Zborník zo 4. ročníka 2010

Transcription

1 Zborník zo 4. ročníka 2010 súťaže o najlepšiu diplomovú, bakalársku alebo ročníkovú prácu na tému Filantropia Tri grácie, nazývané aj charitky, sú pôvabné, ľúbezné a milé, láskavé k ľuďom. Táto skupina troch ženských postáv, dvoch spredu a jednej zozadu, má starú tradíciu v gréckom, rímskom aj súčasnom umení. Obraz Tri grácie namaľovala slovenská maliarka Katarína Vavrová roku V každom historickom období sú charitky zobrazované rôzne niekedy ako sen, inokedy ako kypré ženy... Charitky sú však zobrazované vždy v trojici, pretože dobrodenie treba vedieť dať, prijať aj vrátiť. Charitky sa držia za ruky, pretože dobrodenie ako reťaz prechádza z ruky do ruky. Najmladšia Aglaia žiari krásou, Eufrosyné je bohyňou radosti, stelesňuje pôvab krásy. A nakoniec Thaleia, tá je bohyňou hostín a slávností.

2 2010 Zborník z o 4. ročníka súťaže o najlepšiu diplomovú, bakalársku alebo ročníkovú prácu na tému Filantropia Mená posudzovateľov, ktorí hodnotili predložené študentské práce: Alžbeta Mračková, C.A.R.D.O. Pavol Pánik, Katedra etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave Saskia Repčíková, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska Andrea Gajdošová, ČSOB, špecialistka na sponzoring a zodpovedné podnikanie, oddelenie internej komunikácie a CSR Antonie Doležalová, Katedra inštitucionálnej ekonómie Vysokej školy ekonomickej v Prahe Zoznam študentských prác: 1. Ing. Veronika Mokrejšová Názov diplomovej práce: CSR v praxi českých firem komparace sdělení českých a zahraničních firem 2. Ing. Vendula Prjachová Názov diplomovej práce: Analýza firemního dárcovství jako nástroje společenské odpovědnosti firem v České republice a ve Francii 3. Bc. Jana Hoosová Názov bakalárskej práce: Podpora mladých umelcov na Slovensku 4. Ing. Renáta Olahová Názov diplomovej práce: Motivácia k altruistickému správaniu v spoločenstve Rotary Mgr. Diana Dombrovská 34 Názov diplomovej práce: Členstvo v dobrovoľníckej organizácii a zmena osobnej a sociálnej identity mladých ľudí 6. Mgr. Peter Olejník 41 Názov diplomovej práce: Preferencia motívov k dobrovoľníctvu v závislosti od osobnostných rysov dobrovoľníkov Vydalo: Centrum pre filantropiu, n. o., roku 2010 Zostavili: Milica Danková a Zuzana Thullnerová Jazyková korektúra: Tomáš Mikolaj Grafická úprava: WEBMIN, s. r. o. Tlač: europrint HALL, s. r. o. 7. Bc. Mária Grebečiová Názov bakalárskej práce: Účasť dobrovoľníkov na práci so znevýhodnenými skupinami

3 Úvod Zborník študentských prác, ktorý sme pre vás zostavili, je súborom toho najlepšieho, čo priniesol 4. ročník súťaže o najlepšiu študentskú prácu na tému Filantropia. Medzi iným priniesol aj novinku v podobe sprístupnenia súťaže českým študentom. Keď môže mať Česko-Slovensko talent, môže mať aj filantropiu, povedali sme si. Mnohí z nás vyrástli v čase, keď sme boli jedna krajina, a vďaka tomu vieme, koľko toho máme spoločného a zároveň rozdielneho. Zdalo sa nám zaujímavé vniesť tento rozmer aj do problematiky, ktorej sa venujeme. V neposlednom rade nás k tomu viedla aj absencia jazykovej bariéry. Kvalita predložených prác dokázala, že toto rozhodnutie bolo správne. Za štyri roky súťaže sa pomerne jasne vykryštalizovali okruhy tém, ktorým sa študentky a študenti vo svojich prácach venujú. Je to predovšetkým oblasť firemnej filantropie a spoločenskej zodpovednosti podnikov a oblasť dobrovoľníctva, či už z pohľadu psychológie, manažmentu, alebo iných odborov. Sme veľmi radi, že v každom ročníku súťaže sa vyskytnú aj práce, ktoré prinesú novú, niekedy aj neočakávanú problematiku. V tomto roku to bola napríklad bakalárska práca Jany Hoosovej Podpora mladých umelcov na Slovensku. (CSR v praxi českých firem komparace sdělení českých a zahraničních firem) a dobrovoľníctvo (Členstvo v dobrovoľníckej organizácii a zmena osobnej a sociálnej identity mladých ľudí). Veríme, že bodkou za bakalárskou či diplomovou prácou sa záujem o tému nekončí. Od teórie k praxi nemusí byť ďaleko a práve záverečná práca sa môže stať odrazovým mostíkom do nového sveta, do sveta vzájomnej solidarity a porozumenia medzi ľuďmi i medzi verejným a súkromným sektorom. Do sveta Centra pre filantropiu ;-). Rada by som využila túto príležitosť a poďakovala sa predovšetkým členkám a členom hodnotiacej komisie, ktorí venujú svoj voľný čas bez nároku na odmenu čítaniu a hodnoteniu študentských prác. Bez ich hodnotných názorov a pripomienok by sme len veľmi ťažko vyberali víťazov. Ďakujem im, že to ešte nevzdali a že majú chuť a energiu pokračovať s nami v súťaži. A preto sa už teraz teším na ďalší ročník. Želám vám príjemné a podnetné čítanie. Milica Danková Komisia v tomto ročníku hodnotila osem prác. Pri hodnotení predložených prác berieme do úvahy ich odbornú kvalitu, použitú literatúru, spracovanie dát, kritický prístup a vlastný vklad autora/autorky, no a predovšetkým celkový prínos práce k téme darcovstva a dobrovoľníctva. I keď sa komisia rozhodla prvé miesto v súťaži neudeliť, Veronika Mokrejšová a Diana Dombrovská, ktoré sa spoločne umiestnili na druhom stupni víťazov, si ocenenie zaslúžili za najkvalitnejšie predložené práce na danú tému, teda spoločenská zodpovednosť podnikov 3

4 Autorka: Veronika Mokrejšová Fakulta medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe Názov diplomovej práce: CSR v praxi českých firem komparace sdělení českých a zahraničních firem Študijný odbor: Katedra medzinárodného obchodu Ročník: V., školský rok 2009/2010 Vedúci diplomovej práce: Ing. Markéta Lhotáková, PhD. Úvod S pojmem Corporate Social Responsibility (dále CSR) se v dnešní době setkáváme čím dál, tím častěji. Mnoho firem již zjistilo, že CSR není jen marketingový koncept nebo prostředek ke zdokonalení publicity, ale že je to především nutná strategie, kterou je potřeba uvádět do každodenní praxe na všech firemních úrovních. Žijeme totiž v době, která je poznamenána mnoha etickými skandály firem, jako jsou Enron či Worldcom, které vedly k výrazným finančním problémům či krachům mnoha firem, a v mnoha případech také jejich investorů, dopad měly ale i na ostatní stakeholdery a na společnost jako takovou. V takovémto prostředí si mnoho stakeholderů klade otázku, které z firem vlastně může projevit svou důvěru (investor poskytnutím financí, zákazník koupí výrobku, uchazeč na trhu práce nabídkou své pracovní síly, komunita celkovou podporou atd.). Firma, která tuto důvěru stakeholderů získá, má větší šanci na dlouhodobý úspěch než firma, ke které stakeholdeři chovají nedůvěru. Pro získání této důvěry je dnes již nutné, aby se firma chovala sociálně zodpovědně aby tedy naplňovala koncept Corporate Social Responsibility. CSR se dnes věnuje mnoho teoretiků, kteří se zabývají výzkumy nejrůznějších aspektů tohoto fenoménu. Na druhé straně stojí manažeři, kteří tento koncept uvádějí do praxe, často spíše na intuitivní úrovni než na základě teoretických výzkumů. Přesto, nebo možná právě proto, je potřeba provádět nejen výzkumy čistě teoretické (např. analýza definic pojmu CSR na základě dostupné literatury), ale také, a to především, výzkumy vycházející z praxe, které mohou manažerům pomoci v jejich každodenní práci. Jedním z nich je výzkum tří vědců Jamie Snidera, Ronald Paul Hilla a Diane Martina který se zabývá důležitou součástí CSR, jíž je reporting. V rámci tohoto výzkumu se jeho autoři zabývají otázkou, jaká sdělení, týkající se CSR, adresují firmy svým stakeholderům na svých webových stránkách. Jde tedy o výzkum kvalitativní, nikoliv kvantitativní autoři se nesoustřeďují na frekvenci uvedených sdělení různým skupinám stakeholderů či na to, kterým stakeholderům je určeno nejvíce sdělení, ale vymezují pouze skupiny stakeholderů a sdělení, která jsou jednotlivým skupinám určena. Tento výzkum je významný nejen z hlediska teoretického, ale i praktického umožňuje manažerům porovnat obsah vlastních webových stránek s běžnými sděleními ostatních firem a popřípadě jej vhodně upravit tak, aby co nejlépe poukazoval na klady firmy v oblasti CSR. Cílem této diplomové práce je popsat stav CSR v českých firmách, porovnat jej se situací v zahraničí a na základě zjištěných rozdílů formulovat doporučení pro české firmy. Původní výzkum porovnával sdělení na webových stránkách 50 největších amerických firem se sděleními 50 největších neamerických globálních firem. Tento výzkum se zaměří na skupinu TOP 10 nejvýznamnějších firem působících v ČR a skupinu desíti ryze českých malých a středních firem. Nejvýznamnější české firmy budou porovnány se zahraničními, u ryze českých firem budu porovnávat výsledky s velkými zahraničními i českými firmami (v tomto případě nepůjde tedy tolik o kontrast ČR zahraničí, jako spíše malá a střední firma velká firma). Výzkum, ze kterého tato práce vychází, proběhl již v roce Přesto lze při porovnávání výsledků výzkumu předpokládat, že nebudou nalezeny příliš velké rozdíly ve skupině nejvýznamnějších českých firem. Hlavně proto, že velké firmy jsou často silně ovlivňovány svými zahraničními investory. Navíc lze i zde předpokládat silný vliv globalizace, který se i v původním výzkumu projevil zjištěním, že multinacionální organizace (...) soustředí svou pozornost na stejné skupiny stakeholderů, kterým předkládají výroky, které jsou často zaměnitelné, kromě názvu 1 firmy a kategorie produktu. Naopak, u malých ryze českých firem lze předpokládat, že CSR nebude příliš rozvinuto. Pro tuto práci tedy stanovím následující hypotézy: Obsah sdělení stakeholderům na webových stránkách světových a největších českých firem se nebude příliš lišit, protože v rámci velkých firem je již CSR v ČR na dostatečně vysokém stupni vývoje; malé ryze české firmy nebudou CSR zdaleka věnovat takovou pozornost jako firmy velké. 4

5 Corporate social responsibility (CSR) Evropská komise definovala v roce 2001 CSR jako koncept, pomocí něhož firmy dobrovolně včleňují zájmy společnosti a životního prostředí do svých podnikatelských činností a do vzájemného vztahu se 2 svými stakeholdery. World Business Council for Sustainable Development používá následující definici: Závazek podniku přispívat k udržitelnému ekonomickému rozvoji, pracujíc společně se zaměstnanci, jejich rodinami, místní komunitou 3 a společností obecně na zlepšení kvality jejich života. Pro úplnost dodejme ještě definici, již používá Business Leaders Forum, sdružení mezinárodních a českých společností a firem, které prosazuje dodržování etiky v podnikatelské praxi, skutečné naplňování společenské odpovědnosti firem Corporate Social Responsibility a podporuje spolupráci mezi firemním, veřejným a neziskovým 4 sektorem. Dle jeho definice je CSR dobrovolný závazek firem chovat se v rámci svého fungování odpovědně k prostředí i společnosti, ve které 5 podnikají. Jsou to tedy tři dimenze CSR, e ko n o m i c k á, e n v i r o n m e n t á l n í a sociální, které jsou chápány jako podstata CSR. Často bývají označeny jako tři Pé people, planet, profit'. ' Trojí zodpovědnost Jak již bylo řečeno, neexistuje jediná správná definice CSR. Vědci se však shodují na tom, že firma, která se má chovat společensky zodpovědně, musí respektovat tzv. trojí zodpovědnost (tripple bottom line), což znamená, že celkové chování firmy by mělo být měřeno na základě kombinovaného přispění k ekonomické prosperitě, environmentální kvalitě 6 a společenskému kapitálu. Jsou to tedy tři dimenze CSR, ekonomická, environmentální a sociální, které jsou chápány jako podstata CSR. Často bývají označeny 7 jako tři Pé people, planet, profit. Dle serveru Business Leaders Forum spadají pod ekonomickou zodpovědnost aktivity, jako je poskytování transparentních informací; praktické využívání etického kodexu; péče o zákazníky; nabídka kvalitních produktů; včasné placení faktur; šíření principů odpovědného podnikání v rámci dodavatelsko-odběratelského řetězce; poskytování jasných a přesných informací o výrobcích a službách či 8 využívání etické reklamy. K environmentálnímu pilíři CSR patří celková environmentální politika; úspora energie a vody; minimalizace odpadu; třídění a recyklace; redukce využívání pohonných hmot; ekologicky přátelské produkty či nakupování ekologicky šetrných 9 materiálů. Sociální zodpovědnost můžeme rozdělit na dvě oblasti: pracovní prostředí, kam patří zapojení zaměstnanců do rozhodování; férové ohodnocení za práci; nefinanční benefity; vzdělávání a rozvoj; zdraví a bezpečnost; vyváženost pracovního a osobního života; odpovědné propouštění; rovné příležitosti či aktivní účast zaměstnanců na podpoře místní 10 komunity a místní komunitu, která se projevuje finanční či materiální podporou veřejně prospěšných aktivit a projektů, dobrovolnou prací svých 11 zaměstnanců či spoluprací se školami. Vymezení pojmu stakeholder Freemanova teorie Asi nejznámější a jednou z prvních definic je definice R. E. Freemana. Tento ve svém díle z roku A stakeholder theory of the modern corporation oponuje tzv. manažerskému kapitalismu, který se zakládá na uspokojování potřeb a dodržování práv vlastníků, a tedy na maximalizaci zisku. Nejznámějším představitelem této teorie je Milton Friedman, který tvrdí, že firma se chová morálně zodpovědně za předpokladu, že maximalizuje zisky a zároveň dodržuje 13 zákony. Naopak, podle Freemana má moderní obchodní společnost brát ohled na práva všech stakeholderů. Ve své práci se Freeman snaží najít odpověď na otázku Čí zájem a prospěch by měl být sledován při řízení 14 společnosti? Odpovědí jsou dvě definice pojmu stakeholder. Úzká definice zahrnuje ty skupiny, které jsou životně důležité pro přežití a úspěch společnosti. Široká definice zahrnuje jakoukoliv skupinu nebo jednotlivce, který může společnost ovlivnit, nebo je jí 15 ovlivňován. Nutnost, aby firma byla řízena ve prospěch stakeholderů a nikoliv jen vlastníků, zdůvodňuje Freeman dvěma argumenty: právním (legislativa již dnes nezohledňuje pouze práva držitelů akcií na výnos z kapitálu, ale také práva zaměstnanců, zákony na ochranu životního prostředí atd.) a ekonomickým (existence tržních selhání znemožňuje, aby se plně realizoval mechanismus neviditelné ruky trhu, který by 16 zajistil pro společnost největší dobro). I Freemanova teorie má mnoho kritiků. Kriticky je například nahlížen jeho pohled na vztahy společnosti a jejích stakeholderů, který Freeman přirovnává k výpletu kola. Společnost se podle Freemana nachází uprostřed a jednotlivé paprsky směřují ke stakeholderům. Kritici však upozorňují, že tento obraz sice poukazuje na oboustranný vztah mezi společností a všemi stakeholdery, opomíjí ale vztahy mezi jednotlivými stakeholdery navzájem. Přesto bývá jeho široká definice stakeholderů všeobecně přijímána a drží se jí i tato diplomová práce. Skupiny stakeholderů 17 Mitchell a kolektiv vyvinuli klasifikaci stakeholderů v závislosti na třech vlastnostech, které podle nich stakeholdery definují. Jsou to moc, zákonnost a naléhavost. Kategorizace stakeholderů se pak odvíjí od toho, kolik a které z těchto vlastností danou skupinu 5

6 stakeholderů charakterizují. Stakeholdeři se pak dělí na: - latentní, s jednou vlastností (dřímající mají moc, uvážliví disponují zákonným požadavkem, nárokující mají naléhavý požadavek), - očekávající, s kombinací dvou vlastností (dominantní mají legální nenaléhavé požadavky a moc, závislí mají urgentní zákonné požadavky bez moci je prosadit a nebezpeční mají moc i sílu vydobýt si své nelegitimní požadavky), - definitivní, kteří mají moc vynutit si své zákonné naléhavé požadavky. Čím více vlastností stakeholdeři mají, tím více jim manažeři věnují pozornosti. Tento model však není statický a stakeholdeři mohou volně přecházet z jedné skupiny do druhé podle toho, jak získávají či ztrácejí jednu ze tří vlastností. Pro účely našeho výzkumu lze předpokládat, že na webových stránkách českých společností budou sdělení adresována převážně pro definitivní, ale také pro očekávající stakeholdery. Nejméně pozornosti bude věnováno skupině latentní. Dále je také důležité zdůraznit, že posuzování, zda daný stakeholder danou vlastností disponuje, či nikoliv, je závislé především na vnímání daného manažera pokud stakeholder má moc, ale manažer ji tak nevnímá, nebude mu pravděpodobně věnovat pozornost. Stakeholder relationship management (SRM) SRM zahrnuje celou škálu konkrétních návodů pro manažery, které jim doporučují, jakým způsobem zacházet se stakeholdery. Vědecké články v této oblasti vycházejí často z pozorování případů konkrétních firem a z manažerské praxe. V této práci budou pouze krátce nastíněny některé z těch, které se vážou k reportingu na webových stránkách. Participace stakeholderů Zapojení stakeholderů a jejich zájmů do firemních procesů je nyní kritickou součástí úspěchu v dlouhém 18 období. Participace stakeholderů se tak stala jednou z velmi významných součástí SRM. Green a Hunton-Clarke rozlišují tři stupně participace: informativní, konzultativní a rozhodovací. Informativní participace je pasivním zapojením stakeholdera, kdy cílem je informovat o dění ve firmě. Konzultativní participace, již stakeholdery zapojuje více, zkoumá jejich názory a hodnoty a na jejich základě se sama rozhoduje. Rozhodovací participace je nejvyšším stupněm zapojení stakeholderů do firemních procesů. Stakeholdeři bývají v takovémto případě do rozhodování zapojeni od samého počátku a jejich schopnost ovlivnit rozhodnutí je značná. Je potřebné si uvědomit, že ve společnosti mají místo všechny tři výše uvedené úrovně participace. Každá z nich je vhodná pro jinou situaci a jiný rozhodovací proces. Přestože je informativní participace nejnižší úrovní zapojení stakeholderů do firemních procesů, nelze ji opomíjet a ve firmě hraje důležitou roli, a to obzvláště ve své průběžné formě (kterou reporting na webových stránkách bez pochyby je), která je v porovnání s ad hoc formou participace dle autorů obzvláště důležitá. Podniková kultura závisí na tom, čemu manažeři věnují pozornost (co chválí a co kritizují), jak reagují na krizové situace, vztah mezi jejich slovy a skutky, způsob odměňování zaměstnanců a kritéria pro výběr pracovníků a jejich propouštění. Pravidla chování managementu Tato podkapitola poukáže na nedostatky výzkumu této diplomové práce. Při zkoumání sdělení adresovaných stakeholderům na internetových stránkách totiž bude skutečnost CSR v ČR ukázána pouze v pokřiveném zrcadle. Na častý rozpor mezi slovy a činy poukázali ve 19 své studii Sims a Brinkmann, kteří analyzovali situaci v Enronu. Z firmy, která byla nahlížena jako průkopník CSR a z jejichž zpráv a slov vyznívalo, že Enron je mistr CSR, se stal symbol podvodníka. V literatuře je dokonce uváděn pojem Enron Ethics (tedy etika Enronu ) pro firmu, která káže vodu a pije víno. Sims a Brinkmann ve své studii upozorňují, že etika podniku je více otázkou hluboké kultury organizace než kulturních artefaktů jako písemných etických zásad, úředníků pro etiku a podobně. Na základě výzkumu vyvinuli pět mechanismů, které mohou manažeři využívat, aby ovlivnili podnikovou kulturu. Ta závisí na tom, čemu manažeři věnují pozornost (co chválí a co kritizují), jak reagují na krizové situace, jaký je vztah mezi jejich slovy a skutky, způsob odměňování zaměstnanců a kritéria pro výběr pracovníků a jejich propouštění. Podle toho, nakolik firmy o CSR mluví (etickými předpisy, hodnotovými prohlášeními, nasazením úředníků pro etickou otázku; můžeme sem zařadit i CSR reporting) a nakolik jej opravdu uskutečňují (tzn. je zakořeněno v podnikové kultuře), pak rozdělili Sims a Brinkmann firmy do čtyř typů: - morální prekonvencionalismus firma se nechová eticky, ale ani etické chování nepředstírá, - aranžérská etika firma propaguje své etické chování, což však neodpovídá skutečnosti, - kolektivní morální svědomí firma se chová eticky, aniž by své chování příliš prezentovala; skromný typ z dřívějších dob, který je v dnešní době marketingu spíše zastaralý, - morální idol firma se ve skutečnosti chová eticky a dává to svým stakeholderům zřetelně najevo. Při vyhodnocování výsledků tohoto výzkumu je tedy nutné mít na paměti, že z něj vzejde spíše ideální situace, která bude odpovídat stavu, jak by podle představ manažerů daných firem měli stakeholdeři jejich firmu vidět. Výsledky budou kombinací modelů 6

7 aranžérské etiky a morálního idolu, které od sebe nelze přesně rozlišit (a ani to není cílem tohoto výzkumu). Přesto však výzkum bude mít svou hodnotu, a to obzvláště při porovnávání výsledků se studiemi dalších světových firem. Zde totiž lze zjistit, zda si manažeři českých firem alespoň uvědomují, že je naplňování konceptu CSR důležité (což může a nemusí být prvním krokem k jeho skutečné realizaci), a také, k jakým stakeholderům a s jakými poselstvími se firmy obracejí, což také poukáže na některé interkulturní rozdíly České republiky vůči světu. CSR reporting Jak již bylo řečeno výše, tento výzkum se zabývá CSR sděleními, která o sobě firmy publikují na svých webových stránkách. Tak jako firmy každoročně sestavují výroční zprávu, která se týká účetnictví a finančních ukazatelů, publikují v poslední době významné firmy také zprávu o stavu CSR (zpráva o udržitelném rozvoji) za uplynulý rok. CSR reporting a CSR sdělení na webu (která jsou předmětem tohoto výzkumu) mají některé rozdílné a některé společné rysy a vzájemně se částečně překrývají. CSR reporting je pravidelná záležitost, která se ve firmě odehrává jedenkrát za rok, internetová CSR sdělení jsou spíše záležitostí průběžnou; tolik rozdíly. Oba fenomény mají ale také mnoho společného lze předpokládat, že jádro jejich obsahu bude přibližně stejné. Zprávy o udržitelnosti jsou navíc součástí sdělení prezentovaných stakeholderům na internetu. CSR sdělení by se také měla řídit základními principy CSR reportingu, což je transparentnost, odpovědnost 20 (...) a udržitelnost. Tato pravidla (a mnohá další, pro tento výzkum nepodstatná) lze nalézt v Pokynech pro Zprávy o udržitelnosti (Sustainability Reporting Guidelines) vypracovaných iniciativou Global Reporting Initiative, což je instituce řízená mnoha stakeholdery, kteří spolupracují, aby vytvořili globální standardy v oblasti Sustainability Reporting. Není účelné se těmito pravidly na tomto místě podrobněji zabývat, spíše bylo důležité poukázat na jejich existenci. Ta totiž mimo jiné dokazuje, že je důležité nejen to, jak firmy koncept CSR naplňují, ale také to, co a jak o tom sdělují svým stakeholderům. Výzkumy na poli CSR Před počátkem zkoumání stavu CSR v České republice je vhodné se seznámit s výzkumy, které již na tomto poli byly provedeny. Zaměřím se na výzkum, ze kterého vychází tato práce a který tudíž budu používat jako východisko jak metodologické, tak jako východisko srovnání. Sdělení určená stakeholderům Jamie Snider, Ronald Paul Hill a Diane Martin provedli 21 v roce 2002 výzkum, ve kterém zjišťovali, jaký je obsah sdělení, týkajících se sociálního chování firem, které firmy adresují svým stakeholderům na svých webových stránkách. Vzhledem k tomu, že se jedná o výzkum kvalitativní, není jeho cílem zjistit častost výskytu jednotlivých sdělení, ale spíše ukázat celou škálu různých druhů informací určených pro stakeholdery a porovnat sdělení určená stakeholderům v USA a ve zbylých zemích světa. Na základě teorií kvalitativního výzkumu vypracovali autoři následující postup, který použili pro výzkum: - Důkladné pročtení všech stránek; pozornost byla věnována všem explicitním i implicitním sdělením, které se týkaly firemních zodpovědností na poli morálním, etickém, legálním či společenském a byly adresovány jak interním, tak externím stakeholderům. - Roztřídění informací a jejich přiřazování stakeholderům. - Hledání podobností mezi sděleními v každé kategorii stakeholderů; podobné informace byly seskupovány a byly k nim přiřazovány odpovídající identifikátory. - Stanovení odlišností mezi americkými a dalšími globálními firmami. K výzkumu byly použity webové stránky TOP 50 amerických a TOP 50 světových (neamerických) firem 22 podle žebříčku časopisu Forbes z roku Výsledky výzkumu Obě skupiny firem se soustředí na podobné skupiny stakeholderů a na podobné oblasti CSR. Rozdíly najdeme především v definování jejich základních cílů. Podrobněji bude na rozdíly upozorňováno v rámci popisu jednotlivých kategorií. Vědci roztřídili sdělení do následujících sedmi kategorií: Obecná prohlášení: Na stránkách mnoha firem nalezneme určitý etický rámec, který má řídit splnění celkového poslání firmy ve společnosti. Tento rámec zahrnuje kromě etických hodnot také vztahy s interní a externí veřejností. Tato sdělení často jmenují a popisují klíčové hodnoty firmy. V této oblasti nenalezneme mezi americkými a ostatními firmami větší rozdíly. Politika životního prostředí: Kromě obecných hodnot artikulují firmy rozsáhle rovněž svůj vztah k životnímu prostředí. Nejrůznějším skupinám stakeholderů ukazují svou proaktivní politiku na environmentálním poli. Některé firmy se tomuto tématu věnují spíše všeobecně, bez bližších specifik, jiné vyjmenovávají přesně a do detailů. Mezi firmami v USA a v ostatních zemích rovněž nenalezneme mnoho rozdílů. Zákazníci: První skupinou stakeholderů, která výzkumníkům přirozeně vyplynula při jejich zkoumání, byli právě zákazníci. Této skupině je adresováno mnoho všeobecných hodnotových prohlášení, někdy jsou prezentována formou etických protokolů, které se soustřeďují právě na vztah firma zákazníci, nebo je tyto protokoly doprovází. Ještě typičtější jsou sdělení 7

8 popisující poskytování hodnot zákazníkovi firmy zdůrazňují vzájemné partnerství, které bylo vytvořeno právě proto, aby mohlo uspokojit potřeby zákazníka. Rozdíly mezi zeměmi opět nenajdeme. Zaměstnanci: Tato skupina stakeholderů je vůbec první (a i jedinou) kategorií, u které nalezneme významnější rozdíly mezi americkými a neamerickými globálními firmami. Obě skupiny se zaměřují na potřebu rozvoje zaměstnanců, která prospívá nejen firmě, ale i jim samotným. Důležitou roli hraje také diverzita mezi pracovníky (hlavně v oblasti pohlaví a rasy), která umožňuje lépe uspokojovat diverzní trh. Pouze ve sdělení amerických firem však nalezneme v této souvislosti zdůraznění rovnováhy mezi pracovním a rodinným životem (work-life balance), která mají nalákat pracovní sílu. Tato sdělení jsou výrazně orientována na ženy. Americké firmy také častěji řeší otázku bezpečnosti zaměstnanců, a to především z perspektivy ochrany před pracovními úrazy a před násilím na pracovišti. Akcionáři: Většina firem považuje akcionáře za významnou skupinu stakeholderů. Sdělení určená pro ně můžeme rozdělit do dvou kategorií: jednak jsou to explicitní vyjádření závazků jednat čestně a bezúhonně při veškeré komunikaci se svými vlastníky, jednak je to závazek zvyšovat hodnotu akcií prostřednictvím výroby a prodeje vysoce kvalitního zboží a služeb. Konkurence: Sdělení určená konkurentům nejsou příliš četná. Některé firmy zdůrazňují, že ve svém vztahu ke konkurenci dodržují nejen zákonné, ale i etické požadavky zemí, ve kterých jsou činné. Společnost: Obě skupiny firem rozdělují společnost do tří kategorií: místní komunita, národní státy a svět jako celek. Na místní úrovni se firmy soustředí na aktivity probíhající v dané komunitě, které podporují ta místa, kde žijí a pracují jejich zaměstnanci. V závislosti na zemi, ve které firmy operují, pak na společnost na národní úrovni směřují sdělení dotýkající se právě příslušných národních zájmů, jako kultura, sport, přírodní katastrofy atd. V USA se na této úrovni často objevovalo nasazení firmy v souvislosti s katastrofou 11. září. Tuto skutečnost bychom však neměli brát jako rozdíl, protože jen odráží výše uvedený národní zájem, který bude, samozřejmě, v každé zemi odlišný. Na světové úrovni jsou již sdělení obecnější a týkají se hlavně lidských práv. Mnohé firmy na svých stránkách uznávají takové dohody, jako je Všeobecná deklarace lidských práv OSN. Konkrétnější sdělení jsou orientována na oblast specifickou pro kategorii produktů, které firma vyrábí (například zvýšit úroveň zdraví ve světě v případě farmaceutické firmy). Jak vidíme, rozdíly existují pouze ve skupině zaměstnanci. Na závěr uvádějí autoři výzkumu tři předpoklady, které ze studie vzešly: - Multinacionální organizace z tohoto výzkumu uveřejňují sobě podobná CSR sdělení a soustřeďují svou pozornost na stejné skupiny stakeholderů, kterým předkládají výroky, které jsou často zaměnitelné, kromě názvu firmy 23 a kategorie produktů. Tento poznatek se podle autorů shoduje se současnými poznatky o globalizaci, že korporace, které operují na světové ú r o v n i, p o u ž í v a j í p o d o b n é s t r a t e g i e managementu trhu, nezávisle na zemi jejich 24 původu. - Existuje souhra mezi všeobecnými poselstvími firmy a jimi chápanou sociální zodpovědností. Plnění etických povinností jde ruku v ruce s pozitivním vlivem na dosahování firemních cílů na trhu, a to v případě sdělení adresovaných jak zaměstnancům, tak zákazníkům, akcionářům a dokonce i konkurenci. Pouze v případě společnosti jsou sdělení nezištná. Žádná z firem však neuvádí náklady spojené se sociálně zodpovědným chováním. - Sdělení adresovaná různým skupinám stakeholderů jsou konzistentní a propagují shodné etické standardy, nehledě na míru specifičnosti či obecnosti sdělení. Tato univerzální kvalita sdělení popírá národní či kulturní hranice. CSR v ČR Dříve než přistoupím k výzkumu samotnému, je vhodné se ještě zastavit u některých výzkumů, které již na toto téma proběhly v ČR. Business Leaders Forum nechalo v listopadu provést průzkum mezi českými firmami, v rámci něhož se zjišťovalo, zda firmy v ČR znají problematiku CSR, zda jim tento koncept připadá relevantní pro jejich podnikání, co konkrétně z něj je pro ně důležité, jaké aktivity v oblasti CSR v ČR již probíhají a zda mají firmy zájem o téma CSR. Pro účel tohoto výzkumu jsou důležité hlavně odpovědi na otázku, která témata jsou pro české firmy důležitá a jaké CSR aktivity v ČR probíhají. Z výsledků je zřejmé, že české firmy se zaměřují hlavně na interní rozměr CSR tedy dovnitř firmy. V prvé řadě firmy dávají důraz na své zaměstnance a také na transparentnost. V popředí stojí rovněž ekologie, vzdělávání zaměstnanců a spolupráce s neziskovým sektorem. Vztahy se státní správou jsou pro firmy, naopak, tématem méně zajímavým. Co se týče probíhajících aktivit, péče o zaměstnance je zde znovu v popředí, reprezentovaná převážně zaměstnaneckými benefity a vzděláváním zaměstnanců. Firmy se také snaží o transparentnost, spolupracují se školami a neziskovými organizacemi. Následují ekologické aktivity, dárcovství a pěstování vztahů se státem. Na konci žebříčku společensky zodpovědných aktivit nalezneme rovné příležitosti žen a mužů a vlastní nadační činnost. Zcela chybí rovnováha mezi pracovním a rodinným životem. 8

