Ekonomický dopad zavedenia elektronického mýta na súkromné spoločnosti SR

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva Ekonomický dopad zavedenia elektronického mýta na súkromné spoločnosti SR The economic impact of the introduction of electronic tolls to the private company SR Diplomová práca Autor: Bc. Monika Frčková Financie Vedúci práce: PeadDr. Peter Polakovič, PhD. Banská Bystrica Apríl 2012

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internetovej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Banskej Bystrici, Bc. Monika Frčková

3 Poďakovanie Ďakujem PeadDr. Petrovi Polakovičovi PhD., vedúcemu diplomovej práce, za cenné rady a podnety, ktoré mi poskytoval počas tvorby diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí aj Ing. Antonovi Bódisovi zo spoločnosti SkyToll a Jozefovi Frčkovi zamestnancovi spoločnosti D.K.C., spol. s. r. o. za poskytnutie podkladov nevyhnutných pre spracovanie tejto práce. V Banskej Bystrici

4 Anotácia FRČKOVÁ, Monika: Ekonomický dopad zavedenia elektronického mýta na súkromné spoločnosti SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a účtovníctva. Vedúci práce: PeadDr. Peter Polakovič, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 77. Cieľom práce bude porovnať a vyčísliť dopad zavedenia elektronického mýta na spoločnosť D.K.C., spol. s.r.o. Porovnanie jednotlivých sadzieb mýtneho na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách prvej triedy. Spracovanie údajov kooperáciou jednotlivých rokov a vyvodenie záverov a odporúčaní. Kľúčové slová: verejné obstarávanie, elektronické mýto, diaľničné nálepky, cestný úsek, náklady podniku.

5 Anotation FRČKOVÁ, Monika: The economic impact of the introduction of electronic toll collection to private companies in Slovakia. [Thesis]. Banking Institute of the University of Prague, a foreign university in. Department of Finance and Accounting. Thesis: PeadDr. Peter Polakovič, PhD. Year of defense: the 2012th Number of pages: 77. The aim of the Thesis is to compare and quantify the impact of electronic toll on the company D.K.C., spol. s r.o. Comparison of individual toll rates for motorways, expressways and 1st class roads. Data processing by comparison of individual years and drawing conclusions and recommendations. Keywords: public procurement, electronic toll, motorway tax stickers, road section, business costs

6

7 OBSAH ÚVOD VEREJNÉ PROJEKTY A OBSTARÁVANIE Verejný program a verejný projekt Tvorba, posudzovanie a vyhodnocovanie projektov Metódy analýzy verejných programov a projektov Verejné obstarávanie Tender na elektronické mýto Ponuky uchádzačov Zhrnutie ELEKTRONICKÉ MÝTO História dopravnej telematiky Technológia Legislatíva Organizačná štruktúra Proces výberu mýta Sadzba mýta Režim platieb Mýto v iných štátoch Diaľničné nálepky Zhrnutie DOPAD ZAVEDENIA MÝTA NA DOPRAVNÚ SPOLOČNOSŤ Metodický kalkulačný postup ZÁVER: Zoznam použitej literatúry:... 69

8 ÚVOD Hospodársky rast SR je značne podmienený sektorom dopravy. Rozvoj jednotlivých regiónov Slovenska je priamo závislý od rozvoja cestnej siete. Doprava vytvára 8,2 % HDP a zamestnáva približne 4,2 % zamestnancov na trhu práce. Zavádzanie a prevádzkovanie mýtnych systémov a ich interperabilita sa dotýka viac či menej každého občana. Nutnosť zavádzania mýtnych systémov spočíva v spravodlivejšom výbere finančných prostriedkov za využívanie verejných komunikácií. Do bolo spoplatnenie cestnej siete založené na tzv. diaľničných známkach. Poplatok bol určený, podľa charakteristík vozidiel. Elektronický mýtny systém je výkonovo orientovaný, to znamená, že výška poplatkov je priamo úmerná nielen typu vozidla, ale aj prejdenej vzdialenosti. Budovať verejné komunikácie nie je možné len z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostredníctvom elektronického mýta sú tieto výdavky spravodlivejšie diferencované medzi rozpočtom štátu a používateľmi. Cieľom práce je porovnanie a vyčíslenie dopadu zavedenia elektronického mýta na spoločnosti a ekonomický dopad na spoločnosť. Cieľ sme napĺňali v spolupráci so spoločnosťou, ktorá nám poskytla aktuálne údaje o konkrétnej problematike, ktorú sme sa rozhodli bližšie preskúmať a analyzovať. Údaje boli spracované komparácia rokov v jednotlivých obdobiach. Vyvodili sme s nich príslušné závery a odporúčania ktoré sme zovšeobecnili. V práci sme konkrétne vyčíslili náklady spol. a porovnali ich v jednotlivých obdobiach vzhľadom na integráciu systému elektronického mýta, čím sme sa snažili jasne poukázať na vhodnosť zvolenej témy pre diplomovej práce. Toto považujeme za pridanú hodnotu diplomovej práce 7

9 1 VEREJNÉ PROJEKTY A OBSTARÁVANIE Každý subjekt, či už podnikateľský alebo verejný, sa musí neustále rozhodovať na čo vynaloží svoje príjmy. Zdroje je potrebné alokovať medzi jednotlivé rezorty vo verejnom sektore. Rezortné prostriedky sú následne rozdelené medzi jednotlivé inštitúcie a organizácie, ale taktiež na realizáciu konkrétnych projektov. Komplikácie v rozhodovaní prerozdeľovania zdrojov spôsobujú viaceré aspekty, ako napríklad verejné záujmy, nutnosť zohľadňovať sociálne aspekty, problémy s oceňovaním vstupov a výstupov, dopady exteranlít (Teteřová, 2008, s. 139). Cielené zabezpečovanie verejných potrieb prebieha najčastejšie prostredníctvom verejných projektov a verejných výdajových programov (Peková, 2008, s. 232). 1.1 Verejný program a verejný projekt Pojem verejný program charakterizuje príčiny, ciele a vynakladané prostriedky na určitý verejný záujem. Projekt predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého sa žiada o prostriedky programu. Umožňuje čerpať finančné prostriedky z daného programu. Verejný program je systémovým návrhom alokácie verejných zdrojov, vo väčšine prípadov investičného charakteru. Vecné hľadisko predstavuje verejný program formu materiálneho a duchovného kolektívneho statku, ktorého spoločenské prínosy a ciele sú zadané (Medveď, Nemec, 2011, s. 433). Verejný program umožňuje transformovať ciele verejnej politiky do podoby, ktorá je organizačne ucelená, má formu systému, čo umožňuje presne definovať plánované činnosti, zodpovednosti, časový horizont a potrebné zdroje k realizácii cieľov verejných politík (Ochrana, et al, 2010, s. 37). Ochrana definuje verejný projekt ako systémový návrh alokácie verejných zdrojov, ktorý má spravidla investičný charakter (Ochrana, 2004, s. 9). Podľa Hamerníkovej a Kubátovej ako realizáciu určitých konkrétnych cieľov, v ich dôsledku vznikajú buď špecifické produkcie špecifických statkov a služieb, alebo investičné celky, či dochádza ku korekcii nespravodlivosti voči skupinám obyvateľstva podľa vopred stanovených kritérií" (Hamerníková, Kubátová, 1999, s. 133). Malý ich definuje ako akékoľvek aktivity, 8

10 činnosti či úlohy prebiehajúce, resp. plnené v rámci verejného sektora, pri ktorých sú použité verejné financie" (Malý, Mališová, 1997, s. 10). Verejný projekt z hľadiska uskutočnenia cieľa alokačnej funkcie by mal zvyšovať celkovú ekonomickú efektívnosť (Pavel, 2007, s. 27). Rozdelenie projektov podľa ekonomického dopadu: Miestneho významu zaoberajúce sa ekonomickým a sociálnym rozvojom územných celkov, chránených území a projekty cielené na chránené územia a podnikateľské subjekty. Národného významu ich cieľom je rozvoj sektorov v odvetví národného hospodárstva, rozsiahlych územných celkov a ďalších projektov, ktoré majú celonárodný význam. Medzinárodného významu - ich cieľom je kreovanie a rozvoj nadnárodných spoločností, na rozvíjanie spolupráce za hranicami a rozvoj regiónu, podporovanie medzinárodnej spolupráce vo vede, výskume a vzdelávaní (Gozora, 2008, s. 18). Projekt má verejný charakter, ak spĺňa jednu z týchto podmienok: prostriedky z priameho alebo nepriameho financovania tvoria väčšinovú časť. Priame financovanie predstavuje financovanie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu krajov a obcí a nepriame je využitie daňových úľav, realizuje sa inak ako pomocou nástrojov fiškálnej politiky, príkladom môže byť regulácia cien, spojenie z externalitami vo veľkom rozsahu (Teteřová, 2008, s. 140) Tvorba, posudzovanie a vyhodnocovanie projektov Tvorba, posudzovanie a vyhodnocovanie verejných projektov a programov tvorí proces, ktorý zahŕňa určité základné postupové kroky v nasledujúcom poradí: analýza rámcových podmienok, stanovenie cieľa, určenie potrebnej stratégie k dosiahnutiu zvolených cieľov, vymedzenie podmienok k dosiahnutiu cieľov, definovanie možných alternatív, 9

11 stanovenie kritérií pre hodnotenie alternatív, posúdenie jednotlivých alternatív, výber najvhodnejšej alternatívy verejného programu, realizáciu vybraného programu a jeho projektu / projektov, hodnotenie programu a projektov a ich výsledkov (Ochrana, 1999, s. 13). Rámcovými podmienkami rozumieme: právny rámec, rozpočtové obmedzenie, dostupnosť zdrojov, rozsah právomocí a zodpovedností, časové termíny, teda súbor faktorov, ktoré musia byť akceptované všetkými zúčastnenými stranami - zadávateľom, navrhovateľom a realizátorom verejného projektu. Stanovené ciele môžeme definovať ako očakávané efekty z realizácie verejného programu. Stratégia dosiahnutia predpokladaných cieľov formuluje základné rozhodnutia, týkajúce sa spracovania a očakávaní z verejného programu a do určitej miery aj projektu. Stratégia je určená zadávateľom. K dosiahnutiu cieľov je potrebné vymedziť podmienky, ktoré umožnia verejný program/projekt uskutočniť. Ide o podmienky subjektívneho, i objektívneho charakteru. Tvorbu, hodnotenie, a realizáciu verejného projektu a ich úroveň bezprostredne ovplyvňujú subjektívne podmienky týkajúce sa faktorov vzťahujúcich sa k ľudskému činiteľovi. Informuje o odbornej pripravenosti všetkých uchádzačov o verejnú objednávku, o ich kvalitách a nedostatkoch. Podmienky, ktoré idú mimo rámca človeka sú objektívne podmienky. Ide o príslušné vládne rozhodnutia, legislatívny rámec, rozpočtové obmedzenia. V piatom kroku sú spracované jednotlivé alternatívy riešení problému očakávaného uspokojenia spoločenského záujmu. Každá alternatíva by mala obsahovať ekonomickú životnosť a výsledný efekt, ktorý bude prinášať. Stanovenie príslušných kritérií pre hodnotenie jednotlivých alternatív sa realizuje postupne. Prvé kritérium má kvantitatívny charakter, umožňuje zachytiť a ohodnotiť užitočné vlastnosti. Druhé kritérium je kvalitatívne, premieňa získané údaje na údaje vyjadrujúce náklady a prínosy z uvedeného programu, pomocou nich sa potom zvolí vhodná alternatíva riešení (Medveď, Nemec, 2011, s. 434). 10

12 1.1.2 Metódy analýzy verejných programov a projektov Existujú rôzne metódy analýzy verejných programov a verejných projektov. Môžu to byť: 1. Analýza nákladov a prínosov CBA 2. Analýza užitočnosti nákladov CUA 3. Analýza minimalizácie nákladov CMA 4. Analýza efektívnosti nákladov CEA 5. Metóda ochoty platiť WTP a metóda ochoty prijať WTA Prvé štyri analýzy patria medzi nákladové výstupové metódy. Analýza vstupov vo forme nákladov, predstavuje ich spoločnú charakteristiku. Odlišným znakom je sledovanie výstupu (Ochrana, 2004, s. 36). Tabuľka 1 Základné metódy nákladovo - výstupového ohodnotenia verejných projektov Metoda Forma merania nákladov Forma merania výstupov CMA hodnotové jednotky nemerajú sa CBA hodnotové jednotky hodnotové jednotky CEA hodnotové jednotky naturálne jednotky CUA hodnotové jednotky Užitočnosť Zdroj: Nemec, Wright, 1997, s. 182 Metóda CMA Podstatou je nájsť alternatívu s najnižšími nákladmi. Hodnotiacim kritériom pri tejto metóde je preto nákladové kritérium. Vo verejnom sektore je táto metóda používaná pri výbere verejných ponúk. Minimalizácia nákladov je základným kritériom, ale je potrebné sledovať aj kvalitatívny a kvantitatívny charakter. Ak nie sú splnené tieto podmienky, túto metódu vylučujeme (Ochrana et al, 2010, s. 61). 11

13 Metóda CBA Metóda CBA rieši otázku, aké peňažné efekty projekt prináša a to z pohľadu prínosov a nákladov. Ako jediná výstupová metóda meria výstupy a vstupy v peňažných jednotkách. Na začiatku kalkulácia stojíme pred rozhodnutím, či budeme toky nákladov a prínosov kalkulovať prostredníctvom stálych cien alebo v nominálnej forme. Metóda CEA Metóda CEA na základe nákladov vložených na naturálnu alebo fyzikálnu jednotku posudzuje efektívnosť. Základ tvorí čo najlacnejšie dosiahnutie stanoveného cieľa. Do kalkulácie sa zahŕňajú iba náklady, ktoré sa priamo dotýkajú vymedzeného cieľa. Očakávané výstupy sú hodnotené v peňažných jednotkách. Metóda CUA Základom pre danú metódu je teória úžitku utility. Uspokojenie je subjektívnym pocitom, vychádzajúcim z ponúkaného projektu. Na základe hodnotiacej stupnice určí hodnotiaci projektu stupeň svojho uspokojenia. Tabuľka 2 Bodovacia stupnica Stupeň plnenia funkcia Body Neprijateľné 0 Ešte prijateľné 1 Dostatočné 2 Dobré 3 Veľmi dobré 4 Výborné 5 Zdroj: Vlček, 2008, s. 13 Pre hodnotenia ponúk znamená zvolená hodnotiaca metóda kľúčový význam. U niektorých kritérií je voľba metódy jednoznačná hneď, u iných je potrebné zvažovať rôzne postupy hodnotenia (Rektoři et al, 2002, s. 37). 12

14 1.2 Verejné obstarávanie Postupy obstarávateľov vedúcich k výberu spoľahlivého, spôsobilého zmluvného partnera a získaniu zmluvy na získanie tovarov, služieb a práce je upravené v zákone č. 533/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. Verejné obstarávanie je spojením plánovania dôležitých potrieb spoločnosti a ich konečnou realizáciou. Počas týchto etáp dochádza aj k využívaniu finančných prostriedkov podnikov a organizácií, ktoré majú nadštandardný prístup k disponovaniu s verejnými financiami alebo bezkonkurenčné postavenie (podniky v oblasti vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií) a výrazne ovplyvňujú hospodárenie štátu. Verejné obstarávanie možno tiež definovať ako nakupovanie tovarov alebo služieb, ktoré sa realizuje z verejných zdrojov. Hlavným problémom verejnej správy je podstatne menej efektívne hospodárenie s financiami v porovnaní so súkromným sektorom. Medzi princípy verejného obstarávania patria transparentnosť, efektívnosť, otvorenosť a nediskriminácia uchádzačov. Princíp efektívnosti spočíva v nájdení najvhodnejšieho dodávateľa príslušného tovaru, alebo služby. Za najvýhodnejšieho dodávateľa sa považuje: finančne silný dodávateľ, dodávateľ, ktorý je technicky a obchodne schopný dodať požadované tovary a služby, dodávateľ, ktorého cenová ponuka je finančne najvýhodnejšia, dodávateľ, u ktorého je na základe referencií predpoklad, že kontrakt efektívne zrealizuje (Medveď, Nemec, 2011, s. 436). Medzi základné metódy obstarávania patrí verejná súťaž, podľa špecifických podmienok pripadajú do úvahy možnosti ako napríklad priame zadanie - rokovacie konanie bez zverejnenia. Verejná súťaž má nasledujúcu postupnosť: zaslanie a zverejnenie oznámenia, reakcia dodávateľov, žiadajúcich o súťažné podklady, zaslanie súťažných podkladov všetkým záujemcom, zaslanie súťažných návrhov obstarávateľovi, otvorenie obálok (súťažných návrhov), hodnotenie návrhov a výber dodávateľa, 13

15 podpis zmluvy, zverejnenie výsledku súťaže, manažment a vyhodnotenie kontraktu- zákony už túto fázu obvykle neupravujú (Medveď et al, 2005, s. 303). Účastníci verejného obstarávania a) obstarávateľ je orgán štátnej správy alebo úrad vykonávajúci štátne záležitosti, obec a vyšší územný celok, iná organizácia riadená verejným právom (založená na osobitný účel splnenia potrieb a je úplne, alebo z väčšej časti financovaná, riadená, alebo kontrolovaná obstarávateľom a obstarávateľ vymenúva, alebo volí viac ako polovicu členov jeho riadiaceho orgánu). Obstarávateľom je aj iná právnická osoba (združenie, škola a iný podnikateľský subjekt), v prípade ak používa verejné zdroje, b) uchádzač - je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva produkt, uskutočňuje prácu a predloží ponuku, c) záujemca je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva tovar, uskutočňuje služby a má záujem o účasť v súťaži v rokovacom konaní so zverejnením, alebo bez zverejnenia, d) koncesionár je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina vytvorená viacerými osobami, s ktorou bola uzatvorená koncesná zmluva (Filo, 2006, s. 41) Tender na elektronické mýto Regulárny tender na poskytovanie služieb elektronického mýta bol vyhlásený dňa 27. septembra Národná diaľničná spoločnosť odovzdala 17. januára 2008 súťažné podklady piatim záujemcom. SanToll, s. r. o. víťaz tendra Sanef je francúzska spoločnosť, ktorej prevádzkovaná sieť diaľnic je dlhá 1700 kilometrov a na ďalších 280 spoplatnených kilometroch je podielnikom. Je priamym alebo nepriamym obsluhujúcim diaľnic do Paríža, Londýna, Bruselu, Luxemburgu, Frankfurtu a Štrasburgu. 14

16 Satways nepredložil ponuku SATWAYS je skupina dodávateľov združujúca spoločnosti Slovak Telekom, a. s., T-Systems Enterprise Services GmbH v zastúpení ich dcérskou spoločnosťou Satellic Traffic Management GmbH, Siemens s. r. o. a ABN Amro Bank N. V., Czech Republic & Slovakia, ktorá vlastní 100 % ABN Amro ETC B. V. Skupina bola vytvorená za účelom účasti vo výberovom konaní Slovenskej republiky na dodávku Komplexnej služby elektronického výberu mýta. Kapsch TrafficCom AG nesplnil podmienky Holding Kapsch AG je v Európe považovaný za najvýznamnejšieho dodávateľa komunikačných riešení a komplexných komunikačných systémov. Rozsah činnosti rakúskeho Kapschu je preukázateľný v 26 krajinách sveta, ktoré používajú viac ako sto mýtnych inštalácií od tunelov, mostov, veľkých mestských obchvatov až po samostatné diaľničné úseky a diaľničné siete. Slovakpass - nesplnil podmienky Vedúci európsky koncesionár pre výstavbu a správu platených diaľnic a pre príbuzné dopravné služby Autostrade Group. Cesty a diaľnice tejto spoločnosti využije denne približne 4 milióny motoristov v Taliansku. Zaisťuje účinný dopravný systém a dopomáha k stabilite, ekonomickému rozvoju Talianska v rámci Európy svojou sieťou na 3408 kilometroch. ToSy.sk nesplnil podmienky Skupina vznikla začiatkom roku 2005 za účelom uchádzania sa o prevádzkovanie elektronického mýta na Slovensku. Je najstaršou slovensko-švajčiarskou kontinuálne existujúcou skupinou. Za konkrétne oblasti zodpovedajú piati členovia konzorcia. Vedúcim členom je Elektrovod Holding Bratislava a zodpovedá za telekomunikačné, sieťové a infraštrukturálne stavby ( ). Výberové konanie Podmienky výberového konania na Slovensku boli definované tak, aby sa neoplatilo použiť mikrovlnnú alebo satelitnú technológiu, aj keď konkretizovanie použitej technológie podľa európskych smerníc je vylúčené. 15

