233 29. Kvalita života a osobnostné premenné Anežka Hamranová (ahamranova@ukf.sk) Katedra pedagogickej psychológie, FSV UKF, Nitra Abstrakt Výskumne bol sledovaný vplyv sociálno psychologického výcviku (SPV) na vybrané osobnostné premenné (úzkosť a úzkostlivosť) a životnú spokojnosť účastníkov výcviku, ktorými boli vysokoškolskí študenti budúci učitelia. Po SPV bola zistená štatisticky významná zmena v smere zníženia úzkosti, zvýšenia spokojnosti so sebou a so svojimi priateľmi, známymi a príbuznými a zníženia spokojnosti so svojou sexualitou. Life Quality and Personality Variables Anežka Hamranová (ahamranova@ukf.sk) Abstract The paper analyses the possibility of utilization of intervention programme (viz. social-psychological training) in educational setting among students of a teacher-training college. We present some results of research connected with the influence of socialpsychological training on the selected personality variables (anxiety and scrupulosity) and life satisfaction of the participants of the training. Teoretické východiská Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je kvalita života vnímanie pozície jedinca v živote v súvislosti s danou kultúrou a hodnotovým systémom a vo vzťahu k individuálnym cieľom, očakávaniam, štandardom a obavám (Szabo in Fahrenberg a kol., 2001). Kvalita života sa popri tom vzťahuje na viaceré oblasti na oblasť telesnú, psychickú, sociálnu, finančnú, sexuálnu, funkcionálnu a spirituálnu. Kováč (2001) uvádza, že psychologické koncepty kvality života sa zameriavajú hlavne na well-being, pričom štruktúru well-beingu vytvára najmä výskyt pozitívnych, príp. negatívnych emócií v dlhšom časovom úseku, absencia nepríjemných telesných pocitov, pozitívne sebahodnotenie, permanentné zmysluplné aktivity, optimistické postoje k životu, k ľuďom a k svetu. V literatúre sa stretávame aj s pojmom životná spokojnosť, ktorý sa často chápe ako synonymum pojmu kvalita života. Napriek tomu, že koncept životnej spokojnosti nie je
234 dostatočne zadefinovaný, viacerí autori sa zhodujú v tom, že kognitívne a afektívne komponenty všetkých oblastí života (napr. zdravie, psychická stabilita, sociálne vzťahy a pod.) môžu prispievať k životnej spokojnosti (Fahrenberg a kol., 2001). Na základe vyššie uvedeného sa do popredia dostáva otázka možnosti zlepšovania kvality života (resp. životnej spokojnosti) prostredníctvom rozvíjania sociálnej kompetencie ako určitej obratnosti v spoločenskom styku a schopnosti byť v adekvátnej interakcii s ľuďmi. Na nutnosť rozvíjania a modifikácie sociálnej kompetencie ako na jeden zo zdrojov zvládania, znižovania sociálneho (vonkajšieho) i vnútorného (osobného) dyskomfortu poukazuje tiež Páleník (1997). Jednou z možných alternatív vhodných na rozvíjanie a modifikáciu sociálnej kompetencie je podľa výsledkov viacerých autorov sociálno psychologický výcvik (napr. Šramová,2001, 2002, 2003, Zaťková 2002, 2003a, 2003b, Hamranová 2002a, 2002b, 2003, Hamranová, Zaťková 2003, Lajčiaková, 2002, Fichnová 2001). Metóda Výskumnú vzorku tvorilo 14 vysokoškolských študentov 3. ročníka denného štúdia učiteľského zamerania UKF v Nitre s vekovým priemerom 20,9 roka. V skupine sme aplikovali sociálno psychologický výcvik (SPV) štruktúrovaného typu v trvaní 80 hodín blokovou formou (8x10 hodín) v období december2003 až apríl 2004, ktorého cieľom bola podpora sociálnej kompetencie budúcich učiteľov v smere rozvoja optimálnych foriem interpersonálneho správania. Našim cieľom bolo zistiť, ako ovplyvní SPV vybrané osobnostné premenné (úzkosť a úzkostlivosť) a životnú spokojnosť účastníkov výcviku. Participantom sme pre potreby výskumu administrovali dve metodiky, a to Spielbergerov Dotazník na meranie úzkosti a úzkostlivosti (Spielberger, 1980), ktorý meria úzkosť ako aktuálny stav (X 1) a úzkostlivosť ako osobnostnú charakteristiku (X 2), a Dotazník životnej spokojnosti (Fahrenberg a kol., 2001), ktorý obsahuje nasledovné škály Zdravie, Práca a zamestnanie, Finančná situácia, Voľný čas, Manželstvo a partnerstvo, Vzťah k vlastným deťom, Vlastná osoba, Sexualita, Priatelia, známi, príbuzní, Bývanie a Celková spokojnosť. Nakoľko participanti ešte nemajú stálu prácu, partnera a vlastné deti, škály sledujúce tieto premenné sme vo výskume nevyhodnocovali. Merania sledovaných premenných v skupine boli uskutočnené pred aplikáciou SPV a následne po jeho ukončení.
