Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN

Size: px

Start display at page:

Download "Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN"

Antonia Miller
7 years ago
Views:

1 Úvod: KONTAJNEROVÉ PREKLADAČE POST PANAMAX Andrej Dávid 1 V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa začali realizovať prvé prepravy kontajnerov námornou dopravou medzi námornými prístavmi ležiacimi na severnom pobreží Spojených štátov amerických. Kontajnery sa prepravovali na palubách prestavaných námorných cisternových lodí (tankerov). Na ich prekládku sa používali palubné pojazdné žeriavy a portálové žeriavy. Druhá a tretia generácia (označovaná aj Panamax) kontajnerových lodí sa začala stavať v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Na opracovanie lodí sa začali používať prvé generácie kontajnerových prekladačov, ktoré oproti portálovým žeriavom zvýšili prevádzkový výkon, dĺžku vyloženia kontajnera nad vodnú hladinu na 35 metrov (kvôli 13 kontajnerom uloženým na šírku paluby) a nosnosť na háku. 1. Kontajnerové lode post Panamax Kvôli nárastu množstva nákladu prepraveného v kontajneroch sa v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia začali stavať kontajnerové lode štvrtej generácie - post Panamax (obr. 1). Tieto námorné lode nemôžu plávať Panamským prieplavom kvôli svojej veľkosti. Ich šírka a dĺžka je väčšia ako je šírka a dĺžka plavebných komôr prieplavu. Plavebné komory dlhé 304,8 metra (1 000 stôp) sú široké 33,53 metra (110 stôp) a hlboké 25,9 metra (85 stôp). Najväčšia loď, ktorá môže plávať Panamským prieplavom, je loď typu Panamax. Maximálna dĺžka tejto lode je 294,1 metra (965 stôp), šírka 32,3 metra (106 stôp) a ponor 12 metrov (39,5 stôp). Hrubá nosnosť týchto lodí je ton a ich kapacita je až TEU, z toho 8 vrstiev kontajnerov je uložených pod palubou, 3 až 4 vrstvy na palube v 13 radoch vedľa seba [2]. Kontajnerové lode post Panamax prepravujúce kontajnery z východného pobrežia Ameriky / Európy do Ázie / na západné pobrežie Ameriky musia oboplávať Ameriku okolo 1 Ing. Andrej Dávid, PhD., Katedra vodnej dopravy, fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Andrej.David@fpedas.uniza.sk 1

2 jej najjužnejšieho miesta Hornov mys. Dĺžka trasy sa tak predĺži o niekoľko tisíc kilometrov. Tieto kontajnerové lode si vyžadujú mimoriadnu pevnosť trupu počas plavby na oceáne (kvôli ich veľkej šírke), hospodárnu spotrebu pohonných látok a rýchle naloženie a vyloženie kontajnerov. Zabezpečujú prepravu kontajnerov medzi západným pobrežím Spojených štátov amerických a juhovýchodnou Áziou. Kapacita týchto lodí je až TEU, z toho 8 vrstiev kontajnerov pod palubou, 4 až 5 vrstiev na palube a v 16 radoch vedľa seba [2]. Obr. 1 Kontajnerová loď a kontajnerový prekladač post Panamax v hamburskom prístave 2. Kontajnerové prekladače post Panamax Nástupom kontajnerových lodí štvrtej generácie (obr. 1) došlo u týchto prekladačov k zvýšeniu výšky zdvihu a dĺžky vyloženia kontajnerov nad vodnú hladinu. Pri stanovení maximálnej výšky zdvihu (H d ) sa vychádzalo z uloženia 9 až 10 kontajnerov nad sebou v podpalubí a z 5, resp. 6 kontajnerov na palube. Dĺžka vyloženia kontajnerov nad vodnú hladinu (L) sa zvýšila na 45 a viac metrov kvôli 16 radom kontajnerov uložených na šírku paluby. Nosnosť spreadera (závesného rámu) vychádza z prípustnej hrubej hmotnosti prekladaného kontajnera a zvyčajne býva 30 až 40 ton. Nosnosť spreadera u kontajnerových prekladačov, ktoré prekladajú dva kontajnery ISO 1 C v jednom pracovnom cykle, je 48 2

3 a viac ton. Svetlá šírka medzi nohami portálu dovoľuje prekladať aj kontajnery dlhé 48 stôp. Na urýchlenie prekládky kontajnerov sa nasadzujú viaceré kontajnerové prekladače. Medzi technické parametre kontajnerových prekladačov (obr. 2) patrí: vyloženie nábrežné (nad vodou): L [m], vyloženie tylové (nad územím polohy): L 1 [m], rozchod portálu prekladača: b r [m], vzdialenosť medzi nárazníkmi podvozku: l n [m], výška zdvihu nad terénom po spreader: H z [m], výška zdvihu max.: H d [m], svetlá šírka medzi nohami portálu: b p [m]. Obr. 2 Technické parametre prekladača 2.1 Technický a prevádzkový výkon Kontajnerové prekladače patria medzi cyklicky pracujúce zariadenia. Ich technický výkon (P t ) v TEU za hodinu sa vypočíta: kde: n Pt = 3600 t kc ct n kc počet kontajnerov preložených v jednom pracovnom cykle [TEU], t ct teoretická doba trvania jedného pracovného cyklu [s], Teoretická doba trvania jedného pracovného cyklu je súčet časov, ktoré pozostávajú od uchytenia kontajnera rohovými prvkami závesného rámu, premiestnenia kontajnera 3

4 (zdvihnutie rámu, pojazdu vozíka s rámom, spustenie rámu) až po jeho uloženie v nákladovom priestore alebo na palube kontajnerovej lode. Táto doba je len teoretická, skutočná (prevádzková) produktivita (počet cyklov za hodinu) za aktívnej účasti obsluhy dosahuje v praxi 70 % teoretickej produktivity [2]. Pri výpočte prevádzkového výkonu kontajnerového prekladača túto skutočnosť zohľadňuje koeficient využitia teoretickej doby cyklu (k vc ), ktorého hodnota je 0,7. Do výpočtu prevádzkového výkonu sa ešte započítavajú aj neefektívne prestoje (prostredníctvom príslušných koeficientov), ktoré znižujú prevádzkový výkon kontajnerového prekladača. Čakanie kontajnerovej lode na nakládku, resp. vykládku kontajnerov vrátane ďalších prestojov, ktoré súvisia s ich prekládkou, vyjadruje koeficient doby prekládky (k pr ). Výpadkové časy prekladača z prevádzky vyjadruje koeficient prevádzkovej schopnosti (k ps ). Cieľom je maximalizovať hodnotu týchto koeficientov tak, aby sa ich hodnota blížila k jednej, tj. eliminovať zbytočné prestoje. Prevádzkový výkon kontajnerového prekladača (P p ) v TEU za hodinu sa vypočíta: P p n = 3600 t kc ct k vc k pr k ps V námorných prístavoch, v ktorých sa prekladá väčší počet kontajnerov, sú kontajnerové prekladače schopné preložiť dva kontejnery radu ISO 1 C v jednom pracovnom cykle (metóda twin lift alebo long twin ). 2.2 Závesné rámy spreadery Kontajnery sa uchycujú (uvoľňujú) na závesný rám (zo závesného rámu) pootočením jeho štyroch rohových prvkov o Tento pohyb sa vykonáva: ručne (všetky operácie sa realizujú ručne za pomoci prístavných robotníkov), poloautomaticky, tj. jedna z operácií sa realizuje ručne (uchytenie alebo uvoľnenie), automaticky (kontajner sa uchopí alebo uvoľní na základe impulzu operátora umiestneného v kabíne prekladača). V námorných prístavoch sa na prekládku kontajnerov v súčasnosti používajú automatické závesné rámy (obr. 3). Automatické závesné rámy slúžiace na uchytenie a premiestnenie kontajnera môžu byť špecializované, univerzálne alebo kombinované. Špecializované rámy sú svojou konštrukciou prispôsobené len na manipuláciu kontajnerov 4

5 radu ISO 1 C. Po prestavení konštrukcie rámu univerzálne rámy sú schopné uchopiť kontajnery rôznej veľkosti (kontajnery radu ISO 1 A až C). Kombinované rámy vybavené sklopnými ramenami prekladajú okrem kontajnerov radu ISO 1 A až C aj návesy a výmenné nadstavby. Obr. 3 Automatický závesný rám 3. Ďalší vývoj kontajnerových prekladačov Ďalší vývoj kontajnerových prekladačov je spojený s piatou generáciou kontajnerových lodí ( future post Panamax), ktorá sa začala stavať v polovičke deväťdesiatych rokov. Kapacita týchto lodí je až kontajnerov. Limitujúcim prvkom pre tieto kontajnerové lode je hĺbka vody pri prekládkových hranách terminálov v námorných prístavoch a vybavenie prístavov kontajnerovými prekladačmi, ktoré sú schopné opracovať lode do 24 hodín. Dĺžka vyloženia kontajnerov nad vodnú hladinu sa zvýšila na 55 a viac metrov. Kapacita najväčšej kontajnerovej lode na svete Emma Maersk (obr. 4) je TEU, z toho TEU na palube a TEU v podpalubí. Loď dlhá 397 metra je 56 široká metrov a má ponor 15,5 metra. Hrubá nosnosť lode (deadweight) je ton. Dĺžka vyloženia kontajnera nad vodnú hladinu by mala byť minimálne 60 metrov u prekladačov, aby mohli opracovať všetky kontajnery na šírku paluby (22 kontajnerov). 5

Obr. 4 Emma Maersk Literatúra: [1] DÁVID, A.: Príklady k predmetu Technológia v prístavoch. EDIS vydavateľstvo Žilinskej univerzity, Žilina 2007, 64 s., ISBN 978-80-8070-750-7. [2] ZÁLEŽÁK, M.

6 Obr. 4 Emma Maersk Literatúra: [1] DÁVID, A.: Príklady k predmetu Technológia v prístavoch. EDIS vydavateľstvo Žilinskej univerzity, Žilina 2007, 64 s., ISBN [2] ZÁLEŽÁK, M.: Technológia v prístavoch a prekladiskách 8 - Kontajnerové terminály. EDIS vydavateľstvo Žilinskej univerzity, Žilina 2001, 40 s., [3] JAGELČÁK, J.: Nakladanie a upevňovanie nákladu v cestnej doprave. EDIS - vydavateľstvo Žilinskej univerzity, Žilina 2008, ISBN [4] JAGELČÁK, J.: Equation of the standart EN stipulates unreasonable demands for cargo securing. In: COMMUNICATIONS Scientific Letters of the University of Žilina, 4/2007, s , ISSN [5] ( ) Tento článok bol publikovaný v rámci projektu VEGA MŠ SR 1/0805/09 Transformácia vnútrozemských prístavov na multimodálne dopravno logistické centrá, doba riešenia: Lektoroval: Ing. Juraj Jagelčák, Žilinská univerzita v Žiline Zadané na uverejnenie: 30. máj

MAASVLAKTE 2 A NEW PART OF THE PORT OF ROTTERDAM MAASVLAKTE 2 NOVÁ ČASŤ ROTTERDAMSKÉHO PRÍSTAVU

MAASVLAKTE 2 A NEW PART OF THE PORT OF ROTTERDAM MAASVLAKTE 2 NOVÁ ČASŤ ROTTERDAMSKÉHO PRÍSTAVU Andrej Dávid 1, Miroslava Mikušová 2 Summary: The port of Rotterdam is the biggest sea port in Europe. It