Aktuálne problémy vízovej politiky EÚ

Transcription

1 MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ Katedra mezinárodních vztahů a evropských studií Aktuálne problémy vízovej politiky EÚ Magisterská diplomová práca Bc. Martina Chvojková Vedúci práce: JUDr. Mgr. Ivo Pospíšil, PhD. UČO: Odbor: ES Imatrikulačný ročník: 2007 Bratislava, 2009

2 Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému: Aktuálne problémy vízovej politiky EÚ vypracovala samostatne na základe uvedených použitých zdrojov. Predkladaná diplomová práca má znakov vrátane medzier, poznámkového aparátu a zoznamu literatúry. V Brne, 28. apríla 2008 podpis 2

3 Ďakujem JUDr. Mgr. Ivovi Pospíšilovi, PhD. za vedenie, inšpiráciu a podnetné pripomienky pri tvorbe tejto diplomovej práce. 3

4 Obsah 1 ÚVOD PREDSTAVENIE TÉMY A STANOVENIE HYPOTÉZ METODOLÓGIA ŠTRUKTÚRA PRÁCE A POUŽITÁ LITERATÚRA TEORETICKÉ ASPEKTY PASY A ICH FUNKCIE VÍZA A ICH FUNKCIE VÍZOVÁ POLITIKA EÚ KONCEPT VERTIKÁLNEJ (IN)KOHERENCIE POLITIKY Koncept koherencie konceptuálne objasnenie a klasifikácia podtypov Vertikálna (in)koherencia VÍZOVÁ POLITIKA EÚ HISTORICKÝ EXKURZ VÍZOVÁ POLITIKA ES PRED MAASTRICHTOM TRI LÍNIE VÝVOJA Línia sledu dokumentov formujúcich občiansky rozmer ES Platforma TREVI Schengenský systém VÍZOVÁ POLITIKA EÚ OD MAASTRICHTU K AMSTERDAMU Zmluva o Európskej únii inštitucionalizácia vízovej politiky Vízová politika EÚ po Maastrichte VÍZOVÁ POLITIKA EÚ OD AMSTERDAMU PO SÚČASNOSŤ Amsterdamská zmluva komunitarizácia vízovej politiky Viedenský akčný plán, Tampere a Haagsky program VÍZOVÁ POLITIKA EÚ V SÚČASNOSTI ZÁKLADNÉ PRVKY SPOLOČNEJ VÍZOVEJ POLITIKY Harmonizované zoznamy tretích krajín - Čierny a biely zoznam EÚ Jednotný formát víz a pravidlá, ktoré sa naň vzťahujú Spoločné pravidlá, procedúry a podmienky pre vydávanie víz LISABONSKÁ ZMLUVA A JEJ IMPLIKÁCIE PRE VÍZOVÚ POLITIKU SÚČASNÉ LEGISLATÍVNE NÁVRHY A PROJEKTY VÍZOVEJ POLITIKY EÚ Schengenský hraničný kódex Vízový informačný systém Vízový kódex Návrh na zmenu a doplnenie spoločných konzulárnych pokynov SMEROVANIE VÍZOVEJ POLITIKY EÚ Vízová politika EÚ v záveroch Európskej rady Tendencie vývoja spoločnej vízovej politiky EÚ ABSENCIA VÍZOVEJ RECIPROCITY MEDZI VYBRANÝMI ŠTÁTMI EÚ A USA A JEJ RIEŠENIE IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMU ŠIRŠÍ KONTEXT Mechanizmus reciprocity v EÚ USA v správach Komisie o pokroku pri uplatňovaní vízovej reciprocity Program bezvízového styku USA PRÍSTUPY K RIEŠENIU PROBLÉMU Prístup EÚ a jej snahy o dosiahnutie vízovej reciprocity Prístup členských štátov a ich snahy o dosiahnutie vízovej reciprocity Individuálne snahy pobaltských štátov (B3) Individuálne snahy štátov Vyšehradskej štvorky (V4) Koalícia pre vízovú rovnosť (V4 + B3) Konfliktná línia medzi EÚ a členskými štátmi ANALÝZA Vertikálna (in)koherencia politická Vertikálna (in)koherencia koordinačná

5 6 ZÁVER POUŽITÁ LITERATÚRA PRIMÁRNE ZDROJE Dokumenty ES/EÚ Legislatíva USA Ostatné zdroje SEKUNDÁRNE ZDROJE Monografie a zborníky Články v odborných časopisoch Elektronické dokumenty a články Internetové portály ZOZNAM TABULIEK ZOZNAM SKRATIEK

6 1 Úvod 1.1 Predstavenie témy a stanovenie hypotéz Vízová politika EÚ je súčasťou širšej politiky formovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý predstavuje dôležitú dimenziu budovania EÚ. Na medzivládnej konferencii revidujúcej Zmluvu o EÚ bolo rozvíjanie koherentnej a efektívnej vízovej politiky jednou z priorít. Odvtedy uplynulo už 13 rokov. Významným krokom k uskutočneniu tohto cieľa bolo postúpenie vízovej politiky na komunitárnu úroveň. Súčasný stav tejto politiky na európskej úrovni je výsledkom historického vývoja, v ktorom sa formovala jej špecifická architektúra, reflektujúca senzitívnu povahu víz. Cieľom diplomovej práce s názvom Aktuálne problémy vízovej politiky EÚ je deskripcia a analýza vízovej politiky EÚ a jej aktuálnych problémov. K uskutočneniu tohto cieľa slúži skúmanie dvoch línií, ktoré sa navzájom prepájajú. Prvú líniu predstavuje prierez vízovou politikou EÚ od jej počiatkov až po súčasnosť. Druhou líniou je bližší pohľad na jeden z aktuálnych problémov vízovej politiky EÚ, ktorým je absencia vízovej reciprocity medzi členskými štátmi EÚ a USA. Tento problém by mohol byť intrinsitnou prípadovou štúdiou, vzhľadom na svoju bohatosť. V tejto diplomovej práci má však inštrumentálny význam a snaží sa poukázať nielen na prístupy EÚ a členských štátov k riešeniu absencie vízovej reciprocity v prípade USA, ale aj na možnú logiku iných aktuálnych problémov vízovej politiky EÚ. K naplneniu vytýčeného cieľa bude slúžiť i verifikácia/falzifikácia nasledovných hypotéz: 1. Členské štáty si udržali vysoký stupeň národnej kontroly nad vstupom na svoje teritórium, napriek existencii spoločnej vízovej politiky EÚ. K testovaniu tejto hypotézy budú slúžiť výskumné otázky: Aké sú charakteristické prvky súčasnej spoločnej vízovej politiky? V čom sa prejavuje vysoký stupeň národnej kontroly v tejto oblasti? Aký má vplyv povaha víz na tendencie členských štátov ponechávať si vysoký stupeň národnej kontroly v oblasti spoločnej vízovej politiky? 6

7 2. Prístup Európskej únie, pobaltských štátov a štátov vyšehradskej štvorky k riešeniu absencie vízovej reciprocity v prípade USA bol vertikálne inkoherentný. Výskumné otázky, ktoré majú napomôcť k testovaniu druhej hypotézy som si stanovila takto: Aký bol prístup Európskej únie, štátov V4 a pobaltských štátov k riešeniu problematiky absencie vízovej reciprocity medzi EÚ a USA? Aké snahy vyvíjali štáty V4, pobaltské štáty a EÚ, aby sa vyriešil tento problém? Aké priority mala EÚ a členské štáty pri riešení tohto problému? Boli akcie na európskej a národnej úrovni koordinované? Okrem skúmania tejto hypotézy sa budem snažiť aj o identifikáciu príčin vertikálne (in)koherentného prístupu pri riešení problematiky bezvízového styku s USA. 1.2 Metodológia Z hľadiska metodológie a teoreticko-vedných prístupov je diplomová práca postavená predovšetkým na empiricko-analytickom prístupe, čiastočne je využitá aj historická metóda a komparatívna metóda. Súčasťou diplomovej práce je aj prípadová štúdia. Podľa A. L. Georga a A. Bennetta majú prípadové štúdie štyri veľké výhody, ktoré ich robia hodnotnými pri testovaní hypotéz: - potenciál dosiahnuť vysokú konceptuálnu platnosť - silné postupy na podporenie nových hypotéz - sú užitočným prostriedkom na prešetrenie hypotetickej úlohy kauzálnych mechanizmov v kontexte jednotlivých prípadov - majú schopnosť zachytiť kauzálnu komplexnosť 1 R.K. Yin tvrdí, že prípadové štúdie sú preferovanou stratégiou pri hľadaní odpovedí na otázky Ako a prečo, keď má výskumník malú kontrolu nad udalosťami a keď sa jedná o súčasný fenomén v rámci kontextu reálneho života Štruktúra práce a použitá literatúra Diplomová práca je štruktúrovaná do 9 kapitol. Prvú kapitolu tvorí úvod, ktorý predstavuje tému, stanovuje hypotézy, metodológiu, štruktúru práce a použitú 1 Porovnaj George, A.L. - Bennet, A.: Case studies and theory development in the Social Sciences, s Yin, R.K.: Case Study Research: Design and methods, s.1. 7

8 literatúru. Druhá kapitola s názvom Teoretické aspekty sa najprv venuje definíciám a funkciám pasov a víz, pričom poukazuje na ich previazanosť, následne prechádza k vízovej politike a nakoniec opisuje koncept vertikálnej inkoherencie. Tento teoretický úvod predstavuje základný rámec pre skúmanie vytýčených hypotéz. Tretia kapitola je historickým exkurzom do vízovej politiky EÚ, ktorej cieľom je naznačiť línie jej vývoja a poukázať na jej flexibilný charakter, ktorý sa odráža aj v súčasnej vízovej politike. Napriek tomu, že táto časť nie je bezprostredne nevyhnutnou pre testovanie hypotéz, rozhodla som sa pre jej zaradenie nielen kvôli lepšiemu pochopeniu súčasnosti, ale aj preto, že historický vývoj vízovej politiky nie je v slovenskej a českej literatúre samostatne analyzovaný. Štvrtá kapitola je o súčasnej vízovej politike EÚ. Analyzuje základné prvky Spoločnej vízovej politiky, Lisabonskú zmluvu z pohľadu prípadných implikácií pre vízovú politiku, hlavné súčasné legislatívne návrhy, projekty a smerovanie tejto politiky. Piata kapitola predkladá prípadovú štúdiu, ktorá sa venuje problému absencie vízovej reciprocity medzi štátmi V4, pobaltskými štátmi a USA. Táto problematika sa dotýka viacerých nových členských štátov EÚ a Grécka. Napriek tomu, som si zvolila pre analýzu iba pobaltské republiky a štáty patriace do V4. Tieto štáty boli začlenené do amerického programu bezvízového styku v novembri 2008 a tak predstavujú uzavretú kapitolu, na rozdiel od ostatných štátov, ktoré sa o kvalifikáciu v tomto programe ešte stále usilujú. Z analýzy som vylúčila aj Maltu, ktorá bola prijatá do tohto programu v decembri 2008, vzhľadom na rozsah a cieľ diplomovej práce. Prípadová štúdia je rozdelená do štyroch podkapitol, ktorými sú: Identifikácia problému, Širší kontext, Prístupy k riešeniu problému a Analýza. Toto rozčlenenie som zvolila kvôli lepšej prehľadnosti, čo nevylučuje analytický charakter väčšej časti tejto kapitoly. Posledné kapitoly tvorí Záver, Použitá literatúra, Zoznam tabuliek a Zoznam skratiek. Informácie budú získavané analýzou existujúcich dát, predovšetkým z primárnych zdrojov, z dokumentov, tlačových správ a teoretickej literatúry. Bude sa jednať o dokumenty ES/EÚ a USA, odborné články v špecializovaných periodikách, výskumné štúdie, zborníky a monografie, elektronické dokumenty ako aj internetové portály, ktoré súvisia s problematikou. 8

9 2 Teoretické aspekty 2.1 Pasy a ich funkcie A. Meloni definuje pas ako oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje identitu a národnosť 3 svojho držiteľa a je vydávaný štátom za účelom vycestovania do zahraničia. 4 Podľa M.B. Saltera je pas vo svojej súčasnej podobe primárne dokumentom identifikácie, potvrdzujúcim identitu držiteľa a jeho medzinárodný status. 5 Pas ako dôkaz identity je limitovaný tým, že jeho autenticita je odvodená od iných dokumentov, ktoré štát vydáva. 6 J. Torpey považuje pas za vyjadrenie pokusu moderných národných štátov uplatňovať ich výlučný monopol nad právnou reguláciou pohybu. Jeho primárnou funkciou je byť aparátom štátnej kontroly, ale nemôže byť redukovaný iba na túto funkciu. 7 V tomto ponímaní je pas predovšetkým nástrojom kontroly vstupu do štátu a odchodu z neho, politickým a bezpečnostným inštrumentom. Keď sa pozrieme bližšie na vyššie uvedené definície, môžeme si všimnúť, že J. Torpey chápe pas ako mechanizmus štátnej kontroly, pre M.B. Saltera je pas primárne dokumentom identifikácie a definícia, ktorú ponúka A. Meloni sa snaží obsiahnuť oba aspekty. Pre hlbšie pochopenie týchto definícií je však nevyhnutné uviesť niekoľko poznámok. Pas ako mechanizmus štátnej kontroly je potrebné vsadiť do kontextu limít štátnej moci. Monopol štátu nad právnou reguláciou pohybu je obmedzený medzinárodným právom, ktoré sa dotýka vstupu, tranzitu, pobytu či vyhostenia cudzincov. Napríklad cudzinec nemôže byť vyhostený z krajiny diskriminujúcim spôsobom. Medzinárodné právo vyčleňuje aj špeciálne kategórie cudzincov ako sú napríklad diplomati, konzuli, či reprezentanti medzinárodných organizácií, pre ktorých platia špecifické pravidlá. Právo Európskej únie (ďalej len EÚ) taktiež narúša monopol členských štátov. Okrem toho, pasy nie sú vždy vydávané štátnymi autoritami, ako to vo svojej definícii predpokladá A. Meloni. Príkladom môžu byť kosovské pasy, ktoré boli vydávané Misiou OSN pre Kosovo. 3 Autorka neskôr v texte spomína, že pas nie je nezvratným dôkazom národnosti, keďže niektoré štáty vydávajú pasy aj pre tzv. non-nationals, ľuďom bez štátnej príslušnosti. 4 Porovnaj Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Porovnaj Salter, M.B.: Passports, Mobility, and Security: How smart can the border be? s Pozri Salter, M.B.: Rights of passage: The Passport in International relations, s Pozri Torpey, J.: Coming and going: On the state monopolization of the Legitimate Means of Movement, s

10 Pas informuje prijímajúcu krajinu nielen o tom, kto je držiteľom pasu, ale aj o tom do ktorej krajiny môže byť jeho držiteľ navrátený či vyhostený. 8 Z toho vyplýva, že je aj určitou garanciou návratnosti. Predstavuje aj legitímnu požiadavku držiteľa pasu využívať služby ambasád a konzulátov štátu, ktorý pas vydal. Pas je výrazom suverenity vydávajúceho štátu. Podľa D.C. Turacka štát, ktorý nie je uznaný, nemá právo pasy vydávať. Dokumenty vydané takýmto štátom sa nepovažujú za pasy a víza sa do takýchto pasov vo všeobecnosti neaplikujú, ani ich prípadná aplikácia neimplikuje uznanie vydávajúcej autority. 9 Z tohto uhla pohľadu víza zohrávajú dôležitú úlohu pri uznávaní štátov a vlád. 2.2 Víza a ich funkcie A. Meloni definuje vízum ako oficiálne štátne označenie aplikované na zahraničné pasy konzulárnymi a imigračnými autoritami štátu k autorizovaniu vstupu a pobytu v tomto štáte. 10 D. Bigo a E. Guild pod vízom rozumejú aktívnu identifikáciu a spôsob kontroly, ktorý oprávňuje alebo zakazuje niekomu vstup do krajiny. 11 Pre Európsku úniu je vízum udelené oprávnenie alebo rozhodnutie prijaté členským štátom, ktoré sa vyžaduje pri vstupe na jeho územie s cieľom: - plánovaného pobytu v tomto členskom štáte alebo v niekoľkých členských štátoch na dobu nepresahujúcu celkove tri mesiace, - tranzitu cez územie tohto členského štátu alebo niekoľkých členských štátov, s výnimkou tranzitu cez medzinárodné pásma letísk a presunov medzi letiskami v členskom štáte. 12 Keď sa pozrieme na jednotlivé aspekty týchto definícií, môžeme postrehnúť, že ich spoločným znakom je chápanie víza ako oprávnenia k vstupu a (pobytu), ktoré udeľuje štát. Prvá definícia okrem toho reflektuje aj previazanosť pasov a víz a bližšie 8 Porovnaj Salter, M.B.: Passports, Mobility, and Security: How smart can the border be? s Pozri Turack, D.C.: The passport in international law, s. 235, 1972, cit. podľa Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Pozri Ceyhan, A.: Policing by Dossier: Identification and Surveillance in an Era of Uncertainty and Fear, in: Bigo, D. Guild, E. (eds.): Controlling Frontiers: Free movement Into and Within Europe, s Nariadenie Rady (ES) č. 574/1999 z 12. marca 1999, Ú. v. L 072, 18/03/1999 s

11 špecifikuje subjekty, ktoré udeľujú víza. Pre definíciu EÚ je príznačný temporálny aspekt, ktorý zahŕňa. Víza sú spojené s konceptom štátu a s niektorými jeho základnými funkciami. Sú symbolom suverénneho práva kontroly vstupu do štátu, ktoré je limitované medzinárodným právom. Vízum je taktiež zahraničnopolitickým nástrojom. Uvalenie vízovej povinnosti na určitý štát môže byť výrazom politického nesúhlasu s politikou vlády v takejto krajine. Uľahčenie vízového režimu naopak môže poukazovať na priateľské vzťahy. Vízum je podobne ako pas výrazom suverenity. Napríklad víza pre obyvateľov Severocyperskej tureckej republiky sa vo Veľkej Británii neudeľujú do pasov, ale osobitne na európsky jednotný formát na pripojenie víza, keďže Severocyperská turecká republika nebola Veľkou Britániou uznaná ako samostatný štát. 13 Niektoré arabské štáty ako Egypt či Irán v rámci svojej politiky neuznania Izraela odmietajú vstup komukoľvek, kto má v pase izraelské víza. Vízum je nástrojom prispievajúcim k národnej bezpečnosti štátu a ku kontrole migračných tokov. Jedným zo súčasných trendov je transformácia víz na identifikačné dokumenty a vytváranie databáz s informáciami o priznaných a zamietnutých vízach Vízová politika EÚ Vízová politika Európskej únie je podľa J. Balgu uceleným systémom konkrétnych politických, legislatívnych, ekonomických a iných opatrení EÚ v systéme medzinárodných vzťahov, ktoré smerujú k účelnému a efektívnemu regulovaniu vstupu cudzincov z taxatívne stanovených štátov na územie Európskej únie, pobytu týchto cudzincov na území EÚ a ich vycestovanie z územia EÚ v súlade s jej záujmami. 15 S výrazom ucelený systém je možné polemizovať, keďže úprava vízovej politiky EÚ sa týka iba krátkodobých víz, ktoré sú určené na po sebe nasledujúce pobyty neprekračujúce dĺžku tri mesiace v každom polroku od dátumu prvého vstupu na jeden alebo viacero vstupov. Smerovanie k účelnému a efektívnemu regulovaniu 13 Pozri krajiny, na ktoré sa tranzit bez víz cez Veľkú Britániu nevzťahuje. Dostupné na webovej stránke agentúry Veľkej Británie, ktorá je zodpovedná za hranice ingtotheuk/transitthroughtheuk/transitdocuments/notransitwithoutvisa/ 14 Pozri Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Balga, J.: Systém vízového režimu EÚ, Justičná revue, Roč. 57, č. 5, 2005, s

12 vstupu cudzincov je čiastočné, keďže nezahŕňa dlhodobé víza 16, ktoré sú z pohľadu imigračnej politiky senzitívnejšie. 17 Vízovú politiku môžeme chápať ako inštrument, ktorým štát reguluje vstup a pobyt na jeho teritóriu. Zaisťuje vnútornú bezpečnosť, je prostriedkom zvyšovania turizmu, obchodu a výmeny ľudí a zahraničnopolitickým nástrojom, keďže sa dotýka aj tretích krajín 18 a jej občanov. Zohráva hlavnú úlohu v boji proti ilegálnej migrácii 19 a obchodovaniu s ľuďmi ako aj v boji proti terorizmu. 20 Vonkajšia dimenzia vízovej politiky spočíva v rôznej intenzite vízového dialógu s jednotlivými tretími krajinami. Môže ísť napr. o zmluvy o uľahčení vízového režimu, alebo o otvorení vízového dialógu, ktorého výsledkom môže byť zrušenie vízovej povinnosti vo vzťahu k EÚ. 21 Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (International oganisation on migration - IOM) existujú tri hlavné prístupy k prevedeniu národnej vízovej politiky. Tieto prístupy sú podľa názoru autorky teoreticky aplikovateľné aj na vízovú politiku EÚ. Tabuľka č.1: Prístupy k prevedeniu vízovej politiky EÚ. Univerzálny prístup každý cudzinec potrebuje pre vstup do krajiny (do EÚ) vízum. Univerzálnosť je založená na jednoduchosti a rovnosti. Tento prístup je však zložitý z pohľadu správy, je finančne náročný a odrádza turistov. Recipročný prístup vyžaduje víza od cudzincov tých krajín, ktoré vyžadujú víza od jej občanov (od občanov ktoréhokoľvek členského štátu EÚ). Reciprocita sa javí ako logická a férová, ale nie vždy je praktická. Môže viesť k bezvízovému styku s krajinami, ktoré spôsobujú najväčšie imigračné problémy a na druhej strane vyžadovať víza od krajiny, ktorej občania sú významným zdrojom turizmu. Reciprocita často nemusí slúžiť ekonomickým záujmom krajiny 16 Oprávňujú cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 3 mesiace. 17 Martenczuk, B.: Visa Policy and EU External Relations, in: Martenczuk, B. Thiel, S. (eds.): Justice, Liberty, Security. New challenges for EU External Relations, s Tretie krajiny - krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. 19 Vhodnejším termínom ako ilegálna migrácia je iregulárna migrácia (irregular migration), pretože termín ilegálny sa často asociuje s kriminalitou a mnohí ilegálni migranti vôbec nemusia byť trestno -. právne stíhaní. Dokumentuje to aj Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou, Ú. v. EÚ C 231, , s Pozri Program Slovinského predsedníctva predsedov vlád v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí dostupný na URA_SLO_A NGL_FRA.pdf 21 Pozri Ministerstvo vnitra České republiky: Vízová politika, dostupné na 12

13 Praktický prístup zakladá sa na úvahe o geografii, počte cestujúcich, na potrebách biznisu, turizmu v krajine (v EÚ) a pod. Zdroj: Na základe IOM: Visa Systems, doplnené o dimenziu EÚ. EÚ uplatňuje recipročný prístup vo svojej vízovej politike. Vychádza z predpokladu, že ak EÚ neuplatňuje voči tretej krajine vízovú povinnosť, očakáva sa zrušenie vízovej povinnosti tejto krajiny voči všetkým štátom EÚ. 2.4 Koncept vertikálnej (in)koherencie politiky Koncept koherencie konceptuálne objasnenie a klasifikácia podtypov Koherencia je relatívne novým konceptom v oblasti politických vied. Jej rôznorodé interpretácie si vyžadujú konceptuálne objasnenie ako aj sprehľadnenie klasifikácie jej podtypov. Medzi najväčšie konceptuálne problémy koherencie patrí vymedzenie hranice medzi pojmom koherencia a konzistencia. Rozličné jazykové mutácie zmlúv EÚ používajú rôzne termíny. Francúzska, talianska a nemecká verzia používajú cohérence, coerenza a Kohärenz, zatiaľ čo anglická verzia preferuje pojem consistency pre označenie koherencie. Tento nesúlad v preklade nereflektuje ani Lisabonská zmluva. Podľa E. Tulmets sa pojmy koherencia a konzistencia používajú v oblasti európskych štúdií a medzinárodných vzťahov ako synonymá. 22 Takýto názor však nezdieľajú všetci autori zaoberajúci sa touto problematikou. Jedným z autorov, ktorí rozlišujú tieto termíny je T. Jones. Konzistencia podľa neho znamená absenciu protirečení jednotlivých politík, koherencia je širším pojmom, pretože okrem vyhýbania sa politikám, ktoré spôsobujú konflikt pri dosahovaní cieľov politiky, systematicky podporuje navzájom sa podporujúce politické akcie vytvárajúc synergie k dosahovaniu definovaného cieľa politiky. 23 M. Cremona považuje koherenciu za flexibilnejší koncept s dynamickejšou povahou ako má statická konzistencia. 24 Keďže 22 Porovnaj Tulmets, E.: The European Neighbourhood Policy: A flavour of Coherence in the EU s external relations? Hamburg review of Social sciences, Vol. 3, No. 1, June 2008, s Porovnaj Jones, T.: Policy Coherence, Global Environmental Governance and Poverty Reduction, International Environmental Agreements: Politics, Law and Economics, Vol. 2, No. 4, 2002, s Viď Cremona, M.: Coherence through Law: What difference will the Treaty of Lisbon make? Hamburg review of Social sciences, Vol. 3, No. 1, June 2008, s

14 sa tieto termíny z politickej perspektívy výrazne nelíšia a oba smerujú ku koordinovaným aktivitám s cieľom zaistiť jednotný hlas EÚ, budem ich v diplomovej práci používať ako synonymá. Klasifikácia koherencie a rozlíšenie jej podtypov sú poznačené nejednotnosťou, o určité sprehľadnenie v oblasti zahraničnej politiky EÚ sa pokúsili C. Portela a K. Raube 25. Autorky identifikovali nasledovné rozlíšenia: 26 - Koherencia v zmysle inštitucionálneho procesu v. koherencia v zmysle systematického výsledku, - Vnútorná koherencia v. vonkajšia koherencia T. Christiansen, ktorý sa zaoberá otázkou koherencie systému vládnutia EÚ rozumie pod koherenciou v zmysle inštitucionálneho procesu stupne koordinácie rozhodovacích a operačných výstupov jednotlivých inštitúcií. Rozlišuje dimenziu medzi - úrovňovú (vzťah medzi inštitúciami na úrovni EÚ a národnými autoritami), medzi - inštitucionálnu (vzťahy medzi inštitúciami EÚ) a vnútro- inštitucionálnu (vnútorná politika inštitúcií EÚ). Koherencia v zmysle systematického výstupu predstavuje spôsob, v ktorom je základ rozličných politík vytvorený podľa európskych foriem ako časť koherentného celku, je to koherencia spôsobov fungovania jednotlivých politík EÚ. 27 Vnímaniu koherencie v zmysle systematického výsledku sa približuje J.P. May, J. Sapotichne a S. Workman, pre ktorých koherencia znamená, že rozličné politiky ladia k sebe vďaka zdieľaným ideám a cieľom. 28 Diferenciácia na vnútornú a vonkajšiu koherenciu sa takmer zhoduje s predchádzajúcou. Koherencia v zmysle inštitucionálneho procesu je prakticky totožná s vnútornou koherenciou. Vnútorná koherencia predstavuje neprítomnosť napätia vo vnútri európskeho systému vládnutia. Existuje viacero rozlíšení v závislosti od lokalizácie potenciálnych napätí. Pokiaľ sa potenciálne problémy vyskytujú medzi 25 Portela, C. Raube, K.: Six authors in search of a notion: (In)Coherence in EU Foreign Policy and its Causes, Hamburg review of Social sciences, Vol. 3, No. 1, June 2008, s Klasifikácia C. Portely a K. Raube má podľa názoru autorky širšie využitie a môže byť aplikovaná nielen na zahraničnú politiku EÚ, ale aj na vízovú politiku a na systém vládnutia EÚ vo všeobecnosti. 27 Christiansen, T.: Itra-institutional politics and inter- institutional relations in the EU: towards coherent governance? s. 747, cit. podľa Portela, C. Raube, K.: Six authors in search of a notion: (In)Coherence in EU Foreign Policy and its Causes, Hamburg review of Social sciences, Vol. 3, No. 1, June 2008, s May, J.P. Sapotichne, J. Workman, S.: Policy Coherence and Policy Domains, The Policy Studies Journal, Vol. 34, No. 3, 2006, s

15 členskými štátmi a európskou úrovňou, hovoríme o vertikálnej alebo medzi - úrovňovej koherencii. Ak sú potenciálne problémy koordinácie medzi inštitúciami, ide o medzi - inštitucionálnu alebo horizontálnu koherenciu (vnútro pilierovú alebo medzi pilierovú koherenciu podľa Christiansena ide o vnútro- inštitucionálnu koherenciu). Do uvedeného konceptuálneho rámca nezapadá S. J. Nuttalova inštitucionálna koherencia, pod ktorou rozumie rozdiel medzi dvoma byrokratickými aparátmi pôsobiacimi v EÚ komunitárnym a medzivládnym. 29 Vonkajšia koherencia nekorešponduje s koherenciou v zmysle systematického výsledku, keďže má dvojaký význam. Môže byť chápaná ako neprítomnosť protirečení v záverečnom výsledku politiky vytvorenej v rozličných štruktúrach, alebo ako jednotné zaobchádzanie s tretími krajinami EÚ. Prvému významu vonkajšej koherencie sa približuje J. Stokke a O. Forster, ktorí ju definujú ako neprítomnosť takých účinkov politiky, ktoré by boli v kontraste so zamýšľanými výsledkami a cieľmi politiky. 30 Jednou z najkomplexnejších definícií koherencie je definícia H.G. Krenzlera a H.C. Schneidera, ktorí ju chápu ako koordinované správanie založené na dohode medzi členskými štátmi a EÚ, pričom sú používané porovnateľné a kompatibilné metódy s cieľom dosiahnuť jeden cieľ a výsledok neprotirečiacej si (zahraničnej) politiky. 31 Táto definícia je schopná obsiahnuť vyššie uvedené podtypy koherencie Vertikálna (in)koherencia Vertikálna koherencia patrí do podmnožiny vnútornej koherencie či koherencie v zmysle inštitucionálneho procesu, vzťahuje sa na potenciálne problémy medzi politikou členských štátov a politikou na európskej úrovni a vice versa. Politika EÚ je vertikálne inkoherentná, keď členské štáty uskutočňujú také akcie, ktoré sú v rozpore s politikou odsúhlasenou na európskej úrovni alebo ju dokonca ničia. 32 Tento typ konzistencie je zvyčajne náročný na manažment, keďže je najviac politicky delikátny. J. Alcalde a C. Bouchard upozorňujú na dva aspekty, ktoré 29 Nuttall, S. J.: Consistency and the CFSP: A categorization and its consequences, London, November 2001, s Dostupný na 30 Porovnaj Forster, J. Stokke, O.: Policy coherence in Development co-operation, s Krenzler, H.G. Schneider, H.C.: The question of consistency, s. 134, cit. podľa Duke, S.: Consistency as an issue in EU external activities, European Institute of Public Administration, Working paper 99/W/06, dostupný na 32 Smith, E.K.: European Union Foreign Policy in a Changing World, s

16 sa týkajú vertikálnej koherencie aspekty obsahu politiky a aspekty reprezentácie rozličných aktérov (členské štáty a európske inštitúcie). Problémy vertikálnej koherencie z pohľadu obsahu politiky sa týkajú konfliktov medzi prioritami členských štátov a EÚ, z pohľadu reprezentácie sa vzťahujú na koordináciu problémov medzi EÚ a členskými štátmi. 33 Môžeme preto hovoriť o politickej a koordinačnej vertikálnej inkoherencii. J. Orbie považuje za jeden z prejavov vertikálnej inkoherencie duplikáciu komunitárnej akcie bilaterálnou spoluprácou členských štátov. Podľa neho oblasť readmisnej politiky znázorňuje potenciálne prekrývanie. Zatiaľ čo má Komisia mandát od Rady vyjednávať readmisné dohody 34 s konkrétnymi tretími krajinami, členské štáty pokračujú v bilaterálnych dohovoroch. Tretie krajiny nerozumejú tejto situácii paralelných vyjednávaní a snažia sa z nich čo najviac vyťažiť. Väčšinou to vyústi do odročenia rokovaní Spoločenstva. 35 Príklady, ktoré J. Orbie uviedol sú konkrétnejšími príkladmi koordinačnej vertikálnej inkoherencie. 33 Porovnaj Alcalde, J. Bouchard, C.: Human security and Coherence within the EU: The case of the 2006 UN Small Arms conference, Hamburg review of Social sciences, Vol 3, No 1, June 2008, s Readmisné dohody regulujú návrat a znovuprijatie osôb medzi dvomi alebo viacerými štátmi prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Porovnaj Gibney, M.J. Hansen, R.: Immigration and Asylum: From 1900 to the Present, s Porovnaj Orbie, J.: Europe s global role External Policies of the European Union, s

17 3 Vízová politika EÚ historický exkurz 3.1 Vízová politika ES pred Maastrichtom tri línie vývoja Vízová politika EÚ začínala ako vedľajší produkt vytvárania jednotného trhu Európskeho spoločenstva (ďalej len ES). Vytvorenie priestoru s voľným pohybom tovarov, služieb, osôb a kapitálu si postupne vyžadovalo aj určovanie podmienok v oblasti vízovej politiky. 36 Spolupráca v oblasti vízovej politiky sa rozvíjala v troch základných líniách. Prvou z nich bola spolupráca ministrov vnútra a spravodlivosti štátov ES v rámci medzivládnej platformy TREVI 37 a jej pracovných skupín. Rozhodujúci význam pre vízovú problematiku mala Ad hoc skupina pre imigráciu. Druhou líniou bola Schengenská spolupráca, založená na dohodách stojacich mimo ES. Podľa P. Fialy a M. Pitrovej existuje vo vývoji v oblasti justície a vnútra menej významná tretia línia za ktorú môžeme považovať sled dokumentov podporujúcich občiansky rozmer Spoločenstva. 38 Z pohľadu vízovej politiky mala táto línia v jej počiatkoch kľúčový význam, keďže sa o spoločnej vízovej politike prvý krát uvažovalo v súvislosti s ideou pasovej únie, ktorá bola súčasťou rozvíjania európskeho občianstva. Neskôr sa však hlavné dejisko formovania vízovej politiky presunulo do ďalších dvoch línií a preto je táto línia opísaná len do roku 1976, v ktorom sa objavila nová platforma TREVI Línia sledu dokumentov formujúcich občiansky rozmer ES Podľa A. Meloni sa o spoločnej politike v oblasti víz prvý krát uvažovalo v súvislosti s Mansholtovou 39 ideou vytvoriť pasovú úniu v roku Jej cieľom bolo zavedenie jednotného formátu pasu, harmonizácia legislatívy dotýkajúcej sa cudzincov a zrušenie pasovej kontroly v rámci ES. Touto myšlienkou sa zaoberal aj 36 Biela kniha o dobudovaní jednotného trhu z roku 1985 považovala zrušenie hraničných kontrol a odstránenie fyzických, technických a daňových bariér za nevyhnutnú podmienku voľného pohybu osôb. Napriek tomu, že medzi bariérami nie sú víza explicitne spomenuté, nájdeme medzi nimi pasy, ktoré spadajú do vízovej politiky. Pozri Commission of the European Communities: Completing the internal market: White paper from the Comission to the European Council (Milan, June 1985), COM(85) 310 final, June 1985, s. 11. Dostupná na 37 TREVI je skratka pre Terrorisme, Radicalisme, Extremisme, Violence nationale. 38 Porovnaj Fiala, P. Pitrová, M.: Evropská unie, s Sicco Mansholt bol v tomto období prezidentom Európskej Komisie. 40 Pozri Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s

