECD AKO DARCOVIA ROZVOJOVEJ POMOCI Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Poslanie DAC Štruktúra DAC Koordinácia rozvojovej pomoci v EÚ a DAC/OECD Podmienky členstva vo výbore OECD pre rozvojovú pomoc Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) v číslach Slovensko a jeho medzinárodné záväzky v súvislosti s ODA Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky ROZVOJOVÁ POMOC EURÓPSKEJ ÚNIE Evolúcia rozvojovej pomoci EÚ Právny základ a inštitucionálny rámec rozvojovej pomoci EÚ

4 6.3 Tematické a geografické priority rozvojovej pomoci EÚ Existujúci mechanizmus financovania rozvojovej pomoci EÚ Financovanie rozvojovej pomoci z komunitárnych zdrojov Financovanie rozvojovej pomoci z mimorozpočtových zdrojov Rozvojová pomoc EÚ v kontexte medzinárodných záväzkov z Monterrey Kritické hodnotenie vybraných aspektov existujúceho mechanizmu rozvojovej pomoci EÚ OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC SLOVENSKEJ REPUBLIKY Dôvody, ciele a priority ODA SR Slovak Aid Financovanie ODA Slovenská bilaterálna pomoc a rozvojové projekty Projekty Slovak Aid predložené v roku Spolupráca s multilaterálnymi a bilaterálnymi donormi Hlavné výzvy a úlohy slovenskej ODA PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE AKO FAKTOR HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA ROZVOJOVÝCH ŠTÁTOV Potenciálne výhody plynúce z prílevu priamych zahraničných investícií Súčasné trendy prílevu PZI do rozvojových štátov Najnovšie trendy v príleve PZI do regiónu Ázie Najnovšie trendy v príleve PZI do regiónu Latinskej Ameriky Najnovšie trendy v príleve PZI do Afriky Faktory zvýšenia investičnej atraktívnosti najmenej rozvinutých rozvojových štátov SOCIAL AND ENVIRONMENTAL ASPECTS OF DEVELOPMENT AID AND COOPERATION Definition of human development Poverty as a global problem Social aspects of development aid and cooperation Environmental aspects in development aid and cooperation Multilateral Environmental Agreements Forest Law Enforcement Governance and Trade Tropical Forests Marine and Coastal Resources Water and Sanitation

5 9.4.6 Energy Issues World Bank: Green revolution in India FAIR TRADE Stručná história hnutia fair trade Historický vývoj fair trade Fair trade znamená Ako spoznáte fair trade výrobky? Základné princípy fair trade Doterajšie výsledky a zaujímavé čísla KOORDINACE POVÁLEČNÉ HUMANITÁRNÍ POMOCI A OBNOVY. NA PŘÍKLADU Z LIBÉRIE Liberijský kontext Humanitární situace v poválečné Libérii Humanitární aktéři UNMIL (United Nations Mission In Liberia) Hlavní agentury OSN aktivní v Libérii Další humanitární aktéři Humanitární koordinace Důvody pro koordinaci humanitárních aktivit Koordinační mechanismy Příklady některých řešených problémů Koncept Do No Harm Projekt Sféra SLOVENSKÁ ROZVOJOVÁ POMOC V STREDNEJ ÁZII, MONGOLSKU A AFGANISTANE Slovenská oficiálna rozvojová pomoc Stredná Ázia Rozvojové projekty v jednotlivých krajinách realizované v rokoch 2004 až 2009 z prostriedkov Trustového fondu MZV - UNDP Afganistan Kazachstan Kirgizsko Mongolsko Tadžikistan Uzbekistan

6 13 SOME PROBLEMS OF INTERNATIONAL RELATIONS THAT AFFECT SUB-SAHARAN AFRICA (SSA). FACTORS THAT AFFECT DEVELOPMENT IN THE CONTINENT International Conflicts in SSA Ideology and National Interest Political Determinants ROZVOJOVÁ POMOC V LATINSKEJ AMERIKE Charakteristika regiónu Oficiálna rozvojová pomoc v Latinskej Amerike Postavenie Latinskej Ameriku a Karibiku medzi príjemcami ODA Vývoj ODA v Latinskej Amerike od 90. rokov 20. storočia Účel zahraničnej pomoci Bilaterálna a multilaterárna pomoc Európska únia a Latinská Amerika - rozvojová pomoc a spolupráca. 206 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY PRÍLOHA A: MAPY PRÍLOHA B: GRAFY PRÍLOHA C: SCHÉMY

7 Úvod Dostáva sa vám do rúk študijný materiál Rozvojová pomoc a spolupráca. Vybrané kapitoly. Na jeho tvorbe sa podieľali viacerí skúsení autori - ľudia z praxe, ale aj akademickej oblasti. Vzdelávací proces v prostredí rýchlo sa meniaceho sveta si vyžaduje otvorený prístup pedagógov ku globálnej problematike a primerané všeobecné vzdelanie študentov, aby dokázali tieto témy vnímať ako holistický systém, ktorého všetky aspekty sú vzájomne prepojené a navzájom spolu súvisia. Globálna rozvojová problematika je perspektívnym predmetom aplikovateľným na všetkých stupňoch vzdelávania a má svoje miesto vo vzdelávacích inštitúciách, ale aj mimo nich. Podnetom na vznik tejto publikácie bol nedostatok komplexných materiálov vhodných na vysokoškolské vzdelávanie, ktoré by zodpovedali potrebám predmetu rozvojová pomoc a spolupráca. Naším cieľom je inovatívnym spôsobom a modernými metódami implementovať predmet globálnej rozvojovej problematiky na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Prostredníctvom moderných vyučovacích metód chceme dosiahnuť, aby sa slobodne formovali vaše názory na dôležité globálne otázky, chceme podporovať vaše kritické myslenie, vašu schopnosť vyjadrovať postoje rozumným spôsobom a aktívne reagovať na aktuálne celospoločenské problémy. Predkladaný študijný materiál sme pre vás pripravili v rámci projektu Rozvojová pomoc, ktorý úspešne prebiehal na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave už od júna 2006 do septembra 2007 z finančných prostriedkov slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid. Celková prezentácia projektu je zverejnená na pravidelne aktualizovanej internetovej stránke Nájdete tam fotografie, powerpointové prezentácie z prednášok a seminárov, správy z akcií a konferencií a množstvo ďalších zaujímavých informácií. Vo fakultnej knižnici sú vám tiež k dispozícii viaceré nové aktuálne tituly z oblasti globálnej rozvojovej problematiky a rozvojovej pomoci. Príjemné štúdium vám želajú autori publikácie 7

8

9 1 Charakteristika rozvojového sveta a najmenej rozvinutých krajín (NRK) Nerovnomernosť vývoja spoločnosti v globálnom aj regionálnom meradle vyplýva z rozdielnych prírodných a spoločenských podmienok. Rozvoj vnímame ako proces a nie výsledok ekonomických a spoločenských zmien. Kým sa niektoré štáty rozvíjajú, iné upadajú. Cieľom rozvojových teórií je vysvetlenie týchto procesov a rozvojová prax na základe týchto poznatkov vytvára nástroje na riešenie globálnych aj špecifických problémov rozvojového sveta. Teórie týkajúce sa rastu, rozvoja a stagnácie vieme nájsť už v klasickej ekonomickej teórii Adama Smitha (Bohatstvo národov), jeho nasledovníkov Davida Ricarda, Thomasa Malthusa a Johna Stuarta Milla, ktorí presadzovali teóriu slobodného trhu a laissesfaire. 1 Klasické teórie sa snažili primárne vysvetliť prudký ekonomický rast západného sveta. Až povojnové teórie začali rozoberať faktory, ktoré zabrzdili vývoj v rozvojových štátoch a dôvody prečo chudobné krajiny nedokázali držať krok zároveň s rozvinutými. 2 V tretej kapitole skrípt Robert Stojanov a Jiří Novosák rozoberajú najdôležitejšie rozvojové koncepcie, ktoré sa začali rozvíjať po 2. svetovej vojne. V tomto období sa rozvojová problematika začala chápať ako interdisciplinárny odbor, ktorý sa dotýka rôznych oblastí ekonomického, spoločenského, politického, kultúrneho života, ako aj oblasti životného prostredia. Prevažná vačšina teoretikov spája začiatok modernej éry rozvoja s prejavom prezidenta Trumana v roku 1949, v ktorom označil rozvojové krajiny ako málo rozvinuté, zaostalé oblasti (underdeveloped areas). 3 Pojem rozvojový svet sa začal formovať až v 50. a 60. rokoch 20. storočia v období charakteristickom rozpadom britských a francúzskych kolónií. 1 SZIRMAI, A.: The Dynamics of Socio-Economic Development. Cambridge University Press, 2005, s RASLAVSKÁ, I.: Historický vývoj a charakteristika rozvojovej pomoci. In: Medzinárodné vzťahy. 2/2006, ročník IV. Bratislava: EKONÓM, 2006, s SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W.D.: Economics. McGraw-Hill, 1985, s

10 Jeden z najčastejšie používaných pojmov, ktorým sa označoval kontrast v rozvoji medzi jednotlivými krajinami v období studenej vojny, je slovné spojenie tretí svet (pozri prílohu A.1), ktorý označoval krajiny africké, ázijské a krajiny Latinskej Ameriky. Do tzv. tretieho sveta patrili krajiny kapitalistické (napr. Venezuela), komunistické (napr. Severná Kórea), štáty veľmi chudobné (napr. Mali), ale aj veľmi bohaté (napr. Saudská Arábia). Vzhľadom na zmeny v politickom usporiadaní sveta a prílišnú simplifikáciu sa tento pojem v súčasnosti považuje za neaktuálny a nesprávny. V súčasnej literatúre sa dajú nájsť aj ďalšie pojmy, ktoré sa používajú na označenie rozvojového sveta, ako napr. krajiny tzv. chudobného alebo globálneho juhu (Poor South, Global South), alebo slovné spojenie rozvojové ekonomiky (developing economies) 4 Charakteristickým problémom rozvojového sveta sú veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi z hľadiska ich ekonomického a politického systému. Problémy týchto krajín súvisia s nestabilnou politickou a ekonomickou situáciou, so špecifickým demografickým vývojom - výrazný populačný rast, s nepriaznivými klimatickými podmienkami - prírodné katastrofy, ale i psychologickými faktormi - pocit nedostatku. Vybranými témami sa budeme podrobnejšie zaoberať v ďalších kapitolách publikácie. 1.1 Socioekonomická charakteristika rozvojového sveta Rozvojové krajiny sa nedajú charakterizovať ako homogénna skupina, a preto ich rozdeľujeme do skupín podľa rôznych kritérií. Na porovnanie sociálneho a ekonomického rozvoja v jednotlivých krajinách a regiónoch sa používajú rôzne štatistické metódy. Svetová banka, OECD aj OSN každoročne publikujú správy, v ktorých zverejňujú údaje o socioekonomickej situácii v jednotlivých krajinách a analyzujú rozvoj vo svete na základe porovnávania vybraných kritérií. 5 Základným indikátorom merajúcim ekonomický rast je hrubý národný produkt (HNP) alebo hrubý domáci produkt (HDP). Využiteľnosť týchto 4 Slovné spojenie rozvojové ekonomiky používa Svetová banka na označenie krajín s nízkym a stredným príjmom (low and middle income countries) a ekonomík, ktoré sú v procese ekonomického rozvoja. 5 napr. WORLD BANK. World Development Report 2007, Global Monitoring Report, World Development Indicators 2007, Pozri: UNDP. Human Development Reports, Pozri: OECD. OECD Factbook 2007, Pozri: 10

11 indikátorov pri meraní ekonomického rozvoja je predmetom polemík v odborných kruhoch. Výrazné rozdiely medzi HDP a HNP sú viditeľné najmä pri meraní ekonomického rastu v rozvojových štátoch, keďže významný podiel HDP tvoria zahraničné investície a výsledkom je každoročný odlev podielov zo zisku. Preto HNP má pri meraní ekonomického rastu v rozvojových krajinách nižšiu hodnotu ako HDP. Ľudmila Lipková člení rozvojové štáty do šiestich kategórií na základe štruktúry tvorby HDP. 6 Novoindustrializované štáty považuje za špecifickú skupinu, ktorá je síce v rámci členenia považovaná za rozvojovú, ale z pohľadu štruktúry tvorby HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov sa vyrovnajú priemyselne vyspelým ekonomikám. Štáty oplývajúce nerastným bohatstvom patria do druhej skupiny. Vďaka príjmom z exportu dosahujú tieto krajiny pomerne vysokú úroveň HDP per capita. Relatívne rozvinuté ekonomiky, ktoré sú charakteristické diverzifikovanou štruktúrou tvorby HDP, zaradila do tretej skupiny. Štáty s významným podielom cestovného ruchu na tvorbe HDP tvoria štvrtú skupinu rozvojových štátov. Monokultúrne krajiny závislé od pestovania a exportu niektorej poľnohospodárskej plodiny patria do piatej skupiny. Najchudobnejšie ekonomiky tvoria šiestu skupinu a sú charakteristické veľmi pomalým alebo nulovým hospodárskym rastom. Metódou, ktorá umožnuje porovnávanie národného príjmu medzi jednotlivými krajinami, je meranie parity kúpnej sily (PKS). Porovnania založené na štandardizovanom spotrebnom koši, poskytujú realistickejší obraz o chudobe v rozvojových krajinách, pretože berú do úvahy nízke ceny lokálnych služieb základných spotrebných statkov. Sociálny a ekonomický rozvoj štátov sa v praxi meria rôznymi štatistickými metódami. Napr. Svetová banka publikuje štatistiky založené na klasifikácii jednotlivých krajín podľa 7 : 6 LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2006, s WORLD BANK. Statistics Pozri: 11

12 geografického regiónu (dáta dostupné len z rozvojových regiónov, t. j. krajiny s nízkym príjmom a nízkym stredným príjmom). Regióny: východná Ázia a Tichomorie, Európa a Stredná Ázia, Latinská Amerika a Karibik, Stredný východ a severná Afrika, južná Ázia, subsaharská Afrika. podľa výšky príjmu per capita Tabuľka 1 Kritériá porovnania rozvoja štátov na základe HDP per capita. Kategória HDP per capita Štáty s nízkym príjmom < 905 USD Štáty s nízkym stredným príjmom 906-3,595 USD Štáty s vyšším stredným príjmom 3,596-11,115 USD Štáty s vysokým príjmom > 11,116 Zdroj: podľa príjmovej skupiny Krajiny IDA (International Development Association, 65 krajín), ktoré nedosahujú príjem per capita vyšší ako 1,065 USD a majú nedostatočné predpoklady na získanie pôžičky z IBRD. Ide o zvýhodnené bezúročné pôžičky, zamerané na posilnenie hospodárskeho rastu a životných podmienok v recipientskych krajinách. Pôžičky IBRD (International Bank for Reconstruction and Development, 62 krajín) sú určené stredne bohatým krajinám, ktoré sú schopné splácať pôžičky bez zvýhodnenia. Krajiny Blend (15 krajín) majú oprávnenie na čerpanie pôžičiek z IBRD aj IDA, pretože majú nízky príjem per capita, ale sú zároveň finančne spôsobilé splácať pôžičky poskytované IBRD. V roku 1990 Rozvojový program OSN (UNDP) publikoval Správu o ľudskom rozvoji, v ktorej bola zverejnená štatistika na základe merania indexu ľudského rozvoja (Human Development Index). Index ľudského rozvoja sa vypočítava na základe troch základných parametrov, ktorými sú HDP per capita, priemerná dĺžka života a vzdelanie (gramotnosť dospelého obyvateľstva). 12

13 Tabuľka 2 Porovnanie rozvoja štátov na základe HDI Stupeň rozvoja Úroveň HDI málo rozvinuté štáty < 0,5 priemerne rovinuté štáty 0,5-0,8 vysoko rozvinuté štáty > 0,8 Podľa: hdr.undp.org/statistics/ Tabuľka 3 Zoznam štátov s hodnotou HDI nižšou ako 0,5 Najmenej rozvinuté štáty/ hodnota HDI Togo Rwanda Mozambik Džibutsko Nigéria Burundi Lesotho Guinea Etiópia Jemen Angola Čad Zimbabwe Tanzánia Stredoafrická rep Keňa Benin Guinea-Bissau Mauritánia Pobrežie Slonoviny Burkina Faso Haiti Zambia Mali Gambia Malawi Sierra Leone Senegal Konžská dem. rep Niger Eritrea Podľa: hdr.undp.org/statistics/ Tak ako sa na základe štatistík dajú porovnávať rozdiely medzi jednotlivými štátmi, rozlišujeme rozdielny vývoj medzi geografickými regiónmi alebo skupinami štátov (pozri prílohu A.2). Viaceré štatistiky potvrdzujú, že Subsaharská Afrika je najmenej rozvinutým regiónom na svete, za ňou nasleduje región južnej a východnej Ázie, región tichooceánsky, Latinská Amerika a karibská oblasť. Napriek vysokej hustote obyvateľstva v Ázii, tento región preukazuje podstatne väčšiu ekonomickú dynamiku ako riedko osídlená Afrika, ktorá je poznačená ekonomickou stagnáciou, politickou nestabilitou a bezpečnostným rizikom. Prudký rast ázijských štátov poznačila finančná kríza v r Od tohto obdobia ekonomický rast v niektorých ázijských krajinách pokračuje (napr. Malajzia, Kórea), naopak v iných pretrvávajú problémy (Indonézia, Filipíny). Veľké štáty (India a Čína) finančná kríza natoľko nezasiahla, a tak pokračovali v rapídnom hospodárskom raste. Štáty Latinskej Ameriky dosahujú 13

14 v porovnaní so spomínanými rozvojovými regiónmi vyššie hodnoty HDP, ale charakteristickým problémom tohto regiónu je nedostatočná distribúcia bohatstva medzi vrstvami obyvateľstva. V roku 2007 predložila OSN Správu o Miléniových rozvojových cieľoch Na základe údajov v správe počet ľudí nútených vyžiť denne z jedného USD poklesol z 32 % (1,25 miliardy v roku 1990) na 19 % (980 miliónov v roku 2004). Tabuľka 4 Podiel ľudí žijúcich z príjmu menej ako 1 USD na deň, vybrané regióny 8 Región v roku 1999 (v %) v roku 2004 (v %) Subsaharská Afrika 45,9 41,1 Južná Ázia 33,4 29,5 Východná Ázia 17,8 9,9 Latinská Amerika a Karibik 9,6 8,7 Juhovýchodná Ázia 8,9 6,8 Západná Ázia 2,5 3,8 Severná Afrika 2,0 1,4 Tranzitívne krajiny JV Európy 1,3 0,7 Spoločenstvo nezávislých štátov 5,5 0,6 Zdroj: Správa o Miléniových rozvojových cieľoch 2007, OSN, New York. Konkrétne výsledky v dosahovaní Miléniových rozvojových cieľov v globálnom meradle rozoberieme v ďalšej kapitole. 1.2 Charakteristika najmenej rozvinutých krajín (NRK) Najmenej rozvinuté krajiny 9 sveta charakterizuje málo rozvinutá priemyselná štruktúra, nedostatok finančných zdrojov a spravidla monokultúrna ekonomika. Patria sem najchudobnejšie štáty s nevyhovujúcou zdravotnou, vzdelávacou a dopravnou infraštruktúrou, znevýhodnené aj svojou geografickou a klimatickou polohou, predovšetkým vnútrozemské a ostrovné štáty. Krajiny, ktoré sa môžu klasifikovať ako najmenej rozvinuté, musia v súčasnosti spĺňať nasledujúce kritériá: 8 1USD/deň v 1985 PKS, 1,50 USD/ deň v 1993 PKS, 2 USD/deň v 2004 PKS. 9 Podľa metodiky OSN sa najchudobnejšie štáty sveta nazývajú najmenej rozvinuté krajiny - NRK (Least Developed Countries - LDCs). 14

15 nízky príjem - objem hrubého domáceho produktu na obyvateľa vo výške menej ako 750 USD ročne, na vystúpenie zo skupiny musí krajina dosiahnuť HDP 900 USD ročne; nedostatočné ľudské zdroje - založené na indikátoroch zdravej výživy, zdravia, vzdelania, gramotnosti dospelého obyvateľstva; ekonomická zraniteľnosť - založená na viacerých faktoroch, napr. nestálosť poľnohospodárskej produkcie, nestabilita exportu tovarov a služieb, ale aj percento populácie presťahované v dôsledku prírodných katastrof. 10 Tabuľka 5 Zoznam NRK a vybrané socioekonomické indikátory Krajina Populácia (v mil.) 2005 GDP per capita (PKS) Úmrtnosť detí (na 1,000 narodených) 2005 Priemerná dĺžka života (v rokoch) 2005 Afganistan # 29.9 $ Angola 11.1 $2, Bangladéš $2, Benin 7.4 $1, Bután # 2.2 $1, Burkina Faso # 13.9 $1, Burundi # 6.3 $ Čad # 9.8 $1, Džibutsko 0.47 $1, Eritrea 4.5 $ Etiópia # 73 $ Gambia 1.5 $1, Guinea 9.4 $2, Guinea-Bissau * 1.4 $ Haiti * 8.1 $1, Jemen 20.7 $ Kambodža 13.6 $2, Kapverdy * 0.41 $1, Kiribati * 0.10 $ Komory * 0.67 $ UNCTAD. The Least Development Countries Report Developing Productive Capacities. [online]. New York and Geneva, UN [cit ] Dostupné na internete: 15

16 Konžská dem. rep. 60 $ Laos # 6.2 $1, Lesotho # 1.8 $3, Libéria 3.4 $ Madagaskar 18 $ Malawi # 12.1 $ Maledivy * 0.34 $3, Mali # 12.2 $ Mauritánia 3.08 $1, Mozambik 19.4 $1, Mjanmarsko 42.9 $1, Nepál # 27.6 $1, Niger # 11.6 $ Rovníková Guinea 0.53 $2, Rwanda # 8.4 $1, Samoa * 0.17 $5, Sv. Tomáš a Princíp * 0.18 $1, Senegal 11.1 $1, Sierra Leone 6 $ Šalamúnove ostrovy* 0.53 $1, Somálsko 8.5 $ Stredoafrická rep. # 3.7 $1, Sudán 40.1 $1, Tanzánia Togo 5.68 $1, Tuvalu * $1, Uganda # 27.2 $1, Vanuatu * $2, Východný Timor Zambia # 11.2 $ * tiež SIDS (malé ostrovné rozvojové štáty) # tiež LLDCs (vnútrozemské rozvojové štáty) Zdroj: Počet najmenej rozvinutých krajín sa neustále zvyšuje. V roku 1970 bolo do tejto skupiny zaradených 25 rozvojových krajín, v roku 1985 už 42 krajín a v súčasnosti ich je ich podľa kritérií stanovených OSN až 50. Z nich sa 34 nachádza v Afrike, 10 na ázijskom kontinente, 5 v tichomorskej oblasti a 1 v oblasti Karibiku. V druhej polovici 90. rokov priemerný príjem per capita v najmenej rozvinutých krajinách v stálych cenách bol 0,72 USD na deň a priemerná spotreba 0,57 USD na deň. Z toho vyplýva, že v priemere bol zostatok 16

17 použiteľný na súkromný kapitál, verejné investície a infraštruktúru, verejné služby iba 0,15 USD na deň. V roku % populácie vo veku rokov bolo negramotných. 60 % najmenej rozvinutých krajín boli zapojené v rokoch do civilného konfliktu a v dôsledku toho zaznamenali ekonomickú stagnáciu a regresiu. 11 Napriek nepriaznivému vývoju na prelome tisícročia bol priemerný rast HDP v NRK v roku 2004 najvyšší za posledné dve desaťročia. Tieto výsledky boli dosiahnuté najmä vďaka rozvoju obchodu, exportu a vysokej úrovni prílevu kapitálu vo forme priamych zahraničných investícií. 12 Napriek rôznorodým podmienkam a historickému vývoju existuje množstvo spoločných problémov, ktoré charakterizujú jednotlivé rozvojové krajiny. Medzi ne patria v prvom rade chudoba a nedostatok základných ľudských potrieb, vysoký podiel agrárneho sektora na celkovej produkcii ekonomiky, duálna ekonomická štruktúra, prudký rast populácie, urbanizácia a nízka cena práce. Významnými faktormi sú aj politická nestabilita a prekypujúca korupcia, degradácia životného prostredia a nízka úroveň technologickej vyspelosti. Výskyt a intenzita jednotlivých faktorov sa odlišujú v jednotlivých krajinách a regiónoch. Napríklad v Tanzánii alebo Etiópii je podstatne vyšší počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve ako napr. v Brazílii alebo Argentíne. Politická nestabilita a etnické napätie charakteristické pre Kongo alebo Rwandu nenájdeme v takej miere v Brazílii alebo Maroku. Technologický pokrok v Malajzii sa napríklad nedá porovnať s technologickým pokrokom vo väčšine rozvojových krajín subsaharskej Afriky. Na pochopenie problematiky rozvojového sveta je dôležité dôkladné štúdium sociálnych, ekonomických, kultúrnych, politických a environmentálnych aspektov historického a súčasného celosvetového vývoja. Na základe komparácie rozvoja vyspelých a zaostalých štátov a hľadania súvislostí v globálnom meradle možno hľadať riešenia problémov rozvojového sveta. 11 UNCTAD: The Least Development Countries Report Linking International Trade with Poverty. [online]. New York and Geneva, UN [cit ] dostupné na internete: 12 UNCTAD. The Least Development Countries Report Developing Productive Capacities. [online]. New York and Geneva, UN [cit ] dostupné na internete: 17

18 2 Rozvojová pomoc a riešenie problémov v rozvojových krajinách Základným teoretickým východiskom zahraničnej rozvojovej pomoci sa stala hypotéza začarovaného kruhu chudoby. Vôľa vytvárať úspory rastie s výškou príjmu. Z toho vyplýva, že čím sú ľudia chudobnejší, o to menej plánujú do budúcnosti a šetria. Preto v chudobných krajinách sa príjmy vynakladajú na pokrytie základných potrieb a národné úspory sú nízke. Tento problém vyvoláva ďalší. Nízke úspory zabraňujú investíciám do ľudského aj fyzického kapitálu. Bez investícií nemožno zaviesť nové technológie a know-how, čo bráni rýchlemu rastu produktivity. Kruh sa uzatvára tým, že nízka produktivita vedie k nízkym dôchodkom. 13 Nízky príjem Nízka produktivita Nízka spotreba Nízka úroveň úspor Nízka úroveň investícií Spracované autorom podľa zdroja: SAMUELSON, P., - NORDHAUS, W.: Economics. Keďže sa chudobné krajiny nedokázali sami vymaniť zo začarovaného kruhu chudoby, vyspelé ekonomiky v období po druhej svetovej vojne dospeli k názoru, že jediným spôsobom, ako ho prerušiť, je zahraničná rozvojová 13 SAMUELSON, P. - NORDHAUS, W.: Economics. McGraw-Hill, 1985, s

19 pomoc, ktorá poskytne rozvojovým krajinám kapitál potrebný na rozvojové projekty. 14 Iba zahraničný kapitál, presnejšie povedané prílev modernej technológie a know-how môže prerušiť začarovaný kruh chudoby. Prospech zo zahraničných investícií a modernej technológie Tatyana P. Soubbotinová označila ako výhodu zaostalosti, ktorá by aspoň teoreticky mala zvýhodniť rozvojové krajiny v porovnaní s vyspelými a umožniť im rýchlejšiu cestu k rozvoju. 15 Menej optimistické teórie zdôrazňujú, že po viac ako polstoročí existencie rozvojovej pomoci sú mnohé krajiny na rovnakej úrovni, ako boli po druhej svetovej vojne. Pomoc poskytovaná formou finančných platieb, investícií a pôžičiek z verejných rozpočtov alebo formou subvencií a ďalších nástrojov obchodnej politiky nebola až taká úspešná, ako sa očakávalo. 16 Globálna ekonomika zavedená súčasnými ekonomickými mocnosťami sťažuje zaostalým krajinám podmienky na začatie úspešného rozvoja. 17 Slabá konkurencieschopnosť a nízky potenciál prinášajú so sebou problémy, ktorým rozvojové krajiny nedokážu samy čeliť. Vyspelé krajiny používajú širokú škálu modelov rozvojovej pomoci, no nie všetky rozvojové štáty sú pre svoje hodnotové, náboženské, alebo kultúrne systémy ochotné túto pomoc prijať. Tieto rozvojové krajiny hľadajú inšpiráciu na podporu ďalšieho vývoja v iných ideových vzoroch, ktorými sú napríklad idea nacionalizmu, etnickej identity, určitej formy náboženského alebo kultúrneho fundamentalizmu. Pomoc poskytovaná málo rozvinutým štátom sa nazýva rozvojová pomoc a chápeme ňou zahraničnú rozvojovú pomoc. Rozvojová pomoc sa dá charakterizovať ako presun finančných prostriedkov z ekonomicky vyspelých krajín, do menej rozvinutých. Ide o toky peňazí, materiálu alebo know-how do rozvojových krajín, ktoré sú financované z verejných rozpočtov vyspelých krajín FOLTÝN, J. - HŘÍCH, J.: Rozvojová pomoc a mezinárodní organizac. Medzinárodné otázky, č. 3/2001, ročník X. 15 SOUBBOTINA, T. P.: Beyond Economic Growth, An Introduction to Sustainable Development. The World Bank, 2003, s RASLAVSKÁ, I.: Historický vývoj a charakteristika rozvojovej pomoci. In: Medzinárodné vzťahy. 2/2006, ročník IV. Bratislava: EKONÓM, 2006, s SZIRMAI, A.: The Dynamics of Socio-Economic Development. Cambridge University Press, 2005, s FOLTÝN, J., HŘÍCH, J.: Rozvojová pomoc a mezinárodní organizace. Medzinárodné otázky, č. 3/2001, ročník X. 19

20 Vyspelé krajiny majú vytvorenú rozvojovú politiku, ktorá definuje, ktorým krajinám a v akej výške bude pomoc v danom období poskytovaná, určuje spôsob implementácie a stratégiu zahraničnej rozvojovej pomoci. Na tvorbe a implementácii oficiálnej rozvojovej pomoci sa podieľajú štátne inštitúcie, mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty. Zdrojom financií je štátny rozpočet, kam smerujú príspevky daňových poplatníkov donorských krajín. 2.1 Členenie rozvojovej pomoci 19 Rozvojová pomoc a spolupráca je v súčasnosti veľmi aktuálna téma, čo dokazujú mnohé rozvojové aktivity v ekonomickej, politickej, spoločenskej a environmentálnej oblasti podporované medzinárodnými organizáciami, ale aj jednotlivými štátmi rozvinutého sveta. Po zmenách v politickom usporiadaní sveta v 90. rokoch 20. storočia vyspelé ekonomiky zmenili motívy poskytovania rozvojovej pomoci. Vlastné politické a ekonomické záujmy poskytovateľov nahradilo pochopenie morálnej a historickej zodpovednosti za situáciu v rozvojových krajinách. Negatívnym dôsledkom zmeny postojov bolo však radikálne zníženie objemov poskytovanej pomoci. Rozvojovú pomoc rozdeľujeme do viacerých kategórií podľa rozdielnych kritérií. Zahraničná rozvojová pomoc sa môže implementovať prostredníctvom vládnych subjektov, mimovládnych organizácií alebo ich kombináciou. Vládna, resp. oficiálna rozvojová pomoc využíva prostriedky zo štátneho rozpočtu a je súčasťou zahraničnej politiky štátu. Rozdeľuje sa na základe priorít krajiny alebo skupiny viacerých krajín. Mimovládna rozvojová je podporovaná rôznymi darcami, nadáciami, charitatívnymi organizáciami, zbierkami, sponzorskými darmi od fyzických aj právnických osôb, ale rátajú sa do nej aj grantové prostriedky získané zo štátneho rozpočtu. Podľa spôsobu finančného krytia možno zahraničnú pomoc deliť na: formu grantu (nenávratná dotácia) a formu pôžičky. 19 Spracované podľa: Platforma mimovládnych organizácií, Pozri: 20

21 Pomoc poskytovanú priamo nazývame bilaterálna, pomoc distribuovanú prostredníctvom medzinárodných organizácií definujeme ako multilaterálnu pomoc. Bilaterálna rozvojová pomoc je súčasťou zahraničnej politiky krajiny a jej politických bilaterálnych vzťahov s danou rozvojovou krajinou. Počas posledných päťdesiatich rokov bola bilaterálna pomoc vystavená ostrej kritike, najmä tá v období studenej vojny. Bilaterálni donori sledovali skôr vlastné politické a obchodné záujmy a už menej sa zaujímali o dosah pomoci v rozvojovej krajine, či bola vhodne alokovaná. Multilaterálna pomoc je poskytovaná viacerými krajinami prostredníctvom medzinárodných organizácií. Donorské krajiny poskytujú finančné prostriedky medzinárodným organizáciám, ktoré na základe stanovených princípov rozdeľujú finančné prostriedky v rámci rozsiahlych programov do chudobných krajín sveta. Ľudia v donorských krajinách sú často presvedčení, že rozvojové krajiny prijímajú pomoc za každú cenu a mali by byť za to vďační. V skutočnosti rozvojové krajiny uprednostňujú multilaterálnu rozvojovú pomoc pred bilaterálnou. Hlavným dôvodom je najmä fakt, že multilaterálna pomoc poskytovaná medzinárodnými organizáciami nie je spravidla viazaná na bezpečnostné, politické alebo ekonomické záujmy. 20 Na základe časového a vecného hľadiska rozlišujeme rozvojovú a humanitárnu pomoc. Rozvojová pomoc má koncepčný a dlhodobý charakter a jej podstatou je systematická podpora ekonomického, politického a spoločenského rozvoja. V súčasnosti je rozvojová pomoc neodmysliteľnou súčasťou zahraničnej politiky vyspelých štátov. Rozvojová pomoc sa poskytuje na základe priorít jednotlivých donorských krajín alebo skupiny krajín v rámci medzinárodných združení alebo organizácií. Humanitárna pomoc sa dá definovať ako prejav solidarity s ľuďmi v núdzi v rozvojových krajinách a jej výhodou je adresnosť a okamžitá efektívnosť. Je poskytovaná ako reakcia na mimoriadne udalosti, ktoré väčšinou nemožno predvídať. Má krátkodobý charakter a jej cieľom je rýchlo a efektívne riešiť núdzové situácie v prípade prírodných katastrof, kríz spôsobených 20 DEGNBOL-MARTINUSSEN, J., ENGBERG-PEDERSEN, P: AID Understanding International Development Cooperation. London: Zed Books Ltd., 2003 s

22 človekom, stavu nedostatku potravín alebo porovnateľných situácií. V prípade humanitárnej pomoci sa predpokladá, že je dočasná a trvá len počas priameho ohrozenia. 2.2 Miléniové rozvojové ciele Tlak verejnej mienky demokratického sveta donútil medzinárodné inštitúcie, aby zaujali konkrétny postoj k problematike rozvojových krajín a formulovali stratégiu, ktorá povedie k radikálnym zmenám. Výsledkom tejto iniciatívy bolo podpísanie Miléniovej deklarácie v roku 2000, ktorá nadväzuje na dohody a rezolúcie OSN z predchádzajúceho tisícročia. Všetky členské štáty OSN a rôzne medzinárodné organizácie sa týmto aktom zaviazali pomáhať rozvojovým krajinám a bojovať proti chudobe. Dokument obsahuje osem miléniových rozvojových cieľov (Millennium Development Goals - MDGs), ktoré zahŕňajú globálne najpálčivejšie problémy rozvojového sveta. 21 Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Cieľ 2: Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie Cieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj Miléniové rozvojové ciele sú kvantitatívne a časovo vymedzené a v globálnom meradle vyzývajú na aktívnu participáciu všetkých štátov a medzinárodných organizácií na odstraňovaní extrémnej chudoby a hladu, dosiahnutie celosvetovej úrovne základného vzdelania, podporu rodovej rovnosti a posilnenie práv žien, zredukovanie detskej úmrtnosti, zabezpečenie udržateľnosti životného prostredia a vývoj globálneho partnerstva pre rozvoj. 21 Miléniové rozvojové ciele (MDGs) a zámery vychádzajú z Miléniovej deklarácie. Deklarácia bola podpísaná 189 krajinami v septembri MDGs predstavujú partnerstvo medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ktoré je podľa Deklarácie odhodlané vytvoriť prostredie, ktoré napomáha rozvoju a odstráneniu chudoby. Pozri: 22

23 V rámci 8 cieľov a 18 zámerov je stanovených 53 indikátorov, na základe ktorých sa priebežne monitorujú čiastkové výsledky pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov. Dosiahnutie dobrých výsledkov pri riešení problému v rámci jedného cieľa nemusí znamenať celkový pozitívny výsledok v dôsledku nedostatočného synergického efektu. Preto musíme chápať rozvojové ciele ako celok. Aby boli dosiahnuté komplexné výsledky, je potrebné bojovať za ich splnenie v širšom meradle. Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie dosahovania pokroku miléniových rozvojových cieľov je Správa o miléniových rozvojových cieľoch. 22 Na súbore údajov pracovali organizácie pôsobiace v rámci aj mimo systému OSN vrátane Svetovej banky a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V prvej kapitole skrípt je uvedená tabuľka, ktorá uvádza podiel ľudí žijúcich z príjmu menej ako 1 USD na deň podľa regionálneho hľadiska. Na základe uvedených údajov je viditeľný výrazný pokrok pri dosahovaní cieľa znížiť extrémnu chudobu o polovicu do roku Od roku 1999 klesol počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe z 1,29 miliardy na 980 miliónov ľudí v roku Predpoklad splnenia cieľa zredukovať chudobu sa podľa správy podarí dosiahnuť v globálnom meradle aj vo vačšine regiónov. Najväčšou výzvou je región subsaharskej Afriky. Nárast počtu chudobných ľudí sa stabilizoval a chudoba v tomto regióne klesla. Napriek čiastkovým úspechom, miera priepasti chudoby 23 v subsaharskej Afrike zostáva najvyššia na svete a svedčí o výraznej ekonomickej zaostalosti tohto regiónu v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta. Výrazná redukcia extrémnej chudoby sa dosiahla aj v Južnej, Juhovýchodnej a Východnej Ázii. V Západnej Ázii však sa za rovnaké obdobie miera chudoby viac než zdvojnásobila. Správa ďalej uvádza, že počet detí s pravidelnou školskou dochádzkou sa zvýšil a počet detí zapísaných na základné vzdelanie v rozvojových krajinách narástol z 80 % v 1991 roku na 88 % v roku V rámci boja za rovnoprávnosť žien sa zmenila situácia najmä v oblasti ich zapojenia do politiky a verejnej správy. Z celkového pohľadu sa ani napriek tomuto pokroku nepodarilo dosiahnuť očakávaný výsledok v tejto oblasti. Celkovo sa znížila aj úmrtnosť detí do 5 rokov života. Úspechy boli zaznamenané najmä vďaka preventívnym očkovaniam, napr. proti osýpkam. 22 UN: Millennium Development Goals Report 2007 [online]. New York: UN, 2007 [cit ]. Dostupné na internete: 23 Miera priepasti chudoby (poverty gap ratio: výskyt x hĺbka chudoby). 23

24 Viac než pol milióna žien ročne umiera v dôsledku komplikácií počas tehotenstva a pri pôrode, ktorým možno predísť a ktoré sú liečiteľné. Nepodarilo sa dosiahnuť výraznejší pokrok ani v snahe zredukovať počet podvyživených detí. Alarmujúcim faktom je aj to, že úmrtnosť zapríčinená AIDS narástla v minulom roku v celosvetovom meradle na 2,9 milióna ľudí, pričom v roku 2001 podľahlo tejto chorobe 2,2 miliónov a 15 miliónov detí stratilo pre túto chorobu jedného alebo oboch rodičov. V oblasti kontroly šírenia malárie a epidémie tuberkulózy sa dosiahli pozitívne výsledky. Nastal pokrok aj vo vývoji energetických technológií. Napriek tomu sa zvyšuje objem emisií a skleníkových plynov a klimatické zmeny spôsobujú závažné celosvetové riziká do budúcnosti. V dokumente Svetovej banky Rozvojová správa sveta 24 sa za príčinu nedostatočného pokroku považuje skutočnosť, že výsledky hospodárskeho rastu nie sú rovnomerne prerozdeľované. Niektoré krajiny bojujú s bezpečnostnými problémami a politickou nestabilitou. V rámci posledného cieľa Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj 25 sa vyspelé ekonomiky zaviazali výrazne zvýšiť poskytovanú oficiálnu rozvojovú pomoc ekonomicky slabším štátom. Najvyspelejšie krajiny sveta sa dokonca počas stretnutia ich predstaviteľov v Gleneagles v roku 2005 zaviazali zdvojnásobiť pomoc Afrike do konca roku Celkový objem oficiálnej rozvojovej pomoci však v období medzi rokmi 2005 a 2006 v skutočnosti klesol o 5,1 %. Iba päť prispievajúcich krajín dosiahlo alebo prevýšilo cieľ Organizácie Spojených národov alokovať 0,7 % HDP vyspelých krajín na rozvojovú pomoc. Novodobý trend 21. storočia sa vyznačuje zmenou prístupu od jednostranného poskytovania rozvojovej pomoci k partnerstvu a efektívnej koordinácii rozvojovej spolupráce. 26 Praktické skúsenosti viedli k poznaniu, že úspešné sú najmä programy, ktoré sú formované na základe požiadaviek prijímajúcej krajiny. Takýto prístup vyžaduje lepšiu koordináciu a prenáša časť zodpovednosti za jeho úspešnosť na recipientsku krajinu. Kľúčom k úspechu pri snahe pomôcť menej rozvinutým krajinám riešiť spoločenské problémy a ekonomický rast je koordinácia spoločných 24 WORLD BANK: World development report Equity and development. [online]. dostupné na internete: 25 Miléniové rozvojové ciele, Pozri: 26 SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU: Rozvojová pomoc a spolupráca výzvy a perspektívy. Prešov,

25 rozvojových aktivít na multilaterálnej úrovni. Cieľom je poskytovať efektívnejšiu, rýchlejšiu a najmä adresnejšiu pomoc aj v zmysle implementácie miléniových rozvojových cieľov. Transformácia rozvojovej pomoci z jednostranného poskytovania na spoluprácu a partnerstvo s rozvojovými krajinami má za úlohu preniesť časť zodpovednosti za implementáciu a úspešnú realizáciu rozvojových projektov na rozvojové krajiny. Mnohé rozvojové krajiny sú síce uväznené v začarovanom kruhu chudoby, zároveň oplývajú bohatým kultúrnym dedičstvom, nerastným bohatstvom a nerozvinutým potenciálom. Stratégia spolupráce a partnerstva si dáva za cieľ zmeniť situáciu rozvojových krajín smerom k ich ekonomickej samostatnosti a schopnosti riešiť vlastné spoločenské problémy. 25

26 3 Poverty, Official Development Assistance, Migration Remittances and Development - a Contribution to the Intricate Nexus Over the last century, Western conceptions of the world and history have been largely characterised by notions of progress, evolution, and development. Originally, the emphasis was laid on progress and evolution, however, since the Second World War development has become the term, most widely used 27 as something unambiguously desired. Thus, it is not surprising that in the scholar literature, an enormous attention has been given to the concept of development. The interest mirrors itself in the large set of theories aspiring to explain the intricate nature of development. Of course, the aim of this chapter is not to provide an exhaustive listing of the theories, but, based especially on a review in Daněk 28, to highlight the most relevant aspects, forming the concept of development after the Second World War, when development studies as an interdisciplinary scientific domain began to emerge. Further, the paper deals with poverty as one of the most important features of underdevelopment (chapter 3.1). Finally, relations between development and official development aid (chapter 3.2) and development and remittances (chapter 3.3) as possible tools to alleviate poverty are discussed. Note that all three issues belong to the most relevant topics in the current debate on development. The first development paradigm, briefly after Second World War, was connected with the economic growth theory. Easy said, the theory claims, that development of poor colonial/postcolonial countries should follow paths of the developed world, from traditional society to mass consumption. However, according to the theory, this aim is not possible to be achieved through 27 MARTINUSSEN, J. Society, State and Market. A guide to competing theories of development. Halifax: Fernwood Publishing, DANĚK, P. Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus a diskurz rozvoje. In: Stát, prostor, politika vybrané otázky politické geografie. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2000, pp

27 traditional neoclassical assumptions of free market. On the contrary, an active approach of states and external support through e.g. foreign direct investments or development assistance is necessary to fulfil the aim. Moreover, besides economic barriers, social and cultural barriers must be broken to trigger growth and development. Thus, growth theories accentuate modernization in economic (industrialization, technology, transition from subsistence agriculture to cashcropping), political, social and cultural (education, family) sense as an important assumption to development, with the vital role of state. In this regard, features of growth theory correspond with ideas of Keynesian theoretical stream 29. The conception of development as a modernization process with the characteristics has survived the last 40 years of debates and empirical analysis, particularly outside the research community. 30 In practice, import substitution industrialization became the most often recommended strategy for developing world, based on growth theory. The essence of the strategy lies in the protection of domestic industrial branches in the initial stage of their development through tariffs, quotas, incentives and other tools, simultaneously leading to the reduction of imports of newly, homeproduced, goods. In an ideal case, domestic production should proceed in the direction from consumer to capital-intensive products. However, the last assumption is difficult to fulfil. On the contrary, since the initial stage more and more capital-intensive products are imported from developed countries, negatively influencing trade balance of developing countries. Development ceased, especially in the case of countries with insufficiently large markets. Import substitution industrialization was, with limited successes, implemented in some countries of Latin America. 31 In 1960s a new paradigm of development studies, as a reaction to the disillusion from the achievements of import substitution industrialization and modernization strategies, emerged, dependency theory. Compared to the growth theory, dependency theory does not understand national states as single units in the world. On the contrary, developing countries are a part of the complex economic world system and just this fact is the main reason 29 JOHNSTON, R. J. et al.: The dictionary of human geography. 4 th edition. Malden: Blackwell, 2000, 958 pp. 30 MARTINUSSEN, J.: Society, State and Market. A guide to competing theories of development. Halifax: Fernwood Publishing, 2003, pp DICKEN, P.: Global shift. Reshaping the global economic map in the 21.st century. New York: Guilford Press, 2003, 632 pp. 27

28 of underdevelopment, because developed countries (core) tries to maintain their dominance over developing countries (periphery), resources of which (e.g. raw materials) are transferred to the core. Modernization represents no solution because the essence of the problem is hidden in economic and political dependency of developing countries. Underdevelopment of one group of countries is a direct consequence of development of other group of countries in the world and thus, development is essentially unequal process. In other words, when rich nations get richer, the rest inevitably get poorer 32. In practice, the former colonial imperialism had actively underdeveloped the Third World or at least impeded independent development there (e. g. construction of infrastructure wholly oriented towards one export crop). The political decolonization had not changed this in any essential respect 33 and current neocolonial powers, using instruments as official development assistance (further ODA), military assistance, debt crisis, required structural economic and political changes, as well. Dependency theories, in accord with Neo-Marxist and Marxist conceptions, claim that it is necessary to change the whole economic and political system. Unfortunately, no alternative is given. Since 1980s another shift in the development paradigm can be observed. The crisis of the Keynesian welfare state and emergence of newly industrialized countries (NIC) gave way for recovery of neoliberal approaches to development, stressing the need to remove barriers of free trade, the need to create conditions for attraction of investors (e.g. export processing zones) and the need to restrict the role of national states in economy via privatization and reduction of welfare state. In practice, neoliberalism further contributed to the increase of inequalities in the developing countries with both, winners represented by NIC and losers represented by the least developed countries especially in sub-saharan Africa (see Appendix A.3). However, in accord with dependency theory, there is little different to do for developing countries than accepted structural arrangement designed by developed countries, increasing the magnitude of global core-periphery relations. Contemporary, development paradigm is experiencing the last shift towards institutional approaches, characteristic by their decline of grand 32 Compare with DANĚK, P.: Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus a diskurz rozvoje. In: Stát, prostor, politika - vybrané otázky politické geografie. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2000, pp MARTINUSSEN, J.: Society, State and Market. A guide to competing theories of development. Halifax: Fernwood Publishing,

29 Keynesian, Marxist or neoliberal theories. Instead, institutional theories emphasize importance of local relations among actors as a necessary prerequisite for eventual development. Localities are able to shape their destinies under the structural restrictions, which are, however, very strong and stable. Thus, behaviour of important finance institutions, dealing with development, as the World Bank or International Monetary Fund, remains loyal to neoliberal theoretical approaches. 3.1 Poverty All of us have already heard slogans Make poverty history, We have to fight against global poverty, We want to eradicate poverty. These are not slogans from posters of May Day s communist celebrations in Czechoslovakia during the 1980s. After all, The World Bank s motto is Our mission is a world without poverty. But is it possible to alleviate or eradicate global poverty? Who is our enemy is in this way? Do we really know the meaning of the word poverty? The simplest answer is that poverty is highly complex issue with many faces. Poverty is a multidimensional phenomenon, encompassing inability to satisfy basic needs, lack of control over resources, lack of education and skills, poor health, malnutrition, lack of shelter, poor access to water and sanitation, vulnerability to shocks, violence and crime, lack of political freedom and voice. Thus, we look at a number of indicators (levels of income and consumption, social indicators, and now increasingly indicators of vulnerability to risks and of socio/political access) and listen to the voices of the poor. This note contains new information on income poverty and social indicators by region and country, which show how living conditions have deteriorated substantially over the last decade for many people from developing regions. 34 To know what helps to alleviate poverty, what works and what does not, what changes over time, poverty has to be defined, measured, and studied. So far, much more work has been done using consumption or income-based measures of poverty. But some work has been done on non-income dimensions of poverty, most notably in the Human Development Report prepared annually by the United Nations 34 WORLD BANK: Poverty Trends and Voices of the Poor. Fourth edition. Poverty Reduction and Economic Management/ Human Development/ Development Economics. Washington: The World Bank Group, May

30 Development Programme 35. For the purpose of the chapter, we can simply define poverty as the state, when individuals or groups of people do not have fundamental sources for disposal to ensure their means of living. They find themselves in misery and subsistence insecurity. How to measure poverty? The most commonly way, used to measure poverty at the country level, is based on incomes or consumption levels. A person is considered poor if his or her consumption or income level falls below some minimum level necessary to meet basic needs. This minimum level is usually indicated as the "poverty line". What is necessary to satisfy basic needs varies across time and societies. Therefore, poverty lines vary in time and place, each country using the lines appropriate to its level of development, societal norms and values. Information on consumption and income is obtained through sample surveys, asking households to answer detailed questions on spending habits and sources of income. Such surveys are conducted more or less regularly in most countries. The sample survey data collection methods are increasingly being complemented by participatory methods, where people are asked what their basic needs are and what poverty means for them. Interestingly, new research shows a high degree of concordance between poverty lines based on objective and subjective assessments of needs. 36 When estimating poverty at the global level, the same reference poverty line has to be used, and expressed in a common unit across countries. Therefore, for the purpose of global aggregation and comparison, the World Bank uses reference lines set at 1 USD and 2 USD per day in 1993 Purchasing Power Parity (PPP) terms (where PPPs measure the relative purchasing power of currencies across countries). It has been estimated that in billion people worldwide had consumption levels below 1 USD a day. It means 23 % of the population of the developing world and 2,8 billion lived on less than 2 USD a day. Because of the time involved in collecting and processing the household survey data upon which these figures are based, and because of the complexities of the estimation exercise, these figures appear with a lag WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group, Available from 36 Ibid. For details see COUDOUEL, A. et al.: Poverty Measurement and Analysis. In: PRS Sourcebook. Washington: World Bank, 2002, pp Ibid. 30

31 While much progress has been made in measuring and analyzing income poverty, efforts are needed to measure and study the many other dimensions of poverty. Work on non-income dimensions of poverty includes assembling comparable and high-quality social indicators for education, health, access to services and infrastructure. It also includes developing new indicators to track other dimensions - for example risk, vulnerability, social exclusion, access to social capital - as well as ways to compare a multi-dimensional conception of poverty, when it may not make sense to aggregate the various dimensions into one index. In addition to expanding the range of indicators of poverty, work is needed to integrate data coming from sample surveys with information obtained through more participatory techniques, which usually offer rich insights into why programs work or do not. Participatory approaches illustrate the nature of risk and vulnerability, how cultural factors and ethnicity interact and affect poverty, how social exclusion sets limits to people s participation in development, and how barriers to such participation can be removed 38 During the 1990s, living standards have risen dramatically during. Proportion of the developing world's population living in extreme economic poverty, defined as living on less than 1 USD per day, has fallen from 28 % in 1990 to 21 % in 2001 (compare with Table 6). Substantial improvements in social indicators have accompanied growth in average incomes. Infant mortality rates in low- and middle-income countries have fallen from 86 per 1,000 live births in 1980 to 60 in Life expectancy in these countries has risen from 60 to 65 between 1980 and Adult literacy has also improved, though serious gender disparities remain WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group, [cit ]. Available from for details see WORLD BANK. World Development Report 2000/01: Attacking Poverty. Opportunity, Empowerment,and Security. Washington: Oxford University Press, (WORLD BANK 2007, for details see WORLD BANK 2000). 39 WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group, [cit ]. Available from for details see WORLD BANK. Global Monitoring Report Millennium Development Goals: From Consensus to Momentum. Washington: The World Bang Group, 2005., UNMP. Investing in Development. A Practical Plan to Achieve the Millennium Development Goals. New York: United Nations Millennium Project, 2005., UNSD. Millennium Development Goald Indicators. The official United Nations site for the MDG Indicators. [online]. New York: United Nations Statistics Division, [cit ]. Available from 31

32 Table 6 Level of extreme poverty in the selected regions and years Proportion of population living Regions on less than 1 USD a day (per cent) Developing regions a) Transition countries of South-Eastern Europe Commonwealth of Independent States Northern Africa Sub-Saharan Africa Latin America and Caribbean Eastern Asia Southern Asia South-Eastern Asia Western Asia Note: a) High-income economies as defined by the World Bank are excluded. Oceania is excluded due to the limited data available. Countries and other entities are classified by the World Bank as low-income if their gross national income per capita in 2001 was 745 USD or less, measured by the World Bank Atlas method; the cut-off for middle-income countries is 9,205 USD. Source: UNSD (2005), primary source is World Bank, PovcalNet. The World Bank s estimates use unit record household data whenever possible while PovcalNet uses grouped distribution (deciles or quintiles). As a result of this difference, there are some discrepancies between online replications and the Bank s estimates, such as in the World Development Indicators 2004 (Washington D.C.). Although the progress in reducing poverty has been unquestionable, the global picture masks large regional differences. Global trends in poverty reduction have been dominated by rapid growth in China. Poverty also fell in South Asia over the past 20 years, and while the decline was not as rapid, almost 45 million fewer people were living in extreme poverty by But in Sub-Saharan Africa, poverty rose from 41 % in 1981 to 46 % in 2001, and an additional 150 million people were living in extreme poverty (see Table 7). Other regions have seen little or no change. In the early 1990s the transition economies of Europe and Central Asia experienced a sharp drop in income. Poverty rates rose to 6 % at the end of the decade before beginning to recede Ibid. 32

33 Table 7 Countries with more than 50 % of the population living on less than 1 USD/day (2001) Country Percentage of population below 1 USD PPP per day Uganda 84.3 Nigeria 69.9 Sierra Leone 65.7 Niger 64.7 Central African Republic 64.4 Mali 64.3 Zambia 63.3 Madagascar 61.0 Zimbabwe 58.3 Burundi 57.0 Nicaragua 50.5 United Republic of Tanzania 50.5 Note: Based on data available for 72 countries in the developing regions. Source: UNSD (2005), primary source is World Bank, PovcalNet. It was already mentioned that poverty is much more than income alone. For the poor, the good life or well-being is multidimensional with both, material and psychological dimensions. Well-being is food, peace of mind, good health, belonging to a community, safety, freedom of choice and action, a dependable livelihood and a steady source of income. The poor describes ill-being as lack of material things, food especially, but also lack of work, money, shelter and clothing, and living and working in often unhealthy, polluted and risky environments. They also defined ill-being as bad experiences and bad feelings about themselves. Perception of powerlessness over one's life and of voicelessness was common, so was anxiety and fear for the future. Finally, let us read and especially feel short excerpts from the study Voices of Poor. The poor speak about their lives, what it means to be poor. The excerpts are organized around the major (selected) conclusions of the study 41 : 41 WORLD BANK: Listen to the Voices. [online]. Washington: The World Bank Group, no date. [cit ]. Available from for details see WORLD BANK. Poverty Trends and Voices of the Poor. Fourth edition. Human Development/ Development Economics. Washington: The World Bank Group, May

34 a) The poor view well-being holistically. "Poverty is lack of freedom, enslaved by crushing daily burden, by depression and fear of what the future will bring." - Georgia "If you want to do something and have no power to do it, it is talauchi (poverty)." - Nigeria "Lack of work worries me. My children were hungry and I told them the rice is cooking, until they fell asleep from hunger." - an older man from Bedsa, Egypt. "When one is poor, she has no say in public, she feels inferior. She has no food, so there is famine in her house; no clothing, and no progress in her family." - a woman from Uganda "For a poor person everything is terrible - illness, humiliation, shame. We are cripples; we are afraid of everything; we depend on everyone. No one needs us. We are like garbage that everyone wants to get rid of." - a blind woman from Tiraspol, Moldova b) Insecurity has increased. Violence is on the rise, both domestically and in the society. And the poor feel they have been bypassed by new economic opportunities. "Everyday I am afraid of the next" - Russia "Wasta (nepotism or connections) is the most important thing. If one has wasta then one can work." - Egypt "Life in the area is so precarious that the youth and every able person has to migrate to the towns or join the army at the war front in order to escape the hazards of hunger escalating over here." - a discussion group in rural Ethiopia "After one poor crop, we need three good harvests to return to normal." - Vietnam "If you don't have money today, your disease will take you to your grave," - an old woman from Ghana c) Gender inequity is widespread, domestic violence pervasive and gender relations stressed. "Men rape within the marriage. Men believe that paying dowry means buying the wife, so they use her anyhow at all times. But no one talks about it." - Uganda 34

35 "When my husband died, my in-laws told me to get out. So I came to town and slept on the pavement." - a middle-aged widow in Kenya, "Problems have affected our relationship. The day my husband brings in money we are all right together. The day he stays at home (out of work) we are fighting constantly." a woman from El Gawaber, Egypt "The unemployed men are frustrated because they no longer can play the part of family providers and protectors. They live on the money made by their wives, and feel humiliated because of this." - an elderly woman, Uchkun village, The Kyrgyz Republic "When a woman gives her opinion, they [men] make fun of her and don't pay attention." "If women go to a meeting, they don't give their opinion." - a woman in Las Pascuas, Bolivia. d) The poor want governments and state institutions to be more accountable to them. Corruption emerges as a key poverty issue. "Nobody is able to communicate our problems. Who represents us? Nobody." - discussion group in Foua, Egypt "If you have no relatives among high government officials, people treat you as second rate. If you have any problems with your business, or get in trouble with the police, you will lose your case and won't have your problems resolved. Those who have power and money will always win." - At Bashi, The Kyrgyz Republic "We keep hearing about monies that the government allocates for projects, and nothing happens on the ground." - South Africa "If you don t know anyone, you will be thrown to the corner of a hospital!" - India "If parents do not meet these payments, which are as high as Rs. 40 to 50 per month, the teachers were reported to beat the student or submit a failing grade for her/him."- Pakistan "Where a road passes, development follows right on its heels." Cameroon "I repeat that we need water as badly as we need air." a woman from Tash- Bulak, The Kyrgyz Republic 35

36 3.2 Official Development Assistance (ODA) ODA is one of the fundamental tools for development intervention. For measure and classify of ODA and other resource flows originating in Development Assistance Committee (DAC) of Organization for Economic Cooperation and Development (OECD) member countries is designed the DAC list of ODA recipients which is usually reviewed every three years. The Senior Level Meeting of the Development Assistance Committee, held in Paris on 6 th - 7 th December 2005, approved a new list of recipients of ODA (see Table 8). It will govern ODA reporting for three years, starting with 2006 reporting on 2005 flows. The new list is organized on more objective needs-based criteria than its predecessors. It includes all low and middle income countries, except those that are members of the G8 or the European Union (including countries with a firm date for EU admission; i. e. Bulgaria and Romania). 42 Application of this principle entailed only minor adjustments to countries eligible for ODA. Bahrain, now a high income country, has been removed from the list, while Belarus, Libya and Ukraine, which are middle income countries, have joined it. The net effect of these changes is minor: they are likely to raise ODA by about 0,5 % in 2005 compared with the old method. This would normally not affect the DAC average ODA/GNI ratio. Aid is increasingly concentrated on the poorest countries. In recent years, only 2 % - 3 % of net ODA has gone to countries with per capita incomes above 3,000 USD. The List will be reviewed again in 2008 and all countries that have been in the high income group for the previous three consecutive years will be removed OECD: DAC List of ODA Recipients as at 1 st January [online]. Paris: Organisation for Economic Co-operation and Development, [cit ]. Available on 43 Ibid. 36

37 Table 8 DAC list of ODA recipients effective from 2006 for reporting 2005, 2006, and 2007 Least Developed Countries Afghanistan Angola Bangladesh Benin Bhutan Burkina Faso Burundi Cambodia Cape Verde Central African Rep. Chad Comoros Congo, Dem. Rep. Djibouti Equatorial Guinea Eritrea Ethiopia Gambia Guinea Guinea-Bissau Haiti Kiribati Laos Lesotho Liberia Madagascar Malawi Maldives Mali Mauritania Mozambique Myanmar Nepal Other Low Income Countries (per capita GNI < 825 USD in 2004) Cameroon Congo, Rep. Côte d'ivoire Ghana India Kenya Korea, Dem.Rep. Kyrgyz Rep. Moldova Mongolia Nicaragua Nigeria Pakistan Papua New Guinea Tajikistan Uzbekistan Viet Nam Zimbabwe Lower Middle Income Countries and Territories (per capita GNI 826 USD - 3,255 USD in 2004) Albania Algeria Armenia Azerbaijan Belarus Bolivia Bosnia and Herzegovina Brazil China Colombia Cuba Dominican Republic Ecuador Egypt El Salvador Fiji Georgia Guatemala Guyana Honduras Indonesia Iran Iraq Jamaica Jordan Kazakhstan Macedonia, Former Yugoslav Republic of Marshall Islands Micronesia, Fed. States Morocco Namibia 37 Upper Middle Income Countries and Territories (per capita GNI 3,256 USD - 10,065 USD in 2004) Anguilla Antigua and Barbuda Argentina Barbados Belize Botswana Chile Cook Islands Costa Rica Croatia Dominica Gabon Grenada Lebanon Libya Malaysia Mauritius Mayotte Mexico Montserrat Nauru Oman Palau Panama Saudi Arabia (1) Seychelles South Africa St. Helena St. Kitts-Nevis St. Lucia St. Vincent & Grenadines Trinidad & Tobago Turkey Turks & Caicos Islands

38 Niger Rwanda Samoa Sao Tome & Principe Senegal Sierra Leone Solomon Islands Somalia Sudan Tanzania Timor-Leste Togo Tuvalu Uganda Vanuatu Yemen Zambia Niue Palestinian Adm. Areas Paraguay Peru Philippines Serbia & Montenegro Sri Lanka Suriname Swaziland Syria Thailand Tokelau Tonga Tunisia Turkmenistan Ukraine Wallis & Futuna Uruguay Venezuela Territory. (1) Saudi Arabia passed the high income country threshold in In accordance with the DAC rules for revision of this List, it will graduate from the List in 2008 if it remains a high income country in 2005 and Its net ODA receipts from DAC Members were 9,9 million USD in 2003 and 9,0 million USD (preliminary) in Source: OECD (2006) ODA is generally divided into two prime categories, in particular Humanitarian (Crisis) Aid and Development Cooperation (Assistance). Development cooperation is relatively newer term for development assistance, which try to express equal roles of participating partners ( former donors and recipients) on the development process or during the development intervention providing. Humanitarian (Crisis) Aid are activities connected with immediate reaction to humanitarian crises, in other words to any situation disturbing dignified life through natural hazards or man-made crisis (conflicts). Prevention and reduction of human suffering, life protection, and respect to human dignity belong to the fundamental goals of humanitarian aid. It is usually characterized by short-term aid leading to satisfaction of fundamental human needs and restoration of their normal life. Humanitarian aid is provided in five basic sectors: a) water/sanitation (acronym watsan), b) food, 38

39 c) habitation, d) health care, e) psycho-social help. Fundamental principles of humanitarian aid providing are (above all) humanity, impartiality (objectivity), neutrality and independence. Development Cooperation is generally oriented to the monitoring of social and economic conditions of human life in poor countries, and searching of mechanisms how to improve the conditions. Prime motives to provide development cooperation are moral, politic and pragmatic: Moral motives - long tradition in European context of humanity (ancient philosophy, Christianity, the Enlightenment, etc.), - humanity rooted inside other religions and civilizations in the world, according the principles is correct (fair) help other humans in emergency, - compunction of former colonial powers inhabitants. Politic and pragmatic motives (selected) - support of national foreign policy at the international level, in the international organizations (this is typical for Japan and newly also for China), - support of international trade, - conflict and terrorism prevention, - environmental degradation prevention, - international migration flows prevention, - economic investments. To fundamental principles of development cooperation realization belong: - partnership (cooperation with local subjects), - systematic activity (project has to satisfy concrete needs and priorities of the region/country), - long-term sustainability (long-term effects of any project), - accent on gender equality, - environment friendly technologies, - sensitivity to local cultures and traditions - it is necessary to cooperate with local people/community and their direct participation on the project (local ownership and empowerment). 39

40 In practice, it is often difficult to distinguish borders between humanitarian aid and development cooperation. This is true especially under simultaneous interplay of several causes of humanitarian crises as chronic war conflicts or permanent political instability (e.g. Chechnya, Sudan, DR Congo, Afghanistan, Palestine). Who are the key players in the humanitarian or development interventions game? The most important role is ascribed to the national governments, together with their development agencies (for instance Danida, CIDA, SIDA, DFID), ministries or offices. Generally, the national governments have the richest budget to offer ODA and simultaneously, the national governments are the main ODA recipients. Other significant players in the game are interested local organizations, churches, non-government development organizations (at the national and also international level), in particular in developed countries. At the international level, financial organizations as the World Bank Group, International Monetary Fund, regional development banks and United Nations agencies (UNDP, FAO, WHO, UNHCR) and also EU institutions (EDF, EuropeAid, commissioner for development, etc.) have a substantive position. 3.3 Migration Remittances One relevant way, how to escape poverty and underdevelopment, is international migration, connected with several partial topics attracting wide scientific interest. The issue of remittances belongs unambiguously to them. Remittances are often understood as transfers from workers staying abroad (workers remittances), although the term may be extended with regard to the length of stay shorter than one year (compensation of employees) or flows linked to the migrants cross-border movements (migrants transfers). 44 Already the definition shows intricate nature of the issue in the effort to capture it in the whole complexity. Such a nature is further strengthened by problems related to the lack of reliable data. According to Ghosh 45, especially flows of remittances between developing and from developing to developed countries are underestimated and other problems arise with unrecorded remittances sent through informal channels, varying between 8 % and 85 % of total flows for 44 GAMMELTOFT, P.: Remittances and other financial flows to developing countries. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp GHOSH, B.: Migrants remittances and development. Myths, rhetoric and realities. Geneva: IOM, 2006, 118 pp. 40

41 particular countries. However, substantial increase in the total volume of remittances is unquestionable (see Appendix B.1). From geographical point of view, developing countries are the dominant recipient of inward remittances (see Table 9). However, it is necessary to stress that the least developed countries lag in the absolute volume of inward remittances 46, implying higher figures for Asian and Latin American regions than for Sub-Saharan Africa (see Table 10) with little assumptions for any change. At the national level, Mexico, India, China, Philippines and France were the top five recipient countries of remittances in On the contrary, USA, Saudi Arabia, Switzerland, Germany and Spain were the top five source countries of remittances in 2005, both rankings based on estimations of World Bank. Such a situation clearly demonstrates strong ties between neighbouring countries USA and Mexico, the importance of Saudi Arabia as the oil power for guest workers, position of Germany or Spain as countries with extremely strong migrants communities or increasing importance of emerging superpowers China and India in the global economy. Table 9 Distribution of workers remittances, compensation of employees, and migrant transfers according to division of countries based on income (selected years) Type of countries Low income Middle income High income World Source: World Bank staff estimates based on the International Monetary Fund's Balance of Payments Statistics Yearbook Relative figures may show a different pattern. 41

42 Table 10 Distribution of workers remittances, compensation of employees, and migrant transfers according to the geographical regions (selected years) Region East Asia and Pacific Europe and Central Asia Latin America and Caribbean Middle-East and North Africa South Asia Sub-Saharan Africa World Source: World Bank staff estimates based on the International Monetary Fund's Balance of Payments Statistics Yearbook 2006 The preceding statistics clearly illustrated the increasing significance of remittances. But what are the relations between remittances and development of recipient areas at various geographical levels? Naturally, remittances contribute to the increasing welfare of their recipients (e.g. consumption, education) with impacts on development at the local level as well. Moreover, remittances, used for new construction (infrastructure, schools, community centres and others), for upgrading of existing economic activities (modernization) or for establishment of new small-scale enterprises, are expected to be a progressive trigger of local or regional development. At the national level, the importance of remittances for development is connected with their position in the whole economy. Lesotho s remittances accounted for more than one third of GDP in , thus with enormous impact on development possibilities enabled by access to capital and foreign exchange. 48 However, whether remittances are able to ensure sustained growth in receiving countries is rather disputable. Reasons are obvious. Remittances may, and often are, used for consumption, encouraging import of luxury goods 47 GAMMELTOFT, P.: Remittances and other financial flows to developing countries. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp NYBERG-SORENSEN, N. - VAN HEAR, N. - ENGBERG-PEDERSEN, P.: The migration-development nexus. Evidence and policy options. State-of-the-Art overview. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp

43 and little contributing to a real development. Moreover, remittances may postpone required structural reforms due to inefficient allocation of financial resources with threats related to the increasing dependency of economy on remittances. As very serious, it is necessary to perceive remittances directed to the groups, actively participating in civil wars or other conflicts. 49 Finally, remittances influence currency exchange rates, affecting the export competitiveness of countries. Many other issues, such as multiplier effects of remittances, internal prerequisites of communities and others, have to be considered. To summarize, it is not possible to perceive remittances as a panacea for development of developing countries. Always, it is necessary to weigh pros and cons, connected with particular cases. From the paragraph above, it is clear that remittances may trigger development. But what are the relations between remittances and poverty? This issue is not as straightforward, as one could suppose. The problem is, who are the people, sending remittances home. Such a question brings us to the domain of migration. There is a conventional idea that extremely poor people do not migrate. Accepted the hypothesis, there is no direct link between remittances and poverty. However, there may be indirect links, generally known as trickledown effect, in other words diffusion of positives across the space. In this line of arguing, we return to the issue of an adequate social milieu enabling spatial spread of positives. Understandably, the reality is more complicated, because it is not possible to say, that no extremely poor migrates. Moreover, well-known social networks between home and host countries enable to reduce costs, triggering migration of poorer and poorer people. And finally for many households remittances are the most important source of income. Without remittances, it is very likely that many of them would fall under the poverty line. From the social point of view, remittances are often mentioned with the issue of social cohesion of communities. 50 Recipients of remittances may create a new, relative wealthy, social group and thus contribute to the social division of their community. Generally, it depends on the internal relations, whether such a scenario comes to be true. 49 Ibid. 50 JOLY, D.: Some structural effects of migration on receiving and sending countries. International Migration, 2000, vol. 38, no. 5, pp

44 Migrants remittances represent an interesting possibility for a better future of developing countries. What can be done to promote the role of remittances in this regard? 51 Ghosh mentions the following tools: The total sum of remittances is generally influenced by average value of remittances per migrant and the number of migrants. Thus, the labour policy of developed countries, as the most probable source of remittances, towards immigrants plays a substantial role to reinforce the significance of remittances. It is necessary to search a configuration, creating win-win situation for both, developed and developing countries. In this way, lack of workers in some segment of labour market in developed countries seems to the most relevant opportunity. Note, that length of stay is usually connected with rising income of migrants. However, research points to the falling relative sum of remittances sending to the home country with regard to the length of migrants stay. Developing countries may implement several restrictive or proactive tools. Taxing remittances or mandatory requirements to provide remittances belong to the first group. However, such an approach will be always threatened by corruption and efforts to escape to the informal procedures and discussed with regard to the ethical issues. Proactive approach, with tools as preferential exchange and interest rates or tax breaks, seems to be much more suitable in this way. It is necessary to look for new possibilities how to reduce costs and risks related to the transfer of remittances between countries. Technological (e.g. electronic transfer) and institutional (e.g. cooperation between financial, insurance and logistic institutions) innovations represent a great hope for the future. It is a matter of policy, whether the tools, given above, will work for a better future of remittance-receiving countries. In this way, one assumption seems to be substantial, namely, wide cooperation between interest actors from public, private and NGO sectors. The contemporary world is characteristic by large economic disparities between particular countries, linked to the high level of poverty in the least developed of them. The efforts to reduce the inequalities and combat the poverty stand high on the political agenda, hand in hand with the term development as 51 GHOSH, B.: Migrants remittances and development. Myths, rhetoric and realities. Geneva: IOM, 2006, 118 pp. 44

45 the most important way, how to fulfil the efforts. In practice, there are several theoretical approaches to the concept of development, offering various leitmotivs with respect to the role of particular actors. Naturally, it is not possible to set the best theory or theoretical approach, having all of them their pros and cons. The sense of the theories lies especially in their ability to support decision-making processes and to positively influence thinking of individuals. Discussion on ODA clearly shows positive features related to the possibilities to trigger development in poor countries. However, there are series of critics arguments that some aspects of ODA are served as the tools for increasing dependency of developing countries. 52 And in this regard, we are back in theoretical discussion, whether to prefer neoliberal, Keynesian or institutional approaches. ODA will always be connected with threats related to bureaucratic misuse and corruption due to strong position of public sector. Based on the problems, related to ODA, it would seem that migrants remittances as a private source of income represent an interesting possibility for a better future of developing countries. Similarly, remittances may substantially contribute to alleviate the degree of poverty in developing countries. But it is not possible to perceive remittances as a panacea for development of developing countries. In scholar literature, remittances are often indicated as a possible substitute for ODA. 53 However, this issue is not so straightforward. Based on comparison of low and middle-income countries, Ghosh contends that remittances are not to be perceived as a substitute for ODA and warns from following such an approach. 54 On the contrary, ODA is extremely important especially for the least developed countries. Moreover, he stresses different essence of remittances and ODA, with private decisions as a main trigger in the former and transaction negotiations using economic, humanitarian, political or security considerations in the latter case. According to our opinion, these findings show that combination of different tools, as well as theoretical approaches, seems to be the best solution of the problem development. 52 LENSINK, R., WHITE, H. Are there negative returns to aid? Journal of Development Studies, 2001, vol. 37, no. 6, pp , (see e.g. LENSINK, WHITE 2001, TIRI. Post-War Reconstruction Aid Risks Fuelling More Conflict. [online]. Tiri media release, London, January 16, [cit ]. Available from 53 GHOSH, B. Migrants remittances and development. Myths, rhetoric and realities. Geneva: IOM, 2006, 118 pp. 54 Ibid. 45

46 4 Rozvojová pomoc - faktory vzniku, základné charakteristické črty a miesto v činnosti medzinárodných organizácií Rozvojová pomoc sa po druhej svetovej vojne stala významnou kategóriou vedy o medzinárodných vzťahoch. Vyplynulo to zo zmien v medzinárodnopolitickej praxi, ktoré boli dôsledkom reflexie príčin a priebehu najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Veď sa v nej zúčastnilo 61 štátov, pričom sa bojovalo na ploche 22,5 milióna km 2, zúčastnené krajiny zmobilizovali 110 miliónov vojakov a na bojiskách i v zázemí, pod troskami domov i v plynových komorách, mrazom a hladom zahynulo najmenej 55 miliónov ľudí a 35 miliónov bolo trvale zmrzačených. K týmto vyčísliteľným obetiam treba pridať trápenie utečencov, bezdomovcov, hladujúcich, strach pred zabitím a násilnosťami, streľbou, ohňom a bombardovaním, ako aj poníženie stoviek miliónov ľudí. 55 Nehovoriac o materiálnych škodách, ktoré ekonomicky a civilizačne uvrhli celé krajiny a ich obyvateľstvo niekoľko rokov späť. V procese prípravy Organizácie Spojených národov sa pod tlakom tejto skúsenosti, ako aj skúsenosti so zlyhaním Spoločnosti národov, ktorá nedokázala zabrániť rozpútaniu novej svetovej vojny, presadilo presvedčenie, že ak má byť medzinárodný systém pevný, musí zohľadňovať nielen úzko chápané bezpečnostné požiadavky, ale aj požiadavky spravodlivosti, ľudských práv a sociálneho pokroku. Preto sa v preambule Charty OSN hovorí tak o odhodlaní uchrániť budúce pokolenia od metly vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti, ako aj odhodlaní vyhlásiť svoju vieru v základné práva, dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov i žien i národov veľkých i malých, vytvoriť pomery, v ktorých možno zachovať spravodlivosť a úctu k záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a 55 LIPTÁK, Ľ.: Storočie dlhšie ako sto rokov. Bratislava: Kalligram, 1999, s

47 iných prameňov medzinárodného práva, podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň vo väčšej slobode. 56 V preambule Charty sa nachádzajú aj formulácie o prostriedkoch, ktorými sa majú dosahovať tieto so základným zmyslom vzniku OSN súvisiace zámery: pestovať znášanlivosť a žiť spolu v mieri ako dobrí susedia, zjednotiť svoje sily pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, prijať zásady a zaviesť metódy zaručujúce, že sa ozbrojené sily budú používať len v spoločnom záujme, a používať medzinárodný mechanizmus na podporu hospodárskeho a sociálneho povznesenia všetkých národov. 57 Medzi taxatívne vymenovanými cieľmi novej univerzálnej medzinárodnej organizácie sa uvádza: 3. uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu, podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielov rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva; 4. byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov. 58 V záujme dosahovania týchto cieľov si OSN na rozdiel od svojej predchodkyne - Spoločnosti národov - zriadila aj osobitné inštitúcie - Hospodársku a sociálnu radu a na ňu nadviazaný systém špecializovaných organizácií a agentúr, ktorým Charta stanovila, že budú pracovať okrem iného a) za vyššiu životnú úroveň, plnú zamestnanosť a podmienky na hospodársky a sociálny pokrok a rozvoj; b) pre riešenie medzinárodných hospodárskych sociálnych, zdravotných a iných príbuzných problémov a pre medzinárodnú kultúrnu a medzinárodnú spoluprácu Súčasťou procesov vzniku OSN ako výrazu spolupráce krajín antifašistickej koalície bolo aj vytvorenie medzinárodnej organizácie United Nations Relief and Rehabilitation Administration (UNRRA), ktorej cieľom bola pomoc národom poškodením vo vojne. Táto organizácia bola založená vo Washingtone, D.C., v USA na poskytovanie naliehavej humanitárnej pomoci vo forme potravín, vo forme ošatenia liekov atď. krajinám OSN. V povojnovom období v Európe pôsobila od a v Afrike, Číne a na Ďalekom východe od Prostredníctvom UNRRA sa distribuoval tovar v obrovskej hodnote - potraviny za 1,1232 miliardy USD, ošatenie za 56 INFORMAČNÉ STREDISKO ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV V PRAHE: Charta Organizácie Spojených národov a Štatút Medzinárodného súdneho dvora, s Tamže, s Tamže, s Tamže, s

48 419 miliónov USD, lieky a zdravotnícke zariadenia za 1156 miliónov USD. Prebytky v skladoch UNRRA, ktorá sa stala predchodkyňou takých humanitárnych organizácií ako UNICEF a UNHCR, sa na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN z poskytli medzitým založeným agentúram a organizáciám OSN - FAO, ILO,WHO a UNICEF. 6 Od procesu utvárania OSN sa nedá oddeliť ani zakladanie systému tzv. brettonwoodskych inštitúcií. Ešte pred koncom druhej svetovej vojny, , sa v bretton-woodskych kúpeľoch v štáte New Hampshire v USA uskutočnila konferencia 45 štátov (vrátane Československa), ktorá vyvodila závery z vývoja v medzivojnovom období, predovšetkým z príčin vzniku a dôsledkov veľkej hospodárskej krízy na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov, a vyústila do rozhodnutia vytvoriť inštitucionálny rámec na zabezpečenie stability menového a finančného systému pre medzinárodnú ekonomiku a položiť základy na poskytovanie hospodárskej pomoci v záujme povojnovej obnovy a rozvoja členských štátov. Účastníci konferencie prijali dve konvencie - o založení Medzinárodného menového fondu (IMF) a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), z ktorej sa vyvinula Svetová banka. 61 Medzinárodný menový fond bol založený vo Washingtone, D.C., a následne uzavrel dohodu o vzájomných vzťahoch s OSN, podľa ktorej sa pokladá za nezávislú medzinárodnú organizáciu a zároveň za špecializovanú agentúru OSN, ktorá nadviazala úzke vzťahy so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a s Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj. Základnými cieľmi Medzinárodného menového fondu sa stali posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu; pomôcť riešiť členským štátom deficit ich platobných bilancií; podporiť stabilitu menových kurzov. Tým sa vytvoril dôležitý základný rámec aj na vytváranie podmienok na efektívne poskytovanie hospodárskej pomoci. Osobitne treba vyzdvihnúť pomoc Medzinárodného menového fondu pri riešení problémov nerovnováhy platobných bilancií jeho členských štátov, pričom finančné zdroje určené na tento účel sa poskytujú prostredníctvom celej škály úverových nástrojov ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník. Bratislava: Sprint, 1997, s. 505; RUSNÁK, U., SZÉP, A., BRZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2000, s Tamže, s ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník. Bratislava: Sprint, 1997, s. 271,

49 K formálnemu založeniu Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj, resp. Svetovej banky 63 (WB), došlo vo Washingtone, D.C., pričom svoje operácie začala Jej vzťahy s OSN sa opierajú o dohodu, ktorú schválili Rada guvernérov Svetovej banky a Valné zhromaždenie OSN v novembri Základné ciele Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj sa formulovali takto: pomáhať pri obnove a rozvoji svojich členských štátov uľahčovaním kapitálových investícií na výrobné účely a tým podporovať dlhodobý rast medzinárodného obchodu a zvyšovanie životnej úrovne; podporovať súkromné zahraničné investície garanciami a spoluúčasť na pôžičkách a iných investíciách súkromných investorov; tam, kde súkromný kapitál nie je k dispozícii za prijateľných podmienok, poskytovať pôžičky na výrobné účely z vlastných zdrojov alebo z výpožičných fondov; poskytnúť členským krajinám technickú pomoc v oblastiach, ktoré sa vzťahujú na ich ekonomický rozvoj; snažiť sa zvýšiť efektívnosť úsilia posilnením spolupráce s inými darcami finančnej a technickej pomoci. 64 Všetky tieto rozhodnutia stimulovali nárast významu ekonomických prostriedkov v zahraničnej a medzinárodnej politike, osobitne hospodárskej a v jej rámci rozvojovej pomoci. K nim treba pridať aj ďalší významný impulz pre udomácnenie sa rozvojovej pomoci v medzinárodných vzťahoch, ktorý súvisí s prekonávaním dôsledkov druhej svetovej vojny a preventívnym pôsobením proti riziku vzniku ďalšej vojnovej kataklizmy. Bola ním nevyhnutnosť základnej obnovy infraštruktúry, hospodárstiev a sociálnej sféry vojnou zničených krajín, čo sa nezaobišlo bez vonkajšej pomoci. Z hľadiska utvárania nových pomerov v Európe, ale aj formovania inštitucionálnych, finančných a metodických nástrojov rozvojovej pomoci 63 Od r sa Svetová banka stala skupinou troch inštitúcií: Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodného rozvojového združenia (International Development Association IDA) a Medzinárodnej finančnej spoločnosti (International Finance Corporation IFC). Roku 1989 k tejto skupine pribudla ešte Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (Multilateral Investment Guarantee Agency MIGA). Všetky tieto inštitúcie deklarovali spoločný cieľ pomôcť zvýšiť životnú úroveň rozvojových krajín presunom finančných zdrojov z vyspelých krajín do rozvojového sveta. (Tamže, s. 426.) 64 Tamže, s

50 a obsahu a cieľov rozvojovej politiky zohral mimoriadne významnú úlohu tzv. Marshallov plán 65 (European Recovery Programme - Program európskej obnovy). Celková suma vynaložená na tento veľkorysý a účinný program pomoci pre obnovu vojnou zničenej západnej Európy bola na tie časy obrovská - 13 miliárd USD. Jeho realizácia nesporne podporila obnovu hospodárstiev západoeurópskych štátov a vytvorila dôležité rámcové podmienky aj na rozbehnutie procesov európskej hospodárskej integrácie, na ktorú postupne nadviazala aj politická integrácia. Táto rozvojová pomoc zo strany USA položila tiež ekonomické základy na vznik transatlantického partnerstva, ktorého najviditeľnejším a najdôležitejším prejavom je existencia NATO a ktoré prežilo nielen dlhé obdobie studenej vojny, ale aj takmer dvadsaťročné obdobie od pádu Berlínskeho múru. Realizácia Marshallovho plánu zároveň predstavovala významnú skúsenosť, ktorá sa využila pri dotváraní inštitucionálnych, finančných, medzinárodnoprávnych a mezinárodno-politických mechanizmov poskytovania zahraničnej hospodárskej pomoci. Tieto efekty sa zakladali na skutočnosti, že išlo o americké financovanie kooperatívneho európskeho programu obnovy. G. Marshall v spomínanom prejave americkú hospodársku pomoc podmienil vysokým stupňom kooperácie vnútri Európy vrátane západného Nemecka. Pozval dokonca aj Sovietsky zväz argumentujúc, že americká politika nie je namierená proti žiadnej krajine alebo doktríne, ale proti hladu, chudobe, zúfalstvu a chaosu. Zároveň však zdôraznil, že účelom programu by malo byť oživenie fungujúcej ekonomiky vo svete s cieľom pripustiť naliehavosť politických a sociálnych podmienok, v ktorých môžu existovať slobodné inštitúcie. 66 Práve táto podmienka účasti na programe, ktorá bola nezlučiteľná so sovietskym systémom centrálneho plánovania a fungovaním politického systému v ZSSR, spolu s americkou požiadavkou sprístupňovať ekonomické informácie dala Sovietskemu zväzu zámienku, aby odišiel z konferencie v Paríži, ktorú v júni 1947 zvolal britský minister zahraničných vecí E. Bevin pre všetky európske krajiny s cieľom zvážiť Marshallov plán. Historickou iróniou je, že keby sa ZSSR chcel na programe zúčastniť, podstatne by klesli nádeje na jeho prijatie v americkom Kongrese, keďže mal veľmi silnú opozíciu, 65 Tento najväčší a najúspešnejší program zahraničnej pomoci, ktorý bol kedy financovaný vládou USA, dostal názov podľa štátneho tajomníka Georgea Marshalla, ktorý ho vyhlásil v prejave na Harvardovej univerzite (Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000, s. 453.) 66 Tamže, s

51 ku ktorej prekonaniu napokon podstatnou mierou prispel komunistický štátny prevrat v Československu vo februári Pre mnohých Američanov sa tento plán stal súčasťou stratégie zadržovania uplatňovanej voči Sovietskemu zväzu. V každom prípade jeho schvaľovanie a realizácia boli poznačené začínajúcou sa studenou vojnou. Vynútene sa účasti na Marshallovom pláne vzdali účastníci Parížskej konferencie Československo i Poľsko a onedlho Sovietsky zväz spolu s jeho satelitnými štátmi vytvoril Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. 67 Marshallov plán sa realizoval na základe zákona o pomoci pre zahraničie (Foreign Assistance Act), ktorý bol schválený v Kongrese Kongres pritom zabránil využívaniu Marshallovho plánu na vojenské účely, orientujúc ho primárne na politické a ekonomické úlohy. Na americkej strane sa zriadila Správa hospodárskej spolupráce (Economic Cooperaton Administration - ECA). V Európe najprv 16 krajín, ktoré zostali na Parížskej konferencii, súhlasilo s vytvorením Výboru európskej hospodárskej pomoci, ktorého úlohou bolo informovať o európskych hospodárskych kapacitách a o európskych požiadavkách na štvorročný program hospodárskej obnovy. Ten vytvoril program rastu poľnohospodárskej produkcie na predvojnovú úroveň, dosiahnutia vyššej priemyselnej produkcie a zvýšenia európskeho exportu do USA v záujme eliminovania tzv. dolárovej trhliny. Navrhol tiež vytvoriť Organizáciu pre európsku hospodársku spoluprácu (Organisation for European Economic Cooperation, OEEC) v záujme vytvorenia vnútornej finančnej stability a brzdenia inflácie. Finančné potreby zúčastnených európskych štátov odhadol na 22 miliárd USD, neskôr sa toto číslo korigovalo na 17 miliárd. Na obdobie r schválil Kongres viac než 13 miliárd USD, čo obnášalo približne 10 % ročného federálneho rozpočtu a 1% - 2% HDP. V prvých dvoch rokoch (apríl apríl 1950) hodnota tovarov a úverov predstavovala 8,7 miliardy USD, z toho 2,4 miliardy smerovalo do Veľkej Británie, 1,8 do Francúzska, 974 miliónov do Talianska a 840 miliónov do NSR. V nasledujúcich dvoch rokoch celková suma pomoci tiež prekročila 8 miliárd USD, ale v súvislosti so vznikom NATO a vypuknutím vojny v Kórei v júni 1951 došlo k prehodnoteniu americkej politiky zahraničnej pomoci a Marshallov plán sa začal využívať aj na znovuvyzbrojovanie Európy. Oficiálnym potvrdením tejto skutočnosti sa stala premena Správy hospodárskej spolupráce na Správu vzájomnej ochrany (Mutual Security Administration - MSA). Hoci formálne sa realizácia Marshallovho plánu ukončila spolu s ukončením činnosti ECA , v západnej Európe sa až do roku 1955 zachovávala na 67 Tamže, s

52 označenie celého komplexu ekonomicko-vojenských vzťahov krajín OEEC formulácia v rámci Marshallovho plánu. 68 Aj keď v USA vznikli tendencie preceňovať dôležitosť pomoci pri rekonštrukcii západnej Európy prostredníctvom Marshallovho plánu, ktoré sa prejavili v požiadavke využívať tento nástroj aj v iných, najmä ázijských krajinách, kde predpoklady úspechu boli oveľa menej priaznivé, historickým faktom je, že Program európskej obnovy nielen poskytol rýchlu pomoc obyvateľstvu i vládam v nesmierne komplikovanom období povojnového vývoja (tuhá zima na prelome rokov , nedostatočná poľnohospodárska priemyselná výroba, obrovské deficity obchodnej a platobnej bilancie, narastajúci ekonomický marazmus a bieda, čo posilňovalo pozície komunistických strán a Sovietskeho zväzu v západnej Európe), ale zohral aj rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní úzkych profilov západoeurópskej ekonomiky a pri vytváraní podmienok na rýchly ekonomický rast bez nadmerných obetí od Európanov. Západoeurópska výroba začala rásť tak rýchlo, že do r predbehla predvojnovú úroveň o 25 %. Pod kontrolu sa dostala inflácia, dolárová trhlina sa zmenšila a zamestnanosť stúpala. V dôsledku činnosti Organizácie európskej hospodárskej spolupráce, hoci jej akčný rádius bol limitovaný skutočnosťou, že bola pod britským tlakom vytvorená iba ako organizácia pre medzivládnu spoluprácu, sa rozširovala ekonomická spolupráca, vlády západnej Európy si odovzdávali informácie o svojich štatistikách a plánoch, nemali medzi sebou v ekonomickej oblasti žiadne tajomstvá, zvykli si na permanentné konzultácie na všetkých úrovniach a vytvorili si expertné a organizačné zázemie na vypracúvanie a prijímanie riešení priateľných pre všetky krajiny. To spolu s politickou vôľou na spoluprácu, vyplývajúcu z obrovských problémov s rekonštrukciou a s americkým tlakom na vnútroeurópsku hospodársku kooperáciu a unifikáciu v smere vytvárania veľkého voľného trhu, čo bolo podmienkou poskytovania pomoci, viedlo k prijatiu zákonníka liberalizácie obchodnej výmeny a k založeniu Európskej platobnej únie a vytvorilo politické ovzdušie na ďalší pokrok v ekonomickej integrácii a na posilňovanie politickej, diplomatickej a vojenskej spolupráce. 69 Marshallov plán americkej zahraničnej hospodárskej pomoci vychádzal aj z viacerých politických predpokladov: najvážnejšia hrozba západným záujmom v Európe nebola možná sovietska intervencia, ale skôr riziko, že hlad, bieda 68 Tamže, s ; OSMANCZYK, E. J.: Encyklopedia ONZ i stosunków międzynarodowych. Warszawa: Wiedza powszechna, 1982, s Tamže, s. 454; GERBET, P.: Budování Evropy. Praha: Karolinum, 2004, s

53 a beznádej privedú Európanov k tomu, že budú hlasovať za svojich komunistov, ktorí by potom poslušne plnili želania Moskvy; americká hospodárska pomoc by mala za následok okamžitý psychologický a neskôr aj reálny úžitok, ktorému by sa malo podariť zvrátiť takýto vývoj; Sovietsky zväz neprijme takúto pomoc a nedovolí to ani svojim satelitom, čo spôsobí napätie v ich vzájomných vzťahoch; v nadchádzajúcej studenej vojne sa Spojené štáty chopia geopolitickej aj morálnej iniciatívy. 70 Politickým dôsledkom Marshallovho plánu a jeho odmietnutia Sovietskym zväzom bolo zdôrazňovanie rozdelenia Európy, rozbitie tradičných hospodárskych väzieb medzi východnou a západnou Európou a tesnejšie politické, hospodárske a vojenské primknutie sa západoeurópskych krajín k Spojeným štátom severoamerickým. Zahrnutie západných okupačných zón v Nemecku do Marshallovho plánu znamenalo kritický krok v reintegrácii Nemeckej spolkovej republiky do medzinárodného spoločenstva 71, čo malo strategické dôsledky aj na vývoj mocenskej rovnováhy v Európe. Studená vojna medzi Východom a Západom, ktorej prepuknutie sa prejavilo aj a najmä v odlišných prístupoch k Marshallovmu plánu, viedla aj k faktickému paralyzovaniu činnosti Hospodárskej komisie pre Európu. Táto prvá regionálna organizácia OSN vznikla v júni 1947, keď sa objavila nevyhnutnosť spojiť tri po vojne narýchlo zriadené hospodárske organizácie - Európsku organizáciu uhlia, Európsku organizáciu pre pozemnú dopravu a Núdzovú hospodársku komisiu pre Európu do jednej a Sovietsky zväz žiadal, aby bola zriadená pri OSN. Nemohla však slúžiť ako rámcová organizácia pre rekonštrukciu Európy ako celku a obmedzovala sa na riešenie technických problémov a na plnenie funkcie platformy na kontakty a vyjednávanie medzi európskymi krajinami. 72 Sovietske odmietnutie Marshallovho plánu tak viedlo k definitívnemu rozdeleniu Európy na dve skupiny štátov. Dôvodov odmietnutia tejto formy rozvojovej pomoci zo zahraničia bolo viac. Okrem už spomenutej neprijateľnosti smerovania k systému inštitúcií slobodného trhu, čo ZSSR viedlo už predtým k odmietnutiu stať sa členom IMF a IBRD, a vytvorenia študijného výboru pre vyhodnotenie potrieb európskych krajín to bol nesúhlas s medzinárodnou koordináciou pomoci, ktorá sa vnímala ako pošliapanie štátnej suverenity, zásadný nesúhlas, aby Marshallov plán prinášal úžitok aj iným krajinám ako len obetiam Nemecka a už vôbec nie Nemecku samotnému a jeho 70 GADDIS, G. L.: Studená vojna. Bratislava: Slovart, 2006, s Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000, s , s GERBET, P.: Budování Evropy. Praha: Karolinum, 2004, s

54 spojencom, a požiadavka, aby americkú pomoc bolo možné prijímať a využiť iba na národnej úrovni a bez akejkoľvek kontroly zvonku. Najdôležitejším politickým dôvodom odmietnutia však bola Stalinova obava, že účasť krajín východnej Európy, ktorú chcel mať pod kontrolou, na tomto programe, ich urobí zraniteľnejšími voči vplyvu zo Západu a vymaniť sa spod kontroly Moskvy. Preto Stalin aj československej komunistami vedenej vláde, ktorá prejavila záujem o jeho prijatie, zakázal, aby tak urobila. Sovietsky zväz, sledujúc posilňovanie vplyvu USA v západnej Európe, sa rozhodol zosilniť svoj vplyv na východnú Európu a urobil tak svojimi špecifickými nástrojmi - v októbri 1947 bolo zriadené Informačné byro komunistických a robotníckych strán, ktoré obnovilo niektoré funkcie v r zrušenej Komunistickej internacionály a dostalo za úlohu dohliadať na pravovernosť komunistických strán, a v januári 1948 bola ako protipól OEEC založená v Moskve Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). 73 Poslaním RVHP malo byť organizovať a koordinovať vedeckovýskumnú, výrobnú, investičnú a obchodnú spoluprácu členských krajín v záujme čo najracionálnejšieho využitia ich prírodných zdrojov, urýchlenia ich hospodárskeho rozvoja, zvýšenia efektívnosti spoločenskej výroby a prepojenia národných ekonomík, pričom vznikla ako otvorená organizácia. V prvej etape sledovala postupné rozširovanie a zdokonaľovanie organizovanej hospodárskej spolupráce a vzájomnej pomoci členských štátov s cieľom vyrovnávať úrovne ich ekonomickej rozvinutosti. Aj keď prispela k povojnovej obnove východnej Európy, zďaleka nie v takom rozsahu a tempe, ako to bolo v prípade západnej Európy, hoci urýchlený spôsob jej založenia svedčil o tom, že Stalin ju chápal ako hospodársku, politickú a propagandistickú protiváhu Marshallovho plánu a nástroja na jeho realizáciu, ktorým bola OEEC. Napriek existencii programov pomoci menej rozvinutým členským štátom, jej hlavnou politickou funkciou bolo zaistiť Sovietskemu zväzu pevnejšiu nadvládu nad spojencami. K už existujúcej rozsiahlej politickej a vojenskej nadvláde (ktorá sa umocnila vznikom Varšavskej zmluvy r. 1955) pridala RVHP ekonomickú kontrolu ZSSR nad štátmi v jeho sfére vplyvu. Dopomohla k integrácii centrálne plánovaných ekonomík sovietskeho bloku na základe určovania objemov produkcie a medzinárodného obchodu a prispela k vytvoreniu socialistickej regionálnej 73 GADDIS, G. L.: Studená vojna. Bratislava: Slovart, 2006, s ; GERBET, P.: Budování Evropy. Praha: Karolinum, 2004, s. 54; Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000, s. 359, ; OSMANCZYK, E. J.: Encyklopedia ONZ i stosunków międzynarodowych. Warszawa: Wiedza powszechna, 1982, s

55 ekonomiky, ktorá by bola samostatná a sebestačná, hoci neznamenala opozíciu k svetovej kapitalistickej ekonomike. Na vznik Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu zareagovala koordinovaním obchodu v sovietskom bloku, ale zároveň udusila tradičné obchodné vzťahy so Západom. Vytvorila rôzne medzivládne organizácie, ale bránila sa zavádzaniu trhových mechanizmov a rozvinutých nadnárodných mechanizmov. V jej činnosti jednoznačne dominovali záujmy ZSSR. Viedla k vzniku integrácie špecifického typu - ideologickej, politickej, hospodárskej, ktorá sa zásadne odlišovala od integrácie v západnej Európe. 74 V jej rámci sa rozvinuli aj osobitné formy poskytovania pomoci tzv. rozvojovým krajinám, odlišné od tých, ktoré sa uplatňovali v rámci západného spoločenstva. Studená vojna a vyostrenie konfliktu Východ - Západ výrazne ovplyvnili smerovanie, ciele a obsah rozvojovej pomoci, najmä bilaterálnej. Tá sa stala významnou ekonomickou dimenziou zahraničnej, resp medzinárodnej politiky. Súperiace vojensko-politické a hospodárske bloky sa jej prostredníctvom usilovali o rozšírenie sféry svojho vplyvu v tzv. rozvojovom svete, resp. o obmedzovanie vplyvu súperiaceho bloku či druhej superveľmoci. Zo strany USA a ich spojencov išlo o súčasť politiky zadržiavania komunizmu, zo strany Sovietskeho zväzu o udržiavanie, prípadne rozšírenie počtu štátov, ktoré prijali sovietsky typ usporiadania hospodárskych a politických vzťahov alebo boli ochotné podporovať niektoré aspekty sovietskej medzinárodnej politiky. V tomto kontexte šlo aj o podporu národnooslobodzovacích hnutí v koloniálnych, resp. postkoloniálnych krajinách. Studená vojna tak výrazne zasiahla nielen do realizácie už spomínaných konsenzuálne prijatých cieľov OSN. Ovplyvnila aj pôsobenie ďalšieho historicky významného faktora vzniku rozvojovej pomoci, ktorým bol rozpad koloniálneho systému a nárast vplyvu národnooslobodzovacích hnutí v jednotlivých regiónoch i vo svetovej politike, ktoré prichádzali s ambicióznymi predstavami o novom zaradení ich krajín po získaní štátnej a politickej nezávislosti do svetového hospodárstva a medzinárodných vzťahov. Koloniálne mocnosti, ktoré v dôsledku národnooslobodzovacích hnutí postupne strácali priamu kontrolu nad svojimi kolóniami alebo vzhľadom na medzinárodnopolitické a vnútropolitické zmeny ich vládnuce politické elity 74 ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník., Bratislava: Sprint, 1997, s. 380; Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000, s , 981;ŁASTAWSKI, K.: Od idei do integracji europejskej. Warszawa: Wydawnictwo Wyższej Szkoły Pedagogicznej TWP, 2003, s

56 stratili vôľu udržiavať koloniálne panstvo, sa prostredníctvom rozvojovej pomoci usilovali udržať vplyv nad bývalými kolóniami a naďalej s nimi rozvíjať politické, hospodárske a kultúrne vzťahy. Zároveň sa usilovali udržať ich vo sfére vplyvu Západu. Bývalé kolónie ako samostatné a nezávislé štáty sa zase usilovali prostredníctvom získania rozvojovej pomoci - bilaterálnej i prostredníctvom fondov a inštitúcií OSN - upevniť svoje postavenie v regióne i v svetovom hospodárstve a politike a zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu svojho obyvateľstva a upevniť tak nový politický režim. Zároveň sa práve prostredníctvom OSN usilovali vytvoriť novú hospodársku rovnováhu v globálnom meradle a prekonať zaostávanie za vyspelými krajinami. A ideologický a politický konflikt medzi superveľmocami a ich spojencami sa usilovali využiť vo svoj prospech. To ovplyvňovalo režim poskytovania rozvojovej pomoci v rámci OSN i na ďalších úrovniach. Hospodárska, ekologická a sociálna racionalita a efektívnosť rozvojovej pomoci často ustupovali ideologickým a politickým cieľom hlavných protagonistov studenej vojny i predstaviteľov nových nezávislých štátov. V dôsledku toho sú často sporné reálne prínosy vynaložených prostriedkov. Napr. Sovietsky zväz dlhodobo poskytoval rozsiahlu hospodársku pomoc Kube a množstvu ďalších rozvojových krajín, pričom ako najväčšia donorská krajina nakoniec hospodársky i politicky skolaboval. USA vynaložili počas studenej vojny podľa dostupných zdrojov na rozvojovú pomoc až 212 miliárd USD a jej efekt v krajinách príjemcoch bol často veľmi sporný. Úplne špecifickú dimenziu mala rozvojová pomoc, resp. hospodárska pomoc, ktorú poskytovala NSR druhému nemeckému štátu - NDR. Bola nielen výrazom solidarity Nemcov s Nemcami žijúcimi v inom štáte. Bola tiež pokusom zabrániť, aby NDR získala plné medzinárodné uznanie ako samostatný a suverénny štát. 75 Významná historická dimenzia rozvojovej pomoci, ktorá v mnohých prípadoch stále nestratila na aktuálnosti, a to náprava chybného a škodlivého vývoja, ktorý veľkému počtu krajín priniesol kolonializmus, sa v období studenej vojny, keď proces dekolonizácie prebiehal najintenzívnejšie, často ustupovala zápasu rozhodujúcich mocností o udržanie sfér vplyvu v ideologicky a politicky príkro rozdelenom svete, resp. o získanie a udržanie spojencov, čo 75 ANDERSEN, U.: Entwicklungspolitik/hilfe. In: WOYKE, W. (hrsg.): Handwörterbch Internationale Politik. Wiesbaden: 9. Auflage, VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2005, s

57 v konečnom dôsledku zafixovalo a prehĺbilo krivdy, ktoré spôsobil kolonializmus. Po skončení studenej vojny, ktorá bola prejavom globálneho konfliktu Západ - Východ, sa do popredia dostal nový globálny konflikt - Sever - Juh, konflikt medzi priemyselne rozvinutými a bohatými krajinami, ktoré ležia väčšinou na severnej pologuli, a chudobnými a nerozvinutými krajinami, ktoré sú väčšinou na južnej pologuli. Hospodárska, resp. rozvojová pomoc sa stala súčasťou úsilia o zabezpečenie mieru, prevenciu konfliktov, najmä ozbrojených, resp. súčasťou riešenia konfliktov a postkonfliktnej stabilizácie. Motívom rozvojovej pomoci však nikdy nebola iba všeobecná solidarita, akokoľvek hospodárska pomoc jedného štátu druhému sa pokladá za najvýraznejšiu aplikáciu mravnosti v medzinárodnej politike. 76 Rozvojová pomoc takmer nikdy nemá iba humanitárny rozmer. Najčastejšie býva politickým nástrojom na dosiahnutie rôznych, nielen hospodárskych, ale aj politických a vojenských cieľov. Preto sa spolu s pojmami rozvoj, rozvojové krajiny, rozvojová politika pojem rozvojová pomoc stal predmetom ostrých teoretických i politických sporov, ako (k lepšiemu) meniť podobu svetového poriadku, a preto sa tento pojem často vykladá z normativistických pozícií a nadobúda stigmatizujúcu príchuť, keďže sa spája s takými pojmami ako zaostávanie, nerozvinutosť či nedostatočná rozvinutosť. Na skutočnosť, že rozvojová pomoc sa často dostáva do podoby akejsi apriórne negatívnej nálepky, navyše s diskriminačným podtónom, reagovala časť teoretikov medzinárodných vzťahov tým, že začali používať pojmy ako rozvojová politika či transfer zdrojov. 77 Pod rozvojovou politikou v užšom zmysle slova - klasická rozvojová politika - sa chápe predovšetkým industrializovanými krajinami na úrovni politických rokovaní poskytovaná verejná rozvojová pomoc v prospech rozvojových krajín 78, pričom tento pojem sa často nahrádza širším a neutrálnejším, na partnerstvo zameraným pojmom rozvojová spolupráca. Nástrojmi rozvojovej politiky sú finančná, technická a personálna spolupráca ako aj - v poslednom období so 76 KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika. Praha: Ekopress, 2001, s ANDERSEN, U.: Entwicklungspolitik/hilfe. In: WOYKE, W. (hrsg.): Handwörterbuch Internationale Politik. Wiesbaden: 9. Auflage, VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2005, s HOLTZ, U.: Entwicklungspolitik Bilanz und Herausforderungen. In: KAISER, K. SCHWARZ, H. P. (Hrsg.): Weltpolitik im neuen Jahrhundert. Baden-Baden, Nomos Verlagsgesellschaft, 2000, s

58 stúpajúcou tendenciou - požiadavka na vývoj v smere súkromného hospodárenia. 79 Pojem rozvojová pomoc sa v najvšeobecnejšom zmysle používa na transfer zdrojov z priemyselne vyspelých do rozvojových krajín a s tým spojené prerozdeľovanie príjmov vo svetovom meradle. 80 Rozvojová pomoc na rozdiel od humanitárnej pomoci, ktorá má krátkodobý charakter a je jednorazovou reakciou na katastrofy a iné mimoriadne udalosti, nie je plánovaná a nie je podmienená plnením osobitných dohôd, má dlhodobý a systematický charakter, je plánovaná a vychádza z dohôd medzi donorským a recipientskym štátom, pričom zohľadňuje ich politické, ekonomické, sociálne a ďalšie ciele. 26 Rozvojová pomoc je obyčajne distribuovaná do prijímajúcich krajín podľa priorít darcovskej krajiny, resp. spoločenstva darcovských krajín, akým je napr. Európska únia. Podľa metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa rozvojová pomoc delí na oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance - ODA) a oficiálnu pomoc (Official Assistance - OA). Hlavným kritériom na zaradenie do kategórie ODA je prítomnosť prijímajúcej krajiny na priebežne aktualizovanom zozname najchudobnejších krajín, ktorý vypracúva a každoročne zverejňuje Výbor OECD pre rozvojovú spoluprácu (DAC). Rozvojová pomoc smerujúca do ďalších krajín sa kvalifikuje ako OA. (V rámci tejto kategórie dostávali počas transformácie pomoc postkomunistické štáty strednej a východnej Európy). ODA bola Výborom pre rozvojovú pomoc definovaná ako tie toky krajín v časti I Listiny recipientov pomoci DAC (rozvojové krajiny) a do multilaterálnych inštitúcií pre toky do časti I Listiny recipientov pomoci, ktoré sú: i) poskytované oficiálnymi miestami, ako sú vlády štátov alebo miestne vlády, alebo ich výkonnými orgánmi; a ii) každá transakcia, ktorá sa: a) vykonáva s hlavným cieľom podporiť ekonomický rozvoj a blahobyt rozvojových krajín; 79 Tamže, s ANDERSEN, U.: Entwicklungspolitik/hilfe. In: WOYKE, W. (hrsg.): Handwörterbch Internationale Politik. Wiesbaden: 9. Auflage, VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2005, s WUSTEROVÁ, K.: Rozvojová pomoc a rozvojové štáty. In: LIPKOVÁ, Ľ. a kol.: Ekonomika rozvojových krajín. Bratislava: EKONÓM, 2005, s

59 b) je koncesionálna (nemá komerčný charakter) a obsahuje grantovú zložku, ktorá tvorí minimálne 250 (kalkulovaná s diskontnou sadzbou 10 % [na administratívne náklady - pozn. P. W.]). Oficiálna pomoc (OA) pozostáva z tokov, ktoré sú v súlade so všetkými kritériami ODA a sú nasmerované do krajín časti II Listiny recipientov pomoci DAC (krajiny v tranzícii) a do multilaterálnych inštitúcií, ktoré primárne prinášajú prospech recipientom pomoci z časti II... ODA zahŕňa aj administratívne náklady spojené s jej poskytovaním. 81 Podľa typológie S. Browna 82 existujú dve základné formy rozvojovej pomoci - strategická a nestrategická, pričom pri oboch môžeme rozlíšiť dva podtypy - multilaterálnu a bilaterálnu. Pri bilaterálnej je väčší predpoklad, že je altruistická, čiže vyplýva zo solidarity vyspelých krajín a ich úsilia pomôcť chudobným krajinám. Nestrategická pomoc sa viac zameriava na uspokojovanie potrieb a záujmov prijímajúcej krajiny. Strategická pomoc je často historicky podmienená (ide najmä o tzv. postkoloniálnu pomoc) a sleduje obchodné, hospodárske, politické či vojenské záujmy darcovskej krajiny, udržania a rozšírenie jej vplyvu v prijímajúcej krajine. Samozrejme, v reálnej medzinárodno - politickej praxi tieto typy a pod typy rozvojovej pomoc nemožno presne rozlíšiť. Všetci významní darcovia prispievajú aj do multilaterálnej rozvojovej pomoci poskytovanej prostredníctvom OSN, EÚ, rozvojových bánk atď... Aj keď v prípade jednotlivých štátov a ich programov rozvojovej pomoci je ťažké presne určiť, do ktorej kategórie patria, analýzy tejto pomoci a jej motívov sú dôležité na pochopenie trendov a efektívnosti rozvojovej politiky. V krajinách, ktoré poskytujú rozvojovú pomoc, sa vyvinuli rôzne modely inštitúcií a pravidiel, v rámci a podľa ktorých sa rozvojová pomoc ako dôležitá súčasť zahraničnej politiky štátu uskutočňuje. Tieto modely sa vyvíjali v súlade s tradíciami, špecifickými záujmami a právnym a politicko-inštitucionálnym rámcom v tej-ktorej krajine. Okrem osobitostí majú aj spoločné črty, ktoré reflektujú pozitívne skúsenosti v medzinárodnom meradle, resp. v rámci určitého spoločenstva krajín. Napr. členské krajiny OECD využívajú pri organizovaní a zabezpečovaní rozvojovej pomoci analýzy, ktoré pripravujú 81 Pozri: http//weww.oecd.org/dataoecd/26/14/ pdf 82 HALAXA, P.: Zahraniční pomoc ve vztazích vyspělých a rozvojových zemí. In. JEHLIČKA, P. TOMEŠ, J. DANĚK, P.: Stát, prostor a politika, vybrané otázky politické geografie. Praha: Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje Přírodovědecké fakulty University Karlovy, 2000, s

