Bankový odvod podľa Európskej komisie

Transcription

1 SLOVENSKÁ BANKOVÁ ASOCIÁCIA téma: Bankové odvody v EÚ a na Slovensku Jún 2011 Otázka daní a odvodov bankového sektora je v EÚ veľmi populárna. Len za posledný rok predstavitelia EÚ oficiálne aj neoficiálne predložili návrhy a ideí štyroch 1 daní a odvodov, ktoré majú v názve prívlastok bankový (resp. finančný). Rovnako populárne sa bankové odvody stali v posledných mesiacoch aj na Slovensku. Kým podľa návrhov Európskej komisie (EK) sa odvody mali stať súčasťou tzv. Systému riešenia krízových situácii v bankovom sektore 2, na Slovensku bankové odvody primárne riešia problém schodku verejných financií. V tejto Téme sa tak venujeme porovnaniu bankových odvodov v krajinách EÚ a hlavným rozdielom medzi európskym a slovenským návrhom. Bankový odvod podľa Európskej komisie Európska komisia v januári 2011 zverejnila pracovný dokument 3, ktorý načrtáva pravidlá a riešenia pre banky v problémoch (tzv. Systém krízového riadenia). Súčasťou tohto návrhu je aj financovanie tohto systému prostredníctvom špeciálnych národných fondov, kde sa zhromažďujú príspevky od bánk (tzv. bankové odvody). Konzultačný proces k tomuto dokumentu EK bol ukončený v marci a v septembri má byť predložený prvý legislatívny návrh. Cieľom iniciatívy EK, je vytvoriť efektívny systém, ktorý v budúcnosti v prípade problémov umožní riešenie problémov bánk, bez použitia verejných financií tak, aby sa zabránilo ohrozeniu stability celého bankového sektora. Systém tzv. krízového riadenia bánk podľa návrhov EK tvoria predovšetkým nástroje pre krízové riadenie bánk, pravidlá pre použitie týchto nástrojov, špeciálne národné fondy a bankový odvod. Podľa EK by krajiny mali vytvoriť jednoúčelový špeciálny fond, z ktorého prostriedky by sa použili na riešenie problémov bankového sektora. EK odporúča pre podobnosť zlúčenie tohto fondu s fondmi na ochranu vkladov (resp. národnými garančnými schémami). 1 Daň z finančných transakcií, Daň z finančných aktivít, Jednorazová banková daň na pomoc eurovalu, Odvody bánk a vytvorenie špeciálneho fondu na riešenie problémov bánk (resolution fund) 2 Viac o Systéme krízového riadenia bánk viď aj BIATEC 4/ Technical details of a possible EU framework for bank recovery and resolution (viď: ) 1

2 Obrázok 1: Čo sú očistené pasíva bánk? Aktíva banky Hotovosť Pasíva banky Poistené vklady Úvery Investície Ost. aktíva Nepoistené vklady Dlhopisy Ost. pasíva Vlastné zdroje Očistené pasíva Sadzba rovnako ako aj základ nie je v návrhu presne určený. Komisia inšpirovaná švédskym a nemeckým modelom predbežne navrhuje ako základ odvodu pasíva bánk očistené o vlastný kapitál a už poistené vklady (fondom na ochranu vkladov). Základ odvodu by tak tvorili najmä vklady podnikov a bánk a investície do cenných papierov banky. Niektoré krajiny EÚ (aktuálne 10 z 27) sa napriek plánovanej smernici rozhodli zaviesť vlastný model bankových odvodov/daní ( podrobnejšie viď Box 1). Box 1: Bankové odvody v krajinách EÚ Aj keď v súčasnosti Európska komisia (EK) pripravuje legislatívny rámec pre krízové riadenie bánk, v rámci ktorého sa plánuje zaviesť špeciálny fond a špeciálny bankový odvod, niektoré z krajín vlastnú obdobu odvodu už zaviedli. Aktuálne je bankový odvod zavedený v 9 krajinách EÚ (viď príloha), pričom v súčasnosti je schválená legislatíva v 10. krajine (Cyprus). Väčšina krajín EÚ tak bankový odvod zavedený nemá. Účel odvodu: Hlavným účelom zavedenia extra bankového odvodu /dane bol vo väčšine krajín priamy príspevok do štátneho rozpočtu (7 z 10). Väčšinou ide o štáty, ktoré sa v čase krízy priamo podieľali na záchrane bankového sektora. Jedinou výnimkou je Maďarsko (nasledovať bude aj Cyprus). Len dve krajiny používajú extra odvod ako príspevok do špeciálneho fondu, ktorý má pokryť náklady na prípadnú záchranu (resp. krízové riadenie banky) v prípade výskytu takejto udalosti v budúcnosti. Základ odvodu: Vo väčšine krajín (6 z 10) sú základom odvodu očistené pasív o vlastný kapitál a už poistené vklady. V prípade Francúzska sú základom odvodu minimálne kapitálové požiadavky, v Belgicku vklady (rovnako aj na Cypre), v Dánsku vydané kryté dlhopis. Najväčší základ odvodu/dane má Maďarsko, kde ju tvorí prakticky celá bilančná suma. 2

3 Box 1:...pokračovanie Sadzba odvodu: Z krajín s podobným základom sa sadzby odvodu pohybujú v rozpätí od 0,01 % základu dane (Portugalsko) po 0,085 % (Rakúsko). Väčšina krajín používajú jednu sadzbu dane. V niektorých prípadoch je daň odstupňovaná do niekoľkých pásiem podľa výšky základu (Maďarsko, Rakúsko, Nemecko). krajina základ sadzba účel Švédsko očistené pasíva 0,036% fond Nemecko očistené pasíva od 0,02% do 0,04% fond Francúzsko minimálna suma vlastných zdrojov 0,25% rozpočet Veľká Británia očistené pasíva 0,075%; rozpočet Belgicko vklady 0,15% rozpočet Maďarsko aktíva od 0,15% do 0,53 % rozpočet Rakúsko očistené pasíva 0,055% do 0,085% rozpočet Portugalsko očistené pasíva od 0,01 % do 0,05%; rozpočet Dánsko Kryté dlhopisy 0,2% Cyprus vklady 0,095% rozpočet / fond Zdroj: EBF, Financial Times, KPMG, SBA Bankový odvod po slovensky Ministerstvo financií SR koncom mája 2011 predložilo svoj návrh bankového odvodu 4, ktorého výška je stanovená na 0,2% z očistených pasív banky (pasíva znížené o chránené vklady a základné imanie banky). Príspevky bánk by mali byť súčasťou štátneho účtu finančných aktív, ktorý dnes obsahuje napr. privatizačné výnosy alebo dividendy z akcionárskych podielov. Aj keď sa MFSR pri koncipovaní návrhu zákona odvoláva na návrhy Európskej komisie a uvádza, že je v súlade s poslednými návrhmi komisie, v skutočnosti je opak pravdou. MF SR sa zameralo len na jednu oblasť Systému krízového riadenia bánk bankové odvody. V návrhu absentuje existencia účelového fondu, ako aj pravidlá pre použitie prostriedkov z tohto fondu. Keďže účelovosť prípadného použitia prostriedkov nie je jednoznačná, bankový odvod v navrhovanej podobe má charakter dane, ktorej výška nie je závislá od dosiahnutého hospodárskeho výsledku zdaňovaných subjektov, ale od štruktúry ich pasív (t.j. záväzkov). 4 Návrh MFSR: 1&matEID=3973 3

4 Systém krízového riadenia podľa EK vs. SR nástroje pre krízové riadenie bánk pravidlá pre použitie týchto nástrojov špeciálne národne fondy bankový odvod Zdroj: EK, SBA Zároveň ako jeden z dôvodov zavedenia odvodu MF SR uvádza, zabráneniu dvojitého zaťaženia, keďže podľa MFSR je pravdepodobné, že aj bankové subjekty na Slovensku budú nútené odvádzať odvody aj do zahraničia, teda do krajín sídiel ich materských spoločností. Tento argument MF SR však nie je správny pretože základom odvodu v krajinách, ktoré k takému kroku pristúpili, je bilančná suma domáceho bankového sektora (nikdy nie celej skupiny). To sa týka aj bánk z krajín, ktorých dcéry operujú na území Slovenska. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti MFSR nemá na zavedenie bankových odvodov iný dôvod ako rozpočtový (znížiť deficitné hospodárenie verejných financií). Slovensko tak spolu s Maďarskom a Cyprom budú jediné krajiny, ktoré použijú bankový odvod na sanáciu verejných financií, pričom štát sa nemusel podieľať na záchrane bánk. Box 2: Pohľad na argumenty ministerstva k bankovým odvodom Výber z argumentov Ministerstva financií k návrhu zákona o bankovom odvode: Nízky odvod MFSR: Čo sa týka medzinárodného porovnania, sadzba vo výške 0,2 % z oprávnených pasív je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, ktoré odvody aplikujú, násobne vyššia, avšak potenciálny výnos... predstavuje iba 7,9 % z celkového zisku bankového sektora pred zdanením... Navrhovaná sadzba je preto dostatočne nízka to, aby sa predišlo vyššie uvedeným možným negatívnym účinkom SBA: V medzinárodnom porovnaní je navrhovaná sadzba rádovo vyššia. V krajinách, ktoré majú zavedený odvod s podobným základom (a ide o prípady, kde štáty museli zachraňovať bankový sektor) sa výška odvodu pohybuje na úrovni 0,01% 0,085%. Navrhovaná sadzba zvýši celkové zaťaženie sektora, ktoré by sa rovnalo sadzbe dane z príjmov vo výške 30,5% (údaje za rok 2010) oproti bežnej sadzbe z príjmov u ostatných podnikateľských subjektov (19%). 4

5 Box 2:...pokračovanie Existencia fondu v súlade s návrhom EK MFSR: Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. SBA: V návrhu absentuje nielen existencia jednoúčelového fondu podľa návrhu EK, ale aj pravidiel použitia tohto fondu. Odvádzanie prostriedkov na účet štátnych finančných aktív, kde sa zhromažďujú aj iné prostriedky a o ich použití rozhoduje najmä Vláda SR, nie je zárukou, že v prípade výskytu krízovej situácie v bankovom sektore budú tieto prostriedky v dostatočnom objeme k dispozícií práve s týmto zámerom. Zároveň aj pomerne vágna formulácia účelovosti umožňuje prostriedky využiť na akýkoľvek iný účel, ktorý je spojený s nedostatočne definovaným pojmom finančná kríza. Ako príklad môže slúžiť pomerne neefektívne využitie prostriedkov z účtu v roku 2009, ktoré bolo použité na riešenie dopadov finančnej krízy. Odvod podporí stabilitu sektora MFSR: Jeho výhodou ( odvod z pasív) je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkového zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory,ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. SBA: Výšku vlastných zdrojov bánk určujú v prvom rade regulačné (tzv. bazilejské ) pravidlá. V najbližších rokoch tak výraznejší vplyv na kvalitu a kvantitu vlastných zdrojov bánk bude mať aplikácia nových bazilejských pravidiel (BASEL III). Bankový odvod kapitálovú pozíciu bánk naopak sťažuje, pretože znižuje tvorbu zisku, ktorý je jedným z hlavných spôsobov, ako banky môžu zvyšovať svoj kapitál. Dvojité zaťaženie MFSR: Vzhľadom na absenciu harmonizovaného systému odvodov na európskej úrovni majú členské štáty právomoc určiť si vlastné národné režimy odvodov, výsledkom čoho môže byť dvojité zaťaženie viacerých bankových subjektov, ktoré v budúcnosti môže zasiahnuť aj Slovensko. SBA: V doterajšej praxi už zavedených odvodov v Európe ani jeden neukladá povinnosť slovenským bankám prispievať do rozpočtu, respektíve fondu v inej krajine. Odvody (daň) pritom boli zavedené aj v krajinách, ktorých pôsobia materské spoločnosti slovenských bánk, t.j. v Rakúsku, Belgicku, Nemecku či Maďarsku. Riziká návrhu MFSR Ministerstvom navrhovaná sadzba odvodu dane je najvyššia z krajín EÚ, ktoré obdobný odvod už zaviedli. Oproti niektorým štátom (ako napr. základná sadzba v Nemecku) je dokonca 10 násobne vyššia, čo sa prejaví nielen na zníženej ziskovosti bánk, ale potenciálne môže negatívne vplývať na stabilitu sektora. 5

6 Graf 1: Základné sadzby bankových odvodov v krajinách s podobným základom dane SK UK AT* SWE GER** POR 0,075% 0,055% 0,036% 0,020% 0,010% 0,200% * ** Základ odvodu do 1 mld. EUR banka odvod neplatí. Ak je základ odvodu od 1 mld. EUR do 20 mld. EUR sadzba odvodu je 0,055%, na časť prevyšujúcu 20 mld. je odvod 0,085%. 0,02% pre základ odvodu do 10 mld. EUR, 0,03% pre základ odvodu prevyšujúci 10 mld. EUR a 0,04% pre základu odvodu prevyšujúci 100 mld. EUR Zdroj: EBF, Financial Times, KPMG, SBA Odhadovaný príjem (podľa údajov za rok 2010) z odvodu sa za celkový sektor bude pohybovať na úrovni 50, mil. EUR, čo je po započítaní aj dane z príjmov predstavuje pre banky daňové zaťaženie vo výške 31 % 5, pričom odvod bude banka platiť aj v prípade, že v danom hospodárskom roku nevytvorila zisk. Dopad na jednotlivé bankové subjekty by však bol rôzny. Relatívne najviac postihnuté budú finančné inštitúcie s významným podielom firemných vkladov, pretože práve tie tvoria viac ako 36% zo základu odvodu a ich celková úroveň v súčasnosti dosahuje 9,75 mld. EUR. Rovnako nepriaznivo sa odvod daň prejaví na inštitúcie, ktoré v danom roku budú hospodáriť so záporným výsledkom a odvod túto stratu ešte viac prehĺbi. Z 18 inštitúcií (viď graf 2) takáto situácia by pri výsledkoch ktoré dosiahli v roku 2010 postihla 5 bánk. Jedna banka by bola dosiahla záporný hospodársky výsledok práve vďaka odvodu a u 7 ďalších bankách by podiel odvodu k hrubému zisku bol viac ako 8% ný. Celkovo tak u väčšiny bánk by odvod vo výške 0,2% predstavoval nezanedbateľnú úroveň. Graf2: Odvod k hrubému zisku banky podľa jednotlivých subjektov 300% 250% 200% 150% Banky s významným vplyvom odvodu na zisk Banka so stratou spôsobenou odvodom 100% 50% Banky so stratou už pred odvodom 0% Zdroj: web stránky bánk, prepočty SBA 5 Zavedením odvodu dôjde aj k zníženiu základu dane a tým aj k zníženiu odvedenej dane z príjmu. Prepočet počíta aj s týmto efektom na daň z príjmu. 6

7 Znížením čistého zisku bankovej inštitúcie sa významne obmedzuje jej schopnosť tvoriť kapitál, ktorý je nevyhnutný pilierom stability tak banky, ako aj bankového sektora. Okrem iného je kapitál potrebný na podporu ekonomického rastu prostredníctvom poskytovania úverov. Ako je zrejme z prezentovaných údajov (graf 2) vysoký odvod spôsobí, že niektoré banky nemusia byť schopné vytvárať zisk a a kapitál v požadovanej miere, čím sa môže obmedziť ich schopnosť poskytovať úvery (ponuka úverov). Globálne zníženie ponuky úverov (pri zachovanom tempe rastu objemu úverov), tak môže viesť k zníženiu konkurencie a rastu cien úrokových sadzieb. Odvod sa na stabilite bánk môže navyše negatívne prejaviť aj odlevom podnikových vkladov do krajín s nižšou úrovňou sadzby odvodu, resp. do krajín, ktoré nie sú zaťažené odvodom. Táto situácia nastane, ak sa o výšku odvodu zníži výnos podnikových vkladov (podobne ako je tomu dnes pri poistených retailových vkladoch). Záver Ministerstvo financií pripravilo návrh zákona o odvode, ktorý ma viac charakter selektívnej dane a v niektorých momentoch nie je v súlade s návrhom EK o tzv. Systéme krízového riadenia bánk. Nesúlad sa týka predovšetkým absencie jednoúčelového fondu a absencie jednoznačných pravidiel použitia prostriedkov z tohto fondu v prípade výskytu krízovej situácie v bankovom sektore. V súčasnosti neexistuje na Slovensku relevantný dôvod na zavádzanie odvodu ešte pred finálnou dohodou európskeho Systému krízového riadenia. Slovensko nemuselo v čase krízy zasahovať a zachraňovať bankový sektor, čo bolo jedným z dôvodov na zavedenie odvodov v niektorých krajinách EÚ. Nezanedbateľným rizikom, ktorý môže negatívne vplývať na stabilitu sektora je výška sadzby navrhovaného odvodu. Tá je jedna z najvyšších v EÚ a násobne vyššia v porovnaní s krajinami s podobným základom odvodu. Marcel Laznia SLOVENSKÁ BANKOVÁ ASOCIÁCIA / Kontakt: Marcel Laznia, marcel.laznia@sbaonline.sk, 02/