Region v rozvoji společnosti 2011

Transcription

1

2 MENDELOVA UNIVERZITA V BRN FAKULTA REGIONÁLNÍHO ROZVOJE A MEZINÁRODNÍCH STUDIÍ Sborník p ísp vk z mezinárodní v decké konference Region v rozvoji společnosti 2011 Pod záštitou d kanky FRRMS prof. Ing. Ivy Živ lové, CSc. 13. íjna 2011 Vydavatel: Mendelova univerzita v Brn, Zem d lská 1, Brno

3 Vydavatel: Mendelova univerzita v Brn, Zem d lská 1, Brno ISBN:

4 Obsah OPONOVANÉ P ÍSP VKY ZVÝŠENÍ DPH U POTRAVIN V ŠIRŠÍCH EKONOMICKÝCH SOUVISLOSTECH / V ra Bečvá ová, Karel Vinohradský, Pavel Syrovátka... 5 NOVÉ TRENDY VE VÝUCE JAZYK / Jitka Brešová, Vlasta Nepivodová VZDELANIE AKO EFEKTÍVNY NÁSTROJ ZNIŽOVANIA NEZAMESTNANOSTI V PERIFÉRNYCH REGIÓNOCH SLOVINSKA / Slavomír Bucher, René Matlovič KOMODITNÍ BURZOVNICTVÍ VE ST EDOEVROPSKÉM REGIONU: P ÍKLAD ČESKÉ REPUBLIKY A SPOLKOVÉ REPUBLIKY N MECKO / Barbora Dudová STATISTICKÁ ANALÝZA MIGRACE V KRAJÍCH ČESKÉ REPUBLIKY / Jaroslav Dufek, Bohumil Mina ík PRAKTICKÉ UVEDENÍ PROJEKTU PARTNERSTVÍ PRO MÍSTNÍ ROZVOJ / Miroslav Foret ROZVOJ REGION, LIDSKÝ KAPITÁL A KOHEZNÍ POLITIKA: ZAOST ENO NA JIHOMORAVSKÝ A ZLÍNSKÝ KRAJ / Old ich Hájek POSOUZENÍ SOCIÁLNÍHO A HOSPODÁ SKÉHO ROZVOJE VYBRANÝCH REGION / Jaroslav Homolka, Ond ej Schober VZD LANOSTNÍ STRUKTURA OBYVATEL ČR A JEJÍ VLIV NA DEMOGRAFICKÉ CHOVÁNÍ / Dana Hübelová, Svatopluk Novák VÝVOJ KVALITY ŽIVOTA VE VYBRANÝCH MIKROREGIONECH / Jaroslav Jánský, Petra Létalová POSOUZENÍ DISPARIT V REGIONECH ČESKÉ REPUBLIKY / Jaroslav Jánský, Kristina Somerlíková VLIV P ÍRODNÍCH PODMÍNEK NA KVALITU ŽIVOTA VE VYBRANÝCH MIKROREGIONECH / Alois Ju ica, Jaroslav Jánský MEZIKRAJSKÉ SROVNÁNÍ VYBRANÝCH UKAZATEL TRHU PRÁCE VENKOVSKÉHO PROSTORU ČR / Bohumil Kába EKOLOGICKÉ ZEM D LSTVÍ A AGROTURISTIKA: STABILIZACE ZEM D LSTVÍ A VENKOVA V ČESKU? / Ond ej Konečný MOTIVAČNÍ FAKTORY PODNIKÁNÍ NA VENKOV / Jana Krbová HODNOCENÍ REGIONÁLNÍHO VÝZNAMU ČESKÉHO LESNÍHO HOSPODÁ STVÍ / Václav Kupčák ÚROVE A DIFERENCIÁCIA PRÍJMOV A ICH VÝZNAM V SOCIÁLNO-EKONOMICKOM ROZVOJI KRAJINY A REGIÓNOV / Erika apinová FINANCOVÁNÍ MÍSTNÍCH AKČNÍCH SKUPIN A JEJICH EXISTENCE PO ROCE 2013 NA KONKRÉTNÍM P ÍPAD MAS NAD ORLICÍ / Kate ina Loučková VÝZKUM EFEKTIVNOSTI FUNGOVÁNÍ VE EJNÉ SPRÁVY / Libuše M rtlová EKONOMICKÝ P ÍSTUP K HODNOCENÍ P ÍNOS MALÝCH VENKOVSKÝCH ŠKOLA PRO UDRŽITELNÝ ROZVOJ VENKOVA / Simona Miškolci PR ZKUM NABÍDKY SLUŽEB CESTOVNÍHO RUCHU PRO CIZINCE V REGIONU BRNA / Tá a Pacasová, Jakub Trojan, Alena Klapalová ANALÝZA DISPARIT DEMOGRAFICKÉHO VÝVOJE VE VYBRANÝCH MIKROREGIONECH / Milan Palát AKO OVPLYVNILA REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY V SR MIESTNU SAMOSPRÁVU? (PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA) / Viera Pacunová REFLEXE VZD LÁVÁNÍ PRVNÍCH ABSOLVENT FRRMS / Helena Pavlíčková, Zde ka Vykoukalová

