Naše interné informácie.

Transcription

1 Naše interné informácie. Slovenský nezávislý mesačník. Čítame a píšeme pre vás. julius.bosko@online.de Ročník XX. Máj Číslo 142. Exkluzívny rozhovor J. Handžárika pre N.I.I. Už nebolo možné mlčať! Viackrát ocenenému slovenskému publicistovi Júliusovi Handžárikovi vyšli v ostatnom čase na Slovensku krátko za sebou tri knihy. Pri tejto príležitosti uverejňujeme rozhovor vydavateľa nášho mesačníka s autorom. Július Boško: Na slovenskom knižnom trhu sa v rýchlom slede za sebou objavili Vaše tri knihy Maďarské podvody, Maďarské blúznenie a Trianonská trauma. Vyvolali istý rozruch a úspešne sa predávajú. O čo v nich ide a s akým zámerom ste ich napísali? Július Handžárik: Tituly týchto mojich kníh sú len symbolickým vyjadrením ich obsahu. Knihy neboli napísané kontinuálne so zámerom komplexného spracovania témy, ktorú ich titul naznačuje. Naopak, obsahovo sú oveľa pestrejšie, keďže sú vlastne súbormi esejí a článkov, ktoré som napísal pre slovenské časopisy a noviny, a tematicky ich spája iba voľne definovaný okruh slovensko-maďarských vzťahov. Jednotlivé eseje boli napísané v danej dobe ad hoc ako moja reakcia na jednotlivé maďarské problémy, sústavne oživované a cielene vnášané do slovenského verejného a politického života predstaviteľmi maďarských politických strán na Slovensku a ich maďarónskymi kolaborantmi, alebo priamo politikou Budapešti. J. B.: Vy ste však ako publicista známy skôr svojím zameraním na ekonomiku a makroekonomiku. Čo Vás teda viedlo k tomu, aby ste takú značnú časť svojej publicistickej práce venovali aj týmto umelo vyvolávaným maďarským problémom? J. H.: Áno, venoval som sa hlavne makroekonomike, ktorá mi je blízka. Slovensko-maďarské vzťahy však dôverne poznám takpovediac osobne, pretože som prežil kus života na slovenskom juhu a čiastočne aj v Maďarsku. Moju pozornosť na maďarské témy však upriamil ihneď po prevrate v roku 1989 už prvý spoločný dokument revolučných hnutí na Slovensku spoločné Vyhlásenie Verejnosti proti násilu a Maďarskej nezávislej iniciatívy o spolužití národov!!!, národných menšín a etnických skupín na Slovensku zo 4. januára 1990, uverejnené v občasníku Verejnosť Deklaruje sa v ňom expressis verbis, že tieto revolučné hnutia o d m i e t a j ú princíp reciprocity, čiže ľudskej a občianskej rovnosti, medzi Maďarskom a vtedajším Česko-Slovenskom pri poskytovaní menšinových práv svojim občanom. Teda vice versa, že títo revolucionári schvaľujú a budú aj naďalej podporovať maďarskú genocídnu menšinovú politiku rasistickej nerovnosti, uplatňovanú už prvým fašistickým režimom Miklóša Horthyho od roku 1920, v ktorej sa po roku 1948 pokračuje naďalej až dodnes. Bol to veľmi nebezpečný, ale celkom jednoznačný signál o budúcom maďarskom ohrození demokracie a spolužitia národov v Karpatskej kotline, a udalosti posledných dvadsiatich rokov to aj celkom jednoznačne potvrdzujú.

2 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 2. J.Handžárik...Ide v podstate o pokračovanie nepretržitého boja maďarských nacionalistov, fašistov a revizionistov proti Trianonskej mierovej zmluve a za obnovenie maďarského žalára národov, ktorý oni medzi sebou nazývajú Veľkým Maďarskom. Títo rasisti vedia, že na splnenie ich revizionistických zámerov predovšetkým treba aspoň štatisticky zachovať vykazovaný početný stav ich menšín v okolitých nástupníckych štátoch a v týchto menšinách živiť vôľu i schopnosť rozkladať zvnútra štáty, v ktorých žijú. A spolu s tým treba jazykovo či aspoň štatisticky zlikvidovať národnostné menšiny v Maďarsku (hlavne Slovákov a Nemcov), aby sa napokon mohlo pred svetovou verejnosťou dokazovať, že maďarský národ stratil Trianonskou zmluvou státisíce svojich príslušníkov a obrovské územia, kým okolité národy nestratili v prospech Maďarska nikoho a nič. Až po zavŕšení tohto obskúrneho procesu získajú maďarské revizionistické požiadavky svoje fiktívne morálne opodstatnenie a nikto už nebude skúmať a dokazovať, že podstata celého tohto pofidérneho konania je falošná. J. B.: O maďarských fašistoch je toto známe, ale žeby aj komunisti, ako deklarovaní proletárski internacionalisti, boli uplatňovali takúto rasistickú menšinovú politiku? J. H.: Málokto vie, že už praotcovia proletárskeho internacionalizmu Karol Marx a Fridrich Engels boli zarytými protislovanskými rasistami, ale je dokázaným faktom, že v tejto ideológii predbehli maďarského fašistu Horthyho najmenej o sedemdesiat rokov. Napríklad, v Engelsovom diele Demokratický panslavizmus nájdeme v jeho osobnej korešpondencii s Marxom aj takéto brutálne rasistické a genocídne názory a zámery:... ukazuje sa, že z l o č i n y Nemcov a Maďarov na Slovanoch patria k najlepším a najspravodlivejším činom, akými sa náš a maďarský národ môžu v dejinách pochváliť. Na sentimentálne frázy o bratstve, ktoré sa nám predkladajú... odpovedáme: Nenávisť k Rusom bola a zostáva prvou revolučnou vášňou Nemcov, od revolúcie sa k nej pripojila nenávisť k Čechom a Chorvátom; spolu s Maďarmi môžeme zabezpečiť revolúcie len najrozhodnejším terorom proti slovanským národom... a žiadne frázy, nijaké odkazovanie na neurčitú demokratickú budúcnosť týchto krajín nám nebráni, aby sme so svojimi nepriateľmi zaobchádzali tak, ako s nepriateľmi. Toto hovorí za všetko! Tak, ako to hovorí aj Vyhlásenie VPN a MNI zo , hoci sa tvári antikomunisticky. A takéto protislovenské rasistické princípy boli uplatňované v slovensko-maďarských reláciách aj za komunistov. Stačí si spomenúť, že prepotrebná kultúrna činnosť Slovenskej ligy na južnom Slovensku bola po víťazstve komunistov zastavená jej pričlenením k Matici slovenskej a že rovnako prepotrebná kultúrna a spolková činnosť Matice slovenskej bola potom taktiež zakázaná, ba zákonom z roku 1951 bola zrušená aj jej členská základňa a miestne odbory i dovtedajšia starostlivosť MS o Slovákov v zahraničí. Ale v súlade s marx-leninskou národnostnou politikou KSČ (taká je dikcia príslušného zákona) bol v roku 1949 založený Čemadok (Csehszlovákiai, Magyar Doplgozók Szövetsége Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu), určený výslovne na spolkovú činnosť s plnohodnotnou členskou základňou a miestnymi odbormi i s územnou organizačnou nadstavbou, úplne financovaný zo štátneho rozpočtu. A tento spolok, ignorujúci aj vo svojom názve ešte aj po 1. januári 1993 zánik ČSFR, je celou svojou činnosťou až dodnes účinným nástrojom v rukách vodcov maďarskej štatistickej menšiny na Slovensku, ktorí sa pri všetkých príležitostiach boľševicky jednomyseľne a nekompromisne postavili p r o t i sebaurčovaciemu právu slovenského národa, presne v intenciách K. Marxa a F. Engelsa z roku J. B.: O týchto skutočnostiach sa aj v slovenských krajanských kruhoch v zahraničí vie len veľmi málo. Vy ste teda svoju publicistickú činnosť po prevrate v roku 1989 celkom zamerali na slovensko maďarské vzťahy a menšinovú politiku? J. H.: Spočiatku vôbec nie. Po prevrate boli totiž žeravé hlavne problémy demokratizácie politického a verejného života, privatizácie národného bohatstva a usporiadania rovnoprávnych vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi, ktoré napokon vyvrcholilo uplatnením sebaurčovacieho práva slovenského národa v samostatnej demokratickej Slovenskej republike. Otázkam slovensko maďarských vzťahov som sa začal venovať až potom, keď sa v slovenskom politickom živote čoraz neodbytnejšie začali opakovať ustavične zvyšované požiadavky na celkom nerecipročné maďarské menšinové nadpráva a výsady, avizované už v spomenutom rasistickom vyhlásení VPN a MNI zo 4. januára Mlčať v tejto situácii by už bolo občianskym zločinom zločinom ohrozujúcim nielen demokraciu, ale už aj samotnú existenciu nášho štátu i národa.

3 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 3. J.Handžárik... J. B.: Čo teda obsahujú uvedené Vaše tri knihy? J. H.: Obsahujú časť tých článkov a esejí, ktoré som k téme slovensko maďarských vzťahov a menšinovej politike za ostatných rokov napísal pre slovenské časopisy a noviny. Usiloval som sa v nich vyhnúť sa akokoľvek oprávneným emóciám a mediálnemu prekrikovaniu s maďarónskymi a inými slovakofóbnymi živlami a usiloval som sa poskytnúť čitateľom k týmto témam maximum vecných a relevantných informácií, vychádzajúc pritom predovšetkým z maďarských zdrojov a dokumentov. Na maďarskej strane sa napríklad systematicky klamlivo historizuje a do neba sa vychvaľujú také pofidérne osoby, akými boli slovenskí renegáti Ľudovít Košút a Petrovič-Petőfi, alebo napríklad maďarskí janičiari tureckej Osmanskej ríše Bočkaj, Betlen, Tököli a dvaja Rákociovci, čím sa v hlavách Maďarov zámerne a cielene deformujú celé uhorské dejiny. O uhorskej kráľovskej korune, zhotovenej až v 13. storočí, sa napríklad tvrdí, že bola svätoštefanská, ba nazýva sa aj blasfemicky Maďarskou Svätou Korunou, ktorá vraj nie je predmetom, ale živou bytosťou, prenášajúcou údajne svoju mystickú nadpozemskú silu na svojich nositeľov! Ale píšu a prednášajú sa aj ďalšie také psychopatické fantazmagórie, ba organizujú sa k nim aj hromadné školenia. Maďarskí historici napríklad celkom vážne hlásajú, že runové písmo je maďarským písmom, ktorým Maďari predbehli aj Sumérov, že ho vynašli a používali Maďari, ktorí žili v Karpatskej kotline už pred siedmimi tisícmi rokov, odtiaľto odišli do Ázie a po tisícročiach sa sem len vrátili, takže maďarská infiltrácie do Podunajskej nížiny v 10. storočí po Kr. už nie je len obsadením vlasti (honfoglalás), ale je vlastne maďarským znovuobsadením vlasti (visszafoglalás), čiže Maďari sú nielen jedinými pôvodnými obyvateľmi celej Karpatskej kotliny, ale eo ipso sú teda aj jej jedinými oprávnenými autochtónnymi vlastníkmi. O týchto psychopatických bludoch sa konajú nielen prednášky na Slovensku (napr. v roku 2007 v Šahách), ale sa k nim v Maďarsku každoročne poriadajú aj dlhodobé internátne školenia pre príslušníkov maďarských štatistických menšín z okolitých štátov (na siedmom takomto kurze v roku 2006 sa napríklad zúčastnilo 588 frekventantov, z toho 70 zo Slovenska), ale na ich šírenie sa založil aj osobitný spolok Honti Corvin Kör Polgári Társulat s členskou základňou aj na Slovensku. Zhruba o týchto témach sú eseje v prvej z mojich uvedených kníh s titulom Maďarské podvody. V druhej knihe s titulom Maďarské blúznenie sú eseje, venované problematike deformovania dejín stredoeurópskych národov vrátane pangermánskej tézy o sťahovaní národov, problematike skutočného genofondu obyvateľov Karpatskej kotliny a niektorým zahraničným osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o slovenský národ, ale aj osobitne negatívnej postave britského lorda Harolda S. H. Rothermera. Ťažisko je však na mimoriadne významnom diele profesora Jána Stanislava Slovenský juh v stredoveku o pôvodnom slovenskom osídlení územia dnešného Maďarska a pozornosť sa venuje aj dnešnej situácii Slovákov v Maďarsku. Tretí zväzok je venovaný hlavne Trianonskej mierovej zmluve, z ktorej maďarská propaganda už od čias fašistu Horthyho robí cielene vyfabrikovanú maďarskú traumu, ba už aj celkom reálnu maďarskú celonárodnú paranoju. Po páde železnej opony, keď národy Európy môžu konečne žiť v mieri a vzájomnom porozumení podľa demokratických princípov Slobody, Rovnosti a Bratstva, je naozaj tragické a neodpustiteľné, že národy Karpatskej kotliny sú znova brutálne konfrontované s patologickými prejavmi fiktívnej maďarskej ukrivdenosti a psychopatického maďarského velikášstva. O tom sú vlastne všetky moje eseje v uvedených troch knihách. Vo všetkých som sa usiloval byť maximálne vecný a poskytnúť čitateľom maximálne penzum konkrétnych informácií pre pochopenie podstaty týchto neustále živených paranoidných maďarských problémov. Pravda a spravodlivosť je totiž celkom jednoznačne na našej strane, len ju musíme najskôr vecne poznať a potom ju aj bez váhania uplatňovať. J. B.: Ďakujem za rozhovor. P. S. Pre informáciu čitateľov uvádzam, že knihy Júliusa Handžárika vydal Eko konzult, P. O. Box 61, Bratislava 57 a dajú sa kúpiť či objednať vo väčšine bratislavských kníhkupectiev, hlavne v Kníhkupectve Matice slovenskej na Dunajskej ul. 18, Bratislava.

4 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142 Strana 4. KOSTEL SV. MARGITY ANTIOCHIJSKÉ V KOPČANOCH. NEJSTARŠÍ DOCHOVANÝ KŘESŤANSKÝ KOSTEL VE STŘEDNÍ EVROPĚ. Nenápadný kostelík u západoslovenské obce Kopčany, který byl celá staletí přehlížen, je podle nejnov jších zjišt ní archeologů nejstarším dochovaným křesťanským kostelem ve střední Evrop. Prokazateln totiž pochází nejpozd ji z devátého století a je jedinou velkomoravskou stavbou, která se zachovala. O tomto unikátu přitom dosud nev d la ani církev. Jde o nejstarší dochovaný křesťanský kostel nejen na Slovensku, ale i ve středoevropském regionu, řekl šéf archeologického výzkumu Peter Baxa, který zveřejnil výsledky bádání. Kostel sv. Margity Antiochijské v Kopčanoch (foto ČTK) Kostel sv. Margity Antiochijské byl původn považován za stavbu z století, předchozí bádání ale nepotvrdila, zda jde o stavbu z období Velké Moravy. Budovu dlouhou necelých dev t metrů a širokou asi p t metrů znali pouze odborníci a místní obyvatelé. Tento kostel je paradoxem slovenské a československé archeologie. Až do roku 1994 nebyl uznán jako kulturní památka, uvedl Baxa. Přelom znamenala až rekonstrukce kostela, která začala v roce 1999, a následný archeologický výzkum. V dci ale až letos objevili u kostelíka tři hroby, v nichž našli také dva pozlacené bronzové knoflíky1 a náušnice, které jsou z 9. století tedy z období Velké Moravy. Archeologové tvrdí, že hroby pocházejí až z období po dobudování kostela, který proto podle Baxy pochází nejpozd ji z 9. století. Mimořádný je také stav, v jakém se kostel zachoval z 80 procent je totiž stavba původní.obec Kopčany leží na levém břehu řeky Moravy na slovenském území, přesn proti známé archeologické lokalit velkomoravskému hradišti Valy u Mikulčic. Dohromady se na území n kdejší Velké Moravy zachovalo jen 24 staveb, šlo ale vesm s pouze o jejich základy; nadzemní části jen s n kolika výjimkami zmizely. Slovenští památkáři a ministerstvo kultury nyní usilují o to, aby organizace UNESCO zapsala kostelík do seznamu nejvýznamn jších sv tových kulturních památek.

5 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 5. Moravia Magna... Poznámky: 1 V článku uvedené pozlacené bronzové knoflíky budou asi velkomoravské gombíky. Byly nalezeny i na dalších velkomoravských lokalitách: Valy u Mikulčic, Uherské Hradišt -Staré M sto, Uherské Hradišt -Sady, Pohansko u Břeclavi, a také v Kouřimi ve východních Čechách. 2 Kostel sv. Margity Antiochijské se nachází severozápadním sm rem necelý 1 km od dnešní obce Kopčany viz podrobná mapka. N co málo z historie obce Kopčany- O archeologických výzkumech uskutečnených do roku 2004 se dočtete na 3 Ve velké v tšin nešlo ani o jejich základy, ale pouze o negativ základové spáry, vypln ný kamennými úlomky a zbytky malty. Velkomoravské stavby byly pozd jšími staviteli využívány jako snadno dostupné kamenolomy. Petr Šimík (2005). Zpracováno podle článku v Lidových novinách, 12. listopadu 2004, s. 12. Poznámka NII: Uvedený príspevok sme prevzali - keď sme boli upozornený našim čitateľom na za ktorý mu ďakujeme. Príspevok je sice staršieho data, ale pre nás, ktorý sa snažíme pozbierať informácie, ktoré predpokladáme, že našich čitateľov a priaznivcov doma ale najmä v zahraničí - zaujímajú, je nový. Boli by sme povďační ak by sa nám niekto ozval a informoval o najnovšom stave tejto zaujímavej stavby. Na záver doporučujeme výš uvedenú adresu, na ktorej sú ďalšie zaujímavé príspevky. ddd Európske banky a 18 biliónov falošných cenných papierov. Dňa 29. januára 2009 priniesol nemecký denník "Die Zeit" správu o stretnutí Spolkovej vlády so šéfredaktormi najdôležitejších nemeckých denníkov, ktoré sa uskutočnilo 8. októbra Cieľom rozhovorov bolo vyzvať médiá, aby písaním pravdy o ekonomickej situácii nespôsobili medzi obyvateľstvom paniku: "... veľmi srdečne by sme chceli... predovšetkým (poprosiť), aby ste nevytvárali zlú náladu, lebo na to je situácia príliš vážna." Do tejto rubriky pravdepodobne zapadá aj najnovšia udalosť, ktorú najdôležitejšie nemecké média zamlčali, a to, že Európska komisia začiatkom minulého týždňa publikovala 17- stranový "interný" dokument, ktorý obsahuje citlivé informácie a ktorý predvčerom prerokovávali aj európski ministri financií. V súčasnosti sa v európskych bankách nachádzajú cenné papiere v hodnote 18 biliónov (to je 44 percent!! všetkých aktív európskych bánk), ktoré sú buď "falošné" (t.z. podvodnícky ohodnotené a rozpredané do všetkých svetových strán) alebo a jednoducho nepredajné. O tejto skutočnosti písala výlučne britská tlač. Niekoľko málo jednotlivcov, okrem iného z britského denníka Telegraph malo možnosť krátko do dokumentu nazrieť.telegraph však len na pár hodín zverejnil hore uvedené dramatické čísla, potom správa zo stránky zmizla. Link na článok síce ešte ukazuje sumu "16,3 trilióna" libier, ale obsah článku sa zmenil (??)

6 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142 Strana 6. Európske banky... Núdzové zasadnutie EÚ je naplánované (bolo pozn.nii.) na koniec februára. Na ňom sa má diskutovať o ďalších záchranných opatreniach. EÚ si robí starosti hlavne ohľadom predaja "dlžobných úpisov" (Bonds) jednotlivých členských krajín a veľkých úrokových rozdielov. Napríklad Finančná agentúra Nemecka má stále väčšie ťažkosti s refinancovaním dlhov, čo potvrdzujú aj dražby minulých týždňov.ľudia sa nesmú dozvedieť, že natoľko rozsiahle očistenie finančného trhu v Európe, resp. EÚ nie je možné bez toho, aby sa vyprovokoval veľkoplošný štátny bankrot. Tu už nepomôžu ani doteraz používané finty ako napr. zo strany nemeckej banky WestLB, ktorá preniesla papiere v hodnote niekoľko miliárd spolu so štátnym občianstvom do írskej firmy (Der Spiegel, ) alebo Deutsche Bank, ktorá presunula niekoľko miliárd týchto "cenných" papierov do vlastných dôchodkových fondov - iba oddiaľujú deň veľkého zúčtovania. Ďalšia zlá správa: hospodárska kríza spôsobuje vo všetkých priemyselných sektoroch Európy bezprecedentné úpadky. K tomuto bezútešnému hodnoteniu dospela Európska komisia. Ďalšia analýza, vo Financial Times, sa zase nešetrne pozerá na hospodársky pokles. Som presvedčený, že Michael Glos (bývalý nemecký minister hospodárstva, pred týždňom rezignoval) odišiel, lebo videl príchod katastrofy a nechcel ju zažiť počas svojho funkčného obdobia. Jeho nástupca Gutenberg je iba šašo, "Fall Guy" ako sa hovorí po anglicky. Kríza v Eurozóne. Pokles HDP v 4. kvartáli 2008: Nemecko: -2,1%, najväčší pokles od zjednotenia v roku Francúzsko: -1,2%, recesia sa výrazne prejavila. Taliansko: -1,8%, najväčší sklz od roku Španielsko: -1,0%, najvyššia nezamestnanosť v EÚ. Portugalsko: -2,0%, a pravdepodobný koniec socialistickej vlády. Medzičasom sa tieto prognózy ukázali ako príliš optimistické. gggg Finančná kríza z hľadiska histórie a jej riešenia. Pojmy finančnej a hospodárskej krízy európski politici skloňujú v médiách už celé mesiace, ale ani oni, ani oslovení ekonómovia nie sú schopní zrozumiteľne vysvetliť základný mechanizmus fungovania finančnej krízy a jej politické príčiny. Ak chceme pochopiť súčasnú situáciu, musíme zájsť zopár desaťročí do histórie, k politickým príčinám a mechanizmu vzniku hospodárskej krízy v roku Historické príčiny. O veľkej hospodárskej kríze z roku 1929 nazývanej aj Veľká depresia - sa popísalo tisíce článkov a John Maynard Keynes na základe analýzy jej vzniku a dopadov napísal jednu z najdôležitejších medzivojnových ekonomických publikácii - Všeobecnú teóriu zamestnanosti, úrokov a peňazí. Ak chceme pochopiť historické súvislosti, musíme analyzovať najmä politickú situáciu vo svete v 20-tych rokoch minulého storočia. V tejto súvislosti sa pre dlhý časový odstup už nespomína analýza politickej situácie vo svete v 20 tych rokoch 20. storočia. Začneme v Rusku, keď Tí, o ktorých sa nehovorí (ďalej len TKN ) získali za pomoci amerických bankárov po revolúcii v roku 1917 moc v Rusku a po upevnení svojich pozícií sa pokúsili vyviezť komunistickú revolúciu do celého sveta. V nasledujúcich rokoch svoju vládu nastolili vo forme republiky rád, v Bavorsku, (väčšina vlády sa skladala z TKN) v Maďarsku (väčšina vlády sa skladala z TKN) na Slovensku a v ostatnej Európe sa pokúšali o to isté zakladaním komunistických strán v jednotlivých európskych krajinách. Za účelom vyvolania svetovej socialistickej revolúcie bola v marci 1919 založená v Moskve Komunistická internacionála - (Kominterna) zaväzujúca aj v budúcnosti pristupujúce komunistické strany k boju proti celému buržoáznemu svetu a hlásajúca prechod triedneho boja do občianskej vojny. Socialistickí agitátori využívali po I. svetovej vojne katastrofálnu hospodársku situáciu v rozvrátenej Európe, znásobenou epidémiou španielskej chrípky, ktorej po vojne podľahlo ďalších 20 miliónov podvýživených obetí. Vedeli, že hladujúce obyvateľstvo je najviac náchylné myšlienkam o rovnakých žalúdkoch, či rozdelení majetku bohatých. Po období chaosu, ktorý mal často podobu občianskej vojny, sa vnútropolitická situácia vo väčšine štátov upokojila a plán vyvolať svetovú socialistickú revolúciu, o ktorej sníval Lenin a jeho spolupracovníci, sa uskutočniť nepodarilo. (NII)

7 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142 Strana 7. Finančná kríza... Politicky konsolidované vlády úspešne potláčali revolučné socialistické excesy šírené medzi obyvateľstvom a národné ekonomiky sa začali pomaly rozvíjať ťažiac z povojnovej konjuktúry. Preto sa TKN po neúspechoch vyvolať svetovú revolúciu komunistickou agitáciou medzi zbedačeným obyvateľstvom v prvých povojnových rokoch rozhodli k ďalšiemu kroku pripraviť podmienky na svetovú socialistickú revolúciu vyvolaním svetovej hospodárskej krízy. Pre vznik svetovej socialistickej revolúcie a šírenie komunistických myšlienok o vykorisťovateľoch a bedároch bolo potrebné zničiť rozvíjajúcu sa ekonomickú stabilitu a za masívnej propagandy európskych komunistických strán ožobráčiť a následne zradikalizovať európske obyvateľstvo. Výdavky štátov na nevyhnutné sociálne programy dlhodobo nezamestnaným by odčerpávali zdroje na modernizáciu a udržiavanie bojaschopnosti armád. Oslabené ozbrojené sily jednotlivých štátov by pri masívnom útoku Červenej armády neboli schopné klásť efektívny odpor. Dezorientované obyvateľstvo spracované aktivistami komunistických strán historkami o radostnom živote v socialistickom Rusku by pri preberaní moci revolučnými tlupami nekládlo účinný odpor. Zároveň Kominterna od komunistických strán sediacich v demokratických parlamentoch a majúcich prístup k štátnym tajomstvám, zhromažďovala prísne tajné informácie vojenského charakteru a prijímala členmi strany zostavené zoznamy nespoľahlivých osôb. Vznik finančnej krízy v októbri Finančnú krízu TKN vytvorili jednoducho: Prostredníctvom svojich bánk v USA stiahli z obehu peniaze. Odmietli požičiavať peniaze na nákup akcií podnikov, pri ktorých sa za pôžičky ručilo práve týmito novo-nakúpenými akciami. V tom momente dominovým efektom začali padať americké akciové trhy, milióny ľudí prišlo o svoje celoživotné úspory vložené do nákupu akcií vysoko nadhodnotených podnikov. Behom niekoľkých dní reagovali podobne aj ostatné burzy na svete. Peniaze sa stali nedostatkovým tovarom, podniky nemali peniaze na nákup surovín, výplatu miezd, ľudia si nemohli dovoliť kúpiť vyrobené tovary a podniky (priemyselné aj polnohosp. - farmy) neboli schopné splácať bankám úvery Banky si začali uplatňovať svoje záručné práva a prevádzať si celé sektory národných ekonomík do svojho portfólia. Tento stav svetovej hospodárskej mizérie trval takmer tri a pol roka a žiadne z opatrení vlád nebolo schopné zastaviť hospodársku depresiu a aktivizovať národné ekonomiky. Víťazstvo svetovej socialistickej revolúcie sa zdalo na dosah. Úderom proti plánom TKN na svetovú socialistickú revolúciu a ich svetové panstvo prostredníctvom víťazstva Červenej armády nad buržoáznymi štátmi bol nástup národných socialistov v Nemecku po parlamentných voľbách 30. januára Nová vláda a jej kancelár zdedili krajinu po 14 rokoch vlády demokracie v hospodárskom rozvrate, politickej anarchii a morálnej deštrukcii. V dvadsiatich rokoch bol Berlín hlavným mestom sexuálnej turistiky a pornografie. V trojmiliónovom meste vykonávalo svoje remeslo okolo 100 tisíc registrovaných prostitútok a navštevovali ho kvôli tejto povesti turisti až z Japonska. Niekoľkoročný celoštátny nedostatok potravín viedol k zvýšenému počtu samovoľných potratov a poškodeniu zdravia z podvýživy najmä u detí. Bez práce bolo 5 miliónov živiteľov rodín, na polievku pred charitatívnymi vývarovňami stáli celé rodiny. Hospodárstvo živorilo, a po odovzdaní ríšskeho zlatého pokladu vo výške 100 miliárd zlatých mariek víťazným mocnostiam a zničujúcich kontribúciách vo výške 220 miliárd zlatých mariek, ktoré mali byť na základe Medzinárodnej konferencie o nemeckých reparáciách z roku 1929 splácané až do roku 1988 (!) v krajine vypukla povestná hyperinflácia, ktorú prekonala až niekoľko milión percentná inflácia v Zimbabwe v roku Po vojne Nemecko v súlade s podmienkami Versaillskej zmluvy zničilo svoje obrovský zbrojný arzenál. Takmer 60 tisíc diel, 130 tisíc guľometov, 6 miliónov pušiek, takmer pol miliardy nábojov do nich, 15 tisíc lietadiel, 27 tisíc leteckých motorov, 26 krížnikov, ATĎ... a bolo proti vojenskej intervencii z východu bezbranné. Sovietsky zväz sa netajil so svojimi koristníckymi záujmami, ktoré kryl pod rúškom internacionálnej pomoci boja svetového proletariátu proti kapitalistom a buržoázii. Strategicky najvýhodnejším cieľom sa ukazovalo byť Nemecko, kde tamojšia komunistická strana bolo schopná Ríšska vláda dosiahla nápravu hospodárskeho rozvratu sériou opatrení, ktoré ekonomiku rýchlo stabilizovali. Vláde sa podarilo zmobilizovať až 5 miliónov mužov do zbrane. pokr.

8 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 8. Finančná kríza... Kritickým bol najmä nedostatok peňazí, bez ktorých nemôže žiadna ekonomika riadne fungovať. Keďže Nemecko nemalo žiadne devízové rezervy, ktorými by krylo svoju menu, Ríšska banka vydávala nekonvertibilnú menu použiteľnú len na území Ríše a v množstve adekvátnom produkcii národného hospodárstva. Dovoz produktov a služieb zo zahraničia sa kryli formou barterových obchodov. Za stroje sa dovážali potraviny a suroviny. Nielen,že nezamestnanosť začala klesať, ale hospodárstvo Ríše dávalo prácu tisícom nezamestnaným v celej Európe. Už prvé hospodárske opatrenia, ktoré boli realizované v súlade s predvolebným programom vládnej strany jasne signalizovali odstránenie hospodárskej krízy, a to najmä zmenou finančného systému, ktorý nedovoľoval sústavné tlačenie inflačných peňazí. TKN si uvedomili, že ich plány na svetovládu sú zničené, a že ovládnutie sveta prostredníctvom kombinácie zbedačených más, rozvrátenej ekonomiky a socialistickej revolúcie prinesenej na bodákoch Červenej armády sa odkladá na neurčito. Preto už 23. marca 1933 Svetový židovský kongres vyhlasuje Nemecku vojnu na všetkých frontoch a uvoľňuje blokované peniaze z bánk na rast produkcie národných ekonomík, aby sa relevantné štáty mohli vyzbrojiť na konflikt s Nemeckom a jeho úspešným hospodárskym systémom. Je neodvrátiteľným faktom, že opatrenia svetových vlád v rokoch mali na konsolidáciu národných ekonomík minimálny vplyv. Svetovú krízu pomohla odstrániť ríšska vláda vytvorením nového finančného systému a stiahnutím voľnej európskej pracovnej sily, čo donútilo vlastníkov bánk k následnému uvoľneniu peňazí zablokovaných vo svojich bankách. Súčasná finančná kríza. Súčasná finančná kríza je vyvolaná vnukmi tých, ktorí vyvolali finančnú krízu v októbri 1929, pravdepodobne aj miestnosti na Wall Street sú rovnaké. Hovoriť o ich cieľoch nie je zmyslom tohto článku. Na rozdiel od roku 1929 je dnes ich pozícia omnoho pevnejšia. Vlastnia už nielen banky, elektronické a printové médiá, ale aj politikov. Minuloročná voľba prezidenta USA jednoznačne ukázala, že do kresla Bieleho domu zasadne ten, kto získa na predvolebnú kampaň viac peňazí z ich bánk, ako jeho konkurent. Európski politici, ekonomickí šarlatáni, analytici a celebritní rozumkári sa v médiách predháňajú vo svojich odhadoch, kedy skončí kríza. Urobili si z nej kulisy pre nacvičené rečnícko-teatrálne kreácie a širokými gestami predkladajú občanom svoje mesianistické vízie. Rozhodným štátnickým pohľadom upreným do kamery nám zvestujú, že už vidia svetlo na konci tunela, chce to len ďalšie stovky miliárd. Pritom veštia z krištáľovej gule. Nemajú základné vstupy a ak ich majú, nedokážu ich analyzovať. (V našich médiách sa skutočné príčiny vzniku krízy snažili naznačiť páni Páleník a Karpiš.) Vlastnou mocou a svojim spôsobom aj šikovnosťou v klamstvách vlastníci slovenských či českých médií zablokovali prístup informácii o skutočných príčinách krízy a možnostiach ich riešenia. Naopak, médiá velebia snahy vlád naliať do národných ekonomík miliardy USD, či eur a nechávajú nezodpovedanú otázku, v ktorom kufri vlády tie miliardy mali doteraz uložené. A odkiaľ sú tie peniaze? Z daní? Zo štátnych rozpočtov? Zo zahraničných pôžičiek? Naopak. Sú požičané od vlastníkov bánk za zatiaľ neznámy úrok, ktorý aj s istinou budú splácať celé generácie. Ak by TKN chceli, tak kľudne mohli tie stovky miliárd USD, či eur vytlačiť na rotačkách, či zapísať na virtuálnych účtoch bánk. A svetovej ekonomike mohol rásť HDP celé roky. Ale vymyslieť mechanizmus pôžičky cca tisíc päťsto miliárd USD americkej vláde (za neznámy úrok), aby vláda tieto požičané miliardy použila ako sanáciu tomu istému veriteľovi na ozdravenie jeho zruinovaného finančného portfólia nehovorí tak o chytrosti solventného dlžníka (či nesolventného veriteľa) ale skôr o idiocii, či skorumpovanosti tejto vlády. V najhoršom prípade o oboch. Znechucujúce je, že podobný šialený zámer majú aj európske vlády, slovenskú nevynímajúc. Ku koncu januára vlády štátov eurozóny prisľúbili vložiť do svojich národných ekonomík spolu cca 1800 miliárd Eur. Koľko to je? No pre predstavu asi 150 slovenských štátnych rozpočtov. Z ktorého kufra, či skrine ťahajú vlády tieto peniaze? Samozrejme, že si ich požičiavajú od bánk. Čo urobia tieto miliardy s európskou infláciou? O kolko desiatok percent sa znehodnotia vklady na bežných, či termínovaných účtoch? A o koľko úspory na osobných účtoch v dôchodcovských správcovských spoločnostiach? O 85 percent ako v rokoch Veľkej depresie?

9 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 9. Finančná kríza... A slovenská vláda? Tá si síce k dnešnému dňu peniaze na ozdravenie ekonomiky nepožičiava od bánk, ale ich len vyčleňuje zo štátneho rozpočtu s naivnou predstavou, že vytvorenie sociálnych podnikov produkujúcich zatiaľ neznáme tovary a služby by malo vyriešiť problémy s odbytom tovaru a služieb súkromného sektora. Lebo fungovanie našej ekonomiky brzdí prebytok jej vlastnej produkcie, nasleduje prebytok pracovných miest a nižšia kúpna sila. Vytváranie nových pracovných príležitostí v sociálnych podnikoch vznikajúcich pod kuratelou vlády a vyrábajúcich nepotrebné tovary je trestuhodným nezmyslom. Ako krízu riešiť. Musíme si uvedomiť fakt, že vznik či zánik finančnej krízy umožňuje mechanizmus tlačiť ľubovolné množstvo peňazí bez akejkoľvek kontroly zo strany štátu. Ľudia si ani nepripúšťajú možnosť, že by si niekto so štátnym poverením v súkromných priestoroch tlačil ľubovolné množstvo peňazí. Dokonca je na to paragraf v trestnom záklone. Už malé deti vedia, že požičať vám môžu len tie hračky, ktoré majú a nemôžu vám požičať tie, ktoré ste videli v hračkárskom výklade. Normálne dieťa tieto hračky z výkladu od rovesníka ani nepýta. Vy si však môžete v banke požičať peniaze, ktoré banka vlastne ani nemá. Lebo, keď ich nemá, tak ich vytvorí. A požičia vám ich aj s úrokom. A práve virtuálne peniaze vytvárané týmto systémom inak používaným na celom svete a v ľubovolnom množstve sú príčinou finančnej krízy. Tzv. toxické produkty a nekryté hypotéky sú len jedným zo širšieho portfólia tohto celosvetového finančného švindlu. Zodpovední politici vedia, že tento finančný švindeľ sústavne ohrozuje národné ekonomiky a umožňuje ľubovoľne vytvárať, či odstraňovať hospodárske krízy. Infláciou ničí vklady, ničí dôchodkové úspory, umožňuje burzové machinácie s ropou a jej cenové výkyvy, machinácie s cenami potravín a následný hlad. Jeden z tých, ktorý sa snažii o zmenu finančného systému v USA bol JFK, ktorý pár týždňov pred svojou smrťou dal namiesto bankoviek Federálneho rezervného systému vytlačiť štátovky vydané vládou USA. Po atentáte na JFK jeho nástupca v úrade - Lyndon B. Johnson dal ako svoj prvý krok štátovky stiahnuť z obehu. O Správe Warenovej komisie vyšetrujúcej pozadie atentátu na JFK bolo rozhodnuté, že bude utajená pred verejnosťou 50 rokov. V roku 2007 sa rozhodlo, že doba utajenia sa predlžuje o ďalších 30 rokov. Príčinou utajenia Warenovej správy musí byť niečo doteraz aktuálne a ohrozujúce existujúce mocenské štruktúry. Súdiac z prejavov JFK v pozadí atentátu boli vlastníci printových médií a bánk. V 20. storočí Európa zažila niekoľkokrát situáciu, keď nové štáty museli vydať novú menu. A aj my s tým máme svoje skúsenosti. Následnícke štáty Rakúsko-uhorskej monarchie, ale aby sme nezachádzali ďaleko, napríklad aj Slovenský štát v roku 1939 vydal menu, ktorú dodnes uchovávajú ľudia ako vzácnu spomienku... Ekonómovia vedia, že peniaze sú mierou hodnoty. Keď peniaze chýbajú, národné hospodárstvo sa dostáva do vážnych problémov. Nedá sa predávať, ani kupovať vyrobená produkcia. Historicky je známy pokles produkcie amerického hospodárstva koncom 19. storočia. Osídlenie Západu novými obyvateľmi a následné vytvorenie nových výrobných kapacít bolo obmedzované nedostatkom meny. Dolára, samozrejme krytého zlatom v kurze 32 USD za trójsku uncu. Až exploatácia zlatých nálezísk objavených v roku 1896 na Alijaške umožnila vydať ďalšiu zlatom krytú menu a následnú hospodársku konjuktúru. Ale chýbajúce peniaze sú totožné so situáciou,ako keď chcete stavať dom. Máte pozemok, povolenie, materiál, robotníkov... ale zlý sused vám zobral všetky metre. Skladacie, pásmové, i cólštoky. Čo urobíte? No tak si nové metre vyrobíte. Máte tehlobloky 25 x 36 cm, alebo kachličky 10 x 10 cm, tak z nich odvodíte 100 cm, načiarkujete, rozdáte chlapom a môže sa začať. Obdobne je to i v hospodárstve. Každý štát môže odstrániť hospodársku krízu vo svojej národnej ekonomike zmenou existujúceho zlodejského finančného systému a vydaním novej meny. V priestore slovenskej ekonomiky je jedným z riešení v rámci existujúcich zdrojov nasledovné: Devízové rezervy Národnej banky Slovenska použiť na nákup striebra. Pri dnešnom kurze tejto komodity ( cca 12 USD/uncu) a výške devízových zásob (cca 24 miliárd USD) môže Slovenská republika nakúpiť cca 2 miliardy uncí striebra. Pri váhe cca 32 gramov za uncu je to v prepočte cca 64 ton striebra.

10 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 10. Finančná kríza... Ak by sa vytlačili zo všetkého striebra mince napr. v pomere 70% striebra a 30% niklu vychádzalo by na každého obyvateľa 5 a pol miliónového Slovenska cca 15 kg strieborných mincí. Pritom by sa len časť tohto kovu mohla použiť na razbu mincí a zvyškom by sa zakrylo vydanie zodpovedajúceho množstva štátoviek. Je zbytočná obava, že by pri zodpovednej hospodárskej politike dochádzalo k odlivu, či masívnemu zhromažďovaniu strieborných mincí. Striebrom krytá mena by tak ako po stáročia slúžila len ako platidlo. Veď na čo sú nám preboha tie inflantujúce a umŕtvené devízové rezervy, o zlatom poklade štátu ani nehovoriac. Vychádzam pritom zo skutočnosti, že príčinou finančnej krízy je nedostatok peňazí vydávaných centrálnymi bankami a ich nulové krytie. Bez ohľadu na to, že Slovensko už je členom eurozóny, v obehu by mohli byť dve meny: Slovenská koruna krytá striebrom a Euro. Národná banka by stanovila konverzný kurz striebornej koruny k Euru a občania by len pozorovali pohupujúce sa Euro. Koniec koncov, pred pár týždňami sme si použitie dvoch paralelných mien skúsili bez väčších problémov. Slovenské podniky by nakupovali tovary a služby v rámci eurozóny buď za koruny, alebo za eurá, platby by prijímali tiež v strieborných korunách alebo eurách, pričom by Národná banka získané eura menila na komoditnej burze za striebro. Predpokladám, že na druhý deň by strieborný štandard vyhlásili Česi, pozajtra V4 a do týždňa celá Európa. Došlo Internetom. rubrika: európa 2009 Čo sa to deje v krajinách Európy? yyyyyy Potom čo talianská vláda koncom februára tr. urýchleným nariadením rozhodla pre zaistenie vnútorného poriadku (bezpečnosti) zvýšiť počet policie a dokonca povolila domobranu, podobné opatrenia boli aj vo Francúzsku. Podľa správ z dobre informovaných prameňov sa verejnosť dozvedá, že francúzske ministerstvo vnútra vyzvalo policajtov v dôchodku, ktorí sú mladší ako 60 rokov aby sa hlásili do služby. Týmto nariadením sa má stav francúzskej polície urýchlene podstatne zvýšiť. Dôvodom pre toto opatrenie sa uvádza, že sa vláda vzhľadom na hospodárske ťažkosti, obáva rozsiahlych sociálnych nepokojov. Ako uvedené obrázky dokumentujú - tieto už začali v marci. Vláda predpokladala, že začnú až v lete t.r. Pred desiatimi rokmi začala dráma vojny v Juhoslávii o Kosovo. Noví páni, bývalí albánski partizáni, ako aj znalci Balkánu nedôverčivo pozorujú cesty organizovanej kriminality, obchodovaniu s drogami a so zbraňami. Niektoré štáty už Kosovo aj uznali. Samozrejme prvé USA, ktoré majú v Kosove najväčšiu vojenskú základňu. Vyvstáva otázka prečo a načo? Naďalej je aktuálna otázka ako a či vôbec je tento "štátik" s desať percentnou srbskou menšinou životaschopný - doteraz ho udržuje ako tak len podpora Západu - najmä Nemecka. Ďalšou krajinou na Balkáne bez jasnej budúcnosti je Makedonsko, ktoré sa dokonca s Gréckom prie o svoj názov štátu. Západ si dlhodobo zaistil svoj vplyv na tak dôležitej časti Európy ako je Balkán - podľa historicky známej formulky: rozdeľ a panuj! V sobotu sa v blízkosti Moskvy konal seminár na tému "Rusko a Čína v novom medzinárodnom prostredí." Vedúci čínskeho inštitutu pre medzinárodný strategický výzkum čínsky generalplukovník Xiong Guangkai vo svojej prednáške uviedol: " Stratégia USA - ako vedúceho globálneho vodcovstva" je neakceptovateľná. Ruská vláda a experti viackrát vyjadrili názor, že svetové súručenstvo sa musí vzdať "ilúzie, že svet je jedným svetom monopolárnym." (Podobne hovoril prezident Ruska Dmitri Medvedev v októbri 2008 na Fóre v Eviane, keď ostro kritizoval americkú politiku v oblasti bezpečnosti a hospodárstva.)

11 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 11. V národnoštátnom záujme je vývoj nového zdravého spolupôsobenia v "trilateralnom vzťahu" Číny, Ruska a USA, ktorý hoci doteraz často medzi sebou intrigovali. ( Pozn.NII: Zaujímavé, že v tomto "návrhu" sa vôbec nespomína Európa!) Česká vláda padla. Hlasovanie o nedôvere neprežila. Na piaty pokus sa lídrovi českej opozície podarilo odvolať pravicovú vládu. Uspel vďaka hlasom prebehlíkov. Poslanci ešte stále po jednom verejne hlasovali, Topolánek však už vedel, že skončil. Keď svoje za povedala bývalá poslankyňa Strany zelených Věra Jakubková, bolo to jasné. Návrh na odvolanie vlády získal 101 poslancov a podmienka na jej odvolanie tak bola splnená. Návrh minulý týždeň podal šéf opozičnej ČSSD Jiří Paroubek. V utorok podvečer sa k nemu pridalo všetkých 97 členov poslaneckých klubov sociálnych demokratov a komunistov. Svoje áno povedali aj dvaja rebeli z ODS a dve poslankyne, ktoré dávnejšie vylúčila Strana zelených zo svojich radov. Čo ovšem na českej scéne vzhľadom na medzinárodné postavenie ČR - podstatne zaujimavejšie je, že koncom mája t.r. český prezident V. Klaus povedie delegáciu EÚ na pravidelné vrcholné stretnutie EÚ - Rusko, ktoré sa koná v Chabarovsku na Ďalekom východe. Správu potvrdil ruský vyslanec pri EÚ Vladimír Čišov. Český prezident je známy ako EÚ skeptiker. Okrem iného sa aj nepriaznivo vyjadruje proti zmluve z Lisabonu. Sám je toho názoru, že tento dokument je proti českej ústave a obmedzuje štátnu zvrchovanosť ČR. Na Slovensku sme prespali Švajčiarsko. Od začiatku zmien slovenskej spoločnosti, od vzniku SR, sme zo Slovenska, ktoré sa priam núkalo, aby sa stalo princeznou turistiky a cestovného ruchu, urobili skôr deravý kôš. V našej novodobej histórii sa nenašiel ani jeden zodpovedný človek, ktorý by Slovensko naviedol na cestu prosperujúceho cestovného ruchu...dokázali sme dokalíčiť lesy, stráne, príroda Slovenska je doráňaná. To, čo sem tam vyrastie, nie je nijako koordinované, všetko je to živelné, bez ladu a skladu, bez koncepcie - nesystémové...žiadná vláda sa ani neunúvala vypracovať návrh na tému: Slovensko ako turistická oáza. Krásna príroda, tisícky pamiatok,flóra a fauna, kostolíky, jaskyne, poľovné revíry atď.neexistujúca koncepcia turistického a cestovného ruchu nahradilo "bašovanie", cieľom ktorého je len vyrabovať a znehodnotiť. A nič iné...! D.Konček v Slovenskom rozhľade. (veľmi skrátené). My, ktorí sme mali možnosť v zahraničí vidieť ako sa dá z turistiky vydolovať zlato - žasneme nad nemohúcnosťou všetkých doterajších vlád SR v tomto smere! NII. Bezohľadnosť vedúcich bankových predstaviteľov zameraných na provízie, poplatky - nenásytní ignoranti, ktorí zlyhali - to je časť toho, čo popisuje autor ako "biotop hrabivých, mamonárskych, po peniazoch žiadostivých" bankárov, "ktorí svojmu kolegovi či klientovi predajú nezmyselné, bezcenné fondové podiely v čase, keď už kríza naplno prepukla."... V tejto situácii je otázne, či je múdre prepožičať komisii v Bruseli v podobe Lisabonskej zmluvy ešte viac právomoci pre rozhodovanie centra. Predsa nie je možné, aby až teraz prišla únia a (neschopný pozn. NII) G.Verheugen, ktorý nám udeľoval toľko écesov (ponaučení a vyhrážok pozn. NII) v rámci asociačného procesu ako komisár pre rozšírenie únie.... že automobilový priemysel zamestnáva 15 mil. ľudí. Nie je možné, že až teraz je jasné, že % ľudí si v Európe kupuje auto na pôžičku. Nie je predsa možné, že sa až vo februári 2009 prišlo na to, že v štátoch EÚ klesli objednávky na nákladné autá z januárových na novembrových 700! Dušan D. Kerný (veľmi skrátené.) V tejto súvislosti si bude treba veľmi pozorne prečítať posledný prejav českého prezidenta V.Klausa v Bruseli o nedostatkoch v práci administratívy (a nie len tej), keď niektorí prítomní delegáti demonštratívne odchádzali zo sály. Bude treba si postaviť otázku čo robí bohato platených prepytujem pracovníkov v Bruseli? Tak isto si bude musieť EÚ uvedomiť, či Brusel má byť aj naďalej miestečko na odkladanie "nepríjemných" alebo ešte lepšie povedané "neschopných", ktorí si napr. mesiace vymýšľali ako veľmi môžu byť uhorky z krajín EÚ zakrivené a pod.! NII. Slováci našli vo Venezuele 35 kilometrov jaskýň. Slovenskí vedci a jaskyniari objavili vo Venezuele Jaskyňu kolibríka. Skúmajú aj obrie jaskyne v útrobách skalných dominánt džungle v povodí Orinoka a tvory, ktoré ich obývajú. Vrátane dosiaľ neznámych.

12 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 12. Najväčším úspechom poslednej výpravy slovenských vedcov a jaskyniarov do Venezuely je objav a prvotný prieskum jaskyne Cueva Colibri (Jasky a kolibríka).výprava zmapovala vyše štyri kilometre chodieb (štvrtá najdlhšia jaskyňa na svete vo svojej kategórii). Zahŕňa to paralelné galérie široké až 50 metrov a spleť riek, ktoré z jaskyne vystupujú priamo cez kolmé steny hory. Naši bádatelia sa sústreďujú na oblasť Guayanskej vysočiny južne od rieky Orinoko vo Venezuele, presnejšie na stále záhadné stolové hory Chimantá a Roraima, už od roku Miestni Indiáni Pemónovia stolové hory volajú tepuy. Týčia sa nad okolitou džungľou a savanou, pričom výška skalných stien dosahuje stovky metrov. Prístupné sú de facto iba vrtuľníkom. S jaskyňami objavujú aj neznáme druhy života. Na predchádzajúcich výpravách objavili slovenskí výskumníci mohutné jaskyne Cueva Juliana (tri kilometre), Cueva Zuna (2,5 kilometra) a Cueva el Diablo (Diablova jaskyňa), prepojená s Jaskyňou Charlesa Brewera - dokopy merajú vyše 7,5 kilometra). Celkovo je to vo venezuelských stolových horách vyše 35 kilometrov zmapovaného podzemia. V kvarcitových masívoch mimo tropickej oblasti, kde pôsobí intenzívne zvetrávanie, jaskyne nevznikajú. Výskum špecifických geologických prvkov vo vnútri týchto stolových hôr je preto veľmi prínosný. SME (veľmi krátené.) Ruské médiá priniesli správu, že neznámi pachatelia poškodili sochu Lenina výbušninou. Mestská správa sa rozhodla sochu demontovať a opraviť. Či ju opäť postavia na pôvodné miesto neoznámili. Po uverejnení atentátu sa ozvali komunisti a žiadajú ochranu historického krížnika Aurora v St. Petersburgu, ktorý svojim výstrelom dal znamenie na začiatok Veľkej októbrovej revolúcii v cárskom Rusku. V žiadosti sa uvádza, že je nebezpečie vyhodenie krížnika do vzduchu mínami. Prezidentské voľby neboli až tak víťazstvom prezidenta Gašparoviča ako prehrou Ivety Radičovej. Doplatila na bezohľadnosť voči morálne citlivým témam a kresťanským tradíciam tohto národa, keď obhajovala "právo" na vraždu počatých detí a homosexuálne perverznosti. Prezident Gašparovič bol prudentnejší, keď sa v poslednej predvolebnej televíznej debate pokúsil o vyjadrenia v opačnom smere. Centrum pre bioetickú reformu bude žiadať, aby svoje slovo aj dodržal a zasadil sa za zrovnoprávnenie počatých detí a odmietnutie uznania nereprodukčného homosexuálneho spolunažívania. Je absurdné, že kresťanské strany nominujú radikálnu zástupkyňu ideológie liberálneho socializmu, kým exkomunistický prezident, podporovaný socialisticko-národniarskymi stranami, obraňuje kresťanskú morálku. Fakt, že kresťanské strany sa rozhodli pre morálnu relativistku Ivetu Radičovú na reprezentovanie Slovenska, je dôkazom toho, akou hlbokou krízou v súčasnosti prechádzajú. Centrum pre bioetickú reformu apeluje na tieto strany, aby sa takýto šialený experiment už nikdy neopakoval. Tí politici a tie strany, ktoré si želajú reprezentovať dušu Slovenska, nesmú nikdy viac obetovať hodnoty, aby uspokojili liberálnu agendu sekulárnej Európy a mediálnych elít. Do piatich rokov je treba nájsť kandidáta, ktorý bude morálnu integritu kresťana a lídra. Zároveň je nutné znovuobjaviť hodnoty posvätnosti života a manželstva a postaviť ich do centra politického života. Apel kresťanským stranám: Nikdy viac absurdný experiment typu Radičová! Jana Tutková, riaditeľka CBR "O teba neoprieť ani bycikel, nie to ešte diskutovať..." príklad ako sa na " wwwsme" diskutuje.

13 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 13. Čo sa to deje v krajinách Európy? Útoky USA a EÚ na Švajčiarske banky. Zvláštne vydanie Zeit-Fragen zo 4. marca 2009 k útokom proti Švajčiarsku. Vo finančnej kríze všetci potrebujú peniaze. Štáty EÚ a USA investovali horibilné sumy vo forme záchranných balíčkov pre banky a firmy, ktoré je nemožné zachrániť. Terapia sa začala bez toho, aby bola stanovená jasná diagnóza. Pušný prach sa vystrieľal a efekt bol minimálny. Teraz je veľa štátov EÚ tak zadĺžených, že im hrozí bankrot štátu. Možno to bol úmysel tých rozhodujúcich, dostať jednotlivé štáty pod tlak, aby oferovali jeden záchranný balíček za druhým: Ak budú štáty EÚ pod tlakom dlhov, a bankrot im bude visieť na vlásku, potom budú akceptovať Nový svetový poriadok s menším frflaním. Ale tak ďaleko ešte nie sme. Nechceme predbiehať. Predovšetkým chcú všetci zúfalo jediné: Peniaze, veľa peňazí, aby mohli kompenzovať pomýlené záchranné balíčky. V nevyhlásenej vojne spomedzi záplavy konfliktov sa pokúšajú dobyť švajčiarsky trezor. V ňom je totiž uskladnená ešte stále celá jedna tretina súkromného majetku sveta...(a to je tŕňom v oku finančníkom v Londýne a New Yorku, pretože nemôžu s týmto majetkom špekulovať). EÚ a USA v tomto napredujú koncentrovane, avšak s rozdelenými úlohami. EÚ chce dosiahnuť priamy prístup k informačným bankovým dátam, zatiaľ čo Američania sa snažia vydieraním a opakovaným násilím a svojvôľou priamo zmocniť peňazí. Prišiel čas zobudiť sa zo snov o Obamovi. Od Busha sa neodlišuje dokonca ani rétorikou. V apríli sa bude konať druhá vrcholná schôdza dvadsiatky v Londýne, druhom srdci skrachovaného anglo-amerického finančného systému. V prvom rade sa každá mocnosť pokúša zachrániť svoje bezdaňové oázy (kde sa prepierajú obrovské sumy, a ktorých je vo svete až 42 pričom väčšina je pod angloamerickou správou)... Vyhlásenia vojny z Paríža a Berlína voči Švajčiarsku preto pripomínajú známe volanie páchateľov: chyťte zlodeja!!......švajčiarsko nie je členom EÚ, hoci táto sa ho už dlho pokúša pričleniť. Za tým účelom už kúpila viaceré siete kolaborantských elít, a to nielen v médiách a medzi politikmi... Švajčiarsko má však aj jednu výhodu: po neférových sporoch so svetovým židovským kongresom získalo otrasnú skúsenosť v mediálnej vojne. A táto skúsenosť je široko zakotvená a môže byť využitá...na to treba použiť ofenzívnu stratégiu. Tá by mohla znieť: Udržať bankové tajomstvo ako súčasť slobody, novelizovať daňové trestné právo a netrvať na záchrane spoločnej americko-švajčiarskej banky (UBS)... S politikou zastrašovania a nenávisti sa musí prestať... A Švajčiarsko má tiež svoje ofenzívne tromfy! Prvý krok urobil Oswald Grúbel, bývalý vysoko renomovaný šéf Credit Suisse, ktorý prevzal vedenie vykrvácanej a vyčerpanej UBS. (Jeho rodičia zahynuli pri nočných bombardovaniach Nemecka koncom 2.svetovej vojny) V telefonáte s blízkym spolupracovníkom Obamu pohrozil US prezidentovi stiahnutím švajčiarskych aktivít zo zámoria, čo by pre USA znamenalo stratu pracovných miest. Ďalším krokom môžu byť podania žalôb a žiadostí o zatykač na tých, ktorí spôsobili finančnú krízu. Americké banky sa zaručili za bezcenné hypotéky a potvrdili ich ako finančné nástroje. Americké Ratingové agentúry tento šrot ohodnotili najvyšším trojitým A štemplom, čím ho povýšili na cenné papiere. Takéto papiere bez akejkoľvek hodnoty potom predávali penzijným fondom v Európe a Ázii. V občianskom trestnom poriadku by sa to kvalifikovalo ako profesionálny podvod. Tieto US - banky a ich komplici v podobe kontrolných inštancií USA rozpútali svetovú hospodársku krízu, a tým v celom svete spôsobili nesmierne škody a ťažko zmerateľné ľudské utrpenie. Musia byť za to braní na zodpovednosť a zaplatiť odškodné. Zlato Švajčiarskej národnej banky, ktoré je skladované v USA je nevyhnutné priviezť späť. Už dávno sa to malo urobiť.

14 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 14. Čo sa to deje... Švajčiarsko by taktiež mohlo zlikvidovať diplomatické zastúpenia, ktoré pre USA uskutočňuje na Kube a v Iráne. Aj odpočúvacie a spojovacie zariadenia systému Satos by mohli občas vypovedať. Veď proti technickým škriatkom ešte nikto nevypestoval liečivú bylinu. Švajčiarsko by sa okrem toho mohlo stať predjazdcom vo vysušovaní bezdaňových oáz vo svete. Mohlo by napríklad zriadiť separátnu inštitúciu, ktorá by pomáhala druhým štátom zrušiť tieto oázy. Kto myslí dopredu, vidí, že čas pracuje pre nás.g-20-gipfel tu, alebo tam, kríza sa prehrýza neúprosne ďalej. Musí G20 v Londýne tak či onak skrachovať? Malý, decentralizovaný štát, s priamou demokraciou (aj funkčnou formou referenda, pri ktorom sa nepožaduje žiadne kvórum zúčastnených ) a systémom domobrany môže v hospodárskej vojne lepšie mobilizovať sily, lepšie sa prispôsobiť situácii, dlhšie sa prebíjať a riešiť sociálne napätia spravodlivejšie a v spolupráci, než centralistický výtvor, akým sú USA, alebo EÚ. Aj hospodárske zásobovanie krajiny musí byť držané na dobrej úrovni. Opäť budeme vďační za vlastné potraviny... Toto zvláštne vydanie (Zeit-Fragen) dá priestor na vyjadrenie rozličným hlasom. Je ho treba chápať ako prínos. Majme ostrú myseľ pre možné riešenia vo výhľade a pre ofenzívne, spravodlivé aktívne opatrenia plné fantázie. Len odvahu. Z nemčiny preložil ID. yyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy Rehabilitácia Marxovej teórie. (? pozn-nii.) V čase globálnej hospodárskej krízy prichádza na knižný trh mimoriadne aktuálny titul Ako prežiť? Bankrot (vydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2009), ktorého autor Vladimír Strýček má bohaté podnikateľské skúsenosti z veľmi špecifického okruhu činnosti. Jeho skupina asistovala pri zániku asi 1600 firiem nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Poľsku a v Rakúsku, pričom svoje pôsobenie rozširuje aj o krízový manažment ekonomických subjektov, ktoré ešte možno zachrániť pre úpadkom. Publikácia poskytuje najmä malým a stredným podnikateľom, ale aj širokému okruhu čitateľov súhrn dôležitých teoretických i praktických poznatkov z oblasti hospodárstva a práva so zameraním na problematiku likvidácie podnikateľských entít s potrebným objasnením historického vývoja uvedenej sféry, s dôrazom na súčasný naliehavý stav a s náčrtom možných riešení pre budúcnosť. Autor sa nevyhýba priamemu pomenovaniu príčin, prejavov a dôsledkov mnohých spoločenských ťažkostí. Viaceré jeho konštatovania môžu vyznieť provokatívne a iritujúco, čo je zrejme súčasťou autorskej stratégie zacielenej na vzbudenie pozornosti a vyvolanie diskusie. Už v úvodnej časti pripomína, že spravodlivosť v ekonomike neexistuje a teória o rovnosti šancí v globálnom kapitalizme ostane iba mýtom pre naivky a hlupáčikov. V súvislosti s kontroverzným procesom privatizácie, teda stranícky organizovanou lúpežou storočia, ktorej súčasťou bolo nesplácanie poskytovaných úverov z bánk, parafrázuje vtedajší typický postoj zodpovedných politikov: Nejako tí kapitalisti musia vzniknúť!

15 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 15. Rehabilitácia... Autor dešifruje aj viaceré eufemistické označenia, vrátane pojmu hospodárska súťaž, ktorá je v skutočnosti totálnou ekonomickou vojnou vedenou všetkými prostriedkami, nevynímajúc priemyselnú špionáž. Kniha poskytuje veľa užitočných rád a prehľad príslušných legislatívnych noriem, ako aj poučenie z dejinných a zahraničných skúseností. Podčiarkuje, že krízoví manažéri nie sú biele kone, ktoré používa, využíva a zneužíva organizovaný zločin, pričom práve najbrutálnejšie formy násilia často vykonávajú policajti, vrátane zbavovania sa tzv. bielych koní (osôb nastrčených do funkcií konateľov a majiteľov) ako nepohodlných svedkov sofistikovanej ekonomickej kriminality. Pripomína, že pre úspešné fungovanie konkurznej mafie je nevyhnutná súčinnosť správcu konkurznej podstaty, a teda aj sudcu, ktorý ho vymenúva. Autor bráni myšlienku družstevníctva a stavia sa proti jeho likvidácii po roku Prvé združenie vlastníkov pod názvom Spolok gazdovský založil Samuel Jurkovič v Sobotišti, takže uvedená forma spoločného podnikania má dlhú tradíciu v podmienkach trhovej ekonomiky. Zmieňuje sa o neoprávnenom a nekvalifikovanom zaznávaní jedného z najväčších ekonomických vedcov sveta a prikláňa sa k jeho vysvetleniu krízy. Pravdaže ide o Karla Heinricha Marxa ( ), ktorého prínos do teórie ekonomických a politických vied, ako sa ukazuje, zatiaľ nebol nijako výrazne prekonaný. Poukazuje na fakt, že tam, kde pôsobí prebytok peňazí napríklad v Kuvajte to vyzerá, akoby pre bežného občana socializmus už samočinne zvíťazil. Za kľúčový Marxov objav pokladá zistenie, že hodnota nie je identická s cenou. Poznamenáva, že Marxovu nadhodnotu u nás iba povrchne premenovali na pridanú hodnotu. Akcentuje, že Marxovo fundamentálne 2500-stranové dielo je v súčasnosti vo väčšine kníhkupectiev západnej Európy vypredané a ekonomické autority rehabilitujú odmietanú teóriu, keďže prax naznačuje, že Marx vedecky objavil dôvody krízy kapitalistického spôsobu hospodárenia krízu z nadvýroby. Dnes je už hádam každému jasné, že kapitalistický systém naozaj cyklicky generuje krízy a v tomto zmysle sa už zrejme s Marxom zhodujú všetci aj tí, ktorí by si to neradi pripustili. Autor dodáva svoju okrídlenú sentenciu: A kde sa končí kapitál, začína sa bankrot. Dielo upriamuje pozornosť na kritické funkcie štátu v trhovej ekonomike, najmä v čase ekonomickej krízy. Analyzuje deformáciu Marxovej teórie v spoločenskej praxi Lenina a jeho nasledovníkov. Marx predpokladal odstránenie sociálneho konfliktu vznikom komunizmu (beztriednej spoločnosti) na základe prirodzeného technologického vývoja, ktorý zabezpečí materiálny dostatok pre všetkých. Ale nemecký vplyvový agent Lenin podnikol radikálnu politickú akciu v zaostalom Rusku bez potrebných hospodárskych podmienok. Podľa autora globálna kríza odhaľuje kapitalizmus v jeho úplnej nahote. Vyslovuje ostrý súd: Občan teda formálne má zachované všetky svoje politické práva, ale ekonomicky ho absolútne ovláda až zotročuje kapitál. Podotýka, že vo firmách sa uplatňujú totalitné postupy, obmedzovanie práv a slobôd, nespravodlivosť, umlčiavanie odborov a znižovanie ceny práce. Konkrétne v USA je zadlžená rodina pre zamestnávateľa výhodná, lebo manželia sa nepokúsia ani o náznak sociálneho odporu, aby nestratili možnosť splácať každý mesiac hypotéky a spotrebné úvery. Jednoducho americká životná úroveň dlhodobo nezodpovedá reálnej produktivite práce, je umelo zvyšovaná a udržiavaná na základe ničím nekrytej zadlženosti. Táto opakovane dofukovaná bublina raz musela zákonite prasknúť. Publikácia detailne mapuje príčiny vzniku súčasnej hospodárskej recesie na príklade veľkých svetových hráčov, ale aj slovenských nebankových subjektov. Konštatuje, že každá inštitúcia podobne ako každý biologický organizmus sa riadi zákonitosťami vzniku, rastu, úpadku a zániku. Čitateľa zoznamuje s mnohými zaujímavými ekonomickými údajmi, vrátane 400-miliardovej straty Slovenska pre delení 2000-miliardových aktív Štátnej banky československej. Asi málokto z bežných občanov tiež vie, že na malom Slovensku odmeny správcov konkurznej podstaty krachujúcich firiem neraz dosahujú mnohomiliónové sumy, hoci správca majetok nevytvára, má ho iba zabezpečiť a predať.

16 NII. Ročník XX. Máj 2009 Číslo 142. Strana 16. Rehabilitacia... Pri veľkých podnikoch správcovia získavajú odmeny v závratnej výške len ta to, že ich sudcovia vymenovali. Svoje náklady správcovia hradia takisto z konkurznej podstaty. Autor oprávnene kriticky hodnotí jednostranné zvýhodňovanie zahraničných investícií v SR. Popri diagnóze naznačuje aj východiská, ktorých súčasťou je systematické budovanie dobrého mena, nepretržité vzdelávanie a zodpovedné pôsobenie médií, ako aj aktívna podpora ohrozených podnikov a začínajúcich podnikateľov. Ale to sa už dostávame od faktov a argumentov do kategórie vízií a želaní, ktoré možno ani v budúcnosti nebudú mať veľa spoločného so spoločenskou realitou. Vladimír Strýček a kolektív PAVOL JANÍK dddddddddddddd Signoraggio neboli panské a frakční rezerva. Sandro Pascucci. AKO PREŽIŤ? BANKROT Vydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2009 Signoraggio je psychologický a monetární podvod, jenž si vzal za cíl nás všechny. Tento podvod se skrývá a posiluje za závojem mlčení a smrti a trvá již nejméně 300 let, aniž by na své existenci musel cokoliv měnit. Obvykle se říká, že největší ďáblovou hanebností bylo nechat lidstvo uvěřit, že neexistuje a je to vlastně právě díky této ďábelské technice, že se signoraggio stalo pánem světa, ovšem způsobem pro nás pro všechny naprosto průhledným. Nikdy neuslyšíte o signoraggiu mluvit v televizi nebo v knihách, žádný zpěvák o něm nikdy nesloží píseň a také žádný komik nevytvoří na toto téma představení. Politici se o signoraggiu nikdy nepohádají a nikdy neuvidíte finanční policii kohokoliv kvůli signoraggiu zavřít. Signoraggio je největší moc na této planetě a my všichni jsme jeho otroky. Technicky je signoraggio renta generující se při tvorbě peněz. Mezinárodní legislativa momentálně předpokládá, že jsou to centrální banky, kdo tvoří peníze, ať už hotové nebo účetní. Příklad tento mechanizmus osvětlí: Vytvořit penízek (ať už papírový nebo kovový, nebo virtuální na účtu) s sebou nese náklady, jež si vynucuje potřeba materiálu, práce a nezbytné doplňkové služby, jako je distribuce peněz nebo technika proti falšování, atd. Největším nákladem jsou náklady na materiál, z nichž je penízek udělán a společně se všemi dalšími náklady výše uvedenými určují vnitřní hodnotu penízku. Penízek ale na svém líci nese číselko, které určuje úplně jinou hodnotu: hodnotu nominální (nebo abychom byli přesnější hodnotu lícovou nebo-li legální). Tyto dvě hodnoty (vnitřní a nominální) se od sebe liší a jejich rozdíl určuje výši toho, čemu se říká signoraggio (nebo-li panské), tedy výdělek pro toho, kdo penízek vytvořil. Je evidentní, že ten, kdo penízky tvoří, má tendenci tyto penízky označovat takovou nominální hodnotou, která by co nejvíce převyšovala hodnotu vnitřní, jinak by prodělal. Což by se mohlo stát například u penízků o hodnotě jednoho centu, kdyby se za jejich výrobu utratilo 15 centů. A teď se podíváme, co se děje při tvorbě peněz ze zlata a peněz z papíru. Kovové peníze tradičně bývaly ze zlata a měly tedy vnitřní hodnotu spíše značně vysokou.. Pán ten, kdo tyto peníze razil, na ně vyrážel nominální hodnotu vyšší, aby na tom vydělal a dostal se k významné obchodní marži. Ve skutečnosti tento Mocný dostával zlato od obchodníků se žádostí proměnit jej ve zvonivý penízek a jednoduše vtiskl svou podobiznu, aby zaručil bonitu kusu jím vytvořeného (vyraženého). Byl to takový druh záruky a za tu se mu dostalo výdělku.

17 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana panske... Například z 9 gramů zlata se mohla vyrazit mince a říkat, že je z 10 gramů zlata (ve skutečnosti se skládala z 9 gramů zlata a 1 gramu méně vznešeného kovu). Rozdíl mezi nominální hodnotou (10g) a hodnotou vnitřní (9) bylo panské (1 gram mincovního zlata). Velmi pravděpodobně mohla být operace provedena i tak, že Pán vyrazil 10 mincí používaje skutečně 10 gramů zlata na každou s tím, že si jako kompenzaci nechal 10% mincí jako profit. Když zlato nahradil papír, zhoršila se situace (pro nás) a panské vzrostlo skoro na 100%. Opravdu, pro vytištění 5 eurové bankovky nebo 500 eurové bankovky stačí 30 centů eura a je třeba vzít také v úvahu, že bankovka není svázána se zlatem, (nemá krytí a není konvertibilní. Což znamená že moderní Pán, resp. ten, kdo DNES tvoří peníze (např. Centrální evropská banka BCE nebo americký FED) má enormní moc. Vskutku, tyto soukromé orgány (všechny centrální banky jsou soukromé) mohou vydírat nebo alespoň ovlivňovat celé národy. Zkuste pomyslet na to, že Světová banka (ve vlastnictví FEDu a Bank of England, jež obě jsou soukromé a pány také Mezinárodního měnového fondu) odmítá půjčky těm zemím, které NECHTĚJÍ PŘISTOUPIT na privatizaci sektoru pitné vody. A to je jen jeden příklad. Kdo dobře pochopil mechanizmus signoraggia, panského, nyní také pochopí, že ELIMINOVAT bankovku je akce k horšímu, když bankovka zmizí, je to pro Paní Banky náklad a zvyšuje na 100% panské z elektronického penízku. Kromě toho peníz podléhá úrokům (např. 3%), které zvyšují dluh Občanů svrchované Země nad nominální hodnotu samotného penízku! Prakticky tak peníz (bankovka) o hodnotě 100 euro stojí občana 103 euro a bankéře 30 centů. Toto je panské. Toto všechno by se dalo obejít způsobem velmi jednoduchým: opravdu by stačilo, aby Stát, konečně svrchovaný vydal peníze bez dluhu, jak se to dělá například u peněz kovových (samozřejmě těch, které mají nominální hodnotu vyšší než je hodnota vnitřní, například mince 50 centů, 1 a 2 eura). Ti, kdo jsou ostřílenější, nyní pochopili rozčilení zesnulého guvernéra Duisenberga vůči Tremontimu, když tento druhý žádal nahrazení kovových mincí 1 a 2 eura bankovkami stejné hodnoty a ex guvernér (zesnulý za záhadných okolností) odpověděl následovně: Ale pane Tremonti, víte že tímto způsobem by vaše země ztratila práva signoraggia nad celým tím množstvím nahrazených peněz? Od okamžiku, kdy bankovka nemá vztah ke zlatu (bankovky jsou konvertibilní v americké dolary, ale od roku 1971 není americký dolar konvertibilní ve zlato), není důvod, aby peníze emitovala nějaká soukromá entita, ani aby tato nebo nějaká entita měla nad emisí monopol. Kromě toho by se dalo vyhnout nákladům na umožnění této půjčky (úroky) a Stát, respektive my všichni, bychom měli skutečnou autonomii při správě Země. Kdo se obává, že by Stát mohl nějakým způsobem iniciovat neúměrně mnoho peněz a mimo jakoukoliv kontrolu, je osobou, která nemá ve stát důvěru. Víme dobře, že naši politici jsou zapletení do všeho možného (banky, petrolej, zbraně, drogy, prostituce atd.), ale otázka, kterou bychom si měli položit, je velmi jednoduchá. PROČ BY MĚL POLITIK ODMÍTNOUT VYTVÁŘET PRO NÁROD PENÍZE? Pokud je počestný, neměly by tu být problémy, dokud bude jednat eticky a podle korektních a demokratických pravidel. Jen politik nečestný by v posledním záblesku upřímnosti řekl: Ne, poslyšte, tu tiskárnu mi do ruky nedávejte, protože se znám a natiskl bych si horu peněz pro sebe a pro své přítelíčky. Naštěstí v tomto posledním případě je řešení jednoduché: je nutno pěkně poděkovat a takové individuum poslat pěkně pryč, dříve než svým připuštěním nadělá hrozné škody. Ovšem je tu také případ, že se politik nečestně skutečně zachová. Ale jestliže je nečestný doopravdy proč by odmítal takovou vábnou příležitost? Není to kvůli morálnímu pohoršení, když říkám, že už nečestný je. Kdyby nečestný nebyl, okamžitě by se tiskárny ujal a choval by se jako tolik opěvovaní guvernéři jakékoliv soukromé centrální banky, kterým je připisovány zcela mimořádná ctihodnost a moudrost, protože jak známo pracují pro dobro komunity. Einaudi by řekl: Vysokou vzácnost zlata vyvažuje moudrost guvernéra. (sic!)) Dejme tomu zloděj proč vlastně krade? Protože je tučný peníz mnohem silnější než on? Možná existuje nějaká entita, která mu nechce dát tiskárnu a dovolit mu, aby vytvořil pro lid peníze (jen s rizikem loupeží politických)? Je tato vyšší entita ctnostná?

18 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana panske... Jestliže ano, měli bychom jí okamžitě předat veškerou moc, protože by nám uměla dobře vládnout, určitě lépe než výše jmenovaný politik, nebo ne? A jestli je naopak nepoctivá, proč má v ruce tiskárnu a vyhladovuje lid nechávajíc ho žít v režimu finanční anemie? Je-li tato vyšší entita stejně nečestná jako politik, či ještě více, kdo je to když ne tlustý bankéř? Je evidentní, že politik nechce a nemůže převzít tiskárnu ve jménu národa, protože soukromí mezinárodní bankéři TO NIKDY NEPŘIPUSTÍ. Volíme osoby, které jsou sponzorovány bankéři, a které tedy nikdy nebudou operovat podle optiky národa, ale vždy k výhodě jejich pravých dárců práce. Jistě je pravda, že jen politicky lze něco vymyslet, ale aby se to dalo uskutečnit, je zapotřebí SOUHLAS pořádné části koláče populace, kéž by byla informovaná, uvědomělá, a motivovaná k RADIKÁLNÍ ZMĚNĚ politické scény. Už kvůli tomu by se tento text měl mezi lidmi zpopularizovat, společně s dalšími spisy, knihami, manifesty a veřejnými debatami, které by vysvětlily, co je na světě opravdové zlo a jaká jsou hrozná a bolestivá řešení, která budou muset být brzy přijata, abychom neupadli do propasti. V příštím článku prohloubím důležité aspekty problému a završíme to třetím článkem hovořícím o frakční rezervě, dalším takovém podvodu, pravé příčině inflace a moci obchodních bank, které tvoří peníze z ničeho prostřednictvím účtů, které nás všechny přinutily si zřídit. Co je to frakční rezerva Frakční rezerva je legální, stejně jako bylo legální vlastnit ještě nedávno otroky. Frakční rezerva umožňuje půjčit 5000, máš-li jen 100 když z těch 100 není nic tvého. Trošku jako když Ježíš Kristus z pěti chlebů a dvou ryb nakrmil davy... Systém frakční rezervy je podvod. Samozřejmě se jedná o legální podvod, jak tomu je skoro u všech ekonomických a monetárních podvodů. Podívejme se, jak konkrétně funguje: když uložíme 100 euro do banky, ta nám otevře účet (c/c) na naše jméno a ujme se dohledu nad naší bankovkou (viz signoraggio) ve svém trezoru, bezpečném před lupiči (1). Bankéř v tomto okamžiku použije téměř stoletou statistiku, která mu říká naprosto jednoduchou věc: jen jedna část právě vytvořeného depozitu bude použita zákazníkem (pohne se s ní). Tedy bankéř ví, že téměř jistě bude většina našich peněz ponechána pod jeho dohledem, zůstane nehnutá na účtu (v trezoru) po celé měsíce, roky. Připomeňme si, že bankéř není vlastníkem našeho účtu (v trezoru) po celé měsíce, ba roky. Připomeňme si, že bankéř není vlastníkem našich peněz, že je jen jejich hlídačem. Což nijak nebrání bankéři považovat tuto nehybnost za hotovou věc vhodnou k utrácení. A ON SE ROZHODNE ZAPŮJČIT VŠE, CO JE NA NAŠEM C/C. Kromě naší pohodlné nepozornosti (2) potřebuje bankéř ještě zkorumpovaného politika, aby si zlegalizoval tento podvod vhodně vytvořeným zákonem. Ten se jmenuje Opatření o odložené povinné rezervě nebo jednodušeji frakční rezerva a je prezentována veřejnému mínění takovým způsobem, že vypadá jako forma ochrany majitelů účtů. Jenže arogance binomia bankéř-politik je takové, že se ke škodě všech s tím pojí šprým, který odhaluje tento zákon jako mez možností bankéře tvořit peníze k zapůjčení, a politik se představuje jako ochránce našich úroků, ale abych předvedl příklad, je to jako by tentýž politik dekretoval maximální počet švihnutí bičem, jež se mají na otrokovi vykonat, přičemž za to žádá aplaus publika za to, že byl paladinem lidských práv. Jenže přesněji, co tento zákon říká? Jednoduše ukládá mez na minimální množství peněz, které mají mít bankéři v kase. Co to znamena pro nás? Pro nás se toho mění málo, vlastně nic. Jestliže 100 osob uloží po 100 eurech, bylo by legitimní očekávat, že v jakémkoliv okamžiku mohou všichni vlastníci účtů vybrat svých 100 euro, nebo ne? Ve skutečnosti bankéř, jak bylo řečeno na začátku, považuje za vhodné k utrácení všechny nehybné peníze ve svém trezoru a od okamžiku, kdy zná (statisticky) s kolika penězi bude pohnuto průměrně majiteli účtů, zapůjčí zbytek, jako by byl jeho. Jestliže statisticky bude pohnuto jen s 10% (vybráno, utraceno, vloženo, přesunuto, atd.), znamená to, že banka má 100 c/c se 100 euro na každém, tedy euro a z těchto jen 1000 slouží jako hotovost (v kase) pro každodenní operace (oněch 10%, které podkládá ta slavná statistika, vzpomínáte?)

19 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana panske... Tedy 9000 euro je možno vzít a použít (zapůjčit) i když nejsou vlastnictvím banky! Nezapomeňte na tento koncept. Představte si hlídače parkoviště, kde si necháte vůz, zatímco jdete do práce, a on si váš vůz vezme, projede se v něm pro zboží, aniž by vám cokoliv řekl aniž by se s vámi vyrovnal? Ano, je pravda, že vám dá nějaké úroky, jestli lze za úrok považovat oněch 0,0005%, které dnes dávají! Co se mění pro bankéře Pro bankéře se mění mnoho, protože čím nižší procento peněz, které musí držet v hotovosti, tím víc jich může půjčit. V roce 1957 byly banky nuceny držet si rezervu 25% vkladu, v roce 1970 to slezlo na (cirka) 15%a dnes jen na 2% (v některých případech na 0%). Tedy dnes může banka přijmout euro a zapůjčit (které nejsou její!) a toto díky zákonu o povinné frakční rezervě. Ale tady ten podvod nekončí. Těchto zapůjčených euro bude dříve či později vloženo na jiné konto (možná téže banky nebo jiných bank, ale tím se mnoho nemění, protože bankovní systém je kartel, podobně jako ten drogový). Na novém c/c stačí mít hotovost ve výši 196 euro (9800x2%) a je možno zapůjčit zbytek euro ( ) a cyklus pokračuje na novém účtu. Na konci veletrhu, vycházeje z euro, může banka vytvořit a zapůjčit euro, tedy padesátkrát více a stáhnout si příslušné úroky. Všechno to, aniž by měla více než počátečních skutečných euro (které byly jen uschovány!) Nyní chápete moc bank, které mohou vytvořit peníze z ničeho (nebo spíše: multipilikovat peníze majitelů účtů) za spolupachatelství zkorumpovaných politiků, kteří podvod zlegalizovali. Myslíte si, že pro odhalení podvodu postačí, když 100 lidí dojde k přepážce a vybere oněch 100 euro, že? Chyba. Matematicky by stačilo, aby první 3 zákazníci si vzali zpátky vlastní peníze, a systém by spadl, protože s rezervou 2% jen první dva (ze skupiny počátečních 100) by ještě něco nalezli. Třetí by zůstal s pěstí plnou much. A stejně tak čtvrtý a všichni ostatní, bohužel systém by zasáhl pro záchranu banky v potížích a osobně by dohlédl v centrální bance na vytištění toho, co nikdy neexistovalo (jak se děje v těchto dnech kvůli Northern Rock Bank.) Byl kdysi jednou jeden a ten kupu svatebčanů nasytil 5 chleby a 2 rybami, a k obědu dostali spoustu vína z poloprázdného měchu. Ale to je jen to staré náboženství. Nové náboženství Boha peněz předpokládá novou postavu: bankéře z Cannanu, který vytváří a násobí nekonečný peníz. A dluhy pro národy. (1) Aby nedošlo ke zmatku vysvětleme, že lotry lze snadno poznat, protože jsou to ti, kteří jsou špatně oblečení a krouží okolo banky, zatímco zde v bance lotři nejsou, protože jsou všichni oblečení dobře, jsou učesaní a mají pěknou kravatu. Je nutné znát tento rozdíl, protože se člověk může snadno splést. (2) Každý podvědomě ví, že banky peníze nepůjčují. Když si vybíráte ze svého spořícího účtu, banka vám neřekne, že to nemůžete udělat, protože půjčila peníze někomu jinému. Mark Mansfield, ekonom. Obávám se, že běžný občan by nerad slyšel, že banky mohou vytvářet a vytvářejí peníze... Reginald MCKenna, ex prezident administrativní rady, Midlands Bank of England. Ten obrovský génius páně Rotshilda Málokdo pochopí tento systém, a ti, kdo ho pochopí, budou příliš zaměstnaní jeho využíváním, a lid asi nepochopí nikdy, že systém jde proti jeho zájmům. (Rotshild ve firmě Kleimer, Morton a Vanderguild v New Yorku, ) Řekl kdysi Bertold Brecht: Ztracená je země, která potřebuje hrdiny a mnozí tuto větu čtou jako negativní výjimku, jako kdyby bylo pro lid omylem svěřit se jednomu zvláštnímu člověku, která změní osud zjevně určený, kdo jej požene k sociální a politické změně. Ovšem ve skutečnosti to naše je jen indikátorem hořké reality: když národ došel do bodu,, kde tolik potřebuje pomoci, aby musel celý ukázat na jednoho jediného (proto také hrdinu, tedy osobu nadanou morálkou nikoliv fyzičnem nad obvyklou míru, která bude pracovat pro dobro všech, když systém ukáže, že není schopen tvořit a/nebo udržovat bezpečnost, pořádek a všeobecné blaho) a pak je národ opravdu na řadě (alespoň sociálně a politicky). Jsme my Italové na tom opravdu tak špatně, že potřebujeme hrdinu? Ano. A kdo je tento hrdina? Strana? Asociace? Jednotlivec? Strana Noeuro, asociace Adusbef a Beppe Grillo jsou tři falešné modely, tři hrdinové, kterým bychom se měli vyhnout. Přeložila Kateřina Amiourová. Poznámka překladatelky: Signoraggio má mnohem delší historii než 300 let, z českých zemí s ním máme zkušenost z roku Totiž: po prohrané bitvě na Bílé hoře byl život většiny českých pánů ušetřen s tím, že si ho vykoupí značnou sumou.

20 NII. Ročník XX. Máj Číslo 142. Strana 20. Signoraggio... Ovšem česká šlechta byla tradičně v dluzích (proto si zvolila Habsburky doufala si, že sounáležitostí s ekonomickým impériem si polepší), tehdy Lichtenštein se svým rádce Baševim zahájili ražbu stříbrných peněz s velkou příměsí bezcenného kovu a tyto peníze nabídli českým pánům za jejich nemovitosti, k jejichž nákupu došlo ve velkém. Když čeští pánové odeslali tyto peníze do císařské kasy, ta, pro problémy s oběhem málo hodnotných peněz, udělala bankrot. Další vývoj znáte Třicetiletá válka. O autorovi: Italský filozof, vysokou dokončil obhajobou práce o estetice hudby. Správce stránek spolupracující s organizací primit připravující monetární reformu. Kromě ní existují i další organizace - bojující za monetární suverenitu. Výchozí inspirací či zdroji byli Giacomo Barnes sympatizující s fašismem - dílo Sociální spravedlnost), Ezra Pound (ABC ekonomie) Giacinto Auriti (dílo Hodnota práva - což vyučoval na Univerzitě Teramo- a Vesnice Utopie o ekonometrickém pokusu v obci Guardagriello -SIMEC, nyní pokračujícím v Neapoli pod taktovkou SCECu). Nejblíže tomuto proudu uvažování je v USA bývalý kandidát na prezidenta Ron Paul (žádající zrušení FEDu, a příznivci tvrdí, že Lincoln i Kennedy byli zavražděni, protože zkusili nastolit monetární suverenitu a tiskli vlastní peníze.). Italská komunita neřeší ekonomické problémy odděleně a nabírá si novou a novou práci. V poslední době se objevil též nový filozof Tamburi, kolektivní Kniha Vagabund, jednotlivé pracovní skupiny podaly své návrhy do italského parlamentu. Jenž je zamítl- Řeší vše a na další její dílka se později zaměříme, budou ale publikovány i na budoucích stránkách Kateřiny Amiourové. Uzavřený kruh. Tak si to shrňme.. máme-li co 1.Banky půjčují peníze, které z velkého procenta nejsou podloženy žádnou reálnou hodnotou (drahým kovem, prací, službou, cenou informací atp.). Hlavním krytím je VÍRA (spekulace) s budoucím ziskem, který dodatečně deficit v krytí srovná. Resp. dorovná se určitým nárůstem "něčeho.. nějaké hodnoty" tak aby se následně (průběžně) mohl vytvořit další vědomý a nejspíše i vyšší deficit. 2.Banky půjčují peníze (virtuální poukázky, imaginárně kryté) plus navíc jejich NIČÍM KRYTÝ x- násobek - opět za účelem dynamizace společenského rozvoje úvěrovým stylem. Ještě jednou trochu z jiného úhlu - vzniká vědomý dluh s předpokladem jeho umoření v budoucnosti. Hlavním argumentem podporujícím zachování tohoto systému je, že systém založený pouze na krytých financích by neumožnil poskytování tolika úvěrů a tím by podnikatelé nemohli realizovat své plány, které v důsledku mají akcelerovat hospodářský rozvoj. Stát, který by přijal jistá monaterální opatření (přičemž by jeho banky začaly disponovat jen krytými prostředky) by se v konkurenci naprosto a velmi rychle znemožnil "odrovnal" vůči státním subjektům fungujícím na principu nekrytých virtuálních dluhů. Závěr? Jakákoliv monaterální opatření z pozice samostatných států jsou neproveditelná. Tato reforma musí být globální a celosvětová. Umí si to někdo v dnešním světě, který vlastní jedinci neschopní si TO SHRNOUT, představit? ddd Kto kontroluje olej - ten kontroluje krajinu. Kto kontroluje potraviny - ten kontroluje ľud. Henry Kissinger 1972.