ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKU

Transcription

1 ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKU DIPLOMOVÁ PRÁCA MONIKA ČEPELKOVÁ ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU Študijný odbor: Občianska bezpečnosť Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: ŽILINA 2008

2 Diplomová práca: Analýza ŽILINSKÁ rizík pri UNIVERZITA práci vo výrobnom V ŽILINE podniku Ev. číslo: FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA Katedra krízového manažmentu Ev.č.:07/DŠ ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE Meno a priezvisko diplomantky: Študijný odbor: Monika Čepelková Občianska bezpečnosť denné štúdium Téma diplomovej práce: ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNIKU Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Základné ciele práce: Identifikovať a posúdiť riziká pri práci vo výrobnom podniku. Navrhnúť opatrenia a odporúčania na minimalizáciu rizík pri práci vo výrobnom podniku. Rámcový obsah: Teoretická časť - Riadenie pracovných rizík a bezpečnosť práce vo výrobnom podniku. Právny rámec bezpečnosti práce. Metódy posudzovania rizík. Praktická časť Na modelovom prípade vysvetliť proces analýzy rizík Preddiplomový seminár: Dátum odovzdania práce: do (2x v pevnej väzbe, 1x na CD) Oboznámenie sa s posudkami oponenta a vedúceho DP do V Žiline dňa Doc. PhDr. Jiří Horáček, CSc. vedúci Katedry krízového manažmentu FŠI ŽU 2

3 Abstrakt ČEPELKOVÁ, Monika: Analýza rizík pri práci vo výrobnom podniku. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, s. V diplomovej práci som sa zamerala na identifikáciu a posudzovanie rizík pri práci vo výrobnom podniku. Popísala som schému riadenia rizika, metódy na posudzovanie rizík pri práci. Následne som si vybrala jednu z týchto metód a aplikovala som ju na vybraný podnik. Po ohodnotení rizík pri práci v podniku som navrhla konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizík pre jednotlivé činnosti. Kľúčové slová: nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko, bezpečnosť Abstract ČEPELKOVÁ, Monika: Analysis of the working risks in the manufacturing company. [Diploma Thesis]. University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of Crisis Management. Advisor: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Qualification degree: engineer in Civil security department. Žilina: FŠI ŽU, p. I directed on identifing and appraisal of the working risks in the manufacturing company in my diploma thesis. I wrote a scheme of direction risk, the methods of appraisal working risks. Then I chose one of them and I applied it on the choice company. After valuation the working risks in the company, I proposed the concrete measures on lowering, respectively removal risks for single functions. Key words: danger, jeopardy, risk, security 3

4 Predhovor Jednou zo základných povinností zamestnávateľov a vedúcich zamestnancov je starostlivosť o zaistenie bezpečných pracovných podmienok a ochrany zdravia pri práci. Človek, ktorý sa cíti na svojom pracovisku príjemne a bezpečne, dokáže podať oveľa lepší pracovný výkon ako ten, ktorý sa cíti ohrozený. Ohrozenie môže vyplývať zo samotného výkonu určitej činnosti, ale aj z nebezpečných vlastností používaných materiálov či technických zariadení. Na to, aby sa dalo týmto ohrozeniam predchádzať, je potrebné najskôr ich spoznať. Až keď vieme, čo a akým spôsobom môže zamestnancov ohroziť, dokážeme navrhovať a vykonávať príslušné opatrenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku pracovného úrazu. Ja som sa rozhodla vo svojej práci zamerať na riziká vyplývajúce z výkonu rôznych činností pri výrobe tlakových nádob. Jednotlivé riziká som ohodnotila, aby som zistila, či sú alebo nie sú akceptovateľné. V prípade neakceptovateľnosti rizika som navrhla opatrenia na jeho zníženie, prípadne odstránenie. Písanie tejto práce mi prinieslo mnoho nových poznatkov a skúseností, ktoré budem môcť využiť aj v budúcnosti. Za cenné rady a usmernenie pri písaní svojej diplomovej práce by som rada poďakovala doc. Ing. Zdeňkovi Dvořákovi, PhD. Ďalej by som rada vyjadrila poďakovanie Milanovi Surovčíkovi, ktorý mi poskytol potrebné informácie v rámci spoločnosti TLAKZAR, ktoré mi slúžili ako podklad pre spracovanie analýzy rizík pri práci vo výrobnom podniku. 4

5 Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC Risk assessment Tabuľka 2 Prístupy pri navrhovaní opatrení na zníženie rizika Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP Tabuľka 4 Početnosť výskytu havárie Tabuľka 5 Stupeň poškodenia zdravia Tabuľka 6 Kľúčové slová pre HAZOP Tabuľka 7 Kategórie kritickosti Tabuľka 8 Slovenské technické normy Tabuľka 9 Pravdepodobnosť (početnosť) vzniku negatívneho javu Tabuľka 10 Dôsledok negatívneho javu Tabuľka 11 Určenie hodnoty rizika Tabuľka 12 Stupnica rizík a kritériá bezpečnosti Tabuľka 13 Určenie hodnoty rizika pri vykonávaní údržby elektrických zariadení Tabuľka 14 Určenie hodnoty rizika hroziaceho majstrovi v kovovýrobe Tabuľka 15 Určenie hodnoty rizika pri obrábaní kovov Tabuľka 16 Určenie hodnoty rizika pri obsluhovaní tvárniacich strojov na kov Tabuľka 17 Určenie hodnoty rizika pri nanášaní náterových hmôt Tabuľka 18 Určenie hodnoty rizika pri ručnej manipulácii s bremenami Tabuľka 19 Určenie hodnoty rizika pri zváraní elektrickým oblúkom Zoznam obrázkov Obrázok 1 Vzťah nebezpečenstva, ohrozenia, rizika a človeka Obrázok 2 Činnosti súvisiace s prípravou na posudzovanie rizík Obrázok 3 Schéma riadenia rizika Obrázok 4 Možnosti výberu posudzovaného systému Obrázok 5 Aspekty, ktoré treba zohľadniť pri identifikácii ohrození Obrázok 6 Dvoj a trojstupňová stupnica rizika Obrázok 7 Päťstupňová stupnica rizika Obrázok 8 Stupnica rizika Obrázok 9 Výrobná hala Obrázok 10 Graf produkcie spoločnosti Obrázok 11 Graf odberateľov produkcie Obrázok 12 Elektroúdržbár Obrázok 13 Majster v kovovýrobe Obrázok 14 Obrábač kovov Obrázok 15 Obsluha tvárniacich strojov na kov Obrázok 16 Obsluha vysokozdvižného vozíka Obrázok 17 Striekač Obrázok 18 Montovanie nádob Obrázok 19 Ručná manipulácia s bremenami Obrázok 20 Brúsenie prenosnou brúskou Obrázok 21 Zvárač

6 Obsah ÚVOD RIADENIE RIZÍK PRI PRÁCI Zásady riadenia rizík pri práci Nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko Algoritmus posudzovania a hodnotenia rizík Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Kategórie nebezpečenstiev a ohrození Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem Výpočet a hodnotenie rizika Posúdenie bezpečnosti systému Postup pri prijímaní opatrní na zníženie rizika Právny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Metódy posudzovania rizík pri práci Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA) Čo sa stane ak (What if Analysis - WFA) Úvodná analýza nebezpečenstva (Preliminary Hazard Analysis - PHA) Štúdia nebezpečnosti a prevádzkyschopnosti (Hazard And Operability Study HAZOP) Analýza vplyvov porúch a ich následkov (Failure Modes And Efects Analysis- FMEA) Analýza stromom porúch (Fault Tree Analysis - FTA) Analýza príčin následkov (Cause Consequence Analysis - CCA) Analýza spoľahlivosti človeka (Human Reliability Analysis HRA) Komplexná metóda posudzovania rizika na pracovnom mieste Bodová metóda CHARAKTERISTIKA PODNIKU TLAKZAR, s.r.o Stratégia spoločnosti na obdobie rokov Poslanie spoločnosti Vízia spoločnosti Strategické ciele spoločnosti Taktické ciele spoločnosti Právne predpisy používané v podniku APLIKÁCIA VYBRATEJ METÓDY NA POSUDZOVANIE RIZÍK PRI PRÁCI V PODNIKU Vyhodnotenie rizík pri vykonávaní údržby elektrických zariadení a údržby budovy Vyhodnotenie rizík hroziacich majstrovi v kovovýrobe Vyhodnotenie rizík pri obrábaní kovov Vyhodnotenie rizík pri obsluhe tvárniacich strojov na kov Vyhodnotenie rizík pri obsluhe vysokozdvižného vozíka

7 3.6 Vyhodnotenie rizík pri nanášaní náterových hmôt Vyhodnotenie rizík pri montovaní tlakových nádob Vyhodnotenie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami Vyhodnotenie rizík pri vŕtaní a brúsení Vyhodnotenie rizík pri zváraní elektrickým oblúkom VŠEOBECNÉ NÁVRHY, OPATRENIA NA ZNÍŽENIE RIZÍK. 67 ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

8 ÚVOD Riziko existuje prakticky všade a človek sa s ním stretáva v priebehu celého života. S rizikom je nutné počítať pri práci, pri ceste do zamestnania, domov, ale i vo voľnom čase. Posudzovanie bezpečnosti strojov a zariadení, ale tiež rôznych pracovných činností a prostredia je v súčasnosti veľmi živou problematikou. Prax naviac až príliš často poukazuje na to, že i profesijní odborníci pri bežnom výkone rutinných povinností robia chyby. Riadenie rizika vychádza z predpokladu odhalenia zdrojov rizika, analýzy faktorov ovplyvňujúcich riziká a vyhodnotenia rizík. Posudzovanie rizika nie je jednoduchou záležitosťou. V každom podniku preto musia zamestnávatelia venovať pozornosť zisťovaniu hlavne tých rizík a tým oblastiam, ktoré môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu. Zamestnávatelia musia prijímať účinné opatrenia, aby výskyt rizík bol znížený na čo najnižšiu mieru. Vo svojej práci som sa rozhodla zamerať na riziká pri práci vo výrobnom podniku, pretože bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov je jedným z najdôležitejších faktorov úspešného fungovania výrobného podniku. Použila som údaje z reálne existujúceho podniku, ktorého skutočný názov som v práci neuviedla, ale nazvala som ho TLAKZAR. Tento podnik sa zaoberá výrobou rôznych druhov tlakových nádob. Výroba pozostáva z viacerých činností, ktoré so sebou prinášajú určité riziká. Cieľom mojej práce je popísať postup a metódy na posudzovanie rizík. S ich využitím následne identifikovať a posúdiť riziká pri práci vo výrobnom podniku. Na základe zistenej hodnoty rizika navrhnúť konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizika. V prvej časti mojej práce som popísala základné pojmy nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko, ktoré by sme mali poznať, pokiaľ chceme posudzovať riziká v podniku. Na posudzovanie rizika existuje mnoho metód, pričom väčšina z nich vychádza z algoritmu uvedeného v STN EN Jednotlivé kroky tohto algoritmu som v práci podrobne rozpísala a taktiež som uviedla aj najčastejšie používané metódy na posudzovanie rizík pri práci. Uviedla som aj právne normy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. 8

9 V druhej časti mojej práce som charakterizovala výrobný podnik TLAKZAR, jeho strategické i taktické ciele a takisto právne predpisy, ktorými sa riadi pri vykonávaní výrobného procesu. Tretia časť je zameraná na aplikáciu bodovej metódy pri hodnotení rizík v podniku. Vybrala som desať činností súvisiacich s výrobou tlakových nádob. Pri každej činnosti som sa snažila identifikovať, čo a akým spôsobom môže pracovníka ohroziť pri výkone konkrétnej činnosti. Po zistení hroziacich rizík som na základe konzultácie s odborníkom z praxe stanovila pomocou bodovej metódy pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti (úrazu) a jej dôsledok. S využitím týchto údajov som vypočítala hodnotu rizika, aby som zistila, či je riziko akceptovateľné alebo nie. Z informácie o akceptovateľnosti, prípadne neakceptovateľnosti rizika som vychádzala pri navrhovaní konkrétnych opatrení na zníženie, prípadne odstránenie rizika. V poslednej časti som uviedla zovšeobecnené návrhy a opatrenia na zníženie rizík pri práci vo výrobnom podniku. 9

10 1 RIADENIE RIZÍK PRI PRÁCI 1.1 Zásady riadenia rizík pri práci Na základe prijatia rámcovej Smernice 89/391/EEC o opatreniach na zlepšenie BOZP sa zmenili v mnohých oblastiach dovtedajšie prístupy a postupy, zmenila sa filozofia v ochrane práce. Jedným zo základných princípov novej politiky BOZP sa stala aj povinnosť posudzovať riziká. Filozofia posudzovania rizík vychádza z nasledovných princípov: každá činnosť obsahuje riziká, neexistuje nulové riziko, neexistuje absolútna bezpečnosť, bezpečnosť je vlastne akceptovanie určitého stupňa rizika, hranica akceptovateľnosti rizika nie je pevná, mení sa podľa stupňa technickej a kultúrnej úrovne a možností vedy a techniky, riziko je možné zvládnuť - riadiť, technickými, organizačnými a výchovnými opatreniami, na dosiahnutie bezpečnosti nestačí vykonať opatrenia podľa predpisov a noriem; je treba posúdiť riziko aj nad rámec právnych požiadaviek, posúdenie rizík a prijatie zodpovedajúcich opatrení nezaručuje, že nedôjde k úrazu alebo inej nežiaducej udalosti, preto súčasťou preventívnych opatrení musí byť aj príprava na zvládnutie prípadnej nežiaducej udalosti (úrazu, havárie), o zostatkových rizikách (teda o tom, že k ohrozeniu môže dôjsť, aj keď je pravdepodobnosť veľmi malá) musia byť informovaní zamestnanci, užívatelia a iné osoby, ktorých sa ohrozenie týka, hodnotenie rizík má byť vykonané so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, metódy posudzovania rizík udávajú postupy, ktoré umožňujú na jednej strane komplexne a systematicky posúdiť to, čo môže ľuďom ublížiť a na druhej strane sa zamerať na najzávažnejšie nedostatky, kde sú najväčšie riziká, riziko musí dokázať zvládnuť ten, kto ho vytvára - konštruktér vo svojom návrhu, výrobca vo svojom výrobku, zamestnávateľ v práci, ktorú zadáva, 10

11 posudzovanie rizík v podniku je kampaňou, do ktorej musia byť zainteresovaní všetci zamestnanci, výsledky posudzovania rizík musia byť zavedené do organizácie práce a vzdelávania zamestnancov (Majer, 2006). Pochopenie týchto zásad a ich aplikácia v praxi, ako aj zvládnutie zodpovedajúcich metód posudzovania rizík sa stretáva v reálnom živote s ťažkosťami, predovšetkým v malých a stredných podnikoch, kde nie sú k dispozícii špecialisti v tejto oblasti. Povinnosť posudzovať riziká vyplýva zo zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP a z mnohých ďalších harmonizovaných predpisov. Keďže na podstatu a metódy posudzovania rizík nie sú pevne stanovené pravidlá, každý zamestnávateľ si môže zvoliť vlastný postup. Musí však ísť o systematický postup, ktorým sa mu podarí odhaliť, či pracovnou činnosťou, strojmi, používanými látkami a pracovným priestorom nie je ohrozená bezpečnosť, zdravie a život ľudí, zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia, organizačné a riadiace nedostatky, zmapovať faktory, ktoré ovplyvňujú pracovnú pohodu a vykonať opatrenia pre zefektívnenie práce. Najčastejšie sa používa algoritmus posudzovania rizík, ktorý vychádza z STN EN 1050, ale ďalšie návody možno získať aj v rôznych príručkách. Zákon o BOZP v 5 uvádza zásady prevencie, z ktorých podstatnú časť tvoria zásady riadenia rizík. Medzi tieto zásady patrí: vylúčenie nebezpečenstva a rizika z neho vyplývajúceho, posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania, vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia. 11

12 1.2 Nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko V predchádzajúcich citáciách som použila viaceré pojmy podobného významu: nebezpečenstvo - ohrozenie - riziko. Tieto pojmy však nemajú presne ten istý význam, v hovorovej reči ani v zahraničných publikáciách nie sú definované rovnako. Existuje viacero výkladov týchto pojmov, uvediem niektoré z nich: nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca ( 3 Zákona o BOZP), Nebezpečenstvo je vlastnosť objektu spôsobiť neočakávaný negatívny jav - latentná vlastnosť objektu (Sinay,1997). Podľa direktívy Seveso II sa pod pojmom nebezpečenstvo rozumie skutočná (vnútorná) vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálnej situácie s potenciálom pre vytvorenie škôd na ľudskom zdraví a/alebo na životnom prostredí. ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené ( 3 Zákona o BOZP), Keď sa stroj, príp. technický objekt, uvedie do prevádzky a nezohľadní sa jeho nebezpečná vlastnosť, keď sa začnú vykonávať činnosti, pri ktorých sa vyskytujú nebezpečenstvá, keď sa aktívne začnú používať materiály, ktoré sa vyznačujú nebezpečenstvom, dochádza k ohrozeniu v určitom pracovnom priestore a v čase. Ohrozenie sa môže týkať tak humánneho faktoru, t.j. osôb, ako aj materiálneho faktoru, t.j. okolitých objektov (Sinay, 1997). riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví ( 3 Zákona o BOZP) Riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok (Šimák, 2006). Podľa direktívy Seveso II pod pojmom riziko sa rozumie pravdepodobnosť špecifických účinkov nastávajúca počas špecifického obdobia alebo počas špecifických podmienok. 12

13 zdroj miera Nebezpečenstvo Ohrozenie Riziko pôsobiaci stav Človek Obrázok 1 Vzťah nebezpečenstva, ohrozenia, rizika a človeka V ďalšej časti však uvediem podrobnejšie definície, ktoré nám pomôžu lepšie objasniť aj samotnú filozofiu posudzovania rizík. Posudzovanie rizík je systematické preverovanie toho, čo môže na pracovisku ľuďom ublížiť a zároveň aj zváženie, či sú súčasné bezpečnostné opatrenia dostatočné, aby sa nikto nezranil, ani neochorel. Zahŕňa identifikovanie parametrov posudzovaného systému, identifikáciu nebezpečenstiev a ohrození, výpočet rizika a hodnotenie jeho akceptovateľnosti. Na to nadväzuje návrh bezpečnostných opatrení, čo sa však už označuje ako riadenie rizík. Nebezpečenstvo je potenciálna vlastnosť alebo schopnosť pracovného prvku (materiálu, stroja, pracovnej činnosti), ktorá môže zapríčiniť vznik úrazu alebo inej škody. Je to potenciálny zdroj možného zranenia, alebo poškodenia zdravia, je to zdroj ohrozenia. Stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti sa vyznačujú tým, že môžu spôsobiť neočakávane negatívny dôsledok - napr. poškodenie človeka, alebo majetku. Ide o nebezpečenstvo alebo nebezpečné činnosti. Na nebezpečenstvo sa možno pýtať otázkou: čo môže spôsobiť úraz, alebo nežiaducu udalosť? (Majer, 2006) Ohrozenie je aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav - úraz či škodu. Je to možnosť aktivovania nebezpečenstva v konkrétnom priestore a čase (na rozhraní stroj - človek- prostredie). Ak stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti obsahujú určité nebezpečenstvo, a ak tejto ich vlastnosti je vystavený človek alebo prostredie ide o ohrozenie. Na ohrozenie sa možno pýtať otázkou: ako môže dôjsť k úrazu alebo ku škode? (Majer, 2006) 13

14 Riziko - týmto pojmom sa vyjadruje pravdepodobnosť, že negatívny jav vznikne a zároveň aj dôsledky tohto javu. Je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, je to miera ohrozenia, stupeň ohrozenia. Vyjadruje, koľkokrát sa negatívny jav vyskytne a čo spôsobí. Na riziko sa možno pýtať otázkou aké veľké je ohrozenie, aká je pravdepodobnosť, že dôjde k úrazu a s akými následkami? Matematicky to možno vyjadriť formuláciou, že riziko je funkciou pravdepodobnosti a dôsledku nežiaducej udalosti: R = p x D (Majer, 2006) Akceptovateľné riziko je také riziko, ktoré je možné (s ohľadom na úroveň vedeckých, technických a ekonomických možností, spoločenských podmienok, kultúru práce a pod.) akceptovať, pretože pravdepodobnosť a dôsledok nežiaducej udalosti je spoločensky a humánne únosná. V prípade, že počas činnosti si osoby uvedomujú stupeň ohrozenia, pripravujú sa cieľavedome na aktivity umožňujúce znižovať pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a uvedomujú si, ako sa počas jeho vzniku správať, aby jeho dôsledky boli čo najmenšie, riziko nadobúda rozmer akceptovateľného rizika. Podľa skúsenosti a odborných zdrojov početnosť v prípade akceptovateľného rizika nadobúda hodnoty 10 5 až 10 7, to znamená, že negatívny jav sa vyskytne jedenkrát z celkového počtu až javov alebo jedenkrát za až časových jednotiek ( Sinay, 1997). Zostatkové riziko sa najčastejšie spája s technickými zariadeniami. Tieto nie je možné konštruovať tak, aby boli 100 % bezpečné. Súčasné normatívy stanovujú pravidlá pre bezpečné konštruovanie a uvedenie technického zariadenia do prevádzky, ako aj pravidlá pre jeho bezpečnú prevádzku. V prípade, že nie je možné odstrániť nebezpečenstvá, príp. ohrozenia v etape projektu zariadenia, uvedie sa to v návode na obsluhu. Tým sa poskytne informácia užívateľovi o pravdepodobnosti vzniku negatívneho javu a o jeho dôsledku, t.j. informácia o zostatkovom riziku a súčasne sa uvedie, čo je možné vykonať alebo dodržiavať - napr. formou ochranných opatrení - aby sa dôsledok týchto rizík zmenšil (Sinay, 1997). 14

15 Neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je definované v 3 Zákona o BOZP ako také, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť. Pojmy nebezpečenstvo - ohrozenie - riziko nemožno od seba oddeľovať, pretože ide o tri stránky tej istej veci. Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia a riziko mierou tohto ohrozenia. Preto nemožno hovoriť o ohrození tam, kde neexistuje nebezpečenstvo a taktiež nemožno vyhodnotiť riziko, ktoré vyjadruje stupeň ohrozenia, ak neexistuje ohrozenie. 1.3 Algoritmus posudzovania a hodnotenia rizík Posudzovanie rizík si mnohí spájajú len s procesom identifikácie nebezpečenstiev a ohrození a vyhodnotenia rizika. V podmienkach podnikovej praxe je však potrebné chápať a aplikovať posudzovanie rizík v širších súvislostiach, ako podnikovú stratégiu pri prevencii úrazov, pri zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Posudzovanie rizík možno chápať aj ako spôsob myslenia, spôsob správania sa pri práci, s neustálym vedomím toho, čo môže ľudí ohroziť, schopnosťou rozoznať riziká a čeliť im. Má ísť o celopodnikovú kampaň, do ktorej sa zapoja všetci zamestnanci. Príprava na posudzovanie rizík má zahŕňať nasledovné činnosti: Prijatie plánu posudzovania rizík a jeho implementácie v podnikovej praxi Zainteresovanie zamestnancov, školenie Príprava na posudzovanie rizík Príprava pracovných tímov Príprava systému zberu informácií a dokumentácie Obrázok 2 Činnosti súvisiace s prípravou na posudzovanie rizík 15

16 Posudzovanie rizík v malej a jednoduchej prevádzke môže zvládnuť zamestnávateľ aj sám. Pokiaľ ide o zložitejšie prevádzky, kde sa nachádza viacero technických zariadení a technológií a vykonávajú sa rôzne činnosti, je potrebné posúdiť riziká komplexne a systematicky. Napriek tomu, že posudzovanie rizík pozostáva zo súboru logických krokov, jeho úspešnosť závisí v značnej miere od skúseností a rozhodovacích schopností posudzovateľov. Preto veľmi záleží na ich výbere a dodržaní nasledovných zásad: posudzovanie nevykonáva iba jeden človek, ale skupina viacerých odborníkov, do identifikácie nebezpečenstiev sú zapojení nielen vedúci pracovníci, ale aj všetci ostatní zamestnanci. Väčšina metód posudzovania rizík vychádza z algoritmu, ktorý je uvedený v STN EN 1050 (schéma riadenia rizika): Obrázok 3 Schéma riadenia rizika ( Zdroj: Sinay: Riziká technických zariadení, 1997, str. 52 ) 16

17 1.3.1 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Prvým krokom uvedeného algoritmu je identifikácia posudzovaného systému. Tu sa majú zodpovedne a dostatočne presne určiť miesta a situácie, kde môže dôjsť k úrazu alebo k inej nežiaducej udalosti. Existuje viacero možností, ako urobiť výber toho, čo treba posudzovať, kde na pracovisku treba posudzovať riziká: Hodnotitelia prejdú po pracoviskách a odhadnú miesta a situácie, kde môže dôjsť k úrazu. Výber posudzovaného systému Vychádzame zo zoznamov: profesií a činností, strojov a zariadení, používaných látok, pracovných priestorov (pre každú položku treba identifikovať nebezpečenstvá, ohrozenia, vyhodnotiť riziko). Na základe kvalifikovaného odhadu expertov a manažérov a na základe vyjadrenia (dotazníka) zamestnancov, prípadne informácií o úrazoch spracovať zoznam kritických činností, strojov, látok a priestorov z hľadiska závažnosti rizika. Obrázok 4 Možnosti výberu posudzovaného systému Posúdeniu by nemali byť podrobené len nebezpečenstvá, ktoré môžu spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania, ale aj také situácie na pracovisku, ktoré spôsobujú: stresy a nepohodu, nevhodné pracovné podmienky, znižovanie výkonnosti a efektívnosti práce, prestoje a poruchy, iné materiálne škody (Majer, 2006). 17

18 1.3.2 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Identifikácia nebezpečenstiev Pri identifikácii nebezpečenstiev je potrebné zistiť, čo môže na pracovisku alebo pri pracovných činnostiach spôsobiť škodu. Ak sa posudzuje vybraný systém (stroj, činnosť, pracovný priestor), treba v ňom identifikovať tie vlastnosti, charakteristiky, ktoré sú potenciálnou príčinou vzniku škody, úrazu, ohrozenia zdravia - negatívneho javu. Identifikovať ich môžeme na základe dokumentácie, štatistiky úrazovosti, či iných podkladov alebo vyhľadávaním nebezpečenstiev priamo na pracovisku. Pomôckou môžu byť aj zoznamy kategórií nebezpečenstiev a ohrození (Majer, 2006). Identifikácia ohrození Ak už boli identifikované nebezpečenstvá, treba určiť, ako môžu spôsobiť negatívny jav. Musí sa teda určiť dej, spôsob možného nepriaznivého pôsobenia nebezpečenstva na človeka, prostredie, hodnoty. Z jedného nebezpečenstva možno odvodiť jedno alebo viac ohrození. Pri identifikácii ohrození treba zohľadniť určité aspekty (obrázok 5). Kto môže byť vystavený pôsobeniu nebezpečenstva Aký je dosah pôsobenia nebezpečenstva Charakteristika nebezpečenstva a spôsob iniciácie, úroveň ochrany Kombinácia viacerých nebezpečenstiev Výrobní pracovníci, údržbári, čističi, návštevníci, exkurzie, záchranári Treba poznať zóny ohrozenia, podmienky pôsobenia nebezpečenstva Možnosť iniciácie toho, aby nebezpečenstvo spôsobilo škodu, závisí aj od stupňa ochrany Môže vzniknúť iné ohrozenie, ako pôsobením každého nebezpečenstva osobitne Obrázok 5 Aspekty, ktoré treba zohľadniť pri identifikácii ohrození 18