60 špecialisti pracujúci v tejto organizácii, v dôsledku čoho dochádza k zbližovaniu ich modelov poskytovania rozvojovej pomoci. V zásade sa rozvojová pomoc poskytuje buď prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí a naň naviazaných agentúr a medzirezortných koordinačných administratívnych útvarov, čo je aj prípad Slovenskej republiky, alebo prostredníctvom špecializovaných ministerstiev zameraných na rozvojovú pomoc, čo je napr. prípad Nemeckej spolkovej republiky. Prostredníctvom týchto orgánov sa poskytuje tak bilaterálna, ako aj multilaterálna rozvojová pomoc. Z dlhodobého hľadiska sa od rozvojovej pomoci očakáva hospodársky rozvoj a obmedzenie chudoby, príp. posilnenie hospodárskej sebestačnosti, politická stabilita, demokratizácia, resp. konsolidácia demokracie v prijímajúcej krajine. Medzi strednodobé ciele rozvojovej pomoci sa zaraďuje udržanie a posilnenie diplomatických vzťahov, budovanie priateľských vzťahov s prijímajúcou krajinou, podpora jej rozvojových úsilí, získanie a udržanie vplyvu na jej vnútornú a zahraničnú politiku. Zároveň sa prostredníctvom rozvojovej pomoci sleduje celkové obohatenie bilaterálnych vzťahov a vytvorenie nových obchodných príležitostí. Medzi bezprostredné, krátkodobé ciele rozvojovej pomoci patrí humanitárna pomoc prijímajúcej krajine, ktorej efektom môže byť aj vytvorenie dobrej politickej vôle pre budúcnosť. Kým tento cieľ môžu sledovať tak malé, ako aj veľké darujúce krajiny, niektoré krátkodobé ciele môžu pomocou intenzívnej a čo do rozsahu veľkej rozvojovej, resp. hospodárskej pomoci efektívne sledovať iba veľmoci. Medzi takéto ciele patria zmena vnútornej či zahraničnej politiky prijímateľa, udržanie politického režimu v danej krajine, resp. udržanie vládnucej skupiny pri moci. Darujúca krajina sa môže tiež usilovať získať prostredníctvom rozvojovej pomoci podporu prijímajúcej krajiny pre svoju politiku v tom-ktorom regióne alebo v globálnom meradle, príp. podporu pri hlasovaní v medzinárodnej organizácii a pod. 83 Sledovanie takéhoto širokého vejára cieľov prostredníctvom poskytovania rozvojovej pomoci je na jednej strane výrazom istého morálneho relativizmu v medzinárodnej politike, pričom primárna mocensko-ideologická účelovosť rozvojovej politiky bola zreteľná najmä v období bipolárneho rozdelenia sveta. Na druhej strane už v čase studenej vojny bola rozvojová pomoc aj výrazom nárastu vzájomnej závislosti štátov v medzinárodných hospodárskych 83 Pozri: ZAJĄC, J.: Środki i metody politiky zagranicznej państwa. In: ZIĘBA, R.(red.). Wstęp do teorii politiki zagranicznej państwa. Toruń: Wydawnictwo Adam Marszałek, 2004, s

61 a politických vzťahoch. Účinky vývoja v jednotlivých štátoch, resp. regiónoch na situáciu v aj veľmi vzdialených krajinách a regiónoch boli čoraz zrejmejšie. Osobitne v oblasti bezpečnosti, pri riešení otázok vojny a mieru, ale aj v hospodárskom živote narastala skúsenosť, že sa vytvára systém globálnej závislosti, ktorý prináša väčšiu zraniteľnosť spoločností, resp. štátov prostredníctvom vývoja vo viacerých iných spoločnostiach nielen v danom regióne, ale aj v iných častiach sveta. Bez ohľadu na to, či išlo o vývoj politického, hospodárskeho, sociálneho či environmentálneho charakteru. Najmä obe ropné krízy v 70. rokoch dramatickým spôsobom ozrejmili túto vzájomnú závislosť. Klasický model štátov sveta sa stal obsolentným a územný štát musel v mnohých oblastiach ustúpiť obchodnému štátu. 84 Hoci v oblasti bezpečnosti si štáty, resp. vlády podržali rozhodujúcu úlohu, nebola výlučná. Ukázal to nárast významu takých neštátnych aktérov, ako sú národy a národnosti a neskôr teroristické skupiny. Po skončení studenej vojny sa posilnili tendencie, ktoré viedli k novej ére globalizmu a komplexná vzájomná závislosť sa stala dominujúcou štruktúrou svetovej politiky. Došlo k ekonomizácii svetovej politiky a klasické národné štáty sa ocitli pred veľkou výzvou. Autonómia ich konania bola prostredníctvom globálneho prepletenia záujmov a závislostí ďalekosiahle obmedzená. Vývoj v jednom štáte nadobudol schopnosť pozitívne alebo negatívne ovplyvniť celý medzinárodný systém (príkladom môže byť vývoj v bývalej Juhoslávii alebo v Iraku). Vzájomná závislosť dosiahla kvantitatívne a kvalitatívne takú úroveň, že štáty sotva môžu na ňu neprihliadať. 85 Nová situácia sveta, ktorá sa zvykne označovať pojmami global village a borderless economy, odstránila vzdialenosti a priniesla nebývalé prepletenie ekonomických a ďalších závislostí. Občania sú okamžite informovaní o vývoji vo všetkých častiach sveta a verejná mienka reaguje na teroristické útoky, vojny, hladomory a ďalšie humanitárne katastrofy. Štáty sú nebývalo zraniteľné účinkami vývoja v iných štátoch a regiónoch. Životná úroveň ich obyvateľov čoraz viac závisí od vývojových tendencií vo svetovom hospodárstve a svetovej politike. Vzájomná zraniteľnosť obmedzuje možnosť vlád ovplyvňovať spoločenské procesy v ich štátoch výlučne vlastnými nástrojmi a podnecuje ich 84 KAISER, K. - MAY, B.: Weltwirtschaftz und Interdependenz. In: KAISER, K. - SCHWARZ, H. P. (Hrsg.): Weltpolitik im neuen Jahrhundert. Baden-Baden: Nomos Verlagsgesellschaft, 2000, s Tamže, s

62 kooperatívne správanie s cieľom zvládnuť problémy, ktoré nie sú riešiteľné na národnej úrovni. To však nevylučuje prípady, keď štáty siahajú po násilí namiesto kooperácie a mierových riešení sporov. Celkove však systém vzájomných závislostí a s ním spojená zraniteľnosť spoločností vývojom na iných častiach planéty z teoretického hľadiska prináša rast nevyhnutnosti medzištátnej spolupráce v mnohých oblastiach. Rámcom takejto kooperácie na globálnej úrovni je OSN a na ňu napojená sústava agentúr a inštitúcií. Na regionálnej úrovni sú zhmotnením takejto kooperácie EÚ, ASEAN alebo OAJ. Najvyspelejšie štáty kooperujú aj na báze OECD. Ctižiadostivým projektom kooperácie sa stali každoročné stretnutia vrcholných predstaviteľov vedúcich mocností sveta, ktoré sa od roku 1975 uskutočňovali pod hlavičkou G7. A od roku 1992, keď sa na nich začal zúčastňovať aj prezident Ruskej federácie, pod hlavičkou G8. Dá sa povedať, že svetová politika sa nachádza v akomsi prechodnom období, ktoré sa vyznačuje protichodnými tendenciami. Na jednej strane globalizácia, na druhej strane návrat k etnicite a uprednostňovanie vnútornej politiky pred zahraničnou. Na jednej strane nárast vzájomnej závislosti, na druhej strane návrat k národnému štátu cez silné národnooslobodzovacie hnutia. Na jednej strane tlak na kooperáciu, na druhej strane návrat k vojne ako k prostriedku uskutočňovania politických cieľov. Z týchto protirečivých tendencií vyplýva výzva vytvoriť stabilný svetový poriadok. Medzinárodné vzťahy sú poznačené existenciou chudoby, v ktorej sa nachádza takmer polovica obyvateľstva planéty. Hlad, núdza, negramotnosť, choroby, populačná explózia, deštrukcia životného prostredia, globálne otepľovanie, zadlženie, masová nelegálna migrácia, masové porušovanie základných ľudských práv, pandémia AIDS, organizovaný zločin (obchod s drogami, s ľuďmi a so zbraňami), to všetko plodí etnické a politické konflikty najmä v rozvojových krajinách, humanitárne katastrofy, úpadok štátov a terorizmus. Tieto problémy nemožno vidieť a riešiť izolovane. Stali sa historickou výzvou pre Západ, pre transatlantické spoločenstvo, pre USA a EÚ, pre štáty združené v OECD aj, a najmä z hľadiska zamerania, kvality, dostatočnosti, koordinovanosti a efektívnosti nimi poskytovanej rozvojovej pomoci. Z. Brzeziňski v súvislosti s touto podobou sveta konštatoval, že dnes je Amerika výnimočná, globálne mocná, ale je tiež výnimočne nezabezpečená. A podľa všetkého ide o chronický stav... Úsilie o rozumnú zahraničnú politiku sa musí začať pochopením, že globalizácia vo svojej podstate znamená vzájomnú prepojenosť. Táto vzájomná závislosť nezaručuje rovnaký status 62

63 alebo dokonca rovnaké zabezpečenie všetkým národom. Znamená však, že žiadny štát nie je celkom chránený pred dôsledkami technologickej revolúcie, ktorá tak nesmierne zvýšila ľudskú schopnosť pôsobiť násilie, ale zároveň posilnila a posilňuje putá, ktoré ľudstvo spájajú. 86 Na inom mieste americký politológ upozorňuje na globálny nepokoj, ktorý sa prejavuje v rôznych regiónoch a rôznymi spôsobmi, pričom terorizmus je jedným z týchto prejavov. Posilňuje ho, hoci nie je jeho príčinou, masová chudoba a sociálna nespravodlivosť. V niektorých oblastiach dochádza k etnickému útlaku; inde len v obmedzenej miere ku kmeňovým zrážkam; v ďalších oblastiach narazíme na náboženský fundamentalizmus. Globálny nepokoj sa prejavuje výbuchmi násilia a všeobecným zmätkom v južnej časti Eurázie, na Strednom východe, v značnej časti Afriky a v niektorých oblastiach Latinskej Ameriky. Vzniká tu závisť a nenávisť voči vládnucim a bohatým, ktorá bude mať čoraz smrtonosnejšie dôsledky predovšetkým kvôli šíreniu zbraní hromadného ničenia. Niektoré prejavy násilia sú ešte nevyberanejšie než teroristické útoky: každoročne zomierajú desaťtisíce ľudí, stotisíce ľudí sú zmrzačené a na milióny ľudí bolestne dopadajú dôsledky týchto bojov... Ak pochopíme globálny nepokoj ako základnú hrozbu našej doby, tak stojíme tvárou v tvár zložitejšej úlohe... Pokiaľ sa nezameriame na globálne vírenie, zanedbáme základnú črtu našej doby: masívne politické prebúdzanie ľudstva na celom svete a silnejúce povedomie o neznesiteľných rozdieloch medzi podmienkami, v ktorých ľudia žijú BRZEZINSKI, Z.: Volba: globální nadvláda nebo globální vedení? Praha: Mladá fronta, 2004, s Tamže, s

64 5 Členské štáty OECD ako darcovia rozvojovej pomoci * Príspevok odznel na prednáške na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá sa uskutočnila 15. novembra Uvádzame ho v pôvodnej podobe, bez časovej aktualizácie. Pár všeobecných poznámok na úvod - možno trochu zjednodušených, ale aby sme si vytvorili rámec, vnútri ktorého budeme dnešnú tému rozoberať. Už ste to určite rozoberali. Rozvojová pomoc, ako najvšeobecnejší termín, je pomoc rozvojovým krajinám, ktorá im má pomôcť zlikvidovať chudobu a biedu a priniesť priaznivejšiu životnú situáciu ich obyvateľom. Čiže ide o pomoc, ktorú poskytujú ekonomicky vyspelé alebo vyspelejšie štáty štátom so slabou ekonomikou, slabou sociálnou situáciou a nízkou životnou úrovňou. Formy poskytovania tejto pomoci sa menili s vývojom situácie vo svete. V časoch bipolárneho rozdelenia sveta mala pomoc poskytovaná rozvojovým krajinám, prirodzene, politický podtext. Mala predovšetkým posilniť tie politické režimy, ktoré boli ochotné angažovať sa za politiku ich podporovateľov, teda tých, od ktorých pomoc dostávali. Možno s určitou výnimkou zo strany škandinávskych krajín, ktoré sú dlhodobými tradičnými darcami rozvojovej pomoci a smerovali ju vždy do sociálnych programov a do projektov, potrebných na zlepšenie životných podmienok a životnej úrovne obyvateľov prijímajúcich krajín. Samozrejme, že aj v týchto prípadoch dochádzalo k častému zneužívaniu poskytovanej pomoci, osobitne v autoritárskych režimoch, v prospech vládnuceho panovníka, hlavy štátu či politickej strany, ktorá kontrolovala krajinu. Postupne donorské krajiny zaviedli striktný systém využívania tejto pomoci v súlade s cieľmi, na ktoré chceli pomoc poskytovať. V OSN sa viedli diskusie, s cieľom vedieť na čo sa daná pomoc použije. Často to viedlo k hádkam a rozporom, ale postupne sa situácia objektívne zlepšovala. My však dnes budeme hovoriť o poskytovaní rozvojovej pomoci zo strany členských štátov OECD. Stalo sa to už takou písanou i nepísanou normou, že OECD, ktorá je považovaná za elitnú ekonomickú svetovú organizáciu, zloženú zo štátov 64

65 s vyspelými a modernými ekonomikami, považuje za svoju povinnosť (možno aj morálnu povinnosť) poskytovať pomoc tej časti sveta a tým krajinám, ktoré to objektívne potrebujú. Ich zoznam sa zatiaľ stále rozširuje. Aj preto, že samy by sa z neutešenej situácie nielenže nedostali na vyššiu úroveň, ale mali by a majú problémy zabezpečiť normálny život, či nevyhnutné minimum na prežitie svojim občanom. Tradiční, starší členovia OECD majú už vypracované formy, mechanizmy a organizačné štruktúry na poskytovanie tejto pomoci. Jej nutnosť a potreba sa jednostaj zvyšujú. Vo svete dochádza k otváraniu nožníc medzi vyspelým Severom a zaostalým Juhom (ak to tak nazvem - pre zjednodušenie, ale nechcem používať túto terminológiu), ale tieto otvorené nožnice zostávajú a prevláda skôr tendencia ich ďalšieho, širšieho otvárania sa. Poskytovanie rozvojovej pomoci je teda agendou OECD a je jej veľmi významnou súčasťou, ktorej členské štáty venujú eminentnú pozornosť. Podobne postupujú aj noví členovia OECD - vrátane Slovenska. Aj oni po získaní členstva museli vytvoriť vlastné oficiálne mechanizmy na plnenie tejto svojej úlohy. Hodno spomenúť, že aj v Európskej únii sa tejto otázke venuje náležitá, veľká pozornosť a aj na jej pôde po zložitej diskusii boli prijaté odporúčania, ako by mali členské štáty Únie postupovať, pokiaľ ide o výšku poskytovanej pomoci, meranú v percentách k HDP. (Pomer ODA k HDP.) Treba povedať, že pre nové členské štáty Únie je toto percentuálne vyjadrenie veľmi vysoké, veľmi náročné a splniť ho bude nesmierne ťažké. Aj preto nakoniec bolo odsúhlasené, že tieto čísla nebudú obligatórne, ale že to budú iba odporúčania. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť neskôr. 5.1 Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Keď hovoríme o pomoci členských štátov OECD, hlavným orgánom, ktorý túto činnosť koordinuje a vlastne aj vykonáva, je DAC. Stojí zato porozprávať o ňom podrobnejšie. Aké je jeho postavenie, poslanie a štruktúra. Výbor OECD pre rozvojovú spoluprácu vznikol rozhodnutím ministerského zasadnutia Rady OECD (60)1.3 z 23. júla Predstavuje hlavné fórum pre koordináciu politík bilaterálnych donorov s cieľom zvýšiť efektivitu poskytovania tejto pomoci. Tento výbor je jedným z 25 hlavných výborov OECD, má však niekoľko špecifík: Má väčší počet zasadnutí ako ostatné výbory OECD - zasadá 12 až 15-krát ročne, oproti dvom až trom zasadnutiam ostatných výborov. 65

66 Jeho predseda je permanentne v sídle OECD v Paríži, kde má vlastný sekretariát. DAC môže predkladať odporúčania v oblasti rozvojovej pomoci priamo členským krajinám DAC, ako aj Rade OECD. Predseda DAC pravidelne publikuje výročnú správu (DAC Development Report), ktorá mapuje vývoj v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci a politiky členských krajín DAC vrátane štatistických údajov. Táto správa sa stala referenčným dokumentom v oblasti rozvojovej spolupráce. Členmi DAC je 22 z 30 krajín OECD. Plnoprávnym členom je tiež Komisia ES. Pozorovateľmi sú tri medzinárodné organizácie - Svetová banka, MMF a UNDP. Členské krajiny OECD, ktoré nie sú členmi DAC (MR, SR, PR, ČR, Mexiko, Kórea, Island, Turecko), sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach DAC a jeho subsidiárnych orgánov, formálne však nie je ich štatút doriešený (nie sú formálne pozorovateľmi, pretože tento štatút majú v súčasnosti iba uvedené medzinárodné organizácie) Poslanie DAC Hlavnou úlohou DAC je posilňovať koordinovanú, efektívnu a adekvátne financovanú podporu udržateľného ekonomického a sociálneho rozvoja. Za touto oficiálnou definíciou sa skrýva koordinácia politík rozvojovej pomoci donorských krajín. Poslanie DAC bolo naposledy potvrdené vo vyhlásení OECD Action for a Shared Development Agenda prijatom na ministerskom zasadnutí rady OECD v máji Svoju úlohu plní DAC prostredníctvom týchto hlavných aktivít: Odporúčania (Recommendation) a smernice (Guidlines) pre tvorbu politík a implementáciu programov rozvojovej pomoci. Odporúčania a smernice sú hlavnými nástrojmi harmonizácie politík rozvojovej pomoci. Sú produktom expertných diskusií najčastejšie v subsidiárnych orgánoch DAC a obsahujú názory a skúsenosti členských krajín, multilaterálnych inštitúcií (WB, IMF, UNDP) a expertov z rozvojových krajín. Nejde o právne záväzné dokumenty, čo je považované za ich hlavnú prednosť. Odporúčajúci charakter umožňuje ich relatívne rýchle prijatie, vypracovanie odporúčaní aj v citlivých oblastiach a uľahčuje ich prevzatie ako celku alebo po častiach, 66

67 jednotlivými donorskými krajinami. Implementácia odporúčaní a smerníc je pravidelne hodnotená v rámci tzv. Peer Review procesu. Pravidelné hodnotenie programov rozvojovej spolupráce donorských krajín, členov DAC. Hodnotenie sa uskutočňuje obyčajne v štvorročných intervaloch a skúma aplikáciu smerníc DAC, štruktúru a manažment programu ODA, trendy v objeme, geografickom a sektorovom rozdelení ODA a koherentnosť ostatných politík s politikou rozvojovej spolupráce. Každé hodnotenie je založené na správe sekretariátu a dvoch examinátorov vybraných spomedzi členov DAC. Prípravný proces zahŕňa konzultácie v hodnotenej krajine, misie do oblastí poskytovania ODA a vypracovanie komentárov a odporúčaní. Následne je proces zavŕšený diskusiou v DAC, na ktorej sú na záver prijaté konkrétne odporúčania pre hodnotenú krajinu. DAC slúži ako hlavné fórum donorských krajín na diskusiu a budovanie medzinárodného konsenzu o politických a technických otázkach spojených s poskytovaním rozvojovej pomoci. Hlavným cieľom kolektívneho úsilia je zvyšovať efektívnosť poskytovania pomoci a zosúladiť rozvojové a ďalšie politiky. Štatistiky a informácie DAC pravidelne publikuje štatistiky o objemoch a rozdelení poskytovanej ODA, ktoré sú vypracované podľa dohodnutej metodológie. V tejto súvislosti sú pravidelne aktualizované dva dôležité dokumenty: a) definícia ODA, b) zoznam prijímateľov pomoci. Dôležitosť DAC sa zdôrazňuje najmä v súvislosti so závermi veľkých konferencií (napr. Monterrey, Doha), orientovaných na podporu rozvoja. Prijatie záväzkov týkajúcich sa zvyšovania a kvantity rozvojovej pomoci vyžaduje efektívny monitoring a Peerpressure. DAC by mal taktiež prispieť k napĺňaniu Miléniových rozvojových cieľov, ktoré prijalo VZ OSN ako súčasť road map na dosiahnutie cieľov Miléniovej deklarácie prijatej hlavami štátov a vlád na VZ OSN v septembri

68 5.1.2 Štruktúra DAC Výbor zasadá počas roka na úrovni stálych delegátov (sú členmi stálych misií pri OECD a sú permanentne v Paríži) s výnimkou dvoch zasadnutí na vyššej úrovni. Prvé, tzv. High Level Meeting (HLM), sa koná na jar kalendárneho roka (apríl) na úrovni politických predstaviteľov. Jeho úlohou je politická diskusia o aktuálnych otázkach rozvojovej agendy a stanovenie hlavných politických priorít pre činnosť DAC na nadchádzajúci rok. Druhé, tzv. Senior Level Meeting (SLM), je hlavným fórom na diskusiu o politikách rozvojovej pomoci na úrovni riaditeľov výkonných agentúr rozvojovej pomoci, resp. GR poverených implementáciou rozvojovej pomoci. Koná sa vždy v decembri a podrobnejšie sa zaoberá výstupmi jednotlivých pracovných orgánov DAC a ich následným použitím. SLM definuje úlohy pre DAC a sekretariát, ktoré by mali byť dosiahnuté v dohodnutom termíne. Tieto úlohy sú určené existujúcim pracovným orgánom, resp. sú ad hoc vytvorené samostatné pracovné skupiny. DAC má vytvorené dve pracovné skupiny a šesť tzv. networks, ktorých mandát je limitovaný na štyri roky. Pred uplynutím tohto obdobia sa zhodnotí činnosť toho-ktorého subsidiárneho orgánu a Rada OECD rozhodne o predĺžení jeho mandátu aj s prípadnou zmenou alebo o jeho zrušení. Výstupy pracovných orgánov sú podľa závažnosti a politického významu schvaľované výborom DAC na úrovni stálych delegátov, DAC/SLM, alebo DAC/HLM. DAC/SLM rokuje vždy v decembri na úrovni riaditeľov implementačných agentúr a DAC/HLM na jar bežného roka (zvyčajne v marci - apríli) na úrovni ministrov pre rozvojovú spoluprácu. Stručný prehľad dvoch zmienených pracovných skupín a šiestich skupín (networks): 1. Pracovná skupina pre štatistiku (mandát do decembra 2006) Riadi prácu sekretariátu v oblasti štatistík a výkazníctva poskytovania rozvojovej pomoci. Vypracúva návrhy na zmeny štatistík a výkazníctva, konkrétne v týchto otázkach: kvalifikácia na poskytovanie ODA, smernice a definície pre výkazníctvo, komparabilita poskytovaných údajov, použitie štatistík DAC. Navrhuje zmeny smerníc DAC pre poskytovanie štatistík. 2. Pracovná skupina pre efektivitu pomoci a donorské praktiky (december 2006). Táto pracovná skupina bola zriadená v apríli

69 v kontexte záverov konferencie v Monterrey o potrebe posilnenia globálneho partnerstva pre rozvoj a akceleráciu dosiahnutia miléniových cieľov. Pre donorské krajiny to znamená zlepšenie efektívnosti a komplementarity poskytovanej rozvojovej pomoci. Pracovná skupina má v mandáte riešenie týchto otázok: hodnotenie a podpora harmonizácie praktík donorov, zosúladenie praktík donorov so stratégiami znižovania chudoby rozvojových krajín, otázky rozdeľovania pomoci a obstarávania, ako aj monitoringu a hodnotenia výsledkov. 1. Skupina pre hodnotenie rozvoja (december 2006) Cieľom je vypracovanie čo najlepších metodologických postupov na hodnotenie dopadov a efektov rozvojovej pomoci a ich postupná harmonizácia. V praxi sa využívajú hlavne dobré praktiky a spoločné hodnotenia v prípade veľkých projektov. 2. Skupina o rovnosti pohlaví (december 2006) Fórum na diskusiu o stratégiách a praxi pre integráciu otázok rovnosti pohlaví a zlepšovania postavenia žien do rozvojových programov a práce DAC. Činnosť skupiny vychádza zo základného predpokladu, že pokrok v otázke rovnoprávneho postavenia mužov a žien a širšia účasť žien na spoločenskom živote je nevyhnutná na zlepšenie ekonomických, sociálnych a politických podmienok v rozvojových krajinách. Členovia DAC venujú otázkam postavenia žien značnú pozornosť. 3. Skupina pre životné prostredie a rozvojovú spoluprácu (december 2006) Cieľom práce skupiny je: - integrácia otázok ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja do stratégií a programov rozvojovej spolupráce, - harmonizácia donorských praktík na riešenie otázok životného prostredia pri poskytovaní rozvojovej pomoci, - zlepšenie súladu medzi environmentálnymi politikami krajín OECD a politikami rozvojovej pomoci. 4. Skupina pre znižovanie chudoby (december 2006) Cieľom skupiny je integrácia stratégií na znižovanie chudoby (resp. podielu obyvateľstva nachádzajúceho sa pod hranicou chudoby) v rozvojových krajinách do rozvojových programov. Odporúčania 69

70 skupiny sú zamerané na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby. Dôraz sa kladie na čo najširšie zapojenie vrstiev chudobného obyvateľstva do ekonomických aktivít. Dôležitý je príspevok ODA v oblastiach, ako je rozvoj súkromného sektora, infraštruktúry a poľnohospodárstva. 5. Skupina pre správu a riadenie (december 2004) Mandátom skupiny je zlepšovať efektivitu pomoci v oblasti správy a riadenia spoločnosti a budovania kapacít, konkrétne v týchto otázkach: boj proti korupcii, reformy verejnej správy, ľudské práva, dodržiavanie zákonnosti, obťažné partnerstvá, vzťahy medzi vládou, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom. 6. Skupina pre konflikt, mier a rozvojovú spoluprácu (december 2004) Práca skupiny sa orientuje hlavne na krajiny v konfliktných a postkrízových situáciách (hlavne v Afrike). Predchádzanie konfliktom a postkrízová rehabilitácia sú súčasťami rozvojovej spolupráce s cieľom humanitárnej pomoci, ako aj stratégií na znižovanie chudoby. Skupina dohliada na aplikáciu smernice DAC o pomoci pri predchádzaní konfliktom Koordinácia rozvojovej pomoci v EÚ a DAC/OECD Ako som už uviedol, Európska komisia je členom DAC. Oprávňuje ju na to fakt, že krajiny EÚ a Európska komisia (EK) poskytujú cca 50 % celosvetového objemu rozvojovej pomoci. Samotná EK patrí s podielom cca 10 % na celosvetovej ODA medzi popredných donorov. Prostredníctvom implementačnej agentúry EuropeAid zriadenej prerozdeľuje Komisia asi 1/5 celkovej rozvojovej pomoci poskytovanej krajinami EÚ. V roku 2002 to boli programy v hodnote 6,5 miliardy EUR, z ktorých sa skutočne realizovalo 5,2 miliardy EUR. Peniaze sú EuropeAid poskytované prostredníctvom európskeho rozvojového fondu (EDF) a riadneho rozpočtu EK. Členské krajiny EÚ však považujú za hlavné fórum na koordináciu a harmonizáciu poskytovania rozvojovej pomoci medzi bilaterálnymi donormi výbor DAC/OECD. Toto vyplýva z viacerých faktorov: a) potreba koordinácie s donormi, ktorí nie sú členmi EÚ (poskytujú rovnako asi 50 % celkovej rozvojovej pomoci), 70

71 b) rozdielnosť politických priorít na poskytovanie ODA medzi členmi EÚ vyplývajúce z rozdielnych tradícií a historických väzieb na rozvojové krajiny, c) v nadväznosti na d) neochota prijať akékoľvek právne záväzky týkajúce sa objemu a rozdelenia ODA, d) neochota krajín EÚ poskytnúť EK viac právomocí pri koordinácii rozvojovej pomoci. Problémy pri koordinácii konštatuje aj EK vo svojej výročnej správe o poskytovaní zahraničnej pomoci za rok 2002, keď doslova uvádza, že napriek zrejmým možným prínosom a napriek niektorým zlepšeniam, ostáva implementácia koordinácie EÚ obťažná. Dá sa konštatovať, že krajiny EÚ v Bruseli rokujú hlavne o rozdelení komunitárnej pomoci financovanej z EDF a rozpočtu komisie, ktorá je následne implementovaná prostredníctvom EuropeAid. Zvyšné 4/5 svojej bilaterálnej pomoci rozdeľujú samostatne, pričom využívajú hlavne odporúčania a smernice DAC Podmienky členstva vo výbore OECD pre rozvojovú pomoc Krajina, ktorá sa zaujíma o členstvo v DAC, požiada sekretariát DAC o členstvo a o iniciovanie príslušnej procedúry na vstup. Sekretariát preskúma oprávnenosť žiadosti. Súčasťou tejto procedúry je analýza informačných podkladov, návšteva príslušných inštitúcií žiadateľa a organizácia misie, ktorá preskúma použitie zdrojov na rozvojovú pomoc mimo časti I. rozpočtu. Finančné výdavky tohto procesu hradí žiadateľ. Na základe výsledkov tohto prieskumu vydá sekretariát správu s odporúčaniami na konanie DAC. Správa obsahuje hodnotenie žiadateľa z hľadiska plnenia nasledujúcich podmienok: existencia príslušnej rozvojovej stratégie, rozvojovej politiky a ich inštitucionalizácia, primerané úsilie v oblasti rozvojovej pomoci, vyčíslenie podielu rozvojovej pomoci k HDP hodnotou nad 0,2 % alebo sumou rozvojovej pomoci nad 100 miliónov USD, existencia systému monitoringu a evaluácie. Na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas všetkých členov DAC. Po kladnom vyjadrení DAC k členstvu, stály predstaviteľ príslušnej krajiny 71

72 písomne osloví GT OECD a poskytne mu vyhlásenie žiadateľa o záujme formalizovať svoje členstvo v DAC a záruku plnenia záväzkov z členstva v DAC. Menovite ide o: bezodkladnú implementáciu odporúčaní DAC a záväzok využívať smernice DAC a príslušné dokumenty pri formulovaní národnej rozvojovej politiky, poskytovanie ročných štatistických údajov k ODA, zúčastňovanie sa na zasadnutiach DAC a minimálne jedného jeho podvýboru, predkladanie sumárnej ročnej informácie o realizácii ODA a politikách, ktoré budú prevzaté do správy ODA, podrobenie sa pravidelnému hodnoteniu poskytovanej rozvojovej pomoci, ktorú vykonáva DAC a jeho sekretariát a zúčastňovať sa ako examinátor pri hodnotení rozvojových programov ostatných členských krajín. Členstvo v DAC sa začína formálne prevzatím záväzku krajiny GT OECD a poskytnutím prvého súboru ročných štatistík ODA. Oficiálna rozvojová pomoc je podľa OECD definovaná ako bilaterálna pomoc krajinám, uvedeným v časti I. zoznamu DAC, a multilaterálnym inštitúciám do časti I. rozpočtu, vykonávaná oficiálnymi agentúrami, vrátane štátov a miestnych vlád a ich výkonných agentúr, alebo tiež transakcie, ktorých hlavným cieľom je podpora rozvoja rozvojových krajín a obsahujú minimálne 25 % grant. Slovensko spolu s Mexikom, Poľskom, Českom, Maďarskom, Kórejskou republikou a Tureckom patrí do kategórie NON DAC OECD COUNTRIES - teda štáty OECD, nečlenovia výboru pre rozvojovú pomoc. Okrem DAC existuje ešte ďalší orgán - Rozvojové centrum v Paríži. Jeho členmi, okrem členov OECD, sú aj ďalšie dôležité štáty, ako je napr. India alebo Juhoafrická republika. V činnosti centra hrá veľmi aktívnu úlohu aj veľvyslankyňa SR pri OECD pani Jana Kotová. Je jednou z troch podpredsedov centra. Centrum je aktívne predovšetkým vo vysvetľovacej činnosti a momentálne pripravuje projekt komunikačnej stratégie. Úlohou projektu bude v štátoch OECD vysvetľovať občanom význam rozvojovej pomoci, čiže organizovať podujatia, kde by sa občanom vysvetľovalo, ako sa rozvojová pomoc dotýka verejnosti. Heslo projektu je: Development problem is your problem! Kampaň by sa mala postupne realizovať v každej členskej 72

73 krajine OECD. Projekt je v štádiu prípravy. Naráža - ako je to vo všetkých podobných prípadoch - na finančné problémy. Rozvojové centrum je financované z dobrovoľných príspevkov a tých je čoraz menej. Ich nedostatok by mohol spôsobiť dokonca to, že v niektorých krajinách by sa zmienený projekt nemohol uskutočniť. Jednou z takýchto krajín je aj Slovensko. List of potential candidates for participation in the DAC OECD Members not in the DAC - Czech Republic - Hungary - Iceland - Korea - Mexico - Poland - Slovak Republic - Turkey Other EU accession countries - Cyprus - Estonia - Latvia - Lithuania - Malta - Slovenia Other potentially important donors - Brazil - China - Kuwait - India - Israel - Russia - Saudi Arabia - Thailand A čo my, Slovensko a DAC? Ako vyplýva z toho, čo už som povedal v súvislosti s podmienkami vstupu do DAC, my sa zatiaľ nemôžeme stať jeho členom. Finančná čiastka 73

74 poskytovaná pre ODA nespĺňa hlavné kritérium (0,2 %). DAC nemá vlastne ani formálne upravený štatút pozorovateľa. Čiže predstavitelia našej Stálej misie pri OECD sa zúčastňujú na zasadnutiach na základe ad hoc. Teda tak, ako im to umožňuje plnenie ich pracovných povinností. Neznamená to však, že sme pasívni. Napríklad účinne sme sa zapojili do iniciatívy, aby Ukrajina a Bielorusko boli zaradené do zoznamu prijímateľov ODA. Bola okolo toho dlhá a vzrušená diskusia, ale nakoniec sa to podarilo aj vďaka našej aktívnej účasti na tomto projekte. Teraz prejdeme ku konkrétnym číslam poskytovanej pomoci. Možno povedať, že za dva predchádzajúce roky - nebudem ešte spomínať štatistiky za rok ale za roky 2004 a 2005 čísla ukazujú výrazný nárast prostriedkov, venovaných na ODA hlavne zo strany OECD - členov Výboru pre rozvojovú pomoc. O chvíľu vám poviem konkrétne čísla za jednotlivé krajiny. Tendencia je však jednoznačná. Členovia DAC sa rozhodli rôznymi formami zaktivizovať a rozšíriť svoju činnosť na poli OECD. Tieto formy zahrnujú napríklad záväzok G8 zdvojnásobiť pomoc Afrike (vyhlásený na samite v Gleneagles), čo by malo priniesť 50 miliárd USD v reálnych číslach v rokoch Zvýšenie sa dotýka aj fondov venovaných na dlhodobé programy pomoci a na projekty, teda bez odpustenia dlhov a bez núdzovej pomoci. Ďalšie fondy idú na zlepšenie infraštruktúry, osobitne v sektore dopravy, komunikácií a energie. Rovnako sa zvyšujú finančné prostriedky venované na vzdelávania, zásobovanie vodou a na sanitáciu. Donorské štáty sa tiež dohodli, že budú včas poskytovať aspoň indikatívne informácie o ich plánoch na budúce poskytovanie pomoci. Tak, aby ministri financií v rozvojových krajinách mali potrebné reálne informácie, na základe ktorých by mohli zostavovať strednodobé rozpočty. Záruky financovania im umožnia napr. získať učiteľov na výchovu ich detí, získať lekárov a medicínsky personál, aby sa znížila detská a materská úmrtnosť a aby sa plnili ďalšie požiadavky na realizáciu miléniových rozvojových cieľov, ktoré plniť sa do roku 2006 zaviazali všetky rozvojové krajiny. S cieľom širšieho sprístupnenia rozvojovej pomoci OECD DAC zjednodušil možnosť dostať sa do zoznamu jej prijímateľov. Dnes sú v ňom všetky krajiny s nízkym a stredným príjmom na hlavu obyvateľa, s výnimkou tých, ktoré sú členmi G8 alebo EÚ, vrátane štátov, ktoré už majú určený dátum vstupu do EÚ (Bulharsko a Rumunsko). 74

75 5.2 Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) v číslach V roku 2005 sa zvýšila ODA od členských štátov Výboru pre rozvojovú pomoc rozvojovým krajinám o 31,4 % na celkovú čiastku 106,5 miliardy USD. Ide teda o rekordnú čiastku. Predstavuje to 0,33 % HDP členov DAC oproti 0,26 % v roku A vo forme odpustenia dlhov sa granty zvýšili medzi rokmi 2004 a 2005 o 400 % a ostatná pomoc v rovnakom časovom období sa zvýšila o 8,7 %. Hlavné faktory, ktoré spôsobili tento nárast v r. 2005, sú tieto: odpustenie dlhov Iraku a Nigérii. Parížsky klub odsúhlasil veľké operácie spočívajúce v odpustení dlhov Iraku a Nigérii. Členovia DAC poskytli granty na odpustenie dlhov takmer 14 miliárd USD Iraku a niečo viac ako 5 miliárd USD Nigérii. Ďalšie odpustenie dlhu Nigérii bude zahrnuté v ODA číslach za r a Iraku počas budúcich troch rokov, podľa toho, ako členovia klubu budú realizovať ďalšie etapy dohôd Parížskeho klubu, pomoc obetiam cunami. Členovia DAC poskytli oficiálnu pomoc v hodnote 2,2 miliardy USD krajinám postihnutým cunami v decembri Očakáva sa, že ODA mierne poklesne v rokoch 2006 a 2007 v dôsledku menšieho odpustenia dlhov. Je však pravdepodobné, že iné formy pomoci budú stabilne rásť, a to v takej miere, ako darcovia budú plniť prísľuby v ďalších rokoch. Najväčším donorom v r boli USA, nasledované Japonskom, Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Štáty, ktoré prevýšili cieľ vytýčený OSN pre ODA - teda 0,7 % HDP počas niekoľkých predchádzajúcich rokov, boli Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko a Švédsko. Teraz údaje o jednotlivých štátoch Čistá ODA USA v r bola 27,5 miliardy USD, čo v reálnych číslach predstavuje nárast o 35,6 %. Podiel HDP tak USA zvýšili z 0,17 % na 0,22 %, čo je najvyššia úroveň od r Okrem odpustenia dlhov rast nastal vďaka pomoci na obnovu Iraku (celkove 3,5 miliardy USD), na programy obnovy a protidrogové projekty v Afganistane (1,5 miliardy USD) a pomoc Subsaharskej Afrike vo výške 4,1 miliardy USD. Čistá ODA Japonska sa zvýšila na úroveň 13,1 miliardy USD a jej podiel na HDP na 0,28 % - teda nárast v skutočných číslach o 51,2 %. Z toho bolo 3,2 miliardy USD pre Irak. Japonsko tiež poskytlo viac ako 540 miliónov 75

76 USD ako pomoc štátom zasiahnutým cunami (v hrubých číslach) ODA Japonska bola 18,6 miliardy USD, teda čistý nárast o 18,3 %. Celková ODA 15 členov DAC - členov EÚ - sa zvýšila o 27,9 %. V reálnom vyjadrení na 55,7 miliardy USD. Najväčšiu časť tohto nárastu predstavoval granty na odpustenie dlhov. V roku 2002 sa členské štáty DAC/EÚ zaviazali dosiahnuť úroveň ODA 0,30 % ich kombinovaného HDP v r s tým, že najnižší podiel jednotlivých krajín bude 0,33 %. Krajiny ako Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko musia zvýšiť ODA, aby tento cieľ dosiahli. V 14 DAC/EÚ štátoch sa pomoc zvýšila takto: Grécko - o 11,4 % vďaka núdzovej pomoci a technickej spolupráci miliónov USD, Taliansko - o 99,6 % tým, že venovalo enormne vysoké príspevky multilaterálnym agenciám (5,03 miliardy USD), Španielsko - o 23,6 % - odráža to zvýšenie bilaterálnych grantov - celkove zvýšenie predstavuje 3,1 miliardy USD, Švédsko - o 21 % (teda 3,2 miliardy USD) vďaka vysokým príspevkom pre OSN a Svetovú banku. Pomoc zvýšili aj Rakúsko (o 124,1 %, teda 1,5 miliardy USD), Belgicko (o 32,3 %, teda 1,9 miliardy USD), Dánsko (o 1,8 %, teda 2,1 miliardy USD), Fínsko (o 29,2 %, teda 897 miliónov USD), Francúzsko (o 17,1 %, teda 10,05 miliardy USD), Nemecko (o 30,7 %, teda 9,9 miliardy USD), Írsko (o 11,4 %, teda 692 miliónov USD), Luxembursko (o 8,4 %, teda 264 miliónov USD), Holandsko (o 20,2 %, teda 5,1 miliardy USD) a Veľká Británia (o 34,8 %, teda 10,7 miliardy USD). Došlo k zníženiu pomoci od Portugalska (o 65 %, teda 367 miliónov USD). Bolo to v dôsledku toho, že v r možná pomoc v preprogramovaní dlhov pre Angolu vtedy veľmi výrazne zvýšilo jej ODA v tom roku. Pomoc Európskej komisie sa zvýšila o 8,7 % na 9,6 miliardy USD vďaka zlepšeniu kapacity uvoľňovania prostriedkov a vysokej pomoci na obnovu krajín postihnutých cunami. Ostatné štáty DAC zvýšili ODA takto: Kanada o 30,3 % (teda o 3,7 miliardy USD) - zvýšené príspevky multilaterálnym agenciám, 76

77 Nový Zéland (o 18,7 %, teda o 274 miliónov USD) ako odpoveď na cunami, Nórsko (o 13 %, teda o 2,7 miliardy USD) ako odpoveď na prírodné katastrofy v r. 2005, osobitne na projekty obnovy pre obete cunami. ODA zvýšili aj Austrália (o 5,7 %, teda o 1,6 miliardy USD) a Švajčiarsko (o 14 %, teda o 1,7 miliardy USD). Z nečlenov DAC/OECD zverejnili predbežné čísla ODA na r iba Česko, Kórejská republika, Poľsko a Slovensko. Všetci hovoria o veľkom zvýšení ODA. Česko - ODA vzrástla na 131 miliónov USD v dôsledku zvýšeného príspevku do rozvojového rozpočtu EÚ, Kórea miliónov USD - zvýšené bilaterálne granty, ako aj zvýšené príspevky pre Svetovú banku a regionálne rozvojové banky, Poľsko - ODA sa zvýšila o 283 miliónov USD zvýšením príspevku do rozvojového rozpočtu EÚ, Slovensko - ODA sa takmer zdvojnásobila na 56 miliónov USD zvýšením príspevkov do najmenej rozvinutých krajín, hlavne subsaharskej Afriky. 5.3 Slovensko a jeho medzinárodné záväzky v súvislosti s ODA V tejto časti si môžeme nepriamo povedať aj o celej šírke inštitúcií pre zabezpečenie oficiálnej rozvojovej pomoci. OSN V roku 2000 miléniový samit zadefinoval miléniové rozvojové ciele (do r zníženie extrémnej chudoby vo svete na polovicu). O päť rokov neskôr sa na pôde OSN hodnotilo, ako tento proces pokračuje. Jasne najproblematickejšou oblasťou je subsaharská Afrika. Ako jediný región nenapreduje v boji proti extrémnej chudobe (pozri záväzok G8 z Gleneagles zdvojnásobiť pomoc subsaharskej Afrike). Slovenská republika miléniové ciele plní - zvyšovaním objemu ODA, liberalizáciou obchodu a odpúšťaním dlhov. V otázke odpustenia dlhov vláda SR zareagovala na výzvu MMF. V r odpustila Afganistanu dlh vo výške 88 miliónov Sk, Sudánu 1,106 miliardy Sk a Iraku 35,2 milióna Sk. Celkovo išlo o čiastku 1,229 miliardy Sk. Vlády uvedených krajín boli požiadané, aby tieto prostriedky použili na rozvojové programy v nasledujúcich rokoch. Aj preto náš podiel ODA na HDP dosiahol 0,12 % (v r to bolo 0,072 % a v r ,048 %). 77

78 Európska únia - Európska rada Rok 2005 bol kľúčový pre rozvojovú spoluprácu. V júni Európska rada potvrdila dohodu, že staré členské štáty (teda 15) sa zaväzujú dosiahnuť v r ,51 % pomeru ODA k HDP a v r ,7 % pomeru ODA k HDP. Štáty, ktoré sa stali členmi EÚ po r. 2002, by mali v r venovať na ODA 0,17 % v pomere k HDP a v r by mal tento pomer tvoriť 0,33 %. Tieto ukazovatele však nie sú záväzné, boli prijaté vo forme odporúčaní (presná formulácia znela budú sa usilovať ). Európska rada v decembri 2005 prijala dokument Vyhlásenie o rozvojovej spolupráci (Development Policy Statement). Ide o prvý dokument, ktorý schválil Európsky parlament, Rada Európskej únie a Komisie Európskej únie a prvý raz za 50 rokov sa v ňom upravujú princípy rozvojovej spolupráce. Pre novú finančnú perspektívu ( ) boli zracionalizované nástroje vonkajšej pomoci v rámci rozpočtu Európskych spoločenstiev (DCI - Development Cooperation Instrument, SI - Stabilization Instrument, ENPI - European Neighborough and Partnership Instrument, IPA - Pre Accession Instrument, EIDHR - Nástroj na podporu ľudských práv a demokracie). V decembri 2005 na zasadnutí Európskej rady v rámci novej finančnej perspektívy na r bola stanovená aj čiastka 22,7 miliardy EUR na 10. európsky rozvojový fond. Bude sa z neho financovať spolupráca s Afrikou, krajinami Karibiku a Tichomoria. Z tejto čiastky pripadne na Slovensko 47,6 milióna EUR s tým, že prvé platby musíme uskutočniť až v rokoch Našu pomoc až vtedy bude možné vykázať ako oficiálnu rozvojovú pomoc. OECD/DAC O spolupráci na tejto pôde som už hovoril v predchádzajúcej časti. 5.4 Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky Mechanizmus poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci bol vypracovaný v r Významnú pomoc v tomto procese nám poskytla Kanada. Odvtedy sa uskutočnilo 13 grantových kôl, začalo sa 150 rozvojových projektov za viac ako 15 miliónov USD. Mnohé z nich už boli realizované a pomohli občanom viacerých krajín. Bola to aj dobrá propagácia pre Slovenskú republiku. Mechanizmus funguje tak, že financie na rozvojovú 78

79 pomoc schvaľuje vláda Slovenskej republiky v rámci štátneho rozpočtu. Potom sa tieto prostriedky prevedú na účet ministerstva zahraničných vecí. MZV ich rozdelí na základe národného programu rozvojovej pomoci na dve administratívne a kontraktačné jednotky: Trustový fond UNDP Na financovanie projektov pre prioritné krajiny ODA SR: Afganistan, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Ukrajina, Mongolsko, Keňa, Sudán, Mozambik a ako pilotný projekt Kambodža. Pôvodne sa uvažovalo aj o Kirgizsku, Kazachstane, Tadžikistane a Senegale, Fond Bratislava-Belehrad Pre rozvojové projekty určené pre Srbsko a pre Čiernu Horu. Financovanie - v r finančná čiastka na ODA predstavovala 1,739 miliardy Sk, čo sa rovnalo 0,12 % HDP. V rámci tejto čiastky odpustenie dlhov predstavovalo 1,4 miliardy Sk. (Z toho Sudán 1,3 miliardy Sk, Afganistan 90 miliónov Sk, Irak 35 miliónov Sk, Albánsko 39 miliónov Sk.). Predpokladá sa, že v r pôjde približne o rovnakú čiastku. V štátnom rozpočte na r bolo pre MZV vyčlenených 169 miliónov Sk na bilaterálne rozvojové projekty. Oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje nárast o 9 miliónov Sk. Doteraz sa realizácia rozvojových projektov uskutočňovala cez spomenuté kontraktačné jednotky. Uvažuje sa o vytvorení agentúry Slovak Aid, čiže delegovať túto činnosť na subjekty s medzinárodnými skúsenosťami. Predpokladá to prijať rozvojový zákon. Vláda uložila MZV pripraviť do septembra 2007 zákon o rozvojovej spolupráci v súlade s cieľmi zahraničnej politiky. Táto úloha bola zaradená aj do legislatívnych úloh vlády na rok Ďalšou formou realizácie ODA je rozvojové vzdelávanie. Ministerstvo školstva spolu s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií má vypracovať budúcu koncepciu rozvojového vzdelávania. Európska únia má vo svojom rozpočte prostriedky na spolufinancovanie projektov európskych rozvojových mimovládnych organizácií na zvyšovanie povedomia verejnosti nových členských krajín vrátane Slovenskej republiky o rozvojovej spolupráci. Ide o čiastku 10 miliónov EUR. Slovenské mimovládne organizácie boli úspešné vo viacerých prípadoch pri získaní prostriedkov z tohto rozpočtu. 79

80 6 Rozvojová pomoc Európskej únie Európska únia (EÚ) a jej členské štáty poskytujú 55 % oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) vo svete. Rozvojová pomoc je kľúčovou súčasťou vonkajšej pomoci EÚ 88, ktorej poberateľmi je viac ako 150 krajín na všetkých svetových kontinentoch. Zámerom tejto kapitoly je priblížiť evolúciu rozvojovej pomoci EÚ, jej inštitucionálny rámec, existujúci mechanizmus financovania, tematické a geografické priority, ako aj perspektívy plnenia medzinárodných záväzkov v oblasti rozvojovej pomoci zo strany EÚ a jej členských štátov. V závere je venovaný priestor kritickému hodnoteniu vybraných aspektov existujúceho systému rozvojovej pomoci EÚ. 6.1 Evolúcia rozvojovej pomoci EÚ Korene rozvojovej pomoci EÚ siahajú do začiatkov integračných snáh na európskom kontinente. V čase prípravy a uzatvorenia Rímskych zmlúv (1957) sa budúce členské štáty Spoločenstva snažili udržať si svoj vplyv v zámorských teritóriách, a to najmä ich pridružením k vznikajúcemu Európskemu hospodárskemu spoločenstvu. 89 Už v tomto období bol vytvorený aj osobitný fond na financovanie rozvojovej pomoci - Európsky rozvojový fond (European Development Fund - EDF). K ďalšej inštitucionalizácii spolupráce Spoločenstva s rozvojovými krajinami došlo v roku 1963 podpísaním dohody o pridružení nazvanej podľa miesta svojho podpisu dohoda z Yaoundé. Jej hlavným cieľom bolo vytvoriť zónu voľného obchodu medzi Spoločenstvom a vtedy výlučne africkými krajinami 90 na princípoch reciprocity. Dohoda popri obchodných aspektoch upravovala aj otázky finančnej pomoci Spoločenstva bývalým francúzskym 88 EÚ v rámci vonkajších politík poskytuje okrem rozvojovej pomoci humanitárnu pomoc, predvstupovú pomoc a ďalšie formy pomoci tretím krajinám. 89 Čl. 131 až 136 Rímskych zmlúv priznali zámorským územiam a kolóniám štatút asociovaných krajín. 90 Tzv. skupina AASM - skupina Asociovaných štátov Afriky a Madagaskar. 80

81 a belgickým kolóniám na čiernom kontinente. V dvoch etapách (Yaoundé I) a (Yaoundé II) bolo pre partnerské krajiny v rámci EDF vyčlenených viac ako 1,6 miliardy EUR. V súvislosti s rozšírením Spoločenstva (vstup bývalej koloniálnej mocnosti Veľkej Británie v roku 1973) boli do existujúceho mechanizmu preferencií a finančnej podpory zahrnuté aj bývalé britské kolónie na africkom kontinente, v karibskej oblasti a v regióne Tichého oceánu. Došlo tak k výraznému geografickému rozšíreniu poľa pôsobnosti rozvojovej pomoci Spoločenstva a počet rozvojových krajín zapojených do existujúcich mechanizmov spolupráce sa v roku 1975 zvýšil na 46. Nová dohoda, nazvaná podľa miesta svojho podpisu dohoda z Lomé (hlavné mesto Toga), priniesla niektoré výrazné zmeny do vtedajšej rozvojovej spolupráce Spoločenstva. Najdôležitejšou zmenou v oblasti obchodnej výmeny bolo zrieknutie sa princípu vzájomnej reciprocity pri vývoze tovarov z členských krajín Spoločenstva do krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (African, Carribean, and Pacific Group of States - ACP 91 ). V súlade s dohodou z Lomé Spoločenstvo na nerecipročnom základe otvorilo prístup na svoj vnútorný trh pre 99 % tovarových položiek z krajín ACP. 92 Obmedzenia boli zachované pre dovoz cukru, banánov, ryže, rumu a niektorých ďalších poľnohospodárskych produktov, ktoré spadali do sféry Spoločnej poľnohospodárskej politiky Spoločenstva. Dohoda z Lomé bola niekoľkokrát revidovaná, počet signatárov z radov rozvojových štátov sa postupne zvyšoval (v roku 1995 dosiahol 70) a v rámci EDF boli v rokoch (Lomé I - rev. Lomé IV) na účely rozvojovej pomoci krajinám ACP vyčlenené prostriedky vo výške takmer 40 miliárd eur. 91 ACP Afrika, Karibik a Tichomorie. (V odbornej literatúre sa niekedy používa označenie AKT.) V súčasnosti patrí k skupine krajín ACP 79 štátov, z toho 49 na africkom kontinente, 15 v karibskom regióne a 15 menších tichomorských ostrovných štátov. Krajiny ACP predstavujú skupinu prevažne bývalých kolónií, ktoré majú v rámci rôznych opatrení a pravidiel EÚ nárok na preferenčné zaobchádzanie. V súčasnosti asi polovica celkového objemu medzinárodnej rozvojovej pomoci určenej krajinám ACP pochádza práve z EÚ. 92 Jedným z determinujúcich faktorov, ktorý vplýval na pripravenosť Spoločenstva urobiť významné ústupky vo vzťahu ku krajinám ACP, bol prvý ropný šok v rokoch Práve v tomto období si členské štáty Spoločenstva v plnom rozsahu uvedomili negatívne dôsledky svojej závislosti od dodávok surovín z rozvojových krajín. 81

