Finančno-ekonomická analýza vybraného výrobného podniku

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Finančno-ekonomická analýza vybraného výrobného podniku Diplomová práca Autor: Martina Demjanová Financie Vedúci práce: Doc. Ing. Rastislav KOTULIČ, PhD. Banská Bystrica Apríl, 2009

ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracovala samostatne a ţe som uviedla všetku pouţitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. V Banskej Bystrici, Apríl 2009. Martina Demjanová 2

POĎAKOVANIE Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Doc. Ing. Rastislavovi Kotuličovi PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Zároveň chcem poďakovať podniku GeLiMa, a.s. za ústretový prístup a za poskytnutie interných materiálov podniku. V Banskej Bystrici, Apríl 2009... 3 Martina Demjanová

ANOTÁCIA Predmetom mojej diplomovej práce je finančno-ekonomická analýza vybraného výrobného podniku GeLiMa, a.s.. Práca pozostáva zo 7 kapitol, ktoré sa členia na ďalšie subkapitoly. Prvé štyri kapitoly tvorí teoretická časť finančno-ekonomickej analýzy a zostávajúce kapitoly sú zamerané na konkrétnu finančnú analýzu vybraného podniku. Dôleţitou úlohou práce, bolo odhaliť hospodárenie daného podniku, zhodnotiť finančné zdravie podniku a taktieţ odhaliť silné a slabé stránky podniku GeLiMa, a.s. na základe vybraných pomerových ukazovateľov finančno-ekonomickej analýzy, ukazovateľov bonity a tieţ pyramidálneho rozkladu ROA. Analýza v sebe zahŕňa zhodnotenie vývoja aktív a pasív v sledovanom období rokov 2004 aţ 2006 a tieţ výpočet vybraných pomerových ukazovateľov ako likvidita, rentabilita, zadlţenosť a aktivita. Všetky údaje, ktoré boli pouţité v diplomovej práci boli čerpané z odbornej kniţnej literatúry a z poskytnutých podnikových dokumentov. Vypracovaná analýza poukázala na existujúce nedostatky v hospodárení podniku, na základe ktorých boli v závere predloţené moţné návrhy zlepšenia, ktoré sa týkajú viacerých oblastí. Finančná analýza je veľkým prínosom v hodnotení minulého vývoja v danom podniku, v objavení problematických oblastí a predpovedí vývoja do budúcnosti, aj napriek tomu, ţe nedáva dokonalú odpoveď na všetky kladené otázky. 4

ANNOTATION The object of the thesis is a financial and economical analysis of a selected production enterprise called GeLiMa, a. s. (a joint venture company). The thesis consists of seven chapters which are divided into further sub-chapters. The first four chapters deal with a theoretical part of the financial and economical study and the rest ones are focused onto a specific financial analysis of the company. An important task of the paper is to reveal a management of the company, to evaluate a financial state of the company and also to reveal strong and weak aspects of the GeLiMa, a. s. on the base of selected proportional indicators of the financial and economical study, of reliability indicators and of pyramidal dissociation of ROA. The analysis comprises evaluation of assets and debits development in studied term of 2004 to 2006 and a list of selected relative indicators like liquidity, profitability, indebtedness and activity. All used data have been taken from a professional literature and from provided company documents. The analysis pointed at existing shortcomings in company management activity and they were a base on which possible improvements suggestions, that relate to more areas, have been submitted. The financial analysis is a great contribution as far evaluation of a company recent development, in revealing of problem areas and future development predictions, despite the fact that it does not answer all asked questions. 5

OBSAH ANOTÁCIA... 4 ANNOTATION... 5 OBSAH... 6 ÚVOD... 9 1. ÚVOD DO FINANČNEJ ANALÝZY... 12 1.1 História a pôvod finančnej analýzy... 12 1.2 Význam a cieľ finančnej analýzy... 12 1.3 Pouţívatelia finančnej analýzy... 15 1.4 Druhy finančnej analýzy... 16 1.4.1 Fundamentálna analýza... 16 1.4.2 Technická analýza... 17 1.4.3 Metódy pouţívané vo finančnej analýze... 19 1.5 Zásady finančnej analýzy... 20 1.6 Problémy finančnej analýzy... 21 1.7 Elementárna analýza... 22 2. ZDROJE INFORMÁCIÍ POTREBNÉ PRE FINANČNÚ ANALÝZU... 24 2.1 Účtovná závierka hlavný zdroj informácií pre finančnú analýzu... 25 2.1.1 Účtovná závierka podľa Slovenskej právnej úpravy... 25 2.1.1.1 Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva... 26 2.1.1.2 Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva... 26 3. POMEROVÉ UKAZOVATELE FINANČNEJ ANALÝZY... 32 3.1 Ukazovatele likvidity... 33 3.2 Ukazovatele aktivity... 34 3.3 Ukazovatele zadlţenosti... 35 3.4 Ukazovatele rentability... 37 3.5 Ukazovatele trhovej hodnoty... 39 4. EKONOMICKÁ PRIDANÁ HODNOTA... 41 6

5. CHARAKTERISTIKA PODNIKU GeLiMa, a.s.... 42 5.1 História podniku... 44 5.2 Organizačnáštruktúra GeLiMa, a.s...44 5.3 SWOT analýza podniku... 45 5.4 Analýza odvetvia... 47 5.5 Analýza prostredia... 49 6. ANALÝZA ÚČTOVNÝCH VÝKAZOV... 51 6.1 Vertikálna a horizontálna analýza... 52 6.1.1 Vertikálna a horizontálna analýza majetku a zdrojov krytia... 52 6.1.2 Vertikálna a horizontálna analýza nákladov... 56 6.1.3 Analýza zlatého bilančného pravidla... 58 6.1.4 Analýza čistého pracovného kapitálu... 59 7. ANALÝZA POMEROVÝCH UKAZOVATEĽOV... 60 7.1 Analýza likvidity... 60 7.2 Analýza aktivity... 64 7.3 Analýza zadlţenosti... 68 7.4 Analýza rentability... 69 7.5 Pyramídový rozklad ukazovateľa ROA... 72 7.5.1 Analýza vplyvu zmien analytických ukazovateľov 1.stupňa rozkladu na zmenu vrcholového ukazovateľa... 74 7.5.2 Analýza vplyvu zmien analytických ukazovateľov 2.stupňa rozkladu (ľavá vetva) na zmenu vrcholového ukazovateľa... 75 7.5.3 Analýza vplyvu zmien analytických ukazovateľov 2.stupňa rozkladu (pravá vetva) na zmenu vrcholového ukazovateľa... 76 7.6 Bonitné a bankrotové modely... 77 7.6.1 Altmanov model... 77 7.6.2 Tafflerov model... 78 7.6.3 Springate model... 78 ZÁVER... 80 Zoznam pouţitej literatúry... 87 Zoznam skratiek... 90 7

Zoznam grafov a tabuliek... 92 Prílohy... 94 8

ÚVOD Motto:,,Analýza je prvý krok k múdremu rozhodovaniu. 1 Od deväťdesiatych rokov Slovenské podniky vykonávajú svoju činnosť v trhovom hospodárstve, preto sa kaţdý podnik musí snaţiť, aby svojou činnosťou vytvoril dostatočne vysokú pridanú hodnotu, aby dosahoval čo najväčšie zisky a samozrejme aby preţil. Toto podnikateľské prostredie si vyţaduje veľké mnoţstvo nových rozhodnutí, nových pohľadov a tieţ mnoţstvo utriedených informácií. Finančno-ekonomická analýza sa zaoberá zbieraním, triedením a v neposlednom rade interpretáciou potrebných údajov o finančnej situácii podniku, ktorá má slúţiť vedúcim manaţérom a vedúcim pracovníkom ako podklad pre presnejšie vyhodnotenie minulej ale aj súčasnej situácie. Následne záleţí na riadiacich pracovníkoch, ako budú s týmito informáciami nakladať a ako ich dokáţu vyuţiť k ďalšiemu rozvoju spoločnosti. Finančná analýza je schopná objaviť problémové oblasti skúmaného podniku, slabé miesta v hospodárení ale aj príčiny nepriaznivého stavu. Samotné riešenie vzniknutých problémov je vţdy na manaţmente podniku. Vrcholovým cieľom diplomovej práce je zhodnotiť finančné zdravie vybraného výrobného podniku GeLiMa, a.s. pomocou finančno-ekonomických pomerových ukazovateľov, ukazovateľov bonity a taktieţ pomocou pyramidálneho rozkladu ROA (rentability) v sledovanom období rokov 2004 aţ 2006 v podmienkach trhového mechanizmu Slovenskej republiky. Pri napĺňaní hlavného cieľa boli spracované aj rôzne čiastkové ciele v danom členení: popis vzniku a organizačnej štruktúry podniku GeLiMa, a.s., silných a slabých stránok (SWOT analýza) v porovnaní s konkurentmi, analýza pomerových, ekonomických a finančných ukazovateľov. Koncept práce je teoreticko-analytický a preto preferujem najmä metódu gramatického a systematického výkladu, opierajúc sa tieţ o výklad doktrinálny (výklad odborníkov z teórie a praxe vo vedeckej literatúre). Pri plnení hlavného ale 1 BLAHA, Z. JINDŘICHOVSKÁ, I: Jak posoudit finanční zdraví firmy, 1. Vydání Praha, Management press 1994, 297 strán, str. 3, ISBN 80-85603-62-4 9

aj čiastkových cieľov boli taktieţ pouţité základné metódy výskumu ako analýza, syntéza, dedukcia a tieţ analýza indexov, trendov a pyramidálna analýza. Splnenie cieľa si vyţadovalo spracovanie informačnej databázy podniku (súvaha, výkaz ziskov a strát) v sledovanom období, teoretických i odborných materiálov k riešenej problematike, z ktorých prevaţnú časť tvorili učebnice, odborné články, odborná literatúra ako aj internet. Telo diplomovej práce pozostáva zo siedmich kapitol, ktoré sú členené na subkapitoly. Teoretické spracovanie práce bolo vykonané v prvých 4 kapitolách, ktorých cieľom bolo vytvoriť komplexný a prehľadný súbor poznatkov o finančnoekonomickej analýze, o druhoch a jej zásadách, o zdrojoch potrebných pre finančnú analýzu a podobne. V prvej časti práce je objasnený pojem finančno-ekonomická analýza, pretoţe v teórií, ako aj v praxi sa stretávame s rôznymi definíciami finančnej analýzy, taktieţ druhy finančnej analýzy vzhľadom k tomu, ţe otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku si vyţadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií a to nie je moţné dosiahnuť jednou analýzou. V prvej kapitole sú spomenutí taktieţ pouţívatelia finančnej analýzy, metódy a zásady. Druhá, tretia a štvrtá kapitola je taktieţ zameraná na zhrnutie teoretických poznatkov z oblasti finančno-ekonomickej analýzy, ktoré sú následne vyuţité v praktickej časti. Sú tu vysvetlené základné pojmy, vymedzená konštrukcia a interpretácia jednotlivých ukazovateľov ako sú likvidita, rentabilita, aktivita zadlţenosť a pod.. V nasledujúcej kapitole je stručná charakteristika podniku Gelima, a.s., je tu uvedená organizačná štruktúra podniku, vykonaná analýza prostredia a odvetvia a taktieţ SWOT analýza podniku. Na túto časť nadväzuje najdôleţitejšia časť diplomovej práce, ktorá je zameraná najprv na rozbor účtovných výkazov (súvahy a výkazu ziskov a strát) výrobného podniku, a následne na analýzu vybraných pomerových ukazovateľov likvidity, aktivity, zadlţenosti, rentability, ukazovateľov bonity a tieţ pyramidálneho rozkladu ROA v sledovanom období rokov 2004 aţ 2006. V závere diplomovej práce je prevedené zhrnutie a zhodnotenie sledovaného stavu podniku, na základe výsledkov získaných analýzou. Táto časť obsahuje po 10

celkovom zhodnotení finančnej situácie podniku návrhy a perspektívy. Tieto predloţené návrhy môţe podnik vyuţiť ako námet alebo metodiku v situácii, keď usúdi, ţe úroveň hospodárenia nie je dostačujúca a bude hľadať moţnosti, ako túto nepriaznivú situáciu riešiť. 11

1.ÚVOD DO FINANČNEJ ANALÝZY 1.1 História a pôvod finančnej analýzy Finančná analýza bola s veľkou pravdepodobnosťou známa v dávnych dobách a je rovnako stará ako peniaze. Jej podoba a úroveň zodpovedali vţdy dobe, kedy bola pouţívaná. Úspešní obchodníci uţ v minulosti pouţívali výpočty a finančné rozbory (i keď v zjednodušenej podobe), ktoré boli prvými predchodcami finančnej analýzy. 2 Postupne sa štruktúra, ako aj úroveň jednotlivých finančných analýz zdokonaľovali, no ich princípy zostali v podstate rovnaké. Finančná analýza sa spočiatku zaoberala znázorňovaním absolútnych zmien výsledkov z účtovníctva. Postupom času sa zamerala aj na posudzovanie schopnosti podniku splácať úvery. Prejavoval sa veľký záujem o likviditu a samozrejme o schopnosť preţitia podniku. Neskôr sa obrátila pozornosť tieţ na rentabilitu a v tejto súvislosti vznikla otázka hospodárnosti. Finančná analýza je moderná metóda, ktorá pôvodne vznikla v USA. Na Slovensku sa začal tento pojem pouţívať vo väčšej miere aţ po roku 1989, keď sa začalo tvoriť trhové prostredie. 3 1.2 Význam a cieľ finančnej analýzy Podstatou kaţdého podnikania je čo najväčšie zhodnotenie vloţeného kapitálu, teda dosiahnutie čo najvyššej miery zisku pri danom stupni rizika. Preto aby bol podnik úspešný, musí rozvíjať svoje schopnosti, pridávať nové výkony, naučiť sa predávať tam, kde väčšina jeho konkurentov neuspela, teda stať sa skutočne dobrým v niečom, čo je pre podnikovú kultúru nové. Mal by vedieť príčiny úspechu či neúspechu podnikania, aby mohol včas ovplyvňovať faktory vedúce k tomu aby prosperoval. Rovnako ako v medicíne je treba stanoviť diagnózu podnikového organizmu a následne navrhnúť spôsob liečenia. Nástrojom diagnózy ekonomických 2 KARVAN, J: Diplomová práca Ekonomický rozbor vybrané spoločnosti s vyhodnotením jednotlivých činnosti, Zemědělská fakulta JČU 2000 3 KOTULIČ, R.- KIRÁLY, P.-RAJČÁNIOVÁ, M:Finančná analýza podniku. 1. vydanie Bratislava: Iura Edition, 2007, 209 strán, str. 13, ISBN 978-80-8078-117-0 12

systémov je finančná analýza, ktorá umoţňuje odhadnúť nielen pôsobenie ekonomických i neekonomických faktorov, ale aj odhadnúť ich budúci vývoj. 4 Finančná analýza našla svoje miesto v hodnotení ekonomickej situácie podniku práve z dôvodu veľkej premenlivosti ekonomických údajov, ich zloţitého spracovania, neexistencie všeobecne platných hodnôt ukazovateľov a teoretických modelov prosperujúcich firiem. Analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zloţitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. 5 V teórií, ako aj v praxi sa stretávame s rôznymi definíciami finančnej analýzy: Finančno-ekonomická analýza je materiál, ktorý rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje okolnosti, ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov. 6 Finančná analýza je analýza akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú úlohu peniaze a čas, t.j. objektom analýzy sú rôzne skutočnosti. Analýzu môţeme uskutočňovať na mikroúrovni (napr. v podniku) alebo na makroúrovni (napr. na úrovni odvetvia). 7 Finančná analýza je oblasť, ktorá predstavuje výraznú súčasť sústavy finančného riadenia. Je úzko spojená s finančným účtovníctvom a finančným riadením podniku a prepája tieto dva nástroje podnikového riadenia. 8 Vyhodnocuje údaje účtovných výkazov a pomáha odhaliť silné a slabé stránky finančného hospodárenia firmy. Je pohľadom do minulosti, ale zároveň aj základňou, od ktorej sa odvíja podnikateľský zámer pre ďalšie obdobie. 9 4 SEDLÁČEK, J: Finanční analýza podniku, 1. vydanie Brno, Computer Press, a.s. 2007, 154 strán, str.3, ISBN 978-80-251-1830-6 5 ALEXY, J: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava, IRIS, 2005, 121 strán, str. 9, ISBN 80-89018-90-4 6 ZALAI, K: Finančno-ekonomická analýza podniku, 6. Rozšírené vydanie Bratislava, SPRINT, 2008, 385 strán, strana 15, ISBN 978-80-89085-99-6 7 Podrobnejšie ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky, 1. Vydanie Bratislava, IURA Edition, 2006, strana 275 8 GRUNVALD, R: Finanční analýza a plánování podniku, 1. Vydanie Praha, VŠE 1996, 197 strán, strana 59, ISBN 80-7079- 257-4 9 KOVANICOVÁ, D. a kol.: Finanční účetníctví v kontextu světového vývoje, 2. aktualizované vydanie Praha, Polygon 1997, 450 strán, strana 316, ISBN 80-85967-98-7 13

Pre kaţdý manaţment podniku je dôleţité, aby fungovala spätná väzba, vďaka ktorej zistí, či vykonávaná činnosť bola úspešná. Zdrojom informácií pre spätnú väzbu sú kvalitné a objektívne údaje zistené z účtovných výkazov. Vďaka správnej interpretácii týchto čísel sa dá analyzovať doterajší vývoj, odhadnúť vývoj finančnej situácie, plánovať budúcu činnosť firmy, vyhliadky a šance do budúcnosti. Hlavnou úlohou finančnej analýzy je posúdiť úroveň súčasnej situácie podniku, teda finančné zdravie podniku. Za finančne zdravý podnik môţeme povaţovať ten, ktorý je v danej chvíli perspektívne schopný naplňovať zmysel svojej existencie. V podmienkach trhovej ekonomiky to prakticky znamená, ţe je schopný dosahovať trvalo takú mieru zhodnotenia vloţeného kapitálu (miera zisku), ktorá je poţadovaná investormi (akcionármi). Otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyţadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemoţno dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýz: periodické a neperiodické, krátkodobé a dlhodobé, orientačné a hĺbkové, súhrnné a čiastkové. 10 Dôleţité je, aby analýza bola sústavná, pravidelná, orientovaná predovšetkým pre manaţment podniku, vlastníkov a veriteľov, ale i obchodných veriteľov. Cieľom finančnej analýzy podniku je spravidla: posúdenie vplyvu vnútorného a vonkajšieho prostredia podniku, analýza doterajšieho vývoja podniku, posúdenie výsledkov analýzy v priestore, analýza vzťahov medzi ukazovateľmi, poskytnutie informácií pre rozhodovanie do budúcnosti, analýza variantov budúceho vývoja a výber najvhodnejšej varianty, interpretácia výsledkov vrátane návrhov vo finančnom plánovaní a riadení podniku. 11 10 ALEXY, J: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava, IRIS, 2005, 121 strán, str. 9, ISBN 80-89018-90-4 11 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. Vydanie Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 4, ISBN 978-80-251-1830-6 14

1.3 Pouţívatelia finančnej analýzy Záujem získať informácie o finančnom zdraví podniku má niekoľko subjektov. Cieľ a hľadisko finančnej analýzy sú pre kaţdú skupinu odlišné, pretoţe sa líši finanční vzťah k analyzovanému podniku. Dlhodobí veritelia aj napriek tomu, ţe majú s podnikom vzťah dlhodobého charakteru, zaujímajú sa popri dlhodobej solventnosti rovnako krátkodobou likviditou, pretoţe aj tá by pre nich mohla znamenať problémy. Zaujíma ich tieţ finančná budúcnosť firmy a príjmy spoločnosti do doby splatnosti dlhodobých záväzkov. Krátkodobý veritelia (dodávatelia, obchodníci, prípadne banky) zaujímajú sa predovšetkým o schopnosť podniku splácať svoje záväzky. Zvyčajne nevenujú toľko pozornosti tomu, či je firma zisková aj keď radšej s takouto firmou spolupracujú, pretoţe je pre nich perspektívna aj do budúcnosti. Manaţéri ich cieľom je maximalizovať hodnotu akcií, musia sa však zaujímať aj o finančnú situáciu podniku z pohľadu ostatných skupín (napr. veriteľov, akcionárov a pod.) Akcionári zajímajú sa o mieru rizika a ziskovosť vloţeného kapitálu, teda o výšku dividend. Zameriavajú sa tieţ o likviditu, solventnosť a odhad budúcich očakávaných výnosov z vlastného kapitálu. Zákazníci zaujíma ich schopnosť podniku plniť záväzky. Zamestnanci chcú posúdiť istotu zamestnania, mzdovú a sociálnu perspektívu. Konkurenti chcú posúdiť svoju pozíciu v porovnaní s konkurenčným podnikom. Štát a jeho orgány štát čerpá z analýzy údaje pre kontrolu daňových povinností, kontrolu podnikov so štátnou účasťou, alebo pre získanie prehľadu o finančnom stave podniku so štátnou zákazkou. Burzový makléri ich cieľom je urobiť správne rozhodnutie pri obchodoch s cennými papiermi. Analytici, daňový poradcovia, účtovný znalci, ekonomický poradcovia potrebujú informácie o podniku pre správnu identifikáciu nedostatkov a odporúčania ku zlepšeniu stavu. 15

Všetci pouţívatelia potrebujú finančnú analýzu, k tomu aby mohli na základe porovnania posúdiť doterajší vývoj, predpokladať vývoj budúci a urobiť správne rozhodnutia. 1.4 Druhy finančnej analýzy Vo finančnom hodnotení podniku sa úspešne uplatňujú metódy finančnej analýzy ako nástroj finančného manaţmentu alebo ostatných pouţívateľov. Klasická finančná analýza obsahuje 2 vzájomne prepojené časti: a) kvalitatívnu, tzv. fundamentálnu analýzu, b) kvantitatívnu, tzv. technickú analýzu. 12 1.4.1 Fundamentálna analýza Fundamentálna analýza uskutočňuje rozbory zaloţené na vzájomných súvislostiach medzi ekonomickými a mimoekonomickými javmi, na skúsenostiach odborníkov a ich subjektívnych odhadoch. Spracováva teda skôr údaje kvalitatívnej povahy, kvantitatívne informácie vyuţíva bez algoritmizovaných postupov. 13 Východiskom fundamentálnej analýzy podniku je obvykle identifikácia prostredia, v ktorom sa podnik nachádza, Ide o analýzu vplyvu: 14 vnútorného i vonkajšieho ekonomického prostredia podniku, práve prebiehajúcej fázy ţivota podniku, charakteru podnikových cieľov. Obsahom analýzy je posúdenie a hodnotenie vplyvu nasledujúcich faktorov: 15 a) makroekonomického prostredia, kde záleţí na fiškálnej a monetárnej politike vlády, na ich dopadoch na peňaţnú ponuku, zamestnanosť, na devízové kurzy, úrokové miery a infláciu. Patrí sem aj daňové zaťaţenie podniku a finančná infraštruktúra. 12 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. Vydanie Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 7, ISBN 978-80-251-1830-6 13 SUVOVÁ, H. a kolektív: Finanční analýza v řízení podniku, v bance a na počítači, Bankovní institut, a.s. Praha, 1999, str.18, ISBN 80-7265-027-0 14 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. Vydanie Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 7, ISBN 978-80-251-1830-6 15 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. Vydanie Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 8, ISBN 978-80-251-1830-6 16

b) mikroekonomického prostredia, ktoré je determinované nielen odvetvím, v ktorom podnik pôsobí, a jeho postavením na trhu, ale i okamţitou vládnou hospodárskou politikou prevádzanou na strane ponuky, politikou voči monopolom a oligopolom, politikou na trhoch práce a kapitálu a pod. c) fázy ţivota podniku prebiehajú obdobne ako u človeka od rastu cez fázu stability aţ k fáze poklesu. Pokles nemusí pre podnik znamenať jeho zánikom, ako je to u ţivých organizmov, ale pouţitím vhodných nástrojov riadenia sa dá prejsť opäť do fázy rastu. d) Vedľa hlavného finančného cieľa, ktorým je zvyšovanie trhovej hodnoty podniku a teda zvyšovanie bohatstva jeho vlastníkov. Existujú aj ciele a vplyvy ostatných zúčastnených strán na procese hospodárskej činnosti. 16 1.4.2 Technická analýza Technická analýza sa uskutočňuje kvantitatívnym spracovaním ekonomických údajov s pouţitím matematicko-štatistických metód a ďalších algoritmizovateľných metód s následným kvantitatívnym a kvalitatívnym zhodnotením výsledkov spracovania. Postup analýzy zahrňuje obvykle nasledujúce etapy: 17 1. Charakteristika prostredia a zdrojov údajov: a) Výber porovnateľných podnikov je podobnosť podnikov, t.j. odboru podnikania, vstupov do výrobného procesu, výrobných postupov, výstupných produktov, zákazníkov, prostredia, v ktorom sa podnik nachádza, b) Príprava údajov a ukazovateľov údaje, ktoré vstupujú do analýzy, sú vzhľadom k širokému rozsahu len veľmi ťaţko popisateľnou mnoţinou. K základným zdrojom údajov sa radia vstupy z fundamentálnej analýzy, účtovníctva podniku, údaje z finančného trhu a nefinančné údaje. Podľa 16 SEDLÁČEK, J.: Účetní data v rukou manaţera finanční analýzy v řízení firmy, 2 doplnené vydanie, Praha: Computer Press, 2001, 220 strán, ISBN 80-7226-562-8 17 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. Vydanie Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 9, ISBN 978-80- 251-1830-6 17

účelu analýzy sa zostavujú z údajov ukazovatele, charakterizujúce ekonomickú činnosť podniku, c) zber údajov a overenie pouţiteľnosti ukazovateľov. 2. Výber metódy a základné spracovanie údajov: a) voľba vhodnej metódy analýzy a výber ukazovateľov, b) výpočet ukazovateľov, c) hodnotenie relevantnej pozície podniku. 3. Pokročilé spracovanie údajov: a) analýza vývoja ukazovateľov v čase, b) kauzálna analýza hodnotiaca vzťahy medzi ukazovateľmi, c) korekcia a zistenie odchýlok. 4. Návrhy na dosiahnutie cieľového stavu: a) variantné návrhy na opatrenia, b) odhady rizík variantných riešení, c) výber doporučenej varianty. V závislosti na časovej dimenzii sa stretávame s rozdelením finančnej analýzy na analýzu: a) ex post, ktorá vysvetľuje súčasnú finančno-ekonomickú situáciu podniku pohľadom do minulosti, kde hľadá jej príčiny, a analýzu, b) ex ante, orientovanú do budúcnosti, ktorej úlohou je predvídať, ako sa bude podnik v najbliţších rokoch vyvíjať. Podľa toho do akej miery, či hĺbky sa vykonáva finančná analýza členíme ju na: a) Úplnú (komplexnú) finančnú analýzu, pri ktorej sa analyzujú všetky oblasti podniku, b) Čiastočnú (parciálnu) finančnú analýzu, pri ktorej sa analyzuje iba určitá oblasť podnikovej činnosti, v ktorej boli objavené nedostatky. Podľa časového aspektu analýzy rozlišujeme: a) statickú analýzu pracuje s účtovnými výkazmi zostavenými k určitému dátumu, 18

b) dynamickú analýzu (analýza trendov) pracuje s údajmi podniku alebo skupiny podnikov za viac po sebe nasledujúcich období a sleduje nielen stav, ale i vývoj finančnej analýzy o vplyv času. 18 1.4.3 Metódy pouţívané vo finančnej analýze Na uplatňovanie modelovej techniky a nových tendencií sa pouţívajú špeciálne metódy. Predstavujú aplikáciu metód modifikovaných na objekt a cieľ skúmania. K ním patria: 19 1. Matematické metódy matematický popis štruktúry je ťaţko riešiteľný a neúmerne veľký, preto sa tento model zjednodušuje a jeho zostavenie nie je jednorazové, ale postupne sa zlepšuje. Zo širokých moţností vyuţívania matematických metód v analýze moţno načrtnúť tieto : - štruktúrnu analýzu nariešenie proporcionality, bilančnej vyrovnanosti a nadväznosti plánov, pri riešení a určovaní správnych štruktúrnych vzťahov, - matematické programovanie na riešenie cieľov a optimalizácie, pri vypracúvaní a zhodnocovaní viacerých variantov a výbere optimálneho variantu, - metódy analýzy siete na riešenie problémov riadenia zloţitých činností, ich plánovania a kontroly a pod. 2. Štatistické metódy všeobecnou črtou štatistických metód je, ţe sa opierajú o základné štatistické miery, ktoré treba v analýze zohľadňovať. Ide najmä o mieru stredných hodnôt a mieru variability. Z týchto metód sa vo finančno-ekonomickej analýze uplatňujú tieto: - regresná a korelačná analýza, - analýza trendov, - štatistický odhad, - testovanie štatistických hypotéz, - štatistická regulácia výrobného procesu, - štatistická previerka, - analýza rozptylu, 18 KOTULIČ, R.- KIRÁLY, P.-RAJČÁNIOVÁ, M:Finančná analýza podniku. 1. vydanie Bratislava: Iura Edition, 2007, 209 strán, str. 24, ISBN 978-80-8078-117-0 19 ALEXY, J: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava, IRIS, 2005, 121 strán, strany 12, 13, ISBN 80-89018-90-4 19

- plánovanie experimentu. 3. Grafické metódy pouţívajú sa na znázorňovanie javov a prebiehajúcich procesov. Napomáhajú vytvárať presnejší obraz o priebehu jednotlivých javov a ich vzájomných súvislostiach. Grafické metódy predstavujú schematické modely, z ktorých uvádzame: - postupové a obehové diagramy, - diagramy pracovných postupov, - diagramy zloţitých činností, - diagramy obehu informácií, - chronogramy a harmonogramy, - Z diagram, - Gauttove diagramy, - orientačné schémy. 4. Výberové metódy v analýzach sa pouţívajú viaceré výberové metódy, ako sú hodnotová analýza, rozhodovacia analýza, metódy dvojstranného pozorovania a ďalšie. Osobitnú skupinu tvoria empirické metódy, testovacia a dotazníková metóda, metódy reflexné a experimentálne. 1.5 Zásady finančnej analýzy Napriek osobitostiam uskutočňovanej finančnej analýzy v kaţdom podnikateľskom subjekte treba načrtnúť spoločné zásady analýzy, ktoré vedú k ekonomicky účinnejšej činnosti. Za významné treba povaţovať: 20 cieľovosť, z ktorej zásady jednoznačne vyplýva, ţe kaţdá analýza musí byť cieľovo orientovaná. Musí sa podriadiť účelu ktorému slúţi. komplexnosť, zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav či proces v podniku. Jednotlivé procesy nemoţno skúmať izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Analýza musí vţdy vychádzať z objektívnych zákonitosti a postihnúť všetky dôleţité činitele. Musí 20 ALEXY, J: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava, IRIS, 2005, 121 strán, strana 16, ISBN 80-89018-90-4 20

poukázať na väzby a určujúce vzťahy, ktoré sa vzájomne podmieňujú a ovplyvňujú. Túto poţiadavku zabezpečuje systémový prístupy. Ďalšie nemenej dôleţité zásady, ktoré treba dodrţiavať pri vykonávaní finančnej analýzy sú: Zásada podmienenosti je potrebné zohľadňovať špecifický charakter skúmaného javu, treba brať do úvahy cieľ analýzy, zvláštnosti odvetvia a prostredia. Zásada hlavného článku správne určenie rozhodujúcich javov a na nich nadväzujúcich závislých skutočností je podmienkou definovania zámeru a smeru analýzy. Zásada pohotovosti a preventívnosti táto zásada hovorí o tom, ţe informácie, ktoré môţu pomôcť prijať záchranné opatrenia na zvrátenie negatívnych tendencií, sú uţitočné len vtedy keď prídu na správne miesto. Zásada objektívnosti pre vstupy a výstupy sa musí zabezpečiť pravdivosť a a objektívnosť. Zásada kolektívnosti spolupráca a diskusia prispievajú k skvalitneniu analýzy a jej výsledkov (čím viac údajov, tým lepšie výsledky). Zásada systematickosti táto zásada plní poţiadavku zachovávať kontinuitu minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze. 1.6 Problémy finančnej analýzy Finančná analýza sa pri svojom zavedení do praxe stretáva s rôznymi typmi problémov. Niektorým z nich sa venuje táto kapitola. Prvým problémom, na ktorý analytik narazí v prípade, ţe hodnotí situáciu podniku v niekoľkých obdobiach, je rôzna cenová hladina v týchto analyzovaných obdobiach. V súvahe sa vplyv inflácie najviac prejaví v poloţke dlhodobý majetok, pretoţe tie sú oceňované v historických cenách a ich porovnanie v prípade vysokej inflácie je potom skresľujúce. Vo výkaze ziskov a strát pohyb cenovej hladiny najviac ovplyvňuje trţby z predaja vlastných výrobkov a sluţieb a trţby za tovar. 21

Inflácia môţe skresľovať výsledky aj v prípade medzipodnikového porovnávania. K tejto situácii dochádza v prípade, ţe stále aktíva porovnávaných spoločností nie sú kúpene v rovnakom období a ich účtovná hodnota je preto rôzna. Ďalším veľkým problémom, ktorému sa externý analytik len ťaţko vyhne, je skutočnosť, ţe súvaha je obvykle zostavovaná k poslednému dňu účtovného obdobia a nie je tu zobrazený vývoj jednotlivých poloţiek v jeho priebehu. V prípade, ţe napr. k poslednému dňu v decembri má spoločnosť na beţnom účte schodok, nepriaznivo to ovplyvňuje všetky ukazovatele likvidity, a to aj keby po všetky ostatné dni účtovného obdobia podnik s likviditou nemal ţiadne problémy. Rovnaký problém nastáva v prípade, ţe podnik vyuţíva krátkodobé úvery, ktoré sú poskytnuté a splácané v priebehu jedného účtovného obdobia. Tieto cudzie zdroje, aj keby dosahovali veľký objem, nebudú do analýzy kapitálovej štruktúry vôbec zahrnuté. Tento problém sa dá riešiť tak, ţe by pre výpočty ukazovateľov boli pouţívané priemerné hodnoty jednotlivých poloţiek súvahy v priebehu celého účtovného obdobia. K týmto údajom však externý analytik obvykle nemá prístup. S problémami je moţné stretnúť sa tieţ v prípade, ţe analyzovaný podnik dosahuje záporný hospodársky výsledok. Otázka je, či má zmysel v tomto prípade ukazovatele, v ktorých sa zisk vyskytuje, vôbec zostavovať a interpretovať. 1.7 Elementárna analýza Elementárnu analýzu môţeme nazvať aj základná analýza, ktorá z matematických metód vyuţíva len aritmetiku a výpočet percent. Jej plusmi je preto jednoduchosť rýchlosť a záporom je, ţe týmto postupom sa dá získať len obmedzené mnoţstvo informácií s obmedzenou vypovedajúcou hodnotou. Z podkladov, ktoré získame z účtovníctva sú zostavované a neskôr vyhodnocované ukazovatele. Ukazovateľ môţeme definovať ako číselnú charakteristiku ekonomickej činnosti podniku, ktorá je sprevádzaná atribútmi údajov postačujúcich k danému účelu analýzy. Z elementárnej finančnej analýzy môţeme získať veľké mnoţstvo ukazovateľov. Tieto ukazovatele sa delia na intenzívne a extenzívne. 22

Extenzívne ukazovatele nesú informácie o objeme (rozsahu), predstavujú kvantitu v ich prirodzených jednotkách (v účtovných poloţkách sú to peňaţné jednotky). 21 Intenzívne ukazovatele charakterizujú mieru, v akej sú extenzívne ukazovatele podnikom vyuţívané a ako silno a rýchlo sa menia. 22 Medzi extenzívne ukazovatele patria ukazovatele stavové (popisujú stav majetkov a zdrojov, jeho krytia v konkrétnom časovom okamţiku), rozdielové (sú zisťované ako rozdiel určitej skupiny aktív a pasív v určitom okamţiku), tokové(zobrazujú zmenu veličiny za určené časové obdobie) a nefinančné. 21 KOVANICOVÁ, D.: Podklady skryté v účetnictví II., 1.vydanie, Praha, Polygon, 1995, 300 strán, str. 126, ISBN 80-85967- 07-3 22 KOVANICOVÁ, D.: Podklady skryté v účetnictví II., 1.vydanie, Praha, Polygon, 1995, 300 strán, str. 126, ISBN 80-85967- 07-3 23

2. ZDROJE INFORMÁCIÍ POTREBNÉ PRE FINANČNÚ ANALÝZU Zdrojov informácií pre finančnú analýzu je veľa. Podľa toho, z akého prostredia pochádzajú, ich moţno zaradiť do dvoch hlavných skupín: 23 a) Interné zdroje informácií informácie pochádzajú z vnútropodnikovej údajovej bázy (napr. finančné účtovníctvo, manaţérske účtovníctvo, neúčtovná evidencia, evidencia o stave a počte zamestnancov, produkcie, majetku, poznatky zamestnancov, výročné správy a pod.), b) Externé zdroje informácií informácie pochádzajú z mimopodnikových zdrojov (napr. prognózy, normatívy, legislatívne normy, odvetvové štatistiky a iné). Finančný analytik analyzujúci príčiny súčasného stavu podnikových financií má rôzne moţnosti získať potrebné informácie. Cenné poznatky mu poskytujú informácie z kapitálového trhu (burzové správy). Vyuţiť môţe rozmanité externé informácie z ekonomického okolia, ktoré môţu mať podobu Obchodného vestníka, rôznych štúdií a štatistických materiálov o vývoji ekonomiky, jej jednotlivých sektorov či odborov. Zaujímavé sú tieţ interné nefinančné podnikové údaje. 24 Najbeţnejšie dostupné informácie pre finančnú analýzu sa dajú nájsť vo výročnej správe spoločnosti. Okrem účtovných výkazov (súvahy a výkazov ziskov a strát), obsahuje výročná správa ďalšie informácie, akými sú napr. správa manaţmentu akcionárom, ktorá komentuje hlavné udalosti minulého roku a udáva predpovede pre beţný rok, ďalej rozoberá plány na rozvoj a rozšírenie firmy, zmeny organizácie a riadenia, chystané zmeny vo výrobe a pod. 23 KOTULIČ, R.- KIRÁLY, P.-RAJČÁNIOVÁ, M:Finančná analýza podniku. 1. vydanie Bratislava: Iura Edition, 2007, 209 strán, str. 29, ISBN 978-80-8078-117-0 24 ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku, SPRINT vfra Bratislava, 2008, 385 strán, strana 60, ISBN 978-80-89085-99-6 24

2.1 Účtovná závierka hlavný zdroj informácií pre finančnú analýzu Skôr neţ budeme charakterizovať účtovnú závierku a jej výkazy, je potrebné zdôrazniť, ţe v súčasnosti existuje vo svete mnoho účtovných systémov a tieto finalizujú do rozdielne (obsahovo i formálne) zostavených účtovných závierok. 25 Z mnohých rozdielností je treba osobitne zdôrazniť rozdiel spočívajúci v odlišnom regulovaní účtovníctva. Sú tu dve základné moţnosti regulácia zvonku a samoregulácia. Regulácia zvonku znamená riadenie účtovníctva prostredníctvom štátu alebo profesných zväzov. Typická je existencia zákona o účtovníctve a jeho dovedenie do záväznej účtovnej osnovy, určujúcej názvy a čísla účtov, ktoré je podnik povinný pouţívať. Takto je regulované účtovníctvo v súčasnosti i u nás. Samoregulácia znamená, ţe účtovníctvo a jeho riadenie je v kompetencii podniku, ten však rešpektuje všeobecne uznávané účtovné zásady. Pre priestor Európskej únie sú takýmito zásadami Medzinárodné účtovne štandardy, ktoré však majú ambíciu stať sa celosvetovo uplatňovanými. 26 2.1.1 Účtovná závierka podľa Slovenskej právnej úpravy Základnou právnou normou je Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. Januára 2003. 27 Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva. Jej dôleţitou úlohou je poskytovať informácie o finančnej situácii podniku, výkonnosti a zmenách finančnej situácie daného podniku. Účtovná závierka môţe byť riadna a mimoriadna a zostavuje sa vţdy po uzatvorení účtovných kníh na podklade údajov beţného účtovníctva. 25 Viac o tejto problematike napr. v publikácii Kovanicová, D. a kol.: finanční účetníctví Světový koncept, Polygon, Bratislava, Február, 2002 26 ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku, SPRINT vfra Bratislava, 2008, 385 strán, strana 61, ISBN 978-80-89085-99-6 27 Zákon bol prakticky kaţdý rok novelizovaný Zákonmi č.562/2003 Z. z., č. 561/2004 Z. z., č.518/2005 Z. z., č.618/2006 Z. z., č. 198/2007 Z. z., Posledne uvedený zákon prináša významné zmeny znamenajúce pribliţovanie sa k štandardom IAS/IFRS 25

2.1.1.1 Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva Jednoduché účtovníctvo môţeme nazývať tieţ daňovým účtovníctvom. Je zostavené tak, ţe jeho výstupom je daňový základ určený ako rozdiel príjmov a výdavkov. Účtovnú závierku tvoria dva výkazy: Výkaz o majetku a záväzkoch poskytuje informácie o majetku a jeho štruktúre v členení na majetok dlhodobo viazaný, majetok krátkodobo viazaný zásoby a finančný majetok. Teda je určitou paralelou Súvahy, Výkaz o príjmoch a výdavkoch hovorí o priebehu a výsledkoch reprodukčného procesu podniku. Priebeh je charakterizovaný príjmami a výdavkami, výsledok je charakterizovaný údajom rozdiel príjmov a výdavkov (je tak paralelou Výkazu ziskov a strát). 2.1.1.2 Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva Nazýva sa tieţ finančné účtovníctvo. Je koncipované tak, aby vyústilo do vyčíslenia finančného výsledku výsledku hospodárenia. Ten nie je totoţný s daňovým základom. Pri zisťovaní daňovej povinnosti treba hospodársky výsledok transformovať na daňový základ. Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvoria: Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Poznámky. Spoločne tvoria tzv. tribilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je potrebné analyzovať ich súčasne. 28 Súvaha ukazuje finančnú situáciu firmy stav jej majetku a záväzkov k určitému dátumu, väčšinou k poslednému dňu finančného roku firmy. 29 Z toho vyplýva, ţe základnou funkciou súvahy je poskytnúť informácie o majetku firmy (aktívach), o štruktúre tohto majetku a jeho kapitálovom krytí (vlastnom a cudzom kapitáli, t. zn. o pasívach). 28 ALEXY, J: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava, IRIS, 2005, 121 strán, strana 42, ISBN 80-89018-90-4 29 BLAHA, Z. JINDŘICHOVSKÁ,I.: Jak posoudit finanční zdraví firmy, 1. Vydání Praha, Management press, 1994, 297 strán, strana 76, ISBN 80-85603-62-4 26

Základom konštrukcie kľúčového účtovného výkazu, t.j. Súvahy alebo bilancie je tzv. bilančná rovnováha. 30 SÚVAHA Aktíva = Pasíva Súvaha sa môţe zostavovať rôznymi spôsobmi. Z pohľadu formálneho usporiadania súvahy sa v praxi ustálili dve základné podoby: a) T-forma, označovaná tieţ ako účtovná forma, finančná forma, v slovenskej terminológii označovaná ako horizontálna forma, b) Vertikálna forma, alebo tieţ stĺpcová forma. Vertikálna forma súvahy Tabuľka č. 1 Súvahová poloţka A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie B. Neobeţný majetok C. Obeţný majetok D. Časové rozlíšenie aktív E. Krátkodobé záväzky F. Čistý pracovný kapitál F= (C+D)-(E+J) G. Súčet majetku po odpočítaní krátkodobých záväzkov G=(A+B+C+D)-E H. Dlhodobé záväzky I. Rezervy J. Časové rozlíšenie pasív K. Vlastné imanie K=G-(H+I+J) 30 JANOK, M. a kol., Základy Finančnej analýzy firmy, 1. vydanie, Bratislava, MIKA-Conzult,, 1997, 110 strán, strana 30, ISBN 80-967-285-5-1 27

Príklad T-formy súvahy Tabuľka č. 2 Strana aktív (majetok) Strana pasív (zdroje krytia majetku) A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie B. Neobeţný majetok B.I. Dlhodobý nehmotný majetok B.II. Dlhodobý hmotný majetok B.III. Dlhodobý finančný majetok A. Vlastné imanie A.I. Základné imanie A.II. Kapitálové fondy A.III. Fondy zo zisku A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie C. Obeţný majetok C.I. Zásoby C.II. Dlhodobé pohľadávky C.III. Krátkodobé pohľadávky C.IV. Finančné účty B. Záväzky B.I. Rezervy B.II. Dlhodobé záväzky B.III. Krátkodobé záväzky B.IV. Bankové úvery D. Časové rozlíšenie C. Časové rozlíšenie Spolu majetok (A+B+C+D) = Spolu vlastné imanie a záväzky (A+B+C) Súvaha nie je aţ takým dokonalým informačným zdrojom, ako by sa mohlo zdať. Slabými stránkami sú napr. tieto fakty: presne nezobrazuje súčasnú hodnotu podniku, poloţky súvahy nezohľadňujú tzv. vnútorné bohatstvo podniku a pod... Redukované podoby súvahy prinášajú tabuľky 1. a 2.. Výkaz ziskov a strát podáva prehľad o nákladoch a výnosoch. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi vytvára zisk resp. stratu za beţné finančné obdobie. 31 Výsledovka vypovedá o priebehu a výsledkoch reprodukčného procesu. Výnosy a náklady, a tieţ výsledok hospodárenia sú vo výsledovke rozdelené do troch oblastí 31 BLAHA, Z. JINDŘICHOVSKÁ, I.: Jak posoudit finanční zdraví firmy, 1. Vydanie, Praha, Management press, 1994, 297 strán. str. 76, ISBN 80-85603-62-4 28

hospodárskej, finančnej a mimoriadnej. Jeho redukovanú podobu prináša tabuľka č.3. Vo výkaze ziskov a strát môţeme pomocou toku nákladov a výnosov sledovať zmenu vlastného imania. Náklad = zníţenie vlastného imania Výnos = zvýšenie vlastného imania Výkaz ziskov a strát sprostredkováva tok informácií o výkonoch a nákladoch v ţiaducom členení, t.j. podľa jednotlivých činností. Kvantifikáciou a odpočtom zisťujeme hospodársky výsledok, pričom výnosy sú vyznačené rímskymi číslicami, náklady písmenami veľkej abecedy. Výkaz ziskov a strát vyjadruje: 32 akým spôsobom sa dosiahol zisk ako finančný zdroj, pri akých nákladoch a výnosoch zisk vznikol, proces tvorby zisku ako prírastku vlastného imania, ktorý tvorí súčasť pasív. Z dôvodu zabezpečovania likvidity a platobnej schopnosti firmy vznikla potreba zobrazenia pohybu peňazí za určité obdobie v prehľadnej forme, nakoľko peňaţné prostriedky menia svoju podobu z jednej formy na druhú a dostávajú sa späť do firmy v podobe peňazí predajom výkonov. Jednou z foriem zobrazenia pohybu peňazí je Prehľad o peňaţných tokoch. 32 JANOK, M. a kol.: Ukazovatele finančnej analýzy podniku, 1. vydanie, Bratislava, MIKA - Conzult, 2000, 115 strán, str. 73, ISBN 80-967295-8-6 29

Tabuľka č.3 Výkaz ziskov a strát ku dňu... Trţby za predaj tovaru -Náklady vynaloţené na obstaranie predaného tovaru Obchodná marţa +Výnosy z hospodárskej činnosti -Náklady hospodárskej činnosti Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti +Finančné výnosy -Finančné náklady Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti -Daň z príjmov z beţnej činnosti Výsledok hospodárenia z beţnej činnosti +Mimoriadne výnosy -Mimoriadne náklady Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie Prehľad o peňaţných tokoch (Cash-flow) dopĺňa dvojicu účtovných výkazov o ďalší pohľad na hospodársku činnosť vo firme z hľadiska príjmovo-výdavkového. Tvorí súčasť podnikového účtovného systému, ktorý prehľadne, komplexne a systémovo priebeţne zachytáva hospodárske a finančné transakcie podniku. Jeho forma a štruktúra nie je v krajinách Európskeho spoločenstva záväzná, avšak v niektorých krajinách ako sú USA, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko je u forma zauţívaná, inde doporučená a tak je to i u nás s tým, ţe od roku 2000 je záväzná. 33 Vyjadruje vnútornú finančnú silu podniku, teda jeho schopnosť tvoriť z vlastnej prevádzkovej činnosti finančné zdroje. Jeho cieľom je poskytovať informácie investorom, veriteľom, audítorom i samotnému vedeniu podniku o vývoji finančnej situácie podniku v danom období. 33 JANOK, M. a kol.: Ukazovatele finančnej analýzy podniku, 1. vydanie, Bratislava, MIKA - Conzult, 2000, 115 strán, str. 74, ISBN 80-967295-8-6 30

Pri zostavovaní výkazu cash-flow sa uplatňujú dve metódy: - priama metóda (spočíva vo vykazovaní hlavných skupín hrubých príjmov a výdavkov v príslušnej činnosti - prevádzkovej, investičnej, finančnej) - nepriama metóda (pouţíva sa len pri zostavovaní prehľadu cash-flow prevádzkovej činnosti) V poznámkach k účtovnej závierke sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát. Poznámky môţu obsahovať aj iné dôleţité dokumenty (napr. výkazy a údaje), ktoré ich dopĺňajú. Poznámky obsahujú tieto dôleţité údaje: a) informácie o účtovnej závierke, b) informácie o členoch štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a iných orgánov účtovnej jednotky, c) informácie potrebné na identifikáciu konsolidovanej účtovnej závierky, ak je účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku, d) ďalšie informácie (napr. o výnosoch, nákladoch, daniach z príjmov a pod.). 31

3. POMEROVÉ UKAZOVATELE FINANČNEJ ANALÝZY Pomerové ukazovatele sú najobľúbenejšou a tieţ najrozšírenejšou metódou finančnej analýzy. Umoţňujú získať rýchly a nenákladný obraz základných finančných charakteristikách podniku. 34 Môţeme ich chápať ako určité sito, ktoré zachytí oblasti vyţadujúce hlbšiu analýzu. Pomerové ukazovatele vo veľkej miere vyuţívajú manaţéri, veritelia a investori. Dôvodom, ktorý viedol k širokému pouţívaniu pomerových ukazovateľov, je skutočnosť, ţe: Umoţňujú robiť analýzu časového vývoja finančnej situácie danej firmy, Sú vhodným nástrojom priestorovej analýzy, t.j. porovnávanie viacerých podobných podnikov navzájom, Môţu byť pouţívané ako vstupné údaje matematických modelov umoţňujúcich popísať závislosť medzi javmi, klasifikovať stavy, hodnotiť rizika a predvídať budúci vývoj. Ukazovatele ako základný nástroj analýzy situácie podniku sa členia na niekoľko skupín. V rôznych literatúrach sa moţno stretnúť s ich rozdielnym usporiadaním, pričom najčastejšie sa ukazovatele uplatňujú v nasledovnom členení: Ukazovatele likvidity, Ukazovatele aktivity, Ukazovatele zadlţenosti, Ukazovatele rentability výnosnosti, Ukazovatele trhovej hodnoty podniku. Hodnoty vyššie uvedených skupín ukazovateľov závisia od sektorovej a odvetvovej príslušnosti daného podniku. Súvisí to s rozdielnou štruktúrou aktív a pasív jednotlivých podnikov rôznych odvetví. 34 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. Vydanie Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 55, ISBN 978-80- 251-1830-6 32

Vo výrobných podnikoch je primerané mnoţstvo zásob podmienkou ich fungovania a primeraného vyuţitia neobeţného majetku. Naopak v podnikoch poskytujúcich sluţby zásoby nie sú veľmi dôleţité a ich podiel je nízky. 3.1 Ukazovatele likvidity Analytik potrebuje zistiť, či je analyzovaný subjekt schopný splácať svoje záväzky riadne a včas, teda či ide o podnik s dostatočne likvidnými aktívami. Uţ pri prvom pohľade na súvahu je moţné vytvoriť si pribliţnú predstavu o danom podniku, o výške jeho celkových záväzkov ako aj o ich krytí likvidným majetkom. 35 V okamihu, keď spoločnosť nemá dostatočný majetok na úhradu svojich krátkodobých záväzkov, dostáva sa do váţnej situácie platobnej neschopnosti, a je nútená si tieto prostriedky poţičať od externých subjektov. Takéto riešenie síce situáciu v podniku na krátky čas vyrieši, no dlh sa bude neustále zväčšovať aţ dokým sa tento problém stane neúnosným. Aby sa tomu predišlo, vyuţívajú sa rôzne pomerové a rozdielové ukazovatele likvidity, ktoré včas upozornia na nepriaznivý stav. Preto je likvidita jednou z najdôleţitejších oblastí, na ktoré sa finančná analýza zameriava. Pri podrobnejšom výklade pomerových ukazovateľov likvidity, je potrebné vysvetliť tieto dva pojmy: solventnosť a likvidita. Solventnosť znamená, ţe spoločnosť je schopná plynule hradiť svoje záväzky. Myslí sa tým momentálna schopnosť úhrady záväzkov. Likvidita je schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky a viaţe sa na dlhšie časové obdobie. Na vyjadrenie likvidity sa najčastejšie pouţívajú tieto relatívne ukazovatele: a) Likvidita pohotová (1.stupňa) Táto likvidita vyjadruje stupeň solventnosti podniku. Vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejším majetkom a krátkodobými záväzkami. Optimálna hodnota tohto ukazovateľa je 0,2-0,6. 35 BAJUS, R.: Financie podniku, 1.vydanie, Košice, elfa, s.r.o., 2008, 156 strán, str. 125, ISBN 978-80-8086-079-0 33

b) Likvidita beţná (2.stupňa) Odporúčané hodnoty sú v intervale 1-1,5, čo znamená, ţe krátkodobé záväzky by nemali presiahnuť objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. c) Likvidita celková (3.stupňa) Vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje dlhy vo výške krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t.j. či má podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej beţnej prevádzky. 36 Odporúčaná hodnota by sa mala pohybovať medzi 2-2,5. Krátkodobé záväzky by nemali presiahnuť 40% hodnoty obeţných aktív. 3.2 Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity nás informujú o tom, či podnik efektívne vyuţíva jednotlivé majetkové zloţky a ako s nimi hospodári. Ak má majetku viac ako je účelné, vznikajú zbytočné náklady a však treba podotknúť, ţe ak by ich mal nedostatok, podnik by pravdepodobne prichádzal o moţné trţby. Na vyjadrenie aktivity slúţia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti majetku ako celku i jednotlivých častí. 37 K ukazovateľom aktivity patria: a) Doba obratu zásob informuje o tom ako dlho trvá jedna obrátka zásob (obvykle v dňoch). Teda udáva dobu, ktorá je nutná na prechod peňaţných prostriedkov cez výrobnú, tovarovú podobu späť do peňaţnej formy. 36 KOTULIČ, R.- KIRÁLY, P.-RAJČÁNIOVÁ, M:Finančná analýza podniku, 1. vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2007, 209 strán, str. 60, ISBN 978-80-8078-117-0 37 Tamtieţ str.63 34

b) Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku udáva priemernú dobu, na ktorú podnik poskytuje obchodný úver svojím odberateľom. Vyčísľuje, koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie dôjde k inkasu. 38 c) Doba obratu majetku vyjadruje, koľkokrát sa majetok obráti za dané obdobie. d) Doba splácania záväzkov z obchodného styku je to doba od vzniku záväzku po jeho zaplatenie. Tu ide o obchodný úver poskytnutý zo strany dodávateľa. 3.3 Ukazovatele zadlţenosti Kaţdý podnik je charakteristický vlastnou štruktúrou aktív a pasív, ktorá sa významne podieľa na stabilnom a prosperujúcom fungovaní ekonomického subjektu. Pri analýze stability nás zaujíma, do akej miery je podnik financovaný z vlastných zdrojov a do akej z cudzích. Podnik musí zvoliť vhodný pomer oboch foriem financovania, pretoţe zvolený podiel ma pre podnik tri rôzne významné efekty: Kmeňoví akcionári lepšie udrţia kontrolu nad podnikom, ak sa kapitál zvyšuje na základe navýšenia dlhu (v takomto prípade nestrácajú percentuálny podiel), Veritelia naopak preferujú dostatočnú zásobu vlastného kapitálu, ktorý povaţujú ako poistku splatenia ich pôţičky, 38 KOTULIČ, R.- KIRÁLY, P.-RAJČÁNIOVÁ, M:Finančná analýza podniku, 1. vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2007, 209 strán, str. 63, ISBN 978-80-8078-117-0 35

Keď podnik zarobí s poţičanými peniazmi viac, neţ za ich poţičanie zaplatí, zvýši sa tým aj výnos vlastného kapitálu. K analýze zadlţenosti slúţia mnohé ukazovatele, napr.: a) Stupeň samofinancovania vyjadruje rozsah pouţitia vlastného kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. b) Stupeň zadlţenosti nazývame ho aj ako stupeň veriteľského rizika. Tento ukazovateľ poskytuje informácie o finančnej štruktúre podniku tým meria pomer cudzích zdrojov k celkovým aktívam. S rastom tohto ukazovateľa rastie riziko, ţe veritelia prídu o svoju pohľadávku. Rastie totiţto podiel poţičaného kapitálu. Odporúčaný podiel cudzieho kapitálu by nemal presiahnuť 50% (v rozvinutých trhových ekonomikách je to 70 aţ 80%) c) Ukazovateľ finančnej páky vypovedá o tom, akú časť aktív tvorí vlastný kapitál. Tento ukazovateľ je zaloţený na skutočnosti, ţe cudzí kapitál je lacnejší ako vlastný. Cudzí kapitál zvyšuje výkonnosť vlastného kapitálu. d) Úrokové krytie vyjadruje, koľkokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré musí podnik splatiť. K ďalším ukazovateľom zadlţenosti patria: 36

3.4 Ukazovatele rentability Rentabilitu zvykneme nazývať aj výnosnosťou, resp. ziskovosťou. Je meradlom schopnosti podniku vytvárať nové zdroje a tým dosahovať zisk. Analýza rentability podniku má pre mnohých investorov najväčšiu váhu. Práve tu získajú informáciu o miere zhodnotenia vloţeného kapitálu, o jeho reprodukcii. 39 V praxi sú pouţívané viaceré ukazovatele rentability a líšia sa vymedzením čitateľa. Spravidla zaň dosadzujeme finančný výsledok podnikovej činnosti výsledok hospodárenia. 40 Medzi ukazovatele rentability zaraďujeme: a) Rentabilita celkového vloţeného majetku (ROA Return on Assets) Tento ukazovateľ dáva do pomeru zisk s celkovými aktívami investovaných do podniku bez ohľadu na mieru zdanenia. Je pouţívaný najmä pre porovnávanie podnikov s rozdielnymi daňovými podmienkami a zadlţením. Niekedy sa pouţíva aj zjednodušená forma, v ktorej meriame rentabilitu len ako pomer čistého zisku k aktívam. Ukazovateľ ROA je pouţiteľný nielen pre posúdenie podniku ako celku, ale aj pri hodnotení výsledkov práce jednotlivých vnútropodnikových zloţiek. 39 BAJUS, R.: Financie podniku, 1.vydanie, Košice, elfa, s.r.o., 2008, 156 strán, str. 129, ISBN 978-80-8086-079-0 40 ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku, SPRINT vfra Bratislava, 2008, 385 strán, str. 89, ISBN 978-80- 89085-99-6 37

zisk. 41 f) Ukazovateľ nákladovosti (1-ROS) b) Ukazovateľ rentability vlastného kapitálu (ROI Return on Investments) Charakterizuje intenzitu, s akou sa reprodukuje kapitál vloţený do podniku, inými slovami koľko korún zisku dokázal podnik vygenerovať z jednej koruny vloţeného kapitálu. c) Ukazovateľ vlastného kapitálu (ROE Return on Equity) Tento ukazovateľ hodnotí výnosnosť vlastného kapitálu, ktorý bol vloţený majiteľmi (akcionári, spoločníci, členovia druţstva a pod.) Aby bolo pre investorov výhodne do podniku investovať, musí byť výnosnosť vlastného kapitálu vyššia, neţ výnos z ostatných moţných spôsobov investovania. d) Ukazovateľ rentability dlhodobých zdrojov (výnosnosti dlhodobo investovaného kapitálu, ROCE Return on capital employed) Slúţi k priestorovému porovnaniu podniku, najmä k hodnoteniu prosperujúcich monopolov. verejne e) Ukazovateľ rentability trţieb ( ROS Return on Sales) Charakterizuje trhovú úspešnosť podniku a odpovedá na otázku, koľko korún zisku priniesla jedna koruna trţieb, alebo tieţ, koľko percent z trţieb predstavuje 41 KOTULIČ, R.- KIRÁLY, P.-RAJČÁNIOVÁ, M:Finančná analýza podniku, 1. vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2007, 209 strán, str. 69, ISBN 978-80-8078-117-0 38

Tu sa celkové náklady odhadujú ako rozdiel medzi celkovými trţbami a ziskom. 3.5 Ukazovatele trhovej hodnoty Tieto ukazovatele označujeme aj pojmom ukazovatele kapitálového trhu. Obohacujú finančnú analýzu o pohľad subjektov zvonku, teda investorov, resp. potenciálnych investorov. Tí majú záujem na tom, aby sa ich vklad do spoločnosti zhodnocoval, a to prostredníctvom dividend (podiel na zisku) alebo rastom ceny akcií. Na vyjadrenie trhovej hodnoty sa pouţívajú najmä tieto ukazovatele: a) Účtovná hodnota akcie (book value per share) Je vlastný kapitál delený počtom kmeňových akcií v obehu. Účtovnú hodnotu akcií je uţitočné porovnať s trhovou hodnotou podniku stanovenou na kapitálovom trhu. b) Dividenda na akciu (DPS dividend per share) Z hľadiska akcionárov ide o najviac sledovaný ukazovateľ. Udáva absolútnu výšku vyplatenej dividendy na jednu akciu. c) Čistý zisk na akciu (EPS Earnings per share) Výnos na akcii je kľúčovým údajom o finančnej situácii podniku a odráţa výsledky a úspechy konkurentov. d) Dividendový výnos (dividend yield) Je to ukazovateľ, ktorý udáva výnosnosť podniku pre akcionárov. 39

e) Dividendové krytie (dividend cover) Udáva koľkokrát čistý zisk podniku prevyšuje úhrn vyplácaných dividend, alebo inak povedané koľkokrát sú dividendy pokryté dosiahnutým ziskom. 42 f) Ukazovateľ P/E (Price earnings ratio) Odhaduje, za koľko rokov sa cena akcie vrátila v zisku vytvorenom spoločnosťou. Dal by sa tieţ charakterizovať ako počet korún, ktoré sú investori ochotní zaplatiť za jednu korunu vykazovaného zisku na akcii. Nízka hodnota môţe signalizovať buď vysokú rizikovosť alebo očakávanie nízkych dividend v budúcnosti a malého rastového potenciálu firmy. 42 SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku, 1. vydanie, Brno, Computer Press, a.s., 2007, 154 strán, str. 70, ISBN 978-80- 251-1830-6 40

4. EVA EKONOMICKÁ PRIDANÁ HODNOTA Ekonomická pridaná hodnota (Economic Value Added EVA) je chápaná ako čistý výnos z prevádzkovej činnosti podniku zníţený o náklady kapitálu. Myšlienkovým základom tohto kritéria je maximalizácia zisku podniku. Nechápe sa ním však zisk účtovný, ale zisk ekonomický. 43 Ekonomický zisk na rozdiel od účtovného zisku predstavuje prebytok výnosov, zostávajúcich podniku po zaplatení sluţieb výrobných faktorov. Rozdiel medzi tradičným účtovným ziskom a ekonomickým ziskom vypláva z nasledovného porovnania: Účtovný zisk = výnosy účtovné náklady, Ekonomický zisk = celkový výnos kapitálu náklady na kapitál. Základný vzorec na výpočet ukazovateľa EVA je: EVA = NOPAT WACC. C Alebo EVA = (ROIC WACC). C kde NOPAT je zisk z operatívnej činnosti podniku po zdanení, C kapitál viazaný v majetku, WACC váţený priemer nákladov na kapitál, ROIC výnosnosť investovaného kapitálu. Výpočet jednotlivých vstupných veličín moţno uskutočniť takto: NOPAT = EBIT. (1 t) kde t je sadzba dane z príjmu WACC = r d. (1 t). D/C + r e. E/C Kde r d sú náklady na úročený cudzí kapitál D trhová hodnota úročeného cudzieho kapitálu, C trhová hodnota investovaného kapitálu, E trhová hodnota vlastného kapitálu, r e náklady na vlastný kapitál. Podstatou ukazovateľa EVA, je kladná hodnota. Iba vtedy vzniká nová pridaná hodnota zvyšujúca pôvodnú hodnotu podniku. 43 KISLINGEROVÁ, E.: Oceňování podniku, 2.vydanie, Praha, C. H. Beck, 2001, 367 strán, str. 88, ISBN 80-7179-529-1 41

5. CHARAKTERISTIKA PODNIKU GeLiMa, a.s. Akciová spoločnosť GeLiMa a.s. bola zaloţená zakladateľskou listinou zo dňa 19.1.1995 a rozhodnutím zakladateľa podľa 154 a následne zákona č. 513/1991 Zb. a prijatím stanov. Je právnickou osobou a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Ţilina. Podnik sídli na ulici Priemyselnej 1 v Liptovskom Mikuláši. Táto spoločnosť je právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti WEISHARDT INTERNATIONAL, spol. s r.o., ktorá má aţ 170 rokov skúsenosti vo výrobe ţelatíny. Spoločnosť je štvrtým najväčším výrobcom ţelatíny na celom svete a zároveň jediným výrobcom v strednej a východnej Európe. Je súčasťou skupiny Weishardt Holding, ktorá má okrem liptovskej ţelatinárne výrobné stredisko Gélatines Weishardt vo francúzskom Graulhete, Tergel v Kanade ďalšie technické a obchodné zastúpenia vo viac ako 20 krajinách sveta napr.: Poľsko, Japonsko, Maďarsko, Španielsko, Slovensko a pod.. Spoločnosť môţeme definovať ako stredný podnik s počtom zamestnancov okolo 160. Jej podnikateľská činnosť je zameraná prevaţne na výrobu a predaj ţelatíny, ktorú vyváţa do celého sveta (Afrika, Ázia, Austrália, Európa, Severná a Juţná Amerika). Silnými hodnotami spoločnosti sú:,,pracovať transparentne a dôveryhodne pre dlhotrvajúci a spoľahlivý vzťah s našimi zákazníkmi a dodávateľmi.,,zachovať si identitu a nezávislosť vďaka rodinnému kapitálu. a,,politika nekompromisnej sledovateľnosti a kvality výrobku. Presnejší obraz o podniku nám poskytuje prehľad o predmete činnosti GeLiMy, a.s.. Predmetom podnikania je vykonávanie týchto činností: Výroba prípravkov do kŕmnych zmesí, Úprava tuku pre potravinárske, kŕmne a technické účely, Vykonávanie fyzikálno-chemických laboratórnych rozborov, 42

Obchod s tovarom všetkého druhu v rozsahu voľných ţivností, Vykonávanie konzultačnej činnosti v rámci predmetu podnikania v rozsahu voľných ţivností, Ubytovacie sluţby, Vykonávanie prác mechanizmami (nakladací stroj UN 053, zemné rýpadlo DH 112, vysokozdviţný vozík DVHM 3222), Výroba cukroviniek na báze ţelatíny, Činnosť organizačných a ekonomických poradcov, Cestná motorová nákladná doprava, Výroba precipitátu, odtučnenej kostnej drte, osseínu, Výroba produktov na báze ţelatíny pre potravinárske účely, Výroba fotoţelatíny a modifikácie ţelatíny, Výroba ţelatíny, Výroba tuku, kostných kŕmnych múčok a iných krmív, Spracovanie surových kostí a koţných štiepeniek, Kovoobrábanie, Výroba nástrojov, Zámočníctvo, Ekonomicko-organizačné poradenstvo v rámci predmetu podnikania, Vykonávanie mikrobiologických laboratórnych rozborov. GeLiMa, a.s. takmer kompletne vykrýva domácu potrebu ţelatín, ktoré nachádzajú uplatnenie najmä v potravinárstve (ţelírované a šľahané cukrovinky, mliečne výrobky so zníţeným obsahom tuku a zmrzliny, gély na báze vodných roztokov, margaríny, cukrárske výrobky a výrobky na báze mäsa a polotovary), technike (plnenie mikrokapsúl atramentom, farbivami, parfumami atď., papier a lepidlá), farmácii a zdravotníctve (tvrdé a mäkké kapsule, plnenie mikrokapsúl (poťahovanie aminokyselín)), v para chirurgii a para farmácii. Pribliţne 95 % produkcie vyváţa do zahraničia, najmä Poľska, Česka a Maďarska. Ako perspektívny sa ako perspektívny javí turecký trh a krajiny Blízkeho a Ďalekého východu. 43

5.1 História podniku História spoločnosti siaha do 30-tych aţ 40-tych rokov 19. storočia. Presnejšie spoločnosť Gélatines Weishardt zaloţil p. Conrad Weihardt v Dijone v roku 1839. V roku 1932 súčasný podnik p. Maurice Weishardt vo francúzskom meste Graulhet. Prvé potravinárske ţelatíny začali vyrábať v roku 1957. V roku 1989 bolo zaloţené Weihardt Holding a o 4 roky neskôr bol zaloţený podnik na vývoj a výrobu zmesí ingrediencií. V roku 1994 bolo vytvorené Weihardt International na predaj výrobkov. Na území Slovenskej republiky podnik začína nadväzovať na štyridsaťročnú tradíciu niekdajšieho krmivárskeho a glejárskeho podniku Liptovský Mikuláš, ktorý sa pôvodne zameriaval na výrobu kostnej múčky a kostného gleja. V roku 1983 začal s výrobou ţelatín a zmenil názov na štátny podnik Ţelatináreň Liptovský Mikuláš. Na začiatku 90. Rokov sa podnik uţ ako GeLiMa zameral výlučne na produkciu ţelatín. V roku 1995 sa transformoval na akciovú spoločnosť a dve tretiny akcií kúpil francúzsky strategický investor Weishardt Holding, ktorý je v súčasnosti vlastníkom všetkých akcií ţelatinárne. 5.2 Organizačná štruktúra GeLiMa, a.s. Spoločnosť GeLiMa, a.s. má v súčasnosti okolo 160 zamestnancov. Štatutárnym orgánom spoločnosti je predstavenstvo. V podniku je pouţité funkčné členenie na útvary výrobné, obchodné a ekonomické. Aj na ďalšej úrovni organizačnej štruktúry prevláda členenie podľa funkcií. Organizačná štruktúra je znázornená na obrázku č. 1. Podrobne viď príloha č. 4 44

Obrázok č.1 Organizačná štruktúra Zdroj: Vlastné spracovanie 5.3 SWOT analýza podniku Výsledkom SWOT analýzy akciovej spoločnosti GeLiMa, a.s. je vymedzenie silných a slabých stránok, ktoré sa vzťahujú na jeho vnútornú situáciu. Medzi silné stránky spoločnosti GeLiMa by sme mohli zaradiť: široký sortiment vysokokvalitných výrobkov (ţelatín), vďaka ktorým je lídrom v oblasti spracovania ţelatíny v potravinárskom priemysle, 45

dobré vnútorné i vonkajšie vzťahy: so zákazníkmi, s obchodnými partnermi, zamestnancami a vlastníkmi, ekologický prístup k ţivotnému prostrediu, ďalším pozitívnym faktorom podnikovej činnosti, ktorý významne ovplyvňuje jeho prosperitu, je dlhá tradícia, výrazným zdrojom podniku je kvalifikovaný personál, vďaka vysokej modernizácii výroby sa zvýšila kvalita produkcie, vďaka ktorej podnik konkuruje výrobcom z vyspelých krajín Európy, z dôvodu zvyšovania cien elektrickej energie, podnik investoval do vybudovania vlastného zdroja energie vyrábanej z plynu. Ako slabšie stránky by sme mohli spomenúť: podnik GeLiMa, a.s. je závislý na hovädzej koţi, ktorej je relatívny nedostatok kôli poklesu spotreby hovädzieho mäsa, vyvolaného obavou z ochorenia BSE, menové riziko vyplivajúce z vývozu (napr. pri zmene kurzu), vysoké odvodové zaťaţenie. Treba poznamenať, ţe nie kaţdá silná stránka znamená konkurenčnú výhodu. Takisto domnienka, ţe existujúca silná stránka je najvyšším moţným maximom dosiahnuteľnosti nemusí byť vţdy správna. V mnohých prípadoch je moţné zlepšiť aj to, čo podnik robí dobre. Predmetom SWOT analýzy je rozpoznanie nových príleţitostí a rizík ďalšieho rozvoja podniku. Príleţitosťou spoločnosti GeLiMa, a.s. je napr.: prakticky neexistujúca domáca konkurencia, vstup do Európskej Únie a ďalších svetovo významných organizácií predstavuje pre podnik nové moţnosti na medzinárodných trhoch. Rizikom spoločnosti môţe byť napr.: moţné silné postavenie konkurentov v zahraničí, príchod iných zahraničných podnikov a investorov, voľný vstup konkurentov na domáci trh, 46

keďţe SR je členskou krajinou EÚ prebieha tu neustále prispôsobovanie sa európskym parametrom, a teda aj zmena legislatívy. 5.4 Analýza odvetvia Potravinársky priemysel je úzko spätý s poľnohospodárstvom. V rámci agrokomplexu plní významné funkcie. Zabezpečuje prevzatie, skladovanie a spracovanie poľnohospodárskych produktov, vyrába potravinárske výrobky a zúčastňuje sa na zásobovaní obyvateľstva potravinami. V SR je členený na 16 výrobných odborov s výrazne diferencovanou výrobnou štruktúrou. Od roku 2004 hrubý domáci produkt (HDP) v tomto odvetví medziročne narastal, hoci v roku 2006 s pomalšou dynamikou (o 10 %) ako v roku 2005 (o 52 %). V roku 2006 dosiahol 25 mld. Sk (stále ceny 2000=100). Medziročný nárast HDP v potravinárstve bol v roku 2006 rýchlejší ako jeho rast v ekonomike SR (+ 8 %), čo prispelo k zvýšeniu účasti odvetvia na HDP v hospodárstve SR na 1,96 %. Podiel potravinárstva na hrubom domácom produkte rástol v posledných troch rokoch menej výrazne. Napriek tomu, ţe sa podiel potravinárstva na HDP v posledných rokoch zvyšuje, je niţší ako v rokoch 1998-2003. Tabuľka č. 4: Vývoj HDP (s.c. 2000=100) Medziročné zmeny v % Odvetvie 2003 2004 2005 2006 Pôdohospod. Rybolov, chov rýb 0,9 11,9 15,7 2,6 Pôdohospodárstvo -0,2 13,3 13,9 6,3 Priemysel spolu 19,4 8,9 16 10?6 Priemyselná výroba 15,1 7,9 22,3 10,7 Výroba potravín 5,3-36,8 52 10,1 Hospodárstvo SR úhrnom 4,2 5,4 6 8,3 Zdroj: ŠÚ SR databáza Slovstat; prepočty VÚEPP Zamestnanosť v odvetví medziročne kontinuálne klesala, čo sa prejavovalo klesajúcim podielom potravinárstva na celkovej zamestnanosti hospodárstva SR (2,8% v roku 2006). V roku 2006 bol priemerný evidenčný počet zamestnancov 47

v potravinárskom priemysle 34 972, pričom v roku evidovaný počet zamestnancov potravinárskeho priemyslu vykazoval hodnotu o 4,5% vyššiu t.j. 36 545. Potravinársky priemysle vyrába okolo 7 8 tisíc druhov výrobkov určených pre potreby trhu, vrátane hmotnostného a akostného sortimentu je to potom okolo 10 tisíc druhov výrobkov. Výroba potravinárskych výrobkov dosahuje v priemere hodnotu 70,3 mld. Sk. Obyvatelia SR na nákup potravín ročne vynaloţia viac ako 100 mld. Sk, pritom za potraviny dovezené zaplatia 27 30 mld. Sk. Na začiatku roka 2000 bolo evidovaných okolo 3 500 subjektov, ktoré podnikali v potravinárstve. Rozhodujúca časť podnikov potravinárskeho priemyslu bola sprivatizovaná v rámci I. vlny privatizácie. V posledných rokoch sa potravinársky priemysel podieľal na tvorbe HDP viac ako 4%. Na zamestnanosti sa podieľa 2,5% a na pridanej hodnote okolo 5%. Je jedným zo 4 odvetví priemyslu, ktoré zaznamenali rast výroby. Potravinárstvo, ktoré sa na priemyselnej výrobe podieľa 13%, zamestnáva 10% pracovníkov priemyslu, vytvára priestor pre ďalšiu zamestnanosť v distribúcii a obchode. Hmotný a nehmotný investičný majetok na začiatku roku 2000 dosiahol hodnotu okolo 55 mld. Sk. Potravinársky priemysel organizačne členíme na 15 odborov: Mliekarenský, Mäsový, Hydinársky, Mlynsko pekárenský, Cukrársko - pečivársky, Cukrovarnícky, Škrobárenský, Konzervárenský, Mraziarenský a rybný, Tukový a kozmetický, Liehovarnícky, Pivovarnícko sladovnícky, Vinársky, Nealkoholické nápoje, Tabakový. 48

5.5 Analýza prostredia Podnik GeLiMa, a.s. má zriadenú svoju prevádzku v okresnom meste Liptovský Mikuláš, ktoré je súčasťou Ţilinského kraja. Ten svojou rozlohou 6 788 km2 patrí medzi väčšie kraje Slovenska. Podľa počtu obyvateľov patrí Ţilinský kraj medzi stredne veľké kraje. Hustota zaľudnenia len málo zaostáva za slovenským priemerom. Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúcimi sú priemysel, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Priemysel so svojim podielom na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie. Ťaţiskovými odvetviami sú strojárstvo, spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a celulózo-papierenská výroba. Stavebníctvo, ako druhé najdôleţitejšie odvetvie ekonomiky, má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 13%. Poľnohospodárstvo má podiel na tvorbe HDP cca 4%. Poľnohospodárstvo má teda pre kraj menší význam. V okrese Liptovský Mikuláš je ekonomický rozvoj poznamenaný štrukturálnymi zmenami transformačného obdobia. Výrobná štruktúra priemyslu je odvetvovo diverzifikovaná. Vyformovali sa tu dve významné priemyselné strediská Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Ekonomické aktivity sú zastúpené v rámci strojárskeho, textilného, koţiarskeho, nábytkárskeho a potravinárskeho priemyslu. Rozhodujúce podniky okresu sú v druhotnej platobnej neschopnosti. Ďalším problémom je slabá konkurencieschopnosť niektorých firiem, zapríčinená hlavne nekvalitnou výrobou a zastaranými technológiami, náročnými aj na energiu a nákladnými vstupmi do výroby. V okrese sú slabo zastúpené malé a stredné podniky, ktoré spracovávajú poľnohospodárske produkty, drevnú hmotu, minerálnu vodu aţ po finálny výrobok. V okrese Liptovský Mikuláš má dominantné postavenie textilná výroba, spracovanie koţe a koţená výroba (Koţiarske závody, Ligarex), výroba elektrických a optických zariadení (Tesla) a výroba potravín a nápojov ( St. Nicolaus, Ţelatináreň GeLiMa, a.s., Linapo). Na území tohto regiónu sa nachádzajú oblasti zaradené v zmysle environmentálnej regionalizácie úrovne ţivotného prostredia do 3. stupňa - prostredie mierne narušené okolie Kysuckého N. Mesta, do 4. stupňa prostredie 49

narušené okolie Bytče, oblasti definované ako 5. stupeň - silne narušené sa vyskytujú najmä v priemyselných centrách ako mesto Ţilina. Do stupňa 2. prostredie - vyhovujúce a stupňa 1. - prostredie vysokej úrovne sem patria okrajové oblasti okresov regiónu. Najväčšie environmentálne záťaţe sú spôsobené znečistením ovzdušia, k čomu okrem stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia prispieva i prevaţne údolná poloha sídelných aglomerácií. V posledných rokoch nastáva pokles tuhých znečisťujúcich látok. Problémovou oblasťou regiónu je odstránenie starých environmentálnych záťaţí. Kvalita ovzdušia je ovplyvnená priemyselnými zdrojmi, lokálnymi domácimi kúreniskami a vo veľkej miere automobilovou dopravou. Regionálne emisné znečistenie ovzdušia vytvára,,pozadie, na ktorom moţno hodnotiť lokálnu emisnú situáciu. Podiel transhraničného diaľkového prenosu škodlivín na regionálnom znečistení ovzdušia a kyslosti zráţkový vôd je pribliţne 60%. Zvyšok sú prevaţne autochtónne priemyselné exhaláty rovnomerne rozptýlené. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia v okrese má taktieţ priemyselná výroba. Najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia sú Tepláreň MAYTEX, a.s., ENERGODIT, Tepláreň GeLiMa, a.s. a kotolne veľkých firiem a objektov. Ďalším významným znečisťovateľom ţivotného prostredia je priemysel. V mnohých firmách však existuje určitá zdrţanlivosť v aktivitách v prospech ţivotného prostredia. Vyplýva to zrejme z uvedomenia si nákladov, ktoré environmentálna politika a s ňou súvisiace legislatívne predpisy kladú na priemyselné podniky. Podnikateľský sektor tradične nazeral na ţivotné prostredie ako na prekáţku v podnikaní, ale dnes sa uţ často stretávame s názorom, ţe ekonomická výkonnosť sa zlepšením vplyvu podniku na ţivotné prostredie nezhoršuje a môţe sa dokonca zlepšiť. 50

6. ANALÝZA ÚČTOVNÝCH VÝKAZOV Účtovné výkazy sú kaţdoročným výstupom finančného účtovníctva podniku. Tieto dokumenty zastávajú v informačnom zabezpečení finančnej analýzy významné miesto. Do výkazov účtovnej závierky sa premieta celý reprodukčný proces podniku podmienky, za akých prebiehal jeho vlastný priebeh i výsledky. Finančná analýza podniku vychádza predovšetkým z údajov obsiahnutých v účtovnej závierke podniku. Vhodným východiskom finančnej analýzy podniku s cieľom spoznať dosiahnuté výsledky podniku je horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov. Tým, ţe sa horizontálna a vertikálna analýza vzájomne prelínajú a dopĺňajú vytvárajú tak obraz o podniku. Pomocou horizontálnej analýzy môţeme porovnávať hodnoty v rôznom čase, vyjadrovať skutočnosti, ţe v jednom riadku je sústredených viac obsahovo rovnakých údajov, ktoré sa však líšia obdobím, o ktorom vypovedajú. Vertikálnou analýzou charakterizujeme vyčíslenie podielu jednotlivých poloţiek celku. Tieto údaje vyjadrujú participáciu časti celku a sú usporiadané v stĺpci. Pre jasnejšiu analýzu a interpretáciu pomerových ukazovateľov budeme musieť najprv urobiť analýzu údajov, z ktorých sú tieto ukazovatele odvodené a to analýzu aktív a pasív súvahy. 51

6.1 Vertikálna a horizontálna analýza 6.1.1 Vertikálna a horizontálna analýza majetku a zdrojov krytia Tabuľka č.5: Vývoj a štruktúra majetku podniku v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţky majetku 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Majetok spolu 619 512 702 082 679 865 60 353 Neobeţný majetok 372 805 486 444 466 595 93 790 Dlhodobý nehmotný majetok 142 92 83-59 Dlhodobý hmotný majetok 372 509 486 197 466 358 93 849 Pozemky 57 281 61 890 61 824 4 543 Stavby 166 668 153 198 205 272 38 604 Samostatne hnuteľné veci 109 717 72 305 196 966 87 249 Ostatné poloţky DHM 0 0 0 - Dlhodobý finančný majetok 154 155 154 0 Obeţný majetok 246 441 209 284 212 765-33 676 Zásoby 25 721 76 813 51 828 26 107 Materiál 24 561 71 341 37 333 12 772 Tovar 0 0 0 - Ostatné poloţky zásob 0 0 0 - Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 - -dlhod. pohľad. z obchod styku 0 0 0 - Krátkodobé pohľadávky 216 378 131 110 158 621 57 757 -krátkod. pohľad.z obchod. styku 215 768 128 600 158 044-57 724 Finančné účty 4 342 1 361 2 316-2 026 Časové rozlíšenie aktív 266 6 354 505 239 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 0 0 0 - Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Uţ na prvý pohľad je zrejmé, ţe v danom podniku došlo v sledovanom období k výraznejším zmenám. Viditeľná je investičná aktivita, nákup dlhodobého hmotného majetku, ako aj výrazné zmeny v prevádzkovej oblasti. Aktíva v spoločnosti GeLiMa, a.s. mali v priebehu analyzovaných troch rokoch na začiatku sledovaného obdobia výrazne vzrastajúcu tendenciu a na konci r. 2006 52

zaznamenali mierny pokles. Údaje potrebné pre podrobnú analýzu sa nachádzajú v tabuľke č.4. V podniku vzrástol podiel majetku za sledované obdobie na úroveň 679 865 tis. Sk, čo predstavuje nárast o 9,74%. Podnik zaznamenal výraznejší nárast majetku v roku 2005, vtedy to bola hodnota 702 082 tis. Sk avšak v nasledujúcom roku majetok zaznamenal mierny pokles. Podiel neobeţného majetku v majetkovej štruktúre nepriamo informuje aj o flexibilite podniku vo vzťahu k zmene výrobného programu. Čím je podiel neobeţného majetku vyšší, tým je miera flexibility podniku niţšia. V roku 2006 mal neobeţný majetok podiel v štruktúre majetku 60,17%. Z dôvodu, ţe sa zvýšila jeho hodnota, zvýšil sa aj jeho podiel na celkovom majetku z 60,17% na 68,63%. Dôleţitým faktorom zmien v neobeţnom majetku je dlhodobý hmotný majetok, pretoţe dlhodobý nehmotný majetok je v podniku zastúpený len minimálne. Jeho podiel na celkovom majetku bol napr. v roku 2005 iba 0,01%. Vysoké zastúpenie v štruktúre neobeţného majetku majú samostatne hnuteľné veci, ktoré sú povaţované za aktívny majetok. Od ich úrovne závisí produktivita práce, a teda aj výnosnosť firmy. Za pozitívny môţeme hodnotiť ich nárast v roku 2006 na úroveň 196 966 tis. Sk. Hodnota samostatne hnuteľných vecí vzrástla za sledované obdobie rokov 2004 2006 o 79,52%. Hodnota pozemkov a stavieb sa v sledovanom období zmenila. V roku 2006 došlo k výraznému zvýšeniu hodnoty stavieb zo 166 668 miliónov Sk na 205 272 miliónov Sk, teda ich podiel na celkovom majetku vzrástol z 26,80 % na 30,19 %, čo môţe vypovedať o rozširovaní podnikateľskej činnosti. Hodnota stavieb sa v sledovanom období zvýšila len minimálne. V sledovanom podniku sa na štruktúre majetku podieľa aj obeţný majetok hoci jeho podiel nie je aţ taký vysoký ako podiel neobeţného majetku. Jeho hodnota v roku 2006 predstavovala 212 765 tis. Sk, čo predstavuje 31,29 % z hodnoty celkového majetku. Počas sledovaného obdobia sa jeho objem zníţil z 39,77 % na 31,29 % z hodnoty majetku čo súvisí s poklesom krátkodobých pohľadávok. V rámci zásob vzrástla hodnota materiálu na 37 333 tis. Sk, čo je v súlade so zameraním podniku GeLiMa, a.s. výrobná činnosť. Pokles podielu krátkodobých pohľadávok v sledovanom období z 34,92 % na 23,33 % odráţa skutočnosť, ţe podnik je zameraný predovšetkým na výrobu. Objem finančných účtov poklesol o 53,33 % čo 53

môţe mať negatívny vplyv na solventnosť podniku. Časové rozlíšenie aktív podniku predstavujú náklady budúcich období, ktorých objem najmä v roku 2005 výrazne vzrástol z 266 tis. Sk na 6354 tis. Sk ale v roku 2006 opäť poklesol a predstavoval 7 % podiel na celkovom majetku Graf č. 1: Vývoj majetku podniku v rokoch 2004 aţ 2006 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Tabuľka č.6: Vývoj a štruktúra zdrojov krytia podniku v rokoch 2004 2006 ZDROJE KRYTIA MAJETKU 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 06-04 Celkový kapitál 619 512 702 082 679 865 60 353 Vlastný kapitál 357 191 298 549 298 073-59 118 Základné imanie 872 369 872 369 872 369 0 Kapitálové fondy -345-345 -345 0 Fondy zo zisku 0 0 0 0 Výsledok hospodárenia minulých -472 935-514 852-573 374-100421 období Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie -41 898-577 -58 522-16 624 Záväzky (v širšom zmysle) 261 963 402 824 381 792 119 829 Rezervy 1 993 2 225 2 612 619 Dlhodobé záväzky 88 083 155 832 151 221 63 138 -dlhod. záväzky z obch. styku 0 0 0 0 Krátkodobé záväzky 171 887 244 766 227 959 56 072 -krátkod. záväzky z obch. styku 147 125 211 371 205 547 58 422 Úvery 0 0 0 0 Dlhodobé bankové úvery 0 0 0 0 Beţné bankové úvery 0 0 0 0 Krátkodobé finančné výpomoci 0 0 0 0 Časové rozlíšenie pasív 358 609 0-358 54

Graf č. 2: Vývoj zdrojov krytia majetku podniku v rokoch 2004-2006 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Pri analýze štruktúry zdrojov krytia je dôleţité sledovať podiel vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitále vloţenom do podnikania. Vlastné zdroje podniku sa medziročne zníţili o 59 118 tis. Sk. V roku 2004 mal vlastný kapitál najväčší podiel na celkovom kapitále a to aţ 57,65 %, následne sa začal zniţovať a v roku 2006 uţ mal podiel iba 43,84 % na celkovom kapitále. Výsledok hospodárenia podniku má veľmi vysoké záporné hodnoty, ktoré sa zvyšovali kaţdým rokom. V roku 2006 dosahoval výsledok hospodárenia minulých období stratu vo výške 573 374 tis. Sk. Taktieţ výsledok hospodárenia za účtovné obdobie nemoţno hodnotiť pozitívne, pretoţe oproti roku 2004 sa mínusová hodnota mierne zvýšila. Zatiaľ čo v roku 2004 bol výsledok hospodárenia vo výške - 41 898 tis. Sk, v roku 2006 došlo k zvýšeniu straty na -58 522 tis. Sk. O celkovej zadlţenosti podniku vypovedá podiel cudzích zdrojov na celkovom kapitále. Podiel cudzích zdrojov sa medziročne zvýšil a v roku 2006 dosahoval aţ 56,15 %. Najväčší podiel na zadlţenosti podniku majú krátkodobé záväzky, ktoré sa počas sledovaného obdobia zvýšili. Zatiaľ čo v roku 2004 podiel krátkodobých záväzkov na celkovom kapitále bol 27,74 %, v roku 2006 dosahoval hodnotu 33,53 %. Tieto hodnoty poukazujú na celkový negatívny vývoj podniku. 55

6.1.2 Vertikálna a horizontálna analýza nákladov Tabuľka č. 7: Vývoj a štruktúra nákladov v rokoch 2004 aţ 2006 Štruktúra nákladov 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Celkové náklady (vrátane dane s príjmov ) (N) 427 534 396 559 421194-6 340 Celkové náklady (bez dane z príjmov) 427 534 396 549 421 188-6346 Náklady na hospodársku činnosť 473 317 453 522 464 056-9 261 Náklady na tovar 0 0 0 - Náklady na výrobu (výrobná spotreba 336 365 331 802 355 152 18 787 Osobné náklady 48 828 54 727 58 329 9 501 -mzdové náklady 35 267 39 736 42 718 7 451 Dane a poplatky 8793 5889 7104-1689 Odpisy 75 703 53 769 37 194-38 509 Ostatné poloţky nákladov na hospodársku činnosť 3 628 7 335 6 277 2 649 Náklady na finančnú činnosť -45 783-56 974-22 868 22 915 -nákladové úroky 513 2 144 3 856 3 343 Mimoriadne náklady 0 1 0 - Daň z príjmov 0 10 6 6 Daň z príjmov z beţnej činnosti 0 10 6 6 Daň z príjmov z mim. činnosti 0 0 0 - Zdroj: Vlastné spracovanie, Interné materiály podniku Gelima, a.s. Ako si môţeme všimnúť výška celkových nákladov podniku GeLiMa, a.s. klesla v sledovanom období indexom 0,9851 a dosiahla hodnotu 421 194 tis. Sk. Na tomto objeme sa podieľajú náklady na hospodársku činnosť, ktoré sú tvorené nákladmi na tovar a nákladmi na výrobu. Práve náklady na výrobu majú najvyšší podiel aţ 84,32%. Náklady na hospodársku činnosť zaznamenali oproti roku 2004 mierny pokles, čo je moţné pozorovať aj na poklese celkových nákladov. Na rozdiel od odpisov, ktoré poklesli z 17,7% na 8,83% a tieţ daní a poplatkov, ktoré poklesli o 80%, mali ostatné poloţky nákladov na hospodársku činnosť rastúci trend. Rast osobných nákladov mal negatívny vplyv na vývoj celkových nákladov, ale vďaka ich nízkemu podielu na celkových nákladoch nebol tento vplyv výrazný. Mimoriadne 56

náklady a daň z príjmov nemali v roku 2004 ţiadny podiel na celkových nákladoch, ale v nasledujúci rok uţ dane z príjmov tvorili 0,0025%. Tabuľka č. 8: Vývoj a štruktúra výnosov podniku GeLiMa a.s. Štruktúra výnosov 2004 V tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Index 06 /04 Celkové výnosy (V) 386 588 395 269 437 282 50 694 1,1311 Výnosy z hospodárskej činnosti 386 467 395 177 437 243 50 776 1,1313 Trţby z predaja tovaru 0 0 0 - - Výnosy z výroby 383 238 392 917 429 111 45 873 1,1196 -trţby z pred. výrobkov a sluţieb 421 637 389 862 423 813 2176 1,0051 Trţby z predaja majetku 2 962 936 7 759 4 797 2,6195 Ostatné poloţky výnosov z hospodárskej činnosti 267 1 324 373 106 1,3970 Výnosy z finančnej čin. 121 57 39-82 0,3223 -trţby z fin. operácií 0 0 0 - - Mimoriadne výnosy 0 35 0 - - Zdroj: vlastné spracovanie, interné materiály GeLiMa, a.s. V sledovaných rokoch 2004 aţ 2006 môţeme pozorovať, ţe celkové výnosy majú stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v roku 2004 bola ich hodnota 386 588 tis. Sk v roku 2006 to uţ bolo 437 282 tis. Sk. Tento nárast súvisí s nárastom výnosov z hospodárskej činnosti o 13,13%. Výnosy z hospodárskej činnosti majú počas celého sledovaného obdobia stabilný, cca. 99% podiel na celkových výnosoch. Podiel z výnosov z finančnej činnosti bol oproti tomu zanedbateľný. Celkové výnosy boli tvorené najväčšmi výnosmi z výroby, ktoré tvorili v priemere aţ 100%, napr. v roku 2004 to bolo aţ 109%. Aj napriek tomu, ţe výnosy z výroby klesli o 13% tento vývoj je dostatočne pozitívny. Pozitívne sa vyvíjali aj trţby z predaja majetku keď počas sledovaného obdobia vzrástli aţ o 61,95%. Nárast bol zaznamenaný aj pri ostatných poloţkách výnosov z hospodárskej činnosti najmä v roku 2005 keď sa zvýšili aţ o 1 057 tis. Sk. 57

6.1.3 Analýza zlatého bilančného pravidla Zlaté bilančné vypovedá o skutočnosti, ţe krytie dlhodobo viazaného majetku podniku môţe byť realizované len z takých finančných prostriedkov, ktoré má podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícii (vlastný kapitál + dlhodobý cudzí kapitál). Účtovná hodnota uvedeného majetku by mala byť menšia alebo rovná dlhodobým zdrojom. Tieto poţiadavky by mali platiť bez ohľadu na výšku časovo rozlíšených aktív a pasív. Vzťah medzi dlhodobým majetkom a dlhodobými zdrojmi môţe byť trojaký: DM < DZ, resp. DM DZ < 0 podnik je prekapitalizovaný DM > DZ, resp. DM DZ > 0 podnik je podkapitalizovaný DM = DZ, resp. DM DZ = 0 majetok podniku je optimálne financovaný Tabuľka č. 9: Posúdenie financovania dlhodobého majetku v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţka 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Dlhodobý majetok 372 805 486 444 466 595 93 790 Dlhodobé zdroje 445 274 454 481 449 294 4 020 Dlhod. majetok dlhod. zdroje -72 469 31 963 17 301 89 770 (+) podkapitalizovanosť Prekap. Podkap. Podkap.. - (-) prekapitalizovanosť Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Podnik dosiahol pri krytí dlhodobo viazaného, neobeţného majetku, ţiaduci stav (indikátor stability) len v roku 2004. V nasledujúcich rokoch uţ došlo k zmene, čiţe k podkapitalizovaniu podniku. Tieto dve situácie sa neustále menia a preto tieto skutočnosti nestačí sledovať iba raz ročne. V roku 2005 bol najvyšší objem dlhodobého majetku, ktorý bol krytý krátkodobými zdrojmi, jeho výška bola 31 963 tis. Sk. Ak by sa dlhodobý majetok rovnal dlhodobým zdrojom nastala by veľmi vzácna situácia, ktorá môţe trvať len veľmi krátko, pretoţe objem dlhodobého a krátkodobého majetku a dlhodobých a krátkodobých zdrojov sa neustále mení. 58

6.1.4 Analýza čistého pracovného kapitálu V súvahe musí byť zachovaná bilančná rovnováha. Krátkodobý majetok by mal byť krytý prevaţne krátkodobými zdrojmi. Rozdiel, ktorý medzi nimi vzniká sa nazýva čistý pracovný kapitál. Ten predstavuje prebytok krátkodobého majetku nad krátkodobými zdrojmi. Významným faktorom likvidity podniku je veľkosť čistého pracovného kapitálu, čím je vyšší, tým väčšia by mala byť schopnosť podniku hradiť jeho finančné záväzky. Hodnoty ukazovateľa by mali mať kladné hodnoty, ak by nadobúdali záporné hodnoty išlo by nekrytý dlh. Platia tu tieto vzťahy: KM > KZ, resp. OM KZ > 0 ČPK > 0 KM < KZ, resp. OM KZ < 0 ČPK < 0 (nekrytý dlh) KM = KZ, resp. OM KZ = 0 ČPK = 0 Tabuľka č. 10: Posúdenie financovania obeţného majetku v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţka 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Krátkodobý majetok 246 707 215 638 374 207 127 500 Krátkodobé zdroje 174 238 247 601 230 571 56 333 Krátkodobý majetok 72 469-31 963 143 636 71 157 krátkodobé zdroje (+) čistý kapitál (-) nekrytý dlh čistý kap. nek. dlh čistý kap. - Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Spoločnosť vykázala v rokoch 2004 a 2006 kladný čistý pracovný kapitál. Túto situáciu moţno povaţovať za priaznivú aj keď v roku 2005 vznikol nekrytý dlh, t.j. záporná hodnota čistého pracovného kapitálu. V podniku bolo porušené zlaté bilančné pravidlo financovania, čiţe nebol zachovaný súlad medzi disponibilnosťou finančných zdrojov a dobou ţivotnosti majetku. 59

7 ANALÝZA POMEROVÝCH UKAZOVATEĽOV Úspešnosť podniku je daná na jednej strane kvalitným produktom a sluţbami a na druhej strane efektívnosťou vnútropodnikových procesov. Odrazom týchto faktorov sú finančné parametre podnikania. Dobrá finančná pozícia podniku prispieva k jej konkurencieschopnosti a k zniţovaniu nerovnováh. V tejto časti mojej práce sme sa pokúsili na základe analýzy finančnej pozície podniku utvoriť obraz o finančnom zdraví podniku pomocou pomerových ukazovateľov. Ukazovatele likvidity, aktivity, rentability a zadlţenosti nám dokáţu povedať mnoho o minulej finančnej situácii podniku v hlavných obdobiach, ktoré sú pre podnik dôleţité. Podľa zamerania hovoria o schopnosti splácať svoje záväzky, vyuţívať svoj majetok, schopnosti vytvárať zisk a o finančnej štruktúre podniku. 7.1 Analýza likvidity Ukazovatele likvidity informujú o tom, ako ľahko je podnik schopný splácať záväzky zo svojich disponibilných zdrojov. Táto stránka finančnej situácie je najdôleţitejšou a najsledovanejšou nielen manaţmentom podniku, ale aj externými subjektmi, s ktorými je podnik v kontakte. Poznatky o úrovni likvidity nám sprostredkujú jednotlivé ukazovatele. Patria sem: Ukazovatele pohotovej likvidity, Ukazovateľ beţnej likvidity, Ukazovateľ celkovej likvidity, Platobná neschopnosť podniku. Údaje pre analýzu likvidity sú uvedené v tabuľke č.11 60

Tabuľka č. 11: Údaje pre analýzu likvidity v rokoch 2004 aţ 2006 v tis. Sk Poloţka Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rozdiel 2006-2004 Zásoby 25 721 76 813 51 828 26 107 Krátkodobé pohľadávky 216 378 131 110 158 621-57 757 Finančné účty 4 342 1 361 2 316-2 026 Časové rozlíšenie aktív 266 6 354 505 239 Krátkodobé rezervy 1 993 2 226 2 612 619 Krátkodobé záväzky 171 887 244 766 227 959 56 072 Beţné bankové úvery 0 0 0 0 Krátkodobé finančné výpomoci 0 0 0 0 Časové rozlíšenie pasív 358 609 0-358 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Pohotová likvidita nám dáva pohľad na momentálnu platobnú schopnosť k určitému dňu a pouţíva sa na beţné finančné riadenie. Ukazovateľ vyjadruje solventnosť podniku a je určený najmä pre rozhodovanie banky, či poskytnúť podniku krátkodobý úver alebo nie. Charakterizuje v podstate schopnosť podniku kryť svojimi pohľadávkami a peňaţnými prostriedkami svoje beţné potreby a krátkodobé dlhy. Pohotová likvidita 2004 = 4 342 / (1 993 + 171 887 + 358) = 0,0249 Pohotová likvidita 2005 = 1 361 / (2 226 + 244 766 + 609) = 0,0054 Pohotová likvidita 2006 = 2 316 / (2 612 + 227 959) = 0,0100 Hodnoty pohotovej likvidity podniku GeLiMa, a.s. sú mimoriadne nízke, nedosahujú ani odporúčané minimum, čo hovorí o narušenej schopnosti okamţite splatiť svoje záväzky. Negatívom je pokles pohotovej likvidity v sledovanom období. Je to veľký nedostatok podniku, pretoţe suma krátkodobých cudzích zdrojov vysoko prevyšuje objem okamţite voľných pohotových prostriedkov. 61

Beţná likvidita vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky, pričom rozširuje výpočet okamţitej likvidity o hodnotu krátkodobých pohľadávok. Pri beţnej likvidite sa neberú do úvahy zásoby, pretoţe predstavujú najproblematickejšiu časť obeţných aktív. S ich premenou na platobné prostriedky môţu byť spojené značné straty. Teda beţná likvidita poukazuje na to, koľkokrát pokrývajú obeţné aktíva krátkodobé záväzky podniku, čo znamená koľkokrát je podnik schopný uspokojiť svojich krátkodobých veriteľov, keby premenil všetky svoje obeţné aktíva v danom okamţiku na hotovosť. Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým je pravdepodobnejšie zachovanie platobnej schopnosti podniku. Hodnoty sa štandardne pohybujú medzi 1 aţ 1,5. Beţná likvidita 2004 = (216 378+ 4 342+ 266) / (1 993+ 171 887+ 358) = 1,2682 Beţná likvidita 2005 = (131 110+ 1 361+ 6 354) / (2 226+ 244 766+ 609) = 0,5606 Beţná likvidita 2006 = (158 621+2 361+ 505) / (2 612+ 227 959) = 0,7001 V roku 2004 bola hodnota ukazovateľa v celku pozitívna, pretoţe ak je pomer 1 podnik je schopný uhradiť svoje záväzky, bez toho aby musel odpredať svoje záväzky. Hodnoty rokov 2005 a 2006 nemoţno hodnotiť pozitívne, pretoţe sú pomerne nízke a nedosahujú ani úroveň 1. Pokles je vyvolaný najmä zvýšením krátkodobých záväzkov. V takýchto prípadoch podnik bude musieť v prípade nutnosti splatiť svoje záväzky a pristúpiť k transformácii menej likvidného majetku na hotovosť. Celková likvidita slúţi na dlhodobé hodnotenie vývoja platobnej schopnosti podniku. Odporúčané hodnoty sú 1,5 aţ 4, avšak optimálna hodnota je 2,5. Celková likvidita 2004 = (25 721+ 216 378+ 4 342+ 266) / (1 993+ 171 887+ 358) CL = 1,4159 Celková likvidita 2005 = (76 913+ 131 110+ 1 361+ 6 354) / (2 226+ 244 766+ 609) CL = 0,8709 Celková likvidita 2006 = (51 828+ 158 621+ 2 316+ 505) / (2 612+ 227 959) CL = 0,9249 62

V roku 2005 celková likvidita klesla následne však v roku 2006 vzrástla aj keď nedosahovala také hodnoty ako v roku 2004. Hodnoty rokov 2005 a 2006 nedosahujú odporúčané hodnoty a znovu potvrdzujú nedostatočnú schopnosť podniku splácať svoje záväzky.. Hodnoty niţšie ako 1,0 poukazujú na skutočnosť, ţe podnik by ani po transformácii zásob na hotovosť nemal dostatok prostriedkov na úhradu svojich krátkodobých dlhov a musela by predať dlhodobý majetok. Nízke hodnoty likvidity podniku vyplývajú z vysokého stavu krátkodobých cudzích zdrojov a potvrdzujú výsledky analýzy štruktúry majetku, zdrojov krytia majetku a zlatého bilančného pravidla. Platobná neschopnosť sa vypočíta ako pomer záväzkov a pohľadávok. Vyjadruje z akej časti sú kryté pohľadávky záväzkami a napovedá z akej časti by mohli byť v prípade okamţitej nutnosti splatenia dlhov vyrovnané pohľadávkami. Tabuľka č. 12: Údaje pre analýzu platobnej neschopnosti v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţka 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Dlhodobé záväzky 88 083 55 832 151 221 63 138 Krátkodobé záväzky 171 887 244 766 227 959 56 072 Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 Krátkodobé pohľadávky 216 378 131 110 158621-57 757 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály Podniku GeLiMa, a.s. Platobná neschopnosť 2004 = (88 083+ 171 887) / 216 378 = 1,2014 Platobná neschopnosť 2005 = (155 832+ 244 766) / 131 110 = 3,0554 Platobná neschopnosť 2006 = (151 221+ 227 959) / 158 621 = 2,3904 Vo všetkých sledovaných rokoch bol ukazovateľ platobnej neschopnosti výrazne vyšší ako 1,0 a poukazoval na moţnosť primárnej platobnej neschopnosti spôsobenej insolventnosťou samotného podniku, lebo objem záväzkov prevyšuje objem pohľadávok. Negatívom je, ţe hodnota platobnej neschopnosti podniku GeLiMa, a.s. v čase stúpa. 63

7.2 Analýza aktivity Táto podkapitola odpovedá na otázku, v akej miere podnik vyuţíva vloţené aktíva a ich častí, resp. ukazovatele aktivity umoţňujú analyzovať, ako účinne podnik vyuţíva svoj majetok. Primerané vyuţitie majetku je základným kameňom pre efektívne fungovanie podnikového transformačného procesu, ako i indikátorom stabilnej finančnej situácie. Tabuľka č. 13: Údaje pre analýzu aktivity v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţka Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rozdiel 2006-2004 Dlhodobé pohľadávky z obchod. styku 0 0 0 - Krátkodobé pohľadávky z obchod. styku 215 768 128 600 158 044-57 724 Trţby z predaja tovaru 0 0 0 - Trţby z predaja vlastných výrobkov a sluţieb 421 637 389 862 423 813 2 176 Dlhodobé záväzky z obchodného styku 0 0 0 - Krátkodobé záväzky z obchod. styku 147 125 211 371 205 547 58 422 Náklady na tovar 0 0 0 - Náklady na výrobu (výrobná spotreba) 336 365 331 802 355 152 18 787 Majetok 619 512 702 082 679 865 60 353 Neobeţný majetok 25 721 76 813 51 828 26 107 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Obrat majetku nám vyjadruje, koľko krát sa majetok podniku obrátil za dané obdobie (n dní). To znamená, ţe ukazovateľ zobrazuje, ako intenzívne podnik vyuţíva celkové aktíva. Čím je vyššia hodnota ukazovateľa, tím je to pre spoločnosť lepšie. Obrat majetku 2004 = 421 637 / 619 512 = 0,6805 Obrat majetku 2005 = 389 862 / 702 082 = 0,5552 Obrat majetku 2006 = 423 813 / 679 865 = 0,6233 64

Graf č. 3: Doba obratu majetku Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Celkový majetok podniku sa v roku 2004 obrátil 0,68 krát, čiţe pribliţne kaţdých 537 dní (365 / 0,68). Obrat majetku sa v ďalších rokoch sledovaného obdobia spomalil v roku 2005 na 0,55 krát a v roku 2006 nastalo mierne zlepšenie na 0,62 krát, čiţe majetok sa v podniku obrátil pribliţne kaţdých 588 dní čo je o 51 menej ako v roku 2004. V odbornej literatúre sa uvádza, ţe hodnota ukazovateľa, by nemala byť niţšia ako 1. Pri porovnaní s hodnotami nášho analyzovaného podniku, tieto hodnoty dosahujú negatívnu úroveň. Obrat zásob vyjadruje, ako dlho v priemere zostávajú zásoby v podniku, bez toho aby zmenili svoju formu. Hodnota ukazovateľa by nemala byť príliš vysoká, aby podniku nevznikali zbytočné náklady ani príliš nízka, aby vo výrobnom procese nedochádzalo k prestojom. Obrat zásob 2004 = 421 637 / 25 721 = 16, 392 Obrat zásob 2005 = 389 862 / 76 813 = 5,075 Obrat zásob 2006 = 423 813 / 51828 = 8,177 Z vypočítaných hodnôt sa dá pozorovať klesajúci trend tohto ukazovateľa, to znamená ţe obrat zásob sa v sledovanom období spomalil zo 16 obrátok ročne najprv 65

na 5 obrátok a následne mierne vzrástol na 8 obrátok ročne. V prvom roku činila doba obratu zásob kaţdých 22 dní, kým v roku 2006 jedna obrátka zásob trvala aţ 45 dní. Graf č. 4: Doba obratu zásob Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Doba inkasa pohľadávok je priemerná doba, ktorá uplynie medzi predajom na obchodný úver a jeho uhradením. Cieľom podniku by samozrejme malo byť túto dobu zniţovať, pretoţe poskytnutím obchodného úveru dočasne prichádza o peňaţné prostriedky, ktoré by mohol zhodnotiť napr. investíciou. Ak podnik dosahuje vyššie hodnoty, ako je priemer odvetvia, je pravdepodobné, ţe na zabezpečenie likvidity bude podnik potrebovať úver. Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku 2004 = 215 768 / 421 637 = 0,5117 0,5117. 365 = 186 dní Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku 2005 = 128 600 / 389 862 = 0,3298 0,3298. 365 = 120 dní Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku 2006 = 158 044 / 423 813 = 0,3729 0,3729. 365 = 136 dní Odberatelia podniku GeLiMa, a.s. v prvých rokoch splácali svoje záväzky v priemere do 186 dní, táto situácia nie je pre podnik veľmi uspokojivá. Ich platobná morálka sa však v ďalších rokoch zlepšila. Pre podnik je priaznivé, keď doba obratu 66

pohľadávok je niţšia, neţ doba obratu záväzkov. Podnik tak získava úver od dodávateľov, ktorý môţe splatiť aţ po dlhšej dobe, ako jemu splácajú jeho odberatelia, tým získava dočasné finančné prostriedky. Graf č. 5: Obrat pohľadávok Graf č. 6: Obrat záväzkov Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s Doba splácania záväzkov z obchodného styku je ukazovateľom a protiváhou ukazovateľa doby obratu pohľadávok. Ide o to zistiť, v akej pozícii sa ukazovatele nachádzajú. Tieto ukazovatele sú ideálne, ak sú v rovnováhe, alebo dosahujú pribliţne rovnaké hodnoty. Doba splácania záväzkov z obchodného styku 2004 = 147 125 / 336 365 = 0,4373 0,4373. 365 = 160 dní Doba splácania záväzkov z obchodného styku 2005 = 211 371/ 331 802 = 0,6370 0,6370. 365 = 233 dní Doba splácania záväzkov z obchodného styku 2006 = 205 547 / 355 152 = 0,5787 0,5787. 365 = 211 dní Počas sledovaného obdobia sa platobná morálka podniku zhoršila. Hodnoty sú neprimerane vysoké. Pre podnik GeLiMa, a.s. je vhodný stav v rokoch 2005 a 2006, 67

keď inkasuje pohľadávky z obchodného styku rýchlejšie, ako spláca vlastné záväzky voči obchodným partnerom. Podnik by mal hľadať spôsob skrátenia doby splácania záväzkov. 7.3 Analýza zadlţenosti Ukazovatele zadlţenosti informujú o štruktúre zadlţenosti a schopnosti splácania dlhov. Tieto ukazovatele vyjadrujú rozsah pouţitia cudzieho kapitálu na financovaní potrieb podniku. Podiel vyuţívania vlastných resp. cudzích zdrojov v značnej miere ovplyvňuje finančnú pozíciu a stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastného kapitálu vytvára predpoklady pre väčšiu finančnú samostatnosť a stabilitu podniku, ale vlastný kapitál je vo všeobecnosti drahší ako cudzí, pretoţe vlastníci poţadujú vyšší výnos, ako by získali uloţením svojich peňaţných prostriedkov v banke. Údaje pre analýzu zadlţenosti v rokoch 2004 aţ 2006 nájdeme v tabuľke. Tabuľka č. 14: Údaje pre analýzu zadlţenosti v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţka 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 Vlastný kapitál 357 191 298 649 298 073-59 118 Cudzí kapitál 262 321 403 433 381 792 119 471 Bankové úvery a výpomoci 0 0 0 - Celkový kapitál 619 512 702 082 679 865 60 353 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Celková zadlţenosť vyjadruje rozsah cudzieho vo vzťahu k celkovým podnikovým zdrojom. V prípade rešpektovania zlatého bilančného pravidla by odporúčaná hodnota nemala prekročiť 50 %. Celková zadlţenosť 2004 = (262 321 / 619 512). 100 = 42,34% Celková zadlţenosť 2005 = (403 433 / 702 082). 100 = 57,46% Celková zadlţenosť 2006 = ( 381 792 / 679 865). 100 = 56,15% 68

Celková zadlţenosť podniku dosahuje celkom pozitívne hodnoty,. V roku 2004 hodnota nepresiahla odporúčaných 50% z toho vyplýva, ţe podnik rešpektoval zlaté bilančné pravidlo. V rokoch 2005 a 2006 hodnoty len mierne prekročili odporúčanú hornú hranicu. Na celkovom kapitále sa v roku 2004 podieľal cudzí kapitál len 42,34%, v roku 2006 sa cudzie zdroje zvýšili na 381 792 tis. Sk avšak tento stav nie je pre podnik alarmujúci. Miera samostatnosti vyjadruje mieru pouţitia vlastného kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. Jeho odporúčaná hodnota by nemala klesnúť pod 20 aţ 30%. Miera samostatnosti 2004 = (357 191 / 619 512). 100 = 57,65% Miera samostatnosti 2005 = (298 649 / 702 082). 100 = 42,53% Miera samostatnosti 2006 = (298 073 / 679 865). 100 = 43,84% Hodnoty tohto ukazovateľa sú dostatočne vysoké aj keď v sledovanom období bol zaznamenaný mierny pokles. Úverová zadlţenosť vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku, táto hodnota by mala byť menšia ako 50%. Úverová zadlţenosť 2004 = (0 / 619 512). 100 = 0 Úverová zadlţenosť 2005 = (0 / 702 082). 100 = 0 Úverová zadlţenosť 2006 = (0 / 679 865). 100 = 0 Hodnoty ukazovateľov sú na nulovej úrovni, z čoho vyplýva ţe podnik nečerpá ţiaden druh úveru. 7.4 Analýza rentability Pomocou analýzy rentability sa dá zistiť, ako podnik zhodnocuje vloţené prostriedky a to tak, ţe sú porovnávané vstupy a výstupy podniku. Ukazovatele rentability všeobecne hodnotia efektívnosť vyuţitia vloţeného kapitálu do podnikania bez ohľadu na jeho zdroj. Rentabilita nám ukazuje kombinovaný vplyv likvidity, aktivity a zadlţenosti na zisk podniku. 69

Tabuľka č. 15: Údaje pre analýzu rentability v rokoch 2004 aţ 2006 Poloţka 2004 v tis. Sk 2005 v tis. Sk 2006 v tis. Sk Rozdiel 2006-2004 VH z hospodárskej činnosti -45 877-56 960-22 899 22 978 VH z finančnej činnosti 3 979-1 552 22 328 18 349 Nákladové úroky 513 2 144 3 856 3 343 VH z beţnej činnosti -41 898-577 -58 522-16 624 Majetok, celkový kapitál 619 512 702 082 697 865 60 353 Vlastný kapitál 357 191 298 549 298 073-59 118 Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku GeLiMa, a.s. Rentabilita celkového kapitálu (ROI) hovoríme jej tieţ základná produkčná sila, vyjadruje výnosnosť celkového kapitálu vloţeného v danom období do podnikania, t.j. koľko korún zisku dokázal podnik vygenerovať z jednej koruny vloţeného kapitálu, alebo po vynásobení stomi nám udáva mieru zhodnotenia celkového kapitálu podnikateľskou činnosťou v %. ROI 2004 = [ (-45 877+3 979+513) / 619 512 ]. 100 = -0,0668. 100 = -6,68 % ROI 2005 = [ (-56 368 1 552+2 144) / 702 082 ]. 100 = -0,079. 100 = -7,9 % ROI 2006 =[ (-22 899+22 328+3 856) / 697 865 ] = 0,0047. 100 = 0,47 % Základná produkčná sila, je ukazovateľom intenzity, s akou sa reprodukuje celkový kapitál vloţený do podniku. Je dobré ak je jeho hodnota čo najvyššia. V rokoch 2004 a 2005 dosahoval tento ukazovateľ veľmi nízke mínusové hodnoty, pretoţe podnik nevykazoval ţiadne zisky z hospodárskej činnosti. Pozitívne moţno hodnotiť rok 2006 kedy sa hodnota mierne zvýšila na 0,47 % a dosahovala uţ kladnú hodnotu aj keď veľmi nízku. To znamená, ţe výnosnosť z jednej koruny kapitálu vloţeného do podnikania nám priniesla 0,0047 korún zisku. Príčinou posilnenia aj keď minimálneho je zníţenie straty z hospodárskej činnosti z -45 877 tis. Sk, ktorú dosahoval podnik v roku 2004 na -22 899 tis. Sk v roku 2006. 70

Rentabilita vlastného kapitálu (ROE) informuje, koľko zisku po zdanení bolo vyprodukovaného z jednej koruny vlastného kapitálu. Hodnotu ukazovateľa je moţné porovnať s výnosnosťou cenných papierov garantovaných štátom, pretoţe investor by mal poţadovať za vyššie riziko podnikania vyšší výnos. Tabuľka č. 16: ROE Rok 2004 2005 2006 HV z beţnej činnosti v tis. Sk -41 898-577 --58 522 Vlastný kapitál 357 191 298 649 298 073 ROE -11,72 % -0,193% -19,6% Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály GeLiMa, a.s. Sledovaný kapitál sa v celom sledovanom období pohyboval na úrovni záporného zhodnotenia. Teda vysoké záporné hodnoty tohto ukazovateľa sú negatívnym signálom pre vlastníkov podniku. Dôvodom je vysoká zadlţenosť vlastného kapitálu z dôvodu ešte neuhradenej straty za minulé obdobie podnikania. Rentabilita majetku (ROA) vypovedá o tom, koľko zisku je podnik schopný vytvoriť vyuţitím svojho majetku, resp. koľko korún zisku pripadá na korunu majetku. Od ukazovateľa ROI sa odlišuje tým, ţe jeho hodnota je ovplyvnená aj tým, koľko cudzích zdrojov pouţíva podnik na financovanie svojej podnikateľskej činnosti, a to prostredníctvom nákladov na cudzí kapitál. V zdravom podniku by sa mala hodnota tohto ukazovateľa pohybovať medzi 0,06 a 0,1 (teda 6 10 %). Z pohľadu rentability môţeme negatívne hodnotiť všetky roky, pretoţe ukazovateľ v sledovaných rokoch dosahoval mínusové hodnoty. To bolo spôsobené tým, ţe výsledok hospodárenia z beţnej činnosti dosahuje straty. Na grafe môţeme pozorovať, ţe v roku 2005 bol nárast výnosnosti majetku aj keď nasledujúcom období opäť klesol. 71

Graf č. 7: Rentabilita majetku (ROA) Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály GeLiMa, a.s. 7.5 Pyramídový rozklad ukazovateľa ROA Pri pyramidálnom rozklade ROE sa pouţíva Du Pontova rovnica, ktorej význam spočíva v postupnom rozklade vrcholového ukazovateľa na ukazovatele čiastkové, ktoré ho rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú. Rozklad rentability majetku je jednoduchý, ale zároveň má vysokú mieru vypovedajúcej schopnosti. Vyjadruje úzky vzťah medzi rentabilitou a obratovosťou, ak chceme zvýšiť rentabilitu majetku, musíme pôsobiť na obrat majetku a tieţ ak bude rentabilita majetku konštantná, potom podnik preferuje buď vyšší obrat s niţšou ziskovosťou, alebo vyššiu ziskovosť s pomalším obratom. Účelom rozkladu rentability vlastného kapitálu je snaha spoznať významne determinanty, ktoré túto hodnotu ovplyvňujú. Tento ukazovateľ má tri takéto,páky, pomocou ktorých je moţné pôsobiť na rentabilitu. Rast rentability je moţné dosiahnuť rastom aspoň jedným z troch determinantov. Zároveň je nutné ustráţiť aby rast jedného nespôsoboval pokles druhého, čo by malo za následok zníţenie ROE. 72

Tabuľka č. 17 : Vstupné a výstupné údaje pre analýzu ROA Rok Rok Rozdiel Index Tempo Absolútny Relatívny Stupeň Ukazovateľ 2004 2006 2006-2004 06/04 prírastku v % vplyv vplyv v % 0 VH/M Rentabilita majetku (ROA) -0,0676-0,0008 0,0668 0,0118-98,82 - - 1.1 VH/V Rentabilita výnosov -0,1084-0,0013 0,1071 0,0120-98,80 0,0665-98,42 1.2 M/V Viazanosť majetku 1,6025 1,5548-0,0477 0,9702-2,98 0,0005-6,60 2.1 Nvýr/V Výrobno-spotrebná nákladovosť 0,8701 0,8122-0,0579 0,9335-6,65 0,0576-85,31, 2.2 MN/V Mzdová nákladovosť 0,0912 0,0977 0,0065 1,0713 7,13-0,0065 9,58 2.3 ODP/V Odpisová nákladovosť 0,1958 0,0851-0,1107 0,4346-56,54 0,1102-163,10 2.4 ÚN/V Úroková nákladovosť 0,0013 0,0088 0,0075 6,7692 576,92-0,0075 11,05 2.5 OstN/V Ostatná nákladovosť 0,0094 0,0144 0,0050 1,5319 53,19-0,0050 7,37 2.6 NM/V Viazanosť neobeţného majetku 0,9643 1,0670 0,1027 1,1065 10,65 0,0008-10,15 2.7 OM/V Viazanosť obeţného majetku 0,6375 0,4866-0,1509 0,7633-23,67-0,0011 14,91 2.8 OstM/V Viazanosť OstM 0,0007 0,0012 0,0005 1,7143 71,43 0,0-0,05 73

7.5.1 Analýza vplyvu zmien analytických ukazovateľov 1. stupňa rozkladu na zmenu vrcholového ukazovateľa Pre túto analýzu sú potrebné údaje, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 17. V prvom rade musíme vypočítať indexy ukazovateľov: I x = VH/M 2006 / VH/M 2004 = -0,0008/-0,0676 = 0,0118 I a = VH/V 2006 / VH/V 2004 = -0,0013/ - 0,1084 = 0,0120 I b = M/V 2006 / M/V 2004 = 1,5548 / 1,6025 = 0,9702 Vplyv zmeny rentability výnosov na zmenu ROA: Absolútny vplyv = 0, 0665 Relatívny vplyv = -98,42% Vplyv zmeny viazanosti majetku na zmenu ROA : Absolútny vplyv = 0,0005 Relatívny vplyv = -6,60% Rentabilita majetku podniku GeLiMa, a.s. sa v roku 2006 zvýšila na -0,008, oproti roku 2004, kde dosahovala hodnotu -0,0676. Jej hodnota sa zvýšila o 0,0668 v absolútnom vyjadrení. Na tento nárast vplývajú predovšetkým výsledky hospodárenia, pri ktorých došlo k poklesu straty za jednotlivé účtovné obdobia. Rentabilita výnosov zaznamenala taktieţ nárast a to z hodnoty -0,1084 na - 0,0013, t.j. o 0,1071 v absolútnom vyjadrení. K pozitívnemu vývoju prispel hlavne nárast výnosov a pokles straty za jednotlivé účtovné obdobia. Na rast ROA o 0,0668, t.j. o 98,82% malo pozitívny vplyv zvýšenie rentability výnosov. Toto zvýšenie spôsobilo rast ROA o 0,0665, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje nárast o 98,42%. Pokles hodnoty ukazovateľa viazanosti majetku spôsobil rast ROA o 0,0005 v absolútnom vyjadrení. Z ekonomického hľadiska moţno takýto rast rentability hodnotiť pozitívne, čo znamená zvýšenie uţitočnosti podnikania. 74

7.5.2 Analýza vplyvu zmien analytických ukazovateľov 2.stupňa rozkladu (ľavá vetva) na zmenu vrcholového ukazovateľa Vplyv zmeny výrobno-spotrebnej nákladovosti na zmenu ROA: Absolútny vplyv = 0,0576 Relatívny vplyv = -85,321% Vplyv zmeny mzdovej nákladovosti na zmenu ROA: Absolútny vplyv = -0,0065 Relatívny vplyv = 9,58% Vplyv zmeny odpisovej nákladovosti na zmenu ROA: Absolútny vplyv = 0,1102 Relatívny vplyv = -163,10% Vplyv zmeny úrokovej nákladovosti na zmenu ROA: Absolútny vplyv = -0,0075 Relatívny vplyv = 11,05% Vplyv zmeny ostatnej nákladovosti na zmenu ROA: Absolútny vplyv = -0,0050 Relatívny vplyv = 7,37% Na druhom stupni v ľavej vete rozkladu ROA sú interpretované výsledky analýzy piatich ukazovateľov nákladovosti. Pokles nákladovosti v sledovanom období nastal iba pri výrobno-spotrebnej nákladovosti a odpisovej nákladovosti. Výrobno-spotrebná nákladovosť poklesla indexom 0,9335 z 0,9701 na 0,8122 najmä úsporám nákladov. Tento pokles pozitívne vplýva na vývoj ROA čo predstavovalo zvýšenie o 0,0576 v absolútnom vyjadrené. Mzdová nákladovosť vzrástla o 7,13%, t.j. o 0,0065 čo môţe naznačovať zintenzívnenie alebo skvalitnenie práce. To však malo negatívny vplyv na vývoj ukazovateľa ROA, čo predstavuje jeho zníţenie o - 0,0065 v absolútnom vyjadrení. Odpisová nákladovosť poklesla indexom 0,4346, čo malo pozitívny vplyv na vývoj ROA o 0,1102. K výraznej zmene došlo v oblasti úrokovej nákladovosti, ktorá vzrástla z hodnoty 0,0013 na hodnotu 0,088, čo predstavuje 576,92 % nárast. Tento nárast úrokov ma negatívny vplyv na vývoj ukazovateľa ROA, ktorý spôsobil pokles o -0,0075 v absolútnom vyjadrení. Nárast úrokovej nákladovosti bol spôsobný hlavne nárastom dlhodobých a krátkodobých 75

záväzkov. Ukazovateľ ostatnej nákladovosti taktieţ negatívne prispel k vývoju ROA o -0,0050 v absolútnom vyjadrení. Ostatná nákladovosť narástla indexom 1,1065 z 0,0094 na 0,0144. 7.5.3 Analýza vplyvu zmien analytických ukazovateľov 2.stupňa rozkladu (pravá vetva) na zmenu vrcholového ukazovateľa Vplyv zmeny neobeţného majetku na zmenu ROA: Absolútny vplyv = 0,0008 Relatívny vplyv = -10,15% Vplyv zmeny viazanosti obeţného majetku na zmenu ROA: Absolútny vplyv = -0,0011 Relatívny vplyv = 14,91% Vplyv zmeny viazanosti ostatných poloţiek majetku na zmenu ROA: Absolútny vplyv = 0,000004 Relatívny vplyv = -0,05% Na druhom stupni v pravej vete rozkladu ROA sú interpretované výsledky analýzy troch ukazovateľov viazanosti. Pokles viazanosti bude pozitívne vplývať na rast ROA a naopak nárast viazanosti bude negatívne pôsobiť na rentabilitu. Nárast viazanosti nastal v prípade neobeţného majetku a ostatných poloţiek majetku, naopak pokles nastal v prípade obeţného majetku. Viazanosť neobeţného majetku vzrástla z 0,9643 na 1,0670, t.j. o 0,1027 čo predstavuje nárast o 10,65%. Tento ukazovateľ prispel najväčšou mierou k zníţeniu rentability o 10,15%. Naopak viazanosť obeţného majetku poklesla z 0,6375 na 0,4866, t.j. o -0,1509 čo predstavuje zvýšenie rentability o 14,91%. V poslednom rade negatívny vplyv na vývoj rentability o 0,05% prispela viazanosť ostatných poloţiek majetku. Táto viazanosť vzrástla o 0,0043, t.j. o 71,43%. 76

7.6 Bonitné a bankrotové modely 7.6.1 Altmanov model Výsledkom Altmanovej analýzy je tzv. rovnica dôveryhodnosti Z- skóre. Kritérium úspešnosti je čím väčší index Z, tím je podnik finančne zdravší. Pre svoj výpočet som pouţila bankrotový model pre podniky nekótované na finančnom trhu. Od bonitného sa odlišuje tým, ţe je zaloţený na skutočných údajoch, kým bonitný je zaloţený z časti na teoretických poznatkoch. Tabuľka č. 18: Altmanov model Altmanov index Váţená 2004 2005 2006 hodnota Pracovný kapitál 0,116-0,045 0,205 majetok 0,717 0,083-0,032 0,146 Nerozdelené zisky 0 0 0 majetok 0,847 0 0 0 EBIT Majetok 3,107-0,066-0,079 0,0047-0,205-0,245 0,014 Trhová hodnota vlastného kapitálu Cudzí kapitál 0,420 Trţby 0,998 Majetok 1.361 0,740 0,780 0,571 0,310 0,327 0,680 0,555 0,607 0,678 0,553 0,605 1,127 0,586 1,092 Podľa Altmanovho ukazovateľa sa podnik počas všetkých troch sledovaných období nachádza v situácii kedy má finančné problémy., podľa môjho názoru má tento podnik nie veľmi dobrú finančnú situáciu. V roku 2004 sa podnik nachádzal v takzvanej šedej zóne a v takomto prípade nie je moţné presnejšie určiť budúci vývoj. V rokoch 2005 a 2006 Altmanov index vypovedal o budúcich finančných problémoch podniku. 77

7.6.2 Tafflerov model Tento model je tieţ nazývaný ako Tafflerov test alebo Tafflerov bankrotový model. Po prvý krát bol publikovaný v roku 1997 a obsahuje iba štyri pomerové ukazovatele s pevnými hodnotami váh. Hodnotu T vypočítame: T = 0,53.x 1 + 0,13.x 2 + 0,18.x 3 0,16.x 4 Tabuľka č.19: Tafflerov model Váţená Tafflerov index hodnota 2004 2005 2006 EBT/Krátkodobé záväzky 0,53-0,2437-0,2391-0,0025 Obeţný majetok/ cudzí kapitál 0,13 0,9394 0,5187 0,5572 Krátkodobé záväzky/majetok 0,18 0,2774 0,3486 0,3353 Trţby/ majetok 0,16 0,6853 0,556 0,6347 0,1523 0,0923 0,2330 7.6.3 Springate model Tento model, vychádza z princípu integrálneho Altmanovho modelu a je vyjadrený nasledujúcim algoritmom: S = 1,03.X 1 + 3,07.X 2 + 0,66.X 3 + 0,4.X 4 Tabuľka č.20: Springate model Springate index Váţená hodnota 2004 2005 2006 Čistý pracovný kapitál / Majetok 1,03-0,0668-0,0803 0,2112 EBIT / Majetok 3,07 0,1169-0,0455 0,0048 EBT / Krátkodobé záväzky 0,66-0,2437-0,2391 0,0025 Trţby / Majetok 0,4 0,6853 0,556 0,6347 0,5408 0,1577 0,4845 78

Podľa Tafflerovho a Springate modelu môţeme konštatovať, ţe podnik sa nachádza v situácii, kedy moţno v budúcnosti očakávať problémy. Na základe Tafflerovho ukazovateľa môţeme zhodnotiť rok 2006 ako najúspešnejší, pretoţe hodnota T dosahovala najlepšie výsledky, aj keď na základe tejto hodnoty stále nemôţeme povedať o podniku, ţe je bonitný. 79

ZÁVER Finančnú situáciu a finančné hospodárenie je nutné sledovať celým radom ukazovateľov a na ich hodnoty prihliadať v časovom období a v súvislostiach tak, aby výsledok hodnotenia zobrazoval celkovú ekonomickú situáciu podniku a umoţňoval odhadnúť príčiny danej situácie. Kaţdý podnik si svoju budúcnosť zabezpečí analyzovaním svojej minulosti. Preskúmanie minulosti umoţní pochopiť príčiny stavu, kde sa podnik nachádza a prečo sa tam dostal. V práci som sledovala hospodárenie v spoločnosti GeLiMa, a.s. v období od roku 2004 aţ do roku 2006. Táto analýza bola vykonaná pomocou dostupných vzorcov, ktoré uvádzajú odborné literatúry. S pomocou metód finančnej analýzy boli zistené nasledovné skutočnosti. Z vertikálnej a horizontálnej analýzy nám vyplýva, ţe podstatnú časť majetku firmy tvorí neobeţný majetok. V roku 2006 tvoril tento neobeţný majetok takmer 69% z celkového majetku firmy a zaznamenal mierny nárast v tomto sledovanom období. V roku 2004 tvoril 60% z celkového majetku, pričom za sledované obdobie narástol o 9%. Vysoké zastúpenie neobeţného majetku v sledovanom období predstavoval najmä dlhodobý hmotný majetok, ktorý mal taktieţ stúpajúcu tendenciu. Jednotlivé zloţky DM sa povaţujú za aktívny majetok, od nich závisí aj produktivita firmy. Podstatne menšiu časť tvorí dlhodobý nehmotný majetok, ktorý v sledovanom období mal klesajúcu tendenciu. Menšie zastúpenie na celkovom majetku má obeţný majetok, hoci sa jeho hodnota v sledovanom období zníţila. V roku 2004 tvoril z celkového majetku firmy 40%, kde postupne klesol v roku 2006 aţ na 31%. Vysoké zastúpenie neobeţného majetku v sledovanom období predstavovali najmä krátkodobé pohľadávky, presnejšie krátkodobé pohľadávky z obchodného styku. Z toho vyplýva nízka doba inkasa pohľadávok, hoci v sledovanom období nastal pokles podielu krátkodobých pohľadávok z 34,92% na 23,33%. Podnik by sa mal snaţiť o zrýchlenie doby inkasa pohľadávok, čím by zároveň zvýšil likviditu firmy. Analýza zdrojov krytia majetku vypovedá, ţe pomer vlastného a cudzieho kapitálu nasvedčuje v prospech cudzieho. Hoci v roku 2004 bol pomer v prospech 80

vlastného kapitálu takmer vo výške 58% v nasledujúcich rokoch zaznamenal klesajúcu tendenciu, kde jeho hodnoty v roku 2006 dosahovali uţ iba 44%. Tieto hodnoty vlastného kapitálu sú zapríčinené neuhradenou stratou minulých období podnikania firmy, pod ktorú sa podpísalo aj zníţenie hospodárskeho výsledku. Tento nepomer vlastných a cudzích zdrojov svedčí o zadlţenosti firmy. Najväčší podiel na zadlţenosti podniku majú krátkodobé záväzky, ktoré majú stúpajúci tendenciu Keďţe suma záväzkov prevyšuje sumu majetku, treba analyzovať príčinu prečo tomu tak je. Na krytí dlhodobého majetku sa v menšej miere vyuţíva aj krátkodobý kapitál čo znamená, ţe podnik je podkapitalizovaný. Hoci v roku 2004 boli hodnoty dlhodobých zdrojov vyššie ako dlhodobý majetok, čo znamená predkapitalizovanosť podniku. Nepriaznivý vývoj stupňa podkapitalizovania môţe byť pre podnik rizikový. Aj preto by sa mal podnik snaţiť zvýšiť dlhodobé zdroje. Pri zvyšovaní týchto zdrojov by sa mal zamerať hlavne za zvýšenie hospodárskeho výsledku, pretoţe vykazuje mínusové hodnoty. Podnik by sa mal vyhnúť predovšetkým zvyšovaniu cudzích zdrojov, čo by predstavovalo zvýšenie celkovej zadlţenosti. A ako bolo spomenuté, zvýšením dlhodobých vlastných zdrojov by tak prispel k značnej miere zníţenia zadlţenosti a samostatnosti firmy. Pri analýze nákladov v sledovanom období sme zaznamenali klesajúcu tendenciu v porovnaní s rokom 2004, čo je malým pozitívom pre podnik. Najväčší pokles bol v roku 2005, kde celkové náklady klesli oproti roku 2004 o viac ako 7%. Pri porovnaní roku 2004 a 2006 tieto náklady klesli iba o 1,5%. Pri čiastkovej analýze nákladov došlo k poklesu iba u nákladoch na hospodársku činnosť, pri ostatných nákladoch došlo k zvýšeniu. Taktieţ analýzou výnosov sme zistili, ţe celkové výnosy v sledovanom období majú stúpajúcu tendenciu. Tento nárast súvisí hlavne s nárastom výnosov z hospodárskej činnosti. Výnosy z hospodárskej činnosti majú počas celého sledovaného obdobia takmer 99% podiel z celkových výnosov. Nárast výnosov v roku 2006 oproti roku 2004 predstavuje viac ako 13% nárast. 81

Z výsledkov analýzy vyplynulo, ţe podnik vykazuje nízku platobnú schopnosť. To znamená, ţe nemá dostatok finančných prostriedkov, čo brzdí včasné splácanie záväzkov. Ukazovatele likvidity sú mimo poţadovaných intervalov. Keďţe pohľadávky sú podniku uhrádzané často neskôr ako je poţadované (po lehote splatnosti), vzniká podniku problém platiť svoje záväzky, poprípade zaplatiť zálohy. K zlepšeniu situácie v oblasti likvidity je potrebné, aby podnik zabezpečoval včasné platby od svojich dlţníkov, ktorým zabezpečuje poţadované sluţby (zníţil pohľadávky po lehote splatnosti na minimum). Podnik sa tieţ musí vyhýbať omeškaniu úhrad svojich záväzkov, lebo zvyšovaním týchto krátkodobých záväzkov sa zniţuje aj likvidita. Bolo by celkom vhodné zrýchliť zákonný postup pri vymáhaní pohľadávok. Pri riešení likvidity pohľadávok by mohol podnik zváţiť osobný prístup, osobné a včasné doručovanie upomienok a tak by prispel k zlepšeniu likvidity firmy. Oblasť likvidity je pre podnik dôleţitá aj z pohľadu získavania nových obchodných partnerov, nakoľko platobná schopnosť je v súčasnosti jedným z rozhodujúcich faktorov. Posudzovanie likvidity iba na základe účtovných výkazov je preto nutné povaţovať za nedostačujúce. Plánovanie likvidity teda predstavuje jeden zo spôsobov riadenia likvidity, ktorého podstatou je vytvoriť taký finančný plán, ktorý umoţní prekonať negatívnu úroveň likvidity podniku. Ukazovatele aktivity sa taktieţ nepohybujú vo veľmi dobrých hodnotách. V sledovanom období vývoj týchto ukazovateľ sa vyberá opačným smerom, čím dochádza k ich zniţovaniu, napriek tomu nedosahujú ani priemerné výsledky. Dôvodom zniţovania týchto ukazovateľov je neprimeraný rast trţieb podniku k rastu majetku alebo k rastu pohľadávok. Výška vykazovaných trţieb v sledovanom období stúpla iba mierne, pričom výška majetku, pohľadávok stúpala rýchlejšie ako to bolo na začiatku sledovaného obdobia. Dochádza tak k zniţovaniu doby obratu celkového kapitálu, a zvyšovaniu doby, za ktorú je podnik schopný inkasovať pohľadávky od svojich odberateľov. Pri zvyšovaní doby inkasa pohľadávok sa tak narúša aj likvidita podniku, to znamená ţe na zabezpečenie likvidity bude firma potrebovať úver. Ak firma začne čerpať úver, tým pádom sa zvýši celková zadlţenosť. Je vidno, akú spojitosť majú medzi sebou jednotlivé ukazovatele. Vhodnými opatreniami pre zlepšenie situácie v tejto oblasti by bolo skvalitnenie prípravy rozpočtov na 82

vykonávané práce, získanie nových odberateľov sluţieb zákazníkov, skvalitnenie organizácie práce, tým dospejeme k zvýšeniu trţieb čo nám pozitívne nastaví správny smer týchto ukazovateľov. Z výsledkov analýzy vyplýva, ţe ukazovatele zadlţenosti sa pribliţujú k optimálnej hranici. To znamená ţe štruktúra cudzích zdrojov vysoko neprevyšuje, resp. vôbec neprevyšuje vlastné zdroje a tým nespôsobuje vysokú zadlţenosť podniku. V sledovanom období sa štruktúra týchto zdrojov veľmi nemenila, v roku 2004 bola celková zadlţenosť iba 42,34%. Vzhľadom na rešpektovanie zlatého bilančného pravidla, kde odporúčaná hodnota by nemala prekročiť 50%, tak v tomto roku podnik túto podmienku splnil. Aţ v roku 2005 dochádza k nárastu celkovej zadlţenosti na 57,46% a v roku 2006 došlo k miernemu poklesu na 56,15%, pričom tieto hodnoty nie sú pre podnik veľmi alarmujúce. Prevaţnú časť cudzích zdrojov predstavovali krátkodobé záväzky z obchodného styku. V roku 2005 dlhodobé a krátkodobé záväzky vysoko prevyšovali celkový kapitál spoločnosti o čom svedčí takmer dvojnásobná hodnota ukazovateľa celkovej zadlţenosti v tomto roku. Vlastný kapitál je stále v plusových hodnotách aj napriek neuhradenej strate za minulé obdobia hospodárenia, ale tento vývoj smeruje správnym smerom. Podnik by sa mal snaţiť zníţiť podiel cudzích zdrojov a tak zníţi celkovú zadlţenosť na poţadovanú úroveň. Samozrejme potrebuje zvyšovať podiel vlastných zdrojov a to najmä dosahovaním čo najvyšších výsledkov hospodárenia. Dosiahnutie vyššieho zisku je moţné najmä: zvýšením cien poskytovaných sluţieb, pričom treba dbať na ceny konkurencie, zvyšovaním objemu obratu, zniţovaním priamych nákladov, pričom podnik musí dbať o to, aby sa nepoškodili záujmy zákazníkov a kvalita produkcie, zniţovaním reţijných nákladov, napr. cestovné, telefón, energia, vyuţitím vhodnejších (moderných) kalkulačných metód a podobne. Problémom, ktorý pretrváva uţ od vzniku spoločnosti je to, ţe na začiatku doby vzniku spoločnosť nedosahovala pozitívny výsledok hospodárenia a tento výsledok bol vţdy vo forme straty. Preto financie, ktoré mohlo slúţiť na obnovu 83

a modernizáciu majetku, resp. dofinancovanie určitých oblastí podniku sa prenášali do neuhradenej straty minulých období. Výsledok hospodárenia v roku 2006 dosiahol najväčšiu stratu za sledované obdobie. V budúcnosti po uhradení straty minulých období, firma bude môcť svoje finančné prostriedky sústrediť na : obnovu a modernizáciu majetku, rekonštrukciu strojov a výrobných zariadení, sústavné udrţiavanie prevádzkyschopnosti a pod. Uvedené činnosti môţu byť financované aj z: 1) hospodárskeho výsledku spoločnosti, 2) úveru, 3) formou leasingu. Financovanie obnovy a rekonštrukcie dlhodobého majetku spoločnosti, prostredníctvom hospodárskeho výsledku je moţné vtedy, ak bude spoločnosť dosahovať zisk a jeho časť bude môcť venovať na tieto účely. Financovanie obnovy dlhodobého majetku prostredníctvom úveru je výhodné pri získaní priaznivých úverových podmienok a pri vhodnej dobe splatnosti úveru. Doposiaľ spoločnosť takýto spôsob financovania prostredníctvom úveru ešte nevyuţila. Ak by sa spoločnosť dohodla s bankou na výhodných podmienkach poskytnutia úveru, mohla by časť, alebo celú sumu pouţiť na obnovu, rekonštrukciu dlhodobého majetku firmy. Financovanie formou leasingu môţe byť pre firmu prínosom najmä pri modernizácii a obnove dopravných prostriedkov, ktoré majú vysoký stupeň opotrebenia a sú jednou zo súčastí dlhodobého majetku, z hľadiska zabezpečovania vlastných výkonov. Myslím, ţe by bolo veľkou chybou, ak by sa nevenovala primeraná pozornosť procesu obnovy fyzicky a morálne opotrebených dopravných prostriedkov, lebo ak aj odhliadnem od nehospodárnosti prevádzky dopravných prostriedkov (vysoká spotreba pohonných látok, vysoké náklady na údrţbu a prevádzku a pod.), vystupuje do popredia otázka bezpečnosti dopravy. Analogicky to platí aj pre obnovu jednotlivých strojov, nástrojov a zariadení, ktoré významne ovplyvňujú úroveň 84

produktivity práce a od kvality a parametrov, od ktorých závisí aj bezpečnosť pracovníkov. V tejto ekonomickej oblasti je potrebné sa zamerať aj na základe výsledkov uskutočnenej analýzy hlavne na zvýšenie rentability, t.j. ziskovosti jednotlivých činností, či uţ formou zniţovania miery nákladovosti, alebo zvýšením reţijných priráţok no so zreteľom na následnú cenu ponúkaných sluţieb a pod. U ukazovateľov rentability celkového kapitálu a vlastného kapitálu bolo zistené, ţe rentabilita celkového kapitálu má v roku 2006 kladnú hodnotu, pričom v roku 2004 a 2005 dosahovala záporné hodnoty. V sledovanom období rentabilita vlastného kapitálu je príliš nízka, dokonca v mínusových hodnotách a nenaberá správny vývoj. Je to ovplyvnené samozrejme pomalým zniţovaním záporných hodnôt výsledku hospodárenia minulých období. To akú rentabilitu podnik dosiahne závisí od jeho schopnosti tvoriť zisk. Čím je vyšší zisk, tým je vyššia rentabilita. Postupnosť podnikového plánovacieho procesu spočíva v nadväznosti plánovania likvidity na proces plánovania rentability. V prípade, ţe z plánovania zisku, rentability a výnosnosti bude zrejmé, či daný stav vyvolá likviditu, ide potom o horizontálnu koordináciu plánu zisku a plánu likvidity (finančného plánu) podniku. Väzba medzi plánom zisku a plánom likvidity je obojstranná - rentabilita ovplyvňuje likviditu a zaistenie likvidity vedie k zmenám v rentabilite. Ekonomická oblasť je však úzko prepojená na legislatívu v tejto oblasti, a tak rozsiahlejšie a dlhodobejšie plánovanie v otázkach miery zisku, výšky zdanenia je nutné zohľadňovať práve s legislatívnymi podmienkami vytvorenými zo strany štátu. Praktická časť práce poukázala, ţe finančno-ekonomická analýza dáva veľké mnoţstvo informácii pre posúdenie finančnej situácie podniku, upozorňuje na problémové oblasti hospodárenia a vedie k zamýšľaniu sa nad ich príčinami, aj keď ich výsledky sa nedajú povaţovať bez výnimky za spoľahlivé. Na vývoj a situáciu podniku pôsobí veľké mnoţstvo faktorov, ktoré podnik nie je schopný svojou činnosťou ovplyvniť a preto finančná analýza ich nemôţe vţdy zachytiť do výpočtov. Túto skupinu vplyvov tvoria napr. výkyvy v hospodárskom cykle, apreciácia alebo depreciácia meny, alebo zmeny cien v zahraničí a to v prípade ak podnik časť produkcie exportuje. A preto výsledky hospodárenia a finančné zdravie 85

podniku sa v dôsledku pôsobenia týchto vplyvov môţu vyvíjať celkom odlišne ako to predpokladá finančná analýza. Aj napriek skutočnosti, ţe finančná analýza neprináša dokonalú odpoveď na všetky otázky, ktoré si podnik kladie, je veľkým prínosom hodnotenia minulého vývoja, objavenia problematických oblastí a predpovedí budúceho vývoja. 86

Zoznam pouţitej literatúry ALEXY, Július. Finančná a ekonomická analýza. Bratislava : IRIS, 2005. 121 s. ISBN 80-89018-90-4. BAJUS, Radoslav. Financie podniku. 1.vydanie. Košice : elfa, s.r.o., 2008. 156 s. ISBN 978-80-8086-079-0. BLAHA, Sid, Zdenek; JINDŘICHOVSKÁ, Irena. Jak posoudit finanční zdraví firmi. 1. vydání. Praha: Management press, 1994. 127 s. ISBN 80-85603-62-4. DOLEŢAL, Jan; MÍKOVÁ, Marie; FIREŠ, Bohuslav. Finanční účetníctví. 1. vydání. Praha: Grada 1992. 304 s. ISBN 80-85623-10-2. GRUNVALD, Rolf. Finanční analýza a plánování podniku. 1. vydanie. Praha: VŠE 1996. 197 s. ISBN 80-7079-257-4. HRVOĽOVÁ, Boţena; NINČÁKOVÁ, Lucia; VÁVROVÁ, Katarína. Analýza finančných trhov. Bratislava: Sprint, 2001. 561 s. ISBN 80-88848-86-5. JANOK, Michal; HÓTOVÁ, Renáta; DLUHOŠOVÁ, Dana; MAJERNÍK, Milan. Základy Finančnej analýzy firmy. 1. vydanie. Bratislava: MIKA-Conzult,, 1997. 110 s. ISBN 80-967-285-5-1. JANOK, Michal; DLUHOŠOVÁ, Dana; GŘÍBEK, Čestmír; HÓTOVÁ, Renáta; LAZAR, Jaromír; KUDZBEL, Marek; NGUYEN, Dinh, Hoa; ROMEROVÁ, Dana. Ukazovatele finančnej analýzy podniku. 1. vydanie. Bratislava: MIKA - Conzult, 2000. 115 s. ISBN 80-967295-8-6 KARVAN, J: Diplomová práca Ekonomický rozbor vybrané společnosti s vyhodnocením jednotlivých činnosti. Zemědělská fakulta JČU 2000 87

KISLINGEROVÁ, Eva. Oceňování podniku. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2001. 304 s. ISBN 80-7179-529-1 KOTULIČ, Rastislav; KIRÁLY, Peter; RAJČÁNIOVÁ, Mirosslava: Finančná analýza podniku. 1. vydanie. Bratislava: Lura Edition, 2007. 206 s. ISBN 978-80- 8078-117-0 KOVANICOVÁ, Dana. Finanční účetníctví v kontextu světového vývoje. 2. aktualizované vydanie. Praha: Polygon, 1999. 428 s. ISBN 80-85967-98-7 SEDLÁČEK, Jaroslav. Finanční analýza podniku. 1. vydanie. Brno: Computer Press, a.s., 2007. 154 s. ISBN 978-80-251-1830-6 SEDLÁČEK, Jaroslav. Základy finančního účetnictví. 1. vydání. Praha: Ekopress, 2005. 331 s. ISBN 80-86119-95-5 SUVOVÁ, Helena; SRPOVÁ, Jitka; POLOPRUTSKÁ, Romana; PETR, Jan; KNAIFL, Oldřich; KOHOUT, Petr; JACKO, Ferdinand; HUBÁLEK, Karel; ŠPAČEK, Edvard. Finanční analýza v řízení podniku, v bance a na počítači. edice Bankovníctví. Bankovní institut, a.s., Praha: 1999. 622 s. ISBN 80-7265-027-0 ŠLOSÁROVÁ, Anna. a kol.: Analýza účtovnej závierky, 1. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2006. 478 s. ISBN 80-8078-070-6 ZALAI, Karol; DÁVID, Arnold; KALAFUTOVÁ, Ľudmila; ŠNIRCOVÁ, Jana. Finančno-ekonomická analýza podniku, 6. rozšírené vydanie. Bratislava: SPRINT, 2008. 385 s. ISBN 978-80-89085-99-6. ZALAI, Karol; KALAFUTOVÁ, Ľudmila; ŠNIRCOVÁ, Jana. Finančnoekonomická analýza podniku. 2. vydanie Bratislava: SPRINT vfra, 1997. 299 s. ISBN 80-88848-18-0. 88

Ostatné zdroje http:/www.zbierka.sk/ http:/www.weishardt.com/ http:/www.orsr.sk/ Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov Interné materiály podniku GeLiMa, a.s. 89

Zoznam skratiek a pod. a podobne a.s. akciová spoločnosť BSE Bovinná spongiformná encephalopatia, choroba šialených kráv cca. pribliţne č. číslo DM dlhodobý majetok DZ dlhodobé zdroje EAT Earnings After Taxes EBIT Earnings Before Interest and Taxes EBT Earnings Before Taxes EVA Ekonomická pridaná hodnota (Economic Value Added) HDP hrubý domáci produkt IAS Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards) IFRS medzinárodné účtovné štandardy na zostavenie účtovnej závierky (Internacional Financial Reporting Standards) mld. miliárd MN mzdové náklady napr. napríklad NM neobeţný majetok NOA čisté operatívne aktíva (Net Operating Assets) NOPAT Net Operating Profit After Taxes Ntov náklady na tovar NÚ nákladové úroky Nvýr náklady na výrobu, výrobná spotreba OM obeţný majetok P/E Price to Earning Ratio, pomer r d r e náklady na cudzí kapitál náklady na vlastný kapitál resp. respektíve 90

r f r m ROA ROE ROI ROS spol s.r.o Sk SR tis. Risk Free Rate, bezriziková sadzba Risk Market Rate, trhová úroková miera Return On Assets, rentabilita majetku Return On Equity, rentabilita vlastného kapitálu Return on Investment, rentabilita celkového kapitálu Return On Sales, rentabilita trţieb spoločnosť s ručením obmedzeným Slovenská koruna Slovenská republika tisíc t. j to je t. zn. to znamená tzv. tak zvané Ttov trţby z predaja tovaru Tvýr trţby z predaja výrobkov a sluţieb Vfč výnosy z finančnej činnosti VH výsledok hospodárenia Vhč výnosy z hospodárskej činnosti VK vlastný kapitál WACC Weighted Average Cost of Capital, priemerné váţené náklady na kapitál Zb zbierka Z. z. Zbierka zákonov 91

Zoznam grafov a tabuliek Graf č.1: Vývoj majetku podniku v rokoch 2004 aţ 2006 54 Graf č.2: Vývoj zdrojov krytia majetku podniku v rokoch 2004 2006 55 Graf č.3: Doba obratu majetku 65 Graf č.4: Doba obratu zásob 66 Graf č.5: Obrat pohľadávok 67 Graf č.6: Obrat záväzkov 67 Graf č.7: Rentabilita majetku (ROA) 72 Tabuľka č.1: Vertikálna forma súvahy 27 Tabuľka č.2: Príklad T-formy súvahy 28 Tabuľka č.3: Výkaz ziskov a strát 30 Tabuľka č.4: Vývoj HDP 47 Tabuľka č.5: Vývoj a štruktúra majetku podniku v rokoch 2004 aţ 2006 52 Tabuľka č.6: Vývoj a štruktúra zdrojov krytia podniku v rokoch 2004 aţ 2006 54 Tabuľka č.7: Vývoj a štruktúra nákladov v rokoch 2004 aţ 2006 56 Tabuľka č.8: Vývoj a štruktúra výnosov podniku GeLiMa, a.s. 57 Tabuľka č.9: Posúdenie financovania dlhodobého majetku v rokoch 2004 aţ 2006 58 Tabuľka č.10: Posúdenie financovania obeţného majetku v rokoch 2004 aţ 2006 59 Tabuľka č.11: Údaje pre analýzu likvidity v rokoch 2004 aţ 2006 61 Tabuľka č.12: Údaje pre analýzu platobnej neschopnosti v rokoch 2004 aţ 2006 63 Tabuľka č.13: Údaje pre analýzu aktivity v rokoch 2004 aţ 2006 64 Tabuľka č.14: Údaje pre analýzu zadlţenosti v rokoch 2004 aţ 2006 68 Tabuľka č.15: Údaje pre analýzu rentability v rokoch 2004 aţ 2006 70 Tabuľka č.16: ROE 71 Tabuľka č.17: Vstupné a výstupné údaje pre analýzu ROA 73 92

Tabuľka č.18: Altmanov model 77 Tabuľka č.19: Tafflerov model 78 Tabuľka č.20: Springate model 78 93

Prílohy Majetková súvaha GeLiMa, a.s. 94 Príloha č. 1 2004 2005 2006 1 AKTIVA CELKOM 619 512 702 082 679 865 2 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 0 0 0 3 Neobeţný majetok 372 805 486 444 466 595 4 Dlhodobý nehmotný majetok 142 92 83 5 Zriaďovacie náklady 0 0 0 6 Aktivované náklady na vývoj 0 0 0 7 Softvér 142 92 83 8 Oceniteľné práva 0 0 0 9 Goodwill 0 0 0 10 Ostatný dlhodobý nehmotný majetok 0 0 0 11 Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok 0 0 0 12 Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 0 0 0 13 Dlhodobý hmotný majetok 372 509 486 197 466 358 14 Pozemky 57 281 61 890 61 824 15 Stavby 166 668 153 198 153 198 16 Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 482 077 72 305 196 966 17 Pestovateľské celky trvalých porastov 0 0 0 18 Základné stádo a ťaţné zvieratá 0 0 0 19 Ostatný dlhodobý hmotný majetok 0 0 0 20 Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 38 843 198 804 2 296 21 Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 0 0 0 22 Opravná poloţka k nadobudnutému majetku 0 0 0 23 Dlhodobý finančný majetok 154 155 154 24 Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe 0 0 0 25 Podielové CP a podiely v spol. s podstatným vplyvom 0 0 0 26 Ostatné dlhodobé CP a podiely 0 0 0 27 Pôţičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku 0 0 0 28 Ostatný dlhodobý finančný majetok 154 155 154 29 Pôţičky s dobou splatnosti najviac jeden rok 0 0 0 30 Obstarávaný dlhodobý finančný majetok 0 0 0 31 Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok 0 0 0 32 Obeţný majetok 246 441 209 284 212 765 33 Zásoby 25 721 76 813 51 828 34 Materiál 24 561 71 341 37 333 35 Nedokončená výroba a polotovary 0-2 28 36 Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia 0 0 0 dlhšou ako jeden rok 37 Výrobky 1 160 5 474 11 399 38 Zvieratá 0 0 0 39 Tovar 0 0 0 40 Poskytnuté preddavky na zásoby 0 0 3 068 41 Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 42 Pohľadávky z obchodného styku 0 0 0 43 Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 0 0 0 44 Pohľadávky voči spoločníkom, členom a zdruţeniu 0 0 0 45 Iné pohľadávky 0 0 0 46 Odloţená daňová pohľadávka 0 0 0

47 Krátkodobé pohľadávky 216 378 131 110 158 621 48 Pohľadávky z obchodného styku 215 768 128 600 158 044 49 Pohľadávky voči ovládanej a ovládajúcej osobe 0 50 Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 0 51 Pohľadávky voči spoločníkom, členom a zdruţeniu 0 52 Sociálne zabezpečenie 0 53 Daňové pohľadávky 18 1 897 0 54 Iné pohľadávky 592 613 577 55 Finančné účty 4 342 1 361 2 316 56 Peniaze 193 354 207 57 Účty v bankách 4 149 1 007 2 109 58 Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako 1 rok 0 0 0 59 Krátkodobý finančný majetok 0 0 0 60 Obstarávaný krátkodobý finančný majetok 0 0 0 61 Časové rozlíšenie 266 6 354 505 62 Náklady budúcich období 265 354 505 63 Príjmy budúcich období 1 6 000 0 Kontrolné číslo 2 477 782 2 801 974 2 718 955 95

Majetková súvaha GeLiMa, a.s. 96 Príloha č. 2 2004 2005 2006 64 PASÍVA CELKOM 619 512 702 082 679 865 65 Vlastné imanie 357 191 298 649 298 073 66 Základné imanie 872 369 872 369 872 369 67 Vlastné imanie 872 369 872 369 872 369 68 Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 0 0 0 69 Zmena základného imania 0 0 0 70 Kapitálové fondy -345-345 -345 71 Emisné áţio 0 0 0 72 Ostatné kapitálové fondy 0 0 0 73 Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov 0 0 0 74 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov 0 0 0 75 Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín -345-345 -345 76 Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí 0 0 0 a rozdelení 77 Fondy zo zisku 0 0 0 78 Zákonný rezervný fond 0 0 0 79 Nedeliteľný fond 0 0 0 80 Výsledok hospodárenia minulých rokov -472 935-514 852-573 374 81 Nerozdelený zisk minulých rokov 0 0 0 82 Neuhradená strata minulých rokov -472 935-514 852-573 374 83 Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie -41 898-58 523-577 84 Záväzky 261 963 402 824 381 792 85 Rezervy 1 993 2 226 2612 86 Rezervy zákonné 0 0 0 87 Ostatné dlhodobé rezervy 0 0 0 88 Krátkodobé rezervy 1 993 2 226 2 612 89 Dlhodobé záväzky 88 083 155 832 151 221 90 Dlhodobé záväzky z obchodného styku 0 0 0 91 Dlhodobé nevyfakturované dodávky 0 0 0 92 Dlhodobé záväzky voči dcérskej a materskej účtovnej 87 931 155 634 jednotke 150 947 93 Ostatné dlhod. záväzky v rámci konsolidovaného celku 0 0 0 94 Dlhodobé prijaté preddavky 0 0 0 95 Dlhodobé zmenky na úhradu 0 0 0 96 Vydané dlhopisy 0 0 0 97 Záväzky zo sociálneho fondu 152 198 274 98 Ostatné dlhodobé záväzky 0 0 0 99 Odloţený daňový záväzok 0 0 0 100 Krátkodobé záväzky 171 887 244 766 277 959 101 Záväzky z obchodného styku 147 125 211 371 205 547 102 Nevyfakturované dodávky 18 754 29 232 13 776 103 Záväzky voči dcérskej a materskej účtovnej jednotke 0 0 0 104 Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku 0 0 0 105 Záväzky voči spoločníkom a zdruţeniu 0 0 0 106 Záväzky voči zamestnancom 2 245 2 286 3 469

107 Záväzky zo sociálneho poistenia 1 466 1 570 1 617 108 Daňové záväzky a dotácie 2 508 307 3 550 109 Ostatné záväzky -211 0 0 110 Bankové úvery a výpomoci 0 0 0 111 Bankové úvery dlhodobé 0 0 0 112 Beţné bankové úvery 0 0 0 113 Krátkodobé finančné výpomoci 0 0 0 114 Časové rozlíšenie 358 609 0 115 Výdavky budúcich období 358 609 0 116 Výnosy budúcich období 0 0 0 Kontrolné číslo 2 519 588 2 866 242 2 720 037 97

Výkaz ziskov a strát GeLiMa, a.s. 98 Príloha č. 3 2004 2005 2006 1 Trţby z predaja tovaru 0 0 0 2 Náklady vynaloţené na obstaranie predaného tovaru 0 0 0 3 Obchodná marţa 0 0 0 4 Výroba 383 238 392 917 429 111 5 Trţby z predaja vlastných výrobkov a sluţieb 421 637 389 862 423 813 6 Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob -38 399 3 055 5 298 7 Aktivácia 0 0 0 8 Výrobná spotreba 336 365 331 802 355 152 9 Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok 273 582 263 724 292 839 10 Sluţby 62 783 68 078 62 313 11 Pridaná hodnota 46 873 61 115 73 959 12 Osobné náklady 48 828 54 727 58 329 13 Mzdové náklady 35 267 39 736 42 718 14 Odmeny členom orgánov spoločnosti a druţstva 0 0 0 15 Náklady na sociálne zabezpečenie 12 192 13 643 14 244 16 Sociálne náklady 1 369 1 348 1 357 17 Dane a poplatky 8 793 5 888 7 104 18 Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku 75 703 53 769 37 194 19 Trţby z predaja dlhodobého majetku a materiálu 2 962 936 7 759 20 Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a materiálu 436 710 6 156 21 Pouţitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov budúcich 0 1 993 2 031 období 22 Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období 517 2 226 2 355 23 Zúčtovanie a zrušenie opravných poloţiek do výnosov z hospodárskej činnosti 42 053 2 293 10 394 24 Tvorba opravných poloţiek do nákladov na hospodársku činnosť 127 0 0 25 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 267 1 359 373 26 Ostatné náklady na hospodársku činnosť 3 628 7 336 6 277 27 Prevod výnosov z hospodárskej činnosti 0 0 0 28 Prevod nákladov na hospodársku činnosť 0 0 0 29 Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti -45 877-56 960-22 899 30 Trţby z predaja cenných papierov a podielov 0 0 0 31 Predané cenné papiere a podiely 0 0 0 32 Výnosy z dlhodobého finančného majetku 0 0 0 33 Výnosy z cenných papierov a podielov v ovládanej osobe a v spoločnosti s podstatným vplyvom 0 0 0 34 Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov 0 0 0 35 Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku 0 0 0 36 Výnosy z krátkodobého finančného majetku 0 0 0 37 Náklady na krátkodobý finančný majetok 0 0 0 38 Výnosy z precenenia CP a z derivátových operácií 0 0 0 39 Náklady na precenenie CP a na derivátové operácie 0 0 0 40 Výnosové úroky 94 56 31 41 Nákladové úroky 513 2 144 3 856 42 Kurzové zisky 12 882 10 175 33 702

43 Kurzové straty 4 441 5 520 3 653 44 Ostatné výnosy z finančnej činnosti 27 1 8 45 Ostatné náklady na finančnú činnosť 4 070 4 120 3 904 46 Pouţitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti 0 0 0 47 Tvorba rezerv na finančnú činnosť 0 0 0 48 Zúčtovanie a zrušenie opravných poloţiek do výnosov z finančnej činnosti 0 0 0 49 Tvorba opravných poloţiek do nákladov na finančnú činnosť 0 0 0 50 Prevod finančných výnosov 0 0 0 51 Prevod finančných nákladov 0 0 0 52 Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti 3 979-1 552 22 328 53 Daň z príjmov z beţnej činnosti 0 10 6 54 splatná 0 10 6 55 Výsledok hospodárenia z beţnej činnosti -41 898-58 522-577 56 Mimoriadne výnosy 0 0 0 57 Mimoriadne náklady 0 0 0 58 Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 0 0 0 59 splatná 0 0 0 60 odloţená 0 0 0 61 Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti 0 0 0 62 Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom 0 0 0 63 Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie -41 898-58 522-577 Kontrolné číslo 1 614554 1 542 997 1 882 227 99

Príloha č. 4 ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI Nákup a zásobovanie ŢELATINÁREŇ 100

SKLAD ŢELATÍNY ÚDRŢBA A NOVÉ PROJEKTY 101

LABORATÓRIUM KKRVA ADMINISTRATÍVA 102

ODBYT FINANCIE 103