Credit default swap a finančná kríza

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Credit default swap a finančná kríza Diplomová práca Bc. Marcela Šípková Apríl 2014 1

Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Credit default swap a finančná kríza Credit default swap and financial crisis Diplomová práca Autor: Bc. Marcela Šípková Finance Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica Apríl 2014 2

Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzuje, že odovzdaná elektronická verzia je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnice BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronický vysokoškolských prác. V Banskej Bystrici, 30.04.2014 Bc. Marcela Šípková 3

Poďakovanie Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli pri spracovaní mojej diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu mojej diplomovej práce Ing. Valérovi Demjanovi PhD. za odborné vedenie, konzultácie, rady a taktiež aj za cenné pripomienky pri záverečnom spracovávaní práce. V Banskej Bystrici, 29.04.2014 4

Anotácia Šípková, Marcela, Bc.: Credit default swap a finančná kríza. [Diplomová práca]. Bankovní inštitut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 74 Cieľom diplomovej práce je analýza Credit default swap a ich dopad na vznik finančnej krízy. Práca obsahuje 4 samostatné kapitoly. Prvá kapitola definuje pojem finančný derivát, je zameraná na teoretické poznatky z odbornej literatúry. Bližšie špecifikuje finančné deriváty, ich historický vývoj, ich rozdelenie a význam. Druhá kapitola charakterizuje podrobne každý druh finančného derivátu, futurity, forwardy, opcie a swapy. Tretia kapitola je zameraná na credit default swap, ich využitie vo finančnom sektore a štvrtá kapitola analyzuje credit default swap pred krízou a po kríze. Kľúčové slová: finančný derivát, credit default swap, finančná kríza 5

Annotation ŠÍPKOVÁ, Marcela, Bc.: Credit default swap and financial crisis. [Diploma thesis].college of Banking Prague, foreign university BanskáBystrica. Department -banking and insurance. Thesis Supervisor: Ing. Valer Demjan, PhD. Year of defense: 2014. Pages: 74 The aim of the diploma thesis is to analyze Credit default swaps and their impact on the emergence of the financial crisis. The thesis contains four separate chapters. The first chapter defines the concept of a financial derivative. It is focused on the theoretical knowledge of the literature. The chapter specifies the derivatives, their historical development, the derivative contract types and their significance. The second chapter describes in detail each type of the derivatives, the futures, the forwards, the options and the swaps. The third chapter focuses on the credit default swap, their use in the financial sector and the fourth chapter analyses the credit default swap before the crisis and after the crisis. Keywords: financial derivatives, credit default swaps, the financial crisis 6

Obsah ÚVOD...9 1 TEORETICKÉ VYCHODISKÁ CREDIT DEFAULT SWAP... 11 1.1 História vzniku derivátov... 11 1.1.1 Vznik Swapov... 13 1.2 Podstata derivátov... 13 1.3 Definície derivátov... 14 1.3.1 Definícia derivátov podľa US GAAP... 15 1.3.2 Definícia derivátov podľa IAS... 16 1.3.3 Definícia derivátov podľa slovenskej legislatívy... 17 2 FINANČNÉ DERIVÁTY... 19 2.1 Forwardy... 21 2.2 Futurity... 22 2.3 Opcie... 26 2.4 Swap... 28 2.4.1 Inštrumenty predchádzajúce Swapom... 29 2.4.2 Základné druhy swapov... 30 2.4.3 Úrokové swapy... 31 2.4.4 Menové swapy... 33 2.4.5 Akciové swapy... 35 2.4.6 Komoditné swapy... 36 2.4.7 Zvláštne druhy swapov... 36 2.4.8 Riziká spojené so swapmi... 38 2.4.9 Funkcie swapov... 38 3 CREDIT DEFAULT SWAP AKO FINANČNÝ NÁSTROJ... 40 3.1 Kreditné deriváty... 40 3.2 Swap kreditného zlyhania (CDS)... 43 3.3 Podoby CDS... 46 3.4 Varianty zaistenia prostredníctvom CDS... 47 3.5 Výhody a nevýhody CDS... 48 3.6 Oceňovanie a hodnota credit default swap... 49 4 ANALÝZA CDS A ICH DOPAD NA VZNIK FINANČNEJ KRÍZY... 53 4.1 Analýza CDS pred krízou a tesne po kríze... 53 7

5 ZÁVER A ZHODNOTENIE ANALÝZY... 66 Zoznam použitej literatúry... 68 Zoznam použitých tabuliek... 72 Zoznam použitých obrázkov... 73 Zoznam použitých grafov... 74 Zoznam použitých skratiek... 75 8

ÚVOD Globalizácia a liberalizácia svetovej ekonomiky prispievajú k mnohým zmenám, ktoré ovplyvňujú svetové finančné trhy. Za posledné desaťročia to neboli len pozitívny, ale aj negatívne zmeny. Jednou z týchto zmien bola aj nestabilita. Všetky tieto podnety sa podpísali na obrovských inovačných procesoch, ktoré spôsobili zmeny vo svete financií. Keďže stabilita je nevyhnutným prvkom na finančných trhoch a podstatným prvkom pre správne fungovanie finančných inštitúcií, v minulom storočí nastal veľký rozvoj finančných inštrumentov. Najpodstatnejšie zmeny vo svete financií nastali však pri hospodárskej recesii, poklesu hospodárskej aktivity a najmä pri kľúčových problémoch, ktoré ovplyvnili celosvetovú ekonomiku. V minulom storočí sa začínajú objavovať nové finančné nástroje a kombinácie týchto nástrojov. Medzi takéto finančné nástroje patria aj nové druhy finančných derivátov s názvom Credit default swap, ktoré vznikli ako ochrana pred úverovým rizikom. Hlavným faktorom pri takomto riziku je pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný plniť si svoje záväzky. Podnetom k vzniku nových derivátov, ktoré mali chrániť finančné trhy pred úverovým rizikom, boli problémy vo svetovej ekonomike. Bola to finančná kríza v Latinskej Amerike, v Ázií a tak isto aj kríza v Rusku. No najväčším podnetom bola posledná celosvetová finančná kríza, ktorá odštartovala v Spojených štátoch amerických. Tieto skutočnosti vo veľkej miere ovplyvnili aj formovanie a rozvoj medzinárodných finančných centier. Odpoveďou na problémy svetovej ekonomiky bol vznik nových finančných derivátov, úverové deriváty. Ich najväčší rozvoj nastal koncom minulého storočia. Jedným z najvýznamnejších nástrojov je Credit default swap, pretože je to nástroj proti úverovému zlyhaniu. Použitie týchto swapov umožňuje bankám previesť existujúce straty a úverové riziko spojené s úverovými portfóliami bez toho, aby došlo k prevodu zaisťovacích úverov, zvyšovaniu úverového rizika alebo zníženiu úverového rizika. Úverové deriváty sú momentálne jedným z najsledovanejších prvkov vzhľadom na vývoj vo svetovej ekonomike, bankovom sektore a svete financií. Hypotekárna kríza, ktorá 9

nastala v Spojených štátoch amerických ovplyvnila krajiny celého sveta. Vďaka kríze došlo k strate vzájomnej dôvery medzi medzinárodnými finančnými inštitúciami a túto nedôveru bolo nutné zvrátiť, keďže svetová ekonomika je prepojená. O úspešnú zmenu sa to podarilo práve úverovým derivátom. V súčasnej dobe majú Credit default swapy nezastupiteľné miesto na finančnom trhu, práve pri znižovaní kreditného rizika. Vďaka nemu je možné oddeliť kreditné riziko od vlastného záväzku. Hlavne v posledných rokoch zaznamenal veľký nárast a prispel k novým trendom v riadení rizík v bankovom sektore. Pretože banky sú najväčším poskytovateľom úverov a práve tie sú najviac ohrozené kreditným rizikom. Cieľom našej diplomovej práce je charakteristika a analýza Credit default swap a ich dopad na vznik finančnej krízy. 10

1 TEORETICKÉ VYCHODISKÁ CREDIT DEFAULT SWAP História finančných derivátov siaha už do staroveku, kedy obchody spĺňali charakteristiky už dnes označovaných finančných derivátov. Tieto obchody od tej doby prešli mnohými významnými zmenami a dnes predstavujú deriváty širokú paletu finančných inštrumentov, ktoré sa obchodujú na burzových a mimoburzových trhoch po celom svete (Dvořák, 2010, s. 12). 1.1 História vzniku derivátov Termínované kontrakty, čiže deriváty majú už dlhú a bohatú históriu. Už v Biblii sa spomína opčný obchod v príbehu o Jakubovi a Ráchel. Mnohé deriváty vznikali z nutnosti. Poznatky o takýchto obchodoch sú spomínané tak isto aj v Chammurapiho zákonníku z doby asi pred 3800 rokmi. Deriváty pôvodne predstavovali obchodovanie s komoditami, napríklad obchodovanie s obilím. Až neskôr sa podkladovými nástrojmi derivátov stali také komodity, akými sú úrokové nástroje, akciové nástroje alebo menové nástroje. V 19. storočí boli založené dve najväčšie derivátové burzy na svete. Boli nimi Chicago board of trade (CBOT) a Chicago mercantile Exchange (CME). Pôvodne obchodovali s poľnohospodárskymi komoditami, ktoré boli v tej dobe dôležité z dôvodu sprostredkovania medzi farmármi a obyvateľstvom. Chicago sa vďaka tomu stalo križovatkou ponuky a dopytu po poľnohospodárskych komoditách. Prvé kontrakty sa volali to arrive, to znamená kontrakt, ktorý sa uskutoční. Kupujúci a predávajúci si vďaka kontraktu stanovali dopredu cenu a termín plánovanej transakcie (Jílek, 2002, s. 99-100). Ďalší známy prípad v obchodovaní derivátov je z roku 1863 v Londýne. Bankári spolupracovali pri získaní finančných prostriedkov pre Konferenciu amerických štátov a získali dvojmenovú pôžičku a úrok bol viazaný na budúcu cenu bavlny. 11

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sa výrazne zmenili podmienky na finančných trhoch na celom svete a dopredu sa dostávajú stále viac nové transakcie a nové nástroje finančného trhu. Tieto sa často označujú ako finančné deriváty. Ich názov je odvodený od podkladových a predmetných aktív, napr. komodít, meny, kmeňových akcií, obligácií a mnoho iných cenných papierov (Chovancová, 2006, s. 401). Aj keď termínované a opčné obchody sa v určitých modifikáciách realizovali i v minulosti, moderné finančné deriváty vznikali postupne v priebehu sedemdesiatych rokov a lavínovite sa rozširovali v osemdesiatych rokoch 20. storočia. V tomto období dochádza vo svete k procesom a javom, ktoré menia celkové ekonomické prostredie. Čoraz vo väčšej miere sa trhy internacionalizujú, odstraňujú sa bariéry voľného pohybu tovarov, služieb, pracovníkov a kapitálu, zrýchľuje sa uvádzanie výsledkov vedy a výskumu do hospodárskej praxe. Zostruje sa konkurencia, miera inflácie v jednotlivých krajinách sa značne odlišuje, kurzy mien a úrokové miery na svetových trhoch sú nestabilné, zvýšila sa celková rizikovosť podnikania. Významnú úlohu pri rozvoji derivátového trhu zohralo aj zlepšenie informačných systémov a vývoj datasietí, ktoré umožnilo sledovanie celosvetového diania (Miháliková et al, 2002, s. 214). V súčasnosti sú finančné deriváty komplexnejšie, náročnejšie a presnejšie. Vznikli najmä z dôvodu inflačných tlakov, zvýšenej nestabilite devízových kurzov a úrokových sadzieb. Rýchly rozvoj derivátových trhov urýchlil rozpad bretton-woodskeho systému pevných menových kurzov. Termínované obchody sa začali rozvíjať nie len do šírky, ale aj do hĺbky, pretože čo raz viac termínovaných obchodov sa viaže na cenné papiere (Chovancová, 2006, s. 403). 12

1.1.1 Vznik Swapov Vznik derivátov s názvom Swap je datovaný až v 20. storočí, a to v roku 1979. Od toho roku mali tieto deriváty najdynamickejší vývoj a nárast. Jednými z najmladších derivátov sú úrokové deriváty a tak isto aj Credit Default Swap, ktoré vznikli už v 21. Storočí (Jílek, 2002, s. 105). Swapy zastrešuje Medzinárodná asociácia swapových dílerov (ISDA International Swap Dealers Association). Prvými swapmi boli menové swapy (1980), swapy úrokových mier (1981), swapy na burzové indexi akcií (1990), portfóliové swapy (1991) a diferenciálne swapy (1992) (Chovancová, 2006, s. 404). 1.2 Podstata derivátov Názory na úlohu derivátov nie sú jednotné aj napriek dynamickému rozvoju v posledných rokoch. Na jednej strane sú názory, ktoré považujú deriváty za veľmi rizikové inštrumenty trhov a môžu byť spojené s vysokými stratami a negatívnym dopadom na stabilitu ekonomických subjektov. Na druhej strane sú názory, ktoré hovoria o týchto nástrojoch ako o užitočných a efektívnych (Dvořák, 2010, s. 12). Finančné deriváty sú právne a ekonomicky súčasťou hazardných hier, no tradičné deriváty sú nástrojom riadenia trhového rizika. Tieto finančné obchody nie sú považované za investičné nástroje a účastníkov na derivátovom trhu nie je správne nazvať ako investorov. Sú to nástroje s nulovým súčtom ziskov a strát, pretože súčet zisku a straty oboch partnerov je nulový. To znamená, že subjekt, ktorý má z derivátov zisk, potom partner má z daného derivátu stratu a naopak (Jílek, 2002, s. 17). Ako vyplýva už z názvu, sú odvodené (derivované) od podkladových alebo predmetných aktív, napr. komodít, meny, kmeňových akcií, obligácií a iných cenných papierov (Chovancová, 2006, s. 401). 13

Finančné deriváty sledujú dva základné ciele, ktorými sú (Miháliková et al, 2002, s. 214): a) Trading je obchodovanie za účelom špekulatívneho zisku. Investori sa snažia profitovať z pozitívnych a priaznivých trhových pohybov. b) Hedging je eliminácia rizika a zabezpečenie proti stratám v dôsledku nepriaznivého vývoja na trhu 1.3 Definície derivátov Odborná literatúra uvádza veľké množstvo definícií finančných derivátov. Najviac prepracované definície uvádzajú účtovné štandardy alebo predpisy, ktoré sú medzinárodne uznávané. Jednu z definícií uvádzajú aj autori Z. S. Bláha a I. Jindřichovská: Derivát alebo derivátny kontrakt označuje všeobecne taký finančný produkt, ktorého cena sa odvodzuje od cien podkladových aktív na promptnom trhu. Finančný derivát opisuje finančný produkt alebo operáciu, ktorá umožňuje v danom okamihu zafixovať zakliniť, resp. dohodnúť kurz alebo cenu, za ktorú sa môže aktívum, ktoré sa na tento kontrakt vzťahuje, kúpiť alebo predať k určitému budúcemu dátumu (Blaha et al, 1994, s. 9). Mnoho autorov odbornej literatúry uvádzajú rôzne definície. O tom, ktoré inštrumenty sú považované za deriváty, však jednotná zhoda nie je. Najlepšie to vystihol Steinherr: Hlavný problém derivátových inštrumentov sa zdá byť v tom, že každý pod týmto pojmom rozumie niečo iné (Eller, 1996, s. 4). Podobne názor má aj Strong: Čo vlastne sú deriváty? Bohužiaľ na túto otázku neexistuje uspokojivá univerzálna odpoveď (Strong, 2002, s. 1). Veľká rôznorodosť derivátových inštrumentov spôsobuje to, že nie je možné nájsť jedinú všeobecne platnú definíciu derivátov, ktorá by tieto nástroje jednoznačne vymedzovala. Ide o to, že pre rôzne účely môžu byť relevantné rôzne charakteristiky. 14

Z praktického hľadiska môžeme deriváty rozlišovať na základe troch hlavných aspektov (Jílek, 2002, s. 13-14): a.) Ekonomický aspekt, ktorý je základom pri definovaní derivátov. Potrebné k jeho vymedzeniu je identifikovať dôležité skutočnosti ako napr. predmet obchodu, spôsob obchodovania, účel využitia, dopad z hľadiska rizík a podobne. No v praxi sú základom iné aspekty ako ekonomický aspekt. b.) Právny aspekt sa zameriava na vymedzenie derivátov v platných právnych normách. Z praktického hľadiska je to veľmi dôležité pri stanovení podmienok dojednávania kontraktov a tak isto má vplyv na reguláciu takýchto obchodov. c.) Účtovný aspekt je dôležitý pre vymedzenie derivátov z hľadiska účtovného zachytávania. Tieto účtovné pravidlá stanovujú akým spôsobom sa deriváty premietajú do účtovníctva. Viaceré účtovné štandardy definujú deriváty. Sú nimi napríklad Medzinárodný účtovný štandard IAS 39. Z neho vychádza aj naše účtovníctvo derivátov. Tieto štandardy stanovujú pravidlá obchodovania a účtovania derivátov a vychádza z nich aj ich zdanenie. 1.3.1 Definícia derivátov podľa US GAAP Významným tvorcom svetových štandardov sú USA. V roku 1986 začal Výbor pre štandardy finančného účtovníctva realizovať projekt finančných inštrumentov. Jeho hlavným cieľom bolo zabezpečiť konzistentnosť existujúcich a novo tvorených noriem a ich následný prevod do jednotného systému bilancovania (Markovič, 2002, s. 16). US GAAP definuje finančný derivát nasledovne Derivát je finančný nástroj, či iný kontrakt súčasne s tromi vlastnosťami: a. Má (1) jednu, či viac podkladových premenných (underlyings) a (2) jednu, či viac menovitých hodnôt (national amounts, face amount), či platobných ustanovení (payment provision), či obe. Tieto podmienky určujú vysporiadaciu čistku, či vysporiadacie čiastky a v niektorých prípadoch tieto podmienky určujú, či sa požaduje, či nepožaduje vysporiadanie. 15

b. Nevyžaduje počiatočnú čistú investíciu, či vyžaduje počiatočnú čistú investíciu, ktorá je nižšia, akoby sa požadovalo u iných kontrakov s podobnými reakciami na zmeny trhových faktorov. c. Jeho podmienky požadujú, či umožňuje čisté vysporiadanie. Môže byť jednoducho čisto vysporiadaný prostriedkami mimo kontrakt, či dôjde k dodávke aktíva, pri ktorej nie je príjemca v pozícií podstatne odlišnej od čistého vysporiadania (Jílek, 2002, s. 25). Tento americký účtovný štandard (US generally accepted accounting principles) je zachytený na 154 stranách a je najrozsiahlejší a najkomplikovanejší. Tento štandard definuje najpodrobnejšie a najprepracovanejšie definíciu derivátov. 1.3.2 Definícia derivátov podľa IAS Oproti amerického účtovného štandardu je v štandarde IAS (International accounting stadards) derivát definovaný oveľa jednoduchšie a je definovaný ako finančný nástroj. Prvým dokumentom upravujúcim finančné nástroje v európskom priestore bol štandard z roku 1995 pod číslom IAS 32. Tento štandard predpisuje požiadavky pre účtovníctvo a identifikuje informácie, ktoré majú byť zverejnené. Finančný nástroj podľa IAS 32 sa chápe ako zmluva, ktorá na jednej strane dáva podnet na vznik finančného majetku a finančného záväzku na druhej strane. V roku 1998 bol prijatý štandard IAS 39, ktorý bližšie vymedzuje zabezpečenie. Dôvodom prijatia IAS 39 bolo predovšetkým stanovenie princípov oceňovania finančného majetku a finančných záväzkov s dôrazom na uplatnenie fair value (reálnej hodnoty). Fair value predstavuje najčistejšiu cenu, ktorú je možné dohodnúť za daných podmienok medzi informovanou a dobrovoľne súhlasiacou zmluvnou stranou (Markovič, 2002, s. 13-15). 16

Derivát je finančný nástroj (Jílek, 2002, s. 25): (a) Jeho hodnota sa mení v závislosti na zmene úrokovej miery, cien cenných papierov, cien komodít, menového kurzu, cenového indexu, úverovom hodnotení, úverovom indexe alebo podobnej premennej (tzv. podkladová premenná, underlying); (b) Ktorý nevyžaduje žiadnu alebo nízku počiatočnú investíciu vzhľadom k iným kontraktom, ktoré reagujú podobne na zmenu trhových podmienok; (c) Ktorý sa vysporiada k dátumu v budúcnosti. 1.3.3 Definícia derivátov podľa slovenskej legislatívy Fakultatívnosť prístupov a alternatívnosť riešení je charakteristickým znakom aj našej účtovnej legislatívy. V oblasti finančných nástrojov tieto tendencie nie sú až natoľko zjavné, čo je spôsobené veľmi všeobecným definovaním základných pojmov, nejasnou formuláciou klasifikačných kritérií a oceňovacích postupov, predovšetkým spôsobov fail value. Z hľadiska posudzovanej problematiky sú dôležité dikcie ustanovení 14 (Zásady pre členenie cenných papierov a podielov a ich účtovanie), 15 (Zásady pre členenie zmeniek a ich účtovanie) a 16 (Zásady pre členenie derivátov a ich účtovanie) postupov účtovania pre podnikateľov (Markovič, 2002, s. 17). (1)Derivát je finančný nástroj, ktorý spĺňa tieto podmienky: a) Jeho reálna hodnota sa mení v závislosti od zmeny úrokovej miery, ceny cenného papiera, ceny komodity, kurzu cudzích mien, indexu finančného trhu, cenového indexu, od úverového hodnotenia (ratingu) alebo úverového indexu, alebo v závislosti od podobnej premennej, b) Nevyžaduje začiatočné čisté investície alebo vyžaduje začiatočné čisté investície, ktoré sú nižšie ako by sa vyžadovalo pri iných druhoch finančných nástrojov, ktoré podobne reagujú na zmeny v úverových a trhových faktoroch, c) Je dohodnutý a vyrovnaný k budúcemu dátumu, pričom doba o dohodnutia obchodu do jeho vyrovnania je dlhšia ako pri spotovej operácii. 17

(2) Finančným nástrojom je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej strany a finančný záväzok alebo kapitálový nástroj druhej zmluvnej strany (http://ec.europa.eu/,14.2.2014). Podľa dikcie 8 písm. d) zákona o cenných papieroch a investičných službách pojmom derivát sa rozumie peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na cenné papiere alebo odvodený od cenných papierov, komodít, úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov alebo od iných majetkových hodnôt využívaných na tento účel v obchodnom styku, ako aj peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok, ktorý sa vzťahuje na zmluvy o cenných papieroch, alebo je od takých zmlúv odvodený (Miháliková et al, 2002, s. 214). 18

2 FINANČNÉ DERIVÁTY Systematizácia finančných derivátov nie je jednoduchá, pretože veľký vplyv na ich ekonomickú, právnu a účtovnú podstavu má práve kreativita týchto inštrumentov a vznik stále nových derivátov. Štruktúru derivátov je možné zostavovať na základe rôznych hľadísk a za základné považujeme tieto: a) druh rizika, na ktoré je derivát viazaný, b) charakter práva vyplývajúceho z kontraktu, c) forma obchodovania, d) doba splatnosti kontraktu, e) účel využitia derivátov (Dvořák, 2010, s. 33-34). Deriváty je možné primárne rozdeliť na termínované obchody a opčné termínované obchody. V termínovanom obchode sa jedná o dohodu v súčasnej dobe na kúpu alebo predaj podkladového aktíva v budúcnosti za dohodnutú cenu v súčasnosti. Kupujúci sa vopred zaväzuje odobrať stanovené množstvo predmetného aktíva v stanovenom termíne a za vopred stanovenú cenu. Predávajúci sa naopak zaväzuje predmetné aktívum dodať na základe vopred stanovených podmienok. Ani kupujúci ani predávajúci nemá možnosť odstúpiť od termínovaného obchodu, a to aj napriek tomu, či takýto obchod bude pre jednu zo strán výhodný alebo nevýhodný. Druhou podstatnou skupinou finančných derivátov sú opčné termínované kontrakty, resp. opcie. Deriváty možno jednoducho rozdeliť na štyri základné druhy, ktorými sú: - Forwardy, - Futurity, - Swapy, - Opcie. V nasledujúcej tabuľke (viď Tabuľka 1) je uvedené ich základné (Chovancová, 2006, s. 401). 19

Tabuľka 1 Základné rozdelenie finančných derivátov (Jílek,2002, s. 46-47) 20

2.1 Forwardy Forward kontrakt je termínovaný obchod, ktorý uzatvára predávajúci (vypisovateľ) a kupujúci (investor) na dohodnuté finančné aktívum, teda akciu, obligáciu, prípadne iný cenný papier (Miháliková et al, 2002, s. 214). Jedná sa o kontrakt na výmenu dvoch podkladových aktív k vopred dohodnutému dátumu v budúcnosti. Vysporiadanie môže byť rôzne a to čisté (započítanie úrokových platieb a istín), poločisté (bez započítania úrokových platieb, ale započítanie istín) alebo hrubé (bez započítania úrokových platieb a aj istín). Na základe vysporiadania alebo na základe podkladového aktíva poznáme niekoľko typov forwardových obchodov(jílek, 2002, s. 45): a) Úrokový forward b) Úverový forward c) Menový forward d) Akciový forward e) Komoditný forward. Pri úrokovom a úverovom forwarde ide o výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za doposiaľ neznámu čiastku hotovosti alebo za dlhový cenný papier, úver alebo vklad v tej istej mene. Menový forward je o výmene presne stanovenej čiastky hotovosti v jednej mene za pevne stanovenú čiastku hotovosti v inej mene. Pri menovom forwarde je dôležitý forwardový kurz a jeho kótovanie. Tento vyjadruje budúcu cenu danej meny. Naopak spotový kurz vyjadruje momentálnu hodnoty meny na devízovom trhu. Zvyčajne sa od seba odlišujú. Forwardový kurz závisí od vývoja ponuky a dopytu po danej mene v súčasnosti. Odchýlka týchto kurzov väčšinou predstavuje rozdiel v úrokových sadzbách obchodovaných mien. Kontrakty na budúce doručenie cudzej meny sú používané na krytie rizík, ktorým čelia investori a obchodníci. Dôležitými funkciami na krytie týchto rizík sú obchodné krytie, hedging investičného postavenia, špekulácie a arbitráže (Chovancová, 2006, s. 413-418). 21

