ANALÝZA VÝVOJA ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ V KRAJINÁCH V4

Transcription

1 Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Študijný obor: Finančné podnikanie ANALÝZA VÝVOJA ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ V KRAJINÁCH V4 Analysis of foreign investments development in V4 countries Diplomová práca Vedúci diplomovej práce: Ing. Boris ŠTURC Csc. Autor: Silvia MARUŠINCOVÁ Brno, máj 2007

2

3

4 Meno a priezvisko autora: Silvia Marušincová Názov diplomovej práce: Analýza vývoja zahraničných investícií v krajinách V4 Názov práce v angličtine: Analysis of foreign investments development in V4 countries Katedra: financií Vedúci diplomové práce:ing. Boris Šturc Csc. Rok obhajoby: 2007 Anotácia Predmetom diplomovej práce Analýza vývoja zahraničných investícií v krajinách V4 je analýza prílevu priamych zahraničných investícií do krajín V4 v rokoch Prvá časť je zameraná na popis hlavných faktorov, ktoré pôsobia na prílev priamych zahraničných investícií. V druhej časti sa budem venovať konkrétnemu prílevu investícií do týchto krajín a jeho členeniu podľa rôznych kritérií a v závere práce sa pokúsim analyzovať vyhliadky krajín v nasledujúcom období. Annotation The goal of the submitted thesis Analysis of foreign investment development in V4 countries is to analyze the inward of foreign direct investment to V4 countries. The first part is focused on description of the main factors which influence the inflow of the foreign direct investment. In the second part I deal with a specific inflow of investment to these countries and its division according to different standards. In conclusion of this work I will try to analyse prospects of these countries for the following period. Kľúčové slová Krajiny V4, priame zahraničné investície, investičné stimuly, prílev PZI, ekonomické dopady Keywords V4 countries, foreign direct investment, investment incentives, inflow of FDI, economic impacts

5 Prehlásenie Prehlasujem, že som diplomovú prácu Analýza vývoja zahraničných investícií v krajinách V4 vypracovala samostatne pod vedením Ing. Borisa Šturca Csc. a uviedla v zozname literatúry všetky použité literárne a odborné zdroje. V Brne dňa 9. apríla 2007 vlastnoručný podpis autora

6 Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala Ing. Borisovi Šturcovi Csc. za cenné pripomienky a rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce a ďalej za jeho ochotu a ústretovosť.

7 OBSAH ÚVOD DEFINÍCIA POJMOV Priame zahraničné investície Priame zahraničné investície z časového hľadiska DETERMINANTY PRÍLEVU ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ Investičné stimuly ako nástroj vytvárania vhodného investičného prostredia Odporcovia verzus zástancovia poskytovania investičných stimulov Používané investičné stimuly Efektívnosť investičných stimulov Selektívne či neselektívne investičné stimuly Medzinárodná konkurencia v dopyte po priamych zahraničných investíciách prípad väzňovej dilemy Efekty priamych zahraničných investícií Pozitíva spojené s priamymi zahraničnými investíciami Negatíva spojené s priamymi zahraničnými investíciami Krátkodobý a dlhodobý horizont Vplyv priamych zahraničných investícií na platobnú a obchodnú bilanciu Nedlhové financovanie investícií Vplyv priamych zahraničných investícií v obchodnej bilancii PRÍLEV PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ Prílev PZI do krajín Európskej únie Prílev PZI do krajín strednej Európy v rokoch Prílev PZI do Českej a Slovenskej republiky v rokoch Pôvod PZI podľa krajiny investora Odvetvové smerovanie PZI Prílev PZI podľa krajov Dopady prílevu PZI na ekonomiku Českej republiky Dopady prílevu PZI na ekonomiku Slovenskej republiky... 48

8 4 PRÍLEV PZI V NASLEDUJÚCICH ROKOH ZÁVER ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK PRÍLOHA... 57

9 ÚVOD Zahraničné investície. Na jednej strane uznávaný prvok v boji proti znižovaniu nezamestnanosti, na strane druhej však odbytisko obrovského množstva financií, ktoré tam putujú v záujme blaha štátu, ale ako je často krát prezentované verejnosti, hlavne v záujme nás, občanov. No pravda je niekde uprostred. Obrovské finančné korporácie síce v danej krajne preinvestujú miliardy, avšak aj táto krajina je nútená preinvestovať ďalšie, podľa zmluvnej dohody s danou firmou, ktorá zahŕňajú hlavne výkup pozemkov, výstavbu prístupových ciest- vybudovanie infraštruktúry, štátne dotácie a pod. A tieto náklady sú často krát enormné. Prípady, kedy náklady na podporu priamych zahraničných investícií prevyšujú výnosy, sú veľmi časté. A nepopierateľne nie je v záujme štátu, ani strata financií plynúca z odpustenia daní po dobu niekoľkých rokov, ktorá sprevádza výstavbu takýchto podnikov na danom území. A taktiež nie je tajomstvom ani to, že mnohokrát sa firma po uplynutí tohto obdobia presunie na územie iného štátu, kde si opäť užíva daňové prázdniny. Takže tu vystupuje otázka, či sú tieto zahraničné investície skutočne také výnosné pre danú krajinu, ako je to od jej politikov prezentované. Tí totižto veria, že zahraniční investori sú schopní vyriešiť problém nezamestnanosti. Realita je podávaná veľmi skreslene: preinvestované miliardy, desaťtisíce vytvorených pracovných miest, kladná bilancia zahraničného obchodu a pod. V tomto obraze však už nie je miesto pre vyššie uvedené náklady, späté s danou zahraničnou investíciou. Avšak nemôžme poprieť ani fakt, že skutočne k znižovaniu zamestnanosti prispievajú, pretože vybudovaním obrovských podnikov sa vytvoria aj niekoľko tisícové pracovné pozície. Nikde na svete však nenájdeme vyspelú ekonomiku, ktorá by sa úspešne rozvíjala len vďaka zahraničným investíciám. Zahraničný kapitál je síce vítaný, ale tvorí len časť úsilia a práce, ktorú musí štát ako aj jeho občania vynaložiť na zvyšovanie životnej úrovne a tým aj vyspelosti daného štátu. Skutočne dlhodobý kapitál nemožno prilákať pomocou daňových prázdnin. Podobne hovorí aj expert v problematike priamych investícií Jacques Morisset: Veľké medzinárodné firmy, predovšetkým v automobilovom priemysle, sú všeobecne v lepšej pozícií pre vyjednávanie zvláštnych daňových režimov. Stávajú sa z nich príjemcovia renty od hostiteľskej vlády. 9

10 Cieľom diplomovej práce je poskytnúť obraz o hlavných faktoroch, ktoré ovplyvňujú prílev zahraničných investícií do jednotlivých krajín a zhodnotiť úspešnosť krajín V4 v boji o zahraničné investície. Prvá kapitola je venovaná základnej charakteristike priamej zahraničnej investície podľa ekonomickej teórie. Ďalej je tu rozpracovaná Dunningova teória, ktorá popisuje fázy pôsobenia zahraničných investícií na ekonomiku. V druhej kapitole sa zameriavam na hlavné determinanty prílevu zahraničných investícií, teoreticky sú zhodnotené dopady prílevu PZI na ekonomiku krajiny. Podrobnejšie je tu rozpracovaná aj problematika poskytovania investičných stimulov, keďže ide o jednu z najkontroverznejších oblastí pri lákaní zahraničných investorov. Uvedené sú argumenty zástancov aj odporcov a taktiež zhodnotená efektívnosť poskytovaných investičných stimulov. Tretia kapitola je už zameraná na konkrétne hodnoty o príleve zahraničných investícií do krajín V4. Vzhľadom k obmedzenému prístupu k informáciám o príleve zahraničných investícií do Maďarska a Poľska som sa rozhodla zamerať predovšetkým na Českú a Slovenskú republiku. Prílev PZI je sledovaný podľa krajiny pôvodu investora, podľa jednotlivých krajov a podľa odvetví ekonomiky kam PZI smerujú. Kapitola bola vypracovaná podľa dostupných štatistických údajov a internetových zdrojov. V poslednej kapitole som sa pokúsila popísať vyhliadky krajín na prílev PZI v najbližších piatich rokoch. Základ tvoria prognózy spoločnosti Economist Intelligence Unit, ktorá podobné štatistiky vypracováva. 10

11 1 DEFINÍCIA POJMOV Investície sú vo všeobecnej ekonomickej teórii považované za ekonomickú činnosť, pri ktorej sa subjekt vzdáva súčasnej spotreby s výhľadom na zvýšenie produktu v budúcnosti. 1 Zahraničné investície môžu byť posudzované ako...akvizície resp. prevzatie aktív v inej krajine. 2 Zahraničné investície môžeme rozdeliť na tri základné druhy: 1. Priame zahraničné investície (PZI) - nákup podielu spoločnosti, ktorý umožňuje plnú kontrolu spoločnosti, alebo tzv. investície na zelenej lúke. Rozhodujúcou črtou priamych zahraničných investícií je kontrola majetku získaného v zahraničí. Investorská firma za to ako protiváhu poskytuje zahraničnej krajine svoje finančné, manažérske, technické a iné zdroje. 2. Portfóliové investície - nákup akcií, obligácií či iných finančných aktív (obchodovateľných cenných papierov) zahraničných firiem a to v rozsahu, ktorý je nižší ako kontrolný balík a ktorý teda neumožňuje úplne ovládať zahraničnú firmu. Tieto investície sú teda na rozdiel od PZI pasívne, investor sa neusiluje o kontrolu, o riadenie firmy, ale ide iba o majetkovú účasť. 3. Poskytnutie pôžičiek a úverov - predstavuje dlhové krytie domácich investícií, čo je často nákladnou formou investovania (akumuláciu dlhu, vysoké úrokové náklady z úveru). Takáto forma je výhodná v prípade vysokej návratnosti z investície, na ktorú sa úver vzťahuje. 1.1 Priame zahraničné investície Národná banka Slovenska (NBS) aj Česká národná banka (ČNB) vychádzajú z definície priamej zahraničnej investície stanovenej OECD v súlade s Eurostatom a MMF, ktorá stanovuje, že priamou zahraničnou investíciou... je také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt, alebo iných majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho alebo tuzemcov ako osôb 1 Samuelson, P.A., Nordhaus, W.D.: Ekonomie. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995, s Bannock, G., Baxter, R.E., Davis,E.: The Penguin Dictionary of Economics. London: Penguin Books Ltd. 2003, s

12 konajúcich v zhode na podnikaní v zahraničí alebo investujúceho cudzozemca alebo cudzozemcov ako osôb konajúcich v zhode na podnikaní v tuzemsku, a to niektorou z týchto foriem: 1. vznik alebo získanie 100% podielu na podnikaní 2. účasť na podnikaní, ak investor vlastní alebo získa najmenej 10% podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo najmenej 10% podiel na čistom obchodnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo najmenej 10% hlasovacích práv 3. prijatie alebo poskytnutie finančného úveru investorom na podnikanie, ak má investor na tomto podnikaní účasť podľa bodu 1 alebo bodu 2 alebo ak je finančný úver spojený s vplyvom na riadení spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom s vplyvom na podiele podľa bodu 1 alebo bodu 2 4. použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície Priame zahraničné investície z časového hľadiska Z časového hľadiska prechádza pôsobenie priamych zahraničných investícií na ekonomiku rôznymi vývojovými fázami. Touto problematikou sa zaoberalo viacero ekonómov, ale azda najznámejšou hypotézu v tejto oblasti je práca J.H. Dunninga, 4 ktorý začiatkom osemdesiatych rokov vyvinul nasledovnú teóriu. V prvej fáze daná krajina v cudzine neinvestuje, pretože kvôli svojej nízkej rozvojovej úrovni, nedokáže v špecifickej súťaži využiť svoje prednosti prostredníctvom priamych investícií. Aktívna medzinárodná spolupráca nastane, až keď krajina začne využívať export. Zároveň zahraničné podniky začnú investovať v tuzemsku, ale najprv iba v malom rozsahu kvôli obmedzeným špecifickým podmienkam ako sú malý trh 5 nedostatočná kvalifikácia pracovných síl, nedostatočná infraštruktúra atď. V druhej fáze rozvoja priame zahraničné investície v danej krajine nadobúdajú na význame. Výrazne začne pôsobiť dosiahnutý objem výroby, ktorý zásobuje miestny trh. Pracovné sily sa zoznamujú s vysokou úrovňou produktivity práce a výrobným procesom, ale úroveň miezd je v tejto fáze nízka. Priame investície ešte nie sú previazané s ostatným hospodárstvom krajiny. Na základe nedokonalostí lokálneho trhu informácií, tovarov 3 Devízový zákon, NBS, 1995, 2, bod k), pozri aj Devizový zákon, ČNB, 1995, 2, bod j) 4 Dunning, J.: Re-evaluating the benefits of Foreign Direct Investment. Transanational Corporations, Vol.3., No.1, 1994, str In: Baláž, P. a kol.:.: Medzinárodné podnikanie. Bratislava: Jamex, nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, obmedzený dopyt po výrobkoch a ponuka dodávateľov 12

13 a kapitálu sú vysoké transakčné náklady, preto sa investori snažia trhy integrovať a v rámci nich vykonávať podnikové transakcie. Priame zahraničné investície sa vyskytujú iba zriedka. V tretej fáze už bude krajina vykazovať vyšší podiel priamych zahraničných investícií. Domáce podniky zbierajú skúsenosti z rozvinutého trhu, zo stykov so zahraničnými firmami, čo im pomôže lepšie preniknúť na zahraničné trhy. Krajina začína strácať výhodu lacnej pracovnej sily v dôsledku rastúcej úrovne miezd. Zahraničné investície už prichádzajú na základe iných výhod, ako sú vysoký dopyt, domáci technologický rozvoj, moderná infraštruktúra atď. Rozvoj vývozných investícií je však nižší než rozvoj dovozných, aj keď sa už postupne zbližujú. Vo štvrtej fáze sa krajina stáva významným priamym investorom v cudzine. V poslednej fáze sa rozvíja vnútroodvetvový medzinárodný obchod, ktorý sa opiera o vnútroodvetvovú deľbu práce. Rozhodnutia o mieste založenia novej pobočky už nie sú orientované na krajinné špecifiká, ale väčšmi sa prihliada na efekt z rozvoja medzinárodnej deľby práce. Dovozné priame investície začínajú rásť, ale z iných dôvodov ako v prvých fázach, napr. v dôsledku spestrenia sortimentu. 13

14 2 DETERMINANTY PRÍLEVU ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ Rozhodovanie o umiestnení výroby v medzinárodnom prostredí závisí na mnohých faktoroch. Nadnárodné spoločnosti sa rozhodujú preniesť výrobu do hostiteľskej krajiny namiesto obhospodarovania daného trhu pomocou vývozov vtedy, ak im táto zmena prináša nejakú špecifickú výhodu (napr. nižšie náklady vďaka úsporám z rozsahu). Je zrejmé, že identifikácia, porozumenie a určenie determinujúcich faktorov prílevu PZI je veľmi komplexný problém, ktorý záleží na špecifických podmienkach danej krajiny, sektore a spoločnosti. Determinanty investičného rozhodovania môžeme rozdeliť na dve základné skupiny: 6 a) interné vychádzajú z vnútorných podmienok investora a sú závislé od schopnosti manažmentu využiť výhodnú stratégiu. Ide aj o to ako správne reagovať na konkurenčné aktivity. b) externé - vychádzajú z ekonomického, právneho a kultúrneho prostredia hostiteľskej krajiny Externé determinanty môžeme ďalej rozdeliť na: a) determinanty v materskej krajine podpora investovania v zahraničí 7, náklady na výrobu, nedostatok alebo nedostupnosť nevyhnutných surovín. b) determinanty v hostiteľskej krajine ekonomické a politické prostredie, rastúci trh, rastúci dopyt, atraktívne investičné prostredie, lacná pracovná sila, úroveň infraštruktúry Pri analýze uvedených faktorov si všímame determinanty hostiteľskej krajiny z komplexnejšieho pohľadu, posúdenia politického i ekonomického rizika pri vstupe do hostiteľskej krajiny, preskúmanie konkurenčného prostredia, možnosti diverzifikácie rizika, efektívnosti nových trhov a možnosti preniknutia cez národný trh hostiteľskej krajiny na regionálny trh. Z vecného hľadiska existujú tri typy determinantov: 6 Baláž, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie. Bratislava: Jamex, 2001, str Pozitívne pôsobí na odvetvie, ktoré v materskej krajine stagnuje, zisky podnikov v zahraničí sa vracajú späť a časť je investovaná v materskej krajine 14

15 1. politické - patrí tu ekonomická, sociálna a politická stabilita, pravidlá vstupu na trh a fungovania trhu, zaobchádzanie so zahraničnými subjektami, pravidlá regulujúce fungovanie trhu, medzinárodné dohody o fungovaní trhu, medzinárodné dohody o fungovaní PZI, privatizácia, obchodná politika (tarifné a netarifné prekážky obchodu), daňová politika. 2. ekonomické - tu patria najmä dopytové faktory - veľkosť trhu a príjem na obyvateľa, rast trhu, prístup na regionálne a globálne trhy, preferencia spotrebiteľov v krajine, štruktúra trhu. Lacné zdroje, vstupy suroviny, lacná pracovná sila, technologické inovačné prínosy, infraštruktúra. Znižovanie nákladov náklady zdrojov a aktív prispôsobené na vyššiu produktivitu pracovnej sily, ďalšie náklady vstupov (transportné náklady v krajine), členstvo v medzinárodných integračných zoskupeniach a z toho vyplývajúca možnosť založenia siete regionálnych korporácií. 3. podnikateľského prostredia a podpory zahraničného investora - ide hlavne o opatrenia na prilákanie investícií, prídavné náklady (korupcia, administratívne prieťahy...), poinvestičné služby, spoločenské vybavenie (kvalita života). 8 Keďže ponúkané investičné stimuly sú jedným z najrozporuplnejších nástrojov na prilákanie zahraničného investora, zamerala by som sa v ďalšej časti na ich podrobnejšiu analýzu. 2.1 Investičné stimuly ako nástroj vytvárania vhodného investičného prostredia Pod pojmom investičný stimul rozumieme všetky merateľné ekonomické výhody poskytnuté vládou hostiteľskej krajiny zahraničným investorom na účely motivácie podnikateľskej činnosti. Podľa metodiky UNCTAD rozoznávame tri základné skupiny stimulov: 1. fiškálna (rozpočtová) skupina stimulov 2.finančná skupina stimulov 8 Determinanty a investičné stimuly pre vstup priamych zahraničných investícií do hostiteľskej krajiny. Derivat s.r.c 15

16 3.skupina stimulov na zvýšenie ziskovosti investícií nefinančnými nástrojmi 1. Fiškálna skupina stimulov Je zameraná na znižovanie daňového zaťaženia investorov v hostiteľskej krajine. Pri dlhodobých a investične náročných projektoch fiškálne stimuly môžu byť orientované na zmrazenie existujúceho fiškálneho režimu pre investora na dlhšie obdobie. Oblasť, v ktorej sa stimuly ponúkajú: Zisk - zníženie dane z príjmu právnických osôb, daňové prázdniny, možnosť odpočítania straty zaznamenanej počas daňových prázdnin zo zisku vytvoreného pred alebo po období daňových prázdnin Investície - zrýchlené odpisovanie investícií, možnosť reinvestovania Pracovná sila - redukcia príspevku na sociálne poistenie zo strany zamestnávateľa, znižovanie daní na základe počtu pracovníkov alebo iných nákladov spojených s pracovnou silou predaja Objem predaja - zníženie dane z príjmu právnických osôb na základe celkového Pridaná hodnota - zníženie daní alebo ich úverovanie, počítané na základe čistej hodnoty výstupov, úverovanie dane na základe vytvorenej pridanej hodnoty Iné čiastkové náklady - môže ísť napríklad o redukciu daní z príjmov spojených s nákladmi na marketingové aktivity a promotion Import - udelenie výnimky z platného cla a iných poplatkov súvisiacim s importom (dovozná prirážka), na import investičných statkov, surovín, náhradných dielov a všetkých vstupov súvisiacich s produkčnými procesmi Export: a) pri výstupe - vyňatie spod povinnosti platiť exportné clá, zvýhodnené zdaňovanie príjmov plynúcich z exportu, úverovanie daní z predaja uskutočneného v tuzemsku pri uskutočnení určitých exportných výkonov. b) pri vstupe - navrátenie dovozného cla, úverovanie daní platených na importované materiály alebo dodávky, poskytnutie daňového úveru na čistú hodnotu exportu 2. Finančná skupina stimulov 16

17 Obsahuje poskytovanie rôznych príspevkov priamo firmám na financovanie PZI alebo priamo podiel kapitálu na realizovanej investícii alebo určitej činnosti. Výhodné pôžičky formou návratnej dotácie na pracovné miesto, priame subvencie, poistenie, participácie verejných fondov a iné. Oblasť, v ktorej sa stimuly ponúkajú: Vládne príspevky - široká paleta opatrení (tiež voľne označovaných ako priame subvencie). Na krytie (časti) kapitálových výrobných alebo marketingových nákladov spojených s investičným projektom Vládne úvery s výhodnými úrokmi 9 - výhodné pôžičky, záruky úverov, garantovanie exportných úverov Štátne poistenie - zvyčajne sa poskytuje na určité druhy rizík ako zmena devízových kurzov, devalvácia meny. Tento typ poistenia sa zvyčajne zabezpečuje prostredníctvom medzinárodných agentúr. Vládna participácia na projektoch - participácia verejných fondov na investíciách s vysokým komerčným rizikom 3. Stimuly na zvýšenie ziskovosti investícií nefinančnými nástrojmi iné stimuly Oblasť, v ktorej sa stimuly ponúkajú: Infraštruktúra - dotácie na rozvoj infraštruktúry, ponuka pôdy, budov, výrobných hál alebo špecifickej infraštruktúry ako telekomunikácie, doprava, zásobovanie vodou alebo energiou za nižšie ceny Služby - poskytované služby môžu zahŕňať asistenciu pri schvaľovaní projektov, implementácií a riadenia projektov, vypracovania predinvestičných štúdií, informácie o trhu, prístupnosť surovín a infraštruktúry, poradenstvo pri výrobnom procese a marketingových technikách, pomoc pri školeniach a preškoľovaniach zamestnancov, technické príslušenstvo na rozvoj know how alebo vylepšenie kontroly kvality 9 ide o vytvorenie rôznych agentúr alebo fondov, ktorým štát zabezpečí prostriedky buď zo štátneho rozpočtu alebo formou úverov a tie ich potom poskytujú vybraným podnikateľským subjektom 17

18 Trhové preferencie - výhodné štátne zákazky, uzatvorenie trhu pre ďalších investorov, protekcionistické opatrenia na obmedzenie dovozu, zabezpečenie monopolného postavenia Devízové hospodárstvo - špeciálne výmenne kurzy, eliminácia výmenných rizík pri zahraničných úveroch, špeciálne koncesie na repatriáciu kapitálu Odporcovia verzus zástancovia poskytovania investičných stimulov 11 Hospodárska politika mnohých štátov vrátane Česka a Slovenska sa prikláňa k aktívnej podpore investorov investičnými stimulmi. Medzinárodné dohody nedovoľujú diskrimináciu medzi zahraničnými a domácimi investorov, v tomto systéme investičných stimulov je však rozdiel v možnostiach, ako sa k týmto stimulom dostať. Malé a stredné podniky väčšinou nemôžu splniť kritérium minimálneho objemu investície a sú to teda najmä zahraniční investori, ktorí majú z investičných stimulov prospech. Systém poskytovania investičných stimulov má svojich húževnatých zástancov aj odporcov. Zástancovia poukazujú predovšetkým na prínos spočívajúci vo vysokom počte novovytvorených priamych či nepriamych pracovných miest, prísune moderných technológií, nových modelov riadenia a v celkovej kultivácii podnikateľského prostredia. Rovnako sa objavujú argumenty, že investičné stimuly ako v oblasti daňovej, tak v oblasti podpory zamestnanosti nehrajú v celkových výdajoch žiadnu podstatnú úlohu a úvahy o ich nákladnosti či dokonca neefektívnosti v porovnaní s inými formami pomoci neobstoja. Odporcovia naopak argumentujú zbytočnou záťažou verejných rozpočtov spočívajúcou vo vydávaní finančných prostriedkov novým investorom, či už formou rôznych dotácií alebo poskytovania pozemkov vybavených nevyhnutnou infraštruktúrou za symbolickú cenu, alebo nevyberaním finančných prostriedkov z dôvodu uplatňovaných daňových úľav. Všetky tieto stimuly sú teda zbytočné, pretože zahraniční investori svoju investíciu realizujú z dôvodu kvalifikovanej a lacnej pracovnej sily a po jej zdražení presunú svojej výroby ďalej na východ. Ďalším veľmi silným argumentom je, že konkrétne systém investičných stimulov, tak ako je nastavený v Čechách alebo na Slovensku, znevýhodňuje 10 Determinanty a investičné stimuly pre vstup priamych zahraničných investícií do hostiteľskej krajiny. Derivat s.r.o 11 Kincl, M. : Investiční pobídky jako forma veřejné podpory. Praha: Linde nakladatelství s.r.o, 2003, str

19 domáce podnikateľské subjekty oproti ich konkurentom zo zahraničia, ktorí sú naviac súčasťou veľkých nadnárodných skupín dostatočne kapitálovo vybavených, takže vlastne žiadne investičné stimuly ani nepotrebujú. Objavujú sa aj názory prirovnávajúce investičné stimuly priamo k diskriminácii. Podľa nich by bolo vhodnejšie znížiť daňovú záťaž a vytvoriť stabilné politické a makroekonomické prostredie, ktoré by bolo ďaleko významnejším impulzom pre realizáciu nových investícií a rozvoj podnikania Používané investičné stimuly 12 S rastom celosvetového objemu a významu priamych zahraničných investícií dochádza aj k zmenám v hospodárskej politike voči PZI. Prvou generáciou týchto politik je liberalizácia režimu PZI a odstránenie prekážok voči domácim investíciám. Na medzinárodnej úrovni ide predovšetkým o dvojstranné zmluvy o vzájomnej ochrane investícií a o zamedzenie dvojitého zdanenia. Druhou generáciou je už aktívna hospodárska politika v lákaní investícií formou investičných stimulov. Vláda môže investičný stimul poskytnúť v zásade dvoma spôsobmi a to buď priamou finančnou podporou alebo nepriamo, úľavou z požiadaviek, ktoré štát na ekonomické subjekty. Najpoužívanejšie investičné stimuly sú: Priama podpora na: investičnú výstavbu nákup technológie výskum a vývoj tvorbu pracovných miest, rekvalifikáciu pracovných síl nákup pozemkov a zavedenie infraštruktúry úverovú politiku. nižšie úroky, dlhšia doba splatnosti, garancia štátu Nepriama podpora: daňové úľavy colné úľavy úľavy v predpisoch 12 NEWTON: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Praha: NEWTON, 2003, str

20 V zásade platí, že bohaté vyspelé štáty sú schopné a ochotné udeľovať viac priame dotácie, než nepriamo pôsobiace úľavy a naopak chudobnejšie štáty sú schopné poskytovať viac menej iba úľavy. Každá forma podpory ma odlišný vplyv na investičnú aktivitu a možné externality podľa konkrétnej investície na konkrétnom mieste. Asi najpoužívanejším investičným stimulom sú rôzne daňové úľavy, predovšetkým potom úľava na daň z príjmu právnických osôb. Treťou generáciou hospodárskych politik voči PZI sú cielené investičné stimuly, ktoré sú poskytované na regionálnej či municipálnej úrovni a to podľa veľkosti investícií, oboru podnikania, exportnej výkonnosti a technologickej náročnosti. Ďalej je to podpora väzieb s miestnymi firmami, rozvoj špeciálnych ekonomických zón exportné zóny a technologické parky Lokalizačné rozhodovanie investora a úloha investičných stimulov 13 Podľa teórie lokalizácie (Dunning, 1981) sa firma rozhodne k investovaniu v cudzej zemi, ak prevážia výnosy z presunu (či budovanie nových) kapacít do cudzej krajiny náklady na tento presun. Tohto firma dosiahne, ak má tri základné výhody oproti miestnej konkurencii vlastníctvo špecifických aktív, internalizácia a lokalizácia týchto aktív. Prvé dve podmienky sú endogénne závislé na nadnárodnej firme. To, či sa ich podarí využiť, ovplyvňujú lokalizačné výhody. Tie sú preto pre firmu exogénne a sú závislé na charakteristike ekonomiky hostiteľskej krajiny a tiež na motívoch firmy, aby investovala v zahraničí. Pre umiestnenie produkčnej kapacity v zahraničí existujú dva základné motívy: 1. zvýšenie efektívnosti výroby (vertikálne PZI) spoločnosť využije lacnejšie výrobné faktory ako sú suroviny, pôda a pracovná sila v pomere ku kvalite týchto výrobných faktorov. 2. preniknutie na veľký trh (horizontálne PZI) spoločnosť sa vyhne obchodným obmedzeniam, štandardom, prispôsobí sa miestnym požiadavkám, zníži dopravné náklady. Ak má firma prvé dve endogénne dané výhody a ak má motiváciu k investovaniu v zahraničí, zvažuje rizikovosť a výhodnosť lokalít a podľa naznačených parametrov a vzhľadom k motívom, ktoré ovplyvňujú váhu parametrov, sa rozhodne pre konkrétnu lokalitu. Za hlavné lokalizačné faktory sú považované: 13 NEWTON: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Praha: NEWTON, 2003, str

21 1. politická stabilita forma vlády, politická sloboda, medzinárodné vzťahy, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, revolúcie, členstvo v medzinárodných organizáciách 2. inštitucionálna stabilita transparentnosť a vynutiteľnosť práva, daňový režim, administratívne procedúry a korupcia 3. ekonomická stabilita miera inflácie, orientácia hospodárskej politiky, vonkajšia rovnováha, fiškálna stabilita, kurzová stabilita, regulácia a stabilita bankového sektoru a kapitálového trhu 4. veľkosť trhu a charakteristika ekonomiky HDP, HDP/obyvateľa, štruktúra ekonomiky, podnikateľské a investičné prostredie, kúpna sila obyvateľstva, infraštruktúra, prílev a stav PZI, aglomeračné výhody (cluster) v konkrétnom odvetví 5. výrobné faktory cena práce, kvalita, produktivita, inštitucionálne obmedzenie, nerastné zdroje 6. ostatné charakteristiky geografická poloha, kultúrna blízkosť, politika voči PZI, privatizácia, úspešný príklad Do lokalizačných rozhodnutí vstupuje množstvo faktorov aj motívov, ktoré sa líšia prípad od prípadu. Investičné stimuly fungujú ako kompenzácia za iné nedostatky v lokalizačných faktoroch. Spracované prieskumy a ekonometrické štúdie na tému lokalizačné faktory PZI ako napr. UNCTAD 2001, PriceWaterhouseCoopers 2002, Shah 1995 naznačujú, že investičné stimuly hrajú čiastočnú úlohu v záverečnej fáze výberu lokality v momente, kedy je suma všetkých ostatných faktorov takmer vyrovnaná Efektívnosť investičných stimulov 14 Jedným elementom rozhodovania o stimuloch je to, čo si vláda stanoví ako cieľ lákania zahraničných investorov. Hospodárska politika sleduje široké ciele ako je stabilita ekonomiky (cenová, fiškálna, vonkajšia atď.), rast hospodárskeho výkonu, životnej úrovne obyvateľov a pokles nezamestnanosti. Prílev PZI a efekty na domácu ekonomiku pôsobia všeobecne v smere úspešného plnenia týchto cieľov, avšak doposiaľ medzi nimi nebol preukázaný priamy a presný vzťah po započítaní všetkých vedľajších efektov. Výberová podpora určitých investorov so sebou nesie náklady ako fiškálne, tak aj náklady v podobe rizika vládneho zlyhania a neefektívnej alokácie zdrojov. Zásadnou otázkou je efektívnosť 14 NEWTON: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Praha: NEWTON, 2003, str

22 aktívnej výberovej podpory investícií. Efektívnosť investičných stimulov možno posudzovať porovnaním sumy pozitívnych prínosov a sumy nákladov. Avšak problém je v tom, ako vyjadriť tieto pozitívne efekty na domácu ekonomiku, t.j. externality 15, keďže presné peňažné vyjadrenie všetkých prínosov priamych zahraničných investícií je nemožné. Avšak ak nemožno výšku externality vyjadriť priamo, je možné použiť aspoň zástupnú veličinu vnímanie externalít a s tým porovnávať náklady investičných stimulov. Najpoužívanejším zástupným cieľom lákania PZI je výška prílevu PZI a počet priamo vytvorených pracovných miest. Zástupné ciele hospodárskej politiky investičných stimulov: výška prílevu PZI ako stimuly ovplyvnia investorov k investovaniu v danej zemi sektorové či odborové spektrum PZI kam PZI smerujú a či sú smerované do špecifických odborov zamestnanosť koľko pracovných príležitostí tieto investície vytvoria exportná orientácia akú časť produkcie smerujú PZI na zahraničné trhy a aká je teritoriálna štruktúra (tzv. mäkké verzus tvrdé exportné trhy) importná náročnosť produkcia verzus zapojenie miestnych subdodávateľov transfer technológií technologická náročnosť produkcie a náročnosť na kvalitu ľudského kapitálu, technologický transfer domácim firmám Efektívnosť investičných stimulov potom možno vyjadriť podľa zvolených efektov v závislosti na hospodársko politických cieľoch vlády oproti nákladom stimulov. Vláda, ktorá udeľuje investičné stimuly je motivovaná niekoľkými cieľmi naraz. K analýze efektívnosti investičných stimulov je možné použiť viacero metód. V ďalšej časti by som priblížila multiktiteriálnu analýzu, ktorá už podľa názvu pristupuje k problému z viacerých hľadísk. 15 Externalita je označenie pre vonkajší účinok nejakého ekonomického rozhodnutia, resp. činnosti, tzn. časť dopadov činnosti, ktorú nesie niekto iný než jej pôvodca. Ako externality sa označujú náklady či výnosy iných subjektov, za ktoré sa neplatí: pôvodca si tieto výnosy (tzv. pozitívne externality) nemôže privlastniť, príp. tieto náklady (tzv. negatívne externality) od neho nemožno vymáhať. 22

23 Multikriteriálna analýza efektívnosti investičných stimulov 16 Základným kritériom metódy hodnotenia jednotlivých stimulačných projektov PZI vzhľadom k očakávaným externalitám, ktoré majú tieto investície priniesť, je pomer nákladov a efektov, t.j. nákladov na investičné stimuly a efektov plynúcich z investície. Priame zahraničné investície majú v hostiteľskej krajine celú škálu efektov. Jedným typom problému vyjadrenia efektov je nemožnosť ich presného merania. Druhým typom problému je neľahké odlíšenie efektov plynúcich z jednej konkrétnej investície od efektov plynúcich zo všetkých alebo zo skupiny PZI. Hlavný motív podpory priamych zahraničných investícií, teda očakávania pozitívneho prelievania (spill-overs), možno vyjadriť skôr intuitívne. Ďalšou dimenziou problému je ťažko predikovateľný vývoj efektov, ktoré plynú z jednej konkrétnej investície a čase, a to aj za predpokladu, že by sme boli schopní všetky efekty kvalifikovať a kvantifikovať. Ako faktory analýzy sa teda používajú jednoduché ukazovatele, ktoré sú merateľné buď v peňažných jednotkách alebo v sú hodnotené bodovo. Napriek tomu sa však rada efektov pre ich obtiažnu či priamo nemožnú merateľnosť vynecháva. Vzhľadom k tomu, že efektov je niekoľko a ich váhy sa vzhľadom k preferenciám hospodárskej politiky menia v čase aj v priestore, je nutné použiť metódu multikriteriálnej analýzy, ktorá postihuje ako rozličné efekty, tak aj meniace sa preferencie hospodárskej politiky. Všeobecný vzorec prepočtu efektívnosti stimulačnej investičnej akcie možno vyjadriť ako: Efektívnosť = f ( Súčasná _ hodnota p Nákladov + t= 0 t= m n Efektov) Kde t je čas (m a n sú začiatok a koniec existencie merateľných efektov; p je koniec nákladov investičných stimulov, väčšinou koniec daňových prázdnin). Efekty zahŕňajú výšku investície, počet novo vytvorených pracovných miest, štrukturálne charakteristiky, exportná výkonnosť, význam investora, prepojenie s domácimi firmami a dopady investície na miestne obyvateľstvo a firmy. Za náklady investičných stimulov sú považované iba fiškálne náklady (pre jednoduchosť sa často nerobí rozdiel medzi tzv. priamymi a nepriamymi investičnými stimulmi). Podrobnejšia analýza efektov priamej zahraničnej investície, ktoré sú uvažované v analýze: 16 NEWTON: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Praha: NEWTON, 2003, str

24 Výška investície - do analýzy vstupujú ako peňažné vyjadrenie celkovej investície. Novo vytvorené pracovné miesta zamestnanosť - v jednoduchej analýze sa pracovné miesta počítajú ako súčet novo vytvorených pracovných miest. V rozšírenej analýze sa zohľadňujú nielen priamo vytvorené pracovné miesta, ale aj nepriamo vytvorené nové pracovné miesta, či kvalifikačná štruktúra novo vytvorených pracovných miest a regionálna (ne)zamestnanosť. Štrukturálne charakteristiky - pri efektoch štrukturálnych zmien sa zohľadňujú nasledujúce parametre: charakteristika vstupov (rozlíšenie podľa technológie, surovín, pracovnej náročnosti), technologická náročnosť produkcie a kvalifikovanosť pracovnej sily. U štrukturálnych charakteristík sa používa bodové hodnotenie. Exportná výkonnosť - tento ukazovateľ zahŕňa nielen výšku exportu, ale aj stupeň exportnej orientácie vyjadrený v percentách. Význam investora - získanie veľkej či významnej investície môže mať zásadný vplyv pri rozhodovaní ďalších investorov o výbere lokalizácie svojich investícií. U významného investora musia predstavitelia hospodárskej politiky zohľadniť aj možnosť, že sa jeho investičné rozhodovanie snaží ovplyvniť vo svoj prospech aj konkurenčná krajina. Tu sa opäť využíva bodové hodnotenie. Dopady investície podľa názorov obyvateľstva, regionálnych politikov a podnikateľov - efekty plynúci z investície môžeme posúdiť kvalifikovaným bodovým hodnotením na základe sociologických šetrení, ktoré zisťujú názory obyvateľstva, miestnych ekonomických subjektov a miestnej politickej reprezentácie na daný investičný zámer. Pri hodnotení dopadov investície z pohľadu obyvateľstva, regionálnych politikov a podnikateľov sa používa bodové hodnotenie. Prepojenie s domácimi subdodávateľmi- prepojenie s domácimi subdodávateľmi môžeme vyjadriť v percentách vstupov alebo bodovacou škálou. Rezíduum rezíduum ako faktor stojí bokom, pretože môže byť použitý iba k analýze rozhodovania štátu o investičných stimuloch iným subjektom. Rezíduum tak nemôže byť včlenené do metódy, ktorú by využívala štátna inštitúcia. Ostatné motívy pre používanie investičných stimulov sú osobné preferencie predstaviteľov úradov, ktoré rozhodujú o pridelení stimulov. U rezídua opäť používame bodové hodnotenie. 24

25 2.1.4 Selektívne či neselektívne investičné stimuly 17 Ak si uvedomíme ciele hospodárskej politiky investičných stimulov a ich náklady, je z hľadiska efektívnosti najlepšia selektívna podpora jednotlivých investorov podľa vnímaných pozitívnych efektov PZI, t.j. podľa zástupných cieľov hospodárskej politiky (napr. podľa investovanej sumy, vytvorených pracovných miest, technologickej úrovne, náročnosti na ľudský kapitál, odvetví, pododvetví atď.) S rastúcou selektívnosťou podpory rastie aj efektívnosť tejto politiky. Avšak existuje tu rada problémov. Selektívna podpora určitých firiem (typický príklad aktívnej štrukturálnej politiky vyberanie šampiónov.) má svoje potenciálne výhody, ale rovnako aj zásadné slabé miesta. Prvým problémom je, ktoré zástupné kritéria vybrať a aké im prisúdiť váhy významnosti a podľa toho potom podporovať rôzne konkrétne investície. To by znamenalo, že štátny orgán, ktorý udeľuje stimuly, má dostatok informácií ohľadne súčasnej situácie aj budúcich trendov. Druhým problémom je samotný proces udeľovania stimulov a hodnotenie prínosov investícií. Vyššie cielenie stimulov so sebou spravidla nesie aj vyššiu administratívnu náročnosť a tiež náklady (rast byrokracie); má väčšie problémy s transparentnosťou (dynamické zmeny v trendoch globálnej ekonomiky vyžadujú dynamické zmeny v cielení stimulov); problémy typu principál - agent medzi agentúrou na podporu investícií a medzi kompetentnými vládnymi orgánmi, tlak záujmových skupín a rent - seeking v tomto nedistribučnom procese. Naviac cielená podpora preferovaných firiem znamená presun nákladov na ostatné, nepreferované firmy či obyvateľov a pravdepodobne tak zníži celkové prínosy prílevu PZI. Selektívna podpora predovšetkým zahraničných investorov sa stala módou či axiómou úspešného rozvoja každej ekonomiky. Cielená investičná podpora ponúka mnoho potencionálnych výhod v podobe maximalizácie efektov pri minimalizácii nákladov, možné rizika zlyhania sú však tomu primerané. Investičné stimuly môžu a spravidla aj sú veľmi efektívne podľa vnímaných pozitívnych efektov a fiškálnych nákladov vlády hostiteľskej krajiny. Výška vnímaných a skutočných prínosov PZI sa však môže veľmi odlišovať. A teda čím vyšší je stupeň cielenia investičných stimulov, tým vyššia je efektívnosť týchto stimulov voči vnímaným efektom, ale tým väčšia je aj pravdepodobnosť roztvárania nožníc medzi 17 NEWTON: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Praha: NEWTON, 2003, str

26 výškou skutočných a vnímaných (predpokladaných) externalít a tým vyššie sú aj ostatné ekonomické i neekonomické náklady stimulov (administratívna náročnosť udeľovania, vzťah principál agent, lobbyzmus záujmových skupín a rent - seeking problem). Stotožňujem sa s názorom, že z ekonomického pohľadu používanie investičných stimulov trpí všetkými symptómami problémov aktívnej štrukturálnej politiky. A rovnako ako v prípade iných štrukturálnych politik nie je pravdou, že neexistuje alternatíva. Vlády by mali zamerať svoju pozornosť na neselektívnu podporu investičného prostredia, t.j. na to, ako sa v konkurencii pri získaní PZI obísť bez výrazných investičných stimulov. Skôr než klásť bremena na všetky podnikateľské subjekty a potom niektorým poskytovať priamu podporu či niektorým zľavovať z požiadaviek, by vláda radšej mala znížiť nároky na všetkých. Konkrétnym príkladom je oblasť daní, kde by bolo vhodnejšie namiesto selektívnych úľav z daňovej povinnosti znižovať postupne daňové zaťaženie pre všetkých. Ďalej by sa vládna politika mala zamerať na identifikáciu slabín v inštitucionálnych charakteristikách podnikateľského prostredia a ich nápravou zvýšiť investiční atraktivitu. Ďalším námetom hospodárskej politiky voči PZI je dôraz na absorbčnú schopnosť ekonomiky voči pozitívnym externalitám príchodu priamych investorov. Ekonomika je schopná vstrebávať pozitívne prínosy priamych investícií tým viac, čím lepšie sú kvalitatívne charakteristiky výrobných faktorov, predovšetkým ľudského kapitálu. Odstránenie prekážok v investičnom prostredí a rast kvality produkčných faktorov je však proces omnoho náročnejší než politika lákania investorov pomocou selektívnych podpôr Medzinárodná konkurencia v dopyte po priamych zahraničných investíciách prípad väzňovej dilemy 18 Druhým zásadným faktorom rozhodovania, či poskytovať investiční stimuly a v akej výške, je medzinárodná konkurencia v dopyte po PZI. O kladné efekty PZI majú záujem vlády väčšiny štátov a ak začne jedna vláda ponúkať podporu a úľavy zahraničným investorom, priláka tak do svojej krajiny aj tých investorov, ktorí by investovali inde (či by neinvestovali vôbec). Ostatné vlády ju však začnú skoro nasledovať a vyrovnajú ponúkané lákadla. Dochádza k situácii, keď si vlády navzájom konkurujú v tom, koľko sú ochotné za kladné efekty PZI (teda za príchod investora) zaplatiť. Ďalším aspektom je vyjednávacia sila 18 NEWTON: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Praha: NEWTON, 2003, str

27 národných či regionálnych vlád voči veľkým investorom, ich. ekonomická sila sa vyrovná ekonomickej sile malých národných štátov. Viď tabuľka - Porovnanie veľkosti vybraných štátov a najväčších nadnárodných korporácií. Tabuľka č. 1:Ekonomická veľkosť vybraných štátov a nadnárodných korporácií (HDP či pridaná hodnota vo firme v mld. USD, zoradené podľa poradia) 1. USA 9882,8 2. Japonsko 4677,1 3. Nemecko 1870,1 6. Čína 1076,9 22. Rakúsko 191,0 24. Poľsko 162,2 38. Írsko 94,4 44. Wal-Mart Stores 67,7 48. Exxon 52,6 49. Česká republika 50,8 53. General Motors 46,2 54. Maďarsko 45,6 69. General Electric 32,5 72. Toyota Motor 30,4 95. Volkswagen 19,7 99. Slovensko 19,1 Zdroj: Grauwe, Camerman (2002;s.6) Poznámka: údaje za rok 2000 Nastáva teda situácia, kedy si štáty v konkurenčnom boji o priamych investorov navzájom vyrovnávajú ponúkané podpory a investori stimuly vyžadujú ako niečo samozrejmého. Túto situáciu možno potom simulovať teóriou väzňovej dilemy 19. V 19 Väzňova dilema označuje v teórii hier typ hry s nenulovým súčtom, v ktorej majú dvaja hráči ( väzni ) možnosť spolupracovať alebo nespolupracovať a výsledný stav výplaty ( doba, ku ktorej budú odsúdení ) závisí 27

28 medzinárodnej klíme aktívnej podpory veľkých investorov tak toky týchto investícií pravdepodobne konvergujú k stavu ako keby nikto investiční stimuly nepoužíval. Automatické vyžadovanie stimulov veľkými investormi zvýrazňuje ešte to, že sa skôr poskytované úľavy môžu prejaviť v náraste cien investičných statkov a priami investori potom úľavy de facto musia vyžadovať. Ako príklad použijeme štúdiu Goolsbee (1997), ktorá zisťuje koreláciu medzi stimuláciou investícií a cenou investičných statkov v amerických firmách, keď zvýšenie investičných odpočtov o 10% koreluje s nárastom cien investičných statkov o 3,5-7%. S prílevom priamych zahraničných investície sú spojené priame aj nepriame efekty, ktoré môžu byť pozitívne a negatívne a na ich bližší popis sa zameriam v nasledujúcej kapitole. 2.2 Efekty priamych zahraničných investícií Odborná ekonomická literatúra rozlišuje medzi priamymi a nepriamymi efektmi, ktoré sú s prílevom PZI spojené. Medzi hlavné priame pozitívne efekty doprevádzajúce prílev zahraničného kapitálu patrí stimulácia hospodárskeho rastu, dostupnosť moderných technológií a manažérskych zručností. Medzi externality spojené s prílevom PZI môžeme zahrnúť prelievanie pozitívnych efektov z firiem so zahraničnou účasťou do domácich podnikov a vytvorenie väzieb domácich spoločností na zahraničné, keď zaradenie domácich firiem medzi dodávateľov nadnárodných spoločností zvyšuje ich konkurencieschopnosť. 20 na ich rozhodnutí. Tak ako u mnohých iných hier sa predpokladá, že každý hráč sa stará predovšetkým o svoj prospech snaží sa maximalizovať svoje výhody a neberie ohľad na prospech ostatných hráčov. 20 NEWTON: Různé pohledy na příme zahraniční investice. Praha: NEWTON, 2001, str

29 Obrázok č. 1: Efekty PZI Efekty PZI V počiatočnej fáze: Vplyv na hospodársky rast nie je priamy Deficit zahraničného obchodu sa môže prehĺbiť Reštrukturalizácia môže zvýšiť nezamestnanosť Zrýchlenie štrukturálnych zmien V dlhšom časovom horizonte: Vyššie tempo hospodárskeho rastu Zvýšenie exportnej výkonnosti a zlepšenie bilancie zahraničného obchodu (keď ide o exportne orientované PZI) Zvýšení repatriácie zisku Zdroj: HUNYA, G. (2001): Impact of FDI on Economic Growth and Restructuring in CEECs. Working Paper. WIIW, Spring Seminar The Vienna Institute for International Economic Studies, Vienna. POESCHL, J. (2001): The Central and Eastern European Countries on the Road to the EU. Prednáška na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, apríl Pozitíva spojené s priamymi zahraničnými investíciami 21 Priame zahraničné investície v sebe zahŕňajú celú radu pozitív, ktoré možno len veľmi ťažko substituovať. Rozšírenie týchto pozitív väčšinou býva s pojené s mnohonásobne vyššími nákladmi v nerozvinutých krajinách, kedy firmy nemajú k dispozícii moderné technológie. Medzi najviac cenené pozitíva, ktoré sú s prílevom PZI spojené môžeme zaradiť predovšetkým: Kapitál PZI prinášajú do ekonomiky voľné finančné zdroje. Na rozdiel od ostatných zdrojov zahraničného kapitálu sú tieto prostriedky investované dlhodobo a dopĺňajú v hostiteľskej krajine nedostatočné úspory: I f = (S-I) + (T-G), kde S úspory, I- investície, T dane a G vládne výdaje. Prístup k cudziemu kapitálu nadnárodné spoločnosti prinášajú moderné technológie zakladajú výskumné pracoviská, podporujú technický pokrok a zvyšujú efektivitu výroby. Prístup na trhy nadnárodné spoločnosti zaisťujú svojim dcériným spoločnostiam prístup na zahraničné trhy, na ktoré by sa domáce spoločnosti sami veľmi ťažko dostali. 21 NEWTON: Různé pohledy na příme zahraniční investice. Praha: NEWTON, 2001, str

30 Manažérske zručnosti nadnárodné spoločnosti zamestnávajú vysoko kvalifikovaných odborníkov na celom svete, čo sa pozitívne prejavuje v podobe prelievania týchto zručností a skúseností do všetkých dcérskych spoločností. Životné prostredie nadnárodné spoločnosti sú v čele vo svetovom vývoji technológií, ktoré sa snažia čo najmenej poškodzovať životné prostredie. Prelievanie externalít v tejto oblasti v podobe environmentálneho managementu môže pozdvihnúť celkovú kvalitu životného prostredia. Zlepšenie inštitucionálneho prostredia v hostiteľskej krajine nadnárodné spoločnosti môžu taktiež pozitívne ovplyvniť inštitucionálny systém v danej ekonomike a celkové podnikateľské prostredie. Pozitívny vplyv na domáce spoločnosti vstup nadnárodných spoločností na trh hostiteľskej krajiny, ktorý je spojený so zvýšenou investičnou aktivitou, dáva šancu uplatniť sa ďalším domácim spoločnostiam Negatíva spojené s priamymi zahraničnými investíciami 22 Vedľa vyššie uvedených pozitív, ktoré priame zahraničné investície so sebou prinášajú do hostiteľskej ekonomiky, si je treba všimnúť nepriaznivé vplyvy, ktoré môžu byť s týmto prílevom spojené: Vytesnenie domácich úspor zahraničnými úsporami. Nepriateľské prevzatie s úmyslom utlmiť výrobu a obsadiť trh vlastnými výrobkami. V dôsledku prílevu zahraničného kapitálu dochádza k apreciácii domácej meny, čo sa môže negatívne prejaviť rastom deficitu obchodnej bilancie. Rozvoj kapitálovo náročného spôsobu výroby na úkor útlmu pracovne náročnej výroby, čo je spojené s rastom nezamestnanosti. Zvýšenie miezd v podnikoch so zahraničnou účasťou, ktoré väčšinou odpovedá rastu produktivity práce, sa prelieva do domácich podnikov, v ktorých však tempo rastu produktivity práce zaostáva za rastom miezd. 22 NEWTON: Různé pohledy na příme zahraniční investice. Praha: NEWTON, 2001, str

31 Rast peňažnej zásoby súvisiaci s vysokým prílevom PZI môže mať inflačné dopady. Následná sterilizácia vedie k vysokým úrokovým sadzbám a nižšej investičnej aktivite v ekonomike hostiteľskej krajiny. Zvyšovanie dovozu surovín a nedokončenej výroby (polotovarov) firmami so zahraničnou účasťou vedie k úpadku domácich producentov týchto komodít, pretože strácajú odbyt pre svoje výrobky. Transfer pricing (manipulácia s cenami v nadnárodných spoločnostiach) vedie k zníženiu daňového základu a následne k poklesu daňového výnosu. Túto možnosť však nemajú domáce spoločnosti, čím sa znižuje ich konkurencieschopnosť. Repatriácia ziskov zaťažuje bežný účet platobnej bilancie. Nižšia ekonomická výkonnosť domácich spoločností v porovnaní so spoločnosťami so zahraničnou účasťou môže viesť k vzniku tzv. duálnej ekonomiky, čo je negatívne z regionálneho a odvetvového pohľadu. Podpora spoločností so zahraničnou účasťou môže viesť k zanedbávaniu podpor pre domáce spoločnosti Krátkodobý a dlhodobý horizont 23 V krátkom období prílev priamych zahraničných investícií prostredníctvom tlakov na posilnenie kurzu koruny vytvára problémy exportne orientovanému podnikovému sektoru. Naviac rast dovozu investičných statkov, ktorý je často s prílevom priamych zahraničných investícií spojený, taktiež tlačí na zvýšenie deficitu obchodnej bilancie. Pozitívnym faktorom v krátkom období je vyšší tlak na reštrukturalizáciu podnikov pod zahraničnou kontrolou, s čím však súvisí negatívny jav v podobe rastu nezamestnanosti. V dlhodobom horizonte je vplyv PZI na ekonomický vývoj považovaný za pozitívny (predovšetkým vďaka prínosu nových technológií, manažérskych zručností a prístupu na zahraničné trhy). Naviac pokiaľ ide o exportne orientované zahraničné investície, tak sa prílev PZI prejaví rastom exportu a znížením deficitu obchodnej bilancie. Prechodný prílev PZI na seba rovnako nabaľuje ďalšie investície vrátane reinvestície zisku. 23 NEWTON: Zahraniční investice a udržitelnost vnější rovnováhy České Republiky. Praha: NEWTON, 2001, str

32 Avšak vedľa už zmienených dlhodobých pozitívnych vplyvoch PZI na zvyšovanie efektívnosti a výkonnosti domáceho hospodárstva je nutné si všimnúť aj určitých nebezpečenstiev, ktoré sú s prílevom PZI spojené. Jedným z nich je vznik tzv. duálnej ekonomiky, kedy na jednej strane máme prosperujúce spoločnosti zo zahraničnou účasťou a na strane druhej upadajúce domáce firmy, ktoré sa potácajú na hranici bankrotu. Ďalším faktorom, ktorý v nie príliš vzdialenej dobe bude pre domácu ekonomiku problémom, je narastajúca repatriácia zisku zahraničných spoločností. V krajinách s vysokým prílevom PZI v podobe privatizácie štátneho majetku tento faktor nehrá príliš významnú úlohu, avšak v priebehu času, kedy sa prílev PZI z privatizácie znižuje a začínajú prevažovať investície na zelenej lúke, dochádza k rastu odlivu kapitálu formou repatriácie zisku, čo môže prevýšiť aj celkový prílev zahraničných investícií. 2.3 Vplyv priamych zahraničných investícií na platobnú a obchodnú bilanciu 24 Priame zahraničné investície vo forme investícií do vlastného imania nedlhovo financujú deficit bežného účtu, rovnakú úlohu však môžu zohrať aj portfóliové investície do majetkových cenných papierov. PZI v spracovateľskom priemysle spôsobujú prebytok obchodnej bilancie, pretože dochádza k rastu exportu výrobkov do zahraničia, ale PZI v službách hlavne v obchode naopak deficit, pretože rastie dovoz spotrebného tovaru. Efekt PZI na bilanciu výnosov je výrazne pasívny. Celkový efekt na bežný účet sa tak môže v dlhom období kompenzovať Nedlhové financovanie investícií So samotným prílevom PZI je spojený rýdzo makroekonomický efekt tzv. doplnenie domácich úspor v podobe nedlhového financovania deficitu bežného účtu. Viď obrázok 24 NEWTON: Efekty přímých zahraničních investic na platební bilanci. Praha: NEWTON, 2003, str

33 Obrázok č. 2: Dlhové a nedlhové financovanie deficitu bežného účtu prílevom PZI Pozn.: S = úspory, I = investície, CAB = bilancia bežného účtu Zdroj: Spracovanie NEWTON Holding na základe metodológie IMF(1993). Pokiaľ domáce investície prevyšujú národné úspory, dochádza k deficitu bežného účtu, ktorý je nutné financovať zo zahraničných úspor alebo poklesom devízových rezerv. Zahraničné úspory môžu domáce investície financovať prostredníctvom prílevu dlhového alebo nedlhového zahraničného kapitálu. Vzhľadom k tomu, že zásoba devízových rezerv je obmedzená a prílev dlhových zahraničných investícií vedie k proporcionálnemu rastu zahraničnej zadĺženosti, je jediným dlhodobo udržateľným zdrojom financovania deficitu bežného účtu prílev nedlhových zahraničných investícií. Všeobecne sa za uspokojujúcu považuje zadĺženosť do 40% HDP. V prípade jej rastu výrazne nad túto hranicu sa zvyšuje aj riziková prirážka požadovaná zahraničnými investormi a bez makroekonomickej reštrikcie sa roztáča špirála ďalšieho prehlbovania zadĺženosti ústiaca do dlhovej pasce, prípadne finančnej krízy. Prílev PZI vysoko prevyšujúci deficit bežného účtu môže naopak prispieť k zníženiu zahraničnej zadĺženosti, posilniť devízové rezervy a v konečnom dôsledku sa aj odraziť v zlepšení ratingového hodnotenia hostiteľskej ekonomiky. Z obrázku je zrejmé, že PZI nie sú jedinou formou nedlhových zahraničných investícií. Naviac je nutné dodať, že aj niektoré položky zahrňované pod PZI majú dlhový charakter. Nedlhovým zdrojom financovania bežného účtu sú taktiež portfóliové investície do majetkových cenných papierov. Pre dosiahnutie porovnateľného efektu ako PZI v platobnej bilancii je teda alternatívou napríklad rozvoj domáceho akciového trhu a fondov rizikového kapitálu (venture funds). 33

34 2.3.2 Vplyv priamych zahraničných investícií v obchodnej bilancii Priame zahraničné investície deficit bežného účtu nielen financujú, ale ich aktivity v hostiteľskej ekonomike sa výrazne premietajú aj do jeho štruktúry a hodnoty. V štatistike platobnej bilancie nie sú transakcie PZI na bežnom účte spravidla publikované oddelene od transakcií domácich firiem či portfóliových investorov. Pre obchodnú bilanciu sú však k dispozícii údaje priamo z colnej štatistiky zahraničného obchodu v členení na PZI a domáce podniky, či zahraničný obchod v rámci bezcolných zón alebo zvláštnych colných režimov (tzv. production sharing schemes), na ktorom sa najväčšou mierou podieľajú nadnárodné korporácie. Z obrázku č. 2 je zrejmé, že firmy s účasťou zahraničného investora sú v priemere výrazne vývozne výkonnejšie než domáce firmy. Vyššia vývozná výkonnosť PZI je však doprevádzaná aj ich vyššou dovoznou náročnosťou v podobe dovozov strojov a medziproduktov, ale PZI tiež relatívne viac využívajú zahraničné služby. Tento rys je najvýraznejší u PZI na zelenej lúke v dobe ich výstavby a pred plným rozbehnutím výroby. V prvých rokoch po príleve PZI možno teda očakávať skôr ich negatívny efekt na saldo obchodnej bilancie. Pokiaľ je však schodok obchodnej bilancie ťahaný predovšetkým vysokou mierou investícií (dovozom investičných statkov), je možné predpokladať rast vývoznej výkonnosti a vyrovnanie schodku obchodnej bilancie v nasledujúcom období. Významná je rovnako dynamika zahraničného dopytu, na jeho vývoj však tiež môžu PZI a domáce podniky reagovať asymetricky. Pre PZI totiž môže byť vyostrenie konkurencie v prostredí stagnujúceho svetového dopytu dodatočným impulzom pre nákladovú optimalizáciu produkcie a presun alebo vyššie využitie svojich kapacít v krajinách s nižšou mzdovou hladinou. 34

35 3 PRÍLEV PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ Na začiatku tejto kapitoly sa pokúsim analyzovať prílev priamych zahraničných investícií v širšom kontexte, čo nám umožní porovnať význam týchto krajín v regióne strednej Európy. Ďalšie kapitoly sú venované analýze PZI iba v krajinách V4 25 a predovšetkým v Českej a Slovenskej republike z dôvodu, ktorý bol uvedený v úvode tejto práce. Popísaný je vývoj PZI, tiež ich pôvod aj ich cieľ, kam smerujú. 3.1 Prílev PZI do krajín Európskej únie 26 Priame zahraničné investície sa stali svetovým fenoménom. Prílev investícií sa vlani zvýšil približne o jednu tretinu a dosiahol takmer bilión dolárov. Najväčší záujem prejavili investori o Európsku úniu, ktorá prilákala takmer polovicu tohto objemu. Spomedzi rozvojových krajín sa najväčšiemu záujmu investorov tešili Čína, Honkong, Singapur, Mexiko a Brazília. Najväčší nárast prílevu investícií zaznamenala západná Ázia, a to o 85%. Minuloročný nárast investícií odráža vysokú úroveň cezhraničných fúzií a akvizícií, ako aj výkonnosť ekonomík a ich vysoký rastový potenciál. Práve vďaka fúzii britskej Shell Transport and Trading s holandskou Royal Dutch Petroleum v hodnote 74 miliárd dolárov sa stala Británia najväčším príjemcom investícií na svete. Získala celkom 165 miliárd. Druhým najväčším príjemcom boli Spojené štáty, aj keď prílev investícií tam medziročne poklesol na 99 miliárd. Vlani sa v politických kruhoch intenzívne hovorilo o rôznych aspektoch prílevu priamych zahraničných investícií, najmä o cezhraničných fúziách v rozvinutých krajinách. Na jednej strane desať nováčikov únie pokračovalo v privatizovaní, znižovaní dane z príjmu právnických osôb a poskytovaní nových stimulov na prilákanie investorov, na druhej strane, sa však vynorili obavy zo zvýšenej akvizičnej aktivity v niektorých krajinách V4 je označenie pre krajiny Vyšegrádskej štvorky, kde patria Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko 26 Údaje za rok Automobilky ťahajú kapitál. Bratislava: Ecopress,

36 Obrázok č. 3: Prílev PZI v EÚ za rok 2005 Zdroj: Hospodárske noviny Prílev PZI do krajín strednej Európy v rokoch Prílev priamych zahraničných investícií zohral významnú úlohy pri procese transformácie postkomunistických krajín strednej Európy. Prílev investícii sa od začiatku procesu postupne zvyšoval, výrazne poklesol len v roku 2003, čo môže byť dôsledkom znižujúcej sa celosvetovej investičnej aktivity, ktorá nepretržite klesá od roku 2000 a v roku 2003 nedosiahla ani polovičnú úroveň z roku Na počiatku transformácie bolo pre zahraničných investorov najatraktívnejšie Maďarsko, Slovensko a Česká republika hrali v tomto období len vedľajšiu úlohu. Význam Slovenska a Česka však postupne narastal a záujem zahraničných investorov, ktorí majú záujem investovať v strednej Európe sa sústredil práve na tieto dve krajiny. Slovensko spolu s Českom majú trikrát menej obyvateľov 28 Automobilky ťahajú kapitál. Bratislava: Ecopress,

37 ako Maďarsko spolu s Poľskom, ale napríklad v roku 2002 prilákali trikrát viac investícií. Inými slovami, v roku 1993 putoval do Česka a Slovenska ani nie každý piaty investovaný dolár v krajinách V4 a v roku 2002 to už boli tri doláre zo štyroch. Po poklese prílevu PZI v roku 2003, kedy objem investícií nedosiahol ani polovicu úrovne z roku 2002, nasledoval v roku 2004 opätovný rast, kedy bola opäť dosiahnutá úroveň z roku 2002 a tento trend pokračoval aj v nasledujúcom roku. V roku 2006 ťažili krajiny Vyšegrádskej štvorky prevažne z priazne automobiliek a zlepšili si svoje pozície v priemysle. Podľa organizácie UNCTAD by si nováčikovia Európskej únie mali udržať nejaký čas svoje konkurenčné výhody. Napríklad priemerná mzda odpovedá len tretine priemernej mzdy v pôvodných 15 členských krajinách únie. Taktiež sa očakáva, že produkcia v automobilovom priemysle nových členov sa v nasledujúcich piatich rokoch zdvojnásobí. Tabuľka č. 2: Prílev PZI do krajín V4 v rokoch v mil. EUR V Zdroj: WIIW 29 Poznámka: rok odhad 29 WIIW: Increasing significance of repatriated and reinvested earnings. WIIW Database on foreign direct investment in Central, East and Southest Europe,

38 Graf č. 1: Prílev PZI do jednotlivých krajín V4 v mld. USD Zdroj:Views Wire 30 Poznámka: rok odhad ČR SR Poľsko Maďarsko 3.3 Prílev PZI do Českej a Slovenskej republiky v rokoch Liberalizácia trhov a privatizácia strategických podnikov a celých odvetví dokázali do Česka a Slovenska prilákať vysoký prílev priamych zahraničných investícií. Spoločne tieto krajiny prilákali 87,7 mld. USD zahraničného kapitálu. Priame zahraničné investície predstavovali ku koncu roka 2006 v Česku objem mld. USD a na Slovensku 14,7 33 mld. USD. Z grafu vidíme, že prílev priamych zahraničných investícií bol v každej krajine iný, na čo malo vplyv mnoho faktorov spomenutých v kapitole 2. Intenzita a rýchlosť privatizácie štátneho majetku v jednotlivých krajinách odráža objem prílevu PZI do týchto krajín years forecast table 31 Pri analýze PZI je nutné mať na pamäti rôzne možnosti skreslenia ich vykazovania podľa metodiky MMF. Takýmto skreslením môže napr. byť, že súčet hodnoty prílevu PZI v jednotlivých rokoch v platobnej bilancii sa nerovná stavu PZI na konci obdobia. Je to spôsobené spätným neprepočítavaním platobnej bilancie. Napr. v prípade, keď zahraničný investor získa najprv 5 % podiel v danej firme a až v nasledujúcom roku navýši svoj podiel o ďalších 5 %, tak v platobnej bilancii bude táto transakcia v oboch prípadoch evidovaná ako portfóliová investícia, na konci obdobia však podiel zahraničného investora dosiahne 10 % a teda táto investícia bude zaradená medzi PZI. Viac o možných skresleniach pozri NEWTON: Efekty přímych zahraničních investic na platební bilanci, NEWTON, Praha, Rok 2006 predstavujú údaje za 1. až 3. štvrťrok 33 Rok 2006 predstavuje stav k

39 Graf č. 2: Prílev PZI do ČR a SR v mld. USD Česká republika Slovensko Zdroj: Euroekonom 35 Poznámka: rok odhad Prílev priamych zahraničných investícií v Českej republike sa od začiatku procesu transformácie stabilne zvyšoval. Kľúčové rozhodnutia boli prijaté dočasnou vládou v roku 1998, po tom čo odstúpila vláda premiéra Klausa. Išlo o zákon o bankrote, podporné programy pre zahraničných investorov a taktiež sa začala privatizácia bánk. V roku 2000 došlo k privatizácii štátnych podielov v podnikoch, ale predovšetkým v peňažných inštitúciách (napr. vstup rakúskej Erste Bank do Českej sporiteľne) 36. Rok 2001 bol vo vývoji PZI unikátny v tom, že po prvýkrát hodnota reinvestovaného zisku predstihla objem investícií do základného kapitálu. Jedným z dôvodov tohto javu bolo postupné dokončovanie privatizácie a s tým spojený pokles prílevu investícii do základného kapitálu v porovnaní s predošlými rokmi. Ďalším faktorom bolo, že rastúci počet podnikov riešil nahromadenú stratu z minulých rokov znižovaním základného kapitálu, čo takisto viedlo ku zníženiu hodnoty investícií do základného kapitálu a rastu objemu reinvestovaného zisku. To, že zahraničné spoločnosti reinvestujú svoje zisky, vysiela pozitívny signál o spokojnosti zahraničných investorov. V roku 2002 sa Česká republika dostala na prvé miesto v príleve zahraničných investícií do zemí strednej a východnej Európy. V tomto období dochádza aj k zmenám v štruktúre investícií, keď po rokoch významných investícií do spracovateľského priemyslu sa Česku darí získavať stále viac projektov z oblasti výskumu, vývoja a strategických služieb. 34 Pre konkrétne hodnoty pozri prílohu tabuľku č Pozri ČNB: Příme zahraniční investice v roce Praha: Česká národní banka, 2001, str. 5 39

40 V tomto roku bola uskutočnená aj do tej doby najväčšia investícia, ktorou bola výstavba závodu na výrobu áut konzorcia TCPA 37. Rok 2003 bol v celom sledovanom období najslabší. Jednou z príčin je aj ukončenie hlavnej vlny privatizácie v Česku a tiež na Slovensku 38. Kombinácia štátnych podpôr, lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily a vstup Česka do Európskej únie prilákala v roku 2004 do tej doby rekordný počet investorov. Najcennejším investorom v tomto roku bol japonský výrobca klimatizácii Daikin Device, ktorý mal naviac v záujme vytvorenie vlastného technologického centra. Rok 2005 zaznamenal oproti predchádzajúcemu roku dvojnásobný nárast investícií. Najväčšia investícia však nebola zo zahraničia, ale išlo o rozšírenie závodu Škoda Auto v Kvasinách. Veľkú časť investovaných prostriedkov predstavovala aj privatizácia Českého Telecomu, ktorý získala spoločnosť Telefónica a peniaze za Unipetrol. Rok 2006 bol všeobecne v celosvetovom meradle pre zahraničných investorov priaznivý, keď bol oproti roku 2005 zaznamenaný nárast investícii približne o tretinu. Česko však v tomto roku zaznamenalo pokles a to dokonca o polovicu oproti roku Jedným z hlavných dôvodov bola absencia väčších privatizačných projektov. Paradoxne však v tomto roku bola realizovaná do tej doby najväčšia investícia výstavba automobilového závodu Hyundai za 1 221,55 mil. USD. Obdobie rokov na Slovensku nebolo pre zahraničné investície priaznivé a to hlavne pre neštandardné postupy pri privatizácii národného majetku, keď boli zahraniční investori prakticky vylúčení, pod zámienkou tvorby slovenskej kapitálotvornej vrstvy 39. Aj preto Slovensko v tomto období zaznamenalo najnižší prílev zahraničných investícií v porovnaní s okolitými krajinami. Ten bol spôsobený aj nedôverou investorov voči krajine s nestálou legislatívou a nedostatočným uplatňovaním základných demokratických pravidiel. Ani po voľbách v roku 1998 nenastalo výrazné zlepšenie. Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že väčšina investorov z tzv. prvej vlny už bola sústredená v okolitých štátoch, hlavne v Českej republike a v Maďarsku. Prílev PZI na Slovensko bol až do roku 2000 neuspokojivý, väčšinou netvoril ani 2 % HDP, kdežto v Česku neklesol pod túto hranicu. Príčin nízkeho prílevu bolo viacero 40. Jednou z nich bola nedostatočná úroveň privatizácie 37 Toyota, Citroen, Peugeot 38 Pod masívny prepad sa podpísal útlm celosvetového hospodárstva v posledných rokoch a hlavne už spomínaný pokles celosvetovej investičnej aktivity 39 Ide o obdobie vlády Vladimíra Mečiara, ktorý umožnil úzkej skupine ľudí prepojených na vtedajšiu koalíciu privatizovať podniky. 40 Pozri Hošková, A.: Komparácia vývoja priamych zahraničných investícií na Slovensku a v transformujúcich sa ekonomikách. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2000, str

41 štátneho majetku, predovšetkým v priamych predajoch pre zahraničných investorov, kde do konca roku 1999 platilo viacero zábran, najmä legislatívneho charakteru 41. Susedné Česko aplikovalo túto formu prílevu PZI omnoho intenzívnejšie a z časového hľadiska už dlhodobejšie. Určitú úlohu pritom zohralo aj to, že Slovensko nemalo do roku 2000 vypracovaný ucelený systém stimulácie PZI. Zákon o štátnej podpore investícií bol prijatý až v roku Rok 2000 potom priniesol zásadný zlom, keď v danom roku Slovensko prilákalo takmer 2 miliardy USD investícií, teda približne toľko, koľko v rokoch 1993 až 1998 celkovo. Začala sa výraznejšie presadzovať forma priamych predajov organizácií zahraničným investorom. Hoci významnú časť z prílevu PZI v roku 2000 tvorí privatizácia Slovenských telekomunikácií (0,9 mld. USD) a vstup US Steel do Východoslovenských železiarní aj zvyšný prílev predstavuje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazný nárast. Nasledujúci rok zaznamenalo Slovensko nárast investícií najmä do bankového sektora, keď prišli peniaze i za dve najväčšie štátne banky (Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa). Vrchol v príleve PZI dosiahlo Slovensko v roku 2002, keď prilákalo 4 miliardy USD zahraničného kapitálu (privatizácia plynárenstva 42 a distributérov elektrickej energie). Ďalšou významnou investíciou v tomto roku bola výstavba závodu Sony. Paradoxne v roku 2003, ktorý bol v celkovom objeme investícií aj vzhľadom na celosvetový pokles investičnej aktivity v sledovanom období najnižší, došlo k jednej z najväčších investícií, ktorou bol príchod spoločnosti PSA Peugeot. Najväčšou investíciou v roku 2004 bol vstup automobilky Kia na Slovensko, keď sa rozhodlo o výstavbe výrobného závodu v Tepličke nad Váhom neďaleko Žiliny. Neskôr bol tento vstup jedným z rozhodujúcich faktorov pre rozhodnutie automobilky Huyndai, ktorej je Kia dcérskou spoločnosťou, postaviť svoj závod v Nošoviciach na Morave 43. Jednou z najvýznamnejších investícií v roku 2005 bol príchod spoločnosti Samsung, ktorá spustila v Galante výrobu monitorov. V súčasnosti sa rokuje o výstavbe ďalšieho závodu na výrobu LCD televízorov. V tomto roku bol taktiež vypísaný tender na privatizáciu bratislavského a košického letiska, v konečnom dôsledku však bolo v roku 2006 sprivatizované len košické letisko 44, ktoré získalo konzorcium Two One. Na príchod 41 Napr. Zákon o strategických podnikoch z roku Týmto zákonom bol vyňatý z privatizačného procesu pomerne veľký počet podnikov, čím prestali pracovať v konkurenčnom prostredí. Medzi nimi figurovali aj finančné inštitúcie, u ktorých sa na dlhší čas zastavil proces reštrukturalizácie a adaptácie na zmenené vonkajšie podmienky. Hošková, A.: Komparácia vývoja priamych zahraničných investícií na Slovensku a v transformujúcich sa ekonomikách. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2000, str Vláda v roku 2002 predala 49%-tný podiel Slovenského plynárenského priemyslu 43 Výhodná je blízkosť lokalít, možnosť využívania spoločných dodávateľov a kooperácia vo výrobe 44 Privatizáciu bratislavského letiska zastavil protimonopolný úrad, ktorý nesúhlasil s prevzatím letiska konzorciom, v ktorom bol aj vlastník viedenského letiska. 41

42 zahraničných investorov v minulom roku mali vplyv aj parlamentné voľby a ich vplyv bol badateľný. Na určitý čas sa niektoré rozhodnutia investorov pozastavili. Veľmi silným signálom pre investorov od novej vlády bola jasne deklarovaná podpora investícií. V súčasnosti kvalita projektov potvrdzuje, že investori majú naďalej záujem investovať na Slovensku Pre lepšie porovnanie prílevu PZI medzi oboma krajinami je ukazovateľ prílevu PZI na obyvateľa. Tento ukazovateľ síce zmenší rozdiely prílevu PZI medzi oboma krajinami, ale aj tak ukáže, že Česko bolo v sledovanom období úspešnejšie a atraktívnejšie pre zahraničných investorov. Tabuľka č. 3: Prílev PZI na obyvateľa v mil. USD ČR SR Zdroj: vlastné výpočty Ekonómovia hodnotia lepšie aj samotnú štruktúru investícií v Česku. K našim západným susedom totiž prichádzajú vo väčšej miere aj firmy, ktoré sa zameriavajú na výrobu s vyššou pridanou hodnotou, ide predovšetkým o menšie a stredné podniky. Okrem firiem z automobilového priemyslu sa zvýšil aj príchod spoločností zo sektora služieb. Vláda SR si vytýčila vo svojej národnej Stratégii rozvoja konkurencieschopnosti do roku 2010 medzi inými aj prioritu podporovať vytváranie pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou, a podporovať vzdelávanie na trhu práce. Slepá orientácia na automobilový priemysel, ktorého pridaná hodnota, výskum a vývoj, a využitie nových technológií sú diskutabilné, na čo upozorňuje aj Sylvia Ostry, kanadská akademička a bývalá účastníčka obchodných rokovaní v rámci WTO. Z krátkodobého hľadiska politického cyklu 4 rokov sa javia akékoľvek PZI mnohým politikom ako najoptimálnejšie riešenie, no napriek tomu by mala vláda SR pristupovať k budúcemu výberu štátom podporovaných zahraničných investorov zodpovednejšie. Prioritami by mali byť zahraničné investície umiestnené najmä do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou mierou ekonomickej aktivity. Lepšie 42

43 prepojenie vzdelávania a trhu práce by mali byť prioritou nielen na papieri akčných plánov, ale aj dostatočne využívané v reálnom živote Pôvod PZI podľa krajiny investora Z dlhodobého hľadiska nevykazuje pôvod prílevu PZI veľké výkyvy. Väčšina PZI pochádza z vyspelých krajín, pričom hlavným zdrojom PZI je Európska únia. Teritoriálna štruktúra pôvodu PZI je v oboch krajinách veľmi podobná. Traja najväčší investori v ČR aj v SR sú Nemecko, Holandsko a Rakúsko, pričom v Česku aj Slovensku najviac investujú Holanďania. Do roku 2003 však bolo najväčším investorom na Slovensku Nemecko. Tieto tri krajiny sa spoločne podieľajú viac ako polovicou na stave PZI v Česku aj na Slovensku. Najviac teda investujú tie krajiny, ktoré s Českom aj Slovenskom dlhodobo spolupracujú a sú s nimi v teritoriálnej blízkosti. Graf č. 3: Stav PZI v Českej republike podľa krajiny pôvodu investora k Holandsko Nemecko Rakúsko Francúzsko Belgicko Spojené kráľovstvo Luxemburgsko Švajčiarsko Slovensko Taliansko Zdroj: ČNB Priame zahraničné investície brána do raja? 46 Pre konkrétne hodnoty pozri prílohu tabuľku č.9 47 ČNB: Stav přímých zahraničních investic k Praha: Česká národní banka,

44 Graf č. 4: Stav PZI na Slovensku podľa krajiny pôvodu investora k Holandsko Nemecko Rakúsko Taliansko Maďarsko Spojené kráľovstvo Česká republika USA Francúzsko Cyprus Zdroj: SARIO Odvetvové smerovanie PZI Priame zahraničné investície boli smerované do rôznych sektorov, čo záviselo aj na ich stupni otvorenosti zahraničnému kapitálu. Najdôležitejším sektorom v oboch krajinách je priemysel, do ktorého putovalo v oboch krajinách zhruba 40% PZI. Druhým najdôležitejším sektorom v Česku aj na Slovensku je bankovníctvo a poisťovníctvo, kam smeroval približne každý piaty investovaný dolár. 48 Pre konkrétne hodnoty pozri prílohu tabuľku č.8 49 SARIO: Prílev kumulatívne k Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu: Bratislava,

45 Tabuľka č. 4: Smerovanie PZI podľa odvetví v % Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo 0,19 0,4 Ťažba nerastných surovín 1,27 0,6 Priemyselná výroba 43,5 38,8 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 6,67 14,8 Stavebníctvo 1,9 0,7 Hotely a reštaurácie 0,94 0,5 Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 6,2 8,3 Finančné sprostredkovanie 16,5 19,5 Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 11,3 4,3 Veľkoobchod, maloobchod, služby 12,9 11,6 Ostatné 2 0,7 Zdroj: SARIO 50, ČNB 51, vlastné výpočty Poznámka: Údaje pre ČR sú k , pre SR k ČR SR 3.6 Prílev PZI podľa krajov Od samého začiatku je vstup PZI poznačený regionálnou nerovnosťou. Na Slovensku členenie na osem krajov vypracúva NBS až od roku 1998 na základe nového územnosprávneho členenia. Členenie celkového prílevu investícií podľa jednotlivých regiónov pre Českú republiku bohužiaľ nebolo k dispozícii. ČNB, ktorá sleduje PZI ako celok, pozoruje prílev iba z hľadiska pôvodu a odvetvového smerovania investícií. CzechInvest síce vypracováva regionálnu štatistiku prílevu PZI, ale iba svojich sprostredkovaných projektov, ktoré tvoria iba zlomok celkového prílevu SARIO: Prílev kumulatívne k Bratislava: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, ČNB: Stav přímých zahraničních investic k Praha: Česká národní banka, CzechInvest upozorňuje, že ich regionálna štatistika je veľmi skresľujúca, ak by sme chceli celkový prílev PZI aproximovať touto ich štatistikou. 45

46 Graf č. 6: Prílev PZI do ČR podľa krajov k % 17% 5% 4% 3% 4% 3% 7% 2%6% 4% 4% 17% 5% Hl. m. Praha Jihočeský kraj Jihomoravský kraj Karlovarský kraj Kraj Vysočina Královéhradecký kraj Liberecký kraj Moravskoslezský kraj Olomoucký kraj Pardubický kraj Plzeňský kraj Středočeský kraj Ústecký kraj Zlínský kraj Zdroj: Czech Invest 54 Graf č. 7: Prílev PZI na Slovensko podľa krajov k Bratislavský kraj 5% 3%6% 6% 3%2% 8% 67% Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj SARIO 55 Zdroj: Čo sa týka Českej republiky je rozdelenie investícií v jednotlivých krajoch poznačené omnoho menšími nerovnosťami ako v prípade Slovenska, kde takmer 70% investícií smeruje do Bratislavského kraja. Súvisí to hlavne s oveľa rozvinutejšou 53 Pozor, ide iba o rozhodnuté projekty agentúry Czech Invest 54 Czech Invest: Rozhodnute ptojekty. Praha: CzechInvest, SARIO: Prílev kumulatívne k Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu: Bratislava,

47 infraštruktúrou a predovšetkým diaľnicou, ktorá spája východ republiky so západom. Najmenší objem investícií bol v Pardubickom kraji, Libereckom kraji a v kraji Vysočina. Tieto regióny nepredstavujú periférne regióny, čo umožňuje využitie investícií alokovaných v okolitých krajoch. Tieto regióny tiež nepatria medzi najzaostalejšie v rámci Českej republiky, takže je menej pravdepodobné, že prílev PZI tu prispieva k prehlbovaniu regionálnych nerovností. Slovensko sa všeobecne rozdeľuje na bohatší západ a chudobnejší východ. Rozdiely v celkovom objeme priamych zahraničných investícií (PZI) prichádzajúcich na západné Slovensko vrátane Bratislavy a investícií prichádzajúcich na východné Slovensko sa stále viac prehlbujú v prospech západného Slovenska. Kým v roku 2001 tvorili PZI na východnom Slovensku viac ako 24 percent z celkového objemu PZI, pol roka po vstupe do Európskej únie ( k 30. septembru 2004) to bol už menej než 11 percent. Pritom ide len o investície do podnikateľskej sféry a nie do bankového sektoru. Výrazne sa tak zvýšil prílev investícií nielen do Bratislavského kraja, ale aj do ostatných krajov na západnom Slovensku. Objem investícií do Trnavského kraja stúpol od roku 2000 do roku 2004 takmer dvojnásobne na vyše 21 mld. Sk. Objemy investícií do ostatných krajov na západe Slovenska stúpli v priemere o 8 mld. Sk, pričom napr. výsledný stav takmer 12 mld. Sk v Nitrianskom kraji predstavoval takmer trojnásobok východiskovej hodnoty z roku Košický kraj zaznamenal významný nárast v príleve PZI iba v roku 2000, za tento nárast môže vstup významnej svetovej oceliarskej spoločnosti US Steel do VSŽ Východoslovenských železiarní v Košiciach. Túto investíciu si však slovenská vláda želala až tak, že americkému investorovi poskytla podmienky, ktoré boli v konflikte s pravidlami EÚ o hospodárskej súťaži 56. Od roku 2000 však podiel Košického kraja na zásobe PZI začal klesať z 22 % v roku 2000 na 8 % v roku Východ Slovenska po r ostáva opäť takmer nepovšimnutý a investície prúdia takmer výhradne do Bratislavského kraja. Hlavným dôvodom toho, že investície sa vyhýbajú východu Slovenska, je slabo vyvinutá infraštruktúra v tomto regióne. Chýbajúca diaľnica je jediným vážnym nedostatkom tejto časti republiky. Väčšina investorov stratí záujem, ak si premietne trasu, ktorú by museli 56 V roku 2003 sa s Európskou komisiou dohodol kompromis v tejto otázke, pričom U.S. Steel sa vzdal časti týchto výhod 57 Stav k

48 zdolávať z Košíc smerom na západ. Dnes je štruktúra výroby robená na zásobovaní 'just in time'. Veľa výrobcov už nepoužíva sklady, ale používa priame zásobovanie a tam je dôležitá diaľnica. Inak všetko ostatné na východe Slovenska je. Región má obrovský hlad po práci, ponúka vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, kapacity a priestory. Otázkou je, čo výnimočné môže ponúknuť východ Slovenska v rámci celej krajiny. Sú to najmä dve veci a to zaujímavý priestor budúcu schengenskú hranicu a najlacnejšiu, ale kvalifikovanú pracovnú silu. Rozdiely medzi Bratislavou a chudobnejšími regiónmi sa zmazať síce nepodarí, veľké zahraničné investície sú však cestou, ako pomôcť chudobnejším častiam Slovenska. Pokiaľ však nebude dobudovaná dopravná infraštruktúra na východe Slovenska, je zbytočné o veľkých investíciách hovoriť. Jedným z kľúčových faktorov výrazných regionálnych rozdielov je najmä existencia pripravených priemyselných zón a parkov. Kým v Maďarsku a Českej republike je výrazne podporované budovanie takejto infraštruktúry, na Slovensku sú tieto aktivity podporované len minimálne. Zo štátnej podpory bolo na východe Maďarska vybudovaných viac ako 40 priemyselných parkov, na Slovensku získal priamu štátnu podporu len jeden. Úspešnosť tohto parku pritom poukazuje na výhodnosť a potrebnosť takýchto investícií. To isté platí aj pre budovanie klastov a podporu subdodávateľských vzťahov. Možno predpokladať, že bez realizácie týchto kľúčových opatrení nie je možné očakávať zmeny v tendencii koncentrácie investícií na západné Slovensko Dopady prílevu PZI na ekonomiku Českej republiky Najväčším prínosom zahraničných firiem je, že priamo aj nepriamo prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti a vykazujú značný podiel na exporte priemyselnej výroby. Management väčšiny firiem zároveň uvádza, že v horizonte dvoch rokov predpokladá rozšírenie súčasných výrob, založenie oddelenia vývoja a výskumu alebo centier zákazníckej podpory v jednotlivých regiónoch ČR. Zahraničné investície prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky. V Českej republike dosahujú podniky pod zahraničnou kontrolou (podľa analýzy spoločnosti Newton) dvojnásobnú investičnú aktivitu než podniky domáce. Zahraničné investície tiež predstavujú stále významnejší zdroj nových pracovných miest. Podľa ČSÚ stúpla v rokoch 58 Investície stále via najmä na západ Slovenska. Bratislava: Euractive,

49 1997 až 2002 zamestnanosť v podnikoch pod zahraničnou kontrolou o 355 tisíc ľudí. Na druhej strane v domácich podnikoch zamestnanosť naopak o 694 tisíc ľudí poklesla. Firmy pod zahraničnou kontrolou sú výrazne exportne orientované a prispievajú tak k vyššiemu rastu hrubého domáceho produktu Českej republiky. Od roku 1997 bol zaznamenaný rast exportu podnikov pod zahraničnou kontrolou o 56 percent. V roku 2002 dosiahol vývoz na zamestnanca v podnikoch pod zahraničnou kontrolou 1,273 miliónu korún, zatiaľ v domácich podnikoch činil "iba" 278 tisíc korún. Medzinárodné podniky sú vďaka svojej vysokej ziskovosti zdrojom vyšších príjmov štátneho rozpočtu a podľa percentuálneho podielu tržieb zahraničných firiem na celkových tržbách v priemysle ich váha neustále rastie (viď tabuľka). Tabuľka č. 5: Váha podnikov pod zahraničnou kontrolou na priemysle (%) Tržby činnosti z priemyselnej Tržby z priameho vývozu ,4 48,5-63,4 66,2 70 Tuzemské tržby - 30,1 29,8 29,9 Zamestnanosť 26,1 27,5 31,2 33,6 Zdroj: ČSÚ K ďalším prínosom PZI pre ekonomiku patrí tlak na zlepšenie domáceho podnikateľského prostredia, zahraničné investície tiež urýchľujú proces zapojenia domácich podnikov do globálnych reťazcov. Aj keď pre niektoré domáce podniky predstavujú PZK tvrdú konkurenciu, znamenajú pre ne v tomto zmysle aj prínos. Zahraničné investície ďalej zvyšujú produktivitu práce v domácej ekonomike. V roku 2003 dosahovali podniky pod zahraničnou kontrolou 185,5 percenta produktivity domácich firiem. Ešte výraznejší bol rozdiel v sektore spracovateľského priemyslu, kde bola produktivita zahraničných spoločností na úrovni 202,4 percenta. Zahraničné podniky prinášajú do českej ekonomiky svoje know-how, lepšiu firemnú kultúru a prispievajú ku kultivácii riadenia spoločnosti. Svojimi požiadavkami pomáhajú budovať ekonomiku založenú na znalostiach a schopnostiach ľudí. Zahraničné investície však so sebou prinášajú aj riziko. Je dôležité zdôrazniť, že podľa väčšiny odborníkov prínosy nad rizikami výrazne prevažujú. K základným rizikám 49

50 patrí veľký a stále rastúci podiel a tým aj vplyv zahraničných firiem v českej ekonomike. Výkonné zahraničné podniky s vyspelým know-how môžu spolu s pomalou technologickou konvergenciou predstavovať zdroj vzniku tzv. duálnej ekonomiky. Medzi rizika patril aj donedávna pomerne nízky podiel high-tech investícií. To sa už ale začína obracať. Za jediné riziko zásadnejšieho rázu je považovaná možnosť repatriácie ziskov spoločností späť do zahraničia (napr. vo forme dividend) a následný dopad na bežný účet platobnej bilancie a menový kurz koruny Dopady prílevu PZI na ekonomiku Slovenskej republiky Investície do automobilového priemyslu posunuli Slovensko v európskom rebríčku prílevu priamych zahraničných investícií. Podľa najnovšej správy OSN sme sa vlaňajším objemom peňazí preinvestovaných v ekonomike zaradili na 20. miesto v Európskej únii. Po prepočítaní na obyvateľa nám však patrí vyššia priečka. Predbehli sme niektoré veľké krajiny, kam v absolútnom vyjadrení pritieklo viac investícií. Napríklad Poliaci vlani pritiahli investície za 7,7 miliardy dolárov, čo bolo 200 dolárov na jedného obyvateľa. Na Slovensko prišli investície v objeme 1,9 miliardy dolárov, čo na jedného obyvateľa znamenalo 351 dolárov 60. Zásluhou reforiem, vďaka ktorým sa zvyšoval prílev zahraničných investícií rastie slovenská ekonomika rýchlym tempom, v minulom roku trikrát rýchlejšie ako bol priemer EU. Slovensko však čaká ešte dlhá cesta a veľa úsilia, aby hrubý domáci produkt na obyvateľa dosiahol úroveň západných krajín. Nezamestnanosť značne klesá, produktivita rýchlo stúpa a Slovensko je na dobrej ceste splniť maastrichtské kritériá a vstúpiť do Európskej menovej únie (EMÚ) v januári 2009, uvádza sumár najnovšej správy "Economic survey of Slovakia", ktorú vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovensko by sa podľa OECD malo vo svojom ďalšom rozvoji zamerať na štyri hlavné oblasti. Prvou z nich je zabezpečenie udržateľného ekonomického rastu a makroekonomickej stability, a to i po vstupe do eurozóny. Ďalej by sa mala vláda zamerať na zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie úrovne vzdelávania, ako aj na odstránenie bariér a zväčšenie trhovej konkurencie Jahn, M.: Zahraniční investice cesta k prosperujíci ekonomice Automobilky ťahajú kapitál. Bratislava: Ecopress,

51 Aj napriek pozitívnemu výhľadu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj nerovnováham, ktoré v hospodárstve SR vznikajú. Je to napríklad nedostatočná tvorba úspor, respektíve rast zadlženia domácností. Okrem toho, ekonomický rast SR je v súčasnosti financovaný predovšetkým zo zahraničia, investíciami, a takisto možno pozorovať významné štrukturálne nezrovnalosti na trhu práce. V záujme budúcej prosperity sa treba venovať aj týmto otázkam a orientovať sa viac na výrobu z vyššou pridanou hodnotou, respektíve orientovať sa smerom k znalostnej ekonomike SRA: Ekonomika SR by mala v tomto roku kulminovať. Bratislava: Ecopress,

52 4 PRÍLEV PZI V NASLEDUJÚCICH ROKOH Priame zahraničné investície budú až do roku 2010 čoraz viac smerovať do rozvinutých krajín. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej spoločnosťami Economist Intelligence Unit a Columbia Program on International Investment. Podľa nej by v roku 2010 mali investície do rozvinutých krajín tvoriť až 70 percent, zvyšných 30 percent pripadne na rozvíjajúce sa hospodárstva. Hlavným motorom rastu investícií do konca dekády má byť silný svetový rast, pokračujúca liberalizácia a privatizácia, zvlášť v západnej Európe, rastúca konkurencia a rozvoj technológií. Správa však tiež upozorňuje na riziká. Patrí medzi ne výrazný odpor niektorých krajín k prevzatiu domácich firiem zahraničným konkurentom a pochybnosti vlád niektorých rozvíjajúcich sa štátov, či majú pustiť do krajiny zahraničné nadnárodné firmy. V tomto roku by prílev investícií mal dosiahnuť 1,2 bilióna dolárov, čo je o 22 percent viac ako vlani. Prvýkrát od roku 2000 celková hodnota investícií prekoná hranicu jedného bilióna dolárov. V ďalších rokoch bude rast miernejší, spomalí sa približne na päť percent 62. Tabuľka č. 6: Prílev PZI do krajín V4 v rokoch v mld. USD ČR 6,5 6,5 4,5 3,5 3,0 SR 2,0 2,0 1,5 1,5 2,0 Poľsko 12,0 11,0 10,5 9,5 9,8 Maďarsko 4,7 4,7 5,8 5,3 4,4 Zdroj: Vies Wire 63 Poznámka: predpoveď Economist Intelligence Unit Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že podľa predpovedí spoločnosti Economist Intelligence Unit, priláka v nasledujúcich rokoch najviac investícii Poľsko, nasledované Českom, Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorá by mala prilákať zhruba 9 miliárd USD investícií. Investície by sa však mali postupne presúvať smerom na východ. Pre investorov budú čím ďalej tým viac atraktívnejšie pobaltské štáty, ďalej Rusko a Ukrajina a Kazachstan a Azerbajdžan, hlavne vďaka zásobám nerastných surovín. Dôvodom pre zníženie 62 Rozvinuté krajiny čaká výrazný rast investícií. Bratislava: Ecopress, year forecast table. London: Economist Intelligence Unit,

53 atraktívnosti krajín strednej Európy bude pokles privatizačných možností a postupné zvyšovanie miezd zníži komparatívnu výhodu lacnej pracovnej sily. Podľa Slovenskej ratingovej agentúry (SRA) by mala slovenská ekonomika ostať na trajektórii zdravého a stabilného rastu tak v roku 2007, ako aj v nasledujúcich rokoch. SRA prognózuje, že výkonnosť ekonomiky SR by mala v tomto roku kulminovať a rast hrubého domáceho produktu (HDP) podľa konzervatívneho odhadu zrejme dosiahne svoj vrchol na úrovni okolo 7,5 %, no reálne to môže byť až do 8 %. Na HDP sa má naďalej významne podieľať domáci dopyt, no oproti zahraničnému dopytu sa jeho rast spomalí. Podľa správy má byť významný najmä export produktov automobilového priemyslu. Podľa spoluautora správy SRA Miloša Hofreitera sa pravdepodobne v tomto i nasledujúcich rokoch v porovnaní s rokom 2006 mierne spomalí prílev priamych zahraničných investícií, avšak ich podiel na štruktúre HDP by mal zostať na stabilnej úrovni približne 5 % HDP. Bolo by lepšie orientovať sa na investície s vyššou pridanou hodnotou, pomerne jednoznačná orientácia SR na automobilový priemysel môže totiž z hľadiska dlhodobej rovnováhy a stability ekonomiky SR byť vnímaná ako potenciálny zdroj ohrozenia. Rozdiel v investičnej atraktívnosti je v súčasnosti v neprospech Česka, aj keď v celkovom objeme stále výrazne predstihuje Slovensko. Nemalú zásluhu na tom má aj výhodnejšia poloha, ktorá umožňuje jednoduchší prechod firiem, hlavne z Nemecka a Rakúska, ďalej výrazne skoršia privatizácia a príchod prvých investorov, ktorí sú už etablovaní a priťahujú svojich dodávateľov. Medzi hlavné výhody Slovenska, patria uskutočnené reformy, ktoré výrazne zlepšili podnikateľské prostredie. Z ankety, ktorá bola uskutočnená v roku 2004 medzi členmi Česko-nemeckej obchodnej a priemyslovej komory (ČNOPK) vyplýva, že Česko sa po prvýkrát zaradilo, čo sa týka investičnej atraktivity, za Slovensko. To považuje za najpriaznivejšiu lokalitu v regióne 51 percent opýtaných, o Česku takto súdi 31 percent. Podľa tejto ankety najväčšou slabinou Česka je neúčinný boj s korupciou a slabá ochrana veriteľov 64. V súčasnosti sa v Čechách pripravuje reforma verejných financií, ktorej súčasťou je aj daňová reforma. Zámerom je zaviesť 19% sadzbu pre zdanenie príjmu firiem a 15% sadzbu pre zdanenie fyzických osôb. Slovensko v roku 2004 zaviedlo jednotnú dať na úrovni 19%, ktorá čo sa týka zdanenia príjmu, je jedna z najnižších v Európe. Podľa bývalého ministra 64 Německé krajiny odrazuje korupce. Praha: Economia a.s.,

54 financií SR Ivana Mikloša, by táto plánovaná reforma v Čechách nemala ohroziť pozíciu Slovenska, pretože stále bude mať vďaka rovnej dani výhodu jednoduchšieho daňového systému. Českej ekonomike teda zníženie daní pomôže z hľadiska prílevu investícií, ale nebude to na úkor Slovenska Čechom zmeny pomôžu, ale nie na náš úkor. Bratislava: Ecopress, 54

55 ZÁVER Ekonómovia sa zhodnú pri posudzovaní pozitívneho efektu priamych zahraničných investícií na ekonomiku krajiny, ale ich názory sa často rozchádzajú pri posudzovaní miery efektivity týchto investícií. Príkladmi môžu byť Írsko a Portugalsko či Grécko na druhej strane. Tieto krajiny boli v porovnateľnej miere podporované finančnými prostriedkami z EÚ, ale ich efektivita a finálny výsledok sú diametrálne odlišné. Masívne PZI v oblasti automobilového priemyslu, a s nimi súvisiaci rozvoj subdodávateľských služieb sa stávajú hnacím motorom slovenskej ekonomiky. Súčasný export automobilového priemyslu tvorí 32% z celkového exportu SR. Firmy automobilového priemyslu sú pri posudzovaní umiestnenia svojej investície motivované v prevažnej miere lacnou a vysoko kvalifikovanou pracovnou silou, daňovými prázdninami, ako aj inými finančnými stimulmi vlády SR, ktoré v niektorých prípadoch dosahujú až 20% z hodnoty celkovej investície 66. Zároveň získavajú zahraničné firmy nárok využívať finančnú podporu štátu pri vzdelávaní a rekvalifikácii svojich zamestnancov. V počiatočnom štádiu fázy priťahovania PZI je vláda motivovaná podporiť akúkoľvek zahraničnú investíciu, a súťaží o tieto investície s ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami. Niektorí autori hovoria o teórii race to the bottom (preteky ku dnu), v rámci ktorej krajiny tvrdo súperia medzi sebou. Dôležitým je umenie rozoznať, kedy by toto nadšenie malo vystriedať rozumné ekonomické uvažovanie. V súčasnosti nikto nepochybuje o vysokom stupni závislosti ekonomiky SR na automobilovom priemysle. Jedná sa o priemysel, ktorý podobne ako iné odvetvia, podlieha sezónnym vplyvom a výkyvom, čo môže byť pre tak malú ekonomiku akou je tá naša osudným. Preto by si mala vláda a zodpovedné inštitúcie SR uvedomiť, že nastal čas posudzovať priame zahraničné investície nielen podľa kvantity, ale aj podľa kvality. Koncom roka 2004 firma Sun Microsystems vybudovala európske stredisko výskumu a vývoja v Prahe, čo je dôkazom, že aj Česká republika si uvedomuje potrebu kvality pred početnosťou. Podľa Dunningovej teórie (pozri kapitolu 1), v ktorej investície v priebehu času postupne prechádzajú štyrmi fázami vývoja, by sa v súčasnosti Slovensko dalo zaradiť do 66 Odborná literatúra uvádza rekord z roku 1996, kedy Nemecko zaplatilo firme Dow Chemical 3,4 milióna dolárov za každé vytvorené pracovné miesto. V SR je najvýraznejším príkladom príchod automobilky Kia, ktorý bol sprevádzaný viacerými kauzami. Postupne boli odhaľované kontroverzné záväzky, ku ktorým sa vláda pod vedením vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska, zaviazala. Celkové náklady na príchod automobilky sa tak vyšplhali na viac ako 9 miliárd Sk. 55

56 druhej fázy, keď investície začínajú naberať v danej krajine veľký význam. Táto fáza je charakteristická tým, že obyvateľstvo krajiny sa ešte len zoznamuje s vysokou produktivitou práce a krajina ťaží z komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily. Česká republika je pravdepodobne už v tretej fáze vývoja, kde daná krajina už pomaly stráca komparatívnu výhodu lacnej pracovnej sily ale PZI stále prichádzajú na základe nových výhod ako napr. vysoký dopyt a technologický rozvoj krajiny. Z hľadiska štruktúry, investície sú zamerané skôr na kvalitu ako kvantitu. Prichádzajú sofistikovanejšie investície založené na väčšej pridanej hodnote. 56

57 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BALÁŽ, Peter, a kol. Medzinárodné podnikanie. Bratislava : Jamex, s. ISBN BANNOCK, Graham, BAXTER, R.E., DAVIS, Evan. The Penguin dictionary of economics. 7th edition. London : Penguin Books, s. ISBN CZECH INVEST: Rozhodnute ptojekty. Praha: Czech Invest, ČNB: Příme zahraniční investice v roce Praha: Česká národní banka, 2002 ČNB: Stav přímých zahraničních investic k Praha: Česká národní banka, 2004 Derivat s.r.o. BANKOVNÍCTVO A MEDZINÁRODNÉ FINANČNÉ TRHY - TEÓRIA A PRAX: Medzinárodné priame investície [online]. c2004. Dostupný z WWW: < ISSN Derivat s.r.o. BANKOVNÍCTVO A MEDZINÁRODNÉ FINANČNÉ TRHY - TEÓRIA A PRAX: Determinanty a investičné stimuly pre vstup priamych zahraničných investícií do hostiteľskej krajiny [online]. c2004. Dostupný z WWW: < ISSN Devízový zákon České národní rady č. 219/1995 Sb. z., Devízový zákon ve znění pozdějších předpisů Devízový zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Zb. Z., Devízový zákon v znení neskorších predpisov Euroekonom.cz : Svět hospodářství v grafech [online]. c2000, Dostupný z WWW: < Hospodářske noviny: Německé firmy odrazuje korupce. Hn.ihned.cz. [online] Dostupný z WWW: < ISSN HOŠKOVÁ, A.: Komparácia vývoja priamych zahraničných investícií na Slovensku a v transformujúcich sa ekonomikách. Bratislava: Národná banka Slovenska, POLKOVÁ, Lenka. Automobilky ťahajú kapitál. Hnonline.sk : Hospodárske noviny [online]. Ecopress a.s Dostupný z WWW: < priame+zahrani%e8n%e9+invest%edcie-k00000_detail-ce>. ISSN

58 ODKLADAL, Martin. Investori pred nami uprednostňujú Česko. Hnonline.sk : Hospodárske noviny [online]. Ecopress a.s., Dostupný z WWW: < ISSN ČTK. Rozvinuté krajiny čaká výrazný rast investícií. Hnonline.sk : Hospodárske noviny [online]. Ecopress a.s., Dostupný z WWW: < p=k00000_detail&article[id]= &article[what]=priame+zahrani%e8n%e9+invest%e Dcie&x=38&y=12>. ISSN VELECKÝ, Tomáš. Čechom zmeny pomôžu, ale nie na náš úkor. Hnonline.sk : Hospodárske noviny [online]. Ecopress a.s., Dostupný z WWW: < ISSN JAHN, Martin. Zahraniční investice cesta k prosperujúci ekonomice. CEP : Centrum pro ekonomiku a politiku [online]. c Dostupný z WWW: < KINCL, Michael. Investiční pobídky jako forma veřejné podpory. Praha : Linde, s. ISBN Newton. Makroekonomické analýzy : Efekty přímých zahraničních investic na platební bilanci [online]. Praha : Newton Holding a.s., Dostupný z WWW: < Newton. Makroekonomické analýzy : Investiční pobídky a jejich efektivnost výzvy a pasti hospodářske politiky vůči přímym zahraničním investicím [online]. Praha: Newton Holding a.s., Dostupný z WWW: < Newton. Makroekonomické analýzy : Ekonomické zprávy Investiční pobídky v České republice [online]. Praha : Newton Holding a.s., Dostupný z WWW: < Newton. Makroekonomické analýzy : Ekonomické zprávy různe pohledy na příme zahraniční investice [online]. Praha : Newton Holding a.s., Dostupný z WWW: < Newton. Makroekonomické analýzy : Ekonomické zprávy Reinvestovaný zisk nabýva na důležitosti: Měli by investoři reagovat na deficit běžného účtu? [online]. Praha : Newton Holding a.s., Dostupný z WWW: < Newton. Makroekonomické analýzy : Ekonomické zprávy Zahraniční investice a udržitelnost vnější rovnováhy ČR [online]. Praha : Newton Holding a.s., Dostupný z WWW: < 58

59 SAMUELSON, Paul A., NORDHAUS, William D. Ekonomie. 2. vyd. Praha : Svoboda, s. ISBN X. SARIO: Prílev kumulatívne k Bratislava: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, 2006 SOČUVKA, Ondrej. Postoy.sk : Priame zahraničné investície brána do raja? [online] Dostupný z WWW: < ISSN X. ŠIPIKAL, Miroslav. EurActiv.sk : Investície stále viac najmä na západ Slovenska [online]. Bratislava : I-Eurona.s.ro., c Dostupný z WWW: < regionalny-rozvoj/analyza/investicie-stale-viac-najma-na-zapad-slovenska>. VIEWS WIRE: Czech republic: 5-year forecast table [online]. London: Economist Intelligence Unit, Dostupný z WWW: VIEWS WIRE: Slovak republic: 5-year forecast table [online]. London: Economist Intelligence Unit, Dostupný z WWW: VIEWS WIRE: Hungary: 5-year forecast table [online]. London: Economist Intelligence Unit, Dostupný z WWW: VIEWS WIRE: Poland: 5-year forecast table [online]. London: Economist Intelligence Unit, Dostupný z WWW: WIIW: Increasing significance of repatriated and reinvested earnings. WIIW Database on foreign direct investment in Central, East and Southest Europe,

60 ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK Tabuľka č. 1:Ekonomická veľkosť vybraných štátov a nadnárodných korporácií Tabuľka č. 2: Prílev PZI do krajín V4 v rokoch v mil. EUR Tabuľka č. 3: Prílev PZI na obyvateľa v mil. USD Tabuľka č. 4: Smerovanie PZI podľa odvetví v % Tabuľka č. 5: Váha podnikov pod zahraničnou kontrolou na priemysle (%) Tabuľka č. 6: Prílev PZI do krajín V4 v rokoch v mld. USD Tabuľka č. 7: Prílev PZI v miliardách USD Tabuľka č. 8: Prílev PZI do SR podľa krajiny pôvodu investora konkrétne hodnoty Tabuľka č. 9: Prílev PZI do ČR podľa krajiny pôvodu investora konkrétne hodnoty Tabuľka č. 10: Stav PZI ako % HDP Graf č. 1: Prílev PZI do jednotlivých krajín V4 v mld. USD Graf č. 2: Prílev PZI do ČR a SR v mld. USD Graf č. 3: Stav PZI v Českej republike podľa krajiny pôvodu investora k Graf č. 4: Stav PZI na Slovensku podľa krajiny pôvodu investora k Graf č. 6: Prílev PZI do ČR podľa krajov k Graf č. 7: Prílev PZI na Slovensko podľa krajov k Obrázok č. 1: Efekty PZI Obrázok č. 2: Dlhové a nedlhové financovanie deficitu bežného účtu prílevom PZI Obrázok č. 3: Prílev PZI v EÚ za rok

61 PRÍLOHA Tabuľka č. 7: Prílev PZI v miliardách USD ČR SR Zdroj: Euroekonom 67 Poznámka: rok odhad 4,99 5,64 8,48 2,1 4,97 10,99 6,0 1,93 1,58 4,14 0,76 1,26 1,91 3,7 Tabuľka č. 8: Prílev PZI do SR podľa krajiny pôvodu investora konkrétne hodnoty Holandsko 2977,7 Nemecko 2749 Rakúsko 2080 Taliansko 1870 Maďarsko 958,9 Spojené kráľovstvo 893 Česká republika 598,5 USA 492,6 Francúzsko 375,4 Cyprus 366,9 Zdroj: SARIO SARIO, Prílev kumulatívne k , Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Bratislava,

62 Tabuľka č. 9: Prílev PZI do ČR podľa krajiny pôvodu investora konkrétne hodnoty Holandsko ,5 Zdroj: ČNB 69 Nemecko ,4 Rakúsko 6 431,7 Francúzsko 3 763,8 Belgicko 2 151,8 Spojené kráľovstvo 2 106,3 Luxembursko 1 458,7 Švajčiarsko 1 490,1 Slovensko 760,4 Taliansko 658,7 Tabuľka č. 10: Stav PZI ako % HDP ČR 9,7 8,6 11,3 2,2 4,6 8,9 4,4 SR 10,4 7,21 16,93 2,0 2,7 4,0 6,7 Poľsko 5,7 3,1 2,1 2,1 5,1 3,2 4,3 Maďarsko 5,9 7,6 4,5 2,6 4,4 6,2 9,8 Zdroj: ViewsWire 70 Poznámka: rok odhad 69 ČNB: Stav přímých zahraničních investic k , Česká národní banka, Czech republic, Slovak republic: 5-year forecast table, Economist Intelligence Unit, London,