82 V súčasnosti pravidlá spolupráce EÚ s už 79 krajinami ACP upravuje dohoda z Cotonou 93, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2003 na obdobie dvadsiatich rokov. Dohoda z Cotonou obsahuje nový rámec pre oblasť obchodnej spolupráce a rozvojovej pomoci. Ako hlavné ciele dohody sú definované eliminovanie a následne úplné prekonanie chudoby a postupná integrácia krajín ACP do svetovej ekonomiky s perspektívou úplnej liberalizácie obchodných vzťahov 94. Explicitným zakotvením politickej dimenzie v texte dokumentu dohoda výrazne presahuje rámec tradičnej rozvojovej pomoci. Jedným z jej centrálnych bodov je dôležitosť zodpovedného riadenia štátu ( good governance ), ktoré bolo spolu s dodržiavaním ľudských práv, demokratických princípov a princípov právneho štátu zahrnuté do zoznamu tzv. podstatných elementov zmluvy. Ich porušenie môže viesť k suspendovaniu dohody a pozastaveniu rozvojovej pomoci. 95 V súlade s finančnými protokolmi k dohode boli na programovacie obdobie vyčlenené prostriedky v celkovom objeme okolo 93 Partnership Agreement Between the Members of the Afrcian, Caribbean and Pacific Group of States, on the One Part, and the European Community and its Member States, of the Other Part. [online].dostupné na internete: /pdf/agr01_en.pdf 94 V súlade s dohodou má integrácia krajín ACP do svetovej ekonomiky prebiehať smoothly and gradually, t. j. s ohľadom na obmedzené možnosti krajín ACP a ich špecifické postavenie vo svetovom hospodárstve. Počas prvého prechodného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2007, bude zachovaný režim nerecipročných preferencií vo vzájomnom obchode. Zároveň budú prebiehať rokovania o uzatvorení zmlúv o hospodárskej spolupráci (EPAs), kompatibilných s princípmi WTO. Doteraz ako celok vnímaný región ACP bol pritom rozdelený na šesť regionálnych zoskupení. Ich základ tvoria už v súčasnosti existujúce, resp. formujúce sa regionálne integračné zoskupenia (Západoafrická hospodárska a menová únia, Centrálnoafrická colná a hospodárska únia, Rozvojové spoločenstvo južnej Afriky, Východoafrické spoločenstvo, Karibské spoločenstvo (CARICOM)). Nové zmluvy, ktoré EÚ uzatvorí s týmito regionálnymi zoskupeniami, by mali vstúpiť do platnosti 1. januára Počas ďalšieho dvanásťročného prechodného obdobia má byť dosiahnutá úplná liberalizácia obchodných vzťahov. Doterajší režim jednostranných obchodných preferencií by mal byť zachovaný len pre skupinu najmenej rozvinutých krajín. 95 V súlade s týmto ustanovením Komisia v roku 2000 v prípade Fidži rozhodla o pozastavení pomoci pre tento ostrovný štát. Pozitívne výsledky hodnotenia politickej situácie v krajine viedli Komisiu k tomu, aby v novembri 2003 zmenila svoje pôvodné rozhodnutie a obnovila spoluprácu s krajinou. 82

83 24 miliárd EUR. Z tejto sumy však takmer 10 miliárd EUR predstavujú nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich období 96. Tabuľka 11 Finančné alokácie v jednotlivých EDF Obdobie Európsky rozvojový fond Počet krajín ACP Finančná alokácia (mil. EUR) EDF1 (Rímske zmluvy, 1957) , EDF2 (Yaoundé I,1963) , EDF3 (Yaoundé II, 1969) , EDF4 (Lomé I, 1975) , EDF5 (Lomé II, 1979) , EDF6 (Lomé III, 1984) , EDF7 (Lomé IV, 1990) , EDF8 (rev. Lomé IV, 1995) , EDF9 (Cotonou, 2000) , EDF10 (rev. Cotonou, 2005) ,0 Zdroj: Európska komisia. Na programovacie obdobie má byť v rámci EDF10 vyčlenených 22,682 miliardy EUR, čo predstavuje 35 %-ný nárast 97 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Z tejto sumy má byť 21,966 miliardy EUR (t. j. takmer 97 %) určených krajinám ACP, 286 miliónov EUR zámorským krajinám a územiam (Overseas Countries and Territories - OCT) a 430 miliónov EUR na krytie administratívnych výdavkov Európskej komisie Porovnaj: Bundesministerium für wirtschaftliche Zusammenarbeit und Entwicklung: Die AKP-Staaten traditionelle Partner der EU. [online]. dostupné na intenete: akpstaaten/index.html#02 97 Nominálny nárast v prepočte na jeden rok. V rámci EDF9 ( ) je na projekty vyčlenených v priemere 2,7 miliardy EUR ročne, v rámci EDF10 3,66 miliardy EUR ročne. 98 Porovnaj: Internal Agreement between the Representatives of the Governments of the Member States, meeting within the Council, on the Financing of the Community Aid in Accordance with the ACP-EC Partnership Agreement and on the allocation of financial 83

84 Rozvojová pomoc EÚ sa však neobmedzuje len na krajiny ACP a OCT. Od 70. rokov minulého storočia Spoločenstvo poskytuje pomoc rozvojovým krajinám Ázie a Latinskej Ameriky (program vonkajšej pomoci Ázii a Latinskej Amerike ALA). V roku 1995 došlo k zmluvnému zakotveniu spolupráce v rámci Euro-stredomorského partnerstva (Barcelonský proces) a vytvoreniu príslušných mechanizmov financovania rozvojovej pomoci krajinám južného Stredomoria a Blízkeho a Stredného východu (finančný nástroj na vykonávanie podporných opatrení Euro-stredomorského partnerstva MEDA, uplatňovaný v rokoch ). V súvislosti s politickými zmenami na európskom kontinente na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia (pád železnej opony) sa prijímateľmi vonkajšej pomoci Spoločenstva/EÚ stali krajiny strednej a východnej Európy, Kaukazu a Strednej Ázie (program technickej pomoci pre Spoločenstvo nezávislých štátov a Mongolsko TACIS, program pomoci pre západný Balkán CARDS a program predvstupovej pomoci pre desať krajín strednej a východnej Európy PHARE, realizované v rokoch ). EÚ v súčasnosti poskytuje pomoc viac než 150 krajinám na všetkých kontinentoch prostredníctvom EDF a ďalších finančných nástrojov v oblasti vonkajších politík (ktoré budú podrobnejšie analyzované v ďalšom texte). 6.2 Právny základ a inštitucionálny rámec rozvojovej pomoci EÚ Právnym základom rozvojovej pomoci sú články Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré definujú ciele politiky v oblasti rozvojovej spolupráce (trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj rozvojových krajín, harmonická a postupná integrácia rozvojových krajín do svetovej ekonomiky, boj proti chudobe) a rámec na jej implementáciu. Článok 181a upravuje otázky hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce s tretími (t. j. nielen rozvojovými) krajinami, články problematiku pridruženia zámorských krajín a území. Jednotlivé aspekty spolupráce so štátmi ACP špecifikuje Dohoda z Cotonou. 99 assistance for the Overseas Countries and Territories to which Part Four of the EC Treaty applies Brussels: Official Journal of the European Union,L247/32, 9 September Partnership Agreement Between the Members of the African, Caribbean and Pacific Group of States, on the One Part, and the European Community and its Member States, of the Other Part. [online]. dostupné na internete: development/body/cotonou/pdf/ agr01_en. pdf 84

85 V rámci Európskej komisie je vonkajšia pomoc spravovaná Generálnym riaditeľstvom pre vonkajšie vzťahy (DG RELEX) a Generálnym riaditeľstvom pre rozvoj (DG DEV). Uvedené generálne riaditeľstvá nesú zodpovednosť za definovanie efektívnej a koherentnej rozvojovej politiky v rámci širšieho kontextu politík EÚ v oblasti vonkajších vzťahov a koordináciu viacročného programovania. (DG DEV sa pritom primárne zaoberá rozvojovou politikou a pomocou vo vzťahu ku krajinám ACP.) Do uvedených procesov sú však zapojené aj ďalšie generálne riaditeľstvá - Generálne riaditeľstvo pre rozšírenie (pomoc krajinám západného Balkánu), Generálne riaditeľstvo pre obchod (koherencia medzi obchodnou politikou a plnením rozvojových cieľov), Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc (DG ECHO) (poskytovanie núdzovej pomoci obetiam prírodných katastrof a ozbrojených konfliktov) atď. Za konkrétnu realizáciu rozvojovej pomoci EÚ zodpovedá EuropeAid, agentúra založená Európskou komisiou 1. januára Jeho úlohou je riadiť a implementovať programy vonkajšej pomoci financované tak z komunitárneho rozpočtu, ako aj zo zdrojov Európskeho rozvojového fondu. Kým programovanie vonkajšej pomoci vykonáva DG RELEX a DG DEV, EuropeAid zodpovedá za prípravu realizačných štúdií, národných plánov, ich implementáciu (výzvy na predkladanie projektov, riadenie a monitorovanie) a vyhodnocovanie. Na ilustráciu možno uviesť, že celková vonkajšia pomoc EÚ dosiahla v roku 2005 výšku 10,4 miliardy EUR, z toho asi 7,5 miliardy EUR spravoval EuropeAid. V procese implementácie rozvojovej pomoci zohrávajú nezastupiteľnú úlohu zastúpenia (delegácie) Európskej komisie, pôsobiace v súčasnosti v asi 130 krajinách sveta. V súlade s princípom, že o miestnych záležitostiach možno lepšie rozhodovať na mieste, Európska komisia preniesla zodpovednosť za riadenie projektov práve na svoje zastúpenia v tretích krajinách. Tie zodpovedajú za kľúčové operačné úlohy, ako je napríklad identifikácia a zhodnotenie projektu, uzatváranie zmlúv a vyplácanie finančných prostriedkov, monitoring a vyhodnocovanie projektov. 6.3 Tematické a geografické priority rozvojovej pomoci EÚ V úsilí maximalizovať svoj príspevok k plneniu miléniových rozvojových cieľov (Millennium Development Goals - MDGs) EÚ zameriava svoju pomoc na nasledujúce prioritné tematické oblasti: 85

86 a) posilňovanie inštitucionálnych kapacít, zodpovedné riadenie štátu a zákonnosť (vrátane predchádzania konfliktom, podpory demokratizácie, mimovládneho sektora a pod.); b) zabezpečenie spravodlivého prístupu k sociálnym službám, zlepšenie zdravia a zvyšovanie vzdelanosti; c) rozvoj dopravy a infraštruktúry; d) podpora obchodu a súkromného sektora (vrátane posilnenia výhod z účasti rozvojových krajín vo svetovom obchodnom systéme; zdokonalenia rokovacej kapacity a schopnosti rozvojových krajín formulovať a implementovať koherentné obchodné politiky; eliminácie negatívnych ekonomických a environmentálnych vplyvov medzinárodných obchodných dohôd a pod.); e) potravinová bezpečnosť a podpora udržateľného rozvoja vidieka; f) podpora regionálnej integrácie a spolupráce; g) zabezpečenie ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja. Ako už bolo uvedené, EÚ poskytuje pomoc viac ako 150 krajinám na celom svete. V minulosti boli uvedené krajiny rozdeľované do piatich kľúčových geografických oblastí, ktorým zodpovedali aj špecifické mechanizmy a finančné nástroje poskytovania rozvojovej pomoci: východná Európa, Stredná Ázia a Kaukaz (TACIS); južné Stredomorie a Blízky a Stredný východ (MEDA); africké, karibské a tichomorské krajiny a zámorské krajiny a územia (EDF); Ázia (ALA); Latinská Amerika (ALA). Geografické rozdelenie rozvojovej pomoci EÚ približuje graf (pozri prílohu B.2). V súvislosti s novým programovacím obdobím a spustením nových finančných nástrojov pre oblasť vonkajších politík EÚ možno v súčasnosti identifikovať tri širšie skupiny regiónov: a) africké, karibské a tichomorské krajiny a zámorské krajiny a územia; b) krajiny južného Stredomoria, Blízkeho a Stredného východu, východnej Európy a Kaukazu spadajúce do Európskej susedskej politiky; c) rozvojové krajiny Ázie, Latinskej Ameriky a Juhoafrická republika. 86

87 6.4 Existujúci mechanizmus financovania rozvojovej pomoci EÚ Výsledkom doterajšej evolúcie rozvojovej pomoci EÚ a jej členských štátov je viacúrovňový a viacvektorový mechanizmus jej financovania, ktorý zahŕňa finančné toky smerujúce od jednotlivých členských štátov k ich recipientom v cieľových krajinách, ako aj finančné toky spojené s realizáciou rozvojovej pomoci na komunitárnej úrovni. Rozvojová pomoc realizovaná na komunitárnej úrovni je pritom financovaná dvoma zdrojmi: komunitárnymi zdrojmi vykazovanými v rámci príslušných položiek spoločného rozpočtu EÚ (ide predovšetkým o finančné nástroje v rámci výdavkovej kapitoly EÚ ako globálny partner); mimorozpočtovými prostriedkami alokovanými v EDF. Uvedený mechanizmus zjednodušene zobrazuje schéma (pozri prílohu C.1) Financovanie rozvojovej pomoci z komunitárnych zdrojov Finančné prostriedky vyhradené v komunitárnom rozpočte na realizáciu cieľov a úloh rozvojovej pomoci sú v aktuálnom programovom období prerozdeľované prostredníctvom Nástroja rozvojovej spolupráce (Development Cooperation Instrument - DCI). Základným a všeobecným cieľom rozvojovej pomoci financovanej prostredníctvom DCI je odstránenie chudoby v partnerských krajinách a regiónoch; plnenie miléniových rozvojových cieľov; podpora demokracie, zodpovedné riadenie štátu a dodržiavania ľudských práv a právneho štátu; posilnenie trvalo udržateľného politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja partnerských krajín a regiónov; podpora ich plynulého a postupného začlenenia do svetového hospodárstva a posilnenie vzťahu medzi EÚ a partnerskými krajinami a regiónmi. Pomoc v rámci DCI je realizovaná prostredníctvom piatich geografických a šiestich tematických programov. Geografické programy podporujú rozvoj krajín a regiónov Latinskej Ameriky, Ázie, Strednej Ázie, Blízkeho východu a Juhoafrickej republiky. Tematické programy dopĺňajú programy geografickej povahy a podporujú činnosti v oblasti ľudského a sociálneho rozvoja, životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, a to aj v súvislosti s energetikou, neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi, potravinovou bezpečnosťou, migráciou a azylom. V programovacom období je v rámci DCI vyčlenených takmer 17 miliárd EUR, čo predstavuje menej ako 2 % celkových plánových 87

88 rozpočtových výdavkov EÚ v uvedenom období. Finančná pomoc môže mať charakter grantov (nenávratná finančná pomoc), pôžičiek, bonifikácie úrokových sadzieb (najmä pre pôžičky v oblasti životného prostredia), odpustenia dlhov a pod. Pre úplnosť však treba uviesť, že rozvojové štáty majú možnosť čerpať aj prostriedky alokované v ďalších komunitárnych finančných nástrojoch založených na horizontálnom prístupe: a) Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) - horizontálny finančný nástroj aplikovateľný pre všetky (t. j. nielen rozvojové) krajiny, ktorého cieľom je podpora ľudských práv, šírenie demokracie a predchádzanie potenciálnym konfliktom v tretích krajinách; b) Nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) slúžiaci na financovanie úsilia EÚ pri podpore zvýšenia jadrovej bezpečnosti a uplatňovanie účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách; c) Nástroj stability (IFS) určený na financovanie takých aktivít, ako napr. pomoc v období existujúcich alebo vznikajúcich kríz, riešenie globálnych a regionálnych bezpečnostných problémov, boj proti rozširovaniu zbraní hromadného ničenia, organizovanému zločinu, terorizmu a pod.; d) Nástroj humanitárnej pomoci zameraný na financovanie programovanej 100 potravinovej pomoci, pomoci utečencom a pod.; e) Nástroj makrofinančnej pomoci umožňujúci financovať projekty zamerané na ekonomickú stabilizáciu a štrukturálne reformy v prijímajúcich krajinách. Pre krajiny južného Stredomoria, východnej Európy a Kaukazu spadajúce do Európskej susedskej politiky 101 je určený Nástroj európskeho 100 Na okraj možno spomenúť, že na poskytnutie rýchlej finančnej pomoci v prípade neočakávaných udalostí slúži Rezerva núdzovej pomoci tvorená mimorozpočtovými zdrojmi. 101 Ide o nasledujúcich 15 krajín, ktoré sú v súlade s kritériami OECD zaradené do kategórie rozvojových štátov: Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Moldavsko, Palestínska samospráva, Sýria, Tunisko, Ukrajina. (Dve ďalšie krajiny, Izrael a Rusko, na ktoré sa takisto vzťahuje ENPI, nie sú kategorizované ako rozvojové štáty.) 88

89 susedstva a partnerstva (ENPI). ENPI nahrádza doterajšie programy TACIS 102, MEDA a ďalšie tematické nástroje a má dva hlavné ciele: 1) presadzovať postupnú hospodársku integráciu a hlbšiu politickú spoluprácu medzi EÚ a partnerskými krajinami; 2) využiť špecifické príležitosti a výzvy súvisiace s geografickou blízkosťou EÚ a jej susedov. Podľa odhadov Európskej komisie až 90 % zdrojov alokovaných v ENPI by malo byť využitých na financovanie aktivít spadajúcich do kategórie ODA. Krajiny sa môžu uchádzať o poskytnutie finančnej pomoci z rôznych finančných nástrojov EÚ. Platí však zásada, že štát môže získať finančnú pomoc len z jedného geografického nástroja (DCI, resp. ENPI). Výšku finančných alokácií v rámci uvedených nástrojov zobrazuje tabuľka 12. Tabuľka 12 Výdavková kapitola EÚ ako globálny partner (2007) EUR % Nástroj pre predvstupovú pomoc (IPA) ,5 Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) ,8 Nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) ,4 Nástroj spolupráce s priemyselne rozvinutými krajinami (ICI) ,4 Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) ,1 Nástroj stability (IFS) ,1 Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) ,5 Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) ,02 Humanitárna pomoc ,7 Makroekonomická pomoc ,9 Záruky na pôžičky ,9 Iné akcie a programy (vrátane decentralizovaných agentúr) ,7 SPOLU Zdroj: Všeobecný rozpočet Európskej únie na finančný rok Krajiny podporované v rámci programu TACIS boli rozdelené do dvoch kategórií: krajiny bezprostredne susediace s EÚ (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Rusko a Ukrajina) sú v novom programovom období podporované zo zdrojov ENPI. Stredoázijské republiky (Kazachstan, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) a Mongolsko sú podporované z prostriedkov DCI. 89

90 6.4.2 Financovanie rozvojovej pomoci z mimorozpočtových zdrojov Ako už bolo naznačené, rozvojová pomoc krajinám ACP a OCT vykazuje - vzhľadom na historické osobitosti (ide zväčša o bývalé kolónie členských štátov EÚ) - určité špecifiká, ktoré sa dotýkajú aj oblasti financovania. Hlavným nástrojom financovania rozvojovej pomoci týmto krajinám je EDF. Nehľadiac na komunitárny charakter spolupráce s krajinami ACP a OCT fond predstavuje mimorozpočtový nástroj, t. j. nie je financovaný zo spoločného rozpočtu EÚ, ale je tvorený osobitnými príspevkami členských štátov. (pozri prílohu B.3) Spravovaním fondu je poverená Európska komisia, platia tu však špecifické pravidlá a implementačné mechanizmy, ktoré sa odlišujú od pravidiel upravujúcich fungovanie komunitárnych nástrojov a programov. Opakované snahy Európskej komisie o integráciu EDF do komunitárneho rozpočtu (tzv. proces budgetarizácie EDF), siahajúce až do 70. rokov minulého storočia, dodnes narážajú na nesúhlas viacerých členských štátov Rozvojová pomoc EÚ v kontexte medzinárodných záväzkov z Monterrey V súlade so záväzkami prijatými na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutočnila v mexickom Monterrey v marci 2002, sa členské štáty EÚ (spolu s ďalšími priemyselne vyspelými štátmi) zaviazali ďalej zvyšovať ODA tak, aby v roku 2010 dosiahla 0,56 % HND a v roku 2015 úroveň 0,70 % HND. Tabuľka 13 Záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci Členské štáty EÚ-15 Nové členské štáty individuálny ukazovateľ ODA/HND kolektívny ukazovateľ ODA/HND individuálny ukazovateľ ODA/HND kolektívny ukazovateľ ODA/HND ,33 % 0,39 % ,51 % 0,56 % 0,17 % 0,17 % ,70 % 0,70 % 0,33 % 0,33 % Zdroj: Commission Staff Working Document, SEC (2007) 415, April 4th

91 Tabuľka 14 Výška oficiálnej rozvojovej pomoci členských štátov EÚ (2006) mil. EUR % HND mil. EUR % HND Belgicko ,50 Maďarsko 96 0,12 Bulharsko 2 0,01 Malta 7 0,15 Cyprus 16 0,11 Nemecko ,36 Česká republika 124 0,12 Poľsko 239 0,09 Dánsko ,80 Portugalsko 312 0,21 Estónsko 8 0,07 Rakúsko ,48 Fínsko 658 0,39 Rumunsko 3 0,00 Francúzsko ,47 Slovensko 44 0,10 Grécko 306 0,16 Slovinsko 35 0,12 Holandsko ,81 Španielsko ,32 Írsko 794 0,53 Švédsko ,03 Litva 15 0,08 Taliansko ,20 Lotyšsko 9 0,06 Veľká Británia ,52 Luxembursko 232 0,89 EÚ ,43 EÚ ,10 EÚ ,42 EÚ ,41 Zdroj: Výročná správa Komisie Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja, KOM (2007) 164. V roku 2006 EÚ nielen splnila, ale dokonca prekročila stanovený cieľ 0,39 % HND zvýšením ODA na 0,42 % HND a vyplatením rekordnej výšky viac ako 47,5 miliardy EUR. Európska komisia vo svojej piatej výročnej správe o pokroku v plnení záväzkov v oblasti ODA optimisticky očakáva, že cieľ 0,56 % HND sa do roku 2010 podarí dosiahnuť. Lepšie vyhliadky na hospodársky rast znamenajú, že EÚ by mohla zmobilizovať ďalších 27 až 30 miliárd EUR ročne v porovnaní s rokom Porovnaj: KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Výročná správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja - Brusel 4. apríla 2007, KOM(2007) 164 v konečnom znení, dostupné na internete: LexUriServ/site/sk/com/2007/com2007_0164sk01.doc 91

92 6.5 Kritické hodnotenie vybraných aspektov existujúceho mechanizmu rozvojovej pomoci EÚ V dôsledku historických osobitostí a existencie prirodzených rozdielov v postojoch a prioritách členských štátov sa v rámci EÚ vytvoril duálny mechanizmus financovania a programovania rozvojovej pomoci. Prejavom tohto dualizmu je skutočnosť, že popri nástrojoch určených na realizáciu rozvojovej pomoci na komunitárnej úrovni existuje mimorozpočtový mechanizmus financovania rozvojovej pomoci krajinám ACP a OCT v podobe EDF. 104 Na programovaní rozvojovej pomoci na úrovni Európskej komisie si svoje kompetencie delia dve generálne riaditeľstvá - DG RELEX (zodpovedné za oblasť komunitárneho financovania) a DG DEV (zodpovedné za oblasť rozvojovej pomoci krajinám ACP a OCT prostredníctvom EDF). V kontexte snáh o zefektívnenie existujúceho mechanizmu rozvojovej pomoci možno za vhodné riešenie považovať integráciu EDF do komunitárneho rozpočtu; zjednotenie inštitucionálneho modelu (t. j. odbúranie paralelných procesov prebiehajúcich v súčasnosti na dvoch generálnych riaditeľstvách); spružnenie a zjednodušenie procedúr (značná časť prostriedkov zostáva aj z dôvodov vysokej administratívnej náročnosti nevyčerpaná) a ďalšia racionalizácia kooperačných inštrumentov. Na druhej strane by však - v záujme zvýšenia efektivity poskytovanej rozvojovej pomoci - malo byť dôsledne kontrolované dodržiavanie princípu kondicionality a mal by byť zavedený efektívnejší systém priebežnej a následnej kontroly využitia zdrojov. 104 Z hľadiska optimálneho fungovania systému možno za nesystémový prvok považovať skutočnosť, že krajiny ACP a OCT disponujú prístupom tak ku komunitárnym zdrojom (tematické finančné nástroje a tematické programy Nástroja rozvojovej spolupráce), ako aj k zdrojom EDF. 92

93 7 Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky Rozvojová pomoc a spolupráca je prejavom solidarity rozvinutých krajín s tými menej rozvinutými a zároveň je významnou súčasťou zahraničnej politiky každého štátu a nástrojom presadzovania vlastných štátnych záujmov. Poskytovanie pomoci nie je pre Slovenskú republiku nič nové, keďže bývalé Československo patrilo v minulosti k významným medzinárodným donorom. Systém poskytovania pomoci bol v 80. rokoch ovplyvnený najmä studenou vojnou a pomoc smerovala do krajín, ktoré sympatizovali so socialistickými myšlienkami. 105 V 90. rokoch, v období procesu transformácie väčšina bilaterálnych programov zanikla a Slovensko sa stalo čistým prijímateľom zahraničnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Až koncom tejto dekády sa Slovenská republika snažila znovu začleniť do donorskej komunity, ale až do roku 2003 nemala vybudovaný komplexný mechanizmus rozvojovej pomoci. Pomoc bola väčšinou realizovaná len formou dobrovoľných príspevkov do medzinárodných organizácií, prostredníctvom špeciálnych programov (napr. štipendiá) a poskytovaním humanitárnej pomoci. Základy súčasného systému poskytovania rozvojovej pomoci boli položené v období rokov Hlavným aktérom pri jeho formovaní bolo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Prostredníctvom svojich publikácií, organizovaním rôznych diskusií a prípravou podkladových materiálov významne prispeli aj mnohé mimovládne organizácie a Slovenský inštitút medzinárodných štúdií (vtedy príspevková organizácia MZV SR). Nezanedbateľný vplyv na formovanie slovenskej rozvojovej pomoci mali dve významné medzinárodné donorské organizácie - Regionálne stredisko Rozvojového programu OSN (UNDP) a Kanadská medzinárodná rozvojová 105 Napr. Kuba, Vietnam, Laos, Kambodža, Afganistan, Etiópia, India, Kongo, Mexiko, Venezuela a mnohé ďalšie. 93

94 agentúra (CIDA), ktoré pripravili špeciálne programy na pomoc vznikajúcim donorským krajinám pri budovaní kapacít poskytovania rozvojovej pomoci. ODA je teda štandardnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky až od roku 2003, kedy došlo ku kľúčovej zmene. Na projekty a programy oficiálnej rozvojovej pomoci MZV SR bolo alokovaných 160,661 milióna Sk. 106 Išlo o prostriedky vyčlenené nad rozsah už existujúcej rozvojovej pomoci 107. Ministerstvo zahraničných vecí SR každoročne pripravuje Národný program ODA a koordinuje medzirezortný program pre ODA v SR prostredníctvom svojho odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO). Od sa SR automaticky zapojila do spoločného európskeho systému poskytovania ODA, z čoho pre nás vyplývajú záväzky finančné, politické, právne, inštitucionálne a organizačné. Zároveň sa však pre slovenské subjekty otvorilo široké spektrum možností participovať na tomto systéme. Od Slovenska sa preto očakáva, že aktívne prispeje k celosvetovému snaženiu v oblasti rozvojovej pomoci nielen finančne, ale aj odborne a intelektuálne. 7.1 Dôvody, ciele a priority ODA SR Motívy ODA K základným motívom poskytovania rozvojovej pomoci Slovenskou republikou patria: spoluzodpovednosť za globálny vývoj, morálne záväzky a prísľuby vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách a iniciatívach (dôležitým dokumentom, ku ktorému sa SR prihlásila, sú Miléniové ciele OSN), záujem Slovenska zaradiť sa do donorskej komunity a byť vnímané ako jej súčasť, ale aj poznanie, že vývoj v rozvojových krajinách spätne ovplyvňuje situáciu vo vyspelých krajinách, a tým aj na Slovensku. Štandardné delenie ODA Oficiálna rozvojová pomoc sa skladá z bilaterálnej a multilaterálnej rozvojovej pomoci. Bilaterálna rozvojová pomoc sa realizuje cez projekty vo vybraných, tzv. prioritných a programových krajinách (zúčastňujú sa na nej 2 subjekty (bilaterálna): slovenský subjekt a partner v rozvojovej krajine; alebo 106 MZV SR. Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky Bratislava, Dovtedajšie už spomínané rozvojové nástroje, ako napr. príspevky do medzinárodných organizácií, štipendiá, humanitárna pomoc atď., sú aj naďalej využívané ako dôležitá súčasť zahraničnej politiky SR 94

95 tiež 3 subjekty (trilaterálna): slovenský subjekt, ďalší partner a partner z rozvojovej krajiny). V roku 2006 tvorila len 10 % celkovej ODA SR. Multilaterálna rozvojová pomoc zahŕňa odvody do medzinárodných fondov, odpustenie dlhov a študijné výmeny a v roku 2006 tvorila 72 % celkovej ODA SR. Ciele ODA Objemom poskytovanej pomoci Slovensko nepatrilo a ani nikdy nebude patriť medzi silných donorov, čo reflektujú aj ciele účasti Slovenska v donorských aktivitách. Sú formulované tak, aby účasť Slovenska bola účelná, efektívna, mala zmysel pre prijímateľa, ako aj pre Slovensko samo. Transfer slovenských skúseností a know-how: SR disponuje osobitou skúsenosťou, ktorá vyplýva z transformačného procesu po roku Prenos týchto skúseností do krajín, ktoré prechádzajú podobným procesom, prehĺbi politické a ekonomické väzby Slovenska s uvedenými krajinami. Zapojenie slovenských expertov do medzinárodných rozvojových aktivít a mechanizmov: Prítomnosť slovenských špecialistov a odborníkov v medzinárodných organizáciách a iniciatívach zvyšuje kredibilitu Slovenska, vplyv na aktivity týchto organizácií a možnosť vstupu ďalších slovenských subjektov do konkrétnych projektov a programov v rámci rozvojovej pomoci. Zapojenie slovenských subjektov do medzinárodných rozvojových projektov: Príležitosti sa otvárajú rovnako pre mimovládne a vzdelávacie inštitúcie, ako aj pre dodávateľov tovarov a služieb. Tieto subjekty však nemajú obyčajne skúsenosti ani prostriedky na to, aby priamo ponúkli svoje kapacity medzinárodným organizáciám. Rozšírenie ekonomickej spolupráce s rozvojovými krajinami: Ne je to motívom, ale pozitívnym dôsledkom vzájomných vzťahov. Pomoc slovenskej krajanskej komunite MZV SR. Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky , Bratislava,

96 Teritoriálne priority ODA Dôležitým momentom slovenskej rozvojovej pomoci je tiež striktná špecializácia a koncentrácia na limitovaný počet krajín. Vyplýva to zo skutočnosti, že Slovensko disponuje limitovaným objemom finančných prostriedkov a ľudských kapacít v tejto oblasti. Preto je ODA SR namierená do 2-3 programových krajín 109 a niekoľkých ďalších projektových krajín. Stanovili sa tri skupiny kritérií 110, na základe ktorých sa posudzovalo, či bude rozvojová krajina zaradená medzi slovenské teritoriálne priority a následne bol zostavený zoznam prioritných krajín schválený MZV SR v septembri Sektorové priority ODA Prioritné sektory slovenskej ODA sú rozdelené do troch oblastí: Budovanie demokratických inštitúcií a trhového prostredia: konkrétne ide najmä o tvorbu trhovej ekonomiky, zmenu vlastníckych štruktúr, vytvorenie podnikateľského prostredia a o reformy vo verejnom sektore. Infraštruktúra: budovanie dopravnej infraštruktúry, odmínovacie práce, kanalizácie, čističky a úpravne vody, tvorba odpadového hospodárstva, projekty a inžinierske služby v oblasti zásobovania pitnou vodou a budovanie energetickej infraštruktúry. Krajinotvorba, ochrana životného prostredia, pôdohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a využívanie nerastných surovín: zalesňovanie, závlahové systémy a geologický prieskum. 112 Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV SR), odbor rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO) (pozri prílohu C.2), bolo koordinátorom poskytovanej ODA SR. V súčasnosti prešlo projektové riadenie na agentúru Slovak Aid, programové riadenie zostalo v rukách ministerstva. MZV SR bolo aj gestorom medzirezortného programu pre ODA 05T, táto 109 Pod programovou krajinou sa rozumie prijímateľ pomoci, s ktorým Slovensko rozvinie širšiu spoluprácu. 110 Kritériá politicko-ekonomické, kritériá logistické a praktické a všeobecné kritériá dané donorskou komunitou. 111 Prioritné krajiny: Srbsko, Čierna Hora, projektové krajiny: Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Kenská republika, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan, Uzbekistan. 112 MZV SR. Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky , Bratislava,

97 funkcia sa zachovala dodnes podobne ako aj účasť jednotlivých ministerstiev (rezortov) na poskytovaní ODA, a to buď z vlastného rozpočtu, alebo v rámci programu ODA. Za koordináciu rozvojových aktivít rezortov zodpovedal koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc (KV ODA). V roku 2007 k nemu pribudli aj medzirezortné koordinačné komisie pre európske záležitosti (KEU 1 a KEU 2). KV ODA tiež plnil a plní úlohu expertného poradného orgánu pre ministra zahraničných vecí. Členmi výboru sú zástupcovia vybraných ústredných orgánov štátnej správy podieľajúcich sa na poskytovaní ODA, ako aj iných organizácií pôsobiacich v oblasti rozvojovej spolupráce. Výbor dáva odporúčania pre ministra zahraničných vecí SR k aktuálnym otázkam ODA, poskytuje informácie o poskytnutej pomoci, spolupracuje pri príprave zásadných koncepčných dokumentov pre oficiálnu rozvojovú pomoc, podporuje výmenu informácií medzi členmi výboru. 113 Rozhodovanie o konkrétnych aktivitách rozvojovej spolupráce medzi SR a krajinami prijímajúcimi pomoc v rámci ODA spadalo až do vzniku agentúry Slovak Aid do kompetencie riadiacich výborov (RV). Bratislava-Belehrad fond (RV BBF) rozhodoval o rozvojových programoch v programovej krajine Srbsko a Čierna Hora 114, zatiaľ čo Trustový fond (RV TF) rozhodoval o rozvojových programoch v ostatných prioritných krajinách slovenskej ODA. Medzi aktivity RV patrilo schvaľovanie projektov predkladaných slovenskými subjektmi, výber expertov, schvaľovanie finančného rámca a nasledujúcich iniciačných dokumentov vypracovaných implementačnou agentúrou. Za riadenie projektového cyklu zodpovedali administratívne a kontraktačné jednotky (ACU). Ich úlohou bolo vyhlasovanie verejných tendrov (grantových kôl), uzatváranie zmlúv s predkladateľmi projektov, podávanie správ, monitorovanie a vyhodnocovanie projektov, posudzovanie projektových návrhov a zabezpečovanie ich štandardnej kvality. ACU tiež vypracúvali podkladové materiály, analýzy, správy, organizovali školenia, zabezpečovali vysielanie slovenských expertov a udržiavali databázu 113 MZV SR. Oficiálna rozvojová pomoc, Rozvojová spolupráca. [online]. dostupné na internete: Dnes aj štáty: Srbsko a Čierna Hora. 97

98 organizácií a expertov zapojených do slovenskej ODA. Funkcie ACU a ich realizáciu schvaľoval príslušný riadiaci výbor. 115 Okrem MZV SR boli a sú do ODA zapojené ďalšie ústredné štátne orgány, ostatné ministerstvá (Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo školstva SR), pretože za súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci považujeme aj niektoré sektorové bilaterálne projekty - humanitárnu pomoc, poskytovanie štipendií, pomoc utečencom, ako aj príspevky do medzinárodných rozvojových organizácií. Významnú úlohu zohrávali podobne ako dnes i mimovládne organizácie. Mimovládne organizácie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou a humanitárnou pomocou SR od roku 2003 zastrešuje Platforma mimovládnych rozvojových organizácií. V súčasnosti prebieha proces inštitucionalizácie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Keďže sa v budúcnosti očakáva nárast prostriedkov na financovanie bilaterálnych rozvojových projektov existencia dvoch kontraktačných jednotiek zabezpečujúcich projekty by bola finančne neefektívna. Okrem toho starý mechanizmus neumožňoval jednoznačne identifikovať slovenskú pomoc, keďže jej časť sa poskytovala prostredníctvom Trustového fondu UNDP. 7.2 Slovak Aid 116 Po porovnaní modelov riadenia bilaterálnej pomoci existujúcich vo svete a po konzultáciách s medzinárodnými donormi bol vybratý model, pri ktorom programové riadenie od zabezpečuje MZV SR a projektové samostatná rozvojová agentúra 117. Uvedený model by mal zabezpečiť flexibilnejšie narábanie tak s finančnými prostriedkami, ako aj s ľudskými zdrojmi. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu - Slovak Aid bola zriadená vo forme rozpočtovej organizácie MZV SR, čo umožňuje 115 MVRO, Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Oficiálna rozvojová pomoc [online]. dostupné na internete: Kapitola spracovaná podľa Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci Vláda SR dňa odsúhlasila návrh MZV SR na inštitucionalizáciu systému slovenskej rozvojovej pomoci. 98

99 transparentné napojenie na štátny rozpočet a lepšiu kontrolu čerpania prostriedkov. Hlavným predmetom činnosti agentúry je implementácia rozvojovej politiky SR, agentúra bude zabezpečovať všetky činnosti súvisiace s riadením a administráciou projektového cyklu v rámci národného programu ODA tak, ako ich zabezpečovali ACU a bude spravovať tomu zodpovedajúce finančné prostriedky 118. Okrem toho bude agentúra vykonávať dokumentačnú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť, ako aj edičnú, publikačnú a komunikačnú činnosť. Postavenie a pôsobnosť agentúry sú upravené v zákone o oficiálnej rozvojovej pomoci 119, ktorý tiež definuje účasť ústredných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy na ODA. Zákon rámcovo upravuje najmä bilaterálnu časť oficiálnej rozvojovej pomoci, určuje jej princípy, ciele a formy. Účinnosť nadobudne dňom MZV je presvedčené, že tento zákon pomôže zefektívniť poskytovanie ODA SR a vytvorí podmienky na dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti ODA, ktorej dôležitosť neustále rastie Financovanie ODA Systém financovania ODA SR je pomerne zložitý. MZV SR je gestorom medzirezortného programu 05T, ktorý vznikol v roku 2003 na základe metodického pokynu MF SR o programovom rozpočtovaní. Účastníkmi programu v roku 2006 boli MZV SR, MV SR, MŽP SR, MP SR a MŠ SR. Prostriedky na plnenie stanovených cieľov svojich podprogramov si relevantné kapitoly zabezpečujú v rámci svojho schváleného rozpočtu výdavkov na príslušný rok. 118 Obe ACU budú aj naďalej spravovať finančné prostriedky, ktoré im boli prevedené na implementáciu Národných programov ODA z rokov v rámci podprogramu 05T0A tak, aby bolo možné dokončiť rozbehnuté projekty a aktivity. 119 Vláda schválila jeho návrh dňa Pozri: autor: TASR. 99

100 Celková suma na program 05T predstavovala v roku ,947 milióna Sk 121 (táto suma však zahŕňala aj humanitárnu pomoc, ktorá však de facto rozvojovou pomocou nie je). Bilaterálne a rozvojové projekty boli financované z podprogramu štátneho rozpočtu MZV SR 05T0A. Výška finančných prostriedkov na rozvojovú pomoc (percentuálny podiel ODA na HDP) je najčastejšie používané kritérium na hodnotenie vyspelých krajín v oblasti ODA. Z tohto pohľadu bol rok pre SR úspešný, (pozri prílohu B.4) Slovenská republika poskytla v tomto roku rozvojovú pomoc vo výške 1,739 miliardy Sk, čo predstavuje 0,12 % HDP. Nárast oproti roku 2004 (0,072 %) bol spôsobený najmä odpustením dlhov započítaných v roku 2005 (527, 3 milióna Sk), zvýšením povinného príspevku do EÚ (o 286 miliónov Sk), ako aj skvalitnením štatistického výkazníctva zo strany niektorých rezortov (MV SR, MO SR). Európska rada v júni 2005 rozhodla, že nové členské štáty EÚ sa majú snažiť dosiahnuť 0,17 % HDP v r. 2010, resp. 0,33 % v r Dosiahnutie podielu 0,17 % ODA na HDP by znamenalo v absolútnych číslach sumu približne 3,2 miliardy Sk. 123 Cieľ stanovený EÚ je pre SR náročný, nielen vzhľadom na nutnosť plnenia konvergenčných kritérií. Na nárast ODA musí byť postupne pripravovaná slovenská verejnosť, ako aj slovenské subjekty, ktoré projekty realizujú, ale kultivovanie verejnej mienky a tvorba slovenských implementačných kapacít potrebujú svoj čas. Práve v tejto oblasti môže SR očakávať pomoc a podporu EK. 121 MV SR v rámci svojho podprogramu 05T03 vyčlenilo 4,5 milióna Sk, na okamžitú humanitárnu pomoc do zahraničia. MŽP SR v rámci podprogramu 05T02 vyčlenilo prostriedky v hodnote 4,1 milióna Sk na úhradu príspevkov do fondov medzinárodných organizácií a environmentálnych dohovorov. MP SR má vo svojej kapitole vyčlenených 1,45 milióna Sk v rámci podprogramu 05T04. Táto čiastka je každoročne jednorazovým príspevkom poskytnutá Výskumnému ústavu potravinárskemu na projekt strediska FAO. MŠ SR mala vo svojej kapitole v podprograme 05T08 na poskytovanie štipendií na rok 2006 vyčlenených 48,186 milióna Sk. Okrem toho 9,087 milióna Sk v rozpočte MŠ SR ušetrených z roku 2005 bolo použitých na postupné zavádzanie rozvojového vzdelávania do učebných osnov. MZV SR v rámci svojho podprogramu 05T0A vyčlenilo na ODA 160,711 milióna Sk. Pozri: MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, Aktuálne oficiálne údaje za rok 2006 ešte neboli zverejnené. 123 Výrazný nárast v absolútnych číslach je spôsobený predpokladaným 5 %-ným rastom HDP. 100

101 Dôležitým momentom je aj štruktúra financovania slovenskej ODA. Kým celková pomoc každoročne rastie, objem bilaterálnej pomoci cez projekty slovenských subjektov sa tri roky ( ) nemenil (160 miliónov Sk). Jej podiel na celkovej pomoci v roku 2005 predstavoval len 10 %. Pritom práve bilaterálna projektová pomoc je priamym nástrojom zahraničnej politiky, využíva slovenské know-how a skúsenosti, zviditeľňuje Slovensko, prehlbuje vzťahy s rozvojovými krajinami a slovenským subjektom pomáha priamo sa etablovať v rozvojových krajinách. Je preto potrebné postupne zvyšovať podiel prostriedkov na bilaterálne projekty na celkovej pomoci, tak ako je to v prípade väčšiny štandardných donorov. 124 Netreba však zabúdať ani na prostriedky EÚ. Najdostupnejším a najreálnejším zdrojom finančných prostriedkov z EK je Nástroj pre spolufinancovanie mimovládnych rozvojových organizácií, v rámci ktorého boli v roku 2006 po prvýkrát vyčlenené prostriedky výlučne na aktivity v nových členských krajinách. Konkrétne išlo o 10 miliónov EUR na projekty rozvojového vzdelávania. Vzhľadom na úroveň a pripravenosť slovenského mimovládneho sektora bol v roku 2006 predpoklad získať aj viac ako 1 milión EUR, čo však bolo podmienené prípravou kvalitných projektov zo strany MVO. Financovanie Slovak Aid po založení Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Administratívne náklady spojené s technickým a personálnym zabezpečením chodu agentúry sú hradené zo zdrojov podprogramu 05T0A oficiálna rozvojová pomoc v gescii MZV SR. Ostatné administratívne náklady a realizované projekty ODA sú pokrývané rozpočtovým opatrením MF SR z finančných prostriedkov NP ODA 2007 prevedených na účet agentúry. 7.4 Slovenská bilaterálna pomoc a rozvojové projekty 2006 Ako už bolo spomenuté, bilaterálna rozvojová pomoc tvorí významnú súčasť slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, pretože práve prostredníctvom nej Slovenská republika vystupuje ako aktívny partner rozvojových krajín, má priamy vplyv a dosah na výsledky poskytnutej pomoci a slovenské mimovládne organizácie, súkromné firmy, ale aj štátne inštitúcie majú možnosť priamo sa zapojiť do rozvojovej pomoci. 124 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava,

102 Rozpočet MZV SR na bilaterálnu ODA Slovenskej republiky na rok 2006 mal podobne ako aj v minulosti dva hlavné komponenty: Fond Bratislava - Belehrad (BBF) a Trustový fond UNDP (UNDP TF). Doplnkom boli: dotácie MZV zo štátneho rozpočtu 125 a Regionálneho partnerského programu (RPP). V rámci spomínaných fondov sa mohli uchádzať slovenské subjekty o finančný príspevok na realizáciu projektov prostredníctvom grantových kôl zameraných na rôzne oblasti. Zameranie grantových kôl na jednotlivé roky bližšie špecifikoval ročný Národný program ODA na rok ,127 Na rok 2006 bolo zo štátneho rozpočtu pridelených na program bilaterálnej rozvojovej pomoci len 160,711 milióna Sk. Prostriedky MZV SR boli použité na zabezpečenie a realizáciu: 1. projektov pre Srbsko a Čiernu Horu tis. Sk 2. projektov pre Keňu a Sudán tis. Sk 3. projektov pre Kirgizsko a Kazachstan tis. Sk 4. projektov pre Ukrajinu a Bielorusko tis. Sk 5. projektov v ostatných krajinách tis. Sk 6. projektov rozvojového vzdelávania a verejnej informovanosti tis. Sk SPOLU tis. Sk 129, Uzávierka bola V roku 2006 to boli tieto oblasti: 1. Rozvojová pomoc pre krajiny: Srbsko a Čierna Hora (realizovala sa cez BBF), Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kambodža, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan a Uzbekistan (realizovala sa cez TF a RPP); 2. Rozvojové a globálne vzdelávanie na Slovensku (realizovalo sa cez TF a RPP); 3. Ukrajina a Bielorusko (realizovala sa cez TF); 4.Tématické GK (mikrogranty). 127 MVRO, Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Grantové schémy, dostupné na internete: Afganistan, Bosna a Hercegovina, Kambodža, Mongolsko, Mozambik a Senegal. 129 Prostredníctvom Trustového fondu - 110,711 milióna Sk, prostredníctvom Fondu Bratislava - Belehrad - 50 miliónov Sk. 130 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava,

103 Projekty pre Srbsko a pre Čiernu Horu Do roku 2006 bola Štátna únia Srbska a Čiernej Hory (SCH) jedinou programovou krajinou slovenskej ODA. Po referende v Čiernej Hore a vyhlásení jej samostatnosti v júni sa Čiernohorská republika stala druhou programovou krajinou popri nástupníckej Srbskej republike. Srbsko a Čierna Hora sú teda prvé a zatiaľ jediné programové krajiny oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Tento výber ovplyvnilo niekoľko faktorov. Srbsko a Čierna Hora sú krajiny, s ktorými Slovenskú republiku spájajú dlhoročné nadštandardné politické vzťahy a podobné historické skúsenosti. Slovenská republika je priaznivo a pozitívne vnímaná zo strany ich oficiálnych predstaviteľov, ale aj zo strany obyvateľstva. Slovensko môže Srbsku a Čiernej Hore poskytnúť svoje know-how a jedinečné skúsenosti z procesu transformácie, ktorým v súčasnosti prechádzajú aj uvedené krajiny. Dôležitým faktorom je, že v oblasti Vojvodiny žije početná slovenská menšina 131 a tiež to, že slovenské mimovládne organizácie boli v tomto regióne úspešne aktívne aj v minulosti a podarilo sa im podporiť demokratizačné procesy v krajine, posilniť občiansku spoločnosť, pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva, či podporiť malé a stredné podnikanie. MZV SR zostavilo v roku 2003 rámcový program rozvojovej spolupráce (CSP) pre SČH. Uvedený program špecifikuje prioritné sektory a konkretizuje podsektory. Spolupráca so Srbskom a Čiernou Horou je podľa tohto programu zameraná na 3 sektorové priority: na podporu občianskej spoločnosti (napr. prostredníctvom projektov zameraných na sociálne slabšie, znevýhodnené a menšinové skupiny obyvateľstva, v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, v oblasti budovania miestnej samosprávy a pod.), na rozvoj a budovanie základnej infraštruktúry (napr. prostredníctvom projektov zameraných na opravu a rekonštrukciu miestnej infraštruktúry, rozvoj miestneho trhu práce, podpory malého a stredného podnikania a pod.) na podporu integrácie Srbska a Čiernej Hory do medzinárodných zoskupení a organizácií (napr. využitím skúseností Slovenska z procesu vstupu do EÚ, prostredníctvom pomoci pri rokovaniach 131 Tretia najpočetnejšia slovenská komunita v zahraničí. 103

104 s regionálnymi ekonomickými spoločenstvami, spoluprácou so štátnym aj mimovládnym sektorom a pod.). 132 Oficiálna rozvojová pomoc Srbsku a Čiernej Hore bola do roku 2007 (resp. do vzniku agentúry Slovak Aid) poskytovaná prostredníctvom Fondu Bratislava - Belehrad, ktorý bol vytvorený na základe dohody medzi vládou SR a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o rozvojovej spolupráci, ktorá bola podpísaná ministrami zahraničných vecí v Belehrade Jeho administrátorom bola od roku 2003, na základe verejnej súťaže, Nadácia na podporu občianskych aktivít (NPOA), s ktorou MZV SR podpísalo Rámcovú zmluvu o externom zabezpečení niektorých funkcií spojených s implementáciou Národného programu ODA a správe prostriedkov. Táto nadácia na riadenie projektového cyklu tiež vytvorila Administratívnu a kontraktačnú jednotku (ACU BBF). Na projekty zamerané na Srbsko a Čiernu Horu bolo alokovaných zatiaľ najviac finančných prostriedkov. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006 vyčlenil na zabezpečenie a realizáciu projektov pre SČH sumu 50 miliónov Sk. V rámci Fondu Bratislava - Belehrad sa uskutočnili 4 grantové kolá, v rámci ktorých bolo podporených celkovo 60 projektov. V poslednom grantovom kole bolo ziskovými, štátnymi aj neziskovými organizáciami predložených spolu 27 projektov, z ktorých Riadiaci výbor BBF vybral 7 projektov v celkovom objeme 34 miliónov Sk (napr. projekt Rozšírenia sociálnej dediny v Temeríne Adventistickej agentúry pre pomoc a rozvoj (ADRA), projekt Slovensko-srbský most Asociácie UN Veterán Slovakia a pod.). Najvýraznejšie výsledky sa prostredníctvom slovenskej oficiálnej pomoci podarilo dosiahnuť v oblasti budovania a obnovy infraštruktúry, či už dopravnej, alebo sociálnej (napr. dodávka a montáž mostov typu Bailey v piatich srbských lokalitách v roku 2005). Úspešné boli projekty v oblasti podpory podnikania nezamestnaných žien v centrálnom Srbsku, projekty zamerané na integráciu utečencov z Kosova, projekty v oblasti energetiky, v oblasti vodného hospodárstva (napr. projekt revitalizácie kanála Begej realizovaný firmou Gramont, s. r. o. Trnava), inštitucionálne zamerané projekty a pod. Mnohé projekty využívali miestne organizačné a finančné kapacity, mali rýchly priebeh a okamžitý dosah na zlepšenie kvality života miestneho 132 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava,

105 obyvateľstva. Konkrétne a hmatateľné výsledky realizovaných projektov prispievajú k viditeľnosti a úspešnosti slovenskej ODA. Menším nedostatkom je teritoriálne rozmiestnenie pomoci, pretože väčšina projektov sa realizovala vo Vojvodine. Je preto potrebné zabezpečiť primeranú vyváženosť medzi Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom. Projekty pre prioritné (projektové) krajiny V roku 2003 bol v rámci Strednodobej koncepcie ODA prijatý zoznam prioritných krajín a sektorov, na ktoré sa zameriava slovenská ODA. Medzi projektové krajiny bolo zaradených 12 krajín: Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan a Uzbekistan, pričom od roku 2004 okrem týchto krajín možno predložiť projekty aj pre Kambodžu. Cieľom MZV SR je však postupne počet projektových krajín znižovať a preradiť ich do programových krajín. Realizáciu rozvojovej spolupráce s prioritnými krajinami zabezpečoval Trustový fond, ktorý bol vytvorený v roku 2003 Ministerstvom zahraničných vecí SR v spolupráci s Rozvojovým fondom OSN na základe Memoranda o porozumení medzi vládou SR a Rozvojovým programom OSN/UNDP (uznesenie č. 688/2003). Uvedený fond bol spravovaný Administratívnou a kontraktačnou jednotkou (ACU TF), ktorá riadila celý projektový cyklus. Projekty pre Keňu, Sudán a Mozambik Členstvo SR v EÚ, ale aj v BR OSN si vyžaduje väčšiu angažovanosť slovenskej ODA v Afrike. 133 Bilaterálna pomoc SR krajinám Afriky sa realizuje prostredníctvom projektov v Keni, Sudáne a Mozambiku, ktoré sú projektovými krajinami slovenskej ODA. Riadiaci výbor Trustového fondu schválil pre Afriku celkove 16 projektov, z toho 5 projektov v roku projekty pre Sudán, 1 projekt pre Keňu a 1 pre Mozambik. 134 Prioritné oblasti rozvojovej pomoci v Keni a Sudáne sú technická infraštruktúra (vodné hospodárstvo, cesty, energetika) a sociálna animácia 133 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, MZV SR. Oficiálna rozvojová pomoc, Základné dokumenty: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok [online]. Bratislava 2007, dostupné na internete: 105

106 (základné vzdelanie a základná zdravotná starostlivosť, mikrokredity, podpora malého a stredného podnikania a zvýšenie potravinovej dostatočnosti). 135 Na pôsobenie v Keni má Slovensko vytvorené priaznivejšie logistické podmienky ako na pôsobenie v Sudáne a Mozambiku a to z dôvodu existencie zastupiteľského úradu SR v krajine, vďaka relatívne stabilnej bezpečnostnej situácii v krajine, z dôvodu pôsobenia mnohých slovenských mimovládnych organizácií a mnohých medzinárodných organizácií poskytujúcich rozvojovú a humanitárnu pomoc a z dôvodu vysokého záujmu firiem o túto krajinu. Prvým ukončeným projektom bol projekt nadácie Integra, ktorého cieľom bolo podporiť firmy v kenských komunitách a podnikateľskú etiku. Za významný je považovaný aj projekt Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety s cieľom výstavby sociálneho centra v meste Eldoret a prevencie prenosu vírusu HIV/AIDS z matky na dieťa. Rozvojová spolupráca so Sudánom je komplikovanejšia z dôvodu vnútropolitickej situáciu v krajine i v regióne. Sudán, postihnutý jednou z najväčších humanitárnych kríz vo svete spôsobenou dlhotrvajúcou občianskou vojnou, pomoc súrne potrebuje. Predpokladmi na úspešné pôsobenie SR v krajine sú pretrvávajúce väzby firiem, sudánski absolventi slovenských vysokých škôl, ale aj niekoľkoročné pôsobenie slovenských mimovládnych organizácií v krajine. Celkovo bolo pre Sudán v rámci Trustového fondu schválených 7 projektov. Slovenská republika tiež v roku 2005 odpustila Sudánu dlhy vo výške 1,106 miliardy Sk. Projekty pre Kazachstan a Kirgizsko V strednej Ázii môže slovenská ODA uplatniť svoje komparatívne výhody z transformačného procesu, ktorým v súčasnosti mnohé krajiny v tomto regióne prechádzajú, a zároveň obnoviť ekonomické a obchodné vzťahy a kontakty z čias Sovietskeho zväzu. Kirgizsko a Kazachstan sú krajiny, o ktoré majú slovenské subjekty veľký záujem. Od začiatku slovenskej rozvojovej pomoci (do roku 2007) Riadiaci výbor schválil 25 projektov (Kazachstan, Kirgizsko 12, 1 projekt je spoločný pre všetky krajiny Strednej Ázie). Na základe Národného programu ODA na rok 2006 sa pomoc pre uvedené krajiny zameriavala na dva sektory: budovanie demokratických 135 MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava,

