Príručka: Rozvojová pomoc a regionálny rozvoj EÚ

Transcription

1 Kontext - Európsky rok rozvoja 2015 Príručka: Rozvojová pomoc a regionálny rozvoj EÚ (Únia poskytuje pomoc v oblasti rozvojovej spolupráce od roku 1957) Téma zameraná na Európsky rok rozvoja 2015: - Poslanie a ciele Európskeho roka rozvoja, - Aktivity EÚ v oblasti rozvoja a pomoci, - Význam rozvojovej pomoci pre EÚ a občanov, - Ako a kde sa môžu študenti, občania zapojiť do aktivít Európskeho roka rozvoja, - Témy jednotlivých mesiacov Európskeho roka, podujatia, participácia verejnosti, - Rozvojová spolupráca Slovenska (SR), - Programy bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce SR, - Nástroje spolupráce a pomoci SR, - Očakávania, prínosy a výsledky Európske roka rozvoja, - Niektoré úspešné projekty, príklady dobrej praxe z regiónu. 2 Úvod 2 Legislatívny základ Legal basis rozvojovej politiky EÚ a Európskeho roka rozvoja Základné dokumenty 3 Cieľ rozvojovej politiky EÚ 4 Dôvody potreby rozvojovej pomoci 4 Účasť Slovenskej republiky v rozvojovej politike EÚ 5 Ciele Európskeho roka rozvoja Opatrenia na dosiahnutie cieľov 6 Rozvojové ciele tisícročia OSN (Millenium Development Goals MDGs) 9 Koordinácia medzi členskými štátmi 9 Implementácia 9 Nástroje, podujatia 10 Oblasti pomoci EÚ 13 Slovenská rozvojová pomoc 14 Ciele rozvojovej spolupráce Slovenska 14 Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) 15 EÚ kofinancované projekty 16 Štruktúra riadenia rozvojovej spolupráce SR 19 Slovenská rozvojová pomoc v číslach ( ) 21 Sektorové priority rozvojovej spolupráce SR 21 Programy a nástroje bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR 22 Humanitárna pomoc SR 22 Dobrovoľníctvo 23 Európsky rozvojový rok 2015 na Slovensku 24 Príklady rozvojovej pomoci Slovenska 26 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava 31 Príklady pomoci z regiónu (Košický, Prešovský kraj) 31 Zdroje, kontakty, videá 32 Glossary Organizácie 34 Prehľad medzinárodných organizácií a zoskupení 36 Glossary Programy 37 Zoznam ďalších skratiek 1

2 Úvod Vo svete žije ešte stále približne 1,3 miliardy ľudí v extrémnej chudobe, mnohí z nich trpia podvýživou, nemajú prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, liekom či pitnej vode a dosiahnutie základného vzdelania je pre nich utópiou. Títo ľudia musia často krát vyžiť z menej ako 1,25 USD na deň. Európska únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer (r. 2012) až 85% občanov EÚ podporuje myšlienku pomoci chudobným krajinám. Rok 2015 je príležitosťou zhodnotiť, čo sa v rozvojovej agende doposiaľ dosiahlo a aké sú vízie pre spoluprácu s rozvojovými krajinami na ďalšie roky. Legislatívny základ Legal basis Rozvojovej politiky EÚ a Európskeho roka rozvoja Zmluva o Európskej únii (Zmluva o EÚ); - Zmluvy o fungovaní Európskej únie; - Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2012 s názvom Program zmien: budúcnosť rozvojovej politiky EÚ ; - Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 472/2014/EÚ zo 16. apríla 2014 o Európskom roku rozvoja 2015; - Lisabonská zmluva (začlenila rozvojovú politiku do vonkajšej činnosti Únie); Základné dokumenty EÚ - Rozvojová politika únie po zavedení zásad stanovených v oznámení Komisie o Programe zmien; - Európsky koncenzus (r. 2006) základ rozvojovej spolupráce Únie; - Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; - Stanoviská Komisie (2013): Dôstojný život pre všetkých, odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet; - Závery Rady: Všeobecný program na obdobie po roku 2015; SR Zákon č. 617/2007 Z.z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov Zákon č. 545/2010 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Výnos č. 134/2011 Z.z. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 20. apríla 2011 o náležitostiach žiadosti o dotáciu, náležitostiach zmluvy o poskytnutí dotácie a účele dotácie a o náležitostiach výzvy vrátane postupov pri predkladaní programov a projektov oficiálnej rozvojovej pomoci. Výnos č. 135/2011 Z.z. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 20. apríla 2011 o zložení komisie, rozhodovaní komisie, organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí a o kritériách na vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie na oficiálnu rozvojovú pomoc. - Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky (Medium-Term Strategy for Development Cooperation of the Slovak Republic for ), z r. 2013, spracovaná v zmysle zákona č. 617/2007 Z. z. Stratégia je hlavným nástrojom plánovania rozvojovej pomoci - základný koncepčný dokument. 2

3 Staršie stratégie: - Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2014, MZVaEZ SR, - Hodnotenie Stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky , Platforma MVRO, - Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky , - Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na rok 2013, MZVaEZ SR, - Informácia o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok MZVaEZ SR, - Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR (ODA SR) na príslušný rok. - Program Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic Program for Sending Volunteers to Developing Countries within Official Development Assistance), schválený v r vedením MZVaEZ SR. - Koncepcia zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky (Concept for Involving Business Entities in Development Cooperation of the Slovak Republic), schválená v r vedením MZVaEZ SR. - Stratégia pre rozvojovú spoluprácu s Kenskou republikou na roky (Strategy for Development Cooperation with the Republic of Kenya for ), Programový dokument obsahuje prehľad doterajších rozvojových aktivít a iniciatív SR v Keni a definuje základné princípy, prioritné oblasti a ciele rozvojovej spolupráce SR s Keňou v období Stratégia aplikuje systematickejší prístup k rozvojovej spolupráci tým, že okrem cieľov definuje aj výsledky, ku ktorým budú jednotlivé intervencie v rámci jej realizácie prispievať. S cieľom zabezpečiť jej efektívnu realizáciu a zároveň transparentnú kontrolu využitia verejných financií je súčasťou stratégie aj mechanizmus jej pravidelného monitorovania a hodnotenia. OSN, UNDP, OECD - Miléniové rozvojové ciele OSN; - Realizing Africa s Wealth, Building Inclusive Businesses for Shared Prosperity, UNDP, 2013; Cieľ rozvojovej politiky EÚ Hlavným cieľom rozvojovej politiky je obmedzovanie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, ako je stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Boj proti chudobe pomôže tiež vybudovať stabilnejší, mierumilovnejší, prosperujúcejší a spravodlivejší svet, pričom sa zohľadní vzájomná závislosť bohatších a chudobnejších krajín. Rozvojová politika pomáha riešiť ostatné globálne problémy a prispieva k stratégii Európa Politiky Únie podporujú rozvojové potreby rozvojových krajín s cieľom odstránenia chudoby. Rozvojová spolupráca pozostáva aj z podpory ľudského rozvoja a rozvoja ľudských bytostí vo všetkých smeroch vrátane kultúrneho rozmeru. Európska únia je najväčším svetovým darcom, ktorý v celosvetovom meradle poskytuje viac ako polovicu oficiálnej rozvojovej pomoci. Ide o pomoc poskytovanú z rozpočtu Európskej únie (EÚ), v mene ktorej vystupuje Európska komisia (EK), a o bilaterálnu pomoc členských štátov EÚ. Rozvojová spolupráca patrí medzi jednu z priorít vonkajších vzťahov EÚ. Samotná Európska komisia poskytuje v rámci rozpočtu EÚ rozvojovú pomoc v objeme viac 3

4 ako 10 % celosvetových prostriedkov, resp. zabezpečuje pätinu objemu oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú poskytuje EÚ. Rozvojová pomoc však neznamená iba poskytnutie čistej vody či ciest s upraveným povrchom. Ide aj o pomoc rozvojovým krajinám zlepšiť obchodné väzby poskytnutím lepšieho prístupu na trh EÚ. Umožnilo by im to rozvíjať a posilniť zahraničný obchod, a tým využívať výhody globalizácie. Európska únia je globálnym hráčom, a to nielen v oblasti rozvojovej politiky. EÚ je aj najväčším svetovým obchodným partnerom realizujúcim 20 % globálnych vývozov a dovozov v objeme 30 % globálneho HDP. EÚ spolupracuje s tretími krajinami aj v politických a bezpečnostných otázkach, presadzujúc efektívny multilateralizmus. Dôvody potreby rozvojovej pomoci Obrovské zmeny vo svete výrazné posuny v globálnej hospodárskej a politickej rovnováhe; - 1,3 mld. ľudí stále žije v extrémnej chudobe; - Prehlbujúce sa nerovnosti v rámci krajín; - Prírodné a klimatické zmeny majú celosvetový účinok ale najväčší dopad je na rozvojové krajiny; Osobitný prieskum Eurobarometra 392 s názvom Solidarita vo svete: Európania a rozvojová pomoc uverejnený v októbri 2012 preukázal, že 85 % občanov Únie podporilo poskytovanie pomoci ľuďom v partnerských krajinách. Ako sa uvádza v uvedenej správe, napriek súčasnej ekonomickej situácii si viac ako šesť z desiatich občanov myslí, že pomoc ľuďom v partnerských krajinách by sa mala zvýšiť. Uvedená správa zároveň jasne poukázala na nedostatok vedomostí o rozvojovej spolupráci Únie, ktorý je dôvodom na zavedenie lepšej komunikácie. Hlavnou výzvou EÚ je modernizácia rozvojovej spolupráce v súlade s Programom zmien, prijatým v máji Cieľom týchto úsilí je zvýšenie efektívnosti pomoci, jej transparentnosti, viditeľnosti a vplyvu v partnerských krajinách v kontexte plnenia rozvojových záväzkov EÚ, Miléniových rozvojových cieľov (MDGs) a budúcej rozvojovej agendy po roku Významnou modalitou pomoci EÚ bude spoločné programovanie, ktoré bolo v roku 2013 rozšírené na ďalšie pilotné krajiny. Slovensko pokračuje v účasti na spoločnom programovaní pomoci EÚ pre Južný Sudán a zapája sa do spoločného programovania v ďalších partnerských krajinách. Na multilaterálnych fórach sa EÚ spolupodieľa na príprave ďalšieho smerovania globálnej rozvojovej agendy po roku 2015 a nadväzujúcich opatrení po Rio+20 vrátane stanovenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Účasť Slovenskej republiky v rozvojovej politike EÚ Slovenská republika sa zapája do tvorby rozvojovej politiky EÚ najmä prostredníctvom pracovných skupín Rady EÚ v Bruseli, ako aj účasťou v komitologických výboroch Európskej komisie, ktoré spolurozhodujú o implementácii vonkajšej pomoci EÚ. Slovensko sa zúčastňuje aj na iných fórach EÚ napr. na Rade pre zahraničné veci (FAC) k otázkam rozvojovej spolupráce, a tiež na neformálnych stretnutiach ministrov pre rozvojovú spoluprácu členských krajín EÚ a expertných stretnutí. V rámci uvedených štruktúr sa Slovensko intenzívne podieľa na tvorbe a definovaní parametrov nových nástrojov na vonkajšiu pomoc vrátane nástroja na rozvojovú spoluprácu, ktoré vstúpili do platnosti od (v rámci nového Viacročného finančného rámca EÚ na roky ). Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pomáha úspešnosti slovenských subjektov v grantových výzvach vonkajšej pomoci EÚ, ktoré vyhlasuje Európska komisia (napr. cez národné spolufinancovanie týchto projektov). 4

5 Ciele Európskeho roka rozvoja 2015 a) informovať občanov Únie o rozvojovej spolupráci Únie a jej členských štátov s dôrazom na výsledky, ktoré Únia v spolupráci s členskými štátmi dosiahla ako globálny aktér a ktoré bude naďalej dosahovať v súlade s najnovšími rokovaniami o všeobecnom rámci na obdobie po roku 2015; b) podporovať priamu angažovanosť, kritické myslenie a aktívny záujem občanov Únie a zainteresovaných strán o rozvojovú spoluprácu, a to aj v rámci navrhovania a vykonávania politík v tejto oblasti; c) zvyšovať informovanosť o prínosoch rozvojovej spolupráce Únie nielen pre príjemcov rozvojovej pomoci Únie, ale aj pre občanov Únie, a zabezpečiť širšie pochopenie súdržnosti politík na podporu rozvoja a vybudovať u občanov v Európe a v rozvojových krajinách zmysel pre spoločnú zodpovednosť, solidaritu a príležitosť v meniacom sa a čoraz vzájomne závislejšom svete. Zviditeľnenie rozvojovej spolupráce: Poskytnúť vhodnú príležitosť na zvýšenie povedomia širokej verejnosti o aktuálnej orientácii rozvojovej politiky Únie. Potrebné sú informácie o tom, ako môže Únia pomôcť zabezpečiť globálnu udržateľnosť. Zvyšovanie informovanosti o globálnej vzájomnej závislosti a vysvetľovať skutočnosť, že rozvoj je viac než pomoc. Prezentácia výsledkov rozvojovej politiky Únie po zavedení zásad stanovených v oznámení Komisie o Programe zmien. Heslo Európskeho roka 2015 je: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť. Európsky rok má byť katalyzátorom zvyšovania povedomia, a to aj prostredníctvom verejnej politickej diskusie a rozvojového vzdelávania, vytvárania podnetov a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom, sociálnymi partnermi a medzinárodnými subjektmi a organizáciami zapojenými do riešenia rozvojových problémov. Mal by pomôcť zamerať politickú pozornosť a zmobilizovať každého, koho sa to týka, s cieľom podporovať a presadzovať ďalšie akcie a iniciatívy na úrovni Únie a členských štátov, v spolupráci s príjemcami rozvojovej pomoci a ich zástupcami. V rámci Európskeho roku by sa mala zvýšiť informovanosť o všetkých formách rodovej diskriminácie, ktorej sú vystavené ženy a dievčatá v rôznych regiónoch, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, pracovným miestam a systémom zdravotnej starostlivosti, ako aj o nútených manželstvách, sexuálnom vykorisťovaní, mrzačení pohlavných orgánov a iných nekalých praktikách. Každý mesiac Európskeho roka rozvoja bude venovaný samostatnej téme. Január sa ponesie v duchu hesla "Európa vo svete" a rok sa ukončí v decembri témou ľudských práv. 5

6 Témy mesiacov roka rozvoja: 1. Európa vo svete 2. Vzdelávanie 3. Ženy a dievčatá 4. Zdravie 5. Mier a bezpečnosť 6. Udržateľný rast, dôstojné pracovné miesta a podnikanie 7. Deti a mládež 8. Humanitárna pomoc 9. Demografia a migrácia 10. Potravinová bezpečnosť 11. Udržateľný rozvoj 12. Ľudské práva Zdroj: / /?type=1&theater Oficiálne otvorenie Európskeho roka rozvoja 2015 sa uskutočnilo v piatok 9. januára 2015 v lotyšskej Rige. Opatrenia na dosiahnutie cieľov 1. Opatrenia, ktoré sa prijmú na dosiahnutie cieľov Európskeho roka, zahŕňajú tieto opatrenia, ktoré sa môžu organizovať na úrovni Únie alebo na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ako sa stanovuje v prílohe, ako aj v partnerských krajinách, v súlade s článkom 6 ods. 5: a) komunikačné kampane na šírenie hlavných posolstiev zacielených na širokú verejnosť a konkrétnejšie cieľové skupiny, najmä mladých ľudí a iné kľúčové cieľové skupiny, aj prostredníctvom sociálnych médií; b) organizovanie konferencií, podujatí a iniciatív so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na propagáciu aktívnej účasti a diskusie a na zvýšenie informovanosti na všetkých úrovniach; c) konkrétne opatrenia v členských štátoch zamerané na podporu cieľov Európskeho roka, a to najmä prostredníctvom rozvojového vzdelávania, výmeny informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi národnými, regionálnymi alebo miestnymi správnymi orgánmi a inými organizáciami; d) realizovanie štúdií a prieskumov a šírenie ich výsledkov. 2. Komisia môže označiť ďalšie opatrenia ako prínosné pre ciele Európskeho roka a umožniť, aby bol názov Európskeho roka a jeho heslo využitý na propagáciu uvedených opatrení, pokiaľ prispejú k uvedeným cieľom. Rozvojové ciele tisícročia OSN (Millennium Development Goals - MDGs) Na Miléniovom summite OSN v septembri 2000, potvrdilo 189 členských štátov OSN svoj záväzok venovať čo možno najväčšiu pozornosť udržateľnému rozvoju a boju proti chudobe. Výsledkom iniciatívy bolo prijatie ôsmych Rozvojových cieľov tisícročia (Millennium Development Goals MDGs), ktoré sa stali všeobecne akceptovaným rámcom pre meranie pokroku vo svete. Slovenská republika potvrdila prostredníctvom svojich najvyšších predstaviteľov svoj záväzok dosiahnuť tieto ciele. Ako člen EÚ, OBSE a špecializovaných agentúr v rámci systému OSN (UNDP, FAO, WFP, UNIDO, OECD, atď.) je Slovensko intenzívne zapojené do riešenia týchto globálnych úloh. 6

7 Slovenská republika napĺňa Miléniové ciele a svoje rozvojové záväzky prostredníctvom postupného zvyšovania objemu rozvojovej pomoci, liberalizácie obchodu, odpúšťania dlhov a spolupráce s bilaterálnymi a multilaterálnymi donormi. MDGs: 1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad; Na svete žije približne 870 miliónov ľudí trpiacich hladom a podvýživou. Sú to ľudia všetkých vekových kategórií, novorodenci, ktorých matky pre ne nemajú dostatok mlieka; seniori, o ktorých sa nemá kto postarať; nezamestnaní obyvatelia mestských slumov; farmári bez pôdy alebo siroty po rodičoch, ktorí zomreli na AIDS alebo iné choroby. 300 miliónov detí zaspáva každý večer hladných. 90 % z nich trpí dlhodobou podvýživou a nedostatkom vitamínov a minerálov. World Food Programme Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie; V súčasnosti je na svete viac ako 75 miliónov detí vo veku povinnej školskej dochádzky, ktoré nenavštevujú základnú školu. Väčšina týchto detí pochádza z regiónu subsaharskej Afriky a južnej Ázie, pričom v rámci týchto regiónov sú to práve dievčatá, ktoré sú najviac znevýhodnené v prístupe ku vzdelaniu. Dve tretiny zo 799 miliónov negramotných dospelých starších ako 15 rokov tvoria ženy. UNESCO Podporovať rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien; Ženy sú stále omnoho častejšie ako muži, chudobnejšie a negramotnejšie. Ženy majú často krát sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, zamestnaniu, úverom a menej často vlastnia nehnuteľnosť. V porovnaní s mužmi sa menej často zapájajú do politického diania a je u nich omnoho väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami domáceho násilia. Táto nerovnováha je najviditeľnejšia v rozvojových krajinách. UN Women Znížiť detskú úmrtnosť; Detská úmrtnosť znamená smrť dieťaťa, pred dovŕšením jeho piateho roku života. Viac ako 70 % z 11 miliónov detských úmrtí sa pripisuje šiestim hlavným príčinám, ktorými sú: hnačky, malária, novorodenecké infekcie, zápal pľúc, predčasný pôrod alebo nedostatok kyslíka pri pôrode. Tieto úmrtia sa vyskytujú najmä v rozvojových krajinách. Unicef Zlepšiť zdravotný stav matiek; Každoročne, viac ako žien zomrie počas pôrodu alebo v súvislosti s komplikáciami počas tehotenstva. Deti, ktorých matky umreli počas pôrodu, majú vyššiu pravdepodobnosť úmrtia počas prvých piatich rokov svojho života. 99 % detskej a materskej úmrtnosti sa vyskytuje v rozvojových krajinách, kde viac ako 50 % žien nemá k dispozícii asistenciu kvalifikovaného zdravotného personálu pri pôrode. Unicef Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám; Podľa aktuálnych štatistík, každú minútu umrie na maláriu jedno dieťa. Na konci roka 2011, žilo na svete 34,2 milióna ľudí s vírusom HIV. Odhaduje sa, že v roku 2011 pribudlo 8,7 milióna ľudí infikovaných tuberkulózou. Tieto štatistiky nie sú len čísla, ale skutočné ľudské osudy. Tieto choroby sú obzvlášť nebezpečné pre deti, najmä pokiaľ sa vyskytujú v chudobných oblastiach, kde absentuje kvalitná strava, sanitácia a zdravotná starostlivosť. HIV/AIDS, malária, osýpky, obrna a tuberkulóza znamenajú istú smrť pre milióny detí, ktoré by mohli nielen prežiť, ale ktoré by inde mohli aj veľmi dobre prosperovať. World Health Organization 7. Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia; 884 miliónov ľudí vo svete stále nemá k dispozícii vodu z nekontaminovaných zdrojov. Viac ako jedna tretina z nich žije v subsaharskej Afrike, kde len 60 % populácie má k dispozícii spoľahlivé vodné zdroje. Znečistená voda je príčinou šírenia chorôb ako cholera alebo detská hnačka, na ktoré každoročne umierajú milióny ľudí, 7

8 najmä detí. 2,6 miliardy ľudí (1/3 svetovej populácie) nepoužíva sanitárne zariadenia, výsledkom je vysoká miera znečistenia životného prostredia a výskyt bakteriálnych ochorení (cholera a hepatitída). United Nations Environment Programme - United Nations 8. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj; Nikto z nás nemôže dosiahnuť miléniové rozvojové ciele osamote: ani vlády, i keď s dobrými úmyslami, ani súkromný sektor, nech je akokoľvek štedrý, ani mimovládne organizácie či náboženské skupiny, nech už sú akokoľvek odhodlané. Miléniové rozvojové ciele možno dosiahnuť len spoločne, prostredníctvom skutočného partnerstva. To, čo naozaj potrebujeme je medzinárodné úsilie a spolupráca, ktoré využijú silu každého jednotlivca na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. O osudoch tých najchudobnejších ľudí na svete rozhodne úsilie vlád, inštitúcií a občanov rozvojových krajín spoločne. United Nations Rozvojové ciele tisícročia sústreďujú pozornosť svetového spoločenstva na dosiahnutie podstatného, merateľného zlepšenia kvality života ľudí. Stanovujú merateľné kritériá nielen pre rozvojové krajiny, ale aj pre bohaté krajiny a medzinárodné inštitúcie, ktoré podporujú rozvojové programy v menej rozvinutých častiach sveta. Slovensko sa prostredníctvom svojich najvyšších predstaviteľov na summite OSN v roku 2005 k plneniu týchto cieľov jednoznačne prihlásilo. Príspevok EÚ k Rozvojovým cieľom tisícročia OSN Hlavné výsledky programu Európskej komisie rokov : Rozvojový cieľ tisícročia 1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad 2. Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie 3. Podporovať rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien Výsledok Programu Európskej komisie ,5 mil. ľudí získalo pomoc 13,7 mil. detí sa zapísalo do školy dievčat sa zapísalo na strednú školu 4. Znížiť detskú úmrtnosť 18,3 mil. detí očkovaných proti osýpkam 5. Zlepšiť zdravotný stav matiek 6. Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám 7. Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia 8. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj Zdroj: Európska komisia, cez 7,5 mil. pôrodov s asistenciou zdravotného personálu 18 mil. sietí proti komárom distribuovaných viac ako 70 mil. ľudí napojených na pitnú vodu 24,5 mil. ľudí napojených na sanitárne zariadenia viac ako 711 mil. voličov pod dohľadom pozorovateľských misií Video - na stránke: Facebook.com/europeanyearfordevelopment2015 8

9 Koordinácia medzi členskými štátmi Členské štáty majú svojho koordinátora, ktorý je zodpovedný za organizáciu účasti členského štátu na Európskom roku. Národní koordinátori v úzkej koordinácii s Komisiou spolupracujú a konzultujú so širokým spektrom príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti a súkromného sektora, národných parlamentov, sociálnych partnerov a prípadne národných agentúr, orgánov štátnej správy na federálnej alebo nižšej úrovni vrátane regionálnych a miestnych orgánov a v prípade potreby pridružených zámorských krajín a území alebo kontaktných miest pre príslušné programy Únie. Členské štáty majú svoj pracovný program, v ktorom sú uvedené podrobnosti o vnútroštátnych činnostiach plánovaných v rámci Európskeho roka, v súlade s cieľmi Európskeho roka. Do činností Európskeho roka, ktoré sa majú financovať Úniou, sa môžu voľne zapojiť členské štáty a kandidátske krajiny, ktoré čerpajú výhody z predvstupovej stratégie v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a v rozhodnutiach Asociačnej rady. Implementácia Komisia spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ, EEAS European External Action Service) úzko spolupracuje s Európskym parlamentom, Radou a členskými štátmi, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Výborom regiónov a orgánmi a združeniami aktívnymi v oblasti rozvoja na úrovni Únie. Komisia zvoláva zasadnutia národných koordinátorov s cieľom koordinovať implementáciu Európskeho roka a vymieňať si informácie o jeho realizácii na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Komisia môže pozvať zástupcov občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych orgánov, ako aj poslancov Európskeho parlamentu, aby sa na týchto zasadnutiach zúčastnili ako pozorovatelia Komisia určí Európsky rok za prioritu komunikačných aktivít svojich zastúpení v členských štátoch a delegácií EÚ v partnerských krajinách. Pokiaľ ide o účasť v činnostiach spojených s Európskym rokom, či už uvedené aktivity prebiehajú v Únii alebo v tretích krajinách, partneri v oblasti rozvoja v tretích krajinách sú podporovaní prostredníctvom delegácií EÚ, zatiaľ čo zámorské krajiny a územia sú podporované prostredníctvom vhodných inštitucionálnych kanálov. Nástroje, podujatia Od 1. januára 2007 poskytovala EÚ pomoc najmä prostredníctvom nasledovných nástrojov vonkajšej pomoci EÚ: Nástroj pre rozvojovú spoluprácu (DCI) na spoluprácu s rozvojovými krajinami okrem tých, ktoré sú pokrývané ďalšími nástrojmi vonkajšej pomoci (Ázia vrátane Strednej Ázie, Latinská Amerika, Blízky Východ, Juhoafrická republika); Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) na spoluprácu so susedmi EÚ (Severná Afrika a Východná Európa); Nástroj na predvstupovú pomoc (IPA) na spoluprácu s kandidátmi a potenciálnymi kandidátmi na vstup do EÚ z krajín Balkánu i Turecko; Nástroj na spoluprácu s priemyselne rozvinutými krajinami (ICI), Nástroj stability (IS) a na intervencie vo všetkých uvedených regiónoch bol vytvorený aj Nástroj na podporu demokracie a ľudských práv (EIDHR). Mimo rozpočtu EÚ je Európsky rozvojový fond EDF, ktorý financuje spoluprácu so 76 krajinami Afriky, Karibskej 9

