Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých a stredných podnikov

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Bankovní institut vysoká škola Praha Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých a stredných podnikov Diplomová práca Michaela Stašová Apríl, 2010

2 Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov Venture capital as an external source of financing for small and medium Enterprises Diplomová práca Autor: Bc. Michaela Stašová študijný odbor Financie Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Banská Bystrica Apríl, 2010

3 Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých a stredných podnikov Diplomová práca Autor: Bc. Michaela Stašová študijný odbor Financie Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Banská Bystrica Apríl, 2010

4 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. V Prešove, dňa vlastnoručný podpis študenta

5 POĎAKOVANIE Ďakujem Ing. Radoslavovi Bajusovi, PhD. za ochotu, cenné rady a usmernenie pri písaní diplomovej práci.

6 ANOTÁCIA Diplomová práca informuje o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál na financovanie podnikateľských potrieb malých a stredných podnikov. Rizikový kapitál, ako jedna zo súčasti private equity patrí medzi formy alternatívneho financovania. Vyuţívajú ho predovšetkým začínajúce firmy s nedostatkom vlastných finančných prostriedkov. Táto práca vysvetľuje, ako získať investície rizikového kapitálu a ako sa rizikový kapitál odlišuje od ostatných foriem financovania. Vychádza z teoretických poznatkov a analyzuje rizikový kapitál v Európe a v Slovenskej republike. Kľúčové slova: rizikový kapitál, súkromný kapitál, typy rizikového kapitálu, investor. ANNOTATION The diploma thesis introduces the possibility to engage venture capital in the funding of business needs in small and middle scale enterprises. The venture capital, being a part of private equity, fall into alernative funding forms. It is used primarily by young enterprises with insufficient amounts of private funding. This thesis explains, how to raise venture capital and what is the difference between the venture capital and the remaining forms of financing. It stars from the theoretical knowledge and analyses the venture capital in Europe and in Slovak republik. Key words: venture capital, private equity, types of venture capital, investor.

7 OBSAH OBSAH... 7 ÚVOD VYMEDZENIE POJMU RIZIKOVÝ KAPITÁL CHARAKTERISTIKA POJMOV PRIVATE EQUITY A RIZIKOVÝ KAPITÁL VZNIK A VÝVOJ FINANCOVANIA RIZIKOVÝM KAPITÁLOM TYPY RIZIKOVÉHO KAPITÁLU INVESTORI RIZIKOVÉHO KAPITÁLU Spoločnosti a fondy rizikového kapitálu PROCES FINANCOVANIA RIZIKOVÝM KAPITÁLOM Procesná štruktúra investovania rizikového kapitálu Rizikový kapitál z hľadiská investičného manažéra Rizikový kapitál z hľadiska klienta Rizikový kapitál z hľadiská investora INŠTRUKCIE PRE UCHÁDZAČOV RIZIKOVÉHO KAPITÁLU BARIÉRY ROZVOJA RIZIKOVÉHO KAPITÁLU POROVNANIE RIZIKOVÉHO KAPITÁLU A BANKOVÉHO ÚVERU FINANCOVANIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Definícia a význam MSP v EÚ ANALÝZA RIZIKOVÉHO KAPITÁLU RIZIKOVÝ KAPITÁL V EURÓPE EVCA Európska asociácia rizikového kapitálu Stredná a Východná Európa CEE (Central and Eastern Europe) RIZIKOVÝ KAPITÁL NA SLOVENSKU Fondy rizikového kapitálu na Slovensku Genesis Capital VSTUP RIZIKOVÉHO KAPITÁLU DO SLOVENSKÝCH PODNIKOV Možnosti a obmedzenia rizikového kapitálu na Slovensku DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM Cieľ prieskumu Hypotéza prieskumu Metóda a realizácia prieskumu NÁVRHY A OPATRENIA

8 ÚVOD Základnou podmienkou malých a stredných podnikov je existencia vhodného podnikateľského prostredia. Malé a stredné podniky trpia nedostatok finančných zdrojov. Potrebujú pre svoj rozvoj značné finančné prostriedky. Podniky vyuţívajú na financovanie svojich aktivít interné aj externé zdroje. Rizikový kapitál, ako externý zdroj financovania, patrí v súčasnosti vo svete medzi najpouţívanejšie typy financovania potrieb malých a stredných podnikov. Rizikový kapitál môţeme definovať ako strednodobý a dlhodobý zdroj financovania podnikateľskej činnosti. Umoţňuje podnikom získať potrebný kapitál. Ciele diplomovej práce: 1. Charakterizovať rizikový kapitál a zdroje financovania malých a stredných podnikov 2. Analyzovať rizikový kapitál v Európe a na Slovensku, výskum. 3. Navrhnúť opatrenia pre efektívnejšie vyuţitie rizikového kapitálu na Slovensku. V prvej časti sú podrobné popísané teoretické východiska pre private equity a rizikový kapitál, rovnako sú charakterizované zdroje financovania malých a stredných podnikov. V prvej časti ďalej rozoberáme typy rizikového kapitálu, proces financovania rizikovým kapitálom a inštrukcie pre uchádzačov rizikového kapitálu. Druhá časť je venovaná analýze rizikového kapitálu v Európe. V porovnaní s USA je rizikový kapitál v Európe stále málo rozvinutý. Najsilnejším finančným centrum rizikového kapitálu v Európe je Veľká Británia. Európsky trh je relatívne malý a neumoţňuje špecializáciu fondov podľa odvetvia. Na Slovensku je rizikový kapitál málo známy. Podnikatelia sú konzervatívni, málo informovaní o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál na financovanie podnikateľských potrieb V tretej kapitole navrhujeme opatrenia pre efektívnejšie vyuţitie rizikového kapitálu. Na Slovensku je potrebne poskytovať vzdelávanie pre podnikateľov v oblasti získavania a vyuţívania rizikového kapitálu. Ďalej je potrebné odstrániť legislatívne bariéry na domácom trhu. 8

9 1 Vymedzenie pojmu rizikový kapitál 1.1 Charakteristika pojmov private equity a rizikový kapitál Rizikový kapitál je jednou zo súčasti private equity. Na začiatku je potrebné, aby sme charakterizovali čo private equity je. Predstavíme si rizikový kapitál, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcich kapitolách. Charakteristika private equity Private equity sa vzťahuje na všetky druhy majetkových investícií do aktív spoločností, ktoré nie sú voľné obchodovateľné na burze cenných papierov. 1 Investície sú spravidla sú spravidla menej likvidné neţ voľné obchodovateľné cenné papiere a povaţujú sa za dlhodobú investíciu. Kategórie private equity investovania zahŕňajú všetky druhy rizikového investovania (venture investing), odkúpení a akvizícii (buyouts) a špeciálnych situácií. 2 Charakteristika rizikového kapitálu Rizikový kapitál vstupuje do malých a stredných podnikov s cieľom získať podiel v podniku realizujúcom perspektívny, aj keď rizikový projekt. 3 Rizikový kapitál je podielový kapitál, poskytovaný profesionálnymi spoločnosťami investujúcimi spolu s manaţérmi, je významnou moţnosťou rastu malých a stredných podnikov predovšetkým v rýchlo rastúcich inovatívnych odvetviach. 4 Rizikový kapitál je prostriedok pre financovanie činnosti podniku, jeho rozvoja, expanzie alebo odkúpenia celého podniku, kedy investor rizikového kapitálu získava 1 Bierman H.JR.: Private equity str. 1. ISBN [on-line].[cit ] Dostupné na internete: 3 Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie str ISBN Stráţovská H. a kol.: Malé a stredné podnikanie str ISBN

10 dohodnutý podiel základného kapitálu (väčšinou akciový kapitál alebo kmeňové akcie) na oplátku za poskytnutie potrebného kapitálu. 5 Rizikový kapitál je formou private equity. Tento termín,rizikový kapitál, bude pouţívaný len v súvislosti s investíciami v spoločnostiach, ktoré nie sú alebo čoskoro nebudú verejné vlastnené. 6 Pod pojmom rizikový kapitál rozumieme venture capital, to je podielový kapitál, ktorý je poskytovaný profesionálnymi spoločnosťami, investujúcimi spolu s manaţérmi za účelom zahájenia činností rozvoja alebo transformácie vlastníctva do podnikov, ktoré disponujú potenciálom významného rastu v budúcnosti 7. Rizikový kapitál je profesionálny kapitál, ktorým je spolufinancovaná novovznikajúca alebo rozširujúca sa spoločnosť. Kompenzáciou za zvýšené riziko je očakávanie investora, ţe dosiahne nadpriemerné výnosy zo svojej investície. 8 Rizikový kapitál (venture capital) predstavuje zaujímavý fond financovania pre projekty, ktoré síce v sebe skrývajú vyššie riziko pri realizácií, ale zároveň predpokladajú vysoký výnos, okolo 25 %. Princíp spočíva v tom, ţe fond rizikového kapitálu (investor) vstupuje do firmy formou navýšenia základného kapitálu. Tým získa firma potrebné zdroje. Po niekoľkých rokoch je kapitálový podiel fondu rizikového kapitálu odpredaný a investície sa vracajú späť do fondu. 9 5 Mihalisko M.: Založení a řizení spoločnosti str.200. ISBN X 6 Bierman H.JR.: Private equity str. 1. ISBN Stráţovská H. a kol.: Podnikateľský proces v obchode str ISBN European Venture Capital Association. [on-line]. [cit ] Dostupné na internete: 9 Veber. J.,Srpová.J.: Podnikání malé a střední firmy str ISBN

11 Základné črty rizikového kapitálu investor kapitálu investuje priamo do základného imania firiem, vkladom posilňuje firmu, teda zvyšuje hodnotu firmy, ide o dlhodobé investície pribliţne 4 aţ 6 rokov. Rizikový kapitál vyuţívajú predovšetkým malé a stredné firmy s nedostatkom vlastných finančných prostriedkov. Rizikový kapitál predstavuje partnerstvo podnikateľa a investora. Tab. č. 1 Výhody a nevýhody rizikového kapitálu Výhody rizikového kapitálu Nevýhody rizikového kapitálu - získava potrebný kapitál - obavy podnikateľov zo straty samostatnosti podniku - má trvalú podporu venture kapitálového - obavy podnikateľov z moţného úniku investora, vyuţíva skúsenosti jeho manaţéra informácií - vstup rizikového kapitálu do podniku - nedostatok informácií o malých posilní jeho finančnú štruktúru a stredných podnikov - riziko sa rozloţí medzi podniky a fondy rizikového kapitálu Zdroj: Fetisová, H.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov str.39 ISBN

12 Rizikový kapitál je často spájaný so skorými fázami investovania, pričom sa zabúda na fakt, ţe najväčšie zisky prichádzajú z neskorších fáz investovania, keď tieto spoločnosti rastú. Klasickým príkladom je úspešná domáca spoločnosť, ktorá sa snaţí preraziť na zahraničnom trhu a transformuje základňu z národnej na medzinárodnú. 10 Tab. č. 2 Definícia rizikového kapitálu Ranná fáza Vysoký zisk Vysoké riziko Druhá fáza Vysoký zisk Stredné riziko Tretia fáza Vysoký zisk Nízke riziko Posledná fáza Nízky zisk Nízke riziko Zdroj: Thompson R.: Real Venture Capital str.13. ISBN -13: Tabuľka predstavuje vzťahy medzi ziskom a rizikom vo forme rizikového kapitálu pre investície do jednotlivých fáz. Prvé tri rámčeky reprezentujú skutočný rizikový kapitál a predpokladaný rast, štvrtý rámček sa vzťahuje na vyspelé firmy. Rámček rannej fázy vypĺňajú charakteristiky štartovnej investície, keď firma má výrobok, ale ešte len čaká na dosiahnutie návratov a pridaný zisk. Keďţe toto štádium nesie so sebou vysoké riziko, výška peňazí je limitovaná, kým sa nedostaví poţadovaný pokrok. 10 Thompson R.: Real Venture Capital str.12. ISBN -13:

13 Druhá fáza predstavuje spoločnosti, ktoré uţ dosiahli zisk. Takéto spoločnosti v zásade potrebujú rizikový kapitál na rozšírenie marketingu a manaţmentu, hlavne vyuţiť ich potenciál na domácom trhu. Tretia fáza znázorňuje podnik v premene z národného na medzinárodný. Táto fáza je vhodná pre investorov, pretoţe kombinuje vysoký zisk s nízkym rizikom. Štvrtá fáza hovorí sama za seba. Je plná malých a stredných rastúcich podnikov, ktoré vytvárajú vhodné prostredie, majú dobrý príjem s výhodnými aktívami. Tieto tri modely rizikového kapitálu majú veľký potenciálny zisk spojený s rôznymi stupňami rizika. Existuje teória, ktorá tvrdí, ţe rizikový kapitál je najbezpečnejšia forma investície, keďţe je aktívne spojená s firmou, do ktorej investovala a môţe odstrániť všetky nedostatky, aby ochránila svoje investície Vznik a vývoj financovania rizikovým kapitálom Financovanie formou rizikového kapitálu existuje uţ viac ako 60 rokov a za miesto vzniku sa povaţujú Spojené štáty americké. Podľa Corneliuse (2005) sa termín rizikový kapitál objavil po prvý krát pre koncom druhej svetovej vojny. Podľa Bance (2006) má termín private equity ešte dlhšiu históriu. Súkromní investori uţ v 30. rokoch poskytovali svoj kapitál, ale i meno a skúsenosti zo svojho skoršieho pôsobenia k rozvoju začínajúcich firiem. Tím činili podstupované riziko pre seba prijateľnejším. Neskôr sa začali zdruţovať a efektívnejšie riadiť svoje investície s cieľom diverzifikácie rizika a maximalizácie výnosov. Ako príklad inštitucionalizácie súkromného kapitálu v Európe moţno uviesť spoločnosť Industrial and Commercial Finance Corporation (3i), ktorá bola zaloţená UK clearing banks a Bank of England v roku 1945 za účelom podpory podnikania malých spoločností, ktorým sprostredkovala dlhodobé financovanie ich rozvoja. V USA to bola spoločnosť American Research and Development Corporation zaloţená v roku 1946, ktorá sa orientovala na podporu rozvoja nových technológií a ich zavedenia do súkromného a verejného sektora. Išlo o investície do raných štádií rozvoja podnikania Thompson R.: Real Venture Capital str.14. ISBN -13: Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy str ISBN

