Trh práce. Makroekonómia 2. Chapter 6: The Medium Run. 1 of 35

Trh práce Makroekonómia 2 Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 1 of 35

6-1 Trh práce Práceschopné obyvateľstvo je počet ľudí, ktorí sú potenciálne k dispozícii pre zamestnanie. Pracovná sila je súčtom tých, ktorí pracujú alebo hľadajú prácu Tí, ktorí nepracujú, ani nehľadajú prácu sú mimo pracovnej sily. Miera participácie je podiel pracovnej sily na celkovom obyvateľstve. Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných na pracovnej sile Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 2 of 35

6-1 Trh práce obrázok 6-1 Populácia, pracovná sila, zamestnanosť a nezamestnanosť v US (v miliónoch) v roku 2006 Celková populácia 301,0 Práceschopné obyvateľstvo 228,0 Pracovná sila 151,4 Mimo pracovnej sily 77,4 Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 3 of 35

6-1 Trh práce Veľké toky pracovníkov Miera nezamestnanosti môže odrážať dve veľmi odlišné skutočnosti. Môže odrážať aktívny trh práce, s mnohými ukončeniami pracovného pomeru a prijatím do práce, alebo môže odrážať neprispôsobivý trh práce, s malým množstvom prijatím do zamestnania, ukončením práce a stagnujúcou množinou nezamestnaných. Súčasný prieskum populácie (agentúra CPS) sa zaoberá zbieraním dát o nezamestnanosti, vrátane dát o pohybe pracovníkov. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 4 of 35

6-1 Trh práce Veľké toky pracovníkov obrázok 6-2 Priemerné mesačné toky medzi zamestnanosťou, nezamestnanosťou a mimo-pracovnou silou v Spojených štátoch, 1996-2003 (1) Toky pracovníkov do a zo zamestnania sú veľké. (2) toky do a z nezamestnanosti sú veľké vzhľadom k počtu nezamestnaných. (3) Taktiež sú veľké toky do a z pracovnej sily, veľa z nich priamo do a zo zamestnaných. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 5 of 35

6-1 Trh práce Veľké toky pracovníkov Z údajov agentúry CPS sme prišli k záveru, že: Toky pracovníkov do a zo zamestnania sú veľké. Separácie sa skladajú: z končiacich zamestnancov, alebo zo zamestnancov, ktorí opúšťajú svoju práci pre lepšiu alternatívu a z prepúšťania, ktoré súvisí s rôznymi zmenani vo firmách Toky do a z nezamestnanosti sú veľké v závislosti na počte nezamestnaných. Priemerná dĺžka nezamestnanosti je tri mesiace. Taktiež sú veľké toky do a z pracovnej sily, mnohé z nich priamo zo zamestnania. Odradení pracovníci sa zaraďujú do mimo pracovnej sily", ale môžu vziať prácu, ak vhodnú nájdu. Miera nezamestnanosti je pomer obyvateľstva mínus zamestnanosť na počte obyvateľov. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 6 of 35

The Current Population Survey Agentúra CPS je hlavným zdrojom štatistík o pracovnej sile, zamestnanosti, mieri participácie a zárobkov v Spojených štátoch. Ekonómovia používajú tieto údaje, ktoré sú k dispozícii vo veľkých počítačových súboroch, dvoma spôsobmi: Prvý spôsob, ktorým ekonómovia používajú tieto údaje je: získavanie výpisov toho, ako sa náležitosti majú v rôznych bodoch v čase. Druhým spôsobom je využiť to, že prieskum sleduje ľudí v priebehu času. Pre viac informácií o CPS, prejdite na www.bls.gov/cps/ Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 7 of 35

6-2 pohyby v nezamestnanosti obrázok 6-3 Pohyby v miere nezamestnanosti USA od roku 1948 Od roku 1948, priemerná ročná miera nezamestnanosti v USA kolísala medzi 3% až 10%. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 8 of 35

6-2 pohyby v nezamestnanosti Ako výkyvy v agregátnej nezamestnanosti postihujú jednotlivých pracovníkov je dôležité, pretože odpoveď stanovuje dva efekty: Vplyv pohybu celkovej miery nezamestnanosti na životné podmienky jednotlivých pracovníkov Vplyv agregátnej miery nezamestnanosti na mzdách Tu sú dôsledky ako aj pre zamestnaných a nezamestnaných pracovníkov: Ak regulovanie prebieha prostredníctvom menšieho počtu najímaných pracovníkov, pravdepodobnosť, že nezamestnaný pracovník si nájde prácu sa znižuje. Ak sa regulovanie robí prostredníctvom vyššieho prepúšťania, potom sú zamestnaní pracovníci vystavení väčšiemu riziku straty zamestnania. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 9 of 35

6-2 pohyby v nezamestnanosti Keď je nezamestnanosť vysoká, podiel nezamestnaných ktorí si našli prácu je nízka. Všimnite si, že stupnica na pravej strane je inverzná k stupnici vľavo.. Obrázok 6-4 Miera nezamestnanosti a podiel nezamestnaných ktorí si našli prácu, 1968-1999 Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 10 of 35

6-2 pohyby v nezamestnanosti Keď je nezamestnanosť vysoká, vyšší podiel pracovníkov stratí zamestnanie. Obrázok 6-5 Nezamestnanosť a mesačná miera vylúčenia zo zamestnaných, 1968-1999 Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 11 of 35

6-2 pohyby v nezamestnanosti Keď je nezamestnanosť vysoká, pracovníci sú ohrození z dvoch strán: Zamestnaní pracovníci čelia vyššej pravdepodobnosti straty zamestnania. Nezamestnaní pracovníci čelia nižšej pravdepodobnosti, že si nájdu zamestnanie; čo môže znamenať, že sa očakáva, že budú dlhodobo nezamestnaní. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 12 of 35

6-3 Determinanty mzdy Kolektívne vyjednávanie je vyjednávanie medzi firmami a odbormi. Spoločné sily pri práci pri stanovovaní miezd zahŕňajú: Pracovníci sú zvyčajne vyplácaní mzdou, ktorá prevyšuje ich rezervačnú mzdu, mzdu, pri ktorej je indiferentné (ľahostajné) či človek pracuje alebo nie Mzdy zvyčajne závisia na podmienkach na trhu práce. Nižšia miera nezamestnanosti znamená vyššie mzdy. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 13 of 35

6-3 Determinanty mzdy Vyjednávanie Akú veľkú vyjednávaciu silu pracovník má, závisí na dvoch faktoroch. Ako nákladné by bolo pre podnik nahradiť ho iným zamestnancom - charakter pozície. Aké ťažké by bolo pre neho nájsť iné zamestnanie vzhľadom na podmienky na trhu práce. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 14 of 35

6-3 Determinanty mzdy Účinnosť miezd Ekonómovia volajú teórie, ktoré odkazujú na produktivitu alebo účinnosť pracovníkov vzhľadom na mzdy teórie účinnosti miezd. Tieto teórie tiež naznačujú, že mzdy sú závislé tak na povahe práce tak aj na podmienkach na trhu práce: Firmy, ktoré vidia morálku a odhodlanie ako zásadné determinanty pre kvalitu ich práce, budú platiť pracovníkom viac, než podniky v odvetviach, v ktorých je činnosť pracovníkov viac rutinou. Podmienky na trhu práce majú vplyv na mzdu. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 15 of 35

Henry Ford a účinnosť miezd V roku 1914, sa Henry Ford rozhodol, že jeho spoločnosť zaplatí každému kvalifikovanému pracovníkovi minimálne 5 dolárov za osemhodinový pracovný deň. Kým účinky podporujú teórie účinnosti miezd, Ford mal zrejme aj iné ciele, zvýšenie svojej vlastnej mzdy. Tab. 1 Ročná miera obrat a miera prepúšťania (%) v spoločnosti Ford, 1913-1915 1913 1914 1915 Miera obratu 370 54 16 Miera obratu 62 7 0.1 Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 16 of 35

6-3 Determinanty mzdy Mzdy, ceny a nezamestnanosť W e P F( u, z) (, ) Celková nominálna mzda W závisí od troch faktorov: Očakávaná cenové hladina, P e Miera nezamestnanosti, u premenná, z,za ktorou stoja všetky ostatné premenné, ktoré môžu mať vplyv na výslednú výšku miezd. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 17 of 35

6-3 Determinanty mzdy Mzdy, ceny a nezamestnanosť Očakávaná cenová hladina Obom skupinám pracovníkom a firmám záleží na reálnych mzdách (W / P), nie na nominálnych mzdách (W). Pracovníci sa nestarajú o to, koľko peňazí dostávajú, ale o to, koľko tovaru si môžu kúpiť za tieto peniaze. Zaujímajú sa o ich W / P (reálne mzdy). Firmy sa nestarajú o nominálne mzdy, ktoré platia, ale o nominálne mzdy, W, ktoré zaplatia vzhľadom k cene tovaru, ktorý predávajú, P. Tiež im teda záleží W / P(reálnych mzdách). Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 18 of 35

6-3 Determinanty mzdy Mzdy, ceny a nezamestnanosť Miera nezamestnanosti Na celkovú mzdu má vplyv aj miera nezamestnanosti u Ak premýšľame o vyjednávaní o mzdách ako o určujúcom faktore na výšku mzdy, potom vyššia nezamestnanosť oslabuje vyjednávaciu silu pracovníkov, sú nútení uspokojiť sa s nižšími platmi. Vyššia nezamestnanosť umožňuje firmám platiť nižšie mzdy a zamestnanci sú stále ochotní pracovať. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 19 of 35

6-3 Determinanty mzdy Mzdy, ceny a nezamestnanosť Iné faktory Tretia premenná, z, je súhrnná premenná, ktorá platí pre všetky ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú mzdy, vzhľadom k očakávanej cenovej hladine a miere nezamestnanosti. Poistenie v nezamestnanosti je výplata dávok v nezamestnanosti pre pracovníkov, ktorí prídu o prácu Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 20 of 35

6-4 determinanty ceny Produkčná funkcia je vzťah medzi vstupmi použitými pri výrobe a množstvom vyrobeného výstupu. Za predpokladu, že firmy produkujú výrobky iba s použitím faktora práce, môžeme produkčnú funkciu zapísať ako: Y AN Y = výstup N = zamestnanie A = produktivita práce alebo výstup na pracovníka Ďalej, za predpokladu, že jeden pracovník produkuje jednu jednotku výstupu takže A = 1, potom prudukčná funkcia bude: Y Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 21 of 35 N

6-4 determinanty ceny Firmy nastavujú cenu podľa: P ( 1 ) W u je zisková prirážka (z ceny nad výrobnými nákladmi). Ak sú trhy dokonale konkurenčné = 0, a P = W. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 22 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti V tejto časti sa pozrieme na dôsledky determinantov miezd a cien na nezamestnanosť. Predpokladajme,. že nominálne mzdy závisia od skutočnej cenovej úrovne, P, viac ako na úrovni e očakávanej cenovej hladiny,. P Nastavenia miezd a cien určujú rovnovážnu mieru nezamestnanosti. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 23 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Vzťah tvorby cien Ak P e sa rovná P, tak: W PF( u, z) Môžeme deliť obe strany cenovou hladinou: W P F( u, z) (, ) Vzťah medzi reálnou mzdou a mierou nezamestnanosti = vzťah tvorby miezd. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 24 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Vzťah tvorby miezd Obrázok 6-6 Mzdy, ceny a prirodzená miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti kedy reálna mzda vybraná z tvorby miezd je rovná reálnej mzdy implikovanej cenotvorbe. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 25 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Vzťah cenotvorby Rovnica pre určenie ceny je: P ( 1 ) W Ak vydelíme obe strany s W, dostaneme: P W ( 1 ) Následne musíme rovnicu vyjadriť inverzne: W P 1 ( 1 ) Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 26 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Vzťah cenotvorby Stanovovanie cenotvorby v rovnici (6.6) je znázornené ako horizontálna línia PS na obr. 6-6. Reálna mzda vyplýva z cenotvorby 1/(1 = µ); nezávisí na miere nezamestnanosti. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 27 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Ekvilibrium reálnej mzdy a nezamestnanosti Odstránením W/P z vzťahov tvorby mzdy a cenotvorby môžeme získať rovnovážnu mieru nezamestnanosti, alebo prirodzenej miery nezamestnanosti, u n : F( u, z) n 1 1 Ekvilibrium miery nezamestnanosti (u n ) sa nazýva prirodzená miera nezamestnanosti. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 28 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Ekvilibrium reálnej mzdy a nezamestnanosti Polohy mzdovotvorbovej a cenotvorbovej krivky, a tým poloha rovnovážnej miery nezamestnanosti závisí na oboch faktoroch z aa μ. Pri danej nezamestnanosti, vyššie dávky v nezamestnanosti môžu viesť k vyššej reálnej mzde. Vyššia miera nezamestnanosti je potrebná na to, aby sa reálna mzda vrátila späť na takú úroveň, akú sú firmy ochotné zaplatiť. Tým, že sa firmám dovoľuje zvyšovať svoje ceny, menej prísne presadzovanie antitrustových právnych predpisov vedie k poklesu reálnej mzdy. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 29 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Ekvilibrium reálnej mzdy a nezamestnanosti Obrázok 6-7 Dávky v nezamestnanosti a prirodzená miera nezamestnanosti Zvýšenie dávok v nezamestnanosti vedie k zvýšeniu prirodzenej miery nezamestnanosti. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 30 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Ekvilibrium reálnej mzdy a nezamestnanosti Zvýšenie prirážok znižuje reálne mzdy a vedie k zvýšeniu prirodzenej miery nezamestnanosti.. obrázok 6-8 Prirážky a prirodzená miera nezamestnanosti Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 31 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Ekvilibrium reálnej mzdy a nezamestnanosti Vzhľadom k tomu, rovnovážna miera nezamestnanosti, odráža štruktúru ekonomiky, lepšie pomenovanie pre prirodzenú mieru nezamestnanosti je štrukturálna miera nezamestnanosti. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 32 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Od nezamenstnanosti k zamestnanonsti S prirodzenou mierou nezamestnanosti je spojená prirodzená miera zamestnanosti. u U L L N L 1 N L Zamestnanosť z hľadiska pracovnej sily a miery nezamestnanosti sa rovná: N L( 1 u) Prirodzená úroveň zamestnanosti, N n, je daná vzťahom:: N L( 1 u ) n n Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 33 of 35

6-5 Prirodzená miera nezamestnanosti Od zamestnanosti k výstupu S prirodzenou úrovňou zamestnanosti je spojená prirodzená úroveň výstupu (Y=N): Y N L( 1 u ) n n n Prirodzená úroveň výstupu spĺňa nasledovné: u n 1 Y n L Prirodzená úroveň výstupu je taká, že v súvislosti s mierou nezamestnanosti, reálna mzda zo mzdovotorby je rovná reálnej mzdy implikovanej cenotvorbe. Copyright 2009 Pearson Education, Inc. Publishing as Prentice Hall Macroeconomics, 5/e Olivier Blanchard 34 of 35