POBALTSKÉ ŠTÁTY: MENOVÁ POLITIKA A PRIJATIE EURA

Transcription

1 POBALTSKÉ ŠTÁTY: MENOVÁ POLITIKA A PRIJATIE EURA Podkladová štúdia k projektu: APVV ; Formovanie národných preferencií a členské stratégie v nových východoeurópskych štátoch Európskej únie: hľadanie novej rovnováhy medzi medzivládnym a nadnárodným rozhodovaním? Univerzita Komenského v Bratislave Filozofická fakulta Katedra politológie Pavol Baboš

2 ÚVOD V čase, keď boli Estónsko, Lotyšsko a Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, bol oficiálnym platidlom v týchto krajinách rubeľ. Menová politika nebola v rukách jednotlivých štátov. Po rozpade Sovietskeho zväzu a vyhlásení nezávislosti mali tieto tri pobaltské krajiny viacero možností, ako riešiť svoje menové záležitosti. Ivars Godmanis, v tom čase premiér Lotyšska, neskôr v rozhovore pre centrálnu banku povedal:,,na výber bolo viacero modelov, ako tieto záležitosti vyriešiť. Elektronická mena, rôzne bezhotovostné modely, či pečiatky na ruských rubľoch, bez ktorých by bankovka neplatila. Kvôli pravdepodobným zahraničnopolitickým problémom s Ruskom však bola táto možnosť odmietnutá." 1 Táto štúdia analyzuje menovú politiku pobaltských krajín a proces prijímania eura. Spracováva oficiálne dokumenty, sekundárne zdroje a rozhovory s predstaviteľmi daných štátov. 1. MENOVÁ POLITIKA Po vyhlásení nezávislosti na začiatku deväťdesiatych rokov sa všetky tri pobaltské krajiny rozhodli zaviesť vlastnú menu, a zároveň sa vzdať vlastnej menovej politiky. Spôsob, ktorým sa tak stalo, je v jednotlivých prípadoch mierne odlišný, avšak má spoločné znaky. Centrálne banky pobaltských krajín prakticky nevykonávajú vlastnú menovú politiku, neovplyvňujú množstvo peňazí v obehu a výmenný kurz ich vlastných mien je pevne fixovaný na inú, zvyčajne silnejšiu menu. Vo všetkých troch krajinách došlo k týmto zmenám na začiatku deväťdesiatych rokov. Ako píše Feldmann 2, konsenzus na takomto postupe vychádzal z domáceho prostredia. Dokonca Medzinárodný menový fond v tom čase vyjadril rezervovaný postoj k zavedeniu vlastných mien. No neskôr boli, podľa Feldmanna, technické rady MMF a ekonómov z radov navrátivších emigrantov dôležité pri menových reformách. Podpísaním prístupovej dohody s Európskou úniou sa pobaltské krajiny, rovnako ako ostatné štáty, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 a neskôr, zaviazali, že v 1 2 Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009 Feldmann, M.: Baltic States: When stability culture is not enough. IN: Dyson, K.: The Euro at 10. Europeanization, Power and Convergence. Oxford University Press, New York, str. 246

3 budúcnosti zavedú jednotnú európsku menu euro. V žiadnom právne záväznom dokumente však nie je uvedený dátum, do ktorého by sa tak malo stať. Aj preto si jednotlivé nové členské štáty Európskej únie volia rôzne stratégie a časové rámce na prijatie eura. Estónsko, Lotyšsko a Litva si síce zvolili rozdielne stratégie pre vstup do eurozóny, no majú jednu spoločnú charakteristiku najskorší možný vstup. Podľa slov Aareho Järvana, poradcu estónskeho premiéra pre euro a menové záležitosti, vzhľadom na menový režim zavedený v deväťdesiatych rokoch je zavedenie eura,,iba ďalší logický krok, technická záležitosť." ESTÓNSKA REPUBLIKA Estónsko bolo prvým spomedzi pobaltských štátov, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu zaviedli vlastnú menu. V júni 1992 ruský rubeľ nahradila estónska koruna. Estónsko sa už od začiatku deväťdesiatych rokov vzdalo vlastnej menovej politiky a výmenný kurz koruny fixovali na nemeckú marku v pomere 8:1. Aare Järvan:,,Boli isté pochybnosti, či by taká malá krajina ako Estónsko mala mať vlastnú menu. Teraz je jasné, že vlastná mena a Currency Board Arrangement bolo múdrym rozhodnutím." 4 S touto formou menovej politiky prišla centrálna banka. V praxi to znamená, že centrálna banka musí každú estónsku korunu, ktorá je v obehu, kryť rezervami v inej, voľne zameniteľnou mene. Centrálna banka tiež neurčuje úrokové sadzby, takže stráca nástroje ako ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Pri udržiavaní cenovej stability je potom kľúčová fiškálna politika štátu. Podľa Järvana neexistovala pred zavedením tejto menovej reformy neexistovala široká verejná debata na túto tému, iba,,malá diskusia medzi odborníkmi." Úlohu odborníkov v tomto procese označil Järvan za,,veľmi silnú." V čase, keď inflácia ruského rubľa bola príliš vysoká, existoval,,široký konsenzus za zavedenie vlastnej meny. Politici nemali veľa znalostí, spoliehali sa na expertov... Neboli žiadne pokusy 3 4 Rozhovor 12. marca 2009 Rozhovor 12. marca 2009