5 VLIV OPERAČNÍHO PROGRAMU VÝZKUM A VÝVOJ PRO INOVACE NA ROZVOJ REGIONU SOUDRŽNOSTI JIHOVÝCHOD / Romana Pikulová REGION, REGIONÁLNÍ DISPARITY A KOHEZNÍ POLITIKA: ZAOSTÁVAJÍCÍ OBLASTI A PROSTOROVÝ VZOR FINANČNÍ ALOKACE ROP NA ÚZEMÍ JIHOMORAVSKÉHO A ZLÍNSKÉHO KRAJE / Nataša Pomazalová, Ji í Novosák REGIONÁLNE ASPEKTY PESTOVANIA OVOCIA NA SLOVENSKU / Viktor Porhajaš, ubomír Gurčík EFEKTIVNOST INVESTIC OBCÍ DO TVRDÉ INFRASTRUKTURY / Radka Redlichová, Gabriela Chmelíková REGIONÁLNÍ SPECIFIKA CHOVÁNÍ NADNÁRODNÍCH OBCHODNÍCH ET ZC NA OLIGOPOLNÍCH TRZÍCH POTRAVIN / Lucie Severová VYMEZENÍ ZÓN REKREAČNÍCH LES SÍDELNÍCH AGLOMERACÍ NA ZÁKLAD FUNKČNÍCH SCHOPNOSTÍ LESNÍCH POROST / Ji í Schneider, Ilja Vyskot, Alice Kozumplíková, Barbora Zámorská P ÍJMY DOMÁCNOSTÍ PODLE DRUHU ZAM STNÁNÍ / František St eleček, Radek Zden k ANALÝZA ZM N V HODNOCENÍ ŽIVOTNÍCH PODMÍNEK OBYVATELSTVA V KRAJÍCH ČR V OBDOBÍ LET / Libuše Svatošová INTENZITA ZEM D LSKÉ VÝROBY A RENTABILITA HOSPODÁ SKÉ ČINNOSTI PODNIK NUTS II JIHOVÝCHOD / Eliška Svobodová, Karel Vinohradský REGIONÁLNÍ POTRAVINA PLZE SKÉHO KRAJE / Ivo Šašek, Radana Šašková, Markéta Janotová VZTAH NEZAM STNANOSTI A MEZD NA REGIONÁLNÍ ÚROVNI V OBDOBÍ STABILNÍHO HOSPODÁ SKÉHO R STU / Michal Šulc, Jana Bor vková, Roman Fiala M NÍCÍ SE PODMÍNKY EVROPSKÝCH VÝROBC VEP OVÉHO MASA, JAKO VÝZNAMNÝ FAKTOR OVLIV UJÍCÍ FORMOVÁNÍ SV TOVÉHO TRHU VEP OVÉHO MASA / Vojt ch Tamáš STRATEGIE ROZVOJE KRAJE VYSOČINA / So a Váleková INOVÁCIE AKO NÁSTROJ NA RIEŠENIE REGIONÁLNYCH DISPARIT VO VIDIECKOM PRIESTORE / Anna Zaušková, Marína Spirová, Jana Domová, Petra Stejskalová VPLYV INOVATÍVNOSTI MSP NA ICH KONKURENCIESCHOPNOS A EKONOMICKÝ ROZVOJ REGIÓNOV / Anna Zaušková, Marína Spirová, Jana Domová, Petra Stejskalová POPULAČNÍ EKOLOGIE ORGANIZACÍ STRATEGICKÝCH SKUPIN PIVOVARNICTVÍ V ČESKÉ REPUBLICE: ZÁKLADNÍ VÝCHODISKA / Ivo Zdráhal POZICE KRAJE VYSOČINA V ČESKÉ REPUBLICE Z HLEDISKA MÍRY NEZAM STNANOSTI / Martina Zemanová PROSTOROVÁ ANALÝZA JEV V REGIONU / Václav Ždímal, Kristina Somerlíková ÚLOHA VZD LÁVÁNÍ V REGIONÁLNÍM ROZVOJI / Iva Živ lová PREZENTACE Z PLENÁRNÍHO ZASEDÁNÍ POZNÁMKY K NOVELE RUD / Zden k Dufek VÝZNAM SPOLUPRÁCE OBCÍ PRO ROZVOJ REGIONU PODLUŽÍ / Jaroslav Kreml, Josef Smetana ÚLOHA MÍSTNÍCH SAMOSPRÁV V ROZVOJI MIKROREGIONU B LEČ / Václav Petrus MÍSTNÍ AKČNÍ SKUPINA DOLNÍ MORAVA OBČANSKÉ SDRUŽENÍ / Josef Smetana AKTUÁLNÍ ZPRÁVA O ČINNOSTI PGRLF K / Vladimír Suchý DOPLNĚNÉ PŘÍSPĚVKY Z ROKU 2010 CESTOVNÝ RUCH - ZRKADLO SLOVENSKA / Miroslav Kohuťár, Michal Fabuš...409

6 Vzdelanie ako efektívny nástroj znižovania nezamestnanosti v periférnych regiónoch Slovinska Education as an effective tool to reduce unemployment in peripheral regions of Slovenia Slavomír Bucher, René Matlovič Abstrakt: Cie om článku je analyzova štruktúru uchádzačov o zamestnanie pod a dosiahnutého vzdelania v jednotlivých regiónoch NUTS 3 Slovinska na úrovní obcí. Vzájomná korelácia medzi nezamestnanos ou a vzdelanostnou štruktúrou obyvate stva napomôže definova zaostávajúce regióny v Slovinsku. Hospodársky rast v 21. storočí sa nezaobíde bez investícií do udského kapitálu, ktorý tvorí základ znalostnej ekonomiky štátu a predstavuje akcelerátor trvalo udržate ného rozvoja regiónu. K účové slová: Slovinsko, vzdelanostná štruktúra, miera nezamestnanosti pod a dosiahnutého stup a vzdelania, vývoj nezamestnanosti Abstract: The paper begins with an overview of the unemployment rate in Slovenia and focused on education status of unemployment and regional characteristics of the unemployment rates. The analysis of the education status of unemployment spells is based on the data obtained from the Employment Office of the Republic of Slovenia. Our attention will be focused to trends of unemployment and classification of the municipalities in Slovenia by the education status of unemployment. Key words: structure of unemployment, Slovenia, education status of unemployment, scholarship level Úvod Nezamestnanos patrí medzi významné indikátory kvality života regiónu. Sledovanie závislosti medzi nezamestnanos ou a dosiahnutým vzdelaním nám napomôže identifikova regióny, ktoré v aka kvalitnej a vzdelanej pracovnej sile majú nízku úrove miery nezamestnanosti, na druhej strane však poukáže na regióny, ktoré zápasia s vysokou nezamestnanos ou v aka nízkemu podielu vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných obyvate ov. Samozrejme, nie je pravidlom, že vyššie vzdelania zabezpečí obyvate om kvalitnú prácu a nadpriemernú mzdu, avšak samotné vzdelanie predstavuje dôležitú komparatívnu výhodu na trhu práce. 19

