Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb. Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities

Transcription

1 Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities Sekcia trestného práva Session of Criminal Law Garanti sekcie/ Scholastic Referees: doc. JUDr. Yvetta Turayová, CSc. doc. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. Recenzenti / Reviewers of papers: doc. JUDr. Iveta Fedorovičová, CSc. JUDr. Pavol Toman

2 OBSAH / CONTENT POTREBUJEME TRESTNÚ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB? Radovan Blažek PŘEDCHÁZENÍ TRESTNÉ ČINNOSTI ZE STRANY PRÁVNICKÉ OSOBY Lukáš Bohuslav CORPORATE LIABILITY OF LEGAL ENTITIES IN ITALY: PATTERNS AND EXPLANATION Daniela Bonserio. Maria Antonella Pasculli TRESTNÁ POLITIKA ŠTÁTU A ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB Tomáš Borec POLICY OPTIONS IN CORPORATE CRIMINAL PROCEDURE AN EUROPEAN PERSPECTIVE Dominik Brodowski PRÁVNE NÁSTUPNÍCTVO TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB Eduard Burda LEGAL FORCE OF DECISIONS IN THE CRIMINAL PROCEDURES Balázs Elek SPECIFIKA DOKAZOVÁNÍ HOSPODÁŘSKÉ KRIMINALITY PÁCHANÉ PRÁVNICKÝMI OSOBAMI Marek Fryšták PENAL POLICY OF SERBIA IN CRIMINAL ACTS AGAINST ENVIRONMENT Ivan Ilic LIABILITY OF LEGAL PERSONS FOR CRIMINAL OFFENCES IN THE COUNTRIES FORMED OUT OF THE FORMER YUGOSLAVIA Vid Jakulin NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB PODĽA SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ZÁKLAD PRAVEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PODĽA PRIPRAVOVANÉHO NÁVRHU ZÁKONA V SR Marek Kordík NĚKOLIK ÚVAH K TRESTNÍMU ŘÍZENÍ PROTI PRÁVNICKÝM OSOBÁM PODLE ČESKÝCH TRESTNĚPROCESNÍCH PŘEDPISŮ Josef Kuchta HODNOTENIE ČESKEJ REPUBLIKY PRACOVNOU SKUPINOU OECD O ÚPLATKÁRSTVE V MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH TRANSAKCIÁCH Lucia Kurilovská LIABILITY OF COLLECTIVE ENTITIES IN POLISH CRIMINAL LAW Dariusz Kużelewski PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB ZA LEGALIZÁCIU PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI Ondrej Laciak ZÁSADA INDIVIDUÁLNEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI A TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB Ingrid Mencerová

3 TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB V KRAJINÁCH SUSEDIACICH SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU Margita Prokeinová TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB A PRÁVO NA SPRAVODLIVÝ PROCES Patrik Rako NIEKTORÉ PROCESNOPRÁVNE ASPEKTY PRÁVNEJ ÚPRAVY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB Simona Sťahulová, Tomáš Matúška PRÁVNÍ ÚPRAVA TRESTNÍ ODPOVĚDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSOB V ČESKÉ REPUBLICE Pavel Šámal, Jozef Čentéš OSOBITOSTI TRESTNÉHO STÍHANIA PRÁVNICKÝCH OSÔB Ivan Šimovček, Tomáš Strémy CRIMINAL LIABILITY OF LEGAL PERSONS IN POLAND Jarosław Szczechowicz TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB V ANGLICKOM PRÁVE Lýdia Tobiášová RESTRAINING ORDER IN THE HUNGARIAN LEGAL SYSTEM Andrea Noémi Tóth PRÁVNICKÁ OSOBA NOVÝ SUBJEKT TRESTNOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI Yvetta Turayová GARANCIA PRÁV PRÁVNICKÝCH OSÔB POSTIHOVANÝCH ZA SPRÁVNY DELIKT USTANOVENÝCH V DOHOVORE O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD VNÚTROŠTÁTNYM PRÁVOM Juraj Vačok CONTROL OVER ORGANIZATIONAL MODELS IN THE ITALIAN LEGAL SYSTEM Anna Salvina Valenzano CORPORATE CRIMINAL LIABILITY UNDER GERMAN LAW? Thea Vasilikou PRISON PRIVATISATION AS A SOLUTION FOR OVERCAPACITY OF PRISONS IN CROATIA? Igor Vuletić VYBRANÉ ASPEKTY TRESTNÍ ODPOVĚDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSOB Věra Kalvodová, Eva Žatecká PRAVÁ A NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB Vladimír Žitník TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB Miroslava Žitníková

4 POTREBUJEME TRESTNÚ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB? Radovan Blažek Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Abstract: In this article, author disucusses the source and basis of criminal responsibility of legal persons. He searches for the purpose of this liability and define the term!legal person" hich could be punished with the means of crimina law. The article comapres the criminal means of punishment with those used in the administrative law and tries to find the best effectivness of using the sanctions against legal persons. Tha article is a comparation of positives and negatives od criminal liability of legal persons. Abstrakt: Tento článok sa snaží nájsť odpoveď na to, odkiaľ pramení potreba zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb a pokúša sa dať odpoveď na otázku, či je alebo nie je trestná zodpovednosť právnických osôb potrebná. Key words: criminal liability of legal persons, sanctions, administrative responsibility, objective of punishment, corporations, business law Kľúčové slová: právnické osoby, trestná zodpovednosť právnických osôb, právna zodpovednosť, trestné právo, správne právo, trest, sankcie, účel trestu 1 ÚVOD Dnes sme svedkami toho, že spoločnosť na celom svete volá po trestnej zodpovednosti právnických osôb. Už v najstarších dobách vývoja trestného práva boli jednotlivci jedinými zodpovednými subjektmi, ktorým mohol byť uložený trest v trestnom konaní. V týchto časoch bol omnoho užší počet trestných činov a tieto trestné činy mal taký charakter, že ich mohli spáchať iba jednotlivci. S rozvojom spoločnosti sa vyvíjalo aj právo a vytvorila sa aj právnická osoba ako subjekt odlišný od fyzickej osoby. Právnická osoba môže mať mnoho podôb a môže byť využitá na mnoho cieľov, predovšetkým pre obchodné činnosti, ale je tu aj mnoho právnických osôb, ktoré nie sú vytvorené pre dosiahnutie zisku. Rozvoj spoločnosti a práva priniesol aj rozvoj kriminality. Tak ako sa začalo využívať právo a nové právne inštitúty na všeobecne prospešné účely, došlo aj k jeho zneužívaniu na páchanie trestných činov. Snahou každého páchateľa je nielen čo najjednoduchšie spáchanie trestného činu, ale aj zakrytie tohto činu a dosiahnutie toho, aby nebol za svoj skutok potrestaný. Jedným zo spôsobov, ako nebyť potrestaný, je zostať neodhalený. Práve právnické osoby umožňujú ukryť obrovské množstvo trestných činov za anonymitou celej spoločnosti. Keďže právnické osoby sú odlišné od subjektov, ktoré ju tvoria, odlišné od jej predstaviteľov i zamestnancov, jedného páchateľa v takejto spoločnosti je takmer nemožné odhaliť. Odpoveďou na existenciu takýchto "skrytých páchateľov" vo vnútri právnickej osoby by malo podľa časti odbornej verejnosti byť zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Tá by mala nastúpiť v prípadoch, keď nie je možné identifikovať konkrétneho páchateľa. 1 Je však otázkou, či je zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb naozaj účinný prostriedok na potláčanie modernej kriminality. 1 Tento účel trestnej zodpovednosti právnických osôb uvádzajú mnohí autori: ČENTÉŠ, J. PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s. 1692, FENYK, J.: Návrh českého zákona o trestní odpovědnosti právnických osoba a řízení proti nim, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s

5 2 ČO JE VLASTNE PRÁVNICKÁ OSOBA? Právne poriadky takmer vo všetkých moderných a demokratických krajinách umožňujú existenciu "právnických osôb". Právnická osoba je podľa teórie práva umelá osoba vytvorená prostredníctvom zákona alebo v súlade so zákonom a zákon jej priznáva práva a povinnosti a jej právna subjektivita je odlišná od subjektivity jej členov. 2 Podľa slovenského právneho poriadku môžu existovať právnické osoby v týchto formách: 3 - združenia fyzických a právnických osôb, - účelové združenia majetku, - jednotky územnej samosprávy, - iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. a) Združenia fyzických a právnických osôb sú vytvorené buď za účelom zisku (obchodné spoločnosti), alebo na vykonávanie neziskových aktivít (mimovládne organizácie, politické strany, náboženské spoločnosti a pod). Zvyčajne zahŕňajú osoby aj majetok. b) Združenia majetku sú fondy a nadácie. Ide o spojenie majetku bez personálneho substrátu. Nadácie spájajú financie, nehnuteľnosti alebo hnuteľný majetok, resp. kombináciu týchto položiek. Fondy sú združením financií. Tieto právnické osoby sú zvyčajne vytvorené v prospech verejnosti, napríklad na účel zachovania kultúrneho dedičstva, na ochranu životného prostredia, lekárske účely, ochrana ľudských práv, iné humanitárne ciele. Fondy a nadácie musia mať svoj účel presne vymedzený po celú dobu svojej existencie. c) Jednotky územnej samosprávy sú obce a vyššie územné celky. d) Iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, sú napr. Slovenská televízia a rozhlas alebo profesijné komory, ako sú Slovenská advokátska komora alebo Slovenská komora lekárov. Špecifickou právnickou osobou je aj štát, ktorý plní úlohy pre celú spoločnosť a je reprezentovaný príslušnými štátnymi orgánmi. 4 Ako možno vidieť, právnické osoby môžu byť založené na mnohé účely a ich forma a fungovanie je určené najmä účelom, na ktorý sú založené. Časť právnických osôb je vytvorená pre plnenie verejnoprospešných cieľov (štát, obce, VÚC, štátne podniky). Ich účelom je predovšetkým plniť konkrétne celospoločenské úlohy, ich fungovanie a existencia je predurčená právnymi predpismi a nie je závislá na vôli jednotlivcov, ale na vôli celej spoločnosti, ktorá o nich rozhoduje spoločne, napríklad prostredníctvom parlamentu a vlády. Existencia týchto právnických osôb je nevyhnutná počas celého fungovania spoločnosti, preto majú väčšinou trvalý charakter. Druhú časť právnických osôb vytvárajú jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov, resp. sú zakladané aj inými právnickými osobami alebo kombináciou fyzických a právnických osôb. Vznikajú najmä pre súkromné účely, resp. pre potreby len určitej časti spoločnosti. Takéto právnické osoby slúžia len pre ciele určitej skupiny ľudí, ktorá aj rozhoduje o ich existencii, fungovaní a môžu taktiež rozhodnúť o zániku, resp. zrušení takejto právnickej osoby. 3 TRESTAŤ ALEBO NETRESTAŤ? Právo potrestať páchateľa je v mnohých krajinách rezervované len pre štátnu moc. Tá je druh verejnej moci, ktorá je oprávnená určiť, čo by malo byť, je oprávnená regulovať správanie občanov prostredníctvom ústavy, zákonov a iných predpisov, ktoré obsahujú právne normy a tiež prostredníctvom neprávnych metód uskutočňovania štátnych záujmov... Štátna moc... je právo dávať príkazy a právo byť rešpektovaný. Štátna moc... je druh autority. 5 Účel existencie štátu môžeme nájsť v mnohých teoretických publikáciách. Pre občanov by štát mal plniť nasledovné funkcie (tzv. "vnútorné funkcie"): 6 - ochrana práv a slobôd občanov, vrátane ich života, zdravia a bezpečnosti, - ochrana súkromného a verejného majetku, - ochrana verejného poriadku, - ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva, 2 OTTOVÁ, E.: Teória práva, Šamorín: Heuréka, 2006, s Pozri 18, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 64/1964 Z.z.). 4 VEČEŘA, M.: Teória práva, 3. vydanie, Eurokódex, Bratislava 2009, s PRUSÁK, J.: Teória práva, Bratislava: VO PF UK, 1999, s PRUSÁK, J.: Teória práva, Bratislava: VO PF UK, 1999, s

6 - vytvorenie základných pravidiel pre fungovanie hospodárstva a ekonomiky, - podpora vzdelávania, vedy a kultúry. Na to, aby štát mohol plniť tieto úlohy, potrebuje patričné prostriedky a nástroje, ktorými by mohol realizovať zamýšľané ciele. Základným nástrojom štátu je právny poriadok, prostredníctvom ktorého štát nastavuje pravidlá pre všetkých tak, aby bola zabezpečená požadovaná kvalita života jednotlivcov i celej spoločnosti. Samotná existencia pravidiel nie je dostatočná, aby nedošlo k ich porušeniu jednotlivcami, ktorí nechcú dodržiavať tieto pravidlá dobrovoľne. To je dôvod pre existenciu trestov a sankcií rôzneho druhu pre všetky subjekty, ktoré nerešpektujú pravidlá. Nie je dôležité, či je páchateľom fyzická alebo právnická osoba, štát musí mať pripravený adekvátny postihy pre všetkých, aby vniesol poriadok do spoločnosti a prinútil fyzické i právnické osoby dodržiavať právne predpisy. V mysliach mnohých ľudí je myšlienka na sankciu a trest automaticky spojená s trestným právom. Trestné právo však nie je jediným odvetvím práva, ktoré vytvára zodpovednostný systém a systém sankcií, pokiaľ ide o porušenie predpísaných pravidiel štátu. V rámci správneho práva máme sankcie s podobným alebo dokonca rovnakým účinkom ako sú tie v rámci trestného práva. Trestné právo ochraňuje rôzne typy spoločenských vzťahov (štátne, ekonomické, podnikateľské, majetkové, rodinné, administratívne, finančné, atď.), ktoré sú upravené určitým odvetvím práva. Ochraňuje tieto vzťahy pred neželanými, zavinenými porušeniami práva, ktoré vykazujú vysokú spoločenskú nebezpečnosť. 7 Typickým prvkom trestnej zodpovednosti je existencia nebezpečného konania, ktoré spôsobuje nezákonnú ujmu ostatnými - jednotlivcom, právnickým osobám alebo štátu. Odpoveďou trestného práva v prípade spáchania trestného činu je uloženie trestu alebo inej sankcie (tzv. ochranného opatrenia). Je však potrebné zhodnotiť, čo je vlastne účelom tejto sankcie alebo trestu? Cieľom trestného práva (okrem iného) je stanoviť pravidlá takým spôsobom, aby sa zamedzilo negatívnym konaniam do budúcnosti (generálna prevencia) a tiež náprava páchateľa, aby už nepáchal trestné činy (individuálna prevencia). Účel trestu nájdeme v 34 ods. 1 Trestného zákona: Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestná zodpovednosť za spáchaný trestný čin nie je jediným typom právnej zodpovednosti. Porušenie práva nie je totiž vždy spáchaním trestného činu. Trestať" možno len vtedy, ak sa jedná o trestný čin. Najstarším znakom trestnej zodpovednosti bola odjakživa zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege. 8 Trestný čin je Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. ( 8 ods. 1 Tr. zák.). Trestný čin je len také porušenie práva, ktoré vykazuje vyššiu spoločenskú nebezpečnosť ako iné druhy porušenia práva a jeho znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Ostatné porušenia práva sú obsiahnuté v iných odvetviach práva. Existuje niekoľko typov porušenia práva: 9 - trestné činy, - správne delikty a priestupky, - disciplinárne delikty, - porušenia práva v ústavnom práve, - medzinárodnoprávne delikty, - porušenia práva v súkromnom práve. Vo všeobecnosti možno cieľ trestnej zodpovednosti vyjadriť v niekoľkých bodoch: 10 - reparačný, - satisfakčný, - preventívny, - represívny, - iný. Reparačný účel - je určený predovšetkým k náhrade straty na majetku, resp. k náhrade inej ujmy, ak je možné ju oceniť peniazmi. Satisfakčný účel - je určený predovšetkým k náprave nefinančnej ujmy (napr. ospravedlnenie). 7 OTTOVÁ, E.: Teória práva, Šamorín: Heuréka, 2006, s VEČEŘA, M.: Teória práva, 3. vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2009, s VEČEŘA, M.: Teória práva, 3. vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2009, s VEČEŘA, M.: Teória práva, 3. vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2009, s

7 Preventívny účel - je určený predovšetkým k odradeniu jednotlivcov i spoločnosti od ďalšieho porušenia zákona. Represívny účel - je určený predovšetkým k spôsobeniu ujmy pre páchateľa. Ostatné - napr. štatistický. V teórii práva nájdeme nasledovné rozdelenie právnej zodpovednosti: 11 - verejnoprávna zodpovednosť (trestnoprávna, správnoprávna, disciplinárna zodpovednosť), - súkromnoprávna zodpovednosť (porušenie práva súkromného). Ďalšie delenie sa odvíja od zavinenia: 12 - zodpovednosť za zavinenie, - objektívna zodpovednosť (zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie alebo zodpovednosť za protiprávny následok). Pre vyhodnotenie potreby trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb musíme vychádzať z ideálne situácie, kde trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb neexistuje. Táto situácia by mala byť v ideálnom prípade nasledovná: - ochrana všetkých práv všetkých jednotlivcov i celej spoločnosti by mala byť zabezpečená, - zodpovedným subjektom za ochranu všetkých práv by mal byť štát, -štát realizuje túto ochranu predovšetkým prostredníctvom trestného a správneho práva. Následne si musíme položiť otázku, čo chýba vo vyššie uvedenej štruktúre, že potrebujeme trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb? Existujú práva, ktoré nie sú dostatočne chránené? Tie záujmy, ktorých ochrana je potrebná, by už mali byť chránené niektorým odvetvím práva. Poďme teda analyzovať, aké práva a vzťahy sú chránené existujúcim systémom. Ako bolo spomenuté predtým, je ochrana práv zaistená predovšetkým normami trestného a správneho práva. V týchto odvetviach platí, že jednotlivec nemusí iniciovať proces právnej zodpovednosti. Štát sám dohliada na dodržiavanie predpísaných pravidiel a ak sa zistí porušenie zákona, proces zodpovednosti sa spustí automaticky - ex offo. Trestné právo chráni rôzne typy vzťahov vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Nájdeme tu: - trestné činy proti životu a zdraviu, - trestné činy porušujúce základné práva a slobody, - sexuálne trestné činy, - trestné činy proti rodine a mládeži, - trestné činy proti majetku, - trestných činy hospodárske, - trestné činy proti životnému prostrediu, - trestné činy proti verejnému poriadku, - trestné činy proti štátu, - trestné činy súvisiace so službou v armáde, - vojnové trestné činy, - ďalšie trestné činy. Štát sa snaží chrániť seba a základné funkcie štátu, ale aj práva osôb v občianskoprávnych a tiež v obchodnoprávnych vzťahoch. Ako bolo povedané, trestné právo bolo odjakživa spojené so zavinením jednotlivca. Spáchanie trestného činu je výsledkom vedomia a vôle. V zásade existuje vždy niekto zodpovedný za trestný čin. Celá štruktúra trestnoprávnych noriem funguje na princípe, že zodpovedný subjekt za spáchanie trestného činu je fyzická osoba. Iným odvetvím práva, kde štát je zodpovedný za postih protiprávneho konania, je správne právo. Hoci je týmto odvetvím chránená celá paleta spoločenských vzťahov, sú to predovšetkým záujmy štátu a zabezpečenie plnenia úloh štátu, ktoré sú týmto odvetvím chránené, nie práva jednotlivcov. V správnom práve je možné uložiť sankciu tiež právnickej osobe. Avšak v tomto odvetví práva sú tieto sankcie určené na pomoc verejným záujmom, nie súkromným. Ak sa opäť zamyslíme, kto potrebuje trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, musíme si tiež položiť otázku, či je to štát alebo jednotlivec (resp. skupina jednotlivcov)? Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené, štát nemôže mať záujem na trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, pretože jeho záujmy by mali byť v dostatočnej miere chránené jednak pred porušeniami práva zo strany fyzických osôb, jednak pred porušeniami zo strany právnických osôb. 11 VEČEŘA, M.: Teória práva, 3. vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2009, s VEČEŘA, M.: Teória práva, 3. vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2009, s

8 V porovnaní so štátom má jednotlivec slabšie postavenie. Aj jednotlivec sa môže domáhať ochrany svojich práv a záujmov. Typickým spôsobom ochrany je ochrana pred súdom prostredníctvom súkromnoprávnej žaloby. Ak sa cítim poškodený, predložím svoj nárok súdu. V porovnaní so štátom však jednotlivec nemôže okrem nápravy spôsobenej škody (ujmy) požadovať žiadnu sankciu pre škodcu. Nemôžem žiadať trest alebo sankciu pre škodcu bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Mnohým osobám takýto spôsob nápravy porušených práv nepostačuje. Veľa z nich siaha po Trestnom zákone a hľadá, či sa jemu spôsobená ujma nedá subsumovať pod niektoré ustanovenie Trestného zákona a následne žiada odplatu pre škodcu aj zo strany štátu formou represie v trestnom konaní. Tu nachádzame malú dieru v úprave právnej zodpovednosti. Ak bol trestný čin spáchaný proti súkromnému záujmu a páchateľ je právnická osoba, nemôže byť potrestaný v žiadnom prípade, ani v rámci občianskeho konania, ani v rámci trestného. V občianskoprávnom konaní môže poškodený požadovať len to, čo mu patrí podľa zákona alebo zmluvy. Ale nemôže poškodiť páchateľa nad túto mieru. Dostane len to, na čo má naozaj nárok. Škodca teda nie je dostatočne poškodený týmto rozhodnutím a môže konať protizákonne aj v budúcnosti. Pretože takýto mechanizmus ho motivuje k nedodržiavaniu záväzkov. Ak totiž nesplní záväzok hneď, najhoršie, čo sa mu môže stať je, že bude musieť tento záväzok splniť neskôr, na základe súdneho rozhodnutia. Tu nachádzame istý zmysel trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb - zastavenie nezákonných aktivít právnickej osoby pre budúcnosť. Uloženie sankcie, ktorá poškodí právnickú osobu by mohlo zabezpečiť, že v budúcnosti sa pri svojich obchodných praktikách bude chcieť vyhnúť takejto sankcii. S týmto cieľom ide ruka v ruke aj prevencia - odradiť ostatné právnické osoby od protizákonných činov. Tento cieľ je však v zmysle vyššie uvedených úvah opodstatnený len pri ochrane súkromnoprávnych záujmov, pretože pri verejnoprávnych záujmoch by mal byť tento cieľ dostatočne napĺňaný už normami správneho práva. Otázkou ostáva, či môžeme zabezpečiť tento požadovaný účinok trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb? 4 AKO "POTRESTAŤ" PRÁVNICKÚ OSOBU? Vo vedeckých publikáciách môžeme nájsť, že v rôznych krajinách, kde majú zavedenú trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, môžete potrestať právnickú osobu špecifickými trestnými postihmi. Niektoré sú rovnaké ako u fyzických osôb, niektoré z typických trestov nie sú použiteľné (napr. trest odňatia slobody) pre právnické osoby. Sú tu aj niektoré nové, zvláštne tresty, ktoré zasa nemožno vzťahovať na fyzické osoby (zrušenie právnickej osoby). Sankcie pre právnické osoby je možné zhrnúť nasledovne: 13 - peňažný trest alebo pokuta, - zrušenie právnickej osoby, - prepadnutie majetku, - prepadnutie veci, - zákaz určitých činností, - zákaz poberania verejných financií, - zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, - súdna kontrola právnickej osoby. Možno tento výpočet sankcií nie je úplný a možno sa bude v budúcnosti rozširovať, pretože nápadov ako potrestať právnickú osobu bude pribúdať, v zásade však tieto sankcie možno vždy rozdeliť podľa toho, akú oblasť právnickej osoby postihujú: - dobré meno právnickej osoby, - majetok právnickej osoby, - činnosť právnickej osoby, - existenciu právnickej osoby. Ako bolo uvedené vyššie, hlavným cieľom trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb by malo byť motivovať ju k tomu, aby v budúcnosti nekonala protizákonne, t.j. prinútiť protiprávne konajúcu právnickú osobu dodržiavať zákony (napr. uložením pokuty). Ak je právnická osoba neprispôsobivá a nerešpektuje zákony, konečným riešením môže byť až jej zrušenie, čím by sa definitívne ukončila jej nelegálna činnosť. 13 ČENTÉŠ, J. PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s

9 V súvislosti s týmito cieľmi nesmieme zabudnúť, že právnická osoba je vlastne tiež tvorená jednotlivcami fyzickými osobami. Aj keď je právnická osoba založená inou právnickou osobou, musí byť jej činnosť vždy vykonávaná osobami, ktoré uplatňujú rozhodovanie, t.j. vôľovú a rozumovú zložku. Vráťme sa na začiatok našej diskusie. Ako bolo spomenuté, cieľ, resp. pozitívny účinok trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb má byť v tom, že možno potrestať "zdroj" nelegálnych aktivít, aj keď nie je možné identifikovať konkrétnu osobu, ktorá je zodpovedná za nelegálne konanie. Otázkou ostáva, či potrestanie konkrétnej právnickej osoby, príp. až jej zrušenie, je skutočne odstránenie príčiny nelegálnych aktivít. Musíme si uvedomiť, že trestná zodpovednosť právnických osôb nemôže byť oddelená od existujúceho právneho poriadku a platných právnych predpisov v ostatných odvetviach práva (napr. obchodné právo). Ak nedokážeme identifikovať osoby zodpovedné za trestné činy, nemôžeme zastaviť ani ich protiprávnu činnosť. Aj keď sa zruší právnická osoba, ktorá bola uznaná "vinnou" za trestnú činnosť, skutočne zodpovedné osoby budú napriek tomu fyzické osoby stojace za touto právnickou osobou. Tieto fyzické osoby ak ostanú neusvedčené a nepotrestané, budú môcť založiť iné spoločnosti, ktoré budú novým zdrojom kriminality. V zložitom systéme obchodného práva, kde tá istá osoba môže mať účasť na mnohých právnických osobách a jedna právnická osoba môže založiť inú, bude vždy dostatok miesta pre vytvorenie prostredia, v ktorom nebudete môcť dolapiť skutočného páchateľa. Spáchania trestného činu, je rozhodnutie mysle a vôle. Právnická osoba nemá schopnosť rozhodovať sama o sebe. Ona sama sa nemôže dopustiť žiadneho trestného činu. A z tohto dôvodu je nelogické uvažovať o tom, ako ju "napraviť". Požadovaný účinok trestnoprávnej zodpovednosti, tak ako je špecifikovaný pri fyzických osobách, nemôže u právnických osôb byť dosiahnutý. Skutočnou odpoveďou na trestnú činnosť právnických osôb je komplexná zmena systému v iných odvetviach práva (napr. v obchodnom práve), kde je potrebné stanoviť pravidlá takým spôsobom, ktorý odstráni podmienky vedúce k trestnej činnosti. Uvalenie sankcií na právnickú osobu predstavuje iba chabú korekciu následkov trestnej činnosti. Ak chceme zastaviť trestnú činnosť právnických osôb, musíme odstrániť podmienky, ktoré umožňujú túto trestnú činnosť. Tieto podmienky pramenia v zložitosti predpisov obchodného a daňového práva a ďalších zákonov, ktoré vďaka neustálym a častým zmenám neumožňujú efektívnu kontrolu dodržiavania týchto predpisov. Ak chceme zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, musíme s týmto procesom začať v iných odvetviach práva. 14 Avšak neexistuje dostatočná politická vôľa zmeniť súčasný systém, pretože de facto celý demokratický svet, funguje na rovnakých princípoch obchodného práva a zmena len jedného právneho poriadku by nič nevyriešila. Preto je potrebná nadnárodná jednomyseľná vôľa na zmenu všetkých právnych poriadkov mnohých krajín, čo sa v súčasnosti nejaví ako reálne. Aj napriek týmto analýzam a konštatovaniam, ktoré dávajú odpoveď na to, že trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb nie je to, čo potrebujeme a nedosiahneme ňou deklarovaný cieľ, stále existuje veľa zástancov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Ak vychádzam z vyššie rozpísaných úvah, vrátim sa k záveru, že trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb potrebujú a presadzujú v prvom rade tí, ktorí ju potrebujú na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Pre naše trestné konanie je typické, že trestnoprávna zodpovednosť sa de facto kombinuje so súkromnoprávnou zodpovednosťou. Cieľom trestného konania nie je len potrestať páchateľa, ale aj nahradiť škodu poškodenému. Preto je očakávané, že rovnaký princíp sa uplatní aj pri trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Nie je vôbec ojedinelou praktikou, že ak sa jednotlivcovi nedarí dosiahnuť jeho súkromnoprávne zámery v občianskom súdnom konaní, snaží sa o to v trestnom konaní podaním trestného oznámenia. Na jednej strane je motiváciou k takémuto konaniu pohodlnosť jednotlivca, ktorý sa nechce starať o aktívne uplatňovanie svojich práv a prenechá túto činnosť orgánom činným v trestnom konaní, na druhej strane je snaha ušetriť svoje peniaze, ktoré by musel investovať v občianskoprávnom konaní. Niektorí zasa možno majú strach pred svojím oponentom (pre jeho zázemie, bohatstvo, prestíž) a preto dúfajú, že autorita štátu ich bude v trestnom konaní lepšie zastupovať. Otázkou ostáva, či trestné konanie pomáha jednotlivcom chrániť svoje práva lepšie ako občianskoprávne? Myslím, že nie. Ľudia si často myslia, že v trestnom konaní bude všetko robiť za 14 Zmenu v iných právnych odvetviach možno nájsť aj v článku: ČENTÉŠ, J. PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s

10 nich štát, štát im pomôže získať svoje peniaze späť, donúti protistranu zaplatiť peniaze a ja môžem len čakať, kým príde koniec konania a pohodlne dostanem peniaze alebo inú satisfakciu. Ľudia si však neuvedomujú, že silnejšia ochrana ich práv v trestnom konaní je len zdanlivá. Najlepšie nám na tento účel poslúži práve príklad právnickej osoby. Ak právnická osoba nemá žiaden majetok, nemá zmysel uložiť finančné sankcie, ani prepadnutie majetku a nemôžete takto právnickú osobu donútiť splatiť žiadne dlhy. Ak nemá právnická osoba majetok, nemôžete mať úspech v občianskom súdnom konaní, ani v trestnom konaní. Skrátka praktický výsledok pre vás bude nulový, neuspejete tak či onak. Z tohto pohľadu teda trestné konanie neprináša silnejšiu pozíciu ani väčšiu ochranu pre jednotlivca. A to nie len pri finančných plneniach. Obdobne by to dopadlo, ak by sme uvažovali o ospravedlnení alebo inej forme satisfakcie, alebo povinnosti na uskutočnenie prác alebo iných výkonov. Ak nenájdete nikoho, kto by konal v mene spoločnosti a odrazu nikto neotvára dvere, nemôžete donútiť právnickú osobu urobiť čokoľvek. Záver vyznieva jednoznačne - pozícia jednotlivca pri ochrane jeho súkromnoprávnych záujmov v trestnom konaní nie je silnejšia. 5 NIEKTORÉ PRAKTICKÉ PROBLÉMY Zdá sa, že trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je aj pre SR nevyhnutná z dôvodu európskej legislatívy a tlaku zvonku, nevyhneme sa jej a skôr či neskôr bude zavedená aj v Slovenskej republike. Avšak vzhľadom na vyššie analýzy musíme premýšľať aj o niektorých problémoch, ktoré nevyhnutne bude treba riešiť: a) Právnická osoba sa nemôže dopustiť všetkých trestných činov uvedených v Trestnom zákone (napr. vražda, lúpež a pod.). V Trestnom zákone je obsiahnuté obrovské množstvo trestných činov a zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb do Trestného zákona znamená posudzovať každý jeden trestný čin, či je možné, aby ho spáchala právnická osoba. Ďalšou možnosťou je vytvoriť úplne nový zoznam trestných činov pre právnické osoby. Ak však vychádzame z hlavnej myšlienky trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá vychádza z potreby potrestať niekoho za konanie, kde sa už zistilo, že bol trestný čin spáchaný, ale nemôžete identifikovať jeho páchateľa, potom je zavádzanie nových trestných činov nelogické. V Trestnom zákone by už mali byť zahrnuté všetky trestné činy, ktoré sú potrebné pre ochranu jednotlivcov a spoločnosti. Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb sa zavádza iba preto, že sme nedokázali identifikovať konkrétneho páchateľa. Logický záver - nepotrebujeme vymýšľať iné trestné činy len preto, že sa rozšíril počet zodpovedných subjektov. Z tohto pohľadu druhá možnosť neprichádza do úvahy a preto bude podľa prvej alternatívy nutné zistiť, pri ktorých trestných činoch už obsiahnutých v Trestnom zákone je racionálne a logicky možné, aby ich spáchali právnické osoby. Ťažká práca. A ešte ťažšie bude priame zakomponovanie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb do Trestného zákona iba pre niektoré trestné činy. Z legislatívneho hľadiska sa javí ako jednoduchšie vytvoriť úplne nový zákon, ale na základe trestných činov už obsiahnutých v Trestnom zákone. V tomto zákone môžeme samostatne riešiť všetky konkrétne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb. 15 b) Niektoré právnické osoby nemožno trestať. Ak sa pozrieme na zoznam typov právnických osôb, niektoré z nich sú zriaďované zákonom alebo podľa zákona. Majú slúžiť verejnému záujmu. Je neprijateľné, aby sa "potrestali" tieto právnické osoby. Niektoré právnické osoby nemôžete potrestať napr. zrušením právnickej osoby (štátne orgány, štátne podniky, obce, VÚC, Slovenský rozhlas a televíziu, a pod.), pretože takéto právnické osoby plnia verejné úlohy a nie je možné ich zrušenie, pretože ich účel a cieľ ich existencie je nevyhnutný aj pre ďalšie obdobie. Na druhej strane je možné uvažovať o miernejších sankciách, ale aj pri nich je stále potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že je kontraproduktívne brániť vo verejnoprospešnej činnosti, na ktorú boli tieto právnické osoby zriadené, sankciami akéhokoľvek druhu Rovnako pozri aj: ČENTÉŠ, J. PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s Pozri aj: ČENTÉŠ, J. PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, p. 1695, FENYK, J.: Návrh českého zákona o trestní odpovědnosti právnických osoba a řízení proti nim, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s

11 Z tohto pohľadu by bolo potrebné rozdeliť právnické osoby na skupinu trestne zodpovedných a trestne nezodpovedných. Bude však veľmi ťažké rozhodnúť, či určitá právnická osoba má patriť do prvej alebo druhej kategórie. Bude ťažké definovať kritériá, ktoré by mala spĺňať trestne zodpovedná právnická osoba. Akonáhle však bude rozdelenie právnických osôb na trestne zodpovedné a trestne nezodpovedné určené akýmikoľvek kritériami, také rozdelenie bude vždy prinášať problém, pretože všetky právnické osoby budú v pokušení pokúsiť sa definovať samých seba do kategórie trestne nezodpovedných právnických osôb. Okrem toho, že by takéto delenie mohlo byť spúšťacím elementom pre množstvo súdnych sporov, obávam sa, že takéto delenie nie je v súlade s ústavným princípom rovnosti pred zákonom. V niektorých odborných článkoch nájdeme tiež názor, že je rozumné rozdeliť aj trestne zodpovedné právnické osoby do dvoch skupín, pretože nie všetky tresty môžu byť uložené všetkým právnickým osobám, ako som naznačil vyššie (napr. politickú stranu by ste nemali trestať jej zrušením, resp. rozpustením). 17 c) Účel trestu u právnických osôb, nie je rovnaký ako u fyzických osôb. Súčasťou účelu trestu u fyzických osôb je snaha prevychovať páchateľa tak, aby žil riadny život. Tento účel trestu predpokladá myseľ a vôľu jednotlivcov, ktorí môžu premýšľať nad svojim konaním, prehodnotiť ho a sebareflexiou dospieť k polepšeniu a následne sa rozhodnúť, ako budú žiť v budúcnosti. U právnických osôb musí byť účel trestu nanovo definovaný s ohľadom na skutočnosť, že právnická osoba nemá vlastnú vôľu a myseľ. Z môjho pohľadu je to veľmi komplikovaná záležitosť. Účel trestu u právnickej osoby predpokladá, že ľudia, ktorí konajú v mene spoločnosti, majú záujem na ďalšom fungovaní a existencii spoločnosti. Strojcovia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb neberú do úvahy skutočnosť, že prirodzenou vlastnosťou ľudí je dávať prednosť svojim vlastným záujmom namiesto cieľov spoločnosti. A to dokonca aj vtedy, ak je ich záujem v protiklade k záujmom spoločnosti. A preto ak bude spoločnosť postihnutá sankciami trestného práva, ktoré by nadmieru sťažovali vlastné ciele jej reprezentantov, títo nechajú spoločnosť padnúť. Prirodzenosť človeka káže vždy chrániť svoje vlastné záujmy prv než pomáhať "potápajúcej sa" spoločnosti. Trest môže mať želaný efekt u právnickej osoby iba v prípade, že jej riadiaci predstavitelia alebo vlastníci budú dostatočne morálne kvalitní a cnostní, aby mali záujem zachrániť spoločnosť radšej, ako chrániť svoje egoistické záujmy. Toto môže platiť najmä u spoločností s dobrým menom, prestížou, dlhodobou existenciou a pod. Alebo vtedy, ak profit dosahovaný spoločnosťou, je napriek uloženému trestu dostatočný na to, aby sa osobám zodpovedným za riadenie a existenciu spoločnosti vyplatilo zachrániť ju. Inak sa účinok trestu u právnických osôb nedosiahne. d) Trest sa môže u právnických osôb minúť účinku. Ako bolo už skôr rozobraté v kapitole 4, právnickej osobe, ktorá nemá majetok, nie je možné uložiť žiadny trest, ktorý postihuje majetok. Rovnako tak sa môžu jej predstavitelia stať nedostupní (ujdú, budú sa skrývať), a tak sa minie účinku aj akákoľvek iná sankcia, ktorá uloží právnickej osobe povinnosť konať. Zároveň sa minie účinku aj zákaz určitého konania, pretože toto konanie budú môcť nepostihnuté fyzické osoby realizovať prostredníctvom iných právnických osôb a tak budú potenciálni poškodení vystavení rovnakému nebezpečenstvu postihu trestnou činnosťou, ako pred uložením takéhoto zákazu. e) Právnická osoba môže byť zodpovedná iba za protiprávny stav (objektívna zodpovednosť). Ak vychádzame z konceptu, že trestné činy budú zhodné pre fyzické osoby aj pre právnické osoby, môže nastať situácia, že právnická osoba bude uznaná vinnou za ten istý trestný čin, za ktorý fyzická osoba bude oslobodená spod obžaloby, pretože nebude preukázané jej zavinenie (táto idea vychádza z konceptu, kde je možná simultánna trestná zodpovednosť fyzickej aj právnickej osoby). Dostávame sa k nelogickému konceptu, kde fyzická osoba sa môže vyviniť z trestnej zodpovednosti na základe nenaplnenia subjektívnej stránky, čo však nebude možné u právnickej osoby. Opäť dochádza k určitej nerovnosti pred zákonom, keď právnickú osobu potrestáme a fyzickú nie. 6 SKUTOČNÉ ALEBO TEORETICKÉ POZITÍVNE ASPEKTY Vždy existujú aj určité pozitíva. a) V odbornej literatúre je uvádzané ako pozitívny aspekt trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb procedurálne hľadisko. Zástancovia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb tvrdia, že by to mohlo pomôcť využiť proti právnickým osobám nástroje trestného práva, ktoré 17 ČENTÉŠ, J. PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s

12 nie sú použiteľné v správnom práve a preto by sa dosiahla lepšia účinnosť v boji proti kriminalite. Ide o inštitúty ako domová prehliadka, agent, odpočúvanie, sledovanie, atď. 18 Táto skutočnosť je naozaj zdanlivo pozitívnym aspektom trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Využitie účinnejších prostriedkov v boji proti trestnej činnosti je chvályhodné a žiaduce. Otázkou však je, či nutne potrebujeme trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, aby sme mohli využiť trestnoprocesné nástroje proti právnickým osobám. Myslím, že nie. Opäť zabúdame, že trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb má nastúpiť až vtedy, ak nevieme preukázať vinu konkrétnej fyzickej osobe. To znamená, že v prvom rade musím konštatovať, že bol spáchaný trestný čin, pre ktorý sa začne trestné stíhanie aj bez toho, že musím poznať konkrétneho páchateľa. V tomto trestnom konaní využijem všetky nástroje trestného konania a to voči fyzickým i právnickým osobám, ak bude podozrenie, že majú niečo spoločné so stíhanou trestnou činnosťou. Ak zabezpečím dôležité a použiteľné dôkazy a získam ich podľa zákona, nie je dôvod, aby tieto dôkazy zhromaždené v trestnom konaní nemohli byť použité pri sankcionovaní právnickej osoby nástrojmi existujúcich mechanizmov správneho práva. Ide len o procedurálne aspekty, ktoré umožnia prepojenie trestného a správneho konania a ich spoluprácu aj bez toho, aby bola osobitne zavedená trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Nie je totiž podstatné, ktorým odvetvím práva bude uložená sankcia. Aj v trestnom aj v správnom práve ukladá sankcie štát. Preto je len otázkou šikovnosti zákonodarcu, ako upraviť procesné pravidlá jedného i druhého procesu tak, aby bolo možné použiť nástroje trestného procesu proti právnickým osobám aj bez zavedenia ich osobitnej trestnoprávnej zodpovednosti. b) Zástancovia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb tvrdia: poskytnutie ochrany práv v trestnom konaní je vyššie ako v iných odvetviach práva. Je potrebné chrániť procesné práva i právnických osôb, ak ich chceme trestať. Správne právo nemôže zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany a išlo by o veľmi dlhý a zložitý proces garantovať rovnaké práva v správnom konaní. 19 Z môjho pohľadu úroveň ochrany práv právnickej osoby nemožno dosiahnuť ľahšie v trestnom konaní ako v akomkoľvek inom odvetví práva. Koncepcia ochrany práv v trestnom konaní je založená na ochrane práv jednotlivca. U právnickej osoby treba nanovo vyhodnotiť, čím je špecifická od fyzickej osoby a podľa toho upraviť aj ochranu jej práv v trestnom konaní. Nie je možné porovnávať práva jednotlivca s právami, ktoré by mali byť chránené u právnických osôb. Toto je dôvod, prečo legislatívne práce na právnej úprave ochrany týchto práv nebudú jednoduchšie v odvetví trestného práva, než v správnom práve. Pokiaľ viem, aké práva by som mal chrániť, musím túto ochranu zakotviť v príslušných ustanovenia zákona. Tieto ustanovenia musia mať jasný obsah - kto má právo, aký typ práva a kedy ho môže uplatniť. Nie je dôležité, či táto úprava bude včlenená do správneho alebo trestného práva. Druhý často uvádzaný argument je, že trestné činy sa trestajú v súdnom konaní pred súdom, správne delikty v správnom konaní pred správnymi orgánmi. Podľa týchto tvrdení by súd mal poskytovať lepšiu úroveň ochrany ako správne orgány, pretože súd je nestranný a nezávislý, avšak štátne orgány sú priamym nástrojom štátu. Málokto si uvedomuje skutočnosť, že súdy sú tiež "štátne" inštitúcie, platia tam obdobné vzťahy ako v iných správnych orgánoch, nadriadenosť a podriadenosť v rámci jedného súdu, predseda súdu môže napr. ukladať disciplinárne sankcie sudcom daného súdu, sudcovia sú platení štátom a de facto závislí na vôli celej štátnej štruktúry a štátneho mechanizmu. V skutočnosti neexistuje žiadna záruka, že s právnickou osobou sa bude zaobchádzať lepšie v rukách sudcu než v rukách štátneho zamestnanca. Obe tieto osoby sú zamestnanci s ich právach a povinnosťami vyplývajúcich z ich postavenia a pracovnoprávneho vzťahu a rozhodnutie záleží na osobnostných kvalitách a morálky daného jednotlivca. Reálne uplatnenie a garancia práv nie je závislá na "papieri", na ktorom sú tieto práva napísané, ale na osobe, ktorá má moc tieto práva priznať alebo nepriznať. Preto je irelevantné, či je daná osoba sudcom alebo štátnym úradníkom, podstatné je, aké sú jej morálne kvality a jej snaha o zákonný a spravodlivý proces. 18 FENYK, J.: Návrh českého zákona o trestní odpovědnosti právnických osoba a řízení proti nim, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s FENYK, J.: Návrh českého zákona o trestní odpovědnosti právnických osoba a řízení proti nim, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s

13 7 ZÁVER V tomto článku som sa snažil ukázať, že trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb nie je odpoveďou na príčinu, prečo túto zodpovednosť chceme. Je dosť pravdepodobné, že zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb minie náš cieľ a nedosiahneme želaný efekt. Trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb sa dosiahne iba korekcia niektorých následkov trestnej činnosti, avšak problém zložitej hospodárskej a ekonomickej organizovanej kriminality, ktorá má podstatu v činnosti právnických osôb, sa neodstráni. Ak sa rozhodneme mať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, cesta k dokonalým právnym predpisom v tejto oblasti bude spojená s mnohými prekážkami. Nie je dôležité, či máme alebo nemáme trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, podstatné je niečo iné. Myslím, že tá podstata je skrytá v tomto citáte: Naša snaha by mala smerovať k tomu, aby boli vytvorené také podmienky a mechanizmy, ktoré by budúcim páchateľom nielen sťažili samotné páchanie trestnej činnosti, ale ktoré by im zároveň skomplikovali možnosti ako túto trestnú činnosť zakryť a dať jej v očiach verejnosti punc zákonnosti. 20 Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV Použitá literatúra: ČENTÉŠ, J. - PRIKRYL, O.: Úvahy o trestnej zodpovednosti právnických osôb v trestnom zákone, Acta Universitatis Brunensis Iuridica č 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dni Práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s FENYK, J.: Návrh českého zákona o trestní odpovědnosti právnických osoba a řízení proti nim, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej koferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s FRYŠTÁK, M.: Trestní odpovědnost právnických osob jako jeden z možných nástroju boje s hospodářskou kriminalitou, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, s OTTOVÁ, E.: Teória práva, Šamorín: Heuréka, 2006 PRUSÁK, J.: Teória práva, Bratislava: VO PF UK, 1999 VEČEŘA, M.: Teorie práva, 3. Vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2009 Kontaktné informácie: JUDr. Radovan Blažek, PhD. radovan.blazek@flaw.uniba.sk Univerzita Komenského, Právnická fakulta Šafárikovo nám. 6, P.O.BOX Bratislava Slovenská republika 20 FRYŠTÁK, M.: Trestní odpovědnost právnických osob jako jeden z možných nástroju boje s hospodářskou kriminalitou, ACTA UNIVERSITATIS BRUNENSIS IURIDICA No 337, Zborník z medzinárodnej konferencie Dny práva 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008, p

14 PŘEDCHÁZENÍ TRESTNÉ ČINNOSTI ZE STRANY PRÁVNICKÉ OSOBY Lukáš Bohuslav Právnická fakulta Univerzity Karlovy v Praze Abstract: The paper deals with the possibilities of preventing crime by corporations. Czech law on criminal liability of legal persons and proceedings against them has a strong preventive aspect. A corporation has to be aware of the potential risks and decide to prevent, or not. Abstrakt: Příspěvek se zabývá možnostmi prevence trestné činnosti ze strany právnické osoby. Český zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim má silný preventivní charakter. Na právnické osobě pak je, zdali si případná rizika uvědomuje a brání se jim, či nikoliv. Key words: Criminal Corporate Liability, Prevention Klíčová slova: Trestní odpovědnost právnických osob, prevence 1 ÚVOD Trestní odpovědnost právnických osob je v České republice i na Slovensku tématem vysoce aktuálním. V České republice tomu jsou již téměř dva roky, co nabyl účinnosti zákon č. 418/2011 Sb., o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim (dále také ZTOPO ), na Slovensku se pak v době odevzdání tohoto příspěvku nacházel v meziresortním řízení zákon o trestní odpovědnosti právnických osob směřující k pravé trestní odpovědnosti právnických osob na Slovensku. Vzhledem ke skutečnosti, že k září 2013 byly v České republice minimálně 3 právnické osoby odsouzeny, na 15 právnických osob byla podána obžaloba a zároveň několik desítek dalších právnických osob bylo obviněno, tak je zjevné, že orgány činné v trestním řízení začínají ZTOPO aplikovat v praxi a lze očekávat zvýšené úsilí těchto orgánů v budoucnosti, pokud jde o trestnou činnost právnických osob. ZTOPO zároveň dává právnickým osobám jistou možnost předcházet páchání trestné činnosti, čemuž jsou věnovány další kapitoly. 2 PŘIČITATELNOST TRESTNÉHO ČINU PRÁVNICKÉ OSOBĚ Český zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim vytvořil pro české trestní právo zcela novou koncepci tzv. přičitatelnosti trestného činu právnické osobě. Můžeme řici, že se jedná o základní stavební prvek zákona, neboť upravuje jednak trestní odpovědnost právnické osoby, zároveň ale implikuje, v jakých okamžicích právnická osoba trestně odpovědnou není, tedy kdy se právnická osoba může trestní odpovědnosti zprostit. Úprava přičitatelnosti trestného činu právnické osobě a trestní odpovědnosti právnické osoby se nachází v ustanovení 8 ZTOPO v tomto znění: (1) Trestným činem spáchaným právnickou osobou je protiprávní čin spáchaný jejím jménem nebo v jejím zájmu nebo v rámci její činnosti, jednal-li tak a) statutární orgán nebo člen statutárního orgánu, anebo jiná osoba, která je oprávněna jménem nebo za právnickou osobu jednat, b) ten, kdo u této právnické osoby vykonává řídící nebo kontrolní činnost, i když není osobou uvedenou v písmenu a), c) ten, kdo vykonává rozhodující vliv na řízení této právnické osoby, jestliže jeho jednání bylo alespoň jednou z podmínek vzniku následku zakládajícího trestní odpovědnost právnické osoby, nebo d) zaměstnanec nebo osoba v obdobném postavení (dále jen "zaměstnanec") při plnění pracovních úkolů, i když není osobou uvedenou v písmenech a) až c), jestliže jí ho lze přičítat podle odstavce 2. (2) Právnické osobě lze přičítat spáchání trestného činu uvedeného v 7, jestliže byl spáchán

15 a) jednáním orgánů právnické osoby nebo osob uvedených v odstavci 1 písm. a) až c), nebo b) zaměstnancem uvedeným v odstavci 1 písm. d) na podkladě rozhodnutí, schválení nebo pokynu orgánů právnické osoby nebo osob uvedených v odstavci 1 písm. a) až c) anebo proto, že orgány právnické osoby nebo osoby uvedené v odstavci 1 písm. a) až c) neprovedly taková opatření, která měly provést podle jiného právního předpisu nebo která po nich lze spravedlivě požadovat, zejména neprovedly povinnou nebo potřebnou kontrolu nad činností zaměstnanců nebo jiných osob, jimž jsou nadřízeny, anebo neučinily nezbytná opatření k zamezení nebo odvrácení následků spáchaného trestného činu. (3) Trestní odpovědnosti právnické osoby nebrání, nepodaří-li se zjistit, která konkrétní fyzická osoba jednala způsobem uvedeným v odstavcích 1 a 2. Je zřejmé, že ZTOPO rozeznává dvě kategorie osob, a to osoby uvedené v odstavci 1 písm. a) až c) (dále také orgán právnické osoby ) a zaměstnance uvedené v odstavci 1 pod písm. d). Z hlediska přičitatelnosti trestného činu právnické osobě se na tyto kategorie vztahují dvě zcela odlišná kritéria. Zatímco v případě přičítání jednání orgánu právnické osoby lze uvažovat v případě, kdy osoba nebo osoby, které jsou orgánem právnické osoby či jej tvoří, nejednají čistě v soukromém osobním zájmu bez vtahu k právnické osobě, o částečný příklon k objektivní odpovědnosti právnické osoby, ačkoliv správné vymezení této odpovědnosti jde nad rámec tohoto textu, u přičítání jednání zaměstnance lze nalézt významný preventivní prvek zákona, neboť vrcholným činitelům právnické osoby ukládá, aby se znalostí respektovali právní předpisy, každé své rozhodnutí promysleli a byli více obezřetní ve svém konání směrem k zaměstnancům. 2.1 Přičitatelnost jednání orgánu právnické osoby právnické osobě ZTOPO, interpretujeme-li ustanovení 8 odst. 1 a 2 čistě jazykově, uvádí, že trestný čin spáchaný orgánem právnické osoby jejím jménem, v jejím zájmu nebo v rámci její činnosti se právnické osobě přičte. Je otázkou, nakolik dává právnické osobě možnost liberace v případě zřejmého excesu např. advokáta zastupujícího právnickou osobu na základě mandátní smlouvy. Jedná se v podstatě o přiblížení automatické presumpci viny. Musíme si položit otázku, zdali je tato úprava vhodnou a žádanou. Zároveň je však třeba zvažovat, do jaké míry má být právnická osoba sankcionována za jednání osob, jež třeba zcela záměrně právnickou osobu, které se přičte trestný čin, poškozují. Na druhou stranu je nutné si uvědomit, že zákonodárce uvedenou úpravu zvolil s ohledem na charakter, možnosti, rozsah a dopad činností, které dnešní, zvláště pak ty velké, mnohdy nadnárodní, korporace provozují. ZTOPO v ustanovení 8 odst. 3 stanoví, že trestní odpovědnosti právnické osoby nebrání, nepodaří-li se zjistit, která konkrétní fyzická osoba jednala způsobem uvedeným v zákoně. Pokud právnická osoba neučinila dostatečná opatření směřující k prevenci a odhalování protiprávních jednání, případně k identifikaci konkrétních pachatelů, je na místě, že by za tento nedostatek měla nést odpovědnost. Nepostačuje však pouhá existence Compliance programu či vnitřního předpisu zakazující páchání trestné činnosti. Musí se jednat o skutečně efektivní opatření, jejichž dodržování právnická osoba monitoruje a kontroluje. Ostatně důvodem, jenž provázel vznik ZTOPO, a který podporoval jeho přijetí, byla právě absence možnosti potrestat osobu konkrétního viníka. Právnická osoba by měla nést odpovědnost i v případě dekoncentrace jednotlivých střípků odpovědnosti na různých úrovních řízení, kdy až výsledný celek jednání má charakter jednání v rozporu s normami trestního práva. V okamžiku, kdy orgán činný v trestním řízení usvědčí konkrétní fyzickou osobu ze spáchání trestného činu, který lze zároveň přičíst právnické osobě, a to v případech, kdy právnická osoba ve svém předcházení trestné činnosti a uplatňování kontrolních mechanismů nic nepodcenila, je ke zvážení, zdali je vhodné právnické osobě přičítat takové jednání bez dalšího ve smyslu trestního práva, čímž samozřejmě nezpochybňuji odpovědnost dle norem práva správního a občanského. Důvodová zpráva ZTOPO 1 i komentářová literatura 2 uvádí, že konstrukce trestní odpovědnosti právnických osob se od odpovědnosti za výsledek odlišuje, neboť jejím předpokladem je jednak naplnění znaků skutkové podstaty trestného činu, jednak deficit v kontrolní či řídící rovině právnické osoby, a to buď ve formě zaviněného spáchání trestného činu osobami v řídícím či kontrolním postavení, nebo ve formě zaviněného nedostatečného dohledu, kontroly či organizace. Na základě výše naznačených argumentů se domnívám, že s takovým odůvodněním 1 Zvláštní část důvodové zprávy ZTOPO Šámal, P., Dědič, J., Gřivna, T, Púry, F.; Říha, J.: Trestní odpovědnost právnických osob. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2012, s

16 není možné souhlasit, neboť mohou nastat okolnosti, kdy deficit v kontrolní či řídící rovině, ve smyslu vyjádřeném v důvodové zprávě, nenastane. Můžeme však připustit, že kladení zvýšených nároků přičitatelnosti stran jednání statutárních či kontrolních orgánů je legitimní, avšak za předpokladu, že právnická osoba obstojí v testu předcházení trestné činnosti a testu uplatňování kontrolních mechanismů, lze mít stávající znění institutu přičitatelnosti trestného činu právnické osobě v ZTOPO za příliš přísné. Důvodová zpráva 3 dále konstatuje, že je třeba odmítnout myšlenku, že by trestní odpovědnost právnických osob byla odpovědností objektivní, kdy je požadována jednak souvislost s pácháním trestného činu a jednak je přihlédnuto i k povaze právnické osoby, jejíž zájmy mohou být jiné než zájmy jednotlivce. Toto tvrzení, že se v případě přičítání jednání orgánů právnické osoby právnické osobě nejedná o objektivní odpovědnosti, velmi neobstojí, čemuž svědčí i pohled do norem občanského práva. Lze souhlasit s názorem, že trestní právo jako ultima ratio by nemělo co do podmínek trestní odpovědnosti být aplikováno v širším okruhu případů, než je tomu v případě obecné civilní odpovědnosti za zaviněná jednání. K podmínkám přičitatelnosti právního úkonu právnické osobě lze v komentáři k občanskému zákoníku nalézt, že nezbytnou podmínkou přičitatelnosti úkonů učiněných těmi, kdo zastávají funkce ve statutárních orgánech, přímo právnické osobě, v níž působí, je to, že musí být jednáno jménem této právnické osoby, nikoli tedy pod pouhým jménem jejího reprezentanta. To je dáno právním pravidlem, že účinky právního úkonu se přičítají pravidelně osobě, jejímž jménem je učiněn. Právní úkon statutárního orgánu učiněný za právnickou osobu není jednáním v zastoupení, ale osobním jednáním právnické osoby. Statutární orgán tedy neprojevuje právním úkonem svoji vůli, ale vůli právnické osoby. Osoby zastávající funkci statutárního orgánu, popř. člena statutárního orgánu, jde-li o orgán kolektivní, se někdy popisně označují jako reprezentanti právnické osoby. Právní úkon učiněný jménem právnické osoby tím, kdo zastává funkci statutárního orgánu nebo člena statutárního orgánu, je její právní úkon. Z toho důvodu je pojmově vyloučena možnost právnické osoby odmítnout účinky jednání svého statutárního orgánu. Jakmile se právní úkon statutárního orgánu stane perfektní, je jím právnická osoba vázána. 4 Uvedený výklad podporuje myšlenku objektivní odpovědnosti právnické osoby za jednání svých orgánů. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob by tak měl jednoznačně pozitivně definovat, že za excesy si jednající osoba, resp. orgán právnické osoby nese pouze svou vlastní odpovědnost. Komentář k ZTOPO nevyvozuje vůči právnické osobě trestní odpovědnost v případě posuzování excesů jednajících osob, kdy je třeba uplatnit zásadu, že pokud byl čin v zásadě spáchán proti zájmům právnické osoby nebo na její úkor, nelze dovodit trestní odpovědnost takto poškozené právnické osoby a bude uplatněna pouze trestní odpovědnost osoby jednající Přičitatelnost jednání zaměstnance právnické osobě Jedním z hlavních účelů trestního práva je předcházet páchání trestné činnosti. Právnická osoba je dle ZTOPO odpovědná za jednání zaměstnance, pokud ten jednal na podkladě rozhodnutí, schválení nebo pokynu orgánů právnické osoby, nebo pokud právnická osoba neprovedla či zanedbala opatření, která po ní měla provést podle jiného právního předpisu nebo která po ní lze spravedlivě požadovat, anebo neprovedla řádnou kontrolu nad činnosti zaměstnanců, nebo neučinila nezbytná opatření k zamezení nebo odvrácení následků spáchaného trestného činu. V bodě absence provedení či zanedbání opatření, kontroly nad činností zaměstnanců a opatření k zamezení nebo odvrácení následků spáchaného trestného činu lze spatřovat možná trochu podceňovaný, ale velice významný preventivní prvek ZTOPO, neboť nutí právnické osoby konat tak, aby předcházely páchání trestné činnosti. Zákon tak klade na právnickou osobu určité nároky, aby vypracovávala preventivní programy, školila své zaměstnance, vykonávala důslednou kontrolu, posílila kontrolní mechanismy a nastavila parametry vedoucí k zamezení nebo odvrácení následků trestného činu. Důležité však je, aby se jednalo nejen o verbální prohlášení a formální kroky, ale o skutečná provádění výše nastíněných opatření. Angličan Gobert konstatuje, že právnické osoby musí prokázat učinění všech příslušných kroků. V tomto případě jim pak protiprávní jednání nelze přičítat. Právnická osoba v žádném případě nesmí mít nastavenu politiku umožňující páchání 3 Zvláštní část důvodové zprávy ZTOPO Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M., a kol. : Občanský zákoník I., II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s Šámal, P., Dědič, J., Gřivna, T, Púry, F.; Říha, J.: Trestní odpovědnost právnických osob. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2012, s

17 trestné činnosti a tolerující nezákonnost. 6 Zároveň právnická osoba musí být schopna prokázat, že učinila veškerou due diligence. Dále musí být schopna unést důkazní břemeno, jinak řečeno prokázat, že učinila veškerá nezbytná opatření, čímž vyvrátí obžalobu nad vší pochybnost. V anglickém právu je v tomto směru průlomový rozsudek Tesco Supermarkets Ltd v. Nattrass z roku 1971, kdy britská horní sněmovna rozhodla, za jakých okolností se právnická osoba může vyhnout trestní odpovědnosti za jednání svých manažerů, a to právě při užití obrany due diligence. Došla k závěru, že při individuálním selhání zaměstnance nemůže být právnická osoba odpovědná, pokud učinila vše, co po ní bylo požadováno. 7 Tento princip se objevuje i v ZTOPO, kdy právnická osoba neodpovídá za individuální selhání a exces zaměstnance za splnění všech výše uvedených kroků a postupů. Trestně odpovědnou je pak pouze fyzická osoba, která spáchala trestný čin. Lze shrnout, že preventivní prvek zákona je možno považovat za chvályhodný počin zákonodárce. Značně problematickým se však jeví v českém trestním právu právě fakt, že zákon de facto přenáší důkazní břemeno, zdali právnická osoba konala tak, jak měla, a zdali se nedopustila nedostatků v rámci kontroly činnosti zaměstnanců, právě na právnickou osobu, což může kolidovat se zásadou presumpce neviny a zásadou in dubio pro reo. Jedná se tak o princip v trestním právu nevídaný. V ustanovení 8 odst. 2 písm. b) ZTOPO je upraveno přičítání trestného činu právnické osobě mimo jiné z důvodu, že orgány právnické osoby neprovedly taková opatření, která po nich lze spravedlivě požadovat, přičemž následuje demonstrativní výčet těchto opatření, kterými jsou neprovedení povinné nebo potřebné kontroly nad činností zaměstnanců nebo jiných osob, jimž jsou nadřízeny, anebo neučinění nezbytných opatření k zamezení nebo odvrácení následků spáchaného trestného činu. Je třeba říci, že zákonodárce v tomto případě nesystematicky zakotvuje sousloví spravedlivého požadavku do norem trestního práva, které tento pojem dosud vůbec neznaly. Obrat lze spravedlivě požadovat náleží spíše do soukromoprávní terminologie. Zároveň můžeme konstatovat, že zákonodárce v důvodové zprávě ani Ministerstvo spravedlnosti nepřiblížilo tento pojem, kdy tak nelze dostatečně predikovat, co tento neurčitý právní pojem znamená. 3 PŘEDCHÁZENÍ TRESTNÉ ČINNOSTI ZE STRANY PRÁVNICKÝCH OSOB Nastíněná koncepce přičitatelnosti trestného činu právnické osobě zcela zřejmě ukazuje, že ZTOPO dává právnické osobě určité možnosti, jakým způsobem preventivně konat a předcházet tak páchání trestné činnosti z její strany. Konkrétně lze toto ukázat na 10 krocích, které by právnická osoba měla učinit, aby se dalo hovořit o tom, že se snaží chovat kvalitativně ve smyslu zákona o trestní odpovědnosti právnických osob a proti nim. Za tyto kroky lze považovat: a) Uvědomění si existence zákona o trestní odpovědnosti právnických osob Již téměř 2 roky je účinný zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Firmy musejí být ve svém jednání obezřetné, neboť přichází doba aplikace zákona, o čemž svědčí v současné době 3 odsouzené, 15 obžalovaných a několik desítek obviněných právnických osob. b) Plnou podpora preventivních kroků ze strany vedení právnické osoby Ustanovení 8 zákona o trestní odpovědnosti právnických osob hovoří o přičitatelnosti trestného činu právnické osobě, ale zároveň dává právnické osobě možnost trestné činnosti předcházet. Úspěch prevence pak jednoznačně závisí na postoji vedení právnické osoby. c) Tvorbu Compliance programů Za ty lze považovat pravidla, která právnické osobě mohou pomoci účinným a vhodným způsobem předcházet páchání trestné činnosti. Jedná se o dodržování právních norem obchodní společností, jakožto i vytvoření a dodržování příslušných vnitřních norem, a to jak právních, tak i etických. Nutnost zavádění programů Compliance vychází ze skutečnosti, že jakékoli jednání, které může poškodit dobré jméno společnosti a tím negativně ovlivnit jeho postavení na trhu jako soutěžitele v rámci hospodářské soutěže, je považováno za krajně nežádoucí. V případě spáchání trestné činnosti ze strany právnické osoby pak může dojít k ohrožení ve vztahu nejen k vlastníkům, ale též k zákazníkům, zaměstnancům a v neposlední řadě k věřitelům právnické osoby. d)proškolení vedení právnické osoby i jejích zaměstnanců Klíčovým a nezbytným předpokladem úspěšného dodržování Compliance programu, resp. předcházení trestné činnosti ze strany právnické osoby, je školení jednak vedoucích představitelů právnické osoby, které musí jednat s péčí řádného hospodáře, ale také systematické vedení 6 Gobert, J., Punch, M.: Rethinking Corporate Crime. Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s Tamtéž, s

18 zaměstnanců k právnímu vědomí a dodržování práva. Školení by se mělo týkat dodržování závazných předpisů, které se vztahují na výkon činnosti dané společnosti. Školení je třeba považovat za obligatorní prvek Compliance programu. e) Vymezení odpovědnosti jednotlivých zaměstnanců Organizační struktura a jasně vymezené kompetence a s tím spojená odpovědnost jednotlivých osob je předpokladem toho, že lze vždy dohledat konkrétního viníka. Právnická osoba se nemůže zbavit odpovědnosti, pokud má nepřehlednou organizační strukturu, v níž se kompetence a odpovědnost jednotlivých osob prolínají a není tudíž zřejmé, kdo je v konkrétním případě odpovědný. Podle zákona o trestní odpovědnosti právnických osob trestnímu stíhání právnické osoby nebrání, nepodaří-li se zjistit, která konkrétní fyzická osoba jednala způsobem, který naplňuje znaky trestného činu. f) Vyhodnocení interních a externích rizik Právnická osoba by měla identifikovat právní předpisy ČR, jakožto i předpisy EU, které se na společnost při výkonu jejího podnikání vztahují, a rizikové oblasti, kde by k porušování těchto předpisů mohlo dojít, a na základě vyplynuvších poznatků implementovat vhodné nástroje k nápravě. g) Vypracování a přijetí konkrétních interních pravidel a předpisů Součástí programu Compliance je i zavedení a realizace řídícího a kontrolního systému společnosti, který je zaměřen na dodržování právních i vnitřních norem, podle nichž je společnost povinna postupovat. Jedná se o přijetí etického kodexu, protikorupčních pravidel, pracovního řádu či např. transparentních pravidel pro používání majetku společnosti. h) Interní kontrolní mechanismus Společnost by si měla vytvořit vnitřní kontrolní mechanismus zaměřený na faktické dodržování právních a interních předpisů zaměstnanci společnosti. Tyto kontroly by měly být prováděny pravidelně a měly by být zpětně doložitelné. i) Mechanismus pro obdržení informací o protiprávním jednání Součástí účinného dodržování a vynucování Compliance programu je i vytvoření mechanismu pro obdržení relevantních informací, z nichž společnost může být upozorněna na porušování závazných předpisů. j) Pravidelné vyhodnocování naplňování Compliance programů Pokud právnická osoba dostatečně vhodným, kvalitním a účinným způsobem naplní výše nastíněné požadavky plynoucí ze zákona o trestní odpovědnosti právnických osob, lze hovořit o tom, že si vytvoří určitou imunitu, pokud jde o trestní stíhání ze strany orgánů činných v trestním řízení. Nezbytným úkolem právnické osoby je stálá kontrola plnění Compliance programu a jeho aktualizace. 4 ZÁVĚR Právnická osoba je trestně odpovědná za protiprávní jednání svých orgánů, zaměstnanců nebo jiných osob, které jsou činěny jejím jménem, v jejím zájmu nebo v rámci její činnosti. Této trestní odpovědnosti mohou právnické osoby předejít tím, že zavedou přiblížená uvedená preventivní opatření, která jí umožní prokazovat v maximální míře to, že dotčená právnická osoba v žádném případě netoleruje trestnou činnost, kterou by jí bylo možné přičítat. Z přijatých opatření musí být zřejmé, že společnost nechtěla a nechce mít z trestné činnosti žádný prospěch a že k její prevenci udělala ze svého hlediska všechno, co od ní bylo možno spravedlivě požadovat. V takovém případě lze hovořit o tom, že právnická osoba udělala vše, co udělat mohla a měla, a je tak možno uvažovat o excesivním jednání, které se právnické osobě nebude přičítat. Použitá literatura: GOBERT, J., PUNCH, M.: Rethinking Corporate Crime. Cambridge: Cambridge University Press, s. ISBN ŠÁMAL, P., DĚDIČ, J., GŘIVNA, T, PÚRY, F.; ŘÍHA, J.: Trestní odpovědnost právnických osob. Komentář. Praha: C. H. Beck, s. ISBN ŠVESTKA, J., SPÁČIL, J., ŠKÁROVÁ, M., HULMÁK, M., a kol. : Občanský zákoník I., II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, s. ISBN

19 Kontaktní údaje: JUDr. Lukáš Bohuslav Právnická fakulta Univerzity Karlovy v Praze Nám. Curieových Praha Česká republika

20 CORPORATE LIABILITY OF LEGAL ENTITIES IN ITALY: PATTERNS AND EXPLANATION Daniela Bonserio. Maria Antonella Pasculli* Università degli Studi di Bari Aldo Moro, Dipartimento di Giurisprudenza Abstract: Law Liability for corporations and other legal entities for crimes gives birth to a fully new system of criminal liability in the Italian Judicial system. Taking into consideration the Italian Legislation, the study offers, first, an analysis of how a legal entity may commit a crime. This is done considering the concrete and positive effects that the company takes up from the criminal offences, paying particular attention to the relevance of organizational dynamics of the collective entities. At last, the different compliance programs aim at discussing how the organizational assets may become a helpful instrument to avoid both penalties and confiscation. Key words: Legal Persons, Crime, Corporate Liability. 1 A NEW SYSTEM OF CRIMINAL LIABILITY IN THE ITALIAN JUDICIAL SYSTEM: SOCIETAS DELINQUERE ET PUNIRI POTEST 1.1 The ability to commit a crime of a legal person according to the rules of Italian criminal law This study focuses on the principle of liability of legal persons and collective entities which have been introduced in the Italian legal system for the first time by the Legislative Decree n. 231/2001 (hereinafter Decree), in the wake of the international obligations (art. K.3 Treaty on European Union). The Decree under examination provides for a direct liability of legal entities, companies and associations for administrative offences, resulting from certain crimes committed by their representatives. At the enactment of the Decree - in a broad analysis on the nature and causes of corporate crime for which entities can be held responsible - was talk of lessons from Italy 1. The emphasis attributed to the Italian legislation probably depended on the fact that the Decree seems to represent one of the sets of rules where the connection between crime and organization becomes apparent in a more specific way 2. As a matter of fact, the Italian Law has always been shy of the principle of corporate criminal liability because of its attachment to the ancient saying "societas delinquere non potest" and to other deep-seated reasons that are to be found in the Italian Constitution. Even today, the unlikelihood of criminal capacity of collective entities emerges from the existence of art. 197 of the Criminal Code, which recognizes only a subsidiary civil responsibility for crimes directly committed by their representatives, executives or employees whether the offense constitutes a violation of the duties related to the professional qualifications of the offender or it has been committed in the interests of the legal person. Indeed, according to Italian law, criminal liability is personal (art. 27 Italian Constitution), that is author of the unlawful conduct - which produced the result criminally relevant- and person who suffers the penalty in the criminal responsibility should be the same 3. This aspect is certainly the most striking demonstration of the differentiation between natural and legal persons. Criminal law is said to be created for man. * DANIELA BONSERIO, author of 1, 2 ; MARIA ANTONELLA PASCULLI, author of 3,4. 1 GOBERT, J.J. PUNCH, M.: Rethinking Corporate Crime, p SELVAGGI, N.: Compliance Programmes and Organisational Faults in Italian legislation, p PASCULLI, M. A.: La responsabilità da reato degli enti collettivi nell ordinamento italiano. Profili dogmatici ed applicativi, p