BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA. zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Transcription

1 BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica BURZA CENNÝCH PAPIEROV V BRATISLAVE BAKALÁRSKA PRÁCA Szépová Erika Apríl

2 BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonomie a financií BURZA CENNÝCH PAPIEROV V BRATISLAVE BAKALÁRSKA PRÁCA Autor: Szépová Erika Bankovní manaţment Vedúci bakalárskej práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica Apríl

3 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, ţe bakalársku prácu som vypracovala samostatne, na základe vlastných teoretických poznatkov a s pouţitím uvedenej literatúry. V Galante, Szépová Erika 2

4 POĎAKOVANIE Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce pánovi Ing. Valérovi Demjanovi PhD. za cenné rady a pripomienky pri vypracovaní tejto práce. V Galante, Szépová Erika 3

5 ABSTRAKT Szépová Erika Burza cenných papierov v Bratislave Bakalárska práca Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica, 2009 Počet strán: 52 Cieľom tejto bakalárskej práce je priblíţiť fungovanie burzy ako centrálneho orgánu finančných trhov. Práca obsahuje teoretické poznatky o finančnom trhu. Venuje sa kapitálovému trhu a peňaţnému trhu. Definuje pojem burza, jej históriu, druhy búrz, vývoj burzového práva, postavenie burzy na trhu. Zaoberá sa systémom a typom obchodovania s cennými papiermi, organizáciou na kapitálovom trhu, mimoburzovými trhmi. V práci sú spomenuté postupy na prijímanie cenných papierov a podmienky členov, ktoré treba spĺňať na trhu burzy. Záverečná kapitola je venovaná Slovenskému akciovému indexu a jeho vývoju za rok Základné pojmy: zákon, burza, trh, cenné papiere, právo, právnická osoba, medzinárodná regulácia, obchodovanie, Burza cenných papierov v Bratislave, centrálny depozitár cenných papierov SR, Slovenský akciový index (SAX). 4

6 ABSTRACT Szépová Erika Bratislava stock exchange Bachelor composition Bank Institut highschool Praha, foreign highschool Banská Bystrica Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica, 2009 No. of pages: 52 The main goal of my bechelor thesis is to approximate the functioning of the Stock exchange as the central authority of financial markets. The thesis contains the theory of financial market. It conserns the capital market and the money market. I try to explain the concept of exchange, it s history, the types of exchange, the development of exchange law and the position of the exchange on the market. The thesis is dealing with the system and different kinds of stock marketing, organisation of the stock market, and after-hours dealing. There is the stock quotation mentiond as well as the conditions that must be hold when a subject is aproaching the stock exchange. The final part is devoted to Slovak stock index and it s development in the year Basics: act of law, exchange, market, stocks, justice, corporation, international regulation, marketing, Bratislava stock exchange, central depository of stocks in SR, Slovak share - index 5

7 Obsah Úvod 8 I. Kapitola 1. Burzy Vývoj burzového práva Právna podstata burzy Vznik burzy cenných papierov Zaloţenie a vznik komoditnej burzy Členenie búrz Obchodný systém a stanovenie ceny burzy Medzinárodná regulácia v oblasti burzovníctva Mimoburzové trhy 33 II. Kapitola 2. Burza cenných papierov v Bratislave Členenie finančného trhu Kapitálový trh Charakteristika burzy a členenie búrz Systém burzy Peňaţné burzy Postup prijímania cenných papierov na trh burzy Obchodovanie s cennými papiermi Obchodné dni Zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov Inšpekčná činnosť Burzy cenných papierov Bratislava 44 III. Kapitola 3 Slovenský akciový index SAX História indexu SAX Vývoj indexu SAX za rok

8 Záver 51 Pouţitá literatúra Prílohy Pouţité skratky 7

9 Úvod Trh organizovaný na burzových pravidlách sa historicky vyvinul ako výsledok potreby dosiahnuť účelnú koordináciu v rýchlosti, prehľadnosti a vecnosti vzájomných obchodných vzťahov. Organizácia obchodu na burzových princípoch si od svojho vzniku vyţadovala vytváranie právneho základu, v ktorom sa obchod vyvíjal. Bez znalostí ekonomických výhod burzového obchodu a jej právnej regulácie sa nedá na burzovom trhu úspešne podnikať. K dosiahnutiu určitého cieľa bolo neodkladné previesť analýzu stavu právnej úpravy burzy a burzových obchodov v štátoch kde existujú burzy svetového významu a v štátoch s typom právnej kultúry, v ktorom sa v minulosti československé burzové právo vyvíjalo. Pramene burzového práva vznikli v novovzniknutom štáte Československo, ktoré sa po osamostatnení obidvoch štátov rozvetvilo na dva druhy práv. Cieľom tejto bakalárskej práce je charakterizovať burzu všeobecne, vznik burzy cenných papierov, ktorú upravuje zákon SR a Slovenský akciový index SAX. V prvej kapitole som sa zamerala na všeobecný popis burzy, vznik, vývoj burzy a burzového práva od jej začiatku aţ po súčasnosť. Venovala som sa histórii, kde som spomenula druhy búrz, obchodovanie s tovarom a sluţbami, taktieţ vývojom burzového práva od roku Druhá kapitola je venovaná problematike finančného trhu, jeho podstate a členeniu. Ide hlavne o peňaţný trh a kapitálový trh, ktorý sa venuje obchodovaniu s cennými papiermi organizátormi ako napríklad: peňaţné burzy, mimoburzové inštitúcie, banky, poisťovne, penzijné fondy. Obsahom práce je delenie peňaţných búrz, systém burzy a jej vznik na Slovensku. Zamerala som sa na teoretické informácie ohľadom postupu na prijímanie cenných papierov na trh burzy, obchodovaniu na regulovanom voľnom trhu a trhu kótovaných cenných papierov. V tretej kapitole som spomenula Slovenský akciový index SAX, jeho históriu vznik a vývoj. 8

10 Kapitola I. 1. Burzy Pojem burza je z historického hľadiska označenie zvláštneho druhu stretnutia obchodníkov, na ktorom sa uskutočňoval nákup a predaj tovarov, ktoré neboli na trhu fyzicky prítomné. 1 Pojem burza môţeme rozdeliť do štyroch základných skupín: burza ako miesto, kde sa obchoduje z tohto hľadiska burzu rozumieme ako priestor a miesto, kde sa pravidelne schádzajú a stretávajú obchodníci v určitých dobách, aby tu uzatvorili obchod. burza ako stretnutie obchodníkov burzu berieme z hľadiska času a osôb, ako miesto stretnutia záujemcov za účelom uzatvárať obchod. burza ako forma trhu burza ako trh je charakterizovaná sústredením ponuky a dopytu po tovaroch veľkých objemov, s ktorými sa na burze obchoduje ale nie sú na burze prítomné. burza ako právnická osoba organizujúca trh burzu chápeme ako inštitucionálnu zloţku trhu a jej úlohou je organizovať trh. Charakteristické znaky burzy ako zvláštnej formy trhu: - riadenie a organizovanie právnickou osobou - osobné obmedzenie len pre určité subjekty - predmetom trhu je tovar vo veľkých objemoch - fyzická neprítomnosť tovaru - definované miesto trhu - štandardizované podmienky trhu - stály dohľad nad trhom Pod pojmom burzové právo rozumieme súhrn právnych noriem, ktoré upravujú správanie sa subjektov na burze ako určitej forme trhu. Je súčasťou obchodného práva. 1 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza,prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.17 9

11 Normy burzového práva delíme: normy, ktoré upravujú materiálnu stránku burzového trhu (hmotné burzové právo) - normy upravujúce organizáciu burzy (organizačné burzové právo) - normy upravujúce obchodovanie na burze (záväzkové burzové právo) normy, ktoré upravujú rozhodovanie sporov z burzových obchodov (procesné burzové právo) Vznik a vývoj burzy úzko súvisí so vznikom a rozvojom obchodovania na trhu. Do dnešnej podoby prešla burza dlhodobým vývojom. Spočiatku boli trhy nepravidelnými, neskôr pravidelnými verejnými stretnutiami kupcov a ţivnostníkov spojené s oslavami cirkevných sviatkov a podujatí, kde ponúkali svoje naturálne tovary obyvateľstvu. Veľtrhy boli stretnutia kde sa zhromaţďovali kupci a ţivnostníci za účelom obchodovania medzi sebou. Bol to trh, ktorý slúţil výlučne k veľkoobchodu. Trh je mechanizmus prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, aby určili ceny a mnoţstvá tovarov a sluţieb 2. Trh je teda charakterizovaný miestom, časom, subjektom a vznikajúcim vzťahom (výmena tovaru za peniaze). Burza ako zvláštny druh trhu vzniká vtedy, keď sa na trhu objavuje tovar zastúpený cennými papiermi, zo začiatku vo forme zmenky. 3 Význam týchto prvých búrz bol len miestny a ich základom boli obchody so zmenkami a mincami. Prvé obdobie vývoja burzy v Európe začalo v 12. a 13. storočí v talianskych mestách. Obchodníci sa schádzali okolo konzulárnych domov, tzv. loggií. Miesta obchodovania sa nazývali loggiami. Tu sa rozvíjal obchod so zmenkami. Prvé obdobie vzniku búrz končí rokom 1531, kedy bola vybudovaná prvá zvláštna burzová budova v Antverpách. V tomto období boli predmetom burzových obchodov zmenky a mince. 2 Nordhaus,W.D. a Samuelson,P.A.: Ekonómia, Elita Bratislava, ISBN X,str.27 3 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.19 10

12 Druhé obdobie vývoja burzy začína rokom 1531 a končí v roku 1631 zaloţením amsterdamskej burzy. Burzy sa začali rozširovať po celej západnej Európe a naberali medzinárodný význam. Okrem cenných papierov sa začal objavovať ako predmet obchodu tovar. Obdobie moderných búrz - vzniknutím amsterdamskej burzy začalo obdobie vzniku modernej burzy. Na amsterdamskej burze sa vyvinuli techniky moderných burzových obchodov a špekulácií v súvislosti s rozvojom obchodu s novým druhom cenných papierov akcie, obligácie. Vznik tovarovej burzy sa začal neskôr ako burza cenných papierov. Dôvodom boli technické problémy, ktoré neumoţňovali rýchly pohyb veľkého objemu tovarov. Prvá tovarová burza bola zaloţená v Amsterdame v roku Obchodníci sa schádzali dvakrát do týţdňa a obchodovali s obilím. Koncom 19. storočia sa začalo rozvíjať obchodovanie, pri ktorom tovar nebol k dispozícii na danom mieste, tzv. dodacie obchody. Neskôr sa vyvinuli terminované špekulačné obchody. Najväčšie terminované obchody boli na veľkých medzinárodných burzách v 20. storočí v USA, Kanade a Veľkej Británii. Z dôleţitých tovarových búrz vznikla v Anglicku zo schôdzok anglických obchodníkov obchodujúcich s ruskými prístavmi na Balte v rokoch asociácia Baltic, v roku 1796 vzniká burza v Berlíne a v roku 1771 vo Viedni. V roku 1811 vznik obchodného strediska v Anglicku - London Commercial Sale Rooms. V USA vznik prvej oficiálnej tovarovej burzy v polovici 19. storočia Chicago Board of Trade a New-York produce Exchange 4. Vývojové trendy búrz v 20. storočí - v 20. storočí majú klesajúcu tendenciu miestne burzy a významnejšími sa stávajú veľké medzinárodné burzy s terminovanými obchodmi (futures). Posledným vývojovým trendom v oblasti burzového obchodu je jeho automatizácia prostredníctvom diaľkového prenosu dát s vyuţitím výpočtovej 4 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.21 11

13 techniky, ktorá prináša zásadnú zmenu v doterajšom chápaní burzového obchodu. Koncom 80. rokov sa začali prudko rozvíjať obchody s opciami. Druhy búrz: Burzy efektívne a komoditné Základným kritériom členenia búrz na rôzne druhy je predmet burzového obchodu, čiţe charakter tovaru, s ktorým sa obchoduje. Predmetom burzového tovaru nemôţe byť akýkoľvek tovar. Z pohľadu burzového trhu vyplýva, ţe predmetom burzového obchodu môţe byť len tovar určený podľa druhu a zastupiteľnosti, ktorý v čase uzavretia obchodu nie je individualizovaný. To znamená, ţe tovar nie je na burzovom trhu fyzicky prítomný. Nie však kaţdý zastupiteľný tovar je aj moţným predmetom burzového obchodu. Okruh tovarov, s ktorými je moţné na burze obchodovať vymedzuje burzový zákon. Tovar, ktorý je predmetom burzového obchodu sa delí do dvoch základných skupín: tovar ideálny - sú to cenné papiere, devízy, zlato tovar, v podobe hmotných predmetov alebo služieb komodity. Podľa predmetu burzového obchodu rozlišujeme: burzy efektové členia sa na burzy cenných papierov a burzy devízové, burzy tovarové (komoditné) delia sa : o burzy obecné moţno obchodovať s akýmkoľvek druhom burzového tovaru o burzy špeciálne kde sa obchoduje len s jedným alebo s určitými druhmi tovarov. Na komoditných burzách sa obchoduje aj so sluţbami (napr. dopravné, poisťovacie...). Sú však burzy kde sa obchoduje len so sluţbami, napr. The Baltic Exchange zmluvy o prevádzke lodí a lietadiel. 12

14 V prípade obchodovania prostredníctvom elektronickej podoby sa obchoduje s mnohými finančnými aktívami a sluţbami 5. Predmetom obchodu na jednej burze môţu byť aj efekty a komodity (reálny tovar) tieto burzy sa označujú za všeobecné 6 (napr. Viedenská burza, Praţská burza). Prvým predmetom burzového obchodu boli cenné papiere ( zmenky, akcie, obligácie), pretoţe sú zastupiteľné. Obchod s nimi môţe ale prinášať riziká pri platobnej neschopnosti vydavateľa cenného papiera. Z toho dôvodu boli zavedené prísne pravidlá pre pripustenie cenných papierov na burzový obchod. Podľa pravidiel a požiadaviek sa rozlišuje trh na : úradný, regulovaný a voľný. Burzy tovarové reálne a tovarové termínové. Burzy reálne tovar, ktorý v dobe uzavretia obchodu existuje a musí byť reálne dodaný. Burzy termínové tovar, ktorý v dobe dodania reálne neexistuje, nie je vyprodukovaný alebo existuje, ale má byť dodaný neskôr, podľa uzatvorenej zmluvy. 1.1 Vývoj burzového práva Patent Marie Teresie z roku Burzové právo pramení z práva rakúskeho a uhorského. Prvým prameňom bol patent cisárovnej Márie Terézie zo dňa , ktorým bola zaloţená prvá burza cenných papierov vo Viedni ako stredisko obchodu s cennými papiermi. 5 Nordhaus,W.D. a Samuelson,P.A.: Ekonómia, Elita Bratislava, ISBN X,str.26 6 Chovancová,B. a kolektív: Finančný trh, Iura Edition Bratislava 2006, ISBN , str

15 Dekrét je veľmi kvalitný burzový predpis, ktorý určuje predmet burzového obchodu, burzovú dobu, miesto konania burzových zhromaţdení, sprostredkovanie obchodu oprávnenými maklérmi, dohodnutú sumu, zakazoval nelegálne sprostredkovanie obchodu a zavádzal policajný dozor. Patent z roku V dôsledku vojnových udalostí burza zanikla. Dňa bol vydaný nový patent na zriadenie burzy. Obsahoval 31 článkov o organizácii burzy a burzových obchodoch. Vznikla len burza s cennými papiermi, valutami a devízami, tovarová burza nebola dovolená. Boli vydané zákony o burzách, obchodný zákonník, zákon o organizácii búrz, zákon o obchodných dohodách a makléroch, novela zákona o organizácii búrz 7. Vývoj v rokoch Pramene burzového práva Prvý deň vzniku československého štátu v roku 1918 bol vydaný zákon č. 11/1918 Zb.z., ktorý riešil právne pomery na území novovzniknutého štátu. Po vzniku samostatného štátu v burzovom práve existovali dva druhy práv. V Čechách platilo právo rakúske a na území Slovenska právo uhorské. V Čechách existovali dva druhy búrz: Praţská burza pre cenné papiere a tovary a Praţská plodinová burza. Na území Slovenska neexistovala v roku 1918 ţiadna burza. Keď mala byť začiatkom 20. storočia zriadená burza v Bratislave musel byť vydaný zvláštny zákon. Zákon bol zo dňa č. 69/1922 Zb.z o plodinovej burze v Bratislave a o zákaze terminovaných obchodoch s obilím a mlynárskymi výrobkami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 8. 7 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.29 14

16 Právne postavenie a zriaďovanie burzy. Burza ako právnická osoba mohla byť zriadená len so súhlasom príslušného štátneho orgánu a na Slovensku len zákonom, pretoţe tu obecný burzový zákon neexistoval. Súhlas k zriadeniu burzy malo právo dať ministerstvo poľnohospodárstva. Samospráva burzy spočívala v tom, ţe si sama burza vydávala štatút (stanovy), v ktorých určovala svoju organizáciu a štát nezasahoval do zloţenia orgánu burzy (s výnimkou búrz plodinových). Návrh štatútu spracovala burzová rada, štatút schvaľovalo ministerstvo financií s dohodou ministerstva obchodu a štatút plodinových búrz s dohodou ministerstva poľnohospodárstva. Štatút obsahoval: - Určoval tovary, ktoré môţu byť predmetom burzového obchodu, - Podmienky vzniku a zániku členstva, - Určenie osôb, ktoré môţu navštevovať burzu, - Práva a povinnosti členov a návštevníkov burzy, - Spôsob, ako sa budú získavať prostriedky na činnosť burzy. Zásady vnútornej organizácie burzy. Zákonné predpisy boli rámcové, vnútornú organizáciu burzy riešil štatút burzy, platili predpisy rakúske, zákon č. 69/1922 Zb. z. obsahoval ustanovenia o správe burzy 9 (burzová rada). Do právomoci burzovej rady vyplývajúcej priamo zo zákona patrilo právo vydávať pravidlá pre uzatváranie a vybavovanie burzových obchodov, určovať burzovú dobu, spravovať hospodárske záleţitosti burzy a všetko čo bolo podľa zákona a štatútu burzy potrebné k dosiahnutiu účelu burzy. Do právomoci burzovej rady patrilo určovanie a vyhlasovanie v ústrednom kurzovom liste kurz tovarov, ktoré boli predmetom burzových obchodov. Burzová rada dávala tresty návštevníkom burzy za porušovanie poriadku na burze. Zodpovednosť burzovej rady spočívala v tom, ţe mohla byť zbavená funkcie alebo mohla byť rozpustená 9 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.30 15

17 v prípade porušenia zákona alebo štatútu alebo v prípade zanedbávania svojich povinností. Členovia burzy. Boli to dlhodobí návštevníci burzy, ktorí sa mali právo zúčastňovať burzových obchodov. Pri plodinových burzách boli členovia menovaní. Štátny dohľad nad burzami. Dozor nad burzou vykonávali burzoví komisári menovaní ministerstvom financií, obchodu a poľnohospodárstva. Burzy boli podriadené miestnej politickej správe (miestne úrady), aj orgánom štátnej správy. Úlohou burzového komisára bolo: - kontrolovať dodrţiavanie burzových predpisov a štatútu burzy, - vytýkať zistené chyby, - zakročiť v prípade neodstránenia chýb prostredníctvom miestnej politickej správy - dohľad pri stanovení kurzu na burze tovarov Ústredné orgány štátnej správy mali právo: - dávať súhlas k zriadeniu burzy, - schvaľovať štatút burzy a jeho zmeny, - odvolávať a rozpúšťať burzovú radu a zriaďovať dočasnú správu, - dočasne alebo trvale uzavrieť burzu, - schvaľovať regulatív na zisťovanie kurzu Burzové zhromaždenie. V súvislosti s úpravou burzového zhromaţdenia vymedzovali burzové zákony okruh osôb, ktoré mohli navštevovať burzu (návštevníci burzy). Miesto a dobu konania určoval štatút. Podľa obecného burzového zákona boli z navštevovania burzy vylúčení: o osoby ţenského pohlavia o osoby, ktoré nemali právo spravovať svoj majetok 16

18 o skrachované subjekty v dobe konkurzu, ak aj v prípade skončenia konkurzu boli obvinené za zavinenie krachu, tak ďalšie tri roky po odpykaní trestu o takí, ktorí neplnili záväzky z burzových obchodov aţ do doby splnenia záväzku o takí, ktorým bolo burzovou radou zrušené právo navštevovať burzu z dôvodu porušovania burzových predpisov alebo rozširovania nepravdivých povestí, po dobu, ktorú im to bolo zakázané o takí, ktorí v dôsledku odsúdenia za trestný čin nemohli byť zvolení do obecného zastupiteľstva, po dobu trvania tejto prekáţky o takí, ktorí nemohli z dôvodov uvedených v zákone prevádzkovať obchod alebo ţivnosť. Dôvody vylúčenia mohli byť trvalé alebo dočasné. o o o o Plodinovú burzu mohli navštevovať 10 : fyzické osoby, ktoré sa svojim povolaním zaoberali výrobou, odbytom, alebo spracovaním predmetov pripustených k burzovému obchodu, ďalej obchody poisťovacie, dopravné, pôţičkové, zasielateľské a skladné a osoby, ktoré sa zaoberali poţičiavaním vriec. obchodné spoločnosti, druţstvá, právnické osoby, ktoré prevádzkovali niektorú z vyššie uvedených činností zástupcovia verejných správnych zborov a fondov, ktorí boli poverení verejnou správou ţeny obchodníčky, pokiaľ spĺňali vyššie uvedené poţiadavky alebo prevádzkovali ţivnosť vdovským právom. Osoby oprávnené k burzovým obchodom. Zúčastňovať burzy sa mohli návštevníci burzy, osoby, ktorým to dovoľoval zákon a sprostredkovaní burzovými dohodcami. 10 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.33 17

19 Sprostredkovatelia burzových obchodov. - sa nazývali dohodcovia. Rozlišovali sa dohodcovia: obchodní a burzoví súkromní (agenti). Zákon č. 69/1875 definoval obchodného dohodcu ako úradne zriadeného prostredníka v obchodných záleţitostiach. Dohodcom sa mohol stať len rakúsky, neskôr československý štátny občan, plnoletý, bezúhonný, svojprávny, ktorý zloţil senzálsku skúšku pred burzovou radou. Miesta burzových senzálov boli obsadzované na základe konkurzov. Pred nástupom do úradu musel burzový senzál zloţiť na miestnom úrade prísahu a potom obdrţal menovací dekrét. Predmet burzových obchodov a burzový kurz. Predmet burzového obchodu mohol regulovať aj štát. Výnimkou bola plodinová burza. Ustanovenie o predmete obchodu mal zákon č. 69/1922 Zb.z, v ktorom sa hovorilo, ţe predmetom obchodu na plodinovej burze v Bratislave sú plodiny poľného hospodárstva spravidla obilie a mlynárske výrobky prípadne iný tovar, ktorý je uvedený v štatúte burzy 11. Na efektových burzách, určoval minister financií po vypočutí burzovej rady s akými cennými papiermi sa bude obchodovať a zaznamená sa kurz v úradnom kurzovom liste. Burzový kurz sa stanovoval kaţdý burzový deň. Burzové uzancie. Burzové zákony charakterizovali burzové uzancie ako pravidlá pre uzatváranie a vybavovanie burzových obchodov vydávaných v medziach zákona burzovou radou. Na všeobecných burzách vydávala burzové uzancie burzová rada. Štatút burzy určoval spôsob vyhlásenia uzancií. Výnimku tvorili plodinové burzy. Štát mal právo zasahovať do tvorby burzových uzancií, z dôvodu zákazu terminovaných obchodov. 11 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.36 18

20 Na Slovensku sa návrh uzancií predkladal priamo ministerstvu. Uzancie schvaľovalo ministerstvo poľnohospodárstva, financií a obchodu. Druhy burzových obchodov. Burzový zákon z r sa zmieňuje o obchodoch: diferenčných, záloţných, prolongačných a stravných. Vývoj po roku Vznik dvoch samostatných centier na prípravu burzy cenných papierov: - Praha - Bratislava Premeny burzového práva. Takmer po 40-tich rokoch bol postavený nový základ burzového trhu v ČSFR prijatím dvoch burzových zákonov. - Zákon o burze cenných papierov, zákon č. 214/1992 Zb. z., neskorší zákon č. 429/2002 Zb. z., - Zákon o komoditných burzách, zákon č. 229/1992 Zb. z., v znení zmeny zákona č. 249/1994, - Zákon 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ( ruší predpis 229/1992 Zb. z. ) Zákon č. 519/1991 Zb. z., a zákon č. 263/1992 Zb. z. upravuje rozhodovanie sporov z burzových obchodov súdmi. Dôleţitý zákon je zákon č. 98/1963 Zb. z., o rozhodovacom riadení v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodovacích nálezov, Predpis Správny rád, zákon č. 71/1967 Zb. z., v ktorom sa postupuje pri rozhodovaní záleţitostí, ktoré sa týkajú búrz a burzových obchodov, 19

21 Zákon SNR č. 418/1991 Zb. z., o štátnej kontrole a zákon ČNR č. 552/1991 Zb. z., o štátnej kontrole, podľa ktorého postupovali burzoví komisári na komoditných burzách pri výkone štátneho dozoru. Pre oblasť cenných papierov, úpravu a obchodovanie na burze upravuje obchodný zákonník úprava akcií, zákon č. 530/1990 Zb. z., o dlhopisoch a zákon č. 248/1992 Zb. z., o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ktorý upravuje podielové listy. Zákon č. 21/1992 zb. z., upravuje oprávnenie bánk pri obchodovaní s cennými papiermi. 1.2 Právna podstata burzy. Burzy sú právnické osoby verejného práva alebo právnické osoby súkromného práva. Staršia právna náuka tieto pojmy rozlišovala a v štátoch západnej Európy sa toto delenie vyuţíva aj v legislatíve (rakúsky burzový zákon z roku 1989) 12. Pojem burzy ako právnickej osoby je v jednotlivých právnych rádoch značne diferencované. Napriek tomu burzy môţeme rozdeliť do dvoch základných skupín: Burzy zriadené podľa noriem práva obchodného alebo občianskeho na základe súkromnej iniciatívy obchodníkov. Sú osobami súkromného práva vo forme akciových spoločností, spoločností s ručením obmedzením, vo forme druţstva aj spolku. Burza je ako súkromnoprávna inštitúcia, ktorá môţe vzniknúť bez štátnej regulácie alebo po udelení štátneho súhlasu ( licencia, koncesia). Burzy zriadené ako právnické osoby verejného práva sú typické hlavne pre kontinentálnu Európu. Majú charakter verejnoprávnej korporácie, ktorá je zaloţená štátom (zákonom, správnym aktom) alebo obcou alebo zriadenie trhu, ktoré môţe prevádzkovať nositeľ právnej subjektivity so štátnym súhlasom. 12 Dědič,J.: Burza cenných papírů a komoditní burza, Prospektrum Praha 1992, ISBN ,str.49 20

22 Právna povaha búrz v Českej republike a v Slovenskej republike. Vyššie uvedené rozdelenie právneho postavenia búrz ako právnických osôb platí aj v Českej a Slovenskej republike. Spoločné majú to, ţe sa jedná o súkromnoprávne inštitúcie s niektorými prvkami verejnoprávnej regulácie. Zákon č. 214/1992 Zb. z. a zákon č. 229/1992 Zb. z. vychádza z chápania burzy ako právnickej osoby súkromného práva typu korporácie podriadenej štátnemu dohľadu. Skutočnosťou je, ţe burza má vznikať ako výsledok potrieb účastníkov trhu a nie výsledkom vôle štátu. Súkromnoprávny charakter burzy spočíva v tom, ţe - môţe byť zaloţená len subjektom súkromného práva, ktorý má záujem na jej prevádzkovaní a to so súhlasným prejavom jej vôle a z jej vôle môţe byť aj zrušená, - nemá právo vydávať správne akty, - je vlastníkom vecí, ktoré sú v jej majetku, - za porušenie svojich záväzkov zodpovedá svojim majetkom a štát neručí za jej záväzky a tieţ burza neručí za záväzky štátu. Inak sa po právnej stránke tieto dva druhy búrz líšia. Burza cenných papierov má právnu formu akciovej spoločnosti. Riadi sa ustanoveniami obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 214/1992 Zb. z. nestanovuje inak. Komoditná burza nemá formu obchodnej spoločnosti, ale má úpravu korporácie sui generis. Ustanovenie obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzením sa na komoditnej burze sa pouţíva len podporne, pokiaľ burzový zákon nemá inú úpravu. Chápanie komoditnej burzy vychádza z názoru, ţe burza je nezisková inštitúcia, ktorá slúţi na organizovanie burzového obchodu, ale sa tohto obchodu nezúčastňuje. Jej cieľom nie je dosiahnutie zisku a získanie prostriedkov k ďalšej podnikateľskej činnosti, ale organizovanie obchodu a zaistenie prostriedkov na fungovanie a ďalší rozvoj burzy. Návštevníci burzy platia stanovené poplatky 13. Neziskový charakter spočíva v tom, ţe poplatky slúţia na krytie fungovania burzy a v prípade dosiahnutia zisku sa tento 13 Zákon č. 229/1992 Zb. z o komoditných burzách v znení zmeny zákona č. 249/

23 zisk nerozdeľuje medzi členov burzy, ale sa pouţije na rozvoj burzy (zakúpenie techniky, zabezpečenie prevádzky a iné). 1.3 Vznik burzy cenných papierov Úprava zákonov o burzách v Slovenskej republike. Zákon č. 214/1992 Zb. z., po úprave z roku 2002, zákon č. 429/2002 Zb. z. 14. Zakladatelia burzy cenných papierov Burza cenných papierov má právnu formu akciovej spoločnosti, preto sa jej zakladanie riadi ustanoveniami obchodného zákonníka o zakladaní akciových spoločností s obmedzeniami vyplývajúcimi so zákona č. 429/2002 Zb. z.. Zakladateľom burzy môţe byť len obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, poisťovňa alebo banka a právnické osoby so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Burzu môţe zaloţiť najmenej desať zakladateľov. Zaloţenie burzy cenných papierov. Zakladateľom burzy môţe byť len obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, poisťovňa, banka a právnické osoby so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Burza môţe vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno. Zakazuje sa: o zmena podoby a formy akcií burzy, o vydávanie prioritných akcií burzou, o zmena právnej formy burzy, o predaj podniku burzy alebo jeho časti. Akcionárom burzy môţe byť len právnická osoba, ktorá môţe byť zakladateľom burzy, Fond národného majetku Slovenskej republiky a centrálny depozitár cenných papierov. 14 Zákon č. 429/2002 Zb. z o burze cenných papierov 2 22

24 Základné imanie burzy je najmenej Sk. Na burzu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Zahraničná burza so sídlom v členskom štáte alebo organizátor iného zahraničného regulovaného verejného trhu so sídlom v členskom štáte, ktorého činnosť je v súlade s predpismi Európskej únie upravujúcimi obchodovane s cennými papiermi. Povolenie na vznik a činnosť burzy 15. O udelení povolenia rozhoduje Úrad pre finančný trh na základe písomnej ţiadosti zakladateľov burzy. Musia byť splnené podmienky: o splatenie základného imania, o kvalifikované osoby, ktoré sa budú zúčastňovať na burze, prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami a podielov na základnom imaní, o odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť navrhovaných osôb do organizačnej zloţky, o schopnosť akcionárov burzy preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu burzy, o technická a organizačná pripravenosť na výkon činnosti burzy. Prílohou ţiadosti o povolenie je: o zakladateľská zmluva, o návrh stanov burzy, o návrh burzových pravidiel, o odborný ţivotopis, doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb navrhovaných do organizačnej zloţky, o výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, o písomné vyhlásenie zakladateľov, ţe na ich majetok nebol vyhlásený konkurz ani povolené nútené vyrovnanie, o doklad o splatení základného imania. Povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nemoţno ho previesť na inú osobu. Povolenie neprechádza na právneho nástupcu burzy ak nevznikol na základe predchádzajúceho súhlasu podľa 6 a splnení podmienok podľa Zákon č. 429/2002 Zb. z o burze cenných papierov 4, 5 23

25 Orgánmi burzy sú 16 : o valné zhromaţdenie, o predstavenstvo, o dozorná rada, o generálny riaditeľ. 1.4 Založenie a vznik komoditnej burzy Zákon č. 92/2008 Z. z., o komoditnej burze a o doplnení zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov upravuje zaloţenie, vznik, postavenie, činnosť, zrušenie a zánik komoditnej burzy 17. Komoditnou burzou je právnická osoba na území SR zriadená na organizovanie burzových obchodov na trhu tovarov a sluţieb. Komoditným burzovým obchodom je kúpa a predaj komodít a komoditných derivátov za podmienok určených týmto zákonom, stanovami, pravidlami, ak cena z tohto obchodu je zaznamenaná orgánom komoditnej burzy. Zaloţenie burzy. Burza vzniká zápisom do obchodného registra, na základe návrhu podaného zakladateľmi, ktorých podpisy musia byť úradne osvedčené. Burzu môţe zaloţiť najmenej päť zakladateľov. Základné imanie je najmenej 35 miliónov Sk, ktoré môţu tvoriť len peňaţné vklady a ich pôvod je moţné preukázať. Zakladatelia komoditnej burzy podávajú písomnú ţiadosť o udelenie povolenia Ministerstvu hospodárstva SR. Ţiadosť obsahuje: o obchodné meno a sídlo o výšku základného imania 16 Zákon č. 429/2002 Zb. z o burze cenných papierov 7 17 Zákon č. 92/2008 Z. z., o komoditnej burze a o doplnení zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 1, 7(4) 24

26 o ak je zakladateľom fyzická osoba, meno a priezvisko, obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto pobytu na území SR; ak je zakladateľom právnická osoba, obchodné meno, právnu formu, sídlo právnickej osoby, ak ide o osobu so sídlom v zahraničí, sídlo jej organizačnej zloţky umiestnenej na území SR a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, o meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu na území SR navrhovaných členov burzovej komory a členov dozornej rady, o údaje o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, o údaje o vecných, hospodárskych, technických, personálnych a organizačných predpokladoch na činnosť komoditnej burzy, o overené podpisy zakladateľov Prílohou ţiadosti je 18 : o návrh stanov a návrh burzových pravidiel, o zakladateľská zmluva, o návrh plánu obchodnej činnosti, opis obchodného a realizačného systému a návrh organizačnej štruktúry komoditnej burzy, o výpis z obchodného registra zakladateľov, o odborný ţivotopis, doklad o dosiahnutom vzdelaní a o odbornej praxi osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady, generálneho sekretára ich čestné vyhlásenia, ţe spĺňajú poţiadavky ustanovené týmto zákonom, o výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace osôb uvedených vyššie, o vyhlásenie, ţe ich úzke prepojenie s inou osobou nebráni alebo neobmedzuje účinný výkon dohľadu, o spôsob ustanovujúci pravidlá pre uzatváraní zmlúv, ich sprostredkovanie a splnenie, o doklad o splatení základného imania, o potvrdenie banky alebo pobočky zahraničnej banky o tom, ţe vedie beţný účet komoditnej burzy, 18 Zákon č. 92/2008 Z. z., o komoditnej burze a o doplnení zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 7(5) 25

27 o písomné vyhlásenie zakladateľov, ţe na ich majetok nebol vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia, o vyhlásenie o schopnosti akcionárov komoditnej burzy preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu komoditnej burzy, o doklad o zaplatení správneho poplatku za udelenie povolenia. Burzová komora je štatutárnym orgánom komoditnej burzy. Musí mať najmenej päť členov. Burzová komora navrhuje zmeny stanov a plánov obchodnej činnosti, vydáva opatrenia, navrhuje pravidlá, zabraňuje ohrozeniu činnosti burzy alebo záujmov jej akcionárov alebo účastníkov komoditného obchodu, určuje miesto, čas, poriadok burzových zhromaţdení, vykonáva dohľad nad činnosťou osôb oprávnených na komoditné obchody. Burza môţe vzniknúť len na základe a v medziach štátneho povolenia. Burza vznikne ku dňu zápisu do obchodného registra. Ţiadosť o zápis podpisujú všetci zakladatelia burzy. Podpisy musia byť úradne overené. Orgánmi komoditnej burzy sú 19 : o valné zhromaţdenie, o burzová komora, o dozorná rada o generálny sekretár. Burza ako ekonomická kategória je zvláštnou formou trhu. Burzy sú miestom, kde sa stretáva ponuka kapitálu a dopyt po ňom. Sprostredkúvajú financovanie rozsiahlych dlhodobých investícií. Bez dobre fungujúcich búrz nemôţe fungovať kapitálový trh, ktorého úlohou je zhromaţďovať disponibilný kapitál smerovať ho tam, kde je jeho pouţitie z národohospodárskeho hľadiska najúčelnejšie Zákon č. 92/2008 Z. z., o komoditnej burze a o doplnení zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov Chovancová,B. a kolektív: Finančný trh, Iura Edition Bratislava 2006, ISBN , str

28 Burzy sa líšia najmä oblasťou činnosti a funkciami, ktoré plnia. Kritériá členenia sú rôzne podľa predmetu burzového obchodu, podľa právnej formy, z hľadiska jej významu a podobne. V priebehu vývoja sa na burzách obchodovalo s rôznymi druhmi tovarov, peňazí a cenných papierov (zmenky, dlhopisy, akcie), čo viedlo k špecializácii búrz na určitý druh tovaru. 1.5 Členenie búrz 21. Z hľadiska predmetu obchodu sa burzy delia na: všeobecné, špecializované. Na všeobecných burzách sa obchoduje s rôznymi druhmi tovarov, kým na špecializovaných burzách sa obchoduje len s určitým druhom tovaru. Špecializované burzy sa delia: - burzy cenných papierov (efektové burzy) - devízové burzy, - burzy finančných futurít, - opčné burzy, - burzy sluţieb, - tovarové (komoditné) burzy. 21 Chovancová,B. a kolektív: Finančný trh, Iura Edition Bratislava 2006, ISBN , str

29 Burzy cenných papierov Na burzách cenných papierov sa obchoduje so zastupiteľnými cennými papiermi. Patria k nim rôzne formy dlhopisov, hypotekárne záloţné listy, akcie, investičné certifikáty a iné. Devízové burzy Na devízových burzách sa obchoduje s devízami, to je likvidnými, kedykoľvek splatnými pohľadávkami znejúcimi na cudziu menu, splatnými v cudzine. Vytvárajú sa tu kurzy devíz podľa ponuky a dopytu. Obchodujú tu len banky na svoj účet. Burzy finančných futurít Na burzách finančných futurít sa realizujú najmä termínované obchody, pričom tovarom sú devízy, rôzne úročené cenné papiere (štátne pokladničné poukáţky, depozitné certifikáty, obligácie), ale tieţ sa uzatvárajú obchody na akciové indexy. Burzy služieb Majú väčšinou charakter obchodu s lodnými priestormi a zaoberajú sa tieţ predajom lodí. V súčasnosti ich význam klesá, pretoţe tieto sluţby poskytujú priamo lodné spoločnosti alebo ich ponúkajú lodní brokeri mimo burzy. Tovarové (komoditné) burzy Na tovarových burzách sa obchoduje s rôznymi druhmi tovarov na základe predloţených vzoriek. Burzové obchody sa uzatvárajú obvykle na štandardizované mnoţstvo tovarov alebo násobky stanovené pre kaţdý druh tovarov. Predmetom obchodu sú najčastejšie typizované uchovateľné a prepraviteľné nerasty a suroviny, poľnohospodárske produkty a podobne. Rozdielnosť spoločensko ekonomických podmienok jednotlivých krajín, v ktorých vznikli burzy, sa prejavuje najmä ich právnou formou. 28

30 Z hľadiska významu sa burzy delia na: nadnárodné, medzinárodné, národné, regionálne, burzy na novovznikajúcich trhoch. Z hľadiska právnej úpravy sa burzy delia na: verejnoprávne ( organizované štátom ) súkromnoprávne ( zaloţené najmä na princípe akciovej spoločnosti ) Z hľadiska výpočtovej techniky sa burzy delia na 22 : úplne automatizované, čiastočne automatizované, mechanické burzy ( osobné kontakty ) Najdôleţitejšou burzou je burza cenných papierov, ktorá z hľadiska činnosti plní funkcie: - obchodnú umoţňuje investorom investovať ich úspory a, ak potrebujú likvidné zdroje, vymeniť ich cenné papiere za hotové peniaze. - alokačnú ak sa prostredníctvom burzy realizujú emisie a sekundárne obchodovanie s cennými papiermi, burza prispieva aj k správnemu rozmiestneniu investícií tam, kde je to potrebné. - cenotvornú tým, ţe burza vyrovnáva ponuku a dopyt po cennom papieri, určuje kurz a prispieva tým k oceneniu kapitálu. 22 Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, ISBN , str

31 - špekulačnú prispieva k zvýšeniu obratov pri obchodovaní, k vyššej likvidite kapitálového trhu. 1.6 Obchodný systém a stanovenie ceny na burze. Obchodné systémy búrz vo vyspelých krajinách sa líšia. V praxi sa stretávame z technického hľadiska s dvoma typmi búrz 23 : prezenčný typ burzy, elektronický typ burzy. Prezenčný typ burzy. Je to klasický burzový systém. Obchoduje sa formou burzového kriku. Burza má dve časti: parket a kulisu. Na parkete sa obchoduje s cennými papiermi kótovanými na burze. V kulise sa realizujú neoficiálne obchody ( nekótované obchody ), nazývajú sa exoty. Na prezenčných burzách sa obchoduje troma spôsobmi: - systém riadený príkazmi, - systém riadený cenou, - aukčný systém. Elektronický typ burzy. Tradičné obchody na burzách sú nahradzované pomocou počítačov. Tieto systémy dnes zabezpečujú obchody s veľkým mnoţstvom cenných papierov v priebehu niekoľkých sekúnd. 23 Chovancová,B. a kolektív: Finančný trh, Iura Edition Bratislava 2006, ISBN , str

32 Podľa stupňa výpočtovej techniky a jej vyuţitia pri burzových obchodoch rozlišujeme: - Order Routing System umoţňuje burzovým obchodníkom zhromaţďovať príkazy od svojich zákazníkov a na základe automatického triedenia ich prideľovať burzovým sprostredkovateľom. - Quatations Display System slúţi predovšetkým na informovanie o aktuálnej trhovej cene. Obchody sa realizujú prostredníctvom telefónov. - Order Execution System je bez burzového parketu prostredníctvom počítačového systému. Výhodou je rýchlosť realizácie burzových príkazov, zniţovanie transakčných nákladov, kvalitnejšie rozširovanie informácií, rast objemu obchodov, vyššia transparentnosť trhu. Vývoj svetového burzovníctva jednoznačne smeruje k elektronickým burzám. Typy príkazov pri obchodovaní. Kontakt medzi obchodníkmi s cennými papiermi a klientmi je často telefonický alebo realizovaný prostredníctvom spojovacej techniky, preto bolo potrebné zaviesť obchodné príkazy. Dve skupiny typov príkazov: limitované (obmedzujúce) príkazy, nelimitované príkazy, napríklad: Obchodný príkaz; obmedzujúci príkaz; denný príkaz; príkaz konaj do odvolania ; príkaz splň alebo to nechaj ; obmedzujúci príkaz na účet ; obmedzujúci príkaz zastav stratu ; príkaz kúp za korunový objem 24. Burzové informácie. 24 Chovancová,B. a kolektív: Finančný trh, Iura Edition Bratislava 2006, ISBN , str

33 Úlohou burzy je zverejňovať pre potreby investorov určitý súbor informácií, ktorý obsahuje: - informácie o trhových cenách cenných papierov a objeme obchodov s nimi, - informácie o kótovaní nových cenných papierov vrátane burzových prospektov emitentov cenných papierov, - informácie o dôleţitých zmenách obchodovaných cenných papierov, - burzové štatistiky, - vlastné výročné správy - pravidlá o obchodovaní, kótovaní, členstve a vyrovnaní burzových obchodov. Kurzy sa zverejňujú v špeciálnych kurzových lístkoch a finančných novinách. 1.7 Medzinárodná regulácia v oblasti burzovníctva. Napriek tomu, ţe väčšina obchodov s cennými papiermi sa realizuje na mimoburzových trhoch, venujú jednotlivé krajiny pozornosť začleňovaniu svojho burzovníctva do medzinárodných štruktúr. Jednotlivé krajiny sa líšia počtom búrz, právnou organizáciou, spôsobom regulácie, typmi búrz, začlenením obchodov s derivátmi na burzy. V európskych podmienkach boli väčšinou doteraz burzy podriadené štátnemu dozoru príslušného ministerstva a burzové obchody sa regulovali rôznymi administratívnymi opatreniami. Naopak v USA a vo Veľkej Británii existujú burzy ako samostatné a samo regulujúce inštitúcie a štátna regulácia sa obmedzuje na 25 : - dohľad nad dodrţiavaním burzových zákonov a predpisov, - zabezpečenie národohospodárskych záujmov, - zastupovanie záujmov investorov. V tridsiatich rokoch vznikla na riešenie problémov Medzinárodná kancelária cenných papierov, ktorej činnosť bola prerušená počas druhej svetovej vojny. 25 Chovancová,B. a kolektív: Finančný trh, Iura Edition Bratislava 2006, ISBN , str

34 V roku 1961 vznikla Medzinárodná federácia búrz cenných papierov so sídlom v Londýne. Zdruţuje takmer všetky burzy sveta. Jej základným orgánom je valné zhromaţdenie, ktoré volí 11- členný výkonný výbor na čele s prezidentom. Správnu činnosť vykonáva sekretariát so sídlom v Paríţi. Aktivizuje sa najmä pri harmonizácii burzového zákonodarstva, riešení nadnárodného klíringu, elektronizácii burzovníctva, budovaní globálneho svetového burzového trhu, obchodovaní s burzovými informáciami. V rámci EÚ pracuje aj Federácia búrz Európskeho spoločenstva. Jej cieľom je vytvoriť európsky finančný trh protiváhu americkému a japonskému trhu. Na tento účel je potrebné zabezpečiť liberalizáciu pohybu kapitálu, podnikania bánk a finančných inštitúcií, harmonizáciu burzových zákonov a vytvoriť európsku centrálnu burzu. V oblasti cenných papierov má nezastupiteľnú úlohu medzinárodná organizácia bezpečnostných komisií, ktorá zdruţuje 80 členov so sídlom v Montreale. 1.8 Mimoburzové trhy. Za najvýznamnejší mimoburzový trh sa v súčasnosti povaţuje over the counter market OTC (trh cez priehradku 26 ), kde sa obchoduje s cennými papiermi, ktoré nie sú umiestnené na burzách. V minulosti banky ako jediné inštitúcie sprostredkovávali obchody s cennými papiermi. Rozvoj likvidného OTC trhu podporili tvorcovia trhu, ktorí oznamujú nákupné a predajné ceny, za ktoré sú ochotní kedykoľvek nakupovať a predávať cenné papiere. Tvorcovia trhu zabezpečujú vysokú likviditu trhu a môţu efektívne riadiť riziko spojené s týmto trhom. Dôvodom rozvoja OTC trhu bola aj nedostupnosť búrz pre niektoré spoločnosti. Burzy si vyţadovali vysoké poplatky a tie si nové spoločnosti nemohli dovoliť. Mimoburzový trh nemal uvedené poţiadavky a neskôr bol vďaka svojej liberálnosti ziskový, lebo sa nové spoločnosti uchytili na trhu. Na burzách prebiehajú obchody vo vymedzenom časovom úseku, ktorý nevyhovuje investorom. 26 Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, ISBN , str

35 Najmä časové posuny medzi kontinentmi vedú k tomu, ţe investori dnes uprednostňujú mimoburzové trhy, kde sa obchoduje 24 hodín denne. OTC nástroje a obchodovanie sú len jemne regulované a to nepriamo cez národné legislatívne systémy, bankový dohľad a trhové autority. Ţiadne z hlavných finančných centier nemá OTC regulátora podobného ako pri bankách alebo cenných papieroch. Všeobecne sa dá povedať, ţe dohľad nad finančnými inštitúciami hrá dôleţitú, ale aj obmedzenú úlohu v zabezpečovaní hladkého fungovania OTC trhov. Mimoburzové trhy sú dnes veľkými konkurentmi búrz a moţno konštatovať, ţe najmä lokálne burzy v súčasnosti úplne strácajú svoj význam a opodstatnenie pre svoju existenciu, pretoţe ich funkcie v plnej miere na seba prevzali mimoburzové trhy. Vývoj OTC trhov je v súčasnej dobe veľmi dynamický a má rôzne úrovne vo vzťahu k regulačným a kontrolným mechanizmom aj riziku. Je to trh kde je riziko oveľa vyššie ako na burzovom trhu. 34

36 Kapitola II. 2. Burza cenných papierov v Bratislave. Finančný trh a jeho podstata Trhová ekonomika, formovanie a fungovanie sú zaloţené na pôsobení trhu. Trh predstavuje procesy predaja a kúpy medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi na finančno ekonomickom základe. Finančný trh moţno definovať ako formu trhu, na ktorom finanční sprostredkovatelia zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi ekonomickými subjektmi. Systém finančných nástrojov, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje presun voľných peňaţných prostriedkov z prebytkového sektora ekonomiky do deficitného sektora ekonomiky je bohatý. Tvoria ich vklady, úvery, faktoring, forfaiting, lízing, valuty, devízy, poistná ochrana, zaistenie a cenné papiere. Na finančnom trhu existuje veľa finančných inštitúcií, ktoré členíme na: Bankové inštitúcie (banky, sporiteľne) poskytujú všetky sluţby alebo sa zameriavajú len na určité sluţby (hypotekárne banky, stavebné sporiteľne..). Poisťovacie spoločnosti (ţivotné poisťovne, penzijné fondy, všeobecné poisťovne). Nebankoví finanční sprostredkovatelia (peňaţné burzy, brokerské spoločnosti, mimoburzové inštitúcie, v minulosti RM Systém Slovakia, a.s. správcovské spoločnosti, investičné fondy, obchodníci s cennými papiermi) organizujú obchody s finančnými nástrojmi, zabezpečujú diverzifikáciu a zlučovanie rizika kolektívnym investovaním Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, ISBN , str

37 Dôleţitou funkciou finančného trhu je prerozdeľovacia funkcia, ktorá sprostredkúva na jednej strane zmenu drţby finančných nástrojov (vlastníckych práv) a na druhej strane zabezpečuje likviditu cenných papierov, čiţe v prípade potreby premeniť na peňaţnú hotovosť s malým rizikom straty. 2.1 Členenie finančného trhu Finančný trh sa člení z časového hľadiska a z hľadiska účelu pouţitia finančných prostriedkov na: peňažný trh a kapitálový trh. Z vecného hľadiska na : úverový trh, trh cenných papierov, trh derivátov, devízový trh, trh drahých kovov, poistný trh, Členenie na primárny a sekundárny trh. Primárny trh predstavuje nové emisie cenných papierov a sekundárny trh je trhom uţ emitovaných cenných papierov. Členenie na osobný a anonymný trh. Osobný je taký, na ktorom predávajúci a kupujúci uskutočňujú obchody priamo medzi sebou a anonymný, na ktorom sa obchody uskutočňujú prostredníctvom sprostredkovateľov. Z hľadiska organizovanosti na : organizované neorganizované 36

38 napríklad. bankovo organizované, burzovo organizované, organizované mimoburzovými inštitúciami, v minulosti RM Systém Slovakia, a.s Kapitálový trh Jednou z najdôleţitejších inštitúcií kapitálového trhu sú organizátori obchodovania s cennými papiermi peňaţné burzy, mimoburzové inštitúcie, inštitúcie kolektívneho investovania, banky, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, penzijné fondy a iné. Obchodovaním na kapitálovom trhu a organizáciou na kapitálovom trhu sa zaoberá organizátor trhu s cennými papiermi. 2.3 Charakteristika burzy a členenie búrz Burza je osobitný, vysoko organizovaný druh trhu, ktorý sa odlišuje od iných vysoko organizovaných trhov ( napr. aukcie, clearingy, veľtrhy) obchodovaním so zastupiteľnými tovarmi (t.j. sú navzájom zmeniteľné), sú štandardizované (kvalita druh cenného papiera), na určenom mieste sa stretáva väčší počet kupujúcich a predávajúcich, burzové obchody sa v určenom čase, dňoch konajú pravidelne. Kaţdá burza má svoj vlastný kalendár a burzové hodiny 29. Burzové obchody sa konajú na určenom mieste a obchodovať môţe len vymedzený okruh osôb. Burza je inštitúcia, ktorá má formu právnickej osoby. K uskutočňovaniu burzových obchodov musí byť vydané zvláštne povolenie, burzové obchody sú regulované zákonom a ich činnosť podlieha štátnemu dozoru. 28 Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, ISBN , str Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, ISBN , str

39 Burzy členíme podľa predmetu obchodovania na: Tovarové - obchoduje sa napríklad s obilím, kávou, mäsom, Finančné - patria sem burzy cenných papierov, Burzy sluţieb Pojem peňaţná burza nemoţno stotoţňovať s pojmom burza cenných papierov. Hlavnou funkciou peňaţných búrz bolo pôvodne obchodovanie s devízami a so zmenkami. V súčasnosti sa peňaţné burzy delia na: 30 Burzy cenných papierov, kde sa uskutočňujú promptné (okamţité, spotové) obchody s tradičnými nástrojmi (akcie, obligácie, hypotekárne záloţné listy, podielové listy a iné), Termínové burzy, kde sa uskutočňujú termínové obchody, Opčné burzy, kde sa obchoduje s opciami. Burza cenných papierov je vrcholovou inštitúciou kapitálového trhu, na ktorom sa stretáva agregovaná ponuka a dopyt po cenných papieroch najznámejších a najväčších spoločností. Vytvára sa tu objektívna cena a zaisťuje sa likvidita cenných papierov. 2.4 Systém burzy V rámci kapitálového trhu je burza samostatne fungujúci ekonomický, technický a organizačný systém, tvoria ho nasledovné subsystémy: Subsystém obchodovania, Subsystém vyrovnania obchodov, Informačný subsystém, Regulačný subsystém, Kontrolný subsystém Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, ISBN , str Hrvoľová,B. a kolektív: Analýza finančných trhov, SPRINT vfra Bratislava 2006, 38