Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji Diplomová práca Zuzana Kandalová Jún 2012

2 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji Analyse of long-term unemployment in Prešovsky region Diplomová práca Autor: Zuzana Kandalová, Bc. Financie Vedúci práce: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Banská Bystrica Jún 2012

3 VYHLÁSENIE literatúry. Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Prešove dňa 29. apríla 2012 Bc. Zuzana Kandalová

4 POĎAKOVANIE Touto cestou by som sa chcela poďakovať môjmu školiteľovi doc. Ing. Rastislavovi Kotuličovi, PhD. za jeho odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri písaní diplomovej práce.

5 ANOTÁCIA KANDALOVÁ, Zuzana, Bc.: Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií. Vedúci práce: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 83 Diplomová práca sa zaoberá priblíţením pojmu nezamestnanosť, jej formami, členeniu, príčinami, ako aj analyzovanie dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom trendových funkcií za posledných 5 rokov vo všetkých okresoch Prešovského kraja. Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na teoretické poznatky z oblasti nezamestnanosti, ako sú jej delenie, dôsledky, formy. Súčasťou druhej kapitoly je popísanie cieľa diplomovej práce a metodológia, ktorá je v práci pouţitá. Tretia kapitola popisuje vybrané okresy Prešovského kraja, začínajúc celkovým vývojom dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku, prechádzajúc do jednotlivých okresov. Analýza je zameraná na obdobie posledných 5 rokov. Záver práce je venovaný zhrnutiu teoretických a praktických poznatkov, získaných prostredníctvom odbornej literatúry, rôznych úradov, internetu, zborníkov a prezentovaniu návrhov a odporúčaní na zniţovanie dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji. Kľúčové slová: Nezamestnanosť. Dlhodobá nezamestnanosť. Prešovský región. Analýza nezamestnanosti. Formy nezamestnanosti. Príčiny nezamestnanosti. Nezamestnaní. Mierna nezamestnanosti.

6 ANNOTATION KANDALOVÁ, Zuzana, Bc.: Analyse of long-term unemployment in Prešovsky region. [Final diploma thesis]. The College of Banking Praha, foreign University Banská Bystrica. Department of Finance. Thesis supervisor: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Year of the habilitation: Pages: 83 The thesis deals with the clarification of unemployment, its forms, classification, causes, also with analyzing long-term unemployment using the trend functions for the last five years in all districts of Prešov region. The work is divided into three chapters. The first chapter focuses on theoretical knowledge of unemployment, such as its division, the consequences and forms. The main part of second chapter is the thesis objective description and the methodology used at work. The third chapter describes selected districts of Prešov region, beginning with the overall development of long-term unemployment in Slovakia, going to different districts. The analysis is focused on the last five years. The conclusion is devoted to a summary of theoretical and practical knowledge gained through the literature, various offices, internet sources and collections and to presentation of proposals and recommendations for reducing long-term unemployment in the Prešov region. Keywords: Unemployment. Long-term unemployment. Prešov region. Analysis of unemployment. Types of unemployment. The causes of unemployment. Unemployed. Mild unemployment.

7 OBSAH ÚVOD NEZAMESTNANOSŤ V EKONOMICKEJ TEÓRII Definícia pojmu nezamestnanosť Rôzne formy nezamestnanosti Frikčná, štruktúrna a cyklická nezamestnanosť Dobrovoľná nezamestnanosť Nedobrovoľná nezamestnanosť Dlhodobá nezamestnanosť Rizikové skupiny nezamestnaných Mladšie vekové skupiny do 30 rokov Starší ľudia Ţeny Zdravotne postihnutí ľudia Ľudia bez kvalifikácie Rómske etnikum Nezamestnanosť absolventov Prirodzené miera nezamestnanosti Príčiny vzniku nezamestnanosti Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti Politiky trhu práce Pasívna politika trhu práce Aktívna politika trhu práce CIEĽ PRÁCE A METODOLÓGIA Cieľ práce Metodológia ANALÝZA DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI V PREŠOVSKOM KRAJI Vývoj nezamestnanosti v SR za obdobie od Všeobecná charakteristika Prešovského kraja Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Bardejov Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Humenné Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Keţmarok... 52

8 3.3.4 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Levoča Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Medzilaborce Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Poprad Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Prešov Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Sabinov Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Snina Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stropkov Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Svidník Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Vranov nad Topľou SWOT analýza trhu práce Prešovského kraja zameraná na nezamestnaných a dlhodobú nezamestnanosť Zhrnutie a odporúčania ZÁVER PRÍLOHY... 84

9 ÚVOD O nezamestnanosti sa na Slovensku začalo opäť po niekoľkých desaťročiach hovoriť aţ po roku 1989, kedy republika prešla viditeľnými politickými a ekonomickými zmenami. Hlavne prechod slovenskej ekonomiky od centrálne plánovanej na trhové hospodárstvo silno ovplyvnil oblasť zamestnanosti. Do roku 1989 existovala de facto plná zamestnanosť, takţe skúsenosti s nezamestnanosťou neexistovali. V štátnom socializme neexistencia nezamestnanosti bola do istej miery iba formálna, fiktívna. Treba však poznamenať, ţe samotná existencia nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a jednou z dôleţitých čŕt slobodnej spoločnosti, ktorá sa zakladá na trhovom mechanizme a demokracii. Jej existencia vychádza z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného rozhodnutia osôb o tom, či budú závislé od príjmov zo zamestnania alebo od iných príjmov, napr. dávky sociálneho zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti. V súčasnosti výskyt dlhodobej nezamestnanosti a jej pretrvávajúci charakter v SR patria ku základným problémom trhu práce SR a nevyhnutnosť jej redukcie je naliehavou povinnosťou verejnej politiky. Zníţenie dlhodobej nezamestnanosti predstavuje jeden z bezpodmienečných predpokladov plnenia cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť ako jeden z kľúčových indikátorov fungovania trhu práce a ako sociálno-ekonomický fenomén predstavuje trvalú agendu verejnej politiky. Vwľký rozsah dlhodobej nezamestnanosti a jej pretrvávajúci charakter poukazuje na prítomnosť závaţných štrukturálnych nezhôd na trhu práce vrátane vyplývajúcich z tejto nezhody negatívnych externalít v podobe marginalizácie časti ekonomicky aktívneho obyvateľstva a vysokých spoločenských nákladoch súvisiacich s prolongovanou nezamestnanosťou. Napriek závaţnosti dlhodobej nezamestnanosti a jej spoločenských dôsledkoch, jej aktuálnosť je vnímaná so striedavou intenzitou na pozadí vývoja celkovej nezamestnanosti. Tento stav sa osobitne zreteľne prejavuje v súčasnej etape vývoja trhu práce, ktorá je výrazne poznačená dopadmi globálnej hospodárskej krízy v podobe dynamického poklesu zamestnanosti a akcelerujúceho rastu nezamestnanosti. Hlavným cieľom prvej časti tejto práce je popísanie a priblíţenie pojmu nezamestnanosť, ako aj jej formy, dôsledky, rizikové skupiny ľudí, ktorí sú nezamestnaní, ich kvalitu ţivota, ekonomické, sociálne dopady s vyuţitím metódy deskripcie z domácich a zahraničných literárnych zdrojov.. 8

10 Analytická časť tejto práce prináša v úvode pohľad na vývoj dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike a prostredníctvom ďalších podkapitol prechádza do analýzy vývoja dlhodobej nezamestnanosti okresu Bardejov, Humenné, Keţmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. Cieľom analytickej časti diplomovej práce je preskúmanie dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom regióne za posledných 5 rokov, pomocou údajov, ktoré boli získané prostredníctvom Úradu práce sociálny vecí a rodiny, ako aj Štatistického úradu SR. Na získanie spomínaných hodnôt sme pouţili trendové funkcie a analýzu SWOT. Spomínané údaje dosiahnuté v rokoch 2007 aţ 2011 sa snaţíme zistiť a predpokladať vývoj jednotlivých ukazovateľov s cieľom predpovedať ich hodnoty na rok 2012, aby pomocou nich bolo moţné zistiť predpokladanú výšku nezamestnanosti v roku 2012 vo vybraných okresoch Prešovského regiónu V diplomovej práci sa snaţíme uvádzať informácie zrozumiteľne, prehľadne a taktieţ systematicky usporiadané, aby čitateľovi priniesli presný a zrozumiteľný prehľad o tejto problematike. V práci povaţujeme za nutné pouţiť čo najviac dostupných a korektných publikácií od rôznych autorov k danej problematike. 9

11 1 NEZAMESTNANOSŤ V EKONOMICKEJ TEÓRII Nezamestnanosť predstavuje sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Je dôsledkom a zároveň prejavom nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Vzniká na základe komplexného súboru javov, faktov a procesov v ekonomickej, sociálnej a politickej oblasti. Kým sa nestáva masovou, nie je povaţovaná za váţny ekonomický ani sociálny problém. Väčšinou sa vychádza z faktu, ţe samotná prítomnosť nezamestnanosti je vlastne prirodzeným fenoménom a príznakom nezávislej spoločnosti, zaloţenej na trhovom mechanizme a demokracii. Pokiaľ sa ale nezamestnanosť stáva masovou a dĺţka jednotlivých prípadov nezamestnanosti sa predlţuje, prenikne nezamestnanosť do centra pozornosti nielen tým, ktorí prácu strácajú, ale i celej spoločnosti a jej štátnym a politickým inštitúciám. Masová nezamestnanosť predstavuje nerovnováhu vytvorenú takou zmenou v dopyte či ponuke pracovnej sily, ţe vznikne na trhu práce masová prevaha na strane jeho ponuky. Nezamestnanosť vyjadruje v najširšom zmysle slova neúplné vyuţitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o zamestnanie. Ekonomické jadro nezamestnanosti teda spočíva v tom, ţe jednotlivec alebo skupina ľudí, ktorí vyuţívajú súhrn fyzických a duševných schopností na vykonávanie určitých špecifických druhov prác, tieto práce nevykonáva, nevyuţíva svoje vlastnosti, schopnosti, zručnosti a predpoklady. Veľký počet štúdií dáva do pozornosti skutočnosť, ţe existuje veľká súvislosť medzi mierou kriminality, rastom delikvencie a násilia a vznikom veľkého počtu nezamestnaných, hlavne v súvislosti s dlhodobou nezamestnanosťou. 1.1 Definícia pojmu nezamestnanosť Jedným zo závaţných ekonomických a sociálnych problémov, ktoré zanechala medzinárodná finančná a hospodárska kríza, je vysoká nezamestnanosť. Tento problém predstavuje pre mnohé ekonomiky sveta veľké bremeno, ktoré sa nedá v krátkodobom horizonte odstrániť. Vysoká nezamestnanosť znamená nízke úspory a investície, nízky dopyt po tovaroch a sluţbách, čo vedie k zníţeniu produkcie a v konečnom dôsledku k poklesu ekonomického rastu a poklesu celkovej ţivotnej úrovne obyvateľstva. (Mothana et al, 2011, s. 31) 10

12 (Hontyova, 1997, s. 139) nezamestnanosť definuje ako makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôţu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je ten, kto aktívne hľadá prácu. V trhovej ekonomike nie všetky pracovné sily majú zamestnanie, to znamená, ţe nie všetko práceschopné obyvateľstvo má prácu. Pracovné sily preto rozdeľujeme na kategórie: zamestnaní t.j. ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ako aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky alebo dovolenku, nezamestnaní ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu alebo sa chcú vrátiť do práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu. mimo pracovnú silu (out of labour force) to sú všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to všetko dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje školu, vedie domácnosť, je v dôchodku, nemôţe pracovať pre chorobu alebo jednoducho nechce a nehľadá prácu. Vo všeobecnosti môţeme vyjadriť túto skutočnosť, ţe ľudia ktorí majú zamestnanie, sú zamestnaní; ľudia bez miesta, ktorí aktívne hľadajú zamestnanie sú nezamestnaní; ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu sa nachádzajú mimo pracovnej sily. (Mihálik et al, 1994, s. 38) nezamestnanosť vo všeobecnosti povaţuje za postavenie, v ktorom človek chce a je schopný pracovať, ale nemôţe nájsť prácu. Štatistiky v trhovej ekonomike evidujú nezamestnaných ako tých, čo nepracujú, čo chcú pracovať alebo hľadajú prácu, sú schopní pracovať a sú k dispozícii sa zamestnať. V širšom zmysle sa nezamestnanosť vzťahuje na rozdiel medzi dopytom a ponukou pracovných síl. To znamená, ţe jednotlivec sa povaţuje za nezamestnaného, keď je súčasťou zdrojov pracovných síl, ale nie je v pracovnom pomere alebo nepracuje ako súkromník. Meranie nezamestnanosti však prihliada na aktuálnu situáciu, čo napr. znamená, ţe keď je osoba v škole alebo je nemocná, v zásade sa nepovaţuje za súčasť pracovných síl a preto sa vynecháva z merania nezamestnanosti. Počet nezamestnaných sa zisťuje z dvoch hlavných prameňov. Sú to: Evidencia o dávkach z nezamestnanosti a o sociálnom zabezpečení. V nej sú zaregistrovaní všetci nezamestnaní, ktorí majú dostávať príslušné dávky a podpory od štátu. 11

13 Cenzy a náhodné šetrenia (prieskumy), v ktorých status osoby na trhu práce sa zisťuje z odpovedí alebo z iných otázok. V niektorých štátoch (napr. vo V. Británii) sa základné údaje o nezamestnaných získavajú z mesačných súpisov registrovaných nezamestnaných. Tieto súpisy zahrňujú osoby, ktoré sú registrované ako uchádzači o zamestnanie a ktoré úradníci úradov práce akceptujú, ţe sú schopné a k dispozícií sa zamestnať, bez ohľadu na to, či sú oprávnené dostať podporu v nezamestnanosti, alebo nie. V súpisoch sa však neobjavujú: študenti nad 18 rokov, ktorí hľadajú zamestnanie, osoby dočasne uvoľnené firmami s tým, ţe čoskoro sa vrátia späť do práce, zdravotne postihnutí, ktorí len ťaţko získajú prácu bez vytvorenia osobitných podmienok, tí, čo hľadajú prácu na čiastočný úväzok a nepoţadujú podporu v nezamestnanosti alebo pomoc. Tempo rastu nezamestnaných sa vyčísluje k zvolenému dátumu a vo vývojových trendoch. Ide o stav nezamestnaných a o mesačný prílev (odlev) nezamestnaných upravený sezónne. 1.2 Rôzne formy nezamestnanosti Frikčná, štruktúrna a cyklická nezamestnanosť Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami ţivotného cyklu. Dokonca aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú pracovné miesto po skončení školy, alebo presťahovaní sa do iného mesta. Ţeny sa môţu znova zaradiť do súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne zamestnaní často menia miesta, alebo hľadajú lepšie miesta, sú často označovaní ako dobrovoľne nezamestnaní. Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, ţe nezamestnanosť mladých ľudí je vo veľkej miere frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať. Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môţe vzniknúť preto, ţe dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretoţe 12

14 niektoré sektory rastú, iné upadajú. Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by sa stratila, pretoţe mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom. Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkov je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v určitých sektoroch a regiónoch). Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v kaţdej oblasti je signálom, ţe rastúca nezamestnanosť je prevaţne cyklická. Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a inými druhmi nezamestnanosti pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce. Vysoká úroveň frikčnej alebo štruktúrnej nezamestnanosti sa môţe vyskytovať aj vtedy, keď je celkový trh práce v rovnováhe, napríklad v čase veľkej fluktuácie alebo veľkej geografickej nerovnováhy. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu (Lisý, 2005, s. 432) Dobrovoľná nezamestnanosť Ekonomika môţe fungovať efektívne, aj keď vytvára určitý rozsah nezamestnanosti, a teda plne nevyuţíva jeden z výrobných faktorov. Dobrovoľne nezamestnaní môţu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu. Môţe ísť aj o frikčne nezamestnaných, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie, prípadne sa rozhodli zostať doma a starať sa o deti. Môţu mať síce ponuku na zamestnanie, hľadajú však iné, prípadne lepšie platené pracovné miesto. Môţe ísť aj o málo produktívnych pracovníkov, ktorí uprednostňujú radšej voľný čas, neţ málo platenú prácu. Moţno teda povedať, ţe je veľa dôvodov, prečo sa ľudia dobrovoľne rozhodnú nepracovať za dané mzdové sadzby a niektorí z nich sa aj oficiálne zahŕňajú medzi nezamestnaných Dobrovoľná nezamestnanosť môţe byť dokonca aj ekonomicky efektívna. Určitá miera nezamestnanosti môţe napomáhať maximalizáciu čistého ekonomického blahobytu alebo HDP. Je teda prirodzenou súčasťou kaţdej trhovej ekonomike. 13

15 1.2.3 Nedobrovoľná nezamestnanosť Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, neţ počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci niţší, neţ je celková ponuka práce, hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Mzdy v skutočnosti nie sú pruţné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien, ktoré na ňom prebiehajú. Majú sklon reagovať na ekonomické šoky pomaly. Ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trhy, môţe vzniknúť nerovnosť v počte tých, ktorí miesto hľadajú, a voľnými pracovnými miestami. V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha spôsobujúca tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v súčasných trhových ekonomikách (Lisý, 2005, s ) Dlhodobá nezamestnanosť Názory, akú dĺţku nezamestnanosti moţno povaţovať za dlhodobú, sa rôznia. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce (ďalej MOP), ku ktorej sa priklonila aj Slovenská republika, ide o dvanásť a viac mesiacov. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závaţnou charakteristickou črtou nezamestnanosti. Často súvisí s opakovanou nezamestnanosťou. Pokladá sa za váţny problém nielen pre ekonomické, ale aj sociálne (spoločenské) dôsledky. Je totiţ charakteristická pre určité sociálne skupiny obyvateľstva a vytvára špecifické problémy nielen pre postihnutého jedinca v rámci jeho ţivotnej stratégie, ale i pre spoločnosť svojimi nárokmi na sociálny štát. Dlhodobá nezamestnanosť všeobecne najviac postihuje : Nepruţnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu, Osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu a v rámci nej najmä ţeny s nízkym mzdovým ohodnotením, z čoho potom vyplýva malý rozdiel medzi pôvodným a sociálnym príjmom, Osoby s kumulovanými osobnými a sociálnymi handicapmi, Príslušníkov etnických skupín a imigrantov, Obyvateľov vidieckych oblastí, Zdravotne postihnutých jedincov, Mladistvých, najmä problémových jedincov, 14

16 Podľa pohlavia majú muţi tendenciu mať vyšší podiel na dlhodobej nezamestnanosti ako ţeny, čo je typické najmä pre zámorské krajiny, v európskych krajinách je tento pomer viac vyrovnaný. Tieto sociálne skupiny sú často označované ako tzv. cieľové skupiny (target groups) (Balogová, 2003, s. 75). Dlhotrvajúca nezamestnanosť postihuje obyčajne osoby, ktoré hlavne pre ich osobné vlastnosti, napr. zdravotný stav, postoj k práci, pravdepodobne ostanú nezamestnané bez ohľadu na situáciu na trhu práce (Mihálik et al, 1994, s. 40). Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. I nízka miera nezamestnanosti môţe byť pre spoločnosť nepriaznivá, ak ide z väčšej miery o nezamestnanosť dlhodobú, a to z dvoch pohľadov. Jednak zo strany samotného nezamestnaného a jeho rodiny, jednak zo strany spoločnosti. Prejavuje sa to vyššími poţiadavkami na podpory, tak i skutočnosťou, ţe znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných do zamestnania si vyţaduje neporovnateľne vyššie náklady neţ sprostredkovanie práce osobám krátkodobo nezamestnaným. Naopak, ak je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale obrat medzi nezamestnanými je rýchly, teda jedná sa o nízky podiel dlhodobo nezamestnaných, je situácia priaznivejšia. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO) moţno teda za dlhodobú nezamestnanosť povaţovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov (Rievajová, 1996, s. 12). 1.3 Rizikové skupiny nezamestnaných Uplatnenie človeka na trhu práce je podmienené radom charakteristík (vek, zdravotný stav, vzdelávanie, pohlavie, príslušnosť k etnickej skupine), ktoré vyčleňujú skupiny ľudí s väčším rizikom straty práce a predurčujú ich pre dlhodobú nezamestnanosť. Tieto skupiny sú taktieţ vystavené riziku opakovanej nezamestnanosti. Ich príslušníci nachádzajú uplatnenie skôr na sekundárnom trhu práce a na menej platených prácach s neistou budúcnosťou. Nezamestnanosť tak viac ohrozuje určité skupiny populácie, čo potvrdzuje skúsenosť takmer zo všetkých priemyselne vyspelých krajín. Je zrejmé, ţe práve na tieto skupiny musí byť zameraná politika zamestnanosti. U nás k ním patria mladí ľudia, ţeny s malými deťmi, zdravotne postihnutí občania, starší ľudia, ľudia s nízkym vzdelaním, rómske etnikum a prichádzajúci imigranti (Buchtová, 1992, s. 109). Niektorí z tzv. cieľových skupín (z anglického target groups) potrebujú taktieţ zvýšenú pomoc pracovne profesného a psychologického poradenstva. Všeobecné tlaky dlhodobej 15

17 nezamestnanosti môţu síce zdieľať s ostatnými nezamestnanými, ale s odlišnými psychologickými, sociálnymi a zdravotnými následkami. Dôsledky straty práce môţu byť pre niektorých jedincov enormne bolestivé, pretoţe v prvom rade nesúvisia s ich pracovným zaradením Mladšie vekové skupiny do 30 rokov Absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí sa uchádzajú o svoje prvé zamestnanie, sú v konkurencii s ostatnými uchádzačmi značne znevýhodnení. Nemajú praktické skúsenosti a základné pracovné návyky, ale taktieţ absentujú určité pracovné kontakty zľahčujúce lepšiu orientáciu na trhu práce. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti absolventov škôl značne prevyšuje terajšiu úroveň nezamestnanosti. U nezamestnaných absolventov vysokých škôl vystupuje do popredia predovšetkým ekonomické hľadisko, pretoţe mnohí z nich zakladajú alebo uţ ţijú vo svojich rodinách. Nedostatočný príjem jedného člena rodiny tak postihuje viac osôb. S nezamestnanosťou absolventov stredných škôl a mladistvých bez záujmu o získanie zamestnania sa objavujú i závaţné výchovné a psychologické problémy. Pokiaľ si títo mladí ľudia v správnom čase neosvoja potrebné pracovné návyky, nebudú schopní pracovať ani v dospelosti a nuda ich tak povedie k sociálne patologickému chovaniu, k vyraďovaniu zo spoločnosti. Predlţovanie adolescencie nezamestnanosti má negatívne dôsledky pre jedinca i pre spoločnosť. Podľa záverov štúdie L. B. Hendryho z Aberdeen Univerzity (1983) predlţená adolescencia ohrozuje rozvoj osobnej identity, identity muţstva a ţenstva, dosiahnutie nezávislosti na rodičoch, akceptácii rodinných hodnôt a hodnôt spoločnosti. Ohrozuje i rozvoj profesionálnej roly a schopnosť naväzovať a udrţiavať priateľstvo. Podnetné tu môţu byť poznatky z dvojročného programu výcviku mladistvých (od 16 do 18 rokov) vo Veľkej Británii, ktorý poskytuje kvalifikáciu a prvé skúsenosti pre získanie trvalého zamestnania. Pre mladých ľudí od 18 do 20 rokov je tu zavedený systém podpor pre zamestnávateľov, ktorí ich príjmu do zamestnania. Ďalší program poskytuje mladistvým dočasné zamestnanie vo verejne prospešných prácach so súbeţným štúdiom. Cieľom týchto programov vo Veľkej Británii je predchádzať psychosociálnym dôsledkom nezamestnanosti v adolescencii cestou riadeného osvojovania pracovných návykov. Mladým ľuďom, ktorí ešte len vstupujú na trh práce, by mala spoločnosť aj niekoľkokrát za sebou ponúknuť rôzne rekvalifikácie a jazykové kurzy. Tým sa im predĺţi obdobie 16

18 vzdelávania a pobyt v cykle striedanie práce a voľného času". Takýto prístup prináša samozrejme i horeuvedené riziká. Zvyšovanie nezamestnanosti spolu so všeobecne pomalým rastom platov sú často prekáţkou v emancipácii dospievajúcich jedincov. Z výskumu v ekonomicky rozvinutých krajinách vyplýva, ţe v posledných rokoch dochádza k 10% nárastu osôb vo veku rokov, ktorí sa vracajú do rodiny a ţijú so svojimi rodičmi. Taktieţ u nás v mnohých rodinách ostane bez zamestnania dospievajúce dieťa, na ktoré rodičia prestali poberať prídavky či iné sociálne dávky. V prípade, ţe je dospievajúci absolventom strednej školy, má nárok na hmotné zabezpečenie pred nástupom do zamestnania. To je často takmer tak vysoké ako nástupný plat. V prípadoch mladistvého po ukončení základnej školy nevzniká nárok na hmotné zabezpečenie a naviac je tu podstatne niţšia šanca na získanie zamestnania. Do tejto kategórie patria i mladí ľudia, ktorí začali, ale nedokončili strednú školu. V obidvoch prípadoch, v druhom však viac, vznikajú rodine mimoekonomické problémy i váţne problémy psychologické a výchovné. Výskum K. Robertsa a kol. (1982), ktorý zahrňoval 551 mladých ľudí bez práce, preukázal, ţe vysoké percento ich dávalo prednosť nezamestnanosti pred neuspokojivými pracovnými miestami. Ich hlavnými problémami bola nuda a nedostatok peňazí, ale sebaúcta bola narušená zriedkakedy. G. Stokes (1983) však zistil, ţe značná časť ľudí z jeho vzorky mladých nezamestnaných sa správala apaticky a stratila motiváciu podieľať sa na spoločenskej deľbe práce. Zatrpknutie v pohľade na svet a na seba sama môţe nastať predovšetkým u mladých ľudí, ktorí v nedávnej dobe ukončili vzdelanie v menej módnych" a menej ţiadaných oboroch praxe, a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky sú pre nich mizivé a nezamestnanosť sa pre nich môţe stať jediným moţným spôsobom ţivota. Pripájajú sa tak k vysoko kvalifikovanej a draho vzdelanej časti populácie, ktorá sa stotoţňuje s pohľadom na seba sama ako na obeť ekonomickej prosperity ešte pred tým, neţ zistí, čo je byť skutočne nezamestnaný. Nie sú im často ponúknuté ţiadne pracovné príleţitosti, v ktorých by mohli uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti. C. Layton (1986) došiel v dlhodobým prieskumom britských absolventov škôl k záveru, ţe tí absolventi, ktorí nenašli prácu, vykazovali významný pokles sebavedomia. Obdobie skorej kariéry je taktieţ často obdobím finančnej závislosti, kedy príjem je relatívne nízky a výdavky a dlhy vysoké. Vynútené vylúčenie z trhu práce môţe viesť i k panike a k prijatiu neuspokojivej pracovnej ponuky, ktorá sa práve naskytne a ktorá neskôr prináša skôr ľútosť a sklamanie z ukvapeného rozhodnutia. Ukazuje sa však, ţe pre udrţanie pracovnej vitality, nabitých vedomostí a schopností je dôleţité vziať na čas i prácu menej platenú. Napríklad u 17

19 austrálskych nezamestnaných absolventov škôl bol N. T. Featherem a G. E. O'Brienem (1986) zistený pokles získaných schopností, spomalenie poznávacích aktivít a aktivít zameraných na riešenie problémov. Niektorí nezamestnaní muţi v britskej štúdii D. M. Fryera a P. B. Warra (1984) uvádzali, ţe im teraz trvá všetko dlhšiu dobu ako predtým (37 %), a iní, ţe sa v činnostiach, ktoré predtým dobre zvládali, cítia neohrabane" (30 %) Starší ľudia Tak ako sme uţ uviedli, najťaţšie preţívajú stratu zamestnania ľudia vo veku rokov. Tieto skupiny pracovníkov sprevádzali pocity bezradnosti spojené so strachom, psychickou tenziou, neistotou a s postupnou stratou sebadôvery. Spolu s pracovnou rezignáciou sa prejavila i rezignácia na spoločenskej aktivite. V prípade, ţe nezamestnanému človeku robí problém získať zamestnanie v strednom období pracovnej kariéry, v neskoršom štádiu kariéry sú jeho moţnosti ešte menšie a mnoho ľudí musí naviac čeliť kríze základných istôt. Vo veľmi krátkej dobe (niekedy takmer cez noc") sa človek, ktorý zastával významnú funkciu, môţe ocitnúť natrvalo oddelený od výsledkov mnohoročného úsilia, od svojho postavenia, kolegov i primeraného príjmu. Pre zamestnávateľa sa starší ľudia javia ako horšia investícia" v porovnaní s mladými. To často spôsobuje u znovuzamestnaného staršieho človeka pretrvávajúce pocity neuspokojenia a nevyuţitia. Takýto človek sa potom uzatvára do svojej práce s pocitmi sebaľútosti. Ľudia sa stávajú úzkostlivo opatrnými, stráţia a premýšľajú si svoje jednanie a chovanie, snaţia sa, pokiaľ je to moţné, nevytvárať situácie, ktoré by mohli dať dôvod k ich negatívnemu hodnoteniu okolím. Samozrejme tým, ţe minimalizujú riziko, zmenšuje sa ich kreativita v pracovnom zapojení. Ich celková aktivita je defenzívna, poskytuje predovšetkým ochranu" proti strate získaného zamestnania. Jednou z moţností pre nezamestnaného v neskoršom štádiu kariéry je samostatné podnikanie. Táto stratégia môţe viesť veľmi rýchle k znovuzískaniu pocitu kontroly nad vlastným osudom. Na druhej strane však môţe byť v staršom veku fyzická a psychická námaha spojená so začiatkom vlastného podnikania príliš vysoká. Čím je človek starší, tým pevnejšie sú jeho návykové stereotypy, a tým i ťaţšie a pomalšie sa prispôsobuje novým ţivotným situáciám. Uţ sme uviedli, ţe pre kaţdého človeka znamená náhla strata zamestnania rozhodujúca ţivotnú preorientáciu. Tá býva prevádzaná poklesom príjmu a ţivotnej úrovne, meniacou sa rodinnou situáciou, úbytkom kontaktov, stratou kvalifikácie, poklesom sebadôvery a často 18

20 i zhoršením zdravotného stavu. Ako ďaleko je starší človek schopný prispôsobovať sa zmeneným podmienkam a ako tieto zmeny preţíva, to závisí na mnohých faktoroch. Vedľa primárnej úlohy osobnosti tu vystupujú do popredia rôzne ţivotné okolnosti, úroveň inteligencie, spoločenského postavenia a rodinné pomery. Mnohé skúsenosti z oblasti gerontológie ukázali, ţe prestavenie ţivota a vypracovanie nových ţivotných štýlov by vyţadovalo také úsilie, ktoré by presiahlo moţnosti ľudí. Dôleţitou rolou tu totiţ zohráva orientácia na budúcnosť, ktorá, pokiaľ chýba, nemôţe zabrániť tomu, aby sa stretnutie s náročnou stresovou situáciou (keď je strata zamestnania) stalo príčinou celkovej ţivotnej rezignácie. Výskumy dôchodkového konca" na trhu pracovných síl ukázali dôleţitosť ţivotných štýlov prepájajúcich zamestnanie a voľno. A. E. McGoldrick (1983) spolu s W. Grossinom (1986) konštatujú, ţe prepojenie zamestnania a záujmových aktivít v ţivotnom štýle pred odchodom do dôchodku je dôleţité nielen pre úspešnú adaptáciu v dôchodku, ale taktieţ vtedy, keď stratí človek v tejto fáze ţivota prácu. Rovnako ako M. Jahodová objavila" latentnú funkciu práce, obdobné funkcie môţu byť identifikované i v aktivitách mimo zamestnania. Patrí medzi nich napr. spoločenské styky, pomoc druhým ľuďom, vedomé rozvíjanie tvorivosti, učenie a duševné aktivity, aktívna relaxácia a pod. J. Long a E. Wimbush (1985) zistili vo výskume 129 muţov v dobe preddôchodkového veku, a potom opakovane v dobe dôchodku, ţe pocit ţivotnej spokojnosti zniţuje: úbytok zdravia a pohyblivosti, niţšie príjmy, finančné problémy, strata spoločenských kontaktov, neschopnosť racionálne vyplniť voľný čas, absencia pravidelných činností, absencia potreby niečím sa zabývať. Muţi, ktorí zaţívali zlepšenie ţivotnej spokojnosti, boli prevaţne zdraví a bez finančných problémov, mali niekoľko pravidelných povinností a angaţovali sa v mnohých činnostiach Ţeny Pre trh práce na Slovensku je charakteristická feminizácia mnohých odvetví či profesií, ako aj spojenie ţenských pracovných miest s nízkym ohodnotením a menšími príleţitosťami na kariérny rast, ďalšie vzdelávanie a pod. Štruktúra pracujúcich ţien a muţov sa líši podľa sektora vlastníctva. V súkromnom sektore prevaţujú muţi (60,2 %) a vo verejnom sektore zase ţeny (53,9 %). Kým medzi podnikateľmi zastúpenie ţien iba mierne prekračuje jednu štvrtinu (26,4 %), medzi vypomáhajúcimi členmi domácnosti v rodinnom podniku ţeny výrazne prevaţujú (74,2 19

21 %). V ekonomike SR klesá podiel pracujúcich v primárnom a sekundárnom sektore a stúpa ich podiel v terciárnom sektore. Ţeny pracujú prevaţne v sektore sluţieb (takmer 75 %), kým pracujúci muţi sú pribliţne rovnako rozdelení medzi sluţby a priemysel (Filadelfiová, 2007, s. 101). Nepriaznivé postavenie ţien na trhu práce je spôsobené tým, ţe zamestnávatelia uprednostňujú muţskú pracovnú silu pre jej väčšiu územnú mobilitu a nezaťaţenosť starosťami o domácnosť. Zamestnávatelia väčšinou nevytvárajú pracovné miesta so skrátenou pracovnou dobou, ale dávajú prednosť viacmeneným prevádzkam. S nadmernou celodennou zamestnanosťou ţien však súvisí mnoho ďalších problémov. Matky s malými deťmi majú časté pracovné absencie narušujúce plynulosť pracovného procesu, čo spôsobuje ich negatívne hodnotenie a zniţuje ochotu ich zamestnávať. Ekonomicky ohrozené sú v súčasnej dobe predovšetkým neúplné rodiny. Nezamestnanosť a liberalizácia cien vytvára pre značnú časť neúplných rodín ťaţkú sociálnu a ţivotnú situáciu. Zamestnanosť ţien je závaţným celosvetovým problémom. Je totiţ ťaţké skĺbiť pracovné a materské povinnosti, dosiahnuť primeranú spoločenskú angaţovanosť ţien. V mnohých vyspelých krajinách sa hľadá riešenie v rozsiahlej ponuke skrátených pracovných úväzkov, v zavádzaní pruţnej pracovnej doby, v dostupnej starostlivosti o deti. Cesta k riešeniu v našej spoločnosti určite povedie cez nutné legislatívne úpravy aţ k politickej a finančnej podpore ţien Zdravotne postihnutí ľudia Pri ľuďoch so zníţenou pracovnou schopnosťou (ZPS) vystupujú do popredia nielen ekonomické, sociálne a psychické problémy, ale taktieţ problém primeraného zmyslu ţivota, problém pocitu ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom ku stále väčšiemu dôrazu na produktivitu práce a výkon majú títo ľudia v súčasnej spoločnosti čím ďalej menšiu šancu sa uplatniť na trhu práce. Doba ich evidencie na úradoch práce prevyšuje niekoľkonásobne dobu evidencie zdravých jedincov. Dostávajú sa často do bezvýchodiskovej ţivotnej situácie a pre ich rodiny to znamená starosť o nezamestnaného postihnutého rodinného príslušníka. Aj keď terajší systém sociálneho zabezpečenia sa podieľa na zaisťovaní ich základných materiálnych potrieb, spoločenská integrácia skupiny zdravotne postihnutých ľudí závisí z veľkej časti na širších sociálnych, ekonomických a legislatívnych podmienkach. 20

22 1.3.5 Ľudia bez kvalifikácie V súčasnej štruktúre dlhodobo nezamestnaných sú najväčšou skupinou nekvalifikovaní pracovníci (asi 1/3 všetkých nezamestnaných), ich časť tvoria aj absolventi základných škôl. Ide predovšetkým o mladých ľudí ťaţko dosiahnuteľných vzdelanie, často s malým záujmom o zamestnanie. Patria tu aj ľudia, ktorí sa podieľajú na spoločensky neţiaducom deviantom správaní (alkoholici, recidivisti, ľudia prepustení z nápravných zariadení a ďalší ľudia sociálne neprispôsobiví). Prevaţne ide o ľudí so špecifickými charakteristikami individuálneho a rodinného ţivota. Zvláštne náklonnosti a charakteristiky prispievajú k ich vylúčeniu" zo spoločnosti a vedú k vytváraniu tzv. novej triedy deklasovaných" ( new-underclass"), ktorá ţije ako keby vo vnútri systému podpor" sociálneho zabezpečenia, v subkultúre" trvalej závislosti na štáte. Proces utvárania tejto skupiny nezamestnaných so špecifickou kultúrou - pasivitou, apatiou a častým deviantným správaním - súvisí však i s dĺţkou zamestnanosti a s ďalšími faktormi sociálneho prostredia. Holandský sociológ Schuyt Kees (1991) prichádza na základe empirických šetrení k poznatku, ţe ďalší ekonomický rozvoj zjednotenej Európy bude spojený so vznikom trvalej triedy ľudí, ktorí i pri vynaloţení značného úsilia a rozhodných opatreniach zo strany spoločnosti budú permanentne vylúčení z pracovného trhu a v širším slova zmysle i zo spoločenského ţivota. Ich členovia budú ţiť v trvalej závislosti na štáte s moţným prepadom do formujúcej sa triedy deklasovaných. Úroveň kvalifikácie a profesionálnych schopností bude pri hľadaní pracovnej príleţitosti rozhodujúca. Viac schopností totiţ znamená väčšiu moţnosť voľby pre zamestnávateľov i pre pracovníka. Pracovníci s nízkou kvalifikáciou budú postupne stále viac vytlačovaní lacnejšími a presnejšími strojmi. O práci nekvalifikovaných ľudí nebude záujem a oni sami sa stanú potenciálnym kriminálnym problémom pre spoločnosť Rómske etnikum Vzhľadom ku zvyšujúcim sa nárokom uplatnenia pracovnej sily na trhu práce, kde výraznú rolu zohráva vyššia kvalifikácia a rozsah a kvalita sociálnych schopností, bude pre rómske etnikum stále ťaţšie získavať zamestnanie. Väčšina Rómov totiţ absolvuje len základne vzdelanie a nezískava ďalšiu kvalifikáciu; značná časť ţiakov v tejto populácii dokonca neukončí ani základné vzdelanie. Ako uvádza nemecký sociológ R. Dahrendorf, rozvoj štátu so sociálnym zabezpečením mal za následok vytvorenie tzv. novej triedy 21

23 deklasovaných. Problém rozpracováva v knihe Law and Order (1985) a The Modem Sociál Conflict (1990). Odhaduje, ţe túto skupinu bude v budúcnosti tvoriť 1/3 všetkých pracujúcich a súčasne varuje pred delením spoločnosti na tzv. Zwei - Drittel - Gesellschaft, kde sa jedna tretina ľudí ocitá v nebezpečenstve svojej degradácie a v druhom rade občania bez práce, bez politickej a spoločenskej aktivity, s vysokým rizikom podielu kriminálnej činnosti. Rómovia boli zamestnaní v profesiách, ktoré vplyvom ekonomickej reformy prechádzajú i výraznými zmenami kvalifikačných poţiadavkách. Rómovia ţijú pod tlakom vlastných kultúrnych vzorcov správania a hodnôt i pod zvýšeným tlakom majoritnej populácie, ktorá ich zatiaľ plne neintegrovala. Ich šance uplatnenia na trhu práce je vlastne minimálna. Zvýšená koncentrácia rómskych obyvateľov vo vymedzených oblastiach vytvárajú lokality s vyhrotenými sociálnymi problémami, s vysokou kriminalitou a s rastúcou závislosťou na prostriedkoch poskytovaných štátnou sociálnou sieťou. Integrácia rôznych sociálnych skupín (vrátane tzv. skupín rizikových) do majoritnej spoločnosti je jednou zo súčastí tzv. integrujúceho systému, ktorý popísal K. Boulding (O. Mesároš, 1991). Systém zahrňuje rôzne spoločenské skupiny so sociálnymi rozdielmi sa usilujúcimi o zníţenie rozdielov medzi nimi. Vedľa poţiadavky poskytovania sociálneho minima, ktorá sa nepovaţuje za jediné riešenie, sa tu vytyčuje komplexný prístup týkajúci sa rôznych aspektov ţivota jedinca alebo celej sociálne slabej skupiny (za predpokladu nenarušenia funkcie trhového mechanizmu). Patrí tu diferenciácia podmienok vykonávania povolania, rozptyl spotrebných preferencií, rozvoj špecifických druhov sluţieb a rozvoj rôznych foriem sebarealizácie. Cieľom je nielen zníţiť rozdiely medzi skupinami, ale taktieţ vytvoriť širokú diferencovanú škálu ţivotných podmienok. Vo svojom prístupe k pojatia sociálnej spravodlivosti a rade pouţíva F. A. Hayek (1991) termín komunitatívna spravodlivosť". Charakteristické rysy tejto spravodlivosti spočívajú v uplatnení rovnakých pravidiel správania pre účastníkov trhu. Čo slúţi k vyššej efektívnosti systému, slúţi taktieţ všetkým jedincom. Autor tu trocha jednostranne zdôrazňuje, ţe ekonomická etika doprevádzajúca trhový rad nie je výsledkom určitej voľby, ale dlhodobým procesom adaptácie ľudí. Súdi, ţe ekonomický rast, technický rozvoj a rast úrovne vzdelania v konečnom dôsledku zniţuje mieru nerovnosti v spoločnosti Nezamestnanosť absolventov Vysoká nezamestnanosť ma osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie sa mladých ľudí do pracovného procesu; medzi takúto skupinu patrí mladá generácia, teda absolventi 22

24 (absolventi škôl). Strata zamestnania či neschopnosť nájsť si zamestnanie, a tak si zabezpečiť svoj zdroj príjmu, môţe človeka zastihnúť v rôznych fázach ţivota. Postihuje tak jednotlivca, ako aj jeho rodinu i celú spoločnosť. Pre nezamestnaného je veľmi dôleţité, aby sa u neho zachovali pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať, preto tomu treba venovať náleţitú pozornosť. Proces zaraďovania sa mladých ľudí do pracovného procesu a problémy s tým spojené sú, okrem iného, aj odrazom toho, ako boli školou pripravení na ich vstup na trh práce. Za najčastejšie bariéry na trhu práce, ktoré bránia absolventov nájsť si prácu, sú povaţované: nevyhovujúce vzdelanie, nedostatok praxe, neovládanie a skúsenosti práce s PC, neznalosť cudzích jazykoch, cestovanie nevýhodné spojenie. Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie. Absolventom školy je občan počas jedného roka od skončenia sústavnej prípravy na povolanie. Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, ţe nezamestnanosť a dĺţka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Na konci kaţdého školského roka rady nezamestnaných rozširujú absolventi škôl, pretoţe nedostatok pracovných skúseností zniţuje ich šancu rýchlo sa zamestnať v konkurencii starších skúsenejších pracovníkov. Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môţeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. V súvislosti s nezamestnanosťou absolventov škôl klesá ich interakcia s ľuďmi, a preto je vhodné mať záujmovú činnosť, ktorá má sociálny charakter (Schavel a kol., 2007). Je dôleţité vedieť, do akých podmienok a moţností prichádzajú absolventi škôl. Tieto podmienky a moţnosti sú často rôzne, ale vo všeobecnosti je moţné zaznamenať podobné črty, ktoré môţu byť napr. v tom, ţe sa v súčasnosti zvýšili nároky na potrebnú mieru vlastného presadenia. Očakáva sa, ţe človek si bude postupne schopný so svojím pracovným uplatnením poradiť predovšetkým sám. Podľa Hanzlíkovej, Pauknerovej a Souškovej (2001) sa na pomoci absolventom škôl významne podieľajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Medzi najčastejšie sklamania patria skúsenosti so zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti. Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, ţe nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vloţili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov (Matoušek, et. al., 2005, s. 301). Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a 23

25 jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú profesiu. Na druhej strane mladí ľudia disponujú kvalifikáciou, nemajú automaticky zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príleţitostí, pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na poţiadavky trhu práce, zniţujú ich šance rýchlo sa zamestnať. Popri vymenovaných faktoroch bariérami objektívnej i subjektívnej povahy disponujú i priami aktéri tohto procesu, samotní absolventi a zamestnávatelia. Sny a plány nezamestnaných absolventov moţno zahrnúť do dvoch kľúčových slov dobrá práca a rodina. Dobrá práca je vnímaná mladými ľuďmi nielen z hľadiska aktívnej mzdy, ale i dobrého kolektívu a nadriadených. Príjemný kolektív a spravodlivý, chápajúci šéf boli verbálne prezentované ako rovnako dôleţité, často i dôleţitejšie ako primárne finančné ohodnotenie. Tento postoj moţno chápať, ako na to poukazuje Schinglerová, z aspektu mladých, občas i ţiadnych skúseností absolventov s riešením prirodzených konfliktov a stresových záťaţových situácií v pracovnom kolektíve. Preţívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek. Rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti. Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťaţko. V jeho doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného reţimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie preţívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Práca a zamestnanie je prekáţkou ich nového ţivota. Počítajú s podporou rodičov a príbuzných, ocenia akúkoľvek podporu štátu v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, ţe dosiaľ nezískali pracovné zručnosti, nemôţu ich ďalej rozvíjať. Mnohých potom láka pohodlný ţivot podľa svojich predstáv, čím môţe nastať aj riziko sociálno-patologických javov ako je kriminalita a rôzne závislosti. Buchtová hovorí, ţe zatrpknutie pri pohľade na seba samého môţe nastať len u mladých ľudí, ktorí nedávno ukončili vzdelanie v menej ţiadaných profesiách a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky sú pre nich malé a nezamestnanosť sa pre nich môţe stať jediným moţným spôsobom ţivota (Buchtová, et. al, 2002, s. 111). Nezamestnaná mladá generácia preţíva taktieţ psychické napätie a depresiu z toho, ţe nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na 24

26 ľahostajnosť. Jahodová hovorí, ţe psychická deprivácia je spôsobená poklesom úrovne a chudobou po vyčerpaní nároku na podporu v nezamestnanosti. I keď všetci po strate zamestnania neupadajú zákonite do chudoby, rozhodne je pre nich nezamestnanosť dôvodom na obavy a starosti (Jahodová 1998 s. 54). Nemať prácu z pohľadu mladej generácie predstavuje, samozrejme, stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku kaţdého človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môţe zníţiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie. Nezamestnanosť je vţdy spojená so zníţením ţivotnej a sociálnej úrovne nezamestnaného. Rovnako hrozí i nebezpečenstvo jeho sociálnej izolácie či sociálneho zlyhania. Nezamestnanosť nie je preţívaná rovnakým spôsobom. Ak je zamestnanosť akákoľvek, strata práce pre človeka je vţdy ťaţkou situáciou. Je veľmi dôleţité, ako sa k tomuto závaţnému problému nezamestnanosti postaví absolvent. Odlišnosti moţno badať aj v rôznych regiónoch Slovenska, kde je nízka miera nezamestnanosti a je dostatok voľných pracovných miest. Tam je nezamestnanosť len krátkodobá, avšak v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti je váţnym sociálno-ekonomickým problémom, ktorý ma dlhodobý charakter. Vplyvom nezamestnanosti človek stráca po určitom čase mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, ţe ich nevyuţíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od beţných zamestnaneckých aktivít. Lepšie sú na tom tí mladí nezamestnaní, ktorí majú moţnosť pracovať, sú zaradení do rôznych projektov a aktivít, ktoré sú zabezpečené prostredníctvom úradov práce. ( ) 1.4 Prirodzené miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, ţe ide o takú úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miery inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najniţšia úroveň, ktorú moţno udrţať. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu (Lisý, 2000, s. 389). 25

27 Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je vţdy určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera je úzko spojená s procesom inflácie. Predstavuje najniţšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môţe mať bez rizika neprijateľnej akcelerácie inflácie. Obrazne povedané, prirodzená miera je zlatý stred medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pri ktorých tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k čoraz rýchlejšiemu rastu miezd a cien. Vývoj inflácie významne ovplyvňuje hospodársku politiku, a teda prirodzená miera nezamestnanosti je tou najniţšou mierou nezamestnanosti, ktorá sa dá trvalo udrţať. Nezamestnanosť je závaţný ekonomický, sociálny a politický problém. Vlády sa preto snaţia o to, aby miera nezamestnanosti bola pokiaľ čo moţno najniţšia. Toto úsilie sa niekedy označuje ako politika plnej zamestnanosti (J.M.Keynes), ktorou sa v súčasnosti rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Vládne opatrenia sa preto zameriavajú na to, aby v ekonomike existovala prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce. Môţu sa orientovať buď na zvýšenie dopytu po práci, alebo na zníţenie ponuky práce. Vedome si teda nekladú za cieľ dosiahnuť mieru vyuţitia zdrojov ekonomiky nad úroveň potenciálneho HDP alebo mieru nezamestnanosti pod prirodzenou mierou. Malo by to za následok rast inflácie. Percentuálne vyjadrenie plnej zamestnanosti nie je konštantné, pre kaţdú ekonomiku je to špecifická hodnota. V literatúre sa stretávame s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti spravidla v rozpätí od 3% do 12% nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú demografické zmeny, vládna politika a štrukturálne zmeny. Demografické zmeny ovplyvňujú meniacu sa demografickú štruktúru pracovnej sily, najmä rastúci podiel mladých ľudí a ţien na celkovom počte pracovných síl. Vládna politika zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov, určených na zmiernenie neduhov nezamestnanosti, a prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu (veľký rozsah štruktúrnej 26

28 nezamestnanosti je v súčasnosti vyvolaný rýchlou frekvenciou technologických inovácií a zmenami v skladbe celkového dopytu). Prirodzená miera nezamestnanosti nie je ani optimálna miera nezamestnanosti, ani nie je celkom nemenná. Ide však o najniţšiu udrţateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú moţno v trhovej ekonomike dosiahnuť bez rizika, ţe bude akcelerovať infláciu. Koncepcie na zníţenie prirodzenej miery nezamestnanosti sú rôzne. Môţe to byť napr. zlepšenie informácií na trhu práce a rekvalifikačné programy, zmeny vládnych programov tak, aby pracovníkov viac stimulovali k práci, vytvorenie verejných pracovných miest, rozvoj ekonomiky pod vysokým tlakom (t.j. udrţiavanie HDP na vysokej úrovni a stlačenie miery inflácie čo najniţšie). Od týchto a podobných opatrení sa očakáva aspoň mierne zlepšenie (Martincová, 2002, s. 28). 1.5 Príčiny vzniku nezamestnanosti Z hľadiska svojho rozsahu, skladby a dynamiky predstavuje nezamestnanosť zloţitý sociálny jav i proces, ktorý má rad príčin a nesie so sebou závaţné ekonomické, sociálne a politické dôsledky. Za jej príčiny sa najčastejšie povaţujú: technický rozvoj, automatizácia, elektronizácia a robotizácia, ktorá vo svojich dôsledkoch zniţuje spotrebu ţivej práce; vysoká pôrodnosť a v dôsledku toho i vysoký prírastok obyvateľstva (jeden z dôvodov, prečo mnohé krajiny tretieho sveta sa usilujú o reguláciu pôrodnosti); predlţovanie pracovného dňa a zvyšovanie nadčasovej práce, čo vo svojich dôsledkoch zniţuje počet existujúcich pracovných miest; vysoká zadlţenosť a likvidácia drobných podnikateľov (v mnohých priemyselne vyspelých krajinách je dôvodom k presadzovaniu mnohých ochranných a stimulačných opatrení zo strany štátu); nízka úroveň akumulácie kapitálu, a vlastne i investícií do rozširovaní výroby; dosiahnutý stupeň ekonomickej prosperity a materiálneho bohatstva krajiny (prejavuje sa napr. v tom, ţe priemyselne vyspelé krajiny a taktieţ pre Českú republiku je charakteristická vyššia miera zamestnanosti ţien i vyšších vekových skupín obyvateľstva). Často diskutovaným problémom je otázka vplyvu technického rozvoja na zamestnanosť. Na jednej strane je skutočnosťou, ţe technický a technologický 27

29 pokrok, ktorý je úsporný, pokiaľ ide o potrebu pracovných síl, vedie k zvýšeniu nezamestnanosti. Na druhej strane má ale tento rozvoj za následok zniţovanie nákladov, a tým aj cien výrobkov, čo vedie k zvýšeniu dopytu po produktoch a sluţbách, k zrýchleniu ekonomického rastu, a tým aj zamestnanosti. Podmienkou tohto pozitívneho pôsobenia technického a technologického rozvoja na výkonnosť ekonomiky je aktívna vedecko-technická politika a aktívna politika v oblasti zamestnanosti a vzdelávaní. Zvyšovanie dopytu, a tým aj zamestnanosti, môţe mať pozitívny vplyv na urýchlenie ekonomického rastu len za podmienky, ţe zastarané pracovné miesta budú nahradené novými pracovnými príleţitosťami s vyššími nárokmi na kvalifikáciu a adekvátne tomu budú existovať taktieţ kvalifikované a mobilné pracovné sily (Nový, 2006, s. 231). 1.6 Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti Vysoké postavenie práce na rebríčku v našej spoločnosti má vplyv na to, ţe strata pracovného miesta so sebou nesie hlboké následky v rôznych oblastiach spoločenského ţivota. Pre kaţdého človeka, ktorý stratí zamestnanie, je ťaţké a často poniţujúce, aby sám povedal svojim blízkym, ţe bol prepustený. Frustrácia a následný rezignácia je veľká a pôsobí najrôznejšími formami na najbliţšie okolie. Nezamestnanosť je vnímaná nielen okolím, ale hlavne samotným postihnutým ako odchýlka od normy a je spojená s nízkou spoločenskou prestíţou. Predsudky typu nechce sa mu do práce, štíti sa práce, zlyhal, nechá sa ţiviť spoločnosťou atď. obmedzujú stále silnejšie (s predlţujúcou sa dobou nezamestnanosti) priestor pre osobné nasadenie dotknutej osoby. Nezamestnanosť zneisťuje veľkú časť spoločnosti. Hľadajú sa vysvetlenia a nastoľujú sa otázky viny. Väčšina nezamestnaných sama akceptuje individuálne zdôvodňovanie nezamestnanosti a prijíma rolu obete. Nezamestnanosť je preto pre postihnutých ťaţkou psychickou záťaţou. Pri dlhodobej nezamestnanosti vedie k duševným a psychosomatickým onemocneniam a taktieţ k hlbokým zmenám v sociálnom ţivote. V zásade sa dajú rozlíšiť tri fázy psychického vývoja dlhodobo nezamestnaných. Po prvom šoku vstupuje nezamestnaná osoba do prvej fázy fáza optimizmu. Finančná situácia je na začiatku viac-menej zaistená. Nezamestnanosť nie je pociťovaná nevyhnutne ako nepríjemná, pretoţe existuje nádej, ţe sa čoskoro nájde nejaké nové miesto. Táto fáza však trvá v skutočnosti len krátku dobu. 28

30 Potom nasleduje druhá fáza, fáza pesimizmu. Viera v úspech sa stále zmenšuje. U postihnutej osoby vyvstáva stále viac pocit vlastnej viny. Tento pocit sa zosilňuje správaním okolia. Pod vplyvom nedostatočného pocitu vlastnej hodnoty sa nezamestnaná osoba sťahuje stále viac do pozadia. Psychosociálny začarovaný kruh sa začína roztáčať. V tretej fáze fáze rezignácie sa správa nezamestnaný ako druhoradý človek. Začínajú sa vyvíjať závaţné psychosomatické onemocnenia, sociálne kontakty definitívne ustávajú, nastupuje osamelosť. Vyhliadky na získanie novej práce klesajú takmer k nule. Preto v tejto fáze pribúda taktieţ samovraţedných pokusov. Nezamestnanosť môţe viesť taktieţ k riskantnému zaobchádzaniu so zdravím, vo zvýšenej miere sa konzumuje alkohol a nikotín, športová aktivita je nedostatočná a prejavujú sa škodlivé následky nepravidelného spánku. Taktieţ ekonomická situácia nezamestnaného a jeho rodinných príslušníkov sa stále zhoršuje. Spolu s tým prichádza i strata osobného statusu a výrazné zmeny osobnosti aţ po psychické onemocnenia (Belz et al, 2001, s. 25). 1.7 Politiky trhu práce Súčasný vzostup a perspektívy zlepšovania ekonomickej situácie na strane jednej a na strane druhej pretrvávajúce problémy Európy s nezamestnanosťou si vyţiadali potrebu tieto problémy riešiť konceptnejšie a razantnejšie. Problémy vyplývajúce hlavne z neschopnosti vytvoriť dostatok nových pracovných príleţitostí, trhy práce nefungujú efektívne, nie sú dostatočne pruţné hlavne pokiaľ ide o organizáciu pracovného času, mzdy a mobilitu. Nedostatočne prispôsobujú ponuku pracovných síl potrebám trhu, predovšetkým z hľadiska kvalifikácie a úrovne pripravenosti pracovných síl. Trh práce v krajinách EÚ je poznačený viacerými pretrvávajúcimi problémami, medzi ktoré patria najmä ťaţkosti s vytváraním nových pracovných miest, rozdiely v jednotlivých krajinách vo vývoji miery nezamestnaných znovu sa zamestnať existencia bariér pre vstup ţien na trh práve, dlhodobá nezamestnanosť, neúmernosť medzi ponúkanou a poţadovanou odbornosťou a kvalifikáciou na trhu práce, zamestnanosť osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou. Tieto dôvody neefektívneho fungovania trhu práce platia i pre SR. Situácia na trhu práce si vyţaduje nový prístup k cieľom, prostriedkom a subjektom, resp. nositeľom tvorby a realizácie politiky zamestnanosti, vyţaduje zmenu prístupu nezamestnaných od ich zotrvávania v pasívnom poberaní podpory 29

31 v nezamestnanosti, alebo dávky sociálnej pomoci, k ich motivácii dostať sa zo stavu nezamestnanosti v čo najkratšom čase do pracovného ţivota (Vincúr, 2007, s. 259). Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon o sluţbách zamestnanosti, ktorý nahradil uţ nevyhovujúci zákon o zamestnanosti z roku Hlavným cieľom nového zákona je nasmerovať opatrenia v politike trhu práce zacielenejšie a adresnejšie k znevýhodneným skupinám nezamestnaných a zároveň flexibilnejšie podľa jednotlivých regiónov. Politiku trhu práce môţeme charakterizovať ako systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Je to súbor foriem, činností, opatrení a nástrojov, ktoré sa majú uplatňovať v sluţbách zamestnanosti pri práci s evidovaným nezamestnaným. Zákony upravujúce sluţby zamestnanosti však sledujú i to, aby jednotlivci, ktorým úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pomáhajú pri riešení ich pracovného uplatnenia, napomáhali i vlastným úsilím realizovať ciele politiky trhu práce. Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi, napr. úpravou pracovnej doby, stanovenou minimálnou mzdou, podmienkami pre poberanie dôchodkov, ale i napr. dĺţkou školskej dochádzky. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a realizuje ju tým, ţe určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. Tieto ciele a priority sú určované na základe zámerov hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré sú konkretizované v programovom vyhlásení vlády a v ďalších dokumentoch schválených NR SR. V súlade s novou sociálnoprávnou legislatívou sa od začiatku roku úrady práce a odbory sociálnych vecí pri okresných a krajských úradoch zlúčili do špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a sluţieb zamestnanosti. Táto nová špecializovaná štátna správa sa zaoberá poskytovaním dávok štátnej sociálnej podpory (prídavky na deti, sociálna podpora atď., ktoré v minulosti poskytovali sociálne odbory okresných a krajských úradov), ale i aktívnou politikou trhu práce, ktorú mali v kompetencii úrady práce Pasívna politika trhu práce Pasívna politika trhu práce je historicky staršou formou politiky trhu práce. Začala sa rozvíjať uţ v dvadsiatych rokoch minulého storočia a zameriava sa na poskytovanie dávky v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je vlastne náhradným príjmom za príjem zo zamestnania a jej poskytovanie je zaloţené na poistnom princípe. Podmienkou 30

32 pre priznanie dávky v nezamestnanosti je, aby občan bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky (ust. 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) Aktívna politika trhu práce Aktívna politika trhu práce je historicky mladšou formou politiky trhu práce, v Európe sa začala rozvíjať po druhej svetovej vojne a výraznejšie aţ v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy prestali stačiť opatrenia pasívnej politiky, podpory demotivovali postoje ľudí k práci a rapídne rástli výdaje na ich vyplácanie, preto sa ťaţisko politiky začalo presúvať k jej aktívnym zloţkám. Aktívna politika trhu práce má za cieľ: pomôcť tým, ktorým hrozí nezamestnanosť, pomôcť nezamestnaným, aby sa zamestnali skôr, neţ sa stanú dlhodobo nezamestnanými. Základné sluţby aktívnej politiky trhu práce, ktoré pre občanov upravuje zákon o sluţbách zamestnanosti, sú: sprostredkovanie vhodného zamestnania, odborné poradenské sluţby, vzdelávanie a príprava pre trh práce, podpora vytvárania pracovných miest. Sprostredkovanie vhodného zamestnania Činnosť zameraná na: - vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, - vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi. Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj: evidenčná činnosť 31

33 - evidencia uchádzačov o zamestnanie (uchádzač o zamestnanie sa zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt odo dňa podania písomnej ţiadosti), - evidencia záujemcov o zamestnanie (záujemca o zamestnanie sa zaradí do evidencie záujemcov o zamestnanie na ktoromkoľvek úrade odo dňa podania písomnej ţiadosti), - evidencia voľných pracovných miest (novovytvorené alebo existujúce neobsadené pracovné miesto, na ktoré chce zamestnávateľ prijať zamestnanca). informačné a poradenské sluţby pri - voľbe povolania (poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a poţiadavkách na výkon určitého povolania), - výbere zamestnania a zmene zamestnania (posúdenie osobných predpokladov, schopností a získaných odborných zručností uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie, poskytovanie informácií a odborných rád súvisiacich so zdravotnými a kvalifikačnými poţiadavkami na pracovné miesta), - výbere zamestnanca (poskytovanie informácií a odborných rád zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne pracovné miesto). vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest, vyhotovovanie zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi a záujemcami o zamestnanie, zverejňovanie zoznamov pracovných miest a hľadaných zamestnaní na internete, v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch. Odborné poradenské sluţby Činnosť zameraná na: riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie, na vytváranie súladu medzi jeho osobnostnými predpokladmi a poţiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, ako aj na jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu (ust. 43 ods. 2 zákona o sluţbách zamestnanosti). 32

34 Odborné poradenské sluţby nie sú poskytované automaticky všetkým uchádzačom o zamestnanie, pretoţe nie všetci uchádzači majú rovnaké problémy so svojím ďalším umiestnením na trhu práce. Zabezpečuje ich úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci: individuálneho poradenstva uskutočňovaného formou individuálneho rozhovoru odborného poradcu s uchádzačom v súlade s ust. 11 ods. 1 vyhlášky č. 31/2004 Z. z., alebo skupinového poradenstva na prekonanie bariér pracovného uplatnenia spoločných pre skupinu, ktorej sa poskytuje (ust. 11 ods. 2 vyhlášky č. 31/2004 Z. z.). Kaţdému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, zabezpečí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovanie individuálneho akčného plánu (ust. 9 vyhlášky č. 31/2004 Z. z.). Individuálny akčný plán je písomný dokument, ktorý na základe posúdenia osobnostných predpokladov, schopností a odborných zručností uchádzača o zamestnanie určuje druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia a vymedzuje na tento účel konkrétne postupové kroky. Vypracúva ho uchádzač o zamestnanie v úzkej súčinnosti s odborným poradcom. Po vypracovaní a vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný plán stáva pre uchádzača o zamestnanie záväzný. V súvislosti s účasťou na aktivitách určených v individuálnom akčnom pláne poskytuje úrad uchádzačovi časť preukázaných cestovných výdavkov, ktoré sú vyššie ako 100 Sk, najviac 700 Sk mesačne (ust. 10 vyhlášky č. 31/2004 Z. z.). Vzdelávanie a príprava pre trh práce Teoretická alebo praktická príprava, ktorá umoţňuje získať nové vedomosti a odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udrţania zamestnanca v zamestnaní (ust. 44 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti). Za vzdelávanie a prípravu pre trh práce sa nepovaţuje teoretická alebo praktická príprava, ktorú: je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnancov podľa príslušných právnych predpisov v súlade s výkonom ich zamestnania, 33

35 zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, ţe by z hľadiska ním vykonávanej práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreba zmeny jeho kvalifikácie. S účinnosťou nového zákona o sluţbách zamestnanosti sa rozširuje okruh osôb, ktorým môţe byť poskytované vzdelávanie a príprava pre trh práce. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačom o zamestnanie, ale i novej skupine nezamestnaných záujemcom o zamestnanie. Uchádzač o zamestnanie ust. 6 zákona o sluţbách zamestnanosti ho definuje ako občana, ktorý: môţe pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je zamestnancom, neprevádzkuje ani nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine. Uchádzač o zamestnanie môţe vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín týţdenne a jeho mzda za túto činnosť nesmie presiahnuť 800 Sk týţdenne. Najvhodnejšou formou pre vykonávanie zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie je v súlade s ust. 226 zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákonník práce ) dohoda o vykonaní práce, na základe ktorej však môţe fyzická osoba odpracovať pre jedného zamestnávateľa maximálne 300 hodín v roku (i na základe viacerých dohôd súhrnne). Záujemca o zamestnanie ust. 7 zákona o sluţbách zamestnanosti ho definuje ako občana, ktorý: si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzačom o zamestnanie (napr. dobrovoľne nezamestnaný občan, dôchodca...). Vzdelávanie a príprava pre trh práce je aktívne opatrenie trhu práce, ktoré sa popri dvoch vyššieuvedených skupinách nezamestnaných týka i zamestnancov a uplatňuje sa na odstránenie nesúladu medzi ponukou a dopytom na trhu práce formou všeobecného vzdelávania a prípravy a formou špecifického vzdelávania a prípravy. Pre zamestnancov ho zabezpečuje zamestnávateľ (ust. 47 zákona o sluţbách zamestnanosti). Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú: v pracovnom čase a sú prekáţkou v práci na strane zamestnanca, 34

36 zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Úrad poskytuje príspevok najviac do výšky 90 % oprávnených nákladov, ak: po skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov, ak sa uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré majú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť. Podpora vytvárania pracovných miest V aktívnej politike trhu práce významnú úlohu zohrávajú nástroje, ktoré sú zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príleţitostí. Ide o poskytovanie príspevkov určitým skupinám nezamestnaných, či uţ na samozamestnanie alebo vytvorenie pracovnej príleţitosti u zamestnávateľa, pričom sú splnené podmienky pre poskytnutie niektorého z príspevkov. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (ust. 49 zákona o sluţbách zamestnanosti) sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie: vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 15 dní (ust. 5 vyhlášky č. 44/2004 Z. z.), ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretrţite najmenej dva roky, o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť poţiada písomne. Príspevok sa neposkytne uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a bol mu poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť občana so zdravotným postihnutím alebo na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne (ust. 57 a ust. 60 zákona o sluţbách zamestnanosti). Príspevok sa poskytuje na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Výška príspevku je závislá od: 35

37 typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, príslušnosti uchádzača ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý prijme znevýhodneného uchádzača o zamestnanie do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto (ust. 50 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti). Za vytvorenie pracovného miesta sa povaţuje, ak prišlo k celkovému nárastu počtu zamestnancov u zamestnávateľa v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím. Za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa v súlade s ust. 8 zákona o sluţbách zamestnanosti povaţujú: absolventi škôl, občania starší ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaní občania, občania, ktorí nepracovali z dôvodu plnenia rodičovských povinností, osamelí občania starajúci sa o dieťa do desiatich rokov veku, občania, ktorí stratili schopnosť vykonávať zamestnanie zo zdravotných dôvodov a nie sú občania so zdravotným postihnutím, občania, ktorí sa sťahujú v rámci územia členských štátov EÚ, občania so zdravotným postihnutím (tejto skupine občanov vyššie uvedený príspevok úrad neposkytne, ak im bol poskytnutý príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo na úhradu ich prevádzkových nákladov podľa ust. 56 a 60 zákona o sluţbách zamestnanosti). Úrad poskytuje príspevok: mesačne vo výške najviac 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača, pričom celkovú cenu práce tvorí: súčet mzdy, úhrady poistného na 36

38 zdravotné a sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom, najviac 24 mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku. Výška príspevku a dĺţka poskytovania príspevku závisia od príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Príspevok má za cieľ motivovať zamestnávateľov zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie predovšetkým v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe Absolvent, ktorý si nemôţe nájsť prvé stále zamestnanie, má moţnosť vykonávať absolventskú prax. Zákon o sluţbách zamestnanosti ju v ust. 51 definuje ako získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy. Za absolventskú prax je moţné povaţovať i získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria jeho moţnosti uplatnenia na trhu práce. Na účely absolventskej praxe je za absolventa školy povaţovaný okrem absolventa školy definovaného v ust. 8 ods. 1 zákona aj kaţdý uchádzač o zamestnanie do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či skončil sústavnú prípravu na povolanie, a bez ohľadu na to, či získal pravidelne platené zamestnanie. Absolventská prax sa vykonáva na základe písomnej dohody medzi absolventom školy a úradom práce a medzi úradom a zamestnávateľom. Dĺţka vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii na účely poskytnutia príspevku na vykonávanie absolventskej praxe bola pôvodne vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 44/2004 Z. z. stanovená na 4 mesiace, ale pre zdĺhavosť bola skrátená od na 15 dní. Absolventská prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týţdenne. Začiatok pracovného času a jeho rozvrh určuje zamestnávateľ, ktorý po skončení praxe vydá absolventovi potvrdenie o jej vykonaní. Najskôr po uplynutí dvoch mesiacov absolventskej praxe vznikne absolventovi nárok na 10 pracovných dní voľna, okrem toho mu zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť z dôvodu PN alebo opatery člena rodiny. Absolventovi poskytne úrad paušálny príspevok vo výške 189,83 mesačne na úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. 37

39 Príspevok na aktivačnú činnosť Nový nástroj aktívnych opatrení na trhu práce, ktorého cieľom je podpora udrţiavania pracovných návykov uchádzača o zamestnanie, má zamedziť poklesu pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Rozsah aktivačnej činnosti je stanovený najmenej na desať hodín týţdenne a štyridsať hodín mesačne okrem mesiaca, v ktorom sa aktivačná činnosť začala (ust. 52 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti). Aktivačná činnosť sa môţe vykonávať formou: menších obecných sluţieb pre obec organizovaných obcou (práce určené na zlepšenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych podmienok a ţivotného prostredia obyvateľov obce), dobrovoľníckych prác organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v ods. 5 vyššiecitovaného ustanovenia zákona. Príspevok na sťahovanie za prácou Príspevok na sťahovanie za prácou je ďalším z nových nástrojov aktívnych opatrení trhu práce. V súlade s ust. 53 zákona o sluţbách zamestnanosti ho poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako náhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu nového zamestnania, ak je miesto výkonu nového zamestnania vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 30 km uchádzačovi o zamestnanie: ktorému sprostredkoval vhodné zamestnanie alebo ktorý si našiel zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ktorý je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov (ust. 11 ods. 1 vyhlášky č. 44/2004 Z. z.), ak pri zmene miesta výkonu zamestnania príde i k zmene miesta trvalého pobytu zamestnanca, ak o príspevok poţiada písomne. Príspevok na sťahovanie za prácou poskytuje úrad práce raz za dva roky jednorazovo a vo výške najviac 1 327,76. 38

40 Ak o príspevok poţiadajú obaja manţelia, ktorí spĺňajú podmienky pre poskytnutie príspevku, úrad poskytne príspevok len jednému z manţelov. Za aktívne opatrenia na trhu práce sa povaţujú aj: projekty prevaţne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, projekty a programy financované alebo spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov. Tieto projekty a programy rozširujú rad aktívnych opatrení na trhu práce a sú obsiahnuté v ust. 54 zákona o sluţbách zamestnanosti. 39

41 2 CIEĽ PRÁCE A METODOLÓGIA 2.1 Cieľ práce Diplomová práca sa zaoberá analýzou jedného z naliehavých problémov súčasného vývoja trhu práce v SR dlhodobou nezamestnanosťou. Cieľom diplomovej práce je poskytnúť komplexný a viacdimenzionálny pohľad na fenomén dlhodobej nezamestnanosti a na základe poskytnutých informácii a poznatkov analyzovať nezamestnanosť za obdobie od roku 2007 do roku Hlavným zámerom predmetnej diplomovej práce je, cez lepšie poznanie a pochopenie podstaty dlhodobej nezamestnanosti, prispieť k jej účinnému predchádzaniu a redukcii. V predchádzajúcej časti tejto práce sme sa nezamestnanosti zaoberali hlavne z teoretického hľadiska, ktoré nám vo všeobecnosti popisuje nezamestnanosť, jej formy, účinky a delenie. Na základe skutočných údajov ukazovateľov dosiahnutých v rokoch 2007 aţ 2011 sme sa snaţili zistiť a predpokladať vývoj jednotlivých ukazovateľov s cieľom predpovedať ich hodnoty na rok 2012, aby pomocou nich bolo moţné zistiť predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 vo vybraných okresoch Prešovského regiónu. 2.2 Metodológia Pri popise dynamiky ekonomických javov vychádzame z ukazovateľov, ktoré sú usporiadané do tzv. časových radov. Kľúčovou úlohou analýzy časových radov je vystihnutie základnej tendencie ich vývoja, teda stanovenie ich trendu. Trend sa určuje zvyčajne analytickými metódami, t.j. prostredníctvom trendových funkcií, resp. adaptívnymi metódami, medzi ktoré patrí hlavne metóda kĺzavých priemerov a exponenciálne vyrovnávanie. Modelovanie trendu pomocou trendových funkcií Analýza sa u metódy analytického vyrovnávania časových radov realizuje v podstate pomocou klasickej regresnej analýzy. Pre odhad parametrov trendovej funkcie sa pouţíva metóda najmenších štvorcov známa z regresnej analýzy. Ide vlastne o regresný 40

42 model, kde v úlohe nezávislej premennej vystupuje čas. To sa týka pochopiteľne len funkcií lineárnych z hľadiska parametrov, resp. takých, ktoré je moţné na tento typ upraviť vhodnou transformáciou. Sú to napr. tieto trendové funkcie T = F(t), kde t je časová premenná: lineárna (priamka), T = a 0 + a 1. t, parabolická (2. a 3.stupňa) T = a 0 + a 1. t + a 2. t 2, T = a 0 + a 1. t + a 2. t 2 + a 3. t 3, exponenciálna T = a 0. a t 1, kde a 1 > 0. V ostatných prípadoch sa pouţívajú zloţitejšie metódy odhadu. V ekonomickej praxi sa môţeme často stretnúť s tromi základnými nelinearizovateľnými trendovými funkciami, ktoré nie je moţné linearizovať ţiadnou transformáciou: modifikovaný exponenciálny trend T = k + a 0. a t 1, a 1 > 0, logistický trend T = 1/k + a 0. a t 1, Gompertzov trend T = k. a a 0 1 t Na obr. 1 je uvedený prehľad grafov najčastejšie pouţívaných trendových funkcií v ekonomickej praxi. Obrázok 1 Grafické zobrazenie trendových funkcií Trend Grafické znázornenie Trend Grafické zobrazenie lineárny T modifikovaný T exponenciálny t t kvadratický T logistický T exponenciálny T t Gompertzov T t Zdroj: OSTERTAGOVÁ, 2011, s. 2 t t 41

43 3 ANALÝZA DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI V PREŠOVSKOM KRAJI 3.1 Vývoj nezamestnanosti v SR za obdobie od Problém nezamestnanosti na Slovensku je v sociologických výskumoch dlhodobo vnímaný ako jeden z najnaliehavejších problémov. Postihuje obyvateľov všetkých krajov Slovenskej republiky. Z nasledujúcej tabuľky a grafu je evidentné, ţe niektorých obyvateľov vo väčšej miere, niektorých v menšej. Pre súčasný vývoj trhu práce v SR je príznačný trend zreteľného rastu miery celkovej nezamestnanosti. V roku 2009 miera nezamestnanosti predstavovala 12,66 % a v porovnaní s rokom 2008, kedy bol zaznamenaný jej prvý citeľný rast, bola vyššia o 4,27 percentuálnych bodov. Negatívny trend zvýšenia miery celkovej nezamestnanosti bol sprevádzaný v rovnakom časovom slede prebytkom miery dlhodobej nezamestnanosti, avšak s viditeľne vyššou dynamikou v porovnaní s dynamikou rastu miery celkovej nezamestnanosti. Najviditeľnejší rast nastal v roku 2009 oproti roku 2008 (o 4,27 percentuálnych bodov), v ďalších sledovaných rokoch uţ miera nezamestnanosti na Slovensku tak rapídne nerástla. Jediný pokles v sledovanom období nastal v roku 2010, keď miera nezamestnanosti klesla o 0,20 percentuálnych bodov. Tabuľka 1 Vývoj miery nezamestnanosti v SR za obdobie od roku v % Kraj Bratislavský kraj 1,98 2,27 4,36 4,63 5,41 Trnavský kraj 4,30 4,29 8,37 8,17 8,88 Trenčiansky kraj 4,50 4,95 10,13 9,51 9,95 Nitriansky kraj 7,10 7,41 11,72 11,76 13,27 Ţilinský kraj 5,55 6,20 10,89 10,86 11,91 Banskobystrický kraj 14,10 14,25 19,19 18,86 19,83 Prešovský kraj 12,05 12,86 18,29 17,75 18,95 Košický kraj 13,02 13,50 17,30 16,78 18,76 Slovenská republika 7,99 8,39 12,66 12,46 13,59 Zdroj: Štatistický úrad SR,

44 Graf 1 Grafické zobrazenie nezamestnanosti SR v roku v % Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika Zdroj: Vlastné spracovanie 3.2 Všeobecná charakteristika Prešovského kraja Územie Prešovského samosprávneho kraja leţí v severnej časti východného Slovenska. Severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskou republikou, vo východnej časti hraničí s Ukrajinskou republikou, v juţnej časti susedí s Košickým krajom a v západnej časti so Ţilinským a Banskobystrickým krajom. Svojou rozlohou km 2 zaberá asi 18% územia Slovenskej republiky. Prešovský región sa administratívne člení na 13 okresov. Tvoria ho okresy Prešov, Bardejov, Humenné, Keţmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. Krajským sídlom, administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu je Mesto Prešov (Kuzmišin et al, 2003, s.6). Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 105 km 2 ) a najmenším okres Levoča (421 km 2 ). V kraji je 665 obcí, z toho 23 so štatútom mesta. Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej rudy. Počtom obyvateľov je Prešovský kraj najväčším v Slovenskej republike. Jeho podiel na celkovom počte obyvateľov republiky predstavuje 14,9 %. Hustota 43

45 osídlenia 90 obyvateľov na km 2 dosahuje druhú najniţšiu hodnotu po Banskobystrickom kraji a je o pätinu niţšia ako priemerná hustota zaľudnenia v Slovenskej republike. Najviac obyvateľov ţije v krajskom meste Prešov, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Slovenska. Druhým najväčším centrom kraja je mesto Poprad. V kraji je najvyššia pôrodnosť, dosahuje sa najvyšší prirodzený prírastok, ale vplyvom migračnému úbytku je celkový prírastok obyvateľstva druhý najvyšší v rámci krajov SR. Vo vekovom zloţení sa zniţuje podiel predproduktívnej zloţky a narastá počet obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom veku. Obyvateľstvo kraja aj pri miernom zvyšovaní priemerného veku (36,18 rokov) patrí k najmladším v SR. Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najniţším percentom. Dosahuje sa tu najniţšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je o 178 Eur niţšia ako celoslovenský priemer (786 Eur). Priemysel v kraji je rôznorodý bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvia. Dôleţité zastúpenie tu má kovospracujúci, drevospracujúci, potravinársky, elektrotechnický, strojársky, chemický, textilný a odevný priemysel. Je koncentrovaný hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria: Tatravagónka v Poprade, MECOM GROUP v Humennom, Lear Corporation Seating Slovakia v Prešove, MILK-AGRO v Prešove, Bukóza Export-Import vo Vranove nad Topľou, Chemosvit folie vo Svite, Nexis Fibers v Humennom, Bukocel v Hencovciach, Chemes v Humennom a ďalšie. Podnikateľské aktivity obyvateľstva ovplyvňujú podmienky a moţnosti vytvorené v danom regióne. Na území kraja pôsobí viac ako 14 tisíc firiem zameraných na tvorbu zisku a takmer 59 tisíc súkromne podnikajúcich fyzických osôb (ţivnostníkov, vrátane fyzických osôb podnikajúcich na základe iného ako ţivnostenského zákona). Svoju činnosť orientujú hlavne do odvetví stavebníctva, obchodu a priemyselnej výroby. Podľa počtu zamestnancov 97,8 % firiem je zaradených medzi malé podniky (do 49 zamestnancov), 1,8 % medzi stredné (od zamestnancov) a 0,4 % medzi veľké podniky (nad 250 zamestnancov). Prírodné krásy kraja a vhodné klimatické podmienky vytvorili priaznivé predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Sústredená je tu pätina ubytovacích zariadení SR, ktorých sluţby v uplynulom roku vyuţilo takmer 619 tisíc návštevníkov. V rámci kraja k najnavštevovanejším patrí región Vysoké Tatry a okresy Keţmarok, Prešov a Stará Ľubovňa ( ). 44

46 3.3 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji Mesto a okres Prešov patrí na Slovensku ku krajským mestám s najväčšou mierou nezamestnanosti. Táto miera nezamestnanosti je čiastočne ovplyvnená aj geografickou polohou a veľkosťou mesta. Mesto Prešov ešte len v posledných dvoch rokoch začali objavovať a navštevovať investori, ktorí postupne prinášajú do mesta nové pracovné miesta. Počas dlhodobej krízy sa tento proces pribrzdil, čo však neznamená, ţe pre investorov prestalo byť toto mesto atraktívne. Podľa aktuálnych údajov je miera nezamestnanosti v Prešovskom kraji 19,22 %, čo predstavuje nezamestnaných ľudí, pričom celkový počet uchádzačov o zamestnanie je Avšak disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie je a evidovaná miera nezamestnanosti je 19,22 %. Podľa nasledujúceho grafu je moţné vidieť, ţe evidovaná miera nezamestnanosti v roku 2011 stúpla oproti roku 2010 o 1,2 %, čo zapríčinilo prepúšťanie vo firmách vplyvom hospodárskej krízy. Z tabuľky je viditeľné, ţe najvyššia miera nezamestnanosti od roku 2007 bola zaznamenaná v roku 2011 s výškou 18,95 %. Toto percento má stúpajúcu tendenciu. Tabuľka 2 Vývoj miery nezamestnanosti v Prešovskom kraji za obdobie v % Ţeny 14,35 14,86 18,92 18,74 19,91 Muţi 10,29 11,34 17,81 17,02 18,21 Spolu 12,05 12,86 18,29 17,75 18,95 Zdroj: Štatistický úrad SR,

47 Graf 2 Grafické zobrazenie nezamestnanosti v Prešovskom kraji v roku v % Zdroj: Vlastné spracovanie Tabuľka 3 Vývoj miery dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji za obdobie v % Ţeny 22,47 11,61 23,49 22,81 22,43 Muţi 23,08 24,09 25,06 24,36 23,98 Spolu 22,74 23,80 24,24 23,61 23,19 Zdroj: Štatistický úrad SR,

48 Graf 3 Grafické zobrazenie dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji v roku v % Tabuľka 4 Porovnanie dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných v Prešovskom kraji za obdobie od Rok Nezamestnaní Dlhodobo Podiel v % nezamestnaní , , , , ,41 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012, vlastné spracovanie Z horeuvedenej tabuľky je evidentné, ţe v sledovanom období, tzn. rokov aţ polovicu celkových nezamestnaných tvoria dlhodobo nezamestnaní, čo znamená, ţe aţ polovica nezamestnaných je bez práce viac ako 12 kalendárnych mesiacov. 47

49 3.3.1 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Bardejov Tabuľka 5 Vývoj nezamestnanosti v okrese Bardejov za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 4 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Bardejov Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 6 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Bardejov Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 2003e 0,157x R 2 = 0,870 Lineárna y = 501,6x R 2 = 0,868 Logaritmická y = 1218 ln(x) R 2 = 0,827 Polynomická y = -45x ,6x R 2 = 0,878 Mocninová y = 13,38x 0,292 R 2 = 0,775 Zdroj: Vlastné spracovanie 48

50 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Bardejov bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,878; viď tabuľka 6). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,878) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 87,80 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Bardejov v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = -45x ,6x = (-45) ,6 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Bardejov je

51 3.3.2 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Humenné Tabuľka 7 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Humenné za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 5 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Humenné Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 8 Trendové funkcie nezamestnaných v okrese Humenné Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 1102e 0,203x R 2 = 0,923 Lineárna y = 421x + 855,8 R 2 = 0,915 Logaritmická y = 987,2 ln(x) R 2 = 0,813 Polynomická y = 25x x R 2 = 0,920 Mocninová y = 1277x 0,482 R 2 = 0,841 Zdroj: Vlastné spracovanie 50

52 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Humenné bola pouţitá exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,923; viď tabuľka č. 8). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,923) má exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 92,30 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Humenné v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 1102e 0,203x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Humenné je

53 3.3.3 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Keţmarok Tabuľka 9 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Keţmarok za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 6 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Keţmarok Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 10 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Keţmarok Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 3256e 0,114x R 2 = 0,843 Lineárna y = 536,6x R 2 = 0,867 Logaritmická y = 1209ln(x) R 2 = 0,712 Polynomická y = 99,71x 2 61,68x R 2 = 0,909 Mocninová y = 3583x 0,258 R 2 = 0,696 Zdroj: Vlastné spracovanie 52

54 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Keţmarok bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší (R 2 = 0,909; viď tabuľka č. 10). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,909) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 90,9 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Keţmarok v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 99,71x 2 61,68x = 99,71 x ,68 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Keţmarok je

55 3.3.4 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Levoča Tabuľka 11 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Levoča za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 7 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Levoča Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 12 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Levoča Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 1102e 0,078x R 2 = 0,663 Lineárna y = 112,1x R 2 = 0,69 Logaritmická y = 237,0ln(x) R 2 = 0,50 Polynomická y = 40,78x 2 132,6x R 2 = 0,817 Mocninová y = 1190x 0,164 R 2 = 0,473 Zdroj: Vlastné spracovanie 54

56 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Levoča bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,817; viď tabuľka č. 12). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,817) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 81,70 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Levoča v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 40,78x 2 132,6x = 40,78 x ,6 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Levoča je

57 3.3.5 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Medzilaborce Tabuľka 13 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Medzilaborce za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 7 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Medzilaborce Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 14 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Medzilaborce Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 411,6e 0,173x R 2 = 0,853 Lineárna y = 117,5x + 364,9 R 2 = 0,851 Logaritmická y = 291,5ln(x) + 438,2 R 2 = 0,847 Polynomická y = -19,92x ,0x + 225,4 R 2 = 0,886 Mocninová y = 457,3x 0,434 R 2 = 0,862 Zdroj: Vlastné spracovanie 56

58 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Medzilaborce bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,886; viď tabuľka č. 14). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,886) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 88,60 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Medzilaborce v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = -19,92x ,0x + 225,4 = (-19,92) x x ,4 = 930 Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Medzilaborce je

59 3.3.6 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Poprad Tabuľka 15 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Poprad za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 8 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Poprad Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 16 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Poprad Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 2092e 0,146x R 2 = 0,812 Lineárna y = 489,9x R 2 = 0,829 Logaritmická y = 1111ln(x) R 2 = 0,690 Polynomická y = 71,35x ,75x R 2 = 0,854 Mocninová y = 2361x 0,333 R 2 = 0,676 Zdroj: Vlastné spracovanie 58

60 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Poprad bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,854; viď tabuľka č. 16). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,854) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 85,40 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Poprad v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 71,35x ,75x = 71,35 x ,75 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Poprad je

61 3.3.7 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Prešov Tabuľka 17 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Prešov za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 9 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Prešov Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 18 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Prešov Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 4030e 0,133x R 2 = 0,700 Lineárna y = 835,4x R 2 = 0,744 Logaritmická y = 1807ln(x) R 2 = 0,563 Polynomická y = 246,1x 2 641,4x R 2 = 0,835 Mocninová y = 4572x 0,287 R 2 = 0,522 Zdroj: Vlastné spracovanie 60

62 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Prešov bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,835; viď tabuľka č. 18). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,835) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 83,5 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet nezamestnanosti v okrese Prešov v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 246,1x 2 641,4x = 246,1 x ,4 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Prešov je

63 3.3.8 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Sabinov Tabuľka 19 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Sabinov za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 10 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Sabinov Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 20 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Sabinov Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 2079e 0,127x R 2 = 0,853 Lineárna y = 396,5x R 2 = 0,864 Logaritmická y = 910,5ln(x) R 2 = 0,736 Polynomická y = 44,78x ,7x R 2 = 0,879 Mocninová y = 2301x 0,294 R 2 = 0,731 Zdroj: Vlastné spracovanie 62

64 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Sabinov bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,879; viď tabuľka č. 20). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,879) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 87,90 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet nezamestnanosti v okrese Sabinov v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 44,78x ,7x = 44,78 x ,7 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Sabinov je

65 3.3.9 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Snina Tabuľka 21 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Snina za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 11 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Snina Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 22 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Snina Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 805,7e 0,229x R 2 = 0,838 Lineárna y = 376,2x R 2 = 0,85 Logaritmická y = 879,2 ln(x) + 861,7 R 2 = 0,750 Polynomická y = 16x ,2x R 2 = 0,852 Mocninová y = 957x 0,538 R 2 = 0,746 Zdroj: Vlastné spracovanie 64

66 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Snina bola pouţitá polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,852; viď tabuľka č. 22). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,852) má polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 85,20 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Snina v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 16x ,2x = 16 x ,2 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Snina je

67 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa Tabuľka 23 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 12 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 24 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 974,8e 0,107x R 2 = 0,644 Lineárna y = 145,6x + 935,4 R 2 = 0,608 Logaritmická y = 355,1ln(x) R 2 = 0,584 Polynomická y = -26,42x ,1x + 750,4 R 2 = 0,636 Mocninová y = 1048x 0,262 R 2 = 0,614 Zdroj: Vlastné spracovanie 66

68 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa bola pouţitá exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,644; viď tabuľka č. 24). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,644) má exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 64,40 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 974,8e 0,107x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Stará Ľubovňa je

69 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stropkov Tabuľka 25 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stropkov za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2012 Graf 13 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stropkov Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 26 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stropkov Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 637,4e 0,148x R 2 = 0,810 Lineárna y = 149x + 576,6 R 2 = 0,770 Logaritmická y = 359,0ln(x) + 679,7 R 2 = 0,722 Polynomická y = -12x x + 492,6 R 2 = 0,777 Mocninová y = 705,5x 0,36 R 2 = 0,767 Zdroj: Vlastné spracovanie 68

70 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Stropkov bola pouţitá exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,810; viď tabuľka č. 26). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,810) má exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 81 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stropkov v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 637,4e 0,148x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Stropkov je

71 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Svidník Tabuľka 27 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Svidník za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 14 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Svidník Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 28 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Svidník Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 925,3e 0,175x R 2 = 0,836 Lineárna y = 277,4x + 794,4 R 2 = 0,821 Logaritmická y = 662,2ln(x) + 992,4 R 2 = 0,756 Polynomická y = -11,42x ,9x + 714,4 R 2 = 0,823 Mocninová y = 1047x 0,421 R 2 = 0,777 Zdroj: Vlastné spracovanie 70

72 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Svidník bola pouţitá exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,836; viď tabuľka č. 28). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,836) má exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 83,60 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Svidník v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = 925,3e 0,175x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Svidník je

73 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Vranov nad Topľou Tabuľka 29 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou za obdobie Ţeny Muţi Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Graf 15 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Vranov nad Topľou Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie Tabuľka 30 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Vranov nad Topľou Funkcia Rovnica trendovej funkcie Koeficient determinácie Exponenciálna y = 2688e 0,152x R 2 = 0,9 Lineárna y = 649,8x R 2 = 0,903 Logaritmická y = 1557ln(x) R 2 = 0,838 Polynomická y = -19,57x ,2x R 2 = 0,905 Mocninová y = 2985x 0,369 R 2 = 0,848 Zdroj: Vlastné spracovanie 72

74 Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Vranov nad Topľou bola pouţitá polynomická trendová funkcia, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R 2 = 0,905; viď tabuľka č. 30). Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R 2 = 0,905) má polynomická trendová funkcia (znamená, ţe aţ 90,5 % variability pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou). Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou v roku 2012 Na základe dosadenia premennej x (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku Výpočet: y = -19,57x ,2x = (-19,57) ,2 x = Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 pre okres Vranov nad Topľou je

75 3.4 SWOT analýza trhu práce Prešovského kraja zameraná na nezamestnaných a dlhodobú nezamestnanosť SWOT analýza je skratkou z anglických slov: Strenghts- silné stránky, Weakness- slabé stránky, Opportunieties- príleţitosti, Threats- hrozby. SWOT sa zakladá na logike, ţe efektívna stratégia maximalizuje silné stránky a príleţitosti a minimalizuje slabé stránky a hrozby. Tento predpoklad má významné následky pre úspešnú voľbu a navrhovanie efektívnej stratégie. SWOT analýza predstavuje koncepčné východisko pre systematickú analýzu. SWOT analýza vyuţíva výsledky predchádzajúcich analýz príleţitostí a rizikami, ktoré skrýva externé prostredie. Základný prínos SWOT analýzy spočíva v starostlivej identifikácii vonkajších i vnútorných faktorov a následnom ocenení ich vzájomných vplyvov a väzieb. Tabuľka 31 SWOT analýza nezamestnanosti Prešovského kraja Silné stránky Body Slabé stránky Body 1. veľkí zamestnávatelia v regióne (Tatravagónka, Bukóza, Chemosvit, Elcom) 2. existencia siete stredného a učňovského školstva 3. malá vzdialenosť od Mesta Košice (viac pracovných príleţitostí) 4. lacná pracovná sila 5. tradícia a potenciál v priemyselnej výrobe, hlavne v odvetviach: strojársky, drevospracujúci, chemický, potravinársky 6. záujem samosprávy o podporu podnikateľského a inovačného prostredia v PSK nedostatok vhodných pracovných príleţitosti 2. nesúlad medzi štruktúrou voľných miest a štruktúrou uchádzačov o zamestnanie 3. nízka vzdelanostná úroveň UoZ 4. neochota cestovať za prácou (aj v súvislosti s vysokými cestovnými nákladmi) 5. nízka jazyková zdatnosť našich občanov 6. nízky počet investorov v pôsobnosti regiónu SUMA (Súčet) (+) +42 SUMA (Súčet) (-)

76 Príleţitosti Body Ohrozenia Body 1. zvýšenie motivácie pracovnej sily na vstup alebo návrat na trh práce zvýhodnením pracovných podmienok 2. zvýšenie prílevu domácich aj zahraničných investícií + podpora investícií zo strany národnej úrovne 3. povinnosť zamestnávateľa nahlásiť voľné miesta 4. zapojenie sa do projektov na rozšírenie cezhraničnej spolupráce 5. dobudovanie diaľníc a tým prílev nových investorov 6. čerpanie eurofondov odliv vzdelaných ľudí za pracovným uplatnením do zahraničia (aj z dôvodov nedostatočného finančného ohodnotenia) 2. nemotivujúce finančné ohodnotenie práce v porovnaní so sociálnymi príjmami 3. vysoký podiel rómskeho etnika 4. vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných UoZ 5. dopady hospodárskej krízy na zamestnanosť 6. evidencia UoZ, ktorí sú v evidencii ÚP len z dôvodu poberania DvHN, bez reálneho záujmu pracovať SUMA (Súčet) (+) +44 SUMA (Súčet) (-) -41 Zdroj: Vlastné spracovanie Bodové hodnotenie (10 bodov vynikajúco aţ po 1 bod veľmi zle) Grafické znázornenie výslednej stratégie SWOT analýzy znázorňuje schéma č. 1. Výpočet: silné stránky + slabé stránky = 42 + (-46) = - 4 príleţitosti + hrozby = 44 + (-41) = 3 75

77 Schéma 1 Určenie modelovej stratégie vyuţitím SWOT analýzy Zdroj: Vlastné spracovanie Z horeuvedenej schémy je evidentné, ţe na základe výpočtu bola špecifikovaná jedna zo štyroch stratégií, stratégia spojenectva. Z nej vyplýva, ţe čo sa týka nezamestnanosti v Prešovskom kraji, prevládajú slabé stránky nad silnými, avšak nachádza sa v atraktívnom prostredí. Inak povedané, aby mohol Prešovský kraj vyuţiť otvárajúce sa príleţitosti, na ktorých zvládnutie nemá dostatok vnútorných schopností, musí sa snaţiť postupne posilňovať svoje pozitíva a odstrániť nedostatky. V tomto prípade je tieţ moţné vyuţiť všetky moţnosti, ktoré sú ponúkané a podieľať sa na príleţitosti so spoľahlivým spojencom, tzn. investormi, väčšími mestami v blízkosti Prešovského kraja. 76

78 3.5 Zhrnutie a odporúčania Po priblíţení si pojmu nezamestnanosť v teoretickej časti a spracovaní analytickej časti tejto diplomovej práce môţeme zhodnotiť situáciu dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji nasledujúco. Na základe štatistických údajov, získaných prostredníctvom Štatistického úradu je zrejmé, ţe dlhodobá nezamestnanosť participuje na celkovej nezamestnanosti v relatívne veľkej výške (pohybuje sa od 43,49 % do 54,75 % za obdobie od roku 2007 do 2011). Z toho vyplýva, ţe skoro polovica nezamestnaných ľudí v Prešovskom kraji nepracuje dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Trh práce Prešovského kraja za obdobie rokov prešiel zloţitým vývojom sprevádzaným zásadnými zlomovými bodmi v podobe rastových a úbytkových hodnôt v nezamestnanosti. Z horeuvedených zistení môţme konštatovať, ţe situácia dlhodobej nezamestnanosti nie je potešujúca. Na základe trendových funkcií sme zistili počet dlhodobo nezamestnaných pre rok Z výpočtov vyplýva, ţe v roku 2012 má byť v Prešovskom kraji dlhodobo nezamestnaných aţ občanov. Z toho v okrese Bardejov občanov, v okrese Humenné občanov, v okrese Keţmarok občanov, v okrese Levoča občanov, v okrese Medzilaborce 930 občanov, v okrese Poprad občanov, v okrese Prešov občanov, v okrese Sabinov občanov, v okrese Snina občanov, v okrese Stará Ľubovňa občanov, v okrese Stropkov občanov, v okrese Svidník občanov v okrese Vranov nad Topľou občanov. Tieto čísla nie sú úplne exaktné, ale predpovedajú nelichotivú budúcnosť. To, ţe situácia nazamestnanosti v Prešovskom kraji je zlá, doplnila aj ďalšia z metód analýzy, analýza SWOT. Na základe vytvorených záverov môţme povedať, ţe slabé stránky nezamestnanosti Prešovského kraja prevyšujú silné, avšak ten sa nachádza v atraktívnom prostredí a je tu veľké mnoţstvo príleţitostí. Osobne vidím príleţitosti v dobudovaní diaľníc vedúce k prilákaniu mnohých domácich aj zahraničných investorov, rozvíjaním cestovného ruchu, či čerpaním eurofondov. Taktieţ vidím zníţenie dlhodobej nezamestnanosti v posilnení motivačných mechanizmov smerujúcich k integrácii nezamestnaných na trh práce prostredníctvom aktivačnej činnosti, príspevku na samostatne zárobkovú činnosť, posilnenie odborných zručností, príspevku na podporu udrţania zamestnanosti, tvorbu pracovných miest pre znevýhodnené skupiny na trhu práce, podporou chráneného zamestnávania, podporu vzdelávania. Pokles dlhodobej nezamestnanosti by mohol nastať aj prostredníctvom pruţných foriem zamestnávania, 77

79 napr. práce na doma, práce na čiastočný pracovný úväzok, na zavolanie. Ďalšou moţnosťou je odpúšťanie odvodov zamestnávateľom v prípade vytvorenia miesta pre dlhodobo nezamestnaného človeka. Pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných spravidla komplikujú faktory spôsobené dlhodobým trvaním nezamestnanosti vo forme výrazného poklesu vnútornej motivácie, rezignácie na zmenu situácie, straty sociálnej identity a znevýhodnením na trh práce z titulu nízkeho vzdelania, veku, rodovej príslušnosti, zdravotného stavu, etnicity. Je mnoho dôvodov, prečo existuje dlhodobá nezamestnanosť, avšak v kaţdom prípade vedie k negatívnym dôsledkom. 78

80 ZÁVER Nezamestnanosť je fenoménom súčasného ţivota mnohých ľudí na celom svete. Sprevádza nás na kaţdom kroku, či uţ v médiách, alebo sa nás dotýka priamo. Postihuje mladých, starších, muţov, ţeny, vzdelaných, nevzdelaných, zdravých či ľudí s nejakým hendikepom. Nevyberá si. Dlhodobá nezamestnanosť má v končenom dôsledku za následok v istej miere určité negatívne dopady. Nedotýka sa len ekonomicky vyčísliteľných strát, ale spôsobuje aj mnoţstvo negatívnych sociálnych dôsledkov v podobe poklesu ţivotnej úrovne nezamestnaného a jeho rodiny, strata záujmu o okolie, rezignácia, rozvraty rodín, zväčšujúce sa stresy a obavy z následného vývoja, alkoholizmus, a v neposlednom rade aj rastúca kriminalita. Rozsah sociálnych následkov na jednotlivca i spoločnosť do značnej miery závisí na dĺţke trvania nezamestnanosti. Čím má nezamestnanosť dlhšie trvanie, tým sú jej následky vo všeobecnosti závaţnejšie. Obzvlášť negatívne dôsledky prináša dlhodobá nezamestnanosť, ktorej príčinou je mnohokrát nízka kvalifikácia alebo chýbajúca prax a skúsenosti. Atribútom dlhodobej nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníţenia ţivotnej úrovne nezamestnaného a jeho rodiny, vylúčenia zo sociálnych vzťahov, narušených ţivotných istôt a chudoby. Chudoba a sociálne vylúčenie je definovaná ako stav, kedy sa jedinec alebo skupina ľudí nepodieľa plnohodnotne na ekonomickom a sociálnom ţivote spoločnosti a keď ich prístup k príjmu a ostatným zdrojom im neumoţňuje dosiahnuť ţivotný štandard, ktorý je povaţovaný v spoločnosti, v ktorej ţijú, za uspokojivý. Nezamestnanosť má silný vplyv nielen na spoločenský ţivot, ale aj na ţivot samotných nezamestnaných. Strata zamestnania ovplyvňuje negatívnym spôsobom sebahodnotenie človeka, zniţuje jeho sebaúctu a vedie aj k pocitu menejcennosti. Dlhodobo nezamestnaný človek stráca po určitej dobe nadobudnuté schopnosti a zručnosti, ktoré nevyuţíva a postupne začína strácať pracovné návyky. V diplomovej práci som za zamerala na vysvetlenie fenoménu dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji. Úvod práce je venovaný teoretickým definíciám pojmov nezamestnanosť, jej formám, dôsledkom, prirodzenej miere. V druhej kapitole diplomovej práce som si zvolila cieľ práce a metodológiu. Na zistenie poţadovaných funkcií som si zvolila modelovanie trendu pomocou trendových funkcií, čo som aj bliţšie v práci popísala. 79

81 Tretia a zároveň posledná kapitola je venovaná analýze nezamestnanosti v rôznych okresoch Prešovského kraja. Na priblíţenie situácie v Prešovskom kraji som taktieţ pouţila i keď subjektívnu metódu, metódu SWOT analýzy, ktorá mi priniesla zaujímavé výsledky. Na základe teoretických a praktických poznatkov som sa snaţila priblíţiť dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji. Informácie, ktoré som čerpala prostredníctvom odbornej literatúry a internetu obohatili môj obzor a priniesli nový pohľad na tento obrovský celosvetový problém. Verím, ţe sa situácia na trhu práce nielen v Prešovskom kraji, ale na celom Slovensku zlepší a kaţdý z nás bude mať dôstojný a hodnotný ţivot po kaţdej stránke. 80

82 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY BALOGOVÁ, B. et al Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie. 1. vyd. Prešov: GRAFOTLAČ, 2003, 145 s. ISBN X BARÁNIK, M., FARKAŠOVSKÁ, M Národohospodárska politika - Teória a prax. 1. vyd. Trenčín : TC - TECH, 2005, 372 s. ISBN BELZ, H. et al Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Východiska, metody, cvičení a hry. 1. vyd. Praha: Portál, s.r.o., 2001, 375 s. ISBN BROŢOVÁ, D Společenské souvislosti trhu práce. 1. vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2003, 140 s. ISBN BUCHTOVÁ, B. et al Nezaměstnanost. Psychologický, ekonomický a soiální problém. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2002, 240 s. ISBN BUCHTOVÁ, B. et al Psychologie pro ekonomy. 1. vyd. Brno: MU Brno, 2010, 202 s. ISBN FILADELFIOVÁ, J Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. 1. vyd. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. 2007, 116 s. ISBN HANZLÍKOVÁ, O. et al Jak uspět v prvním zaměstnáním. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2001, 140 s. ISBN HONTYOVÁ, K. et al Ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava: Elita ekonomická literárna agentúra, 1997, 176 s. ISBN KUZMIŠIN, P. et al Podnikateľské prostredie a regionálne aspekty rozvoja. 1. vyd. Prešov: ManaCon Prešov, 2003, 199 s. ISBN LISÝ, J. et al Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2000, 507 s. ISBN LISÝ, J. et al Ekonómia v novej ekonomike. 1.vyd. Bratislava: Iura Edition, 2005, 622 s. ISBN MAREŠ, P Nezaměstnanost jako sociální problém. 2. vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 1998, 172s. ISBN MARTINCOVÁ, M Nezamestnanosť ako makroekonomický problém: Makroekonómia vyd. Bratislava: Iura Edition, 2002, 133 s. ISBN MATOUŠEK, O. et al Sociální práce v praxi. 1. vyd. Praha: Portál, s r.o., 352 s. ISBN X 81

83 MIHÁLIK, J. et al Trh práce a sociálne dôsledky ekonomickej reformy v Slovenskej republike. 1. vyd. Bratislava: Bradlo, 1994, 387 s. ISBN MORVAY, K. et al Transformácia ekonomiky: skúsenosti Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, 2005, 330 s. ISBN MOTHANA, S. A. et al Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Spomalenie rastu a vysoká nezamestnanosť. 1. vyd. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2011, 261 s. ISBN NOVÝ, I., SURYNEK, A. et al Sociologie pre ekonómov a manažérovi. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006, 288 s. ISBN OKÁLI, I. et al Hospodársky vývoj Slovenska v roku vyd. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007, 63 s. ISBN OUTRATA, R. et al Globalizácia a slovenská ekonomika. 1. vyd. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006, 379 s. ISBN RIEVAJOVÁ, E., KRAUSOVÁ, A Problematika dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Sociálno ekonomické aspekty dlhodobej nezamestnanosti. 1. vyd. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, 1996, 122 s. VINCÚR, P. et al Teória a prax hospodárskej politiky. 3. vyd. Bratislava: SPRINT vfra, 2007, 432 s. ISBN Internetové zdroje: Aktívna politika trhu práce. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: L/ShowArticle.ascx&ArticleId=7299 Niektoré trendové funkcie v ekonomických časových radoch. [online]. [cit ] Dostupné na internete: ektore.pdf Charakteristika kraja. Poloha, rozloha, geografické podmienky. [online]. [cit ] Dostupné na internete: Demografické východiská. [online]. [cit ] Dostupné na internete: 82

84 Ekonomické a sociálne špecifiká. [online]. [cit ] Dostupné na internete: Rizikové skupiny nezamestnaných. [online.] [cit ] Dostupné na internete: Nezamestnanosť mesačné štatistiky. [online.][cit ] Dostupné na internete: 83

85 PRÍLOHY Príloha 1 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Bardejov od roku Príloha 2 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Humenné od roku Príloha 3 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Keţmarok od roku Príloha 4 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Levoča od roku Príloha 5 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Medzilaborce od roku Príloha 6 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Poprad od roku Príloha 7 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Prešov od roku Príloha 8 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Sabinov od roku Príloha 9 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Stará Ľubovňa od roku Príloha 10 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Stropkov od roku Príloha 11 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Svidník od roku Príloha 11 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Vranov nad Topľou od roku

86 Vývoj nezamestnanosti v okrese Bardejov Príloha 1 Vývoj nezamestnanosti v okrese Humenné Príloha 2

87 Vývoj nezamestnanosti v okrese Keţmarok Príloha 3 Vývoj nezamestnanosti v okrese Levoča Príloha 4

88 Vývoj nezamestnanosti v okrese Medzilaborce Príloha 5 Vývoj nezamestnanosti v okrese Poprad Príloha 6

89 Vývoj nezamestnanosti v okrese Prešov Príloha 7 Vývoj nezamestnanosti v okrese Sabinov Príloha 8

90 Vývoj nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa Príloha 9 Vývoj nezamestnanosti v okrese Stropkov Príloha 10

91 Vývoj nezamestnanosti v okrese Svidník Príloha 11 Vývoj nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou Príloha 12