19 1.3.3 Kategórie nebezpečenstiev a ohrození Pri identifikácii nebezpečenstiev a ohrození sú dobrou pomôckou zoznamy kategórií nebezpečenstiev a ohrození, ktoré umožňujú lepšiu orientáciu v tom, čomu sú ľudia vystavení pri práci. Takéto zoznamy možno nájsť vo viacerých normách, príručkách a predpisoch, medzi ktoré patria napríklad: STN EN , Bezpečnosť strojov, STN EN 1050, Posudzovanie rizík, príloha 2 nariadenia vlády SR č.395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP, Ako takýto zoznam vyzerá, som uviedla v tabuľke 1. Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC Risk assessment ( Zdroj: Sinay, 1997, str. 57 ) Pracovné zariadenia Pracovné zvyklosti a usporiadanie pracovísk Používanie elektrického prúdu nedostatočná ochrana rotujúcich a pohyblivých častí, voľný pohyb častí alebo materiálu (padajúcich, váľajúcich sa, kĺzajúcich, preklapajúcich, odlietajúcich, hojdajúcich sa, bortiacich sa), ktoré môžu zasiahnuť človeka, pohyb strojov a dopravných prostriedkov, nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu (trenie, tlakové nádoby), zachytenie, porezanie, vtiahnutie, bodnutie, úder, odrenie, pohmoždenie, amputácia (mechanické ohrozenia). nebezpečné povrchy (ostré hrany, rohy, špice, drsné povrchy, šmykľavé povrchy vyčnievajúce časti), práce vo výškach, práce v nevhodnej polohe (jednostranná záťaž), obmedzené priestory (práca medzi pevnými časťami), zakopnutie a pokĺznutie (vlhké a šmykľavé povrchy), stabilita pracovníka, vplyv používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovné techniky a metódy, vstupy a práce v uzatvorených priestoroch. elektrické vypínače strojov, elektrická inštalácia, elektrické zariadenia, ovládače, izolácia, prenosné elektrické zariadenia, elektrická energia, ktorá môže spôsobiť požiar 19

20 Pokračovanie Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC Risk assessment Expozícia látkami ohrozujúcimi zdravie Expozícia fyzikálnym faktorom Expozícia biologickým faktorom Faktory prostredia a pracovných klimatických pomerov Vzťah pracovného miesta a ľudského faktoru Psychologické faktory Organizácia práce Ostatné faktory vdýchnutie, požitie alebo absorpcia nebezpečných látok kožou, vrátane aerosólov a jemných častíc, používanie horľavých a výbušných materiálov, nedostatok kyslíka, prítomnosť žieravín, reaktívne látky, dráždivé látky. elektromagnetické žiarenie (tepelné, röntgenové, ionizujúce),lasery, hluk a ultrazvuk, vibrácie, horúce látky a prostredie, studené látky a prostredie, média pod tlakom (stlačený vzduch, para, tekutiny). riziko infekcie mikroorganizmami (exo a endotoxínami), prítomnosť alergénov. nevhodné osvetlenie, nevhodná teplota, vlhkosť, vetranie, znečistenie, neporiadok. bezpečnostný systém závisí na získaní a spracovaní presných informácií, závislosť na znalostiach a schopnostiach personálu, závislosť na dobrej komunikácii a správnych pokynoch na zmenu podmienok, dôsledok predpokladaného neplnenia bezpečných pracovných postupov, vhodnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov, slabá motivácia pracovať bezpečne, ergonomické faktory. pracovná záťaž (intenzita, monotónnosť), rozmery pracoviska, napr. klaustrofóbia, osamelosť na pracovisku, vplyv konfliktov, vplyv rozhodovania v stresovej (záťažovej) situácii, nízka úroveň riadenia práce, reakcie v prípade núdzových situácií. faktory pracovného procesu (nočná práca, odpočinok), riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stratégia a riadenie údržby, najmä bezpečnostných zariadení, zabezpečenie vyšetrovania úrazov a mimoriadnych situácií. nebezpečné konanie iných osôb, práca so zvieratami, nepriaznivé poveternostné podmienky, striedanie pracovísk, práca pod vodou. 20

21 1.3.4 Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem Tento krok často nebýva zaradený v algoritme riadenia rizík. Predpokladá sa akosi samozrejme, že posudzovaný systém spĺňa bezpečnostné predpisy dané zákonmi, vyhláškami, smernicami, technickými normami. Zo skúseností sa ukazuje, že je výhodné zaradiť tento krok ešte pred ohodnotenie rizika. Rešpektovaním právnych ustanovení možno totiž podstatne ovplyvniť parametre rizika: pravdepodobnosť a dôsledok nežiadúcej udalosti. Ak bude už v tomto kroku zosúladený stav s bezpečnostnými predpismi, nebude potrebné uvažovať s rizikom, ktoré riešia tieto predpisy. V tomto kroku teda posudzovatelia porovnajú, či dané zariadenie, technológia, priestor a pod. spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem, ale aj technickej dokumentácie a návodov výrobcu (Sinay, 1997). Tento rozhodovací blok určuje ďalší postup v rámci analýzy rizika nasledovne: ak nie sú splnené požiadavky noriem, je potrebné realizovať opatrenia podľa predpisov a znovu preveriť, či sa nezmenili parametre posudzovaného systému, a aké nebezpečenstvo a ohrozenia z neho vyplývajú, ak sú splnené požiadavky noriem, postupuje sa na ďalší krok (Sinay, 1997) Výpočet a hodnotenie rizika Pokiaľ vychádzame z definície rizika, riziko (R) vyjadruje pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti a zároveň závažnosť jej dôsledku. Hovoríme, že riziko je funkciou dvoch základných parametrov: pravdepodobnosti (p) a dôsledku (D). Matematicky môže byť riziko vyjadrené: ako lineárna funkcia: R = p. D ako nelineárna funkcia: R = f (p,d) Na určenie hodnoty rizika sa používajú viaceré metódy v závislosti od účelu posudzovania rizík, druhu ohrození, od získaných informácií, možností posudzovateľov a podobne (Majer, 2006). 21

22 Metódy na určenie hodnoty rizika sa rozdeľujú na: Kvalitatívne hodnotenie používa slovné vyjadrenie na opis rôzneho stupňa pravdepodobnosti a dôsledkov. Používa sa najmä na získanie všeobecného prehľadu o rizikách vtedy, keď ide o jednoduchú prevádzku alebo keď chýbajú číselné údaje na kvantitatívne hodnotenie, Polokvantitatívne (semikvantitatívne) hodnotenie je postup, keď kvalitatívne opísané stupnice majú pridelené číselné hodnoty, ktorých kombináciou sa určí stupeň ohrozenia a následne hodnota rizika. Je vhodnou metódou na preverenie rizík na pracovisku, určené ako východisko na bezpečnostné opatrenia v prevádzke (napríklad bodová metóda), Kvantitatívne hodnotenie používa numerické hodnoty pravdepodobnosti (1krát za cyklov, 1 úraz na pracovníkov) a dôsledky nežiaduceho javu (hodnota v korunách, stupeň poškodenia zdravia, politické škody, ekologické škody a podobne). Používa sa pri presnom a dôslednom hodnotení rizík, najmä pri konštruovaní strojov, pri používaní nebezpečných látok, prevencii veľkých priemyselných havárií, atď. (Sinay, 1997). V niektorej literatúre sa uvádza aj rozšírená definícia rizika: R = p x D x Ex x O (Ex expozícia, vystavenie ohrozeniu, O uplatnenie ochranných opatrení) Znamená to, že hodnota rizika ako funkcie pravdepodobnosti a dôsledku sa násobí ešte koeficientom, vyjadrujúcim expozíciu človeka v ohrozenom priestore a koeficientom vyjadrujúcim vplyv ochranných opatrení. Riziko však ovplyvňuje oveľa viac faktorov ako tie, ktoré sú uvedené v poslednej definícii (Ex, O). Tieto faktory možno rozdeliť na merateľné a nemerateľné. Merateľné: dĺžka expozície, rýchlosť vzniku udalosti, počet osôb vystavených ohrozeniu, hodnota strát, parametre systému (hmotnosť), rýchlosť pohybu, výška. Nemerateľné: rozoznateľnosť existencie nebezpečenstva, rozoznateľnosť vzniku úrazu, kvalifikácia obsluhy, ľudský faktor, vplyv prostredia, úroveň kontrol a údržby, komplexnosť systému, preventívne opatrenia (Majer, 2006). 22

23 1.3.6 Posúdenie bezpečnosti systému Jedným z najdôležitejších krokov algoritmu posudzovania rizika je posúdenie bezpečnosti posudzovaného systému. Ide o rozhodnutie, či je určená hodnota rizika akceptovateľná alebo nie. Aby sme vedeli správne rozhodnúť, treba určiť rozhranie medzi akceptovateľným a neakceptovateľným rizikom. Mnohé teoretické práce a praktické návody hľadajú spôsoby, ako možno objektivizovať hranicu akceptovateľnosti rizika. Pri bežnom posudzovaní rizík na pracoviskách je rozhodovanie vo veľkej miere poznačené subjektivitou hodnotiteľov a obmedzenosťou informácií o možných príčinách a následkoch a vzťahu medzi nimi. V tomto smere sú preto úspešnejšie metódy posudzovania vplyvu škodlivých faktorov pracovného prostredia na zdravie alebo niektoré deduktívne kvantitatívne metódy. V praxi však nie je dôvod podceňovať subjektívne hodnotenie pri posudzovaní rizík pri práci, pokiaľ je dobrá vôľa zlepšovať bezpečnosť pri práci (Majer, 2006). Problémom ale zostáva, ako potom posúdiť zodpovednosť zamestnávateľa, ak dôjde k úrazu a je preukázané, že zamestnávateľ riziko podcenil. Že o ňom vedel, ale považoval ho za akceptovateľné a preto neprijal zodpovedajúce opatrenia. Na rozhodovanie o tom, či je posudzovaný systém bezpečný, sa používajú rôzne stupnice: Dva stupne Akceptovateľné riziko Neakceptovateľné riziko Malé riziko Tri stupne Stredné riziko Veľké riziko Obrázok 6 Dvoj a trojstupňová stupnica rizika 23

24 Bezvýznamné riziko Akceptovateľné riziko Päť stupňov Mierne riziko Nežiaduce riziko Neprijateľné riziko Obrázok 7 Päťstupňová stupnica rizika Okrem týchto sa v praxi sa možno stretnúť aj s postupmi, ktoré majú desať alebo až sto bodovú stupnicu. Ich nevýhodou sú však neostré hranice medzi jednotlivými stupňami bezpečnosti. Nedá sa teda odporučiť, ktorú stupnicu je najvhodnejšie použiť, pretože každá má svoje výhody a nevýhody a jej výber by mal vychádzať predovšetkým z účelu, pre ktorý sa posudzovanie rizík vykonáva Postup pri prijímaní opatrní na zníženie rizika Ak sa pri posudzovaní bezpečnosti systému zistilo, že riziko má vyššiu hodnotu, ako je akceptovateľné riziko, je potrebné navrhnúť opatrenia na jeho zníženie alebo úplné odstránenie. Úplne možno riziko odstrániť len vtedy, ak sa odstráni zdroj - teda nebezpečenstvo, alebo sa odstráni ohrozenie (vylúčia sa osoby z nebezpečného priestoru), to však vo väčšine prípadov nie je možné. Preto ak existuje v posudzovanom systéme nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva ohrozenie s vyšším rizikom ako je akceptovateľné, a predpokladá sa, že skôr či neskôr spôsobí zranenie alebo škodu, treba prijať bezpečnostné opatrenia na zníženie rizika. Na stanovenie bezpečnostných opatrení sa 24

25 využívajú štandardné postupy a zásady, ktoré umožňujú systematický prístup pri navrhovaní opatrení. Najčastejšie sú odporúčané dva rámcové prístupy, ktoré sú uvedené v tabuľke 2 (Sinay, 1997). Tabuľka 2 Prístupy pri navrhovaní opatrení na zníženie rizika Metódy priority ochranných opatrení Prednostne majú byť prijímané opatrenia kolektívnej ochrany, a v prípade, že to nie je možné dosiahnuť súčasnými dostupnými prostriedkami, nasleduje individuálna ochrana. V predvýrobnej etape sa riziká znižujú prednostne konštrukčnými a projekčnými riešeniami. Ak sa nedosiahla požadovaná úroveň bezpečnosti, navrhne sa použitie bezpečnostných zariadení. Ďalšou možnosťou je individuálna ochrana pracovníkov a organizačné opatrenia. Zostávajúce riziká sa riešia bezpečnostnými inštrukciami, pracovnými postupmi a školením pracovníkov. Metódy prispôsobenia parametrov rizík a rizikových faktorov Prednostne sa treba snažiť obmedziť riziko priamo pri zdroji - teda odstránením nebezpečenstva, možno meniť parametre posudzovaného systému, znížiť pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti, znížiť dôsledky možnej nežiaducej udalosti. Pri prijímaní bezpečnostných opatrení sa stanovia priority na základe hodnotenia rizík. To znamená, že systémy s vysokým rizikom sa musia riešiť okamžite - riešením je aj zastavenie prevádzky alebo dočasné opatrenia. Systémy s malým rizikom možno riešiť aj neskôr. Do plánu opatrení je však potrebné zahrnúť aj akceptovateľné riziká, pretože aj tie je možné ešte znížiť. Možno zlepšiť napríklad pracovné podmienky a pohodu na pracovisku. V ďalšom postupe sa má preveriť, či sa pri navrhovaných opatreniach zmení riziko. To znamená, že systém sa má podrobiť znovu postupu podľa uvedeného algoritmu a overiť, či je zostatkové riziko akceptovateľné. 25

26 1.4 Právny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Základným predpisom Európskej únie, ktorý je spracovaný podľa Rímskej dohody je rámcová Smernica 98/391/EEC - opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Svojím obsahom sa priamo aj nepriamo dotýka bezpečnosti strojov a bezpečnosti výroby. Podľa tejto smernice zamestnávateľ musí byť schopný identifikovať a ohodnotiť riziká, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie, určiť a vykonať potrebné ochranné opatrenia. Pri plánovaní prevencie rizík sa majú zohľadniť vplyvy techniky, organizácie práce, pracovných podmienok, sociálnych vzťahov a vplyvy životného prostredia. Na uvedenú rámcovú smernicu nadväzujú ďalšie smernice, ktoré stanovujú minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia (88/364/EEC - nebezpečné činnosti, 89/654/EEC - minimálne požiadavky BOZP, 89/656/EEC - osobné ochranné pracovné prostriedky, 92/058/EEC - bezpečnostné značenie, 89/655/EEC - pracovné prostredie a iné). Právny rámec Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP Zákony Vyhlášky 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 718/2002 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení 500/2006 ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze (MPSVaR) 504/2006 o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania (MZ SR) 511/2001 o podrobnostiach o hodnotení rizík existujúcich chemických látok a nových chemických látok pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie 208/1991 o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách motorových vozidiel 59/1982 ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení 26

27 Pokračovanie Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP Nariadenia vlády Súvisiace predpisy 308/2004 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia 310/2004 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia 391/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko 392/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov 395/2006 o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov 393/2006 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí 387/2006 o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci 281/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami 276/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami 115/2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku 355/2006 o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci 311/2001 zákonník práce 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 27

28 1.5 Metódy posudzovania rizík pri práci Na posudzovanie rizík sa v súčasnosti používa množstvo rôznych metód, ktoré je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné metódy ( ex ante ) umožňujú predvídať možnú poruchu zariadení v ucelenej prevádzkovej zostave, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť; pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné preventívne opatrenia. Dedukčné metódy ( ex post ) analyzujú nehody, ktoré sa už v praxi vyskytli a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili (Novák, 2005). V ďalšom texte som uviedla metódy, ktoré patria medzi najpoužívanejšie Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA) Táto metóda je najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien (Šimák, 2006). Druhy bezpečnostného auditu: audit techniky ( napr. stroje a technické zariadenia, budovy), audit výrobného procesu ( napr. osvetlenie, požiar, explózia, technológie nebezpečných látok, doprava ťažkých nákladov), audit manažmentu (napr. osobná a kolektívna ochrana, údržba, prvá pomoc, účasť zamestnancov, súlad s príslušnou legislatívou) (Sinay, 1997), audit informačnej bezpečnosti, audit informačného systému. 28

29 1.5.2 Čo sa stane ak (What if Analysis - WFA) Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia nebezpečných stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických otázok, začínajúcich tradičným Čo sa stane ak sa zisťujú príčiny havárií a navrhujú sa opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj akákoľvek námietka týkajúca sa bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka. Zostavenie charakteristických (pilotných) otázok, smerujúcich k identifikácii nebezpečenstva, nie je systematizované, závisí od skúseností a intuícií tímu odborníkov, ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha formou porád vybraných odborníkov, ktorí sú podrobne zoznámení s procesom. Na poradách sa dôsledne uplatňuje brainstorming spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov (Šimák, 2006) Úvodná analýza nebezpečenstva (Preliminary Hazard Analysis - PHA) Cieľom úvodnej analýzy nebezpečenstva (PHA) je poskytnúť veľmi rýchlo prehľad prevádzkových nebezpečenstiev, ktorý môže byť východiskovým podkladom pre detailnú analýzu. Tento spôsob môže byť taktiež aplikovaný v počiatočnom štádiu projektovania, kedy sú k dispozícii iba veľmi všeobecné zámery a technologické schémy. Základnou myšlienkou PHA je zvoliť predmet štúdia a identifikovať, ktoré problémy môžu vzniknúť. Ten, kto analýzu vypracúva (jednotlivec alebo tím), berie do úvahy potenciálne nebezpečenstvo najprv voľne, potom použitím napr. check list of hazard types. Tabuľka uvádza kontrolný záznam možných typov nebezpečenstva. Pre každé nebezpečenstvo sa berie do úvahy relatívna početnosť aj následky a sú identifikované potenciálne havárie. Zvolené havárie sú odhadnuté pomocou predpokladanej početnosti a stupňa poškodenia zdravia jednotlivca a obyvateľstva. Tento odhad je určený len približne, z tohto dôvodu sú početnosti výskytu havárií a ich následky klasifikované iba v určitých rozmedziach (Novák, 2005). 29

30 Tabuľka 4 Početnosť výskytu havárie ( Zdroj: Novák, 2005, str. 195) Početnosť P k havárii nedôjde, nebezpečenstvo vylúčené 0 menej než 1 za 1000 rokov 1 medzi 1 za 100 a 1 za 1000 rokov 2 medzi 1 za 10 a 1 za 100 rokov 3 medzi 1 za rok a 1 za 10 rokov 4 častejšie než 1 za rok 5 Tabuľka 5 Stupeň poškodenia zdravia ( Zdroj: Novák, 2005, str. 196) Stupeň poškodenia zdravia S bez zranenia 0 vážne zranenia 2 smrteľná nehoda 3 niekoľko smrteľných nehôd 5 Index rizika možno stanoviť nasledovne: I = P + S Index rizika naznačuje závažnosť rizika. Používa na určenie, ktoré nebezpečenstvá si vyžadujú zvláštnu pozornosť a na určenie rozsahu detailnejšej analýzy Štúdia nebezpečnosti a prevádzkyschopnosti (Hazard And Operability Study HAZOP) Jedným z najjednoduchších a zrejme aj najrozšírenejších prístupov k identifikácii nebezpečenstva je štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti nazývaná HAZOP. Vyvinula ju spoločnosť ICI- Petrochemicals Division vo Veľkej Británii a v súčasnej dobe predstavuje istý uznávaný štandard pri posudzovaní nebezpečenstva a zaisťovaní bezpečnosti zložitých chemických zariadení. Je to flexibilná metóda, ktorá je použiteľná pri veľkých kontinuálnych prevádzkach, ale aj pri malých diskontinuálnych procesoch i pri jednotlivých zariadeniach. Pri tejto štúdii menší tím odborníkov vypracováva kritické posúdenie projektu (prevádzky). Každý úsek sa posudzuje systematicky s využitím série kľúčových slov. Na základe týchto slov si členovia tímu môžu okamžite vytvoriť predstavu a podľa toho identifikovať pravdepodobné odchýlky od 30

31 navrhovaných podmienok. Ďalej je nutné určiť, či existuje podmienka, pri ktorej by mohlo dôjsť k odchýlke. Ak táto príčina existuje, je potrebné skúmať jej dôsledky (Novák, 2005). Tabuľka 6 Kľúčové slová pre HAZOP ( Zdroj: Novák, 2005, str. 197) Kľúčové slovo NO, NOT (žiadny, nie je) MORE (viac, vyšší) LESS (menej, nižší) AS WELL AS (takisto, tiež) PART OF (časť niečoho) REVERSE (reverz, spätný) OTHER THAN (iný než) Význam kompletná negácia účelu zvýšenie kvantitatívne zníženie kvantitatívne zvýšenie kvantitatívne zníženie logický protiklad kompletná náhrada Výklad nebola realizovaná žiadna časť účelu vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď. vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď. všetky navrhnuté účely sú dosiahnuté spolu s určitou prídavnou činnosťou realizované sú iba niektoré zámery (účely) je najvhodnejší pre činnosti ako spätný tok alebo chemická reakcia, môže sa aplikovať aj vo vzťahu k látkam nedosiahla sa žiadna časť z pôvodného účelu, dochádza k inej činnosti 31

32 1.5.5 Analýza vplyvov porúch a ich následkov (Failure Modes And Efects Analysis- FMEA) Analýza vplyvov porúch a ich následkov (FMEA) hodnotí možné poruchy zariadenia a ich vplyvy na technologický proces, ku ktorým môže dôjsť na rôznych úrovniach v systéme, subsystéme alebo v jeho komponentoch. Pri analýze FMEA sa vytvára tabuľka možností porúch zariadení a ich účinkov na systém alebo podnik. FMEA je jedným z prvých systematických postupov pre analýzu porúch, využíva sa od 50-tych rokov. Jej princípom je skúmanie každého komponentu systému a zodpovedanie nasledujúcich otázok: Ako sa môže komponent poškodiť? Čo sa môže stať, keď sa komponent poškodí? (Novák, 2005) Môže byť rozšírená o početnosť výskytu porúch alebo o ich pravdepodobnosť. V tom prípade sa realizuje Analýza príčin, následkov a kritickosti porúch (Failure Modes, Effects and Criticality Analysis FMECA), pričom v postupe FMECA sa každá identifikovaná porucha ohodnotí kombinovaným vplyvom svojej pravdepodobnosti výsledku a závažnosti svojich následkov. Záverečným krokom je štúdium kritickosti porúch, pričom sa vyberajú tie prípady porúch, ktoré sú najzávažnejšie. Kategórie kritickosti uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 7 Kategórie kritickosti ( Zdroj: Novák, 2005, str. 198) Kategória katastrofická kritická okrajová zanedbateľná Následky strata systému (zariadenia), niekoľkonásobné zranenie, smrť zranenie, poškodenie zariadenia, nebezpečný stav vyžadujúci okamžitú nápravu žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne poškodenie funkcie zariadenia, žiadne zranenie osôb žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne zranenie osôb, nie je potrebná okamžitá náprava 32

33 1.5.6 Analýza stromom porúch (Fault Tree Analysis - FTA) Analýza stromom porúch (zostavenie schémy porúch) je jedna z klasických metód na identifikáciu nebezpečenstva. Špeciálne sa používa pri určení kombinácií porúch, ktoré môžu viesť k havárii. Existuje veľa variantov tejto metódy, pre všetky sú však spoločné symboly pre popísanie príčin havárie. Strom porúch má tzv. TOP (vrcholnú) udalosť, ktorá je hlavnou nežiaducou udalosťou. V spojení s touto udalosťou je možné použiť OR GATE ( alebo hradlo) pre niekoľko vstupných prípadov. OR GATE špecifikuje, že výstupná udalosť môže nastať, ak sa vyskytne akýkoľvek vstupný prípad. Možno použiť aj AND GATE ( a hradlo), čo vyjadruje, že výstupná udalosť nastane iba vtedy, keď sa vyskytnú všetky vstupné prípady. Analýzou pomocou stromu porúch vytvoríme prehľadné a systematické vizuálne zobrazenie, z ktorého je na prvý pohľad zrejmé, akým spôsobom prispievajú jednotlivé základné prvky k poruchovosti systému. Je osvedčeným, dobre prepracovaným postupom užitočným v oblasti projektovania a prevádzkovania technologických procesov. Strom porúch je grafický model, ktorý zobrazuje rôzne kombinácie porúch zariadení a ľudských chýb, ktoré môžu vyústiť do vážnej systémovej poruchy (tzv. vrcholná udalosť) (Novák, 2005) Analýza príčin následkov (Cause Consequence Analysis - CCA) Analýza príčin následkov (príčina následok) je pracovný postup, ktorý zahŕňa najprv skúmanie počiatočnej rozhodujúcej udalosti a potom štúdium sledu udalostí vo výrobnom procese s ohľadom na ich príčiny. Diagram príčin a následkov zaznamená výsledky analýzy, pričom preferuje príčinný vzťah medzi udalosťami a ich časovým sledom. Rozhodujúca, kritická udalosť je definovaná ako: udalosť, ktorá môže za určitých okolností spôsobiť závažné následky, je vhodná ako počiatočná udalosť na vypracovanie analýzy. Rozhodujúca udalosť by sa mala zvoliť tak, aby úplne pokryla nebezpečenstvo zariadenia (Novák, 2005). 33

34 Pri analýze príčin následkov sa využívajú dva hlavné smery: 1. bežná stratégia sledu - vhodná predovšetkým pre diskontinuálne procesy. Študuje sled udalostí, napr. pri projektovaní zariadenia alebo bezpečnostného systému a ďalej sú sledované odchýlky od tohto sledu. Odchýlky sa hodnotia za predpokladu, že sa pri bežnej činnosti nemôžu vyskytnúť. 2. príčinná cesta - vhodná pre analýzu príčin následkov kontinuálnych procesov. Sleduje sa šírenie udalostí vo výrobnom procese, počnúc počiatočnou udalosťou a vyplývajúce zmeny v potrubných systémoch, technologických zariadeniach, bezpečnostných zariadeniach a pod. ( Novák, 2005) Analýza spoľahlivosti človeka (Human Reliability Analysis HRA) Cieľom analýzy spoľahlivosti človeka je identifikovať možné ľudské chyby a ich pôsobenie alebo aj príčiny týchto chýb. Predstavuje teda systematické hodnotenie faktorov, ktoré ovplyvňujú činnosť operátorov, technikov, pracovníkov údržby a ostatného personálu vo výrobe. Systematicky vymenúva chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu normálnej prevádzky technológií alebo v prípade núdzových stavov, ďalej faktory prispievajúce k týmto chybám a úpravy systému, ktoré je možné navrhnúť na zníženie pravdepodobnosti týchto chýb. Súčasťou analýzy je identifikácia dôležitých miest systému, ktoré sú ovplyvnené jednotlivými chybami a určenie poradia týchto chýb vo vzťahu k ostatným, na základe pravdepodobnosti výskytu havárií alebo závažnosti ich následkov. Výsledky je možné aktualizovať pri zmenách projektu alebo výroby (Šimák, 2006) Komplexná metóda posudzovania rizika na pracovnom mieste Táto jednoduchá a nenáročná metóda vyvinutá pre malé a stredné podniky umožňuje pracovníkom jednoduchým spôsobom ohodnotiť riziko úrazu. Komplexne berie do úvahy hlavné faktory práce, ktoré ovplyvňujú riziko na pracovisku. Komplexná metóda vychádza z poznania, že úraz vzniká vo väčšine prípadov z viacerých príčin. Práca sa vykonáva v systéme človek - stroj - pracovné prostredie. 34

35 Úroveň bezpečnosti závisí od všetkých troch prvkov - parametrov, preto metóda postupne posudzuje vplyv každého parametra systému: posúdenie rizika spôsobeného strojom alebo zariadením - faktor S hodnotenie vplyvu pracovného prostredia, enviromentu - faktor E vplyv človeka, spôsobilosť osoby zvládnuť riziko - faktor O (Majer, 2006). Konkrétnemu riziku, ktoré existuje v pracovnom procese a je funkciou jednotlivých parametrov systému, sa prideľujú bodové hodnoty. Tieto potom umožňujú hodnotenie výsledného rizika. Po stanovení hodnôt jednotlivých faktorov sa výsledná hodnota rizika vypočíta podľa vzťahu: R = S.E O.(S/30) Jednotlivé bodové hodnoty boli stanovené experimentálne, odborným odhadom podľa toho, ako vplývajú jednotlivé faktory na výsledné riziko. Vzorec vyjadruje podiel jednotlivých parametrov a hodnota S/30 berie do úvahy spôsobilosť osoby zvládnuť riziko stroja. Ak dosadíme do vzorca najnižšie hodnoty z tabuliek, dostaneme výsledné riziko R = 0, Ak dosadíme najvyššie hodnoty, bude maximálna hodnota rizika R = 60. Dôležitou fázou je stanovenie hranice akceptovateľnosti. Odborníci ju stanovili na hodnotu R = 10 (Majer, 2006). prijateľné riziko neprijateľné riziko 0 R = 10 ( hladina akceptovateľnosti) 60 Obrázok 8 Stupnica rizika (Zdroj: Majer, 2006, str.520) 35

36 Bodová metóda Túto metódu využívame na polokvantitatívne vyhodnotenie rizík. Jednotlivé stupne pravdepodobnosti a dôsledku sa popíšu slovne a pridelí sa im bodová hodnota. Ich kombináciou sa vyhodnocuje veľkosť rizika pomocou matice, predstavujúca súčin oboch hodnôt. Klasická verzia používa päť stupňov pravdepodobnosti (početnosti): A- veľmi vysoká pravdepodobnosť B- vysoká pravdepodobnosť C- stredná pravdepodobnosť D- nízka pravdepodobnosť E- veľmi nízka pravdepodobnosť Dôsledok negatívneho javu sa podľa bodovej metódy zatrieďuje do jednej zo štyroch kategórií: I- katastrofický dôsledok II- kritický dôsledok III- málo významný dôsledok IV- zanedbateľný dôsledok Pre určenie hodnoty rizika podľa bodovej metódy možno zostaviť maticu z kategórií dôsledku a stupňov početnosti. Najväčšie riziko je pri veľmi vysokej početnosti a katastrofickom dôsledku a bude mu priradená hodnota 1. Najpriaznivejší stav má hodnotu 20. Pre vyhodnotenie rizík sú číselné hodnoty rizika zaradené do niekoľkých skupín, ktoré charakterizujú stupnicu rizika: Bodové rozpätie 1 5 neprijateľné riziko, 6 9 nežiaduce riziko, mierne riziko, prijateľné riziko (Majer, 2006). Metód na posudzovanie rizík v podniku je mnoho, ale na posúdenie rizík pri práci sa v praxi najčastejšie využívajú posledné dve uvedené metódy. Ja som si vybrala jednu z nich a použila som ju na posúdenie rizík pri práci vo vybranom výrobnom podniku. 36

37 2 CHARAKTERISTIKA PODNIKU 2.1 TLAKZAR, s.r.o. Spoločnosť TLAKZAR, s.r.o. je súkromná slovenská firma bez účasti zahraničného kapitálu, ktorá vznikla v roku Odkúpením odštepného závodu Výroba tlakových nádob vo svojej činnosti nadviazala na dlhoročné skúsenosti v návrhu a výrobe beztlakových a tlakových zariadení, výmenníkov tepla a ohrievačov vody. Využitím spojenia vysokej profesionality a flexibility technikov a robotníkov realizuje technické riešenia na najvyššej úrovni, k čomu jej slúžia vlastné konštrukčné a výrobné kapacity. Obrázok 9 Výrobná hala Jedným zo základných cieľov spoločnosti je spokojný zákazník. Pri svojej činnosti uplatňuje zákazkový spôsob výroby. Technické riešenie a výrobu realizuje podľa prianí a potrieb zákazníka a v zmysle platných noriem a predpisov. Snaží sa o čo najužší kontakt so zákazníkmi s cieľom stáleho zlepšovania kvality výrobkov a služieb. Ako podpora pre splnenie tohto cieľa je zavedenie a uplatňovanie systému manažérstva kvality EN ISO 9001:2000. Zavedený systém komplexného zabezpečenia kvality výrobkov a výroby v zmysle Európskej smernice 97/23 EC modul H,H1 a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.576/2002, ako aj oprávnenie vyrábať podľa technických predpisov AD

38 Merkblatt HP0/ EN umožňujú vyrábať certifikované výrobky podľa dohodnutého technického štandardu. Prevažnú časť, t.j. 82 % produkcie tvoria neštandardné výrobky, ako sú zásobné a akumulačné nádoby jedno a dvojplášťové pre uskladnenie rôznych médií bez tlaku a pod tlakom, napájacie nádrže a odplyňovače, kolóny, autoklávy, filtre, rúrkové výmenníky tepla a rôzne zvarence pre rôzne oblasti použitia. 18 % produkcie dopĺňajú štadardné ( katalógové ) výrobky, a to beztlakové a tlakové nádoby, ohrievače vody, výmenníky tepla pre systémy centrálneho zásobovania teplom a pre uskladnenie vody, kondenzátu a vzduchu. Produkcia spoločnosti 18% neštandardné výrobky štandardné výrobky 82% Obrázok 10 Graf produkcie spoločnosti Ročný objem predaja predstavuje 3 mil. EUR (105mil. Sk), z toho je 60 % pre Slovenských odberateľov a 40 % pre zahraničných (Rakúsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, ČR..) Odberatelia produktov 40% slovenskí odberatelia 60% zahraniční odberatelia Obrázok 11 Graf odberateľov produkcie 38

39 Výroba spoločnosti sa realizuje vo výrobných halách o rozlohe m 2, v ktorých sa nachádzajú stroje a zariadenia potrebné pre výrobu tlakových nádob: do objemu 100 tisíc litrov, do hmotnosti 16 ton, do priemeru 3,8 metra a do hrúbky steny plášťa 20 milimetrov. Súčasťou technológie je aj zvárací automat pre zváranie pod tavidlom, pieskovacia kabína povrchových úprav. V spoločnosti pracuje 58 zamestnancov v zložení: 31 robotníkov vo výrobe, 9 obslužných robotníkov výroby, 2 pracovníci na obchodnom úseku, 10 pracovníkov na výrobno technickom úseku, 2 pracovníci na referáte kvality, 4 pracovníci ekonomického úseku. Mesačná produkcia nie je rovnomerne rozložená počas celého roka z dôvodu zákazkovej výroby a jej sezónnosti. Zvýšené požiadavky zákazníkov nad vlastné kapacitné možnosti spoločnosti pokryté kmeňovým stavom zamestnancov sú riešené nájmom odborných pracovníkov od spoločnosti, s ktorou má TLAKZAR dlhodobú spoluprácu v tejto oblasti. Zároveň je výrobný proces rozložený do viacerých zmien za účelom dodržať dohodnuté termíny dodávok. Spoločnosť je prístupná spolupráci s každým partnerom, na základe obojstranne výhodných podmienok. 2.2 Stratégia spoločnosti na obdobie rokov Stratégia vymedzuje víziu a poslanie spoločnosti, definuje základné strategické ciele, rozpracované do taktických cieľov na úrovni jednotlivých kľúčových procesov. Navrhuje a určuje základné smery, perspektívy a podnikateľské aktivity spoločnosti na určité časové obdobie vopred. Poukazuje na riziká pri implementácii stratégie do spoločnosti a navrhuje opatrenia na ich znižovanie. 39

40 2.2.1 Poslanie spoločnosti Poslaním spoločnosti je bezpečne, spoľahlivo, efektívne a konkurencieschopne navrhovať, vyrábať beztlakové a tlakové nádoby na uskladnenie a akumuláciu rôznych médií, rúrkové výmenníky a vyrábať rôzne zvarence a zariadenia podľa dodanej dokumentácie zákazníka pri trvalom znižovaní negatívnych vplyvov výrobných procesov na životné prostredie Vízia spoločnosti Víziou spoločnosti je prechod na zákaznícky orientovanú, procesne riadenú spoločnosť, udržujúcu si trvalý vývoj trhovej hodnoty majetku, smerujúcu k úrovni popredných spoločností na stredoeurópskom trhu Strategické ciele spoločnosti zabezpečiť rast trhovej hodnoty a konkurencieschopnosti spoločnosti, zlepšiť si postavenie na domácom trhu s tlakovými nádobami a zlepšiť si pozíciu výrobcu tlakových zariadení podľa dodanej dokumentácie v stredoeurópskom regióne, zabezpečovať vysokú kvalitu vyrábaných výrobkov a poskytovaných podporných služieb, udržovať a zvyšovať bezpečnosť prevádzky výrobných zariadení a minimalizovať dopady na životné prostredie, udržovať a rozvíjať vzťahy so zákazníkmi a dodávateľmi, vytvárať pozitívny obraz spoločnosti vo vzťahu k verejnosti Taktické ciele spoločnosti Vychádzajú zo strategických cieľov so zameraním na nasledovné činnosti: Riadenie spoločnosti (vrátane finančného) V súlade so záujmami spoločníkov smeruje celé manažérske riadenie k zaisteniu kapitálovej stability a postupného rastu výkonnosti spoločnosti. Orientácia na procesné riadenie má za cieľ zaistiť transparentné prostredie a vzťahy na všetkých úrovniach 40

41 riadenia dosahovaním jednoznačných zodpovedností a kompetencií, uplatňovaním princípu jedného garanta (vlastníka procesu). Zabezpečenie dlhodobej výnosnosti kapitálu znamená úsilie spoločnosti o trvalý rast trhovej hodnoty pomocou: hodnotovo orientovaného finančného riadenia, dôsledného sledovania a vyhodnocovania stanovených cieľov spoločnosti a aplikáciou účinnej spätnej väzby, výhodných a efektívnych finančných investícií pri nákupe výrobných zariadení, ďalšieho znižovania nákladov spoločnosti. Výroba Ciele v oblasti výroby, zamerané na udržanie trvalej konkurencieschopnosti pri výrobe výrobkov sú dosiahnuteľné: optimalizáciou prevádzkových nákladov na výrobu výrobkov a nákladov na údržbu výrobných zariadení, optimalizáciou nasadzovania výrobných kapacít za účelom zvyšovania efektivity obchodovania v reálnom čase, znižovaním ekologického zaťaženia prostredia z prevádzky výrobných zariadení, udržiavaním bezpečnej a spoľahlivej prevádzky výrobných zariadení, znižovaním nákladov na nákup materiálu, energií, kooperácií a služieb. Obchod Zlepšenie pozície postavenia na domácom trhu s tlakovými nádobami a zlepšenie si pozície výrobcu tlakových zariadení podľa dodanej dokumentácie v stredoeurópskom regióne dosahovať: udržaním terajších a získavaním nových zákazníkov, tvorbou kontraktov šitých na mieru pre významných zákazníkov, zlepšovaním pozitívneho imidžu a vnímania spoločnosti TLAKZAR verejnosťou. Ľudské zdroje Taktické ciele, ktoré si spoločnosť kladie v súvislosti s rozvojom ľudského potenciálu, dôležité z pohľadu vytvárania hodnôt pre zamestnanca, sú zamerané na podporu všetkých činností v spoločnosti a preto majú významný vplyv na ich efektivitu. Za 41

42 účelom ich plnenia sú kladené zvýšené nároky aj na samotných zamestnancov, od ktorých spoločnosť očakáva: akceptovať požadovanú úroveň výkonnosti a efektívnosti, kvality práce a úroveň vzdelania, schopnosť a ochotu prispôsobovať sa zmenám spojených s charakterom zákazkovej výroby, ochotu odovzdávať poznatky a skúsenosti iným kolegom, komunikovať a ústretovo spolupracovať, lojálny postoj k strategickým rozhodnutiam spoločníkov. Stratégia spoločnosti smeruje k tomu, aby TLAKZAR, s.r.o. bol trvalo rešpektovaným a uznávaným výrobcom v Slovenskej republike a v Európe. Aby spoločnosť dosiahla tieto ciele, musí sa okrem iného zaoberať aj posudzovaním rizík, teda predovšetkým ich identifikáciou, ohodnotením. Následne musí vykonať príslušné opatrenia na zníženie, alebo odstránenie neakceptovateľných rizík, ktoré ohrozujú výrobný proces. Medzi tieto riziká patria aj riziká vyplývajúce z jednotlivých činností pri výrobe, na ktoré sa podrobne zameriavam v tretej kapitole. 2.3 Právne predpisy používané v podniku Všetky činnosti v podniku sa musia riadiť určitými právnymi predpismi. Keďže TLAKZAR sa zaoberá výrobou tlakových nádob, jedná sa najmä o predpisy týkajúce sa problematiky tlakových nádob, ale aj o ďalšie súvisiace predpisy. Medzi najdôležitejšie z nich patria: Zákony: Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákonník práce č. 311/2001 Z.z. 42

43 Vyhlášky a nariadenia vlády SR: Vyhláška MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení Nariadenie vlády SR č. 513/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednoduché 1. tlakové nádoby v znení nariadenia vlády SR č. 328/2003 Z. z.; Nariadenie vlády SR č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenia v znení nariadenia vlády SR č. 329/2003 Z. z.; Nariadenie vlády SR č. 310/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a posudzovania zhody na strojové zariadenia, Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov; Nariadenie vlády SR č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko; Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov; Nariadenie vlády SR č 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami; Nariadenie vlády SR č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; Nariadenie vlády SR č. 176/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na prepravné tlakové zariadenia; 43

44 Slovenské technické normy Tabuľka 8 Slovenské technické normy Označenie STN STN EN ISO 5817 ( ) STN EN ISO ( ) STN EN ISO 15607( ) STN STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN STN Názov STN Zváranie. Zvarové spoje ocelí zhotovené oblúkovým z zváraním. Smernica na určovanie stupňov kvality Stanovenie a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Stanovenie postupu zvárania. Časť 1: Oblúkové zváranie Stanovenie a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Všeobecné zásady (ISO 15607:2003 Zváranie. Predpisy pre úradné skúšky zváračov Tlakové zariadenia. Časť 2: Veličiny, značky a jednotky Tlakové zariadenia. Časť 3: Definície zúčastnených strán Tlakové zariadenia. Časť 4: Stanovenie technických dodacích podmienok pre kovové materiály Tlakové zariadenia. Časť 5: Dokumentácia o zhode a kontrole materiálov Tlakové zariadenia. Časť 7: Bezpečnostné systémy pre nevyhrievané tlakové zariadenia Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 1: Všeobecne Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 2: Materiály Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 4: Výroba Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 5: Kontrola a skúšanie Tlakové nádoby stabilné. Technické pravidlá. Časť 2 1: Kategorizácia nádob Tlakové nádoby stabilné. Prevádzkové požiadavky. Zmeny: *a 9/89, 2 6/92; 44

45 3 APLIKÁCIA VYBRATEJ METÓDY NA POSUDZOVANIE RIZÍK PRI PRÁCI V PODNIKU Ako som už spomenula, na posudzovanie rizík v podniku sa používa mnoho metód. Zamestnávatelia si môžu zvoliť tú, ktorá im najviac vyhovuje vzhľadom na predmet podnikania alebo o ktorej sú presvedčení, že dokáže najlepšie posúdiť riziká v danom podniku. Ja som sa na základe konzultácie s odborníkom danej spoločnosti rozhodla posúdiť riziká pri práci pomocou bodovej metódy. Táto metóda sa často využíva v praxi najmä preto, lebo je pomerne jednoduchá a skúsený odborník dokáže rýchlo stanoviť hodnotu rizika, na základe ktorej navrhne príslušné opatrenia. Túto metódu som už v práci uviedla, teraz ju však podrobnejšie popíšem a aplikujem na daný podnik. Bodová metóda sa používa na polokvantitatívne vyhodnotenie rizík. To znamená, že stupne pravdepodobnosti a dôsledku sa popíšu slovne a pridelia sa im bodové hodnoty. Na základe týchto hodnôt dokážeme vyhodnotiť veľkosť rizika pomocou matice, ktorá obsahuje všetky kategórie dôsledku a triedy početnosti. Aby sme vedeli stanoviť pravdepodobnosť a dôsledok negatívneho javu, využívame nasledovné tabuľky: Tabuľka 9 Pravdepodobnosť (početnosť) vzniku negatívneho javu (Zdroj: Majer, 2006, str. 515) Pravdepodobnosť Trieda Frekvencia vzniku Časové pôsobenie ohrozenia veľmi vysoká A jav vznikne veľmi často nepretržité ohrozenie vysoká B jav vznikne niekoľkokrát počas životnosti zariadenia stredná C jav vznikne niekedy počas životnosti zariadenia nízka D vznik javu je málo pravdepodobný veľmi nízka E vznik javu je takmer vylúčený časové ohrozenie zriedkavé ohrozenie veľmi zriedkavé ohrozenie takmer nemožné ohrozenie 45

46 Tabuľka 10 Dôsledok negatívneho javu (Zdroj: Majer, 2006, str. 516) Typ dôsledku Kategória Opis dôsledku katastrofický kritický málo významný zanedbateľný I II III IV usmrtenie v dôsledku pracovného úrazu alebo úplné zničenie systému, nenahraditeľné straty ťažký úraz, choroba z povolania alebo rozsiahle poškodenie systému, straty vo výrobe, veľké finančné straty ľahký úraz, začiatok choroby z povolania alebo menšie poškodenie systému, finančné straty menej ako ľahký úraz, zanedbateľná porucha systému Pre určenie hodnoty rizika možno zostaviť už spomínanú maticu z kategórií dôsledku a tried početnosti. Najväčšie riziko je pri veľmi vysokej početnosti a katastrofickom dôsledku a bude mu priradená hodnota 1. Najpriaznivejší stav má hodnotu 20. Výsledná matica je bodovým vyjadrením rizika podľa nasledujúcej tabuľky. Tabuľka 11 Určenie hodnoty rizika (Zdroj: Majer, 2006, str. 516) Početnosť Dôsledok I. Katastrofický II. Kritický III. Málo významný IV. zanedbateľný A veľmi vysoká B vysoká C stredná D nízka E veľmi nízka Pre vyhodnotenie rizík (bezpečnosti) sú číselné hodnoty rizika zaradené do niekoľkých skupín, ktoré charakterizujú stupnicu rizika. 46

47 Tabuľka 12 Stupnica rizík a kritériá bezpečnosti (Zdroj: Majer, 2006, str. 517) Bodové rozpätie Stupnica rizík 1 5 neprijateľné 6 9 nežiaduce mierne prijateľné Kritériá bezpečnosti Systém je neprijateľný okamžité uplatnenie ochranných opatrení, odstavenie systému Systém je nebezpečný uplatnenie ochranných opatrení Systém je bezpečný s podmienkou zaškolenia obsluhy, prehliadok a pod. Systém je bezpečný, bežné postupy Touto metódou teda dokážeme vyhodnotiť veľkosť rizika, ktoré vyplýva z jednotlivých činností pri práci s tlakovými nádobami, výmenníkmi tepla alebo s inými produktami vyrábanými spoločnosťou. Ja som si vybrala desať významných činností súvisiacich s výrobou tlakových nádob, pri ktorých som vyhodnotila veľkosť rizika bodovou metódou. Vyhodnotenie rizík jednotlivých činností pri výrobe tlakových nádob bodovou metódou Výroba tlakových nádob pozostáva z množstva rôznych činností, ktoré so sebou prinášajú určité riziká. Aby sme im vedeli predchádzať, musíme ich najprv poznať. Na identifikáciu a ohodnotenie rizík pri jednotlivých činnostiach som sa rozhodla použiť bodovú metódu. Pri každej činnosti uvediem rozhodujúce parametre, identifikujem možné nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré z nich vyplývajú. Potom na základe tabuliek využívaných v bodovej metóde stanovím pravdepodobnosť vzniku a dôsledok negatívneho javu a následne vyhodnotím riziko. Po zistení hodnoty rizika navrhnem opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizika. 47

48 3.1 Vyhodnotenie rizík pri vykonávaní údržby elektrických zariadení a údržby budovy Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: elektroúdržbár vykonáva predovšetkým údržbu elektrických zariadení, ale aj údržbu budovy, zabezpečuje prevádzkyschopnosť strojov a zariadení používaných pri výrobe tlakových nádob, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: elektroúdržbár Pracovný priestor: výrobné haly- podlahy, hluk Pracovné nástroje: náradie na vykonávanie údržby Obrázok 12 Elektroúdržbár Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: komunikácie - podlahy (šikmosť, šmykľavosť, nerovnosť), Ohrozenie: pri pohybe v priestoroch pracoviska môže dôjsť k pošmyknutiu na nerovnostiach a šikmých podlahách, B. Nebezpečenstvo: pracovné pomôcky a materiál (regále, rýchloviazače, ostré hrany..), Ohrozenie: pri manipulácii s archívnymi materiálmi je možnosť poranenia sa (tlak, úder, rez, seknutie, pichnutie, bodnutie, odretie..), C. Nebezpečenstvo: elektrické zariadenia (úraz elektrickým prúdom), Ohrozenie: pri obsluhe a opravách strojov a zariadení napájaných 48

49 elektrickým prúdom a pri kontakte nechránenej pokožky s elektrickým prúdom môže dôjsť k veľmi ťažkým poraneniam. Môže k tomu dôjsť dotykom so zásuvkou, vypínačom alebo nechránenými časťami elektrických zariadení. Tabuľka 13 Určenie hodnoty rizika pri vykonávaní údržby elektrických zariadení Riziko Pravdepodobnosť Dôsledok úrazu Hodnota rizika úrazu p D R = p x D A C- stredná III- málo významný 11- mierne riziko B C- stredná III- málo významný 11- mierne riziko C C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko Navrhované opatrenia: A. Prideliť zamestnancovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky pracovná protišmyková obuv. Zabezpečiť označenie všetkých nerovností na komunikačných cestách v zmysle príslušnej vyhlášky. B. Prideliť zamestnancovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky. V rámci školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci oboznámiť zamestnanca s rizikami vykonávanej práce. C. V rámci školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci oboznámiť zamestnanca s rizikami vykonávanej práce a opatreniami na ich odstránenie alebo obmedzenie. V zmysle vyhlášky MPSVaR č. 718/2002 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení vyškoliť zamestnanca na poskytovanie prvej pomoci pri úrazoch elektrickým prúdom a zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov. 49

50 3.2 Vyhodnotenie rizík hroziacich majstrovi v kovovýrobe Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: majster v kovovýrobe riadi činnosť priamo vo výrobných priestoroch, vedie projektovú dokumentáciu, zadáva úlohy a kontroluje ich plnenie, v prípade potreby pomáha zamestnancom v kovovýrobe, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: majster v kovovýrobe Pracovný priestor: výrobná hala - podlaha, hluk Obrázok 13 Majster v kovovýrobe Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: elektrina (úraz elektrickým prúdom), Ohrozenie: pri neoprávnenej manipulácii s elektrickými zariadeniami alebo pri poruche elektrického zariadenia môže dôjsť k úrazu, B. Nebezpečenstvo: pracovné prostredie (fyzikálne nebezpečenstvá), Ohrozenie: vplyv rizikového faktora pracovného prostredia hluk (poškodenie sluchu), pošmyknutie, vyvrtnutie nohy. Tabuľka 14 Určenie hodnoty rizika hroziaceho majstrovi v kovovýrobe Riziko Pravdepodobnosť úrazu p Dôsledok úrazu D Hodnota rizika R = p x D A C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko B C- stredná III- málo významný 11- mierne riziko 50

51 Navrhované opatrenia: A. Zamestnanci nesmú akýmkoľvek spôsobom zasahovať do živých častí elektrického zariadenia. V prípade poruchy elektrických zariadení treba vypnúť príslušnú časť alebo v prípade potreby aj celé zariadenia, aby neoprávnené osoby nemali prístup k živým častiam elektrického zariadenia a zabezpečiť jeho opravu odborne spôsobilou osobou. Je potrebné vykonávať pravidelné prehliadky a kontroly elektrických zariadení a odstraňovať zistené nedostatky, udržiavať zariadenie v bezpečnom stave. Takisto treba vykonávať školenie zamestnancov bez elektrotechnickej kvalifikácie. B. Oboznámiť zamestnancov s rizikami a nebezpečenstvami na pracovisku a ich vplyvmi na zdravie človeka. Vybaviť zamestnanca osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami: chrániče sluchu, pracovná obuv, pracovné rukavice. Zabezpečiť na pracovisku primeranú teplotu. 3.3 Vyhodnotenie rizík pri obrábaní kovov Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: jedná sa o obrábanie kovov stolovými a stojanovými brúskami, frézami, sústruhmi, vŕtačkami, hobľovačkami, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: obrábač kovov Pracovný priestor: výrobná hala podlahy, hluk Pracovné nástroje: brúsky, frézy, sústruhy, vŕtačky, hobľovačky Obrázok 14 Obrábač kovov 51

52 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: upínanie brúsneho kotúča, Ohrozenie: pri upínaní brúsneho kotúča môže dôjsť k úrazu vyšmyknutím alebo zlomením kľúča, prípadne k úrazu nedostatočne upnutým brúsnym kotúčom, B. Nebezpečenstvo: priestor obsluhy, Ohrozenie: pracovný priestor obsluhy je veľakrát znečistený od oleja alebo triesok, preto sa používa ochranná rohož, ale pokiaľ je táto rohož poškodená alebo chýba, obsluhe hrozí úraz pošmyknutím alebo zakopnutím, C. Nebezpečenstvo: pracovný priestor - miesto opracovávania, Ohrozenie: pokiaľ na stroji chýba ochranný kryt proti úletu častíc, hrozí obsluhe poškodenie zraku a poranenie vplyvom odletujúcich častíc, D. Nebezpečenstvo: manipulácia s obrobkami Ohrozenie: pri manipulácii s obrobkom môže dôjsť k úrazu vyšmyknutím alebo pádom obrobku, čo môže zapríčiniť porezanie obsluhy na ostrých častiach obrobku alebo pomliaždenie prstov na končatinách. Tabuľka 15 Určenie hodnoty rizika pri obrábaní kovov Riziko Pravdepodobnosť úrazu p Dôsledok úrazu D Hodnota rizika R = p x D A C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko B C- stredná III- málo významný 11- mierne riziko C C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko D C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko Navrhované opatrenia: A. Brúsny kotúč môže vymieňať iba poverená osoba. Nesmie sa používať brúsny kotúč s obehovou rýchlosťou, ktorá je vyššia než rýchlosť určená pre brúsku. Treba používať nepoškodené a neopotrebené upínacie náradie od výrobcu brúsky. Venovať maximálnu pozornosť a sústredenosť upínaniu kotúča. 52

53 B. Na pracovisku udržiavať poriadok. Pracovný priestor nezmenšovať odkladaným materiálom. Vybaviť priestor obsluhy nepoškodenou ochrannou rohožou. C. Obsluhu stroja oboznámiť s ohrozeniami a nebezpečenstvami a prijatými opatreniami na ich obmedzenie alebo odstránenie. Osadiť (opraviť) prestaviteľný ochranný priehľadný kryt z netrieštivého lepeného skla. Poskytnúť zamestnancom ochranné okuliare alebo ochranný štít. D. Používanie ochrannej obuvi s vystuženou špicou a protišmykovou podrážkou. Používanie ochranných rukavíc. 3.4 Vyhodnotenie rizík pri obsluhe tvárniacich strojov na kov Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: zamestnanci obsluhujú tvárniace stroje na kov - hydraulické lisy, strojné tabuľové nožnice, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: lisár, strihač Pracovný priestor: výrobná hala - podlahy, stiesnené priestory, hluk Pracovné nástroje: strojné tabuľové nožnice, hydraulické lisy Obrázok 15 Obsluha tvárniacich strojov na kov 53

54 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: elektrické zariadenie, Ohrozenie: pri neodbornej manipulácii s elektrickým zariadením môže dôjsť k zásahu elektrickým prúdom, B. Nebezpečenstvo: ručné náradie, Ohrozenie: pri nedodržaní bezpečnostných predpisov pre zaobchádzanie s náradím môžu vzniknúť bodné rany, tržné rany, sečné rany rezné rany, pomliaždeniny, podliatiny, otlaky, C. Nebezpečenstvo: manipulácia s plechom, Ohrozenie: pri použití strojných tabuľových nožníc môže dôjsť k pádu plechu na osobu na zadnej strane nožníc, môže dôjsť k preťaženiu, k prirazeniu a pomliaždeniu ruky plechom, D. Nebezpečenstvo: nedostatočné manipulačné priestory pri práci so strojnými tabuľovými nožnicami, Ohrozenie: stiesnené priestory môžu spôsobiť zachytenie odevu alebo materiálu pohyblivou časťou stroja, zakopnutie a následný pád do priestoru stroja, ustrihnutie prstov v strižnom priestore nožníc, E. Nebezpečenstvo: hydraulické lisy (porucha na hydraulickom obvode), Ohrozenie: prejdenie dovolenej polohy piestu pri zdvihu, prekročenie stanoveného tlaku, únik tlakového média, uvedenie lisu do chodu viacerými osobami, výron vysokotlakej kvapaliny, môže dôjsť k ohrozeniu zdravia zamestnancov. Tabuľka 16 Určenie hodnoty rizika pri obsluhovaní tvárniacich strojov na kov Riziko Pravdepodobnosť úrazu p Dôsledok úrazu D Hodnota rizika R = p x D A C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko B B- vysoká III- málo významný 9- nežiaduce riziko C C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko D C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko E B- vysoká III- málo významný 9- nežiaduce riziko 54

55 Navrhované opatrenia: A. Osoby bez elektrotechnickej kvalifikácie nesmú zasahovať do živých častí elektrického zariadenia (EZ). Obsluha zariadenia bez elektrotechnickej kvalifikácie musí byť poučená v zmysle vyhlášky č. 718/2002 Z.z., musí byť pravidelne oboznamovaná s predpismi a požiadavkami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a jej vedomosti musí zamestnávateľ overovať najmenej raz za dva roky. Prácu na EZ môže vykonávať iba odborne spôsobilý a poverený zamestnanec. Pred začatím práce na EZ (oprava, údržba) treba odpojiť zariadenie od elektrického prúdu (postupovať podľa určeného pracovného postupu). B. Pri práci sa môže používať iba náradie určené zamestnávateľom. Nepoužívať poškodené náradie. Pred použitím sú zamestnanci povinní skontrolovať náradie. Zistené nedostatky, o ktorých sa opodstatnene domnievajú, že ohrozujú ich život, zdravie, ako aj bezpečnosť musia bezodkladne ohlasovať zodpovednému zamestnancovi. Zamestnancov treba oboznámiť s pracovným postupom, so spôsobom používania pracovného náradia, s predpismi BOZP, poskytnúť im pracovný odev, pracovné rukavice, pracovnú obuv. C. Neprekračovať určené technické parametre zariadenia. Vykonávať pravidelnú ročnú prehliadku zariadenia a zistené nedostatky odstraňovať v určených termínoch. Zabezpečiť, aby do prevádzky neboli uvádzané stroje, ktoré svojim technickým stavom nevyhovujú požiadavkám ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), určiť im bežné pracovné postupy, zabezpečiť ich dodržiavanie. Prácou na zariadení poverovať iba zaučené, odborne a zdravotne spôsobilé osoby. Vykonávať pravidelné školenie a overovanie vedomostí zamestnancov z predpisov BOZP. D. Určiť vhodný priestor na ukladanie materiálu a odkladanie hotových výrobkov. Určiť zamestnancom pracovný postup a kontrolovať jeho dodržiavanie. Zamestnanec je povinný pri práci postupovať tak, aby si nezmenšoval manipulačný priestor pri stroji, ktorý musí byť aspoň 1 m. E. Dodržiavať určený pracovný postup a pracovné pomôcky. Pred začatím práce skontrolovať stroj (najmä zabezpečovacie a ochranné prvky a zariadenia), zistené nedostatky bezodkladne hlásiť zodpovednému zamestnancovi. Používať predpísané OOPP. Vykonávať pravidelné odborné prehliadky stroja, pravidelnú 55

56 údržbu, opravy a čistenie stroja. Osoby bez elektrotechnickej kvalifikácie nesmú zasahovať do elektrických častí stroja. 3.5 Vyhodnotenie rizík pri obsluhe vysokozdvižného vozíka Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: vysokozdvižný vozík sa používa na prepravu bremien a na manipuláciu s nimi medzi jednotlivými výrobnými halami, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: obsluha vysokozdvižného vozíka Pracovný priestor: výrobné haly Pracovné nástroje: vysokozdvižný vozík Obrázok 16 Obsluha vysokozdvižného vozíka Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Nebezpečenstvo: motorový vysokozdvižný vozík, Ohrozenie: pád bremena z vidlíc (pri manipulácii, pri ukladaní), pád bremena na vodiča, pád osoby z vozíka za jazdy, nabehnutie vozíkom na osobu, pád vodiča z vozíka pri zostupovaní, prelomenie rampy (prípadne mostíka), pritlačenie osoby časťou vozíka, prirazenie osoby k pevnej prekážke, prevrátenie vozíka. Pravdepodobnosť úrazu p: C- stredná Dôsledok úrazu D: II- kritický Hodnota rizika R = p x D 6- nežiaduce riziko 56

57 Navrhované opatrenia: Nenechávať spustený vozík bez dozoru. Nenechávať kľúčik v zapaľovaní vysokozdvižného vozíka po jeho odstavení, ak k nemu majú prístup aj iné osoby okrem obsluhy. Nepohybovať sa pod zdvihnutým a prevážaným bremenom. Neprebiehať a nezdržiavať sa za cúvajúcim vozíkom. Nepridržiavať prepravované bremeno. Komunikácie, po ktorých sa pohybujú vysokozdvižné vozíky musia byť rovné a pevné, aby nedošlo k strate stability vozíka alebo k pádu premiestňovaného bremena z vidlíc vozíka. Na vysokozdvižnom vozíku treba vykonávať pravidelné prehliadky a kontrolu, viesť predpísanú dokumentáciu o vysokozdvižnom vozíku. Obsluhovať tento vozík môžu iba osoby, ktoré vlastnia platný preukaz vodiča vysokozdvižného vozíka, sú zdravotne spôsobilé a poverené zamestnávateľom. Vozík sa nesmie preťažovať. 3.6 Vyhodnotenie rizík pri nanášaní náterových hmôt Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: nanášanie náterových hmôt ručne alebo striekacou pištoľou, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: striekač Pracovný priestor: priestor na občasné nanášanie náterových hmôt Pracovné nástroje: striekacia pištoľ Obrázok 17 Striekač 57

58 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: priestor na občasné nanášanie náterových hmôt, Ohrozenie: možnosť požiaru horľavých kvapalín, ktoré sú striekacou pištoľou rozprašovné a pri nedokonalom odsávaní môžu tvoriť výbušnú zmes v danom priestore. B. Nebezpečenstvo: priestor na občasné nanášanie náterových hmôt, Ohrozenie: výpary riedidiel ( uhľovodíky toluén, xylén), pri striekaní náterových hmôt vzniká aerosól rozriedenej farby. Výpary a aerosól ohrozujú dýchacie orgány a poškodzujú pečeň. Tabuľka 17 Určenie hodnoty rizika pri nanášaní náterových hmôt Riziko Pravdepodobnosť Dôsledok úrazu Hodnota rizika úrazu p D R = p x D A C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko B B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko Navrhované opatrenia: A. Činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sa môžu vykonávať až po splnení opatrení na zamedzenie vzniku požiaru podľa písomne vypracovaného pokynu pre danú činnosť. Elektrické zariadenia v priestore pre občasné nanášanie náterových hmôt musia byť vyhotovené v nevýbušnom prevedení. Na skladovanie a miešanie náterových hmôt musí byť určená samostatná, primerane veľká miestnosť so zabezpečenou ventiláciou, aby koncentrácia výparov nepresiahla 25% dolnej medze výbušnosti. Pracovisko musí byť vybavené požiarnotechnickými zariadeniami a príslušnými písomnými predpismi v zmysle predpisov o ochrane pred požiarmi. Ovládače elektrických zariadení musia byť inštalované mimo priestoru pre občasné nanášanie náterových hmôt. V tomto priestore sa nesmie fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom. B. Odsávacie zariadenie treba udržiavať v prevádzky schopnom stave, potrubia a filtre treba pravidelne čistiť. Zamestnanec musí používať osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov. Zamestnávateľ je povinný vysielať zamestnanca na preventívnu lekársku prehliadku najmenej raz za dva roky. 58

59 3.7 Vyhodnotenie rizík pri montovaní tlakových nádob Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: montovanie nádob, vložiek, konečná montáž, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: osoba vykonávajúca montáž Pracovný priestor: výrobná hala, podlahy Pracovné nástroje: stroje a náradie na uľahčenie montáže Obrázok 18 Montovanie nádob Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Nebezpečenstvo: fyzikálne nebezpečenstvá (oheň), Ohrozenie: pri ručnej manipulácii s bremenami, predmetmi s rôznou povrchovou teplotou v určitom pracovnom priestore môže dôjsť k vzniku požiaru. Pravdepodobnosť úrazu p: Dôsledok úrazu D: Hodnota rizika R = p x D C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko 59

60 Navrhované opatrenia: Dodržiavať určený pracovný postup, používať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky, udržiavať poriadok na pracovisku. Kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku. Pravidelne oboznamovať zamestnancov s nebezpečenstvami, ohrozeniami a rizikami vyplývajúcimi z pracovnej činnosti a s opatreniami prijatými na ich odstránenie alebo obmedzenie. 3.8 Vyhodnotenie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: manipulácia s bremenami, prenášanie bremien, ukladanie na určené miesto, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: osoba vykonávajúca manipuláciu s bremenami Pracovný priestor: výrobné haly, podlahy Obrázok 19 Ručná manipulácia s bremenami Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: ručná manipulácia s bremenom, Ohrozenie: pri prenášaní bremena je pozornosť osoby sústredená na bremeno a hrozí väčšie nebezpečenstvo, že zakopne o nejakú prekážku (neporiadok, výčnelky, pohodené nástroje, dopravné 60

61 prostriedky) a spadne; hrozí aj mechanické poranenie bremenom, B. Nebezpečenstvo: ručná manipulácia s bremenom, materiálmi, predmetmi, Ohrozenie: poškodenie chrbtice, preťaženie a presilenie, pritlačenie prstov, strata súdržnosti bremena, zrútenie stohu kusového materiálu, C. Nebezpečenstvo: ručná manipulácia s plechom, Ohrozenie: pri manipulácii s plechom môže dôjsť k úrazu vyšmyknutím alebo pádom plechu, čo môže zapríčiniť porezanie obsluhy na ostrých častiach plechu alebo pomliaždenie prstov na končatinách pri ukladaní na určené miesto. Tabuľka 18 Určenie hodnoty rizika pri ručnej manipulácii s bremenami Riziko Pravdepodobnosť úrazu p Dôsledok úrazu D Hodnota rizika R = p x D A B- vysoká III- málo významný 9- nežiaduce riziko B B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko C B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko Navrhované opatrenia: A. Nemanipulovať s bremenami, ktorých hmotnosť je väčšia ako maximálne povolená hmotnosť pre jednotlivé vekové kategórie. Kontrolovať, či podlaha, kde sa manipuluje s materiálom nie je poškodená. Odstraňovať prekážky (spadnutý materiál, blato), ktoré bránia v plynulej komunikácii. Poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky (pracovné rukavice, pracovnú obuv, pracovný odev). Pravidelne čistiť všetky komunikačné priestory a manipulačné plochy. B. Zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických možností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami. Zabezpečiť podľa miery ohrozenia preventívne lekárske prehliadky na posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov pre konkrétnu pracovnú činnosť. Oboznámiť zamestnancov s pracovným postupom, rizikami vyplývajúcimi z pracovnej činnosti a opatreniami prijatými na obmedzenie alebo odstránenie rizika. Zamestnanec je pri práci povinný dodržiavať právne predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 61

62 Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky. C. Poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky (pracovnú obuv so spevnenou špicou, pracovné rukavice odolné proti porezaniu, pracovný odev, ochrannú zásteru). Prácou možno poverovať iba zdravotne spôsobilé osoby. Pri práci musia zamestnanci postupovať podľa určeného pracovného postupu. Pri manipulácii s plechom treba rešpektovať maximálnu povolenú hmotnosť bremena. 3.9 Vyhodnotenie rizík pri vŕtaní a brúsení Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: vŕtanie elektrickou ručnou vŕtačkou, brúsenie prenosnou brúskou, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: osoby, ktoré pracujú s vŕtačkami a brúskami Pracovný priestor: výrobná hala, hluk Pracovné nástroje: prenosná brúska, elektrická ručná vŕtačka Obrázok 20 Brúsenie prenosnou brúskou 62

63 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Nebezpečenstvo: Ohrozenie: vŕtanie ručnou vŕtačkou, brúsenie, obrusovanie, pri vŕtaní, brúsení môže dôjsť k úrazu rotujúcim nástrojom, odletujúcimi časticami, vymršteným obrobkom, elektrickým prúdom, Pravdepodobnosť úrazu p: Dôsledok úrazu D: Hodnota rizika R = p x D B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko Navrhované opatrenia: Pri používaní elektrického náradia treba bezpodmienečne dodržiavať zásadné bezpečnostné opatrenia. Chrániť sa pred zásahom elektrickým prúdom. Chrániť elektrické náradie pred dažďom, nepoužívať ho vo vlhkom alebo mokrom prostredí, v blízkosti horľavých kvapalín alebo plynov. Uschovávať toto náradie na bezpečnom mieste (na suchom, vyvýšenom alebo uzamknutom mieste). Pravidelne kontrolovať kábel elektrického náradia, predlžovacie káble, v prípade poškodenia ich dať opraviť u odborníka alebo vymeniť. Rukoväte udržiavať suché, bez stôp oleja a tuku. Zabrániť tomu, aby došlo k neúmyselnému zapnutiu prístroja pred zapnutím prístroja do siete musí byť spínač vypnutý. Zabrániť kontaktu neoprávnených osôb s elektrickým náradím. Zamestnanci musia používať osobné ochranné pracovné prostriedky (pracovný odev, rukavice, nešmykľavú obuv, ochranné okuliare, ochrannú rúšku). Musia byť oboznámení s návodom na obsluhu a údržbu elektrického náradia, s predpismi, pravidlami a smernicami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.. 63

64 3.10 Vyhodnotenie rizík pri zváraní elektrickým oblúkom Popis posudzovaného systému pracovnej činnosti: zváranie nádob elektrickým oblúkom, Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory): Zamestnanec: zvárač Pracovný priestor: výrobná hala, hluk Pracovné nástroje: zváračka Obrázok 21 Zvárač Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: zváranie elektrickým oblúkom, Ohrozenie: pri zváraní elektrickým oblúkom odletujú iskry, ktoré môžu zapáliť pracovný odev, môžu spôsobiť popálenie, B. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom, Ohrozenie: zváraním vznikajú rôzne toxické látky (aerosóly, prach, dym), ktoré sú pri vdychovaní škodlivé a spôsobujú rôzne choroby pľúc a dýchacích ciest zamestnancov pracujúcich v tomto prostredí, C. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom, Ohrozenie: pri zváraní vzniká ultrafialové a infračervené žiarenie, ktoré 64

65 majú nepriaznivý účinok na zrak zvárača a osôb v blízkosti zváracieho pracoviska, D. Nebezpečenstvo: zváranie elektrickým oblúkom, Ohrozenie: môže nastať úraz zvárača zasiahnutím elektrického prúdu, riziko sa zvyšuje vo vlhkom alebo mokrom prostredí, E. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom v priestoroch so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, Ohrozenie: v priestoroch so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom môže nastať pri zváraní požiar alebo explózia, ktoré môžu ohroziť zamestnanca alebo jeho okolie, F. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom v uzavretých a tesných priestoroch, Ohrozenie: pri zváraní v uzavretých a tesných priestoroch vzniká nebezpečenstvo udusenia alebo poškodenia dýchacích ciest zvárača pôsobením nebezpečných splodín alebo vyčerpaním kyslíka. Tabuľka 19 Určenie hodnoty rizika pri zváraní elektrickým oblúkom Riziko Pravdepodobnosť úrazu p Dôsledok úrazu D Hodnota rizika R = p x D A D- nízka III- málo významný 14- mierne riziko B B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko C C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko D C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko E C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko F C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko Navrhované opatrenia: A. Poskytnúť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky - kožené zváračské gamaše, ohňovzdorne impregnovaný pracovný oblek, zváračskú pracovnú obuv, kožený zváračský rukáv, koženú zásteru. Zabezpečiť opakované školenie zváračov v lehote najmenej raz za dva roky. Vykonať poučenie zamestnancov bez elektrotechnickej kvalifikácie. 65

66 B. Pri zváraní materiálov, pri ktorých vznikajú aerosóly ťažkých karcinogénnych kovov, je potrebné použiť odpovedajúci dýchací prístroj. Zaistiť dostatočné vetranie v pracovnom prostredí, odsávanie škodlivín pri zváraní. Poskytnúť zamestnancovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích ciest. C. Pracovisko treba zabezpečiť tak, aby bol čo najnižší prienik žiarenia do okolia. Zamestnanci musia používať pri zváraní osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zraku (zváračská kukla, zváračské okuliare). D. Chrániť prívody zváracieho zariadenia a jeho častí pred mechanickým poškodením. Zamestnanci musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia a návody v pokynoch výrobcu zváracieho zariadenia. Nesmú opravovať zariadenie pod napätím, používať poškodené vodiče alebo iné príslušenstvo. Nesmú zvárať vo vlhkom alebo mokrom prostredí. Musia byť poučení o predpisoch pre zváranie elektrickým oblúkom a o poskytnutí prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom. Opravy zváracieho zariadenia môže vykonávať len odborný zamestnanec. E. Zvárať na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom možno len po splnení opatrení uvedených v písomnom povolení, ktoré vydáva poverený zamestnanec. Pred začatím práce treba skontrolovať, či sú na danom pracovisku funkčné všetky hasiace zariadenia a mať tieto zariadenia v pohotovosti. Po skončení práce kontrolovať pracovisko po nevyhnutne potrebnú dobu pre prípadný vznik požiaru. Umiestniť do dostatočne veľkej vzdialenosti všetky materiály, ktoré by sa mohli vznietiť a spôsobiť požiar, poprípade ich pozakrývať nehorľavými materiálmi. Určiť nebezpečenstvo vzniku požiaru a následne určiť pracovný postup, ktorý toto nebezpečenstvo minimalizuje. Zabezpečiť voľné únikové cesty. Zabrániť rozstreku roztaveného kovu a rozstreku iskier. Zvárača treba poučiť o bezpečnostných predpisoch v danom prostredí. Zamestnávateľ je povinný vydať písomné povolenie na zváranie s uvedením opatrení na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri tejto činnosti. F. Na pracovisku zabezpečiť riadne vetranie a odsávanie splodín zvárania, dostatočný prívod vzduchu. Zvárača treba vybaviť vhodnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami na ochranu dýchacích ciest. 66

67 4 VŠEOBECNÉ NÁVRHY, OPATRENIA NA ZNÍŽENIE RIZÍK V predchádzajúcej kapitole som navrhla konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizík vyplývajúcich z uskutočňovania príslušnej činnosti. Aj napriek tomu, že každá činnosť má určité špecifiká, niektoré opatrenia sú vhodné pre všetky činnosti: Dodržiavanie právnych predpisov Najvýznamnejším opatrením na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je predovšetkým rešpektovanie a dodržiavanie príslušných právnych predpisov. V tomto prípade sa jedná o zákony, vyhlášky, nariadenia vlády a iné predpisy, ktoré som uviedla v prvej a druhej kapitole. V súvislosti s dodržiavaním týchto predpisov by mal zamestnávateľ vykonávať nasledovné opatrenia, ktoré postupne popíšem. Poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky. Konkrétny druh závisí od vykonávanej činnosti. Medzi základné osobné ochranné pracovné prostriedky patrí: pracovná protišmyková obuv, pracovný odev, pracovné rukavice, chrániče sluchu, ochranné okuliare, ochranná rúška, ochranná zástera, osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích ciest. Školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Ďalším dôležitým opatrením je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Existuje viacero druhov školení v závislosti od aktuálnej situácie. Jedná sa o tieto školenia: vstupné - jeho súčasťou je aj inštruktáž na pracovnom mieste, opakované - obnovenie vedomostí získaných pri predchádzajúcom školení a doplnenie vedomostí o nové skutočnosti. Opakovanie školenia sa podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musí uskutočniť max. do 2 rokov. Pre vybrané profesie je interval opakovania stanovený osobitnými predpismi. doplňovacie - pri zmenách pracovnej náplne, pri preradení na inú prácu, pri zavádzaní nových technológií, stanovené záväznými predpismi- elektrotechnici, zvárači. 67

68 Oboznamovanie zamestnancov s ostatnými predpismi Okrem školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je potrebné zamestnancov oboznamovať aj s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami bezpečnosti práce, s bezpečnostnými postupmi. Takisto sa musia dozvedieť o vyskytujúcich sa predvídateľných nebezpečenstvách, o ich účinkoch na zdravie a o opatreniach na ich obmedzenie alebo odstránenie. Kontrola dodržiavania príslušných predpisov na pracovisku Len samotné uskutočnenie školenia však nezaručuje, že zamestnanci sa budú správať tak, ako je potrebné a ako sa od nich očakáva. Preto je veľmi dôležitá aj následná kontrola dodržiavania pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ostatných predpisov na pracovisku. Aby zamestnanci naozaj dodržiavali stanovené pravidlá, predpisy, pracovné postupy, mali by existovať konkrétne sankcie za ich porušovanie. Takýmito sankciami by mohlo byť napríklad nevyplatenie príplatku za prácu nadčas alebo príplatku za prácu cez víkendy. Pravidelná údržba a opravy technických zariadení Okrem uvedených opatrení, ktoré sa týkajú zamestnancov, treba venovať pozornosť aj používaným technickým zariadeniam, strojom. Je potrebné vykonávať pravidelné prehliadky používaných zariadení a zistené nedostatky odstraňovať v určených termínoch. Taktiež treba zabezpečiť, aby do prevádzky neboli uvádzané stroje, ktoré svojim technickým stavom nevyhovujú požiadavkám ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Pokiaľ sa budú uplatňovať tieto opatrenia, podstatne sa zníži výskyt pracovných úrazov a iných nežiaducich udalostí, ktoré negatívne vplývajú na celý výrobný proces v podniku. 68

69 ZÁVER Kvalitu pracovného života, ako jeden zo zdrojov sociálnych a ekonomických efektov zamestnávateľského subjektu, neodmysliteľne tvorí okrem ďalších prvkov aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Podstatou požiadaviek platných noriem v tejto oblasti je dôsledné a systematické preverovanie toho, čo môže ľuďom na pracovisku ublížiť, posúdenie, či sú súčasné bezpečnostné opatrenia dostatočné, aby nikto nespôsobil úraz sebe alebo inému zamestnancovi. Nejde však len o právnu povinnosť, ale i o existenčný záujem zamestnávateľa. Bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov musí byť rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia pracovných a výrobných úloh. Ja som si stanovila za cieľ mojej práce popísať postup a metódy posudzovania rizík, identifikovať a posúdiť riziká hroziace pri výkone jednotlivých činností vo výrobnom podniku a na základe hodnoty rizika navrhnúť konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizika. Myslím si, že tento cieľ sa mi podarilo splniť. V prvej kapitole som okrem iného popísala podstatu jednotlivých krokov algoritmu posudzovania rizík. Taktiež som rozobrala niektoré významné metódy, ktoré sa využívajú pri posudzovaní rizík. Identifikáciou rizík pri výkone jednotlivých činností a ich posudzovaním som sa zaoberala v tretej kapitole. Na základe zistených údajov som tieto riziká ohodnotila pomocou bodovej metódy. Po ohodnotení som navrhla konkrétne opatrenia na zníženie rizík pri vykonávaní jednotlivých činností. A nakoniec vo štvrtej kapitole som uviedla zovšeobecnené návrhy a opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizík súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vo výrobnom podniku. Čo sa týka prínosu mojej práce, myslím si, že som dokázala zrozumiteľným spôsobom popísať a objasniť danú problematiku a navrhla som opatrenia, ktoré sú reálne uskutočniteľné a ich uplatnenie pomôže znížiť počet úrazov v danom podniku. 69

70 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] BOJNANSKÝ, M Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v praxi. Bratislava: Nová práca, s. [2] CHEVALIER, A. HIRSCH, G Riziká podnikání. Praha: Victoria Publishing, s. [3] KANDRÁČ, J. SKARBA, D Metodický postup na hodnotenie rizík nebezpečných prevádzok a štúdia o podnikoch v Slovenskej republike. [on line]. [cit ]. Dostupné na: [4] MAJER, I. a kol Praktická príručka pre bezpečnostných technikov. Bratislava: Verlag Dashöfer, s. [5] MERNA, T. AL-THANI, F Risk management. Řízení rizika ve firmě. Brno: Computer Press, a.s., s. [6] MIKOLAJ, J Rizikový manažment. Žilina: RVS FŠI ŽU, s. [7] Národný inšpektorát práce Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. [on line]. [cit ]. Dostupné na: [8] NOVÁK, L. a kol Krízové plánovanie. Žilina: FŠI ŽU, s. [9] PAČAIOVÁ, H Posudzovanie rizík porovnanie definícií, metód a postupov. [on line]. [cit ]. Dostupné na: zaver6.doc [10] PROCHÁZKA, T Identifikace a hodnocení rizik. [on line]. [cit ]. Dostupné na: [11] SEŇOVÁ, A. ANTOŠOVÁ, M Hodnotenie rizík možného ohrozenia bezpečnosti a zdravia zamestnancov ako súčasť kvality pracovného života v podniku. [on line]. [cit ]. Dostupné na: [12] SINAY, J Riziká technických zariadení. Košice: STU, s. [13] Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky ( Smernica Seveso II ) z 9. decembra 1996 [14] ŠIMÁK, L Manažment rizík. Žilina: FŠI ŽU, s. 70

71 [15] Vyhláška č. 718 / 2002 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republliky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. z 20. novembra 2002 [16] Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 2. februára