Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN

Size: px

Start display at page:

Download "Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676"

Aubrey Stokes
7 years ago
Views:

1 HLAVNÉ PREPRAVNÉ TRASY KONTAJNEROV V NÁMORNEJ DOPRAVE A NAJVÄČŠIE NÁMORNÉ KONTAJNEROVÉ PRÍSTAVY Andrej Dávid 1 Úvod Zavedením kontajnerov do medzinárodných prepráv došlo k urýchleniu doby prekládky nákladu prepraveného v kontajneroch, jeho ochrany pred poškodením, stratením, resp. odcudzením. Nárast množstva kontajnerizovaného nákladu vplýval na stavbu lodí, prekládkových a manipulačných zariadení vrátane územia terminálov námorných prístavov. Posledná generácia kontajnerových lodí označovaná ULCS (Ultra Large Container Ships) dokáže prepraviť viac ako 10 tis. kontajnerov (priemerne 12 až 14 tis. kontajnerov). Pri dĺžke lode viac ako 350 metrov a šírke 57 metrov prepraví 22 radov kontajnerov na šírku paluby v 7 vrstvách. Hlavné prepravné trasy kontajnerov vo svete Vo svete existujú tri hlavné prepravné trasy kontajnerov (obr. 1): translatlantická (východné pobrežie Severnej Ameriky a Európa): bola to prvá trasa, na ktorej sa začali prepravovať kontajnery v polovičke šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia medzi severoamerickými prístavmi a prístavom Rotterdam. V súčasnosti spája hlavné priemyselné centrá výhodného pobrežia Severnej Ameriky (USA, Kanada) vrátane Mexického zálivu so západnou Európou. transpacifická (východné a západné pobrežie Severnej Ameriky vrátane Mexického zálivu a juhovýchodná Ázia): preprava kontajnerov na tejto trase začala v r medzi americkým mestom Seattle a japonskou Jokohamou. Táto trasa spája severoamerické prístavy s priemyselnými časťami Japonska a krajín juhovýchodnej Ázie ako Južná Kórea, Čína a iné. V súčasnosti sa na tejto trase prepraví najviac kontajnerov (Tab. 1). Európa a Ázia: spája krajiny západnej Európy (Holandsko, Nemecko, Belgicko alebo Francúzsko) s krajinami juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Singapur, Thajsko, Hong Kong, Filipíny, Tajvan, Južná Kórea, Čína a Japonsko). Táto trasa vedie cez Tichý a Indický oceán, Červené a Stredozemné more a Severný Atlantik. Lode prepravujúce 1 Ing. Andrej Dávid, PhD., Univerzitná 8215/1, Žilina, Andrej.David@fpedas.uniza.sk 19

Nárast množstva kontajnerizovaného nákladu vplýval na stavbu lodí, prekládkových a manipulačných zariadení vrátane územia terminálov námorných prístavov.

2 kontajnery plávajú cez Malajskú úžinu nebezpečnú kvôli útekom pirátov a Suezský prieplav. Ten skracuje dobu plavby lodí medzi severným Atlantikom a Indickým oceánom približne o kilometrov než pôvodná trasa plavby okolo Mysu dobrej nádeje. [1] Obr. 1 Hlavné prepravné trasy kontajnerov vo svete [ 2012] V roku 2010 sa prepravilo 140 mil. TEU (kontajnerov radu ISO 1 C) kontajnerovými loďami (nárast o 8,5 % oproti predchádzajúcemu roku). Tie prepravili cca 1,4 miliardy ton nákladu. Najviac kontajnerov sa prepravilo medzi Severnou Amerikou a juhovýchodnou Áziou (22,9 mil. TEU), pričom prevažoval import kontajnerov v e do USA (14,3 mil. TEU), než v opačnom e (8,6 mil. TEU). trasa Severná Amerika Tab. 1: Hlavné prepravné trasy kontajnerov (v mil. TEU) transpacifická Európa - Ázia translatlantická juhovýchodná juhovýchodná Európa Amerika Ázia Azia Európa rok ,0 7,0 11,5 5,5 2,8 2, ,3 8,6 13,5 5,6 3,2 2,8 [Review of Maritime Transport 2011] V protiných prepravných reláciách vznikajú rozdiely v objeme prepraveného nákladu. Tie vplývajú na cenu za prepravu nákladu, ktorá býva nižšia v reláciách s nižšou intenzitou než v opačnom e (napr. medzi USA a Čínou). Námorné prístavy a ich kontajnerové terminály Námorné prístavy sú vstupnými bránami pre náklad, ktorý sa prepraví námornými loďami medzi kontinentmi. Vo svete je približne 400 námorných prístavov, v ktorých sa prekladajú kontajnery. Väčšina týchto kontajnerov (98 %) sa prekladá v šesťdesiatich prístavoch sveta. 20

1 Hlavné prepravné trasy kontajnerov vo svete [http://www.samskip.com/services/reefer_logistics/transport_mode/, 2012] V roku 2010 sa prepravilo 140 mil.

3 V súčasnosti má veľa krajín s priamym prístupom k moru jeden alebo dva hlavné námorné prístavy, ktoré sú podporované menšími prístavmi. V hlavných prístavoch sa vykladajú kontajnery z veľkých námorných kontajnerových lodí. Časť vyložených kontajnerov sa prepraví do vnútrozemia ostatnými pozemnými druhmi dopravy, časť sa tiež preloží na menšie námorné kontajnerové lode, ktoré ich prepravia do menších námorných, alebo riečno-námorných prístavov (feeder service) nachádzajúcich sa hlbšie vo vnútrozemí. V štatistikách roku 2010 medzi dvadsiatimi najväčšími námornými prístavmi prekladajúcich kontajnery figurovalo štrnásť prístavov z Ázie, tri európske prístavy a tri prístavy zo Spojených štátov amerických. V týchto prístavoch sa preložilo 254,4 mil. TEU (47,9 % z celkového preloženého množstva). Väčšina týchto prístavov má minimálne jeden terminál, v ktorom sa prekladajú kontajnery. V prvej trojke sa umiestnili tri ázijské prístavy ako Šanghaj, Singapur a Hong Kong. Zo štrnástich ázijských prístavov deväť leží na území Číny (vrátane prístavu Hong Kong). V Európe sa najviac kontajnerov preložilo v Rotterdame (10. miesto v celkovom poradí), za ním nasledovali Antverpy (14. miesto) a Hamburg (15. miesto). Z amerických prístavov bol prvý prístav v Los Angeles (16. miesto v celkovom poradí), za ním nasledoval prístav v Long Beach (18. miesto), posledným terminálom bol New York / New Jersey (20. miesto). Prístav Tab. 1 Najväčšie námorné prístavy prekladajúce kontajnery (v TEU) Roky Šanghaj Singapur Hong Kong Shenzhen Busan Ningbo Guangzhou Qingdao Dubaj Rotterdam

Časť vyložených kontajnerov sa prepraví do vnútrozemia ostatnými pozemnými druhmi dopravy, časť sa tiež preloží na menšie námorné kontajnerové lode, ktoré ich prepravia do menších námorných, alebo

4 pokračovanie Tianjin Kaohsiung Klang Antverpy Hamburg Los Angeles Tanjung Pelepas Long Beach Xiamen New York/New Jersey celkom Tab.1 Záver [Review of Maritime Transport 2011] Rok 2010 možno charakterizovať ako rok ústupu celosvetovej hospodárskej krízy, čo sa prejavilo aj na preprave nákladu prepraveného v kontajneroch námornou dopravou a na prekládkových výkonov kontajnerových námorných prístavov. Najviac kontajnerov sa preložilo na ázijskom kontinente, vedúcou krajinou sa stala Čína. Aby mohli byť európske prístavy konkurencieschopné, zavádzajú sa v novovybudovaných termináloch rotterdamského a hamburského prístavu rôzne spôsoby automatizácie prekládky a prepravy kontajnerov v rámci územia terminálu v podobe automatizovaných riadených vozidiel, či automatických portálových žeriavov. Literatúra: [1] STOPFORD, M.: Maritime Economics. 3rd edition, Routledge, Oxon 2009, 840 str., ISBN [2] Review of Maritime Transport 2011, prístupné: [3] JAGELČÁK, J. DÁVID, A. ROŽEK, P. Námorné kontajnery. EDIS vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, Žilina 2010, 262 str., ISBN [4] DÁVID, A. a kol.: Transformačné procesy v prístavoch na logistické centrá, inštitucionálny výskum, projekt 1/KVD/

053 4 561 831 5 292 020 celkom 247 221 180 220 900 801 254 387 602 Tab.

5 Lektoroval: Doc. Ing. Miloš Poliak, PhD., Žilinská Univerzita, Žilina Zadané na uverejnenie: 25. mája

MAASVLAKTE 2 A NEW PART OF THE PORT OF ROTTERDAM MAASVLAKTE 2 NOVÁ ČASŤ ROTTERDAMSKÉHO PRÍSTAVU

MAASVLAKTE 2 A NEW PART OF THE PORT OF ROTTERDAM MAASVLAKTE 2 NOVÁ ČASŤ ROTTERDAMSKÉHO PRÍSTAVU Andrej Dávid 1, Miroslava Mikušová 2 Summary: The port of Rotterdam is the biggest sea port in Europe. It