Globálne rezervné meny a súčasný medzinárodný finančný systém

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva Globálne rezervné meny a súčasný medzinárodný finančný systém Global reserve currency and the current international financial system Diplomová práca Autor: Daniel Trgina Financie Vedúci práce: Doc. Ing. Marta Orviská, PhD. Banská Bystrica 30.Apríla, 2013

2 VYHLÁSENIE Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Banskej Bystrici, dňa Daniel Trgina

3 POĎAKOVANIE Moje úprimné poďakovanie patrí Doc. Ing. Marte Orviskej, PhD. za jej rady a pripomienky pri tvorbe diplomovej práci.

4 Trgina, D. : Analýza globálnych rezervných mien a súčasný finančný systém. (Diplomová práca práca). Bankovní institut vysoká škola Praha. Vedúci diplomovej práce : Doc. Ing. Marta Orviská, PhD. Banská Bystrica, 2011, s 93. Anotácia: Diplomová práca je zameraná na analýzu globálnych rezervných mien a súčasného finančného systému. Zhodnotili sme vývoj dominantných globálnych rezervných mien (dolár, euro, jen, libra). Jedna časť našej analýzy je sústredená na obdobie 2000 aţ 2008 pred finančnou, globálnou a ekonomickou krízou a druhá časť je zameraná na etapu 2009 aţ 2012 po jednotlivých kvartáloch. Pre Slovenskú republiku má euro osobitný význam v tom, ţe sme ho v roku 2009 prijali za oficiálnu menu a, ţe je to umelo skonštruovaná mena. Štáty, ktoré sú v menovej oblasti (eurozóne) by mali spĺňať určité konvergenčné kritéria. V práci je vyhodnotený vývoj globálnych rezervných mien a podmienky, ktoré musia byť splnené podľa Medzinárodného menového fondu vo funkcii dominantnej rezervnej meny. Pri analýze vyuţívame štatistiku Medzinárodného menového fondu to sú údaje databázy COFER. Kľúčové slová: globálne rezervné meny, Medzinárodný menový fond, euro, ekonomická kríza Annotation: Key words:

5 Obsah 1.TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ANALÝZY MEDZINÁRODNÉHO FINANČNÉHO SYSTÉMU A GLOBÁLNYCH REZERVNÝCH MIEN Charakteristika meny Vývoj medzinárodného menového systému Začiatky vývoja medzinárodného menového systému Brettonwoodsky menový systém Kingstonské dohody Európsky menový systém Vznik a vytvorenie umelej globálnej rezervnej meny euro Devízové rezervy a globálne rezervné meny Zlato ako zložka devízových rezerv Národné meny Potenciálne devízové facility v devízových rezervách Klasifikácia systémov menových kurzov (kurzové režimy) SÚČASNÝ MEDZINÁRODNÝ FINANČNÝ SYSTÉM A ANALÝZA GLOBÁLNYCH REZERVNÝCH MIEN Medzinárodný menový fond ako dôležitá súčasť medzinárodného finančného systému Devízové rezervy a MMF Atribúty medzinárodnej rezervnej meny podľa Medzinárodného menového fondu Makroekonomické fundamenty krajín, ktoré majú globálnu rezervnú menu Faktory ovplyvňujúce význam dolára ako dominantnej rezervnej meny Analýza eura ako rezervnej meny PERSPEKTÍVY VÝVOJA SVETOVÝCH REZERVNÝCH MIEN V OBDOBÍ GLOBÁLNEJ EKONOMICKEJ A FINANČNEJ KRÍZY Globálne rezervné meny počas globálnej hospodárskej krízy Možné alternatívy dominantnej rezervnej meny podľa MMF Čínska mena (jüan) ako dôstojný kandidát na globálnu rezervnú menu Globálna mena Bancor... 75

6 Úvod Hlavným cieľom je na základe analýzy vývoja globálnych rezervných mien v kontexte vývoja finančného systému, zhodnotiť súčasný stav a naznačiť perspektívy vývoja. V teoretických východiskách sa zaoberáme charakteristikou meny a venujeme sa medzinárodným menovým systémom a ich histórii v dôsledku ich prechodu plnohodnotných peňazí na neplnohodnotné, postupnému vývoju týchto systémov vo forme Brettonwoodského, Kingstonského a Európskeho medzinárodného menového systému. V ďalšej časti sme sa zamerali na vznik a vývoj eura a aké udalosti ho sprevádzali. Definovali sme si konvergenčné kritériá (Maastrichské kritériá), ktoré je dôleţité splniť, aby členský štát Európskej únie mohol vstúpiť do eurozóny, ktoré často neboli dodrţiavané v dôsledku politického tlaku na urýchlenie integrácie. V záverečnej časti teoretických východísk charakterizujeme devízové rezervy a klasifikáciu výmenných kurzov. Devízové rezervy slúţia na úhradu záväzkov voči zahraničiu a zabezpečenie likvidity pri deficitu obchodnej bilancie. V súčasnej dobe devízové rezervy môţeme rozdeliť na zlato, národné meny a potenciálne devízové facility. Posudzujeme ich výhody a nevýhody a ich štruktúru máme nakreslenú v grafoch a interpretuje vzájomné súvislosti s ich likviditou. Rozdeľujeme výmenné kurzy na fixné a pohyblivé, pretoţe potrebujeme vedieť, ţe globálne rezervné meny sú v kurzovom reţime pruţnom, najčastejšie sa vyuţíva čistý floating, hlavne pri rezervných menách je to dôleţitá podmienka. V analytickej časti analyzuje MMF (Medzinárodný menový fond), ktorý je najdôleţitejšou medzinárodnou finančnou inštitúciou, poskytuje spoluprácu v oblasti medzinárodných menových vzťahov, uľahčuje rast medzinárodného obchodu, podporuje kurzovú stabilitu a poţičiavanie krajinám devízy podľa potreby. Najväčší vplyv v tejto inštitúcii má USA, Japonsko a Nemecko, ktoré majú najviac hlasov a USA má 16,75% (IMF executive Directors and Voting power dostupné na internete hlasov čo jej zabezpečuje v niektorých významných hlasovania právo veta.

7 V ďalšej kapitole sme sa zaoberali MMF a jeho hodnotiacou správou o devízových rezervách, hlavne znepokojujúca situácia nadmernej akumulácie devízových krajín Číny a Japonska, ktoré sa bránia hlavne proti Finančným špekulantom. Čo v konečnom dôsledku spôsobuje prehlbujúce globálne nerovnováhy, takisto má na tom podiel aj USA, ktorý ma veľký deficit obchodnej bilancie uţ viac 20 rokov. Analyzovali sme globálne rezervné meny podľa MMF, kde tie podmienky sú splnené u všetkých menách napr. vyspelé kapitálové trhy, pruţný menový kurz atď., ale problémom je makroekonomická stabilita hlavne v oblasti rozpočtovej zodpovednosti a vzniká riziko fiškálnej pasci, keď reálna úroková miera je vyššia ako ekonomický rast. Čo môţe zase ohroziť dominanciu niektorých rezervných mien ako je dolár alebo jen. Hlavná pozornosť bola zameraná v analytickej časti na euro a dolár, keďţe sa jedná o bipolárny systém v súčasnosti a tieto dve meny sú pouţívané v rámci devízových rezerv najčastejšie. Takisto sme spomenuli problém optimálnej menovej oblasti v rámci eurozóny, ktorá ohrozuje udrţateľnosť eura a problém Triffinovej dilemy v rámci dolára, čo ohrozuje udrţateľnosť globálneho menového systému, keďţe mena nemôţe plniť funkciu národnej a medzinárodnej meny súčasne. V poslednej časti sme analyzovali perspektívy vývoja a moţné scenáre počas globálnej ekonomickej krízy. Analyzovali sme či môţe nejaká mena v budúcnosti ohroziť dolár a najpravdepodobnejším scenárom je, ţe ohrozí a bude to Čínky juan. V úplnom závere sme si pripomenuli Keynesa a jeho víziu umelej globálnej rezervnej meny Bancor, ktorá si môţe získať podporu v situácii, keď v rámci daného systému nebude existovať riešenie. Záverom sme sa zaoberali reálnymi perspektívami vývoja, keď sme hodnotili, ţe najpravdepodobnejším scenárom bude existencia dvoch rovnocenných globálnych rezervných mien t.j. dolár alebo juan. Alebo ďalší vývoj môţe byť vznik trojpolárneho systému, keď vedľa seba budú existovať dolár, euro a juan. To musí byť za podmienky aby politický projekt eura vydrţal.

8 1.TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ANALÝZY MEDZINÁRODNÉHO FINANČNÉHO SYSTÉMU A GLOBÁLNYCH REZERVNÝCH MIEN V tejto časti sa venujeme teoretickým východiskám, ktoré sú dôleţité pre pochopenie danej problematiky, a ktoré nám budú tvoriť základ pri analytickej a syntetickej časti. Zaoberáme sa charakteristikou medzinárodného finančného systému a pochopeniu definície rezervná mena. Taktieţ je pre nás dôleţitá a významná história medzinárodného finančného systému aţ po súčasnosť, charakteristika meny, devízové rezervy a globálne rezervné meny, ktorými sa zaoberáme v nasledujúcich kapitolách. 1.1.Charakteristika meny V menovej politike si často zamieňame pojem peniaze a mena. Kotlebová a Sobek spájajú pojem mena s peniazmi, tento prístup má korene z minulosti. Zámena pojmu peniaze a mena je nesprávny. Za národnou menou sa zďaleka neskrýva zlato, ale predovšetkým ekonomický potenciál krajiny a jeho základné parametre. Na pochopenie pojmu mena sa odporúča vychádzať práve z funkcie peňazí v národnom hospodárstve. Tvrdenie, ţe mena je forma peňazí, ktorú charakterizujú určité znaky ako napr. názov základné hotovostné druhy nominálna štruktúra výlučnosť meny ako zákonného platidla na danom území zákonom upravené pravidlá emisie, ochrany a nadobúdania a pouţívania v domácom a zahraničnom platobnom styku ďalšie znaky, napr. spôsob stanovenia menového kurzu a pod (Kotlebová-Sobek, 2007, s.24). Hlavatá odporúča vychádzať s jednotlivých funkcií peňazí, a teda určovať menu ako: 1. Nominálnu jednotkovú mieru hodnoty je to základný makroekonomický agregát charakterizujúci ekonomickú vyspelosť krajiny, nominálnu jednotkovú mieru povaţujeme za národný dôchodok, resp. národný dôchodok pripadajúci na jedného 8

9 obyvateľa. Pri stanovení jednotkovej miery hodnoty nás zaujíma čas potrebný na vyprodukovanie jednej peňaţnej jednotky národného dôchodku na jedného obyvateľa. Ak tento čas kratší, ţe za rovnaký pracovný čas vyprodukuje sumárne vyšší dôchodok, 2. Jednotkovú mieru úžitkovej hodnoty, pouţívanú ako meradlo cien. V tomto prípade sa vlastne cena, nie mena, prejavuje ako základné meradlo rozdeľovanie úţitkových hodnôt- tovarov a sluţieb. Zaujíma nás teda čas pripadajúci na jednu peňaţnú jednotku realizovaných úţitkových hodnôt HDP na jedného obyvateľa. 3. Výmennú hodnotu meny ako reálnej jednotkovej miery hodnoty vo vzťahu k meradlu ceny. Resp. ako reálnej kúpnej sily meny na trhu (Hlavatá, 1990, s.90). Týmto sa teda odlišuje charakter meny od charakteru peňazí. Zatiaľ čo peniaze sme chápali ako tovar (zlato), ktorý sa vymieňal za iný tovar (nachádzajúci sa na trhu alebo vo forme zásob), mena predstavuje určitú výmennú, resp. prepočítavaciu hodnotovú jednotkovú mieru. Nie je teda tovarom. Vonkajšia a vnútorná sila meny Vonkajšiu a vnútornú silu meny si charakterizujeme podľa Kotlebovej a Sobeka, ktorí tvrdia, ţe fungovanie peňazí ako miery hodnôt znamená, ţe výroba a spotreba sú v rovnováhe, ponuka a dopyt sú v súlade a spoločnosť má primerané rezervy na pruţné vyrovnávanie moţných nepredvídaných disproporcií medzi vývojom výroby a spotreby. Meny vo vzťahu k zahraničiu môţu vystupovať ako meny: 1. Voľne vymeniteľné (konvertibilné) 2. Prevoditeľné (transferibilné) 3. Zúčtovacie (klíringové) Najväčšiu váhu predstavujú meny konvertibilné, pre ktoré platí, ţe ich pouţitie nie je narúšané ţiadnymi devízovými, ani inými obmedzeniami. Pojem konvertibilita má však niekoľko prívlastkov. V súvislosti s menou môţe ísť o konvertibilitu vnútornú alebo vonkajšiu v závislosti od toho, v akom peňaţnom obehu sa môţe príslušná mena pouţiť na platenie alebo ako je definovaný prístup cudzozemcov k danej mene, resp. v oblasti akých platieb sa môţe mena pouţiť. Určenie, či ide o menu vymeniteľnú alebo nevymeniteľnú závisí od analýzy nasledujúcich dimenzií: za čo je mena vymeniteľná pri akom druhu transakcií je mena konvertibilná 9

10 či existujú určité reštrikcie pri reálnych transakciách, ktoré vyţadujú zahraničnú menu či krajina vyhlásila konvertibilitu svojej meny alebo konvertibilita funguje bez vyhlásenia (Kotlebová- Sobek, 2007, s.25-27). K realizácii medzinárodných ekonomických vzťahov je potrebná existencia medzinárodných peňazí, ktoré môţu slúţiť ako medzinárodná obchodná mena alebo medzinárodná rezervná mena. Medzinárodná obchodná mena slúţi ako prostriedok oceňovania medzinárodných transakcií, kde na devízových trhoch je tovar, ktorý je oceňovaný devízovým kurzom. Medzinárodná obchodná mena môţe byť jedna alebo viac najčastejšie pouţívaných národných mien alebo dohodnutá peňaţná jednotka. Medzinárodná rezervná mena plní štyri funkcie (Lebiedzik-Majerová-Nezval, 2007, s. 113) : funkcia akumulácie, ktorá spočíva vo vytváraní menových rezerv danej ekonomiky funkcia platidla, keď devízové rezervy sú pouţívané na krytie deficitného salda platobnej bilancie funkcia merania ceny, kde rezervná mena slúţi ku stanoveniu relácii devízového kurzu pre iné národné meny, alebo slúţi ako menová jednotka, v nej sú stanovené vzájomné zrovnateľné parity národných mien funkcia stabilizačná, ktorá slúţi k udrţaniu stabilného devízového kurzu národných mien prostredníctvom devízových intervencií na medzinárodných trhoch. Charakteristika meny úzko súvisí s medzinárodným menovým systémom a s jeho samotnou existenciou Vývoj medzinárodného menového systému Stotoţňujeme sa s názorom Beňovej, ţe medzinárodný menový systém,,upravuje peňaţnú stránku medzinárodných ekonomických vzťahov, a to predovšetkým určenie hodnoty mien, bilancovanie medzinárodných peňaţných vzťahov, utváranie a riadenie menových kurzov, medzinárodnej likvidity a devízových rezerv, spôsob menovej a finančnej spolupráce, medzinárodný platobný styk a iné. Tvorí rámec na fungovanie medzinárodných peňaţných platobných vzťahov a stanovuje zásady, ktoré musia dodrţiavať všetky štáty (Beňová, 2005, s.288). Borzová a Medveď (1997, s. 259) definujú medzinárodný menový systém ako organickú súčasť vonkajších ekonomických vzťahov, ktoré sú späté spotrebami medzinárodného 10

11 platobného styku, pričom citlivo reagujú na zmeny politických a ekonomických podmienok v národných ekonomikách a vo svetovom hospodárstve. Menové vzťahy informujú o rozdieloch vo vývoji v národných ekonomikách a o cenových hladinách v jednotlivých štátoch. Zobrazujú rozdiely v kúpyschopnosti národných mien, ale aj konkrétnej meny napríklad amerického dolára v rôznych štátoch. Menová jednotka vystupuje potom ako peňaţný názov jednotky peňazí, ktorá sa stala základom meradla cien v národných ekonomikách. Alebo,,medzinárodné menové vzťahy môţeme charakterizovať ako peňaţné toky medzi zemami vo svetovej ekonomike, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom medzinárodného menového systému. Medzinárodný menový systém tak prestavuje pravidlá inštitúcie, ktoré regulujú pohyb peňazí vo svetovej ekonomike (Lebiedzik-Majerová-Nezval, 2007, s. 113). Medzinárodné ekonomické vzťahy vyţadujú existenciu medzinárodného menového systému, ktorý je zloţený z viacerých mien. Dôleţité aby mohol fungovať národné peniaze musia plniť úlohu svetových peňazí. Svetové peniaze vystupujú v dvoch podobách: A. Medzinárodná obchodná mena slúţiaca na sprostredkovanie medzinárodných transakcií, hlavne sú predmetom kúpy a predaja a ich cenou je menový kurz. B. Medzinárodná rezervná mena vyjadruje kumulatívny vzťah danej krajiny k zahraničiu, ktorý predstavuje platobná bilancia. Rezervná mena slúţi predovšetkým na krytie schodkov platobnej bilancie alebo slúţi na zabezpečenie transakcií. Základná a hlavná funkcia rezervnej meny je tvorba menových rezerv štátu, ktoré slúţia ako nástroj stabilizácie menového kurzu prostredníctvom intervencií na devízových trhoch. V úlohe rezervnej meny vystupuje v súčasnosti americký dolár (USD) v menšej miere euro, britská libra (GBP do druhej svetovej vojny prvá rezervná mena), švajčiarsky frank (CHF), japonský jen (JPY). Hlavným zmyslom medzinárodného menového systému je efektívne sprostredkovanie peňazí (Horeháj, 2005, s.24). V budúcnosti sa očakáva v úlohe rezervnej meny väčší podiel eura Začiatky vývoja medzinárodného menového systému Medzinárodný menový systém začal fungovať v podobe drahých kovov hlavne zlata a striebra. Horeháj klasifikuje medzinárodný menový systém na: 11

12 Metalický systém- rozvoj tovarovej výroby na začiatku vytvoril metalický menový systém. Tento systém fungoval v dvoch podobách bimetalický (peniazmi boli dva kovy zlato a striebro 1 ) a monometalický (funkciu peňazí plnil len jeden kov). Bimetalický systém sa udrţal do polovice 19.storočia. Zlatý štandard- v druhej polovici 19. storočia bol bimetalický systém nahradený čistým zlatým štandardom. Tento systém bol relatívne stabilný, keďţe išlo o plnohodnotné peniaze. Zlatý štandard fungoval v podobe zlatej mince, čo v praxi znamenalo, ţe bolo voľné razenie mincí zo zlata a voľná vymeniteľnosť bankoviek za zlato. Systém zlatého štandardu fungoval do prvej svetovej vojny v dôsledku negatívnych dopadov vojny. Po prvej svetovej vojne boli pokusy obnoviť zlatý štandard, hoci uţ nie v podobe zlatej mince ale tzv. zlatého zliatku, respektíve zlatej devízy. Tento systém fungoval len v USA a hospodárska kríza v 30. rokoch spôsobila zánik zlatého štandardu. Zlatý štandard nezodpovedal úrovni modernej priemyselnej ekonomiky, a preto prišlo na prechod z plnohodnotných peňazí na neplnohodnotné peniaze (Horeháj, 2005, s.25). Strieborný štandard- okrem zlatého štandardu, ktorý predstavoval monometalický systém vo svete existoval aj čistý strieborný menový systém. Ten bol pouţívaný vo veľkých ekonomikách, ktoré mali nedostatok zlata alebo neboli otvorené ekonomiky, respektíve sa nezúčastňovali medzinárodného globálneho obchodu. Tento systém existoval napríklad v Iráne do roku 1930, v Hongkongu do roku 1932, v Číne do roku 1935 a v Etiópii dokonca do roku 1945, kedy sa datuje celosvetové ukončenie strieborného štandardu (Lebiedzik- Majerová-Nezval, 2007, s. 122). V súčasnosti niektorí svetoví politici volajú k navráteniu po zlatom štandarde čo by prispelo k väčšej stabilite. Pretoţe zlatý štandard bol frakčným zlatým štandardom, pretoţe bol nestabilný pre banky. Ich vklady a bankovky neboli kryté zlatom na 100% a banky čelili hrozbe straty svojich rezerv. Tvorba peňazí znamenala významné zisky ale riziko moţnej straty rezerv limitovalo úverovej expanzii. Pouţívatelia peňazí predstavovali pre likviditu bánk neustále riziko, pretoţe mohli poţadovať vyplatenie zlata v čase, keď dôvera bánk klesala. Takisto ďalšie banky, ktoré akumulovali fiduciárne 2 prostriedky, mohli poţadovať ich vyplatenie vo forme zlata v banke, ktorá ich emitovala, a tým ohroziť rezervy. Preto banky mali záujem zmeniť štandard aby dosiahli vyššiu ziskovosť(bagus, 2011, s.29). V dôsledku 1 V Japonsku sa dokonca v rokoch používal trimetalizmus (zlato, striebro, meď) 2 Bankovky vydané inými bankami 12

13 povojnového usporiadania zlatý štandard nevydrţal a preto bolo nutné hľadať nový medzinárodný menový systém Brettonwoodsky menový systém Spojené štáty americké a Veľká Británia a ich spojenci sa stretli v Bretton Woodse, New Hampshire aby spoločne vytvorili nový medzinárodný ekonomický systém. Pod vedením J. M. Keynesa 3 a amerického diplomata H.D. Whita sa táto historická konferencia prepracovala k dohode, ktorá viedla k vzniku Medzinárodného menového fondu (IMF), Svetovej banky a Breton- wodskeho systému menových kurzov (Samuelson- Nordhaus, 1992, s.499). Tento systém bolo dôleţité nastaviť v dôsledku povojnového novovzniknutého usporiadania, preto si v tejto kapitole povieme základné funkcie a princípy tohto systému. Povojnové usporiadanie menových vzťahov je známe ako brettonwoodský menový systém podľa miesta konania (1944). Cieľom bolo poloţiť základy menovej stability národného a medzinárodného regulovania peňaţného systému. Na základe uznesenia konferencie vznikol Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka. Tancošová konštatuje, ţe MMF je hlavná inštitúcia, ktorá zabezpečovala regulovanie medzinárodných vzťahov a pôvodne bol mechanizmus fungovania MMF zaloţený na nasledujúcich princípoch: Menovou jednotkou ktorá tvorila základ menového systému sa stal americký dolár. Bola to jediná mena, ktorá bola vymeniteľná za zlato v pomere 35 dolárov za jednu troyskú uncu zlata; Boli stanovené pevné devízové kurzy na základe zlatej parity. Meny sa vyjadrovali v pomere k americkému doláru. Trhové menové kurzy mohli oscilovať okolo parity +-1% (neskôr +-2,25%). Zmena parity sa mohla uskutočňovať len v stanovenom rozsahu do 10% bez súhlasu MMF nad 10% so súhlasom MMF. Členské podiely boli stanovené na 25% v zlate a zvyšok 75% v národnej mene. Suma prostriedkov, ktoré členské krajiny prispievali do MMF (Táncošová a kol., 2002, s ). 3 Známy anglický ekonóm, ktorý napísal Všeobecnú teóriu zamestnanosti, úroku a peňazí (1936) a ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila ekonomické myslenie a hospodársku politiku(holman, 2003, s.39). 13

14 Ústrednou inštitúciou medzinárodného menového systému sa stal Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý sa zaoberá koordináciou menovej politiky a riadením kurzového reţimu. Lisý konštatuje, ţe medzi jeho hlavné ciele patrí: posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného menového obchodu, pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií, podporiť stabilitu menových kurzov. V rámci MMF sa (od roku 1967) pouţíva špeciálna zúčtovacia jednotka, tzv. osobitné práva čerpania- SDR, ktorá slúţi na vyrovnávanie zostatkov medzi centrálnymi bankami. Spolu s MMF bola zaloţená aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová banka), ktorá dopĺňa činnosť MMF poskytovaním dlhodobých investičných úverov (Lisý a kol., 2003, s.460). Medveď konštatuje, ţe Medzinárodný menový fond (MMF) bol zaloţený 45 krajinami, ktorá sa konala v Bretton-Woods, Hampshire v USA aj za účasti Československa. Oficiálna činnosť MMF sa datuje od 27. Decembra 1945 a v súčasnosti má 187 členov. Medzinárodný menový fond na rozdiel od Svetovej banky neposkytuje pôţičky na financovanie investícii a podporných projektov, ale len dočasné prostriedky na prekonanie problémov s nerovnováhou platobnej bilancie. Tieto problémy sú často výsledkom deformácii v ekonomickom systéme alebo môţe byť aj v chybnej makroekonomickej politiky. Pomoc sa poskytuje vţdy len dočasne aby krajina odstránila problémy a odstránila príčiny ťaţkosti(medveď a kol., 2011, s.414). Svetová banka (medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj) je druhá z Brettonwoodskych inštitúcií a začala fungovať od roku Na rozdiel od MMF, jeho úlohou je smerovať finančné prostriedky do oblasti financovania platobných deficitov platobných bilancií, bola táto inštitúcia zaloţená pre rekonštrukciu a rozvoj členských krajín, tak ako z jeho názvu vyplýva. Členovia banky môţu byť iba členovia krajín MMF. Pôvodným zámerom banky bolo pomáhať pri obnove zničeným štátom po 2. Svetovej vojne 4 a rozvoji poskytovania kapitálových zdrojov, podporovať rozvoj súkromných zahraničných investícií alebo poţičiavať vládam od súkromných investícií. Neskoršie v rokoch 1970, bolo pôsobenie banky orientované na rozvojové krajiny a v deväťdesiatych rokoch i východoeurópskym krajinám 4 Tzv. Marshalov plán, ktorý pomáhal krajinám zničených po 2. Svetovej vojne, pomoc bola hlavne pre krajiny Európy. 14

15 (Durčáková-Mandel,2010,s ).Pre neudrţateľnosť Brettonwoodského medzinárodného menového systému v dôsledku krízy, politici začali hľadať nové riešenie v podobe Kingstonskej dohody Kingstonské dohody Kríza medzinárodného menového systému vrcholila v 70. rokoch. Prejavila sa poklesom dolára, rast cien zlata atď. Preto sa Brettonwoodský menový systém rozpadol a bolo nutné hľadať zmenu vzťahov. Výsledkom rokovaní bola prijatá dohoda o reforme menového systému v januári 1976 na porade MMF v Kingstone na Jamajke. Princípy reformy boli: Základným rezervným prostriedkom v medzinárodnom menovom systéme sa stali namiesto zlata a dolárov osobitné práva čerpania- SDR 5 ; Zavedenie pohyblivých plávajúcich menových kurzov na pruţnejšiu reakciu na cenový vývoj v jednotlivých krajinách; Poţadovala sa demonetizácia zlata, čo znamenalo proces zniţovania úlohy zlata v menovej oblasti; Zrušenie oficiálnej hodnoty zlata vzniká trhová cena zlata (Táncošová a kol., 2002, s ). Po prijatí Kingstonskej menovej dohody v roku 1976 sa vytvoril nový medzinárodný menový systém, ktorý znamenal v podstate systém pohyblivých menových kurzov. Zníţila sa úloha zlata a amerického dolára v krajinách Európskeho spoločenstva sa vytvoril nový Európsky menový systém (EMS) Európsky menový systém Jankovská uvádza, ţe Nemecká republika a Francúzsko hlavne rozhodlo o vytvorení Európskeho menového systému, čo predurčovalo začiatok eura. Kancelár Helmut Schmidt a prezident Giscard d Estaing, ktorí boli vtom čase najvyšší predstavitelia hľadali spoločne odpoveď na dôleţitú a základnú otázku- ako spoločne organizovať systém pohyblivých kurzov členských štátov EHS voči kurzu amerického dolára (Jankovská, 2003, s. 354). 5 Pôvodne bola jednotka SDR viazaná na zlato (0,888671g rýdzeho zlata, čo zodpovedalo vtedajšej parite amerického dolára). Od roku 1974 na hodnotenie jednotky SDR používa technika štandardného koša mien. Najprv bol tvorený súborom rôzne vážených 16 mien, od roku 1981 bol tvorený len 5 menami: USD 42%, JPY 13%, FRF 13% a GBP 13%. Zloženie koša sa upravuje každých 5 rokov. 15

16 Európsky menový systém bol zaloţený na spoločnej rezervnej a zúčtovacej jednotke ECU- európska menová jednotka (European currency unit), ktorá určovala rozpätie v akom sa mohli pohybovať výmenné kurzy mien členských štátov. V tejto kapitole si povieme zloţenie koša ECU, ktorý sa skladal z jednotlivých mien členských štátov, ktoré boli určené podľa ekonomickej sily jednotlivých štátov. Od európsku menovú jednotku nahradilo euro, ktoré sa začalo pouţívať od ECU nie je moţné povaţovať za skutočnú menu, ale za umelo,,skonštruovanú pomerovú veličinu medzi menami členských štátov Spoločenstva, spájanú s prívlastkami,,kôš alebo,,balík mien 6. Stanovenie prvotných váh jednotných mien nebolo výsledkom spontánneho rozhodnutia. Ako sme uţ spomínali ECU odráţal ekonomickú silu príslušných krajín- podiel hrubého domáceho produktu krajiny na celkovom hrubom národnom produkte Spoločenstva. Počas celej existencie Európskeho menového systému sa zloţenie koša menilo dvakrát. Pribudnutím gréckej drachmi (1984), španielskeho pasetu a portugalského eskudu (1989). Preskúmanie koša ECU malo svoje opodstatnenie, pretoţe zastúpenie jednotlivých mien v koši neodráţalo svoju reálnu ekonomickú silu a postavenie v Spoločenstve (Jankalová-Jankal,2009, s.72). V nasledujúcej tabuľke 1 môţeme vidieť zloţenie koša ECU. Tabuľka 1 Zloţenie koša ECU Od 17.septembra 1984 Od 21.septembra ,719 nemeckých mariek 0,6242 nemeckých mariek +0,0878 libier šterlingov +0,08784 libier šterlingov +1,31 francúzskych frankov +1,332 francúzskych frankov +140 talianskych lír +151,8 talianskych lír +0,256 holandských guldenov +0,2198 holandských guldenov +3,71 belgických frankov +3,301 belgických frankov +0,14 luxemburských frankov +0,130 luxemburských frankov +0,219 dánskych korún +0,1976 dánskych korún +0,00871 írskych libier +0, írskych libier +1,15 gréckych drachiem +1,440 gréckych drachiem +6,885 španielskych pesiet +1,393 portugalského eskuda Zdroj: Jankalová-Jankal,2009, s.72 6 Národné meny boli zastúpené úmerne k svojej ekonomickej sile. 16

17 Po definovaní medzinárodného menového systému a charakterizovaním jednotlivých druhov medzinárodných menových systémov si charakterizujeme 3 etapy hospodárskej a menovej únie, ktoré znamenali vytvorenie eura. Je to dôleţité, pretoţe mena euro je umelo skonštruovaná menová jednotka na rozdiel od dolára alebo jenu. 1.3.Vznik a vytvorenie umelej globálnej rezervnej meny euro V tejto kapitole charakterizujeme Delorsovu správu, ktorá sa skladá z troch etáp hospodárskej a menovej únie a popísať tieto etapy. Hotová správa, ktorá je hlavne známa ako,,delorsova predloţil pracovný výbor Spoločenstvu 17. apríla Získal pozitívne reakcie, preto Rada tento dokument schválila na svojom zasadnutí v Madride v dňoch 26. a 27 júna 1989 ako stratégiu Európskej hospodárskej a menovej únie. Celá správa sa skladala z troch častí, tvorcovia sa snaţili zaoberať konkrétnymi krokmi pri jej budovaní ale snaţili sa na to, čo musia urobiť aby hospodárska a menová únia bola úspešná. Pozrime sa na základné charakteristiky menovej únie z pohľadu autorov tohto dokumentu podľa Jankalovej a Jankala: 1. Hospodársku a menovú úniu považovali za úniu s voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu ako aj s neodvolateľne stanovenými fixnými výmennými kurzami medzi národnými menami. Takisto ju vnímali ako úniu s jednotnou menou za predpokladu spoločnej peňažnej politiky a dosiahnutia vysokej úrovne súdržnosti hospodárskych politík. 2. Hospodársku a menovú úniu považovali za jeden celok skladajúci sa z dvoch častí, ktorých realizácia musela prebehnúť paralelne. 3. Menovú úniu považovali za úniu od ktorej očakávali splnenie troch základných podmienok: neobmedzená a neodvolateľná konvertibilita jednotlivých mien, úplná liberalizácia pohybu kapitálu a úplné začlenenie bankových a finančných trhov a odstránenie šírky pásiem a neodvolateľné zakotvenie parít výmenných kurzov. 4. Zavedenie spoločnej meny považovali z hľadiska psychologických a politických dôvodov za prirodzený a potrebný krok pre rozvoj menovej únie (Jankalová-Jankal, 2009, s. 113). Szovics a Tóth konštatuje, ţe pri budovaní hospodárskej a menovej únie sa podieľali hlavne Nemecko a Francúzsko, tvorili základné piliere pri formovaní EÚ. Dôleţité to bolo pri spolupráci v druhej polovici 80.rokov keď sa Francúzsko snaţilo začleniť Nemecko do spoločnej Európy. Snahou Francúzka integrovať Nemecko do Európy bola snaha vyuţiť silu 17

18 Spolkovej banky (Bundesbank). Cieľom bolo ťaţiť so silnej nemeckej marky a vytvoriť menový systém, ktorý by menám so slabšou hodnotou väčší vplyv ako v ERM. Nemecká politika síce zavedenie jednotnej meny povaţovala za zmysluplné ale nie nutné. Prostredníctvom svojich aktivít sa snaţili zvýšiť politickú dôveru na dianie v povojnovej Európe, pretoţe veľa štátov malo negatívny a odmietavý postoj voči nemu. V júni 1988 rada potvrdila cieľ vytvorenie hospodárskej a menovej únie postupnými krokmi a poverila výbor vtedajším prezidentom Európskej komisie Jaquom Delorsom navrhnúť konkrétny postupy, ktoré by vytvorili takúto úniu. Hospodárska a menová únia sa má dosiahnuť v troch samostatných etapách pomocou Delorsovej správy (Szovics- Tóth, 2006, s.132). Prvá etapa Hospodárskej menovej únie Začiatok budovania hospodárskej a menovej únie v súlade s Delorsovou správou sa prekryl so záverečnou fázou realizácie projektu Európa 92. V júli 1990 sa v ekonomickej oblasti, uvádza Šíbl, sústredili na plnenie nasledujúcich úloh: i. odstránenie fyzických, technických a fiškálnych bariér v rámci ES, a to v rámci jednotného vnútorného trhu ES do konca roku 1992; ii. zdokonalenie mechanizmu fungovania štrukturálnych fondov zameraných na podporu regionálneho rozvoja a zvýšenie finančných zdrojov; iii. posilnenie fiškálnej politiky a koordinácie ekonomiky, čo bolo dôsledkom dohôd, ktoré boli prijaté v roku 1988 V menovej oblasti sa upriamila pozornosť hlavne: i. dokončenie opatrení, ktoré slúţia na presadenie voľného pohybu kapitálu v ES; ii. eliminovanie všetkých prekáţok finančnej integrácie, ktoré dovoľujú a umoţňujú vykonávanie bankových, poisťovníckych a finančných sluţieb; iii. odstránenie všetkých prekáţok súkromného pouţívania ECU; iv. zapojenie všetkých mien štátov ES do kurzového mechanizmu Európskeho menového systému; v. zvýšenie koordinácie a spolupráce pri rozhodovaní v oblasti menovej a kurzovej politiky (Šíbl, 1996, s.87). 18

19 Bolo potrebné zaviesť inštitucionálnu štruktúru a novelizovať Zmluvu o zaloţení Európskeho spoločenstva(tzv.,,rímsku zmluvu ) pred realizáciou druhej a tretej etapy. V roku 1991 bola na tento účel zvolaná medzivládna konferencia o HMÚ. Výbor guvernérov predloţil na medzivládnej konferencii návrh Štatútu ESCB a ECB. Rokovania dopadli úspešne čo znamenalo prijatie Zmluvy o Európskej únii a následné schválenie v decembri 1991.V dôsledku zdĺhavého ratifikačného procesu platnosť nadobudla 1.novembra 1993 (Gerdesmeier, 2009, s. 50). V podstate tieto kroky ukončili prvú etapu hospodárskej a menovej únie a zaloţenie Európskeho menového inštitútu v roku 1994 odštartoval druhú etapu HMÚ. Druhá etapa Hospodárskej menovej únie Zaloţenie Európskeho menového inštitútu (EMI) dňa 1.januára 1994 znamenalo začiatok druhej etapy HMÚ. EMI nezodpovedal za výkon menovej politiky v Európskej únii čo odzrkadľovalo menovú integráciu Európskeho spoločenstva. Znamenalo to, ţe národné orgány zodpovedali za výkon menovej politiky a mali kompetencie na výkon devízových intervencií. Hlavné úlohy v druhej etape HMÚ boli aktivity, ktoré sa mali rozvinúť v týchto smeroch: príprava konečných podmienok pre prechod ku konečnému štádiu prepojením alebo konvergenciou ekonomických politík i ekonomík členských štátov ES, zaloţenie Európskeho menového inštitútu (A European Monetary Institute),ktorého cieľom bolo zvýšiť spoluprácu menových politík členských štátov ES a pripraviť plány pre vytvorenie Európskej centrálnej banky v treťom štádiu. Šíbl konštatuje, ţe ak členské krajiny ES chceli prejsť z druhého do tretieho štádia budovania hospodárskej a menovej únie museli splniť nasledujúce podmienky: 1. štátny dlh nesmie prekročiť 60% hrubého domáceho produktu(hdp); 2. verejný rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% hrubého domáceho produktu; 3. úroková miera za dlhodobé cenné papiere nesmie presahovať úrokovú mieru ako je priemer v troch štátoch s najniţšou infláciou o viac ako 2%; 4. miera inflácie nesmie presahovať mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch s najniţšou infláciou o viac ako o 2%; 5. členská krajina musí byť členom kurzového mechanizmu Európskeho menového systému minimálne 2 roky a nemôţe počas tohto obdobia devalvovať svoju menu (Šíbl, 1996, s. 80). Maastrichtská zmluva definovala štyri konvergenčné kritériá, ktoré museli štáty splniť aby mali umoţnený vstup do menovej únie. Pre lepšiu prehľadnosť ich uvádzame v tabuľke 2. 19

20 Tabuľka 2 Maastrichtské kritériá Kritérium Definícia Referenčné obdobie Cenová stabilita Inflácia nesmie byť vyššia ako priemerná miera inflácie(meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien) 3 krajín EÚ s najniţšou infláciou +1,5% bodu Fiškálny deficit Pomer plánovaného alebo skutočného rozpočtového deficitu k HDP nesmie byť vyšší ako 3% resp. musí presvedčivo pribliţovať k tejto hodnote Hrubý dlh vlády Pomer vládneho dlhu k HDP nesmie prevýšiť 60%, resp. nesmie sa zvyšovať Dlhodobé Úroková miera nesmie vyššia neţ úrokové sadzby priemerná úroková miera 3 krajín EÚ Stabilita menového kurzu s najniţšou mierou inflácie +2% body Členstvo v ERM2, pohyb výmenného kurzu v rámci fluktuačného pásma +/- 15%, avšak blízko centrálnej parity voči EUR, bez devalvácie voči mene ktoréhokoľvek členského štátu Zdroj: Vlastné spracovanie (Zavedenie eura dostupné na V priemere za posledných 12 mesiacov pred hodnotením V poslednom kalendárnom roku pred hodnotením. V poslednom kalendárnom roku pred hodnotením V priemere za posledných 12 mesiacov pred hodnotením Minimálne 2 roky pred hodnotením Tretia etapa Hospodárskej menovej únie a zavedenie eura V decembri 1995 Európska rada na zasadnutí v Madride schválila európsku menovú jednotku euro. Znamenalo to začiatok tretej etapy, ktorá mala začať 1.januára Týmto krokom malo začať postupné zavádzanie eura. V decembri 1996 predloţil EMI Európskej rade správu, ktorá sa stala základom Uznesenia Európskej rady o zásadách a základoch nového mechanizmu výmenných kurzov (ERM 2) prijatého v júni EMI predloţila Európskej rade návrh nových európskych bankoviek, ktoré mali byť zavedené do obehu v roku Európska rada v júni 1997 prijala Pakt stability a rastu, ktorej cieľom bolo zabezpečiť cenovú stabilitu (neskôr tento záväzok rozšírila a doplnila). Rada Európskej únie dňa 2.mája 1998 rozhodla, ţe 11 členských štátov (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Belgicko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko) spĺňa podmienky potrebné na prijatie spoločnej jednotnej meny k 1.januáru Ministri financií, guvernéri národných centrálnych bánk, Európska komisia a EMI sa dohodli, ţe výmenné kurzy eura budú stanovené na úrovni centrálnych parít mien zúčastnených členských štátov v rámci ERM. Dňa 25.mája 1998 vlády jedenástich zúčastnených členských štátov oficiálne 20

21 vymenovali prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov Výkonnej rady ECB.(Dieter Gerdesmeier, 2009, strana) Od 1.januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince do obehu. Novú menu nezaviedli Švédsko, Dánsko a Veľká Británia, ktorí si vybojovali výnimky. Starý mechanizmus výmenných kurzov ERM bol nahradený novým, ktorý fungoval tak, ţe kaţdý členský štát EÚ musel do tohto mechanizmu vstúpiť minimálne 2 roky predtým, ako sa stane členom eurozóny. Podstatou tohto mechanizmu je aby domáca mena počas zotrvania v tomto mechanizme voči euru kolísala +-15%. Od 1.januára 1999 bola formálne vytvorená hospodárska a menová únia, ktorá mala 11 členov. Členmi hospodárskej a menovej únie sa nestalo Dánsko, Švédsko, Veľká Británia a Grécko. Veľká Británia a Dánsko spĺňali konvergenčné kritéria ale si vybojovali výnimku. Proti vstupu týchto štátov bola verejnosť. Švédsko nevstúpilo do menovej únie na základe rozhodnutia v parlamente (1997) a okrem toho Švédsko nespĺňalo konvergenčné kritéria. Najväčšie problémy so splnením konvergenčných kritérií malo Grécko, ktoré ich splnilo aţ 1.januára 2001 a stalo sa dvanástym členom Eurozóny. Stanovisko Veľkej Británie je,ţe zavedenie eura je proti ekonomickým záujmom, hoci spĺňala konvergenčné kritéria. Postoj obyvateľov je negatívny, preto sa Veľká Británia rozhodla analyzovať výhodnosť eura. Aţ keď sa preukáţe výhodnosť eura voči libre tak vyhlási referendum o vstupe do eurozóny. V januári 2007 sa Slovinsko stalo 13. Členským štátom eurozóny. Po zrušení výnimky, ktorá sa vzťahovala na Maltu a Cyprus sa 1.januára 2008 stali členmi eurozóny. Po splnení všetkých konvergenčných kritérií na základe rozhodnutia Rady EÚ z 8. júla 2008 sa Slovensko 1. januára 2009 stalo šestnástym členom eurozóny. Dňa 1. januára 2011 sa stalo novým členom eurozóny Estónsko (Musa, 2009, s ). V budúcnosti sa očakáva, ţe všetky krajiny, členské štáty európskej únie zavedú euro. V nasledujúcej tabuľke 3 zobrazujeme cestu k zavedeniu spoločnej jednotnej meny eura pre lepšiu prehľadnosť a jednoduchosť v chronologickom poradí dôleţitých a významných udalostí. Od roku 1962 keď európska komisia podáva svoj prvý návrh na vytvorenie hospodárskej a menovej únie aţ po súčasnosť, keď Estónsko vstupuje do eurozóny. 21

22 Tabuľka 3 Cesta k zavedeniu jednotnej meny eura 1962 Európska komisia podáva svoj prvý návrh (Marjolinovo memorandum) na vytvorenie hospodárskej a menovej únie V rámci inštitucionalizácie spolupráce medzi centrálnymi bankami Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) vzniká Výbor guvernérov centrálnych bánk členských štátov EHS Wernerova správa navrhuje plán realizácie hospodárskej a menovej únie v rámci spoločenstva do roku Zavedenie systému na progresívne zuţovanie fluktačného pásma medzi menami jednotlivých členských štátov EHS (tzv. menový had) Vznik Európskeho fondu pre menovú spoluprácu (EMCF), ktorý mal zabezpečiť správne fungovanie,,menového hada Vytvorenie Európskeho menového systému (EMS) Podpísanie Jednotného európskeho aktu (JEA) Európska rada poveruje výbor odborníkov pod vedením Jacquesa Delorsa ( Delorsov výbor ) vypracovaním návrhov na realizáciu HMÚ Predloţenie Delorsovej správy Európskej rade. Európska rada schvaľuje realizáciu HMÚ v troch etapách Začiatok prvej etapy HMÚ. Zvolanie medzivládnej konferencie o príprave na druhú etapu a tretiu etapu Podpísanie Zmluvy o Európskej únii(tzv. Maastrichtskej zmluvy ) Frankfurt nad Mohanom je vybratý ako budúce sídlo Európskeho menového inštitútu (EMI) a ECB, nominovanie kandidátov na prezidenta EMI. Zmluva o Európskej únii vstupuje do platnosti. Alexandre Lamfalussy je zvolený za prezidenta EMI, ktorý má byť zriadený k 1.januáru Začiatok druhej etapy HMÚ a zaloţenie EMI Zasadanie Európskej rady v Madride- prijatie názvu jednotnej meny, stanovenie scenára prijatia a prechodu na novú menu EMI predstavuje Európskej rade vzory bankoviek Európska rada schvaľuje Pakt stability a rastu Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko spĺňajú nevyhnutné podmienky na prijatie eura ako svojej spoločnej meny; vymenovanie členov Výkonnej rady ECB. Zaloţenie ECB a ESCB.ECB oznamuje stratégiu a operačný rámec jednotnej menovej politiky, ktorú bude vykonávať od januára Začiatok tretej etapy HMÚ; euro sa stáva jednotnou menou eurozóny; stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov bývalých národných mien členských štátov; začiatok výkonu jednotnej menovej politiky v eurozóne Grécko sa stáva dvanástym členom eurozóny Výmena peňazí: do konca februára 2002 sa zavádzajú eurové bankovky a mince a euro sa stáva jediným zákonným platidlom v eurozóne Súčasťou ESCB sa stávajú národné centrálne banky desiatich nových členských štátov EÚ Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa počet jej členských štátov zvyšuje na 27.Centrálne banky oboch krajín sa zároveň stávajú členmi ESCB. Slovinsko je trinástym členským štátom, ktorý vstupuje do eurozóny Vstupom Cypru a Malty do eurozóny sa počet jej členských štátov zvyšuje na Vstupom Slovenska do eurozóny sa počet jej členských štátov zvyšuje na Vstupom Estónska do eurozóny sa počet jej členských štátov zvyšuje na 17. Zdroj: Gerdesmeier,2009,s.51 22

23 1.4. Devízové rezervy a globálne rezervné meny Jankovská definuje, ţe v doterajšej ekonomickej praxi nie sú devízové rezervy jednotne interpretované. Pri vlastnej interpretácii pojmov my nimi rozumieme: a) Kvantitatívna stránka rozsah platobných prostriedkov, ktoré v národnom i svetovom meradle vystupujú vo funkcii devízových rezerv, b) Kvalitatívna stránka relatívny ukazovateľ vzťahu medzi objemom devízových rezerv a vybranými ekonomickými veličinami, c) Funkčná stránka účel pouţitia devízových rezerv, pretoţe existujú rôzne poňatia medzinárodnej likvidity. Kvalitatívna stránka sa zameriava na rozsah devízových rezerv. Rozsah si môţeme vymedziť vzťahom medzi objemom prostriedkov v devízových rezervách a vybranými ekonomickými veličinami napr. dovozom, hrubým domácim produktom, atď. Pri kvalitatívnom poňatí sa hlavne sústreďujeme na štruktúru, zloţenie devízových rezerv z dvoch hľadísk: z hľadiska druhov (zlato, vymeniteľné meny, potenciálne devízové facility) a z hľadiska teritoriálneho a sociálno-ekonomického rozmiestnenia (podiel priemyselne vyspelých krajín, ostatných krajín a rozvojových krajín). Funkčná stránka nám hovorí predovšetkým o účele na ktorý sa devízové rezervy pouţívajú. Podstatu medzinárodnej likvidity môţeme vymedziť ako adekvátnosť platobných prostriedkov určených na vyrovnávanie splatných pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými krajinami (Jankovská a kol., 2003, s ).,,jedným z rozhodujúcich predpokladov zabezpečenia medzinárodnej likvidity sú devízové rezervy, ktoré v jednotlivých krajinách plnia úlohu rezervných fondov pre medzinárodné platby. Devízové rezervy predstavujú špecifický rezervný fond prostriedkov, ktoré môţe určitý štát pouţiť na úhradu svojich záväzkov voči zahraničiu. Devízové rezervy môţu byť zriaďované aj na úrovni medzinárodných peňaţných inštitúcií (Petrenka-Sobek, 1994, s.139). Devízové rezervy sú rezervný fond prostriedkov, ktoré môţe určitý štát pouţiť na úhradu svojich záväzkov voči zahraničiu. Môţeme uviesť základnú skladbu devízových rezerv podľa Petrenka a Sobeka vymedziť takto: 23

24 1. Zlato (prípadne iné vzácne kovy) ktoré sú určené na pouţitie v medzinárodných platbách, 2. Národné meny záleţí podľa stupňa vymeniteľnosti, 3. Potenciálna devízové facility (Petrenka-Sobek, 1994, s.140). Pre lepšiu jednoduchosť a prehľadnosť uvádzame obrázok 1 Obrázok 1 Devízové prostriedky podľa objektov Devízové rezervy reálne potenciálne drahé kovy Národné meny facility MMF Swapové facility centrálnych menových inštitúcii Zdroj: Jankovská a kol.,2003, s.461 Členenie devízový rezerv je na reálne a potenciálne z dôvodu, ţe reálne sú k dispozícii v rámci devízových rezerv. Naproti tomu potenciálne devízové rezervy predstavujú moţnosť získať príslušné devízové rezervy formou pôţičky alebo úveru. Komplexnejší prehľad dostaneme ak ich preskúmame z hľadiska subjektov, ktoré môţu disponovať s devízovými rezervami. Medzi oficiálne subjekty radíme centrálne banky, ústredné devízové direktória, stabilizačné devízové fondy a atď. Ostatné subjekty sú obchodné banky, nebankové zloţky podnikateľskej sféry najmä vývozcovia a dovozcovia atď. (Musa, 2009, s ). Pre lepšiu predstavivosť a jednoduchosť uvádzame obrázok 2, kde devízové rezervy rozdeľujeme podľa subjektov. 24

25 Obrázok 2 Devízové rezervy podľa subjektov DEVÍZOVÉ REZERVY podľa oficiálnych subjektov podľa ostatných subjektov centrálne banky devízoví arbitri ústredné menové inštitúcie stabilizačné devízové fondy devízové oddelenia nebanková sféra menové a devízové odbory ministerstiev Zdroj: Musa, 2009, s.129 V nasledujúcich subkapitolách podrobnejšie preskúmame problematiku devízových rezerv ich výhody a nevýhody drţania ich rôznych foriem Zlato ako zložka devízových rezerv Zlato patrí medzi najstaršie formy devízových rezerv. Na tieto účely máme na mysli monetárne zlato, pretoţe zlato sa pouţíva aj na priemyselné spracovanie a súkromnú tezauráciu. Tieto tri sféry zlata sú prepojené nádoby a dochádza k presunom medzi nimi. Zásoba menového zlata predstavuje objem monetárneho zlata v drţbe oficiálnych menových inštitúcií (centrálna banka, devízových fondov a atď.) i mnoţstva zlata i mnoţstvo zlata v rukách neoficiálnych drţiteľov (obchodné banky, devízový arbitri, súkromné osoby). Je reziduálnou poloţkou v bilancii ponuky (zdrojov) zlata a dopytu po zlate. Môţeme to vidieť v tabuľke 4. 25

26 Tabuľka 4 Bilancie ponuky zlata a dopytu po ňom Ponuka zlata(zdroje zlata) Ťaţba súkromná detezaurácia zníţenie zásob menového zlata Zdroj: Jankovská a kol., 2003, s.465 Dopyt po zlate (potreba zlata) priemyselná potreba a umelecké spracovanie súkromná tezaurácia zvýšenie zásob menového zlata Vývoj ceny zlata prináša aj problém objektívneho ocenenia zásob devízových rezerv v centrálnych bankách. Pouţívajú sa rôzne metódy ocenenia, ktoré určujú adekvátne určenie hodnotového objemu zlata v medzinárodných rezervách. Zásoby zlata sa podľa Jankovskej oceňujú: a) v bývalej oficiálnej cene zlata to buď na hodnote pred devalváciou amerického dolára (35 USD za 1 troyskú uncu), alebo na hodnote po jeho devalvácii (42,22USD za 1 o.z.); týmto ocenení dochádza k podhodnoteniu objemu zlatých zásob centrálnych menových orgánov, b) v bežnej dennej cene zlata na vybranom trhu zlata, čo vedie ku kaţdodennej zmene údajov o objeme zlatých zásob, c) v priemernej trhovej dolárovej cene neexistuje jednotný prepočet priemernej ceny. Zásoby zlata sa môţu preceňovať kaţdý polrok alebo aj za kratšie obdobie, d) v individuálne stanovenej pevnej cene kaţdá krajina oceňovala zlato rôzne napr. v Belgicku a Luxembursku platila v roku 1978 cena 59,13 USD za 1toyskú uncu a v Dánsku to bolo 50,91 USD (Jankovská a kol., 2003, s ). Zlato má výhody z hľadiska kvalitatívnej štruktúry devízových rezerv relatívne najvyšší stupeň likvidity. Nevýhodou môţe byť, ţe neprináša výnosy v podobe úrokov a pomerne nákladné uskladňovanie Národné meny Jednotné národné meny je moţné pouţiť na vyrovnávanie zahraničných pohľadávok a záväzkov. Existuje rozdielny stupeň pouţiteľnosti jednotných národných mien v medzinárodných platbách a pri tvorbe devízových rezerv, ktoré zabezpečujú medzinárodnú likviditu. Z hľadiska medzinárodnej likvidity moţno meny rozdeliť do týchto kategórií ako uvádza Musa: 26

27 Pre rezidentov i nerezidentov Pre rezidentov Pre nerezidentov Na bežné i kapitálové platby Na bežné platby Na kapitálové platby A. voľne vymeniteľné(konvertibilné), B. prevoditeľné (transferibilné), C. zúčtovacie (clearingové) meny. Voľne vymeniteľné meny tento systém sa snaţil obnoviť liberalistický chápaný voľný pohyb tovarov a peňazí v rámci celého svetového hospodárstva. Hlavným princípom bola voľná vymeniteľnosť, čo členské štáty MMF boli povinné v určitom časovom rozpätí zabezpečiť voľnú vymeniteľnosť svojich národných mien. Pozrite obrázok 5. Obrázok 3 Voľná vymeniteľnosť mien (konvertibilita) Voľná vymeniteľnosť mien konvertibilita vo vnútornom peňažnom obehu vo vonkajšom peňažnom obehu Podľa subjektov platových operácií Podľa objektov platobných operácií Zdroj: Musa, 2009, s.133 Pod voľnou vymeniteľnosťou vo vnútornom peňaţnom obehu sa hlavne rozumie povinnosť ústredných orgánov národných ekonomík uskutočniť povinnú výmenu znakov peňazí danej krajiny za zlato. Toto klasické poňatie vo svete neexistuje. Vnútorná vymeniteľnosť sa chápe ako systém upravujúci prístup devízových tuzemcov k zahraničnej mene. Vonkajšia vymeniteľnosť sa rozumie systém, ktorý umoţňuje cudzozemcom vytvárať pohľadávky a disponovať s nimi. Hlavným predpokladom udrţania voľnej vymeniteľnosti národnej meny je v monetárnej oblasti. Označujeme to ako tovarová konvertibilita, čo znamená dostatočné mnoţstvo vyvezeného tovaru v takej štruktúre, kvalite a cenám, ktoré zodpovedá poţiadavkám na svetových trhoch. Vysoký stupeň vymeniteľnosti môţe spôsobiť negatívne vplyvy pre národnú ekonomiku emitujúcej krajiny. Táto mena môţe byť vystavená špekuláciám na vzostup alebo na pokles meny. Kríza Brettonwoodského systému spochybnila nosné prvky v menovom oblasti. Voľné vymeniteľné meny nie sú kvalitatívne rovnaké. Pouţívanie ich v medzinárodnom peňaţnom obehu je obmedzené reštriktívnymi opatreniami 27

28 alebo nedôverou voči udrţaniu ich stability. Voľne vymeniteľné kľúčové rezervné meny majú rozhodujúci význam v medzinárodných financiách. Hlavne ako platobný prostriedok alebo ako prostriedok na tvorbu devízových rezerv. Prevoditeľné meny moţno vymedziť ako menu, ktorá sa voľne môţe pouţívať v rámci určitého teritória. Spravidla má obmedzenú časovú disponibilitu. Tým je daná niţšia likvidita aj moţnosť vyuţitia na účely devízových rezerv(napr. rubeľ). Zúčtovacia mena je z hľadiska pouţiteľnosti na vyrovnávanie zahraničných pohľadávok a záväzkov kvalitatívne najniţším typom národnej meny(musa, 2009, s ). Posledným typom devízových rezerv sú potenciálne devízové facility v devízových rezervách, čo je najmladšia zloţka Potenciálne devízové facility v devízových rezervách Potenciálne devízové facility sú najmladšia a najmenšia zloţka devízových rezerv. Moţno ich vymedziť ako moţnosť čerpať devízové prostriedky pomocou úverových vzťahov. V podstate ide o čerpanie devízových úverov zo zdrojov vytvorených na základe osobitných dohôd. Často sa v literatúre označujú ako úverové prísľuby alebo úverové rámce. Tieto dohody môţu mať charakter bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd. Medzi ďalšie dohody o čerpaní devízových prostriedkov patria potenciálne devízové facility MMF, ktoré sa delia na podmienené a nepodmienené. Vyuţívanie podmienených facilít a ich čerpanie je podmienené splnením určitých podmienok, ktoré sa musia dohodnúť medzi MMF a príslušným členským štátom. Vyuţitie nepodmienených nie je spojené so špecifickou úpravou mechanizmu ich poskytovania. Nie je potrebné vopred dohodnúť podmienky (Jankovská kol., 2003, s ). Záverom dodáme o devízových rezervách, ţe najčastejším druhom devízových rezerv sa pouţívajú národné meny. Zlato ako devízová rezerva má najväčšiu likviditu, ale neprináša výnosnosť a sú náklady s uskladňovaním a potenciálne devízové facility v devízových rezervách sú najmenšia a najmladšia zloţka devízových rezerv, ktoré fungujú na princípe úveru. V poslednej kapitole teoretickej časti analyzujeme klasifikáciu menových kurzov, ktoré bezprostredne súvisia s globálnymi rezervnými menami. 28

29 1.5.Klasifikácia systémov menových kurzov (kurzové režimy) Pri tvorbe menových kurzov je dôleţité, v akom kurzovom reţime daná mena funguje. Je to dôleţité hlavne preto aby sme vedeli či je táto mena voľne zmeniteľná. V tejto kapitole sa zaoberáme zmeniteľnými a nezmeniteľnými menami a charakterizujeme si ich. Zmeniteľné meny fungujú na základných kurzových reţimoch t.j. reţim čistého plávajúceho kurzu a reţim riadeného plávajúceho kurzu. Medzi systémy pevných kurzov radíme Crawling peg a currency board. Spôsoby zápisu výmenných kurzov Spôsob zápisu výmenného kurzu sa nazýva kurzový záznam. Kotlebová a Sobek (Kotlebová- Sobek, 2007, s.201) rozoznávajú dva typy kurzových záznamov: a) priamy (koľko domácich menových jednotiek stojí jedna zahraničná menová jednotka), b) nepriamy (koľko zahraničných menových jednotiek stojí jedna domáca menová jednotka) Zmena kurzu sa nazýva oscilácia, pričom môţe ísť o apreciáciu (zhodnotenie meny) alebo depreciáciu (znehodnotenie meny). Na zmenu kurzu pôsobí tak pohyb cien tovarov a sluţieb, ako aj pohyb kapitálu a iné. Ďalším dôleţitým pojmom je devalvácia, ktorá vzniká tým, ţe sa zníţi oficiálny devízový kurz domácej meny (vo vzťahu k zlatu alebo iným menám), čo má za následok, ţe devízový kurz domácej meny vo vzťahu k inej mene relatívne poklesne. Zvýšenie oficiálneho kurzu meny sa nazýva revalvácia. Vymeniteľné a nevymeniteľné meny Podľa Neumana (2010, s ) vymeniteľné meny môţeme ďalej rozdeliť na vnútorne vymeniteľné a vonkajšie vymeniteľné. Nevymeniteľné meny nie sú obchodovateľné na devízovom trhu na základe ponuky a dopytu ale o kurze rozhodujú príslušné inštitúcie (napr. centrálna banka, ministerstvo financií atď). Vnútorne vymeniteľné meny sú také, s ktorými môţeme obchodovať na domácom devízovom trhu, na ktorom majú zahraničné subjekty obmedzený prístup. Spravidla to znamená povinnosť domácich firiem, ktoré inkasujú za svoje sluţby a tovary zahraničnú menu prístup domácich firiem k zahraničným menám. Takto banka, ktorá vedie účty iba v domácej mene ponúkne svojím klientom, ktorý majú záujem 29

30 o zahraničné platby cudziu menu. Pokiaľ má banka prebytok zahraničnej meny tak ju ponúkne domácemu devízovému trhu. Ako náhle vznikne nepomer medzi ponukou a dopytom centrálna banka intervenuje aby udrţala vyhlásený kurz. Vonkajšie vymeniteľný meny poţaduje minimálne vymeniteľnosť pre transakcie na beţnom účte platobnej bilancie. Takáto mena sa beţne obchoduje na devízovom trhu. Vymeniteľné meny môţu fungovať na dvoch základných kurzových reţimoch- plávajúci kurz (floating) a pevný kurz (fixed). Medzi systémy plávajúcich kurzov patrí riadený plávajúci kurz (managed/dirty floating). Medzi systémy pevných kurzov radíme Crawling peg a currency board. Neuman charakterizuje klasifikáciu systému menových kurzov nasledovne: Reţim čistého plávajúceho kurzu (free floating) V reţime čistého plávajúceho kurzu sa banka vzdáva moţnosti intervenovať. Kurz danej meny je výsledkom ponuky a dopytu na devízovom trhu, pretoţe centrálna banka sa vopred vzdala moţnosti intervenovať. V tomto reţime banka nepotrebuje drţať devízové rezervy. Reţim riadeného plávajúceho kurzu (managed floating) V tomto prípade centrálna banka môţe zasahovať do diania devízového kurzu pokiaľ to uzná za vhodné. Centrálna banka môţe ovplyvňovať kurz iba prostredníctvom intervencií. Príliš rýchle zhodnocovanie domácej meny môţe centrálna banka oslabovať nákupom zahraničnej meny a naopak. V realite spravidla banka intervenuje proti domácej meny a intervencie za posilnenie domácej meny sú veľmi zriedkavé. Reţim pevného kurzu V reţime pevného kurzu je domáca mena naviazaná na inú menu alebo ku košu mien. Centrálna banka určí centrálnu hodnotu kurzu k referenčnej mene a zaviaţe sa ju udrţovať pomocou intervencií. Obyčajne je stanovené fluktačné pásmo od ktorého by sa domáca mena voči zahraničnej mene nemala vychýliť. Fluktačné pásmo býva stanovené väčšinou v percentách. Napríklad bývalé Československo uplatňovalo od začiatku roka 1991 do 1996 reţim pevného kurzu vo vzťahu k piatim menám s fluktačným pásmom +- 0,5%. V rámci mechanizmu výmenných kurzov II jeho členovia môţu byť členské štáty Európskej únie, ktoré neprijali euro. V roku 1993 v septembri v dôsledkov menových turbulencií stanovené fluktačné pásmo na +- 15% čo umoţňuje zmenu kurzu voči euru takmer o 30%. V prípade, ţe hrozí vychýlenie kurzu z fluktačného pásma, centrálna banka musí intervenovať 30

31 Crawling Peg Je to systém pevného nominálneho kurzu, ktorý funguje na pravidlách s pravidelnými vopred ohlásenými úpravami centrálnej parity voči referenčnej mene. Väčšinou sa jedná o pravidelné mierne devalvovanie domácej meny. Niekedy sa označuje ako systém pevného reálneho kurzu, pretoţe pravidelné devalvácie kompenzujú jeho reálne posilňovanie. Centrálna banka v tomto systéme sa snaţí udrţovať pevný menový kurz domácej meny voči referenčnej mene. Napríklad na začiatku mesiaca príde k miernej devalvácii domácej meny a celé fluktačné pásmo sa posunie smerom hore. Tento systém napríklad pouţívali v priebehu transformácie Poliaci a Maďari, ktorí sa tak chránili proti posilňovaniu domácej meny v dôsledku inflácie. Currency board Je to jediný systém pevného kurzu bez pásiem oscilácii. Centrálna banka sa vzdáva autonómnej menovej politiky. Nové emitované peniaze tak vznikajú dôsledkom devízového trhu vynútených intervencií proti tlaku zhodnocovania domácej meny, čo znamená, ţe centrálna banka nakupuje zahraničnú menu a predáva novú emitovanú domácu menu. Novo emitované peniaze sú kryté zvyšujúcimi sa devízovými rezervami. Tento systém eliminuje infláciu, pretoţe vieme, ţe nadmerná emisia peňazí spôsobuje infláciu domácej ekonomike. Určitý problém vzniká pri dlhodobom udrţovaní parity. Riziko vzniká, ţe v prípade pomalšieho rastu domácej ekonomiky neţ v ekonomike s referenčnou menou tak môţu domáce firmy postupne strácať konkurencieschopnosť. Čo v konečnom dôsledku znamená, ţe dopyt po zahraničných menách začne prevyšovať ponuku a tlaky na znehodnotenie meny sa môţe stať neudrţateľnými. Currency board bol pouţívaný v rokoch hlavne v Argentíne 7. V súčasnej dobe currency board pouţíva centrálne banky v Bulharsku a Litve (Neuman a kol., 2010, s ). V reţime plávajúceho kurzu funguje všetky globálne rezervné meny dolár, euro, libra a jen, ktoré budeme v tejto diplomovej práci analyzovať. 7 Argentínske peso bolo naviazané na americký dolár v pomere 1:1 31

32 2.SÚČASNÝ MEDZINÁRODNÝ FINANČNÝ SYSTÉM A ANALÝZA GLOBÁLNYCH REZERVNÝCH MIEN V tejto časti budeme analyzovať súčasný medzinárodný finančný systém, kde hlavnou inštitúciou, ktorá zastupuje menový systém je Medzinárodný menový fond a v ďalšej kapitole budeme analyzovať globálne rezervné meny to sú dolár, euro, libra a jen. 2.1.Medzinárodný menový fond ako dôležitá súčasť medzinárodného finančného systému Medzinárodný menový fond (MMF) je organizácia 188 krajín, ktorá sa snaţí podporovať globálnu finančnú stabilitu, menovú spoluprácu, uľahčovať medzinárodný obchod, podporovať vysoké zamestnanie, udrţateľný hospodársky rast a zniţovanie chudoby na celom svete. MMF poskytuje poradenstvo a financovanie pre členov, ktorý majú hospodárske ťaţkosti a taktieţ spolupracuje s rozvojovými krajinami, ktoré majú problémy s chudobou. Hlavným cieľom MMF je vyuţiť globalizáciu pre členov a premeniť ju na výhodu (napr. komparatívne výhody) a eliminovať moţné negatíva, vyplývajúce z prepojenia národných ekonomík. Medzi kľúčové prvky Medzinárodného menového fondu patrí (What we do IMF dostupné na internete ( ): o o o o vykonávanie poradenstva vládam a centrálnym bankám na základe analýzy ekonomických trendov a skúseností výskum, štatistiky, vykonávanie prognózovania na základe pozorovania globálnych, regionálnych a jednotlivých ekonomík poskytovanie pôţičiek, ktoré pomôţu krajinám prekonať ťaţkosti, zvýhodnené pôţičky pre rozvojové krajiny, ktoré bojujú proti chudobe technická pomoc a školenia pre krajiny, ktoré chcú zlepšiť svoje riadenie ekonomiky Medzi pôvodné ciele patrilo vytvorenie rámca po 2. svetovej vojne pre hospodársku spoluprácu, ktorá by zabránila vykonávaniu takých hospodárskych politík, ktoré viedli k veľkej hospodárskej kríze v 30 rokoch a eskalovalo do následného konfliktu. Od tejto doby sa svet dramaticky zmenil veľa ľudom sa podarilo zvýšiť ţivotnú úroveň hlavne v krajinách Ázie. Cieľom MMF je zabezpečiť globálny verejný statok a to je finančná stabilita aká bola 32

33 v minulosti. MMF bude naďalej podporovať (What we do IMF dostupné na internete ( o o o poskytovať spoluprácu v oblasti medzinárodných menových vzťahov uľahčiť rast medzinárodného obchodu a tým podporovať rast pracovných miest, hospodársky rast a zníţenie chudoby podporovať kurzovú stabilitu a otvorený systém medzinárodných platieb a poţičiavať krajinám devízy v prípade potreby MMF aktívne pôsobil aj počas ekonomickej a finančnej globálnej krízy, keď úverové záväzky dosiahli rekordnú úroveň viac ako 250 miliárd v roku 2010 (dostupné na internete Tento údaj zahŕňa prudký nárast pôţičiek za zvýhodnených podmienok (niţšie úrokové sadzby ako poskytovali finančné trhy) pre najchudobnejšie krajiny. Čo sa týka poskytovania úverovou, MMF sa stal viac flexibilnejším v dôsledku negatívnych zmien makroekonomických podmienok a prepracoval úverový rámec aby sa hodil viac individuálnym krajinám. MMF spolupracuje s regionálnymi inštitúciami aby zabezpečili ochrannú finančnú sieť, ktorá by mihla zabrániť ďalším finančným krízam. Dôleţitým aspektom je poučiť sa s krízy a prijať také opatrenia aby sa takéto depresie neopakovali. Výrazným krokom je aj reforma hlasovania v MMF, ktorá zvýši podiel hlasov rozvíjajúcim ekonomikám. Nástroje Medzinárodného menového fondu Ako sme uţ povedali MMF sa snaţí zabezpečiť menovú a finančnú stabilitu. Vyuţíva na to hlavne tri nástroje (How we do it IMF dostupné na internete ): [1] Dohľad [2] Technická pomoc a školenie [3] Pôţičky Dohľad- podporuje krajiny robiť zdravé ekonomické opatrenia na základe monitorovania národných a regionálnych ekonomík. Cieľom je posúdiť vplyv politických opatrení na jednotlivé ekonomiky. Tento proces monitorovania a diskusie ekonomickej a finančnej politiky je známy ako bilaterálny dohľad 8. MMF tieţ vykonáva rozsiahlu analýzu globálnych 8 Tento dohľad sa vykonáva raz ročne a cieľom je vyhodnotiť hospodársku situáciu krajiny. 33

34 a regionálnych trendov, známe ako mnohostranný dohľad 9. MMF nedávno na rade opatrení, ktoré zlepšia informovanosť to je hodnotenie vznikajúcich potenciálnych rizík a posilniť politické poradenstvo. Technická pomoc a školenie- cieľom je posilniť ich schopnosť navrhovať účinné ekonomické opatrenia na zlepšenie hospodárskej situácie danej ekonomiky. Technická pomoc je zabezpečovaná v štyroch oblastiach: o o o o Menová finančná politika (nástroje menovej politiky, bankovníctvo, dohľad a reštrukturalizácia, zahraničný manaţment a operácie, clearingové systémy zúčtovacích platieb a štrukturálny vývoj centrálnych bánk ) Fiškálna politika a správa (daňová a colná politika a správa, formulácia rozpočtov, riadenie výdavkov atď.) Spolupráca, management a šírenie a zlepšenie štatistických údajov Hospodárske a finančné právne predpisy Pôžičky- MMF poskytuje pôţičky krajinám, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou. Politika pre podporovanie financovania je určená vnútroštátnymi orgánmi so spoluprácou MMF. Finančná pomoc krajinám je podmienená vykonávaním tohto programu. Vo väčšine nedávnych reforiem sa úverové inštrumenty zlepšili. V krajinách s nízkymi príjmami sa úverový limit zdvojnásobil a zvyšujú sa aj pôţičky do najchudobnejších krajín, kde klesla aj úroková miera. Členstvo v Medzinárodnom menovom fonde MMF má v súčasnosti takmer globálne členstvo. Poslednou krajinou, ktorá sa pripojila bola Juţný Sudán v apríly 2012 a počet sa zvýšil na 188 členov. Po vstupe je kaţdej krajine udelená kvóta, ktorá je udelená na základe relatívneho podielu vo svetovej ekonomiky. Posledné úpravy v rámci členstva boli vykonané v roku 2010 aby zabezpečili rozvíjajúcim sa ekonomikám (Čína, Rusko, India atď.) väčší počet hlasov, keďţe ich relatívny podiel v globálnej ekonomike neustále rastie. Kaţdá členská krajina je povinná poskytnúť finančné prostriedky pre MMF 10. Kvóta do značnej miery ovplyvňuje hlasovaciu silu v rozhodovaní v MMF. Kaţdý člen má základné hlasovacie právo plus jeden hlas za kaţdých SDR. 9 Výstupom sú tri polročné publikácie a to sú World Ekonomic Outlook, Global Finance Stability Report a Fiscal Monitoring % musí byť zaplatené vo vlastnej mene a zvyšok sú zvláštne práva čerpania SDR alebo široko akceptované meny ako je dolár, euro, libra a jen. 34

35 Počet základných hlasov pridelených kaţdému členovi sa vypočíta ako 5,502 % všetkých hlasov. Spojené štáty v súčasnosti majú (16,76% z celkového počtu) a Tuvalu má 759 hlasov (0,03% z celkového počtu). Kaţdá krajina má prístup k financovaniu od MMF a môţe získať 200% svojej členskej kvóty a aţ 600% kumulatívne. V nasledujúcej tabuľke 5 si môţeme pozrieť hlasovaciu silu jednotlivých krajín (Membership IMF dostupné na internete( ). Tabuľka 5: Vplyv krajín na rozhodovací proces v MMF Štáty Počet hlasov Percentuálny podiel USA ,75% Japonsko ,23% Nemecko ,81 Francúzsko ,29% Veľká Británia ,29% EÚ (27) ,9% Čína ,0% Zdroj: Vlastné spracovanie (IMF executive Directors and Voting power dostupné na internete ) Graf 1: Podiel SDR krajín na celkovom mnoţstve SDR USA Japonsko Nemecko Francúzsko Veľká Británia Zvyšok sveta 18% 7% 61% 6% 4% 4% Zdroj: Vlastné spracovanie (IMF Member s Quotas and Voting Power, and IMF Board of Governors dostupné na internete ) 35

36 V tabuľke č. 5 môţeme vidieť krajiny s najväčším vplyvom v MMF, jednoznačne krajina, ktorá má kontrolu MMF je USA. USA má 16,75% čo jej zabezpečuje právo veta pri niektorých druhoch hlasovania. Zatiaľ najväčším problémom, ktorá má táto inštitúcia je neadekvátne zastúpenie rozvojových krajín. V grafe 1 môţeme vidieť podiel SDR, kde má USA najväčšie práva čerpania. 2.2.Devízové rezervy a MMF Kedysi sa povaţovala dobrá hodnota devízových rezerv, ktoré by pokryli 3 mesiace importu danej krajiny alebo zahraničný ročný dlh. Teraz to uţ neplatí a niektoré krajiny majú astronomické devízové rezervy napr. Čína, Japonsko, Saudská Arábia atď. Tento globálny nárast majú na svedomí rozvíjajúce sa ekonomiky hlavne ako ochranu počas budúcich nasledujúcich finančných kríz. Rezervy síce môţu poskytnúť ochranu počas kríz, ale na druhej strane nie sú bez nákladov pre drţiteľa rezerv a tieţ pre stabilitu medzinárodného menového systému. Táto masívna drţba rezerv má za následok (High International Reserves: An Embarrassment of Riches? dostupné na internete ( ): o o o Akumulácia rezerv zabraňuje zhodnoteniu meny, stimuluje exportne- orientovanú ekonomiku a svoj ekonomický rast nerealizuje domácou spotrebou ale čistým exportom, ktorý môţe spôsobiť nevyváţený rast. Za najväčší problém sa povaţuje, ţe sa investície vykonávajú v zahraničí na úkor domácich investícii a domáca ekonomika sa môţe pripraviť o výnosné zhodnotenie investície (školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra atď.) V globálnom kontexte masívna akumulácia rezerv rozvojových krajín hlavne v dolároch spôsobila, ţe napriek obchodným deficitom USA dolár aprecioval. Čo deformovalo menový kurz dolára a spôsobilo prehlbujúcu globálnu ekonomickú nerovnováhu. Z dlhodobého hľadiska je problém splniť likviditu globálneho finančného systému a na druhej strane makroekonomickú stabilitu, tento problém je známy ako Triffinova dilema. Pretoţe ak má byť zabezpečená likvidita finančného systému 36

37 a neustály dopyt po devízových rezervách hlavne dolárových tak USA ich riešia prehlbujúcimi externými deficitmi, čo destabilizuje menový systém. Zniţovanie nahromadených devízových rezerv niektorých krajín by mohlo priniesť prospech pre globálny menový systém, ak by to však urobili príliš rýchlo mohlo by to narušiť krehkosť celého systému. Neustále treba hľadať alternatívy, ktoré by umoţnili odviazať sa od jednej dominantnej rezervnej meny. V nasledujúcom grafe 2 môţeme pozorovať, ţe na raste devízových rezerv sa podieľali hlavne rozvojové krajiny (hlavne Čína). Graf 2 Vývoj devízových rezerv vo svete za obdobie 11 ( ) Celkové rezervy Rezrvy vo vyspelých krajinách Rezevy v rozvojových ekonomikách Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 11 Všetky údaje v tejto diplomovej práci sú uvedené v miliónoch dolárov za priemerné devízové kurzy MMF databázy COFFER, ktoré sú uvedené v prílohe č.2 37

38 Graf 3: Ekonomický model rastu devízových rezerv Devizove rezervy Linearny model Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) V nasledujúcom grafe môţeme vidieť rastúci lineárny model devízových rezerv. Tento model je spoľahlivý na 98,7% (vysvetľuje variabilitu premenných na 98,7% alebo ešte lepšie vysvetlenie je, ţe nám popisuje realitu na 98,7%) a umoţňuje nám pozorovať rastúci trend ale čo je podstatné umoţňuje nám robiť prognózy na budúce obdobie, čím môţeme predikovať budúcnosť (viac o tomto modely máme uvedené v prílohe č.1, kde sme urobili komplexnú štatistickú analýzu, kde aj dokazujeme, ţe náš model je na beţných hladinách alfa významný). Na rastúce devízové rezervy stihol zareagovať aj MMF vo svojej správe, a preto sa pozrieme na riziká tohto stavu podľa MMF. Devízové rezervy a reakcia MMF Devízové rezervy neustále rástli v poslednom desaťročí a to predovšetkým v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách. V niektorých krajinách bolo hromadenie devízových rezerv z preventívnych dôvodov aby sa zabezpečila finančná stabilita hlavne kapitálových tokov. V niektorých krajinách rástli devízové rezervy ako dôsledok uplatňovania politiky štátu ovplyvňovaniu menového kurzu za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti svojich exportneorientovaných podnikov. Vo väčšine krajín stále dochádza k rastu devízových rezerv aj proti 12 Konštrukciou tohto modelu a jeho štatistickej analýzy sa venujeme v prílohe č.1 38

39 negatívnemu externému prostrediu, ktoré je stále nestabilné hlavne vďaka pretrvávajúcej finančnej kríze. Vo svojom komuniké MMF (Medzinárodný menový a finančný výbor) v októbri 2009 odporučil aby svoji členovia zniţovali prebytočné devízové rezervy lebo prehlbujú tým globálnu nerovnováhu, ktorá má nepriaznivé dopady pre svetovú ekonomiku. MMF urobil opatrenia a reagoval na politickú iniciatívu a zlepšil finančné mechanizmy a zlepšil poskytovanie medzinárodných rezervných aktív. Medzinárodný menový fond (MMF) zverejnil správu o medzinárodných rezervách a konštatuje obavy so súčasnej situácie a zhrnuje to v nasledujúcich bodoch (International Reserves IMF Concerns and Country Perspectives dostupné na internete( ): Vedenie a zamestnanci MMF upozorňujú na nárast devízových rezerv niektorých štátov a vidia to ako hrozbu voči súčasnému medzinárodnému menovému systému. Hlavne akumulácia rezerv rozvíjajúcich sa ekonomikách počas krízy, preto v súčasnosti sa prehodnocujú výhody a nevýhody drţby devízových rezerv. Zatiaľ analytické opory MMF nedokázali presvedčiť k zniţovaniu akumulovaných devízových rezerv, pretoţe ich argumenty neboli dostatočne presvedčivé. Zatiaľ situácia vyzerá tak, ţe zvyšovanie devízových rezerv je prirodzená reakcia na nerovnováhu na beţných účtoch platobných bilancii jednotlivých štátov. Preto by MMF mal pozerať na situáciu s pohľadu globálnych finančných trhov hlavne na rast globálnej likvidity a finančnej volatility. Mal by byť prehodnotený ukazovateľ primeranosti devízových rezerv, ktorý by definoval dolné a horné pásmo pre drţbu devízových rezerv s preventívnych dôvodov. Treba sa ešte raz pozrieť na definíciu medzinárodných rezerv hlavne ich funkcii (dôvera meny, intervencia výmenného kurzu atď.). MMF sa zameriava na dva aspekty, po prvé jav akumulácie rezerv a jej interakcia so súčasným stavom, po druhé koncepčný rámec pre drţbu rezerv pri bilaterálnych dohodách. Ďalší problém sa týka, ţe hodnotenie MMF sa zameriava len na tie ekonomiky, ktoré majú veľké rezervy a neskúma krajiny s nedostatočnými rezervami a následné riziká s nimi súvisiace. 39

40 V nasledujúcej tabuľke 5 môţeme pozorovať krajiny z najväčšími devízovými rezervami na svete. Najväčšie devízové rezervy má Čína čo je 30% všetkých rezerv (graf 4). Tejto problematike obrovských čínskych devízových rezerv sa budeme venovať v samostatnej kapitole o čínskej mene (juan). Tabuľka 6: Poradie krajín podľa devízových rezerv za rok 2012 Poradie Krajiny Devízové rezervy 1. Čína Japonsko EÚ Saudská Arábia Ruská Federácia Taiwan Brazília Švajčiarsko Juţná Kórea Hong Kong Zdroj: Vlastné spracovanie (The World Factbook reserves of foreing Exchange and gold dostupné na internete ) Graf 4: Percentuálny podiel devízových rezerv na celkových rezervách Podiel devízových rezerv Čína Japonsko EÚ Saudská Arábia Rusko Svet 39% 30% 12% 5% 6% 8% Zdroj: Vlastné spracovanie (The World Factbook reserves of foreing Exchange and gold dostupné na internete ) 40

41 Krajiny s najväčšími devízovými rezervami je Čína, Japonsko, EÚ (27) 13, Saudská Arábia a Rusko (graf 4). V tejto kapitole sme sa venovali hlavne prudkému vzrastu devízových rezerv a v nasledujúcich kapitolách sa budeme venovať hlavne v čom sú tieto rezervy denominované, keďţe tu máme globálne rezervné meny. 2.3.Atribúty medzinárodnej rezervnej meny podľa Medzinárodného menového fondu. Globálne rezervné meny majú niektoré dôleţité, spoločné vlastnosti a charakteristiky, ktoré sú hlavne reprezentované pomocou ekonomickej a finančnej dominancie. V závislosti na tom či štát dokáţe dosiahnuť medzinárodné vyuţitie alebo vyuţitie je skorej v regionálnom kontexte ako v globálnom. Definujeme si tri základné ţiadané vlastnosti rezervnej meny podľa Medzinárodného menového fondu (Moghadam a), 2010, s 10). Vyspelé a likvidné finančné a devízové trhy. Vyspelosť devízových trhov uľahčuje vykonávanie devízových politík, riadenie devízových rezerv a účinné riadenie devízových rizík. Tieto predpoklady meny tieţ zahŕňajú vierohodný záväzok otvoreného kapitálového účtu na uľahčenie finančných tokov s minimálnymi transakčnými nákladmi. Vyspelosť likvidného trhu a podkladových finančných aktív (najmä štátne cenné papiere) sú dôleţité hlavne pre podporu transakcie finančných aktív denominovaných v rezervnej mene. V tejto súvislosti by finančné aktíva mali byť likvidné (ponuka rozpätia v normálnom čase), zariadiť plnú výnosnosť krivky (riadiť trvanie krivky) a mali by zabezpečiť úverovú kvalitu (na dosiahnutie poţadovanej miery úverového rizika). Americké finančné trhy sú stále najviac rozvinuté a likvidné, zostávajú stále pruţné aj po finančnej, globálnej, ekonomickej kríze oproti ostatným trhom po celom svete. Napríklad niektoré štáty z eurozóny majú váţne problémy z vládnym dlhom a nedostatkom likvidity, preto dolár má stále dominanciu ako rezervná mena. V nasledujúcej tabuľke 6 môţeme vidieť komparáciu finančnej hĺbky trhov za rok 1989 a 2009 a pozorovať rastúci trend rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré narastajú na význame v globálnom ponímaní. 13 Myslí sa súčet devízových rezerv jednotlivých štátov. 41

42 Tabuľka 6: Percentuálny podiel globálnej finančnej hĺbky 14 v HDP Vyspelé krajiny 92,8 82,4 USA 32,5 29,4 Japonsko 28,3 13,2 Veľká Británia 5,7 7,8 Nemecko 5,3 6,1 Francúzsko 4,5 5,4 Emerging markets 7,2 17,6 Brazília 1,9 7,2 Čína 0,9 1,6 Hong Kong 0,7 1,6 Juţná Kórea 0,7 1,2 India 0,5 1,1 Zdroj: Vlastné spracovanie (dostupné na internete ) Transakcie vo veľkom objeme v súkromnom sektore s rezervnými menami, ktoré majú veľký podiel na svetovom HDP, obchodov a financií, vyuţíva čoraz viac uţívateľov. Tento systém významne generuje úsporu z rozsahu pri pouţívaní svojej meny, napríklad tým, ţe pre veľkých vývozcov a dovozcov by mohli mať dobrú vyjednávaciu silu pri vyuţití svojej meny. USA je najväčšou ekonomikou sveta, eurozóna je druhá v poradí a výhliadky jenu sú menej optimistické vzhľadom na slabý potenciál rastu do budúcnosti. Čína stále pokračuje zvyšovaním svojho podielu na celosvetovej ekonomike, aby to pomohlo sa juanu stať sa ţivotaschopná alternatíva zmeniteľných mien (napr. švajčiarsky frank, či švédska koruna sú oprávnené rezervné aktíva ale nie sú pouţívané globálne). V súčasnosti má veľký význam zoskupenie BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juţná Afrika), ktoré má veľký podiel na celosvetovej ekonomike a v budúcnosti sa predpokladá, ţe jej podiel bude vyšší na globálnom HDP ako zoskupenie štátov G7 (USA, Kanada, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Japonsko). 14 Vážený súčet domácich a zahraničných aktív a pasív ako percento HDP pre jednotlivé krajiny 42

43 Makroekonomická a politická stabilita. Politika s dôveryhodnými inštitúciami a udrţiavanie cenovej stability je rozhodujúcou zloţkou na udrţanie dôveryhodnej meny. Flexibilný kurzový reţim môţe pomôcť udrţať makroekonomickú stabilitu a takisto je veľmi dôleţitý pre úpravu domácej ceny. Zatiaľ čo súčasní emitenti s rezervnou menou (eurozóna, Japonsko, Veľká Británia, USA) mali ukazovatele, ktoré hovorili pribliţne o porovnateľnej sile, avšak v dôsledku krízy boli vyvolané obavy o fiškálnej udrţateľnosti, ktoré vyţadovali dôveryhodné stratégiu ústupu aby sa zabránilo narušeniu rezervy a postavenie emitenta. motívy: Drţbu devízových rezerv Moravová (2008, s ) vymedzuje na tri základne Politika devízového kurzu. Korenie týchto motívov spočívajú v ekonomických a menových štruktúrach a medzinárodnej a medzinárodnej orientácie krajiny, zahŕňajú predovšetkým politiku devízových kurzov, zahranično-obchodné prepojenia a menovú kompozíciu medzinárodného dlhu. Centrálne banky štátov, ktoré vyuţívajú napríklad euro ako menovú kotvu, musia drţať devízové rezervy v eurách aby boli schopné ovplyvňovať ich vlastný výmenný kurz voči euru cez intervencie na trhu. Pri politike výmenného kurzu zohráva určitú a dôleţitú úlohu regionálna štruktúra zahraničného obchodu a jeho fakturovanie. Skladba devízových rezerv jednotlivých centrálnych bánk závisí od zloţenia zahraničného obchodu krajiny. Záleţí to hlavne od toho s ktorými krajinami najviac obchoduje a od toho sa aj potom odvíja pomer mien v devízových rezervách. Ďalší faktorom, ktorý môţe ovplyvniť zloţenie devízových rezerv je štruktúra zahraničných a devízových pohľadávok. Ide tu o zabezpečenie hladkej obsluhy medzinárodného dlhu v súlade s menovým zloţením pohľadávok, lebo najmä počas kríz je obstarávanie si potrebných zahraničných mien na obsluhu dlhu denominovaného v zahraničných menách zloţité alebo nákladové. Systémové dôvody Medzinárodný menový systém sa od roku 1999 menil z trojpólového systému zaloţeného na dolári (dolár, marka, jen) na bipolárny menový systém zaloţený na dolári 43

44 a eure, v ktorom je dolár stále dominantný a dominantný ešte aj dlhý čas bude. Na základe tohto môţeme rozdeliť súčasný medzinárodný menový systém na dva podsegmenty: americko-európsky a americko-ázijsky. Krajiny G7, ktoré nie sú členmi EMU (USA, Japonsko, Kanada a VB) drţia určitú čiastku devízových rezerv v eurách aby boli schopné zúčastňovať sa na intervenciách na trhu EUR/USD. Investičné stratégie Za posledné roky kládli vlády rastúce nároky na centrálne banky, aby sa viac zamerali na prvok výnosností. Výnosnosť sa stala veľmi dôleţitou pre tie centrálne banky, ktoré v posledných rokoch naakumulovali obrovské rezervy pre potreby devízových intervencií a tieto,,prebytočné rezervy nemusia drţať v likvidnej forme, ale môţu ich investovať do výnosnejších aktív. Ohľadom na výnosy sú dva potenciálne protichodné faktory, ktoré je potrebné zvaţovať pri menovej diverzifikácii: 1. Prvým kľúčovým faktorom je dôleţitosť, ktorú asset manaţéri centrálnej banky prisudzujú menovej diverzifikácii dolára a aké atraktívne sú alternatívy. Argumenty v prospech diverzifikácie do eura sú predchádzanie zhlukovým rizikám,(keďţe dve tretiny globálnych devízových rezerv sú denominované a ročný rast v globálných devízových rezervách vyplýva skoro úplne z intervencií na dolárových trhoch ázijských mien) výhľad devízového kurzu a úrokovej miery pre alternatívne rezervné meny ako aj likvidita a dostupnosť investičných a hedgingových nástrojov. 2. Druhým kľúčovým faktorom je fakt, ţe snaha udrţať hodnotu devízových rezerv, môţu byť protichodné ciele. Centrálna banka musí preto brať do úvahy, aký dopad môţe mať cenová diverzifikácia do eura na výmenný kurz jej krajiny voči doláru. Keďţe ţiadna krajina nemá záujem o depreciáciu jej dolárových rezerv, sú tu dve alternatívy, buď sa rozhodne proti menovej diverzifikácií, čo by obmedzilo investičné moţnosti alebo nasleduje tajnú stratégiu menovej diverzifikácie (napríklad presunom svojich investovateľných prebytočných rezerv na oddelenú organizačnú jednotku alebo najatím si profesionálneho asset manaţmentu vo finančnom odvetví aby ich riadil). 44

45 Faktory drţby eura alebo dolára ako rezervnej meny ovplyvňujú hlavne ekonomické dôvody, politika devízového kurzu, systémové a investičné dôvody tieto faktory sa dajú aplikovať všeobecne na všetkých kandidátov na dominantnú rezervnú menu. Graf 5 Rozloţenie devízových rezerv podľa mien v percentách za obdobie ( ) Dolár Euro Jen GBP Zdroj: vlastné spracovanie (Reserve Accumulation and International Monetary Stability dostupné na ) Môţeme pozorovať rozloţenie rezervných mien za obdobie , keď sa trojpolárny systém zmenil v roku 1999 na bipolárny a hlavný významnými menami je dolár a euro. Zatiaľ významnou dominantnou rezervnou menou je stále dolár a môţeme vidieť, ţe sa význam eura za sledované obdobie zvýšil z 18% na 23% v roku 2012 (graf 6). 45

46 Graf 6 Vývoj rezervných mien vo svete podľa mien pred krízou ( ) Dolár Euro Jen GBP Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) Graf 7 Vývoj rezervných mien vpo vyspelých ekonomikách za obdobie( ) Dolár Euro Jen GBP Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 46

47 Graf 8 Vývoj rezervných mien v rozvojových ekonomikách za obdobie ( ) Dolár Euro Jen GBP Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) V grafoch môţeme vidieť vývoj devízových rezerv vo svete pred finančnou hospodárskou krízou za obdobie 2000 aţ Zanalyzujeme jednotlivé meny aký zaznamenali nominálny nárast, či si udrţali podiel na globálnych rezervných menách a ako sa zmenili preferencie medzi vyspelými a rozvojovými ekonomikami v devízových rezerv. Dolár: zaznamenal pokles pribliţne o 6 percentuálnych bodov so 70,5% v roku 2000 na 64,1% za rok 2012 (pozri graf 5) na globálnych rezervných mien. Čo sa týka nominálneho rastu za toto obdobie tak bol zaznamenaný nárast 150% za svet (graf 6), 91% vo vyspelých ekonomikách (graf 7) a 297% v rozvojových krajinách (graf 8). Preferencie medzi krajinami rozvojovými a vyspelými sa zmenili v prospech rozvojových krajín hlavne vďaka Číne, ktorá má astronomické dolárové devízové rezervy (viac sa tejto problematike venujeme v kapitole o čínskej mene). Euro: zaznamenalo rast o 8 percentuálnych bodov s 18,8% v roku 2000 na 26,4% za rok 2012 (tabuľka 8 ), čo svedčilo o veľkej dôvere po vzniku eura. Nominálny nárast eurových devízových rezerv bol 300% za svet (graf 6), 150% vo vyspelých ekonomikách (graf 7) a 711% v rozvojových krajinách (graf 8). Preferencie sa medzi vyspelými a rozvojovými 47

48 krajinami sa zmenili v prospech rozvojových krajín, kde ten podiel bol 55% v roku 2008 (tabuľka 7), čo značilo hlavne diverzifikáciu portfólia týchto krajín. Libra: zaznamenala mierny rast s 2,8% v roku 2000 na 4,0% za rok 2008 (graf 5), čo znamená, ţe Veľká Británia je povaţovaná stále za stabilnú ekonomiku. Nominálny nárast libry bol 304% za svet (graf 6), 90% nárast bol zaznamenaný v rámci vyspelých ekonomík (graf 7) a 925% v rozvojových krajinách (graf 8). Čo sa týka preferencií vyspelých a rozvojových ekonomík bol zaznamenaný mierny nárast v rozvojových krajinách (tabuľka 7). JEN: zaznamenal pokles o 3 percentuálny body v rámci globálnych rezervných mien, čo sa môţe zdať malo ale tento pokles predstavuje 50% za obdobie 2000 aţ 2008(graf 5), čo môţe naznačovať zníţenú dôveru centrálnych bankárov. Nominálny rast rezerv jenu za svet bol 43% (graf 6), vyspelé ekonomiky 15% (graf 7) a rozvojové krajiny 242%(graf 8). Čo sa týka preferencii, tak bol zaznamenaný nárast o 40 percentuálnych bodov v rozvojových krajinách, čo môţe súvisieť intenzívnejším obchodom medzi ázijskými ekonomikami. Tabuľka 7: Zmena percentuálneho podielu devízových rezerv za časové obdobie ( ) USD vyspelé krajiny 72% 54% USD rozvojové krajiny 28% 46% EURO vyspelé krajiny 73% 45% EURO rozvojové krajiny 27% 55% LIBRA vyspelé krajiny 87% 70% LIBRA rozvojové krajiny 13% 30% JEN vyspelé krajiny 74% 35% JEN rozvojové krajiny 26% 65% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 48

49 Tabuľka 8: Podiel rezervných mien za časové obdobie ( ) USD 70,5% 70,7% 66,5% 65,8% 65,9% 66,4% 65,7% 64,1% 64,1% EURO 18,8% 19,8% 24,2% 25,3% 24,9% 24,3% 25,2% 26,3% 26,4% GBP 2,8% 2,7% 2,9% 2,6% 3,3% 3,6% 4,2% 4,7% 4,0% YEN 6,3% 5,2% 4,5% 4,1% 3,9% 3,7% 3,6% 2,9% 3,1% CHF 0,3% 0,3% 0,4% 0,2% 0,2% 0,1% 0,2% 0,2% 0,1% Ostatné 1,4% 1,2% 1,4% 1,9% 1,8% 1,9% 1,5% 1,8% 2,2% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 2.4.Makroekonomické fundamenty krajín, ktoré majú globálnu rezervnú menu V tejto kapitole budeme analyzovať makroekonomickú stabilitu krajín, ktoré pouţívajú svoju menu a je zároveň rezervná. Medzi základné fundamenty, ktoré musia byť splnené pre rezervnú menu sú napríklad flexibilný menový kurz, vyspelé kapitálové trhy, otvorený kapitálový účet. Tieto faktory sú splnené u všetkých globálnych mien okrem makroekonomickej stability, a preto sa pozrieme na súčasný vývoj a zhodnotíme dôleţité výzvy, ktoré stoja pred týmito ekonomikami v budúcnosti. USA Ekonomika USA dosahuje mierne tempo rastu okolo 2%, zamestnanosť zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou a trh s bývaním sa postupne stabilizuje. Vývoz spomalil počas posledného roku v dôsledku pomalšieho rastu zahraničného dopytu. Deficit beţného účtu zostáva viac- menej stabilný. Celkové pomalé tempo oţivenia sa zatiaľ neočakáva v dôsledku prejavov finančnej krízy. Menová politika bola akomodačná a Federálny rezervný systém vykonával kvantitatívne uvoľňovanie v dôsledku slabších predikcií ekonomického rastu. Fiškálna politika sa snaţila podporovať rast expanzívnymi opatreniami ale postupne schodok verejného rozpočtu je klesajúci ako dôsledok konsolidačných opatrení. Predpokladá sa 49

50 oţivenie investícií do zariadení a softvéru. Silnejší dolár a slabší globálny dopyt spôsobí väčší vývoz. Celková jadrová inflácia je tlmená a Federálny rezervný systém ju predpokladá na úrovni 2% v strednodobom horizonte. Riziká poklesu sa zvýšili v dôsledku krízy eura, ktoré súvisia s fiškálnymi problémami jednotlivých členov eurozóny. Bankový systém USA je zatiaľ stabilný a má pozitívny výhľad ale podlieha rizikám napätia na globálnych finančných trhoch. Minulý rok prijal kongres opatrenia na zvýšenie rozpočtových úspor v hodnote 2,1 bilióna dolárov v priebehu jedného desaťročia, ale rokovanie o zníţení deficitov v strednodobom horizonte boli neúspešné, čo znamená, ţe fiškálny výhľad je na budúci rok je mimoriadne neistý (IMF Executive Board Concludes 2012 Article IV Consultation with the United States dostupné na internete ). Tabuľka 9:Ekonomické ukazovatele USA za obdobie v HDP Ekonomický 3,5 3,1 2,7 1,9-0,3-3,1 2,4 1,8 2,2 rast Inflácia 2,7 3,4 3,2 2,9 3,8-0,3 1,6 3,1 2,0 (CPI) Štrukturálne ,7-3,3-5,5-8,4-8,7-7,9-6,8 deficity Verejný dlh ,7 66,6 67,2 76,1 89,7 98,6 102,9 107, Bežný účet -5,3-5,9-6,0-5,1-4,7-2,7-3,0-3,1-3,0 Zdroj: Vlastné spracovanie (Statistic database dostupné na internete a Fiscal Monitor dostupné na internete ) Zhodnotili sme aktuálne makroekonomickú situáciu USA ale čo je podstatnejšie stále si môţu dovoliť udrţiavať vysoké verejné deficity a deficity beţného účtu, ktoré spôsobujú narastanie americké verejného dlhu, pretoţe majú dominantnú globálnu rezervnú menu. Pretoţe pokiaľ jedna národná mena začne plniť úlohy medzinárodnej meny čelí problému Triffinovej dilemi. Triffinovo dilema vystihuje, ţe jedna mena nemôţe dosť dobre plniť oba účely- po prvé byť národnou menou, ktorá podlieha monetárnej politike daného štátu, a po 50

51 druhé správať sa ako medzinárodná mena. Pokles dôvery v dolár a nakoniec i pád brettonwoodu na začiatku 70. rokov bol daný hlavne tým, ţe Američania si cez dolár riešili svoje domáce problémy. Pretoţe problémy domácej a svetovej ekonomiky nemusia byť vţdy v súlade(švihlíková, 2010, s. 159). Eurozóna V roku 2008 Eurozóna prvýkrát vytvorila väčšie HDP ako USA a stala sa najväčšie ekonomické centrum sveta. Naša analýza eura sa nebude opierať len o makroekonomické ukazovatele, ale hlavne o teóriu optimálnej menovej únie (OMU), ktorá je predmetom rozličných sporov. Základy tejto teórie pochádzajú z minulosti, keď ich prvýkrát sformuloval R. A. Mundella (1961). Ide o zaujímavú situáciu, pretoţe táto teória bola sformulovaná ex ante a nie ex post, čo sa vo väčšine prípadov ekonomického myslenia stáva. Táto teória je dôleţitá hlavne pre Eurozónu, lebo uvádza kedy prinesie členstvo v únii kaţdému prospech. Optimálna sa definuje pomocou určitých vlastností a kritérií, ktoré musia byť splnené aby výnosy prevýšili náklady členovi menovej únie. Medzi tieto kritéria patrí (Politická ekonómie 3/2008 dostupné na internete ( ): 1. Ekonomiky krajín tvoriace menovú úniu by mali byť dostatočne podobné, aby šoky ovplyvňovali symetricky a neviedli k vzniku nerovnováh platobných bilancií. Ekonomické cykly boli synchronizované, čo by umoţňovalo krajinám preferovať rovnakú úrokovú sadzbu. Zmeny v menovej politike by ich ovplyvňovali rovnako, keďţe by ECB vykonávala politiku, ktorá by vyhovovala kaţdému členovi. 2. Ak krajinám vznikajú nerovnováhy platobných bilancií, mali by byť trhy práce dostatočne flexibilné a kapitálny dostatočne mobilný, aby sa minimalizovali náklady prispôsobenia. 3. V rámci oblasti s jednotnou menou existoval fiškálny mechanizmus, ktorý automaticky transferuje zdroje z prosperujúcich regiónov s nízkou nezamestnanosťou do depresívnych regiónov s vysokou nezamestnanosťou. V tejto práci nie je dostatočný priestor podrobne sa venovať, či Eurozóna spĺňa alebo nespĺňa kritéria optimálnej menovej únie a môţeme stručne načrtnúť či niektoré body platia alebo nie. Určite je kaţdému jasné, ţe kríza v Grécku, Írsku, Španielsku, Taliansku a najnovšie aj na Cypre neboli len v dôsledku finančnej globálnej krízy. Tieto problémové 51

52 ekonomiky (nielen tieto, najnovšie sa uţ načrtáva aj Slovinsko) nie sú dostatočne podobné z jadrom Eurozóny a vytvárajú perifériu. Medi členmi eurozóny sú veľké rozdiely v platobnej bilancii, niektoré krajiny vytvárajú obrovské prebytky (napr. Nemecko) a niektoré krajiny obrovské deficity (napr. Grécko) a neexistuje prirodzený nástroj ako je menový kurz, ktorý by pomohol vyrovnať túto nerovnováhu a zase existujúci nástroj alebo spôsob t.j. deflácia ktorá je veľmi bolestivá. Z tohto bodu aj vyplýva, ţe ECB nemôţe vykonávať takú monetárnu politiku, ktorá by bola prospešná pre všetky krajiny Eurozóny. Čo sa týka kapitálu, ten je dostatočne mobilný. Problémy sú hlavne s mobilitou na trhu práce, ktorá je oproti USA neporovnateľne neflexibilnejšia. Jedna z moţných príčin sú aj kultúrne a jazykové bariéry, ktoré bránia mobilite na trhu práce. Ďalším problémom je, ţe neexistuje dostatočne flexibilný fiškálny mechanizmus, ktorý by vedel riešiť obrovské disparity medzi regiónmi Eurozóny. Najzávaţnejším aspektom však bola nekoordinácia medzi fiškálnou a monetárnou politikou, ktorá spôsobila tieto problémy, ktoré teraz máme. Preto sa politici tento problém snaţili riešiť a dňa počas summitu Európskej rady podpísali Fiškálny pakt, ktorý zabezpečí rozpočtovú disciplínu. Podpísali ju všetci okrem Veľkej Británia a Česka. Konkrétne pravidlá o Rozpočtová pozícia vládneho sektora musí byť vyrovnaná alebo v prebytku. Pravidlo sa povaţuje za dodrţané, ak ročné štrukturálne saldo nepresiahne deficit 0,5% (HDP) hrubého domáceho produktu v trhových cenách. Štáty sa zaviazali, ţe budú tento strednodobý cieľ dodrţiavať a kontrolórom bude Európska komisia. Európska komisia vykoná v tomto smere komplexnú analýzu a bude posudzovať štrukturálne saldo ako referenčné, vrátane analýzy výdavkov očistených o diskrétne opatrenia na strane príjmov. o Ak pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu nepresiahne 60% a pokiaľ je udrţateľnosť verejných financií stabilné, krajina môţe mať štrukturálny deficit 1% hrubého domáceho produktu v trhových cenách. o V prípade významných odchýlok od strednodobého cieľa sa opravný mechanizmus spustí automaticky, daný štát bude mať povinnosť tieto odchýlky korigovať v stanovenom čase (Fiscal compact, dostupné na ). 52

53 Tabuľka 10:Ekonomické ukazovatele Eurozóny za obdobie v HDP Ekonomický 2,2 1,7 3,2 3,0 0,4-4,4 2,0 1,4-0,6 rast Inflácia 2,2 2,2 2,2 2,1 3,3 0,3 1,6 2,7 2,3 (CPI) Štrukturálne ,6-2,4-2,3-2,9-4,4-4,2-3,4-2,1 deficity 2005 Verejný dlh ,6 68,6 66,4 70,2 80,0 85,4 88,0 93, Bežný účet 0,5 0,4-0,7 0,1 0,4 0,4 0,1 Zdroj: Vlastné spracovanie (Statistic database dostupné na internete a Fiscal Monitor dostupné na internete ) Záverom v tejto subkapitole len treba dodať, ţe so súčasnou situáciou, ktorá vznikla s krízou na Cypre je obmedzenie mobility kapitálu v dôsledku záchrany bankového sektoru, ktoré naordinovali Európsky politici. Vzniká váţna otázka či euro neohrozuje a nespochybňuje štyri základné slobody a to voľný pohyb tovarov, sluţieb, kapitálu a osôb, keď pôvodný zámerom bola hlbšia integrácia, ktorá by aj vďaka euru zníţila transakčné náklady a eliminovala kurzové riziko. Japonsko Ekonomický rast Japonska dosiahol 2%, ktorý bol podporený verejnou rekonštrukciou po prírodnej katastrofe. Slabé vonkajšie prostredie najmä v Európe spôsobí, ţe sa zníţi zahraničný dopyt a to bude znamenať pokles exportu. Inflácia sa bude pohybovať okolo nuly a to v dôsledku produkčnej medzery a klesajúcich cien komodít. Japonské fiškálne problémy sú hlboko zakorenené. Čistý verejný dlh sa zvýšil takmer desaťkrát počas posledných dvoch desaťročí na viac ako 125% HDP, čo začína byť znepokojujúce pre dlhodobú fiškálnu udrţateľnosť. Tieto problémy sú spôsobené starnutím obyvateľstva z čoho vyplýva neustály tlak na sociálne výdavky a tieto problémy nepomáha riešiť ani slabý ekonomický rast a deflácia, ktorá zniţuje daňové príjmy. Dokonca aj relatívne malé zvýšenie rizikovej prémie 53

54 by spôsobilo problémy fiškálnej konsolidácie. Treba si pripomenúť nedávne problémy v Eurozóne, keď sa na finančných trhoch stratí dôvera získať ju späť je veľmi ťaţké (2012 Article IV Consultation with Japan Concluding Statement of the IMF mission dostupné na internete ) Tabuľka 11:Ekonomické ukazovatele Japonska za obdobie ( ) v HDP Ekonomický 2,4 1,3 1,7 2,2-1,0-5,5 4,7-0,6 2,0 rast Inflácia 0,0-0,3-0,2 0,1 1,4-1,3-0,7-0,3 0,0 (CPI) Štrukturálne ,2-3,5-2,2-3,5-7,4-7,9-8,3-9,1 deficity 2005 Verejný dlh ,9 186,0 183,0 191,8 210,2 215,3 229,6 236, Bežný účet 3,7 3,6 3,9 4,9 3,3 2,9 3,7 2,0 1,6 Zdroj: Vlastné spracovanie (Statistic database dostupné na internete a Fiscal Monitor dostupné na internete ) Medzi najväčšie problémy japonskej ekonomiky patrí deflácia, ktorá trvá uţ od 90. rokov a neskutočne vysoký verejný dlh, ktorý dosahuje 236% HDP. Tento astronomický dlh je spôsobený aj realitnou bublinou v 90. rokoch keď japonské banky zle investovali a museli byť zachránené štátom. Japonská centrálna banka uţ zúfalo bojuje z defláciou niekoľko rokov, vyuţila aj netradičné nástroje ako je kvantitatívne uvoľňovanie ale boj z defláciou zatiaľ nevyhrala (Švihlíková, 2010, s.211). Ďalšou zaujímavosťou je, ţe Finančný špekulanti pouţívali jen na tzv. carry trade, čo spôsobovalo, ţe aj napriek prebytkom na beţnom účte japonská mena depreciovala, čo spôsobovalo prehlbujúce globálne nerovnováhy. Veľká Británia Súčasná politika Veľkej Británie je zameraná na stabilizáciu finančného sektoru, fiškálnej konsolidácie a zniţovanie štrukturálneho deficitu v strednodobom horizonte a zniţovanie fiškálnych rizík. Monetárny stimul (monetárna expanzívna politika) pomohla podporiť 54

55 ekonomiku, čo zabezpečí rast investícii a vonkajší dopyt. Pozitívny faktor je aj dobré fungovanie fiškálnych automatických stabilizátorov. Dôleţité je konštatovať a pripomenúť, ţe finančný systém Veľkej Británia je zároveň aj významná časť globálneho finančného systému. V súčasnosti je výstup pod 4% HDP pred krízovým obdobím a povzbudzujúce je, ţe situácia na trhu práce má zlepšujúcu tendenciu, aj keď stav nie je uspokojivý a súčasná nezamestnanosť je 8,2%. Negatívom je aj veľký počet mladých ľudí bez práce, ktorí si po skončení školy nevedia nájsť robotu. V strednodobom horizonte sa neočakáva veľký hospodársky rast, hlavne z dôvodu zniţovania zadlţenosti súkromného sektoru a potrebou zniţovať štrukturálny deficit. Produkčná medzera HDP sa predpokladá ešte na dlhú dobu, čo spôsobuje nevyuţívanie výrobných kapacít. Inflácia je klesajúcom trende v dôsledku nepriamych daní, cenových šokov v komoditách a medzery HDP (rozdiel medzi skutočným produktom a potenciálnym produktom). Medzi hlavné riziká patrí eskalácia napätia v Eurozóne, ktorá zniţuje dôveru vo výške vývozu. Ďalšie riziká sú vyššie náklady na financovanie bánk, zniţovanie zadlţenosti v súkromnom a verejnom sektore, kolísanie cien a moţné riziká vyššej budúcej inflácie v dôsledku monetárnej expanzívnej politiky. Menové uvoľňovanie (kvantitatívne uvoľňovanie) je nutný a veľmi správny krok, pretoţe sú na to vyhovujúce podmienky, rast nominálnych miezd je nemenný, inflačné očakávania sú malé a produkčná medzera veľká. Monetárny stimul prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania a zniţovaním úrokových sadzieb stimuluje ekonomiku a dáva jej rastový potenciál do budúcnosti. Výbor pre menovú politiku by mal prehodnotiť a zváţiť efektívnosť zníţenia úrokových sadzieb pod 0,5%.Fiškálna konsolidácia v pomalšom tempe je vhodná v dôsledku nepriaznivých prognóz. V novembri 2011 sa vládne orgány dohodli, ţe neuskutočnia ďalšie diskrétne opatrenia počas najbliţších 3 rokov na úpravu štrukturálneho deficitu. V súlade s flexibilitou vo fiškálnom rámci, vláda dovolila úpravu automatických stabilizátorov a štrukturálne úpravy v neskorších rokoch ( ). Táto odpoveď nevyvolala neţiaducu reakciu finančných trhov, čo dokazuje dôveryhodnosť fiškálnej politiky a inštitúcii vo Veľkej Británii. Cyklicky upravené primárne saldo ako podiel potenciálneho produktu sa ma zníţiť o pol percentuálneho bodu. V súčasnosti existuje priestor k fiškálnym úpravám na podporu ekonomického rastu. Vláda urobila niekoľko krokov na konsolidáciu prostredníctvom škrtov vo výdavkoch, ktoré majú nízky multiplikačný účinok (verejné mzdy zamestnancov) a podporu výdavkov, ktoré majú vysoký multiplikátor (infraštruktúra). Avšak rozsah týchto úprav bol skromný a ďalší fiškálny priestor je moţný v reforme daní z nehnuteľností, obmedzenie rastu zamestnancov vo verejnej správe a prísnejšie pravidlá pri 55

56 sociálnej pomoci a transferoch. Ďalšie fiškálne uvoľňovanie by malo byť pouţité ak sa spomalí ekonomický rast aj pri monetárnom stimule. Pokračovanie štrukturálnych reforiem by malo podporiť udrţateľné ekonomické oţivenie (United Kingdom 2012 Article IV Consultation Concluding Statement of the Mission, dostupné na ). Tabuľka 12:Ekonomické ukazovatele Veľkej Británie za obdobie ( ) v HDP Ekonomický 2,9 2,8 2,6 3,6-1,0-4,0 1,8 0,9 0,2 rast Inflácia 1,3 2,0 2,3 2,3 3,6 2,1 3,3 4,5 2,7 (CPI) Štrukturálne ,0-4,7-5,2-7,2-9,7-8,5-6,6-5,4 deficity 2005 Verejný dlh ,3 43,0 43,7 52,2 68,8 75,5 81,8 88, Bežný účet -2,1-2,1-2,9-2,3-1,0-1,3-2,5-1,9-3,3 Zdroj: Vlastné spracovanie (Statistic database dostupné na internete a Fiscal Monitor dostupné na internete ) Medzi najviac znepokojujúce faktory je narastanie dynamiky verejného dlhu, ktorý z 24,3% narástol na 88,7% HDP čo je pribliţne 3,5 násobne. Objektívne treba povedať, ţe za týmto nárastom boli externé faktory, hlavne záchrana bánk, ktorá bola spôsobená nedobytnými pohľadávkami na Islande a samozrejme finančná globálna kríza, ktorá uţ bola cítiť v roku 2008, keďţe ekonomika Veľkej Británie je úzko prepojená s ekonomikou USA, kde bolo epicentrum tejto krízy. V nasledujúcich dvoch kapitolách tejto časti budeme analyzovať dve dominantné globálne rezervné meny, ktoré vytvárajú duálny systém v medzinárodnom menovom systéme a to sú dolár a euro. 56

57 2.5.Faktory ovplyvňujúce význam dolára ako dominantnej rezervnej meny Devízovým rezervám centrálnych bánk stále dominuje dolár aj napriek tomu, ţe kurz sa oslabil o 10% za posledné roky aj keď svoje významné pozície v devízových rezervách vyspelých i rozvíjajúcich sa ekonomikách výrazne nestratil naopak euro zaznamenalo nárast od svojho zaloţenia v roku 1999 po rok 2010 nárast pribliţne o 8 percentuálnych bodov (pozri COFER). Zmena postavenia dolára v devízových rezervách bude postupná a bude skôr spôsobená zvýšením iných mien neţ odpredajom doláru. To sa uţ v súčasnosti podľa dostupných údajov deje. Tvrdenie niektorých komentátorov, ţe koniec dolára ako dôleţitej svetovej meny sa blíţi je treba zasadiť do kontextu dlhodobého vývoja. V rokoch podiel dolára na devízových rezervách narástol asi o 10 percentuálnych bodov (euro nemôţeme za toto obdobie porovnať, keďţe neexistovalo), v rokoch o 10 percentuálnych bodov zníţil(pozri COFER). Keď nezoberieme do úvahy uvedených prvých desať rokov môţe sa ústup dolára zdať nemalý ale pokiaľ vezmeme do úvahy obidva desaťročia je pozícia dolára zhruba tam kde bola pred 20. rokmi (Machala,2009, s.8). Hlavnou príčinou, ţe dolár je stále dominantnou rezervnou menou je nadmerný nákup dolára ázijskými centrálnymi bankami. Uţ dlhší čas prebieha medzi ekonomickými odborníkmi, ako aj investormi v oblasti medzinárodných kapitálových a finančných trhov diskusia o nadmernom navýšením rezerv ázijských centrálnych bánk denominovaných v USD ako dôsledok exportne orientovaných ekonomík. Ekonómovia sa obávajú, ţe nadmerné zásoby devízových rezerv vo forme amerických vládnych obligácií môţu viesť v budúcnosti tieto centrálne inštitúcie k obmedzeniu, resp. diverzifikácii týchto rezerv smerom od USD, čím by sa obmedzili zdroje externého financovania deficitu USD. Inštitucionálni investori z Ázie umiestňujú svoje finančné zdroje, ktoré získali vývozom tovarov (hlavne vývozom do USA). V princípe to znamená, ţe ide o intervenčné nákupy USD centrálnymi bankami od domácich exportérov, ktoré získavajú vývozom svojej produkcie. Tento druh operácie (neustály odpredaj lokálnych mien voči doláru) si udrţujú vysokú konkurencieschopnosť svojich vývozcov v prostredí globálneho medzinárodného obchodu. Získavanie aktív takýmto spôsobom viedlo v posledných rokoch k nebývalému nárastu devízových rezerv na účtoch ázijských centrálnych bánk a následne k rastúcemu nákupu amerických štátnych dlhopisov. Táto recyklácia aktív znamenala, ţe to viedlo k zdraţovaniu 57

58 amerických vládnych dlhopisov vo forme historicky najniţších výnosov (úrokových sadzieb). Zavedením eura vznikla nová mena, ktorá sa začala pouţívať. Je to vysokolikvidná mena, z tohto hľadiska by sa mohlo zdať, ţe ide o atraktívnu ponuku na riadenie devízových rezerv centrálnych bánk. Donedávna sa presadzoval názor, ţe v budúcnosti by mala prebiehať reštrukturalizácia portfólií cenných papierov smerom k navršovaniu devízových rezerv v eurách na úkor USD. Z tohto hľadiska sú najväčší drţitelia devízových rezerv ázijské centrálne banky, ktoré v budúcnosti môţu byť potenciálny zdroj dopytu po eure(kubica,2004, s.27). Funkcia dolára ako dominantnej rezervnej meny Analytici poukazujú na správanie ázijských centrálnych bánk ako najväčšieho drţiteľov devízových rezerv s celkovým objemom devízový aktív prevyšujúcu hodnotu 1,8 bilióna USD (pozri COFER). Pre smerovanie vývoja devízového kurzu je dôleţité, aké ciele tieto inštitúcie sledujú. Pri analyzovaní dôvodov podľa Kubicu (Kubica,2004, s.27-28), ktoré by mohli viesť ázijské banky k posunom v štruktúre devízových rezerv, sa uvaţuje v tejto súvislosti s troma funkciami peňazí: ako jednotky zúčtovania, výmeny a funkcie uchovania hodnoty. Funkcia jednotky zúčtovania Od skončenia druhej svetovej vojny pre ázijských investorov vrátane centrálnych bánk predstavuje USD najvýhodnejšou menou na zúčtovanie. Znamená to, ţe takmer všetok objem zahraničného obchodu tovarov a sluţieb vnútri ázijského regiónu, ako aj väčšieho transakcií zahraničného obchodu sa vykonáva mimo USD. Ak vychádzame z toho, ţe menová kompozícia devízových rezerv by mala pokryť minimálnu úroveň dopytu po zahraničnej mene na účely zúčtovania transakcií medzinárodného obchodu tovaru a sluţieb, ako jednotka zúčtovania je USD prioritou výberu. Musíme zobrať do úvahy fakt, ţe americký dolár je najrozšírenejšou menou v tomto regióne a táto hegemónia bude naďalej pretrvávať. Americká mena dosiahla svoj dominantný status predovšetkým geopoliticko-mocenským postavením. Hoci tento argument sa dá ťaţko kvantifikovať je to jeden z rozhodujúcich faktorov, prečo USD je silne preferovanou menou na rozdiel od eurovej meny. Spojené štáty americké disponujú najväčšími, najviac štruktúrovanými a najlikvidnejšími finančnými trhmi, z čoho vyplývajú nízke transakčné náklady. Okrem toho väčšina najväčších komoditných búrz pôsobí v USA, z čoho vyplýva, ţe väčšina komodít obchodovaných na 58

59 svetových burzách je oficiálne obchodované a ocenené v USD. Pravdepodobne ani jeden z týchto faktorov sa v dohľadnej dobe nezmení natoľko, aby sa spochybnil hegemóniu amerického dolára a prinútil ázijské centrálne inštitúcie zníţiť stav rezerv denominovaných v USD v prospech aktív denominovaných v EUR (Machala,2009, s.8). Funkcia sprostredkovateľa výmeny Americký dolár stále zostáva pre ázijské banky najefektívnejšou výmennou menou, najlepším zdrojom pre potreby intervencií. Ázijské banky disponujúce nadmerným objemom devízových rezerv naznačuje, ţe hlavným dôvodom drţby takého objemu je predovšetkým intervenčný účel, nielen pokrytie importu alebo umorovanie samotného dlhu. Úroveň objemu zahraničného obchodu tvorí vysoký podiel hrubého domáceho produktu vo väčšine ázijských krajín, a tým obmedzuje ochotu politikov meniť reţim fixných výmenných kurzov v prospech plávajúcich. V úsilí dosiahnuť vysoký stupeň exportnej konkurencieschopnosti tieto inštitúcie zvyšovali svoje devízové rezervy vo forme odpredaja domácich mien (tzv. kompetitívna devalvácia) voči USD. Ak väčšina ázijských krajín intervenuje na dolárovej osi, potom má význam pre ázijské centrálne inštitúcie drţať objem rezerv vo väčšej miere, ako je úroveň vo vzťahu k objemu zahraničného obchodu denominovanému v USD. V rozvojových ekonomikách obavy z nestabilných lokálnych mien vedú často k hromadným,,útekom späť k pôvodnej zahraničnej mene, voči ktorej je lokálna mena oceňovaná. V ázijskom regióne je touto menou jednoznačne americký dolár. V konečnom dôsledku, USD je pre ázijské centrálne banky najvhodnejším sprostredkovateľom výmeny pre akýkoľvek druh intervencií: neutralizovanie tokov počas finančných kríz, udrţanie exportnej konkurencie alebo pri plnení úlohy stabilizácie počas geopolitického napätia. Z tohto hľadiska nie je pre tieto inštitúcie eurová mena zďaleka tak relevantná ako USD. Funkcia uchovania hodnoty Spochybnenie funkcie uchovania kapitálu by mohlo byť jediným dôvodom na zníţenie rezerv USD a navŕšením rezerv denominovaných v EUR. Ak sa pozrieme na štruktúru devízových rezerv z hľadiska správy devízových aktív, pri snahe o maximalizáciu zisku pri akceptovanej miere rizika má potom pre ázijské centrálne banky význam uvaţovať o určitej zmene podielu devízových rezerv v prospech EUR na úkor USD z dlhodobého hľadiska. Treba tieţ pripomenúť, ţe rizikový profil devízových aktív centrálnych bánk je veľmi nízky 59

60 čo vyplýva z kontextu ich povahy. A hoci je likvidita primárnych cieľom správy devízových aktív, z dlhodobého hľadiska, pre funkciu uchovania kapitálu centrálnych bánk, má význam diverzifikácia týchto rezerv, bez ohľadu na volatilitu dosahovaných ziskov. Tieto argumenty podporujú dôvody na zmenu kompozície devízových rezerv smerom od dominancie USD k vyváţenejšej štruktúre devízových rezerv vrátane EUR. 2.6.Analýza eura ako rezervnej meny V tejto subkapitole sa zameriavame na význam eura v globálnych oficiálnych rezervách, ktoré sú drţané centrálnymi bankami. Podiel eura na svetových devízových rezervách vzrástol, hneď po jeho zavedení počas prvých rokov, ale zostal relatívne nezmenený v posledných rokoch. Podiel eura vzrástol z 18% v roku 1999 na 25% v roku 2003 a bolo relatívne stabilné odvtedy dosiahlo 26,4% na konci roku 2012 (COFER, Currency composition of official foreing exchange reserves dostupné na K dispozícii sú tri relevantné fenomény o ktoré sa opierame. Po prvé, súčasný podiel eura na svetových devízových rezervách vypočítaný podľa štatistík Medzinárodného menového fondu je vyšší ako podiel súčtu všetkej národnej meny euro (nemecká marka mala v globálnych oficiálnych rezervách 18% na konci roku 1998 pred zavedením eura(pozri COFER). Po druhé, príslušné štatistiky MMF(Medzinárodný menový fond) pokrývajú len asi dve tretiny celosvetových devízových rezerv. Všetky krajiny poskytujú údaje o celkovej hodnote svojich devízových rezerv, ale nie všetky ich krajiny uvádzajú ich podľa zloţenie mien. Po tretie, podiel eura z celkových rezerv u rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, ktoré poskytujú príslušné štatistiky vzrástlo z pribliţne 19% v roku 1999 na takmer 31% na konci roku 2010 (pozri COFER). Vyjadrené v stálych výmenných kurzoch (merané v prvom štvrťroku 1994), nárast podielu eura je trochu menej výrazný (podiel sa zvýšil z 19% na začiatku roka 1999 na 26% na konci roku 2010). Podľa Európskej centrálnej banky (The future of reserve currencies, dostupné na ďalším dôleţitým aspektom v tejto problematike je, ţe rozhodnutia centrálnej banky na zloţenie mien svojich rezerv sú zaloţené predovšetkým na niekoľkých kritériách, ktoré sú iné ako tie, o ktorých rozhodujú súkromní investori. Napríklad centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík alokujú 60

61 svoje rezervy len čiastočne, dôvodom je optimalizácia výnosov z ich portfólia. Ich rozhodnutie je predovšetkým odrazom inej skutočnosti, ako je voľba meny ako nominálnej kotvy pre vykonávanie menovej politiky, menového zloţenia zahraničného dlhu a fakturácie obchodu. V tejto súvislosti musíme upozorniť na skutočnosť, ţe pribliţne 25 krajín pouţíva euro ako referenčnú menu na politické účely výmenných kurzov. Keďţe na tieto faktory týkajúce sa dlhodobých politických rozhodnutí alebo hospodárskeho vývoja, sa môţeme pozerať ako očakávaný výsledok v silnej zotrvačnosti a nemennosti pri prideľovaní a riadení rezerv centrálnymi bankami. Existujú však výnimky: napríklad, orgány v Rusku oznámili v decembri 2005, ţe zvýšia podiel eura v devízových rezervách na 40% (z 33% v polovici roku 2005) (Tumpel-Gugerell, 2009,dostupné na Môţeme predpokladať, ţe do určitej miery bolo toto rozhodnutie spojené s výraznejšou úlohou eura v menovom koši banky Ruska pre riadenie volatility výmenného kurzu. V rovnakej dobe, v niektorých krajinách hlavne z ropou a ďalšími komoditami je zvyšujúci sa podiel na "oficiálnom" aktíve v cudzej mene, ktoré je mimo zverejnenia centrálnych bánk z verejných investičných agentúr. Tieto orgány môţu investovať do širokého spektra aktív denominovaných v rôznych menách, s cieľom maximalizovať očakávaný výnos z ich drţby (Tumpel-Gugerell, 2009, s.3-4). Vyhliadky na ďalší rozvoj medzinárodnej úlohy eura je veľmi ťaţké predpovedať, a preto nebudeme špekulovať na túto tému ale budeme skúmať význam eura v globálnych rezervách. Je zrejmé, ţe nevyhnutnou podmienkou posilnenia medzinárodnej úlohy eura je jej dôveryhodnosť a ako je nastavená stabilita vnútornej hodnoty. Zachovanie cenovej stability v eurozóne je nevyhnutnou podmienkou pre širšie medzinárodné pouţívanie eura, ktoré zabezpečuje ECB (európska centrálna banka). Aby sa zvyšovala úloha medzinárodného významu eura naďalej, bude to závisieť to od mnohých ďalších faktorov. Ako uţ dobre vieme najmä od investičného rozhodnutia súkromných subjektov a verejných orgánov. Medzinárodný obchod s medzinárodnou menou išiel ruka v ruke, čím väčší význam krajiny alebo menovej oblasti svetového obchodu, tým väčší medzinárodný význam meny. Nie je prekvapujúce, ţe Európa ako najväčší svetový obchodník v podiele eura vo fakturácii a vysporiadaní obchodov v eurozóne sa výrazne zvýšil so zvyškom sveta. Najnovšie čísla ukazujú, ţe väčšina krajín eurozóny spravuje viac neţ polovicu svojho obchodu s partnermi mimo krajín eurozóny v eurách. Najviac zaráţajúce na tom je, ţe obchody prebiehajú úplne mimo eurozónu (napríklad medzi krajinami EÚ (Európska únia), ktoré ešte neprijali euro, ako 61

62 aj medzi krajinami, ktoré sa usilujú o prijatie eura). Tento vývoj nemoţno úplne vysvetliť zvýšením obchodnej väzby. Zdá sa, ţe euro sa stáva významnejšou menou v medzinárodnom obchode. Nedávny výskum ECB na túto tému ukázal, ţe euro nemá niektoré typické znaky spojené s vyuţitím meny pri obchodovaní s komoditami. Medzinárodná mena sa vyuţíva nielen na obchodné účely, ale aj na financovanie a investičné účely. Ak sledujeme širšie pouţívanie eura na medzinárodných finančných trhoch, tak napríklad za posledných sedem rokov sa podiel eura v medzinárodných dlhových cenných papierov postupne zvýšil z 19% na 32% (pozri ECB). Ostatné segmenty trhu - napríklad na devízovom trhu sa vyznačujú vysokou mierou stability, čo pravdepodobne odzrkadľuje význam sieťových externalít. Avšak, údaje o trhu naznačujú, ţe euro je druhou najpouţívanejšou menou, účtovný priemer je takmer 24% všetkých denných obchodov. Nárast pouţívania eura ako financujúcej meny na medzinárodných trhoch dlhopisov, bolo kľúčovým prvkom. Geografické rozdelenie zvyšných zásob medzinárodných dlhových cenných papierov vydané v eurách ukazujú, ţe európske subjekty (orgány verejnej moci a súkromné firmy) tvoria v eurozóne najväčší podiel. Faktory ovplyvňujúce výber meny firiem pri vydávaní dlhopisov je podľa výskumu, ktorý bol vykonávaný v ECB na základe analýzy dlhopisov (The future of reserve currencies, dostupné na ) vydaných 1500 firmami v Spojených štátoch, eurozóny, Japonska a Veľkej Británie. Naznačuje, ţe tieto rozhodnutia sú ovplyvnené strategickými a nákladovými úvahami a veľkosťou firmy. Základňa investorov v eurozóne ovplyvní rozhodnutie firmy, v ktorej mene vydať dlhopis. Expozícia firmy v eurozóne má tieţ vplyv na voľbu meny pre emisiu dlhopisov. Zvýšené pouţívanie eura ako meny pre emisiu dlhopisov je odrazom snahy firiem rozšíriť svoje investičné základne pomocou finančných trhov eurozóny. Toto zistenie nás privádza k ďalšej našej úvahe a poslednej poznámke. Súkromní agenti pouţívajú euro ako svoju menu pri hľadaní finančných prostriedkov alebo investičných príleţitosti. Závisí to hlavne od dostupnosti, veľkosti, integrovanosti a likvidity finančných trhov. Ako sme povedali na začiatku ECB ani nenabáda ani nebráni medzinárodnému pouţívaniu eura ale presadzuje finančnú integráciu v Európe. Vieme, ţe z ekonomickej teórie viac integrované a efektívne finančné trhy môţu zvýšiť produktivitu, podporovať inovácie a posilniť tak ekonomický rast. Máme k dispozícii empirické dôkazy o mnohých krajinách a odvetviach, ţe veľkosť a vyspelosť kapitálových trhov má významný pozitívny vplyv na hospodársky rast. Pre Európu (Európsku úniu), je vytváranie väčších a ďalších likvidných finančných trhov ţiaducim cieľom. Rozvinuté a účinné finančné trhy 62

63 v eurozóne budú atraktívnejšie pre našu menu a pre zahraničných investorov. Čo v praxi znamená, ţe sa zvýši globálna úloha eura ako rezervnej meny. V trhovom hospodárstve sa ľudia môţu slobodne rozhodnúť medzi alternatívami v súlade s ich preferenciami. Skutočnosť, ţe mnoho ekonomických subjektov, či uţ súkromných osôb, investorov, sporiteľov, obchodníkov alebo orgánov verejnej moci mimo eurozóny stále častejšie volia euro ako svoju preferovanú menu. Svedčí to hlavne o dôvere, ktorá je zabezpečená v stabilite a dôveryhodnosti. Súčasne je to pripomienkou, ţe je dôleţité zachovať túto dôveru a udrţovať vnútornú kúpnu silu eura a to posilnením rastového potenciálu našej ekonomiky (eurozóny), ďalšej integrácie a zlepšením európskeho finančného trhu(tumpel-gugerell, 2009, s.4-6). V nasledujúcej časti budeme hodnotiť situáciu počas veľkej finančnej krízy a budeme analyzovať či došlo k zmene drţby rezervným mien. 63

64 3.PERSPEKTÍVY VÝVOJA SVETOVÝCH REZERVNÝCH MIEN V OBDOBÍ GLOBÁLNEJ EKONOMICKEJ A FINANČNEJ KRÍZY V tejto časti našej práce sa budeme zaoberať vývojom globálnych rezervných mien vo veľkej finančnej kríze, či sa zasadne zmenil percentuálny podiel devízových rezerv. Krízu odštartovalo prasknutie realitnej bubliny na americkom trhu. Ktorá spustila reťazovú reakciu stagnujúcich a klesajúcich cien domov, nesplácaných hypoték a globálnu ekonomickú krízu, kvôli finančnej nákaze. Od zrútenie trhu so subštandardnými hypotékami v júli 2007 sa finančný stres a panika nekontrolovateľne šírili nielen medzi obyčajnými ľuďmi, ale tieţ medzi samotnými finančnými trhmi, ktoré infikovali jeden sektor za druhým: hypotéky s variabilnými úrokovými sadzbami, cenné papiere, poisťovatelia dlhopisov, komerčné hypotekárne úvery, firemné dlhopisy, študentské pôţičky atď. Prvé počiatky krízy sa spájajú s krachom dvoch hedgeových fondov investičnej banky Baer Stearns (Foster- Magdoff, 2009, s. 92). Záverom tejto časti budeme analyzovať hlavného kandidáta na globálnu rezervnú menu a to je juan, ktorý môţe zásadnejším spôsobom ovplyvniť dianie na medzinárodnom finančnom systéme. 3.1.Globálne rezervné meny počas globálnej hospodárskej krízy Dolár sa stal základným stavebným kameňom počas druhej svetovej vojny, a preto má stále dominantné postavenie aj počas finančnej krízy. Je najdôleţitejšou rezervnou menou podľa štatistiky COFER, kde pripadá podiel dolára pribliţne na dve tretiny. Prevaţná časť dolárových aktív je vykonávaná pomocou dolára, divergencia bola veľká obzvlášť veľká pre rozvíjajúce ázijské ekonomiky, kde 20% transakcií s dolármi bolo vysvetliteľné pomocou zahraničného obchodu. Nedávna kríza vyvolala komentáre o budúcnosti medzinárodného menového systému a moţných alternatívnych rezervných mien. Treba si pripomenúť, ţe dolár dosiahol dominantné postavenia vďaka brettonwoodskemu menovému systému a veľkosťou americkej ekonomiky. Medzi dominantné prvky patrí hlavne (Reserve Currencies in the Post- Crisis International Monetary System dostupné na internete ): o Hĺbka a likvidita menových trhov v USA, ktoré zostávajú pruţné aj počas finančnej krízy 64

65 o o o Americká ekonomika zatiaľ vykazuje stabilitu a posilňuje dôveru v dolár Ochota amerických úradov vo fiškálnej a menovej oblasti aby sa dolár pouţíval v medzinárodných transakciách a vytváral dostatočné silné záväzky na splnenie medzinárodného dopytu po aktívach, ktoré sú denominované v dolároch Historické súvislosti, ktoré sa viaţu na medzinárodný menový systém v minulosti Treba sa pozrieť na moţné alternatívne meny, ktoré by boli schopné konkurovať doláru a ohroziť jeho dominantnú pozíciu. Na základe veľkosti ekonomiky existujú konkurenti a to je hlavne euro. Podiel na devízových rezervách neustále rastie a dnes je to okolo 25% pozri COFER. Podľa niektorých odhadov by mohol predbehnúť dolár v roku 2022 ale v súčasnej situácii je to veľmi nepravdepodobné v dôsledku problémov krajín Eurozóny a udrţateľnosti eura ako celku. Pokiaľ ide o ďalší vývoj tak zaujímavé ekonomické rasty dosahuje Čína ale tá by musela prejsť na flexibilný menový kurz a otvoriť kapitálový účet, čo je v najbliţších rokoch nepravdepodobné v dôsledku podpory čínskeho exportu, ktorý je hlavnou zloţkou ekonomického rastu. Samozrejme nahradenie jednej meny druhou v medzinárodnom menovom systéme problém nerieši. Lepšia moţná alternatíva by bola, keby bolo viac mien, ktoré majú pribliţne rovnaký podiel na globálnych rezervných menách. Takýto systém by mal aj svoje riziká a to sú hlavne menové arbitráţe medzi rezervnými menami, kde by sa mohli tieto špekulácie ukázať ako destabilizujúce. Ďalšou alternatívou je spojiť systém jednej meny pomocou zvláštnych práv čerpania SDR. SDR nie je mena, ale kôš národných mien (dolár, euro, libra a jen), ktoré sa prehodnocujú za určité časové obdobie a preto je viac stabilný. Pretoţe ak jedna mena v koši oslabuje tak podiel ostatných mien stúpa, a preto je menšia volatilita. Ak by SDR mala prevziať úlohu rezervnej meny musela by masívne narásť likvidita. Síce sa zvýšil dopyt krajín (od BRIC centrálnych bánk) zatiaľ je to málo a SDR tvorí iba 4% svetových rezerv (Reserve Currencies in the Post- Crisis International Monetary System dostupné na internete ( ). V nasledujúcich grafoch môţeme vidieť vývoj devízových rezerv po finančnej globálnej kríze. 65

66 Název osy Graf 9 Vývoj devízových rezerv vo svete podľa mien po kríze za obdobie ( ) Dolár Euro GBP Jen 0 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) Graf 10 Vývoj devízových rezerv vo vyspelých ekonomikách za obdobie ( ) USD Euro GBP Jen 0 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 66

67 Graf 11 Vývoj devízových rezerv v rozvojových krajinách za obdobie ( ) USD EURO GBP JEN Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) V grafoch môţeme vidieť vývoj devízových rezerv vo svete v ďalšej fáze finančnej a hospodárskej krízy za obdobie 2009 aţ 2012 analyzované po kvartáloch. Prenalyzujeme jednotlivé meny aký zaznamenali nominálny nárast, či si udrţali podiel na globálnych rezervných menách a ako sa zmenili preferencie medzi vyspelými a rozvojovými ekonomikami v devízových rezerv. Dolár: zaznamenal pokles pribliţne o 2 percentuálne body so 64,1% v roku 2008 na 61,8% (tabuľka 14) za rok 2012 na globálnych rezervných mien. Čo sa týka nominálneho rastu za toto obdobie tak bol zaznamenaný nárast 40% za svet (graf 9), 40% vo vyspelých ekonomikách (graf 10) a 42% v rozvojových krajinách (graf 11). Preferencie medzi krajinami rozvojovými a vyspelými sa vôbec nezmenili, čo naznačuje, ţe dôvere v dolár je stále veľká a v dohľadnom čase sa to nezmení (tabuľka 13). Euro: zaznamenalo pokles o 2 percentuálne body so 26,4% v roku 2008 na 24,1% za rok 2012 (tabuľka 14), čo však vôbec nemusí byť štatisticky významné, hlavne kvôli štatistickým údajom, ktoré nie sú úplne presné. Nominálny nárast eurových devízových rezerv bol 38,7%(graf 9), za svet, 60% (graf 10) vo vyspelých ekonomikách a 20% v rozvojových 67

68 krajinách (graf 11). Preferencie sa medzi vyspelými a rozvojovými krajinami nepatrne zmenili a drţbu eur relatívne navýšili rozvojové ekonomiky (tabuľka 13). Libra: zaznamenala stabilné pozíciu za obdobie 2008 aţ 2012 a to na úrovni 4% (tabuľka 14) v rámci globálnych rezervných mien, čo stále potvrdzujú aj názory finančných analytikov, ţe Veľká Británia má relatívne stabilnú ekonomiku aj počas finančnej krízy a udrţuje si svoje postavenie. Nominálny nárast libry bol 52% za svet(graf 9), 71% nárast bol zaznamenaný v rámci vyspelých ekonomík(graf 10) a 42% v rozvojových krajinách (graf 11). Čo sa týka preferencií vyspelých a rozvojových ekonomík tie sa zásadne nezmenili (tabuľka 13). JEN: zaznamenal rast o 1 percentuálny bod v rámci globálnych rezervných mien, čo sa môţe zdať malo ale tento rast predstavuje 25% za obdobie 2008 aţ 2012 (tabuľka 14), čo môţe naznačovať zvýšenú dôveru centrálnych bankárov. Nominálny rast rezerv za svet bol 117%(graf 9), vyspelé ekonomiky 87%(graf 10) a rozvojové krajiny 201% (graf 11). Čo sa týka preferencii, tak bol zaznamenaný nárast o 10 percentuálnych bodov v rozvojových krajinách (tabuľka 13). Tabuľka 13: Zmena percentuálneho podielu rezervných mien za časové obdobie ( ) kvartál kvartál USD vyspelé krajiny 55% 55% USD rozvojové krajiny 45% 45% EURO vyspelé krajiny 45% 38% EURO rozvojové krajiny 55% 62% LIBRA vyspelé krajiny 35% 40% LIBRA rozvojové krajiny 65% 60% JEN vyspelé krajiny 74% 64% JEN rozvojové krajiny 26% 36% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 68

69 Tabuľka 14: Percentuálny podiel devízových rezerv na celkových rezervách za časové obdobie ( ) USD 64,1% 62,1% 61,4% 62% 61,8% EURO 26,4% 27,6% 26,3% 24,9% 24,1% GBP 4,0% 4,3% 4,0% 3,8% 4,1% YEN 3,1% 2,9% 3,1% 3,6% 4,1% CHF 0,1% 0,1% 0,1% 0,3% 0,3% Ostatné 15 2,2% 3,1% 4,4% 5,3% 5,5% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov COFER ( Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves dostupné na ) 3.2.Možné alternatívy dominantnej rezervnej meny podľa MMF V tejto časti sa zameriavame na moţné alternatívy na dominantnú rezervnú menu podľa MMF (Moghadam,2010, s.8-9) v podobe národných mien to je euro, jen a juan, ďalej ázijské rezervné meny a moţnosti spoločnej ázijskej meny. 1.Národné meny ako kandidáti na rezervnú menu- Prekonanie nadvlády dolára ako rezervnej meny nebude jednoduché z dôvodu veľkosti americkej ekonomiky a vyspelosti amerických finančných trhov. Aby sa niektorá národná mena stala rezervnou menou musí prekonať niekoľko problémov, ktoré sú však zvládnuteľné. V dohľadnej dobe bude zatiaľ zachované status quo ohľadom rezervnej meny, ktorým je stále dolár. V budúcnosti sa to môţe ale zmeniť, preto si povieme o moţných alternatívach: Euro- Od svojho zaloţenia v roku 1999 je euro dobre naštartované aby sa stalo kľúčovou, globálnou, rezervnou menou, avšak len druhou po dolári. Tvorí viac ako štvrtinu celkových medzinárodných rezerv (pozri ECB, 2009). Pouţívanie eura je hlavne sústredené v krajinách európskej únie, ktoré neplatia eurom ale od ktorých sa očakáva, ţe budú v budúcnosti súčasťou menovej únie. Zatiaľ čo v eurozóne trhy s cennými papiermi sú veľké ale problémom je, ţe sú roztrieštené, vzhľadom na rôznorodosť vlád v eurozóne. Navyše nedávna diskusia o štatúte rezervnej meny, ktorým je stále dolár, vyvolala obavy nedávna 15 Medzi ostatné meny patrí napr. juan, austrálsky dolár, švédska koruna atď. 69

70 kríza fiškálnej a platobnej bilancie v niektorých štátov, ktoré majú zavedené euro (napr. Grécko, Írsko, Portugalsko). Euro bolo vţdy vnímané ako nevyhnutný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho trhu aby bol hlavným konkurentom voči doláru. ECB zatiaľ zaujala neutrálny postoj voči euru ani špecificky nepodporuje ani nekladie prekáţky. Jen- Od roku 1990 sa japonské úrady usilujú o zlepšenie finančnej infraštruktúry trhov, hlavne odstránenie daní pre zahraničných investorov. Avšak spomalenie japonského hospodárskeho rastu to neumoţňuje. Japonsko má dlhodobo nízky rastový potenciál, vysoké verejné zadlţenie a nízke výnosy. Takisto má obmedzený priestor pre vykonávanie makro ekonomiky (monetárnej a fiškálnej) by mohlo predstavovať veľkú prekáţku pre zavedenie jenu ako hlavnej rezervnej meny. Podľa japonských orgánov internacionalizácia jenu nie je hlavný cieľ ale zlepšovanie finančných trhov zabezpečí kľúčovú stratégiu rastu, ktorá by mohla podporiť medzinárodnú úlohu jenu. Juan- Čínska ekonomika má prejsť zásadnou štrukturálnou zmenou (dosiahnutie plnej konvertibility meny a reforma finančného sektora), pomocou týchto zmien sa zabezpečí v budúcnosti juanu stať sa ţivotaschopnou rezervnou menou. Z hľadiska hospodárskej politiky Čína prijala konzervatívnu fiškálnu a monetárnu politiku v kontexte ustálených výmenných kurzov, úradne stanovených úrokových sadzieb, čiastočnú konvertibilitu meny a kontrolu kapitálu. Pomohla ekonomike zabezpečiť a udrţať Číne relatívne nízku infláciu a vytvoriť prostredie, ktoré je odolné voči vonkajším šokom. Avšak ustálený kurz zniţuje atraktivitu juanu. Vývoj devízových kurzov a komplikovanosť domácej ekonomiky prispôsobená vonkajším šokom sa bude naďalej globalizovať. Liberalizácia kapitálovej kontroly a finančných trhov by mali v budúcnosti predstavovať problémy pre udrţanie makroekonomickej stability. Väčšie medzinárodné pouţitie juanu je v súčasnej dobe podporované, aby sa minimalizovalo riziko výmenného kurzu voči doláru a riešenie nedostatku financií pre dovozcu z Číny. Ďalšia internacionalizácia meny, z ktorej by sa stala rozvinutá rezervná mena je v súčasnosti vzdialený cieľ, ohľadom na štrukturálne obmedzenia, ktoré sme si uviedli. 2. Ázijské rezervné meny- Črtou v IMS je absencia EM mien v globálnom rezervnom systéme, aj napriek rastúcemu podielu EMS v globálnych ekonomických a finančných trhoch. Inovačné vyuţívanie mien ako rezervných aktív sa rozvíjajú do rezervnej meny mimo tradičného dodávateľa rezerv. Tak napríklad v Číne rastie regionálne pouţívanie RMB vo vyplácaní cezhraničných obchodov vrátane niekoľkých dvojstranných dohôd menových 70

71 swapov v celkovej hodnote dolárov (pozri COFER). Aj keď tento krok bol motivovaný, je potrebné zníţiť financovanie krízy dolárom. Ďalšie inovatívne vyuţitie RMB (napr. orgány urobili kroky k vytvoreniu RMB trhu v Hong Kongu vydaním štátnych dlhopisov v hodnote dolárov) môţu predstavovať prvé kroky k rozvoju RMB ako kľúčovej regionálnej meny. 3. Spoločné ázijské meny- Vyhliadky na spoločnú ázijskú menu sú v súčasnosti veľmi vzdialené, hlavnou príčinou je rozdielne ekonomické a politické prostredie krajín. Vzhľadom na vzostup Číny sa očakáva zvýšenie obchodu vo vnútri regiónu v najbliţších desiatich rokov (v dôsledku aj relatívneho poklesu zahraničného dopytu v západných vyspelých ekonomikách) mohlo by to znamenať významný impulz pre regionálne meny alebo pre vytvorenie spoločnej meny v rámci Ázie. Niektorý odborníci naznačujú, ţe je vytvorená iniciatíva CMI pre vytvorenie spoločnej ázijskej menovej jednotky, ktorá by bola vyjadrená ako váţený priemer hlavných veriteľských krajín z CMI (Čína, Japonsko a Kórea) a jej hodnota by bola vyjadrená podľa podielu jednotlivých krajín. Myslíme si, ţe najváţnejší kandidát, ktorý by ohrozil dolár ako dominantnú rezervnú menu bude čínska mena (juan), pretoţe čínska ekonomika za posledné roky urobila obrovský pokrok, ich ekonomický rast je vysoký a má najväčší potenciál stať sa ekonomickým supercentrom vedľa takých centier ako je USA, EÚ a Japosnko. 3.3.Čínska mena (jüan) ako dôstojný kandidát na globálnu rezervnú menu Čínska ekonomika je druhou najväčšou ekonomikou po USA a je hnacou silou globálnej ekonomiky (jej podiel na globálnom HDP je pribliţne 10-15% podľa spôsobu merania ). Medzi menami šiestich najväčších ekonomík sveta je čínska mena (juan) jediná, ktorá nie je voľne obchodovateľná. Čínska vláda síce podnikla niektoré kroky, ktoré umoţnili medzinárodné vyuţitie juanu ale stále odmieta prijať opatrenia, ktoré by umoţnili voľný pohyb kapitálu a flexibilný menový systém, čo v konečnom dôsledku bráni čínskej mene stať sa globálnou rezervnou menou. Na otázku či sa čínskej mene podarí zvýšiť globálne postavenie závisí hlavne na troch kľúčových faktoroch (Will the Renminbi Rule? dostupné na internete ): 71

72 o o o Internacionalizácia moţnosť vyuţitia meny na zahraničný obchod a finančné transakcie čiţe moţnosť medzinárodnej výmeny Konvertibilita kapitálového účtu neobmedzovať príliv a odliv finančného kapitálu Rezervná mena či je v drţbe centrálnych bánk ako devízová rezerva pri krízach platobnej bilancie Dôleţité je zdôrazniť, ţe mena nemôţe byť pouţívaná medzinárodne pokiaľ kapitálový účet nie je plne otvorený a tým pádom nemôţe plniť funkciu globálnej rezervnej meny. V nasledujúcom texte sa sústredíme na podmienky, ktoré musia byť splnené aby sa národná mena mohla stať menou globálnou. Juan ako rezervná mena? Predpoklady sú také, ţe čínska mena sa stane v budúcnosti rezervnou menou. Na to musia byť splnené určité atribúty aby sa tak stalo. Medzi faktory, ktoré sú určujúce patrí hlavne (Will the Renminbi Rule? dostupné na internete ): Ekonomická veľkosť: veľkosť HDP, podiel na svetovom obchode a financií. Tento determinant nie je určujúci pri statuse rezervnej meny ale zabezpečuje určitú stabilitu. Makroekonomická politika: ide o takú hospodársku politiku, ktorá zabezpečí nízku infláciu a udrţateľnosť verejného dlhu. Flexibilný výmenný kurz: všetky súčasné rezervné meny majú pohyblivý výmenný kurz, keď sa cena meny určuje na základe dopytu a ponuky na devízovom trhu, kde intervencie centrálnej banky nie sú vylúčené. Treba upozorniť, ţe tento bod flexibilný menový kurz nie je totoţný s otvoreným kapitálovým účtom. Otvorený kapitálový účet: rezerva musí byť akceptovaná pre obchodných partnerov a ľahko obchodovateľná na svetových finančných trhoch. Rozvinutý finančný trh: krajina musí mať rozsiahle a likvidné finančné trhy, hlavne trh, kde je veľa predávajúcich a kupujúcich, čo zabezpečuje likviditu hlavne u štátnych dlhopisoch. Obrat mnoţstvo obchodov je tieţ dôleţitý ukazovateľ, ktorý je aj meradlom likvidity. Tieto faktory sú významné či daná mena môţe byť alebo nemôţe byť rezervnou menou ale nie sú určujúce alebo zásadné. Napríklad švajčiarsky frank je rezervnou menou aj keď ten podiel na rezervách je zlomok percenta ale švajčiarske akcie na globálnom HDP sú veľmi 72

73 malé, čo znamená, ţe všetky podmienky nemusia byť splnené. Napríklad krajiny ako je Japonsko a USA majú veľký verejný dlh, čo vrhá pochybnosti o ich makroekonomickej stabilite ale napriek tomu sa stav rezerv zatiaľ nemení. Niektorý finančný analytici tvrdia, ţe Čína bude vytvárať v budúcnosti deficity na beţnom účte ak chce vytvárať rezervné aktíva do zvyšku sveta ale prax ukázala, ţe to nie je nevyhnutné lebo Švajčiarsko a Japonsko hospodári s prebytkami na beţnom účte uţ niekoľko desaťročí. Tabuľka 15: Ekonomické ukazovatele Číny Rast HDP 12,7 14,2 9,6 9,2 10,4 9,2 8,0 8,5 Nezamestnanosť 4,1 4,0 4,2 4,3 4,1 4,1 4,1 4,1 Inflácia 1,5 4,8 5,9-0,7 3,3 5,4 3,3 3,0 Bežný účet 8,6 10,1 9,1 5,2 4,0 2,8 2,3 2,5 Hrubý verejný 16,2 19,6 17,0 17,7 33,5 25,8 22,0 19,4 dlh Národné úspory 51,6 51,9 53,2 53,5 52,2 51,3 50,8 50,7 Reálny kurz 1,6 3,9 9,2 3,4-0,5 2, Zdroj: Vlastné spracovanie (Executive Board Concludes 2012 Article IV Consultation with People s republic of China dostupné na internete ) Zatiaľ je stále otázne hospodárska politika Číny a jej vyuţívanie fiškálnej a menovej politiky na stabilitu meny. Čína má strednú úroveň explicitného dlhu, malý deficit štátneho rozpočtu vo vzťahu k hlavným ekonomikám, ktoré majú rezervnú menu a stabilnú mieru inflácie pozri tabuľku. Ako sme spomenuli Čína musí otvoriť kapitálový účet a prejsť na flexibilný menový kurz, ak chce Čína pomýšľať v budúcnosti na rezervnú menu. Tieto dve opatrenia sú viac politického charakteru, a preto to záleţí na rozhodnutí komunistickej strane. Ďalším hlavným determinantom, ktorý ovplyvňuje budúcnosť juanu sú vyspelé kapitálové trhy. Medzi príslušné aspekty rozvoja finančného trhu patrí hlavne (Will the Renminbi Rule? dostupné na internete ): 16 Predikcia a prognóza podľa MMF 73

74 o o o Šírka (rozpätie) dostupnosť širokej škály finančných nástrojov, vrátane trhov pre zabezpečenie rizika napríklad CDS 17 derivátov Hĺbka veľký objem finančných nástrojov v konkrétnych trhov Likvidita 18 vysoká úroveň obratu (objem obchodov) Bez dostatočne veľkého objemu dlhopisového trhu nie je moţné juan vyuţívať pri medzinárodných transakciách. Ak nie je k dispozícii dostatok likvidity na trhoch, kde nie je denominovaný dlh v juanoch tak mena nebude atraktívna pre zahraničných investorov. Aj dovozcovia aj vývozcovia môţu byť znepokojený, keď sa otvorí kapitálový účet a nemajú prístup k derivátovému trhu zaisťujúcemu kurzové riziku, keďţe sa zvýši volatilita čínskej meny. Vládny dlh je veľký v absolútnych číslach ale obrat malý a len 0,1% medzinárodného dlhu je denominované v juanoch. Jednou z významných oblastí v ktorej Čína urobila pokrok je rozvoj kapitálových trhov, ktoré boli reformované v roku 2005 v dôsledku čoho sa objem obchodov zvýšil desaťnásobne. Ďalší dobrým ukazovateľom je obrat čínskej meny na devízovom trhu, keď predstavuje iba 1% obratu za rok 2010, čo nezodpovedá realite. Čína vyuţíva Hong Kong SAR ako významné finančné centrum pre riešenie devízových transakcií a tento predstavoval 5% globálneho obratu v devízových rezervách. V roku 2011 prvýkrát Malajzia a Nigéria zaznamenali devízové rezervy juanu vo svojich portfóliách, napríklad Čile mala 0,3% aktív denominovaných v juanu. Tieto čísla sú zatiaľ symbolické ale niečo môţu naznačovať o trende v budúcnosti. Vzťah juanu a dolára Najdôleţitejšou otázkou je, či čínska mena si v budúcnosti bude uzurpovať právo na dominantnú globálnu rezervnú menu. Myslíme si, ţe to nie je otázka dneška ale otázka desaťročia v dôsledku zmien o ktorých sme si povedali na začiatku. V dnešnej dobe asi dve tretiny všetkých devízových rezerv je drţaných v dolároch. Hlavným rizikom Spojených štátov je makroekonomická nestabilita, ktorá môţe v budúcnosti ohroziť postavenie dolára. Hoci centrálna banka USA má celosvetovú dôveryhodnosť bojovníka, ktorý bojuje proti inflácii. Stačí si spomenúť na monetaristický experiment v rokoch , keď umoţnila dezinfláciu pomocou kontroly peňaţnej zásoby. Ale hlavným problémom hospodárskej politiky je fiškálna nerovnováha keď sú tvorené verejné deficity a verejný dlh v tomto roku môţe prekonať hranicu 110% HDP. Aj keď je paradoxom, ţe tieto obavy sa zatiaľ 17 Credit default swap- swapy úverového zlyhania. 18 V tomto kontexte sa nemyslí likvidita ako plnenie záväzkov včas. 74

75 nepotvrdili, lebo štáty ako Japonsko, kde verejný dlh je viac ako 240% a pretrvávajúce problém v eurozóne zatiaľ umoţňujú dopyt po dolároch. Najväčšia priepasť však stále zostáva medzi USA a Čínou, pokiaľ ide o bezpečnosť a dostupnosť likvidných aktív ako sú vládne dlhopisy. Hĺbka, šírka a likvidita finančných trhov v USA je neporovnateľná s čínskymi finančnými trhmi. Preto by malo byť cieľom Číny zlepšiť finančný trh a dostupnosť aktív denominovaných v juanoch (Will the Renminbi Rule? dostupné na internete ). Kým sa tento význam nezvýši tak sa dá veľmi ťaţko predpovedať, ţe juan sa stane prominentnou rezervnou menou a nie to ešte ohroziť dolár. Preto výzvou čínskej vlády bude formovať taký druh politík, ktoré pomôţu zlepšiť finančný trh, zmeniť fixný kurz na pohyblivý a sprístupniť kapitálový účet. Pokiaľ tieto podmienky nebudú splnené tak dá ťaţko predpokladať zvýšenie významu čínskej meny. 3.4.Globálna mena Bancor V poslednom čase sa uvaţuje a zaznievajú hlasu o vytvorení novej globálnej meny Bancor z ktorou prvýkrát prišiel Keynes. Táto mena by obiehala v národných ekonomikách a poskytovala by skutočnú hodnotu, ktorá by nebola ovplyvňovaná politickými podmienkami a prostredím danej krajiny ani vykonávanou hospodárskou politikou štátu. Myslíme si, ţe by táto mena vytvárala pozitívnu externalitu hlavne pre politikou, ktorý chcú zneuţívať monetárnu politiku na upravovanie makroekonomických indikátorov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vytvorenie medzinárodnej inštitúcie, ktorá by vydávala túto globálnu menu na základe globálnych ekonomických podmienok a ktorá by mohla pôsobiť ako veriteľ poslednej inštancie. Bolo by potrebné vytvoriť tejto inštitúcii dokonalú súvahu (AAAA) a dojednať problematiku riadenia, ktorá by zvýšila dôveryhodnosť. Keďţe vznikajú praktické aj politické problémy táto pravdepodobnosť realizácie bude moţná v horizonte desaťročia ak vznikne po takomto aktíve dopyt zo strany globálnych hráčov. Najznámejšia inštitúcia, ktorá má skúsenosti v tejto oblasti je Európska centrálna banka, ktorej poznatky sú vyuţiteľné v budúcnosti na takýto projekt. Aj keď je zaujímavé špekulovať o budúcnosti medzinárodného menového systému zatiaľ nevidíme dôvod na radikálnejšiu zmenu, ktorá by od základov podkopala súčasný finančný systém (Reserve Currencies in the Post- Crisis International Monetary System dostupné na internete ). 75

76 Môţeme si pripomenúť čo o Bancore novej globálnej mene povedal Keynes: Medzinárodná clearingová únia bude zásobovať medzinárodnú likviditu, tým ţe kaţdý člen bude mať určité mnoţstvo kvótu, ktorá bude zodpovedať veľkosti ekonomiky. Bancor by neuprednostnil jednu ekonomiku pred druhou, pretoţe likvidita by bola vytvorená v systéme ako v celku. Bancor by nemal funkciu uchovávateľa hodnoty a funkciu výmeny. V dnešných menových systémoch sa môţe likvidita stať vzácna, pretoţe je nerovnomerné rozdelenie účastníkov na trhu. Meny, ktoré pouţívame dnes sú poskytované v rámci úveru a musí byť určitá istota v ich splatení. Preto dostupnosť likvidity závisí od poskytovania úverov, ktoré zase závisia od ekonomických cyklov expandie a kontrakcie. A to sa dostávame na koreň celej problematiky, keď je expanzia máme dostatok úverov a tým aj likvidity a keď je recesia tak máme nedostatok úverov a likvidity vtedy keď ju najviac potrebujeme. Vtedy sa ekonomika môţe dostať do tzv. credit crunch, keď sa do krízy dostávame nie v dôsledku nedostatočného dopytu alebo ponuky ale v dôsledku nedostatočnej likvidity. V prípade Bancoru by situácia bola úplne iná vzhľadom o medzinárodnej výmene informácií clearingovej únie by jej členovia boli nútený drţať rovnováhu so systémom. Preto by likvidita nemusela byť rozdelená tak nerovnomerne, lebo so zmenou likvidity by sa menili aj kvóty členov clearingového systému. Inak povedané ak strácam Bancor, tak na oplátku musím Bancor do systému vrátiť, čo spôsobuje samoreguláciu a rovnováhu celého komplexného systému (Clash of currencies dostupné na internete ). Zatiaľ nie je politická vôľa na vytvorenie medzinárodnej meny, moţno keď situácia sa začne komplikovať tak uţ bude neskoro na implementáciu potrebných krokov, ktoré by umoţnili udrţanie tohto systému. Na základe našej analýzy predkladáme štyri koncepcie vývoja, ktoré sa v súčasných podmienkach zdajú byť reálne: 1. Zostanú dve významné rezervné meny euro a dolár, ale dolár bude stále dominantný, globálne akceptovaný a bude mať kvalitatívnu a kvantitatívnu výhodu pred eurom. Tento duálny, súčasný stav je aj teraz, preto ho nepredpokladáme, ţe zostane dlhodobo udrţateľný, keďţe na to nie sú splnené fundamentálne ekonomické podmienky. 2. Budú dve dominantné rezervné meny to je dolár a juan. Eurozóna nevydrţí ako politický projekt a rozpadne na jednotlivé krajiny so svojimi národnými menami. USA bude stále ekonomicky upadať na úkor Číny (tento úpadok ekonomickej a 76

77 kultúrnej sily sa budú snaţiť kompenzovať vojenskou silou), ale juan a dolár budú pribliţne rovnocenné meny. Táto predikcia je podľa nášho názoru a analýzy najpravdepodobnejší scenár vývoja. 3. Tretí scenár bude, ţe systém bude tripolárny a globálne rezervné meny budú dolár, euro a juan. Tento scenár na základe našej predkladanej analýzy hodnotíme 50:50 a menej pravdepodobný ako v scenári 2, pretoţe sme mali veľkú skúsenosť z minulosti, ţe keď vznikol a presadil sa silný globálny hráč (Eurozóna), tak sa tripolárny systém rýchlo rozpadol (v tom čase dolár, nemecká marka a jen). 4. Globálna dominantná rezervná mena bude Bancor. Tento scenár hodnotíme ako najmenej pravdepodobný. V súčasnom politickom svete sa nám zdá nereálne, ţe by sa politici na niečom veľmi podstatnom vedeli dohodnúť, aj keď to nemôţeme vylúčiť, ţe v kritických situáciách sa dejú javy aj málo pravdepodobné v teórii chaosu sa hovorí o tzv. fiburačnom bode, keď v rámci systému je riešenie nemoţné. 77

78 Záver V našej diplomovej práci sme urobili analýzu globálných rezervných mien a súčasného finančného systému, kde najdôleţitejším hráčom v globálnej ekonomike je USA a najdôleţitejšou inštitúciou zastrešujúcou globálny finančný svet je Medzinárodný menový fond (MMF). V našej práci sme prísne dodrţiavali ekonomické teoretické východiská, kde sme prebrali základné definície a teórie a následne sme tieto dôleţité poznatky aplikovali a vyuţili v analytickej časti. Kde sme uţ nemuseli ekonomické fakty zakaţdým zdôvodniť pomocou ekonomickej teórie. Vyuţívali sme hlavne dedukciu ale aj abdukciu a analyzovali sme, ktoré ekonomické veličiny sú ovplyvňované nejakým spôsobom ale na druhej strane sme sa nesnaţili o dlhodobú prognózu, keďţe v čase neistoty je táto predikcia veľmi nepresná a nejasná. Analyzovali sme globálne rezervné meny pred krízou za obdobie ( ) a dospeli sme k faktu, ţe devízové rezervy v eurách neustále rástli a situácia vyzerala, ţe by euro mohlo ohroziť dominanciu dolára. Avšak od obdobia ( ) počas globálnej finančnej a ekonomickej krízy tento podiel mierne poklesol a začali sa objavovať dlhové problémy v eurozóne, ktoré môţu ohroziť politický projekt eura ako druhej najväčšej rezervnej meny. Hlavným problémom umelej meny eura je, ţe trpí nestabilitou spôsobenou nevhodnou menovou oblasťou, kde niektoré krajiny sú v prebytkoch a niektoré v deficitoch obchodnej bilancie a nemôţe pôsobiť vyrovnávací mechanizmus to je menový kurz, keďţe všetky tieto krajiny majú rovnakú menu. Na tento problém upozorňoval uţ v dávnej minulosti Mundel vo svojej teórii optimálnej menovej oblasti. Ďalším problém, ktorý sme analyzovali bol dolár a vyváţanie problémov americkej ekonomiky do okolitého sveta. Tento problém prvýkrát formuloval Triffin a zhodnotil, ţe mena ako je dolár nemôţe plniť funkciu národnej aj medzinárodnej meny. Dobrom alternatívou na tento problém je Keynesova umelo skonštruovaná mena Bancor, ktorá by plnila iba funkciu medzinárodnej meny. V rámci dolára a eura ešte pôsobia dve významné meny a to jen a libra, ktoré sú hlavne vyuţívané na diverzifikáciu portfólia. Dospeli sme k záveru, ţe najpravdepodobnejšie sú dva scenáre t.j. existencia dvoch rovnocenných rezervných mien dolára a juanu na úkor eura, ktoré sa rozpadne a nevydrţí nápor krízy. Druhým scenárom je vytvorenie trojpolárneho systému, keď euru sa podarí preţiť a prekonať dlhovú krízu. Tento scenár môţe byť upravený a modifikovaný aj tak, ţe euro bude niekde medzi dolárom na jednej strane a librou a jenom na strane druhej. 78

79 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY Odborné kniţné a časopisecké publikácie: [1] BAGUS,F Tragédia eura Bratislava, 2011, 159 s. ISBN [2] BEŇOVÁ, E a kol. Financie a mena Bratislava: Edícia ekonómia, s. ISBN [3] BORZOVÁ, A- MEDVEĎ, J a kol. Úvod do teória financií a meny Banská Bystrica : Univerzita Mateja Belu, Fakulta financií, Banská Bystrica, s. ISBN [4] DURČÁKOVÁ, J.- MANDEL, M. Medzinárodní finance Praha: Management press s. ISBN [5] FOSTER, B. J. MAGDOFF, F. Velká finanční krize. GRIMMUS: Edice ekonomie s. ISBN [6] GERDESMEIER, D. Európska centrálna banka. Frankfurt: European Central Bank, s. ISBN [7] HLAVATÁ, I. Financie a mena. Bratislava: Ekonomická univerzita, s. ISBN [8] HOLMAN, R. Vývoj ekonomické myšlení. Liberálni institut, s. ISBN [9] HOREHÁJ, J. Svetová ekonomika.1.vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, s. ISBN [10] JANKALOVÁ, M.- JANKAL, R. Európska menová integrácia. Ţilina: Ţilinská univerzita, s. ISBN [11] JANKOVSKÁ, A. Medzinárodné financie.2.vyd. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN [12] KOTLEBOVÁ,J.-SOBEK,O. Menová politika Bratislava: IURA EDITION, s. ISBN [13] LEBIEDZIK, M- MAJEROVÁ, I- NEZVAL,P Svetová ekonomika Brno: Computer Press, 2007, 280 s. ISBN [14] LISÝ, J. a kol., Ekonómia Bratislava: IURA EDITION s. ISBN

80 [15] MEDVEĎ a kol. Banky teória a prax Bratislava: Ekonomics, 2011, 576 s. ISBN [16] MACHALA,K. Nadvláda doláru nekončí, In Bankovníctví. ISNN , 2009, roč. 17, č. 12, s.8-9 [17] MORAVOVÁ., J. Euro ako rezervná mena, In FOR FIN: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a finančníkov z teórie a praxe k vedeckým projektom, Bratislava: Ekonóm, ISBN s [18] MUSA, H. Medzinárodné financie.1.vyd. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN [19] NEUMANN, P.- ŢAMBERSKÝ, P.- JIRÁNKOVÁ, M. Medzinárodní ekonomie. Praha: Fakulta mezinárodních vztahů VŠE, s. ISBN [20] PETRENKA, J-SOBEK, O a kol. Financie a mena Bratislava: Súvaha, spol. s.r.o. Bratislava, s. ISBN [21] SZOVICS, P.- TÓTH, M. Medzinárodné financie.1.vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre vo vydavateľstve SPU, s. ISBN [22] SAMUELSON, P.- NORDHAUS, W. Ekonómia 2.1.vyd. Bratislava: Bradlo s. ISBN [23] ŠÍBL, D. Európske spoločenstvo. Bratislava: Ekonomická univerzita, s. ISBN [24] ŠVIHLÍKOVÁ, L. Globalizace a krize GRIMMUS: Edice ekonomie, s. ISBN [25] TÁNCOŠOVÁ, J. a kol. Medzinárodné ekonomické vzťahy.1.vyd. Bratislava:Ekonóm, s. ISBN Internetové zdroje: [1] MOGHADAM, R. Reserve accumulation and international Monetary Stability: supplementary information,[online]. 2010,[cit ] Dostupné na internete [2] MOGHADAM, R. Reserve accumulation and International Monetary Stability,[online] 2010,[cit ] Dostupné na internete 80

81 [3] GUGEREL, G. The future of reserve currencies,[online].2009,[cit ] Dostupné na internete < > [4] Currency composition of official foreing exchange reserves COFER [online]. 2011,[cit ]Dostupné na internete [5] NBS, Zavedenie eura[online]. 2009, [cit ] Dostupné na internete [6] Fiscal monitor, [online]. 2012[cit ] Dostupné na internete < [7] United Kingdom 2012 Article IV Consultation Concluding Statement of the Mission,[online]. 2012[cit ] Dostupné na internete < [8] Fiscal Compact (formally, the Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union,[online]. 2012[cit ], Dostupné na internete < [9] IMF Executive Board Concludes 2012 Article IV Consultation with the United States, [online] [cit ] Dostupné na internete [10] United Kingdom 2012 Article IV Consultation Concluding Statement of the Mission, [online] [cit ] dostupné na [11] IMF Executive Board Concludes 2012 Article IV Consultation with the United States, [online] [cit ] dostupné na internete [12] 2012 Article IV Consultation with Japan Concluding Statement of the IMF mission, [online] [cit ] dostupné na internete [13] Statistics database [online] [cit ] dostupné na internete [14] Executive Board Concludes 2012 Article IV Consultation with People s republic of China [online] [cit ] dostupné na internete 81

82 [15] Clash of currencies [online] [cit ] dostupné na internete [16] Reserve Currencies in the Post- Crisis International Monetary System [online] [cit ] dostupné na internete [17] Will the Renminbi Rule? [online] [cit ] dostupné na internete [18] What we do IMF [online] [cit ] dostupné na internete [19] How we do it IMF [online] [cit ] dostupné na internete [20] Membership IMF [online] [cit ] dostupné na internete [21] IMF executive Directors and Voting Power [online] [cit ] dostupné na internete [22] IMF Member s Quotas and Voting Power, and IMF Board of Governors [online] [cit ] dostupné na internete [23] High International Resereves: An Embarrassement of Riches? [online] [cit ] dostupné na internete [24] International Reserves IMF Concerns and Country Perspectives [online] [cit ] dostupné na internetehttp:// serves+imf+concerns+and+country+perspectives&filter_val=n&col=siteng& collection=siteng&lan=eng&f= [25] Internationalization of Emerging Market Currencies: A Balance between Rik and Rewards [online] [cit ] dostupné na internete 82

83 [26] The World Factbook reserves of foreing Exchange and gold [online] [cit ] dostupné na internete [27] Politická ekonómia 3/2008 [online] [cit ] dostupné na internete 83

84 Príloha č.1 Devízové rezervy za obdobie ( ) OBDOBIE DEVIZOVE REZERVY ABSOLUTNY PRIRASTOK RETAZOVY INDEX RELATIVNY PRIRASTOK BAZICKA HODNOTA 1 I II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , , I , , , II , , , III , , , IV , , ,

85 41 I , , , II , , , III , , , Prvý stĺpec je počet kvartálov nezávislá premenná x (zadávame do excelu, aby sme mohli označiť x), druhý stĺpec sú kvartále a príslušné roky(z týmto údajom v exceli nepracujeme má pre nás informačný charakter), tretí stĺpec sú devízové rezervy prepočítané menovými kurzami udávané v miliónoch dolárov (závislá premenná y). Štvrtý stĺpec je absolútny prírastok vypočítaný pomocou vzorca. Piaty stĺpec obsahuje reťazový index vypočítaný pomocou vzorca, Šiesty stĺpec je relatívny prírastok je moţné to vypočítať ako reťazový index mínus jedna alebo sa pouţije vzorec Siedmy stĺpec sú bázické hodnoty vypočítané pomocou vzorca Vypočítali sme aj absolútny priemerný prírastok, ktorý vyšiel ,59 mil. dolárov, ktorý som vypočítal podľa vzorca Takisto sme vypočítali aj priemerný koeficient rastu, ktorý vyšiel 1,00091% podľa vzorca 85

86 Graf č Devízové rezervy Klzavy priemer KVARTALOVY KLZAVY PRIEMER CENTROVANY KLZAVY PRIEMER LINEARNY MODEL , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,8 86

87 , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Graf č.1 časový rad obsahuje skutočné, reálne devízové rezervy a 4 kvartálové kĺzavé devízové priemery. Jedná sa o párne číslo takţe, prvý stĺpec sme vypočítali podľa vzorca ky t y y... y... y 1 t p t p t t p m Keďţe išlo o kvartály tak sme si za m dosadili číslo 4. V druhom stĺpci sme kĺzavé priemery centrovali podľa vzorca (y t-1 + y t )/2 Tretí stĺpec sme vypočítali pomocou lineárneho modelu y=b 0 +b 1 x, ktorý sme určili pomocou excelu, analýza dát, regrese (označili sme aj rezíduá aj graf rezíduí) 87

88 VÝSLEDEK Regresní statistika Násobné R 0, Hodnota spolehlivosti R 0, Nastavená hodnota spolehlivosti R 0, Chyba stř. hodnoty ,7556 Pozorování 43 ANOVA Rozdíl SS MS F Významnost Regrese 1 3,19283E+14 3,19283E , ,38874E Rezidua 41 3,99153E Celkem 42 3,23275E+14 Koeficienty Chyba stř. hodnoty t Stat Hodnota P Dolní 95% Hranice , , , ,78938E , Soubor X , , , ,38874E ,9 Náš model je y = , ,22x prognóza na rok kvartál x=44 y= mil. eur Podľa pohľadu na graf číslo 1 sme vybrali lineárny model, ktorý najlepšie zobrazuje danú realitu a excel nám dal za pravdu. Z tabuľky ANOVA vieme vyčítať dôleţité údaje. Testovacia štatistika je 3277,59 a náš model je štatisticky významný, pretoţe má veľmi nízku p hodnotu iba 9,388* Vţdy na začiatku si určíme hypotézy H 0 : model nie je štatisticky významný a H 1 : model je štatisticky významný, keďţe nám vyšla veľmi nízka p hodnota, tak na všetkých beţných hladinách významnosti (0,1; 0,05; 0,01) zamietame hypotézu H 0 a prijmeme hypotézu H 1. V tabuľke regresná štatistika násobné R 0,9938 je r v absolútnej hodnote (to či je kladné alebo záporné číslo určíme podľa regresného koeficientu) nazýva sa viacnásobný korelačný koeficient a popisuje nám ako je y závislé na všetkých nezávislých premenných x. Hodnota spoľahlivosti R je r 2 nazýva sa koeficient determinácie a ten nám popisuje, ţe model na 98,7 % spoľahlivý (na 98,7 % sa dá vysvetliť variabilita premenných týmto modelom). Tretí riadok v tabuľke je nastavená hodnota spoľahlivosti, ktorá je pre nás dôleţitá, keď porovnávame rôzne modely (modely môţu byť napr. lineárne, kvadratické, exponenciálne, polynomické...) a snaţíme sa vybrať ten, ktorý popisuje najlepšie realitu. Ďalšie riadky sú chyba strednej hodnoty a počet pozorovaní 43, keďţe sme sledovali 43 88

89 kvartálov. Posledná tabuľka nám popisuje testovaciu štatistiku x = 57,26 a y = 12,92, tieto údaje sa môţu získať aj tak, keď vydelíme koeficient/ chyba strednej hodnoty. Hodnoty p nám určujú významnosť y a regresného koeficientu, keďţe hodnoty sú veľmi nízke sú štatisticky významné. V nasledujúcom grafe č.2 porovnávame modelové hodnoty so skutočnými. Graf č Devizove rezervy Linearny model Z grafu jasne vyplýva, ţe najlepšia voľba bola lineárny model ( aj bez pouţitia štatistických nástrojov). Môţeme pozorovať určité rozdiely medzi skutočnými hodnotami a modelovými. Tento rozdiel nám najlepšie zachytáva graf č.3, kde Y je skutočná hodnota (modrá farba) a červená farba je očakávaná hodnota. 89

90 Rezidua Y Graf č Y Očekávaná Y Soubor X 1 Ďalšia zaujímavá vec, ktorá sa dá vyčítať z grafu alebo aj z absolútnych prírastkov, ţe devízové rezervy neustále rástli okrem dvoch kvartálov čo zrejme spôsobila veľká globálna finančná a ekonomická kríza. V nasledujúcej časti budeme vyšetrovať biely šum. V exceli sme postupovali cez analýzu dát, regrese a označili sme si graf s rezíduami Soubor X 1 Graf s rezidui Soubor X 1 Pomocou grafu rezíduí vieme povedať či model má homoskedasticitu rezíduí alebo nie. Z tohto grafu vieme vyčítať, ţe hodnoty v kladnej časti a zápornej časti grafu sú rozloţené pribliţne rovnomerne, takţe s veľkou pravdepodobnosťou model má homoskedasticitu rezíduí 90

91 to znamená, ţe rozptyl hodnôt je vo všetkých pozorovaniach pribliţne rovnaký. V nasledujúcej časti budeme podľa tabuľky rezíduí skúmať normálne rozdelenie. REZIDUA Pozorování Očekávaná Y Rezidua Normovaná rezidua , ,13 1, , ,7052 1, , ,2804 1, , ,8556 0, , ,4308 0, , , , , , , , , , , , , , ,6931-0, , ,1179-0, , ,5427-0, , ,9675-0, , ,3923-0, , ,8171-1, , ,2419-1, , ,6667-1, , ,0915-1, , ,5163-1, , ,9411-1, , ,3659-0, , ,7907-0, , , , , ,3597 0, , ,9349 1, , ,5101 1, , ,0853 1, , , , , ,7643-1, , ,1891-0, , ,6139-0, , ,0387-0, , ,4635-0, , ,8883-0, , , , , ,2622 0, , ,8374 1, , ,4126 1, , ,9878 1,

92 Četnost , ,563 0, , ,1382 0, , , , , , , Pomocou analýzy dát, histogram označíme rezíduá. Graf č Histogram Četnost Třídy Z tabuľky je zrejmé, ţe model z veľkou pravdepodobnosťou nemá normálne rozdelenie. To by obrázok musel vyzerať pribliţne ako graf č.5. Graf č.5 92

93 Príloha č. 2 Priemerné menové kurzy za časové obdobie ( ) v dolároch Libra Jen Euro 3.kvartál ,61 77,57 0,77 2.kvartál ,64 79,30 0,79 1.kvartál ,62 82,15 0,74 4.kvartál ,64 77,72 0,77 3.kvartál ,64 76,63 0,74 2.kvartál ,62 80,72 0,69 1.kvartál ,62 83,13 0,70 4.kvartál ,63 81,45 0,74 3.kvartál ,62 83,40 0,73 2.kvartál ,66 88,60 0,81 1.kvartál ,66 93,25 0,74 4.kvartál ,61 92,06 0,69 3.kvartál ,62 89,77 0,68 2.kvartál ,60 95,95 0,70 1.kvartál ,69 98,10 0,75 4.kvartál ,68 90,75 0,71 3.kvartál ,55 104,30 0,69 2.kvartál ,50 106,40 0,63 1.kvartál ,50 100,10 0,63 4.kvartál ,49 114,00 0,67 4.kvartál ,50 118,95 0,75 4.kvartál ,58 117,97 0,84 4.kvartál ,51 104,12 0,73 4.kvartál ,56 107,10 0,79 4.kvartál ,62 119,90 0,95 4.kvartál ,68 131,80 1,13 4.kvartál ,67 114,90 1,07 93

94 94