- OH SYMPÓZIUM S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU NITRA ČSFR. ÚSTAV VĚDECKOTECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, pobočka NITRA

Transcription

1 ÚSTAV VĚDECKOTECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, pobočka NITRA - OH DOM TECHNIKY ZSVTS NITRA INIS-tnf SYMPÓZIUM S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU NITRA ČSFR

2 ÚSTAV VĚDECKOTECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ PRK POĽNOHOSPODÁRSTVO, pobočka NITRA DOM TECHNIKY ZSVTS NITRA I 1 N

3 Motto: Nežijem sám v sebe, stávam sa časťou toho, čo ma obklopuje, lord 8yron P R Í H O V O R Vzťahy medzi človekom a jeho prirodzeným prostredím sa ocitli v hlbokej kríze. Homo sapiens, koruna tvorstva ako sa sám s obľubou tituluje, popiera v našom storočí hierarchiu hodnôt, ktorá tu platila veky vekov a bezhlavo obetuje svoju dlhodobú perspektívu za okamžitý prospech a pohodlie. Zatiaľ, čo príroda bola súčasťou vedomia našich predkov, novodobá éra technickej revolúcie zatlačila do úzadia problematiku vzájomného spolužitia človeka s okolitým svetom a vytvára ilúziu, že zákonitosti behu sveta, prírody možno umelo ovplyvniť a podriadiť potrebám spoločnosti. Nie, nejde tu o popretie neoceniteľných výtvorov ľudského ducha, ktoré posúvajú civilizáciu vpred. Ide o to, aby sme sa my - lutíia - na sklonku 20.storočia na chvíľu zastavili a racionálne zvážili situáciu. Veď náš život závisí od obnovitelných i neobnovitelných prírodných zdrojov, od vody, pôdy, vzduchu, lesa, ozónu... Je najvyšší čas, pretože vzhľad krajiny je činnosťou človeka na mnohých miestach zemegule zmenený na nepoznanie, mnohé druhy rastlinnej i živočíšnej ríše poznáme už iba zo smutne známych červených kníh. Otravujeme si vzduch, ktorý dýchame, potraviny, ktoré konzumujeme, vodu, ktorú pijeme, ničíme si prirodzený filter chrániaci všetko živé pred zhubným žiarením. Výsledkom toho všetkého je zvýšený výskyt civilizačných chorôb-bumerang za neuvážené konanie. Zjednodušene povedané, prírodné a morálne prostredie sa dostá-

4 va do protikladu s prirodzenými potrebami človeka. Dnes už asi ťažko zistíme, kde je zdroj takéhoto myslenia a smerovania človeka. Odpoveď možno hľadať hádam v prístupe názorov na vzťah človeka a prostredia, ktorý sa formoval vo východnej a západnej filozofii. Zatiaľ, čo orientálne národy rešpektujú život vo všetkých jeho formách a metafyzicky je človek súčasťou komplexu, jeho prvkom, západná filozofia kladie dôraz na nadvládu človeka nad ostatným tvorstvom. Dospeli sme k poznaniu, že budúcnosť človeka na "modrej planéte" možno zabezpečiť iba racionálnym kompromisom medzi záujmami ekonómov a ekológov. Je to argumentácia priveľmi zjednodušená, ale našťastie si čoraz viac ľudí uvedomuje, že stupeň civilizácie nemožno merať iba statistickými počtami automobilov, počítačov a iných technických vymožeností pripadajúcich na obyvateľa, že zmysel života treba hľadať v harmonickom prostredí, ktoré zohľadní nielen potreby materiálne, ale aj morálne a duchovné. I vo vzťahu k okolitému svetu. Problematika ochrany a zachovania životného prostredia je jednou z najdiskutovanejších, zaoberajú sa ňou vlády, vedci, jednotlivci-laici, ktorým záleží na zdravom živote a jeho zachovaní pre budúcnosť. Koncom roka 1991 bola v bezmála 60 veľkomestách sveta vyhlásená tzv. stratégia udržatelnosti života, nazvaná "Starostlivosť o Zem". Dokument je výsledkom intenzívnej práce odborníkov svetových organizácií na ochranu životného prostredia, je to akčný plán konkrétnych opatrení od vládnej úrovne až po jednotlivca. Generálny riaditeľ IUCN Or. Martin W. Holgate, jeden zo spoluautorov stratégie, sa vyjadril takto: "Musíme čo najlepšie využívať zdroje Zeme tak, aby čo najviac ľudí mohlo dnes i v budúcnosti slušne žiť."

5 Rebríček naliehavosti riešenia akútnych problémov záchrany planéty načrtla i nedávno konaná svetová konferencia o životnom prostredí v Rio de Daneiru; 1. nadmerná chudoba; 2. enormné využívanie svetových zdrojov; 3. nezvládnuteľný rast svetovej populácie; 4. deštrukcia životného prostredia; Tohoročné medzinárodné sympózium EKOS '92, konané v starobylej Nitre, si kladie za ciel mapovať situáciu ochrany a udržania životného prostredia v našom bezprostrednom okolí, načrtnúť možnosti aj prostriedky riešenia. Vzhľadom na zmenené pomery a komplikovanú ekonomickú situáciu to nebude jednoduché. Nestačia iba finančná prostriedky, musíme dac nový obsah aj slovám "ekológia, ekoloyický", ktoré sú v bežnej reči velmi frekventované, ale často, žiaľ, aj sprofanované. Program rokovania je mimoriadne rôznorodý a rozsiahly. Jednotlivé témy, zdanlivo špecifické a akútne, sú kamienkami mozaiky, zvanej h o d n o t n e j š í život nás všetkých. Nech je EKOS '92 fórom užitočných a podnetných stretnutí, diskusií a polemík v prospech veci! Ing. Michal D e m e š predseda organizačného výboru

6 TEČuIA A PRAX 'RIEŠEKIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÍROBY. V PÁSMACH HYGIENICKEJ OCHRAKY ZDROJOV P0DZ3MH3J VODY AI-ITAL Jaroslav Podzemná voda v mnohých krajinách predstavuje najvýznamnejší zdroj pitnej vody. Napríklad v Nemecku vyše 70 % a v Dánsku dokonca 99 % pitnej vody pochádza zo zdrojov podoemnej vody. Napriek tomu, že podzemná voda obyčajne nie je v priamom kontakte s povrchovými zdrojmi znečistenia, pretože medzi povrchom p8dy a hladinou podzemnej vody exi3tuje rôzne hrubý a rôzne priepustný tzv. ochranný kryt podzemných vôd, predsa dochádza na mnohých miestach k zhoršovaniu kvality čerpanej podzemnej vody. Jeden z najväčších problémov znečisťovania podzemných vôd v súčasnosti predstavuje zvyšujúci sa obsah íl - NO o v podzemných vodách. Pre ochranu vodných zdrojov sa vo väčšine krajín, vrátane Československa, zriasujú tzv. pásma hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov, v ktorých sú niektoré činnosti ú- plne zakázané, alebo aspoň limitované. Týka sa to aj poľnohospodárskej výroby, ktorá je považovaná, často i nesprávne, za rozhodujúci zdroj látok ohrozujúcich kvalitu vodných zdrojov. Vzhľadom k tomu, že chránené vodné zdroje aa často nachádzajú v rozdielnych prírodných podmienkach, nemôžu, resp. nemali by byť ani limity obmedzujúce napr. poľnohospodárske využívanie pôdy v ich PHO jednoznačne stanovené. Pre každé PKO je potrebné vypracovať osobitný režim jeho poľnohospodárskeho využívania, ktorý by zohľadňoval nielen konkrétne prírodné podmienky záujmového územia, ale ej významnosť E. dole-

7 žitosť chráneného vodného zdroja. 'Takýto návrh, ak má byť -fektívny, musí vychádzať z teórie ochrany vodných zdrojov. Stručný teoretický rozbor ochrany vodných zdrojov Pri riešení ochrany vodných zdrojov je potrebné najprv zistiť, či ochrana je potrebná, a potom, či ochrana je raožná. Ochrana vodného zdroja, pri ktorom nepredpokladáme selektívny odber vody, t.j. odber vody bez vo vode 3a nachádzajúcich znečisťujúcich látok, je potrebná len vtedy, ak sú splnené nasledovné podmienky : 1. ak existuje taký zdroj znečistenia, ktorý produkuje znečisťujúce látky vo vyššej koncentrácii- ako je tav. prípustná koncentrácia produkovanej znečisťujúcej látky v chránenom vodnom zdroji, a 2. ak existuje pohyb, resp. transport znečisťujúcej látky medzi zdrojom znečistenia a medzi chráneným vodným zdrojom Ak sú obidve vyššie uvedené podmienky splnené, potom vodný zdroj musíme chrániť, pričom ochrana je možná iba vtedy, ak počr:.a pohybu (transportu) znečisťujúcej látky medzi zdrojom znečistenia a chráneným vodným zdrojom dochádza k znižovaniu koncentrácie pohybujúcej sa znečisťujúcej látky. Ak niektorá z troch vyššie uvedených podmienok nie je splnená, potom ochrana vodného zdroja buá nie je potrebná, alebo nie je možná, Z vyššie uvedeného rozboru podmienok potreby a možnosti ochrany vodných zdrojov vyplýva, že ak chceme vodný zdroj chrániť, potom musíme bu5 : 7

8 1. odstrániť zdroj znečistenia, resp. znížiť koncentráciu (množstvo) zdrojom produkovaných znečisťujúcich látok tak, aby platila podmienka, že : Q o * Qp (1) kde Q * produkcia znečisťujúcich látok zdrojom znečistenia - IM. T~ 1 1 Q - prípustné množstvo znečisťujúcej látky na vstupe do chráneného vodného zdroja - [H. Ti, alebo 2. zamedziť pohyb znečisťujúcej látky, resp. zabezpečiť takt; do*m trvania pohj'bu znečisťujúcej látky medzi zdrojom znečistenia a chráneným vodným zdrojom, počas ktorej dôjde k požadovanému poklesu koncentrácie (množstva) znečisťujúcej látky, t.j. zabezpečiť splnenie podmienky, aby : t d - t p (2) kde t d t - trvanie pohybu (transportu) znečisťujúcich látok zo zdroja znečistenia do chráneného vodného zdroja - IT] - minimálny čas trvania transportu znečisťujúcich látok, zabezpečujúci pokles počiatočného množstva znečisťujúcej látky - Q na prípustnú hodnotu - Q - IT 3 V prípade tzv. bodových zdrojov znečistenia (napr. hnojiská, silážne jamy, dielne, a pod) je splnenie podmienok (1) a (2) len technickým, technologickým, prípadne finančným problémom, pretože pri súčasnom stupni poznania už nie je problémom urobiť takú stavebnú" úpravu, resp. zaviesť 8

9 takú technológiu, ktorá zabezpečí nulový únik znečisťujúcich látok z bodových zdrojov znečistenia. V prípade t zv. plošných zdrojov znečistenia, ktorými sú v poľnohospodárstve najmä povrchovo, resp. plytko pod povrch pôdy aplikované hnojivá, je praktické splnenie podmienok (1) a (2) podstatne zložitéjáie. Prax ochrany zdrojov podzemnej vody Pre zabezpečenie praktického splnenia podmienok (1) a (2) by mali slúžiť už spomenuté PKO zdrojov podzemnej vody, P!iO sú obyčajne rozdelené na niekoľko ntupňov, ktorých označenie je v jednotlivých krajinách rozdielne - Tab Prakticky vo všetkých analyzovaných krajinách tzv. PHO I. 3tupňa predstavuje fyzickú ochranu miesta odberu podzemnej vody a akákoľvek činnosť nesúvisiaca s odberom vody je v tomto pásme obyčajne úplne vylúčená. V ííemecku pri ochrane zdrojov podzemnej vody pre špeciálne účely (napr. pre zdravotníctvo) sa výnimočne zriaáuje aj PHO IV. stupňa, ktoré zahŕňa celú infiltračnú oblasť, resp. celé hydrologické povodie. Osobitným prípadom medzi studovanými krajinami je Svád sko, v ktorom ca nezriaďujú okolo zdrojov podzemnej vody PHO, ale rieäia problém znečisťovania podzemných vôd vyplaveným N - NO-, reguláciou poľnohospodárskej výroby an celom území Švédska. Z hľadiska blízkej i vzdialenejšej budúcnosti je to prístup výhodnejší, pretože sa chránia nielen v súcastnosti využívané zdroje podzemnej vody, ale i zdroje, ktoré bude možno potrebné využívať neskôr. Regulácia poľnohospodárskej výroby vo Švédsku zahŕňa :

10 - počet hospodárskych zvierat na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy (max 1,5 VDJ/ha) - zákaz aplikácie hospodárskych hnojív v zimných mesiacoch, t.j. od 1. XII. do 28. II., ktorý od r bude rozšírený aj na obdobie od 1. VIII, do 20. XI., s výnimkou plôch, ne ktorých sa pestujú oziminy, resp. TIP - zvyšovanie úložnej kapacity trvalých hnojísk pre ošípané a hydinu na 10 mesačnú produkciu a pre hovädzí dobytok na 8 mesačnú produkciu oproti súčasnej norme 6 mesiacov pre všetky druhy zvierat - pestovanie ozimín a TTP (až na 60 % plochy od r. 1995) - zvýšená daií za použité dusíkaté a fosforečné hnojivá (2-násobne oproti súčasnosti) - hospodárenie podlá schváleného a kontrolovaného osevného postupu a zodpovedajťíceho plánu hnojenia V oblastiach, kde túto reguláciu skúšobne uplatňovali, došlo k výraznému a rýchlemu poklesu obsahu lí - NCU v podzemnej vode. Napríklad znížením extrémne vysokých dávok dusíka (s vyše 800 kg Ií. ha" 1 * r" 1 na max 100 kg lí. ha" 1, r" 1 '. došlo v priebehu 2 rokov k zníženiu koncentrácie K - N0-, z 30 mg 17 - NO.j. I" 1 na 40 mg íí - NO-j. 1~ 1 a neskôr sa koncentrácia N - 110, ustálila na hodnote menšej ako 30 mg N - NO. I" 1. Ešte výraznejší pokles koncentrácie N - ÍIO^ (z 80 mg II - 150j. I"* 1 na 20 mg II - H0^.I" 1 ) bol zaznamenaný v priebehu 2 rokov od premeny ornej pôdy na TTP, Je zaujímavé, že po rozoraní TTP a pestovaní obilovín hnojených 100 kg H. ha" 1. r sa úroveň koncentrácie Ií - IíO, vrátila prakticky okamžite na pôvodnú úroveň, t.j. na 80 mg íl - N0 3. 1~ 1.

11 Pre porovnanie je v Tab. č. 2 uvedených niekoľko príkladov nnni navrhovanej štruktúry osevných postupov pre PHO zdrojov podzemnej vody. Záver Hoci rozsah príspevku neumožnil vyčerpať celú problematiku riešenia ochrany zdrojov podzemnej vody pred poľnohospodárskym znečistením, je možné aj na jeho základe urobiť nasledovné závery : 1. ani najdokonalejšie predpisy neumožňujú ich mechanickú aplikáciu na každý vodný zdroj, t.j. nemôžu mať všeobecnú platnosť 2. pre každé PHO, tak ako je to uvedené v našich Smerniciach je potrebné vypracovať osobitný režim jeho poľnohospodárskeho využívania 3. perspektívne je asi uplatnenie Švédskeho prístupu k ochrane vodných zdrojov, t.j, celoplošná regulácia a plánovanie poľnohospodárskej výroby ako funkcia najmä pôdnych, klimatických a hydrologických pomerov jednotlivých regiónov Literatúra 1. Antal, J. - Fídler, J. a kol. : Poľnohospodárske meliorácie. Príroda, Bratislava 1989, 463 s. 2. Cartwright, N.G, at al. : Water Protection Zones to Reduce Nitrate in Groundwater. IIRA 1991, 90 s. 3. Benetin, J. - Antal, J. - Strecfanský, J. : Návrh ochrany zdrojov vody v údolí rieky Nitrice. Vodní hospodářství, rada A, č. 9, Praha 1976 J1

12 12 4. Benetin, <3» - An t ti, J. - Streäanský, J. : Režim obhospodarovania a využívania pôdneho fondu v II. a III. o- chrannom pásme vodných zdrojov. In.. : Zdroje podpovrchových vod a ich využívanie pre pitné účely (Zh. z konf.), DT ČSVTS 3. Bystrica 1980, s Hotra, I. a kol. : DVZ ŕíitr. Sučany, stanovenie podmienok a spôsotju hospodárenia v?h0 podzemných vodných zdrojov (expertíza). StVaK B. Bystrica 1987, 18 s. + Prílohy 6.* Klopcek, A. a kol. : Návrh recionálaeho hospodárenia na poľnohospodárskej pôde v PHO vodných zdrojov na pravej strane rieky Váh (štúdia), vsp Iíitra, 1985, 173 s. + Prílohy doc. Ing. Jaroslav AntaX, CSo., Vysoká škola poľnohospodárska, Hospodárska ul. 7, Uitra

13 Tab. č. 1 Prehľad základných kritérií pre návrh a poľnohospodárske využívanie FHO zdrojov podzemnej vody v niektorých európskych krajinách (Antal, Pídler a kol., 1989, Cartwright at al,, 1991) Krajina Názov PHO Návrhové kritériá Základné obmedzenia poľnohospodárskej výroby Dánsko vnútorné 3 ha,alebo r=1g0 m vonkajšie 25 ha,alebo r=30grn Francúzsko besprostrednét0 Ilemeoko Holandsko J>véd3ko_ ČSFR blízke vonkaj šie zóna odberu vody zóna c. 1 zóna č ha Premena ornej pôdy na intenzívne TTP, Kontrola obsahu 2í - lio-j v pôde Vylúčená akákoľvek činnosť nesúvisiaca s odberom vody Povolené niektoré kontrolované poľnohospodárske činnosti v závislosti od konkrétnych podmienok "lo m ~" 50 dňové zdržanie celé povodie (zriedkavý prípad) 60 dňové až 1 ročné zdržanie 10 ročné zdržanie 25 ročné zdržanie alebo celá povodie r=10 až 50 m 50 dňové zdržanie Zakázaná premena TTP na ornú pôdu Zakázané hnojenie čímkoľvek Zakázaná premena TTP na ornú pôdu Obmedzené hnojenie Zákaz pasenia a hnojenia Obmedzené hnojenie hospodárskymi hnojivami TTP, zákaz hnojenia aj>asenia Obmedzená poľnohosp. činnosť, obmedzené pasenie, zákaz hnojenia močovkou, hnojovicou a odpadovými vodami, obmedzené hnojenie rnaštalným hnojom a priemyselnými hnojivami

14 pokračovanie Tab. č. 1 ČSFR XXX Celá infiltračná oblasť, resp, celé povodie Obmedzené hnojenie uočcvkou, hnojovioou, odpadovými vodami a priemyselnými hnojivami x - PKO I. stupňa xx - PHO II. stupňa - vnútorná časť xxx - PHO II. stupňa - vonkajšia časť

15 Tab. 5«2 Příklady návrhov osevných postupov pre PHO zdrojov podzemnej vody II. stupňa (Benetin, Antal, Streäanský, 1976, 1980, Hotra a kol., 1987, Klopček a kol., 1985) Vodný zdroj Nitrianske Sušeny Navrhnutý osevný postup dočasný trávny porast, 3.kukurica na zeleno, 5.ozimná pšenica, 6.ovos na zeleno s podsevom - l.-3.dočasný trávny porast, 4.ozimná pšenica s podsevom - 1.ožil::ná pšenica + letná niedsiplodina na zelené hnojenie, 2.kukurica na siláž, 3. ozimná pšenica + jačmeň ozimný, ako letná meäziplodina, 4.hrach, 5.ozimná pšenica + letná meäziplodina, 6.bô"o.na zelenú hmotu s podsevom lucerny, 7.-8.lucerna Pruské - 1.lucerna, 2.ozimná pšenica, 3«kukurica na siláž, 4«ovos na zelenťí hmotu s podsevom lucerny 1.-2.lucerna, 3*ozimná pšenica, 4.cukrová repa, 5.jarný jačmeň + letná medziplodina, j 6.kukurica na siláž, 7 ozimná pšenica, 8. cukrová repa, S.bôb na zelemi hmotu s podsevom lucerny

16 ZÚRODNĚNÍ POZEMKO ROZRUŠENÍCH STRŽOVOU EROZÍ - POZNATKY Z POLSKA BAOALÍKOVÁ Barbora Problémy vodní eroze se objevují nejen v naší republice, ale i v okolních státech. Z ekonomického hlediska vyčíslené škody, způsobené vodní erozí, mají neblahý dopad na celkovou organizaci zemědělství a vývoj krajiny. Ještě horším jevem je tzv. stržová eroze, která vzniká důsledkem dlouhodobě působící a opakované eroze. Ve většině případech se objevuje v podhorských oblastech, kde dochází k intenzivnější výmolové erozi na prudkých svazích díky jarním táním a přívalovým srážkám. Největší hustota stržové eroze u nás se nachází ve středním, jihovýchodním a východním Slovensku. V roce 1990 se konala konference v Polsku v PuZawách, které se právě týkala problému stržové eroze. Ve výzkumném ústavu agrotechniky, hnojení a půdoznalstvi v Pulawách se zabývá výzkumem vzniku a následné úpravy strží Prof, dr hab. CzesZaw Jozefaciuk a doc. dr hab. Anna Jozefaciuk. Byla nám předvedena zúrodněná část pozemků zemědělského družstva v oblasti Olšanlcy u Kaziměře, která byla postižena stržovou erozí. Po nutných rekultivacích půdy zde byl založen výnosný ovocný sad. Nejhustší sít strží v Poláku se nachází v jižní, jihovýchodní a jihozápadní části, nejvíce na návrších a v podhorských oblastech na sprašových půdách.

17 Charakteristika strží a jejich vznik Strže rozdělují dzeaí, snižují možnost využití úrodné půdy pro zemědělské účely a stěžují práci zemědělské mechanizace. Přeměňují tak obhospodařované půdy v neúrodné a působí destruktivně na vodní režim. Stržová eroze je ve většině případech překážejícím činitelen v zemědělské výrobě na značných místech Polska. Jednou z hlavních příčin vzniku strží je koncentrovaný odtok povrchové vody přívalových dešíů a jarního tání. Strže se pak samozřejmě rozšiřují při častěji opakovaném intenzivním povrchovém odtoku. Klasifikace strží /podle C. Jozefaciuka/ V polním cyklu probíhají čtyři stádia rozvoje strží: První stádium - začáteční, ukazují se hluboké výmoly v půdě vertikálním směrem /čili po spádnici/ s mnohými ještě nevelkými znaky regresivní eroze. Druhé stádium - mladosti, nastává dynamičtější rozvoj strže. Toto stádium je charakteristické prohlubující se příčnou rýhou ve tvaru V a začínají se ukazovat boční průřezy. Třetí stádium - zralosti, síla eroze se zmírňuje, zvláště v nižší části strže a kumulace půdního materiálu dominuje nad velikosti výmolů. Sklon svahu se zmírňuje, dno se rozšiřuje. Na vrchní část strže ještě mohou značně působit erozivní procesy. Čtvrté stádium - stárnutí, strž se vyznačuje ustáleným reliéfem, téměř úplra" je pokryt rostlinami, 17

18 čímž se erozní procesy stávají lokální. Dále se strže rozděluji podle erozního reliéfu na svahové, údolní a cestní. Svahové strže - rozčleňují povrch svahu. Příčinou jejich vzniku je zpracování půdy podél svahu. Údolní strže - vznikají v mezisvahovém území. Na dn8 se tvoří velké nádrže st»k»vé vody. Cestní strže - rozvíjí se v závislosti výmolů po spádnici na nepravidelní' uspořádaných polních cestách a také v rozrytých stopách po zemědělské mechanizaci. Tyto cestní strže jsou často příčinou vzniku strží svahových a údolních. Rozvíjení strží závisí na přírodních a zemědělských podmínkách. Z přírodních podmínek jsou to např. reliéf, půda a podloží, klima a vegetace. Z antropogenních - systémy zemědělství, rozmístění polí a cestní sítě, využívání pastvin atd. Erozní procesy Procesy eroze podmiňují vznik strží. Škody způsobené erozními stržemi se projevují následovně: - degradace pôdy v blízkosti strží a následné zaplavování, jehož nebezpečí se úměrně zvětšuje s velikostí plochy erozních strží J - rozrušování meiioračnich, vodních, eestních, komunálních a dalších zařízení; - ztížené podmínky pro zemědělství, konkrátnř. pro mechanizaci a dopravu atd. ťro likvidaci erozních strží mechanickou cestou je třeba znát geografická měření samotné strže a přilehlých míst, geologická sledování do hloubky 0,5 m a více, sledo- 18

19 vání mocnosti a úrodnosti humusového horizontu. Při sadovníckych úpravách strží je nevyhnutelné pedologické sledování /fyzikální stav a chemické složení - obsah humusu, Po^^* ^2 ' CaCO-j, ph/. Úpravy strží Erozní strže je možno upravit různými způsoby prostřednictvím biologických, technicko-biologických a mechanických metod, což znaaená: zasypávání, zřizování nádrží, založeni sadů a pastvin nebo úprava pro rekreační účely. Biologická úprava - nejdůležitější je chránit okolí strží od dalšího povrchového smyvu a také zpevnit reliéf" stěn strží a jejich okraje, což se může provést zadrnováním nebo osetím travní směskou. Jakmile začne drn nebo travní safska plnit ochrannou funkci proti erozi, vysazují se stromy do brázd nebo na terasy. Teehnicko-bioloňické zpevnění strží - mimo zalesňování a za travňování strží se břehy a srázy strží zpevňují, betonovými, železobetonovými, kamenýai, větve«i proloženými hlínou a daláíni materiály. Toto zpevnění je třeba provádět na vrcholu strží a při jeho vyústění./viz obr. l/. Likvidace strži cestou mechanického zásypu - podle přede* připravených výškových průřezů rozložení v horizontálním a vertikálním měřítku se provádí postupné zasypávání popele», škvárou a dalšími průmyslovými či domácími odpady. Po zaplnění strže se vše pokryje vrstvou úrodné půdy od 0,5 do 1 a/podle druhu odpadu/. Dále se provádí běžné rekultivace. Úprava strží vybudovania nádrží - tento způsob se využívá

20 pro zlepšení vodního režinu na pahorkatinách a t«ké pro ochranu půdy, osevů, melioračních zařízení a pramenů vody proti zaplavení. Nádrže bývají zadržovací, kolna teční nebo kombinované. Typ nódrže závisí od rozmarů strže, intenzivnosti erozních procesů, přírodních podmínek a ekonomických možností. Sadová úprava strží - sadovou úpravou strží, j»k již bylo řečeno, se zabývali v Polsku C. a A. Jozefaciukovi v oblasti Olšanky. Úpravu a sledování prováděli v letech V této oblasti je různorodý reliéf, půdy jsou vesmčs lesní, náchylná k rozmývání, a proto bez protieroznich opatření zde došlo k intenzivní degradaci půd a příčinou toho byl vznik stržové eroze a podmoiců. Před založením sadu byly uskutečněny tyto práce: - zasypání -2 cestních a 3 údolních strží různorodým materiálem, stavba kolmatačních vodních nádrží ve dvou údolních stržích, zmírnění územního mikroreliéfu na 6 místech, zasypání 10 podmoků. Sad byl založen na ploše 140 ha. Ve vrchní části byly založeny terasy, jejichž šířka se lišila podle velikosti sklonu. /Čím byl svah prudší, tím byly terasy užší, ne však méně jak 4 m/ Podle šířky terasy pak byly vysazovány ovocná stromy v jedné nebo více radách. Na svahu teras a v mezirádkách byla zaseta tráva a v řadách herbicidní úhor. Sklon teras by neměl přesáhnout 3 %. V údolních částech zasypaných strží, se pak stromy již nevysazují kvůli vymrzávání, využívají se jako louky a pastviny./viz obr. 2/. Zhodnocení sadovníckych úprav strží Po nutných.ipravách tj. zasypání strží vhodným materirílem, prehnojení krycí vrstvy půdy jak chlévskýsni tuk 20

21 průiiyslovýbi hnojivy, dávají sady, založené na stupňovitých terasách, dobré výsledky. Produktivita ovoce z těchto sadů již dnes bohatě navrací finanční hodnotu, která byla vložena do jejich vybudování, nehledě na to, že bylo zabráněno další degradaci půdy. Ovocné stromy se musí vysazovat na stupňovitých terasách po vrstevnicích. Zakládání sadů bez nezbytné regenerace půdy a po spádnici umocňuje erozní procesy. Ing. Barbora Batfal íkovd, Výzkumný ústav ekoagrotechnixy, Hrušovany u Brna

22 Obr.1 Zpevnění vrcholu strže / zpevněni strže drnem, chrastím a kamením b/ betonový příkop u vrcholu strže Obr.2 6ez sklonu strže při sadovniclcych úpravách Ovocné stromy na stupňovitých terasách Rozmístění stromů na terasách f

23 POJEM OCHRANY PODY RADY EURÓPY Bl.UM K.H. Winfried 1. Pojem pôdy a funkcií pôdy S ohladom na ciele a koncepcie životného prostredia a zvlášl na problémy ochrany pôdy by sa mal klasický pojem pôdy rozšíril a zahrnul, taktiež porozne sedimenty a ďalšie priepustné skalnaté materiály, spolu s podzemnou vodou, ktorú tieto vrstvy obsahujú. Ak sa bude podá definovat týmlo spôsobom, potom môže představovat značnú vrstvu. Najdôležitejšími charakteristikami takto definovaných pod sú minerálne a organické zložky, živé organizmy a štruktúrne usporiadanie týchto komponentov. Tisícročia ludskej činnosti na podc zanechali po celej Europe a zvlášt v stredomorskej oblasti /regiónoch/ svoje stopy. Tieto dôsledky majú formu odlesňovania pôdy a jej konverzie na polnohospodársku pôdu či už po vyrúbaní alebo preriedení lesných porasiov, tiež vo výsadbe nových lesných porastov z cudzokrajných druhov ako aj v rádioaktívnej a chemickej polucii najmä za posledných ÍSO rokov. 7, toho dôvodu je možné predpokladal, že v súčasnosti už v Europe neexx.istujú prirodzené, ludskou činnostou neovplyvnené pôdy. Pri našej diskusii o ochrane pôdy vidíme, že je možné definovat šest funkcií pôdy, ktoré však nie sú vždy komplementárne v určitej oblasti. Tri z týchto funkcií majú viac ekologický charakter a ďalšie tri sa vztahujú vo väčšej miere k íudskcj činnosti. Tri spomínané ekologické funkcie sú tieto : Tvorba biomasy, ktorá poskytuje základ pre život človeka a zvierat 23

24 7.al>cvpečuje zdroj pre potraviny, obnovitolnú energiu a suroviny, - filtračná, tlmiaca a transfbrmačná funkcia na všeobecnú ochranu životného prostredia, spodnej vody a potravinového reíazca prod poluciou. Táto funkcia sa realizuje poroznou povahou pôd, ktorá moduluje transport rozpustených látok do podzemných alebo povrchových vôd a absorpciu chemických zložiek, čím podá plní funkciu filtra a tlmiča. Podobne pôdna flora a fauna plnia funkciu transformaci toxických organických látok, vid obr. 1. funkcia biologického životného prostredia a génovej rezervy, klorá tvorí významný biologický faktor v životnom prostredí mnohých rastlín a živočíchov, ktoré treba chránit pred vyhynutím. Uchovanie tohto genetického dedičstva je jedným z najdôležitejších aspektov pri prežití ludského druhu. Tri funkcie priamo späté s ludskou činnostou sú nasledovné : - Fyzické prostredie : podá slúži ako priestorová základna pre technické a priemyselné štruktúry, napr. Ijytovú výstavbu, priemyselný rozvoj, dopravné systémy /lokálne alebo medzilokálne/, rovnako ako aj pre činnosti vyžadujúce pre ich vykonávanie významný priestor, ako sú športy, rekreačné aktivity, skladovanie odpadu a iné. Zdroj : surovín, vody, hliny, piesku, štrku, minerálov a iných; Kultúrne dedičstvo : tvorí čast nášho kultúrneho dedičstva, ukrýva paleontologické a archeologické poklady, ktoré sú unikátnym zdrojom informácii a musia byt chránené ako svedectvo Zeme a ítidstva. V závere treba zdôraznil, že každá z týchto šiestich pôdnych funkcií zohráva fundamentálnu úlohu v ochrane pôdy a jej udržiavaní. Vedomie rozdielnej dôležitosti, ktorá sa pripisuje týmto funkciám, ako aj vzájomné súperenie medzi nimi. sú mimoriadne dôležité pri tvorbe prostriedkov pre údržbu pôdy a jej racionálny manažment, viď obr. 2 24

25 2. Aktuálny stav pôdnej degradácie Prirodzená degradácia pôdy je spôsobená eróziou, ukladaním nových vrstiev sedimentáciou ako aj acidifikáciou. Degradácia spôsobená tudskou činnostou postupuje tromi rozdielnymi cestami : - Difúzne vplyvy atmosferického pôvodu spôsobujúce acidifikácni, poluciou toxickými látkami / napr. tažkými kovmi, organickými /.Lúčeninami / a kontamináciu rádioaktívnymi zlúčeninami. - Vplyvy v dôsledku vodného pretupu cez infiltráciu spodnej vody a infiltráciu cez riečne korytá. Vodný prestup je tiež možný aj zavlažovaním. - Špecifické vplyvy terestrálneho pôvodu : Tieto vplyvy možno rozdelil na fyzikálne / napr. tvrdnutie, hustnutie, erózia / a chemické / napr. rozšírenie bahna z odtokových kanálov, priemyselného a domáceho odpadu, použitie hnojív a prostriedkov na ošetrenie rastlín /. Vo vzťahu k vplyvom atmosferického pôvodu možno konstatovat, že pôdy pod lesmi prijímajú dva až pätkrát viac polučných látok než polnohospodarske pôdy v dôsledku vysokej filtračnej kapacity permanentných vegetačných pokrývok, najmä čo sa týka aerosólov, prachu a plynov. Ba čo viac treba konstatovat, že mechanické obracanie ako napr. pri oraní intenzívne riedi vysokú kontamináciu vo vrchnej vrstve pôdy, čím je možné y rámci určitého časového intervalu kontrolovat /regulovat/vstupy týchto kontaminácií. Hlavnou príčinou všetkých týchto vplyvov je činnost človeka. Obr. 3: uvádza príklad poiúcie pôdy tromi citovanými cestami. 3. Klasifikácia problémov z hladiska naliehavosti Z hladiska zhodnotenia súčasnej situácie v Europe treba urobit klasifikáciu problémov, ktorá rozlíši nercvorzibijné poškodenia alebo hrozby od reverzibiiných. Nenapravitelné poškodenia alebo hrozby sú takého charakteru ako napr. strata pôdy v dôsledku stvrdnutia, vytaženia materiálov. 25

26 lažby a erózie. Taktiež aj polucia tažkými kovmi, xcnobiologia, rádioaktívne zlúčeniny a pokročilá acidifikácia sú vo väčšine prípadov ireverzibilné. Reverzibilné poškodenia alebo hrozby sú spôsobené znečistením pôdy biorozložiteínými organickými zlúčeninami alebo hustnutím, zamrznutím alebo inými fyzikálnymi poškodeniami pôdnej štruktúry. 4. Základná koncepcia pôdnej ochrany Vri vypracúvaní základnej koncepcie pôdnej ochrany treba rozlišovat štyri dôležité kroky : - analýza súčasnej situácie, vrátane stanovenia príčin a dôsledkov, - monitorovanie pôdnych zmien v čase, - kontrola škodlivých vplyvov na pôdu zavedením kontrolných opatrení a - rehabilitácia poškodených pod. Aby sme mohli postupovat podía týchto rozdielnych krokov, treba definovat stratégiu a operačné opatrenia. 5. Stratégia,taktika a operačné opatrenia 5.1 Stratégia : Všeobecným cieíom stratégie ochrany pôdy je možno definovat "lokálnu či regionálnu údržbu a /alebo harmonizáciu, pôdnych funkcií nasledovne : - minimalizácia straty pôdy, - minimalizácia škodlivých mechanických, fyzikálno-chemických a biochemických či milcioijiologiekýcb. dôsledkov, - rehabilitácia poškodených pod". Pre dosiahnutie týchto cielov treba postupoval podlá nasledovných princípov : - systémovo chápané postupy, ktoré berú do úvahy pôdny typ druh miesta, mikroklímu a iné parametre; - Postupovat podlá princípu prevencie, čo znamená, že sa nemá dopustit riešenie "dôsledkov", ale len eliminácia príčin, - uvedomovanie si kategorie přijatelnosti a - národnej a medzinárodnej kooperácie a koordinácie. 26