107 inštitúcií a rozvoj trhového prostredia a budovanie lokálnej infraštruktúry so zameraním na energetickú infraštruktúru a hospodárenie s vodou. 136 Prioritami spolupráce s Kazachstanom na rok 2007 sú: budovanie demokratických inštitúcií a rozvoj samosprávnych krajov (v súvislosti s prípravou novely zákona o samospráve), spolupráca so slovenskými partnerskými inštitúciami; podpora obchodu vrátane technickej pomoci a budovania kapacít. V oboch krajinách boli úspešne realizované viaceré projekty. Príkladom je zakomponovanie viacerých noriem platných v EÚ do legislatívy oboch krajín; v Kirgizsku sa dosiahli významné úspechy v oblasti energetiky, v oblasti vzdelávania a prípravy poradcov pre verejnú správu a na podporu zakladania združení vlastníkov bytov a bytovej správy; v Kazachstane bola pre vybrané nemocnice vypracovaná komplexná prípadová štúdia na riešenie systémov energetického napájania a zálohovania a pod. Projekty pre Ukrajinu a Bielorusko V rokoch 2004 a 2005 neboli Ukrajina a Bielorusko zaradené (v súlade s metodikou OECD/DAC) do kategórie oficiálnej rozvojovej pomoci, ale keďže obe krajiny patria k dlhodobým prioritám zahraničnej politiky SR, bol v rokoch 2004 a 2005 znížený rozpočet Národného programu v kapitole 05T0A spolu o 20 miliónov Sk a vyčlenené prostriedky boli použité na financovanie oficiálnej pomoci (OA) v oboch krajinách. Na Ukrajine sa realizovali napríklad projekty zamerané na vytváranie a posilňovanie kapacít občianskej spoločnosti a think-tankových organizácií v oblasti verejnej politiky a integračného procesu Ukrajiny do Európskej únie. V Bielorusku boli realizované projekty, v ktorých slovenskí ekonomickí experti definovali stratégie ekonomických reforiem v oblasti bankovníctva a makroekonomickej stabilizácie, uskutočnili sa vzájomné stretnutia slovenských a bieloruských expertov a pod. Časť prostriedkov sa tiež využila na financovanie vyslania volebných pozorovateľov v rámci misie OBSE/ODIHR do oboch krajín. V decembri 2005, rozhodnutím OECD/DAC, došlo k preradeniu Ukrajiny a Bieloruska do kategórie ODA a od je už možno realizovať v oboch krajinách projekty oficiálnej rozvojovej pomoci. Pomoc Ukrajine by mala byť zameraná na podporu reforiem, budovanie demokracie a posilnenie stability a efektívnosti inštitúcií garantujúcich demokraciu a právny 136 MZV SR, Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava,

108 štát a na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a zapojenia občanov do mechanizmu prijímania rozhodnutí prostredníctvom mimovládnych organizácií. Pomoc Bielorusku by mala byť zameraná na podporu občianskej spoločnosti, trhového prostredia a zabezpečenie slobodného prístupu občanov k informáciám. 137 Projekty pre ostatné krajiny Národný program ODA na rok 2006 vymedzil 40 miliónov Sk na financovanie projektov v Afganistane, Bosne a Hercegovine, Kambodži, Mongolsku a Mozambiku. V roku 2006 neboli vypísané grantové kolá na projekty pre Albánsko, Macedónsko a Tadžikistan, bolo však možné skúšobne predložiť projekty pre Senegal, čím sa rozšírilo pôsobenie slovenskej rozvojovej pomoci aj na západnú Afriku. Pomoc v uvedených šiestich krajinách sa zameriavala na budovanie demokratických inštitúcií a trhového prostredia, infraštruktúru (vrátane sociálnej), krajinotvorbu, ochranu životného prostredia, pôdohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a využívanie nerastných surovín. Projekty rozvojového vzdelávania a verejnej informovanosti Dôležitou súčasťou rozvojovej pomoci vyspelých krajín je aj rozvojové vzdelávanie, ktorého cieľom je vzdelávať širšiu verejnosť o životných podmienkach ľudí v rozvojových krajinách, vzťahoch medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami, príčinách a dôsledkoch chudoby a možnostiach, ako pomôcť rozvojovým krajinám. 7.5 Projekty Slovak Aid predložené v roku 2007 V dňoch 1., 8. a 15. augusta 2007 prebiehali uzávierky výziev na predkladanie projektov, ktoré v rámci programu slovenskej ODA vyhlásila agentúra Slovak Aid. Mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty, samosprávy aj štátne organizácie prihlásili spolu 129 projektových návrhov v celkovom objeme viac ako 557 miliónov Sk. V súlade s NP ODA 2007 bude môcť agentúra podporiť schválené projekty celkovou sumou 140 miliónov Sk MZV SR. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006, Bratislava, Pozri: autor: SAMRS. 108

109 7.6 Spolupráca s multilaterálnymi a bilaterálnymi donormi Na úspešné pôsobenie v rozvojovej krajine je nevyhnutná koordinácia donorských aktivít. Pre Slovensko to platí o to viac vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky, ľudské zdroje a inštitucionálne zabezpečenie, ktorými disponuje. Kľúčovými partnermi slovenskej ODA, ktorí vo veľkej miere pomohli a naďalej pomáhajú pri tvorbe inštitúcií, ľudských zdrojov a mechanizmu slovenskej ODA, boli EK, CIDA a UNDP. Ako už bolo spomenuté, vstupom do EÚ sa Slovenská republika zapojila do spoločného európskeho systému poskytovania rozvojovej pomoci. Pre SR z toho plynú záväzky finančné, politické, právne, inštitucionálne a organizačné. Od svojho vstupu Slovensko každoročne prispieva na európske rozvojové aktivity (na rok 2006 sa príspevok odhaduje na 748 miliónov Sk) a od roku 2008 bude už prispievať do Európskeho rozvojového fondu (EDF). Slovensko muselo harmonizovať svoju rozvojovú politiku s rozvojovou politikou EÚ, koordinovať svoju rozvojovú pomoc a prijať ďalšie záväzky a aktivity, akými sú zmluvy s rozvojovými krajinami, spoločnú obchodnú politiku a jednotný colný systém a systém colných preferencií pre rozvojové krajiny. Slovensko získalo možnosť participovať na tomto systéme, podieľať sa na rozhodovacích procesoch EÚ v oblasti rozvojovej pomoci a slovenské subjekty možnosť uchádzať sa o prostriedky z grantových schém Európskej komisie. 139 Významným partnerom SR v oblasti rozvojovej pomoci a spolupráce bola a je Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra (CIDA). V roku 2001 schválila program ODACE (Official Development Assistance for Central Europe), ktorého cieľom bolo a je pomôcť SR, ako aj ostatným krajinám V4, pri tvorbe ľudských zdrojov, inštitúcií a mechanizmov na poskytovanie rozvojovej pomoci tretím krajinám. CIDA navyše spolufinancovala množstvo slovenských projektov a podieľala sa na trilaterálnej spolupráci so SR. Prvým donorom, ktorý spolupracoval so SR v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci, 140 bol Rozvojový program OSN (UNDP). V prvých rokoch svojho vlastného rozvojového programu tak malo Slovensko možnosť využiť skúsenosti a služby regionálneho centra tejto organizácie na Slovensku, s ktorým naďalej úzko spolupracuje. 139 Týmto prostriedkom je už spomínaný Nástroj pre spolufinancovanie mimovládnych rozvojových organizácií. 140 Už od roku

110 V roku 2003 MZV SR založilo spoločne s Regionálnym centrom UNDP 141 už spomínaný Trustový fond pre realizáciu slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. V roku 2006 po schválení a podpísaní Dohody medzi vládou SR a Rozvojovým programom OSN (UNDP) o poskytovaní podporných služieb došlo k rozšíreniu rozsahu podporných služieb a zjednodušeniu celého procesu využívania služieb UNDP tým, že orgány štátnej správy Slovenskej republiky vstupujú priamo do zmluvného vzťahu s UNDP. 142 Významná je spolupráca s rakúskou rozvojovou agentúrou ADA, ktorá je hlavným finančným garantom trojročného projektu ( ) RPP (Regional Partnership Programme), ktorého cieľom je rozvíjať a posilniť regionálnu rozvojovú spoluprácu medzi Rakúskom, Českou republikou, Maďarskom, Slovenskom a Slovinskom 143. V januári 2006 bola tiež podpísaná dohoda o rozvojovej spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom a boli spustené prvé spoločné slovensko-rakúske rozvojové projekty so zameraním hlavne na Srbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Keňu a Mozambik. Dohodnutá bola aj spolupráca pri získavaní prostriedkov z grantových schém EK a pomoc pri inštitucionalizácii slovenskej ODA. 141 UNDP a jeho kancelária v Bratislave disponuje možnosťou poskytovať podporu, odbornú pomoc a poradenstvo v oblastiach, ktoré patria pod mandát UNDP. Týmito oblastami sú: životné prostredie a energetika, ľudské práva, dobre spravovaná spoločnosť, sociálna a spoločenská inklúzia znevýhodnených skupín obyvateľstva, boj s chudobou, rovnosť príležitostí, používanie informačných a komunikačných technológií na rozvoj, obnova a rekonštrukcia vojnou alebo prírodnou pohromou zničenej krajiny, koordinácia donorov a donorskej pomoci. Úlohou UNDP je odbornú pomoc nielen poskytovať, ale ju aj budovať na národnej úrovni prostredníctvom vzdelávania, tréningov a budovania kapacít. Forma poskytnutej pomoci a podpory môže mat charakter kompletného manažmentu a implementácie aktivít programov a projektov; zabezpečovania úloh jednotlivých orgánov štátnej správy; správy, riadenia, hodnotenia, monitorovania a implementácie grantových kôl; vypracúvania výskumných úloh v odborných oblastiach spadajúcich do mandátu UNDP; identifikácie a/alebo prijímania zamestnancov daného programu a projektu; identifikácie a vedenia tréningových aktivít a obstarávania tovarov a služieb. Zdroj: Oficiálna rozvojová pomoc, Základné dokumenty: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok [online]. MZV SR, Bratislava, dostupné na internete: MZV SR. Oficiálna rozvojová pomoc, Základné dokumenty: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2007, Bratislava, dostupné na internete: Uvedený program podporilo aj MZV SR zo SlovakAid. 110

111 Slovenská republika spolupracuje aj s inými medzinárodnými donormi a má záujem naďalej rozvíjať a využívať ad hoc spoluprácu s ostatnými členskými štátmi EÚ i OECD, ale aj s ďalšími multilaterálnymi donormi. 7.7 Hlavné výzvy a úlohy slovenskej ODA 2006 Slovenská republika, ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, člen EÚ a iných integračných zoskupení, je čoraz intenzívnejšie zapojená do riešenia globálnych problémov, ktoré sú spojené s podporou rozvojového sveta. Úloha rozvojovej pomoci ako súčasti zahraničnej politiky SR rastie a jej záber je čoraz rozsiahlejší. Slovensko musí naďalej efektívne prepájať slovenskú pomoc s rozvojovými aktivitami na multilaterálnej úrovni a rozvíjať spoluprácu s bilaterálnymi a multilaterálnymi donormi pri poskytovaní rozvojovej pomoci. Z členstva v EÚ vyplýva pre Slovensko úloha premietnuť európsku rozvojovú stratégiu do slovenskej bilaterálnej ODA, pokračovať v podpore slovenských subjektov pri predkladaní projektov v rámci grantových schém EK a vytvoriť nástroj na ich spolufinancovanie zo slovenskej ODA. Je tiež potrebné zvýšiť objem slovenskej ODA tak, aby sa dosiahli ciele stanovené EÚ v júni 2005 a zvýšiť podiel bilaterálnej pomoci na celkovej rozvojovej pomoci štátu. Aby sa dosiahla vyššia efektívnosť pomoci, je potrebné užšie sektorové zameranie pomoci, systémový prístup a tiež koherencia rozvojovej pomoci s ostatnými štátnymi politikami a koordinácia všetkých rezortov pri vykazovaní poskytnutej ODA. Najväčšou výzvou do budúcnosti je však ukončiť proces inštitucionalizácie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, doviesť do úspešného konca budovanie národných kapacít a zabezpečiť efektívne fungovanie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu - Slovak Aid. Spustenie nového mechanizmu ODA je pre Slovensko veľkou výzvou, ale aj príležitosťou presadiť sa na medzinárodnom poli, vniesť nový prístup do poskytovania rozvojovej pomoci a do vzťahu s rozvojovými krajinami. Rozvojová pomoc má nezastupiteľné miesto v aktivitách Slovenskej republiky, ktorá by v jej poskytovaní rozhodne nemala poľaviť. Práve naopak, mali by sme byť hrdí, že i taká malá krajina ako Slovensko prispieva k rozvoju iných krajín a dokáže meniť svet. 111

112 8 Priame zahraničné investície ako faktor hospodárskeho rozvoja rozvojových štátov Súčasné svetové hospodárstvo sa napriek nepochybnému hospodárskemu pokroku posledných desaťročí stále skladá z relatívne malej skupiny ekonomicky vyspelých štátov a z veľkej skupiny rozvojových štátov. Vo svete stále žijú v chudobe miliardy ľudí a naštartovanie hospodárskeho rozvoja je v mnohých štátoch vitálnou otázkou. V najhoršom postavení sú tzv. najmenej rozvinuté štáty (least developed countries) - zoskupenie 50 výrazne zaostalých rozvojových štátov, ktoré sú v centre pozornosti boja proti chudobe a hladu. Jedným zo základných problémov (a brzdou hospodárskeho rozvoja) mnohých rozvojových štátov je nedostatočná domáca akumulácia kapitálu. Chudobní obyvatelia nedisponujú dostatočnou mierou úspor a podniková sféra je spravidla tiež málo rozvinutá. V ekonomike preto chýbajú potrebné investície, čo je prepoklaom stagnácie hospodárstva aj v ďalšom období. Tento fenomén rozvojových štátov je známy pod názvom začarovaný kruh chudoby a má iba jediné riešenie - import finančných zdrojov zo zahraničia. Rozvojové štáty pritom majú dve základné možnosti - zahraničné bankové úvery alebo priame zahraničné investície (ďalej len PZI). Zahraničné úvery boli dlhé roky preferovanou formou financovania hospodárskeho rozvoja menej vyspelých štátov. Mnohé rozvojové štáty však prijímali zahraničné úvery neuvážene a následne sa dostávali do bezvýchodiskovej situácie a svoje úvery neboli schopné splácať. V 80. rokoch minulého storočia vypukla globálna dlžnícka kríza a dlhy rozvojových štátov nie sú vyriešené dodnes. Práve preto sa pozornosť rozvojových štátov v posledných rokoch obracia k PZI, ktoré dokážu nahradiť nedostatok domácich investícií a môžu byť dôležitým impulzom hospodárskeho rozvoja. Zmena paradigmy prebehla aj v medzinárodných organizáciách riešiacich problémy rozvojových štátov - v súčasnosti aj Svetová banka nabáda rozvojové štáty do zlepšenia podnikateľského prostredia a lákania priamych zahraničných investícií. Pozitívny príklad predstavujú aj novo industrializované štáty 112

113 Juhovýchodnej Ázie, ktoré dokázali umne využiť PZI nadnárodných korporácií na naštartovanie svojho priemyselného a hospodárskeho rozvoja. 8.1 Potenciálne výhody plynúce z prílevu priamych zahraničných investícií PZI dokážu teda nahradiť chýbajúce domáce investície v rozvojových štátoch. Nie je to však ich jediná výhoda - PZI dokážu priniesť zaostalým ekonomikám aj ďalšie pozitíva, ktoré môžeme zosumarizovať do nasledujúcich bodov: Zahraniční investori dokážu výhodnejšie získať dodatočné kapitálové zdroje na svoje projekty. Ide zvyčajne o nadnárodné korporácie, ktoré dokážu získať zdroje za omnoho výhodnejších podmienok než domáce firmy (príp. vláda). PZI prinášajú nové technológie, ktoré v hostiteľskom štáte nie sú k dispozícii. Nové technológie nezostávajú len vo firmách so zahraničným vlastníctvom, ale technologické inovácie časom prechádzajú aj do ostatných firiem v ekonomike 144. Dôležitým prínosom PZI je aj prístup na zahraničné trhy. Firmy vlastnené zahraničnými spoločnosťami sa často orientujú na export a tým sa otvárajú zahraničné trhy nielen pre firmu samotnú, ale aj pre iné domáce firmy (napr. subdodávatelia). PZI prinášajú aj nové manažérske znalosti a techniky do hostiteľských štátov a zvyšujú tiež kvalifikačnú úroveň svojich zamestnancov. Firmy v zahraničnom vlastníctve aktívne využívajú expertov z materskej firmy a organizujú programy ďalšieho vzdelávania svojich manažérov. PZI výrazne prispievajú aj k priemyselnej reštrukturalizácii. Ak hostiteľský štát dokáže vhodnou stratégiou prilákať investorov z technologicky progresívnych odvetví, štruktúra priemyslu sa pomerne rýchlo zmení. Príkladom môžu byť Maďarsko a Slovensko, kde automobilový priemysel, ktorý bol vytvorený výlučne zahraničnými investíciami, patrí medzi najdôležitejšie priemyselné a exportné odvetvia. 144 GÜNTHER, J.: The significance of FDI for innovation activities within domestic firms The Case of Central East European transition economies. Halle: Institut für Wirtschaftsforschung,

114 Dôležitým pozitívom PZI je tzv. crowding in efekt. K tomuto javu dochádza, ak spoločnosť so zahraničným vlastníctvom vytvára sieť domácich subdodávateľov, s ktorými udržiava úzke vzťahy. Výborným príkladom je opäť automobilový priemysel, kde zahraničné firmy postupne zapájajú čoraz viacej domácich dodávateľov. Zahraničné firmy prispievajú aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia a podnikateľskej etiky. Firmy v zahraničnom vlastníctve používajú často etické kódexy svojich materských spoločností a tieto normy preberajú časom aj domáce spoločnosti. Vyspelé technológie zahraničných spoločností prispievajú aj k zlepšenej ochrane životného prostredia. Ich moderné technológie sú šetrnejšie k životnému prostrediu než zastarané domáce technológie. Toto konštatovanie však neplatí, ak zahraničný investor zámerne presúva ekologicky škodlivú výrobu do štátov s miernejšou legislatívou v oblasti životného prostredia. 8.2 Súčasné trendy prílevu PZI do rozvojových štátov Dlhé roky boli PZI doménou najvyspelejších ekonomík sveta, keďže väčšina investícií obiehala práve medzi týmito štátmi. Situácia sa začínala meniť v 90. rokoch minulého storočia, keď otváranie hraníc prinieslo so sebou výrazné zmeny v medzinárodnej deľbe práce. Nadnárodné korporácie sa nachádzali pod čoraz väčším konkurenčným tlakom a boli nútené začať presúvať svoje výrobné kapacity do lokalít s nižšími výrobnými nákladmi. Tento proces otvoril dvere PZI smerujúcim do rozvojových štátov a objem investícií rástol každý rok. Vďaka potrebe nadnárodných korporácií znižovať výrobné náklady udržali rozvojové štáty svoje pozície v príleve PZI aj v prvých rokoch nového tisícročia, a to napriek hlbokému prepadu celosvetových tokov PZI v rokoch V súčasnosti podľa údajov UNCTAD 145 smeruje do rozvojových štátov viac než jedna tretina globálnych PZI. V roku získali rozvojové štáty rekordné množstvo PZI, keď ich prílev v tomto roku dosiahol až 334 miliárd USD, čo predstavovalo 41 % celosvetového prílevu PZI. Rozvojové štáty dokážu nadnárodným korporáciám ponúknuť lacnú pracovnú silu a často aj 145 Stála konferencia OSN pre obchod a rozvoj špecializovaná organizácia OSN, do ktorej činnosti patrí aj sledovanie globálnych tokov PZI je posledný rok, z ktorého sú spracované globálne štatistiky PZI. 114

115 lacné suroviny, a preto sú čoraz obľúbenejším cieľom PZI. Treba však ihneď poznamenať, že rozloženie PZI je v rámci rozvojových štátov nesmierne nerovnomerné - skupina asi 20 rozvojových štátov získava každoročne viac než 75 % všetkých PZI a ostatných asi 150 rozvojových štátov získava zvyšných 25 %. V najhoršej situácii sa nachádzajú najmenej rozvinuté štáty, o ktoré majú zahraniční investori záujem iba vtedy, ak vlastnia nejakú strategickú surovinu (ropa, zemný plyn, zlato, diamanty atď.). Prílev PZI do týchto štátov v roku 2005 dosahoval len 7 miliárd USD, pričom v roku 2004 sa prílev pohyboval na približne rovnakej úrovni. Prílev PZI do rozvojových štátov vo výraznej miere kolíše v jednotlivých regiónoch, v ktorých sa tieto štáty nachádzajú. V nasledujúcej časti sa budeme venovať analýze najnovších trendov v tokoch PZI v týchto regiónoch - v Ázii, v Latinskej Amerike a v Afrike Najnovšie trendy v príleve PZI do regiónu Ázie 147 Štáty Ázie patria v posledných rokoch medzi najobľúbenejšie destinácie nadnárodných korporácií - na čo má najväčší vplyv lacná a disciplinovaná pracovná sila a stabilné makroprostredie. Magnetom pre PZI sú najmä štáty Juhovýchodnej Ázie, ktoré získali v roku 2005 rekordné množstvo investícií 165 miliárd. USD. Región Juhovýchodnej Ázie je medzi zahraničnými investormi populárnejší každý rok, o čom svedčí aj medziročný nárast prílevu PZI v porovnaní s rokom 2004 o 20 %. Najatraktívnejším štátom v regióne je bez pochýb Čína, ktorá už viac než jedno desaťročie dominuje prílevu PZI v tomto regióne. Čína získala v roku 2005 PZI vo výške 72,4 miliárd USD, čo predstavuje výrazný rast oproti roku 2004, keď prílev predstavoval len 60,6 miliardy USD. Pri analýze prílevu PZI do Číny nesmieme zabudnúť ani na prílev PZI do Hongkongu, ktorý je de facto súčasťou Číny a priťahuje pomerne veľké množstvo investícií. V roku 2005 bol Hongkong druhým najväčším príjemcom PZI v regióne hneď za Čínou, keď v tomto roku získal Hongkong PZI vo výške 35,9 miliardy USD. Ak spočítame výsledok Číny a Hongkongu - vychádza nám celkový prílev PZI vo výške 108 miliárd USD, čo predstavuje viac než 10 % celosvetového prílevu PZI. Aj ďalšie skúmanie prílevu PZI v regióne Ázie potvrdzuje vysokú koncentráciu prílevu PZI. V roku 2005 hrali dominantnú úlohu okrem Číny a Hongkongu ešte Singapur, Kórejská republika, India, Indonézia, Malajzia, Thajsko, Pakistan a Vietnam. Tieto štáty v roku 2005 získali spolu PZI vo výške 158 miliárd USD, čo znamená, že menšie a menej rozvinuté štáty 147 Pozri: World Investment Report 2006 a online databáza UNCTAD. 115

116 regiónu (napr. Myanmarsko, Laos alebo ďalšie) boli úplne na pokraji záujmu zahraničných investorov. Aj v rámci spomínanej elitnej skupiny štátov však možno pozorovať výraznú diferenciáciu - prílev PZI presiahol v roku 2005 úroveň 10 miliárd USD len v troch štátoch - v Číne, Hongkongu a v Singapure. Aj keď región západnej Ázie nie je pre zahraničných investorov až takým atraktívnym ako Juhovýchodná Ázia, zaknihoval aj tento región v roku 2005 rekordný prílev PZI vo výške 34 miliárd USD. Tento prílev znamenal, že 14 štátov tohto regiónu zvýšilo prílev PZI v porovnaní s rokom 2004 až o 83 % 148. Tento rast prílevu nie je pritom izolovanou záležitosťou, západná Ázia patrila medzi regióny s najrýchlejšie rastúcim prílevom PZI už v roku Základným faktorom silného prílevu bol pokračujúci vysoký hospodársky rast v regióne, keď v rokoch rástli ekonomiky regiónu v priemere o 7,3 % ročne. Nadnárodné korporácie sa vďaka tomuto rastu začali vo väčšej miere zaujímať o tento región a uskutočnili tu viaceré veľké akvizície a tiež aj viacero zaujímavých projektov na zelenej lúke. Atraktivitu tohto regiónu, samozrejme zvyšuje aj vysoká cena ropy a zemného plynu, keďže viacero štátov v tomto regióne disponuje veľkými rezervami týchto strategických surovín. Napriek úspechom tohto regiónu treba dodať, že prílev PZI bol aj v tomto regióne výrazne nerovnomerný. Najväčším príjemcom PZI boli v roku 2005 Spojené arabské emiráty, ktoré získali PZI vo výške 12 miliárd USD, čo predstavuje asi jednu tretinu celkového prílevu 149. Za vysokým prílevom PZI do tohto štátu stoja najmä investície do bezcolných zón, ktorých sa v súčasnosti v krajine nachádza 15. V roku 2005 zaknihovalo vysoký prílev PZI aj Turecko, keď sa prílev PZI zvýšil medziročne o viac než 7 miliárd USD a dosiahol tak úroveň 9,2 miliárd USD. Rast prílevu PZI do tureckej ekonomiky bol spôsobený najmä viacerými veľkými privatizačnými transakciami (napr. predaj Türk Telekom) a dvoma veľkými akvizíciami v bankovom sektore. Okrem Spojených arabských emirátov a Turecka dosiahli v tomto regióne významnejší prílev PZI Saudská Arábia, Libanon a Jordánsko. Menej vyspelé štáty regiónu (napr. Jemen) zostali aj v roku 2005 mimo záujmu zahraničných investorov. Investori váhali aj s investovaním do Iránu, keďže geopolitická situácia tohto štátu sa napriek obrovským rezervám ropy v rokoch 2005 a 2006 postupne zhoršovala. 148 Tamže. 149 Tamže. 116

117 8.2.2 Najnovšie trendy v príleve PZI do regiónu Latinskej Ameriky 150 Latinská Amerika patrila v 90. rokoch minulého storočia medzi najvyhľadávanejšie destinácie pre PZI. Spomalenie hospodárskeho rastu v USA na začiatku nového tisícročia a viaceré hospodárske krízy v regióne (napr. Argentína) však výrazne znížili prílev PZI do štátov Latinskej Ameriky v rokoch Prílev PZI sa začal v tomto regióne zotavovať z útlmu až v roku 2004 a tento rastový trend sa udržal aj v roku V tomto roku získali štáty Latinskej Ameriky PZI vo výške 104 miliárd USD a zaradili sa za Juhovýchodnú Áziu ako druhý najatraktívnejší región s prevahou rozvojových štátov. V prípade Latinskej Ameriky je však prílev PZI nutné očistiť o prílev do offshore finančných centier, ktoré sú významnou prestupnou stanicou pre zahraničné investície. Očistený prílev PZI do Latinskej Ameriky dosiahol v roku 2005 úroveň 67 miliárd USD, čo predstavuje nárast o 12 % v porovnaní s rokom Väčšia časť investícií smerovala do Južnej Ameriky (45 miliárd USD), kým štáty Strednej Ameriky a karibskej oblasti získali investície vo výške 23 miliárd USD. Za dobrými výsledkami Latinskej Ameriky v roku 2005 stálo viacero faktorov - pokračujúce ekonomické zotavovanie regiónu, rastúce zisky nadnárodných korporácií pôsobiacich v regióne a stále silný rast svetového hospodárstva. Nerovnomerné rozloženie prílevu PZI je charakteristické pre všetky regióny s dominanciou rozvojových štátov, výnimkou nie je ani Latinská Amerika. Rozhodujúca časť PZI aj v tomto regióne smeruje do veľkých a prosperujúcich ekonomík a menšie a menej perspektívne ekonomiky zostávajú na periférii. Najväčší prílev PZI v roku 2005 zaznamenalo Mexiko (18,1 miliárd USD), najdynamickejšie rastúca ekonomika v regióne. Na druhom mieste v príleve PZI sa umiestnila Brazília, najväčšia ekonomika v regióne. Ak prílev PZI očistíme o offshore centrá, na ďalších miestach sa umiestnili Kolumbia, Čile, Argentína, Venezuela a Peru. Trendy prílevu v jednotlivých štátov však boli výrazne odlišné, keď niektoré štáty zaznamenali v roku 2005 mierny pokles prílevu (Brazília - 17 %, Čile - 7 % a Mexiko - 3 %), kým ďalšie štáty zaznamenali v roku 2005 boom prílevu (Kolumbia 300 %, Venezuela 200 %, Uruguaj 82 % a Ekvádor 63 %). Najväčší rast prílevu pritom dosiahli štáty, ktoré disponujú ropou, zemným plynom alebo inou strategickou surovinou, keďže ceny týchto surovín zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast. V raste prílevu PZI v Latinskej Amerike majú svoj podiel aj čínske nadnárodné korporácie, ktoré sa snažia zabezpečiť 150 Tamže. 117

118 surovinovú základňu na pokračujúci hospodársky rast Číny. Záujem zahraničných investorov o Latinskú Ameriku pritom neznížili ani netransparentné rozhodnutia niektorých vlád, akými boli napríklad čiastočné zoštátnenie podnikov pôsobiacich v oblasti ťažby ropy a zemného plynu vo Venezuele a v Bolívii. Nerovnomerné rozloženie PZI v Latinskej Amerike dobre demonštruje fakt, že kým 5 štátov získalo v roku 2005 PZI vo výške viac než 10 miliárd USD (Mexiko, Brazília, Bermudy, Kolumbia a Kajmanie ostrovy), až 27 štátov získalo PZI za menej než 1 miliárd USD 151. Treba ešte dodať, že 10 štátov regiónu získalo v rovnakom roku PZI za menej než 100 miliónov USD. Ide pritom často o najchudobnejšie a najzaostalejšie ekonomiky v regióne, akými sú napríklad Bolívia, Haiti alebo Dominika. Práve tieto štáty by potrebovali vo výraznej miere PZI na financovanie ich hospodárskeho rozvoja, zahraniční investori majú však v súčasnosti o tieto štáty iba veľmi malý záujem Najnovšie trendy v príleve PZI do Afriky 152 Africký kontinent je najzaostalejším vo svetovom hospodárstve a je domovom rozhodujúcej väčšiny najmenej rozvinutých štátov. Stovky miliónov ľudí žijú na tomto kontinente v chudobe (menej než 2 USD denne) alebo dokonca až v extrémnej chudobe (menej než 1 USD denne). Práve štáty na tomto kontinente by potrebovali priame zahraničné investície ako impulz hospodárskeho rozvoja - práve ony však trpia dlhé roky nezáujmom zahraničných investorov. Aj keď v roku 2005 zaznamenala Afrika rekordný príleve PZI vo výške 31 miliárd USD, prílev PZI do Afriky bol stále len na úrovni štátov strednej a východnej Európy. Podiel Afriky na globálnom prílev PZI pritom dlhodobo klesá - kým v 70. rokoch ešte predstavoval 6 % - 8 %, v súčasnosti sa pohybuje len na úrovni 3 % - 4 %. Afrika sa nezúčastnila na celosvetovom boome PZI v 90. rokoch minulého storočia, aj preto predstavuje prílev PZI na jednu osobu v Afrike iba 35 USD, kým priemer rozvojových štátov sa pohybuje na úrovni 64 USD. Okrem nízkeho prílevu PZI je ďalším problémom Afriky aj jeho vysoká koncentrácia, ktorá je ešte vyššia než v ostatných regiónoch, v ktorých dominujú rozvojové štáty. Rok 2005 nebol v tomto ohľade výnimkou - 5 štátov (Nigéria, Juhoafrická republika, Egypt, Maroko a Sudán) získalo asi 66 % 151 Tamže. 152 Tamže. 118

119 z celkového prílevu PZI smerujúcich do Afriky 153. Na druhej strane až 33 štátov zaznamenalo prílev PZI pod úrovňou 100 miliónov USD, pričom v tejto skupine sa nachádzajú najzaostalejšie štáty sveta (akými sú napríklad Eritrea, Rwanda, Niger, Sierra Leone, Burundi alebo Pobrežie Slonoviny). Aj v Afrike platí pravidlo, že v súčasnosti je záujem najmä o tie štáty, ktoré disponujú ložiskami ropy, zemného plynu alebo iných surovín. Tento záujem sa prejavil aj v roku 2005, keď vysoký prílev PZI zaznamenali štáty ako Čad, Rovníková Guinea, Alžírsko, Konžská demokratická republika alebo Tunisko - štáty s veľkými zásobami ropy a zemného plynu. V oblasti ropy a zemného plynu vyvíjajú v Afrike čoraz vyššiu aktivitu americké nadnárodné korporácie, ktoré sa snažia nahradiť ropu pochádzajúcu z Blízkeho východu africkou ropou. Nezaostávajú však ani čínske nadnárodné ropné spoločnosti, ktoré sú aktívne najmä vo východnej Afrike a vo výraznej miere investovali do Sudánu, Alžírska alebo do Nigérie. Problémom Afriky sú najmä najmenej rozvinuté štáty, ktoré nedisponujú žiadnou strategickou surovinou. V týchto štátoch často chýbajú základné ekonomické podmienky investovania, chýba potrebná infraštruktúra a často aj základná bezpečnosť. Nie je preto prekvapením, že zahraniční investori tieto štáty obchádzajú a vyberajú si štáty, ktoré pre nich pripravili atraktívne ekonomické prostredie a disponujú lacnou a disciplinovanou pracovnou silou Faktory zvýšenia investičnej atraktívnosti najmenej rozvinutých rozvojových štátov Posledné údaje medzinárodných organizácií teda jasne dokazujú, že najväčšou výzvou v oblasti priamych zahraničných investícií je zapojenie najmenej rozvinutých štátov do globálnych tokov PZI. Veľké nadnárodné korporácie sa týmto štátom v súčasnosti vyhýbajú a smerujú svoje investície do vyspelejších, rozvinutejších a stabilnejších ekonomík. Pozitívne však je, že čoraz viacej rozvojových štátov začína chápať možnosti PZI v oblasti hospodárskeho rozvoja a snažia sa vytvárať stabilné a atraktívne ekonomické prostredie. Priame zahraničné investície prinášajú potrebný kapitál, technológie, pracovné miesta a zapájajú štát do svetového hospodárstva. Najchudobnejšie rozvojové štáty stoja teda pred obrovskou výzvou, keďže súťaž o priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve je veľmi intenzívna. Najmenej rozvinuté štáty sú v súčasnosti na túto súťaž nedostatočne pripravené, keďže na ňu v minulosti neboli systematicky pripravované. Svoj 153 Tamže. 119

120 podiel na slabej pozícii najmenej rozvinutých štátov majú aj medzinárodné organizácie zaoberajúce sa problematikou rozvojových štátov - hlavne MMF a Svetová banka 154. Dlhé desaťročia tieto inštitúcie podporovali využívanie rozvojovej pomoci a zahraničných úverov zo strany rozvojových štátov a podporu prílevu PZI posúvali do úzadia. Situácia sa začína meniť až v posledných rokoch, keď aj Svetová banka uznala výhody PZI a začala akcentovať potrebu tvorby stabilného a atraktívneho podnikateľského a investičného prostredia. Aké sú možnosti najchudobnejších rozvojových štátov získavať PZI? Zaujímavú analýzu na túto tému napísal v roku 2006 Jeffrey Sachs, ktorý patrí v súčasnosti medzi najuznávanejších ekonómov v oblasti boja proti chudobe a hospodárskeho rozvoja zaostalých štátov 155. Podľa neho najzaostalejšie rozvojové štáty môžu mať šancu získavať PZI v nasledujúcich piatich oblastiach: v sektoroch ťažby surovín, v spracovateľskom priemysle založenom na domácich surovinách, v cestovnom ruchu, v priemyselných odvetviach náročných na pracovnú silu, v jednoduchších odvetviach IT a telekomunikačných služieb. Sachs vidí zaujímavé možnosti pre chudobné rozvojové štáty najmä v poslednej oblasti - v jednoduchších odvetviach IT a telekomunikačných služieb. Výhodou týchto služieb je, že nevyžadujú tradičnú infraštruktúru vo forme ciest, letísk alebo prístavov. Pre základné IT služby postačuje vlastný generátor elektrickej energie a satelitný prístup do telekomunikačných sietí a do internetu. Dobrým príkladom možností IT odvetvia je India, ktorá dokázala v oblasti Bangalore a Chennai vytvoriť napriek nedostatočnej infraštruktúre v Indii úspešné centrá informačných technológií. V neprospech afrických štátov však hovorí fakt, že informačné technológie a telekomunikácie vyžadujú kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú v Indii zabezpečujú vysokokvalitné inštitúty technológií a inštitúty manažmentu. Pracovná sila v chudobných afrických štátoch je oproti tomu veľmi málo vzdelaná, veľká časť týchto štátov zápasí s fenoménom negramotnosti. 154 SACHS, J.: The Importance od Investment Promotion in the Poorest Countries. World Investment Prospects, Tamže. 120

121 Ak chcú najchudobnejšie - najmä africké štáty - pritiahnuť zahraničných investorov, musia zabezpečiť aspoň základnú úroveň bezpečnosti. Nadnárodné korporácie sú ochotné investovať iba do stabilných ekonomík, výnimku tvoria len štáty so strategickými surovinami, kde sú zahraničné korporácie ochotné investovať aj vo vojnových oblastiach. Okrem bezpečnosti vyžadujú zahraniční investori aspoň základné verejné služby a infraštruktúru - minimálne dodávku elektriny, vody, prístup k letiskám a prístavom a aspoň minimálnu úroveň zdravotných služieb. Zvýšeniu investičnej atraktívnosti chudobných štátov výrazne pomáha aj transparentná a čitateľná vládna politika, keď zahraniční investori vedia, čo môžu od vlády očakávať. Mnohé najchudobnejšie rozvojové štáty nemajú v súčasnosti žiadnych veľkých zahraničných investorov. Práve preto je pre ne dôležité preukázanie prvého úspechu - pritiahnutie prvého veľkého zahraničného investora. Ak použijeme analógiu z maloobchodu - pre chudobné rozvojové štáty je prvý veľký investor rovnako dôležitý ako prvý veľký nájomca v nákupnom stredisku. Príchod prvého významného investora je signálom pre ostatných, že krajina je stabilná a je vhodným miestom na podnikanie. Prvý investor môže preto dostať aj výraznejšie výhody od štátu vo forme daňových prázdnin, lacných pozemkov, špeciálnych ekonomických zón alebo špeciálnych exportných zón. Štát poskytnutím týchto výhod síce prichádza o potrebné finančné zdroje, úspech prvej veľkej zahraničnej investície však prináša oveľa viacej potenciálnych dlhodobých výhod. Problémom je aj to, že najzaostalejšie rozvojové štáty v posledných desaťročiach podcenili význam propagácie svojich štátov v očiach zahraničných investorov. Veľký podiel majú na tomto stave aj Svetová banka a Medzinárodný menový fond, ktoré dlhodobo akcentovali len tvorbu atraktívneho investičného prostredia. Takéto prostredie je nepochybne dôležité pre zvýšeniu záujmu zahraničných investorov, ak však nie sú pozitíva v dostatočnej miere komunikované smerom do zahraničia, celé úsilie sa môže minúť účinku. V súčasnosti je súťaž o PZI veľmi ostrá, preto už takmer každá rozvojová krajina založila svoju agentúru na podporu prílevu PZI a robí aktívny marketing svojich štátov smerom do zahraničia. Agentúry v chudobných štátoch však zápasia s veľkým problémom, ktorým je nedostatok financií. V štátoch, v ktorých často chýbajú financie aj na plnenie základných funkcií štátu, sa na marketingové aktivity v oblasti PZI venuje iba obmedzené množstvo finančných zdrojov. 121

122 A práve tu sa otvára priestor na rozvojovú pomoc a donorské štáty. Chudobné rozvojové štáty zúfalo potrebujú priame zahraničné investície a hospodársky vyspelé štáty im môžu poskytnúť pomoc v nasledujúcich oblastiach 156 : vo vysvetľovaní potreby marketingu a propagácie v oblasti priamych zahraničných investícií, v budovaní základnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na zvýšenie investičnej atraktivity chudobných rozvojových štátov, v zmene aktuálneho sloganu obchod nie pomoc na pomoc pre (budúci) obchod, v otvorení svojich trhov pre výrobky pochádzajúcich z chudobných rozvojových štátov (ktoré by boli výsledkom PZI v týchto štátoch). V posledných troch desaťročiach viaceré štáty využili výhody priamych zahraničných investícií a urobili z nich dôležitý faktor svojho hospodárskeho rozvoja. Ide najmä o novoindustrializované štáty Juhovýchodnej Ázie a vybrané štáty Latinskej Ameriky. Veľká väčšina rozvojových štátov je však dodnes mimo záujmu zahraničných investorov a vlády týchto štátov nie sú schopné zvýšiť investičnú atraktivitu svojich štátov. Zmena tohto stavu patrí medzi najväčšie výzvy súčasného svetového hospodárstva. Posledné desaťročia jasne dokázali, že rozvojová pomoc a zahraničné úvery nie sú schopné výrazne zrýchliť hospodársky rozvoj chudobných rozvojových štátov a nastáva čas PZI, ktoré sa osvedčili v mnohých štátoch. Úlohou rozvojových štátov je vytvoriť aspoň základné podmienky pre zahraničných investorov. V prvom rade je potrebné zabezpečiť politickú stabilitu a bezpečnosť - bez týchto dvoch atribútov je krajina v očiach zahraničných investorov úplne nevhodná. Vlády rozvojových štátov musia okrem toho zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň infraštruktúry a verejných služieb a aspoň základné zdravotné služby. V neposlednom rade musia najchudobnejšie rozvojové štáty zlepšiť stav svojej pracovnej sily - najmä jej zdravotný stav a vzdelanostnú úroveň. Je však úplne samozrejmé, že rozvojové štáty nezvládnu tieto úlohy bez pomoci hospodársky rozvinutých štátov. Pomoc je potrebná najmä v oblasti budovania základnej infraštruktúry, ktorá je pomerne nákladná a často 156 SACHS, J.: The Importance od Investment Promotion in the Poorest Countries. World Investment Prospects,

123 presahuje možnosti zaostalých rozvojových štátov. Hospodársky vyspelé štáty môžu pomôcť aj v oblasti vzdelávania, keďže chudobné africké štáty výrazne zaostávajú nielen za vyspelými štátmi, ale aj za rozvojovými štátmi na ázijskom kontinente a v Latinskej Amerike. Poslednou oblasťou, v ktorej môžu hospodársky vyspelé štáty pomôcť, je podpora prílevu PZI. Vyspelé štáty majú už dlhé skúsenosti v tejto oblasti a už niekoľko desaťročí disponujú agentúrami na podporu prílevu PZI. Chudobné rozvojové štáty by mohli získavať systémom výmenných stáží cenné skúsenosti v tejto oblasti. Priame zahraničné investície môžu byť dôležitým faktorom rozvoja najmenej rozvinutých štátov vo svetovom hospodárstve. Ak dôjde k vhodnej implementácii doterajších skúseností v tejto oblastí, PZI môžu naštartovať obdobie vysokého hospodárskeho rastu aj v tých najchudobnejších štátoch. Cesta nebude ľahká, ale pozitívne príklady z juhovýchodnej Ázie dávajú do budúcnosti rozhodne nádej. 123

124 9 Social and Environmental Aspects of Development Aid and Cooperation We live in a world characterized by inequality and diversity. David S. Landes, professor emeritus of economic history at Harvard University has approached this image from the following perspective. Accordingly, we distinguish between three kinds of nations. In the first kind people spend lots of money in order to keep their weight down. People of the second kind eat to live. And the last one is the kind of a nation whose people don t know where the next meal is coming from. Some amount of concern has been given to the issues of poverty, malnutrition, lack of disease prevention and environmental poverty in developing states recently. However, modern economics has not been able to provide us with any satisfactory solutions to the problems just mentioned. Some of the scientific research has been done by many well-respected economists and research institutes or even by truly global organizations, as for instance by the United Nations Development Program. But on the other hand, most of their conclusions have not been fully regarded by the world of business and politics yet. In response to it, the economic science has to undergo a process of linking the problems to their roots and afterwards to possible solutions. The last step that is still profoundly lagging behind is linking the solutions to the policy implications - the final action for making parts of the world less poor, less hungry and less stressed by negative occurrences. Development aid and cooperation are the policy instruments of immense importance. Nevertheless, their potential has not been fully harnessed yet. Moreover, their use has been connected to lot of mismanagement. In order to use these instruments correctly, we are to be more familiar with the social but also environmental aspects of human development. Issues concerning environment are today penetrating into the policies of European Union and development aid policy is not exempting. Human development stands for the basic prerequisite to overcome the barriers to policy action and finally the problems of poverty, malnutrition, and the like. 124

125 9.1 Definition of human development Amartya Sen, the Nobel memorial laureate in economics and professor of economics at Harvard University, has dedicated most of his scientific work to the questions surrounding the topic of human development. His definition of development is a very complex one. It doesn t only focus on the economic aspects of development - the ones that are mostly expressed monetarily in terms of GDP. Human development extends the narrowness of only monetary units and takes the well being of an individual and society into consideration. Because the well being and quality of life are hardly ever to be monetized, other qualitative aspects are to be specified, interlinked, valued and assessed. Social, environmental, cultural and other similarly distinguished aspects of development are at least equally important as the economic aspect for a proper approach to human development. According to Sen 157 development could be described as process of extending ones freedoms. Sen thus connects development with freedoms. Freedoms do not stand only for the ability to decide and act freely - what stands for the basic precondition of development. Moreover, freedom is a necessity, which enables a person and in broader sense a society to participate on a social and economic life. For instance, one has to be given an equal chance for suitable living conditions, education or nutrition in order to decide and act freely, while poverty, analphabetism and hunger do not give people the freedom to decide according to their wants and needs. Poverty is generally regarded as a barrier to freedom and to development as well. It is not to be said that development is everything else than growth of national income. Economy corresponds to the material milieu of a human being and supports her or him with the basic or supplementary living conditions. Economy does represent the cornerstone of development, but it is not its only element. When evaluating human development, more aspects are to be taken into consideration. Human Development Index used by United Nations is one example of measuring human development. (see Appendix A.4) This index combines the aspect of healthcare (life expectancy), education (school enrollment and rate of analphabetism) and national income (GDP per capita). Continually, there have been many other approaches to the measurement and evaluation of human development. 157 SEN, A.: Development as Freedom. Anchor,

126 9.2 Poverty as a global problem The difference between the richest and poorest country of the world has increased substantially during last years. And this gap is even growing (Landes, Sachs). If this difference used to be ratio of 5:1 (comparing real per capita incomes of the richest and the poorest country) 250 years ago, it is now a ratio of 107:1 (comparing real per capita incomes of Luxembourg with Sierra Leone through purchasing power parity, or PPP 158 ) and even 521:1 (in a case of Luxembourg and Ethiopia, when not adjusted through PPP). (see Appendix A.5) But the scope of poverty is much broader than comparison of incomes only. Human Development Report 159 offers us a much more complex and global image of poverty. It represents a critical document for evaluating the poverty globally and the progress in elevation from its menace. Accordingly, each hour 1,200 children die of poverty (10,6 million children under age of five a year); 130,000 unborn female children undergo abortion in India a year; more than one billion people earn less than 1 USD a day, what means they face an extreme poverty; 40 % of the poorest ones in the world receive only 5 % of global incomes; annual incomes of richest 500 people are greater than annual incomes of the poorest 416 million people; HIV/AIDS cause death of 3 million people (mostly in Africa) per year, while the world expenditures per year for the cure of this disease equal just 3 days of global military expenditures. Besides, rich states do not pass the lower limit of giving 0,7 % of their GDP on the development aid programs. To observe the differences in incomes, it is also proper to compare the living standards of particular states in terms of food consumption, or resources, and energy use. 160 Inhabitants of the USA receive daily about 50 % % more calories from food as people living in most parts of Sub-Saharan Africa. (see appendix A.6) According to Food and Agricultural Organization of the 158 Purchasing power parity (PPP) is used as a correction factor for exchange rates. If we compare national incomes of two states, e. g. of rich and poor nations, it is appropriate to adjust the income of the poorer nation. Because not all goods and services are traded, their value can be lower in poorer nations. Getting a haircut in China can cost 1 EUR, but in Germany the same costs 10 times more. Therefore, we adjust the price of the Chinese haircut by a factor ten. 159 UNDP: Human Development Report United Nations Development Program, Atlas der Globalisierung. Le Monde diplomatique/ taz Verlags- und Vertriebs GmbH,

127 United Nations 161, there were more than 850 million undernourished people in the world between 2001 and About 20 % of world s population (richest quintile) accounts for 80 % of resource use in one year. Average Sub-Saharan family uses approximately 12 times less water per day as an equally large family in the USA. If one person from Singapore makes 4 flights a year on average, in Sub-Saharan Africa only every 500 th person gets to fly with an airplane in a year. Manager of a multinational company can have up to 10,000 times higher salary as is the wage of an unskilled worker in one of the poor developing states. We can similarly attach to any state a so-called ecological footprint, which stands for an area of land necessary to support ones life style. Differences in its value represent differences in material and energy use among specific states. The results in given values could be translated as either how much resources and energy uses each state and what is its impact on the environment (from local ecosystems to biosphere), or what is the connection between real incomes and consumption of particular state. In MIT s publication The Limits to Growth 162, and in its reedited version titled Beyond the Limits to Growth 163, the authors suggested a globally sustainable level of incomes for the world s population of 4 billion. The average - sustainable - per capita income would be 12,500 USD. With a population of 4 billion total world GDP is 50 x USD and this number represents a level of global economic activity that meets environmental constraints and doesn t generate environmental, economic or social problems. It is therefore considered as sustainable FAO: The state of food insecurity in the world Food and Agriculture Organization of the United Nations, MEADOWS et al.: The limits to growth: a report for the Club of Rome's project on the predicament of mankind. Universe Books, MEADOWS et al.: Beyond the limits: global collapse or a sustainable future? Earthscan, Its actual value has been derived as half of the average US per capita income in If the total world GDP of 50 trillion USD is to be equally distributed among 6.5 billion people, each one would get 7,700 USD. If 1 billion people want to retain their standard of living with incomes of USD 25,000 per capita, about 25,000 trillion USD of remaining world GDP would have to be divided among 5.5 billion people (income of USD 4,500 per capita per person). 127

128 9.3 Social aspects of development aid and cooperation Human development represents the main objective of development aid. Development aid thus should not focus on partial aims, as for instance increase in per capita incomes of certain population only. Development aid incorporates the above-mentioned dimensions of human development, while it is one of the means to achieve it. Partial aims of development aid are therefore consistent with relevant aspects of human development. These partial aims are also mutually supportive, where one strengthens the others. Alleviating people from poverty enables them to participate in education system, what at the end-effect makes the society more productive in economic terms. Development aid should therefore follow a certain roadmap or set of consequent goals, where the former ones are preconditions for the latter ones. Alleviation from poverty and advancement of the health care and education system are to be achieved firstly, because basic freedoms are enhanced at the same time. Basic freedoms are on one hand objective themselves, giving people the initiative to act, and on the other hand they support human development. Jeffrey Sachs 165 used the following explanation: At the most basic level, the key to ending poverty is to enable the poorest of the poor to get their foot on the ladder of development. The development ladder hovers overhead, and the poorest of the poorest are stuck beneath it. They lack the minimum amount of capital necessary to get a foothold, and therefore need a boost up to the first rung. The capital could be subdivided into few major kinds of capital. Firstly, the living conditions are influenced by environment and climate and by the ability of natural capital to provide ecosystem services - preconditions of life. Human capital, social capital, cultural-national capital, public institutional (political) capital, etc. are bound to the existence of human societies and their set-up in their artificial environments. Infrastructure, business capital and knowledge capital are kinds of capital that are on one hand outcomes of attentive human activities and on the other hand these kinds of capital support economic processes and economic aspect of human development. If societies and individuals are to be given the chance to develop and alleviate themselves from the poverty trap, focusing on each of the mentioned 165 SACHS, J.: The End of Poverty. Penguin, 2006, p

129 kinds of capital is an integral aim of this process. Moreover, the whole process should be complex in order to eliminate any of its weak points. The complexity enables also to create necessary synergies. For instance, healthy environment, decent housing, and well equipped schools generate more development as only decent housing and well equipped schools suited in poor environmental conditions. These poor conditions could at the end effect cause more harm when compared to a balanced quantity and quality of the three. All kinds of capital should be therefore growing in relative and absolute terms, and besides each individual in the society should have an equal and guaranteed access to a critical mass of each capital kind. There is also a strong correlation between an increase of capital, e.g. incomes per capita, and its benefits for the individuals, what can be explained due to the existence of the law of diminishing returns. For instance when starting at the lower income levels, well-being, happiness, literacy, life expectancy increase more dramatically with an increase of capital available per capita 166. The higher the capital available per capita, the lower the returns on capital are. The last aspect of the human development, that can have possible immense implication on future of human development and redistribution of incomes, is a level of sustainable global income (see the previous chapter). If we can not surpass this level, which is defined according to the environmental constraints in the form of carrying capacity 167, then the limits to growth also represent limits to human development. Capital, as a necessary precondition of human development, is therefore strictly limited and can not be increased for certain parts of population, which are supposed to undergo the process of development. This is the last point of our discussion and we will not describe it more in detail. However, it has also not been solved among economists yet. It definitely does deserve higher amount of contributions from scientists and it is likely to dominate the discussion in the filed of development economics for the upcoming decades. 166 COMMON, M. - STAGL, S.: Ecological Economics. Cambridge University Press, Carrying capacity can be defined as a maximum size of population or economic activity that can be sustained over time without undermining the ability of ecosystems to reproduce themselves and provide necessary ecosystem services (ranging from local ecosystems to biosphere). 129

130 9.4 Environmental aspects in development aid and cooperation A single thematic programme in the area of environment and natural resources was proposed in Communication from the Commission to the Council and the European Parliament. 168 This thematic strategy could: provide support for global and EU iniciatives, NGOs targeting enviro dimension of SD (climate, chemicals, freshwater, waste, consumption, intern. governance, monitoring, assessment, etc.); support efforts and strenghten the capacity of DC governments and society to integrate enviro dimension into development cooperation (meet their obligations under conventions, support natural resource management in DCs); provide operational support - through voluntary contributions - to Multilateral Environmental Agreements and for other int. enviro iniciatives, processes and organisations (inlc. NGOs); promote ECs enviro policy abroad also via contribution to public and private iniciatives. EU is trying to integrate environemntal concerns in country analyses, as part of the external assistance pogramming process. More precise guidance was given to non-acp countries on the need to take proper account of the environment in the next generation of Country Support Strategies, by carrying out enviro profiling on a country-by-country and regional basis as a part of the overall planning process. Country Strategy Papers for will also include an environmental profile of the partner country or region concerned Multilateral Environmental Agreements Recently, EC has aimed to ensure coherence between environmental and development objectives. It continued the implementation of EU Action Plan on Climate Change in the Context of Development Co-operation and tries to reorient activities of UN Convention to Combat Desertification. 168 COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: External Actions through Thematic Programmes under the Future Financial Perspectives [online]. Brussels: Commission of the European Communities, dostupné na internete: 130

131 Recommendations from the Message from Malahide have been integrated in EC Biodiversity Strategy Forest Law Enforcement Governance and Trade Forests protection neccesity arises from the existence of positive externalities. Positive externality is a free non-market benefit that is received by agent directly not involved in a transaction. Marginal social utility exceeds marginal private utility so the quantity of the offered product does not represent real market equilibrium. (see Appendix B.5) In case of forests positive externalities are presented by ecosystem services, e.g. carbon sequestration, watershed protection, non-wood production. G8 ministers for environment and development highlightened the action to eliminate illegal logging, corruption and weak governance. There is a need to strenghten forest sector governance and timber licensing scheme to ensure that only legal timber is traded with EU and FLEGT partner countries. Consultations with partners in South East Asia and West and Central Africa are now ongoing (approx. 50 million EUR has been committed to pilot programmes and technical assistance) Tropical Forests Millennium Ecosystem Assessment stressed that with sustainable management the net present value of tropical forests in Cameroon is about 75 % higher than (private net present) market value when transforming the ecosystem. In 2005 EC concluded 39 grant contracts for projects identified through a call for proposals launched in 2003, which represented a total EC contribution of 76,4 million EUR. Environment programme is focusing on capacity building to ensure implementation by DC of MEAs. Forests programme aims mainly at developing participatory models of resource utilisation, based on recognition of the value of forests to society (due to positive externalities) and on more equitable forest ownership arrangements Marine and Coastal Resources EC is renegotiating the current agreements in order to be in line with Council Counclusion of 2004 on the integrated framework for fisheries partnership agreements with third countries. New agreements have been signed with: Morocco, Solomon Islands, Micronesia, Comoros, Seychelles, Gabon. As 131

132 in the forestry the need is to increase capacities of third countries to implement a SD strategy, with accent on fight against illegal fisheries activities and reinforcement management of fisheries. Overall budget for these activiteis in 2005 was 175 million EUR.Water and Sanitation EU launched a Water Initiative at World Summit on SD in Johannesburg 2002 as a contribution to the achievement of MDGs. EUWI action is primarily at country level via policy dialogue (mainly in Africa, but also in Mediterranean and Latin America). Main financial instrument is 500 million EUR ACP-EU Water Facility Energy Issues Energy is priority in key policy documents such as European Consensus on Development and EU Strategy for Africa. Framework EU Energy Initiative (EUEI) was adopted for co-operation between member states and DCs. EUEI is implemented by Community co-operation with DCs (COOPENER), it addresses role of sustainable energy in poverty alleviation. It is aimed at reinforcing local capacities, assistance with the definition of energy policies, creation of better market conditions. 220 million EUR were allocated through ACP-EU Energy Facility. Table 15 Biomass Energy Platforms Implementation for Training in Africa Title Biomass Energy Platforms Implementation for Training in Africa Acronym BEPITA Duration January December 2007 (36 months) Total cost EUR EU contribution EUR (46 %) Project objectives was to establish two perennial training platforms for biomass technologies and networking two wide regions in Africa having specific energy needs and potentials and where quantities of biomasses are available and processes used differ. 132

133 Project platforms and their characteristics: Dry zone countries Burkina Faso mainly devoted to drying application biomass mainly agro-based residues hybridisation of solar thermal with biomass combustion technology overcome barrier related to fuel seasonality and take the best from two renewable resources Wet zone countries Cameroon devoted to rural electricity production biomass generally largely available large plant capacitycapacity building outcomesa review and assessment of representative plant A directory about expert organisations and professionals A training module set up and included in graduation courses Training sessions implemented (10) International conference and exhibition Technology transfer outcomes New biomass projects implemented based on the technologies promoted, Reinforcement of associated SMEs capacity Dissemination of information on efficient biomass energy technology 9.5 World Bank: Green revolution in India Green revolution is the agricultural reform trying to wipe out poverty from country. In India it was a period from 1967 to Efforts until 1967 concentrated on expanding farming areas to make India self-sufficient. But the country was facing the Malthusian problem - population was growing faster than food production. This called for action to increase yields and WB has made four loans to National Seeds Project. The strategy was aimed at: continued expansion of farming areas; 133

134 double-cropping existing farmland (instead of one there have to be two crop seasons per year); using seeds with improved genetics (Scientists developed new strains of high yield value seeds, mainly wheat and rice, but also corn). First results were postitive. In India became one of the world`s biggest agricultural pruducers, and also exporter of food grains. Between 1947 and 1979 yield per unit of farmland improved by more than 30 %. Crop area under HYV (high yield varieties) grew to 22 % of total cultivated area (wheat 70 %, rice 35 %, corn 20 %). This strategy had surely released the questions of desirable status between economy and environment. Crop areas under HYV needed more water, fertilizer, pesticides, fungicides and other chemicals which means GDP growth. Increased irrigation created need for new dams to store monsoon water, which was used to create hydro-electric power. Finally India paid back all loans from WB Group and improved creditwothiness. Later on some developed countries, especially Canada, which were facing shortage in agricultural labour, were so impressed that they asked India to supply them with experienced farmers. Farmers from Punjab and Haryana were sent to Canada and then remitted part of their income to their relatives in India. But not all the results were positive. Crop areas under HYV needed more water, chemicals, etc. That means that in the absence of these inputs, the new seed perform worse than ordinary varieties. Diversity was also reduced: mixture of crops like wheat, corn, pulses, etc. was replaced mainly by monocultures of wheat and rice. Another problem was that HYV came from narrow genetic base (only three varieties, instead of thousands before) and they were vulnerable to major pests and diseases so new varieties had to be specially bred for resistence do disease. But breakdown in resistance can occur rapidly and in some cases replacement varieties may by required every 3-4 years. The need for crops also resulted in forests clearing: in 90`s 84 % of Punjab was under cultivation (42 % is average in India); only 4 % is forest, but most of this are plantations of eucalyptus. Overall negative effects were reduced genetic diversity, increased vulnerability to pests, soil erosion and contamination, water shortages, micronutrient deficiencies. 134

135 10 Fair trade Fair Trade ako obchodný model vytvára významné rozvojové hodnoty pre tisíce najchudobnejších výrobcov a pestovateľov po celom svete. FLO, Medzinárodná organizácia pre fair trade certifikáciu odhaduje, že v roku 2004 zarobili výrobcovia vďaka predaju certifikovaných fair trade výrobkov o 100 miliónov USD viac. Prečo však tento iný spôsob obchodovania vlastne vznikol? Prečo nemôžu malí pestovatelia a poľnohospodárski robotníci profitovať aj v bežných podmienkach slobodného trhu? Klasická teória slobodného obchodu vychádza z teórie Adama Smitha a Davida Ricarda o komparatívnej výhode. Podľa tejto teórie krajiny vyvážajú to, čo dokážu dobre vyrobiť a dovážajú naopak to, v čom nie sú sebestačné. Hornatá Guatemala pestuje vysokokvalitnú v tieni pralesa pestovanú kávu. Japonsko vyrába vyspelé technológie. Keď sa krajiny otvoria slobodnému medzinárodnému obchodu, výrobcovia japonskej elektroniky môžu doviesť kávu z Guatemaly a naopak guatemalskí pestovatelia kávy majú prístup k hightech produktom. V podmienkach slobodného obchodu sa lepšie darí obom, čiže vytvára obojstranne výhodné vzťahy. Zástancovia slobodného obchodu trvajú na tom, že neobmedzovaný pohyb tovarov, služieb a financií medzi krajinami ponúka najefektívnejší model transakčného podnikania. Ráta sa pritom s tým, že zatiaľ čo to jedným prináša zisk, iní zákonite zlyhávajú, no v konečnom dôsledku tento systém prináša všeobecné dobro a zbavuje sa slabších a neefektívnych. Pokusy o masívnu liberalizáciu svetového obchodu a poskytnutie výhod slobodného obchodu všetkým krajinám sa začali po 2. svetovej vojne. Pod záštitou OSN vznikla v roku 1948 Všeobecná dohoda o tarifách a obchode (GATT), ktorá sa mala pokúsiť riešiť medzinárodné obchodné spory a presadzovať slobodný obchod a dereguláciu. Toto postupné uvoľňovanie pravidiel obchodu sprevádzali štrukturálne vyrovnávacie pôžičky pre rozvojové krajiny od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v rokoch 1960 a 1980, často podmienené liberalizáciou trhu. Počas 80. rokov dostalo 42 krajín 135

136 pôžičku od Svetovej banky s jasnou podmienkou reformy miestnych obchodných režimov. Objem medzinárodného obchodu za posledných 30 rokov výrazne narástol - dôkaz, že GATT a jeho nástupkyňa Svetová banka mali na rozmach slobodného obchodu mimoriadny vplyv. Celkový obchod v roku 2000 dosiahol 22-násobnú úroveň v porovnaní s rokom Na druhej strane narástli aj globálne rozdiely - podiel 10 najchudobnejších krajín na svetovom príjme sa znížil medzi rokmi 1988 a 1993 o štvrtinu, zatiaľ čo podiel 10 najbohatších krajín vzrástol o 8 %. Ku koncu 90. rokov 20. storočia vytváralo najchudobnejších 20 % svetovej populácie iba 1 % globálneho hrubého domáceho produktu, v porovnaní s 86 % vytvorenými najbohatšími 20 % populácie. Je teda zrejmé, že výhody zvýšeného objemu slobodného obchodu nezasiahli všetkých rovnako. Toto zlyhanie má dva aspekty. Prvý aspekt je makroekonomický. Vysoký stupeň zadlženosti vytvoril závislosť niektorých krajín od priemyslu zameraného na vývoz a tendenciu využiť zdroje bez ohľadu na dlhodobé následky. Následky koloniálnej éry a následných pokusov o rozvojovú pomoc zapríčinili, že príjmy z vývozu sa koncentrovali v niekoľko málo typoch primárnych komodít a priemyslu, vystavujúc príjem krajiny výkyvom svetových cien. Navyše korupcia rozšírená v mnohých rozvojových krajinách často zabraňuje rovnomernému a spravodlivému rozdeleniu príjmu z vývozu. Makroekonomika však neposkytuje všetky vysvetlenia, prečo liberalizácia obchodu zlyhala v rovnomernejšej distribúcii bohatstva. Vo vidieckych poľnohospodárskych spoločnostiach typických pre mnohé rozvojové krajiny totiž neboli vytvorené kľúčové podmienky klasických a neoliberálnych obchodných teórií. Dostupné informácie o trhu, prístup na trh a k financiám a schopnosť zmeniť výrobné techniky a druh výrobkov ako odpoveď na trhové trendy, sú základné predpoklady, ktoré nie sú vo väčšine rozvojových krajín splnené. Neprítomnosť týchto mikroekonomických podmienok môže anulovať, prípadne zvrátiť možné obchodné zisky pre výrobcov. Zatiaľ čo na národnej úrovni môže byť teória slobodného obchodu skutočne výhodná pre všetkých zúčastnených, v rozvojovom svete neexistujú trhové podmienky, ktoré by zaručili, že obchodná činnosť je pre výrobcov jednoznačne prínosná. Poľnohospodári v rozvojových krajinách čelia množstvu prekážok, ktoré spochybňujú moc obchodu ako nástroja boja proti chudobe. 136

137 Sú to najmä: 1) Nedostatočný prístup na trh Trh, na ktorý smeruje vývoz a ktorý je oslobodený od zásahov domácej krajiny v podobe dotácií a taríf, môžeme považovať za slobodný a môže byť pre vývozcov lákavý. No ak sa dodávatelia primárnych komodít nedokážu na tento fungujúci trh dostať v dôsledku veľkej vzdialenosti či nedostatku dopravy, nedokážu z tohto slobodného trhu vyťažiť pre seba výhody. Preto sa malí výrobcovia často stávajú závislí od výkupcov, ktorí im prístup na trh môžu zabezpečiť. Vzájomné dohody medzi jednotlivými výkupcami však eliminujú akúkoľvek konkurenciu a tým aj šancu na adekvátnejšiu cenu za ich výrobky. 2) Nedostatočné informácie Základným predpokladom fungovania slobodného obchodu je dokonalý prístup k informáciám, čo znamená, že výrobcovia rovnako ako obchodníci majú prístup k informáciám o cenách na trhu. Bez rádiového, televízneho či telefonického spojenia a novín sú však malí výrobcovia na izolovaných farmách ponechaní na milosť výkupcom. 3) Nedostatočný prístup k finančným trhom Výrobcovia v rozvojových krajinách nemajú prístup k finančným nástrojom, ako napríklad komoditná burza. Pestovateľ kakaa z izolovanej dediny v Peru nemôže zavolať na Londýnsku burzu s kávou a kakaom a zaistiť si cenu budúcoročnej úrody pre ťažkosti s komunikáciou a nedostatočný objem obchodu. Veľkí vývozcovia kakaa z Peru alebo zmrzlinárske podniky v USA môžu a aj využívajú komoditné burzy na stabilizáciu cien. Malý pestovateľ je tak celkom vystavený fluktuáciám cien na svetovom trhu, hoci existuje dokonale fungujúca komoditná burza, ktorá by ho mohla pred fluktuáciami chrániť. Podobne takýto pestovatelia nemajú prístup k poisteniu ako ochrane pred výnimočným počasím alebo politickou nestabilitou. 4) Nedostatok prístupu k finančným produktom Vidiecke banky buď neexistujú alebo malé sumy, ktoré požadujú pestovatelia, neposkytujú. Peniaze na poľnohospodárske stroje a hnojivá sa dajú získať len prostredníctvom úžerníckych pôžičiek. 5) Neschopnosť zmeniť zdroj príjmu V podmienkach dokonale fungujúceho trhu môžu jednotliví aktéri bez väčších ťažkostí zmeniť svoju ekonomickú aktivitu za inú vďaka 137

138 informovanosti o cenách a iných faktoroch ovplyvňujúcich ich činnosť. Je jasné, že takáto zmena je pre chudobných výrobcov a pestovateľov takmer nemysliteľná. Aj keby mali izolovaní pestovatelia k spomínaným informáciám prístup, ich schopnosť zmeniť zdroj príjmu je mimoriadne obmedzená. Viac ako 1,2 miliardy ľudí, ktorí žijú z menej ako 1 USD (28 Sk) na deň, sa v maximálnej miere vyhýbajú riziku. Zameniť plodinu, ktorú po celé generácie pestovali ich predkovia, za inú, hoci v konečnom dôsledku výnosnejšiu, je pre nich obrovské riziko. Pre rodiny bez akýchkoľvek úspor toto neprichádza do úvahy. Nedostatok prístupu k finančným službám alebo informácii o iných zdrojoch príjmu vedie k slabej schopnosť diverzifikácie ekonomickej aktivity. 6) Nefunkčné právne systémy a vymožiteľnosť zákona Mnohé rozvojové krajiny prijali prísne ekologické a pracovnoprávne zákony, ktoré však väčšina autorít v krajine ignoruje. Majitelia podnikov podplácajú politikov výmenou za prehliadnutie znečistenia či porušenia pracovných predpisov. Stáva sa, že krajiny, ktoré presadzujú zákony, prichádzajú o investície, ktoré smerujú do režimov s voľnými pravidlami. Majitelia pôdy, ktorým však žiadny zákon negarantuje ich vlastníctvo, nemôže použiť tento majetok na zaručenie pôžičky, ktorú by použili na diverzifikáciu svojej produkcie alebo na investíciu do technologického rozvoja farmy. V stave takýchto zlyhaní na trhu nie je možné, aby svetový obchodný systém fungoval s rovnakými príležitosťami pre všetkých. Možno uskutočniť ideálny scenár, pri ktorom vyhrávajú všetci? Fair trade sa cez nápravu najvypuklejších zlyhaní trhu snaží teóriu čo najviac priblížiť praxi. Práve poskytovanie výhodného obchodného partnerstva všetkým účastníkom v obchodnom reťazci - výrobcom, vývozcom, dovozcom, spracovateľom a predajcom - robí z fair trade udržateľné podnikateľské riešenie zlyhaní svetového obchodu. Spotrebitelia, ktorí sa rozhodnú pre fair trade, sa môžu dostať bližšie k naplneniu svojej túžby urobiť svet lepším a zároveň mať úžitok z fair trade výrobkov. Skutočne fungujúci model obchodného systému s rovnakými príležitosťami pre všetkých leží kdesi medzi protestantmi v Seattli a teóriami v učebniciach ekonómie Stručná história hnutia fair trade organizácia Ten Thousand Villages v USA začína nakupovať ručne vyšívané odevy z Portorika 138

139 Oxfam vo Veľkej Británii začína v sieti svojich obchodov predaj remeselných výrobkov čínskych utečencov Prvý klasický fair trade obchod sa otvára v USA Oxfam vo Veľkej Británii zakladá svoju vlastnú obchodnú spoločnosť Oxfam Trading Je založená holandská spoločnosť pre dovoz pod názvom Fair Trade Organisatie Prvý Obchod tretieho sveta sa otvára v Holandsku Zakladajú sa prvé fair trade organizácie v rozvojovom svete, napríklad PEKERTI v Indonézii či MINKA v Peru Holandská Fair Trade Organisatie dováža prvú fair trade kávu priamo z družstva malých pestovateľov v Guatemale, čím k dovtedy dovážaným remeselným produktom pribudli aj prvé potravinové fair trade produkty Kresťanská organizácia v Holandsku vytvára známku na označenie fair trade výrobkov dovozcov zakladá EFTA, Európske združenie pre fair trade Predstavenie známky Max Havellar v Holandsku. V priebehu jedného roka dosiahnu výrobky s touto známkou takmer 3 %-ný podiel na trhu. Podobné iniciatívy vznikajú v Nemecku (pod názvom Transfair), vo Veľkej Británii (Fairtrade Foundation), v USA a pod Zakladá sa IFAT, Medzinárodná asociácia pre fair trade, s 270 zakladajúcimi fair trade organizáciami v 61 krajinách Formujú sa fair trade asociácie v Bangladéši, Nepále, na Filipínach a v mnohých iných krajinách Zakladá sa NEWS, Sieť európskych fair trade predajní Zakladá sa FLO, Medzinárodná organizácia pre fair trade certifikáciu FLO, IFAT, NEWS a EFTA sa združujú do neformálnej siete pod akronymom FINE (posiela svojich delegátov na ministerské stretnutia Svetovej obchodnej organizácie v Seattli, Dohe, Cancúne a Hongkongu) FINE sa zjednocuje na definícii pojmu fair trade 139

140 IFAT začína udeľovať fair trade známku organizáciám (nielen produktom, ako to bolo dovtedy) FINE zakladá spoločnú kanceláriu na presadzovanie fair trade v Bruseli Spustenie systému na kontrolu kvality, ktorý má zharmonizovať a zlepšiť existujúce štandardy, definície a procesy vo fair trade 10.2 Historický vývoj fair trade Rozvoj trhu s fair trade výrobkami môžeme rozdeliť do 4 fáz: 1) fáza Pojem a koncepcia fair trade sa začína formovať po 2. svetovej vojne, keď charitatívne organizácie v západnej Európe - najvýraznejšie Oxfam vo Veľkej Británii - začínajú dovážať remeselné výrobky z krajín východnej Európy na podporu ich hospodárskej obnovy. Zároveň sa Mennonite Central Committee (Hlavný výbor kresťanského spoločenstva Mennonitov) rozhodol vytvoriť predajné príležitosti pre výšivky z Portorika a vytvorili organizáciu neskôr známu ako Ten Thousand Villages. 2) fáza Objavujú sa alternatívne obchodné organizácie (tzv. organizácie ATO), ako napríklad Tradicraft vo Veľkej Británii a GEPA v Nemecku s cieľom poskytnúť výrobcom príležitosť obchodovať s vyspelým svetom, po prvýkrát bez kontroly výkupcov, ktorí na začiatku obchodného reťazca stláčali ceny na minimum. Tieto organizácie v mnohých prípadoch vznikli na pôde náboženskej alebo inej komunitnej organizácie, ako tzv. sociálne podniky, fungujúce na komerčnom základe s cieľom riešiť sociálne problémy. Počas tohto obdobia sa fair trade výrobky predávali iba v špecializovaných obchodoch (world shops) a prostredníctvom zásielkového katalógu. 3) fáza V tomto štádiu sa začínajú angažovať sympatizujúce maloobchodné siete, ako napríklad Co-operative Group vo Veľkej Británii alebo Wild Oats markets v USA a predstavujú fair trade výrobky širšej verejnosti. ATO organizácie uvádzajú na trh nové produktové rady a začali predstavovať významné fair trade značky, ako napríklad Cafédirect a Divine Chocolate. 140

141 Míľnikom, ktorý napomohol rýchle rozšírenie a popularitu fair trade produktov, bolo zavedenie jednotnej certifikačnej známky (známe FT logo). 4) fáza Pre štvrtú fázu je charakteristický stály vzostup predaja fair trade výrobkov. Certifikácia výrazne pomohla v posune fair trade do mainstreamu. Úspech hnutia a narastajúce obraty sa prejavili aj v rastúcom záujme veľkých značiek, tradičných vodcov na trhu. Tak sa fair trade certifikované produkty objavujú v sieťach ako TESCO, Sainsbury s, Starbucks, Marks&Spencer a iných. Dôležitým momentom bolo rozhodnutie viacerých maloobchodných sietí predstaviť na svojich pultoch vlastné produktové rady s certifikátom fair trade. V niektorých prípadoch spoločnosti preukázali serióznosť svojho záväzku voči fair trade tým, že takéto výrobky tvoria 100 % ich ponuky v istom segmente (napríklad čaj, čokoláda). Najmä v priebehu posledných 5 rokov sa medzinárodný trh s fair trade zvyšoval neobvyklou rýchlosťou. Na toto malo vplyv niekoľko rôznych faktorov - politických, akademických, kultúrnych a informačných. Žiadny z týchto faktorov nepôsobil osamotene, navzájom úzko súvisia, a spoločne prispeli k výraznému názorovému posunu smerom k lepšiemu porozumeniu hodnoty fair trade pre rozvojový svet. Azda najdôležitejším spomedzi nich bol nástup tzv. etického konzumerizmu a ohromná veľkosť trhu, ktorú zasiahol Fair Trade znamená... Viac peňazí pre chudobných vo svete Kedysi sme žili v chatrči s hlinenou dlážkou. Teraz mám vlastný murovaný dom a moje deti dostali vzdelanie. Sophia je na univerzite a Laurence sa stal učiteľom. Keď boli malí, museli sme ich poslať za prácou k obchodníkovi s krevetami, ale teraz sa môžu plne venovať štúdiu. Už nepotrebujeme ich príjem. JeronimoTush, pestovateľ kakaa, Belize Success Story Keď sa pozriem čo sa za posledných pár rokov stalo, robí mi to veľkú radosť, pretože je čoraz viac organizácií po celom svete, ktoré sa jednoznačne a jasne označili za fair trade organizácie. Myslím si, že to hovorí veľa o tom, aký 141

142 veľký záujem je o tento, tak trochu špeciálny druh obchodu, čo si celkom vedome dal za cieľ priniesť zmenu do životov znevýhodnených ľudí. Carol Wills, IFAT (Medzinárodná federácia fair trade) Nový pohľad na globálny obchod Fair trade je o obchodných vzťahoch s ľuďmi, ktorí to najviac potrebujú - ľuďmi kdesi na okraji záujmu celosvetového obchodu. Zapája ich do diania a pomáha v sebestačnosti, učí ich rozumieť predaju a obchodu a umožňuje prežiť aj v takých situáciách, kde by sa im to za iných podmienok pravdepodobne nepodarilo. Fair trade prináša dlhodobé obchodné vzťahy a možnosť plánovať do budúcnosti. Dáva moc do rúk samotných výrobcov a pestovateľov, umožňuje im rásť a zvyšovať kvalitu, a tak sa dostať do situácie, keď už fair trade nebudú potrebovať. Diana Gyale, the Fairtrade Foundation Obchodné príležitosti Nepredávali by sme fair trade výrobky, ak by nám to neprinášalo žiadny úžitok z obchodného a marketingového hľadiska. Začali sme sa o fair trade zaujímať a cítili sme, že je to segment, v ktorom sa začnú diať dôležité veci. A skutočne, nárast predaja je veľmi rýchly. V podstate sa u nás fair trade ako nová kategória potravinových produktov iba začína - nedá sa hovoriť o predajnej revolúcii, no rastie pozoruhodne rýchlo. Hamish Renton, TESCO Veľká Británia Moc v rukách zákazníka Niektorí ľudia sa na fair trade pozerajú ako na charitu. No nejde o žiadny charitatívny čin, ide o spravodlivosť. Musíme sa už raz a navždy zbaviť tohto dobročinného rozmýšľania. Podľa mňa fair trade robí dve základné veci: za prvé, pomáha ľuďom okamžite a mení ich život a za druhé, v širšom kontexte je to nástroj protestu, spôsob, akým dať najavo svoju voľbu. Rozdiel je v tom, že fair trade nič nebojkotuje, ale podporuje niečo pozitívne. Bruce Crowthere, koordinátor projektu Fair Trade Towns, Fairtrade Foundation Moc v rukách výrobcov Toto vám potvrdia fair trade dodávatelia, pretože na trh dodávajú prestížny tovar. Keď idú teraz klopať na dvere dovozcov - či už je to fair trade dovozca, alebo nie - prijmú ich, zatiaľ čo predtým zostali dvere zatvorené. Kimberly Easson, TransFair USA 142

143 Cieľom fair trade je poskytnúť znevýhodneným výrobcom v rozvojových krajinách príležitosť vymaniť sa z extrémnej chudoby tým, že vytvorí predajné príležitosti (hlavne v rozvinutých krajinách) za podmienok, ktoré sú výhodné pre všetky strany. Fair Trade dáva výrobcom a pestovateľom do rúk moc rozvinúť svoje vlastné podniky, ako aj širšie komunity prostredníctvom medzinárodného obchodu. Fair Trade ponúka nový model vzťahu medzi dodávateľom a zákazníkom - spája ich cez inovatívny dodávateľsko-odberateľský model s rovnomernejším rozdelením zisku medzi všetkých zúčastnených. Fair trade sa snaží riešiť obrovské rozdiely v informovanosti a vplyve, ktoré sú typické pre obchodné vzťahy medzi dodávateľmi v rozvojových a odberateľmi v rozvinutých krajinách Ako spoznáte fair trade výrobky? Hľadajte na obale logo FLO (Fairtrade Labeling Organization) alebo si zistite, či je organizácia, ktorej logo výrobok nesie, členom jednej z medzinárodne uznávaných fair trade inštitúcii (predovšetkým asociácie IFAT). Na fair trade známke je napísané Guarantees a better deal for Third World producers alebo Záruka dohody prospešnej pre výrobcov z rozvojových krajín. A to je presne to, o čom fair trade je. Rozvojovými krajinami označujeme chudobné krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky Základné princípy fair trade 1) Dohodnutá minimálna cena, zvyčajne vyššia ako trhové minimum Ceny sa vo fair trade stanovujú s prihliadnutím na miestne ekonomické podmienky tak, aby výrobcom ich práca priniesla zárobok potrebný na život. V prípade malých pestovateľov komodít stanovila FLO (Medzinárodná organizácia pre fair trade certifikáciu) minimálnu cenu, ktorá pokrýva výrobné náklady a potreby na zabezpečenie rodiny a zlepšenie kvality výroby. Ak ceny na svetovom trhu s danou komoditou (napríklad kávou) klesnú pod túto hranicu, fair trade nákupcovia platia túto minimálnu cenu. Ak je naopak trhová cena vyššia, platí táto. Garancia ceny, ktorá prevyšuje výrobné náklady, 143

144 umožňuje malým farmárom či výrobcom plánovať a investovať do rozvoja svojich fariem či malých podnikov. Robotníkom (napríklad na čajových či ovocných plantážach), fair trade garantuje minimálnu mzdu a dodržiavanie zásad Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Ceny ďalších typov fair trade výrobkov, pre ktoré neexistujú presne definované podmienky certifikácie (remeselné predmety, textílie), sa stanovia vzájomne výhodnou dohodou s prihliadnutím na regionálne či miestne pomery. Cena pokrýva výrobné náklady a podporuje udržateľnú a ekologicky prijateľnú výrobu. 2) Dôraz na rozvoj a technickú podporu prostredníctvom dohodnutej sociálnej prirážky (tzv. social premium, často v hodnote 10 % a viac nákupnej ceny produktov) Sociálna prirážka vyplácaná k fair trade cene umožňuje malým pestovateľom a robotníkom kolektívne uskutočniť väčšie rozvojové projekty (postavenie školy, vybudovanie zavlažovania či studne). O tom, ako sa táto prirážka použije, rozhodujú demokraticky zvolení zástupcovia družstva. Peniaze môžu ísť napríklad na komunitný projekt alebo môžu byť investované do zvýšenia kapacity podniku či družstva, vývoja nových produktov či účasti na predajnej výstave. Vďaka tomuto nástroju sa fair trade dodávateľom darí vymaniť sa z existenčnej chudoby ekonomickou činnosťou, nie cez finančnú či inú materiálnu pomoc. 3) Nakupovanie priamo od výrobcov Fair trade sa snaží eliminovať vplyv brokerov, sprostredkovateľov či iných agentov v medzinárodných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Toto má za cieľ zvýšiť efektivitu a zredukovať počet článkov, ktoré si na tovar pridajú obchodnú maržu. Väčšie percento konečnej ceny výrobku sa takto vráti výrobcovi. 4) Transparentné a dlhodobé obchodné vzťahy Stálosť príjmu je pre mnohých malých výrobcov rozhodujúca. Fair Trade presadzuje dlhodobé obchodné dohody, chrániace výrobcov pred dôsledkami krátkodobých kontraktov. Umožňuje to dlhodobejšie plánovanie a investície do novej technológie či pestovanie nových plodín, čo v konečnom dôsledku zvyšuje príjem a rozvíja podnikanie. 144

145 5) Dohody na základe vzájomne výhodnej spolupráce Fair Trade podporuje také vzťahy medzi dodávateľmi a nákupcami, ktoré sú postavené na vzájomnom rešpekte. Také vzťahy potom zaručia vyššiu hodnotu konečnému zákazníkovi, keďže ich výsledkom je vyššia kvalita produkcie a konzistentnosť dodávky. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý z hľadiska etického profilu fair trade obchodných vzťahov a zaručil dôveryhodnosť certifikácie v očiach zákazníka (a tým veľký nárast obratu). 6) Poskytovanie zálohových platieb (v prípade potreby) Je všeobecne platné, že dovozcovia z rozvinutých krajín majú oveľa jednoduchší prístup k pôžičkám ako ich dodávatelia v rozvojovom svete. Preto sa od dovozcov požaduje možnosť poskytnutia zálohových platieb vo výške do 60 % hodnoty nákupu sezónnej komodity. Pestovatelia tak môžu získať zálohu na svoju úrodu ešte pred jej vývozom, čo do značnej miery uľahčuje ich finančné plánovanie. 7) Poskytovanie informácii o trhu Obchodné transakcie fair trade berú do úvahy trhové ceny príslušnej komodity a informujú výrobcov a pestovateľov o zmenách na svetovom trhu. Keďže ešte stále predávajú väčšiu časť svojej produkcie mimo fair trade, táto informácia im veľmi pomáha pri obchodných rokovaniach. 8) Demokratické združovanie pestovateľov a robotníkov Malí pestovatelia musia patriť do demokraticky organizovaného družstva s volebným systémom jeden farmár = jeden hlas. Poľnohospodárski robotníci na fair trade plantážach vytvárajú demokraticky kontrolované skupiny, ktoré zodpovedajú za využitie sociálnej prirážky. 9) Udržateľné formy pestovania a výroby Všetky farmy a družstvá musia mať definované plány na hospodárenie so zdrojmi. Pre všetky farmy platí zákaz istých druhov pesticídov. Mnohé farmy investujú sociálnu prirážku do organického pestovania a certifikácie, ktorá im potom zaručí vyššie minimálne ceny. 10) Akékoľvek formy zneužívania pracovnej sily sú neprípustné Detská a nútená práca je všeobecne zakázaná a robotníci majú právo na slobodné združovanie v odboroch. 145

146 10.6 Doterajšie výsledky a zaujímavé čísla z predaja fair trade výrobkov má priamy benefit približne 5 miliónov ľudí vo viac ako 50 najchudobnejších krajinách sveta združených v 586 obchodných organizáciách v roku 2004 dostali výrobcovia a pestovatelia o 100 miliónov USD viac, ako by dostali na konvenčnom trhu, vďaka fair trade cene a tzv. prémiu ročný obrat z predaja fair trade výrobkov bol v roku 2006 približne 1 miliarda EUR. fair trade výrobky sa v Európe predávajú v 3000 špecializovaných predajniach a viac ako predajní 50 maloobchodných reťazcov medziročný nárast predaja fair trade výrobkov sa každý rok pohybuje na úrovni 30 % - 60 % (najviac vo Francúzsku %) viac ako dobrovoľníkov sa podieľa na propagácii a predaji fair trade výrobkov IFAT, najdôležitejšia strešná organizácia fair trade, združuje 270 organizácií zo 61 krajín sveta 146

147 11 Koordinace poválečné humanitární pomoci a obnovy. Na příkladu z Libérie. Humanitární pomoc a obnova, stejně jako rozvojové intervence donorů, by měly být koordinovány a řídit se určitými zásadami. Tato přednáška se věnuje případové studii z Libérie v roce 2005, kde autorka působila jako dobrovolnice Spojených národů na pozici Humanitarian Affairs Officer v sekci Humanitární koordinace UNMIL (Mise Spojených národů v Libérii) a zabývá se některými principy a standardy, které platí pro oblast humanitární pomoci Liberijský kontext Libérie se nachází na západním pobřeží Afriky v tropickém pásmu a ve značně nestabilním regionu. Na západě sousedí se Sierra Leone, na severu s Guineí a na východě s Pobřežím Slonoviny. Rozlohou je o něco menší než bývalé Československo a žijí zde 3 miliony lidí. Obyvatelstvo tvoří 18 hlavních etnických skupin a nepočetná skupina potomků amerických osadníků. Země je bohatá na diamanty, uhlí a kaučuk a má bohatou a úrodnou půdu. Trocha historie Libérie je jednou ze dvou zemí Afriky (tou druhou je Etiopie), které nikdy nebyly kolonií. Když se v první polovině 19. století Američané rozhodli, že pošlou zpátky propuštěné černé otroky, volba padla na území dnešní Libérie. Američané se nejdříve snažili dohodnout s vedením domorodých obyvatel, ti však zásadně odmítli se o své území dělit. Přesto však byli bývalí otroci na pobřeží vysazeni. Nebylo jich mnoho, zhruba jen 5 tisíc, z toho polovina zemřela nebo se v následujících desetiletích vrátila do Ameriky. Ti, kteří zůstali (tzv. američtí Liberijci), na území Libérie patřili k nejprogresivnějších složkám společnosti. Pod jejím vedením vznikla nezávislá, suverénní Libérie (již v roce 1847!). Jejími občany se však nemohli stát původní obyvatelé, kteří byli nuceni povinně pracovat pro americké Liberijce a to v takové míře, že by se tomu 147

148 všude jinde říkalo otroctví. Až do roku 1980 byl každý liberijský prezident potomkem někdejších amerických otroků. V letech 20. století Libérie dosáhla největšího růstu v subsaharské Africe, ovšem rostoucí sociální a ekonomické rozdíly mezi původními obyvateli a americkými Liberijci vedly k vlně nepokojů. Konečně bylo v 60. letech povoleno zbývajícím 97 % obyvatel Libérie volit a účastnit se politického života. V roce 1980 došlo ke státnímu převratu zorganizovaným nevzdělaným 28letým Samuelem Doem, který se stal prezidentem - jako první neamerický Liberijec. Doe dal vzápětí veřejně popravit 13 ministrů a země se začala drasticky ekonomicky propadat, zaznamenala nejhorší ekonomický vývoj v celé Africe. Následoval pokus o odstranění Doea, jeho kmen však v reakci začal vraždit civilisty a konflikt přerostl v občanskou válku. V roce 1989 Charles Taylor, vůdce rebelů, napadl z Pobřeží Slonoviny Doeovi oddíly. Spolu s Johnsonem, vůdcem rebelů, kteří se od Taylorových oddílů odtrhli, se mu podařilo vyhnat Doea ze země. Do země vstoupily jednotky ze zemí Ecowasu (západoafrická mezivládní organizace), aby udržely mír, ale Taylor i Johnson spolu začínají bojovat o moc. V roce 1996 se znovu vynořují Doeovi věrní, kteří začínají v Monrovii bojovat s Taylorem. Míru se podaří dosáhnout následující rok díky Ecowasu. Po částečném odzbrojení se konají svobodné volby a Taylor získává 75 % hlasů, prý proto, že se lidé báli, co by se stalo, kdyby nevyhrál. Prezident Taylor však soustřeďuje moc výhradně do svých rukou a začíná potírat opozici. V následujících letech přiživuje krvavý konflikt v sousední Sierra Leone (prodává zbraně za diamanty) a liberijská armáda vstupuje do Guineji, odkud operují protitaylorovští povstalci (LURD). Taylor, zdatný manipulátor postupně destabilizuje značnou část západní Afriky a na konfliktem vydělává pohádkové jmění. Během roku 2003 dvě skupiny rebelů, LURD a MODEL, postupně obsazují Libérii, dochází k bitvě o hlavní město Monrovii. Ecowas opět vysílá mírové sbory. V srpnu 2003 je podepsána mírová dohoda a v září je zahájena mise OSN Humanitární situace v poválečné Libérii 169 Největší humanitární potřebou v konfliktních a postkonfliktních oblastech je zajištění určitého stupně bezpečnosti. Bez toho se uprchlíci nevrátí, 169 Popisovaný stav se týká začátku roku

149 humanitární pracovníci nepřijedou ve větším množství a obnova země nemůže začít. V Libérii po postupném rozmisťování modrých přileb do vnitrozemí a odzbrojení bývalých vojáků v roce 2004 se bezpečnostní situace zlepšila natolik, že umožnila masivnější příjezd humanitárních organizací a jejich pomoci. Značná část území Libérie je porostlá tropickou džunglí a roky války, kdy neprobíhaly žádné investice do infrastruktury, způsobily nedostupnost řady oblastí. Pravidelná šestiměsíční období dešťů dále zvyšují neprůjezdnost nezpevněných (tedy drtivé většiny) cest. Velká část budov (obydlí, školy, zdravotnická zařízení, úřady, policejní stanice aj.) byla za války buď zničena nebo zchátrala a zarostla džunglí. Válka si vyžádala 200 tisíc obětí. Třetina obyvatelstva byla válkou přesídlena, statisíce lidí žijí v táborech pro vnitřně přesídlené osoby (IDPs) v okolí Monrovie, další statisíce uprchly za hranice. Státní aparát de facto nefunguje. Mírová dohoda sice stanovuje, že ministři přechodné vlády pocházejí ze všech tří válčících stran, jejich největším zájmem je však z koláče veřejných financů uříznout co nejvíc pro sebe a své věrné. Stát téměř neposkytuje veřejné služby, policie a soudy pracují jen částečně. Elektřina a vodovod nefungují ani v hlavním městě Monrovii, lékařská péče je pro naprostou většinu obyvatel nedostupná. Školy se otevřely pouze někde a rodiče do nich posílají děti stejně většinou jen tehdy, je-li součástí vzdělávacího programu poskytnutí jednoho jídla denně. Zemědělství zkolabovalo, většina lidí již několik let nezasela, neboť nebyla jistota, že budou mít možnost svou úrodu sklízet. V zemi dochází k občasným výbuchům ozbrojeného násilí a situace má stále daleko ke stabilitě. Jsou zde desetitisíce bývalých vojáků (včetně velkého množství dětských), kteří sice byli za úplatu odzbrojeni, ale jejich frustrace od toho okamžiku jen roste. OSN jim slíbilo vzdělání a pracovní příležitosti, ale protože se do programu přihlásilo více lidí, než očekávali, sliby se jen těžko daří plnit. Bývalí vojáci řeší své finanční problémy, jak umí, leckdy rabováním a přepadáváním. Tisíce jich také okupují několik rozlehlých kaučukovníkových plantáží, kde ilegálně těží surový kaučuk, který pak jejich velitelé prodávají za astronomické částky. 149

150 Tabulka 16 Vybrané ukazatele pro Libérii, v závorce je rok, ze kterého data pocházejí, údaje za rok 2005 (a novější) zatím ve většině případů dosud chybí. HDP na osobu (měřeno paritou kupní síly) 191,5 USD (2005) Míra nezaměstnanosti v procentech 85 (2003) Procento obyvatel pod hranicí chudoby (1 USD na den) 76,2 (2001) Procento obyvatel žijících v extrémní chudobě (méně než 52 (2001) 0,5 USD/den) Gramotnost dospělých v procentech Mužů Žen Dětská úmrtnost do 5 let věku (na 1000 porodů) Chlapců Dívek (2002) (2000) Humanitární aktéři Humanitární pomoci se účastí řada aktérů, ať již na straně donorů, implementujících organizací či příjemců. Největší dosah a prostředky zpravidla mívá OSN a jeho agentury UNMIL (United Nations Mission In Liberia) Mise Spojených národů v Libérii měla relativně silný mandát ve vojenském smyslu. Jeho předmětem je, zjednodušeně řečeno, podporovat dodržování mírové dohody, podpořit mírový proces, humanitární aktivity a lidská práva. Mise se účastnilo 15 tisíc vojáků a zhruba 1,900 civilistů. Civilisté OSN pracují na programové činnosti v rámci mnoha sekcí (např. lidská práva, gender, volby, občanské záležitosti, humanitární koordinace, právní systém, DDRR - Demobilizace, odzbrojení, rehabilitace a reintegrace bývalých vojáků, humanitární koordinace a j.) nebo v rámci podpůrného administrativně technického aparátu Hlavní agentury OSN aktivní v Libérii Mezi hlavní agentury OSN, které byly aktivní v Libérii patří UNHCR (Vysoký komisariát OSN pro uprchlíky), který se věnuje uprchlíkům, dále UNICEF (Dětský fond OSN), který se stará se zejména o děti a matky, ale také o školství a další témata (v Libérii například zdravotnictví), UNDP (Rozvojový program OSN), který se věnuje obnově, ale zejména dlouhodobému rozvoji, 150

151 WFP (Světový potravinový program), který poskytuje potravinovou pomoc (zejména vnitřně přesídleným osobám, školám, izolovaným vesnicím aj.), FAO (Organizace OSN pro výživu a zemědělství) a samozřejmě také OCHA (Úřad pro koordinaci humanitárních záležitostí), který byl od roku 2005 nahrazen již zmíněnou sekcí humanitární koordinace v rámci UNMIL. Právě OCHA bývá ve většině humanitárních krizí pověřena koordinací humanitární pomoci. Nicméně, jak se OSN snaží zefektivnit svou práci, je snaha zkoušet nový model integrovaných misí, což byl i případ Libérie Další humanitární aktéři V zemi je také přítomna Světová banka, IOM (Mezinárodní organizace pro migraci), Hnutí Červeného kříže a Červeného půlměsíce a řada donorů (např. Evropská komise, ambasády jednotlivých zemí či jejich rozvojové agentury). Vlastní humanitární pomoc bývá většinou realizována prostřednictvím nevládních organizací - ať již mezinárodních či místních, velmi často však prostřednictvím obou (mezinárodní nevládní organizace kontrahuje místní). Velmi důležitou součástí jsou orgány státní správy a samosprávy, tedy pokud již jsou přítomny. Jejich kapacita zpravidla bývá velmi nízká, zejména v počátcích. Jsou to však právě ony, kdo by měl ve střednědobém horizontu převzít koordinaci rozvojových intervencí a spravovat zemi, takže jejich zapojení do procesu je klíčové. Obzvlášť poté, co se v zemi konají svobodné volby, což bylo v případě Libérie v říjnu V řadě zemí hrají klíčovou roli různé náboženské či tradiční, ať již oficiální či neoficiální, struktury a jejich představitelé. A samozřejmě těmi nejdůležitějšími aktéry jsou vlastní příjemci pomoci, kteří by měli mít maximální možnost se podílet na rozhodnutích týkající se její kvality, kvantity, distribuce a dalších faktorů Humanitární koordinace Důvody pro koordinaci humanitárních aktivit Humanitární operace v posledních letech silně nabírají na komplexnosti. Ve většině postkonfliktních situací působí desítky, ale spíše stovky humanitárních aktérů. Každý z nich má různé cíle a různé přístupy, které leckdy mohou ladit s cíly a přístupy ostatních, ale často mohou být i v konfliktu. Příkladem potenciálně konfliktních cílů může být například zvýšení procenta dětí, které umí číst a psát v regionu X a zlepšení kvality výuky v regionu X, neboť první může vést ke zvyšování počtu dětí ve třídách (což může v důsledku snížit 151

152 kvalitu výuky), zatímco druhý předpokládá kvalitativní nárůst se zachováním (či dokonce snížením) současného množství žáků. Neméně důležité je sladit přístupy jednotlivých organizací. Přístupem v tomto smyslu může být například vyplácení odměn za práci místních lidí v podobné výši (dostatečné, ale přitom ne příliš vysoké, aby nedocházelo k růstu cen). Nerovnoměrnost v odměnách místních pracovníků a drobných subdodavatelů může zvýšit fluktuaci pracovníků v daném sektoru. Může však také ohrozit projekty samé. Například pokud se nevládní organizace A dohodne s komunitou, že dodá materiál, pumpu a vybavení pro studnu, když komunita dodá práci (tj. studnu vykope), a nevládní organizace B, která ve vedlejší komunitě dělá de facto totéž, ale za práci místních lidí platí, zcela ohrozí projekt organizace A a její spolupráci s komunitou. Netřeba říkat, že pokud si lidé vykopou studnu (nebo postaví školu, most, opraví cestu aj.) samy z dodaného materiálu, budou si jí více vážit a lépe se o ni starat. Zejména v nich však zesílí pocit, že oni sami mohou svou aktivitou něco změnit. Dalším důvodem pro humanitární koordinaci je snaha o zvýšení rovnoměrnosti její distribuce. V praxi často bývají některé oblasti opomíjeny, jinde naopak dochází k duplikaci pomoci. Zejména okolí velkých měst a dobře přístupné oblasti jsou ty, kde organizace rády pracují, neboť je to logisticky jednodušší, snižuje to náklady a zvyšuje bezpečnost i pohodlí personálu. Jednou z hlavních úloh humanitární koordinace je systematizované zjišťování potřeb komunit a jejich napojení na zdroje (zejména donory a nevládní organizace). Agregované informace o potřebách mohou sloužit jako argumenty pro vyjednávání dalších finančních prostředků. Za tímto účelem OCHA či jiná organizace pověřená koordinací humanitárních aktivit sbírá informace - jaké jsou největší potřeby, které organizace dělají co a kde, zda-li to odpovídá největším potřebám komunit a dále které oblasti jsou zatím stranou zájmu humanitárních organizací. Koordinace humanitární pomoci zvyšuje odpovědný a transparentní přístup humanitárních organizací - jak vůči donorům, tak i vůči komunitám, kterým je pomoc určena. Snaží se také o to, aby byly do praxe uváděny některé standardy a principy poskytování humanitární pomoci (více o tom v kapitolách věnovaných konceptu do no harm a projektu Sféra). 152

153 Koordinace tak z výše uvedených důvodů vede k maximalizaci celkových pozitivních dopadů humanitárních intervencí a minimalizaci dopadů negativních Koordinační mechanismy Obecně humanitární koordinace probíhá na třech základních úrovních - mezinárodní, národní a místní úrovni. Na úrovni mezinárodní je zejména důležité uvolnit na humanitární pomoc či obnovu konkrétní země (případně oblasti) dostatečné finanční zdroje. Standardní mechanismus je takový, že je v dané zemi analyzována potřebnost a zahájen proces konsolidované žádosti, nebo-li CAP (Consolidated Appeal Process). CAP je více než jen žádost o peníze. Jedná se o ucelený projektový cyklus, který zahrnuje analýzu kontextu, zhodnocení potřeb, vymezení cílů, stanovení plánu, monitoring a evaluaci. Na CAP se podílí všichni hlavní humanitární aktéři včetně agentur OSN, nevládních organizací, donorů a národní vlády. Společně hodnotí potřeby, sestavují plán humanitární akce, vytyčují priority. Výsledkem je dokument (konsolidovaná žádost), který neobsahuje zbytečné duplikace a plýtvání zdroji a slaďuje pozice jednotlivých organizací. Dokument je poté zpravidla prezentován na konferenci dárců, nejčastěji bývají žádosti pokryty financemi ve výši % požadovaného rozpočtu. V roce 2005 bylo tímto způsobem požadováno financování pro 14 krizových oblastí. Včasné financování nejen zabraňuje utrpení a ztrátám životů, ale také znamená, že donoři za poskytnuté finance získají lepší hodnotu. Koordinace humanitární pomoci na národní úrovni se většinou odehrává v hlavním městě postižené země nebo případně ve městě, v němž sídlí většina humanitárních aktérů. Zpravidla má formu pravidelných schůzek zástupců všech hlavních humanitárních organizací. Nesmí se zapomínat na koordinace na lokální úrovni, která je pro efektivnost humanitární pomoci klíčová. Kromě obecné koordinace je třeba také koordinovat pomoc (zejména na národní a místní úrovni) uvnitř jednotlivých sektorů. Sektory se často liší podle povahy krize a humanitární situace v té které oblasti a také podle toho, jak spolu v tom kterém regionu souvisí. V potaz je však třeba zejména vzít přítomné humanitární aktéry a kterým sektorům se věnují. Účast na koordinačních schůzkách není vynutitelná a proto musí být dostatečné užitečné a nemělo by jich být zbytečně mnoho. V Libérii, v době, kdy humanitární 170 Humanitární intervence jsou zásahy zvnějšku a jako takové mohou mít a v praxi často mají řadu negativních dopadů. 153

154 pomoc přecházela v obnovu a rozvoj, byly např. v západní části země (tj. koordinace na lokální úrovni) uskupeny sektory následovně: potravinová pomoc & zemědělství, voda & sanitární vybavenost & podpora hygieny, zdravotnictví, vzdělávání, oprava silnic & stavba přístřeší, ochrana zranitelných skupin & násilí na ženách. Například potravinová pomoc byla řešena spolu se zemědělstvím, neboť zemědělcům se distribuovala semena spolu s potravinami, aby semena nebyla místo zasetí zkonzumována. Schůzky v maximální míře probíhaly za přítomnosti (a někde za vedení) místních orgánů zodpovědných za danou oblast Příklady některých řešených problémů Kromě vlastní humanitární koordinace, je třeba také řešit nově vzniklé problémy. Na národní úrovni se takto v Libérii řešilo např. šíření cholery, problémy se zásobováním či výskyt falešných průkazů opravňující navrácené uprchlíky k čerpání pomoci. Na lokální úrovni byli na západě země řešeny například tyto problémy: Západoevropské město darovalo sanitku pro jedno liberijské městečko a jeho okolí spolu s finanční částkou, která stačila pouze na její tříměsíční provoz. Po třech měsících však sanitka pouze stála, neboť neměla benzín, zdravotnický materiál a její posádka nebyla zaplacena. Špatně ošetřená udržitelnost byla problémem i u dalšího řešeného problému - jistá nevládní organizace vybudovala několik zdravotních středisek, na jejich provoz však již napodruhé měla problém získat peníze, neboť UNICEF, který projekt v počátcích podpořil, se strategicky zaměřil na jiné oblasti. Obecně u projektů obnovy a rozvoje platí, že je relativně jednoduché něco dodat nebo postavit, ale napsat a zrealizovat projekt tak, aby byl udržitelný a dlouhodobě provozuschopný bývá větším problémem. U externí pomoci je důležité, aby u svých příjemců nevytvářela závislost, ale spíše jim, v rámci možností, pomohla k aktivnímu hledání a využívání dalších možností, které umožňují dlouhodobé udržení výstupů projektu z vlastních zdrojů. Kvůli nedostatku bezpečné pitné vody byly v oblasti hloubeny studny i v období dešťů, ovšem ne dostatečně hluboké, takže když v období sucha klesla hladina spodní vody, studny vyschly. Některým izolovaným komunitám bylo třeba dopravit semena a potraviny vrtulníkem OSN, neboť byly závislé pouze na lovu divoké zvěře. 154

155 Koncept Do No Harm Humanitární pomoc může podpořit mír. Nebo válku. Ve válečných či poválečných zónách a oblastech náchylných ke konfliktům humanitární ani rozvojová pomoc není neutrální, stává se součástí kontextu konfliktu a často přispívá k jeho zhoršení. Leckdy bývá konfliktními stranami zneužívána k dosažení politických nebo ekonomických výhod. Konflikty nebývají jednoduché. Při přípravě projektu a jeho realizaci je třeba rozumět komplexitě konfliktu, rozlišovat jeho jednotlivé nuance. Je třeba neustále sledovat vývoj a projekt mu přizpůsobovat. Otázky typu kdo, co, proč, kým, komu, kde, kdy a jak jsou velmi důležité. Už to, koho si humanitární organizace při mapovací misi vybere za tlumočníka může být špatně a projekt odsoudit k neúspěchu. Aby humanitární projekt, který má pomoci civilistům, nebyl ve svém důsledku škodlivý, je třeba si klást otázky jakým způsobem projekt dopadne na ostatní komunity, jaké vztahy by mohl poškodit, jaké reakce vyvolá, jaké je riziko násilí v reakci na projekt apod. Je třeba posoudit projekt z dlouhodobého pohledu - zda-li spíše komunity rozděluje nebo je naopak sbližuje, zda-li projektem neděláme něco, co by místní lidé mohli udělat sami, zda-li má komunita možnost se podílet na rozhodnutích, které ji ovlivňují aj. V Libérii jistá nevládní organizace nahodile distribuovala školní pomůcky do některých škol. Pro tento malý projekt vybrala několik škol, které byly v jedné oblasti. Shodou okolností všechny vybrané komunity byly z jednoho kmene, ačkoliv poblíž byly i komunity náležící ke kmeni jinému. Projekt v důsledku mezi etniky oživil nevraživost. Více informací o konceptu Do No Harm je možné nalézt např. na stránkách The Collaborative for Development Action, Inc. ( Projekt Sféra Projekt Sféra nebo-li Sphere Project stanovuje minimální standardy pro humanitární pomoc. Tyto minimální standardy se váží k následujícím sektorům: Zásobování vodou a hygienická opatření Výživa Potravinová pomoc Poskytování nouzového přístřeší Zdravotní péče 155

156 Cílem Sféry je zlepšit kvalitu humanitární pomoci a zdůraznit zodpovědnost humanitárních organizací za své chování v krizových intervencích. Sféra se snaží garantovat minimální úroveň uspokojení základních potřeb lidí zasažených pohromou a slouží jako vodítko nejen pro humanitární organizace, ale také pro donory. V praxi se bohužel nedaří vždy těchto minimálních standardů dosáhnout, a to zejména kvůli omezenému přístupu k postižené populaci (např. bezpečnostní rizika), nedostatku finančních, materiálních a lidských zdrojů, ale také kvůli nedostatečné spolupráci odpovědných orgánů. Projekt Sféry bývá většinou prezentován spolu s Humanitární chartou, která poskytuje rámec, v němž byly standardy vytyčeny. Charta stanovuje základní principy, kterými by se měly řídit všechny humanitární akce, a práva obyvatelstva na ochranu a pomoc. Tato ochrana a pomoc by měla být v prvé řadě poskytnuta státem, pokud však ten toho není mocen nebo ochoten, musí stát povolit intervenci mezinárodních humanitárních organizací. Humanitární charta a minimální standardy byly stanoveny pomocí široké sítě odborníků v každé z pěti oblastí. Celý projekt Sféry je programem Koordinačního výboru pro humanitární pomoc a InterAction a vznikl ve spolupráci s velkým množstvím humanitárních organizací a donorů. Je výsledkem kolektivní zkušenosti mnoha lidí a agentur. Sféra je velmi praktickým pomocníkem většiny humanitárních pracovníků. V aktualizované anglické verzi je volně ke stažení na Projekt Sféra - příklad Jeden z pěti sektorů, kterými se Sféra zabývá je zásobování vodou a hygienická opatření. V kapitole věnované tomuto sektoru je dalších osm podkapitol: 1. Analýza 2. Dodávky vody 3. Odstraňování výkalů 4. Kontrola přenašečů nemocí 5. Zacházení s pevnými odpady 6. Odvádění povrchové vody 7. Propagace hygienických zásad 8. Schopnosti a školení lidských zdrojů 156

157 Ke každé podkapitole patří jeden až tři standardy. Standardy jsou dále specifikovány pomocí klíčových ukazatelů. Například pro podkapitolu č. 2 Dodávky vody jsou 3 standardy. Následuje rozbor jednoho z nich: Standard č. 1 pro dodávky vody - množství vody a její dostupnost Všichni lidé mají bezpečný přístup k dostatečnému množství vody na pití, vaření a k osobní i domácí hygieně. Veřejné zdroje vody jsou dostatečně blízko nouzových přístřeší, a umožňují tak užívání minimálního objemu vody. Klíčové ukazatele: K dispozici je alespoň 15 litrů vody na osobu a den. Průtok v každém odběrním místě vody je minimálně 0,125 litru za sekundu. Na každých 250 osob je k dispozici alespoň jeden veřejný zdroj vody. Maximální vzdálenost od kteréhokoli nouzového přístřeší k nejbližšímu odběrnímu místu je 500 m. Po tomto standardu následují další dva standardy. Jeden se týká kvality vody a druhý zařízení a nádob pro odběr vody. Všechny standardy jsou podobně jako ten týkající se množství vody a její dostupnosti kvantifikovány pomocí klíčových ukazatelů. Další doporučené zdroje informací International Crisis Group - kvalitní analýzy konfliktů ( Relief Web - jeden z největších portálů věnovaných humanitární a rozvojové pomoci, mimo jiné obsahuje pravidelné zprávy o humanitární situaci a koordinaci v řadě zemí, dokumenty CAP, nabídky kurzů, školení, pracovních míst aj. ( ELDIS - rozvojové informace ( 157

158 12 Slovenská rozvojová pomoc v Strednej Ázii, Mongolsku a Afganistane 12.1 Slovenská oficiálna rozvojová pomoc Slovenská rozvojová pomoc je súčasťou a štandardným nástrojom slovenskej zahraničnej politiky od roku Ambíciou Slovenska je nájsť svoje miesto medzi silnými donormi a poskytovať rozvojovú pomoc účelne, efektívne a zmysluplne. Výber krajín, do ktorých oficiálna rozvojová pomoc smeruje, bol urobený na základe viacerých kritérií: možnosť využitia komparatívnych výhod slovenského potenciálu v danej krajine, ekonomická spolupráca a obchodný obrat, prítomnosť zastupiteľského úradu, doterajšie aktivity a kontakty slovenských subjektov v danej krajine, historická previazanosť a spolupráca, úroveň sociálno-ekonomického rozvoja, právny stav a úroveň demokracie, urgentnosť potreby pomoci a pod. Na základe týchto kritérií bol pripravený zoznam prioritných krajín a následne, v septembri 2003, schválený MZV SR. Stredná Ázia (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan), Mongolsko a Afganistan sa stali súčasťou tohto zoznamu a po takmer štyroch rokoch realizácie bilaterárnych a trilaterárnych projektov v týchto krajinách možno konštatovať, že o túto oblasť je medzi slovenskými subjektmi veľký záujem. Celkovo sa v týchto krajinách zrealizovalo 42 rozvojových projektov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje takmer 5,4 milóna USD. (pozri prílohu B.6) Vzhľadom na objem pomoci Slovensko nemôže patriť medzi silných donorov. Napriek tomu si dokázalo v priebehu niekoľkých rokov vybudovať v oblasti rozvojovej pomoci vo viacerých krajinách veľmi dobré pozície a meno. Je to predovšetkým preto, lebo Slovensko disponuje skúsenosťami, ktoré tradiční donori nemajú (transformačný proces a reformy po roku 1989), má veľký potenciál kvalitných expertov, dobré ekonomické a obchodné vzťahy s vybranými krajinami a predovšetkým vlastnú skúsenosť s prijímaním a realizáciou rozvojovej pomoci. K úspechu prispieva aj znalosť prostredia a jazyka a osobné alebo profesionálne kontakty v danej krajine, keďže jednou 158

159 z podmienok udelenia grantu je výber spoľahlivej miestnej partnerskej organizácie Stredná Ázia Stredná Ázia - územie rozkladajúce sa od Kaspického mora na západe po Mongolsko na východe, od Sibíri na severe po Hindúkuš na juhu, s viac ako 3500-ročnou históriou, tvorí hranicu medzi Európu a Áziou. Púšte, stepi a vysoké pohoria zaraďujú toto územie medzi najkrajšie na svete. Vďaka nerastnému bohatstvu patrí medzi dôležité strategické oblasti. Do tradičného spôsobu života týchto krajín tvrdo zasiahlo sovietske obdobie. Ateizácia, plánovaná ekonomika, kolektivizácia a opustenie tradičného nomádskeho spôsobu života sa podpísali na miere chudoby obyvateľov a prispeli k začleneniu regiónu k najchudobnejším krajinám na svete. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa vo všetkých krajinách Strednej Ázie sformovali autoritatívne prezidentské režimy. Absencia politickej kultúry a neznalosť demokracie viedli k utvoreniu klanového charakteru politického režimu. Napriek tomu vyše 15 rokov nezávislosti prispelo k čiastočnej demokratizácii a zavedeniu trhových podmienok v niektorých stredoázijských republikách. Dnes je región Strednej Ázie dôležitý z hľadiska zásobovania energiami a stability v súvislosti s blízkosťou islamistických štátov a energetickou bezpečnosťou. Najväčšie štáty sveta (Rusko, USA, Čína) majú v tomto regióne svoje záujmy, ktoré, samozrejme, ovplyvňujú celkovú situáciu. Stredná Ázia je dnes miestom súperenia USA, Ruska a Číny a zároveň nárazníkom pred prenikajúcim radikálnym islamom a tranzitom drog. Rusko sa snaží v oblasti Strednej Ázie udržať si veľmocenské a dominantné postavenie a posilniť medzinárodné pozície, ktoré stratilo. Jeho cieľom je presadzovať multipolárny poriadok vo svete, politický a ekonomický vplyv, vrátane vojenskej prítomnosti. Otvorená Stredná Ázia by pre Rusko znamenala konkurenciu vlastnej surovinovej produkcii a zároveň stratu možnosti ovplyvňovať energetickú bezpečnosť Európy. USA sa snažia zabrániť ovládnutiu regiónu jedinou mocnosťou - Ruskom, a chcú si udržať svoju dominanciu v medzinárodných vzťahoch. Preferujú voľný prístup k rope a zemnému plynu vrátane budovania alternatívnej tranzitnej infraštruktúry k ruským produktovodom a dopravnej sieti. Chcú si udržať svoje postavenie jedinej globálnej superveľmoci a zabrániť vzniku nového globálneho rivala a antiamerickej koalície. 159

160 Významnú úlohu v týchto snahách zohráva aj rast vlastnej spotreby spojený s nestabilitou Perzského zálivu a potrebou diverzifikácie zdrojov. Cieľom Číny je stať sa regionálnou veľmocou a lídrom Ázie. Táto oblasť je pre Čínu dôležitá predovšetkým z energetického hľadiska - umožňuje prístup k uhľovodíkovým zdrojom a zároveň slúži ako nárazníkové pásmo proti Rusku, USA a moslimskému svetu. Čína potrebuje nové trhy pre svoju produkciu, zisk z investícií a suroviny pre svoje hospodárstvo. Snaží sa zamedziť výlučnému ovládnutiu regiónu či už Ruskom, alebo USA, no vyhýba sa možným konfliktom, ktoré by mohli ohroziť jej ekonomický rast, prísun technológií, investícií a prístup k trhom. Afganistan Krajina vo vnútornej Ázii, s hornatým terénom, ktorej väčšina územia leží na suchom a neúrodnom území. Afganistan je rozdelený na 34 provincií, medzi ktorými sú veľké ekonomické rozdiely. Súčasná situácia v Afganistane je zložitá a jej riešenie si vyžaduje citlivý prístup. Stabilný Afganistan je dôležitý nielen z vnútropolitického hľadiska, ale aj z hľadiska dosiahnutia stability v regióne. Krajina, ktorá má vojnou zničenú infraštruktúru, značnú časť negramotného obyvateľstva a nedostatočné kvalitné ľudské zdroje, vysokú korupciu, zničené poľnohospodárstvo a priemysel, sa po roku 2002, keď sa utvorila legitímna vláda na čele s prezidentom Karzaiom, len pomaly a ťažko spamätáva. Afganistan je druhým najväčším producentom ópia a hlavným producentom hašiša. Na juhu krajiny stále prebiehajú boje proti al Káide, ktoré sa rozširujú aj do hlavného mesta a na sever krajiny. Práve bezpečnostná situácia je jednou z bariér účinnejšej pomoci a rastu investícií. Afganistan má veľké zásoby nerastných surovín, ktoré sa však nevyužívajú v dostatočnej miere, buď pre bezpečnostnú situáciu, alebo pre nedostupnosť. Pre Afganistan je potrebné začať investovať do rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva. Dôležitou súčasťou obnovy a rozvoja je obmedzenie korupcie, dodržovanie zákonov a predovšetkým pomoc pri obnove ľudských zdrojov, komunikačnej a energetickej infraštruktúry a zdravotníctva. Pomoc obyvateľstvu dnes vo veľkej miere zabezpečujú medzinárodné mimovládne a humanitárne organizácie, ktoré aspoň v malej miere suplujú úlohu štátu pri zabezpečovaní základných potrieb. 160

161 Mongolsko Od rozpadu Sovietskeho zväzu po roku 1990 sa Mongolsku podarilo vymaniť spod jeho politického vplyvu a naštartovať procesy demokratizácie a zavedenia trhového hospodárstva. Od volieb v roku 2000 je Mongolsko relatívne stabilnou krajinou. Dôležitou úlohou vlády v súčasnosti je hospodárske oživenie pomocou zahraničnej pomoci, riešenie sociálnych problémov, podpora malého a stredného podnikania, rozvoj vzdelanosti a vidieka. Vláda sa takisto snaží udržať obyvateľstvo pri tradičnom nomádskom spôsobe života, pretože život v mestách neposkytuje možnosti obživy pre všetkých, ktorí sem prichádzajú za vidinou lepšieho života. Prekážky rozvoja sú korupcia, poveternostné podmienky (kruté zimy) a výkyvy na komoditných trhoch. Obyvatelia Mongolska môžu od roku 2003 vlastniť po prvýkrát v histórii pôdu na základe zákona o pozemkovom vlastníctve. Hlavnými hospodárskymi odvetviami sú poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, ťažobný priemysel a služby. Hlavné vývozné produkty tvoria výrobky z kože, kašmír, hovädzie a konské mäso, z nerastných surovín sa vyvážajú meď, zlato a molybdénová ruda Rozvojové projekty v jednotlivých krajinách realizované v rokoch 2004 až 2009 z prostriedkov Trustového fondu MZV - UNDP Afganistan Afganistan je hornatá a veľmi chudobná krajina s bohatou históriou. Už od 3. storočia sa na území Afganistanu rozkladali viaceré ríše. Moderný štát vznikol v 18. storočí a do roku 1919 mali kontrolu nad krajinou Briti. Obdobie stability zažil Afganistan medzi rokmi 1933 až 1973 za kráľa Záhira Šáha. V roku 1978 zorganizovala afgánska komunistická strana prevrat, prevzala vládu a kráľovskú rodinu vyvraždili. Po prevrate začali USA podporovať protivládnych mudžáhidov. V roku 1979 intervenoval Afganistan Sovietsky zväz a vyvraždil rodinu prezidenta. Tým sa začala 10-ročná vojna. Sovietski vojaci boli veľmi brutálni, vyvraždili celé dediny, zomrelo približne 1,4 milóna ľudí a asi 4 milióny utiekli do Pakistanu. Najkrvavejších bolo 18 mesiacov po nástupe Gorbačova, ktorý nariadil vojnu do roka vyhrať. Po medzinárodnom tlaku a strate vojakov sa v roku 1989 ZSSR z krajiny stiahol. V Afganistane ďalej pokračovali boje medzi mudžáhidmi a v roku 1996 prevzal vládu Taliban, ktorý ovládalo 90 % 161

162 krajiny. Aliancia Pakistanu s Talibanom poskytovala útočisko islamským teroristom. V roku 2001, po teroristickom útoku v USA , USA a jeho spojenci zvrhli vládu Talibanu. Hlavné mesto: Kábul Počet obyvateľov: Prezident a predseda vlády: Hamid KARZAI Etnické zloženie: 42 % Paštúnci, 27% Tadžici, zvyšok iní (Uzbeci, Turkméni, Aimaci atď.) Náboženstvo: 80 % sunitskí moslimovia, 19 % šiitskí moslimovia, 1% iní Exportní partneri: 26 % USA, 21 % India, 20 % Pakistan a iní Mena: afgan (1 USD = 46 afganov) Hlavné problémy Nedostatok potravy, oblečenia, bývania, lekárskej starostlivosti, nevzdelanosť (gramotnosť je len 36 %), politická nestabilita, vojenské operácie hlavne na juhu krajiny, inflácia a korupcia, pestovanie rastlín na výrobu drog, zemetrasenia, nedostatok vody, odlesňovanie, dezertifikácia, nezamestnanosť a pod. Tabuľka 17 Prehľad 8 projektov zrealizovaných v Afganistane v celkovej sume , 99 USD: Názov organizácie, ktorá Názov projektu Suma USD projekt realizovala Človek v ohrození Improvement of the female education ,00 in Afghanistan Spoločnosť ľudí dobrej Construction of elementary school in ,00 vôle Kunduz City Človek v ohrození Women's community based resource ,99 centres in rural Afghanistan Slovenská technická Laboratory for testing construction ,00 univerzita v Bratislave materials for Heart University Seperdeo Vita TV, s. r. o. Development of local multiethnic broadcasting in Kunduz ,00 162

163 Spoločnosť ľudí dobrej vôle Človek v ohrození Inštitút pre verejné otázky Completion of construction of the elementary school in Kunduz City with school equipment Mitigation of gender disparities in education and employment through enhancing vocational skills of women and girls in Afghanistan Slovakia to Afghanistan - assisting in building democratic institutions in a New State , , ,00 2 experti Nemecké PRT (politický a administratívny komponent + infraštruktúra a financie) Spolu ,99 V rámci troch projektov mimovládna organizácia Človek v ohrození zrekonštruovala základnú školu v Pofdame; v Kábule a v Charikare zriadila inštitút pre odborné vzdelávanie žien; podporila vzdelávanie mladých dievčat a žien, ktoré sa v období vlády Talibanu nemohli vzdelávať; mnohé ženy získali potrebné zručnosti prostredníctvom tréningov a mohli začať s drobným podnikaním pomocou mikrograntov. Spoločnosť ľudí dobrej vôle postavila novú školu aj s plným vybavením v Kunduze. Slovenská technická univerzita v Bratislave zriadila na univerzite v Herate nové laboratórium na testovanie stavebných materiálov. Seperdeo Vita TV Handlová vybavila miestnu televíziu v Kunduze novou digitálnou technikou a pracovníci televízie sa zúčastnili na školení zameranom na prácu s novou technikou a prípravu nových programov. Inštitút pre verejné otázky zorganizoval pre tri skupiny afgánskych mladých ľudí študijný pobyt na Slovensku, zameraný na vdelávanie v oblasti demokracie a samosprávy. Dvaja slovenskí experti sa zúčastnili na projektoch nemeckých provinčných rekonštrukčných tímov pre oblasť infraštruktúry a ľudských práv. 163

164 Kazachstan Je to 9. najväčšia krajina na svete. V 15. storočí na tomto území vznikol kazašský chanát, ktorý nadviazal na štátne útvary, ktoré na území vznikli pred mongolským vpádom v 13. storočí. V 19. storočí bol Kazachstan súčasťou Ruska a neskôr i Sovietskeho zväzu. Nezávislosť vyhlásil v roku 1991 po rozpade ZSSR, keď sa vlády ujali postkomunisti, ktorí v roku 1997 preniesli hlavné mesto z tradičnej Alma-Aty na sever krajiny do Astany. Kazachstan má obrovské nerastné bohatstvo, rozvinutú poľnohospodársku a živočíšnu výrobu. Je najbohatší spomedzi stedoázijských republík predovšetkým vďaka veľkým zásobám ropy, zemného plynu, uhlia, železa a iných kovov vrátane uránu. Patrí medzi politicky najstabilnejšie a najrýchlejšie rastúce krajiny v regióne. V krajine je dvojkomorový parlamentný systém, prezident má silné právomoci. Krajina sa v súčasnosti pokúša diverzifikovať priemysel, pričom dbá najmä na rozvoj ľahkého priemyslu a pokúša sa znižovať svoju závislosť od investícií a odborníkoch zo zahraničia. Nezamestnanosť je na úrovni okolo 8 %. Medziročný rast HDP je okolo 9 %. Hlavné mesto: Astana Počet obyvateľov: Prezident: Nursultan A. Nazarbajev Premiér: Karim Masimov Etnické zloženie: 54 % Kazachovia, 30 % Rusi, 4 % Ukajinci, Uzbeci, Nemci, iní Náboženstvo: 47 % moslimovia, 44 % ortodoxní, 2 % protestanti, 7 % iní Exportní partneri: Rusko, Nemecko, Čína, Taliansko, Francúzsko, Rumunsko, USA Mena: tenge (1 USD = 126,1 tenge) Hlavné problémy Skládky rádioaktívneho a chemického odpadu, priemyslené znečistenie, vysychanie Aralského jazera, znečistenie Kaspického mora atď. 164

165 Tabuľka 18 Prehľad 9 projektov zrealizovaných v Kazachstane v celkovej sume USD: Názov organizácie, ktorá projekt realizovala Názov projektu Suma USD Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR ASTRAIA, s. r. o. Harmonization of the rules in the area of market exchange of goods National capacity building for Integrated Management Systems Implementation , ,00 ELTECO, a. s. Profing, s. r. o. Slovenský hydrometeorologický ústav Martimex Alfa, a. s. Centrum rozvoja samospráv TIMAN s. r. o. Pame Impex, s. r. o. Restructure and improvements of the ,99 energy supply system in health care objects Support of Kazakhstan in Kyoto ,00 Protocol Ratification Process Groundwater management and its ,00 transboundary aspects in Kazakhstan Education and expertness - key ,00 assumption for increasing productivity of agriculture production in Kazakhstan Support - Strenghtening and ,00 Upgrading Partners and Professionals on relevant training competencies essential for the development of democratic institutions Increasing the effectiveness and ,30 efficiency of local SMEs Supporting the development of ,87 SMEs in KZ by offering an innovative technology for a partner business in the field of the building industry Spolu ,16 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo zorganizoval pre pracovníkov partnerských organizácií KAZMEMST (Komisia pre 165

166 štandardizáciu, metrológiu a certifikáciu) a Ministerstva hospodárstva a obchodu Kazašskej republiky špecializované tréningy a kurzy v oblasti metrológie, štandardizácie, testovania, kvality a akreditácie výrobkov na základe štandardov EÚ. Firma ASTRAIA, s. r. o., zaviedla v dvoch pilotných podnikoch, LION Computer a DASU, manažérske systémy kvality podľa požiadaviek systému ISO 9001 a EMS podľa ISO Spoločnosť ELTECO, a. s., vypracovala pre vybrané zdravotné zariadenia v Kazachstane (Institute of cardiology and internal deseases in Almaty, Central City Hospital in Almaty, Regional Diagnostic Centre in Almaty) prípadovú štúdiu na riešenie výpadkov dodávok elektrického prúdu prostredníctvom pripojenia dôležitých prístrojov a zariadení na zálohové napájacie systémy. Firma Profing, s.r. o., poskytla školenia pre partnerskú organizáciu The Climate Change Coordination Centre, vládne organizácie a expertov v oblasti klimatických zmien a využitia flexibilných mechanizmov Kjótskeho protokolu. Školenia, pilotné projekty zamerané na redukciu CO 2 a podpora pri príprave legislatívy v tejto oblasti boli robené s cieľom podporiť ratifikáciu Kjótskeho protokolu Kazachstanom. Slovenský hydrometeorologický ústav pripravil analýzu a prípadovú štúdiu vodohospodárskeho manažmentu podzemných vôd pre vybranú pilotnú oblasť - Pritaškentský artézsky bazén vrátane spracovania geologického a hydrogeologického hodnotenia územia. Martimex Alfa, a. s., plánuje zriadiť v Kazachstane školiace stredisko zamerané na opravy poľnohospodárskej techniky. Mimovládna organizácia Centrum rozvoja samospráv vyškolila zástupcov mimovládnych a vládnych organizácií v oblasti decentralizácie, samosprávy, účasti občanov na rozhodovacom procese, manažmentu a ekonomického rozvoja. TIMAN, s. r. o., pripravil pre zástupcov malých a stredných podnikov špecializované školenia a tréningy ako napr. finančný manažment a účtovníctvo, strategický manažment, marketing, vedenie ľudí a tímová práca, manažment ľudských zdrojov (mini MBA program), s cieľom podporiť manažérske a odborné zručnosti a zefektívniť fungovanie firiem. 166

167 Firma Pame Impex, s. r. o., zavedie v rámci projektu v partnerskej organizácii technológiu na výrobu fasádnych farieb, čím sa rozšíri sortiment ponúkaných výrobkov a služieb a vytvoria sa nové pracovné miesta Kirgizsko Malá hornatá krajina, v ktorej viac ako polovica územia sa nachádza v nadmorskej výške nad 2000 m nad morom. Cez územie Kirgizska viedla Hodvábna cesta, ktorá spájala Čínu, s Rímskou a Byzantskou ríšou. Do Európy sa vďaka nej dostalo mnoho čínskych vynálezov: papier, hodváb, porcelán a pod. Oblasť jazera Issyk-Kul bola osídlená už v staroveku. Prvé mestá Oš a Uzgeň vznikli v 6. storočí. V 19. storočí v snahe uniknúť Koknadskému chanátu sa krajina pripojila k cárskemu Rusku. Kirgizské obyvateľstvo prešlo v tomto období pod vplyvom Rusov na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Krajina získala nezávislosť v roku V súčasnosti sa vláda snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3 % HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti a oživiť hospodárstvo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Politická situácia v krajine je nestabilná. Hlavné mesto: Biškek Počet obyvateľov: Prezident: Kurmanbek BAKIYEV Premiér: Almaz ATAMBAYEV Etnické zloženie: 65 % Kirgizi, 14 % Uzbeci, 13 % Rusi, 8 % iní Náboženstvo: 75 % moslimovia, 20 % ortodoxní, 5 % iní Exportní partneri: Spojené arabské emiráty, Rusko, Čína, Kazachstan Mena: som (1 USD = 40,15 somu) Hlavné problémy Znečistenie vody, znehodnotenie pôdy v dôsledku zlých zavlažovacích praktík, skládky rádioaktívneho odpadu z obdobia ZSSR, chudoba hlavne vidieckeho obyvateľstva a pod. 167

168 Tabuľka 19 Prehľad 12 projektov zrealizovaných v Kirgizsku v celkovej sume ,91 USD: Názov organizácie, ktorá Názov projektu Suma USD projekt realizovala Martimex, a. s. Rivers from Gabion ,00 Energy Consulting, s. r. o. Promotion development of the ESCO ,72 in Kyrgyz Republic Slovenský metrologický ústav Building of market environment - regulatory of convergence ,00 Výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb, s. r. o. Občianska poradňa v Nitre, n. o. Inštitút bývania Energy certification of buildings in Kyrgyz Republic - BUILDCER ,20 Social-Advisory and Educational ,99 Centre "PRO-HOMINE" in Bishkek Democracy - base for development of ,00 housing sector Nawitas AAE, s. r. o. Slovak-Kyrgyz partnership on ,00 fostering market penetration of renewable energy sources CENAA Radiation monitoring system ,00 BROZ Promotion of sustainable tourism ,00 development in Kyrgyz Republic Občianska poradňa v Nitre Horská záchranná služba EMERGE, s. r. o. From conflict to harmony: a better ,00 future Developing capacities for mountain ,00 rescue services SAAMALYK - Development of local ,00 market for alternative tourism via using capacities of joint Kyrgyz- Slovak venture Spolu ,91 Martimex, a. s., pripravil pre Ministerstvo poľnohospodárstva, vodných zdrojov a potravinárskeho priemyslu Kirgizska prípadovú štúdiu na výrobu gabionových sietí (kovové koše plnené skalami, ktoré sa používajú na spevnenie riečnych brehov, okrajov ciest a pod.). 168

169 Firma Energy Consulting, s. r. o., realizovala projekt, v rámci ktorého bol v tejto krajine prvýkrát aplikovaný nástroj pre úspory energie prostredníctvom ESCO (Energy Service Companies, model zmluvných energetických služieb). Za asistencie slovenských odborníkov bola medzi odberateľom (detskou škôlkou) a samosprávou mesta Naryn uzavretá dohoda, podľa ktorej financie z realizovanej úspory energie budú do roku 2019 využité na postupné obnovenie škôlky. Úspory sa využívajú na ďalšie zlepšenie energetickej účinnosti. Výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb, s. r. o., predstavil metodológiu typológie a energetickej certifikácie budov. Energetický certifikát poskytne prehľad o štruktúre spotreby energie, navrhne optimálne opatrenia na zlepšenie energetickej triedy, vyhodnotí ekonomickú opodstatnenosť a investičnú náročnosť, ako aj dosahy na životné prostredie. Firma NAWITAS AAE, s. r. o., sa zamerala na zvyšovanie využitia domácich zdrojov obnoviteľnej energie. Ide o transfer skúseností slovenských developérov a podporu pri vytváraní legislatívneho rámca trhového využitia týchto zdrojov. Všetky tri spomenuté projekty predstavujú najakútnejšie problémy energetického sektora Kirgizska: model obnovenia energetickej infraštruktúry obcí s minimálnymi kapitálovými vstupmi, znižovanie energetickej náročnosti najväčšieho spotrebiteľa (budov) a zvyšovanie využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie. Slovenský metrologický ústav pripravil pre pracovníkov partnerskej organizácie National Institute for Standards and Metrology of the Kyrgyz Republic špecializované tréningy a kurzy v oblasti metrológie, štandardizácie, testovania, kvality a akreditácie výrobkov na základe štandardov EÚ. Občianska poradňa v Nitre v spolupráci so sociálnym centrom Pro Homine v Biškeku realizovala projekt na podporu detí z ulice. V rámci projektu sociálne centrum rozšírilo svoje služby a v súčasnosti organizuje aktivity pre deti školského aj predškolského veku (výučba jazykov, hra na hudobných nástrojoch, ručné práce, príprava domácich úloh a príprava do školy), deti denne dostávajú teplú stravu. Centrum poskytuje deťom lekársku starostlivosť a s mobilnou ambulanciou lekárka a zdravotná sestra navštevujú starých a imobilných pacientov 169

170 v okruhu 100 km od Biškeku. Centrum navštevuje pravidelne právnik, ktorý poskytuje právne služby a konzultácie klientom. Aktivity na podporu mladých ľudí a detí sa rozširujú aj do vzdialených dedín a osád, ako napr. Talas, kde vznikli dielne na výrobu suvenírov a aktivity na vzdelávanie mladých ľudí s cieľom zredukovať sociálne a náboženské napätie. Projekt Inštitútu bývania bol zameraný na zriaďovanie a pôsobenie asociácií domových vlastníkov a na manažment a administráciu spojenú so súkromným vlastníctvom bytov a domov v Kirgizsku. Občianske združenie CENAA (Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy) zrealizovalo projekt zameraný na zlepšenie bezpečnosti v oblastiach s rádioaktívnymi skládkami prostredníctvom dodania zariadení na meranie a monitorovanie rádioaktivity. Systém poskytuje on-line údaje o rádioaktivite na vybraných miestach (Kaji Say, Min Kush, Aktiuz, Novorossijka, Kochkor). BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) pripravilo analýzu a prípadovú štúdiu s návrhom legislatívnych zmien a odporúčaní v oblasti trvalo udržateľného turizmu. Pre vybranú modelovú oblasť v národnom parku Ala Archa sa zrealizovalo značenie turistických trás, vybudoval náučný chodník a zriadilo turistické informačné centrum. Horská záchranná služba prispela v rámci projektu k vybudovaniu profesionálnych záchranárskych kapacít v Kirgizsku. Cieľom projektu EMERGE s. r. o., je vytvoriť slovensko-kirgizskú joint venture a zriadiť vidiecke turistické centrá vo vybraných lokalitách Mongolsko Mongolsko je krajina s veľkou rozlohou ale patrí medzi najredšie osídlené krajiny na svete. Hlavným zdrojom obživy je kočovné pastierstvo. Je to jedno z najnehostinnejších miest na svete. Územie Mongolska bolo obývané už v obdobiach pred naším letopočtom. Mongoli mali chanát už začiatkom 12. storočia. Najväčšia ríša v dejinách ľudstva, ktorej zakladateľom bol Džingischán, sa rozprestierala na území od východnej Európy, Jadranského mora až do východného Stredomoria. Rozmach ríše zavŕšil jeho vnuk Kublajchán, ktorý tiež dal základ storočnej nadvláde Mongolov v Číne. Mongoli politicky a ekonomicky ovplyvnili vývoj takých ríš, akými boli Rusko, Čína, ale aj dnešný Irán (Perzia). Expanzia 170

171 Mongolskej ríše siahala až na územia dnešných štátov: Čína, Rusko, Ukrajina, Kórea, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko, Irak, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Afganistan, Turkménsko, Moldavsko, Kuvajt, Poľsko a Maďarsko. Veľký vplyv, ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v storočí, sa im ako bumerang vrátil v stredoveku. Po páde čínskej vládnucej dynastie Čching v roku 1911 vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Neskôr bolo síce opäť obsadené Číňanmi, ale v roku 1924 s ruskou podporou vyhlásili komunisti Mongolskú ľudovú republiku. Mongolsko sa tak stalo druhou komunistickou krajinou sveta. Po nástupe Stalina prešlo Mongolsko všetkými stalinovskými reformami : Uskutočnila sa pozemková reforma, pri ktorej boli roľníci a pastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, zatvorilo sa 799 z 800 lamaistických kláštorov v krajine, znárodnila sa doprava a čínski obchodníci, ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu, boli vyhnaní. Aj v MĽR sa uskutočnili čistky, pri ktorých bolo v roku 1939 popravených asi ľudí, z toho budhistických mníchov. Následný vnútropolitický a ekonomický vývoj krajiny bol až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia úzko spätý s vývojom Sovietskeho zväzu. Prebehla kolektivizácia hospodárstva, násilná urbanizácia nomádskeho obyvateľstva a pokusy o rozvoj priemyslu. Sovietsky model viedol k rozbitiu fungujúcich štruktúr nomádskeho hospodárstva a zaťaženiu životného prostredia. Od roku 1990 sa v Mongolsku vystriedalo niekoľko vlád, prvé slobodné voľby sa konali v roku 1992, keď bola prijatá aj nová ústava. Posledné zmeny vo vláde nastali v roku 2006, keď podali 10 ministri demisiu. Hlavné mesto: Ulanbátar Počet obyvateľov: Prezident: Nambaryn ENKHBAYAR Premiér: Miegombyn ENKHBOLD Etnické zloženie: 95 % Mongoli, Turci a iní Náboženstvo: 50 % budhistickí lamaisti, 6 % šamanisti a kresťania, 4 % moslimovia, 40 % bez vyznania Exportní partneri: 48 % Čína, 14 % USA, 12 % Kanada, 8 % Spojené kráľovstvo, 6 % Kórea a iní Mena: tugrik (1 USD = 1,180 tugrika) 171

172 Hlavné problémy Sociálne problémy obyvateľstva, zaostalosť vidieka a podnikania, školstvo, postupné opúšťanie tradičného spôsobu života kočovných pastierov, dostupnosť podzemných zdrojov vody, pieskové búrky, zničené životné prostredie pre ťažbu a priemysel, odlesňovanie, zničené pastviny, erózia pôdy atď. Tabuľka 20 Prehľad 10 projektov zrealizovaných v Mongolsku v celkovej sume ,99 USD: Názov organizácie, ktorá Názov projektu Suma USD projekt realizovala E-Est, s. r. o. Groundwater resources for Nomadic shepherds in Mongolia ,00 Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Platinum-group and rare-earth element ,00 mineralizations of Western Mongoliaregional resource assessment Mongolian cattle improvement ,00 Slovenské biologické služby, a. s. ADRA Improving educational opportunities ,99 for people with disabilities (IEOPD) E-Est, s. r. o. Water for Herdsmen and Their Herds ,00 in Steppe SES Energy, a. s. Development of power generation ,00 infrastructure based on combustion of local coal Adams&Co. s. r. o. Cheese production in Mongolia ,00 Grasrenov, s. r. o. Green Mongolia ,00 AUREX, s. r. o. Ulaanbaatar Infrastructure ,00 Development - Digital Technical Map Slovplast, s. r. o. Small sewage treatment plant for ,00 Ulaanbaatar - transfer of know-how production Spolu ,99 E-Est, s. r. o., sa zamerala na problém dostupnosti podzemnej vody pre potreby kočovných pastierov. V rámci dvoch schválených projektov boli navrhnuté a vyrobené prototypy jednoduchých mechanických 172

173 piestových čerpadiel a čerpadiel na veterný pohon, ktoré boli nainštalované a otestované vo vrtoch s rôznou hĺbkou. Technická dokumentácia na výrobu čerpadiel bola odovzdaná miestnej mongolskej firme, ktorá je schopná tieto čerpadlá vyrábať. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zrealizoval v Mongolsku geologický prieskum zameraný na regionálne prognózne hodnotenie prítomnosti prvkov platinovej skupiny a skupiny kovov vzácnych zemín. Slovenské biologické služby, a. s., zaviedli na vybraných farmách moderné biotechnologické metódy chovu hovädzieho dobytka s cieľom zvýšiť dojivosť a produkciu mäsa (prostredníctvom umelej inseminácie a prenosu embryí). Občianske združenie ADRA sa vo svojom projekte zameralo na sluchovo a zrakovo postihnuté deti a dospelých. V rámci projektu bol vyvinutý softvér na transformáciu textu do hovoreného slova a bolo vydaných 70 CD nosičov s týmto softvérom, ktoré sa distribuovali do knižníc, vzdelávacích a mimovládnych organizácií a škôl pre zrakovo postihnutých v rámci 21 územných jednotiek. Zriadilo sa prvé audioštúdio na prípravu audiomateriálov pre zrakovo postihnutých. V Mongolsku bol vydaný prvý slovník znakovej reči s 3000 slovami a distribuovalo sa 1000 kópií. Vyše 670 ľudí sa zúčastnilo na špeciálnych tréningoch zameraných na znakovú reč (dospelí, deti, učitelia, rodičia, profesionálni a sociálni pracovníci). SES Energy, a. s., pripravili komplexnú prípadovú štúdiu pre výstavbu elektrárne v Mongolsku za použitia najmodernejších technológií. Cieľom projektu, ktorý realizuje Adams&Co. s. r. o., bolo naučiť členov miestneho družstva Gurvan Nertei spracovať mlieko (kravské, jačie, kozie, ťavie, ovčie) na trvanlivé parené a údené syry, ktorých predaj im prinesie zisk a zlepšenie životnej úrovne. Firma Grasrenov, s. r. o., sa zamerala na obnovu a rekultiváciu zničených pastvín. AUREX, s. r. o., dodal partnerskej organizácii softvér a hardvér (Geographic Information System - GIS) potrebný na správu pozemkov a rozvoj technických sietí. V rámci projektu bola vybraná lokalita City Baganuur (časť hlavného mesta Ulanbátar), pre ktorú sa pripravila podrobná modelová digitálna technická mapa. 173

174 Slovplast, s. r. o., navrhol a vyrobil v spolupráci s partnerskou firmou niekoľko prototypov malých čističiek odpadových vôd. Zámerom projektu bolo vypracovanie technickej dokumentácie na výrobu čističiek odpadových vôd vhodných na mongolské podmienky s cieľom ochrany spodných vôd a životného prostredia Tadžikistan Hornatá, najmenšia a najchudobnejšia stredoázijská republika. Tadžici sú jediný indoeurópsky národ v oblasti Strednej Ázie a sú potomkami starovekej Baktrie a Sogdiany. Tadžikistan má slabo rozvinutý priemysel (hliník) a najdôležitejšou plodinou je bavlna. Je samostatnou republikou od roku Predpokladá sa, že prezident podporuje organizovaný zločin a pašovanie heroínu z Afganistanu. Krajina je bohatá na nerastné suroviny (hnedé uhlie, urán, rudy farebných kovov, zlato, ortuť, kamenná soľ) a vodu (vodná energia), zatiaľ sú však nedostatočne využívané. Hlavné mesto: Dušanbe Počet obyvateľov: Prezident: Emomali RACHMANOV Premiér: Oqil OQILOV Etnické zloženie: 80 % Tadžici, 15,3 % Uzbeci, 1,1 % Rusi, 1,1 % Kirgizi, 2,5 % iní Náboženstvo: 85 % sunitskí moslimovia, 5% šiitskí moslimovia, 10 % iní Exportní partneri: 47 % Holandsko, 16 % Turecko, 9 % Rusko, 7,3 % Uzbekistan a iní Mena: tadžický somon (1 USD = 3,3 tadžického somonu) Hlavné problémy Hygiena, priemyselné znečistenie, pesticídy, slanosť pôdy, drogy, chudoba a pod. V Tadžikistane sa zatiaľ nerealizoval žiaden samostatný projekt, keďže o túto krajinu nie je zo strany slovenských subjektov záujem (predložené boli doteraz iba 2 projekty, ktoré však neboli z dôvodu nízkej kvality schválené). Realizoval sa tu iba jeden vzdelávací projekt, ktorý združoval všetky štyri stredoázijské a balkánske krajiny. 174

175 Tabuľka 21 Prehľad jedného projektu zrealizovaného v Tadžikistane v celkovej sume ,00 USD Názov organizácie, Názov projektu Suma USD ktorá projekt realizovala NISPAcee How to be a better policy advisor in Public ,00 Administration Reforms in selected Balkan and Central Asia countries Spolu ,00 Cieľom projektu občianskeho združenia NISPAcee bolo budovať kapacity odborných konzultantov pre oblasť reforiem verejnej správy. V rámci projektu sa uskutočnili školenia a tréningy zvlášť pre odborníkov z balkánskych krajín a z krajín Strednej Ázie s cieľom zohľadniť rozdielne podmienky a skúsenosti vybraných účastníkov Uzbekistan Uzbekistan je oblasťou veľmi starého osídlenia a kolískou rozvoja zavlažovacieho poľnohospodárstva. Už od 2. storočia na jeho území existovali rôzne štátne celky. Bucharský emirát a Kokandský a Chivský chanát boli pripojené v 19. storočí k Rusku. Krajina je samostatná od roku Dnes je proklamatívne demokratický Uzbekistan ovládaný režimom autoritatívneho prezidenta. Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu. Uzbekistan je druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov. Krajina je známa silnou seizmickou činnosťou. Hlavné mesto: Taškent Počet obyvateľov: Prezident: Islom KARIMOV Premiér: Shavkat MIRZIYAYEV Etnické zloženie: 80 % Uzbeci, 5,5 % Rusi, 5 % Tadžici, 3 % Kazachovia, 6,5 % iní Náboženstvo: 88 % moslimovia, 9% ortodoxní, 3 % iní Exportní partneri: 24 % Rusko, 12 % Čína, 7 % Kazachstan, 7 % Turecko, 5,4 % Ukrajina Mena: uzbecký soum (1 USD = 1220 uzbeckých soumov) 175

176 Hlavné problémy Vysychajúce Aralské jazero, znečistenie pôdy, odpadové hospodárstvo, dezertifikácia, skládky jadrového a chemického odpadu, chudoba obyvateľstva a pod. Tabuľka 22 Prehľad 2 projektov zrealizovaných v Uzbekistane v celkovej sume ,40 USD Názov organizácie, ktorá Názov projektu Suma USD projekt realizovala Geofyzikálny Ústav, SAV LAMP- Landslide Monitoring ,40 Programme SCPC Cleaner production and energy ,00 efficiency, Developing and improving competitiveness and environmental performance of SME's in Uzbekistan Expert National waste management strategy for Uzbekistan Spolu ,40 Geofyzikálny ústav SAV dodal partnerskej organizácii (Štátna geologická spoločnosť Uzbekhydrogeology) moderné meracie a monitorovacie zariadenia na sledovanie a skúmanie faktorov vyvolávajúcich masívne zosuvy pôdy s cieľom ochrany obyvateľov. Cieľom projektu SCPC, s. r. o., bolo vybudovať národné kapacity v oblasti čistejšej produkcie. V rámci projektu boli implementované pilotné projekty čistejšej produkcie v 5 podnikoch, pričom v každom z nich sa vďaka realizovaným úsporným opatreniam dosiahli úspory od niekoľko stoviek až po niekoľko tisíc USD. Celkovo bolo vyškolených okolo 170 pracovníkov a konzultantov. Slovenský expert sa zúčastnil na medzinárodnom projekte prípravy Národnej stratégie pre manažment odpadov v Uzbekistane. Slovenská republika nemá prostriedky a možnosti ovplyvňovať podmienky vo vybraných rozvojových krajinách v takom meradle ako veľkí medzinárodní donori. Napriek tomu si od začiatku svojej bilaterálnej 176

177 rozvojovej pomoci dokázala vybudovať veľmi dobré meno a dôveru všade, kde sa projekty slovenskej rozvojovej pomoci realizovali. Práve malými a konkrétnymi projektmi, ktoré preukázali veľký potenciál a profesionalitu slovenských odborníkov, dokázala zlepšiť situáciu mnohých ľudí nielen v Strednej Ázii, Mongolsku a Afganistane, ale aj na Balkáne, v Afrike a Kambodži. Pre slovenskú rozvojovú pomoc je preto dôležité udržať si získanú dôveru, výhody malého a spoľahlivého donora, rozvíjať spoluprácu nielen na lokálnej, ale aj oficiálnej úrovni a ponúkať projekty a programy, ktoré pomôžu tým, ktorí pomoc najviac potrebujú. 177

178 13 Some Problems of International Relations that Affect Sub-Saharan Africa (SSA): Factors that Affect Development in the Continent When assessing the foreign policy of Sub-Saharan Africa, one encounters several problems. The basic ones include: 1) Question of power of the African states: Under currently existing pattern of international relations, as the realist and the neorealist schools could as well confirm, power is the main instrument used to realize foreign policy. One would thus ask, could it be possible for powerless African states to exercise a foreign policy that can effectively reflect their interests? 2) Length of existence of the African state: Since African states have existed, as independent states, relatively for short period of time now, their capacity of shaping their foreign policy, by their own, remains in question. This issue of shaping ones own foreign policy, with out external domination, to defend ones national interest makes the base of foreign policy of every state, strong and weak alike. 3) Historical conditions: These are conditions that determine political and economic position of the African states and their behavior in contemporary international system. One of the approaches that have been used to treat these basic problems is the classical method, which classifies foreign policy from view points of: radicals, moderates, conservatives or other creeds. In this material, however, we will focus mainly on the development level of the international relations of SSA states between World War II, and end of Cold War ( ). This was a period in which the bipolar international system had dominated world politics and international relations. For Africa, as researches show, it would mean a period of complex postcolonial African diplomacy and foreign policy. Like all nation states, states 178

179 of SSA have competed among each other to secure their national interest, which was understood in terms of standers that reflect foreign policy goals, such as: securing their international boundaries, maintaining political and economic stability, changing alliances, diplomatic or armed conflict and the like. Besides these standard behaviors of foreign policy goals, the African environment has created own specific attributes, that enrich international relations, such as: relations between inter African states, endeavor for political and economic unity of the continent. This endeavor is rooted in Pan African movement of 20 th century. Since 1950s it has been running, mainly, in association with the struggle between radical and moderate groups of states and politicians. At this point, it would be appropriate to touch the level of African foreign policy studies, that is, its past or historical development, its present condition and its perspectives in the future. We will, thus, focus on three main aspects, which strongly determine the character and development of SSA states, in international system, with regard to foreign policy goal and diplomacy. The three major factors, which have characterized the foreign policy and international relations of SSA states, during the indicated period, however, among others include: 1) international conflict in SSA countries 2) ideology and national interest 3) political determinants 13.1 International Conflicts in SSA The study of foreign policy and international relations shades light on the environment (physical, geographical and cultural), where certain events have been played. It values the geopolitical significance of part of the world where the events have been played. In this sense African diplomacy and its approaches to international relations could be defined as a foreign policy of so called Third World, and relates itself to various political and economic emancipation movements of former colonies in the 1950s and 1960s. The culmination of these movements was the Asian-African Conference also known as the Bandung Conference, which was held in Bandung, Indonesia (1955). It was a meeting of Asian and 179

180 African states, most of which were newly independent, organized by Egypt, Indonesia, Burma, Ceylon (Sri Lanka), India, and Pakistan. The conference's stated aims were to promote Afro-Asian economic and cultural cooperation and to oppose colonialism or neocolonialism by the United States, the Soviet Union, or any other so-called "imperialistic" nation. The conference was coordinated by Ruslan Abdulgani, secretary general of the Indonesian Ministry of Foreign Affairs. Twenty-nine countries representing over half the world's population sent delegates to this conference. It reflected what they regarded as a reluctance by the Western powers to consult with them on decisions affecting Asia in a setting of Cold War tensions; their concern over tension between the People's Republic of China and the United States; their desire to lay firmer foundations for China's peaceful relations with themselves and the West; their opposition to colonialism, especially French influence in North Africa and French colonial rule in Algeria; and Indonesia's desire to promote its case in the dispute with the Netherlands over western New Guinea (Irian Barat). Major debate centered around the question of whether Soviet policies in Eastern Europe and Central Asia should be censured along with Western colonialism. A consensus was reached in which "colonialism in all of its manifestations" was condemned, implicitly censuring the Soviet Union, as well as the West. China played an important role in the conference and strengthened its relations with other Asian nations. Having survived an assassination attempt by foreign intelligence services on the way to the conference, the Chinese Prime Minister, Zhou Enlai, displayed a moderate and conciliatory attitude that tended to quiet fears of some anticommunist delegates concerning China's intentions. The Final Communiqué of the Conference underscored the need for developing countries to loosen their economic dependence on the leading industrialized nations by providing technical assistance to one another through the exchange of experts and technical assistance for developmental projects, as well as the exchange of technological know-how and the establishment of regional training and research institutes. The conference was also known as the predecessor of the Non-Aligned Movement (NAM). One of the main reasons for this is because it ultimately led to the establishment of the Nonaligned Movement in This international organization consisted of 102 countries from allover the world with neutral stand in the face of domination of superpowers during the bipolar 180

181 international system. In later years; conflicts between the nonaligned nations eroded the solidarity expressed at Bandung. The purpose of the organization as stated in the Havana Declaration of 1979 is to ensure "the national independence, sovereignty, territorial integrity and security of non-aligned countries" in their "struggle against imperialism, colonialism, neo-colonialism, apartheid, Zionism, racism and all forms of foreign aggression, occupation, domination, interference or hegemony as well as against great power and bloc politics. They represent nearly two-thirds of the United Nations' members and comprise 55 % of the world population. Important members have included Yugoslavia, India, Egypt, Indonesia, Pakistan, Cuba, Colombia, Venezuela, South Africa, Iran, Malaysia, and, for a time, the People's Republic of China. Brazil has never been a formal member of the movement, but the country shares many of the aims of NAM and frequently sends observers to NAM summits. The NAM has struggled to find relevance since the end of the Cold War. The successor states of Yugoslavia, a founding member, have expressed little interest in the NAM since the country's break-up, and in 2004, Malta and Cyprus ceased to be members of the NAM when they joined the European Union. To mark the fiftieth anniversary of the Bandung Conference, Heads of State and Government of Asian-African countries attended a new Asian- African Summit from April 2005 in Bandung and Jakarta. Some sessions of the new conference took place in Gedung Merdeka (Independence Building), the venue of the original conference. The conference concluded by establishing the New Asian-African Strategic Partnership (NAASP). The period between the commencement of the Bandung Conference and NAM ( ) was the time when most African states became independent and emerged as nation states. This rapid emergence of African states was taken as significant event of international relations of the 20 th century. Currently, though, this event is understood in a mixed way: partly it is considered as a process which has not been completed. That Africa has acquired political independence, but failed to fulfill political and revolutionary changes. The African nationalists, who seized power, remained reluctant to fulfill public expectations regarding economic, social and political need. They rather copied the governmental structure of their former colonizers. 181

182 The newly emerged states were instable and open for intervention by former colonizers, who sought this result. Instability and intervention underlie the reason for insecurity and underdevelopment of Africa. Currently, the number of African state has rapidly surpassed the figure of the 1950s. This indicates a sharp contrast as compared to the origination of the European states, which have existed for many years. Uncertainties were associated with the sudden emergence of SSA states, such as lack of experience, which was discerned at the height of the Cold War period. Nevertheless, all these aspects color the character of foreign policy and international relations of SSA states. Examination of political developments and international relations of SSA states over the last forty years, however, exhibits carminative effects of both inherent instability and intervention as underlying reason for insecurity and deterioration of the continent. Since the time of the Congo crisis 1960, all similar areas which have been labeled unstable (sometimes provoked artificially for the sake of intervention), were used as pretext for superpowers to intervene. All these took place without regards to the African needs. For instance, the Angolan conflict, which had lasted more than 20 years, indicates these phenomena. Foreign intervention was blatantly used in SSA to make one and to unmake the other regime. Politics of intervention thus dominated the tendency of foreign policies and international relations of individual or group of states of SSA. During the bipolar system, each of such intervention was about to cause the danger of direct confrontation between the super powers because they glared at each other purporting to control global politics, while undermining the rights of African states for self determination and their diplomatic efforts. In the beginning of the1960s, although democratic institutions were rapidly flourishing, within newly emerging states, on the other hand, foreign intervention, helped to install various forms of dictators and single party systems. Foreign policy, thus, became the will of one person - the leader. Basically, politics of intervention was associated with ideological and political struggle between the two dominant actors of the bipolar system on behalf of Capitalism and Communism. The outcome of this friction led politically and militarily weak African states to resist on the UN platform against both superpowers, which they performed actively in 1960s and 1970s. 182

183 The demise of the former Soviet Union ended its client regimes in Africa also caused fall to other authoritarian governments who enjoyed political power under the protection of Western regimes, who supported even the nastiest phenomenon of human history, the policy of apartheid, just because its leaders were considered to be against communism. Post colonial Africa proved how the outbreak of civil war in one state spilled over to the neighboring state. The same domino effect was true for anticolonial national liberation movements in the 1960s and 1970s, as discerned, for instance in South Africa, from one locality to the other. This led to the creation of International African organization, which became Organization of African Unity, OAU (1963), as a vehicle of international relations that represents the interests of the whole continent. The reasons of post colonial conflicts in SSA states include: 1) the 1st one was the pre-colonial conflict against colonialism 2) the 2nd one is non-governmental subjects wanted to change post-colonial political status quo for own prospect with open or covert support of another state, which for ideological, political or econ. Reasons need to destabilize the position of his neighbor. The main types of conflicts that occur in the continent include: 1) Internal conflict - within individual countries 2) Conflicts between African states 3) Conflicts between African states and external powers 4) Conflicts of superpowers interests in Africa by proxy 1) Internal conflict caused to postcolonial Africa instability. The reasons why internal conflict emerges are various. The major ones include: a) struggle between governing and non-governing elite b) conflict of interest between governing group and specific interest groups of the society(labor union, students, peasants, army, religion congregation, etc.) c) ethnic conflict between governing ethnic group and the others 183

184 d) racial conflict between white and black, domestic population and Asian, b/n Arab origin and the negroids, etc. 2) Conflicts between African states: a) ideological rivalry: for example: Sudan vs. Ethiopia b) territorial rivalry: for example: Nigeria vs. Cameroon, Ethiopia vs. Somalia c) personal: for example Yoweri Museveni vs Robert Mugabe 3) Conflicts between African states and external powers: Despite the end of colonialism, conflicts between superpowers and African states still perpetuate The idea of new type of colonialism where political and economic actors of the North exert implicit power to govern South through apparatus of the South itself (this approach of creating vassal states applies even to most smaller states other than the South ones). This behavior of the North is triggering refusal of this type of pattern of domination. 4) Conflicts of superpower interest in Africa by proxy refer, mainly to powers that had largely influenced the socio-political and economical system of Africa during the bipolar international political system such as USA, UK, Russia, and France. China and other less strong European powers as well were related with the conflict directly or indirectly through multinational finance, commercial and industrial organizations. The Bipolar world system, however, proved importance of African foreign policy in international relations, in the sense that it resisted both superpowers which used the continent as their sphere of interest The end of CW has influenced Africa in 2 ways: a) politics has become ideologically similar and less significant across countries of SSA b) the change has not reduced the radicalism of African politics Before the CW had gone, African states played in the international relations environment as Nonaligned Movement or a 3 rd power, with enormous endeavor for international peace, stability, and fair distribution of 184

185 income. They have contributed to the emergence of a group of countries known as 77, whose 1 st Conference was held 1967 in Algiers. Their initiative produced a document called New International Economic Order (NIEO) in the mid 1970s. This step was a significant move to avoid barriers which have widened economic gap between the rich North and the poor South. Nevertheless, even after the CW had gone, the antagonism between most people who live in social poverty on one hand and few people who enjoy an enormous wealth on the other is rather deepening. For African states, CW was not the key problem. According to historical perspectives, the main task of African states and international relations during CW was: building modern (nation states), generating economic development, creating responsible structure of African unity which is able to govern the whole continent. Unlike the building of nation states in Europe and North America, newly emerged African states exercised severe problems since the time of origin: Economically, they were limited to serve as raw material suppliers; being pushed to a position of price takers under mechanisms arranged by colonial metropolis to their own advantages. Politically, the new governments had no administrative experience; they had to encounter seeds of destabilization related with ethnic, border, and religious frictions some of which were orchestrated by former colonizers. These arguments led in the 60s and 70s to the creation of the so called dependency theory, which argued that former colonizers have changed their approach from direct presence (imperialism) to indirect presence (imperialism) or neocolonialism. The period of decolonization (CW) was when super powers were glaring against each other to realize their global political ambition, influencing the newly emerged African states was part of the imperial project. The main forms of influence of respective superpowers include: 1) Former Soviet Union had applied a direct influence. This was accompanied with providing a huge number of military advisors and also proxy via Cuban Internationalists 2) USA had applied an indirect influence through maintaining proxy client regimes. The US foreign policy considers Africa as marginal. Currently, the US has engaged a lot in the politics of SSA. They directly confront with traditional 185

186 powers like France, who have had regional monopoly Seeking anti-terrorism alliance may be one reason for the interest; recourses and market may be the other. The Dynamics of US-Africa Relations is understood in Terms of: 1) US s reluctance in the face of African nationalists who are not allowed the full control of their natural resources 2) US s failure to create friendly nationalist leaders capable to generate a third way between Communism and Rightist dictators 3) US s policies, which have polarized internal political situation of the countries of the continent 4) US s decision to isolate and label as an enemy, at any cost, all political subjects whose ideology leans towards socialism - against selfdetermination (if you are not with us you re against us) In spite of anti-colonial tradition of American politics (they know what to be a colony) to the contrary in Africa they applied principles similar to that of colonial period. This means, USA has behaved as a power, cultivating status quo, even though colonialism was loosing its ground in the post colonial world. US s wish to establish liberal anticommunist regimes, in reality enhanced to the contrary, the germination of numerous anti liberal and autocratic regimes and politics of dictatorial tendencies. The USA politics have thus evoked not only resistance of African nationalists against USA, but also hatred from the European side, which saw America s de facto, anti decolonization pressure as the reason for African radicalism, and as the cause for Soviet s penetration into its (Europe s) commercial and economic sphere. The US s policies in SSA were thus counter productive; they increased radicalism of part of the elite and town ship, hence created enormous pressure for change and revolution, causing something like soviet regime in Africa (for instance, Ethiopia 1974). The position of the former Soviet Union was so simple. Its real or hidden face (mission), as world power, which opposed capitalists greed, had provided attraction and a certain maneuvering room, particularly at the beginning. It had to support its ideological pressure with material aid, as in (for instance, Guinea, Ethiopia). However, this doesn t mean all African radical regimes are subordinate to Kremlin. The Former SU in Africa in 80s was not 186