235 Na štatistickú analýzu získaných údajov sme použili Studentov t-test pre korelované súbory. Výsledky Tab. 1 Výsledky meraní úzkosti, úzkostlivosti a životnej spokojnosti v skupine Pred SPV Po SPV AM SD AM SD t-test Signifikancia X 1 45,50 12,23 35,57 8,63 2,91* 0,012 X 2 42,07 8,76 42,64 9,98 0,39 0,711 ZDR 32,07 7,04 33,28 7,50 0,67 0,515 FIN 25,71 6,92 18,36 9,05 1,89 0,081 VLC 30,93 4,55 30,00 6,89 0,49 0,634 VLO 32,43 4,14 37,28 3,58 4,71*** 0,000 SEX 37,64 5,05 35,07 5,51 2,88* 0,013 PZP 36,14 2,21 38,43 2,47 4,02*** 0,001 BÝV 29,64 5,76 29,78 6,61 0,11 0,915 SUM 224,57 21,19 222,21 16,53 0,56 0,584 Vysvetlivky: AM-aritmetický priemer, SD-smerodajná odchýlka, X-1 úzkosť, X-2 úzkostlivosť, ZDR zdravie, FIN finančná situácia, VLC voľný čas, VLO vlastná osoba, SEX sexualita, PZP priatelia, známi, príbuzní, BÝV bývanie, SUM celková životná spokojnosť V porovnaní pred výcvikom a po jeho ukončení sme zaznamenali v dotazníku STAI štatisticky významnú zmenu v smere zníženia úzkosti na hladine významnosti 0,05. V Dotazníku životnej spokojnosti sme zaznamenali štatisticky významnú zmenu na hladine významnosti 0,001 v smere zvýšenia spokojnosti so sebou a so svojimi priateľmi, známymi a príbuznými a na hladine významnosti 0,05 sme zaznamenali štatisticky významný posun v smere zníženia spokojnosti so svojou sexualitou. Diskusia Dosiahnuté výsledky po absolvovaní SPV považujeme za primerané a očakávané, nakoľko počas výcviku boli aplikované i techniky zamerané na sebapoznávanie, poznávanie
236 iných, na komunikáciu, riešenie konfliktov a rozvíjanie schopnosti empatie, ktorých cieľom je na základe lepšieho poznania seba samého a iných ľudí skvalitniť medziľudské interakcie, do ktorých sa dennodenne dostávame. Pri malej spokojnosti s vlastnou osobou a s okruhom svojich príbuzných, priateľov a známych sa vyskytuje viac telesných problémov, depresívne ladenie osobnosti, nízka sociálna rezonancia (malá príťažlivosť, neobľúbenosť, neschopnosť presadiť sa), nízka sociálna potencia (nespoločenskosť, hamblivosť) a viac interpersonálnych problémov (Fahrenberg a kol., 2001). Zníženie aktuálnej úzkosti korešponduje s výsledkami výskumov, ktoré realizovali napr. Jarošová (2001), Zaťková (2003a), Prokopčáková, Potašová, 2003) súvisiacimi v súčasnosti s aktuálnou problematikou zvládania psychickej záťaže, s prevenciou mentálneho zdravia a so zvyšovaním kvality života. Zníženie spokojnosti so svojou sexualitou, ktorá je v dotazníku saturovaná položkami hodnotiacimi svoju fyzickú atraktivitu, sexuálnu výkonnosť, sexuálne kontakty a sexuálne reakcie môže súvisieť s tým, že väčšina participantov nemá stáleho alebo žiadneho partnera, čo mohlo ovplyvniť dosiahnuté výsledky. Uvedomujeme si, že najmä vzhľadom k nízkemu počtu participantov sú načrtnuté interpretácie výsledkov len hypotetické, ale na druhej strane môžu byť podnetom pre hlbšie preskúmanie a porozumenie v súčasnosti aktuálnej problematiky kvality života a životnej spokojnosti. Literatúra Fahrenberg, J., Myrtek, M., Schumacher, J., Brähler, E. 2001. Dotazník životní spokojenosti. Praha: Testcentrum. Fichnová, K. 2001. Program