Aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva Aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk Current trends in the monetary policy of central banks Diplomová práca Autor: Bc. Gabriela Takácsová Financie Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica apríl 2013

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú literatúry. prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Galante dňa Bc. Gabriela Takácsová

3 Poďakovanie Ďakujem vedúcemu mojej diplomovej práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD., za odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce. V Galante dňa Bc. Gabriela Takácsová

4 Anotácia TAKÁCSOVÁ, Gabriela, Bc.: Aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD., Rok obhajoby: Počet strán: 67. Témou mojej diplomovej práce sú aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk. Diplomovú prácu som si rozdelila na tri kapitoly. Prvá kapitola obsahuje charakteristiku menovej politiky. Jej rozdelenie, ciele, nástroje. V druhej kapitole sa venujem podstate centrálneho bankovníctva, jeho rozdeleniu. Taktiež vymedzeniu Eurosystému a Európskej centrálnej banky a v tretej kapitole sa sústreďujem na popis a zhodnotenie krokov a protikrízových opatrení centrálnych bánk. Kľúčové slová: menová politika, centrálne bankovníctvo, eurosystém, úroková sadzba, kvantitatívne uvoľňovanie, Federal reserved System, Európska centrálna Banka

5 Annotation TAKÁCSOVÁ, Gabriela, Bc.: Current trends in the monetary policy of central banks [Master thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Head of master thesis: Ing. Valér Demjan, PhD. Year defense: Number of pages: 67 Theme of my master thesis are the current trends in monetary policy of central banks. My master s thesis is divided into three chapters. The first chapter contains a description of the monetary policy. Its divison, objectives, instruments. The second chapter is about central banking and its division. Also, the definition of the Eurosystem and the Europen Central Bank and the third chapter focuses on the description and evaluation of anti-crisis measures and actions of central banks. Keywords: monetary policy, central banking, the Eurosystem, interest rate, quantitative easing, Federal reserved System, the European Central Bank

6 Obsah Úvod Menová politika Podstata, vývoj a ciele menovej politiky Druhy menovej politiky Nástroje menovej politiky Centrálne bankovníctvo Bankový systém Funkcie a činnosť centrálnej banky Eurosystém a Európska centrálna banka Európska centrálna banka Popis a zhodnotenie aktuálnych trendov menovej politiky centrálnych bánk Úroková sadzba Európskej centrálnej banky Úroková sadzba Federal Reserved System Nákup štátnych dlhopisov ECB Kvantitatívne uvoľňovanie Fed-u Účinky netradičných opatrení centrálnych bánk na makroekonomické ukazovatele v SR Vplyv opatrení na infláciu Vplyv opatrení na nezamestnanosť Vplyv opatrení na menový kurz Záver Zoznam použitej literatúry Zoznam použitých skratiek

7 Úvod O finančnej kríze sa Slovenskej republike začalo rozprávať v roku 2008 a v druhom polroku sme ju už aj skutočne zacítili. Ale o finančnej kríze v USA, ktorá je pôvodcom súčasnej hospodárskej krízy, sa niesli správy už od prvej polovice roka Len málokto však predpokladal, aký výrazný vplyv bude mať na celý svet. Kríza amerických hypotekárnych ústavov vypukla naplno v auguste roku 2007 a jednou z príčin bolo ľahkovážne správanie sa hypotekárnych ústavov. Tie poskytovali pôžičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zmenili úrokové sadzby, neboli spôsobilí ich splácať. Obligácie týchto hypotekárnych ústavov (dlhové cenné papiere, držiteľ má právo na inkaso požičanej čiastky a výnosov, podstatná je schopnosť toho, kto obligáciu vydal, plniť si svoje záväzky a od toho sa odvíja i cena obligácie), sa v amerických bankách miešali s akciami iných spoločností. Boli vysoko ocenené, napriek tomu, že boli zaručené týmito druhotriednymi hypotékami. Predávali sa do celého sveta a nakazili i finančný sektor v Európe. Cenné papiere bánk, ktoré bol kryté týmito nebonitnými hypotékami, stratili na cene. Trh s cennými papiermi kolaboval. Veľké finančné orgány sa postupne prepadali do strát, niektoré banky padli. Problémy finančných orgánov a neistota na finančných trhoch následne spôsobila spomalenie predovšetkým americkej, ale aj európskej ekonomiky. Vzájomná previazanosť krajín, globalizácia vo vzťahoch, vyvolala dominový výsledok. Výkonnosť globálnej ekonomiky poklesla a bude spadúvať dokým kríza nepadne na svoje dno. Kedy to bude, na to sú rôzne názory. Snáď len zriedkakto čakal, že finančná kríza v USA môže prerásť do celosvetovej hospodárskej krízy. Vláda nás utvrdzovalaa, že sa nemáme čoho obávať a že patríme medzi krajiny, ktoré kríza na finančných trhoch zasiahne len okroajovo. Avšak presvedčili sme sa, a aj história je toho dôkazom, že prognózovanie vývoja kríz je veľmi ťažké. Keďže sa tak nestalo, slová vlády sa nenaplnili, centrálne banky museli pristúpiť ku krokom, ktoré by ustálili finančnú situáciu. Cieľom mojej diplomovej práce je popísanie a zhodnotenie krokov Európskej centrálnej banky pod vplyvom súčasnej finančnej krízy. 7

8 V prvej kapitole sa budeme venovať všeobecnej charakteristike menovej politiky, jej podstate, vývoju a cieľom. Venujeme pozornosť rozdeleniu a druhom menovej politiky a vymedzíme jej nástroje. V druhej kapitole venujeme pozornosť centrálnemu bankovníctvu a fungovaniu bankového systému. Zistíme aké sú funkcie a činnosť centrálnej banky. V tejto kapitole podrobnejšie charakterizujeme Eurosystém a Európsku centrálnu banku. Aké má povinnosti, čo patrí medzi hlavné činnosti centrálnej banky. V tretej kapitole popíšeme a zhodnotíme kroky centrálnych bánk v čase krízy, aké metódy a nástroje použili aby zmiernili túto nepriaznivú ekonomickú situáciu. Zistíme, nakoľko boli protikrízové opatrenia účinné. 8

9 1. Menová politika Menová politika patrí medzi najdôležitejšie činnosti centrálnych bánk v trhových ekonomikách. Centrálne banky sú považované za "strážkyne zdravia národných mien", s príslušnou mierou právomocí a zodpovednosti v menovej oblasti. Približne od prvej polovici 70.tych rokov až do začiatku 90.tych rokov 20 storočia v trhových ekonomikách pretrvali silné inflačné tlaky, ktoré sa prejavili vo vyššej miere inflácie. Z viacerých dôvodov však nie je možné z vyššej miery inflácie obviňovať len centrálne banky. Súčasný peňažný systém s dominujúcou rolou bezhotovostných peňazí, ktoré sú okrem centrálnej banky emitované obchodnými a ďalšími bankami, finančné inovácie, rozvoj informačných technológii umožňujúci platby v celosvetovom merítku a reálnom čase a ďalšie skutočnosti jednoznačne komplikujú väzby medzi množstvom peňazí v ekonomike a ďalšími makroekonomickými veličinami a jednak sťažujú reguláciu tohto množstva zo strany centrálnej banky (Revenda, 2011, s. 67) Podstata, vývoj a ciele menovej politiky Menová politika je regulácia operačného cieľa centrálnou bankou prostredníctvom nástrojov menovej politiky za účelom dosiahnutia sprostredkujúceho cieľa a nakoniec konečného cieľa. Nástroje menovej politiky predstavujú realizáciu menovej politiky a operačný cieľ je taktikou menovej politiky. Sprostredkujúci a konečný cieľ, sa nazýva transmisným mechanizmom menovej politiky (Jílek, 2004, s ). Transmisný mechanizmus menovej politiky - Transmisný mechanizmus je proces, prostredníctvom ktorého menovopolitické rozhodnutia ovplyvňujú hospodárstvo ako celok a predovšetkým cenovú hladinu. Jeho charakteristickým znakom sú dlhé, premenlivé a neisté časové oneskorenia. Predpovedať presné účinky opatrení menovej politiky na hospodárstvo a cenovú hladinu je preto náročné. Centrálna banka poskytovaním finančných prostriedkov bankovému systému mení úrokové miery. Vzhľadom na svoj monopol na emisiu peňazí centrálna banka dokáže usmerňovať krátkodobé úrokové miery (Polouček, 2010, s ). 9

10 Transmisný mechanizmus menovej politiky Trhové úrokové sadzby domáci dopyt oficiálna úroková sadzba ceny aktív očakávaná dôvera čistý zahraničný dopyt celkový dopyt domáci inflačný tlak dovozné ceny Inflácia menový kurz Zdroj:( Polouček, 2010, s. 90 ) Obr.1.1 Transmisný mechanizmus Medzi základné transmisné mechanizmy zaraďujeme: - monetaristický peňažný transmisný mechanizmus - základom je dôchodková rovnica výmeny a determinácie peňažnej zásoby prostredníctvom monetárnej bázy a peňažného multiplikátora -úverový transmisný mechanizmus - je založený na stabilnom vzťahu medzi krátkodobými úrokovými mierami a úverovými agregátmi ako operačným a sprostredkujúcim kritériom pri sledovaní rastu nominálneho HDP ako konečného cieľa. - kurzový transmisný mechanizmus - funkciu operačného aj sprostredkujúceho kritéria plní devízový kurz s cieľom stabilizovať cenovú hladinu (Medveď, 2012, s. 73). Revenda definuje ciele menovej politiky, ktoré sú obvykle stanovené centrálnej banke zákonom o centrálnych bankách, môžu byť vymedzené v rôznej šírke. Prakticky vo všetkých prípadoch je však hlavným a niekedy aj jediným cieľom zaistenia stability kúpnej sily domácej meny. Niektorý ekonómovia však zastávajú názor, že tento ciel by mal byť vymedzený ešte konkrétnejšie, pričom rozlišujú vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny. 10

11 Vnútorná stabilita meny je spojená so stabilnou hodnotou menového kurzu. Vnútorná stabilita meny sa chápe ako zaistenie stability domácej cenovej hladiny (Revenda, 2012, s.321). V knihe od Poloučka sa ciele menovej politiky definujú rôznymi spôsobmi ale v priebehu času podliehali určitým zmenám. V histórií centrálnych bánk nimi boli napríklad stabilita menového kurzu, rovnováha platobnej bilancie, ekonomický rast, zamestnanosť, stabilita peňažnej zásoby, cenová stabilita. V polovici 70. rokov 20.storočia však centrálne banky začali klásť dôraz na zníženie inflácie, v 90.tych rokoch sa potom vo väčšine krajín stala hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Aj v Slovenskej republike bolo dokonca r.2008 podľa Ústavy SR a zákona o Národnej banke Slovenska hlavným cieľom centrálnej banky zabezpečiť cenovú stabilitu. Okrem toho hladného alebo tiež primárneho cieľa menovej politiky možno vymedziť aj sekundárny cieľ, ktorým je stabilita reálnej ekonomiky alebo stabilita finančného sektora. Od roku 2009, keď sa Slovenská republika stala členom eurozóny, prešli kompetencie Národnej banky Slovenska v oblasti výkonu menovej politiky na ECB (Polouček, 2010, s. 89). Jozef Medveď v knihe Banky teória a prax píše, že cieľom menovej politiky musí byť najmenej jeden z cieľov hospodárskej politiky. Vzájomný vzťah cieľov hospodárskej a menovej politiky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke. Nie všetky ciele menovej politiky sú kompatibilné, preto, ak si centrálna banka stanovuje vo svojej menovej politike viacero cieľov, je potrebné, aby sa navzájom nevylučovali. Pre selekciu cieľov menovej politiky existujú tri kritéria výberu: - merateľnosť cieľa - aby bola dosiahnutá merateľnosť cieľa, musia byť k dispozícii presné a spoľahlivé údaje, čo je čiastočne pri súčasnom raste finančných inovácií a pri dlhodobých prognózach problém. Napr. ako problém merania úrokových sadzieb. Zatiaľ čo úroková miera je koncepčne váženým priemerom všetkých úrokových sadzieb, merané úrokové sadzby nezahŕňajú všetky sadzby alebo čisté váhy. Publikované úrokové sadzby neberú do úvahy kompenzačné vyrovnávanie, ktoré vyžaduje veriteľ od dlžníka, alebo ďalšie obmedzenia vo vzťahu k dlžníkom. Neadekvátnosť úrokových sadzieb môže spôsobiť aj úverový prídelový systém. Takisto rozlíšenie medzi nominálnymi a reálnymi úrokovými sadzbami nie je zanedbateľné. Dlžníci sú motivovaní znameniami 11