18 Parížsky summit v decembri Jednotný formát pasu s vínovočerveným obalom bol prijatý až 23. júna 1981 rezolúciou zástupcov vlád členských štátov, ktorá však umožňovala členským štátom, aby pokračovali vo vydávaní starého typu pasu v špecifických prípadoch. 41 Tieto špecifické prípady neboli bližšie definované, čo vytváralo priestor pre flexibilitu. Pasová otázka sa uberala medzivládnym smerom, o čom svedčí aj samotný politický nástroj rezolúcie. Spolu s ideou pasovej únie sa dostávala do popredia problematika víz. V správe Komisie z roku 1975 o implementácii bodu 10 záverečného komuniké z Parížskeho summitu 42 sa okrem pasovej únie spomína taktiež vízový aspekt zrušenia kontrol vnútorných hraníc. Správa konštatuje, že vízové požiadavky nie sú rovnaké v členských štátoch a pokiaľ tieto odlišnosti nebudú integrované do spoločnej zahraničnej politiky, ostanú prekážkou pri tvorbe jednotnej vízovej politiky. Správa tak zdôrazňuje zahraničnopolitický aspekt vízovej politiky a ašpirácie na jej začlenenie do medzivládnych štruktúr, keďže spolupráca v oblasti zahraničnej politiky prebiehala v danom období na medzivládnom princípe. Ďalším dokumentom formujúcim občiansky rozmer ES, ktorý obsahuje určité aspekty vízovej politiky je Tindemansova správa z roku Navrhuje postupné odstránenie hraničných kontrol ako logický dôsledok pasovej únie pre ľudí pohybujúcich sa medzi členskými štátmi. Význam takejto snahy pre vízovú politiku nepriamo potvrdzuje A. Meloni, keď tvrdí, že otázka spoločnej vízovej politiky vyrástla v polovici 80tych rokov ako výsledok revitalizácie idey ES bez vnútorných hraníc a v kontexte meniaceho sa európskeho ovzdušia. 44 Hlavným príspevkom línie, ktorú predstavuje sled dokumentov formujúcich občiansky rozmer ES pre vízovú politiku, bolo vytvorenie podmienok pre jej vznik, rozvíjanie pasovej spolupráce a odstraňovanie bariér, ktoré obmedzovali voľný pohyb osôb Pozri bližšie Resolution of the Representatives of the Gouvernements of the Member states of the European Communities, meeting within the Council on 23 June 1981, Official Journal of the European Communities (OJEC) , No. C 241, s Dostupná na 42 Porovnaj Commission Report on the implementation of point 10 of the final communiqué issued at the European Summit held in Paris on 9 and 10 December 1974 Passport Union, Bulletin of the European Communities. July 1975, No Supplement 7/1975. Dostupná na 43 Porovnaj Report on European Union, Bulletin of the European Communities. 1976, No Supplement 1, s , Dostupná na 44 Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Taktiež návrh smernice o všeobecnom práve na pobyt pre občanov členských štátov na území iného členského štátu z roku 1979 predpokladá zrušenie všetkých reštrikcií, ktoré sa týkali voľného pohybu osôb. Otázka európskeho pasu a zrušenie obmedzení voľného pohybu osôb sa opakujú aj v Záveroch zo zasadania Európskej Rady vo Fontainebleau v súvislosti s vytvorením Európy občanov. Pozri bližšie 18

19 3.1.2 Platforma TREVI Medzivládna platforma TREVI 46 bola založená v roku 1976 dvanástimi členskými štátmi ES s cieľom bojovať proti terorizmu a koordinovať činnosti polície a ďalších štátnych zložiek koncentrujúcich sa na vnútornú bezpečnosť. Fungovanie platformy zaisťovali tri politicko-administratívne úrovne: stretnutia ministrov spravodlivosti a vnútra, stretnutia úradníkov pripravujúcich ministerské stretnutia a pracovné skupiny. Z pohľadu vývojovej línie vízovej politiky bola najdôležitejšia Ad hoc skupina pre imigráciu a skupina s názvom TREVI 92, zaoberajúca sa voľným pohybom osôb. Ad hoc skupina pre imigráciu bola ustanovená na stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra v Londýne v októbri Skladala sa z viacerých podskupín, ku ktorým sa neskôr pridala aj skupina zaoberajúca sa vízami. Dôležitou osobou vzhľadom na aspekty vízovej politiky bol pozorovateľ z Európskej komisie. Hodnotil možnosť harmonizácie vízovej politiky členských štátov, pripravoval spoločný list päťdesiatich krajín, ktorých občania potrebovali víza pri vstupe na územie ES, tzv. čierny zoznam. Význam Ad hoc skupiny spočíval aj v tom, že prišla s návrhom Dublinskej konvencie a Konvencie o externých hraniciach 47, v ktorých môžeme nájsť aspekty vízovej politiky. Článok 1 Dublinskej konvencie definuje pojem vstupné vízum a tranzitné vízum a konštatuje, že druh víza musí byť hodnotený vo svetle týchto definícií. 48 Vízové aspekty sú spomenuté aj v súvislosti s uplatnením práva presunu žiadateľa o azyl medzi štátmi. Konvencia definovala konkrétne modelové situácie. 49 Návrh Konvencie o externých hraniciach sa venoval pravidlám regulujúcim prechod vonkajšími hranicami a zahŕňal aj spoločnú vízovú politiku. Nebol však Conclusions of the Fontainebleau European Council, Bulletin of the European Communities. June 1984, No. 6, s Dostupné na 46 Skupina Trevi bola inštitucionálnym predchodcom tretieho piliera Európskej únie. Jej názov mohol byť odvodený od slávnej fontány v Ríme, môže to byť slovná hračka s priezviskom jej prvého predsedu A.R. Fonteijna. Neskôr sa názov TREVI používal ako skratka pre terorizmus, radikalizmus, extrémizmus a medzinárodné násilie. Occhipinti, J.D.: The Politics of EU Police Cooperation toward a European FBI? s Návrh Konvencie bol utajovaný až kým Komisia nenavrhla jeho prijatie v Maastrichtskej zmluve. 48 Porovnaj s Convention determining the State responsible for examining applications for asylum lodged in one of the Member States of The European Communities Dublin Convention (15 June 1990), Official Journal of the European Communities (OJEC) , No. C 254, s Dostupná na 49 Pozri bližšie Fiala, P. Pitrová, M.: Evropská unie, s

20 nikdy podpísaný. Podľa Meloni to bolo kvôli sporu Veľkej Británie a Španielska ohľadom teritoriálnej aplikácie konvencie na Gibraltár. 50 Skupina TREVI 92 bola založená v decembri Jej úlohou bolo preskúmať konsekvencie zrušenia vnútorných hraníc pre ES. Táto skupina navrhla jeden z najdôležitejších dokumentov, ktoré boli publikované pod záštitou TREVI Dokument z Palmy. 51 Dokument z Palmy považoval spoločnú vízovú politiku za nevyhnutnú podmienku pri tvorbe územia bez vnútorných hraníc, pričom zdôrazňoval hlavné komponenty vízovej politiky. Prvým zo zdôrazňovaných komponentov bol už vyššie spomenutý čierny zoznam, ktorý mal byť aktualizovaný každých šesť mesiacov. Druhým boli harmonizované kritériá a podmienky vydávania víz a posilnenie diplomatickej a konzulárnej spolupráce. Posledným bol spoločný zoznam nežiaducich osôb a zavedenie procedúry prednostnej notifikácie v prípade udelenia víza osobe nachádzajúcej sa na takomto zozname. Za žiaduce bolo považované vytvorenie spoločnej formy žiadosti o vízum do roku 1989, zavedenie spoločného európskeho víza do roku 1992 a zakomponovanie počítačov do výmeny informácií potrebných pri vydávaní víz do roku Schengenský systém Termínom Schengenský systém je označovaný súbor medzivládnych dohôd a aktivít, ktoré vytvárali priestor bez vnútorných hraníc medzi členskými štátmi. 53 Počiatky tohto systému sú spojené s podpisom Schengenskej dohody 14. júna Jej signátori, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a SRN ju podpísali za účelom postupného uvoľňovania hraníc a odstraňovania hraničných kontrol. Keďže bola len rámcovým dokumentom, bol ku nej prijatý Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode v roku 1990, ktorý obsahoval podrobný popis a konkrétnejšie pravidlá. Oba dokumenty sa venovali aj aspektom vízovej politiky. 50 Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Medzi hlavné dokumenty, ktoré boli publikované pod záštitou TREVI môžeme zaradiť Dokument z Palmy (Madrid, jún 1989), Deklaráciu ministrov skupiny TREVI (Paríž, ), Akčný program (Dublin, jún 1990) a Správu koordinátorov o progrese dokumentu z Palmy. Bunyan, T.: TREVI, Europol and the European state, Statewatching the New Europe, s. 4, dostupné na 52 Porovnaj Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Fiala, P. Pitrová, M.: Evropská unie, s Predchodkyňou Schengenskej dohody bola Saarbrückenská dohoda z roku 1984, ktorej obsahom bolo zrušenie kontrol na hraniciach medzi Nemeckom a Francúzskom. 20

21 V tridsaťtričlánkovej Schengenskej dohode sú opatrenia rozdelené na krátkodobé a dlhodobé. Medzi krátkodobé opatrenia bolo zaradené úsilie prispôsobovať vízovú politiku členských štátov v čo najkratšej dobe a úsilie štátov prijať také opatrenia do 1. januára 1986, ktoré by pri uplatňovaní postupov pre vydávanie víz brali do úvahy ochranu všetkých piatich signátorov proti nezákonnému prisťahovalectvu a činnostiam ohrozujúcim bezpečnosť. 55 Do kategórie dlhodobých opatrení bola začlenená harmonizácia vízovej politiky. 56 Čl. 7 bol veľmi optimistický vzhľadom na fakt, že prispôsobovanie vízovej politiky je postupným procesom a dodnes neexistujú také postupy pre vydávanie víz, ktoré by eliminovali nezákonné prisťahovalectvo a zaručovali ochranu pred ohrozením bezpečnosti. Zaujímavý je aj fakt, že približovanie vízovej politiky bolo vsunuté zároveň do krátkodobých i dlhodobých opatrení. Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode 57 vstúpil do platnosti 26. marca Zaoberá sa otázkou krátkodobých i dlhodobých víz. Zaväzuje zmluvné strany k prijatiu spoločnej politiky krátkodobých víz. Odchýlenie od spoločného režimu je možné len v prípade naliehavých dôvodov vnútroštátnej politiky. Spomína zavedenie jednotného schengenského víza, ktoré má udeľovať ten štát, na ktorého území je hlavný cieľ cesty žiadateľa o vízum. Vízum nesmie byť udelené do neplatného cestovného dokladu. 59 Viaceré aspekty vízovej politiky boli ponechané na Výkonný výbor. Mal rozhodovať napríklad o podmienkach udeľovania víz, poplatkoch, forme, obsahu, dobe platnosti víz a pod. Víza pre pobyt dlhší ako tri mesiace, to jest dlhodobé víza 60, sú vnútroštátne víza udeľované jednou zo zmluvných strán podľa jej vnútroštátnych predpisov. Spoločná vízová politika Schengenu bola podľa Boerovej založená na harmonizácii tzv. čierneho zoznamu krajín, harmonizácii podmienok pre vydávanie 55 Viď Hlava I, čl. 7 Schengenskej dohody, dostupná na 56 Viď Hlava II, čl. 20 Schengenskej dohody 57 Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda je dostupný na 58 Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode je pochopiteľne rozsiahlejším dokumentom ako Schengenská dohoda, má 142 článkov. 59 Ak je cestovný doklad platný len pre jednu alebo niekoľko zmluvných strán, bude udeľované vízum obmedzené len na túto zmluvnú stranu, alebo na tieto zmluvné strany. Taktiež je možné udeliť vízum formou povolenia, ktoré vízum nahradí. Pozri Hlavu II Kapitolu 3 Vykonávacieho dohovoru k Schengenskej dohode. 60 Otázke dlhodobých víz sa venuje jediný čl. 18 Oddielu 2 Kapitoly 3 II. Hlavy Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. 21

22 víz, na vytvorení jednotného formátu víza, čo zintenzívnilo konzulárnu kooperáciu na celom svete. 61 Podľa B. Piknu bolo schengenské vízum skutočne výrazom harmonizácie vízovej politiky. 62 Naopak, G.D. Davies si myslí, že Schengen nebol úspešný v harmonizácii víz a vonkajších hraničných kontrol. Hoci v mnohých prípadoch bolo možné slobodne prekračovať fyzické hranice, občania tretích krajín boli stále subjektom právnych záväzkov, ktoré sa líšili od štátu k štátu a tak v prípade, že ich doklady nevyhovovali národným požiadavkám pre vstup, hrozili im pokuty, vykázanie z krajiny, či problémy s pobytom. 63 Úspech schengenskej vízovej politiky tkvel najmä v jej implementácii konzulárnymi autoritami. Jedným z nástrojov, ktoré sa snažili o tento cieľ boli Spoločné konzulárne pokyny. Spoločné konzulárne pokyn 64 k vízam pre diplomatické misie a konzulárne úrady zmluvných strán Schengenskej dohody sa zaoberajú podmienkami pre udeľovanie víz platných pre územie všetkých zmluvných strán. Podľa A. Meloni, odlišnosť v implementácii požiadaviek zahrnutých v Spoločných konzulárnych pokynoch reflektuje flexibilnú povahu vízovej politiky EÚ Vízová politika EÚ od Maastrichtu k Amsterdamu Zmluva o Európskej únii inštitucionalizácia vízovej politiky Zmluva o Európskej únii 66 (Maastrichtská zmluva), ktorá vstúpila do platnosti a predstavila trojpilierovú štruktúru EÚ, priniesla významné zmeny aj do oblasti vízovej politiky. Prostredníctvom Zmluvy o Európskej únii (ďalej len ZEÚ) bola oblasť vízovej politiky integrovaná do inštitucionálnej štruktúry EÚ. 67 ZEÚ obsahovala prvý krát článok 68, ktorý sa explicitne zaoberal vízovou politikou a včlenila rozhodujúce aspekty vízovej politiky na komunitárnu úroveň do 61 Pozri Van De Rijt, W.: Schengen depuis le 26 mars 1995, s. 14, in: Den Boer, M. (eds.): The Implementation of Schengen: First the widening, now the deepening. 62 Pozri Pikna, B.: Vnitřní bezpečnost a veřejný pořádek v evropském právu (oblast policejní a justiční spolupráce), s Davies, G. D.: EU Internal market law, s Společná konzulární instrukce k vízům pro diplomatické mise a konzulární úřady dostupné na 65 Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Pozri Zmluvu o EÚ, dostupná na 67 Jedným z impulzov k inštitucionalizácii vízovej politiky bol rozpad Juhoslávie a s ním spätý bezprecedentný nárast počtu žiadateľov o azyl a utečencov, ktorý viedol na počiatku 90tych rokov k ďalším úvahám o spolupráci na poli migrácie. Porovnaj Baršová, A. Barša, P.: Přisťahovalectví a liberální stát Imigrační a integrační politiky v USA, západní Evropě a Česku, s Bol ním pozmenený článok 100c Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva 22

23 prvého piliera, čím zaviedla spoločnú vízovú politiku. Článok 100c Zmluvy o EÚ zmocnil Radu k stanoveniu jednotného formátu víz a k určeniu štátov, ktoré nebudú potrebovať do EÚ víza, tzv. čierny zoznam. V prípade hrozby náhleho prílevu príslušníkov z tretej krajiny s výnimočným stavom mohla Rada rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie o zavedení vízovej povinnosti pre príslušníkov takejto krajiny. Tento článok poukazuje na používanie víz ako nástroja blokácie vstupu do EÚ. Keďže nie je bližšie určené, čo sa konkrétne myslí pod výnimočným stavom v tretej krajine, možno sa domnievať, že víza boli taktiež nástrojom na zastavenie prílevu azylantov. Napriek tomu, že niektoré aspekty vízovej politiky boli presunuté na komunitárnu úroveň, mlčky sa predpokladalo, že suverénne právo štátov kontrolovať vstup a používať víza ako nástroj národnej politiky bude narušené len minimálne. Preto časť vízovej problematiky spadala do formálnej štruktúry medzivládnej kooperácie v oblasti justície a vnútra, do tretieho piliera. 69 Hlavným aktérom v rámci tretieho piliera bola Rada EÚ, ktorá prijímala rozhodnutia jednohlasne, s výnimkou opatrenia k uskutočneniu spoločnej akcie. Európsky parlament v tejto oblasti nemal žiadne slovo, právomoci Komisie a Európskeho súdneho dvora boli v tejto oblasti limitované. Medzi oblasti spoločného záujmu spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí boli zaradené pravidlá prekračujúce vonkajšie hranice členských štátov a vykonávanie kontroly na týchto hraniciach, ako aj podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a ich pohybu na tomto území. Na základe článku K3 ZEÚ Rada rozmýšľala o zavedení Konvencie o prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov. Okrem iného sa mala venovať vstupným podmienkam pre krátkodobé víza, organizácii a štandardom hraničných kontrol či zoznamu osôb, ktorým mal byť odopretý vstup do EÚ. Podľa A. Meloni táto konvencia korešpondovala s návrhom Konvencie o externých hraniciach z dielne skupiny TREVI. Opäť nebola prijatá, pretože bola neprijateľná pre Veľkú Britániu, keďže prisudzovala súdnu právomoc Európskemu súdnemu dvoru, ako to umožňoval 69 Tretiemu pilieru Spravodlivosti a vnútorných záležitostí sa venovala VI. Hlava ZEÚ v článkoch K- K.9 23

24 čl. K3 ods. 2 písm. c. ZEÚ. 70 Kuijper tvrdí, že pokusy Komisie rozvíjať jadro tejto konvencie po Maastrichte neboli o nič lepšie. 71 Vzhľadom na neúspech tejto konvencie spolupráca v rámci tretieho piliera nepriniesla v oblasti vízovej politiky významnejší pokrok v tomto období. Tretí pilier bol celkovo kritizovaný za štrukturálne nedostatky, predovšetkým za nedostatočnosť nástrojov a neprimeraný mechanizmus monitorovania implementácie. Medzi nástroje tretieho piliera patrili spoločný postoj a spoločný postup. 72 Podľa Kuijpera však tieto nástroje neboli ničím iným ako rezolúciami Vízová politika EÚ po Maastrichte Medzivládna konferencia revidujúca Zmluvu o EÚ, ktorá sa začala v roku 1996 na summite Rady v Turíne, sa dotkla taktiež oblasti vízovej politiky. Zaoberala sa komplikáciami vízovej politiky, ktoré boli spôsobené faktom, že niektoré jej aspekty spadali do prvého piliera a iné do tretieho. 74 Turínsky summit určil vo svojej agende ako jednu z priorít rozvíjanie koherentnej a efektívnej azylovej, imigračnej a vízovej politiky v súvislosti s vytvorením únie, ktorá by bola bližšie k občanom. 75 Aj niektoré z následných summitov spomenuli aspekty vízovej politiky vo svojich záveroch. Napríklad v záveroch z decembrového summitu v Luxemburgu v roku 1997 možno pozorovať veľké znepokojenie nad rastúcim prílevom imigrantov z Iraku, dôraz bol taktiež kladený na integráciu schengenského acquis. 76 Nárast dôležitosti migrácie nesúvisí len s dôsledkami konfliktov vo svete, ale aj s rastúcou globálnou interdependenciou, ktorá komplikuje štátom autonómnu kontrolu migrácie. Aj tento dôvod je jedným z potenciálnych podnecovateľov nasledujúcej fázy vízovej politiky EÚ- komunitarizácie. 70 Porovnaj Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Porovnaj Kuijper, P. J.: The Evolution of the third pillar from Maastricht to the European Constitution: Institutional aspects, Common Market Law Review, Vol. 41, No. 2, 2004, s Rada mohla taktiež navrhovať znenie dohôd 73 Viď Kuijper, P. J.: The Evolution of the third pillar from Maastricht to the European Constitution: Institutional aspects, Common Market Law Review, Vol. 41, No. 2, 2004, s Porovnaj Laursen, F.: The lessons of Maastricht, s.64, in: Edwards, G. Pijpers, A. (eds.): The Politics of European Treaty Reform: The 1996 Intergovernmental Conference and Beyond. 75 Pozri Agendu pre medzivládnu konferenciu revidujúcu ZEÚ, dostupná na 76 Pozri Závery z Luxemburgského summitu, dostupné na 24

25 3.3 Vízová politika EÚ od Amsterdamu po súčasnosť Amsterdamská zmluva komunitarizácia vízovej politiky Po fáze inštitucionalizácie vízovej politiky na úrovni EÚ nasledovala fáza jej komunitarizácie. V tejto fáze zohrala kľúčovú úlohu Amsterdamská zmluva, ktorá bola podpísaná 2. októbra Amsterdamská zmluva postúpila vízovú politiku na komunitárnu úroveň prostredníctvom jej začlenenia do hlavy IV. s názvom Vízová, azylová a prisťahovalecká politika a iné politiky súvisiace s voľným pohybom osôb. 77 Týmto krokom EÚ získala právomoci prijímať i záväzné opatrenia formou smerníc a nariadení. Ďalším prínosom Amsterdamskej zmluvy pre vízovú politiku bolo integrovanie schengenského acquis 78 do štruktúry EÚ prostredníctvom Protokolu. Aj v rámci komunitarizovaných schengenských pravidiel si však členské štáty udržali vysoký stupeň národnej kontroly nad vstupom na ich teritórium. Zachovanie národnej kontroly bolo dosiahnuté prostredníctvom vzájomného uznávania národných podmienok pre vstup pri vydávaní jednotného víza a prostredníctvom možnosti vydávať víza s obmedzenou územnou platnosťou. 79 V kompetencii štátov bolo ponechané aj uzatváranie medzinárodných dohôd, ktoré sa zmieňovali o vstupe špecifických kategórii osôb na ich teritórium či uznávanie pasov a cestovných dokladov. Tendencie k supranacionálnemu rozhodovaniu boli taktiež obmedzené poskytnutím výnimky zo schengenského acquis Veľkej Británii, Írsku a čiastočne Dánsku, čím Amsterdamská zmluva zaviedla model s tzv. princípom variabilnej geometrie. Mnohé aspekty politiky ostali ešte stále v kompetencii národných štátov a taktiež im ostalo právo veta. Princíp variabilnej geometrie, ako aj vysoký stupeň národnej kontroly v rámci kontroly vstupu prispievali k flexibilite spoločnej vízovej politiky. Veľká Británia a Írsko sa na základe svojej výnimky zo schengenského acquis nepodieľajú na prijímaní opatrení týkajúcich sa víz, pokiaľ vopred nedajú vedieť, že sa chcú na určitých otázkach podieľať (jednorazové opt - in). 77 Do prvého piliera nebola presunutá súdna a policajná spolupráca v trestných veciach. 78 Schengenské acquis - schengenské dohody, protokoly, dohody o pristúpení k schengenskému systému, rozhodnutia Výkonného výboru a ďalšie právne akty, ktoré na uvedené pramene nadväzovali. 79 Porovnaj Meloni, A.: The Development of a Common visa policy under the Treaty of Amsterdam, s

26 Podobný systém platí i vo vzťahu k Dánsku pri niektorých výnimkách, týkajúcich sa jednotného formátu víz. Schengenské predpisy aplikujú aj dve nečlenské krajiny EÚ - Nórsko a Island napriek tomu, že nepodpísali Schengenské dohody. Uzavreli zvláštnu dohodu s Radou EÚ. Napriek tomu, že Amsterdamská zmluva presunula vízovú politiku do prvého piliera, vízová politika EÚ ostala subjektom všetkých pilierov EÚ. Víza zasahovali aj do takých oblastí, ktoré patrili do medzivládnej spolupráce. Príkladom môže byť použitie víz pri uznávaní štátov a vlád. Miestna konzulárna spolupráca je aspektom vízovej politiky, ktorá spadá do druhého piliera a napomáha aktivitám v treťom pilieri Viedenský akčný plán, Tampere a Haagsky program Dňa 3. decembra 1998 bol prijatý akčný plán Rady a Komisie o tom, ako najlepšie vykonávať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti tzv. Viedenský akčný plán. 81 Približne o rok po jeho prijatí sa uskutočnilo zasadanie Európskej rady v Tampere, na ktorom boli prijaté závery s názvom Smerom k únii slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: Tamperské míľniky. 82 Obidva dokumenty formulovali konkrétne ciele vízovej politiky. V novembri 2004 prijala Európska rada v Bruseli nový program pre justíciu a vnútorné záležitosti tzv. Haagsky program často prezývaný the vague programme - neurčitý program, ktorý bol pokračovateľom programu z Tampere. 83 Viedenský akčný plán rozdeľoval opatrenia na dvojročné, päťročné a na také, ktoré mali byť vykonané v čo najkratšom možnom čase. Vízové aspekty nepatrili medzi urgentné opatrenia. Do opatrení vízovej politiky, ktoré mali byť uskutočnené v najbližších dvoch rokoch patrila procedúra a podmienky pre vydávanie víz členskými štátmi a vytvorenie zoznamu krajín, ktoré mali byť subjektom požiadavky letiskového tranzitného víza, definícia pravidiel jednotného víza a nariadenie zavádzajúce zoznam krajín, ktorých občania potrebujú víza do ES a zoznam štátnych 80 Porovnaj Meloni, A.: Visa policy within the European Union Structure, s Action Plan of the Council and the Comission on how best to implement the provisions of the Treaty of Amsterdam on an area of freedom, security and justice, dostupný na 82 Viď Závery z Tampere, dostupné na 83 Bendel, P.: Immigration Policy in the European Union: Still bringing up the walls for fortress Europe? Migration Letters, 2005, č.1, s

27 príslušníkov oslobodených od tejto povinnosti. Medzi opatrenia na najbližších päť rokov bolo zaradené rozšírenie mechanizmov schengenského zastúpenia v oblasti víz. Mala byť iniciovaná diskusia o začatí úprav medzi členskými štátmi, ktoré sa chceli vyhnúť tomu, aby sa žiadatelia o víza dostali do iného členského štátu, ktorý bol v čase podávania ich žiadosti zamýšľanou cieľovou krajinou. Pozornosť mala byť taktiež venovaná novému technickému pokroku, ktorý by zaistil väčšiu bezpečnosť jednotného formátu víz. Závery z Tampere sa venujú aspektom vízovej politiky v súvislosti s rozvojom spoločnej azylovej a migračnej politiky v kontexte manažmentu migračných tokov. Vyzývajú k ďalšiemu rozvoju aktívnej politiky víz a falošných dokumentov, k užšej kooperácii európskych konzulátov v tretích krajinách a k vytvoreniu spoločných centier EÚ vydávajúcich víza. Program z Tampere bol navrhnutý na časové obdobie piatich rokov s tým, že každý polrok mala byť spracovaná správa hodnotiaca pokrok. Podľa Haagskeho programu, ktorý sa niekedy nazýva Tampere II, by mala spoločná vízová politika pristúpiť k vytváraniu spoločných vízových úradov, kde by cudzinci mohli požiadať o schengenské víza. Táto požiadavka už zaznela v Tampere, ale ešte nebola realizovaná. Rozmýšľalo sa aj o zriadení európskej služby vonkajších záležitostí (European External Action Service). Na rozdiel od Tampere kladie Haagsky program z hľadiska priestoru slobody, bezpečnosti a práva väčší dôraz na bezpečnosť, pričom opatrenia radené pod sekciu sloboda sú z veľkej časti akty represie, prevencie a kontroly Porovnaj Čižinský, P. : Větší důraz na bezpečnostní aspekty v Evropské unii. Haagský program vytyčuje další cíle EU v budování prostoru svobody, bezpečnosti a práva, článok pre migraceonline.cz, Multikulturní centrum Praha, leden 2005, s. 9. Dostupné na 27

28 4 Vízová politika EÚ v súčasnosti Stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza vízová politika EÚ je odrazom jej historického vývoja. Zmeny v tejto oblasti je však potrebné vnímať v širšom kontexte ako v medziach európskej integrácie. Otázka imigrácie a s ňou spojená vízová politika úzko súvisí s protiteroristickou politikou, so zmenou bezpečnostného prostredia vo svete, so zahraničnou politikou, s európskou politikou susedstva a pod. Vzhľadom na rozsah práce nie je možné zdokumentovať celú mozaiku súvislostí. Zameriam sa preto na analýzu základných elementov spoločnej vízovej politiky, na analýzu Lisabonskej zmluvy 85 a jej implikácií pre vízovú politiku, keďže prinesie viaceré zmeny v prípade jej ratifikácie a vstupu do platnosti, na najdôležitejšie projekty a návrhy súvisiace s vízovou politikou a na jej smerovanie. 4.1 Základné prvky Spoločnej vízovej politiky Na základe Hlavy IV. Čl. 62 Zmluvy o ES 86 možno odvodiť charakteristické prvky spoločnej vízovej politiky. Patrí medzi ne spoločný zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekročení vonkajších hraníc (tzv. negatívny, čierny zoznam) a spoločný zoznam krajín, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení (tzv. pozitívny zoznam, biely zoznam). Harmonizované zoznamy sú nevyhnutnou podmienkou zrušenia vnútorných hraníc a hraničných kontrol. V prípade nejednotnej úpravy by bolo možné obísť vízovú požiadavku vstupom do krajiny, ktorá si víza nevyžaduje. Ďalším prvkom je jednotný formát pre víza a pravidlá vzťahujúce sa naň. Jednotný formát však neznamená jednotné vízum v pravom zmysle slova, napriek tomu, že sa s týmto termínom často stretávame. 87 Posledným zo základných prvkov sú postupy a podmienky vydávania víz členskými štátmi, ktoré sú upravené v Spoločných konzulárnych inštrukciách. 85 Pre základné porovnanie rozdielov medzi Lisabonskou zmluvou, Ústavou pre Európu a súčasnou legislatívou pozri Beaudoin, Ch.: Traité de Lisbonne: ce qui va changer. Dostupné na 86 Zmluva o ES (konsolidované znenie, do ktorého boli zapracované zmeny vyplývajúce zo Zmluvy z Atén podpísanej , Ú. v. EÚ C 321 E/1, , s. 66. Dostupné na 87 Porovnaj Romein, S.: Eu Border and Visa policy: Current State of Affairs, s. 36, in: De Zwaan, J. W. - Goudappel, F. A. N. J. (eds.): Freedom, Security and Justice in the European Union: Implementation of the Hague Programme. 28

29 4.1.1 Harmonizované zoznamy tretích krajín - Čierny a biely zoznam EÚ Nariadenie Rady z roku , ktoré predstavilo zoznam krajín 89, ktorých občania potrebujú víza do ES, bolo v marci 2001 doplnené aj o zoznam štátnych príslušníkov oslobodených od tejto povinnosti. 90 V tomto období existovala tzv. šedá zóna štátov, ktoré neboli ani na bielom a ani na čiernom zozname EÚ. 91 Podľa D. Krála sú v súčasnosti oba zoznamy taxatívne, čo znamená, že neexistujú také štáty, pri ktorých by zavedenie vízovej požiadavky záviselo od uváženia členských štátov. 92 Na oficiálnej stránke EÚ sa však nachádza informácia, že členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či budú vyžadovať víza od príslušníkov štátov, ktoré nie sú na spoločnom zozname, od ľudí bez štátneho občianstva a od ľudí, ktorým bol priznaný status utečenca. 93 Táto informácia je pravdepodobnejšia vzhľadom na to, že existujú viaceré štáty, ktoré sa na spoločných zoznamoch nenachádzajú a spoločná politika uznania nových štátov na európskej úrovni neexistuje. Dnes sa na negatívnom zozname nachádza okolo 130 štátov a územných jednotiek a na pozitívnom okolo 35. Reštriktívny charakter vízovej politiky EÚ je dôsledkom metódy, ktorá bola použitá pri harmonizácii vízových požiadaviek. Kumulovala existujúce národné vízové obmedzenia, ktoré sa líšili od štátu k štátu. Na spoločných zoznamoch sa okrem štátov nachádzajú aj územné jednotky a územné správne orgány, ktoré nie sú uznané za štáty najmenej jedným členským štátom ako napríklad Palestínsky správny orgán či Tchaj-wan. Palestína je uznaná ôsmymi členskými štátmi EÚ a ďalších deväť jej ponúka špecifický diplomatický status napriek tomu, že ju formálne neuznali. 94 Tchaj-wan nie je formálne uznaný žiadnym členským štátom EÚ, z európskych štátov ho uznal len Vatikán. 95 Otázkou 88 Reg. 574/99 (OJ L 072 z ). 89 Zoznamy krajín, ktoré boli predstavené nariadením sa až na pár zmien podobali na zoznamy, ktoré boli zavedené na úrovni Schengenu. 90 Reg. (EC) No. 539/2001(OJ L 081 z ). 91 Porovnaj Kuijper, P. J.: The Evolution of the third pillar from Maastricht to the European Constitution: Institutional aspects, s Porovnaj Král, D.: Vízová politika Evropské unie a Spojených států Výzvy pro transatlantické partnery, Institut pro evropskou politiku, EUROPEUM, 2007, s. 27. Dostupné na 93 Pozri Visa requirements for nationals of Non-EU Member Countries, dostupné na 94 Pozri Institut Européen de Recherche sur la Coopération Méditerranéenne et Euro-Arabe avec le soutien de la Commission Européenne: Palestine - reconnaissance de l État de -, Décembre 2001, dostupné na 95 Pozri Ministry of Foreign Affairs Republic of China (TAIWAN): Diplomatic Allies, dostupné na 29