14 Tento trend sa v USA zachoval aţ dodnes. Investície rizikového kapitálu sa nachádzali na začiatku, prípadne v rozvoji firiem, ako sú Microsoft, Hewlett-Packard, Compaq, Xerox a ďalších. V Spojených štátoch predstavovali investície do počiatočných a expanzívnych štádií rozvoja firiem na konci 20. storočia pribliţne 70 % ročných investícií rizikového kapitálu. Od polovice roku 2000 dochádza k výraznému poklesu investícií do počiatočných etáp vývoja, ktoré sú najviac rizikové, a to z dôvodu prudkého poklesu cien akcií technologických firiem. V súčasnosti predstavuje USA najrozvinutejší trh rizikového kapitálu. Podľa štatistik OECD patrí USA na prvé miesto v počte i v objeme investícii vo vzťahu k GDP, aj keď sú pribliţne dve tretiny investícií rizikového kapitálu investované mimo územia Spojených štátov. Do budúcnosti sa očakáva rastúci záujem investorov o investície v Číne a Indii. Podľa Global Trends in Venture Capital 2006 Survey celkom 30 % amerických investorov budú v budúcnosti smerovať svoje investície do Číny a 25 % do Indie. S investíciami v Európe uvaţuje 14 % respondentov z USA. V Európe sa financovanie rizikovým kapitálom významnejšie rozvinulo aţ začiatkom 80. rokov, čo bolo obdobie relatívneho poklesu trhu v USA. Prvé investície sa realizovali vo Veľkej Británii a v Holandsku do firiem v tzv. high-tech sektoru. Ich výnosnosť však nesplnila očakávanie investorov. Rozvoj rizikového kapitálu v Európe je spojený skôr s manaţérskymi odkúpeniami potenciálne výnosných divízií veľkých korporácií. Management týchto divízií mal záujem o ich prevzatie a samostatné riadenie. Odkúpenie bolo často financované úverom a po ich revitalizácií bol v spoločnostiach so značným ziskom realizovaný verejný úpis akcií. Európsky trh rizikového kapitálu zostáva v porovnaní s trhom USA stále malý, predovšetkým s porovnaním počtu investícií do podnikov v technologických oboroch. Rok 2005 predstavoval rekordný nárast prísunu zdrojov do fondov rizikového kapitálu, ale aj nárast investícií. Najväčší objem finančných prostriedkov do fondov rizikového kapitálu v uvedenom roku investovali penzijné fondy (24,8 % z celkového objemu prostriedkov), ďalej banky (17,6 %) a poisťovne (11,1%), ich investície predstavujú takmer 39 mld. EUR. Ďalšími významnými investormi sú vládne agentúry, fondy fondov, súkromní investori, ak aj akademické inštitúcie Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy str ISBN

15 1.3 Typy rizikového kapitálu Venture kapitáloví investori sa medzi sebou odlišujú zameraním na určitú fázu rozvoja firiem. Niţšie uvedené tri typy venture kapitálových investícií predstavujú najväčšiu rizikovosť. Investor nevidí ţiadne minulé úspechy firmy a musí sa opierať predovšetkým o svoju intuíciu a vlastnú skúsenosť. Ostatné typy sa dajú chápať ako kapitál, ktorý vedie k urýchleniu rozvoja existujúcich firiem. Ide o tieto typy: Predštartovné financovanie (seed capital) ide o financovanie vývoja výrobku, ktorý bude firma ponúkať. Príkladom môţe byť poskytnutie financií podnikateľovi, ktorý vyvíja prototyp výrobku. Zriedka investorovi prinesie zisk skôr ako za 7 12 rokov. 14 Štartovné financovanie (start-up capital) znamená vklad kapitálu do zakladaného podniku, riziko je stále značne a návratnosť investície nebýva menšia ako 5 10 rokov, tento typ financovania ponúka na trhu rizikového a rozvojového kapitálu spravidla okolo 5 % spoločnosti. Financovanie počiatočného rozvoja (early stage expansion capital) uţ zaloţeného podniku, ide o investovanie s menším rizikom, predpokladaná návratnosť je 4 7 rokov, na trhu ponúka tento typ investovania pribliţne 10 % spoločnosti. Rozvojové financovanie (expansion capital) je zamerané na rozvoj nových perspektívnych aktivít v uţ fungujúcom podniku, riziko investície je malé a doba jej návratnosti je v priemere 2 5 rokov. 15 Záchranný kapitál (rescue capital) ide o poskytnutie finančných prostriedkov potrebných k záchrane firmy, ktoré by inak zanikli. Týmto typom investície sa často zaoberajú špecializované fondy. Náhradné financovanie (debt replacement capital) náhradné financovanie sa uplatňuje u spoločností, kde extrémne vysoký podiel cudzieho kapitálu spôsobuje silné negatívne zaťaţenie nákladovými úrokmi. 14 Veber. J., Srpová. J.: Podnikání malé a střední firmy str ISBN Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie str ISBN

16 Financovanie akvizícií (acquisition capital) v tomto prípade je investovaný kapitál určený k financovaniu nákupu inej spoločnosti, prípadne časť inej spoločnosti. Manažérske odkúpenia (MBO/MBI/BIMBO) v tomto prípade ide o financovanie odkúpenia uţ existujúceho a zabehnutého podniku v prospech jeho managementu. Cenu odkúpenia musí uhradiť zo svojich výnosov sám kupovaný podnik. Financovanie manaţérskych odkupovaní ponúkajú praktický všetky spoločnosti, ktoré vo svete pôsobia na trhu rizikového a rozvojového kapitálu. MBO (management buy-out) transakcia, pri ktorej existujúci manaţment podniku kupuje od jeho majiteľov všetky alebo väčšinu ich akcií alebo podielov. MBI (management buy-in) transakcia, pri ktorej skupina externých manaţérov kupuje od majiteľov podniku všetky alebo väčšinu ich akcií alebo podielov s cieľom získať riadenie tohto podniku. BIMBO (management buy-in-by-out) kombinácia oboch predchádzajúcich operácií. Ide teda o transakciu, pri ktorej skupina manaţérov podniku spolu s ďalšími externými manaţérmi kupuje od majiteľov podniku všetky alebo väčšinou ich akcií, alebo podielov s cieľom získať riadenie tohto podniku Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str. 23. ISBN

17 Tab. č. 3 Základná charakteristika jednotlivých typov investícií rizikového kapitálu Typ financovania Dĺžka trvania (roky) Očakávaný výnos (v % p. a.) Percento spoločností ponúkajúcich tento typ financovania Predštartovné 7 12 Aţ 100 % 1-2 % Štartovné % 5 % Financovanie % 10 % počiatočného rozvoja Rozvojové % 50 % financovanie Manažérske odkúpenia % Prakticky 100 % Zdroj: Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str. 25. ISBN Rizikový kapitál zahŕňa rôznorodé formy financovania. Podľa toho, do ktorého štádia rozvoja podniku investor vstupuje, je moţné identifikovať základné typy rizikového kapitálu, na ktoré sa investori špecializujú. Teoreticky môţe byť jeden podnikateľský subjekt cieľovou spoločnosťou pre investíciu rizikového kapitálu aj niekoľkokrát. Obrázok č. 1 zobrazuje vplyv ţivotného cyklu spoločnosti na voľbu príslušného typu rizikového kapitálu. 17

18 Veľkosť spoločnosti (obrat) Obr. č. 1 Vplyv štádia spoločnosti a jej veľkosti na typ financovania Transakčné financovanie Rozvojové financovanie Financovanie počiatočného rozvoja Záchranné financovanie Štartovacie financovanie Zárodkové financovanie Štádiá vývoja spoločnosti Vznik spoločnosti Počiatočný rozvoj spoločnosti Stabilizácia spoločnosti Ďalšia expanzia spoločnosti Konečná stabilizácia spoločnosti Zdroj: Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str. 25. ISBN Typy rizikového kapitálu sa líšia podľa rizika podstupovaného investorom a očakávaného zhodnotenia kapitálu. Z toho plynú i ďalšie odlišnosti týkajúce sa veľkosti investície, dĺţky investičného obdobia, prípadne aj spôsobu pôsobenia investora v podniku, do ktorého investuje. V ranných štádiách podnikania (alebo ešte pred samotným vznikom) môţu podniky vyuţívať financovanie poskytované obchodnými anjelmi (business angels), prípadne predštartovné alebo zárodočné financovanie (seed capital). V ďalších štádiách prichádzajú do úvahy rozvojové a transakčné, respektíve záchranné financovanie Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy str ISBN

19 1.4 Investori rizikového kapitálu Investor je najvýznamnejší účastník trhu rizikového a rozvojového kapitálu, bez finančných prostriedkov, ktoré poskytuje, by ţiadne investície neboli. Základné otázky, ktorými sa zaoberá sú: Koľko má do fondu rizikového a rozvojového kapitálu investovať? Do ktorého konkrétneho fondu má vloţiť svoje prostriedky? Akým spôsobom chce svoje investované peniaze kontrolovať? Podľa zdrojov kapitálu je moţné členiť investorov takto: Business Angels (obchodní anjeli) sú súkromní investori, nazývajúci sa tieţ neformálni investori, zväčša muţi vo veku rokov, úspešní podnikatelia alebo manaţéri, ktorí chcú investovať časť zo svojich fondov do malých a stredných podnikov. Spolu s kapitálom vloţeným do podnikania ponúkajú svoje skúsenosti, zručnosti, špecializáciu a styky. Okrem zisku ich láka výzva a dobrodruţstvo. Významnú úlohu zohrávajú predovšetkým v počiatočnom financovaní podnikateľských aktivít malých a stredných podnikov. Preferujú investovanie vo svojom regióne a vo svojom odbore. 18 Independent investors (nezávislí investori) označujeme ich ako investičné subjekty, ktoré vytvorili svoj kapitál z viac neţ jedného zdroja obvykle od investičných inštitúcií, penzijných fondov, poisťovní a bánk, ale aj od firemných investorov a súkromných osôb. Dependent investors ( závislí investori) povaţujeme ich za investičné subjekty špecializované na rizikový alebo rozvojový kapitál, ktoré sú samostatnými pobočkami. Semidependent investors (čiastočne závislí investori) za čiastočne závislé označujeme závislých investorov, ktorí spravujú fondy zaloţené nezávisle od ich materských organizácií. 18 Stráţovská H. a kol.:malé a stredné podnikanie str ISBN

20 Government supported organizations (vládou podporované organizácie)- investori rizikového alebo rozvojového kapitálu, ktorí získavajú kapitál buď priamo, alebo nepriamo z vládnych zdrojov, pripadne sú iným spôsobom vládou podporovaní Spoločnosti a fondy rizikového kapitálu Rizikový kapitál je moţne deliť podľa ich zakladateľov, teda podľa spôsobu, akým získavajú finančné prostriedky pre svoje podnikanie. Súkromné venture kapitálové spoločnosti ich zakladatelia bývajú skúsení bývalí zamestnanci bank, ktorí sú schopní zhromaţdiť dostatok investičných prostriedkov. Dcérske firmy bank perspektívnosť a výhody rizikového kapitálu rozpoznajú mnohé banky. Preto sú niektoré venture kapitálové spoločnosti zakladané ako dcérske firmy bank. Venture kapitálové spoločnosti zakladané bankami majú výrazne uľahčený prístup ku kapitálu a materské banky im zabezpečujú dostatok zaujímavých projektov k financovaniu. Aj keď sa rizikový kapitál pouţíva predovšetkým u menších firiem, a bez neho by mnohé nádejné podnikateľské zámery nenašli potrebné finančné zdroje, stavajú sa venture kapitálové spoločnosti súčasťou podpory malého a stredného podnikania štátnych a medzinárodných inštitúcií. Program PHARE Európska komisia vyuţíva rizikový kapitál spoločnosti pre podporu regiónov, ako aj pre podporu malého a stredného podnikania. Niektoré fondy rizikového kapitálu sa špecializujú na určité priemyselné odvetvia, ako napríklad potravinársky priemysel, distribučný alebo stavebný priemysel. Zvyčajne sú venture kapitálové spoločnosti ochotní spolupracovať vo väčšine odvetviach Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str. 26. ISBN [on-line]. [cit ] Dostupné na internete: 20

21 Fondy s rizikovým kapitálom majú rôzne kritéria tykajúce sa veľkosti a doby trvania investície. Niektoré fondy uprednostňujú dlhodobú investíciu na 5 aţ 7 rokov a tie investujú prevaţne menšie čiastky, iné fondy preferujú veľké investície, napríklad typu manaţérskych odkúpení. Rozdielny prístup v dobe pobytu fondu v podniku je podľa odvetvia. U progresívnejších odvetviach, ako sú informačné technológie alebo internet, ide o jeden aţ dva roky, napríklad u strojárenského priemyslu sa dĺţka pohybuje od troch aţ do päť rokov. Hlavným cieľom fondov rizikového kapitálu je investovať, investíciu zhodnotiť, predať a znovu investovať do iných príležitostí Proces financovania rizikovým kapitálom Predpokladom k získaniu investora rizikového kapitálu je zaujať originálnym a realizovateľným nápadom. Cieľom investora rizikového kapitálu je dosiahnuť maximálne zhodnotenie svojej investície, ktorá sa realizuje úspešným exitom z podniku. Preto sa zameriavajú na investície, ktoré budú zvyšovať trhovú hodnotu spoločnosti, do ktorej investujú. Investor rizikového kapitálu poskytuje podniku nielen finančné zdroje, ale obvykle sa aktívne zapája do jej riadenia. Pravidelne tieţ monitoruje ekonomickú situáciu podniku a zúčastňuje sa na strategických rozhodnutiach. V prípade nepriaznivého vývoja spoločnosti sa snaţí investíciu čo najrýchlejšie ukončiť a získať späť investované zdroje za účelom ich ďalšieho reinvestovania. Zmyslom spoločností zdruţujúcich rizikový kapitál je dosiahnuť vyšší priemer zhodnotenia investovaného kapitálu, ako umoţňuje kapitálový trh. Za týmto účelom sú vytvárané fondy rizikového kapitálu, ktoré zhromaţďujú finančné prostriedky od investorov pre účely investovania. Oslovujú potenciálnych investorov, ako sú: penzijne fondy, poisťovne, banky ale aj vládne agentúry a inverzity, ktorým predstavujú svoju stratégiu. Ţivotnosť fondov je obmedzená pribliţne na dobu 10 rokov. Ich ţivotný cyklus tvoria tri základné fázy. V prvej fáze, ktorá trvá 3 5 rokov, je hlavným cieľom fondu efektívne investovať disponibilný kapitál do rastových spoločností. 21 Veber J., Srpová J.: Podnikání malé a střední firmy str ISBN

22 V druhej fáze fond preberá kontrolu nad spoločnosťami, do ktorých investoval a monitoruje ich činnosť. Posledná fáza ţivotného cyklu fondu je dezinvestovanie, ktoré trvá pribliţne 4 roky. V tomto období dochádza k odpredaji podielov fondu a k zhodnoteniu vkladov investorov fondu, čo vyvoláva nové kolo investovania a tým nárast objemu aj počtu investícií Procesná štruktúra investovania rizikového kapitálu Procesná štruktúra definuje zároveň tri najdôleţitejšie skupiny účastníkov realizujúcich dané procesy: investori, ktorý poskytujú investované finančné prostriedky, cieľové (klientske) spoločnosti, ktoré prijímajú investície, a investiční manaţéri, ktorí investície sprostredkúvajú. Jadrom procesnej štruktúry je investičný proces. Tento proces zahrňuje vyhľadávanie a vyhodnocovanie potencionálnych investičných príleţitostí, výber vhodných investícií a ich realizácia, monitorovanie realizovaných investícií a riešenie prípadných krízových situácií. 23 Investičný proces rizikového kapitálu Proces sa začína vypracovaním, ale predovšetkým prezentovaním kvalitného a previazaného podnikateľského plánu investorovi. Dôleţitá je presvedčivosť prezentácie zámeru z pohľadu obchodných a finančných cieľov, spolu s procesmi na ich realizáciu. Úspešné riadenie procesov investičného cyklu rizikového kapitálu si vyţaduje špecifické know-how zaloţené na širokej škále vedomostí a skúseností z podnikateľského sektora. Manaţéri rizikových fondov sa stretávajú s veľkým počtom potenciálnych investičných zámerov v rôznych odvetviach podnikania, ich úlohou je rozpoznať príleţitosti na svoj podnikateľský úspech, to je zhodnotenie svojho majetkového podielu vo firmách, ktoré je podmienené podnikateľským úspechom firiem záujemcov o rizikový 22 Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy str ISBN Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str. 20. ISBN

23 kapitál. Preto musia nájsť vhodné komunikačné a riadiace metódy, ktoré budú napomáhať dosiahnutiu zhody záujmov pôvodných vlastníkov a investorov rizikového kapitálu. 1. Predstavenie podnikateľského zámeru Podnikateľský subjekt, ktorý sa zaujíma o financovanie, kontaktuje rizikového investora s cieľom vytvoriť si lepšiu predstavu o moţnosti financovania svojich podnikateľských aktivít. Ak výsledky diskusie naplnia predbeţné očakávania oboch strán, oboznámi investor ţiadateľa o priebehu investičného procesu a poskytne mu zoznam podkladov, ktoré je potrebné dodať na pokračovanie rokovaní. V tejto fáze často rozhoduje aj intuícia rizikového manaţéra na jednej strane zároveň, schopnosť firmy záujemcu presvedčiť o reálnosti posúdenia, dochádza k prerušeniu ďalšieho rokovania uţ v tomto štádiu, ešte pred predbeţnou analýzou. 2. Predbežná analýza Detailný podnikateľský plán umoţní investorovi hlbšie preniknúť do podstaty podnikateľského zámeru a zhodnotiť potenciálnu ziskovosť a riziko spojené s poskytovaním finančných prostriedkov. V tejto fáze investičný manaţér, ktorý túto činnosť zastrešuje, detailne analyzuje podnikateľský zámer, konzultuje svoje názory s odborníkmi, ktorí v predmetnej oblasti majú potrebné skúsenosti a realizuje u podnikateľa interný audit, cieľom ktorého je rámcovo overiť či prezentované fakty sú v súlade so skutočnosťou. Objektom auditu je predovšetkým ekonomická stránka fungovania spoločnosti, súčasná finančná situácia podnikateľského subjektu a stav dodrţania zákonom stanovených pravidiel. Zistené fakty spolu s celkovým hodnotením a predbeţným návrhom podmienok za ktorých by investor poskytol financovanie predkladá investičný manaţér vo forme investičného zámeru na posúdenie investičnej komisii, ktorá zaujme k investičnej príleţitosti stanovisko. Detaily tohto postupu sa líšia v jednotlivých spoločnostiach rizikového kapitálu v závislosti na špecifikách know-how rizikového investora, daného odvetvia, prípadne krajiny. 23

24 3. Predbežná ponuka Ak komisia (alebo iný orgán s kompetenciou predbeţného posúdenia investičného zámeru) zaujme kladné stanovisko, investor predloţí ţiadateľovi nezáväznú ponuku na financovanie jeho podnikateľských aktivít. Súčasťou predbeţnej ponuky je výška poskytovaných prostriedkov, poţadovaný obchodný podiel, spôsob čerpania, predkupné práva a ďalšie podmienky, pri naplnení ktorých je Investor pripravený poskytnúť potrebné financovanie. Táto ponuka má právne nezáväzný charakter, predstavuje v podstate zmluvu o budúcej zmluve, vyjadruje vôľu oboch strán pokračovať v krokoch smerujúcich k záväznej spolupráci. Je vţdy podmienená výsledkom ďalšieho nezávislého overovania skutkového stavu u ţiadateľa. 4. Hĺbkový audit Due Dilligence V tejto fáze prebieha hĺbková previerka spoločnosti, ktorej súčasťou je účtovný, právny a environmentálny audit. Audit je realizovaný externými spoločnosťami, z dôvodu získania nezávislých a maximálne objektívnych informácií. Výsledky due dilligence potvrdia alebo ukončia záujem investora o poskytnutie financovania. V kladnom prípade nastane záverečné kolo rokovaní, počas ktorých sa vykryštalizuje konečná podoba štruktúry, formy a časového rozloţenia financovania. Súčasťou rokovaní je dosiahnutie dohody v otázkach personálneho obsadenia v orgánoch spoločnosti, definícia práv, povinností a spôsobu vykonávania činnosti orgánov. 5. Uzavretie zmluvy V záverečnom kroku spracuje investičný manaţér získané poznatky do investičného návrhu, ktorý predloţí na vyjadrenie vedeniu investora. Po schválení investičného návrhu a zapracovaní pripomienok vedenia investora sa pristúpi k podpisu investičnej a spoločenskej (alebo akcionárskej) zmluvy. Oba dokumenty sú právne záväzné pre obe strany. V tejto fáze je obvykle schválený aj strednodobý obchodno-finančný plán spoločnosti v závislosti od časového horizontu investície. 24

25 6. Čerpanie Po splnení odkladacích podmienok, ktoré sú súčasťou investičnej zmluvy (pričom obvykle vymedzujú podmienky nadobudnutia jej účinnosť), môţu dôjsť v zmysle odsúhlaseného rozpočtu k čerpaniu a účelovému pouţitiu finančných prostriedkov. 7. Poinvestičná spolupráca Počas obdobia vzájomného spoluţitia investor aktívne pristupuje k zvyšovaniu hodnoty spoločnosti a formou poradenstva v oblasti riadenia a financovania pomáha spoločnosti v dosahovaní vytýčených cieľov. Svoj vplyv na strategické smerovanie a kontrolu nad dosahovanými ekonomickými výsledkami investor spravidla realizuje prostredníctvom ním menovaným zástupcov v orgánoch spoločnosti. 8. Výstup z investície exit Časový horizont investície sa spravidla pohybuje v rozmedzí 5 7 rokov. Po uplynutí tohto obdobia investor predáva svoj obchodný podiel či uţ spoločníkovi alebo strategickému partnerovi. Nie je však výnimkou, aj kratší horizont, ak sa objaví zaujímavá príleţitosť k predaju Rizikový kapitál z hľadiská investičného manažéra Tomuto manaţérovi, respektíve manaţérskej spoločnosti, v ktorej pôsobí, zveruje investor do fondu svoje peniaze s dôverou, ţe obmedzí hroziace riziká a ich investované peniaze nadpriemerné zhodnotí. Aby toho docielil, musí investičný manaţér úspešné splniť nasledujúce úlohy: Musí získať čo najväčšie mnoţstvo potenciálnych klientov záujemcovia o investície. Z potenciálnych investičných príleţitosti musí vybrať tie, ktoré najlepšie vyhovujú investičným kritériám fondov, ktorý spravuje [on-line].[cit ] Dostupné na internete: 25

26 U vybraných (investičným výborom fondu schválených) moţností tieto investície realizovať a právne zaistiť náleţitosti. Priebeh všetkých investícií monitorovať a vyriešiť prípadné krízové situácie. Po uplynutí dohodnutej doby jednotlivých investícií realizovať výstup čiţe exit z cieľovej spoločnosti (desinvestícií), a tým vytvoriť pre fond očakávaný zisk. Ako investiční manažéri vyhľadávajú investičné príležitosti? Spôsob získavania klientov značne záleţí od pomeru ponuky a dopytu na trhu, na investičných kritériách fondov, na odlišných regionálnych podmienkach a od mnoho ďalších faktorov. Spôsob získavania klientov moţno rozdeliť do troch základných skupín: 1. Klienti prichádzajúci sami. 2. Klientov oslovuje priamo manaţérska spoločnosť. 3. Klienti sa získavajú prostredníctvom ďalších subjektov. Aby sa mohol klient sám obrátiť na manažérsku spoločnosť rizikového kapitálu, musí najprv vedieť, kam sa má obrátiť. Preto je tento spôsob kontaktu podmienený dostatočným zviditeľnením manaţérskej spoločnosti na verejnosti. K tomuto účelu vyuţívajú manaţérske spoločnosti klasické marketingové nástroje, ako napríklad inzercia, účasť na odborných výstavách, seminároch či konferenciách. Priame oslovenie klientov je spôsob veľmi náročný na získavanie potrebných informácií pri výbere vhodných klientov. V praxi je tento spôsob kontaktov vyuţívaný výnimočne, na základe náhodne získaných informácií. Využívanie ďalších subjektov je najefektívnejší spôsob zaistenia toku investičných príleţitostí, pokiaľ zahrňuje predbeţnú selekciu potencionálnych klientov. V praxi sú známe spojenia manaţérskych spoločností s bankami, poradenskými firmami, hospodárskymi komorami, rôznymi inovačnými centrami, vysokými školami a podobne Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str. 86. ISBN

27 1.5.3 Rizikový kapitál z hľadiska klienta Druhým dôleţitým hráčom na trhu rizikového kapitálu je klient záujemca o investíciu. Potencionálny záujemca o investíciu rizikového kapitálu musí vyriešiť nasledovné otázky: Kedy sa uchádzať o investíciu rizikového kapitálu? Ako sa uchádzať o investíciu rizikového kapitálu? Ako ďalej spolupracovať s fondom rizikového kapitálu po realizácií investície? Ako predchádzať a riešiť krízové situácie? Ako sa (v dobrom) s fondom rizikového kapitálu rozísť? Záujemca o investíciu rizikového kapitálu býva len málokedy investičným odborníkom. V mnohých otázkach, ktoré prejednáva s fondom rizikového kapitálu si však často musí niekedy, dokonca veľmi tvrdo dojednávať podmienky ich vzájomnej spolupráce. Pre záujemcov o investíciu je preto nanajvýš odporúčania hodné najať si pre mnoţstvo otázok vlastného poradcu Rizikový kapitál z hľadiská investora V istom slova zmysle je rola investora dokonca najvýznamnejšia bez peňazí, ktoré do spoločnej investičnej aktivity poskytuje, by ţiadna investícia samozrejme nebola. Ak sa investor rozhodne pre investíciu, ma na výber veľké mnoţstvo moţností. Musí sa teda rozhodnúť, do ktorého konkrétneho fondu svoje prostriedky vloţí. Pokiaľ rozhodnutie o výbere fondu padlo, musí investor rozhodnúť, akým spôsobom chce svoje investované peniaze kontrolovať. To znamená dohodnúť sa s manaţérskou spoločnosťou na príslušnej zmluvnej dokumentácií. 27

28 Základné otázky, ktorými sa zaoberajú: Koľko má do fondu rizikového kapitálu investovať? Do ktorého konkrétneho fondu svoje prostriedky vloţí? Akým spôsobom chce svoje investované peniaze kontrolovať? Prostriedky vymedzené investorom pre investície do rizikového financovania nemusia byť samozrejme určené pre jeden fond. Naopak, z dôvodu diverzifikácie investícii za účelom zniţovania rizika sa investori snaţia rozumne vyčlenené prostriedky rozdeliť do niekoľkých fondov Inštrukcie pre uchádzačov rizikového kapitálu O investíciu sa môžu uchádzať malí a strední podnikatelia: s počtom zamestnancov do 250, s viac ako 50 % podielom vlastníctva súkromného sektora, s ročným obratom do 50 mil. EUR alebo celkovou ročnou hodnotou aktív v účtovej závierke nepresahujúcou 43 mil. EUR, sú ekonomicky nezávislí (podiel iných subjektov ako MSP na základnom imaní a hlasovacích právach priamo či nepriamo cez iný MSP - nepresahuje 25%), registrovaní a vykonávajúci činnosť na území SR v zmysle platných zákonov ako obchodné spoločnosti, sú zaradení do inkubátora InQb-STU Bratislava, alebo InovaTech Sládkovičovo (uvedené platí len pre Fond INTEG). 26 Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál str ISBN

29 Fyzické a právnické osoby sa nemôžu zúčastniť predkladania návrhov alebo získať investíciu v prípadoch, keď: sú v konkurznom konaní, sú vyšetrovaní súdmi, sú v zmierovacom vyrovnaní s veriteľmi, pozastavili svoje aktivity alebo v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného postupu stanoveného národným právnym poriadkom a nariadeniami, sú objektom súdneho konania ohľadom likvidácie, konkurzného konania, vyšetrovania, zmierovacieho vyrovnania s veriteľmi alebo v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného postupu stanoveného národným právnym poriadkom a nariadeniami, si nesplnili povinnosti týkajúce sa platieb sociálneho poistenia v súlade s právnymi nariadeniami SR, boli usvedčené z priestupku voči profesionálnemu správaniu sa na základe rozsudku voči ktorému neexistuje odvolanie, sú zodpovedné/vinné z poskytovania nepresných (nepravdivých) informácií vyţiadaných poskytovateľom investície. Požadované podklady k posúdeniu projektu: Ţiadosť o financovanie. Podnikateľský plán. Výpis z registra trestov konateľov/majiteľov, nie starší ako 3 mesiace. V prípade, že spoločnosť existuje, alebo podnikateľ doteraz podnikal ako fyzická osoba aj: Potvrdenie (nie staršie ako 1 mesiac) zo sociálnej, zdravotnej poisťovne ako aj daňového úradu, ţe ţiadateľ nemá záväzky po lehote splatnosti. Registráciu podnikateľskej činnosti (výpis z OR, Ţivnostenský list a pod.), nie starší ako 3 mesiace. 29

30 Štruktúru pohľadávok a záväzkov. Súvahu, Výkaz ziskov a strát za posledné dve zdaňovacie obdobia - potvrdené pečiatkou príslušného Daňového úradu. Zoznam podsúvahových záväzkov (zmenka, ručenia). Doklad o zaradení spoločnosti do podnikateľského inkubátora Bratislava STU, Sládkovičovo (uvedené platí len pre fond INTEG). Podnikateľ môţe doloţiť prílohy, ktoré podporia skutočnosti uvedené v podnikateľskom pláne (prieskum trhu, informácie o budúcich zmluvách, dodávateľskoodberateľské zmluvy, nájomné zmluvy, existujúce úverové a leasingové zmluvy, cenové ponuky, fotodokumentácia výrobkov). V prípade, ţe ich podnikateľ nepredloţí spolu so ţiadosťou a podnikateľským plánom hneď v úvode, môţe si ich spoločnosť doţiadať pri samotnom posudzovaní projektu Bariéry rozvoja rizikového kapitálu Obavy podnikateľov zo straty samostatnosti podniku sú cenou za to, ţe investor sleduje činnosť podniku, nárokuje si spravidla zastúpenie vo vedení a zúčastňovať sa na riadení podniku, ako aj mať príslušný podiel na zisku. Má však iba minoritnú majetkovú účasť. Obavy podnikateľov z moţného úniku informácií. Nedostatok informácií o MSP [on-line].[cit ] Dostupné na internete: 30

31 Ţiadna spoločnosť neinvestuje značné sumy peňaţných prostriedkov bez toho, aby mala istotu, ţe bude môcť svoj podiel v budúcnosti odpredať. Investuje totiţ bez záruk. Je preto prirodzené, ţe má eminentnú snahu získať čo najviac dostupných informácií o podniku, ktorého manaţment, respektíve vlastník chce s ňou nadviazať zmluvné partnerstvo. Je len logické, ţe investor chráni svoje záujmy. Pre investora rizikového kapitálu je nevyhnutné, aby si utvoril o podniku názor z pravdivých a faktami podloţených informácií. Len v prípade, ţe fond rizikového kapitálu ako partner pozná silné aj slabé stránky podniku (do ktorého sa rozhodol vstúpiť), môţe mu poskytnúť účelné a cielené rady. Nedostatočné rozvinutý, respektíve nedostatočné fungujúci kapitálový trh, aby sa mohol realizovať výstup z podniku. Nízka kvalita manažmentu, v podnikoch, odlišné chápanie rozvoja podniku. Neexistencia legislatívnych noriem na financovanie rizikového kapitálu. Rezervovanosť podnikateľského sektora vo vzťahu k rizikovému kapitálu. Existuje nedôvera voči tomuto segmentu neinformovanosť. Taktieţ neakceptovanie moderných netradičných spôsobov financovania a uprednostňovania známeho úverového financovania Porovnanie rizikového kapitálu a bankového úveru Podniky vyuţívajú pri financovaní svojich aktivít interné a externé zdroje. Za interný zdroj financovania môţeme povaţovať zisk, za externý zdroj financovania rôzne úvery a pôţičky. Bankový úver je najpouţívanejšia forma financovania podnikov. Menej známou respektíve vyuţívanou formou financovania je rizikový kapitál, ktorý ma veľké odlišnosti v porovnaní s bankovým úverom 28 Fetisová, H.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov str. 39 ISBN

32 Tab. č. 4 Porovnanie bankového úveru a financovania prostredníctvom rizikového kapitálu Bankový úver Rizikový kapitál - vystupuje ako cudzí zdroj financovania - zvyšuje vlastný kapitál firmy - spláca sa podľa vopred dohodnutého - investor realizuje zisk spravidla aţ po splátkového kalendára odpredaji svojho podielu - platí sa úrok - neplatí sa úrok, spravidla ani dividenda - vyţaduje sa zabezpečenie aktívami, - nevyţaduje sa zabezpečenie aktívami respektíve osobné ručenie - nákladové úroky môţu v prvých rokoch - vstup investora mení výrazne vlastnícku negatívne ovplyvniť rozvoj firmy štruktúru - nemení sa vlastnícka štruktúra - investor je spoluvlastníkom vo firme, čo mu umoţňuje podieľať sa na strategickom riadení - banka nezasahuje do strategického - investor rizikového kapitálu môţe priniesť riadenia firmy do firmy cenné skúsenosti, kontakty a informácie - banka obvykle okrem financií neprináša - investor môţe napomôcť získať úver na do firmy ţiadny ďalší prínos ďalšie financovanie rozvoja firmy Zdroj: Rizikový kapitál z pohľadu podniku, 3ON, 2006, prezentácia slide 15, NADSME. Pri rozhodovaní o tom, či činnosť podniku bude financovaná prostredníctvom úveru, vlastného kapitálu alebo rizikového kapitálu, je nutné zohľadniť celú radu faktorov. Hlavným rozdielom medzi poţičaním peňazí a vlastným kapitálom spočíva v tom, ţe banky sú odmeňované úrokom a splátkami pôţičiek a za poţičané sumy sa zvyčajne ručí majetkom podniku alebo súkromným majetkom. 32

33 Na druhej strane financovanie rizikovým kapitálom nie je úplne bez problémov. Rizikový investori nesú riziko rovnako ako ostatní majitelia alebo akcionári. Sú odmeňovaní v závislosti od úspechu podniku podieľajú sa na rastúcom zisku a a konečnom predaji investície. Rizikový kapitál je povaţovaný za strednodobý aţ dlhodobý zdroj financovania, investičné obdobie je zvyčajne 5 rokov Financovanie malých a stredných podnikov Financovanie patrí medzi rozhodujúce oblasti činností podniku. Na to aby podnik mohol plniť svoje úlohy, to je začať svoju činnosť, uhrádzať výrobné náklady ako aj rozširovať a skvalitňovať výrobu potrebuje prostriedky finančné zdroje. Túto oblasť podnikových aktivít, ktorá sa spája so zabezpečovaním finančných zdrojov je moţno nazvať aj ako financovanie podniku. 30 K financovaniu je moţné pouţiť dva druhy zdrojov peňaţných prostriedkov a to interné a externé zdroje. Interné zdroje financovania získava podnik na základne vlastnej vnútornej činnosti. Vnútorným zdrojom je zisk. V kaţdom novovzniknutom podniku v prvých rokoch odchádza zisk naspäť do podniku. Za vnútorné zdroje môţeme označiť odpisy a prostriedky získané predajom nevyuţitých aktív podniku. Externé zdroje financovania sú zdroje získané mimo vnútornej činnosti podniku. Sú to teda zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonku. 31 Stabilita a prosperita obchodného podniku sa zakladá na akumulácii kapitálu, alebo na získavaní zdrojov nepretrţitého dofinancovania. Začínajúce podniky potrebujú kapitál k zahájeniu a rozvíjaniu podnikateľských aktivít. Nestále a rýchle prostredie núti uţ existujúce obchodné podniky investovať tak do tovarových zásob, ako aj do materiálneho technickej základne. Podnik, ktorý ustrnie na istom stupni vývoja, stráca pruţnosť, a tým zároveň aj schopnosť konkurencie Mihalisko M.: Založení a řizení spoločnosti str.201. ISBN X 30 Kassay, Š.: Podnik a podnikanie str ISBN Mihalisko M.: Založení a řizení spoločnosti str.195. ISBN X 32 Stráţovská H. a kol.: Malé a stredné podniky str.186 ISBN

34 Obr. č. 2 Zdroje financovania malých a stredných podnikov Zdroje financovania malých a stredných podnikov Externé Interné Vlastné Cudzie Bankové zdroje: dlhodobé strednodobé krátkodobé Zisk Odpisy Financovanie z vkladov: pôvodné vklady zvýšenie pôvodných vkladov Verejné zdroje: štátna pomoc zdroje z fondov Európskej únie Iné zdroje: rizikový kapitál Business Angels priatelia, rodina Zdroj: Stráţovská H. a kol.: Malé a stredné podniky str. 187 ISBN

35 1.9.1 Definícia a význam MSP v EÚ Definícia MSP Podnikom sa rozumie organizačná jednotka, ktorá uskutočňuje ekonomickú činnosť. Nezáleţí pritom na konkrétnej organizačno-právnej forme. Kategórie MSP stanovujú kritéria počtu pracovníkov a finančných výsledkov: kategórie stredných podnikov tvoria organizačné jednotky, ktorých počty pracovníkov sú v rozmedzí pracovníkov. Súčasne ich ročný obra neprekročuje 50 mil. EUR a celková bilančná hodnota majetku nepresahuje 43 mil. EUR, kategórie malých podnikov tvoria organizačné jednotky, ktoré majú menej neţ 50 pracovníkov. Súčasné ich ročný obrat alebo celková bilančná hodnota majetku nepresahuje 10 mil. EUR, v rámci malých podnikov sú vyčleňované i kategórie tzv. mikropodnikov. Ide o organizačné jednotky, ktoré majú menej neţ 10 zamestnancov. Súčasne ich ročný obrat a celková bilančná hodnota majetku nepresahuje 2 mil. EUR. Tab. č. 5 Klasifikácia malých a stredných podnikov Kritéria Mikropodniky Malé podniky Stredné podniky Počet zamestnancov Ročný obrat Ročná súvaha do 10 do 50 do 250 do 50 mil. EUR do 2 mil. EUR do 10 mil. EUR do 43 mil. EUR Zdroj: Výňatok z odporúčania Európskej komisie 2003/361/ES, 6. máj 2003, o definícii mikro a malých a stredných podnikov (Ú.V. ES L 124, 20. mája 2003, s. 36). 35

36 Význam MSP v EÚ Význam MSP v EÚ dokladujú stovky písomných dokumentov, ktoré EÚ k problematike rozvoja MSP vydáva. Pre MSP má kľúčový význam tzv. Európska charta pre malé podniky. Zahrňuje podporu MSP v desiatich hlavných oblastiach podmieňujúcich ich rozvoj. Charta deklaruje, ţe malé a stredné podniky sú pre EÚ hlavným zázemím ich konkurenčnej schopnosti voči ostatnému svetu. Uvádza tieţ, ţe EÚ povaţuje MSP za kľúč k riešeniu citlivého sociálneho problému zamestnanosti, ďalej ako základňu pre účinnú inovačnú politiku niţších radov, rozvoj podnikavosti a vytáranie európskej ekonomiky zaloţenej na znalostiach. V členských krajinách EÚ boli a sú MSP povaţované za veľmi podstatné pre zaistenie a rozvoj zamestnanosti. Odhaduje sa, ţe sa na zamestnanosti podieľajú asi dvoma tretinami celkového počtu zamestnancov. Malé a stredné podniky zaisťujú asi 55-tný % nárast nových pracovných miest Vodáček L.: Malé a střední podniky: konkurence a aliance v Evropské unii str. 16. ISBN

37 2 Analýza rizikového kapitálu 2.1 Rizikový kapitál v Európe Oblasť rizikového kapitálu sa v krajinách západnej Európy sústreďuje hlavne na financovanie neskoršieho rozvoja podnikov, rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú však dosť značné. Problémy sú v niektorých krajinách Európy predovšetkým s financovaním začiatočného rozvoja. V tejto oblasti čoraz viac zaznamenávame podporu štátnych organizácií. Rizikový kapitál v Európe zaznamenal rozmach v 80. rokoch 20. storočia. Najväčším a najaktívnejším trhom je Veľká Británia, jej podiel na európskom trhu je okolo 33 %. Príchod investícií rizikového kapitálu na európsky trh priniesol rýchly rozvoj tohto finančného segmentu, ale zároveň aj určitú modifikáciu pôvodnej americkej cesty, (v praxi to znamenalo presun záujmu od investícií štartovacích k investíciám rozvojových a hlavne k investíciám do manaţérskych odkúpení). Aj keď podpora malého a stredného podnikania je rozšírená na celom svete, v Európe sa častejšie pouţíva rizikový kapitál práve na jeho podporu s regionálnym zameraním (2/3 investícií rizikového kapitálu idú do malých a stredných podnikoch). Celkove v Európe v rokoch bolo investovaných do private equite a venture capital fondov 161 miliárd EUR. Tradičnými inštitucionálnymi investormi sú banky, penzijné fondy a poisťovne. Rok 2004 bol prelomovým rokom v histórii rizikového kapitálu v Európe, investovalo sa takmer 37 miliárd EUR. V tejto sume je zahrnutých: 10 miliárd ako rizikových kapitál do začínajúcich podnikov, 27 miliárd investovaných do existujúcich spoločností (z neho manaţérske odkúpenia buy-out predstavovali 70 % ). 37

38 Rok 2005 bol rekordným rokom aj z pohľadu objemu investovaných prostriedkov. Do viac ako 7-tisíc spoločností smeroval kapitál za vyše 47 miliárd EUR, z toho 2/3 vo forme buy-out transakcií. Najviac peňazí pritiahol spotrebný priemysel, nasledovaný telekomunikáciami. Čo do počtu transakcií bol najväčší záujem o sektory viazané na informačné technológie a zdravotníctvo. Aj z pohľadu investovaných prostriedkov bol najaktívnejší britský trh, na ktorom sa umiestnila ¼ prostriedkov. Podľa štúdia International Financial Services London bolo v roku 2007 v celosvetovom meradle investovaných aţ 686 miliárd dolárov. Prvé odhady pre rok 2008 ukazujú zníţene private equite fondoch z dôvodu z hospodárskej krízy problém získať dlhový kapitál od bánk. 34 Rozvoj rizikového kapitálu v Európskej únií i u nás ako v členskej zemi, je podporovaný Komisiou európskych spoločenstiev, ktorá vidí v rizikovom kapitáli nástroj podpory rastu malých a stredných podnikov. Rizikový kapitál je nástroj financovania inovatívnych firiem, ktorým uţ nestačia vlastné zdroje na financovanie. V tejto etape je pre podniky vhodné vyuţívať kapitál obchodných anjelov, ktorí sú ochotní investovať menšie čiastky a sú schopní poskytovať svoje know-how začínajúcim firmám. Aţ neskôr sa môţu snaţiť získať finančnú pomoc od fondov rizikového kapitálu. V Európe je však nedostatok investorov typu business angels, ale aj venture capital. Ich nedostatok je čiastočne spôsobený nízkym výnosom. Desaťročný výnos z celkových investícií rizikového kapitálu v Európe dosiahol 6,3 % v porovnaní s 26 % v USA. Je to i dôsledok negatívneho postoja Európanov k riziku, čo neumoţňuje zvyšovať výnosy. Ďalšie problémy spôsobuje trh. Európsky trh je relatívne malý a neumoţňuje špecializáciu fondov podľa odvetvia ani podľa fázy vývoja spoločnosti. Nedostatok zdrojov umoţňujúcich financovanie malých a stredných podnikov môže byť kompenzovaný kombináciou verejných a súkromných zdrojov. Pre roky pripravuje Rada Európskej únie v rámci štrukturálnych fondom programy CIP (Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu) a JEREMIE (Spoločenské európske zdroje pre menší aţ stredné podniky). Predpokladá sa, ţe z programu CIP bude formou spolufinancovania do fondov rizikového kapitálu poskytnuté pribliţne 30 mld. EUR pre malé a stredné podniky, ktoré budú zavádzať ekologicky zamerané investície. Komisia 34 Fetisová, E.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov str.49. ISBN

39 Európskej únie i členské štáty sa snaţia v oblasti podpory financovania malých a stredných podnikov vytvárať podmienky pre rozvoj rizikového kapitálu v členských štátoch. Komisia skúma moţnosti štátnej podpory vzniku fondov, ďalej sa zameriava na odstraňovanie daňových prekáţok a podporu cezhraničného získavania zdrojov, ako aj jeho investovania. Avšak doposiaľ nebola snaha o uznanie fondov rizikového kapitálu vznikajúcich podľa rozdielnej právnej úpravy členských štátov po celej Európskej únií úspešná EVCA Európska asociácia rizikového kapitálu Hlavnou organizáciou zdruţujúcou a reprezentujúcou záujmy európskych venture kapitálových spoločností je Európska asociácia rizikového kapitálu (European Venture Capital Association), ktorá bola zaloţená v roku 1983 v Bruseli. Funguje na členskom základe, má viac ako 925 členov. Medzi členov EVCA patria: fondy rizikového kapitálu a private equity, inštitucionálni investori (banky, penzijné fondy, poisťovne), profesionálne poradenské spoločnosti (právnické, investičné...), národné a európske obchodné asociácie. Aktivity EVCA sú pomerne široké, podporuje a chráni záujmy európskeho priemyslu v oblasti rizikového kapitálu private equity. Jej cieľom je trvalé zvyšovanie hodnoty chápania rizikového kapitálu a snaţí sa utvárať priaznivejšie podmienky pre rizikové investície a na podnikanie v Európe. Podporuje a zvyšuje chápanie kľúčových úloh, ktoré private equity a rizikový kapitál reprezentujú vo vytváraní a ochrane pracovných miest Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy str ISBN Fetisová, E.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov str.51. ISBN

40 EVCA sa pričinila o vznik špecializovaného trhu na obchodovanie s rizikovými a rozvojovými investíciami EASDAQ mladšia európska obdoba NASDAQ, ktorá má rovnaké poslanie. Bol zaloţený v roku 1996 v Bruseli. Z hľadiska spoločností hľadajúcich zdroje kapitálu spočívajú hlavné výhody EASDAQ: rýchle rastúcim európskym spoločnostiam zabezpečuje oveľa väčšiu moţnosť prístupu k medzinárodným kapitálovým zdrojom, neţ by zabezpečili lokálne trhy, multinárodný trh svojím objemom zabezpečuje väčšiu likviditu neţ národné trhy, čo sa prejaví v niţšej cene zdrojov pre podnikovú sféru. Z pohľadu investorov prináša EASDAQ výhody hlavne v týchto oblastiach: inštitucionálnym a privátnym investorom umoţňuje investovať priamo do zahraničných spoločností, veľkosť trhu zabezpečuje väčšiu likviditu investícií, vysoký stupeň regulácie trhu je zárukou ochrany investorov, špecializácia trhu na spoločnosti s vysokým potenciálom rastu prináša investorom výrazné zhodnotenie ich investícií. 37 Ročné finančné prostriedky získane prostredníctvom private equite a rizikového kapitálu v spoločnostiach so sídlom v Európe: Fundraising Európskeho private equite v roku 2008 dosiahol 79 miliárd EUR, čo je len mierny pokles oproti minulému roku 2007 (81 miliárd EUR). Penzijné fondy sú aj naďalej hlavným zdrojom kapitálu 25 % zo všetkých príspevkov do súkromných kapitáloch fondov. Fondy fondov boli druhým najvýznamnejším zdrojom kapitálu 14 % celkových finančných prostriedkov. Veľká Británia je v oblasti rizikového kapitálu bezkonkurenčne na prvom mieste 46 miliárd EUR vynaloţených finančných prostriedkov. Na druhom mieste je Francúzsko - 11 miliárd EUR a na treťom mieste je Nemecko 7 miliárd EUR Fetisová, E.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov str ISBN [on-line].[cit ] Dostupné na internete: 40

41 2.1.3 Stredná a Východná Európa CEE (Central and Eastern Europe) Rizikový kapitál sa postupne stáva jedným zo zdrojov financovania začínajúcich podnikov a rozvojových projektov aj v krajinách strednej a východnej Európy. Odvetvie rizikového kapitálu začalo fungovať v krajinách CEE po zmenách v roku EVCA odhaduje, ţe v období rokov sa v krajinách CEE uskutočnilo viac ako 900 investícií vo forme private eqity a rizikového kapitálu v celkovej hodnote 7 mld. EUR. Väčšina prostriedkov sa investovala prostredníctvom špecializovaných fondov rizikového kapitálu. Zdroje pochádzali od investorov z USA, Kanady a zo starých členských štátov EÚ. Vo vyspelých krajinách aţ 50 % prostriedkov na investície pochádza z vlastných zdrojov krajín. V krajinách CEE nie je vytvorené daňové a legislatívne prostredie na financovanie rizikovým kapitálom, a preto domáci investori sa podieľajú len malou časťou zdrojov. Najdôleţitejšou fázou investovania je výstup fondu rizikového kapitálu z materskej spoločnosti, tzv. exit. Moţnosti výstupu z investície sú v tomto regióne obozretnejšie ako vo vyspelých krajinách. Väčšina výstupov sa realizuje prostredníctvom obchodného predaja domácim alebo zahraničným firmám. Tradičná moţnosť exitu prostredníctvom burzy (IPO) funguje najmä na varšavskej a praţskej burze. Určitý počet výstupov z investície sa realizoval aj cez IPO na americkej burze NASDAQ a na viedenskej burze. Historicky významným spôsobom predaja podielov boli manaţérske odkúpenia, ktoré sa v krajinách CEE vyskytovali častejšie ako v západnej Európe. Väčšina fondov sa sústreďuje na strednú Európu (Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Slovensko), aj Rumunsko však priťahuje záujem investorov. Chorvátsko a Bulharsko sú zase zaujímavé ešte nedokončeným procesom privatizácie Fetisová, E.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov.2007.str.59. ISBN

42 Región Strednej a Východnej Európy zaznamenal rast - 89 % vyzbieraných prostriedkov celkovej hodnote 4,25 miliardy EUR. Porovnaním s Európskym priemerom (0,571 %) región CEE (0,325 %) z HDP stále zaostáva (pri prepočte mnoţstva investícií na % z hrubého domáceho produktu krajiny). Obr. č. 3 Prehľad ročných investícií za rok 2006 a 2007 Zdroj: Štatistiky Stredná a Východná Európa, EVCA, September 2008 Zo štatistiky vyplýva, ţe v roku 2006 bolo na Slovensku investovaných 19 mil. EUR, zatiaľ čo v roku 2007 pribliţne 23 mil. v EUR čo predstavuje medziročný nárast investovaných prostriedkov o 21 %. Najlepšie si v roku 2007 počínali tieto štáty: Poľsko, Bulharsko a Maďarsko. Bulharsko zaznamenalo najväčší rast investičných prostriedkov, keď sa investície z 36 mil. EUR (rok 2006) vyšplhali aţ do výšky 556 mil. EUR (rok 2007). 42

43 2.2 Rizikový kapitál na Slovensku Rizikový kapitál je pre väčšinou slovenských podnikateľov veľkou neznámou. Samotný názov vyvoláva neistotu, riziko strach. Menší záujem zo strany podnikateľov je spôsobený hlavne tým, ţe sa pri rizikovom kapitáli mení vlastnícka štruktúra. Značné rozdiely v preferenciách jednotlivých foriem financovania je moţno nájsť i medzi jednotlivými Európskymi štátmi. Situáciu v Slovenskej republike stále charakterizuje výrazný podiel úverového financovania. Menší záujem zo strany podnikateľov o iné formy financovania (vrátane venture kapitálu) vedúce k posilneniu vlastného kapitálu firmy je spôsobený hlavne tým, ţe sa pri týchto variantoch mení vlastnícka štruktúra. To citlivo vnímajú predovšetkým podnikatelia, ktorí svoju spoločnosť vybudovali prakticky od nuly, prípadne podnikatelia, ktorí získali kontrolu nad spoločnosťou po riskantnom a náročnom privatizačnom procese. V mnohých prípadoch sú investiční manaţéri kontaktovaní záujemcami o investície venture kapitálu aţ v situácií, kedy ostatné moţnosti financovania stroskotali a venture kapitál je poslednou núdzovou moţnosťou. K tomu dochádza spravidla v situácií, keď firma nemá ţiadny voľný majetok, ktorým by mohla ručiť za ďalšie bankové úvery a vlastný kapitál bol uţ preinvestovaný. V niektorých situáciách je však výber financovania tak obmedzený, ţe investície venture kapitálu skutočne hrajú významnú rolu. 40 V súčasnosti je na Slovensku aktívnych len niekoľko spoločností rizikového a rozvojového kapitálu. Pritom uţ koncom roku 1995 sa z iniciatívy niekoľkých podnikov sformovala Slovenská asociácia rizikového kapitálu (Slovak Venture Capital and Private Equity Association, SLOVCA), ako právnická osoba záujmové zdruţenie právnych osôb podľa Občianskeho zákonníka. Jej vznik umoţnil grant Slovensko-amerického podnikateľského fondu (SAPF), ktorý bol jedným zo zakladajúcich členov [on-line].[cit ] Dostupné na internete: 43

44 SLOVCA si poloţila päť základných cieľov: poskytovať informácie tým, ktorí hľadajú kapitál pre nové i existujúce podniky, zastupovať názory a záujmy členov pri jednaniach s vládou a s ňou súvisiacimi orgánmi, vytvárať pre svojich členov platformu na výmenu názorov a praktických postupov, poskytovať školenia a odbornú prípravu pre členov SLOVCA a iných, podporovať a rozvíjať v danom odbore tú najlepšiu prax na najvyššej úrovni. 41 Slovenský trh je rizikového kapitálu je charakterizovaný ako nenasýtený s vysokým potenciálom rastu, ktorý spočíva v možnosti oslovenia veľkého počtu hlavne malých a stredných podnikov. Pre Slovensko je charakteristická snaha investorov o zvyšovanie podielu investícií do high tech projektov. Cieľovým segmentom rizikového kapitálu sú malé a stredné podniky. V súvislosti s podporou a rozvojom podnikateľského prostredia na Slovensku treba uviesť, ţe Ministerstvo hospodárstva v SR vytvorilo nadáciu na podporu poprivatizačného podnikania Slovenský poprivatizačný fond. Slovenský poprivatizačný fond vznikol ako spoločná iniciatíva Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne (EBOR) v roku V súvislosti s ním bola zriadená nadácia na podporu poprivatizačného podnikania (SPPF). SPPF je fondom rizikového kapitálu a je kombináciou technickej pomoci a kmeňového kapitálu určeného na investovanie. Európska komisia poskytla Slovenskej republike grant prostredníctvom PHARE a tak sa na tvorbe tohto fondu rizikového kapitálu podieľajú Európska komisia, EBOR a fondový manaţér. Cieľom je podpora poprivatizačnej reštrukturalizácie a modernizácie súkromných a privatizovaných podnikov strednej veľkosti v SR prostredníctvom majetkovej účasti, pomoci v manaţmente, posilnenia podnikového riadenia. Cieľom pôsobenia rizikového kapitálu je posilňovanie ekonomicko-sociálnej základne Európy, prostredníctvom rastu príleţitostí na tvorbu pracovných miest, inovácií, trvalo udrţateľného rastu. Ide o spoločné znášanie rizík, ale aj odmien medzinárodných investorov, manaţérov súkromných investičných fondov, majiteľov rizikového kapitálu a podnikateľov [on-line].[cit ] Dostupné na internete: 44

45 Rizikový kapitál vzhľadom na jeho poslanie je tieţ treba pochopiť ako prvok podpory inovácií. Preto je súčasťou uceleného systému inovačnej politiky vlády. V tejto súvislosti vyberáme z citovaného materiálu vlády o rizikovom kapitáli jeho silné a slabé stránky. Silné stránky Ponuka rizikového kapitálu: rýchly ekonomický rast a z neho vyplývajúce vysoké potenciálne výnosy pre investorov, vyššie potenciálne výnosy pre investorov, vyplývajúce z nízkej konkurencie na strane ponuky rizikového kapitálu, dopyt po investíciách zo strany MSP, progresívna daňová reforma, umoţňujúce prísun zahraničného kapitálu, nový zákon o kolektívnom investovaní č. 594/2003 Z. z., ktorý implementoval smernicu č. 58/611/ES v znení noviel č. 10/2001 a č. 108/2001, čím bola splnená jedna z poţiadaviek EK v rámci Akčného plánu implementácie rizikového kapitálu. Dopyt po rizikovom kapitále: vysoké investičné potreby slovenských firiem, kvalitná základňa inţinierov a tradícia v technicky orientovanej výrobe. Slabé stránky Ponuka rizikového kapitálu: absencia samostatného zákona o fondoch rizikového kapitálu, ktorá by umoţňovala určité výhody, legislatívne bariéry v daňovom práve a práve obchodných spoločností, nízka a zdĺhavá vymáhateľnosť oprávnených pohľadávok, pomerné malý trh, málo likvidný kapitálový trh, ktorý nemoţno vyuţiť pri výstupoch. Výstupy sú prakticky obmedzené na spätný predaj alebo predaj tretej osobe, absencia štátnych programov na rozloţenie rizika pri investíciách. 45

46 Ako vyplýva z uvedeného, na Slovensku neexistuje, ani sa v budúcnosti nebude pripravovať špeciálny zákon (resp. v existujúcich zákonoch nie sú upravené poţiadavky na činnosť rizikových fondov), ktorý by upravoval činnosť fondov rizikového kapitálu. Tie fungujú ako beţné obchodné spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka, resp. sú zaloţené mimo územia Slovenskej republiky. U nás majú len svoje organizačné zloţky, resp. kancelárie a investície vykonávajú priamo zo svojich centrál. Často sú tieto spoločnosti registrované v daňových rajoch. Je to spôsobené najmä tým, ţe náš Obchodný zákonník úplne nevyhovuje charakteru podnikania prostredníctvom fondov rizikového kapitálu. Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vzhľadom na svoje reštrikcie v podstate nevhodný Fondy rizikového kapitálu na Slovensku Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania zaloţila v roku 1994 spoločnosť Seed Capital Company s.r.o., ktorá bola následne v roku 2006 premenovaná na Fond fondov s.r.o. Fond bol zaloţený s cieľom spravovania Fondu štartovacieho kapitálu financovaný z programu PHARE. Na základe tohto projektu vznikli ďalšie spoločnosti, a to Slovenská asociácia rizikového kapitálu a Európska venture kapitálová asociácia. Za toto obdobie pôsobenia na slovenskom kapitálovom trhu spoločnosť finančne pomohla viac neţ 140 podnikom v celkovom objeme 301 mil. SKK čo následne vytvorilo vznik 1000 pracovných miest. Hlavnou charakteristikou investícií spoločnosti Fond fondov je priame investovanie do základného imania firiem. Výška investície sa pohybuje od 200 tis. SKK do 20 mil. SKK. Pri existujúcich spoločnostiach ide o jeho zvýšenie a pri novovznikajúcich podnikoch o spoločné zaloţenie podniku s peňaţným vkladom zo strany spoločnosti Fond fondov Stráţovská H. a kol.: Podnikateľský proces v obchode str ISBN Kassay, Š.: Podnik a podnikanie str ISBN

47 Medzi fondy rizikového kapitálu patria Ponuka verejného rizikového kapitálu v SR Fond štartovacieho kapitálu, Regionálny fond štartovacieho kapitálu, Fond INTEG, Fond SISME, Fond Seed Capital, k.s., Slovenský rozvojový Fond, a.s., Mikroúverový fond. Fond štartovacieho kapitálu Fond štartovacieho kapitálu bol zaloţený v roku Postupne nadobudol podobu revolvingového fondu. Finančné prostriedky tohto fondu majú umoţniť vznik a rozvoj malých a stredných podnikov na území celej Slovenskej republiky. Veľkosť investície: minimálna výška: EUR (0,2 mil. Sk), maximálna výška: EUR (20 mil. Sk), preferovaná výška: EUR (6 8 mil. Sk). Prístupné odvetvia financovania: priemyselná výroba, výrobné sluţby (doprava, stavebná činnosť, opravárenské a servisné činnosti), inovatívne podniky, aktívny cestovný ruch. Regionálny fond štartovacieho kapitálu Regionálny fond štartovacieho kapitálu bol vytvorený v roku 2003 a jeho prostriedky sú určené pre rozvoj malých a stredných podnikateľov v Banskobystrickom, Ţilinskom, Košickom a Prešovskom kraji. 47

48 Veľkosť investície: minimálna výška: EUR (0,2 mil. Sk), maximálna výška: EUR (5 mil. Sk), preferovaná výška: EUR (2,0 3,0 mil. Sk). Prístupné odvetvia financovania: priemyselná výroba, výrobné sluţby (doprava, stavebná činnosť, servisné činnosti), obchodné sluţby, aktívny cestovný ruch (podpora turistického ruchu smerom na Slovensko, prevádzka hotelov, penziónov). Fond INTEG Fond INTEG bol zriadený koncom roka 2005 a je určený na podporu inovatívnych projektov spoločností zaradených do technologických inkubátorov Univerzitný technologický inkubátor Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technologický inkubátor Inovatech v Sládkovičove. Veľkosť investície: minimálna výška: neurčená, maximálna výška: EUR (4 mil. Sk), preferovaná výška: EUR (0,5 1,0 mil. Sk). Prístupné odvetvia financovania: inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných sluţieb a nových technológií. Fond SISME Fond SISME začal svoju činnosť koncom roka Jeho prostriedky sú určené pre inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných sluţieb a nových technológií z celého územia Slovenská. 48

49 Veľkosť investície: minimálna výška: neurčená, maximálna výška: EUR (5 mil. Sk), preferovaná výška: EUR (2,0 3,0 mil. Sk). Prístupné odvetvia financovania: inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných sluţieb a nových technológií. Fond Seed Capital, k.s. Fond Seed Capital, k.s. je fond, ktorý vznikol v júni Jeho prostriedky sú určené predovšetkým pre investície do novovznikajúcich a inovatívnych malých a stredných podnikov. Fond umoţňuje financovať projekty v rámci celého územia Slovenskej republiky. Veľkosť investície: minimálna výška: EUR (0,2 mil. Sk), maximálna výška: EUR ( 10 mil. Sk), preferovaná výška: Eur (3,0 5,0 mil. Sk). Prípustné odvetvia bez obmedzenia. Slovenský rozvojový fond, a.s. Slovenský rozvojový fond, a.s., bol zaloţený v júni V novembri 2007 pristúpila do fondu spoločnosť Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Cieľom fondu je podporiť fungujúce malé a stredné podniky nachádzajúce sa vo fáze rozvoja z celého územia Slovenskej republiky. 49

50 Veľkosť investície: minimálna výška: neurčená, maximálna výška: EUR (50 mil. Sk). Prípustné odvetvia financovania: malé a stredné podniky. Mikroúverový fond Prostriedky fondu sú určené malým podnikateľom na začatie, respektíve rozvoj podnikateľských aktivít. Zdroje sú poskytnuté formou mikroúverov, pričom je ich moţné pouţiť na: nákup hmotného a nehmotného dlhodobého majetku, rekonštrukciu a opravu prevádzkových priestorov, nákup materiálu, nákup tovaru. Podmienky úveru: rozsah mikroúveru: 1 659,7 EUR (50 tisíc Sk) ,88 EUR (1,5 mil. Sk), úroková miera je fixná počas celej doby trvania úverového vzťahu, vychádza zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 2 % p.a. (aktuálna úroková miera v apríli 2009 je 3,25 % p.a.), doba splatnosti mikroúveru je od 6 mesiacov do 4 rokov s moţnosťou odkladu splátok istiny maximálne 6 mesiacov. 44 Všetky fondy sa zameriavajú na podporu začínajúcej spoločnosti. 44 Kubrická, M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike s. Sprievodca. 50

51 Tab. č. 6 Ponuka privátneho rizikového kapitálu v SR Názov spoločnosti Výška investície Dĺžka trvania Odvetvie investície VENCORP 0,5 5 mil. EUR 3 7 rokov Neuvedené Slovakia, a.s. Gamma Capital Partners 300 tis. 4 mil. EUR neuvedené Softvér, elektronika, biofarmaceutický priemysel, iné... Enterprise Investors Neuvedené 3 5 rokov Technologický sektor, iné oblasti Penta Investments podľa potreby Neuvedené Energetika, Maloobchod, Letecká výroba, Zdravotníctvo 3ON 330 tis. 1,327 mil. EUR Neuvedené Všetky okrem nehnuteľnosti a hazardu Arca capital Neuvedené 3 5 rokov Špeciálna chémia, Ekológia, Obaly, iné... East Fund Management 3 5 mil. EUR 4 5 rokov Informačná technológia, Média, Zábava, Voľný čas, iné J&T Finance Group Slovak American Enterprise Fund neuvedené podľa potreby Energetika, Automobilový priemysel, Mäsiarsky priemysel, iné tis. 300 tis. 3 5 rokov Oblasť výroby a sluţby EUR (Priame kapitálové investície 500 tis. 4 mil. EUR (Malý investičný program) Zdroj: Vlastné spracovanie V tabuľke č. 6 je uvedený zoznam súkromných spoločnosti so sídlom alebo pobočkou v Slovenskej republike. 51

52 2.2.4 Genesis Capital Genesis Capital, s.r.o. je správcom fondu rozvojového kapitálu Genesis Private Equity Fund (GPEF). Jeho investormi sú Európsky investičný fond (FIF, čo je spoločnosť Európskej investičnej banky pre rozvojový kapitál), Česká spořitelna, Európska banka pre rekonštrukciu a rozvoj (EBRD) a Letterkenny Holding Limited (inštitúcia rozvojového kapitálu skupiny LNM Group, druhého najväčšieho výrobcu ocele na svete). Fond vyhľadáva investičné príleţitosti v dynamických spoločnostiach s vysokým rastovým potenciálom, ktoré pôsobia v Českej a Slovenskej republike. Okrem riadenia a správy fondu GPEF pôsobí Genesis Capital ako afiliácia pre Českú a Slovenskú republiku významnej globálnej spoločnosti Advent International, ktorá manaţeruje regionálne a odvetvové fondy rozvojového kapitálu. Spoločnosť Genesis Capital pôsobí na trhu rozvojového kapitálu od druhej polovice roku 1999, keď sa stala manaţérom fondu The Czech and Slovak Private Equity Fund (CSPEF). Počas uplynulých troch rokov sa Genesis podarilo umiestniť nezainvestované zdroje tohto fondu do perspektívnych spoločností v českej a slovenskej ekonomike. Tieto firmy v súčasnosti aktívne riadi na dosiahnutie úspešného zhodnotenia investícií. Hlavným cieľom Genesis Capital je vyhľadávať a posudzovať investičné príleţitosti v hodnote od 1 do 3 mil. EUR do rozvíjajúcich sa českých a slovenských podnikov. GPEF je koncipovaný ako fond všeobecného zamerania s preferenciami odvetví, ktoré majú svoju tradíciu v českej a slovenskej ekonomike alebo ponúkajú zaujímavé zhodnotenie. Takýmito sú presne strojárenstvo, špeciálna chémia, ekologické technológie a dosiaľ málo rozvinutá oblasť komerčných sluţieb pre podnikovú sféru. Ako fond všeobecného zamerania však posudzuje investičnú príleţitosť v akejkoľvek oblasti, pokiaľ spĺňa kritéria Fetisová, E.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov.2007.str.77. ISBN

53 2.2 Vstup rizikového kapitálu do slovenských podnikov V tejto časti uvádzame niektoré príklady úspešných investícií fondov rizikového kapitálu pôsobiacich na Slovensku, respektíve zahraničných fondov rizikového kapitálu, ktoré vstúpili do slovenských podnikov. Seed Capital Company, s.r.o. SCC (teraz Fond fondov) vstúpil do spoločnosti Bala, a.s. (predmet činností stavebné práce, obchodná a sprostredkovateľská činnosť s materiálom a tovarom súvisiacim so stavebníctvom). V dnešnej podobe funguje spoločnosť od roku 1998, vtedy vznikla pretransformovaním inej spoločnosti. SCC vstúpila do cieľového podniku v roku 1999, bola to investícia počiatočného rozvoja do základného imania, ale aj cez konvertibilný úver. Spoločnosť Bala aj vďaka úspešnej investícii dokázala uţšie sa špecializovať na predmet svojej činnosti, čo jej umožnilo úsporu výrobných nákladov, ale aj boli odstránené neefektívne procesy vo výrobe. Zhodnotenie vloţených prostriedkov jednoznačne napomohlo spoločnosti pri jej expanzii na zahraničné trhy (Maďarsko, Rakúsko, Švajčiarsko). Seed Capital Company úspešne zainvestovalo aj do SLOVPACK, s.r.o., v ktorej predmetom činnosti je výroba a predaj obalových materiálov na báze polyetylénu. Rizikový kapitál napomohol vývoz viac ako 50 % produkcie na zahraničný trh (Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika). Regionálny hráč na trhu internetovej reklamy spoločnosť ETARGET dostal investora The Genesis Capital Private Equity Fund, ktorý na území Slovenskej republiky zastupuje spoločnosť Genesis Capital (správca fondu). Fond spravuje aktíva za 30 miliónov EUR a k jeho investorom patria Európsky investičný fond, Európska banka pre obnovu a rozvoj. Genesis Capital investoval do spoločnosti ETARGET 52 miliónov Sk. Vstup rizikového kapitálu sa uskutočnil v roku Z investícií Slovenského poprivatizačného fondu boli významné a úspešné napríklad do Rádia Expres, Sky Europe, Liptovskej mliekarne. Fond rozvojového kapitálu Polish Enterprise Fund V vstúpil v roku 2005 do spoločnosti NAY, a.s. (predajca bielej a čiernej techniky). Polish Enterprise Fund V spravuje spoločnosť Enterprise Investors. Ide o najväčšieho správcu fondov tohto typu v strednej a východnej Európe. Do jedného projektu investuje od 5 45 miliónov EUR. 53

54 Pracuje v odvetví spotrebiteľských tovarov a sluţieb, finančných sluţieb, priemyselných výrobkov a sluţieb, informačných technológií a telekomunikácií. Vstup do spoločnosti NAY bola druhou aktivitou Enterprise Investors na Slovensku. V roku 2001 ako prvá zo spoločníkov konzorcia finančných investorov kúpila podiel v spoločnosti Orange Slovensko. Významnou česko-slovenskou operáciou na trhu rizikového kapitálu bol jeho vstup do farmaceutickej spoločnosti Zentiva, a.s., ktorá vznikla z pôvodnej spoločnosti České léčivá a v roku 2003 sa uskutočnila akvizícia so Slovakofarmou, a.s., Hlohovec. Vstup fondu private equity Warburg Pincus do spoločnosti Zentiva bol najväčšou investíciou strednej a východnej Európe (125 miliónov dolárov). Účasť fondu bola veľmi úspešná pri exite, obrat dosiahol 1 mld. USD a prejavila sa vysoká návratnosť investície Možnosti a obmedzenia rizikového kapitálu na Slovensku Rizikový kapitál je alternatívou financovania pre takmer všetkých začínajúcich podnikateľov. Aj keď nemôţe nahradiť priame zahraničné investície, predstavuje nový impulz na rozvoj slovenskej ekonomiky a podnikateľského prostredia. Fondy rizikového kapitálu na rozdiel od priamych zahraničných investorov sa zameriavajú viac na sektor sluţieb, kde sa od priemyslu tvorí vyššia pridaná hodnota. Štrukturálne reformy vytvorili vhodné makroekonomické prostredie, ktoré podporuje rozvoj rizikového kapitálu. Slovensko je atraktívnym trhom pre rizikový kapitál hlavne kvôli: veľkému dopytu po investíciách zo strany MSP, daňovej reforme. K ďalším výhodám na rozvoj rizikového financovania patrí aj zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a nízke daňové zaťaţenie, taktieţ zrušenie dane z dividend, ale aj zvyšovanie miery ekonomickej slobody. 54

55 Aby tieto zdroje fungovali, je potrebný aj vyváţený dopyt a ponuka po rizikovom kapitáli. V našich podmienkach je skôr rezerva na strane dopytu po kapitáli. K nevýhodám tohto druhu financovania hlavne patria: legislatívne prekáţky (nízka vymoţiteľnosť práva, absencia špeciálnej legislatívy), nedostatočná informovanosť MSP majú na rizikový kapitál skreslený pohľad, nepoznajú ho, povaţujú ho za príliš drahý, slovenské MSP nie sú pripravené na takéto investície (hlavne malé podniky majú nedostatok manaţérskych skúseností, menej kvalitné podnikateľské plány). Napomôcť by mali vzdelávacie programy workshopy na prípravu tvorby projektov akceptovateľných pre investorov, u nás nefunguje efektívne prepojenie medzi výskumom a vývojom na jednej strane a podnikmi na strane druhej, ktoré by mohli tieto poznatky vyuţiť. Väčšinou nie sú podniky pripravené na prijatie inovácií a navyše výskum a vývoj sú podfinancované, pretrvávajúcim problémom je málo rozvinutý kapitálový trh a malý slovenský trh, chýbajúca tradícia a skúsenosti, stále pretrvávajú preferencie smerom k dlhovému financovaniu, nezáujem podnikov ísť do väčšieho rizika, veľkým slovenským problémom je slabo rozvinutá podnikateľská kultúra a nedostatok základných podnikateľských vedomostí a zručností Fetisová, E.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov.2007.str ISBN

56 2.2 Dotazníkový prieskum Dotazník je jedným z najbeţnejších nástrojov pre zber dát. Skladá sa z otázok, ktorých cieľom je získať fakty a názory od respondentov Cieľ prieskumu Predmetom prieskumu je rizikový kapitál. Hlavnou úlohou dotazníka je zozbierať informácie o tom, či je verejnosť dostatočne informovaná o moţnostiach vyuţitia rizikového kapitálu. V prvom rade má poukázať na fakt, ţe rizikový kapitál je na Slovensku málo rozvinutý. V druhom rade je jeho cieľom zistiť, čo bráni rozvoju rizikového investovania Hypotéza prieskumu Hypotéza č. 1: Neochota malých a stredných podnikov získať finančné zdroje prostredníctvom rizikového kapitálu. Hypotéza č. 2: Predpokladáme, ţe väčšina podnikateľov nesúhlasí s prijatím nového investora do podniku. Hypotéza č. 3: Slabá informovanosť o moţnostiach získavania finančných prostriedkov na podnikanie Metóda a realizácia prieskumu Na získanie údajov pouţijeme dotazníkovú metódu. Respondentmi budú podnikateľské subjekty, teda malé a stredné podniky. Dotazník obsahuje uzatvorené otázky, ako napríklad: Aká je informovanosť Vášho podniku o rizikovom kapitáli? veľmi dobrá informovanosť postačujúca informovanosť 56

57 slabá informovanosť nemá ţiadne informácie. a otvorené otázky: Aké sú hlavné výhody a nevýhody vyuţívania rizikového kapitálu? Uveďte aspoň tri konkrétne príklady. Dotazník bol určený pre 150 respondentov. Z toho viac ako 50 % respondentov bolo neochotných spolupracovať na prieskume. Samotný proces prieskumu sa uskutočnil v čase od do Dotazník sme vyhodnocovali na osobnom počítači s vyuţitím softvérového balíka MS Office v programoch MS WORD a MS EXCEL. Pri spracovaní získaných údajov z výskumu sme pouţili matematicko štatistické metódy, a to najmä pri sumarizácií výsledkov pomocou grafov a tabuliek. Tab. č. 7 Počet respondentov Podnik Ochotný Neochotný Spolu Mikropodnik Malý podnik Stredný podnik Spolu Zdroj: Vlastné spracovanie Z tabuľky č. 7 vyplýva, ţe viac ako 50 % respondentov neboli ochotní spolupracovať. Medzi hlavné dôvody neochoty môţeme zaradiť: nedostatok informácií o rizikovom kapitáli, nedostatok času na vypracovanie dotazníka, nezrozumiteľné otázky a pod. Z celkového počtu podnikov v SR predstavujú malé a stredné podniky viac ako 99 %, zamestnávajú 66 % pracovnej sily a tvoria 60 % HDP. 57

58 1. Aká je právna forma Vášho podnikateľského podniku? akciová spoločnosť spoločnosť s ručením obmedzením komanditná spoločnosť verejná obchodná spoločnosť 10 0 Zdroj: Vlastné spracovanie 2. Aké je hlavné zameranie Vašej spoločnosti? Obchodná činnosť Prenájom, nehnuteľnosti Doprava Montáž regálov Autoservis Ubytovacie a stravovacie služby Predaj, požičovňa, servis Hutníctvo 0 Zdroj: Vlastné spracovanie 58

59 3. Uvažujete o rozširovaní podnikateľskej činnosti? áno nie Zdroj: Vlastné spracovanie 4. Malé a stredné podniky potrebujú pre svoj rozvoj značné finančné prostriedky. Aké zdroje financovania používa podnikateľský subjekt na financovanie svojich potrieb? vlastné zdroje cudzie zdroje kombinácia vlastných zdrojov a cudzích zdrojov Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 45 % podnikateľských subjektov pouţíva na financovanie svojich potrieb kombináciu vlastných zdrojov (zisk, odpisy) a cudzích zdrojov (vklady, rezervy, úvery). 59

60 5. Hlavným problémom malých a stredných podnikov je: existencia vhodného podnikateľského prostredia nedostatok vlastných zdrojov na financovanie svojej podnikateľskej činnosti nedostatok cudzích zdrojov na financovanie svojej podnikateľskej činnosti zlá reklama iné Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 80 % respondentov tvrdí, ţe hlavným problémom malých a stredných podnikov je existencia vhodného podnikateľského prostredia. Priaznivé podnikateľské prostredie je základnou podmienkou rozvoja malých a stredných podnikov. 6. Aká je informovanosť Vášho podniku o rizikovým kapitáli? veľmi dobrá informovanosť postačujúca informovanosť slabá informovanosť nemá žiadne informácie Zdroj: Vlastné spracovanie Z grafu vyplýva, ţe podniky nie sú dostatočné informované o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál. Viac ako 40 % respondentov má slabú informovanosť o rizikovom kapitál a viac ako 30 % respondentov nemá ţiadne informácie o rizikovom kapitáli. 60

61 7. Odkiaľ čerpáte informácie o možnosti financovať podnikateľskú činnosť prostredníctvom rizikového kapitálu? televízia časopisy, noviny internet propagačné materiály iné Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 49 % respondentov získava informácie o rizikovom kapitáli z internetu, viac ako 20 % z novín, časopisov alebo propagačných materiálov. 8. Využili ste rizikový kapitál ako možnosť financovania Vašej podnikateľskej činnosti? áno nie Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 90 % respondentov nemajú skúsenosť s rizikovým kapitálom. Najväčšie obavy majú zo zmeny vlastníckej štruktúry podniku, hlavne podnikatelia, ktorí spoločnosť vybudovali od nuly. 61

62 9. Aký je Váš názor na prijatie nového investora do podniku? nesúhlasím s prijatím nového investora súhlasím s prijatím nového investora záleží na podmienkach zmluvy Zdroj: Vlastné spracovanie Pre viac ako 50 % respondentov sú dôleţité podmienky zmluvy. Len 5 % respondentov by súhlasilo s prijatím nového investora. 10. Aké sú hlavné dôvody nesúhlasu vstupu nového investora? nedôvera dane žiadna podpora zo strany štátu Zdroj: Vlastné spracovanie Za hlavný dôvod povaţuje 80 % respondentov nedôveru voči novému investorovi. 62

63 11. Aké sú hlavné výhody a nevýhody využívania rizikového kapitálu? nové kontakty, informácie neplatí sa úrok zvýšenie počtu vlastníkov - nový investor získanie potrebného kapitálu strach zo straty samostatnosti podniku 0 Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 20 % povaţuje za výhodu získanie nových kontaktov. Viac ako 35 % povaţuje na veľkú nevýhodu zmenu vlastníckej štruktúry. 12. Aké sú hlavné bariéry rozvoja rizikového investovania? nízka kvalita manažmentu v podniku nedostatočná inovatívnosť podnikov nedosatočná informovanosť podnikateľov zlé vypracované podnikateľské plány 0 Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 35 % podnikov povaţuje za najväčšie bariéry nedostatočnú informovanosť podnikateľov a zlé vypracované podnikateľské plány. 63

64 13. Prečo podľa Vás rizikový kapitál nie je na Slovensku dostatočné rozvinutý? kvôli nedostatku príležitosti kvôli nedostatku informácií o Slovensku a jeho možnostiach kvôli veľkosti trhu (relatívne malý trh) iné 5 0 Zdroj: Vlastné spracovanie Viac ako 30 % respondentov si myslí, ţe rizikový kapitál je nedostatočné rozvinutý kvôli nedostatku informácií o Slovensku a jeho moţnostiach a povaţuje slovenský trh za relatívne malý. 64

65 3 Návrhy a opatrenia Hlavným problémom malých a stredných podnikov je nedostatok zdrojov na financovanie podnikateľskej činnosti a existencia nepriaznivého podnikateľské prostredia. Podniky vyuţívajú na financovanie svojich potrieb interné a externé zdroje. Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania patrí v súčasnosti medzi najpouţívanejšie typy financovania potrieb malých a stredných podnikov. Rizikový kapitál je na Slovensku stále málo rozvinutý. Z výskumu vyplýva, ţe viac ako 40 % respondentov má slabé informácie o rizikovom kapitáli. Podnikatelia sú konzervatívni. Uţ len ten názov rizikový v nich vyvoláva rôzne pocity, ako nedôvera, strach, riskantnosť. Rizikový kapitál môţu vyuţiť malé a stredné podniky, ktoré práve svoju činnosť začínajú. Aj keď sú na začiatku výroby ziskové, stále tu existuje riziko, ţe zanikne. Preto sú investície do takých podnikov riskantné a banky im nechcú poskytnúť potrebné finančné prostriedky. Podnikateľom nezostáva nič iné, len sa spoľahnúť na vlastné zdroje alebo rodinu či známych. Alebo druhou moţnosťou je vyuţitie rizikového kapitálu. Aby podnik získal rizikový kapitál, musí byť schopný pripraviť a prezentovať podnikateľský plán. Aby bol podnik pre umiestnenie rizikového kapitálu vhodný, musí mať: dobrú perspektívu, unikátnu myšlienku, dobrý podnikateľský plán, vhodnú majetkovú a vlastnícku štruktúru nedostatok finančných zdrojov na realizáciu svojej aktivity. Podnikateľský plán je kľúčovým bodom pri rozhodnutí investora. 65

66 Štruktúra podnikateľského plánu Podnikateľský plán musí splniť tri dôležité úlohy: núti podnikateľa premyslieť si dôleţité otázky podnikania, poskytuje spoločníkovi informácie, na základe ktorých sa môţe rozhodnúť o financovaní alebo spoluúčasti na projekte, slúţi ako sprievodca podnikateľa pri rozbehu podniku. Obsah podnikateľského plánu 1. Zhrnutie projektu (najdôleţitejšia časť plánu, po jeho prečítaní musí byť jasné o aké výrobky a sluţby ide, koľko to bude stať a čo z toho moţno získať). 2. Opis firmy. 3. Opis výrobku alebo sluţby. 4. Manaţment. 5. Vlastníci. 6. Trh, konkurencia. 7. Marketing. 8. Výrobný proces. 9. Organizačný plán. 10. Dopad na ţivotné prostredie. 11. Finančné plány. 12. Doklady, prílohy. 66

67 Viac ako 30 % respondentov povaţuje za veľkú nevýhodu zvýšenie počtu vlastníkov. Vstup nového investora do podniku vyvoláva u podnikateľských subjektov nedôveru. Najväčšie obavy majú zo zmeny vlastníckej štruktúry podniku, hlavne podnikatelia, ktorí spoločnosť vybudovali od nuly. V menších podnikov vzniká nedôvera voči nového investorovi, ktorému treba poskytnúť všetky informácie týkajúce sa podniku. Investor sa zúčastňuje len na strategickom rozhodovaní firmy. Investor poskytuje potrebné finančné prostriedky výmenou za určitú časť vlastníckeho podielu vo firme. Vstupujú do podniku nielen so svojimi peniazmi ale aj ako spoločníci manaţéri. Tu je potrebné zdôrazniť, ţe ako do podniku vstupujú, tak aj z neho odchádzajú a to spätným predajom svojho podielu pôvodnému majiteľovi, predajom ďalšiemu investorovi. Do podniku nevstupuje nielen investor s potrebným kapitálom, ale aj výhody, ktoré rizikový kapitál prináša. Podnik získa: potrebné finančné prostriedky, nové kontakty a skúsenosti, potrebné konzultácie a poradenstvo, vylepšenie kapitálovej štruktúry podniku. Na Slovensku uţ existujú úspešné projekty. Ako príklad môţeme uviesť : Orange Slovensko a.s., NAY Elektrodom, Bala a.s. (stavebná spoločnosť), Zentiva a.s., Slovpack s.r.o., Rádio Expres a mnoho ďalších. Dosiahnuté efekty v podniku (ako príklad uvedieme akciovú spoločnosť Bala) špecializácia predmetu činnosti, expanzia na trhy, zvýšenie trţieb, zisk certifikátov riadenia kvality podľa normy STN EN ISO

68 Podľa môjho názoru je potrebné: podporiť činnosť obchodných anjelov na Slovensku pre potreby malých a stredných podnikov s cieľom získať finančné prostriedky, zlepšiť informovanosť verejnosti o možnosti využitia rizikového kapitálu, poskytnúť poradenstvo pre podnikateľov, zvýšiť informovanosť na vysokých školách, štát by mal vytvárať také prostredie, ktoré bude podporovať úspešné fungovanie podnikov. 68

69 ZÁVER Predmetom prieskumu je rizikový kapitál. Hlavnou úlohou dotazníka bolo zistiť, či je verejnosť dostatočne informovaná o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál. Celkovo môţeme skonštatovať, ţe rizikový kapitál je na Slovensku málo rozvinutý. Medzi hlavné bariéry rozvoja rizikového kapitálu môţeme zaradiť: nedostatočnú informovanosť podnikov, existencia nevhodného podnikateľského prostredia, nedostatočná inovatívnosť podnikov a zlé vypracované podnikateľské plány. K ekonomickému rastu výrazne prispieva vznik nových a inovatívnych podnikov. Keďţe aktivity zamerané na inovácie sú väčšinou riskantné, uskutočňujú sa v menšej miere. Štát by mal vytvárať vhodne podnikateľské prostredie, ktoré bude motivovať vznik nových a inovatívnych podnikov. Ich podnikateľské aktivity si vyţadujú pomerne vysoké náklady. Existuje tu však podpora pre začínajúcich podnikateľov prostredníctvom rizikového kapitálu. Z prieskumu vyplýva, ţe slovenskí podnikatelia nie sú dostatočné informovaní o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál na financovanie svojich potrieb. Viac ako 40 % respondentov má slabé informácie o rizikovom kapitáli. Je preto potrebné šíriť informácie a poskytovať vzdelávanie pre podnikateľov v oblasti získavania rizikového kapitálu. Nie však kaţdý podnik je vhodný pre umiestnenie rizikového kapitálu. Musí mať vhodnú majetkovú a kapitálovú štruktúru a dobrý podnikateľský plán. Stredné a malé podniky vypracovali úspešný projekt častejšie ako malé podniky a mikropodniky. Za najväčšiu nevýhodu rizikového kapitálu povaţuje verejnosť vstup nového kapitálu do podniku. Cieľom investora je dosiahnuť čo najväčší zisk. Investori vstupujú do podniku nielen so svojimi peniazmi, ale v niektorých prípadoch aj ako skúsení manaţéri. Odchádzajú z podniku spätným predajom podielu pôvodnému majiteľovi alebo predajom svojho podielu ďalšiemu investorovi. Na Slovensku existuje zatiaľ len niekoľko spoločností, ktoré sa zaoberajú rizikovým kapitálom. Ide o spoločnosť SAEF a Fond fondov, s.r.o. Ďalšie spoločností rizikového kapitálu sú: spoločnosť Penta Investments a.s., 3ON private equity, J&T Finance group, a.s. Na Slovensku je nedostatok obchodných anjelov. Je potrebné, aby sa podporila činnosť obchodných anjelov s cieľom získať finančné prostriedky na rozvoj podnikania. 69

70 Ďalej je potrebné odstrániť legislatívne bariéry vo vzťahu k spoločnosti rizikového kapitálu. Všetky hypotézy sa potvrdili. Viac ako 40 % podnikateľov má slabé informácie o rizikovom kapitáli. Malé a stredné podniky sú neochotné získať finančné zdroje prostredníctvom rizikového kapitálu. Viac ako 90 % respondentov nemajú skúsenosť s rizikovým kapitálom. Najväčšie obavy majú zo zmeny vlastníckej štruktúry podniku, hlavne podnikatelia, ktorí spoločnosť vybudovali od nuly. 70

71 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1. BAJUS, R.: Financie podniku. Košice: Vydavateľstvo Elfa s.r.o., s. ISBN BAJUS, R., GÁL, M.: Dane podnikateľských subjektov. Košice: Vydavateľstvo Elfa, s.r.o., s. ISBN BIERMAN H. JR.: Private equity. New Jersey: John Wiley & Sons. Inc. Hoboken, s. ISBN DVOŘAK I., PROCHÁDZKA P.: Rizikový a rozvojový kapitál. Praha: Vydavateľstvo MANAGEMENT PRESS, s. ISBN FETISOVÁ, H. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: Iura Edition, s. ISBN FETISOVÁ, H.: Rizikový kapitál alternatívny zdroj financovania podnikov. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN KASSAY, Š.: Podnik a podnikanie. Bratislava: Vydavateľstvo VEDA, s. ISBN MIHALISKO M.: Založení a řizení spoločnosti. Brno: Vydavateľstvo Computer Press a.s., s. ISBN X 9. NÝVLTOVÁ, R., REŢŇÁKOVÁ M.: Medzinárodní kapitálové trhy. Praha: GRADA Publishing a.s., s. ISBN STRÁŢOVSKÁ H. a kol. Malé a stredné podnikanie. Bratislava: Vydavateľstvo SPRINT, s. ISBN STRÁŢOVSKÁ H. a kol.: Podnikateľský proces v obchode. Bratislava: Vydavateľstvo SPRINT, s. ISBN THOMPSON R.: Real Venture Capital. China: PALGRAVE MACMILLAN, s. ISBN -13: VEBER. J.,SRPOVÁ. J.: Podnikání malé a střední firmy. Praha: Vydavateľstvo GRADA Publishing a.s., s. ISBN VLACHYNSKÝ K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: Vydavateľstvo Iura Edition, s. ISBN VODÁČEK L.: Malé a střední podniky: konkurence a aliance v Evropské unii. Praha: Vydavateľstvo MANAGEMENT PRESS, s. ISBN

72 INTERNETOVÉ ZDROJE 16. European Venture Capital Association. [on-line]. [cit ] Dostupné na internete: [on-line]. [cit ] Dostupné na internete: [on-line].[cit ] Dostupné na internete: [on-line].[cit ] Dostupné na internete: [on-line].[cit ] Dostupné na internete: [on-line].[cit ] Dostupné na internete: [on-line].[cit ] Dostupné na internete: INÉ ZDROJE 23. KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike s. Sprievodca 72

73 ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK OBRÁZOK 1 Vplyv štádia spoločnosti a jej veľkosti na typ financovania OBRÁZOK 2 Zdroje financovania malých a stredných podnikov OBRÁZOK 3 Prehľad ročných investícií za rok 2006 a TABUĽKA 1 Výhody a nevýhody rizikového kapitálu TABUĽKA 2 Definícia rizikového kapitálu TABUĽKA 3 Základná charakteristika jednotlivých typov investícií rizikového kapitálu TABUĽKA 4 Porovnanie bankového úveru a financovania prostredníctvom rizikového kapitálu TABUĽKA 5 Klasifikácia malých a stredných podnikov TABUĽKA 6 Ponuka privátneho rizikového kapitálu v SR TABUĽKA 7 Počet respondentov

74 ZOZNAM SKRATIEK a pod. - a podobne a.s. - akciová spoločnosť CEE - Stredná a Východná Európa EBOR - Európska banka pre obnovu a rozvoj EK - Európska komisia EÚ - Európska únia EUR - euro (mena) EVCA - Európska asociácia rizikového kapitálu GDP (HDP) - Hrubý domáci produkt IPO - Počiatočná verejná ponuka k.s. - komanditná spoločnosť MBI - Odkúpenie podniku externým manažmentom MBO - Odkúpenie podniku interným manažmentom mil. - milión mld. - miliarda MSP - Malé a stredné podniky OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OR - Obchodný register PHARE - Poľsko - Maďarsko: pomoc pri ekonomickej reštrukturalizácii RK - Rizikový kapitál Sk - Slovenská koruna SLOVCA - Slovenská asociácia rizikového kapitálu SPPF - Slovenský post privatizačný fond SR - Slovenská republika s.r.o. - spoločnosť s ručením obmedzeným tzv. - takzvaný USA - Spojené štáty americké Z. z. - Zbierka zákonov 74