stimulácie tvorivých schopností detí integrovaný do programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách: východiská, popis a predbežné výsledky. In: Školská psychológia intervenčné programy zamerané na rozvoj osobnosti. Nitra: Pedagogická fakulta UKF, s. 92-104. Jarošová, E., Komárková, R., Pauknerová, D., Pavlica, K. 2001. Trénink sociálních a manažerských dovedností. Praha: Management Press. Hamranová, A. 2002a. Sociálno-psychologický výcvik a jeho vplyv na skupinovú atmosféru. Psychológia na rázcestí. X. zjazd psychológov. Bratislava: Stimul, s. 291-295. Hamranová, A. 2002b. Aplikácia sociálno-psychologického výcviku v príprave budúcich učiteľov. Psychológia v škole. Zborník z Česko-slovenskej vedeckej konferencie. Košice: Ústav humanitných vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, 2002b, s. 92-95.
237 Hamranová, A. 2003. Intervenčný program vo výchovno vzdelávacom procese. In: Zborník prednášok z medzinárodnej konferencie Slovenské školstvo v kontexte európskej integrácie. Nitra: UTV PF UKF a CI UKF, s. 377-379. Hamranová, A., Zaťková, M. 2003. Sociálna atmosféra v priebehu výcvikových programov. In: Práca a jej kontexty. Zborník príspevkov zo Psychologických dní. Bratislava, Stimul, s. 279-284. Kováč, D. 2001. Kvalita života naliehavá výzva pre vedu nového storočia. Československá psychologie, 45, č. 1, s. 33-34. Lajčiaková, P. 2002. Morálny vývin a formovanie charakteru. In: Zborník z Česko-slovenskej vedeckej konferencie Psychológia v škole. Košice: Ústav humanitných vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, s. 319-324. Páleník, Ľ. 1997. Sociálna dimenzia osobnosti v kontexte zvládania. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 32, č. 2, s. 115-119. Prokopčáková, A., Potašová, A. 2003. Spokojnosť so životom a afektivita z hľadiska veku. In: Práca a jej kontexty. Zborník príspevkov zo Psychologických dní. Bratislava, Stimul, s. 458-462. Spielberger, C. D. 1980. Dotazník na meranie úzkosti a úzkostlivosti STAI. Bratislava: Psychodiagnostika. Šramová, B. 2001. Psychohygiena učiteľa. In: Pedagogická konferencia V. Význam pedagogickej praxe v profesijnom raste učiteľov. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra: PF UKF, s. 137-138. Šramová, B. 2002. Aplikácia intervenčného programu na rozvoj prosociálneho správania. In: Zborník z Česko-slovenskej vedeckej konferencie Psychológia v škole. Košice: Ústav humanitných vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, s. 160-167. Šramová, B. 2003. Výchovné spôsoby a tresty uplatňované v rodine. In: Zborník z konferencie Násilie v rodine a škole. Nitra: FSV UKF, s. 103-131. Zaťková, M. 2002. Sociálno-psychologické aktivity v práci s rómskymi deťmi. In: Zborník z medzinárodnej konferencie Osobnosť učiteľa Rómov. Nitra: FSV UKF, v tlači. Zaťková, M. 2003a. Vplyv rôznych typov výcvikových programov na skupinovú atmosféru a interpersonálne premenné. Rigorózna práca. Nitra: FSV UKF. Zaťková, M. 2003b. Intervenčné programy zamerané na prevenciu voči násiliu na školách. In: Zborník z konferencie Násilie v rodine a škole. Nitra: FSV UKF, s. 93-97.