KOMODITNÍ BURZY VE SVĚTĚ A V ČR

Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Finanční podnikání KOMODITNÍ BURZY VE SVĚTĚ A V ČR Commodity Exchanges in the World and in the CR Bakalářská práce Vedoucí bakalářské práce: Mgr. Petr ČERVINEK Autor: Mária LÚPALOVÁ Brno, květen 2008

Meno a priezvisko autora: Názov bakalárskej práce: Názov práce v angličtine: Mária Lúpalová Komoditní burzy ve světe a v ČR Commodity Exchanges in the World and in the CR Katedra: financí Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Petr Červinek Rok obhajoby: 2008 Anotace Bakalárska práca Komoditní burzy ve světe a v ČR sa zaoberá popisom a porovnaním búrz v Českej republike a zahraničí. V práci je popísaný vznik a vývoj búrz a charakterizované jednotlivé typy burzových obchodov. Ďalej sú spracované svetové burzy, podrobnejšie Chicago Board of Trade a New York Mercantile Exchange. Nasleduje charakteristika vývoja na českom komoditnom trhu, popis jednotlivých komoditných búrz a zhodnotenie súčasnej situácie v oblasti komoditných búrz. Súčasťou práce je aj porovnanie základných odlišností medzi svetovými a domácimi komoditnými burzami a možnosti riešenie súčasnej situácie. Annotation Thesis Commodity Exchanges in the World and in the CR deals with description and comparison of commodity exchanges in the Czech Republic and in the world. In thesis is described establishment and development of exchanges and the characteristic of contracts and its types. Next chapter deals with world s commodity exchanges, detailed with Chicago Board of Trade and New York Mercantile Exchange. This part is followed by characteristic of the Czech commodity exchanges development, description of commodity exchanges in the Czech Republic and the evaluation of current situation in this area. The part of the thesis is comparison of essential differences between worlds and home commodities exchanges and to suggest the solutions of current situation as well. Klíčová slova Komodity, burza, komoditné burzy, burzový obchod, svetové burzy. Keywords Commodities, exchange, commodities exchanges, exchange business, worlds exchanges.

Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu Komoditní burzy ve světe a v ČR vypracovala samostatne pod vedením Mgr. Petra Červinka a uviedla v nej všetky použité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správnej fakulty MU. V Brne, 20.5.2008 vlastnoručný podpis autora

Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala vedúcemu práce Mgr. Petrovi Červinkovi za cenné rady a odborné pripomienky, ktorými prispel k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

OBSAH Úvod... 7 1 Komoditné burzy vo svete a ich vývoj... 8 1.1 Počiatky burzovníctva... 8 1.2 Vznik a vývoj komoditných búrz... 8 1.3 Súčasné vývojové trendy... 9 2 Druhy Búrz... 11 2.1 Členenie podľa predmetu burzového obchodu... 11 2.2 Členenie podľa termínu vysporiadania burzového obchodu... 12 2.3 Fungovanie komoditných búrz... 13 2.3.1 Subjekty na termínovej komoditnej burze... 14 2.4 Typy burzových obchodov... 15 2.4.1 Promptné obchody... 15 2.4.2 Dodávkové obchody... 16 2.4.3 Špekulačné obchody... 16 2.4.4 Á la baisse, á la hausse, diferenčné obchody... 16 2.5 Priame termínové obchody... 17 2.6 Opčné obchody... 18 2.6.1 Druhy opčných obchodov... 18 2.7 Hedgingové obchody... 19 2.8 Komodity a nové druhy finančných inštrumentov... 19 3 Svetové komoditné Burzy... 21 3.1 Skupina CME... 22 3.2 Chicago Board of Trade... 23 3.2.1 História burzy... 23 3.2.2 Štruktúra Burzy... 24 3.3 Členstvo... 26 3.4 Obchodované komodity... 26 3.4.1 Prognóza vývoja... 28 3.4.2 New York Mercantile Exchange... 29 3.5 Regulácia komoditných obchodov... 30 4 Komoditné burzy v Českej republike... 32 4.1 História komoditných búrz v Českej Republike... 32

4.1.1 Legislatívna úprava komoditných búrz... 33 4.2 Dozor nad Komoditnými burzami... 34 4.3 Energetická burza Praha... 34 4.3.1 Organizačná štruktúra PXE... 35 4.3.2 Produkty a Obchodovanie na PXE... 35 4.4 Plodinová burza brno... 37 4.4.1 Produkty na PBB... 38 4.5 Českomoravská komoditní burza Kladno... 38 4.5.1 Komodity obchodované na ČMKBK... 39 4.6 Komoditní burza Praha... 40 4.7 Obchodní burza hradec králové... 41 5 Situácia na českých komoditných burzách... 43 Záver... 46 Použitá literatúra a Pramene... 48 Zoznam tabuliek... 51 Zoznam grafov... 51 Zoznam príloh... 51

ÚVOD Komoditné burzy sú dôležitou súčasťou kapitálového trhu tržných ekonomík. V mnohých prípadoch zabezpečujú delegované úlohy štátnej správy v rámci obchodu so strategickými surovinami, monitorujú stret dopytu a ponuky, pôsobia na utváranie reálnej cenovej hladiny. K oživeniu domácich komoditných búrz došlo relatívne nedávno, ich tradícia je v porovnaní s najvyspelejšími burzami sveta pomerne slabá, taktiež zobchodavené objemy sú mnohonásobne nižšie. Veľká časť verejnosti má o ich fungovaní a význame len slabé, respektíve, žiadne poznatky. Podľa môjho názoru je to veľká škoda, keďže pre investorov vo svete sa investovanie do komodít stáva lákavou alternatívou. Komodity v minulom roku prekonali očakávania investorov a momentálne prinášajú so sebou možnosti nadpriemerného zhodnotenia investícií. 1 Hlavným cieľom mojej práce je porovnať fungovanie najvyspelejších komoditných búrz s burzami v Českej republike. Vo svojej práci zmapujem vývoj a prínos svetových komoditných búrz pre ekonomiku. Analyzujem súčasný stav na komoditných burzách v Českej republike a zhodnotím možnosti ich budúceho vývoja. Pri vypracovávaní sú použité metódy deskripcie, analýzy, syntézy a dedukcie. V prvej časti sa venujem komoditným burzám a typom burzových obchodov vo všeobecnosti. V ďalšej časti chcem analyzovať najvýznamnejšie komoditné burzy vo svete a podrobnejšie potom v USA, ktoré je možné považovať sa najviac inovatívne a likvidné. V záverečnej časti sa sústredím na české komoditné burzy, popis ich fungovania a vývoj s ohľadom na domáce špecifiká a porovnanie domácich a zahraničných búrz. Okrem samotného prehľadu podrobím vybranú burzu dôkladnejšej analýze. Z komoditných búrz pôsobiacich v Českej republike sa chcem podrobnejšie zamerať na analýzu Energetickej burzy Praha, ktorá prináša na domáci trh obchodovanie s elektrickou energiou. Na základe tejto analýzy vyvodím možné perspektívy jej budúceho vývoja. Pri porovnaní vychádzam z predpokladu, že domáce a svetové komoditné burzy nie sú na rovnakej úrovni. Porovnanie uskutočním s využitím poznatkov získaných v predchádzajúcich častiach. 1 [Tomčiak. B.- Akciové trhy Zlaté časy komodít] 7

1 KOMODITNÉ BURZY VO SVETE A ICH VÝVOJ Obchodovanie s komoditami je dlhodobo populárne a považované za vysoko spoľahlivé. Nespornou výhodou tohto typu obchodovania je mnoho druhov komodít dostupných pre obchodovanie po celom svete, a ich nové produkty sú neustále predstavované na trh, aby sa s nimi obchodovalo. 1.1 POČIATKY BURZOVNÍCTVA Burzy predstavujú dôležitú súčasť trhových ekonomík. Sú považované za vrcholový trh, ktorého vývoj je úzko spojený s rozvojom obchodnej činnosti a jeho súčasná podoba je výsledkom dlhodobého historického vývoja. Počiatky búrz je možné nájsť v 12. storočí v talianskych prístavných mestách, ktoré boli pre obchod strategické, ako Miláno, Janov a Benátky. Samotný vznik pojmu burza býva spájaný s belgickou rodinou Van der Bourse a mestom Bruggy. Práve v dome tejto rodiny prebiehali stretnutia - obchodné stretnutia najmä talianskych obchodníkov. Samotný názov býva odvodzovaný aj od koženého mešca, ktorý stredovekí obchodníci nosili, nachádzal sa aj na erbe samotnej rodiny Van der Bourse. Prvá oficiálne zriadená budova pre burzové účely vznikla v roku 1531 v Antverpách, predmetom obchodu boli zmenky a mince. Za najstaršiu oficiálne zriadenú burzu je považovaná Amsterdamská burza, ktorej vznik sa datuje pred štyrmi storočiami. Obchodovalo sa na nej okrem komodít aj s akciami Východoindickej spoločnosti. Išlo o prvé obchodované akcie spoločnosti vôbec. 1.2 VZNIK A VÝVOJ KOMODITNÝCH BÚRZ Najstaršie dôkazy týkajúce sa komoditných búrz sa viažu k pestovateľom ryže v Japonsku v 17. storočí. Cieľom týchto obchodov bolo zaistiť sa voči cenovému riziku a získaniu potrebného kapitálu potrebného pre jej pestovanie. Na základe týchto kontraktov s kupcom mohol na budúcu úrodu pestovateľ získať v banke úver na financovanie pestovania ryže. V Európe skôr ako burzy komoditné, vznikajú burzy peňažné. Ich neskorší vznik býva spojovaný s technickými možnosťami doby, ktoré neumožňovali presun veľkých objemov tovaru v krátkom čase. Jednou z prvých bola obilná burza v Amsterdame, založená v roku 1617. Spočiatku sa na nej obchodovalo iba so skutočným tovarom, ktorý bol tiež 8

ihneď k dispozícii, a to na základe vzoriek. Po uzavretí obchodu sa kupujúci chodili fyzicky presvedčiť do skladu, že zakúpené obilie zodpovedá kvalite vzorky. Na antverpskej burze sa začína obchodovať s dodávkami s pevnou cenou, ale s neskorším dodaním forward traiding. V 18. a 19. stor. sa začala v burzovníctve prejavovať výrazná špecializácia, dochádza k oddeľovaniu tovarových búrz od búrz peňažných. Burza The Royal Exchange v Anglicku sa stala podnetom pre vznik ďalších špecializovaných búrz. V roku 1811 bolo vytvorené významné obchodné stredisko London Commodity Exchange, kde sa každý deň konali verejné aukcie na rôzne komodity, ako káva, kakao, cukor a podobne. 2 V USA 82 miestnych obchodníkov založilo v roku 1848 Chicago Board of Trade (CBOT), najstaršiu komoditnú burzu obchodujúcu aj s tovarom dodaným v budúcnosti futures. Prvé z týchto kontraktov s múkou a senom sa začali obchodovať o rok neskôr, obchody s kukuricou sa čoskoro po zavedení v roku 1851 stali populárne medzi obchodníkmi. Dnes najväčšia svetová burza s futures kontraktmi Chicago Mercantile Exchange (CME) bola pôvodne založená ako Chicago Egg and Butter Board v roku 1898 a obchodovanými komoditami boli maslo a vajíčka. V roku 2007 sa CME a CBOT spojili do CME group INC., do celosvetovo najväčšej a najrozmanitejšej burzy obchodujúcej s derivátmi. Vznik ďalších významných americký komoditných búrz sa datuje na začiatok 20. storočia a je tiež spojený s poľnohospodárstvom. V tých časoch existovalo množstvo špeciálnych komoditných búrz špecializujúcich sa na konkrétne odvetvie, ktoré postupne fúzovali do podoby, v akej ich poznáme dnes. 1.3 SÚČASNÉ VÝVOJOVÉ TRENDY Postupom 20.storočia klesá význam miestnych búrz s fyzicky obchodovanými komoditami a dochádza k nárastu objemu futures kontraktov. Priekopníkom v oblasti finančných futures kontraktov je Chicagská CME, ktorá ich vytvorila v podobe siedmych futures na cudzie zahraničné meny v máji 1972 - dnes je to najväčší regulovaný trh s finančnými derivátmi v USA a najviac diverzifikovaný trh finančných derivátov na svete. Energetické futures kontrakty uviedla na trh v roku 1978 New York Mercantile Exchange. Nárast záujmu o terminované obchody si vynútil vznik legislatívy, ktorá by pre tieto obchody vymedzila presné pravidlá a určila prípustné mantinely. S rastom cenových výkyvov komodít sa zvyšuje záujem špekulantov aj o produkty ponúkajúce zaistenie voči riziku spojené so zmenou 2 [Liška, V. Houška, J.Finanční teorie bankovnictví IV: Obchodování s CP a komoditami.,p. 117] 9

očakávanej ceny. Odborníci odhadujú, že reálne sa naplní predmet kontraktu fyzickou dodávkou iba v 1 5% týchto termínových obchodov. Väčšina investorov investuje do futures kontraktov za účelom dosiahnutia maximálneho zisku pri pohybe cien. Je možné pozorovať každoročne sa zvyšujúci objem obchodov uzatvorených prostredníctvom komoditných búrz ako tomu nasvedčuje graf č.1. S rozvojom informačných technológii a internetu sa informatizuje aj samotný proces obchodovania. Pôvodne obchodovanie prebiehalo iba na burzovom parkete. Dnes je realita na mnohých burzách podstatne odlišná. Samotné obchodovanie prebieha buď iba v elektronickej podobe, alebo v zmiešanej podobe elektronického obchodovania, ktoré niektoré burzy zvýhodňujú nižšími poplatkami, s obchodovaním na burzovom parkete. Je možné konštatovať, že počet obchodov realizovaných elektronicky neustále narastá a stáva sa tak jeho dominujúcou formou, čo dokazuje aj tabuľka č.1. Burzy, na ktorých prebieha obchodovanie výhradne elektronicky bývajú označované aj ako e-burzy, medzi ktoré patrí aj Komoditní burza Praha. Tabuľka č.1: Objem obchodov na CBOT Produkty % objemu obchodov uzatvorených elektronicky v roku 2007 % objemu obchodov uzatvorených na burzovom parkete v roku 2007 % objemu obchodov uzatvorených elektronicky v roku 2006 % objemu obchodov uzatvorených na burzovom parkete v roku 2006 Poľnohospodárske 52.7% 47.3% 85.3% 14.7% Finančné 86.3% 13.7% 81.5% 18.5% Indexy 96.7% 3.3% 93.5% 6.5% Kovy 100.0% 0.0% 99.9% 0.1% Energie 86.2% 86.2% 52.0% 48.0% Spolu 81.6% 18.4% 71.7% 28.3% Prameň: http://www.cbot.com/cbot/pub/rpt/rpt_annual_volpct_20070101.pdf Graf č.1: Nárast komoditných obchodov v celosvetovom meradle Prameň: [Burghardt. G., Global Futures and Options Trading Rises 28% in 2007] 10

2 DRUHY BÚRZ Burzy môžeme na jednotlivé druhy členiť na základe rôznych kritérií. Jedným z možných kritérií je delenie na základe významu, a to na burzy s medzinárodným významom a na tie, ktoré majú regionálny význam, kam sa zaraďujú aj české burzy. Obvyklé je tiež delenie podľa predmetu burzového obchodu a podľa termínu vysporiadania burzového obchodu. Oba spôsoby podrobnejšie charakterizujem v nasledujúcom texte. 2.1 ČLENENIE PODĽA PREDMETU BURZOVÉHO OBCHODU Základným kritériom členenia búrz na rôzne druhy je predmet burzového obchodu, čiže charakter obchodovaného predmetu. Z povahy burzového trhu vyplýva, že komodita, ktorá je predmetom burzového obchodu musí spĺňať určité kritériá. Tieto komodity musí byť určené podľa druhu a zastupiteľné, ktoré zároveň v dobe obchodu nie sú individualizované. Dané kritériá sú dôsledkom skutočnosti, že predmet obchodu nie je na burzovom trhu fyzicky prítomný. Nie každý zastupiteľný tovar však môže byť predmetom burzového obchodu. Jeho okruh spravidla vymedzuje burzové zákonodarstvo. 3 Tovary, ktoré môžu byť predmetom burzového obchodu sa delia na ideálne, tzv. efekty, kam patria cenné papiere, devízy a niekedy je sem zaradené i zlato. Druhá skupina je tvorená súborom hmotných statkov a služieb, ktoré bývajú označované aj ako reálne tovary alebo ako komodity. Na základe predmetu burzového obchodu je možné odlišovať burzy efektové a burzy tovarov. Efektové burzy sa členia na burzy cenných papierov a devízové burzy. Burzy tovarov, čiže komoditné burzy sa členia na všeobecné, na ktorých sa obchodujú efekty a reálne tovary a na špeciálne burzy. Na komoditných burzách sa obchoduje aj so službami, tie sa potom označujú ako burzy služieb, na ktorých prevládali najmä obchody s lodnými priestormi, v súčasnosti dochádza k strate ich významu. Pre vymedzenie samotného obsahu pojmu komodít existuje množstvo definícii. Vo všeobecnosti sa medzi komodity radia suroviny, poľnohospodárske produkty, ktoré sú zastupiteľné v obehu. V širšom zmysle sa potom komodity definujú ako všetky produkty obchodované na komoditných burzách, kam patria aj rôzne indexy, či úrokové miery, teda i efekty. V ďalšom texte budem vychádzať práve z tejto širšej definície. 3 [ Dědič, J. Burza cenných papírů a komoditní burza, p.21] 11

2.2 ČLENENIE PODĽA TERMÍNU VYSPORIADANIA BURZOVÉHO OBCHODU Podľa toho, kedy je tovar, ktorý sa stal predmetom burzového obchodu skutočne zaplatený a dodaný, delíme burzy na terminované a burzy s reálnym tovarom, ktoré sa označujú ako spotové. Na burzách s reálnym tovarom sa obchoduje s reálne existujúcim a reálne dodaným tovarom. Tento býva označovaný ako reálny, efektívny, pretože cieľom obchodu je tovar skutočne prevziať, zaplatiť a dodať. Pokiaľ tovar reálne neexistuje, alebo má dôjsť k plneniu až po určitej dobe od uzatvorenia zmluvy, ide o termínované tovary - futures. Pomocou termínových a opčných kontraktov majú možnosť výrobcovia a spracovávatelia kryť riziko spojené s volatilitou cien. Rozvoj termínovaných obchodov na burze je spájaný s Chicago Board of Trade i s Chicago Mercantile Exchange. Kontrakty zjednané vopred, známe ako forwardové kontrakty pomáhali tak kupujúcim, ako aj predávajúcim v dlhodobom plánovaní a položili základ futures kontraktom. Forwardové kontrakty na rozdiel od futures nie sú štandardizované, pokiaľ sa jedná o kvalitu a termín dodávky. 4 Súbor podmienok pre obchodovanie s termínovanými kontraktmi bol prijatý v roku 1865 na CBOT a obsahoval štandardizáciu dodacích podmienok, podmienky základných finančných vkladov a podmienky konečného finančného vyrovnania vzájomných záväzkov a pohľadávok, ako aj postup v prípade nesplnenia dodávok. Vznikol ako reakcia na rastúci vplyv špekulantov, ktorí si neplnili svoje záväzky a obchodovali s kontraktmi bez skutočného záujmu ich dodania. Zavedenie daných pravidiel do obchodnej praxe je možné považovať za začiatok rozvoja terminovaných obchodov. Bolo by však nesprávne považovať špekulantov za vyslovene negatívny element trhu. Špekulanti zaisťujú likviditu trhu potrebnú pre jeho efektívne fungovanie, pretože sú ochotní prevziať na seba riziko na základe budúceho očakávaného zisku. 4 [Liška, V. Houška, J. Finanční teorie bankovnictví IV: Obchodování s CP a komoditami. p. 122] 12

2.3 FUNGOVANIE KOMODITNÝCH BÚRZ Komoditné burzy slúžia už k vyššie spomínanému zaisteniu účastníkov voči cenovému riziku. Ich hlavnou funkciou je však utváranie cien komodít na základy stretu ponuky a dopytu. Vďaka ich svetovému významu a rýchlej reakcii na meniace sa podmienky, ceny odrážajú tržnú hodnotu danej komodity. Keďže význam medzinárodného obchodu stále narastá, sú aj komoditné burzy miestom, ktoré sprostredkúvajú presun z od prebytkových k nedostatkovým subjektom trhu a zabezpečujú tak pre tieto komodity odbytiská. K úspešnému fungovaniu komoditnej burzy je potrebné splnenie určitých predpokladov, ktoré zabezpečia hladké fungovanie burzového trhu, ktorý je možno definovať ako oblasť, v ktorej platí rovnaká cenová úroveň. Veľký počet účastníkov na exitujúcom fyzickom trhu, ktorý by mal byť pomerne veľký a koncentrovaný do jedného miesta, resp. do niekoľkých miest v rôznych časových pásmach. Malý trh so sebou prináša nízku likviditu, vysoké náklady na sprostredkovanie a vysoký spread. Naopak, s rastom objemu obchodov klesajú viac než úmerne. Aj keď je samotný burzový trh ťažko zadefinovať, jednoducho ho je možné definovať ako oblasť, v ktorej platí rovnaká cenová úroveň. 5 Možnosť štandardizácie tovarov v rámci kvality a množstva, jeho zastupiteľnosť v obehu. V praxi znamená štandardizácia zníženie burzových nákladov, pretože odpadá nutnosť kontroly kupovanej komodity. Je dôležité, aby štandard kvality obchodovanej komodity bol pre obchodníkov dostatočne zaujímavý. Existencia výrazných a ťažko predvídateľných cenových výkyvov vo vývoji ponuky a dopytu po danej komodite a z toho premeniace pohyby cien. Bez cenových výkyvov by nevznikla potreba zaisťovania proti cenovým rizikám. 6 Transparentnosť cien, ktoré sa utvárajú na základe interakcie medzi dopytom a ponukou, takto stanovené ceny dokážu efektívne prenášať informácie medzi jednotlivými subjektmi bez rozdielu priamej účasti na burze. Dosiahnuté ceny pri obchodovaní sú rešpektované všetkými účastníkmi pre následné vyrovnanie vzájomných pohľadávok a záväzkov a sú dôležitým signálom určujúcim obchodnú 5 [Kouba, J. Termínové a opční obchody na komoditních burzách. p.21] 6 [Liška, V. Houška, J. Finanční teorie bankovnictví IV: Obchodování s CP a komoditami. p. 124] 13

aktivitu v nasledujúcom období. Základom je cenová liberalizácia, čiže minimálne administratívne zásahy do procesu tvorby ceny. Široký okruh účastníkov trhu zaručujúci likviditu trhu, teda čo najväčší možný objem pravidelných obchodov umožňujúcich presun rizika medzi jednotlivými účastníkmi trhu. S vysokou likviditou je spojená aj nízka cenová volatilita. Zaistenie usporiadania a vyrovnania pohľadávok a záväzkov, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom zúčtovacej inštitúcie tvoriacej neoddeliteľnú súčasť fungovania burzy. Úlohou zúčtovacej inštitúcie je kontrola a usporadúvanie každodenných obchodov uzatvorených na burze a ich cenové vyrovnanie. Zároveň poskytuje každému burzovému obchodu garanciu splnenia a určuje práva a povinnosti pri splnení kontraktu kupujúcemu i predávajúcemu. 2.3.1 SUBJEKTY NA TERMÍNOVEJ KOMODITNEJ BURZE Na termínovej komoditnej burze vystupujú rôzne subjekty z rôznych pohnútok, na základe ktorých je možné ich členiť na: Skutoční obchodníci hľadajúci odbyt pre svoje tovary alebo chcú nakúpiť v predstihu, aby mohli s dostatočným predstihom kalkulovať ceny. Hedgeri, ktorí uzatvárajú na termínovaných burzách krycie obchody, aby obmedzili riziko cenového vývoja na promptnom trhu, tým chránia hodnotu fyzického tovaru. Tieto firmy, prípadne fyzické osoby nevystupujú na burze priamo, ale využívajú služby špecializovaných brokerských firiem. Špekulanti, ktorí majú záujem profitovať z cenových pohybov kontraktov. Termínové obchody sú pre nich výhodné najmä preto, že náklady spojené so vstupom na trh tvoria iba zlomok celkovej hodnoty aktív. To im umožňuje obchodovať s veľkým objemom aktív s minimálnym vstupným kapitálom. Tento jav býva označovaný ako pákový efekt. 14

2.4 TYPY BURZOVÝCH OBCHODOV Základné delenie obchodov v závislosti na dobe ich vysporiadania je rozdelenie na promptné a terminované obchody s futuritami a opciami. Je potrebné dodať, že zásady burzového obchodu sú zhodné bez ohľadu na to, čo je predmetom tohto obchodu, aj keď forma a metódy obchodovania bývajú na jednotlivých burzách odlišné. To sa týka tak obchodovania s termínovými kontraktmi, ako aj opčnými kontraktmi. 7 2.4.1 PROMPTNÉ OBCHODY Promptné obchody boli prvou formou obchodovania na komoditných burzách. Rozdiel oproti obchodovaniu na bežnom trhu spočíva vo fyzickej neprítomnosti samotného predmetu obchodu. Dochádza k predaju tovaru druhového a zastupiteľného, kým na bežnom trhu sa obchoduje tovar individuálny a určený. Tovar, ktorý sa predáva na burze musí aj reálne existovať, keďže samotné vysporiadanie obchodu prebieha vo veľmi krátkej dobe od jeho uzatvorenia. Ďalšie rozdiely vyplývajú potom zo samotnej podstaty burzy, ako sú obmedzený prístup na trh, stanovovanie a zverejňovanie kurzu atď. Pri uzatváraní obchodu je zmluvným stranám ponechaná určitá voľnosť, obchody môžu uzatvárať prostredníctvom dohodcu, ale aj osoby oprávnené k burzovému obchodu medzi sebou. Samotný obchod musí byť vždy písomne potvrdený. Podľa miesta plnenia sa promptné obchody delia na miestne, tovary sa nachádzajú v mieste plnenia a distančné, ktoré sú na miesto plnenia prepravované. Zárukou, že skutočne k plneniu dôjde sú aj skladové listy, teda cenné papiere na uskladnený tovar, sú prevoditeľné rubopisom alebo znejú na majiteľa. Skladové listy (warranty) sa môžu taktiež stať predmetom burzového obchodu pokiaľ sú zastupiteľné, čo je splnené iba v prípade, že je zastupiteľný samotný tovar, ktorý reprezentujú. Podobnú funkciu ako majú warranty plnia u distančných obchodov konosamenty alebo nákladné listy. 7 [Kouba, J. Termínové a opční obchody na komoditních burzách. p.13] 15

2.4.2 DODÁVKOVÉ OBCHODY Dodávkové obchody vznikli na európskych burzách odkiaľ sa rozšírili i do USA. V minulosti umožňovali predávať tovary zo zámoria ešte pred ich samotným nalodením a rozložiť tak dopyt a ponuku po sezónnych komoditách do dlhšieho časového úseku. Tieto obchody tvoria prvý stupeň terminovaných obchodov a predstavujú kvalitatívne vyšší stupeň burzového obchodu. V podstate ide o kúpne zmluvy s odloženou dobou plnenia zvyčajne o niekoľko mesiacov. Ich predmetom môžu byť iba komodity zaraditeľné do vopred zadefinovaných akostných tried. Podľa doby plnenia sa rozlišujú obchody k plneniu k určitému dňu a obchody k plneniu v priebehu danej lehoty. Najčastejšie sa však obchody uzatvárajú k plneniu viazanému na určitý mesiac Pri uzatvorení obchodu nemusí jeho predmet reálne vôbec existovať. Od termínovaných obchodov sa líšia úmyslom obchod skutočne zrealizovať, dodať a zaplatiť. 2.4.3 ŠPEKULAČNÉ OBCHODY Prípady, keď účastník obchodu uzatvára obchod s úmyslom realizovať zisk vzniknutý cenovými pohybmi danej komodity sú špekulačné obchody. Tieto sú typické pre termínované kontrakty. Pri tomto type obchodov nie je záujem o reálne plnenie kontraktu. Je možné uzatvárať obchody tak na pokles ceny (á la baisse), ako aj na jej vzostup (á la hausse). K tomuto typu obchodov sa radia i obchody diferenčné. 2.4.4 Á LA BAISSE, Á LA HAUSSE, DIFERENČNÉ OBCHODY Á la baisse, obchody špekulujúce na pokles cien, začínajú vstupom špekulanta do krátkej pozície (short position), teda špekulant vystupuje v pozícii predávajúceho, aj keď tovar, ktorý predáva reálne nevlastní. Baissier očakáva pokles ceny predaného kontraktu, aby ho spätne pred splatnosťou odkúpil a realizoval tak zisk z rozdielu predajnej a nákupnej ceny. Klesajúci trh sa v burzovej terminológii zvykne označovať aj ako medvedí trh (Bear Market). Obchody špekulujúce na rast cien, á la hausse, spočívajú v zaujatí dlhej pozície (long position). Špekulant najprv kontrakt zakúpi, aby ho neskôr, po následnom náraste cien, so ziskom predal. Tento trh sa označuje aj ako býčí trh (Bull Market). Tento typ obchodov ponúka možnosť zisku i viac ako 100%, naproti tomu možnosť zisku na medveďom trhu je vždy nižšia ako 100% 16

Graf č.2: Príklad býčieho trhu na trhu cien zlata v rokoch 1999-2007 Prameň: [Goldprice.org. Record Gold Price Highs Keep Coming -chart 3] Pri diferenčných obchodoch zmluvné strany taktiež nemajú záujem na plnení zmluvy, ale na vyplatení rozdielov z cien cenných papierov, ktoré zmluvné strany vlastnia v rôznych dňoch, a to v dobe uzatvorenia a v dobe plnenia burzového obchodu. Vznikli na efektových burzách a ich právna povaha bola sporná. Väčšinou boli považované za hru alebo za stávku, ktorá umelo pohybovala s cenou komodít a skresľovala ju. Z tohto dôvodu boli diferenčné obchody v niektorých krajinách neskôr zakázané. 2.5 PRIAME TERMÍNOVÉ OBCHODY Pre priame terminované obchody je charakteristická kúpna zmluva, ktorá je uzatvorená na burze, a ktorej podmienky sú vysoko štandardizované. Táto zmluva môže byť kedykoľvek zrušená zodpovedajúcim protiobchodom, pričom záväzky z obchodov sa zredukujú na peňažné vyrovnanie v závislosti od toho, či obchod priniesol zisk alebo stratu. Tento typ obchodov s odloženou dobou splatnosti sa vyvinul z dodávkových a diferenčných obchodov. Aj keď môže dôjsť k reálnemu plneniu priameho termínového obchodu, v praxi sa tak obvykle nedeje. Na rozdiel od dodávkového obchodu abstrahuje od fyzického tovaru, v skutočnosti sa obchoduje s kontraktmi, respektíve so zmluvnými pozíciami. Tieto štandardizované kontrakty predstavujú stanovené množstvo definovanej kvality, ktorá má byť poskytnutá v stanovenej dobe. Priame terminované obchody sa od dodávkových líšia najmä v spôsobe rušenia uzavretého obchodu. Dodávkové obchody môžu byť zrušené iba spoločnou dohodou zmluvných strán, kým priame terminované obchody sa rušia uzatvorením proti pozícii s rovnakou dobou plnenia. Nie je dôležité či obe strany uzatvárajú s rovnakým úmyslom plnenia. Významná je skutočnosť, že je tento obchod možné zrušiť protiobchodom, tým zároveň umožňuje presun rizika kurzových pohybov. Priame termínované obchody 17

vďačia svojej existencii práve špekulantom, ktorí vyhľadávajú najmä agrárne komodity, u ktorých sa sezónnosť produkcie odráža do väčších cenových výkyvov, než je tomu pri obchodovaní s cennými papiermi. Špekulanti rozširujú možnosti trhu, a tým aj jeho likviditu uzatváraním priamych termínovaných obchodov, preberajú na seba riziko z pohybu cien komodít. Na druhej strane špekulácie vedú už k spomínanému umelému navršovaniu alebo znižovaniu ceny produkcie. Práve kvôli týmto možným negatívnym vplyvom na trh boli terminované obchody v niektorých krajinách zakázané alebo legislatívne silne obmedzené. K ich oživeniu dochádza až v 70. rokoch 20. storočia. 2.6 OPČNÉ OBCHODY Opčné obchody sa zaraďujú tiež medzi formy burzových špekulácii a zároveň predstavujú ďalšiu z možností zaistenia sa voči kurzovému riziku pri priamych terminovaných obchodoch, a to tak pre obchodníka ako aj pre špekulanta. Pre producenta môže predstavovať minimálnu zaistenú cenu produkcie, pre spracovateľa zase môže slúžiť k stanoveniu maximálnej výšky nákladov. Touto možnosťou je opcia, alebo aj právo majiteľa opcie odstúpiť od kontraktu. Samotná opcia znamená pre kupujúceho právo a pre predávajúceho povinnosť kúpiť alebo predať k určitému dátumu alebo do určitého dátumu určitú hodnotu za vopred dohodnutú cenu. Je to teda kúpna zmluva s odkladacou podmienkou. Opčná prémia je cenou opcie a predstavuje odmenu za podstúpenú neistotu, či dôjde k realizácie obchodu. Ide v podstate o prirážku k cene podkladového aktíva, zároveň však poskytuje predávajúcemu ochranu pred nepriaznivým cenovým vývojom alebo jeho čistý príjem. Spoločným znakom opčných obchodov je potom možnosť voľby jednej zmluvnej strany, jej samotný obsah závisí potom na druhu opčného obchodu. 2.6.1 DRUHY OPČNÝCH OBCHODOV Základné delenie opčných obchodov ja na kúpne a predajné. Ak kupujúci, ktorý je zároveň kupujúcim na základe kúpnej zmluvy kupuje opciu, býva táto označovaná aj ako call opcia. Pri call opciách zisk kupujúceho nie je limitovaný, avšak maximálna strata je ohraničená cenou opcie. Ak opciu kupuje predávajúci z kúpnej zmluvy jedná sa o put opciu. 18

Podľa obsahu voľby je možné delenia opčných obchodov na : Prémiové obchody - majiteľ opcie má právo kúpnu zmluvu zrušiť alebo trvať na jej splnení. Hraničné obchody- kúpa opcie prináša majiteľovi voľbu zmluvnej pozície Násobné obchody- sú spojené s právom voľby množstva plnenia. Menlivé obchody- opcia je pri nich spojená s právom voľby doby plnenia. 2.7 HEDGINGOVÉ OBCHODY Hedgingové, čiže krycie obchody, predstavujú otváranie opačných pozícii na termínovanej komoditnej burze k pozícii držanej na trhu s fyzickými komoditami. Cieľom je ochrana cien fyzickej komodity voči možnému nepriaznivému vývoju na jej trhu v dobe reálneho zmluvného plnenia. Účelom tejto operácie nie je primárne dosiahnutie zisku, ale zaistenie sa voči cenovému riziku. Ak sa zmení cena na promptnom trhu, zmení sa zväčša v rovnakom pomere i na terminovanom trhu. Obchody na promptnom a terminovanom trhu spája ich ekonomická podmienenosť. Z pohľadu práva ide o kombináciu niekoľkých kúpnych zmlúv na termínovaných aj promptných trhoch. Medzi výhody hedgingu patrí šetrenie nákladov na budovanie skladov alebo ich prenájom. To má vplyv na zníženie kapitálovej viazanosti a zároveň umožňuje efektívne využitie kapitálu, ktorý by inak bol dlhodobo viazaný. Hedging taktiež umožňuje cenové kalkulácie vo veľkom predstihu, a tým prispieva k cenovej stabilite danej komodity. 2.8 KOMODITY A NOVÉ DRUHY FINANČNÝCH INŠTRUMENTOV Neustále hľadanie nových investičných možností a externého vytvárajú tlak na vznik nových druhov finančných inštrumentov. Tieto stále častejšie súvisia s reálnymi podkladovými aktívami, medzi ktorými zaberajú stále významnejšie miesto páve komodity. Väčšinou sa jedná o štruktúrované produkty, ktoré spájajú vlastnosti klasických inštrumentov s vlastnosťami derivátnych inštrumentov. Medzi dôvody, ktoré vedú k stále rastúcej popularite komodít patrí i nárast záujmu o investovanie do reálnych aktív, kde komodity ako štandardizované aktíva získavajú stále väčší význam, čo je spôsobené ich niektorými špecifickými vlastnosťami, ktoré finančné inštrumenty nemajú. Komodity sú napríklad odolné proti inflácii, preto je možné predpokladať trvalý nárast záujmu o investovanie do 19

komodít. Rozvoj štruktúrovaných produktov, ktorých podkladovými aktívami sú komodity, nie je možný bez dobre fungujúcich komoditných búrz. Práve burzy kótujú transparentné kurzy a na ich základe je možné následne vytvárať komoditné burzové indexy, respektíve komoditné koše. 8 8 [Rejnuš,O. Soudobý význam komodit při vztváření nových druhů finančních instrumentů (Strukturovaných produktů).in: Sborník příspěvků ze 7. mezinárodní vědecké konference Nové obchodovatelné komodity a jejich využití, p.35-41] 20

3 SVETOVÉ KOMODITNÉ BURZY So zdokonaľovaním telekomunikačných a informačných prostriedkov rastie aj význam komoditných búrz nad rámec národných ekonomík. Obchodovanie prebieha dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Najrozvinutejšie burzy sú zväčša tie s dlhodobou tradíciou, rýchlo ich však doháňajú burzy z rýchlo rozvíjajúcich sa krajín, ako Čína (Dalian Commodity Exchange) a India (National Stock Exchange of India), čo ilustrujú tabuľky č.1. a 2. V tejto časti sa podrobnejšie budem venovať Chicago Board of Trade a skupine CME, ktorá je v súčasnosti najsilnejším hráčom na svetových komoditných trhoch. Konkrétnejšie poukáýem na jej fungovanie a obchodované komodity s uplatnením poznatkov z predchádzajúcej teoretickej časti. Tabuľka č.2: Top 10 svetových poľnohospodárskych futures kontraktov Poradie Kontrakt/burza 2007 2006 % zmena 1 Sójové múka,dce 64,719,466 31,549,669 105,14% 2 Kukurica, DCE 59,436,742 67,645,036-12,13% 3 Kukurica, CME 54,520,152 47,239,893 15.41% 4 No.1 sójové bôby, 47,432,721 8,897,061 433.13% 5 Cukor, ZCE 45,468,481 29,342,066 54.96% 6 Kaučuk, SHFE 42,191,727 26,047,061 61,98% 7 Pšenica, SHFE 38,982,788 14,676,238 165,62% 8 Sójové bôby, CME 31,726,316 22,647,784 40,09% 9 Cukor, ICE Futures 21,263,799 15,100,721 40,81% 10 Pšenica, CME 19,582,706 16,224,871 20,07% Prameň: [Burghardt. G.- Global Futures and Options Trading Rises 28% in 2007] 21

Tabuľka č.2: Prehľad top 15 svetových búrz obchodujúcich finančnými derivátmi 9 Názov burzy 2007 2006 % Zmena CME Group 2,804,998,291 2,209,148,447 26.97% Korea Exchange 2,709,140,423 2,474,593,261 9 48% Eurex 1,899,861,926 1,526,751,902 24.44% Liffe 949,025,452 730,303,126 29.95% Chicago Board Options Exchange 945,608,219 675,213,772 40.05% International Securities Exchange 804,347,677 591,961,518 35.88% Bolsa de Mercadorias & Futuros 426,363,492 283,570,241 50.36% Philadelphia Stock Exchange 407,972,525 273,093,003 49.39% National Stock Exchange of India 379,874,850 194,488,403 95.32% Bolsa de Valores de Sâo Paulo 367,690,283 287,518,574 27.88% New York Mercantile Exchange 353,385,412 276,152,326 27.97% NYSE Arca Options 335,838,547 196,586,356 70.84% JSE (South Africa) 329,642,403 105,047,524 213.80% American Stock Exchange 240,383,466 197,045,745 21.99% Mexican Derivatives Exchange 228,972,029 275,217,670-16.80% Prameň: [Burghardt. G.- Global Futures and Options Trading Rises 28% in 2007] 3.1 SKUPINA CME Skupina CME vznikla v júli roku 2007 fúziou Chicago Board of Trade a Chicago Mercantile Exchange, ktorá svojim klientom ponúka viac než 250 rokov skúseností s komoditným obchodovaním na jednom globálnom trhu, kde obchodujú obchodníci z viac ako 80 krajín sveta. CME ponúka taktiež programy a produkty vyvinuté špeciálne pre medzinárodných obchodníkov. Neobchoduje iba s komoditami, ale s celým balíkom investičných príležitostí, ktoré zahŕňajú napríklad obchodovanie s cudzími menami, americké úrokové sadzby, energie a alternatívne investičné možnosti, ako sú počasie a reality. Denný objem kontraktov je 9 miliónov kusov, čo predstavuje tovar v hodnote 4,2 biliónov dolárov. Počet zobchodovaných kontraktov za rok potom presahuje jeden bilión a ich hodnota je viac než jeden trilión amerických dolárov. Tri štvrtiny z daného objemu sú obchodované elektronicky prostredníctvom elektronickej obchodnej platformy CME - Globex, jej nepochybnou výhodou sú rovnaké podmienky vstupu pre individuálnych aj inštitucionálnych investorov. Práve hĺbka a šírka trhu majú vplyv na rýchle a efektívne vykonávanie nákupných a predajných príkazov. 9 Poradie podľa objemu obchodov 22

Chicago Board of Trade i Chicago Mercantile Exchange si od počiatku svojho vzniku zakladali na inováciách, ktoré menia zaužívané obchodovanie a majú vplyv na vývoj spoločnosti. Práve uvedomenie si prospešnosti inovácií, ktoré sú najprínosnejšie, ak sa rozširujú rýchlo aj do vzdialených oblastí, vyústilo k vzniku Centra pre inovácie CME v roku 2003. V súčasnosti neexistuje členstvo v CME ako celku, členský princíp zostal pre obe burzy zachovaný v nezmenenej podobe. V prípade, že investor má záujem o obchodovanie medzi oboma burzami, musí byť členom každej z nich. Akcie skupiny CME sú obchodované na New York Stock Exchange a Nasdaq. 3.2 CHICAGO BOARD OF TRADE Chicago Board of Trade (CBOT) je najväčšia burza s termínovými kontraktmi na svete. Má viac než 3600 členov, ktorí môžu obchodovať rôzne produkty ako sú štátne cenné papiere, rôzne indexy, obligácie a energetické produkty, ako aj opcie na futures kontrakty. Obchodovanie prebieha v oddelených obchodných arénach, kde ich tvar oddeľuje jednotlivé kontraktné mesiace. Okrem uzatvárania obchodov prostredníctvom klasického pitu, teda ručným párovaním parketovými obchodníkmi je možné na burze obchodovať aj elektronicky. Chicago Board of Trade je považovaná za priekopníka v elektronickom obchodovaní komodít prostredníctvom svojej elektronickej platformy ecbot, ktorú burza spustila pred štrnástimi rokmi. 3.2.1 HISTÓRIA BURZY Chicago Board of Trade burza, ktorá vznikla v roku 1848 za účelom poskytnúť farmám riadny systém odbytu ich produktov. Vznik burzy umožnil producentom a odberateľom chrániť sa pred výkyvom cien v budúcnosti. Z roku 1851 pochádza najstarší dochovaný záznam o forwardových obchodoch. Tieto boli zjednané obchodníkmi, ktorí kupovali kukuricu od farmárov na prelome jesene a zimy. Túto kukuricu však museli skladovať, aby znížili jej vlhkosť a na jar ju mohli predávať spracovateľom. Obchodníci sa teda so spracovateľmi dohodli už koncom jesene na cene, za ktorú im vysušenú kukuricu predajú na jar. Forwardy pomohli vyriešiť problém dlhodobých obchodov, zlepšili riadenie finančného rizika a prispeli takisto aj k relatívnej stabilizácií cien. Avšak forwardy ako také mali svoje nedostatky. Problémy spočívali v rozdielnej kvalite, v termínoch dodávky a stávalo sa, že samotní obchodníci neplnili svoje záväzky. 23

Burza štandardizuje kvalitu, množstvo, termín a miesta dodávky pri kontraktoch so pšenicou o štrnásť rokov neskôr. Týmto krokom vznikajú futures kontrakty. Spolu so zavedením maržového systému, ktorý prispel k odstráneniu problémov s obchodníkmi, ktorí si neplnili záväzky, vyplývajúce z kontraktov a vďaka zavedeniu možnosti kompenzácie obchodov sa zvýšil počet účastníkov trhu, čo v konečnom dôsledku len ďalej zvyšovalo likviditu trhu s futures. 10 K zvýšeniu likvidity prispel aj technologický pokrok v telekomunikáciách, ktorý skrátil prenos správ medzi kontinentmi z troch dní na tri hodiny. V dvadsiatom storočí dochádza k postupnému rastu objemu zobchodovaného množstva. V roku 1925 to bolo už 26,9 biliónov bushlov 11 pšenice. Negatívny vplyv na vývoj burzy majú iba niektoré celospoločenské udalosti, z ktorých sa burza pomerne rýchlo spamätala. Okrem poľnohospodárskych plodín sa v šesťdesiatych rokoch začína na burze obchodovať aj s ďalšími komoditami, neuskladniteľné poľnohospodárske komodity (napr. dobytok) a nepoľnohospodárske komodity. V roku 2005 sa Chicago Board of Trade pretransformovala na akciovú spoločnosť. Rok nato zaviedla CBOT tzv. side-by-side (paralelné) obchodovanie. V praxi to znamená, že klasický pit bol vybavený modernou elektronikou (parketoví obchodníci majú k dispozícii prenosné handheld zariadenie pre obchodovanie elektronických trhov, okolo parketu bolo nainštalovaných 40 plazmových monitorov umožňujúce parketovým obchodníkom sledovať dianie na e-cbot trhoch a trhy (pitový a elektronický) sú tak v hlavných obchodných hodinách obchodované zároveň. To výrazne zvýšilo záujem obchodníkov o elektronické trhy obchodované v rámci elektronickej divízie ecbot a prinieslo do týchto trhov väčšiu likviditu. Minulý rok bola ukončená fúzia s Chicago Mercantile Exchange, čím vznikla CME group. 3.2.2 ŠTRUKTÚRA BURZY Najvyšší orgán burzy pozostáva z predstavenstva, ktoré má predsedu, dvoch viceprezidentov a jedenásť členov predstavenstva. Medzi jeho úlohy patrí kontrola majetku burzy, určuje poplatky, práva a povinnosti členov burzy, upravovať stanovy burzy a byť riadiacim orgánom burzy. Najvyšším predstaviteľom burzy je jej prezident. 10 [Mgr. Petruška R., K problematike komoditných derivátov] 11 1 bushel pšenice má približne 27,215 kg 24

Obchodovanie na Chicago Board of Trade prebieha buď elektronicky alebo na burzovom parkete. V súčasnosti elektronické obchody tvoria väčšinu z celkového objemu obchodov a ich objem neustále narastá, čo dokazuje aj tabuľka č.3. a graf č.2 Tabuľka č.4: Denný objem obchodov uzavretých elektronicky Február 2008 Február 2007 Elektronické obchody 87,678,477 66,559,385 Pitové obchody 18,315,867 17,540,507 Celkovo 105,994,344 84,099,892 Prameň: [CBOT. Quarterly volume report ] autorkou upravené Graf č.3: Priemerný denný objem obchodov s kukuricou 12 Prameň: [CBOT: Monthly agricultural update- global trading summary] V porovnaní s elektronickým obchodovaním môže obchodovanie na burzovom parkete vyzerať na prvý pohľad chaoticky a zmätočne. V skutočnosti je to však systém dobre fungujúci už celé desaťročia. Brokeri sa odlišujú podľa firemných sák od svojich brokerských domov a sú označení aj číslom, čo po následnom zozbieraní poslíčkami uľahčuje počítačové spracovanie informácii o obchodných partneroch. 12 čierna časť grafu vyjadruje elektronicky uzatvorené obchody, obchody na burzovom parkete sú označené červenou farbou. 25

3.3 ČLENSTVO Obchodovať na burzovom parkete môže len člen burzy alebo zástupca firmy, ktorá je členom. Musí mať minimálne dvadsaťjeden rokov, dobrú povesť, byť dôveryhodný a splniť ďalšie podmienky pre členstvo. Členstvo schvaľuje Členská komisia a oprávňuje ho k vykonávaniu činnosti brokera a obchodníka na burzovom parkete. Budúci člen musí podať prihlášku podpísanú zároveň dvomi členmi burzy. Ak získa členstvo, musí ešte absolvovať seminár pre nových členov. Burza rozdeľuje členstvo do piatich kategórii, na základe z neho vyplývajúcich výhod. Plné členstvo oprávňuje jeho majiteľa obchodovať so všetkými produktmi Chicago Board of Trade. Najnižšia úroveň členstva oprávňuje iba k obchodovaniu na komoditnom opčnom trhu. Investor môže po splnení stanovených podmienok a zaplatení vstupného poplatku získať taktiež status investora-nečlena. 3.4 OBCHODOVANÉ KOMODITY V minulosti sa na burze obchodovalo iba s poľnohospodárskymi produktami, ktorých ponuka sa neustála rozširovala. Komodity obchodované na Chicago Board of Trade je možné rozdeliť na poľnohospodárske produkty, indexy, drahé kovy a finančné produkty, najmä úrokové sadzby. Poľnohospodárska sekcia obsahuje najviac produktov a má aj najdlhšiu tradíciu. Obchodované komodity zahŕňajú pšenicu, kukuricu, sójové bôby, sójový šrot, sójový olej, ovos a ryžu. Takmer dve tretiny obchodov prebiehajú elektronicky. V porovnaní s rokom 2007 došlo k poklesu obchodov uzatvorených prostredníctvom otvorených aukcií o osemnásť percent. Elektronické obchody zaznamenali naproti tomu osemdesiat percentný nárast za rovnaké obdobie. V apríli sa medzi side-by-side obchodované produkty zaradili aj opčné kontrakty s obilím a olejnými semienkami. Z celkového počtu obchodov tvoria obchody s poľnohospodárskymi komoditami menej ako štvrtinu. Najväčší objem obchodov prebieha s kukuricou, ktorá patrila medzi vôbec prvé obchodované komodity na burze. Okrem klasických štandardizovaných kontraktov je možné aj obchodovanie s tzv. mini-kontraktmi, ktoré sú v ponuke pre všetky poľnohospodárske komodity s výnimkou pšenice. Rozdiel oproti klasickým futures je v nižšom množstve podkladového aktíva, u všetkých mini-kontraktov je to 1000 bushlov, kým u bežného kontraktu je to 5000 bushlov. Ďalšou výhodou mini-kontraktov je nižší výnos, ktorý je približne pätinový v porovnaní s marginom u klasických kontraktov. Mini-kontrakty sú však 26

málo likvidné, čo je spôsobené najmä komisnými poplatkami pre brokerské domy, ktoré sú rovnaké ako u klasických futures kontraktov. Finančná sekcia ponúka v súčasnosti investorom desať produktov, čo je v porovnaní s poľnohospodárskou menej, objem obchodov je však zo všetkých sekcií jednoznačne najvyšší, čo dokazuje aj tabuľka č.4. Začiatkom tohto roku pribudli nové produkty pre elektronické obchodovanie v rámci 30-Day Fed Funds a CBOT Interest Rate Swap futures, U.S. Treasury a 30-Day Fed Funds options. Hodnota podkladového aktíva sa pohybuje od 100 000 USD až do 5 miliónov USD, v závislosti na type produktu. Futures na indexy sú na Chicago Board of Trade zastúpené štyrmi produktmi, ktorých podkladovým aktívom je Dow Jones Industrial Average. Tri z nich sú obchodované výhradne na elektronickej platforme burzy, iba mini-sized Dow Futures $5 multiplier je dostupný aj na pitovom trhu. Poslednou sekciou sú kovy, konkrétne zlato a striebro. Obchodujú sa aj mini- kontrakty na tieto drahé kovy. Štandardný kontrakt je uzatváraný na sto uncí 13 zlata, kým ten mini na 33, 2 unce. Pre ilustráciu vývoja cien u mini-kontraktu na zlato zobrazuje graf č. 3. Všetky produkty sú obchodované elektronicky od vzniku sekcie v roku 2004. Vďaka nízkym poplatkom sa v priebehu necelých dvoch rokov Chicago Board of Trade podarilo napríklad ohroziť a prevziať vedúce postavenie na trhu drahých kovov od New York Mercantile Exchange a jej oddelenia COMEX a vyriešiť problém s nízkou počiatočnou likviditou trhu. Tabuľka č.5: Objem obchodov CBOT za prvý kvartál 2008 Poľnohospodárske indexy Finančné kovy spolu produkty produkty produkty elektronicky 29,877,777 12,894,040 190,062,861 2,767,066 235,605,915 Otvorené aukcie 17,501,406 291,816 30,846,368 0 48,639,590 Hotovostný predaj 1,512,040 19,331 9,639,562 1386 11,168,148 CBOT spolu 48,891,223 13,205,187 230,548,791 2,768,452 295,413,653 Prameň: [CBOT.Quarterly volume report ] autorskou upravené 13 1 trojská unca je rovná 1 unca = 28,3495231 gramov 27

Graf č.4: Týždenný vývoj cien u mini kontraktu na zlato s dodaním v júni 2008 Prameň: [CBOT mini-sized Gold Futures Chart] 3.4.1 PROGNÓZA VÝVOJA Po úspešnej fúzii CME a CBOT oznámila skupina CME ďalšiu fúziu s Nymex Holdings, Inc. Toto spojenie rozšíri ponúkané produkty v každej z hlavných sekcií. Taktiež zlepší pozíciu na globálnom trhu v konkurenčnom boji s hotovostnými, regulovaným i neregulovanými trhmi a zapojení do rýchlo rozvíjajúceho sa globálneho trhu s energiami. Pre samotných obchodníkov to znamená harmonizáciu obchodovania, administratívnych technologických systémov postavených už na existujúcej zmluve o elektronickom obchodovaní medzi Nymex a CME group. 14 Záujem rastu CME o energie, ako perspektívnej oblasti je spôsobený aj schválením energetického zákona Americkým senátom, podľa ktorého sa má do roku 2022 vyprodukovať 36 miliárd galónov etanolu, čo je viac ako dvojnásobok súčasnej celosvetovej produkcie. 15 Ďalším z dôvodov je prudký rozvoj komoditných búrz na emerging markets. Čínska Dalian Commodity Exchange (DCE) prebrala vedúce postavenie na trhu s poľnohospodárskymi plodinami od CBOT 16. Skupina CME sa preto snaží neustálym rozširovaním ponúkaných produktov, fúziami a akcentovaním na inovácie uspieť vo vyostrujúcom sa globálnom konkurenčnom trhu. 14 [Nymex.com:CME Group Inc. to Acquire NYMEX Holdings, Inc. on Terms Previously Announced ] 15 [Tomčiak. B.- Akciové trhy Zlaté časy komodít] 16 [UNCTAD: Overview of the World's Commodity Exchanges 2006] 28

V posledných rokoch je možné pozorovať prudký nárast obchodov uzatvorených prostredníctvom elektronickej obchodnej platformy. Na samotnej CBOT činí tento objem viac než 80 % všetkých uzatvorených obchodov, čo dokazuje aj tabuľka č.1. Je pravdepodobné, že tento objem porastie aj naďalej a bude sa rozširovať okruh komodít obchodovaných výhradne elektronickou formou. 3.4.2 NEW YORK MERCANTILE EXCHANGE V roku 1872 skupina manhattanských mliekarov vytvorila komoditnú burzu pod názvom burza masla a mlieka - The Butter and Cheese Exchange of New York. V roku 1882 sa burza premenovala na súčasný názov New York Mercantile Exchange (NYMEX), kde sa obchodovalo so sušeným ovocím a hydinou. New York Commodities Exchange (COMEX) vznikla zlúčením štyroch menších búrz: The National Metal Exchange, The Rubber Exchange of New York, The National Raw Silk Exchange a The New York Hide Exchange v roku 1933. V auguste 1994 sa NYMEX a COMEX zlúčili pod spoločný názov NYMEX. New York Mercantile Exchange (NYMEX) je v súčasnosti najväčšou fyzickou komoditnou burzou na svete. Obchodovanie v tejto inštitúcii je smerodajné pre vývoj cien energií a drahých kovov (s výnimkou zlata) na burzách po celom svete. Delí sa na dve podskupiny, v časti NYMEX sú hlavnými položkami energie ropa Light Sweet, zemný plyn, vykurovací olej a benzín. V oblasti energií je Nymex vedúcou svetovou burzou, čo dokazuje aj graf č. 5. Vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť týchto trhov ponúka NYMEX možnosť obchodovať energetické mini-kontrakty. Pri všetkých štyroch položkách je objem mini-kontraktov polovičný v porovnaní so štandardnými kontraktmi. Obchody prebiehajú elektronicky prostredníctvom platformy CME Globex. Práve trh s energiami je trhom globálnym a každá významná politická a hospodárska udalosť kdekoľvek vo svete, ho môže ovplyvniť, z čoho vyplýva aj väčšia volatilita na tomto trhu. Zároveň je trh s energetickými futures vysoko likvidný. 17 Na sklonku minulého roku vytvorila Nymex a Evolution market the Green Exchange burzu špecializujúcu sa na obchodovanie s emisiami a obnoviteľnou energiou. Prvé kontrakty sa na burze začali obchodovať v prvom štvrťroku 2008, obchodovanie s regulovanými Commodity Futures Trading Commision (CFTC) kontraktmi má začať v roku 2009. V oddelení COMEX hrajú prím zlato, striebro, platina, paládium, meď a hliník, celok vytvorili pomerne nedávno v auguste 1994. 17 [Nymex.com: NYMEX miny Advantages] 29

Najhorším momentom v dejinách burzy bol útok na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku. NYMEX sídlil v menšej veži číslo 4, ktorá mala šťastie a prežila, obchodovanie bolo prerušené iba na štyri dni. Graf č.5: Najvýznamnejšie energetické burzy vo svete za rok 2005 18 Prameň: [UNCTAD: Overview of the World's Commodity Exchanges 2006] 3.5 REGULÁCIA KOMODITNÝCH OBCHODOV Štát má za povinnosť chrániť verejné záujmy, zatiaľ čo samotný inštitút burzy a clearingové centrum hája iba záujmy svojich členov. Právomoci, ktoré si štát ponecháva, aby mohol intervenovať na burze, tak do istej miery odráža úroveň vzájomnej zhody medzi súkromnými a verejnými záujmami. Burza si riadi vlastné záležitosti, štát však má záujem byť o dianí na burze informovaný 19. Komoditné obchodovanie si preto vyžaduje prítomnosť autority zabezpečujúcej priebeh obchodovania podľa stanovených pravidiel a zároveň zabraňujúcej nepoctivému obchodovaniu. V USA sú komoditné burzy a dohľad nad nimi upravené Commodity Exchange Act z roku 1974, ktorým bola zriadená Commodity Futures Trading Commission (CFTC), ktorá dohliada na všetky subjekty ktoré spravujú prostriedky určené 18 celkový objem obchodov za rok 2005-245 mil. kontraktov 19 [Kouba, J. Termínové a opční obchody na komoditních burzách.p.40] 30

pre komoditné obchodovanie. Sídli vo Washingtone a má zriadené pobočky i v ďalších mestá s komoditnými burzami, ako napríklad New York či Chicago. Americké ministerstvo financií v snahe zlepšiť systém regulácie a dohľadu nad finančným trhom plánuje v strednodobom horizonte, po podrobnom preskúmaní, zlúčenie Commodity Futures Trading Commision a Securities and Exchange Commision, ktorej cieľom je chrániť investorov a dohliadať na finančný trh s cennými papiermi. Pred samotným zlúčením je potrebná modernizácia systému regulácie trhu s cennými papiermi, ktorý je výrazne zastaraný oproti modernému systému dohľadu nad futures trhmi. 20 20 [CME:CME Group Statement on U.S. Treasury Department Blueprint for Financial Regulatory Reform] 31

4 KOMODITNÉ BURZY V ČESKEJ REPUBLIKE V Českej republike pôsobí v súčasnosti viacero komoditných búrz. Komoditné burzy začali na tuzemskom trhu znovu pôsobiť po roku 1989. V súčasnosti je možné obchodovanie na Českomoravskej komoditnej burze Kladno, Komoditnej burze Praha, Plodinovej burze Brno, Obchodnej burze Hradec Králové a najmladšej Energetickej burze Praha. V nadchádzajúcej časti sa zameriam na históriu komoditného burzovníctva v Českej republike a jeho právnu úpravu. V skratke popíšem jednotlivé burzy, podrobnejšie rozoberiem Energetickú burzu Praha, ktorá prináša posun pre domáci energetický trh. 4.1 HISTÓRIA KOMODITNÝCH BÚRZ V ČESKEJ REPUBLIKE História búrz na území Českej republiky siaha do polovice minulého storočia. Pôvodne sa obchodovalo s obilím a poľnohospodárskymi plodinami na týždňových trhoch. Rozvoj dopravy a obchodu v 19. storočí podnietil obchodníkov k tomu, aby usilovali zriadenie organizovaného strediska pre obchod s poľnohospodárskymi plodinami. K samotnej realizácii tohto zámeru došlo v roku 1861 zriadením tzv. Produktenhalle, na ktorej prebiehal komisionársky obchod so všetkými poľnohospodárskymi plodinami. V tom istom roku bola založená aj peňažná burza na tovary a plodiny, táto však bola pre nezáujem zo strany účastníkov po roku uzatvorená. Po ďalšom neúspešnom pokuse o obnovenie burzy v roku 1868 zaznamenal úspech pokus z roku 1871. Dôvodom bolo prehlásenie významných osobností vtedajšieho pražského hospodárskeho sveta, ktoré zároveň zložili dostatočnú sumu na zabezpečenie chodu a udržania burzy. Na Pražskej burze sa pôvodne obchodovali nielen komodity, ale aj cenné papiere. Aj napriek snahe burzového výboru, obchodovanie stále prebiehalo aj na klasických trhoch či v kaviarňach. Najvýznamnejšou obchodovanou komoditou do prvej svetovej vojny bol cukor. Od prvej svetovej vojny do roku 1939, kedy burza zanikla, na nej prevládal najmä obchod s cennými papiermi. Okrem Pražskej burzy vznikla v roku 1885 aj Plodinová burza v Prahe, na ktorej sa spočiatku obchodovalo najmä s obilninami, postupne sa počet obchodovaných komodít rozrastal až do prvej svetovej vojny. Počas vojny bola väčšina komodít spravovaná štátom, Vytváraním a zdokonaľovaním zvyklostí pre obchodovanie s jednotlivými komoditami sa 32

zaoberali uzančné komisie. V priebehu dvadsiatych rokov minulého storočia sa vytvorili v rámci Plodinovej burzy v Prahe špeciálne odborové burzy, ako napríklad drevárska burza, burza pre ovocie či burza pre kávu. Rozvoj poľnohospodárskej výroby v tomto období vyústil do vzniku ďalších komoditných búrz v Brne a Olomouci. V nasledujúcom desaťročí došlo k útlmu obchodovania, ktoré bolo úplne prerušené počas druhej svetovej vojny a formálne ukončené nariadením vlády v roku 1952. Majetok a záväzky búrz prevzal na seba štát, ktorý ich vývoj násilne prerušil a k oživeniu došlo až po roku 1989. V počiatočnom období transformácie, na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, dochádza k postupnej realizácii myšlienky obnovenia búrz. Už v samotných počiatkoch obnovy dochádza k samostatnej právnej úprave pre komoditné burzy i burzy cenných papierov. Vzniká prípravný výbor Pražskej komoditnej agrárnej burzy, ktorý nasledujú prípravné výbory i ďalších mestách (Brno, Olomouc). Nejasnú situáciu v tejto oblasti úplne nevyjasnil ani prijatý federálny zákon o komoditných burzách č.229/1992, ktorý neurčoval štátny orgán zodpovedný za iniciovanie ich vzniku. 4.1.1 LEGISLATÍVNA ÚPRAVA KOMODITNÝCH BÚRZ Základnou legislatívnou úpravou komoditných búrz je už spomínaný zákon č. 229/1992 v aktuálnom znení. V roku 2007 bola schválení posledná, v poradí už šiesta novela tohto zákona. Zákon definuje komoditnú burzu ako právnickú osobu zriadenú na základe tohto zákona k organizovaniu burzových obchodov s tovarom (komoditami), ďalej derivátmi vzťahujúcimi sa ku komoditám. Zákon ďalej špecifikuje burzové obchody, založenie burzy, udelenie povolenia k prevádzkovaniu burzy a ostatné súvisiace náležitosti. V tretej časti zákona sú upravené vnútorné pomery a organizácia burzy. Orgány burzy na jeho základe sú valná hromada a burzové komory. Štatútom môžu byť zriadené ďalšie poradné orgány burzy. Valná hromada, ako najvyšší orgán, sa skladá zo všetkých členov burzy. Do jej pôsobnosti patrí aj voliť a odvolávať štatútom určený počet členov burzovej komory, uznášať sa na zmenách štatútu a rádu burzového rozhodcovského súdu. Burzová komora je štatutárnym a riadiacim orgánom burzy. Burzová komora musí mať najmenej troch členov, ktorí môžu byť volení najviac na štyri roky. Členom burzovej komory môže byť každá fyzická osoba staršia ako 21 rokov, ktorá je osobnostnými a odbornými predpokladmi vhodná na výkon tejto funkcie. Do okruhu pôsobnosti burzovej komory patrí napríklad rozhodovanie o prijatí a vylúčení člena burzy, návrhy valnej hromady ohľadom zmeny štatútu a zrušenia burzy, rozhodovať o majetku burzy, navrhovanie burzových 33

pravidiel a spôsobu evidencie burzových obchodov, stanoviť a uverejňovať kurzy komoditných derivátov, stanoviť výšku poplatkov a ďalšie právomoci vymedzené štatútom. Burzová komora môže taktiež stanovovať stále alebo dočasné burzové výbory. Predseda burzovej komory musí byť zároveň jej členom. Právomocami predsedu burzovej komory sú dohliadanie nad dodržiavaním burzových predpisov, riadenie činnosti burzovej komory a zvolávanie jej zasadania, podpisovanie rozhodnutí prijatých burzovou komorou a zodpovednosť za ich realizáciu. Činnosť burzy a zamestnancov riadi generálny sekretár burzy. Pripravuje taktiež podklady pre zasadanie burzovej komory, uverejňuje závery burzovej komory. 4.2 DOZOR NAD KOMODITNÝMI BURZAMI Dozor nad komoditnými burzami vykonáva príslušný orgán štátnej správy Českej republiky prostredníctvom burzového komisára alebo zástupcu burzového komisára. Komisárom alebo jeho zástupcom môže byť menovaná iba bezúhonná osoba, ktorá pri výkone kontroly musí postupovať podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti stanovenej v zvláštnych zákonoch. Komisár je oprávnený skúmať súlad burzových obchodov s právnymi a burzovými predpismi. Burzového komisára ako aj jeho zástupcu menuje príslušné ministerstvo, ktoré je za dozor zodpovedné. Príslušným ministerstvom môže byť Ministerstvo zemědelství alebo Ministerstvo průmyslu a obchodu. Podľa zákona č. 474/1992 o opatřeních v ústředních orgánech státní správy ČR v článku 2, 13, odst.2 je Ministerstvo průmyslu a obchodu ústredným orgánom štátnej správy v záležitostiach komoditných búrz s výnimkou záležitostí spadajúcich do pôsobnosti Ministerstva zemědelství, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy vo veciach komoditných búrz, organizujúcich obchody s tovarmi pochádzajúcimi z poľnohospodárskej alebo lesníckej produkcie, vrátane výrobkov vzniknutých ich spracovaním. 4.3 ENERGETICKÁ BURZA PRAHA Energetická burza Praha (PXE) je novou obchodnou platformou pre obchodovanie s energiami v Českej republike, ktorá vznikla v marci roku 2007. Vzorom pri jej vzniku a systéme cenotvorby boli už fungujúce burzy tohto typu v Západnej Európe a USA. Burza si dáva za svoj cieľ nastaviť nové pravidlá pre fungovanie domáceho trhu s elektrickou energiou, najmä zvýšenie konkurenčného prostredia, rovnaký prístup na trh pre všetkých účastníkov obchodovania s elektrinou, tvorbu cien na základe ponuky a dopytu, bezpečné 34

a transparentné obchodovanie na základe dohodnutých štandardov, likvidný trh a poskytnutie kompletného servisu účastníkom obchodovania. 21 Cena elektrickej energie vytvorenej na burze tvorí asi 40% z výslednej ceny elektrickej energie, zvyšnú časť tvoria regulované položky, ktorých cenu stanovuje Energetický regulačný úrad. Od roku 2002 prebieha liberalizácia trhu s energiami v súlade so smernicami Európskej únie. 4.3.1 ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA PXE Zakladajúcim subjektom PXE je Burza cenných papírů Praha (PSE). Najvyšším orgánom burzy je burzová komora, ktorá má predsedu, miestopredsedu a jedného člena, ktorý je zároveň legislatívnym členom vlády. Predseda burzovej komory je zároveň aj generálnym riaditeľom PSE. Činnosť bežného chodu burzy riadi jej generálny sekretár. Súčasťou organizačnej štruktúry sú aj tri burzové výbory, konkrétne Výbor pre obchodovanie, Strategický výbor a Výbor pre vysporiadanie. Jednotlivé výbory odporúčajú úpravy obchodného systému burzy a obchodných pravidiel, navrhujú princípy a pravidlá vysporiadania obchodov a predkladajú návrhy na ďalší rozvoj energetickej burzy. 4.3.2 PRODUKTY A OBCHODOVANIE NA PXE Na Energetickej burze Praha sa obchoduje s elektrickou energiou, a to výhradne vo forme futures s fyzickým vysporiadaním. Vysporiadacou menou na PXE je euro. Účastníci obchodovania musia byť tuzemské právnické osoby s licenciou od Energetického regulačného úradu na obchodovanie s elektrickou energiou a zároveň byť subjektom zúčtovania u Operátora trhu s elektrickou energiou, a.s. Ďalšou podmienkou stanovenou burzou pre účasť na obchodovaní je uzatvorená zmluvu s PXE. Vlastné obchodovanie prebieha v elektronickom systéme burzy v aukčnom a kontinuálnom režime. Automatizovaný obchodný systém (AOS) je plne kompatibilný s AOS Burzy cenných papierov Praha, zároveň zaručuje anonymitu účastníkov, kupujúci nepozná teda identitu predávajúceho. V priebehu obchodovania, zúčtovania a registrácie realizácie dodávky je partnerom všetkých účastníkov na burze tzv. centrálna protistrana, ktorou je Centrálny depozitář a.s., ktorý je zároveň jedným zo zakladateľov a členov burzy. Každý účastník obchoduje prostredníctvom objednávok zadaných do burzového systému. Obchodovanie začína aukciou, do 21 [Energetická burza Praha : Cíle PXE ] ktorej účastníci obchodovania môžu vkladať svoje 35

objednávky. Prijímanie objednávok do aukcie začína po skončení kontinuálneho obchodovania predchádzajúceho obchodného dňa a končí v ranných hodinách nasledujúceho obchodného dňa, kedy dôjde k jej vyhodnoteniu a možnému spárovaniu objednávok. Objednávky neuspokojené v aukčnom režime plynulo prechádzajú do kontinuálneho obchodovania, pokiaľ to umožňuje ich časová platnosť. Cena realizovaných objednávok sa môže pohybovať iba v určitom pásme od ceny predchádzajúceho dňa, ktoré je definované PXE. V prípade prekročeniu definovaného pásma, sa obchodovanie zastaví na čakaciu dobu. Ak dôjde v priebehu čakacej doby k realizácii obchodu v rámci pôvodne definovaného pásma, čakacia doba sa zruší a obchodovanie pokračuje v pôvodnom pásme, v opačnom prípade dochádza k rozšíreniu pôvodného pásma. 22 Okrem obchodníkov sú ďalšími účastníkmi na burze tvorcovia trhu, ktorí sú zmluvne zaviazaní PXE nepretržite poskytovať nákupné a predajné ceny na vybrané produkty. Rozdiel nákupnej a predajnej ceny je regulovaný, musí sa pohybovať v určitom rozmedzí. Úlohou tvorcov trhu je zabezpečiť dostatočnú likviditu. Koncom januára 2008 spustila burza spotový trh, na ktorom je možné obchodovať aj jednodenné produkty a dosiahnutá cena slúži ku konečnému zúčtovaniu power futures. 23 Produkty obchodované na burze sa delia na základe dodania elektriny počas celého dňa na Base load a Peak load. Base load je produkt s dodávkou vo všetkých hodinách všetkých dní distribučného obdobia. Dodanie elektrickej energie u Peak load prebieha iba od pondelka do piatka od 8.00 do 20.00 hodiny. Podľa dĺžky dodania sa kontrakty delia na mesačné, štvrťročné a ročné. Na základe tohto členenia obchoduje Energetická burza Praha so šiestimi typmi produktov, a to mesačnými, štvrťročnými a ročnými Base load i Peak load. Elektrická energia je dodávaná v konštantnej hodnote 1 MW počas celej doby odberu. 24 V rámci produktov obchodovaných na burze si získal obľubu produkt, ktorý na dodávku elektrickej energie pre roky 2008 a 2009. Cena pre rok 2008 bola zafixovaná burzou. Voľne obchodované sú iba kontrakty s dodávkou elektriny v roku 2009. Produkt bol obchodovaný iba do augusta 2007, kedy bol rozložený na dva samostatné produkty. 25 22 [Energetická burza Praha: Manuál pro obchodování na PXE] 23 [Energetická burza Praha : Spotový trh jeho zúčtování a dopad na zúčtování futures] 24 [Energetická burza Praha :Produkty] 25 [idnes.cz :Energetická burza prodala 2 procenta spotřeby Česka] 36

Tabuľka č.6: Objem obchodov na PXE za rok 2007 Počet burzovních dní 115 Objem obchodů[mwh] 34 368 318 z toho BASE LOAD 33 313 386 PEAK LOAD 1 054 932 Objem obchodů [EUR] 1 897 823 725 z toho BASE LOAD 1 811 764 102 PEAK LOAD 86 059 623 Počet kontraktů[mw] 4 726 z toho BASE LOAD 3 558 PEAK LOAD 1 168 Počet obchodů 1 822 z toho BASE LOAD 1 362 PEAK LOAD 460 Průměrný denní objem[mwh] 298 854,94 z toho BASE LOAD 289 681,62 PEAK LOAD 9 173,32 Prameň: [Energetická burza Praha: Statistická ročenka 2007]- autorkou upravené 4.4 PLODINOVÁ BURZA BRNO Plodinová burza Brno (PBB) bola založená zakladateľskou zmluvou 8.12.1992. Jej generálnym riaditeľom je Karel Zezula a sídli na Kotlářské 53 v Brne. Burza je založená na princípe otvoreného členstva, kedy členovia burzy obchodujú na nej priamo, ostatné subjekty prostredníctvom dohodcov, ktorých je momentálne na burze zaregistrovaných 16. Obchodovanie prebieha v 14 denných intervaloch s poľnohospodárskymi produktmi, na ktoré sú vypracované komoditné uzancie. Zakladajúcimi členmi burzy boli Agropol a.s. Praha, Podnikatelská banka a.s. Praha, AB banka a.s. Mladá Boleslav, Bask s.r.o. Roudnice nad Labem a Agrární komoditní společnost s.r.o. Brno. Zúčtovanie uzatvorených obchodov prebieha prostredníctvom clearingového centra. Ceny uzatvorených obchodov sú kótované a pravidelne zverejňované. V rámci burzy funguje taktiež Rozhodcovský súd, ktorý rieši prípadné spory v rýchlejšie a s nižšími nákladmi na konanie ako obchodné súdy. 37

4.4.1 PRODUKTY NA PBB Predmetom obchodu na PBB sú dodávkové promptné a terminované obchody s dodaním do 270 dní. Predmetom burzového obchodu sú komodity a komoditné deriváty, produkty rastlinnej a živočíšnej výroby a výrobky vzniknuté ich spracovaním, ako i výrobky používané v súvislosti s ich výrobou premiestňovaním, spracovaním alebo predajom. Konkrétne sú to najmä obilniny, strukoviny, olejniny, okopaniny, výrobky z chovu dobytka, hydina, ovocie a zelenina, poľnohospodárske výrobky tropického a subtropického pásma a výrobky, ktoré vznikli spracovaním uvedených produktov, hnojivá, herbicídy a iné ochranné prostriedky. 26 V súčasnosti sú na burze obchodované biopalivá, horčica, jačmeň, hrach, kukurica, pšenica, sója, žito. V článku 2 štatútu burzy sú definované typy obchodov, ktoré je na burze možné obchodovať. Ide o obchody promptné, termínové, opčné a pomocné obchody. Spomedzi pomocných obchodov sú to najmä obchody poisťovacie, zasielateľské, prepravné a skladovacie. 4.5 ČESKOMORAVSKÁ KOMODITNÍ BURZA KLADNO Českomoravská komoditná burza Kladno (ČMKBK) združuje významné podnikateľské subjekty z oblasti priemyslu a obchodu. Vznikla v roku 1995 na základe povolenia Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a Ministerstva poľnohospodárstva ČR. Obchodovanie na ČMKBK sa delí do sekcií bežné komodity, drevárska burza, energetická burza, burza odpadov a agrárna sekcia. Na burze sú uzatvárané tak promptné, ako aj terminované obchody. K obchodovaniu na ČMKBK sú oprávnené členovia burzy alebo osoby, ktoré majú oprávnenie k výrobe a spracovaniu tovaru, ktorý je predmetom burzového obchodu alebo obchodu s týmto tovarom. Členovia burzy môžu obchodovať priamo prostredníctvom svojho makléra. Ostatní účastníci obchodovania prostredníctvom dohodcov, pričom fyzicky obchody podľa pokynov účastníkov sprostredkovávajú makléri. Maklérom je fyzická osoba poverená členom burzy k uzatváraniu obchodov jeho menom. Štatutárnym a riadiacim orgánom ČMKBK je burzová komora, ktorá má volených a štátom menovaných členov. V súčasnosti má 18 členov. 26 [Plodinová burza Brno: Statut Plodinové burzy Brno] 38

4.5.1 KOMODITY OBCHODOVANÉ NA ČMKBK Predmetom burzového obchodu v sekcii bežné komodity sú: nerastné suroviny, vrátane upravených rúd, nerúd a palív, produkty koksovacích pecí a pecí rafinérskej spracovateľskej výroby, chemické výrobky a chemické vlákna, konštrukčné a obalové materiály na báze skla, keramických hmôt a betónu, základné kovy ich zliatiny, vrátane hutných výrobkov, kovové konštrukčné materiály a prefabrikáty, výrobky z drôtu, spojovacie materiály, reťaze, armatúry, ložiská, odpady a druhotné suroviny, polotovary a výrobky zhotovené z vyššie uvedených materiálov Na drevárskej burze ČMBK sa začalo obchodovať v roku 2005. Komodity sa na drevárskej burze členia na drevo, rezivo a sypané materiály. Spočiatku boli aukcie organizované v dvojtýždennom intervale, od roku 2006 obchodovanie prebieha v týždenných intervaloch. Obchodovanie prebieha na vedľajšom trhu aukčným systémom alebo prezenčnou formou, do budúcnosti sa pripravuje aj obchodovanie na hlavnom trhu elektronickou formou. Medzi najvýznamnejšie produkty obchodované v tejto sekcii patria ihličnaté a listnaté výrezy pre piliarske spracovanie a ihličnaté a listnaté drevo pre výrobu vlákniny a bučiny. Oba tieto produkty sú ponúkané v rôznych akostných triedach, hrúbkach a dĺžkach. Obchodovanie v minulom roku podľa predbežných výsledkov skončilo s výsledným objemom 207 tisíc m 3 za 329 mil. Kč, čo je približne polovičný objem obchodov predvlaňajšieho roku. Pravdepodobným dôvodom poklesu bolo rozkolísanie trhu po orkáne Kyrill a nedostatok voľného dreva za reálnu cenu. 27 Na Energetickej burze prebieha obchodovanie prostredníctvom elektronického systému, ktorý umožňuje obchodovanie v kotačných kolách a na aukciách. Obchodovanie na burze začalo v roku 2002. Obchoduje sa vždy prvé štyri dni v týždni, kedy prebieha burzové zhromaždenie. V súčasnosti prebiehajú jednania o novej elektronickej platforme, ktorá by umožnila aj kontinuálne obchodovanie. 28 Energetické produkty sú obchodované v lotoch, 27 [ČMKBK: Burzovní obchody skončily na necelé polovině předloňského objemu] 28 [Energetická burza : průvodce sekcí] 39

ktoré sa stanovujú v MWh. Veľkosť lotu sa rovná počtu hodín dodávky elektriny. Jeden lot zodpovedá výkonovému pásmu 1MWh pri danom počte hodín. Burza odpadových komodít je sekciou Českomoravskej komoditnej burzy Kladno na ktorej sa obchodujú komodity majúce charakter odpadov alebo druhotných surovín. O zaradení do jednotlivých skupín rozhoduje ich následná využiteľnosť a rentabilita ich následného spracovania. Druhotná surovina má spravidla nenulovú hodnotu a jej producent za ňu v burzovom kontrakte inkasuje cenu. U odpadu jeho producent má záujem na jeho likvidácii a za túto službu platí dohodnutú cenu. Okrem obchodovania s komoditami ponúka ČMKBK aj službu zúčtovania pre kolektívne systémy zaoberajúce sa spätným odberom a recykláciou elektrických a elektronických odberných zariadení (EEZ). Službu týmto systémom poskytuje Burzové zúčtovacie centrum s.r.o., ktoré je stopercentnou dcérskou spoločnosťou ČMKBK. Zúčtovacie centrum vzniklo ako funkčný nástroj zabezpečujúci vzájomné vyrovnanie medzi systémami pôsobiacimi v rámci odberu a recyklácie EEZ. Centrum objektívne stanovuje finančné toky medzi systémami bez potreby poveriť niektorý z týchto subjektov správou financií pre historický odpad. ČMKBK podpísala s Ministerstvom životného prostredia ČR dohodu o spolupráci v oblasti podpory trhu s odpadmi a druhotnými surovinami. Jej cieľom je podporiť trh s odpadmi a druhotnými surovinami na burzových princípoch a zaistiť tým jeho väčšiu transparentnosť a serióznosť. Poslednou sekciou na ČMKBK je agrárna sekcia na ktorej sa obchodujú produkty rastlinnej a živočíšnej výroby a produkty vzniknuté ich spracovaním a výrobky používané v súvislosti s výrobou, premiestňovaním a predajom týchto výrobkov. 4.6 KOMODITNÍ BURZA PRAHA Komoditná burza Praha vznikla v roku 2002 spísaním zakladateľskej zmluvy zakladajúcimi členmi. Zakladajúcimi členmi burzy sú Českomoravská plemenářská unie a.s., Odbytové družstvo CENTRUM a RM-SYSTÉM a.s. Od novembra 2007 prebieha obchodovanie v novom obchodnom elektronickom systéme. Na burze je možné uzatvárať promptné i terminované obchody. Obchodovanie prebieha v týždenných cykloch, ktoré sú identické s kalendárnymi týždňami. Burzový týždeň začína vždy v utorok zberom aukčných ponúk V stredu prebiehajú samotné aukcie, a to v 10 minútových intervaloch. Pokiaľ je vypísaných 40

viac než 42 aukcií pokračuje sa v nasledujúci deň. 29 Samotné finančné vysporiadanie prebieha priamo medzi kupujúcim a predávajúcim. Pôvodne bolo možné obchodovať na burze s komoditami rozdelenými do troch sekcií, a to do živočíšnej, rastlinnej a sekcie dreva. Od roku 2005 je možné obchodovať iba s komoditami v sekcii drevo a drevná hmota. Táto sekcia je tvorená surovým drevom podľa doporučených pravidiel, surovým drevom podľa rakúskych uzancií, sypanými materiálmi a rezivom. So sypanými materiálmi a rezivom v súčasnosti nie je možné obchodovať, tvorba pravidiel pre obchodovanie s nimi ešte nebola dokončená. Tabuľka č.7: štatistika obchodovania Komoditnej burzy Praha za rok 2007 30 týždeň počet uzatvorených obchodov zobchodované množstvo v m3 46. 0 47. 14 3.100 3.347.500 48. 1 150 157.500 49. 3 1.000 1.095.000 50. 0 51. 0 Prameň: [Komoditní burza Praha:Roční statistika Komoditní burzy Praha] hodnota uzatvorených obchodov v Kč 4.7 OBCHODNÍ BURZA HRADEC KRÁLOVÉ Obchodní burza Hradec Králové (OBHK) vznikla v roku 1995 a medzi jej hlavné činnosti patrí organizovanie trhu s poľnohospodárskymi produktmi. Predmetom burzových obchodov sú produkty rastlinnej, živočíšnej výroby a produkty vzniknuté ich spracovaním, ako i výrobky používané s ich výrobou, prepravou, spracovaním alebo predajom. Na burze je možné uzatvárať promptné obchody s vysporiadaním do 30 dní, terminované s vysporiadaním do 360 dní, ďalej opčné a pomocné obchody. Termínové obchody je možné členiť na dodávkové termínované obchody, ktoré je možné vysporiadať iba fyzickou dodávkou tovarov a priame termínovaných obchody u ktorých sa vysporiadanie dodávkou tovaru nepredpokladá a je ich možné vysporiadať protiobchodom. Burza má 16 členov, z ktorých traja sú menovaný Ministerstvom poľnohospodárstva ČR. Činnosť OBHK riadi 29 [Komoditní burza Praha: Základní principy obchodování na Komoditní burze Praha] 30 Hodnoty uzavřených obchodů jsou uvedeny bez DPH. 41

burzová komora majúca sedem členov. Burza má zriadené obchodné miesta v Prahe a v Litoměřicích. Prostredníctvom OBHK je možné obchodovať na nasledujúcich trhoch: Obilniny, Vajcia, Olej Zemiaky Mäso Obchodovanie prebieha každú stredu na určených obchodných miestach burzy. Osobami oprávnenými k obchodovaniu na burze sú členovia burzy a ich zmocnenci, burzoví a súkromní dohodcovia a osoby zriadené zákonom za účelom regulácie trhu. Burzoví dohodcovia sú na rozdiel od súkromných členmi burzy. Všetci dohodcovia musia pred pripustením k dohodcovskej činnosti zložiť dohodcovské skúšky. 42

5 SITUÁCIA NA ČESKÝCH KOMODITNÝCH BURZÁCH Vo vyspelých ekonomikách sú komoditné burzy neoddeliteľnou súčasťou trhového prostredia a prispievajú k tvorbe cien komodít a zároveň znižujú riziko spojené s mimoburzovými obchodmi. V Českej republike je však situácia stále odlišná. Český finančný trh, ktorého súčasťou sú aj komoditné burzy, prešiel za posledné desaťročie rozsiahlym vývojom. V porovnaní s najvyspelejšími svetovými ekonomikami však stále zaostáva. Rovnaká situácia platí aj v oblasti komoditných búrz. Prekážkou v počiatočnom vývoji bola aj nestabilná a nejasná makroekonomická situácia a nedostatok skúseností s fungovaním búrz po odmlke počas predchádzajúceho režimu. Prvá právna tejto oblasti úprava, zákon č. 229/1992, vytvoril predpoklady pre rozvoj obchodovania na komoditnej burze a odzrkadľoval vtedajšiu úroveň vzťahov v tejto oblasti. Zmeny v štátoprávnom usporiadaní, ktorým bol zánik Českej a slovenskej federatívnej republiky, rozvoj obchodovania na komoditnej burze a jej začlenenie do medzinárodného trhu si vyžiadali zmenu v právnej úprave. Do popredia vystúpila potreba dotvorenia právneho rámca na prevádzkovanie komoditných búrz. Obchodovanie na burze bolo negatívne ovplyvnené nesúladom právnej úpravy pre obchodovanie s derivátmi v zákone o komoditných burzách a v zákone o cenných papieroch. Na základe zákona o cenných papieroch mal oprávnenie obchodovať s derivátmi vzťahujúcimi sa ku komoditám obchodovať iba obchodník s cennými papiermi, tento však nebol oprávnený obchodovať na komoditnej burze. Dohodca pôsobiaci na komoditnej burze taktiež nemal oprávnenie obchodovať na burze cenných papierov. Tým došlo prakticky k obmedzeniu burzových obchodov iba na priame obchody. Tento nesúlad bol odstránený novelou z roku 2000, zákonom č.70/2000 Zb. Koncom júna 2007 predložilo Ministerstvo financií vláde rozsiahlu novelu zákona č. 256/2004 zákona o podnikaní na kapitálovom trhu, ktorá do českého právneho rádu transponuje európsku smernicu o trhoch finančných nástrojov (MiFID). Medzi hlavné zmeny týkajúce sa komoditných búrz patrí rozšírenie regulácie na komoditné deriváty, zjednotenie režimu pre regulované trhy, dohľad ČNB nad obchodníkmi s komoditnými derivátmi a komoditnými burzami organizujúcimi obchodovanie s komoditnými derivátmi. Väčšina z najvyspelejších komoditných búrz sú akciové spoločnosti. Pôvodný zámer Ministerstva průmyslu a obchodu o transformácii českých komoditných búrz na akciové spoločnosti pri poslednej novelizácii zákona č. 229/1992 nebol realizovaný. Burzy sú 43

zriaďované ako špecifické právnické osoby, ktoré fungujú na členskom princípe. Ich primárnym cieľom nie je dosahovanie zisku ale organizovanie obchodov s komoditami. Okrem kvality prijatej legislatívy je likvidita trhu ďalším z množstva faktorov ovplyvňujúcich priepastný rozdiel medzi zahraničnými a tuzemskými komoditnými burzami je. Na túto má vplyv aj nízke povedomie verejnosti a samotných výrobcov a spracovateľov o komoditných burzách. Aj keď je investovanie do komodít stále populárnejšie, o českých komoditných burzách je možné nájsť minimum informácii a investori zhodnocujú svoje prostriedky na zahraničných burzách. Nízka likvidita trhu je spojená aj s fyzickým vysporiadaním obchodov uzatvorených na burze. Obchody sú uzatvárané najmä medzi producentmi, respektíve dodávateľmi a odberateľmi danej komodity. Z toho vyplýva nezáujem špekulantov o domáci komoditný trh, keďže okrem produktov s fyzickým vysporiadaním, je ponúkaný okruh produktov pomerne úzky. Nedôvera v domáci burzový trh má za následok, že len malá časť produkcie prejde cez burzu, čo taktiež vysvetľuje nízku likviditu domáceho trhu. Špekulácie na tvorbu ceny tak na domácom trhu s komoditami strácajú význam. Napríklad, objem obchodov uzatvorených Obchodnej burze Hradec Kralové v porovnaní so CBOT dosahuje mizivý pomer. Komoditné burzy v Českej republike sú svojím významom burzami lokálnymi. Sú významné pre úzko vymedzenú geografickú oblasť alebo odbor. Preto je bezpredmetné porovnávanie domácej komoditnej burzy a konkrétnej svetovej burzy s globálnym významom pre tvorbu ceny danej komodity. Porovnanie českých a svetových komoditných búrz je reálne neuskutočniteľné aj odlišnosť ponúkaných produktov. Na svetových burzách ako NYMEX a CBOT sú obchodované desiatky produktov, kým na českých je množstvo ponúkaných produktov omnoho nižšie. Významný rozdiel medzi domácimi a zahraničnými komoditnými burzami je aj v ich právnej forme. V USA sú komoditné burzy väčšinou akciové spoločnosti, ktorých cieľom je dosahovanie zisku, v Českej republike majú štatút špecifickej právnickej osoby. Práve transformácia na akciové spoločnosti a možnosť dosiahnutia zisku by mohla priniesť motiváciu pre hľadanie možností zlepšovania pre domáce burzy. Na ďalší vývoj komoditných búrz obchodujúcich s poľnohospodárskymi plodinami má vplyv aj Európska únia. Práve funkcia cenotvorby poľnohospodárskych produktov je vo významnej miere obmedzovaná Spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie. Do konzervatívneho a málo dynamického trhu s komoditami v Českej republike môže priniesť nové impulzy práve najmladšia z domácich komoditných búrz- Energetická burza Praha. Táto má ambície stať sa miestom tvorby ceny elektrickej energie pre domáci 44

energetický trh. Jej renomé zvyšuje aj skutočnosť, že je dcérskou spoločnosťou Burzy cenných papírů Praha, ktorá si počas svojej existencie získala pevné miesto na domácom finančnom trhu. Podľa generálneho sekretára burzy Davida Kučeru je cieľom burzy zobchodovať v roku 2009 30% ročnej spotreby elektrickej energie v Českej republike. 31 Pre ďalší vývoj komoditných búrz je dôležité zvyšovanie investorského povedomia o možnostiach, ktoré investovanie na tomto trhu prináša. Komoditné burzy môžu taktiež prispievať k vzdelávaniu investorov, ale aj verejnosti usporadúvaním rôznych seminárov a vlastnou odbornou publikačnou činnosťou. Samotné burzy by sa mali snažiť pristupovať k trhu progresívne s inovatívnymi produktmi, kde ako vzor môže poslúžiť práve Chicago Board of Trade. Ďalšie možnosti zlepšenie súčasnej situácie vidím v lepšom prístupe k informáciám o obchodovaní, prehľadnejších a užívateľsky- atraktívnejších internetových stránkach a zlepšovaní elektronických systémov pre obchodovanie. V snahe zlepšiť svoje postavenie na trhu a ponúknuť účastníkom obchodovania kvalitnejšie služby dochádza k spájaniu veľkých zahraničných búrz. Príkladom týchto spojení je spojenie búrz v Amsterdame, Paríži a Lisabone v januári 2002. Zároveň Euronext prevzala London International Financial Futures a vznikla tak Euronext.liffe. Euronext sa následne v roku 2007 zlúčil s NYMEX. V súčasnosti prebiehajú prípravy na zlúčenie NYMEX a CME. Tento trend by mohol byť impulzom na zváženie podobného vývoja i na domácom komoditnom trhu, kedy by spojením búrz vznikol v rámci regiónu konkurencieschopnejší subjekt schopný zvýšiť kvalitu ponúkaných služieb s nižšími nákladmi. 31 [Econom.cz: Chceme vyplnit vakuum] 45

ZÁVER Vo svojej práci som sa snažila priniesť aspoň základný prehľad o komoditných burzách a obchodoch, ktoré sú na nich uzatvárané. Podrobnejší rozbor a analýza nebol pre obmedzenie rozsahu práce možný. Stručný prehľad najvýznamnejších svetových búrz prináša príloha A, v ktorej je tiež možné nájsť i objemy uzatvorených obchodov rozdelené na kovy, energie a poľnohospodárske komodity. V prvej časti som sa zamerala na históriu a vznik búrz všeobecne a na vznik a vývin komoditných búrz, ktoré sa postupom času odčlenili od peňažných búrz. Ďalej som sa zamerala na charakteristické znaky burzových obchodov a ich typy. Druhá časť je zameraná na svetové komoditné burzy. Podrobnejšie sa tu venujem najmä Chicago Board of Trade a potom New York Mercantile Exchange. Obe tieto burzy patria majú bohatú históriu a neustále hľadajú možnosti zlepšovania poskytovaných služieb, rozširujú ponuku produktov a hľadajú ďalšie spôsoby, ako uspieť v globálnom konkurenčnom boji. Jednou z týchto ciest je aj spájanie svetových búrz. V marci tohto roku ohlásili NYMEX a CME svoju fúziu, čím znovu upevnia svoje postavenie na svetovom trhu. NYMEX je zaujímavý aj pre domáci komoditný trh, a to nielen z pre investorov. Keďže je NYMEX vedúcou svetovou burzou obchodujúcou s energiami, za vzor si ju vzala aj novovzniknutá Energetická burza Praha. Aj keď neustály rast komoditných búrz z Ázie a Latinskej Ameriky predstavuje pre tieto burzy vážnu konkurenciu, tieto si aj naďalej zrejme dokážu zachovať popredné miesto v celosvetovom meradle. Tieto burzy je možné považovať za lídrov v zavádzaní moderných technológii do obchodovania a cit pre hľadanie nových príležitostní, akým je aj The Green Exchange, ktorej spoluzakladateľom je aj NYMEX. Posledná časť je venovaná domácim komoditným burzám ich vývoju a zhodnoteniu súčasnej situácie na českom komoditnom trhu. Zároveň je v tejto časti popísaná súčasná právna úprava komoditných búrz a základný popis búrz pôsobiacich na domácom trhu. Väčší priestor som venovala Energetickej burze Praha, ktorá je najmladšou komoditnou burzou v Českej republike. Táto burza má podľa môjho osobného názoru reálnu šancu splniť svoje ciele a byť organizátorom trhu s elektrickou energiou v krajine. Po uvážení priepastných rozdielov medzi svetovými a domácimi burzami, som sa snažila poukázať na najväčšie rozdiely v medzi domácimi a zahraničnými komoditnými burzami, kde som vychádzala z druhej časti. Pôvodne som chcela porovnať české a americké burzy, ale zo samotných 46

rozdielov vyplývajúcich z veľkosti, likvidity, tradície a najmä objemu uzatvorených obchodov by toto bolo bezpredmetné, keďže situácia na týchto trhoch je diametrálne odlišná. Po zhodnotení súčasnej situácie som dospela k názoru, že trh s komoditami sa rozvíja stále pomaly v porovnaní s ostaným finančným trhom. Komoditné burzy sú pre väčšinu investorov pomerne nezaujímavou možnosťou zhodnocovania finančných prostriedkov. Celková situácia na komoditných burzách v Českej republike je stále neuspokojivá. Aj keď je nutné priznať veľký pokrok, ktorý bol na v tejto oblasti od deväťdesiatych rokov minulého storočia učinený. Tento sa týka najmä legislatívnej úpravy, skvalitňovania obchodných uzancií a postupného zavádzania elektronických obchodných systémov. 47

POUŽITÁ LITERATÚRA A PRAMENE [1] BURGHARDT, G. Global Futures and Options Trading Rises 28% in 2007 [online]. Washington :2001,10.3.2008[cit.2008-04-21].Dostupné z WWW: <http://www.futuresindustry.org/default.asp?i=1287>. [2] Chicago Board of Trade [online]. 2008. Dostupné z WWW:< http://cbot.com/> [3] CBOT: Mini-sized Gold Futures Chart [online]. 2008 [cit.2008-07-04].dostupné z WWW:<http://www.cbot.com/cbot/pub/page/0,,1248%20chart,00.html?symb=YG&month= M&year=08&period=M&study=&study0=&study1=&study2=&study3=&bartype=LINE&ba rdensity=low> [4] CBOT: Monthly agricultural update- global trading summary [online].september 2007 [cit. 2008-04-06]. Dostupné z WWW: <http://www.cbot.com/cbot/docs/86154.pdf> [5] CBOT: Quarterly volume report [online].2008 [cit. 2008-10-4]. Dostupné z WWW: < http://www.cbot.com/cbot/pub/page/0,3181,834,00.html#quarterly > [6] CME Group Statement on U.S. Treasury Department Blueprint for Financial Regulatory Reform [online]. c2008 [cit.2008-04-13]. Dostupné z WWW: <http://cmegroup.mediaroom.com/index.php?s=43> [7] CME: CME group volume and open interest report [online]. c2008 [cit.2008-04-06]. Dostupné z WWW: <http://cbot.com/cbot/pub/rpt/rpt_month_statistics_20080201.pdf> [8] Commodity Futures Trading Commission Home Page [online]. c2006. Dostupné z WWW: <http://www.cftc.gov> [9] Českomoravská komoditní burza Kladno:Burzovní obchody skončily na necelé polovině předloňského objemu [online]. 2007 [cit.2008-04-25]. Dostupné z WWW: < http://www.cmkbk.cz/cmkbk/portal/mediatype/html/user/anon/page/default.psml/js_pane/pom ocne?docid=2066> [9] DEBNÁR, M. Komodity - Proti prírode [online]. 18.12.2007. TREND Holding, 2007 [cit. 2008-04-17]. Dostupné z WWW: <http://firmy.etrend.sk/121952/burzy-a-trhy/komodityproti-prirode>. [10] Dědič, J. Burza cenných papírů a komoditní burza. Praha : Prospektrum, 1992. 295 s., ISBN 80-85431-62-9. [11] Econom.cz: Chceme vyplnit vakuum [online]. Economia a.s., c1996-2008, aktualizováno: 25. 4. 2007 [cit. 2008-03-05]. Dostupné z WWW: <http://ekonom.ihned.cz/c4-10000985-20998530-405000_d-chceme-vyplnit-vakuum>. ISBN ISSN 1213-769. [12] Energetická burza : průvodce sekcí [online]. c2007 [cit. 2008-04-25]. Dostupné z WWW: <http://www.cmkbk.cz/cmkbk/portal/media-type/html/user/anon/page/ default.psml/js_pane/sekce?ksidparr=6&ksid=180&docid=130>. 48

[13] Energetická burza Praha : Cíle PXE [online].c2007 [ cit. 2008-18-4]. Dostupné z WWW: < http://www.pxe.cz/dokument.aspx?k=cile-pxe> [14] Energetická burza Praha: Manuál pro obchodování na PXE [online]. c2007 [cit.2008-18-4]. Dostupné z WWW: <http://www.pxe.cz/legislativa/pxe_manual_pro_obchodovani_na_pxe.pdf> [15] Energetická burza Praha :Produkty [online]. c2007 [cit.2008-18-4]. Dostupné z WWW: < http://www.pxe.cz/dokument.aspx?k=produkty> [16] Energetická burza Praha : Spotový trh jeho zúčtování a dopad na zúčtování futures [online].c2007 [cit.2008-18-4]. Dostupné z WWW: <http://www.pxe.cz/pxe_downloads/info/pxe_spot_zuctovani.pdf > [17] Energetická burza Praha: Statistická ročenka 2007 [online]. c2007 [cit.2008-04-18].dostupné z WWW:<http://www.pxe.cz/pxe_downloads /Statistics/fb2007.pdf> [18] Euroactiv.cz: S elektřinou se začína obchodovat na burze [online]. c2004-2008. EU-Media. Dostupné z WWW: <http://www.euractiv.cz/energetika/analyza/s-elektrinou-sezacina-obchodovat-na-burze>. ISSN ISSN 1803-248. [19] Financnik.cz : komodity- manuál zdarma [online]. c2005. Dostupné z WWW: <http://www.financnik.cz/serial/komoditni-manual-zdarma.html>. [20] Goldprice.org :Record Gold Price Highs Keep Coming -chart 3 [online], c2002-2008 [cit.2008-03-25] Dostupné z: <http://goldprice.org/aden/uploaded_images/crb-record-high- 723962.png > [21] HOLZ,R.- Trading Volume: Top 20 Commodities Futures and Options Contracts by Volume [online].c2001 cit.[2008-04-22]. Dostupné z WWW: <http://www.futuresindustry.org/images/fimag/2006/sepoct06/sepoct06_volume4.gif&imgref url=> [22] idnes.cz :Energetická burza prodala 2 procenta spotřeby Česka [online].c2007, [cit.2008-04-18].dostupné z WWW:< http://ekonomika.idnes.cz/energeticka-burza-prodala-2- procenta-spotreby-ceska-fxh/ekonomika.asp?c=a070725_124726_ ekonomika_spi> [23] infoenergie.cz [online]. c2007.dostupné z WWW: <http://www.infoenergie.cz/web/root/energy.php?nav01=291&nav02=595> [24] Komoditní burza Praha: Základní principy obchodování na Komoditní burze Praha [online].c2002. Dostupné z WWW: <http://www.kbp.cz/files/kontakt.asp> [25] Kouba, J. Termínové a opční obchody na komoditních burzách, 1.vyd. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, 1998. 155 s. ISBN 80-7079-525-5. [26] Liška, V. Houška, J. Finanční teorie bankovnictví IV: Obchodování s CP a komoditami.1. vyd. Praha : Vydavatelství ČVUT, 1998. 209 s. ISBN 80-01-01876-8. 49

[27] Marlowe B. - Electronic trading tops 80 percent of CME volume [online].c2001 2007. Medill Reports. Chicago. Revised: 1.11.2007. Dostupné z WWW: <http://news.medill.northwestern.edu/chicago/news.aspx?id=67753> [28] Ministerstvo vnitra České republiky :Reforma veřejné správy [online].c2008 [cit.2008-04-17] Dostupné z WWW: <http://www.mvcr.cz/reforma/zpravy/priprava/vysokosk/usek2.html> [29] Nesnídal, T. Podhajský, P. Obchodování na komoditních trzích: průvodce spekulanta. 1.vyd. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2005. 136 s. ISBN 80-247-1499-X. [30] Nymex.com:CME Group Inc. to Acquire NYMEX Holdings, Inc. on Terms Previously Announced [online]. c2007 [cit.2008-10-4], revised: 18.3.2008. Dostupné z WWW: < http://nymex.mediaroom.com/index.php?s=43&item=1801> [31] Nymex.com: NYMEX miny Advantages [online]. c2008,[cit.2008-04-22]. Dostupné z WWW:<http://www.nymex.com/emi_advant.aspx> [32] Piskáček V. - Elektřina příští rok zdraží o 14 procent [online].c2005, akutalizováno:9.7.2007. Dostupné z WWW:<http://bankovnictvi.ihned.cz/c4-10008930- 21567200-900000_d1-elektrina-pristi-rok-zdrazi-o-14-procent> [33] Mgr. Petruška, R. K problematike komoditných derivátov [online]. c2007. Dostupné z WWW:<www.derivat.sk/files/2007%20janjun/1_HotJul_August2007Komoditne Derivaty1.doc> [34] Rejnuš,O. Soudobý význam komodit při vztváření nových druhů finančních instrumentů (Strukturovaných produktů).in Sborník příspěvků ze 7. mezinárodní vědecké konference Nové obchodovatelné komodity a jejich využití. 1 vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2007, s.35-41, ISBN 978-80-210-4432-6. [35] Roční statistika Komoditní burzy Praha [online].c2007 [cit.2008-04-25]. Dostupné z WWW: < http://www.kbp.cz/files/statistika.asp> [36] Plodinová burza Brno: Statut Plodinové burzy Brno [online]. 2002 [ cit. 2008-04-24] c,. Dostupné z WWW: <http://www.pbb.cz/cz/statut-burzy.php> [37] Tomčiak. B.- Akciové trhy Zlaté časy komodít [online], TREND Holding, 2007 [cit.2008-03-20].aktualizované: 6.2.2008. Dostupné z WWW: <http://financie.etrend.sk/125245/moje-investicie/akciove-trhy-zlate-casy-komodit > [38] The Green Exchange: The Most Comprehensive Environmental Marketplace [online].c2008.dostupné z WWW: <http://www.greenfutures.com/overview/> [39] UNCTAD: Overview of the World's Commodity Exchanges 2006 [online].c2006 [2008-04-10]. Dostupné z WWW: <http://r0.unctad.org/infocomm/comm_docs/docs/meetings/burg/enunctad8376.pdf> [40] Zákon č.229/1992 Sb. [online]. c2006. Dostupné z WWW: < http://i.iinfo.cz/urs-att/p_229-92-114820025658536.htm> 50

ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č.1:objem obchodov na CBOT...11 Tabuľka č.2:top 10 svetových poľnohospodárskych futures kontraktov...22 Tabuľka č.3:prehľad top 15 svetových búrz obchodujúcich finančnými derivátmi...23 Tabuľka č.4:denný objem elektronických obchodov...26 Tabuľka č.5:objem obchodov CBOT za prvý kvartál 2008...28 Tabuľka č.6:objem obchodov na PXE za rok 2007...37 Tabuľka č.7: Štatistika obchodovania Komoditnej burzy Praha za rok 2007...41 ZOZNAM GRAFOV Graf č.1: Nárast komoditných obchodov v celosvetovom meradle...11 Graf č.2: Príklad býčieho trhu na trhu cien zlata v rokoch 1999-2007.18 Graf č.3: Priemerný denný objem obchodov s kukuricou...26 Graf č.4: Týždenný vývoj cien u mini kontraktu na zlato s dodaním v júni 2008...28 Graf č.5: Najvýznamnejšie energetické burzy vo svete za rok 2005...31 ZOZNAM PRÍLOH Príloha A- Zoznam účastníkov na Energetickej burze Praha..52 Príloha B- Najvýznamnejšie svetové burzy...53 Príloha C- Zoznam použitých skratiek...54 51

PRÍLOHA A-ZOZNAM ÚČASTNÍKOV NA ENERGETICKEJ BURZE PRAHA: A.En.CZ, s.r.o. Akcenta Energie a.s. Atel Česká republika s.r.o. CARBOUNION BOHEMIA, spol. s.r.o. Czech Coal, a.s. CZECH-KARBON, s.r.o. ČEZ, a.s. Dalkia Česká republika, a.s. E.ON Energy Trading AG EDF Trading Ltd EFT Česko, a.s. EGL Česká republika, s.r.o ETC-Energy Trading, s.r.o. Ezpada, s.r.o. Holding Slovenské elektrárne, d.o.o, International Power Opatovice, a.s. Korlea Invest, a.s. Lumen Energy, a.s. Lumius, spol. s r.o. Moravia Energo, a.s. Pražská energetika, a.s. První energetická, a.s. RE Trading CEE s.r.o. Sempra Energy Europe, s.r.o. Slovenské elektrárne, a.s. SSE CZ, s.r.o. V-Elektra, s.r.o. 52

PRÍLOHA B- NAJVÝZNAMNEJŠIE SVETOVÉ BURZY 2005 Poradie 2004 Poradie Burza Energie Kovy Poľnohospodárske komodity 1 1 New York Mercantile Exchange(NYMEX, US) 2 2 Dalian Commodity Exchange (DCE) 3 3 Chicago Board of Trade (CBOT,US) 1.266 spolu 138.943 30.220 169.213 99.175 99.175 91.872 93.138 4 5 London Metal Exchange (LME,UK) 78.629 78.629 5 4 Tokyo Commodity Exchange (TOCOM, Japonsko) 6 12 National Commodity &Derivates Exchange (NCDEX, India) 26.732 27.926 7.156 61.814 132 7.278 43.287 50.698 7 7 ICE Futures (predtým IPE, UK) 42.055 42.055 8 6 Shanghai Futures Exchange (SHFE,China) 9 9 New York Board of Trade (NYBOT,US) 10 11 Zhengzhou Commodity Exchange (ZCE, China) 11 10 Tokyo Grain Exchange (TGE, Japan) 12 8 Central Japan Commodity Exchange (C-COM, Japonsko) 13 17 Multi Commodity Exchange (MCX,India) 14 13 Chicago Mercantile Exchange (CME,US) 9.810 14.477 9.503 33.790 33.150 33.150 28.473 28.473 25.575 25.575 21.950 21.950 5.218 9.625 5.648 20.491 12.502 12.502 15 14 Euronext LIFFE (EU) 8.499 8.499 16 16 Kansas City Board of Trade (KCBT,US) 17 18 Winnipeg Commodity Exchange (WCE, Canada) 18 19 SAFEX/JSE (Južná Afrika) 19 15 National Multi-Commodity Exchange (NMCE,India) 20 20 Minneapolis Grain Exchange (MGEX, US) 21 22 Brazilian Mercantile & Futures Exchange (BM&F, Brazília) 22 21 Bursa Malaysia Derivatives (BMD, Malajzia) 3.954 3.954 2.077 2.077 1.771 1.771 1.592 1.592 1.422 1.422 102 1.026 1.164 1.159 1.159 53

PRÍLOHA C-ZOZNAM PUŽITÝCH SKRATIEK AOS - Automatizovaný obchodný systém BMD- Bursa Malaysia Derivatives BM&F Brazilian Mercantile & Futures Exchange CBOT- Chicago Board of Trade C-COM- Japan Commodity Exchange CFTC- Commodity Futures Trading Commision Central CME- Chicago Mercantile Exchange COMEX- New York Commodities Exchange ČMKBK- Českomoravská komoditná burza Kladno DCE- Dalian Commodity Exchange EEZ - Elektrické a elektronické odberné zariadenia ICE- IntercontinentalExchange JSE- Johannesburg Securities Exchange KCBT- Kansas City Board of Trade LIFFE- London International Financial Futures LME- London Metal Exchange MCX- Multi Commodity Exchange MGEX- Minneapolis Grain Exchange MiFID- Smernica Európskoho parlamentu o trhoch s finančnými nástrojmi (Markets in Financial Instruments Directive) NASDAQ- National Association of Securities Dealers Automated Quotation NCDEX- National Commodity &Derivates Exchange NMCE- National Multi-Commodity Exchange NYBOT- New York Board of Trade NYMEX- New York Mercantile Exchange NYSE- New York Stock Exchange OBHK - Obchodní burza Hradec Králové PSE- Burza cenných papírů Praha PBB- Plodinová burza Brno 54

PXE- Energetická burza Praha SHFE- Shanghai Futures Exchange TGE- Tokyo Grain Exchange TOCOM- Tokyo Commodity Exchange WCE- Winnipeg Commodity Exchange ZCE- Zhengzhou Commodity Exchange 55