Boris Hošoff Veronika Hvozdíková. Analýza konkurencieschopnosti krajín V4 z pohľadu atraktivity pre PZI. ISSN (elektronická verzia)

Transcription

1 WORKING PAPERS 21 Boris Hošoff Veronika Hvozdíková Analýza konkurencieschopnosti krajín V4 z pohľadu atraktivity pre PZI ISSN (elektronická verzia)

2 Edícia WORKING PAPERS prináša priebežné, čiastkové výsledky výskumných prác pracovníkov alebo tímov EÚ SAV riešených v rámci výskumných projektov, ktoré môžu byť obsahom aj ďalších publikácií. AUTORI Ing. Boris Hošoff, PhD. Ing. Veronika Hvozdíková, PhD. RECENZENTI Ing. Herta Gabrielová, CSc. doc. Ing. Peter Staněk, CSc., hosť. prof. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV ABSTRAKT Analýza konkurencieschopnosti krajín V4 z pohľadu atraktivity pre PZI Na základe výsledkov komparatívnej analýzy hodnotí štúdia vybrané aspekty konkurencieschopnosti Slovenska v regióne Vyšehradskej skupiny (V4), pričom sa snaží identifikovať príležitosti a riziká regiónu ako lokality pre priame zahraničné investície (PZI), ale tiež definovať silné a slabé stránky podľa jednotlivých krajín V4. Za týmto účelom sleduje o i. výsledky medzinárodných rebríčkov konkurencieschopnosti a kompozitných indexov zameraných na hodnotenie kvality podnikateľského prostredia a porovnáva podmienky pre získavanie zahraničných investícií, vrátane štátnej politiky podpory PZI. V štúdii sú tiež analyzované nové faktory investičných rozhodnutí TNK ako i trendy vývoja tokov PZI podľa jednotlivých krajín V4 s cieľom poukázať na potenciál SR v tejto oblasti. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Konkurencieschopnosť krajín, prílev priamych zahraničných investícií (PZI), krajiny Vyšehradskej skupiny, podnikateľské prostredie, globálna hospodárska kríza ABSTRACT Competitiveness of the Visegrad countries in the light of FDI attractiveness Based on the comparative analysis approach, the paper examines selected aspects of competitiveness of Slovakia among the Visegrad countries, when it attempts to identify opportunities and risks of the region as a destination for the foreign direct investment (FDI) as well as strengths and weaknesses of the individual countries of the Visegrad group. In order to follow this aim, the paper reviews results of the international competitiveness evaluations and indices focused on a business environment quality; and compares conditions for FDI attracting, including government policy of foreign investment promotion. The paper analyses changing factors of the TNCs investment strategies and recent trends in the FDI inflows in Visegrad countries with the aim to outline a potential of the SR in this field. KEYWORDS Competitiveness of the countries, foreign direct investment (FDI) inflow, Visegrad group countries, business environment, global economic crisis JEL CLASSIFICATION F21, F23, G01, G38, O57 Za obsah a jazykovú úroveň zodpovedajú autori. Technické spracovanie: Mária Lacková Ekonomický ústav SAV, Šancová 56, Bratislava, KONTAKT: Boris.Hosoff@savba.sk, Veronika.Hvozdikova@savba.sk, tel kl. 135, 136 Ekonomický ústav SAV, Bratislava 2009

3 O B S A H ÚVOD VPLYV GLOBÁLNEJ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA VÝVOJ V REGIÓNE V HODNOTENIE KRAJÍN V4 PODĽA MEDZINÁRODNÝCH INDEXOV KONKURENCIESCHOPNOSTI INDEX GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI INDEXY KVALITY PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA HODNOTENIE INOVAČNEJ VÝKONNOSTI A PILIEROV ZNALOSTNEJ EKONOMIKY INŠTITUCIONÁLNA KVALITA A MIERA KORUPCIE VYBRANÉ ASPEKTY ČIASTKOVEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI KRAJÍN V VÝVOJ PRACOVNÝCH NÁKLADOV AKO UKAZOVATEĽA NÁKLADOVEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI VPLYV PRIJATIA JEDNOTNEJ EURÓPSKEJ MENY NA KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKA POROVNANIE DAŇOVÉHO A ODVODOVÉHO BREMENA TRANSFORMAČNÝ EFEKT A ODKRYTÁ KOMPARATÍVNA VÝHODA V KRAJINÁCH V PODPORA PRÍLEVU ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ ŠTÁTNA POLITIKA PODPORY ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ V KRAJINÁCH V POTENCIÁL VYUŽITIA EURÓPSKYCH ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV TRENDY VO VÝVOJI TOKOV PZI GLOBÁLNE TOKY PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ PRÍLEV PZI DO KRAJÍN V FAKTORY KONKURENCIESCHOPNOSTI EKONOMÍK Z POHĽADU ZAHRANIČNÝCH INVESTOROV POD VPLYVOM GLOBÁLNEJ KRÍZY ZÁVER LITERATÚRA... 51

4 4 ÚVOD I keď neexistuje všeobecne uznané jednotné poňatie definície konkurencieschopnosti národných štátov, dnes už niet pochýb, že konkurencia medzi štátmi v oblasti získavania ale i (práve v čase globálnej hospodárskej krízy čoraz aktuálnejšieho) udržania zahraničných investícií je súčasťou akejkoľvek stratégie zameranej na zvyšovanie konkurencieschopnosti národnej ekonomiky. Transnacionálne korporácie ako kľúčoví aktéri medzinárodnej deľby práce a rozhodujúce subjekty globálnych hodnotových reťazcov a produkčných sietí kombinujúce prínosy komparatívnych výhod rôznych lokalít majú prostredníctvom umiestnenia a rozvíjania svojich investícií čoraz väčší vplyv na ekonomiku ale i stratégiu hostiteľskej krajiny. Prijímanie vládnych koncepcií riadenia prílevu zahraničných investícií na národnej ú- rovni je dôkazom reakcie vlád hostiteľských krajín v snahe participovať týmto spôsobom na pozitívnych efektoch globalizácie a využívať prínosy zahraničných investícií v prospech reštrukturalizácie či zvýšenia výkonnosti domácej ekonomiky. Tvorba a adaptácia národnej stratégie konkurencieschopnosti najmä u malých otvorených ekonomík by z tohto pohľadu mala reflektovať meniace sa podmienky a predpoklady alokácie zahraničných investícií (hovoríme predovšetkým o PZI) vychádzajúce zo stratégie investorov. Niektorí ekonómovia v súvislosti s rozhodnutiami o alokácii významných investícií hovoria dokonca o inverzii úloh štátu a podniku nie podniky, ale štáty, resp. ich vlády, sú pod tlakom nútené súťažiť, v tomto prípade o získanie či udržanie takejto významnej investície. Tak dochádza k vzniku akejsi novej doktríny konkurencieschopnosti (pozri napr. Klvačová, 2008) a vznik stále väčšieho počtu čoraz sofistikovanejších medzinárodných indexov hodnotiacich konkurencieschopnosť štátu z pohľadu kvality podnikateľského prostredia a ústretovosti voči zahraničným investorom má byť toho dôkazom. Pod vplyvom globalizačných procesov a internacionalizácie ekonomických procesov sa skutočne mení tradičné chápanie konkurencieschopnosti štátu, a to smerom k vytváraniu nových a kultivácii existujúcich komparatívnych výhod atraktívnych pre zahraničných investorov (Šikula, 2008). Zámerom tejto práce nie je hodnotiť vhodnosť či nevhodnosť takéhoto chápania národnej konkurencieschopnosti, ale využiť výsledky spomínaných medzinárodných hodnotiacich indexov práve na komparáciu vytvárania predpokladov priaznivých pre prílev zahraničných investícií v krajinách Vyšehradskej skupiny a tiež zhodnotiť ďalšie vybrané aspekty konkurencieschopnosti národných ekonomík krajín V4, ktoré majú potenciálny vplyv na rozhodnutia zahraničných investorov o umiestnení investície. V ďalšej časti zameriame pozornosť na možnosti podpory prílevu zahraničných investícií, a to či už ide o štátnu politiku podpory PZI, alebo iné možnosti využiteľné na skvalitňovanie podnikateľského a inštitucionálneho prostredia. Osobitná časť je samozrejme venovaná porovnaniu samotného vývoja tokov PZI v globálnom rámci i v regióne krajín Vyšehradskej skupiny. Určitý signál do budúcnosti pre krajiny V4 v tejto oblasti poskytuje analýza meniacich sa preferencií investičných stratégií aj v súvislosti s prebiehajúcou hospodárskou krízou.

5 5 Významnosť konkurencie medzi štátmi pri získavaní zahraničných investícií rastie práve v regiónoch s podobnými komparatívnymi a štruktúrnymi výhodami a ekonomickou úrovňou, k akým región Vyšehradskej skupiny môžeme zaradiť. Cieľom má byť odhaliť podobnosti a najmä rozdiely v konkurenčnej pozícií jednotlivých krajín regiónu ako lokalít atraktívnych pre priame zahraničné investície, a tým identifikovať a načrtnúť predpoklady tvorby národnej stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky z pohľadu jej možností a potenciálu (i nevyužitého) v rámci regiónu V4. 1. VPLYV GLOBÁLNEJ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA VÝVOJ V REGIÓNE V4 Atraktivita krajiny pre priame zahraničné investície sa odvíja od priaznivého podnikateľského prostredia, kvality inštitucionálneho prostredia, relatívnej cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti, v nemalej miere môže byť dynamicky ovplyvňovaná cielenou štátnou politikou v oblasti podpory prílevu zahraničných investícií (investičné stimuly) a do skupiny rozhodujúcich faktorov ( štruktúrnych výhod ) môžeme zaradiť aj stupeň ekonomického rozvoja, resp. vývoj celkovej makroekonomickej stability. Práve stabilný makroekonomický vývoj vytvára dlhodobé predpoklady zvyšovania konkurencieschopnosti krajiny. Na prelome rokov 2008 a 2009 začína byť dovtedajší hospodársky vývoj regiónu V4 poznačený prejavmi globálnej hospodárskej krízy, ktorých účinky pretrvávajú dodnes. Dôsledky globálnej hospodárskej krízy ale i opatrenia na ich zmiernenie môžu ovplyvniť nielen dlhodobú stabilitu makroekonomického vývoja, ale i politiku vo vzťahu k PZI i samotné toky zahraničných investícií v regióne. V tejto časti sa budeme preto venovať makroekonomickému vývoju v jednotlivých krajinách V4 za posledné obdobie, s osobitným zameraním sa na dôsledky hospodárskej krízy pre vývoj v jednotlivých krajinách regiónu. V prípade Slovenskej republiky zabezpečovalo udržanie politickej stability v posledných rokoch i relatívnu kontinuitu v pôsobení hospodársko-politického rámca na vývoj reálnej ekonomiky, pričom sa táto kontinuita prejavila v udržaní makroekonomickej stability a zachovaní vyhovujúceho podnikateľského prostredia (Okáli a kol., 2009). Aj hodnotenie Medzinárodného menového fondu (IMF, 2009) potvrdilo, že niekoľkoročný priaznivý hospodársky vývoj v SR prejavujúci sa v rýchlych tempách rastu HDP bol založený na zdravých makroekonomických a štrukturálnych politikách a prispel k urýchleniu konvergenčného procesu slovenskej ekonomiky. Hospodársky rozmach v rokoch zároveň neviedol k vytváraniu nerovnováh či neudržateľnej dynamike. Mierny vývoj inflácie, konzistentný nárast úverov zodpovedajúci tempu konvergenčného procesu a úzka korelácia medzi zvyšovaním produktivity a rastom miezd umožnili slovenskej ekonomike budovať a udržať si svoju konkurencieschopnosť (IMF, 2009). Prísna fiškálna politika podmienená snahou o prijatie jednotnej európskej meny v kombinácii s týmito priaznivými faktormi umožnili vstup SR do eurozóny k aj napriek prehlbujúcim sa finančným turbulenciám na svetových trhoch a súvisiacej rozbiehajúcej

6 6 sa globálnej recesii. Silné ekonomické fundamenty, rozumná hospodárska politika a zdravý bankový sektor prispeli v prípade Slovenska k oddialeniu recesie až na rok Keďže slovenská ekonomika je otvorenou proexportne orientovanou ekonomikou, jej vývoj je v podstatnej miere ovplyvňovaný vývojom vonkajšieho ekonomického prostredia. Potvrdzuje to i časovo koordinovaný priebeh hospodárskej krízy vo vonkajšom prostredí a v SR, ktorý je tiež dôkazom toho, že slovenská ekonomika je pevne integrovaná do európskej i svetovej ekonomiky (Okáli a kol., 2009). Zároveň to však znamená viaceré negatívne dôsledky importovanej recesie pre domácu ekonomiku. Takáto úzka previazanosť s vonkajším prostredím sa odráža i na prognózach vývoja ekonomiky pre roky Vzhľadom na očakávané oživovanie ekonomík EÚ, s dôrazom na vývoj ekonomík eurozóny, väčšina medzinárodných inštitúcií predpovedá obnovenie rastu slovenskej ekonomiky už v roku Medzinárodný menový fond (MMF) predpovedá slovenskej ekonomike pokles v roku 2009 o 4,5 % (IMF, 2009), jednak v dôsledku stagnujúceho vonkajšieho dopytu, ale i v dôsledku poklesu dôvery a prepadu v zamestnanosti ako i prísnejších úverových podmienok, teda determinantov vedúcich k poklesu súkromnej spotreby a investícií. Avšak vzhľadom na spomínané zlepšenie vývoja a oživenie ekonomík eurozóny (napríklad podľa najnovších výsledkov CLI indikátora Composite Leading Indicators, ktorý používa OECD ako metodologický nástroj predpovedania fázy ekonomického cyklu), už pre rok 2010 prognózuje MMF Slovensku dvojpercentný rast HDP a pre rok 2011 zrýchlenie tempa rastu HDP na 4 5 %. Miera nezamestnanosti však ostane počas roka 2010 vysoká, s výhľadom zlepšenia v roku V prípade, že sa vláda neodhodlá k sprísneniu fiškálnej disciplíny, udrží sa rozpočtový deficit podľa MMF v oboch rokoch na úrovni približne 5 % HDP. V súčasnej situácii nie je deficit verejných financií prekračujúci hranicu 3 % HDP dôvodom pre obavy investorov, ale v horizonte rokov by mala vláda SR uvažovať nad jeho postupným znižovaním ak sa očakávané oživenie ekonomiky odrazí na opätovnom sprísnení fiškálnej politiky, bude to znamenať pozitívny signál pre povzbudenie dôvery investorov podčiarkujúc tak zodpovedný prístup vlády k plneniu záväzkov vyplývajúcich z Paktu rastu a stability. Odkladu týchto opatrení, respektíve k ich menšej intenzite, však nahráva pomerne nízky verejný dlh, ktorý bol v apríli 2009 na úrovni 27,6 % HDP, čo je hodnota najnižšia z krajín V4. Napriek tomu, že niektoré indikátory prinášajú signály stabilizácie ekonomickej aktivity (zastavenie poklesu exportu, zmiernenie poklesu indexu priemyselnej produkcie, rast spotrebiteľskej dôvery), je to predovšetkým vývoj na trhu práce, ktorý by mohol spomaliť celkové oživenie ekonomiky. V roku 2010 by sa mala miera nezamestnanosti priblížiť k úrovni 13 %, čo je jedna z najvyšších prognózovaných hodnôt v celom regióne strednej a východnej Európy. Negatívny vplyv takéhoto vývoja na vývoj reálneho disponibilného dôchodku s efektom na zvyšovanie miery úspor domácností bude mať za následok len pomalé oživovanie súkromnej spotreby v rokoch Neúplné využitie produkčných kapacít a stagnácia nových objednávok v kľúčových sektoroch spolu s poklesom zisku v týchto sektoroch pravdepodobne zabrzdia aj obnovenie rastu investícií. Tempo oživenia ekonomiky preto

7 7 závisí aj od ďalšieho vývoja PZI či úspechu PPP projektov pri dobudovaní infraštruktúry. Európska komisia (EC, 2009a) identifikuje ako najväčšie výzvy oživenia slovenskej ekonomiky reštrukturalizáciu automobilového priemyslu, ktorý disponuje nadmernou produkčnou kapacitou, zabránenie trvalým následkom vysokej miery štrukturálnej nezamestnanosti a podporu diverzifikácie ekonomickej aktivity. Napriek týmto čiastkovým nepriaznivým vyhliadkam počíta Európska komisia s oživením slovenskej ekonomiky: podľa pravidelnej jesennej prognózy vývoja ekonomík členských štátov EÚ do roku 2011 (EC, 2009a), ktorú EK zverejnila 3. novembra 2009, nielenže dôjde k miernemu oživeniu slovenskej ekonomiky už v roku 2010, slovenská ekonomika bude dokonca najrýchlejšie rastúcou spomedzi všetkých členských štátov EÚ, keď by mala dosiahnuť 1,9 percentné tempo rastu hrubého domáceho produktu v roku 2010 (priemer za celú Európsku úniu dosahuje hodnotu rastu na úrovni 0,7 %). V roku 2011 by sa mal rast slovenskej ekonomiky o niečo zrýchliť, a to na 2,6 percentné tempo, čo je ešte stále nadpriemerný výsledok v porovnaní s prognózovaným vývojom za celú Európsku úniu (1,6 % tempo rastu HDP celej EÚ v roku 2011) a zároveň spolu s Írskom najvyššie prognózované tempo rastu HDP v krajinách eurozóny. Podobne i výhľad Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), vydaný len niekoľko dní neskôr, predpovedá slovenskej ekonomike dvojpercentný rast v roku 2010 (rovnako tak aj českej ekonomike) a dokonca rast na úrovni 4,2 % v roku Podľa novembrového vydania OECD Economic Outlook (OECD, 2009) však na rozdiel od prognózy EK bude najrýchlejšie rastúcou ekonomikou regiónu V4 v roku 2010 poľská ekonomika, ktorá ako jediná v regióne nezaznamená v tomto roku pokles HDP. Naopak, v Maďarsku ako krajine V4 s najvýraznejším poklesom HDP v roku 2009 (-6,9 %), bude recesia ako v jedinej krajine v regióne pokračovať aj v roku Maďarská ekonomika by sa mala oživovať až v roku 2011, teda s ročným oneskorením za ostatnými krajinami V4. Hodnotenie regiónu V4 ako celku vyznieva pomerne priaznivo v roku 2010 by mal región rásť tempom 1,4 % (pre porovnanie priemer eurozóny 0,9 %) a v roku 2011 tempom 3,3 % (priemer eurozóny 1,7 %). Aj podľa OECD bude mať Slovensko v najbližších dvoch rokoch najväčšie problémy s nezamestnanosťou, blížiacou sa k hodnote 13 %. Druhá najvyššia miera nezamestnanosti v regióne sa očakáva v Maďarsku, keď v roku 2010 presiahne úroveň 10 %. Druhým výrazným problémom bude zhoršenie fiškálnej pozície, keď s deficitom verejných financií -6,3 % HDP v roku 2010 obsadí SR druhú najhoršiu priečku za Poľskom (-7,8 % HDP). Podobne ako slovenská ekonomika, i česká ekonomika vďačí silným makroekonomickým fundamentom za zdravý hospodársky rast v období do roka V českej ekonomike sa dôsledky celosvetovej krízy prejavili predovšetkým v prvej polovici roku 2009, keď export a priemyselná produkcia klesli o 18 % a hrubý domáci produkt klesol v medziročnom vyjadrení o 5 %, k čomu prispel i výrazný pokles PZI (o 7,4 % za prvý polrok 2009). V prípade ČR (okrem podmienok vonkajšieho prostredia, ktoré majú pre proexportnú českú ekonomiku rovnaký význam ako pre slovenskú) by oživenie ekonomiky mohlo byť ohrozené oslabeným

8 8 spotrebiteľským dopytom, a to nielen v dôsledku zastavenia rastu miezd, ale aj plánovaného zvýšenia daní. K oživeniu by malo dôjsť rovnako v roku 2010, ale len s 0,8 % tempom rastu produktu (podľa EK). Zlepšenie podmienok na trhu práce komplikuje výrazný pokles produktivity práce počas krízy, ale napríklad i nízka mobilita pracovnej sily. Česká vláda prijala plán fiškálnej konsolidácie v októbri 2009, čo by mohlo napomôcť zmierneniu deficitu verejných financií. Z dlhodobého hľadiska je však fiškálna pozícia ČR ohrozená očakávaným rýchlym rastom verejných výdavkov na dôchodkové zabezpečenie (ČR ako jediná z krajín V4 nepristúpila k zásadnejšej reforme priebežného dôchodkového systému) a zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 by malo Poľsko zaznamenať v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy len spomalenie rastu OECD predpovedá poľskej ekonomike rast HDP za rok 2009 na úrovni 1,4 % a Európska komisia rast na úrovni 1,2 %. Poľsko by tak malo byť jedinou krajinou V4, ktorá v dôsledku krízy nezaznamená recesiu. V prípade Poľska prispeli k spomaleniu rastu najmä pokles zahraničného obchodu, pokles domácich investícií, úverov a pomalší rast miezd. Pri oživení hospodárskeho cyklu v zahraničí možno v roku 2010 očakávať rast poľskej ekonomiky približne na úrovni 2,5 % (OECD), resp. 1,8 % (EK). Väčšia odolnosť poľskej ekonomiky voči recesným tlakom globálnej krízy vyplýva z udržateľného rastu spotreby a relatívne menšej závislosti na exportných trhoch. V porovnaní so susednými krajinami V4 má Poľsko najväčšiu ekonomiku, s väčšou možnosťou využitia domáceho dopytu. Pri vyrovnávaní sa zo zahraničnými šokmi bol nápomocný aj flexibilný výmenný kurz poľského zlotého a hospodárska politika štátu, ktorá sa vyhla vytváraniu príliš veľkých vonkajších a vnútorných nerovnováh. Poľsko plánovalo prípravy na splnenie kritérií pre vstup do menovej únie, čo je okrem riešenia dôsledkov krízy hlavný faktor ovplyvňujúci kroky v oblasti hospodárskej politiky. Deficit rozpočtu sa však vplyvom poklesu príjmov v dôsledku krízy a daňovej reformy z rokov 2008 a 2009 stále viac vzďaľuje od hranice 3 % HDP (-6,4 % v 2009), pričom rastie aj verejný dlh, ktorý by mal v roku 2010 dosiahnuť hranicu takmer 60 % HDP. V dôsledku globálnej recesie sa tak i ambície Poľska prijať euro v čo najkratšom časovom horizonte dostávajú do úzadia a napriek očakávanej snahe o konsolidáciu rozpočtu v roku 2010 pravdepodobne nebude možné splniť podmienky prijatia eura pred rokom Maďarská ekonomika sa nachádzala v horšej východiskovej pozícii už v čase pred prepuknutím globálnej krízy, tempo ekonomického rastu i produktivita práce sa znižovali skôr, než kríza región zasiahla, navyše, domáci dopyt bol vo väčšej miere podnecovaný zadlžovaním a uvoľnenou fiškálnou politikou. Pre Maďarsko, vykazujúce vysokú mieru zadlženia nielen súkromného sektora ale aj verejnej správy, znamenalo prepuknutie finančnej krízy na svetových trhoch predovšetkým zhoršenie úverových podmienok, ohrozenie domáceho finančného sektora a zamedzenie prístupu vlády k externému financovaniu. Pokles zahraničného dopytu zároveň priniesol v poslednom štvrťroku 2008 dvojciferný prepad exportu aj priemyselnej produkcie. Nepriaznivá fiškálna pozícia donútila maďarskú vládu požiadať o finančnú pomoc, ktorú maďarskej ekonomike poskytol Medzinárodný menový fond spolu

9 9 so Svetovou bankou a EÚ. Recesia v Maďarsku zasiahla výrazne aj trh práce, nárast nezamestnanosti je po Slovenskej republike druhý najvyšší. Keďže recesia sa na vývoji na trhu práce prejavuje s časovým oneskorením, očakáva sa zvýšenie nezamestnanosti aj v roku Vláda s cieľom udržať zamestnanosť pripravila rozsiahly program verejných služieb, ale aj ambiciózny plán konsolidácie verejných financií, vrátane úprav daňového systému. Predpokladá sa, že pokles nákladov práce v reálnom vyjadrení v rokoch 2010 aj 2011 a cenová konkurencieschopnosť budú faktormi, ktoré opätovne oživia záujem zahraničných investorov. T a b u ľ k a 1 Porovnanie vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov v krajinách V4 (medziročná zmena v %) Slovenská republika HDP 8,5 10,4 6,4-5,8 1,9 2,6 Export (tovary a služby) 21,0 13,8 3,2-15,7 2,4 5,0 Import (tovary a služby) 17,7 8,9 3,3-13,5 2,4 4,9 Miera nezamestnanosti 13,4 11,1 9,5 12,3 12,8 12,6 Jednotkové náklady práce 1,5 0,6 5,2 7,8 2,0 2,3 Inflácia (HICP) 4,3 1,9 3,9 1,1 1,9 2,5 Deficit verejných financií -3,5-1,9-2,3-6,3-6,0-5,5 Dlh verejnej správy 30,5 29,3 27,7 34,6 39,2 42,7 Česká republika HDP 6,8 6,1 2,5-4,8 0,8 2,3 Export (tovary a služby) 15,8 15,0 6,0-16,5 2,1 5,8 Import (tovary a služby) 14,3 14,3 4,7-17,0 1,8 5,9 Miera nezamestnanosti 7,2 5,3 4,4 6,9 7,9 7,4 Jednotkové náklady práce 1,1 3,0 5,1 3,4-0,7 1,3 Inflácia (HICP) 2,1 3,0 6,3 0,6 1,5 1,8 Deficit verejných financií -2,6-0,7-2,1-6,6-5,5-5,7 Dlh verejnej správy 29,4 29,0 30,0 36,5 40,6 44,0 Poľsko HDP 6,2 6,8 5,0 1,2 1,8 3,2 Export (tovary a služby) 14,6 9,1 7,1-11,2 2,9 5,7 Import (tovary a služby) 17,3 13,7 8,0-14,1 3,3 6,7 Miera nezamestnanosti 13,9 9,6 7,1 8,4 9,9 10,0 Jednotkové náklady práce -1,1 2,6 6,9 2,6-1,4 0,0 Inflácia (HICP) 1,3 2,6 4,2 3,9 1,9 2,0 Deficit verejných financií -3,6-1,9-3,6-6,4-7,5-7,6 Dlh verejnej správy 47,7 45,0 47,2 51,7 57,0 61,3 Maďarsko HDP 4,0 1,0 0,6-6,5-0,5 3,1 Export (tovary a služby) 18,6 16,2 5,6-13,1 3,6 6,0 Import (tovary a služby) 14,8 13,3 5,7-16,2 2,5 6,2 Miera nezamestnanosti 7,5 7,4 7,8 10,5 11,3 10,5 Jednotkové náklady práce 1,4 5,6 4,6 2,3-0,3 1,7 Inflácia (HICP) 4,0 7,9 6,0 4,3 4,0 2,5 Deficit verejných financií -9,3-5,0-3,8-4,1-4,2-3,9 Dlh verejnej správy 65,6 65,9 72,9 79,1 79,8 79,1 Prognóza Európskej komisie. Vyjadrené ako podiel na HDP. Prameň: Podľa dát z EC (2009).

10 10 2. HODNOTENIE KRAJÍN V4 PODĽA MEDZINÁRODNÝCH INDEXOV KONKURENCIESCHOPNOSTI Pri hodnotení pozície SR v regióne V4 z pohľadu konkurencieschopnosti jej ekonomiky, identifikovaní silných a slabých stránok Slovenska a ich porovnaní v rámci krajín Vyšehradskej skupiny vychádzame z prístupu multikriteriálneho hodnotenia konkurencieschopnosti porovnateľného v medzinárodnom rámci a tiež z výsledkov predovšetkým tých medzinárodných kompozitných indexov, ktoré sú osobitne zamerané na analýzu faktorov kvality podnikateľského prostredia Index globálnej konkurencieschopnosti Výsledkom Správy o globálnej konkurencieschopnosti (The Global Competitiveness Report GCR), ktorú každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (World Economic Forum WEF), je zostavenie poradia krajín podľa výsledného skóre na základe umiestnenia sa v 12 pilieroch hodnotenia. Podľa najnovšej GCR publikovanej v septembri 2009 obsadila Slovenská republika celkovo 47. priečku v hodnotení 133 krajín, keď v porovnaní s ostatnými krajinami V4 obsadila tretie miesto za Českou republikou (31. priečka) a Poľskom (46. priečka). Maďarsko sa umiestnilo v celkovom hodnotí ako štvrté z krajín V4, keď obsadilo 58. priečku. Určitý negatívny signál poskytuje porovnanie s ostatnými krajinami V4 z pohľadu vývoja v čase. Kým ostatné krajiny V4 si v celkovom hodnotení medziročne polepšili, Slovensko je jedinou krajinou V4, ktoré v celkovom hodnotení tretí rok po sebe klesá, a to zo 41. priečky v roku 2007 na 46. v roku 2008 a 47. priečku v roku Česká republika si medziročne polepšila o dve miesta, Poľsko o 7 miest (čím sa dostalo pred SR) a Maďarsko postúpilo o 4 priečky. Tu je ale potrebné poznamenať, že Slovenská republika bola v roku 2009 na základe predošlého vývoja rastu HDP po prvý krát hodnotená ako vyspelá ekonomika, resp. ekonomika ťahaná inováciami, čo ovplyvnilo váhu jednotlivých subindikátorov pri určovaní konečného poradia. Z krajín V4 je v tejto skupine hodnotená iba Česká republika, Poľsko a Maďarsko sú na základe štádia ich rozvoja hodnotené ako ekonomiky v prechodnom období medzi ekonomikou ťahanou efektívnosťou a ekonomikou ťahanou inováciami. Posun v rebríčku však naznačuje, že podľa indikátorov GCR stráca Slovenská republika v relatívnom vyjadrení náskok v konkurencieschopnosti pred ostatnými krajinami V4. Paradoxne, aj napriek tomu, že Slovensko bolo v roku 2009 po prvý krát zaradené medzi ekonomiky ťahané inováciami, práve v poslednej, tretej skupine subindikátorov, ktoré hodnotia kvalitu inovácií a podnikovú sofistikovanosť, dosiahlo Slovensko najhoršie relatívne umiestnenie v porovnaní so svojím celkovým hodnotením podľa GCI. V tejto skupine indikátorov dosiahlo Slovensko najhoršiu relatívnu pozíciu voči celkovému umiestneniu aj v porovnaní so

11 11 všetkými troma ostatnými krajinami V4. V absolútnom vyjadrení sa horšie umiestnilo Maďarsko. Za slabé stránky SR sú v tejto oblasti považované najmä verejné obstarávanie moderných technologických produktov, výskumno-vývojová spolupráca univerzít a priemyslu, kvalita výskumno-vedeckých inštitúcií; v prípade podnikovej sofistikovanosti ide o povahu konkurenčnej výhody a kontrolu medzinárodnej distribúcie. Naopak, medziročne si Slovensko najviac polepšilo v hodnotení makroekonomickej stability a najlepšie výsledky v porovnaní s celkovým umiestnením dosiahlo v kategóriách efektívnosť trhu práce, sofistikovanosť finančných trhov, efektívnosť tovarových trhov a technologická pripravenosť. Za silné stránky Slovenska v týchto kategóriách sú považované vysoká korelácia medzi rastom miezd a produktivitou práce, nízke náklady prepúšťania, index práv veriteľov a dlžníkov, zdravý bankový sektor, relatívne dobrá dostupnosť financovania formou úverov, nízke colné bariéry, podpora prílevu PZI, či dobré podmienky pre transfer technológií a PZI. Najväčšie konkurenčné nevýhody a zároveň najhoršie umiestnenie zaznamenáva Slovensko už tradične v inštitucionálnej oblasti. Absolútne najhorší výsledok v celom hodnotí dosiahlo Slovensko v miere klientelizmu pri rozhodovaní vládnych úradníkov, nasledovaný nízkou dôverou verejnosti v politikov. V oboch ukazovateľoch si Slovensko medziročne pohoršilo, v prvom z nich dokonca obsadilo 127. priečku z celkového počtu 133 krajín. Slabé stránky v tejto oblasti dopĺňajú i nízka vymožiteľnosť práva, plytvanie vládnymi výdavkami, sprenevera verejných fondov, slabá spoľahlivosť policajných služieb. Práve inštitucionálny rámec je najhoršie hodnotenou oblasťou, nasledovaný už spomínanými inováciami a infraštruktúrou (v rámci ktorej zaznamenalo Slovensko dobré výsledky len v kvalite železničnej infraštruktúry a dodávok elektrickej energie). Svetové ekonomické fórum ponúka v Správe a globálnej konkurencieschopnosti okrem rebríčka konkurencieschopnosti zostavenom na základe mäkkých aj tvrdých dát taktiež hodnotenie najproblematickejších faktorov podnikania formou dotazníkovej metódy. Grafické znázornenie porovnania najväčších bariér podnikania v krajinách V4 za rok 2009 podľa odpovedí respondentov prezentuje graf 1. Ako vyplýva z údajov v grafe, výrazné problémy so štátnou byrokraciou pociťujú podnikatelia vo všetkých krajinách V4, legislatívu upravujúcu pracovno-právne vzťahy vnímajú ako obmedzujúcu zamestnávatelia na Slovensku (v dôsledku zmien v pracovnej legislatívne sa Slovensko prepadáva v tomto ukazovateli aj v rámci rebríčka GCI už niekoľko rokov za sebou) a v Poľsku, najvyššiu mieru korupcie pociťujú na Slovensku a v Českej republike. Naopak, relatívne lepšiu pozíciu má Slovensko v oblasti daňového systému, politickej stability a dostupnosti financovania. Poľsko a Slovensko výrazne zaostávajú v ponuke infraštruktúry, zatiaľ čo problémy s dostupnosťou primeranej kvalifikovanej pracovnej sily pociťujú vo všetkých krajinách približne rovnako, tento faktor však nepatrí k najväčším bariéram podnikania ani v jednej z krajín V4.

12 12 G r a f 1 Bariéry podnikania v krajinách V4 podľa GCR Neefektívnosť štátnych úradov Reštriktívne pracovno-právne predpisy Miera korupcie Nedostatočná infraštruktúra Slabá dostupnosť financovania Slovenská republika Česká republika Poľsko Maďarsko Politická nestabilita Daňové predpisy Neadekvátne vzdelaná pracovná sila % Prameň: Autori podľa údajov WEF (2009) Indexy kvality podnikateľského prostredia Okrem širšie koncipovaných medzinárodných kompozitných indexov konkurencieschopnosti bývajú krajiny často porovnávané i na základe indexov zameraných špecifickejšie na hodnotenie kvality podnikateľského prostredia, resp. hodnotenie podmienok priaznivých pre podnikanie a na analýzu rôznych aspektov ekonomickej slobody. Výsledky týchto indexov poskytujú významnú informáciu o vývoji v jednotlivých komponentoch konkurencieschopnosti z pohľadu atraktivity krajiny pre zahraničné investície. Doing Business Podnikateľské prostredie v krajinách V4 sme hodnotili podľa ukazovateľov indexu Doing Business 2010, ktorý každoročne publikuje Svetová banka. Graf 2 dokumentuje, že vo výslednom hodnotení vybraných ukazovateľov obstálo Slovensko v očiach firiem najlepšie spomedzi krajín V4. Pri medzinárodnom porovnaní platí, že krajiny V4 majú ako skupina 1 najlepšie podmienky pri získavaní úveru, čo sa týka tak právnych podmienok, ako aj prístupu k informáciám prostredníctvom úverového registra. Ako skupina dosiahli krajiny V4 najhoršie 1 A v rámci nej Poľsko a Slovensko.

13 13 hodnotenie v súvislosti s relatívne vysokými daňami a odvodmi a v súvislosti s veľkou administratívnou záťažou pri ich platení. G r a f 2 Podmienky na podnikanie v krajinách V4 ukončenie podnikania vynucovanie zmlúv obchodovanie so zahraničím platenie daní a odvodov ochrana investorov získanie úveru registrácia majetku Slovenska republika Ceska republika Polsko Madarsko zamestnávanie pracovníkov stavebné povolenia zakladanie podnikania celkové umiestnenie Poznámka: Zoradené podľa umiestnenia krajiny v rebríčku, t. j. nižšia hodnota = lepší výsledok (nižšia priečka). Prameň: WB (2009b). Vo výslednom hodnotení sa Slovensko umiestnilo na 42. priečke zo 183 krajín, čo je najlepšie umiestnenie spomedzi krajín V4. Z pohľadu firiem patria medzi naše najsilnejšie stránky najnižšie celkové náklady spojené so založením firmy, vrátane oficiálnych nákladov a nákladov na právne služby; nízky počet procedúr potrebných na získanie stavebného povolenia; nízke náklady na vybudovanie skladových kapacít; krátky čas a nízke náklady spojené so zaregistrovaním komerčného nehnuteľného majetku a tiež najlepšie podmienky spomedzi krajín V4 pre veriteľov pri bankrote nesolventnej firmy. Relatívne dobré výsledky dosahuje Slovensko i v oblasti ochrany investorov, keď sa v tomto ukazovateli umiestnilo ako druhé z krajín V4, a to za Poľskom. K slabým stránkam Slovenska patrí administratívna záťaž spojená s platením daní; relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov; relatívne obtiažne prepúšťanie zamestnancov, či už z pohľadu samotného procesu, alebo nákladov; nedostatočná transparentnosť manažmentu voči investorom a relatívne nákladné a časovo

14 14 náročné obchodovanie so zahraničím, pričom Slovensko má z tohto pohľadu najhoršie podmienky v krajinách V4, či už z dôvodu času potrebného na prepravu tovaru, alebo administratívnej náročnosti a finančných nákladov, ktoré sú spojené s obchodovaním so zahraničím. Maďarsko sa v hodnotení celkových podmienok na podnikanie umiestnilo na 47. priečke, o päť miest horšie než Slovensko. K silným stránkam Maďarska patria hlavne relatívne krátky čas a nízke náklady spojené s vynucovaním obchodných zmlúv a krátky čas a nízke požiadavky na minimálny kapitál potrebný na založenie podnikania, pričom v tomto poslednom ukazovateli je Maďarsko najsilnejšie spomedzi krajín V4. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že podmienky na podnikanie sa za posledný rok najviac zhoršili práve v Maďarsku, pričom medzi slabé stránky tejto krajiny patria hlavne relatívne vysoké dane a odvody a veľká administratívna záťaž spojená s ich platením; veľká administratívna záťaž spojená so získaním stavebného povolenia a slabá ochrana investorov, hlavne v súvislosti so slabou kontrolou konfliktu záujmov. Poľsko v celkovom hodnotení obsadilo 72. priečku zo 183 krajín. Medzi najsilnejšie stránky Poľska patrí ochrana investorov, hlavne v súvislosti s prístupom k informáciám o hospodárení firmy a v súvislosti s ochranou akcionárov; a tiež relatívne nízke náklady a nízka administratívna náročnosť pri obchodovaní so zahraničím. V týchto ukazovateľoch je Poľsko zároveň najsilnejšie spomedzi krajín V4. Z pohľadu firiem patria k slabým stránkam poľského podnikateľského prostredia hlavne veľká administratívna záťaž a dlhý čas potrebný na udelenie stavebného povolenia; relatívne vysoká daň zo zisku a administratívna záťaž spojená s platením daní a tiež najproblematickejšie zakladanie nových firiem z krajín V4, hlavne z pohľadu vysokej časovej náročnosti a celkových nákladov, hoci v tomto poslednom ukazovateli spravilo Poľsko za posledný rok najväčší pokrok. Česká republika dosiahla v rebríčku Doing Business 2010 len o dve priečky horšie umiestnenie ako Poľsko, čo však znamená najhoršie umiestnenie spomedzi krajín V4. Pritom kým pozícia Poľska sa v porovnaní s predošlým rokom nezmenila, Česká republika v rebríčku klesla o 8 priečok (najväčší pokles z krajín V4, tesne nasledovaný Slovenskom, ktoré medziročne kleslo o 7 miest). Medzi najsilnejšie stránky Českej republiky patrí ľahké prijímanie ale i prepúšťanie zamestnancov (na rozdiel napríklad od Slovenska), pričom v tomto ukazovateli dosiahla ČR z pohľadu firiem najlepšie hodnotenie spomedzi krajín V4. K silným stránkam Českej republiky patria tiež relatívne dobré podmienky na obchodovanie so zahraničím, pričom v tomto ukazovateli sa umiestnila hneď za Poľskom, hlavne z dôvodu vyšších nákladov na samotný export a import. K slabým stránkam Českej republiky patrí relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie a tiež relatívne zlé podmienky pre zakladanie firiem, hlavne v súvislosti s vysokými požiadavkami na minimálny kapitál a ukončenie samotného podnikania, a to z dôvodu nízkej návratnosti pre veriteľov pri bankrote nesolventnej firmy (v týchto dvoch posledných ukazovateľoch dosiahla Česká republika najhoršie umiestnenie spomedzi krajín V4).

15 15 Index ekonomickej slobody Index ekonomickej slobody zostavuje denník The Wall Street Journal a think-tank The Heritage Foundation. Zostavovatelia tohto indexu vychádzajú z predpokladu, že pokiaľ inštitúcie ochraňujú slobodu jednotlivca, má to pozitívny vplyv na rast prosperity celej spoločnosti. Index sa skladá z desiatich ukazovateľov slobody a dokumentuje situáciu v 183 štátoch sveta. 2 Krajiny V4 dosiahli v globálnom meradle najvyššie hodnotenie v súvislosti s obchodnou politikou, k čomu im výrazne dopomohlo členstvo v EÚ a odstránenie obchodných bariér. Najvyššie hodnotenie, tak z pohľadu regionálneho, ako aj globálneho porovnania, dosiahli Slovenská a Česká republika. Treba povedať, že všetky krajiny V4 dosahujú v jednotlivých ukazovateľoch indexu ekonomickej slobody z globálneho hľadiska nadpriemerné hodnoty. Česká republika dosiahla celkovo 69,4 bodov a obsadila 37. priečku zo 179 ekonomík vo svete, pričom sa oproti predchádzajúcemu roku mierne zlepšila. Medzi silné stránky Českej republiky patrí hlavne rozvinutý finančný sektor (finančná sloboda) a rozsiahly bankový sektor, pre ktorý je charakteristický významný podiel zahraničného vlastníctva. Okrem finančnej slobody, je v porovnaní s krajinami V4 silnou stránku ČR aj relatívne dobrá ochrana vlastníckych práv, v rámci čoho dosiahla rovnaké hodnotenie ako Maďarsko. V žiadnom z ukazovateľov nebola Česká republika hodnotená ako najslabšia spomedzi krajín V4, avšak aj tak možno identifikovať niektoré zo slabých stránok ČR, hlavne v súvislosti s byrokraciou a nedostatočnou implementáciou reforiem v oblasti zdravotnej starostlivosti, či penzijného systému. Maďarsko sa umiestnilo v indexe ekonomickej slobody celkovo na 44. priečke a dosiahlo 66,8 bodov, čo predstavuje mierne zhoršenie oproti predchádzajúcemu roku. Okrem relatívne vysokej ochrany vlastníckych práv, patria medzi silné stránky Maďarska aj dobré podmienky na podnikanie (sloboda podnikania) a investovanie (sloboda investovania). Maďarsko je tiež považované za silný právny štát, s relatívne malou korupciou. K slabým stránkam Maďarska patrí predovšetkým slabá monetárna politika (monetárna sloboda) a výrazné zasahovanie vlády do ekonomiky (podiel vlády), hlavne v súvislosti s najvyššími výdavkami štátu na HDP (51,9 %) z krajín V4, vysokou mierou inflácie a regulácie cien. Pozícia Poľska sa v indexe ekonomickej slobody oproti predchádzajúcemu roku nezmenila a 82. priečka odráža podpriemerné hodnotenie podmienok ekonomickej slobody v rámci regiónu V4. V porovnaní s krajinami V4 je silnou stránkou Poľska predovšetkým monetárna politika (monetárna sloboda), hlavne vďaka úspešnému tlmeniu inflačných tlakov. Na druhej strane, Poľsko dosiahlo celkovo najnižšie hodnotenie ekonomickej slobody spomedzi krajín V4, hlavne v dôsledku príliš veľkej regulácie podmienok na podnikanie (sloboda podnikania), relatívne vysokého daňového zaťaženia zamestnancov (fiškálna sloboda), príliš veľkej regulácie investícií a obmedzení týkajúcich sa kapitálových transakcií s krajinami mimo 2 Index pre rok 2010 uvádza 179 krajín sveta.

16 16 EÚ (sloboda investovania), pomalej privatizácie finančného sektora (finančná sloboda), vysokej korupcie, rigidnému trhu práce (pracovná sloboda) a v neposlednej rade aj v dôsledku relatívne slabej ochrany vlastníckych práv, pričom v tomto poslednom ukazovateli dosiahlo Poľsko rovnaké hodnotenie ako Slovensko. Slovenská republika obsadila v indexe ekonomickej slobody pre rok 2010 celkovo 36. priečku, pričom spolu s Českou republikou dosiahla najvyššie hodnotenie ekonomickej slobody spomedzi krajín V4. Medzi najsilnejšie stránky Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami V4 patria relatívne nízke daňové sadzby (fiškálna sloboda), najnižší podiel výdavkov vlády na HDP z krajín V4 (podiel vlády), relatívne flexibilné podmienky na trhu práce (pracovná sloboda) a aktívna podpora zahraničných investícií, hoci aj tu je priestor na zníženie byrokratickej záťaže. Okrem byrokracie patria medzi slabé stránky Slovenska hlavne slabá ochrana vlastníckych práv a relatívne vysoká korupcia. G r a f 3 Hodnotenie krajín V4 podľa indikátorov ekonomickej slobody Sloboda podnikania Obchodná sloboda Fiškálna sloboda Podiel vlády Monetárna sloboda Sloboda investovania Slovenská republika Česká republika Poľsko Maďarsko Finančná sloboda Ochrana vlastníckych práv Protikorupčné prostredie Pracovná sloboda Prameň: The Heritage Foundation (2009). Zaujímavým môže byť porovnanie vnímania jednotlivých aspektov kvality investičného prostredia samotnými investormi na Slovensku. Výsledky dotazníka (Sario, 2008), ktorý vypracovala v roku 2008 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu SARIO a ktorého respondentmi boli etablovaní investori na Slovensku, poukazujú na to, že samotní investori za najdôležitejšie faktory rozhodnutia v prospech alebo neprospech umiestnenia investície v prípade Slovenskej republiky považovali dostupnosť vzdelanej pracovnej sily, podmienky

17 17 Zákonníka práce, náklady práce, zdaňovanie a dopravnú infraštruktúru. V skupine dôležitých faktorov sa objavuje tiež miera byrokracie, politická a ekonomická stabilita, IT infraštruktúra, sieť miestnych dodávateľov, podpora vedy a výskumu, blízkosť zákazníkov, štátna pomoc a stimuly. Zároveň z výsledkov vyplýva, že k najväčšiemu zhoršeniu podmienok počas doby ich pôsobenia v SR z pohľadu ich vnímania došlo práve v oblastiach dostupnosti vzdelanej pracovnej sily, v oblasti pracovných nákladov, úprav Zákonníka práce a v oblasti politickej stability Hodnotenie inovačnej výkonnosti a pilierov znalostnej ekonomiky Už od rokov minulého storočia sme svedkami obsahových posunov v chápaní zdrojov konkurenčnej schopnosti a rastovej výkonnosti popri tradičných faktoroch nadobúdali na význame faktory nové ekonomická teória definovala najprv technologickú zmenu a informačno-komunikačné technológie (IKT) ako nové, endogénne faktory rastu (koncepcia informačnej spoločnosti), neskôr, spolu s rastúcou úlohou ľudského faktora ako prostriedku spracúvajúceho informáciu šírenú IKT, nadobúda na dôležitosti výskum, vývoj, vzdelávanie (koncepcia znalostnej ekonomiky). Dôležitá je i schopnosť ekonomiky transformovať vzdelanie a poznatky do technológií, resp. ich komerčnej aplikácie, čo je zdrojom zvyšovania produktivity, a tým i jej konkurencieschopnosti. Podľa Piatkowskeho a van Arka (Piatkowski van Ark, 2007) sa nové členské krajiny EÚ (vrátane krajín V4) nachádzajú v poslednom štádiu prvej reštrukturalizačnej fázy svojho konvergenčného procesu, v ktorej je konvergencia sprevádzaná rýchlym rastom IKT investícií a rastom produkcie IKT (vyplývajú predovšetkým z prílevu PZI, v zmysle zvyšovania investícií do nových zariadení a automatizácie back-office operácií) a v ktorej môže ekonomika dosahovať dynamický rast bez koherentného inovačného systému, príslušného inštitucionálneho rámca, či za nedostatočnej podpory výskumu. Dôležitý je však prechod do druhej expanzívnej fázy, ktorá predstavuje konvergenciu založenú na intenzívnom a produktívnom využívaní IKT v odvetviach neprodukujúcich IKT, osobitne v službách. Úspešný prechod do druhej fázy pritom vyžaduje dereguláciu produktových trhov, zvýšenie pracovnej flexibility, rozvinutú IKT infraštruktúru, organizačné inovácie a zlepšené manažérske praktiky, investovanie do ľudského kapitálu a IKT. Úlohou krajín V4, vrátane Slovenska, je preto vytvárať stratégiu konkurencieschopnosti tak, aby sa vhodným riadením reštrukturalizačných procesov zužoval rozsah efektívneho využívania komparatívnych výhod založených na tradičných faktoroch a aby sa vytvárali podmienky pre využívanie poznatkovo založených procesov a zlepšovala inovačná výkonnosť ekonomiky. Udržateľný rozvoj vyspelých krajín je teda v súčasnosti založený predovšetkým na faktoroch znalostnej ekonomiky inovačný a technologický predstih je zároveň zdrojom ich konkurenčnej výhody. Túto tézu reflektujú i medzinárodné súhrnné rebríčky konkurencieschopnosti tým, že v sebe zahŕňajú faktory znalostnej ekonomiky ako jeden zo svojich pilierov.

18 18 Existujú však i medzinárodné hodnotiace rankingy, ktoré sú zamerané výlučne na túto skupinu faktorov rozvoja. V tejto časti sa budeme venovať porovnaniu pozície krajín V4 z hľadiska štádia prechodu k znalostnej ekonomike a spoločnosti, a to na základe výsledkov dvoch významných medzinárodných porovnávacích ukazovateľov, európskeho rebríčka European Innovation Scoreboard a hodnotenia Svetovej banky Knowledge Assessment Matrix. Každoročnú správu o inovačnej výkonnosti krajín EÚ s názvom European Innovation Scoreboard (EIS) vypracúva výskumné centrum UNU-MERIT a vydáva Európska komisia (aktuálne vydanie je z januára 2009, pozri EC, 2009b). Toto 8. vydanie EIS predstavuje komplexné hodnotenie inovačnej výkonnosti krajín EÚ 27 (vrátane trendových analýz) a to podľa 29 indikátorov zoskupených do troch hlavných dimenzií: 1) aktivátori, resp. hnacie sily inovácií (ľudské zdroje ako nositelia inovácií a finančné zabezpečenie a podpora inovačných aktivít); 2) firemné aktivity (podnikové investície do tvorby inovácií, podnikateľské aktivity a spoluprácu medzi inovujúcimi podnikmi, výsledky duševného vlastníctva vytvorené v rámci inovačných procesov); 3) a výstupy (počet inovácií umiestnených na trh a ekonomické efekty inovácií v podobe zvýšenia zamestnanosti, exportu, predaja). Spriemerovaním hodnôt u jednotlivých indikátorov je zostavený súhrnný inovačný index (SII) pre danú krajinu. G r a f 4 Súhrnný inovačný index (SII, 2008) 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0 SE FI DE DK UK AT IE LU BE FR NL CY EE SI CZ ES PT GR IT MT HU SK PL LT RO LV BG Poznámka: Hodnota indexu pre každú krajinu sa počíta ako aritmetický priemer z hodnôt 29 indikátorov. Výsledná hodnota indexu je v intervale 0 až 1, pričom 0 predstavuje minimálnu a 1maximálnu inovačnú výkonnosť. Prameň: Autori podľa údajov EC (2009b).

19 19 Podľa výsledkov súhrnného inovačného indexu za posledné roky sa pozícia Slovenska síce mierne zlepšuje (medzi rokmi si Slovensko v hodnotení krajín EÚ 27 polepšilo o dve priečky, v rámci regiónu V4 o jednu priečku), stále sa však radí na chvost európskeho rebríčka. Podľa správy EIS z roku 2009 sa Slovensko umiestnilo na 22. mieste z krajín EÚ 27 (graf 4). Česká republika s veľkým náskokom pred susednými štátmi V4 obsadila 15. priečku, Maďarsko sa umiestnilo o jednu priečku vyššie ako Slovensko a Poľsko o jednu priečku nižšie. Na základe inovačnej výkonnosti hodnotenej podľa 29 indikátorov sú krajiny EÚ rozdelené do štyroch skupín na inovačných lídrov, inovačných nasledovateľov, miernych inovátorov a dobiehajúce krajiny (v grafe farebne odlíšené skupiny). Z krajín V4 sa len Česká republika radí do skupiny miernych inovátorov, ostatné krajiny regiónu sa nachádzajú v poslednej, štvrtej skupine dobiehajúcich krajín. Aj keď sa Slovensko z hľadiska technologického rozvoja a inovačnej výkonnosti radí na chvost EÚ, v niektorých čiastkových indikátoroch indexu SII dosiahlo Slovensko nadpriemerné hodnoty; k takýmto silným stránkam Slovenska v relatívnom vyjadrení voči priemernej inovačnej výkonnosti SR patrí najmä oblasť ekonomických efektov inovácií, za čo Slovensko vďačí nadpriemerným hodnotám v indikátore export mid-tech a high-tech produkcie spracovateľského priemyslu ale aj nadpriemernej miere zamestnanosti v týchto odvetviach. Výsledky porovnateľné s priemerom EÚ dosahuje Slovensko aj v dimenzii firemných aktivít, a to vďaka priaznivému vývoju v indikátoroch firemné výdavky na IT a firemné výdavky na iné ako V&V inovácie. Naopak, k slabým stránkam Slovenska podľa súhrnného inovačného indexu môžeme zaradiť oblasť financovania a podpory inovácií v prvej dimenzii, a to čo sa týka financovania formou rizikového kapitálu, súkromnými úvermi aj formou verejných výdavkov na výskum a vývoj. Výrazne podpriemerné výsledky vykazuje Slovenská republika v indikátore malé a stredné podniky zavádzajúce marketingové alebo organizačné inovácie a najslabšou stránkou je oblasť patentovej aktivity, nových obchodných značiek a firemných dizajnov. Určitým pozitívnym signálom môže byť fakt, že práve v poslednej spomínanej oblasti výkonnosti inovačného systému v oblasti duševného vlastníctva dosahuje Slovensko najvyššie medziročné tempo rastu výkonnosti v porovnaní s priemerom EÚ, čo by mohlo signalizovať dobiehanie aj v tejto, ako sme už uviedli, momentálne najslabšej oblasti inovačnej výkonnosti Slovenskej republiky. Z časového hľadiska musíme ale konštatovať, že k dobiehaniu Slovenska v oblasti inovačnej výkonnosti tak v porovnaní s európskym priemerom ako i v rámci vývoja v regióne V4 dochádza len veľmi pozvoľna, o čom svedčí i nasledujúci graf 5.

20 20 G r a f 5 Vývoj SII v krajinách V4, ,5 0,45 0,4 0,35 0,3 0,25 0,2 Slovenská republika Česká republika Poľsko Maďarsko EÚ 27 0,15 0,1 0, Prameň: Autori podľa EC (2009b). Ako ilustrujú údaje v grafe 5, Slovenská republika (v grafe vyjadrená vždy prvým stĺpcom) sa z pozície najmenej inovatívnej a najmenej technologicky vyspelej krajiny v regióne V4, ktorou bola v roku 2004, postupne dostávala na tretie (resp. v jednom prípade druhé) miesto v rámci regiónu (hodnotené podľa SII 2008, hodnota indexu sa v jednotlivých ročných vydaniach mierne líši). V posledných dvoch rokoch dosahuje v hodnotení technologickej a inovačnej pozície podľa indexu SII len o niečo horšie výsledky ako Maďarsko, najviac v regióne zaostáva Poľsko. 3 Jednoznačným inovatívnym lídrom medzi krajinami V4 je (aj z dlhodobého hľadiska) Česká republika. Pre porovnanie je v grafe naznačená trendová čiara, ktorá označuje priemer EÚ 27. Z časového hľadiska sa teda kumulatívne hodnotená inovačná výkonnosť krajín v rámci regiónu mení len mierne a región ako celok dosahuje podpriemerné hodnoty v rámci krajín EÚ 27. (Pre detailnejšiu analýzu technologickej a inovačnej pozície SR podľa EIS pozri Jeck, 2009). Za jeden z najkomplexnejších nástrojov komparácie (zabezpečuje vysokú mieru geografického pokrytia) pripravenosti krajiny na prechod na znalostnú ekonomiku sa považuje matica KAM Knowledge Assessment Matrix (vyvinutá Svetovou bankou), umožňujúca medzinárodné porovnanie zdrojov a výsledkov poznatkovo založenej konkurenčnej výhody na 3 Je však potrebné brať do úvahy fakt, že hodnota indexu SII v danom roku neodráža vývoj v uvedenom roku, index je koncipovaný na základe výsledkov dosiahnutých vo svojich jednotlivých komponentoch za určité uplynulé časové obdobie, napr. index SII za rok 2008 vychádza z vývoja komponentov v rokoch

21 21 základe štyroch skupín indikátorov štruktúrovaných podľa 4 pilierov znalostnej ekonomiky: 1. ekonomické stimuly a inštitucionálny režim, 2. inovácie, 3. vzdelávanie, 4. informačnokomunikačné technológie (IKT). Súhrnným ukazovateľom vychádzajúcim zo všetkých štyroch pilierov je index znalostnej ekonomiky (knowledge-economy index, KEI) a zjednodušeným indexom, ktorý pokrýva oblasti inovácií, vzdelávania a IKT je index znalostí (knowledge index, KI). Matica KAM (aktualizované vydanie z júla 2009) pozostáva zo 109 štrukturálnych a kvalitatívnych premenných a porovnanie zahŕňa 146 krajín sveta. Podobne ako hodnotenie podľa indexu SII, aj výsledky matice KAM radia Slovensko na chvost európskych krajín. Slovensko sa podľa tejto analýzy Svetovej banky vychádzajúcej z hodnotenia vývoja pilierov prechodu na znalostnú ekonomiku umiestnilo ako piate najhoršie z krajín EÚ 27, bezprostredne nasledované Poľskom a Gréckom, o niečo horšie sa z krajín EÚ umiestnili Bulharsko a Rumunsko. Slovenská republika obsadila v celkovom rebríčku 36. priečku, čo je o dve pozície horšie ako v roku 1995, čím si vymenila poradie s Poľskom, ktoré obsadilo rovnakú priečku pred rokom, keď teraz padlo o 1 miesto v prospech Slovenska. Podľa indexu KEI sa z hľadiska vývoja faktorov znalostnej ekonomiky z krajín V4 najlepšie umiestňujú Maďarsko a Česká republika, keď obsadili 27. a 28. priečku, čím si obe krajiny oproti vlaňajšku o jednu priečku polepšili. Detailnejšie porovnanie krajín V4 podľa jednotlivých pilierov matice KAM približuje tabuľka 2. T a b u ľ k a 2 Poradie krajín V4 v rebríčku KAM a hodnoty jednotlivých pilierov KEI a KI Umiestnenie v rebríčku Zmena oproti 1995 Krajina KEI KI Ekonomický režim Inovácie Vzdelávanie IKT Maďarsko 8,00 7,88 8,35 8,21 7,73 7, Česká republika 7,97 7,90 8,17 7,78 8,23 7, Slovenská republika 7,47 7,37 7,78 6,89 7,26 7, Poľsko 7,41 7,38 7,48 7,03 8,02 7,09 Poznámka: Každá premenná je štandardizovaná na škále od 0 po 10. Prameň: WB (2009c) < Podľa medzinárodných hodnotení inovačnej výkonnosti a pripravenosti na prechod na znalostnú ekonomiku vykazujú krajiny regiónu V4 podpriemerné výsledky v porovnaní s vývojom v ostatných európskych krajinách, aj v ostatných vyspelých krajinách mimo EÚ. Bohužiaľ musíme konštatovať, že na najnižších priečkach sa z krajín V4 strieda práve Slovensko a Poľsko. Podľa týchto hodnotení je SR spolu s Poľskom najmenej pripravenou krajinou regiónu na prechod do druhej, expanzívnej etapy konvergenčného procesu ako i na prechod k znalostnej ekonomike.