Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí A Comparison of the Labor Market in the SR and Abroad Bakalárska práca Autor: Ivana Draganová Právní administrativa v podnikatelské sféře Vedúci práce: doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Banská Bystrica Jún 2013

Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Malatinej 24. 06. 2013...

Poďakovanie Moja vďaka patrí môjmu vedúcemu práce, doc. Ing. Pavelovi Cenigovi, PhD., za odbornú a metodickú pomoc pri koncipovaní tejto bakalárskej práce, za jeho rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom. V Malatinej 24. 06. 2013

Anotácia DRAGANOVÁ, Ivana: Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán 64 Cieľom bakalárskej práce Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí bolo porovnať trh práce na Slovensku a v Európskej únii a podať návrhy opatrení na podporu zlepšenia fungovania trhu práce v Slovenskej republike. Práca je rozdelená do troch hlavných kapitol, ktoré obsahujú niekoľko ďalších podkapitol. V prvej kapitole sa venujeme teoretickému vymedzeniu trhu práce. Druhá časť sa zaoberá analýzou trhu práce v Slovenskej republike a Európskej únii. Tretia kapitola je zameraná na projekty, ktorých úlohou je zlepšiť a podporiť chod trhu práce na Slovensku. Kľúčové slová: Trh práce, miera nezamestnanosti, nezamestnanosť, zamestnanosť, politika zamestnanosti, rovnováha na trhu práce

Anotation DRAGANOVÁ, Ivana: A comparison of the labor market in the SR and abroad. [Bachelor's thesis]. Banking Institute University of Prague, Foreign University Banská Bystrica. Department of Economics, pricing, social sciences and law. Supervisor: doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD.. Year of defense: 2013. Number of pages: 64 The aim of bachelor s thesis Comparison of the labour market in Slovakia and foreign countries was to compare the labour market in Slovakia and the European Union and submit proposals to support improvements in the functioning of the labour market in the Slovak Republic. The work is divided into three main chapters, which contain several other subsections. The first chapter is devoted in theoretical definition of the labour market. The second part analyzes labour market in the Slovak Republic and the European Union. The third chapter focuses on projects designed to improve the operation and support of the labour market in Slovakia. Keywords: labour market, unemployment rate, unemployment, employment, employment policy, labour market balance.

OBSAH Úvod... 8 1 Teoretické vzmedzenie trhu práce... 9 1.1 Trh práce a jeho charakteristika... 9 1.2 Ponuka práce... 10 1.3 Dopyt po práci... 13 1.4 Rovnováha na trhu práce... 14 1.5 Odmena za prácu mzda... 16 1.6 Poruchy na trhu práce... 18 1.7 Segmentácia trhu práce... 19 1.8 Vplyv štátu a odborov na trh práce... 19 1.9 Nezamestnanosť... 21 1.9.1 Druhy a príčiny nezamestnanosti... 22 1.9.2 Meranie nezamestnanosti... 23 1.9.3 Príčiny nezamestnanosti v trhovej ekonomike... 25 1.10 Štátna politika zamestnanosti... 25 1.10.1 Aktívna politika zamestnanosti... 27 1.10.2 Pasívna politika zamestnanosti... 28 2 Analýza trhu práce v Slovenskej republike a zahraničí... 30 2.1 Vývoj na trhu práce za posledných desať rokov... 30 2.2 Makroekonomický vývoj v Slovenskej republike... 33 2.3 Vplyv domáceho dopytu na trh práce... 35 2.4 Situácia na trhu práce v Slovenskej republike... 36 2.5 Zamestnanosť v SR v rokoch 2008-2012... 37 2.6 Nezamestnanosť v SR v rokoch 2008-2012... 40 2.7 Postavenie mladých a starších ľudí na trhu práce... 42 2.8 Vývoj HDP v Európskej únii 27 a v eurozóne v roku 2012... 45 2. 9 Porovnanie vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti SR s EÚ... 46 2.10 Vplyv aktívnej politiky trhu práce... 50 3. Návrh zlepšenia fungovania trhu práce v Slovenskej republike... 52 3.1 Projekty úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2013 2015... 52 3.2 Moţnosti riešenia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania... 54

3.2.1 Optimalizácia činnosti verejných sluţieb... 54 3.2.2 Podpora aktívnej politiky trhu práce... 55 3.2.3 Opatrenia pre zlepšenie podnikateľského prostredia... 55 3.3 Zvýšenie kvality odborného vzdelávania... 56 3.4 Absolventská prax... 56 3.5 Zamestnanosť a sociálna inklúzia... 57 Záver... 59 Zoznam pouţitej literatúry... 61 Zoznam tabuliek... 64 Zoznam grafov... 64

ÚVOD V bakalárskej práci sa budeme venovať problematike trhu práce v SR a zahraničí. Keď sa na Slovensku spomenie trh práce, väčšina obyvateľov má na mysli mieru nezamestnanosti. Trh práce však predstavuje špecifické miesto, na ktorom sa stretávajú dva subjekty domácnosti a firmy, predstavujúce ponuku a dopyt, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Aby ľudia uspokojili svoje potreby, musia pracovať. Človek sa líši od iných výrobných faktorov slobodnou vôľou a myslením, práve od človeka nie len jeho vzdelania či ochoty pracovať závisí rozsah práce a jej kvality. Osobitne nás zaujíma obraz štrukturálnych zmien v ekonomike, ekonomický rast, konkurencieschopnosť, ich vplyv na vývoj zamestnanosti a pohyb na trhu práce. Medziročný nárast zamestnanosti sa prejavuje v odvetviach, ktoré získavajú z rastovej fázy ekonomického cyklu. Vznik nových pracovných miest vytvorených za pomoci zahraničných investícii je kompenzovaný reštrukturalizáciou a zvyšovaním efektívnosti. Treba však uviesť, ţe naša zamestnanosť vyţaduje cieľovo orientovaný smer na vyšší podiel informačnej ekonomiky, ako aj pripravenosť jednotlivcov a podnikateľských subjektov na napredovanie vlastnej ekonomiky. Bakalárska práca sa člení na tri hlavné kapitoly. Jej nosnou kapitolou je prvá kapitola s názvom teoretické vymedzenie trhu práce v trhovej ekonomike a druhá kapitola analyzuje situáciu na slovenskom trhu práce a porovnáva ho s postavením v zahraničí. Analytická časť a údaje boli čerpané z informačných systémov Štatistického úradu SR, Eurostatu, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Doplnkovým zdrojom boli údaje zo štatistických zisťovaní organizovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národnej banky Slovenska. Tretia časť obsahuje návrhy opatrení na zlepšenie fungovania trhu práce v čase spomaľovania ekonomického rastu. 8

1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE TRHU PRÁCE 1.1 Trh práce a jeho charakteristika Na trhu práce sa nachádzajú dva základné subjekty, ktorými sú domácnosti a firmy, ktoré predstavujú ponuku a dopyt. Za trh práce povaţujeme miesto, kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce. Ponuku práce tvoria jednotlivci, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale pracovná sila (Tuleja, 2007, s. 147). Trh práce je ovplyvnený rovnakými zákonitosťami ako ostatné trhy, prejavuje sa však špecifikami, ktoré vyplývajú z osobitostí práce ako výrobného faktora. Práca neexistuje sama o sebe, jedine ľudia pracovné sily majú schopnosť pracovať. Na začiatku by som chcela poukázať na trh práce a na dva jeho základné subjekty. Ponuku predstavujú domácnosti ako vlastníci práce a firmy určujú dopyt po práci. Domácnosti ako spotrebitelia závisia od dôchodku (mzda je jeho podstatnou činnosťou) a sú nútené vstupovať na trh práce a ponúkať prácu. Pri rozhodovaní o ponuke práce uvaţujú o odmene za vykonanú prácu a o spotrebe, ktorú im odmena umoţní (Lisý et al., 2007, s. 266). Ľudia sa odlišujú od ostatných výrobných faktorov slobodnou vôľou, myslením a právami. Práve vďaka svojim zvláštnostiam je tento trh častým predmetom štátnych zásahov a prelom pre zamestnávateľov a odbory alebo východiskom pre politické stany. Vo väčšine trhových ekonomík sú platy a mzdy hlavným zdrojom príjmu viac ako 90 % domácností a vo vyspelých krajinách tvorí 75 80% národného dôchodku. Aj keď je trh práce odlišný od iných trhov, môţeme pre jeho analýzu pouţiť známe nástroje mikroekonomickej analýzy, krivky ponuky a dopytu (Sojka et al., 2006, s. 82). Práca Prácu zaraďujeme medzi základné primárne výrobné faktory (Klíma, 2006, s. 69). Práca predstavuje cieľavedomú a účelnú činnosť, ktorá je zameraná na výrobu tovarov a sluţieb a jej nositeľom je človek. Tovar a sluţby uspokojujú ľudské potreby. Rozsah práce a jej kvalita závisí od: počtu obyvateľov v krajine, 9

vzdelanostnej úrovne obyvateľov, vekovej štruktúry obyvateľov, ochoty pracovať a od kvalifikácie pracovníkov. Prácu sa delí z rôznych hľadísk, lebo poznáme rôzne druhy prác. Práca môţe byť fyzická alebo duševná, jednoduchá alebo zloţitá, kvalifikovaná alebo nekvalifikovaná. Rozoznávame prácu zhmotnenú (minulú) a prácu ţivú (prítomnú). Zhmotnená práca je práca, ktorá je vynaloţená na výrobu výrobku vo výrobných procesoch predchádzajúcich samotnej výrobe tovaru. Ţivú prácu predstavuje skutočne vynaloţená práca, bezprostredne pri výrobe určitého výrobku (Gaţiová, 2006, s. 97). Intenzita práce a jej produktivita Intenzitu práce môţeme charakterizovať ako mnoţstvo práce, ktorá je vykonaná za určitú časovú jednotu. Rast intenzity práce spôsobuje zvýšené úsilie pracovníka, čím dochádzaj aj k nárastu jeho výkonu. Hranica kaţdého pracovníka je iná. Závisí od jeho fyzických a psychických predpokladov. Jej prekročenie má nepriaznivý dopad na pracovnú silu aj kvalitu produkcie, preto je zvyšovanie intenzity práce z tohto dôvodu obmedzené. Nemoţno ale zamieňať pojem intenzita práca s jej produktivitou. Pod pojmom produktivita práce rozumieme podiel výstupu danej práce a počet pracovníkov. Rastúci počet výstupov pri rovnakom počte zamestnancov spôsobuje jej rast. Produktivita práce je ovplyvnená: technológiou, resp. spôsobom vyuţívania výrobných faktorov, štruktúrou výroby a jej organizáciou zdokonaľovaním výrobných strojov a zariadení, skvalitňovaním pracovnej sily (Hontyová et al., 2007, s. 147) 1.2 Ponuka práce Ponukou práce chápeme ponuku práce firmám zo strany pracovníkov. Je podmienená hraničnými nákladmi domácností pri vynakladaní práce. Domácnosť je v rovnováhe, keď sa práca rovná efektu, ktorý práca prináša, t. j. reálnej mzde. Na porovnávaní reálnej mzdy a vynaloţenej námahy pri práci je zaloţené rozhodovanie a správanie domácnosti na trhu práce. Čas je veľmi vzácny, akýkoľvek hospodársky pokrok a pokrok v medicíne predlţuje dĺţku ľudského ţivota, fyzický tok času sa ale vôbec nezmenil a deň obsahuje stále len 24 10

hodín. Obmedzenie časom je najvýznamnejším obmedzením, v rámci ktorého prebieha ekonomická, ale aj rôzna ľudská aktivita (Jurečka et al., 2010, s. 241). Na individuálnu ponuku na trhu práce vplývajú viaceré faktory. Ak predpokladáme, ţe prisťahovalectvo všeobecne je značne obmedzené, potom ponuku práce bude určovať hlavne veľkosť populácie a sklon pracovnej sily rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný. Pôsobí tu substitučný efekt: zvýšením mzdy sa zdraţí voľný čas, a to človeka motivuje k tomu, aby voľný čas nahrádzal ostatnými statkami. To znamená, ţe viac pracuje a menej si uţíva voľného času. So zvýšeným mzdy stúpa aj výška dôchodku a človek si môţe uţívať viac voľného času a menej pracovať. Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva. Tu patria všetci, ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu a tvoria pracovnú silu. Zaraďujeme tu aj nezamestnaných. Hlavné faktory ovplyvňujúce ponuku práce sú: veľkosť populácie, časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo, priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok, kvantita a kvalita vykonanej práce. Veľkosť populácie určuje prirodzený prírastok populácie. Časť populácie tvoriaca práceschopné obyvateľstvo, je tá časť populácie, ktorú dostaneme, keď od celkového počtu obyvateľov odpočítame deti, dôchodcov, zdravotne postihnutých obyvateľov, to znamená tých, ktorí ešte nie sú schopní pracovať, alebo uţ nie sú schopní pracovať. Medzi práceschopné obyvateľstvo potom zaraďujeme aktívne pracujúce, ale aj nezamestnané práceschopné obyvateľstvo. Otázky kvality a kvantity vykonanej práce (za rok, alebo za celý ţivot u jednotlivca) sa týka mnoţstva ekonomických, politických a sociálnych problémov. V posledných desaťročiach môţeme sledovať aj nárast ţenskej práce. To sa nedá vysvetliť iba ekonomickou analýzou. Musíme si všímať otázku veľkosti rodín, sociálne postoje a aj meniacu sa úlohu postavenia ţeny v spoločnosti. Jednou z podstatných otázok v analýze ponuky práce je otázka reakcie pracovnej sily na vyššie mzdy a aký bude účinok vyšších miezd na počet hodín odpracovaných počas ţivota. 11

Graf č. 1: Krivka individuálnej ponuky práce Prameň: Samuelson, P. Ekonómia (vlastné spracovanie) Z grafu je zrejmé, ţe tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi mnoţstvom práce (L), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať a danou mzdovou sadzbou. S rastom reálnej mzdy ponúkané mnoţstvo práce rastie, od bodu (C) no s rastom reálnej mzdy ponúkané mnoţstvo práce, naopak klesá. Pri vysokých mzdách klesá ponuka práce ţien, lebo mzdy muţov sú dostatočné na zabezpečenie ţivotnej úrovne rodiny. Domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácností a výchovu detí a zvýšenej spotrebe statkov. Známy je aj substitučný efekt zmeny miezd a dôchodkový efekt zmeny miezd, ktoré pôsobia v značnej miere protichodne. Substitučný efekt je charakteristický tým, ţe pri zvýšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Pri vysokej cene práce sa všetky ostatné alternatívy voľného času, šport a pod. stávajú relatívne drahšími, lebo alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď cena práce bola niţšia. 12

V našom prípade aţ do bodu C ponuka práce stúpa pre všetky mzdové sadzby, ktoré tieţ stúpajú a tu prevláda substitučný efekt. Od bodu C smerom hore prevláda dôchodkový efekt a ponuka práce klesá, aj keď mzdové sadzby rastú. Vo všeobecnosti sa dá povedať, ţe v bode C sú efekty vyrovnané. Chcela by som tieţ pripomenúť, ţe v rozvinutých trhových ekonomikách ovplyvňuje výšku reálnej mzdy daňový systém (Lisý et al., 2007, 266 268). 1.3 Dopyt po práci Pod pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, jednotliví zamestnávatelia poţadujú (Tuleja, 2007, s. 147). Dopyt po práci je podobne ako dopyt po iných výrobných faktoroch dopytom odvodeným od dopytu po výrobcoch a sluţbách, ktoré sú produkované prácou a inými výrobnými faktormi (Jurečka et al., 2010, s. 246). Dopyt po práci je určovaný a reprezentovaný zo strany firmy, ale závisí aj od ostatných zdrojov, veľkosti kapitálu a vyuţívanej technológie. Dokonalejšou technológiou sa dopyt po pracovnej sile zniţuje, zvýši sa však stupeň kvalifikácie a pri menej náročných technológiách bude dopyt popracovaných silách vyšší (Páleník, 2009, s. 85). Dopyt po práci je odvodeným od dopytu, to znamená, ţe závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú, a zároveň cena výrobného faktora závisí od ceny výrobkov a nie naopak. Skutočná reakcia bude záleţať od elasticity krivky ponuky práce (Antalová, 2010, s. 48). Ak chceme určiť krivku dopytu po práci je potrebné, aby sme vychádzali z hraničného produktu práce. Ako som uţ spomínala dopytom jednotlivých firiem po práci predpokladáme, ţe firma, ktorej správanie na trhu práce nie je stredom našej pozornosti, je ziskovo orientovaná, a tieţ hlavným podnetom k jej produkcii je maximalizácia zisku. Skutočná firma má záujem o určitú prácu, ktorá závisí na jej produktivite, schopnostiach zvýšiť celkový produkt firmy. Prírastkom produktu firmy je medzný fyzický produkt práce MPP L, ktorý zastáva v procese utvárania dopytu firmy po práci ústredné miesto. Práve táto veličina svedčí o prínose dodatočnej jednotky práce k vyrábanej produkcii. Medzní fyzický produkt práce (MPP L ) je mnoţstvo fyzických jednotiek produkcie vyprodukované dodatočnou jednotkou práce. Ziskovú firmu však najviac zaujíma čiastka, 13

ktorou zapojením ďalšej jednotky práce získa. Túto čiastku voláme príjem z medzného produktu práce MRP L. Predstavuje čiastku, o ktorú sa príjem firmy zvýši v dôsledku zamestnania ďalšej jednotky práce (Jurečka et al., 2010, s. 247). Hlavné vymedzenie dopytovej strany trhu práce sú: cena práce, výška reálnej mzdy alebo mzdového tarifu, dopyt po produktoch a sluţbách a ich cena, produktivita práce, ceny ostatných vstupov, očakávané budúce trţby, pracovná sila na trhu práce (Dvořáková et al., 2007, s. 67). 1.4 Rovnováha na trhu práce Na trhu práce sa vytvára rovnováha a rovnováţna cena práce je mzda. Situácia, kedy nedochádza k zmene. Vtedy ani predávajúci, ani kupujúci nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutia. Takáto situácia však netrvá dlho, lebo v ţivote sa neustále stretávajú rôzne poţiadavky predávajúcich a kupujúcich, ktorí majú rozdielne predstavy o objeme a cene realizovanej produkcie (www.euroekonom.sk, 28. 02. 2013). Rovnováha na trhu práce je dosiahnutá iba pri plnej zamestnanosti, t. j. prirodzená nezamestnanosť ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto rovnováha nastáva, keď sú pracovné miesta vytvorené na trhu práce, obsadené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom. V prípade narušenia rovnováhy na trhu práce je potrebné prijať opatrenia na znovunadobudnutie rovnováhy. Práca jednotlivcov, ktorí sú ochotní pracovať pri jednotlivých mzdových úrovniach, nám situáciu znázorňuje graf. č. 2: 14

Graf č. 2: Rovnováha na trhu práce Prameň: Martincová, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém (vlastné spracovanie) Ochota firiem zamestnávať pracovníkov je podmienená krivkou trhového dopytu po práci D L v grafe. Krivka nám vyjadruje súčty jednotiek prác, ktoré sú firmy ochotné zamestnať pri jednotlivých mzdových úrovniach. Práceschopný zamestnanec ochotný pracovať za mzdu W E si pracovné miesto nájde. Firmy získajú mnoţstvo práce, aké sú schopné pri mzde W E zamestnať, ale tí pracovníci, ktorí poţadujú mzdu prekračujúcu W E, pracovnú príleţitosť nenájdu. Firmy, ktoré sú ochotné vyplácať len mzdu niţšiu ako je rovnováţna mzda, nenájdu dostatok práce. Dôleţité je vyzdvihnúť, ţe ak uvaţujeme o mzde a o jej pohybe, uvaţujeme tak za predpokladu, ţe sa nemenia ceny výrobkov a sluţieb. To vyjadruje ţe rastom, alebo poklesom mzdy, rozumieme rast, resp. pokles reálnej mzdy (Sika, 2007, s. 13). 15

1.5 Odmena za prácu mzda Cenou práce je mzda, ktorá sa na trhu práce tvorí na základe vzťahu medzi dopytom a ponukou. Mzda je preto výsledkom fungovania trhu a odmenou za vykonanú prácu. Je to taktieţ peňaţné plnenie zamestnávateľa voči zamestnancovi. Mzda poznáme v dvoch základných formách. Prvá forma mzdy je časová mzda, z ktorej sa postupne odvodila úkolová mzda. Úkolová mzda je premenenou formou časovej mzdy. Časová mzda vyjadruje odmenu za určitý čas a podľa toho rozlišujeme mzdu: hodinovú, dennú, týţdennú a mesačnú mzdu. Vymedzujeme celkovú sumu mzdy a cenu práce jednej časovej jednotky. Úkolová mzda je zas obmenou časovej mzdy a pri jej určený vychádzame z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Táto mzda je dôleţitým faktorom pri zvyšovaní intenzity práce. Pracovník sa pri úkolovej mzde snaţí pracovať intenzívnejšie. Úkolovú mzdu dnes pouţívame pri menej kvalifikovaných prácach, kde sa zatiaľ neuplatnila komplexná mechanizácia a automatizácia a kde existuje veľký podiel ručnej práce (Lisí et al., 2007, s. 269-270). Sumu peňazí, ktorú pracovník dostáva, nazývame ako nominálna mzda. Suma tovarov a sluţieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môţe kúpiť, predstavuje zase reálnu mzdu. Reálna mzda je merítkom ţivotnej úrovne. Úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy, od úrovne cien tovarov a sluţieb, ale aj od daňového zaťaţenia (Lisý et. al., 2005, s. 105). Zákonník práce ju definuje ako peňaţné plnenie zamestnávateľa voči zamestnancovi. Keď porovnávame mzdy v jednotlivých krajinách, porovnávame reálne mzdy. Mzdy sú rozdielne, závisia od profesie, kvalifikácie, zručnosti pracovníkov, dĺţky praxe a pod. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mzda poukazuje na moţnú diskrimináciu na trhu práce. Za mzdu sa nepovaţuje náhrada mzdy, odstupné, cestovné náhrady, odmena za pracovnú pohotovosť. Výška mzdy sa dohaduje v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Ak nie je dohodnutá, zamestnancovi patrí najmenej mzda vo výške stanovenej zákonom o mzde. Vláda SR svojimi nariadeniami ovplyvňuje výšku mzdy. Stanovuje minimálne mzdové tarify a minimálnu mzdu. Cieľom minimálnej mzdy je pomôcť ľuďom s nízkymi príjmami. Táto mzda môţe súčasne motivovať k práci, ale aj zvýšiť nezamestnanosť. Vplyv minimálnej mzdy závisí od štruktúry trhu práce. Konkrétne riešenie mzdových otázok nachádzame v tzv. mzdovom systéme. Mzdový systém zatrieďuje pracovníkov do 16

jednotlivých mzdových tried, určuje pravidlá na vyplácanie príplatkov a náhrad mzdy, určuje vhodné formy mzdy. Podniky majú voľnosť pri tvorbe vlastného mzdového systému. Mzda plní funkcie: ekonomickú funkciu mzdy, ktorú štát vyuţíva vo svojej mzdovej politike. Má moţnosť regulovať mzdový vývoj vo väzbe na infláciu, motivačnú funkciu mzdy, ktorá výškou mzdy stimuluje pracovný výkon a vedie k zvyšovaniu pracovného výkonu, stabilizačná funkcia mzdy pomáha zamestnávateľovi si udrţať svojich zamestnancov, sociálna funkcia mzdy spočíva v uspokojovaní potrieb ďalších členov rodiny. Súčasťou tejto funkcie je aj riešenie problému chudoby. A to sú nízke zárobky v prípade zamestnanosti, nedostatočná kvalifikácia a nezamestnanosť. Chudobu delíme na absolútnu a relatívnu. Absolútna chudoba vzniká, ak príjem nie je dostatočný na pokrytie základných ţivotných potrieb. Relatívna chudoba je stanovená relatívnym vzťahom k ostatným jedincom (Gáţiová, 2006, s. 98-99). Rovnováţna alokácia času pri danej mzde Pre mnohých ľudí je samotná práca potrebou, preto hlavným faktorom, ktorý k práci povzbudzuje, je mzda resp. statky, ktoré je moţne za mzdu získať. Domnievam sa preto, ţe mzdová hodinová sadzba vyjadruje medzní úţitok z práce, tzn. uţitočnosť, ktorú pracovníkovi dáva dodatočná hodina jeho práce. Medzné náklady práce sú určené subjektívne pociťovanou stratou, ktorá je dôsledkom rozhodnutí pracovníka nahradiť ďalšiu hodinu voľného času prácou. Rovnováţna alokácia času sa z hľadiska jednotlivého pracovníka dosiahne v situácii, keď sa medzní úţitok tohto pracovníka z jeho práce rovná medzným nákladom, ktoré mu táto práca pôsobí. Pracovník sa snaţí o rovnováhu medzi medzným úţitkom z práce i ich medznými nákladmi. Rovnováţna alokácia času pri rozdielnej mzde Pri danom rozsahu disponibilného času za deň, týţdeň, mesiac či rok rozhodnutí človeka o tom, koľko ponúkne práce, tzn. svojho času firme, je súčasne rozhodnutím 17

o tom, koľko človek voľného času ţiada pre seba. A naopak, rozhodnutie o rozsahu voľného času je zároveň rozhodnutím o rozsahu pracovného času. V ďalších krokoch je jeho cieľom ukázať vplyv rozdielnej mzdovej úrovne na individuálnu ponuku práce, za predpokladu, ţe predmetom voľby je mnoţstvo voľného času. Voľným časom sa teda budem zaoberať explicitne, zatiaľ čo časom venovaným práci implicitne. Mnoţstvo práce ponúknuté firme tak bude závisieť na mnoţstvo času, ktoré má jeho vlastník k dispozícii, a na mnoţstvo, ktoré má v úmysle nechať pre seba. Voľný čas nie je zadarmo, preto je človek v tomto zmysle spotrebiteľom, ktorý kupuje svoj voľný čas a platí zaň cenu vo výške mzdy o ňu prichádza tým, ţe nepracuje. Rastom alebo poklesom mzdy, rozumieme rast, resp. pokles reálnej mzdy. Inými slovami: Rast resp. pokles mzdy, tu chápeme ako rast, resp. pokles mnoţstva výrobku a sluţieb, ktoré si môţeme za mzdu kúpiť (Rievajová, 2009, s. 253). 1.6 Poruchy na trhu práce V reálnom hospodárení sa trh práce vyvíja v podmienkach nedokonalej konkurencie, ktorá má za následok strnulosť ponuky práce i dopytu po práce. Ponuka práce vychádza z obmedzenej voľby domácností medzi málo kombináciami mzdových sadzieb a rozsahom ponúkanej práce. Ponuka práce je daná aj štrukturálnej rôznorodosti práce a z nich vyplývajúcej segmentácie na trhu práce. Trh práce sa rozdelí na mnoţstvo ďalších trhov rôznych profesií, ktoré sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné. Ponuka práce je ovplyvňovaná aj právnymi zásahmi do trhu práce, ale aj vlastným rozhodovaním firiem. Firmy sa snaţia zamestnávať kvalifikovaných pracovníkov aj za cenu, ţe niekedy udrţiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou, no s ohľadom na očakávané zvýšenie ponuky pre svoju produkciu. Zásahy štátu do trhu práce obmedzujú negatívne prejavy trhu práce, ale môţu byť za následok skreslenou adaptáciou ekonomických subjektov a tieţ obmedzeniami samoregulácie trhu práce. Poruchy na trhu práce vedú veľmi často k výraznejšiemu zvýšeniu úrovne nezamestnanosti, ktorú štát potom rieši prostredníctvom makroekonomických regulačných opatrení (Klíma, 2006, s. 74). 18

1.7 Segmentácia trhu práce Jednotlivci i domácnosti ponúkajú nejakú abstraktnú prácu, alebo konkrétnu prácu, kde ich charakteristiky sú v najobecnejšej rovine dané fyzickými a duševnými predpokladmi jedincov pre výkon práce. Rovnako ani dopyt po práci nie je dopytom pre abstraktné práce, alebo pre určité konkrétne práce, ich charakteristiky sú určené cieľom firmy, alebo výrobným programom. Trh práce je v skutočnosti segmentovaný. Je rozdelený na celý rad deliacich trhov, ktoré sú do značnej miery navzájom nekonkurenčné. Ak sa ľudia špecializujú v určitom povolaní, stávajú sa tak súčasťou určitého deliaceho trhu práce. Potom sú vystavení vplyvom ponuky a dopytu po príslušnej kvalifikácii a ich mzdy rastú, alebo klesajú v závislosti na vývoji v segmentoch celkového trhu práce. Po línii jednotlivých profesií existuje segment pre jednotlivé odvetvia. Tak existuje aj relatívne oddelený trh práce výrobcov aut, počítačov, hračiek. V reálnom hospodárstve funguje mnoţstvo deliacich trhov a z nich kaţdý má svoj dopyt, ponuku a cenu (Jurečka, 2010, s. 253). 1.8 Vplyv štátu a odborov na trh práce Trh práce ovplyvňuje vonkajšie zásahy zo strany štátu, alebo zo strany odborov. Dôleţitú úlohu tu zohráva štát, lebo zákonom určuje minimálnu mzdu. Zvýšením minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce a súčasne zníţenie dopytu po práci. Preto sa nezamestnanosť zvýši. Štát určuje aj daň z dôchodkov, ktorá sa zniţuje alebo zvyšuje mzdové sadzby. Odbory sa v ekonomike povaţujú za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce. No na druhej strane sa povaţujú za monopol na strane ponuky práce. Takto sa vytvára trhová štruktúra, ktorú nazývame monopson. Monopson sa na trhu práce vytvorí vtedy, keď dopyt po práci určitej profesii má jediný zamestnávateľ. V tomto prípade monopsonu sú hraničné náklady na prácu vyššie, ako je mzda. 19

Graf č. 3: Výsledný efekt opatrení odborov Prameň: Lisý, J. et al. Ekonómia v novej ekonomike (vlastné spracovanie) Z grafu vyplýva, ţe ak sa odborom podarí zákonne zvýšiť základné mzdové sadzby, tak sa posunie rovnováţny bod smerom hore. Na túto skutočnosť budú reagovať firmy tak, ţe zníţia dopyt po práci (L 2 ). Konečný efekt bude teda sporný. Aj keď sa zvýšia mzdy, ale zníţi sa úroveň zamestnanosti. Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to v nepeňaţnej oblasti a v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách. Preto štát, podnikatelia a odbory majú vytvárať také podmienky pre kompromisné riešenia a tým zmierňujúce nerovnováhy na trhu práce (Lisý et al., 2007, s. 274-275). 20

1.9 Nezamestnanosť Charakteristika spätá s existenciou trhového prostredia je prejavom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na pracovnom trhu, v zmysle previsu ponuky, čiţe nezamestnanosť. Nezamestnanosť spravidla vţdy sprevádza vývoj trhového hospodárstva a súčasne prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Nezamestnanosť môţeme označiť za váţny ekonomický, sociálny, ale aj veľmi váţny politický problém. Zdravý vývoj ekonomiky by vedľa hospodárskeho rastu mal súčasne znamenať i nízku alebo aspoň prijateľnú mieru nezamestnanosti. Nezamestnanosť znamená stratu statkov a sluţieb, ktoré by nezamestnaní vyrobili. V súčasnosti sú straty aj dávky v nezamestnanosti, ktoré vytvárajú podmienky pre to, aby nezamestnanosť bola znesiteľnejšia, ale na druhej strane zaťaţuje štátny rozpočet. Miera týchto nákladov je závislá i na dĺţke trvania nezamestnanosti. Čím je nezamestnanosť dlhšia, tým sú dôsledky váţnejšie. Veľký problém predstavuje nezamestnanosť pre absolventov škôl, ktorí sa včas nezapracujú a nezískajú pracovné návyky, si neskôr ťaţšie hľadajú zamestnanie (Kotková, 2003, s. 136). Rozdelenie obyvateľstva z hľadiska politiky zamestnanosti Trh práce delí podľa veku obyvateľstvo na: populáciu v predproduktívnom veku (0 15 rokov), populáciu v produktívnom veku (15 64 rokov), populáciu v poproduktívnom veku ( od 64 rokov ţivota). Trh práce z hľadiska ekonomickej aktivity delí obyvateľstvo na: Obyvateľstvo ekonomicky aktívne zaraďujeme tu osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, alebo príslušníkov ozbrojených zloţiek. Patria sem: a) pracujúci sú to osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týţdni, t. j. kalendárny týţdeň pred týţdňom zisťovania, vykonávajú aspoň jednu hodinu práce za mzdu, s cieľom dosiahnutia zisku. Môţe ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok, stálu, dočasnú alebo sezónnu prácu. Za pracujúcich sa povaţujú aj osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týţdni nepracujú pre chorobu, dovolenku, školenie, alebo v dôsledku riadnej materskej dovolenky. 21

b) nezamestnaní podľa zisťovania pracovných síl ide o osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týţdni nemajú prácu, ale ktoré si v posledných štyroch týţdňoch aktívne hľadajú prácu a sú schopné nastúpiť do pracovného pomeru najneskôr do dvoch týţdňov. K nezamestnaným osobám zaraďujeme tieţ osoby na dlhodobom neplatenom voľne, ktoré si prácu nehľadajú, lebo v blízkej budúcnosti očakávajú návrat do svojho zamestnania. c) obyvateľstvo ekonomicky neaktívne podľa zisťovania pracovných síl ide o osoby, ktoré sú v sledovanom týţdni bez práce, lebo sa pripravujú na povolanie, poberajú dôchodok, alebo sa starajú o domácnosť. V priebehu posledných štyroch týţdňov si aktívne nehľadajú zamestnanie, alebo si zamestnanie hľadajú, ale nie sú schopné nastúpiť do 14 dní. Zaraďujeme sem študentov, ţeny na materskej dovolenke, ale aj osoby mladšie ako 15 rokov. (Gáţiová, 2006, s. 103-105). 1.9.1 Druhy a príčiny nezamestnanosti Rozlišujeme štyri druhy nezamestnanosti - frikčnú, sezónnu, štrukturálnu a cyklickú. Frikčná nezamestnanosť niekedy označovaná aj ako normálna nezamestnanosť (miera nezamestnanosti je 1 2 %). Vzniká vtedy, ak sa zamestnaná osoba vzdá svojho pracovného miesta, pretoţe si hľadá iné. Nerozhoduje pritom, či sa pracovného miesta vzdala v dôsledku toho, ţe hľadá pracovné miesto s lepšími podmienkami, ako je vyššia mzda, lepšia klíma v organizácii, väčšie šance na pracovný postup, vyšší stupeň uspokojenie s novou vykonanou prácou, lepšie bytové alebo ţivotné podmienky, alebo ţe zmenou pracovného miesta chce predísť očakávanému prepúšťaniu v dôsledku racionalizačných opatrení na pracovisku, zníţením produkcie atď.) Pre vymedzenie tohto druhu nezamestnanosti rozhoduje, či jej trvanie determinované časom, ktorý je potrebný pre vyhľadávanie nového pracovného miesta, t. j. získanie informácií o voľných pracovných miestach, rozhodovanie o nástupu do nového zamestnania, porovnávanie alternatívnych moţností zamestnania. Sezónna nezamestnanosť krátkodobá nezamestnanosť, ktorá spôsobuje diskontinuitu produkcie v odvetviach, kde je výroba závislá na počasí, napr. stavebníctvo, povrchová ťaţba nerastných surovín, poľnohospodárstvo, lesníctvo či rybolov, prípadne 22

v nadväzujúcich spracovateľských odvetviach, ako je cukrovarnícky a konzervárenský priemysel. Štrukturálna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď ponuka práce, resp. pracovných síl je vyššia, ako je dopyt v uvedenej štruktúre, a keď nie sú osoby hľadajúce prácu dostatočne mobilné na to, aby si na iných trhoch práce (v iných odvetviach, v iných profesiách, na pracovných miestach s inou kvalifikáciou, v iných regiónoch) našli prácu. Hospodársky rast predpokladá prispôsobenie štruktúry pracovných síl štruktúre pracovných miest. Pretoţe ľudia sú na trhu práce o to flexibilnejší, keď sú mladší, nenaviazaní na rodinu, psychicky a telesne zdatnejší. Štrukturálnou nezamestnanosťou sú ohrozené predovšetkým vydaté ţeny, rodičia s viacerými deťmi, staršie osoby, osoby s nízkou kvalifikáciou a osoby so zdravotným postihnutím. Na to, aby sa štrukturálna nezamestnanosť odstránila, je dôleţité koncipovať v oblasti nástrojov politiky zamestnanosti flexibilné formy zamestnania a pracovných vzťahov, v oblasti nástrojov aktívnej politiky trhu práce rôzne pomoci pri začleňovaní osôb na pracovné miesta, opatrenia zvýšenie mobility pracovných síl, mzdové dotácie. Cyklická nezamestnanosť cyklickú nezamestnanosť vyvolávajú cyklické zmeny hospodárstva v makroekonomickom rozsahu. Táto nezamestnanosť vzniká vtedy, ak makroekonomický dopyt po výrobkoch a sluţbách pri daných mzdových sadzbách a pri danej produktivite práce nie je postačujúci na zamestnanie tých, ktorí sú schopní a ochotní pracovať. Cyklická nezamestnanosť je typická makroekonomická nezamestnanosť. Sezónna nezamestnanosť postihuje určité profesie, štrukturálna nezamestnanosť určité špecifické skupiny pracovníkov v štruktúre ekonomiky. Pokles makroekonomického dopytu má dopad a do určitej miery má vplyv všetky sektory hospodárstva (Dvořáková et al., 2007, s. 73-74). 1.9.2 Meranie nezamestnanosti Pre meranie nezamestnanosti je nutné zoznámenie s ekonomickým statusom, ktorý vyjadruje základné rozdelenie obyvateľstva v produktívnom a po produktívnom veku. Ako ukazovateľ nezamestnanosti sa pouţíva miera nezamestnanosti, ktorú získame na základe zisťovania pracovných síl. 23

Miera nezamestnanosti (U): - vyjadruje podiel nezamestnaných na celkovej pracovnej sile v percentách. u kde: U 100 L u miera nezamestnanosti v percentách U počet nezamestnaných osôb L počet pracovných síl (ekonomicky aktívneho obyvateľstva) (Martincová, 2000, s. 31-32). Najčastejšie sa pouţíva makroekonomický ukazovateľ: všeobecná miera nezamestnanosti ukazovateľ získaný z výsledku šetrenia podľa medzinárodných definícií. V čitateli aj menovateli vzorca pre výpočet sú osoby uvedené podľa miesta pobytu. Čitateľ: zahrňuje nezamestnaných Menovateľ: zahrňuje pracovné sily, zamestnaných a nezamestnaných špecifické miery nezamestnanosti ukazovatele, ktoré uvádzajú nezamestnanosť do určitej skupiny obyvateľstva (vek, pohlavie, vzdelanie). Čitateľ: zahrňuje všetkých nezamestnaných zo skupiny obyvateľstva Menovateľ: zahrňuje pracovné sily, zamestnaných a nezamestnaných zo skupiny Obyvateľstva miera registrovanej nezamestnanosti ukazovateľ, ktorý vychádza z dostupných informácií z úradu práce a štátnej štatistiky. Čitateľ: presná evidencia registrovaných uchádzačov o zamestnanie, vedená úradom Práce v okrese trvalého bydliska uchádzača Menovateľ: počet registrovaných uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce a počet zamestnaných v národnom hospodárstve miera ekonomickej aktivity ukazovateľ, ktorý vyjadruje podiel počtu zamestnaných a nezamestnaných, pracovné sily, na počet všetkých osôb starších ako 15 rokov. (Košta et al., 2011, s. 9-10). 24

1.9.3 Príčiny nezamestnanosti v trhovej ekonomike Skutočný trh práce vôbec nie je trhom dokonalej konkurencie a mzdy majú tendenciu sa prispôsobovať len veľmi pomaly. Ak by bol trh práce dokonale konkurenčným, tak by to viedlo k pruţnému prispôsobovaniu miezd automaticky k likvidácií nedobrovoľnej nezamestnanosti. Dopyt po práci by sa stále vyrovnával s ponukou práce. Z tohto stavu by v ekonomike existovala dobrovoľná nezamestnanosť. Relevantnou charakteristikou trhu práce sú teda nepruţné mzdy a dlhodobá nerovnováha medzi ponukou práce a dopytom po nej. Podstatou nepruţnosti miezd je mikroekonomické správanie sa subjektov, ktorý stanovujú mzdu. Významnú úlohu tu majú náklady spojené so zmenami v mzdových a platobných sústavách, vplyv zmien v mzdových sadzbách, ale aj dobré pracovné výkony. Podnikatelia zvyčajne nebudú nahrádzať osvedčených pracovníkov nezamestnanými, ktorý by boli ochotní nastúpiť za niţšie mzdy, lebo by to vyţadovalo dodatočné náklady na najímanie a zaúčanie nových zamestnancov. Straty na produktivite práce vznikajú aj preto, ţe nejakú dobu bude trvať, kým sa ich pracovné úsilie dostane do súladu s činnosťou novej pracovnej skupiny (Sojka et al., 2006, s. 81-82). 1.10 Štátna politika zamestnanosti Politika nezamestnanosti sa zaraďuje medzi špecifikovanú oblasť, alebo vytváranie opatrení proti nezamestnanosti a patrí do systému záchrannej sociálnej siete. Politika nezamestnanosti je činnosť, ktorá smeruj k dosiahnutiu rovnováhy medzi ponukou a dopytom po pracovných silách, produktívnom vyuţití zdrojov pracovných síl a zabezpečenia práva občanov na zamestnanie. Jej hlavným cieľom je vytvárať optimálne podmienky a predpoklad pre produktivitu a slobodne zvolené zamestnanie. Jedným zo základných práv občana je právo na zamestnanie bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavia, jazyk, náboţenstva, národnosť, majetok, zdravotný stav alebo majetok, zdravotný stav alebo vek. 25

Štát ovplyvňuje vývoj vzťahu na trhu práce: pasívnou politikou zamestnanosti, stanovením podmienok a výšky podpory v nezamestnanosti, aktívnou politikou zamestnanosti, ktorá je podporou zachovávania alebo vytvárania stálych a dočasných nových pracovných miest a podpora zamestnávania mladých ľudí, hospodársko politickými opatreniami, ktoré nie sú priamo orientované na trh práce, ale majú naň podstatný dopad. Veľká a malá politika zamestnanosti Vzniká otázka regulácie disproporcií, ktoré vznikajú na trhu práce. Tento problém pôsobí diferencovane, v niektorých regiónoch je aj hlavným faktorom zhoršujúcej sa sociálnej situácie u ľudí. Riešenie tohto problému je nutné pristupovať koncepčne, ale aj pragmaticky. Pomocou dostupných hospodársko politických opatrení je tento jav moţné odstrániť pre jeho negatívne pôsobenie na politickú a ekonomickú stabilitu v krajine. Dá sa hovoriť aj o pozitívnych účinkoch nezamestnanosti a to vtedy, keď nezamestnaní vytvárajú efektívny tlak na zamestnanú časť obyvateľstva, ktorá udrţuje na vysokej úrovni pracovnú disciplínu a kvalitu práce. V etape štrukturálnych zmien môţe byť nezamestnanosť cestou k vytvoreniu efektívnej štruktúry pracovných síl a tým aj očistenie ekonomiky od neefektívne rozmiestnených pracovných síl. Hospodárska politika je zhrnutím ekonomických opatrení, ktoré sú cielené plošne na celú ekonomiku, alebo do rôznych častí. V oblasti zamestnanosti môţeme rozlišujeme veľkú a malú politiku zamestnanosti. Veľká politika zamestnanosti slúţi svojimi opatreniami na odstránenie príčin vzniku nadmernej nezamestnanosti a pôsobí plošne, ale malá politika zamestnanosti rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Opatrenia veľkej politiky zamestnanosti závisia na celkovom zameraní hospodárskej politiky, alebo sa nejedná potom o nezamestnanosť, ale v tom prípade sa jedná o vzťahové problémy, ktoré súvisia s ekonomickým rastom, platobnou bilanciou a infláciou. Plná zamestnanosť, stabilný ekonomický rast, cenová stabilita sa charakterizujú v ďalšom časovom období vyrovnanou platobnou bilanciou, ktorá tvorí základ kaţdej hospodárskej politiky (Alexy, 2009, s. 126-127). 26

1.10.1 Aktívna politika zamestnanosti Na trh práce vplývajú rôzne spôsoby. Hlavnú teoretickú koncepciu predstavuje Keynesovska a Monetaristická, ktorá posudzuje trh práce z odlišných stanovísk. Prikláňame sa tu k myšlienkovým prúdom, ktoré aktívnym a koncepčným zasahovaním do trhu práce, vidia ako dôleţitú podmienku jeho fungovania. Toto stanovisko sa zhoduje i s politikou EU, ktorá vytvára na národnej úrovni mechanizmy a nástroje ovplyvňujúce trh práce. Prostriedky zamerané na boj s nezamestnanosťou sú väčšinou vytvárané na národnej úrovni a na tejto úrovni sú aj financované. Trh práce je vzdialený trhom tovarov a sluţieb, ktoré umoţňujú vyrovnávať dopyt s ponukou. A to z dôvodu, ţe mzda nemôţe zohrať funkciu rovnováţnej ceny. Trh práce nemôţe byť vyčistený a je naopak charakterizovaný prebytkom ponuky nad dopytom. V období 80. a 90. rokov 20. storočia rola aktívnej politiky zamestnanosti ako súbor intervencií na trhu práce významne narástla v dôsledku vývoja ekonomiky na trhoch práce. Ide o aktuálne tlaky inflácie so súčasným rastom nezamestnanosti v niektorých obdobiach, ale aj o pretrvávaní nezamestnanosti v ďalších obdobiach a problém dlhodobej nezamestnanosti. Došlo k rozhodujúcemu riešeniu hospodárskej politiky, ktorá začala tento problém masovej nezamestnanosti riešiť. Účinná stratégia politiky zamestnanosti na trhu práce nie je pomáhať zamestnanosti expanzívnou cestou vytvárať umelé pracovné miesta, ani obmedzovať efektívnu ponuku práce, napr. predčasné dôchodky. Táto stratégia zvyšuje inflačné tlaky a tieţ prispieva k odchýlkam miery nezamestnanosti od jej prirodzenej miery. Aktívna politika zamestnanosti venuje pozornosť aj sociálnym cieľom. Ide tu o udrţiavanie kvality ľudského kapitálu a prevencií sociálneho vylúčenia v obdobiach, keď nezamestnanosť rastie, aby pri obnove ekonomického rastu bola pracovná sila zamestnateľná a schopná na obnovu ekonomiky rýchlo reagovať. Pozitívne a negatívne účinky aktívnej politiky zamestnanosti Pozitívne prínosy sa upriamujú predovšetkým o pozitívne dopady na zvýšenie nezamestnanosti. Preto rozlišujeme priame dopady na zamestnanosť a nepriame dopady v dôsledku zlepšenia predpokladov na strane pracovnej sily, napr. zvýšenie motivácie 27

k rekvalifikácii, motiváciu hľadať zamestnanie, získanie sociálnych kontaktov, ktoré tieţ vedú k zamestnaniu, alebo získania podpory sociálneho okolia pri hľadaní zamestnania. Poznáme radu ďalších pozitívnych efektov. Fakt, ţe účasť v programoch aktivuje nezamestnaných a zapája ich buď do pracovného trhu, alebo aspoň do súťaţe o pracovné miesta. Takto zvýšená konkurencia je prostriedkom oslabenia pozície zamestnaných a zniţuje tlak na mzdy. Je dokázané, ţe zvýšením obratu nezamestnaných na trhu práce, a tým súčasne ku zníţeniu rozsahu dlhodobo nezamestnaných a dôsledku, ţe sú s dlhodobou nezamestnanosťou spojený. Je nutné zníţiť riziká sociálneho vylúčenia vo viacerých smeroch. V prvom rade v dôsledku účasti v programoch sa zvyšuje príjem nezamestnaných a po druhé dochádza k rozšíreniu sociálnych kontaktov a tieţ sa obnovuje štrukturácia času nezamestnaných. V niektorých prípadoch motivuje nezamestnaných k ďalšiemu vzdelávaniu a rekvalifikácii. Programy zniţujú mnohé dopady nezamestnanosti a zlepšujú kvalitu ţivota nezamestnaných. Negatívne faktory pozitívne účinky aktívnej politiky zamestnanosti zniţujú. Tieto faktory sú známe ako mŕtva váha, substitúcia a vytlačenie. V dôsledku účasti v programoch aktívnej politiky zamestnanosti nemajú nezamestnaní toľko času, aby si hľadali zamestnanie, alebo odkladajú hľadanie zamestnania na neskoršiu dobu. V kontexte s programom verejne prospešných prác hovoríme o vytváraní tretieho trhu práce, kde nezamestnaní sú uzatváraní na dotovaných miestach a prestávajú súťaţiť na otvorenom trhu. Nevhodné cielenie programu aktívnej politiky zamestnanosti má negatívne dôsledky (Dvořáková et al., 2007, s. 93-95). 1.10.2 Pasívna politika zamestnanosti Pasívna politika zamestnanosti predstavuje súhrn programov zameraných na udrţanie príjmu nezamestnaných osôb. Medzi nástroje pasívnej politiky patria: dávka nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi, 28

vyplácanie predčasného starobného dôchodku osobám preddôchodkového veku prepúšťaných z dôvodu nadbytočnosti. Dávka v nezamestnanosti je zaloţená na poistnom princípe a je súčasťou sociálneho poistenia. Je financovaná z príspevkov zamestnávateľov, zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje minimálny garantovaný príjem. Nie je nároková a poskytuje sa na základe testovania príjmu domácností. Výška dávky je závislá od počtu členov v domácnosti..príspevky k dávke sa poskytujú za vykonané aktivity (napr. vykonávanie aktivačných prác, štúdium). A poskytujú sa účelovo (napr. príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť). (www.sspr.gov.sk, 03. 04.2013). 29

2 ANALÝZA TRHU PRÁCE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ZAHRANIČÍ V analytickej časti sa zameriame na trh práce z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a vývoja na trhu práce v Slovenskej republike a Európskej únii. Analytické údaje boli čerpané z informačných systémov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zo štatistického úradu SR, Eurostatu a Inštitútu pre výskum práce a rodiny. 2.1 Vývoj na trhu práce za posledných desať rokov Situácia na trhu práce od roku 2002-2012 Trhmpráce a jeho vývoj za obdobie poslednýchmdesiatich rokov ovplyvňovali viaceré pozitívne i negatívne faktory. Najsilnejším bol ekonomickýlvývoj Slovenskej republike, ktorý bol v plnej miere dôsledkom ekonomickéhomvývoja najmä v Európskej únii, ako aj v štátoch za jej hranicami. Tvorba HDP EÚ 27 v roku 2009 medziročne poklesla o 4,3% a zamestnanosť o 1,8%. Čo samtýka počtu nezamestnaných, tak ten dosiahol 21,2 mil. osôb, čo predstavovalo 9% jej ekonomickymaktívneho obyvateľstva. V polovici roka 2008 bol vývoj slovenského trhu práce pozitívny. Súvisí to hlavne s rekordnými medziročnými rastami HDP,Nktoré dokazovali prudký rast produkcie slovenských podnikov. V roku 2004 bola mierannezamestnanosti 13,1% pri 5% raste HDP. No v roku 2005 klesla miera nezamestnanosti na 9,4% pri raste HDP 8,5% a v roku 2007 dosiahla miera nezamestnanosti iba 8%. Rast HDP prekročil 10 a pol percenta. Analýza vývoja trhunpráce a ekonomického rastunv porovnaní s takýmito zmenami ukazuje, ţe rozhodujúcimnfaktorom pre náš trh práce je hospodársky vývoj a ten je podmienený hlavne globálnymi vplyvmi. Náš trh práce a pozitívny hospodársky vývojnv Európskej únii ovplyvňuje aj Európska legislatíva, ktorá zaručuje ľuďom voľný cezhraničný pohyb na pracovných trhoch. Do polovice roku 2008 hospodársky rast v členských krajinách Európskej únie vytváral nápor na potrebu novýchnpracovných síl. Pokles nezamestnanosti u nás pozitívne ovplyvňoval rastúci počet občanov SR, ktorí odchádzali pracovať do zahraničia. Od roku 2009, keď 30

Európu zasiahla hospodárska kríza sme zaznamenali nárast nezamestnaných, ktorí ako posledné miesto zamestnania uvádzali práve prácu v zahraničí. No v roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla o 5,94 p. b. Na vývoj nezamestnanosti negatívne v tomto období pôsobil európsky a globálny ekonomický vývoj. Jeho dôsledky na trh práce sčasti eliminovali proti krízové opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v rokoch 2009 a 2010. Súčasť týchto opatrení tvorili opatrenia trhu práce zamerané na oblasti: udrţanie zamestnanosti a tvorbu pracovných miest, zvyšovanie odborných zručností, zlepšenie prístupu k zamestnanosti a podporu mobility. Tieto ozdravné impulzy sa vyobrazili v roku 2010, v ktorom aj slovenská ekonomika začala vykazovať náznaky ekonomického oţivenia. Cieľom novej vlády v marci 2012 sa stala predovšetkým podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Negatívne vplýva na tieto ciele zlý hospodársky vývoj v krajinách, ktoré sú exportnými partnermi SR, a to najmä v členských krajinách eurozóny. Fiškálna konsolidácia, ktorú realizuje terajšia vláda, predstavuje dobrý základ, na ktorom bude moţné budovať taký rast hospodárstva, ktorý sa pozitívne odzrkadlí na vývoji na trhu práce. Od januára 2013 vláda SR vyhlásením odsúhlasila viaceré legislatívne zmeny, ktoré budú mať dlhodobo priaznivý vplyv na pracovný trh. Za hlavné moţno označiť tie, ktoré smerujú k odstráneniu prekáţok rastu zamestnanosti a umoţnia tieţ pruţné formy pracovných úväzkov. Novela Zákonníka práce, ktorá presadzuje rovnováhu práv a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom, tieţ podporuje vytváranie pracovných podmienok pre zamestnancov. Jedným z odporúčaní je aj koordinovanieninštitúcií kolektívneho vyjednávania, ktoré môţe prispieť k dobrej štrukturálnej výkonnosti, ale aj odolnosti pracovných trhov. Novela zákonníka práce posilňuje nevyhnutnúnflexibilitu na trhu práce.. Túto flexibilitu pracovnoprávnehonvzťahu moţno dosiahnuť spôsobmi: delené pracovné miesto, pruţný pracovný čas, úprava alebo rozvrhnutie pracovného času, kombinácia uvedených foriem a spôsobov. 31

Formy zamestnávania, premenlivé spôsoby pracovného času a aktívne opatrenia na trhu práce prispievajú k dobrej flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. K zvyšovaniu kvality pracovného miesta, ale aj k efektívnosti pracovného procesu. Sú veľmi dôleţitým aspektom zamestnanosti. Vplyv na vývoj zamestnanosti je predovšetkým hospodársky vývoj, svedčí o tom nasledujúce porovnanie: Tabuľka č. 1.: Vývoj na trhu práce od roku 2002-2012 Rok Priemerná miera Medziročný Medziročný Novela evidovanej vývoj vývoj Zákonníka nezamestnanosti za reálneho HDP zamestnanosti práce účinná: rok v % v % v % 2002 od 1. 4. 2002 17,8 4,6 0,1 2003 od 1.7. 2003 15,2 4,8 1,1 2004 14,3 5,1-0,2 2005 11,6 6,7 1,6 2006 10,4 8,3 2,1 2007 od 1.9. 2007 8,4 10,5 2,1 2008 7,7 5,8 3,2 2009 11,4-4,9-2,0 2010 12,5 4,4-1,5 2011 od 1.9. 2011 13,2 3,2 1,8 2012 13,6 2,0 0,1 Zdroj: Štatistický úrad SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Z tabuľky nám vyplýva, ţe trh práce, ktorý sa prejavuje rastom alebo poklesom zamestnanosti a miery nezamestnanosti reaguje na vývoj HDP s oneskorením. Aj v období silnej ekonomickej expanzie v rokoch 2005 a 2006 dosiahol rast zamestnanosti v Slovenskej republike asi 2%. V dôsledku tohto vývoja priemerná miera evidovanej nezamestnanosti výrazne neklesla a jej úroveň tak presiahla viac ako 10%. Rok 2007 bol mimoriadne silným rastom ekonomiky a to o viac ako 10%. Prejavil sa v raste zamestnanosti o viac ako 3%. Priaznivý ekonomický vývoj sa na vývoji evidovanej 32

nezamestnanosti sa ukázal skoro okamţite. V roku 2007 sa oproti predchádzajúcemu roku zníţila o 2 p. b. a v roku 2008 klesala. Podľa predpokladu sa má rast HDP v Slovenskej republike po nízkej hodnote v roku 2013 výraznejšie zrýchliť v rokoch 2014 a 2015. To by malo nasledovať k o obnoveniu rastu zamestnanosti. (www.nrsr.sk. 30. 5. 2013). 2.2 Makroekonomický vývoj v Slovenskej republike Vývoj v roku 2008 zaznamenalo vysoké tempo rastu ekonomiky 6,4% v Slovenskej republike. Tento vývoj priaznivo vplýval na podnikateľské prostredie a záujem investorov o pôsobenie v SR. Hospodársky rast v roku 2008 bol podporovaný rastom domáceho dopytu, no ekonomika neprejavovala známky ohrozenia makroekonomickej stability. Ku koncu roka sa však začali prejavovať dôsledky finančnej krízy na ekonomike Slovenska. Hospodárska kríza priniesla v záverečných mesiacoch roka oslabenie zahraničného dopytu. Finančná a hospodárska kríza zniţuje úroveň ekonomického rastu. (www.finance.gov.sk, 30. 05. 2013) Zotavovanie trhu práce bolo viditeľné v roku 2010 2012 ustrnulo a výsledky z roka 2012 sa prejavili ako slabý medziročný rast zamestnanosti a naopak nárast počtu nezamestnaných osôb najmä ku koncu roka 2012. Dopomohlo k tomu zhoršenie podmienok pre činnosť malých podnikateľov, aj napriek zrýchľujúcemu rastu nominálnej mzdy a pokles reálnej mzdy. PoklesNproduktu vyvolaný hospodárskou krízou trval asi jeden rok, no pokles zamestnanosti pretrval o niečo dlhšie. K proti krízovémunobnoveniu zamestnanosti došlo ku koncu roka 2010. V Slovenskej republike, ako aj v členských štátoch Európskej únie, HDP vzrástol v roku 2010 o 4,4%, kým v roku 2009 poklesol o 4,9%. Pre rast HDP bol rozhodujúci hlavne zahraničný dopyt s medziročným reálnym rastom o 16,0%. Na vývoj HDP v rámci domáceho dopytu mal narastajúci vplyv investičný dopyt. Okrem konečnej spotreby domácnosti rástli aj iné časti domáceho dopytu, no s miernym tempom pohybujúcim sa okolo 1%. K rastu HDP prispel najmä priemysel a sluţby. Zatiaľ čo stavebníctvo zostávalo aj naďalej v recesii. Pomalý proces obnovenia zamestnanosti, ktorý sa v roku 2010 naštartoval, sa tak zastavil, ţe zamestnanosť sa k predkrízovým hodnotám nestihla ani priblíţiť. Počet pracujúcich v poslednom štvrťroku 2012 klesol po dvojročnom raste na 2 313 tis. osôb. 33

V predkrízovom štvrťroku 2008 to bolo 2 466 tis. osôb. V roku 2012 sa zamestnanosť na Slovensku zvýšila o 0,6% na 2 329 tis. osôb. (www.ekonom.sav.sk, 30. 05. 2013). Tabuľka č. 2: Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov SR (v %) Ukazovateľ 2008 2009 2010 2011 2012 priemer priemer priemer priemer priemer za rok za rok za rok za rok za rok Hrubý domáci produkt Reálny HDP 5,8-4,9 4,4 3,2 2,0 Domáci dopyt 4,1-3,7 3,6 1,2-2,9 Konečná spotreba domácnosti 6,1-0,4-0,8-0,5-0,6 Konečná spotreba neziskových inštitúcii 3,2 2,0 1,1 0,2-0,6 slúţiacich domácnosti Konečná spotreba verejnej správy Tvorba hrubého fixného kapitálu 4,3 2,3 1,0-4,3-0,6 6,8-10,3 6,5 14,2-3,7 Vývoz výrobkov a sluţieb 3,2-15,2 16,0 12,7 8,6 Dovoz výrobkov a sluţieb 3,3-14,7 14,9 10,1 2,8 Trh práce Reálna produktivita práce 3,4-3,9 6,0 1,4 1,9 Zamestnanosť 3,2-2,0-1,5 1,8 0,1 Nominálne mzdy 3,2 2,2 3,2 1,5 2,4 Reálne mzdy 2,2-1,6-0,6-1,9-1,2 Zdroj: Štatistický úrad SR, národné účty, štatistické výkazníctvo, vlastné spracovanie Rast ekonomiky SR v roku 2011 pokračovalo, ale miernejšou tempom ako v roku 2010. V roku 2011 nastalo teda mierne zlepšovanienmakroekonomickej situácie, ktoré sa konečne prejavilo aj na trhu práce. Reálny hrubý domáci produkt rástolna zvyšovala sa i produktivita práce. SituáciaNna trhu práce bola priaznivejšia ako v predchádzajúcom roku, 34

po dvojročnom zhoršovaní hlavných ukazovateľov zamestnanosť medziročne vzrástla a nezamestnanosť klesla. Vyšší nárast spotrebiteľských cien, ako bol nárast miezd, mal za následok pokles priemernej reálnej mzdy. Prejavilo sa to hlavne neistotou na finančných trhoch v dôsledku dlhovej krízy ekonomík eurozóny. HDP sa v roku 2011 zvýšil o 3,2% v stálych cenách. Zdrojom rastu HDP bol zahraničný dopyt. No domáci dopyt mal len mierny rastový vplyv, keď z jeho zloţiek tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla medziročne o 14,2%, viac ako dvojnásobne pred rokom, ale konečná spotreba verejnej správy poklesli o 0,5% resp. o 4,3%. Vývoj trhu práce v Slovenskej republike bol v roku 2011 ovplyvnený priaznivou ekonomickou aktivitou, keď sa nárast ziskovosti podnikateľského sektora premietol do rastu hrubého fixného kapitálu a nasledovne do tvorby pracovných miest. Rast zamestnanosti sa po dvojročnom poklese obnovil, miera nezamestnanosti klesla o 0,9 p. b. na 13,5%. Slovenská republika si v roku 2012 udrţala porastovú tendenciu, keď reálny HDP sa zvýšil oproti roku 2011 o 2%. Zdrojom rastu bol zahraničný dopyt, ktorý v priemere za rok dosiahol medziročný rast o 8,6%. (www.nrsr.sk, 30. 5. 2013). 2.3 Vplyv domáceho dopytu na trh práce Nárastom ekonomickýchnaktivít zameraných na uspokojovanie domáceho dopytu má výraznejší príspevok k rastu zamestnanosti, ako rovnaký nárastnvývozných aktivít. Je to štrukturálne špecifickosť slovenskej ekonomiky. Hospodárska politika by pretommala pôsobiť v prospechu posilneniandomáceho dopytu. No ani štruktúra ekonomického rastu v predchádzajúcich rokoch nevytvorila priaznivé prostredie pre zamestnanosť. Ekonomický rast bol v období 2011 2012 rokov ťahaný vonkajším dopytom. Pozitívny vývoj exportne cielenej časti ekonomiky nebol dostatočný, aby sa prejavil na vývoji domáceho dopytu. Hlavne slabý rast domáceho dopytu v roku 2011 a jeho výrazný pokles v roku 2012. Jedným z významných faktorov oţivenia domáceho dopytu sú zdroje štrukturálnych fondov. Ide o významný zdroj, ktorý by pomohol vzdorovať hrozbe recesie v najbliţších rokoch. Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013 zdôrazňuje, ţe dlhodobý a udrţateľný ekonomický rast, je moţné docieliť štrukturálnymi zmenami v ekonomike. Pri úsilí zvýšiť úroveň HDP sa vláda SR zameriava na produkčnú stranu ekonomiky. 35

Faktorom je skutočnosť, ţe Slovensko je malá otvorená ekonomika, v ktorej HDP najviac závisí od zahraničného dopytu. 2.4 Situácia na trhu práce v Slovenskej republike Vysoká miera nezamestnanosti sa zaraďovala medzi najväčšie problémy slovenského hospodárstva uţ od vzniku Slovenskej republiky. Mnoţstvo nevyuţitých zdrojov v podobe veľkého počtu nezamestnaných osôb, nízkej miery zamestnanosti tak stále vytváral priestor pre veľké plytvanie hospodárskeho potenciálu. Vysoká nezamestnanosť znamená tieţ vysoký nápor na verejné financie. Do roku 2008 dochádzalo k zmierňovaniu ďalších nerovnováh na slovenskom trhu práce. Pozitívne smery z uplynulých rokov boli dosť výrazne narušené v roku 2009. Finančná kríza a hospodárska recesia hlavných exportných partnerov Slovenskej republiky mali tak následok produkcie a nárast miery nezamestnanosti. (Ochotnícky, 2010, s. 29) Tabuľka č. 3: Miera nezamestnanosti v SR od roku 2008-2012 V % 2008 2009 2010 2011 2012 SR 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Prameň: ŠÚ SR, Eurostat, vlastné spracovanie V roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla. Negatívne na vývoj nezamestnanosti v tomto období pôsobil európsky a globálny ekonomický vývoj. Jeho dôsledky na trh práce len čiastočne odstránili proti krízové opatrenia prijaté v rokoch 2010 2012. Opatrenia na trhu práce boli zamerané na tri oblasti: udrţanie zamestnanosti, tvorbu pracovných miest, zvyšovanie odborných zručností a ich adaptáciu na potreby trhu práce. Tieto opatrenia sa odzrkadlili v prostredí trhu práce najmä v roku 2010. Slovenská ekonomika začala vykazovať náznaky ekonomického oţivenia a kulminovala zamestnanosť. 36

Na trhu práce dochádza knďalšiemu zhoršovaniu a spomaľovaniu ekonomickej aktivity. Na najbliţšie obdobie sa predpokladá poklesnzamestnanosti, čo môţe súvisieť s obavami zamestnávateľov zo zhoršovania slovenského trhu práce. Zvýšené odvodové zaťaţenie firiem anrast nákladov práce mánzníţiť zamestnanosť hlavne prostredníctvom zníţenej konkurencie schopnostinekonomiky. No s obnovou zahraničnéhondopytu by sa mala začať zvyšovať aj zamestnanosť. S predpokladaným vývojom zamestnanosti sa bude vyvíjať aj mierannezamestnanosti oproti minulým rokom. NaNSlovensku došlo teda k spomaľovaniu ekonomickej aktivity. ToNsa prejavilo vplyvom slabších trhov práce a finančnej situácie domácnosti. Vplyvom dlhovejnkrízy sa zvyšovala aj neistota v eurozóne. Tieto faktorynspôsobili pokles HDP. Pri relatívnom slabom hospodárskom raste má vplyv na slovenský trh práce neistota zamestnávateľov, ale aj nízka dôvera návratu k predkrízovým medziročným rastom HDP. Ani krátkodobé známky oţivenia hospodárstva nevedú firmy k tomu, aby výrazne posilňovali svoje kapacity zvyšovaním zamestnancov.(www.nbs.sk, 2. 6. 2013) Ekonomiku na Slovensku v roku 2012 podporilanexportná výkonnosť. Zásluhu má na tom automobilový priemysel, ktorý rozšíril produkčné kapacity a ťaţil z dopytu po autách vyrobených na Slovensku. Reálne príjmy spolu snvysokou mierou nezamestnanosti tlačia nadol spotrebu domácnosti. TrhNpráce aj napriek ekonomickému rastu stagnoval, dôsledkom oslabenej domácejnčasti ekonomiky. 2.5 Zamestnanosť v SR v rokoch 2008-2012 V období roku 2008 vzrástlanzamestnanosť o viac ako 2% ročne. Celkovo bolo v treťom štvrťroku 2008Jzamestnaných 2,26 mil. osôb. Počet pracujúcich v tomto roku dosiahol aţ 2 433,8 tisíc osôb. NoNpo tomto období začal trh práce reagovať na správy o prenikaní hospodárskej krízy na Slovensku. Neskôr sa táto kríza dotkla priemyselných odvetví, stavebníctva aj sluţieb. PočetNzamestnaných sa v prvom štvrťroku 2009 zníţil na 2,2 mil. osôb, čo je pokles oproti roku 2008 skoro o 60 tisíc pracovných miest. A v roku 2009 začal počet zamestnanýchnosôb klesať na 2 365,8 tisíc osôb. Z analýzynje zrejmé, ţe rast zamestnanosti sa začiatkom roka kaţdoročne spomalí. Pokles v prvom štvrťroku 2009 je jednoznačne moţné označiť ako mimoriadny. Aj napriek počiatočným prejavom hospodárskej krízy, sa vo štvrtom štvrťroku 2008 na vývoj 37

zamestnanosti negatívne trendy ešte nestihli prejaviť. Moţné je to odôvodniť očakávaniami krátkodobej krízy a krízy s miernym oneskorením. ( http://ekonom.sav.sk, 2. 6. 2013) Počet pracujúcich na Slovensku sa v rokoch 2010 2012 pohyboval v rozmedzí od 2 283 tisíc do 2 366 tisíc osôb. Vývoj počtunsamozamestnaných osôb sa vyznačoval počas celého sledovaného obdobia striedaním fáz rastu a poklesu. K výraznejšiemu klesajúcemu trendu v počte samozamestnaných osôb došlo v 1.štrťroku 2012 a udrţal sa do konca roka 2012. Za obdobie rokov 2010 2012 sa početnsamozamestnaných osôb zníţil o 6,3%, čiţe o 23,6 tisíc osôb. Celkový počet pracujúcich je na Slovensku dopĺňaný atypickými formami zamestnanosti, akými sú dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru. Tabuľka č.4: Vývoj zamestnanosti v SR v rokoch 2008 2012 Ukazovateľ 2008 2009 2010 2011 2012 Priemer za rok Priemer za rok Priemer za rok Priemer za rok Priemer za rok Zamestnanosť Počet pracujúcich v tis. osôb 2 433,8 2 365,8 2 317,5 2351,4 2 329,0 Medziročný vývoj v % 3,2-2,8-2,0 1,5 0,6 Miera zamestnanosti (15 64 rokov) v % 62,3 60,1 58,8 59,5 59,7 Miera zamestnanosti (20 64 rokov) v % 68,9 66,4 64,7 65,1 65,0 Miera zamestnanosti mladých (15 24 rokov) v % 26,3 22,8 20,6 20,2 20,1 Miera zamestnanosti starších (50 64 rokov) v % 55,0 53,8 53,5 54,7 55,0 Prameň: ŠÚ SR, VZPS, vlastné spracovanie V priemere za rok 2012 sa celkový počet pracujúcich osôb v porovnaní s rokom 2011 zvýšil o 0,6% na 2 3229 tisíc osôb. V roku 2012 bolo vnslovenskej republiky k dispozícii v priemere 13 289 voľných pracovných miest. V porovnaní s rokom 2011 ich počet klesol o 1,3% teda o 170 miest. Pri najvýraznejšom poklese v činnostiachnv oblasti 38

nehnuteľnosti to bolo aţ o 66,8%, v ubytovacích avstravovacích sluţbách o 63,7%, vo vzdelávaní o 48%, vo veľkoobchode a maloobchode o 32,2%. VyššieNzníţenie bolo aj v zdravotníctve avsociálnej pomoci o 28,9% a v priemyselnej výrobe o 21,9%. No najvýraznejší medziročný vzrast v roku 2012 bol v administratívnych sluţbách o 122,7%, v poľnohospodárstve o 120% a stavebníctve o 62,4%. Miera voľných pracovných miest dosiahla 0,7%. Vyššia v priemere za celénhospodárstvo bola vo verejnej správe a sociálnom zabezpečení 4,3%. Podľa územného členenia v roku 2012 bolo najviac pracovných miest v: Bratislavskom kraji 7 799 Trenčiansky kraj od 595 Banskobystrický kraj do 1305 S výnimkou: Prešovského kraja zvýšenie o 26,1% a Bratislavského kraja vzrast o 9,4% bol ich počet niţší ako pred rokom, pri najvyššom zvýšení v Košickom kraji o 38,9% Z hľadiska pracovných síl sa v roku 2012 zníţil počet ţivnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, o 6,7% na 97 tisíc osôb. Počet podnikateľov spolu klesol o 0,2 % na 361,4 tis. v dôsledku zníţenia počtu podnikateľov so zamestnancami o 9,1 % na 73,5 tisíc. Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 2,3% na 287,8% tisíc. Pokles ţivnostníkov negatívne pôsobil na zamestnanosť. Tí sú výrazne zasiahnutí utlmeným domácim dopytom. Jednou z oblastí, kde je pomerne výrazná rodová nerovnosť, je zamestnanosť a mzdy. Podiel pracujúcich ţien v Slovenskej republike je 44,3%. Vyššie uplatnenie na trhu práce dosahujú muţi, vrátane mzdového ohodnotenia. Miera ekonomickej aktivity u ţien v roku 2011 dosiahla 50,5%, u muţov 68,4%. (http://portal.statistics.sk/02. 06. 2013) Trh práce môţe teda ohrozovať aj zamestnanosť hlavne u ţien ako u muţov. Ďalším zistením je similarita v správaní ţien a muţov počas krízy na trhu práce. Ţeny boli vnímané ako tlmiace štíty, keď v časoch nedostatku pracovnej sily boli na trh práce pozývané, ale v čase nedostatku práce z trhu práce vytláčané. 39

Na Slovensku najsilnejším odvetvím ţien i muţov zostala aj v roku 2012 priemyselná výroba. Počet muţov pracujúcich v tomto sektore je podstatne vyšší, takmer o polovicu. Odlišný bol aj vývoj v čase, kým po dvojročnej recesii začal počet muţov v priemyselnej výrobe v roku 2011 a 2012 narastať. Počet ţien tu zaznamenala pokles aj v roku 2012. Miera zamestnanosti ţien stále zaostáva za mierou zamestnanosti muţov. Napriek tomu, ţe ţeny dosahujú vo vzdelávaní lepšie výsledky, v pozíciách vyţadujúcich zodpovednosť sú stále zastúpené v menšej miere. Ţeny v priemere majú o 17% niţšie platy ako muţi 2.6 Nezamestnanosť v SR v rokoch 2008-2012 Problém nezamestnanosti sa zvyšuje aj v súvislosti s ekonomickou krízou, ktorá od jesene roku 2008 dochádza na Slovensko. K zmene klesajúcej tendencie miery nezamestnanosti na rastúcu. Nárast miery nezamestnanosti pozorujeme u všetkých skupín obyvateľovnvyčlenených podľa pohlavia, veku, vzdelania, ako ajnvo všetkých krajoch Slovenska. Najniţšia miera nezamestnanostinje dlhodobo v Bratislavskom kraji, ale najvyššia v Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom kraji. (http://portal.statistics.sk, 2. 6. 2013) Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v roku2008 aţ 8,39%. Medziročne vzrástla o 0,59 p. b. Prítok uchádzačovno zamestnanie dosiahol 26 753 osôb. MedziročneNvzrástol o 437 osôb äo1,66%). Odtok uchádzačov o zamestnanie dosiahol 13 427 osôb. Medziročne poklesol o 5 853 osôb (o30,36%). Stav uchádzačov o zamestnanie v roku 2009 dosiahol 379 553 osôb. Medziročne vzrástol o 6 140 osôb (o1,64%). Stav disponibilných uchádzačovno zamestnanie dosiahol335 490 osôb. Medziročne vzrástol o 116 570 osôb. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v roku 2009 12,66%. Medziročne vzrástol 0,26%. Prítok uchádzačov o zamestnaniebdosiahol 24 858 osôb. Medziročne poklesol o 4 584 osôb. Odtok uchádzačov o zamestnanie dosiahol 18 718 osôb. MedziročneNpoklesol o 5 291 osôb. Najvyšší pokles počtu zamestnaných v roku 2009 o viac ako 23 tisíc v porovnaní s predchádzajúcim rokom mal Prešovský kraj. Druhým najpostihnutejšímnregiónom bol Košický kraj s poklesom o 15 tisíc. (www.upsvar.sk, 2. 6. 2013). V roku 2010 stav uchádzačov o zamestnaniendosiahol 381 209 osôb. Medziročne vzrástol o 6 928osôb (o1,85%). Medziročne vzrástol o 1656 osôb (o 0,44%). Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 12,46%. Medziročne vzrástla o 0,24 p. b. Medzirčone 40

poklesla o 0,20 p.b. Prítok uchádzačov o zamestnanie dosiahol 25 646 osôb. Medziročne vzrástol o 170 osôb. Odtok uchádzačov o zamestnanie dosiahol 18 718 osôb. Medziročne tak poklesol o 6 677 osôb (26,29%: Medziročne sa nezmenil. Pokles zamestnanosti bol zaznamenaní v rámci evidencie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny a podľa VZPS od 1. štvrťroku 2011. Obrat dokazuje, ţe evidencia ÚPSVR uţ v 1. štvrťroku 2011, s oneskorením dvoch štvrťrokov aj VZPS. Počet nezamestnaných v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 vzrástol o 4,3%. Počet nezamestnaných osôb v 4. štvrťroku 2012 dosiahol 390,4 osôb. Ć predstavovalo nárast oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 11,9 osôb. Aj počet uchádzačov o zamestnanie v evidencii úradov práce sa oproti porovnateľnému obdobiu roku 2011 zvýšil o 24,2 tisíc osôb a o 41,9 tisíc osôb oproti roku 2010. Miera evidovanej nezamestnanosti: dosiahla v priemere za rok 2012 úroveň 13,59 %,čo v porovnaní s rokom 2011 predstavuje medziročný nárast o 0,43 p. b. (v roku 2011 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla priemernú úroveň 13,16 %). Z regionálneho hľadiska za rok 2012 najvyššia úroveň priemernej miery evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná: v Banskobystrickom kraji (19,6 %) najniţšia v Bratislavskom kraji (5,37 %). Ku koncu januára 2013 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,71 %. Nezamestnanosť v SR v roku2012 Miera nezamestnanosti rástla aj v posledných mesiacoch minulého roka. Medziročné porovnanie počtu nových evidovaných na Úradoch práce však ukazuje pokles oproti rovnakému rovnakému obdobiu roka 2011. Zatiaľ čo v septembri 2011 pribudlo 41 867 nových uchádzačov o zamestnanie o rok neskôr ich bolo 32 975. V októbri bol rozdiel 30 066 rok 2011 a 32 226 rok 2012. V novembri presiahol rozdiel 7 tis. ľudí 29 913 v roku 2011 a 22 829 v roku 2012. V decembri dosiahol aţ 9 tisíc ľudí minulého roka a to 26 756 v roku 2011 a 17 739 v roku 2012. Situácia sa opakovala aj v januári 2013 kedy do evidencie úradov pribudlo dokonca najmenej nových uchádzačov o zamestnanie za posledné štyri roky 35 716 uchádzačov o zamestnanie v roku 2010, 35 589 uchádzačov o zamestnanie v roku 2011, 35 821 v roku 41

2012 a 30 126 v roku 2013. Spomedzi nových uchádzačov o zamestnanie ich 47 prišlo o prácu v dôsledku zrušenia práce na dohodu, vo februári 216 celkovo však bolo ku koncu roka 2012 zrušených vyše 300 tis. dohôd. Ako vyplýva z priemerných ročných čistých prítokov do evidencie uchádzačov o zamestnanie v rokoch2011 a 2012, priemerný rast nezamestnanosti sa v roku 2012 spomalil. V roku 2011priemerne mesačne zostalo v evidencii uchádzačov o zamestnanie o 1 549 viac ako v predchádzajúcom mesiaci, kým v roku 2012 o 121 uchádzačov o zamestnanie ako v predchádzajúcom mesiaci. V roku 2012 bolo na Slovensku priemerne evidovaných 405 889 nezamestnaných. V porovnaní s rokom 2011 ich počet vzrástol o 16 625 osôb, t. j. o 4,27 %.. (www.upsvar.sk, 02. 06. 2013) 2.7 Postavenie mladých a starších ľudí na trhu práce PodielNpracujúcich mladých ľudí vo veku 15 24 rokov na celkovom počte pracujúcich v Slovenskej republike sa v ostatných rokoch zniţoval z 7,0% v roku 2010 na 6,3% v roku 2012. To sa preukázalo aj vo vývoji mierynzamestnanosti, ktorá na rozdiel od celkovej miery zamestnanosti 15 64 rokov v SR klesla. Keď si mladí ľudia nájdu prácu, ich pracovné miestansú zväčša menej stabilné. MladíNľudia sú nadmerne zastúpení v prípade krátkodobého zamestnávania a práce na kratší pracovný čas. V roku 2012 pracovalo 42 % mladých zamestnancov so zmluvou na krátkodobé zamestnanie (štyrikrát viac ako dospelých) a 32 % na kratší pracovný čas, čo bolo takmer dvojnásobok miery u dospelých. Na trhu práce existuje výrazný nesúlad medzi ponúkanými a poţadovanými zručnosťami. Mnohí mladí pracovníci nadobudli formálne kvalifikácie prevyšujúce potreby daného pracovného miesta, ktoré môţu získať, ale napriek tomu sú ich zručnosti v porovnaní so staršími pracovníkmi skôr nedostačujúce ĎalšímNzávaţným problémom je uplatnenie absolventov a mladých ľudí na trh práce zo škôl, ktorí si hľadajúnsvoje prvé pracovné miesto. NaNpár pozíciách, ktoré firmy otvoria v čase krízy, budú očakávať vysokú kvalitu. Zamestnávatelia v kríze kladú dôraz na výkon zamestnancov a pri výbere ich tak bude zaujímaťbpredchádzajúce skúsenosti a výsledky kandidáta. Zamestnávatelia budú dávať prednosť skôr uchádzačom s praxou a budú prijímať ľudí prepustených u konkurencie, ktorí nepotrebujú dlhodobejšie zaúčanie, čo môţe mať za následok, ţe absolventi budú mať problémnsa uplatniť na trhu práce. 42

Ako som uţ spomínala, dôleţité je poukázať na to, ako sa na Slovensku vyvíjal počet pracujúcich podľa veku. Z grafu je zrejmé, ţe počet starších zamestnancov sa stále zvyšuje. Graf č. 4: Počet pracujúcich vo vekových skupinách Prameň: ŠÚ SR, Eurostat, vlastné spracovanie Pri analýze počtuvstarších zamestnancov a podľa klasifikácie zamestnaní sa konštatovalo, ţe v roku 2012 najvyšší počet zamestnancov 50 a viac ročných je v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve. NaopakVnajmenší počet starších zamestnancov je medzi administratívnymi pracovníkmi. Na základe dostupných informácií so zástupcami zamestnávateľov, ako aj samotnýminzamestnávateľmi, je moţné odhadnúť zamestnania, ktoré sú ohrozené. Je vysoká pravdepodobnosť, ţe v budúcnosti nebude existovať dostatočne početná náhradanza silné populačné ročníky odchádzajúce do starobného dôchodku. Napríklad v zamestnaniach: rušňovodiči a vodičinautobusov, električiek prevládali v roku 2000 zamestnanci do 50 rokov, v súčasnej dobe však tvoria túto skupinu zamestnanci nad 50 rokov. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v SR Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v 4. štvrťroku 2012 dosiahla 875 Eur. Jej dynamika rastu sa oproti 4. štvrťroku 2011 43

Názov osi zrýchlila na 3,2%. Vplyvom rastu spotrebiteľských cien pokračoval medziročný pokles reálnej mzdy, v porovnaní so 4. štvrťrokom 2011 sa zmiernil na 0,3%. Veľký rozdiel pri odmeňovaní zamestnancov je aj podľa veku, alebo či zamestnanec pracuje v podnikateľskej alebo nepodnikateľskej sfére. Zárobky podľa veku sú rozdielne. Kým v podnikateľskej sfére v priemere najviac zarábajú zamestnanci vo veku od 30 do 40 rokov a s ďalším rastúcim vekom sa zamestnancovi mzda mierne zniţuje, v nepodnikateľskej sfére je zrejmé, ţe čím má zamestnanec viac odpracovaných rokov, tým má aj vyšší plat. Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali v roku 2012 zamestnanci: v informačných činnostiach (1 544 Eur), vo finančných a poisťovacích činnostiach (1 421 Eur), v dodávke elektriny a plynu (1 420 Eur). Najniţšiu mzdu mali v roku 2012 zamestnanci: v ubytovacích a stravovacích sluţbách (545 Eur), v stavebníctve (606 Eur), ostatných činnostiach (601 Eur). Graf č.5: Priemerná hrubá mesačná mzda podľa veku zamestnanca a sféry 1200 1000 800 600 400 200 Podnikateľská sféra Nepodnikateľská sféra 0 do 20 rokov 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60 a viac rokov rokov rokov rokov rokov rokov rokov rokov rokov Prameň: ŠÚ SR, Eurostat, vlastné spracovanie 44

Najvyšší relatívny rast v roku 2012 zaznamenali činnosti v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 9,2 % a v dodávke elektriny a plynu o 4 %. Mzda sa najviac zníţila v administratívnych sluţbách o 8,2 %, v ťaţbe a dobývaní o 2,2 %. Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,2 % na 930 Eur, príspevkových organizáciách o 3 % na 687 Eur a v rozpočtových organizáciách o 2 % na 771 Eur. V malých podnikoch do 19 zamestnancov klesla o 7,8 % na 625 Eur. Z regionálneho hľadiska najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci v Bratislavskom kraji (996 Eur) a najniţšiu mesačnú mzdu mali zamestnanci v Prešovskom kraji od 593 Eur. (http://www.istp.sk, 03.06. 2013) 2.8 Vývoj HDP v Európskej únii 27 a v eurozóne v roku 2012 V poslednom štvrťroku 2012 sa recesia v EÚ 27 aj v eurozóne prehĺbila. Ako som uţ spomínala členské štáty sú exportnými partnermi Slovenskej republiky. Spomaľovanie hospodárskeho rastu alebo recesia v týchto krajinách má negatívny dopad na slovenské hospodárstvo a samozrejme aj na trh práce. Vzhľadom na zlý vplyv nášho domáceho dopytu na výkon slovenského hospodárstva, je toto príčina spôsobujúca negatívny trh práce v Slovenskej republike. Nie je rozhodujúci vývoj nezamestnanosti v členských štátoch EÚ, lebo jej úroveň ovplyvňujú vlády rôznymi nástrojmi, ktoré nedokáţu udrţať kúpyschopnosť domáceho obyvateľstva. Úroveň nášho exportu závisí od spotreby v západnej Európe, ako aj od produkcie tamojšieho priemyslu. Ak sa teda obidva faktory vyvíjajú negatívne, tak naša slovenská produkcia klesá a to má nevyhnutne zlý vplyv na trh práce. Podľa Eurostatu hrubý domáci produkt eurozóny klesol v 4. štvrťroku 2012 medziročne o 0,9% a v EÚ 27 o 0,6%. Za celý rok 2012 HDP v eurozóne klesol v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho obdobia o 0,6% a v EÚ 27 o 0,3%. Členské štáty Európskej únie vykazovali za 4. štvrťrok 2012 najrýchlejší medziročný rast, ktorý zaznamenalo: Lotyšsko 5,7% Estónsko 3,4% Litva 3,0% 45

Slovensko však patrilo medzi štáty, v ktorých HDP rástol a dosiahlo piaty rýchly rast 1,2% v rámci EÚ 27. Najväčší pokles ekonomickej aktivity dosiahlo: Grécko 6,0% Portugalsko 3,8% Cyprus 3,0% Maďarsko a Slovinsko 2,8% Z hľadiska poklesu HDP EÚ 27 a eurozóny prispeli viaceré odvetvia, ale najviac sa zníţila tvorba pridanej hodnoty v stavebníctve, pôdohospodárstve a rybolove, priemyselnej výrobe a obchodných sluţbách (doprava, ubytovanie, obchod). Tabuľka č 5. : Vývoj HDP v roku 2012 (v %) 1. Q 2012 2. Q 2012 3. Q 2012 4. Q 2012 Rok 2012 EÚ 27 0,1-0,3-0,4-0,6-0,3 Eurozóna -0,1-0,5-0,6-0,9-0,6 SR 2,7 2,3 1,9 1,2 2,0 Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie (http://portal.statistics.sk/) 2. 9 Porovnanie vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti SR s EÚ Zamestnanosť v EÚ a v eurozóne V členských krajinách pretrvávajú výrazné rozdiely v miere zamestnanosti. Miera zamestnanosti v roku 2008 dosiahla priemernú hodnotu 65,9% v Európskej únii, 66,1% v eurozóne. Podľa zamestnanosti osôb vo veku 15 aţ 64 rokov EÚ-27, klesla v roku 2010 na 64,2 % zo 64,6 % v roku 2009. Pokles o 0,4 p. b. pokračoval po poklese o 1,3 p. b. v roku 2009, prvom poklese zaznamenanom v miere zamestnanosti EÚ-27. Miery zamestnanosti sa výrazne odlišujú nielen medzi členskými štátmi, ale aj v rámci regionálnych charakteristík s pomerne vysokým rozdielom. Počet pracujúcich osôb v Európskej únii v 4. štvrťroku 2012 sa zníţil medziročne o 0,4% a v eurozóne o 0,8%. Za celý rok 2012 klesla zamestnanosť medziročne o 0,4% 46

a o 0,7% v eurozóne. Slovensko sa zaradilo medzi štáty s miernym poklesom zamestnanosti 0,6%. Tabuľka č.6: Vývoj zamestnanosti v roku 2008-2012 (v%) Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010 Rok 2011 Rok 2012 EÚ 27 0,9-1,3-1,2 0,3-0,4 Eurozóna 0,7-1,6-1,3 0,5-0,7 SR 3,2-2,0-1,5 1,8 0,1 Prameň: Eurostat, vlastné spracovanie Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ aj v štvrtom štvrťroku 2012 zostali na kritickej úrovni. Podľa štvrťročnej správy Európskej komisievo stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ miera zamestnanosti klesla a zamestnanosť sa naopak zvýšila, pričom finančná situáciandomácností bola aj naďalej znepokojujúca. V niektorých členských štátoch sa krátenie verejných rozpočtov a zvyšovanieodaní čoraz citeľnejšie prejavuje v podobe nepriaznivých účinkov na zamestnanosť a ţivotnú úroveň. V správe sa takisto uvádza, ţe čisténprisťahovalectvo z nečlenských štátov EÚ sa spomalilo a kríza nepriaznivo vplývala aj na plodnosť. Spoločenská kríza v Európe sa čoraz viac prehlbujena v mnohých členských štátoch je hmatateľné zlepšenie v nedohľadne. Tí najchudobnejší častontrpia najviac. Vlády musia investovať prostriedky, aby dosiahli inkluzívny rast andali ľuďom skutočnúnmoţnosť zarobiť si na dôstojný ţivot. Najviac však potrebujeme solidaritu ako v jednotlivých krajinách, tak aj vzájomne. Túto krízu prekonáme, iba ak budeme drţať spolu. V januári 2013 nezamestnanosť ešte stúpla, a to na úroveň 26,2 milióna v EÚ (19 miliónov v eurozóne), čo predstavuje 10,8 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva (11,9 % v eurozóne). Rozdiel v mierevnezamestnanosti medzi juhom eurozóny a jej severom v roku 2012 dosiahol úroveň aţ desať percentuálnych bodov. Počas štvrtéhonštvrťroka 2012 sa HDP v EÚ zníţil o 0,5 %, čo je najväčší pokles od začiatku roka 2009. Celková zamestnanosť v EÚ sa vnroku 2012 prepadla o 0,4 %, pričom pozitívny vývoj bolo badať len v prípade práce na kratší pracovný čas. (http://europa.eu, 03. 06. 2013) 47

Nezamestnanosť v EÚ a v eurozóne Podľa údajov Eurostatu sezónne očistená miera nezamestnanosti v EÚ 27 v januári 2013 zaznamenala 10,8 %,zatiaľ čo v januári 2012 to bolo 10,1%.Sezónne očistená miera nezamestnanosti v eurozóne v januári 2013 dosiahla 11,9 %a oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka bola vyššia o 1,1 p.b. Najv yššiu mieru nezamestnanosti malo na základe dostupných údajov: Španielsko (26,2 %) Portugalsko (17,6 %). Slovensko dosiahlo podľa údajov Eurostatu 14,9 %. Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť v EÚ. Bez práce bolo v januári 2013 aţ 11,9% obyvateľov eurozóny. V EÚ je bez práce 10,8% ľudí. Oproti decembru 2012 narástol počet nezamestnaných v eurozóne o 0,1%, medziročne o 1,1%. Dnes je v eurozóne bez práce asi 18,998 milióna ľudí. V Európskej únii je nezamestnaných 26,217% ľudí. Najniţšia nezamestnanosť je v Rakúsku, Nemecku, Luxemburgu, či v Holandsku. Naopak najvyššia je v Grécku, Španielsku, Portugalsku a na Slovensku. Vysoká miera nezamestnanosti je hlavnenv severných štátoch a krajinách západnej Európy. S výnimkou Švédska a Dánska, sa zamestnanosť v týchto štátoch medziročne zvýšila. Najvyšší prepad mierynzamestnanosti je v roku 2012 opäť v Grécku, kde bola zároveň i najniţšia miera zamestnanosti vo všetkých krajinách EÚ a to 54,9%. Región juţnejneurópy sa celkovo vyznačuje nízkou nezamestnanosťou. Miera zamestnanosti na Slovensku bola opäť nízka a to 65,4%, v Poľsku to bolo 65,2% a ako som uţ spomínala najvyššia nezamestnanosť je v Grécku. Podiel vysokoškolsky vzdelanýchnľudí je dôleţitým indikátorom na trhu práce. Vyššie vzdelanie zabezpečuje lepšie uplatnenie na pracovnom trhu. Česko sa zaraďuje podľa výsledku za 3. štvrťrok 2012 s dosadenýmvpodielom 25,9% medzi najniţšiu úroveň podielu vysokoškolských vzdelaných ľudí vo veku 30 34 rokov. Oveľa horšie na tom v 3. štvrťroku 2012 bolo Bulharsko, Slovensko, Malta,NRumunsko a Taliansko. Poţadovanú hranicu 40% spĺňa celkom 11 krajín. Vysoký podiel vysokoškolských vzdelanýchnľudí majú štáty11 západnej Európy. Nad úrovňou EÚ 35,9% sa pohybuje Poľsko, ktorému potrebná hranica 40% unikla o 0,2 p. b. Pod úrovňou EÚ jennemecko 32,0%, Rakúsko 26,5% a Slovensko 24,5%. Medzi štáty s najniţšou nezamestnanosťou sa radia štáty Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. 48

V porovnaní s ďalšími susednýmisštátmi bolo miera nezamestnanostinvýrazne vyššia na Slovensku 13,7% a v Poľsku 10,0%. Miera nezamestnanosti sa stále udrţuje na vysokýchnhodnotách v juţných štátoch Európy. V Španielsku tak v 3. štvrťroku 2012 dosiahla najvyššiu úroveň v rámci EÚ, a to 25,2%. Výrazný medziročný rast zaznamenalo Grécko, kde podobnennarástla miera nezamestnanosti muţov 6,7 p. b. a u ţien to bolo 7,5 p. b. V Českej republike sa podiel dlhodobej nezamestnanostinmedziročne zvýšil o 3,0 p. b. Najhoršia situácia je naďalej na Slovensku podiel 67,5% a najlepší naopak vo Švédsku s podielom 18,6%. (www.nrsr.sk, 09. 06. 2013) Nezamestnanosť a neaktivita mladých v Európskej únii Nielenţe nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ dosiahla nový vrchol (v januári 2013 nemalonprácu 23,6 % aktívnych mladých ľudí), ale predĺţilo sanaj obdobie ich nezamestnanosti. V treťom štvrťroku 2012 7,1 % aktívnych mladých ľudí nemalo prácu viac neţ dvanásť mesiacov, pričom rok predtým toto číslo dosahovalo 6,3 %. Tento trend predstavuje váţnu hrozbu, ţe mladí ľudianstratia kontakt s trhom práce a s celou spoločnosťou. Nezanedbateľným dôvodom na obavy je aj stúpajúci počet mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnanínani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy. V súčasnosti táto skupinanzahŕňa osem miliónov osôb. Komisia 05. 12. 2012 prijala balík pre nezamestnanosť mladýchns cieľom odstrániť neprijateľne vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí. V rámci neho sa predloţil návrh odporúčania o zavedení systému záruk pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch. Zabezpečiť absolventom do 25 rokov, aby dostali do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáţe. V záujme boja proti nezamestnanosti mladých, komisia nedávno navrhla aj prevádzkové pravidlá vykonania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí s rozpočtom 6 miliárd EUR na obdobie rokov 2014 2020, ktoré predloţila Európska rada. (http://europa.eu, 09. 06. 2013) 49

2.10 Vplyv aktívnej politiky trhu práce Vplyvy aktívnej politikyntrhu práce (APTP) na zamestnanosť sa zásadným spôsobom prejavili najmä v období globálnej finančnej avhospodárskej krízy. So zámerom zmierniť jej negatívne dôsledky na ekonomiku a sociálnubsituáciu obyvateľstva Slovenskej republiky bol prijatý súbornproti krízových opatrení v troch po sebe nasledujúcich balíkoch opatrení. Opatrenia explicitne vzťahujúce sa kntrhu práce v podobe nových aktívnychnopatrení na trhu práce (AOTP) boli súčasťou druhého proti krízového balíka opatrení známe ako Opatrenia na zmierneniebdopadov globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy na zamestnanosť. TietoNopatrenia mali povahunkrátkodobých intervenčných opatrení so striktnenvymedzeným proti krízovým cieľom. Preto boli zavedené ako dočasne nástroje s účinnosťou do 31. decembra 2010. Na základe pretrvávajúcich dôsledkov dopadovnkríz na zamestnanosť bola do 31. decembra 2011 predĺţenánúčinnosť jedného z nich - príspevku na podporu udrţania zamestnanosti. Na obdobie do 31. decembra 2011 bol zavedený aj príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti. Najviac vyuţívaním bol príspevok na podporu udrţiavania zamestnanosti, ktorý na prechodné obdobie umoţnil pruţne reagovať nanvýkyvy externých trhov cestou zníţenia objemu prácenumoţnil zamestnávateľom pruţne reagovať nanvplyv externých trhov cestou zníţenia objemu práce namiestonalternatívy jej redukcie prostredníctvom prepúšťanianzamestnancov. ČastoNvyuţívaný bol aj príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta zacielený na stimuláciu zamestnávateľovbk tvorbe pracovných miest prenuchádzačov o zamestnanie a najmä pre absolventov škôl a zamestnancov prepustených v dôsledku krízy. Dôleţitým prvkomnboli aj opatrenia zamerané na stimuláciu medziregionálnej mobility za prácou. Vyhodnotenie celého súboru protinkrízových opatrení vrátanenopatrení trhu práce konštatuje, ţe prostredníctvomnproti krízových opatrení AOTP od marca 2009 do konca decembra 2010 sa podporilo vytvorenie alebo udrţanie pracovných miest v počte 93 662. K oslabeniukpôsobenia negatívnych dôsledkov krízy na zamestnanosť v roku 2009 a v 1. polroku 2010 kdendosť zreteľne prispeli aj nástroje AOTP. A to najmä prostredníctvom programov vzdelávania a prípravynpre trh práce prostredníctvom podpory udrţaniavnízkovkvalifikovaného skupiny zamestnancovnv zamestnaní a prostredníctvom podpory samostatne zárobkovej činnosti. 50

Zmeny aktívnej politike trhu práce vyplývajúce z novelizácie zákona o sluţbách zamestnanosti s účinnosťou od 1. mája 2013 ZmenyNzabezpečia začleňovanie uchádzačov o zamestnanie na trh práce s efektívnejším vyuţitím existujúcichvprostriedkov. Pri vyuţívaní nástrojov umoţňuje novela zákona výraznejšie zacielenie najmänna znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie a lepšiu situáciu na regionálnom trhu práce. NovelaNzákona o sluţbách zamestnanosti zodpovedánnárodného programu reforiem Slovenskej republike 2012. Vláda poloţí dôraz na znevýhodnenýchnuchádzačov o zamestnanie. Systém bude zjednodušený najmänobmedzením počtu nástrojov a zníţením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP. Posilnenie a rozšírenie pôsobnostinvýborov pre otázky zamestnanosti zvýši účasť kľúčových neštátnychnpartnerov (najmä podnikateľských subjektov a samospráv) na tvorbe a realizácii APTP, čo politiku zamestnanosti v danom regióne viac priblíţi reálnym praktickým podmienkam. (www.nrsr.sk, 10. 06. 2013) 51

3. NÁVRH ZLEPŠENIA FUNGOVANIA TRHU PRÁCE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Trhové hospodárstvona podmienky nadmiernenotvorenej ekonomiky, ktorej výkonnosť viac ako 90% závisí od exportu, tak značnenovplyvňujú reguláciu vývoja pracovného trhu. Slovenská republika by preto chcela posilňovať domáci dopyt zvyšovaním kúpy schopnosti domácností. HlavnýmNcieľom je podporiť zvýšenie zamestnanosti v sluţbách, ale aj produkcii výrobkov určených pre domáci trh. Na vývoj trhu práce by sa Slovenská republika mala zameriavať pri podpore rýchleho rastu pracovného trhu na dva typy aktívnych opatrní: projekty úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré priamo finančne podporujú vytváranie pracovných miest v období rokov 2013 2015. opatrenia hospodárskych rezortov vo forme verejných investícií alebo formou obdobných programov a opatrení. Tieto opatrenia vedú k zvýšeniu dopytu po určitých tovaroch a sluţbách a hlavne k zvýšeniu počtu pracovných príleţitostí. Pri budúcom raste pracovného trhu sa bude Slovensko zameriavať aj na opatrenia, ktoré môţu mať v dlhodobom časovom horizonte nepriamy a prenesený vplyv na zamestnanosť. (www.nrsr.sk, 13. 06. 2013). 3.1 Projekty úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v rokoch 2013 2015 Národný projekt XX Cieľom tohto projektu je formou finančnej dotácie pre zamestnávateľa podporiť vznik nových pracovných miest. Určené je to pre mladých vo veku do 29 rokov so zameraním zvýšiť ich šance na trhu práce. Mladí ľudia prostredníctvom tohto projektu by mali získať alebo si obnoviť pracovné návyky a kvalifikačné zručnosti. Ďalšou cieľovou skupinou projektu budú po 6 mesiacoch realizácie aj uchádzači o zamestnanie vo veku nad 50 rokov. Podpora má charakter príspevku na úhradu časti mzdových nákladov a to maximálne vo výške minimálnej ceny práce. Minimálna mzda + sociálne a zdravotné poistenie na dobu 6 52

alebo 9 mesiacov. A to s podmienkou, ţe zamestnávateľ na vlastné náklady udrţí podporené pracovné miesta ďalších 6 alebo 9 mesiacov. Tento projekt je určený pre obce, mestá alebo samosprávne kraje. Realizácia projektu sa začala v novembri v roku 2012. Do 15. marca 2013 spracovali úrady práce ţiadosti o podporu 276 pracovných miest s celkovou sumou takmer 1,14 mil. Eur. Národný projekt XXI Aj cieľom tohto projektu je prostredníctvom finančnej dotácie pre zamestnávateľa podporiť vznik nových pracovných miest pre mladých vo veku do 29 rokov so zámerom zvýšiť ich šance na trhu práce. A to tým, ţe získajú alebo si obnovia pracovné návyky a kvalifikačné zručnosti. Podpora má formu príspevku na úhradu časti mzdových nákladov a to maximálne vo výške minimálnej celkovej práce na dobu 12 mesiacov. S podmienkou, ţe zamestnávateľ udrţí takto podporené pracovné miesto po dobu ďalších 6 mesiacov. Z hľadiska formy zamestnávateľov je tento projekt určený súkromným právnickým osobám, podnikateľským subjektom ako aj občianskym zdruţeniam a neziskovým organizáciám. Celková alokácia na tento projekt je 50 mil. Eur. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu. (http://www.upsvar.sk/ 13. 06. 2013) Národný projekt na podporu znevýhodnených nezamestnaných Cieľovou skupinou tohto projektu sú na prvom mieste dlhodobo nezamestnaní občania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyberie partnerov, ktorí majú dlhodobé skúsenosti s umiestňovaním nezamestnaných na trhu práce. Zohľadní ich slovenské, ale aj zahraničné skúsenosti v tejto oblasti. Povinnosťou partnerov bude však zapojiť dlhodobo nezamestnaných do pripravených aktivít na vstup na trh práce a následne ich umiestniť do zamestnania. Minimálna doba udrţania takéhoto projektu v zamestnaní bude 4 mesiace. Motiváciou pre partnerov bude výplata odmeny, ktorá bude odstupňovaná podľa úrovne znevýhodnenia (napr. 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, 24 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie). Celková suma na projekt je 15 mil. Eur. Počíta sa so zamestnaním 4 aţ 4,5 tis. znevýhodnených nezamestnaných. 53

3.2 Moţnosti riešenia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania Národný inšpektorát práce prijal plán práce na rok 2013. V rámci tohto plánu stanovil konkrétne plánované akcie zamerané na intenzívnejšiu kontrolu nelegálneho zamestnávania. Kontrolne akcie s rozhodujúcimi partnermi, ktorými sú Policajný zbor Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Kontroly sa budú zameriavať na odvetvia, ako je oblasť stavebníctva, veľkoobchod a maloobchod, ubytovacie a stravovacie sluţby, doprava, ako aj sezónne práce. A na práce vykonávané na všetky druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pre dosiahnutie pozitívneho efektu kontrol nie je moţné uviesť informácie o konkrétnych plánovaných aktivitách. 3.2.1 Optimalizácia činnosti verejných sluţieb Prehlbujúca sa disparita medzi dopytom po práci a ponukou práce, vysoká miera nezamestnanosti a pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť kladú vysoké poţiadavky na činnosť verejných sluţieb zamestnanosti. V týchto zloţitých podmienkach musia verejné sluţby zamestnanosti optimalizovať svoju činnosť prostredníctvom: intenzifikácie spolupráce s neštátnymi poskytovateľmi sluţieb zamestnanosti pri vyhľadávaní voľných pracovných miest, uplatňovania profilácii uchádzačov o zamestnanie pri poskytovaní sluţieb zamestnanosti, zintenzívnenia činnosti agentov pre pracovné miesta. Dôleţitým kritériom pri poskytovaní sluţieb zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie, ich načasovaní a intenzite by mal byť stupeň rizikovosti prepadnutia sa uchádzačov o zamestnanie do dlhodobej nezamestnanosti. Tato profilácia uchádzačov podľa uvedených kritérií umoţní, v čase vysokého pretlaku zo strany rastu počtu evidovaných uchádzačov, zacieliť sluţby na segment uchádzačov o zamestnanie, ktorý ich potrebujú najviac. (http://www.upsvar.sk/, 13. 06. 2013) 54

3.2.2 Podpora aktívnej politiky trhu práce Určiť nový systém koordinácie tvorby stratégie zamestnanosti zaloţený na nadrezortnom princípe. Pokračovať v realizácii podpory vzniku nových pracovných miest vo verejnom i súkromnom sektore pre mladých ľudí do 29 rokov s dôrazom na regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti. Zabezpečiť mladým ľuďom vo veku 25 rokov, aby dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ale aj ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáţe. Pri strate zamestnania alebo ukončenia formálneho vzdelania prijať nové programy a projekty v rámci aktívnej politiky trhu práce, ktoré budú určené na podporu dlhodobo nezamestnaných osôb, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a starších ľudí nad 50 rokov. S cieľom zaviesť aktuálnu novelu zákona o sluţbách zamestnanosti, pripraviť rezortný predpis na zabezpečenie jednotného postupu pri systéme aktívnej politiky trhu práce. Budúcim cieľom je zlepšenie prístupu k zamestnaniu pre dlhodobo nezamestnané osoby, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, starších ľudí a ţien. Pokračovať v sektorovej potrebe zručností na trhu práce a dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile s podporou informačného systému. 3.2.3 Opatrenia pre zlepšenie podnikateľského prostredia Presadzovaním ďalších opatrení zameraných na zníţenie problémov vstupu do podnikania, stabilizáciu pracovného prostredia, rozšírenie sluţieb a zníţenie regulačného zaťaţenia vo fázach podnikania, sa bude neustále zlepšovať podnikateľské prostredie, najmä kvalitu a stabilitu podnikateľskej legislatívy a disciplínu v obchodných vzťahoch, či efektívnejšiu komunikáciou s podnikateľskou sférou. Ďalej ide o podporu inovácií, motivovanie súkromnej sféry na zvyšovanie výdavkov do výskumu a vývoja, zlepšenie dostupnosti financovania pre malých a stredných podnikateľov. Vyvíjať tlak na zniţovanie priamych nákladov vyvolaných legislatívou, ktoré si vyţadujú od podnikateľov dodatočné investície, alebo výdavky. Realizovať programy na podporu podnikania a zamestnanosti, cielene pre nezamestnaných mladých ľudí, ako aj podporu úspešnej podnikateľskej praxe a výchovy k podnikaniu, vzdelávania a poradenstva pre malých a stredných podnikateľov. Naďalej podporovať tvorbu pracovných miest na strane malých a stredných podnikateľov, 55

predovšetkým s ohľadom na cieľovú skupinu mladých nezamestnaných ľudí, aby dochádzalo k tvorbe čo najväčšieho počtu pracovných miest. Zlepšovať fungovanie verejnej správy vo vzťahu k podnikateľom, posúdiť zavedenie osobitnej podpory pre domáce podnikateľské subjekty, najmä pre malých podnikateľov, ktorí sú najviac závislí od úrovne domáceho spotrebiteľského dopytu. 3.3 Zvýšenie kvality odborného vzdelávania Pre zvýšenie odborného vzdelávania a prípravy ţiakov a študentov škôl je potrebné prijať niekoľko dôleţitých opatrení. Priamy vstup absolventov do pracovného pomeru závisí od schopností spolupracovať so zamestnávateľmi pri príprave štátnych vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie a prípravu. Posilňuje sa tak úloha zamestnávateľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Zvýšiť výkon práv a povinností zamestnávateľov, spolupracovať pri monitorovaní potrieb trhu práce s úradom prace, podporiť mechanizmy na zvýšenie informovanosti zamestnávateľov. i bonusoch vyplývajúcich pre nich z účasti na, podporiť vykonávanie praktického vyučovania u iných fyzických alebo právnických osôb. Vybrať vhodné metódy podporujúce záujem ţiakov o odborné vzdelávanie v súlade s potrebami trhu práce. Zaviesť tematický celok úvod do sveta práce v základnej škole vo vzdelávacej oblasti človek a svet práce a zabezpečiť dostatočnú informovanosť ţiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov o príprave na povolanie v stredných odborných školách a o miere uplatnenia absolventov na trhu práce. Podpora profesijnej orientácie ţiakov základných škôl zameranej na rozvoj pracovných zručností, práca s talentami a úprava štátnych vzdelávacích programov pre primárne a niţšie vzdelávanie. Zvýšiť záujem uchádzačov o štúdium v študijných odboroch vysokých škôl, ktoré sú ţiadané na trhu práce. 3.4 Absolventská prax Vykonávanie absolventskej praxe je získavanie odborných zručností a praktických skúsenosti u zamestnávateľa. Jej hlavnou úlohou je prispievať k rozvoju zamestnateľnosti absolventov škôl prostredníctvom rozširovania a získania odborných zručností. Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe je pre absolventov finančnou pomocou v období 56

zhoršenej ekonomickej situácie. Vtedy dochádza k zániku voľných pracovných miest a sťaţenému uplatneniu sa absolventov škôl na trhu práce. Najvyšší počet absolventov škôl, ktorí boli zaradení na vykonávanie absolventskej praxe mali ukončené úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou. Zvýšenie príspevku za vykonávanie absolventskej praxe spôsobilo nárast absolventov zaradených na vykonávanie absolventskej praxe. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní tvorili najväčší počet zaradených absolventov pracujúcich na pozíciách v administratíve ako úradníci. Na druhom mieste boli obsadzované pozície na vykonávanie absolventskej praxe najčastejšie technickými zamestnancami. No najviac zastúpenými odvetviami pri zaraďovaní na absolventskú prax sú odvetvia verejnej správy a obrany, vzdelávania, priemyselnej výroby a stravovacích sluţieb. Priemerná doba vykonávania absolventskej praxe je dlhodobo od troch do šiestich mesiacov. Najvyšší počet sa zúčastňuje absolventskej praxe v trvaní do jedného mesiaca. K umiestneniu na trh práce dochádza spravidla po dlhšom časovom období po ukončení absolventskej praxe. Faktor, ktorý ovplyvňuje dobu umiestnenia na trh práce po ukončení absolventskej praxe, sú hospodárske výkyvy, ekonomický rast a recesia. Prínos absolventskej praxe pre absolventa školy spočíva v získaní pracovných návykov a pracovnej disciplíne. (http://www.sspr.gov.sk, 13. 06. 2013) 3.5 Zamestnanosť a sociálna inklúzia V podmienkach Slovenskej republiky je potrebné prijať primerané opatrenia na priblíţenie sa k rovnováhe na trhu práce. Rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, sociálna inklúzia a budovanie kapacít má priblíţiť sa k dosiahnutiu rovnováhy na trhu práce. Veľkým problémom Slovenskej republiky na trhu práce je potreba vytvárania nových pracovných miest. Existujúce pracovné miesta nedokáţu v plnej miere prijať potenciálnu pracovnú silu. Na trhu práce v porovnaní s EÚ je o polovicu menej voľných pracovných miest. Je to spôsobené schopnosťou ekonomiky reagovať na zmeny, ktoré sa dotýkajú na trhu práce. Malý dopyt po pracovnej sile má za následok aj malý neuspokojený dopyt pouţiteľný na vývoj pracovných miest. 57

Problémy trhu práce sa dajú riešiť účinným prepojením jednotlivých cieľov. Hlavné ciele sú zamerané na prevenciu a riešenie hlavných problémov na trhu práce a to: podpora rastu zamestnanosti, podpora sociálnej inklúzie, budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy. Podpora rastu zamestnanosti- je zameraná na prevenciu pred stratou zamestnania a tvorbu nových pracovných miest. Podporované budú všetky ľudské zdroje nachádzajúce sa na trhu práce ako aj podniky, ktoré poskytujú pracovné miesta pracovnej sile. Strata zamestnania bude riešená prostredníctvom podpory investícií do rozvoja ľudských zdrojov, odborných znalostí a kvalifikácie. Podpora sociálnej inklúzie- je zameraná na riešenie sociálnej inklúzie prostredníctvom tvorby pracovných miest, ale aj zvyšovanie udrţateľnosti existujúcich pracovných miest a zvyšovanie dostupnosti sluţieb starostlivosti pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením. Bude poskytovaná podpora aj na zosúladenie pracovného a rodinného ţivota pre dosiahnutie vhodných podmienok pre rodiny s cieľom plnohodnotného pracovného zapojenia dotknutých rodičov. Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy- je zamerané na postupné zlepšovanie kvality poskytovaných verejných sluţieb a na ich postupné zlepšenie na základe procesného riadenia organizácie. Budú podporované organizácie poskytujúce verejné sluţby, alebo sluţby, ktoré majú verejný charakter. (Sika, s. 13, 14, 15, 2005) 58

ZÁVER Bakalárska práce v teoretickej časti vysvetľuje niektoré základné pojmy. V prvej kapitole som sa zaoberala trhom práce a jeho charakteristikou. Definovala som prácu, ktorá predstavuje cieľavedomú a účelnú činnosť, zameranú na výrobu tovaru alebo sluţieb. Pozornosť som venovala aj mzde nie len ako odmene za prácu ale i jej ekonomickej, motivačnej, stabilizačnej a sociálnej funkcii. V ďalšej podkapitole sa venujem poruchám na trhu práce, ktoré veľmi často zapríčiňujú zvýšenie úrovne nezamestnanosti. Veľmi dôleţitá je i časť venovaná nezamestnanosti, jej druhom, príčinám a taktieţ miere nezamestnanosti. Pozornosť som upriamila aj na štátnu politiku zamestnanosti, jej kladné i negatívne účinky. Medzi pozitívne prínosy patria hlavne kladné dopady na zvýšenie nezamestnanosti. Negatívne vplyvy pozitívne účinky aktívnej politiky zamestnanosti zniţujú. V druhej hlavnej podkapitole podávam prehľad situácie na trhu práce v slovenskej republike. Vysoká nezamestnanosť sa zaraďovala medzi najváţnejšie problémy slovenského hospodárstva uţ od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Veľká miera nezamestnaných osôb, nízka miera zamestnanosti stále vytváral priestor pre veľké plytvanie hospodárskeho potenciálu, čo tieţ znamená vysoký nátlak na verejné financie. V roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 sa miera evidovanej nezamestnanosti zvýšila. Zamestnanosť v Slovenskej republike v rokoch 2008 aţ 2012 predstavoval 2 434 aţ 2 330 tisíc pracujúcich osôb. Podľa územného členenie v roku 2012 bolo najviac pracovných miest v Bratislavskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. Pozornosť som venovala aj postavenie mladých a starších ľudí na trhu práce v Slovenskej republike. Pracovné miesta mladých ľudí sú zvyčajne menej stabilné. Mladý ľudia vyhľadávajú krátkodobé zamestnania a práce na kratší pracovný čas. Závaţným problémom je i uplatnenie absolventov na trhu práce zo škôl, ktorí si hľadajú svoje prvé pracovné miesto. V ďalšej podkapitole sa venujem medzinárodnému porovnaniu trhu práce. Tu som sa upriamila na členské štáty Európskej únie, ktoré sú hlavnými exportnými partnermi na SR a spomaľovanie hospodárskeho rastu, alebo recesia v týchto krajinách má negatívny dopad na slovenské hospodárstvo a trh práce. 59

Tretia hlavná podkapitola podáva návrh na zlepšenie fungovania trhu práce v Slovenskej republike. Venujem sa tu programom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 1013 2015. Cieľom Národného projektu XX je podporiť vznik nových pracovných miest hlavne pre ľudí vo veku do 29 rokov formou finančnej dotácie pre zamestnávateľa. Národný projekt na podporu znevýhodnených nezamestnaných je zase zacielený na dlhodobo nezamestnaných občanov. Ďalšie podkapitolu sú venované opatreniam na podporu zamestnanosti v SR, absolventskej praxi, zamestnanosti sociálnej inklúzii a opatreniam na podporu zamestnanosti v Slovenskej republike. 60

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY Odborné kniţné publikácie ALEXY, J. 2009. Trh práce a manažment ľudských zdrojov. Bratislava: EKONÓM, 2009. 297s. ISBN 9788022527286. ANTALOVÁ, M. 2010. Trh práce a manažment ľudských zdrojov. Bratislava: EKONÓM, 2009. 194 s. ISBN 9788022529518. DVOŘÁKOVÁ, Z. et al. 2007. Management lidských zdrojů. Praha: C. H. Beck, 2007. 485 s. ISBN 978-80-7179-893-4. GÁŢIOVÁ, A. 2006. Základy makroekonómie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 179 s. ISBN 80-8094-035-5. HONTYOVÁ, K., LISÝ, J., MAJDÚCHOVÁ, H. 2006. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: EKONÓM, 2006. 185 s. ISBN 80-225-2137-X. JUREČKA, V. et al. 2010. Mikroekonomie. Praha: Grada, 2010. 360 s. ISBN 978-80-247-3259-6..KADEŘABKOVÁ, A. 2003.Základy makroekonomickej analýzy. Praha: Linde, 2003. s. ISBN 80-86131-36-X. KlÍMA, J.2006. Makroekonomie. Praha: Alfa, 2006. 144 s. ISBN 80-86851-27-3. KOŠTA, J. 2005.Vývoj trhu práce a sociálnej oblasti v Slovenskej republike do vstupu do Európskej únie. Bratislava: Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. 35 s. ISBN 0862-9137 LISÝ, J. et al. 2005. Ekonómia v novej ekonomike.bratislava: IURA Edition, 2005. 622 s. ISBN 978-80-8078-164-4. LISÝ, J. et al. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: IURA Edition, 2007. 634 s. ISBN 9788080781644 MARTINCOVÁ, M. 2000. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: ZSŠ polygrafická, 2000. 126 s. ISBN 80-8078-038-2. OCHOTNÍCKY, P. 2010. Základné makroekonomická rámce vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2010. Bratislava: Slovenská obchodná a priemyselná komora. 2010. 70 s. ISBN 978-80-89105-40-3 RIEVAJOVÁ, E. 2006. Teória a politika zamestnanosti. Bratislava: EKONÓM, 2006. 286 s. ISBN 8022522635. 61

Zoznam pouţitých internetových zdrojov: Absolventská prax. [online, cit. 11. 06. 2013]. Dostupné na internete: <http://www.sspr.gov.sk/ivpr/images/ivpr/vyskum/2012/barosova/2159_kolektiv.pdf> Aktívna a pasívna politika trhu práce. [online, cit. 03. 04. 2013]. Dostupné na internete: < http://www.sspr.gov.sk/ivpr/images/ivpr/prezentacie/aktivna-politka-tp.pdf > Dopady vstupu Slovenskej republiky do EÚ. [online, cit. 30. 05. 2013]. Dostupné na internete: >http://www3.ekf.tuke.sk/re/dopady%20vstupu%20do%20eu/v%edzia%20v%fdvoja% 20SR%20do%20roku%202020_IVO/12_trh_prace.pdf> Ekonomická príručka moderného ekonóma. [online, cit. 28. 02. 2012]. internete: < www.euroekonom.sk> Dostupné na Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2012 a výhľad do roku 2014. [online, cit. 02. 06. 2013]. Dostupné na internete: < http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/hospodarsky_vyvoj_sr_2012_2014.pdf > Najviac starších zamestnancov je v poľnohospodárstve. [online, cit. 03. 06. 2013]. Dostupné na internete: < http://www.istp.sk/clanok-detail.php?clanok=57> Nezamestnanosť v EÚ a v Eurozóne. [online, cit. 09. 06. 2013]. Dostupne na internete: SAMUELSON, P.,NORDHAUS, W. 2000. Ekonómia. Bratislava: ELITA, 2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X. SIKA, P. 2007. Aktuálne trendy na trhu práce a v politike zamestnanosti. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2007. 194 s. ISBN 9788080751951. SOJKA, M., KONEČNÝ, B. 2006. Malá encyklopedie moderní ekonomie. Praha: Libri, 2006. 279 s. ISBN 8072773283. TULEJA, P. 2007. Analýza pro ekonomy. Brno : Computer Press, 2007. 336 s. ISBN 978-80-251-1801-6. http://ekonomika.etrend.sk/svet/nezamestnanost-v-eurozone-a-drzi-rekordu-slovensko-jev-klube-najhorsich.html?piano-t=1 Nezamestnanosť podľa pracovných síl. [online, cit. 08. 06. 2013]. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076> Priemerný počet zamestnancov. [online, cit. 08. 06. 2013]. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4521> 62

Prehľad indikátorov konkurencieschopnosti. [online, cit. 02. 06. 2013]. Dostupné na internete: >http://www.nbs.sk/_img/documents/publik/pp_1-2009.pdf> Projekt XXI. [online, cit. 13. 06. 2013]. Dostupné na internete: > http://www.upsvar.sk/buxus/docs/download/opis_projektu_np_xxi_1.rtf> Projekt XX. [online, cit. 13. 06. 2013]. Dostupné na internete: >http://www.upsvar.sk/buxus/docs/download/opis_projektu_np_xx.rtf> Projekty úradu práce. [13. 06. 2013]. Dostupné na internete: >http://www.upsvar.sk/buxus/docs/download/opis_projektu-_vybrane_aotp_2.rtf> Správa o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike. [online cit. 30. 05. 2013]. Dostupné na internete: < www.nrsr.sk/web/dynamic/download.aspx?docid=382240> Štatistická správa. [online, cit. 08. 06. 2013]. Dostupné na internete: >http://portal.statistics.sk/files/odbory/odb_410/el_publikacie/vladnasprava/statisticka_sprava_3q2012.pdf> Štatistika zamestnanosti. [online, cit. 09. 06. 2013]. Dostupné na internete: >http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/employment_statistics/sk Zamestnanosť podľa výberových pracovných síl. [online, cit. 08. 06. 2013]. Dostupné na internere: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67075> 63

ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1.: Vývoj na trhu práce od roku 2002 2012... 32 Tabuľka č. 2: Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov SR... 34 Tabuľka č. 3: Miera nezamestnanosti v SR od roku 2008 2012... 36 Tabuľka č.4: Vývoj zamestnanosti v SR v rokoch 2008 2012... 38 Tabuľka č 5: Vývoj HDP v roku 2012... 46 Tabuľka č.6: Vývoj zamestnanosti v roku 2008-2012... 47 ZOZNAM GRAFOV Graf č. 1: Krivka individuálnej ponuky práce... 12 Graf č. 2: Rovnováha na trhu práce... 15 Graf č. 3: Výsledný efekt opatrení odborov... 20 Graf č. 4: Počet pracujúcich vo vekových skupinách... 43 Graf č.5: Priemerná hrubá mesačná mzda podľa veku zamestnanca a sféry... 44 64