30 ostáva, prečo sa na harmonizovaných zoznamoch nenachádza Západná Sahara, Južné Osetsko, Abcházsko či Kosovo, ktoré bolo uznané 23 členskými štátmi EÚ. Tabuľka č.2: Kompozícia čierneho a bieleho zoznamu EÚ. Čierny zoznam Biely zoznam Afrika takmer všetky africké štáty Seychely a Maurícius Južná Amerika - štáty Andského spoločenstva 96 Južná Amerika - členské štáty Mercosuru 98 + Chile Amerika Karibik - Časť členských štátov CARICOMu 97 : Belize, Dominika, Grenada, Guyana, Haiti, Jamajka, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenada, Surinam, Trinidad a Tobago + Dominikánska republika, Dominika, Kuba Karibik - Časť členských štátov CARICOMu: Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Svätý Krištof a Nevis Stredná Amerika - takmer všetky stredoamerické štáty Severná Amerika - Kanada, USA Južná Európa - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Srbsko, Montenegro Východná Európa - Bielorusko, Moldavsko, Rusko, Ukrajina Južná Európa - Andorra, Chorvátsko, Svätá stolica, Monako, San Marino Európa Britskí občania, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na účely práva Spoločenstva: o občania britských zámorských území, ktorí nemajú právo pobytu v Spojenom kráľovstve o o britskí zámorskí občania britskí poddaní, ktorí nemajú právo pobytu v Spojenom kráľovstve osoby pod ochranou Spojeného kráľovstva Britskí občania, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na účely práva Spoločenstva: o britskí štátni príslušníci (zámorskí) Oceánia väčšina štátov Melanézie, Mikronézie a Polynézie Austrália, Nový Zéland 96 Bolívia, Ekvádor, Kolumbia, Peru. 97 Karibské spoločenstvo, Pozri 98 Spoločný trh Juhu pásmo voľného obchodu medzi juhoamerickými štátmi. Pozri 30

31 Čierny zoznam Východná Ázia - Čína, Mongolsko, Severná Kórea Juho - východná Ázia - časť členských štátov ASEANu: Kambodža,Indonézia,Laos, Myanmar, Filipíny, Thajsko, Vietnam + Timor-Leste Biely zoznam Východná Ázia - Japonsko, Južná Kórea Juho - východná Ázia - časť členských štátov ASEANu: Brunejsko darussalamský štát, Malajzia, Singapúr Ázia Západná Ázia - Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Gruzínsko, Kuwait, Libanon, Irak, Jordánsko, Omán, Katar, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Sýria, Turecko, Jemen územné jednotky a územné správne orgány, ktoré nie sú uznané za štáty najmenej jedných členským štátom : Palestínsky správny orgán, Tchaj-wan Západná Ázia - Izrael Zvláštne administratívne regióny Čínskej ľudovej republiky: Hongkong, Macao celá South Eastern Asia - štáty Indického subkontinentu, stredoázijské štáty Zdroj: Autorka (Tabuľka vychádza z klasifikácie svetových makro regiónov a komponentov podľa OSN. Dostupné na Zohľadňuje poslednú úpravu nariadenia (ES) č. 539/2001 z 21. decembra dojem diskriminácie. Na bielom zozname sú len tri štáty, v ktorých je moslimská väčšina Malajzia, Brunej - Darussalem a Singapur. 99 Na čiernom zozname sa nachádzajú Triedenie EÚ do jednotlivých zoznamov na báze národnosti môže vzbudzovať všetky najmenej rozvinuté krajiny (LDC). Naopak biely zoznam sa hmýri štátmi s progresívnymi ekonomikami podľa kategorizácie Medzinárodného menového fondu. 100 Pri klasifikácii štátov do týchto dvoch zoznamov tvoriacich prílohy I a II k nariadeniu Rady 539/2001 sa oficiálne zohľadňujú viaceré kritériá. Súvisia s nelegálnou migráciou, s verejným záujmom a bezpečnosťou, so zahraničnými vzťahmi EÚ s tretími krajinami, pričom sa venuje pozornosť aspektom regionálnej spojitosti a reciprocity podľa uvážlivého hodnotenia od prípadu k prípadu. 101 Indikátormi pre určenie rizika nelegálnej migrácie sú podľa vysvetľujúceho 99 Pozri Cholewinski, R.: Borders and discrimination in the EU, s.87 89, in: Anderson, M. Apap, J. (eds.): Police and justice co-operation and the new european borders. 100 Pozri IMF: World Economic and Financial Surveys, World Economic Outlook Database - WEO Groups and Aggregates Information, October Dostupné na Porovnaj Peers, S.: Key Legislative developments on Migration in the European union, European Journal of Migration and Law, Vol. 9, No. 4, 2007, s

32 memoranda Komisie 102 štatistické údaje o nelegálnych pobytoch, o prípadoch odmietnutia admisie, o vyhostení, o ilegálnej migrácii a o pracovných sieťach. Toto kritérium je vágne vzhľadom na fakt, že štatistické metódy jednotlivých členských štátov nie sú harmonizované, čo narúša relevantnú komparáciu údajov. V roku 2007 bolo síce prijaté nové nariadenie o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane 103, jeho predmetom však nie sú všetky vyššie uvedené indikátory. 104 Kritéria súvisiace s verejným záujmom sa dotýkajú kriminality, jej závažnosti a pravidelnosti. V memorande sa prízvukuje aj kontext policajnej spolupráce. Víza ako nástroj zahraničných vzťahov EÚ reflektujú vzťah EÚ s tretími krajinami. 105 Takéto vnímanie je v línii s Deklaráciou k ex - článku 73j(2)(b) pripojenej k Amsterdamskej zmluve 106, ktorá prízvukuje, že pri prijímaní opatrení vzťahujúcich sa na krátkodobé víza sa majú brať do úvahy stanoviská zahraničnej politiky. Keďže spoločná zahraničná politika nie je komunitarizovaná, zohľadnenie divergencie jednotlivých zahraničných politík členských štátov vyúsťuje do reštriktívnej vízovej politiky, čo znevýhodňuje krajiny so silnými vzťahmi s tretími krajinami. Ďalším kritériom je požiadavka reciprocity, ktorá vychádza z predpokladu, že ak EÚ neuplatňuje voči tretej krajine vízovú povinnosť, očakáva sa zrušenie vízovej povinnosti tejto krajiny voči všetkým štátom EÚ. Vzhľadom na extrémnu diverziu jednotlivých situácií v tretích krajinách a ich vzťah s EÚ tieto kritéria nemôžu byť aplikované automaticky, ale majú byť používané flexibilne a pragmaticky. 102 Proposal for a Council Regulation listing the third countries whose nationals must be in possession of visas when crossing the external borders and those whose nationals are exempt from that requirement, Brussels, , COM(2000) 27 final 2000/0030 (CNS). Dostupné na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 (Ú. v. L 199, 31/07/2007 s ) Dostupné na Spoločné pravidlá zberu a tvorby štatistiky Spoločenstva sa dotýkajú len prisťahovalectva a vysťahovalectva z územia členských štátov, občianstva a krajiny narodenia osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členských štátov a správnych a súdnych konaní a postupov týkajúcich sa prisťahovalectva, udeľovania povolení na pobyt, občianstva, azylu a ostatných foriem medzinárodnej ochrany a predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu. 105 Väčšinou ide o vzťah so skupinou krajín s implikáciami pre regionálnu koherenciu, alebo o špecifickú pozíciu k tretej krajine v duchu solidarity. Čo sa myslí pod pojmom regionálna koherencia a duch solidarity sa z explanačného memoranda Komisie nedozvieme. 106 Treaty of Amsterdam amending the Treaty on European Union, the Treaties establishing the European Communities and certain related acts - Declarations adopted by the Conference - Declaration on Article 73j(2)(b) of the Treaty establishing the European Community, OJ C 340, 10/11/1997 s

33 EÚ Poslednou z úprav nariadenia dotýkajúceho sa čierneho a bieleho zoznamu bolo Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra Zaviedlo vízovú povinnosť voči Bolívii 109 najmä vzhľadom na nelegálne prisťahovalectvo a verejný poriadok a oslobodilo od vízovej povinnosti štátnych príslušníkov nasledovných štátov: Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Maurícius, Svätý Krištof a Nevis a Seychely. Do zoznamov bola doplnená nová špecifická kategória britských občanov. 110 Nové členské štáty môžu oslobodiť od vízovej povinnosti držiteľov niektorých iných ako zvyčajných pasov a osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca ako aj osoby bez štátnej príslušnosti a žiakov, ktorí sa zúčastňujú školskej exkurzie, ak osoby týchto kategórií majú pobyt v niektorej z tretích krajín uvedených na bielom zozname EÚ. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru si vyžaduje ustanovenie nového oslobodenia od vízovej povinnosti pre držiteľov povolenia pre malý pohraničný styk. Režim týkajúci sa oslobodenia od vízovej povinnosti by mal plne zodpovedať skutočnej praxi. Niektoré členské štáty udeľujú oslobodenie od vízovej povinnosti štátnym príslušníkom tretích krajín z čierneho zoznamu, ktorí sú príslušníkmi ozbrojených síl cestujúcich v rámci misií NATO alebo Partnerstva za mier. Z dôvodu viacerých postupných zmien a doplnení nariadenia je potrebné zlepšiť jeho štruktúru a prehľadnosť, na tento účel by sa malo neskôr prepracovať Jednotný formát víz a pravidlá, ktoré sa naň vzťahujú O zavedení jednotného víza sa zmieňuje už Dohovor o vykonávaní Schengenskej dohody. 111 Keďže doposiaľ neexistuje jednotné vízum v pravom zmysle 107 Reg. (EC) No 2414/ OJ L 327 of , Reg. (EC) No 453/ OJ L 069 of , Reg. (EC) No 851/ OJ L 141 of , Dec. (EC) no 2006/ OJ L 280 of , Reg.(EC) No OJ L 405 of Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006, Ú. v. EÚ L 405, Dátum začiatku uplatňovania vízovej povinnosti by mal byť taký, aby členským štátom umožnil včas vypovedať dvojstranné dohody uzavreté s Bolíviou a prijať administratívne a organizačné opatrenia potrebné na zavedenie vízovej povinnosti. 110 Viď tabuľku č Pozri Hlavu II, Kapitolu 3, Oddiel 1, Čl.10 Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody. Dostupný na 33

34 slova, zmluvné strany uznávajú platné vnútroštátne víza, pokiaľ sú udelené na základe spoločných podmienok a kritérií. Zavedenie jednotného formátu víz je napriek tomu významným krokom k harmonizácii vízovej politiky, treba ho považovať aj za vytvorenie koherentného celku s opatreniami zahrnutými do Hlavy VI Zmluvy o Európskej únii. 112 Vízum s jednotným formátom (Schengenské vízum) je oprávnenie alebo rozhodnutie udelené v podobe nálepky, ktorú zmluvná strana vlepí do platného dokladu oprávňujúceho držiteľa k voľnému pohybu po Schengenskom priestore. 113 V Spoločných konzulárnych pokynoch je uvedených viacero typov víz. 114 Tabuľka č.3: Typy víz podľa Spoločných k onzulárnych pokynov Letiskové tranzitné vízum (A) notné vízum Jed oprávňuje cudzincov k prechodu cez medzinárodný tranzitný priestor letísk bez toho, aby vstúpili na územie daného štátu. Môže byť jednorazové, dvojnásobné pre jednu krajinu, dvojnásobné pre viacero krajín, vo výnimočných prípadoch aj viacnásobné Tranzitné vízum (B) Vízum na krátkodobý pobyt alebo cestovné vízum: viacnásobné návratné vízum (C) Jed notné vízum Jed notné vízum oprávňuje cudzincov, ktorí cestujú z jedného tretieho štátu do iného tretieho štátu, prejsť cez územia všetkých zmluvných strán. Môže byť na jeden vstup, na dva vstupy a viacnásobné na niekoľko prejazdov za predpokladu, že žiaden tranzit nebude dlhší ako päť dní. Oprávňuje cudzincov k vstupu za účelom neprerušeného pobytu alebo na rôzne, po sebe nasledujúce pobyty a to v celkovej dĺžke neprekračujúcej tri mesiace v každom polroku od dátumu prvého vstupu. Môže byť na jeden vstup alebo na viac vstupov (viacnásobné), cestovné vízum (viacnásobné návratné vízum) 112 Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz, Ú. v. L 164, 14/07/1995 s Členských štátov Schengenu je 25: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Nórsko, Island, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Švajčiarsko 114 Spoločné konzulárne pokyny týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady (2005/C 326/01), Dostupné na 34

35 Skupinové vízum Jednotné vízum Ide o tranzitné vízum alebo o vízum obmedzené na maximálne tridsať dní, ktoré sa môže vlepiť do skupinového cestovného pasu, pokiaľ nie je ustanovené inak. Pokiaľ členovia skupiny vstúpia na dané územie, zostanú tam a opustia ho ako skupina. Skupinové víza sa môžu vydávať skupinám, ktoré tvorí 5 až 50 ľudí. Dlhodobé vízum (C+ D) Vízum na pobyty trvajúce dlhšie ako tri mesiace, je to národné vízum vydávané niektorým členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi. Toto vízum po dobu nepresahujúcu tri mesiace od pôvodného dátumu platnosti platí súčasne ako jednotné vízum na krátkodobý pobyt, ak bolo vydané v súlade so spoločnými podmienkami a kritériami Vízum s obmedzenou územnou platnosťou Toto vízum sa vo výnimočných prípadoch vlepuje do cestovného pasu, cestovného dokladu alebo iného dokumentu, ktorý držiteľa oprávňuje na prechod hranice, ak je pobyt povolený jedine na národnom území jednej alebo viacerých zmluvných strán, pokiaľ sa vstup aj výstup uskutočňuje na území tejto zmluvnej strany alebo týchto zmluvných strán. Vo výnimočných prípadoch sa na hraniciach môžu vydať víza na Vízum vydané na hranici krátkodobý pobyt alebo tranzitné víza Dokumenty s rovnakou hodnotou ako víza oprávňujúce na prechod vonkajších hraníc: FTD/FRTD Na zjednodušenie tranzitu sa môže vydať dokument FTD(zjednodušený tranzitný doklad) alebo FRTD (zjednodušený železničný tranzitný doklad) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 693/2003 (3) a (ES) č. 694/2003 (4) Zdroj: Vypracované na základe Spoločných konzulárnych pokynov. Dostupné na Do kategórie jednotné vízum spadá podľa Spoločných konzulárnych pokynov len letiskové tranzitné vízum, tranzitné vízum, vízum na krátkodobý pobyt a skupinové vízum. Určité skombinovanie schengenskej a národnej úpravy sa uskutočnilo prostredníctvom novely k Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody v roku , ktorá priniesla dlhodobé víza typu D+C. 116 Niekedy sa aj tento typ víza označuje ako jednotné (Schengenské) vízum. 117 V priebehu obdobia najviac troch mesiacov od ich počiatočného dátumu platnosti, sú takéto víza súbežne platné ako 115 Nariadenie Rady (ES) č. 1091/2001 z 28. mája 2001 o voľnom pohybe s vízami na dlhodobý pobyt, Ú.v. L 150, 06/06/2001 S Predtým boli víza k pobytu dlhšiemu ako 3 mesiace (typ D) iba vnútroštátnymi vízami, ktoré udeľovala každá zmluvná strana v súlade s ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva. 117 Viď kategorizáciu schengenských víz podľa B. Piknu, Pikna, B.: Vnitřní bezpečnost a veřejný pořádek v evropském právu (oblast policejní a justiční spolupráce), s

36 jednotné víza na krátkodobý pobyt, za predpokladu, že boli vydané v súlade so spoločnými podmienkami a kritériami prijatými podľa príslušných ustanovení Kapitoly 3 oddielu 1 Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody a ich držitelia spĺňajú podmienky pre vstup. Inak takéto víza umožňujú svojim držiteľom len tranzit cez územia ostatných členských štátov, aby sa dostali na územie členského štátu, ktorý víza vydal. Čo sa týka víz s obmedzenou územnou platnosťou na vnútroštátne územie jednej alebo viacerých zmluvných strán, môže byť vydané z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo medzinárodných záväzkov. Nesmie byť vlepené do cestovného dokladu, ak tento cestovný doklad nie je platný pre žiadnu zo zmluvných strán. Ak je platný len pre jednu, alebo niekoľko zmluvných strán, vlepené vízum musí byť obmedzené na túto zmluvnú stranu alebo tieto zmluvné strany. Pokiaľ nie je cestovný doklad uznaný jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami ako platný, možno vízum udeliť formou povolenia, ktoré má platnosť víza. Schengenské vízum musí zodpovedať technickým špecifikáciám, ktoré sťažujú falšovanie a pozmeňovanie víz. Musí obsahovať viaceré bezpečnostné črty. Napríklad v priestore štítku vľavo hore sa musí nachádzať opticky variabilný znak ( kinegram alebo ekvivalent). V závislosti od uhla pohľadu by malo byť viditeľných 12 hviezd, písmeno E a zemeguľa. Po udalostiach z 11. septembra 2001 sa tendencia k sprísňovaniu vízovej politiky EÚ a logika opatrnosti pri vydávaní víz prehĺbila. 118 Premietlo sa to aj do nariadenia Rady upravujúceho jednotný formát víz č. 334/ Toto nariadenie ustanovuje ďalšie technické špecifikácie pre jednotný formát víz, ktoré sa vzťahujú na doplňujúce prvky, bezpečnostné požiadavky, na sprísnené normy proti falšovaniu a pozmeňovaniu a na technické normy a metódy, ktoré sa majú použiť pri vypĺňaní jednotného víza. Umožňuje zmenu farby vízovej nálepky a určuje lehotu piatich rokov na zjednotenie fotografie vyrobenej podľa vysokých požiadaviek na bezpečnosť. 118 Dokumentujú to Závery z mimoriadneho zasadnutia Rady ministrov spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Rada v nich odporúča členským štátom, aby vydávali dokumenty identity s čo najväčšou opatrnosťou a aby ich systematicky kontrolovali za účelom odhalenia falšovania a aby pristupovali k procedúre vydávania víz s maximálnou prísnosťou, precíznosťou. Taktiež pozývajú Komisiu k tomu, aby predložila návrhy na vytvorenie siete pre výmenu informácií ohľadne vydaných víz. Porovnaj Conclusions adopted by the Council (JHA) Brussels, 20 September 2001SN 3926/6/01 REV 6, dostupné na Pozri Nariadenie Rady (ES) č. 334/2002 z 18. februára 2002, Ú. v. L 053, 23/02/2002 s , dostupné na 36

37 Integrácia fotografie do jednotného formátu pre víza spája identitu osôb s vízovou nálepkou. Predstavuje prvý krok k vyšším bezpečnostným opatreniam, ktoré by mali byť rozvíjané na základe nových technológií. 120 Spolu so zavedením vízového informačného systému 121 (ďalej len VIS) sa uvažuje aj o zahrnutí biometrických údajov do víz. So zavádzaním VIS súvisí aj zvýšenie poplatku za schengenské vízum. Od 1. januára 2007 je poplatok 60 EUR, čo predstavuje zvýšenie o 25 EUR. 122 Štáty, s ktorými uzavrela EÚ dohody o uľahčení vízového režimu platia 35 EUR. 123 Skutočnosť, že cudzinec je držiteľom jednotného víza, neznamená automaticky právo na vstup. Vízum oprávňuje držiteľa len na to, aby sa dostavil na vonkajšiu hranicu. Schengenské vízum môže byť udelené cudzincom z tretích krajín len pri splnení nasledujúcich podmienok na vstup: - majú jeden alebo viac dokladov, ktoré sú platné pre prekročenie hranice - majú platné vízum, ak je vyžadované - (prípadne) predložia doklady, ktoré preukážu účel a podmienky predpokladaného pobytu, a majú zaistené dostatočné finančné prostriedky - nemajú v Schengenskom informačnom systéme (SIS) záznam o odopretí vstupu - ich pobyt nepredstavuje nebezpečenstvo pre verejný poriadok, bezpečnosť štátu alebo medzinárodné vzťahy niektorého zo štátov Schengenskej dohody Spoločné pravidlá, procedúry a podmienky pre vydávanie víz Harmonizované podmienky a kritériá pre vydávanie jednotných víz sú uvedené v článkoch 9 17 Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody a sú detailnejšie 120 Viď Communication from the Commission to the Council and the European Parliament on a common policy on illegal immigration COM (2001) 672 final, dostupné na elektronická databáza poskytujúca výmenu údajov o žiadateľoch o víza 122 Rozhodnutie Rady z 1. júna 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha 12 k Spoločným konzulárnym pokynom a príloha 14a k Spoločnej príručke o účtovaných poplatkoch, ktoré zodpovedajú administratívnym nákladom na spracovanie žiadostí o vízum (2006/440/ES), Úradný vestník L 175, 29/06/2006 s Dostupné na Albánsko, Bosna a Hercegovina, Montenegro, Macedónsko, Srbsko, Moldavsko, Rusko a Ukrajina 124 Porovnaj Hlava II, Kapitola 2, Čl. 5(1) Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, dostupný na 37

38 strán. 126 Po prijatí žiadosti je žiadateľ často vyzvaný na osobnú návštevu na účel rozvedené v Spoločných konzulárnych pokynoch. Sú aplikované diplomatickými misiami a konzulárnymi úradmi štátov Schengenu. Cudzinci, na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť a chcú vstúpiť na územie EÚ, sú povinní predložiť žiadosť o udelenie víza na jednotnom formulári spolu s vyžadovanými dokumentmi na vízové oddelenie zodpovednej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu. Dohovor o vykonávaní Schengenskej dohody stanovuje, ktorá diplomatická reprezentácia je zodpovedná za vydávanie víz. 125 Príslušnou je v zásade zmluvná strana, na ktorej území je stanovený cieľ cesty. Pokiaľ tento cieľ nie je možné určiť, prináleží vystavenie víza diplomatickému alebo konzulárnemu úradu zmluvnej strany prvého vstupu. Ak zodpovedný štát nemá v danom štáte diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, jednotné vízum môže vydať misia alebo úrad štátu zastupujúceho zodpovedný štát. V niektorých prípadoch je udelenie víza závislé na konzultácii centrálneho orgánu jednej zmluvnej strany či viacerých zmluvných podania slovného vysvetlenia dôvodov svojej žiadosti, a to najmä v prípade, keď existujú pochybnosti o skutočnom účele pobytu alebo zámere žiadateľa vrátiť sa do krajiny, z ktorej prišiel. Pred prijatím rozhodnutia sa žiadosť preskúma. Overuje sa žiadosť o vízum, totožnosť žiadateľa, či bolo na uchádzača vydané upozornenie na účely odopretia vstupu alebo či nepredstavuje hrozbu (bezpečnosti), či z hľadiska prisťahovalectva nepredstavuje riziko tým, že pri predchádzajúcom pobyte prekročil/a povolenú dĺžku pobytu. Overuje sa cestovný doklad a ostatné dokumenty v závislosti od žiadosti, posudzujú sa dobré úmysly žiadateľa. Na základe tohto preskúmania je vízum buď udelené alebo zamietnuté. Obvykle je jednotné krátkodobé vízum vydané v jednom zo štátov Schengenu potom platné pre celý Schengen. 125 Viď Hlava II, Kapitola 3, Oddiel 1,Čl. 12(2) Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody, dostupný na Pozri prílohu 5A Spoločných konzulárnych pokynov, dostupné na 38

39 4.2 Lisabonská zmluva a jej implikácie pre vízovú politiku 127 Lisabonská zmluva, posledný pokus o revíziu primárneho práva EÚ, sa dotkne taktiež oblasti vízovej politiky v prípade jej ratifikácie a vstupu do platnosti. Jedným z často prízvukovaných pozitív, ktoré prinesie, je zrušenie trojpilierovej štruktúry EÚ. Spája prvý a tretí pilier, ktorý komunitarizuje a aplikuje naň mechanizmy bývalého prvého piliera. Čo sa týka druhého piliera - Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, bude spravovaný osobitne, viac menej na medzivládnom zlepšiť politickú koherenciu. 128 princípe. Podľa M. Cremony, odstránenie pilierov určite pomôže Na prvý pohľad je táto zmena nepodstatná pre oblasť vízovej politiky vzhľadom na fakt, že Amsterdamská zmluva preniesla vízovú politiku ako celok do prvého piliera. Vízová politika je však oblasťou, ktorá prechádza naprieč jednotlivými piliermi. Napríklad niektoré aspekty lokálnej konzulárnej spolupráce patria do oblasti druhého piliera. Kontrola členských štátov nad uznávaním pasov či možnosť vydávania víz s územnou platnosťou taktiež poukazujú na vysoký stupeň národnej kontroly v tejto oblasti. Lisabonská zmluva nahradí riadnym legislatívnym postupom viaceré oblasti, v ktorých sa rozhodovalo jednomyseľne. Dotkne sa to napríklad jednotných formátov víz a spoločných zoznamov. 129 Napriek tomu, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa stane normou, stále budú existovať aj výnimky. Výnimkou budú opatrenia týkajúce sa pasov, identifikačných dokumentov a iných opatrení, ktoré presahujú zverené právomoci EÚ, ale sú nevyhnutné k naplneniu práva slobodného pohybu a pobytu v rámci EÚ Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej Únii a Zmluva o založení Európskeho Spoločenstva, Ú. v. EÚ C 306/01, , dostupná na Cremona, M: EU external Action in the JHA Domain: A legal Perspective, European University Institute - Department of Law (LAW), October 2008, EUI Working Papers LAW No. 2008/24, s.18. Dostupné na Peers, S.: Changing the institutional framework for EU Justice and Home Affairs law without the Lisbon Treaty, Statewatch Analysis, University of Essex, July Dostupné na Brundsen, J.: Extension of majority voting heralds new era for JHA policy ***, EUROPOLITICS, special edition, Wed. 7. Nov, 2007, N 3407, s.32 Dostupné na 39

40 Lisabonská zmluva mení názov Hlavy IV o vízovej, azylovej, prisťahovaleckej politike a iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb na Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. 131 Táto Hlava obsahuje 5 kapitol 132 vystihujúcich oblasti záujmu tohto priestoru. Napriek tomu, že vízová politika nie je explicitne vyjadrená v názve týchto kapitol, spadá do 2. kapitoly medzi politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly. Vízová politika sa zakladá na solidarite medzi členskými štátmi, ktorá je spravodlivá voči štátnym príslušníkom tretích krajín. 133 Táto spravodlivosť je však selektívna. Dokazuje to, Hlava V, Kapitolu 1, čl.21(1) ZEÚ podľa Lisabonskej úpravy, ktorý hovorí o tom, že Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú zásady uvedené v prvom pododseku, t.j. zásady demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. 134 Tento článok vyznieva diskriminujúco pre nedemokratické režimy. Lisabonská zmluva je krokom k sprehľadneniu rozdelenia právomocí medzi EÚ a členskými štátmi. Kategorizuje jednotlivé druhy právomocí na: výlučné, spoločné a podporné. 135 Medzi spoločné právomoci patrí aj priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Únia postupuje pri výkone zverených právomocí podľa zásady subsidiarity a proporcionality. Nekoná tam, kde môžu účinne konať členské štáty a ani obsah a forma činnosti Únie neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré sú zakotvené v zmluvách. 136 Významným posunom pre oblasť vízovej politiky je implicitné uznanie jej vonkajšieho aspektu a definovanie zásad a cieľov tejto vonkajšej dimenzie. 137 Pri rozvoji a vykonávaní vonkajšej činnosti Únie, ako aj pri rozvíjaní a uskutočňovaní jej ostatných politík v ich vonkajších aspektoch Únia zachováva vymedzené zásady 131 Viď Hlavu V konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Ú. v. EÚ C 115, , s Sú to Všeobecné ustanovenia, Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, Justičná spolupráca v občianskych veciach, Justičná spolupráca v trestných veciach a Policajná spolupráca. 133 Porovnaj Tretia časť, Hlava V, Čl. 67(2) ZFEÚ, Ú. v. EÚ C 115, , s Pozri Hlavu V, Kapitolu 1, čl.21(1) ZEÚ podľa Lisabonskej úpravy, Ú. v. EÚ C 115, , s Viď Prvá časť, Hlava I, Čl. 2 ZFEÚ, Ú. v. EÚ C 115, , s Viď Hlava I, Čl. 5 ZEÚ podľa Lisabonskej úpravy, Ú. v. EÚ C 115, , s Viď Piata časť, Hlava I, Čl. 205 ZFEÚ, Ú. v. EÚ C 115, , s

41 a ciele ako napr. bezpečnosť, celistvosť, podpora demokracie, predchádzanie konfliktom a pod. 138 Zabezpečuje koherenciu medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. 139 Lisabonská zmluva ruší Európske spoločenstvo, pričom sa jeho nástupcom stáva Európska únia s právnou subjektivitou. Únia má výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú zmluvu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzatvorením zmluvy dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. 140 Uzatváranie medzinárodných zmlúv sa vzťahuje aj na oblasť slobody, bezpečnosti sa spravodlivosti. Ak Únia vykonáva činnosť v určitej oblasti, rozsah takéhoto výkonu právomoci zahŕňa len tie prvky, ktoré sú upravené dotknutým aktom Únie, a teda nevzťahuje sa na celú oblasť. 141 Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. 142 Čo sa týka opt-outov Veľkej Británie, Írska a Dánska, budú čiastočne pozmenené. Lisabonská zmluva ustanovuje nový postup účasti Spojeného kráľovstva a Írska na opatreniach vyplývajúcich zo schengenského acquis. 143 V zmysle súčasného znenia zmlúv umožňuje Rada Spojenému kráľovstvu a Írsku, aby sa zapojili do konkrétnych oddielov schengenského acquis pod podmienkou, že sa automaticky zúčastňujú na ľubovoľnom následnom opatrení v rámci tohto systému v danej oblasti. Na základe zmeneného a doplneného protokolu uvedené štáty môžu rozhodnúť, že sa na daných opatreniach nezúčastnia - v takom prípade ich však Rada môže vylúčiť z celého príslušného oddielu schengenského acquis alebo jeho časti v potrebnom rozsahu vzhľadom na kritériá uvedené v protokole. Dánsko 144 sa v budúcnosti môže vzdať celého svojho opt-outu a mať rovnaké právo opt-in ako 138 Pozri čl.21(2) ZEÚ podľa Lisabonskej úpravy, Ú. v. EÚ C 115, , s Pozri čl.21(3) ZEÚ podľa Lisabonskej úpravy, Ú. v. EÚ C 115, , s Viď Prvá časť, Hlava I, Čl. 3(2) ZFEÚ, Ú. v. EÚ C 115, , s Protokol o vykonávaní spoločných právomocí, Ú. v. EU C 306/ Pozri Hlava I, čl.4 (3) ZEÚ podľa Lisabonskej úpravy, Ú. v. EÚ C 115, , s Pozri Protokol (č. 19) o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej Únie, Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii - PROTOKOLY - Protokol (č. 19) o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie Ú. v. C 115, s , dostupné na Pozri Protokol (č.22) o Postavení Dánska, Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii - PROTOKOLY - Protokol (č. 22) o postavení Dánska,Ú. v. C 115, s , dostupné na 41

42 Veľká Británia a Írsko. 145 Môže kedykoľvek v súlade so svojimi ústavnými predpismi informovať ostatné členské štáty o tom, že si už neželá využívať časť protokolu alebo celý protokol. V takom prípade plne uplatňuje opatrenia platné v rámci EÚ. 4.3 Súčasné legislatívne návrhy a projekty vízovej politiky EÚ Medzi najvýznamnejšie súčasné legislatívne návrhy a projekty, týkajúce sa vízovej politiky patrí Schengenský hraničný kódex z 15. marca 2006, Vízový kódex, Vízový informačný systém, využívanie externých spoločných stredísk pri naberaní žiadostí o víza 146, ktoré sa objavuje aj v návrhu na zmenu a doplnenie Spoločných konzulárnych pokynov a pod Schengenský hraničný kódex Najvýznamnejším právnym predpisom, ktorý určuje pravidlá pre cezhraničný pohyb osôb je Schengenský hraničný kódex 147, ktorý nadobudol účinnosť v októbri Venuje sa prekračovaniu vonkajších hraníc, podmienkam vstupu a odopretiu vstupu, ochrane vonkajších hraníc (personálu a prostriedkom ochrany), spolupráci medzi členskými štátmi a zvláštnym pravidlám pre vonkajšie hranice. Taktiež sa zaoberá vnútornými hranicami. Schengenský hraničný kódex určuje podmienky vstupu pre príslušníkov tretích krajín pre pobyty, ktorých dĺžka neprekročí za obdobie šiestich mesiacov dlhšiu dobu ako tri mesiace. 148 Medzi podmienkami sa uvádza nevyhnutnosť platného cestovného dokladu, alebo dokladov, ktoré oprávňujú k prekročeniu hranice, platné vízum, pokiaľ ide o príslušníka tretej krajiny, ktorá sa nachádza na čiernom zozname EÚ, uvedenie účelu a podmienok predpokladaného pobytu a pod. V prílohe I Schengenského hraničného kódexu je uvedený príkladný zoznam podkladov, o ktoré môže pohraničná 145 Brundsen, J.: Extension of majority voting heralds new era for JHA policy ***, EUROPOLITICS, special edition, Wed. 7 Nov. 2007, N 3407, s.33 Dostupné na Overené k Porovnaj Ministerstvo vnitra České republiky: Vízová politika, dostupné na Viď Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 ze dne 15.března 2006, kterým se stanoví kodex Společenství o pravidlech upravujících přeshraniční pohyb osob (Schengenský hraniční kodex), Ú. v. L 105, Dostupné na CS:PDF 148 Porovnaj Hlava II, Kapitola I, čl.5 Schengenského hraničného kódexu, dostupný na 42

43 stráž požiadať príslušníka tretej zeme, aby overila splnenie vstupných podmienok. 149 Znamená to, že členské štáty si môžu pridávať nové požiadavky, ktoré sa môžu líšiť od toho, čo sa vyžaduje na inom vstupnom bode do EÚ. Výsledkom môže byť nedostatok koherencie. Pokiaľ hovoríme o spoločných vonkajších hraniciach, dokumenty, ktoré sa vyžadujú pre vstup do EÚ by mali byť aspoň porovnateľné medzi jednotlivými členskými štátmi. Pokiaľ vízum nie je možné udeliť do dokladu, vo výnimočných prípadoch 150 je dovolené ho pripojiť na oddelený papier vložený do dokladu. V takomto prípade sa použije jednotný vzor formuláru pre pripojenie víza stanovený nariadením Rady (ES) č.333/ z 18.februára 2002 o jednotnom vzore formulárov pre pripojenie víza udeleného členskými štátmi držiteľom cestovných dokladov, ktoré nie sú uznávané členským štátom, ktorý formulár vydal. 152 Tento jednotný formát musí obsahovať všetky potrebné údaje a spĺňať vysokú technickú úroveň, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie proti falšovaniu a pozmeňovaniu. Toto nariadenie neovplyvňuje právomoc členských štátov vo vzťahu k uznávaniu štátov a územných jednotiek a pasov, cestovných dokladov a dokladov totožnosti vydaných ich orgánmi. 153 Schengenský hraničný kódex kladie dôraz aj na práva ľudí prekračujúcich hranice. Dokumentuje to napríklad čl.7(5) či čl.10(3) Schengenského hraničného kódexu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa podrobí dôkladnej osobitej kontrole, sa poskytujú informácie o účele a postupe takejto kontroly. 154 Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym právom. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o 149 Napríklad pre turistické a súkromné cesty sa vyžadujú podklady týkajúce sa ubytovania, podklady týkajúce sa trasy a návratu. 150 V Schengenskom kódexe nie sú výnimočné prípady užšie špecifikované, čo implikuje určitý priestor pre manévrovanie. Z použitia jednotného formuláru pre pripojenie víza sa však možno domnievať, že za výnimočný prípad sa považuje neuznanie štátu. 151 Viď Nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár, Ú. v. L 053, , s Dostupné na podľa článku 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska tvoriaceho prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení ES oznámilo Spojené kráľovstvo listom z 3. júla 2001 svoje nariadenia, na Írsko sa toto nariadenie neuplatňuje. želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto 153 Pozri Čl.5 nariadenia Rady (ES) č.333/ Viď Hlava II, Kapitola 2, Čl. 7 (5) Schengenského hraničného kódexu. 43

44 predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom Vízový informačný systém Vízový informačný systém je elektronická databáza poskytujúca výmenu údajov o žiadateľoch o víza medzi konzulátmi členských štátov. Oficiálne vznikol v júni 2004 Rozhodnutím Rady 2004/512/ES. 156 Zaznamenávajú sa doň alfanumerické údaje 157, dva biometrické údaje fotografia tváre a odtlačky prstov a odkazy na iné žiadosti. Podľa D. Krála bolo primárnym dôvodom jeho vzniku zlepšenie výmeny informácií medzi konzulárnymi úradmi členských štátov. 158 Podľa Komisie tento systém skvalitní uplatňovanie spoločnej vízovej politiky, konzulárnu spoluprácu a konzultácie medzi ústrednými orgánmi. 159 VIS je založený na centralizovanej architektúre a skladá sa z centrálneho informačného systému (CS-VIS) a styčného bodu v každom členskom štáte (NI-VIS), ktorý zabezpečuje spojenie s príslušným ústredným vnútroštátnym orgánom príslušného členského štátu a komunikačnú infraštruktúru medzi centrálnym vízovým informačným systémom a národnými styčnými bodmi. 160 Vytvára sa na rovnakej technickej platforme ako SIS II. 161 Je rozdelený do troch etáp. V prvej etape (podrobná koncepčná etapa) boli vypracované všetky dokumenty potrebné na podrobný opis VIS z technickej stránky. Druhá etapa vývoja, testovania a spúšťania práve prebieha. V tretej etape migrácie a integrácie členské štáty napoja svoje národné systémy na 155 Viď Hlava II, Kapitola 2, Čl. 13 Schengenského hraničného kódexu. 156 Pozri Rozhodnutie Rady z 8. júna 2004, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) 2004/512/ES, OJ L 213, 15/06/2004 s Dostupné na vo forme písmen, číslic, špeciálnych znakov, medzier a interpunkčných znamienok 158 Porovnaj Král, D.: Vízová politika Evropské unie a Spojených států Výzvy pro transatlantické partnery, Institut pro evropskou politiku, EUROPEUM, 2007, s. 24. Dostupné na Porovnaj Proposal for a Council Regulation amending Regulation (EC) No 1683/95 laying down a uniform format for visas as regards the numbering of visas, COM/2008/0188 final - CNS 2008/0074. Dostupné na Pozri Rozhodnutie Rady z 8. júna 2004, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) 2004/512/ES, OJ L 213, 15/06/2004 s Dostupné na SIS je najdôležitejším informačným systémom schengenskej spolupráce, umožňuje kontrolu a monitorovanie údajov o osobách a predmetoch, ktoré boli zavedené do databázy (napr. trestne stíhané osoby, kradnuté automobily a pod.) Pôvodný systém SIS I+ nahradí SIS II. Jeho modernizácia umožní pripojenie nových členských krajín a rozšírenie databázy o biometrické údaje. 44

45 centrálnu databázu VIS. 162 VIS bude spustený v júni 2009 v pilotnej fáze v Severnej Afrike a na všetkých zastupiteľských úradoch od Po spustení sa stane jeho súčasťou aj konzultačný systém vydávania víz s centrálnymi orgánmi jednotlivých štátov Schengenu VISION. Projekt VIS nastoľuje významné otázky z pohľadu základných práv a slobôd osôb, predovšetkým z pohľadu práva na súkromie. Spracovanie údajov by malo zodpovedať princípom ochrany údajov a ochrany súkromia, do ktorých je možné zasahovať len v prípade nevyhnutnosti. S Vízovým informačným systémom sa taktiež spája zavádzanie biometrických údajov, ktoré majú zabezpečiť spoľahlivé overenie a identifikáciu žiadateľov o vízum. 164 Ich výhodou je univerzálnosť, poskytnutie takmer absolútnej charakteristickej zvláštnosti a ich stálosť, na druhej strane sú tiež nepresné a ich spoľahlivosť netreba preceňovať. V oblasti manažmentu hraníc sú najvhodnejšími biometrickými črtami tvár, odtlačky prstov, mapa žíl na dlani ruky a štruktúra očnej dúhovky. Mapa žíl na dlani ruky si vyžaduje minimálny úložný priestor dát, pri odtlačkoch prstov a štruktúre očnej dúhovky je najmenšia chybovosť, tvár je ľahko použiteľná. Tieto črty majú aj svoje limity. Odhaduje sa, že 2-5 % ľudí nie je možné zaregistrovať, pretože nemajú snímateľné odtlačky prstov. Štruktúra očnej dúhovky je relatívne nová technológia a nebola ešte použitá pri rozsiahlejších systémoch. Mapa žíl na dlani ruky nie je dostatočne osobitá, aby mohla slúžiť na identifikačné účely. Pri súčasnom stave technológie súvisiacej s automatickým rozoznávaním tváre nemôže fotografia zabezpečiť spoľahlivý výsledok pri identifikácii v rozsiahlych systémoch. 165 Vzhľadom na rozsiahlosť databázy VIS a na dôležitosť identifikácie (napríklad pri navrátení nelegálnych migrantov) sa javí ako najvhodnejší biometrický 162 Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu - O vývoji vízového informačného systému (VIS) v roku 2007 (predkladaná v súlade s povinnosťou podľa článku 6 rozhodnutia Rady 2004/512/ES z 8. júna 2004) KOM/2008/0714 v konečnom znení. Dostupné na Porovnaj s údajmi na stránke ministerstva vnútra ČR. Dostupné na Porovnaj Návrh nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov, vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracovania žiadostí o víza KOM/2006/0269 v konečnom znení - COD 2006/0088. Dostupné na United States General Accounting Office: Technology Assessment Using Biometrics for Border Security, GAO , November 2002, s Dostupné na 45

46 údaj odtlačok prstov. Tento údaj je však technicky nedokonalý a preto je nevyhnutné vypracovanie zálohových postupov. Pôvodne mali byť biometrické údaje integrované priamo do víza prostredníctvom bezkontaktných čipov, ale technické ťažkosti to neumožnili. V prípade vloženia viacerých čipov do jedného dokumentu, nebol dokument elektronicky čitateľný. Objavili sa preto návrhy na integráciu biometrických údajov do VIS alebo na vytvorenie samostatných kariet slúžiacich ako víza, ktoré by obsahovali biometrické čipy. So zavedením biometrických technológií sú spojené vysoké náklady. Finančné náklady na zabezpečenie prevádzky systému budú v období predstavovať sumu 153 miliónov eur, z ktorých viac než 70 % bude kryť spracovanie biometrických údajov v systéme. 166 Vzhľadom na snahu znižovať náklady prostredníctvom spolupráce sa počíta s externými poskytovateľmi služieb. S rozšírením počtu subjektov, ktoré budú mať prístup do VIS sa zvýši riziko použitia biometrických údajov neprimeraným spôsobom alebo v protiklade s pôvodným účelom. Ďalší prvok ktorý potenciálne zvyšuje množstvo prístupov a tým aj použitie systému na viaceré účely súvisí so snahou dosiahnuť zdokonalenie interoperability medzi európskymi databázami Vízový kódex Návrh Vízového kódexu 167 predstavuje nový legislatívny nástroj, ktorého cieľom je zjednotiť pravidlá vízovej a konzulárnej praxe a harmonizovať ich. Zahŕňa štyri inštrumenty 168 tvoriace legislatívu spoločnej vízovej politiky, ako aj Spoločné konzulárne inštrukcie, reflektuje súčasný rozvoj a vypĺňa existujúce medzery, 166 Viď Stanovisko 2/2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (KOM(2004) 835 konečná verzia) Prijaté 23. júna Dostupné na Viď Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vízovom kódexe Spoločenstva (predložená Komisiou), Brusel, , KOM(2006) 403 v konečnom znení, 2006/0142 (COD). Dostupné na Nariadenie (ES) 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz, nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár a nariadenie o vízovom kódexe. 46

47 prispieva tak ku koherencii vízovej politiky, k právnej bezpečnosti a transparentnosti vízových pravidiel. Nové črty, ktoré prináša sú nasledovné: - inkorporuje všetky opatrenia týkajúce sa vydávania víz a rozhodnutí, ktoré sa na vydávanie víz vzťahujú do jediného kódexu; - posilňuje rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o víza. Určuje maximálnu lehotu na udelenie víza a vyžaduje od členských štátov, aby odôvodňovali zamietavé rozhodnutia. 169 Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sú presne vymedzené dôvody zamietnutia, sa vydáva na štandardnom formulári podľa prílohy IX. Tento formulár sa použije aj vtedy, ak je vízum zamietnuté na hranici. 170 Takýto jednotný formulár je veľkým krokom vpred, obsahuje 9 rôznych príčin zamietnutia víza, z ktorých veľvyslanectvo/generálny konzulát/konzulát zaškrtne dôvody, ktoré bránia k udeleniu víza. Ponúka taktiež možnosť odvolania; - vytvára nové dimenzie vízovej procedúry tým, že počíta s VIS a so zavádzaním biometrických údajov 171 ; - objasňuje právny status jednotlivých ustanovení Spoločných konzulárnych pokynov a príloh k nim; - objasňuje ustanovenia o vízach s obmedzenou územnou platnosťou, tým že ich začleňuje do jedného článku. 172 V súčasnosti sú obsiahnuté vo viacerých článkoch rôznych právnych aktov 173, čo vedie k neistote pri podmienkach udeľovania tohto typu víza a do istej miery aj k zneužívaniu a rozdielom v postupoch v jednotlivých členských štátoch; - pridáva dodatočné usmernenia a záväzné normy ku požiadavke cestovného zdravotného poistenia ako jedného z podporných dokladov na udelenie jednotného vstupného víza. Osoby, ktorým sú víza výnimočne udeľované na hraniciach, námorníci pri výkone ich povolania, držitelia diplomatických pasov a žiadatelia o letiskové tranzitné víza sú systematicky oslobodzovaní od tejto požiadavky 174 ; 169 Viď Hlava II, Kapitola 3, čl. 20 (1) Vízového kódexu Spoločenstva, dostupný na Porovnaj Hlava II, Kapitola 3, čl. 23 (2) Vízového kódexu Spoločenstva. 171 Napríklad Hlava II, Kapitola 2, čl. 11 a čl. 17, Hlava I, Kapitola 1, Čl. 3 Vízového kódexu Spoločenstva. 172 Viď Hlava II, Kapitola 3, čl. 21 Vízového kódexu Spoločenstva. 173 V Schengenskej dohode a v Spoločných konzulárnych pokynoch. 174 Viď Hlava II, Kapitola II, čl. 15 Vízového kódexu Spoločenstva. 47

48 - vypúšťa nadbytočné ustanovenia a praktické operatívne ustanovenia; - ruší víza typu D+C a skupinové víza. Vízový kódex by mal byť schválený v roku V prípade jeho prijatia budú na nové členské štáty aplikovateľné len opatrenia vzťahujúce sa na vydávanie letiskových tranzitných víz. 175 Kódex prinesie dôležité zlepšenia ako sprehľadnenie, objasnenie, harmonizáciu a väčšiu transparentnosť opatrení týkajúcich sa vízovej a konzulárnej praxe, poskytne presnejšie informácie o právach a povinnostiach žiadateľov o víza. Medzi nevýhody tohto projektu patrí jeho predstavenie bez analýzy jeho implikácií na turistický priemysel. Asociácie zastupujúce turistický priemysel poukazujú na negatívny dopad niektorých opatrení Vízového kódexu na turizmus, ktoré inkorporuje. Kritizujú najmä zvýšenie poplatku za schengenské vízum, zavádzanie biometrických údajov a vysoký počet požiadaviek, ktoré musia žiadatelia o vízum splniť Návrh na zmenu a doplnenie spoločných konzulárnych pokynov Spoločné konzulárne pokyny v súčasnosti predstavujú základný nástroj, ktorý upravuje postupy a podmienky pre udeľovanie krátkodobých, tranzitných a letiskových tranzitných víz, hoci niektoré zásady a ustanovenia možno nájsť aj v samotnom Schengenskom dohovore a ďalších samostatných rozhodnutiach. Návrh KOM 2006/ , ktorý novelizuje Spoločné konzulárne inštrukcie sa snaží vytvoriť členským štátom potrebný právny základ na odoberanie povinných biometrických identifikačných prvkov od žiadateľov o vízum a stanovuje právny rámec pre organizáciu konzulárnych oddelení členských štátov na účely zriadenia VIS. 175 Pozri Community Code on visas, dostupné na Pozri Pozičné stanovisko asociácií zastupujúcich turistický priemysel ku vízovému kódexu Spoločenstva. Dostupné na Viď Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov, vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracovania žiadostí o víza, Brusel, , KOM(2006) 269 v konečnom znení, 2006/0088 (COD). Dostupné na 48

49 Jedným z problémov tohto návrhu je, že nie je isté, či Spoločné konzulárne inštrukcie, ktorým chýba jasný právny status, môžu poskytnúť adekvátny právny základ na odoberanie biometrických údajov od žiadateľov o vízum a pre organizáciu konzulárnych oddelení na účely zriadenia VIS. 178 Očakávalo by sa, že právny základ bude vychádzať z primárneho práva EÚ. V čl.1 Nariadenia, ktoré mení a dopĺňa Spoločné konzulárne pokyny sa počíta s doplnením Spoločných konzulárnych pokynov o biometrické identifikačné znaky. Tento článok obsahuje rôzne špecifikácie. Napríklad štáty musia získavať fotografie tváre a desiatich odtlačkov prstov žiadateľa v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd 179 a v súlade s Dohovorom Spojených národov o právach dieťaťa. 180 Z Dohovoru o právach dieťaťa je vzhľadom na biometrické údaje najaktuálnejší čl.16 z prvej časti, ktorý sa týka ochrany súkromia. Od povinnosti odoberania odtlačkov prstov sú oslobodené deti do šiestich rokov a osoby, od ktorých je nemožné odobrať odtlačky prstov. Jediné doterajšie skúsenosti s odoberaním odtlačkov prstov poskytuje systém EURODAC 181 a systém US - VISIT. 182 Oba systémy využívajú odtlačky prstov u detí vo veku od 14 rokov. Zmysel používania odtlačkov prstov u detí pod touto hranicou by sa mal potvrdiť štúdiami, ktoré preukážu presnosť a užitočnosť v kontexte VIS. 183 Nariadenie taktiež definuje, kto uskutočňuje odoberanie biometrických znakov, aké sú postupy pri opakovanom podávaní žiadosti o vízum a pod. Aby všetky členské štáty nemuseli mať na konzulárnych úradoch zariadenie pre registráciu biometrických znakov, navrhli sa nové spôsoby organizácie konzulárnej 178 Porovnaj Directorate - General Internal Policies Policy Department C Citizens Rights and Constitutional Affairs: An Analysis of the Current Common Consular Instructions, briefing paper, IP/CLIBE/FWC/ , dostupné na Pozri Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13, dostupný na Viď Dohovor o právach dieťaťa, dostupný na EURODAC je európska databáza odtlačkov prstov, navrhnutá výhradne pre potreby identifikácie žiadateľov o azyl. 182 US VISIT je integrovaná databáza vstupu do Spojených štátov, ktorá monitoruje všetky príchody a odchody cudzincov do a z USA. 183 Porovnaj Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracovania žiadostí o víza 2006/0088 (COD), Ú. v. C 321, s Dostupné na 49

50 spolupráce. Zvažovali sa nasledovné možnosti: kolokácia (zastúpenie jedného členského štátu poskytne technické vybavenie pre iný členský štát alebo v priestore svojho zastúpenia), spoločné aplikačné centrá (spoločný nábor konzulárnych úradníkov zo zastúpení rôznych členských krajín EÚ, ktorí pomáhajú pri prijímaní žiadostí o víza) a spolupráca s externými poskytovateľmi služieb (tzv. outsourcing). Metóda outsourcingu nebola navrhovaná ako všeobecné riešenie problému, ale iba ako riešenie v prípade niektorých konzulárnych úradov a to v závislosti od konkrétnych podmienok. Externí poskytovatelia služieb nebudú mať prístup do VIS. Nové spôsoby organizácie konzulárnej spolupráce by mohli priniesť úspory nákladov a zjednodušenie procesu podávania žiadosti o vízum. 4.4 Smerovanie vízovej politiky EÚ Vízová politika EÚ v záveroch Európskej rady Jedným z možných ukazovateľov smerovania vízovej politiky EÚ sú závery 184, ktoré sa prijímajú na zasadnutiach Európskej rady 185, keďže predstavujú hlavný impulz pri stanovovaní všeobecných politických usmernení EÚ. Najbližšie a prvé zasadnutie Európskej rady v roku 2009 sa uskutoční marca. Najaktuálnejšie závery Európskej rady sú zatiaľ z decembra V týchto záveroch sa aspekty vízovej politiky EÚ nenachádzajú. Pokiaľ sa retrospektívne posunieme ďalej, k bruselskému predsedníctvu z 15. a , môžeme si všimnúť, že bol na ňom schválený Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle. 187 Pakt 188 je teraz základom spoločnej politiky v oblasti prisťahovalectva a azylu. Základné zásady stanovené v pakte sa premietajú do súboru opatrení, ktoré bude potrebné vykonať. Hlavné línie paktu nachádzajú svoju interpretáciu aj prostredníctvom spoločnej vízovej politiky. Spoločná vízová politika má byť predmetom pozornej kontroly za účelom zavedenia vízového kódexu EÚ a podpory 184 Závery Európskej rady sú dostupné na Zasadnutia sa väčšinou konajú v Bruseli, v budove Justus Lipsius. 186 Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 11. a 12. decembra 2008, v Bruseli , 17271/1/08 REV 1, dostupné na Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. októbra 2008, v Bruseli , 14368/08, dostupné na Pacte européen sur l immigration et l asile je dostupný na gration_et_l_asile_fr.pdf 50

51 rozvoja VIS aj s biometrickými údajmi najneskôr do 1. januára Dokument taktiež vyzýva k lepšej kooperácii medzi konzulátmi členských štátov a k zavedeniu spoločných konzulárnych vízových služieb. Vykonávanie paktu bude od zasadnutia Európskej rady v júni 2010 predmetom každoročnej diskusie a preto jeho význam tkvie v poskytnutí rámca pre opatrenia budúcich predsedníctiev. Závery z júnového predsedníctva konštatujú pokrok pri vytváraní komplexnej európskej migračnej politiky. 190 Pripravovaný návrh paktu o prisťahovalectve a azyle považujú za súčasť úsilia, budujúceho túto komplexnú politiku. V záveroch je taktiež pozitívne vnímané rozšírenie schengenského priestoru. Dôležitosť sa prikladá prideleniu dostatočných zdrojov na zabezpečenie toho, aby v septembri 2009 mohol začal fungovať SIS II. Európska rada vyzýva Komisiu, aby predložila možné riešenia dlhodobého riadenia rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Ďalším podporovaným cieľom je, aby sa všetky členské štáty čo najrýchlejšie zapojili do programu bezvízového styku USA s cieľom zabezpečiť úplnú reciprocitu v cestovaní bez víz, a rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov EÚ. Jeden aspekt vízovej politiky sa nachádza aj v záveroch z marcového predsedníctva V rámci investície do znalostí a inovácií sa považuje za dôležité posilnenie cezhraničnej mobility výskumných pracovníkov, ako aj študentov, vedcov a univerzitných pedagógov. Keďže jednou z funkcií víz je aj kontrola migračných tokov, posilnenie tejto mobility sa úzko spája aj s vízovou politikou EÚ. Oblasti vízovej politiky sa v roku 2007 dotkli závery z dvoch predsedníctiev Európskej rady z júna a z decembra. 192 Za dôležitú problematiku bol považovaný rozvoj komplexnej európskej migračnej politiky, riadenie vonkajších hraníc členských štátov. Európska rada uvítavala dohodu o nariadení o VIS a výmene údajov o 189 Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 19. a 20. júna 2008, v Bruseli , V Bruseli 17. júla 2008, 11018/1/08 REV 1, dostupné na Najmä v rozvoji stratégie integrovaného riadenia hraníc a pri posilňovaní spolupráce s tretími krajinami. 191 Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 13. a 14. marca 2008, V Bruseli , 7652/1/08 REV 1, dostupné na Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21. a 22. júna, v Bruseli 20. júla 2007, 11177/1/07 REV 1, dostupné na Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 14. decembra 2007, V Bruseli 14. februára 2007, 16616/1/07 REV 1, dostupné na 51

52 krátkodobých vízach medzi členskými štátmi, ako aj rozhodnutie Rady o sprístupnení VIS k nahliadnutiu určeným orgánom členských štátov a Europolu 193 na účely predchádzania trestným činom terorizmu a ich odhaľovania a vyšetrovania. Vyzývala k rýchlemu vykonávaniu nariadenia o VIS a rozhodnutia Rady. Rozšírenie schengenského priestoru považovala za jednu z priorít. Európska rada uvítala prípravné práce vykonané prostredníctvom projektu SIS One4All. 194 Za dôležitú otázku bolo považované posilňovanie integrovaného riadenia vonkajších hraníc. Taktiež uzavretie dohôd o uľahčení udeľovania víz a readmisii medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu, Ukrajinou, Moldavskou republikou a s Albánskom boli vítané. Uľahčenie vízového režimu by malo tieto krajiny povzbudiť, aby vykonali dôležité reformy a posilnili spoluprácu s EÚ v oblastiach, ako je posilňovanie právneho štátu, boj proti organizovanej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii a zvyšovanie bezpečnosti dokumentov zavedením biometrických znakov. Závery z decembra opäť dávajú do popredia komplexnú migračnú politiku. Z vízovej politiky sú najdôležitejšími témami rokovania o uľahčení vízového režimu a readmisii s krajinami Západného Balkánu a rozširovanie schengenského priestoru. V Záveroch z júna sa zdôrazňuje potreba sprevádzkovania schengenského a vízového informačného systému do r. 2007, pokrok v prácach, týkajúcich sa návrhu Komisie o vytvorení spoločných centier pre podávanie žiadostí o víza, v získavaní biometrických údajov na účely vydávania víz, napredovanie v práci na kódexe Spoločenstva pre víza, pokrok v práci na zjednodušení vízových postupov a dohôd o readmisii. V roku 2005 Európska Rada vyzývala ku tomu, aby sa pokračovalo v úsilí o zlepšenie spolupráce v konzulárnej a vízovej oblasti 197, napriek tomu je možné 193 Europol je organizácia, ktorej cieľom je prispievať k trestnoprávnemu konaniu proti organizovanému zločinu a terorizmu s dôrazom na stíhanie zločineckých organizácií. 194 SISone4all je kompromisné softvérové riešenie informačného systému navrhnuté Portugalskom v čase, keď bolo jasné, že spustenie SIS II sa oneskorí. Je rozšírenou verziou SIS I, ktorá umožňuje zapojenie nových členských krajín pred spustením SIS II. 195 Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 14. a 15. decembra 2006, v Bruseli, , 16879/1/06 REV 1, dostupné na Pozri Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. júna 2006 v Bruseli, V Bruseli , 10633/1/06 REV 1, dostupné na Viď Závery Predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. decembra 2005, v Bruseli , 15914/1/05 REV 1, dostupné na 52

53 konštatovať, že oblasť vízovej politiky sa vyskytla v tomto roku iba v decembrových záveroch, aj to veľmi okrajovo. V roku 2004 sa vízová problematika spájala najmä s Haagskym programom. Spomínala sa interoperabilita informačných systémov, potreba rozvíjania spoločnej vízovej politiky, spoločných vízových úradov, prehodnotenie spoločných konzulárnych pokynov, zavedenie VIS, biometrických údajov a reciprocita Tendencie vývoja spoločnej vízovej politiky EÚ Smerovanie vývoja spoločnej vízovej politiky EÚ veľmi úzko súvisí s funkciami víz, ktoré boli spomenuté v prvej kapitole tejto práce. V období posledných piatich rokov dominovala funkcia víza ako nástroja kontroly migračných tokov. Vízová politika EÚ sa rozvíjala predovšetkým v tieni migračnej politiky. Vízum ako nástroj migračných tokov poukazuje na previazanosť vízovej a migračnej politiky. Keďže vykonávanie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle bude od júna 2010 predmetom každoročnej diskusie, možno predpokladať, že predstavuje dôležitý medzník, ovplyvňujúci nasledujúce roky. Pakt je súčasťou úsilia vybudovať komplexnú migračnú politiku. Opatrenia vízovej politiky sú vnímané v kontexte dosahovania tohto cieľa. Jednou z línií, v ktorej sa bude rozvíjať vízová politika EÚ bude pravdepodobne jej rozvoj v kontexte komplexnej migračnej politiky EÚ. Vízum je taktiež nástrojom prispievajúcim k národnej bezpečnosti štátu. Významným medzníkom vízovej politiky za obdobie posledných piatich rokov, je Haagsky program, ktorý kladie veľký dôraz na bezpečnosť. Riadenie migračných tokov chce posilňovať prostredníctvom vytvorenia bezpečnostných opatrení, ktoré účinne prepájajú postupy pri žiadostiach o víza a postupy pri vstupe a výstupe na vonkajších hraničných prechodoch. Takéto opatrenia sú dôležité pri prevencii a potláčaní trestnej činnosti, najmä terorizmu. 198 Ďalšou líniou rozvoja vízovej politiky EÚ bude posilňovanie bezpečnostného aspektu vízovej politiky. Viaceré návrhy spomenuté v záveroch predsedníctiev Európskej rady lemujú túto líniu (napríklad Návrh na doplnenie spoločných konzulárnych pokynov, hľadanie riešení dlhodobého riadenia rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, zavádzanie biometrických údajov, sprístupnenie VIS Europolu 198 Porovnaj Haagsky program: Posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ, Ú. v. C 53, , s.7, dostupný na 53

54 a pod.). Vzhľadom na snahy podporovať práva ľudí prekračujúcich hranice v návrhu Vízového kódexu, v Schengenskom hraničnom kódexe, v dôraze na zachovávanie ľudských práv pri získavaní biometrických údajov v novele Spoločných konzulárnych pokynov, je možné predpokladať, že sa aj naďalej budú objavovať snahy vyvažovať bezpečnostné opatrenia posilňovaním dimenzie ľudských práv. Jedným zo súčasných trendov vízovej politiky EÚ je transformácia víz na identifikačné dokumenty. Demonštruje to zavádzanie VIS spolu s biometrickými údajmi. Vízum je taktiež zahraničnopolitickým nástrojom. V záveroch Európskej rady sa spomínajú dohody o uľahčení vízového režimu a readmisii, ako aj problematika reciprocity. Vzhľadom na dôležitosť zahraničnej politiky a previazanosť niektorých aspektov vízovej politiky s ňou, je možné očakávať, že sa vonkajšiemu aspektu vízovej politiky bude venovať viac pozornosti. Vízum je výrazom suverenity. Vzhľadom na fakt, že niektoré neuznané štáty sa nenachádzajú na harmonizovaných zoznamoch EÚ, je pravdepodobné, že spoločná vízová politika bude tlačiť členské štáty EÚ k zaujatiu postoja k uznaniu nových štátov a k ich začleneniu do harmonizovaných zoznamov. Rozvoj vízovej politiky tkvie v tom, ako bude nápomocná pri plnení cieľov politík, ktoré s ňou súvisia. 54

55 5 Absencia vízovej reciprocity medzi vybranými štátmi EÚ a USA a jej riešenie 5.1 Identifikácia problému Neexistencia plnej reciprocity medzi EÚ a USA je jedným z hlavných sporných bodov vonkajšej dimenzie vízovej politiky Únie, a to zvlášť pre krajiny najviac ovplyvnené touto asymetriou, tj. pre nové členské krajiny EÚ Spojené štáty americké sa nachádzajú na pozitívnom zozname EÚ, čo okrem iného implikuje, že ich občania môžu cestovať do krajín EÚ bez víz. Štátni príslušníci Bulharska, Rumunska, Poľska, Cypru a Grécka sa však nemôžu tešiť z bezvízového styku pri cestovaní do USA, keďže nespĺňajú kritériá pre začlenenie do amerického programu bezvízového styku (Visa Waiver program, ďalej len VWP). 201 Vzniká tak problém absencie vízovej reciprocity medzi EÚ a USA. Tento problém sa dotýkal aj Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Estónska, Lotyšska a Litvy do rozšírenia VWP, ktoré sa uskutočnilo 17. novembra 2008 a do 30. decembra 2008 Malty. Novembrové rozšírenie VWP ukázalo, že nielen absencia vízovej reciprocity medzi EÚ a USA predstavuje problém, ale aj prístup k jeho riešeniu. Toto rozšírenie VWP bolo špecifické vo viacerých aspektoch. Jedným z nich bolo narušenie štandardných procedúr pri rozširovaní tohto programu požiadavkou podpisu dvojstranných memoránd o porozumení 202 a jeho vykonávacích predpisoch so štátmi, ktoré chceli vo VWP participovať. 203 Komisia vnímala tento krok ako pokus USA 199 Netýka sa to Slovinska, ktoré bolo prijaté do stáleho programu bezvízového styku Viď Year 1997 Federal Register Notices: September, Dostupné na Král, D.: Vízová politika Evropské unie a Spojených států Výzvy pro transatlantické partnery, Institut pro evropskou politiku, EUROPEUM, 2007, s.29. Dostupné na Pozri U.S. Department of State: Visa Waiver Program (VWP), dostupné na Memorandum o porozumení je často používané na označenie menej formálneho medzinárodného inštrumentu ako je typická medzinárodná zmluva. Často vytyčuje funkčné opatrenia v rámci medzinárodnej zmluvy. Týka sa regulácie technických alebo detailných záležitostí. Porovnaj United Nations, Treaty section of The Office of Legal Affairs: Treaty Handbook, dostupné na Porovnaj Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2008 o rokovaniach medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o zrušení vízovej povinnosti, P6_TA(2008)0230, Štrasburg, 22. mája 2008, dostupná na 55

56 porušiť exkluzívne právo Komisie rokovať o vízovej politike všetkých štátov EÚ 204, keďže memorandá sa mali týkať nielen otázok spadajúcich do výlučnej pôsobnosti členských štátov ako napr. prítomnosť bezpečnostných agentov na palubách transatlantických letov, ale aj otázok spadajúcich do kompetencií Spoločenstva. Určitým kompromisom bolo odsúhlasenie uplatňovania dvojitej línie v marci Línia členských štátov, ktorá sa zakladala na bilaterálnych rokovaniach s USA mala byť rozvíjaná spolu s líniou ES. 205 O veciach, ktoré patria do pôsobnosti členských štátov, sa malo rokovať s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, zatiaľ čo o otázkach patriacich do pôsobnosti EÚ sa malo diskutovať s orgánmi EÚ. 206 Tento dvojkoľajný prístup však nesie v sebe riziko nedostatočnej koordinácie medzinárodných rokovaní medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi ako to bolo naznačené v uznesení EP, 207 čím bolo vyjadrené nebezpečenstvo koordinačnej vertikálnej inkoherencie. Vertikálna koherencia má aj druhý aspekt týkajúci sa obsahu politiky, ktorý súvisí s konfliktom priorít medzi členskými štátmi a EÚ. Bol prístup k riešeniu tohto aktuálneho problému vízovej politiky EÚ vertikálne koherentný? Neuskutočňovali členské štáty také akcie, ktoré by boli v rozpore s politikou odsúhlasenou na európskej úrovni alebo by ju dokonca ničili? 208 Neboli priority EÚ a členských štátov pri riešení tohto problému konfliktné? 204 Pozri Brundsen, J.: Commission attacks US visa waiver proposals, Dostupné na Viď Štvrtá správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2008/0486 v konečnom znení, dostupná na Viď Common Press statement of EU and US representatives meeting in Brdo on 13 March 2008, dostupné na html 207 Porovnaj Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2008 o rokovaniach medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o zrušení vízovej povinnosti, P6_TA(2008)0230, Štrasburg, 22. mája 2008, dostupná na Smith, E.K.: European Union Foreign Policy in a Changing World, s

57 5.2 Širší kontext Mechanizmus reciprocity v EÚ Problematika vízovej reciprocity spadá do kompetencie EÚ a je srdcom spoločnej vízovej politiky. 209 Mechanizmus reciprocity EÚ bol prvý krát zakotvený v nariadení Rady (ES) č. 539/ Vzhľadom na fakt, že nebol nikdy aplikovaný, kvôli nedostatku flexibility a ďalekosiahlym implikáciám a ukázal sa ako nevhodný pri vytváraní štruktúry pre zaistenie solidarity v oblasti spoločnej vízovej politiky, bolo potrebné jeho zefektívnenie. 211 Podľa tohto mechanizmu, v prípade zavedenia vízovej povinnosti zo strany tretej krajiny voči niektorému členskému štátu EÚ, nasledovala séria postupných etáp. Dotknutý členský štát mal vydať úradné oznámenie, potom v prípade, že rozhodnutie Rady nebolo protikladné, mal zaviesť dočasnú vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov tejto tretej krajiny, uverejniť to v Úradnom vestníku EÚ a potom sa prešetrovala každá žiadosť Rady alebo členského štátu o premiestnení takejto tretej krajiny z pozitívneho zoznamu na negatívny. Problém tkvel v tom, že po úradnom oznámení dotknutého štátu by takmer automaticky nastala etapa zavedenia dočasnej vízovej povinnosti. Neúspech by mohlo priniesť len málo pravdepodobné rozhodnutie kvalifikovanej väčšiny Rady, keďže by bolo vnímané ako prejav odmietnutia členských štátov konať solidárne s dotknutým členským štátom. Ďalekosiahle dôsledky boli odrádzajúce pre dotknuté členské štáty, keďže nechceli vyprovokovať vážnu krízu v zahraničných vzťahoch s treťou krajinou alebo vo vnútri EÚ a niesť zodpovednosť za prípadné politické riziká. Ďalším nedostatkom starého mechanizmu bolo jeho spustenie na základe impulzu jedného štátu, na ktorý sa vzťahovalo zavedenie vízovej povinnosti tretím štátom. Princíp vzájomnosti by mal byť postavený na solidarite medzi všetkými členskými štátmi voči 209 Pozri Letter from Commission and Council to Chertoff US Homeland Security Secretary, dated 28 June 2007, dostupný na Viď Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Ú. v. ES L 81, , s Dostupné na Pozri The Commission adopts a proposal amending the reciprocity mechanism introduced by the Schengen visa Regulation, MEMO/04/170, Brussels, 7 July Dostupné na nguage=en&guilanguage=en 57

58 opatreniam, ktoré boli prijaté proti jednému spomedzi nich a nie na dobrej vôli samotného členského štátu. 212 Nariadenie Rady (ES) č. 851/ predkladá nový mechanizmus reciprocity, ktorý sa zakladá na systéme povinnej notifikácie prípadov absencie reciprocity, zahŕňa diplomatické kroky Komisie k zaisteniu reciprocity a správy Komisie Rade, ktoré môžu byť sprevádzané návrhom na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny. Nový mechanizmus taktiež zahŕňa možnosť aplikácie iných dočasných opatrení, predovšetkým v politickej, ekonomickej a obchodnej oblasti. 214 Dotknutý členský štát najprv písomne oznámi všetky existujúce situácie nereciprocity Rade a Komisii do 90 dní od takého zavedenia alebo ohlásenia. Táto lehota umožňuje dotknutému štátu, aby sa pokúsil vyriešiť problém s treťou krajinou bilaterálnou cestou predtým, než je nútený ohradiť sa voči danej situácii na úrovni EÚ. Komisia po uverejnení oznámenia v Úradnom vestníku a po konzultáciách s členskými krajinami bezodkladne podnikne s orgánmi tretej krajiny kroky s cieľom obnoviť bezvízový styk a predloží správu Rade. 215 K správe môže pripojiť návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny. Rada o tomto návrhu rozhodne kvalifikovanou väčšinou do troch mesiacov. Komisia sa medzitým ďalej usiluje presvedčiť orgány danej tretej krajiny, aby obnovili bezvízový styk pre štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu. Ak daná tretia krajina zruší vízovú povinnosť, členský štát to oznámi Rade a Komisii. Toto oznámenie sa uverejní v sérii C Úradného vestníka EÚ. Akékoľvek dočasné opatrenie, sa končí siedmym dňom po uverejnení oznámenia v úradnom vestníku. Pokiaľ akákoľvek tretia krajina uvedená v prílohe II naďalej neuplatňuje vzájomné oslobodenie od vízovej povinnosti vo vzťahu k akémukoľvek členskému štátu, 212 Porovnaj Návrh nariadenia Rady pozmeňujúce nariadenie (ES) číslo 539/2001, ktoré sa vzťahuje na mechanizmus vzájomnosti, KOM/2004/0437 v konečnom znení - CNS 2004/0141, dostupný na Viď Nariadenie Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, Ú. v. ES L 141, , s Dostupné na Porovnaj Third Report from the Commission to the EP and the Council on certain third countries' maintenance of visa requirements in breach of the principle of reciprocity, MEMO/07/360, Brussels, 17 September Dostupné na nguage=en&guilanguage=en 215 Komisia môže tento návrh predložiť aj po tom, ako jej správu prerokuje Rada. 58

59 Komisia podá správu o situácii, v ktorej sa neuplatňuje zásada reciprocity, EP a Rade pred 1. júlom každého párneho roka, a ak je to potrebné, predloží príslušné návrhy. 216 Notifikácie o absencii vízovej reciprocity v prípade USA boli oznámené Maďarskom, 217 Poľskom, 218 Českou republikou, 219 Slovenskom, 220 Litvou, 221 Lotyšskom, 222 Estónskom, 223 Cyprom, 224 Gréckom, 225 a Maltou 226 v októbri 2005 a Rumunskom 227 a Bulharskom 228 v apríli V týchto notifikáciách boli väčšinou uvedené štáty, ktoré uplatňujú jednostranný vízový režim voči štátnym príslušníkom oznamujúcej krajiny a Spojené štáty boli uvedené medzi nimi. V porovnaní s ostatnými oznámeniami je špecifická česká notifikácia, ktorá jediná uvádza že, vízová reciprocita sa považuje za veľmi citlivý problém na politickej úrovni. Od uverejnenia prvej notifikácie k rozšíreniu VWP v novembri 2008 uplynuli približne tri roky. 216 Porovnaj Nariadenie Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, Ú. v. ES L 141, , s Dostupné na Oznámenie Maďarskej republiky o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Poľskej republiky o vízovej reciprocite,ú. v. C 251, , s Dostupné na - lex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=oj:c:2005:251:0011:02:sk:html 219 Oznámení České republiky ohledně vzájemnosti v otázce víz,ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Slovenskej republiky o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Litovskej republiky o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Lotyšskej republiky o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Estónskej republiky o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Cyperskej republiky o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, , s Dostupné na Oznámenie Grécka o vízovej reciprocite, Ú. v. C 251, s Dostupné na Notification by Malta concerning visa reciprocity, OJ C 251, , s Dostupné na Oznámenie Rumunska o vízovej reciprocite, Ú. v. C 075, , s Dostupné na Oznámenia Bulharska o vízovej reciprocite, Ú. v. C 075, , s Dostupné na 59

60 5.2.2 USA v správach Komisie o pokroku pri uplatňovaní vízovej reciprocity Pokrok pri zavádzaní úplnej vízovej reciprocity reflektuje Komisia vo svojich správach o recipročnom oslobodení od vízovej povinnosti s niektorými tretími krajinami. Prvá správa z 10. januára 2006 vo všeobecnosti potvrdzuje úspech nového mechanizmu reciprocity. 229 Počet prípadov nereciprocity sa od rozšírenia EÚ v máji 2004 značne znížil. Rokovania s tretími krajinami v rámci nového mechanizmu reciprocity sa ukázali byť efektívnymi v prípade Kostariky, Nikaraguy, Panamy, Venezuely a Brazílie. Spojené štáty americké boli v tejto správe zaradené spolu s Austráliou a Kanadou medzi tretie krajiny, s ktorými je dosiahnutie riešenia v otázke reciprocity v nedohľadne. Napriek tomu, že 10 členských štátov EÚ oznámilo, že Spojené štáty uplatňujú voči ich občanom vízovú povinnosť, Komisia nepripojila žiaden konkrétny návrh odvetných opatrení voči USA. Druhá správa Komisie z opäť konštatuje absenciu vízovej reciprocity medzi EÚ a USA a uvádza Spojené štáty ako jedinú krajinu, pri ktorej nebol dosiahnutý žiadny pokrok. Jediným svetlým bodom bola diskusia v Kongrese o novej legislatíve v oblasti imigrácie, ktorá by umožnila rozšírenie VWP na niektoré členské štáty pri splnení určitých podmienok. V tejto správe sa spomína, že vhodným opatrením voči USA by mohlo byť napríklad dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických alebo úradných/služobných pasov USA, ktoré by mohlo urýchliť pokrok v dosiahnutí reciprocity. 229 Viď Správa Komisie Rade o recipročnom oslobodení od vízovej povinnosti s niektorými tretími krajinami v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2006/0003 v konečnom znení, Brusel, Dostupná na Viď Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade týkajúca sa pretrvávajúceho neuplatňovania reciprocity niektorými tretími krajinami v oblasti oslobodenia od víz v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2006/0568 v konečnom znení, Brusel, , dostupná na 60

61 V záveroch tretej správy Komisie zo septembra sa spomína, že prijatie nových právnych predpisov, ktoré menia VWP, by malo umožniť jeho rozšírenie na všetky členské štáty. Komisia nepovažovala za vhodné zavádzať odvetné opatrenia voči USA, keďže nové právne predpisy sa len nedávno prijali a mali sa implementovať. Mali sa zaviesť až v prípade nedosiahnutia očakávaného pokroku smerom k úplnej vízovej reciprocite načas. V tomto prípade však opäť neexistoval časový harmonogram, ktorý by špecifikoval načas a konkretizoval tieto opatrenia. Štvrtá správa Komisie 232 konštatuje, že v prípade USA sa nedosiahol žiadny pokrok aj napriek snahám Komisie a jednotlivých členských štátov a sľubom USA, že v roku 2008 zaradia ďalšie členské štáty do VWP. Komisia sa preto rozhodla pre odvetné opatrenia, napríklad pre dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov USA, ktorí sú držiteľmi diplomatických a služobných/úradných pasov, od 1. januára 2009, ak sa nedosiahne žiadny pokrok. Hlavným rozdielom medzi štvrtou správou a tými predošlými je stanovenie konkrétneho dátumu zavedenia odvetných opatrení. Posun v riešení tejto problematiky bol dosiahnutý rozšírením VWP o sedem členských krajín EÚ do tohto termínu. Ďalšia správa bude predložená EP a Rade najneskôr do 30. júna 2009 vzhľadom na význam, ktorý má dosiahnutie úplnej reciprocity, hoci podľa článku 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 851/2005 stačí, ak túto správu predloží do 30. júna Program bezvízového styku USA Pred deskripciou a analýzou programu bezvízového styku USA je dôležité poukázať na všeobecný rámec vízovej politiky v Spojených štátoch, ktorá je sústredená na federálnej úrovni a patrí výlučne do kompetencií federálnych orgánov. 231 Viď Tretia Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2007/0533 v konečnom znení, Brusel, , dostupná na Viď Štvrtá správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2008/0486 v konečnom znení, Brusel, dostupná na 61

62 Kľúčovým navrhovateľom vízovej politiky v USA je Kongres zložený zo Snemovne reprezentantov a zo Senátu. Pri tvorbe zákonov majú významné postavenie výbory Kongresu, keďže revidujú predstavené zákony. 233 Prezident môže zákon prijatý Kongresom vetovať, okrem toho môže z času na čas navrhnúť Kongresu zákony, ktoré považuje za nutné. 234 Úloha vlády je skôr poradná. Medzi orgány, ktoré sa podieľajú na uskutočňovaní vízovej politiky USA, patrí Ministerstvo zahraničných vecí, predovšetkým však Úrad pre konzulárne otázky, pod ktorý spadajú konzuláty a konzulárne sekcie ambasád, Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť a ministerstvo spravodlivosti. 235 Legislatívny základ vízovej politiky tvorí predovšetkým Zákon o prisťahovalectve a štátnom občianstve (Immigration and Nationality Act, ďalej len INA) 236 z roku Medzi najdôležitejšie súčasné úpravy vízovej politiky patrí Zákon zjednocujúci a posilňujúci Ameriku poskytovaním vhodných nástrojov potrebných pre stíhanie a bránenie terorizmu z roku 2001 (USA Patriot Act of 2001) 237, Zákon o zvýšenej bezpečnosti hraníc a reforme vstupu na základe víz z roku 2002 (Enhanced Border Security and Visa Entry Reform Act of 2002, ďalej len EBSVERA) 238 a Zákon o vnútornej bezpečnosti z roku 2002 (Homeland Security Act of 2002, ďalej len HSA) 239. Program bezvízového styku predstavuje jednu z mála výnimiek INA, ktorá umožňuje zahraničným občanom, aby vstúpili na územie USA bez platného víza. Bol ustanovený ako dočasný program zákonom o reforme a kontrole imigrácie z roku 233 Viď The White House: The Legislative branch, dostupné na United States Constitution, Art.II, Sec.3. Dostupné na Porovnaj Král, D.: Vízová politika Evropské unie a Spojených států Výzvy pro transatlantické partnery, Institut pro evropskou politiku, EUROPEUM, 2007, s Dostupné na Immigration and Nationality Act of 1952 (McCarran-Walter Act), P.L. No , 66 Stat. 163 (June 27, 1952), jeho aktualizovaná verzia z je dostupná na USA Patriot Act (Uniting and Strengthening America by Providing Appropriate Tools Required to Intercept and Obstruct Terrorism Act of 2001), P.L. No , 115 Stat. 272, H.R (Oct. 23, 2001), dostupný na Enhanced Border Security and Visa Entry Reform Act of 2002, P.L. No , 116 STAT. 543 H.R (May 14, 2002), dostupný na 9/bordersecurity107173%5B1%5D.pdf 239 The Homeland Security Act of 2002, P. L. No , 116 Stat (Nov. 25, 2002), dostupný na 62

63 Bol zahájený ako pilotný projekt zrušenia vízovej povinnosti na dobu nepresahujúcu 90 dní pre občanov spriatelených krajín za účelom uľahčenia turistických a obchodných väzieb. Ďalším motívom bolo vylúčenie vízových procedúr pre krajiny s nízkym rizikom z hľadiska imigrácie, čo umožnilo prevedenie zdrojov na ďalšie konzulárne zastúpenia, na ktorých si vydávanie víz vyžadovalo väčšiu pozornosť. 241 Toto gesto bolo akousi odmenou za úzke vzťahy s USA. Prvými krajinami, na ktoré sa tento program vzťahoval bolo Japonsko a Veľká Británia. 242 Kongres právnymi predpismi pravidelne rozhodoval o rozšírení pôsobnosti jeho pôsobnosti. Nakoniec program nadobudol stály štatút. 243 VWP predstavuje pre USA zvyšovanie medzinárodného obchodu, turizmu, výnos leteckých dopravných spoločností či vytváranie ekonomických výhod. USA navštívilo 16 miliónov ľudí v roku 2007 prostredníctvom tohto programu. 244 Vládny kontrolný úrad GAO odhaduje, že vynáša miliónov dolárov ročne. Na druhej strane predstavuje bezpečnostné riziká, riziká v súvislosti s uplatňovaním práva a imigračných záujmov USA. 245 Dokumentuje to aj fakt, že teroristi Zacarias Moussaoui a Richard Reid, ktorí sa zúčastnili na bombových útokoch USA 11/ sa dostali do Spojených štátov s pasmi vydanými účastníckymi krajinami VWP. 246 Aké má výhody a nevýhody program bezvízového styku USA oproti vízovej procedúre pre občanov štátov, ktoré sa v ňom kvalifikovali? Pri podávaní žiadosti o neimigračné vízum je potrebné vyplnenie elektronickej žiadosti EVAF DS , poprípade doplnkové formuláre 248 a pri bezvízovom cestovaní je potrebné mať povolenie elektronického systému cestovnej autorizácie ESTA, pri ktorom je tiež 240 Pozri Immigration Reform and Control Act of 1986 (IRCA), P.L , 100 Stat (June 11, 1986), dostupný na GAO: Border Security: Stronger Actions Needed to Assess and Mitigate Risks of the Visa Waiver Program, GAO , Washington, D.C., July 28, 2006, s. 3, dostupné na Porovnaj Král, D.: Vízová politika Evropské unie a Spojených států Výzvy pro transatlantické partnery, Institut pro evropskou politiku, EUROPEUM, 2007, s. 23. Dostupné na Viď Visa Waiver Permanent Program Act, P.L , 114 Stat (Oct. 30, 2000), dostupný na Viď Siskin, A.: Visa waiver program, CRS report for Congress, 30 January 2009, dostupné na GAO: Border Security: Stronger Actions Needed to Assess and Mitigate Risks of the Visa Waiver Program, GAO , Washington, D.C., July 28, 2006, s.10 11, dostupné na Tamtiež, s Viď formulár žiadosti o neprisťahovalecké vízum DS-156, dostupný na napr. muži vo veku od 16 do 45 rokov vrátane musia vyplniť formulár DS-157, žiadatelia o študentské vízum musia vyplniť formulár DS

64 nevyhnutné vyplniť žiadosť. 249 V oboch formulároch sa vypĺňajú informácie o žiadateľovi, pričom ESTA ich vyžaduje menej a informácie o pasoch, ktorých rozsah je takmer rovnaký v oboch formulároch. Nepovinným údajom v ESTA sú prepravné informácie ako kód prepravcu, mesto odletu a číslo letu. DS-156 vyžaduje povinne plánovaný dátum cesty. Čo sa týka otázok súvisiacich s pobytom v USA, formulár ESTA je stručnejší. Nakoniec v oboch formulároch nasleduje súbor otázok, ktoré sú v princípe podobné a týkajú sa napríklad nákazlivých ochorení, nezákonnej činnosti či zamietnutých víz. Okrem toho oba formuláre obsahujú otázky, ktoré sa v druhom formulári nespomínajú. Napríklad formulár pre ESTA si vyžaduje informáciu o (ne)uplatnení trestnej imunity a DS-156 informácie o (ne)zaplatení školného či (ne)účasti na genocíde. Napriek tomu, že formulár ESTA je stručnejší ako DS-156, nepredstavuje hlavnú výhodu bezvízového styku. Keďže ESTA je bezplatná, cestujúci v rámci VWP sa vyhne poplatku za spracovanie žiadosti o vízum, ktorý činí 131 dolárov 250 a nemusí sa zúčastniť osobného pohovoru na veľvyslanectve či konzuláte USA. Pri tomto pohovore sú odobraté odtlačky prstov pomocou digitálneho skenera, čo ESTA nahrádza požiadavkou biometrického pasu. Autorizácia pri bezvízovom styku môže byť schválená 251, zamietnutá alebo pozastavená. 252 V prípade schválenia oprávňuje cestujúceho len na to, aby bez víz nastúpil na palubu lietadla alebo lode, ktoré smerujú do Spojených štátov. Konečné rozhodnutie o vstupe na územie USA vydá pracovník Úradu colnej správy a ochrany hraníc USA na vstupnom letisku alebo v prístave pri príchode do Spojených štátov amerických. 253 Taktiež vízum nie je zárukou vstupu do USA. Nevýhodou systému ESTA je, že neposkytuje dôvody zamietnutia autorizácie, zatiaľ čo pri zamietnutí víza dostane žiadateľ vysvetlenie ústne i písomne. Okrem toho nie je možné požiadať o predĺženie pobytu alebo o zmenu štatútu v rámci bezvízového režimu Systém ESTA je teraz dostupný na adrese Viď Veľvyslanectvo USA, Bratislava, Slovenská republika: Zmena výšky poplatku za žiadosť o neprisťahovaleské vízum do USA. Dostupné na Platí na dva roky alebo do konca platnosti pasu, podľa toho, ktorá situácia nastane skôr. 252 Cestujúci si môže v priebehu 72 hodín skontrolovať konečnú odpoveď na internetovej stránke ESTA. 253 Viď Veľvyslanectvo USA, Bratislava, Slovenská republika: Víza do USA ESTA, dostupné na Viď Veľvyslanectvo USA, Bratislava, Slovenská republika: Najčastejšie kladené otázky o bezvízovom programe, dostupné na 64

65 Okrem vyššie uvedených formalít sa v rámci vízového styku vyžaduje pred vstupom do USA vyplnenie formuláru Úradu Spojených štátov na ochranu colného priestoru a hraníc (CBP) I-94 a v rámci bezvízového styku formulár I-94W. Všetci cestujúci vypĺňajú aj Deklaráciu CBP. Dáta, ktoré vyžadujú formuláre I-94 a I-94W sú porovnateľné. I-94W vyžaduje navyše odpovede na otázky vzťahujúce sa na možnú neprípustnosť osoby do USA. 255 K sa programu bezvízového styku USA zúčastňovalo 35 krajín, z toho 22 členských štátov EÚ. Aby sa určitá krajina kvalifikovala pre členstvo vo VWP, musí spĺňať viaceré kritériá, medzi ktoré patrí napríklad: poskytovanie recipročného bezvízového styku pre občanov USA; vydávanie pasov so strojovo čitateľnými zónami, ktoré zodpovedajú medzinárodne uznávaným štandardom; existencia programu pre zahrnutie biometrických znakov do vydávaných pasov, ktoré spĺňajú štandardy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo 256 (International Civil Aviation Organization, ďalej len ICAO); nízka miera 257 odmietnutých žiadostí neimigračných víz 258, pravidelné hlásenie počtu odcudzených a prázdnych pasov úradom USA a pod. Okrem týchto kritérií je dôležité, aby účastnícka krajina VWP nepredstavovala bezpečnostné riziko pre USA. Pri hodnotení bezpečnostného rizika sa berú do úvahy špecifické faktory, ktoré nie sú zahrnuté v legislatíve, ale sú dané praxou. Patrí medzi ne napríklad: bezpečnosť procesu vydávania víz a pasov; celková ekonomická a politická stabilita krajiny; aplikácia národnostných a občianskych zákonov; spolupráca s USA a s jej medzinárodnými partnermi pri uplatňovaní práva, vrátane vydávania osôb; snaha krajiny uviesť bezpečnostné a právne hrozby (teroristické aktivity, organizovaný zločin atď.) do poriadku v prípade ich existencie a pod Viď U.S. Customs and Border Protection: CBP Traveler Entry forms: CBP Declaration, I-94, I- 94W, Washington D. C., March Dostupné na ntry_forms.pdf 256 Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo je špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov, ktorá zaisťuje bezpečnosť a systematický vzrast medzinárodnej vzdušnej dopravy. Vypracováva medzinárodné štandardy a odporúčania s cieľom zaistiť jednotu pravidiel v oblasti medzinárodnej prevádzky. Pre bližšie informácie viď oficiálnu stránku organizácie prípustná miera odmietnutých neimigračných víz sa zmenila Zákonom implementujúcim odporúčania Komisie o z 3% na 10%. 258 Víza sa delia na dve hlavné kategórie: imigračné a neimigračné. Imigračné víza sú vydávané cudzincom, ktorí sa usilujú o trvalý pobyt v USA a neimigračné víza oprávňujú k pobytu na určitý čas a za špecifickým účelom. Viď stránku Velvyslanectví Spojených států amerických, Praha, Česká republika, dostupná na Porovnaj U.S. Department of State: Visa Waiver program - How a country qualifies, dostupné na 65

66 Určité zmeny v týchto kritériách priniesla úprava INA - Zákon implementujúci odporúčania Komisie o 11.9 z roku 2007 (Implementing Recommendations of the 9/11 Commission Act of 2007) 260, konkrétnejšie Zákon o partnerstve v bezpečnom cestovaní a v boji proti terorizmu (Secure Travel and Counterterrorism Partnership Act of 2007) 261 prijatím bezpečnostných posilnení, ktoré sú nasledovné: - predstavenie elektronického systému cestovnej autorizácie ESTA; bezpečnejšia výmena údajov; - záruky, že krajiny zúčastňujúce sa na programe budú uznávať repatriáciu svojich občanov, bývalých občanov alebo štátnych príslušníkov, proti ktorým je vydaný právoplatný vykonateľný príkaz o vyhostení podľa nariadení v Spojených štátoch; - včasné nahlasovanie stratených, ukradnutých a nevyplnených pasov cez Interpol 263, alebo inými prostriedkami. Jedným z kľúčových elementov poslednej modernizácie VWP je pružnosť v súvislosti s prípustnou mierou zamietnutých neimigračných víz zvýšením tolerovanej miery za určitých podmienok z 3 % až na 10 %. Pri rozhodovaní o možnom zrušení trojpercentnej miery zamietnutia víz je potrebné zohľadniť aj tri nepovinné faktory, ktoré sa týkajú posilnenia bezpečnosti: úroveň bezpečnosti letísk 264, programy bezpečnostných agentov na palubách lietadiel a normy národných cestovných dokumentov. Štandardná procedúra rozširovania VWP začína tým, že Ministerstvo zahraničných vecí písomne a formálne nominuje určitý štát spĺňajúci kritéria pre začlenenie do VWP Ministerstvu štátnej bezpečnosti, ktoré následne vedie sprostredkovaciu pracovnú skupinu hodnotiacu dopady zapísania jednotlivých krajín do VWP na bezpečnostné záujmy USA a na záujmy súvisiace s efektivitou vymáhania 260 Implementing Recommendations of the 9/11 Commission Act of 2007, P. L. No , 121 Stat. 266 (Aug. 3, 2007), dostupný na Modernizácie VWP sa týkal Oddiel 711 Implementing Recommendations of the 9/11 Commission Act of 2007, ktorý býva citovaný ako Secure Travel and Counterterrorism Partnership Act of Electronic System for Travel Authorization 263 Interpol medzinárodná organizácia kriminálnej polície, pre bližšie informácie pozri Je potrebné vytvoriť systém snímania biometrických údajov pri odletoch z krajiny, ktorý dokáže overiť odchod najmenej 97 % cudzích štátnych príslušníkov, ktorí opúšťajú krajinu prostredníctvom amerických letísk. 66

67 deň. 268 Zaradenie určitej krajiny do programu bezvízového styku nie je zaručené na práva a imigračných praktík. Toto prešetrovanie zahŕňa aj návštevu štátu, ktorý bol nominovaný. 265 Na základe návštevy a zistených výsledkov sprostredkovacia pracovná skupina predloží odporúčania Ministerstvu štátnej bezpečnosti, ktoré v konzultácii s Ministerstvom zahraničných vecí rozhodujú o rozšírení VWP. Nezávisle od tohto procesu musí ministerstvo zahraničných vecí podať správu príslušným kongresovým výborom o každom štáte, pri ktorom sa zvažuje zahrnutie do VWP, ktorá musí obsahovať fakty, ako napríklad počet udelených a zamietnutých amerických víz pre príslušníkov tohto štátu v predchádzajúcom kalendárnom roku. 266 Napriek tomu, že určitá krajina je zahrnutá do VWP, neznamená to, že bezvízový styk s USA sa vzťahuje na všetkých jej obyvateľov. Netýka sa tých, ktorí plánujú v USA študovať, pracovať alebo zotrvať dlhšie ako 90 dní, na cestujúcich, ktorým bolo v minulosti zamietnuté vízum, alebo boli zadržaní (aj v prípade, že uväznenie nemalo za následok obvinenie z trestného činu), ďalej na osoby, ktoré majú záznam v registri trestov, osoby trpiace závažným prenosným ochorením 267 a osoby, ktorým bol odopretý vstup do USA alebo boli z USA deportované, taktiež osoby, ktoré prekročili maximálnu dobu pobytu pre cestujúcich v rámci VWP čo i len o jeden neobmedzenú dobu, keďže sa vyhodnocuje každé dva roky. 269 Participácia krajín vo VWP môže byť okamžite pozastavená v naliehavých prípadoch ako je napríklad zvrhnutie demokratickej vlády, náhly ekonomický kolaps či občianska vojna. 270 Argentínsky ekonomický kolaps v decembri 2001 zvýšil počet Argentínčanov, ktorí sa 265 GAO: Report to Congressional Requesters - Visa Wiver program: Actions are needed to improve management of the expansion process, and to asses and mitigate program risks, GAO , Washington D.C., September 15, 2008, s.9 10, dostupné na GAO: Process for Admitting Additional Countries into the Visa Waiver Program, GAO R, Washington D.C., July 28, 2006, s.6. Dostupné na Komisia zastáva názor, že nejestvujú žiadne objektívne dôvody pre zákaz cestovania osôb nakazených vírusom HIV (ako uviedla v odpovedi na parlamentnú otázku E-6038/07, z 19. februára 2008, dostupné na Porovnaj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone: Bezvízový styk s USA, dostupné na 621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/Washingto nzu/main.nsf/vw_byid/id_ea60c753acc8e723c bb90e_sk&opendocument=y&l ANG=SK&HM=20-bezvizovystyk&OB=0 269 The Visa Waiver Permanent Program Act vyžadoval hodnotenia každých 5 rokov, EBSVERA zvýšil túto frekvenciu na 2 roky. Porovnaj GAO: Border Security: Implications of Eliminating the Visa Waiver Program, GAO-03-38, Washington, D.C., Nov. 22, 2002, s. 11, dostupné na Porovnaj INA 217 (c) (5) B. 67

68 snažili dostať do USA cez VWP a potom tam ostať ilegálne natoľko, že vo februári 2002 bolo členstvo Argentíny vo VWP ukončené. 271 Podobne členstvo Uruguaja bolo v apríli 2003 ukončené kvôli nekonzistencii jeho členstva s americkým záujmom uplatňovať imigračné zákony Prístupy k riešeniu problému Medzi hlavných aktérov, ktorých sa problematika absencie vízovej reciprocity medzi novými členskými štátmi EÚ a USA týkala a niektorých ešte týka, môžeme zaradiť členské štáty EÚ usilujúce o bezvízový styk svojich občanov; Európsku úniu, hájacu svoj mechanizmus reciprocity a Spojené štáty snažiace sa nestratiť svoj imidž. Napriek tomu, že sa budem zameriavať predovšetkým na EÚ a členské štáty, je dôležité uvedomiť si celú spletitosť aktérov. Aktívnymi hráčmi boli aj lobistické organizácie (napr. Dutko Worldwide); krajanské organizácie, americké think tanky sprítomňujúce túto tému (napr. The Heritage Foundation, Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie CSIS); kongresmani; prezident USA; neziskové organizácie (napr. Priatelia Slovenska); médiá; verejná mienka; menšiny štátov usilujúcich o kvalifikáciu vo VWP; zoskupenia v rámci ktorých sa uskutočňovala spolupráca (napr. V4, Koalícia pre vízovú rovnosť, NATO) a pod. Začiatok temporálnej chronológie riešenia absencie vízovej reciprocity USA siaha pri rôznych aktéroch do rôznych časových úsekov. Nové členské štáty sa o ňu usilujú v kontexte EÚ prakticky od svojho pristúpenia v máji 2004, keďže ich individuálne snahy začali už predtým. Napríklad Estónci snívali a intenzívne lobovali za možnosť cestovať do USA bez víz už od dosiahnutia nezávislosti v roku EÚ pracuje na tom, aby sa všetky členské štáty dostali do VWP tiež od roku 2004 prostredníctvom naliehania na administratívu USA a prostredníctvom nastoľovania tejto otázky prezidentovi Spojených štátov pri oficiálnych návštevách. 274 Na začiatku tejto chronológie je významným medzníkom v prípade EÚ október 2005, kedy bola 271 Pre bližšie informácie o tomto ekonomickom kolapse pozri Hornbeck, J.F.: The Financial Crisis in Argentina, CRS Report RS21072, June 5, 2003, dostupná na Porovnaj Siskin, A.: Visa Waiver Program, CRS Report RL32221, August 8, 2007, s. 2 3, dostupná na Estonian Embassy in Washington: AP_Estonia, US Sign Visa Deal (March 12), , dostupné na Pozri Rozpravy: Dvojstranné zmluvy v priebehu rokovaní medzi USA a niektorými členskými štátmi vo veci víz a údajov PNR (záznam podľa mena cestujúceho), 10. marca 2008, Štrasburg, dostupné na //EP//TEXT+CRE ITEM-017+DOC+XML+V0//SK 68

69 absencia vízovej reciprocity v prípade USA oficiálne oznámená 10 členskými štátmi. Pre členské štáty sú dôležitým momentom cestovné vízové mapy 275, ktoré navrhol prezident Bush vo februári 2005 ako pomoc pre kandidátske krajiny. Spájajúcim bodom týchto dvoch chronológií je stretnutie ministerskej trojky EÚ a USA pre oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti marca 2008 v Brde, v Slovinsku, ktorého význam tkvel v tom, že USA uznali právomoc Spoločenstva v rokovaniach o medzinárodných dohodách o vízovej politike tým, že súhlasili s dvojkoľajným prístupom napriek tomu, že VWP je programom bilaterálnym Prístup EÚ a jej snahy o dosiahnutie vízovej reciprocity Niekoľko dní po oznámení neexistencie vízovej vzájomnosti medzi novými členskými štátmi a USA, sa objavila táto problematika v prejave prezidenta Európskej Komisie J. M. Barrosa, ktorý bol prezentovaný na Univerzite Johna Hopkinsa vo Washingtone. J. M. Barroso v ňom spomína, že problematiku bezvízového styku medzi novými členskými štátmi a USA vyzdvihol pred prezidentom Bushom ako jednu z priorít. 276 Deklarovaný prioritný význam tejto témy sa hneď nepotvrdzoval konkrétnymi akciami EÚ. Približne tri mesiace po tomto prejave sa v prvej správe Komisie o recipročnom oslobodení od vízovej povinnosti z januára 2006 nenachádzali žiadne konkrétne opatrenia voči USA. Z následných stretnutí, ktoré sa uskutočnili pred prijatím druhej správy, patril medzi najvýznamnejšie samit EÚ/USA vo Viedni, ktorý sa konal 21.júna Vízová reciprocita bola počas tohto samitu vsadená do širšieho kontextu konkurencieschopnej transatlantickej ekonomiky, ktorá je hnacím kolesom globálneho rozvoja a v rámci tohto kontextu bola vnímaná ako jeden z možných indikátorov transatlantických vzťahov. 277 Politickým cieľom EÚ bolo dosiahnuť jasné, detailné a overiteľné kritériá pre participáciu v programe prostredníctvom transparentného procesu a detailných plánov implementácie, ktoré by zaistili členstvo nováčikov EÚ v strednodobom časovom horizonte. Takúto funkciu mali viac menej spĺňať cestovné vízové mapy. Podľa EÚ im však chýbala orientácia na výsledky a niektoré ciele a požiadavky boli veľmi 275 Visa Roadmaps 276 Viď Barroso, J. M.: The EU and the US: a declaration of interdependence, SAIS, Washington, 18 October 2005, SPEECH 05/522, dostupné na Porovnaj European Union Factsheet: Visa Reciprocity, June 2006, s.1 2. Dostupné na 69

70 subjektívne. Okrem toho chýbali jasné medzníky či časové harmonogramy a cestovné vízové mapy sa netýkali miery neimigračných víz, ktorá predstavovala dôležité kritérium pre kvalifikáciu v programe. 278 Napriek tomu predstavovali určitý rámec pre riešenie otázok súvisiacich s participáciou vo VWP. EÚ očakávala od USA zváženie dočasných opatrení ako odpustenie vízového poplatku alebo zjednodušenie niektorých aspektov vízovej procedúry, kým sa dosiahne tento cieľ. USA však neprejavili ochotu k zvažovaniu takýchto opatrení a vízové cestovné mapy taktiež neboli bližšie špecifikované. 279 V druhej správe Komisie z októbra 2006, ktorá nezaznamenala žiadny pokrok s USA boli síce spomenuté odvetné opatrenia, ale bez akéhokoľvek časového rámca. Určitým pozitívnym krokom zo strany USA bola podpora prezidenta Busha pre urýchlenie vstupu nových štátov do VWP, vyjadrená v jeho prejave pri príležitosti samitu NATO v estónskom Talline 28.novembra Rýchlejšie rozšírenie VWP mala umožniť modifikácia tohto programu, v ktorej sa kládol veľký dôraz na bezpečnostné aspekty. 280 Zmena VWP začala nadobúdať konkrétnejšie kontúry až 8. februára 2007, kedy administratíva USA predložila návrh zákona implementujúceho odporúčania Komisie o 11.9 z roku 2007, ktorý navrhoval aj modernizáciu VWP. 281 EÚ sa však sústredila na svoj mechanizmus reciprocity a na transparentnejšie kritériá VWP. Dokumentuje to list podpredsedu Komisie F. Frattiniho pánovi M. Chertoffovi, ministrovi pre vnútornú bezpečnosť Spojených štátov amerických, v ktorom žiada o určenie jasných kritérií, ktoré by umožnili všetkým členským štátom EÚ, aby sa pripojili k VWP. Dokonca v prípade, že pre USA nie sú záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva dostatočné, ponúkala sa možnosť posúdenia dohody o readmisii medzi EÚ a USA. Okrem toho bol zdôraznený fakt, že problematika vízovej reciprocity spadá do kompetencie EÚ a je srdcom spoločnej vízovej politiky. 282 Kľúčovým slovom v Chertoffovom odpovedajúcom liste bol modernizovaný program bezvízového styku. Ako odpoveď na žiadosť o určenie 278 Pozri Carafano, J. J.: Road Maps for Visa Waiver Program Lead Nowhere, February 17, 2006.Dostupné na Porovnaj European Union Factsheet: Visa Reciprocity, June 2006, s.1 2. Dostupné na The United States Mission to the European Union: President Bush, Secretary Chertoff Preview Plans to Modify Visa Waiver Program, November 28, Dostupné na Prezident Bush ho podpísal 3. augusta Pozri Letter from Commission and Council to Chertoff US Homeland Security Secretary, dated 28 June 2007, dostupný na 70

71 jasných kritérií uviedol nové bezpečnostné posilnenia a kritéria s nimi súvisiace. 283 Tento list pravdepodobne vzbudil dojem určitého pokroku, vzhľadom na to, že Komisia v záveroch tretej správy v septembri 2007 nepovažovala za vhodné zavádzať odvetné opatrenia voči USA, keďže nové právne predpisy sa len nedávno prijali a mali sa implementovať. Nová vlna rozšírenia VWP sa odchyľovala od štandardnej procedúry požiadavkou podpisu bilaterálnych memoránd o porozumení a jeho vykonávacích predpisov. Pre EÚ tieto memorandá predstavovali komplikácie z právneho hľadiska, keďže niektoré aspekty tejto problematiky patria do pôsobnosti Spoločenstva (napríklad vydávanie víz alebo doplňujúce povinnosti ESTA), niektoré do pôsobnosti EÚ (odcudzené cestovné pasy) a zostávajúce posilnenia do výlučnej pôsobnosti členských štátov (výpisy z registra trestov o vlastných občanoch, prítomnosť bezpečnostných agentov na palubách transatlantických letov). 284 Vykonávanie nových právnych predpisov USA o VWP mohlo mať vplyv na viaceré otázky, patriace do právomoci ES/EÚ. Európska únia a členské štáty sa preto dohodli, že na účely rokovaní s USA o VWP a jeho vykonávaní prijmú spoločný postup. Kým Komisia a príslušné pracovné orgány Rady skúmali jednotlivé prvky vykonávania právnych predpisov o VWP na účely prijatia vhodného spoločného postupu, členské štáty sa mali pri svojich stykoch s USA riadiť dohodnutými pravidlami 285, ktoré sa týkali vízovej, bezpečnostnej a migračnej politiky. Do oblasti vízovej politiky patrili čiastočne pravidlá týkajúce sa prístupu k informačným systémom EÚ/ES (VIS), výmena údajov o stratených a odcudzených cestovných pasoch, účasť na programe VWP a implikácie pre status cestovných pasov. Hranice určené týmito pravidlami mali byť tlmočené aj na nadchádzajúcom zasadnutí ministerskej trojky EÚ USA 13. marca 2008 v Slovinsku, ktoré bolo ďalším medzníkom pri riešení tejto záležitosti Viď Chertoffov list z odpovedajúci na list F. Frattiniho je dostupný na Porovnaj Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2008 o rokovaniach medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o zrušení vízovej povinnosti, P6_TA(2008)0230, Štrasburg, 22. mája 2008, dostupná na Porovnaj Rada Európy - Výbor stálych predstaviteľov/zmiešaný výbor: Výsledky rokovania, právne predpisy USA o programe bezvízového styku (VWP Visa Waiver Program), 7337/08, VISA 82 USA 12 COMIX 189, Brusel, 5. marec 2008, s.1 4, dostupné na Tamtiež, s

72 Tabuľka č.4: Pravidlá, ktoré mali členské štáty dodržiavať pri svojich stykoch s USA v záležitosti VWP Údaje zo záznamu o cestujúcom Prístup USA k databázam alebo informačným systémom EÚ/ES žiadne dodatočné požiadavky k Dohode o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) 287 medzi EÚ a USA žiadne nové záväzky Výmena údajov o stratených a odcudzených cestovných pasoch Spoločná pozícia 2005/69/SVV 288 o výmene určitých údajov s Interpolom by mala byť postačujúca. Akékoľvek rozšírenie zoznamu údajov, ktoré sa postupujú Interpolu, by mala EÚ odsúhlasiť spoločne. Bezpečnosť letísk dostatočne garantovaná platnými pravidlami ES, je možné dohodnúť sa o uskutočňovaní inšpekcií zo strany USA, pokiaľ medzi týmito letiskami a USA existujú priame letecké spoje Účasť na programe VWP Pokiaľ ide o status cestovných pasov, mali by v konečnom dôsledku vznikať rovnaké práva pre všetkých občanov členských štátov EÚ Prijímanie vlastných občanov vyhostených z USA Pravidlo, že štát by mal prijať vlastných občanov a osoby s trvalým bydliskom na jeho území, ktoré vyhostilo USA, by sa malo prijať za zásadu medzinárodného práva. Každá formálna dohoda o tejto otázke by bola akceptovateľná len na základe reciprocity, pričom takáto dohoda by sa mala dosiahnuť a podpísať medzi ES a USA. Zdroj: Na základe výsledkov rokovania Výboru stálych predstaviteľov o právnych predpisoch USA o programe bezvízového styku (VWP Visa Waiver Program), 7337/08, VISA 82 USA 12 COMIX 189, Brusel, 5. marec 2008, dostupné na Stretnutie v slovinskom Brde prinieslo novú dimenziu riešenia problému absencie vízovej reciprocity medzi USA a novými členskými štátmi. Jeho účastníci sa dohodli, že diskusia o VWP bude pokračovať na báze spoločného cieľa, ktorý bol 287 Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (DHS) (Dohoda PNR z roku 2007), Ú. v. EÚ L 204, , s Dostupná na Viď Spoločná pozícia Rady 2005/69/SVV z 24. januára 2005 o výmene určitých údajov s Interpolom, Ú. v. EÚ L 27, , s Dostupná na 72

73 zadefinovaný ako dosiahnutie bezpečného bezvízového styku medzi členskými štátmi EÚ a USA, ktorý bude v zhode so súčasnými zákonmi v čo najkratšom časovom horizonte. Okrem toho bol dohodnutý dvojkoľajový prístup v rámci procesu uzatvárania memoránd o porozumení a implementácie opatrení súvisiacich s VWP. O veciach, ktoré patria do pôsobnosti členských štátov, sa malo rokovať s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, zatiaľ čo o otázkach patriacich do pôsobnosti EÚ sa malo diskutovať s orgánmi EÚ. Posledným kľúčovým bodom tohto stretnutia, v rámci problematiky VWP, bol elektronický systém cestovnej autorizácie. Dátum dokončenia diskusií o systéme ESTA bol stanovený na jún 2008, pričom bola zdôraznená konzistencia pri jeho aplikácii na všetky členské štáty EÚ a bližšia špecifikácia detailov o jeho implementácii zo strany USA. 289 Po odsúhlasení binárneho prístupu, bolo dôležitým krokom v rámci línie EÚ udelenie formálneho mandátu Komisii na rokovania s USA o všetkých otázkach súvisiacich so Spoločenstvom Tento mandát umožňoval Komisii prejednávať s USA otázky týkajúce sa ESTA, informačných aspektov týkajúcich sa prekračovania vonkajších hraníc a manažmentu Schengenu, ako aj požiadavky na štandardy cestovných dokumentov. 290 Na prvom stretnutí Komisie a orgánov USA v otázke bezvízového styku Spojené štáty potvrdili záväzok spolupracovať pri rozvíjaní tejto línie ES. 291 Cieľ dosiahnutia vízovej reciprocity medzi novými členskými štátmi EÚ a USA bol opäť zdôraznený na samite EÚ a USA 10. júna 2008, kde sa spoločne schválilo vyhlásenie, v ktorom bola potvrdená spolupráca na posilnení bezpečnosti bezvízového styku medzi oboma kontinentmi, na zahrnutí kandidujúcich členských štátov EÚ do 289 Viď Common Press statement of EU and US representatives meeting in Brdo on 13 March 2008, dostupné na html 290 Questions and Answers on the adoption of the Council Decision to authorize the Commission, on behalf of the European Community, to open negotiations with the U.S. on certain conditions for access to the US Visa Waiver Program, MEMO/08/254, Brussels, Dostupné na nguage=en&guilanguage=en 291 Viď Štvrtá správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2008/0486 v konečnom znení, dostupná na 73

74 programu VWP a na čo najrýchlejšom zahrnutí ďalších členských štátov do programu ešte v roku Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Komisia rozhodla vo svojej štvrtej správe o vízovej reciprocite pre zavedenie odvetných opatrení (napr. pre dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov USA, ktorí sú držiteľmi diplomatických a služobných/úradných pasov), od 1. januára 2009, ak sa nedosiahne žiadny pokrok. Pokiaľ ide o ESTA, od Komisie sa očakávalo vypracovanie jej hodnotenia. 293 Komisia dospela k záveru, že hoci je doba platnosti autorizácie ESTA podobná schengenskému cestovnému vízu na krátkodobý pobyt, nemôže byť v tomto štádiu považovaná za rovnocennú so schengenským vízovým aplikačným procesom podľa Spoločných konzulárnych inštrukcií. ESTA nie je vízum. Toto tvrdenie bolo podložené viacerými argumentmi: - aplikácia ESTA a existujúci formulár I-94W vyžadujú porovnateľné dáta; - vyžadované informácie pri žiadosti o Schengenské vízum sú komplexnejšie (cieľ cesty, rodinní príslušníci, história pracovných skúseností a pod.); - cestujúci môže vyplniť povinné prvky v systéme ESTA len za pomoci pasu a nepovinné za pomoci cestovného lístka. Nie je potrebná žiadna ďalšia dokumentácia; - ESTA je bezplatná; - pri bezvízovom styku nie je žiadna ďalšia administratívna procedúra, podobná štandardnej procedúre pre získanie víz; - zamietnutá autorizácia ESTY ešte neznamená, že žiadateľ je nežiaduci a nemôže požiadať o vízum. Tento fakt zdôrazňuje, že ESTA funguje konzistentne s logikou bezvízového styku, nezávisle od vízového The United States Mission to the European Union: U.S.-European Union Summit Declaration, June 10, Dostupné na ADEF 293 Viď Štvrtá správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2008/0486 v konečnom znení, dostupná na 74

75 Niekoľko mesiacov po publikácii štvrtej správy bol dosiahnutý pokrok rozšírením programu bezvízového styku USA o šesť členských štátov EÚ Okrem nich bola prijatá do programu aj Južná Kórea. Prezident Bush toto rozšírenie považoval za novú kapitolu vo vzťahoch medzi USA a prijatými krajinami, za dôkaz silného puta priateľstva. 295 Napriek tomuto víťazstvu a decembrovému pripojeniu Malty do VWP, nebola absencia vízovej reciprocity medzi EÚ a USA úplne odstránená. V programe VWP nie je začlenené Bulharsko, Cyprus, Grécko, Poľsko a Rumunsko. Petru Filip poukázal na túto problematiku prostredníctvom parlamentnej otázky. Podľa neho existujú vážne otázky o schopnosti EÚ mať rovnaký prístup pri každom členskom štáte. Vízové cestovné mapy podľa neho nie sú dostatočným prostriedkom k zabezpečeniu toho, aby práva všetkých občanov EÚ boli rovnako rešpektované a preto sa pýtal Rady, čo sa chystá v tomto ohľade podniknúť. 296 Rada odpovedala, že je plne zapojená v snahách o dosiahnutie vízovej reciprocity a že sa bude dovolávať deklarácie, ktorá bola spoločne schválená na samite EÚ a USA 10.júna 2008 a bude úzko spolupracovať s Komisiou Prístup členských štátov a ich snahy o dosiahnutie vízovej reciprocity Vo februári 2005 prezident G.W. Bush oznámil, že Spojené štáty budú spolupracovať s vládami členských štátov usilujúcich sa o členstvo vo VWP prostredníctvom iniciatívy s názvom Road map, ktorá objasňuje zákonné požiadavky pre perspektívnych kandidátov 13 krajín. 298 Americké ambasády v kandidátskych krajinách boli v rámci tejto iniciatívy vyzvané, aby vytvorili bilaterálne konzulárne pracovné skupiny, ktoré by pomohli k stratégiám vedúcim 294 Porovnaj Commission of the European Communities: Commission Staff Working Document, The U.S. Electronic System for Travel Authorization (ESTA), Brussels, , SEC (2008)2991 final, dostupné na Office of the Press Secretary: President Bush Discusses the Visa Waiver Program, Rose Garden, October 17, Dostupné na Pozri Written question by Petru Filip (PPE-DE) to the Council,, E-6100/08, 12 November 2008, dostupné na Pozri Reply, E-6100/2008, , dostupné na Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Južná Kórea, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Rumunsko. 75

76 k splneniu podmienok pre členstvo vo VWP. 299 Cestovné mapy pre jednotlivé kandidátske krajiny boli v princípe veľmi podobné. Napríklad požiadavky Lotyšskej cestovnej mapy boli nasledovné: spustenie verejnej kampane, ktorá by vyzvala občanov Lotyšska, aby neprekračovali povolenú dobu pobytu, na ktorú majú víza; - koordinácia pri zverejňovaní problémov súvisiacich s prekračovaním povolenej doby pobytu; - vytvorenie vzdelávacej kampane, ktorá by informovala verejnosť o VWP a prebiehajúcom procese cestovných máp; - preskúmanie predpokladov, na základe ktorých konzulárne sekcie ambasád aplikujú kritériá pre turistické a obchodné víza, vo svetle zlepšovania ekonomických, sociálnych a bezpečnostných podmienok v Lotyšsku; - vypracovanie štúdie v roku 2006 na základe dát z roku 2005, ktorá bude reflektovať nelegálne prekračovanie doby pobytu v USA; - revízia pokroku pri plnení legislatívnych kritérií pre kvalifikáciu vo VWP na polročnej báze; - splnenie biometrických, technických a iných bezpečnostných kritérií pre VWP v čo najkratšom časovom horizonte; - výmena informácií a štatistík o vízach vydaných lotyšským občanom a o prekračovaní hraníc USA lotyšskými držiteľmi amerických víz; - spolupráca pri prešetrovaní potenciálnych podvodov pri aplikáciách o americké víza alebo pri iných cestovných dokumentoch; - vytvorenie odporúčaní pre pomoc Lotyšsku pri spĺňaní požiadaviek pre kvalifikáciu vo VWP. Až do septembra 2006, kedy vznikla Koalícia pre vízovú rovnosť sa niesli snahy členských štátov v duchu individuálnych akcií, ktoré prispievali k plneniu požiadaviek cestovných máp. Až Koalícia pre vízovú rovnosť predstavovala multilaterálne fórum, v rámci ktorého boli akcie účastníckych štátov koordinovanejšie. Napriek tomu, že EÚ sa angažovala v iniciatívach za zrušenie vízovej požiadavky USA už predtým, 299 GAO: Process for admitting Additional Countries into the Visa Waiver Program, Washington D.C., July 28, 2006, GAO R, s. 7 8, dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Visa waiver program ROADMAP LATVIA, , dostupné na 76

77 v plnšej miere vstúpila do hry až po udelení formálneho mandátu Komisii na rokovania s USA o otázkach súvisiacich so Spoločenstvom Odvtedy je prístup k riešeniu tohto problému binárny. Konfliktnú povahu tohto prístupu reflektujú memorandá o porozumení Individuálne snahy pobaltských štátov (B3) Úsilie Estónska, Lotyšska a Litvy o kvalifikáciu v bezvízovom programe USA sa spočiatku rozvíjalo predovšetkým v rámci procesu cestovných vízových máp. Úlohy vyplývajúce z vízových cestovných máp boli v línii s úlohami, ktoré mali pripraviť tieto štáty na členstvo v Schengene. 301 Dôležitou inštanciou v rámci cestovných vízových máp boli pracovné konzulárne skupiny, ktoré vznikli buď v súvislosti s roadmap alebo ešte predtým. Prvé stretnutie Lotyšsko americkej bilaterálnej konzulárnej pracovnej skupiny sa uskutočnilo v Rige. Hlavnou témou stretnutia bola lotyšská participácia v procese vízových máp. 302 Pracovné skupiny sa venovali rôznym otázkam. Napríklad na stretnutí Lotyšsko americkej konzulárnej skupiny v októbri 2005 sa hodnotili súčasné otázky bilaterálnych vzťahov v oblasti vízovej politiky. 303 Neskôr sa diskutovalo o dôvodoch pre zamietnutie víz a o štatistikách s tým súvisiacich, o výsledkoch Lotyšskej verejnej kampane o vízovej cestovnej mape, o pokroku v oblasti hraničných kontrol a bezpečnosti pasov v Lotyšsku, o otázkach súvisiacich s ochranou občanov v zahraničí, o implementácii vízovej cestovnej mapy a pod. 304 Priority jednotlivých pracovných skupín sa odvíjali od konkrétnych problémov štátov. Napríklad jediným nevyriešeným problémom Estónska ostala miera zamietnutých neimigračných víz. Minister zahraničných vecí Estónska E. Paet povedal, že 301 Embassy of the Republic of Lithuania to the United States of America: U.S. Officials Hailed Lithuania's Preparations for Visa-Free Regime With US, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Joint Press Release of the Latvian Ministry of Foreign Affairs and the Embassy of the United States of America in Riga, Latvia, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Latvian-US consular working group meets to discuss the US visa waiver program Roadmap Latvia, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Latvian-US Consular Working Group Meeting in Riga, , dostupné na 77

78 primárnym cieľom estónsko-americkej konzulárnej skupiny je dosiahnuť redukciu v počtoch Estóncov, ktorí porušujú vízový režim. 305 Politický proces pristúpenia do VWP si vyžadoval aj stretnutia na vyššej úrovni. 306 Takýto míting sa uskutočnil napríklad medzi prezidentom Lotyšska V. Vike - Freibergom počas stretnutia s C. Riceovou 6.júna 2006, kde diskutovali aj o budúcnosti vízového režimu medzi Lotyšskom a USA. Riceová hovorila o Lotyšsku ako o lojálnom spojencovi a partnerovi. 307 Pobaltské štáty si uvedomovali kľúčový význam amerického Kongresu v súvislosti s VWP. Potvrdzuje to napríklad stretnutie litovského ministra zahraničných vecí Jusysa s členmi zo snemovne reprezentantov. Jusys sa stretol s republikánom J. Shimkusom a s demokratom D. Kucinichom, ktorí prisľúbili, že budú sledovať túto záležitosť Individuálne snahy štátov Vyšehradskej štvorky (V4) Pre Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Českú republiku (V4) 309 bola podobne ako v prípade pobaltských štátov dôležitá iniciatíva cestovných máp, ktorá sa rozoberala aj na bilaterálnych pracovných skupinách pre konzulárne záležitosti. V Českej republike bola takáto pracovná skupina založená už v roku Jej cieľom bolo prejednávať otázky spojené s uľahčením cestovania občanov ČR do Spojených štátov. Výsledky vyjednávania tejto skupiny sa vzťahovali napríklad na vývoj nových cestovných pasov, na vznik štúdie o počtoch zneužívaných víz českými občanmi v USA a jeho príčinách, na kampaň k prevencii nelegálnej migrácie do USA a pod. Postupne bola dohodnutá konkrétna spolupráca pri napĺňaní jednotlivých 305 Estonian ministry of Foreign Affairs: Foreign Minister Urmas Paet met with U.S. Secretary of State Condoleezza Rice, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Latvia wishes to accelerate introduction of visa-free regime with the United States, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: President of Latvia during the meeting with Condoleezza Rice: Latvia is and will remain a strong supporter of the transatlantic ties, , dostupné na Ministry of foreign affairs of the Republic of Lithuania: Issues of visa free entry for Lithuanian nationals discussed in Washington, , dostupné na Vyšehradská skupina je výrazom úsilia krajín stredoeurópskeho regiónu o spoluprácu na viacerých úsekoch spoločného záujmu v rámci celoeurópskej integrácie. 78

79 prvkov cestovnej mapy, ktorej formulácia bola v prípade ČR spresnená výmenou listov medzi ministrom zahraničných vecí ČR a veľvyslancom W. J. Cabanissom. 310 Založenie bilaterálnej pracovnej skupiny konzultujúcej konzulárne záležitosti, vrátane vízovej problematiky, bolo v Maďarsku výsledkom stretnutí ministerky vnútra M. Lamperth s ministrom vnútornej bezpečnosti T. Ridgeom, ministrom spravodlivosti J. Ashcroftom a so zástupcami kongresu a vlády v januári Príkladom stretnutia na najvyššej politickej úrovni bola oficiálna návšteva SR prezidentom G.W. Bushom februára Prezident SR I. Gašparovič na ňom otvoril problém pretrvávajúceho vízového režimu USA voči Slovákom. Prezident Slovenskej republiky ho tlmočil ako najpálčivejší problém slovenských občanov vo vzťahu k USA a požiadal G. Busha o prehodnotenie súčasného stavu vízovej povinnosti našich občanov pri cestách do USA. 312 Taktiež prezident Poľska A. Kwaśniewski navštívil Washington vo februári 2005, kde s prezidentom Bushom komunikoval aj o programe bezvízového styku USA a o vízovej cestovnej mape v kontexte Poľska. 313 Čo sa týka snáh o získanie si kongresmanov USA, štáty Vyšehradskej skupiny nezaostávali za pobaltskými štátmi. Napríklad L. Walesa z Poľska už počas svojej návštevy vo Washingtone v septembri 2004 avizoval vízovú problematiku senátorovi R. Santorumovi, M. Dawidovi a R. Emanuelovi. 314 Taktiež maďarský premiér F. Gyurcsány sa pri príležitosti svojej návštevy G.W. Busha a C. Riceovej v októbri 2005 stretol aj so senátorom B. Fristom, s kongresmanom D. Hastertom a T. Lantosom. 315 Predseda NR SR P. Hrušovský a minister spravodlivosti D. Lipšic sa na svojej pracovnej návšteve zúčastnili tradičných modlitebných raňajok organizovaných členmi Kongresu USA pre významné osobnosti verejného života 310 Ministerstvo zahraničních věcí České republiky: Výsledky jednání pracovní skupiny ČR USA o vízech, dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Hungary: Political/Diplomatic Relations, posledná aktualizácia , dostupné na %20 Diplomatic%20relations&c=4&z=America 312 Správy tlačového oddelenia prezidentskej kancelárie SR: Prezident SR Ivan Gašparovič sa stretol s prezidentom USA, , dostupné na The Embassy of Republic of Poland in Washington, D.C.: President of the Republic of Poland Aleksander Kwaśniewski visited USA. Washington, February 8-9th, , dostupné na The Polonia Portal: Sen. Santorum Supports Visa Waiver Program for Poland, , dostupné na Embassy of Hungary: News Archives, October 8, 2005 Prime Minister Wraps Up Visit to U.S., dostupné na 79

80 z USA i zo zahraničia. Počas svojho pobytu sa stretli so senátorom S. Brownbackom a kongresmanom J. Micom. 316 V období medzi februárom 2005 a septembrom 2006 dominovali v snahách nových členských štátov usilujúcich sa o VWP individuálne akcie, ktoré sa snažili zdôrazňovať vízovú problematiku a primäť USA, aby sa proaktívnejšie postavila k jej riešeniu. Kľúčovým slovom tejto etapy boli vízové cestovné mapy. Najväčším chvíľkovým úspechom tohto obdobia boli návrhy zákonov, ktorých schválenie by umožnilo aspoň začlenenie Poľska do VWP. Išlo o návrhy zákonov H.R.634, H.R.635 a S.348, predstavené vo februári H.R.634 by umožňoval Poľsku, aby sa dočasne stalo členom VWP na 18 mesiacov po tomto ustanovení a aby ostalo v tomto programe, kým by neprekročilo ročnú mieru presiahnutia povoleného pobytu 3%. 317 Podľa identických návrhov H.R.635 a S.348 malo byť Poľsko začlenené do VWP na základe sekcie 217 INA, ktorá sa vo všeobecnosti týka VWP. 318 Ani z jedného z vyššie uvedených návrhov sa však nestal zákon. Najbližšie mal k tomu rozsiahly návrh S.2611 s názvom Zákon o komplexnej imigračnej reforme z roku 2006, ktorý bol predstavený A. Specter 7. apríla 2006 a bol schválený aj v Senáte. 319 Tento návrh sa venoval taktiež programu bezvízového styku USA. Ustanovil však také kritériá pre skúšobnú kvalifikáciu v ňom, ktoré spĺňalo iba Poľsko. Podmienkou pre začlenenie do VWP bolo členstvo v EÚ, poskytovanie materiálnej podpory 320 USA a splnenie všetkých zákonných podmienok do dvoch rokov. 321 Tento návrh bol významným krokom vpred, vzhľadom na jeho snahu o 316 Viď Správa o plnení zahraničnej politiky SR v roku 2006 Príloha č.1 Hodnotenie hlavných stykových aktivít a plánovaných podujatí zahraničnej politiky SR v roku 2006, s , dostupné na SK/$File/~ pdf 317 Viď Library of Congress Thomas: H.R.634 To designate Poland as a program country under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act, subject to special conditions, February 8, 2005, dostupné na Viď Library of Congress Thomas: H.R.635 To designate Poland as a program country under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act, February 8,2005, dostupné na a S.348 A bill to designate Poland as a program country under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act, and for other purposes, February 8,2005, dostupné na govtrack. us A civic project to track Congress: S.2611: Comprehensive Immigration Reform Act of 2006, Overview, dostupné na Pojem materiálna podpora znamená aspoň batalión tvorený osobami, poskytujúci tréningovú, logistickú či taktickú podporu alebo vojenskú prítomnosť pri operácii Iracká sloboda alebo v Operácii posilňujúcej slobodu v Afganistane 321 Pozri Library of Congress Thomas: S.2611Comprehensive Immigration Reform Act of 2006, SEC. 412 Visa Waiver program expansion, dostupné na 80

81 rozšírenie VWP. Mesiac po ňom bol predstavený ďalší neúspešný návrh zákona, ktorý mal zrušiť VWP dovtedy, kým by Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť a Kongres nepotvrdili plnú implementáciu a funkčnosť systému automatickej kontroly pri vstupe a pri odchode a iné kroky s tým súvisiace. 322 Ďalším návrhom, ktorý priniesol rok 2006, bol júnový návrh, ktorý predstavil republikán P. English. Pokúšal sa zaradiť štáty vyšehradskej štvorky a baltskej trojky do VWP, avšak bez úspechu. 323 V lete 2006 sa pridružila k vízovej problematike nesúvisiaca téma, ktorá s ňou však bola často spájaná. Neformálne jednania medzi USA, Českou Republikou a Poľskom, ktoré boli vedené od roku 2002 o možnosti umiestnenia protiraketovej obrany na ich území, sa skonkrétnili v túžbe Spojených štátov umiestniť v Čechách radar a v Poľsku obranné rakety Koalícia pre vízovú rovnosť (V4 + B3) Zahraniční ministri pobaltských štátov a vyšehradskej skupiny súhlasili s vytvorením spoločnej Koalície pre vízovú rovnosť 21. septembra , na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Obavy týkajúce sa neúčasti Poľska v tejto koalícii, ktoré postupovalo skôr samostatne, sa rozplynuli s vyslovením podpory pre spoločný postup ministerkou zahraničných vecí Poľska A. Fotygovou. 326 Cieľom koalície, ktorej vznik bol iniciovaný Českou republikou, bolo odstránenie vízovej asymetrie a dosiahnutie bezvízového styku s USA 327, s Kanadou, Brazíliou a Austráliou. 328 V prípade USA sa mala spolupráca v rámci koalície uskutočňovať prostredníctvom zdôrazňovania potreby angažovanosti Európskej 322 Pozri Library of Congress Thomas: H.R.5406 To suspend the visa waiver program until certain entry-exit control requirements are met, and for other purposes, May 17, 2006, dostupné na Pozri Library of Congress Thomas: H.R To designate Poland, Hungary, the Czech Republic, Estonia, Latvia, and Lithuania as program countries under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act., June 29, 2006, dostupné na Hildreth, S.A. Ek, C.: Long-Range Ballistic Missile Defense in Europe, CRS Report for Congress, updated September 3,2008, dostupné na Pozri Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Latvian Ambassador participates in news conference on U.S. Visa Waiver Programme, , dostupné na Ministerství zahraničních věcí České republiky: Počítám s tím, že výsledky přijdou do dvou let, Články a projevy ministra Vondry (2006), dostupné na Porovnaj Visegrad Group: Czech Presidency of the Visegrad Group (June June 2008), dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Foreign Ministry State Secretary reports on results of political consultations in Washington, DC, , dostupné na 81

82 Komisie v konjunkcii s príslušným európskym predsedníctvom a prostredníctvom priamej komunikácie s americkými úradmi. 329 Vo Washingtone sa mali pravidelne stretávať veľvyslanci, ktorí by zapájali skupiny etnických Američanov a ďalšie združenia do boja za vízovú reciprocitu. 330 Štáty V4 považovali za cieľ koalície angažovanosť krajín V4 v ich vlastných bilaterálnych rokovaniach za účelom dosiahnutia vízovej reciprocity. 331 Aj napriek koaličnému prístupu chcela každá členská krajina pokračovať vo svojich bilaterálnych jednaniach s USA. 332 Táto spolupráca individuálne konanie samotných štátov nevylučovala a preto sa nemohlo očakávať, že v prípade dosiahnutia bezvízového styku len niekoľkými štátmi V4, by sa zvýhodnené štáty vzdali svojej pozície, kým by ju dosiahol zvyšok skupiny. Čo sa týka pobaltských republík, prioritou Lotyšska v rámci Koalície pre vízovú rovnosť bolo jeho pripojenie do VWP, 333 estónsky minister zahraničných vecí U. Paet opísal spoluprácu v rámci aliancie ako dôležitú pre dosiahnutie vízovej slobody 334 a podľa ministra zahraničných vecí Litvy Vaitiekūnasa otázka bezvízového programu predstavovala veľmi urgentnú záležitosť. 335 Synergický efekt a koordinácia aktivít v rámci Koalície pre vízovú rovnosť boli pozitívnym príspevkom k riešeniu problematiky, ktorá bola veľmi dôležitá pre participujúce štáty. Čoskoro po vzniku koalície a po Bushovom prejave v Talline, sa začali objavovať ďalšie návrhy úprav programu bezvízového styku v Kongrese. Republikán G. Voinovich predstavil návrh zákona o partnerstve v bezpečnom cestovaní a v boji proti terorizmu, ktorý by umožnil rozšírenie VWP o maximálne Statement of the Visegrad-4 and Baltic-3 Foreign Ministers, Brussels, 13 November 2006, dostupné na Ministerství zahraničních věcí České republiky: Počítám s tím, že výsledky přijdou do dvou let, Články a projevy ministra Vondry (2006), dostupné na Viď Visegrad Group: Czech Presidency of the Visegrad Group (June June 2008), dostupné na Program českého předsednictví Visegrádské skupiny, červen 2007 červen 2008,s.6, dostupné na Weekly Summary of News in Latvia, CURRENT LATVIA,15-22 December 2006,Wk. 51/2006 (691), Latvia develops positive and dynamic relations with the United States, Canada and Latin America, , dostupné na Press and Information Department, Ministry of Foreign Affairs: Foreign minister wants topic of visa-free travel to be included in EU-US Declaration, Estonian Review, Vol.17, No.13, , s.3, dostupné na Viď Ministry of foreign affairs of the Republic of Lithuania : Media Monitor, The Baltic states and the USA: 85 year relationship (Made in Lithuania, Vol.25, No.3, 2007, p.20-22), , dostupné na 82

83 štátov, ktoré boli spojencami USA v boji proti terorizmu. Tento návrh kládol dôraz na komplexnejší systém kritérií zameraných na bezpečnosť. Pri selekcii štátov sa však zohľadňovali taktiež kritériá ako napríklad miera zamietnutých žiadostí víz a miera prekračovania pobytu. 336 Voinovichov návrh nadväzoval na líniu, ktorú predstavil G. Bush. Napriek tomu, návrh vo svojom pôvodnom znení nebol prijatý. Po stretnutí námestníka pre vnútornú bezpečnosť USA P.Rosenzweiga s trinástimi štátmi usilujúcimi o začlenenie do VWP v Prahe v januári 2007, 337 na ktorom bola prezentovaná Bushova iniciatíva reformy 338, sa o tomto návrhu diskutovalo aj v rámci platformy Koalície pre vízovú rovnosť vo februári Na spoločnom stretnutí koalície bol zhodnotený Bushov návrh ako pozitívny krok vpred. 339 Zúčastnení sa zhodli na tom, že je nevyhnutná výmena informácii s európskym predsedníctvom, Komisiou a s ostatnými členskými štátmi k získaniu podpory. 340 Okrem toho, bolo schválené použitie akýchkoľvek snáh v Kongrese k ovplyvneniu relevantných úprav zákona regulujúceho VWP. 341 Jednou z takýchto snáh bolo najatie lobistickej firmy začiatkom roku Štáty Koalície pre vízovú rovnosť si spoločne vybrali spoločnosť Dutko Worldwide 343 hneď v prvom kole výberového konania z niekoľkých kandidátov ako jeden z nástrojov diplomatickej komunikácie s Kongresom v otázke začlenenia do VWP. 344 Cieľom kontraktu, ktorý bol s firmou uzavretý na 6 mesiacov do septembra 2007, bolo zviditeľnenie 336 Viď Library of Congress Thomas: S.4100 Secure Travel and Counterterrorism Partnership Act (Introduced in Senate), December 7, 2006, dostupné na Velvyslanectví Spojených států amerických, Praha, Česká Republika, Události, Konference o cestě k bezvízovému styku, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Planning for eased visa procedure with the United States, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Coalition for Visa Equality considers amendments to Visa Waiver Programme proposed by the United States, , dostupné na Ministry of foreign affairs of the Republic of Lithuania : The U.S. proposals for the U.S. Visa Waiver Program were discussed in Prague, , dostupné na Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Latvia: Coalition for Visa Equality considers amendments to Visa Waiver Programme proposed by the United States, , dostupné na V tomto období sa v koalícii angažovalo už aj Rumunsko 343 Dutko Worldwide je firma, zameraná na stratégiu a manažment multidisciplinárnych vládnych záležitostí. Svojimi poradenskými službami privátnemu i verejnému sektoru pomáha zvyšovať vplyv na politický rozhodovací proces. Viď stránku firmy. Dostupná na Velvyslanectví České republiky ve Spojených státech amerických,embassy of the Czech Republic in the United States of America,Washington, DC: Press Release, 30.dubna 2007, dostupné na 83

84 problematiky bezvízového styku v Kongrese, ktoré by viedlo k rozšíreniu VWP. Každý štát mal zaplatiť Dutko Worldwide identickú sumu dolárov. 345 Medzičasom sa objavili v Kongrese nové návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali VWP. V Senáte bol predstavený návrh zákona S.4 - Zákon o zvyšovaní americkej bezpečnosti z roku V Snemovni reprezentantov sa objavil návrh zákona H.R.1 - Zákon implementujúci odporučenia komisie z 11. septembra z roku 2007 a ďalšie tri návrhy modernizácie VWP (H.R.1465,1543 a 2006). Návrh S.4 z januára 2007 sa vo svojej Hlave V s názvom Zvyšovanie bezpečnosti medzinárodného cestovania dotýkal aj modernizácie VWP v sekcii Táto sekcia bola blízka pôvodnému návrhu Voinovicha. Jej pozitívom bola flexibilita odmietnutých žiadostí neimigračných víz pri splnení určitých podmienok ako napríklad dodržanie bezpečnostných požiadaviek, pretrvávajúca redukcia v miere odmietnutých žiadostí neimigračných víz, kooperácia na protiteroristických iniciatívach USA a pod. Tento návrh bol výhodný pre kandidujúce štáty do VWP a preto sa ho snažili podporiť. Flexibilita, ktorú tento zákon ponúkal, však bola oklieštená dodatkom demokratky D. Feinstein. Jej úprava ustanovila, že výnimka z 3% hranice zamietnutých žiadostí o vízum do USA môže byť udelená len vtedy, ak kandidátsky štát neprekročil mieru 10% zamietnutých žiadostí o víza do USA za predchádzajúci rok, alebo ak neprekračuje percento povolenej dĺžky pobytu v USA, ktorá ešte nebola presne stanovená. 347 Nesúhlas s týmto dodatkom vyjadrili štáty Koalície pre vízovú rovnosť v liste adresovanom členom Kongresu, v ktorom kritizovali, že navrhnutá úprava kladie dôraz na ilegálnu migráciu a apelovali na schválenie zákona bez obmedzujúceho dodatku senátorky. 348 Napriek ich protestom bol tento dodatok schválený v senáte koncom februára Dutko Worldwide: Media center: news & resourced, Dutko Global Advisors Recognized for their Work on Visa Waiver Modernization : , dostupné na Library of Congress Thomas: S.4 A bill to make the United States more secure by implementing unfinished recommendations of the 9/11 Commission to fight the war on terror more effectively, to improve homeland security, and for other purposes (Engrossed as Agreed to or Passed by Senate), , dostupný na Velvyslanectví České Republiky ve Spojených Státech Amerických, Washington, D.C.: Americký senát na svém dnešním zasedání schválil návrh zákona pod označením S4, Press Release, 13.března 2007, dostupné na Baltic American Freedom League: News Articles - U.S. visa-waiver program meets EU resistance, May 24, 2007, dostupné na 84

85 Ekvivalentný návrh zákona H.R.1 349, predstavený v januári 2007, neobsahoval články týkajúce a programu bezvízového styku USA a preto bolo dôležité, aby sa tieto rozdiely urovnali pri stretnutí zástupcov Senátu a Snemovne reprezentantov v zmierovacom konaní Ďalšie dva návrhy zákonov z marca 2007, modernizujúce VWP, boli pre krajiny Koalície pre vízovú rovnosť prijateľné. Návrh republikána R. Wexlera H.R.1465 umožňoval, aby sa kandidujúci štát zapojil do VWP, ak má uskutočniteľný plán k splneniu požiadaviek do troch rokov, ak dosiahol významný pokrok pri znižovaní miery zamietnutých neimigračných víz v predchádzajúcich dvoch rokoch a ak spolupracoval pri protiteroristických iniciatívach a pri zdieľaní informácií. 352 Republikán R. Emanuel v návrhu zákona H.R.1543 inicioval, aby sa pri udeľovaní výnimky z dodržania stanovenej miery odmietnutých žiadostí neimigračných víz zvažovali otázky súvisiace s bezpečnosťou a miera prekračovania povoleného pobytu. 353 Tretí návrh z apríla 2007 B. Thompsona je podobný Emanuelovmu. Jeho špecifikom je splnenie podmienky 6% hranice zamietnutých víz alebo podmienky, aby celkový počet občanov, ktorým bol odmietnutý vstup do USA v kombinácii s počtom občanov, ktorí boli pripustení ako neimigrační návštevníci, ale porušili podmienky vstupu bol menší ako 2% celkového počtu občanov, ktorí požiadali o vstup do USA ako neimigrační návštevníci počas predchádzajúceho fiškálneho roku. 354 Hlavné pole pôsobenia Dutko Worldwide, Koalície pre vízovú rovnosť ako aj ostatných aktérov predstavovalo angažovanie sa v amerických diskusiách o nových zákonoch upravujúcich bezvízový styk. Neželateľným scenárom bolo priradenie problematiky VWP k imigračným otázkam, preto bolo potrebné chopiť sa 349 Implementing Recommendations of the 9/11 Commission Act of 2007, P. L. No , 121 Stat. 266 (Aug. 3, 2007), dostupný na Zmierovacie konanie (tzv. conference committee) je ad hoc komisia vytvorená zo zástupcov Senátu a Snemovne reprezentantov, ktorej cieľom je dosiahnuť zmier pri zákonoch, ktoré boli schválené oboma komorami Kongresu a obsahujú výrazné rozdiely alebo kontroverznú legislatívu 351 Polish American Congress: Visa Waiver Legislation passes Senate, , dostupné na Viď Library of Congress Thomas: H.R.1465 To provide additional discretion to the Secretary of Homeland Security in designating countries eligible to participate in the visa waiver program under section 217 of the Immigration... (Introduced in House), March 9, 2007, dostupné na Viď Library of Congress Thomas: H.R.1543 Visa Waiver Modernization Act, March 15, 2007, dostupné na Viď Library of Congress Thomas: H.R.2006 To improve the Nation's homeland security by strengthening the security of the visa waiver program under section 217 of the Immigration and Nationality Act, and for other purposes, April 23, 2007, 85

86 šance modernizovať VWP ako súčasť bezpečnostnej legislatívy v čo najprijateľnejšej forme. Dôležitým bodom bolo zvyšovanie informovanosti kongresmanov, ktorí buď o problematike VWP nevedeli skoro vôbec, alebo si ho nesprávne spájali s problémom nelegálnej migrácie a zdôrazňovanie výhod reformy VWP (zvýšenie bezpečnosti, zlepšenie vnímania USA v dotknutých krajinách či zlepšenie podmienok pre biznis a turizmus). Výhodou problematiky modernizácie VWP bolo, že nepredstavovala spor medzi Demokratmi a Republikánmi. Aj keď Republikáni bývajú opatrnejší v otázkach imigrácie, s ktorou je bezvízový styk často spájaný, majú do istej miery tendenciu vnímať stredoeurópske a baltské krajiny ako tradičných spojencov USA v EÚ. Takýto imidž dobrých spojencov pretrváva aj medzi Demokratmi. 355 Okrem individuálnych a spoločných snáh štátov Koalície pre vízovú rovnosť mali svoje miesto pri ovplyvňovaní navrhovanej legislatívy aj skupiny etnických Američanov a iné združenia, ktoré používala koalícia ako jeden z prostriedkov v boji za bezvízový styk s USA. Napríklad najväčšia americko - maďarská zastrešujúca organizácia American Hungarian Federation vyzývala jednotlivcov i lídrov komunít k tomu, aby kontaktovali svojho senátora a primäli ho k podporeniu zákona S.4 prostredníctvom listu alebo telefonátu. 356 Aj nevládna organizácia American Friends of the Czech republic vyzývala svojich členov ku tomu, aby kontaktovali svojich zástupcov a požiadali ich o aktívne spolupodieľanie sa na návrhu zákona H.R Organizácia The American Latvian Association, ktorá je hlavnou zastupujúcou organizáciou Lotyšsko americkej komunity v USA, taktiež podporila tento návrh. Jej priatelia boli vyzvaní k tomu, aby kontaktovali členov výborov buď faxom, alebo telefonicky a týmto spôsobom agitovali za podporu zákona H.R.1543 a za odstránenie dodatku Feinstein z návrhu zákona S.4. E mailová forma komunikácie sa neodporúčala, keďže reprezentant príjme približne 8000 mailov mesačne. Taktiež 355 Informácia o priebehu a výsledkoch pracovnej návštevy ministra zahraničných vecí SR Jána Kubiša vo Washingtone, Spojené štáty americké, apríl 2007, dostupné na mat.rtf 356 American Hungarian Federation: American Hungarian Federation s Public Statements Regarding Visa Waiver, II Action Alert Immediate Action needed. Dostupné na AFOCR: American Friends of the Czech Republic, Newsletter, Spring 2007, Volume XIII, Number 1, Latest on the visa issue, s. 1,dostupné na 86

87 doručenie listu osobám z kongresu, by mohlo trvať 6 týždňov, kvôli bezpečnostným kontrolám. 358 Výsledkom priamych i nepriamych snáh lobovania zainteresovaných aktérov bol nakoniec Zákon implementujúci odporúčania Komisie o 11.9 z roku 2007 (Zákon o partnerstve v bezpečnom cestovaní a v boji proti terorizmu, ktorý bol jeho súčasťou). Oddiel 711, týkajúci sa modernizácie VWP, bol prakticky zákonom S.4 spolu s dodatkom senátorky Feinstein, ktoré boli inkorporované ako dodatok k zákonu H.R.1 9.júla O necelý mesiac bol zákon podpísaný prezidentom. Napriek tomu, že finálna verzia zákona nebola v súlade s predstavami krajín Koalície pre vízovú rovnosť, bola úspechom nielen vzhľadom na flexibilitu miery zamietnutých neimigračných víz, ale aj vzhľadom na pôvodnú verziu H.R.1, ktorá články o VWP neobsahovala vôbec. Ambasády ČR, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska a Slovenska sa vyjadrili k modernizácii VWP v spoločnom vyhlásení. Legislatíva nenapĺňala ich očakávania, vzhľadom na mieru odmietnutých žiadostí víz ako kritéria pre participáciu v programe. Toto kritérium pre nich predstavovalo umelú bariéru, ktorá nereflektovala hlboký záväzok a angažovanie sa v posilňovaní transatlantickej a globálnej bezpečnosti. 359 V roku 2007 sa do 10 % hranice vtesnal z Koalície pre vízovú rovnosť iba jeden štát Česká republika. Najhoršie bolo na tom Rumunsko a Poľsko. Miera odmietnutých žiadostí neimigračných víz sa zakladá na počte celosvetovo podaných žiadostí o služobné a turistické vízum (typ B) občanmi konkrétneho štátu. Tabuľka č.5: Výpočet miery zamietnutých žiadostí neimigračných víz Adjusted Refusal rate = Refusals Overcomes Issuances + Refusals Overcomes Adjusted Refusal rate prispôsobivá miera odmietnutých žiadostí o víza Refusals formálne odmietnuté žiadosti o neimigračné víza americkým konzulárnym úradníkom Overcomes prípady, pri ktorých bolo pôvodné rozhodnutie zamietnuť vízum, alebo pozastaviť spracovanie vízovej procedúry prekonané novou informáciou alebo zmenenými okolnosťami, ktoré urobili žiadateľa spôsobilým pre získanie víza Issuances vydané víza Zdroj: Vypracované na základe Calculation of the Adjusted Visa Refusal Rate for Tourist and Business travelers under guidelines of the Visa Waiver program, dostupné na Viď The American Latvian Association: ALA Call to Action Visa waiver legislation H.R.1543 and S.4, dostupné na Joint Embassy Statement: U.S. Visa Waiver program modernization, , dostupné na 87

88 Tabuľka č.6: Miera zamietnutých žiadostí víz do USA za fiškálne roky 2006, 2007 a 2008 Staré členské štáty EÚ (EÚ - 15) Nové členské štáty (EÚ 27) v 27 členských štátoch EÚ Členské štáty EÚ miera odmietnutých žiadostí víz v % za rok 2006 miera odmietnutých žiadostí víz v % za rok 2007 miera odmietnutých žiadostí víz v % za rok 2008 Veľká Británia a Severné Írsko 14,6 21,1 25,5 Rakúsko 15,8 16,1 20,3 Írsko 17,4 24,2 20 Fínsko 12, ,1 Dánsko ,6 Nemecko 8,7 10,2 13,8 Holandsko 10,7 12,1 13,7 Belgicko 10,7 13,1 13,4 Nórsko 4,9 9,4 11,9 Portugalsko 10 8,3 10,7 Španielsko 6,2 7 9,9 Taliansko 2,4 7,1 9,3 Francúzsko 1,4 8,1 8,7 Luxembursko - 0,8 6,2 7,8 Grécko 2,2 1,6 1,5 Rumunsko 34,1 37,7 25 Poľsko 26,2 25,2 13,8 Bulharsko 17,5 14,3 13,3 Litva 27,7 12,9 9 Lotyšsko 21,6 11,8 8,3 Maďarsko 12,7 10,3 7,8 Slovinsko 4,4 7 6,7 Slovensko ,3 Česká republika 9,4 6,7 5,2 Estónsko 7,1 4 3,9 Malta 2,8 2,7 2,5 Cyprus 2,2 1,8 1,7 Rastúca Klesajúca tendencia Zdroj: Autorka, na základe štatistík U.S. Department of State, Bureau of Consular Affairs, z roku 2006, 2007 a 2008, dostupné na a Problémom miery zamietnutých žiadostí o víza je, že agreguje rozhodnutia amerických konzulárnych úradníkov o (ne)udelení víza občanom danej krajiny, ktoré môžu byť subjektívne, vzhľadom na ľudský faktor. Je to nepresný spôsob merania pravdepodobnosti, že občania danej krajiny budú prekračovať povolenú dobu pobytu. 360 Toto kritérium reflektuje iba žiadosti o víza podané na amerických ambasádach alebo konzulátoch v zahraničí a neberie do úvahy osoby, ktoré cestujú do 360 Porovnaj Sales, N.A.: Implementing the 9/11 Act Mandates for Enhancing the Visa Waiver Program, US House of Representatives Committee on Homeland Security, Subcommittee on Border, Maritime and Global Counterterrorism, July 16, 2008, s. 2, Dostupné na 88

89 USA bez víz v rámci VWP. Publikované prípustné miery zamietnutých žiadostí neimigračných víz pre krajiny participujúce vo VWP sú preto vyššie ako by boli, keby sa do výpočtov zahŕňali aj cestujúci v rámci bezvízového styku Konfliktná línia medzi EÚ a členskými štátmi Po podpísaní Zákona o partnerstve v bezpečnom cestovaní a v boji proti terorizmu sa pozornosť členských štátov postupne presúvala na bilaterálne rokovania a na memorandá o porozumení, ktoré boli výnimočným prvkom procedúry rozširovania VWP pred novembrom 2008 a predstavovali hlavný konfliktný bod medzi členskými štátmi a EÚ. Práve vtedy, keď sa Spojené štáty americké presunuli v rokovaniach s členskými štátmi z politickej roviny do technickej, začala EÚ vyvíjať nátlak na členské štáty, aby nepodpisovali bilaterálne dohody s USA. 362 F. Frattini poznamenal, že nová americká legislatíva je aplikovateľná na všetky členské štáty a preto je nerozumné vyjednávať opatrenia implementácie tejto novej úpravy bilaterálne. 363 Diplomati v Bruseli sa obávali, že tieto dohody ukázali nedostatok záujmu o podporu spoločného európskeho postoja. Napriek tomu sa niektoré členské štáty pustili do ich podpisovania v dôsledku iritujúceho nedostatku pokroku a v odpovedi na silný domáci tlak. 364 Napríklad estónsky prezident T. H. Ilves povedal reportérom Európskeho parlamentu, že jeho krajina bola unavená z čakania na bruselské riešenie vízovej problematiky. 365 M. Bútora, ktorý bol jednou z osobností, ktoré prispeli svojím dielom k zrušeniu vízovej povinnosti medzi Slovenskom a USA v rozhovore pre Slovak Spectator uviedol, že pri rokovaniach s USA nemal veľa podpory zo strany EÚ, keďže táto problematika pre EÚ nebola prioritou. Krajiny, ktorých sa táto otázka týkala, museli vyjednávať s USA 361 Subcommittee on Europe of the Committee on Foreign Affairs United States House of Representatives, Testimony of Stephen A. Tony Edson, Deputy Assistant Secretary for Visa Services, May 14, 2008, Policy paper, dostupné na McNamara, S.: Visa Policy and Transportation Security: Ensuring the Right Balance, February 13, 2008, dostupné na European Commission (Secretariat General): Excerpted minutes of the 1822nd meeting of the Comission held in Strasbourg on Tuesday 11 March afternoon, Brussels, , PV (2008)1822 final, dostupné na 08.pdf 364 Nikki, T.: US extends visa waiver program, Brussels, Dostupné na Barber, T. Bounds, A.: US visa dispute divides the EU, Financial Times. London (UK), Mar 12, s. 11, Document URL: D 89

90 takmer sami. Slovenský veľvyslanec v USA R. Káčer vnímal podporu zo strany EÚ v osobe európskeho veľvyslanca J. Brutona a komisára F. Frattiniho, ale podotkol, že ťarcha celého procesu bola na pleciach štátov. 366 Tabuľka č.7: Dátumy podpisov Memoránd o porozumení ČR Estónsko Lotyšsko Maďarsko Litva Slovensko Poľsko Dátum podpisu MoU Zdroj: Autorka Memorandá o porozumení medzi členskými štátmi EÚ a USA neboli pre zúčastnené strany právne záväzné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo medzinárodného práva. Obsahovo boli veľmi podobné. 367 Ich predmetom boli všeobecné záväzky a záväzky bezpečnostné. Týkali sa systému ESTA, výmeny informácií, hlásenia stratených a odcudzených cestovných pasov, repatriácie, posilnených štandardov pre cestovné doklady, bezpečnosti letísk a leteckého sprievodu. 368 Brali do úvahy záväzky vyplývajúce z práva EÚ a ES. Memorandum predpokladalo aj podpis ďalších dvoch dokumentov o výmene informácií z preverovania teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu a o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti. Konfliktným bodom memoránd z pohľadu vízovej politiky mohol byť systém ESTA, postupovanie informácií zo spoločnej databázy VIS a hlásenie stratených a odcudzených pasov. Časť venovaná systému ESTA sa však týkala iba povinnosti jej použitia a učinenia spoločných krokov so zástupcami turistického a cestovného priemyslu k zaisteniu jej používania a informovanosti o tomto systéme. V časti týkajúcej sa zdieľania informácií bol zdôraznený súlad s Dohodou o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) medzi EÚ a USA a s inými medzinárodnými 366 The Slovak Spectator: Sharing views on visas, , dostupné na Embassy od the United States, Prague, Czech Republic: DHS Assistant Secretary Barth: Progress on Visa Waiver for Czech Republic, dostupné na Pozri Memorandum o porozumení medzi SR a USA, dostupné na medzi ČR a USA, dostupné na medzi Lotyšskom a USA, dostupné na medzi Estónskom a USA, dostupné na 90

91 a vnútroštátnymi záväzkami a pri hlásení stratených a odcudzených pasov bol spomenutý taký priebeh hlásenia, ktorým by nebolo dotknuté zdieľanie informácií prostredníctvom Interpolu. Prvým sólistom pri podpisovaní memoránd o porozumení sa stala Česká republika. Návrh textu memoranda jej bol poskytnutý v januári EK konštatovala, že návrh je v niekoľkých bodoch v potenciálnom konflikte s právom EÚ, ČR však úspešne oponovala a svoj postup obhájila na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti , keď minister vnútra I. Langer podpisoval memorandum vo Washingtone. 369 Plnú kompatibilitu s právom EÚ odzrkadľovalo aj stanovisko právnej služby Rady. ČR nenarušilo svojím konaním ani právomocí Spoločenstva vzhľadom na spoločnú vízovú politiku, pretože systém ESTA nie je vízum 370 a hranice vytýčené EÚ, týkajúce sa výmeny informácií, prístupu USA do databáz a informačných systémov ES/EÚ a hlásenia stratených a odcudzených pasov, neboli prekročené. Okrem toho sa jasné rozdelenie kompetencií de facto neuskutočnilo. EK sa uspokojila so záväzkom ČR nezasahovať do niektorých inštrumentov, ktoré boli predtým zjednané na komunitárnej úrovni. 371 S postupom Čechov nesúhlasili staré štáty Únie a Poľsko, naopak pobaltské štáty, Maďarsko, Slovensko a Nemecko sa postavili na stranu ČR. 372 Český príklad neskôr nasledovali aj iné štáty pôvodnej Koalície pre vízovú rovnosť - Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva a Slovensko. 5.4 Analýza Vertikálna (in)koherencia politická Indikátorom politickej vertikálnej inkoherencie je konfliktnosť priorít členských štátov a EÚ. Aj keď problematika bezvízového styku s USA predstavovala spoločnú prioritu členských štátov a EÚ, aspoň na deklaratórnej úrovni, pri bližšej špecifikácii 369 Ministerstvo vnitra České republiky: Bezvízový program a elektronický systém cestovní registrace (ESTA), s.1 6, dostupné na Pozri preslov J.Zahradila - Rozpravy: Dvojstranné zmluvy v priebehu rokovaní medzi USA a niektorými členskými štátmi vo veci víz a údajov PNR (záznam podľa mena cestujúceho), 10. marca 2008, Štrasburg, dostupné na //EP//TEXT+CRE ITEM-017+DOC+XML+V0//SK 371 Ministerstvo vnitra České republiky: Bezvízový program a elektronický systém cestovní registrace (ESTA), s.1 6, dostupné na Ministerstvo zahraničných vecí SR: D.Štrofová a V.Obistnik v TA3 o vízach s USA, , dostupné na 91

92 si môžeme všimnúť nesúlad, ktorý bol príčinou konfliktov medzi EÚ a členskými štátmi počas riešenia tohto problému. Cieľom EÚ bolo dosiahnutie bezvízového styku pre nováčikov v čo najkratšom časovom horizonte, ale vzhľadom na to, že EÚ vnímala celý problém cez prizmu svojho mechanizmu vízovej reciprocity a usilovala sa o odstránenie vízovej asymetrie všetkých nových členských štátov naraz, riešenie bolo v nedohľadne. Priorita rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi v otázke VWP bola problematická z viacerých aspektov. Rozšírenie VWP o všetky členské štáty EÚ by dovoľovalo Bruselu rozhodovať o tom, ktorým krajinám Amerika otvorí dvere a ktorým nie, čo by mohlo viesť k precedensu automatického rozširovania VWP na budúce pristupujúce štáty. 373 Ďalším aspektom bol rozporuplný charakter tejto priority. Prečo by mali Spojené štáty rovnako zaobchádzať s novými členskými štátmi EÚ, keď samotná EÚ to nerobí? Dokumentuje to napríklad fakt, že väčšina štátov európskej pätnástky zaviedla extenzívne obmedzenia pre vstup na svoj pracovný trh pre pristupujúce krajiny v roku Členské štáty vnímali vyriešenie problematiky bezvízového styku ako svoj individuálny záujem, ktorý sa snažili dosiahnuť čo najskôr. Dôkazom je pohľad štátov V4 na Koalíciu pre vízovú rovnosť, ktorá bola len doplňujúcim prvkom individuálnych snáh členských štátov. Aj napriek koaličnému prístupu chcela každá členská krajina pokračovať vo svojich bilaterálnych jednaniach s USA. Táto spolupráca individuálne konanie samotných štátov nevylučovala a preto sa nemohlo očakávať, že v prípade dosiahnutia bezvízového styku len niekoľkými štátmi V4, by sa zvýhodnené štáty vzdali svojej pozície, kým by ju dosiahol zvyšok skupiny. Potvrdilo to aj rozšírenie VWP v novembri Pobaltské štáty, Slovensko, Česko a Maďarsko vstúpili do VWP, napriek tomu, že Poľsko sa nekvalifikovalo pre členstvo Vertikálna (in)koherencia koordinačná Koordinačná vertikálna koherencia sa vzťahuje na koordináciu problémov medzi EÚ a členskými štátmi. Politika EÚ je vertikálne inkoherentná, keď členské štáty 373 Porovnaj McNamara, S.: Visa Policy and Transportation Security: Ensuring the Right Balance, February 13, 2008, dostupné na 92

93 uskutočňujú také akcie, ktoré sú v rozpore s politikou odsúhlasenou na európskej úrovni alebo ju dokonca ničia. 374 Dôležitým dokumentom z pohľadu koordinačnej (in)koherencie, ktorý bol odsúhlasený na európskej úrovni, bol spoločný postup z 5. marca Stanovoval akési červené línie pre bilaterálne rokovania členských štátov. Potenciálny konflikt s týmito pravidlami predstavovalo podpisovanie memoránd o porozumení členskými štátmi. Pri analýze českého, slovenského, estónskeho a lotyšského memoranda o porozumení som nenašla žiadny rozpor v oblasti vízovej politiky medzi politikou odsúhlasenou na európskej úrovni a na úrovni týchto členských štátov. K ostatným memorandám som nemala prístup. Čo sa týka úsilia členských štátov pred podpisovaním memoránd o porozumení, je možné identifikovať viaceré snahy, ktoré viedli ku koordinovanému prístupu. Napríklad snahy členských štátov plniť úlohy vyplývajúce z vízových cestovných máp boli v línii s úlohami, ktoré mali pripraviť tieto štáty na členstvo v Schengene. Kompatibilnou metódou EÚ a členských štátov bolo zviditeľňovanie problematiky bezvízového styku v amerických kruhoch. Koalícia pre vízovú rovnosť počítala aj s uskutočňovaním spolupráce prostredníctvom zdôrazňovania potreby angažovanosti Európskej Komisie v línii s príslušným európskym predsedníctvom. Za prostriedok získavania podpory bola považovaná výmena informácii s európskym predsedníctvom, Komisiou a s ostatnými členskými štátmi. Podľa S. Ludford (ALDE) 375 dvojstranné lobistické snahy škodili pokusom Komisie a Predsedníctvu predstaviť jednotnú líniu v záujme celej Európy pri riešení problematiky absencie vízovej reciprocity. 376 Tento výrok poukazuje na ďalší aspekt problému zásadu solidarity. Pri dvojstranných rokovaniach mali členské štáty dodržiavať zásadu solidarity, na základe ktorej sa mali zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by bolo v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch Smith, E.K.: European Union Foreign Policy in a Changing World, s Alliance of Liberals and Democrats for Europe 376 Viď Rozpravy: Dvojstranné zmluvy v priebehu rokovaní medzi USA a niektorými členskými štátmi vo veci víz a údajov PNR (záznam podľa mena cestujúceho), 10. marca 2008, Štrasburg, dostupné na DOC+XML+V0//SK 377 Pozri Hlava V, čl.11, ods.2 ZEÚ, Zmluva o EÚ (konsolidované znenie, do ktorého boli zapracované zmeny vyplývajúce zo Zmluvy z Atén podpísanej , Ú. v. EÚ C 321 E/1, , s. 15. Dostupné na 93

94 Niektoré médiá naznačujú, že vnímanie EÚ ako súdržnej sily.bolo oslabené. Nátlak EÚ na členské štáty, aby nepodpisovali bilaterálne dohody s USA bol zreteľný a preto ich podpisovanie členskými štátmi nerobilo Únii dobré meno. Napríklad v článku T. Barbera a A. Boundsa pre Financial Times s názvom Americký vízový spor rozdeľuje EÚ sa píše o tom, že vízová roztržka odhaľuje nejednotnosť Únie v jej jednaniach s najväčšími svetovými mocnosťami. 378 Otázkou však ostáva, aký má, alebo aký veľký bude mať dosah toto vnímanie na reálnu účinnosť pôsobenia EÚ ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch. V konkrétnom prípade problematiky bezvízového styku s USA nebolo pôsobenie EÚ natoľko oslabené, aby sa s ňou nepočítalo pri riešení tohto problému, o čom svedčí aj súhlas USA s binárnym prístupom. 378 Barber, T. Bounds, A.: US visa dispute divides the EU, Financial Times, London (UK), , s.11, dostupné na D 94

95 6 Záver Povaha víz je veľmi úzko prepojená so štátom a jeho základnými funkciami. Súvisí s teritóriom, ktoré je jedným z hlavných atribútov štátu, keďže je oprávnením k vstupu a pobytu na určitom území. Vízum je zahranično politickým nástrojom, výrazom suverenity, nástrojom prispievajúcim k národnej bezpečnosti a ku kontrole migračných tokov. Vzhľadom na túto prepojenosť so štátom sú víza veľmi citlivou záležitosťou. Dôkazom citlivej povahy vízovej politiky pre členské štáty EÚ je fakt, že spoločná vízová politika EÚ neupravuje oblasť dlhodobých víz, ktoré sú senzitívnejšie ako krátkodobé víza. Ďalším argumentom je, že aj keď Lisabonská zmluva nahradí oblasti, v ktorých sa rozhodovalo jednomyseľne riadnym legislatívnym postupom, ak vstúpi do platnosti, otázka pasov, spadajúca do vízovej politiky, bude jednou z výnimiek. Senzitívna povaha víz a vízovej politiky sa prejavila vo vysokom stupni národnej kontroly v oblasti tejto spoločnej politiky. Dokazujú to nasledovné ukazovatele, súvisiace s charakteristickými prvkami tejto spoločnej politiky, ktorými sú harmonizované zoznamy tretích krajín, jednotný formát víz a pravidlá, ktoré sa naň vzťahujú a spoločné pravidlá, procedúry a podmienky pre vydávanie víz: 1. Členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či budú vyžadovať víza od príslušníkov štátov, ktoré nie sú na spoločnom zozname, od ľudí bez štátneho občianstva a od ľudí, ktorým bol priznaný status utečenca. 2. Reštriktívny negatívny zoznam, na ktorom sa nachádza okolo 130 štátov a územných jednotiek reflektuje národné vízové obmedzenia. 3. Napriek tomu, že sa na spoločných zoznamoch nachádzajú aj územné jednotky a územné správne orgány, ktoré nie sú uznané za štáty najmenej jedným členským štátom ako napríklad Palestínsky správny orgán či Tchaj-wan, nenájdeme na nich Západnú Saharu, Južné Osetsko, Abcházsko či Kosovo, ktoré bolo uznané 23 štátmi EÚ. 4. Jednotné vízum v pravom zmysle slova neexistuje, existuje len jednotný formát víza. Zmluvné strany uznávajú platné vnútroštátne víza, pokiaľ sú udelené na základe spoločných podmienok a kritérií. 95

96 5. Existuje vízum s obmedzenou územnou platnosťou na vnútroštátne územie jednej alebo viacerých zmluvných strán, ktoré môže byť vydané z humanitárnych dôvodov či z dôvodov národného záujmu. 6. V prílohe I Schengenského hraničného kódexu je uvedený príkladný zoznam podkladov, o ktoré môže pohraničná stráž požiadať príslušníka tretieho štátu, aby overila splnenie vstupných podmienok. Znamená to, že členské štáty si môžu pridávať nové požiadavky, ktoré sa môžu líšiť od toho, čo sa vyžaduje na inom vstupnom bode do EÚ. 7. Pokiaľ vízum nie je možné udeliť do dokladu, vo výnimočných prípadoch je dovolené ho pripojiť na oddelený papier vložený do dokladu. V Schengenskom kódexe nie sú výnimočné prípady bližšie špecifikované, čo implikuje určitý priestor pre manévrovanie. 8. Fakt, že cieľom návrhu Vízového kódexu je posilňovanie rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi o víza aj prostredníctvom odôvodňovania zamietavých rozhodnutí poukazuje na existujúce rozdiely v konzulárnej praxi. Na základe vyššie uvedených argumentov považujem prvú hypotézu, ktorá predpokladá, že členské štáty si udržali vysoký stupeň národnej kontroly nad vstupom na svoje teritórium, napriek existencii spoločnej vízovej politiky EÚ, za potvrdenú. Druhá hypotéza, ktorá predpokladá, že prístup Európskej únie, pobaltských štátov a štátov vyšehradskej štvorky k riešeniu absencie vízovej reciprocity v prípade USA bol vertikálne inkoherentný, ukrýva v sebe dva aspekty, vzťahujúce sa na vertikálnu koherenciu politický a koordinačný. Indikátorom politickej vertikálnej inkoherencie je konfliktnosť priorít členských štátov a EÚ. Cieľom EÚ vo vzťahu k VWP bolo, aby sa na ňom čo najskôr zúčastnili všetky členské štáty, a tak bolo zabezpečené uplatňovanie vízovej reciprocity a rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov EÚ v plnej miere. Snahy Európskej únie o pripojenie všetkých členských štátov do VWP vychádza zo samotného mechanizmu reciprocity, ktorý predpokladá, že ak EÚ neuplatňuje voči tretej krajine vízovú povinnosť, očakáva sa zrušenie vízovej povinnosti tejto krajiny voči všetkým štátom EÚ. Túto prioritu načrtáva aj list F. Frattiniho M. Chertoffovi z 28. júna 2007, v ktorom žiada o pripojenie všetkých členských štátov do VWP. Ďalším podporným argumentom je dôvod predstavenia najbližšej správy, ktorá reflektuje problematiku vízovej reciprocity najneskôr do 30. júna 2009, hoci podľa článku 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 851/2005 stačí, ak sa táto správa predloží do 96

97 30. júna Týmto dôvodom bol veľký význam, prikladaný dosiahnutiu úplnej reciprocity. Cieľom členských štátov bol individuálny národný záujem kvalifikovať sa v programe bezvízového styku čo najskôr. Na tento individuálny záujem členských štátov poukazuje ich postoj ku Koalícii pre vízovú rovnosť, ktorá bola iba doplňujúcim prvkom individuálnych snáh členských štátov a nezakladala sa na hesle jeden za všetkých a všetci za jedného. Pobaltské štáty, Slovensko, Česko a Maďarsko vstúpili do VWP, napriek tomu, že Poľsko sa nekvalifikovalo pre členstvo. Na individuálny národný záujem Poľska poukazuje skutočnosť, že najprv nechcelo pristúpiť do Koalície pre vízovú rovnosť, ktorá vznikla v septembri 2006, vzhľadom na sledovanie vlastného samostatného postupu. Potenciálnym dôvodom mohli byť návrhy predstavené v Kongrese v roku 2005, ktoré boli sľubné pre Poľsko. Na konfliktnoť priorít členských štátov a EÚ poukazuje podpísanie memoranda o porozumení medzi USA a Českou republikou , pred prijatím spoločných pravidiel na európskej úrovni, ktoré bolo kritizované zo strany EÚ a fakt, že pobaltské štáty, Maďarsko a Slovensko sa postavili na stranu Česka. Ďalším ukazovateľom je aj podpísanie memoránd Estónskom a Lotyšskom deň po tom, ako F. Frattini vyjadril na pôde Komisie, že je nerozumné vyjednávať opatrenia implementácie novej americkej legislatívy bilaterálne. Vyššie uvedené skutočnosti ma priviedli k záveru, že prístup Európskej únie, pobaltských štátov a štátov vyšehradskej štvorky k riešeniu absencie vízovej reciprocity v prípade USA bol z politického aspektu vertikálne inkoherentný. Okrem toho som dospela k novej hypotéze, že príčinou tejto inkoherencie bola absencia proaktívneho prístupu EÚ, pričom vychádzam predovšetkým zo správ Komisie o vízovej reciprocite a z jednotlivých akcií EÚ, v ktorých sa javil jej prístup ako reaktívny. Predpokladám, že absencia proaktívneho prístupu EÚ by mohla byť príčinou viacerých aktuálnych problémov vízovej politiky EÚ ako aj inšpiráciou pre ďalšie skúmanie. Ďalším aspektom vertikálnej inkoherencie je aspekt koordinačný. Odkazuje na koordináciu akcií medzi úrovňou členských štátov a EÚ. Vzhľadom na nedostupnosť niektorých relevantných zdrojov a fakt, že v rámci riešenia problematiky bezvízového styku s USA je možné identifikovať akcie vedúce ku koordinácii, ako aj náznaky, ktoré poukazujú na opačný smer, sa mi nepodarilo dospieť k jednoznačnému záveru o koordinačnej vertikálnej (in)koherencii. 97

98 7 Použitá literatúra 7.1 Primárne zdroje Dokumenty ES/EÚ COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Commission Staff Working Document. The U.S. Electronic System for Travel Authorization (ESTA), SEC(2008)2991 final, Brussels COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Completing the internal market: White paper from the Comission to the European Council (Milan, June 1985), COM(85) 310 final, June 1985, on-line text COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council amending the Common Consular Instructions on visas for diplomatic missions and consular posts in relation to the introduction of biometrics including provisions on the organisation of the reception and processing of visa applications /* COM/2006/0269 final - COD 2006/0088 */, Brussels, COMMISSION REPORT on the implementation of point 10 of the final communiqué issued at the European Summit held in Paris on 9 and 10 December 1974 Passport Union, Bulletin of the European Communities. júl 1975, No Supplement 7/1975, on-line text CONCLUSIONS OF THE FONTAINEBLEAU EUROPEAN COUNCIL, Bulletin of the European Communities. jún 1984, No. 6, s on-line text COUNCIL REGULATION (EC) No 539/ March 2001: Listing the third countries whose nationals must be in possession of visas when crossing the external borders and those whose nationals are exempt from that requirement, Ú. v. EÚ L 81/1, COUNCIL REGULATION (EC) No 574/1999 of 12 March 1999: Determining the third countries whose nationals must be in possession of visas when crossing the external borders of the Member States, U. v. ES L 72/2, DOHODA MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (DHS) (Dohoda PNR z roku 2007), Ú. v. EÚ L 204, , s DOHOVOR, KTORÝM SA VYKONÁVA SCHENGENSKÁ DOHODA zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, Ú. v. ES L 239, , s DUBLIN CONVENTION - Convention determining the State responsible for examining applications for asylum lodged in one of the Member States of The European Communities, ( Legislatívu EÚ je možné nájsť na webovej stránke podľa čísla Ú. v. ES, alebo podľa čísla dokumentu. 98

99 June 1990), Official Journal of the European Communities (OJEC) , No. C 254, s on-line text EUROPEAN COMMISSION (Secretariat General): Excerpted minutes of the 1822nd meeting of the Comission held in Strasbourg on Tuesday 11 March afternoon, Brussels, , PV (2008)1822 final, on-line text EUROPEAN PARLIAMENT: Parliamentary Questions, Answer given by Mr Frattini on behalf of the Commission, E-6038/07, EURÓPSKA RADA: Haagsky program: Posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ, Ú. v. C 53, , s. 7. KOMISA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV: Návrh, Nariadenie EP a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov, vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracovania žiadostí o víza, KOM (2006)269 v konečnom znení, Brusel KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE, Ú. v. C 115, LUXEMBOURG EUROPEAN COUNCIL, Závery z Luxemburgského summitu, Luxemburg, 12. a , on-line text NARIADENIE RADY (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Ú. v. ES L 81, , s.1-7. NARIADENIE RADY (ES) č. 574/1999 z 12. marca 1999, Ú. v. L 072, , s NARIADENIE RADY č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár, Ú. v. L 053, , s NARIADENIE RADY č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, Ú. v. ES L 141, , s NAŘÍZENÍ EVROPSKÉHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 562/2006 ze dne 15.března 2006, kterým se stanoví kodex Společenství o pravidlech upravujících přeshraniční pohyb osob (Schengenský hraniční kodex), Ú. v. L 105, NÁVRH NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O VÍZOVOM KÓDEXE SPOLOČENSTVA (predložená Komisiou), Brusel, , KOM(2006) 403 v konečnom znení, 2006/0142 (COD). NÁVRH NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov, vrátane ustanovení o organizácii prijímania 99

100 a spracovania žiadostí o víza, Brusel, , KOM(2006) 269 v konečnom znení, 2006/0088 (COD). NÁVRH NARIADENIA RADY pozmeňujúce nariadenie (ES) číslo 539/2001, ktoré sa vzťahuje na mechanizmus vzájomnosti, KOM/2004/0437 v konečnom znení - CNS 2004/0141. OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou, Ú. v. EÚ C 231, , s PACTE EUROPÉEN SUR L IMMIGRATION ET L ASILE, on-line text mmigration_et_l_asile_fr.pdf PROGRAM SLOVINSKÉHO PREDSEDNÍCTVA predsedov vlád v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí dostupný na O URA_SLO_ANGL_FRA.pdf PROPOSAL FOR A COUNCIL REGULATION amending Regulation (EC) No 1683/95 laying down a uniform format for visas as regards the numbering of visas, COM/2008/0188 final - CNS 2008/0074. PROPOSAL FOR A COUNCIL REGULATION listing the third countries whose nationals must be in possession of visas when crossing the external borders and those whose nationals are exempt from that requirement, Brussels, , COM(2000) 27 final 2000/0030 (CNS). PROTOKOL (č. 19) o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej Únie, Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii - PROTOKOLY - Protokol (č. 19) o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie Ú. v. C 115, , s PROTOKOL (č.22) o Postavení Dánska, Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii - Protokoly - Protokol (č. 22) o postavení Dánska,Ú. v. C 115, , s PROTOKOL o vykonávaní spoločných právomocí, Ú. v. EU C 306/ Protokol (č. 19) o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej Únie, Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii - PROTOKOLY - Protokol (č. 19) o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie Ú. v. C 115, , s RADA EURÓPSKEJ ÚNIE: Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Ú. v. ES L 81, , s RADA EURÓPSKEJ ÚNIE: Nariadenie Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, Ú. v. ES L 141, , s RADA EURÓPSKEJ ÚNIE: Nariadenie Rady (ES) č.333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi 100

101 cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár, Ú.v L 053, , s RADA EURÓPSKEJ ÚNIE: Společná konzulární instrukce k vízům pro diplomatické mise a konzulární úřady, Ú. v. ES C 326/1, RADA EURÓPSKEJ ÚNIE - Výbor stálych predstaviteľov/zmiešaný výbor: Výsledky rokovania, právne predpisy USA o programe bezvízového styku (VWP Visa Waiver Program), 7337/08, VISA 82 USA 12 COMIX 189, Brusel, , s.1-4, on-line text REPORT ON EUROPEAN UNION, Bulletin of the European Communities. 1976, No Supplement 1, s , on-line text RESOLUTION of the Representatives of the Gouvernements of the Member states of the European Communities, meeting within the Council on 23 June 1981, Official Journal of the European Communities (OJEC) , No. C 241, s on-line text ROZHODNUTIE RADY z 1. júna 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha 12 k Spoločným konzulárnym pokynom a príloha 14a k Spoločnej príručke o účtovaných poplatkoch, ktoré zodpovedajú administratívnym nákladom na spracovanie žiadostí o vízum (2006/440/ES), Úradný vestník L 175, , s ROZHODNUTIE RADY z 8. júna 2004, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) 2004/512/ES, OJ L 213, , s SPOLOČNÁ POZÍCIA RADY 2005/69/SVV z 24. januára 2005 o výmene určitých údajov s Inter polom, Ú. v. EÚ L 27, , s SPOLOČNÉ KONZULÁRNE POKYNY týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady (2005/C 326/01), SPRÁVA KOMISIE Európskemu parlamentu a Rade týkajúca sa pretrvávajúceho neuplatňovania reciprocity niektorými tretími krajinami v oblasti oslobodenia od víz v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2006/0568 v konečnom znení, Brusel, SPRÁVA KOMISIE Rade a Európskemu parlamentu - O vývoji vízového informačného systému (VIS) v roku 2007 (predkladaná v súlade s povinnosťou podľa článku 6 rozhodnutia Rady 2004/512/ES z 8. júna 2004) KOM/2008/0714 v konečnom znení. SPRÁVA KOMISIE Rade o recipročnom oslobodení od vízovej povinnosti s niektorými tretími krajinami v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2006/0003 v konečnom znení, Brusel,

102 STANOVISKO 2/2005 K NÁVRHU NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi: (KOM(2004) 835 konečná verzia) Prijaté On-line text STANOVISKO EURÓPSKEHO DOZORNÉHO ÚRADNÍKA PRE OCHRANU ÚDAJOV k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracovania žiadostí o víza 2006/0088 (COD), Ú. v. C 321, , s ŠTVRTÁ SPRÁVA KOMISIE Rade a Európskemu parlamentu o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2008/0486 v konečnom znení. THIRD REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EP AND THE COUNCIL ON CERTAIN THIRD COUNTRIES' MAINTENANCE OF VISA REQUIREMENTS IN BREACH OF THE PRINCIPLE OF RECIPROCITY, MEMO/07/360, Brussels, TREATY OF AMSTERDAM amending the Treaty on European Union, the Treaties establishing the European Communities and certain related acts - Declarations adopted by the Conference - Declaration on Article 73j(2)(b) of the Treaty establishing the European Community, OJ C 340, , s TRETIA SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, KOM/2007/0533 v konečnom znení, Brusel, UZNESENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU z 22. mája 2008 o rokovaniach medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o zrušení vízovej povinnosti, P6_TA(2008)0230, Štrasburg, 22. mája 2008, on-line text TA DOC+XML+V0//SK WHITE PAPER FROM THE COMISSION TO THE EUROPEAN COUNCIL (Milan, June 1985), COM(85) 310, jún ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 11. a ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 13. a ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 15. a

103 ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 15. a ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 15. a ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 19. a ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli z 21. a ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli zo ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli zo ZÁVERY PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEJ RADY v Bruseli zo 14. a ZÁVERY Z TAMPERE, on-line text ZMLUVA O ES (konsolidované znenie, do ktorého boli zapracované zmeny vyplývajúce zo Zmluvy z Atén podpísanej , Ú. v. EÚ C 321 E/1, , s. 66. On-line text Legislatíva USA ENHANCED BORDER SECURITY AND VISA ENTRY REFORM ACT OF 2002, P.L. No , 116 STAT H.R The Homeland Security Act of 2002, P. L. No , 116 Stat (Nov. 25, 2002), on-line text H.R To designate Poland, Hungary, the Czech Republic, Estonia, Latvia, and Lithuania as program countries under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act., H.R (May 14, 2002), on-line text /bordersecurity107173%5B1%5D.pdf H.R.1465 To provide additional discretion to the Secretary of Homeland Security in designating countries eligible to participate in the visa waiver program under section 217 of the Immigration... (Introduced in House), H.R.1543 Visa Waiver Modernization Act, H.R.2006 To improve the Nation's homeland security by strengthening the security of the visa waiver program under section 217 of the Immigration and Nationality Act, and for other purposes, H.R.5406 To suspend the visa waiver program until certain entry-exit control requirements are met, and for other purposes, H.R.634 To designate Poland as a program country under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act, subject to special conditions, Závery Predsedníctva Európskej Rady sú dostupné na 103

104 H.R.635 To designate Poland as a program country under the visa waiver program established under section 217 of the Immigration and Nationality Act, IMMIGRATION AND NATIONALITY ACT OF 1952 (McCarran-Walter Act), P.L. No , 66 Stat. 163 (June 27, 1952), jeho aktualizovaná verzia z , on-line text IMMIGRATION REFORM AND CONTROL ACT OF 1986 (IRCA), P.L , 100 Stat (June 11, 1986), on-line text IMPLEMENTING RECOMMENDATIONS OF THE 9/11 COMMISSION ACT OF 2007, P. L. No , 121 Stat. 266 (Aug. 3, 2007), on-line text comm-act-of-2007.pdf S.2611Comprehensive Immigration Reform Act of 2006, SEC. 412 Visa Waiver program expansion, S.4 A bill to make the United States more secure by implementing unfinished recommendations of the 9/11 Commission to fight the war on terror more effectively, to improve homeland security, and for other purposes (Engrossed as Agreed to or Passed by Senate), S.4100 Secure Travel and Counterterrorism Partnership Act (Introduced in Senate), December 7, UNITED STATES CONSTITUTION, on-line text USA PATRIOT ACT (Uniting and Strengthening America by Providing Appropriate Tools Required to Intercept and Obstruct Terrorism Act of 2001), P.L. No , 115 Stat. 272, H.R (Oct. 23, 2001), on-line text VISA WAIVER PERMANENT PROGRAM ACT, P.L , 114 Stat (Oct. 30, 2000), on-line text Ostatné zdroje AMERICAN HUNGARIAN FEDERATION, Immediate Action needed. American Hungarian Federation s Public Statements Regarding Visa Waiver, II Action Alert, on-line text BARROSO, J. M.: The EU and the US: a declaration of interdependence, SAIS, Washington, 18 October 2005, SPEECH 05/522, on-line text COMMUNITY CODE ON VISAS, on-line text DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA, dostupný na EURÓPSKY DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD v znení Protokolu č. 11, s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13, on-line text 381 Legislatíva USA je dostupná na webovej stránke Library of Congress Thomas: 104

105 EURÓPSKY PARLAMENT: Rozpravy: Dvojstranné zmluvy v priebehu rokovaní medzi USA a niektorými členskými štátmi vo veci víz a údajov PNR (záznam podľa mena cestujúceho), 10. marca 2008, Štrasburg, on-line text //EP//TEXT+CRE ITEM-017+DOC+XML+V0//SK FORMULÁR ŽIADOSTI O NEPRISŤAHOVALECKÉ VÍZUM DS-156, on-line text CHERTOFFOV LIST Z ODPOVEDAJÚCI NA LIST F. FRATTINIHO on-line text INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH PRACOVNEJ NÁVŠTEVY MINISTRA ZAHRANIČNÝCH VECÍ SR JÁNA KUBIŠA VO WASHINGTONE, SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ, , on-line text astnymat.rtf JOINT EMBASSY STATEMENT: U.S. VISA WAIVER PROGRAM MODERNIZATION, , on-line text LATEST ON THE VISA ISSUE, AFOCR: American Friends of the Czech Republic, Newsletter, Spring 2007, Volume XIII, Number 1, s. 1, on-line text LETTER FROM COMMISSION AND COUNCIL TO CHERTOFF US HOMELAND SECURITY SECRETARY, dated 28 June 2007, on-line text MINISTERSTVO ZAHRANIČNÍCH VĚCÍ ČESKÉ REPUBLIKY: Výsledky jednání pracovní skupiny ČR USA o vízech, on-line text ido=1&idj=1 MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS OF THE REPUBLIC OF HUNGARY: Political/Diplomatic Relations, posledná aktualizácia , on-line text %20Diplomatic%20relations&c=4&z=America MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS REPUBLIC OF CHINA (TAIWAN): Diplomatic Allies, online text ODPOVEĎ NA PARLAMENTNÚ OTÁZKU E-6038/07, z 19. februára 2008, on-line text OFFICE OF THE PRESS SECRETARY: President Bush Discusses the Visa Waiver Program, Rose Garden, On-line text 105

106 POZIČNÉ STANOVISKO ASOCIÁCIÍ ZASTUPUJÚCICH TURISTICKÝ PRIEMYSEL KU VÍZOVÉMU KÓDEXU SPOLOČENSTVA. On-line text REPLY, E-6100/2008, , on-line text REPORT ON EUROPEAN UNION, BULLETIN OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. 1976, No Supplement 1, s , Dostupná na SPRÁVA O PLNENÍ ZAHRANIČNEJ POLITIKY SR V ROKU 2006 Príloha č.1 Hodnotenie hlavných stykových aktivít a plánovaných podujatí zahraničnej politiky SR v roku 2006, s , on-line text D5_SK/$File/~ pdf SUBCOMMITTEE ON EUROPE OF THE COMMITTEE ON FOREIGN AFFAIRS UNITED STATES HOUSE OF REPRESENTATIVES, Testimony of Stephen A. Tony Edson, Deputy Assistant Secretary for Visa Services, , Policy paper, on-line text THE AMERICAN LATVIAN ASSOCIATION: ALA CALL TO ACTION VISA WAIVER LEGISLATION H.R.1543 and S.4, on-line text U.S. CUSTOMS AND BORDER PROTECTION: CBP TRAVELER ENTRY FORMS: CBP Declaration, I-94, I-94W, Washington D. C., Marec On-line text er_entry_forms.pdf THE UN : The World macro regions and components, on line text UNITED NATIONS, TREATY SECTION OF THE OFFICE OF LEGAL AFFAIRS: TREATY HANDBOOK, on-line text VEĽVYSLANECTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY VO WASHINGTONE: Bezvízový styk s USA, on-line text /ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/W ashingtonzu/main.nsf/vw_byid/id_2631b096b28b4879c ce99_sk&opendocum ent=y&lang=sk&hm=15-cestdoklady&ob=0 WORLD ECONOMIC AND FINANCIAL SURVEYS, World Economic Outlook, Databas - WEO Groups and Aggregates Information, Október 2008, on-line text WRITTEN QUESTION BY PETRU FILIP (PPE-DE) TO THE COUNCIL, E-6100/08, 12 November 2008, on-line text //EP//TEXT+WQ+E DOC+XML+V0//EN&language=SK YEAR 1997 FEDERAL REGISTER NOTICES: September, 1997, on-line text 106

107 7.2 Sekundárne zdroje Monografie a zborníky BARŠOVÁ, A. BARŠA, P.: Přisťahovalectví a liberální stát Imigrační a integrační politiky v USA, západní Evropě a Česku, Brno, Medzinárodný politologický ústav MÚ Brno, CEYHAN, A.: Policing by Dossier: Identification and Surveillance in an Era of Uncertainty and Fear, in: BIGO, D. GUILD, E. (eds.): Controlling Frontiers: Free movement Into and Within Europe, Aldershot, Ashgate Publishing, DAVIES, G. D.: EU Internal market law, London, Cavendish Publishing Limited, FIALA, P. PITROVÁ, M.: Evropská unie, Brno, CDK, FORSTER, J. STOKKE, O.: Policy coherence in Development co-operation, London, Routledge, GEORGE, A.L. BENNET, A.: Case studies and theory development in the Social Sciences, MIT Press, GIBNEY, M.J. HANSEN, R. (eds.): Immigration and Asylum: From 1900 to present, Oxford, ABC-CLIO, Incorporated, CHOLEWINSKI, R.: Borders and discrimintion in the EU, in: ANDERSON, M. APAP, J. (eds.): Police and justice co-operation and the new european borders, The Hague, Kluwer law international, European monographs, LAURSEN, F.: The Lessons of Maastricht, in: EDWARDS, G. PIJPERS, A. (eds.): The Politics of European Treaty Reform: The 1996 Intergovernmental Conference and Beyond, London/Washington, Continuum International Publishing Group, MARTENCZUK, B.: Visa Policy and EU External Relations, in: Martenczuk, B. Thiel, S. (eds.): Justice, Liberty, Security. New challenges for EU External Relations, Brussels, VUBPress MELONI, A.: Visa policy within the European Union Structure, Berlin, Springer, OCCHIPINTI, J.D.: The Politics of EU Police Cooperation toward a European FBI? London, Lynne Rienner Publishers, ORBIE, J.: Europe's Global Role: External Policies of the European Union, Ghent University, Belgium, Ashgate Publishing, Ltd., PIKNA, B.: Vnitřní bezpečnost a veřejný pořádek v evropském právu (oblast policejní a justiční spolupráce), Praha, Linde, ROMEIN, S.: EU Border and Visa Policy: Current State of Affairs, in: DE ZWAAN, J. W. - GOUDAPPEL, F. A. N. J. (eds.): Freedom, Security and Justice in the European Union: Implementation of the Hague Programme, Hague, T.M.C Asser Press, SALTER, M.B.: Rights of Passage: The Passport in International Relations, Boulder, Lynne Rienner, SMITH, E.K.: European Union Foreign Policy in a Changing World, United Kingdom, Polity Press,

108 VAN DE RIJT, W.: Schengen depuis le 26 mars 1995, in: DEN BOER, M. (eds.): The Implementation of Schengen: First the widening, now the deepening, Maastricht, European Institute of Public Administration, YIN, R.K.: Case Study Research: Design and methods. London, Sage Publications, Články v odborných časopisoch ALCADE, J. BOUCHARD, C.: Human security and Coherence within the EU:The case of the 2006 UN Small Arms conference, Hamburg review of Social sciences, Vol 3, No 1, June 2008, s BALGA, J.: Systém vízového režimu EÚ, Justičná revue, Roč. 57, č. 5, 2005, s BENDEL, P. : Immigration Policy in the European Union: Still bringing up the walls for fortress Europe?. Migration Letters., 2005, č.1. CREMONA, M.: Coherence through Law: What difference will the Treaty of Lisbon make?, Hamburg review of Social sciences, Vol 3, No 1, jún 2008, s JONES, T.: Policy Coherence, Global Environmental Governance and Poverty Reduction, International Environmental Agreements: Politics, Law and Economics, Vol 2, No 4, 2002, s KUIJPER, P.J.: The Evolution of the third pillar from Maastricht to the European Constitution: Institutional aspects, Common Market Law Review, Vol 41, No 2, 2004, s MAY, J.P. SAPOTICHNE, J. WORKMAN, S. : Policy Coherence and Policy Domains, The Policy Studies Journal, Vol 34, No 3, 2006, s MELONI, A.: The Development of a Common visa policy under the Treaty of Amsterdam, Common Market Law Review, Vol 42, No 5, 2005, s PEERS, S.: Key Legislative developments on Migration in the European, European Journal of Migration and Law, Vol 9, No 4, 2007, s PORTELA, C. RAUBE, K.: Six authors in search of a notion: (In)Coherence in EU Foreign Policy and its Causes, Hamburg review of Social sciences, Vol. 3, No. 1, jún 2008, s SALTER, M.B.: Passports, Mobility, and Security: How smart can the border be? International Studies Perspectives, Vol 5, No 1, 2004, s TULMETS, E.: The European Neighbourhood Policy: A flavour of Coherence in the EU s external relations?hamburg review of Social sciences, Vol 3, No 1, jún 2008, s Elektronické dokumenty a články AVEC LE SOUTIEN DE LA COMMISSION EUROPÉENNE: Palestine - reconnaissance de l État de -, Décembre 2001, on-line text BALTIC AMERICAN FREEDOM LEAGUE: News Articles - U.S. visa-waiver program meets EU resistance, , on-line text 108

109 BARBER, T. BOUNDS, A.: US visa dispute divides the EU, Financial Times, London (UK), , s.11, on - line text =45648&RQT=309&VName=PQD BEAUDOIN, CH.: Traité de Lisbonne: ce qui va changer. On - line text de_lisbonne,_ce_qui_va_changer_-_tableau_chb %5b1%5d.pdf BRUNDSEN, J.: Commission attacks US visa waiver proposals, , on-line text BRUNDSEN, J.: Extension of majority voting heralds new era for JHA policy, EUROPOLITICS, special edition, Wed , N 3407, s. 32, online - text ternal-file/pdf/gratuit_en/europolitics_3407_special_treaty.pdf?isportalaccessed=true BUNYAN, T.: Trevi, Europol and the Europeanstate, 1993, s. 1-15, on-line text CALCULATION OF THE ADJUSTED VISA REFUSAL RATE FOR TOURIST AND BUSINES S. TRAVELERS UNDER GUIDELINES OF THE VISA WAIVER PROGRAM, on-line text CARAFANO, J. J.: Road Maps for Visa Waiver Program Lead Nowhere, , on-line text COMMON PRESS STATEMENT OF EU AND US REPRESENTATIVES MEETING IN BRDO ON , on - line text EU_VWP. html CREMONA, M: EU external Action in the JHA Domain: A legal Perspective, European University Institute - Department of Law (LAW), October 2008, EUI Working Papers LAW No. 2008/24, s. 1-37, on-line text ČIŽINSKÝ, P.: Větší důraz na bezpečnostní aspekty v Evropské unii. Haagský program vytyčuje další cíle EU v budování prostoru svobody, bezpečnosti a práva, článok pre migraceonli ne.cz, Multikulturní centrum Praha, leden 2005, s. 1 10, on-line text pdf DIRECTORATE - GENERAL INTERNAL POLICIES POLICY DEPARTMENT C CITIZENS RIGHTS AND CONSTITUTIONAL AFFAIRS: An Analysis of the Current Common Consular Instructions, briefing paper, IP/CLIBE/FWC/ , on-line text DUKE, S.: Consistency as an issue in EU external activities, European Institute of Public Administration, Working paper 99/W/06, on-line text ESTONIAN EMBASSY IN WASHINGTON: AP_Estonia, US Sign Visa Deal (March 12), , on-line text 109

110 ESTONIAN MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS: Foreign Minister Urmas Paet met with U.S. Secretary of State Condoleezza Rice, , on-line text EUROPEAN UNION FACTSHEET: Visa Reciprocity, June 2006, s. 1-2, on-line text EUROPEAN UNION FACTSHEET: Visa Reciprocity, June 2006, s On-line text FORD T. J.: BORDER SECURITY: Stronger Actions Needed to Assess and Mitigate Risks of the Visa GAO T, GAO: Border Security: Implications of Eliminating the Visa Waiver Program, GAO-03-38, Washington, D.C., GAO: Process for Admitting Additional Countries into the Visa Waiver Program, GAO R, Washington D.C., GAO: Report to Congressional Requesters - Visa Wiver program: Actions are needed to improve management of the expansion process, and to asses and mitigate program risks, GAO , Washington D.C., GAO: Technology Assessment Using Biometrics for Border Security, GAO , November 2002, s On-line text HILDRETH, S.A. EK, C.: Long-Range Ballistic Missile Defense in Europe, CRS Report for Congress, updated September 3,2008, on-line text HORNBECK, J.F.: The Financial Crisis in Argentina, CRS Report RS21072, June 5, 2003, on-line text INSTITUT EUROPÉEN DE RECHERCHE SUR LA COOPÉRATION MÉDITERRANÉENNE ET EURO-ARABE, avec le soutien de la Commission Européenne: Palestine - reconnaissance de l État de -, Décembre 2001, on-line text IOM: Visa Systems, KRÁL, D.: Vízová politika Evropské unie a Spojených států Výzvy pro transatlantické partnery, Institut pro evropskou politiku, EUROPEUM, 2007, s. 27. On-line text MINISTERSTVÍ ZAHRANIČNÍCH VĚCÍ ČESKÉ REPUBLIKY: Počítám s tím, že výsledky přijdou do dvou let, Články a projevy ministra Vondry, 2006, on-line text MINISTERSTVO VNITRA ČESKÉ REPUBLIKY: Vízová politika, on-line text NUTTALL, S.J.: Consistency and the CFSP: a categorization and its consequences, London School of Economics and Political Science, 2001, s. 1-10, on-line text 110

111 PEERS, S.: Changing the institutional framework for EU Justice and Home Affairs law without the Lisabon Treaty, Statewatch Analysis, University of Essex, júl 2008, on-line text POLISH AMERICAN CONGRESS: VISA WAIVER LEGISLATION PASSES SENATE, , on-line text PREPARATIONS FOR VISA-FREE REGIME WITH US, , on-line text PRESS AND INFORMATION DEPARTMENT, MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS: Foreign minister wants topic of visa-free travel to be included in EU-US Declaration, Estonian Review, Vol.17, No.13, , s. 3, on-line text PRIME MINISTER WRAPS UP VISIT TO U.S., on - line text QUESTIONS AND ANSWERS ON THE ADOPTION OF THE COUNCIL DECISION TO AUTHORIZE THE COMMISSION, On behalf of the European Community, to open negotiations with the U.S. on certain conditions for access to the US Visa Waiver Program, MEMO/08/254, Brussels, On-line text 0&language=EN&guiLanguage=en SALES, N.A.: Implementing the 9/11 Act Mandates for Enhancing the Visa Waiver Program, US House of Representatives Committee on Homeland Security, Subcommittee on Border, Maritime and Global Counterterrorism, , on-line text SCHENGENSKÁ DOHODA, on-line text SISKIN, A.: Visa waiver program, CRS report for Congress, , on-line text SISKIN, A.: Visa Waiver Program, CRS Report RL32221, , s. 2-3, on-line text SPRÁVY TLAČOVÉHO ODDELENIA PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE SR: Prezident SR Iva n Gašparovič sa stretol s prezidentom USA, , on-line text THE COMMISSION ADOPTS A PROPOSAL AMENDING THE RECIPROCITY MECHANIS M INTRODUCED BY THE SCHENGEN VISA REGULATION, MEMO/04/170, Brussels, On - line text format=html&aged=0&language=en&guilanguage=en THE EMBASSY OF REPUBLIC OF POLAND IN WASHINGTON, D.C.: President of the Republic of Poland Aleksander Kwaśniewski visited USA. Washington, February 8-9th, , on-line text 111

112 THE POLONIA PORTAL: Sen. Santorum Supports Visa Waiver Program for Poland, , on-line text TORPEY, J.: Coming and going: On the state monopolization of the Legitimate Means of Movement, Center for the Study of Democracy. Paper 97-10, , s. 1-27, on-line text VELVYSLANECTVÍ ČESKÉ REPUBLIKY VE SPOJENÝCH STÁTECH AMERICKÝCH, Embassy of the Czech Republic in the United States of America,Washington, DC: Press Release, , on-line text VELVYSLANECTVÍ ČESKÉ REPUBLIKY VE SPOJENÝCH STÁTECH AMERICKÝCH, WASHINGTON, D.C.: Americký senát na svém dnešním zasedání schválil návrh zákona pod označením S4, Press Release, , on-line text WAIVER PROGRAM, GAO , Washington, D.C., , s. 3, on-line text Internetové portály DUTKO WORLDWIDE - ESTA - EUROPA, Summaries of legislation - EUROPEAN NAVIGATOR - INTERPOL - MERCOSUR - MINISTERSTVO VNITRA ČESKÉ REPUBLIKY - MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS OF THE REPUBLIC OF LATVIA MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS OF THE REPUBLIC OF LITHUANIA THE EMBASSY OF HUNGARY IN WASHINGTON, D.C. - THE UNITED STATES MISSION TO THE EUROPEAN UNION - THE WHITE HOUSE - U.S. DEPARTMENT OF STATE - UK BORDER AGENCY - VELVYSLANECTVÍ SPOJENÝCH STÁTŮ AMERICKÝCH, Praha, ČR - VEĽVYSLANECTVO USA, BRATISLAVA, SR - VISEGRAD GROUP - Všetky internetové zdroje boli overené k

113 8 Zoznam Tabuliek Tabuľka č.1 Prístupy k prevedeniu vízovej politiky EÚ, s Tabuľka č.2 Kompozícia čierneho a bieleho zoznamu EÚ, s Tabuľka č.3 Typy víz podľa Spoločných konzulárnych pokynov, s Tabuľka č.4 Pravidlá, ktoré mali členské štáty dodržiavať pri svojich stykoch s USA v záležitosti VWP, s. 72. Tabuľka č.5 Výpočet miery zamietnutých žiadostí neimigračných víz, s. 87. Tabuľka č.6 Miera zamietnutých žiadostí víz do USA za fiškálne roky 2006,2007, 2008 v 27 členských štátoch EÚ, s. 88. Tabuľka č.7 Dátumy podpisov Memoránd o porozumení s USA, s

114 9 Zoznam Skratiek ASEAN B3 CARICOM CBP CSIS CS-VIS EBSVERA EP ES ESTA EURODAC EUROPOL EÚ EVAF GAO ICAO IMF INA IOM Association of South-East Asian Nations (Združenie krajín juhovýchodnej Ázie) Baltic states - Lithuania, Latvia and Estonia (Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko) The Caribbean Community and Common Market (Karibské spoločenstvo a spoločný trh) Customs and Border Protection (Úrad colnej a hraničnej ochrany) Center for Strategic and International Studies (Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie) Central Visa Information System (Centrálny vízový informačný systém) Enhanced Border Security and Visa Entry Reform Act (Zákon o zvýšenej bezpečnosti hraníc a reforme vstupu) Európsky parlament Európske spoločenstvo Electronic System for Travel Authorization (elektronický systém cestovnej autorizácie) European Dactyloscopie (Európska databáza odtlačkov prstov) The European Police Office (Európsky policajný úrad) Európska Únia Electronic Visa Application Forms (elektronická forma žiadosti o vízum) Government Accountability Office (Kontrolný výbor amerického Kongresu) International Civil Aviation Organization (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo) International Monetary Fund (Medzinárodný menový fond) Immigration and Nationality Act (Zákon implementujúci odporúčania Komisie) International oganisation on migration (Medzinárodná organizácia pre migráciu) 114

115 JHA Justice and Home Affairs (Spravodlivosť a vnútorné záležitosti) LDC Least Developed Countries (najmenej rozvinuté krajiny) MERCOSUR Mercado Comun del Cono Sur (Spoločný trh Juhu) NATO North Atlantic Treaty Organization (Organizácia Severoatlantickej aliancie) NI-VIS National Interface Visa Information System (Národný styčný bod vízového informačného systému) OJEC Official Journal of the European Communities (Úradný vestník Európskeho Spoločenstva) OSN Organizácia spojených národov PNR Passenger Name Record (Dohoda o osobných záznamoch o cestujúcich) Rada Rada ministrov SIS Schengen Information System (Schengenský informačný systém) SRN Spolková republika Nemecko TREVI Terrorisme, Radicalisme, Extrémisme, Violence Internationale (Terorizmus, radikalizmus, extrémizmus, medzinárodné násilie) US VISIT United States Visitor and Immigrant Status Indicator Technology (Integrovaná databáza vstupu do Spojených štátov) Ú. v. Úradný vestník V4 Vyšehradská štvorka ( Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Česká republika) VIS Visa Information System (Vízový informačný systém) VWP Visa Waiver Program (Americký program bezvízového styku) ZEÚ Zmluva o Európskej únii 115