4 nijako limitovať alebo blokovať túto reformu... MMF bol veľmi nápomocný pokiaľ išlo o technickú pomoc." 5 V roku 1999, po vzniku eurozóny sa euro stalo referenčnou menou a je ňou dodnes. Viacerí autori vyzdvihujú fakt, že Estónsko podhodnotilo vlastnú korunu pri stanovovaní fixného kurzu. Malo to priniesť výhody v dvoch smeroch. Zo začiatku to malo pomôcť domácim exportérom a neskôr sa tak malo predísť častým zmenám fixného kurzu spôsobeným konvergenciou. Výmenný kurz estónskej koruny je dodnes viazaný na euro. Krajina je od roku 2004 členom ERM II. Centrálna banka je nezávislá a jej hlavnou cieľom je podľa zákona dbať o hospodársku stabilitu. 1.2 LOTYŠSKÁ REPUBLIKA V Lotyšsku aj po získaní nezávislosti bol rovnako ako v Estónsku niekoľko mesiacov platnou menou ruský rubeľ. Lotyšský parlament síce zákonom vytvoril centrálnu banku a dal jej monopolné právo vydávať peniaze na území Lotyšska, v praxi to však nefungovalo. V obehu bol stále rubeľ, kvôli čomu nemohla republika robiť vlastnú menovú politiku. Jeho hodnota však klesala zo dňa na deň. Ivars Godmanis:,,Jedným z dôvodov pre zavedenie vlastnej meny bola hyperinflácia rubľa, ktorá nemohla byť kontrolovaná ani zastavená z Lotyšska." 6 Parlament v máji roku 1992 zriadil Komisiu pre menovú reformu, ktorá pozostávala z troch ľudí. Jej úlohou bolo urobiť všetky potrebné kroky pre stabilizáciu meny. Ojars Kehris, člen Komisie:,,Komisia zložená z troch ľudí bola inšpirácia zo zahraničia. Dnes by sa to možno nepovažovalo za seriózne, alebo demokratické, ale práve preto neskoršia vláda prijala všetky naše rozhodnutia ako oficiálne zákony." 7 Dôvody reformy vysvetľuje Godmanis:,,Argument nezávislosti bol prítomný. Nemôžete predsa hovoriť o nezávislom štáte alebo trhovom hospodárstve, ak sa tamtiež Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009 Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009

5 neukončí proces nezávisleho menového systému. Ďalšími dôvodmi bola hyperinflácia rubľa... a samozrejme ekonomické dôvody, voľná zameniteľnosť meny, prílev investícií." 8 Ojars Kehris:,,V Komisii sme sa rozhodli, že zaviesť novú menu môžme iba ak sa skončí hyperinflácia. Preto sme najprv zaviedli prechodnú (lotyšský rubeľ)." 9 Podľa vtedajšieho premiéra Ivarsa Godmanisa, v čase zavedenia menovej reformy nebola,,prakticky žiadna politická opozícia k tejto reformy. Existoval široký konsenzus pre stabilitu." 10 Na istý odpor si spomenul vtedajší guvernér centrálnej banky, tiež člen reformnej komisie:,,bol tam odpor zo Sovietskej strany, a tiež niekoľkých podnikov. A samozrejme ekonómov starej sovietskej školy." 11 Títo aktéri však nijako neovplyvnili proces zavedenia reformy. Vlastnú menu lat zaviedli potom Lotyši v roku Vo februári 1994 lotyšská centrálna banka neoficiálne zafixovala výmenný kurz lotyšskej meny na kôš mien Medzinárodného menového fondu nazývaný SDR (Special Draw Rights - vtedajšia ECU tvorila 35% SDR), čím v podstate zaviedla politiku režimu fixovaného výmenného kurzu. Táto menová politika lotyšskej centrálnej banky sa nezmenila až do roku 2005, keď sa výmenný kurz lotyšského latu zafixoval na euro pri kurze 1 EUR = LVL Táto zmena bola vyvolaná predovšetkým zámerom lotyšskej vlády vstúpiť do systému ERM II. a po splnení Maastrichtských kritérií aj do Hospodárskej a menovej únie. Pri viazanom výmennom kurze je dôležité, aby centrálna banka mala dostatočné rezervy v cudzích menách. Lotyšská centrálna banka Latvijas Bankas nefunguje v rovnakom režime menovej rady, ako Estónsko. Môže voľne kupovať a predávať ostatné meny, musí však udržať výmenný kurz latu voči euru v pásme +/- 1 %. Pokiaľ ide o rezervy, zatiaľ čo estónska centrálna banka ich musí mať presne toľko, aby pokryla Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009 Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009 Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009 Rozhovor robený pre multimediálnu expozíciu Lotyšskej banky,,the Money World," prístupný na expozícii v Rige 18. marca 2009 Lotyšské laty boli ako platidlo používané aj v medzivojnovom období v rokoch 1922 až 1940, v čase keď bolo Lotyšsko samostatným štátom

6 množstvo vlastnej meny v obehu, lotyšská centrálna banka ich môže mať aj viac, a vlastnú menu môže kryť aj zlatom. Ku koncu roku 2007 mala Latvijas Bankas rezervy v hodnote 123% latov v obehu. Centrálna banka Lotyšska je formálne nezávislá, na jej činnosť dohliada parlament - Saeima, v súlade so Zákonom o Lotyšskej Banke. Podľa neho je tiež hlavným cieľom banky udržiavať cenovú stabilitu v krajine LITOVSKÁ REPUBLIKA Centrálna banka Litvy bola založená v roku Avšak až do roku 1992 bola krajina v takzvanej rubeľ-zóne, takže banka nemohla viesť prakticky žiadnu menovú politiku. V novembri 1991 bola založená Komisia pre litas, ktorá mala na starosti zavedenie menovej reformy. Rozhodnutie nevystaviť nový litas (názvom meny chcela republika nadviazať na medzivojnový odkaz) viedlo Komisiu, podobne ako v Lotyšsku, zaviesť najprv prechodnú menu,,talonas" v máji 1992, ktorá vydržala do augusta Po tom, čo inflácia klesla z trojmiestnych cifier zaviedla Litva trvalú menu - litas. Niektoré média špekulovali o tom, že neskoré zavedenie litasu bolo spôsobené tým, že centrálna banka objednala tlač nekvalitných bankoviek, ktoré nemali prakticky žiadne ochranné znaky a dali sa ľahko sfalšovať. Vtedajší guvernér Vilius Baldišis bol neskôr aj obvinený z hrubého zanedbania povinností. Zo štúdie 14 vypracovanej Cato inštitútom z roku 1991 vyplýva že voči menovej reforme neexistovala žiadna podstatná politická opozícia, avšak nesúhlas vyjadrilo niekoľko predstaviteľov Sovietskeho zväzu. Zo začiatku uplatňovala Litva režim plávajúceho výmenného kurzu, no ani nie po roku prišlo k ďalšej zmene v menovej politike krajiny. V apríli 1994 bola zavedená,,menová rada" a stanovený fixný kurz litasu k euru v pomere 1 USD : 4 LTL. Menový režim z roku 1994 ostal i napriek rôznym pokusom v podstate nezmenený dodnes, zmenila sa iba referenčná mena Latvijas Republikas likums "Par Latvijas Banku" ZIĥOTĀJS, Nr. 22/23 ( ), anglický preklad dostupný 16. novembra 2008 na Schuler, K., Selgin, G., Sinkey, J.: Replacing the Ruble in Lithuania: Real Change versus Pseudoreform. Cato Policy Analysis No. 163, October 1991, prístupné dňa 2. marca 2009 na

7 Koncom deväťdesiatych rokov sa objavili v Litve úvahy o tom, či nebude pre krajinu výhodnejšie zrušiť menovú radu a prejsť na iný menový režim. Aj kvôli vplyvom ruskej krízy sa však menová rada stala symbolom stability, a preto bol tento režim ponechaný. 15 V roku 2002 došlo k zmene referenčnej meny na euro, a to v pomere 1 EUR : LTL. V júni 2004 sa Litva stala členom ERM II., takzvanej čakárne na euro. 2. VSTUP DO EUROZÓNY 2.1 ESTÓNSKA REPUBLIKA Keďže je republika od roku 2004 členom ERM II., prijať euro mohla už od To bol aj pôvodný zámer vlády pri vstupe do Európskej únie. Podľa slov Raoula Lättemäeho, vedúceho ekonomického oddelenia estónskej centrálnej banky,,,estónsko vždy vyjadrovalo svoju túžbu vstúpiť do eurozóny radšej skôr ako neskôr." 16 V správe centrálnej banky z júna 2008 sa píše:,,zavedenie eura pri prvej príležitosti bolo a zostáva prioritou estónskych ekonomických politík v nasledujúcich rokoch." 17 Na splnenie tohto cieľa sa vláda Estónsko aj začala pripravovať a v máji 2004 chválila prvý konvergenčný program a v decembri 2004 bola vytvorená Národná komisia na koordináciu aktivít pri prechode na euro. Vo februári bolo vytvorených 6 pracovných skupín, ktoré mali zmapovať všetky možné problémy pri prechode na euro. Na ich práci je založený aj prvý, pracovný Národný plán prechodu na euro z augusta Posledne vydaný Národný plán je z novembra V ňom sa konštatuje, že kvôli vysokej neistote s predpoveďou vývoja inflácie vláda upustila od pevne stanoveného termínu pre zavedenie eura. V texte plánu preto namiesto dátumu používa výraz -deň Bogdanovičius, A.: Lithuania.s experience linking National Currency to Euro, Lithuanian Free Market Institute, November 2002, Vilnius, str. 10 Lättemäe, R.: Estonia s preparations for joining the Euro area. Kroon&Economy, No. 3, Tallinn 2005, str. 6 Report on the Adoption of the Euro, Bank of Estonia, June 2008, str. 4

8 Plán prechodu v Estónsku stanovuje hlavné princípy, ako napríklad zavedenie systémom takzvaného veľkého tresku, ako aj rôzne časové obdobia - pre súbežnú cirkuláciu oboch mien, výmenu korún za eurá po -dni, duálne zobrazenie cien. Plán ďalej zvýrazňuje, že vláda bude zaokrúhľovať sumy daní a poplatkov smerov nadol, aby tak išla dobrým príkladom súkromnému sektoru, hoci takúto povinnosť súkromnému sektoru zákon neukladá. Plán sa na vyše 35 stranách detailne venuje prípravám na euro v rôznych oblastiach (právne rámce, podnikateľský sektor, daňový, ochrana spotrebiteľa, atď.) 2.2 LOTYŠSKÁ REPUBLIKA V roku 2006 lotyšská vláda schválila,,lotyšský národný plán prechodu na euro. V ňom bolo uvedených niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré mali zabezpečiť technické detaily prechodu, riadenie verejného dlhu, tvorbu rozpočtu, ochranu spotrebiteľa, a podobne. V Pláne sa vyslovene píše:,,vláda chce zaviesť euro k 1. januáru Bola zriadená komisia, ktorej úlohou bolo vytvoriť stratégiu prijatia, monitorovať jej plnenie a koordinovať kroky jednotlivých aktérov. Komisii predsedal minister financií, ďalej bola zložená z vysokých predstaviteľov ekonomických ministerstiev, centrálnej banky a štatistického úradu. Táto komisia určila niekoľko hlavných problémov (vyhodnotenie zákonodarstva a návrhy zákonov, úpravu štatistického sektora, zabezpečenie mincí a bankoviek, kampaň pre verejnosť, atď.) 18, ktoré majú byť v súvislosti s prijatím eura vyriešené, a na tento účel zriadila päť pracovných skupín. Lotyšská vláda sa rozhodla zaviesť euro spôsobom tzv. Veľkého tresku. V praxi to znamená nahradenie starej meny eurom naraz, zo dňa na deň v hotovostnom aj bezhotovostnom platobnom styku. 19 Tento spôsob prechodu má za cieľ minimalizovať transakčné náklady a urobiť proces prechodu čo najviac efektívnym 20. Lotyšský národný plán tiež uvádza, že v,,záujme zabezpečiť kontinuitu peňažných transakcií, mesiac po zavedení eura bude obdobie, kedy budú platné obidve Lotyšský národný plán prechodu na euro, 2006, str. 6 Tento spôsob je odlišný od zavádzania eura v zakladajúcich štátoch eurozóny, kde bolo medzi používaním eura v hotovostnom a bezhotovostnom platobnom styku prechodné trojročné obdobie. Lotyšský národný plán prechodu na euro, 2006, str.10

9 meny. Venuje sa tiež detailne duálnemu zobrazovaniu cien, výmene valút, a to aj s konkrétnymi dátumami tým spôsobom, že ráta so zavedením jednotnej európskej meny k 1. januáru Určuje tiež spôsob, akým bude upravený právny rámec pre zavedenie eura, a ako sa nová mena dotkne účtovných pravidiel, daňovej oblasti, finančných trhov, atď. Súčasťou Plánu bol aj,,akčný plán pre zavedenie jednotnej európskej meny v Lotyšsku. Akčný plán veľmi detailne popisuje jednotlivé kroky, ktoré treba urobiť pre vstup do eurozóny. V tabuľke prehľadne uvádza, ktorá inštitúcia je zodpovedná za prípravu a implementáciu jednotlivých opatrení, ako aj časový údaj, dokedy by malo byť dané opatrenie vykonané. Všetky sú pritom naplánované tak, aby mohla byť jednotná európska mena zavedená 1. januára Už v priebehu roku 2007, po neúspešnom pokuse Litvy zaviesť euro, bolo jasné, že kvôli vysokej inflácii sa to nepodarí ani v Lotyšsku. Vláda sa preto rozhodla prehodnotiť pôvodný plán. Nezverejnila však nový dátum, kedy by chcela euro zaviesť. Rozhodla, že nový dátum vyhlási najneskôr 24 mesiacov pred očakávaným zavedením. To by malo nastať, ak sa trojročná predpoveď hospodárskeho vývoja priblíži k splneniu Maastrichtských kritérií. Lotyšsko totiž pravidelne od roku 2004 vydáva konvergenčný program na obdobie troch rokov. Predpoveď nasledujúceho vývoja je jeho súčasťou. Podľa Ministerstva financií Lotyšskej republiky je momentálne najbližší možný termín zavedenia eura v období rokov Prekážkou je najmä vysoká inflácia. 2.3 LITOVSKÁ REPUBLIKA Litva patrila od roku 2004 medzi členské krajiny Európskej únie, ktoré chceli zaviesť euro čo najskôr. Ako cieľový dátum bol najskôr stanovený január Pri hodnotení plnenia Maastrichtských kritérií v roku 2006 však vyplynulo, že Litva prekračuje povolenú hodnotu inflácie o necelé percento. Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky konštatovala ďalší nárast cien a Litva preto nebola odporučená na vstup do Eurozóny. 21 Správa o hospodárskom rozvoji Lotyšska, Ministerstvo financií, Jún 2008