Prednosťou forwardového kontraktu je, že: - Predávajúci má zaručený budúci predaj za dnes pevne stanovenú cenu a súčasne kupujúci má zabezpečenú budúcu dodávku za dohodnutú cenu. Obidvaja partneri tak získavajú istotu a sú chránení pred rizikom nepredvídanej cenovej zmeny podkladového aktíva. - Všetky podmienky kontraktu t.j. objekt obchodu, cena, termín plnenia, spôsob zabezpečenia, zúčtovania, prípadne iné podmienky dodávky závisia výlučne od dohody obidvoch partnerov, môžu byť preto šité na mieru. - Kupujúci má zabezpečenú budúcu pevnú cenu (a z toho plynúce očakávané výhody) bez toho, že by hneď pri uzavretí dohody musel vynaložiť kúpnu cenu (platí až v termíne plnenia dohody) (Vlachynský et al, 2001, s. 45). Nevýhodou forwardového obchodu je, že predávajúci musí sám nájsť záujemcu o ponúkaný forward, ktorý by súhlasil s navrhovanými podmienkami. Okrem toho musí získať informáciu o spoľahlivosti potencionálneho kupca, práve tak ako kupujúci musí mať informácie o predávajúcom. To vyžaduje čas a náklady, aj keď na uľahčenie možno použiť služby finančného sprostredkovateľa (Miháliková et al, 2002, s. 215). Forwardové obchody sa uskutočňujú iba mimo inštitucionalizovaných a organizovaných trhoch. 2.2 Futurity Obchody typu futurít predstavujú jednu z foriem derivátových kontraktov, t.j. takých nástrojov, ktorých cena (trhová hodnota) sa odvodzuje od ceny podkladového aktíva. Futurita (future) je dohoda medzi dvoma stranami, ktorá im dáva právo a zároveň povinnosť kúpiť, resp. predať k štandardne stanovenému budúcemu termínu štandardizované množstvo určitého podkladového aktíva za vopred dohodnutú cenu. Teda pri kúpe futurity sa kupujúci zaväzuje nejaké aktívum v budúcnosti kúpiť za cenu dohodnutú v súčasnosti, pri predaji futurity bude predávajúci predávať aktívum v budúcnosti za cenu dohodnutú v súčasnosti (Chovancová, 2006, s. 423). 22

Obrázok 1 Futuritný kontrakt Kúpa futurity Dohoda o kúpe Dátum plnenia Dátum prevzatia Súčasnosť Budúcnosť Predaj futurity Dohoda o predaji Dátum plnenia Dátum odovzdania Súčasnosť Budúcnosť Zdroj: Chovancová, 2006, s. 423 Vo svojej podstate sú futurity totožné s predchádzajúcimi derivátovými nástrojmi a to forwardami. Zásadným rozdielom je však to, že futurity sa obchodujú na štandardizovaných burzových trhoch. Spôsob obchodovania na burze môže byť organizovaný formou klasickou na burzovom parkete alebo v podobe elektronických búrz (Dvořák, 2010, s. 142). Pri futuritách burza určuje všetky podmienky obchodu. Týmito podmienkami sú veľkosť jedného kontraktu, životnosť a iné. Burza tak isto zodpovedá aj serióznosť kontraktu. Na základe toho žiada od kupujúceho a predávajúceho zloženie kolaterálu, čiže záruky (Miháliková et al, 2002, s. 215). Jednou z najväčších búrz, na ktorých sa obchodujú finančné deriváty, je Londýnska medzinárodná burza finančných futurít (London International Financial Futures Exchange - LIFFE). V roku 1992 sa zlúčila s Londýnskou opčnou burzou (London Traded Options Market LTOM) a v roku 1996 s Londýnskou komoditnou burzou (London Commodity Exchange LCE). V roku 2002 došlo k akvizícii medzi LIFFE a Euronext N.V., holdingová spoločnosť. Dnes je Euronext vedúcou burzou pre obchodné a zúčtovacie 23

operácie na regulovaných a neregulovaných trhoch pre hotovostné operácie a derivátové obchody (Chovancová, 2006, s. 424-425). Špecializované termínované burzy sú určené pre členov, maklérov ale tak isto aj pre širokú verejnosť, ktorá si musí byť vedomá práv a povinností vyplývajúcich z obchodných praktík daných obchodov, s cieľom riskovať, zaisťovať určitý kapitál a prípadne s ním špekulovať. Zmyslom štandardizácie obchodov je zabezpečiť väčšiu koncentráciu ponuky a dopytu. Tabuľka 2 Prehľad najvýznamnejších derivátových búrz (Dvořák, 2010, s. 143) Poradie Názov burzy Rok 2007 Rok 2006 1 CME Group 2 804 998 291,00 2 209 148 447,00 2 Korea Exchange 2 709 140 423,00 2 474 593 261,00 3 Eurex 1 899 861 926,00 1 526 751 902,00 4 Liffe 949 025 219,00 730 303 126,00 5 Chicago Board Options Exchange 945 608 219,00 675 213 772,00 6 International Securities Exchange 804 347 677,00 591 961 518,00 7 Bolsa de Mercadorias & Futuros 426 363 492,00 283 570 241,00 8 Philadelphia Stock Exchange 407 972 525,00 273 093 003,00 9 National Stock Exchange of India 379 874 850,00 194 488 403,00 10 Bolsa de Valores de Sao Paulo 367 690 283,00 287 518 574,00 Poradie z roku 2007 Objem obchodov s futuritami a opciami v mil.usd Zdroj: Dvořák, 2010, s. 143 Trh s futuritami je menší v porovnaní s forwardami. Na forwardovom trhu sa uskutočňuje približne 20 až 50-krát väčší objem obchodov než na trhu futurít. Napriek rôznej výkonnosti týchto trhov existuje medzi nimi silná závislosť každý z nich môže vážne ovplyvniť ten druhý. Táto závislosť je výsledkom arbitrov, ktorí zaujímajú opačné pozície na dvoch trhoch, ak sú ceny rôzne. Okrem obchodníkov, ktorí vstupujú do futuritných kontraktov sa na trhu stretávame aj so spoločnosťami špecializujúcimi sa čisto na rozdielové obchody (contract for 24

difference CFD) alebo na rozpäťové obchody (spread betting) (Chovancová, 2006, s. 426). Futures kontrakty sa každodenne preceňujú. Rozdiely predstavujú variačnú maržu. Hlavným rozdielom medzi futures a forward kontraktom je v tom, že vysporiadanie futures obchodov je postupné a nie jednorazové. Ďalšou odlišnosťou je obchodovanie futurít na burzách a štandardné podmienky stanovené burzou (Jílek, 2002, s. 49-50). Zúčtovanie pri futuritných kontraktoch vykonáva clearingové centrum po dobu životnosti kontraktu. Toto centrum môže byť súčasťou burzy alebo samostatnou organizačnou jednotkou. Každý, kto vstupuje do futuritného kontraktu má povinnosť len voči clearingovému centru, pretože práve to zabezpečuje všetky náležitosti obchodov (Chovancová, 2006, s. 427). Ako aj pri všetkých derivátoch, aj pri futuritách je dôležitá cena. Významné sú tri typy cien: a) spotová cena pri uzatváraní kontraktu je známa vopred, b) realizačná cena je cena, ktorú si kupujúci a predávajúci dohodnú a následnej zaviažu v budúcnosti ju dodržať pri vysporiadaní obchodu, c) cena futurít v priebehu ich životnosti je cena, za ktoré sa futurita v priebehu životnosti bežne obchoduje na burze (Miháliková et al, 2002, s. 215). Futurity môžeme členiť do štyroch základných skupín: a) úrokové (napr. štátne pokladničné poukážky, krátkodobé depozitá, swapové sadzby), b) menové (voľne meniteľné meny), c) akciové (akciové index alebo akcie), d) komoditné (komodity) (Dvořák, 2010, s. 172). 25

2.3 Opcie Opcia je právo, nie povinnosť. Právo kúpiť alebo predať podkladové aktívum za pevne stanovenú cenu (realizačnú cenu) a v pevne stanovenom termíne (termín exspirácie alebo maturita opcie) (Chovancová, 2006, s. 467). Opcia je derivát s právom jedného partnera kupujúceho opcie na vysporiadanie oboch podkladových aktív v tom istom momente v budúcnosti alebo behom určitého obdobia v budúcnosti. Druhý partner, teda predávajúci, dostane od kupujúceho opčnú prémiu. Tá je zvyčajne splatná v momente zjednania opcie. Existujú ale aj opcie, pri ktorých je opčná prémia splatná neskôr, v okamihu splatnosti opcie. Vysporiadanie môže byť opäť čisté (započítanie úrokových platieb a istín), poločisté (započítanie istín, bez započítania úrokových platieb) alebo hrubé (bez započítania úrokových platieb a istín) (Jílek, 2002, s. 51). Svoj dynamický rozvoj zaznamenávajú od roku 1979. Vtedy bola založená prvá opčná burza Chicago Board Options Exchange a tu sa začalo obchodovať so štandardizovanými burzovými opciami. Následne po veľkom úspechu na opčnej burze začali vznikať takéto burzy po celom svete vo všetkých významných finančných metropolách (Dvořák, 2010, s. 189). V súčasnej dobe je možné stretnúť sa s opciami na burze, ale aj na mimoburzovom trhu (OTC). Odlišnosti takýchto opcií sa tak isto týkajú ich štandardizácie. Burza stanovuje pri týchto obchodoch podkladové aktívum, dátum exspirácie, objem kontraktov a tak isto aj vyrovnanie kontraktov. Burza teda plní funkciu sprostredkovateľa a garanta opčných kontraktov. Na základe plnenia kontraktov a termínu exspirácie sa delia opcie na(chovancová, 2006, s. 467-468): a) kontrakty európskeho typu, b) kontrakty amerického typu, c) kontrakty exotického typu (napr. ázijské opcie). Rozdielom týchto opcií je termín exspirácie danej opcie. Pri európskych opciách je termín exspirácie aj termínom plnenia opcie. U amerických kontraktov nemusí byť tento termín ten istý. Termín plnenia môže byť počas celej doby životnosti až do doby 26

exspirácie. A exotické opcie sú kombináciou oboch predchádzajúcich typov (Chovancová, 2006, s. 467-468). Opčný obchod je teda obchod s právami a povinnosťami. Za práva musíme zaplatiť, za prevzatie záväzku dostaneme zaplatené. Každý obchod s opciami má dve strany (Miháliková et al, 2006, s. 216): - kupujúci (držiteľ opcie) sa môže rozhodnúť, či sa transakcia dokončí alebo nie, - predávajúci (vypisovateľ opcie) nemá možnosť voľby, je povinný realizovať obchod na žiadosť držiteľa opcie a nemôže transakciu dokončiť bez jeho súhlasu. Podľa toho aké právo si držiteľ opcie kupuje, rozlišujeme kúpne opcie a predajné opcie (viď Obrázok 2). Obrázok 2 Základné delenie opcií podľa pozícií účastníkov opčných kontraktov Zdroj: Jílek, 2002, s. 342 Kúpna opcia predstavuje právo kupujúceho (držiteľa), nie však povinnosť, kúpiť v dohodnutom termíne podkladový nástroj za vopred dohodnutú cenu (realizačnú cenu opcie). Predávajúci je povinný plniť si povinnosti plynúce z opčného kontraktu, ak o to protistrana požiada. Odmenou vypisovateľa je opčná prémia, ktorú inkasuje od držiteľa opcie v momente uzavretia kontraktu (Chovancová, 2006, s. 471). 27

Predajná opcie predstavuje právo kupujúceho (držiteľa), nie však povinnosti, predať v dohodnutom termíne podkladový nástroj za vopred dohodnutú cenu (realizačnú cenu opcie). Predávajúci (vypisovateľ) je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z opčného kontraktu, ak o to protistrana požiada. Odmenou vypisovateľa je opčná prémia zinkasovaná od držiteľa opcie v momente uzavretia kontraktu (Chovancová, 2006, s. 473). 2.4 Swap Najvýznamnejším variantom obchodov na mimoburzových trhoch dnes predstavuje kontrakt s názvom Swap. Tieto obchody zahŕňajú v sebe širokú škálu druhov, ktoré môžu byť ďalej modifikované alebo kombinované s inými finančnými inštrumentmi. Najvýznamnejšie a najdynamickejšie obdobie swapov začalo v osemdesiatych rokoch 20. storočia. V tejto dobe došlo k dojednaniu prvého menového a úrokového swapu. Menovým swapom predchádzali finančné inštrumenty paralélne pôžičky (paralel loan a back to back loan). Sprevádzali ich ale určité nedostatky a preto swapy prešli kvalitatívnym posunom (Dvořák, 2010, s. 63). Historicky najstarším druhom boli menové swapy. V roku 1981 sa uskutočnil medzi IBM a Svetovou bankou prvý úrokový swap a od tej doby sa datuje aj vznik trhu swapov. Trh swapov organizuje Medzinárodná asociácia swapových dílerov (international Swap Dealers Association ISDA. Ako prvá zaviedla štandardizované swapové kontrakty, vďaka ktorým sa znížili transakčné náklady a kontrakty sa stali dostupnejšími (Chovancová, 2006, s 455). Swap je zmluvou medzi dvoma subjektmi, že si v budúcnosti vymenia dohodnuté finančné aktívna alebo plnenia podľa vopred odsúhlasených pravidiel (Vlachynský et al, 2001, s. 23). 28

Charakteristickým znakom swapov je, že plnenie zo swapov nie je jednorazové, čím sa odlišujú od ostatných finančných derivátov (FRA, futurít a opcií). Swapová dohoda sa dojednáva na dlhšie časové obdobie (doba splatnosti swapu), v rámci ktorého sa uskutočňujú periodické platby obyčajne viazané na trojmesačné alebo šesťmesačné úrokové obdobia. Z hľadiska doby splatnosti sa najviac uskutočňujú swapy do 2 rokov (41%), potom sú to swapy od 2 do 5 rokov (32%), ďalej swapy od 5 do 10 rokov (22%) a nakoniec swapy nad 5 rokov (5%). Swapové obchody sa obvykle neuzatvárajú priamo medzi swapovými partnermi (counterparties), ale ich sprostredkúvajú banky, prípadne iné špecializované finančné inštitúcie. Banky môžu mať dvojaké postavenie v úlohe sprostredkovateľov: a) ako čistý sprostredkovateľ (arranger, brooker), ktorý len zabezpečuje spojenie medzi oboma partnermi, prípadne poradenskú činnosť bez toho, aby preberal akékoľvek riziko nesplnenia obchodu niektorým zo zmluvných partnerov, b) ako sprostredkujúci medzipartner (intermediary), ktorý vlastným menom uzatvára samostatné zmluvy s oboma swapovými partnermi, a teda aj sám ručí za plnenenie oboch dohodnutých swapov. Preberá tiež riziko nesplnenia swapovej dohody niektorým z dvoch swapových partnerov, keď musí splniť dohodnutý swap vo vzťahu k druhému partnerovi. Na swapovom trhu vystupujú aj finančné inštitúcie, ktoré uzatvárajú swapy a vlastný účet a pre vlastné potreby, prípadne aj ako otvorené pozície (principal, warehousing). Sú to predovšetkým veľké banky alebo investičné spoločnosti (Chovancová, 2006, s. 455-456). 2.4.1 Inštrumenty predchádzajúce Swapom Predchodcami Swapov boli Parallel Loan a Back to Back Loan. Príčinou vzniku bola snaha nájsť taký finančný inštrument, ktorý by umožnil obísť reštrikcie uvalené bankou Bank of England na pohyb kapitálu so zahraničím. Tuzemské subjekty chceli investovať v zahraničí a zmena domácej meny do cudzej bola veľmi nevýhodná kvôli spomínaným reštrikciám. 29

Banky si dávali nie nízke prirážky, ktoré mohli byť vo výške až 90% k nominálnemu kurzu meny. Princípom týchto pôžičiek bola dohoda medzi dvoma podnikmi so sídlom v rôznych krajinách, ktoré chceli investovať svoj kapitál do podnikov so sídlom v zahraničí. Hlavným problémom bolo však riziko platobnej neschopnosti niektorého z dlžníkov. Pôžička Back to back loan (spätná pôžička) eliminovala riziko spočívajúce s platobnou neschopnosťou niektorého z dlžníkov. Po ekonomickej stránke je už menovým swapom. V dôsledku liberalizácie kapitálových transakcií medzi vyspelými krajinami a dynamického rozšírenia využívania menových swapov sa v súčasnej dobe ani jeden z týchto nástrojov nevyužíva (Dvořák, 2010, s. 63-66). 2.4.2 Základné druhy swapov Keďže swapy je možné modifikovať rôznymi spôsobmi, dochádza k vzniku celej rady rôznych variant swapových transakcií. Tak isto dochádza aj ku kombinácií týchto obchodov s niektorými inými derivátmi ako napríklad opcie alebo forwardy. Swapy sa členia podľa aspektu kapitálových a devízových operácií na swapy menové a úrokové. Základné členenie (Torma, 2002, s. 96-105): - pasívne, - aktívne. Pre pasívne swapy je charakteristické, že prostredníctvom nich dochádza k výmene úrokových záväzkov zúčastnených swapových partnerov. Pasívny druh swapov sa vyskytuje v dvoch základných formách a to sú úrokové a menové swapy. Aktívne swapy možno charakterizovať ako výmenu úrokových platieb vyplývajúcich z pohľadávok (aktív) zúčastnených subjektov. Rovnako ako aj swapy pasívne môžu byť v dvoch formách a to ako swapy úrokové a menové. Medzi základné druhy swapov patria: a) úrokové swapy (kupónové, bázické), b) menové swapy (fix-to-floating, fix-to-fix, floating-to-floating), c) akciové swapy (devízové swapy), d) komoditné swapy. 30

2.4.3 Úrokové swapy Najväčší podiel swapových kontraktov na finančných trhoch majú úrokové swapy. Úrokový swap (interest rate swap) je dohoda medzi dvoma partnermi o tom, že si vymenia platby s fixnou úrokovou sadzbou za platby s plávajúcou úrokovou sadzbou v rovnakej mene. Tieto platby sa počítajú z pomyselnej menovitej hodnoty istiny. Uskutočňujú sa tiež bázické úrokové swapy, pri ktorých dochádza k výmene platieb s plávajúcou úrokovou sadzbou za platby s plávajúcou úrokovou sadzbou vypočítanou na inej báze. Menovitá hodnota podkladových aktív alebo pasív, ktoré sa vymieňajú, čiže swapujú, sa nikdy fyzicky nevymieňa, iba sa z nej vypočítajú platby úrokov. Účelom swapu je vymeniť záväzok s fixnou úrokovou sadzbou za záväzok s plávajúcou úrokovou sadzbou a naopak. Takto vymenený záväzok je syntetický cenný papier, ktorý zahŕňa rozdiely medzi podkladovými záväzkami. Úrokový swap je v zásade založený na využití komparatívnej výhody a dosiahnutí zisku z transakcie (Chovancová, 2006, s. 456). Úrokové swapy sa rozlišujú podľa toho, či sa jedná o zmenu úrokových platieb na fixnej alebo pohyblivej báze na kupónové a bázické (viď Obrázok 3). Obrázok 3 Príklad úrokového swapu s fixnou a plávajúcou sadzbou Zdroj: (http://www.investujeme.sk/, 22.2.2014) 31

Kupónové swapy Pri kupónových swapoch dochádza k zmene úrokových platieb. Z nich jedna je na fixnej báze (úroková sadzba je určená fixne po celú dobu splatnosti) a druhá je na báze pohyblivej (úroková sadzba sa mení v pravidelných intervaloch podľa vývoja referenčnej úrokovej sadzby). Označenie kupujúci dostáva platca fixnej platby a naopak platca pohyblivej vystupuje ako predávajúci. Úrokové platby počas doby splatnosti sú predmetom plnenia swapu. K presunu kapitálu medzi oboma stranami nedochádza, dochádza však k transferu úrokového rozdielu. Medzi základné motívy kupónového swapu patria: - zaistenie pohľadávok (záväzkov) proti poklesu alebo nárastu trhových úrokových sadzieb, - získanie kapitálu na úrokovej báze za výhodnejších podmienok ako priamo na trhu v dôsledku využitia komparatívnych výhod, - špekulatívny motív (Dvořák, 2010, s. 73). Bázické swapy Ďalším druhom úrokových swapov sú bázické swapy. Bázické swapy sú swapy medzi voma plávajúcimi úrokovými sadzbami vypočítanými na iných bázach. To znamená, že platby v plávajúcej sadzbe vypočítané podľa jednej bázy sa swapujú za platby v plávajúcej sadzbe vypočítané na inej báze. Sú to najmä swapy medzi americkou primárnou sadzbou a sadzbou LIBOR v amerických dolároch, medzi komerčnými papiermi v USD a sadzbou LIBOR v USD, medzi jednomesačnou sadzbou LIBOR v USD a šesťmesačnou sadzbou LIBOR v USD (Chovancová, 2006, s. 458). Motívom pre dojednávanie bázických swapov je premena úrokovej báze u pohyblivých záväzkov z dôvodu zaistenia, zo špekulačného motívu, ale aj z dôvodu zníženia úrokových nákladov na získanie kapitálu. 32

2.4.4 Menové swapy Menové swapy môžeme charakterizovať ako zmluvne dojednanú opakovanú zmenu určitých úrokových platieb denominovaných v dvoch rôznych menách. Tie nastávajú vo vopred dohodnutých termínoch v budúcnosti, vzťahujúce sa na dohodnuté nominálne hodnoty a úrokové obdobia. Oproti úrokovým swapom sú ich nominálne čiastky predmetom zmeny na začiatku ale aj pri ukončení swapu. Menový swap (currency swap) je kontrakt, na základe ktorého dochádza medzi dvoma zmluvnými partnermi, inštitäciami alebo firmami z rôznych štátov k vzájomnej výmene devízových platieb. Menové swapy, tak ako iné swapy, sú všeobecne kombinované obchody. Skladajú sa z dvoch devízových operácií. Tým sa líšia od ostatných devízových obchodov, ktoré majú charakter sólových obchodov (outright trade), čiže sa uskutočňujú ako jediné. To znamená, že investor uskutoční iba jednu operáciu, napríklad promptný nákup devíz a žiadnu inú. Existuje niekoľko druhov menových swapov. Z hľadiska úrokovej sadzby používanej po celú dobu swapu sa rozlišujú: a) menové swapy s fixnou úrokovou mierou (fixed-fixed currency swap), b) menové swapy s kupónom (currency coupon swap), pri ktorých ide o kombináciu menového swapu, pričom aspoň jedna platba je založená na pohyblivej úrokovej miere (fixed-floating currency swap), alebo sú obidve platby založené na pohyblivej úrokovej sadzbe (floating-floating currency swap), c) menový swap bez výmeny úrokových úhrad devízový (FX) swap. Z hľadiska kombinácie reálnej výmeny menovitých hodnôt, môže ísť o tieto druhy swapov: a) swap so začiatočnou a konečnou výmenou menovitých hodnôt, b) swap bez začiatočnej výmeny menovitých hodnôt, c) swap bez konečnej výmeny menovitých hodnôt, d) swap bez začiatočnej a konečnej výmeny menovitých hodnôt. 33

Z časového hľadiska, resp. z hľadiska kombinácie promptných a termínovaných obchodov, môžu sa vyskytovať tieto druhy menových swapov: a) spot-forward swap pri ktorom sa uzavrie zmluva o promptnom obchode a súčasne aj zmluva o termínovanom spätnom obchode, b) forward-forward swap uzavrie sa zmluva o termínovanom obchode na obdobie t a súčasne sa uzavrie aj zmluva o reverznom termínovanom obchode na obdobie t+1 (Chovancová, 2006, s. 459). Menové swapy s fixnou úrokovou mierou Menové swapy s fixnou úrokovou mierou pozostávajú z troch základných zložiek: - nominálnu hodnotu, - výmenný kurz, - dve fixné úrokové sadzby. Na začiatku swapového kontraktu si obe strany vymenia nominálne hodnoty za dohodnutý kurz, ktorý môže byť promptný alebo termínovaný. Menovitá hodnota môže byť buď fiktívna, alebo reálna. V oboch prípadoch je nominálna hodnota swapu veľmi dôležitá, pretože sa použije na určenie úrokových platieb podľa podmienok swapu a na určenie spätnej výmeny nominálnej hodnoty v čase dospelosti swapu. Úrokové platby závisia od veľkosti nominálnej hodnoty a od úrokových sadzieb, ktoré sú pevne stanovené na začiatku swapu. V čase vysporiadania swapu sa nominálne hodnoty spätne vymenia za pôvodný dohodnutý výmenný kurz. Obrázok 4 Menový swap s fixnou úrokovou mierou Zdroj: Chovancová, 2006, s. 460 34

Menové swapy s kupónom Tento druh derivátového obchodu je kombináciou úrokového a menového swapu. Takmer je totožný s menovým swapom s fixnou sadzbou. Rozdielom je jedna alebo dve platby na plávajúcej úrovni. Devízový swap (FX) Jedná sa o menový swap bez výmeny úrokových úhrad. Je to obchod založený len zo začiatočnej a konečnej výmeny menovitých hodnôt. 2.4.5 Akciové swapy Swapy na akcie predstavujú zmluvne dojednanú opakovanú výmenu určitých platieb v tej istej mene a vopred dohodnutom termíne v budúcnosti. Medzi obchodnými partnermi dochádza k výmene dvoch platieb v rámci swapu a to: - Prvá má formu úrokovej platby, ktorá sa vzťahuje na nominálnu hodnotu a úrokové obdobie, - Druhá je odvodená ako celkový výnos (kapitálový a dividendový) z určitého akciového indexu alebo akciového nástroja (Dvořák, 2010, s. 76). Základný princíp takto koncipovaného swapu je znázornený na obrázku (viď Obrázok 4). Obrázok 5 Princíp akciového swapu A Výnos viazaný na akciový index Fixný úrok B Investície do akciového portfólia Výnos z akcií 35

2.4.6 Komoditné swapy Komoditné swapy predstavujú zmluvne dohodnutú výmenu platieb v tej istej mene a vo vopred dohodnutom termíne v budúcnosti. Jedna z nich sa určí ako súčin fixne dohodnutej ceny za jednotku určitej komodity a určitého množstva danej komodity. Druhá platba je stanovená súčinom pohyblivej jednotkovej ceny a dohodnutého množstva komodity. Pohyblivá cena sa zvyčajne stanovuje ako priemerná cena zo spotových cien za definované obdobie (Dvořák, 2010, s. 73). Obrázok 6 Princíp komoditného swapu A Dohodnutá fixná cena Priemerná spotová cena B Spotová cena Nákup komodity na spotovnom trhu Zdroj: Dvořák, 2010, s. 73 2.4.7 Zvláštne druhy swapov Za celé obdobie vývoja swapov je možné pozorovať dve tendencie, ktoré ich ovplyvňovali. Prvá tendencia sa snažila zjednodušiť obchodovanie so swapmi na sekundárnych trhoch, zjednodušiť swapové transakcie a cih štandardizáciu. Druhá naopak spočíva v zdokonaľovaní a rozvíjaní základných typov swapov a následne ich kombinácie s inými finančnými nástrojmi. Na základe tejto druhej tendencie sa objavili nové druhy swapov. 36

Medzi tieto druhy patria napríklad: - koktejlové swapy, - revolving swap facilities, - forwardové swapy, - zero bonds swapy, - amortizačné swapy, Koktejlové swapy sú vzájomnou kombináciou niekoľkých základných druhov úrokových a menových swapov. Na tomto druhu obchodu participujú viac než dva subjekty. Dôvodom pre vznik koktejlových swapov je to, že niektorý z partnerov nemôže nájsť na trhu partnera, ktorý by s ním bol ochotný dojednať swap v požadovanej štruktúre. Revolving swap facilities je rámcová dohoda, ktorá dáva jednému z partnerov právo kedykoľvek počas stanovenej doby dojednať swap za vopred určených podmienok. Tento obchodný partner má tak isto aj právo odstúpiť od kontraktu. Druhý z partnerov má naopak povinnosť dojednať alebo zrušiť swap. Za právo dohodnutia alebo odstúpenia swapu obchodný partner musí platiť stanovený poplatok. Forwardový swap je kontrakt, ktorého podmienky sú stanovené vopred, pri dojednaní kontraktu. Samotný začiatok tejto transakcie sa bude realizovať v budúcnosti. Motívnom pre dojednávanie týchto kontraktov je zaistenie proti rizikám (úrokovému alebo menovému) v budúcnosti. Zero bond swap je kombináciou zero bondu a swapu. Umožňuje zmeniť z úrokového a menového hľadiska charakter platieb vyplývajúcich z emisie zero bondu. Prostredníctvom tohto kontraktu môže jedna zo strán zmeniť svoje úrokové záväzky na pravidelné platby na pohyblivej báze. Motívom pre tento swap môže byť očakávanie poklesu trhových úrokových sadzieb. Amortizačný swap je na rozdiel od ostatných taký, u ktorého dochádza v priebehu doby splatnosti k znižovaniu nominálnej hodnoty swapu. Znižovanie nominálnej hodnoty je identické s postupným znižovaním. Princípom amortizačného swapu je rozdelenie celkovej vypožičanej výšky kapitálu na čiastky vo výške jednotlivých splátok (Dvořák, 2010, s. 73-82). 37

2.4.8 Riziká spojené so swapmi Pri swapových obchodoch čelia rizikám obe protistrany, a to úverovému riziku a riziku pozície. Úverové riziko znamená, že protistrana nedodrží svoj záväzok. Riziko pozície vyjadruje hrozbu, že trhové úrokové sadzby alebo výmenné kurzy sa môžu odchýliť od sadzieb dohodnutých v swapovom kontrakte, čo môže pre jednu zo strán znamenať stratu. Existuje riziko, že sľúbené platby nebudú zrealizované, ak nie je pri realizácii swapu rozšírená možnosť úverovania. Hodnota platieb predstavuje rozsah rizika. Úverové riziko klesá s blížiacou sa splatnosťou swapu. Podľa veľkosti zmien úrokových sadzieb sa riziko pozície mení počas platnosti swapu. Obe riziká navzájom nie sú prepojené. To znamená, že swap môže vykazovať zisk, ale protistrana nemusí plniť svoje záväzky. Počas úschovy swapov sa swapova banka zabezpečuje pomocou futuritných kontraktov pokiaľ sa neuskutoční druhá časť swapu. V tomto období je vystavená ďalšiemu riziku, ktorým je riziko rozpätia. Podstatou tohto rizika je rozdiel medzi cenou swapu a cenou futurít, ktorá sa môže pohnúť nepriaznivým smerom. V roku 1987 boli zavedené spoločné pravidlá pre rizikový pomer na posudzovanie swapov a iným mimobilančných položiek, ktoré ovplyvnili investovanie väčšieho kapitálu s cieľom podporiť swapové pozície (Chovancová, 2006, s. 464-465). 2.4.9 Funkcie swapov Podobne ako aj iné kontrakty, možno swapy použiť na hedging proti úverovému a menovému riziku, na arbitráže, špekulácie a riadenie aktív a pasív. Swapy je možné využiť aj na zníženie nákladov, na získanie kapitálu v požadovanej štruktúre. Swapy fungujú iba vtedy, keď majú protistrany komparatívne výhody. V určitom zmysle sú teda výsledkom nejakej nedokonalosti trhu (buď dočasnej, alebo trvalej). To znamená, že existujú rozdiely v regulačných režimoch protistrán a nedokonalosti vnútornej štruktúry trhu. Tieto nedokonalosti trhu umožňujú arbitráž, čo swapy využívajú. Môžu napríklad vyplynúť z arbitráže medzi dvoma protistranami, ktoré majú rôzne predpisy v devízovej oblasti, rôzne kontrolné orgány, daňovú legislatívu a pod. 38

Swapy môžu vzniknúť v dôsledku arbitráže medzi rôznymi segmentmi trhu, ktoré vyjadrujú rozličné pohľady na úverové riziko, úrokové riziko, kurzové riziko alebo z dôvodu rôzneho prístupu k informáciám, trhovej likvidite, transakčným nákladom a pod. Ďalšou nedokonalosťou trhu je jeho neúplnosť. Swapy možno použiť aj na rozšírenie existujúcich trhov, prípadne na také obchody a splatnosti, ktoré sa nedajú dosiahnuť priamy získaním zdrojov. Sú pružnejšie ako podkladové nástroje. Úrokové swapy sú tiež rozšírením trhu futurít na úrokové sadzby. Podobne menové swapy možno považovať za rozšírenie trhu menových forwardov. Z uvedeného je zrejmé, že swapy sa využívajú predovšetkým ako arbitrážne nástroje. Ďalšou možnosťou swapov je využitie na zabezpečenie proti úrokovému a menovému riziku. Možno ich použiť aj na špekulácie na pohyb úrokových sadzieb a menových kurzov, ako aj na riadenie aktív a pasív. Na strane pasív sa nimi dajú znížiť náklady financovania a na strane aktív môžu zvýšiť výnosy. Posledné použitie swapu je zaujímavé pre čistých investorov, ako sú napríklad penzijné a investičné fondy (Chovancová, 2006, s. 465). Úrokové riziko vyplýva z poklesu alebo rastu úrokových sadzieb. Rast úrokových sadzieb môže znamenať pre subjekt riziko dodatočných nákladov. Tak isto rizikom je aj pokles týchto úrokových sadzieb. Všetky druhy swapov je možné využívať aj k špekuláciám na finančných trhoch. Princíp ich využitia je podobný ako pri zaistení. Špekulant pomocou swapov neuzatvára existujúcu pozíciu, ale naopak ju otvára. Túto otvorenú pozíciu sa snaží uzavrieť za výhodnejších podmienok. Jeho profit vzniká diferenciou (Dvořák, 2010, s. 85-95). 39

3 CREDIT DEFAULT SWAP AKO FINANČNÝ NÁSTROJ Za posledné desaťročia sa výrazne zmenila situácia na finančných trhoch a toto obdobie sa spája s prílevom nových emisií dlhopisov. Tak isto aj trh s kreditnými derivátmi sa postupne rozvíjal a rozširoval sa. Vďaka zlej ekonomickej situácií v 21. storočí, ktorá sa spája s problémami na finančných trhoch, sa zmenil aj pohľad účastníkov trhu na kreditné riziko. Ešte pred vypuknutím globálnej finančnej krízy obchodníci aktívnejšie kupovali a predávali kreditné deriváty za podnikové emisie na účel zaistenia. V poslednom období sa prejavila tendencia oceňovať swapy kreditného zlyhania (credit default swap) pred vlastnou emisiou dlhopisov alebo uzavretím pôžičky. Obchodníci podrobne analyzujú možnosti arbitráže medzi očakávanou úrovňou rozpätia nového dlhopisu a kreditného swapu. Investori okrem toho používajú kreditné deriváty ako prostriedok na zaistenie kreditného rizika. Going short the credit je názov určený pre nákup kreditného derivátu na účel zaistenia kreditného rizika na trhu. Hlavnými dôvodmi záujmu o kreditné deriváty sú riadenie kapitálu, hedging a riadenie kreditného rizika, získanie ďalšej triedy aktív, ale najmä obchodovanie s cieľom dosiahnuť zisk. Kreditné deriváty možno považovať predovšetkým za špekulačný nástroj. Credit default swap je čoraz rozšírenejší finančný nástroj (Chovancová et al, 2014, s. 404). 3.1 Kreditné deriváty Kreditné deriváty sú nástroje, ktoré umožňujú prenos úverového (kreditného) rizika z banky na investora. Tieto deriváty vznikli s cieľom znížiť riziko, ktoré plynie z nesplácania úverov. V súčasnosti patria medzi jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví finančných trhov. Princípom týchto derivátov je oddelenie kreditného rizika a obchodovanie s týmto rizikom na trhu. V prípade kreditnej udalosti dostáva ten, kto riziko predal, od toho, kto riziko kúpil, vyrovnanie a to aj v prípade, že ten, kto riziko predal, nemá pohľadávku voči 40

referenčnému dlžníkovi. Hodnota a výška vyrovnania sa stanovuje nezávisle od skutočnej škody, ktorá veriteľovi vznikla. Cena za transfer rizika je určitý poplatok, ktorý platí ten, kto riziko predáva, tomu, kto riziko kupuje. Medzi veriteľom a dlžníkom nedochádza k zmene vzťahu pri týchto derivátoch (http://totalmoney.sk, 21.3.2014). Kreditné deriváty zahŕňajú množstvo neštandardizovaných swapových a opčných dohôd, ktoré umožňujú prevod kreditného rizika z jedného subjektu na druhý subjekt. Popri sekuratizácii sa pre mnohé bankové subjekty pomocou týchto nástrojov otvárajú možnosti transferu kreditných rizík. Najpopulárnejším kreditným derivátom za posledné roky je swap kreditného zlyhania (credit default swap) (Chovancová et al, 2014, s 405). Podkladovým nástrojom kreditného derivátu môže byť úver, úverové portfólio, obligácia, príp. iný typ dlhového cenného papiera a samozrejme aj parciálne časti týchto nástrojov (napr. kreditný derivát na úroky z konkrétneho úveru) (http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014) Ďalšími využívanými kreditnými derivátmi sú: a) Klasické sekuritizované úvery: - Asset backed securities (ABS) - Mortgage backet securities (MBS) - Collateralized debt obligaion (CDOs) b) Kreditné deriváty v užšom chápaní: - Credit default swap (CDS) - Total return swap (TRS) - Credit option (CO) c) Hybridné produkty: - Credit linked notes (CLN) - Syntetické ABS, MBS a CDOs (Chovancová et al., 2014, s. 405). 41

Obrázok 7 Členenie kreditných derivátov Zdroj: ( http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014) V definícii kreditného derivátu sa spomína finančné plnenie v prípade kreditnej udalosti (default). Táto udalosť musí byť presne popísaná, inak nedôjde k plneniu kreditného derivátu. V praxi sa možno stretnúť s týmito kreditnými udalosťami: - Bankrot (skutočný alebo signalizovaný), - Reštrukturalizácia (ak dlžník požiada o zmenu v úverovej zmluve, napr. predĺženie splatnosti, zmenu v spôsobe splácania), - Akcelerácia záväzku (ak dlžník nie je schopný splácať napr. úroky, vedie to k akcelerácii celého záväzku a vzniknutá situácia sa považuje za neschopnosť dlžníka splácať celý svoj záväzok niekedy sa používa označenie cross-default), - Moratórium (vyhlásenie dlžníka o pozastavení splácania svojich dlhov), - Platobná neschopnosť spôsobená dočasným výpadkom (dočasné problémy, ktoré však po uplynutí určitého času môžu pominúť; táto situácia vzniká pri neočakávanom kolísaní cash flows), 42

- Úmyselné neplnenie záväzku zo strany dlžníka (dlžník nemá žiaden ekonomický dôvod, prečo nespláca dlh; je to skôr pudové konanie alebo snaha o vydieranie veriteľa) (http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014). 3.2 Swap kreditného zlyhania (CDS) Swap kreditného zlyhania (credit default swap CDS) je finančný derivát vytvorený na účel prenosu kreditného rizika z jedného subjektu na iný subjekt. Atraktivita týchto obchodov súvisí so schopnosťou oceniť kreditné riziko, ktoré je väčšinou, napr. pri dlhopisoch, spojené s úrokovým rizikom, rizikom likvidity alebo menovým rizikom. Výhodou takto konštruovaných kontraktov je aj to, že umožňujú bankám zaistiť ich portfóliá proti kreditným úpadkom ich klientov, prípadne na seba môžu prevziať kreditné riziko bez nutnosti nákladného financovania. Podstatou swapu je výmena série platieb denominovaných v jednej mene alebo vo viacerých menách súčasne, pričom medzi partnermi môže dochádzať aj k usporiadaniu úrokového diferenciálu. V týchto intenciách sa bude pohybovať aj CDS. Ide o najviac využívaný kreditný derivát. Predstavuje nástroj, keď kupujúci zaistenia platí predávajúcemu zaistenia pravidelné platby (Chovancová et al., 2014, s. 405). Predávajúci credit default swap platí finančnú čiastku a tá je stanovená v bázických bodoch (bps p.a.) z menovitej hodnoty zabezpečovaného úveru. Tým získava ochranu v prípade nastania kreditnej udalosti. Kupujúci sa zaväzuje vyplatiť predávajúcemu plnenie v zmysle stanovenej kreditnej udalosti. Výšku plnenia, spúšťací mechanizmus a dokumenty musia obe strany predložiť ako dôkaz kreditnej udalosti (http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014). Platby CDS za CDS úrokovú sadzbu U chránia kupujúceho až do okamihu kreditnej udalosti v čase t. Náhrada Y(t) predstavuje platbu na ochranu predávajúceho 100 Y(t). V porovnaní s klasickým derivátom, ktorého hodnota kolíše v závislosti od volatility ceny podkladového nástroja, má kreditný derivát stabilnú hodnotu, ktorá sa mení v závislosti od pravdepodobnosti nastania kreditnej udalosti. 43

Obrázok 8 Časová os CDS Zdroj: Chovancová et al, 2014, s. 406 Z charakteristík CDS vyplýva, že ide o formu poistenia. Podkladovým aktívom CDS môže byť napr. trhová hodnota nejakej spoločnosti, tzv. referenčný subjekt (reference entity). Ak spoločnosť skrachuje, predávajúci swapu vyplatí jeho držiteľovi vopred dohodnutú sumu. Druhá strana (predávajúci) neposkytne prvej strane žiadnu platbu za predpokladu, že kreditná udalosť nenastane. Ak kreditná udalosť nastane, predávajúci swapu platí kupujúcemu vopred definovanú sumu a životnosť swapu končí. Naopak, ak nenastane žiadna kreditná udalosť, hodnota CDS je v termíne splatnosti nulová, t.j. predávajúci zaistenia nemá voči kupujúcemu zaistenia žiadne záväzky. Referenčný subjekt nemusí mať ani s jednou zo zmluvných strán nič spoločné. CDS týkajúci sa akejkoľvek spoločnosti môže byť uzatvorený medzi dvoma stranami aj z čisto špekulatívnych dôvodov. Swap kreditného zlyhania je dôležitý nástroj rizikového manažmentu (risk management), čo ovplyvňuje požiadavky na regulačný kapitál (Chovancová et al, 2014, s. 406). Kreditný derivát má v porovnaní s klasickým derivátom, ktorého cena kolíše v závislosti od volatility cena podkladového nástroja, stabilnú hodnotu. Táto hodnota sa mení v závislosti od pravdepodobnosti nastania kreditnej udalosti. Ak počas životnosti 44

swapu kreditného zlyhania nastane kreditná udalosť, potom môže kupujúci získať jedno z dvoch plnení: - finančné vysporiadanie kupujúci CDS uhradí straty, ktoré vznikli zlyhaním dlžníka, - fyzická dodávka kupujúci odkúpi predmetné referenčné aktívum za jeho menovitú hodnotu (http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014). Obrázok 9 Swap kreditného zlyhania Zdroj: (http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014) Pokiaľ by referenčný podnik skrachoval, predajca swapu zaplatí protistrane dohodnutú finančnú čiastku. Väčšina swapov kreditného zlyhania potrebuje v prípade úpadku emitenta dodanie podkladového aktíva. Tento variant je bežnejší ako dodanie hotovostného ekvivalentu podkladového nástroje v jeho trhovej cene. V prípade, že emitent zbankrotuje, trh s jeho emisiami prestane existovať a ceny sú nereálne nízke. Práve z tohto dôvodu sa uprednostňuje spôsob dodania dlhopisov alebo iných aktív emitenta. V konečnom dôsledku to však spôsobí rast cien takýchto aktív, a to predovšetkým v prípade, keď je objem kreditných derivátov väčší ako objem pôvodnej emisie. Ak sú podkladovým nástrojom dlhopisy (reference obligation), swap býva často zostavený tak, že jeho držiteľ má v prípade kreditnej udalosti právo predať dlhopisy vypisovateľovi swapu. Pravidelné platby (nazývané aj prémia), ktoré musí kupujúci zaistenia platiť počas životnosti CDS a ktoré ho oprávnňujú odpredať dlhopis pri jeho defaulte, predstavujú zvyčajne niekoľko bázických bodov ročne z referenčnej hodnoty (táto prémia sa označuje aj ako CDS spread). Referenčná hodnota býva zvyčajne zhodná 45

s trhovou hodnotou referenčného záväzku v čase dohodnutia CDS. Táto prémia závisí od viacerých faktorov, ako sú napr. kreditná kvalita predávajúceho zaistenia, počet a druh kreditných udalostí dohodnutých v kontrakte, združená pravdepodobnosť zlyhania predávajúceho zaistenia a referenčnej jednotky, pravdepodobnosť zlyhania referenčnej jednotky, strata pri zlyhaní, angažovanosť pri zlyhaní (Chovancová et al, 2014, s. 407). 3.3 Podoby CDS Credit default swap môže mať niekoľko podôb, ktoré bližšie popíšeme. Košový swap kreditného zlyhania (basket credit default swap) Jeho podkladovým nástrojom je niekoľko referenčných aktív súčasne. Predávajúci má právo získať viacnásobné plnenie, prvé plnenie alebo percentuálnu úhradu straty. Swap kreditného zlyhania s opciou na ukončenie (terminantion option credit default swap) Táto podoba umožňuje ukončiť swap pred jeho splatnosťou. Najčastejšie sa využíva pri referenčných aktívach, ktoré je možné predčasne splatiť. Navyšovací swap kreditného zlyhania (step-up credit default swap) Prémia, ktorú musí predávajúci platiť sa po určitom termíne významne navyšuje a predávajúci má právo ukončiť takýto kontrakt. Jeho hlavným účelom bolo krytie kreditného rizika v kratšom časovom úseku ako je životnosť referenčného aktíva a banky sa snažili využívať tento swap aj na obchádzanie pravidla o kapitálovej primeranosti. Digitálny swap kreditného zlyhania (digital default swap DDS) Pokiaľ sa obe protistrany dohodnú na inom spôsobe vysporiadania. To znamená, že sa platí pevná čiastka alebo percento z menovitej hodnoty referenčného aktíva. V prípade vzniku kreditnej udalosti, predávajúci bude platiť nižšie poplatky, čiže prémie a kupujúci bude platiť nižšie plnenie. Predávajúci tohto derivátu síce nemá zaistené referenčné aktívum na 100%, ale môže ušetriť na poplatkoch. DDS sa odporúča pri hedgovaní 46

referenčných aktív, ktoré nemajú presnú konečnú hodnotu a pravdepodobnosť kreditnej udalosti je nízka (http://semafor.euke.sk/, 22.3.2014). 3.4 Varianty zaistenia prostredníctvom CDS Poznáme dva varianty zaistenia prostredníctvom CDS, ktorými sú variant poistenia kreditného rizika a variant pravidelnej výmeny platieb. Variant poistenia kreditného rizika Predpokladá, že investor (kupujúci kreditnej ochrany) platí swapovú prémiu (postupne alebo jednorazovo) výmenou za podmienenú platbu v prípade nastania kreditnej udalosti. Investor je naďalej príjemcom celkového výnosu podkladového aktíva, takže prípadný negatívny celkový výnos, t.j. znehodnotenie aktíva, je kompenzovaný podmienenou platbou kreditného zlyhania (Chovancová et al, 2014, s. 407). Obrázok 10 Swap celkového výnosu Zdroj: Chovancová et. al, 2014, s. 407 Variant pravidelnej výmeny platieb predpokladá, že investor (kupujúci kreditnej ochrany) postupuje protistrane (predávajúcemu kreditnú ochranu) celkový výnos podkladového aktíva výmenou za príjem dohodnutej úrokovej platby. Investor naďalej zostáva vlastníkom podkladového aktíva, výnos aktíva (kladný alebo záporný) patrí protistrane. Pri zlyhaní aktíva je investorovi vyplatená dohodnutá úroková platba spolu s kompenzáciou za znehodnotené aktívum (Chovancová et al, 2014, s. 407). 47

Obrázok 11 Variant pravidelnej výmeny platieb Zdroj: Chovancová et al, 2014, s. 408 3.5 Výhody a nevýhody CDS Aj tieto deriváty ako aj ostatné majú svoje výhody a nevýhody, či už pre kupujúceho, tak isto aj pre predávajúceho. Výhody pre predávajúceho úverového rizika: - môže tým znížiť alebo eliminovať úverové riziko, pričom nepredá alebo neprevedie zaisťovací nástroj, - môže špekulovať na úverovú kvalitu referenčnej jednotky. Bude mať zisk, pokiaľ sa úverová kvalita referenčnej jednotky zhorší a bude mať stratu, pokiaľ sa úverová kvalita referenčnej jednotky nezhorší. Predávajúci zaujme krátku pozíciu v danom referenčnom záväzku. Nevýhody pre predávajúceho úverového rizika: - je vystavený bázickému riziku. Predávajúci môže mať stratu, ktorá nie je kompenzovaná ziskom zo swapu ale tak isto môže mať stratu zo swapu, ktorá naopak nie je kompenzovaná ziskom zo zaisťovacieho nástroja. Táto situácia môže nastať napríklad vtedy, ak napriek výraznému zhoršeniu zaisťovacieho záväzku nepríde k spusteniu úverovej udalosti podľa podmienok swapu. - Predávajúci má podmienenú angažovanosť voči kupujúcemu, pretože kupujúci nemusí splniť svoje záväzky po vzniknutej úverovej udalosti. 48

Výhody pre kupujúceho úverového rizika: - Kupujúci môže vytvoriť dlhú pozíciu v referenčnom záväzku, pričom nie je nutnosť financovania pozície, prípadne pri úvere zriaďovať a udržiavať klientsky vzťah s referenčnou jednotkou. Tak isto nie je potrebná infraštruktúra k riadeniu pohľadávok za referenčnú jednotku. - Kupujúci môže vytvoriť dlhú pozíciu voči referenčnej jednotke, jej aktívna nie je možné priamo vlastniť vzhľadom k právnym, regulačným a ostatným dôvodom. Nevýhody pre kupujúceho úverového rizika: - Kupujúci je vystavený úverovému riziku, pri vzniku úverovej udalosti musí previesť platbu, - Kupujúci je tak isto vystavený podobnému bázickému riziku tak ako aj predávajúci, - Kupujúci je vystavený úverovému riziku v platbe prémie. Riziko je ale nízke, pretože prémie sa realizujú buď na začiatku alebo pravidelne do splatnosti swapu (Jílek, 2005, s. 546). 3.6 Oceňovanie a hodnota credit default swap Ako vyplýva z definície swapu kreditného zlyhania, kontrakt má podobnú podstatu ako iné typy garancií. Má zároveň charakter opcie, pretože úverová udalosť je podmienená skutočnosťou. V praxi sa označuje ako swap preto, že platby prémie v prospech predávajúceho zaistenia sú realizované periodicky počas vopred dohodnutého obdobia. Samotná výška prémie je určovaná počtom bázických bodov (basis points bsp; 1 bsp = 0,01%) týkajúcich sa menovitej hodnoty referenčného aktíva. Samotná kvantifikácia počtu bázických bodov je založená na úverovom hodnotení ratingu referenčného aktíva (alebo aj emitenta) (Chovancová et. al, 2014, s. 408). Credit default swap oceňujeme rovnako ako iné finančné nástroje. Základom je identifikácia potenciálnych tokov peňazí. V tomto prípade je to z pohľadu kupujúceho ochrany náhrada v prípade nastania kreditnej udalosti a z pohľadu predávajúceho je to potenciálny tok platieb za poskytnutie ochrany voči kreditnej udalosti. Ďalej nasleduje zložitejšia časť. Je ňou priradenie pravdepodobností daným tokom. Na záver je to diskontovanie daných tokov do rovnakého obdobia aby sme ich mohli porovnať. Fair cena 49

je taká, kde sa hodnota finančných tokov kupujúceho a predávajúceho rovná, a teda ich súčasná hodnota rozdielu sa rovná nule. Nasledujúci obrázok (Obrázok 12) zobrazuje aké cash flow prebiehajú pri CDS kontrakte: Obrázok 12 Priebeh cash flow pri CDS kontrakte 1 1 Poplatok za ochranu CDS 2 Plnenie zo CDS v prípade úpadku 3 Nenastanie úpadku v caše t 4 Nastanie úpadku v čase t Zdroj: vlastné spracovanie Na schéme je možné vidieť, že pokiaľ nenastane kreditná udalosť počas platnosti CDS kontraktu (4 obdobia), prebehnú len poplatky za ochranu. No v prípade ak by nastala kreditná udalosť už v prvom období, nedostane predávajúci ochrany ani jednu platbu a bude musieť rovno plniť. To vysvetľuje prečo môže stáť CDS ochrana aj viac ako 100% hodnoty ročne. Na prvý pohľad sa zdá nelogické platiť za ochranu viac ako môžeme stratiť, problém ale je, že CDS sú ako som spomínal kótované p.a. ale poplatky sa väčšinou platia na štvrť ročnej báze. Napríklad pokiaľ sa predpokladá krach spoločnosti do polroka, môže mať CDS hodnotu p.a. viac ako štvornásobne väčšiu ako nominálna hodnota poisteného dlhopisu, aby už prvá splátka za ochranu pokryla náklady na plnenie, keďže sa nepredpokladá dožitie firmy do ďalšieho poplatku za poskytnutú ochranu CDS. Existuje viacero modelov pre ocenenie CDS. 50

Obrázok 13 Priebeh cash flow pri CDS kontrakte 2 Zdroj: http://commons.wikimedia.org/, 30.4.2014 Pravdepodobnosť, že na úseku t i 1 až t i nenastane kreditná udalosť je rovná p i. To znemená, že pravdepodobnosť defaultu na tom istom úseku sa rovná 1 - p i. 51

Tabuľka 3 Výpočet súčasnej hodnoty pri diskontných faktoroch Popis Prémie Platby pri defaulte Pravdepodobnosť Default v čase Default v čase Default v čase Default v čase Bez defaultu Zdroj:http://cs.wikipedia.org/, 30.3.2014 Pravdepodobnosti p 1, p 2, p 3, p 4 môžu byť vypočítané použitím krivky úverových spreadov. Pravdepodobnosť, že nenastane default v období od t do t + Δt klesá exponenciálne, čo môžeme vyjadriť vzorcom p = exp( s(t)δt)/(1 R)), kde s(t) je úverový spread v čase t. Čím rizikovejší je referenční emitent, tým väčší je aj spread a rýchlejšie klesá pravdepodobnosť, že nenastane default (http://cs.wikipedia.org/, 30.3.2014). 52

4 ANALÝZA CDS A ICH DOPAD NA VZNIK FINANČNEJ KRÍZY Vďaka analýze vykonanej na jednotlivých vybraných krajinách zistime, že credit default swap a dlhopisy nie sú vzájomne integrované. Ekonomické analýzy nenaznačujú vzájomné vzťahy medzi CDS a spreads (prémiami), ktoré platia pre väčšinu krajín. Z toho vyplýva, že rovnováha medzi CDS a dlhopismi je približne rovnaká. Avšak pravdepodobne kvôli nízke obchodnej aktivite na trhu s CDS pred krízou boli prémie relatívne konštantné. Podľa analýz je možné vidieť, že sú dva druhy krajín. Do jednej skupiny patria krajiny Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko a Belgicko. Patria do skupiny štatisticky významných a táto skupina má záporné znamienko, približne -0,2 až -0,5. Do druhej skupiny krajín patrí Taliansko, Írsko, Španielsko, Grécko a Portugalsko. Táto skupina krajín sa označovala ako nevýznamné s kladným znamienkom. To znamená, že peňažný trh upravoval ceny derivátov. Koeficient pre Taliansko a Írsko bol približne 0,02, pre Španielsko, Portugalsko a Grécko 0,5. Analýzy ukazujú, že tesne pred vrcholom krízy, na jeseň v roku 2008, trh so štátnymi credit default swap bol veľmi tichý. Od začiatku krízy mala dominantnú úlohu v určovaní cien hlavne prvá skupina krajín. Keďže CDS boli nekryté nástroje, boli najlacnejším spôsobom pre obchod s úverovým rizikom. 4.1 Analýza CDS pred krízou a tesne po kríze Od začiatku globálnej krízy v auguste 2007 sa bázické body odchýlili od dlhodobého priemeru o 30 bsp. Dramaticky sa to zvýšilo hlavne po páde Lehman Brothers v septembri 2008. To vyvolalo otázku, že do akej miery ovplyvňujú trhové trenice a rizikové faktory obchodovanie s bázickými bodmi. Jedným z vysvetlení pre nenulové bázické body je fakt, že CDS sú zmluvy na deriváty a dlhopisové spreads (prémie) sú hotovostné nástroje, ktoré sú vystavené rôznym rizikovým faktorom. Ceny dlhopisov sú ovplyvnené viacerými rizikami, ktorými sú úrokové riziko, riziko zlyhania, riziko financovania a riziko likvidity, zatiaľ čo CDS sú ovplyvnené rizikom zlyhania a rizikom protistrany. Pokiaľ sú vládne dlhopisy drahšie než credit default swap, prémie z dlhopisov sú nižšie ako z CDS. 53

Vzhľadom na to, že CDS kontrakty sú denominované v amerických dolároch, volatilita výmenného kurzu EUR USD má pozitívny vplyv na CDS prémie. Pretože je vyššia neistota ohľadne budúceho vývoja menového kurzu. Pokiaľ by sa očakávala depreciácia našej meny EUR, hodnota USD by mala vyššiu hodnotu, a tým chráni tak isto aj kupujúceho v prípade zlyhania podkladového aktíva. Graf 1 itraxx CDS index európskych financií vs. Západoeurópskych vodcov Zdroj: Fontana et al, 2010, s. 28 54

Graf 2 Vývoj CDS a dlhopisov v Rakúsku a Belgicku Zdroj: Fontana et. al, 2010, s. 29 Na grafe 2 môžeme vidieť červenú krivku, ktorá znázorňuje vývoj CDS pred finančnou krízou a po nej v Rakúsku a v Belgicku. Na tomto grafe pozorujeme prudký nárast CDS až od polovice roku 2008. Taký istý nárast môžeme vidieť aj na ostatných grafoch (Graf 3, Graf 4 a Graf 5). To znamená, že finančná kríza vo veľkej miere ovplyvnila objem CDS vo všetkých krajinách, či už to boli ekonomický lídri, ale aj ekonomicky slabšie krajiny. 55

Graf 3 Vývoj CDS a dlhopisov v Nemecku a Španielsku Zdroj: Fontana et. al, 2010, s. 29 Graf 3 znázorňuje nárast CDS v Nemecku a Španielsku. Červená krivka pri Španielsku stúpa až k hodnote 250 bsp, čo znemená, že Španielsko oveľa viac musí vynaložiť finančných prostriedkov na poistenie vládnych dlhopisov oproti Nemecku, ktorého krivka sa nedostala cez 100 bsp. Španielsko patrí ku krajinám, kde nárast CDS bol najväčší až pred rokom 2010. 56

Graf 4 Vývoj CDS a dlhopisov v Grécku a Francúzsku Zdroj: Fontana et. al, 2010, s. 29 Graf 4 nám tak isto znázorňuje porovnanie ekonomického lídra v Európe, ktorým je Francúzsko a naopak ekonomicky najslabšiu slabšiu krajinu, ktorou je Grécko. Grécko dosiahlo najvyššie hodnoty z pomedzi uvedených všetkých vybraných krajín Európy. Pred rokom 2010 dosiahlo hodnotu cca. 1000 bsp. Francúzsko ako aj Nemecko nepresiahlo pred rokom 2010 hranicu 100 bsp, čo znamená, že pri investícií 10 miliónov eur nevynaloží viac než 100 tisíc eur na poistenie tejto investície. Naopak Grécko musí vynaložiť na poistenie takej istej veľkej investície až jeden milión eur. 57

Graf 5 Vývoj CDS a dlhopisov v Taliansku a Holandsku Zdroj: Fontana et. al, 2010, s. 29 Na grafoch (Graf 2, Graf 3, Graf 4, Graf 5 a Graf 6) môžeme pozorovať, že krajiny ako Španielsko, Grécko, Portugalsko alebo Taliansko mali najväčší nárast CDS až neskôr, a to až pred rokom 2010. Ostatné krajiny, ktoré sú považované aj za ekonomických lídrov, ako napríklad Nemecko alebo Francúzsko, mali najprudkejší nárast CDS a bázických bodov hneď po vypuknutí finančnej krízy v Európe, a to v roku 2008. Ekonomický lídri a ich CDS a bázické body sa pohybovali v roku 2008 okolo hodnoty 100 200. 58

Graf 6 Vývoj CDS a dlhopisov v Portugalsku a Írsku Zdroj: Fontana et. al, 2010, s. 29 Graf 6 nám znázorňuje prudký nárast CDS aj u krajín ako Portugalsko a Írsko. Ich hodnoty sú tak isto oproti ekonomickým lídrom výrazne vyššie. To znamená, že ako aj Grécko musia tieto krajiny na poistenie svojich investícií vynaložiť výrazne vyššie finančné prostriedky. 59

Na základe všetkých uvedených grafov (Graf 2 6) je jasné, že všetky krajiny Európy zaznamenali veľký šok vo svojich ekonomikách. Každá krajina sa snažila riešiť túto situáciu. No ekonomicky slabšie krajiny ako napríklad Grécko mali o to zložitejšiu úlohu, pretože ich čísla sa výrazne zvýšili. Čím viac bázických bodov dosiahla daná krajina, tým sa im zvýšila aj investícia na poistenie do štátnych dlhopisov. Napríklad Grécko v roku 2010 dosahovalo hodnotu až 1010 bsp. Čiže pri investícií do dlhopisov za desať miliónov muselo Grécko na poistenie vynaložiť približne 1 milión eur. Nemecko dosahovalo hodnotu naopak cca 59 bsp, čiže ich investícia na poistenie by dosahovala hodnotu 59 tisíc eur. Tabuľka 4 Štatistický prehľad CDS prémií Prvá časť tabuľky je za obdobie od 1.1.2006 do 12.9.2008 a druhá časť tabuľky je za obdobie od 15.9.2008 do 28.6.2010. Všetky údaje sú uvedené v bázických bodoch. Zdroj: Fontana et al., 2010, s. 33 60

Na základe tabuliek a grafov, ktoré zobrazujú stav CDS pred krízou v roku 2007 a po kríze do roku 2010, môžeme pozorovať, že CDS pred krízou majú konštantný priebeh. Do roku 2008 u všetkých uvedených krajín vidíme, že CDS nemajú veľký nárast. Ten prišiel až po roku 2008. A to bez rozdielu na ekonomickú silu jednotlivých krajín. Nárast bol rovnako stúpajúci u krajín ako Grécko a tak isto aj pri silných krajinách ako napríklad Nemecko. Graf 7 Vývoj CDS v roku 2010 Zdroj: (http://www.investujeme.sk/, 31.3.2014) Na základe grafu, ktorý zobrazuje vývoj credit default swap v roku 2010 môžeme vidieť výrazné zmeny vo vývoji. Zvláštne kroky ratingových agentúr poukazujú aj na vývoj nákladov na poistenie vládnych dlhov cez CDS. CDS na poistenie vládnych dlhov dosahujú vysokú úroveň a najmä pre krajiny ako Grécko (933), Írsko (553), Portugalsko (463) a Španielsko (344) (http://www.investujeme.sk/, 31.3.2014). 61

Tabuľka 5 Prehľad 5 ročných CDS kontraktov na konci roka 2010 a 2011 Zdroj: http://www.investujeme.sk/, 31.3.2014 Údaje v tabuľke, ktoré zobrazujú vývoj na trhu CDS ukazujú, že to boli práve ekonomiky dôveryhodné s relatívne nízkymi cenami CDS. Tie utrpeli najviac dopadom európskej dlhovej krízy. Od začiatku roka 2011 najviac znásobili výnos grécke CDS a to o 853%. Relatívne nižší % prírastok je u zasiahnutých ekonomík, ktoré mali CDS vysoko už na sklonku roku 2010. Medzi tieto krajiny patrí napríklad Írsko alebo Španielsko. 62

Tabuľka 6 Prehľad 5 ročných CDS kontraktov radenie podľa najvyššieho % nárastu od konca roku 2010 Zdroj: http://www.investujeme.sk/, 31.3.2014 V súčasnosti sa vyskytujú vďaka globálnej kríze mnohé problémy, ktoré je potrebné riešiť. No nie len krajiny PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko) sa otriasajú, ale aj ekonomický giganti ako napríklad Francúzsko (Tabuľka). Tabuľka 7 Rating krajín Zdroj: (http://finweb.hnonline.sk/, 1.4.2014) 63

V mnohom ovplyvňuje celú ekonomickú situáciu aj rating od svetových agentúr. Bloomberg informoval, že Francúzsku hrozí za určitých okolností strata AAA. Po krajinách PIGS a Belgicku ide o nepriamy útok na jedného u pilierov z Eurozóny. Francúzske 5 ročné CDS dosiahli úroveň 104 bázických bodov, belgické sa dokonca dostali k novým historickým vrcholom. Kľúčovým je tak isto aj nárast nemeckých a holandských CDS. Celá eurozóna sa tak dostáva pod silný drobnohľad finančných trhov a hľadajú sa slabé ciele. Ako sme už uviedli, veľmi dôležitým faktorom pri obchodovaní s credit default swap sú aj ratingové agentúry, ktoré sa podieľajú na určovaní ich cien. Medzi najdôležitejšie agentúry patrí napríklad Fitch a Fitch CDS Pricing Source. Na trhu sa ponúkajú swapy s platnosťou od 6 mesiacov do 30 rokov. Tieto CDS sa obchodujú v 12 regiónoch. Dominantnými regiónmi je Severná Amerika, Európa a Ázia. Graf 8 Rating CDS vs. rating agentúr Zdroj: https://www.fitchratings.com/, 1.4.2014 64

Graf 9 Vybrané krajiny a ich vývoj s 5 ročnými CDS 2010-2013, v bázických bodoch Zdroj: http://one-europe.info/, 1.4.2014 V predchádzajúcom grafe môžeme vidieť zmeny na trhu s CDS a tie majú klesajúci charakter a klesli až na hranicu približne ako pred globálnou krízou. No aj v tomto grafe môžeme sledovať, že krajiny Portugalsko, Španielsko, Írsko a Taliansko majú najväčšie výkyvy na trhu s CDS. Celková analýza, či už pred krízou ale aj po kríze nám zobrazuje veľký nárast pri kontraktoch na CDS, ich hodnotách a tak isto aj pri celkovom obchodovaní s týmto finančným nástrojom. Finančná kríza otriasla v základoch všetky krajiny a nie len krajiny akými sú Grécko, Španielsko, Portugalsko a pod. Swap kreditného zlyhania sa ukázal ako veľmi dobrý nástroj, ktorého význam narástol práve vďaka finančnej kríze. Aj po viacerých rokoch od vypuknutia globálnej krízy je stále veľký pohyb, a až po niekoľkých rokoch viaceré krajiny dosahujú svoje maximá v CDS. 65

5 ZÁVER A ZHODNOTENIE ANALÝZY Kreditné deriváty tvoria veľmi významnú časť finančných trhov na celom svete. Ich vývoj a následné použitie sa neustále vyvíja. Vývoj ovplyvňujú aj celosvetové problémy v ekonomike daných krajín alebo aj v globálnej ekonomike. Medzi najmladšie finančné nástroje, ktoré sú o to dôležitejšie v súčasnosti, patria credit default swap swap kreditného zlyhania. Za posledné desaťročia sa stal veľmi významným nástrojom, ktorý má za úlohu pomáhať zvládať finančné problémy krajín ale aj organizácií. Poslednou a najdôležitejšou udalosťou, ktorá negatívne ovplyvnila ekonomiky krajín bola globálna finančná kríza, ktorá začala v roku 2007 v Spojených štátoch amerických a následne prešla aj do Európy. Či už sú to štáty alebo organizácie, všetci sú vystavení pri obchodovaní mnohým rizikám. V prvej kapitole sme bližšie definovali nástroje na finančných trhoch, deriváty, ich historický prielom. Objasnili sme ich podstatu, výhody ale aj nevýhody. Deriváty sa stávajú jedným z najdôležitejších prvkov vo finančnom svete, čo ukazuje aj ich rozvoj a vznik stále nových nástrojov. Práve jedným z takýchto nástrojov sa stal aj credit default swap a postupne sa stal populárnejším finančným derivátom. V ďalšej časti sme sa viac zamerali priamo na credit default swap, jeho teoretické východiská a využitie vo svete financií. Credit default swap bol vytvorený na účel prenosu kreditného rizika z jedného subjektu na iný subjekt. Atraktivita takýchto obchodov súvisí so schopnosťou oceniť kreditné riziko, ktoré je často spájané s inými druhmi rizík, či už je to menové alebo úrokové. Tento druh derivátu má viacero výhod, no jednou z najvýznamnejších je zaistiť portfólio proti kreditnému úpadku, prípadne prevziať na seba kreditné riziko bez nutnosti nákladného financovania. V tejto časti sme podobne popísali aj hodnotu a oceňovanie takýchto kontraktov. V poslednej kapitole sme sa priamo venovali vplyvu globálnej finančnej krízy na obchodovanie s credit default swap. Na základe množstva grafov a tabuliek môžeme sledovať, že pred rokom 2007, bol trh s CDS veľmi konštantný a prvé veľké výkyvy prišli až následne s krízou. Všetky krajiny, či už to boli ekonomický lídri alebo aj krajiny s problematickými ekonomikami, boli zasiahnuté finančnou krízou, čo sa prejavilo následne aj na trhu s CDS. Zaujímavosťami boli aj fakty, že aj ekonomicky silnejšie 66

krajiny boli dosť postihnuté krízou a následnej aj horšími ratingami od svetových ratingových agentúr. Takouto krajinou bolo napríklad Francúzsko. Aj rating dokáže vo veľkej miere ovplyvniť obchodovanie CDS kontraktov ako aj v pozitívnom smere, tak aj v negatívnom. Aj po niekoľkých rokoch od vypuknutia finančnej krízy je stále veľký pohyb, či už smerom nadol alebo nahor, na trhu s CDS. Mnohé krajiny na prelome rokov 2012 a 2013 dosiahli svoje maximá. Medzi takéto krajiny patrí napríklad Belgicko. Na konci roka 2010 dosahovali na trhu 222,09 bsp, no na konci roka 2011 to už bola hodnota 310,66 bsp. Tento nárast bol až o 103,01% proti roku 2010. To znamená, že na poistenie investície do belgických dlhopisov za desať miliónov eur je tak potrebné vynaložiť 310 tisíc eur. Vďaka tejto analýze môžeme poukázať na to, že nie len krajiny so slabšou ekonomikou a problémami, majú veľký medziročný nárast na trhu s CDS a nárast bázických bodov, ale na popredných priečkach nájdeme aj silné krajiny. Naopak Španielsko patrí medzi krajiny, ktoré mali najnižšie percento medziročného nárastu s bázickými bodmi. Analýza nám dokázala, že po vypuknutí celosvetovej krízy, sa credit defalt swap stáva stále viac používaným finančným nástrojom a našiel si svoje stabilné miesto na finančných trhoch. Práve táto finančná kríza upevnila jeho dôležité postavenie a jeho častejší výskyt vo svete financií. Cieľ tejto diplomovej práce bol splnený. 67

Zoznam použitej literatúry Monografie 1 DVOŘAK, P. Deriváty. 2. vyd. Praha : Oeconomica, 2010. 298 s. ISBN 978-80-245-1435-2. 2 JÍLEK, J. Finančné a komoditné deriváty. 1. Vyd. Praha : GRADA Publishig a.s., 2002. 624 s. ISBN: 80-247-0342-4 3 CHOVANCOVÁ, B. a kolektív. 2006. Finančný trh. 1. Vyd. Bratislava : IURA Edition, spol. s r.o. 2006. 611 s. ISBN: 80-8078-089-7 4 MIHÁLIKOVÁ, A. HORNIAKOVÁ, Ľ. Teória finančných a menových vzťahov. 2002. 1. Vyd. Bratislava : Heuréka. 2002. 350 s. ISBN: 80-7160-171-3 5 BLAHA, Z. S. JINDŘICHOVSKÁ, I. 1994. Opce, swapy a futures deriváty finančního trhu. Praha : Management Press. 1994. 206 s. ISBN: 80-85943-298-8 6 VIZ ELLER, R.: Handbuch Derivativer Instrumente. Schäffer-Poeschel Verlag. Stuttgart, 1996, str. 4. 7 STRONG, R.A.: Derivatives: And Introduction. South-Western Thomson Learning. USA 2002, str. 1. 8 MARKOVIČ, P. Ohodnocovanie finančných nástrojov. 1. Vyd. Bratislava : IURA Edition. 2002. 144 s. ISBN: 80-89047-84-X 9 VLACHYNSKÝ, K. - A MARKOVIČ, P: Finančné inžinierstvo. 1.vyd.Bratislava: IURA Edition. 2001. 387 s. ISBN: 80-89047-08-4 10 DVOŘÁK, P.: Finanční deriváty. 1 vyd.. Praha: VŠE Praha. 1998. 237 s. ISBN: 80-7079-633-2 11 JÍLEK, J.: Finanční a komoditní deriváty v praxi. 1 vyd. Praha: GRADA Publishing. 2005. 632 s. ISBN: 80-247-1099-4 12 JÍLEK, J.: Finanční rizika. 1 vyd. Praha: GRADA Publishing. 2000. 635 s. ISBN: 80-7169-579-3 13 JÍLEK, J. SVOBODOVÁ, J.: Účetníctví bank a finančních instituci 2008. Havlíčkuv Brod: GRADA Publishing. 2008. ISBN: 978-80-247-2575-8 14 SVITEK, M.: Finančné nástroje podľa IFRS/IAS. 1 vyd. Bratislava: IURA Edition. 2008. 339 s. ISBN: 978-90-8078-188-0 15 SVOBODA, M.: Jak ovládnout finanční trhy Discount, Bonus & Co. 1 vyd. Brno: CP Books, 2005. 124 s. ISBN: 80-251-0763-9 68

16 CHOVANCOVÁ, B. MALACKÁ, V. DEMJAN, V. KOTLEBOVÁ, J. 2014. Finančné trhy, nástroje a transakcie. 1. Vyd. Bratislava : Wolters Kluwer, s.r.o.. 2014. 661 s. ISBN: 978-80-8168-006-9 17 POLOUČEK S. a kol.,2009, Peníze, banky, finanční trhy, C.H. Beck, 416 s. ISBN 978-80-7400-152-9 18. TORMA, Štefan a kolektív. Finančné operácie v medzinárodnom podnikaní, Bratislava: EKONÓM, 2002. ISBN 80-225-1538-8 69

Odborné časopisy 1 FONTANA, A SCHEICHER, M. 2010. Working paper series NO 1271 /December 2010. ISSN 1725-2806, 2010, roč. 2010, č. 1271 70

Elektronické zdroje http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/actionplan/transposition/slovakia/d8.9- sk.pdf (29.1.2014) http://www.investujeme.sk/dopady-krizy-kolaps-nas-este-len-caka/ (22.2.2014) http://semafor.euke.sk/zbornik2007/pdf/markovic2.pdf (22.3.2014) http://totalmoney.sk/slovnik/k/kreditne-derivaty/ 21.3.2014 http://commons.wikimedia.org/wiki/file:cds_cashflows.svg, 30.4.2014 http://cs.wikipedia.org/wiki/credit_default_swap#oce.c5.88ov.c3.a1n.c3.ad_cds_kon trakt.c5.af, 30.3.2014 http://www.investujeme.sk/ratingove-agentury-tichi-zabijaci-financnych-trhov-2/, 31.3.2014 http://www.investujeme.sk/madarske-vynosy-dlhopisov-a-cds-splhaju-na-rekord-forint-jena-historickom-dne-k-euru/, 31.3.2014 http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/hon-na-carodejnice-sa-zacal-akciovykomentar-420965, 1.4.2014 https://www.fitchratings.com/web_content/product/methodology/cdsir_methodology.pdf, 1.4.2014 http://one-europe.info/in-brief/the-graphic-that-proves-the-end-of-the-financial-crisis, 1.4.2014 71

Zoznam použitých tabuliek Tabuľka 1 Základné rozdelenie finančných derivátov Tabuľka 2 Prehľad najvýznamnejších derivátových búrz Tabuľka 3 Výpočet súčasnej hodnoty pri diskontných faktoroch Tabuľka 4 Štatistický prehľad CDS prémií Tabuľka 5 Prehľad 5-ročných CDS kontraktov na konci roka 2010 a 2011 Tabuľka 6 Prehľad 5-ročných CDS kontraktov, radenie podľa najvyššieho % nárastu od konca roku 2010 Tabuľka 7 Rating krajín 72

Zoznam použitých obrázkov Obrázok 1 Futuritný kontrakt Obrázok 2 Základné delenie opcií podľa pozícií účastníkov opčných kontraktov Obrázok 3 Príklad úrokového swapu s fixnou a plávajúcou sadzbou Obrázok 4 Menový swap s fixnou úrokovou mierou Obrázok 5 Princíp akciového swapu Obrázok 6 Princíp komoditného swapu Obrázok 7 Členenie kreditných derivátov Obrázok 8 Časová os CDS Obrázok 9 Swap kreditného zlyhania Obrázok 10 Swap celkového výnosu Obrázok 11 Variant pravidelnej výmeny platieb Obrázok 12 Priebeh cash-flow pri CDS kontrakte Obrázok 13 Priebeh cash-flow pri CDS kontrakte 2 73

Zoznam použitých grafov Graf 1 itraxx CDS index európskych financií vs. Západoeurópskych vodcov Graf 2 Vývoj CDS a dlhopisov v Rakúsku a Belgicku Graf 3 Vývoj CDS a dlhopisov v Nemecku a Španielsku Graf 4 Vývoj CDS a dlhopisov v Grécku a Francúzsku Graf 5 Vývoj CDS a dlhopisov v Taliansku a Holandsku Graf 6 Vývoj CDS a dlhopisov v Portugalsku a Írsku Graf 7 Vývoj CDS v roku 2010 Graf 8 Rating CDS vs. Rating agentúr Graf 9 Vybrané krajiny a ich vývoj s 5-ročnými CDS 2010-2013 v bázických bodoch 74

Zoznam použitých skratiek CDS credit default swap Napr. napríklad IAS medzinárodný účtovný štandard US GAAP medzinárodný účtovný štandard USD americký dolár EUR - euro LIFFE - London International Financial Futures Exchange LTOM - Londýnska opčná burza LCE - Londýnska komoditná burza CFD - contract for difference ABS - Asset backed securities MBS - Mortgage backet securities CDOs - Collateralized debt obligaion TRS - Total return swap CO - Credit option CLN - Credit linked notes BSP bázické body PIGS zoskupenie krajín Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko 75