7 Teoreticko-metodologické východiská Je ve mi ažké koncepčne alebo teoreticky definova pojem rozvoj, resp. trvalý rozvoj. Trvalý rozvoj môžeme vo všeobecnosti chápa ako paralelu medzi okolím, spoločnos ou a hospodárstvom. Ak chceme, aby sa kvalita života našej spoločnosti, ako aj jednotlivca zvyšovala musíme tieto tri parametre rozvoja navzájom harmonizova. Definíciou trvalého rozvoja sa na medzinárodnej úrovni prvý krát zaoberalo valné zhromaždenie OSN v roku V roku 1992 OSN predstavilo dokument známy ako Agenda 21, ktorý poskytol ucelený preh ad alšej perspektívy existencie udstva a všetkých živých organizmov na Zemi v harmonickej rovnováhe. Lisabonská stratégia, ako aj mnohé európske koncepcie a dokumenty nadväzujúce na Agendu 21 spájajú trvalý rozvoj a rast kvality života v spoločnosti so znalostnou ekonomikou založenou na flexibilnej a vzdelanej pracovnej sile. Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) konaná 3. až 14. júna 1992 v Rio de Janeiro načrtla všestranné otázky týkajúce sa sociálneho rozvoja a znalostnej ekonomiky, prostredníctvom ktorej je možné zabezpeči trvalo udržate ný rozvoj spoločnosti. História je toho príkladom, že kvalitne nastavený vzdelávací proces od predškolského veku až po univerzitné vzdelávanie zabezpečí rast hospodárstva, čo má za následok pokles ekonomickej a sociálnej polarizácie v spoločnosti. Prípadové štúdie verifikovali, že s kvalitou vzdelávacieho procesu sa zlepšuje postavenie a úloha žien v postindustriálnej spoločnosti. Taktiež dochádza k stagnácii obyvate stva, zvyšuje sa starostlivos o životné prostredie a v neposlednom rade narastá hmotný blahobyt jednotlivca, ako aj spoločnosti (BORNEKAR, 2011). V našom príspevku sme sa venovali závislosti medzi nezamestnanos ou a dosiahnutým vzdelaním uchádzačov o zamestnanie. Nezamestnanos sa spája so sociálnou a ekonomickou degradáciou obyvate stva, v spoločnosti je chápaná ako negatívny, často patologický jav. Nárast nezamestnanosti predstavuje pokles hospodárskej produkcie tovarov a služieb, ktoré by v opačnom prípade vyprodukovali uchádzači o zamestnanie. Nezamestnanos taktiež vyvoláva sociálne problémy, ktorých výsledkom je sociálna exklúzia jednotlivcov, ako aj ohrozených skupín v spoločnosti (SAMUELSON, ANTHONY, 2000). Problém nezamestnanosti, vzdelanostnej štruktúry a regionálneho rozvoja okresov Slovenska rozpracovala vo svojich štúdiách Rajčáková, Švecová (2009, 2010). Autorky definovali na základe dosiahnutého vzdelania a nezamestnanosti problémové regióny na území Slovenska. Vz ah chudoby a nezamestnanosti analyzovali vo svojich prácach Ira, Michálek a Podolák (2005). Lokálne špecifiká a typizáciu nezamestnanosti pod a d žky jej trvania aplikoval na obvode Štúrovo Bascó a Dubcová (2009). Socioekonomické indikátory kvality života spracoval na modelovom území prihraničných regiónov Slovinska Kušar a Černej (2006). Spomenutí autori sa venovali nezamestnanosti mladých, ako aj typizácii miery nezamestnanosti pod a dosiahnutého vzdelania uchádzačov o zamestnanie. Na Slovensku sa regionálnym disparitám venoval Matlovič, Klamár, Matlovičová (2008). Slovinsko, podobne ako ostatné krajiny strednej a juhovýchodnej Európy bolo koncom 80. rokov na pokraji ekonomického kolapsu. Bývalá SFR Juhoslávia zápasila s vysokou hyperinfláciou, poddimenzovaným sektorom služieb a útlmom priemyselnej výroby. Ekonomický kolaps vyústil do občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, ktorá mala pre slovinské hospodárstvo katastrofálne následky. Slovinsko patrilo medzi najrozvinutejšie hospodárstvo v bývalej Juhoslávii, avšak po jej rozpade stratilo trhy pre svoje výrobky a orientácia na západnú Európu nebola možná, ke že slovinská priemyselná produkcia zaostávala nielen kvalitou, ale aj cenou v porovnaní s konkurenciou. Charakteristickou črtou slovinského priemyslu začiatkom 90. rokov bola prezamestnanos, nízka produktivita práce, ako aj nedostatočná kvalifikácia zamestnancov v jednotlivých odvetviach priemyselnej výroby. Tieto faktory výrazne vplývali na rast nezamestnanosti a potrebu reštrukturalizácie hospodárstva. 20

8 Následná sociálna a ekonomická transformácia hospodárstva ukázala, že hospodársky rast štátu musí sledova najnovšie trendy a výzvy znalostnej ekonomiky, ktorá zabezpečí trvalo udržate ný rozvoj spoločnosti. Výsledky Nezamestnanosť v štatistických regiónoch Slovinska V máji 2011 sa miera nezamestnanosti v regiónoch NUTS 3 Slovinska pohybovala od 8,6 % (v prípade Gorenska) po 17,6 % (Pomurský región) (Graf 1). Najvyššie hodnoty miery nezamestnanosti vykazujú okrem Pomurského regiónu aj Podravsko (14,4 %), Korošsko a Dolnoposávsko (zhodne po 13,1 %). Pod 10 % hranicou miery nezamestnanosti sa nachádzajú regióny lokalizované v juhozápadnej časti Slovinska Gorensko, Prímorskokrašský región, Vnútorno-krašský r., Stredné Slovinsko a Gorišsko. Miera nezamestnanosti Slovinska dosahovala hodnotu 11,6 % (máj 2011). Tab. 1: Miera nezamestnanosti v regiónoch NUTS 3 Slovinsko (v %) Štatistický región 07/ /2011 nárast (%) Priemerná mzda, 2008 (EUR) Pomursko 11,7 17,6 49, Podravsko 9,0 14,4 60, Korošsko 7,2 13,1 83, Savinjsko 7,8 12,3 57, Zásavsko 8,3 12,8 54, Dolnoposavsko 7,3 13,1 79, Juhovýchodné Slovinsko 6,2 11,0 77, Stredné Slovinsko 4,9 9,7 98, Gorensko 4,2 8,6 106, Vnútorno-krašský r. 4,8 9,5 96, Gorišsko 4,1 9,7 135, Prímorsko-krašský r. 4,8 9,3 94, Slovinsko 6,5 11,6 78, Zdroj: STATISTICAL OFFICE OF THE REPUBLIC OF SLOVENIA. Slovene regions in figures. 2011, p. 73., vlastné prepočty 21

9 Mapa 1: Typológia obcí na základe dosiahnutého vzdelania uchádzačov o zamestnanie, Slovinsko Zdroj: STATISTICAL OFFICE OF THE REPUBLIC OF SLOVENIA. Slovene regions in figures. 2011, p. 73., vlastné prepočty Podpriemerné hodnoty miery nezamestnanosti nadobúdali regióny v juhozápadnej časti Slovinska, ktoré spolu tvoria kohézny región NUTS 2 Juhozápadné Slovinsko. Naproti tomu územia patriace do kohézneho regiónu NUTS 2 Severovýchodné Slovinsko sú ekonomicky a sociálne poddimenzované. Regióny nachádzajúce sa v JZ časti Slovinska disponovali komparatívnymi výhodami vzdelanou pracovnou silou, kvalitnou infraštruktúrou spájajúcou bohaté regióny severného Talianska a južného Rakúska so Slovinskom a Chorvátskom, vysoký stupe urbanizácie územia s priemyselnou výrobou, ktorá v 90. rokov bola úspešne transformovaná s pomocou zahraničného kapitálu. Nemožno nespomenú, že v tomto regióne sa nachádza takmer 70 % výskumných a vysokoškolských kapacít ( ub ana, Koper, Nova Gorica). Ak by sme porovnali hodnoty nezamestnanosti v predkrízovom období (júl 2008) s poslednými získanými údajmi (máj 2011), jednoznačne môžeme konštatova, že krízou boli najviac postihnuté bohaté regióny JZ Slovinska s prevažne zahraničným kapitálom investovaným najmä v sekundárnom a terciérnom sektore. Najvyšší nárast zaznamenali regióny (tab. 1) Gorišsko (135 % nárast nezamestnanosti, resp. z 4,1 % v júli 2008 na 9,7 % v máji 2011) a Gorensko (106,2 %, resp. nárast z 4,2 % na 8,6 %). Najnižší nárast miery nezamestnanosti dosiahol periférny región Pomursko (49,8 %, resp. nárast z 11,7 % na 17,6 %). 22

10 Pomursko Gorensko Slovenia Graf č. 1: Vývoj miery nezamestnanosti v regióne s najvyššou a najnižšou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 01/ /2011 (%) Zdroj: STATISTICAL OFFICE OF THE REPUBLIC OF SLOVENIA. Slovene regions in figures. 2011, p. 73., vlastné prepočty Vzdelanostná úroveň obyvate stva Slovinska Pod a sčítania obyvate ov domov a bytov z roku 2002 bolo v Slovinsku 7,9 % obyvate ov nad 16 rokov s vysokoškolským vzdelaním, 5,1 % s vyšším odborným (nadstavbovým), 26,9 % so stredným s maturitou, 27,2 % so stredoškolským bez maturity. Základné vzdelanie malo 26,1 % obyvate ov a bez vzdelania bolo 6,9 % obyvate ov Slovinska nad 16 rokov. Index vzdelanostnej úrovne obyvate stva na úrovní obcí bol vypočítaný ako suma koeficientov stanovených pre jednotlivé stupne vzdelania a podielu obyvate ov dosiahnutého stup a vzdelania. Použili sme nasledovné koeficienty pre obyvate ov bez vzdelania a so základným vzdelaním koeficient (0), pre obyvate ov so stredoškolským vzdelaním bez maturity koeficient (1), pre obyvate ov so stredoškolským vzdelaním s maturitou koeficient (1,5), pre obyvate ov s vyšším odborným vzdelaním nadstavbovým koeficient (2,0) a pre vysokoškolsky vzdelaných obyvate ov koeficient (2,5). Nasledovný vz ah môžeme znázorni aj matematickým vyjadrením, ktoré vo svojej práci použila Švecová, Rajčáková (2010): kde: W je index vzdelanostnej úrovne obyvate stva, ki koeficient násobku pre každú vzdelanostnú úrove i, Ui percento obyvate stva staršieho ako 16 rokov pod a stup a dosiahnutého vzdelania a n počet vzdelanostných úrovní. Mapa 2 znázor uje výrazne nadpriemerné hodnoty indexu vzdelania, ktoré dosahujú obce, resp. mestá s lokalizáciou vysokoškolských inštitúcií ako napr. Koper, Nova Gorica, ub ana a Maribor. V aka dochádzkovej vzdialenosti a gravitácii majú vysoké hodnoty indexu vzdelania aj obce ležiace v blízkosti týchto univerzitných centier. 23

11 Mapa 2: Index vzdelania v regiónoch NUTS 5 Slovinsko, 2002 Zdroj: STATISTICAL OFFICE OF THE REPUBLIC OF SLOVENIA. Slovene regions in figures. 2011, p. 73., vlastné prepočty Typológia obcí Slovinska pod a miery nezamestnanosti a indexu vzdelania obyvate ov Významným h adiskom, ktoré vplýva na mieru nezamestnanosti je štruktúra uchádzačov o zamestnanie pod a dosiahnutého vzdelania. Relatívne najpočetnejšou skupinou nezamestnaných pod a dosiahnutého vzdelania sú uchádzači so stredoškolským vzdelaním, ktorí v júli 2011 tvorili v Slovinsku 51,4 % z celkového podielu uchádzačov o zamestnanie. Marginálnu skupinu, bez možnosti uplatnenia sa na trhu práce predstavujú uchádzači bez vzdelania, resp. iba so základným vzdelaním, ktorí tvoria v Slovinsku 35,4 % podiel nezamestnaných osôb. Táto skupina sa najvyššou mierou podie a na dlhodobej nezamestnanosti. Najnižší podiel uchádzačov o zamestnanie tvoria vysokoškolsky vzdelaný obyvatelia (13,2 %). Na úrovni štatistických regiónov Slovinska fixujeme významné rozdiely v podiele uchádzačov o zamestnanie bez vzdelania, prípadne so základným vzdelaním. Najvyšší podiel nezamestnaných so základným vzdelaním je v regiónoch Pomursko, Juhovýchodné Slovinsko a Dolnoposávsko. Naopak najvyšší podiel uchádzačov o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním dosahujú regióny Gorišsko, Stredné Slovinsko, Gorensko a Prímorsko-krašský región. V menovaných štatistických regiónoch sú lokalizované univerzitné centrá ( ub ana, Nova Gorica, Koper), ktoré prispievajú k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne ich obyvate ov. Komparáciou indexu vzdelania a miery nezamestnanosti sme získali 4 základné typy obcí (mapa 3): Typ A obce s nadpriemernou hodnotou indexu vzdelania a podpriemernou hodnotou miery nezamestnanosti. Obce patriace do tohto typu zara ujeme k vyspelým, resp. vedúcim ekonomických regiónom v Slovinsku. V aka lokalizácii sieti stredných a vysokých škôl majú relatívne vysoký podiel terciérne vzdelaného obyvate stva (v porovnaní s priemerom 24

12 Slovinska) a nízku mieru nezamestnanosti, v aka kvalitnej infraštruktúre a priamym zahraničným investíciám. Celkovo sa na území Slovinska nachádza 29 (100 %) takýchto obcí, pričom v Strednom Slovinsku sp a tieto kritériá 12 obcí (41,4 %), v Gorenskom regióne 8 obcí (27,6 %), v Prímorsko-krašskom regióne 4 obce (13,8 %), v Gorenskom 3 obce (10,2 %) a Vnútorno-krašský región spolu s Juhovýchodným Slovinskom má po 1 obci (3,5 %) v tomto type. V Savinjskom, Zásavskom, Dolnoposávskom, Podravskom, Korošskom a Pomurskom regióne absentujú obce tohto typu. Typ B kombinuje obce s nadpriemernými hodnotami indexu vzdelania a nadpriemernými hodnotami miery nezamestnanosti (spolu 7 obcí). Typ C v tomto type sa nachádzajú obce s podpriemernými hodnotami indexu vzdelania a podpriemernými hodnotami miery nezamestnanosti (spolu 79 obcí). Týmto dvom typom sa nebudeme podrobnejšie venova nako ko jeden zo skúmaných javov má pozitívne, resp. negatívne hodnoty bu miera nezamestnanosti, resp. index vzdelania. Tieto obce môžeme označi ako stabilizované, s perspektívou sta sa vedúcimi regiónmi z h adiska vzdelanosti a miery nezamestnanosti, avšak v aka stále trvajúcej kríze môžu prepadnú do štvrtej kategórie tzv. upadajúcich obcí. Mapa 3: Typológia obcí na základe indexu vzdelania a miery nezamestnanosti, obce Slovinska Zdroj: STATISTICAL OFFICE OF THE REPUBLIC OF SLOVENIA. Slovene regions in figures. 2011, p. 73., vlastné prepočty Typ D obce s podpriemernou hodnotou indexu vzdelania a nadpriemernou hodnotou miery nezamestnanosti. Tieto obce môžeme označi ako tzv. upadajúce, s nízkym podielom vysokoškolsky vzdelaných obyvate ov a vysokou mierou nezamestnanosti (nad úrov ou celoštátneho priemeru). Príčiny lokalizácie obcí tohto typu do prevažne severovýchodnej časti Slovinska musíme h ada v rokoch minulého storočia. Kohézny región NUTS 2 SV Slovinsko je prevažne agrárnou krajinou, s dominanciou textilného (odevné závody Mura 25

13 Murska Sobota), potravinárskeho, pivovarníckeho priemyslu (závod na výrobu piva Laško) a ahkého strojárstva (v súčasnosti priemyselná zóna Tezno Maribor), ktorý zasiahla kríza 90. rokov, rozpad bývalej SFR Juhoslávie a následne strata trhov v JV Európe. Dominantným kultúrnym, ekonomickým a inovatívnym centrom regiónu je Maribor. V tomto type sa nachádza 77 obcí (100 %), pričom v Pomurskom regióne je lokalizovaných 25 obcí (32,5 %), Savinjskom 18 obcí (23,4 %), Podravskom 16 obcí (20,8 %), Korošskom 7 obcí (9,1 %), Juhovýchodné Slovensko 6 obcí (7,8 %), Dolnoposávskom 3 obce (3,9 %) a Zásavskom 2 obce (2,6 %). Záver Trend globalizácie a nástup informačnej spoločnosti v 90. rokoch minulého storočia jednoznačne potvrdil konkurenčné výhody spoločnosti, ktorá je založená na znalostnej ekonomike a udskom potenciály jednotlivca. Súčasná svetová kríza preukázala, že nezamestnanos je priamo úmerná získanému stup u vzdelania. Od vzdelania sa odvíja nielen to, či sme náchylný sta sa uchádzačom o zamestnanie, ale odvíja sa od neho aj príjmový dôchodok počas aktívneho života. Analýza vzdelanostnej štruktúry a nezamestnanosti obyvate ov Slovinska na úrovní obcí poukázala na disparity medzi severovýchodným a juhozápadným kohéznym regiónom Slovinska. Ako sme už naznačili v úvode zlepšeniu pozície poddimenzovaného severovýchodného regiónu by prispeli priame zahraničné investície, cezhraničná spolupráca s Rakúskom a Ma arskom, dobudovanie nadregionálnej cestnej infraštruktúry a reštrukturalizácia priemyslu. Región má nevyužité kapacity v propagácii rurálneho cestovného ruchu a dobudovaní siete špecializovaných stredných škôl ako aj vysokoškolských kapacít. Príspevok vznikol s podporou projektu: VEGA č. 1/0611/09 -,,Koncept miesta vregionálnogeografickej analýze a syntéze a teritoriálnom marketingu: teoretickometodologický rámec a aplikácia na vybrané modelové územia na Katedre geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Vedúci projektu: Prof. RNDr. René Matlovič, PhD. Literatúra: BASCÓ, P., DUBCOVÁ, A. Vybrané špecifiká nezamestnanosti v obvode Štúrovo. In: Geografické aspekty st edoevropského prostoru, 1. díl, Masarykova univerzita, ISBN BORNEKAR, S. Revitalizacija starih industrijskih območij, Cona Tezno. 1. vyd. Maribor: Filosofska fakulteta, s. ISBN IRA, V., MICHÁLEK, A., PODOLÁK, P. Kvalita života a jej regionálna diferenciácia v Slovenskej republike. In: Životné prostredie, roč. 39, 2005, č. 6, s ISSN KUŠAR, S., ČERNE, A. Regional spatial and environmental indicators for an assessment of regional development, structure and potentials. Oddelek za geografijo Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, Delo 26, s MATLOVIČ R., KLAMÁR R., MATLOVIČOVÁ K. Development of regional disparities in Slovakia at the beginning of 21st. century based on the selected indicators. Regionální studia / Czech Regional Studies, 02/2008, p ISSN RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A. Regionálne disparity na Slovensku. In: Geographia Cassoviensis, roč. 3, č. 2 : UPJŠ, s ISSN

14 SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D. Ekonómia. Vydavate stvo: Elita, s. ISBN X. STATISTICAL OFFICE OF THE REPUBLIC OF SLOVENIA. Slovene regions in figures. 2011, p. 73. ISSN ŠVECOVÁ, A., RAJČÁKOVÁ, E. Nezamestnanos a vzdelanostná úrove obyvate stva na Slovensku. In: 50 let geografie na P írodov decké fakult Univerzity Palackého v Olomouci (CD-ROM): P írodov decká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, s ISBN Kontaktná adresa: RNDr. Slavomír Bucher, Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, ul. 17. novembra 1, , Prešov, slavobucher@yahoo.com. Prof. RNDr. René Matlovič, PhD., Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, ul. 17. novembra 1, , Prešov, matlren@unipo.sk. 27