10 V Litve sa kvôli tomuto rozhodnutiu zdvihla vlna negatívnych emócií, najmä preto, že pri vypočítavaní referenčnej hodnoty sa medzi tromi krajinami s najnižšou hodnotou inflácie ocitli dve, ktoré samy euro nezaviedli - Švédsko s hodnotou 0,9 % a Poľsko s hodnotou inflácie na úrovni 1,5 %. 22 V apríli 2007 vláda Litvy novelizovala plán pre zavedenie eura. Podobne ako ten z roku 2005 určuje hlavné princípy zavedenia jednotnej európskej meny, orgány ktoré sú zodpovedné za jednotlivé oblasti, ako aj kroky ktoré je potrebné pred zavedením eura vykonať. Plán stanovuje presné časové rámce pre jednotlivé kroky, ako duálne zobrazenie cien, prechodné obdobie v ktorom sa dá platiť oboma menami, ako aj dopad na rôzne oblasti - daňovú, spotrebiteľskú, účtovnícku, atď.. V bode 20 stanovuje Plán aj dátum prechodu na euro - 1. január, bez uvedenia konkrétneho roku. V decembri 2007 schválila vláda v Litve národný konvergenčný program, ktorý ako preferovaný dátum prechodu na euro uvádza rok Ten istý rok sa uvádza aj na vládnych internetových stránkach Litvy PLNENIE MAASTRICHTSKÝCH KRITÉRIÍ Maastrichtské, alebo tiež konvergenčné kritériá boli dohodnuté na začiatku deväťdesiatych rokov. Vychádzajú z článku 121 Zmluvy o Európskej únii. Ich plnenie odráža nominálne približovanie sa hospodárstva kandidátskej krajiny k priemernej úrovni hospodárstva eurozóny. Zároveň je ich naplnenie a udržateľnosť formálnou podmienkou pre vstup do tretej fázy Hospodárskej a menovej únie. 3.1 ESTÓNSKA REPUBLIKA Estónsku sa viacero rokov po sebe darí spĺňať Maastrichtské kritériá, s výnimkou inflácie. Do veľkej miery je to vďaka hospodárskym reformám z deväťdesiatych rokov, a kultúre stability, ako ju definoval Feldmann. Estónsko je Konvergenčná správa ECB, máj 2006, Frankfurt nad Mohanom, str. 13 prístupné dňa 13. decembra 2008 na

11 mnohými označovaná za krajinu v ktorej zákon zakazuje deficit štátneho rozpočtu, respektíve prikazuje aspoň vyrovnaný rozpočet. Aj Feldmann sa odvoláva na článok 116 estónskej ústavy. V jej anglickom preklade 24 sa však píše iba to, že ak poslanci schvália dodatok k vládnemu návrhu rozpočtu, musia uviesť aj materiálne vyčíslenie a zdroj, ktorý tieto výdavky pokryje. Priamy zákaz deficitu som ani v ústave, ani v iných právnych normách nenašiel. Ako však ukazuje tabuľka nižšie, Estónsko v skutočnosti malo v posledných rokoch prebytkový štátny rozpočet. Keďže krajina je viacero rokov členom ERM II. a má výmenný kurz fixovaný na euro, nemá problém ani so splnením jedného z ďalších konvergenčných kritérií - vyrovnaný menový kurz. Ako vyplýva z tabuliek, jediné kritérium, s ktorým má Estónsko problém, je príliš vysoký rast cien. Posledné hodnotenie konvergencie Európskou centrálnou bankou z mája ukázalo, že Estónsko aj v roku 2008 spĺňalo všetky Maastrichtské kritériá, okrem inflácie. Konvergenčná správa uvádza ako hlavné príčiny inflácie nasledujúce faktory: intenzívny nárast HDP nedostatok pracovných síl na trhu práce vývoj cien ropy a potravín zmeny regulovaných cien harmonizácia spotrebných daní (pripisujú jej až 1%) Pokiaľ ide o budúci vývoj, konvergenčná správa predpovedá infláciu na úrovni 4,7 %až 5,1 %. Správa o prijatí eura, ktorú vydala estónska centrálna banka v júni 2008, konštatuje, že inflácia sa nepriblíži k referenčnej hodnote ani v roku Ako hlavné príčiny vysokého rastu cien vidí centrálna banka tiež,,enormný ekonomický rast a externé cenové tlaky" 26 (čiže stúpajúce ceny energií a potravín). V jesennej správe uvádza ešte harmonizáciu spotrebných daní, ktorá prispela k celkovej inflácii 5,3 %. Na druhej strane, správa konštatuje, že,,relatívne vyššia inflácia len ukazuje, že Estónsko dostupná dňa 2. decembra 2008 na Konvergenčná správa ECB, máj 2008 Report on Adoption of the Euro, Eesti Pank, June 2008, str. 7

12 dobieha vyspelejšie ekonomiky." 27 Čo sa týka predpovedí na najbližšie roky, Eesti Pank predpokladala infláciu na roky 2009 a 2010 vo výške 4,5 % a 3 %. K referenčnej hodnote sa má priblížiť koncom roka V jeseni vydala estónska banka pravidelný informačný bulletin Estonian Economy and Monetary Policy. Predpoklady a predpovede vývoja na ďalšie roky, ktoré sú v ňom uvedené, už rátajú s dopadmi finančnej krízy. Správa ráta so schodkom štátneho rozpočtu na najbližšie štyri roky, ako aj s poklesom inflácie. Na rok 2010 predpokladajú úroveň inflácie 2,8 % a teda priblíženie sa k referenčnej hodnote. Predpoveď estónskej inflácie vypracovaná Európskou komisiou z novembra 2008 na rok 2010 je 3,3%. 28 INFLÁCIA Referenčná hodnota 2,4 2,6 3,0 3,2 Estónsko 3,6 1,4 3,0 4,1 4,4 6,7 VEREJNÝ DLH Referenčná hodnota 60% 60% 60% 60% 60% 60% Estónsko 5,6 5,5 5,1 4,5 4,2 3,4 SCHODOK ROZPOČTU Referenčná hodnota ,0-3,0-3,0-3,0-3,0-3,0 Estónsko 0,4 1,8 1,6 1,8 3,4 2,8 ÚROKOVÉ MIERY Referenčná hodnota ,4 5,9 6,4 6,5 Estónsko 8,4 5,3 4,4 4,2 5,0 6, tamtiež, str prístupná dňa 16. novembra 2008

13 3.2 LOTYŠSKÁ REPUBLIKA V tabuľkách uvedených nižšie 29 je prehľad vybraných kritérií s referenčnou hodnotou a hodnotou, ktorú dosiahlo Lotyšsko v niekoľkých uplynulých rokoch. Z nich jednoznačne vyplýva, že Lotyšsko už viacero rokov dokáže plniť konvergenčné kritéria bez problémov. Najmä pokiaľ ide o výšku verejného dlhu a schodok štátneho rozpočtu, dá sa konanie vlády Lotyšska označiť za veľmi zodpovedné. Hoci bol na rok 2009 plánovaný prebytkový rozpočet, vláda Lotyšska aj pod tlakom svetovej finančnej krízy zmenila návrh, za ktorý 31. novembra 2008 hlasovalo 53 poslancov a ktorý predpokladá deficit na úrovni 1,5%. Keďže Lotyšsko naviazalo svoju menu na euro už v roku 2005, je zrejmé, že aj piate konvergenčné kritérium, ktoré nižšie neuvádzam, Lotyšsko už viacero rokov po sebe spĺňa. Veľkým problémom Lotyšska je inflácia. Podľa správy,,hospodársky vývoj ministerstva financií z júna 2008 je determinovaná niekoľkými, navzájom sa ovplyvňujúcimi faktormi, vrátane štruktúrnych zmien súvisiacich s členstvom v Európskej únii. Infláciu podľa ministerstva ťahajú najmä rast cien energií, zmeny v cenách v regulovaných odvetviach a najmä vysoký dopyt. Pre druhú polovicu roka 2008 predpokladalo ministerstvo nárast cien zemného plynu o 65% (medziročne Október ) a následne tepla o 30%. A kvôli týmto vplyvom je odhadovaná priemerná ročná inflácia na úrovni 16,7%. Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky z mája 2008 uvádza nasledovné príčiny inflácie v Lotyšsku 30 : veľmi výrazný rast reálneho HDP s objavujúcimi sa signálmi prehriatia a značnej nerovnováhy počas posledných troch rokov rastúci nedostatok pracovnej sily mal za následok prudký nárast miezd a jednotkových nákladov práce zvýšenie dovozných cien spôsobené oslabením kurzu latsu voči euru Zdroj: Eurostat, European central bank, Latvijas republikas Ekonomikas ministrija Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky z mája 2008, str. 41

14 úpravy regulovaných cien jednorazové faktory súvisiace so vstupom do EÚ výrazné zvýšenie miezd globálne zvyšovanie cien energií a potravín Okrem splnenia Maastrichtských kritérií je pre vstup do eurzóny potrebné upraviť ešte právne predpisy. Podľa Európskej centrálnej banky tie,,nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky a právnu integráciu do Eurosystému. 31 V šiestej kapitole Správy vytýka Zákonu o lotyšskej banke viacero nedostatkov, najmä v oblasti funkčnej a personálnej nezávislosti, ale aj pri plnení úloh či medzinárodnej spolupráci. Zo správy lotyšského ministerstva financií 32 vyplýva, že najväčším problémom pre udržateľnosť zdravých verejných financií z dlhodobého hľadiska je demografická zmena a s tým súvisiaci nárast výdavkov štátu v sociálnej oblasti. Podľa prognóz Eurostatu, na ktoré sa správa odvoláva, sa počet ľudí v produktívnom veku má do roku 2050 znížiť o 35%, naopak počet ľudí v dôchodkovom veku narastie o 25%. Aby Lotyšsko zabránilo finančným problémom s dôchodkovým systémom, už v roku 1996 začalo reformovať celý penzijný systém a postupne zaviedlo trojpilierový model. Konvergenčná správa konštatuje: Súčasné očakávané náklady zavedenia reformy penzijného systému sú vyvážené dlhodobými ziskami, ktoré umožnia zamestnaným vysporiadať sa s rastúcim demografickým bremenom INFLÁCIA Referenčná hodnota 2,4 2,6 3,0 3,2 Lotyšsko 2,0 2,9 6,2 6,9 6,6 10, Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky z mája 2008, str. 43 Convergence programme of the republic of Latvia , Riga, November 2007 Tamtiež, str. 43

15 VEREJNÝ DLH Referenčná hodnota 60% 60% 60% 60% 60% 60% Lotyšsko 13,5 14,6 14,9 12,4 10,7 9,7 SCHODOK ROZPOČTU Referenčná hodnota ,0-3,0-3,0-3,0-3,0-3,0 Lotyšsko -2,3-1,6-1,0-0,4-0,2 0,0 ÚROKOVÉ MIERY Referenčná hodnota ,4 5,9 6,4 6,5 Lotyšsko 5,4 4,9 4,9 3,9 4,1 5,3 3.3 LITOVSKÁ REPUBLIKA Litva mala po vyhlásení nezávislostí približne rovnakú štartovaciu čiaru ako zvyšné dve pobaltské krajiny, pokiaľ ide o stav verejných financií. Preto krajina dlhodobo nemá problém so splnením tých konvergenčných kritérií, ktoré súvisia so zadlžovaním štátu. Ako vyplýva z tabuliek uvedených nižšie, verejný dlh krajiny sa viacero rokov udržuje na úrovni okolo 20 % HDP, čo je výrazne menej než stanovujú Maastrichtské kritériá. Ani udržiavanie deficitu štátneho rozpočtu pod tri percenta nerobilo v uplynulých rokoch problém litovskej vláde. Keďže Litva má kurz svojej meny pevne fixovaný na euro, podmienka stabilného výmenného kurzu voči euru je tiež automaticky splnená. Problémom Litvy je však, podobne ako pri Lotyšsku a Estónsku, rast cien. Neudržateľnosť inflácie sa stala hlavnou prekážkou prijatiu eura k 1. januáru 2007 a Európska centrálna banka, ktorá vysokú infláciu Litve v máji 2006 predpovedala, sa nemýlila. Rast spotrebiteľských cien za rok 2007 bol 5,8 %, čo je vyššie než referenčná

16 hodnota pre dané obdobie. Podľa údajov litovskej centrálnej banky vzrástol harmonizovaný index spotrebiteľských cien od decembra 2007 do novembra 2008 o 8,6 %. 34 Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky pripisuje vysokú infláciu v Litve najmä týmto faktorom: veľmi výrazný reálny rast HDP zvyšovanie cien spracovaných potravín, služieb a energií Správa tiež upozorňuje na fakt, že Litvu čaká ešte harmonizácia spotrebných daní z pohonných hmôt, alkoholu a tabaku s požiadavkami EÚ, a teda vzniká predpoklad pre vysokú infláciu aj v najbližšom období. Centrálna banka Litvy v predpovedi vydanej v októri 2008 predpovedá infláciu pre rok 2009 na úrovni 6,9 %. V porovnaní so súčasnosťou by síce išlo o klesajúci trend, avšak stále približne dvojnásobok referenčných hodnôt Maastrichtských kritérií z uplynulých rokov. O niečo skeptickejšia je predpoveď Európskej komisie z novembra Tá predpovedá Litve infláciu pre rok 2009 v hodnote 7,1 %. INFLÁCIA Referenčná hodnota ,4 2,6 3,0 3,2 Litva 0,3-1,1 1,2 2,7 3,8 5,8 VEREJNÝ DLH Referenčná hodnota 60% 60% 60% 60% 60% 60% Litva 22,4 21,2 19,4 18,6 18,2 17,3 SCHODOK ROZPOČTU Referenčná hodnota ,0-3,0-3,0-3,0-3,0-3,0 Litva -0,2-1,3-1,5-0,5-0,5-1,2 34 prístupné dňa 13. decembra 2008 na

17 ÚROKOVÉ MIERY Referenčná hodnota ,4 5,9 6,4 6,5 Litva 6,1 5,3 4,5 3,7 4,1 4,6 4. KOMPATIBILITA MAASTRICHTSKÝCH KRITÉRIÍ Mnoho ekonómov 35 sa vo svojich výskumoch zaoberali tým, ako sú nastavené Maastrichtské kritériá a jedno z ich tvrdení je, že ak štát sústredí svoju menovú politiku na výmenný kurz a jeho stabilitu, nemá účinné nástroje, ako bojovať s infláciou. Obzvlášť je tento jav dôležitý pri pobaltských krajinách, keďže všetky tri majú kurz svojej meny pevne naviazaný na euro. John Lewis tvrdí, že krajiny ako Estónsko, Lotyšsko a Litva, pokiaľ ide o infláciu, sa môžu spoliehať len na šťastie. 36 Argumentuje nasledovne:... konvergencia s Eurozónou znamená, že cenová hladina v krajinách strednej a východnej Európy sa bude zvyšovať v pomere k Eurozóne v priebehu času. To znamená, že na kúpu rovnakého množstva spotrebných tovarov bude treba viac eur. A toto zvyšovanie cien vyjadrené v eurách bude vyššie v krajinách SVE ako v Eurozóne. Pre krajiny, ktoré naviazali svoju menu na euro, je táto inflácia vyjadrená v eurách rovná inflácii v domácej mene. 37 Keďže pobaltské krajiny sa nemôžu s dobiehaním (cenovo, ale aj produktivitou práce) eurozóny vysporiadať pomocou zhodnocovania vlastnej meny tak, ako napríklad Slovensko či Česko, je podľa viacerých ekonómov normálne, že tieto krajiny (ale aj napríklad Bulharsko) majú pravidelne vyššiu infláciu ako krajiny eurozóny. Autor urobil praktický test 12 krajín eurozóny a 4 kandidátskych, ktoré mali režim fixných výmenných kurzov a jeho teória sa potvrdila Lewisova analýza ukazuje, že konvergencia má ďalekosiahly a dlhotrvajúci efekt na infláciu. Pre Estónsko Lewis, Eijffinger, Buitter, Feldmann a iní; viď zoznam literatúry a ďalšie poznámky John Lewis: Meeting the Maastricht Criteria for Exchange Rates and Inflation during a Period of Nominal Convergence. Economy & Kroon 3/2007, Tallinn, Estonia, 2007, str. 9 tamtiež, str. 8

18 Lewisov model vyrátal, že bude spĺňať inflačné kritérium v roku Podľa Lewisa okrem cenovej konvergencie vstupujú do hry ešte aj ekonomické šoky špecifické pre konkrétnu krajinu, keďže jednotnú menovú politiku vykonáva pre všetkých členov eurozóny jedna centrálna banka. Autor píše: Pobaltské krajiny spĺňajú kritérium stabilného výmenného kurzu, ale pokiaľ ide o infláciu, musia jednoducho dúfať, že klesne pod referenčnú hodnotu. 38 Podobným spôsobom, hoci s väčším dôrazom na konvergenciu produktivity práce, argumentuje tiež Sylvester Eijffinger. 39 Vo svojom článku okrem iného uvádza, že rozdiel v inflácii v hodnote 3,8 % medzi členskými a kandidátskymi krajinami eurozóny je prirodzený vzhľadom na dobiehanie prvej skupiny druhou. Na skutočnosť, že nastavenie najmä inflačného kritéria nie je celkom aktuálne vzhľadom na postavenie post-komunistických krajín, poukázalo aj Estónsko. V decembri 2008 vyzvalo na zmenu metódy, ktorou sa vypočítava referenčná hodnota VÝVOJ HOSPODÁRSTVA, REÁLNA KONVERGENCIA A PROGNÓZA NA NAJBLIŽŠIE ROKY Europeizácia bola hlavným motorom reforiem podľa Dysona. Feldmann k tomu dodáva, že netreba zabúdať na neustále porovnávanie sa a zdravú rivalitu medzi tromi pobaltskými krajinami. Odmietnutie Lotyšska a Litvy, keď iba Estónsko dostalo pozvánku na rokovania v rámci tzv. Luxemburskej skupiny, pôsobilo ako takzvaný,,budíček." tamtiež str. 11 Eijffinger, Sylvester C. W.: The new EU member states: trading off exchange rate stability and price stability. Briefing Paper for the Monetary Dialogue of September 2005 by the Committee on Economic and Monetary Affairs of the European Parliament with the President of the European Central Bank. November 2005 správu vydala TASR 12. decembra 2008, prístupná toho dňa na Feldmann, M.: Baltic States: When stability culture is not enough. IN: Dyson, K.: The Euro at 10. Europeanization, Power and Convergence. Oxford University Press, New York, str.247

19 5.1 ESTÓNSKA REPUBLIKA Estónsko bolo od roku 2000 jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín. Rast HDP v danom období každoročne dosahoval v priemere približne 9 %. Rast reálnych miezd dosahoval v rokoch 2006 a 2007 hodnoty cez 11 % a nezamestnanosť klesla na 4,7 % (rok 2007). Pohľad na štatistiky však ukazuje, že už koncom roka 2007 prišlo spomalenie rastu, Estónsko sa však stále držalo medzi najrýchlejšie sa vyvýjajúcimi krajinami Európy. Vzhľadom na to, že Estónsko je malá krajina s veľmi otvoreným hospodárstvom a fixným výmenným kurzom estónskej koruny k euru, finančná kríza má na Estónsko veľmi nepriaznivé dopady. Podľa dostupných údajov odhaduje estónska centrálna banka pokles HDP za rok 2008 o 3,7 %, prognóza na rok 2009 je -5,1%. Podľa Eesti Pank je hlavnou príčinou klesajúci dopyt zo strany najväčších obchodných partnerov Estónska. Nezamestnanosť by sa tak mohla do roku 2010 zvýšiť na 8,3 %. PROGNÓZA EK Rast HDP -1,3-1,2 2,0 Inflácia 10,6 4,9 3,3 Nezamestnanosť 5 6,7 7,7 Prognóza hospodárskeho vývoja Estónska podľa Európskej komisie je rovnako negatívna. V tabuľke nižšie uvádzam tri makroekonomické ukazovatele. Zhoduje sa s predpoveďami centrálnej banky Estónska v náraste nezamestnanosti a poklese HDP, hoci odhady v percentách sa nezhodujú. Ivari Padar, súčasný minister financií Estónska sa koncom novembra vyjadril 42, že krajina bude pripravená na prijatie eura v roku Zároveň priznal, že vstup do eurozóny sa v danom roku,,jednoducho neuskutoční". Aj kvôli finančnej kríze vláda v Estónsku predpokladá, že rozpočty najbližších rokov budú mať nejaký deficit. Ivari Padar upozornil:,,musíme dohliadať 42 správa z , prístupná v daný deň na stránkach ministerstva financií Estónska,

20 na rozpočtový deficit, aby zostal v povolených hraniciach." 43 Z uvedeného vyplýva, že s výnimkou inflácie Estónsko nebude mať problém s plnením zvyšných Maastrichtských kritérií. 5.2 LOTYŠSKÁ REPUBLIKA Hospodárstvo Lotyšska zaznamenalo za roky 2005 až 2007 vysoký rast, v priemere 11 percent HDP. Podľa správy ministerstva financií sa na raste podieľali najviac domáca spotreba a investície. Export zohral iba malú úlohu. Rast sa začal spomaľovať už v druhej polovici roku 2007 a v v prvej štvrtine 2008 dosahoval hodnotu iba 3,3 percenta. Hlavnou príčinou poklesu rastu je podľa ministerstva financií rapídny pokles spotreby, spôsobený najmä zvýšenou ostražitosťou bánk pri poskytovaní úverov. Spomedzi externých faktorov správa spomína najmä nestabilitu na amerických finančných trhoch a vysoké ceny ropy a potravín. Lotyšsko by v blízkej budúcnosti nemalo mať problém s plnením štyroch z piatich konvergenčných kritérií. Internetový portál Eubusiness.com citoval v roku 2007 lotyšského premiéra Kalvitisa, ktorý sa vyjadril v tom duchu, že jedinou prekážkou krajiny pre zavedenie eura je vysoká inflácia. Ale kvôli tejto prekážke krajina určite nezavedie jednotnú európsku menu do roku 2012, pravdepodobne ani V auguste 2008 informovali The Baltic Times o správe agentúry Fitch. Tá predpokladá, že kvôli vysokej inflácii nebude Lotyšská republika môcť zaviesť euro do roku Rovnako aj správa ECB očakáva vysokú infláciu aj v nasledujúcom období, uvádza aj ďalšie príčiny pre vysoký rast cien: výrazné zvyšovanie cien plynu a elektrickej energie zvyšovanie spotrebných daní v dôsledku harmonizácie s EÚ, najmä spotrebnej dane z tabaku tamtiež Prístupné dňa 1. novembra 2008 na Prístupné dňa 20. augusta 2008 na

21 Hoci je boj s infláciou prioritou každej lotyšskej vlády a tiež centrálnej banky, z vyššie uvedeného sa dá usudzovať, že vstup do tretej fázy Hospodárskej a menovej únie sa neuskutoční v krátkodobom časovom horizonte. Začiatkom novembra 2008 vydala Európska komisia prognózu hospodárskeho vývoja s ohľadom na svetovú finančnú krízu. V nasledujúcej tabuľke je prehľad vybraných indikátorov, ako ich predpovedá Európska komisia. PROGNÓZA EK Rast HDP -0,8-2,7 1 Inflácia 15,7 8,2 4,7 Nezamestnanosť 6,5 9,2 9,6 Hoci ide len o prognózu a nie presné čísla, je viac- menej jasné, že Lotyšsko nebude ani v najbližších troch rokoch spĺňať inflačné kritérium pre vstup do eurozóny. Navyše z prognózy Komisie vyplýva, že Lotyšsko upadne do recesie a malé pobaltské ekonomiky budú najviac postihnuté krízou zo všetkých krajín Európskej únie. 5.3 LITOVSKÁ REPUBLIKA Hoci sa reálny rast HDP v Litve nešplhal do takých výšok ako v Lotyšsku, aj Litva bola pomerne rýchlo rastúca a rozvíjajúca sa krajina. Rast HDP za rok 2007 predstavoval 8,8 % a podľa výročnej správy centrálnej banky boli jeho hlavnými motormi investície a domáca spotreba. Litva v posledných troch rokoch vykazovala aj nezamestnanosť na pomerne nízkej úrovni, za rok 2007 bola miera nezamestnanosti podľa Eurostatu 4,3 percenta. Hoci faktom ostáva, že veľa ľudí z Litvy odchádza za prácou do zahraničia a to pomáha znižovať mieru nezamestnanosti. Na tento fakt upozorňuje aj konvergenčná správa ECB z mája Centrálna banka vo svojej ekonomickej prognóze na roky uvádza, že nezamestnanosť v prvom polroku 2008 stúpla iba mierne, ale výrazný je úbytok voľných pracovných miest.

22 Prognóza centrálnej banky tiež predpovedá rast HDP pre roky 2009 a 2010 na úrovni 4,2 % a 1,2 %. Nižšie uvádzam krátku tabuľku s prognózou Európskej komisie s ohľadom na finančnú krízu - vybrané ukazovatele. PROGNÓZA EK Rast HDP 3,8 0,0-1,1 Inflácia 11,9 7,1 7,5 Nezamestnanosť 4,9 7,1 8,4 6. ŠPECIFIKÁ POBALTSKÝCH ŠTÁTOV V SÚVISLOSTI S HMÚ Viacero akademikov, politikov i novinárov sa v čase pred a tesne po vstupe do Európskej únie zhodovali na tom, že pobaltské krajiny budú medzi prvými, ktoré príjmu euro. Samotné vlády a centrálne banky pripravili stratégie prijatia tak, aby mohli prijať euro čo najskôr. Magnus Feldmann vysvetľuje tento fakt tým, že štáty už od deväťdesiatych rokov nerobili vlastnú aktívnu menovú politiku, aj preto je skorý vstup technicky jednoduchý. Podľa neho skorý vstup Estónska, Lotyšska a Litvy do eurozóny je bezproblémový, lebo znamená kontinuitu domácich makroekonomických politík spred vstupu do EÚ. 46 Magnus Feldmann v súvisloti s pobaltskými krajinami zavádza pojem kultúra stability a tvrdí, že najmä v Estónsku a Lotyšsku existuje pomerne silný konsenzus elít na makroekonomických politikách, ktoré majú hospodársku stabilitu zabezpečiť. Ďalším z faktorov podľa neho bola skutočnosť, že pobaltské krajiny mali slabú inštitucionálnu kapacitu po zavedení vlastnej meny, čo prispelo k režimu menovej rady, a to bolo zárukou stability, dôveryhodnosti meny, dlhodobej vyrovnanosti rozpočtov, atď. 47 V závere kapitoly Feldmann upozorňuje na to, že netreba podceňovať Feldmann, M.: The Baltic States: Pacesetting on EMU Accession and the Consolidation of Domestic Stability Culture. IN: Dyson, K.H.F.: Enlarging the Euro Area: External Empowerment and Domestic Transformation in East Central Europe. Oxford University Press, 2006 str Výnimkou bola do istej miery Litva, kde boli tlaky na uvoľnenejšiu fiškálnu politiku, niektoré rozpočty prekročili deficit 4%. Dôvodom je podľa Feldmanna slabší konsenzus stability, vyplývajúci

23 ani súťaživosť a vôľu predbehnúť ostatné nové členské štáty. Táto zdravá rivalita a vzájomné porovnávanie sa je charakteristické obzvlášť pre pobaltské krajiny. Podľa Dysona 48 je vstup Estónska, Lotyšska a Litvy do eurozóny len ďalším krokom v procese europeizácie. Dyson ako významný vplyv na skoré prijatie eura uvádza historické skúsenosti a historickú pamäť pobaltských krajín. Prípravy na euro sa robia v tieni Ruska a sú súčasťou nielen menovej, ale aj bezpečnostnej politiky týchto troch krajín. Dyson identifikoval štyri faktory, ktoré podľa neho ovplyvňujú rýchlosť prijatia eura, z toho sú dva práve dva vyššie spomenuté. 48 z rozdielného straníckeho systému v Litve (väčšie delenie na pravicu a ľavicu, korení to zo zloženia obyvateľstva a menšinovej politiky). Po roku 2000 však nastal návrat litovskej menovej a fiškálnej disciplíny, spôsobila to europeizácia, preberanie právnych noriem pred vstupom krajiny do EÚ a najmä tlak ECB a Komisie. Dyson, K.H.F.: Euro Area Entry in East-Central Europe: Paradoxical Europeanisation and Clustered Convergence. West European Politics, Vol. 30, No. 3,, Máj 2007, str

24 7. ZÁVER Všetky tri pobaltské krajiny boli pred rokom 1989 súčasťou Sovietskeho zväzu. Okrem iného to malo za následok fakt, že riadenie a financovanie troch vybraných oblastí bolo plne v rukách štátu. Po vyhlásení nezávislosti nasledovala premena nielen režimu ale aj hospodárstva. S tým súviselo postupné pripúšťanie trhových prvkov do jednotlivých oblastí verejného života. Tento proces je napokon charakteristický pre väčšinu postkomunistických štátov. Pobaltské krajiny sú špecifické v tom, že politika bola počas okupácie riadená z centra zväzu, a po rozpade Sovietskeho zväzu nemali elity v týchto štátoch toľko skúseností s riadením štátu ako napríklad v Maďarsku či Československu. Analýza dostupných dokumentov a správ ukázala, že v oblasti menovej politiky reformu na začiatku deväťdesiatych rokov uskutočnili domáci odborníci za výraznej pomoci medzinárodných inštitúcií, navyše pod tlakom silnej krízy - hyperinflácie a menovej nestability. V Lotyšsku a Litve bola celá reforma zverená do rúk pomerne úzkeho okruhu odborníkov a až neskôr boli zmeny potvrdené štandardnými legislatívnymi krokmi. V roku 1998 to bola ďalšia hospodárska a menová kríza, s pôvodom v Rusku, ktorá v Litve výrane prispela k udržaniu zavedenej reformy a zastavila debaty o jej zrušení. Vzhľadom na pomernú úspešnosť menovej politiky v deväťdesiatych rokoch si Estónsko, Litva a Lotyšsko už pred vstupom do Európskej únie želali čo najskoršie prijatie eura. Ani jedna z pobaltských krajín nemala v čase pred vstupom do EÚ vlastnú aktívnu menovú politiku a začlenenie sa do eurozóny je pre tieto krajiny, aj vzhľadom na charakter ich hospodárstva a štruktúru obchodu len logickým pokračovaním vývoja. Avšak kvôli ďalšej spoločnej črte, problému s jediným Maastrichtským kritériom, infláciou, sa tak doteraz nestalo.