How To Get A Job In Hanoj

Transcription

1 ZÁKLADNÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU 1. Oficiálny názov krajiny: a) miestny názov (v latinke): Cộng hòa xã hội ch ủ nghĩa Việt Nam b) anglicky názov: The Socialist Republic of Vietnam c) slovenský názov: Vietnamská socialistická republika Hlavné mesto: a) miestny názov (v latinke) b) anglicky názov c) slovenský názov Hà Nội Hanoi Hanoj Hlavné mesto Vietnamu je Hanoj. Má katastrálnu výmeru 3348 km² a vyše 6,449 milión obyvateľov ( údaj k ). V roku 2010 Hanoj oslávi výročie svojho založenia kráľom Ly Thai To, ktorý dal príkaz na založenie kráľovského dvoru v Hanoji v roku Hočiminovo mesto (do Saigon) je najľudnatejším mestom s počtom obyvateľov 7,123 milióna a s výmerou 2095,239 km2 Štátny sviatok sa oslavuje 2. septembra k výročiu vyhlásenia nezávislosti v roku Počet obyvateľov (tis., celkom/ hlavné mesto): Počet obyvateľov Vietnamu je 88,576 milióna, čo zaraduje Vietnam na 13. priečku najľudnatejších krajín sveta. (odhad z Júl 2010) Rozloha: km 2 (z toho: pevnina km 2, voda km 2 ) Úradný/ rokovací jazyk: úradným jazykom je vietnamčina, najrozšírenejšími cudzími jazykmi sú angličtina, čínština (kantonská a mandarínska), ruština a francúzština (prevažne staršie generácie). Mena/ výmenný kurz: Peňažnou jednotkou je Vietnamský dong (VND). Oficiálny kurz sa momentálne pohybuje okolo VND/1EUR. používanie iných mien Pri finálnom platení sú vo väčšine obchodov, reštaurácií, apod. okrem VND bežne prijímané aj USD s prepočtom takmer zhodným s oficiálnym kurzom. Používanie celosvetovo známych platobných kariet (AMEX, MC / EC, Diner'S, JCB, VISA, MASTERCARD) je zatiaľ obmedzené a sú prijímané len vo vybraných hoteloch, obchodoch či reštauráciách v turistickom centre Hanoja, resp. Hočiminového mesta a iných väčších miest, kde sú takisto umiestnené bankomaty. Demografické údaje a krátka história: (údaje z roku 2010) Počet obyvateľ: 88,576 milióna Hustota osídlenia: 267 obyvateľov/km 2 (jedna z najvyšších na svete, v krajoch prevažuje poľnohospodárstvo) v delte Rudej rieky až 933 obyv./ km 2 v delte Mekongu 436 obyvateľov/ km 2 v horských oblastiach okolo obyvateľov/ km 2 Podiel mestského a vidieckeho obyvateľstva: 28,11% (24,23 milióna) a 71,89% (61,97 mil) Podiel ekonomicky činného obyvateľstva (podľa definície UNDP z roku 1996 populácie staršej ako 16 rokov, zamestnaná, podnikajúca a nezamestnaná): 53%, t.j. 44,59 mil Podiel nezamestnanosti obyvateľstva (muži vo veku rokov, ženy vo veku rokov): celoštátne 4,4% Hanoj 6,20% ZIT Vietnam 2010 Strana 1

2 Hočiminovo mesto 6,17% vidiek 21,1% Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 1,137% (odhad 2010), (Hanojská agentúra OSN - UNFPA udáva vysoký pomer potratov OSTI 45 potratov/100 tehotenstiev, pomer potratu v skupine vydatých žien rokov je 65%, tj priemer 2,5 potratu / ženu) Demografické údaje - vekové zloženie: rokov percento rokov percento 9,52% ,00% ,96% Nad 65 6,91% 3,85% 8,87% 8,49% 7,87% 7,28% 5,90% 4,07% 2,80% 2,36% 2,31% 2,20% 1,59% 1,10% 0,54% 0,38% nad 85 celkom 100,00% 100,00% 26,01% muži 12,069 mil./ ženy 11,033 mil. 68,3% muži 30,150 mil./ ženy 30,392 mil. 6,5% muži 1,892 mil./ ženy 3,039 mil. percento obyvateľstva pod 25 rokov: 53% zloženie obyvateľstva podľa pohlavia: muži 49,80%, ženy 50,20% priemerný doživotný vek: 71,71 rokov (muži 69,24 rokov, ženy 74,45 rokov) priemerná detská úmrtnosť (do veku 5 rokov) - 22,26 úmrtí/1000 narodených detí Národnostné zloženie: 86,2 % populácie tvoria Vietnamci (národnosť Kinh) sústredení najmä v deltách hlavných vodných tokov a pobrežných nížinách. 12% tvoria etnickí Číňania. Zvyšok populácie tvoria Khmeri (okolo 1,4 %, žijú juhozápadne od Mekonskej delty), Čamovia (okolo , žijú prevažne pozdĺž pobrežia medzi Nha Trang a Phan Thiet v provincii An Giang v delte Mekongu) a ďalších 60 národnostných a jazykových menšín sústredených najmä v horských oblastiach. Náboženstvo: Budhizmus (prevláda mahajánsky Budhizmus, cca 50% obyvateľov); katolicizmus (7-8 milióna, približne 10% populácie, po Filipínach najvyšší pomer medzi ázijskými krajinami); protestantizmus (asi 200 tis. veriacich v oblasti Centrálnej vrchoviny); islam (približne 0,5% populácie, prevažne etnickí Khmerovia a Čamovia); hinduizmus (indická komunita v Hočiminovom meste); sekta Cao Dai (približne 2 mil veriacich) a sekta Hoa Hao (budhistický, odhaduje sa na cca 1,5 milióna veriacich), animizmus. ZIT Vietnam 2010 Strana 2

3 Administratívny a politický systém: Administratívne správne členenie zeme, hlavné mesto a ďalšie veľké mestá: krajina je rozdelená na 63 provincií a 5 miest ústrednej správy - Hanoj, Hočiminovo mesto, Hai Phong, Can Tho a Da Nang. Provincie sa ďalej delia na mestské a vidiecke okresy. Hlavným mestom je Hanoj s 6,449 miliónmi obyvateľov, najväčším mestom je Hočiminovo mesto s 7,123 milión obyvateľov, v týchto dvoch mestách sa sústreďuje okolo 44% mestskej populácie Vietnamu. Hlava štátu: Prezident Nguyen Minh TRIET (od 27. júna 2006); Viceprezident Nguyen Thi DOAN (od 25. Jula 2007) Zloženie vlády: Predseda vlády Nguyen Tan DUNG (od 27. Júna 2006); stály podpredseda vlády Nguyen Sinh HUNG (od 28. Júna 2006), podpredseda vlády Hoang Trung HAI (od 2. Augusta 2007), podpredseda vlády Nguyen Thien NHAN (od 2. augusta 2007), podpredseda vlády Pham Gia KHIEM (od 28. Júna 2006) podpredseda vlády Truong Vinh TRONG (od 28. júna 2006) Kabinet: Kabinet je zostavovaný prezidentom na základe podnetov predsedu vlády a následne potvrdený Národným zhromaždením Národné zhromaždenie - predseda Nguyen Phu Trong (jún 2006) Minister zahraničných vecí: Pham Gia Khiem (jún 2006) Voľby: Prezident je volený Národným zhromaždením na 5- ročné obdobie. Posledná voľba prezidenta sa uskutočnila 27. júna 2006 (najbližšie voľby budú v roku 2011). Predsedu a podpredsedov vlády, ako aj ministrov rezortov, menuje prezident spomedzi členov národného zhromaždenia. Výsledky posledných volieb: Nguyen Minh TRIET bol zvolený za prezidenta s 94 percentnou podporou Národného zhromaždenia; Nguyen Tan DUNG bol zvolený za Predsedu Vlády s 92 percentnou podporou Národného zhromaždenia Internetový portál VSR: Národné zhromaždenie VSR: Vývoj politickej situácie a očakávaný vývoj Vietnam je unitárnou republikou s monostraníckym politickým systémom. Monopolné postavenie má Komunistická strana Vietnamu, ostatné strany sú zakázané. Na čele štátu stojí prezident, ktorého volí jednokomorový 500 členný parlament na obdobie 5 rokov. Prezident menuje predsedu vlády a kabinet spomedzi poslancov. Posledné voľby sa konali v r Politická ideológia postupne ustupuje záujmom hospodárskeho rozvoja, čo sa prejavuje posilňovaním slobody podnikania, slobody pozícií súkromného a družstevného sektoru a reorganizáciou systému riadenia štátu s decentralizačnými tendenciami. Popri tom dochádza aj k čiastočnému uvoľňovaniu politickej kontroly v krajine, hoci stále nemožno hovoriť o zásadnejších zmenách v procese demokratizácie. Súčasný parlament pokračuje v prijímaní legislatívy, ktorá vedie k posilňovaniu jeho kontrolnej úlohy a zvyšuje transparentnosť jeho činnosti. Podiel žien v parlamente patrí medzi najvyššie vo svete (27 %), zvýšil sa počet mladých zástupcov a nezávislých poslancov. Politický systém krajiny sa nestal prekážkou pre spoluprácu s krajinami EÚ. Krajiny EÚ, najmä v poslednom období, zintenzívňujú všestrannú spoluprácu s Vietnamom, výsledkom ktorej je stály rast obchodnej výmeny a spolupráce v oblasti investícií. Na rozdiel od susedných krajín Juhovýchodnej Ázie (tj. Indonézia, Thajsko, Kambodža, atd..) zaručuje politický systém Vietnamu politickú stabilitu. Nakoľko disidencie ZIT Vietnam 2010 Strana 3

4 a protesty zo strany občanov sú len zriedkavým javom, a politická opozícia je nevýrazná a perzekvovaná, hospodárstvo neohrozujú politické krízy ani šoky. Komunistická Strana Vietnamu sa teší veľkej popularite zo strany obyvateľstva, ktoré už desaťročia nie je zvyknuté na podieľaní sa v politickom živote krajiny. V najbližšom období sa neočakáva liberalizácia politického systému, prípadne dekriminalizácia opozičných strán, preto sa dá očakávať, že politický vývoj krajiny ostane nezmenený v najbližšom období a ešte nedôjde k demokratizácii krajiny. Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch: ADB, APEC, APT, ARF, ASEAN, CP, EAS, FAO, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IMO, IMSO, INTERPOL, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU, MIGA, NAM, OIF, OPCW, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UNWTO, UPU, WCL, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WTO Významný vplyv na rozvoj ekonomiky Vietnamu malo v roku 2006 udelenie doložky najvyšších výhod Kongresom USA a prijatie do Svetovej obchodnej organizácie WTO v januári Podnikateľské prostredie, vymedzené členstvom v tejto ekonomickej organizácii, je základom pre vyváženejšie vzťahy, efektívnejšiu a transparentnejšiu spoluprácu Vietnamu s ostatným svetom. Členstvo v štruktúrach WTO sa hodnotí veľmi pozitívne, preto Vietnam má lepšiu možnosť presadiť sa na svetových trhoch a množstvo vietnamských výrobkov je oslobodených od taríf a kvót. Zahraniční investori vnímajú toto členstvo viac ako pozitívne, nakoľko sa rekordne zvýšil objem PZI. Postupné otváranie ekonomiky však má aj svojich kritikov a oponentov, ktorí tvrdia, že členstvo v WTO vedie k vysokej inflácii z dôvodu senzitivity k nestabilnej situácii na svetových trhoch. VSR nie je členskou krajinou OECD, kam sa radia spravidla vyspelé ekonomiky sveta. Vietnam však spolupracuje s OECD na viacerých frontoch; za zmienku stojí členstvo v OECD Development Centre, ktoré VSR považuje za veľký krok. Vietnam prispôsobuje svoju zahraničnú politiku globalizácii a vynakladá intenzívne úsilie na prilákanie zahraničného kapitálu. Kľúčovým momentom bolo prijatie Vietnamu za člena Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v júli Vplyv Vietnamu v združení neustále rastie, čoho dôkazom je aj uskutočnenie summitu ASEAN v roku 2001 v Hanoji. V novembri 1998 vstúpil Vietnam do organizácie Ázijsko-tichomorské hospodárskej spolupráce (Asia-Pacific Economic Cooperation - APEC), v roku 2006 sa v Hanoji konal summit APEC. Vietnam je členom mnohých ďalších medzinárodných a regionálnych organizácií (OSN, Hnutia nezúčastnených krajín - HNK), ekonomických inštitúcií (MMF, Ázijskej rozvojovej banky - ADB) a rôznych foriem dialógov ako Stretnutie Ázia - Európa (ASEM), Ázijské regionálne fórum (ARF). V súčasnosti, historicky prvý raz, pôsobí na poste voleného člena BR OSN ( ). VSR je aktívna na pôde OSN v rámci Ázijskej regionálnej skupiny a v globálnych otázkach kultúry, boja za práva detí, presadzovania koncepcie vyhlásenia JVA za pásmo bez jadrových zbraní a pod. Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce: Ministerstvo Plánovania a investícií VSR každoročne vydáva zoznam plánovaných projektov finančného investovania. V hodnotenom období, Slovenské podnikateľské subjekty sa zapojili do projektov v obrannom priemyslu), projektov čistenia odpadových vôd a projektov v oblasti banského priemyslu. VSR nebola na zozname krajín ktorým SR poskytovala finančnú alebo humanitárnu pomoc (ODA). MZV SR v rámci rozšírenia zoznamu krajín, ktorým bude táto pomoc poskytnutá, zvažuje zaradenie aj Vietnamu. Malo by sa tak stať v priebehu roku 2009 až Slovenské mimovládne organizácie momentálne taktiež nerozvíjajú rozvojové projekty vo VSR. ZIT Vietnam 2010 Strana 4

5 Kontakty: Vietnam Chamber of Commerce and Industry Ministerstvo Plánovania a investícii Verejné obstarávanie: Legislatíva Vietnamský legislatívny systém je založený na komunistickej právnej teórii a na Francúzskom občianskom práve. Okrem filozofie Marxizmu-leninizmu a Napoleonského kódu má veľký vplyv na legislatívny systém VSR učenie Konfucionizmu. Na vrchu právneho systému Vietnamu je Najvyšší ľudový súd VSR (Supreme People s Court of Vietnam SPC), ktorý je najvyšším orgánom na podanie odvolaní a podnetov. Najvyšší súd sa zodpovedá Národnému zhromaždeniu, ktorý kontroluje rozpočet a schvaľuje prezidentovu voľbu najvyšších sudcov a nominantov na Najvyššiu Prokuratúru VSR. Pod Najvyšším sudom sa nachádzajú provinčné a okresné súdy, vojenský súd, ako aj administratívne, ekonomické a pracovne sudy. Aj keď ústava VSR zabezpečuje nezávislých sudcov, obhajcov a prokurátorov, ministerstvo vnútra Spojených Štátov spochybňuje nezávislosť vietnamského právneho systému a obviňuje ho z politickej zaujatosti. Aj najjednoduchšie právne záležitosti zvyknú byt zbytočne zdĺhavé a inštitúcie sú personálne poddimenzované. Ako odpoveď na značné ochladenie záujmu zo strany zahraničných investorov a pred zvyšujúcou sa konkurenciou zo strany ďalších ázijských krajín, vydala vietnamská vláda nariadenie č. 53/1999/QD-TTG, ktoré má napomáhať zahraničným investorom nasledovne: postupne odbúrava systém dvojitých cien znižuje administratívne sadzby a poplatky ruší systém dolárovo denominovaných miezd zjednodušuje vydávanie pracovných povolení pre cudzincov upravuje pôsobenie zamestnaneckých agentúr úľavy v platení DPH úľavy pri investovaní v priemyslových a exportných zónach zvýhodnenie investícii do poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a exportne orientovanej výroby. Významným krokom legislatívy v tejto oblasti bolo schválenie novely investičného zákona Národným zhromaždením v roku Má za úlohu zjednodušiť investovanie, najmä získavanie pôžičiek, otváranie účtov zahraničných bank, zjednodušiť investičnú licenciu a napomáhať pri likvidácii aktív. Novela sa tyká takisto cla na exportnú a importnú operáciu, DPH a na daň z príjmu. V roku 2003 bola vydaná ďalšia novela Investičného zákona, ktorá uvoľnila vstup zahraničného kapitálu do obmedzovaných odvetví (poisťovníctvo, telekomunikácia, bankovníctvo), zvýšil sa aj limit obmedzovaného vstupu zahraničného kapitálu do privatizujúcich sa štátnych podnikov na max. 30 % základného kapitálu podniku. Nový investiční zákon (Common Investment Law) bol schválený Národným zhromaždením a do platnosti vstúpil Očakáva sa, že napomôže výrazne zlepšiť investičné prostredie vo Vietname a vnesie nové prvky do oblasti trhu s akciami. Zákon vytvára jednotné podmienky pre zahraničných investorov na základe princípu WTO, ako je doložka najvyšších výhod a princípov verejnosti a transparentnosti. Zákon je dokumentom, koncipovaným na princípe absolútnej rovnoprávnosti konkurenčných príležitosti a podmienok. ZIT Vietnam 2010 Strana 5

6 Základné pravidlá Zahraničné investície vo Vietname sú zákonom chránené proti znárodneniu a všetkým investorom je garantované spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie". Zahraniční investori sú oprávnení repatriovať svoje zisky. Zahraniční investori majú právo vo Vietname prenajímať pôdu a využívať ju v súlade so schváleným podnikateľským zámerom. Každý projekt zahraničnej investície musí byť najprv posúdený a schválený vietnamskými štátnymi orgány a musí obdŕžať tzv. investičnú licenciu. Žiadosť o udelenie investičnej licencie podáva žiadateľ na Ministerstve plánovania a investícií (Ministry of Planning and Investment). Projekty národného významu schvaľuje predseda vlády. Výnimku tvoria projekty bánk so spoločnou majetkovou účasťou, pobočky bánk sa 100% zahraničnou kapitálovou účasťou, právne firmy so spoločnou majetkovou účasťou, právne firmy a ich pobočky so 100% zahraničnou kapitálovou účasťou, poisťovacie spoločnosti so zahraničným kapitálom a ich pobočky. Licencie týmto inštitúciám sú udeľované Štátnou bankou, Ministerstvom spravodlivosti a Ministerstvom financií v uvedenom poradí. V oblasti zdravotníctva je potrebný aj súhlas Ministerstva zdravotníctva. Okrem MPI vydávajú licencie aj odbory plánovania a investícií provinčných ľudových výborov a riadiace výbory priemyselných zón, a to v závislosti od objemu a povahe zahraničné investície. Odporúčaný postup Odporúča sa aby sa slovenské firmy priamo skontaktovali s miestnym partnerom, s ktorým potom spoločne koordinuje aktivity a konkrétne legislatívne kroky, nakoľko systém je stále komplikovaný a často nepriehľadný. Možné formy priamych zahraničných investícii: 1. Výrobná spolupráca (Business Cooperation Contract) 2. Spoločný podnik (Joint Venture) 3. Podnik so 100 % zahraničnou účasťou (100 % Foreign Invested Enterprise) 4. BOT, BT a BTO (Build-Operate-Transfer, Build-Transfer, Build-Transfer-Operate) 5. Nákup akcií, kapitálové príspevky 6. Zlučovanie a akvizície podnikov Výrobná spolupráca: Výrobná kooperácie býva realizovaná na základe dohody medzi zahraničnou firmou a vietnamským partnerom s cieľom vyrábať určitý tovar alebo poskytovať služby. Vzhľadom k tomu, že takouto dohodou nevzniká nový subjekt, je súvisiace legislatíva oveľa jednoduchšie ako v oboch predchádzajúcich prípadoch. Oveľa jednoduchšie je aj vlastná spolupráce medzi partnermi, ktorá prebieha podľa pravidiel, na ktorých sa obe strany dohodnú. Dohoda o výrobnej kooperácii však napriek tomu podlieha schváleniu zo strany Ministerstva plánovania a investícií. Aj táto forma investície je praktickejšie ako JV. V praxi sa tejto formy investícií využíva najmä v textilnom a obuvníckom priemysle, kedy zahraničná firma dodá výrobné zariadenia a materiál a vietnamský partner zabezpečí výrobu. Zabezpečenie odbytu vyrobeného tovaru je v týchto prípadoch úlohou zahraničné firmy. Z dôvodu jednoduchosti a kapitálové nenáročnosti je táto forma veľmi vhodná pre menšie projekty výrobnej spolupráce alebo ako úvodný test miestneho partnera pred rozsiahlejšie investíciou do založenia spoločného podniku. Spoločný podnik (JV - Joint Venture): je najrozšírenejšia forma zahraničných investícií vo Vietname a jej prostredníctvom tu podniká viac ako 65% zahraničných investorov. Minimálny podiel zahraničného partnera na JV je 30%, zvyčajný pomer podielov však býva 70-75% ku 25-30% v prospech zahraničného partnera. V niektorých oblastiach (napr. v niektorých ZIT Vietnam 2010 Strana 6

7 projektoch infraštruktúry alebo cementární) však vietnamská strana požaduje minimálne 30-40% podiel. Doba činnosti spoločného podniku sa určuje na dobu určitú a až na výnimky nesmie presiahnuť 50 rokov. Legálna kapitál JV musí tvoriť min. 30% z jeho celkového investičného kapitálu. Kapitálový vklad zahraničného partnera môže byť tvorený finančnými prostriedkami, strojovým zariadením, nástrojmi, patenty, know-how alebo technickými službami. Vietnamský partner do podniku vkladá zvyčajne pozemky a výrobné priestory a zariadenia. Môže samozrejme prispieť aj finančnými prostriedkami, čo ale v praxi nie je príliš obvyklé. JV je riadený správnou radou (Board of Management) v ktorej sú zastúpené obe strany podľa podielu na JV, ale vietnamská strana v nej musí mať minimálne 2 zástupcu. Výkonné právomoci majú správnou radou menovaní generálny riaditeľ a jeho námestníci, pričom generálny riaditeľ alebo jeho prvý námestník musí byť vietnamský občan. Podnik so 100 % zahraničnou účasťou: V počiatkoch zákona o zahraničných investíciách nebola táto forma investovania vietnamskými orgánmi príliš podporovaná, pretože bola považovaná za príliš "nezávislú". Situácia sa však zmenila v roku 1993, kedy vietnamská vláda v snahe razantnejšie zvýšiť prílev zahraničného kapitálu do krajiny, zmenila postoj aj k tejto investičnej forme, ktorej podiel na počte projektov v súčasnosti predstavuje okolo 30%. V súčasnej dobe je možné investovať formou 100% zahraničného podniku prakticky do všetkých oblastí. Zostáva však skutočnosťou, že schvaľovací proces investičnej licencie formou 100% zahraničnej účasti je dlhšia a komplikovanejšia, než u JV, ministerstva tiež nerada schvaľujú odkúpenie vietnamskej časti JV a jeho prevod na 100% zahraničnú investíciu. Odporúča sa, aby investor uvažoval o túto formu investície pretože v porovnaní s JV má podstatné výhody: - Odpadá nutnosť viesť zdĺhavá a komplikovaná vyjednávanie s vietnamským partnerom; - Činnosť podniku môže byť zahájená oveľa rýchlejšie a podľa vlastnej voľby; - Rozhodovanie o personálnych otázkach, podnikovej stratégii, výbere obchodných partnerov atď. je úplne v rukách zahraničné firmy. BOT, BT a BTO: Tieto investičné projekty sa týkajú budovania infraštruktúry (cesty, mosty, letiská, elektrárne a zariadenia na úpravu a dodávku vody). Dĺžka týchto kontrahovaných projektov nesmie presiahnuť 50 rokov a určuje ju vietnamská vláda. Podmienky pre zahraničné investovanie upravujú tieto právne normy: - Investičný zákon z Výnos č 24/2000/ND-CP z , zmenený Výnosom č 27/2003 ND-CP z Organizáciou, ktorá sa vo Vietname zaoberá správou priamych zahraničných investícií, je Foreign Investment Agency pri Ministerstve plánovania a investícií. Prax a odporúčaný postup pri obchodných aktivitách Inštitucionálne zabezpečenie: Vo Vietname dlhodobo chýbalo slovenské zastúpenie a to negatívne ovplyvnilo aj zahraničný obchod. Novootvorený zastupiteľský úrad v Hanoji bol dobrý začiatok, ale ekonomicky silnejší južný Vietnam je stále nepokrytý. Oficiálne návštevy, doprovodné misie: Významným prostriedkom pre poznanie vietnamského trhu a pre naviazanie osobných kontaktov medzi podnikateľmi sú oficiálne návštevy vládnych predstaviteľov za doprovodu podnikateľských misií. Ale podnikateľské misie môžu podniknúť návštevy Vietnamu aj samostatne. Organizovaniu týchto misií môžu pomáhať OBEO aj obchodné komory a združenie ako SOPK, Vietnamská obchodná a priemyselná komora VCCI, Slovensko-vietnamská obchodná komora SVCC. ZIT Vietnam 2010 Strana 7

8 Zmluvné prostriedky: Medzištátne dohody ako napr. Dohoda o hospodárskej spolupráci, Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia, môžu výrazne pomáhať firmám zjednodušiť procedúry na presadzovanie sa na trhu. Účasť na výstavách a veľtrhoch: ak má slovenský exportér seriózny záujem o presadenie sa na trhu v určitej komodite, je vhodné opakovane zúčastniť sa na výstavách kvôli zviditeľneniu sa. Vietnamskí partneri jednoznačne preferujú veľké a známe firmy so zárukou solídnosti a finančnej stability. Spolupráca s obchodnými komorami a združeniami: Obchodné komory a združenia môžu slovenským firmám pomáhať pri hľadaní obchodných partnerov, pri prieskume trhu aj pri organizovaní obchodných stretnutí. Spolupráce s veľkými vietnamskými importérmi: Vo Vietname existujú veľké štátne firmy ktoré majú fungujúce distribučné kanály a významný podiel na trhu. Zvlášť v prípadoch komodít podliehajúcich sa importným licenciám môžu tieto firmy držať trh v úplnej kontrole. Spolupráca s týmito firmami zaručuje jednoduché presadenie sa na trhu. Zoznam významných importérov pri konkrétnej komodite môže poskytovať OBEO alebo obchodné komory. Kontakt na hlavné inštitúcie Ministerstvo spravodlivosti VSR Adresa: No Trần Phú St., Ba Đình District, Hà Nội, Việt Nam Tel: [email protected] Ministerstvo vnútra VSR Adresa: No. 37A Nguyễn Bình Khiêm St., Hai Bà Trư ng District, Hà Nội, Việt Nam Tel: Ministerstvo plánovania a investícií Adresa: No. 2 Hoàng Văn Th ụ St., Ba Đình District, Hà Nội, Việt Nam Tel: ; Internetové informačné zdroje (Národné zhromaždenie VSR) (Ministerstvo zahraničných vecí) (Ministerstvo plánovania a investícií) (Ministerstvo priemyslu a obchodu) (Ministerstvo dopravy) (Ministerstvo poľnohospodárstva) (Ministerstvo financií) (Štátna banka Vietnamu) (Hlavný štatistický úrad) (Vietnamská energetická spoločnosť) (Agentúra Vietrade) (internetový portál Vietnamtrade) (Vietnam Investment Review) (Vietnam Business Forum) (Vietnam Economic Times) ZIT Vietnam 2010 Strana 8

9 (Phillips Fox Vietnam Laws Online) (Vietnam Law & Legal Forum) / vn (Svetová banka vo Vietname) (zastúpenia Európskej komisie vo Vietname) (Európska obchodná komora EuroCham vo Vietname) (WTO) (ASEAN) Podnikateľská legislatíva: Podpora podnikania Hlavnou podporou podnikania je Slovensko - vietnamská obchodná komora (SVCC), vznikla ako nezávislá a nezisková organizácia s cieľom podporovať rozvoj hospodárskych a obchodných vzťahov medzi Slovenskom a Vietnamom. Podieľa sa na rôznych aktivitách - od organizovania obchodných stretnutí a misií, cez výmenu informácií medzi členmi komory a udržiavanie vzťahov s inštitúciami a vládnymi organizáciami v oboch krajinách, až po pomoc pri nadväzovaní kontaktov medzi slovenskými a vietnamskými podnikmi, sprostredkovanie zahraničného obchodu a rozvíjanie obchodných a investičných príležitostí. Našinec s obchodnými záujmami vo Vietname sa tiež môže obrátiť na nasledujúce inštitúcie: Vietnam Business Support Address: 80 Ta Quang Buu (817A) Street, District 8, HCMC, Vietnam Tel: (84-8) Fax: (84-8) [email protected] Vietnamská komora podnikania a priemyslu 4th Floor, 9 Dao Duy Anh St., Hanoi, Vietnam Tel: (84.4) Tel/Fax: (84.4) [email protected] [email protected] Daňový systém V roku 2003 prebehla počiatočná fáza daňovej reformy, ktorá smeruje k zjednoteniu súčasného neprehľadného systému rôznych daňových sadzieb, výnimiek a dodatočných daní. Zmyslom má byť dosiahnutie väčšej transparentnosti systému a vymáhateľnosti daní. V skutočnosti však Vyhláška č. 164/2003/NDCP z systém výnimiek a úľav daní z príjmu právnických osôb ešte viac skomplikovala. Jednoznačne pozitívne je zrušenie dane z repatriácie zisku do zahraničia, ktorá komplikovala život zahraničným investorom až do konca r Súčasný daňový systém zahŕňa nasledujúce druhy daní: daň z príjmu právnických osôb (v platnosti od , novela 14/2008/QH12) daň z pridanej hodnoty (v platnosti od , novela 13/2008/QH12) zvláštna spotrebná daň (novela 2005) dovozné a vývozné dane (clá) daň z prírodných zdrojov daň z užívania pôdy ZIT Vietnam 2010 Strana 9

10 daň z osobných príjmov (novela 2008) 1. Daň z príjmu právnických osôb Zjednotená základná sadzba dane z príjmu právnických osôb (tuzemských i zahraničných) je 25 %. Pri splnení určitých podmienok môžu byť aplikované nižšie sadzby 20, 15 a 10 %. Podmienky sú definované v zozname oblastí podnikania, v závislosti na oblasti, v ktorej právnická osoba prevádzkuje svoju činnosť, počte zamestnancov a výške ich príjmu. Znenie zákona č. 14/2008/QH12 o dani z príjmu zo dňa definuje aj podmienky, výšku a trvanie daňových prázdnin. 2. Daň z pridanej hodnoty Daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá od nahradila predtým aplikovanú daň z obratu, sa vzťahuje na väčšinu tovaru a služieb s výnimkou niektorých aktivít financovaných zo štátneho rozpočtu (neziskové aktivity, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo...). Od DPH je tiež oslobodený tovar určený na export a niektoré výnimočné druhy tovaru, ktorých zoznam nie je možné vymenovať v rámci tohto materiálu. Sadzba DPH 5 % je od r aplikovaná na nasledujúce druhy tovaru a služieb: pitná voda hnojivá a polotovary pre výrobu hnojív zdravotnícke zariadenia, hygienické vaty a obväzy liečivá poľnohospodárske produkty (okrem tých, ktoré sú od DPH oslobodené) drevárske nespracované produkty (okrem dreva a bambusu), čerstvé potraviny a živé zvieratá výrobky z bambusu, rátanú a listov čiastočne spracovaná bavlna krmivo pre chov služby a tovary pre vedecko-výskumné účely, služby v poľnohospodárstve a. Sadzba 10 %: ropa, zemný plyn, uhlie, ruda elektrina elektrické, elektronické a strojárenské výrobky chemikálie papier a výrobky z papiera cukor, mlieko, sladkosti, nealkoholické nápoje a iné spracované potraviny porcelán, keramika, sklo, kaučuk, plastové hmoty, drevo a drevárske výrobky, cement, tehly, strešné krytiny, stavebné materiály doprava, nakládka a vykládka tovaru poštové a telekomunikačné služby prenájom nehnuteľností, skladov, prístavov, priemyselných hál, strojov a zariadení, dopravných prostriedkov právnické a poradenské služby fotografovanie a filmovanie, prenájom nosičov zvuku a obrazu, kopírovanie, premietanie filmov kaderníctvo, krajčírstvo, žehlenie a farbenie hotelové služby, služby verejného stravovania a cestovného ruchu b. Priama sadzba 10 % z hodnoty tovaru zlato, striebro a drahokamy 3. Zvláštna spotrebná daň ZIT Vietnam 2010 Strana 10

11 Zvláštna spotrebná daň (vo Vietname niekedy označovaná ako daň z luxusu") je aplikovaná od nasledovne: osobné automobily (miestne aj z dovozu) s počtom sedadiel od 3 do 5 miest 80 % mikrobusy od 6 do 15 miest 50 % minibusy od 16 do 24 miest 25 % cigarety s filtrom dovezené 65 % cigarety s filtrom miestnej výroby 45 % cigarety bez filtra 25 % alkoholické nápoje s obsahom alkoholu nad 40 o 75 % alkoholické nápoje s obsahom alkoholu nad 20 o do 40 o 30 % alkoholické nápoje s obsahom alkoholu nad do 20 o 20% pivo vo fľašiach a plechovkách 75 % čapované pivo 30 % nafta, benzín a jeho prímesi 10 % klimatizácia s výkonom do BTU 15 % Služby: karaoké, zábavné podniky 30 % herne 25 % lotérie 15 % golf 10 % 4. Daň z prírodných zdrojov Daň z prírodných zdrojov (Natural Resources Tax) je aplikovaná na projekty zaoberajúce sa ťažbou ropy, plynu a vzácnych alebo cenných nerastných zdrojov (uhlie, zlato, drahokamy). Ich rozmedzie je podľa typu projektu a jeho lokalizácie 1 % 40 %. Spoločné podniky, v ktorých vietnamský partner použil prírodné zdroje ako vklad do spoločného podniku, sú od platenia tejto dane oslobodené. 5. Daň z užívania pôdy Podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou a projekty výrobnej kooperácie, ktorým bolo povolené využívať pôdu alebo vodné plochy za účelom realizácie projektov, sú povinné platiť daň z užívania pôdy (Land Use Right Tax). Sadzby tejto dane určuje ministerstvo financií na základe lokalizácie (mesto - vidiek), úrovne infraštruktúry (dopravnej dostupnosti, elektriny, vodovodného systému, kanalizácie) a typu projektu. Súčasné oficiálne sadzby sú v mestách 0,375 13,6 USD/m2/rok, zatiaľ čo sadzby mimo mesta sú oveľa nižšie. Projekty BOT, BTO a BT sú od platenia tejto dane oslobodené. V rámci snahy o zatraktívnenie podmienok pre zahraničné investície sa pripravuje ďalšia redukcia sadzieb tejto dane, predovšetkým vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Výška dane z užívania pôdy je dlhodobo kritizovaná zahraničnými investormi, aj napriek nedávnym úpravám zostáva v mnohých lokalitách neúmerne vysoká. 6. Daň z osobných príjmov Aj po novelizácii zostáva táto oblasť predmetom kritiky zahraničných investorov a spôsobuje neúmerné náklady na miestne kvalifikované sily. ZIT Vietnam 2010 Strana 11

12 Zdanenie príjmu vietnamských občanov, cudzincov pracujúcich vo Vietname a Vietnamcov, pracujúcich v zahraničí Daňová Ročný príjem mesačný príjem Sadzba % kategória v mil. VND (MP) v mil. VND 1 Do 60 Do Nad 60 do 120 Nad 5 do Nad 120 do 216 Nad 10 do Nad 216 do 384 Nad 18 do Nad 384 do 624 Nad 32 do Nad 624 do 960 Nad 52 do Nad 960 Nad Poznámka: Medzi Vietnamom a SR je od roku 2008 v platnosti Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Bankovníctvo Súčasný bankový systém funguje od roku 1990, kedy bol prijatý zákon o centrálnej banke (Ordinance on the State Bank of Vietnam) a zákon o bankách, úverových družstvách a finančných organizáciách (Ordinance on Banks, Cooperative Credit Institutions and Financial Institutions). Hlavným prínosom týchto zákonov bolo oddelenie centrálnej banky od komerčných bánk a povolenia činnosti akciových bánk a ďalších finančných a úverových inštitúcií. V roku 2010 by mal byť zákon o centrálnej banke a zákon o bankách novelizovaný. Riadiaci bankou a zároveň orgánom, ktorý je zodpovedný za reguláciu finančnej a menovej politiky krajiny je Štátna banka Vietnamu (State Bank of Vietnam). Bankový účet má vo Vietname iba sedem percent obyvateľov, len štyri percenta z nich používajú kreditnú kartu. Viac než polovica platieb prebieha v hotovosti a bankomaty sa nachádzajú len vo väčších mestách. Služby bank nie sú príliš využívané. Medzi bankami dominuje 5 veľkých štátnych komerčných bánk, na ktoré pripadá 80 percent trhu a 70 percent úverov. Hlavnými bankami sú Vietnam Bank for Agriculture and Rural Development (VBARD), Bank for Foreign Trade of Vietnam (VIETCOMBANK), Bank for Investment and Development of Vietnam (BIDV) a Industrial and Commercial Bank of Vietnam (VIETINCOMBANK). V krajine ďalej funguje rad menších akciových bánk, 5 bánk založených formou joint-venture, 33 pobočiek zahraničných bánk a 54 zastúpenia zahraničných finančných inštitúcií, 17 spoločností ponúkajúcich finační služby a 13 leasingových spoločností. Ich počet by sa v budúcnosti mal znižovať, nakoľko prebieha daňová reforma, ktorá tlačí banky k nutnej reštrukturalizácii. Tunajšie banky majú v priemere 14 a niektoré viac ako 20 percent nesplatených úverov. Vzhľadom na nedokonalú evidenciu a klasifikáciu úverov je tento podiel znepokojujúci. Najviac, zmeny v bankovom sektore prebiehajú pomerne pomaly. Taktiež vzniká potreba masívnych investícií do informačných technológií, zavedenie medzibankového elektronického platobného systému, rozšírenie ponuky produktov a postupne zvyšovanie kontrolnej role centrálnej banky. V roku 2006 bola rozhodnutím vietnamského premiéra založená nová banka Vietnam Development Bank, ktorej cieľom je podporovať vládnu proexportnú stratégiu a rozvoj investícií. Vietnamské štátne banky mali byť podľa pôvodného plánu sprivatizované do konca roka Súčasné pomalé tempo privatizácie však nasvedčuje tomu, že privatizácia bánk potrvá ešte minimálne niekoľko rokov. VietcomBank bola čiastočne ekvitizovaná (sprivatizovaná) už v roku Štát si v banke ponechal majoritu 70%, ktorá by mala byť do ZIT Vietnam 2010 Strana 12

13 konca roka 2010 znížila na 51%. Od roku 2007 môžu zahraniční investori vytvárať vo Vietname bankové spoločnosti so 100% zahraničným vlastníctvom. Podmienkou vzniku takýchto bánk je existencia dohody medzi vietnamskou štátnou bankou a centrálnou bankou investorské krajiny. Túto dohodu zatiaľ podpísala Veľká Británia, Austrália, Rusko, Južná Kórea, Malajzia a Taiwan. V roku 2008 dostali prvé licencie na založenie banky so 100% zahraničným kapitálom 3 nasledujúce zahraničné banky: Standard Chartered, Shinhan Bank (Kórea), Hong Leong Bank Berhad (Malajzia). Medzinárodná finančná kríza v roku vietnamský bankový sektor prakticky nezasiahla vzhľadom k pomerne veľkej izolácii vietnamských bánk od svetových finančných trhov. Poisťovníctvo Vo Vietname pôsobilo v r už 30 poisťovní, z toho 2 v štátnom vlastníctve, 10 akciových spoločností a 18 zahraničných investícií. Vo Vietname ďalej pôsobí 30 zastúpení zahraničných poisťovacích spoločností. Najväčší rast zaznamenáva životné poistenie (okolo 60% ročne). Vláda postupne uvoľňuje existujúce kapitálové obmedzenia pre zahraničných investorov, čo brzdilo rozvoj poisťovníctva. Tento odbor má v súčasnosti najsilnejšiu dynamiku rastu. V posledných rokoch bol priemerný rast poistného okolo 30% ročne, jeho podiel na HDP sa zvýšil z 0,37% v r na 2% v r Do r by mal podiel poistného na HDP dosiahnuť až 4,2% a investície do poisťovníctva okolo 5,6 mld USD. ZIT Vietnam 2010 Strana 13

14 Priame zahraničné investície: Priame zahraničné investície boli jedným z hlavných zdrojov rastu vietnamskej ekonomiky v minulom roku. Celkový objem prisľúbených priamych zahraničných investícií vo Vietname predstavoval ku koncu r mld USD (vrátane zvýšeného kapitálu už existujúcich projektov). Skutočne investovaných je však zatiaľ iba 56 mld USD. Vietnam stále patrí medzi jedny z najobľúbenejších investičných destinácií. Podľa posledného prieskumu UNCTAD (The World Investment Prospects Survey ) patrí Vietname jedenástej miesto v rebríčku najatraktívnejších krajín pre priame zahraničné investície. Možno predpokladať, že solídny výkon vietnamskej ekonomiky v roku 2009 a optimistické predpovede rastu HDP v roku 2010 ďalej posilní dôveru zahraničných investorov. K ďalšiemu rastu priamych zahraničných investícií prispeje aj pripravovaná privatizácia veľkých štátnych podnikov. Rozloženie zahraničných investícii do jednotlivých sektorov ekonomiky (v mil. USD): SEKTOR prisľúbené investície 1-12/2009 celkom sľúbené investície do 12/09 Spracovateľský priemysel Nehnuteľnosť Hotely a cestovný ruch Stavebníctvo IT Zábavný priemysel Ťažobný priemysel Poľnohospodárstvo a lesníctvo Logistika Energetika, voda, plyn Bankovníctvo a financie Zdravotníctvo Školstvo Iné SPOLU celkom realizované investície do 12/09 Poradie najväčších zahraničných investorov (podľa skutočného investovaného kapitálu) do decembra 2009 Poradie Krajina Kapitál (mil. USD) 1. Tchaj-wan J. Kórea Singapur Japonsko Panenské ostrovy ZIT Vietnam 2010 Strana 14

15 6. Malajzia Hongkong Thajsko USA Holandsko Základná charakteristika hospodárstva: (analýza vývoja hospodárstva za posledný rok a porovnanie s predchádzajúcim rokom /v prípade nedostupnosti komplexných údajov uviesť výsledky za celý predchádzajúci rok + príslušné obdobie posledného roka/ HDP /vývoj, štruktúra/, miera inflácie, miera nezamestnanosti, platobná bilancia, devízové rezervy, zahraničná zadlženosť, popísať situáciu v službách, poľnohospodárstve, charakterizovať očakávaný vývoj v ďalšom období štátny rozpočet, prognózy medzinárodných inštitúcií, vlastné odhady) Základná charakteristika hospodárstva: Vietnam je husto osídlenou, rozvojovou krajinou, ktorá sa za posledných 30 rokov pokúšala spamätať sa z ekonomických a psychologických dopadov vojny, musela sa vyrovnať so stratou finančnej pomoci zo strany bývalej Sovietskej Únie, ako aj s prechodom z centrálne plánovaného ekonomického systému na trhovo orientovanú ekonomiku. Od roku 2001 sa VSR zaviazala k väčšej ekonomickej liberalizácii a integrácii s medzinárodnou komunitou v rámci prístupového procesu do štruktúr ASEAN, AFTA, a WTO. Okrem ekonomickej liberalizácie a otvorenia vietnamského trhu pre zahraničné výrobky a kapitál, sa Vietnam za posledné obdobie snažil implementovať štrukturálne reformy, potrebné k modernizácii ekonomiky. Ultimátnym cieľom Vietnamu je dynamická a moderná ekonomika, ktorá sa vyznačuje svetovo konkurencieschopnými produktmi na vývoz. Prijatie do štruktúr ASEAN, AFTA a WTO napomohlo štrukturálnym reformám a modernizácii vo vnútri krajiny, a hlavne otvorilo medzinárodné trhy pre vietnamské výrobky, predovšetkým výrobky textilného priemyslu. V duchu modernizácie ekonomiky sa nesie aj štatistika, ktorá naznačuje, že percento obyvateľstva zaoberajúce sa poľnohospodárstvom sa znížilo z 25% v roku 2001 na 20% v roku Extrémnu chudobu sa úspešne darí odstraňovať aj vďaka silnej pomoci zo strany OSN a UNDP. Úroveň chudoby je nižšia ako v Číne, Indii a na Filipínach. Vietnam, však súrne potrebuje vytváranie nových pracovných príležitostí, nakoľko na pracovnom trhu pribúda každým rokom1.5 miliónové práceschopné obyvateľstvo. V dôsledku finančnej krízy sa predpokladá, že sa nepodarí vytvoriť dostatočný počet pracovných miest. Rastúci dopyt po zamestnaní nebude uspokojený, čím sú značne ohrozené programy zamerané na elimináciu chudoby. Rast a štruktúra HDP : Napriek medzinárodnej ekonomickej kríze, ktorá negatívne ovplyvnila tiež hospodársky rast vo Vietname, dosiahol rast vietnamského HDP v 2009 tempo 5,3%. Medzinárodná finančná kríza bankový sektor vo Vietname priamo nezasiahla a vietnamská ekonomika bola dôsledky ekonomickej krízy postihnutá až prostredníctvom poklesu dopytu po vietnamských vývoze a prostredníctvom spomalenia prílevu zahraničných investícií. Rast vietnamskej ekonomiky bol v prvých troch štvrťrokoch 2009 ťahaný najmä domácim dopytom. Export a zahraničné investície, ktoré v minulosti patrili k hlavným ťažným koňom rastu vietnamskej ekonomiky, sa v roku 2009 vďaka svetovej kríze výrazne prepadli. Zároveň sa spomalením ekonomiky dramaticky znížila aj miera inflácie. Zatiaľ čo v roku 2008 dosahovalo priemerné tempo inflácie až 23%, v roku 2009 predstavovala medziročná miera inflácie len 6,9 %, čo je najnižšia hodnota v posledných šiestich rokoch ZIT Vietnam 2010 Strana 15

16 Celosvetový pokles zahraničných investícií, vyvolaný hospodárskou krízou sa odráža aj v pokračujúcom poklese prílevu priamych zahraničných investícií do Vietnamu. Za rok 2009 sa dostalo do Vietnamu len 16,34 mld USD priamych zahraničných investícií, pritom v roku 2008 boli priame zahraničné investície jedným z hlavných zdrojov rastu vietnamskej ekonomiky a ich prílev dosiahol rekordnú úroveň 60,3 mld USD. K najväčším investorom patrí Južná Kórea, Singapur, Taiwan, Japonsko, Hongkong a USA. Cez dramatický pokles zahraničných investícií však Vietnam stále patrí k najatraktívnejším krajinám pre zahraničných investorov. Začiatkom februára 2009 nadobudla platnosť prvé opatrenia vietnamskej vlády na podporu domácej ekonomiky. Tieto opatrenia sú financované zo stimulačného balíka v celkovej hodnote 17 biliónov VND (1 mld USD) a sú určené predovšetkým na podporu domáceho dopytu, exportne orientovaných odvetví, podporu malých a stredných firiem a udržanie zamestnanosti. K najvýznamnejším opatreniam patrí štátnej dotácie úrokov z úverov vo výške 4%, zníženie dane z pridanej hodnoty, odpustenie dane z príjmov fyzických osôb, zníženie dane z príjmov právnických osôb, odloženie splatnosti dane z príjmov právnických osôb a redukcia niektorých vývozných ciel. V dôsledku nepriaznivého vývoja na svetových trhoch bola vietnamská centrálna banka nútená v priebehu posledného roka trikrát devalvovať oficiálny výmenný kurz dong voči doláru a upraviť fluktuačné pásmo pre osciláciu vietnamského dong voči doláru na medzibankovom trhu. Naposledy tak urobila v februári 2010, keď poklesla oficiálny kurz dong voči doláru o 3,3%. Celkovo vietnamská mena v minulom roku poklesla voči USD o 11%. Trh očakáva, že devalvácia dong bude v tomto roku ďalej pokračovať. Na konci roka 2009 zmenila centrálna banka menovú politiku z podpory ekonomického rastu na menovú reštrikciu. V reakcii na rýchly rast inflácie a prehlbovanie deficitu obchodnej bilancie centrálna banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu zo 7% na súčasných 8%. Predpovede bankových analytikov očakávajú rast úrokovej miery v tomto roku až o 4% na konečných 12% v závere roka Prognóza ďalšieho vývoja: Ako odhady vietnamskej vlády tak predikcie medzinárodných finančných inštitúcií veštia Vietnamu v roku 2010 stabilný ekonomický rast, ktorého tempo by mohlo dosiahnuť až 6,5%.Najrýchlejšie rastúcim odvetvím bude v tomto roku sektor služieb, ktorého výkon by mal vzrásť o 7,5%. Nasleduje priemysel a stavebníctvo s rastom okolo 7% a poľnohospodárstvo, kde tempo rastu zrejme neprekročí 2,8%. Inflácia by v tomto roku nemala prekročiť 10%. Výrazné oživenie sa očakáva najmä u investičných aktivít, kde predpovede počítajú s celkovým nárastom investícií (domácich aj zahraničných) až o 41%. Naopak, export bude vzhľadom na pomaly postupujúci oživenie medzinárodnej ekonomiky rast len veľmi pozvoľna a na konci roka by jeho objem mohol vzrásť o cca 6%. Hlavným zdrojom rastu je v súčasnej dobe robustný domáci dopyt, ktorá sa odráža najmä v rýchlom raste maloobchodných predajov, ktoré za prvých sedem mesiacov tohto roka zaznamenali medziročný rast vo výške 26%. Naproti tomu export a zahraničné investície, ktoré v minulosti patrili k hlavným ťahúňom rastu vietnamskej ekonomiky, sa už od roku 2009 stretávajú vďaka medzinárodnej ekonomickej kríze s veľkými problémami. Kým vietnamský export vykazuje v posledných mesiacoch isté známky oživenia, objem zahraničných investícií sa naďalej prepadá. Medzi hlavné rizikové faktory potenciálne ohrozujúce dosiahnutie vyššie spomenutých pozitívnych výsledkov bude patriť najmä riziko nákladovej inflácie, v dôsledku ktorej by ZIT Vietnam 2010 Strana 16

17 došlo k zdraženiu väčšiny pre Vietnam dôležitých vstupných materiálov a surovín a ďalšiemu prehĺbeniu deficitu obchodnej bilancie. Toto riziko je pomerne veľké vzhľadom na pokračujúce stimuláciu domáceho dopytu vo väčšine krajín sveta a následným rastúcim inflačným tlakom. Druhým rizikom je spomalenie rastu vietnamských vývozov, ktoré sú z veľkej časti tvorené len surovinami a poľnohospodárskymi výrobkami s nízkou pridanou hodnotou. Rast príjmov z exportu je preto veľmi závislý na ekonomickom raste najväčších odberateľov vietnamských výrobkov. Tretím rizikovým faktorom je ďalšie spomalenie prílevu zahraničných investícií. Posledným rizikovým faktorom je volatilita menových trhov a najmä potom potenciálna nestabilita kurzu vietnamského dong voči doláru. Rastúci domáci dopyt vo Vietname a pomalé oživenie na hlavných vietnamských exportných trhoch (USA, EÚ, Japonsko) boli hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj zahraničného obchodu v prvej polovici roka Zatiaľ čo dovoz do Vietnamu zaznamenal medziročný rast o 25%, vietnamský vývoz vzrástol len o 17%. Tento vývoj spôsobil ďalší nárast deficitu vietnamskej obchodnej bilancie, ktorý sa v prvých siedmich mesiacoch tohto roka vyšplhal na 7,5 mld USD (20% celkového vývozu). S pokračujúcim oživením na zahraničných trhoch možno predpokladať tiež zrýchlenie tempa rastu vietnamského vývozu a udržanie deficitu obchodnej bilancie v tomto roku pod 20% objemu exportu. Celosvetový pokles zahraničných investícií vyvolaný ekonomickou krízou sa odrazil aj v poklese prílevu priamych zahraničných investícií do Vietnamu. Novo registrovaný kapitál sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka prepadol o 32%. Objem skutočne zrealizovaných investícií potom dosiahol len 6,4 mld USD, čo je približne rovnaký objem ako v prvých siedmich mesiacoch Negatívnym trendom u zahraničných investícií vo Vietname je však v poslednej dobe nielen ich absolútny pokles, ale najmä ich nežiaduce štruktúra. Väčšina priamych zahraničných investícií smeruje v súčasnosti do sektora nehnuteľností a malých podnikov v oblasti služieb alebo obchodu. Podiel investícií do priemyselného sektora je mizivý a v posledných dvoch rokoch navyše ďalej klesá. Cez dramatický pokles zahraničných investícií však Vietnam stále patria k najatraktívnejším krajinám pre zahraničných investorov. K najväčším investorom vo Vietname sa naďalej radí Južná Kórea, Singapur, Taiwan, Japonsko, Hongkong a USA. Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov v priebehu posledných 5 rokov HDP v bežných 52,96 60,999 71,465 90,000 91,76 cenách (mld. USD) 5 Prírastok HDP (v %) 8,4 8,2 8,5 6,2 5,3 HDP / obyvateľa 640,0 725, (v USD) Miera inflácie (v %) 7,6 6,6 8,3 23 6,9 Nezamestnanosť: 5,31 Neuvedú. 4,64 4,65 2,9 (odhad v%) mesta, Neuve Neuvedú 21,1 ( ) vidiek dú.. kurz VND k USD (31.12.) SBV, stred Miera nezamestnanosti: Podiel nezamestnanosti práceschopného obyvateľstva (muži vo veku rokov, ženy vo veku rokov): celoštátne 2,9% ( ) Miera inflácie: Zatiaľ čo v roku 2008 sa inflácia vo Vietname vyšplhala na rekordných 23% v roku 2009 jej výška je na iba 6,9 %. ZIT Vietnam 2010 Strana 17

18 Medziročná miera inflácie vo Vietname dosiahla vo februári 2010 najvyššie hodnoty za posledných 10 mesiacov. Index spotrebiteľských cien vzrástol na 8,5 percenta oproti 7,6 percenta v januári Vzhľadom k rastúcim inflačným tlakom vo vietnamskej ekonomike možno očakávať, že inflácia vo Vietname v roku 2010 prekročí 10 percent. Platobná bilancia: Vývoj platobnej bilancie za posledných 5 rokov (v mil. USD) Položka Saldo bežného účtu -0,6-0,2-7,0-9,2-7,3 Devízové rezervy 8,6 11, ,18 15,1 Devízové rezervy: krajiny porovnaní so svetom: 45. miesta Devízové rezervy, v zahraničných menách a v zlate, predstavovali na konci roku 2008 hodnotu 24,18 mld. USD. Táto suma je pomerne vysoká, nie je však nijako neobvyklá v regióne Juhovýchodnej Ázie. Od Ázijskej krízy v roku 1998, postihnuté krajiny spravidla držia vysoké rezervy aby boli schopné korigovať neželané zmeny v menových kurzoch (prevádzkujú tzv. dirty-float). Ekonómovia vidia spojitosť medzi aktuálnym nedostatkom hotovosti na svetových trhoch a zbytočne veľkými rezervami v Ázii, preto robia nátlak, aby sa tieto rezervy znížili. Zahraničná zadlženosť: Podľa hodnotenia Svetovej banky je vietnamský zahraničný dlh a z neho vyplývajúca dlhová služba relatívne nízka a svedčí o dobrom stave vietnamskej ekonomiky. Celkový konvertibilní dlh činil koncom r miliárd USD, čo je na 58. mieste v porovnaní s ostatnými krajinami na svete. Okrem konvertibilného dlhu Vietnam stále dlží Rusku okolo 10 mld. XTR. Behom návštevy prezidenta Putina vo Vietnamu na jar 2001 došlo k dohode o prepočítaní tejto hodnoty na 1,7 mld. USD a bol dohodnutý spôsob splatenia tejto čiastky (dodávkami vietnamského tovaru behom 23 rokov). Napriek tomu, že vietnamská zadlženosť nie je nijako tragická, vláda dodržuje veľmi opatrnú stratégiu pôžičiek, ktorá v praxi až na výnimky znamená prijímanie iba zvýhodnených a dlhodobých úverov v rámci bilaterálnej a multilaterálnej rozvojovej pomoci. Stratégia pôžičiek sa týka aj štátnych podnikov, ktoré môžu prijímať úvery zo zahraničia iba za podmienok, že štátna banka ich odsúhlasí. Cieľom tohto opatrenia je zabrániť nekontrolovateľnej zadlženosti podnikovej sféry. ZIT Vietnam 2010 Strana 18

19 Hlavné odvetvia hospodárstva: Významné hospodárske odvetvia Vietnamu: Poľnohospodárske výrobky: ryža, káva, kaučuk, bavlna, čaj, korenie, sója, cukrová trstina, banány, rybolov. Hoci podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP v posledných rokoch postupne klesá, napriek tomu sa jedná o veľmi významný hospodársky sektor, ktorý zamestnáva vyše 70% práceschopného obyvateľstva. Povolenie súkromného podnikania a postupné uvoľňovanie domáceho i zahraničného obchodu umožnilo, aby sa Vietnam zmenil z krajiny závislé na dovoze základných potravín na druhého najväčšieho svetového exportéra ryže (po Thajsku) a významného výrobcu a exportéra radu ďalších plodín a výrobkov (káva, korenie). Kým pred začatím ekonomických reforiem poľnohospodárska výroba tvorila takmer 50% HDP, v roku 2009 tento podiel predstavoval už len 19%. Od roku 1991 rastie poľnohospodárska výroba priemerným tempom 4,1% ročne a cieľom vietnamskej vlády je udržať toto tempo rastu aj naďalej. Za r vzrástlo poľnohospodárstvo a rybolov o 2,8%. V minulých rokoch došlo v poľnohospodárstve k významným štrukturálnym zmenám: plocha osiata ekonomicky menej výhodnú ryžou čiastočne ustúpila v prospech novo pestovaných sladkovodných kreviet, ktoré sa stali výhodným exportným artiklom. Začali sa pestovať nové druhy ekonomicky výhodnejších obilnín, vzhľadom k vtedajšiemu poklesu cien kávy sa začalo experimentovať s výraznejšou orientáciou na cenovo výhodnejšie kakao, teraz, keď káva opäť stúpla na svetových trhoch, sa Vietnam opäť vrátil k zvyšovanie jej produkcie, snaží sa však o diverzifikáciou druhov s orientáciou na cenovo výhodnejšie druh Arabica. Hlavné poľnohospodárskou plodinou je však stále ryže, ktorá sa pestuje na cca 80% obrábanej pôdy. Zber úrody ryže za r sa odhaduje na 38,9 milióna ton (rast o ton oproti 2008) v dôsledku zvýšenia vysadenej plochy o ha oproti predchádzajúcemu roku. Ďalšie, najmä exportne významnou komoditou, sú ryby a výrobky rybolovu (krevety, kraby, sépie, ryby,...), na ktorých lov aj umelý chov tvoria 3200 km dlhé a značne členité morské pobrežie Vietnamu ideálne podmienky. Za r ich bolo vyprodukované 4,8 mil t, čo je o 5,3% viac ako v predchádzajúcom roku. Vietnam je dnes jedným z desiatich najväčších svetových vývozcov rýb. Rybolovné produkty tvoria 5,8% vietnamského HDP a 8% vývozu. V rebríčku najväčších exportných komodít zaujímajú rybolovnej výrobky štvrté miesto za ropou, odevmi a obuvou. Ďalšími exportne významnými plodinami sú: kávovník, čajovník, ledvinovník (orieškami kešu) a mnoho druhov tropického ovocia. ovocných stromov. Vďaka rozšíreniu vysadenej plochy rástla produkcia týchto plodín v minulých rokoch priemerným tempom 8% ročne. Pre domácu potrebu je okrem ryže rozšírilo pestovanie kukurice, manioku, cukrovej trstiny, bavlníka, ovocia a zeleniny - posledné dve položky však začínajú nachádzať uplatnenie aj exportu. Rozvoj živočíšnej výroby je na rozdiel od chovu vodných živočíchov trochu pomalší. Hlavným dôvodom je väčšia náročnosť spracovania tejto produkcie na vývoz. Základom živočíšnej výroby je chov ošípaných (27,6 mil) a hydiny (hrabavej i vodnej mil) a v niektorých oblastiach aj chov hovädzieho dobytka a byvolov (mäso, ťažná sila) v celkovom počte 6,1 milióna v roku Vietnam však ešte stále nie je sebestačný vo výrobe mlieka. Vietnamská produkcie mlieka dlhodobo pokrýva len 30% domácej spotreby. Väčšina surovín pre mliečne výrobky vo Vietname sa preto dováža. SR vyváža do Vietnamu sušené odstredené mlieko v ročnom objeme cca 2 mil USD. Základom extenzívneho vietnamského poľnohospodárstva sú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí využívajú pracovné sily svojich rodinných príslušníkov a len príležitostne niekoľkých najatých síl (čas zberu). Títo roľníci sa združujú do rôznych typov družstiev, ktoré ZIT Vietnam 2010 Strana 19

20 im pomáhajú s nákupom osív, hnojív, ochranou plodín a najmä s odbytom ich produkcie. Opatrný odhad miery nezamestnanosti na vidieku podľa Svetovej banky sa pohybuje okolo 21%. Rad zahraničných i domácich ekonómov a politológov trvalo varuje vládu pred podceňovaním tejto situácie, ktorá v krajine so všeobecne veľmi nízkou životnou úrovňou predstavuje stále vážny sociálny problém. Veľká časť rozvojových projektov je preto zameraná na podporu podnikania na vidieku a zlepšenie efektivity vietnamského poľnohospodárstva. Priemysel: Priemyselný sektor spolu so stavebníctvom vyprodukoval v r ,24% HDP. V tomto období síce štátne podniky zaznamenali tempo rastu produkcie len 3,7%, súkromný priemyselný sektor však rástol rýchlym tempom 9,9%, čo viedlo k celkovému rastu priemyselnej produkcie o 7,6%. K najvýznamnejším priemyselným odvetviam vo Vietname patrí textilný a odevný priemysel, ktorý je zároveň jedným z vedúcich exportných odvetví vo Vietname. V textilnom a odevnom priemysle dnes pracuje viac ako 2200 podnikov, z toho 76% pripadá na vietnamské podniky a 24% je vlastnených zahraničným kapitálom. Rad ďalších zahraničných firiem využíva spolupráce formou tzv. výrobné kooperácie, čo je v podstate zákazková výroba určitého druhu a značky odevov, či obuvi, profitujúci z výhody lacné miestnej pracovnej sily. Viac ako 55% všetkých podnikov textilného a odevného priemyslu je situované v okolí Hočiminovho mestá a 30% v okolí Hanoje. Najväčším výrobcom v tomto odvetví je štátny podnik VINATEX, ktorý pokrýva takmer 20% celkového obratu textilného a odevného priemyslu. Ďalším významným priemyselným odvetvím s veľkým exportným potenciálom je výroba obuvi. V obuvníckom priemysle pracuje vo Vietname viac ako 400 podnikov. Celková produkcia obuvníckeho priemyslu presiahla v minulom roku 600 miliónov párov obuvi a Vietnam sa tak stal štvrtým najväčším svetovým výrobcom. Viac ako 85% produkcie sa exportuje a obuv je dnes treťou najvýznamnejšou komoditou vietnamského exportu (za ropou a textilom). Hlavnými vývoznými trhmi týchto dvoch komodít sú USA, EÚ a Japonsko (cca 86% vývozu).rastúci zahraničný dopyt, zosilňujúce konkurencia a stúpajúce požiadavky zákazníkov na týchto náročných trhoch generujú veľký potenciál nových investícií do týchto odvetví a potrebu obnovy strojového zariadenia, čo predstavuje reálne obchodné príležitosti nielen pre slovenských výrobcov strojov, ale aj pre prípadné slovenských investorov. Potravinársky a spracovateľský priemysel začína čoraz viac nadobúdať na význame, najmä v oblasti mrazených morských produktov, ovocia a zeleniny. Hlavnými exportnými trhmi sú Japonsko a Singapur, očakáva sa výrazné zvýšenie exportu aj do USA a ČĽR. Americký trh sa však v tejto komodite ukazuje ako silne chránený miestnymi priemyselnými lobby (antidumpingové konanie proti dovozu vietnamských sumcov alebo kreviet). Veľkú budúcnosť majú pred sebou petrochemický a chemický priemysel. V februári 2009 sa začal prevádzku prvý vietnamskej ropnej rafinérie Dung Quat v provincii Quang Ngai v strednom Vietname. Kapacita rafinérie Dung Quat má byť po nábehu do plnej prevádzky 6,5 milióna ton ropy ročne, respektíve 148 tis. barelov za deň. To bude tvoriť približne 30% celkovej vietnamskej spotreby. Vo výhľadové pláne sú ďalšie dve rafinérie - jedna na severe a druhá na juhu krajiny. Doteraz Vietnam vyvážal surovú ropu a zo zahraničia dovážal spracované ropné produkty. V roku 2007 bol Vietnam tretím najväčším exportérom surovej ropy v regióne juhovýchodnej Ázie (po Indonéziu a Malajziu), keď produkoval 340 tis. barelov ropy denne. Tento objem však od roku 2005 postupne klesal. Trend by sa mal obrátiť v tomto roku, keď postupne nabieha ťažba na novom ropnom ložisku Golden Lion. Petro Vietnam platil ZIT Vietnam 2010 Strana 20

21 výstavbu celej rafinérie, ale teraz hľadá partnera. Vedenie firmy tvrdí, že po nábehu do plnej prevádzky nechá vykonať ohodnotenie rafinérie a ponúkne až 49% akcií potenciálnym záujemcom. Predpokladá sa záujem najmä zo strany firiem, ktoré do rafinérie dodávajú surovú ropu. Okolo rafinérie vyrastie do budúcnosti priemyselná zóna pre cca 20 tis. pracujúcich a v jej blízkosti nová obytná zóna pre 170 tis. obyvateľov. Perspektívne odvetvia pre dodávky chemického strojárstvo predstavuje výroba umelých hnojív (ako z ropy, tak z antracite), ktorej modernizácia je vo Vietname v súčasnej dobe silne podporovaná. Výrobu cestných dopravných prostriedkov zabezpečuje 16 spoločných podnikov s kapitálom okolo 700 miliónov USD, ktoré montujú osobné a úžitkové automobily a motocykle. Chýbajú medzi nimi renomované značky ako Mercedes, Toyota, Suzuki alebo Ford. Väčšina výroby je určená na export vzhľadom na už obmedzené dopytu na miestnom trhu. Vláda sa teraz snaží preferovať vlastnú výrobu dopravných prostriedkov pred ich montovaním z dovezených dielov. Domáci výrobcovia sú však neúmerne zvýhodňovaní rastúcimi colnými tarifami a špeciálne spotrebné dane, v dôsledku čoho nie je tlak na zvyšovanie efektívnosti a automobilový priemysel tak môže byť silne ohrozený, až sa vietnamský trh viac otvorí zahraničnej konkurencii, najmä čínske. Teoreticky perspektívne je výroba, resp. dovoz autobusov, ktoré (väčšinou postavené na podvozkoch nákladného automobilu IFA) vo Vietname už dosluhujú a sú nahradzované novšími, hlavne kórejskými a nemeckými. Autobusy sú potrebné ako medzimestské, tak mestskej, pretože individuálna doprava v dvoch hlavných vietnamskému Metropolitné sa blíži totálnemu kolapsu. Problémom je však ekonomika autobusovej dopravy, ktorú štát ani miestne municipality nechcú, resp. nemôžu dotovať a cestujúci nie sú ochotní platiť ekonomicky rentabilná cestovné. Vláda chce katastrofálnej dopravnej situácii vo veľkých mestách riešiť zavedením nadzemné koľajovej prímestskej dopravy a metra v Hočiminovom meste. Od potenciálnych dodávateľov sú však očakávaná komplexné riešenie, teda nielen dodávka technológií (vlakových jednotiek), ale aj výstavba infraštruktúry (koľajového telesa, riadiacich a napájacích systémov, staničných budov atd.), a ponuka financovania formou dlhodobých úverov. Relatívne najmladším perspektívnym odvetvím je elektronický priemysel, ktorý je z veľkej časti závislý na spolupráci so zahraničnými investormi a sústreďuje sa na montáž ich výrobkov. Jedná sa predovšetkým o kuchynské a iné domáce spotrebiče (televízory, videorekordéry, ventilátory...). V rámci podpory zavádzania IT, boli výrazne zlepšené podmienky pre miestnu výrobu počítačov (bezcolný dovoz zariadenia, daňové prázdniny). potravinársky, textilný, obuvnícky, strojárenský, ťažobný: uhlie, hutníctvo; cement, výroba chemických hnojív, sklo, pneumatiky, ropa, papier Stavebníctvo Rovnako ako všade vo svete aj vo Vietname došlo v roku 2009 k celkovému spomaleniu priamych zahraničných investícií, vrátane investícií do realitného sektora. V porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky si však investície do realít udržali stále pomerne dobrú pozíciu. Na celkových priamych zahraničných investíciách v roku 2009 sa investície do realít podieľali spolu 45%. Realitný trh vo Vietname trpel až do roku 2009 chronickým previsu dopytu nad ponukou, čo v minulých rokoch viedlo k prudkému rastu cien nehnuteľností. Rýchly rast dopytu po realitách bol spôsobený najmä značnou volatilitou vietnamského akciového trhu, ktorá odradila investorov od investícií do akcií. Realitný trh na druhej strane ponúkal pomerne bezpečné zhodnotenie. Druhým významným dôvodom rastu cien nehnuteľností bol rýchly ekonomický rast Vietnamu v posledných rokoch s tempom okolo 7% a rast životného štandardu vietnamskej strednej triedy, ktorá tvorí značnú časť dopytu po nových kvalitných (aj keď predražených) bytoch a domoch. Tretím faktorom podporujúcim rast cien nehnuteľností ZIT Vietnam 2010 Strana 21

22 bol rýchly rast dopytu po kancelárskych priestoroch vychádzajúce najmä z obrovského prílevu priamych zahraničných investícií. Ceny prenájmu najprestížnejších kancelárskych priestorov v Hanoji a Hočiminovom Meste zvýšili na neuveriteľných USD/m2 (vyššie ceny mali v tej dobe v ázijskom regióne iba v Singapure, Pekingu, Šanghaji, Hongkongu a Tokiu). Kým ceny bytov v minulom roku klesli len o niekoľko percent, ceny prestížnych kancelárskych priestorov sa prepadli veľmi výrazne. Napr. ceny kancelárskych priestorov najvyššej kategórie v Hočiminovom Meste sa v roku 2009 prepadli až o 53%. Pokiaľ ide o dlhodobý trend v stavebníctve, najväčší nárast zaznamenala v posledných rokoch mestská bytová výstavba. V súčasnej dobe je urbanizované takmer 30% krajiny; do roku 2020 by tento podiel mal predstavovať 44%. Podľa štátneho plánu urbanizácie by v tej dobe malo byť vo Vietname desať veľkých mestských centier. Medzi hlavné mestské centrá má patriť Hanoj na severe Vietnamu, v strednom Vietname Da Nang a v južnom Vietname Hočiminovo mesto. Ďalšími vybranými urbanizačným centrami majú byť mestá Viet Tri, Thai Nguyen, Ha Long, Vinh, Nha Trang, Buon Ma Thuot a Can Tho. Pri ďalšom rozvoji mestskej a bytovej výstavby sa počíta s užšou spoluprácou medzi veľkými mestami, okolitými lokalitami a priemyselnými parkami. Prioritnými úlohami je zdokonaľovanie dopravnej aj komunikačnej infraštruktúry, zlepšenie kvality životného prostredia a vodných zdrojov. Okolo týchto väčších miest by mala v budúcnosti vyrásť nová satelitná mesta, ktorá bude spájať zdokonalená cestnú sieť, najmä diaľnic v severojužnom smere, s využitím fondov ako zo štátneho rozpočtu, tak od domácich aj zahraničných súkromných investorov. Služby V štruktúre HDP patrí službám druhú pozíciu (40%) za priemyslom (41%) a pred poľnohospodárstvom (19%). V nasledujúcich rokoch je očakávaný prudký rozvoj tohto sektora, najmä v oblastiach bankovníctva, finančníctva, poisťovníctva, informačných technológií a maloobchodného predaja. Vďaka novému Zákonu o zahraničných investíciách, ktorý umožnil vstup zahraničného kapitálu aj do niektorých "citlivých" oblastí, ako poisťovníctvo, telekomunikácie a cestovný ruch, sa sektor služieb stáva z hľadiska zahraničných investícií jedným z najatraktívnejších. V r došlo v sektore služieb k rastu HDP o 6,6%. Nesporné prírodné krásy a historické zaujímavosti Vietname spolu s otvorením sa vonkajšiemu svetu umožnili v deväťdesiatych rokoch prudký nárast počtu zahraničných návštevníkov a rozvoj turistického ruchu. V dôsledku medzinárodnej ekonomickej krízy však navštívilo Vietnam v roku 2009 iba 3,8 milióna turistov, čo predstavuje pokles o 10,9% v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V súčasnej dobe je vo Vietname asi hotelových izieb, je však zrejmé, že pôvodné predpoklady záujmu predovšetkým o ubytovacie kapacity vyššej cenovej kategórie boli prehnané a dnes sa mnoho hotelov potyká s vážnymi problémami (viac ako 60% zahraničných turistov zatiaľ stále tvorí tzv. "turistov", ktorí vyhľadávajú čo najlacnejšie ubytovanie). Ďalšiemu dynamickému rozvoju turizmu po vzore susedných krajín (Thajsko, Indonézia) zatiaľ bráni viacero faktorov, počnúc mizivou ochranou životného prostredia a končiac zaostalým stavom miestnej infraštruktúry. Turistický ruch vo Vietname má však nepochybne veľké perspektívy rozvoja. To si vietnamská vláda dobre uvedomuje a zaradila ho medzi kľúčové sektory ekonomiky. Infraštruktúra (doprava, telekomunikácie, energetika - z toho jadrová) Podľa medzinárodných štandardov je všetka vietnamská infraštruktúra veľmi slabo rozvinutá. Najhoršie situácia je v oblasti pozemnej dopravy, ktorej úroveň je jednou z hlavných bŕzd rozvoja odľahlých a horských oblastí. Celková dĺžka cestnej siete vo VSR je 222 tis. km, z čoho však väčšina má nespevnený povrch zlej kvality, asfaltované cesty majú dĺžku len 53 tis. km, v dažďových obdobiach je cca 100 tis. km ciest nezjazdných. Vietnamská vláda preto pripravuje masívne investície do ZIT Vietnam 2010 Strana 22

23 výstavby cestnej siete. Na tento účel vietnamská vláda zriadila Vietnam Expressway Development Investment Company, pod ktorú teraz patrí všetka výstavba a údržba nových ciest. Rozvoj vietnamskej cestnej siete sa v najbližšom období bude sústrediť najmä na výstavbu diaľničnej siete v plánovanej dĺžke km. K hlavným projektom otvoreným pre zahraničné investície v nasledujúcom období patria: Názov Dĺžka Odhad. náklady (mil. USD) Da Nang-Quang Ngai Expressway 140 km Ho Chi Minh City Dau Giay Expressway 55 km 600 Ninh Binh Thanh Hoa Expressway 96 km 500 Noi Bai-Lao Cai Expressway 264 km Noi Bai-Mai Dich Expressway 20 km 540 Trung Luong-Can Tho Expressway 81 km 660 Zdroj: Vietnam Expressway Corporation Železničná sieť je dlhá cca 2600 km a tvorí ju 7 jednokoľajových tratí. Najdlhšia a najdôležitejšie je spojnice Hanoi - Hočiminovo mesto v dĺžke 1730 km. Vietnamské železnice využívajú celkom 1790 železničných mostov, 24 kombinovaných mostov (pre železničnú i cestnú dopravu) 39 tunelov a 278 železničných staníc. Okolo 70% z celkového množstva železničných mostov je v zlom stave, ktorý ohrozuje bezpečnosť železničnej prepravy najmä počas povodní. Väčšina z celkového vozového parku cca 400 rušňov a 4700 vagónov je stará a opotrebovaná. Vagóny sú už vo Vietname bežne vyrábané. Vietnamské železnice plánujú v budúcich rokoch predovšetkým ďalšie zlepšovanie bezpečnosti tratí, modernizáciu signalizácie a zabezpečenia cestných prechodov. Na juhu budú postavené nové trate o dĺžke 123 km (Di An-Loc Ninh) a 92 km (Bien Hoa-Vung Tau) za 110 mil USD. VŽ plánujú prepojenie svojej železničnej siete na Transázijskou magistrálu, ktorá bude spájať Čínu, Vietnam, Laos, Kambodžu, Thajsko, Singapur a Barmu. Vietnamský úsek bude dlhý 2100 km. V roku 2010 budú medzi priority vietnamských železníc patriť nasledovné projekty: - Systém nadzemné koľajovej dopravy v Hanoji; - Oprava a modernizácia trate Hanoj - Lao Cai; - Rekonštrukcia mostov na trati Hanoj - Hočiminovo mesto; - Oprava najväčšieho železničného mosta v Hanoji Long Bien; - Oprava železničnej trate v priesmyku Khe Net; - Výstavba železničnej trate Chua Vo - Dinh Vu. Na konzultantské služby pre projekt obnovy mostov a bezpečnosti na trati Hanoi - HCMC v celkovej hodnote 2,5 bilióna VND (147 mil USD) už podpísali Vietnamskej štátnej železnice kontrakt v hodnote 9,5 mil USD s tromi japonskými konzultačné firmami (Japan TransportationConsultants, Pacific Consultants International Group, Japan Railway Technical Services).Projekt zahŕňa opravu 44 mostov a 37,6 km tratí, výstavbu dvoch mostov a železničnej stanice v Ninh Binh a nákup 23 lokomotív. Dokončenie projektu je plánované na rok V roku 2008 sa začali práce na technickom riešení a dizajnu projektu zavedenia ZIT Vietnam 2010 Strana 23

24 mestskej koľajovej dopravy v Hanoji. Koľajový systém má byť vedený nad mestom, jeho dĺžka má byť 25 km a má mať tri hlavné terminály vo štvrtiach Ngoc Hoi, Gia Lam a Yen Vien. Výška systému sa má pohybovať medzi 8 až 15 metrov a bude obsahovať zvukotesné zábrany, pretože koľajové súpravy sa majú pohybovať rýchlosťou km / h. Niekoľko 15 - až 21podlažních budov má obsluhovať celkových deväť terminálov systému. V týchto budovách sa budú nachádzať multifunkčné kancelárske a komerčné priestory a obchodné centrá. Plánovaná kapacitné preprava systému je cestujúcich / hod. Celkové náklady na vybudovanie systému sa odhadujú na 19 mld VND (cca 1 mld USD). Práca na technickom riešení a dizajnu projektu by mali trvať dva roky. Výstavba projektu by mala prebiehať v rokoch Veľké príležitosti ponúka aj projekt výstavby metra v Hočiminovom meste, ktorý spravuje samostatne administratíva mesta (konkrétne HCMC Urban Railway Management Unit).Projekt zahŕňa výstavbu siedmich podzemných liniek s celkovou dĺžkou 107 km do roku 2020.Celkový rozpočet projektu sa odhaduje na 6 mld USD. Výstavba jednotlivých liniek bude financovaná separátne predovšetkým prostredníctvom úverov poskytnutých v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Prvý linku (Ben Thanh-Suoi Tien) v celkovej hodnote 2,2 mld USD financuje Japonsko a práce na výstavbe železničného depa pre túto linku sa začali už vo februári 2009.Linky č 2 (Ben Thanh-Tham Luong) v hodnote 1,25 mld USD a č 3A (Ben Thanh-Mien Tay) v hodnote 880 mil USD mali byť pôvodne financované z prostriedkov nemeckej rozvojovej pomoci. V apríli 2009 však nakoniec zástupcami firmy Siemens potvrdili len finančné prostriedky pre linku č 2, ktorej výstavba bude financovaná úverom nemeckej KfW Bank, Európskej investičnej banky a Ázijskej rozvojovej banky. V rovnakom čase (apríl 2009) oznámili predstavitelia Hočiminovho mestá záujem o financovaní linky č 5 (Saigon-Can Giuoc) v dĺžke 15 km a linky č 6 (Ba Queo-Phu Lam) v dĺžke 6 km z prostriedkov španielskej rozvojovej pomôcť. Španielsko už uvoľnilo 3 mil EUR na vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti pre tieto dve linky. Vietnam disponuje pomerne rozsiahlou riečne siete, ktorá je využiteľná najmä pre lacnú nákladnú dopravu. Na severe sa jedná o Červenú rieku (cca km), na ktorej je v súčasnosti v prevádzke 5 prístavov. V južnej časti krajiny je najvýznamnejšou systém rieky Mekong (30 prístavov), ktorý je pomerne intenzívne využívaný. Väčšina vodných ciest je však neudržovaná a najmä v období sucha je ich splavnosť veľmi problematická. Vo Vietname existuje 8 morských prístavov, z ktorých iba 3 majú medzinárodný význam. V južnej časti krajiny ide o Saigon Port (Hočiminovo mesto), stredný Vietnam využíva prístav v Danangu a severnej časti slúži prístav v Haiphong. Cieľom vlády je rozšírenie všetkých existujúcich prístavov a vybudovanie nového cca 80 km od Haiphongu v zátoke Cai Lan. Letecká doprava je na relatívne dobrej úrovni. Vietnam má celkom 23 letísk, z toho 9 medzinárodných (Noi Bai International Airport v Hanoji, Tan Son Nhat International Airport v Ho Chi Minh City, Da Nang International Airport v Da Nangu, Cam Ranh v Nha Trangu, Cat Bi International Airport v Hai Phong, a v mestách Can Tho, Chu Lai, Da Lat, Hue). Očakávajú sa výstavba nového letiska v Hočiminovom Meste (Long Thanh International Airport), pretože kapacita súčasného letiska už prestáva vyhovovať. Veľká väčšina leteckej infraštruktúry je zastaraná a plánuje sa jej rozsiahla modernizácia. Nárast leteckej prepravy vo Vietname v najbližších rokoch sa odhaduje na 12% -15% ročne. Do roku 2020 by sa mala zvýšiť kapacita vietnamských letísk na 33 miliónov pasažierov. Vietnamská vláda otvorila výstavbu letísk zahraničným investorom (možnosť účasti aj formou BOT) a očakáva aj financovanie z prostriedkov rozvojovej pomoci. Leteckú prepravu zabezpečujú vo Vietname štyri miestnej leteckej spoločnosti. Národné aerolinky Vietnam Airlines, nízko nákladové spoločnosti Pacific Airlines a Jetstar Pacifik a regionálne Vietnam Air Service Company pôsobiace predovšetkým na juhu krajiny. Na konci roka 2008 začala prevádzku prvá súkromná letecká spoločnosť Indochina Airlines, ktorá sa však v priebehu roka 2009 dostala do vážnych finančných problémov. ZIT Vietnam 2010 Strana 24

25 Energetika. Vo Vietname je energetický sektor doteraz prevažne v majetku štátu. Od roku 1995 je tento sektor rozdelený medzi tri hlavné firmy, ktoré zároveň patria medzi najväčšie firmy vo Vietname. Sú to PetroVietnam, Vinacomin a Electricity of Vietnam (EVN). Novo, ako s ekonomickým rozmachom vietnamského hospodárstva prudko rastie potreba elektrickej energie, tak sa štátu nedostáva finančných zdrojov na modernizáciu existujúcich a výstavbu nových zdrojov. Preto sa začínajú objavovať prvé informácie o možnosti predaja doposiaľ štátnych akcií v týchto energetických spoločnostiach. Všetky doteraz zverejnené informácie však hovoria o tom, že aj takto privatizovaných firmách si štát ponechá majoritný balík akcií. V roku 1990 dodávali vodné elektrárne 62% elektrickej energie, podiel tepelných elektrární na uhlie bol 23%. Pre zostávajúcich 15% vyrobenej elektrickej energie bola primárnym energetickým zdrojom ropa. Na rok 2010 sa predpokladá, že hydroelektrárne dodajú stále najvyššie percento elektrickej energie vo výške 42%. Tepelné elektrárne na uhlie dodajú 26% a tepelnej elektrárne na plyn dodajú 31% elektrickej energie. Zostávajúce 1% by malo pripadnúť na dieselagregáty a obnoviteľné zdroje. V roku 2008 bolo dodaných do elektrickej siete 65,89 TWh, z ktorých 50,3% odobrali zo siete priemyselné a stavebné firmy a 40,2% odobrali obyvatelia a správne firmy a inštitúcie. V roku 2009 bolo dodaných do siete 84,75 TWh elektrickej energie. Z toho bolo vyrobených 57,09 TWh a kúpené zo zahraničia 27,66 TWh. Paradoxom je, že Vietnam vyváža do Číny energetické uhlie pre tamojšie elektrárne a z Číny dováža elektrickú energiu na posilnenie dodávok pre domáce použitie. Preto je v súčasnosti tak výrazná snaha Vietname o urýchlenú výstavbu elektrární, najmä tepelných na využitie domáceho antracite a zemného plynu. Keďže sú hlavným zdrojom výroby elektrickej energie vo Vietname hydroelektrárne, podporuje sa ich výstavba. Hlavné oblasti vodných elektrární je Centrálna vysočina. Výrobná kapacita tohto regiónu by mohla do konca roka 2010 dosiahnuť 5 tis. MW. V roku 2010 by mala tiež nabehnúť do prevádzky najväčší vietnamská hydroelektráreň s kapacitou 2,4 tis. MW na severe provincie Son La. EVN tiež pripravuje výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne, aby riešila nedostatok elektrickej energie v špičkách. Predpokladá sa jej uvedenie do prevádzky v roku Zatiaľ sú dve varianty výstavby. V severnej provincii Son La by mala kapacitu 1400 MW, v južnej provincii Ninh Thuan by to bolo 1200 MW. Plánuje sa tiež výstavba tepelných elektrární. Aby bol zabezpečený dostatok paliva, Vietnam obmedzí export uhlia a naopak je začne dovážať. V roku 2013 Vietnam bude potrebovať 32,5 milióna ton energetického uhlia a v roku 2015 už 44 miliónov ton. EVN predpokladá v rámci finančných možností modernizovať rad prevádzok, aby sa mohla elektrická energia vyrábať efektívnejšie. V súčasnosti Vietnam vyťaží 40 miliónov ton uhlia, z čoho ide polovica na domácu výrobu energie a druhá polovica sa vyváža. V južnom Vietname sú stavané plynové tepelné elektrárne, ktoré využívajú zemný plyn sprevádzajú ložiská ropy. Vzhľadom k dlhému morskému pobrežiu a slnečnému podnebiu uvažuje Vietnam o veternej a solárnej energii. Vláda však nemieni dotovať elektrinu z týchto investične veľmi náročných zdrojov, preto pri nedotované výkupnej cene zatiaľ nemajú veľkú nádej na profitabilné uplatnenie. Pre využitie veternej energie má pritom Vietnam výhodné podmienky so svojím 3 tis. km dlhým pobrežím a v niektorých oblastiach stále vanúcim vetry. Podľa štúdie World Bank je odhadovaný potenciál veternej energetiky vo Vietname na 513 tis. MW. Výhodné využitie majú solárne panely v odľahlých oblastiach hôr, alebo delty Mekongu, kam zatiaľ nevedie elektrická sieť. Tu sa však doteraz ide v prevažnej väčšine o dotácie formou zahraničnej rozvojovej spolupráce (napr. projekt ZRS MPO ČR), opäť teda bez finančnej pomoci vietnamskej vlády. V poslednej dobe sa začalo vo Vietname hovoriť o rozvoji jadrovej energetiky. Vietnamské Národné zhromaždenie schválilo plán prieskumu a ťažby uránovej rudy a plán na výstavbu dvoch jadrových elektrární, o celkovom výkone 4 tis. MW a cene 9 mld USD. Podľa súčasných poznatkov sa odhaduje, že Vietnam má cca 210 tis. ton zásob ZIT Vietnam 2010 Strana 25

26 uránovej rudy v provinciách na severe a v strede krajiny. Nevýhodou tohto odvetvia je, že vo Vietname je doteraz len veľmi málo odborníkov na túto problematiku, či už ide o prieskum a ťažbu, alebo o prevádzku jadrových elektrární. Výstavba prvej elektrárne sa plánuje v provincii Ninh Thuan a podľa posledných informácií by ju mala stavať ruská firma Rossatom. Hlavným problémom pri budovaní nových elektrární je nedostatok finančných zdrojov na tak prudký rozvoj energetiky. Vietnamská vláda nie je schopná pokryť investície z vlastných zdrojov a preto otvorila tento sektor zahraničným investorom. Investovať je možné prostredníctvom IPP (independent power producer) BOT (build-operate-transfer) alebo formou joint ventures. Perspektívne obchodné príležitosti Pre slovenské firmy sa ponúkajú príležitosti v nasledovných odvetviach a oblastiach, preferovaných vládou z hľadiska efektívneho prílivu zahraničných investícii: Výroba na export Výroba v oblasti náhrady dovozu (import substitution) Poľnohospodárska výroba a spracovanie poľnohospodárskych, lesných a vodných produktov Využívanie najmodernejších technológii, informačnej technológie Spracovanie surovín a efektívne využívanie prírodného bohatstva zeme Budovanie projektov infraštruktúry a dôležitých priemyslových zariadení Projekty náročné na pracovnú silu Projekty lokalizované v horských a odľahlých oblastiach K perspektívnym odvetviam pre slovenských exportérov patria predovšetkým: Technológia a zariadenie pre priemyslovú výrobu Technológia a zariadenie pre obranný systém. Technológia a zariadenie pre energetiku Čistiarne odpadových vôd (najmä priemyslových), spaľovne odpadkov Zariadenia pre modernizáciu hlbinných a povrchových baní Výroba stavebných hmôt Telekomunikácia a informačné technológie Úžitkové a brúsené sklo, osvetľovacie telesa (krištáľové lustre) Strojárenské zariadenia (obuvnícke a textilné stroje, obrábacie a tvarovacie stroje, tlačiarenské a polygrafické stroje) Mini pivovary Dopravná technika (dieselové lokomotívy vrátane náhradných dielov, elektrické súpravy prímestskej železničnej dopravy) Petrochemické strojárstvo Chemikálie (najmä pre výrobu umelých hmôt) Čerpadlá a zavlažovacie systémy Lodné motory Chladiace zariadenia Farmaceutické výrobky Zdravotnícke zariadenia Spolu s obchodnými príležitosťami bude potrebné sledovať a rozvíjať možnosti výrobnej spolupráce, vrátane vyšších foriem, napr. predaj technológií a know-how, outsourcingové projekty a rôzne formy kapitálových aktivít. Ako vhodné oblasti bude účelné posúdiť odvetvia a obory s možnosťou predaja typov výrobkov s vysokým podielom práce, vrátane foriem kooperácie, tak, aby mohla byť využitá vysoká disponibilita pracovnej sily vo Vietname. ZIT Vietnam 2010 Strana 26

27 ZIT Vietnam 2010 Strana 27

28 Dovozný a vývozný režim, obchodná prax: Aktuálny stav Export v r zaznamenal v porovnaní s rokom 2008 pokles o 9,7% a dosiahol výšku 56,6 mld.usd. Hlavnými exportnými komoditami (hodnota vývozu nad 1 mld USD) sú ropa, odevy a obuv, morské produkty, výrobky z dreva, elektronika, káva a ryže. Import zaznamenal v porovnaní s r pokles o 14,7% (68,8 mld.usd). Najvyššie percento importu tvorili strojárske výrobky, náradie a náhradné diely, počítače a ich komponenty, umelé hmoty, látky a kože, ďalej chemikálie a motorové vozidlá. Kurz miestnej meny (VND): Vzhľadom na výrazný deficit zahraničnej obchodnej bilancie bol oficiálny kurz vietnamského dong v minulom roku znížili približne o 11%. Na konci roka 2009 dosiahol kurz hodnoty VND za 1 USD. Kurs "čierneho trhu" sa v minulom roku držal vytrvalo nad hodnotou oficiálneho kurzu o cca VND / USD. Dovozné a vývozné podmienky Až do roku 1988 bol zahraničný obchod Vietnamu celkom riadený štátom cez vtedajšie Ministerstvo zahraničného obchodu VSR, ktoré podnikom zahraničného obchodu direktívne prideľovalo exportné a importné kvóty. Od roku 1989 došlo k čiastočnej liberalizácii zahraničného obchodu, ktorá umožnila vývozné a dovozné aktivity ďalším ekonomickým subjektom. Pre porovnanie je možné uviesť, že v roku 1985 malo povolenie k zahraničnému obchodu iba 15 podnikov, keď v roku 1996 viac než Dodnes však obchodná výmena Vietnamu so svetom podlieha radu tarifných a netarifných obmedzení a regulácií. Vzhľadom k záväzkom, vyplývajúcim z uzavretých medzinárodných zmlúv (AFTA, Americko-vietnamská obchodná dohoda) i vzhľadom k snahe o vstup do WTO Vietnam výrazne obmedzil počet oborov, pre dovoz ktorých je treba licencia. Väčšina obmedzení dovozu sa presúvala do sféry tarifných. V súčasnej dobe je oblasť zahraničného obchodu riadená Ministerstvom priemyslu a obchodu VSR. V spolupráci s ním sa na riadení obchodu s určitými komoditami podieľajú i ďalšie ministerstvá: 1. Ministerstvo prírodných zdrojov a životného prostredia - nerastné suroviny 2. Ministerstvo zdravotníctva - lieky a farmaceutické suroviny, zdravotnícke zariadenia 3. Ministerstvo poľnohospodárstva - lesné zvieratá, technológie na spracovanie dreva, spracované drevo, krmivo pre zvieratá, rybie a krevetie násady, akvaprodukty zvláštnej hodnoty, liečivo a krmivo pre vodné živočíchy 4. Ministerstvo obrany - zbrane a vojenské materiály a zariadenia 5. Ministerstvo informácií a spojov - tovar kultúrneho charakteru 6. Generálne riaditeľstvo pôst - poštovné a komunikačné zariadenia Je možné dovážať a vyvážať voľne všetky tovary s výnimkou nasledujúcich kategórií: - tovary zakázané dovážať a vyvážať - tovary regulované kvótami - tovary výrazne ovplyvňujúce štátny rozpočet 1. Zakázaný vývoz: Zbrane, munície, výbušniny, vojenské zariadenia, starožitnosti, narkotiká, toxické chemikálie, drevo, palivové drevo, drevené uhlie, výrobky z dreva pochádzajúceho z domácich lesov, divoké zvieratá, zvieratá a rastliny chránené Ministerstvom poľnohospodárstva, zvláštne kódovacie prístroje a softwarové programy, určené k ochrane štátnych tajomstiev. 2. Zakázaný dovoz: Zbrane, munície, výbušniny (s výnimkou priemyslových trhavín), vojenské zariadenia, narkotiká, toxické chemikálie, pornografické a protivládne kultúrne materiály, petardy (s ZIT Vietnam 2010 Strana 28

29 výnimkou pre použitie v námornej doprave), hračky s negatívnym vplyvom na človeka a národnú bezpečnosť (vrátane imitácií zbraní), cigarety (s výnimkou dovozu pre osobné potreby v spolubatožine), použité spotrebné tovary, vozidlá s pravostranným riadením, použité automobily, motocykle a náhradné diely (s výnimkou autobusov nad 16 miest mladších 5 rokov a nákladných automobilov nad 5t mladších 5 rokov), použité motory s vnútorným spaľovaním pod 30 konských síl, produkty obsahujúce azbest (zo skupiny amfibolu), rôzne kódovacie prístroje a kódovacie software. 3. Tovary regulované exportnými kvótami: Kvóty na export tovarov sú po vstupe do WTO odstraňované, Vietnam si však vyhradzuje právo na regulácie niektorých exportných komodít ako ryža, niektoré výrobky z dreva a nerasty (ochrana pred ilegálnymi exploatáciami), a to v súlade s pravidlami WTO. 4. Tovary, ich dovoz podlieha licenčnému režimu (importné kvóty): Keramické a granitové dlaždice väčšie než 400 x 400 mm, portlandský cement (niektoré druhy), klinker, automobily do 9 miest, motocykle (vrátane trikolky) kompletné i v forme dielov k montáži, niektoré druhy oceli (guľaté stavebné ocele 6-40 mm, krútené ocele mm, V a L ocele mm, C,U,I a H ocele pod 120 mm, oceľové trúbky mm, zliatinové rúry, pozinkované oceľové plechy mm, oceľové drôty, ostnaté drôty a oceľové siete), tabuľové sklo 1,5-12 mm, kancelársky papier, tlačiarenský papier (50-80 g/m2), rafinovaný rastlinný olej, rafinovaný a nerafinovaný cukor. Licencie vydáva Ministerstvo priemyslu a obchodu VSR v súvislosti s aktuálnymi potrebami vietnamskej ekonomiky. Podpísať dovozné/vývozné kontrakty na vyššie uvedené komodity majú právo iba ekonomické subjekty s platnou dovoznou/vývoznou licenciou vystavenou Ministerstvom priemyslu a obchodu VSR. Colný systém Colný systém sa riadi zákonom Vietnam Law on Export and Import Taxes, ktorý vstúpil do platnosti v r a je priebežne upravovaný. Systém a výška cla sa vo Vietname riadi nasledujúcimi princípmi: zachovanie vzácnych prírodných zdrojov a surovín a obmedzenie exportu strategického tovaru ochrana domácich výrobcov zaistenie plánovaných príjmov štátneho rozpočtu regulácie spotreby luxusných tovarov a tovary s negatívnym vplyvom na sociálnu, kultúrnu a národnú bezpečnosť V oblasti vývozu dnes patrí drvivá väčšina tovarov do kategórie s colným rozsahom 0-5 %. V oblasti dovozu sú aplikované sadzby väčšinou v rozsahu 0-50 %. Výnimočne vysoké clo, ako bolo uvaľované na niektoré luxusné tovary, ako napr. alkohol (100 %), alebo na tovary, ktorých dovoz ohrozuje existenciu vznikajúcich nových odvetví (napr. na termosky, ale i na pivo 100 %), odstránila bilaterálna dohoda EU a VSR o prístupe na trh. Vyššie než 60 % colné sadzby sú uplatňované v malom rozsahu prevažne na tovary, ktorých dovoz predtým podliehal netarifným obmedzeniam, napr. obkladačky, porcelán, výrobky zo skla, elektrické ventilátory, 60 % sadzba je aplikovaná na dovoz mikrobusov a nákladných automobilov do 5 t, 50 % colnou sadzbou je zaťažovaný dovoz konfekcie, obuvi, potravín a podobných výrobkov, bežne vyrábaných vo VSR, nulové, alebo nízke sadzby sú uplatňované na dovozy technológií, surovín a chemikálií nevyrábaných vo VSR, špeciálnych strojov a výrobných zariadení. Ministerstvo financií teraz plánuje znížiť dovozné clá na autá vyrábané v zahraničí zo 100 na 50 percent. Tento krok je v súlade s medzinárodnými integračnými záväzkami Vietnamu. Napriek určitým kozmetickým zlepšením, je vietnamský colný systém ďalej veľmi ZIT Vietnam 2010 Strana 29

30 komplikovaný, heterogénny a nie celkom zodpovedajúci medzinárodným zvykom. Hlavným problémom je existencia príliš mnohých sadzieb, ktorá so sebou prináša radu nejasností a často aj nepriehľadný výklad. S platnosťou od 1. l zmenil Vietnam systém dovozných tarifov zavedením dvoch tarifných hladín: 1. Preferenčné tarify - sú aplikované na tovary pochádzajúce zo štátov alebo ekonomických zoskupení, s ktorými má Vietnam dohodu obojstranne zaisťujúcu obchodnú doložku najvyšších výhod, alebo "Most Favoured Nation Status" (MFNS). Vietnam podpísal dohody o MFNS s 66 štátmi a blokmi štátov vrátane EU. 2. Bežné tarify - sú aplikované na tovary pochádzajúce zo štátov, s ktorými Vietnam nemá dohodu zaisťujúcu MFNS. Bežné tarify sú o 50 % vyššie než preferenčné tarify. Ministerstvá financie a obchodu majú v individuálnych prípadoch možnosť určitých úprav sadzieb hore i dolu s tým, že maximálna sadzba nesmie prevýšiť preferenčnú sadzbu o viac než 70 %. Od roku 2003 pridala ďalšia kategória: 3. Špeciálne preferenčné tarify - sú aplikované na tovary pochádzajúce zo štátov ASEAN, ktorých maximálna výška je do 20 %, od r maximálne 5 %. Základná štatistika zahraničného obchodu (v miliónoch USD): Rok /2010 Vývoz 26,5 32,2 39,6 48,4 62,7 56,6 38,3 Dovoz 32,0 36,9 44,4 60,8 80,7 68,8 45,7 Bilancia -5,5-4,7-4,8-12,4-18,0-12,2-7,4 Zo štatistík je zrejmé, že ekonomika Vietnamu má celkovo negatívnu obchodnú bilanciu so svetom, nakoľko dováža viac ako vyváža. Táto skutočnosť je trochu prekvapujúca, vzhľadom na nemalú dávku protekcionizmu na vietnamskom trhu. Vietnam ma ambíciu stať sa exportne orientovanou ekonomikou; ekonomika však musí najskôr prejsť reštrukturalizáciou a modernizáciou, hlavne v oblasti výroby a infraštruktúry. Materiál a know-how, v týchto fázach vývoja Vietnamu prichádza najmä zo zahraničia, čo sa prejavuje na vysokom dovoze, hlavne technicky sofistikovaných a drahých výrobkov. Cieľom VSR je postupne znižovať závislosť na dovoze týchto výrobkov, a postupným budovaním znalostnej ekonomiky. V budúcnosti sa očakáva, že obchodná bilancia bude mať viac pozitívnu bilanciu ako doposiaľ, aj keď uvedené ukazovatele zatiaľ nemajú tento trend. ZIT Vietnam 2010 Strana 30

31 Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v roku 2009 : Tovarová štruktúra vývozu (hlavné položky): Tovar Cena (mil USD) oblečenie a textil ropa rybolovnej produkty obuv PC, elektronika a súčiastky drahokamy a drahé kovy ryže drevo a výrobky z dreva stroje, strojové zariadenia, náradie káva uhlia surová guma železo a oceľ elektrické káble a drôty kešu oriešky výrobky z plastov tašky, kufre, pokrývky hlavy a dáždniky sklo a sklenej výrobky ovocie a zelenina korenie papier a papierové výrobky čaj výrobky z bambusu a ratanu iné Celkom Tovarová štruktúra dovozu (hlavne položky): Tovar Cena (mil USD) ropné produkty stroje, strojové zariadenia, náradie železo, oceľ automobily, príslušenstvo odevy PC, elektronika, súčiastky kovové výrobky plastickej hmoty ZIT Vietnam 2010 Strana 31

32 materiály pre odevy, textil a obuv chemikálie chemické výrobky hnojivá lieky drevo a výrobky z dreva vlákna papier olej a tuky drahokamy a drahé kovy pesticídy guma elektrické káble a drôty bavlna pšenice papierové výrobky gumové výrobky iné Celkom Čo sa týka dovozu, prevládajú automobily, motocykle, železo a tkaniny. S rastúcim HDP na obyvateľa vzniká väčší dopyt po automobiloch nižšej triedy, prípadne motocykloch. Trh s automobilmi je ešte ďaleko od svojej saturácie a dovoz istotne narastie. Ostatné tovary sú zväčša určené pre výrobný priemysel, stavebníctvo (ktoré rýchlo rastú) a poľnohospodárstvo (ktoré má potrebu modernizácie). Dopad finančnej krízy na Vietnam rozhodne, do akej miery dovoz spotrebných a priemyselných tovarov bude zasiahnutý. Nepredpokladá sa však, že zmeny budú drastické. ZIT Vietnam 2010 Strana 32

33 Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu za rok 2009: Vývoz: k najväčším odberateľom vietnamských produktov patrí tradične USA, EÚ a Japonsko. Podiel týchto troch najväčších exportných trhov na celkových vietnamských vývoze predstavoval v minulom roku takmer 50%. K ďalším významným odberateľom vietnamského tovaru patrí Čína, Austrália a Singapur. Dovoz: V štruktúre vietnamských dovozov jednoznačne dominuje Čína s podielom 24% na celkových vietnamských dovozoch. Jej náskok pred ostatnými vývozcami do Vietnamu sa navyše každoročne rýchlo zvyšuje. S veľkým odstupom za Čínou nasleduje Japonsko (11% dovozu), Južná Kórea (10%), Taiwan (9%) a EÚ s podielom 8%. V rámci EÚ je najväčším exportérom na vietnamský trh Nemecko (1,5 mld USD) nasledované Francúzskom (864 mil USD) a Talianskom (587 mil USD). K najväčším dovozcom vietnamských produktov v EÚ patria Nemecko (1,9 mld USD), Holandsko (1,3 mld USD) a Veľká Británia (1,3 mld USD). Group/ country Prel Export (1000USD) Import (1000USD) EU Of which: Ireland United Kingdom Austria Poland Belgium Portugal Bungaria Denmark German Estonia Netherlands Hungary Greece Italy Latvia Litva Luxembourg Malta 3312 Finland France Romania Czech Cyprus Slovakia Slovenia Spain ZIT Vietnam 2010 Strana 33

34 Tovarová štruktúra vzájomného dovozu a vývozu: Tovarová štruktúra exportu a importu SR 2009 a 1-7/2010: (Tisíc EUR, údaje z MH SK) Im Im Im Ind. Pod. IMPORT % % 100 T o t a l HS Im-12 Im-12 TR 2 Name Im InIm Obuv, gamaše a podobné predmety; časti 57 XII 64 týchto predmetov: ,2 Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a XVI 84 mechanické zariadenia; ich časti a súčasti: ,2 Odevy a odevné doplnky, iné ako pletené XI 62 alebo háčkované: ,3 Ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné I 03 bezstavovce: ,3 II 09 Káva, čaj, maté a koreniny: ,0 Odevy a odevné doplnky, pletené alebo XI 61 háčkované: ,0 Nábytok, posteľoviny, matrace, vankúše; XX. 94 svietidlá; svetelné reklamy, svetelné značky; ,8 Elektrické stroje a zariadenia; prístroje na XVI 85 záznam zvuku, TV obrazu, ich súčasti ,4 VI 38 Rôzne chemické výrobky: ,1 Nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; ich súčasti a XVIII 90 príslušenstvo: ,0 Kožené a remenárske výrobky; cestovné VIII 42 potreby, kabelky, výrobky z čriev ,9 Prípravky z mäsa, rýb alebo kôrovcov, IV 16 mäkkýšov alebo vodných bezstavovcov: ,8 VII 40 Kaučuk a výrobky z neho: ,7 Prípravky z obilia, múky, škrobu alebo IV 19 mlieka; cukrárske výrob: ,7 VII 39 Plasty a výrobky z nich: ,5 Hračky, hry a športové potreby; ich časti XX. 95 súčasti a príslušenstvo: ,5 Prípravky zo zeleniny, ovocia orechov alebo IV 20 iných častí rastlín: ,4 EXPORT Ex Ex Ex Ind. Pod % % T o t a l Ex- TR HS 2 Name Ex 2008 Ex InEx VIII 41 Surové kože a kožky (iné ako kožušiny) a usne: ,7 XVI 84 Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia; ich časti a súčasti: ,4 XVII 87 Vozidlá iné ako koľajové, ich časti súčasti a príslušenstvo: ,6 XI 60 Pletené alebo háčkované textílie: ,2 VII 39 Plasty a výrobky z nich: ,3 ZIT Vietnam 2010 Strana 34

35 Ďalšie dôležité informácie: Vízový režim Občania SR môžu požiadať o vízum na Veľvyslanectve VSR vo Viedni alebo raz za mesiac v Bratislave, vo výnimočnom prípade im môže byť vízum udelené aj na hraničnom prechode, ak pre krátkosť času nebolo možné požiadať o vízum obvyklým spôsobom. Od vízovej povinnosti sú oslobodení držitelia diplomatických a služobných pasov. Požiadavky k podaniu žiadosti o víza: platný cestovný pas, vyplnenú žiadosť s 2 fotografiami, poplatok platnosť: 1-mesačné, 3-mesačné a 6-mesačné S pobytom občanov VSR na území SR sa spájajú problémy - nezákonné zásahy do cestovných dokladov, falšovanie víz, prekračovanie hranice mimo hraničné prechody a pod. Vietnamská strana nezabezpečuje plnenie dožiadaní GP SR a MS SR. Otázka vybavovania výživného, trestná agenda a vybavovanie náhradných cestovných dokladov pre zadržaných občanov VSR na území SR patrí medzi najproblematickejšiu imigračnú agendu. V zmysle Zmluvy medzi ČSSR a VSR o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných (Praha, , vyhl. č. 98/1984 Zb.) SR očakáva zásadnú zmenu prístupu príslušných orgánov VSR pri plnení záväzkov voči SR. Z titulu údajného nedostatku dostupnej pracovnej sily vo výrobe, predovšetkým zahraničných investorov v SR, niekoľkonásobne narástla agenda prechodných pobytov vietnamských občanov v SR za účelom zamestnania v SR. Vo Vietname žije len veľmi malý počet slovenských krajanov. Ide predovšetkým o občanov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu s občanmi VSR, ktorí študovali resp. pracovali v bývalej ČSFR. Spojenie so SR Priame spojenie medzi Slovenskom a VSR neexistuje. Najbližšou možnou alternatívou sú nepriame spojenia z Viedenského Medzinárodného Letiska do Hanoja, pripadne do Hočimonovho mesta, aj keď žiadna letecká spoločnosť neponúka priamy spoj. Spoločnosť Austrian Airlines ponúka najrýchlejšie spojenie s Vietnamom via Bangkok; cenovo najvýhodnejšia ponuka zvykne byt China Airlines via Taipei, pripadne ruský Aeroflot via Moskvu Sviatky Najvýznamnejším sviatkom v roku je Tet, alebo oslava nového lunárneho roku, ktorá pripadá zväčša na február. Oslavuje sa v približne rovnakom období ako Čínsky nový rok. Tet trvá štyri dni, no väčšina Vietnamcov spája Tet so zhruba týždennou dovolenkou. Služby a priemysel v tomto období prakticky nefungujú. Významnými štátnymi sviatkami sú 2. september, deň vyhlásenia nezávislosti od Francúzska, a 30. apríl, deň reunifikácie severu a juhu. Internetové zdroje ekonomických informácií o krajine Informácia Ministerstva zahraničných vecí SR ZIT Vietnam 2010 Strana 35

36 Teritoriálna Informácia CIA EU Bilateral Trade with Vietnam Document General Statistics Office of Vietnam Euromonitor Vietnam Global Edge Vietnam Statistics Vypracoval: Ing. Pham Minh Tu Schválil: Ing. Le Hong Quang Kontakt: ZÚ Hanoj, Vietnam Obchodno-ekonomické oddelenie 12 Ba Huyen Thanh Quan, Ba Dinh, Hanoj Tel: Fax: ZIT Vietnam 2010 Strana 36