10 oblasti a Tichomoria. Tematické programy, ktoré možno použiť v regiónoch DCI, ENPI a EDF, sú zamerané na potravinovú bezpečnosť, spolufinancovanie mimovládnych organizácií, životné prostredie, migráciu a azyl, ľudský a sociálny rozvoj ( investovanie do ľudí ). Bol prijatý aj osobitný program na podporu krajín ACP, ktoré sú zmluvnými stranami Protokolu cukru. Svetová výstava EXPO v Miláne s názvom Živiť planétu: energia pre život, vytvorí priestor pre diskusiu o globálnych rozvojových politikách a na vykonávanie rozsiahlych informačných aktivít o trvalo udržateľnom rozvoji a s tým súvisiacich otázkach. Oblasti pomoci EÚ Za posledných desať rokov mohlo vďaka finančným prostriedkom EÚ navštevovať základné školy takmer 14 miliónov žiakov, viac ako 70 miliónov ľudí získalo prístup ku kvalitnejšej pitnej vode a viac ako 7,5 milióna pôrodov sa uskutočnilo za prítomnosti kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, čím sa zachránili životy matiek a novorodencov. V roku 2013 EÚ a jej členské štáty spolu vynaložili 56,5 miliardy EUR na pomoc krajinám na celom svete v ich boji proti chudobe. 1. Pomoc EÚ sa zameriava na krajiny, ktoré to najviac potrebujú. Rozvojová pomoc EÚ smeruje do približne 150 krajín sveta, od Afganistanu po Zimbabwe. V posledných rokoch zaznamenali viaceré rozvojové krajiny veľký hospodársky rast a dokázali znížiť mieru chudoby. Od roku 2014 preto EÚ postupne upúšťa od priamej pomoci pre veľké krajiny ako India, Malajzia či mnohé krajiny Latinskej Ameriky. Tento postup sa nazýva postupné ukončenie pomoci. Namiesto toho sa čoraz viac zameriava na najchudobnejšie miesta sveta. V období rokov bude približne 75 % pomoci EÚ smerovať do týchto krajín, ktoré navyše často postihujú prírodné katastrofy alebo konflikty. Obyvateľstvo týchto krajín je preto obzvlášť zraniteľné. EÚ je okrem toho jediným darcom na svete, ktorý poskytuje podporu vo všetkých krajinách, ktoré sú nestabilné alebo postihnuté konfliktom. Viac informácií na: 2. EÚ pomáha zlepšiť životy miliónov ľudí. V roku 2000 sa krajiny z celého sveta dohodli na miléniových rozvojových cieľoch, ktoré sa majú dosiahnuť do roku Patrí medzi ne zníženie extrémnej chudoby na polovicu, zastavenie šírenia HIV/AIDS či poskytnutie základného vzdelania všetkým deťom. EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri rokovaniach o tejto vízii. Za posledných desať rokov mohlo vďaka finančným prostriedkom EÚ navštevovať základné školy takmer 14 miliónov žiakov, viac ako 70 miliónov ľudí získalo prístup ku kvalitnejšej pitnej vode a viac ako 7,5 milióna pôrodov sa uskutočnilo za prítomnosti kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, čím sa zachránili životy matiek a novorodencov. Toto sú len niektoré zo spôsobov, ako EÚ pomáha dosiahnuť vytýčené ciele. Aby sa chudoba stala históriou, je však potrebné urobiť viac. Viac informácií na: 3. Pomoc EÚ je transparentná a je možné ľahko zistiť, na aké účely sa finančné prostriedky využívajú. EÚ sa opakovane zaradila medzi najtransparentnejších darcov. Informovanie o tom, koľko pomoci sa poskytuje a na čo sa kde vynakladá, pomáha daňovým poplatníkom overiť si, že ich peniaze sa používajú rozumne. Zabraňuje to duplicite činností rôznych darcov a pomáha sa tým predchádzať korupcii a zneužívaniu finančných prostriedkov. Existujú rôzne nástroje, ako zistiť, kam smerujú peniaze EÚ: Webová lokalita EU Aid Explorer ( poskytuje jednoduchý prístup k úplným a presným údajom o činnostiach darcov na celom svete. Systém finančnej transparentnosti Európskej komisie poskytuje informácie o tom, kto každý rok dostáva finančné prostriedky od Európskej komisie: ( 4. S cieľom predchádzať podvodom a korupcii je pomoc EÚ predmetom pravidelných auditov a kontrol. 10

11 Programy EÚ podliehajú pravidelným nezávislým auditom, aby sa zabezpečila správnosť ich účtovníctva. Okrem toho Európsky dvor audítorov každoročne preskúmava konkrétne projekty a programy krajín. Ak existuje podozrenie z podvodu alebo korupcie, Európsky úrad pre boj proti podvodom môže konať vo veciach, ktoré sa dostali do jeho pozornosti. Európska komisia a delegácie EÚ v prijímajúcich krajinách monitorujú a kontrolujú projekty a programy, ktoré financujú, vrátane pravidelných návštev projektov. Okrem toho projekty navštevujú aj externí odborníci, ktorí overujú, aký je prínos finančných prostriedkov EÚ. Ak v rámci tohto systému kontroly a hodnotenia vznikne vážne podozrenie, že finančné prostriedky sa zneužívajú, EÚ môže zastaviť financovanie a prijať potrebné opatrenia. To by mohlo zahŕňať spätné získanie finančných prostriedkov. 5. EÚ a jej členské štáty sú spolu najštedrejšími darcami oficiálnej rozvojovej pomoci na svete. Európska únia a jej členské štáty sú najväčšími poskytovateľmi pomoci na svete. V roku 2013 poskytli viac než polovicu verejnej pomoci alebo oficiálnej rozvojovej pomoci, ako ju vymedzila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V roku 2013 spolu vynaložili 56,5 miliardy EUR na pomoc krajinám na celom svete v ich boji proti chudobe. Niektoré krajiny EÚ znížili počas hospodárskej krízy v Európe úroveň rozvojovej pomoci. Zdá sa však, že celkový rozsah pomoci sa opäť zvyšuje, hoci je vo všeobecnosti nižší ako Európa prisľúbila. Viac informácií o pomoci v číslach nájdete na 6. Rozvojové krajiny výrazne ovplyvňujú spôsob, akým sa pomoc EÚ vynaloží, čo sa uskutoční a kde. Viac informácií o tejto zásade zodpovednosti krajín nájdete v nájdete v oznámení Komisie Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky: program zmien. V tomto texte sa takisto uvádza, ako sa pomoc v budúcnosti viac zameria na určité sektory, ako sú dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, demokracia, vzdelávanie, ale aj poľnohospodárstvo a energetika EÚ sa pri realizácii rozvojových projektov na mieste spolieha na skúsené organizácie. EÚ často poskytuje finančné prostriedky mimovládnym organizáciám môže ísť napríklad o miestne združenie právničiek, ktoré pomáha ženám chrániť ich práva, alebo známu medzinárodnú organizáciu ako Amnesty International bojujúcu za ľudské práva. Týmto sa snaží zabezpečiť, že tí, ktorí poznajú krajiny najlepšie a sú expertmi z praxe v danej oblasti, využijú finančné prostriedky EÚ čo najúčinnejšie. Existujú veľmi skúsení partneri medzi organizáciami OSN, ako sú UNICEF a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj medzi rozvojovými agentúrami členských štátov EÚ. 8. EÚ zapája organizácie občianskej spoločnosti do plánovania spolupráce s partnerskými krajinami. Pri príprave programov spolupracuje EÚ nielen s vládami, ale zabezpečuje, aby boli do diskusií zapojené aj organizácie občianskej spoločnosti: môže ísť o mimovládne organizácie, odborové zväzy, organizácie pre ľudské práva, environmentálne organizácie, obchodné komory a mnohé iné. Viac informácií nájdete v oznámení o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov: 9. Približne 25 % pomoci EÚ putuje priamo vládam, aby mohli vykonávať svoju prácu v súlade s prioritami, ktoré si samy stanovia v úzkej spolupráci s EÚ. Tomuto sa hovorí rozpočtová podpora. Poskytuje rozvojovým krajinám nástroje, ktorými môžu vziať rozvoj do vlastných rúk, napríklad reformovaním a modernizáciou vzdelávania alebo poľnohospodárstva. Tým, že sa vládam rozvojových krajín prenechá rozhodovacia právomoc, EÚ priamo podporuje politiky a systémy daných krajín s cieľom zabezpečiť trvalý účinok výsledkov. EÚ zároveň podmieňuje rozpočtovú podporu trvalým dialógom s vládou, v rámci ktorého sa zaoberá dôležitými otázkami, ako sú napríklad dobrá správa vecí verejných a riadenie verejných financií. Tieto výmeny rovnako zahŕňajú pravidelné hodnotenie výsledkov v oblasti znižovania chudoby a dosahovania trvalo udržateľného rozvoja. 11

12 Ak sa chcete dozvedieť viac o rôznych spôsoboch, ako EÚ využíva rozpočtovú podporu, pozrite si nový prístup k rozpočtovej podpore EÚ v tretích krajinách: EÚ má 139 delegácií a kancelárií po celom svete, viac než ktorýkoľvek členský štát EÚ. Zároveň jej vonkajšia pomoc predstavuje menej ako desatinu rozpočtu. Celková suma, ktorú EÚ vyhradila na vonkajšiu pomoc v roku 2013, predstavovala 14,86 mld. EUR, čo sa rovná približne 9 % celkového rozpočtu EÚ. Inými slovami, podpora v boji proti chudobe v krajinách sveta prostredníctvom európskej rozvojovej pomoci stojí každého Európana menej než 8 centov denne. Viac informácií o tom, kam smeruje vonkajšia pomoc EÚ a aký je jej prínos, nájdete vo výročnej správe: V mnohých krajinách spojili EÚ a jej členské štáty svoje úsilie v oblasti rozvoja, aby sa zabezpečila lepšia spolupráca a predišlo sa duplicite. Vo viac ako 40 krajinách sa začalo tzv. spoločné programovanie. Znamená to, že EÚ a jej členské štáty spoločne posúdia, aké sú najväčšie problémy a výzvy v určitej rozvojovej krajine, stanovia, na ktoré odvetvia je potrebné sa zamerať, a následne vypracujú spoločný rámec práce. Každý darca prezentuje svoje silné stránky, znalosti a komparatívne výhody, na základe čoho sa následne rozhodne o spôsobe rozdelenia práce. Pokiaľ je to možné, vedúca úloha patrí vláde prijímajúcej krajiny, čím sa zohľadnia jej vlastné stratégie plánovania a rozvoja. Všetci darcovia naďalej vykonávajú svoje vlastné programy, ktoré sú však súčasťou spoločnej reakcie. Darcovia mimo EÚ, ktorí prejavia záujem, sa môžu takisto zapojiť do spoločného programovania. Viac informácií nájdete v osobitnej kapitole tohto dokumentu, ktorý je súčasťou výročnej správy za r EÚ o vonkajšej pomoci: EÚ sa intenzívne snaží zabezpečiť, aby jej činnosť v oblastiach, ako je obchod a financie, poľnohospodárstvo, bezpečnosť, zmena klímy alebo migrácia pomáhala prekonávať chudobu v rozvojových krajinách. Nazýva sa to súdržnosť politík v záujme rozvoja. Veľa z toho, čo EÚ a jej členské štáty uskutočňujú v týchto oblastiach, súvisí s rozvojom. EÚ napríklad stále viac otvára rozvojovým krajinám svoj veľký jednotný európsky trh. Pre tieto krajiny to znamená hospodársky rast a zamestnanosť. EÚ má takisto dohody s viacerými krajinami zamerané na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a zabezpečenie toho, že drevo, ktoré sa dovezie do Európy, bolo vyťažené zákonne. Ďalším príkladom sú právne predpisy EÚ, ktoré zabezpečujú väčšiu transparentnosť obchodných transakcií v ťažobnom priemysle: všetky platby vládam presahujúce EUR zo strany veľkých spoločností z EÚ, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle a v oblasti klčovania pralesov, sa budú musieť zverejniť. Občianske organizácie tak budú mať v krajinách bohatých na prírodné suroviny (napr. ropa alebo minerály) informácie, na základe ktorých môžu brať svoje vlády na zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie príjmov z predaja týchto zdrojov. Viac informácií o súdržnosti politík v záujme rozvoja nájdete v tejto správe: Humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca EÚ sa líšia, avšak úzko na seba nadväzujú. Humanitárna pomoc je zameraná na bezprostrednú záchranu ľudských životov v krízových situáciách a na riešenie ich základných potrieb, napríklad poskytnutím potravín, prístrešia alebo lekárskej starostlivosti v prípade konfliktu alebo prírodnej katastrofy. Rozvojová spolupráca slúži na podporu krajín v strednodobom a dlhodobom horizonte pri prekonávaní chudoby a dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu, ktorý prinesie prospech všetkým vrstvám spoločnosti. EÚ sa snaží prepojiť núdzovú a rozvojovú pomoc, aby bol prechod od jednej formy pomoci k ďalšej čo najhladší. Mnohé miesta na svete trpia opakujúcimi sa krízami, napríklad z dôvodu zmeny klímy. Odborníci v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci musia spolupracovať, aby pomohli spoločnostiam v týchto krajinách zvýšiť svoju odolnosť. Môže ísť o posilnenie pripravenosti krajiny na núdzové situácie alebo zlepšenie zdravotných a vzdelávacích 12

13 systémov. Zahŕňať to však môže aj podporu trhov s potravinami, miestnych spoločenstiev a ľudí v ich bežnom živote, aby mohli predchádzať rizikám, riadiť ich a rýchlo sa zotaviť zo šokov spôsobených suchom, násilím, konfliktami a prírodnými katastrofami. Viac na: Od roku 1990 sa svetu podarilo znížiť podiel extrémne chudobných ľudí o viac ako polovicu. Za extrémne chudobnú sa podľa medzinárodného vymedzenia považuje osoba, ktorá má na svoje živobytie menej ako 1,25 USD za deň. Počet osôb, ktoré sa nachádzajú pod touto hranicou, sa od roku 1990 znížil o 700 miliónov. EÚ k tomuto úspechu prispela napríklad tým, že pomohla vybudovať a opraviť viac ako kilometrov ciest, čím sa zabezpečila preprava tovaru a potravín a posilnili miestne hospodárstva. EÚ takisto poskytla peňažné alebo nepeňažné príspevky viac ako 46 miliónom ľudí na zabezpečenie ich potravinovej bezpečnosti. Veľa práce však ešte stále treba urobiť: 1,2 miliardy ľudí je v súčasnosti extrémne chudobných a jedna z ôsmich osôb vo svete nemá dostatok potravín. 15. Európania sa domnievajú, že je našou povinnosťou pomáhať ľuďom v chudobných krajinách, a mnohí sú pripravení zapojiť sa. Veľká väčšina Európanov (85 %) si myslí, že je dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. To je výsledok nedávneho prieskumu medzi Európanmi. Väčšina ľudí sa tiež zhodla, že riešenie chudoby v týchto krajinách, by malo byť hlavnou prioritou EÚ a že by sme mali vynakladať viac rozvojovej pomoci. Veľká väčšina sa domnieva, že pomoc v prospech chudobnejších krajín má spätne pozitívny vplyv na Európanov. Jedna z dvoch osôb si myslí, že každý môže zohrávať úlohu v boji proti chudobe v rozvojových krajinách a takmer polovica by bola ochotná platiť viac za potraviny a výrobky z týchto krajín. Európania považujú dobrovoľníctvo za najúčinnejší spôsob pomoci (75 %), po ňom nasleduje oficiálna pomoc vlád (66 %) a príspevky organizáciám, ktoré pomáhajú rozvojovým krajinám (63 %). Viac na Eurobarometer prieskume: Všetko o rozvoji a spolupráci EÚ so svetom je na stránkach: Generálneho riaditeľstva (DG DEVCO Development and Cooperation): a International Copopreation and development: Geografické rozdelenie fondov EÚ, r. 2013, v mil. 13

14 Slovenská rozvojová pomoc Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc od roku 2003, minulý rok tak program SlovakAid oslávil svoje 11. výročie. Objem poskytnutej pomoci bol za týchto 10 rokov približne 627 mil. USD. Slovensko sa vstupom do OECD (2000), Európskej únie (2004) a Výboru OECD pre rozvojovú pomoc DAC (2013) stalo súčasťou spoločenstva donorov, ktorí poskytujú pomoc rozvojovým krajinám. Členstvo v týchto organizáciách výrazne prispelo k sformovaniu mechanizmu oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci (ODA Official Development Assistance). Mechanizmus slovenskej rozvojovej pomoci, ako ho poznáme dnes, vznikol v roku Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) sa stalo národným koordinátorom poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci. V prvých rokoch sa mechanizmus slovenskej rozvojovej pomoci budoval za výraznej podpory Kanadskej rozvojovej agentúry (CIDA) a Rozvojového programu OSN (UNDP). Na základe zákona č. 617/2007 Z.z. o oficiálnej rozvojovej pomoci ministerstvo zriadilo rozpočtovú organizáciu - Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Prečo Slovensko pomáha rozvojovým krajinám Je to príspevok Slovenska k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu. Chudoba, terorizmus, obchodovanie s narkotikami, nelegálna migrácia, klimatické zmeny a pod. nie sú len problémami rozvojových krajín, ale v súčasnom globálnom svete aj problémami Slovenska. Spoluprácou s rozvojovým svetom sa tak nepriamo pomáha aj Slovensku. Ciele rozvojovej spolupráce Slovenska Slovensko ponúka rozvojovú spoluprácu partnerským krajinám so zámerom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju najmä prostredníctvom znižovania chudoby, posilňovania demokracie a dobrej správy vecí verejných. Stavia na svojej historickej skúsenosti a špecifickom príbehu krajiny, ktorá prešla náročným a úspešným procesom transformácie. Základné ciele rozvoj ľudského potenciálu partnerských krajín najmä prostredníctvom podpory vzdelávania a zamestnanosti; podpora demokracie a dobrej správy vecí verejných vrátane dialógu občianskej spoločnosti a štátnych inštitúcií. Pri napĺňaní vízie a cieľov sa SR opiera o: svoje transformačné skúsenosti z budovania inštitúcií samostatného štátu, rozvoja trhovej ekonomiky a napĺňania princípov demokracie; úspešnú integráciu do medzinárodných organizácií a zoskupení; nedávnu skúsenosť prijímateľa pomoci. Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) ODA SR je neoddeliteľnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky, ktorý sa výraznou mierou podieľa na formovaní vzťahov s prijímateľmi pomoci, medzinárodnými organizáciami, ale aj inými donormi. Slovenská republika sa pri poskytovaní rozvojovej pomoci riadi medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ku ktorým pristúpila ako členská krajina viacerých medzinárodných organizácií (OSN, OECD, EÚ). 14

15 Na národnej úrovni určovala stratégiu, nástroje a modality rozvojovej pomoci predovšetkým Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky V súlade s uvedenou stratégiou boli cieľmi rozvojovej pomoci Slovenskej republiky: zmierňovanie chudoby a hladu v rozvojových krajinách, podpora trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozvoja rozvojových krajín, zabezpečenie mieru a bezpečnosti vo svete, najmä posilňovaním demokracie, právneho štátu, ľudských práv a dobrého spravovania verejných vecí v rozvojových krajinách, podpora univerzálneho prístupu k vzdelaniu v rozvojových krajinách, zvyšovanie úrovne základnej zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách, podpora hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami, zvyšovanie informovanosti a povedomia občanov SR o potrebách rozvojových krajín a o slovenskej rozvojovej pomoci V súčasnosti je pre roky platná Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky Napríklad Slovenská republika poskytla v roku 2012 oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške takmer 61 mil. EUR, čo predstavuje 0,087 % hrubého národného dôchodku (HND). Slovensko ako súčasť Európskej únie a spoločenstva najvyspelejších krajín sveta - OECD - tiež prispieva ku globálnemu rozvoju a každoročne na aktivity rozvojovej spolupráce prispieva sumou približne 64 mil. EURO. Slovenská rozvojová spolupráca sa zameriava na realizáciu bilaterálnych rozvojových projektov v Keni, Južnom Sudáne, Afganistane, Moldavsku a tiež v krajinách západného Balkánu a Východného partnerstva ( zdroj: Eva Klanduchová zo Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu). Bilaterálnou rozvojovou pomocou sa rozumejú najmä rozvojové programy, rozvojové projekty a príspevky poskytované pre prioritné krajiny ODA SR. Rozvojová pomoc smeruje do programových krajín, ktorými sú Afganistan, Keňa a Južný Sudán. Rozvojová spolupráca sa zameriava najmä na zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a prístupu k nej, zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach s dôrazom na uplatnenie sa mladých ľudí na pracovnom trhu, podpora sociálno-ekonomického rozvoja vidieka, podpora poľnohospodárskej produkcie a ochrany životného prostredia a posilňovanie dobrého spravovania verejných vecí. Na bilaterálnu rozvojovú pomoc bolo v Národnom programe oficiálnej rozvojovej pomoci pre rok 2013 vyčlenených 12,18 mil. EUR, čo predstavuje 18,85 % celkovej ODA SR. Bilaterálna rozvojová pomoc je priamym nástrojom zahraničnej politiky štátu. Ide o poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom konkrétnych rozvojových programov a projektov v danej partnerskej krajine. Kľúčovými národnými inštitúciami zapojenými do bilaterálnej ODA sú Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR), ktoré je národným koordinátorom oficiálnej rozvojovej pomoci, a Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s riadením a administráciou bilaterálnych rozvojových programov a projektov v prijímateľských krajinách. Okrem systému MZVaEZ SR/SAMRS je bilaterálna pomoc poskytovaná aj inými ministerstvami. Implementácia bilaterálnej ODA v zahraničí je realizovaná národnými subjektmi, ktorými sú vládne a akademické inštitúcie, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty. EÚ kofinancované projekty Najväčšiu časť oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky (ODA SR) tvorí príspevok do rozpočtu EÚ a do Európskeho rozvojového fondu. Na realizácii projektov financovaných z európskych zdrojov sa však slovenské subjekty podieľajú v minimálnej miere. Snahou Slovenskej republiky je posilniť podporu slovenských mimovládnych subjektov a zvýšiť ich záujem o účasť na rozvojových projektoch EÚ. Podpora sa uskutočňuje formou spolufinancovania projektov a poskytovaním informácií a praktických odporúčaní pre záujemcov, aby sa zvýšila 15

16 kvalita predkladaných projektov. Výsledkom by malo byť zvýšenie slovenských kapacít schopných implementovať rozvojové projekty EÚ a zároveň by sa mala do väčšej miery prepojiť slovenská rozvojová pomoc s aktivitami Európskej komisie. V roku 2012 boli takouto formou podporené dva projekty slovenských subjektov. Na kofinancovanie rozvojových projektov bolo napr. na rok 2013 vyčlenených v Národnom programe ODA SR Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu pravidelne zverejňuje výzvy na predkladanie žiadostí o dotáciu na projekty oficiálnej rozvojovej pomoci schválených v rámci výziev Európskej komisie. O dotáciu môžu požiadať právnické osoby registrované v Slovenskej republike podieľajúce sa na oficiálnej rozvojovej pomoci a zároveň oprávnené vykonávať činnosti uvádzané v projekte. Podmienkou poskytnutia dotácie je zabezpečenie spolufinancovania účelu dotácie z vlastných zdrojov žiadateľa vo výške 20 % hodnoty schváleného projektu pri právnických osobách podnikateľoch a 10 % hodnoty schváleného projektu pri právnických osobách nepodnikateľoch. Doba realizácie projektov je maximálne 25 mesiacov, z čoho 24 mesiacov je určených na realizáciu projektov a 25. mesiac slúži na úhradu vzniknutých nákladov, prípravu záverečnej správy a záverečného vyúčtovania. Žiadosti o dotáciu sú hodnotené v dvoch fázach. Najprv sa kontroluje formálna stránka žiadosti a dodržanie všetkých náležitostí stanovených výzvou. V druhej fáze projektová komisia hodnotí odbornú stránku projektu. Projekty sú hodnotené anonymne, bez identifikácie žiadateľa. Štruktúra riadenia rozvojovej spolupráce SR Na tvorbe a implementácii slovenskej rozvojovej pomoci sa podieľa viacero vnútroštátnych subjektov: Koordinátorom slovenskej rozvojovej pomoci je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci. Základným nástrojom ministerstva pre koordináciu slovenskej rozvojovej pomoci je Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky. Koordinačný výbor je poradným orgánom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Členmi sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy a iní partneri podieľajúci sa na rozvojovej spolupráci SR. Implementačnou organizáciou hlavnej časti bilaterálnej slovenskej rozvojovej pomoci je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. SAMRS bola zriadená ministerstvom zákonom č. 617/2007 Z.z., ktorý zároveň upravuje postavenie a pôsobnosť agentúry. Prostredníctvom špecializovaných programov alebo grantových kôl dáva SAMRS možnosť národným subjektom realizovať projekty v cieľových krajinách. Na vyhodnotenie predložených projektov rozvojovej pomoci bola zriadená Projektová komisia slovenskej rozvojovej pomoci. Riadiaci výbor CETIR (Centrum pre transfer skúseností z integrácie a reforiem CETIR - Centre for Experience Transfer from Integration and Reforms ) riadi a implementuje program MZVaEZ SR určený na odovzdávanie slovenských transformačných a integračných skúseností partnerským krajinám prostredníctvom kontaktného bodu v rámci rozvojovej agentúry SAMRS (viac na nasledujúcej strane). Na rozvojovej spolupráci SR sa podieľajú aj iné vládne subjekty, napr: - Ministerstvo vnútra SR (Humanitárna pomoc a medzinárodné misie EÚ a OSN) a Migračný úrad MV SR, - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (Program vládnych štipendií), - Ministerstvo financií SR (program: Verejné financie pre rozvoj, Fond technickej spolupráce medzi Slovenskou republikou a EBOR), - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (FAO, CEEDFOODS), - Úrad jadrového dozoru SR, ktoré sa zapájajú do poskytovania oficiálnej bilaterálnej aj multilaterálnej rozvojovej pomoci. Mimovládne organizácie, súkromný sektor alebo akademické inštitúcie sa podieľajú na implementácii oficiálnych aktivít SR alebo vyvíjajú svoje vlastné aktivity v rozvojových krajinách. Do ODA SR je celkovo zapojených 12 ministerstiev a iných štátnych inštitúcií. 16

17 Základným nástrojom ministerstva pre koordináciu slovenskej rozvojovej pomoci je Koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky, ktorý je poradným orgánom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Základným koncepčným dokumentom slovenskej ODA je Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá definuje sektorové priority a modality spolupráce pre prioritné regióny. Strednodobá stratégia je schvaľovaná uznesením vlády Slovenskej republiky každých päť rokov a je záväzná pre všetky rezorty. MZVaEZ SR tiež každoročne vypracúva Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na daný rok, v ktorom špecifikuje prioritné oblasti pre rozvojovú spoluprácu v danom roku. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) je rozpočtovou organizáciou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR). Poslaním agentúry je zabezpečiť implementáciu oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky v súlade s programovými a koncepčnými dokumentmi MZVaEZ SR, so záväznými dokumentmi Európskej únie, Organizácie Spojených národov, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a s ostatnými medzinárodnými záväzkami. Pôsobnosť SAMRS určuje 10 zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov z 5. decembra 2007, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára SAMRS zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s riadením a s administráciou projektového cyklu v rámci Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci. Ide predovšetkým o vyhlasovanie výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie, hodnotenie predložených žiadostí, prípravu zasadnutí Projektovej komisie SlovakAid, uzatváranie a administráciu zmlúv s realizátormi projektov, finančné riadenie a kontrolu projektov, ich monitoring a hodnotenie. Činnosti SAMRS: Rozvojová spolupráca s programovými krajinami (Afganistan, Južný Sudán, Keňa) Spolupráca s prioritnými krajinami prostredníctvom transferu skúseností (západný Balkán, Východné partnerstvo EÚ, krajiny Južného susedstva EÚ, CETIR) Humanitárna pomoc Budovanie kapacít ODA, informovanie verejnosti o rozvojovej spolupráci a rozvojové vzdelávanie Podporné programy (rozvojové projekty kofinancované EÚ, mikrogranty, dobrovoľnícky program) CETIR Centrum pre transfer skúseností z integrácie a reforiem Centrum na odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem (Centre for Experience Transfer from Integration and Reforms - CETIR) spustilo MZVaEZ SR v lete Aktivity CETIR sú od svojho začiatku súčasťou programu oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance - ODA) a financované z rozpočtu MZVaEZ SR vyčleneného pre tento účel. Hlavným poslaním CETIR je odovzdávať slovenské skúsenosti z integrácie do európskych a severoatlantických štruktúr ako aj poznatky z transformačného procesu a z implementácie reforiem. CETIR je využívaný ako podporný nástroj v rámci Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky CETIR je využívaný ako podporný nástroj primárne v Programe rozvojových intervencií a v Programe odovzdávania transformačných skúseností. Vychádzajúc z oboch programov je CETIR teritoriálne zameraný predovšetkým na programové krajiny slovenskej ODA, a to najmä na Moldavsko, a projektové krajiny krajiny Západného Balkánu a Východného partnerstva - Albánsko, Bielorusko, Bosnu a Hercegovinu, Gruzínsko, Kosovo a Ukrajinu. Osem sektorových priorít vychádza z potrieb zadefinovaných partnerskými krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva a z expertných kapacít slovenských vládnych, mimovládnych a podnikateľských subjektov: 1. reforma a riadenie verejných financií, daňová reforma, riadenie a využívanie finančných nástrojov EÚ; 2. reforma bezpečnostného sektora; 3. energetika so zameraním na energetickú bezpečnosť a alternatívne zdroje; 4. podpora tvorby trhového prostredia a malého a stredného podnikania; 17

18 5. ochrana vôd, vodné a odpadové hospodárstvo; 6. potravinová bezpečnosť - zavádzanie noriem a štandardov EÚ; 7. decentralizácia a reforma verejnej správy; 8. budovanie občianskej spoločnosti a spolupráca vládneho a mimovládneho sektora. CETIR sa zameriava na prehlbovanie kontaktov slovenských expertov s predstaviteľmi štátnych orgánov (prostredníctvom študijných návštev, vyslania slovenských expertov do zahraničia, pracovných seminárov). Ako flexibilný nástroj sa snaží promptne reagovať na konkrétne požiadavky partnerskej krajiny s využitím skúseností a za aktívnej účasti slovenských ministerstiev a ďalších inštitúcií. Kladie dôraz na posilňovanie reformného úsilia, napĺňanie európskej perspektívy a zlepšovanie dobrého spravovania vecí verejných prostredníctvom partnerských konzultácií v konkrétnych sektoroch a štátnych inštitúciách s cieľom pripraviť zázemie pre spoločné projekty so slovenskými subjektmi. Realizáciu zabezpečuje SAMRS prostredníctvom svojho kontaktného bodu CETIR. Slovenská republika sa tiež podieľa na rozvojových programoch a projektoch financovaných spolu s inými donorskými krajinami. Táto trilaterálna rozvojová pomoc sa poskytuje v súlade s teritoriálnymi a sektorovými prioritami bilaterálnej rozvojovej pomoci. Jej výhodou je pre Slovensko a pre podnikateľské subjekty možnosť budovať vlastné kapacity a čerpať zo skúseností tradičných darcov. Na multilaterálnej pomoci sa Slovenská republika podieľa prostredníctvom finančných príspevkov do medzinárodných organizácií, ktoré následne realizujú rozvojové projekty. Týmito organizáciami sú najmä Európska únia, Organizácia spojených národov, skupina Svetovej banky a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Na multilaterálnu pomoc bolo v Národnom programe oficiálnej rozvojovej pomoci pre rok 2013 vyčlenených 52,42 mil. EUR, čo predstavuje 81,14 % celkovej ODA SR. Multilaterálna rozvojová pomoc je chápaná aj ako nástroj podpory tých rozvojových krajín a sektorov, v ktorých nie je pre SR efektívne pôsobiť na bilaterálnej báze. Pomoc formou multilaterálnych príspevkov tvorí každoročne približne 75 % celkového objemu slovenskej ODA. Multilaterálna rozvojová pomoc znamená rozvojové programy a projekty financované Slovenskou republikou prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií. Rozvojové programy sú následne realizované konkrétnou medzinárodnou organizáciou. Cieľom slovenskej ODA je aktívne sa podieľať na rozhodovacích procesoch v medzinárodných organizáciách, do ktorých Slovensko prispieva na pravidelnej báze. Slovenská multilaterálna rozvojová pomoc je poskytovaná v spolupráci s Európskou komisiou, OSN, OBSE a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami. Prioritou SR v oblasti multilaterálnej rozvojovej pomoci je zvýšiť účasť slovenských subjektov na programoch a projektoch EÚ, OSN, OECD, skupiny Svetovej banky a Európskej investičnej banky. Zámerom SR je pokračovať v aktívnom zapájaní sa do rozhodovacích procesov v rámci EÚ, multilaterálnych organizácií a inštitúcií, do ktorých SR prispieva a premietať tak slovenské postoje, hodnoty a zahraničnopolitické a rozvojové priority do konkrétnych aktivít v rámci EÚ, medzinárodných organizácií a inštitúcií. Hlavní prijímatelia multilaterálnej ODA SR: Európska komisia 18

19 Európsky rozvojový fond Systém Organizácie spojených národov a ostatných špecializovaných agentúr OSN (UNESCO, WHO, ILO, FAO, UNEP atď.) Medzinárodný menový fond World Bank Group Európska investičná banka Iné (OBSE, ICRC, IOM atď.) Slovenská rozvojová pomoc v číslach ( ) Portál DEV: poskytuje komplexné štatistické údaje o rozvojovej spolupráci SR. Návštevníci nájdu na stránke údaje o oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance ODA), ktorú Slovensko poskytlo partnerským krajinám. Portál umožňuje získať detailné informácie o bilaterálnej a multilaterálnej pomoci, teritoriálnom i sektorovom členení ODA SR ako aj o konkrétnych projektoch, ktoré SR realizovala vo svojich prioritných krajinách. Základ publikovaných informácií tvoria oficiálne štatistické dáta, ktoré je Slovensko povinné pravidelne posielať Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podiel bilaterálne a multilaterálnej pomoci ODA SR: Multilaterálna pomoc: 64,5% Bilaterálna pomoc: 35,5% 19

20 V roku 2013 sa realizovalo v rámci: - bilaterálnej spolupráce: 391 projektov - multilaterálnej spolupráce: 47 projektov Spolu: 438 projektov Teritoriálne priority Slovenskej rozvojovej pomoci (podľa Strednodobej stratégie SR): Programové krajiny: Keňa, Južný Sudán, Afganistan Projektové krajiny: Bielorusko, Čierna Hora, Gruzínsko, Macedónsko, Moldavsko, Srbsko, Tunisko, Ukrajina Bilaterálna spolupráca, r. 2013, Zdroj: Spolupráca s projektovými krajinami je realizovaná najmä vo forme expertnej/technickej pomoci a prenosu skúseností. Prioritou je zdieľanie špecifického know-how, ktoré Slovensko nadobudlo v období transformácie na modernú trhovú ekonomiku, z procesu demokratizácie politického zriadenia a integrácie do európskych a transatlantických štruktúr. Vlastná skúsenosť s transformáciou je špecifickou komparatívnou výhodou, ktorá zvyšuje hodnotu a prínos spolupráce s partnerskými krajinami. Úspešná práca slovenských expertov otvára dvere pre dlhodobú spoluprácu slovenských subjektov v prioritných regiónoch. Rozvojová pomoc s projektovými krajinami je teritoriálne zameraná na tri regióny: západný Balkán (primárne Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko); krajiny Východného partnerstva EÚ (primárne Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny Južného susedstva EÚ (so zameraním na Tunisko). 20

21 Na roky je podľa stratégie stanovených 10 teritoriálnych priorít ODA SR. V dvoch nosných programoch SlovakAid Program rozvojových intervencií a Program odovzdávania transformačných skúseností bude SR spolupracovať s partnerskými krajinami nasledovne: - Programové krajiny: Afganistan, Keňa, Moldavsko - Projektové krajiny: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo, Ukrajina - Krajina s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami: Južný Sudán Rozdelenie bilaterálnej pomoci SR (ODA SR v rokoch ) Región % bilaterálnej pomoci ODA SR (priemer rokov ) Subsaharská Afrika 37,8 Európa 15,8 Ázia a Oceánia 2,9 Južná a stredná Ázia 6,4 Nealokované 35,7 Iné 1,4 V Keni momentálne Slovensko spolufinancuje celkovo 10 rozvojových projektov a 10 mikrograntov v celkovej hodnote 2 miliónov eur, pričom dôraz sa kladie na sektory vzdelávania, poľnohospodárstva a zdravotníctva. Konkrétnym príkladom je mikrogrant na vybavenie kliniky v dedine Mihango na predmestí Nairobi zariadením na testovanie HIV a TBC, ako aj pomoc pri výstavbe dvoch rehabilitačných centier pre 40 detí z ulice. Experti odhadujú, že približne 250 tisíc až 300 tisíc detí v Keni žije a pracuje na ulici, z toho asi štvrtina v Nairobi, pričom väčšina detí z ulice pochádza z chudobných a neúplných rodín. Sektorové priority rozvojovej spolupráce SR Vo všeobecnosti je rozvojová spolupráca SR orientovaná na nasledovných sedem oblastí: vzdelávanie odborné vzdelávanie so zameraním na vstup na trh práce a vlastné podnikanie, vzdelávanie učiteľov, vybavenie školských zariadení; zdravotníctvo základná zdravotná starostlivosť, výživové programy, vzdelávanie a osveta obyvateľstva v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu; dobrá správa vecí verejných a budovanie občianskej spoločnosti riadenie verejných financií, reforma verejného sektora, podpora právneho štátu a účasti občianskej spoločnosti na demokratických procesoch, reforma bezpečnostného sektora, aktivity civilných expertov v medzinárodnom krízovom manažmente; poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zavádzanie nových techník a postupov, spracovania poľnohospodárskych produktov so zameraním na ich marketing a predaj, potravinová bezpečnosť, ochrana pôdy; voda a sanitácia zásobovanie pitnou vodou, vodné a odpadové hospodárstvo; energetika so zameraním na energetickú bezpečnosť a alternatívne zdroje; podpora tvorby trhového prostredia a malého a stredného podnikania. Programy a nástroje bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR Rozvojovú spoluprácu SR v rokoch tvorí osem nosných programov: Program rozvojových intervencií Program odovzdávania transformačných skúseností Program podnikateľských partnerstiev 21

22 Program humanitárnej pomoci Program vládnych štipendií Program vysielania rozvojových pracovníkov a civilných expertov do rozvojových krajín Program rozvojového vzdelávania a verejnej informovanosti v SR Program budovania kapacít Nástroje rozvojovej spolupráce: Blokové dotácie Malá dotačná schéma Finančné príspevky ZÚ SR (mikrogranty) Dodávanie tovarov a služieb Nástroj financovania štipendií Start Up Trilaterálna spolupráca Účelové príspevky do medzinárodných organizácií Úvery s grantovým elementom Finančné príspevky CETIR Centrum pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem Bližšie informácie o jednotlivých programoch a nástrojoch sú dostupné v materiáli Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky (viď. link vyššie v texte). Humanitárna pomoc SR Humanitárna pomoc je podľa zákona č. 617/2007 Z. z o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky definovaná ako prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, stavu hladu a podvýživy alebo v porovnateľných núdzových situáciách, ako aj preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach. Základným dokumentom na poskytovanie humanitárnej pomoci je Mechanizmus poskytovania slovenskej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorý bol schválený v r vládou Slovenskej republiky. Slovensko poskytuje humanitárnu pomoc v súlade so základnými princípmi humanitárnej pomoci EÚ, a takisto v súlade s iniciatívou Princíp dobrého humanitárneho darcovstva (GHD Good Humanitarian Donorship). Humanitárna pomoc je poskytovaná formou finančných príspevkov a materiálnej pomoci. Materiálnu humanitárnu pomoc poskytuje Sekcia integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na úrovni EÚ poskytuje humanitárnu pomoc sekcia Európskej komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO - European Humanitarian Aid and Civil Protection), ktorá podporuje projekty zamerané na prevenciu a pomoc v ohrozených oblastiach. Slovensko pri poskytovaní finančnej humanitárnej pomoci využíva medzinárodné humanitárne organizácie OSN, ako napr. Medzinárodný výbor červeného kríža (ICRC), Detský fond UNICEF, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a ďalšie. Najväčším svetovým poskytovateľom potravinovej pomoci je Svetový potravinový program (WFP), technicky podporovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Rozvojový program OSN (UNDP) a ďalšie, do ktorých Slovensko každoročne prispieva. Dobrovoľníctvo 22

23 Zákon o dobrovoľníctve bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 406/2011 a je v platnosti od Zákon upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb a dobrovoľníckej činnosti dobrovoľníkom. Definuje dobrovoľníka ako fyzickú osobu, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu poskytuje inej osobe dobrovoľnícku službu. Súčasne zákon taxatívne vymedzuje, čo sa nepovažuje za dobrovoľnícku činnosť. Upravuje sa právne postavenie vysielajúcej organizácie a jej povinnosti vo vzťahu k dobrovoľníkovi. Zákon ustanovuje prijímateľa dobrovoľníckej činnosti, ktorý vyberá, spravidla eviduje a pripravuje dobrovoľníkov na výkon dobrovoľníckej činnosti a uzatvára s nimi zmluvu, ak ju dobrovoľník neuzatvoril s vysielajúcou organizáciou. Zmluva o dobrovoľníckej činnosti môže mať formu ústnej dohody, alebo písomnú formu, pričom návrh zákona ustanovuje povinnosť uzavretia zmluvy v písomnej forme ak je dobrovoľníkom osoba mladšia ako 18 rokov alebo ak ide o dobrovoľnícku činnosť poskytovanú v cudzine. Dobrovoľnícku činnosť je možné vykonávať: na Slovensku zapojením sa do práce rôznych organizácií, v zahraničí prostredníctvom Európskej dobrovoľníckej služby, UN Volunteers, a mechanizmu vysielania dobrovoľníkov do menej rozvinutých krajín, a/alebo zapojením sa do individuálnych programov neziskových organizácií (INEX, Savio, erko, GLEN, Človek v ohrození, študentská organizácia AIESEC apod.) Register organizácií a firiem Slovenska zapojených, poskytujúcich dobrovoľníctvo: Európsky rozvojový rok 2015 na Slovensku Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák otvoril 28. Januára 2015 v Bratislave Európsky rozvojový rok na Slovensku. Na slávnostnom podujatí na pôde MZVaEZ SR zároveň odovzdal ocenenie Dobrovoľník roka 2014 v kategórii oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid Ivane Uličnej, za jej aktivity na vzdelávacích projektoch v Keni. Otvorenie Európskeho rozvojového roka na Slovensku Video (4:37): príhovor ministra M. Lajčáka: Je dôležité viac hovoriť o rozvojovej pomoci a o odhodlaných ľuďoch, dobrovoľníkoch, bez ktorých je efektívne poskytovanie rozvojovej pomoci nemysliteľné, zdôraznil minister M. Lajčák. Chceme veriť a je to aj naša ambícia, že tento rok sa bude na Slovensku viac hovoriť o tom, čo ako krajina robíme v rozvojovom svete a prečo by sme mali preukazovať solidaritu a zodpovednosť voči tým, ktorí nemajú toľko ako my, konštatoval M. Lajčák. 23

24 Práve s týmto cieľom vymenoval minister troch veľvyslancov Európskeho rozvojového roka, aby pomáhali dostávať do povedomia slovenskej verejnosti aktivity rozvojovej spolupráce SR (SlovakAid). Stali sa nimi moderátorka Adela Banášová, spisovateľ Michal Hvorecký a aktivista a spoluzakladateľ Platformy mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO) Marián Čaučík. Európsky rok rozvoja 2015 bude na Slovensku predstavovať sériu podujatí s rozvojovou problematikou: fotosúťaž, súťaž v kreslení, vzdelávací týždeň vo viacerých slovenských mestách, podujatia v rámci hudobného festivalu Pohoda, filmového festivalu Jeden Svet a podobne. Jednotlivé aktivity zabezpečuje Platforma MVRO a koordinátorom je MZVaEZ SR. Príklady rozvojovej pomoci Slovenska Oficiálna rozvojová pomoc je integrálnou súčasťou zahraničnej politiky SR. Za desať rokov bolo pod logom SlovakAid implementovaných viac ako 400 projektov v takmer dvadsiatich krajinách Afriky, Ázie, aj Európy. Rok 2013 sa stal pre oficiálnu rozvojovú pomoc SR významným míľnikom, nakoľko sa Slovenská republika stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC OECD), čo znamenalo zavŕšenie desaťročného úsilia o budovanie kvalitného a efektívneho mechanizmu rozvojovej spolupráce SR. Slovenská rozvojová pomoc pod logom SlovakAid SlovakAid je značkou a zároveň logom oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, ktorú riadi a koordinuje Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Rozvojová pomoc je poskytovaná do zahraničia pod logom SlovakAid od roku Vďaka jednotnému vizuálu je viditeľnejšia a vytvára lepší potenciál pre identifikáciu slovenských rozvojových aktivít v partnerských krajinách. Pod logom SlovakAid bolo od roku 2003 realizovaných 345 bilaterálnych rozvojových projektov v 23 krajinách. Slovenská rozvojová pomoc v Keni Keňa je programovou krajinou slovenskej ODA od roku 2003, avšak slovenské rozvojové mimovládne organizácie tu pôsobia už od roku V krajine sú úspešne etablované nielen mimovládne organizácie, ale aj slovenské vedecké a vzdelávacie inštitúcie, pôsobiace najmä v oblasti zdravotníctva a školstva. Sektorové priority slovenskej ODA v Keni: ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ (prevencia HIV/AIDS, znižovanie detskej úmrtnosti a podvýživy, vzdelávanie zdravotného personálu) VZDELÁVANIE (prístup k základnému vzdelaniu pre sociálne znevýhodnené skupiny, odborné vzdelávanie) SOCIO-ECONOMICKÝ ROZVOJ VIDIEKA (rozvíjanie poľnohospodárstva a farmárstva, podpora malého a stredného podnikania a turizmu) OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA (boj proti klimatickým zmenám a implementácia zelených technológií) Oficiálna rozvojová pomoc v Keni (v mil. USD): Spolu 0,69 0,4 0,06 0,36 0,06 1,14 1,51 1,77 5,99 Zdroj: stats OECD Príklad pomoci: SlovakAid v Keni - Nutričné centrum v Kwale (video) 24

25 Primárnym cieľom projektu Trnavskej univerzity, ktorý finančne podporil program oficiálnej rozvojovej pomoci SR - SlovakAid, je znižovanie detskej úmrtnosti prostredníctvom zlepšovania zdravotného stavu podvyživených detí (0-5 rokov) a prostredníctvom poradenstva matkám podvyživených detí, v oblasti výživy v regióne Kwale. K hlavným účelom projektu patrí zlepšenie dostupnosti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, zníženie podvýživy u detí a prenos expertízy na komunitných zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom vzdelávacieho tréningu. V rámci hlavných aktivít projekt predpokladá vyškoliť lokálnych expertov a zriadiť tri výživové centrá, ktorými sa zabezpečí aj udržateľnosť projektu. Príklad pomoci: Slovak - Kenyan Cooperation for Modern Schools (video) Projekt s názvom Slovensko-keňská spolupráca pre moderné školy je zameraná na štyri školy vo Voi District s cieľom zabezpečiť digitálnu technológiu, školenie pre učiteľov, výmenné študijné pobyty učiteľov a začatie vzdelávania na základe projektov, kde študenti pomáhajú lokálnym komunitám využívať svoje novonadobudnuté IKT zručnosti. Podrobnejšie informácie o projekte je možné nájsť na Projekt je financovaný z oficiálneho programu rozvojovej pomoci Slovenskej republiky SlovakAid. Slovenská rozvojová pomoc v Afganistane Rozvojová spolupráca s Afganistanom vychádza z našich politických a ekonomických záväzkov, z dlhoročnej angažovanosti slovenských subjektov v tejto krajine a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky smeruje do Afganistanu už od roku 2003, pričom podporuje tunajšie snahy o zlepšenie bezpečnostnej situácie vrátane politickej a ekonomickej stability. Sektorové priority slovenskej ODA v Afganistane: ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ (zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti) VZDELÁVANIE (zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach, so špeciálnym zameraním na inklúziu žien) POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (podpora miestnej produkcie a farmárstva) Oficiálna rozvojová pomoc v Afganistane (v mil. USD): Spolu 4,41 4,54 1,33 0,26 0,52 0,51 1,26 0,82 10,65 Zdroj: stats OECD Príklad pomoci: Človek v Afganistane (video) (Človek v Afganistane. SR, 2013, 20 min. Réžia: B. Bočev) Rozprávanie o každodennom živote v Afganistane z pohľadu Slováka, ktorý pomáha pri rozvoji krajiny. Film vykresľuje Afganistan a jeho obyvateľov veľmi nežnou optikou každodenného života a lásky k človeku. Cez rozprávanie rozvojového pracovníka Mária Straku sa dozviete o tom, akí v skutočnosti sú Afganci, čo ich trápi, čo teší. Cez rozvojové projekty na podporu živobytia chudobných a vzdelávania ukazuje, ako veľmi sa ľudia v tejto krajine musia snažiť, ak chcú lepší život. Napriek pozitívnym výsledkom však z filmu cítiť aj strach ľudí o vlastnú bezpečnosť a o budúcnosť tejto ťažko skúšanej krajiny. Slovenská rozvojová pomoc v Južnom Sudáne 25

26 Južný Sudán bol začlenený medzi programové krajiny Slovenskej ODA v roku 2011 na základe predchádzajúcich úspešných rozvojových aktivít v Sudáne. Tieto rozvojové aktivity sú úspešné najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Sektorové priority slovenskej ODA v Južnom Sudáne: ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ (zlepšovanie štandardov zdravotnej starostlivosti) VZDELÁVANIE (zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach) SOCIO-EKONOMICKÝ ROZVOJ (podpora rozvoja vidieckych oblastí, rozvoj poľnohospodárskej produkcie) Oficiálna rozvojová pomoc v Južnom Sudáne (v mil. USD): Spolu 17,28 14,98 17,68 0,15 0,1 0,75 0,72 0,7 52,36 Zdroj: stats OECD Pozn: roky 2005 a 2006 obsahujú odpustenie dlhov pre Sudán Foto - Rozvojová pomoc v Južnom Sudáne Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava Vysoká škola je jedným z najväčších poskytovateľov pomoci. Pomoc bola už poskytnutá v 35 krajinách sveta. Vysokej škole sa podarilo do rokov 2013/2014 postaviť ďalších 102 schodov nádeje pre ľudí v núdzi v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti najmä pre: ročne ošetrených pacientov, novorodeniatok a ich matiek, sirôt. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. podporovala v rokoch 2013/2014: - 23 vzdelávacích projektov, - 9 projektov infraštruktúry a rozvoja, - 7 detských domovov s poskytovanou liečbou HIV, - 12 detských domovov a rehabilitačných zariadení pre deti ulice, - 28 kliník, nemocníc, antimalnutričných centier a iných zdravotných zariadení, - 17 projektov sociálnej práce, - 3 humanitárne projekt K už ukončeným projektom VŠZaSP sv. Alžbety patria: Podpora detí väzenkýň v Prey Sar v Kambodži V obci Prey Sar sa nachádza najväčšia väznica pre ženy. Projekt bol zameraný na ich deti narodené vo väzení, alebo vyrastajúcimi za múrmi väznice. V roku 2010 žilo vo väznici so svojimi matkami 13 detí vo veku od dvoch do šiestich 26

27 rokov. Vzhľadom na to, že denný rozpočet na jedného väzňa v Kambodži je 30 centov, deti nedostávajú dostatočnú výživu a ich potreby vzdelávania sú potlačené. Náklady na projekt: Potravinová pomoc pre somálskych a etiópskych utečencov v oblasti severo-východnej Kene, tábor Dadaab, Garissa Cieľom bola humanitárna potravinová pomoc pre severo-východnú časť Kene v oblasti mesta Garissa. Oblasť bola postihnutá dlho trvajúcim suchom s následnou katastrofickou neúrodou a veľkým úhynom domácich zvierat, ktoré u väčšiny obyvateľstva v tejto oblasti predstavujú jediný zdroj obživy. Počas projektu bola dodaná potravinová pomoc v celkovom objeme kg do oblasti mesta Baragoi západne od Garissy postihnutej hladomorom, kde viac ako dva mesiace meškali dodávky potravín z World Food Program a USAID. Vďaka slovenskej humanitárnej pomoci sa nám podarilo poskytnúť jedlo pre 3000 ľudí Turkana a Samburu na 2 mesiace. Išlo o 2000 dospelých a 1000 detí zo 4 dedinských oblastí. Náklady na projekt: Zdravotné centrum a pôrodnica Sisto Mazzoldi, Rongai, Keňa a v Loyola, Jagir Pannur, India Detský domov Božieho milosrdenstva od sv. Faustíny, Sudán, Južný Darfúr, Nyamelell Cieľom projektu bolo poskytnúť domov a pomoc sirotám a opusteným sudánskym deťom. Jednalo sa o 115 sirôt z Darfúru, ktoré prišli o svojich rodičov počas nepokojov alebo v dôsledku chorôb, a v budúcnosti ďalším sirotám z okolitých miest (deti boli prevažne vo veku od 4 do 11 rokov). Náklady na projekt: Krajiny sveta, v ktorých pôsobí VŠZaSP sv. Alžbety: Zdroj: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety 27

28 Výučba v nemocnici Rumbek, Južný Sudán Krajina má zúfalo malý počet zdravotného personálu. Personál, ktorý pracuje v nemocniciach je často nevzdelaný. Často sú to len absolventi základných alebo stredných škôl a niekoľkoročné zdravotné vzdelanie nahrádza krátke vyškolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Výučba odborníkom našej vysokej školy zabezpečila lepšiu teoretickú a praktickú prípravu budúceho zdravotného personálu Náklady na projekt: EUR ročne. Prehľad Súčasnej pomoci a aktivít VŠZaSP sv. Alžbety v krajinách sveta: Vietnam: - Sirotinec sv. Ondreja DongLac, Hanoi - Centrum, ktoré poskytuje ubytovanie, vzdelávanie a výchovu detí, ktoré predtým žili na ulici, náklady ročne, od r. 2008; - Detský domov Thien An v delte Mekongu - Súkromný sirotinec, ktorý založili a vedú dve vietnamské ženy, katolíčky, Mary a Rosa. Domov poskytuje starostlivosť 56 deťom. Väčšinou ide o siroty, alebo opustené deti vo veku od 8 do 15 rokov, náklady ročne; - Pomoc HIV pozitívnym sirotám vo Vietname - Starostlivosť o HIV pozitívne siroty staršie ako 12 rokov, náklady USD na 3 roky, od r. 2011; Kambodža: - Liečebný domov pre deti s HIV/AIDS, House of Smile, Phnom Penh - Ubytovanie, sociálna starostlivosť, liečba HIV/AIDS sirôt a polosirôt ( cca. 30) nakazených vírusom HIV, pomoc ich rodinným príslušníkom, náklady USD ročne, od r. 2006; - Klinika Sv. Maximiliána Kolbeho, House of Family, Phnom Penh - Ubytovanie, sociálna starostlivosť, liečba HIV/AIDS sirôt a polosirôt (asi 47) nakazených vírusom HIV, pomoc ich rodinným príslušníkom, podpora HIV pozitívnych detí v rodinách, náklady USD ročne, od r. 2003; - Detská klinika bl. Petra Pavla Gojdiča pre deti s HIV/AIDS - Ubytovanie, sociálna starostlivosť, liečba HIV/AIDS sirôt a polosirôt (30detí) nakazených vírusom HIV, pomoc ich rodinným príslušníkom, náklady ročne, od r. 2009; - House of Family I pre deti s HIV/AIDS, Sihanoukville - Ubytovanie, sociálna starostlivosť, liečba HIV/AIDS sirôt a polosirôt (30 detí) nakazených vírusom HIV, pomoc ich rodinným príslušníkom, náklady ročne, od r. 2008; - House of Family II Sihanoukville - Ubytovanie, sociálna starostlivosť, liečba HIV/AIDS sirôt a polosirôt nakazených vírusom HIV, pomoc ich rodinným príslušníkom, náklady ročne, od r. 2011; - Adopcia na blízko pre Kambodžu, Dvojfarebný svet - Zbieranie finančných prostriedkov od rodín na Slovensku pre deti z liečebných domov v Kambodži, House of Family Sihanoukville a Phnom Penh a House of smile, ktoré majú zabezpečiť HIV pozitívnym deťom štart do budúcnosti, náklady ročne, od r. 2008; - Školský projekt Kommar Chlad AnDong - Sprostredkovanie prístupu k vzdelaniu pre chudobné a zanedbané deti zo slumu AnDong v PhnomPenh, náklad ročne, od r. 2008; Palau: - Zubná starostlivosť, Edukácia a prevencia orálneho zdravia u detí na školách a škôlkach, zaškolenie zdravotníckeho personálu na menej náročné úkony v ústnej dutine, náklady USD ročne, od r. 2012; India: - Antimalnutričný program Manvi - Zabránenie úmrtiam detí na malnutríciu. Do projektu je zahrnutých sto päťdesiat detí, ktoré trpia podvýživou. Deťom sa poskytuje sušené mlieko a ovsená kaša. Rodičia sú edukovaní v potrebe správnej výživy, prípravy potravín a ich zaobstarania, náklady na 3 roky, od r. 2012; 28

29 - Nava Sanidhya Children s Home - Komplexná starostlivosť o HIV pozitívne siroty. V detskom domove s poskytovanou zdravotnou a sociálnou starostlivosťou žije 27 detí. Bez liečby vírusu by zahynuli tak, ako ich rodičia, náklady , od r. 2009; - Deti monzúnu - Pomoc deťom ulice, Bombaj - Vzdelávanie a obstarávanie základných potrieb pre deti ulice, strava, zdravotná starostlivosť, oblečenie, obuv, hygienické potreby, knihy, náklady 5 00, v r. 2013; - Posilňovanie postavenia chudobných mladých ľudí zo slumov v Dillí - Mladí nezamestnaní ľudia zo slumov, ktorí nemajú ukončené vzdelanie a ani žiadnu zručnosť dostávajú prostredníctvom tohto projektu možnosť absolvovať nejaký výcvik alebo získať zručnosť, aby si vedeli nájsť prácu a postarať sa o seba. Slabšie deti zo slumov absolvujú doučovanie, aby sa zlepšili v škole, náklad , od r. 2013; - Nemocnica sv. Jozefa, Bijapur - Zdravotná starostlivosť o (nielen) HIV pozitívnych pacientov, výjazdy mobilnej kliniky do okolitých dedín. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti (nielen) HIV pozitívnym pacientom, ktorí sú v štátnych zdravotníckych zariadeniach diskriminovaní, náklad ročne, od r. 2005; - Zdravotné stredisko Loyola, Jagir Pannur - Zdravotná starostlivosť ambulantná liečba a lôžkové oddelenie, výjazdy mobilnej kliniky do okolitých dedín. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti chudobným dedinčanom, z ktorých väčšina je z najnižších kást a nemá bežne prístup k zdravotnej starostlivosti, náklady 4 000, od r. 2009; - Podpora vzdelávania detí v Indii Vzdelávací projekt, Deti z najnižšej kasty dostávajú vďaka finančnej pomoci zo zahraničia, prevažne zo Slovenska možnosť chodiť do školy. Prostredníctvom individuálnej podpory majú - ľudia možnosť podporovať konkrétne dieťa a zároveň o ňom dostávať informácie a komunikovať s ním, náklady , od r. 2011; Mjanmarsko (predtým Barma): - Stavba inžinierskych sietí pre obete tajfúnu v Mjanmarsku Budovanie infraštruktúry, v máji roku 2008 postihol Mjanmarsko ničivý tajfún, ktorý zanechal obetí a ľudí bez prístrešia. Mjanmarskí Jezuiti s miestnymi inžiniermi budujú elektrinu a vodovody v tajfúnom zničených oblastiach, náklady ročne; - Stavba zdravotného strediska Panny Márie Pomocnice v Oon-Pyin Budovanie infraštruktúry, Na severovýchode Mjanmarska je sieť zdravotníckych zariadení veľmi málo rozvinutá. Nemocnice sú vzdialené od seba 3 6 hodín. VŠ ZaSP v spolupráci s SDB buduje zdravotné stredisko v Ooiu-Pyin Myanmar, náklady ; - Stavba vodovodu v odľahlej farnosti Piyn Oon - Budovanie infraštruktúry, budovanie vodovou pre 400 obyvateľov dediny, náklad ; Filipíny: - Konvent sv. Jozefa pre siroty v Mogok - Detský domov, Ničivý tajfún zničil v novembri 2013 na Filipínach viacero miest. OZ Magna a SKCM vyhlásili zbierku pre obete, VŠ ZaSP prispela finančne na nákup nevyhnutných tovarov a služieb pre rodiny postihnuté cyklónom. Náklady ; Keňa: - Zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu pre sociálne slabé skupiny obyvateľstva v Keni - Poskytuje bezplatné vysokoškolské vzdelanie 33 študentom bakalárskeho stupňa v odbore sociálna práca s akcentom na verejno-zdravotnícke problémy v hlavnom meste Nairobi. Projekt tiež podporuje 2000 detí s malnutríciou z nairobských slumov. Náklad na 2 roky, od r Základná internátna škola sv. Filipa Neriho, Joska - Zlepšenie prístupu k dennému a internátnemu predškolskému a základnému vzdelaniu až po 8. ročník pre znevýhodnené a sociálne slabé skupiny obyvateľstva v Keni, stavba a prevádzka základnej internátnej školy. Náklad , r

30 - Rehabilitačné centrum sv. Terezy - Rehabilitačné centrum pre fyzicky a pohlavne zneužívané deti z celej Kene, vo vekovom rozmedzí 3 12 rokov, ktoré sú do zariadenia prijaté na dobu 2 rokov, počas ktorej na rozvoji ich osobnosti, akceptovaní minulosti a budovaní budúcnosti pracuje celý tím profesionálov, psychológovia, učitelia, dobrovoľníci. Náklad ročne. - Ushirikiano centrum, Malindi District - Centrum vzniklo pôvodne ako antimalnutričný projekt, ale po prieskume oblasti a potrieb lokality sa zmenilo po 2 mesiacoch na socialno-edukačné centrum. Od decembra 2011 sa v dôsledku vysokého počtu obyvateľov nakazených HIV vírusom, začal rozbiehať i HIV projekt v spolupráci s Malindi District Hospital. Náklady ročne, od r Klinika pre chudobných svätého Rafaela v Mihangu - Zdravotná starostlivosť, ambulantná liečba pacientov, všeobecná a chirurgická ambulancia, prenatálna starostlivosť, očkovania, prevencia infekčných chorôb, prevencia a liečba HIV/AIDS a tuberkulózy. Náklady ročne, od r VCT centrum a laboratórium na prevenciu HIV/AIDS, Mukuru - Testovanie a poradenstvo HIV. Náklady ročne, od r Mnoho ďalších projektov v Keni. Južný Sudán: - Podpora projektov Slovenských Saleziánov Savio - Humanitárna pomoc. Náklady ročne. - Nemocnica Panny Márie Fatimskej v Gordime - Lekári poskytujú diagnostiku a liečbu pre asi 40 detí a 50 dospelých denne, preväzovanie pacientov a drobné chirurgické zákroky. Vďaka grantu Slovak Aid začala v nemocnici fungovať od roku 2011 pôrodnica. Náklady , od r Základná škola sv. Daniela - Škola pri farnosti v Gordime zabezpečuje základné vzdelanie pre vyše 150 žiakov a v súčasnosti jej študenti v koncoročných hodnoteniach dosahujú najlepšie výsledky v okrese. Projekt spočíva vo finančnej podpore fungovania školy. Náklady ročne, od r Zdravotno-vzdelávacie projekty Vysokej školy Sv. Alžbety a Saleziánov Don Bosca, Wau - rozvoj zdravotnej starostlivosti a vzdelávania zdravotníkov, kde ich činnosť spočíva v práci v dennom dispenzári a výučbe teoretických predmetov na 3. stupni vzdelávania v obore zdravotná sestra a pôrodný asistent. Náklady Nemocnica Marialou - Zdravotnícke zariadenie pre chudobných - Nemocnica v Marial Lou, ktoré tvorí chirurgická časť, interná časť, pediatria a materské centrum. Chirurgická a interná časť má 14 pevných lôžok, pediatria cca 30 lôžok, maternity 8 lôžok. Náklady ročne, od roku Ďalšími cieľovými krajinami pomoci sú krajiny a miesta: - Kirgizsko Biškek, Talas, Kipčigaji - Kazachstan Alma-Ata - Arménsko Jerevan, Spitak - Ukrajina Seredne - Rusko Sibír, Omsk, Usurijsk, Riazaň, - Sýria - Libanon Beirut - Jemen Sanaá - Libéria - Monrovia - Srbsko Báčsky Petrovec - Čad Djamena - Kongo - Lumumbashi - Etiópia Amhara, Gurje - Burundi Buraniro, Condi, Buranga, Bururi, Rutovu, Gasura Foto: Minister M. Lajčáka v Keni, Mhango - Tanzánia - Shelui - Uganda Buikwe, Adjumani - Lesotho - HaBuasono - Rwanda - Bisesero, Bigugu, Nyaruguru, Kibeho 30

31 - Zimbabwe - Gweru - Honduras - provincia Colon, dedina Sangrelaya - Haity - severozápadná oblasť, Bois de Laurence, mole st. Nicolas - Bolívia - San Ignaciode Velasco Príklady pomoci z regiónu (Košický, Prešovský kraj) Karpatský rozvojový inštitút (KRI), Košice - Kooperácia s Ukrajinou v oblasti zlepšenia manažmentu stredných odborných škôl Dosiahnuté výsledky: Zlepšené kapacity pre manažment odborných škôl účastníkov obdobných projektov na Slovenskej a Ukrajinskej strane, ako nástroja na rozvoj školy na základe výmeny skúseností, cez transfer výsledkov a výstupov a vo forme študijnej cesty ukrajinských expertov a manažmentov škôl na Slovensko. Úloha KRI: Transfer know-how a organizačné zabezpečenie čiastkových úloh projektu Doba trvania: jún október 2006 Zdroje, kontakty, videá Slovak Aid: europsky-rok-rozvoja-2015, (video - 3,36 min.), =player_embedded&x-yt-ts= &x-yt-cl= , (video - 3,36 min.) dobré noviny: Videá: Video - na stránke: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - politika/oficialna_rozvojova_pomoc-rozvojova_politika_eu Otvorenie Európskeho rozvojového roka minister Miroslav Lajčák (video 4:37) - Kontakt: Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci Sekcia medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky tel.: Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) - Výročná správa Bulletiny: - Bulletin Rozvojová spolupráca, jar/

32 - Bulletin Rozvojová spolupráca, jeseň Kontakt: Drotárska cesta Bratislava tel: Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky - brožúrka (brožúrka) Štatistika - Portál DEV: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, 102 schodov, Misijné a vedecké projekty VŠZaSP sv. Alžbety, %C5%A1kola-zdravotn%C3%ADctva-a-soci%C3%A1lnej-pr%C3%A1ce-sv-Al%C5%BEbety-no- Official/ , sv._al%c5%bebety_v_bratislave, Platforma podnikateľov pre zahraničnú rozvojovú spoluprácu - Európska únia Oficiálna webová lokalita Európskej únie - Všetko o rozvoji a spolupráci EÚ so svetom je na stránkach Generálneho riaditeľstva (DG DEVCO Development and Cooperation): EUROPEAID - International Copopreation and development: EUROPEAID Rozvoja a spolupráca - Európska Rada Rada pre zahraničné veci (Rada ministrov ZV) - Európsky rok rozvoja 2015 Slovenská webová stránka - Glossary Organizácie Organizácia spojených národov (OSN) - United Nations Úradovňa OSN v Nairobi (UNON) Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO) - Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (Platforma MVRO) združuje 31 organizácií (25 riadnych členov a 6 pozorovateľov), ktoré pôsobia najmä v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku. Zastupuje ich pri rokovaniach so štátnymi inštitúciami a podporuje šírenie informácií o rozvojovej spolupráci na verejnosti. Riadni členovia MVRO: ADRA Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, web: C.A.R.D.O., web: Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, web: Centrum pre európsku politiku, web: 32

33 Človek v ohrození, web: erko Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, web: Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku, web: FAIRTRADE Slovakia, web: Glen Slovakia, web: Magna Deti v núdzi, web: Nadácia Habitat for Humanity International, web: Nadácia Integra, web: Nadácia Pontis, web: NISPAcee, web: Otvorený Európsko-Slovanský Dvor, web: PDCS, web: SAVIO, web: Sila rozvoja Inštitút medzinárodnej spolupráce, web: Slovenská humanitná rada, web: Slovenská katolícka charita, web: Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, web: Slovenský Červený kríž, web: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, web: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, web: Združenie Albert pre podporu Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave web: Pozorovatelia MVRO: Akademia Istropolitana Nova, web: Člověk v tísni Slovensko, web: Dvojfarebný svet, web: Inštitút pre rozvoj spoločnosti, web: Nadácia Milana Šimečku, web: Slovenský výbor pre UNICEF, we: Rakúska vládna agentúra pre rozvojovú pomoc (ADC) - Austrian Development Cooperation - Die Österreichische Entwicklungszusammenarbeit (OEZA) - Kanadská vládna agentúra pre rozvojovú pomoc (CIDA) - Canadian International Development Agency - (Foreign Affairs, Trade and Development Canada) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) - Organisation for Economic Co-operation and Development - Výbor OECD pre rozvojovú pomoc (OECD/DAC) - DAC - Development Assistance Committee - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - Organization for Security and Co - operation in Europe (OSCE) - Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO/OTAN) - North Atlantic Treaty Organization / Organisation du Traité de l Atlantique Nord - Rada Európy (RE) Council of Europe (COE)

34 Prehľad medzinárodných organizácií a zoskupení 1. Spolupráca v Európe - EU/UE (skr. EÚ) Európska únia ( - COE (skr. RE) Rada Európy ( - CERN Európska organizácia pre jadrový výskum ( - ECAC Európska konferencia civilného letectva ( - ENERGY CHARTER - Energetická charta ( - EPPO Európska a stredozemná organizácia pre ochranu rastlín ( - EUTELSAT Európska organizácia telekomunikačných satelitov ( - EEAS - Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ( 2. Medzinárodná spolupráca v oblasti bezpečnosti - NATO/OTAN Organizácia Severoatlantickej zmluvy ( - OSCE (skr. OBSE) Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ( - IAEA Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ( - CIP Stála medzinárodná komisia pre skúšky ručných strelných zbraní ( - OPCW Organizácia pre zákaz chemických zbraní ( 3. Organizácia spojených národov (OSN) a organizácie systému OSN - UNO/ONU (skr. OSN) Organizácia spojených národov, United Nations ( - CSD Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj ( - FAO Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ( - ICAO Medzinárodná organizácia civilného letectva ( - ILO Medzinárodná organizácie práce ( - IMO Medzinárodná námorná organizácia ( - ITU Medzinárodná telekomunikačná únia ( - UNCTAD Konferencia OSN pre obchod a rozvoj ( - UNECE (skr. EHK) Hospodárska komisia OSN pre Európu ( - UNEP Program OSN pre životné prostredie, United Nations Environment Programme ( - UNFPA Populačný fond OSN ( Stredisko UNFPA v SR ( - UN HABITAT Centrum OSN pre ľudské osídlenie ( - UNESCO Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru ( Slovenská komisia pre UNESCO ( - UNHCR Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov ( UNHCR v SR ( - UNICEF Detský fond OSN ( UNICEF v SR ( - UN Women - ( - UNIDO Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj ( - UPU Svetová poštová únia ( - WFP Svetový potravinový program ( - WHO Svetová zdravotnícka organizácia ( - WIPO Svetová organizácia duševného vlastníctva ( - WMO Svetová meteorologická organizácia ( - UN WTO Svetová organizácia cestovného ruchu ( 4. Ostatné medzinárodné organizácie - WTO Svetová obchodná organizácia ( - OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ( - IEA Medzinárodná energetická agentúra ( 34

35 - NEA Agentúra pre atómovú energiu ( - BIE Medzinárodný úrad pre výstavníctvo ( - IIR Medzinárodný ústav chladiarenskej techniky ( - IOM INTEROCEANMETAL Spoločná organizácia INTEROCEANMETAL ( - ISTA Medzinárodné združenie pre kontrolu osív ( - OIE Medzinárodný epizootický úrad ( Medzinárodná organizácia frankofónie - OIV Medzinárodný úrad pre vinárstvo a víno ( - OSJD (skr. OSŽD) Organizácia pre spoluprácu železníc ( - ICO Medzinárodná organizácia pre kávu ( - ICCO Medzinárodná organizácia pre kakao ( - INTERPOL Medzinárodná organizácia kriminálnej polície ( - UPOV Medzinárodná organizácia na ochranu nových druhov rastlín ( - WCO- Medzinárodná colná organizácia ( - IOM - Medzinárodná organizácia pre migráciu ( Medzinárodná regionálna spolupráca a medzinárodné regionálne zoskupenia - V4 Visegradská štvorka ( Medzinárodný visegradský fond ( - CEI (skr. SEI) Stredoeurópska iniciatíva ( predsedníctvo SR v SEI 2005 ( - DC Dunajská komisia ( - ARGE Donauländer Pracovné spoločenstvo podunajských krajín ( - ACP Africká, karibská a pacifická skupina štátov ( - APEC Ázijsko-pacifická ekonomická spolupráca ( - ARAB LEAGUE Liga arabských štátov ( - ASEAN Združenie národov juhovýchodnej Ázie ( - ASEM Fórum Ázia Európa ( - AU / UA Africká únia ( - BSEC Čiernomorská hospodárska spolupráca ( - CBSS Rada krajín Baltského mora ( - EFTA (Európske združenie voľného obchodu ( - FTAA Americká zóna voľného obchodu ( - G8 Skupina 8 ( - G20 Skupina 20 ( - G77 Skupina 77 ( - MERCOSUR Združenie voľného obchodu Južnej Ameriky ( - NAFTA Severoamerická zóna voľného obchodu ( - NAM Hnutie nezúčastnených krajín ( - OAPEC Organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu ( - OPEC Organizácia krajín vyvážajúcich ropu ( - SAARC Zoskupenie južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu ( 6. Zmiešané a zahraničné obchodno-priemyselné komory - DIHK Nemecká priemyselná a obchodná komora ( - SMOK Slovensko-maďarská obchodná komora ( - SPOK Slovensko-poľská obchodná komora ( - SROK Slovensko-rakúska obchodná komora ( 7. Medzinárodné finančné inštitúcie - WB Svetová banka ( - IMF Medzinárodný menový fond ( 35

36 - EBRD Európska banka pre obnovu a rozvoj ( - EDF Európsky rozvojový fond ( - EIB Európska investičná banka ( - ADB Ázijská rozvojová banka ( - AFDB Africká rozvojová banka ( - NADB Severoamerická rozvojová banka ( 8. Medzinárodné súdne inštitúcie - ICJ / CIJ - Medzinárodný súdny dvor ( - ICC / CPI - Medzinárodný trestný súd ( - ICTY - Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu ( - ICTR - Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu ( 9. Dobrovoľníctvo - Register organizácií Glossary Programy Program OSN pre životné prostredie (UNEP) - United Nations Environment Programme - výkonný riaditeľ Achim Steiner Rozvojový program OSN (UNDP) - United Nations Development Programme - Svetový potravinový program (WFP) - World Food Programme - Program rozvojových intervencií, Program odovzdávania transformačných skúseností, Program podnikateľských partnerstiev, Program budovania kapacít, Nástroj Start Up - DCI Nástroj pre rozvojovú spoluprácu,, ENPI Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva IPA Nástroj na predvstupovú pomoc, ICI - Nástroj na spoluprácu s priemyselne rozvinutými krajinami, IS Nástroj stability, EIDHR Nástroj na podporu demokracie a ľudských práv Program zníženia chudoby a rastu (PRGT) program Medzinárodného menového fondu, určený členským krajinám MMF s nízkym príjmom (Low Income Countires, LICs), ktorým sa v rámci neho poskytuje finančná pomoc za zvýhodnených podmienok. Pre Poznámky: