SVĚTOVÉ BURZY A BURZOVNÍ SYSTÉMY

Transcription

1 Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Finance SVĚTOVÉ BURZY A BURZOVNÍ SYSTÉMY World stock exchanges and systems Bakalářská práce Vedoucí práce: Ing. Peter MOKRIČKA Autor: Silvester DULÁK Brno 2012

2 Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Katedra financí Akademický rok 2011/2012 ZADÁNÍ BAKALÁŘSKÉ PRÁCE Pro: Obor: DULÁK Silvester Finance Název tématu: SVĚTOVÉ BURZY A BURZOVNÍ SYSTÉMY World stock exchanges and systems Z á s a d y p r o v y p r a c o v á n í : Cíl práce: Komparativní analýza vybraných burz cenných papírů a jejich burzovních systémů. Postup práce a použité metody: 1. Vymezení burz cenných papírů a burzovních systémů 2. Charakteristika vybraných burz cenných papírů 3. Analýza a komparace vybraných burz a jejich burzovních systémů 4. Formulování závěrů a doporučení Použité metody: deskripce, analýza, komparace.

3 Rozsah grafických prací: dle pokynů vedoucího práce Rozsah práce bez příloh: stran Seznam odborné literatury: VESELÁ, Jitka. Burzy a burzovní obchody:výchozí texty ke studiu. Vyd. 1. Praha: Oeconomica, s. ISBN REJNUŠ, Oldřich. Cenné papíry a burzy. Vyd. 1. Brno: Akademické nakladatelství CERM, s. ISBN MUSÍLEK, Petr. Trhy cenných papírů. 2., aktualiz a rozš. vyd. Praha: Ekopress, s. ISBN Související webová stránka: webové stránky vybraných burz cenných papírů Vedoucí bakalářské práce: Ing. Peter Mokrička Datum zadání bakalářské práce: Termín odevzdání bakalářské práce a vložení do IS MU je uveden v platném harmonogramu akademického roku. vedoucí katedry děkan V Brně dne

4 Meno a priezvisko autora: Názov bakalárskej práce: Názov práce v angličtine: Katedra: Vedúci bakalárskej práce: Silvester Dulák Světové burzy a burzovní systémy World stock exchanges and systems Katedra financií Ing. Peter Mokrička Rok obhajoby: 2012 Anotácia Predmetom bakalárskej práce Svetové burzy a burzové systémy je analýza a následná komparácia vybraných búrz na základe ich burzových systémov. Teoretická časť definuje burzu a popisuje burzový systém so všetkými jeho zložkami. Nasleduje analýza, ktorá rozoberá históriu a súčasný stav zvolených búrz a vybraných častí ich burzových systémov. Poslednou časťou je komparácia výsledkov analýzy a v závere je naznačený možný vývoj na daných burzách cenných papierov. Kľúčové slová Burza, burzový systém, Burza cenných papierov Praha, New York Stock Exchange, Tokyo Stock Exchange, komparácia Annotation The bachelor s thesis on topic World stock exchanges and systems analyzes and compares chosen stock exchanges on the basis of their stock exchange systems. The theoretical part defines stock exchange and describes its system with all components. Next part is analysis of history, current situation of chosen stock exchanges and analysis of selected parts of their systems. The last part compares the findings and indicates possible development of observed stock exchanges in the future. Key words Stock exchange, stock exchange system, Prague Stock Exchange, New York Stock Exchange, Tokyo Stock Exchange, comparison

5 Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu Světové burzy a burzovní systémy vypracoval samostatne pod vedením Ing. Petra Mokričku a uviedol v nej všetky použité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správnej fakulty MU. V Brne dňa vlastnoručný podpis študenta

6 Poďakovanie Na tomto mieste by som sa rád poďakoval Ing. Petrovi Mokričkovi za cenné pripomienky, odborné rady a názory, ktoré pomohli k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

7 Obsah Úvod Burza Zaradenie burzy do finančného systému Definícia burzy Funkcie burzy Význam burzy História burzovníctva Druhy búrz Burzový systém Regulácia a dohľad Účastníci burzových obchodov Burzové príkazy Predmet obchodovania Vyrovnanie a druhy burzových obchodov Burzové informácie Obchodný systém Analýza vybraných búrz cenných papierov a ich burzových systémov Vývoj a súčasný stav Burza cenných papierov Praha New York Stock Exchange Tokio Stock Exchange Regulácia a dohľad Regulácia a dohľad nad BCPP Regulácia a dohľad nad NYSE Regulácia a dohľad nad TSE Členstvo na burze Členstvo na BCPP Členstvo na NYSE Členstvo na TSE Tržné segmenty a kritéria pre kotáciu akcií Tržná segmentácia a kritéria kotácie akcií na BCPP Tržná segmentácia a kritéria kotácie akcií na NYSE Tržná segmentácia a kritériá kotácie akcií na TSE... 41

8 3.5 Burzové indexy Burzové indexy BCPP Burzové indexy NYSE Burzové indexy TSE Systém obchodovania Obchodný systém BCPP Obchodný systém NYSE Obchodný systém TSE Komparácia vybraných búrz cenných papierov Porovnanie regulácie a dohľadu Porovnanie podmienok členstva Porovnanie tržnej segmentácie a kritérií kotácie Porovnanie burzových indexov Porovnanie obchodných systémov Zhrnutie a možný budúci vývoj vybraných búrz Záver Zdroje Zoznam obrázkov Zoznam tabuliek Zoznam grafov Zoznam skratiek... 65

9 Úvod Burzové trhy sú neodmysliteľnou súčasťou finančného systému a v širšom zmysle slova súčasťou celej ekonomiky daného štátu, či celého sveta. Vo svojej viac ako 500-ročnej histórii prešli dlhým vývojom sprevádzaným množstvom zmien. Potreby investorov sa v priebehu tohto času pomaly vyvíjali, až nastáva 20. a 21. storočie, kde svet, ekonomika aj obchodovanie na týchto trhoch nabrali neuveriteľné obrátky. Burzám a celkovo finančným trhom vládnu trendy globalizácie, liberalizácie, či zlučovania. Neutíchajúca potreba podnikov získavať viac kapitálu, spojená s rastúcou snahou ľudí získať prostriedky na zabezpečenie svojho životného štandardu do neistej budúcnosti, robí burzy významnejšími ako kedykoľvek predtým. Na burzy sú kladené stále väčšie nároky v oblastiach technológií, zabezpečenia, služieb investorom, a iných. Stretávame sa so zlyhaním burzových systémov významných svetových trhov, ktoré nedokážu uspokojiť požiadavky rastúceho počtu svojich klientov, kvôli čomu musia byť stále častejšie reformované a inovované. Spomínané trendy spolu s mnohými ďalšími postupne stierajú výhody jednotlivých burzových trhov vo svete. Niekdajší konkurenti sa spájajú, preberajú dobré nápady, zlepšuje sa celková úroveň poskytovaných služieb. Stále však existujú značné rozdiely vo fungovaní búrz, nie všetky poskytujú obchodníkom rovnaké podmienky. Cieľom bakalárskej práce Svetové burzy a burzové systémy je komparatívna analýza vybraných búrz cenných papierov a ich burzových systémov. Pre spracovanie budú použité predovšetkým metódy deskripcie, analýzy a komparácie. Prvá časť práce teoretického charakteru obsahuje zaradenie a charakteristiku burzy vo finančnom systéme, definíciu jej funkcií a významu. Rozoberá tiež históriu burzovníctva a jeho vývoj až po súčasnosť, následne delí burzové trhy z vybraných najdôležitejších hľadísk s bližším zameraním na akciové burzy, poskytuje prehľad najväčších a najdôležitejších akciových búrz na svete. V pokračovaní teoretickej časti je komplexne charakterizovaný burzový systém, nakoľko je to oblasť, z hľadiska ktorej budú vybrané burzy analyzované a porovnávané. Pre druhú, praktickú časť práce, sú pre analýzu vybrané tri burzy cenných papierov, konkrétne New York Stock Exchange (NYSE) 1 a Tokyo Stock Exchange (TSE), a to kvôli ich postaveniu a významu medzi celosvetovými burzovými trhmi. Treťou burzou je Burza cenných papierov Praha (BCPP) 2 kvôli blízkosti pre bežného investora a podniky v Českej republike. Porovnanie fungovania burzového systému môže ukázať nedostatky, ktoré obmedzujú jej ďalšie napredovanie a rozvoj. Po načrtnutí historického vývoja a súčasnej situácie týchto búrz nasleduje podľa vzoru teoretickej časti analýza ich burzových systémov. Keďže ide o rozsiahlu oblasť skúmania, zameriam sa len na vybrané časti systémov, konkrétne na reguláciu a dohľad, členstvo, tržnú segmentáciu spojenú s podmienkami prijatia cenných papierov k obchodovaniu, burzové indexy a obchodné systémy. Záverečná kapitola obsahuje komparáciu spomínaných častí burzových systémov, pričom sa pokúsim bližšie identifikovať predovšetkým spoločné znaky a odlišnosti pražskej burzy voči NYSE a TSE. V zhrnutí načrtnem možný budúci vývoj na jednotlivých burzách, najmä na Burze cenných papierov Praha. 1 V súčasnosti členom holdingovej spoločnosti NYSE Euronext, práca sa zameriava na burzu z New Yorku. 2 Z angličtiny tiež PSE (Prague Stock Exchange). 9

10 1 Burza Burzový trh je druhom finančného trhu, ktorý je zase súčasťou finančného a celkovo ekonomického systému. Plní radu funkcií a má nezastupiteľný význam pri obchodovaní s finančným, ale aj reálnym kapitálom. 1.1 Zaradenie burzy do finančného systému Rose vysvetľuje finančný systém ako súbor trhov, inštitúcií, zákonov, regulácií a techník, pomocou ktorých sú obchodované obligácie, akcie a iné cenné papiere, určované úrokové sadzby a poskytované finančné služby po celom svete. Finančný systém je jeden z najdôležitejších vynálezov modernej spoločnosti [Rose, S. P., 1994, s.16]. Základnými funkciami finančného systému sú [Rejnuš, O., 2008, s.30, 31]: depozitná ukladanie a zhromažďovanie voľných finančných prostriedkov; kreditná poskytovanie uložených prostriedkov ekonomickým subjektom; uchovania hodnoty zachovanie kúpnej sily peňazí; likvidity možnosť zámeny rôznych finančných aktív za hotovosť; platobná vykonávanie všetkých druhov platieb; ochrany proti riziku na základe poistných zmlúv a diverzifikácie portfólia aktív; politická zabezpečenie bezkonfliktného chodu ekonomických procesov. Nefungujúci finančný systém odrádza obyvateľstvo od tvorby úspor, má negatívny vplyv na dôveru zahraničných obchodných partnerov [Polách, J., Kořená, K., 2002, s.14]. Finančný trh je jednou zo zložiek finančného systému. Vykonáva nenahraditeľnú ekonomickú funkciu. Prideľuje finančné prostriedky od domácností, spoločností a vlády, ktoré majú prebytok týchto prostriedkov vďaka kladnému rozdielu ich príjmu a výdavkov, k tým subjektom, ktoré majú nedostatok financií, pretože chcú spotrebovať viac ako je ich príjem. Z pohľadu investovania, teda umožňuje presun finančných prostriedkov od ľudí s nedostatkom výnosných investičných príležitostí k ľuďom, ktorí tieto príležitosti majú [Mishkin, F. S., Eakins, S. G., 2009, s.18, 19, vlastný preklad]. 10

11 Obrázok 1 Ekonomický systém Zdroj: Rejnuš, O., 2008, s.37, vlastná úprava Finančný trh sa delí na základe mnohých kritérií, napríklad v závislosti na forme obchodu, splatnosti produktu, charaktere aktivácie finančných prostriedkov, podľa obsahu a charakteru inštrumentu a ďalších. Pre zaradenie burzových trhov je podstatné delenie na základe charakteru aktivácie finančných prostriedkov, a to na: Primárne trhy na tomto trhu sú emitované a predávané nové cenné papiere počiatočným kupujúcim. Tieto obchody často prebiehajú za zavretými dverami 3 [Mishkin, F. S., Eakins, S. G., 2009, s.20, vlastný preklad]. Neverejný úpis akcií, ktorý autor spomína v súvislosti s primárnym trhom, nie je jedinou možnosťou predaja nových cenných papierov. Používa sa tiež verejný úpis cenných papierov. Sekundárne trhy finančné trhy, na ktorých sú ďalej obchodované cenné papiere z primárnych trhov. Zaisťujú likviditu týchto finančných inštrumentov a taktiež ovplyvňujú cenu cenných papierov, za ktorú ich emitenti predávajú na primárnych trhoch [Mishkin, F. S., Eakins, S. G., 2009, s.21, vlastný preklad]. Oba typy môžu byť neverejného alebo verejného charakteru. Už z názvu vyplýva spôsob obchodovania na týchto trhoch. Obchody na neverejnom trhu sa vyznačujú osobnými alebo sprostredkovanými dohodami kupujúceho a predávajúceho subjektu. Okruh osôb zainteresovaných v týchto obchodoch je obmedzený, uzavretie obchodu prebieha zmluvne na základe individuálne 3 Emisia je predaná vopred dohodnutému okruhu kupujúcich, verejnosť o tejto emisii často nebýva vôbec informovaná. Následne až po uskutočnení predaja sú zverejnené bližšie informácie. 11

12 dohodnutých podmienok. Na verejných trhoch má právo na kúpu ponúkaných inštrumentov každý potenciálny záujemca, predajnou cenou obvykle býva najvyššia ponúknutá suma zo strany kupujúcich [Rejnuš, O., 2008, s.55]. Vývoj verejných trhov spôsobil ich delenie založené na rôznych požiadavkách kladených na predávajúcich aj kupujúcich, na rôznych pravidlách a regulácii. Rozoznávame: Neorganizovaný trh slabšia regulácia ako u organizovaných trhov, klienti využívajú služby významných inštitúcií 4, ktoré sprostredkujú obchod prostredníctvom svojich informačných systémov. Verejné sekundárne neorganizované trhy sú známe ako OTC-trhy 5 [Rejnuš, O., 2008, s.57]. Organizovaný trh vysoko regulované trhy, agregujú vopred neznámy objem ponuky a dopytu, párujú vhodné dvojice príkazov, vytvárajú tržné ceny [Rejnuš, O., 2008, s.56]. Pri rešpektovaní vyššie uvedeného delenia je teda možné zhrnúť zaradenie burzových trhov ako organizovaných verejných finančných trhov, ktoré za im vlastných špecifických podmienok spĺňajú základné funkcie finančného trhu vo finančnom ako aj celom ekonomickom systéme. 1.2 Definícia burzy V rôznych publikáciách je možné nájsť rozdiely v definícii burzového trhu, ktorý sa neustále vyvíja a špecifikuje. Všeobecný výklad ponúka Veselá, ktorá uvádza, že burzový trh sa dá charakterizovať ako zvláštnym spôsobom organizované zhromaždenie subjektov, ktoré osobne alebo elektronicky obchodujú s presne vymedzenými inštrumentmi, presne vymedzeným spôsobom, podľa presne vymedzených burzových pravidiel a predpisov, v presne vymedzenom čase [Veselá, J., 2007, s.24]. Fuchs vo svojej publikácii dopĺňa zdôraznenie významu tohto trhu, keď píše: Burza je vrcholovou inštitúciou kapitálových trhov [Fuchs, D., 2004, s.46]. Rejnuš konkretizuje všeobecné podmienky, keď uvádza : jedná sa o licencované inštitúcie (vo väčšine krajín sa jedná spravidla o akciové spoločnosti), ktorých podnikateľskou činnosťou je agregovanie ponuky a dopytu tu obchodovaných investičných inštrumentov [Rejnuš, O., 2008, s.112]. 1.3 Funkcie burzy Rozlišujeme štyri základné funkcie burzových trhov: Obchodná funkcia majiteľ inštrumentu obchodovaného na burzovom trhu môže tento svoj majetok kedykoľvek predať. Táto funkcia je spojená s funkciou likvidity, teda možnosťou premeny aktív na hotovosť, a to pri čo najnižších transakčných nákladoch. Bezproblémový trh spĺňajúci tieto požiadavky je označovaný ako pružný, hlboký, dôveryhodný a fair play. Široký trh charakterizuje vysoký počet účastníkov obchodovania a vysoké objemy obchodov. Hlboký trh sa vyznačuje nízkou volatilitou kurzov aj pri zvýšení objemov transakcií. Dôveryhodnosť znamená trh bez nelegálnych praktík, s dostatočnou legislatívnou úpravou a dobrým informačným 4 Obvykle banky alebo iní obchodníci s cennými papiermi. 5 OTC z anglického Over the counter predaj cez prepážku. 12

13 systémom. Trh s vlastnosťou fair play zabezpečuje rovnoprávne možnosti a podmienky investovania všetkých investorov [Veselá, J., 2008, s.50, 51]. Cenotvorná funkcia na základe vzájomných stretov ponuky a dopytu sa na burzových trhoch neustále stanovuje aktuálna cena obchodovaných inštrumentov. Tá má dôležitú informačnú funkciu pre investorov, analytikov, banky, vlády a ďalšie inštitúcie, či jednotlivcov [Veselá, J., 2008, s.51]. Ceny vytvorené na najvýznamnejších svetových burzách ovplyvňujú tvorbu cien na menších burzách a tiež mimoburzových trhoch [Pavlát, V., 2003, s.18]. Alokačná funkcia táto funkcia je naplnená, pokiaľ je burza zároveň primárnym aj sekundárnym trhom, presúva teda finančné prostriedky od investorov k emitentom [Veselá, J., 2008, s.51]. Funkcia špekulácie časť obchodníkov neprichádza na burzový trh kvôli získaniu obchodovaných inštrumentov, ale len kvôli maximalizácii zisku. Možnosťami ako tento cieľ dosiahnuť sú špekulácie na pohyb kurzov alebo arbitráž [Pavlát, V., 2003, s.18]. Špekulanti očakávajúci nárast hodnoty kurzu obchodovaného inštrumentu sú označovaný za býkov, pri očakávaní poklesu ide o medveďov 6. Prevláda názor pozitívneho prínosu týchto účastníkov trhu vďaka zvyšovaniu likvidity a stability burzových trhov [Veselá, J., 2007, s.52]. 1.4 Význam burzy Hlavný význam burzových trhov je vyjadrený vo funkcii finančných trhov všeobecne. Ide teda o umožnenie prerozdelenia voľných finančných prostriedkov od prebytkových subjektov k deficitným. Zaisťujú neustálu obchodovateľnosť finančných inštrumentov a vďaka ich likvidite možnosť pre investorov kedykoľvek získať späť svoje investované finančné prostriedky. Ďalším nesporným prínosom je možnosť zníženia rizika pomocou diverzifikácie majetku medzi väčší počet finančných inštrumentov [Musílek, P., 2011, s.33]. To sa samozrejme odvíja od veľkosti a už skôr spomínanej šírky daného trhu. Burzové trhy majú tiež veľký význam z hľadiska eliminácie transakčných nákladov. Ich štruktúra a spôsob fungovania im poskytuje výhodu, napríklad oproti OTC trhom, kde bývajú tieto náklady vyššie. Musílek uvádza konkrétne vyhľadávacie náklady spojené so zverejnením ponuky na nákup alebo predaj inštrumentu a nákladmi na čas pri vyhľadávaní obchodného partnera. Druhým typom sú informačné náklady potrebné na vlastné ohodnotenie finančného inštrumentu [Musílek, P., 2011, s.33]. V prípade obchodovania akcií, ktoré nesú mimo iného vlastnícke práva, umožňujú burzové trhy majiteľom vyvíjať tlak na manažment podniku a prinútiť ho napĺňať ich vlastnícke záujmy na úkor záujmov manažmentu [Musílek, P., 2011, s.33]. Pre podniky znamená kotácia ich cenných papierov na burzových trhoch prestíž a zvýšenie povedomia o danej spoločnosti v očiach potenciálnych investorov. Taktiež podnikom umožňuje ďalšiu expanziu a rast vďaka získavaniu nového kapitálu bez nutnosti čerpania úverových zdrojov a zadlžovania podniku [Veselá, J., 2007, s.52]. 6 Preklady zo zaužívanej anglickej terminológie bull = býk, bear = medveď. 13

14 1.5 História burzovníctva Prvé správy o burzových trhoch pochádzajú z 12. a 13. storočia z Talianska. Išlo o neformálne stretnutia talianskych obchodníkov. Obchodovalo sa so zmenkami, dlžnými úpismi aj mincami rôznych mien. Práve existencia zastupiteľného predmetu obchodovania odlíšila tieto stretnutia od klasického obchodu na bežných trhoch [Veselá, J., 2007, s.35]. Burza dostala svoje pomenovanie podľa rodiny bankára Van der Buerse. Pred jeho domom, v meste Bruggy, sa totiž zhromažďovali a obchodovali kupci z Talianska. Napriek tomu, že Bruggy boli významným obchodným centrom už roky predtým, vznik burzy v tomto meste sa datuje až v roku 1409 [Pavlát, V. a kol., 2003, s.52]. Významným míľnikom v histórii svetového investičného bankovníctva a novou etapou vo vývoji burzy bolo založenie amsterdamskej burzy v roku Ide o prvú burzu, na ktorej sa obchodovalo s majetkovými cennými papiermi [Musílek, P., 2011, s.14]. Ďalšie burzy vznikali vo významných európskych mestách, napríklad Paríž, Londýn, Hamburg, Berlín, a iné. Ich význam sa menil podľa aktuálnej sily a vplyvu krajiny, súvisel s kolonizáciou, či novými námornými obchodnými cestami do Ázie. Na severoamerickom kontinente začal rozvoj trhov cenných papierov neskôr, až na prelome 18. a 19. storočia. Dôvodom ich vzniku boli najmä finančné potreby štátu. Ich prvotný neorganizovaný charakter sa zmenil v roku 1792, kedy je datovaný oficiálny vznik organizovaného sekundárneho trhu v New Yorku [Musílek, P., 2011, s.15]. Po nej nasledovali ďalšie burzy v USA a Kanade. V nasledujúcom období 19. a 20. storočia pokračuje rýchly vývoj burzových trhov. Vznik ďalších búrz už nie je podmienený geografickou polohou či silou krajiny, objavujú sa v netypických obchodných centrách Škandinávie, či Austrálie, ako aj malých štátoch strednej Európy. Celosvetový vývoj trhov cenných papierov bol v 20. storočí poznačený vojnovými konfliktami v Európe. Vo východoeurópskych štátoch po druhej svetovej vojne v podstate prestal kapitálový trh existovať, jeho obnovenie nastalo až v 90. rokoch. Vďaka modernizácii technológií a vzniku nových komunikačných kanálov sa zmenil starý trend oddeleného vývoja burzových trhov. Tie čoraz častejšie spolupracujú, umožňujú vstup zahraničným členom, akékoľvek obmedzenia pre investorov sa vytrácajú. 1.6 Druhy búrz Burzy je možné rozdeliť z viacerých hľadísk. Podstatné a najčastejšie používané sú nižšie popísané kritériá predmetu a termínu vyrovnania burzového obchodu. Podľa predmetu burzového obchodu delíme burzy na: Burzy cenných papierov burzy, na ktorých sa obchodujú emisie cenných papierov z primárnych trhov. Vytvárajú sa tu kurzy týchto cenných papierov, trh zaisťuje ich likviditu. Menšie z nich fungujú v národnom meradle, veľké a významné bývajú medzinárodné. Príkladom sú New York Stock Exchange alebo Tokyo Stock Exchange. 14

15 Devízové burzy prebieha tu obchod so zahraničnými menami. Účastníci obchodov sú väčšinou významné finančné inštitúcie, predovšetkým banky. Najvýznamnejšou devízovou burzou súčasnosti je elektronická burza FOREX 7 [Rejnuš, O., 2008, s.113,114]. Komoditné burzy slúžia na obchod s reálnymi, spravidla hmotnými predmetmi, konkrétne sú to energetické suroviny, drahé aj priemyselné kovy, poľnohospodárske plodiny [Veselá, J., 2007, s.54]. Svetovou komoditnou burzou je Chicago Board of Trade. Dôležitým kritériom je časové oneskorenie, s akým sú obchody vyrovnávané. Podľa termínu vyrovnania burzového obchodu rozoznávame [Rejnuš, O., 2008, s.115]: Promptnú burzu tiež označovanú ako spotová burza. Rozdiel medzi uzavretím a vyrovnaním kontraktu je maximálne niekoľko dní. Termínovú burzu vyrovnanie uzavretého kontraktu prebieha až so značným časovým oneskorením. S kontraktom uzatvoreným na tejto burze je možné až do dátumu vyrovnania ďalej obchodovať. Patria sem burzy futures a burzy opčné, ktoré sa odlišujú podstatou obchodovaných inštrumentov futures a opcií. Akciové burzy, ktorými sa práca bližšie zaoberá, už v súčasnej dobe nie sú najväčšími burzovými trhmi na svete. Pokiaľ budeme považovať FOREX za burzu, tak ako píše Rejnuš, môžeme povedať, že ten je celkový najväčší svetový burzový trh. Denný obrat v roku 2010 dosiahol 4 bilióny amerických dolárov [Watts, W. L., 2010]. Niektoré pramene však uvádzajú, že FOREX nie je burzovým trhom 8. V každom prípade pre porovnanie, 10 najväčších svetových akciových búrz podľa štatistík za rok 2010, má spoločne denný obrat približne 0,20 biliónov 9. Napriek tomu nemožno zmenšovať význam akciových trhov, nakoľko každý burzový trh má svoju jedinečnú úlohu, slúži inej skupine obchodníkov. Pokiaľ sa zameriame na oblasť vlastníctva a financovania podnikov vo svete, sú práve akciové trhy hlavným sprostredkovateľom obchodov. 7 Skratka pre Foreign Exchange 8 Napríklad portál Finančník.cz [financnik.cz, 2005]. 9 Dáta z portálu World-exchanges.org [WFE, 2010a]. 15

16 Nasledujúca tabuľka udáva prehľad desiatich najvýznamnejších svetových akciových burzových trhov za rok Tabuľka 1 Najvýznamnejšie svetové akciové burzy Hodnota obchodovaných akcií (USD mld.) 10 Domáca tržná kapitalizácia (USD mld.) 11 NYSE Euronext (US) NYSE Euronext (US) NASDAQ OMX (US) NASDAQ OMX (US) Tokyo SE Group Tokyo SE Group Shanghai SE London SE Group Shenzhen SE NYSE Euronext (Europe) London SE Group Shanghai SE NYSE Euronext (Europe) Hong Kong Exchanges Korea Exchange TSX Group Deutsche Börse BM&FBOVESPA TMX Group Australian Securities Exchange Zdroj: Dáta z WFE, Z anglického Value of share trading celkový počet akcií násobený ich cenou pri uzatvorení obchodu. 11 Z anglického Domestic market capitalization celkový počet emitovaných akcií domácich spoločností násobený ich cenou. Patria sem aj akcie zahraničných spoločností kótované exkluzívne na danej burze [WFE, 2010b]. 16

17 2 Burzový systém Burzový systém je široký pojem pre všetky náležitosti, ktoré súvisia s fungovaním burzy. Zahŕňa pravidlá pre založenie a fungovanie burzy, určuje kto a za akých podmienok smie na burze obchodovať, definuje s čím sa na burze obchoduje, upravuje náležitosti príkazov na predaj a nákup. Jeho súčasťou je orgán, ktorý vyrovnáva uzavreté obchody, taktiež orgán, ktorý zaisťuje kontrolu obchodovania a rieši spory medzi nakupujúcimi a predávajúcimi. Rovnako tu patrí aj publikácia burzových informácií. Veľmi často je za burzový systém označovaná len jeho ďalšia veľmi dôležitá zložka, a to obchodný systém, ktorý daná burza využíva na uskutočňovanie obchodov. Všetky vyššie spomenuté zložky tvoria základ pre správne fungovanie burzy. Ich kombinácia vytvára jeden z rozhodujúcich faktorov v očiach verejnosti a firiem pri uvažovaní o vstupe na burzu. Slabo fungujúca časť burzového systému môže rozhodnúť medzi prosperitou či úpadkom celej burzy. 2.1 Regulácia a dohľad Pod pojmami regulácia a dohľad v rámci burzového systému rozumieme pravidlá, ktorými burza upravuje svoje fungovanie. Vnútorné pravidlá burzy však musia byť v súlade s legislatívou daného štátu, čo je druhý aspekt kontroly a regulácie burzových trhov. Tie sú teda regulované aj zvonku. Na dodržiavanie pravidiel následne dohliada poverená inštitúcia v rámci finančného trhu krajiny. Burzové pravidlá obsahujú množstvo informácií ohľadom predmetu činnosti burzy, podmienok členstva, práv a povinností členov, definujú burzové orgány a ich právomoci, členenia burzy na tržné segmenty, určujú obchodované inštrumenty, druhy burzových obchodov, spôsob vyrovnania obchodov. Popisujú tiež vzťahy k regulujúcim orgánom, spôsob riešenia sporov či rozsah a spôsob udeľovania sankcií [Veselá, J., 2007, s.93]. Ako bolo spomenuté, burzové pravidlá podliehajú legislatíve zahrnutej v zákonoch jednotlivých štátov. Tu sa stretávame s nekonečnou polemikou, či by mali byť burzové trhy a kapitálový trh ako celok regulovaný, alebo nie. Všeobecne však prevláda názor, že regulácia je potrebná. Musílek uvádza, že vnútorní investori (drobní, veľkí, akcionári alebo veritelia) vyžadujú efektívne právo podieľať sa na dosiahnutých výnosoch. Dostatočné a efektívne vynútiteľné práva vonkajších investorov sú základným predpokladom rozvinutia trhu cenných papierov [Musílek, P., 2011, s.125]. Vo svete je používaných niekoľko modelov systémov regulácie finančného trhu. V minulosti prevládalo sektorové usporiadanie dozorných inštitúcií, v súčasnosti je trendom integrácia dohľadu do jednej inštitúcie. Ďalším trendom je harmonizácia pravidiel, teda medzinárodná koordinácia postupu pri regulácii nad trhmi cenných papierov [Nývltová, R., Režňáková, M., 2007, s.23]. Na zabezpečenie bezchybného chodu burzy je potrebná kontrola všetkých spomínaných pravidiel a v prípade ich porušenia uvalenie sankcií. Na to slúži systém vnútornej a vonkajšej kontroly. Vnútornú kontrolu zabezpečujú burzové orgány. Vonkajšia kontrola je v kompetencii zástupcov určených štátom [Nývltová, R., Režňáková, M., 2007, s.23]. 17

18 2.2 Účastníci burzových obchodov Na burze prebiehajú denne tisícky obchodov. Pokiaľ by mal každý obchodník overovať dôveryhodnosť protistrany pri každej transakcii, stálo by to čas a peniaze. Burza tento problém rieši obmedzením prístupu na trh. Obchodníci musia splniť podmienky vstupu, napríklad požiadavky na kapitál, účtové štandardy, etické kódexy [Kohn, M., 2004, s.321, vlastný preklad]. Tu patria priamy účastníci v podobe členských firiem, ktorí spadajú pod tzv. členský princíp burzy. K priamym účastníkom patria tiež burzoví sprostredkovatelia. Ich základnou úlohou je sprostredkovanie obchodov a stanovenie burzových kurzov. Pokiaľ plnia iba tieto dve funkcie, hovoríme o pasívnych sprostredkovateľoch 12. Pokiaľ sa osobne zúčastňujú obchodovania, či už na vlastný 13 alebo cudzí účet 14, vystupujú v aktívnej úlohe 15 [Polách, J., Kořená, K., 2002, s.304]. Pavlát ďalej uvádza všeobecný pojem, píše, že osoby oprávnené k vstupu na burzu cenných papierov boli tradične označované ako tzv. burzové publikum [Pavlát, V., 2003, s.36, 37] Obchodovania sa môžu samozrejme zúčastniť aj iné osoby mimo členstva burzy. Musia však využiť služby práve burzových členov. Na základe zmluvy s investorom funguje člen burzy ako sprostredkovateľ, prípadne poradca, či správca cenných papierov [Pavlát, V., 2003, s.36]. 2.3 Burzové príkazy Príkazy zadáva klient písomne alebo elektronicky. Každý z nich musí minimálne obsahovať údaje [Veselá, J., 2007, s.66]: Označenie príkazu ako nákupný alebo predajný; Názov cenného papiera vrátane kódu ISIN 16 ; Podmienky prevedenia príkazu. Klient môže zadať nelimitovaný príkaz, kde obchodník realizuje obchod za čo najvýhodnejší kurz. Opakom je limitovaný príkaz, kde klient uvádza presnú hodnotu, ktorú obchodník nesmie prekročiť 17. Časová platnosť príkazu. Môže byť uvedená presná doba trvania v dňoch, týždňoch alebo mesiacoch, prípadne príkaz na dobu až do splnenia príkazu. Množstvo cenných papierov; Druh burzového obchodu. Môže ísť napríklad o promptný alebo termínový obchod. Existuje množstvo ďalších príkazov, ktoré špecifikujú základný nákupný alebo predajný príkaz, prípadne poskytujú investorovi ďalšiu funkciu. Slúžia na zabezpečenie, zjednodušujú investovanie. 12 Burzový sprostredkovateľ v pasívnej úlohe sa nazýva dohodca [Pavlát, V., 2003, s.37]. 13 dealer 14 broker 15 Burzový sprostredkovateľ v aktívnej úlohe sa nazýva market maker tvorca trhu [Pavlát, V., 2003, s.37]. 16 Medzinárodné identifikačné číslo cenného papiera. 17 Maximálna hodnota pre prípad nákupu, minimálna hodnota pre prípad predaja cenného papiera. 18

19 Z veľkého množstva týchto príkazov sú najčastejšie používané napríklad [Kohn, M., 2004, s.512, vlastný preklad]: Stop order obchodník uskutoční daný príkaz pokiaľ cena dosiahne určitú hladinu. Market-if-touched order predajný príkaz za cenu nižšiu ako je súčasná cena. Fill-or-kill order obchodník nakupuje alebo predáva za stanovenú cenu, no pokiaľ nie je príkaz vykonaný okamžite, automaticky zaniká. Percentage order percento z príkazu, ktoré má byť aktivované na základe objemu obchodov s daným cenným papierom. Not-held order príkaz, ktorý dáva obchodníkovi možnosť zdržať vyrovnanie, pokiaľ očakáva lepšiu cenu. 2.4 Predmet obchodovania Predmet obchodovania určuje typ burzy. Či už ide o komodity, akcie, dlhopisy, alebo akýkoľvek iný inštrument, burza si určuje podmienky, na základe ktorých prijme inštrument k obchodovaniu. Jedným z dôvodov je šetrenie nákladov. Obmedzené obchodovanie s relatívne malým množstvom cenných papierov známej kvality robí obchodovanie jednoduchšie a lacnejšie. Náklady taktiež klesajú vďaka objemu obchodov. S rastúcim objemom navyše rastú výnosy. Kohn na základe toho píše, že burza typicky schvaľuje obchodovanie iba s tými cennými papiermi, u ktorých sa očakáva dostatočný objem obchodovania [Kohn, M., 2004, s.510, vlastný preklad]. Ďalším dôvodom je reputácia. Poškodenie povesti emitenta totiž poškodzuje aj dobré meno burzy. Tá si svojimi nariadeniami a výberom spoločností tvorí reputáciu kvality. Výsledkom je ochota emitentov platiť za vstup na takúto burzu [Kohn, M., 2004, s.511, vlastný preklad]. Konkrétne požiadavky sa medzi burzami rôznia. Vo väčšine prípadov však musia spoločnosti spĺňať minimálne požiadavky v nasledujúcich oblastiach [Veselá, J., 2007, s.67,69]: Výška vlastného kapitálu emitenta; Doba existencie spoločnosti emitenta; Objem emisie vydaný verejnou ponukou; Časť emisie musí byť rozptýlená medzi verejnosť; Dostatočná likvidita emisie; Úroveň hospodárenia emitenta; Poskytovanie adekvátnych finančných informácií; Výplata dividend. Navyše požiadavky sú prísnejšie pre počiatočnú kotáciu a menej prísne pre pokračujúcu kotáciu (povolenie ostať na burze) [Kohn, M., 2004, s.511, vlastný preklad]. 19

20 Väčšina veľkých búrz segmentuje burzový trh na základe rôznych registračných požiadaviek. Segmenty sa odlišujú ponukou obchodovateľných inštrumentov aj spôsobom obchodovania. Medzi základné patria [Jílek, J.,2009, s.124]: Hlavný trh označovaný ako oficiálny trh, obsahuje najlikvidnejšie inštrumenty, preto kladie na emisie najvyššie požiadavky. Cenné papiere sa vyznačujú pomerne nízkym rizikom. Kótovanie cenných papierov na tomto trhu je prestížnou záležitosťou a pre emitenta výbornou reklamou. Vedľajší trh inak nazývaný aj druhá sekcia, obsahuje menej likvidné emisie cenných papierov. Voľný trh segment pre medzinárodné akcie, kladie menšie registračné požiadavky. Nový trh segment pre nové, rýchlo sa rozvíjajúce spoločnosti. 2.5 Vyrovnanie a druhy burzových obchodov Vyrovnávanie obchodov je proces, ktorý nasleduje po uzavretí obchodu. Ide o prevod cenných papierov od pôvodného vlastníka, ktorý ich predal na burze novému majiteľovi. Ten za ne samozrejme poskytuje finančnú platbu, ktorá je taktiež súčasťou vyrovnávacieho procesu. Vyrovnanie na burze vždy prebieha s určitým oneskorením, ktoré je spôsobené technickou zložitosťou tohto procesu. Platí, že dlhší čas medzi uzavretím a vyrovnaním obchodu nesie pre partnerov obchodu väčšie riziko. Prebiehajú dva procesy, a to vyrovnanie cenných papierov a vyrovnanie peňazí [Jílek, J.,2009, s.126]. Dôvodom oneskorenia je niekoľko fáz, cez ktoré celý obchod prebieha. Navyše sa účastníkom trhu ponecháva istý čas na prípadné protesty pri porušení pravidiel obchodovania [Rejnuš, O., 2008, s.427]. Vlastný proces vyrovnávania má štyri fázy, a to porovnávanie, clearing, započítanie a vlastné vyrovnanie 18. Poradie, v akom nasledujú, sa v rôznych literatúrach môže líšiť. Jílek uvádza vyššie spomenutý sled krokov, ktoré začínajú fázou porovnávanie príkazov (matching). Preveruje sa množstvo údajov, napríklad dátum uzavretia obchodu, cenné papiere, ktoré sú predmetom obchodu, nominálna hodnota, množstvo, kurz, mena, zmluvné strany, dátum vyrovnania a mnohé ďalšie [Jílek, J.,2009, s.126]. Počas fázy clearing sa zisťujú a stanovujú vzájomné záväzky a pohľadávky obchodujúcich partnerov. Započítavanie vzájomných pohľadávok a záväzkov (netting) umožňuje minimalizovať zmeny na účtoch finančných prostriedkov a účtoch cenných papierov. Výsledkom je, že účastník systému započítavania na konci každého dňa skončí s tým, že pozná jedinú čiastku, ktorou je buď čistá pohľadávka alebo čistý záväzok [Jílek, J.,2009, s.127]. Samotné vyrovnávanie (settlement) prebieha dvoma spôsobmi. Priebežné vyrovnanie sa uskutočňuje každý deň po ukončení obchodovania. Oneskorením v tomto prípade sú obvykle 3 dni, označuje sa to T Periodické vyrovnanie prebieha v určitom dni, kedy sú súčasne vyrovnané všetky obchody za dané obdobie [Jílek, J.,2009, s.126]. Tento spôsob sa používa na menej likvidných burzách. 18 Používané sú anglické výrazy matching, clearing, netting a settlement. 19 T označuje deň uzavretia obchodu. Keďže 3 dni nie sú pravidlom, všeobecné označenie je T+x dní. 20

21 Nevýhodou sú možné technické komplikácie pri nahromadení veľkého množstva príkazov, preto sa tento systém prestáva používať [Rejnuš, O., 2008, s.428]. S vyrovnávaním súvisí delenie burzových obchodov. Rozlišujeme [Veselá, J., 2007, s.72]: Priame obchody prebiehajú medzi nákupcom a predajcom. Burzová inštitúcia, ktorá slúži na vyrovnávanie obchodov sa tohto procesu nezúčastňuje. Obchody k vyrovnaniu na základe príkazov kupujúcej a predávajúcej strany vyrovná obchod inštitúcia slúžiaca k tomuto účelu 20. Ďalšie delenie burzových obchodov ponúka zámer obchodníka uzatvárajúceho obchod [Veselá, J., 2007, s.72]: Efektívne obchody inak nazývané skutočné obchody, sú uzatvárané s cieľom skutočne kúpiť alebo predať cenný papier. Dochádza tu k zmene vlastníctva a prevodu cenného papiera. Tieto obchody prebiehajú na promptných burzách. Diferenčné obchody zámerom je získanie kurzového rozdielu medzi dátumom uzavretia obchodu a dátumom jeho vyrovnania. Je zrejmé, že takýto časový nesúlad je typický pre termínové obchody. Pokiaľ ku kurzovej diferencii dôjde, kupujúci alebo predávajú uhradí tento rozdiel, prevod inštrumentu nenastane. Takto býva vyrovnávaná väčšina obchodov na termínových burzách. Delenie obchodov na promptné a termínové bolo načrtnuté už pri delení búrz z hľadiska časového oneskorenia medzi uzatvorením a vyrovnaním obchodu 21. Promptné obchody sú vyrovnané v priebehu niekoľkých dní po uzavretí obchodu, konkrétna doba závisí na technickej zložitosti vyrovnávacích operácií. Oneskorenie u termínových obchodov je dlhšie, trvá niekoľko týždňov až mesiacov [Veselá, J., 2007, s.71]. 2.6 Burzové informácie Poskytovanie burzových informácií je pre burzu nevyhnutnosťou. Záujemca o obchodovanie na burze totiž potrebuje poznať prostredie kam vstupuje, kde plánuje zhodnocovať svoje peniaze alebo ponúka na predaj svoj majetok. Rejnuš píše, že včasné a kvalitné informácie sú nutné pre vytváranie spravodlivých a rovných podmienok pre všetkých účastníkov burzového obchodovania, čo je základom úspešnosti burzovej činnosti [Rejnuš, O., 2008, s.420]. Členenie informácií podľa Rejnuša je nasledovné [Rejnuš, O., 2008, s.421, 426]: Priebežné informácie o vývoji obchodovania takzvané on-line informácie, teda aktuálne informácie o dianí na burze počas obchodného dňa. Ide o dáta o objeme obchodov a aktuálnom vývoji kurzov cenných papierov. 20 Nazývaná aj clearingové centrum. 21 O promptných a termínových burzách hovorí kapitola

22 Informácie o denných uzatváracích kurzoch a zobchodovaných objemoch súhrnné informácie oficiálne uverejňované po celom obchodnom dni v kurzových lístkoch. Bývajú tiež verejne dostupné vo finančne zameranej dennej tlači. Burzový index ide o špeciálny ukazovateľ, ktorý agreguje kurzy vybraných cenných papierov do jedného čísla. Poskytuje tak informáciu o stave celého trhu alebo jeho časti 22. Tvorba burzových indexov nie je výlučnou záležitosťou búrz. Indexy zostavujú aj veľké svetové investičné banky, ratingové alebo tlačové agentúry 23. Ostatné informácie patria tu napríklad informácie o dôležitých udalostiach emitenta kótovaných cenných papierov, o prijatí nových cenných papierov k obchodovaniu, o pravidlách členstva, kótovania, výročné správy burzy, rôzne štatistiky a mnohé ďalšie. Pavlát súhrnne delí informácie na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné informácie vznikajú pri činnosti burzy. Časť z nich býva spracovaná priamo burzou pre vnútornú potrebu burzy a jej členov. Menej dôverné informácie bývajú poskytované aj verejnosti. Patria tu mimo iných informácie o hospodárení burzy, kontrolách, pravidlách, o jednaní riadiacich orgánov burzy a iné [Pavlát, V., 2003, s.74]. Vonkajšie informácie sú buď tvorené priamo burzou a sú poskytované do vonkajšieho okolia, alebo prichádzajú na burzu práve z vonkajšieho okolia. Radíme tu informácie o kurzoch, príprave emisií, prijímaní cenných papierov na burzu, výročné správy a iné [Pavlát, V., 2003, s.77]. Uvedený zoznam informácií nie je úplný, medzi jednotlivými burzami sa líši. Obecne platí, že čím je burza významnejšia, tým by mala zverejňovať kvalitnejšie informácie. Tie jej totiž zjednávajú potrebné renomé a následne priťahujú ďalších záujemcov o burzové obchodovanie [Rejnuš, O., 2008, s.426]. 2.7 Obchodný systém Obchodný systém burzy určuje spôsob, akým burza stanovuje kurzy a uzatvára obchody. Jednotlivé systémy sa líšia napríklad frekvenciou stanovovania kurzov. Burza zvykne používať niekoľko druhov obchodných systémoch pre rôzny tržné segmenty, ktoré sa líšia nielen ponukou cenných papierov určených k obchodovaniu, ale aj objemom zobchodovaných cenných papierov, počtom prevedených transakcií a volatilitou kurzov. Do fungovania obchodného systému sú zapojení sprostredkovatelia, ktorí stanovujú kurzy obchodovaných inštrumentov 24. V dnešnej dobe hrá stále významnejšou úlohu výpočtová technika. Na základe prevažujúceho faktora rozlišujeme burzy prezenčné, elektronické a hybridné. Je zrejmé, že pokiaľ obchodovanie prebieha medzi osobami fyzicky prítomnými na burze najčastejšie za účasti spomínaných sprostredkovateľov burzových obchodov, hovoríme o burze prezenčnej, iné označenie je 22 Výpovednú schopnosť ovplyvňuje konštrukcia indexu. Môže totiž obsahovať cenné papiere celého trhu, vybraného segmentu, priemyselného odvetvia a podobne. Vďaka neobmedzeným možnostiam kombinácie cenných papierov a spôsobom výpočtu indexov ich dnes existuje nespočetné množstvo. 23 Najznámejšie sú ratingová agentúra Standard & Poor s, noviny Financial Times, finančná informačná spoločnosť Dow Jones & Company a ďalšie. 24 O účastníkoch na burze a sprostredkovateľoch hovorí podkapitola

23 obchodovanie na parkete 25. Tento druh je stále častejšie nahrádzaný elektronickými burzami, najmä pre nepomerne vyšší počet a objem obchodov, ktorý sú technické obchodné systémy schopné vykonať v porovnaní s ľudskými možnosťami. Existujú tiež hybridné burzy, kde je časť obchodov uzatváraná na parkete, ostatné elektronicky. Medzi prezenčné obchodné systémy patria [Musílek, P., 2011, s.47, 48]: Systém riadený príkazmi je založený na centralizácii nákupných a predajných príkazov. Pasívni burzoví sprostredkovatelia, dohodci, stanovujú burzové ceny na princípe maximalizácie počtu transakcií. Každý titul na burze má v danú chvíľu len jednu cenu, čo je znakom transparentnosti trhu. Tá môže byť stanovovaná raz denne (fixing) alebo priebežne počas dňa. Nevýhodou je pasívna úloha sprostredkovateľa, ktorý tak nevyrovnáva dočasné nerovnováhy ponuky a dopytu, preto musia byť stanovené cenové limity zabraňujúce nadmerným výkyvom cien. Pokiaľ sú kurzy stanovované jedenkrát za deň, hovoríme o jednotných kurzoch. Sú určované na princípe maximálneho obratu. Pri stanovení viackrát za deň sú to napríklad kurzy uvádzací, priebežný a uzatvárací [Polách, J., Kořená, K., 2002, s.309]. Systém riadený cenou burzoví sprostredkovatelia, tentokrát v aktívnej úlohe, si vzájomne konkurujú svojimi nákupnými a predajnými kotáciami kurzov. Obchodovaný inštrument má teda niekoľko burzových cien v jednom okamihu. Rozdiely sú však minimálne, eliminuje ich konkurencia tvorcov trhu a arbitrážne obchody. Obchody sú uzatvárané prostredníctvom tvorcov trhu alebo priamo medzi obchodníkmi bez sprostredkovania. Tento systém zabezpečuje vysokú likviditu, avšak za cenu nižšej transparentnosti. Aukčný systém prebieha bez prítomnosti burzových sprostredkovateľov. Obchodníci uzatvárajú obchody priamo takzvanou metódou verejného kriku. Výhodou je vysoká transparentnosť, nevýhodou žiadna aktívna rola burzového sprostredkovateľa. Zahraničná literatúra, na základe prítomnosti burzových sprostredkovateľov pri obchodovaní, rozlišuje jednoducho dealer market a auction market. Prvý menovaný využíva služby sprostredkovateľa. Ten kótuje cenu za akú je ochotný nakúpiť a predať obchodovaný inštrument. Pri druhom spomínanom type nevystupuje sprostredkovateľ, obchody sú uzatvárané na základe párovania ponúk jednotlivých obchodníkov [Kohn, M., 2004, s.321, vlastný preklad]. Na elektronických burzách môžeme rozlišovať nasledujúce obchodné systémy [Musílek, P., 2011, s.48-50]: Systém riadený kvótami elektronická podoba systému riadeného cenou z prezenčnej burzy. Tvorcovia trhu a obchodníci sú prepojení počítačovými systémami, pričom obchodníci využívajú služby sprostredkovateľov, alebo obchodujú priamo medzi sebou. Tento systém využívajú najmä trhy s nižšou likviditou obchodovaných cenných papierov. Systém centrálnej objednávkovej knihy nepoužíva tvorcov trhu. Ako vyplýva z názvu, úlohu hrá centrálna objednávková kniha, v ktorej sa na základe časovej a cenovej priority zhromažďujú príkazy od obchodníkov. Obchody sú uzatvárané na princípe maximalizácie transakcií. Keďže 25 Vychádza z historického hľadiska, kedy bola burza miestom, kde sa stretávali obchodníci na tzv. parkete, a tam uzatvárali svoje obchody. 23

24 chýba tvorca trhu, nutnosťou je stanovenie hraníc kurzových pohybov. Systém je využívaný trhmi s vysokou likviditou cenných papierov. Systém jednotnej cenovej aukcie kopíruje vlastnosti predchádzajúceho systému s rozdielom frekvencie stanovenia ceny. Tá sa stanovuje raz za stanovené obdobie. Používajú ho málo likvidné, napríklad novo vznikajúce trhy. Modifikovaný systém centrálnej objednávkovej knihy jedná sa o doplnenie klasického systému centrálnej objednávkovej knihy o uvádzaciu a uzatváraciu aukciu. 24

25 3 Analýza vybraných búrz cenných papierov a ich burzových systémov Ako bolo spomenuté v úvode, pre naplnenie cieľa bakalárskej práce, ktorým je komparácia vybraných búrz cenných papierov, boli zvolené Burza cenných papierov Praha, a.s., americká burza New York Stock Exchange, ktorá je v členom holdingovej spoločnosti NYSE Euronext a japonská burza Tokyo Stock Exchange. Na komparáciu sa tu ponúka hneď niekoľko pohľadov. Americká a japonská burza sú prestížne, prosperujúce, patria k najvýznamnejším na svete. NYSE aj TSE majú dominantné postavenie nielen vo svojom regióne, ale tiež ovplyvňujú obchodovanie v ostaných častiach sveta prostredníctvom rôznych zmlúv a spojeneckých dohôd. Na druhej strane pražská burza nepatrí k veľkým, ani významným burzám. Má svoje miesto na trhu v strednej Európe, avšak počet, objemy obchodov, počet účastníkov obchodovania a najmä množstvo obchodovateľných investičných inštrumentov je pomerne nízke. NYSE a TSE pôsobia na kapitálovom trhu niekoľko desiatok rokov, majú na ňom svoju pevnú pozíciu. Znovuotvorenie pražskej burzy nastalo v porovnaní s nimi len nedávno. Ani jej vývoj na začiatku tohto obdobia nebol typickým vývojom burzových trhov v iných krajinách. Obchodovanie na BCPP bolo ovplyvnené prechodom českej ekonomiky na tržné hospodárstvo, v priebehu krátkeho obdobia nastal rýchly rozmach vďaka kupónovej privatizácii, no následné obdobie sa vyznačovalo útlmom. Ďalším pohľadom je porovnanie amerického, japonského a európskeho spôsobu fungovania burzy. Odlišný región a ekonomická situácia môže napovedať o inom vývoji a teda aj celkovo inom usporiadaní burzových systémov. 3.1 Vývoj a súčasný stav Krátky historický vývoj ukáže počiatky fungovania vybraných búrz. Dôležitá je však najmä ich súčasná situácia, ktorá naznačuje ich prípadný ďalší rozvoj v budúcnosti Burza cenných papierov Praha Burza cenných papierov Praha je najväčším organizátorom trhu s cennými papiermi v Českej republike. Má právnu formu akciovej spoločnosti. Hoci nie je veľkou burzou, má pozíciu rešpektovaného a stabilného trhu, o čom svedčí členstvo vo Federácii európskych búrz (FESE), a tiež miesto štatútu definovanej zahraničnej burzy, ktorý jej udelila americká Komisia pre cenné papiere (US SEC) a zaradila ju tak do prestížneho zoznamu neamerických búrz bezpečných pre investorov [BCPP, 2012a]. História burzy siaha do konca 19. storočia, kedy bola v roku 1871 pražská burza prvýkrát založená. Okrem cenných papierov sa na nej obchodovalo aj s komoditami, po prvej svetovej vojne tento druh obchodov ustúpil. Najväčší rozmach dosiahla pražská burza v medzivojnovom období. S vypuknutím druhej svetovej vojny však prerušila svoju činnosť. Pri následnej politickej situácii a ideológii 25

26 komunizmu nemal kapitálový trh svoje miesto, a tak znovuotvorenie pražskej burzy nastalo až po prechode na trhové hospodárstvo začiatkom 90. rokov 20. storočia [BCPP, 2012b]. Novodobá história sa začína písať , kedy bola BCPP zapísaná do obchodného registra, obchodovanie začalo Oficiálny burzový index PX 50 začala burza vypočítavať Vysoký záujem o obchodovanie, a teda aj likviditu trhu zabezpečili predovšetkým emisie akcií z jednotlivých vĺn kupónovej privatizácie v rokoch 1993 a 1995 [BCPP, 2012b]. Od tohto roka však počet emisií začal klesať, a to najmä z dôvodu vyradenia nelikvidných emisií cenných papierov z privatizácie. Prvý medziročný nárast, aj keď len nepatrný, nastal až v roku Graf 1 Vývoj počtu emisií akcií na BCPP, Zdroj: Dáta z [BCPP, 2012c], vlastná úprava Typické problémy nového kapitálového trhu spojené s likviditou teda pražská burza nepociťovala. Druhý problém, nedôveryhodnosť, sa podarilo vyriešiť až v roku 2004, a to spomínaným členstvom vo FESE a získaním štatútu definovanej zahraničnej burzy od US SEC. Z grafu je však viditeľné, že v tomto období už mala burza značné problémy práve s likviditou. Jedným z dôvodov môže byť konkurencia búrz z okolitých štátov, a to najmä Nemecka a Rakúska. Pri porovnaní ekonomickej situácie a kapitálových trhov v jednotlivých štátoch si investor vyberá väčšie istoty, ktoré napríklad Nemecko ako jeden z lídrov Európskej únie určite poskytuje. V roku 2008 sa novým majoritným vlastníkom pražskej burzy stala rakúska Wiener Börse AG. Tá, ako väčšinový vlastník tiež slovinskej burzy v Ľubľane a maďarskej burzy v Budapešti, založila v roku 2009 najväčšiu burzovú skupinu v strednej a východnej Európe vo forme holdingovej spoločnosti s názvom CEE Stock Exchange Group (CEESEG), kde majú spomínané 4 burzy rovnocenné postavenie. Základnou myšlienkou vzniku skupiny je modernizácia burzových systémov, nadobudnutie silnej medzinárodnej pozície na kapitálových trhoch, zvýšenie likvidity a objemov obchodovania u všetkých členov holdingu [Wiener Borse AG, 2011]. 26 Ide o súčet emisií na všetkých tržných segmentoch v jednotlivých rokoch. 26

27 3.1.2 New York Stock Exchange Burza v New Yorku je jeden z najznámejších, najväčších a najlikvidnejších trhov v USA aj vo svete. Jej bohatá história siaha do roku 1792, kedy 24 obchodníkov s cennými papiermi, ktorí sa stretávali na Wall Street v New Yorku, podpísali dohodu o obchodovaní s akciami. Vznikla nezisková organizácia založená na členskom princípe. Pod súčasným názvom je známa od roku 1863 [NYSE Euronext, 2012a]. Obchodovanie najskôr prebiehalo len dvakrát denne. Kvôli zabezpečeniu vyššej likvidity trhu prešla NYSE v roku 1871 na kontinuálny režim obchodovania, začala využívať služby burzových špecialistov. V roku 1896 Wall Street Journal prvýkrát publikoval index Dow Jones Industrial Average (DJIA) [NYSE Euronext, 2012b]. Burza od svojho založenia získavala na popularite a rástla, zvyšoval sa počet kótovaných akcií. Na začiatku prvej svetovej vojny však prerušila svoju činnosť na takmer 5 mesiacov, čo je najdlhší výpadok v jej dejinách. Do dnešných dní prekonala burza niekoľko prepadov cien akcií, najvýznamnejšie v rokoch 1929 a 1987 [NYSE Euronext, 2012c]. Na nasledujúcom grafe vidíme vývoj akciových emisií obchodovaných na NYSE počas takmer celého 20. storočia. Pre porovnanie s BCPP nie je dôležitý absolútny počet emisií, ale trend, akým sa vyvíja. Graf 2 Vývoj počtu emisií akcií na NYSE, Zdroj: NYSE Euronext, 2012d, vlastná úprava NYSE je príkladom burzového trhu s obvyklým vývojom, na ktorom boli a sú obchodované len akcie vyberaných spoločností, ktoré majú potenciál sa na burze dlhodobo udržať. Žiadne masové vyradzovanie nelikvidných emisií, ako v prípade BCPP, nenastalo a ani ho nemožno očakávať. V otázke zvyšovania konkurencieschopnosti a vplyvu na kapitálových trhoch sa aj NYSE dostala k zlučovaniu s inými významnými burzami. V roku 2006 vzniká akciová spoločnosť NYSE Group, 27

28 Inc., a to spojením New York Stock Exchange s Archipelago Holdings, Inc. ktorého súčasťou sú americké burzy Pacific Exchange a Archipelago Exchange. NYSE sa stala verejne obchodovateľnou akciovou spoločnosťou, pričom akcionármi boli jej vtedajší členovia. Ide o dovtedy najväčšiu fúziu burzových trhov. Následne v roku 2007 nastalo spojenie majoritných trhov USA a Európy v podobe spojenia NYSE Group, Inc. a Euronext N.V. do NYSE Euronext, Inc. Zlúčili sa tak spomínané americké burzy spolu s burzou Lisabon Exchange, LIFFE, Paris Bourse, Brussels Exchange a Amsterdam Exchange. V roku 2008 holding NYSE Euronext získal ďalšiu burzu American Stock Exchage [NYSE Euronext, 2012c; e]. Pokúšali sa tiež o spojenie s nemeckou Deutsche Boerse, avšak táto fúzia bola zamietnutá Európskou komisiou kvôli obave z monopolného postavenia na európskom derivátovom trhu, čím by došlo k obmedzeniu konkurencie [Chee, F.Y., Jeffs, L., 2012] Tokio Stock Exchange Burza v Tokiu patrí po boku NYSE k najvýznamnejším na svete, jej dominantné postavenie sa naplno prejavuje najmä v oblasti Ázie. Pôvodne bola organizáciou založenou na členskom princípe, od roku 2001 je akciovou spoločnosťou. Po zavedení systému cenných papierov v Japonsku v roku 1870 sa postupne objavila požiadavka na verejnú obchodnú inštitúciu a tak vznikla v roku 1878 Tokio Stock Exchange. Počas druhej svetovej vojny, konkrétne v roku 1943, japonská vláda zákonom zlúčila 11 búrz do zjednotenej Japan Securities Exchange, ktorá bola oficiálne verejnou inštitúciu, avšak ovládaná vládou. Kvôli zlému vývoju situácie Japonska vo vojne bolo obchodovanie na všetkých burzových trhoch zastavené. V roku 1947 bolo toto spojenie búrz zrušené, od roku 1949 nanovo vznikali samostatné burzové trhy vrátane TSE. Dôležitým míľnikom bolo povolenie vstupu zahraničných členov na burzový trh v roku Ako pôvodná prezenčná burza ukončila obchodovanie na parkete v roku 1999 a stala sa elektronickou burzou. V roku 2000 TSE prebrala burzu v Hirošime a Niigate, čím upevnila svoje postavenie na japonskom kapitálovom trhu [TSE, 2001]. V súčasnosti je TSE súčasťou holdingovej spoločnosti Tokio Stock Exchange Group, Inc., ktorá okrem TSE obsahuje tiež spoločnosti Tokio Stock Exchange Regulation uskutočňujúci reguláciu a dohľad nad samotnou burzou, Japan Securities Clearing Corporation, zúčtovaciu organizáciu na japonskom trhu cenných papierov, a Tokio AIM, Inc., trh pre rastúce spoločnosti [TSE, 2011a]. Ani TSE neobišiel trend globalizácie, má uzavretých viacero dohôd z inými burzami po celom svete. Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť dohodu s London Stock Exchange o spolupráci v rámci prístupu členských firiem na druhú burzu, o vývoji nových produktov a výmene informácií o nových technológiách. Dôležitými sú tiež dohody s holdingom NYSE Euronext, napríklad o všeobecnej spolupráci, alebo o zdieľaní informácií v oblasti dohľadu nad burzovým trhom. V roku 2007 vytvorili NYSE a TSE strategickú alianciu, pričom spoločné záujmy nachádzali najmä v oblastiach infraštruktúry tržného systému a technológií, poskytovaní obchodných služieb, služieb pre emitentov a investorov, regulácií kótovaných spoločností, atď. Pomerne aktuálnou je dohoda z decembra 2011, kedy sa burzy dohodli na prepojení svojich informačných a komunikačných sietí [TSE, 2011b]. 28

29 3.2 Regulácia a dohľad Kritérium regulácie a dohľadu je významné z hľadiska dôvery účastníkov burzových obchodov. Ide o zložitý systém prepojených štátnych zákonov a burzových pravidiel, na ktorých dodržiavanie dohliada niekoľko inštitúcií Regulácia a dohľad nad BCPP Burza cenných papierov ako súčasť kapitálového trhu českej republiky podlieha dohľadu Českej národnej banky (ČNB). Poslaním ČNB je predovšetkým podpora zdravého rozvoja a transparentnosti kapitálového trhu, tržnej disciplíny a konkurencieschopnosti, predchádzanie systémovým krízam. Ďalej je to podpora emisných aktivít, ochrana investorov, klientov a posilňovanie celkovej dôvery verejnosti v kapitálový trh [ČNB, 2012]. Na začiatku obdobia fungovania burzy bola regulácia slabá, vláda ju dokonca odmietala ako prekážku koncentrácie kapitálu, ktorú považovala za správnu. Až v roku 1996 vznikla snaha vypracovať návrh zákona o Komisii pre cenné papiere, ktorý bol spracovaný na základe inšpirácie amerických, poľských a francúzskych skúseností s reguláciou a dohľadom nad kapitálovým trhom. Komisia začala vykonávať svoju činnosť v roku 1998 [Ježek, T., 2006]. Dohľad nad celým kapitálovým trhom prebrala ČNB v roku Činnosť účastníkov trhu je upravená predovšetkým zákonom č. 256/2004 Zb., o podnikaní na kapitálovom trhu a zákonom č. 189/2004 Zb., o kolektívnom investovaní, ktoré schvaľuje poslanecká snemovňa ČR. V kompetencii ČNB je udeľovanie licencií, povolení, kontrola dodržiavania podmienok, ukladanie povinnosti k náprave a ďalšie [ČNB, 2012]. Keďže ČR je členom Európskej únie, česká legislatíva je harmonizovaná s európskou. Na úrovni Európskej únie funguje European Securities and Market Authority (ESMA). Ide o nezávislý orgán EÚ, ktorý zabezpečuje stabilitu finančného systému Európskej únie. Zaisťuje integritu, transparentnosť, efektivitu a disciplinované fungovanie burzových trhov, a tiež ochranu investorov. Nedohliada na trhy priamo, ovplyvňuje európsku legislatívu v danej oblasti [ESMA, 2011]. Vnútornú reguláciu zabezpečujú burzové pravidlá vydávané samotnou burzou. Schvaľovanie týchto pravidiel je v kompetencii Burzovej komory. Tá, ako štatutárny orgán burzy, ktorý plní funkciu predstavenstva, riadi činnosť burzy v rozsahu určenom stanovami. Dbá na to, aby boli burzové pravidlá dodržiavané. Za týmto účelom môže zriaďovať burzové výbory, určuje ich štatút, zameranie a zásady činnosti. Má 6 členov volených valnou hromadou. Ide o osoby z radov akcionárov, odborníkov na kapitálové trhy. V rámci organizačnej schémy burzy je určený orgán Dozorná rada, ktorá dohliada na výkon pôsobnosti burzovej komory a uskutočňovanie činnosti burzy. Jej úlohou je predovšetkým kontrola všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa burzy, účtovných výpisov a účtových uzávierok, kontrola činnosti burzy, či sa uskutočňuje v súlade so stanovami, právnymi predpismi a pokynmi valnej hromady. Rada má 6 členov, ktorí sú volení valnou hromadou burzy [BCPP, 2011a, s.8-12]. 29

30 3.2.2 Regulácia a dohľad nad NYSE Najvyšším orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom v USA je nezávislá vládna agentúra Komisia pre cenné papiere ( US SEC), ktorá kontroluje dodržiavanie zákonov stanovených Kongresom USA. Jej úlohou je ochrana investorov, udržanie spravodlivého, disciplinovaného a efektívneho trhu a uľahčenie tvorby kapitálu. Bola založená počas svetovej hospodárskej krízy, konkrétne v roku 1934 [US SEC, 2012a]. Dovtedy kapitálový trh v USA nebol regulovaný na federálnej úrovni. Od vypuknutia hospodárskej krízy, dodnes bolo vydaných niekoľko významných zákonov, ktoré dodnes regulujú trhy cenných papierov, a na ktorých dodržiavanie dbá práve US SEC. Ide o zákony: The Securities Act (1933); The Securities Exchange Act (1934) na základe tohto zákona vznikla SEC; The Trust Indenture Act (1939); The Investment Company Act (1940); The Investment Advisers Act (1940); Sarbanes-Oxley Act (2002); Dodd-Frank Wall Street Reform and Consumer Protection Act (2010) [US SEC, 2012b]. Ďalším stupňom regulácie na americkom trhu sú takzvané samoregulujúce organizácie (SRO), ktorými sú napríklad aj samotné burzy. Dohľad nad dodržiavaním burzových pravidiel NYSE vykonáva nezávislý orgán NYSE Regulation, Inc., ktorý je dcérskou spoločnosťou NYSE Euronext. Väčšina členov predstavenstva nevykonáva inú funkciu v riadiacich orgánoch NYSE, je tak dosiahnutá nezávislosť tejto kontrolnej inštitúcie. Vykonáva dohľad v dvoch rovinách. Kontroluje, či NYSE spĺňa platné federálne zákony. Druhou rovinou je kontrola dodržiavania burzových pravidiel jej členmi [NYSE Euronext, 2012f]. V roku 2010 bola časť dohľadu presunutá na nezávislý orgán dohľadu FINRA 27. Snahou je totiž integrácia dohľadu do jednej inštitúcie, tvorba konzistentného a integrovaného prístupu k regulácii. NYSE Regulation má naďalej za úlohu dohliadať na výkon regulačnej činnosti FINRA [NYSE Euronext, 2010a]. FINRA je v pozícií nevládnej organizácie najväčším regulátorom pre všetkých obchodníkov s cennými papiermi v USA. Dohliada na takmer spoločností. Hlavnou úlohou je ochrana investorov a dodržiavanie spravodlivosti na kapitálových trhoch. Sama vydáva pravidlá, dohliada na ich plnenie, vzdeláva investorov [FINRA, 2012] Regulácia a dohľad nad TSE Hlavným dozorným orgánom nad celým finančným systémom v Japonsku je vládna organizácia Financial Services Agency (FSA) v postavení administratívneho orgánu kabinetu predsedu vlády. Je zodpovedná za dohľad nad finančnými inštitúciami vrátane bánk, poisťovní a búrz. Stanovuje pravidlá pre obchodovanie na trhoch a dohliada na ich plnenie s cieľom vytvorenia spravodlivého a transparentného trhu [FSA, 2011, s.3]. 27 Financial Industry Regulatory Authority 30

31 Dohľad konkrétne nad burzovými trhmi presúva FSA na komisiu Securities and Exchange Surveillance Commission (SESC). Regulácia burzových trhov je popísaná predovšetkým v zákone Securities and Exchange Law uzákoneným v roku SESC však nemá žiadnu moc pri trestaní zistených priestupkov. Pokiaľ odhalí porušenie pravidiel, posiela odporúčanie komisárovi FSA a predsedovi vlády na vydanie pokuty. Komisár FSA následne rozhodne, či platbu prikáže [SESC, 2011, s.9]. Posledným stupňom sú samoregulujúce organizácie. Konkrétne v prípade TSE túto činnosť vykonáva spoločnosť Tokyo Stock Exchange Regulation. Medzi jej hlavné činnosti patrí vykonávať testovanie podnikov, ktoré majú záujem o prijatie emisie na burzu, tiež podnikov, ktorých emisie sú na burze kótované. Taktiež kontrolujú kvalifikáciu účastníkov obchodovania a priebeh samotných transakcií na burzovom trhu [TSE, 2008]. Pre dosiahnutie maximálnej spravodlivosti a transparentnosti trhov spolu SESC a SRO úzko spolupracujú, zdieľajú informácie, SESC vykonáva školenia pre pracovníkov samoregulujúcich organizácií. Okrem toho SESC kontroluje náležité plnenie povinností zo strany SRO [SESC, 2011, s.5]. 3.3 Členstvo na burze Ako hovorí teória, aby subjekt mohol vstúpiť na burzu a uzatvárať obchody, musí splniť podmienky stanovené v burzových pravidlách. Je tak zabezpečená stabilita a bezpečnosť obchodovania. Kritériá členstva si stanovuje každá burza samostatne Členstvo na BCPP Obchodovanie na burze má zo zákona o podnikaní na kapitálovom trhu povolené Česká národná banka a štát Česká republika, ktorá je zastupovaná Ministerstvom financií [BCPP, 2012d]. Inak musí uchádzač o členstvo spĺňať napríklad tieto podmienky [BCPP, 2012e, s.1, 2]: Členom môže byť obchodník s cennými papiermi, teda osoba, ktorá má povolenie k vykonávaniu pokynov týkajúcich sa investičných nástrojov na cudzí účet alebo k obchodovaniu s investičnými nástrojmi na vlastný účet udelené ČNB. Môže ňou byť rovnako aj zahraničná osoba so sídlom v inom členskom štáte EÚ s rovnakým povolením udeleným orgánom dohľadu domovského štátu. Splatený základný kapitál vo výške minimálne 10 mil. Kč. Počiatočný kapitál člena burzy musí činiť aspoň Členom môže byť iba osoba, ktorá vykonáva činnosť spomenutú v prvom bode minimálne 1 rok, pričom objem obchodov s investičnými nástrojmi činil v poslednom roku aspoň 5 mil. Kč mesačne. Člen musí zachovávať kapitálovú primeranosť zo zákona o podnikaní na kapitálovom trhu. Pokiaľ člen nie je bankou, musí mať písomnú zmluvu s clearingovou bankou, ktorá preňho zúčtuje burzové obchody prostredníctvom Clearingového centra ČNB. 31

32 Člen burzy smie uzatvárať obchody len v prípade, že je tiež členom Garančného fondu burzy a riadne dopĺňa stanovenú výšku majetkového vkladu do tohto fondu, ktorá slúži na krytie rizík plynúcich z burzových obchodov a krytie ostatných záväzkov voči burze [BCPP, 2012e, s.7]. Člen BCPP môže vykonávať funkciu tvorcu trhu, pokiaľ má platné oprávnenie k vykonávaniu tejto činnosti a má o tom podpísanú zmluvu. Takýto člen musí v istých fázach obchodovania priebežne kótovať všetky cenné papiere, pre ktoré danú činnosť vykonáva [BCPP, 2010, s.1, 5]. Burza cenných papierov Praha má k členov bez ČNB a Ministerstva financií ČR. Z nich len dvaja členovia majú sídlo v inom štáte, konkrétne v Maďarsku a Poľsku [BCPP, 2012f]. ČNB ani Ministerstvo financií napriek oprávneniu na burze neobchodujú. Z celkového počtu 21 subjektov, ktorí majú prístup na BCPP, uzavrelo za marec 2012 obchody s akciami iba 13 členov. Pri pohľade na štatistiky celého roka 2011 uzavrelo zo súčasných členov obchody iba 15 subjektov [BCPP, 2012g, h] Členstvo na NYSE Členstvo na NYSE predstavovalo z historického hľadiska vlastníctvo kresla, z ktorého sa fyzicky obchodovalo v priestoroch burzy. Počet kresiel spočiatku kolísal, neskôr bol pevne stanovený na číslo 1 366, ktoré platí dodnes. V minulosti bolo členstvo na NYSE v podobe kresla zaujímavým obchodným artiklom. Maximum dosiahla cena v roku 2005, kedy sa kreslo predávalo za 4 mil. USD. Po spojení s Archipelago Holdings, Inc. prestal obchod s kreslami, NYSE začala prenajímať licencie na dobu jedného roka. Tie sú ponúkané v aukcii, pričom je stanovená maximálna a minimálna predajná cena [NYSE Euronext, 2005]. Každé členské miesto obsadzuje fyzická osoba. Pokiaľ je teda vlastníkom licencie spoločnosť, na burze ju zastupuje ňou vybraný obchodník. Táto osoba musí spĺňať minimálny vek na výkon právnych úkonov a tiež samozrejme absolvovanú odbornú skúšku požadovanú burzou. Spoločnosť, ktorá chce byť členom NYSE, musí vlastniť licenciu na obchodovanie s cennými papiermi a byť členom organizácie FINRA alebo inej SRO. Taktiež musí mať prepojenie na clearingovú spoločnosť. Počet licencií, ktoré vlastní jedna spoločnosť, je limitovaný burzovými pravidlami. Maximálny počet je stanovený na 35 [NYSE Euronext, 2012g]. NYSE s postupným zavádzaním nového modelu obchodovania 28 rozlišuje 3 druhy účastníkov obchodovania [NYSE Euronext, 2012h]: Designated Market Makers (DMM) vymenovaní tvorcovia trhu. Sú účastníkmi, od ktorých sa očakáva udržiavanie férového a disciplinovaného trhu. Riadia fyzickú aukciu v kombinácii s automatizovanou, ktorá zahŕňa príkazy od ostatných účastníkov. Ako klasickí tvorcovia trhu zabezpečujú kontinuitu obchodovania a hĺbku trhu, vyrovnávajú krátkodobé nerovnováhy medzi ponukou a dopytom. Trading Floor Brokers členovia, ktorí zastupujú členskú spoločnosť pri obchodovaní na burze, obchodujú v mene klientov. 28 Tzv. next-generation trading model 32

33 Supplemental Liquidity Providers (SLP) dodatoční poskytovatelia likvidity. Môžu obchodovať len na vlastný účet. Za to, že poskytujú likviditu pre pridelené cenné papiere, im NYSE poskytuje určité zľavy Členstvo na TSE 29 Burza v Tokiu možno trocha netradične nevymedzuje členov, ale účastníkov 30 obchodovania. Tými môžu byť iba spoločnosti zaoberajúce sa obchodom s cennými papiermi, prípadne iné finančné inštitúcie zaoberajúce sa finančnými nástrojmi, ktoré splnili skúšku kvalifikácie stanovenú TSE. Ďalšou požiadavkou je zmluva so zúčtovacou agentúrou. TSE rozdeľuje kvalifikáciu účastníkov na 4 skupiny. Licencia môže povoliť obchodovanie so všetkými inštrumentmi na burze, čiastkové licencie platia pre vybrané inštrumenty, ako napríklad futures na vládne dlhopisy, indexy, opcie na indexy, a pod. Pre získanie oprávnenia k obchodovaniu musí spoločnosť spĺňať požiadavky finančných ukazovateľov za posledný rok: Základný kapitál 300 mil. JPY Čisté aktíva 1 mld. JPY Ďalej musí spĺňať požiadavky na kapitálovú primeranosť a požiadavky stabilnej ziskovosti, ktorými sú napríklad kladný pomer bežných príjmov oproti bežným výdajom alebo požiadavkám dosiahnutia zisku v posledných 2 rokoch. Vyžadovaná je tiež minimálna doba podnikania danej spoločnosti, a to minimálne 1 rok. TSE si vyhradzuje požiadavky na štruktúru spoločnosti. Musí mať dobrý systém vnútorného riadenia vzťahujúci sa k riadeniu rizika, vývoja pravidiel a predpisov, spoľahlivý systém riadenia klientov, nesmie byť ovládaná stranami alebo skupinami považovanými za nevhodné vzhľadom na fungovanie trhu TSE. Súčasný počet účastníkov obchodovania na TSE s platnou všeobecnou licenciou, ktorá ich oprávňuje k uzatváraniu všetkých obchodov na burze je 94, pričom jasnú prevahu tvoria domáce spoločnosti v počte 87, zahraničných účastníkov je 7 [TSE, 2012a]. Ďalších 34 účastníkov má čiastkové licencie, konkrétne pre obchodovanie s futures na dlhopisy [TSE, 2012b]. 3.4 Tržné segmenty a kritéria pre kotáciu akcií Na burze sú obchodované len vyberané cenné papiere. Ich emitent musí spĺňať podmienky uvedené v burzových pravidlách. V prípade, že chce burza odlíšiť druh, kvalitu jednotlivých cenných papierov alebo krajinu pôvodu emitenta, môže vytvárať viacero tržných segmentov. Pre každý takýto segment následne platia iné pravidlá pre prijatie cenného papiera k obchodovaniu. Na burzových trhoch bývajú obchodované rôzne druhy cenných papierov. Nasledujúce podkapitoly sú zamerané na podmienky kotácie akcií, nakoľko výpis a porovnanie pre všetky inštrumenty by obsahom značne presahovali rozsah bakalárskej práce. 29 Podkapitola spracovaná prevažne podľa TSE, 2011c. 30 Nie members, ale participants. 33

34 3.4.1 Tržná segmentácia a kritéria kotácie akcií na BCPP Segmentáciu trhu na Burze cenných papierov Praha znázorňuje schéma na obrázku č. 2. Náležitosti regulovaného trhu sú upravené zákonom č. 256/2004 Zb.z, o podnikaní na kapitálovom trhu, ďalšie podrobnosti určujú vybrané časti burzových pravidiel. Pravidlá pre neregulovaný trh zákon neupravuje. Obrázok 2 Tržné segmenty na BCPP Hlavný trh Zdroj: BCPP, 2012i Je oficiálnym regulovaným trhom BCPP. Sú na ňom obchodované cenné papiere najvyššej kvality, ktoré musia spĺňať podmienky kotácie na oficiálnom trhu stanovené spomínaným zákonom a tiež Burzové pravidlá pre prijatie cenného papiera k obchodovaniu na hlavnom trhu burzy. Základné požiadavky ukazuje nasledujúca tabuľka. Tabuľka 2 Minimálne kritériá akciovej emisie prijímanej na hlavný trh BCPP Tržná kapitalizácia emisie akcií Časť emisie akcií v držaní verejnosti 25% Doba podnikateľskej činnosti 3 roky Zdroj: BCPP, 2012j, vlastná úprava O prijatí emisie na hlavný trh BCPP rozhoduje burzový výbor pre kotáciu. Možnosť kotácie na hlavnom trhu predstavuje pre emitenta najmä množstvo informačných povinností [BCPP, 2011b]. Voľný trh Je regulovaným trhom, podmienky prijatia emisie sú nižšie ako v prípade hlavného trhu. Neplatí vyššie uvedená tabuľka 2, nakoľko nejde o oficiálny trh, zákon preň neupravuje podobné kritériá a burza na emisiu nekladie požiadavky nad rámec zákona. Dôležitá je tiež menšia informačná povinnosť. 34

35 O prijatie emisie na voľný trh môže požiadať aj člen burzy bez súhlasu emitenta. Podmienkou je, že ide o emisiu už kótovaných cenných papierov. V takom prípade má všetky povinnosti súvisiace s prijímacími dokumentmi a informačné povinnosti zodpovedná osoba, ktorá žiadosť podáva. O prijatí emisie na voľný trh BCPP rozhoduje generálny riaditeľ burzy [BCPP, 2011c]. Trh MTF Skratka MTF označuje mnohostranný obchodný systém. Ide o neregulovaný trh, teda všetky podmienky prístupu a obchodovania stanovuje iba burza. Pre spoločnosti obchodované na tomto trhu neplatia prísnejšie pravidlá ako na regulovaných trhoch. Žiadosť o prijatie môže byť, rovnako ako na voľnom trhu, podaná aj bez súhlasu emitenta, no táto emisia nemusí byť doposiaľ kótovaná. O prijatí na MTF rozhoduje generálny riaditeľ BCPP [BCPP, 2010b]. Nasledujúca tabuľka uvádza základné dokumenty potrebné k prijatiu cenného papiera k obchodovaniu, ktoré musí emitent, alebo všeobecne žiadateľ o prijatie emisie k obchodovaniu, predložiť burze. Tabuľka 3 Základné dokumenty potrebné pre prijatie emisie na BCPP Dokumenty potrebné pre prijatie emisie Hlavný trh Vedľajší trh MTF Žiadosť o prijatie X X X Prospekt cenného papiera X X Doklad o priradení ISIN X X Ročné účtovné uzávierky za posledné 3 roky Doklad o zaregistrovaní emisie u centrálneho depozitára X X X Výpis z obchodného registra X X Spoločenská zmluva / stanovy emitenta X X X Zdroj: BCPP, 2010b, 2011b,c, Burzové pravidlá časti III. V., vlastná úprava Z prehľadu sú zrejmé odlišnosti požiadaviek medzi jednotlivými tržnými segmentmi. Tie ešte zvýrazňujú informačné povinnosti, ktoré musia byť splnené na jednotlivých trhoch po prijatí emisie k obchodovaniu. Niektoré z nich sú uvedené v tabuľke 4. Výročná správa na regulovaných trhoch musí byť odovzdaná do 4 mesiacov po skončení účtovného obdobia, pre polročnú platí polovičná lehota. Na trhu MTF je potrebné výročnú správu odovzdať po jej vyhotovení. Výpis informačných povinností nie je úplný, ďalšie dokumenty sú vymenované v burzových pravidlách spolu s ich bližšou špecifikáciou. Na BCPP je možné obchodovať aj s inými investičnými nástrojmi ako akciami, a to dlhopismi, kupónmi, investičnými certifikátmi, warrantmi a futures kontraktmi. Nenájdeme však segmenty trhu pre vybrané druhy inštrumentov, tie sú zaradené na hlavný a vedľajší trh podľa kvality. Na hlavnom trhu sú obchodované len vybrané akciové tituly a dlhopisy, na voľnom trhu následne všetky ostatné investičné inštrumenty [BCPP, 2012k]. V prípade porušenia pravidiel obchodovania, neplnenia podmienok pre prijatie cenného papiera k obchodovaniu, neplnenia informačných povinností budú na emitenta alebo zodpovednú osobu uvalené isté opatrenia počínajúc písomnou výčitkou, pokutou do výšky 5 mil. Kč, až po vylúčenie cenného papiera z obchodovania. X 35

36 Tabuľka 4 Základné dokumenty požadované BCPP v súvislosti s informačnou povinnosťou emitenta Informácie požadované burzou Hlavný trh Vedľajší trh MTF Výročná správa X X X Polročná správa X X Kalendár plnenia informačných povinností Oznámenie o zvolaní valnej hromady, výplate dividend X X Personálne zmeny v predstavenstve, dozornej rade a vrcholovom manažmente Zápisy z valných hromád, zmeny zápisu v obchodnom registri Štruktúra akcionárov Majetkové účasti emitenta na podnikaní iných osôb Informácie, ktoré môžu významne ovplyvniť kurz cenného papiera zmeny v právach spojených s držbou cenného papiera X X X X X X X X X X X zmeny objemu emisie a menovitej hodnoty X X X Zdroj: BCPP, 2010b, 2011b,c, Burzové pravidlá časti III. V., vlastná úprava Tržná segmentácia a kritéria kotácie akcií na NYSE 31 Burzový trh na NYSE nie je segmentovaný podľa likvidity, bonity ani pôvodu emitenta. Ako jeden z dôvodov predpokladám najmä celosvetový význam a povesť burzy. Tie jej zabezpečia dostatočný záujem a dôveru zo strany investorov aj emitentov. Nemusí odlišovať jednotlivé cenné papiere kvôli lepšiemu prehľadu, ani zavádzať nižšie požiadavky pre emitentov na neoficiálnych alebo voľných trhoch. Druhý dôvod vidím v zoskupení NYSE Euronext, ktorého je burza z New Yorku súčasťou. Ďalšími členmi sú mnohé iné burzové trhy, ktoré sú špecializované na rôzne druhy cenných papierov a majú tiež odlišné podmienky pre ich prijatie k obchodovaniu. Jediné delenie trhu je teda možné urobiť podľa druhu obchodovateľných investičných nástrojov. Na NYSE je možné okrem akcií obchodovať s dlhopismi, inštrumentmi uzavretých fondov, ETF s 32 a štruktúrované produkty [Veselá, J., 2007, s 148, 149]. Pravidlá kotácie akcií na NYSE sú rozdelené do dvoch základných skupín, a to platné pre domáce spoločnosti a zahraničné spoločnosti. Podmienky sú stanovené na emisie ako aj samotné spoločnosti v rámci ich finančných ukazovateľov. 31 Podkapitola spracovaná prevažne podľa NYSE Euronext, 2012i, Sections 1-3, Exchange Traded Fund. 36

37 Podmienky pre domáce spoločnosti Tabuľka č. 5 uvádza základné požiadavky na emisiu cenných papierov, ktoré platia pre domáceho emitenta. Tabuľka 5 Minimálne kritériá emisie domácej spoločnosti prijímanej na NYSE IPO, pridružené spoločnosti už kótovaných spoločností Ostatné spoločnosti Počet akcionárov "Round-lot Holders" alebo Celkový počet akcionárov + priemerný mesačný objem obchodov alebo Celkový počet akcionárov + priemerný mesačný objem obchodov akcií (za posledných 6 mesiacov) akcií (za posledných 12 mesiacov) Počet akcií v rukách verejnosti Tržná hodnota verejne držaných akcií USD USD Zdroj: Dáta z NYSE Euronext, 2012i, Listed company manual, vlastná úprava Pojem Round-lot Holders označuje akcionárov držiacich 100 a viac kusov akcií, prípadne celú jednotku obchodovania, pokiaľ je menšia ako 100 akcií. Ostatné spoločnosti sú tie, ktoré chcú na NYSE priniesť už existujúcu emisiu. Pre všetky spoločnosti tiež platí hodnota 4 USD, ktorú musí mať akcia v čase kotácie. Pre splnenie podmienok týkajúcich sa finančných ukazovateľov ponúka NYSE niekoľko testov, pričom spoločnosť musí spĺňať aspoň jeden z nich. Ich prehľad poskytuje tabuľka č. 6. Pre test pridružených spoločností je potrebné bližšie vysvetlenie. Ide o spoločnosti, ktoré sú v dcérskom, sesterskom alebo inom partnerskom vzťahu so spoločnosťou, ktorá už je na burze kótovaná. Okrem podmienok uvedených v tabuľke č. 6 musí táto kótovaná spoločnosť spĺňať ďalšie 2 požiadavky, a to byť tzv. good standing 33 a musí si zachovávať kontrolu nad pridruženou spoločnosťou, ktorá žiada o prijatie emisie na trh. Pod kontrolou sa rozumie zachovanie výrazného vplyvu nad prevádzkovou a finančnou politikou pridruženej spoločnosti. Tá je predpokladaná, pokiaľ partner drží aspoň 20% hlasovacích práv. 33 Označenie znamená, že spoločnosť riadne platí zákonné poplatky a vydáva požadované pravidelné správy. 37

38 Tabuľka 6 Minimálne požiadavky finančných ukazovateľov domácich spoločností prijímaných na NYSE Celkový zisk pred zdanením za posledné 3 roky Test zisku 10 mil. USD + žiaden stratový rok + 2 mil. USD každoročne za posledné 2 roky alebo 12 mil. USD + 5 mil. USD za posledný rok + 2 mil. USD za predposledný rok Test ocenenia a výnosu Cash-flow Čisté výnosy a ocenenie Test pridružených spoločností Test aktív a vlastného kapitálu Celková tržná kapitalizácia 500 mil. USD 750 mil. USD 500 mil. USD 150 mil. USD Výnosy za posledný rok 100 mil. USD 75 mil. USD Cash-flow za posledné 3 25 mil. USD, vždy pozitívny roky za dané obdobie Doba fungovania 12 mesiacov Celkové aktíva 75 mil. USD Vlastný kapitál akcionárov 50 mil. USD Zdroj: Dáta z NYSE Euronext, 2012i, Listed company manual, vlastná úprava Podmienky pre zahraničné spoločnosti Zahraničné spoločnosti majú na výber z dvoch možností, a to buď splniť požiadavky pre domáce spoločnosti uvedené v predchádzajúcej podkapitole, alebo požiadavky uvedené v pravidlách pre kotáciu zahraničných spoločností. Keďže v predchádzajúcom prípade ide o domáce spoločnosti USA, počet akcionárov a objemy obchodov sa vzťahujú na občanov domáceho štátu 34. To je hlavnou prekážkou vstupu zahraničných spoločností, preto boli vytvorené následné alternatívne podmienky uvedené v tabuľke č Pokiaľ ide o spoločnosti iného štátu Severnej Ameriky, aj občania týchto štátov sa počítajú do požiadaviek uvádzaných v tabuľke č

39 Tabuľka 7 Minimálne kritériá emisie zahraničnej spoločnosti prijímanej na NYSE Počet akcionárov (celosvetovo) Počet akcií v rukách verejnosti Hodnota verejne držaných akcií USD, (60 mil. USD pre pridruženú spoločnosť) Zdroj: Dáta z NYSE Euronext, 2012i, Listed company manual, vlastná úprava Podmienky týkajúce sa finančných ukazovateľov uvádza nasledujúca tabuľka č.8. Tabuľka 8 Minimálne požiadavky finančných ukazovateľov zahraničných spoločností prijímaných na NYSE Celkový zisk pred zdanením za posledné 3 roky Celková tržná kapitalizácia Výnosy za posledný rok Cash-flow za posledné 3 roky Test zisku 100 mil. USD + 25 mil. USD každoročne za posledné 2 roky Test ocenenia a výnosu Cash-flow Čisté výnosy a ocenenie Test pridružených spoločností 500 mil. USD 750 mil. USD 500 mil. USD 100 mil. USD 75 mil. USD 100 mil. USD + posledné 2 roky každoročne 25 mil. USD Doba fungovania 12 mesiacov Zdroj: Dáta z NYSE Euronext, 2012i, Listed company manual, vlastná úprava Okrem všetkých spomínaných požiadaviek ohľadom emisie a finančných ukazovateľov stanovuje NYSE ďalšie v oblasti správy spoločnosti. Príkladom môže byť podmienka väčšiny nezávislých riaditeľov v správnej rade, pravidelné zasadanie nevýkonných riaditeľov aspoň raz ročne, nezávislý výbor pre audit, zavedenie etických kódexov a ďalšie. Spolu so žiadosťou sú potrebné dodatočné doklady o splnení oprávnenosti k vstupu na burzu, napríklad kópia stanov a interných smerníc, vzor akcie, výročné správy, rozpis rozdelenia akcií 35, pre zahraničné spoločnosti tiež zoznam ich hlavných bánk, identifikácia regulačnej organizácie, ktorá reguluje danú spoločnosť, celkový počet zamestnancov. Z pohľadu informačnej povinnosti musí na základe požiadaviek US SEC spoločnosť každoročne vydávať výročné správy obsahujúce finančné výkazy prekontrolované auditom. Musia byť oznamované udalosti ako zvolanie valnej hromady akcionárov, zmeny na pozíciách riaditeľov 35 Zahŕňa napríklad geografické rozdelenie, delenie akcionárov do skupín podľa počtu vlastnených akcií, identifikáciu 10 najväčších akcionárov. 39

40 a vedúcich pracovníkov, vyplácanie dividend, zmena práv spojená s cennými papiermi z danej emisie, atď. NYSE tiež stanovuje podmienky pre priebežnú kotáciu. Tie sú rovnaké pre všetkých, bez ohľadu na pôvod emitenta. Pokiaľ emisia nespĺňa jedno z nižšie uvedených kritérií, môže NYSE pozastaviť obchodovanie s danou emisiu, prípadne ju úplne vylúčiť z obchodovania. Tabuľka 9 Minimálne kritériá priebežnej kotácie emisie na NYSE počet akcionárov 400 priemerný mesačný objem obchodov počet verejne držaných akcií alebo akcií akcií Zdroj: Dáta z NYSE Euronext, 2012i, Listed company manual, vlastná úprava Rovnako priebežné pravidlá platia o požiadavkách ohľadom finančných ukazovateľov emitenta. Ich prehľad uvádza tabuľka č. 10. Tabuľka 10 Minimálne požiadavky priebežných finančných ukazovateľov emitenta na NYSE Celková tržná kapitalizácia (po sebe idúcich 30 dní) Vlastný kapitál akcionárov Výnosy za posledný rok Celková tržná kapitalizácia (po sebe idúcich 30 dní) Test zisku alebo Test aktív a vlastného kapitálu Test ocenenia a výnosu Cash-flow alebo Čisté výnosy a ocenenie Test pridružených spoločností 50 mil. USD 250 mil. USD 375 mil. USD 75 mil. USD 50 mil. USD 75 mil. USD 20 mil. USD 15 mil. USD alebo 15 mil. USD 75 mil. USD 100 mil. USD Zdroj: Dáta z NYSE Euronext, 2012i, Listed company manual, vlastná úprava Priebežné požiadavky vychádzajú z rozhodnutia spoločnosti pri vstupe žiadosti o prijatie emisie na burzový trh. Podľa zvoleného testu pri žiadosti potom musí emitent dodržiavať následné požiadavky podľa uvedenej tabuľky č. 10. Pri teste pridružených spoločností sa posudzujú číselné požiadavky z tabuľky len v prípade, že partnerská spoločnosť, ktorá bola na burze kótovaná skôr, stratí nad pridruženou spoločnosťou kontrolu, prípadne sama padne pod kritériá priebežnej kotácie. 40

41 Podobne ako je v prípade počiatočnej kotácie stanovená hodnota akcie na 4 USD, pri priebežnej kotácii nesmie byť uzatvárací kurz cenného papiera počas 30 po sebe nasledujúcich dní nižší ako 1 USD Tržná segmentácia a kritériá kotácie akcií na TSE 36 Tokio Stock Exchange svoj akciový trh segmentuje. Emisiu je možné zaradiť na hlavné trhy nazývané 1. a 2. sekcia alebo na tržný segment Mothers. Tabuľka č. 11 uvádza vybrané minimálne požiadavky na prijatie emisie na jednotlivé tržné segmenty, ako aj podmienky pre preradenie emisie medzi jednotlivými sekciami. Je zrejmé, že sekcia 1 je určená pre najprestížnejšie podniky, na druhej strane Mothers je tržným segmentom pre mladé rastúce spoločnosti. Obvyklým postupom je vstup malých spoločností na trh Mothers a stredne veľkých do 2. sekcie. Následne, po splnení podmienok uvedených v 4. stĺpci, môže byť emisia preradená do 1. sekcie. Priamy vstup do tejto sekcie, podmienky obsahuje 1. stĺpec tabuľky, totiž vyžaduje podstatne vyššie hodnoty vybraných ukazovateľov. Posledný stĺpec znázorňuje minimálne požiadavky, ktoré musí spoločnosť spĺňať pre udržanie sa v 1. sekcii. Pokiaľ spoločnosť na konci roka nespĺňa jeden z daných parametrov a počas ďalšieho roka to nenapraví, bude preradená do nižšej sekcie. V prípade tržnej kapitalizácie kótovaných akcií je doba na nápravu 9 mesiacov. Všetky uvedené požiadavky platia pre domácich emitentov. Zahraniční však nie sú nijak výrazne obmedzovaní, jediná odlišnosť je ohľadne počtu akcionárov. Pokiaľ ide o jedinú emisiu na svetových burzových trhoch, akcionári sa počítajú celosvetovo. Ak však je emisia obchodovaná na inej svetovej burze, stanovený počet akcionárov musia tvoriť občania Japonska. Dodatkovými požiadavkami sú napríklad kontinuita podnikania s pozitívnymi vyhliadkami do budúcnosti, spoľahlivosť podnikového manažmentu, nezávislosť podniku v prípade, že má materskú spoločnosť, včasné odovzdávanie výkazov [TSE, 2011e]. Spolu s prihláškou je vyžadované priloženie finančných výkazov, žiadateľ musí podstúpiť audit a predložiť o ňom správu, špecifickou požiadavkou je bezchybnosť výkazov a žiadne nečestné vyhlásenia v posledných 2 rokoch pred podaním žiadosti. Medzi vyžadované informačné povinnosti patrí napríklad predloženie výročných správ, hlásenie o zmene výšky kapitálu spoločnosti, zmene práv spojených s držaním akcií, vydávaní dividend, fúzii spoločnosti, zmene v riadiacich orgánoch spoločnosti. 36 Podkapitola spracovaná prevažne podľa TSE, 2011d. 41

42 Tabuľka 11 Minimálne kritériá emisie a požiadavky vybraných finančných ukazovateľov emitenta na TSE 1. sekcia 2.sekcia Mothers Presun sekcia Presun sekcia Počet akcionárov Počet verejne obchodovateľných jednotiek 37 jednotiek jednotiek jednotiek jednotiek akcií Tržná kapitalizácia verejne 1 mld. JPY 1 mld. JPY 500 mil. JPY 2 mld. JPY 1 mld. JPY obchodovateľných akcií Časť emisie v rukách 35% 30% 25% 35% verejnosti Tržná kapitalizácia 50 mld. JPY 2 mld. JPY 1 mld. JPY 4 mld. JPY 2 mld. JPY kótovaných akcií Doba podnikateľskej činnosti 3 roky 3 roky 1 rok Priemerný mesačný objem obchodov 200 jednotiek za posledných 6 mesiacov 40 jednotiek za posledný rok Čisté aktíva 1 mld. JPY 1 mld. JPY 1 mld. JPY 0 JPY Zisk pred zdanením Celková tržná kapitalizácia Za posledné 2 roky 100 mil. JPY v 1. roku a 400 mil. JPY v 2. roku alebo Za posledné 3 roky 100 mil. JPY v 1. roku a 400 mil. JPY v 3. roku, spolu 600 mil. JPY za 3 roky Zhodné s 1. sekciou Zhodné s 1. sekciou 100 mld. JPY 100 mld. JPY 100 mld. JPY Zdroj: Dáta z TSE, 2011d, vlastná úprava Kritériá priebežnej kotácie na hlavných trhoch aj trhu Mothers uvádza tabuľka č. 12. Pokiaľ spoločnosť nespĺňa uvedené kritériá na konci roka, a počas nasledujúceho roka nedostatky nenapraví, bude vyradená z obchodovania. 37 Jednotka predstavuje množstvo akcií, ktoré nesú jeden volebný hlas. 42

43 Tabuľka 12 Minimálne požiadavky priebežnej kotácie na TSE Hlavné trhy Mothers Počet akcionárov Počet verejne obchodovateľných akcií jednotiek jednotiek Tržná kapitalizácia verejne obchodovateľných akcií 500 mil. JPY 250 mil. JPY Časť emisie v rukách verejnosti 5% 5% Tržná kapitalizácia kótovaných akcií 1 mld. JPY 500 mil. JPY Priemerný mesačný objem obchodov 10 jednotiek za rok alebo 1 za posledné 3 mesiace Čisté aktíva nulové nulové (po 3 rokoch od uvedenia na trh) Zdroj: Dáta z TSE, 2011d, vlastná úprava Pravidlá pre trh Mothers platia počas 10 rokov kótovania emisie. Potom musí emisia aj emitent dosahovať podmienok pre hlavné trhy. Na TSE je možné obchodovať aj s inými investičnými nástrojmi, napríklad dlhopismi, futures kontraktmi, opciami, inštrumentmi ETF či REIT 38. Obdobná segmentácia trhu však pre tieto inštrumenty nie je. 3.5 Burzové indexy Burzový index predstavuje súčasť burzového systému v oblasti zverejňovania informácií. Jednotlivé burzy zvyknú uverejňovať niekoľko indexov obsahujúcich informácie o vývoji celého trhu alebo jeho vybranej časti. S prihliadnutím na indexy zverejňované BCPP, ktorá vypočítava iba akciové indexy, bude v nasledujúcich podkapitolách rozobraný práve tento druh. Hoci veľké svetové burzy publikujú tiež indexy iných investičných inštrumentov, akciové indexy sú považované za najvýznamnejšie Burzové indexy BCPP Pražská burza uverejňuje iba dva indexy, oba akciové, a to index PX a PX-GLOB. Oficiálnym indexom BCPP je index PX, ktorý burza vypočítava od marca Vtedy sa stal nástupcom predchádzajúcich indexov PX 50 a PX-D a prebral historické hodnoty prvého menovaného. PX je cenovým indexom, dividendové výnosy sa do výpočtu jeho hodnoty nezaradzujú. Ide o hodnotovo vážený index blue-chip 39 akciových emisií. Výpočet hodnoty indexu prebieha počas doby obchodovania, a to každých 15 sekúnd. Počet bázických emisií je variabilný, báza je aktualizovaná štyrikrát ročne [BCPP, 2012l]. Ku dňu obsahuje báza indexu PX 14 akciových titulov, pričom váha najväčšej spoločnosti tvorila takmer 21%, súčet piatich najväčších spoločností takmer 86% váhy indexu [BCPP, 2012m]. 38 Real Estate Investment Trust realitná investičná spoločnosť investujúca do aktív súvisiacich s nehnuteľnosťami. 39 Blue-chip akcie sú najkvalitnejšími titulmi na danej burze. 43

44 3.5.2 Burzové indexy NYSE Burza v New Yorku vypočítava hneď niekoľko akciových indexov. Indexom so širokou bázou je oficiálny NYSE Composite Index, ktorý zahŕňa všetky kmeňové akcie spoločností kótovaných na tomto burzovom trhu. Publikuje tiež niekoľko výberových indexov zahŕňajúcich akcie v závislosti na významnosti emitenta, jeho pôvode, alebo podľa sektoru, v ktorom emitent pôsobí, napríklad oblasť technológií, médií a telekomunikácie, energetiky či financií. Oficiálny index NYSE Composite zahŕňa všetky akcie kótované na NYSE. Jeho variabilnú bázu tvorí takmer akciových titulov domácich aj zahraničných spoločností, pričom báza je aktualizovaná štvrťročne. Je počítaný ako cenový aj ako performance index 40, hodnotovo vážený na základe tržnej kapitalizácie, aktualizácia jeho hodnoty prebieha každých 15 sekúnd. Podľa starších údajov z roku 2009 mala najväčšia spoločnosť váhu v tomto indexe 3,5%, súčet váh 10 najväčších spoločností mierne presahoval 15% [NYSE Euronext, 2009] Burzové indexy TSE Tokio Stock Exchange publikuje rodinu indexov s názvom Tokio Stock Price Index (TOPIX). Pôvodným indexom je TOPIX, ktorý zahŕňa všetky domáce spoločnosti kótované v 1. sekcii burzy TSE. Nakoľko postupom času boli k obchodovaniu prijaté aj zahraničné emisie, začal sa počítať index TOPIX Composite, ktorý zahŕňa všetky akcie z 1. sekcie. Okrem týchto indexov so širokou bázou publikuje TSE množstvo výberových obsahujúcich akcie v závislosti na likvidite a tržnej kapitalizácii, sektore pôsobenia emitenta alebo tržnom segmente, na ktorom sa s vybranými akciami obchoduje. Bázu indexu TOPIX teda tvoria všetky japonské akcie kótované na tržnom segmente 1. sekcia burzy TSE, čo je v súčasnosti necelých titulov. Báza je upravovaná priebežne prijímaním a vyradzovaním emisií z 1. sekcie [TSE, 2011f]. Ide o hodnotovo vážený index, výpočet jeho hodnoty prebieha každú sekundu. TOPIX je počítaný ako cenový aj ako performance index [TSE, 2012c]. 3.6 Systém obchodovania Systémy obchodovania sú jednou z najzložitejších súčastí burzového systému. Burza má na výber z niekoľkých zaužívaných obchodných systémov, ktoré môže použiť na svojom burzovom trhu. Vo väčšine prípadov si vyberá viacero modelov, ktoré použije na rôznych tržných segmentov, prípadne pre rôzne investičné inštrumenty. Kvôli zložitosti a rozsahu bude opäť rozobratý iba systém obchodovania s akciami Obchodný systém BCPP Burza cenných papierov Praha je elektronickou burzou, všetky pokyny k nákupu a predaju investičných inštrumentov sú spracovávané pomocou elektronických systémov. V súčasnosti rozlišuje burza tri základné druhy obchodov, a to automatické obchody, obchody v Systéme pre podporu trhu akcií a dlhopisov (SPAD) a blokové obchody. 40 Započítava do hodnoty indexu aj výnosy z dividend akciových titulov. 44

45 Automatické obchody Automatické obchody sú typom promptných obchodov, môžu byť uzatvárané v aukčnom alebo kontinuálnom režime. K uzatváraniu obchodov dochádza na základe objednávok k nákupu a predaju priebežne vkladaných a spracovávaných v automatizovanom obchodnom systéme (AOS). Obchodovanie v rámci automatických obchodov prebieha v štyroch fázach, pričom prvé tri prebiehajú v aukčnom režime, štvrtá fáza v režime kontinuálnom. Vyrovnanie automatických obchodov prebieha v čase T+3 [BCPP, 2011d]. Aukčný režim je postavený za zbere objednávok na nákup a predaj k jednému časovému okamihu, výsledkom je stanovenie aukčnej ceny pre danú emisiu. Aukčná cena sa určuje s ohľadom na požiadavku dosiahnutia najväčšieho možného počtu predaných a kúpených cenných papierov [BCPP, 2012n]. Z teoretického hľadiska je to teda elektronický systém jednotnej cenovej aukcie. Kontinuálny režim je založený na prijímaní a spracovaní objednávok, pričom obchody sú uzatvárané na základe priebežného párovania objednávok k nákupu a predaju. Párovanie prebieha s ohľadom na uplatnenie princípu cenovej a časovej priority. Obchody je možné uzatvárať len v rámci povoleného cenového rozpätia [BCPP, 2012o]. Priebeh automatického obchodovania v kontinuálnom režime má znaky elektronického obchodného systému centrálnej objednávkovej knihy. Obchody v SPAD Obchodovanie v Systéme pre podporu trhu akcií a dlhopisov je formou obchodovania s účasťou tvorcov trhu. Prebieha v dvoch fázach, otvorenej a uzavretej. Počas otvorenej fázy je tvorca trhu povinný priebežne kótovať všetky cenné papiere, pre ktoré vykonáva danú činnosť, a to za štandardných podmienok 41, kedy je termín vyrovnania obchodov stanovený na T+3 dni. Táto kotácia je záväzná, pokiaľ je súčasťou tzv. najlepšej kotácie, je tvorca trhu povinný uzavrieť obchod s daným cenným papierom. Aj v tomto prípade je stanovené povolené cenové rozpätie, v rámci ktorého je možné uzavrieť obchody [BCPP, 2010a, s.1, 2, 5]. Počas uzavretej fázy nemajú tvorcovia trhu povinnosť kótovať ani uzatvárať obchody. Systém SPAD postavila pražská burza podľa vzoru elektronického obchodného systému riadeného kvótami, pomocou tohto systému je uzavretá väčšina obchodov na BCPP. Blokové obchody Pod týmto názvom nájdeme obchody, pri ktorých aspoň jeden z obchodníkov je členom burzy. Predmetom obchodu je jedna emisia cenného papiera. Cena obchodu nie je obmedzené ani nijak viazaná na kurz tohto investičného inštrumentu stanovený burzou. Po dohodnutí obchodu je nutné ho zaregistrovať v AOS. Dobu vyrovnania si stanovia obchodní partneri, môže byť T+0 až T+10 [BCPP, 2012p]. Hlavná časť obchodného dňa prebieha medzi 9:10 pre kontinuálny režim, resp. 9:15 pre otvorenú fázu obchodovania v SPAD, do 16:20. Je doplnená úvodnou a záverečnou aukciou a uzavretou fázou v SPAD [BCPP, 2011e]. 41 Štandardnými podmienkami rozumieme štandardné množstvo cenných papierov, termín a typ vyrovnania obchodu [BCPP, 2010a, s.1]. 45

46 O vyrovnávanie obchodov uzavretých na Pražskej burze sa stará spoločnosť Centrálny depozitár cenných papierov, a.s. (CDCP), ktorý je dcérskou spoločnosťou BCPP. Vyrovnáva všetky druhy obchodov uskutočnených na burze. Vyrovnanie zahŕňa prevod cenných papierov a práv s nimi spojených, a tiež prevod peňažných prostriedkov [CDCP, 2011]. V rámci holdingovej spoločnosti CEESEG, do ktorej patrí aj pražská burza, sa jej členovia snažia o modernizáciu a prepojenosť obchodných systémov. Jednou z ciest je zavedenie nového automatizovaného elektronického systému Xetra. Ide o jeden z najrýchlejších a najefektívnejších elektronických obchodných systémov na svete. Bol vyvinutý nemeckou skupinou Deutsche Börse, v roku 2011 ho využívali obchodníci z 18 štátov Európy. Pracuje primárne na systéme centrálnej objednávkovej knihy, kombinuje kontinuálne obchodovanie s úvodnou a záverečnou aukciou. Využíva tiež služby tvorcov trhu, ktorých tradičnou úlohou je kótovanie nákupnej a predajnej ceny, zmenšovanie nerovnováhy medzi ponukou a dopytom, poskytujú dodatočnú likviditu aj menej likvidným cenným papierom [Deutsche Börse AG, 2011]. Viedenská burza a burza v Ľubľane už tento obchodný systém zaviedli, podľa informácií z vedenia CEESEG by sa k nim mala pražská burza pripojiť do konca roka 2012 [Schneeweiss, Z., 2012] Obchodný systém NYSE New York Stock Exchange je jedinečným príkladom fungovania hybridnej burzy. Tento druh búrz je vo svete ojedinelý, väčšinou je len dočasným prechodom k plne elektronickému systému fungovania burzy. NYSE bola vzhľadom na dátum svojho založenia samozrejme prezenčnou burzou, kde sa za účasti špecialistov uskutočňoval každý obchod manuálne. Elektronické obchodovanie začalo v roku 1976 zavedením systému DOT, ktorý bol neskôr po vylepšení známy ako SuperDOT. Bol to však len spôsob, akým sa príkazy dostávali obchodníkom na parket burzy. Skutočné elektronické obchody začali zavedením systému NYSE Direct+ v roku 2000, pričom spočiatku bolo obmedzené množstvo akcií, ktoré mohlo byť týmto spôsobom zobchodované. Následne v roku 2002 bola spustená aplikácia NYSE OpenBook, ktorá zverejňovala informácie z obchodovania o všetkých cenných papieroch pre účastníkov mimo parketu. Skutočný prechod na hybridný trh nastal na konci roka 2005, kedy sa spojila tradičná aukcia na parkete s elektronickým obchodným systémom [NYSE Euronext, 2012j]. Na parkete sa realizujú obchody v prezenčnom systéme riadenom cenou, mimo parketu pomocou elektronického systému založenom na centrálnej objednávkovej knihe [Musílek, P., 2011, s.64]. Obchodovanie prebieha v priebežných denných seansách doplnených o otváracie a uzatváracie aukcie. Obchodný deň trvá od 9:30 do 16:00 [NYSE Euronext, 2010b]. Ochranný systém NYSE proti nadmernej volatilite kurzov je nastavený na zmenu celkovej hodnoty indexu DJIA. Obchodovanie je teda prerušené pri nepriaznivom pohybe kurzov viacerých vybraných akciových titulov. V súčasnosti prebieha tiež skúšobná doba nového systému, ktorý platí pre vybrané akcie a je postavený na kontrolovaní volatility jednotlivých titulov [NYSE Euronext, 2012k, Rule 80B,C]. Vyrovnávanie obchodov zabezpečuje spoločnosť National Securities Clearing Corporation (NSCC), ktorej materská spoločnosť je Depository Trust & Clearing Company (DTCC). Tá zabezpečuje vyrovnávanie obchodov na viacerých trhoch cenných papierov v USA. Za jej vznikom stál cieľ zníženia nákladov, vyššia efektivita a zjednotenie vyrovnávacích procesov. NSCC vyrovnáva obchody 46

47 s akciami a dlhopismi. Ďalšie dcérske spoločnosť DTCC sa špecializujú na iné druhy cenných papierov. Štandardná doba vyrovnania je T+3 dní [DTCC, 2007, s.1-6]. Súčasnou snahou celého holdingu NYSE Euronext je pripojenie všetkých jeho súčastí na nový elektronický systém Universal Trading Platform (UTP). Základnou myšlienkou je vytvoriť jednotný obchodný systém, ktorý bude slúžiť na obchodovanie s viacerými druhmi cenných papierov. Kladie sa dôraz najmä na rýchlosť, minimálne oneskorenie pri preberaní príkazov a úsporu nákladov [NYSE Euronext, 2010c] Obchodný systém TSE Japonská burza sa stala elektronickou burzou po tom, čo v roku 1999 ukončila vtedajšie prezenčné obchodovanie na parkete. V súčasnosti zabezpečuje obchodovanie jej vlastný elektronický systém Arrowhead fungujúci na princípe centrálnej objednávkovej knihy. Obchodný deň je rozdelený na rannú a poobedňajšiu seansu, medzi ktorými je počas obeda obchodovanie prerušené. Čas obchodovania je 9:00 11:30 a poobede 12:30 15:00. Každá seansa začína úvodnou a končí záverečnou aukciou, medzi nimi prebieha kontinuálne obchodovanie. Cena akciových titulov je stanovovaná dvoma metódami, a to Itayose a Zaraba. Prvá metóda sa používa na stanovenie otváracej a uzatváracej ceny počas obchodného dňa s ohľadom na cenovú prioritu. Metóda Zaraba, keďže sa používa na stanovenie priebežnej ceny, zohľadňuje aj prioritu časovú. Na základe uzatváracej ceny predchádzajúceho dňa sú pre obchodovanie stanovené cenové limity, v rámci ktorých sa môže kurz akcie počas dňa pohybovať, čím chce TSE zabrániť nadmerným fluktuáciám akciových kurzov [TSE, 2012d, s.7, 11-12, 19-27]. Vyrovnávanie obchodov zabezpečuje spoločnosť Japan Securities Clearing Corporation (JSCC). Okrem TSE vyrovnáva JSCC obchody pre ďalších 5 japonských búrz. Prevod dematerializovaných cenných papierov následne zabezpečuje Japan Securities Depository Centre. Celý spomenutý proces sa vykonáva štandardne v čase T+3 [TSE, 2011g]. Spomínaný Arrowhead je novým systémom na TSE zavedeným v roku Jeho vývoj je reakciou na postupné zaostávanie japonskej burzy za konkurentmi z New Yorku či Londýna. Nový vysokorýchlostný spoľahlivý systém zvýšil rýchlosť obchodovania približne 600 krát a pojme tiež niekoľkonásobne vyššie objemy obchodov ako predchádzajúci systém [Dolan, D., Hayashi, A., 2010]. 47

48 4 Komparácia vybraných búrz cenných papierov Komparácia historického vývoja ukazuje rozdielny vývoj už v počiatkoch fungovania vybraných búrz. Dlhá história NYSE a TSE je jedným z faktorov ich úspechu v súčasnosti, keď ťažia z tradície a postupne budovanej dôvery. Burzovníctvo na území dnešnej Českej republiky malo tiež svoju tradíciu, no bolo poznačené vojnami a najmä povojnovým vývojom, ktorý na dlhé obdobie obchodovanie zastavil. Podmienky pri opätovnom otvorení burzy zjavne neboli ideálne. Pri porovnaní množstva emisií obchodovaných na NYSE a BCPP je viditeľný neobvyklý vývoj na pražskej burze. Prvotný nárast počtu titulov na BCPP bol spôsobený množstvom obchodovateľných akcií z kupónovej privatizácie, ktoré však po relatívne krátkej dobe stratili likviditu a boli z trhu stiahnuté. Pre investorov tak ostala pomerne úzka škála cenných papierov, s ktorými môžu obchodovať. Na rozdiel od americkej a japonskej burzy chýba v ČR a okolí väčšie množstvo spoločností, ktoré majú záujem ponúkať svoje akcie na predaj verejne, preto počet emisií nezaznamenáva rast. Kauzalita je však aj opačná, teda nie len malé množstvo obchodovateľných titulov znižuje likviditu na trhu, ale aj nízka likvidita odrádza potenciálne spoločnosti od vstupu na pražskú burzu. Technológie dnes totiž odstraňujú vzdialenostné bariéry, a tak nie je žiadnym problémom vstúpiť na väčšiu, likvidnejšiu či bezpečnejšiu zahraničnú burzu. Rovnako to platí pre investorov, ktorí obchodujú tam, kde na to majú viac možností. Z týchto dôvodov nastáva celosvetový trend spájania burzových trhov do skupín či holdingových spoločností, ktorý potvrdzujú všetky sledované burzy. Šetria tak značnú časť nákladov, ktoré môžu využiť na vývoj nových technológií a rozvoj burzových systémov. Pre účastníkov obchodovania sa stávajú zaujímavejšími, nakoľko ponúkajú viac investičných príležitostí, približujú, až zjednocujú podmienky pre vstup a obchodovanie na burze. Menšie burzy získavajú vďaka fúziám dôveryhodnosť, ktorá zvyšuje potenciál ich následného rozvoja a rastu. Pražskej burze sa spojením s burzou vo Viedni a následným vytvorením CEESEG naskytá výhľad na ďalší rast a oživenie obchodovania. 4.1 Porovnanie regulácie a dohľadu Všetky tri burzy prešli na začiatku vývoja obdobím s minimálnou reguláciou. Aj vďaka tomu nastali problémy, ktoré prinútili štáty k vyššej regulácii burzových trhov, ktorá sa ukázala ako nevyhnutná. V prípade NYSE šlo o vznik špekulatívnej bubliny a následné problémy po jej prasknutí, rozvoj BCPP zabrzdil vývoj po kupónovej privatizácii, koncentrácia kapitálu v rukách vybraných investorov, strata likvidity na trhu. TSE vydala zákon o burzách v rámci reorganizácie burzových trhov po skončení druhej svetovej vojny. Legislatívne zastrešujú reguláciu všetkých troch búrz zákony prijaté zákonodarným orgánom. Regulácia zo strany štátu je najzložitejšia v USA, nakoľko pravidlá určuje nielen federálna vláda, ale aj jednotlivé štáty federácie. Na dodržiavanie zákonov na celom finančnom trhu následne dohliada vládou určená inštitúcia. Týmto dozorným orgánom je v USA Komisia pre cenné papiere, v ČR Česká národná banka, v Japonsku Financial Services Agency. FSA zriaďuje komisiu SESC pre konkrétny dohľad nad burzovými trhmi. US SEC aj ČNB sú vo svojej podstate nezávislými na vláde. V Japonsku je FSA súčasťou kabinetu predsedu vlády. Ani komisia SESC nemá samostatnosť, nedisponuje právom trestať zistené priestupky. V celom systéme dohľadu v Japonsku teda vidíme silný vplyv vlády. 48

49 Pri pohľade na dohľad nad dodržiavaním vnútorných pravidiel sa vyskytujú ďalšie odlišnosti. Kým BCPP dohliada na plnenie pravidiel samostatne v rámci svojich vnútorných orgánov, v prípade NYSE, tak ako je zvykom na celom americkom trhu, je kontrola prevádzaná inou inštitúciou, ktorú síce zriadila burza, ale funguje ako samostatná nezávislá spoločnosť. Ide konkrétne o NYSE Regulation, Inc. Rovnako je usporiadaný dohľad nad TSE, kde je dozornou inštitúciou TSE Regulation. Na základe trendu spájania právomocí do jednej inštitúcie odovzdala NYSE Regulations, Inc. časť svojich funkcií organizácii FINRA. Tá, ako nezávislá nevládna organizácia, predstavuje dôveryhodnú dozornú inštitúciu, ktorá vykonáva dohľad nad množstvom spoločností v rámci USA. V Japonsku ani Českej republike sa podobný orgán nevyskytuje. Na českom kapitálovom trhu samozrejme nevystupuje toľko subjektov ako na americkom či japonskom, preto by sa mohla obdobná organizácia ako FINRA javiť nadbytočnou. Napriek tomu vidím jednoznačný prínos podobného orgánu, nakoľko predstavuje skutočne nezaujatý prístup k regulácii a dohľadu, keďže nebola vytvorená žiadnou burzou. Spomínaný trend spájania má snahu šetriť náklady, no predovšetkým priblíženie regúl jednotlivých inštitúcií, vytvorenie jednotného prehľadného súboru pravidiel a spoločného dohľadu. Pri zvyšovaní integrity vo všetkých oblastiach na úrovni Európskej únie je možné očakávať podobnú inštitúciu ako FINRA aj v Európe. Regulácia a dohľad nad burzovými trhmi bola rozobraná z inštitucionálneho hľadiska. Konkrétna právna úprava bola len načrtnutá, nakoľko práca neskúma burzy z právneho hľadiska. Pokiaľ by sme sa zaoberali podrobnejšie aj touto oblasťou, našli by sme ďalšie rozdiely. Angloamerický právny systém je postavený na odlišných základoch ako ten používaný v ČR či Japonsku. V USA je ponechaná podstatne väčšia voľnosť k tvorbe pravidiel aj na úrovniach nižších ako federálnej a štátnej. Príkladom je opäť spomínaná organizácia FINRA, ktorá sama pravidlá tvorí a následne dohliada na ich dodržiavanie. 4.2 Porovnanie podmienok členstva Pri pohľade na podmienky členstva na BCPP, NYSE a TSE nachádzame niekoľko rozdielov. Zatiaľ čo na BCPP a TSE môže byť členom len právnická osoba obvykle v podobe obchodníka s cennými papiermi, na NYSE je členská spoločnosť zastupovaná fyzickou osobou s požadovanou spôsobilosťou pre uzatváranie obchodov na burze. Tento rozdiel však nijak podstatne neovplyvňuje dostupnosť členstva. Zaujímavosťou je tiež obmedzenie počtu členov, ktoré platí na NYSE. Takéto obmedzenie nebýva vo svete bežné a pre rozvíjajúcu sa pražskú burzu by ani nebolo nijak prínosné. Členský limit na NYSE vychádza skôr z historického hľadiska obmedzenej kapacity obchodných kresiel. Spoločnými znakmi sú požadovaná licencia, ktorá súvisí s odbornou spôsobilosťou člena, a tiež prepojenie na clearingové centrum, ktoré zúčtuje uskutočnené obchody. BCPP vo svojich podmienkach členstvo nijak nedelí, uvádza len všeobecné požiadavky pre prijatie. Člen BCPP môže tiež vykonávať funkciu tvorcu trhu, pokiaľ má na to oprávnenie a uzavretú zmluvu o výkone činnosti tvorcu trhu. TSE členstvo delí na základe 4 licencií, ktoré je možné na tejto burze získať. Dáva tak príležitosť členom, ktorí majú záujem o obchody len s vybranými inštrumentmi, a teda nemusia dosahovať požiadavky najvyššej licencie. Pokiaľ sa pozrieme na delenie členov americkej burzy, tá okrem bežných obchodníkov rozlišuje aj menovaných tvorcov trhu a dodatočných poskytovateľov likvidity. BCPP aj TSE vymedzujú požiadavky voči členom ohľadom kapitálu či doby fungovania. NYSE vo svojich pravidlách podobné podmienky neuvádza. Uchádzač o členstvo na NYSE musí však 49

50 byť členom FINRA alebo inej SRO, pričom tieto organizácie si stanovujú svoje vlastné podmienky zahŕňajúce aj kapitálové požiadavky. 4.3 Porovnanie tržnej segmentácie a kritérií kotácie Porovnanie tržných segmentov vybraných búrz je v tomto prípade nemožné, nakoľko NYSE svoj burzový trh nijak nedelí. Nejde však o obvyklú situáciu. Iné významné svetové burzy, príkladom je TSE, zvyknú trh segmentovať pre odlíšenie vlastností obchodovaných cenných papierov. Určité delenie burzových trhov je v prípade NYSE uskutočnené v rámci celého holdingu NYSE Euronext. Pokiaľ by sme porovnali jednotlivé podmienky na ostatných trhoch tohto holdingu, mohli by sme New York Stock Exchange považovať za hlavný akciový trh, podobne ako ho má stanovený TSE alebo BCPP. Pražská burza rozlišuje dva regulované trhy a jeden neregulovaný. Regulované trhy sú hlavný a voľný, líšia sa požadovanou kvalitou emisií a informačnými povinnosťami emitenta. O opodstatnenosti neregulovaného trhu možno polemizovať. Jeho význam môžeme vidieť v dobrom zámere sprístupniť možnosť emitentovi ponúkať svoje cenné papiere verejnosti aj v prípade nesplnenia podmienok regulovaného trhu. Na druhej strane však nebadať záujem zo strany emitentov, nakoľko na tomto trhu nie je obchodovaný ani jeden cenný papier. TSE delí svoj burzový akciový trh obdobne podľa kvality inštrumentov na segmenty 1. sekcia, 2. sekcia a Mothers. Pri porovnávaní podmienok pre prijatie cenného papiera na burzový trh bola analýza zameraná na akcie, nakoľko pre každý cenný papier sú podmienky špecifické, pomerne rozsiahle a ich celkový výpis by značne presahoval rozsah tejto práce. Akcie samozrejme nie sú jediným cenným papierom, s ktorým sa na vybraných burzách obchoduje. Aj podmienky vzťahujúce sa na akcie nám však stačia na pozorovanie jasných odlišností. Porovnávať hodnoty konkrétnych ukazovateľov týkajúcich sa emisie, či emitenta nie je príliš objektívne. Burzy totiž sledujú rôzne kritéria, na základe ktorých rozhodujú o prijatí akciovej emisie k obchodovaniu. Zaujímavý je však pohľad na štruktúru a množstvo jednotlivých požiadaviek. Pražská burza ich má pomerne jednoducho stanovené, zameriava sa predovšetkým na informačnú povinnosť, ktorú musí emitent spĺňať. Pravidlá kotácie u NYSE a TSE sú nepomerne zložitejšie a obsiahlejšie. BCPP na základe zákona upravuje podmienky pre prijatie cenného papiera na hlavný trh vzťahujúce sa na danú emisiu, na emitenta však nemá okrem doby trvania podnikateľskej činnosti žiadne konkrétne požiadavky. Pre voľný trh podobné požiadavky absentujú úplne. Spolu so žiadosťou je emitent povinný predložiť ďalšie požadované dokumenty, ktoré predstavujú na NYSE a TSE bežný štandard. Burzy v New Yorku a Japonsku žiadajú od emitenta podstatne viac, v prípade NYSE musí plniť napríklad testy finančných ukazovateľov, pričom si môže vybrať z niekoľkých ponúkaných možností. TSE podobnú možnosť výberu neponúka. Požiadavky zasahujú dokonca do správy spoločnosti, kde sa vyžaduje najmä nezávislosť osôb v riadiacich orgánoch spoločnosti, Japonci dbajú na pravdivé a bezchybné výkazy. Keďže trh TSE je segmentovaný, sú stanovené tiež podmienky pre presuny medzi jednotlivými segmentmi. Po prijatí emisie na trh sa BCPP zameriava len na plnenie informačných povinností, podobné nájdeme aj na NYSE a TSE. Konkrétne podmienky priebežnej kotácie ohľadne finančných ukazovateľov spoločnosti či emisie však už na BCPP nenájdeme, tieto náležitosti rieši BCPP individuálne. NYSE aj 50

51 TSE takéto požiadavky vo svojich pravidlách zahŕňa. Zaujímavou je napríklad hranica kurzu, pod ktorú nesmie hodnota akcie klesnúť. NYSE rozdeľuje podmienky pre domácich a zahraničných emitentov. Jednoznačným cieľom je ochrana domácich investorov pred investovaním do neznámych zahraničných spoločností. Tie totiž nespadajú pod reguláciu a právny systém USA, a teda kúpa ich akcií môže niesť potenciálne vyššie riziko. TSE neobmedzuje zahraničné emisie v takej miere ako NYSE, odlišnosti oproti požiadavkám na domáce spoločnosti sú minimálne. Pri celkovom pohľade na všetky vyššie uvedené podmienky vidíme jasne odlišné ciele vybraných búrz. Môžeme povedať, že NYSE si emitentov a emisie dôkladne vyberá, snaží sa vyselektovať tie najlepšie spoločnosti. Absolútne hodnoty ukazovateľov naznačujú, že nový rozvíjajúci sa podnik v podstate nemá šancu sa na takýto burzový trh dostať. Práve získať menšie podniky je snahou menších búrz reprezentovaných aj BCPP. Tá má menej požiadaviek, hodnotové kritériá hlavného a následne vedľajšieho trhu sú taktiež omnoho nižšie. Snahou burzy je prilákať nových emitentov, zvýšiť tržnú kapitalizáciu obchodovania, dať investorom príležitosť obchodu s novými investičnými inštrumentmi. Pokiaľ by stanovovala podobne minimálne hranice kurzov či priebežných finančných ukazovateľov, pravdepodobne by odradila aj ten malý počet záujemcov, ktorí sú ochotní poskytnúť svoje akcie k obchodovaniu. NYSE má vybudovanú stabilnú dobrú povesť, záujem o ponuku cenných papierov zo strany emitentov na tomto trhu je veľký, môže si teda emisie vyberať. Naopak, BCPP potrebuje zvýšiť záujem emitentov. Musí preto stanoviť jednoduchšie podmienky a nižšie požiadavky, aby tento záujem získala. TSE sleduje oba spomenuté ciele. Pre priamy vstup do 1. sekcie, o ktorý sa môžu uchádzať najprestížnejšie spoločnosti, kladie značné požiadavky. Obvyklým postupom je teda vstup spoločnosti na 2. sekciu, po získané stabilnej pozície a následnom raste môžu byť preradené na najkvalitnejší segment. Na trhu Mothers určenom pre menšie spoločnosti sú stanovené podstatne nižšie požiadavky. Umiestnenie emisie na tomto tržnom segmente je však časovo obmedzené, po stanovenej doby musí spĺňať podmienky jedného z hlavných trhov. 4.4 Porovnanie burzových indexov Hlavnými indexmi, ktoré zverejňujú vybrané burzy, sú index PX, NYSE Composite a TOPIX. Všetky sú hodnotovo vážené na základe tržnej kapitalizácie, do hodnoty PX nie sú započítavané výnosy z dividend. NYSE aj TSE svoje indexy štandardne počítajú ako cenové aj performance. Výpočet prebieha priebežne, v prípade BCPP a NYSE každých 15 sekúnd, u TSE dokonca každú sekundu. Podstatné rozdiely sa vyskytujú vo veľkosti báz indexov. Index PX obsahuje iba 14 titulov, NYSE Composite približne a TOPIX akcií. PX je možné považovať za výberový index, nakoľko obsahuje len blue-chip akcie z hlavného trhu. TOPIX zhodne obsahuje iba akcie z najprestížnejšieho tržného segmentu, avšak tých je omnoho viac. TOPIX je tiež obmedzený len na japonské akcie. Báza indexu NYSE Composite je z menovaných indexov najrozsiahlejšia, zahŕňa všetky akciové tituly burzy NYSE. Nízky počet titulov indexu PX výrazne ovplyvňuje jeho informačnú schopnosť. Spoločnosť s najväčším podielom dosahuje váhu viac ako 20%, súčet piatich najväčších podielov je takmer 89%. Zmeny kurzov týchto akcií teda významne ovplyvnia aj hodnotu indexu PX. Váhy spoločností v americkom indexe často nedosahujú ani 1%, maximálne podiely sú na úrovni 4 5%. Je zaručená väčšia diverzifikácia medzi odvetviami a krajinami pôvodu emisií. Indexy japonskej a americkej burzy tak nie sú natoľko náchylné na nepriaznivý vývoj jednotlivých akciových titulov. 51

52 Ani použitie širšieho pražského indexu PX-GLOB, ktorý obsahuje 25 titulov, neodstráni spomínané problémy. Pre konkrétnejšie informácie o situácii z jednotlivých sektorov hospodárstva alebo štátov sveta NYSE aj TSE vypočítavajú množstvo výberových a sektorových indexov. To je v prípade pražskej burzy prakticky nemožné, nakoľko malé množstvo akciových titulov na tomto burzovom trhu už v prípade indexov PX a PX-GLOB obmedzuje ich informačnú schopnosť. 4.5 Porovnanie obchodných systémov Podstatnú časť obchodovania na všetkých troch burzách zabezpečuje výpočtová technika. BCPP a TSE sú plne elektronické burzy, NYSE si stále zachováva aj tradičnú možnosť uzatvárania obchodov na parkete a je teda hybridnou burzou. Pre istú časť obchodov využívajú všetky tri burzy rovnaké obchodné systémy založené na princípe centrálnej obchodnej knihy, BCPP a NYSE využívajú tiež tvorcov trhu pre obchodovanie v systéme riadenom kvótami resp. cenou, pričom na BCPP sa kvôli nízkej likvidite uzatvára väčšina obchodov práve za účasti tvorcov trhu. TSE tvorcov trhu pre obchodovanie s akciami nevyužíva. Doba trvania obchodného dňa je porovnateľná u BCPP a NYSE, v prípade TSE je podstatne kratšia, dokonca prerušená obedňajšou prestávkou. Všetky burzy majú vstavané mechanizmy, ktoré zabezpečujú ochranu pred nadmernou volatilitou cien. Pokiaľ sa hodnota akcie dostane mimo povolené rozpätie, obchodovanie je pozastavené. V prípade BCPP a TSE je dané pásmo samostatne pre každý akciový titul, NYSE má stanovenú ochranu formou reakcie na zmenu cien balíka akcií, konkrétne pohybu kurzu indexu DJIA. Z nariadenia US SEC má však v súčasnej dobe tiež zavedený dočasný ochranný mechanizmus pre jednotlivé vybrané akciové tituly. Vyrovnávanie obchodov prebieha štandardne na všetkých troch burzách v čase T+3, službu zabezpečujú externé spoločnosti. V USA aj Japonsku tieto spoločnosti poskytujú svoje služby okrem NYSE a TSE aj iným burzám v krajine. Cieľom je vyššia efektivita, zjednotenie procesov a nižšie náklady pre investorov. Technická zložitosť, ktorá stojí za obchodovaním na jednotlivých burzách sa odvíja od množstva príkazov, objemu obchodov či počtu účastníkov, ktoré musia systémy spracovať. Všetky tri burzy majú samostatné elektronické systémy. V prípade NYSE a TSE hovoríme o najrýchlejších a najspoľahlivejších systémoch na svete. Tieto burzy majú dostatok finančných prostriedkov na neustály vývoj a zdokonaľovanie technológií v rámci zachovania konkurencieschopnosti. TSE vymenila svoj obchodný systém v roku 2010, NYSE Euronext zavádza postupne nový UTP, čím pravdepodobne prejde na systém plne elektronickej burzy. Pre malú burzu ako BCPP je vývoj takýchto obchodných systémov prakticky nemožný. Spojenie búrz v rámci CEESEG však aj pražskej burze prináša možnosť zaviesť obdobne kvalitný systém Xetra. 4.6 Zhrnutie a možný budúci vývoj vybraných búrz Napriek niekoľkým značným odlišnostiam v burzových systémoch NYSE a TSE si tieto burzy vydobyli a stále zachovávajú vedúcu pozíciu medzi významnými svetovými burzami. TSE má neobvykle krátke obchodné seansy, NYSE vôbec nesegmentuje svoj trh, podmienky prijatia emisie k obchodovaniu má nastavené prísne a selektuje tak len najkvalitnejšie cenné papiere. Taktiež ponúka 52

53 záujemcom o členstvo len obmedzený počet licencií. Takéto neobvyklé či striktné podmienky si môže dovoliť len pár najväčších svetových búrz, medzi ktoré tieto dve bezpochyby patria. Budúcou snahou NYSE a TSE bude jednoznačne udržanie svojho postavenia medzi svetovými burzami. Pri prechode NYSE Euronext na spoločný obchodný systém UTP sa NYSE pravdepodobne stane plne elektronickou burzou. Na základe vývoja spolupráce medzi NYSE a TSE je možné očakávať ich ďalšie zbližovanie a prepájanie vo vybraných oblastiach. Vytvoria tak pre svojich klientov trh, na ktorom môžu investovať 24 hodín denne vďaka nadväznosti burzových hodín v jednotlivých krajinách. Pri celkovom zhodnotení fungovania pražskej burzy v porovnaní s jej svetovými konkurentmi sa neukázalo zlé nastavenie jej burzového systému, netrpí žiadnymi zásadnými nedostatkami, ktoré by spôsobovali malý záujem o obchodovanie. Problémy s reguláciou boli prekonané prijatím niekoľkých zákonov, riadny dozor nad BCPP vykonáva nezávislá a spoľahlivá inštitúcia, ktorou centrálna banka ČR určite je. Podmienky členstva a najmä prijatia cenných papierov k obchodovaniu sú nastavené veľmi jednoducho, prehľadne, všeobecne priaznivo. Emitent má možnosť ponúknuť cenné papiere na niekoľkých tržných segmentoch, pričom najvýznamnejšími požiadavkami, ktoré musí spĺňať, je informačná povinnosť. BCPP dokonca nestanovuje podmienky, ktoré musí emitent spĺňať priebežne, vyradenie emisií sa rieši individuálne a je skôr výnimkou. Obchodovanie prebieha niekoľkými spôsobmi, pre zabezpečenie likvidity sú využívané služby tvorcov trhu. Obchodné hodiny sú porovnateľné napríklad aj s NYSE. Vyrovnávanie obchodov prebieha štandardne do troch dní od uzavretia obchodu. Zo skúmaných oblastí sa najvýznamnejší problém ukázal pri porovnaní indexov. Index PX, ktorý zverejňuje pražská burza, má oproti konkurentom veľmi slabú informačnú schopnosť. Kvôli svojej úzkej báze má pár akcií natoľko veľkú váhu, že nepriaznivý vývoj ich kurzov môže spôsobiť značné výkyvy hodnoty celého indexu. Podobne sa javí index PX-GLOB, ktorého báza je širšia len o pár titulov. Faktom ale je, že malý počet emisií obchodovaných na BCPP, ktorý tento problém spôsobuje, je dlhodobou záležitosťou. Nedostatočný záujem zo strany emitentov aj investorov neplynie zo zlého burzového systému. Pramení z historického vývoja, ktoré náčrt bol uvedený v kapitole Znovuotvorenie BCPP prebehlo za podmienok bez riadnej regulácie trhov, na burzu boli prijaté emisie, ktoré by tam za bežných okolností nemali prístup. Pokles obchodovateľných titulov aj dôvery voči burze neboli dodnes celkom napravené. Pri skúmaní súčasných trendov však vidieť, že pražská burza prikročila k opatreniam, ktoré by jej mali pomôcť v ďalšom rozvoji. Holding CEESEG, ktorého je BCPP súčasťou, prepája kapitálové trhy členských štátov ČR, Rakúska, Maďarska a Slovinska. Postupné zjednotenie podmienok vytvorí vhodnejšie prostredie pre investorov aj emitentov. Ďalším plusom je obchodný systém svetovej kvality Xetra, ktorý by mala pražská burza začať používať do konca roka Oba spomenuté trendy spolupráce aj modernizácie obchodovania potvrdzujú NYSE aj TSE. Spájajú sa s inými burzami v regióne, dokonca uzatvárajú zmluvy navzájom medzi sebou. V rámci vylepšenia burzového systému CEESEG by mohlo byť ďalším krokom jednotná spoločnosť zabezpečujúca vyrovnávanie obchodov podľa vzoru NYSE či TSE. Danú činnosť pre nich vykonávajú spoločnosti, ktoré za zjednotených podmienok s vyššou efektivitou vyrovnávajú obchody pre viacero búrz v krajine. Situácia obchodníkov s cennými papiermi je tak značne zjednodušená, pri obchodovaní na viacerých burzových trhoch im stačí registrácia u jedného vyrovnávacieho centra. 53

54 Nakoľko legislatíva štátu aj burzové pravidlá sa u každej z členských búrz CEESEG líšia, z pohľadu získania dôvery investorov by mohlo byť pozitívom zriadenie spoločného nezávislého dozorného orgánu podľa vzoru americkej organizácie FINRA. Harmonizácia regúl je zabezpečená na úrovni Európskej únie organizáciou ESMA. Ak chce byť BCPP a celý CEESEG konkurencieschopný v rámci Európy či celého sveta, cestou je ďalšie rozširovanie pôsobenia na trhy v okolitých štátoch. Vhodným členom z regiónu mohla byť Burza cenných papierov Varšava, ktorá však začala spoluprácu s NYSE Euronext. Tento holding rozširuje svoju zameranie aj na menšie burzy a potvrdzuje tak nastúpený trend globalizácie a ďalšej integrácie búrz do jedného celku. Potenciálnym kandidátom na vstup do CEESEG by mohla byť Burza cenných papierov Bratislava. Hoci ide o veľmi slabo fungujúci burzový trh, v krajine sa nachádza kapitál, ktorý by mohol byť využitý na obchodovanie na burze. Podobná situácia je v Českej republike, kde domáci drobní investori stále neprejavujú takú vôľu o obchodovanie ako v zahraničí. Dôležité je teda zvýšiť informovanosť investorskej spoločnosti a záujem domácich spoločností o vstup na burzové trhy. 54

55 Záver Burzy cenných papierov sú aktuálnou témou v Českej republike aj v celom svete. Sú jednou z možností financovania podnikov, pre investorov príležitosťou na zhodnotenie svojho voľného kapitálu. Ich fungovanie zabezpečuje súhrn niekoľkých zložiek, ktoré sa prípad od prípadu líšia, ale je ich možné vypozorovať na každej burze. Ide o burzový systém upravovaný komplexným súborom pravidiel. Cieľom bakalárskej práce bola analýza a komparácia vybraných búrz cenných papierov a ich burzových systémov, konkrétne New York Stock Exchange, Tokio Stock Exchange a Burzy cenných papierov Praha. Ide o značne rozsiahlu oblasť analýzy, najmä skúmané burzové pravidlá NYSE a TSE obsahujú niekoľko tisíc regúl, ktoré popisujú jednotlivé časti systému ich fungovania. Dve úvodné kapitoly poskytujú teoretické podklady k pochopeniu burzy a burzového systému. Definujú burzu, jej zaradenie vo finančnom systéme, funkcie a význam. Následne je popísaný burzový systém ako súbor niekoľkých zložiek, ktoré sú rozpracované v samostatných podkapitolách. Podľa vzoru teoretického popisu burzového systému je tretia kapitola venovaná analýze vybraných zložiek systémov BCPP, NYSE a TSE. Na začiatku je načrtnutý vývoj a súčasný stav týchto burzových trhov. Následne sú analyzované reguly a dohľad, burzové členstvo, tržná segmentácia, kotácia akciových titulov, výpočet a zverejňovanie burzových indexov a základné charakteristiky obchodných systémov. Po čiastkových analýzach nasleduje kapitola s komparáciou zistených poznatkov. Porovnávaná je najmä štruktúra pozorovaných analyzovaných systémových súčastí. Predmetom komparácie nebolo konkrétne znenie zákonov, či absolútne hodnoty vyžadovaných ukazovateľov, ktoré by bolo vo väčšine prípadov neobjektívne. Pri zameraní na túto oblasť by boli hodnoty jednoznačne najnižšie v prípade BCPP, najvyššie u NYSE. Obdobné porovnanie poplatkovej politiky vybraných búrz by vyznelo v prospech pražskej burzy. To jej však automaticky nezaručuje vyšší záujem u investorskej spoločnosti. Ukazovatele aj poplatky sú stanovené s ohľadom na možnosti a cieľ burzy, ktorým nie je vyberať si emisie, ale predovšetkým nejaké prilákať. Komparácia búrz poskytnutá v tejto práci určite nie je vyčerpávajúca. Každá analyzovaná a porovnávaná zložka by bola hodná samostatnej práce širšieho rozsahu. Pri akceptovaní tohto faktu sa však práca pokúša podať ucelený pohľad na burzy z viacerých oblastí, zachytiť podstatné informácie, ktoré môžu pomôcť pochopiť fungovanie burzových trhov. Zhodnotenie čiastkových komparácií ukazuje predovšetkým z pohľadu BCPP priaznivé nastavenie burzového systému a jeho pomerne dobré fungovanie. Neukázal sa teda ako dôvod súčasného stavu burzy, jej pomalého rozvoja, malého množstva obchodovateľných titulov. Ide skôr o dôsledok historického vývoja, kedy mali zložky systému BCPP značné nedostatky. Dôležitým poznatkom je, že pražská burza nasleduje viaceré trendy, ktoré sa ukazujú ako priaznivé v podaní NYSE aj TSE, predovšetkým posilňovanie medzinárodnej spolupráce a zavádzanie nových, moderných obchodných systémov. Burzové systémy sledovaných búrz vykazujú viacero odlišností. Nie všetky špecifiká pozorované na NYSE a TSE je v prípade BCPP vhodné nasledovať. Pražská burza si nemôže dovoliť výrazne 55

56 prísnejšie podmienky pre zahraničné emisie podľa vzoru podmienok NYSE. Nepriaznivým krokom by bolo tiež obmedzenie počtu členov alebo skrátenie obchodných hodín. Naopak, pre zlepšenie burzového systému by za zváženie stál spoločný dozorný orgán pre členov CEESEG, alebo tiež jednotné centrum pre vyrovnávanie obchodov. Pri snahe o ďalšiu spoluprácu a integráciu by bolo vhodným krokom rozširovanie holdingu na ďalšie kapitálové trhy v regióne. Prínosom je potenciálny nový kapitál z týchto štátov, výmena technológií, ich spoločný budúci vývoj a tým možnosť ďalšieho skvalitnenia poskytovaných služieb. Budúcnosť pražskej burzy teda nevidím pesimisticky. Pokiaľ by sa jej navyše popri snahách o zahraničnú spoluprácu a prilákanie zahraničnej investorskej spoločnosti podarilo osloviť tiež domácich investorov a podniky, pomohlo by to rozvoju celého regiónu, v ktorom pôsobí. 56

57 Zdroje Monografie 1. FUCHS, David. Finanční trhy. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, s. ISBN JÍLEK, Josef. Akciové trhy a investování. 1. vyd. Praha : Grada, s. ISBN KOHN, Meir. Financial institutions and markets. 2nd ed. New York: Oxford University Press, Inc., ISBN MISHKIN, Frederic S; EAKINS, Stanley G. Financial markets and institutions. 6th ed. Boston : Pearson Prentice Hall, s. ISBN MUSÍLEK, Petr. Trhy cenných papírů. 2., aktualiz a rozš. vyd. Praha : Ekopress, s. ISBN NÝVLTOVÁ, Romana; REŽŇÁKOVÁ, Mária. Mezinárodní kapitálové trhy : zdroj financování. 1. vyd. Praha : Grada, s. ISBN PAVLÁT, Vladislav. Burzy cenných papírů. 1. vyd. Praha : Vysoká škola finanční a správní, s. ISBN X. 8. POLÁCH, Jiří; KOŘENÁ, Kateřina. Peněžní a kapitálové trhy. Vyd. 1. Zlín : Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, s. ISBN REJNUŠ, Oldřich. Finanční trhy. Vyd. 1. Ostrava : Key Publishing, s. ISBN ROSE, Peter S. Peněžní a kapitálové trhy. Praha: Victoria Publishing, 1994, 1014 s. ISBN X. 11. VESELÁ, Jitka. Investování na kapitálových trzích. Vyd. 1. Praha : ASPI, s. ISBN Internetové zdroje 12. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Aukční režim [online] n [cit ]. Dostupné z WWW: < 13. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Blokové obchody [online] p [cit ]. Dostupné z WWW: < 14. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Burzovní indexy [online]. 2012m [cit ]. Dostupné z WWW: < Indexy/default.aspx/default.aspx?bi=1>. 57

58 15. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. BURZOVNÍ PRAVIDLA ČÁST II.: Pravidla členství [online]. 2012e-03-15, 18 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 16. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. BURZOVNÍ PRAVIDLA ČÁST III.: Podmínky přijetí cenného papíru k obchodu na hlavním trhu burzy [online]. 2011b-08-12, 11 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 17. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. BURZOVNÍ PRAVIDLA ČÁST IV.: Pravidla MTF [online]. 2010b-05-12, 24 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 18. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. BURZOVNÍ PRAVIDLA ČÁST V.: Podmínky přijetí cenného papíru k obchodu na volném trhu burzy [online]. 2011c-08-12, 8 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 19. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. BURZOVNÍ PRAVIDLA ČÁST VII.: Pravidla pro automatické obchody [online]. 2011d-08-12, 8 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 20. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. BURZOVNÍ PRAVIDLA ČÁST XI.: Pravidla obchodování v systému pro podporu trhu akcií a dluhopisů [online]. 2010a-01-25, 8 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 21. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Burzovní trhy [online] i [cit ]. Dostupné z WWW: < 22. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Členové burzy [online] d [cit ]. Dostupné z WWW: < 23. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Harmonogram burzovního dne [online]. 2011e [cit ]. Dostupné z WWW: < BD>. 24. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Historie burzy [online] b [cit ]. Dostupné z WWW: < 25. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Hlavní trh [online] j [cit ]. Dostupné z WWW: < 26. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Klíčová roční data z obchodování [online] c [cit ], 2 s. Dostupné z WWW: < 27. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Kontinuální režim [online] o [cit ]. Dostupné z WWW: < 58

59 28. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Manuál indexu PX [online] l, 7 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 29. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Objemy obchodů členů burzy: Březen 2012 [online]. 2012g, 1 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 30. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Profil burzy [online] a [cit ]. Dostupné z WWW: < 31. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Roční objemy obchodů členů burzy: 2011 [online]. 2012h, 1 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 32. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Seznam členů burzy [online] f [cit ]. Dostupné z WWW: < 33. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Seznam kótovaných investičních nástrojů ke dni [online]. 2012k [cit ]. Dostupné z WWW: < 34. BURZA CENNÝCH PAPÍRŮ PRAHA, a. s. Stanovy Burzy cenných papírů Praha, a.s [online]. 2011a-11-09, 17 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 35. CENTRÁLNÍ DEPOZITÁŘ CENNÝCH PAPÍRŮ, a.s. Pravidla vypořádacího systému: Pravidla vypořádání PSE [online]. Verzia č [cit ]. Dostupné z WWW: < oradani_pse.pdf>. 36. CENTRUM FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ, s.r.o. Finančník.cz: Obchodujeme FOREX I. [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 37. ČNB. Regulace a dohled nad kapitálovým trhem [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < dex.html>. 38. DEUTSCHE BÖRSE AG. Xetra: The Whole World on a Single Platform [online]. Marec 2011, 19 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < nloads/31_trading_member/10_products_and_functionalities/20_stocks/br_xetra.pdf>. 39. DOLAN, David, HAYASHI, Aiko. UPDATE 5-Tokyo bourse rolls out high-speed platform. Reuters.com [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 59

60 40. ESMA. Frequently Asked Questions: A Guide to Understanding ESMA [online] , 16 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 41. FINANCIAL SERVICES AGENCY. Financial Services Agency: Pamphlet [online]. 2011, 17 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 42. FINRA. FINRA Leadership [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 43. CHEE, Foo You, JEFFS, L. D.Boerse, NYSE eye options as deal fails. Reuters.com [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 44. JEŽEK, Tomáš. Jak se rodila regulace kapitálového trhu. Investujeme.cz [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 45. NYSE EURONEXT, Inc. NYSE Composite Index [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 46. NYSE EURONEXT, Inc. NYSE Open and Closing Auctions [online]. 2010b, 2 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 47. NYSE EURONEXT. FINRA to Perform NYSE Regulation s Market Oversight Functions [online]. 2010a [cit ]. Dostupné z WWW: < 48. NYSE EURONEXT. Listed Company Manual [online]. 2012i [cit ]. Dostupné z WWW: < 49. NYSE EURONEXT. New York Stock Exchange [online]. 2012a [cit ]. Dostupné z WWW: < 50. NYSE EURONEXT. New York Stock Exchange Ends Member Seat Sales Today [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 51. NYSE EURONEXT. Number of NYSE listed stocks ( ) [online]. 2012d [cit ]. Dostupné z WWW: < gory=4>. 52. NYSE EURONEXT. NYSE Equities Membership Types [online]. 2012h [cit ]. Dostupné z WWW: < 53. NYSE EURONEXT. NYSE Euronext Corporate Timeline [online]. 2012e [cit ]. Dostupné z WWW: < 60

61 54. NYSE EURONEXT. NYSE Regulation - Overview [online]. 2012f [cit ]. Dostupné z WWW: < 55. NYSE EURONEXT. NYSE Rules: Admission of Members [online]. 2012g [cit ]. Dostupné z WWW: < e/rules/nyse-rules/>. 56. NYSE EURONEXT. NYSE Rules: Dealings and Settlements [online]. 2012k [cit ]. Dostupné z WWW: < _4_20&CiRestriction=halt&manual=%2Fnyse%2Frules%2Fnyse-rules%2F>. 57. NYSE EURONEXT. Timeline events [online]. 2012c [cit ]. Dostupné z WWW: < 58. NYSE EURONEXT. Timeline technology [online]. 2012j [cit ]. Dostupné z WWW: < 59. NYSE EURONEXT. Timeline trading [online]. 2012b [cit ]. Dostupné z WWW: < 60. NYSE EURONEXT. Universal Trading Platform for International Markets [online]. 2010c, 2 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < Tech UTP_IM _OST_100105b.pdf>. 61. SESC. Securities and Exchange Surveillance Commission: Pamphlet [online]. September 2011, 18 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 62. SCHNEEWEISS, Zoe. Budapest Finds Deal With Brokers on Introducing Xetra. BLOOMBERG L.P. Bloomberg.com [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 61

62 63. THE DEPOSITORY TRUST & CLEARING CORPORATION. The US Model for Clearing and Settlement: An Overview of DTCC [online]. April 2007, 20 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < nt.pdf>. 64. TSE GROUP, Inc. Bond Futures Trading Participant [online]. 2012b [cit ]. Dostupné z WWW: < 65. TSE GROUP, Inc. General Trading Participants [online]. 2012a [cit ]. Dostupné z WWW: < 66. TSE GROUP, Inc. Guide to TSE Trading Methodology [online]. 2012d, 64 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < att/b7gje y.pdf>. 67. TSE GROUP, Inc. Guidelines Concerning Listing Examination [online]. 2011e-04-01, 28 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 68. TSE GROUP, Inc. History [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 69. TSE GROUP, Inc. Major Agreements with Overseas Exchanges [online]. 2011b [cit ]. Dostupné z WWW: < 70. TSE GROUP, Inc. Outline of Self-Regulatory Corporation Activities [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 71. TSE GROUP, Inc. Overview of Trading Qualifications [online]. 2011c [cit ]. Dostupné z WWW: < 72. TSE GROUP, Inc. Securities Listing Regulations [online]. 2011d-08-31, 167 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 73. TSE GROUP, Inc. Tokyo Stock Exchange Group, Inc. [online]. 2011a [cit ]. Dostupné z WWW: < 74. TSE GROUP, Inc. Tokyo Stock Exchange Index Guidebook [online]. 2012c-02-09, 46 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 75. TSE GROUP, Inc. TOPIX and Nikkei225 [online]. 2011f [cit ]. Dostupné z WWW: < 76. TSE GROUP, Inc. Tse.or.jp: Clearing & Settlement [online]. 2011g [cit ]. Dostupné z WWW: < 62

63 77. U.S. SECURITIES AND EXCHANGE COMMISSION. How the SEC Protects Investors, Maintains Market Integrity, and Facilitates Capital Formation [online]. 2012a [cit ]. Dostupné z WWW: < 78. U.S. SECURITIES AND EXCHANGE COMMISSION. The Laws That Govern the Securities Industry [online]. 2012b [cit ]. Dostupné z WWW: < 79. WATTS, William L. Daily foreign-exchange turnover hits $4 trillion. In: MarketWatch.com [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 80. WFE WFE Market Highlights [online] , 18 s. [cit ]. Dostupné z WWW: < 81. WFE. Statistics Definitions [online]. 2010b [cit ]. Dostupné z WWW: < 82. WFE. Total value of share trading. [online]. 2010a [cit ]. Dostupné z WWW: < 83. WIENER BORSE AG. CEESEG - The CEE Stock Exchange Group at a glance [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < 63

64 Zoznam obrázkov Obrázok 1 Ekonomický systém Obrázok 2 Tržné segmenty na BCPP Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Najvýznamnejšie svetové akciové burzy Tabuľka 2 Minimálne kritériá akciovej emisie prijímanej na hlavný trh BCPP Tabuľka 3 Základné dokumenty potrebné pre prijatie emisie na BCPP Tabuľka 4 Základné dokumenty požadované BCPP v súvislosti s informačnou povinnosťou emitenta Tabuľka 5 Minimálne kritériá emisie domácej spoločnosti prijímanej na NYSE Tabuľka 6 Minimálne požiadavky finančných ukazovateľov domácich spoločností prijímaných na NYSE Tabuľka 7 Minimálne kritériá emisie zahraničnej spoločnosti prijímanej na NYSE Tabuľka 8 Minimálne požiadavky finančných ukazovateľov zahraničných spoločností prijímaných na NYSE Tabuľka 9 Minimálne kritériá priebežnej kotácie emisie na NYSE Tabuľka 10 Minimálne požiadavky priebežných finančných ukazovateľov emitenta na NYSE Tabuľka 11 Minimálne kritériá emisie a požiadavky vybraných finančných ukazovateľov emitenta na TSE Tabuľka 12 Minimálne požiadavky priebežnej kotácie na TSE Zoznam grafov Graf 1 Vývoj počtu emisií akcií na BCPP, Graf 2 Vývoj počtu emisií akcií na NYSE,

65 Zoznam skratiek AOS Automatizovaný obchodný systém BCPP Burza cenných papierov Praha CDCP Centrálny depozitár cenných papierov CEESEG Central and Eastern European Stock Exchange Group ČNB Česká národná banka DMM Designated Market Maker DJIA Dow Jones Industrial Average DTCC Depository Trust & Clearing Company ESMA European Securities and Market Authority FESE Federation of European Securities Exchanges FINRA Financial Industry Regulatory Authority FSA Financial Services Agency ISIN International Securities Identification Number JPY japonský jen JSCC Japan Securities Clearing Corporation LIFFE London International Finanancial Futures and Options Exchange MTF Mnohostranný obchodný systém NSCC National Securities Clearing Corporation NYSE New York Stock Exchange SESC Securities and Exchange Surveillance Commission SLP Supplemental Liquidity Provider SPAD Systém pre podporu trhu akcií a dlhopisov SRO Self regulatory organization TOPIX Tokyo Stock Price Index TSE Tokyo Stock Exchange US SEC U.S. Securities and Exchange Commission USD americký dolár UTP Universal Trading Platform 65