17 Pred vypísaním tendra prebehlo ohodnotenie referencií, vlastného imania, obratu a bežnej likvidity. Záujemcom, ktorí dosiahli najvyšší počet bodov sa doručila výzva na predloženie ponuky. Ak by bol počet bodov zhodný. rozhodoval by počet bodov v kritériách, pričom za najdôležitejšie by sa považovali referencie, druhé v poradí by bolo vlastné imanie, nasledoval by obrat a bežná likvidita. V druhom kole súťaže sa diaľničná spoločnosť rozhodla zrušiť hornú hranicu bodového hodnotenia referencií, ktoré boli rozhodujúce pre postup uchádzačov do konečného výberu. V konečnom výbere sa zvažovala ekonomická stránka ponuky, ktorú tvorilo viacero hľadísk celková cena za predmet zábezpeky, efektívnosť výberu mýta a mýtnej transakcie. Od záujemcov bola požadovaná zábezpeka na zabezpečenie viazanosti ponuky vo výške 10 mil. sk, evidovať obrat za rok v minimálnej výške 3 mld. Sk, vlastné imanie, ktorého výška predstavuje najmenej 800 mil. Sk a bežná likvidita na úrovni 1,1 ( ). Podľa Zákona č. 25/2006 Z. z o verejnom obstarávaní má vyhlasovateľ povinnosť zostaviť najmenej päť - člennú porotu, ktorá sa skladá z osôb spôsobilých na odborné posúdenie súťažných podmienok a predložených návrhov. Ak sú na účastníkov kladené požiadavky odbornej kvalifikácie, vyžaduje sa aby kvalifikácia najmenej tretiny členov bola odborne rovnaká, alebo rovnocenná. Úloha poroty: a) posúdiť súťažné podmienky pred vyhlásením súťaže, b) kontrolovať dodržiavanie súťažných podmienok počas súťaže návrhov, c) kontrola úplnosti predložených návrhov podľa súťažných podmienok, d) vylúčiť návrhy predložené po lehote alebo podané na nepríslušnom mieste a návrhy, pri ktorých bola porušená anonymita, alebo ktoré inak nevyhoveli požiadavkám podľa súťažných podmienok, e) vyhodnotiť predložené návrhy podľa kritérií určených v súťažných podmienkach, f) zostaviť poradie predložených návrhov podľa kritérií súťažných podmienkach, g) rozhodnúť o udelení cien za návrhy a odmien účastníkom podľa súťažných podmienok, h) vyhotoviť zápisnicu. 16

18 1.2.2 Ponuky uchádzačov Obálky uchádzačov s ponukami musia byť doručené do stanoveného termínu. V prípade doručenia obálky po lehote, sa neotvorená obálka vracia ihneď späť zasielateľovi. Pokiaľ neskončí lehota pre podanie ponúk, komisia nesmie obálku otvoriť. Evidencia a zhromažďovanie obálok je v kompetencii zadávateľa. Obálky, spolu zo zoznamom ponúk následne predloží hodnotiacej komisii. Spíše sa protokol o otvorení obálok (Ochrana, 2004, s. 17). Komisia otvorila ponuky uchádzačov 13. marca S výnimkou skupiny Satways predložili ponuku všetci uchádzači. Pred otváraním ponúk sa overila ich neporušenosť. Obchodné názvy a kritéria na vyhodnotenie ponúk boli pri otváraní zverejnené za prítomnosti komisie, notára a zástupcov jednotlivých uchádzačov: 1. Celková cena za predmet zákazky (vrátane DPH) 2. Efektívnosť výberu mýta- bezrozmerné číslo 3. Kritérium mýtnej transakcie V zmysle 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní komisia vypracovala zápisnicu o otváraní ponúk, ktorá bola doručená uchádzačom do 5 dní od otvárania ponúk. Počas apríla 2008 komisia vyhodnocovala postupy. Výsledky boli známe do 6 týždňov po predložení ponúk v prípade. Národná diaľničná spoločnosť, a. s. podpísala zmluvu so spoločnosťou SkyToll, a. s., založenou členmi víťazného konzorcia Ibertax-SanToll dňa 13 januára 2009, ktorá sa stala víťazom tendra na dodávku služby elektronického výberu mýta. Jej ponuka predstavovala 716 miliónov eur bez DPH ( ). Podľa požiadaviek obstarávateľa sa služba realizuje, ako služba DBFOT navrhni, postav, financuj, prevádzkuj a preveď. Diaľničná spoločnosť ako verejný obstarávateľ potom získa finančné prostriedky plynúce z výberu mýta. Spoločnosť SkyToll musela rešpektovať podmienku, že platby za službu od obstarávateľa získa až v príjmovej fáze, keď služba bude spustená a výber mýta zabezpečený ( ). 17

19 Tabuľka 3 Základná ročná cena služby Rok prevádzkovania služby suma v EUR Rok prevádzkovania služby suma v EUR 1. (prvý) ,16 8. (ôsmy) ,87 2. (druhý) ,66 9. (deviaty) ,99 3. (tretí) , (desiaty) ,66 4. (štvrtý) , (jedenásty) ,93 5. (piaty) , (dvanásty) ,80 6. (šiesty) , (trinásty) ,88 7. (siedmy) ,80 SPOLU: ,60 Zdroj: Spracované autorom na základe Celkový súčet splátok je eur a cena SkyTollu z tendra tis. eur bez DPH. Prvé 4 roky prevádzky systému spláca štát náklady na výstavbu + prevádzkové náklady, ďalšie roky už iba prevádzkové náklady. Výber mýta v roku 2010: 141,6 mil. eur Výber mýta v roku 2011: 154,1 mil. eur (údaje získane na základe konzultácie s manažérom SkyToll Ing. Antonom Bodiásom, ) Výber mýta v roku 2012: Efektívnosti výberu mýta na 99 % úrovni spôsobuje neustály nárast intenzity dopravy. V marci predstavoval výber mýta na vymedzených úsekoch ciest, diaľnic a rýchlostných ciest 9 mil. eur, za prvé tri mesiace roku 2012 bolo vybratých takmer 24,5 mil. eur. Na cestách prvej triedy sa v marci vybralo takmer 4,5 mil. eur, za celý kvartál 11,7 mil. eur. Tranzitný ticketing zaznamenal pokles z dôvodu zrušenia 8 tranzitných úsekov z pôvodných 12 od 1. marca Celkový výber za tri mesiace v rámci ticketingu je 1,2 mil. eur, z toho marec tvorí výber v hodnote tis. eur. Rovnako ako v roku 2011, tak aj v roku 2012 pripadá na zahraničných prevádzkovateľov vyše 44 %. V marci zaplatil viac ako 43% z celkovej sumy vybraného mýta. Najvyšší výber za celý štvrťrok bol zaznamenaný 29. marca, kedy bolo pre štát vybratých až eur. V marci prešlo vymedzeným úsekom priemerne vozidiel. 18

20 Aktívne palubné jednotky predstavoval k 31. marcu 2012 počet Nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu predstavoval kusov. Na nárast aktivácie vplývalo už spomenuté zrušenie ticketingových trás a povinnosť využiť palubnú jednotku pri jazde po týchto vymedzených úsekoch. Vozidlá zo zahraničia tvoria 68% na celkovom počte registrovaných jednotiek. Na vymedzených úsekoch bolo v marci skontrolovaných 170 tis. vozidiel a od začiatku roka 2012 až vozidiel. Mobilné jednotky vynucovania riešili od začiatku roka 797 prípadov porušenia zákona o elektronickom mýte. Za prvý štvrťrok 2174 prípadov čo predstavuje medziročný nárast o takmer 89% ( ). Zhrnutie V úvode kapitoly je pozornosť venovaná verejným projektom a ich obstarávaniu. Opisujeme v nej pojmy ako verejný program, verejný projekt a vyhodnocovanie verejných projektov. V prvej podkapitole je priblížený verejný projekt od jeho vzniku, cez určenie rámcových podmienok až po samotné vyhodnotenie projektu. Pre ďalšie nadviazanie na konkrétny tender o elektronickom mýte sme si zadefinovali účastníkov verejného obstarávania. Predchádzajúce teoretické vymedzenie verejného obstarávania následne v druhej podkapitole aplikujeme na projekt elektronického mýta, kde ďalej predstavíme účastníkov tendra. Kapitola sa sústreďuje na konkrétne postupy pri otváraní obálok s ponukami, úlohy stanovené uchádzačom. 19

21 2 ELEKTRONICKÉ MÝTO Elektronický mýtny systém je súbor prostriedkov výpočtovej a telekomunikačnej techniky, vrátane programového vybavenia a dát, ktorý je prevádzkovaný prevádzkovateľom systému a umožňuje najmä vyrubenie mýta technickým zariadením počas jazdy vozidla bez zastavenia vozidla, zníženia rýchlosti alebo povinnosti použiť určitý jazdný pruh, ako aj bez nutnosti záväzného stanovenia trasy vopred ( ). Obrázok 1 Fungovanie elektronického mýta Zdroj: ( ) Koncepcia priameho spoplatňovania - platby užívateľov ciest podľa prejdenej vzdialenosti a dopravného výkonu nie je novinka, je známa už niekoľko desaťročí. So zvýšeným počtom vozidiel na cestách narastajú aj problémy prevádzkovateľov ciest, či už ide o štát alebo súkromných prevádzkovateľov. Tento narastajúci problém bol jedným z podnetov k zavádzaniu mýtnych systémov. Na Slovensku bolo do prevádzky zavedené 1. januára 2010 a platí pre vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony, pre ostatné vozidlá zostáva doterajšie spoplatnenie diaľničnými nálepkami ( ). 20

22 Systém využíva satelitnú technológiu, preto flexibilne reaguje na požadované zmeny zo strany štátu napr. pri zmene počtu vymedzených úsekov, rozširovaní spoplatnenej siete, zmenách princípov spoplatnenia, zavádzaní spoplatnenia pre nové kategórie ciest, vozidiel a podobne. Dosahuje vysokú efektivitu výberu mýta (takmer 99 %), ktorú dosiahol už v prvom meranom období po spustení systému. Príjmy štátneho rozpočtu z výberu mýta sú asi trojnásobné v porovnaní s príjmami za diaľničné známky (pre vozidlá nad 3,5 tony do roku 2009). Dodržiava sa princíp spravodlivosti každý platí za to, čo skutočne využíva- platí sa iba za celé prejdené vymedzené úseky. Systém je už teraz pripravený na budúcu interoperabilitu elektronických mýtnych systémov v rámci EU a s tým súvisiace spustenie Európskej mýtnej služby. Systém má potenciál pre zavádzanie inteligentných dopravných systémov v budúcnosti, systémov riadenia dopravy, národného systému dopravných informácii a spustenia služieb s pridanou hodnotou vychádzajúc z bohatej databázy údajov o vozidlách nad 3,5 tony, ako sú intenzity dopravy, využívanie jednotlivých úsekov ciest, tranzitné koridory, časy využívania úsekov, lokalizácie vozidiel a podobne. Slovenský mýtny systém bol uvedený do plnej prevádzky za 11 mesiacov, a to na 100 % vymedzených úsekov. Čím rýchlejšie systém vybudovaný, tým skôr má štátny rozpočet príjmy z vybraného mýta. Jediným štátom kde systém uviedli pod hrozbou prísnych sankcií do prevádzky skôr ako u nás, bolo Poľsko. Ich systém bol ku dňu spustenia do prevádzky postavený na 60 %. Za nedokončenú výstavbu platil dodávateľ Poľskej republiky niekoľko miliónovú (v eurách) pokutu a znášal dôsledky aj za nižší, ako očakávaný výber mýta. Pokiaľ ide o rozsah spoplatnených ciest (D + R + I.trieda), je SR na druhom mieste v EU (po Nemecku) a v rozsahu spoplatnených ciest I. triedy na prvom mieste v EU (údaje získané konzultáciou s manažérom SkyTollu Ing.Antonom Bodiásom, ). 21

23 2.1 História dopravnej telematiky Prelomovou etapou pre inteligentné dopravné systémy (ITS) boli šesťdesiate a sedemdesiate roky. Pri smerovaní vozidiel v Japonsku použili projekt CACS, ktorý predstavoval investíciu 7 miliónov jenov. Testovanie projektu prebehlo na ploche 32 km 2 v meste Tokio. V cestách boli zavedené antény na báze induktívnej slučky, podobalo sa to digitálnej komunikačnej linke medzi infraštruktúrou a vybavenými vozidlami. Úspešnosť projektu iniciovala vznik Asociácie elektronickej technológie pre automobilovú dopravu a riadenie. Súčasne prebiehal projekt ERGS v USA a Autofahrer v Európe, testovaný v Nemecku. Rozvoj ITS spojený s rozmachom elektroniky a telekomunikačnej techniky predstavoval druhú etapu. Inteligentný dopravný systém tvoria telematické služby v spojení s elektronickým mýtom (EFC), ktoré umožňujú budovať informačnú a telekomunikačnú infraštruktúru, čo umožní poskytovanie nadstavbových telematických služieb. Používatelia telematických služieb nad systémom EFC: Vodiči a cestujúci - prostredníctvom informačných systémov na diaľniciach sú prezentované a zasielané informácie priamo vodičom. Správcovia infraštruktúry - dopravnú infraštruktúru je potrebné udržiavať, zabezpečiť sledovanie bezpečnosti dopravnej prevádzky v nadväznosti na ekonomiku dopravných ciest. Prevádzkovatelia dopravy slúžia im na zvolenie najvýhodnejších trás a dopravných ciest, zabezpečenie obehu vozidlového parku. Štátna správa a samospráva systém elektronického mýta je priamo napojený na informačné systémy verejnej správy, vyhodnotenie a sledovanie prepravy nákladov a osôb, finančné zabezpečenie a riešenie dopravnej infraštruktúry, prostriedok pre výkon dopravnej politiky miest, regiónov, štátu, diverzifikácia nákladov medzi vlastníkov respektíve správcov dopravnej infraštruktúry. Bezpečnostný a záchranný systém elektronický mýtny systém umožňuje lepšie 22

24 organizovanie zásahov pri likvidácii havárií, nehôd, zvyšuje prevenciu proti vzniku mimoriadnych udalostí, ktoré majú ekologické dôsledky a to v dôsledku prepojenia systému s integrovaným záchranným systémom a bezpečnostným systémom, Finančné inštitúcie - služby spojené s prepojením systému elektronického mýta s kontrolnými systémami poistenia vozidla (Přibyl, 2007, s. 11). Súčasťou medzinárodného projektu CONNECT sa stali tiež inteligentné dopravné systémy, túto problematiku riešia hlavne z pohľadu vzájomnej spolupráce, poskytovania služieb a dosiahnutia vzájomnej súčinnosti medzi rôznymi systémami. Prijatie riešenia na zavedenie spoplatnených ciest podľa vzdialenosti verejnosťou, nesie so sebou potrebu vysvetliť dôvody jeho zavádzania, funkciu a možné dopady na ekonomiku krajiny Technológia Projekt elektronického mýta na Slovensku využíva najvyspelejšiu satelitnú technológiu GPS. S narastajúcim objemom dopravy a zväčšovaním cestnej infraštruktúry je potrebná maximálna flexibilita, ktorú systém GPS GSM poskytuje. Spoplatnené vymedzené úseky ciest tvoria mýtne úseky. Spoplatnené úseky monitorované prostredníctvom GPS umožňujú zistiť či sa vozidlo nachádza na spoplatnenom úseku. Registrácia vozidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platby mýta do systému elektronického výberu mýta je povinná, povinnosť sa vzťahuje aj na vybavenosť elektronickým zariadením palubnou jednotkou. Poloha vozidla je vypočítateľná na základe prijímaných informácií, znalosti času, matematického modelu pohybu satelitov. Ak sa vozidlo dostane na vymedzený úsek ciest, palubná jednotka to rozpozná, odošle identifikáciu ciest a identifikačné údaje vozidla do centrálneho informačného systému prostredníctvom telekomunikačného operátora, ktorý poskytuje služby GSM (GPRS). Informácie a údaje o prevádzkovateľovi vozidla spracúva centrálny informačný systém. Za funkčnosť, nastavenie a kontrolovanie palubnej jednotky zodpovedá prevádzkovateľ/vodič vozidla. Elektronický výber mýta zabezpečuje komplexné služby ako je logistická činnosť a systém vynucovania- enforcement ( ). 23

25 Požiadavky na technické riešenie Pri zavádzaní elektronického mýta má každá krajina svoje špecifiká, preto bolo potrebné stanoviť neutrálne podmienky výberu technológie systému s predpokladom výberu ponuky najvýhodnejšieho technického riešenia. Podmienky výberu technológie a technického riešenia pri zvážení špecifík Slovenska: stanovenie transparentného a nediskriminačného výpočtu výšky mýta, prostredníctvom automatických transakcií cez povinnú platobnú jednotku výber vypočítaného mýta, efektívnu kontrolu výberu mýta a stanovenej výšky, spoľahlivé prepojenie systémov a komunikácie, ochrana a bezpečnosť systému, možnosť rozvoja systému v oblasti nových technológií, Legislatíva Právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti elektronického výberu mýta tvoria najmä: - Zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. - Vyhláška č. 388/2009 Z. z. (Mýtny poriadok) Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorá upravuje podrobnosti výberu mýta v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia zákona č. 25/2007 Z. z. (v platnom znení). - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 350/2007 Z. z., ktorým sa stanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. - Vyhláška č. 529/2009 Z. z., Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vymedzujú úseky diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy s elektronickým výberom mýta. 24

26 - Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v platnom znení). - Zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti v platnom znení. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE: 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v Spoločenstve. 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami ( ) Organizačná štruktúra MDPT SR tvorba a odsúhlasenie potrebných legislatívnych opatrení, poveril zabezpečením verejného obstarávania Národnú diaľničnú spoločnosť, odsúhlasoval návrh zmluvy na vybudovanie a prevádzkovanie systému, bol dohliadajúcim orgánom nad celým procesom implementácie projektu, zastupoval Slovenskú republiku na rokovaniach s Európskou úniou a v dohodách s okolitými štátmi ( ). NDS Za správcu výberu mýta sa považuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Zmluva o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta je podpísaná medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a prevádzkovateľom systému. Za prevádzkovateľa sa považuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s., alebo osoba ňou poverená SkyToll, a.s. SkyToll Spoločnosť SkyToll, a. s. spustila prevádzku 25 jedného z najmodernejších elektronických mýtnych systémov 1. januára 2010, čo posunulo Slovensko na vedúcu pozíciu v tejto oblasti v celosvetovom meradle. Systém zavedený na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných úsekoch ciest prvej triedy tvorí takmer 2400 kilometrov.

27 Satelitná technológia GPS-GSM je pripravená aj na budúci nárast objemu nákladnej dopravy a rozšírenie siete ciest na Slovensku. Už v súčasnosti Slovenský mýtny systém spĺňa požiadavky Európskej mýtnej služby a technologicky je možná interoperabilta s okolitými krajinami. Použitá technológia je zárukou na rýchlu a flexibilnú implementáciu nových pravidiel a akékoľvek zmeny v Európskej únii v oblasti celosvetovej dopravnej politiky ( ). Dôvody zavedenia mýta na Slovensku Základom všetkých princípov a cieľov bola dopravná politika na Slovensku: tvorba rovnakých príležitostí, podmienky hospodárskej súťaže s ohľadom transparentnosť a harmonizáciu, na rozvíjanie a modernizácia dopravnej infraštruktúry pri rovnakých podmienkach prístupu k verejným službám, zoptimalizovať prepravné požiadavky a zavedenie inteligentných dopravných systémov riadenia a regulácie dopravy pri zvýšení bezpečnosti a znižovaní negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie, zisk dodatočných finančných zdrojov pre modernizáciu a rozvoj dopravnej infraštruktúry, spoplatnenie skutočného dopravného výkonu. Hlavné dôvody: zabezpečenie spravodlivého spoplatnenia užívateľov, ktoré bude zodpovedať prejdenej vzdialenosti a typu vozidla, po zavedení mýta v susedných štátoch došlo k nárastu tranzitnej nákladnej dopravy na Slovensku, preto bola potrebná regulácia. Zvýšenie výhodnosti železničnej dopravy, dostavbou siete diaľnic a rýchlostných ciest urýchliť výstavbu a rozvoj zaostalých regiónov a znížiť tak potrebu verejných zdrojov, 26

28 2.2. Proces výberu mýta Dôvody zavedenia spoplatňovania ciest podľa vzdialenosti sú objektívne z hľadiska: poskytnutie finančných prostriedkov na projekt výstavby a prevádzkovania cestnej infraštruktúry riadenie premávky a jej kvality, dopravná intenzita vyplýva priamo od výšky poplatkov, internalizácia externých účinkov dopravy, politika spoplatňovania externých účinkov v Európskej únii zohráva dôležitú úlohu, spravodlivá súťaž medzi druhmi dopravy, spoplatnením ciest sa odstránia znevýhodnenia medzi dopravami, hlavne železničnou, vplýva na znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie a bezpečnosť cestnej premávky, systém je možné využiť na poskytovanie nových služieb pre dopravcu, Obrázok 2 Mapa spoplatnených úsekov Zdroj:

29 Povinnosti platcu mýta: Podľa zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta, má povinnosť platby mýta prevádzkovateľ vozidla a na mieste výkonu kontroly aj vodič vozidla. Platiteľ mýta je v zmysle toho zákona povinný: pred jazdou uviesť do činnosti vo vozidle palubnú jednotku, údaje o vozidle potrebné na odčítanie mýta zadávať do palubnej jednotky úplne a správne, správne používať palubnú jednotku. Dôležitú úlohou zohráva dĺžka siete spoplatnených komunikácií: 1) spoplatnenie len úsekov diaľnic, rýchlostných ciest (postupne ako sa budú dobudovávať) a niektorých ciest prvej triedy. Celková sieť by potom predstavovala celkovú dĺžku 1553 kilometrov, 2) spoplatnenie diaľnic, rýchlostných ciest a všetkých ciest prvej triedy, čo by predstavovalo postupne 4800 kilometrov, 3) spoplatnenie celej siete, čo už prevádzkujú vo Švajčiarsku. Tabuľka 4 Dĺžka infraštruktúry na Slovensku v kilometroch Dĺžka diaľnic, diaľničných privádzačov a ciest I. III. triedy spolu , , , , , , ,93 Diaľnice a prevádzače spolu 198, , , ,52 392, , ,842 z toho diaľnice 198, , , , , ,98 415,695 z toho cesty I. triedy 3073, , , , , ,5 3317,538 z toho cesty pre zahrnuté v cestách I a motorové vozidlá III. Triedy 79, ,5 159, , ,5 cesty II. triedy 3878, , , , , , ,226 cesty III. triedy 10718, , , , , , ,32 Miestne komunikácie 24572, , , , , , ,86 Zdroj:

30 Graf 1 Dopravná infraštruktúra v Slovenskej republike Diaľnice a prevádzače spolu Cesty I.triedy cesty II.triedy cesty III. Triedy Miestne komunikácie Zdroj: Spracované autorom na základe Pre štát z ekonomického hľadiska by malo najväčší efekt spoplatnenie celej infraštruktúry. Táto možnosť zamedzuje obchádzaniu spoplatnených úsekov ťažkými nákladnými vozidlami, čo je nemožné v prípade čiastočného spoplatnenia. Pohyb nákladných vozidiel má rastúcu tendenciu, preto sa európsky ministri dohodli spomaliť jeho nárast diferencovaním výšky poplatkov tak, aby bola doprava odklonená na rýchlostné cesty a diaľnice a tým ochrániť aj územia citlivé na životné prostredie. Satelitný systém nám otvára nové možnosti na použitie telematických služieb, pre štát zabezpečuje - sledovanie nebezpečného tovaru, operatívne ovplyvňovanie intenzity a kvality tovaru, ako aj z pohľadu súkromného sektora efektívneho riadenia nákladov, optimálneho riadenia vozového parku. Dôležitú úlohu zohráva cena ponúkanej technológie, jej j prevádzka, ekonomická návratnosť pre štát ako, aj ekonomický dopad na dopravcov ( ) Sadzba mýta Sadzba mýta je upravená v 5 zákona 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta. Zákon určuje sadzbu mýta za 1 kilometer pre kategórie od 3,5 ton do 12 ton celkovej hmotnosti vozidla, 12 ton a viac celkovej hmotnosti vozidla a vozidiel, ktoré umožňujú prepravu viac ako 9 osôb spolu s vodičom. Vo výpočte sadzby sa zohľadňuje typ cesty, emisná trieda EURO a počet náprav. 29

31 Počet kilometrov spoplatnených ciest I. triedy na Slovensku v porovnaní s Českou republikou a niektorými krajinami vyššie. V Rakúsku je sieť diaľnic a rýchlostných ciest už skoro dobudovaná a stále vylepšovaná. Prípadné obchádzanie spoplatnených úsekov a zabezpečenie plného využitia tranzitnou dopravou rieši dopravné značenie. V nasledujúcej tabuľke je znázornené porovnanie sadzieb Slovenskej, Českej republiky a Rakúska. Zvýhodnenie vozidiel, ktoré spĺňajú prísnejšie emisné normy je najvýraznejšie v Českej republike, kde sú rozdelené do dvoch skupín. Prvá je Euro 0-2 a sadzby Euro 3-6, EEV. Nižšie sadzby o % predstavujú vozidlá emisnej triedy Euro 3-6, EEV oproti vyšším sadzbám emisnej triedy Euro 0-2 v závislosti od počtu náprav vozidiel. Tabuľka 5 Sadzby pre nákladné vozidlá nad 12 ton vo vybraných krajinách v EUR/km Sadzby mýta v EUR km Počet náprav Emisná trieda Diaľničné a rýchlostné cesty Cesty I. triedy SR ČR Rakúsko SR ČR Euro 0-2 0,193 0,088 0,176 0,146 0,042 2 Euro 3 0,183 0,065 0,176 0,136 0,030 Euro 4,5 0,179 0,065 0,154 0,136 0,030 Euro 6, EEV 0,179 0,065 0,144 0,136 0,030 Euro 0-2 0,202 0,414 0,246 0,153 0,069 3 Euro 3 0,193 0,111 0,146 0,146 0,053 Euro 4,5 0,189 0,111 0,216 0,143 0,053 Euro 6, EEV 0,189 0,111 0,202 0,143 0,053 Euro 0-2 0,209 0,206 0,370 0,156 0,099 4 Euro 3 0,199 0,160 0,370 0,149 0,076 Euro 4,5 0,196 0,160 0,323 0,146 0,076 Euro 6, EEV 0,196 0,160 0,302 0,146 0,076 Euro 0-2 0,206 0,206 0,370 0,153 0,099 5 a viac Euro 3 0,193 0,160 0,370 0,146 0,076 Euro 4,5 0,189 0,160 0,323 0,143 0,076 Euro 6, EEV 0,189 0,160 0,302 0,143 0,076 Zdroj: V Rakúsku sú na diaľniciach a rýchlostných cestách sadzby mýta pre vozidlá emisnej triedy Euro 3 také isté ako sadzby mýta pre vozidlá emisnej triedy Euro 0-2, pričom sú ale vozidlá emisnej triedy Euro 4,5 zvýhodnené oproti vozidlám emisnej triedy Euro 0-2 o 12 %. V Rakúsku sú navyše zvýhodnené aj vozidlá emisnej triedy Euro 6, EEV. Zvýhodnenie týchto vozidiel oproti vozidlám emisnej triedy Euro 0-2, 3 predstavuje 18 %. 30

32 Z analýzy výšky sadzieb mýta vyplýva, že zvýhodnenie vozidiel emisnej triedy Euro 4 a vyššie, EEV je v Slovenskej republike minimálne. Zvýhodnenie týchto vozidiel je na diaľniciach a rýchlostných cestách v rozsahu 6 až 8 % oproti vozidlám emisnej triedy Euro 0-2 v závislosti od počtu náprav vozidiel ( ). Tabuľka 6 Rozdiel medzi sadzbami mýta v Česku, Rakúsku a na Slovensku v percentách Počet nápra v a viac Rozdiel medzi sadzbami mýta v ČR a v Rakúsku a sadzbami Emisná trieda mýta v SR v % Diaľničné a rýchlostné cesty Cesty I. triedy SR ČR Rakúsko SR ČR Euro Euro Euro 4, Euro6,EEV Euro Euro Euro 4, Euro6,EEV Euro Euro Euro 4, Euro6,EEV Euro Euro Euro 4, Euro6,EEV Zdroj: V tabuľke je vyjadrený rozdiel medzi sadzbami mýta v Českej republike a v Rakúsku a sadzbami mýta v Slovenskej republike v percentách. Pričom červenou farbou je zvýraznené o koľko percent sú vyššie sadzby mýta v Českej republike a v Rakúsku ako sadzby mýta v Slovenskej republike. Z tabuľky možno vidieť, že len v Rakúsku sú niektoré sadzby mýta vyššie ako v Slovenskej republike. Všetky záporné čísla vyjadrujú, o koľko percent sú sadzby mýta v Českej republike a v Rakúsku nižšie oproti sadzbám mýta v Slovenskej republike. ( ). 31

33 Vozidlá oslobodené od platby mýta bližšie definuje 4 ods. 1 zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta ako vozidlá: Ministerstva obrany Slovenskej republiky, záchranných zložiek integrovaného záchranného systému podľa osobitného predpisu, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky označené podľa osobitného predpisu, ozbrojených síl alebo civilných zložiek vysielajúceho štátu na účel plnenia služobných povinností, ozbrojených síl Slovenskej republiky a Organizácie Severoatlantickej zmluvy, správcu výberu mýta, používané na údržbu vymedzených úsekov ciest, správcom výberu mýta poverenej osoby používané na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, colnej správy, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže ( ) Režim platieb Platbu je možné uskutočniť v dvoch režimoch: 1) Následného platenia mýta (postpaid) platba prebieha na základe faktúry. Vyžaduje si uzatvorenie zmluvy medzi prevádzkovateľom elektronického mýta a prevádzkovateľom vozidla. Prevádzkovateľ vozidla musí poskytnúť zabezpečenie záväzku úhrady mýta, preto na žiadosti uvedie poskytovateľa zábezpeky, druh zábezpeky, výšku a dobu splatnosti zábezpeky. Tento režim si vyžaduje pevnú inštaláciu palubnej jednotky, čo zabezpečí jej správnu funkčnosť. Táto forma poskytuje úsporu času (netreba dobíjať predplatené kupóny) a bezstarostnú prevádzku (netreba sledovať či je na karte dostatočný kredit). Tento režim sa odporúča najmä prepravcom, ktorí jazdia pravidelne, pre dopravné spoločnosti s väčším počtom vozidiel. Zmluva automaticky zaniká 6 mesiacov odo dňa poslednej mýtnej transakcie. 32

34 2) Predplateného mýta (prepaid) je potrebné nabitie platobnej jednotky OBU, teda vloženie kreditu. Vjazd na spoplatnenú komunikáciu si vyžaduje nabitú platobnú jednotku. Kartu možno nabiť určenými bankomatovými kartami, tankovacími kartami, alebo v hotovosti. Je potrebné vyplnenie žiadosti o registráciu, ktorá je potom prístupná na Distribučných a Kontaktných miestach ( ). Ticketing Umožňuje na základe údajov uvedených v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii vozidla vypočítať a vybrať mýto za vzdialenosť, ktorá zodpovedá tranzitnému úseku ciest na základe sadzby pre danú kategóriu vozidla. Na vybranom tranzitnom hraničnom priechode sa vydá časové obmedzenie tzv. ticket, ktorý sa vzťahuje na prejazd po 12 vymedzených tranzitných úsekoch v rámci Slovenskej republiky. ( ) Potrebné doklady na podpis zmlúv: Na kontaktnom mieste prevádzkovateľ podpisuje 2 typy zmlúv: 1. o užívaní vymedzených úsekov ciest 2. o poskytnutí palubnej jednotky Doklady potrebné na podpis zmluvy záležia od toho či ide o fyzickú alebo právnickú osobu: 1. občiansky preukaz alebo cestovný pas 2. technický preukaz vozidla alebo osvedčenie o evidencii vozidla 3. živnostenský list, koncesionárska listina, výpis z obchodného registra alebo iné potvrdenie právnej subjektivity 4. informácie o čísle účtu 5. certifikát o emisnej triede vozidla ( ) 33

35 Ekologické vozidlá Ochrana životného prostredia zohráva úlohu aj v doprave. Z tohto dôvodu sa pristúpilo k diferenciácii sadzieb mýta podľa emisných hodnôt. K váženému priemernému mýtu sa pripočíta adekvátny príplatok (p i ) pokrývajúci externé environmentálne náklady. Tabuľka 7 Pomer zvýšenia sadzby pre vozidlá s vyššími emisnými hodnotami Najviac 3 nápravy Najmenej 4 nápravy EURO O 167 % 168 % EURO I 145 % 146 % EURO II 127 % 127 % EURO III 110 % 110 % EURO IV 100 % 100 % EURO V 100 % 100 % Zdroj: V navrhovanom členení vozidiel podľa emisných štandardov EURO sa priemerné percentuálne zvýšenie ročných poplatkov pohybuje do výšky 137 % (najviac 3 nápravy) alebo 138 % (najmenej 4 nápravy). Tabuľka 8 Percentuálne zvýšenie ročných poplatkov podľa emisných štandardov najviac 3 nápravy najmenej 4 nápravy Autobusy EURO O - II 137 % 138 % 137 % EURO III 100 % 100 % 100 % EURO IV,V, EEV 100 % 100 % 100 % Zdroj: Diferenciácia vozidiel na EURO IV a EURO V a viac nie je potrebná, pretože emisné limity oboch kategórií sú štatisticky približne zhodné. 34