12 reálnych úrokových sadzieb, pričom inflačná prémia musí byť započítaná ešte pred určením nominálnych úrokových sadzieb, - dosiahnuteľnosť cieľa- z hľadiska dosiahnuteľnosti cieľa musí byť centrálna banka pripravená tento cieľ aj splniť. Nedosiahnuteľné ciele nie sú veľmi praktickými cieľmi. Je teda dôležité, aby celkový proces menového riadenia dosiahol skutočný úspech, nielen splnenie sprostredkujúceho cieľa, - príbuznosť cieľa vyššie postavenými cieľmi, teda takzvaná kauzalita znamená, že výber medzi použitím úrokových sadzieb alebo menového agregátu ako sprostredkujúceho cieľa závisí vo veľkej miere od vzťahu týchto premenných ku konečnému cieľu menovej politiky a od zdroja nestability v ekonomike (Medveď et al. 2012, s.74-75). Tabuľka č.1 VZÁJOMNÝ VZŤAH CIEĽOV HOSPODÁRSKEJ A MENOVEJ POLITIKY Nástroje menovej politiky -limity úverov -operácie na voľnom trhu -kurzové opatrenia Zdroj: (Vincúr, 2001, s. 145 ) Operatívne ciele -menová báza -úroková sadzba -platobná bilancia -menový kurz Sprostredkujúce ciele Konečné ciele menovej a -peňažná zásoba -jadrová inflácia -čistá inflácia -dopyt a ponuka peňazí -apreciácia -depreciácia meny k parite kúpnej sily -úroková miera hospodárskej politiky - cenová stabilita - podpora exportu - rast výkonnosti ekonomiky - vyššia zamestnanosť Ciele menovej politiky Európskej centrálnej banky Centrálna banka je jediný vydavateľ bankoviek a bankových rezerv, čo vyjadruje, že je monopolným dodávateľom menovej bázy. Z titulu tohto monopolného postavenia zostavuje predpoklady, za ktorých si banky zapožičiavajú peniaze od CB. Preto tiež môže ovplyvňovať 12

13 podmienky, za ktorých banky spoločne obchodujú na finančnom trhu, t.j. vývoj likvidity a úrokové sadzby na peňažnom trhu. Základným cieľom Eurosystému je udržať cenovú stabilitu. Je to hlavné predpis kapitoly o menovej politike v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Orientovaním menovej politiky Európskej centrálnej banky na ten cieľ zmluva uplatňuje aktuálne ekonomické myslenie o funkcii, rozsahu a hraniciach monetárnej politiky a vytvára základ inštitucionálneho a organizačného usporiadania centrálneho bankovníctva Hospodárskej a menovej únie. Na udržanie cenovej stability má zmluva dobré dôvody - 1) desaťročia skúseností a veľa štúdií preukazujú, že menová politika môže najlepšie prispievať k zlepšovaniu hospodárstva a zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva tak, že bude dlhodobo udržiavať cenovú stabilitu. -2) teória menovej politiky rovnako ako skúsenosti dokazujú, že menová politika môže v hospodárstve ovplyvňovať iba úroveň cien. Udržanie stability cien je tak pre menovú politiku jediným cieľom v strednodobom horizonte. Eurosystém je povinný konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím prispieva k účinnému lokalizovaniu zdrojov. Inflácia sa odkazuje na všeobecné zvýšenie spotrebiteľských cien, a je meraná indexom, ktorý bol harmonizovaný vo všetkých členských štátoch EÚ: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). HICP je meradlom inflácie, ktoré Rada guvernérov používa na definovanie a posúdenie cenovej stability v eurozóne ako celku z kvantitatívneho hľadiska. Inflácia v eurozóne (medziročné zmeny, sezónne očistené).hicp. Priemerná inflácia od roku 1999 ( 13

14 Graf č.1: Priemerná inflácia od roku 1999 Zdroj: Priemerná inflácia od roku 1999 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Ciele menovej politiky Federal Reserve System Najvýkonnejšou jednotkou americkej centrálnej banky je Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC) na čele so súčasným predsedom A. Greenspanom, ktorý určuje úrokové sadzby, či už priamo (zmenou diskontnej sadzby), alebo použitím operácií na voľnom trhu. Diskontná sadzba je úroková miera, za ktorú Fed úveruje členské banky pri overnightoch. Počas každého roka je plánovaných 8 stretnutí, keď FOMC "nastavuje" úrokové sadzby. Vývoj kľúčovej úrokovej sadzby Fed-u). Samozrejme, okrem plánovaných môžu byť i medzistretnutia, ktoré sú zvyčajne signálom agresívnejších pohybov úrokových sadzieb. Poslaním FOMC je efektívna podpora maximálnej zamestnanosti, stabilných cien a primeraných dlhodobých úrokových sadzieb. Spôsobom, ako tieto ciele dosiahnuť, je udržateľná úroveň dynamiky rastu ekonomiky. Ak je rast príliš vysoký, cieľ stabilných cien bude atakovaný infláciou. Ak rast bude príliš nízky, nezamestnanosť bude rásť, čo je v rozpore s cieľom maximálnej zamestnanosti. Preto sa Fed snaží prostredníctvom monetárnej politiky udržiavať udržateľné tempo rastu ekonomiky, ktoré bude znamenať kontrolovanú 14

15 infláciu a nezamestnanosť. Samozrejme, neexistuje určitá úroveň úrokových sadzieb, pri ktorých to bude efektívne fungovať, pretože to závisí od stavu a vývoja domácej ekonomiky, ako i globálneho vývoja. Investor sa môže stretnúť s pojmom "mäkké pristátie" (soft-landing). Ide o situáciu v čase príliš vysokého ekonomického rastu, keď sa Fed prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží toto tempo rastu ekonomiky znížiť, ale tak, aby ekonomiku nedostal do recesie (pokles HDP za obdobie za sebou nasledujúcich dvoch a viac kvartálov) ( Druhy menovej politiky Podľa toho, ako centrálna banka pristupuje k operačnému cieľu, teda či zvyšuje alebo znižuje tržnú krátkodobú úrokovú mieru rozlišujeme monetárnu politiku expanzívnu a reštriktívnu. Expanzívna menová politika Expanzívna menová politika sa využíva vo fáze, kedy je hospodárstvo v nepriaznivej situácii. Sú to fázy charakteristické nezamestnanosťou s vysokým percentom a slabou ekonomickou aktivitou. Vysoké úrokové miery spôsobujú nečinnosť hospodárstva. Vtedy sa centrálna banka snaží adekvátne nastavenou monetárnou politikou povzbudiť ekonomiku. Činí tak zmiernením krátkodobej úrokovej miery, ktorá následne vyvolá zníženie ostatných úrokových mier na trhu. Zintenzívňuje sa ochota poskytovať nové úvery ako aj ochota v prijímaní nových úverov. V takomto prípade sa klienti sa stávajú iniciatívnejší a pohyb v oblasti úverov pôsobí povzbudzujúco na subjekty na trhu. Všetky domácnosti, spoločnosti, závody, podniky míňajú viac tým pádom zvyšujú svoje výdaje. Na základe toho sa zvyšuje obrat peňazí v ekonomike a z toho dôvodu je ekonomika znovu spustená, expanzívna politika bola účinná. 15

16 Graf č. 2: Expanzívna menová politika Zdroj: ( LISÝ, 2007, s. 499 ) Reštriktívna menová politika Centrálna banka sa k reštriktívnej politike obracia z mnohých dôvodov. V prvom rade je to prípad výstrahy inflácie. Ďalej sa používa v období, kedy je rast ekonomiky tak veľký, že tlačí na rast miezd a spotrebných cien. Jedným z dôvodov na uchýlenie sa k reštriktívnym opatreniam môže byť veľmi nízka nezamestnanosť. Tá zapríčiní, že neexistujú prakticky žiadne obavy zo straty zamestnania. Istota zamestnancov potom vedie k prehnaným mzdovým požiadavkám a vytvára sa tlak na nárast miezd. Pri rozhodnutí centrálnej banky, reštriktívna politika začína zvyšovať tržnú krátkodobú úrokovú mieru. Tento jav negatívne ovplyvní úvery nakoľko sa zvyšujú aj ostatné úrokové miery v ekonomike. Z toho hľadiska nastáva v ekonomike chaos pretože na jednej strane sú banky a ich znižujúca sa ochota ich poskytovať úvery a na druhej strane sú klienti, ktorí sa stávajú zdržanlivými v ich prijímaní. Nižší počet úverov v ekonomike negatívne ovplyvní utrácanie domácností a podnikov. Znižuje sa rýchlosť obratu peňazí v obehu. 16

17 Graf č. 3: Reštriktívna menová politika Zdroj:( LISÝ, 2007, s. 498 ) Centrálna banka kombinuje oba druhy menovej politiky tak, aby bol vývin ekonomiky v súlade s jej záverečným cieľom. Preto ak reštriktívna politika zabrala a situácia v hospodárstve sa obrátila, súvisle prechádza do expanzívnej politiky (Lisý, 2008, s ). Expanzívna a reštriktívna menová politika sa používa centrálnou bankou v snahe zrenovovať hospodárstvo a ekonomické cykly, ktoré sa neustále opakujú. To však nie je ľahké konkretizovať. Hlavne z dôvodu, že jestvuje kvantum metód, ako k danému cieľu pristupovať a na ktoré hodnoty, a v akej miere, sa zameriavať. Preto existuje niekoľko režimov menovej politiky, medzi ktorými si centrálne banky môžu zvoliť jeden najvhodnejší pre danú ekonomiku. Holman (2004) ich vymenúva nasledovne: režim stabilného menového kurzu - Režim stabilného kurzu vyžaduje, aby centrálna banka kupovala domácu menu, keď vzniká tlak na jej pokles hodnoty, a aby predávala domácu menu, keď vzniká tlak na jej zhodnotenie. K týmto intervenciám jej slúžia devízové rezervy pravidlo stáleho menového rastu - Pravidlo stáleho menového kurzu stojí na dvoch hospodárskych veličinách a to na úrokovej miere a peňažnej zásobe. Jedná sa o veličiny konkurujúce si a preto si každá centrálna banka musí dobre zvážiť, na stabilitu ktorej z nich sa bude orientovať a ktorú ponechá napospas tržným silám. Ak centrálna banka preferuje stabilitu úrokových mier v hospodárstve, intervenuje peňažnú zásobu. Ak sa naopak prikláňa k stabilnej peňažnej zásobe, musí ponechať úrokovú mieru, aby kolísala spolu s kolísaním domáceho produktu. Pri cielení 17

18 peňažnej zásoby potom platí, že centrálna banka udržuje, pomocou nástrojov svojej monetárnej politiky, stabilné tempo rastu peňažnej zásoby. cielenie inflácie - V poslednej dobe sa často objavuje v ekonomickej teórii pojem cielenie inflácie. Je to proces s jediným, presne daným a záväzným, cieľom a tým je cieľ inflačný. Hlavný princíp fungovania monetárnej politiky cielenia inflácie spočíva v absencii sprostredkujúceho cieľa a monetárna autorita riadi konečný cieľ priamo riadením inflácie. Inflácia je dôležitý ukazovateľ nielen pre ekonomické subjekty ale aj pre laickú verejnosť a jej špecifickosť spočíva hlavne v jej ľahkej čitateľnosti. Transparentnosť je jedna z hlavých výhod používania tohto monetárneho systému. Očakávaná inflácia sa premieta do konania ekonomických subjektov a tie majú zas kritický dopad na hospodárstvo. Preto je treba brať do úvahy jej dôležitosť. Centrálna banka si, v rámci monetárnej politiky cielenia inflácie, zvolí hodnotu inflácie alebo pásmo, v ktorom sa bude snažiť infláciu udržať. Tým nadobúdajú ekonomické subjekty istotu do blízkej budúcnosti, ich očakávania sú v súlade s centrálnou bankou a ekonomika sa pozitívne aktivuje (Holman, 2004, s. 211). V knihe Verejné financie od Kotlebovej sa píše, že expanzívnou politikou sa rozumie snaha centrálnej banky prostredníctvom menových nástrojov zvýšiť peňažnú zásobu. Naopak, reštriktívnou menovou politikou sa chápe úsilie menovej autority znížiť peňažnú zásobu (Kotlebová et al., 2007, s. 88). Na význam menovej politiky v rámci hospodárskej politiky štátu majú teoretisti rôzny názor. Dlhšie sa vedú diskusie medzi dvoma hladnými prúdmi tzv. moneraristami a keynesovcami. Keynesovci na čele s J.M. Keynesom razili svoju cestu po druhej svetovej vojne. Zdôrazňovali význam úverovej politiky bánk a diskontných sadzieb pre zabezpečenie bezkrízového vývoja. Pritom však vyzdvihovali nutnosť rovnováhy medzi úsporami a investíciami. Úverovú expanziu považovali za zdravú, ak investície neprevyšujú bežné úspory. V prípade neúplnej zamestnanosti a nevyužitia výrobných kapacít má centrálna banka poskytovať tzv. lacné úvery, aby zvýšila množstvo peňazí v obehu. Ak sa objem peňazí zvýši pri plnej zamestnanosti, spôsobí rast cenovej hladiny a teda inflácie. Rovnováhu má 18

19 zabezpečovať štát verejnými financiami, pretože súkromný sektor považujú za nestabilný. Keynesovský prúd menovej politiky je teóriou štátnych zásahov. Keynesovci odmietajú neutralitu peňazí. Podľa nich peniaze vplývajú na reálnu časť ekonomiky. Spoločným znakom peňažného a reálneho sektora je práve úroková miera, ktorej pripisujú výraznú úlohu pri ovplyvňovaní investičných výdavkov. Monetaristi pod vedením M. Friedmana obhájili svoju pozíciu v rokoch , keď vo svete panovalo obdobie stagflácie. Súkromný sektor na rozdiel od keynesovcov považujú za stabilný, preto pochybujú o nutnosti štátnych zásahov. Zvýšenie zamestnanosti možno dosiahnuť skvalitnením vzdelávania, rozvojom infraštruktúry a štrukturálnymi zmenami v ekonomike. Monetaristi odmietajú infláciu, je potrebné proti nej bojovať stabilnou menovou politikou v pohode stabilnej peňažnej zásoby. Sú zástancami neutrality peňazí, t.j. množstvo v obehu ovplyvňuje len cenovú hladinu, ale nevplýva na reálnu ekonomiku (Kotlebová et al., 2007, s. 88). 19

20 Základné rozdiely medzi monetaristami a kynesovcami Dopyt ovplyvňuje Monetaristi Ponuka peňazí Kynesovci Ponuka peňazí a štátne zásahy Súkromný sektor expanzívna menová politika, vedenie k rastu cien stabilný zvýšenie ponuky možno ovplynviť dopyt nestabilný Úloha menovej a rozpočtovej politiky koordinácia menovej a rozpočtovej politiky zdôrazňuje sa význam rozpočtovej politiky monetárne impulzy pôsobia priamo cez zmenu štrukrurálnych cien na investície a úspory monetárne impulzy pôsobia cez úrokové miery na investície stabilné ekonomika pomocou stabilnej peňažnej zásoby stabilná ekonomika pomocou štátnych zásahov Ponuka peňazí rast národného hospodárstva po odstránení štrukturálných problémov je necitlivá na zmeny úrokovej miery, peňažný multiplikátor je stabilný rast národného hospodárstva, ak je miera investícií vysoká pri nízkej úrokovej miere je mierne citlivá na zmeny úrokovej miery, peňažný multiplikátor nie je stabilný Konečné ciele stabilná cenová hladina, ekonomický rast, zamestnanosť ekonomický rast, zamestnanosť Zdroj: (Kotlebová, 2007, s.89) Obr.č. 1.2 Základné rozdiely medzi monetaristami a kynesovcami 20

21 1.3. Nástroje menovej politiky Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov, ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Menový subjekt - centrálna banka, týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť, pretože vytvára určitý rámec rozhodovania, určuje limity ako hrádze, ktoré ich vedú k takému operatívnemu konaniu ako ich očakáva centrálna banka (Medveď, 2012, s.75). Nástroje monetárnej politiky Monetárna politika speje k vytýčeným cieľom pomocou nástrojov, ktoré boli monetárnou autoritou vopred k tomu určené a definované. Centrálna banka rozhoduje o ich použití, avšak je limitovaná právomocami štátom udelenými a stupňom autonómie, ktorým disponuje. Delenie, ktoré poskytuje vo svojej knihe Revenda (2001), je podľa rôznorodých charakteristík. Podľa toho, ako často sa k nim centrálna banka utieka to sú permanentné alebo výnimočne používane nástroje menovej politiky. Podľa rýchlosti použitia, sú to operatívne a neoperatívne. Podľa cieľa použitia delíme nástroje zamerané na reguláciu operatívneho alebo sprostredkujúceho cieľa a na podporu stability bánk. Najvýznamnejšie delenie, z hľadiska nástrojov používaných monetárnou autoritou, je delenie podľa dopadu na bankový systém. Nástroje menovej politiky sa obvykle delia na priame označované aj ako administratívne a nepriame nástroje podľa toho, akým spôsobom reagujú. Niekedy priame a nepriame nástroje sa vzájomne prekrývajú. (viď obr. č 1.3.) 21

22 Členenie nástrojov menovej politiky podľa dopadu na bankový systém Zdroj: (REVENDA, 2001, s. 277) Obr. 1.3 Nástroje menovej politiky Priame nástroje menovej politiky Priame nástroje sú svojim spôsobom trhovej ekonomike cudzie, pretože priamo dopadajú do rozhodovacieho mechanizmu bánk a obmedzujú tak ich podnikateľskú samostatnosť. Navyše sú často pre rôzne skupiny bánk konštruované selektívne. Banky sa v ich používaní zásadne bránia ale i napriek tomu sú účinnejšie ako nepriame nástroje (Revenda, 2011, s. 221). Vincúr vo svojej knihe rozdeľuje priame nástroje nasledovne: - úverové limity, - úrokové limity, - povinné vklady, - pravidlá likvidity, - odporúčania, výzvy a dohody. Úverové limity - rozdeľujú sa na dva druhy. Absolútne a relatívne. Absolútne predstavujú maximálnu sumu úverov, ktoré banka môže poskytnúť pre klientov. Relatívne predstavujú objem úverov rôznych druhov, ktoré môžu banky získať od centrálnej banky. Úrokové limity - určujú úrokové sadzby od centrálnej banky pre klientov a aj pre samotné banky. Udávajú sa napr. maximálne sadzby úrokov na poskytnuté úvery a minimálne sadzby úrokov pre vklady od klientov. 22

23 Povinné vklady - určuje sa povinnosť pre finančné aj nefinančné subjekty ukladať vklady alebo napríklad otvárať bežné účty a vykonávať iné operácie s peniazmi. Zvyčajne sem patria hlavne orgány štátnej správy a organizácie verejného sektora. Centrálna banka sa pomocou nich dostáva do pozitívneho postoja, nakoľko závislosť týchto subjektov na nej vo svojej podstate zosilňuje účinky menovej politiky. Pravidlá likvidity - Pravidlo likvidity je základnou podmienkou pre získanie bankovej licencie. Znamená to, že ide o záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk na zabezpečenie likvidity banky a jej obozretného podnikania. Odporúčania, výzvy a dohody - účinný nástroj centrálnej banky vo vzťahu ku komerčným bankám. Pri odporúčaniach ide o všeobecne formulované postoje centrálnej banky na správanie komerčnej banky. Výzva je konkrétne a dôraznejšie na postoj ku konaniu banky a dohoda je väčšinou v písomnej forme a sú zabezpečené sankciami( Vincúr, 2001, s ). Kotlebová v knihe Menová politika uvádza, že priame nástroje menovej politiky sa v súčasnosti využívajú menej. Snaha o vyššiu transparentnosť a nezávislosť sa čoraz viac presúva na dianie na samotný trh (Kotlebová, 2007, s.163). Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky sú charakteristické plošným pôsobením na obchodné a ďalšie banky, v podstate jednotnými podmienkami pre všetky banky a predovšetkým tým, že banky na ne môžu ale nemusia reagovať. Tieto nástroje neobmedzujú samostatnosť rozhodovania bánk, iba ovplyvňujú podnikanie bánk. Nepriame pôsobenie znamená, že sú potenciálne menej účinné. Iné označenie- tržné nástroje - naznačuje, že sú omnoho častejšie využívané ako v prípade priamych nástrojov (Revenda, 2011, s. 220). Sobek vo svojej literatúre nepriame nástroje člení na: - diskontnú politiku, - operácie na voľnom trhu, - politika povinných rezerv, 23

24 - depozitná politika (Sobek, 2003, s. 82). Diskontná politika - Základom diskontných nástrojov v menovej politike je diskontná sadzba. Je to úroková sadzba, za ktorú centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám. Úvery centrálnej banky poskytované komerčnými bankami za diskontnú sadzbu sa nazýva diskontné úvery. V minulosti k nim patrili najmä rôzne diskontné úvery (bežné, núdzové, sezónne úvery), eskontné, reeskontné a lombardné. Vplyv týchto diskontných nástrojov na peňažný trh sa prejavoval nepriamom, resp. efekty neboli vždy priame. Centrálna banka ovplyvňovala peňažný trh prostredníctvom diskontných nástrojov tak, že buď : - menila výšku diskontnej sadzby, alebo - menila ďalšie podmienky poskytnutia diskontných úverov (Medveď, 2012, s ). Centrálna banka síce mohla znížiť diskontnú sadzbu, čo by malo viesť za normálnych podmienok k zvýšeniu dopytu komerčných bánk po úveroch od centrálnej banky, ale komerčné banky nemuseli na túto zmenu takto reagovať. Z časového hľadiska mali úvery centrálnej banky krátkodobý charakter, pričom komerčné banky ich mohli viac-menej čerpať automaticky. Poskytnutím úveru komerčnej banke teda dochádzalo k rastu monetárnej bázy a splatenie úveru komerčnou bankou centrálnej banke zase viedlo k poklesu monetárnej bázy (Kotlebová et al., 2007, s ). V praxi väčšina centrálnych bánk využíva ako hlavný nástroj menovej politiky zmeny v nastavení základných úrokových sadzieb, ktoré sú vyhlasované ako oficiálne úrokové sadzby. Centrálne banky spravidla stanovujú tri oficiálne úrokové sadzby: diskontnú sadzbu, lombardnú a repo sadzbu. Do akej miery ovplyvní zmena diskontnej sadzby dopyt obchodných bánk po peniazoch závislosti od týchto faktorov: - závislosť obchodných od úverov centrálnej banky, - možnosť obchodných bánk získať úvery od iných subjektov, najmä zo zahraničia, - schopnosť obchodných bánk preniesť zvýšenie diskontnej sadzby na dlžníkov, čiže posúdiť možnosť zvýšiť úrokové sadzby od úverov (Dufala et al., 2006, s. 109). Operácie na voľnom trhu- Hlavným cieľom centrálnej banky je držať krátkodobé úrokové sadzby. Centrálna banka nedokáže priamo ovplyvniť dlhodobé sadzby a môže to robiť iba nepriamo cez krátkodobé sadzby. Pomocou depozitnej a diskontnej sadzby je však jej manévrovací priestor značne obmedzený. Pre lepšie dosiahnutie tohto cieľa používa 24

25 operácie na voľnom trhu. Vykonáva ich pomocou nákupu a predaja cenných papierov. Len čo cenné papiere z trhu nakupuje, tak na trh likviditu dodáva, keďže za nakúpené cenné papiere platí peniaze. Naopak, pokiaľ chce likviditu z trhu stiahnuť, tak peniaze sťahuje tým, že predáva svoje pokladničné poukážky alebo iné cenné papiere, ktoré drží. Operácie na voľnom trhu tak slúžia na sťahovanie prebytočnej likvidity alebo dodávanie požadovanej likvidity z cieľom, aby sa úrokové sadzby udržali okolo základnej sadzby. Najdôležitejšou operáciou je repo-operácia. Je to operácia o spätnom odkúpení cenných papierov. To znamená, že ten kto peniaze potrebuje, tak cenné papiere predá protistrane pri dohode, že v stanovenom termíne sa vykoná opak tejto transakcie. Takže tí, ktorí cenné papiere nakúpili, ich v dohodnutom termíne predajú späť za vopred stanovenú cenu. Preto hovoríme o spätnom odkúpení. Vykonajú sa tak dve transakcie - predaj a spätné odkúpenie cenných papierov. Vlastník cenných papierov tak získa na určitý čas potrebnú likviditu, za čo zaplatí úrok. Repo-operácie môžu medzi sebou vykonávať akékoľvek subjekty. Avšak pokiaľ ich vykonáva centrálna banka, tak patria medzi operácie na voľnom trhu. Tieto operácie sa nazývajú kreditnými operáciami, pretože klasické repo-operácie do bankového sektora nalievajú nové peniaze. Z nich sa môžu tvoriť nové úvery a zvyšuje sa tak v ekonomike celkový kredit (Demjan et.al, 2011, s.121). voľnom trhu. Revenda (2001) vo svojej práci uvádza najprehľadnejšie delenie druhov operácií na 25

26 Druhy operácií centrálnej banky na voľnom trhu (vo vzťahu k domácim bankám a v domácej mene) Obr. 1.4 Operácie na voľnom trhu Zdroj:( REVENDA, 2001, s. 283 ) Povinné minimálne rezervy - Medzi klasické nástroje menovej politiky centrálnych bánk v trhovej ekonomike patria povinné minimálne rezervy, ktoré sú aktíva bánk a pasíva centrálnej banky. Ich význam v posledných rokoch klesá. V niektorých krajinách sa dokonca nepoožívali vôbec (Austrália, Belgicko, Dánsko, Kanada, Luxembursko, Švajčiarsko) alebo boli ich sadzby nízke a po dlhší čas stabilné (Francúzsko s max. sadzbou 1%, vo Veľkej Británii 0,35%). V ďalších krajinách (Taliansko, Spolková republika Nemecko, USA) boli značné tendencie znižovania ich sadzieb, v Holandsku mali povinné minimálne rezervy charakter časovo obmedzených gentlemanských dohôd centrálnej banky s bankami (Revenda, 2001, s ). Povinné minimálne rezervy musia komerčné banky udržiavať na účtoch v centrálnej banke. Ich výška je daná jednak sadzbou povinných minimálnych rezerv, jednak základňou na výpočet rezerv z depozít klientov komerčných bánk. V súčasnosti väčšina centrálnych bánk využíva zmeny sadzieb ako nástroj menovej politiky len zriedkavo. Sadzba povinných 26

27 minimálnych rezerv je stanovená na pomerne nízkej úrovni (okolo 2%) a banky ju udržiavajú dlhodobo nemennú (Polouček et al., 2010, s. 92). Na rozdiel od diskontnej politiky a operácii na voľnom trhu, ktoré sú výsostne ekonomické opatrenia, znamená politika povinných rezerv vrchonostenský dirigistický zásah do činnosti obchodných bánk, ktorý však zákonodarstvo všetkých vyspelých krajín výslovné pripúšťa. Sadzby povinných minimálnych rezerv sa vo väčšine štátov diferencujú podľa druhu a splatnosti vkladov, veľkosti úverových ústavov, podľa toho, či ide o sídlo banky, alebo jej filiálku, podľa pôvodu depozít a podľa rozsahu a prírastku príslušných depozít (Sobek, 2003, s ). V nasledujúcom obrázku je znázornený dopad povinných minimálnych rezerv na peňažné multiplikátori v závislosti na pohybe dobrovoľných rezerv. Dopad povinných minimálnych rezerv na peňažné multiplikátori v závislosti na pohybe dobrovoľných rezerv Obr. č. 1.5 Dopad povinných minimálnych rezerv na peňažné multiplikátori v závislosti na pohybe dobrovoľných rezerv Zdroj: ( REVENDA, 2001, s. 277 ) 27

28 2. Centrálne bankovníctvo 2.1. Bankový systém Bankový systém predstavuje súhrn všetkých bankových inštitúcii v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi. Má dve vzájomne prepojené zložky, inštitucionálnu a funkčnú. Inštitucionálna zložka bankového systému Do inštitucionálnej zložky patria jednotlivé banky, členené podľa hlavnej náplne činnosti. Jedným zo základných problémov je vymedzenie samotného pojmu banka. Banku možno vymedziť predovšetkým ekonomicky a právne. Ekonomicky charakterizujeme banku podľa hlavnej náplne činnosti- je to inštitúcia, ktorá obchoduje a prevádza operácie s peniazmi. Banky patria medzi inštitúcie, ktoré musia dodržiavať pravidla dané bankovými zákonmi a ďalšími právnymi aktmi. Banka je inštitúcia s bankovou licenciou. Banková licencia predstavuje oprávnenie pôsobiť ako banka, predovšetkým prevádzať bankové operácie a ponúkať bankové služby. Pridelenou licenciou je viazaná na splnenie radu podmienok. Každý žiadateľ o licenciu musí disponovať so stanovenou minimálnou výškou kapitálu, spĺňať technické a technologické predpoklady. Vymedzenie pojmu banka Banka Ekonomické vymedzenie- Banka ochoduje a prevédza operácie s peniazmi Právne vymedzenie- Banka je inštitúcia, ktorá má bankovú licenciu Zdroj:( REVENDA, s 17 ) Obr.č. 2.1 Pojem banka Funkčná zložka bankového systému Funkčná zložka predstavuje organizáciu, resp. spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankovými inštitúciami v danej ekonomike. Tu je vhodné rozlišovať predovšetkým jednostupňový a dvojstupňový bankový systém. ( Revenda, 2011, s ) 28

29 Jednostupňový a dvojstupňový bankový systém Bankový systém jednostupňový dvojstupňový I. stupeň - Centrálna banka a ostatné banky I. stupeň - Centrálna banka II. stupeň - Obchodné a ďalšie banky Zdroj:( REVENDA, s 18.) Obr. č. 2.2 Bankový systém V jednostupňovom bankovom systéme vykonáva väčšinu operácii centrálna banka. - ústredná pozícia (monopol), postavenie monobanky, jedinej banky oprávnenej všetkými oprávneniami vykonávať bankové funkcie. Monobanka vykonáva funkciu aj centrálnej aj komerčnej banky. Nevylučuje sa avšak existencia ďalších komerčných bánk. Tieto komerčné banky nemajú postavenie samostatného subjektu, tvoria len organizačné súčasti monobanky, z poverenia ktorej vykonávajú určité funkcie (hypotekárne banky a pod) (Polouček, 2006, s. 446). Dvojstupňový bankový systém- štandardný systém ústredné postavenie má centrálna banka, ktorá je zodpovedná za výkon výlučne menovej politiky a vytváranie regulačného rámca a prostredia pre existenciu a fungovanie komerčných bánk. Je všeobecne akceptovaný systém, ktorý je typický pre vyspelé ekonomiky. V súčasnosti môžeme sledovať výrazný trend pre vyspelé ekonomiky centrálnych bánk v európskom a svetovom priestore, trend posilňovania zodpovednosti centrálnych bánk za uskutočňovanú menovú politiku a existenciu centrálnej banky pre niekoľko integrovaných štátov (Salin, 1993, s ). Význam dvojstupňového bankového systému je potrebné skúmať v týchto súvislostiach: - systém zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny, - systém zabezpečuje stabilitu komerčných bánk, - systém stimuluje efektívne využitie peňažných prostriedkov, - systém znižuje transakčné náklady pri realizácii dopytu a ponuky kapitálu, - systém poskytuje kvalitnejšie finančné služby (Belás, 2008, s.15). 29

30 Schéma dvojstupňového bankového systému KB 1 KB 4 CB KB 2 Legenda: KB - komerčnábanka CB- centrálna banka KB 3 Obr. č Dvojstupňový bankový systém Zdroj:( Belás, 2007, s. 13) Horváthová (2009) vymedzuje význam dvojstupňového bankového systému hlavne v týchto aspektoch - ma najlepšie podmienky na zabezpečenie vnútornej a vonkajšej stability meny, - zabezpečuje stabilitu komerčných bánk, - stimuluje rozvoj finančného trhu, - podporuje efektívne využitie financií, - podporuje aktívne používanie rôznych finančných nástrojov, - poskytuje rôzne finančné služby (Horváthová, 2009, s. 318). Pozícia centrálnej banky a komerčných bánk v dvojstupňovom bankovom systéme Tabuľka č. 3 Kritérium Porovnania Centrálna banka Komerčné banky Pozícia Cieľ Subjekt plniaci menovopolitickú Podnikateľský subjekt s istými funkciu- vrcholný subjekt menovej špecifikami (peniaze ako predmet politiky a regulácie bankového podnikania, atypická štruktúra sektora bilancie, prísna regulácia, založená na dôveryhodnosti Stabilita meny - vnútorná (cenová), dosahovanie zisku pri dodržaní vonkajšia stabilita bankového pravidiel likvidity, bezpečnosti ( 30

31 Funkcie Zdroj:( Medveď, 2012, s. 43) sektora -emisia hotovostných prostriedkov, - výkon menovej politiky, - výkon devízovej politiky, - regulácia a dohľad bankového sektora, - banka štátu, - banka bánk, - dohľad nad platobnými systémami, -Reprezentácia štátu v menovej oblasti akceptovateľné riziká) a stability - finančné sprostredkovanie v užšom slova zmysle, - emisia bezhotovostných peňazí, - zabezpečovanie bezhotovostného platobného styku, - sprostredkovanie finančného investovania na peňažnom a kapitálovom trhu, - ďaľšie finančné služby 2.2. Funkcie a činnosť centrálnej banky Funkcie centrálnej banky, podobne ako aj jej postavenie a nástroje sa postupne vyvíjali a menili v závislosti od vývoja platobných systémov a v nadväznosti na funkcie centrálnej banky (Medveď a kol., 2012, s. 59). Centrálne banky zabezpečujú základné operácie s hotovostnými peniazmi, prevádzajú menovú politiku, operácie s devízovými prostriedkami, regulujú a dohliadajú na bankový systém a vystupujú ako banky bánk a banky štátu. Funkcie sú hlavným dôvodom existencie centrálnych bánk. Centrálna banka Funkcie centrálnej banky v trhovej ekonomike v súčasnosti Emisná činnosť Devízová činnosť Banka bánk Menová politika Zdroj: ( Revenda, 2011, s.33) Regulácia (dohľad ) bánk Obr. č. 2.4 Funkcie CB v trhovej ekonomike Banka štátu 31

32 Emisná činnosť - centrálna banka má vysadené právo na vydávať hotovostné peniaze do obehu a zároveň zodpovedá za ponuku peňazí v ekonomike. Emisia bankoviek a mincí je základnou charakteristikou centrálnej banky (Medveď, 2012, s. 60). V SR sa vyskytujú eurobankovky a euromince emitované inými centrálnymi bankami eurozóny, preto NBS nemá evidenciu o reálnej hodnote a množstve peňazí v obehu. NBS eviduje len eurobankovky a euromince, ktoré sama vzdala do obehu a prijala z obehu. Rozdiel medzi hodnotou vydaných eurobankoviek a euromincí do obehu a prijatých z obehu k určitému dátumu predstavuje kumulovanú čistú emisiu. Celková hodnota kumulovanej čistej emisie k 31. decembru 2011 dosiahla 7,36 mld. EUR a v medziročnom porovnaní vzrástla o 21,6% (v roku 2010 vzrástla o 30,8%). Hodnota položky obeživo, zodpovedajúca podielu NBS na eurobankovkách vydaných Eurosystémom, k 31.decembru 2011 predstavovala 8,1 mld. EUR. viď. tabuľka č. 4 Tabuľka č.4 Štruktúra kumulovanej čistej emisie eurobankoviek a euromincí Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( 32

33 Denný vývoj emisie v roku 2011 takmer kopíruje vývoj v roku 2010, s posunom hodnoty o 1,5 mld. EUR. (graf č.3) Maximálna hodnota emisie v roku 2011 bola už tradične dosiahnutá v predvianočnom období 23. decembra ( 7,5 mld. EUR). Kým pri hodnote emisie takmer celú emisiu predstavovali eurobankovky ( 98,4%), pri množstve emitovaných eurových peňazí bol pomer opačný, eurobankovky predstavovali iba 20,46% z celkového počtu, euromince 79,50% a zvyšnú časť predstavovali zberateľské mince. Graf č. 4: Denný vývoj emisie eurovej hotovosti ( v mld. EUR) Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( V roku 2011 NBS vzdala do obehu viac ako 316 mil. kusov eurobankoviek a y obehu prostredníctvom bánk a čiastočne aj verejnosti prijala viac ako 279 mil. kusov eurobankoviek. Počas roka NBS spracovala viac ako 296 mil. kusov eurobankoviek v zmysle jednotných postupov stanovených ECB pre všetky národné banky eurozóny (http//.nbs.sk/ ). 33

34 Graf č. 5: Štruktúra eurobankoviek spracovaných v roku 2011 Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( Menová politika - predstavuje reguláciu množstva peňazí v ekonomike za určitými cieľmi, medzi ktoré patria predovšetkým podpora cenovej stability. Centrálne banky však nemajú vývoj množstva peňazí v ekonomike ani zďaleka pod plnou kontrolou. Vo vyspelých ekonomikách centrálne banky vykonávajú menovú politiku, a to vo vzťahu ku komerčným bankám, vlastne na medzibankovom trhu. Centrálne banky pri vykonávaní menovej politiky musia rešpektovať zdravie bankového systémufinančnú stabilitu (Revenda, 2011, s. 34). Devízová činnosť- centrálna banka akumuluje devízové rezervy a realizuje s nimi operácie na devízovom trhu. Operácie centrálnej banky s týmito devízovými rezervami majú štyri základné motívy, a to : udržiavanie hodnoty devízových rezerv, zabezpečovanie devízovej likvidity krajiny, zaisťovanie výnosnosti devízových rezerv a ovplyvňovanie vývoja menového kurzu domácej meny prostredníctvom nákupu, resp. predaja domácej menz za zahraničné meny (Revenda, 2011, s. 218). Národná banka Slovenska vo výročnej správe zverejnila, že euro zaznamenalo v roku 2011 viditeľnejšiu volatilitu súvisiacu s problémami s verejnými financiami vo viacerých európskych krajinách a USA. V prvej polovici roka 2011 euro významne 34

35 posilnilo, keď vzrástlo z januárových 1,30 USD/EUR, na májových 1,48 USD/EUR, čo bola jeho najsilnejšia úroveň v roku V druhej polovici roka naopak pod vplyvom problémov v eurozóne oslavovalo a do konca roka sa kurz eura voči doláru priblížil k úrovni 1,30. Rok 2011 uzatváral na úrovni 1,2939 USD/EUR. Národná banka Slovenska spravuje investičné rezervy s cieľom zabezpečovať pozitívny prínos do hospodárskeho výsledku banky. Celková hodnota investičných aktív v zodpovedajúcich výmenných kurzoch a trhových cenách dosiahla ku koncu roka 2011 výšku 13,6 mld. EUR, čo znamená zvýšenie o 5,4% oproti hodnote 12,9 mld. EUR na konci roka Pri správe rezerv sa uplatňujú princípy investičnej stratégie NBS schválené v roku 2008, v rámci ktorých sa v investičnom portfóliu denominovanom v eurách vykonáva štandardné riadenie úrokového rizika pomocou úrokových swapov a kontraktov futures. Výnosnosť tohto portfólia po zohľadnení nákladových úrokov a zabezpečovacích operácií bola za rok ,063%. Investičné portfólio denominované v amerických dolároch v objeme 206,5 mil. USD dosiahlo za rok 2011 oproti príslušnému benchmarku záporný relatívny výnos -0,42% ( http//nbs.sk/ ). Graf č. 6: Investičné portfólio v eurách - členenie investícií podľa krajiny emitenta Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( 35

36 Regulácia a dohľad bánk - regulácia bankového sektora zo strany centrálnej banky má 4 úrovne: - určenie pravidiel podnikania- to znamená, že centrálna banka určuje pravidlá podnikania v bankovom sektore s cieľom minimalizovať jeho rizikovosť, pričom používa nasledovné metódy: napr. určenie kapitálovej primeranosti, určenie pravidiel úverovej angažovanosti, pravidlá likvidity, pravidla vedenia účtovníctva a obchodnej dokumentácie. - povoľovacia činnosť- centrálna banka povoľuje zakladanie bánk na základe presne definovaných pravidiel - vykonávanie bankového dohľadu- kontrola dodržiavania pravidiel podnikania s osobitným dôrazom na dodržiavanie zásad obozretného bankového podnikania, pri zistení nedostatkov centrálna banka ukladá opatrenia na nápravu, napr. ukončenie činnosti, zníženie základného imania o nekrytú stratu, nútená správa, odvolanie vedúceho pracovníka, odobratie licencie, pokuta. - vedenie registra bankových úverov a záruk, to znamená, že centrálna banka vedie register úverov a záruk, ktoré boli poskytnuté podnikateľom zo strany komerčnej banky ak ich zostatok prevyšuje zákonom stanovenú hranicu. Týmto spôsobom centrálna banka obmedzuje riziko viacnásobného použitia záruk (Belás a kol. 2008, s.19-20). Banka bánk - centrálna banka vedie účty ostatným bankám, prijíma vklady, poskytuje úvery, realizuje zúčtovanie medzi jednotlivými bankami a vykonáva dohľad a reguláciu nad komerčnými bankami. Prostredníctvom vkladov komerčných bánk vo forme povinných minimálnych rezerv reguluje centrálna banka objem vkladov s ktorými môžu komerčné banky disponovať. Úvery od centrálnej banky predstavujú emisiu bezhotovostných peňazí (Medveď, 2012, s.60). - prijímanie vkladov- Centrálna banka prijíma prostriedky od domácich bánk a pobočiek zahraničných bánk, a to v domácej mene, poprípade v zahraničných menách. Tieto bezhotovostné vklady - rezervy bánk - predstavujú pre : 1. centrálnu banku jej záväzky voči bankám- sú na strane pasív bilancie centrálnej banky 2. obchodné a ďalšie banky, vrátane pobočiek zahraničných bánk, ich pohľadávky za centrálnu banku - v bilancií týchto bánk ich nájdeme na strane aktív (Revenda, 2011, s. 110). 36

37 Rezervy bánk členíme na tri skupiny, viď. obr. č Členenie bankových rezerv Rezervy bánk Rezervy v domácej mene Povinné minimálne rezervy Dobrovoľné rezervy Rezervy v zahraničnej mene Dobrovoľné rezervy (Povinné minimálne rezervy ) Rezervy pre medzibankové zúčtovanie Poistné rezervy Prevádzkové hotovostné rezervy Ďalšie dobrovoľné rezervy Zdroj: ( Revenda, 2011, s.112) Obr.č Členenie bankových rezerv - poskytovanie úverov - Centrálne banka môže domácim bankám a pobočkám zahraničných bánk poskytovať rôzne druhy úverov, a to predovšetkým v domácej mene. Úvery je možné členiť z viacerých hľadísk, napríklad podľa splatnosti, alebo účelu poskytnutia. Členenie úverov je možné vidieť na obr. č

38 Úvery centrálnej banky Úvery centrálnej banky Krátkodobé úvery na doplnenie likvidity Bežné diskontné úvery Úvery za noc Účelové diskontné úvery Reeskontný úver Úvery v zahraničných menách Krátkodobé núdzové úvery Lombardné úvery Úvery na povinné minimálne rezervy Ďalšie krátkodobé núdzové úvery Krátkodobé hotovostné úvery Úvery od centrálnej banky Dlhodobejšie bezhotovostné úvery Dlhodobejšie hotovostné úvery Zdroj: ( Revenda, 2011, s.114) Obr. č Členenie úverov centrálnej banky - operácie s cennými papiermi - Centrálne banky s obchodnými a ďalšími bankami obchodujú s cennými papiermi. Až na výnimočné prípady krízových situácií, kedy centrálne banky niekedy obchodujú aj s akciami bank a ďalšími subjektmi, napr. dlhopisy, štátne pokladničné poukážky a vlastné poukážky centrálnych bánk. Všetky tranzakcie majú bezhotovostnú podobu. - medzibankový platobný styk a zúčtovanie- Medzibankový platobný styk a zúčtovanie prostredníctvom centrálnej banky prebieha podľa pravidiel, na ktorých koncipovaní sa centrálna banka podieľa rozhodujúcou mierou, samozrejme pri rešpektovaní súvisiacich právnych noriem. V prípade medzibankových zúčtovaniach cez iný systém musí byť pravidlá s centrálnou bankou najprv dohodnuté. Centrálna banka preveruje ich dodržiavanie, a to sama 38

39 alebo prostredníctvom poverenej špecializovanej inštitúcie. V pravidlách medzibankového platobného styku a zúčtovania sú upravené i ďalšie oblasti (Revenda, 2011, s. 110). Medzibankový platobný styk a zúčtovanie Pravidlá medzibankového platobného styku a zúčtovania Inštitucionálna štruktúra Nástroje medzibankového platobného styku Riadenie príslušných účtov Minimálne zostatky na účtoch Meny, v kt. sa vykonávajú tranzakcie Možnosti prístupov k nekrytým platbám Začiatok a koniec účtovného dňa Druhy nosičov dát a príkazov a ich kontrola Informácie o stavoch a tran. na účtoch Dokumentácia a archivácia tranz. a dát Náležitosti, formát a štruktúra dát Medzibankový platobný styk zo zahraničím Obr. č Oblasti upravené pravidlami medzibankového platobného styku a zúčtovania Zdroj: ( Revenda, 2011, s.117) Banka štátu- vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne orgány, samosprávu a niektoré podniky verejného sektoru a pod. Centrálna banka vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh a poskytuje úvery štátnemu rozpočtu (Tkáčová a kol., 2009, s.154). Vedenie účtov pre štát- centrálne banky vedú účty vláde, centrálnym orgánom, poprípade ďalším štátnym subjektom, pričom drvivá väčšina transakcií prebieha bezhotovostne. Pokladničné plnenie štátneho rozpočtu - vedenie účtov pre štát úzko súvisí s pokladničným plnením štátneho rozpočtu, kedy centrálna banka v prospech a na ťarchu príslušných účtov prevádzajú na poverenie štátu a podľa jeho dispozície operácie v rámci bežného hospodárenie štátneho rozpočtu v danom finančnom roku. Správa štátneho dlhu- Medzi základné činnosti spojené so správou štátneho dlhu patrí organizácia a zabezpečovanie emisie štátnych cenných papierov, výplaty úrokov a umorovanie štátneho dlhu (Revenda, 2010, s ). 39

40 2.3.Eurosystém a Európska centrálna banka Eurosystém Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť tak kúpnu silu eura. Zabezpečenie cenovej stability je najdôležitejším príspevkom, ktorým môže menová politika napomáhať pri vytváraní priaznivého ekonomického prostredia a zabezpečovaní vysokej úrovne zamestnanosti. V rámci jednotnej menovej politiky oznámila ECB presnú definíciu svojho hlavného cieľa. Cenová stabilita bola definovaná ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako dve percentá, pričom cieľom je udržať cenovú stabilitu zo strednodobého hľadiska. Eurosystém závisí od bezpečného fungovania bankového systému, ktorého prostredníctvom sa môžu uskutočňovať menovopolitické obchody. Ako kanál menovopolitických transakcií zameraných na dodanie alebo odčerpanie likvidity z euro oblasti môže slúžiť až 8000 úverových inštitúcií (komerčné banky, sporiteľne alebo iné finančné inštitúcie) v členských štátoch. Eurosystém má preto eminentný záujem na efektívnom fungovaní a stabilite bankového systému. Je len prirodzené, že monitoruje vývoj v bankovom sektore, aj keď zodpovednosť za bankový dohľad naďalej zostáva v rukách národných orgánov ( Základné úlohy Eurosystému určuje a vykonáva menovú politiku v eurozóne, vykonáva devízové obchody, uschováva a spravuje oficiálne rezervy štátov eurozóny, vydáva bankovky v eurozóne, podporuje hladký chod platobných systémov. Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) sa skladá z: Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk (NCB) všetkých 27 členských štátov Európskej únie (EÚ). Štáty resp. národné centrálne banky štátov, ktoré nepriali euro sú taktiež súčasťou ESCB, či už vzhľadom na ich samotné funkcie (Dánsko a Spojené kráľovstvo) alebo vzhľadom na pridanú výnimku. Výnimka je platná pre Švédsko a 7 z 12-tich členských štátov, ktoré sú súčasťou EÚ od mája V to značí, že tieto krajiny ešte vždy majú vlastnú národnú menu, trvalo realizujú vlastnú monetárnu politiku a ich centrálne banky si zatiaľ ponechávajú svoju samostatnosť v otázkach monetárnej politiky. Okrem toho to značí o tom, že sa 40

41 nezúčastňujú na východiskových činnostiach menovej únie, ako je napr. výkon menovej politiky eurozóny. Krajiny, resp. centrálne banky krajín, ktoré nepatria do eurozóny sa však napriek tomu snažia zachovať funkcie zamerané na cenovú stabilitu. Z členstva v ESCB zároveň vyplýva rôzna miera aktívnej spolupráce s Eurosystémom vo viacerých oblastiach, ako napr. účasť v platobnom systéme TARGET2 a podpora zberu štatistických údajov. Mechanizmus výmenných kurzov (ERM II) poskytuje rámec na súčinnosť s Eurosystémom v oblasti monetárnej a kurzovej politiky. Inštitucionálnym spoločenstvom pre tento typ spolupráce je Generálna rada Európskej centrálnej banky. Zmluva o založení spoločenstva je právnym základom Európskeho systému centrálnych bánk (Zmluva o fungovaní Európskej únie, s účinnosťou ) a Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatút ESCB). Zmluva zveruje ESCB všeobecne výkon úloh centrálnej banky pre euro. Stanovy ESCB presnejšie stanovujú súvisiace úlohy a funkcie ECB a národných centrálnych bánk. Tabuľka č. 5 Zdroj: autor Centrálne banky štátov európskej únie National Bankt wan Belgie Bulgarian National Bank Česka národní Banka Danmarks NationalBank Deutche Bundesbank Eesti Pank Central Bank and Financial Services Authority of Ireland Bank of Greece Bankco de Espaňa Banque de France Central Bank of Cyprus Litvijas Banka Lietuvos bankas Banque centrale do Luxembourg Magyar nemzety Bank Central Bank of Malta De Nederlandsche Bank Oesterreichische Nationalbank Narodowy Bank Polski Banco de Portugal Banka Naţională a României Banka Slovenije Národná Banka Slovenska Finlands Bank Sveriges Riksbank Bank of England Banka d Italia National Bankt wan Belgie 41

42 Európska centrálna banka ECB je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Jej dôležitou a hlavnou úlohou je stabilizovať a udržiavať kúpnu silu eura a tým i cenovú stabilitu v eurozóne. Európska centrálna banka (ECB) od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne - druhej najväčšej ekonomike na svete po USA. Európska centrálna banka vznikla na právnom základe jednotnej menovej politiky zakotvenom v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Na základe tejto stanovy bola k založená ECB a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Je centrom Eurosystému a ESCB. ECB a národné centrálne banky spoločne vykonávajú zverené povinnosti (Mandel, 2003, s ). Najväčším rozhodovacím orgánom je Riadiaca rada ECB (Governing Council). Riadiaca rada ECB pozostáva z guvernérov centrálnych bánk členských štátov európskej menovej únii a členov Výkonnej rady ECB ( Executive Board.) Riadiaca rada ECB prijíma rozhodnutia potrebné na zabezpečenie bezproblémového fungovania európskeho systému centrálnych bánk ako celku. Jej úlohou je tiež definovať a formulovať jednotnú menovú politiku. Riadiaca rada ECB vypracúva aj smernice. Jej zasadnutia sa konajú dvakrát mesačne. Na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa menovej politiky je potrebný súhlas väčšiny členov Riadiacej rady ECB, pričom každý má jeden hlas. V prípade nerozhodného hlasovania má prezident rozhodujúci hlas. ECB má každoročne predkladať správu o svojej činnosti Európskemu parlamentu, Rade EÚ, Európskej komisii a Európskej rade. Prezident ECB osobne predkladá výročnú správu Rade EÚ a Európskemu parlamentu. V prípade potreby prezident a ďalší členovia Výkonnej rady ECB môžu riešenie jednotlivých problémov konzultovať s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu (Menbere, 2009, s ). Výkonná rada realizuje menovú politiku v súlade s rozhodnutiami a smernicami vypracovanými a prijatými Riadiacou radou ECB. Vydáva tiež zodpovedajúce inštrukcie pre jednotlivé centrálne banky. Skladá sa z prezidenta ECB, viceprezidenta a z ďalších štyroch členov. Na zasadnutiach Výkonnej rady ECB má každý člen jeden hlas. Počas obdobia transformácie orgánom s rozhodovacími právomocami je aj tzv. Hlavná rada (General Council), ktorá pozostáva z členov Riadiacej rady ECB a guvernérov 42

43 centrálnych bánk tých členských štátov EÚ, ktoré nevstúpili do menovej únie. Hlavná rada je zodpovedná za časť aktivít, za ktoré predtým zodpovedal Európsky menový inštitút. Majetok Európskej centrálnej banky Základné imanie ECB má pôvod od národných centrálnych bánk členských štátov EÚ. Jeho objem predstavuje ,58 (k 29. decembru 2010). Podiely národných centrálnych bánk na ZI sa určujú na základe kľúča, ktorý vychádza z podielu samotných krajín na celkovom počte obyvateľov a HDP EÚ. Tieto dva faktory majú rovnakú váhu. ECB podiely upravuje každých päť rokov a vždy pri vstupe novej členskej krajiny do EÚ. Kľúč sa upravuje na základe informácii Európskej komisie (Sipko, 1999, s ). Od začiatku 3. etapy hospodárskej a menovej únie 1. januára 1999 bol kľúč na upisovanie ZI upravený 4-krát. Päťročné úpravy boli vykonané 1. januára 2004 a 1. januára 2009; ďalšie úpravy sa vykonali 1. mája 2004 (pri vstupe Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do EÚ) a 1. januára 2007 (pri vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). S účinnosťou od 29. decembra 2010 zvýšila ECB svoje upísané ZI z 5,76 mld. na 10,76 mld. (tlačová správa ECB zo 16. decembra 2010). Podľa dohody splatia národné centrálne banky krajín eurozóny svoj dodatočný príspevok k základnému imaniu v troch splátkach. Prvá splátka sa uskutočnila 29. decembra 2010 a druhá 28. decembra Posledná splátka bola uhradená 27. decembra Po uhradení tejto splátky dosahuje základné imanie splatené v prospech ECB zo strany národných centrálnych bánk eurozóny ,35 a má nasledujúce zloženie: Príspevok národných centrálnych bánk krajín eurozóny k základnému imaniu ECB NCB 43 Podiel (%) Splatené základné imanie ( ) Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique 2, ,68 Deutsche Bundesbank 18, ,43 Eesti Pank 0, ,80 Banc Ceannais na héireann/central Bank of Ireland 1, ,24 Bank of Greece 1, ,06 Banco de España 8, ,51 Banque de France 14, ,48

44 Príspevok národných centrálnych bánk krajín eurozóny k základnému imaniu ECB NCB Podiel Splatené základné (%) imanie ( ) Banca d Italia 12, ,14 Central Bank of Cyprus 0, ,14 Banque centrale du Luxembourg 0, ,75 Central Bank of Malta 0, ,32 De Nederlandsche Bank 3, ,12 Oesterreichische Nationalbank 1, ,70 Banco de Portugal 1, ,65 Banka Slovenije 0, ,10 Národná banka Slovenska 0, ,76 Suomen Pankki Finlands Bank 1, ,48 Spolu 69, ,35 Národné centrálne banky desiatich členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB súvisiacich s ich účasťou v Európskom systéme centrálnych bánk len malú časť upísaného základného imania. Od 29. decembra 2010 tento príspevok predstavuje 3,75 % ich celkového podielu na upísanom základnom imaní. Základné imanie splatené v prospech ECB zo strany národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny dosahuje objem ,25 a má nasledujúce zloženie: Príspevok národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny k základnému imaniu ECB ( NCB Podiel (%) Splatené základné imanie ( ) Българска народна банка (Bulharská národná banka) 0, ,50 Česká národní banka 1, ,06 Danmarks Nationalbank 1, ,44 Latvijas Banka 0, ,91 Lietuvos bankas 0, ,12 Magyar Nemzeti Bank 1, ,99 Narodowy Bank Polski 4, ,66 Banca Naţională a României 2, ,44 Sveriges Riksbank 2, ,47 Bank of England 14, ,65 Spolu 30, ,25 44

45 Úverové uvoľňovanie Likvidné uvoľňovanie 3. Popis a zhodnotenie aktuálnych trendov menovej politiky centrálnych bánk Rok 2011 bol výrazne poznačený prehĺbením sa dlhovej krízy niektorých krajín eurozóny. Nepriaznivý vývoj v Európe sa prejavil v zhoršení situácie na globálnych finančných trhoch. Zmiernenie priniesli až neštandardné menovopolitické opatrenia Európskej centrálnej banky. Tabuľka č. 6 Prehľad tradičných a netradičných opatrení ECB a Fedu Opatrenia Európska centrálna banka Federálny rezervný systém Tradičné opatrenia, modifikácia tradičných opatrení Zníženie základných úrokových sadzieb áno, na 1% (od mája 2009 do júla 2012) áno, na 0 0,25% (od konca roku 2008) Explicitný prísľub o udržaní nízkej úrovne úrokových sadzieb Nie áno (do konca roku 2014) Repo tendre s plným uspokojením požiadaviek likvidity Áno Nie Dlhodobé refinančné operácie Áno Áno Modifikácia podmienok jednodňových refinančných obchodov (resp. diskontného okienka) Nie Rozšírenie okruhu protistrán Akceptovanie nelikvidných cenných papierov ako kolaterálu Pôžička vládnych dlhopisov výmenou za nelikvidné cenné papiere Dohody o menových swapoch s ostatnými centrálnymi a obchodnými bankami Áno Netradičné opatrenia Áno nie áno áno, program TAF (Term Auction Facility) áno (hlavne o sprostredkovateľské subjekty finančného trhu) áno áno, program TSLF (Term Securities Lending Facility) áno Priama alebo nepriama intervencia vo vybranom sektore finančného trhu áno, programy CBPP 1,2 (Covered Bond Purchase Programme 1,2) a sčasti SMP (Securities Markets Programme) áno, programy AMLF, MMIFF, a ostatné nákupy sekuritizovaných obligácií 45

46 Kvantitatívne uvoľňovanie Priame poskytnutie likvidity finančným sprostredkovateľom a širšiemu okruhu investorov a dlžníkov nie áno, programy CPFF, PDCF, TALF, transakcie Maiden Lane Priamy nákup štátnych dlhopisov alebo štátom garantovaných cenných papierov. oficiálne nie, ale program SMP zahrňuje nákup vládnych dlhopisov členských štátov eurozóny na sekundárnom trhu áno, 2 kolá kvantitatívneho uvoľňovania Zdroj: autor Globálny hospodársky rast a rast eurozóny sa v roku 2011 citeľne spomalili. Priemerný medziročný rast na Slovensku bol tiež nižší ako v predchádzajúcom roku, úrovňou 3,3% však značne prevyšoval priemer za eurozónu (1,4%). Tá v poslednom štvrťroku 2011 zaznamenala medzištvrťročný pokles hrubého domáceho produktu. Nepriaznivá situácia na trhu práce sa medziročne zmiernila, zamestnanosť na Slovensku sa čiastočne zvýšila. Miera nezamestnanosti bola však naďalej vysoká, čo sa prejavilo v zápornom príspevku domácej spotreby k tvorbe hrubého domáceho produktu. Hospodársky rast na Slovensku i eurozóne bol ťahaný zahraničným dopytom. Inflácia sa pohybovala nad úrovňou 2%, na Slovensku dosiahol priemer za rok 2011 hodnotu 4,1%. Hlavným zdrojom zvýšenia cien bol rast cien ropy a poľnohospodárskych komodít, následná úprava regulovaných cien a fiškálna konsolidácia založená na zvýšení daní a zavedení nových poplatkov. Centrálne banky sa snažia túto situáciu nejakým spôsobom korigovať, pristúpili k protikrízovým opatreniam ako napríklad znižovanie úrokových sadzieb alebo priamy nákup štátnych dlhopisov Úroková sadzba Európskej Centrálnej Banky V roku 2011 sme boli svedkami štyroch zmien v nastavení menovopolitických sadzieb ECB. Po takmer dvoch rokoch udržiavania úrokových sadzieb na historicky najnižšej úrovni sa Rada guvernérov v apríli 2011 rozhodla o zvýšení sadzieb o 25 bázických bodov. V júli 2011 nasledovalo ďalšie zvýšenie o 25 bodov, čím sa základná úroková sadzba dostala na úroveň 1,5 %. Tieto rozhodnutia boli reakciou na rastúce riziko neplnenia inflačného cieľa. Koncom roka však z dôvodu rastúcej nestability na trhu eurozóny ECB rozhodla o opätovnom uvoľnení menovej politiky. V novembri a decembri sa menovopolitické sadzby kumulatívne znížili o 50 bázických bodov, čím sa základná úroková sadzba dostala spať na úroveň 1%. 46

47 sadzba jednodňových strerilizačných operácií 0,25% a sadzba jednodňových refinančných operácií 1,75% Graf č. 7 : Úrokové sadzby ECB a úroková sadzba jednodňových obchodov do r Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( V boji s krízou Európska centrálna banka v júli 2012 znížila hlavnú úrokovú sadzbu o 0,25 bázických bodov na 0,75 %. Sadzba tak dosiahla najnižšiu úroveň od zavedenia eura. V reakcii na ECB úroky znížila aj Británia a Čína, aj napriek tomu, že šance na koordinované opatrenia boli nízke. Prvý raz sa hlavná úroková sadzba dostala pod jednopercentnú hranicu. Takéto rozhodnutie analytikov neprekvapilo, očakávali ho pre dlhodobejší pokles ekonomiky v eurozóne. Dokonca predpokladali dvojnásobný pokles. Zníženie kľúčových sadzieb má podľa Európskej centrálnej banky pomôcť pri riešení krízy. Šéf ECB Mario Draghi hovorí, že ECB prijala štandardné aj neštandardné monetárne opatrenia. Všetky neštandardné opatrenia sú dočasné. Aj naďalej si ECB zabezpečuje kapacitu na udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte ( 47

48 Ďalšia sadzba, ktorá klesla, sa vzťahuje na jednodňové refinančné operácie, po novom je 1,5-percentná. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie padla až na nulu. To fakticky povzbudzuje banky, aby si navzájom poskytovali jednodňové úvery. Nová výška úrokových sadzieb ECB sadzby platné od 11. júla Jednodňové refinančné operácie 1,50% (predtým 1,75%, od decembra 2011), hlavné refinančné operácie 0,75% (predtým 1%, od decembra 2011), jednodňové sterilizačné operácie 0% (predtým 0,25%, od decembra 2011) ( Graf č. 8: Vývoj základnej úrokovej sadzby ECB od r Zdroj: Základná úroková sadzba ECB [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: 48

49 Rada guvernérov na svojom zasadnutí 7. marca na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy rozhodla, že kľúčové úrokové sadzby ECB ponechá na nezmenenej úrovni. Miera inflácie HICP sa podľa očakávaní ďalej znížila a vo februári klesla pod úroveň 2 %. V horizonte relevantnom z hľadiska menovej politiky by inflačné tlaky mali zostať obmedzené. Tempo menovej expanzie je aj naďalej nevýrazné. Inflačné očakávania v eurozóne zostávajú pevne ukotvené na úrovni zodpovedajúcej cieľu Rady guvernérov udržiavať mieru inflácie v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. To umožňuje, aby nastavenie menovej politiky zostalo akomodačné. Dostupné údaje naďalej signalizujú, že útlm hospodárskej aktivity v eurozóne pokračuje aj na začiatku roka 2013, hoci viaceré ukazovatele vykazujú známky stabilizácie, aj keď na nízkej úrovni. Hospodársku aktivitu však bude naďalej spomaľovať nevyhnutný proces úprav bilancií vo verejnom i súkromnom sektore. Neskoršie v roku 2013 by sa mala hospodárska aktivita začať postupne oživovať, k čomu by mal prispievať rast svetového dopytu a akomodačné nastavenie menovej politiky. V záujme zvýšenia dôvery je nevyhnutné, aby vlády pokračovali v zavádzaní štrukturálnych reforiem, nadviazali na pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a napredovali v reštrukturalizácii finančného sektora ( Úroková sadzba Federal Reserved System Americká centrálna banka (FED) v r.2008 rozhodla o bezprecedentnom znížení základnej úrokovej sadzby na rekordné minimum nula až 0,25 percenta zo súčasnej úrovne jedného percenta. Po dvojdennom zasadaní banka taktiež oznámila, že ekonomiku sužovanú už rok ťažkou recesiou podporí i pomoc všetkých ďalších dostupných nástrojov menovej politiky. Fed týmto krokom znížil cieľovú úroveň pre sadzbu "na federálne fondy", teda na jednodenné úvery na medzibankovom trhu. Táto sadzba ovplyvňuje všetky ostatné úverové náklady v ekonomike a ich zníženie by malo podporiť ekonomickú aktivitu. Analytici finančných trhov väčšinou očakávali, že Fed zníži sadzbu len na 0,5 percenta a skôr oznámi niektoré neštandardné kroky ( V roku 2009 napriek výrazným signálom o vzostupe konjunktúry v Spojených štátoch sa vedenie americkej centrálnej banky rozhodlo ponechať základnú úrokovú sadzbu v rozmedzí nula až 0,25 %. Federálny výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC) Fedu, ktorý rozhoduje o sadzbách, uviedol, že vzhľadom na stav ekonomiky zostanú úroky dlhší čas ešte na mimoriadne nízkej úrovni. 49

50 Mimoriadne nízke úroky schválilo vedenie Fedu pred rokom v decembri. Bola to jeho reakcia na najťažšiu hospodársku krízu v USA a vo svete po druhej svetovej vojne. Predseda Fedu Ben Bernanke nedávno konštatoval, že rozsah nevyužívaných výrobných kapacít, vysoká nezamestnanosť a stabilné inflačné očakávania sú najdôležitejšími faktormi nízkeho vzostupu cien v blízkej budúcnosti. Slabá inflácia dovoľuje centrálnej banke, aby zachovala nízke úroky, ktoré sú dôležité pre ešte krehké zotavovanie sa najväčšej ekonomiky sveta ( Graf č. 9: Vývoj úrokovej sadzby Federal Reserved System Zdroj: Eurostat Tabuľka č. 7 Vývoj základnej úrokovej sadzby FED od r Zdroj: Eurostat 50

51 3.3. Nákup štátnych dlhopisov ECB Európska centrálna banka prostredníctvom národných centrálnych bánk, uskutočňuje menovú politiku aj pomocou viacerých neštandardných nástrojov menovej politiky. Vzhľadom na pretrvávajúci problém nadmernej zadlženosti krajín eurozóny pokračoval program nákup vládnych dlhopisov vybraných krajín národnými centrálnymi bankami. Okrem už pôvodne zahrnutých štátnych dlhopisov tzv. periférnych krajín- írskych, gréckych a portugalských, boli do programu zahrnuté aj španielske a talianske štátne dlhopisy. S cieľom znižovania vplyvu týchto intervencií ECB realizovala operácie na sťahovanie dodatočnej likvidity a zabezpečovala neutralizáciu možného menového vplyvu tohto programu. K operatívnym krokom pristúpila aj ECB, ktorá 10. mája 2010 spustila program pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme - SMP). Cieľom programu bolo formou sekundárnych nákupov štátnych cenných papierov obnoviť fungovanie dlhopisových trhov a ozdraviť transmisný mechanizmus. ECB definovala tento program ako dočasný, s vopred nestanovenou dobou trvania a bez vopred ohlásenej sumy nakúpených aktív. Keďže cieľom programu bolo podporiť dlhopisový trh a ozdraviť transmisný mechanizmus a nie refinancovať bankový sektor, ECB podporujúca svoj prvotný cieľudržiavať cenovú stabilitu, pristúpila k pravidelnému týždennému sterilizovaniu finančných prostriedkov rovnajúcich sa objemu čistých nákupov v rámci programu SMP ( Počas roku 2011 došlo niekoľkokrát k situácii, keď sa stanovený objem likvidity dodanej prostredníctvom programu SMP nepodarilo stiahnuť. ECB po prvom prípade nedostatočného dopytu pristúpila k analýze príčin. Nenaplnenie sterilizačného objemu sa však zopakovalo už iba dvakrát, naposledy v novembri ECB začala program masívnym nákupom dlhopisov, ktoré výrazne stlačili ich výnosy nadol, no neskôr aplikovala tzv. pasívny prístup- realizáciu občasných nákupov v kompetencii národných centrálnych bánk. Aby ECB zvýšila efekt nákupného programu, zmenila koncom roku 2011 pasívny prístup nákupov na tzv. intervenčný. Počas apríla až júla 2011 ECB nevyvíjala na dlhopisovom trhu žiadnu aktivitu. Spready sa počas tohto obdobia výrazne rozširovali, ovplyvnené vysokou zadlženosťou 51

52 periférnych krajín, informáciami o neplnení úsporných opatrení, ako aj inými správami ekonomického a politického charakteru. Tento vývoj nastal nielen v krajinách, ktoré čerpali finančnú pomoc (Grécko, Írsko, Portugalsko), ale aj na výrazne väčších trhoch v Taliansku a Španielsku. Na túto situáciu reagovala ECB v auguste 2011 a opätovne začala s intervenčnými nákupmi prostredníctvom programu SMP (často označované ako druhá vlna SMP). Centrálne banky eurozóny boli aktívne v rámci tohto programu až do konca roku V prvom štvrťroku 2012 efekt programu, spôsobený aj komplikovanou situáciou v Grécku, prudko klesal, a preto ECB pristupovala k intervenčným nákupom už zriedkavo až do absolútneho utlmenia aktivity od marca 2012 ( Graf č. 10,11: Spready štátnych dlhopisov pozn: ( v bázických bodoch ) pozn: Výška spreadov predstavuje rozdiel výnosov desaťročných štátnych dlhopisov príslušnej krajiny a výnosov desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov. Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( Dôsledky dlhodobej zadlženosti v Grécku na nevyhnutnosť riešiť vzniknutú situáciu iným spôsobom aj po druhej finančnej výpomoci poskytnutej tejto krajine vytláčali výnosy gréckych, ako aj iných periférnych dlhopisov na historické maximá. Táto situácia pretrvávala až do schválenia, resp. realizácie programu zapojenia súkromného sektora do riešenia krízy v marci 2012, ktorá konečne finančné trhy uspokojila. 52

53 Graf č. 12: Kumulatívna čistá suma nakúpených štátnych dlhopisov v rámci programu SMP v (mil. EUR ) Zdroj: Biatec 10/2012 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Graf č. 13: Výnosy vybraných referenčných 10-ročných dlhopisov ( v % p.a. ) Zdroj: Biatec 10/2012 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Hoci to nebolo primárnym cieľom, nasledujúce kroky ECB pomohli zvýšiť likviditu na periférnom dlhopisovom trhu. V decembri 2011a následne vo februári 2012 sa bankový sektor eurozóny refinancoval v ECB prostredníctvom dvoch 3 ročných dlhodobejších operácií v celkovej sume presahujúcej 1 bilión EUR. Je nepochybné, že tieto prostriedky protistrany, čiastočne použili aj na nákup štátnych dlhových aktív (pravdepodobne predovšetkým domácich), čo do určitej miery pôsobilo na stláčanie výnosov periférnych dlhopisov. Paralelne s uskutočnením týchto extrémne dlhých refinančných operácií ECB utlmovala 53

54 intervencie v rámci programu SMP až do absolútnej pasivity pretrvávajúcej až do oficiálneho ukončenia programu. K ďalšiemu kroku pristúpila ECB v júli 2012, keď znížila depozitnú úrokovú sadzbu na nulová úroveň. Výnosy dlhopisov tzv. core krajín po tomto kroku centrálnej banky klesli do záporných hodnôt až po splatnosti tri roky vrátane. Záujem investorov sa preto začal sústreďovať smerom na tzv. semi- core trh, prípadne až na periférny trh, v snahe dosiahnuť aspoň minimálnu úroveň výnosov. Tabuľka č. 8 Vybrané ukazovatele krajín eurozóny Zdroj: Biatec 10/2012 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Program SMP bol ukončený na septembrovom zasadnutí Rady guvernérov. ECB zároveň ohlásila nový program priameho nákupu štátnych dlhových aktív so splatnosťou 1 až 3 roky s názvom priame menové transakcie (Outright Monetary Transactions - OMT). Názory trhu na efekt programu SMP nie sú jednoznačné. Jedným z hlavných dôvodov pochybností je s najväčšou pravdepodobnosťou absencia presnejšej kvantifikácie hranice, pri ktorej dochádza k spusteniu intervencií. Za negatívnu stránku programu sa rovnako považuje transparentnosť, keď si trh na jednej strane nebol istý či pri narastajúcich tlakoch na dlhopisovom trhu ECB na tento trh vstúpi, čo nervozitou ešte zvyšovalo. Voľnejší rámec programu navyše vytváral priestor pre špekulatívne konanie protistrán zapojených do programu a účasť v programe sa pre ne stala vysoko ziskovou aktivitou. Podľa účastníkov trhu bola nevýhodou aj skutočnosť, že ECB bola na trhu jediným subjektom, ktorý ho mohol 54

55 svojimi krokmi stabilizovať. Ak by sme však efekt program SMP chceli posúdiť komplexne, museli by sme prihliadať aj na skutočnosť, že výnosy periférnych dlhopisov by pravdepodobne dosahovali podstatne vyššie úrovne v prípade, ak by program vôbec nebol spustený ( Graf č. 14: Vybrané výnosové krivky periférnych štátnych dlhopisov pred spustením programu SMP a v čase jeho ukončenia Zdroj: Biatec 10/2012 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Kvantitatívne uvoľňovanie Fed-u Po krachu americkej banky Lehman Brothers v septembri 2008 sa na finančnom trhu rozpútala panika. Krachom banky sa vymazali stovky miliárd dolárov aktív, a žiadna finančná inštitúcia si nebola istá svojim osudom. Do hry museli zasiahnuť vlády a centrálne banky. Najefektívnejšia reakcia prišla zo strany amerického Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý nielenže znižoval úrokové sadzby, ale začal aj s kvantitatívnym uvoľňovaním (QE). QE I. Kvantitatívne uvoľňovanie sa definuje ako zvyšovanie peňažnej zásoby zvýšením bankových rezerv zvyčajne cez nákup aktív. Po tom, ako vznikla finančná kríza, tak mnoho bánk zistilo, že to, čo držali predtým ako kvalitné aktíva, sa zmenilo na aktíva toxické. Skutočne mnoho hypotekárnych cenných papierov a úverov muselo byť preklasifikovaných ako úvery rizikové. To znamená, že bankám hrozia z ich držby veľké straty. A keďže v čase 55

56 paniky nikto nevedel, ako sú na tom ostatné finančné inštitúcie, tak úverový trh zamrzol a banky si prestali požičiavať úplne. A práve v tomto čase vstúpil na trh Fed so svojim kvantitatívnym uvoľňovaním. Jeho hlavnou prioritou bolo opäť sfunkčniť úverový trh. Na výber mal dve možnosti nechať banky skrachovať alebo ich zachrániť. Rozhodol sa spraviť to druhé. Spravil to pomocou kvantitatívneho uvoľňovania, a to tak, že od bánk odkúpil toxické aktíva, za čo im zaplatil elektronickou hotovosťou. Kvantitatívne uvoľňovanie I. bolo jednoznačným krátkodobým úspechom. Fed svojim konaním vlastne zachránil banky pred krachom, keď vymenil ich problematické aktíva bánk za hotovosť. Banky dostali peniaze, avšak z dôvodu stále problematického finančného trhu ich držali v rezervách na bilančnej sume Fedu. Jednoducho situácia bola príliš riziková na to, aby s nimi robili čokoľvek iné. Preto, aj keby sme mohli nazvať QE I. ako tlačenie peňazí, nie je tomu celkom tak. Nové peniaze do ekonomiky neprišli v takej miere, ako sa často prezentuje. Jediné, čo sa zmenilo, bola výmena zlých aktív bánk za hotovosť. Banky teda boli zachránené na úkor nafúknutej bilancie Fedu. Ten verí, že po čase, keď sa situácia stabilizuje, bude schopný predať nakúpené cenné papiere so ziskom. QE I. spravilo svoju prácu, avšak neprinieslo to, v čo Fed dúfal obnovu ekonomiky. Napriek mohutnej intervencii ako zo strany vlády a Fedu, je skutočná ekonomická výkonnosť USA stále mizerná. Od oficiálneho konca recesie, v júni 2009, reálne HDP narástlo o drobné 3%, čo je menej ako polovica priemerného ekonomického rastu na úrovni 6,6% v porovnateľných obdobiach. A z tohto nárastu tvoria investície do zásob až 2/3. Oveľa dôležitejším číslom ako je HDP, ktoré odzrkadľuje aj nárast zásob, sú preto konečné reálne predaje. Tie ukazujú práve HDP znížený o zásoby. Toto číslo narástlo o malých 1,1% oproti nárastu 4,5% v porovnateľných obdobiach. Ekonomika však musí rásť minimálne o nárast populácie, ináč sa znižuje životná úroveň. Z tohto pohľadu narástli konečné reálne predaje na hlavu o 0,2%, čo je omnoho menej ako 3,2% v porovnateľných povojnových obdobiach. Zdá sa tak, že americká ekonomika má štrukturálny problém a nie cyklický, ako sa domnieva Fed. Bez toho, aby sa vyriešil problém gigantického dlhu sa nezdá byť pravdepodobné, že ekonomický rast sa môže zrýchliť. Avšak Fed predpokladá, že je to možné ( 56

57 QE I. spravilo svoju prácu, avšak neprinieslo to, v čo Fed dúfal obnovu ekonomiky. Napriek mohutnej intervencii ako zo strany vlády a Fedu, je skutočná ekonomická výkonnosť USA stále mizerná. Od oficiálneho konca recesie, v júni 2009, reálne HDP narástlo o drobné 3%, čo je menej ako polovica priemerného ekonomického rastu na úrovni 6,6% v porovnateľných obdobiach. A z tohto nárastu tvoria investície do zásob až 2/3. Oveľa dôležitejším číslom ako je HDP, ktoré odzrkadľuje aj nárast zásob, sú preto konečné reálne predaje. Tie ukazujú práve HDP znížený o zásoby. Toto číslo narástlo o malých 1,1% oproti nárastu 4,5% v porovnateľných obdobiach. Ekonomika však musí rásť minimálne o nárast populácie, ináč sa znižuje životná úroveň. Z tohto pohľadu narástli konečné reálne predaje na hlavu o 0,2%, čo je omnoho menej ako 3,2% v porovnateľných povojnových obdobiach. Graf č. 15 Skutočné konečné predaje ( v bil. dolárov) Zdroj: Kvantitatívne uvoľňovanie [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Zdá sa tak, že americká ekonomika má štrukturálny problém a nie cyklický, ako sa domnieva Fed. Bez toho, aby sa vyriešil problém gigantického dlhu sa nezdá byť pravdepodobné, že ekonomický rast sa môže zrýchliť. Avšak Fed predpokladá, že je to možné. QE II. 3. novembra 2010 ohlásila Komisia pre operácie na voľnom trhu (FOMC) nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Fed bude postupne nakupovať vládne dlhopisy v hodnote približne $75 mld. mesačne, v celkovom objeme $600 miliárd a to po dobu 8 mesiacov. Už 57

58 teraz sa Fed stal najväčším vlastníkom amerických dlhopisov a tento podiel by mal ešte zväčšiť. Existuje však obrovský rozdiel medzi QE I. a QE II. Prvé kvantitatívne uvoľňovanie bolo zamerané na vyčistenie bilancii bankového sektora, druhé QE je však zamerané na podporu ekonomiky, ktorej výkonnosť je patetická. Očakávania Fedu od QE II. by sme mohli zhrnúť nasledovne: Podpora spotreby Tým, že Fed bude kupovať dlhopisy, tak zníži ich výnosy, ktoré majú inverzný vzťah k cene. Efekt sa prejaví na celom spektre finančných nástrojov a celkovo sa v ekonomike znížia úrokové sadzby. Úvery sa stanú dostupnejšie. Podporí sa tak investovanie a spotreba s následným pozitívnym efektom na HDP a zamestnanosť. Zvýšenie inflačných očakávaní Asi najväčším postrachom Fedu je deflácia. Tým, že pokračuje v neortodoxnej uvoľnenej monetárnej politike, tak zvyšuje inflačné očakávania. Zvýšením inflačných čakávaní sa znižuje reálna úroková sadzba, čo je vlastne nominálna sadzba mínus očakávaná úroková sadzba. Zníženie reálnej úrokovej sadzby opäť podporí prvý bod s následnými pozitívnymi vplyvmi na ekonomiku. Efekt bohatstva Tým, že Fed zvýši nákupy dlhopisov, tak zvýši ich cenu a investori dosiahnu účtovný zisk. Zvýši sa tak bohatstvo. Toto platí aj pre akcie, keďže Fed zabezpečuje masívne zvýšenie likvidity v systéme, čo má za následok špekulácie na ďalší rast aktív. Celkovo chce Fed docieliť, aby sa ľudia cítili bohatšími, čím budú viac míňať. Oslabenie dolára So zvýšenými inflačnými očakávaniami súvisia aj očakávania znehodnotenia amerického dolára. QE sa preto nepriamo snaží oslabiť americký dolár. Slabší dolár by mal za následok potenciálne vyšší export a tak by podporil ekonomiku ( ). 58

59 3.5. Účinky netradičných opatrení centrálnych bánk na makroekonomické ukazovatele v SR Vplyv opatrení na infláciu Rada guvernérov na svojom zasadnutí 7. februára na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy rozhodla, že kľúčové úrokové sadzby ECB ponechá na nezmenenej úrovni. Miera inflácie HICP sa podľa očakávania ďalej znížila a predpokladá sa, že v nasledujúcich mesiacoch klesne pod úroveň 2 %. V horizonte relevantnom z hľadiska menovej politiky by mali inflačné tlaky zostať obmedzené. Tempo menovej expanzie je aj naďalej nevýrazné. Strednodobé až dlhodobejšie inflačné očakávania pre eurozónu zostávajú pevne ukotvené na úrovni zodpovedajúcej cieľu Rady guvernérov udržiavať mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. To umožňuje, aby nastavenie menovej politiky zostalo akomodačné. Očakáva sa, že ekonomika eurozóny bude oslabená aj začiatkom roka Ročná miera inflácie HICP v eurozóne v januári 2013 dosiahla 2,0 %, čo predstavuje pokles z 2,2 % v novembri a decembri a z 2,5 % v októbri. Na základe súčasných cien ropných futures sa očakáva, že miera inflácie v nasledujúcich mesiacoch ďalej klesne pod úroveň 2 %. Vzhľadom na nízku hospodársku aktivitu v eurozóne a pevne ukotvené dlhodobé inflačné očakávania by mali cenové tlaky v horizonte relevantnom z hľadiska menovej politiky zostať obmedzené ( ). Graf č.16: Vývoj inflácie v % Zdroj: Inflácia SR [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: 59

60 Vplyv opatrení na nezamestnanosť Miera nezamestnanosti v Slovenskej republike sa vlani medziročne zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu na 14 %. Oproti roku 2011 išlo zvýšenie počtu nezamestnaných o 9,6 tisíca na 377,5 tisíc osôb. Túto skutočnosť zverejnil Štatistický úrad SR. V samotnom štvrtom štvrťroku vlaňajška priemerný počet nezamestnaných osôb medziročne vzvýšil o 11,9 tisíca na 390,4 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa tak v štvrtom štvrťroku 2012 medziročne zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu na 14,4 %. Miera evidovanej nezamestnanosti sa dostala vo februári 2013 na výšku 14,71 %, pričom v medzimesačnom porovnaní sa znižila o 0,09 percentuálneho bodu. Nezamestnanosť u žien v októbri až decembri minulého roka vzrástla o 0,6 bodu na 15 % a u mužov sa zvýšila o 0,2 bodu na 14 %. "V štvrtom štvrťroku 2012 oproti tretiemu štvrťroku 2012 vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 8,8 tisíca na 387,2 tisíc osôb," uvádza ŠÚ SR. Extrémne vysoký podiel na trhu práce zostával v skupine dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú bez práce dlhšie ako 1 rok. Z celkového počtu nezamestnaných dlhodobo nezamestnaní tvoria 64,9 %. V porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2011 sa ich počet zvýšil o 3,1 % na 253,4 tis. osôb ( Graf č.17: Vývoj nezamestnanosti v % Zdroj: Nezamestnanosť SR [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Vplyv opatrení na menový kurz 60

61 Vývoj vzájomného kurzu eura a dolára patrí k najsledovanejším veličinám v súčasnosti. Je tomu tak z mnohých dôvodov, medzi ktoré patrí fakt, že vzájomný kurz eura a dolára predstavuje určité porovnanie stavu a výkonnosti dvoch hospodárskych najvyspelejších ekonomických celkov sveta, či skutočnosť, že v týchto dvoch menách sú denominované značné objemy devízových rezerv takmer všetkých krajín sveta. Pre všetky tieto a aj mnohé ďalšie dôvody, je vývoj kurzu páru EUR/USD denne ostro sledovaný a analyzovaný. Neistý vývoj verejných financií vo viacerých európskych krajinách, ale aj v USA sa prejavil vo zvýšenej volatilite výmenných kurzov. V prvej polovici roka 2011 euro významne posilnilo, keď vzrástlo na májových 1,48 EUR/USD, čo bola jeho najsilnejšia úroveň roku V druhej polovici roka naopak pod vplyvom problémov v eurozóne oslabovalo. Rok 2011 euro uzatvorilo na úrovni 1,2950 EUR/USD, čo bola najslabšia úroveň eura počas celého roka. Kurz eura reagoval na Draghiho vyjadrenie poklesom na nové minimum za viac ako štyri mesiace. Európska mena voči doláru klesla o 0,6 percenta na 1,2745 USD. Euro však stratu rýchlo zmazalo a vrátilo sa na 1,2850 USD, keď M. Draghi zopakoval odhodlanie udržať eurozónu pohromade. Tí, ktorí špekulujú na rozpad eurozóny, hlboko podceňujú politický kapitál, ktorý sa do toho vložil, povedal. Podľa neho nie je pravdepodobné ani to, že by z eurozóny odišiel Cyprus, kde sa minulý mesiac odohralo ďalšie dejstvo dlhovej krízy eurozóny ( Graf č. 18: Ročný vývoj kurzu EUR/USD Zdroj: Kurz EUR/USD [online].2013 [citované ] Dostupné na internete: 61

62 Graf č. 19: Päťročný vývoj kurzu EUR/USD Zdroj: Kurz EUR/USD [online].2013 [citované ] Dostupné na internete: 62

63 Záver Počiatočné ťažkosti v niektorých častiach finančného systému v auguste 2007 prerástli do svetovej hospodárskej a finančnej krízy, v dôsledku ktorej bankrotujú podniky, rastie nezamestnanosť, investori strácajú peniaze a vlády musia poskytovať veľké sumy peňazí, aby predišli kolapsu bankového systému. Svetový finančný systém zostáva pod silným tlakom. Došlo k výraznému zhoršeniu globálnych makroekonomických podmienok. Mnohé finančné trhy majú ťažkosti. Centrálne banky prijímajú opatrenia na podporu fungovania peňažných trhov. Vlády pomáhajú bankám odstrániť zo svojich súvah ťažko oceniteľné aktíva. Globálna kríza zasiahla nielen Európu ale aj USA a svet. Preto ECB a FED boli nútené pristúpiť k neštandardným opatreniam, ktoré využívajú centrálne banky na zmiernenie zlej finančnej a ekonomickej situácii. Európska centrálna banka znížila úrokovú sadzbu, v roku 2012 sa úroková sadzba znížila na 0,75%. Sadzba tak dosiahla najnižšiu úroveň od zavedenia eura, tak isto aj FED znížila úrokovú sadzbu na nula až 0,25%. Táto sadzba ovplyvňuje všetky ostatné úverové náklady v ekonomike a ich zníženie by malo podporiť ekonomickú aktivitu. Ďalšou neštandardnou operáciou ECB je nakupovanie štátnych dlhopisov problematických krajín v dvoch kolách programu. ECB spustila dve kolá nákupu dlhopisov. Cieľom programu bolo formou sekundárnych nákupov štátnych cenných papierov obnoviť fungovanie dlhopisových trhov a ozdraviť transmisný mechanizmus. V júli 2012, ECB znížila úrokovú sadzbu na nulovú úroveň. Výnosy dlhopisov centrálnej banky klesli do záporných hodnôt. Investori začali mať záujem a chceli dosiahnuť aspoň minimálnu úroveň výnosov. Názory trhu na program SMP nie sú jednoznačné. Jednou z pochybností je s absencia presnejšej kvantifikácie hranice, pri ktorej dochádza k spusteniu intervencií. Za ďalšie negatívum sa rovnako považuje transparentnosť, keď si trh na jednej strane nebol istý či pri narastajúcich tlakoch na dlhopisovom trhu ECB na tento trh vstúpi. FED pristúpila ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu a to až dva- krát. Prvé kolo kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky FED vykonal, aby vyviedol najväčšiu svetovú ekonomiku z recesie, keď mu už v prostredí nulových úrokových sadzieb došli štandardné opatrenia menovej politiky. V rámci QE1 americká centrálna banka nakúpila vládne a hypotekárne dlhopisy za celkom 1,7 bilióna dolárov, čo prispelo k zníženiu dlhodobých úrokov z hypoték a firemných úverov. Po odznení prvej vlny nákupu dlhopisov americká centrálna banka dlhšiu dobu ohlasovala pripravenosť k ďalšej stimulácii. FED koncom roka 2010 vyhlásila QE II. Druhé QE je však zamerané na podporu ekonomiky, ktorej výkonnosť je patetická. 63

64 Pre Európu a USA je typický nárast peňažnej zásoby, ktorý sa začína odrážať vo zvýšenej úverovej aktivite bánk. Nárasty monetárnej bázy, ktoré sa do obehu dostali kvantitatívnym uvoľňovaním sa buď spätne kopia na účtoch centrálnych bánk alebo sa dostávajú na akciové a komoditné trhy. Tento vývoj podnecuje inflačné očakávania, prispieva k znehodnocovaniu eura i dolára a spoločne s dlhovou krízou v Európe a neistotou vo vzťahu k budúcim opatreniam centrálnych bánk kladie otázniky o časovom horizonte hospodárskej obnovy týchto dvoch ekonomických celkov. Pozitívnou správou v ekonomickom vývoji je, že sú náznaky zlepšovania situácie, ale aj keď naďalej panuje vysoká neistota. Negatívne riziká výhľadu, hoci zmiernené, pretrvávajú. Z USA prichádzajú pozitívne správy ohľadom vývoja nezamestnanosti, domácnosti sa oddlžujú a dôvera domácností a podnikateľov postupne rastie. V eurozóne sa zastavil trend zhoršovania situácie, predovšetkým v dôsledku zásahu Európskej centrálnej banky, avšak riziká zlepšujúceho sa výhľadu ostávajú naďalej vysoké. V rýchlo rastúcich ekonomikách (emerging markets) dochádza k oslabovaniu ekonomickej aktivity. Z pohľadu vývoja na finančných trhoch tiež došlo k zlepšeniu. Napriek opatreniam Európskej centrálnej banky, ktoré výrazne pomohli finančným trhom, sa v eurozóne v bankovom sektore neurobilo nič systémové. Cieľ diplomovej práce bol splnený. 64

65 Zoznam použitej literatúry Knižné publikácie: BELÁS, J. a kol Komerčné banky. Žilina: GEORG, s. ISBN BELÁS, J. a kol Manažment komerčnej banky. Trenčín: GC-Tech, s. ISBN DEMJAN, V. a kol Pravda a mýty o forexe. Bratislava: TRIM S&P, s. ISBN HOLMAN, R Makroekonomie: středně pokročilý kurz. 1.vydanie Praha: C. H. Beck, s. ISBN HOLMAN, R Ekonomie. Praha: Nakladatelství C.H. Beck, 2008, 696 s. ISBN HORVÁTHOVÁ, E Bankovníctvo. Žilina: GEORG, s. ISBN JÍLEK, J Peníze a měnová politika. Praha: Grada Publishin, s. ISBN KOTLEBOVÁ, J. - SOBEK, O Menová politika - inštitúcie, stratégie a nástroje. Bratislava: Iura Edition, s. ISBN LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: IURA EDITION, s. ISBN MANDEL, M Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Praha: Management Press, s. ISBN MEDVEĎ, J Banky teória a prax. Bratislava: Sprint 2, s. ISBN MENBERE, T. a kol Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, s. ISBN POLOUČEK, S. a kol Bankovníctví. Praha: Nakladatelství C.H. Beck, s. ISBN POLOUČEK, S. a kol Peniaze, banky, finančné trhy. Bratislava: Iura Edition, s. ISBN REVENDA, Z Centrální bankovníctví. 3.vydání. Praha: Management press, s. ISBN

66 REVENDA, Z Peněžní ekonomie a bankovníctví. 5.vydání. Praha: Management press, s. ISBN ŘEŽÁBEK, P Měnová politika a její integrace s politikou fiskální. Praha: Univerzita Karlova v Prahe, s. ISBN SALIN, P Makroekonómia. Bratislava: Elita, s. ISBN SIPKO, J Európska menová únia a euro. Bratislava: ELITA, s. ISBN SOBEK, O Menová teória a politika. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. ISBN X TKÁČOVÁ, D. a kol Finančné trhy a bankovníctvo. Žilina: GEORG, s. ISBN VINCÚR, P Hospodárska politika. Bratislava: Sprint, s. ISBN Internetové zdroje: Biatec 10/2012 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Inflácia SR [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Nezamestnanosť SR [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Priemerná inflácia od roku 1999 [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Kurz EUR/USD [online].2013 [citované ] Dostupné na internete: Kvantitatívne uvoľňovanie [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Úrokové sadzby ECB [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované ] Dostupné na internete: ( Základná úroková sadzba ECB [online].2012 [citované ] Dostupné na internete: 66

67 Zoznam použitých skratiek EÚ- ESCB - FED - FOMC - HDP - HICP - NBS - OMT - SMP - QE - Európska únia Európsky systém centrálnych bánk Federal Reserved System Výbor pre operácie na voľnom trhu Hrubý domáci produkt Harmonizovaný index spotrebiteľských cien Národná Banka Slovenska Outright Monetari Transactions Securities Markets Programe Kvantitatívne uvoľňovanie 67