187 better than the US. It cooperated with the most brutal dictators of Africa, in the Horn. The SU approached Africa as a supporter for the unfinished struggle in Africa for freedom, where as the US foreign policy approached Africa to help containing the spread of Communism, the evil, to Africa. Two other International powers which influenced Africa s history of conflict were NATO and PRC. NATO s intervening role in SSA ended as its member Portugal pulled out from Southern Africa (Angola, Mozambique). NATO was under severe critics of SSA states because of its political and military support to Portugal in attempt to perpetuate colonialism and white supremacy. NATO member countries politically use double standard and largely follow a one-sided policy that maintains solely their economic interest in the continent. For instance, Great Britain in 1960s together with its allies destabilized the government of Patrick Lumumba supporting the separatists front Katanga, ten years later again Great Britain stood on the side of Nigerian federal military government against Biafra. Another example of this is that the US and France were supporting the racist regime of today s RSA. But later on, as an apparent policy change in view of South African regime, the US congress enacted severe economic sanction that led to the down fall of Apartheid and caused regime change (only when the black fighting was at irreversible point). Communist China (PRC) has had an enormous political and diplomatic ambition in SSA The 1 st contact between PRC and SSA was made possible at Bandung Conference (1955). Chinese delegates officially started visiting Africa since the end of 50s. The 1 st Chinese Embassy was opened in Khartoum in 1958, Conakry in 1959, Accra in 1960, and Mogadishu Since 1960s China accepted numerous African students into its universities and technical high schools. China accused the SU of revisionism and opposed the expansion of the SU to many African nations (Angola, Mozambique, Namibia, and Ethiopia). Significant visit was that of Prime Minister Zhou Enlai. He visited many African countries in 1964, condemning the SU for revisionism. China was successful in Africa for establishing political support in Tanzania, Zambia, and Zimbabwe. Current Sino-African relations have a different dimension - trade. For PRC and Tchaj-wan the voice of African stated in the UN appears to be 187

188 important. Their aid for Africa is a good alternative source and base of competition with the West Ideology and National Interest Comprehensive understanding of these two principal aspects helps to determine the shaping of foreign policy and international relations of African states. It also helps to figure out the differences between these states. Two African states may generate a foreign policy decision that can lead towards achieving similar results, even though one of them heeds principles of ideology and the other principles of national interest. Ideology can thus serve as an environment to explain national interest. Various African regimes were devoted to the socialist ideology at the outset of independence in the 1960s. Famous African leaders of that time, who stood for independence, such as Kwame Nkrumah in Ghana, Sekou Toure in Guinea, Modibo Keita in Mali, Julius Nyerere in Tanzania to mention some of them, have reflected in their programs the base of national interest. Independence was their main target; they considered it to be an opportunity to build a new society, which is rid of intellectual, cultural and political legacy of colonial domination. Ideology and national interest are not one and the same, though. The problem is how to determine the differences between the two. No world country joins international politics solely on the basis of pure ideology. This is true for African states as well. Also, no world country expresses its foreign policy solely on the basis of pure national interest. Even though a certain state may claim that it is free of ideological influence, during the process of implementation of its foreign policy goals, the assertion appears to be groundless. Because, it can not abandon various ideological influences that emanate from internal environment such as culture, and external factors that transmit ideology. Both these factors, which emanate from within and from outside, work together loosely or vigorously to color the foreign policy of a certain state even today. States realize their foreign policy on the bases of cumulative factors, in which they try to breakdown the factors into very important and less important ones. The way of breaking the factors down, however, shouldn t automatically result with comprehensive analysis. Until the end of WW II, Africa was part of the world s political system and international relations, whose center was situated in Europe. During that time, African states were not allowed to join international politics as 188

189 independent entities, but they were understood as colonial parts of the European metropolis. As seen from this angle, the colonial system of international relations has presented three important elements of influence that characterize the future foreign policy and international relations of African states: 1) The colonial system was an environment that led towards modernization of Africa, in the sense that it served as a basis for gradual rise of future African states. 2) The colonial system assumed to erect governmental structure which would act in favor of the metropolis and in favor of inter-african conflicts. 3) That the demise of colonialism meant the end of European interest in terms of political and economical equation. The ideology of post colonial African states has attempted to address three basic challenges, namely: 1) How to mobilize various social groups under the conception of new political identity. 2) How to provide theoretical explanation about the legitimacy of the new African regimes and their representatives. 3) How to prepare a comprehensive action plan that embrace political and economic growth. The national interest of post colonial African states has focused on states ego, causing the emergence of new values. National interest too has addressed three basic elements that have been intertwined with states ego: 1) Physical state (territory, population, security) 2) Mode of life (culture, ideology) 3) Life standard(wealth, health, education, freedom) These elements are perceived as components that form national interest of any state. The national interest of an African state in the mid20th century was, as a vehicle of politics, directed towards a mono party structure with the assumption that this avenue will best guarantee the unity and uniformity of the state system. 189

190 Basically, there is no one and single correct perception about national interest. For some African states foreign policy was and is realized to secure their state sovereignty and national identity, which they think is their top security agenda, in the face of threat from their neighbors on the issues of border. This perception usually runs to conflict (for example: Ethiopia versus Eritrea on the question of Badme; Ethiopia versus Somalia on Ogaden; Togo versus Ghana; Kena versus Somalia; Tanzania versus Uganda; Angola versus former Zair; Angola versus Congo, etc.) For some, national interest is associated with political differences between heads of states. For example, President Felix Bojgny versus Sekou Toure both being colonized but the prior is conservative in manner while the latter is radical. Bojgny relies on the relation with previous colonizer, France as a path to prosperity where as Sekou Toure had totally different visions about the path to state prosperity and degree of cooperation with France. Yoweri Museveni for instance has a different vision about multiparty system; he is rather reserved in practice referring to its harmfulness to Uganda s national interest, similar to Meles Zenawi of Ethiopoia. Frederick Chiluba of Zambia prohibited Kenneth Kaunda to not participate in the run of presidential election on behalf of the country s national interest. Decision making usually remains personal business of one or few persons; it usually does not include complex communication within decisive political élites. This affects the existence of functioning principle of national interest. Ideology is basically, a reaction to reality. Some aspects of ideology that are connected with foreign policy making and international relations of SSA include: 1) It was used to interpret internal events - as of the 1960s, for instance, the Biafra situation in Congo envisioned pro radical political struggle of African nationalism against the domination of colonial powers towards self-determination. Tanzania, for example, supported the separatists of Biafra and also refused to recognize the government of Idi Amin in Uganda against the norms of the contemporary Organization of African Unity (OAU), which spoke of respecting boundaries that colonizers delineated, and insisted on noninterference into other member state s internal affairs. 190

191 Mozambique and Ethiopia were supporting ZANU with Robert Mugabe s leadership and not ZAPU with Joshua Nkomo s leadership during Zimbabwe s struggle for independence. Zambia supported ZAPU at that time. 2) It was also used as important instrument to identify a friend from an enemy: For example: Kwame Nkrumah a fried to Africa where as Felix Boigny is not; he is a puppet of the colonizers, such as France in the case of Ivory Coast. It is used to define the animosity between different movements in the same or different countries. For instance, in Angola MPLA versus UNITA; or in Angola and Congo between MPLA and Mobutu S. Seko; Yoweri Museveni versus Daniel Arapmoj and the like. 3) It was used to limit the political decision making of others - the cause of the demise of colonialism is not only the resistance of Africans, but the metropolitans themselves were pretty convinced about its failing perspectives. 4) It was used to get correct political decisions - for example, Guinea in 1958 chose independence as first former France colony who decided to integrate with Ghana; or the attempt of creating the foundation for the OAU that had to emerge in the future. On the other hand a foreign policy which is mainly based on national interest advocates about achieving its goals within the state system, through accepting the existing environment and by adapting to it. This, national interest based, approach of shaping foreign policy is different from the ideology based one. The latter approach insists on evolving completely new environment of foreign policy and international relations, denying that the de jure (currently established) environment is inefficient to maintain peace, security and mutual satisfaction. The prior leans towards maintaining the de jure environment. The latter thus embraces elements of radical changes as compared to the prior one which inclines towards the conservative school. Post colonial development of international politics and international relations of SSA could be explained thus based on these two aforementioned aspects, these are: National interest, and ideology. These aspects show two different approaches, which are, however, intertwined. National interest is realistic, constructive, adaptive and inductive, where as ideology is idealistic, 191

192 more of fighting, revisionist, visionist, less adoptive, deductive and tries to maintain purity. In reality, post colonial African states have largely remained revisionist and have had the inclination of being influenced by a certain ideological myth. African indigenous political ideology is, however, definable and one of its properties has been consolidation against colonial domination. A strong antipathy to colonialism, neocolonialism, and even their present facets is discernable through out the whole of African continent. In this sense, Africa is likely to be nationalistic, and this type of nationalism has been understood as common ideology allover the continent. This ideology, African nationalism, reflects the quest of creating an independent position of the continent in international system. Ideological terms like anti colonialism, dependency theory, overcoming underdevelopment and the like too have been common languages for Africa. OAU had functioned on the basis that all the member states respect each other s state sovereignty, and enter with this faith into the international political platform individually as an active part of the Organization. The existence of the Organization itself was considered as a guarantee for the success of a single African ideology which was labeled as Africanism, Pan-Africanism Political Determinants In post colonial SSA, there was an absence of strict criteria for designating long-term national interests. All effort was thus directed towards securing integrity and sovereignty of the newly emerged states in the face of internal and external threats. Hence, decisions which were related to foreign policy goals and international relations were considered as a mater of ad hoc business, which in turn evoked absence of political consistency and growing disagreements among elites. Mono party system together with one man dominated political regime ran the whole state affairs with out opposition. This behavior was typical to the new states of SSA, where the leaders had enormous influenced major activities including the essence of international politics and international relations. The study of political determinants of foreign policy is inseparable mainly from economic and cultural determinants of foreign policy. A decision, which is considered as pure political, could as well be an expression of economics or culture in a certain condition. 192

193 The decisions that the new states of SSA made to retain their relation with former colonial powers might be conditional to the needs of these states or governing elites, who would like to secure the continuity of economic and cultural ties, and also like to ensure the political stability of their regimes. Other problem of the study of political determinants of foreign policy is the uneasy task of identifying the distinction between foreign policy and the domestic one. Since foreign policy could be also used as an instrument for domestic politics, in the sense that it elevates the position and significance of the political activities of the regime, it can function as mechanism of internal integration or solidarity with the state. Identifying concrete position of the SSA states towards foreign policy, in some cases, depend on the pressure that has been exerted on them from within the domestic environment rather than from outside or foreign environment. For instance, some African states enjoyed a radical position (Ghana, Guinea, Mali etc.) in the 1960s, during the Congo crisis on the issue of Biafra. The position they took was not solely a reaction against foreign (Western) intervention, but also it was an expression of resistance of nationalistic politicians (such as Nkrumah, Toure, Keita, etc.), who officially conveyed the independence of their nation and state. Subsequent strong anti-american demonstrations that took place at that time in various African cities were expressions of this ingredient of foreign policy strategy. They resulted with the politics of neutral position in the countries which chose this position. The political aggression of the Rwandan regime, during the 1990s, in neighborhood Democratic Republic of Congo is for example, directed to discrediting the politics of France in Central African region, and it has an aim of reinforcing the position of the new political representations. Personal relationships between politicians, too, play significant roles in international politics and international relations of SSA. For instance, in Central and Eastern Africa a limited group of politicians have emerged, who have cooperated on the basis of friendship. Leaders of Uganda, Rwanda, and Democratic Republic of Congo were later on joined by Eritrea and Ethiopia in this practice. They were referred to as the new breeds. Some of the relations have been based on common struggle against common enemy. Furthermore, cooperation between accredited African diplomats in international organizations such as United Nations plays an enormous role towards reflecting an individual behavior of SSA foreign policy. 193

194 The issue of domestic and foreign policy in SSA, however, remains dilemma of the continent. It reminds us of Africa s strong dependency on foreign economic aid, and the need of complete independence of the continent. Direct foreign aid appears to be an expression of loss of a portion of ones independence. The feature of international relations that the continent displays is not mutually acceptable behavior. The relations are not about interdependence, they rather portrait strong dependency in all branches of national economy, that allows the vicious pattern of foreign domination of various facets. Subsequent domination of France, for instance, the economy of Francophone countries (Cameroon, Gabon, Ivory Coast), or strong all-rounded influence of International Monetary Fund and World Bank in many SSA countries (Uganda, Ethiopia, Ghana, etc.), and the negative impact of these institutions based globalization which has been deepening the gap between the rich and the poor, present some of the main reasons that continuous opposition against the patterns of domination neocolonial or what ever. Marxist-Leninist ideology was proclaimed in SSA for the first time in 1969 by the Marxist regime of Congo. This attracted a direct support from the East European Communist parties as an option to escape dependency on France s treasure. Many regimes utilized this choice, even though it would mean joining the bloc politics rivalry between the West and the East or between the Soviet Union and China. The expectations, which arose regarding social needs, since the demise of colonialism pushed the new political regimes to depend on foreign aid. This step was considered as though it would secure stability in the states of SSA. The main factor, which determines the content of foreign policy of SSA, is the interest of African states to arrange local and continental balance of power, in their space or region. One of the major aspects that characterize the political development of SSA since the mid 1970s has been the increase of foreign interventions into the continent. Defending the continent by resisting these interventions has since been one of the key elements of African foreign policy and international relations. This goal appears to be full of illusions because foreign powers have intensified the pattern of domination. Nevertheless, the attempt of domination has never halted the effort of various African states to increase their influence, in view of determining their geopolitical space by themselves. The decision of 194

195 West African States Association (ECOWAS), which acted to solve the conflict of its member state, Liberia, was an attempt of demonstrating self-sufficiency. Inter African relations show that the foreign policy of SSA is still in the process of consolidation. It is in progression regarding relationships with non-african actors, as well as relationships with African communities. In the light of their common past, African states present two major common interests in the field of foreign policy: The first one is uniting the continent, which has culminated by establishing the African Union. The second one is neutrality regarding non- African matters. The concept neutrality doesn t refer to not participating on international forum. It refers to avoiding the act of clinging on any super power. Kwame Nkrumah, with this regard, emphasizes that African neutrality doesn t mean giving up ones responsibility in the area of foreign policy and international relations. It would rather means, entering the international forum without any partisanship or string attached, but with a real room in the platform for African governments to maneuvering their power. Commitments of the 1960s and 1970s had outlined that the African revolution would determine the behavior and direction of foreign policy and international relations of SSA states. Nevertheless, today, these commitments have been substituted with economic issues. 195

196 14 Rozvojová pomoc v Latinskej Amerike 171 * Príspevok bol vytvorený ako podkladový materiál na prednášku na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá sa uskutoční 6. decembra 2007 Štruktúra: 1) Charakteristika regiónu 2) Oficiálna rozvojová pomoc v Latinskej Ameriky 3) Európska únia a Latinská Amerika - rozvojová pomoc a spolupráca 14.1 Charakteristika regiónu Najčastejším prívlastkom používaným na charakteristiku regiónu Latinská Amerika je rôznorodosť. Tá sa vzťahuje aj na obyvateľstvo (520,9 milióna). Výsledkom historického vývinu je tzv. mestizaje (= miešanie) a koexistencia pôvodného domorodého obyvateľstva s obyvateľmi európskeho, afrického a neskôr aj ázijského pôvodu. Najväčšiu časť obyvateľstva predstavujú mestici a mulati (50 %); na druhom mieste je biele 171 K termínu Latinská Amerika Interpretácia pomenovania Latinská Amerika nie je vždy jednoznačná. Často sa pod týmto pojmom chápu všetky krajiny amerického kontinentu na juh od Spojených štátov amerických. Názov Latinská Amerika vznikol vo Francúzsku na označenie krajín, v ktorých sa hovorí jazykmi latinského pôvodu. V užšom zmysle a v súlade s oficiálnymi dokumentmi sa pojem Latinská Amerika vzťahuje na tie krajiny amerického kontinentu, v ktorých je úradným jazykom španielčina (18 krajín) alebo portugalčina (1 krajina); ide o členské krajiny Iberoamerického spoločenstva národov na americkom kontinente. V tomto zmysle pojem Latinská Amerika zahŕňa nasledujúce krajiny: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Dominikánska republika, Uruguaj, Venezuela. Európska únia rozvíja strategický dialóg s krajinami Latinskej Ameriky spolu s krajinami karibskej oblasti; k nim patria: Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Dominika, Grenada, Guyana, Haiti, Jamajka, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vicent a Grenadíny, Santa Lucia, Surinam, Trinidad a Tobago 196

197 obyvateľstvo európskeho pôvodu (30 %); pôvodné obyvateľstvo, tzv. indígenas (12 %) sa koncentruje najmä v Mexiku a Strednej Amerike (57 %) a v Perú, Bolívii a Ekvádore (49 %); obyvateľstvo afrického pôvodu predstavuje len malú časť obyvateľstva (5 %). Región je spätý s Európou najmä spoločným kultúrnym a historickým dedičstvom, podobnými hodnotami a najmä jazykmi: väčšina z viac ako 500 miliónov obyvateľov hovorí po španielsky alebo po portugalsky (Brazília). Región je bohatý na prírodné nerastné a energetické zdroje a vyznačuje sa mimoriadnym bohatstvom životného prostredia (napr. amazonský prales) a veľkou biodiverzitou. Zároveň ide o vysoko rizikový región z hľadiska prírodných katastrof (zemetrasenia, cyklóny a i.). Napriek bohatstvu prírodných zdrojov región dosiaľ nedosiahol zodpovedajúcu úroveň v ekonomických ukazovateľoch ani v indexe ľudského rozvoja. Okrem Kuby krajiny regiónu prijali trhovú ekonomiku. Aj napriek tomu je situácia v tomto smere pestrá: Tvoria ju ekonomiky menej rozvinuté (Stredná Amerika, krajiny andskej oblasti), ale aj krajiny s pokročilou industrializáciou (Mexiko, Brazília, Čile, Uruguaj, Argentína). Rozdiely v HDP medzi jednotlivými krajinami sú výrazné; napr. podľa údajov CEPAL za r priemerné HDP per capita v krajinách Latinskej Ameriky bolo 4 044,1 USD, najnižšie 835,1 USD (Nikaragua) a najvyššie: 8,130 (Argentína). Ekonomickú históriu regiónu negatívne poznačili najmä nasledujúce problémy: Monokultúrny charakter ekonomík a z toho vyplývajúca závislosť od cien na medzinárodných trhoch. Zahraničná zadlženosť. Hyperinflácia (v r priemerná inflácia bola 600 % a v r %). Obmedzený vnútorný trh (nízka kúpyschopnosť obyvateľstva). Problémy sa odrazili v tzv. sociálnom dlhu (nízka úroveň zdravotníctva, školstva, nízka životná úroveň). Od 90. rokov sa v regióne uskutočnili závažné zmeny. Po dlhom období kríz Latinská Amerika pokročila smerom k regionálnej a celosvetovej 197

198 integrácii a k politickému dialógu, ktorý je sprevádzaný ekonomickými a finančnými reformami. Napriek tomu región je ešte stále zraniteľný. Na konci 20. storočia sa v regióne Latinskej Ameriky uskutočnili nasledujúce kľúčové zmeny: Nastal pokrok smerom k demokracii. Po rokoch politickej nestability boli vo väčšine krajín regiónu nastolené demokratické režimy (okrem Kuby; v ostatnom čase aj vývoj vo Venezuele nesie známky nedemokratického režimu). Nepriaznivým faktorom sú pretrvávajúce interné a pohraničné konflikty (Stredná Amerika, Andské spoločenstvo) a obchod s drogami, sprevádzaný korupciou a násilím. Ozdravili sa ekonomiky a pokročila regionálna integrácia. V 80. rokoch 20. storočia - označovaných ako tzv. stratená dekáda - sa na odporúčania CEPAL-u aplikovali protekcionistické politiky ( náhrada za dovoz = sustitución de exportaciones ), keď sa latinskoamerické vlády usilovali dosiahnuť sebestačnosť. Od 90. rokov sa však začali uskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré umožnili redukovať verejný deficit, zastaviť infláciu a vytvoriť priaznivé podmienky na investície a otvorený trh. - Medzinárodná obchodná výmena sa výrazne zvýšila. Obchod s EÚ predstavoval 5 % zahraničnej obchodnej výmeny únie. - Priame zahraničné investície vzrástli (priemyselný sektor, služby). V uvedenom období sa investície z krajín EÚ umiestnili na prvých miestach. Významná je aj účasť európskych - najmä španielskych podnikov na privatizačných procesoch (verejný sektor, banky, telekomunikácie, letecká doprava, energia). - Zahraničný dlh od sa zvýšil. Zhoršilo sa tak postavenie najchudobnejších krajín (Bolívia, Honduras, Nikaragua), pokiaľ ide o amortizáciu dlhu. Táto skutočnosť videla k vytvoreniu programu na redukciu alebo zrušenie dlhu pre chudobné veľmi zadlžené krajiny. Na programe participuje aj Európska únia. K najzávažnejším problémom regiónu patrí nerovný ekonomický rozvoj jednotlivých sociálnych skupín. Podľa odhadov až 200 miliónov osôb v krajinách regiónu žije pod hranicou chudoby (hranica je 2 USD na deň). Rast nie je sprevádzaný vyváženým vzrastom príjmov obyvateľstva. Z tohto 198

199 hľadiska ide o najproblematickejší región sveta. Ku krajinám s najväčšou sociálnou nerovnosťou patria Honduras, Bolívia, Paraguaj a Brazília. Chudoba a nedostatočný prístup k základným sociálnym službám sa dotýkajú najmä určitých sociálnych skupín, hlavne medzi indiánskym obyvateľstvom a obyvateľstvom afrického pôvodu (najmä v Brazílii, Kolumbii, Venezuele, Peru, Hondurase a Nikarague). Najnovšia ekonomická situácia sa javí optimistickejšia. Ekonomické bilancie za r sú pozitívne, aj keď je pravda, že vo viacerých ukazovateľoch sa región ešte stále nevyrovná iným rozvojovým krajinám. Podľa predpovedí na r sa odborníci pozerajú na ekonomický vývin: s opatrným optimizmom. Boli ozdravené makroekonomické podmienky a vzrástol domáci dopyt (investície aj spotreba). Za predpokladu, že podmienky v medzinárodnom kontexte budú priaznivé, pre Latinskú Ameriku a karibskú oblasť sa v r predpokladá rast 4,7 %. Bude to v poradí už piaty rok, čo región zaznamenáva rast, a štvrtý s rastom nad 4,5 %. Predpokladá sa, že inflácia, v minulosti hydra Latinskej Ameriky, bude pod celosvetovým priemerom (pod 5 %). Dobrý rok sa predpovedá aj pre zahraničné investície (podiel na svetových priamych zahraničných investíciách 10 %, čo je však menej ako v 70 rokoch). Pokiaľ ide o celkovú konkurencieschopnosť, región dlhodobo zaostával za ostatným svetom. Tento trend sa zastavil (Latinská Amerika rástla rýchlejšie ako rozvinuté ekonomiky a takmer tak rýchlo ako iné rozvojové krajiny). Napriek tomu situácia nestačí na to, aby sa región vyrovnal ázijským krajinám. Svetové ekonomické fórum r vyrieklo verdikt : Napriek rastu HDP - Latinská Amerika bude zaostávať za Áziou a krajinami východnej Európy, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť. Problémom je najmä spomínaný sociálny dlh: v porovnaní s ostatným svetom nízke investície do zdravotníctva a školstva. K najaktuálnejším problémom patrí stagnujúca integrácia (otrasy v CAN a v Mercosure), nejednotnosť a konfrontácie medzi jednotlivými krajinami a vysťahovalectvo smerom do USA. 199

200 14.2 Oficiálna rozvojová pomoc v Latinskej Amerike Postavenie Latinskej Ameriky a Karibiku medzi príjemcami ODA Podľa zoznamu prijímateľov pomoci DAC väčšina krajín Latinskej Ameriky patrí medzi krajiny a teritóriá s nižším stredným príjmom (12 krajín), 1 krajina (Nikaragua) patrí ku krajinám s nízkym príjmom a 7 krajín patrí do skupiny krajín s vyšším stredným príjmom. Tabuľka 23 Krajiny Latinskej Ameriky v zozname príjemcov pomoci (DAC) Platí od r pre toky v r. 2005, 2006, Least Developed Countries 2. Other Low Income Countries HDP per capita menšie ako 825 USD r Lower Middle Income Countries and territories HDP per capita 826 3,255 USD v r Nikaragua Bolívia Brazília Kolumbia Kuba Dominikánska rep. Ekvádor Salvádor Guatemala Guyana Honduras Paraguaj Peru 4. Upper Middle Income Countries and Territoriies HDP per capita 3,256 10,065 USD v r Argentína Čile Kostarika Mexiko Panama Uruguaj Venezuela Celková pomoc smerujúca do Latinskej Ameriky predstavuje síce pomerne nízky podiel z celku - cca 10,5 % zo svetovej ODA no aj tak predstavuje veľmi potrebné zdroje na zmiernenie problémov regiónu, lebo je menej labilná ako iné finančné toky. Relatívne nízky podiel regiónu na ODA v globálnom meradle ilustrujú nasledujúce tabuľky. 200

201 Tabuľka 24 Netto ODA a obyvateľstvo krajín - príjemcov ODA podľa regiónov r V cenách USD r Región Netto ODA v miliónoch USD Afrika Ázia Amerika Európa Oceánia Nešpecifikované regióny Príjemcovia ODA celkove Obyvateľstvo v miliónoch Tabuľka 25 Netto ODA príjmy per capita podľa regiónov r V cenách USD r Región Netto ODA per capita Oceánia 118 Európa 37 Afrika 34 Svet 15 Amerika 13 Ázia 6 Tabuľka 26 Vývoj ODA v Latinskej Amerike v % hrubého národného dôchodku a dôchodku per capita % HND 0,50 0,49 0,42 0,32 0,26 0,32 0,29 0,25 USD per capita ,25 0,40 0,35 0,30 0,35 0,

202 Tabuľka 27 Zastúpenie krajín Latinskej Ameriky v zozname 50 krajín s najvyšším podielom na ODA (príjemcovia pomoci za r participácia na ODA v %) Krajina participácia na ODA v % Bolívia 1,2 Brazília 0,5 Salvádor 0,3 Honduras 0,8 Nikaragua 1,3 Peru 0,7 Región Afrika celkove 35,3 Amerika celkove 9,4 Ázia 30,0 Európa celkove 6,5 Oceánia celkove 1,3 Nešpecifikovaný región 17,5 Svet celkove 100 Pre porovnanie: Z 50 krajín uvedených v rebríčku najvyššiu participáciu na ODA mala Konžská demokratická republika (2,7 %), najnižšiu participáciu Thajsko (0,1 %) Vývoj ODA v Latinskej Amerike od 90. rokov 20. storočia Ako ukazuje prípad Latinskej Ameriky, distribúcia ODA medzi regióny a krajiny je nerovnomerná: Napr. v r do Afriky a Ázie smerovalo 67 % čistej ODA, zatiaľ čo do regiónu Latinská Amerika a Karibik sotva 8 %. Tieto proporcie sú podobné skutočnostiam z r. 1990, keď región bol príjemcom len 9 % ODA. V skupine najmenej rozvinutých krajín, ktorá absorbuje takmer 30 % pomoci, okrem Haiti nefiguruje žiadna z krajín regiónu. V r sa žiadna z krajín regiónu nenachádzala v zozname 10 najväčších príjemcov ODA. Medzi najväčších príjemcov ODA spomedzi krajín regiónu patria: Bolívia, Nikaragua, Peru, Kolumbia, Honduras. V r uvedené krajiny absorbovali viac ako 46 % celkovej ODA do regiónu. 202

203 Distribúcia bilaterálnej pomoci z krajín DAC sa líši aj pokiaľ ide o vzťah k priamym zahraničným investíciám. V Afrike je ODA 7 krát vyššia ako objem PZI, zatiaľ čo v regióne Latinskej Ameriky a karibskej oblasti predstavuje sotva 25 % PZI, keďže región prijíma viac investícií a menej ODA v porovnaní s Afrikou Účel zahraničnej pomoci Od r nastal posun v štruktúre ODA smerom od cieľov spojených s ekonomickou infraštruktúrou a celkovým rozvojom na podporu sociálnych služieb a sociálnej infraštruktúry. Podiel ODA na tieto účely sa zdvojnásobil a dosiahol takmer 50 % pomoci smerujúcej do regiónu. Ďalším vzrastajúcim komponentom pomoci je redukcia zahraničného dlhu. Pomer vzrástol z 3 % celkovej pomoci v r na 10 % v r. 2002; v niektorých krajinách presahuje 40 % pomoci. Tieto zmeny v alokácii ODA ukazujú, že donori uprednostňujú pomoc v oblasti odstránenia chudoby s dôrazom na aktivity súvisiace s cieľmi milénia (Millenium Development Goals) Bilaterálna a multilaterálna pomoc Bilaterálna pomoc predstavuje cca tri štvrtiny celkovej ODA. Participáciu hlavných donorských krajín regiónu ukazuje nasledujúca tabuľka: Tabuľka 28 Participácia donorských krajín na celkovom objeme ODA Donor Participácia na celkovom objeme pomoci USA 23 % Japonsko 11 % Nemecko 7 % Španielsko 8 % Za osobitnú zmienku medzi donorskými krajinami stojí Španielsko. Spomedzi všetkých krajín sa práve Španielsko v rámci poskytovanej rozvojovej pomoci zameralo prednostne na región Latinskej Ameriky a Karibiku. Do tohto regiónu smerovalo 41 % pomoci z celkovej pomoci Španielska rozvojovým krajinám. 203

204 Multilaterálna pomoc je v regióne menej významná ako v ostatných regiónoch, osobitne v Afrike. Účasť multilaterálnych donorov mala mierne vzrastajúci trend od r Až 80 % pomoci (r. 2002) sa realizovalo formou grantov; podiel pôžičiek postupne klesal od polovice 90 rokov. V regióne sú aktívne najmä nasledujúce multilaterálne organizácie: Európska investičná banka Pôsobí v Latinskej Amerike od r. 1993; dopĺňa aktivity Európskej komisie v investíciách v oblasti priemyslu, telekomunikácií a energetiky, vodného hospodárstva, sanácií, dopravy. 90 % pôžičiek smeruje do súkromných európskych investícií (dopyt štvornásobne prevyšuje disponibilné sumy). Od r pôžičky smerujú najmä do Brazílie, Argentíny, Mexika. Pre Strednú Ameriku bola určená pôžička (44 miliónov EUR na elektrickú energiu) na rekonštrukcie po uragáne Mitch. EIB má zámer sústrediť spoluprácu na tri oblasti: Podpora spoločných podnikov, financovanie MSP a posilnenie garancií na pôžičky. Interamerická rozvojová banka (Banco Interamericano de Desarrollo) Hlavný aktér v regióne v oblasti poskytovania pôžičiek a nenávratnej technickej pomoci. BID spolupracuje s donormi prostredníctvom fiduciárnych fondov, ktoré banka spravuje v mene USA, Japonska, Švédska, Španielska a i. Tieto fondy sú určené najmä na kofinancovanie technickej pomoci a regionálnych a subregionálnych projektov v sociálnej oblasti (chudoba, postavenie žien, zdravotníctvo, školstvo, životné prostredie), podporu inštitucionálnych kapacít a odborné školenia v rôznych sektoroch a na podporu mimovládnych organizácií. Svetová banka Európska komisia spolupracuje so Svetovou bankou na definovaní spolupráce medzi prijímateľmi a darcami tak, aby pomoc prispela k spoločným cieľom. Koordinácia sa sústreďuje na veľké programy, ako napr. záchrana amazonského pralesa, rekonštrukcia Strednej Ameriky, ktoré sa premietajú do programov v sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia. V oblasti boja proti chudobe vytýčila program na zmiernenie záťaže zahraničného dlhu pre 204

205 chudobné veľmi zadlžené krajiny. V r prijímateľmi pomoci boli Bolívia, Honduras, Nikaragua. Medzinárodný menový fond V Latinskej Amerike poskytuje pôžičky určené na financovanie deficitu platobnej bilancie. Medzi najvýznamnejšie aktivity patrí urgentná pomoc v prípadoch prírodných katastrof. V rámci programu Služby pre rast a pre boj proti chudobe (Servicio de Crecimiento y la Lucha contra la Pobreza) predstavuje doplnok k úverom banky v kontexte stratégií na zníženie chudoby a poskytuje dlhodobú pomoc chudobným krajinám na stratégiách boja proti chudobe, na ktorých participuje občianska spoločnosť. Organizácia amerických štátov Zúčastňuje sa na regionálnych projektoch v oblasti školstva, odborného vzdelávania a životného prostredia. Vzťahy zahŕňajú pravidelný dialóg, koordináciu rôznych otázok (volebné procesy) a spoluprácu v rámci Medziamerickej komisie na kontrolu zneužívania drog. Agentúry OSN CEPAL - Ekonomická komisia OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik sa venuje regionálnej spolupráci v ekonomickej a sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia. Celý rad ďalších komisií zasahuje v ďalších špecifických oblastiach. Na ODA sa podieľajú ďalšie finančné bilaterálne a multilaterálne subjekty, ale ich pomoc je skromná a koncentruje sa na nasledujúce oblasti: Štrukturálne pôžičky alebo opatrenia na zmiernenie záťaže vyplývajúcej zo zadlženia (Medzinárodný finančný fond) Podpora mimovládnych organizácií v lokálnych projektoch Rozvojové projekty (zdravotníctvo, školstvo, rozvoj vidieka) Boj proti drogám a zločinnosti Podpora demokracie a právneho štátu (volebné procesy) Podpora regionálnej integrácie (obchod, podpora administratívnych a inštitucionálnych kapacít) 205

206 14.3 Európska únia a Latinská Amerika - rozvojová pomoc a spolupráca Porovnanie účasti bilaterálnych a multilaterálnych darcov na brutto ODA pre Latinskú Ameriku (vrátane donácií) s vyčlenením členských štátov Európskej únie a Európskeho spoločenstva ukazuje, že hlavným zdrojom ODA pre Latinskú Ameriku je práve Európska únia a členské štáty EÚ. Pomoc EÚ vo forme donácií predstavuje 47 % tohto typu pomoci. Tabuľka 29 Brutto ODA (v miliónoch USD) vrátane donácií 1995 Donácie 1999 Donácie Latinská Amerika celkove Bilaterálni donori CAD Členské štáty EÚ a Európske spoločenstvá Multilaterálna pomoc celkove Vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou v regionálnej, subregionálnej a bilaterálnej rovine sa zintenzívnili od r v dôsledku viacerých faktorov: Pokrok regiónu Latinskej Ameriky v oblasti demokracie, ľudských práv, mierových procesov, boja proti drogám a pod. Blízkosť postojov vo vzťahu k prvoradým témam (kultúrne hodnoty, regionálna integrácia, bezpečnosť a obrana atď.) Spoločná vôľa zintenzívniť ekonomickú a obchodnú výmenu Upevnenie uvedených vzťahov má tri dôsledky: Nadviazanie permanentného politického dialógu Aktivity bilaterálnej spolupráce Nadviazanie obchodných vzťahov (diferencovaných podľa subregiónov a krajín) 206

207 Politický dialóg na regionálnej úrovni sa orientuje najmä na politickú stabilitu, konsolidáciu právneho štátu, ľudské práva, integráciu a boj proti drogám. Každoročne sa konajú schôdze ministrov zahraničných vecí v rámci Grupo de Rio. Prejavom zintenzívnenia vzťahov sú samity Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku. Doteraz sa uskutočnili nasledujúce vrcholové schôdze: Rio de Janeiro (2000) Madrid (2002) Guadalajara (2004) Viedeň (2006) Samit v Riu de Janeiro predstavoval východisko pre politiky strategickej aliancie s Latinskou Amerikou vrátane príslušného akčného plánu. Presadzovanie strategických zámerov do praxe nenapreduje tak úspešne, ako by bolo želateľné. 207

208 Zoznam použitej literatúry Annual Activity Report Brussels: EuropeAid Co-operation Office, Appeal for Liberia [online]. Dostupné na internete: < Atlas der Globalisierung. Le Monde diplomatique/ taz Verlags- und Vertriebs GmbH, Atlas der Globalisierung. Le Monde diplomatique/ taz Verlags- und Vertriebs GmbH, BÁRCENA, A., comp.; DE MIGUEL, C,; CARLOS, J., (comp.): Funanciamiento para el Desarrollo Sostenible: visiones y acciones desde la perspectiva de América Latina y el Caribe. CEPAL - División de Desarrollo Sostenible y Asentamientos Humanos. Abril BENČ, V.: Rozvojová pomoc a spolupráca - výzvy a perspektívy. Prešov: Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2005, ISBN BENDIEK, A., WHITNEY-STEELE, H.: Wein predigen und Wasser ausschenken. Die Finanzierung der EU-Außenpolitik [online]. Berlin: Stiftung Wissenschaft und Politik, SWP-Aktuell 31, Juli 2006, dostupné na internete: < document.php?id=1741> BRIGALDINO, G.: Entwicklungstheorie und die AKP Zusammenarbeit der EU im Wandel. [online]. Dostupné na internete: < BRIGALDINO, G.: Europäische Lomé-Entwicklungszusammenarbeit 2000: Neue Karten, altes Spiel? [online]. Dostupné na internete: < 208

209 BRÜNE, S.: Die Konvention von Cotonou. In.: Nord-Süd Aktuell (Hamburg), Jg. XV., 2001, č. 2, s BRÜNE, S. Europas Außenbeziehungen und die AKP-Staaten: Das Abkommen von Cotonou. Eine erste Zwischenbilanz. In.: Nord-Süd Aktuell (Hamburg), Jg. XVI., 2002, č. 2, s BRÜNE, S. Gibt es eine Zukunft für Lomé? Die EU-AKP-Beziehungen auf dem Prüfstand. In.: Internationale Politik, 1998, č. 11, s BUNDESMINISTERIUM FÜR ZUSAMMENARBEIT: Die AKP-Staaten - traditionelle Partner der EU. [online]. Dostupné na internete: < /akpstaaten/index.html#02> CIA Factbook: oficiálna stránka publikácie CIA World Factbook. [online]. Dostupné na internete: < COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Commission Staff Working Document - Accompanying document to the annual Report from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions Keeping Europe's promises on Financing for Development Financing for development - from Monterrey 2002 to Doha 2008 Progress Report 2007 Is the European Union on track to meet its commitments by 2010? [online]. Brussels: 4 April 200, SEC(2007) 415, dostupné na internete: < Serv/LexUriServ.do?uri=CELEX: SC0415:EN:HTML> COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Communication from the Commission to the Council and the European Parliament on the Instruments for External Assistance under the Future Financial Perspective [online]. Brussels: , COM(2004) 626 final, dostupné na internete: < 209

210 COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: External Actions through Thematic Programmes under the Future Financial Perspectives [online]. Brussels: Commission of the European Communities, 2005, dostupné na internete: < 4_en.pdf> COMMON, M. - STAGL, S.: Ecological Economics. Cambridge University Press, Consolidated Appeals Process [online]. UN, 2005, dostupné na internete: < COUDOUEL, A. et al.: Poverty Measurement and Analysis. In: PRS Sourcebook. Washington: World Bank, 2002, pp COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION: Financial Perspective Brussels, [online]. [cit ]. dostupné na internete: < misc/87677.pdf> DANĚK, P.: Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus a diskurz rozvoje. In: Stát, prostor, politika - vybrané otázky politické geografie. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2000, pp DEGNBOL - MARTINUSSEN, J., ENGBERG - PEDERSEN, P: AID Understanding International Development Cooperation. London: Zed Books Ltd., DICKEN, P.: Global shift. Reshaping the global economic map in the 21.st century. New York: Guilford Press, DUDÁŠ, T.: Priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve. Bratislava: EKONÓM,

211 ELD, U.: Hat das Lomé - Abkommen noch Zukunft? Eine Reform der europäischen Entwicklungszusammenarbeit ist notwendig. In.: Kommune. Forum für Politik, Ökonomie, Kultur. [online] 1997, č. 11, s , dostupné na internete: < html> ELD, U. - THORFFIN, C.: Improving financial cooperation. In.: The ACP-EU Courier. [online] 2000, č. 181, s. 24, dostupné na internete: < tm> Entwicklungspolitik, Internationale politik, Deutsche Gesellschaft für Auswertige Politik e.v.: EU Donor Atlas [online]. November - Dezember 2004, NR , 59 Jahr, dostupné na internete: < pdf> EUROPEAN COMMISSION - EuropeAid Co-operation Office: Annual Activity Report 2005, [online]. Dostupné na internete: < EUROPEAN COMMISSION: External Actions through Thematic Programmes under the Future Financial Perspectives , [online]. COM(2005) 324, Brussels , dostupné na internete: < 4_en.pdf> EUROPÄISCHE KOMMISSION: Überführung des EEF in den EU-Haushalt: Kommission setzt auf effizientere und flexiblere EU-Entwicklungshilfe im Interesse der Armen. [online]. Brüssel, 8. Oktober 2003, IP/03/1355, dostupné na internete: < =HTML&aged=0 &language=de&guilanguage=en> EURÓPSKA KOMISIA: Všeobecný rozpočet Európskej únie na finančný rok Číselné údaje. [online]. Brusel, február 2007, dostupné na internete: < 2007_2_sk.pdf> 211

212 FAO: The state of food insecurity in the world Food and Agriculture Organization of the United Nations, FOLTÝN, J. - HŘÍCH, J.: Rozvojová pomoc a mezinárodní organizace. Medzinárodné otázky, č. 3/2001, ročník X GADDIS, L.: Studená vojna. Bratislava: Slovart, 2006 GAMMELTOFT, P.: Remittances and other financial flows to developing countries. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp GANGULY, S.: From the Bengal Famine to the Green Revolution. [online]. Dostupné na internete: < GERBET, P.: Budování Evropy, Praha: Karolinum, GHOSH, B.: Migrants remittances and development. Myths, rhetoric and realities. Geneva: IOM, 2006, 118 pp. Humanitární charta a Minimální standardy pro humanitární pomoc, Praha: Portál, s. r. o. pro Sdružení Česká katolická charita, Charta organizácie Spojených národov a Štatút Medzinárodného súdneho dvora, Informačné stredisko Organizácie Spojených národov v Prahe Informe Estratégico Regional sobre América Latina. Programación Comisión Europea, Abril INTELLIGENT ENERGY - EUROPE: Biomass Energy Platforms Implementation for Training in Africa. [online]. Dostupné na internete: < INTER-AMERICAN DIALOGUE- LATIN AMERICA ADVISOR. Special report Forecasting Latin America in

213 Internal Agreement between the Representatives of the Governments of the Member States, meeting within the Council, on the Financing of the Community Aid in Accordance with the ACP-EC Partnership Agreement and on the allocation of financial assistance for the Overseas Countries and Territories to which Part Four of the EC Treaty applies. Brussels: Official Journal of the European Union, L247/32, 9 September INTERNATIONAL LABOUR ORGANISATION. Coordination in crisis response and Reconstruction, In Focus Programme on Crisis Response and Reconstruction. [online]. Dostupné na internete: < df> JEHLIČKA, P. - TOMEŠ, J. - DANĚK, P.: Stát, prostor a politika. Vybrané otázky politické geografie. Praha: Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje Přírodovědecké fakulty University Karlovy, JOHNSTON, R. J. et al.: The dictionary of human geography. 4 th Edition. Malden: Blackwell, 2000, 958 pp. JOLY, D.: Some structural effects of migration on receiving and sending countries. International Migration, 2000, vol. 38, no. 5, pp KAISER, K. - SCHWARZ, P.(Hrsg.): Weltpolitik im neuen Jahrhundert. Baden Baden: Nomos Verlagsgesellschaft, KAPPEL, R.: Europäische Entwicklungspolitik in Wandel. Perspektiven der Kooperation zwischen der EU und den AKP-Ländern. INEF - Report Nr. 17, Duisburg, KENNETH, K.: The ACP-EU Partnership Agreement. Time for Change. In.: The ACP-EU Courier. [online]. 2000, č. 181, s. 3, dostupné na internete: < tm> 213

214 KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Návrh nariadenia Rady týkajúceho sa implementácia 10. Európskeho rozvojového fondu. [online]. Brusel, 27. októbra 2006, KOM(2006) 650 v konečnom znení, dostupné na internete: < 006/om2006_0650sk01.pdf> KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Výročná správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja. [online]. Brusel, 4. apríla 2007, KOM(2007) 164 v konečnom znení, dostupné na internete: < 0164sk01. doc> KOMMISSION DER EUROPÄISCHEN GEMEINSCHAFTEN: Mitteilung der Kommission an den Rad und das Europäische Parlament. Auf dem Weg zur vollständigen Einbeziehung der Zusammenarbeit mit den AKP-Staaten in den EU-Haushalt. Brüssel, 8. Oktober 2003, KOM(2003) 590 endgültig, dostupné na internete: < 003DC0590:DE:HTML> KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika. Praha: Ekopress, LANDES, D.: The Wealth and Poverty of Nations. W. W. Norton & Company, LENSINK, R., WHITE, H.: Are there negative returns to aid? Journal of Development Studies, 2001, vol. 37, no. 6, pp LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy, Bratislava: Sprint LIPKOVÁ,L. a kol.: Ekonomika rozvojových štátov. Bratislava: EKONÓM,

215 LIPKOVÁ, Ľ. (red.): Rozvojová pomoc. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov, MARTINUSSEN, J.: Society, State and Market. A guide to competing theories of development. Halifax: Fernwood Publishing, MEADOWS et al.: The limits to growth: a report for the Club of Rome's project on the predicament of mankind. Universe Books, MEADOWS et al.: Beyond the limits: global collapse or a sustainable future? Earthscan, Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. [online]. Úradný vestník Európskej únie, C 139 zo 14. júna 2006 ( / c_ sk pdf) MVRO: Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Grantové schémy. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < MVRO: Rozvojová pomoc, Rozvojová pomoc SR, Oficiálna rozvojová pomoc [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < MZV SR, SAMRS: Informácia o výsledkoch výziev na predkladanie projektov Slovak Aid v r [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < MZV SR: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok Bratislava, 2006, ISBN

216 MZV SR: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Bratislava, 2007, ISBN MZV SR: Oficiálna rozvojová pomoc, Rozvojová spolupráca [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < MZV SR: Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky , Bratislava, 2003, ISBN MZV SR: Vláda schválila návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci, [online]. [cit ].Dostupné na internete: < NYBERG-SORENSEN, N., VAN HEAR, N., ENGBERG-PEDERSEN, P.: The migration-development nexus. Evidence and policy options. State-of-the- Art overview. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp O NEIL, E.: The Role of Foreign Aid in Development. May OECD: DAC List of ODA Recipients as at 1 January [online]. Paris: Organisation for Economic Co-operation and Development, [cit ]. Available on: < OECD: Development Co-operation 2005 Report - Efforts and Policies of the Members of the Development Assistance Committee. OECD Journal on Development, Volume 7, Issue 1, February ISBN OECD: Development Co-operation 2006 Report - Efforts and Policies of the Members of the Development Assistance Committee. [online]. OECD Journal on Development, Volume 8 Issue 1, March 2007, ISBN , dostupné na internete: < cl=23/nw=1/rpsv/dac/> Oxfordský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství,

217 Partnership Agreement Between the Members of the African, Caribbean and Pacific Group of States, on the One Part, and the European Community and its Member States, of the Other Part. [online]. Dostupné na internete: < agr01_en. pdf> POLAKOVIČ, J.: Finančný výhľad EÚ na roky In: LIPKOVÁ, Ľudmila a kol.: Európska únia. 2. vyd. - Bratislava: Sprint, ISBN , s POLAKOVIČ, J.: K vybraným aspektom financovania rozvojovej pomoci Európskej únie a jej členských štátov - In: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Rozvojová pomoc (Bratislava, 27. júna 2007) POLAKOVIČ, J.: Modely financovania vonkajších politík EÚ - v tlači POLAKOVIČ, J.: Vybrané aspekty financovania vonkajších politík EÚ. In.: Zborník príspevkov zo 7. medzinárodnej vedeckej konferencie Medzinárodné vzťahy 2006, Mojmírovce, , v tlači POLAKOVIČ, J.: Yaoundé, Lomé, Cotonou: Bilancia vzťahov Európskej únie a krajín ACP In.: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Rozvojová pomoc, [online]. Bratislava, , s , dostupné na internete: < RASLAVSKÁ, I.: Historický vývoj a charakteristika rozvojovej pomoci. In: Medzinárodné vzťahy. 2/2006, ročník IV. Bratislava: EKONÓM, 2006, ISSN Rozhodnutie Rady ministrov AT - ES č. 1/2006 z 2. júna 2006, ktorým sa upresňuje viacročný rámec na obdobie rokov a mení revidovaná dohoda o partnerstve AKT - ES (2006/605/ES). [online]. Brusel: Úradný vestník Európskej únie, L 247, 9. septembra 2006, dostupné na internete: < 2006/l_247/l_ sk pdf> Rozvojový program OSN/UNDP, Slovak Trust Fund/ACU. [online]. Dostupné na internete: < 217

218 RUSNÁK, U. - SZÉP, A. - BRZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2002, ISBN SACHS, J.: The End of Poverty. Penguin, SACHS, J.: The Importance od Investment Promotion in the Poorest Countries. World Investment Prospects, SAMUELSON, P.A. - NORDHAUS, W.D.: Economics, McGraw-Hill, 1985 SEN, A.: Development as Freedom. Anchor, SLOVAK AID, Prehľad vývoja slovenskej ODA [online]. Dostupné na internete: < SOUBBOTINA, T.: Beyond Economic Growth, An Introduction to Sustainable Development, The World Bank SZIRMAI, A.: The Dynamics of Socio-Economic Development. Cambridge University Press, ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Výkladový slovník. Bratislava: Sprint, The Millennium Development Goals: A Latin American and Caribbean Perspective. Coordinated by José Luis Martínez, Alicia Bárcena and Arturo León, June TIRI. Post-War Reconstruction Aid Risks Fuelling More Conflict. [online]. Tiri media release, London, January 16, [cit ]. Available from < UN: Millenium Development Goals. [online]. [ ]. Dostupné na internete: < 218

219 UN: Millennium Development Goals Report 2007 [online]. New York: United Nations, 2007, [cit ]. Dostupné na internete: UNCTAD: World Investment Report Geneva:United Nations, UNCTAD: World Investment Report Geneva: United Nations, UNCTAD: World Investment Report Geneva: United Nations, UNCTAD: The Least Development Countries Report Developing Productive Capacities [online]. New York and Geneva: United Nations, 2006, [cit ]. Dostupné na internete: < UNCTAD: The Least Development Countries Report Linking International Trade with Poverty. [online]. New York and Geneva, United Nations, [cit ]. Dostupné na internete: < UNCTAD. The Least Development Countries Report Developing Productive Capacities. [online]. New York and Geneva, United Nations, 2006, [cit ]. Dostupné na internete: < UNCTAD. The Least Development Countries Report [online]. New York an Geneva: United Nations 2006, [cit ]. Dostupné na internete: < UNDP: Human Development Report United Nations Development Program, UNDP: Liberia, National Human Development Report. Mobilising Capacity for Reconstruction and Development. UNDP, UNMP: Investing in Development. A Practical Plan to Achieve the Millennium Development Goals. New York: United Nations Millennium Project,

220 UNSD: Millennium Development Goald Indicators. The official United Nations site for the MDG Indicators. [online]. New York: United Nations Statistics Division, [cit ]. Available from: < UNSER, G.: Die UNO. Aufgaben, strukturen, Politik, Deutscher Taschenbuchverlag, München, WOLF, K.: Die UNU. Gechichte, Aufgaben, Perspektiven. München: Verlag C. H. Beck, WORLD BANK: Global Monitoring Report Millennium Development Goals: From Consensus to Momentum. Washington: The World Bang Group, WORLD BANK: Listen to the Voices. [online]. Washington: The World Bank Group, no date. [cit ]. Available from: < WORLD BANK: Poverty Trends and Voices of the Poor. Fourth edition. Poverty Reduction and Economic Management/ Human Development/ Development Economics. Washington: The World Bank Group, May WORLD BANK: Understanding Poverty. [online]. Washington: The World Bank Group, [cit ]. Available from: < WORLD BANK: World Development Report 2000/01: Attacking Poverty. Opportunity, Empowerment,and Security. Washington: Oxford University Press, WORLD BANK: World development report Equity and development. [online]. Dostupné na internete: < 220

221 WORLD RESOURCE INSTITUTE: Millennium Ecosystem Assessment, Ecosystems and Human Well-beying: Synthesis. Washington: Island Press, WOYKE, W.(Hrsg.): Handwörterbuch Internationale Politik, Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften, 9. Auflage, Zameranie rozvojovej pomoci SR pre krajiny Strednej Ázie: Identifikácia komparatívnych výhod ponuky SR a konkrétnych potrieb jednotlivých recipientov. Bratislava: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n. o., ZOLCEROVÁ, V.: Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie a ďalších medzinárodných štruktúr. Dizertačná práca, Bratislava: Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity,

222

223 Príloha A: Mapy Príloha A.1 Prvý, druhý a tretí svet Prvý svet Druhý svet Tretí svet Zdroj: Príloha A.2 Regionálne rozdelenie sveta Rozvinuté regióny Subsaharská Afrika Východná Ázia Spoločenstvo nezávislých štátov Juhovýchodná Ázia Južná Ázia Severná Afrika Oceánia Západná Ázia Latinská Amerika a Tichomorie Zdroj: Millennium Development Goals Report

224 Príloha A.3 Geographical distribution of the least developed countries Príloha A.4 World map indicating Human Development Index (2004) High ( ) Medium ( ) Low ( ) n/a Source: 224

225 Príloha A.5 Nominal GDP per person (capita) in 2006 Source: Príloha A.6 Percentage of population affected by malnutrition by country, according to United Nations statistics Source: 225

226 Príloha B: Grafy Príloha B.1 Total volume of workers remittances, compensation of employees, and migrant transfers Source: World Bank staff estimates based on the International Monetary Fund's Balance of Payments Statistics Yearbook Príloha B.2 Geografické rozdelenie rozvojovej pomoci EÚ (pomoc realizovaná prostredníctvom EuropeAid v roku 2005) južné Stredozemie a Blízky a Stredný východ 14% Východná Európa, stredná Ázia a Kaukaz 7% Ázia 11% Latinská Amerika 4% Horizontálne programy 15% ACP a OCT 49% Zdroj: EuropeAid. 226

227 Príloha B.3 Podiel členských štátov EÚ na príspevkoch do EDF10 Zdroj: Internal Agreement on the Financing of the Community Aid in Accordance with the ACP-EC Partnership Agreement, Príloha B.4 Vývoj ODA v pomere k HDP Zdroj: Slovak Aid, Prehľad vývoja slovenskej ODA: 227

228 Príloha B.5 Marginal private and social utility in case of positive externalities MPC Marginal Private Costs; MPU Marginal Private Utility; MSC Marginal Social Costs; MSU Marginal Social Utility Q Quantum; P Price; D Demand; E Real Market Equilibrium; E0 - Disequilibrium Príloha B.6 Počet projektov v jednotlivých krajinách Afganistan Kazachstan Kirgizstan Mongolsko Tadžikistan Uzbekistan 228

229 Príloha C: Schémy Príloha C.1 Mechanizmus financovania rozvojovej pomoci EÚ Komunitárny rozpočet (výdavková kapitola EÚ ako globálny partner) Európsky rozvojový fond Nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) Tematické finančné nástroje (EIDHR, IFS, INSC,...) Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) Členské štáty EÚ Ázia Lat. Amerika JAR Stredomorie vých. Európa Kaukaz ACP / OCT Platby členských štátov do komunitárneho rozpočtu a príspevky do EDF Rozvojová pomoc realizovaná na komunitárnej úrovni z komunitárnych zdrojov a prostriedkov EDF Rozvojová pomoc realizovaná na úrovni členských štátov Zdroj: vlastné zobrazenie. 229

230 Príloha C.2 Štruktúra riadenia ODA do a vznik agentúry Slovak Aid Poznámka: V priebehu roku 2007 sa úplne prejde zo systému dvoch administratívno kontraktačných jednotiek na systém poskytovania ODA výlučne prostredníctvom agentúry Slovak Aid. Zdroj: MZV SR, Oficiálna rozvojová pomoc, Rozvojová spolupráca: 230

231

232 Názov Rozvojová pomoc a spolupráca Vybrané kapitoly Autori Tomáš Dudáš a kolektív Vydalo Vydavateľstvo EKONÓM Dolnozemská cesta Bratislava Vydanie prvé, 2007 Rozsah 232 strán Náklad 100 výtlačkov Cena 201, - Sk ISBN