9 Vlastní výzkum Výběr firem do výzkumu Do výzkumu bylo vybráno 10 nejvýznamnějších českých firem z průzkumu Czech Top 100 roku V oblasti malých ryze českých firem (t. j. firem bez zahraničního kapitálu) bohužel nebylo žádné TOP 100 ani TOP 10 k dispozici, a proto výběr probíhal následovně: ve vyhledávacím portálu Google bylo vyhledáno spojení ryze česká firma ; vyhledané firmy byly postupně vždy ověřeny v obchodním rejstříku, že skutečně nemají zahraničního investora; byl zjištěn počet zaměstnanců dané firmy všechny firmy z tohoto výběru patří ke skupině malých a středních firem, což umožňuje porovnávat také velké versus malé firmy. Předností tohoto výběru je, že zkoumá malé a střední firmy, které si zakládají na tom, že jsou ryze české, a prohlašují to o sobě. Otázkou bylo, zda o sobě budou prohlašovat i svůj přístup ke stakeholderům a konceptu CSR. Hypotézy Základní hypotézy byly stanoveny již v úvodu. Nicméně pro jejich velkou obecnost je možné je ještě rozčlenit do podskupin: - obsah sdělení stakeholderům na webových stránkách světových a největších českých firem se nebude příliš lišit, protože v rámci velkých firem je již CSR v ČR na dostatečně vysokém stupni vývoje; - pokud se bude v rámci obecných hodnot hovořit o transparentnosti, pak bude zmiňována v protikladu s korupcí a podvody; - větší důraz bude kladen na environmentální dimenzi CSR (což však vzhledem ke kvalitativnímu zaměření studie bude patrné spíše ze šíře témat (dekontaminace a ozdravení životního prostředí) než z četnosti výskytu, která není předmětem zkoumání); - velký důraz bude kladen na zaměstnance; diverzita mezi pracovníky (jako u evropských a amerických firem) a rovnováha mezi pracovním a rodinným životem (jako u amerických firem) však nebudou hrát takovou roli, do popředí se dostanou spíše zaměstnaneckými benefity; rozvoj zaměstnanců (typický i pro světové firmy) a jejich bezpečnost (typická pro americké firmy) by se měly objevit i u českých firem; - u zaměstnanců budou firmy zdůrazňovat mezinárodní rovnost národních příjmů a úrovní platů v rámci Evropy; bude však chybět porovnání s rozvojovými zeměmi a také vnitropodnikové srovnání; - vzhledem k tomu, že média, jakožto nejdůležitější podskupina stakeholderů podle vnímání firem, se soustřeďují hlavně na sociální pokrok vně firmy, bude kladen v rámci společnosti velký důraz na sponzoring a charitu; - v rámci společnosti se rovněž objeví firma jako plátce daní a jako zaměstnavatel; - důležitým stakeholderem pro české firmy bude vláda a její regulace, a to hlavně regulace ze strany EU, dodržování zákonů by mělo být pro české firmy důležitým sdělením; - malé ryze české firmy nebudou CSR zdaleka věnovat takovou pozornost jako firmy velké. Výsledky výzkumu Obecná prohlášení Velké české firmy se ve svých prohlášeních od světových firem neliší a obracejí se k externím i interním stakeholderům všeobecně. Kromě morálních témat je zde velký důraz i na bezpečnost a kvalitu. Malé firmy oblast obecných prohlášení téměř neobsahují. Životní prostředí Velké firmy se od světových firem liší jen částečně, a to šíří témat hlavně v oblasti dekontaminace a nápravy dříve způsobených ekologických škod; byla tedy potvrzena hypotéza H1b. Malé firmy o životním prostředí reportují v podstatně menším měřítku. Závisí to spíše na jednotlivé firmě existují takové, které mají i svou vlastní environmentální politiku, a na druhé straně i jiné, které se životnímu prostředí nevěnují vůbec. Zákazníci Zákazníci jsou první velkou skupinou stakeholderů, která přirozeně z výzkumu vyplývá. Samozřejmě je jim adresováno mnoho čistě marketingových sdělení o skvělých vlastnostech výrobků firmy, přijatelných cenách a dalších, najdeme ale i mnohé věty, které jdou za hranice konceptu marketingu a míří k pojmu, kterým by měla dýchat celá firma a nejen její marketingové oddělení, k CSR. Stejně jako u světových firem nalezneme u velkých českých firem všeobecná prohlášení doprovázená etickými protokoly, důraz na partnerství a uspokojování potřeb zákazníka. Velký důraz je u českých firem kladen na ekologické aspekty výrobků jako způsob uspokojení zákaznických potřeb. Malé firmy se soustřeďují spíše na klasická marketingová témata, kterými jsou kvalita a cena výrobků. Zaměstnanci Skupina zaměstnanci se stává kromě životního prostředí druhou skupinou stakeholderů, u které nalezneme rozdíly oproti světovým firmám. Stejně jako jejich protějšky se české firmy zabývají oboustranně prospěšným osobním rozvojem zaměstnanců. Diverzita mezi pracovníky se na stránkách sice objevuje, ale není dávána do souvislosti s uspokojením diverzního trhu jako u světových firem. Americká sdělení o rovnováze mezi rodinným 9

10 a pracovním životem byla nalezena pouze u čtyř velkých českých firem. Podobnost můžeme nalézt mezi americkými a českými firmami v otázce bezpečnosti práce, a to zvláště u velkých firem, kde se této problematice věnuje devět z nich. Na rozdíl od amerických firem je však v těch českých dáván důraz především na bezpečnost před pracovními úrazy, o násilí na pracovišti se nehovoří. Nejdůležitějším tématem je kromě otázky bezpečnosti a osobního rozvoje tématika benefitů, která se u světových firem prakticky neobjevuje. Hypotéza H1c byla tedy spíše potvrzena. Ryze české firmy se problematice zaměstnanců znovu příliš nevěnují, i zde jsou nejdůležitějšími tématy bezpečnost, benefity, osobní rozvoj a odměňování. Studenti a absolventi I tuto skupinu lze chápat jako podmnožinu zaměstnanců, byť potenciálních. (Na druhé straně sdělení určená skupině zaměstnanci často také cílí právě na zaměstnance budoucí, protože směrem k současným zaměstnancům existují i jiné druhy komunikace, které často nejsou veřejné, jako intranet či firemní časopisy.) Obsah sdělení určený této skupině je jednoznačný: vzdělávání a kariéra. Některé firmy pro studenty rovněž vypisují různé soutěže a stipendia. V této kategorii najdeme také jediné sdělení adresované studentům a absolventům, které pochází z ryze českých firem, a to u firmy RSJ, která přispívá na oceňování studentů Matematicko-fyzikální fakulty Univerzity Karlovy. Studentům a absolventům se tedy české firmy věnují, a to jako potencionálním budoucím zaměstnancům. Nabízejí jim především vzdělávání a možnost profesního růstu. Společnost U velkých firem jsou na místní úrovni nejdůležitější témata týkající se místní komunity, t. j. témata související se sponzoringem, charitou, vzděláváním, ekonomickým přínosem pro komunitu a také životní prostředí. Často se zde uvádí konkrétní aktivity, které probíhají v konkrétní místní komunitě. Sdělení adresovaná národní společnosti jsou velmi podobná jako na úrovni místních komunit, jen jsou orientována na národní společnost. Na úrovni celospolečenské přibývají na významu témata, jako jsou morálka, transparentnost a komunikace, věda a výzkum, tedy témata abstraktnější nebo celospolečensky orientovaná. Na rozdíl od světových firem je tématika lidských práv spíše potlačena v pozadí. Firmy rovněž nepropojují své výrobky a služby se zvýšením kvality života svých stakeholderů. Mezi velkými firmami je jednoznačně nejfrekventovanějším tématem charita, sponzoring a vzdělávání, v těsném závěsu následují transparentnost, ekonomika a pracovní místa. U firem malých je to ekonomika a spolupráce, na druhém místě pak vzdělávání a sponzoring (zde by bylo zajímavé na velkém vzorku firem ověřit hypotézu, zda ryze české malé firmy upřednostňují sponzoring před charitou...). Byla tedy potvrzena hypotéza H1e velký důraz na sponzoring a na charitu. Hypotéza H1f byla potvrzena pouze z části firma jako zaměstnavatel je vcelku důležité téma, nicméně firma jako plátce daní není tolik podstatnou kategorií. Handicapovaní Překvapivě relativně významnou skupinou stakeholderů je i skupina handicapovaní. Převážně zahrnuje tělesně a duševně postižené. Přestože bylo možno ji rozčlenit mezi různé jiné skupiny a kategorie (společnost charita a sponzoring, zaměstnanci znevýhodnění), byla zároveň vyčleněna i zvlášť, protože některá sdělení jdou ještě nad rámec těchto kategorií. Je to například kategorie zvýhodnění, v rámci které najdeme pět výroků cenového zvýhodnění handicapovaných občanů. Společnosti také prezentují svou snahu nabídnout ještě více než dobrou cenu. Tato kategorie byla nazvána přívětivé prostředí, protože vyjadřuje angažovanost firem ve vytváření prostředí k životu, které bude přívětivé i pro handicapované. Je 26 to například možnost hovoru pro neslyšící (O2), speciální informační a asistenční servis pro vozíčkáře (RWE), navigační systém pro nevidomé (Iguassu) a mnohé další. V kategorii charita a sponzoring nalezneme rovněž výroky týkající se handicapovaných. Šest firem také nabízí handicapovaným pracovní místa (kategorie znevýhodnění ve skupině zaměstnanci navíc obsahuje i prohlášení o nediskriminaci znevýhodněných bez explicitního uvedení poskytnutí pracovních míst handicapovaným; navíc může být chápána šířeji). Neziskové organizace Snider, Hill a Martin o nestátních neziskových organizacích (dále NNO) vůbec nemluví, pravděpodobně je přiřadili celkově ke společnosti. Naopak, Steurer a Konrad upozorňují, že občanská společnost zastoupená takzvaným třetím sektorem (tedy NNO) chápe v SVE firmy jinak spíše jako zdroj 29 financování. Naproti tomu v západní Evropě jsou pro 30 NNO firmy terčem kritického aktivismu. Přesně podle tohoto předpokladu jsou výroky zaměřeny spíše na charitu a sponzoring NNO. Kategorie byly proto rozděleny na sociální a environmentální NNO a dobrovolnickou práci zaměstnanců v NNO a výroky v nich souvisejí spíše s vyjmenováním konkrétních NNO, které firmy podporují. Pouze Foxconn a O2 (znovu představitelé Global Compact!!) uvádějí všeobecnější výrok, že 31 podporují otevřenou výměnu informací a dialog (resp. výměnu informací a otevřený dialog pro 32 Foxconn ) mezi různými skupinami stakeholderů, v rámci nichž jmenují i ekologické organizace. 10

11 Pokud se na spolupráci s neziskovým sektorem podíváme ještě v kontextu s výroky v kategorii charita, vidíme, že v souladu s výsledky Trnkové je spolupráce s neziskovým sektorem důležitou součástí CSR firem. Děti Okrajovou skupinou stakeholderů jsou děti. I jim jsou určena či o nich pojednávají mnohá sdělení. Adresáty tak mohou být nejen děti samotné (jako současní či budoucí zákazníci, budoucí zaměstnanci, veřejnost...), ale i jejich rodiče. Najdeme tak internetové stránky přímo pro děti (např. internetové časopisy, vzdělávací soutěže apod. Výroky byly ale tříděny spíše z hlediska, které by mohlo zajímat dospělé stakeholdery bezpečnost a zdraví dětí, životní prostředí a vzdělávání. Pedagogové Pět z velkých českých firem se nespokojilo pouze s výroky o vzdělávání dětí, ale jde ještě dál k pomoci učitelům při vzdělávání tvorbou metodik, vzdělávacích pomůcek a jejich vzděláváním. Existují celkem čtyři způsoby p r e z e n t o v á n í C S R : m o r á l n í prekonvencionalismus, aranžérská etika, kolektivní morální svědomí a morální idol. Doporučení pro české firmy Přestože cílem této diplomové práce bylo zrcadlit stav CSR v České republice, je vhodné se alespoň krátce zastavit u doporučení, která z výzkumu vzešla a která mohou být vhodným vodítkem pro manažerskou praxi. Je vhodné předem upozornit, že celý výzkum, a tedy ani tato část, neměl sloužit k posouzení, která firma o sobě prezentuje lépe. Přesto jsou nedostatky na stránkách uváděny na konkrétních příkladech. Děje se tak však pro větší názornost, nikoliv jako důsledek snahy vyhodnotit dobré a špatné webové prezentace CSR sdělení jednotlivých firem. Jak bylo řečeno, existují celkem čtyři způsoby prezentování CSR: morální prekonvencionalismus, aranžérská etika, kolektivní morální svědomí a morální idol. Pokud se má firma stát morálním idolem, pak musí zaprvé CSR přijmout jako bytostnou součást vlastní firemní kultury a zadruhé musí svým stakeholderům dát zřetelně najevo, že je firmou zodpovědnou. U mnohých firem byl v tomto ohledu nalezen následující problém: Firma sice (pravděpodobně) je firmou společensky zodpovědnou a dokonce o svých aktivitách na stránkách informuje, ale nepodává ucelený obraz CSR, takže se sdělení zodpovědného chování na stránkách ztrácí. Typickým příkladem je firma Agrofert: na jejích stránkách se sdělení hledají jen velmi obtížně. Málokterý stakeholder (snad kromě novinářů) klikne na velmi nevýrazné PR, kde si může stáhnout zelenou zprávu, ze které pochází většina ekologických prohlášení. Přímo na stránkách snad nenalezneme sdělení žádné, téměř všechna je nutné vyhledat v pdf dokumentech. Přitom by firmě zjevně nedělalo problém vytvořit alespoň obsáhlou sekci Životní prostředí. Po podrobném prozkoumání a pročtení různých magazínů a zpravodajů (opět pdf) bylo nalezeno mnoho dalších sdělení, ze kterých by bylo možno sestavit i stránku o společenské zodpovědnosti všeobecně. Dověděli by se tak o ní i ti stakeholdeři, kteří nemohou strávit dlouhé hodiny stahováním a pročítáním jednotlivých Agrofert magazínů. Částečně byl zmíněn i další problém, se kterým se potýkají firmy, které zjevně svými podnikatelskými aktivitami ovlivňují životní prostředí, jako například Čepro či výše zmíněný Agrofert: společnost uceleně prezentuje své ekologické ladění, ale na další části společenské zodpovědnosti už zapomíná. Některé firmy pak sekce o společenské zodpovědnosti jen špatně pojmenují. Například jádro společenské zodpovědnosti, ztělesněné certifikáty, politikami ochrany životního prostředí, bezpečnosti a jakosti, se u firmy Micos nalézá v sekci ke stažení. Jiným problémem je ignorace sociální zodpovědnosti úplně. Firma Ribbon svou společenskou zodpovědnost neprezentuje téměř vůbec. Až u popisu některých produktů nalezneme některá sdělení, která lze přiřadit k některé z CSR kategorií výzkumu. Firma Ribbon je přitom autorizovaným prodejcem výrobků Toshiba, která na svých stránkách informuje o svém vztahu k životnímu prostředí bylo by tedy možné část těchto informací převzít a použít je i pro firmu Ribbon. Prezentovat prodej společensky zodpovědných produktů je lepší, než se tomuto tématu vyhnout úplně. Cipres by také mohl svého potenciálu na stránkách využít lépe. Firma, která je specializovaná na filtraci a odsávání vzduchu, pomáhá ostatním firmám chránit životní prostředí. To se však ze stránek čtenář explicitně nedozví. Společnosti, která by chtěla svou webovou prezentaci v oblasti CSR zlepšit, by bylo možno doporučit tento postup: - seznámit se s konceptem CSR, - pročíst webové stránky jiných společensky zodpovědných firem, - vypsat si jakékoliv aktivity, které souvisí se společenskou zodpovědností firmy, zkusit hledat i na vlastních stránkách, zda o své zodpovědnosti již firma neprezentuje na některých hůře vyhledatelných stránkách, - formulovat svou společenskou zodpovědnost a umístit ji na speciální stránku věnovanou společenské zodpovědnosti (s vhodným pojmenováním) nebo alespoň do již existující sekce o firmě, - i malá firma tak s minimálními náklady může svým 11

12 stakeholderům prezentovat svou společenskou zodpovědnost; vyčleněním speciálního prostoru pro problematiku CSR firma dává svým stakeholderům najevo svou sociální zodpovědnost na první pohled není totiž tolik důležitý počet sdělení, jako jejich přehledné umístění na správné místo. Zde je znovu nutné si uvědomit, že výše uvedený postup nemá být nabádáním k aranžérské etice (byť toto riziko je stále přítomno), spíše má firmy dovést do stavu morálního idolu. Fakt, že správný způsob reportingu může firmu dovést i k dobré praxi, zmiňuje ve své studii i Trnková. Ta jako jeden z důvodů následování pravidel Global Reporting Guidelines uvádí, že proces sestavování zprávy o společenské zodpovědnosti může vést manažery k jinému než ekonomickému pohledu na svou firmu a podnítit 7 inovace. Trnková dále tvrdí, že společenská odpovědnost také nemusí nutně znamenat vydávání sum peněz, spíše 7 uvědomění si a ochotu podnikat a fungovat jinak. Krátká analýza pravidel CSR, kterými se firma řídí, a jejich explicitní vyjádření může tedy být prvním krokem k jejich každodennímu uskutečňování. Tato opatření nemusí stát firmu mnoho peněz, mohou ale firmě i jejím stakeholderům přinést mnoho pozitivního. Seznam bibliografických odkazů 1. SNIDER, J..; HILL, R. P.; MARTIN, D.: Corporate Social Responsibility in the 21st Century: A View from the World's Most Successful Firms, Journal of Business Ethics, 2003, svazek 48, č. 2, s COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Promoting a European framework for corporate social responsibility. Brusel: Green Paper 2001, str. 8 [on-line]. [cit ] 3. HOLME, R.., WATTS, P.: Corporate social responsibility: making good business sense. World Business Council for Sustainable Development, 2000, str. 10 [on-line]. [cit ] 4. BUSINESS LEADERS FORUM: O nás. [on-line]. [cit ] 5. BUSINESS LEADERS FORUM: CSR [on-line]. [cit ] 6. BUSINESS LEADERS FORUM: Tripple bottom line. [on-line]. [cit ] 7. TRNKOVÁ, J.: Společenská zodpovědnost firem (Corporate Social Responsibility). Kompletní průvodce tématem a závěry z průzkumu v ČR. Business Leaders Forum, 2004, str. 7. [on-line]. [cit ]. 8. BUSINESS LEADERS FORUM: Ekonomický pilíř. [on-line]. [cit ] 9. BUSINESS LEADERS FORUM: Environmentální pilíř. [on-line]. [cit ] BUSINESS LEADERS FORUM: Sociální pilíř. [on-line]. [cit ] Tamtéž. 12. FREEMAN, R. E.: A Stakeholder Theory of the Modern Corporation. In: HARTMAN, L. P. (ed): Perspectives in Business Ethics. 3. vydání. Boston: McGraw-Hill str ISBN: HUMBER, J. M.: Beyond Stockholders and Stakeholders: A Plea for Corporate Moral Autonomy. Journal of Business Ethics 2002, svazek 36, č. 3, str. 207, ISSN: FREEMAN, R. E., cit. 12, str FREEMAN, R. E., cit. 12, str FREEMAN, R. E., cit. 12, str. 113n. 17. Zpracováno dle MITCHELL, R. K. a kol.: Toward a theory of Stakeholder identification and salience: Defining the principle of who and what really counts. Academy of Mangement Review, 1997, roč. 22, č. 4, str GREEN A. O., HUNTON-CLARKE L.: A typology of stakeholder participation for company environmental decision-making. Business Strategy and the Environment, 2003, roč. 12, č. 5, str. 292n. ISSN: SIMS, R. R.; BRINKMANN, J.: Enron Ethics (Or: Culture Matters More than Codes). Journal of Business Ethics, 2003, svazek 45, č. 3, str ISSN: GLOBAL REPORTING INITIATIVE: What we do. [on-line]. [cit ] SNIDER, J..; HILL, R. P.; MARTIN, D.: cit. 1, str FORBES: Forbes 500s. In: SNIDER, J..; HILL, R. P.; MARTIN, D.: cit. 1, str. 178n. 23. SNIDER, J..; HILL, R. P.; MARTIN, D.: cit. 1, s HILL, R. P., DHANDA, K.: Advertising, Technology, and the Digital Divide: A Global Perspective. In: SNIDER, J..; HILL, R. P.; MARTIN, D.: cit. 1, s TRNKOVÁ, J., cit O2: Zpráva o CSR [on-line]. [cit ] RWE: Výroční zpráva [on-line]. [cit ] HN.IHNED.CZ: Evropská vesmírná agentura má práci i pro tuzemské firmy. Ze stránek press firmy Iguassu [on-line]. [cit ] UNDP: Baseline Study on CSR Practices in the New EU Member States and Candidate Countries. In: STEURER, R., KONRAD, A., cit. 4, str STEURER, R., KONRAD, A., cit. 4, str O2: Životní prostředí. [on-line]. [cit ] Foxconn: Politika životního prostředí. [on-line]. [cit ] 12

13 Autorka: Vendula Prjachová Podnikovohospodárska fakulta Vysokej školy ekonomickej v Prahe Názov diplomovej práce: Analýza firemního dárcovství jako nástroje společenské odpovědnosti firem v České republice a ve Francii Hlavná špecializácia: Podniková ekonomika a manažment Vedľajšia špecializácia: Ekonomika neziskového sektoru Ročník: V., školský rok 2009/2010 Vedúci diplomovej práce: Ing. Alena Plášková, CSc. Úvod Téma filantropie a dárcovství je mi velmi blízké. Profesně se orientuji na podporu a stimulaci dárcovství v České republice a zjišťuji, že ziskový a neziskový sektor se vzájemně prolínají. Firemní nadace jsou jedním ze spojovacích mostů a jsou důkazem toho, že některé firmy volí kromě cíle generování zisku také volbu podílet se na řešení společenských problémů. Mojí hypotézou je, že jsou to právě firemní nadace, které jsou a nadále budou strategickým nástrojem podniků všech velikostí v oblasti společenské odpovědnosti. Tezí diplomové práce je, že firmy, které své filantropické aktivity vyvíjejí skrze firemní nadace, jsou společností vnímány pozitivněji. Je možné se domnívat, že západní státy jsou v této oblasti o krok dále, mají vyspělejší občanský sektor a propracovanější legislativu, než máme v České republice. Pro srovnání jsem si vybrala Francii, kde je oproti ČR větší síla státního aparátu a odborů, ale také významnější a rozvinutější podpora podnikání. Poslední hypotézou je, že oproti firmám samotným nejsou zatím firemní nadace profesionálně řízený subjekt v porovnání s tím, jak propracovaný management mají firmy, které nadace zakládají. Správě nadací a fondů není věnována dostatečná pozornost a v tomto směru mají zakladatelské firmy co zlepšovat. Diplomová práce má obecně za cíl vysvětlit pojem společenská odpovědnost firem, tedy, co vše si pod ním firmy i veřejnost mohou představit a jaké jsou výhody a příležitosti pro firmu samotnou i její okolí. Hlavním cílem je potvrdit rostoucí význam odpovědného a udržitelného podnikání, které integruje firemní filantropii do své dlouhodobé strategie. Neméně důležitým cílem práce je postihnout význam firemních nadačních subjektů v rámci strategií CSR a společenských potřeb, prozkoumat jejich aktivity v České republice a ve Francii, porovnat je, uvést si silné a slabé stránky a konečně navrhnout možnosti ke zlepšení řízení, ke zvýšení efektivity a důvěryhodnosti subjektů v souladu s aktuálním vývojem vnímání společenské odpovědnosti firem. Firemní filantropie a její význam v současné společnosti Význam firemní filantropie v ČR stále roste a dá se očekávat, že bude i nadále, a proto by angažované firmy měly filantropické aktivity začlenit do svých 1 strategií. Podle Z. Bartošové existují dva základní přístupy k firemní filantropii, a to reaktivní a proaktivní. Pokud se firma chová reaktivně, v zásadě si pouze pasivně vybírá z došlých žádostí o podporu ze stran organizací nebo jednotlivců, které podpoří a které nikoliv. Nemá vypracovanou strategii ani vypsané programy na podporu, ale dary poskytuje nárazově. Naproti tomu proaktivní přístup předpokládá u firem propracovanou dárcovskou strategii, grantové programy nebo projekty, podle kterých cíleně směřuje svou podporu a dary na dobročinné aktivity ve vybrané oblasti. Firma sama aktivně vyhledává partnerství s neziskovým sektorem a filantropii se věnuje kontinuálně. Z výzkumu z roku vyplývá, že většina firem v ČR vypracovanou strategii nemá a pokud ano, jedná se spíše o velké firmy nad 250 zaměstnanců. Strategii v oblasti firemní filantropie má 37 % z oslovených velkých firem, 46 % jen částečně a 17 % nemá strategii vůbec. V porovnání s nimi pouze 2 % podniků s maximálně 50 zaměstnanci uvedlo, že strategii má, a celých 73 % strategii filantropie 7 nezpracovává vůbec. Význam firemní filantropie v současné společnosti Úspěšné firmy si uvědomují, že kromě špičkového managementu nebo kvalitního zákaznického servisu je pro dlouhodobou prosperitu a tvorbu zisku stále více důležité i odpovědné chování. Konkurence nikdy nespí, a proto je potřeba stále hledat další z možných konkurenčních výhod, které budou mít pokud možno dlouhodobý charakter. A pokud firma uvažuje v dlouhodobé perspektivě, musí si nutně všímat změn hodnot ve společnosti a v jejím fungování. Angažovaností ve veřejně prospěšných projektech mohou získat přidanou hodnotu pro své standardní komerční činnosti. Filantropický postoj k podnikání dává mimo jiné možnost ke spolupráci s novými partnery a má zásadní vliv i na zisk. Výrobky a služby 13

14 nejsou dnes hodnoceny zákazníky jen podle ceny, kvality nebo designu, ale také podle toho, jak jejich tvůrce vystupuje na veřejnosti. Podle výzkumu HM Treasury (2003), Mori (2004) a CSR 1 v ČR (2002) : 44 % evropských spotřebitelů je ochotno zaplatit více za výrobek společnosti, která se chová společensky odpovědně, 66 % českého obyvatelstva věří, že úspěch firem je spojený s jejich společenskou odpovědností, pro 7 z 10 Američanů hraje při rozhodování o koupi výrobku velkou roli, jak se výrobce angažuje ve filantropii. 2 A další průzkumy přichází s podobnými výsledky : 83 % českých respondentů vnímá firmu, která podporuje veřejně prospěšné projekty, pozitivně, 65 % zákazníků by si koupilo raději výrobek (službu), který je spojen s dobrou věcí, 25 % českých zákazníků připouští, že by byla při koupi ovlivněna reklamou upozorňující na veřejně prospěšný projekt. Průzkum společnosti Factum Invenio z listopadu 2009 zjišťoval, jak je společensky odpovědné chování firem pro lidi důležité, a jeho výsledek ukazuje, že pro celých 88 % Čechů je důležité, aby se jejich zaměstnavatel choval odpovědně, a pro více jak polovinu (53 %) je to dokonce velmi důležité. Tento názor zastávají bez rozdílu jak muži, tak ženy, tak i lidé všech věkových skupin. Je bez pochyby, že postoje obyvatel nejvíce ovlivňuje množství a kvalita informací ohledně firemní filantropie na veřejnosti. Jen málokdo předtím, než jde do prodejny pro svůj oblíbený výrobek, si zjišťuje, zda firma zrovna daruje prostředky na dobročinné účely nebo jaká je její dlouhodobá strategie v oblasti odpovědnosti ke společnosti. Vědomí o firemní filantropii závisí úměrně na marketingové komunikaci firmy v rámci filantropických aktivit. A právě v této oblasti má CSR celkově mnoho rezerv. Medializací filantropie v ČR se budu zabývat v další kapitole, ale tento problém mají i v ostatních zemích. Z pohledu samotných firem je téma CSR a filantropie stále významnější. Již studie Jany Trnkové o CSR z roku ukazuje, že naprostá většina (99 %) považuje angažování firmy ve prospěch společnosti za důležité. CSR by však podle některých nemělo zastiňovat prvotní poslání firmy, kterým je generovat zisk. Firmy by ani neměly nahrazovat roli státu. Rozšíření a prohloubení svých CSR aktivit do budoucna plánovalo v roce % firem, a to nejvíce směrem dovnitř firmy. Největší akcent dávaly firmy péči o své zaměstnance a jejich vzdělávání. Z externí dimenze byla nejvíce zmiňována spolupráce s vysokými školami a oblast ekologie. Trend rostoucího vývoje významu odpovědnosti a filantropických aktivit se dle mého názoru nezastavil, ba naopak, firmy si hluboce uvědomují, co riskují tím, že tyto aktivity dostatečně nezahrnou do svého strategického portfolia. Generální ředitel společnosti Telefónica O2 Czech republic v rozhovoru pro magazín 19 CSR Fórum o budoucnosti odpovědnosti řekl: Neodpovědné podnikání bude firmy bolet. Za několik let to bude pro firmu závažný problém. Bude to stejné, jako dnes například neprojít finančním auditem. Zatímco nyní firmy CSR využívají spíše jako výhodu v komunikaci nebo marketingu, a to je určitě v pořádku, i my to tak děláme, v budoucnu budeme muset být odpovědní všichni, takže výhody budeme hledat jinde. Změnila ekonomická krize priority v oblasti podpory veřejně prospěšných projektů? Podle mnoha tematických článků na toto téma se zdá, že tomu tak není a ani v budoucnu nebude. A to i přesto, že řada firem odvozuje objem svých filantropických aktivit ze zisku, který v nedávné době kvůli následkům krize kolísal. Dokazují to nejen výsledky žebříčku TOP firemní filantrop. Filantropie nemá poražené a sláva i čest patří všem zúčastněným! Jako kdyby se šéfové firem dohodli: ekonomická krize neohrozila podporu veřejně prospěšných projektů, neseškrtala rozpočty CSR na nulu. Naopak. Některé firmy peníze na charitu zvýšily. Účastníci TOP Filantrop věnovali v roce milionů korun a tisíce hodin práce. Krize u některých měnila priority, zvyšovala nároky na komplexnost a propojení všech aktivit a směřovala je do oblastí s dlouhodobým přínosem pro firmu a její okolí a s úzkým propojením s byznysem. Stejně tak si mnohé firmy uvědomily důležitost efektivní komunikace se všemi stranami. Firemní dárcovství a CSR aktivity v České republice a ve Francii Pojem firemní filantropie ' do České republiky přišel spolu s nadnárodními společnostmi, které zde otevíraly své pobočky, kupovaly podíly firem a implementovaly zaběhnuté strategie mateřských firem. ' Česká republika Pojem firemní filantropie do České republiky přišel spolu s nadnárodními společnostmi, které zde otevíraly své pobočky, kupovaly podíly firem a implementovaly zaběhnuté strategie mateřských firem. Samozřejmě, že firemní dárci existovaly i předtím, ale teprve s nástupem trendu společenské odpovědnosti se tyto prostředky mnohonásobně zvýšily. Nejdříve společnosti věnovaly dary a příspěvky již existujícím nadacím a občanským sdružením, ale postupem času rozvinuly propracovanou strategii dárcovství, založily vlastní nadace a nadační fondy nebo si alespoň ujasnily priority pomoci do 14

15 jednotlivých oblastí společnosti. Zprvu nepřehledné a nárazové rozdávání peněz dnes dostává formu propracované CSR strategie, zahrnující nejen samotné dárcovství, ale i ostatní komponenty společenské odpovědnosti, z nichž nejvýznamnější je péče o vlastní zaměstnance. Rozsah dárcovství Pokud se chceme podrobněji věnovat analýze firemního dárcovství v České republice, zjistíme, že je velmi obtížné získat aktuální data nebo konkrétní čísla. Údaje z výzkumů a názorů odborníků použiji s vědomím, že se do současnosti mohli změnit. I přesto však získané informace podávají dostatečný obraz o vývojovém trendu. Jeden z posledních výzkumů o společenské odpovědnosti a filantropii z pohledu malých a středních firem realizovala společnost Market Vision 5 pro ICN (dnes Neziskovky.cz) v roce Ten ukazuje, že pro malé a střední podniky byl v té době koncept CSR zaměňován s filantropií a dárcovstvím, nebyl vnímán jako prvek konkurenceschopnosti a ani nebyl začleňován do podnikatelské strategie. Poskytování benefitů braly jako trend nutný pro udržení zaměstnance, ale nákladově náročný. Filantropické aktivity prováděly ad-hoc, a to na popud majitele firmy. Pro většinu z oslovených 20 firem představuje filantropie spíše nástroj PR než morální užitek. Podle respondentů převládal v ČR pohled, že vždy za něčím něco je, a aktivity byly spíše nedoceněné nebo dokonce zneužívané. Pokud už ale malá nebo střední firma filantropické aktivity vyvíjela, byla její paleta velmi široká, od podpory obcí, sponzorování místního fotbalového klubu, podpory pečovatelského domu, spolupráce na zajišťování vzdělávacích aktivit až po podporu v kulturní oblasti. Do budoucna oslovené firmy nehodlaly dosavadní přístup k filantropii měnit, ale spíše se držet zavedené tradice. Osobně si myslím, že situace u malých a středních podniků není tak negativní a nepružná, jak uvádí výzkum z roku Mnoho firem po hospodářské recesi přehodnocuje své hodnoty podnikání, a proto je možné i u malých a středních firem, které tvoří drtivou většinu podniků u nás a zaměstnávají více jak polovinu obyvatel, čekat větší angažovanost a snahu podpořit společnost, ve které působí. Určitě se to týká zejména lokálních mimopražských MS podniků, které v dané lokalitě mohou být i malou pomocí přínosem a nejsou pod tlakem nadnárodních společností sídlících zejména v Praze. Čísla o finančním dárcovství je možné získat z účetnictví firem a údajů ministerstva financí. Jen velmi obtížně však zjistíme údaje o nefinančních darech, tedy o materiální pomoci nebo poskytnutém času zaměstnanců. Celkem 27 účastníků soutěže TOP firemní filantrop za rok 2009 věnovalo na charitu 800 milionů korun. Na seznamu jsou zejména velké nadnárodní společnosti, a proto to není zdaleka suma konečná. Z údajů Ministerstva financí ČR můžeme vyčíst, že objem darů, které si firmy odečetly ze svého daňového 6 základu, se od roku 2000 více než ztrojnásobil. Data za rok 2008 přinášejí částku 2,42 miliard korun a přes 19-tisíc dárců z řad velkých, ale i malých a středních podniků, což oproti roku 2007 představuje nárůst i přes začínající hrozby hospodářské krize. V roce 2009 se však očekává pokles počtu dárců, a tedy i objemu odečtených darů. Tato čísla ovšem představují pouze finanční dary, které si české firmy odečetly z daní. Je nutno zdůraznit, že řada firem této možnosti nevyužívá. Navíc k peněžnímu dárcovství je nutno připočítat i nefinanční dary, dobrovolnictví nebo bezplatně poskytnutou odbornou pomoc. Souhrnná čísla firemní filantropie tak budou značně převyšovat odečtené finanční dary z daní firem. Odhady hovoří až o 3 miliardách korun za rok Francie Historie dárcovství ve Francii má hluboké kořeny již z dob renesance. Rozmach mecenášství a zejména nadační činnosti byl však několikrát v historii potlačen absolutistickou vládou. Nadační jmění bylo dlouho považováno za nekontrolovatelné a únikové, a i proto Le Chaplierův zákon z roku 1791 zakázal výkon veřejně prospěšných činností na více jak 100 let. Od roku 1960 byla přijata řada nových zákonů, které měli za cíl umožnit ve Francii rozvoj dárcovství. Za zmínku stojí zákon z roku 2003 o dárcovství, sdružování a nadacích, který mimo jiné umožňuje firmám odečíst si až 60 % darů z daní (limitem je ale maximálně 0,5 % z obratu firmy). Snahou je nyní posílit i individuální dárcovství. V roce 2000 bylo dárcem pouhých 15 % občanů, kdežto v posledních letech počet individuálních dárců mezi Francouzi osciluje nad hranicí 50 %. V roce poskytlo dar 56 % obyvatel (v jakékoli formě). 11 Oblasti podpory Vzhledem k tomu, že nejsou k dispozici aktuální data o cílových oblastech dárcovství v ČR než ty z roku 2004, bude těžké porovnávat výsledky s analýzou dárcovství ve Francii za rok 2005 a 2008, které provedla organizace Admical. Rok 2005 byl poznamenán tragickou vlnou tsunami v Asii, a proto ani není divu, že nejen francouzské firmy v roce 2005 směřovaly svou pomoc na sociální a humanitární pomoc obětem tsunami (celkem 66 % z celkové podpory šlo na společenskou solidaritu). I v roce 2008 zůstává tato oblast v čele s 47-% podporou. Na špici se však hned potom drží dárcovství do oblasti kultury. Řada firem se nesoustředí pouze na jednu oblast podpory, ale stejně jako u nás existuje diverzifikace pomoci k více cílovým skupinám. Zajímavý je pokles zájmu o podporu životního prostředí mezi lety 2005 a Při zohlednění velikosti firmy v rámci oblastí podpory však zjistíme, že velké firmy nad 200 zaměstnanců do ekologie věnují stále více prostředků. 15

16 Stejné je to i u kultury. Menší organizace se na druhou stranu soustředí čím dál víc na sociální, zdravotní a jiné humanitární problematiky společnosti a, naopak, redukují své rozpočty na ochranu životního prostředí. Společenská odpovědnost firem však nezahrnuje jen dárcovství, jak již bylo několikrát zmíněno. Francouzské společnosti se kromě externí podpory věnují stejně jako české firmy také vnitřní dimenzi odpovědnosti s největším důrazem na péči o své zaměstnance. Průzkum mezi CSR manažery velkých 12 francouzských firem z roku 2007 zjišťoval, jakým poměrem vnímají důležitost a přínos dárcovství a CSR aktivit v jejich společnosti. Pro image podniku a jeho kulturu je například důležitější angažovat se v dárcovství nežli rozvíjet celkovou odpovědnost. Naproti tomu je ale dlouhodobý koncept CSR a orientace na udržitelný rozvoj vnímán jako efektivní prostředek pro překonání krize. Pozitivní roli v rozvoji dárcovství a CSR firem může hrát i samotná vláda svým postojem k otázkám dárcovství, legislativy nebo přímo nastavením vládních priorit v dané oblasti. V tomto ohledu je na tom Francie o krok vpřed a zejména vysokými daňovými odpisy motivuje firmy darovat. Vyvíjí však i jiné aktivity, jak se můžeme dočíst: Ve Francii je také důležitá propagace transparentnosti investování firem a společenské odpovědnosti firem. Vláda schválila například zákon o zaměstnaneckých fondech, který stanovuje sociální, environmentální a etické principy, které je nutno vzít v úvahu při nákupu a prodeji zboží, a zákon o nových ekonomických regulacích, který firmám stanovuje povinnost ve výročních zprávách reportovat o činnosti 13 v oblasti CSR. Tvrdá legislativní pravidla však v konečném důsledku mohou firmám v jejich přístupu k odpovědnosti uškodit. V kapitole věnované firemním nadacím se dozvíme, že ve Francii je zakládání nadací a jejich řízení pod silnou kontrolou státu. Není tedy nakonec divu, že čtyřicetdevět procent vrcholových manažerů Francie přiznává, že plní CSR, aby dodrželi 14 legislativní požadavky a průmyslové normy. Dárcovství ve Francii a hospodářská krize Přehled o situaci, stavu, prioritách a trendech v oblasti společenské odpovědnosti firem v zemích Evropy 16 přináší pravidelně i report Průvodce CSR v Evropě. Snahou publikace je poskytnout stručné a přehledné fakta o CSR v jednotlivých zemích jak firmám, fyzickým osobám, tak i představitelům států. Podle CSR průvodce z roku 2009 byla Česká republika v posledních letech poznamenána politickým vývojem v zemi, předsednictvím EU, vyjádřením nedůvěry vládě Mirka Topolánka a dalšími aférami. Legislativa v oblasti CSR je převážně na národní úrovni, v roce 2000 byl koncept CSR začleněn do Národní politiky kvality. Hlavní oblastí soustředění prostředků v konceptu CSR je oblast životního prostředí, péče o zaměstnance a filantropie. CSR se stále více dostává do povědomí veřejnosti, ale informovanost zatím není na dostatečné úrovni. Velké mezery jsou zmíněny v komunikaci CSR médii. Francie je na tom s legislativou v oblasti CSR o poznání vpřed. Od roku 2001, kdy byl přijat zákon NRE o nových ekonomických regulacích Nouvelles régulations économiques, byla mimo jiné legislativně nastavena povinnost pro kótované společnosti reportovat jejich sociální a environmentální dopad na společnost. Provedené studie dokázaly, že tento zákon se stal impulsem pro nefinanční a CSR reporting společností. Díky pozitivním účinkům zákona NRE je snahou rozšířit do budoucna jeho působnost i na organizace veřejné správy a všechny firmy s více jak 500 zaměstnanci. I další zákony, jako například zákon o modernizaci ekonomiky nebo vyhlášky o udržitelném investování a transparentnosti, byly ve Francii v nedávné době nastaveny. V roce 2006 bylo zákonem navrhnuto snížit rozdíl mezi finančním ohodnocením mužů a žen do roku V případě nerespektování tohoto nařízení hrozí firmám vysoké sankce. Vývoji se ve Francii těší sociální investování, tzv. Socially responsible investment (SRI). Nicméně koncepty udržitelného rozvoje nebo CSR jsou i ve velkých francouzských podnicích a ve veřejné správě mnohdy předmětem nejasností a špatné interpretace a i zde je prostor pro vylepšování. Vymezení role nadačních subjektů ve společnosti a hlavní zaměření jejich činnosti Počet nadací v České republice se mezi lety 1992 a 2009 značně měnil. V prosinci roku 1992, od kdy existují dostupná data o jejich počtu, bylo evidováno 1551 nadací. Celkový počet až do roku 1997 prudce rostl, až na neuvěřitelný počet 5238 nadací. Bohužel však v začátcích neexistoval propracovaný zákon, který by činnost nadací a zejména jejich hospodaření vymezoval. Není tak divu, že nadace byly často terčem pochyb o transparentnosti a nadační jmění bylo považováno za únikové. To vše vrhalo na nadační sektor špatné světlo. Až 1. ledna 1998 vstoupil v platnost zákon č. 227/1997 Sb. o nadacích a nadačních fondech, který jasně vymezil vznik, zánik a činnost nadací a zřídil možnost založení nadačních fondů, které nemusely disponovat povinným nadačním jměním. Na základě nového zákona se tak počet nadací v roce 1998 rázem propadl na 55, jelikož nové podmínky drtivá většina existujících nadací nebyla schopna splnit. Vymezení role firemních nadací a nadačních fondů v České republice Z definice zákona vyplývá, že nadace shromažďuje a poté přerozděluje prostředky pro podporu dobré věci. Neposkytuje tedy přímé služby ani péči klientům, nýbrž jen tyto činnosti finančně podporuje. To je účel shromažďování prostředků a spravování nadačního jmění. Nadace se od nadačního fondu liší zejména povinností vkladu v minimální hodnotě CZK 16

17 jako nadačního jmění, které se v této výši zachovává po celou dobu její existence a rozdělovat je možné pouze výnosy z nadačního jmění. Firemní nadace a nadační fondy nejsou v zákoně zvlášť vymezeny. Přitom se od klasických nadací v mnohém liší a mají svá specifika. Fórum dárců pro svou interní potřebu v rámci prováděných analýz a práce v rámci Asociace nadací a Asociace nadačních fondů pracuje s definicí, že firemní nadační subjekty jsou založeny jednou nebo více právnickými osobami a jsou kontinuálně svým zřizovatelem/zřizovateli ve své činnosti podporovány. Právě druhá část popisu bývá kamenem úrazu většiny existujících nadací a fondů. Firmy hojně zakládají nadace, avšak kromě základního finančního vkladu je již dále nepodporují. Mnohdy tak nadace po několika letech nevyvíjí žádnou činnost, formálně však existují. Firemní nadační sektor se v České republice vyvinul v roce 1998, kdy vznikla první nadace zřízená právnickou osobou (nebo více právnickými osobami). Podle dat z Obchodního rejstříku ČR je nejstarší firemní nadací Purkyňova nadace, zřízená dne společnostmi Narcis, a. s., ČEZ, a. s., a Čížkovská cementárna, a. s. Skupina ČEZ později založila vlastní nadaci a přestala Purkyňovu dále podporovat. V tomto ohledu tedy Purkyňova nadace nesplňuje kritéria definice Fóra dárců (FD) a nebývá zahrnuta do analýz. Každý ze zřizovatelů se založením zavazuje subjekt kontinuálně podporovat, samotná výše podpory není důležitá. Podle definice FD je tedy první a také stále podporovanou firemní nadací Nadace Preciosa (založena společností Preciosa, a. s.). Vymezení role firemních nadací a nadačních fondů 17 ve Francii Nadační sektor ve Francii je poměrně mladý a významného vývoje zaznamenal až během posledních 10 let. Již bylo řečeno, že státní aparát a legislativa držely vývoj v této oblasti veřejné i firemní iniciativy velmi zkrátka. Nepřekvapí tak fakt, že francouzský nadační sektor je jeden z nejmenších v Evropě v rámci počtu nadací na počet obyvatel. Ve Francii bylo ke konci roku 2007 evidováno 1443 nadací na 64 milionů obyvatel, kdežto Česká republika ke konci roku 2007 čítala 390 nadací a 1048 nadačních fondů na 10 milionů obyvatel. Stejně jako u nás, i ve Francii existuje možnost založení tzv. dotačního fondu, jehož vznik není podmíněn žádným základním vkladem ani s l ož i t ý m schvalováním. Tuto formu nadačního subjektu však uvedli ve Francii až na přelomu let 2008/2009. Reagovali tak na žádost mnoha menších a zahraničních firem nebo individuálních dárců, kteří měli skromnější finanční prostředky, chtěli je efektivně využívat a rozdělovat potřebným, avšak složitý a těžkopádný proces založení a fungování nadací jim toto neumožňoval. Tato forma tak spojuje prvky fungování asociací a nadací, její založení se pouze oznamuje na příslušnou prefekturu a stejně jako nadace mají taktéž mnohá daňová zvýhodnění. Tyto fondy však nemají nárok na prostředky z veřejných rozpočtů jako ostatní 9 formy nadací. Poměr firemních a ostatních nadací vyšel v roce 2007 podobně jako v České republice 12 % firemních a 88 % ostatních nadací. V roce 2009 je to již 15 %. V roce 2007 vzniklo totiž 38 a v roce 2008 rekordních 50 nových firemních nadací. Za období let vzniklo dohromady více nadací zřízených právnickými než fyzickými osobami. Rok 2009 však znamenal velký pokles nově zřízených nadací (jen 26), zato však začaly vznikat nadační fondy, celkem jich v roce 2009 vzniklo 162, jak uvádí Centre Français des Fondations na svých stránkách. Zastoupení firemních nadací, jejichž sídlo je v Paříži a blízkém okolí, od roku 1990 klesá. V roce 1990 nadace ze 76 % založily firmy sídlící v hlavním městě a okolí, kdežto v roce 2007 už jejich poměr k ostatním regionům nebyl ani poloviční. To je důkaz růstu významu tohoto nástroje společenské odpovědnosti firem i u jiných než nadnárodních společností se sídlem v hlavním městě. Trend postupně následují i regionální nebo národní podniky v celé zemi. Nadační subjekty v České republice nejvíce podporují sociální oblast, pod kterou spadá pomoc handicapovaným a jinak sociálně znevýhodněným, kterým mimo jiné často pomáhají s integrací do profesního a běžného života. Zaměření aktivit firemních nadačních subjektů Analýza zaměření aktivit firemních nadací ze současnosti byla provedena na základě informací a dat z internetových stránek a výročních zpráv vybraných českých a francouzských firem, které založily vlastní firemní nadační subjekt, jež v současné době vyvíjí aktivní činnost. Výzkum byl proveden u následujících subjektů: Česká republika (celkem 10 nadačních subjektů): Nadace ČEZ, Nadace O2, Nadace Vodafone, Nadace OKD, Nadace České spořitelny, Nadace Komerční banky Jistota, Nadace Vinci, Nadační fond Veolia voda, Nadační fond Albert a Nadační institut Danone; Francie (celkem 10 nadačních subjektů): Nadace l'oréal, Nadace Société Générale, Nadace Air France, Nadace France télévisions, Nadace Renault, Nadace Ricard, Nadace Elle, Nadace Bouygues, Nadace Hermès a Nadace Banque populaire. Vzorek zkoumaných subjektů nebyl příliš rozsáhlý, i přesto přináší zajímavé poznatky. Nadační subjekty v České republice nejvíce podporují sociální oblast, pod kterou spadá pomoc handicapovaným a jinak sociálně znevýhodněným, kterým mimo jiné často pomáhají s integrací do profesního a běžného života. Dále sem spadá taktéž humanitární pomoc při nejrůznějších katastrofách a pohromách. Francouzské 17

18 nadace však nejsou o mnoho pozadu a sociální podpora i v rámci vzorku francouzských nadačních subjektů zaujímá první místo. České subjekty ve dvou případech směřují svou pomoc přímo rodinám, což však mnohé další zahrnují pod oblast sociální podpory. Na stejné úrovni nebo s nepatrným rozdílem skončila podpora vzdělávání a investice do ochrany životního prostředí a udržitelného rozvoje, což ukazuje význam, který je vnímán firmami v rámci investic do budoucnosti lidských a přírodních zdrojů. Ochrana přírodních zdrojů a biodiverzity je hlavní oblastí podpory jak francouzské nadace, tak českého nadačního fondu vodohospodářské společnosti Veolia Environnment. Výrazně vyšší pozornost je ve Francii tradičně věnována kultuře a umění. Téměř polovina ze zkoumaných nadací zmiňuje ve svých programech podporu kultury a umění, a to zejména u mladé generace. Například Nadace Ricard se zabývá výhradně podporou kultury a umění mladých lidí. Věda a výzkum nepatří mezi prioritní oblast podpory, ale není ani opomíjena. Tuto oblast podpory hojně prezentuje zejména L'Oréal nebo Institut Danone. Podpora podnikání byla zmíněna jen u jednoho francouzského subjektu, a to u Banque populaire, nejde však o hlavní oblast podpory. Navíc u bankovního domu není tento směr pomoci překvapivý a zejména v současné době poznamenané hospodářskou krizí to ukazuje snahu reagovat na aktuální potřeby společnosti. Analýza aktivit vybraných firemních nadačních subjektů a jejich přínosů pro společnost Praktická část této práce bude zaměřena na kvalitativní výzkum aktivit dvou vybraných českých firemních nadačních subjektů, jejichž zřizovatel má francouzský majetkový podíl, ve srovnání s činností nadačních subjektů jejich matek. Zajímavé bude zejména porovnání činností na národní a mezinárodní úrovni a zjištění, do jaké míry mateřské společnosti ve Francii ovlivňují, řídí nebo kontrolují fungování nadačních subjektů svých dcer v České republice. Výběr společností byl záměrný, tak aby bylo možné porovnat jak samotné aktivity, tak právní formu, zaměření, spolupráci i integraci firemní filantropie do celkového kontextu CSR aktivit každé z firem. Výzkum vybraných subjektů probíhal pomocí studií internetových stránek a výročních zpráv daných subjektů, které jsou veřejně dostupné, a zejména pak na základě strukturovaných rozhovorů s předními představiteli nadačních subjektů nebo CSR manažery vybraných firem, jejichž cílem bylo poodhalit hlubší podstatu fungování subjektu, jeho vývoj v čase i výhledy do budoucna. Problematika správních nákladů a specifik firemních nadací Otázky správních nákladů nadací a nadačních fondů jsou velmi ožehavým tématem. Řídit a spravovat Řídit a spravovat nadační majetek subjekt něco stojí, což si mnozí neuvědomují a berou správní náklady jako díru, kterou utíkají peníze dárců. Lidé z nadací však dobře vědí, že bez správních nákladů to zkrátka nejde. nadační majetek subjekt něco stojí, což si mnozí neuvědomují a berou správní náklady jako díru, kterou utíkají peníze dárců. Lidé z nadací však dobře vědí, že bez správních nákladů to zkrátka nejde. Zákon o nadacích a nadačních fondech se aktuálně dočkal novelizace, po které nadační sektor volal již dlouho. Zákonem č. 158/2010 Sb. se tak mění stávající zákon č. 227/1997 Sb. o nadacích a nadačních fondech. Novelizace například ulehčuje zánik subjektů, převod nadačního fondu na nadaci, ale zejména výslovně odděluje vlastní programy nadací a nadačních fondů od správy a tím i správních nákladů. Tak usnadní nadacím a nadačním fondům plnohodnotným způsobem rozvíjet i vlastní činnosti (programy), které jim umožní rozmnožit finanční zdroje pro dárcovství. Dosud nadace a nadační fondy musely vlastní aktivity (především vzdělávání, poradenství, kulturní a vědecké činnosti) zahrnout do nákladů správy nadace 10 a podřídit je tzv. pravidlu hospodárnosti. Můžeme si všimnout téměř souměrného rozdělení toho, zda nadační subjekty volí variantu omezení správních nákladů nadačním jměním, nebo poskytnutými příspěvky. Záleží určitě, jak vysoké a stabilní má nadace nadační jmění, aby byla jistota, že určené procento hospodárnosti pokryje potřebné náklady. Naproti tomu nadace, které mají nadační jmění spíše v nižších částkách, u hranice zákonného limitu 500-tisíc, volí spíše variantu omezení nákladů z poskytnutých příspěvků. Zde však hrozí riziko, že objem příspěvků může v jednotlivých letech značně kolísat a na pokrytí stálých nákladů nebude dostatek prostředků. Všimněme si také, že nadace s vlastními zaměstnanci volí spíše variantu příspěvkového limitu, což je překvapivé. Náklady na zaměstnance jsou totiž fixní a mohou tak v letech s nižšími příspěvky ohrozit chod nadace. Zcela ojedinělý je přístup NF pro zdraví dětí, který volí variantu omezení podle příjmů, nicméně již dále neinformuje ve svých výročních zprávách, kolik procent nakonec správní náklady ve skutečnosti představují. Ačkoli se 30 % z poskytnutých nadačních příspěvků zdá být hodně, je to běžná praxe i u ostatních nefiremních nadací a fondů. Nižší procento si mohou nastavit jen ty organizace, jejichž příspěvky se ročně pohybují v desítkách či dokonce stovkách milionů korun, jak je tomu například u Nadace ČEZ. Nadace České spořitelny má zase nejvyšší nadační jmění (501 milionů korun), tudíž není překvapivé, že dokážou splňovat hranici 2,5 % z nadačního jmění. Z uvedených subjektů nikdo nepřekročil svou hranici, až na případ Nadace Leontinka, jejíž správní náklady 18

19 v roce 2007 dosáhly téměř 39 % příspěvků. Ve výroční zprávě však informují o tom, že tyto náklady byly plně kryty z příjmů z reklamy a zároveň záměrně nerozdělili všechny disponibilní finanční prostředky, které však chystají rozdělit na jaře Firemní nadace a fondy v polovině případů nemají vlastní pracovníky. Na chodu nadace se podílí zaměstnanci zřizovatele v rámci své rozšířené pracovní náplně (například účetní, koordinátor apod.), za kterou také pobírají mzdu. Zároveň členové správních a dozorčích rad za své funkce nepobírají žádné odměny. Správní náklady tak v největší míře tvoří pronájmy, energie, spotřeba drobného materiálu, poštovné a další administrativní náklady. Je však otázkou, zda by v případě firemních nadačních subjektů neměl zřizovatel přebírat veškeré správní náklady na sebe, případně je nadaci proplácet, aby bylo docíleno 100-% využití poskytnuté částky na prospěšné účely. Například Nadace Société Générale nevykazuje žádné správní náklady, vše přebírá zřizovatel, tedy banka Société Générale. Nadace Vinci zase dostává zvláštní příspěvek jen na správní náklady, který účtuje odděleně. Zřizovatelé jí tak poskytnou nejprve předem příspěvky na granty a po vyčíslení správních nákladů také na ně. U firemních nadací by mělo být dále opravdu dbáno na to, že se nevyplácejí odměny členům orgánů ani nedochází ke střetu zájmů nadace, firmy a společnosti. Firemní nadace mají oproti těm ostatním velkou výhodu, že dostávají velkou část finančních prostředků přímo od zřizovatele a mohou je použít i na úhradu správních nákladů. Pro ostatní je sehnat peníze na provoz nadace ze všeho nejtěžší a dárci na tuto žádost neradi slyší. Většina dárců dává organizaci ráda peníze nebo svůj čas na konkrétní projekty, ale že je potřeba zaplatit lidi, kteří by projekt dovedli ke zdárnému konci, nebo potřebnou práci udělat, už nevidí. Další nespornou výhodou je, že nemusejí vynakládat peníze na získávání darů a zároveň mohou využít profesního zázemí mateřské společnosti, využít jejích pracovníků i know-how. Vzhledem ke specifickému postavení firemních nadací je pak také otázkou, zda pro tyto formy subjektů nevytvořit zvláštní pravidla a poznámky například i v zákoně. Nadace se statutem firemní, kterým pravidelně přispívá majoritním darem zřizovatel, by například mohly mít odlišně vymezená pravidla hospodárnosti, pravidla přijímaní darů od zaměstnanců, veřejnosti, zřizování veřejných sbírek apod. a nakládání s těmito penězi. Užitečná by byla i nutnost informovat o činnosti nejen prostřednictvím výroční zprávy, ale také přes vlastní internetové stránky. Firemní nadace by také společně měli spolupracovat, vzájemně si předávat zkušenosti, a cílit tak pomoc společně tam, kam je potřeba. A konečně, není možné u firemních nadačních subjektů nadřazovat firemní zájmy nad ty nadační, i přesto, že ve správních radách často sedí zástupci managementu firmy. I toto by mělo být ošetřeno a zejména také kontrolováno. Co je možné očekávat do budoucna? Na základě všech analýz, zahraničních studií a rozhovorů s představiteli nadačních subjektů je možné očekávat, že firemní nadace v České republice se budou přibližovat zahraničním modelům. I ty však mají některé nedostatky a příležitosti k větší profesionalizaci. Týká se to zejména formy správy a managementu nadací, nedostatku lidských kapacit, které by se mohli plně věnovat rozvoji a větší efektivitě vynaložených prostředků. Je dobré tlačit na snížení poměru správních nákladů na poskytnutých příspěvcích a na větší využívání vlastních odborných kapacit a zkušeností. Zda v konečném důsledku budou tyto trendy naplněny, bude záviset na finanční síle podniků, na zájmu veřejnosti o téma společenské odpovědnosti a potažmo firemní filantropii a také na úrovni regulace činnosti firem ze strany státu (tím je myšlena například daňová politika státu, asignace, úprava firemních nadací zákonem, zjednodušení odepisování nefinančních darů a zvýšení hranice procent odčitatelné položky ze základu daně právnických osob atp.). Dárcovství stále zůstává jedním z hlavních způsobů prospěšnosti, zdaleka se však již netýká jen velkých nadnárodních firem. Roste význam lokální podpory ze stran malých a středních podniků, které dobře znají potřeby svého regionu. Závěr Cílem práce bylo postihnout rostoucí význam společenské odpovědnosti firem v České republice a ve světě s bližším zaměřením na firemní filantropii a nadační činnost firem. Teoretická část se věnovala vymezení rozdílů pojmů filantropie, dárcovství a společenská odpovědnost. Potvrdila se teze, že nejen firmy považují koncept společenské angažovanosti za stále více důležitý pro dlouhodobou ekonomickou udržitelnost, ale zejména veřejnost a spotřebitelé více vnímají a také posuzují aktivity odpovědných firem a považují je za atraktivnější, s pozitivním dopadem jejich činnosti nejen pro ekonomiku, ale také pro společnost. Mnohdy podle toho pak mění své spotřebitelské chování, hodnotí produkty nebo image a značku. Dárcovství stále zůstává jedním z hlavních způsobů prospěšnosti, zdaleka se však již netýká jen velkých nadnárodních firem. Roste význam lokální podpory ze stran malých a středních podniků, které dobře znají potřeby svého regionu. Objem poskytnutých darů firem neklesá. Hospodářská krize jen přinutila firmy k přehodnocení priorit a forem filantropie a k zefektivnění vynaložených prostředků. Porovnáním situace v České republice a ve Francii se 19

20 potvrdila hypotéza, že západní země je vyspělejší v začlenění darování do běžného života firem i jedinců. Darují více a pravidelněji a mají právní rámec nastaven tak, aby motivoval firmy k odpovědnosti. Reportování o CSR je téměř běžnou praxí, nedodržování etických principů je sankcionováno a firemní nadace mají vlastní právní úpravu. Naproti tomu není z historického kontextu francouzský občanský sektor tak vyspělý jako ten český. Dokazuje to fakt, že firemní nadace v České republice byly zakládány mnohem dříve než ve Francii a že představitelé nadačních subjektů potvrzují neocenitelnou zkušenost českého managementu nadací a fondů. Česká republika směřuje svou pomoc na sociální oblast, zdravotnictví, pomoc handicapovaným, starším lidem, dětem nebo zvířatům. Naproti tomu Francie podporuje zejména nezaměstnanost, reintegraci lidí do společnosti, kulturu nebo podporu podnikání. Oblasti podpory se však v obou zemích mění podle aktuálního vývoje společnosti a jejích potřeb. Ukázalo se také, že firmy svou nadační činnost úzce spojují s vlastním podnikáním a orientují se na oblasti, které je samotné ovlivňují. Francouzské nadace mají pevně stanovený dlouhodobý rozpočet, který sice zaručuje stabilní podporu prospěšným projektům, nicméně pak nemohou pružně reagovat na aktuální ekonomickou ani společenskou situaci. Ve Francii se daleko více věnují zapojování zaměstnanců a dobrovolnictví. V českých firmách se dobrovolnictví, a zejména to expertní, těší stále většímu zájmu, jeho možnosti ale zdaleka nejsou plně využity. V obou zemích se potvrdil význam dlouhodobé podpory a partnerství s neziskovými organizacemi. Otázkou u všech subjektů je efektivita vynaložených prostředků. Správní náklady českých nadací nejsou zanedbatelné, francouzské nadace pro změnu o nákladech s administrativou neinformují vůbec. V obou zemích chybí kontrola hospodárnosti a administrativního zatížení firemních nadací, což dává prostor k pochybám o kvalitě a prospěšnosti činností. Opět se potvrdilo, že firemní nadace nejsou zatím dostatečně profesionálně řízený subjekt, ačkoli sami zakladatelé mají svůj management jasně vymezen a nastaven. K propagaci odpovědného chování využívají firmy spíš než nadaci nejrůznější ocenění a certifikace, jako přijetí etického kodexu, získání ocenění ekologická firma, snížení uhlíkové stopy nebo zvolení nejžádanějším zaměstnavatelem roku. Úměrná medializace nadačních aktivit je však také prostředkem k upevnění povědomí o nadaci samotné, její prospěšné činnosti a jména zakladatele. Je ovšem nutné propagační náklady dobře vyvážit s dopadem na prospěšnost. Průzkum aktivit nadačních subjektů potvrdil mé vlastní profesní i osobní zkušenosti a domněnky, které jsem si stanovila v úvodu. Na základě analýzy aktuální situace a dosažených výsledků firemního dárcovství a všeobecně společenské odpovědnosti firem jsem se poté pokusila odhadnout směr vývoje do budoucnosti a postihnout nejdůležitější trendy v oblasti odpovědné ekonomické i společenské prosperity firem. Jednoznačným závěrem je nezastupitelné místo firemních nadačních subjektů ve strategii CSR a stále hlubší integrace strategie firemního dárcovství do politiky dlouhodobé udržitelnosti podnikání. Proto považuji za důležité o významu firemních nadací a fondů přesvědčit firmy a poskytnout jim návod, jak je správně založit, profesionálně a transparentně řídit, jak účinně nastavit nadační aktivity i komunikaci s médii a veřejností. To vše dohromady poté může tvořit známku kvality firemních nadačních subjektů, která v tuto chvíli v českém ani francouzském prostředí není nastavena. Seznam bibliografických odkazů 1. Podle BARTOŠOVÁ, Z.: Průvodce firemní filantropií. 1. vyd. Praha: Fórum dárců ISBN [cit ]. 3. TRNKOVÁ, J.: Společenská odpovědnost firem, kompletní průvodce tématem & závěry z průzkumu v ČR. Business Leaders Forum [on-line, cit ]. Dostupné online na 4. CSR Fórum. Filantropie nemá poražené: sláva i čest zúčastněným. 2009, č. 4/ Výzkum Společenská odpovědnost firem v rámci projektu Corporate Social Responsibility jako nástroj konkurenceschopnosti malých a středních podnikatelských subjektu v Praze. Media Vision pro ICN [on-line, cit ]. 6. Převzato z [cit ]. 7. Zdroj: Celorepublikový výzkum firemní filantropie, červen Fórum dárců ve spolupráci s AGNES za podpory programu PHARE. Dostupné na 8. Baromètre 2008 de la générosité des Français. [on-line, cit ]. Dostupné na 9. Blíže na htm [cit ] [z , cit ]. 11. Použitá data v této kapitole jsou převzata z analýzy dárcovství ve Francii, kterou zpracovala organizace ADMICAL za roky 2005 a [on-line, cit ]. Analýzy jsou dostupné na Výzkum v rámci studie Mécénat et développement durable au sein des entreprises: synergie ou concurrence? pro Observatoire de la Fondation de France [on-line, cit ]. Dostupné na Observatoire?id_theme= Kolektiv autorů: Napříč společenskou odpovědností firem. Aisis vydání. ISBN X [cit ]. 15. Průzkum Le mécénat résiste à la crise organizace ADMICAL-CSA ve společnosti s Agence LIMITE. Březen [on-line, cit ]. Dostupné na A Guide to CSR in Europe [on-line, cit ]. Dostupné na Zpracováno podle studie Les fondation en France en Paris: Observatoire de la Fondation de France ISBN X. [on-line, cit ]. Dostupné na 20

21 Autorka: Jana Hoosová Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Názov bakalárskej práce: Podpora mladých umelcov na Slovensku Študijný odbor: Katedra kulturológie Ročník: III., školský rok 2009/2010 Školiteľka bakalárskej práce: Mgr. Zuzana Mrvová, PhD. Na Slovensku je funkčný pomerne široký viaczdrojový model financovania kultúry a umenia, ktorý sa ale v praxi javí stále nedostatočným. Úvod Umenie je prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života a pre ľudí ako jeho vnímateľov, divákov či nadšencov, predstavuje často natoľko žiaduci únik z každodennosti. Na jeho existenciu kardinálne vplývajú mnohé podnety, my však pozorujeme, že v reálnom prostredí býva delimitované predovšetkým nedostatočnými finančnými prostriedkami. Na Slovensku je funkčný pomerne široký viaczdrojový model financovania kultúry a umenia, ktorý sa však v praxi javí stále nedostatočným. Cieľom našej práce je preto mapovanie možných programov a projektov, ktoré sú sondou do situácie a možností existujúcej podpory mladého umelca. Zameranie sa na podnikateľský sektor pramení zo snahy o hľadanie alternatívnych zdrojov financovania umeleckej tvorby, a to s akcentom na postavu mladého umelca, ktorý zo svojej neľahkej začínajúcej pozície potrebuje o to väčšiu pozornosť, aby mohol naplno rozvinúť svoj talent a progresívne napredovať. V prvej kapitole sa venujeme súčasnej reflexii postavenia umelca v rovine kultúrneho a spoločenského života. Sumarizujeme jeho vyžadované kompetencie, ktoré ho predurčujú na povolanie umelca, a tiež dôležitosť jeho pôsobenia v kultúrnom dianí. Analyzujeme štatút, aký mu vymedzujú kultúrne inštitúcie, organizácie, ako aj štátne orgány vo svetovom i v európskom meradle. Ďalej špecifikujme práva a povinnosti umelca-autora i výkonného umelca na Slovensku objasnením aktuálne platných zákonov. V druhej kapitole skúmame možné formy a zdroje podpory mladého umelca, ktorého si tu charakterizujeme na základe vekového ohraničenia. Sústreďujeme sa na subvencovanie umeleckých aktivít prostredníctvom súkromného, ergo v našom ponímaní predovšetkým podnikateľského sektora, kde podrobnejšie sledujeme špecifiká vzťahu umelec darca. Tento vzťah nahliadame cez atribúty konceptu spoločensky zodpovedného podnikania na strane podnikateľského subjektu, naopak, umelca si všímame v pozícii schopného fundraisera. Prácu uzatvárame treťou kapitolou, ktorá tvorí jej praktickú časť. Tu analyzujeme prístup Tatra banky ako finančnej inštitúcie, ktorá vo svojej firemnej stratégii aplikuje princípy konceptu spoločensky zodpovedného podnikania. Predkladáme viaceré príklady realizovanej podpory umenia touto finančnou inštitúciou, pričom detailne približujeme program Ceny Nadácie Tatra banky za umenie ako príklad preukázanej podpory a ocenia mladých umelcov. Kompetencie a význam umelca pre spoločnosť Priestor kultúry môžeme ponímať ako komplexný systém, ktorý tvoria aktéri zasahujúci do jej jednotlivých foriem. Aktérmi kultúrneho života ovplyvňujúcimi kultúrnu politiku jednotlivých krajín sú predovšetkým umelci a tvorcovia, spolu s publikom tvoriaci tzv. umelecký systém, a rozhodovatelia a mediátori, alebo sprostredkovatelia, predstavujúci 1 tzv. kultúrny systém. Umelec sa tak stáva nevyhnutnou súčasťou tejto štruktúry. Byť umelcom si vyžaduje sústavu príslušných kompetencií: prácu s talentom, kreativitou, inováciou, so skúsenosťami, s nadobudnutými vedomosťami a oduševnením, na základe ktorých tvorí dielo alebo už existujúce artefakty pretvára, obmieňa, predvádza, prednáša či znázorňuje. Národná správa o kultúrnej politike SR v časti Vízia o úlohe kultúry v slovenskej spoločnosti popisuje situáciu vnímania umenia a kultúry v našom prostredí a upriamuje pozornosť na potrebu zmeny chápania kultúry len ako doplnku a luxusného artikla, ktorú zabezpečujú umelci a príslušné inštitúcie, pretože ju to takmer nevyhnutne odsúva do pozície sekundárnych potrieb. Pri vnímaní kultúry ako jedného z formotvorných faktorov je potom zrejmé, že jej vplyv zasahuje široké sféry spoločenského života a šírením kultúrnych hodnôt a aktívnou účasťou občanov na ich tvorbe prináša celospoločenský efekt vznikajúci zo šírenia pozitívnych externalít. Umelec tak svojou 21

22 prácou nielen napĺňa kultúrny obsah, ale rovnako pozitívne vplýva na verejný život a napomáha uspokojovanie takých základných potrieb, akými sú zamestnanosť, zdravie či bývanie. Status umelca v súčasnej spoločnosti Postavenie a práva umelca tvoria jednu z tém, ktorými sa v istej periodicite zaoberajú kultúrne inštitúcie, organizácie, ako aj štátne orgány v oblasti kultúry na celom svete, na druhej strane však ide o ťažiskovú a kontinuálnu tému kultúrnych a umeleckých sietí a rozličných zoskupení výkonných i reprodukčných umelcov. Roku 2007 bola Európskym parlamentom vytvorená Správa o sociálnom štatúte umelcov, ktorá rieši vo svojom znení postavenie a situáciu umelca v prostredí Európskej únie. Vymenováva jednotlivé ustanovizne dotýkajúce sa práv umelca, navrhuje body na zlepšenie jeho situácie, vyjadruje sa k ochrane umelca a k potrebe celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie ako nutnosti na jeho plnohodnotné fungovanie. Správa o sociálnom štatúte umelcov okrem iného obsahuje štyri body priamo vplývajúce na oblasť pôsobenia umelca a jeho potenciálnej podpory: umenie treba považovať za prácu a povolanie, umelci sú jediní pracovníci, ktorí nemajú štatút stanovený zákonom, umelecké sklony, danosti a talent stačia iba na otvorenie cesty k profesionálnej umeleckej kariére, Charta UNESCO predstavuje vynikajúci základ pre uznanie dôležitosti činností profesionálov z oblasti umeleckej tvorby. Súčasťou dokumentu je dôvodová správa uvádzajúca, že väčšina ťažkostí, s ktorými zápasí umelec, nie sú kultúrneho charakteru, ale bývajú spojené skôr s mobilitou, vízovou politikou, so zdravím, sociálnymi 4 istotami a s dôchodkovým zabezpečením. Postavenie umelca na Slovensku V snahe o presné vymedzenie postavenia umelca na území Slovenskej republiky je potrebné skúmať ustanovenia, ktoré sú objektívne platné pre všetky osoby, ktoré sú umelcami, majú ambíciu sa nimi stať alebo sa za nich pokladať. Zameriame sa tak na sprehľadnenie miesta umelca v našej spoločnosti cez právne normy vo forme aktuálne platných zákonov. Vyhneme sa tým často rôznym, ba až protichodným chápaniam figurujúcim v rôznych pohľadoch a koncepciách zaoberajúcich sa pojmom umelec. Náš právny systém v zákone o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom identifikuje v nazeraní na pojem umelec dve možné interpretácie: umelec-autor, ktorý sa vlastnou kreatívnou činnosťou podieľa na tvorbe alebo pretváraní umeleckého diela, a výkonný (reprodukčný) umelec, ktorý dielo prezentuje, predvádza. Ich práva a povinnosti je následne po ich diferenciácii nutné odlíšiť, pričom sa budeme v oboch prípadoch pridržiavať znenia autorského zákona. I malý príspevok a ním podporené nekomerčné umenie môžu medzi podporovanými zachytiť talent a závažne ovplyvniť jeho ďalší úspech a v nejednom prípade prekonajú z dlhodobého hľadiska investičnú návratnosť poskytnutej sumy i mnohonásobne. PODPORA MLADÉHO UMELCA NA SLOVENSKU Umelec, či už ako tvorca umeleckého diela, alebo osoba, ktorá vytvorené dielo interpretuje, potrebuje na svoju prácu množstvo splnených podmienok v závislosti od viacerých faktorov, ako oblasť umenia, v ktorej pôsobí, plodnosť tvorby, rozsah angažmánu či náročnosť vytváraného/reprodukovaného diela. Vlastný vklad vo forme vrodeného talentu, intelektu a šikovnosti sa bezpodmienečne musí prepojiť so zabezpečením iných predpokladov. Vhodný priestor, rozmanitý materiál, neustále dynamicky sa meniace technológie, finančná podpora a, samozrejme, neustále vzdelávanie sa vo svojej oblasti s cieľom zdokonaľovania sa, reflektovania nových trendov a zvyšovania vlastnej konkurencieschopnosti voči okoliu sa zdajú byť nevyhnutnosťou. Martin Cikánek uvádza príklad z reálnej praxe, keď spomína začiatky rockovej hviezdy Stinga, ktorý si svoj prvý nástroj zadovážil za peniaze z grantu Rady pre umenie Veľkej Británie a neskôr absolvoval svoje prvé verejné vystúpenie na pódiu kultúrneho centra rovnako dotovaného z prostriedkov Rady. Poukazuje tak na fakt, že i malý príspevok a ním podporené nekomerčné umenie môže medzi podporovanými zachytiť talent a závažne ovplyvniť jeho ďalší úspech a v nejednom prípade prekoná z dlhodobého hľadiska i nvestičnú n áv ra t n o sť p o s k y t n u tej s u my 2 i mnohonásobne. Príklad z anglosaského prostredia v intenciách našich podmienok pôsobí priam rozprávkovo a pravdepodobnosť podobného príbehu tu nie je súčasťou každodenných očakávaní, preto sa v tejto kapitole budeme podrobne venovať situácii, okolnostiam a možnostiam v oblasti podpory mladého umelca realizovateľnej v našich pomeroch. Osobu mladého umelca tu nazeráme vzhľadom na kategóriu veku, keď za mladého umelca považujeme človeka do 35 rokov, pre ktorého predstavuje umelecká tvorba hlavnú pracovnú náplň. Tu je registrovaný ako fyzická osoba, ergo nespadá do skupiny inštitucionalizovaných foriem umelcov v občianskych združeniach. Formy podpory mladého umelca Spôsobov, ako pomôcť mladému umelcovi, sa núka široké spektrum. My budeme situáciu analyzovať cez rôzne formy možnej finančnej a nefinančnej podpory. Pri analýze najrozličnejších zdrojov informujúcich 22

23 o nástrojoch podpory umeleckých zoskupení a umelcov sme vo finančnej oblasti identifikovali šesť základných podôb podpory. Finančná podpora je najčastejšie predkladanou a zároveň využívanou formou podpory. Môže byť realizovaná v nasledujúcich podobách: a) Dotácie na tvorbu, vývoj a prípravu realizácie umeleckých diel a výkonov, na prezentáciu umeleckej tvorby (napr. príspevok na realizáciu výstavy, festivalu, prehliadky), na organizačnú činnosť pri realizácii prezentácie umeleckého diela, na postprodukciu a distribúciu umeleckého diela, iné. b) Pôžičky (väčšinou vo forme poskytnutia bezúročnej pôžičky tvorivému pracovníkovi na základe riadne zdôvodnenej a vyplnenej žiadosti na obstaranie potrebných materiálov, pomôcok a prostriedkov na tvorivú prácu). c) Štipendiá (často účelovo viazané) podpora tvorby, vzdelávania a odborného výskumu, podporu tvorivých a študijných pobytov a ciest pre tvorivých pracovníkov alebo ich rodinných príslušníkov, plne hradené rezidenčné pobyty umelcov. Pre umelca je veľmi dôležité cestovať, pohybovať sa v rôznych prostrediach, udržiavať styky s umelcami a tiež medzinárodne spolupracovať. Vstupom do Európskej únie sa naše hranice značne posunuli, čím sa od človeka, ktorý chce byť súčasným európskym umelcom, prirodzene očakáva účasť na európskych 3 projektoch. Mobilita umelcov sa stala integrálnou súčasť politiky Európskej únie, preto sú dnes štipendiá a rezidenčné pobyty zamerané na zintenzívnenie medzinárodnej konfrontácie a výmeny preferovanou a frekventovanou formou podpory. d) Ceny, odmeny a prémie čestná odmena umelcom, teoretikom, umeleckým kritikom pri ich významných životných jubileách, cena za významný a prínosný umelecký počin/ /výkon (v kategórii mladý umelec napríklad ocenenie Zlatá nota Slovenskej sporiteľne najlepším mladým interpretom klasickej hudby; Cena Oskára Čepana udeľovaná Nadáciou - Centrom súčasného umenia vizuálnym umelcom v ľubovoľnom žánri/médiu súčasného vizuálneho umenia; Maľba Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo udeľovaná mladým profesionálnym výtvarným umelcom; tiež súťaž realizovaná spoločnosťou Coca-Cola do roku 2008 s názvom Coca-Cola PopStar, ktorá zviditeľnila množstvo mladých speváckych talentov; prípadne súťaž Poviedka vyhlasovaná občianskym združením literarnyklub.sk a vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom, ktorá síce nemá zameranie iba na mladú generáciu prozaikov, ale každoročne odhalí medzi nimi sľubné talenty). e) Príspevky na cesty (zväčša príspevok na cestovné výdavky a nocľažné pri študijných/tvorivých cestách doma i v zahraničí, ktoré treba spätne dokladovať). f) Podpora vzniku a prevádzkovania tzv. kultúrnych inkubátorov (moderná forma podpory, zaužívaná predovšetkým v zahraničí) priestor podporujúci začiatočné aktivity ( štartovné iniciatívy ) umelcov, s orientáciou na aktivity a realizáciu jednotlivca. Zdroje podpory mladého umelca Kultúrna politika Slovenskej republiky má nastavený pomerne široký viaczdrojový model financovania, predostierajúci možnosť čerpať financie z nasledujúcich zdrojov: z vlastnej činnosti, z verejných zdrojov, z kultúrnych fondov, z grantov, nadácií, darov, bartrových zmlúv nahrádzajúcich fenomén sponzorstva, z európskych programov, ako aj formou samofinancovania. Keďže však naša práca skúma postavenie a možnosti získania finančných zdrojov mladých umelcov evidovaných ako fyzické osoby, mechanizmy, ktoré sa ich týkajú, sa značne zužujú a zapojenie sa do získavania prostriedkov a profitov nutných na ich prácu sa javí náročnejšie a menej dostupné. Na základe uvedeného sa ďalej sústredíme na najschodnejšie piliere financovania mladého umelca, ktoré spadajú do verejného a súkromného sektora. Verejný sektor Podporu zo strany verejného sektora budeme vnímať v dvoch rovinách cez vládne zdroje a prostredníctvom mimovládnych organizácií, v našom prípade nadácií. Súčasťou podpory zo strany verejného sektora u nás, ktorá predstavuje jednu z alternatív financovania umelcov evidovaných ako fyzické osoby, sú kultúrne fondy a granty Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Napriek existujúcej možnosti čerpania prostriedkov z vládnych zdrojov sa v reálnom prostredí umelec nemôže spoliehať výsadne na túto možnosť, pretože množstvo žiadostí o granty a finančné dotácie každoročne prevyšuje rozpočet na ich jednotlivé programy a formy. Umelec sa tak na zabezpečenie pre neho potrebnej výšky financií musí orientovať i v alternatívnych perspektívach. Druhou eventualitou, kde sa osoba umelca môže uchádzať o finančnú podporu, je mimovládny zdroj financovania, a ním sú nadácie. Nadácie sú pomerne frekventovane využívaným a vyťaženým zdrojom, 23

24 ktorý často predstavuje poslednú pomoc pri hľadaní finančných prostriedkov. Orientácia v spleti množstva fungujúcich nadácií by sa mohla javiť ako problematická, ale vzhľadom na skutočnosť, že každá nadácia vo svojom poslaní prezrádza účel svojho pôsobenia, sa ich selekcia zjednodušuje. Zameranie jednotlivých nadácií sa líši, rôzne sú aj formy podpory, ktoré sú nimi dostupné. Umelec tak musí informácie pozorne sledovať a svoj prehľad o dostupnej podpore aktualizovať. Za výhodu však možno pokladať skutočnosť, že v rámci nadácií (ak nejde o programy so striktne uzavretými kolami) je možné pružnejšie reagovať na žiadosti o podporu, akými sú príspevky na tvorivé či študijné cesty, realizáciu diela či projektov, prípadne vzdelávacie aktivity. Súkromný sektor Jedinečným subjektom súkromného sektora sú individuálni darcovia, ktorí v dnešnej dobe stoja v pozícii niekdajších mecénov umenia, ktorí mali predovšetkým v minulosti nesmierny význam. Prax však demonštruje, že individuálni darcovia sú naklonení najmä výtvarnému umeniu a v mnohých prípadoch sa sami stávajú jeho zberateľmi. Na Slovensku je v porovnaní so zahraničím podiel individuálnych darcov nepatrný. Dostupnejším a zaužívanejším riešením sa zdá byť podpora umelcov z firemných zdrojov. Podnikateľský sektor Podniky z komerčnej sféry nemajú v porovnaní s nadáciami zákonnú povinnosť prispievať na verejnoprospešné účely, ku ktorým radíme okrem iného aj podporu umenia. Ak tak činia, ich konanie je založené na čisto dobrovoľnej báze. Podnikateľský subjekt z pozície darcu prihliada na svoje priority v súlade so zámermi a s cieľmi podniku a následne môže pristúpiť k podpore ním zvolenej oblasti verejnoprospešných aktivít. Podpora umenia alebo umelca-jednotlivca patrí k pomerne preferovaným oblastiam subvencie. Deje sa tak zväčša prostredníctvom podnikov, ktoré sa vo svojej firemnej stratégii riadia princípmi konceptu spoločensky zodpovedného podnikania. F i r m y v ä č š i n o u d o t u j ú v y b r a n ú organizáciu/projekt/osobu priamo, najčastejšie finančným darom. Tu pozorujeme markantný fenomén vytvárania si vlastných nadácií popri spoločnostiach, prostredníctvom ktorých potom podnikateľské subjekty napĺňajú svoje firemné ciele v oblasti spoločensky zodpovedného správania. Po analýze situácie uvedieme na ilustráciu okrem už spomenutých (Nadácia VÚB, Nadácia Slovenskej sporiteľne) ďalšie príklady nadácií, ktoré pôsobia ako vysunutá ruka konkrétneho subjektu podnikateľského sektora angažujúceho sa vo sfére podpory umenia: Nadačný fond Slovak Telekom jeho dlhodobým zámerom v programe Podpora súčasného umenia je prispieť k rozvoju kultúry spoločnosti na Slovensku prostredníctvom podpory rôznorodých žánrov, foriem a prejavov súčasného slovenského umenia; Nadácia Kalligram, ktorej cieľom je aj podpora a udržovanie stykov medzi stredoeurópskymi umelcami, poskytovanie štipendií umelcom, podpora kultúry a umenia menšín, ako aj udeľovanie literárnej Ceny Dominika Tatarku; Nadácia Orange napríklad programom Kultúra bez bariér, ktorý má za cieľ odstraňovanie bariér a priblíženie sveta umenia ľudom s rôznym znevýhodnením (zdravotným či sociálnym), a iné. Podnikateľská sféra predstavuje pre mladého umelca ďalšiu vyhliadku na získanie finančnej či nefinančnej podpory. Kaiser však upozorňuje, že v skutočnosti len malá časť podnikov venuje peniaze z čisto filantropických dôvodov, pretože dary sú väčšinou 6 viazané na možnosť zviditeľnenia sa. Preto aj umelec, ktorý prezentuje možnému darcovi vlastnú prácu a snaženie, musí byť pre neho dôstojným a lákavým partnerom. Vzťah umelec darca (donor) je však o to špecifickejší, že vykazuje väčšiu mieru osobného prístupu a za ideálnych podmienok nie je jednorazovým, ale dlhodobejším procesom. Vzťah umelec donor Podpora umelca je vo všeobecnosti, no predovšetkým v našom zúženom nahliadaní prostredníctvom podpory zo strany podnikateľského sektora, založená na určitom vzťahu medzi umelcom a subjektom, v ktorom by nemal absentovať princíp reciprocity. Vzťah umelec darca (donor) je však o to špecifickejší, že vykazuje väčšiu mieru osobného prístupu a za ideálnych podmienok nie je jednorazovým, ale dlhodobejším procesom. Snahou je tak vytvorenie istej interakcie, kde obe zúčastnené strany budú motivované a uspokojené priebehom a výsledkom vzájomnej spolupráce. Popri informáciách o našom možnom darcovi je nevyhnutné pripraviť si prehľadné, vecné a pádne informácie a argumenty, prečo práve nás je správne podporiť, a to najvhodnejšie spôsobom poukázania na prospech, ktorý plynie z podpory aj pre darcu samotného. Umelec ako fundraiser Umelec vynímajúc jeho vrodené predpoklady, ako talent alebo intelekt, podobne i potrebu vyjadrovať sa a tvoriť musí zabezpečiť praktické predpoklady na uskutočnenie svojej práce: priestor na tvorbu, peniaze, materiál či technológie. Na dosiahnutie úspechu, kde balíkom nevyhnutných podmienok sú 24

25 i tie praktické, musí umelec okrem svojho tvorivého úsilia vyvinúť aktívny prístup taktiež v schopnosti spolupráce, sebaprezentácie a vyhľadávania príležitostí. Nedeje sa samo od seba, že diela nadaných, vzdelaných a pre tvorbu zaujatých umelcov a umelkýň nekončia v zabudnutí na smetisku. Byť známym, uznávaným a úspešným umelcom vyžaduje okrem umeleckých predpokladov i isté organizačné 7 a komunikačné schopnosti. Tu vidíme, že umelec na dosiahnutie úspechu a požiadaviek umožňujúcich mu tvoriť, rozvíjať sa a prezentovať umeleckú tvorbu musí byť vyváženou osobnosťou talentovaného umelca a schopného fundraisera. Zjednodušene si fundraising vieme predstaviť ako vhodné a účinné pôsobenie na druhých ľudí s cieľom presvedčiť ich, že tá-ktorá činnosť/projekt je natoľko potrebná, osožná či výnimočná, že jej podporou pomôžu dobrej veci a sami dosiahnu úžitok. Viacerí autori poznamenávajú, že uvedomelosť podnikateľskej sféry u nás zaostáva za západným svetom, kde jej motiváciou je prirodzená dobročinnosť, ktorá v našom priestore nie je očakávanou premennou. Avšak každý podporovateľ i u nás má svoje dôvody, prečo dotovať práve konkrétnu činnosť, a úlohou šikovného fundraisera je motiváciu jednotlivých sponzorov správe identifikovať. K často uvádzaným dôvodom darcovstva sa radia zviditeľnenie sa, vytváranie si vlastného firemného imidžu, podpora konkurencieschopnosti, reklama výrobku či služby darcu, vytváranie vzťahu k miestnej komunite, osobný prospech, zlepšovanie vzťahov voči vlastným zamestnancom (sprostredkovať im kultúrny oddych), distribúcia inak nevyužiteľných alebo slabo predajných výrobkov, snaha o zjemnenie/ ospravedlnenie negatívnych následkov podnikateľských aktivít a iné. Základom úspechu je, vzhľadom na množstvo možných motivácií darcu, mať o ňom čo najviac relevantných informácií, ktoré nám pomôžu lepšie ho spoznať a priblížiť nám jeho hodnoty, keďže tie sú väčšinou kľúčom k jeho nahliadaniu a posudzovaniu 8 potenciálneho objektu obdarovania. Popri informáciách o našom možnom darcovi je nevyhnutné pripraviť si prehľadné, vecné a pádne informácie a argumenty, prečo je správne podporiť práve nás najvhodnejšie spôsobom poukázania na prospech, ktorý z podpory plynie aj pre darcu samotného. Potrebnou výbavou umelca-fundraisera je tak súbor vlastností a zručností potrebných na zvládnutie úspešného rokovania. Predpoklady obstátia v pozícii fundraisera sú nasledovné: schopnosť komunikovať s ľuďmi (i telefonicky), hovoriť otvorene o peniazoch a vedieť prijať odmietnutie, sebavedomie, asertivita, samostatné uvažovanie, jemnosť, trpezlivosť, schopnosť nenechať sa odradiť, spoločenský takt a inteligencia pri nadväzovaní kontaktov, potreba tvorivých schopností, exkurz do administratívnych a samoorganizač- 9 ných schopností. Vzťah umelec donor sa nám po zohľadnení dostupných faktov javí na rozdiel od podpory umelca cez rôzne grantové schémy svojrázny. Charakterizuje ho zväčša výraznejšia miera osobného prístupu, keď podnikateľský subjekt napĺňa prostredníctvom práce konkrétneho umelca svoje predstavy o prospešnosti spoločenského správania cez subvencovanie umenia, a dovoľuje tak umelcovi, aby bol akousi značkou pre firmu, ktorá mu pomohla a identifikuje sa cez jeho tvorivé počiny. Ak sa v tejto osobitej spolupráci podarí dosiahnuť očakávania a motivácie na oboch stranách, možno predpokladať dlhodobejší charakter ich budúceho partnerstva. TATRA BANKA A PODPORA MLADÉHO UMELCA Podpora mladého umelca prostredníctvom podnikateľského subjektu môže mať mnoho podôb, v závislosti od konkrétnych zámerov a vízií spoločnosti. Tatra banka sa už dlhoročne riadi princípmi konceptu spoločensky zodpovedného podnikania a dôkladne ich aplikovala do svojej firemnej stratégie. Medzi spoločensky zodpovednými aktivitami spoločnosti upriamime pozornosť na spôsob, formy a podmienky podpory umenia, s detailnejším zameraním sa na podporu mladého umelca. Tatra banka a spoločenská zodpovednosť Na základe schválenej stratégie sa Tatra banka orientuje predovšetkým na podporu projektov z oblasti vzdelávania a umenia. Svojich partnerov si volí výhradne zo strany organizácií a inštitúcií, ktorých činnosť je právne registrovaná a ktorých profesionálna činnosť je dokázateľná na základe piatich kritérií: 1. projekt musí byť v súlade so stratégiou Tatra banky, teda pochádzať z oblasti vzdelávania a umenia; 2. má byť výnimočný a vo svojej oblasti jedinečný; 3. má spĺňať predpoklad širšieho spoločenského dopadu s hlbším spoločenským významom; 4. finančné podmienky sú zlučiteľné s finančným rozpočtom Tatra banky vymedzeným na filantropické aktivity; 5. v projekte bude Tatra banke zaručená exkluzivita za finančný sektor. Podpora umenia tvorí integrálnu súčasť firemnej filantropie Tatra banky. Najbližšie stratégii banky sú projekty z oblasti výtvarného umenia či divadla. Tatra banka sa snaží spomedzi mnohých žiadostí vybrať a podporiť projekty, ktoré sú prísľubom vysokej kvality, umeleckej hodnoty a zároveň majú hlbší spoločenský rozmer. Divadelné predstavenia popredných umeleckých súborov, významné slovenské galérie, výstavné siene či originálne umelecké podujatia patria k neodmysliteľnej súčasti zoznamu podporovaných 25

26 podujatí. Tatra banke záleží na tom, aby sa potenciál slovenských tvorcov a umeleckých inštitúcií mohol rozvinúť a vytváral neustále nové umelecké hodnoty. Od roku 2008, keď bola stanovená užšia špecifikácia zamerania sa Tatra banky primárne na podporu umenia a vzdelania, bol v umeleckej sfére okrem etablovaných umeleckých telies vyčlenený priestor i na priamu podporu mladých umelcov. Banka podporila výstavnú sieň špeciálne pre mladých umelcov Galéria mladých M++, ktorá je známa aj ako Galéria na Lodi, s možnosťou následného vystavovania úspešných diel v priestore Tatra banky, konkrétne privátneho bankingu. Z divadelných počinov mladých absolventov herectva si Tatra banka všimla a s radosťou podporila divadlo Art Teatro a mladé výtvarné umenie podporila zasa partnerstvom na aukcii Nadácie - Centra súčasného umenia. Ani minulý rok Tatra banka nezabudla na mladých umelcov a opätovne podporila Galériu mladých M++, ako aj medzinárodnú výstavu Socha a objekt v Zichyho paláci v Bratislave. Mladé výtvarné umenie opakovane podporila partnerstvom na aukcii Nadácie - Centra súčasného umenia v spolupráci s výstavnou sieňou Sotheby s. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie Nadácia Tatra banky udeľuje Ceny Nadácie Tatra banky za umenie od roku 1996; rok 2010 bude tak v poradí už 15. ročníkom. Novinkou 13. ročníka bolo popri udeľovaní hlavnej ceny vytvorenie špeciálnej ceny Mladý tvorca umelcovi do veku 35 rokov v každej z piatich kategórií. V každej kategórii je udelená jedna hlavná cena a jedna špeciálna cena Mladý tvorca. Ocenenia sa udeľujú každoročne v kategóriách: 1. Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas, 2. Divadlo, 3. Hudba, 4. Literatúra, 5. Výtvarné umenie. Nepeňažnú cenu ako symbolické udelenie pocty reprezentuje jedinečná bronzová soška múzy, ktorú špeciálne pre udeľovanie cien vytvoril známy slovenský sochár a výtvarník Daniel Brunovský. Udeľovaná je taktiež finančná odmena vo výške 6638,78 EUR ( SKK) v kategórii Hlavná cena a 3319,39 EUR ( SKK) za ocenenie Mladý tvorca. Ocenenie Mladý tvorca už druhý rok sprostredkovalo jeho držiteľom finančnú cenu, ktorá býva účelovo viazaná. Zámerom NadácieTB je totiž podnietiť mladých umelcov do ďalšej tvorivej práce, do napredovania, zvyšovania odbornosti a praktických zručností, a preto býva cena pretavená do formy grantu určeného na študijný pobyt, stáž, prax, konkrétny projekt, umeleckú tvorbu, technické vybavenie, hudobný nástroj a pod. Hlavná, ako aj špeciálna cena môžu byť udelené víťazovi kategórie len raz za život. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie si počas svojej genézy a jednotlivých ročníkov zabezpečili pozorné a citlivé vnímanie a uznanie umeleckej obce, ako aj širšej verejnosti. Ocenenie tak prináša nielen vecnú formu podpory, ale i zviditeľnenie sa. Z organizačných opatrení má v budúcnosti otvorené dvere zvyšovanie počtu členov poroty, avšak uvedené zatiaľ zostáva len mysliteľnou obmenou pre ďalšie ročníky. Skutočnosť, že Tatra banka podporuje výrazné umelecké počiny, dokonca so špeciálnou pozornosťou venovanou mladému umelcovi, môžeme hodnotiť pozitívne. Snahou do budúcnosti by mohla byť väčšia pozornosť kladená na začínajúce nádejné talenty z radov detí a mládeže, kde by bola možnosť podchytiť talent v začiatkoch rozvíjať ho a zveľaďovať, a pripraviť tak mladú generáciu umelcov na presadenie sa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Transformácia ich vnímania z našich umelcov na umelcov európskych a náležitá podpora vo forme zameranej na ďalšie vzdelávanie a zvýšenie mobility by prispeli k tomu, aby nás mohli v budúcnosti sebavedome reprezentovať i v medzinárodnom prostredí. Záver Umelecký potenciál a nadanie nebývajú vždy zárukou úspechu, preto je podpora umeleckej tvorby nevyhnutným predpokladom na to, aby umenie mohlo vznikať a naplno sa rozvíjať. V našej bakalárskej práci analyzujeme predpisy a mnohé skutočnosti, ktoré majú na umeleckú prácu bezprostredný vplyv, a tiež existujúce príležitosti vo sfére podpory umenia, ktoré zvyšujú jej šancu na realizáciu. Programy a projekty, ktoré mapujeme, ozrejmujú podmienky jednotlivých typov podpory, a predstavujú tak jeden z návodov, ako sa zorientovať v systéme možností. Zhodnotením zistených poznatkov sme dospeli k záveru, že stav vo sfére podpory umenia sa líši v závislosti od prístupu a nastavení verejného a súkromného sektora. Zatiaľ čo jednotlivé umelecké fondy a grantový systém ministerstva kultúry sa riadia podľa vopred stanovených cieľov s presným určením formy a účelu podpory, nadácie dokážu v zhode so svojím poslaním reagovať na jednotlivé žiadosti pružnejšie. Podnikateľský sektor tvorí zvláštnu skupinu poskytovateľa podpory v oblasti umenia, pretože jeho konanie je založené výhradne na dobrovoľnej báze, a to začlenením prvkov konceptu spoločenskej zodpovednosti do firemnej stratégie. Umelec v snahe o úspešné nadviazanie spolupráce a získanie si priazne zo strany podnikateľského subjektu musí sledovať svoje potreby, ale v súlade so stratégiou a zámermi svojho partnerského subjektu. Obojstranná prospešnosť a spokojnosť je potom predpokladom ich dlhodobej spolupráce. V praktickej časti sme zistili, že Tatra banka sa podporou a ocenením mladého umelca snaží podčiarknuť predovšetkým výrazný talent mladých 26

27 tvorcov a upozorniť na ich výnimočný prínos v umení. Vítanou do budúcnosti by bola i podpora mladých umelcov z radov detí a mládeže, pretože tu je šanca na zachytenie talentu v začiatkoch, a tým aj väčšia pravdepodobnosť jeho rozvoja. Zoznam bibliografických odkazov 1. KOLLÁR, M. MRVOVÁ, Z. (ed.): Národná správa o kultúrnej politike SR. Správa európskych expertov. Bratislava: Ministerstvo kultúry SR s CIKÁNEK, M.: Kreatvní průmysly příležitost pro novou ekonomiku. Praha: Institut umění - Divadelní ústav v Praze s KAISER,M.: Strategické plánování v umění. Praha: Institut umění - Divadelní ústav v Praze s EURÓPSKY PARLAMENT.: Správa o sociálnom štatúte umelca. [on-line] Brusel, s [citované ]. Dostupné na internete: < 5. BÁN, A.: Krajina Danubiana. In: Týždeň. 2010, roč. 7, č. 13, s KAISER,M.: Strategické plánování v umění. Praha: Institut umění - Divadelní ústav v Praze s SMOLÍKOVÁ, 2008, s VOJÍK, 2008, s. 123, ULIČIANSKA, 2000, s

28 Autorka: Renáta Olahová Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Názov diplomovej práce: Motivácia k altruistickému správaniu v spoločenstve Rotary Študijný odbor: Ľudské zdroje a personálny manažment, Katedra rozvoja ľudských zdrojov a personálneho manažmentu Ročník: V., školský rok 2009/2010 Vedúci diplomovej práce: PhDr. Eva Živčicová, PhD. Rebríček hodnôt je rôznorodý a mení sa s charakterom jedinca. Úvod Každý človek vyznáva určité hodnoty. Hodnoty, ktoré odrážajú objektívny stav vecí a javov, ale aj ich individuálny zmysel pre človeka. Hodnoty, čo človeka vedú a motivujú k činnostiam, ktoré považuje za správne. Rebríček hodnôt je rôznorodý a mení sa s charakterom jedinca. Avšak existujú hodnoty, ktoré zdieľa veľké množstvo ľudí. Hodnoty, vďaka ktorým sa život stáva plnohodnotným. Medzi podstatné hodnoty v živote človeka patrí potreba pomáhať druhým ľuďom. Pomoc vo všeobecnosti predstavuje jeden zo základov, ktorý je nám ľuďom vlastný. Pomáhať sa dá napríklad zištne, s ohľadom na seba a nie na iných. To však dokáže každý človek. Veď sa mu jeho snaha určite vráti. No zištná pomoc nepredstavuje tému, ktorá by vyjadrovala nejakú hodnotu. Ústredná myšlienka, ktorou sa zaoberá celá vlnová dĺžka našej diplomovej práce, vypovedá o pomoci nezištnej, bez očakávania vlastného prospechu či protislužby. Altruizmus a prosociálne správanie boli potrebné v minulosti, sú potrebné v súčasnosti a budú potrebné vždy. V súčasnosti existujú organizácie, združenia či spolky, pre ktoré je altruistické správanie vlastné. Spoločenstvo Rotary stelesňuje altruistický princíp od svojich základov až po každú vykonávanú činnosť. A práve spoločenstvo Rotary je organizáciou, ktorou sa naša diplomová práca podrobne zaoberá. Cieľ práce je vymedzený v dvoch rovinách. Prvá rovina stvárňuje rozšírenie čitateľových vedomostí o altruizme, pojmoch súvisiacich s altruistickým správaním a o spoločenstve Rotary. Druhá rovina zahŕňa zhodnotenie motivačných činiteľov na altruistické správanie. Výsledky vyplývajú z prieskumu názorov členov Rotary na motivačné aspekty altruistického správania, na vplyvy a súvislosti s poskytovaním nezištnej pomoci. Hlavnú úlohu práce predstavuje vyzdvihnutie potreby altruistického správania v spoločnosti, motivácia a povzbudenie čitateľov do nezištného konania. Prostredníctvom predstavenia spoločenstva Rotary máme záujem priblížiť a oboznámiť verejnosť s potrebou šírenia myšlienky nezištnej pomoci. Prosociálne správanie Čo je to prosociálne správanie? Prosociálne správanie správanie, z ktorého majú prospech iní alebo ktoré má priaznivé sociálne 1 dôsledky. (Staub, 1978) Prosociálne správanie je také správanie, ktorého zmyslom a cieľom je pomáhať inému človeku, t. j. poskytnutie nezištnej pomoci, bez očakávania odmeny či jej opätovania v budúcnosti. Prosociálne správanie predstavuje správanie, ktoré iným ľuďom prináša osoh, úžitok či pomoc. Zahŕňa celú šírku prejavov, ktoré poskytujú iným ľuďom úľavu alebo zlepšenie. Prosociálne správanie sa vyznačuje správaním a činmi vykonanými v prospech druhého bez očakávania odmeny (materiálnej či inej) alebo sociálneho súhlasu. Prosociálne konanie (správanie) chápeme ako činnosť jednotlivca prispievajúcu k ochrane, podpore alebo k zlepšeniu stavu sociálneho objektu (jednotlivca, skupiny, spoločenstva, spoločnosti). V protiklade k prosociálnemu správaniu sa vymedzuje na jednej strane správanie asociálne (neberúce ohľad na sociálne objekty) a na druhej strane správanie antisociálne (smerujúce proti sociálnym objektom, porušujúce právne alebo morálne normy). Objekt prosociálneho správania Objektom prosociálneho správania môžu byť osoby známe alebo cudzie, úplne neznáme. Samotná realita známosti človeka, ktorému je poskytovaná pomoc, môže výrazne zmeniť správanie na pomáhajúce bez dlhého premýšľania (napr. o objeme pomoci), pretože takéto správanie môže výrazne ovplyvniť jeho obraz v očiach druhej osoby. Pomoc od veľmi dobrých známych je považovaná za samozrejmosť, pretože ide o dobrého priateľa, takisto je tu aj vedomie toho, že v prípade tiesne, núdze možno očakávať rovnakú reakciu druhej strany hocikedy v budúcnosti. Preto sa 28

29 za altruistické správanie väčšinou považuje pomoc celkom cudziemu človeku. Niektorí autori stotožňujú pojem prosociálne správanie s pojmom altruizmus, ale môžeme sa tiež prikláňať k názoru, že: - altruistické správanie je také správanie, ktoré súvisí výhradne s vnútorným uspokojením a nepočíta v prítomnosti ani v budúcnosti so žiadnym ziskom, - altruistické správanie je určitým správaním vtedy, ak je užitočné iným, ale nie tomu, kto ho uskutočňuje. Prejavy altruizmu v súčasnosti Altruizmus má dnes rôzne podoby, ako napr. dobrovoľníctvo, osobná filantropia, pomoc pri živelných pohromách, darcovstvo krvi či darovanie orgánov. Rotary je spoločenstvo, ktoré tvorí 1,3 mil. mužov a žien, organizovaných vo viac ako kluboch pôsobiacich prakticky vo všetkých krajinách sveta. Rotary Rotary International (RI) je spoločenstvo tvorené 1,3 miliónom mužov a žien, organizovaných vo viac ako kluboch pôsobiacich prakticky vo všetkých krajinách sveta. Rotary je celosvetová organizácia vedúcich osobností z podnikateľských a odborných kruhov, ktorí poskytujú humanitárne služby a pomoc svojim spoluobčanom, presadzujú vo všetkých oblastiach vysoké etické zásady a napomáhajú vytváranie vzájomnej dôvery 2 a mieru na celom svete. Cieľ Rotary Základným cieľom Rotary je ochota pomáhať druhému v každodennom živote. Všeobecným cieľom Rotary je rozvíjať ideál služby ako základne cennej iniciatívy, obzvlášť podporiť a pestovať: - rozvoj vedomostí o tom, kde je možné poskytnúť službu a pomoc, - dodržiavanie vysokých etických zásad v podnikaní a vo všetkých profesiách, rešpektovanie významu všetkých užitočných zamestnaní a vyzdvihnutie profesie každého rotariána ako vhodnej príležitosti poskytnúť službu a pomoc celej spoločnosti, - rozvíjanie ideálu služby a pomoci v osobnom živote, v povolaní i v zapojení každého člena klubu do života obce, - dobrú vôľu, smerujúcu k medzinárodnému porozumeniu a mieru prostredníctvom všetkých, ktorých spojuje ideál ochoty k vzájomnej pomoci a službe. Dištrikty Kluby sú zoskupené do 530 rotariánskych dištriktov, pričom každý z nich je riadený guvernérom, ktorý vo funkcii pôsobí jeden rotariánsky rok a zvolí si motto tohto roka. Guvernér je predstaviteľom RI v dištrikte. Dištrikt 2240, založený 1. júla 1999, zahŕňa územie Slovenska a Českej republiky. Do tohto dátumu pôsobili slovenské i české kluby v rámci dištriktu 1920 spolu s rakúskymi klubmi. V rámci dištriktu 2240 pôsobí viac ako 50 Rotary klubov s viac ako 1460 členmi. Členstvo v Rotary Všetky Rotary kluby si vlastných členov vyberajú, pričom disponujú výraznou autonómiou v rámci ústavy a stanov Rotary International. Členovia sa stretávajú na pravidelných mítingoch každý týždeň, aby si upevňovali vzájomné priateľstvo a prerokúvali aktivity a ciele zamerané na poskytovanie služieb a pomoci. Členom klubu sa môže stať ten, kto bol na členstvo v klube vyzvaný. Členstvo je založené na princípe zastúpenia jednotlivých podnikateľských činností a odborností tak, aby boli prítomné všetky rozhodujúce činnosti obce, kde Rotary klub pôsobí. Klubu predsedá prezident a predstavenstvo Rotary klubu. Sú volení členmi na jeden rotariánsky rok. Každý Rotary klub si stanovuje svoje vlastné aktivity zamerané na služby a pomoc, ktoré vychádzajú z miestnych záujmov a potrieb. Rotariáni Rotariáni členovia Rotary klubov sú predstaviteľmi rôznych odborov a profesií zastúpených v danej obci. Stretávajú sa ako priatelia pravidelne každý týždeň, aby diskutovali o aktuálnych témach a projektoch zameraných na pomoc a služby miestneho i medzinárodného dosahu. Rotariáni pripravujú a uskutočňujú množstvo projektov humanitárneho, vzdelávacieho alebo kultúrneho zamerania, pričom sa taktiež usilujú prostredníctvom výmenných programov o obohatenie života svojich spoluobčanov. Štyri hlavné rotariánske oblasti služieb a pomoci Filozofickým pilierom a základňou, na ktorej spočíva činnosť Rotary klubov, sú štyri hlavné oblasti služby a pomoci, vyplývajúce z cieľov Rotary: 1. Klubová služba zameriava sa na posilňovanie priateľstva a na úspešné fungovanie klubu. 2. Profesijná služba rotariánov navádza na to, aby využili svoju odbornosť na službu iným a riadili sa vysokými etickými normami. 3. Služba obci realizuje projekty humanitárnej povahy a všetky činnosti orientuje na rozvoj občianskej spoločnosti v oblasti miesta pôsobenia klubu. Služba obci zahŕňa rozsiahlu službu mládeži, ktorá sa zameriava na organizáciu 29

30 krátkodobých letných kempov a jednoročných výmenných pobytov. Pobyty dlhodobého charakteru sa riadia prísnymi pravidlami a sú realizované výhradne medzi Rotary dištriktmi, ktoré získali certifikáciu ústredia RI. 4. Medzinárodná služba v rámci nej sa realizujú aktivity, ktorých cieľom je rozširovať humanitárny vplyv Rotary na celom svete a napomáhať svetové porozumenie a mier; zahŕňa medzinárodné výmeny v oblastiach vzdelania a kultúry, mládeže, študijných skupín, rodín; poskytuje štipendiá, dotácie a granty na humanitárne účely. Programy RI Programy na poskytovanie služieb a pomoci sú koncipované tak, aby pomohli rotariánom uspokojovať potreby vlastnej obce, ale aj za jej hranicami v rámci celého sveta. Medzi programy patria: Interact kluby Rotary kluby riadia a sponzorujú tieto servisné kluby, ktoré sú určené pre mládež vo veku 14 až 18 rokov, Rotaract kluby Rotary kluby riadia a sponzorujú tieto servisné kluby mladých vo veku 18 až 30 rokov, ktoré sú zamerané na vodcovský a odborný rozvoj svojich členov, obecné zbory aktivistov Rotary Rotary kluby organizujú a sponzorujú skupiny nerotariánov, ktorí svojou prácou prispievajú k zlepšeniu života v obci, celosvetové záujmové združenia priateľov, priateľské výmeny v rámci Rotary, dobrovoľníci Rotary, rotariánska výmena mládeže, semináre RYLA, služba svetovému spoločenstvu, ponuka príležitostí na službu a pomoc. Nadácia RI Nadácia Rotary International predstavuje neziskovú organizáciu. Jej poslaním je podpora úsilia rotariánov pri plnení cieľov Rotary. Zameriava sa na vzájomné porozumenie a mier v celom svete prostredníctvom zlepšovania zdravotných podmienok, podpory vzdelávania a znižovaním chudoby. Nadácia RI vynakladá každý rok sumu približne 90 mil. dolárov na zahraničné štipendiá, na kultúrne výmenné akcie a na humanitárne programy a projekty, ktoré slúžia ľuďom. Rotary získalo celosvetové uznanie ako najväčší poskytovateľ medzinárodných vzdelávacích štipendií. Nadácia RI získava finančné prostriedky prostredníctvom príspevkov všetkých rotariánov, ktoré smerujú do: 1. finančnej podpory, ktorá sa orientuje do: - fondu ročných programov Nadácie RI udeľuje odmeny a dotácie za pomoci svojich nadačných programov, - Stáleho fondu dlhodobo udržuje a zaisťuje životaschopnosť Nadácie RI, iba časť úrokov sa vynakladá na podporu programov, - fondu PolioPlus program PolioPlus vznikol roku 1987 a jeho cieľom je poraziť detskú obrnu na celom svete; vďaka dotáciám bola v rozvojových krajinách očkovaná viac ako miliarda detí; spolupracuje so štátnymi a s medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami; 2. vzdelávacích programov s dôrazom na: - veľvyslanecké štipendiá je to medzinárodný program týkajúci sa podpory vysokoškolského štúdia, pričom v zahraničí každoročne študuje približne 800 študentov, ktorí pôsobia ako vyslanci dobrej vôle, - rotariánske štipendiá na udržanie svetového mieru sú určené pre dlhodobo študujúcich jednotlivcov pri dosiahnutí akademického titulu magister; štúdium prebieha v niektorom z centier Rotary, ktoré sa špecializujú na udržanie mieru a riešenie konfliktov, - štipendiá Rotary na udržanie mieru a riešenie konfliktov prislúchajú jedincom krátkodobého štúdia v Centre Rotary na univerzite lokalizovanej v Thajsku, - výmeny študijných skupín sú organizované medzi jednotlivými dištriktmi pre nerotariánov vo veku rokov; štvortýždňový program je zameraný kultúrne i odborne s cieľom ďalšieho osobného a profesijného rozvoja, - dotácie Rotary pre univerzitných učiteľov sú cielené osobám s vyššími vzdelávacími schopnosťami, na výučbu v krajinách s nižšími príjmami na akademickej úrovni s praktickým zameraním; 3. programu humanitárnych dotácií, ktoré sa orientujú na: - účelové dotácie (Matching Grants) napomáhajú dištrikty a kluby pri realizácii humanitárnych projektov spoločne so zahraničnými klubmi, - zjednodušené dotácie s dištriktnou zodpovednosťou (District Simplified Grants) podporujú servisné či humanitárne aktivity s miestnym i medzinárodným dosahom, - dotácie dobrovoľníckej služby (Volunteer Service Grants) pokrývajú cestovné náklady rotariánov a ich partnerov pri plánovaní projektov alebo pri poskytovaní služby v obci, - 3-H dotácie (Health Hunger Humanity Grants) pre zdravie, proti hladu, za ľudské životné podmienky, pričom sa financujú svojpomocné projekty dlhodobého charakteru smerujúce k najzákladnejším potrebám ľudstva. 30

31 Prieskumná časť Praktická časť práce sa zakladá na prieskume, ktorý bol realizovaný prostredníctvom sprostredkovania dotazníkov vybraným respondentom. Hlavný cieľ nášho prieskumu predstavuje zistenie motivačných aspektov, ktoré ovplyvňujú altruistické správanie v spoločenstve Rotary v Českej republike, na Slovensku a v Nemecku, teda v dištriktoch 2240 a Hypotézy H1: Predpokladáme, že členovia Rotary klubov sa stotožňujú s heslom: Služba druhému pred vlastným záujmom a hlavným motivačným aspektom byť členom Rotary je ochota pomáhať druhým. H2: Predpokladáme, že rotariáni sú empatickí ľudia a dá sa uvažovať o súvislosti empatie s altruizmom. H3: Predpokladáme, že podľa členov Rotary klubu má na altruizmus vplyv prostredie, v ktorom človek žije. H4: Predpokladáme, že respondenti sú členmi Rotary klubu z týchto dôvodov: pocit užitočnosti; uspokojenie potreby sebarealizácie; rozvoj vlastných schopností a osobnosti; nové výzvy. H5: Predpokladáme, že motiváciou k altruistickému správaniu rotariánov je: dobrý pocit; radosť pomáhať druhým; uspokojenie pocitu byť užitočný; šťastie druhého človeka predstavuje pre mňa rovnaký, ak nie väčší pocit šťastia. Prieskumná vzorka Prieskumnú vzorku tvorili vybraní členovia Rotary klubov Českej republiky a Slovenska, ktoré tvoria spoločný dištrikt 2240, a Nemecka, v dištrikte Zo spomínaných dištriktov nám prišlo spolu 115 vyplnených dotazníkov, ktoré sa stali podstatou na tvorbu našej praktickej časti. Najväčšiu skupinu, ktorá sa zúčastnila prieskumu, reprezentujú respondenti z Nemecka (42,6 %). Následne sú to respondenti zo Slovenska (29,6 %) a nakoniec z Českej republiky (27,8 %). Spracovanie a interpretácia výsledkov Nasledujúcu časť venujeme vyhodnoteniu dotazníkov, kde interpretujeme výsledky jednotlivých otázok (v zborníku z priestorových dôvodov uvádzame len výber z 25 otázok pozn. zostavovateľa). Vyhodnotenie otázky č. 7: Prečo ste sa stali členom Rotary klubu? Otázka neposkytovala možnosti odpovedí, bola otvorená. Respondenti uvádzali svoje osobné dôvody vstupu do Rotary klubu. Môžeme si všimnúť stanoviská, ktoré sa výrazne líšia. Respondenti z Nemecka uvádzajú nasledovných päť hlavných dôvodov vstupu do Rotary klubu: spoločenstvo ľudí v Rotary, služba spoločnosti, ciele Rotary, činnosti Rotary a mať/získať priateľov podobného zmýšľania. V Českej republike sa na prvých päť pozícií dostávajú: myšlienky/idea Rotary, spoločenstvo ľudí v Rotary, s l u š n í / k v a l i t n í ľ u d i a v R o t a r y, p o m o c druhým/núdznym a mať/získať priateľov podobného zmýšľania. Medzi päť najčastejších slovenských odpovedí sa zaradili: myšlienky/idea Rotary, pomoc druhým/núdznym, poslanie Rotary, mať/získať priateľov podobného zmýšľania a spoločenstvo ľudí v Rotary. Vyhodnotenie otázky č. 8: Stotožňujete sa s rotariánskym heslom: Service above self? Súhrnný graf názorov zo všetkých krajín nám jednoznačne potvrdzuje kladnú odpoveď 83 % respondentov sa zreteľne stotožňuje s rotariánskym heslom, 17 % opýtaných vyjadrilo čiastočný súhlas, pričom nesúhlas nevyjadril žiadny rotarián. Vyhodnotenie otázky č. 9: Čo Vás motivuje byť rotariánom? Najviac respondentov vyjadrilo ako motiváciu pomáhať druhým, druhú pozíciu obsadilo spoločenstvo Rotary/ľudí v klube, hranicu 10 % prekročila odpoveď priateľstvo. Medzi ďalšími motivačnými aspektmi rotariáni uviedli nasledovné názory vo väčšinovej miere: činnosti klubu; ciele Rotary; zmysluplnosť konania; nové/sociálne projekty; kontakty/spoznávanie nových ľudí/kultúr; služba spoločnosti; užitočnosť; ušľachtilosť/hodnoty Rotary. Vyhodnotenie otázky č. 10: Považujete sa za empatického človeka? Vo všeobecnosti sa odpovede na danú problematiku zhodujú, pričom najvyššiu mieru empatie vyslovili českí rotariáni (87,5 %), následne slovenskí rotariáni (82,4 %) a napokon nemeckí rotariáni (69,4 %). Za čiastočne empatických sa celkovo označilo 22 % respondentov. Žiadny rotarián sa nepovažuje za človeka, ktorý nie je schopný vcítiť sa do druhého človeka. Z výsledku môžeme uvažovať o súvislosti empatie s altruizmom. Vyhodnotenie otázky č. 11: Myslíte si, že empatia a altruizmus spolu súvisia? Jednoznačný súhlas s touto súvislosťou prejavilo 76,5 % Slovákov, 59,4 % Čechov a 49 % Nemcov. Čiastočný súvis uviedlo 23,5 % Slovákov, 37,5 % Čechov a 40,8 % Nemcov. Názor, že empatia a altruizmus spolu nemajú súvis, vypovedalo 0 % Slovákov, 3,1 % Čechov a 10,2 % Nemcov. Keď sa na odpovede respondentov pozrieme globálne, za výslovný súvis empatie a altruizmu sa vyslovilo 60 % respondentov, čiastočný súvis deklaruje 35 % opýtaných a 5 % popiera súvislosť daných pojmov. 31

32 Vyhodnotenie otázky č. 14: Keď si predstavíte, že nie ste rotariánom, myslíte si, že by ste venovali toľko času nezištnej pomoci, ako keď ním ste? Respondenti sa v najpočetnejšej miere (39 %) vyjadrili, že by skôr nevenovali toľko času nezištnej pomoci, ak by neboli členmi Rotary klubu; 31 % respondentov by skôr venovalo čas altruistickému správaniu, 17 % by jednoznačne venovalo taký istý čas nezištnosti a 13 % by sa takejto pomoci vôbec nevenovalo. Vyhodnotenie otázky č. 15: Myslíte si, že na altruizmus má vplyv prostredie, v ktorom človek žije? Zo súhrnných výpovedí vyplýva, že 55 % respondentov vyjadrilo úplný súhlas s vplyvom prostredia na altruizmus, 40 % hovorí o čiastočnom súhlase a 5 % rotariánov úplne nesúhlasí s vplyvom prostredia na nezištnú pomoc. Najväčšie množstvo kladných odpovedí dali nemeckí respondenti, najviac vyslovení čiastočného súhlasu českí respondenti a najviac záporných postojov k tomuto tvrdeniu zaujali slovenskí respondenti. Vyhodnotenie otázky č. 16: Myslíte si, že výchova vplýva na ochotu k nezištnej pomoci? O vplyve výchovy hovorí jednoznačne 89,8 % Nemcov, 85,3 % Slovákov a 71 % Čechov. Čiastočný vplyv v najväčšej miere prezentujú názory Čechov (29 %), čiastočný vplyv výchovy vyslovuje tiež 14,7 % Slovákov a 10,2 % Nemcov. Nikto z opýtaných si nemyslí, že tieto pojmy spolu nesúvisia. Z názorov na položenú otázku je možné konštatovať, že výchova má vplyv na altruistické správanie. Vyhodnotenie otázky č. 17: Myslíte si, že s altruistickým správaním sa človek už narodí, resp. je to vrodená vlastnosť? Výpovede rotariánov vo všeobecnosti (62 %) tlmočia čiastočný súhlas s altruizmom ako vrodenou vlastnosťou, 30 % s týmto tvrdením nesúhlasí a 8 % s altruizmom ako vrodenou vlastnosťou súhlasí. Z rezultátu môžeme tvrdiť, že altruizmus nepredstavuje vrodenú vlastnosť, resp. že človek sa s altruizmom nerodí. Dá sa usudzovať o čiastočnom súvise daných pojmov. Vyhodnotenie otázky č. 21: Myslíte si, že Vy ako rotarián máte viac možností pomáhať ľuďom/spoločnosti? Názor, že člen Rotary klubu má viac možností pomáhať ľuďom a spoločnosti, v plnej miere podporilo 75 % rotariánov; 21 % respondentov prejavilo s týmto stanoviskom čiastočný súhlas. Štyri percentá rotariánov si myslia, že by pomáhali spoločnosti v rovnakej miere, aj keby neboli rotariánmi. Neusudzujú teda o súvislosti členstva v Rotary s väčšími možnosťami pomáhať druhým. Vyhodnotenie otázky č. 23: Čo predstavuje Vašu satisfakciu pri/po realizovaní nezištnej pomoci? Šesť najdôležitejších motivačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú realizáciu nezištnej pomoci, môžeme z pohľadu rotariánov v globálnom rozmere zhrnúť v percentuálnom vyjadrení nasledovne: najväčším motivátorom (16,6 % odpovedí) je dobrý pocit, ktorý človek pociťuje pri/po realizácii nezištnej pomoci; ďalej nasleduje radosť pomáhať druhým ľuďom (15,6 %); uspokojenie pocitu byť užitočný (15,4 %); šťastie druhého človeka, ktorý je rovnakým, ak nie väčším pocitom šťastia (12,8 %); uspokojenie túžby pomôcť iným bez ohľadu na svoje potreby (9,8 %) a názor, že altruistické správanie je zároveň motiváciou do ďalšej pomoci, ktorý tlmočí 9,1 % rotariánov. Hodnoty, ktoré boli rotariánmi vyjadrené, sú veľmi príbuzné, pričom jednotlivé krajiny im pridelili rôzne poradie dôležitosti. Zhrnutie výsledkov prieskumu Hlavný cieľ nášho prieskumu predstavovalo zistenie motivačných aspektov, ktoré ovplyvňujú altruistické správanie v spoločenstve Rotary v Českej republike, na Slovensku a v Nemecku. Od hlavného cieľa sa odvíja ďalší, ktorý vyjadroval zistenia súvislostí či vplyvov na altruistické správanie a taktiež rozdielov v pohľadoch na altruizmus v Rotary z hľadiska kultúrnych odlišností. Úlohou prieskumu bolo potvrdenie alebo vyvrátenie piatich hypotéz, ktoré sme si stanovili. Z piatich hypotéz sa 3 potvrdili a 2 boli vyvrátené. V prvej hypotéze sme predpokladali, že členovia Rotary klubov sa stotožňujú s heslom: Služba druhému pred vlastným záujmom a hlavný motivačný aspekt byť členom Rotary klubu predstavuje ochota pomáhať druhým. Z výsledkov vyplýva stotožnenie sa s rotariánskym heslom a je zrejmé, že hlavnú motiváciu byť členom predstavuje pomáhanie druhým, pričom práve pomoc druhým sa nachádza v rebríčku motivátorov na prvom mieste. Môžeme konštatovať potvrdenie hypotézy. V druhej hypotéze náš predpoklad spočíval na domnienke, že rotariáni sú empatickí ľudia a je možné usudzovať o súvislosti empatie s altruizmom. Z výsledkov konštatujeme potvrdenie hypotézy. V tretej hypotéze sme predpokladali, že členovia Rotary klubu uvažujú o vplyve prostredia na altruizmus. Z rezultátov prezentujeme nepotvrdenie hypotézy. Štvrtá hypotéza znázorňuje domnienku, že hlavnými dôvodmi členstva v Rotary klube sú: pocit užitočnosti; uspokojenie potreby sebarealizácie; rozvoj vlastných schopností a osobnosti; nové výzvy. Ukázalo sa, že s hodnotami, ktoré členom poskytuje Rotary, sú 32

33 totožné len sčasti, preto považujeme hypotézu za nepotvrdenú. Na základe odpovedí sa potvrdila piata hypotéza, ktorá vypovedala predpoklad, že motivácia k altruistickému správaniu rotariánov je založená na: dobrom pocite; radosti pomáhať druhým; uspokojení pocitu byť užitočný; šťastí druhého človeka, ktoré predstavuje pre rotariánov rovnaký, ak nie väčší pocit šťastia. Členstvo v spoločenstve Rotary dáva jeho členom pocit užitočnosti, duchovný rast, nové výzvy, možnosť prejaviť svoje schopnosti, rozvíjať vlastné schopnosti či osobnosť a uspokojiť potrebu sebarealizácie. Záver Cieľ práce bol špecifikovaný v dvoch rovinách. Prvá rovina stvárňovala rozšírenie čitateľových vedomostí o altruizme, pojmoch súvisiacich s altruistickým správaním a o spoločenstve Rotary. Podstatu druhej roviny predstavovalo zhodnotenie motivačných činiteľov altruistického správania. Predpokladáme, že cieľ práce sa nám podarilo úspešne splniť, a to z hľadiska tematického i praktického. Hlavnú úlohu práce vystihovalo vyzdvihnutie potreby altruistického správania v spoločnosti, motivácia a povzbudenie čitateľov do nezištného konania. Prostredníctvom predstavenia spoločenstva Rotary sme mali záujem o priblíženie a oboznámenie verejnosti s potrebou šírenia myšlienky nezištnej pomoci. Úlohou prieskumu bolo potvrdenie alebo vyvrátenie stanovených hypotéz, pričom z piatich hypotéz sa tri potvrdili a dve boli vyvrátené. Z odpovedí prieskumnej vzorky 115 rotariánov konštatujeme nasledovné závery: Medzi 3 najpodstatnejšie hodnoty, ktoré motivujú človeka byť rotariánom, sa zaraďujú pomoc druhým, spoločenstvo Rotary a ľudí v klube, priateľstvo. Rotariáni sú empatickí ľudia a vyjadrujeme presvedčenie o súvislosti empatie s altruizmom. Prostredie, v ktorom človek žije, má vplyv na altruizmus v celkovom, resp. čiastočnom pohľade. Členovia Rotary klubov potvrdili názor, že výchova má vplyv na ochotu k nezištnej pomoci. Rotariáni vyslovili súhlas s názorom, že rotarián má viac možností pomáhať ľuďom a spoločnosti. Členstvo v spoločenstve Rotary dáva, resp. poskytuje jeho členom v prvom rade pocit užitočnosti, duchovný rast, nové výzvy, možnosť prejaviť svoje schopnosti, rozvíjať vlastné schopnosti či osobnosť a uspokojiť potrebu sebarealizácie. Motiváciu do realizácie nezištnej pomoci predstavujú hodnoty, ktoré sa prejavujú ako dobrý pocit; radosť pomáhať druhým ľuďom; uspokojenie pocitu byť užitočný; v stotožnení sa s tvrdením, že šťastie druhého človeka predstavuje pre dotyčného rovnaký, ak nie väčší pocit šťastia; v uspokojení túžby pomôcť iným bez ohľadu na svoje potreby a v samotnej realizácii nezištnej pomoci, ktorá je zároveň motiváciou do ďalšej pomoci. Zoznam bibliografických odkazov 1. HILL, G.: Moderní psychologie, s PLHÁKOVÁ, A.: Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha: Academia s. ISBN

34 Autorka: Diana Dombrovská Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Názov diplomovej práce: Členstvo v dobrovoľníckej organizácii a zmena osobnej a sociálnej identity mladých ľudí Študijný odbor: Katedra psychológie Ročník: V., školský rok 2009/2010 Vedúci diplomovej práce: Mgr. Peter Babinčák, PhD. Dobrovoľníctvo mi prinieslo priateľov, ktorí zdieľajú príbuzné názory, vyznávajú zhodné hodnoty, presadzujú podobný životný štýl... Úvod Dobrovoľníkov môžeme stretnúť kdekoľvek v kostoloch, na akciách pre deti, pri verejných zbierkach na ulici... Niekedy možno ani netušíme, aké množstvo ľudí, ktorých každý deň zdravíme, medzi nich patrí. Napriek tomu je rozšírený zdráhavý postoj k dobrovoľníctvu, pretože viacerí často nepoznajú, v čom sa ukrýva jeho čaro. Sama som členkou dobrovoľníckej organizácie a medzi dobrovoľníkmi sa pohybujem už niekoľko rokov. Sledujem, ako mladí prichádzajú, niektorí zotrvajú, iní odchádzajú, a niekedy sa zamyslím, ako na nich členstvo v dobrovoľníckej organizácii pôsobí. Nejedenkrát mi ktosi položil otázku: Prečo robíš dobrovoľnícku činnosť, čo z toho máš? Pre mňa bola odpoveď taká jasná: Cítim sa byť užitočná, dáva môjmu životu zmysel, umožňuje mi vnútorne rásť. Dobrovoľníctvo mi prinieslo priateľov, ktorí zdieľajú príbuzné názory, vyznávajú zhodné hodnoty, presadzujú podobný životný štýl (napriek ich osobnostnej jedinečnosti) a viem, že bez nich by to nebolo ono. Ako títo mladí ľudia vnímajú sami seba? Ako si zodpovedajú otázku kto som? Boli by iní, keby členmi dobrovoľníckej organizácie neboli? Sú takí, akí sú, vďaka dobrovoľníckej činnosti alebo na základe svojich charakteristík si vyberajú dobrovoľnícke aktivity? Rovnako ako v prípade iných sociálnych skupín, do ktorých adolescenti patria, aj dobrovoľnícka organizácia plní úlohy vyplývajúce z členstva. To sa však zároveň spája s nezištnou pomocou iným, čím sa dobrovoľnícka skupina vyčleňuje spomedzi ostatných. Preto zisťovanie identity u dobrovoľníkov predstavuje oblasť, s ktorou sme sa doteraz nestretli a ktorej preskúmanie by mohlo poodhaliť to tajomno a skrytý zmysel. Mladí ľudia adolescenti Mladí ľudia-dobrovoľníci spomínaní v našej práci spadajú do vekovej kategórie rokov, prevažnú väčšinu však tvoria študenti stredných a vysokých škôl, ktorých môžeme z vývinového hľadiska radiť medzi adolescentov. Ako každé vývinové obdobie, aj štádium adolescencie sa vyznačuje určitými charakteristickými rysmi v správaní i prežívaní, z fyziologického, psychického i zo sociálneho hľadiska. Aby sme lepšie pochopili utváranie identity mladého človeka, je potrebné najprv upriamiť pozornosť na to, čo sa v tomto období s človekom deje. Macek (2003) vysvetľuje adolescenciu ako obdobie medzi detstvom a dospelosťou, väčšinou ide o vek od 15 do 20 (22) rokov, avšak horná hranica nie je jasná a posúva sa v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Kritérium ukončenia adolescencie tvorí psychologická stránka (dosiahnutie osobnej autonómie), sociologická (rola dospelého) a pedagogická (ukončenie štúdia a nadobudnutie kvalifikácie). Možno teda konštatovať, že mladí ľudia prechádzajú do dospelosti vtedy, keď sa začínajú starať sami o seba a sú finančne aj psychicky nezávislí (u niektorých sa to začína prácou po ukončení strednej školy, iní pokračujú vzdelávaním na vysokej škole a dospelosť prichádza neskôr). Adolescencia je považovaná za prechodné štádium od fázy nevyhnutnej závislosti od druhých ľudí k obdobiu relatívnej nezávislosti, ktorá je typická pre dospelosť. Predstavuje prípravnú fázu, ktorá mladému človeku dáva možnosť hľadať správne cesty, skúšať, mýliť sa, napravovať svoje chyby bez toho, aby narazil na nesúhlas spoločnosti a bol ňou odmietaný. Dospelým sa stáva v okamihu, keď prestáva byť zameraný na seba a objektom jeho aktivít a úsilia sa stávajú iní ľudia (starostlivosť o rodinu, užitočnosť v práci). Obdobie adolescencie tvorí jedno z vývinových štádií, na ktoré sa viaže úloha čakajúca na svoje splnenie. Podľa Eriksonovej teórie z roku 1968 je ňou ujasnenie postoja voči sebe a hľadanie a utvorenie vlastnej identity. Dôležité je vyrovnať sa s konfliktom medzi potrebou integrácie seba samého (čo je podstatou ego-identity) a potrebou prijatia otázneho usporiadania spoločnosti a nájsť si v nej svoje miesto a hodnotu ako jeden z nich. 34

35 V období adolescencie si mladý človek musí zodpovedať otázky, ktoré sa týkajú miesta v spoločnosti, zmyslu života či prechodu do sveta dospelých. Hoci sa zdá, že rodičov nepotrebuje, ich nenahraditeľný význam pretrváva. Aby to pre neho nebolo také náročné, pomáha mu vedomie členstva v rovesníckej skupine a vykonávanie zmysluplných aktivít. Členstvo v dobrovoľníckej organizácii plní obe funkcie na jednej strane združuje mladých ľudí, na druhej umožňuje realizovať sa pre dobro veci. Dobrovoľnícka činnosť ako nástroj rozvoja mladého dobrovoľníka výskumy v tejto oblasti Okrem prínosu pre cieľovú skupinu obyvateľstva, ktorej dobrovoľník pomáha, má jeho činnosť významný vplyv aj na neho samého, často bez toho, aby si to uvedomoval. Podľa Brozmanovej-Gregorovej (2008) ponúka možnosť sebarealizácie a nezištnej pomoci druhým, rozvíja osobnosť človeka, obohacuje ho o nové skúsenosti, informácie, priateľstvá a znalosti uľahčujúce vstup do dospelosti. Málo výskumov sa doteraz zaoberalo pôsobením dobrovoľníctva na samotného aktéra. Tvorcami jedného z nich sú J. Eyler a D. Giles (z roku 1998). Dospeli v ňom k šiestich oblastiam, ktoré sa menia pod vplyvom dobrovoľníctva: personálny a interpersonálny rozvoj učenie sa o ozajstnom živote, tolerovanie odlišností, pochopenie a aplikácia vedomostí vnímanie sociálnych otázok do hĺbky, záväzok, zvláštnosť a reflexívna prax vznik viacerých otázok a ich prepojenie s učením v dôsledku skúseností, kritické myslenie lepšie odhalenie problémov a riešení, perspektívna premena prostredníctvom reflexie a skúsenosti, občianstvo sociálna spravodlivosť, sociálny kapitál. Ako východisko pre našu prácu slúži aj výskum Mydlíkovej (2002), ktorá identifikovala hodnoty rozvíjajúce sa u dobrovoľníkov prostredníctvom činnosti v organizácii. Vďaka dobrovoľníctvu sa podľa Mydlíkovej (2002) prehlbujú nasledujúce hodnoty: hodnota lásky, priateľstva, spolunažívania, duchovné pochopenie, úcta k druhému, hodnota trpezlivosti a dôvery, hodnota prežitia plnohodnotného a kvalitnejšieho života, hodnota aktivity, hodnota pomoci, hodnota sebadôvery, sebaúcty a spokojnosti z dobre vykonanej práce. Tieto zistenia nás inšpirovali k výskumu štruktúry identity a viedli k formulácii výskumných hypotéz. Dobrým východiskom pre naše úvahy je aj prieskum prezentovaný na Európskom fóre o dobrovoľníctve (European volunteering forum). Lenčo (2008) zisťuje, ktorá zručnosť alebo schopnosť sa počas dobrovoľníckych aktivít u mladých ľudí najviac rozvinula z pohľadu samotných aktivistov. Výsledky ukazujú, že ide najmä o sociálne a osobnostné kompetencie, konkrétne: komunikácia (22,84 %), zodpovednosť (16,24 %), organizačné schopnosti (12,69 %), tvorivosť (10,15 %). Špecifické zručnosti vyplývajúce z konkrétnej aktivity nie sú zastúpené v početnej miere. Napriek tomu, že tento výskum nemôžeme hodnotiť ako vysoko validný, úlohu pohnútky na zamyslenie sa a nadviazanie naň naplnil dostatočne. Cieľ Opierajúc sa o teoretické východiská citovaných autorov, cieľom nášho výskumu je odhaliť, či členstvo v dobrovoľníckej organizácii súvisí so zmenou štruktúry identity mladých ľudí-dobrovoľníkov. V našom záujme je prehĺbiť a overiť doterajšie poznatky o pozitívnom vzťahu medzi dĺžkou pôsobenia v dobrovoľníckej organizácii a osobným rozvojom mladého človeka v rôznych oblastiach. Taktiež sa usilujeme doplniť ich o oblasť analýzy osobnej a sociálnej identity pomocou metodiky IDEX, ktorá je vhodným ukazovateľom tejto skutočnosti. Ďalším cieľom je zmapovať, ako mladí ľudia vnímajú dôsledky aktivity v dobrovoľníckej organizácii na sebe svojej identite. Téme dobrovoľníctva sa doteraz venovali najmä sociálni pracovníci a odborníci z oblasti pedagogiky, v našom záujme je pozrieť sa na ňu z psychologického hľadiska a prípadne inšpirovať ďalších psychológov k jej prehĺbeniu. Výskumný problém Výskumný cieľ zahŕňa nasledujúce otázky, ktoré lepšie špecifikujú danú problematiku: Aké sú rozdiely v štruktúre sociálnej identity medzi začínajúcimi a skúsenými dobrovoľníkmi? Aký je dopad aktívneho členstva v dobrovoľníckej organizácii na identitu mladého dobrovoľníka? Ako dobrovoľníci vnímajú dôsledky dobrovoľníckej činnosti na rozvoj svojho Ja? Výskumné hypotézy Na základe cieľa a teoretického základu sme si stanovili nasledujúce hypotézy na zisťovanie rozdielov v štruktúre osobnej a sociálnej identity u dvoch skúmaných skupín. 1. P re d p o k l a d á m e, že p re všetkýc h zúčastnených dobrovoľníkov budú zistené ako jadrové konštrukty metodiky IDEX tie, ktoré sa priamo týkajú dobrovoľníckej činnosti: ľavý pól konštruktu 1...má s kým tráviť svoj voľný čas, ľavý pól konštruktu 3 35

36 ...považuje dobrovoľníctvo za zmysluplnú činnosť, ľavý pól konštruktu 7...je užitočný ľuďom vo svojom okolí, ľavý pól konštruktu 10...je pre druhých zdrojom inšpirácie, ľavý pól konštruktu 12...cíti sa byť výnimočný/-á. 2. Predpokladáme, že existujú významné rozdiely v miere preferencie výrokov, ktoré reprezentujú jednotlivé hodnoty medzi skupinou začínajúcich začiatočníci a skúsených dobrovoľníkov združených v dobrovoľníckej organizácii. Predpokladáme, že skúsení dobrovoľníci budú v porovnaní so začiatočníkmi dosahovať: - H2.1: vyššie skóre v hodnote pomoci, ktorú v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 3...považuje dobrovoľníctvo za zmysluplnú činnosť a ľavý pól konštruktu 7...je užitočný ľuďom vo svojom okolí ; - H 2. 2 : v y š š i u m i e r u o rga n i za č nýc h a komunikačných schopností, ktoré v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 5...myslí si, že keď bude chcieť, dokáže ovplyvniť svoje okolie a ľavý pól konštruktu 14...svoje nápady dokáže vyjadriť a zrealizovať ; - H2.3: vyššie hodnoty v morálnom rozvoji, ktorý v našom výskume predstavuje pravý pól konštruktu 6...záleží mu/jej predovšetkým na význame vynaloženej aktivity pre niekoho ; - H2.4: vyššie skóre v hodnote sebadôvery, úcty, sebaúcty a spokojnosti z dobre vykonanej práce, ktorú v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 10...je pre druhých zdrojom inšpirácie a ľavý pól konštruktu 12...cíti sa byť výnimočný/-á ; - H2.5: vyššie hodnoty v miere zodpovednosti, ktorú v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 4...je zodpovedný/-á ; - H2.6: vyššiu mieru spolupráce, ktorú v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 2...najradšej spolupracuje s inými ľuďmi ; - H2.7: vyššie skóre v hodnote prežitia plnohodnotného a kvalitnejšieho života, zmysluplného napĺňania voľného času, ktorú v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 9...je spokojný/-á so svojím životom ; - H2.8: rovnaké skóre v hodnote lásky, priateľstva, spolunažívania, ktorú v našom výskume predstavuje ľavý pól konštruktu 1...má s kým tráviť svoj voľný čas, ľavý pól konštruktu 8...je presvedčený/-á, že zážitky s blízkymi priateľmi mu/jej nikto nevezme, pravý pól konštruktu 13...má pocit, že prítomnosť priateľov má pre aktivitu dobrovoľníka veľký význam a pravý pól konštruktu 15...cení si predovšetkým dobré vzťahy. 3. Predpokladáme, že existuje významný rozdiel v ukazovateľoch identity medzi skupinou začínajúcich začiatočníci a skúsených dobrovoľníkov združených v dobrovoľníckej organizácii. Predpokladáme, že skúsení dobrovoľníci: - H3.1: sa budú viac konfliktne ako začínajúci dobrovoľníci identifikovať so svojím minulým sebaobrazom, ktorý v našom výskume reprezentuje entita Ja predtým, ako som začal/-a byť aktívny/-a v dobrovoľníckej organizácii... ; - H3.2: rovnako ako začiatočníci budú dosahovať vysoké skóre v empatickej identifikácii s príslušníkom svojej skupiny, ktorú v našom výskume predstavuje entita Iný člen tejto dobrovoľníckej organizácie... ; - H3.3: sa budú v porovnaní so začínajúcimi d o b r o v o ľ n í k m i v m e n š e j m i e r e kontraidentifikovať s negatívnym rolovým modelom, ktorý v našom výskume predstavuje entita Človek vykonávajúci podobnú prácu za peniaze... ; - H3.4: budú v ukazovateli Hodnotenie seba a iných pozitívnejšie ako začiatočníci hodnotiť negatívny rolový model, ktorý v našom výskume predstavuje entita Človek vykonávajúci podobnú prácu za peniaze... ; - H3.5: sa budú viac ako začiatočníci idealisticky i d e n t i f i ko v a ť s o s v o j í m s ú č a s ný m sebaobrazom, ktorý predstavuje pozitívny rolový model a v našom výskume je reprezentovaný entitou Ja v súčasnosti.... Výskumná vzorka Vzorku nášho výskumu tvorí 84 dobrovoľníkov aktívnych v rámci dobrovoľníckej organizácie, ktorej cieľovou skupinou sú deti alebo mladí ľudia. Ide najmä o tieto organizácie Detská organizácia Frigo, Slovenský skauting, občianske združenie Krok za krokom, občianske združenie Žabky, Saleziáni, Domka, Nodam; česká vzorka pochádza predovšetkým z hnutí Brontosaurus, Junák, Skaut. Údaje boli získavané prostredníctvom internetovej verzie dotazníka, rovnako aj v papierovej tlačenej podobe počas jedného mesiaca. Skonštruovaná verzia dotazníka bola overená na predvýskume za účasti 10 respondentov. Vek účastníkov sa pohybuje od 15 do 29 rokov a priemerný vek je 20,58 roka. Tento rozptyl predstavuje najrozšírenejšiu vekovú skupinu z hľadiska dobrovoľníckej činnosti, preto sme pre náš výskum 36

37 vybrali práve túto vzorku. Ďalším dôvodom na rozhodnutie o tomto vekovom zložení respondentov je fakt, že práve v období adolescencie (do ktorej väčšina vzorky spadá) dochádza k dotváraniu štruktúry identity a zmenám v nej. Respondentov, ktorí vyplnili dotazník, sme zaraďovali do dvoch skupín (začínajúci a skúsení dobrovoľníci) takým spôsobom, aby počet mužov a žien v jednej aj druhej skupine bol porovnateľný, čím sme vylúčili vplyv rodu na možné skreslenie výsledkov výskumu. Výber bol nenáhodný, dostupný. Do výskumnej vzorky boli zaradení aj dobrovoľníci aktívni v rámci českých dobrovoľníckych organizácií, ktorých zameranie je rovnaké ako v prípade Slovákov. Aby sme zabránili skreslenému výsledku z dôvodu jazykových a národných odlišností, v oboch skupinách je počet českých dobrovoľníkov zhodný. Kritérium rozdelenia respondentov na dve skupiny z hľadiska dĺžky ich pôsobenia v dobrovoľníckej organizácii sme zvolili preto, aby sa predpokladaný vplyv tejto činnosti na identitu jedincov mohol prejaviť: a. začínajúci dobrovoľníci, začiatočníci zahŕňajú mladých ľudí, ktorí vykonávajú dobrovoľnícke aktivity v dobrovoľníckej organizácii nie dlhšie ako jeden rok; b. skúsení, pokročilí dobrovoľníci tvoria ich mladí členovia dobrovoľníckych organizácií, ktorí sú v nich aktívni aspoň tri roky. Skupiny sme vyrovnávali podľa nasledujúcich ukazovateľov: rod, lokalita a podmienky zberu údajov, vek. Mnohí mladí ľudia začínajú s dobrovoľníctvom v nižšom veku, a keď sa z nich stanú skúsení dobrovoľníci, ich priemerný vek sa, prirodzene, zvýši. Výskyt dobrovoľníkov začínajúcich v neskoršom veku je menej častý, preto majú skúsení dobrovoľníci v priemere viac rokov. Na základe vzorky, ktorú sme použili, je výsledky možné zovšeobecňovať na dobrovoľnícke organizácie venujúce sa aktivitám pre deti a mládež na Slovensku. Je otázne, či by sme dostali porovnateľné odpovede aj od dobrovoľníkov venujúcich sa iným oblastiam pomoci. Hoci sme použili aj českých respondentov, ich zastúpenie je natoľko nízke, že nedovoľuje zovšeobecniť výsledky na české organizácie....chceli sme sa presvedčiť, či existujú rozdiely v štruktúre identity mladých dobrovoľníkov v závislosti od dĺžky pôsobenia v rámci dobrovoľníckej organizácie... Interpretácia výsledkov a diskusia V našej práci sme sa chceli presvedčiť, či existujú rozdiely v štruktúre identity mladých dobrovoľníkov v závislosti od dĺžky pôsobenia v rámci dobrovoľníckej organizácie, a to prostredníctvom ukazovateľov identity podľa metodiky IDEX. V hypotéze č. 1 sme predpokladali identifikáciu jadrových konštruktov súvisiacich s dobrovoľníctvom pre celý súbor účastníkov výskumu. Výsledky ukázali, že medzi jadrové konštrukty naozaj patria nami očakávané dimenzie konštruktov: ľavý pól konštruktu 1...má s kým tráviť svoj voľný čas, ľavý pól konštruktu 3...považuje dobrovoľníctvo za zmysluplnú činnosť, ľavý pól konštruktu 7...je užitočný ľuďom vo svojom okolí, ľavý pól konštruktu 10...je pre druhých zdrojom inšpirácie, ľavý pól konštruktu 12...cíti sa byť výnimočný/-á. Dobrovoľníci považujú za dôležité okolnosti dobrovoľníctva a vyzdvihujú prínosy, ktoré im prináša (výroky zastupujú hodnotu pomoci a hodnotu úcty, sebaúcty, spokojnosti z dobre vykonanej práce). Keby to tak nebolo, pravdepodobne by pri týchto aktivitách dlho nezotrvali. Keďže našu vzorku tvorili len dobrovoľníci, nevieme, ako by uvažovali nedobrovoľníci. To, že nie sú nezištne aktívni, neznamená, že by nevolili rovnaké póly konštruktov ako pre nich významné. Predpoklady formulované v hypotéze č. 1 sa potvrdili. Okrem nami zvolených konštruktov sme odhalili aj ďalšie jadrové konštrukty ľavý pól konštruktu 8 (...je presvedčený/-á, že zážitky s blízkymi priateľmi mu/jej nikto nevezme ), vyjadrujúci hodnotu lásky a priateľstva; ľavý pól konštruktu 2 (...najradšej spolupracuje s inými ľuďmi ), svedčiaci o schopnosti kooperácie; ľavý pól konštruktu 4 (...je zodpovedný/-á ) o pociťovaní istej miery zodpovednosti; ľavý pól konštruktu 5 (...myslí si, že keď bude chcieť, dokáže ovplyvniť svoje okolie ) a ľavý pól konštruktu 14 (...svoje nápady dokáže vyjadriť a zrealizovať ), ktoré reprezentujú organizačné a komunikačné schopnosti; ľavý pól konštruktu 9 (...je spokojný/-á so svojím ž i v o t o m ), t ý ka j ú c i s a h o d n o t y p režitia plnohodnotného a kvalitnejšieho života; ľavý pól konštruktu 11 (...myslí si, že prostredníctvom hry sa môže človek veľa naučiť ), odvolávajúci sa na schopnosť riešiť problémy a tvorivosť. Toto zistenie podporuje výskumné závery Mydlíkovej (2002) o prínosoch dobrovoľníctva (pozri s ) a zároveň dokazuje, že sme zvolili pre náš výskum vhodné konštrukty. Otázkou však zostáva, či by rovnaké dimenzie konštruktov považovali za dôležité, aj keby dobrovoľníkmi neboli. Nevypovedá to nič o tom, že tieto voľby vyplývajú práve z dobrovoľníckej činnosti. Možno sa dobrovoľníkmi stávajú ľudia, ktorých silné stránky majú podstatu v ich osobnosti a nie v nezištnej pomoci iným v dobrovoľníckej organizácii. Vhodným spôsobom overenia by mohol byť longitudinálny výskum len niekoľkých dobrovoľníkov. Je však ťažké dopredu predpokladať, či sa človek uberie očakávaným smerom a v dobrovoľníctve aj zotrvá. Hypotéza č. 2 odhadovala, že existujú významné rozdiely v miere preferencie výrokov, ktoré zastupujú určité hodnoty medzi skupinou začiatočníkov a skúsenými dobrovoľníkmi. Hypotézy H2.1 až H2.7 predpokladajú vyššie skóre 37

38 v istých konštruktoch týkajúcich sa dobrovoľníctva u skúsených dobrovoľníkov. Výsledky však nepreukázali štatistickú významnosť týchto rozdielov. S výnimkou konštruktu 6 všetky spomínané dimenzie konštruktov patria medzi jadrové tak pre celý súbor, ako aj pre jednotlivé skupiny. Opäť sa tak do pozornosti dostávajú hodnoty a schopnosti rozvíjané prostredníctvom dobrovoľníctva. Je možné, že medzi začiatočníkmi (aktívnymi v dobrovoľníckej organizácii do 1 roka) a skúsenými (pôsobiacimi medzi dobrovoľníkmi minimálne 3 roky) nie je natoľko veľký časový odstup, aby sa rozdiely mohli prejaviť. Stojí však za zamyslenie, či by viac rokov dobrovoľníctva odlišujúcich tieto skupiny bolo riešením. Hoci skúsenosti pribúdajú, na identitu už nemusia mať taký výrazný vplyv ako na začiatku pôsobenia. Táto podobnosť začiatočníkov a skúsených opäť svedčí o fakte, že dobrovoľnícku činnosť si vyberá určitý typ ľudí. Nejde však poprieť, že dobrovoľníctvo by mohlo prispievať k rozvoju hodnôt a schopností. Hodnota morálneho rozvoja zastúpená v pravom póle konštruktu 6 (...záleží mu/jej predovšetkým na význame vynaloženej aktivity pre niekoho ) nenadobudla skóre jadrového konštruktu, rozdiely medzi skupinami však nie sú významné. Predpoklady formulované v hypotézach H2.1 až H2.7 sa nepotvrdili. Hypotéza H2.8 vypovedá o rovnakej miere preferencie istých výrokov v oboch skupinách. V tomto prípade sme rozdiely neodhalili. Hypotéza vyjadruje póly konštruktov, ktoré sa týkajú hodnoty lásky a priateľstva, to znamená, že začiatočníci aj skúsení považujú hodnoty lásky a priateľstva za dôležité v rovnakej miere. Dva z konštruktov boli identifikované u oboch skupín ako jadrové ľavý pól konštruktu 1 (...má s kým tráviť svoj voľný čas ), ľavý pól konštruktu 8 (...je presvedčený/-á, že zážitky s blízkymi priateľmi mu/jej nikto nevezme ). Ďalšie dva sú split konštrukty, kde nie je jednoznačná preferencia žiadneho pólu. Napriek tomu sa však väčšina priklonila k tej dimenzii, o ktorej sme predpokladali, že bude volená viac. Je to pravý pól konštruktu 13 (...má pocit, že prítomnosť priateľov má pre aktivitu dobrovoľníka veľký význam ) a pravý pól konštruktu 15 (...cení si predovšetkým dobré vzťahy ). Vypovedá to o tom, že dobrovoľníci sú orientovaní viac na vzťahy ako na výkony a vnímajú zmysel dobrovoľníckej organizácie aj ako sociálnej skupiny. V ľavom póle konštruktu 15 (...cení si predovšetkým dobre odvedenú prácu ) to s rovnakou mierou v oboch skupinách úplne jednoznačné nie je. Hoci sa nedokázal významný rozdiel, výsledky sa k nemu veľmi blížia. Vyššia preferencia u začiatočníkov sa dá vysvetliť tak, že z prostredia, v ktorom žijú (rodina, škola, športové kluby...), sú zo strany iných zvyknutí na očakávania kvalitnej práce a výkonov, preto sa to stalo prioritou aj pre nich, iné doteraz nepoznali. Dobrovoľnícka činnosť im pomáha rozvíjať hodnotu lásky a priateľstva, preto sa skúsení zameriavajú viac na vzťahy. Predpoklady formulované v hypotéze H2.8 sa potvrdili. V hypotéze č. 3 sme predpokladali, že medzi skupinou začiatočníkov a skúsených existujú isté vzťahy (v niektorých prípadoch významné rozdiely, v iných rovnaké skóre) v identifikačných vzorcoch, teda v jednotlivých ukazovateľoch identity vyplývajúcich z jej štruktúry. Na ich zistenie boli dôležité priemerné údaje vypočítané pre daný ukazovateľ v oboch skupinách. Skúsení mali dosahovať porovnateľne vyššie/nižšie hodnoty vo vzťahu k druhému priemeru bez ohľadu na numerickú hodnotu samostatne. Dôležité bolo porovnanie dvoch čísel, nie hodnotenie každého čísla samostatne. Porovnávané boli aj nízke hodnoty ukazovateľov. H3.1 vypovedala o tom, že skúsení sa budú viac ako začínajúci konfliktne identifikovať so svojím minulým obrazom seba ( Ja predtým, ako som začal/-a byť aktívny/-a v dobrovoľníckej organizácii ) budú mať vyššie priemery pre ukazovatele konfliktnej identifikácie. Výsledky ukázali, že takýto rozdiel nebol nájdený. Preto môžeme povedať, že miera vnímania negatívnych charakteristík a zároveň podobnosti iného so sebou je v oboch skupinách totožná. To znamená, že v období od začiatku dobrovoľníkovej nezištnej pomoci až po jeho minimálne trojročné pôsobenie nedošlo k takej veľkej zmene, aby sa líšil od začínajúceho dobrovoľníka. Alebo je možné, že najväčší konflikt v identifikácii nastal medzi obdobím v minulosti bez dobrovoľníctva a obdobím jeho začiatku, preto neskôr mohli byť hodnoty odlišné nie významne. Nevieme totiž posúdiť, či si respondenti pod entitou Ja predtým, ako som začal/-a byť aktívny/-a v dobrovoľníckej organizácii predstavili fázu tesne pred začatím dobrovoľníctva, alebo ešte oveľa skôr. Predpoklady postulované v hypotéze H3.1 neboli potvrdené. Hypotéza 3.2 obsahovala očakávanie, že aj začiatočníci, aj skúsení dobrovoľníci budú dosahovať vysoké skóre v empatickej identifikácii s príslušníkom svojej skupiny, ktorú zastupuje entita Iný člen tejto dobrovoľníckej organizácie.... V tejto hypotéze okrem porovnania rozdielov medzi skupinami zohrávala úlohu aj vypočítaná hodnota a jej posúdenie z hľadiska kritéria výšky skóre. Aby sme ju mohli považovať za vysokú hodnotu, musela byť väčšia ako 0,70. V oboch prípadoch sú hodnoty vyhovujúce, teda obidve skupiny dosiahli v empatickej identifikácii vysoké skóre. Tento poznatok značí, že iný člen vlastnej organizácie pre nich predstavuje model, pri ktorom vnímajú, že je s nimi veľmi podobný v pozitívnych aj negatívnych charakteristikách. Táto podobnosť, či empatická identifikácia, sa opiera aj o teoretické poznatky o sociálnych skupinách a stotožňovaní sa s vlastnou skupinou a členmi. Takisto to len podporuje fakt, že podobní ľudia si vyberajú podobné záujmy a skupiny (dobrovoľnícku činnosť v organizácii). Predpoklady formulované v hypotéze H3.2 sa nám potvrdili. 38

39 V hypotéze H3.3 sme predpokladali, že skúsení sa budú v menšom rozsahu v porovnaní so začínajúcimi dobrovoľníkmi kontraidentifikovať s negatívnym rolovým modelom, ktorý v našom výskume predstavuje entita Človek vykonávajúci podobnú prácu za peniaze.... Aby bola táto hypotéza naplnená, skúsení museli získať signifikantne nižšie skóre v ukazovateli kontraidentifikácia pre danú entitu. Výsledky tento rozdiel naozaj odhalili. Znamená to, že začiatočníci sa chcú viac odlíšiť od pracujúceho človeka, lebo je v protiklade s ideálom dobrovoľníctva. Oni sú dobrovoľníci, veria v zmysel a prínos služby ľuďom, ktorú robia nezištne, a pracovníka pomáhajúceho iným za peniaze vnímajú negatívne, lebo chce na iných zarobiť. Skúsení sa na to pozerajú inak. Sú si vedomí aj nepriaznivých stránok dobrovoľníctva v zmysle jeho nedocenenia spoločnosťou, že je ňou považované za nedostatočnú prax pre budúce povolanie. Väčšina skúsených dobrovoľníkov je vo veku, keď si začínajú hľadať zamestnanie a potreba finančného príjmu je pre nich aktuálna. Preto Človek vykonávajúci podobnú prácu za peniaze... nepredstavuje nepriateľa, ale niekoho, kto spojil príjemné s užitočným a nadviazal na dobrovoľnícku činnosť, ktorú možno niekedy vykonával. Ten, kto pomáha iným za peniaze, môže vyznávať podobné hodnoty ako dobrovoľník, hoci ním nie je. Mnohí dobrovoľníci ašpirujú v budúcnosti zahrnúť tieto aktivity do svojej profesie. Predpoklady formulované v hypotéze H3.3 boli potvrdené. Hypotéza H3.4 súvisí s predchádzajúcou hypotézou. Predpokladali sme, že skúsení budú v ukazovateli Hodnotenie seba a iných posudzovať negatívny rolový model entitu Človek vykonávajúci podobnú prácu za peniaze... pozitívnejšie ako začiatočníci. V tomto ukazovateli mali dosiahnuť vyššie skóre ako začiatočníci. Toto očakávanie sa ukázalo ako oprávnené, pretože u skúsených bolo odhalené vyššie skóre. Vysvetlenie je spojené s hypotézou H3.3. Skúsení dobrovoľníci hodnotia pracujúceho jedinca pozitívnejšie preto, lebo sa s ním do istej miery možno stotožňujú, keďže v budúcnosti by im finančné ohodnotenie za ich činnosť prišlo vhod. To však neznamená, že dobrovoľníctvo pre nich stráca zmysel, len sa začínajú adaptovať na profesijný život. Predpoklady postulované v hypotéze H3.4 sa nám potvrdili. Posledná nami formulovaná hypotéza H3.5 očakávala, že skúsení dobrovoľníci nadobudnú v ukazovateli Idealistická identifikácia vyššie hodnoty pre svoj súčasný sebaobraz, ktorý predstavuje pozitívny rolový model, ako začiatočníci. V našom výskume ho reprezentuje entita Ja v súčasnosti.... Výsledky však tento predpoklad vyvrátili. Skúsení dobrovoľníci sa v ukazovateli Idealistická identifikácia vo vzťahu k aktuálnemu sebaobrazu nelíšili od začiatočníkov. Náš predpoklad vychádzal z presvedčenia, že keď dobrovoľnícka činnosť prispieva k plnohodnot- nejšiemu životu a rozvíja charakteristiky svojho ideálu, ako naznačuje aj výskum Friča a kol. (2001, pozri s ) o prínose dobrovoľníctva, potom po niekoľkých rokoch pôsobenia sa súčasný obraz bude podobať na ideálny viac ako v začiatkoch činnosti. Je možné, že v istom momente sa súčasné Ja dostane na úroveň niekdajšieho ideálu, avšak ideálny obraz je stále nanovo utváraný a stanovený podľa aktuálnej situácie. Zo súčasného obrazu sa teda možno stane ideál z minulosti, ale nie ideál zo súčasnosti. Preto súčasné Ja sa u všetkých dobrovoľníkov priblížilo ideálnemu Ja rovnako rýchlo a v rovnakej miere. Predpoklady formulované v hypotéze H3.5 neboli potvrdené. Okrem rozdielov v ukazovateľoch identifikácie sme odhalili aj iné, ktoré stoja za zmienku. Začiatočníci hodnotili v porovnaní so skúsenými pozitívnejšie entitu Deti a mládež (príjemca dobrovoľníckych aktivít).... Je možné, že v začiatkoch majú dobrovoľníci osobnejší vzťah ku každému dieťaťu, s ktorým sa pri činnosti stretnú, a donedávna boli ešte sami príjemcami dobrovoľníckych aktivít. V ukazovateli Zaangažovanie sa skúsení dosiahli vyššie hodnoty vo vzťahu k entite Ideálne Ja. Je to možno preto, že začiatočníci nemajú natoľko ako skúsení vyjasnený svoj ideálny obraz. Môže to byť spôsobené aj nižším vekom začiatočníkov a s tým spojeným procesom zrenia. Naopak, začiatočníci boli viac zaangažovaní pri hodnotení entity cudzej skupiny ( Člen dobrovoľníckej organizácie aktívnej za slobodu zvierat... ) podobnosť alebo odlišnosť s ňou si všímajú pravdepodobne viac ako skúsení. Skúsení sa idealisticky i empaticky identifikovali s entitou Osoba, ktorú najviac obdivujem... vo väčšej miere ako začiatočníci. Entita Deti a mládež (príjemca dobrovoľníckych aktivít)... sa u začiatočníkov viac podobala ideálu a zároveň sa s ňou empaticky stotožňovali, čo zjavne súvisí s vekovou blízkosťou. V ukazovateli Empatická identifikácia sa k významným rozdielom približovali výsledky vo vzťahu k entite Spolužiak/spolužiačka, kamarát/-ka, ktorý/-á nie je aktívny/-a v dobrovoľníckej organizácii.... Začiatočníci vnímali väčšiu podobnosť pravdepodobne preto, lebo donedávna ešte sami patrili do tejto skupiny ľudí, zatiaľ čo skúsení sa počas niekoľkých rokov dobrovoľníctva od neaktívnych ľudí už istým spôsobom odlíšili. V ukazovateľoch Kontraidentifikácia aj Konfliktná identifikácia skúsení dosiahli nižšie skóre pri entite Nadriadený (v škole/práci)... Nechcú sa od neho vyslovene líšiť, ako začiatočníci, lebo s ním zdieľajú isté charakteristiky, ktoré súvisia s nastávajúcou pracovnou pozíciou v budúcnosti. Medzi obmedzenia nášho výskumu patrí veľkosť vzorky, na základe ktorej by bolo dovolené vyvodiť zovšeobecňujúci záver. Zaradenie českých dobrovoľníkov môže výsledky skresľovať, vzhľadom na to, že dotazník bol v slovenčine a ich chápanie nemusí 39

40 Touto prácou sme sa snažili na dobrovoľnícku činnosť v organizácii pozrieť očami psychológa, preskúmať jej vplyv na utváranie identity mladého dobrovoľníka. byť zhodné s mysleným výskumným zámerom. Rovnomerným zastúpením sme sa však snažili tento efekt eliminovať. Vek respondentov, ktorý sa pohybuje od 15 do 29 rokov, patrí tiež medzi nedostatky a ohrozenia internej validity. Skúsenosti s dobrovoľníctvom totiž nie sú jediné, ktoré formujú človeka, a je očividné, že myslenie a život 29-ročného človeka sa líši od myslenia a života 15-ročného. Je to prirodzený proces zrenia. Všetky faktory, ktoré tu vstupujú do hry (osobnosť jedinca, prostredie, v ktorom žije, dôležití ľudia, iné oblasti sebarealizácie...), sa podieľajú na utváraní identity a nie je možné nájsť kľúčový z nich. Ako ohrozenie pôsobí aj absencia kontroly pri administrovaní údajov, keďže išlo prevažne o vypĺňanie dotazníkov na internete. Rôznorodosť vzorky v zmysle rozmanitosti dobrovoľníckych organizácií, ktorých sú členmi, tiež nezaručuje jednotné a jednoznačné výsledky. Inou možnosťou uberania sa nášho výskumu by mohlo byť zameranie sa na život niekoľkých dobrovoľníkov od začiatku pôsobenia až po dlhodobé skúsenosti s dobrovoľníctvom. Tento krok by umožnil odhaliť skutočný efekt dobrovoľníctva, pretože by porovnal človeka predtým a potom. Nakoľko však nedokážeme predpokladať smerovanie jedinca, môže sa stať, že si to po istom čase rozmyslí a výskum bude predčasne zastavený. Záver Osobná a sociálna identita každého mladého človeka je utváraná prostredím, v ktorom žije. Je to rodina, priatelia, záujmová skupina, do ktorej patrí, ale zahŕňa aj neobľúbených ľudí či učiteľov v škole. Niekomu sa chce podobať, od iného odlíšiť. Nie je jednoduché odhaliť hlavný faktor pôsobenia na identitu, pretože do hry sa zapája celý súbor činiteľov. Touto prácou sme sa snažili pozrieť na dobrovoľnícku činnosť v organizácii očami psychológa, preskúmať jej vplyv na utváranie identity mladého dobrovoľníka. Zistili sme, aké hodnoty sú pre dobrovoľníkov dôležité, nakoľko sa ich preferencia mení v dôsledku dĺžky aktívneho dobrovoľníctva. Objavili sme, akým spôsobom sa identifikujú s blízkymi príbuznými i so vzdialenejšími vplyvnými ľuďmi, kto pre nich predstavuje pozitívny rolový model, kto, naopak, negatívny. Zmapovali sme aj mieru podobnosti s osobami figurujúcimi v dobrovoľníctve. Napriek tomu, že nie všetky predpoklady boli potvrdené, nie je možné poprieť skutočnosť, že členstvo v dobrovoľníckej organizácii sa podieľa na formovaní identity a rozvoji charakteristík pre osobu významných. Otázkou zostáva, či sa tento vplyv líši od rozsahu pôsobenia iných sociálnych skupín, ktorých sú mladí ľudia členmi. Či už je dôležitejšie vykonávať dobrovoľnícke aktivity, alebo byť členom nejakej organizácie, pre nás je podstatné, že kombinácia prináša žiaduci efekt. Nikdy sa nedozvieme, či by bol jednotlivec iný, keby sa do dobrovoľníctva nikdy nezapojil, vieme však, kým je teraz. To, či ním zostane, je len na ňom samotnom. Smer si volí každý podľa seba. Zoznam bibliografických odkazov 1. GILLIGANOVÁ, C. (2001): Jiným hlasem. Praha, Portál. 2. MACEK, P. (2003): Adolescence. Praha, Portál. 3. VÁGNEROVÁ, M. (2000): Vývojová psychologie: dětství, dospělost, stáří. Praha, Portál. Zoznam internetových odkazov 4. BROZMANOVÁ-GREGOROVÁ, A. (2008): Dobrovoľníctvo ako prostriedok rozvoja mladého človeka. ZOOM m, zaostrené na mladých, 4/2008, s [on-line] [cit ]. 5.Dostupné na 6.MYDLÍKOVÁ, E. (2002): Dobrovoľníctvo na Slovensku alebo Čo si počať s dobrovoľníkom. [on-line ukážka] [cit ]. Dostupné na 40

41 Autor: Peter Olejník Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Názov diplomovej práce: Preferencia motívov k dobrovoľníctvu v závislosti od osobnostných rysov dobrovoľníkov Študijný odbor: Katedra psychológie Ročník: V., školský rok 2009/2010 Vedúci diplomovej práce: Mgr. Peter Babinčák, PhD....poznanie motívov dobrovoľníkov je okrem iného dôležité aj kvôli tomu, aby vedenie dobrovoľníckych organizácií mohlo motivovať a udržať si svojich členov. Úvod V tejto práci venujeme pozornosť mladým dobrovoľníkom, čiže mladým ľuďom ochotným venovať svoj čas iným bez nároku na finančnú odmenu. Zamerali sme sa na dôležitú otázku ich motivácie a osobnostných rysov, najmä otvorenosti. V teoretických východiskách zaraďujeme a definujeme základné pojmy tretieho sektora, vydeľujeme dobrovoľníctvo a dobrovoľníkov, uvádzame typológie dobrovoľníctva a dobrovoľníkov spolu so základnými princípmi, ktorými sa dobrovoľníctvo vyznačuje. Časť venovanú základným pojmom sme uzavreli významom dobrovoľníctva pre spoločnosť, organizáciu a samotných dobrovoľníkov. Nasleduje prehľad výskytu dobrovoľníctva na Slovensku, špecifiká dobrovoľníctva mladých ľudí, rodové a osobnostné charakteristiky dobrovoľníkov. V poslednej, piatej časti teoretických východísk rozoberáme problematiku motivácie, konkrétne sa venujeme jej princípom a modelom, v rámci dobrovoľníckej motivácie má osobitné miesto aj motivácia dlhodobých a krátkodobých dobrovoľníkov. Zmieňujeme sa aj o problematike čisto altruistických motívov dobrovoľníkov. Z rôznych dobrovoľníckych aktivít sme sa sústredili na špecifickú oblasť, a tou sú dobrovoľníci pracujúci s deťmi a mládežou vo svojom voľnom čase. V centre pozornosti sú dobrovoľníci a dobrovoľníčky- -animátori saleziánskych mládežníckych stredísk v Bratislave a Prešove vo veku rokov, ktorí tvoria výskumnú vzorku. Cieľom nášho výskumu bolo overiť vzťah medzi osobnostnými rysmi dobrovoľníkov a preferenciou motívov na dobrovoľnícku činnosť, venovali sme sa aj vzťahom otvorenosti a motívov na dobrovoľníctvo s vekom a dĺžkou pôsobenia v organizácii. Ďalej sme zisťovali rodové rozdiely v motivačnej štruktúre a miere otvorenosti a tiež rozdiely v motivačnej štruktúre a miere otvorenosti medzi dobrovoľníkmi tej istej organizácie pôsobiacich v rozličných mestách. Napokon sme sa zaoberali vzťahom miery spokojnosti v organizácii a preferencie motívov na dobrovoľníctvo. Samotné poznanie motívov dobrovoľníkov je okrem iného dôležité aj kvôli tomu, aby vedenie dobrovoľníckych organizácií mohlo motivovať a udržať si svojich členov. Dobrovoľníctvo mladých ľudí Dobrovoľnícke aktivity zahŕňajú rôzne oblasti života spoločnosti, na Slovensku sa v nich angažujú najmä dobrovoľníci a dobrovoľníčky do 30 rokov, ktorí sú aktívni a stotožnení s týmto imidžom (Miháliková, 2008). Mladých študujúcich dobrovoľníkov vo veku 15 až 26 rokov mapuje reprezentatívny výskum Ústavu informácií a prognóz školstva, realizovaný roku 2005 (In: Brozmanová-Gregorová, 2009, s. 31). Z výskumných zistení vyplýva, že dobrovoľníctvu sa venovala takmer polovica mladých ľudí (47,8 %), a to najmä v nasledovných oblastiach: šport/zábava (20,2 %), práca s deťmi a mládežou (19,5 %), životné prostredie/zvieratá (12,2 %) a vzdelávacie, umelecké, hudobné alebo kultúrne aktivity (10,3 %). Dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí môžeme diferencovať: vekom najviac sa dobrovoľníctvu venujú mladí ľudia vo veku rokov (62,1 %), vierou respondenti, ktorí sa označili za veriacich, sa venujú dobrovoľníctvu viac (50,1 %) ako respondenti, ktorí sa považujú za neveriacich (35,4 %), krajom najviac sa venujú dobrovoľníckym aktivitám mladí ľudia z Nitrianskeho kraja (61,8 %), naopak, najmenej zo Žilinského (30,6 %), z Bratislavského (36,8 %) a Košického kraja (37,2 %), členstvom v mimovládnych organizáciách 85,1 % mladých ľudí, ktorí boli členmi nejakej mimovládnej organizácie, sa venovalo dobrovoľníctvu. Aj napriek celkovo optimistickému výsledku určiť presný počet mladých dobrovoľníkov na Slovensku nie je možné, pretože neexistuje žiadna registrácia dobrovoľníkov tejto vekovej kategórie. 41

42 Najčastejšie rozoznávame nasledovné štyri formy dobrovoľníctva s aspektom na mladých ľudí (Brozmanová-Gregorová, 2008): vzájomná pomoc a svojpomoc (napríklad deti a mládež medzi sebou na báze vzájomnej dohody, susedská vzájomná pomoc), filantropia alebo služba iným (primárnym recipientom dobrovoľníctva nie je člen skupiny či organizácie sám o sebe, ale externá, tretia strana, napríklad dobrovoľníci v nemocniciach), participácia (vzťahuje sa na rolu, ktorú jednotlivci zohrávajú v rozhodovacích procesoch na rôznych úrovniach, napríklad účasť mladých ľudí v mládežníckych parlamentoch), advokácia a vedenie kampaní (napríklad lobovanie za zmenu legislatívy). Spoločným cieľom týchto dobrovoľníckych mládežníckych aktivít podľa Králikovej (2006) je: podporovať rozvoj dobrovoľníckych mládežníckych aktivít s cieľom zlepšiť povedomie o existujúcich možnostiach, rozšíriť ich škálu a zlepšiť ich kvalitu, odstránením existujúcich prekážok učiniť vykonávanie dobrovoľníckych aktivít pre mládež jednoduchším, podnecovať dobrovoľnícke mládežnícke aktivity s úmyslom posilniť solidaritu mládeže a jej angažovanosť ako zodpovedných občanov, bojovať proti rodovým stereotypom a presadzovať rovnosť pohlaví, uznať dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí s cieľom ocenenia ich osobných zručností, angažovania sa pre spoločnosť a uznania úlohy, ktorú dobrovoľnícke aktivity hrajú v procese uľahčovania prechodu zo školy do zamestnania a života dospelých. Podľa výskumov (In: Brozmanová-Gregorová, 2008) zameraných na zhodnotenie dobrovoľníckych programov vo vyššom vzdelávaní v rokoch vplyvy dobrovoľníctva na študentov a študentky poukazujú na to, že dobrovoľníctvo má pozitívny vplyv na: personálny rozvoj mladých ľudí v oblasti osobnej identity, spirituálneho rastu a morálneho rozvoja, interpersonálny rozvoj v oblasti schopnosti spolupracovať s inými, vodcovstva a komunikačných zručností, redukciu stereotypov a podporu kultúrneho a rasového porozumenia, zmysel pre sociálnu zodpovednosť a občianstvo, angažovanie sa v dobrovoľníckych aktivitách v budúcnosti, učenie sa mladých ľudí, rozvoj schopnosti aplikovať to, čo sa študent naučil, v skutočnom svete, schopnosť riešiť problémy, rozvoj kritického myslenia a kognitívny rozvoj, rozvoj profesijnej orientácie, bližší vzťah k škole. Napriek všetkému môžeme povedať, že mladí ľudia sú medzi dobrovoľníkmi skupinou s osobitým potenciálom. Dobrovoľnícka činnosť pre nich nepredstavuje len možnosť sebarealizácie a nezištnej pomoci iným ľuďom, ale zároveň môže byť aj zdrojom ich osobného rozvoja, nových skúseností, kontaktov, informácií a vedomostí umožňujúcich ich prechod do sveta dospelých (Brozmanová-Gregorová, 2008). M o t i v á c i a d l h o d o b ý c h a k r á t k o d o b ý c h dobrovoľníkov Z výskumu dobrovoľníkov Pennera a Finkelsteina (In: Finkelstein a kol., 2005) vyplynulo, že obe tendencie, orientácia na iných empatia (sklon k zodpovednosti za iných) a ústretovosť (tendencia zapojiť sa do prosociálneho správania), boli pozitívne spojené s dĺžkou služby. Ale, naopak, Omoto a Snyder (In: Finkelstein a kol., 2005) zistili, že orientácia na iných sa netýka počtu odpracovaných rokov, a Davis, Hall a Meyer (In: Finkelstein a kol., 2005) tvrdia, že dispozícia empatie nesúvisí s dlhšou účasťou dobrovoľníka v organizácii. Clary a kol. (In: Finkelstein a kol., 2005) vo výskumoch dobrovoľníkov z rôznych organizácií zistili pozitívny vzťah medzi spokojnosťou a úmyslom pokračovať v krátkodobom aj dlhodobom dobrovoľníctve. Podobne Penner a Finkelstein (In: Finkelstein a kol., 2005) poukázali na pozitívny vzťah medzi spokojnosťou a počtom rokov a časom strávenými v dobrovoľníckej organizácii. Existuje model integrujúci dve samostatné teórie, ktoré iniciujú a udržiavajú dlhodobé dobrovoľníctvo: funkčná analýza a teória role identity. Funkčná analýza (Clary a kol.; Clary & Snyder; Omoto & Snyder, In: Finkelstein & Brannick, 2007) tvrdí, že jedinci sa angažujú v dobrovoľníctve s cieľom uspokojenia určitej potreby alebo cieľa. Rôzne osoby sa môžu zapojiť do dobrovoľníckych aktivít z rovnakých alebo rozdielnych dôvodov, tieto motívy sa môžu časom meniť. Dobrovoľníctvo pretrváva, keď sú napĺňané relevantné motívy členov (Clary, Snyder, Van Dyne & Farmer, In: Finkelstein & Brannick, 2007). Podľa teórie role identity (Callero, Howard & Piliavin; Charng, Piliavin & Callero; Grube & Piliavin; Lee, Piliavin & Call, In: Finkelstein & Brannick, 2007) sa sebaponímanie skladá z veľkého počtu sociálnych rolí, ktorými sa riadi správanie. Identita vyplýva z prebiehajúcej sociálnej interakcie a očakávania ostatných. Tietz a Bierhoff (In: Bierhoff, 2002) pomocou procesu socializácie vysvetľujú skutočnosť, keď dlhodobí dobrovoľníci hodnotia súčasné motívy ako dôležitejšie než predchádzajúce. Podľa Wilsona (In: Penner a kol., 2005) významnú 42

43 úlohu pri rozhodnutí stať sa dobrovoľníkom zohrávajú sociálne a náboženské inštitúcie, rodina a demografické charakteristiky. Wolf (In: Yeung, 2004) tvrdí, že mravné sklony a altruizmus môžu mať základ v náboženskom presvedčení. Počiatočný impulz na dobrovoľníctvo často pochádza zvonku, napríklad rodičovské očakávania či iné spoločenské normy. Avšak s pokračujúcou účasťou môže byť rola dobrovoľníka internalizovaná a prijatá ako súčasť seba (Piliavin a kol., In: Finkelstein a kol., 2005). V našom výskume sme venovali hlavnú pozornosť preferencii motívov k dobrovoľníctvu v závislosti od osobnostných rysov dobrovoľníkov. Výskumný problém V našom výskume sme venovali hlavnú pozornosť preferencii motívov na dobrovoľníctvo v závislosti od osobnostných rysov dobrovoľníkov. Zisťovali sme, či motívy na dobrovoľníctvo súvisia s vekom, dĺžkou pôsobenia v dobrovoľníckej organizácii a so spokojnosťou dobrovoľníkov v organizácii. Podobne sme skúmali, či otvorenosť súvisí s vekom a dĺžkou pôsobenia v dobrovoľníckej organizácii. Zisťovali sme aj rozdiely v motívoch na dobrovoľníctvo a miere otvorenosti medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami a tiež medzi dobrovoľníkmi tej istej organizácie pôsobiacimi v rozličných mestách. Tento korelačný výskum bol uskutočnený na vzorke dobrovoľníkov a dobrovoľníčok pracujúcich s deťmi a mládežou v saleziánskych mládežníckych strediskách v Bratislave a Prešove. Hypotézy Hypotéza 1: Predpokladáme vzťah medzi osobnostnými rysmi dobrovoľníkov a motiváciou k dobrovoľníctvu. Hypotéza 1.1: Predpokladáme, že s vyššou mierou otvorenosti bude súvisieť vyššia preferencia motívu hodnoty. Hypotéza 1.2: Predpokladáme, že s vyššou mierou extroverzie bude súvisieť vyššia preferencia motívu sociálna interakcia a s nižšou mierou extroverzie bude súvisieť vyššia preferencia motívov uznanie, reaktivita, obrana a sebaúcta. Hypotéza 2: Predpokladáme súvislosť medzi vekom a motiváciou k dobrovoľníctvu a vekom a otvorenosťou. Hypotéza 2.1: Predpokladáme, že s narastajúcim vekom bude súvisieť vyššia preferencia motívu hodnoty a s klesajúcim vekom vyššia preferencia motívu sociálna interakcia. Hypotéza 2.2: Predpokladáme, že s narastajúcim vekom bude súvisieť vyššia miera otvorenosti. Hypotéza 3: Predpokladáme rodové rozdiely v motivácii k dobrovoľníctvu a v miere otvorenosti. Hypotéza 3.1: Predpokladáme, že dobrovoľníci budú viac ako dobrovoľníčky motivovaní motívom spoločenské dôvody a dobrovoľníčky viac ako dobrovoľníci motívom hodnoty. Hypotéza 3.2: Predpokladáme, že medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami nebude rozdiel v miere otvorenosti. Hypotéza 4: Predpokladáme rozdiely v motivácii k dobrovoľníctvu a v miere otvorenosti medzi dobrovoľníkmi tej istej organizácie pôsobiacimi v rozličných mestách. Hypotéza 4.1: Predpokladáme, že dobrovoľníci pôsobiaci v Bratislave budú motivovaní motívom vzájomná výmena viac ako dobrovoľníci tej istej organizácie pôsobiaci v Prešove. Hypotéza 4.2: Predpokladáme, že dobrovoľníci pôsobiaci v Bratislave budú otvorenejší skúsenosti ako dobrovoľníci tej istej organizácie pôsobiaci v Prešove. Hypotéza 5: Predpokladáme súvislosť medzi dĺžkou pôsobenia v organizácii a motiváciou k dobrovoľníctvu a dĺžkou pôsobenia v organizácii a otvorenosťou. Hypotéza 5.1: Predpokladáme, že so stúpajúcim počtom rokov pôsobenia v organizácii bude súvisieť vyššia preferencia motívov hodnoty a pochopenie. Hypotéza 5.2: Predpokladáme, že so stúpajúcim počtom rokov pôsobenia v organizácii bude súvisieť vyššia miera otvorenosti. Hypotéza 6: Predpokladáme súvislosť medzi spokojnosťou v organizácii a motiváciou k dobrovoľníctvu, kde s menšou spokojnosťou bude súvisieť vyššia preferencia motívov sociálna interakcia, vzájomná výmena, spoločenské dôvody a obrana. Cieľovou skupinou nášho výskumu boli dobrovoľníci a dobrovoľníčky-animátori saleziánskych mládežníckych stredísk v Bratislave a Prešove. Vzorka Cieľovou skupinou nášho výskumu boli dobrovoľníci a dobrovoľníčky-animátori saleziánskych mládežníckych stredísk v Bratislave a Prešove. Títo mladí ľudia sa pravidelne, raz do týždňa, stretávajú na formačnom stretnutí a zároveň sa venujú deťom a mladým v krúžkoch, ktoré sami vedú. Okrem týchto stretnutí alebo rozlične zameraných krúžkov pomáhajú aj pri organizácii športových turnajov, turistických a poznávacích výletov a mnohých ďalších podujatí, v čase letných prázdnin je to predovšetkým príprava stanových a prímestských táborov. Združenie saleziánskej mládeže má kresťanský charakter, spolupracuje s rehoľou saleziánov a aj samotní 43

44 dobrovoľníci sú praktizujúci veriaci. Výskumu sa zúčastnilo z oboch miest spolu 36 animátorov a 38 animátoriek vo veku od 15 do 30 rokov. Išlo o nenáhodný, dostupný výber, pričom všetci oslovení boli členmi komunity. Na účely výskumu boli použité údaje všetkých osôb, ktoré dotazníky vyplnili. Diskusia V prvej hypotéze sme sa zaoberali vzťahom medzi osobnostnými rysmi dobrovoľníkov a motiváciou k dobrovoľníctvu. Predpokladali sme, že s vyššou mierou otvorenosti bude súvisieť vyššia preferencia motívu hodnoty. Hoci osobnostný rys otvorenosť hovorí o orientácii na hodnoty a idey a motív hodnoty opisuje ako možnosť konať podľa pevných presvedčení o dôležitosti pomoci iným, medzi týmito dvoma spomenutými premennými sme nezistili korelačný vzťah, čiže táto hypotéza sa nám nepotvrdila so zvyšujúcou sa mierou otvorenosti nesúvisí preferencia motívu hodnoty. Dá sa predpokladať, že so zvyšujúcou sa mierou otvorenosti človeka skúsenosti súvisí vyššia preferencia iných motívov ako motívu hodnoty, a tiež je možné, že vyššia miera otvorenosti nemusí významne súvisieť so žiadnym motívom. Motivácia k dobrovoľníctvu je jedinečná od osoby k osobe; ako hovorí Gajdošová (2000), potreby človeka sa vyvíjajú, menia a líšia aj svojou naliehavosťou, intenzitou, jednak z hľadiska jednotlivca, ale aj z hľadiska momentálnej priority tej-ktorej potreby. Ako vysvetlenie môžeme použiť aj tvrdenie Finkelsteina a kol. (2005), že všetky motívy sa často zmiešajú do globálneho motívu pomáhať, pričom je ťažké určiť, ktorý z motívov je dominantný. Rôzni dobrovoľníci sa zúčastňujú na práci v rovnakej dobrovoľníckej organizácii z veľmi rozdielnych dôvodov. V skutočnosti môže dobrovoľníctvo uspokojiť rôzne motívy toho istého jedinca v rôznom časovom období. V ďalšej časti prvej hypotézy, hypotéze 1.2, sme predpokladali, že s vyššou mierou extroverzie bude súvisieť vyššia preferencia motívu sociálna interakcia a s nižšou mierou extroverzie bude súvisieť vyššia preferencia motívov uznanie, reaktivita, obrana a sebaúcta. Medzi extroverziou a motívom sociálna interakcia sme zistili kladnú koreláciu. Predpoklad vyjadrený v tejto časti hypotézy sa potvrdil, s vyššou mierou extroverzie stúpa preferencia motívu sociálna interakcia. Extroverzia býva vyjadrená okrem iného sklonom k veselosti, vysokou sociabilitou, aktivitou, optimizmom a zhovorčivosťou. A keďže extroverti uprednostňujú vzruch, stimuláciu, dobrú náladu a tiež vykazujú vyššiu frekvenciu, intenzitu osobných kontaktov, je im zrejme bytostne vlastný motív sociálna interakcia, ktorý vyjadruje motiváciu k dobrovoľníctvu ako potešenie najmä zo sociálnej atmosféry a zo vzájomných interakcií s inými ľuďmi. Extrovertní dobrovoľníci sú teda často motivovaní aj túžbou stretávať ľudí, prekonávať pocit izolácie a nedostatku naplnenia. Dobrovoľníctvo môžeme chápať, ako sme už spomenuli vyššie, ako formu napĺňania túžby byť medzi ľuďmi s rovnakými a so spoločne zdieľanými hodnotami a cieľmi. Toto zistenie korešponduje aj s výsledkami výskumov Mitchella a Shuffa (1995), Carla a kol. (2005) a Koseka (In: Lönnqist a kol., 2007). Eisenberg a Fabes (In: Veenstra, 2006) rovnako uvádzajú, že prosociálne orientovaní jedinci majú tendenciu byť spoločenskí, nie sú plachí alebo úzkostní, či vznetliví. Preferencia motívov uznanie, reaktivita a obrana nestúpa s klesajúcou mierou extroverzie. Výnimkou nie je ani motív sebaúcta, kde sme však zistili kladnú koreláciu s extroverziou, čiže so znižujúcou sa mierou extroverzie nestúpa preferencia motívu sebaúcta, práve naopak, jeho preferencia stúpa so zvyšujúcou sa extroverziou. Tiež je potrebné brať do úvahy fakt, že škály uznanie a sebaúcta mali v našom výskume nízku reliabilitu. Táto časť hypotézy sa teda nepotvrdila. Napriek tomu, že introverti sú charakterizovaní ako rezervovaní a ako tí, čo sú radšej sami, mohlo by platiť, že menej extrovertní dobrovoľníci nevyhľadávajú prostredníctvom svojej dobrovoľníckej činnosti uznanie sociálneho okolia, neriešia svoje problémy či otázky a ani neunikajú pred negatívnymi pocitmi o sebe samých. Tieto zistenia podporujú fakt, že introvertní dobrovoľníci nemusia trpieť sociálnou anxietou a tiež nie sú nutne pesimistickí alebo nešťastní. Môžeme skonštatovať, že túto hypotézu pokladáme za potvrdenú iba čiastočne. Predpokladali sme vzťah medzi osobnostnými rysmi a motiváciou k dobrovoľníctvu, uvádzame krátky prehľad preferencií motívov na dobrovoľníctvo v závislosti od osobnostných rysov dobrovoľníkov: so zvyšujúcou sa extroverziou stúpa preferencia motívov sociálna interakcia, hodnoty a sebaúcta (v našom výskume mala táto škála nízku reliabilitu), so zvyšujúcou sa znášanlivosťou stúpa preferencia motívu hodnoty a napokon sme zistili, že so zvyšujúcim sa neuroticizmom klesá preferencia motívu vzájomná výmena. V druhej hypotéze sme sa zaoberali súvislosťou medzi vekom a motiváciou k dobrovoľníctvu a vekom a otvorenosťou. Predpokladali sme, že s narastajúcim vekom bude súvisieť vyššia preferencia motívu hodnoty a s klesajúcim vekom vyššia preferencia motívu sociálna interakcia. Prvá časť hypotézy sa nám nepotvrdila, zistili sme, že to bolo práve naopak, so zvyšujúcim sa vekom klesá preferencia motívu hodnoty. Zee a Perugini (2006) uvádzajú, že značná časť altruistického správania je poháňaná potrebou pozitívnych vzťahov a snahou pomôcť. Podľa ďalších zistení by sme mohli doplniť, že najmä na začiatku vykonávania činnosti. Motívy u mladých, či začínajúcich dobrovoľníkov bývajú orientované na iných, prosociálne. Mohlo by to byť tým, že na začiatku vykonávania dobrovoľníckej činnosti nie je asi pravdepodobný iný ako prosociálny motív, pretože motívy z prosociálnych na iné sa transformujú až po zážitku a vytrvaní v samotnej činnosti. S narastajúcim 44

45 vekom dobrovoľníkov prvé nadšenie postupne opadá a starší dobrovoľníci majú na svoju činnosť skôr iné motívy, ktoré sa vyvinuli v priebehu ich skúseností. Tieto vysvetlenia podporujú zistenie Snydera a kol. (In: Penner a kol., 2005), že dobrovoľníci sú zväčša na začiatku motivovaní prosociálnymi, na iných orientovanými motívmi. Clary a kol. a Clary a Snyder (In: Penner a kol., 2005) však dodávajú, že neskôr môže byť dobrovoľník motivovaný menej nesebeckými motívmi a skôr budovaním kariéry alebo sociálnych vzťahov. Druhá časť tejto hypotézy sa nám potvrdila, zistili sme, že s klesajúcim vekom stúpa preferencia motívu sociálna interakcia. To by mohlo podporovať názor, že okrem prosociálnych motívov mladých dobrovoľníkov hrá významnú úlohu aj skupina ľudí, vytváranie priateľstiev. Môžeme sa domnievať, že so znižujúcim sa vekom samotné prosociálne motívy na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti bez priateľov nepostačia. Môžeme skonštatovať, že túto hypotézu pokladáme za potvrdenú iba čiastočne. Zistili sme ešte, že so zvyšujúcim sa vekom klesá aj preferencia motívov sebaúcta (v našom výskume mala táto škála nízku reliabilitu), vývoj kariéry a pochopenie. V ďalšej časti hypotézy 2, hypotéze 2.2, sme predpokladali, že s narastajúcim vekom bude súvisieť vyššia miera otvorenosti. Táto hypotéza sa nám potvrdila. Zistili sme, že s narastajúcim vekom stúpa otvorenosť skúsenosti. Mohlo by to byť tým, že starší dobrovoľníci sú pravdepodobne aj dlhší čas aktívni v dobrovoľníckych organizáciách a vyššiu mieru otvorenosti tak môžeme chápať ako dobrovoľníckou činnosťou nadobudnutú vlastnosť. Zároveň starší dobrovoľníci viac vyhľadávajú nové situácie, zážitky či príležitosti, môže to súvisieť aj s hľadaním seba, zamestnania, svojho miesta v spoločnosti atď., tiež to môže súvisieť s postupným dospievaním, keď sa vyžaduje istá miera otvorenosti, kvôli začleneniu sa, prijímaniu odlišností a tolerancii k neznámemu. Otvorenosť predpokladá širší rozmer a intenzitu záujmov ľudí, čo by mohlo súvisieť s vyšším vekom. V tretej hypotéze sme sa zaoberali rodovými rozdielmi v motivácii k dobrovoľníctvu a v miere otvorenosti. Predpokladali sme, že dobrovoľníci budú viac ako dobrovoľníčky motivovaní motívom spoločenské dôvody a dobrovoľníčky viac ako dobrovoľníci motívom hodnoty. Tento predpoklad sa nepotvrdil, dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa v preferencii týchto motívov významne nelíšia. Rodový rozdiel sme zistili iba v preferencii motívu obrana, tento motív viac preferujú dobrovoľníčky. Dobrovoľníčky sú teda viac motivované istým spôsobom úteku pred negatívnymi pocitmi o sebe. V hypotéze 3.2 sme predpokladali, že medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami nebude rozdiel v miere otvorenosti. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa v miere otvorenia sa skúsenosti významne nelíšia. Rod nemá významný vplyv na otvorenosť skúsenosti. Táto hypotéza sa nám potvrdila. V štvrtej hypotéze sme predpokladali rozdiely v motivácii k dobrovoľníctvu a v miere otvorenosti medzi dobrovoľníkmi tej istej organizácie pôsobiacimi v rozličných mestách. V hypotéze 4.1 sme vyjadrili predpoklad, že dobrovoľníci pôsobiaci v Bratislave budú viac motivovaní motívom vzájomná výmena ako dobrovoľníci tej istej organizácie pôsobiaci v Prešove. Porovnaním priemerov sme zistili, že dobrovoľníci pôsobiaci v Bratislave a dobrovoľníci pôsobiaci v Prešove sa v preferencii motívov k dobrovoľníctvu významne nelíšia. Môžeme sa domnievať, že lokalita, mesto pôsobenia dobrovoľníkov tej istej organizácie, nevplýva na preferenciu motívov na dobrovoľnícku činnosť. V hypotéze 4.2 sme predpokladali, že dobrovoľníci pôsobiaci v Bratislave budú otvorenejší skúsenosti ako dobrovoľníci tej istej organizácie pôsobiaci v Prešove. Zistili sme rozdiel v miere otvorenosti medzi dobrovoľníkmi pôsobiacimi v Bratislave a dobrovoľníkmi pôsobiacimi v Prešove. Rozdiely medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami pôsobiacimi v Bratislave neboli zistené. Rovnako neboli zistené rozdiely v miere otvorenosti medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami pôsobiacimi v Prešove. Vyššiu mieru otvorenosti bratislavských dobrovoľníkov by sme mohli vysvetľovať aj veľkosťou mesta. V menšom meste je, prirodzene, menšia zmena, výmena ľudí v organizácii, v komunite je skôr rodinnejšia atmosféra, mohli by sme povedať, že ide o uzavretejší okruh ľudí, zatiaľ čo väčšie mestá predpokladajú väčší pohyb ľudí, napríklad dochádzanie do škôl alebo za prácou, vyššiu životnú úroveň a zákonite aj širší výber možností trávenia času, uspokojovania potrieb a záujmov, a teda tu nie je možné vytvoriť také spoločenstvo ako v menšom meste, pre väčší počet ľudí zapojených do dobrovoľníckej činnosti. Tiež môže ísť o posun k individualizmu, ktorý sledujeme vo väčšej miere smerom na západ, kde ľudia môžu viac vyhľadávať stále nové a nové veci, zážitky, skúsenosti so zameraním na seba. Uvedené môže zvyšovať vo väčších mestách preferenciu rôznorodosti a toleranciu k neznámemu, ktorými sa charakterizuje otvorenosť. Miesto pôsobenia dobrovoľníkov vysvetľuje len istú časť vplyvu na otvorenosť skúsenosti, zistiť ďalšie faktory ovplyvňujúce otvorenosť by mohlo byť cieľom ďalších výskumov. V piatej hypotéze sme sa zaoberali súvislosťou medzi dĺžkou pôsobenia v organizácii a motiváciou k dobrovoľníctvu a dĺžkou pôsobenia v organizácii a otvorenosťou. Predpokladali sme, že so stúpajúcim počtom rokov pôsobenia v organizácii bude súvisieť vyššia preferencia motívov pochopenie a hodnoty. Vzťah medzi dĺžkou pôsobenia v organizácii a motívom hodnoty, ktorý vyjadruje motiváciu založenú na pevných presvedčeniach o pomoci iným, sme nezistili. Ani dlhodobé dobrovoľníctvo nemusí byť zárukou, že dobrovoľníci budú preferovať motív hodnoty, skôr je pravdepodobné, že každý jedinec preferuje iný motív, 45

46 resp., ako sme už spomenuli, komplex motívov na svoju činnosť, na ktorý počet rokov dobrovoľníckej činnosti nemá až taký vplyv. V prípade motívu pochopenie sme zistili vzťah s počtom rokov navštevovania spoločných stretnutí pred začatím dobrovoľníckej činnosti. Čím kratšie dobrovoľník navštevoval spoločné stretnutia v danej organizácii pred začatím vykonávania dobrovoľníckej činnosti, tým viac preferoval motív pochopenie. Práve krátky čas navštevovania stretnutí pred dobrovoľníckou činnosťou by mohol predikovať motív pochopenie, ktorý vyjadruje motiváciu porozumieť najmä sebe samému alebo ľuďom, ktorým dobrovoľník pomáha, či organizácii. V prípade dlhodobejšieho pôsobenia v organizácii pred dobrovoľníckou činnosťou sa otázka pochopenia seba a ostatných môže u dobrovoľníka považovať za vyriešenú, na rozdiel od novších, krátkodobejšie pôsobiacich dobrovoľníkov, ktorí ju môžu riešiť postupne s vykonávaním činnosti. Motív pochopenie tiež súvisel s počtom rokov navštevovania saleziánskeho strediska, čo by sme mohli vysvetľovať analogicky, keďže nižší počet rokov navštevovania spoločných stretnutí pred začatím dobrovoľníckej činnosti predpokladá nižší počet rokov navštevovania saleziánskeho strediska. Preferencia motívu pochopenie, ako sme už uviedli, súvisela aj s klesajúcim vekom, pričom zrejme platí, že so znižujúcim sa vekom klesá aj počet rokov vykonávania dobrovoľníckej činnosti. To podporuje fakt, že ide o mladých dobrovoľníkov. Podľa Dimitriadisa (2006) lepšie pochopenie seba samého a svojich schopností je stále častejšou motiváciou k dobrovoľníctvu mladých ľudí, motív pochopenie by sme tak mohli chápať najmä ako štartovací motív u začínajúcich dobrovoľníkov, ktorí mali v danej organizácii málo alebo menej skúseností. Môžeme skonštatovať, že túto hypotézu považujeme za nepotvrdenú. V ďalšej časti, hypotéze 5.2, sme predpokladali, že so stúpajúcim počtom rokov pôsobenia v organizácii bude súvisieť vyššia miera otvorenosti. Zistili sme, že samotný počet rokov navštevovania spoločných stretnutí pred začatím dobrovoľníckej činnosti alebo počet rokov animátorskej činnosti nezohráva v súvislosti s otvorenosťou takú úlohu ako to, ako dlho sa dobrovoľník pohybuje v prostredí tejto organizácie. Mohli by sme to považovať jednak za akýsi druh výchovného vplyvu, pretože saleziánska organizácia svojich členov k tomuto osobnostnému rysu otvorenosti formuje, vychováva. Podobný výchovný vplyv dobrovoľníctva potvrdzuje aj rozsiahly výskum Eylera a Gilesa (In: Brozmanová-Gregorová, 2008), ktorý identifikoval u dobrovoľníkov okrem iného aj personálny a interpersonálny rozvoj (učenie sa o skutočnom živote, rozvoj tolerancie k rozmanitosti). Rovnako podľa Mydlíkovej a kol. (2007) skúsenosti z dobrovoľníctva môžu pomôcť pri získavaní a rozvíjaní vlastností, jednou z nich je aj otvorenosť voči iným ľuďom. Túto hypotézu pokladáme za potvrdenú. V šiestej hypotéze sme predpokladali súvislosť medzi spokojnosťou v organizácii a motiváciou k dobrovoľníctvu, kde s menšou spokojnosťou bude súvisieť vyššia preferencia motívov sociálna interakcia, vzájomná výmena, spoločenské dôvody a obrana. Zvyšujúca sa spokojnosť v organizácii nesúvisí s preferenciou motívov vzájomná výmena, ktorý vidí dobrovoľnícku činnosť ako veľmi rovnú výmenu, spoločenské dôvody, podľa ktorého sa dobrovoľník pokúša prispôsobiť normatívnym vplyvom preňho dôležitých ľudí, a ani motívu obrana, ktorý vyjadruje spôsob úteku pred negatívnymi pocitmi o sebe samom. Inak povedané, dobrovoľníci so znižujúcou sa mierou spokojnosti v organizácii nevyjadrovali súhlas s motívmi opísanými ako hľadanie vlastných výhod, tlak sociálneho okolia alebo redukovanie negatívnych pocitov, myšlienok. Zistili sme však vzťah medzi spokojnosťou a motívom sociálna interakcia, kde so zvyšujúcou sa spokojnosťou v organizácii stúpa preferencia motívu sociálna interakcia. Konkrétne išlo o spokojnosť s vedením organizácie. Je teda možné, že vedenie zohráva veľmi dôležitú úlohu pri preferencii motívu sociálna interakcia, na rozdiel od spokojnosti so spoluanimátormi a s materiálnym zabezpečením organizácie. To by mohlo znamenať, že ak organizácia vytvára príjemné, vyhovujúce prostredie, ak sa tam dobrovoľníci cítia dobre, potom vytvárajú v danej organizácii aj veľmi blízke vzťahy a nachádzajú tam priateľov, s ktorými trávia svoj voľný čas aj mimo dobrovoľníckej činnosti. Vedenie organizácie pravdepodobne ovplyvňuje správanie a cítenie sa ľudí v organizácii. Dôležité nie sú ani tak materiálne podmienky, ako skôr vzťahy. Túto hypotézu pokladáme za nepotvrdenú. Za obmedzenia tohto výskumu považujeme fakt, že údaje boli vypĺňané doma, istú stratu účastníkov výskumu, možné sociálne žiaduce odpovede a najmä preklad dotazníka z cudzieho jazyka a nízku reliabilitu niektorých škál. Obmedzením je aj špecifickosť tejto vzorky zúčastnení dobrovoľníci sú charakteristickí svojím náboženským presvedčením, od ktorého sa odvíja ich práca s mládežou. Na inej vzorke, v inej organizácii, by mohli vyjsť iné výsledky. 46

47 Zoznam bibliografických odkazov BIERHOFF, H. W. (2002). Prosocial Behaviour. Hove: Psychology Press. BROZMANOVÁ-GREGOROVÁ, A. (2008). Dobrovoľníctvo ako prostriedok rozvoja mladého človeka. ZOOM M, (4), s BROZMANOVÁ-GREGOROVÁ, A., MARČEK, E., & MRAČKOVÁ, A. (2009). Analýza dobrovoľníctva na Slovensku. Vyhľadané , dostupné na CARLO, G., OOKUN, M. A., KNIGHT, G., & GUZMAN, M. R. T. (2005). The interplay of traits and motives on volunteering: agreeableness, extraversion and prosocial value motivation. Vyhľadané , dostupné na CLARY, E. G., & SNYDER, M. (1999). The Motivations to Volunteer: Theoretical and Practical Considerations. Current Directions in Psychological Science, 8 (5), s DIMITRIADIS, D. (2006). Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Dobrovoľná činnosť, jej úloha v európskej spoločnosti a jej vplyv. Vyhľadané , dostupné na FINKELSTEIN, M. A., PENNER, L. A., & BRANNICK, M. T. (2005). Motive, role identity, and prosocial personality as predictors of volunteer activity. Social Behavior and Personality, 33 (4), s FINKELSTEIN, M. A., & BRANNICK, M. T. (2007). Applying Theories of institutional helping to informal volunteering: motives, role identity, and prosocial personality. Social Behavior and Personality, 35 (1), s GAJDOŠOVÁ, L. (2000). Mravné potreby osobnosti. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied. HAVRDOVÁ, Z. (2007). Dobrovolníci versus profesionálové. Psychologie dnes, 13 (2), s KRÁLIKOVÁ, N. (2006). Ja nie som dobrovoľník! Ja to robím iba tak... Bratislava: Iuventa. LÖNNQIST, J. E., PAUNONEN, S., VERKASALO, M., LEIKAS, S., TUULIO-HENRIKSSON, A., & LÖNNQIST, J. (2007). Personality Characteristics of Research Volunteers. European Journal of Personality, 21 (8), s MIHÁLIKOVÁ, J. (2008). Dobrovoľníctvo a práca s mládežou. ZOOM-M, (4), s MITCHELL, C. W., & SHUFF, I. M. (1995). Personality Characteristics of Hospice Volunteers as Measured by Myers-Briggs Type Indicator. Journal of Persoality Assessment, 65 (3), s MYDLÍKOVÁ, E., GYMERSKÁ, M., KOPCOVÁ, E., & VASKA, L. (2007). Dobrovoľníctvo efektívna študentská prax. Vyhľadané , dostupné na PENNER, L. A., DOVIDIO, J. F., PILIAVIN, J. A., & SCHROEDER, D. A. (2005). Prosocial Behavior: Multilevel Perspectives. Annual Review of Psychology, 56 (9), s VEENSTRA, R. (2006). The Development of Dr. Jekyll and Mr. Hyde: Prosocial and Antisocial Behavior in Adolescence. In: D. Fetchenhauer, A. Flache, A. P. Buunk, & S. Lindenberg (Eds.), Solidarity and Prosocial Behavior. An Integration of Sociological and Psychological Perspectives (s ). New York: Springer Science+Business Media. YEUNG, A. B. (2004). The octagon model of volunteer motivation: Results of a phenomenological analysis. Voluntas: International Journal of Voluntary and Nonprofit Organisations, 15 (1), s ZEE, K., & PERUGINI, M. (2006). Personality and Solidary Behavior. In: D. Fetchenhauer, A. Flache, A. P. Buunk, & S. Lindenberg (Eds.), Solidarity and Prosocial Behavior. An Integration of Sociological and Psychological Perspectives (s ). New York: Springer Science+Business Media. 47

48 Autorka: Mária Grebečiová Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Názov bakalárskej práce: Účasť dobrovoľníkov na práci so znevýhodnenými skupinami Študijný odbor: Katedra andragogiky Ročník: III., školský rok 2009/2010 Školiteľka bakalárskej práce: PhDr. Lea Šírová, PhD. Aktivita a angažovanosť občana, ktorá sa prejavuje vo forme dobrovoľníctva, je v zahraničí bežnejšia ako u nás. Predhovor Pri zmienke o téme našej bakalárskej práce si mnohí predstavujú konkrétne, všeobecne známe a verejne diskutované skupiny znevýhodnených ľudí, najmä Rómov a bezdomovcov. Znevýhodnených skupín v slovenskej spoločnosti je však omnoho viac. Ako sa voči nim správa spoločnosť? Existuje možnosť riešenia ich nepriaznivej situácie? Tieto a podobné otázky si kladieme pri príprave našej bakalárskej práce. Za odpoveďou nemusíme ísť ďaleko. Inšpirujeme sa osobnými niekoľkoročnými skúsenosťami v dobrovoľníckej sfére, za ktoré patrí vďaka aktívnym učiteľom z predchádzajúcich škôl, Lige proti rakovine, ale najmä Saleziánom don Bosca a Domke - Združeniu saleziánskej mládeže, ktorí mi možnosť zaoberať sa dobrovoľníctvom dali aj profesionálne. Nosnú časť bakalárskej práce tvorí skĺbenie dobrovoľníctva s cieľovou skupinou znevýhodnených skupín obyvateľstva. O význame fenoménu dobrovoľníctva nás presviedča i fakt, že dobrovoľníctvo patrí do spoločnosti už stáročia. Formy, druhy a najmä spoločenské miesto a kontext, ktorý dobrovoľníctvo v spoločnosti zastáva, sa prirodzene vyvíja a mení. V súčasnosti má dobrovoľníctvo v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Ide o jav podľa nášho názoru atraktívny a súčasne pre spoločnosť veľmi prínosný, na čo upozorňuje aj Európska únia. Tá každoročne volí vždy novú hlavnú myšlienku z rôznych oblastí života spoločnosti, na ktoré chce poukázať. Rok 2011 vyhlásila Rada Európskej únie za Európsky rok dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (Úradný vestník EÚ). Aktivita a angažovanosť občana, ktorá sa prejavuje vo forme dobrovoľníctva, je v zahraničí bežnejšia ako u nás. V posledných rokoch však i slovenská spoločnosť mobilizuje viac dobrovoľníckych kampaní na podporu rozvoja tohto fenoménu. Veríme, že takouto podporou jeho zviditeľnenia a zatraktívnenia je i naša bakalárska práca, ktorá sa snaží zachytávať prax dobrovoľníctva v práci so znevýhodnenými skupinami aj na poli teoretickom. Znevýhodnené skupiny obyvateľstva Sociálna stratifikácia, mobilita a nerovnosti v spoločnosti Spoločnosť plní všetky podstatné spoločenské funkcie, a tie sú: biologicko-reprodukčná, výrobná, sociálna a politická, kultúrna, výchovná, vzdelávacia. Tieto funkcie zabezpečujú uspokojenie potrieb celku, skupín a jednotlivcov. (Spoločnosť, 2000, s. 419) Ak však v spoločnosti hovoríme o existencii sociálnej stratifikácie, toto tvrdenie v nás prinajmenšom vyvolá otázku rozdielnosti v uspokojovaní potrieb celku, skupín a jednotlivcov, a z hľadiska sociálnej stratifikácie sa preto ďalej pýtame, či sú vymenované funkcie reálne dostupné celej spoločnosti, alebo len jej časti. Odpoveďou je skúmanie základného problému vo všetkých sociálnych vedných odboroch, otázka nerovností jednotlivcov a skupín. Samotný fakt obšírneho skúmania sociálnych a spoločenských nerovností v odbornej obci je dôkazom, že tento fenomén existuje a, ako uvádza V. Stanek (2004, s. 88), všetky svetové kultúry sa vyznačujú určitým stupňom tejto nerovnosti. Vymedzenie znevýhodnených skupín obyvateľstva Znevýhodnenosť ako faktor zaraďujúci ľudí ku konkrétnej špecifickej skupine je veľmi široký pojem. Pojmom znevýhodnené skupiny operuje v súčasnosti takmer každá organizácia či inštitúcia uchádzajúca sa o rôzne sociálne granty na mnohoraké projekty orientované na tú či onú znevýhodnenú skupinu obyvateľstva. Často sa stretávame s tým, že týmto pojmom zastrešujú zameranie všetkých svojich aktivít, ktoré sú pritom od seba navzájom veľmi rozličné. Keďže sa tento pojem v praxi stáva všeobecným, na účely bakalárskej práce je potrebné si zadefinovať, čo pojem znevýhodnené skupiny obyvateľstva znamená. Rozhodli sme sa navrhnúť malú systemizáciu daného pojmu. Jeho poňatie rozlišujeme tromi rozličnými vymedzeniami 48

49 znevýhodnených skupín, a to na základe spoločenských nerovností, prístupu k marginalizovanosti a na základe sociálneho problému. Pri vymedzeniach sú nám inšpiráciou autori T. Katrňák (2005), V. Stanek (2004), Š. Strieženec (1996, 1999), A. Tokárová (2000), J. Levická (2004), L. Šírová (2010) a informácie z Ministerstva kultúry SR (2010). Vymedzenie znevýhodnených skupín z hľadiska sociálneho problému Sociálny problém nám najkomplexnejšie približuje A. Tokárová (Tokárová, 2003, podľa Levická, 2004, s. 56), keď definuje, že sociálny problém je chápaný ako konkrétny sociálny jav, ktorý nie je v normalite, alebo túto problémovú tendenciu ešte len nadobúda, a pritom sa dotýka jednotlivca, skupiny alebo komunity, presahuje osobný rámec a vyvoláva potrebu spoločenského zásahu, intervencie. Vymedzujeme dva druhy znevýhodnených skupín: skupiny ľudí potenciálne ohrozené sociálnym problémom alebo osoby aktuálne ohrozené sociálnym problémom (Šírová, 2010, s ). Konkrétne ich vymedzujeme prostredníctvom troch základných druhov problémov, a to problému s integráciou na trh práce, problémov v rodine a problémov v správaní. 1. Problémy s integráciou na trh práce nezamestnaní, absolventi škôl, ženy po materskej dovolenke, občania po päťdesiatom roku veku života, zdravotne postihnuté osoby, prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, mladí dospelí po ukončení ústavnej starostlivosti alebo náhradnej rodinnej starostlivosti a pod. 2. Problémy v rodine: a) poruchy manželskej roly rozvádzajúce sa, rozvedené rodiny, rodiny s týraným partnerom; b) poruchy rodičovskej roly viacdetné rodiny, veľmi mladé rodiny, rodiny s jedným rodičom, náhradné rodiny, rodiny s chorým, postihnutým členom, týrané dieťa, rodiny s trestaným členom; c) zlyhanie ekonomickej funkcie rodiny problém chudoby, bezdomovectva, utečenci, migranti. 3. Problémy v správaní osoby vo výkone trestu odňatia slobody, osoby prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, závislí, abstinujúci drogovo závislí. ďalej pôsobí na znižovanie sebavedomia, a čím dlhšie človek nenachádza východisko, tým horšie u neho budú fungovať procesy adaptácie. Opätovná integrácia do spoločnosti môže byť následne veľmi náročná. Sociálna exklúzia, ako synonymum sociálneho vylúčenia, nahradila v európskom politickom priestore používanie pojmu chudoba (Mareš, 1999, s. 165). Za pojem adekvátny sociálnej exklúzii považujeme aj pojem sociálna izolácia. Sociálne vylúčenie zahŕňa rozmanité formy neuznania, alienácie (odcudzenia), nerešpektovania ľudskej dôstojnosti, znevýhodnenia či deprivácie. (Ondrejkovič, 2009, s. 101) Tieto formy sprevádza najmä fyzické osamotenie jednotlivca, rodiny či celej skupiny osôb od majoritnej spoločnosti. Sociálne vylúčenie ako najväčšia bariéra integrácie ľudí do spoločnosti sa pri každej znevýhodnenej skupine vyskytuje v inom kontexte. Priblížiť špecifické bariéry, ktoré majú jednotlivé nami vybrané znevýhodnené skupiny, sa pokúša nasledovná tabuľka. Bariéry integrácie znevýhodnených skupín do spoločnosti (Ondrejkovič, 2000, 2009; Repková, 1998; Bešenyei, 2009; Hatoková, 2009; Machalová, 2006) Integrácia znevýhodnených skupín do spoločnosti jej bariéry Dnešná doba a spoločnosť sú popretkávané neodmysliteľnými rýchlymi zmenami. Človek sa na ne musí okamžite adaptovať; ak sa mu to nepodarí, veľmi rýchlo a ľahko klesá v stratifikačnom systéme spoločnosti do nižšej triedy či vrstvy. Stáva sa súčasťou znevýhodnených skupín spoločnosti. Vďaka nízkej informovanosti, nízkemu vzdelaniu či iným mnohonásobným nerovnostiam človek nie je schopný riešiť vlastné problémy, stráca svoje sociálne kontakty, čo 49

50 Spoločenská akceptovateľnosť dobrovoľníctva Štát je autoritou poskytujúcou občanom na jeho území ochranu, práva a povinnosti. V prípade, že štát v niečom zlyháva alebo nedostatočne plní svoju úlohu, má, našťastie, pomocníka, ktorým je tretí sektor. Na Slovensku sa tretí sektor po roku 1989 výrazne prejavuje čo do počtu organizácií aj kvality zachraňovania štátnych dier. Tento stav je realizovateľný len v demokratických podmienkach a je pozitívnym prvkom spoločnosti. Vznik dobrovoľníckych iniciatív je v kontexte demokratického štátu prirodzeným javom. Ak občania vidia, že v ich okolí sa niekomu deje krivda, majú v rodine postihnutého občana, pred oknami im namiesto lesa vzniká smetisko alebo sa stretajú s iným konkrétnym špecifickým problémom, sami vychádzajú s iniciatívou nápravy danej situácie, združujú sa, a tak často sami upozorňujú na to, čo štát potrebuje. Z takejto jednoduchej iniciatívy občanov sa časom stáva občianske združenie, ktoré už je súčasťou neziskového sektora, a takým spôsobom je neziskový sektor priamym hlasom potrieb občanov štátu. Fungujúci štát je schopný na tieto potreby reagovať. Účinným prostriedkom štátu na pomoc občanom je kvalitná legislatíva a finančná podpora neziskových organizácií (Bútora, Ondrušek, 1998, s ). Vynára sa otázka, či je právne zázemie dobrovoľníctva ukazovateľom spoločenskej akceptácie dobrovoľníctva. Zdá sa nám, že áno, i keď, ako uvádzame bližšie neskôr, tento ukazovateľ nemusí byť odrazom aktuálneho stavu v spoločnosti. Aké daľšie ukazovatele nám povedia o aktuálnom vnímaní témy dobrovoľníctva v spoločnosti? Za ukazovatele spoločenskej akceptácie dobrovoľníctva na základe širokého prehľadu odbornej literatúry a súčasnej praxe považujeme nasledovné štyri exaktne merateľné ukazovatele: a) legislatívna úprava dobrovoľníctva, b) informácie o dobrovoľníctve v masmédiách, c) verejné zbierky, d) ocenenia dobrovoľníckeho sektora. Citlivosť vnímania dobrovoľníctva v spoločnosti sa za posledné roky posunula pozitívnym smerom vpred. Na takú akceptáciu, aká existuje napríklad v americkej spoločnosti, však dobrovoľnícky sektor potrebuje vyvíjať neustálu činnosť, ktorej prislúchajú kvalitné vzťahy s verejnosťou. Je v záujme dobrovoľníckych organizácií, aby o sebe dali vedieť spoločnosti, a preto je veľmi dobré, že slovenská spoločnosť je svedkom mnohých akcií určených práve na zviditeľnenie dobrovoľníctva. Ako príklad uvádzame aktivitu Trhovisko Ideaexchange, ktorá sa koná na námestiach slovenských miest s cieľom predstaviť spoločnosti čo najviac dobrovoľníckych organizácií a podporiť ich vzájomnú komunikáciu, Trh dobrovoľníckych príležitostí, ktorý získava dobrovoľníkov v Prešove, či Dobrovoľnícka kampaň v Banskej Bystrici (Kollár, Mesežnikov, Bútora 2009, s ). K zviditeľneniu prínosu dobrovoľníctva pre spoločnosť prispieva od roku 1985 aj Medzinárodný deň dobrovoľníctva, ktorý sa koná každoročne 5. decembra (Bratislavskí dobrovoľníci roka). A tretí sektor vkladá veľkú nádej do októbrového víkendu , keď sa uskutoční akcia s názvom 72 hodín bez kompromisu. Počas týchto hodín budú na celom Slovensku dobrovoľníci mnohých dobrovoľníckych organizácií spojení svojou dobrovoľníckou činnosťou. Cielene počas určených 72 hodín bude každý zapojený dobrovoľník v mieste svojho bydliska vykonávať vopred pripravenú dobrovoľnícku činnosť. Zapojení môžu pomáhať vlastnými vymyslenými aktivitami, od natierania lavičiek cez pomoc mladým rodinám až po organizovanie programu venovaného seniorom. Dobro, ktoré sa skrýva i v samotnom názve dobrovoľníka, ho viaže k tomu, aby sa k zvereným osobám správal v medziach dobrých medziľudských vzťahov, s prežívaním optimizmu a v úcte k životu klienta. Účasť dobrovoľníkov na práci so znevýhodnenými skupinami Znevýhodnené skupiny obyvateľstva sú vystavené mnohým bariéram s menovateľom sociálne vylúčenie. S ním súvisia všetky problémy, ktoré týmto ľuďom vznikajú. Vďaka nenájdeniu vlastnej sily, schopnosti, možnosti na prekonanie svojho problému sú odkázaní na pomoc iných. Okrem odbornej pomoci poskytovanej štátom či súkromným sektorom tu stoja dobrovoľníci ako najlacnejšia a často aj najefektívnejšia forma pomoci pre týchto ľudí. Profesionáli pomáhajúcich profesií majú mnohokrát toľko práce, že sa nestíhajú venovať každému aspektu, ktorý by znevýhodnený občan potreboval. Viditeľný príklad nachádzame v nemocniciach, kde sily lekárov, zdravotníkov, terapeutov nestačia plnohodnotne pokryť komplexné potreby pacientov. Ich hlavnou úlohou je postarať sa o fyzické danosti, ale duševné a duchovné komponenty ostávajú v úzadí. Práve pri napĺňaní posledných dvoch potrieb môžu medzeru v starostlivosti o pacientov veľmi vhodne pokryť dobrovoľníci (Levická, 2004, s. 31). Prínos dobrovoľníka pre chorého alebo zomierajúceho pacienta je vo zvýšení kvality života chorého a v zlepšení jeho psychosociálnych podmienok (Hatoková, 2009, s. 135). Pre znevýhodnené skupiny je významná flexibilita, ktorú dobrovoľníctvo v sebe obsahuje. Klient organizácie sa pri klasickom poskytovaní sociálnych služieb prispôsobuje vopred pripravenému priebehu a charakteristike služby poskytovanej paušálne rovnako všetkým. Dobrovoľník môže tú istú službu definovať spolu s klientom, určiť jej obsah aj podobu, a tým reagovať na špecifické potreby toho, kto je mu zverený. Touto flexibilitou tak dobrovoľník rozširuje 50

51 a skvalitňuje služby organizácií (Brozmanová- -Gregorová, Marček, Mračková, 2009, s. 40). Dobro, ktoré sa skrýva i v samotnom názve dobrovoľníka, ho zaväzuje, aby sa k zvereným osobám správal v medziach dobrých medziľudských vzťahov, s prežívaním optimizmu a v úcte k životu klienta. Duševná a duchovná komponenta príslušníkov znevýhodnených skupín obyvateľstva registruje vážny deficit často i v medziľudských vzťahoch. Prístup dobrovoľníka, ktorý o neho javí záujem, rešpektuje ho a prijíma, je prostriedkom zmeny k lepšiemu. Takýto postoj dobrovoľníka mnoho príslušníkov znevýhodnených skupín spočiatku prekvapí, pretože nie sú zvyknutí na akceptáciu alebo neočakávajú podporu, a pýtajú sa, prečo im chce cudzí človek pomáhať. Takýmto postojom sa znevýhodnené skupiny obyvateľstva konfrontujú s niečím zvonka, čo dokáže prelomiť kruh existencie v rámci svojej znevýhodnenej komunity (Bešenyei, 2009;, Tošner, Sozanská). Ak sa predchádzajúce podarí a znevýhodnená skupina osôb sa otvorí pôsobeniu zvonka, dobrovoľníctvo naberá integratívny charakter. Integratívny charakter, resp. sociálna inklúzia, sa darí vtedy, keď sa odstránia psychologické a praktické bariéry a vytvoria sa príležitosti na väčšie zapojenie ľudí z minoritných skupín obyvateľstva. Integratívny charakter má dobrovoľníctvo v dvoch dimenziách. Na jednej strane sa stáva prostriedkom sociálnej integrácie jej adresátov, to znamená znevýhodnených skupín obyvateľov, na druhej strane sa stáva prostriedkom integrácie samotných dobrovoľníkov. O druhej možnosti hovoríme najmä vtedy, keď sú dobrovoľníkmi osoby z radov znevýhodnených skupín. Napríklad hendikepovaní či seniori sa spolu s rodinnými príslušníkmi angažujú v rôznych kluboch a organizáciách, ktoré poskytujú pomoc občanom s obdobným znevýhodnením. Osobná zainteresovanosť do problému predpokladá, že takíto občania najlepšie poznajú problémy, ktoré sa týkajú ostatných členov ich skupiny. Tým, že sami pôsobia ako dobrovoľníci, sú istým spôsobom nad vecou, znamená to, že mnohé z daných problémov už prekonali, a preto vedia ostatným občanom s rovnakým znevýhodnením najlepšie poskytnúť pomoc. Napríklad u starších ľudí sa dobrovoľníctvo stáva výrazom aktívneho starnutia, pomáha prispôsobiť sa novej štruktúre dňa bez práce, poskytuje pocit užitočnosti. Nezamestnaným umožňuje nadväzovať sociálne kontakty, rozvíjať životné zručnosti, členiť štruktúru dňa. (Brozmanová- -Gregorová, 2007) Dobrovoľníctvo nielen viditeľne pomáha ľuďom už ohrozeným problémom, ale v mnohých smeroch je i jedinečným preventívnym opatrením. Dobrovoľníctvo má za cieľ ľudí spájať, nie rozdeľovať, pôsobí preto na predchádzanie vzniku napätí a konfliktov, čím prispieva k stabilite spoločnosti. Stabilita spoločnosti sa prejavuje sociálnou súdržnosťou. Pri dobrovoľníckej činnosti sa stretávajú rôzne osoby z rôznych spoločenských tried a vrstiev i rôzneho veku. Dobrovoľníctvo tak posilňuje medzigeneračný dialóg, ponúka možnosti na učenie sa a prehlbovanie dôvery vo vzťahoch, neformálne sieťuje rozličné spoločenské skupiny, a tvorí tak priestor na budovanie tolerancie a vzájomného dialógu, ktorý napomáha sociálnu súdržnosť, a prispieva tak k stabilite spoločnosti (Brozmanová-Gregorová, Marček, Mračková, 2009, s. 38). Konkretizácia aktivít dobrovoľníkov pre vybrané znevýhodnené skupiny Znevýhodneným skupinám obyvateľstva sa na Slovensku venuje mnoho neziskových organizácií, združení a nadácií. Ich činnosť je úzko spätá s prítomnosťou a pôsobením dobrovoľníkov. Často sa stretávame so špecializovanou prácou pre jeden typ znevýhodnenej skupiny, ktorej je venované poslanie organizácie. Aktivity dobrovoľníkov sú tým pádom tiež špecializované podľa danej znevýhodnenej skupiny. Bezdomovci. Na pomoc bezdomovcom existujú prevažne vo veľkých slovenských mestách organizácie, ktoré zastrešujú útulky a nocľahárne pre bezdomovcov. Tie sú prevádzkované prevažne v zimných mesiacoch. Dobrovoľníci na takýchto miestach poskytujú pomoc pri prijímaní a ubytovávaní klientov, pri príprave a výdaji jedla alebo pri výdaji šatstva (pomoc bezdomovcom). Veľmi hodnotnou iniciatívou pre bezdomovcov je projekt Krištof, v rámci ktorého sa okrem profesionálov uplatňujú aj dobrovoľníci, a to konkrétne pri organizovaní relaxačnej skupinovej práce s bezdomovcami. Ide o spoločenské stretnutia pri rôznych udalostiach, zájazdy, výlety, výstavy. Pre bezdomovcov je to príležitosť na nadviazanie kontaktov, prežitie pozitívnych chvíľ a najmä je to oddych od neustáleho boja o prežitie (Beňová, 2008, s ). Hendikepovaní. Druhy aktivít, ktoré vykonávajú dobrovoľníci pre hendikepovaných, sú závislé od typu hendikepu. Všeobecne predpokladáme, že hendikepovaným na prežívanie plnohodnotného života najlepšie pomáha komplexná starostlivosť osobných asistentov. Osobný asistent, dobrovoľník, poskytuje sprievodcovskú, prepravnú, predčitateľskú službu (Mamojka, 2002). Za sprievodcovskú činnosť dobrovoľníka v rodinách so zdravotne postihnutým členom sa považuje pomoc pri hre, prechádzkach, dennom dohľade alebo sprievod pri kultúrnych a spoločenských aktivitách (Kozáková, Bartová, Gregová, 2002). Pri ľuďoch s mentálnym postihnutím zabezpečujú dobrovoľníci prevažne voľnočasové aktivity pre celé komunity týchto ľudí. Ide o týždenné krúžky, tábory, spoločné popoludnia pre mamy, karnevaly, víkendy zdravia, stretnutia v klube a iné (Skoč a plávaj s nami). Rómovia. Dobrovoľnícka práca s Rómami má často misijný nádych. Dobrovoľníci sa stretajú s inou kultúrou a tým, že do nej vstupujú a určitý čas v nej i trávia, svojou otvorenosťou a odhodlanosťou už tvoria aktivitu, ktorou napomáhajú prebúranie bariér 51

52 oddeľujúcich Rómov od majoritnej spoločnosti. Dobrovoľníci vedú svojimi aktivitami Rómov aj k pracovným návykom, a to tým, že s nimi organizujú miestne brigády, opravy, skrášlenia ich prostredia (misie v rómskej osade). Za účinný prostriedok na zmiernenie, resp. odstránenie rómskych problémov je považované vzdelávanie. Ak má byť vzdelávanie prostriedkom pomoci Rómom, musíme v ňom sledovať i skvalitnenie a jeho prehĺbenie v rámci komplexného procesu celoživotného vzdelávania, zameraného na kľúčové kompetencie človeka (Zelina, 2002, s. 6 9). Príklad takejto práce ponúka Poštárka, rómska osada pri Bardejove, v ktorej sa vyše 20 rokov pracuje s Rómami, a to za veľkej pomoci dobrovoľníkov mladých animátorov voľného času. Až keď sa tu udomácnili voľnočasové aktivity, bolo možné venovať sa systematickému vzdelávaniu. V súčasnosti je na Poštárke jedinečné výchovno-vzdelávacie centrum, ktoré obsahuje základnú školu s materskou školou, kostol, oratórium a mládežnícke stredisko, ktoré pod vedením katolíckej rehole saleziánov funguje čisto na báze dobrovoľníckych síl (Bešenyei, 2009, s. 34). Chorí a zomierajúci. Dobrovoľníci v zdravotníckych zariadeniach majú veľmi významnú úlohu. Ich prítomnosť, a teda aktivita pre chorých ľudí, spočíva v sprevádzaní konkrétneho pacienta chorobou v nemocnici. Poslaním dobrovoľníka v takýchto zariadeniach je vykonávanie tzv. laickej psychosociálnej podpory. V praxi sa to prejavuje pravidelnými návštevami pacienta a prevažne rozhovormi s ním. Paliatívni pacienti, to znamená pacienti v hospicovej starostlivosti, sú ľudia nevyliečiteľne chorí alebo zomierajúci. V hospici je poskytovaná nielen zdravotnícka služba, resp. kontrola bolesti, ale i holistická služba orientovaná na starostlivosť o dôstojné dožitie pacienta a pomoc jeho rodine (Andrášiová, 2002, s ). Danú holistickú službu zabezpečujú práve dobrovoľníci. Tak ako pri chorých pacientoch, i tu je hlavnou úlohou dobrovoľníkov byť sprievodcom človeku, a to konkrétne na jeho poslednej ceste životom. Seniori. Činnosť dobrovoľníkov pre seniorov má rôzne podoby. Veľa záleží na tom, či dobrovoľníci pomáhajú seniorom v ich domácnostiach, alebo v domovoch dôchodcov. Dobrovoľníci prichádzajú do domácností seniorov umývať okná, priniesť nákup, upratať alebo prerušiť ich samotu rozhovorom či pomôcť na ceste k lekárovi. Druhou možnosťou je prichádzať do domovov pre seniorov, kde dobrovoľník spĺňa rolu sprievodcu podobným spôsobom ako pri chorých a zomierajúcich občanoch. Rozdiel tvorí aktivita, ktorú dobrovoľník vynakladá na pripravenie kultúrno-spoločenského programu pre seniora. Deti a mládež. Dobrovoľníci sa venujú znevýhodneným deťom a mládeži prostredníctvom širokého pléna krátkodobých i dlhodobých voľnočasových aktivít. Na konkrétnu prácu so znevýhodnenou mládežou sú používané rôzne rovesnícke programy. Ministerstvom školstva je podporovaná najmä pravidelná činnosť detí v základných kolektívoch, to znamená v krúžkoch, spoločenstvách, skupinkách, kluboch. Dobrovoľníci v rámci pravidelných týždenných stretnutí na pôde školy, centier voľného času, výchovno-vzdelávacích centier spolu preberajú významné témy pre ich súčasný i budúci život. Hlavným cieľom takejto činnosti dobrovoľníkov je prevencia sociálnopatologických javov (Podmienky finančnej podpory práce s deťmi a mládežou do roku 2007). Fenomén dobrovoľníctva by nemal vhodné podmienky na rozvíjanie, ak by nebol súčasťou inštitucionálneho systému... Záver Definovať znevýhodnené skupiny nie je jednoduché. Spoločnosť so svojím stratifikačným systémom, ktorý tvoria jednotlivé triedy, resp. sociálne vrstvy, je komplexným a jedinečným priestorom na mobilitu, život množstva rozličných skupín i jednotlivca. Preto v našej práci na vymedzenie znevýhodnených skupín navrhujeme systemizáciu chápania znevýhodnenej skupiny. Ako kritériá identifikujeme sociálne nerovnosti, marginalizovanosť a sociálny problém. Fenomén dobrovoľníctva by nemal vhodné podmienky na rozvíjanie, ak by nebol súčasťou inštitucionálneho systému, a to konkrétne tretieho sektora a v ňom dobrovoľníckych organizácií. Dobrovoľníctvo má široké pole pôsobnosti a rozvíja sa na rôznych úrovniach. Prejavuje sa i filantropickými aktivitami a spoločenská akceptovateľnosť dobrovoľníctva sa zlepšuje na základe pribúdajúcich propagačných aktivít neziskového dobročinného sektora. Podstatu pomoci znevýhodneným skupinám tvorí sociálna integrácia. Práve ona sa stáva želateľným cieľom osôb pomáhajúcich profesií. Úlohu zapájania občana do majoritnej spoločnosti spĺňa i každý dobrovoľník venujúci s radosťou svoj čas, energiu, schopnosti v prospech jemu zverenej osoby alebo skupiny ľudí. Vďaka kvalitnej ďalšej príprave dobrovoľníkov zameranej na spoznávanie špecifík znevýhodnenej skupiny a nácviku potrebných zručností na prácu s ňou je sociálna integrácia znevýhodnených o to účinnejšia. Dobrovoľníci pripravujú pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva širokú škálu aktivít, ktoré sú špecifikované pre konkrétne znevýhodnené skupiny. Ich pôsobenie je individuálne i v rámci jednej skupiny, čo naznačuje flexibilitu a vyššiu účinnosť v pomoci zvereným osobám. Vysoká účinnosť pomoci znevýhodneným skupinám obyvateľstva je podporená najmä osobnou zainteresovanosťou do problému, záujmom a prijatím znevýhodneného a preventívnosťou pôsobnosti dobrovoľníctva, ktorá zabraňuje šíreniu negatívnych javov a sociálneho vylúčenia. 52

53 V téme našej bakalárskej práce vidíme obrovský potenciál na jej ďalšie spracovanie. V záujme dosiahnutia stanovených cieľov otvárame veľa rôznych oblastí, z ktorých by si každá zaslúžila hlbšie spracovanie. Navrhujeme, aby sa téma dobrovoľníctva hlbšie spracovávala vo vzťahu k jednotlivým znevýhodneným skupinám. Zoznam bibliografických odkazov ANDRÁŠIOVÁ M. et al Hospic a paliatívna starostlivosť- príručka pre dobrovoľníkov. Bratislava: Palium. 54 s. ISBN BEŇOVÁ N. et al Projekt Krištof: Stratégia zamestnávania bezdomovcov. Individuálna a skupinová sociálna práca s ľuďmi bez domova. Košice: o. z. Proti prúdu. 35 s. ISBN BEŠENYEI, P Rómske ticho: Poštársky zázrak alebo dvadsať rokov medzi Rómami. Bratislava: Don Bosco. 129 s. ISBN BROZMANOVÁ-GREGOROVÁ, A Dobrovoľníci pri pomoci osobám so špecifickými potrebami. In: VII. Medzinárodní konference k problematice osob se specifickými potřebami. Sborník. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN BROZMANOVÁ-GREGOROVÁ, A., MARČEK, E., MRAČKOVÁ, A Analýza dobrovoľníctva na Slovensku. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, OZ Pedagóg, PDCS, o. z., PANET. 113 s. ISBN BÚTORA, M., ONDRUŠEK, D. et al Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia konfliktov, Partners for Democratic Change Slovakia. 199 s. ISBN HATOKOVÁ, M. a kol Sprevádzanie chorých a zomierajúcich: Dobrovoľníctvo v nemocniciach a paliatívnych zariadeniach. Bratislava: Don Bosco. 215 s. ISBN KATRŇÁK, T Třídní analýza a sociální mobilita. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury. 211 s. ISBN KOLLÁR, M., MESEŽNIKOV, G., BÚTORA, M Slovensko 2008: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: IVO. 748 s. ISBN KOZÁKOVÁ, D., BARTOVÁ, A., GREGOVÁ, J Dobrovoľnícke centrum Pomoc rodinám s členom s ťažkým zdravotným postihnutím v detskom klube v Košiciach. In: Konferencia. Dobrovoľnícka práca a spoločenské začleňovanie handicapovaných občanov. [cit ]. LEVICKÁ, J. a kol Úvod do sociálnej práce. Trnava: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU. 123 s. ISBN MAMOJKA, B Využitie dobrovoľníkov v oblasti sociálnych služieb. In: Konferencia. Dobrovoľnícka práca a spoločenské začleňovanie handicapovaných občanov. [cit ]. MAREŠ, P Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: SLON. 284 s. ISBN MACHALOVÁ, M Psychológia vo vzdelávaní dospelých, Bratislava: Gerlach Print. 222 s. ISBN MRAČKOVÁ, A Bratislavskí dobrovoľníci roka 2009 [cit ]. Dostupné na internete: ONDREJKOVIČ, P. a kol Sociálna patológia. Bratislava: VEDA. 580 s. ISBN REPKOVÁ, K Občania so zdravotným postihnutím v procese spoločenskej integrácie. Bratislava: EPOS. 192 s. ISBN STRIEŽENEC, Š Úvod do sociálnej práce. Trnava: AD. 215 s. ISBN SPOLOČNOSŤ. In: Hotár, V. S., Paška, P., Perhács, J., Terminologický a výkladový slovník Výchova a vzdelávanie dospelých. Andragogika. Bratislava: SPN. s ISBN STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava: Ekonóm. 497 s. ISBN ŠÍROVÁ, L Sociálna andragogika: Študijný text pre študentov 3. ročníka. 19 s. TOKÁROVÁ, A. a kol Sociálna práca. Prešov: Akcent Print. 36 s. TOŠNER, J., SOZANSKÁ, O Dobrovolníci a metodika práce s nimi v organizacích. Praha: Portál. 152 s. ISBN TOKÁROVÁ, A. a kol Kapitoly zo sociálnej práce. Prešov: AKCENT print. 2. vyd. 72 s. ISBN ZELINA, M Vzdelávanie Rómov a multikultúrna koexistencia. Bratislava: SPN. 205 s. ISBN

54 O Centre pre filantropiu Centrum pre filantropiu, n. o. (CpF) vzniklo v roku 2002, s poslaním rozvíjať filantropiu a občiansku spoločnosť ako nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. Centrum pre filantropiu svojimi aktivitami: 1. spája tých, ktorí chcú darovať svoje zdroje, s tými, ktorí pomoc potrebujú, 2. rozvíja a rozširuje myšlienkový i fyzický priestor na pôsobenie aktívnych ľudí vo verejný prospech. Darcom nadáciám, neziskovým organizáciám, obchodným spoločnostiam alebo jednotlivcom, ktorí chcú darovať svoje financie, čas, energiu či schopnosti na pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú, poradíme spôsob, ako darovať. Pomôžeme im zorientovať sa v téme, ktorú chcú podporovať, a navrhneme aj spôsob, akým možno čo najúčinnejšie pomôcť a danú oblasť rozvíjať. Pomáhame prerozdeľovať finančné prostriedky čo najprehľadnejším spôsobom s jasne definovanými podmienkami a požiadavkami. Výsledky o udelení podpory sú verejne dostupné na internete u nás alebo u našich partnerov a sú poskytované všetkým, ktorí sa zúčastnili výberu, aj ďalším záujemcom, ktorí o ne prejavia záujem. Okrem podpory neziskovým organizáciám, aktivistom či obciam ponúkame zaujímavé informácie, pohľady a námety na premýšľanie o otázkach občianskej angažovanosti a filantropie aj verejnému a podnikateľskému sektoru, odborníkom, študentom i politikom. Prispievame do diskusie o vytváraní vhodného právneho a daňového prostredia pre darcovstvo a občiansku spoločnosť. Podporujeme dobrú prax v činnosti a riadení nadácií a firemnej filantropie. Prepájame rôzne prostredia a pomáhame vzájomnému porozumeniu a spolupráci pri realizovaní verejnoprospešných cieľov. Hlavným nástrojom sociálneho rozvoja, ktorým napomáhame, sú otvorené grantové programy. Ich dôležitým atribútom je otvorenosť, transparentnosť a prístupnosť. Stále hľadáme nové cesty, ako docieliť, aby nám zverené finančné zdroje na verejnoprospešný účel nadobúdali väčšiu pridanú sociálnu hodnotu. Dlhodobo sa snažíme, aby tieto zdroje: posilňovali mimovládne neziskové organizácie, zvýrazňovali hlas aktívnych občanov, podporovali inováciu, ktorá smeruje k zvýšenej kvalite života vo vzdelávaní, v sociálnej sfére, kultúre, životnom prostredí a iných oblastiach. Roky skúseností nám ukazujú, že kráčame správnym smerom: našou úlohou do budúcnosti je byť aj naďalej dobrým sprostredkovateľom a prepájať tých, ktorí majú zdroje, s tými, ktorí ich potrebujú (tretí sektor, aktívni občania). Rovnako je našou ambíciou prepájať praktickú filantropiu s vytváraním priestoru na reflexiu a hodnotenie diania v tejto oblasti. V oblasti služieb darcom ponúkame: 1. Spravovanie, riadenie alebo podieľanie sa na správe či riadení grantových a podporných alebo rozvojových programov. 2. Vzdelávacie, organizačné a informačné služby v oblasti prípravy, realizácie, manažmentu a hodnotenia grantových a iných podporných alebo rozvojových programov. 3. Vytvorenie filantropickej stratégie dobročinnosti a programu sociálnej zodpovednosti, podľa stratégie a priorít darcu. 4. Vytvorenie zaujímavých filantropických a charitatívnych projektov, zároveň ich vieme aj riadiť a spravovať. 5. Pomoc pri prerozdelení 2-% podielu zaplatenej dane z príjmu firmy. 6. Pomoc pri založení firemných nadácií alebo nadačných fondov, spravovanie ich činnosti a vytváranie dobročinných programov, ktoré aj realizujeme. V rámci nášho poslania sa snažíme o napĺňanie našich cieľov rozvoj filantropie a posilňovanie občianskej spoločnosti aj ďalšími aktivitami a programami: 1. Pripravujeme rôzne typy školení na témy filantropie, dobročinnosti, občianskej spoločnosti, miestneho a regionálneho rozvoja. 2. Organizujeme konferencie a semináre, ale aj kampane. 3. Naše skúsenosti vieme vyhodnotiť a na základe nich publikujeme analytické a hodnotiace správy. 4. Taktiež poskytujeme vzdelávacie, organizačné a informačné služby v oblasti prípravy, realizácie, manažmentu a hodnotenia grantových a iných rozvojových programov. 54

55 Cena Centra pre filantropiu za najlepšiu diplomovú alebo ročníkovú prácu na tému Filantropia bola roku 2010 udelená: 2. miesto: Ing. Veronike Mokrejšovej, Vysoká škola ekonomická v Prahe, Fakulta medzinárodných vzťahov, s diplomovou prácou s názvom: CSR v praxi českých firem komparace sdělení českých a zahraničních firem 2. miesto: Mgr. Diane Dombrovskej, Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, Inštitút psychológie, s diplomovou prácou s názvom: Členstvo v dobrovoľníckej organizácii a zmena osobnej a sociálnej identity mladých ľudí 3. miesto: Bc. Márii Grebečiovej, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra andragogiky, s bakalárskou prácou s názvom: Účasť dobrovoľníkov na práci so znevýhodnenými skupinami 55

56 Centrum pre filantropiu, n. o. Kozia 11, Bratislava tel.: