Majetkové dane vývoj a právna úprava

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied Majetkové dane vývoj a právna úprava Property taxes - the development and regulation Bakalárska práca Autor: Tomáš Mišovic Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci práce: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD. Banská Bystrica jún, 2012

Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Sebedraţí dňa 20. 06. 2012 Tomáš Mišovic

Touto cestou ďakujem doc. JUDr. Soni Kubincovej, PhD. za odborné vedenie, aktuálne pripomienky, cenné rady a všestrannú pomoc pri vypracovaní bakalárskej práce.

Anotácia MIŠOVIC, Tomáš: Majetkové dane vývoj a právna úprava. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra práva a spoločenských vied. Vedúci práce: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD. Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 51. Bakalárska práca sa zaoberá majetkovými daňami v Slovenskej republike. Prvá kapitola je zameraná na historický vývoj všetkých daní. Druhá kapitola sa venuje súčasnej klasifikácií daní v Slovenskej republike. Tretia kapitola prináša zmeny daňového systému po roku 1992. Štvrtá kapitola charakterizuje majetkové dane. Piata kapitola ponúka náhľady a analýzy majetkových daní. Kľúčové slová: dane, daňový systém, daňová sústava, daňová reforma, priame dane, nepriame dane, daňové právo, majetkové dane

Annotation MIŠOVIC, Thomas: Property taxes - the development and regulation. [Bachelor's thesis]. Banking Institute of the University of Prague, a foreign university in. Department of Law and Social Sciences. Head: doc. JUDr. Sona Kubincová, PhD. Year of defense: the 2012th Number of pages: 51 This bachelor thesis deals with property taxes in the Slovak Republic. The first chapter focuses on the historical development of all taxes. The second chapter deals with the current classifications of taxes in the Slovak Republic. The third chapter brings changes to the tax system after 1992. The fourth chapter describes the property taxes. The fifth chapter offers insights and analysis of property taxes. Keywords: taxes, tax system, tax system, tax reform, direct taxes, indirect taxes, tax law, property taxes

Obsah ÚVOD... 7 1 Historický vývoj daní ako povinných platieb... 8 1.1 STAROVEK, STREDOVEK, NOVOVEK... 8 1.2 DANE OD 19. STOROČIA PO SÚČASNOSŤ... 11 2 Súčasná klasifikácia daní podľa predmetu zdanenia a ich charakteristika... 19 2.1 KLASIFIKÁCIA DANÍ... 19 2.2 DAŇOVÁ SÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY... 21 2.2.1 Majetkové dane... 21 2.2.2 Dôchodkové dane... 22 2.2.3 Dane zo spotreby... 22 3 Druhy majetkových daní po roku 1992... 24 3.1 MAJETKOVÉ DANE PO ROKU 1992... 24 3.1.1 Daň z nehnuteľností... 25 3.1.2 Dane z nadobudnutia majetku... 26 3.1.3 Cestná daň... 30 3.2 MAJETKOVÉ DANE PO ROKU 2004... 32 3.2.1 Miestne dane, o ukladaní ktorých rozhoduje obec... 33 3.2.2 Miestne dane, o ukladaní ktorých rozhoduje vyšší územný celok... 33 4 Súčasná právna úprava majetkových daní v SR... 34 4.1 DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ... 35 4.1.1 Daň z pozemkov... 35 4.1.2 Daň zo stavieb... 36 4.1.3 Daň z bytov... 37 4.2 DAŇ ZA PSA... 37 4.3 DAŇ ZA UŢÍVANIE VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA... 38 4.4 DAŇ ZA UBYTOVANIE... 39 4.5 DAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY... 39 4.6 DAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE... 40 4.7 DAŇ ZA VJAZD A ZOTRVANIE MOTOROVÉHO VOZIDLA V HISTORICKEJ ČASTI MESTA... 40 4.8 DAŇ ZA JADROVÉ ZARIADENIE... 41 4.9 DAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL... 41 5 Analýza vývoja majetkových daní v SR... 44 5.1 SADZBY DANÍ Z NEHNUTEĽNOSTÍ... 44 5.2 ZAŤAŢENIE MIESTNYMI DAŇAMI A POPLATKAMI... 45 ZÁVERY A ODPORÚČANIA... 48 Zoznam literatúry:... 50 6

ÚVOD Dane alebo poplatky im podobné, ako nedobrovoľné platby, sprevádzali ľudstvo od vzniku starovekých štátov. Dnes tvoria dane jeden z najdôleţitejších finančných zdrojov štátnych rozpočtov. Daňový systém Slovenskej republiky prechádzal postupnými zmenami, ktoré bolo potrebné vykonať, z dôvodu harmonizácie daňových systémov v podmienkach Európskej únie. Cieľom bakalárskej práce je sumarizácia majetkových daní v Slovenskej republike a to z pohľadu historického, od vzniku samostatného Slovenska a pohľadu súčasného, ako priblíţenie a objasnenie právnej úpravy majetkových daní v SR. Bakalársku prácu sme rozčlenili do piatich tematických kapitol, v ktorých popisujeme, analyzujeme a bliţšie špecifikujeme majetkové dane. Prvá kapitola ponúka historický exkurz vývoja všetkých daní ako povinných platieb od staroveku aţ po jednotlivé daňové reformy na našom území po súčasnosť. Druhá kapitola je venovaná súčasnej klasifikácii daní v SR podľa predmetu zdanenia, charakteristike dane s priblíţením daňovej sústavy Slovenskej republiky. Pohľad, na postupné zmeny v oblasti majetkových daní v slovenskom daňovom systéme po roku 1992, je obsiahnutý v tretej kapitole. V štvrtej kapitole sa zaoberáme charakteristikami majetkových daní, ich súčasnou právnou úpravou, čerpajúc v zmysle platného zákona. Náhľad na vývoj majetkových daní, čerpajúc z dostupných štatistických údajov a analýz, prinášame v piatej kapitole. 7

1 Historický vývoj daní ako povinných platieb Vznik daní je spojený so vznikom organizovaných štátov. Platobné povinnosti odpovedajúce súčasnému inštitútu daní boli známe aj v období staroveku i stredoveku, ale o podobe daní ako ich poznáme dnes môţeme hovoriť aţ v 18. storočí. 1.1 Starovek, stredovek, novovek Vznik daní je spojený so vznikom štátov, s prechodom z naturálneho hospodárstva na peňaţné hospodárstvo. Význam právneho zakotvenia daňových povinností si uvedomili uţ v antickom Ríme, čo bolo zárukou sústredenia dostatočného mnoţstva peňaţných prostriedkov na zabezpečenie verejných výdavkov. I keď hlavným zdrojom štátnych príjmov boli príjmy z dobytých provincií a vlastného majetku. Ak tieto nestačili, občania museli jednorazovo prispieť dávkou z pozemkov, dávkou z hlavy (tributum), ktorá sa stala neskôr trvalou dávkou. Platby vyberané v naturáliách alebo v peňaţnej podobe z tohto obdobia je moţné povaţovať za predchodcov dnešných daní. Postupne sa zaviedla aj daň z predaja, daň za prepustenie otroka, daň z dedičstva. Vlastníci pôdy začali pravidelne platiť pozemkovú daň. Naopak, tí, ktorí pôdu nevlastnili, museli pravidelne odvádzať daň z hlavy (capitatio plebeia). Postupným úpadkom otrokárskeho systému, klesali výnosy z finančných zdrojov. Reformou cisára Diokleciána boli nastavené vysoké dane na základe sčítania ľudu daň z hlavy, z dobytka, z pozemkov, či ţivnostenská daň. Dioklecián začal budovať aj nový daňový systém, ktorý dokončil cisár Konštantín. Základom pre určenie pozemkovej dane sa stal nový súpis pôdy. (GRÚŇ, L. 2001. s. 20) V Egypte boli vyberaním daní poverené príslušné štátne orgány alebo daňoví nájomcovia, ktorí po zaplatení stanovenej sumy, získali licenciu od panovníka na právo vyberať dane. (BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. s. 11) Pre staroveké Grécko mali dane dobrovoľný charakter a ich platenie sa povaţovalo za prejav občianskeho uvedomenia. Dane patrili k hlavným zdrojom štátnych príjmov. 8

Ďalším vývojom antického hospodárstva stúpol význam tributu, ktorý bol neskôr zmenený na pozemkovú daň, vyberanú väčšinou kaţdoročne. (ŠIROKÝ, J. 2008. s. 30) Uţ tu môţme hovoriť o daniach priamych (určované podľa výšky majetku) a nepriamych (povinné platby, ktoré mali skôr poplatkový charakter). (GRÚŇ, L. 2001. s. 19) Štátna pokladnica v stredoveku nebola oddelená od pokladne panovníka. Ten čerpal príjmy z poľnohospodárskych majetkov najmä formou naturálnych daní. Dane v tomto období majú skôr podpornú úlohu a boli vypisované mimoriadne, najmä na krytie vojnových výdavkov. Aţ so vznikom centralistickej formy štátu rástli výdavky na vytváranie a udrţanie administratívneho a justičného aparátu sa dane stávajú hlavným zdrojom príjmov štátnej pokladnice. Trvalé zdanenie sa týkalo predovšetkým nepriamych daní, ktorých výnos si ponechával panovník. Výnosy z priamych daní pripadli najmä šľachte. Najdôleţitejšími zdrojmi štátnych príjmov sa v období stredoveku, o ktorých moţno hovoriť ako o prvých daniach stali domény, regály, akcízy a kontribúcie. Domény boli poľnohospodárske a lesné majetky patriace panovníkovi. Tento majetok slúţil na financovanie výdavkov panovníka, či dvora. Odvody z výnosov kráľovských domén mali prevaţne naturálnu povahu. Regály (regálne práva) - jednalo sa o výlučné práva panovníka, vychádzajúceho z predpokladu, ţe panovník v tomto období bol vlastníkom všetkej pôdy. Z týchto práv boli odvodzované regálne práva. Stali sa zárodočnou formou nepriamych daní. Významnými regálmi boli pozemkový, banský, soľný, horný, colný, mincový a trhový. Akcízy predstavovali prvé významné formy nepriameho zdanenia. Išlo najmä o dane z predaja určitého tovaru, daň z tovaru, ktoré by sme mohli povaţovať za predchodkyne selektívnych spotrebných daní. (GRÚŇ, L. 2001. s. 22) Inú formu predstavovali akcízy v dani z obchodu, z právneho prevodu vlastníckeho práva k veci. Podstatou obchodovej dane bolo zaplatenie poplatku z ceny tovaru pri zmene vlastníctva. Pokiaľ šlo o viacnásobný prevod, mohol byť tovar podrobený dani opakovane. (ŠIROKÝ, J. 2008. s. 31) Kontribúcie sú chápané za predchodkyne priamych daní. Ich charakteristickými znakmi bola nepravidelnosť, mimoriadnosť a podporný charakter. Povoľovanie 9

týchto daní bolo politickým právom panovníka a šľachty. Išlo hlavne o daň z hlavy, z majetku a z hrubého výnosu. (GRÚŇ, L. 2001. s. 22) Výnos z daní bol rozdelený na jednotlivé mestá, léna alebo feudálne panstvá, ktoré opäť prerozdelili svoj výnos na jednotlivé skupiny poplatníkov alebo priamo na jednotlivých obyvateľov. (ŠIROKÝ, J. 2008, s. 31) V tomto období do správy daní zasahoval mocenský dualizmus, keď nepriame dane (akcízy) spravuje panovník a naopak priame dane (kontribúcie) sú vyberané so súhlasom niţších stavov, šľachty. Podobne, ako v starovekom Egypte, bola uplatňovaná funkcia daňového nájomcu, ktorý získal licenciu na výber dane, alebo aj na všetky dane generálny prenájom. (BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. s. 13) V období novoveku nadobudli dane charakter trvalého zdroja štátnej pokladnice. Začala sa vytvárať ucelená finančná a daňová politika. V polovici 17. storočia boli zavedené v Anglicku nepriame dane z niektorých druhov tovaru kaţdodennej potreby (z mäsa, soli, vína, cukru, tabaku...). Z priamych daní zohrávala významnú úlohu daň z pôdy a daň z obytných budov. V Anglicku, aj vplyvom napoleonských vojen sa v roku 1798 uskutočnila reforma daňovej sústavy, ktorou sa zaviedla daň z príjmov. Či uţ išlo o príjmy z poľnohospodárstva, priemyslu, z úrokov, z činnosti slobodných povolaní, z penzie alebo námezdnej práce. Dochádzalo k formovaniu daní ako povinných pravidelných platieb, ktoré predstavovali hlavný zdroj príjmov štátnych rozpočtov. Kontribúcie sa stali pravidelnou formou zdanenia. Vzrástol aj význam akcízov, čo bolo lákavé pre panovníka, pretoţe pri ich ukladaní uţ nepotreboval súhlas stavov. Akcízy sa vyberali najmä z luxusných predmetov. Vznikali prvé ucelené daňové sústavy priamych a nepriamych daní. Vo Francúzsku a Rusku boli i naďalej vyuţívané priame a nepriame dane, dane z pôdy a priemyselnej činnosti ako hlavné príjmy štátnej pokladnice takmer do konca 19. storočia. Počas francúzskej revolúcie boli zrušené nepriame dane, ale opäť ich zaviedol Napoleon a rozšíril aj na iný tovar ako: tabak, karty, predmety z drahých kovov a alkohol. Videl v tom prostriedok na ozdravenie štátnych financií. Daň z príjmu sa podľa anglického vzoru zaviedla v Prusku aţ v roku 1893 a vo Francúzsku v roku 1916. (GRÚŇ, L. 2001. s. 23) 10

Na našom území, za vlády Márie Terézie, došlo k vymeriavaniu pozemkov a v roku 1748 zavedeniu katastrov poddanských pozemkov, ktoré obsahovali údaje o čistom výťaţku ako základu pre určenie výšky kontribúcie. Na základe dekrétu musela vrchnosť podávať daňové priznanie výnosov a ziskov panských veľkostatkov. Jozef II. bol ešte dôslednejší a do pozemkových katastrov zahrnul všetku pôdu, bez rozdielu vlastníctva. Boli rozšírené nepriame dane akcízy na alkohol ( pivo, víno a pálené), ryby, dobytok, maslo a syr. (GRÚŇ, L. 2001. s. 25) Z akcízov, ktoré fungovali ako dane z právneho prevodu tovaru sa postupne vytvárali obratové dane a neskôr daň z pridanej hodnoty. Prvýkrát bola zavedená daň z obratu v Nemecku v 19. storočí, odkiaľ sa rozšírila do celej Európy. Akcízy v podobe selektívnych spotrebných daní, sa stali základom dnešných spotrebných, jednotkových daní, keď základom dane je počet kusov, litrov alebo iných fyzických jednotiek. Akcízy pretrvali v tejto podobe aţ do prvej polovice 20. storočia. (GRÚŇ, L. 2001. s. 24) 1.2 Dane od 19. storočia po súčasnosť V tomto storočí rástli najmä vojenské a sociálne výdavky, výdavky na správny a policajný aparát a výdavky na zniţovanie štátneho dlhu. Novým zdrojom príjmov sa stali štátne monopoly, ktoré mali právne zabezpečenú výlučnosť výroby a predaja liehu, soli, tabaku a iných druhov tovaru. (GRÚŇ, L. 2001. s. 27) Kontribúcie a akcízy uţ boli plnohodnotnými daňami s charakterom pravidelných platieb, povinných pre všetky ekonomické subjekty. Aj naďalej tvorili hlavný zdroj príjmu štátneho rozpočtu. Vznikali ucelené daňové sústavy. Vývoj daní smeroval k uţ ustáleným formám daní a k ich členeniu na priame a nepriame dane. (ŠIROKÝ, J. 2008, s. 32) Priame dane sa dotýkali občanov podľa ich daňovej spôsobilosti, priamo vyjadrenej majetkom alebo príjmom. Z pozemkovej dane a renty sa zdanenie rozšírilo na zdanenie zisku a miezd. Prvá významná reforma priameho zdanenia sa uskutočnila v Prusku v rokoch 1891-1893, kedy sa zaviedla dôchodková a majetková daň. Nepriame dane vzniknuté z akcízov, boli obľúbené u podnikateľov, lebo nezasahovali do akumulácie kapitálu a boli menej viditeľné. Predstavovali rozhodujúci podiel príjmov štátneho rozpočtu. Tento trend pretrval aj začiatkom 20. storočia. (GRÚŇ, L. 2001. s. 27) 11

Začali sa zavádzať prvé dôchodkové dane s progresivitou zdanenia, kombinovanou so systémom úľav a oslobodení u najniţších príjmových skupín obyvateľstva. (BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. s. 16) V Uhorsku bola aţ do roku 1848 uplatňovaná jediná priama daň. Po revolučných udalostiach boli urbariálne dane nahradené pozemkovou daňou. Zrušená bola aj ţidovská daň. O rok neskôr bola zavedená daň z príjmu. Rakúsko-uhorským vyrovnaním sa opäť prehĺbila rozdielnosť právnych úprav monarchie. Významnejšie úpravy pozemkovej a domovej dane sa uskutočnili v rokoch 1869, 1882, 1883 iba v dedičných krajinách rakúskych a českých. (GRÚŇ, L. 2001. s. 45-46) Na začiatku 20. storočia vzniká nárast daňového zaťaţenia., z dôvodu zvýšených vojnových a povojnových nákladov, sociálnych a zdravotníckych výdavkov. Riešením bolo zavádzanie nových spotrebných daní. Nemecko zaviedlo daň z obratu, ktorá sa postupne rozšírila do celej Európy. Vzostup priamych daní súvisel s daňovými reformami, ktoré sa dotkli aj zmeny spôsobu zdaňovania. Zvyšuje sa podiel priamych daní na daňových výnosoch. Nastúpil systém progresívneho zdaňovania. (GRÚŇ, L. 2001. s. 27) Prvá svetová vojna výrazne zasiahla do štátneho rozpočtu Uhorska. Bolo potrebné zabezpečiť dostatočné príjmy na krytie vysokých výdavkov štátu. Došlo k zvýšeniu najmä pozemkovej dane, dane z liehu, zdaneniu vojnových ziskov a zavedeniu nových daní (dopravná daň na dopravu tovaru po dráhach, daň zo zapaľovadiel). V roku 1916 bola v Uhorsku zavedená daň z majetku. Nakoľko však daňová sústava v Rakúsko-Uhorsku predstavovala zmiešaný typ daňového systému, čo spôsobovalo neprehľadnosť, bola potrebná unifikácia právneho systému. Tá však prebehla aţ po vzniku Československej republiky. (GRÚŇ, L. 2001. s. 46) Po roku 1918 bolo potrebné zjednotiť daňový systém. V oblasti daňového práva sa prevzalo zákonodarstvo bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie, aby bola najmä v počiatočnom období zachovaná právna kontinuita. Aby v novovzniknutom Československu nepokračoval právny dualizmus, bola potrebná unifikácia daňového zákonodarstva a to na základe jednotlivých krokov, aby sa dosiahla konsolidácia a stabilizácia daňovej sústavy. Zvýšila sa sadzba dane z pozemkov a domová daň a bola zrušená daň z vyššieho slúţneho. Na Slovensku sa unifikácia prejavila hlavne v zmenách dôchodkovej dane a vo vojnových priráţkach k priamym daniam. (GRÚŇ, L. 2001. s. 47) 12

Uplatňovaním sociálnopolitických princípov v daňovej reforme z roku 1927 bol prijatý zákon č. 76/1927 Zb. z. a n. o priamych daniach. Predmetom úpravy zákona boli dane: dôchodková, všeobecná zárobková, pozemková, domová, rentová, z tantiém a opätovne zavedená daň z vyššieho slúţneho. Sústava priamych daní sa rozšírila o ďalšiu daň, zákonom č. 116/1926 Zb. z. a n. o cestnom fonde, o daň z motorových vozidiel. Cieľom zákona bolo dosiahnutie právnej unifikácie v oblasti priamych daní na celom území Československa. Ale taktieţ zníţenie neúmerného daňového bremena s ohľadom na reálnu hospodársku situáciu daňovníka. (GRÚŇ, L. 2001. s. 48) Daňová sústava v Československej republike, po Englišovej daňovej reforme, vytvorila základy pre súčasné členenie daní na: I. Priame dane: daň dôchodková predmetom zdanenia boli všetky príjmy fyzickej osoby celej jej domácnosti na základe daňového priznania alebo zráţkou zo mzdy. Jednalo sa o generálnu daň, ktorá zahrňovala súhrn všetkých príjmov jedného poplatníka. dane výnosové predstavovali objektívny výnos zo ţivnostenských a poľnohospodárskych podnikov, z domového majetku, z kapitálového majetku a z vyšších príjmov. - všeobecná daň zárobková sa vzťahovala na čistý výnos individuálneho podniku, pokiaľ nebol zaloţený ako právnická osoba, povinná verejnému účtovaniu, - osobitná daň zárobková subjektom dane boli právnické osoby, najmä akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti, ťaţobné podniky, poisťovne, verejné ústavy úverové, štátne ţeleznice, výrobné spoločenstvá a podniky spravované zahraničnými spoločnosťami, - pozemková daň subjektom tejto dane bol vlastník pozemkov zapísaných v pozemkovom katastri, - domová daň daň činţovná bola vyberaná z prenajatých budov a z budov vo väčších mestách a obciach, stanovená podľa skutočného výnosu z nájomného; daň triedna bola určená podľa vonkajších znakov (počet miestností, počet podlaţí.../ Budova mohla podliehať len jednej z týchto daní. 13

- daň rentová - platcami dane boli fyzické a právnické osoby, ktoré mali príjmy z majetkových predmetov alebo práv a tieto neboli postihnuté daňou pozemkovou, domovou, zárobkovou alebo daňou z vyššieho slúţneho. Vzťahovala sa na úrokové a rentové príjmy z peňaţného kapitálu, - daň z tantiém predstavovala poplatok vyberaný z odmien (tantiém) vyplácaných členom spoločných orgánov akciových spoločností, - daň z vyššieho sluţného platili ju príjemcovia sluţobných platov, ktoré presahovali stanovenú ročnú hranicu, bola doplňujúcou daňou, platená vedľa dane z príjmu, - daň z obohatenia predstavovala daň dedičstva a darovania. (ŠIROKÝ, J. 2008, s. 39-40) neskôr boli rozšírené o dane: - branný príspevok, daň z dividend, príspevok na obranu štátu ako priráţka k všeobecnej zárobkovej dani, mimoriadna daň zo zisku. (GRÚŇ, L. 2001. s. 50-51) II. Nepriame dane: daň z liehu, cukru, minerálnych olejov, zapaľovadiel, všeobecná nápojová daň, daň z mäsa, uhlia, potravná daň na čiare (vyberaná len v Prahe, Brne, Bratislave) a daň z vodnej sily, ktorá bola v roku 1939 zrušená. A následné novelizácie o dani z piva, minerálnych olejov, droţdia, kyseliny octovej, limonád, minerálnych a sódových vôd. (GRÚŇ, L. 2001. s. 50-51) III. Zmiešané dane: daň z obratu bola stanovovaná na kaţdý prevod statkov v tuzemsku, z tovaru, dodávok pre vlastnú spotrebu, tuzemské sluţby a výkony ţivnostenského a obchodného charakteru a tieţ na dovoz všetkého tovaru zo zahraničia, ktoré neboli zaťaţené prepychovou daňou. daň prepychová predmetom tejto dane boli dodávky a dovoz prepychových predmetov, potravín (figy, ďatle, banány, ananásy...) a luxusného tovaru (luxusná obuv, koţušiny, luxusný nábytok a predmety z platiny, zlata a striebra. (ŠIROKÝ, J. 2008, s. 40-41) V období druhej svetovej vojny u nás nedošlo k významným zmenám v daňovom zákonodarstve. Uskutočnilo sa niekoľko novelizácií zákonov, týkajúcich sa priamych 14

a nepriamych daní, vyplývajúcich z hospodárskej situácie vojnového Slovenska a to vydaním zákona č. 17/1943 Sl. z. o vojnových priráţkach k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, zo šumivého vína a z piva a zákona 107/1943 Sl. z. o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a o vojnových priráţkach k pozemkovej a domovej dani triednej. V roku 1944 bola zrušená potravná daň na čiare. (GRÚŇ, L. 2001. s. 52-53) V povojnovom období v Československu nastala neľahká úloha, nakoľko finančné hospodárstvo štátu bolo výrazne poznačené vojnou. V prvých rokoch po vojne bolo nutné nadviazať na právny poriadok pred druhou svetovou vojnou. Uskutočňovali sa len menšie zmeny v daňových zákonoch, ako v osobitnej zárobkovej dani a pri zárobkovej dani. Opätovne boli upravené finančné monopoly / výbušných látok, tabakový, liehový, soľný, umelých sladidiel/. Osobitným opatrením bolo uzákonenie mimoriadnych majetkových daní zákonom č. 134/1946 Zb. z. a n. ako dávka z majetkového prírastku a dávka z majetku. V roku 1947 sa podarila iba nová úprava dani zo mzdy, ktorá nahradila dôchodkovú daň a podarila sa presadiť mimoriadna jednorazová dávka z nadmerných prírastkov na majetku a zákon č. 200/1947 Zb. z. a n. o dani z predmetov luxusnej potreby. (GRÚŇ, L. 2001. s. 56) V rokoch 1948 aţ 1950 došlo k uzákoneniu len niekoľkých daní a to poľnohospodárskej a ţivnostenskej, ktoré predstavovali zvýhodnenie malých a stredných roľníkov. Zákonom č. 283/1948 Zb. sa zaviedla nová všeobecná daň, nahradila spotrebné dane a po novelizácii v roku 1949 premenovaná na nákupnú. Bola však v roku 1952 zrušená a nahradená daňou z obratu a daňou z výkonov. V roku 1950 to bola daň z literárnej a umeleckej činnosti a dane zo samostatnej činnosti. Tá bola v roku 1952 taktieţ nahradená a to daňou z príjmov obyvateľstva. (GRÚŇ, L. 2001. s. 57) Daňovú sústavu bolo potrebné prebudovať s prihliadnutím na sovietske skúsenosti. Ďalšia daňová reforma sa uskutočnila v roku 1952. Socialistickú podobu daňovej sústavy tvorili tri druhy daní: 1) Dane odčerpávajúce akumuláciu socialistického sektora hospodárstva 2) Dane vyberané od obyvateľstva 3) Dane miestne, ktorých výnos šiel do miestnych rozpočtov Daň z obratu bola opätovne zavedená zákonom 73/1952 Zb., o dani z obratu a vytvoril sa systém dvoch cien /štátna veľkoobchodná a štátna maloobchodná cena/. Tento zákon 15

bol súčasťou daňovej reformy, ktorá mali smerovať k intenzívnemu rozvoju národného hospodárstva a k výrazným ekonomickým zmenám. Podniky, ktoré vykonávali rôzne zákazkové a podobné práce začali podliehať zákonu č. 74/1952 o dani z výkonov, ktorá sa odčlenila od všeobecnej dane. Zákonom č. 75/1952 Zb. o dôchodkovej dani z druţstiev a iných organizácií sa upravilo zdanenie druţstevného sektora. Reformované boli aj ďalšie dane: daň zo mzdy ako nástroj likvidácie zvyškov súkromného sektora poľnohospodárska ako preferencia jednotných roľníckych druţstiev s mnohými úľavami daň z príjmov ako ostrá diferenciácia medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva, ţivnostenská ako registračný poplatok za prevádzkovanie samostatnej ţivnosti, domová výrazne postihovala vlastníkov nájomných domov, spolu s daňou z predstavení, tvorila základ miestnych daní. (GRÚŇ, L. 2001. s. 57-58) Následné roky nepriniesli zásadnejšie zmeny daňovej sústavy ani daňového systému. Zákonom č. 98/1964 Zb. bola zavedená daň z motorových vozidiel. Daňovú sústavu v šesťdesiatych rokoch tvorili dva smery zdaňovania: a) dane platené podnikmi - daň z obratu, dôchodková daň druţstiev a iných organizácií, pôdohospodárska daň; b) dane platené obyvateľstvom daň zo mzdy, osobitná daň z dôchodkov, daň z literárnej a umeleckej činnosti, daň z príjmov obyvateľstva, domová daň, daň z motorových vozidiel. Významnou zmenou bolo zavedenie podnikových daní zákonom FZ č. 133/1969 Zb. a zákonom SNR č. 178/1969 Zb. Systém podnikového zdanenia od 1. 1. 1970 tvorili tri podnikové dane: 1) daň zo zisku, 2) daň z majetku, 3) daň z objemu miezd. Zásadné zmeny v daňovom zákonodarstve boli podmienené zmenami politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989. (GRÚŇ, L. 2001. s. 59-60) Daňová reforma, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1990 aţ 1992 znamenala návrat k členeniu daní na priame a nepriame. Bol prijatý zákon Federálneho zhromaţdenia č. 212/1992 Zb. o sústave daní. Jeho hlavný prínos vidíme v dvoch oblastiach: 1) vymedzil dane, ktoré tvorili novú daňovú sústavu, 2) hovoril, ţe moţno ukladať iba tieto dane a ţiadne iné. 16

Týmto zákonom sa vytvoril model novej daňovej sústavy štruktúrovaný odlišne neţ počas posledných desaťročí. Upustilo sa od vtedajšieho členenia daní na dane platené socialistickými organizáciami a dane platené obyvateľstvom a súbeţne sa uplatnili dve kritéria: 1) priame a nepriame dane, 2) členenie daňovej sústavy podľa ich predmetu. Z toho vyplýva, ţe štruktúra novej daňovej sústavy bola nasledovná: A. priame dane: dane dôchodkové - daň z príjmov fyzických osôb - daň z príjmov právnických osôb dane majetkové - daň z pozemkov - daň zo stavieb - daň z dedičstva - daň z darovania - daň z prevodu a prechodu nehnuteľností - cestná daň B. nepriame dane: všeobecná spotrebná daň - daň z pridanej hodnoty selektívne spotrebné dane - zdaňujú vybrané skupiny výrobkov. Dane v zákone č. 212/1992 Zb. boli zakotvené v jednotlivých daňových zákonoch v Českej a Slovenskej republike. Priame a nepriame dane sa stali základnými prvkami novej daňovej sústavy, ktorá bola zavedená v Českej a Slovenskej republike s účinnosťou od 1. januára 1993, ako výsledok uvedenej daňovej reformy. (GRÚŇ, L. 2001. s. 66) Sumárne môţeme konštatovať, ţe došlo ku koncepčnej zmene u dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní, ktoré nahradili daň z obratu. Analytické dane z príjmov nahradila syntetická daň z príjmov. A systém notárskych poplatkov nahradila daň dedičská, darovacia a z prevodu a prechodu nehnuteľností. Od daňového systému bolo oddelené financovanie výdavkov na zdravotné, nemocenské, dôchodkové zabezpečenie a podpory v nezamestnanosti. A v neposlednom rade bola zavedená úplne nová daň cestná daň. (BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. s. 50) 17

Následná zmena vo vývoji daňovej sústavy bola uskutočnená v roku 2003 rozsiahlou daňovou reformou, s platnosťou od 1. 1. 2004, ako reakcia na potrebu harmonizácie daní na Slovensku s európskou právnou úpravou. Hlavným pilierom reformy sa stal nový zákon 595/2003 Z. z o dani z príjmov, ktorý zaviedol jednotnú 19 % sadzbu dane, jasnejšie a prísnejšie formuloval pravidlá pre výpočet daňového základu. U spotrebných daní došlo k zvýšeniu sadzieb dane na vybrané komodity a správa spotrebných daní sa presunula z daňových úradov na colné úrady. Výrazná daňová reforma v majetkových daniach bola uskutočnená v dvoch etapách, v ktorých bola postupne zrušená daň dedičská, darovacia a z prevodu a prechodu nehnuteľností, tie dovtedy plynuli do štátneho rozpočtu. Majetkové dane boli pretransformované na dane miestne. V oblasti dane z pridanej hodnoty došlo k zjednoteniu sadzieb dane a vytvoreniu tieţ jednotnej 19% sadzby dane, čo znamenalo zjednodušenie vyberania dane, zníţenie administratívnej náročnosti a zamedzeniu daňových únikov. (BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. s. 51-53) V súčasnosti, resp. od roku 2011 je v SR stanovená základná sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 20% zo základu dane a zníţená sadzba dane vo výške 10%, ktorá sa uplatňuje na lieky, zdravotnícke potreby a knihy, bliţšie špecifikované v prílohe zákona o dani z pridanej hodnoty. (SCHULTZOVÁ a kol. 2011, s. 173) 18

2 Súčasná klasifikácia daní podľa predmetu zdanenia a ich charakteristika Potreba zavádzať dane bola nastolená uţ so vznikom prvých štátov, nakoľko išlo o hospodárske a neskôr i finančné zabezpečenie spoločensky organizovaného útvaru. Základom ich terajšej podoby sú stredoveké regály, domény, akcízy a kontribúcie. V odbornej literatúre býva daň najčastejšie definovaná ako: povinná, zákonom stanovená čiastka, založená na nenávratnom princípe, ktorou sa odčerpáva časť nominálneho dôchodku ekonomického subjektu. Daň tak predstavuje transfer finančných prostriedkov od súkromného k verejnému sektoru. (ŠIROKÝ, J. 2008. s. 9) Vo všeobecnosti moţno daň tieţ charakterizovať ako: peňažnú platbu nenávratného charakteru uloženú zákonom alebo na základe zákona, za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, väčšinou vo vopred určenej výške a vopred stanoveným termínom splatnosti. (BALKO, L., BABČÁK, V. a kol. 2006. s. 165) 2.1 Klasifikácia daní Podľa väzby na dôchodok daňového subjektu členíme dane na: priame dane tie sa vzťahujú priamo na daňovníka, jeho dôchodok, príjem, zisk; sú hradené z jeho disponibilných prostriedkov a nemôţe ich priamo preniesť na iné daňové subjekty; zaraďujeme tu dôchodkové a majetkové dane. nepriame dane tieto dane platiteľ odvádza do rozpočtu, ale neplatí ich zo svojho dôchodku, ale prenáša ich na iné daňové subjekty tak, ţe ich zahŕňa do ceny predávaných tovarov a sluţieb; sem zaraďujeme daň z pridanej hodnoty, spotrebné selektívne dane, daň z obratu, clá. Podľa predmetu zdanenia členíme dane podľa toho, na čo sa viaţu. dôchodkové dane zdaňujú dosiahnutý zisk, mzdu, rentu, príjem, majetkové dane viaţu sa na samotné vlastníctvo, zmenu vlastníctva a prírastok na majetku - pozemky, stavby, byty, motorové vozidlá, spotrebné dane súvisia so spotrebou (pouţitím) tovaru alebo sluţby. 19

Podľa OECD delíme dane do šiestich hlavných skupín, ktoré sa ďalej členia do podskupín: dane z dôchodkov, ziskov a kapitálových výnosov, príspevky na sociálne zabezpečenie, dane z miezd a pracovných síl, dane majetkové, dane z tovaru a sluţieb, ostatné dane. (BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. s. 39-42) Schéma č. 1: Sústava daní v SR SÚSTAVA DANÍ V SR PRIAME NEPRIAME Dôchodkové Majetkové Všeobecné Selektívne Daň z príjmov fyzických osôb Daň z príjmov právnických osôb Dane z nehnuteľností - z pozemkov - zo stavieb - z bytov Daň z motorových vozidiel Daň za psa Daň z pridanej hodnoty Spotrebné dane - z vína - z piva - z liehu - z tabakových výrobkov - z minerálnych olejov - z elektriny, uhlia a zemného plynu Daň za užívanie verejného priestranstva Daň za ubytovanie Daň za predajné automaty Daň za nevýherné hracie prístroje Daň za vjazd a zotrvanie motor. vozidla v historickej časti mesta Zdroj: Vlastné spracovanie Daň za jadrové zariadenia 20

2.2 Daňová sústava Slovenskej republiky V súčasnosti sa uplatňuje v Slovenskej republike daňová sústava, ktorú tvorí súbor samostatných daňových zákonov pre jednotlivé dane. Daňová sústava SR vychádza z členenia daní na dane priame a nepriame. K nepriamym daniam podľa predmetu zdanenia radíme daň z pridanej hodnoty a všetky selektívne spotrebné dane. K priamym daniam zas patria dane z príjmu fyzických a právnických osôb a majetkové dane. Súčasná daňová sústava Slovenskej republiky podľa predmetu zdanenia zdaňuje: Príjmy dôchodky, či peňaţné alebo nepeňaţné, jedná sa o priame dane dôchodkového typu. Majetok, či uţ sa jedná o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, vtedy hovoríme o priamych daniach majetkového typu. Spotrebu tovarov a sluţieb, pričom sa jedná o nepriame dane spotrebného typu 2.2.1 Majetkové dane Majetkové dane boli najviac rozšírené v staroveku a stredoveku. Dnes sú vyuţívané najmä na miestnej a regionálnej úrovni. Ide o peňaţné platby fyzických a právnických osôb v prospech miestnych rozpočtov, uloţené na základe zákona. Predmetom zdanenia je hnuteľný a nehnuteľný majetok. Východiskom sú prílohy zákona, ktoré špecifikujú hodnoty ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, stavebných pozemkov, záhrad a i. v v členení podľa okresov, katastrálnych území a obcí. Osobitne sú určené hodnoty pre obce, ktoré sú sídlom okresu, kraja, hlavného mesta alebo kúpeľného miesta. Účelom cestnej dane je zdanenie uţívania pozemných komunikácií cestnými motorovými vozidlami na danom území. (MEDVEĎ, J. 2009. s. 235) Ak by sme vychádzali z predmetu zdanenia týchto daní, môţeme hovoriť o miestnych daniach, uloţených na základe zákona č. 582/2004 Z. z o miestnych daniach a zákona č. 465/2008 Z. z., a zákona č. 535/2008 Z. z.: o Daň z nehnuteľností ( z pozemkov, zo stavieb, z bytov ) o Daň z motorových vozidiel o Daň za psa 21

o Daň za uţívanie verejného priestranstva o Daň za ubytovanie o Daň za predajné automaty o Daň za nevýherné hracie prístroje o Daň za jadrové zariadenie o Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta o Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (zákon č. 582/2004 Z. z) 2.2.2 Dôchodkové dane Patria do skupiny priamych daní a zdaňujú príjmy právnických a fyzických osôb. Ich právna úprava je stanovená v zákone č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov. Tento zákon je jeden z kľúčových zákonov v SR, významný je hlavne preto, ţe zaviedol tzv. rovnú daň (zdaňovanie všetkých druhov príjmov fyzických a právnických osôb jednou lineárnou sadzbou dane vo výške 19%) (BABČÁK, V. 2010, s. 273) A) Daň z príjmov fyzických osôb predmetom dane je príjem z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka. Zákon o dani z príjmov vymedzuje predmet dane pozitívne i negatívne. To znamená, ţe presne definuje, ktoré príjmy sa podľa zákona o dani z príjmov zdaňujú a ktoré nie. B) Daň z príjmov právnických osôb predmetom dane sú príjmy, ktorých rozsah sa posudzuje podľa toho, či ide o právnické osoby zriadené na podnikanie alebo právnické osoby nezriadené na podnikanie, ak vykonávajú činnosti podnikateľského charakteru a majú z týchto činností príjmy (rozpočtové, príspevkové organizácie, nadácie, zdruţenia, politické strany...). (BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ, K. 2010. s. 90-91) 2.2.3 Dane zo spotreby Tieto dane patria medzi nepriame dane a sú obsiahnuté v cenách výrobkov a sluţieb. Predstavujú skupinu daní, ktorú odvádza platiteľ dane, ale zaťaţujú konečného spotrebiteľa. V SR medzi nepriame - spotrebné dane partia: 22

o daň z pridanej hodnoty o a selektívne spotrebné dane. Daň z pridanej hodnoty Táto daň bola do našej daňovej sústavy zavedená od 1. 1. 1993 čím nahradila predchádzajúcu daň z obratu. Daň z pridanej hodnoty má všeobecný, univerzálny charakter, lebo postihuje všetky tovary a sluţby (okrem oslobodených). Touto daňou sa zdaňuje kaţdý predaj tovaru a sluţieb v kaţdej fáze výroby a distribúcie. Jej úplné znenie vychádza zo zákona č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daň je vyberaná postupne po častiach len z tej hodnoty, ktorá sa pridala v príslušnej fáze výroby a distribúcie. (BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ, K. 2010. s. 49-51) Selektívne spotrebné dane Patria medzi historicky najstaršie dane. Tým, ţe sa vzťahujú na vybrané produkty stanovené zákonom, ich nazývame aj ako selektívne. Cieľom týchto daní je obmedzenie spotreby vybraných produktov. Vysoké sadzby týchto daní tvoria významný prínos do verejného rozpočtu. Selektívne dane sú ukladané ako jednotkové a s rastom cien, daň zostáva nominálne konštantná. U nás sú spotrebnými daňami zaťaţené tieto komodity: víno, pivo, lieh, tabak a tabakové výrobky, minerálne oleje, elektrina, zemný plyn a uhlie. (BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ, K. 2010. s. 68-87) 23

3 Druhy majetkových daní po roku 1992 Uţ klasická ekonomická teória prezentuje názor, ţe ak štát vystupuje v úlohe ochrancu majetku, má právo za túto ochranu poţadovať určitú protihodnotu. Majetkové dane sa v rôznych formách vyuţívali uţ v staroveku. Ich systematické vyuţívanie však nastalo aţ v období 19. storočia. V našich podmienkach po roku 1992 územná samospráva na najniţšom stupni mohla disponovať len jedinou miestnou majetkovou daňou daňou z nehnuteľností. Tým mala samospráva obmedzenú daňovú právomoc. Nemohla zvyšovať ani zniţovať daňové sadzby, obmedzené bolo aj priznávanie daňových úľav. Do rozpočtu vyššieho územného celku neplynul výnos ţiadnej dane. (SCHULTZOVÁ, A. a kol. 2007. s. 84) 3.1 Majetkové dane po roku 1992 Daňová sústava SR po roku 1992, presnejšie k 1. 1. 1993, bola spracovaná orgánmi bývalej ČSFR v rámci globálnej ekonomickej reformy. Základný daňový zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní, v znení neskorších predpisov (zrušený zákonom č. 219/1999 Z. z) stanovil štruktúru novej daňovej sústavy SR, uţ ako samostatného štátu a od 1. januára 1993 zakotvil v právnom poriadku SR tieto dane: dane dôchodkové - daň z príjmov fyzických osôb - daň z príjmov právnických osôb dane spotrebné - daň z pridanej hodnoty - spotrebná daň z vína - spotrebná daň z piva - spotrebná daň z liehu - spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov - spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív dane majetkové - daň z pozemkov - daň zo stavieb - daň z dedičstva 24

- daň z darovania - daň z prevodu a prechodu nehnuteľností - cestná daň Majetkové dane tak predstavovali tri základné typy majetkového zdanenia, podľa predmetu zdanenia: - majetok, - nadobudnutie majetku, - pouţívanie majetku. (GRÚŇ, L. 2001. s. 124) 3.1.1 Daň z nehnuteľností Zákonom SNR č. 317/1992 Zb. (zrušený zákonom č. 582/2004 Z. z.) bola v SR zavedená daň z nehnuteľností, ktorá zahŕňala daň z pozemkov a daň zo stavieb. Táto daň nahradila doterajšiu daň z pozemkov vyberanú v rámci poľnohospodárskej dane a daň domovú a miestny lokalizačný poplatok. - daň z pozemkov - daň zo stavieb - daň z bytov Od 1. januára 1998 sa uvedená daň rozšírila o daň z bytov. Predmetom tejto dane sú pozemky, stavby a byty nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky. Rozhodujúcimi skutočnosťami na výpočet daňovej povinnosti sú výmera pozemku, všeobecná hodnota pozemku, zastavaná plocha stavieb, počet podlaţí, podlahová plocha bytu a pod. Bliţšou charakteristikou dane a jej súčasným znením sa zaoberáme v nasledujúcej kapitole. Nová daň priniesla predovšetkým tieto zmeny: vzťahovala sa na širší okruh daňovníkov rozšírila predmet dane (dani podliehajú všetky druhy pozemkov, taktieţ nielen budovy, ale aj všetky stavby spojené so zemou pevným základom, zároveň i byty a nebytové priestory) počítala so širším okruhom oslobodenia uplatňovala diferencovanejšiu sadzbu (s rastom cien pozemkov, stavieb a bytov sa zvyšujú i sadzby), správu a výnos dane zverila obciam a mestám stanovila univerzálny princíp zdanenia nehnuteľnosti (na výšku dane nemá vplyv napr. koľko členov má domácnosť) (GRÚŇ, L. 2001. s. 125) 25

3.1.2 Dane z nadobudnutia majetku Patrili podobne ako daň z nehnuteľností k priamym daniam. Rozdiel spočíval v tom, ţe tieto dane boli príjmom do štátneho rozpočtu a mali výhradne jednorazový charakter. V daňovej sústave mali špecifické postavenie, nakoľko nemali vzťah k príjmu ani k iným druhom daní. Ich základnou právnou úpravou bol zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (zrušený zákonom č. 554/2003 Z. z.). Spomínané dane nahradili dovtedy platné tzv. notárske poplatky, ktoré existovali do roku 1993 a zohľadňovali len príbuzenský alebo osobný vzťah medzi občanmi bez prihliadnutia na výšku nadobudnutého majetku. - Daň z dedičstva, - daň z darovania a - daň z prevodu a prechodu nehnuteľností uţ uplatňovali obidva faktory. Čím bol príbuzenský vzťah bliţší, tým boli sadzby uvedených daní niţšie a naopak. 1) Do I. skupiny patrili: - deti a ich potomkovia, rodičia a ostatní príbuzní v priamom rade a manţelia. 2) Do II. skupiny patrili: - súrodenci, deti manţela, príbuzní manţela v priamom rade, ostatné osoby, ktoré s prevodcom, darcom, poručiteľom ţili najmenej 1 rok v spoločnej domácnosti a spoločne sa o domácnosť starali alebo boli výţivou na neho odkázané, manţelia vlastných a osvojených detí, manţelia rodičov, netere, synovci, strýkovia a tety. 3) Do III. skupiny patrili: - ostatné fyzické a právnické osoby. (SCHULTZOVÁ, A. a kol. 1995. s. 123) Daň z dedičstva Všeobecná úprava dedenia bola zakotvená v Občianskom zákonníku. Základnú právnu úpravu stanovoval zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov: Daňovníkom bol dedič, ktorý nadobudol dedičstvo alebo jeho časť podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve. 26

S účinnosťou od 1. 5. 2001 bol základný okruh daňovníkov redukovaný: daňovníkom nebol dedič, ak bol dieťaťom poručiteľa a jeho potomkovia, manţel, rodičia poručiteľa a ostatní príbuzní v priamom rade. Ak bolo dedičom maloleté dieťa, osoba nespôsobilá na právne úkony alebo ktorej pobyt nebol známy, práva a povinnosti daňovníka vykonával jeho zákonný zástupca alebo opatrovník stanovený súdom. Ak nadobudli dedičstvo viacerí dediči do spoluvlastníctva, kaţdý z nich bol povinný uhradiť daň za svoj dedičský podiel. Predmetom dane bol: - hnuteľný i nehnuteľný majetok, - tuzemské a cudzozemské platidlá, - cenné papiere a pohľadávky, - iné majetkové práva Nehnuteľný majetok v tuzemsku bol predmetom dane bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo trvalý pobyt poručiteľa. Nehnuteľný majetok v cudzine nebol predmetom dane. Hnuteľný majetok mal tieţ svoje špecifiká. - Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti občanom SR aj s trvalým pobytom, vtedy bol predmetom dedenia celý jeho hnuteľný majetok v tuzemsku i zahraničí. - Ak bol poručiteľ v čase smrti občanom SR, ale nemal na našom území trvalý pobyt, vtedy dani podliehal len hnuteľný majetok v tuzemsku. - Ak išlo o poručiteľa, ktorý v čase smrti nebol občanom SR, ale mal na jej území stredisko ţivotných záujmov (osobné a hospodárske vzťahy), vtedy bol predmetom dedenia tuzemský hnuteľný majetok. Základom dane bola cena dedičského podielu dediča po odčítaní dlhov, záväzkov a tiarch na majetku poručiteľa, nákladov spojených s pohrebom a dedičskú dávku preukázateľne zaplatenú v inom štáte. Dedičstvo bolo ocenené buď cenou miestne obvyklou, ku dňu smrti poručiteľa alebo podľa cenových predpisov platných v čase smrti poručiteľa, ak išlo o nehnuteľnosť. 27

Daň z darovania Aj tento druh dane bol vymedzený základnou právnou úpravou t. j. zákonom č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Daňovníkom bol nadobúdateľ, darca za daň ručil. Ak sa jednalo o darovanie do zahraničia, bol daňovníkom darca. V prípade, ak bolo obdarované maloleté dieťa alebo osoba nespôsobilá na právne úkony alebo ktorej pobyt nebol známy, práva a povinnosti daňovníka vykonával jeho zákonný zástupca alebo opatrovník stanovený súdom. Predmetom bolo bezodplatné nadobudnutie: - hnuteľného i nehnuteľného majetku - cenných papierov a pohľadávok, - iných majetkových práv, na základe právneho úkonu a inak neţ smrťou občana. Za splnenia podmienky darovacej zmluvy. Predmet tejto dane však bol širší. Dani podliehal aj hnuteľný majetok: - darovaný z cudziny do tuzemska, - darovaný z tuzemska do cudziny, - dovezený obdarovaným z cudziny do tuzemska, zakúpený z prostriedkov darovaných v cudzine, - ak nadobúdateľ nebol v čase darovania občanom SR vybrala sa daň z nadobudnutia hnuteľného majetku v tuzemsku. Základom dane bola cena nadobudnutého majetku obvyklá v mieste a čase darovania, po odpočítaní preukázaných dlhov a iných povinností. Pri darovaní nehnuteľnosti sa cena určovala podľa platných cenových predpisov ku dňu darovania. U hnuteľného majetku prevedeného bezodplatne z cudziny bola základom dane colná hodnota zníţená o zaplatené clo pri dovoze alebo daň pri dovoze. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností Nadobudnutie vlastníckeho práva u tejto dane sa rozlišovalo podľa spôsobu nadobúdania: 28

a) prevodom vlastníckeho práva išlo o zmluvné prevody na základe kúpnej zmluvy, darovacej, zámennej, zmiešanej prípadne inej zmluvy; b) prevodom vlastníckeho práva - dedením, vyvlastnením, vydrţaním, osvedčením, reštitúciou, rozhodnutím súdu, zánikom bezpodielového spoluvlastníctva alebo inými jednostrannými úkonmi. Daňovníkom bol prevodca (predávajúci), nadobúdateľ (kupujúci) za daň ručil. Ak ale išlo o nadobudnutie nehnuteľnosti odplatným prevodom pri výkone rozhodnutia, konkurzom, vyrovnaním alebo vydrţaním, daňovníkom sa stal nadobúdateľ. Pri osobitných spôsoboch určenia osoby daňovníka sa postupovalo: - pri prevode vymieňaných nehnuteľností platili daň spoločne a nerozdielne prevodca s nadobúdateľom - ak nehnuteľnosť prevádzalo alebo nadobúdalo viac spoluvlastníkov, kaţdý z nich bol samostatným daňovníkom a platil daň podľa veľkosti svojho podielu. - v prípade prevodu alebo prechodu majetku z bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, daňovníkmi boli manţelia spoločne. Predmetom dane bol: - prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnosti za odplatu, - nadobudnutie vlastníctva pri výkone rozhodnutia, konkurzom, vyrovnaním alebo vydrţaním, - hodnota vecných bremien. Ak sa vymieňali nehnuteľnosti, vzájomné prevody sa povaţovali za jeden prevod. Daň sa vybrala z prevodu tej nehnuteľnosti, z prevodu ktorej bola vyššia. Pri zmiešaných zmluvách, pri ktorých išlo sčasti o bezodplatný prevod (darovanie) a sčasti o odplatný prevod (napr. doţivotné vyuţívanie nehnuteľnosti), sa zdaňovala iba časť zodpovedajúca poskytnutej protihodnote. Základ dane tvorila odplata alebo úhrada za nehnuteľnosť, pričom sa vychádzalo z dohodnutej ceny, minimálne však z ceny určenej podľa osobitných predpisov. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydrţaním, základom dane bola cena podľa cenového predpisu platného v čase, keď uplynula lehota na vydrţanie. 29

Sadzby všetkých troch druhov daní z nadobudnutia majetku boli stanovované podľa príbuzenského vzťahu k poručiteľovi, darcovi alebo prevodcovi a na základe vtedy právoplatných tabuliek. (GRÚŇ, L. 2001. s. 134-136) 3.1.3 Cestná daň Táto úplne nová daň bola u nás zavedená od 1. 1. 1993. Nenahrádzala ţiadnu dovtedy platnú daň. Jej hlavným cieľom bolo zdanenie vyuţívania pozemných komunikácií tuzemskými i zahraničnými dopravcami v súlade so zásadou Európskych spoločenstiev o prenesení úhrady nákladov na údrţbu, opravy, rekonštrukcie a novú výstavbu pozemných komunikácií v plnom rozsahu na ich uţívateľov. Zákon č. 319/1992 Zb. o cestnej dani (zrušený zákonom č. 87/1994 Z. z.) upravoval zdanenie vyuţívania pozemných komunikácií motorovými vozidlami a prípojnými vozidlami, taxatívne vymedzoval okruh motorových vozidiel oslobodených od daňovej povinnosti, stanovil pôsobnosť správcov tejto dane i povinnosti daňovníkov. (BAŠTINCOVÁ, A. 1993. s. 129) Cestná daň sa stala dôleţitou súčasťou našej daňovej sústavy a zaradila sa do okruhu majetkových daní, kde predmetom je zdanenie nakladania s majetkom alebo určitý spôsob používania majetku. Stala sa súčasťou priamych daní i naďalej jej však zostali črty poplatkovej povinnosti za pouţívanie pozemných komunikácií. Koncom roka 1993 však bolo zrejmé, ţe tento zákon nebude novelizovaný, ale bude vydaný nový zákon č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Zákon nadviazal na uţ uskutočnené úpravy daňových zákonov a svojimi právnymi normami upravoval: a) zdanenie vyuţívania pozemných komunikácií motorovými vozidlami a prípojnými vozidlami cestnou daňou, b) pôsobnosť orgánov štátnej správy pri uplatňovaní cestnej dane, c) práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri vyberaní a platení cestnej dane. (GRÚŇ, L. 2001. s. 146) Daňovníkom cestnej dane podľa tohto zákona bola: - fyzická alebo právnická osoba, ktorá je drţiteľom motorového vozidla alebo prípojného vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo, 30

- fyzická alebo právnická osoba, ktorá uţíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako drţiteľ fyzická osoba, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtveho alebo právnická osoba, ktorá bola zrušená a zanikla, - pri motorových a prípojných vozidlách v medzinárodnej premávke, vodič ktorý tieto vozidlá pouţíva na území SR, - pri motorových a prípojných vozidlách dovezených do tuzemska, ktoré nie sú povaţované za vozidlá v medzinárodnej premávke a ich drţiteľ nemá trvalý pobyt, sídlo v tuzemsku, je daňovníkom osoba zodpovedná za premávku týchto vozidiel alebo vodič motorového vozidla v tuzemsku. Predmetom cestnej dane bolo vozidlo, ktoré malo pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a pouţíva sa na podnikanie alebo v súvislosti s ním. Zdaneniu však nepodliehali motorové vozidlá ako: motocykel, trojkolka, štvorkolka, zvláštne motorové vozidlá (lesný, kultivačný traktor...) a ich prípojné vozidlá. Zákon taktieţ stanovoval pomerne široký okruh vozidiel, ktoré boli oslobodené od dane (vozidlá zdravotníckej sluţby, sociálnej starostlivosti, poţiarnych zborov, banskej a leteckej záchrannej sluţby, diplomatických misií a iné). Základ dane bol diferencovaný podľa druhu motorového vozidla: - pri úţitkových vozidlách a autobusoch celková hmotnosť v tonách a počet náprav, - pri osobných automobiloch zdvihový objem motora v cm 3. Sadzba dane bola stanovená: - na vozidlá evidované v tuzemsku boli pouţité ročné sadzby dane, uvedené v sadzobníku, ktorý tvoril prílohu zákona, - pri špeciálnom vozidle, ktorý sa nedá pouţiť na prepravu osôb alebo nákladu sa sadzba zniţovala o 30% ročnej výšky dane, - v medzinárodnej premávke sa sadzba určovala zlomkom ročnej sadzby dane podľa počtu dní, počas ktorých zahraničný dopravca pouţíval tuzemské komunikácie, - zákon zvýhodňoval aj kombinovanú dopravu ako ekologicky vhodný spôsob kombinácie dopravy, v tom ţe daňový úrad vráti daň za v zákone stanovených podmienok. 31

Správcom dane bol príslušný daňový úrad, pri vozidlách v medzinárodnej premávke to bol orgán colnej správy. Daňová povinnosť pri vozidlách evidovaných v tuzemsku vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo pridelené evidenčné číslo a zanikla vyradením vozidla z evidencie alebo ukončením pouţívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s ním. V medzinárodnej premávke daňová povinnosť vznikla vstupom vozidla do tuzemska a zanikla dňom odchodu vozidla z tuzemska. (BABČÁK, V. 2001. s.124-127) 3.2 Majetkové dane po roku 2004 Podstatnú zmenu v oblasti majetkových daní v Slovenskej republike predstavovalo zrušenie dane z dedičstva a dane z darovania k 1. 1. 2004. Táto daň zdaňovala majetok, ktorý uţ bol raz zdanený, tým bola nespravodlivá. Aj zrušenie dane z prevodu a z prechodu nehnuteľností od 1. januára 2005 bolo opodstatnené, lebo nezdaňovala zisk, spotrebu alebo majetok. (BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ, K. 2010. s. 46) Na základe decentralizácie v oblasti finančných tokov boli od 1. 1. 2005 stanovené základné ciele miestnych majetkových daní: - posilniť vyuţitie zdrojov v mieste ich vzniku, - zvýšiť právomoc samosprávy najniţšieho stupňa pri sadzbách dane z nehnuteľnosti a tým umoţniť rast príjmov z tohto zdroja, - premeniť miestne poplatky na miestne dane, - zmeniť daňové určenie dane z motorových vozidiel v prospech rozpočtov vyšších územných celkov (SCHULTZOVÁ, 2007, s. 84-85) Systém miestnych daní upravuje zákon o miestnych daniach, pričom musíme rozlišovať: miestne dane, o ukladaní ktorých rozhoduje obec miestne dane, o ukladaní ktorých rozhoduje vyšší územný celok 32

3.2.1 Miestne dane, o ukladaní ktorých rozhoduje obec - daň z nehnuteľností, - daň za psa, - daň za uţívanie verejného priestranstva, - daň za ubytovanie, - daň za predajné automaty, - daň za nevýherné hracie prístroje, - daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, - daň za jadrové zariadenie. 3.2.2 Miestne dane, o ukladaní ktorých rozhoduje vyšší územný celok - daň z motorových vozidiel Charakteristikou jednotlivých druhov majetkových daní sa zaoberáme v nasledujúcej kapitole. Právna úprava miestnych daní sa vyznačuje určitými charakteristickými znakmi: zaviedla fakultatívnosť ukladania a vyberania daní zo strany obcí alebo vyššieho územného celku; došlo k posilneniu právomoci a samostatnosti obcí alebo vyššieho územného celku; sadzby daní nemajú stanovenú hornú hranicu (okrem dane z nehnuteľností), takţe obce samé rozhodnú o konkrétnej sadzbe na svojom území, tým sa im vytvára priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančných zdrojov a na plnenie úloh samosprávy; obce, vyššie územné celky, okrem uvedených miestnych daní nemôžu vyberať a ukladať iné platby charakteru miestnych daní; zdaňovacím obdobím u väčšiny miestnych daní je kalendárny rok; zdôraznený je význam všeobecne záväzného nariadenia obce, resp. vyššieho územného celku, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní miestnych daní v praxi. (BABČÁK, V. 2010. s. 303-304) 33

4 Súčasná právna úprava majetkových daní v SR Majetkové dane zdaňujú bohatstvo, ktoré predstavuje, v danom období a v určitom okamihu pevnú veličinu. Majetkové dane sú najčastejšie vyuţívané ako miestne dane, nakoľko predstavujú stabilný zdroj príjmov miestnych rozpočtov. Podstatou procesu fiškálnej decentralizácie bol prechod od poskytovania dotácií obciam a vyšším územným celkom zo štátneho rozpočtu k financovaniu vlastných kompetencií aj miestnymi daňami. (SCHULTZOVÁ, A. a kol. 2011. s. 95-96) Hlavným fiškálnym cieľom miestnych daní, sú príjmy obcí (aj vyšších územných celkov). Miestne dane zo zákona ukladá obec a úľavu na miestnych daniach určuje obec všeobecne záväzným nariadením. Pretransformovanú cestnú daň na daň z motorových vozidiel ukladá vyšší územný celok a spravuje ju daňový úrad. (BIELIKOVÁ, ŠTOFKOVÁ, 2010, s. 117) Tabuľka č. 1: Základ dane miestnych daní Daň Základ dane Daň z pozemkov Daň zo stavieb Daň z bytov Daň za psa Daň za užívanie verejného priestranstva Daň za ubytovanie Daň za predajné automaty Daň za nevýherné hracie prístroje Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta Daň za jadrové zariadenie Daň z motorových vozidiel hodnota pozemku = výmera v m2 x hodnota za 1 m2 ( podľa prílohy číslo 1 zákona ) výmera zastavanej plochy v m2 výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2 počet psov výmera uţívaného verejného priestranstva v m2 alebo parkovacie miesto počet prenocovaní počet predajných automatov počet nevýherných hracích prístrojov počet dní vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta výmera katastrálneho územia obce v m2, ktoré sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pri osobnom automobile zdvihový objem motora v cm3, pri úţitkovom vozidle hmotnosť v tonách a počet náprav Zdroj: vlastné spracovanie 34

4.1 Daň z nehnuteľností Daň z nehnuteľností môţeme klasifikovať ako reálnu daň, kde vlastník alebo nájomca (správca) nehnuteľností je povinný túto daň platiť, bez ohľadu na jeho postačujúce peňaţné príjmy. Členíme ju na: - daň z pozemkov, - daň zo stavieb, - daň z bytov. 4.1.1 Daň z pozemkov Za daňovníka dane z pozemkov v hlavnej podstate určujeme osobu, ktorá skutočne uţíva pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností tzn., vlastník pozemku a správca pozemku vo vlastníctve štátu, vo vlastníctve obce alebo vo vlastníctve vyššieho územného celku. V prípade viacerých daňovníkov, sa daňová povinnosť delí podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Predmetom zdanenia sú všetky pozemky na území Slovenskej republiky, ktoré členíme na: - ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady; - trvalé trávne porasty; - záhrady; - lesné pozemky s hospodárskymi lesmi; - rybníky s chovom rýb a ďalšie hospodársky vyuţívané vodné plochy; - zastavané plochy a nádvoria; - stavebné pozemky; - ostané plochy (s výnimkou stavebných pozemkov). Predmetom dane nie sú časti zastavaných plôch a nádvorí, ktorých stavby uţ podliehajú dani zo stavieb alebo bytov; pozemky alebo ich časti, na ktorých sa nachádzajú pozemné komunikácie, celoštátne a regionálne ţelezničné dráhy; a stavby, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb. Základ dane v prípade ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a trvalých trávnych porastov je hodnota pozemku bez porastov je stanovená vynásobením rozlohy pozemkov v m 2 a hodnoty pôdy za 1 m 2 odvodenej od jej bonity. Pri lesných pozemkoch, rybníkoch a iných hospodársky vyuţívaných vodných plochách je základ dane určený vynásobením 35

výmery pozemkov v m 2 a hodnoty pozemku za 1 m 2 podľa platných predpisov všeobecnej hodnoty majetku. Pri ostatných pozemkoch je základom hodnota pozemku daná vynásobením pozemkov v m 2 a hodnoty pozemkov za 1 m 2. Sadzba dane je určená na rok vo výške 0,25 %. Túto sadzbu môţe správca dane všeobecne záväzným nariadením zníţiť, zvýšiť alebo určiť sadzby dane (s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia) rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Správcom určená ročná sadzba dane nesmie presiahnuť 20-násobok najniţšej ročnej sadzby dane stanovenej vo všeobecne záväznom nariadení a pri pozemkoch funkčne spojených so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane. 4.1.2 Daň zo stavieb Daňovníkom dane zo stavieb je v prvom rade fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom stavby na území Slovenskej republiky. Ak daňovníka nemôţeme určiť je ním tá osoba, ktorá stavbu skutočne uţíva. Za daňovníka označujeme aj nájomcu, ktorý si prenajal stavbu spravovanú Slovenským pozemkovým fondom alebo pri spoluvlastníctve je ním kaţdý spoluvlastník podľa výšky svojho podielu. Predmetom dane sú stavby na našom území, spojené so zemou pevným základom, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných či podzemných podlaţí. Ak sa stavba prestane pouţívať, nezaniká tým daňová povinnosť. Základ dane určíme ako výmeru zastavanej plochy v m 2, pod ktorou rozumieme pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby bez prečnievajúcej časti strešnej konštrukcie. Sadzba dane zo stavieb predstavuje 0,033 eura za kaţdý aj začatý m2 zastavanej plochy, pričom sadzbu môţe správca dane všeobecne záväzným nariadením zníţiť, zvýšiť a určiť sadzby dane (s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia) rôzne pre jednotlivé druhy stavieb alebo pre jednotlivé katastrálne územia o najviac 40-násobok najniţšej ročnej sadzby dane zo stavieb. Správca dane môţe aj stanoviť príplatok v sume 0,33 eura za kaţdé ďalšie podlaţie okrem prvého nadzemného podlaţia. 36

4.1.3 Daň z bytov Daňovníkom dane z bytov je vlastník, správca bytu či nebytového priestoru vo vlastníctve štátu alebo kaţdý zo spoluvlastníkov podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Predmetom dane sú stavby bytových domov, kde fyzická alebo právnická osoba zakúpila do vlastníctva aspoň jeden byt alebo nebytový priestor. Celkovú výmeru podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru vyjadrenú v m 2 označujeme ako základ dane z bytov. Sadzba dane zo stavieb predstavuje 0,033 eura, rovnako ako pri dani zo stavieb berieme do úvahy kaţdý aj začatý m 2 podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru. Sadzbu môţe správca dane všeobecne záväzným nariadením zníţiť alebo zvýšiť (s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia) o najviac 40-násobok najniţšej ročnej sadzby dane z bytov. Všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok obcí, jej častí alebo v jednotlivom katastrálnom území môţe správca dane stanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov a nebytových priestorov, ktorá nesmie prekročiť 10-násobok ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor. Spoločné ustanovenia pre dane z nehnuteľností: Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo uţívateľom nehnuteľnosti. Táto povinnosť zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo uţívanie nehnuteľnosti. Ak je nehnuteľnosť nadobudnutá vydraţením v priebehu roka, daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni v ktorom sa stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia súdom. Vznik a zánik daňovej povinnosti je daňovník povinný oznámiť správcovi dane do 30 dní keď tieto zmeny nastali. Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. 4.2 Daň za psa Daňovníkom dane za psa je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má psa vo svojom vlastníctve alebo ak nevieme zistiť vlastníctvo, je ním drţiteľ psa. 37

Predmetom dane je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou alebo právnickou osobou. Daň za psa sa nevzťahuje na psa chovaného na vedecké a výskumné účely, psa umiestneného v útulku zvierat, na psa so špeciálnym výcvikom a na psa vlastneného občanom s ťaţkým zdravotným postihnutím. Základ dane je počet psov. Sadzba dane je určená za jedného psa v eurách príslušnou obcou za kalendárny rok. Daňovník platí takto stanovenú sadzbu za kaţdého ďalšieho psa v jeho vlastníctve Vznik daňovej povinnosti začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník nadobudol psa. Prestáva plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník uţ nie je vlastníkom alebo drţiteľom psa. Všeobecne záväzným nariadením obec určuje podrobnosti k dani za psa, najmä také ako sú sadzba dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určeným kritérií spojeným s predmetom dane, splátky dane, lehotu splatnosti splátok dane, spôsoby preukazovania vzniku a zániku daňovej povinnosti, náleţitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od dane, zníţenia dane, spôsob vyberania dane a daňové priznanie sa nepodáva. 4.3 Daň za uţívanie verejného priestranstva Daňovníkom dane za uţívanie verejného priestranstva označujeme fyzickú alebo právnickú osobu uţívajúcu verejné priestranstvo. Predmetom dane rozumieme osobitné uţívanie verejného priestranstva, tzn. umiestnenie zariadenia slúţiaceho na poskytovanie sluţieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráţeného parkoviska a pod. Za verejné priestranstvo zákon označuje pozemky prístupné verejnosti, ktoré vlastní obec, s výnimkou tých, ktoré obec prenajala. Základom dane je výmera uţívaného verejného priestranstva v m 2. Sadzbu dane stanovuje obec za kaţdý aj začatý m 2 osobitne uţívaného verejného priestranstva. Sadzba sa vzťahuje rovnako na kaţdý aj začatý deň. Dňom začatia osobitného uţívania verejného priestranstva vzniká daňová povinnosť a dňom skončenia uţívania táto daňová povinnosť prestáva plynúť. 38

Rovnako ako pri predchádzajúcej dani za psa, obec ustanovuje všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za uţívanie verejného priestranstva, daňové priznanie sa nepodáva. 4.4 Daň za ubytovanie Daňovníkom dane za ubytovanie je fyzická osoba, prechodne ubytovaná v ubytovacom zariadení, kategorizovanom podľa osobitného predpisu, za odplatu. Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení kategorizáciu ktorého určuje osobitný predpis. Pri dani za ubytovanie je potrebné vymedziť aj osobu platiteľa dane, teda prevádzkovateľa zariadenia, ktorý poskytuje odplatné prechodné ubytovanie. Základom dane je počet prenocovaní. Sadzbu dane určuje obec v eurách na osobu a prenocovanie. Obec všeobecne záväzným nariadením stanovuje podrobnosti k dani za ubytovanie, daňové priznanie sa nepodáva. 4.5 Daň za predajné automaty Daňovníkom dane je fyzická alebo právnická osoba prevádzkujúca predajné automaty. Predmetom dane sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu a sú umiestnené vo verejne prístupných priestoroch. Za predmet dane nepovaţujeme automaty vydávajúce cestovné lístky hromadnej dopravy. Základ dane je počet predajných automatov. Sadzbu dane stanovuje obec v eurách za jeden predajný automat a kalendárny rok. Dňom, ktorým začneme prevádzkovať predajné automaty vzniká daňová povinnosť. Deň skončenia prevádzkovania predajných automatov, je deň zániku daňovej povinnosti. Podrobnosti k dani za predajné automaty určuje obec vo všeobecne záväznom nariadení, daňové priznanie sa nepodáva. 39

4.6 Daň za nevýherné hracie prístroje Daňovníkom dane za nevýherné hracie prístroje je fyzická alebo právnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje. Predmetom dane sú hracie prístroje, umiestnené vo verejne prístupných priestoroch, pričom sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu a nie sú určené na vydávanie peňaţnej výhry. Za nevýherné hracie prístroje povaţujeme: - elektronické prístroje na počítačové hry, - mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia na zábavné hry. Základom dane je počet nevýherných hracích prístrojov. Sadzba dane je stanovená v eurách za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok miestne príslušnou obcou. Dňom začatia prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov vzniká daňová povinnosť a dňom skončenia prevádzkovania táto daňová povinnosť prestáva plynúť. Obec všeobecne záväzným nariadením stanovuje podrobnosti k dani za nevýherné hracie prístroje, daňové priznanie sa nepodáva. 4.7 Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta Daňovníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je drţiteľom motorového vozidla. Predmet dane charakterizujeme ako vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, s výnimkou činností spojených s ochranou zdravia, majetku a verejného poriadku. Základ dane vymedzujeme ako počet dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta. Za sadzbu dane si obec určuje kaţdý aj začatý deň vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta v eurách. Za vjazd sa môţe sadzba dane stanoviť aj paušálnou sumou, pričom počet dní zotrvania v tejto časti mesta sa nebude brať do úvahy. Začiatok daňovej povinnosti sa vzťahuje na deň vjazdu motorového vozidla do historickej časti mesta a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta a jej skončenie je v deň výjazdu motorového vozidla z historickej časti mesta. 40

Podrobnosti k dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta určuje obec vo všeobecne záväznom nariadení, daňové priznanie sa nepodáva. 4.8 Daň za jadrové zariadenie Daňovníkom je prevádzkovateľ jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie. Predmet dane je jadrové zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia v jadrovom reaktore a vyrába sa elektrická energia, a to aj po časť kalendárneho roka. Základom dane je výmera zastavaného územia obce v m2, nachádzajúce sa v oblasti, ktoré je ohrozované jadrovým zariadením a je schválená Úradom Jadrového dozoru Slovenskej republiky. Na zmenu oblasti ohrozenia jadrovým zariadením v priebehu zdaňovacieho obdobia sa na účely tejto dane neprihliada. Pri stanovení sadzby dane rozlišujeme vzdialenosť zastavaného územia obci alebo jej časti od oblasti, ktorá je ohrozená jadrovým zariadením v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach: 1. do 1/3 polomeru oblasti ohrozenia 0,0039 eura za m 2 2. nad 1/3 polomeru a do 2/3 polomeru 0,0013 eura za m 2 3. nad 2/3 polomeru 0,0006 eura za m 2. Vyššia sadzba dane sa pouţije len v prípade, ak sa zastavané územia obce vyskytujú vo viacerých pásmach oblasti ohrozenia jadrovým zariadením u jedného prevádzkovateľa. Dňom vzniku daňovej povinnosti rozumieme deň začatia skúšobnej prevádzky jadrového zariadenia a dňom zániku je deň trvalého ukončenia výroby elektrickej energie v jadrovom zariadení. Obec všeobecne záväzným nariadením stanovuje podrobnosti k dani za jadrové zariadenie, daňové priznanie sa nepodáva. 4.9 Daň z motorových vozidiel Daňovníkom dane z motorových vozidiel definujeme ako fyzickú alebo právnickú osobu alebo ich organizačnú zloţku zapísanú do obchodného registra, ktorá: a) je ako drţiteľ vozidla zapísaná, b) pouţíva vozidlo, v dokladoch ktorého je ako drţiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla, 41

c) pouţíva vozidlo, v dokladoch ktorého je ako drţiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepouţíva vozidlo na podnikanie, d) pouţíva vozidlo, v dokladoch ktorého je ako drţiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá ma trvalý pobyt alebo sídlo v zahraničí. Daňovníkom je tieţ: - zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za pouţitie vozidla, v dokladoch ktorého je ako drţiteľ zapísaný zamestnanec, - stála prevádzkareň alebo iná organizačná zloţka osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí. Predmetom dane je motorové a prípojné vozidlo pouţívané na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Toto vozidlo zároveň musíme vedieť zaradiť do skupín vozidiel M, N a O. Vozidlo, ktoré je vyuţívané na iný účel ako skúšobné jazdy, iné jazdy alebo ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo a je označené ako špeciálne vozidlo, nie je predmetom dane. Zákon presne vymedzuje aj vozidlá, ktoré sú oslobodené od dane. Okrem zákonného oslobodenia môţe vyšší územný celok podľa všeobecne záväzného nariadenia zníţiť daň na vozidlo a oslobodiť vozidlo od dane ak sa pouţíva podľa kritérií stanovených podľa 86 zákona. Základom dane pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm 3 a pri úţitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách a počet náprav. Sadzby dane určuje vyšší územný celok vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré však nemôţu byť niţšie ako minimálne sadzby dane uvedené v prílohe č. 4 zákona. Sadzba dane sa určí pre: - osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm 3 uvedeného v dokladoch vozidla, - úţitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v dokladoch vozidla osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo, - vozidlo pouţívané v rámci návesovej jazdnej súpravy (ťahač a náves) podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v dokladoch vozidla osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. 42

Ak zákon neustanovuje inak, daňová povinnosť začína plynúť dňom po dni pouţitia vozidla na podnikanie a končí posledným dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo prestalo vyuţívať na podnikanie. Daňové priznanie je daňovník povinný podať za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Vznik alebo zánik daňovej povinnosti je povinný oznámiť správcovi dane do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti. (Zákon č. 582/2004 Z. z.) Tabuľka č. 2: Majetkové dane SR MAJETKOVOVÉ DANE SR Dane na úrovni miest a obcí -daň z nehnuteľností -daň za psa -daň za vyuţívanie verejného priestranstva -daň za ubytovanie -daň za vjazd do historickej časti mesta -daň za jadrové zariadenie -daň za nevýherné hracie prístroje -daň za predajné automaty Dane na úrovni VÚC -daň z motorových vozidiel Zdroj: vlastné spracovanie 43

5 Analýza vývoja majetkových daní v SR 5.1 Sadzby daní z nehnuteľností Na základe dostupných odborných prameňov a štatistických údajov sa snaţíme vytvoriť náhľad na vývoj priemerných sadzieb daní z nehnuteľností v období rokov 2004 2012. Ako zdroj údajov sme pouţili štatistické sledovanie asociácie PAS Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá kaţdoročne monitoruje vývoj daní z nehnuteľností s cieľom informovať podnikateľov a širokú verejnosť o výške sadzieb daní v jednotlivých okresných mestách. Graf č. 1 Zdroj: http://www.alianciapas.sk/menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2012.htm Z uvedeného grafu vyplýva, ţe priemerné sadzby daní z nehnuteľností, v porovnaní s rokom 2004, kedy ich výšku určoval štát, sú 2,14 násobne vyššie. Ich najprudší rast však bol medzi rokmi 2004 a 2005. Na základe štatistík OECD dosiahli majetkové dane v SR v roku 2009 výšku 0,4 % HDP, čím sú relatívne nízke v porovnaní s priemerom krajín OECD, ktorý dosahuje 1,8% HDP a EU15 aţ 2,0 % HDP. V porovnaní s rokom 2011 dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 13,5 %. Najniţšie sadzby daní z nehnuteľností mali mestá východného Slovenska ako Medzev, Sobrance, Gelnica. Naopak najvyššie sadzby má Bratislava a jej mestské časti, Senica a Trnava. (www.alianciapas.sk/menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2012.htm) 44

5.2 Zaťaţenie miestnymi daňami a poplatkami Analýzou vývoja zaťaţenosti miestnymi daňami a poplatkami na úrovni miest a obcí v Slovenskej republike v období rokov 2009, 2010, 2011 sa zaoberal Inštitút hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Na základe vzorky vybraných miest a obcí analyzovali túto mieru záťaţe. Táto vzorka posudzovaných obcí tvorila pribliţne rovnaké percento z kaţdého z ôsmych krajov v SR. Získané údaje z analýzy nám poslúţili pre prehľadnejšie zobrazenie vývoja majetkových miestnych daní v SR. Na základe zákona č 582/2004 Z. z. môţu mestá a obce určovať výšku sadzieb miestnych daní a poplatkov. Výnosy z týchto daní a poplatkov sú príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane. Grafickým znázornením medziročných zmien výšky jednotlivých sadzieb bolo poukázané na rôznu mieru zaťaţenosti pre obyvateľov, vo vzorke 125 miest a obcí SR. Percentuálne zastúpenie uvádzame v nasledujúcom grafe: Graf č. 2 krajské mestá Štruktúra miest a obcí podľa typu okresné mestá ostatné obce a mestá krajské mestá 2% okresné mestá 36% ostatné obce a mestá 62% Zdroj: GAJDOŠ, T. 2011./ rpo.rokovania.gov.sk/ 45

Graf č. 3 Štruktúra miest a obcí v skupinách podľa typu zmeny žiadna zmena zmena 2009/2010 zmena 2009/2010/2011 zmena 2010/2011 zmena 2009/2010 21% zmena 2009/2010/2011 10% zmena 2010/2011 13% žiadna zmena 56% Zdroj: GAJDOŠ, T. 2011. /rpo.rokovania.gov.sk/ Z uvedenej analýzy v grafe za sledované obdobie rokov 2009 2011, 56 % obcí a miest nemenilo výšku sadzieb miestnych daní. 10% sledovaných obcí a miest menilo miestne sadzby počas celého obdobia 2009 2011. Ďalej bolo zistené, ţe v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 zmenilo miestne sadzby daní 21 % obcí a miest. 13 % miest a obcí uskutočnilo zmenu miestnych sadzieb daní aţ období rokov 2010/2011, pričom u nich nenastala zmena za sledované obdobie 2009/2010. Graf č. 4 Štruktúra daní a poplatkov v mestách a obciach podľa zmeny 2010/2011 Ostatné 23% Daň z bytov 6% Daň z pozemkov 6% Daň za predajné automaty 9% Daň za užívanie verejného priestranstva 11% Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 36% Daň zo stavieb 9% Daň z bytov Daň z pozemkov Daň za predajné automaty Daň za užívanie verejného priestranstva Daň zo stavieb Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Ostatné Zdroj: GAJDOŠ, T. 2011. /rpo.rokovania.gov.sk/ 46

Analýzou bolo zistené, ţe 62 % obcí a miest zmenilo v období 2010/2011 len jednu sadzbu miestnej dane alebo poplatku a to väčšinou (61 %) poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Na základe uvedeného grafu sa zmena sadzieb celkovo najvýznamnejšie prejavila v poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady u 36% sledovaných obcí, v 11 % obcí u dane za uţívanie verejného priestranstva, v 9 % obcí v dani zo stavieb a taktieţ v dani za predajné automaty. Sadzby sa menili najmä v menších obciach a mestách. Tento príjem sa stal významnou zloţkou vlastných príjmov do rozpočtov miest a obcí. V absolútnom vyjadrení najmenšie zvýšenie v eurách bolo zaznamenané pri dani za predajné automaty, o 0,008 eura za mernú jednotku, čo predstavuje 3,81 % a najväčšie zvýšenie v dani za nevýherné hracie stroje vo výške 16,81 eura za mernú jednotku, čo predstavuje nárast o 50,65 %. V absolútnom vyjadrení najmenšie zvýšenie v percentách bolo zaznamenané u dane za ubytovanie, pri ktorej došlo v percentuálnom vyjadrení o navýšenie 2,04 %, čo predstavuje navýšenie o 0,01 euro za mernú jednotku. Najväčšie zvýšenie pri poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady o 965,17 %, čo predstavuje navýšenie o 0,859 euro za mernú jednotku. Cieľom analýzy bolo, pomocou porovnania, vyhodnotiť zmeny sadzieb miestnych daní a poplatkov na vybranej vzorke miest a obcí v sledovaných rokoch 2009, 2010 a 2011. Bliţšie sa analýzou zamerali na zmenu sadzieb daní a miestnych poplatkov z roku 2010 na 2011. Rozhodnutie o zmene sadzieb miestnych daní a poplatkov ovplyvňovala aj štruktúra a zloţenie podnikateľských subjektov pôsobiacich v danom regióne ale aj zloţenie obyvateľstva. Na základe novelizácie zákona č. 582/2004 Z. z., od 1. marca 2011, v ktorej sú upravené podmienky moţného zvýšenia jednotlivých sadzieb miestnych daní, bude moţné, aţ v nasledujúcom období po zavedení zmien, analyzovať mieru záťaţe obyvateľstva i podnikateľských subjektov miestnymi daňami a poplatkami. (GAJDOŠ, T. 2011. rpo.rokovania.gov.sk) 47

ZÁVERY A ODPORÚČANIA Bakalárska práca nesie názov Majetkové dane vývoj a právna úprava. Je to téma v súčasnosti aktuálna, nakoľko majetkové dane ovplyvňujú financovanie miestnej samosprávy. Tak ako celý daňový systém, tak i majetkové dane prechádzali postupnými zmenami. Práve na tieto zmeny sme sa snaţili prácou poukázať, sumarizovať a čiastočne i analyzovať ich vývoj na základe dostupných štúdií a prieskumov. Cieľom bakalárskej práce bola sumarizácia majetkových daní v Slovenskej republike a to z pohľadu historického, od vzniku samostatného Slovenska a pohľadu súčasného, ako priblíţenie a objasnenie právnej úpravy majetkových daní v SR. V rozsahu piatich tematických kapitol som bliţšie špecifikoval vývoj majetkových daní. V prvej kapitole som ponúkol historický exkurz vývoja všetkých daní ako povinných platieb od staroveku aţ po jednotlivé daňové reformy na našom území po súčasnosť. Čím som sa snaţil uviesť do danej problematiky a poukázať, ţe vývoj daní od počiatku ovplyvňovala politická a ekonomická situácia danej krajiny. V druhej kapitole som charakterizoval jednotlivé dane s priblíţením daňovej sústavy Slovenskej republiky. Zaoberal som sa súčasnou klasifikáciou daní v SR podľa predmetu zdanenia. Bliţší pohľad na postupné zmeny v oblasti majetkových daní v Slovenskom daňovom systéme po roku 1992, som predostrel v tretej kapitole. Analyzoval som jednotlivé majetkové dane a ich premenu vplyvom reforiem. V našich podmienkach po roku 1992 územná samospráva na najniţšom stupni mohla disponovať len jedinou miestnou majetkovou daňou daňou z nehnuteľností. Podstatnú zmenu v oblasti majetkových daní v Slovenskej republike predstavovalo zrušenie dane z dedičstva a dane z darovania k 1. 1. 2004, nakoľko zdaňovala majetok, ktorý uţ bol raz zdanený, tým bola nespravodlivá. Aj zrušenie dane z prevodu a z prechodu nehnuteľností od 1. januára 2005 malo svoj dôvod, pretoţe nezdaňovala zisk, spotrebu ani majetok. Je to zaujímavý stav, pretoţe tieto dane existujú v mnohých krajinách ako percento z ceny. Výhodou majetkových daní z hľadiska predmetu dane, je i naďalej ich imobilnosť. V štvrtej kapitole som sa zaoberal charakteristikami jednotlivých majetkových daní, ich súčasnou právnou úpravou, čerpajúc v zmysle platného zákona. Pritom som sumarizoval tieto majetkové dane: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za uţívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné 48

hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie, daň z motorových vozidiel. Najrozšírenejšou majetkovou daňou je však i naďalej - daň z nehnuteľností. Náhľad na vývoj majetkových daní, čerpajúc z dostupných štatistických údajov a analýz niektorých inštitúcií, som priniesol v piatej kapitole. Pomohol som si prehľadnou ilustráciou grafov a popismi vývoja sadzieb miestnych daní v SR za sledované obdobie rokov 2004 2012 pri dani z nehnuteľností a analýzou vývoja zaťaţenosti miestnymi daňami a poplatkami na úrovni miest a obcí v Slovenskej republike v období rokov 2009, 2010, 2011. Novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady budú zavedené s účinnosťou od 1. 12. 2012 viaceré zmeny, s cieľom odstrániť doterajšie nedostatky v problematike miestnych daní. Novela mení zaradenie ôsmych druhov pozemkov do piatich skupín. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov, stanovuje za daňovníka dane z pozemkov oboch manţelov, ktorí za daň ručia spoločne a nerozdielne. Samozrejme, ţe pri rozbore sa postupne vynárali i ďalšie nezodpovedané otázky z danej problematiky, ktoré moţno skúmať i z iných uhlov pohľadu. Domnievam sa, ţe som touto prácou naplnil cieľ, ktorý bol vytýčený na začiatku práce, a tieţ som objasnil základné právne otázky týkajúce sa miestnych daní v Slovenskej republike. 49

Zoznam literatúry: 1. BABČÁK, V. 2001. Daňové právo hmotné. 1. Vydanie. Prešov: FHPV PU. 2001. 151 s. ISBN 80-8068-069-8 2. BABČÁK, V. 2010. Daňové právo Slovenskej republiky. Bratislava: EPOS. 2010. 640 s. ISBN 978-80-8057-851-0 3. BALKO, L., BABČÁK, V. a kol. 2006. Finančné právo. 1. vydanie. Ţilina: Poradca podnikateľa. 2006. 680 s. ISBN 80-88931-53-3 4. BAŠTINCOVÁ, A. 1993. Dane podnikateľských subjektov. 1. Vydanie. Bratislava: ELITA. 1993. 164 s. ISBN 80-85323-46-X 5. BIELIKOVÁ, A.,ŠTOFKOVÁ, K. 2010. Dane v teórii a praxi. 1.vydanie. Ţilina: EDIS. 2010. 180 s. ISBN 978-80-554-0169-0 6. BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. Dane podnikateľských subjektov. 3. vydanie. Nitra: SPU. 2010. 252 s. ISBN 978-80-552-0486-4. 7. GRÚŇ, L. 2001. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava: Eurounion, 2001. 315 s. ISBN 80-88984-28-9. 8. MEDVEĎ, J. a kol. 2009. Daňová teória a daňový systém. 1. vydanie. Bratislava: Sprint dva. 2009. 288 s. ISBN 978-80-89393-09-1 9. SCHULTZOVÁ, A. a kol. 1995. Daňovníctvo. 1. vydanie. Bratislava: Ekonóm. 1995. 141 s. ISBN 80-225-0678-8 10. SCHULTZOVÁ, A. a kol. 2007. Daňovníctvo daňová teória a politika. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2007. 198 s. ISBN 978-80-8078-161-3 11. SCHULTZOVÁ, A. a kol. 2011. Daňovníctvo daňová teória a politika I. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2011. 260 s. ISBN 978-80-8078-407-2 12. ŠIROKÝ, J. 2003. Daňové teorie s praktickou aplikací. 2. vydání. Praha: C.H. Beck, 2008, 301 s. ISBN 978-80-7400-005-8 50

13. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Internetové zdroje: 14. www.alianciapas.sk/menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2012.htm 15. GAJDOŠ, T. 2011. Analýza vývoja zaťaženosti podnikateľských subjektov miestnymi daňami a poplatkami. IHA. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. 2011. Dostupné na internete: rpo.rokovania.gov.sk/hsr/file.aspx/index/67183 51