15 Mendelova univerzita v Brně Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií Vás srdečně zve na 3. ročník mezinárodní vědecké konference "Region v rozvoji společnosti" která se koná 13. října 2011 pod záštitou děkanky FRRMS prof. Ing. Ivy Živělové, CSc. Cílem konference je přiblížit region z pohledu jeho role v rozvoji společnosti v národních a globálních souvislostech, zvýraznit narůstající význam a váhu sociálně ekonomického vývoje regionů pro vyvážený rozvoj jak jednotlivých států, tak jejich uskupení, upozornit na měnící se regionální vazby vývoje zemědělství, lesnictví, navazujícího zpracovatelského průmyslu a dalších institucí ve venkovském sídelním prostoru, jakož i na potřebu volby adekvátních nástrojů regionální politiky. Konference bude rovněž zaměřena na problematiku řešení regionálních disparit v samostatné sekci konference pod názvem "Výzkum pro řešení regionálních disparit". Důležité termíny Registrace na konferenci a vložení abstraktu do 18. září Zaplacení vložného na konferenci do 25. září Zaslání příspěvků do 25. září 2011.

16 Poplatky Výše vložného činí 1850 Kč. Vložné bude uhrazeno do 25. září Cena zahrnuje náklady na zajištění průběhu konference, vydání sborníku a občerstvení včetně oběda. V případě neúčasti se vložné nevrací. Vložné je hrazeno na účet MENDELU v Brně u Komerční banky, Merhautova 1, Brno. Číslo účtu /0100 Variabilní symbol: Pro mezinárodní platební styk IBAN: CZ Informace k příspěvkům Účastníci konference, kteří si přejí zařadit svůj příspěvek do sborníku, vyplní co nejdříve registrační formulář na webových stránkách konference s uvedením názvu a stručného abstraktu příspěvku (maximálně 1 normostrana A4). Za přihlášeného účastníka může být vyslán náhradník. Příspěvek je nutno dodat do 25. září 2011 ve formátech PDF i DOC na ovou adresu: konference.frrms@mendelu.cz Při zasílání příspěvku uveďte do pole "Věc" (Subject) zprávy "Příspěvek do sborníku". Akceptovány budou příspěvky ve struktuře vědeckého článku (úvod, cíl, metodika, řešení, diskuse, závěr, literatura) v českém, slovenském nebo anglickém jazyce. Maximální délka příspěvku je 5000 slov textu (6 stran). Požadavky na formát příspěvku naleznete na webových stránkách konference. O zařazení příspěvku do sborníku bude rozhodnuto na základě připomínek recenzentů. Sborník bude vydán v elektronické podobě na CD. Programový výbor Prof. Ing. Iva Živělová, CSc. Prof. JUDr. Anna Bandlerová, Ph.D. Prof. Ing. Věra Bečvářová, CSc. Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, Ph.D. Ing. Petr Blížkovský. Ph.D. Ing. Samuel Antwi Darkwah, Ph.D. Doc. Ing. Jaroslav Jánský, CSc. Prof. PhDr. Miroslav Foret, CSc. Prof. Dr. Ing. Libor Grega Prof. Ing. Magdaléna Hrabánková, CSc. Prof. Ing. Bohumil Minařík, CSc Ing. Robert Plaga, Ph.D. Prof. Ing. Miroslav Svatoš, CSc.

17 Dopravní spojení Adresa: Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií třída Generála Píky 2005/ Brno - Černá Pole tel , konference.frrms@mendelu.cz. Korespondenční adresa (pro veškerý písemný styk): Mendelova univerzita v Brně Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií Zemědělská Brno - Černá Pole Jak se k nám dostanete: z hlavního (vlakového) nádraží z autobusového nádraží Zvonařka z centra (zastávka Česká) z Mendlova náměstí GPS souřadnice: 49 13'6.918"N, 16 36'53.803"E. tramvaj č. 9 směr LESNÁ zastávka Bieblova tramvaj č. 9 směr LESNÁ zastávka Bieblova tramvaj č. 11 směr LESNÁ zastávka Bieblova trolejbusy č. 25 a 26 směr Novolíšeňská zastávka Lesnická

18 Název publikace: Autor publikace: Vydavatel: Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference Region v rozvoji společnosti 2011 kolektiv autorů Mendelova univerzita v Brně Vydání: První vydání, 2011 Počet stran: Formát: Náklad: 4 CD-ROM 100 kusů ISBN: