Spolupráca výchovného poradcu so psychológom

Transcription

1 Spolupráca výchovného poradcu so psychológom Dagmar Kopčanová, VÚDPaP, Bratislava Anotácia: Príspevok poskytuje čitateľom informácie o možnostiach spolupráce výchovného poradcu (VP) a psychológa pri riešení problémov detí v škole. Okrem vysvetlenia jednotlivých špecifických činností, ktoré klinický, poradenský, alebo školský psychológ vykonáva v rámci plnenia konkrétnych úloh v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mládeže, informuje tiež o najčastejších problémoch, ktoré sa v rámci educkačného procesu môžu vyskytnúť. PSYCHOLÓG A JEHO POMOC ŠKOLE Čo je ťažiskom služieb psychológa? Ťažiskom služieb psychológa je odborná (psychologická) starostlivosť, poradenstvo a osobné konzultácie v otázkach osobnostného vývinu detí, diagnostická, reedukačná, terapeutická, psychokorektívna starostlivosť a poradenstvo, zvlášť deťom s rôznymi výchovnými a vývinovými problémami, prípadne poruchami správania. Rodičom, zákonným zástupcom dieťaťa a pedagogickým zamestnancom MŠ poskytuje psychológ poradenské služby podľa ich dožiadania. Akí odborníci môžu poskytovať psychologické služby školám všetkých typov? -Klinický psychológ -Poradenský psychológ -Školský psychológ Všetky tieto tri kvalifikované odborné služby môžu vykonávať odborníci zamestnaní v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ale aj súkromní psychológovia, psychológovia pracujúci v rezorte zdravotníctva, či iných odborných zariadeniach, výskumných, charitatívnych, cirkevných a mimovládnych organizáciách, pokiaľ spĺňajú všetky predpísané kvalifikačné predpoklady. Ich práca sa v niektorých špecifických úlohách odlišuje, preto sa okrem spoločného základu - psychológ vyznačuje v profesijnom zameraní aj jeho kvalifikačná jedinečnosť, špecializácia pre určitý odbor. Okrem toho sa ešte každý z nich môže ďalej užšie špecializovať pre určitú oblasť, prípadne využívať rôzne typy poradenstva a formy psychoterapie, klinické intervencie, ale aj didaktickú a reedukačnú pomoc žiakovi v predškolskom veku, a pod. 1

2 CPPPaP Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej CPPPaP) je najčastejším miestom získania odborníkov, ktorí poskytujú odbornú službu pre deti už v útlom veku, tzn. od už od 2-3 rokov. Nachádza sa v príslušnom okrese (resp. obvode) kde na základe požiadaviek rodičov, pedagógov, lekárov, prípadne ďalších inštitúcií, poskytuje komplexné psychologické, špeciálno-pedagogické, diagnostické, výchovné, poradenské a preventívne služby deťom a mládeži najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v spolupráci s rodinou, školou a školským zariadením poskytuje tiež preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť deťom a ich zákonným zástupcom, najmä v prípadoch výskytu porúch psychického vývinu a porúch správania a výskytu sociálno-patologických javov v populácii detí vo svojej územnej pôsobnosti. Personál CPPPaP pozostáva z klinických, poradenských a školských psychológov, metodikov pre výchovné poradenstvo, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov, prípadne ďalších externých spolupracovníkov (neurológ, psychiater, a pod.) Klinický psychológ a metódy jeho práce Klinický psychológ zabezpečuje psychodiagnostické a psychoterapeutické služby, realizuje psychologické vyšetrenia detí, ale i rodičov a podľa potreby vykonáva aj skupinové a rodinné poradenstvo. Náplň jeho práce poskytovanie odbornej pomoci realizovanie psychologických vyšetrení Vedenie individuálnych terapeutických rozhovorov a skupinových sedení poskytovanie psychologického poradenstva psychodiagnostika štúdium odborných podkladov a sebavzdelávanie spolupráca s lekármi iných odborov a so psychiatrami analýza osobnosti jedinca diagnostikovanie príčin problému, navrhovanie vhodnej liečby zhotovovanie štandardizovaných psychologických testov vedenie záznamov o zdravotnom stave pacientov 2

3 Pracovné nástroje Medzi jeho pracovné prostriedky patria rôzne psychodiagnostické pomôcky, detské hračky potrebné pre diagnostiku a psychoterapiu detí a mládeže, ale aj celé súbory štandardizovaných testov a kvalitná výpočtová technika, s ktorou môže realihzovať aj náročnejšie testovanie prostredníctvom diagnostických pomôcok online. Osobnostné vlastnosti Klinický psychológ musí byť človek schopný načúvať problémom svojich klientov, mal by byť schopný empatie, starostlivý, chápavý a trpezlivý, mal by mať analytické myslenie a kritický pohľad. Poradenský psychológ a metódy jeho práce Na zabezpečenie svojich úloh využívajú odborní pracovníci najmä metódy psychologickej a pedagogickej diagnostiky, psychologického a výchovného poradenstva, prevencie a psychoterapie. Cieľom týchto odborných zásahov je -predchádzať problémom u detí a mládeže v prípade diagnostikovania problému snažiť sa ich eliminovať - zmierniť a uľahčiť prejavy trvale sa vyskytujúcich a neodstrániteľných problémov -objaviť a rozvíjať vnútorné osobné kapacity na zvládanie ťažkostí v osobnostnom vývine detí a mládeže -pomáhať zvyšovať kvalitu života detí a mládeže počas celého štúdia a prípravy na povolanie Psychológovia z týchto centier tým, že prichádzajú do školy zvonka, majú potrebný odstup, iný zorný uhol daný odlišnou špecializáciou, možnosť zovšeobecňovať poznatky z väčšieho množstva poradenských situácií. Najčastejšou situáciou, kedy sa výchovný poradca obráti na psychológa už pri vstupe do základnej školy je požiadavka o vyšetrenie, ktoré má posúdiť, či a najmä ako je dieťa pripravené na vstup do 1. ročníka ZŠ. Bežne sa používajú termíny : školská spôsobilosť, školská pripravenosť, či dlhé roky najzaužívanejší termín školská zrelosť. Vo všetkých prípadoch ide o to, aby bolo dieťa komplexne vyšetrené odborným pracovníkom- psychológom, ktorý určí, ako je dieťa pripravené na školu, prípadne aká je predikcia jeho úspešnosti, či neúspešnosti. Vyšetrenie školskej spôsobilosti (tzv. školská zrelosť) : Vyšetreniu školskej spôsobilosti v poradenskom zariadení by mala predchádzať depistáž so zameraním na školskú spôsobilosť detí a zápis dieťaťa do základnej školy podľa 20 ods. 2 školského zákona. Na základe zistení vyplývajúcich z depistáže, zápisu dieťaťa do školy a 3

4 po konzultácii zúčastnených (zákonný zástupca, učiteľka materskej školy, odborný zamestnanec poradenského zariadenia) sa odporučí zákonnému zástupcovi absolvovať s dieťaťom vyšetrenie školskej spôsobilosti v príslušnom poradenskom zariadení so zameraním na deti podľa 132 ods. 1 a 133 ods. 1 školského zákona. V prípade, že sa pri určovaní školskej spôsobilosti v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zistí, že dieťa má zdravotné postihnutie, ktoré sa pôvodne nepredpokladalo, alebo naopak, ak sa u dieťaťa, ktorému školskú spôsobilosť zisťovalo centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri podozrení zo zdravotného postihnutia, zdravotné postihnutie nepotvrdí, doklad vydaný o školskej spôsobilosti, alebo o tom, že školskú spôsobilosť nedosiahlo, platí. Ak je potrebné dieťaťu zabezpečovať ďalšiu starostlivosť, vrátane prípravy ďalšej dokumentácie podľa 11 ods. 10 písm. a), c), d) školského zákona, ďalej mu ju poskytuje poradenské zariadenie v súlade s 132 ods. 1 a 133 ods. 1 školského zákona; do dokumentácie, ktorú vedie o dieťati, priloží záver o výsledku z vyšetrenia školskej spôsobilosti dieťaťa vykonanú iným poradenským zariadením. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) uskutoční vyšetrenie školskej spôsobilosti dieťaťa len v prípade ak je v škole dokumentácia o zdravotnom postihnutí dieťaťa a dieťa bolo diagnostikované lekárom. Rovnako sa postupuje v prípade, ak o zistenie školskej spôsobilosti požiada zákonný zástupca dieťaťa. Vyšetrenie školskej spôsobilosti detí, ktoré svoj oneskorený vývin majú na základe sociálne znevýhodneného prostredia, z ktorého pochádzajú, vykonáva podľa 132 ods. 1 školského zákona centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Pri starostlivosti o žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia dôsledne vykonávať diagnostické vyšetrenia, odporúčame spolupracovať s asistentmi pedagóga. Pri zisťovaní školskej spôsobilosti detí na vstup do školy venovať osobitnú pozornosť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä deťom z marginalizovaných osád. Sledovať deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a pred ich zaškolením vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie. V prípade nedostatočnej školskej pripravenosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré nechodili do materskej školy a nie je predpoklad, že by sa zistené nedostatky počas ročného odkladu školskej dochádzky upravili cielenými postupmi (stimulačné programy, pravidelná dochádzka do materskej školy), je vhodnejším postupom zaradenie takéhoto dieťaťa do nultého ročníka alebo využitie ďalších foriem edukácie. Odporúča sa sledovať deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a pred ich zaškolením vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie. Poradenské zariadenie okrem určenia školskej spôsobilosti navrhne vhodnú formu vzdelávania dieťaťa a to aj na podklade konzultácie s rodičom alebo inou fyzickou osobou než rodičom, ktorá má dieťa zverené do osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie vykonávajú psychologické vyšetrenie dieťaťa len so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak (napr. zákon č. 99/1963 Z. z. občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). O diagnostické a než rodič, ktorá má dieťa zverené do osobnej alebo pestúnskej starostlivosti alebo zástupca 4

5 zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ako aj škola, školské zariadenie, odborný lekár alebo sociálna kuratela. Záväzné písomné vyjadrenia k odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa, k školskému začleneniu dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ŠVVP) do bežnej školy, ako aj k jeho zaradeniu do školy pre deti a žiakov so ŠVVP, môžu vydať len poradenské zariadenia zaradené v sieti škôl a školských zariadení. Stupeň mentálneho postihnutia pre potreby vzdelávania dieťaťa sa uvádza podľa 97 ods. 5 školského zákona. V správe z odborných vyšetrení má byť jednoznačný záver a odporúčanie. Ďalšou veľmi náročnou oblasťou práce poradenského psychológa je jeho pomoc pri vývinových poruchách učenia, poruchách správanie, osobnostnom vývine, resp,. v študijnom a kariérovom poradenstve. Jeho práca prebieha v úzkej súčinnosti s výchovným poradcom,školským špeciálnym pedagógom a školským psychológom. V záujme skvalitnenia spolupráce výchovného poradcu so psychológom a jeho efektívnejšieho zásahu odporúčame, aby VP vyplnil prihlášku na psychologické vyšetrenie žiaka, kde dôkladne vyplní všetky požadované informácie o žiakovi a pripojí k nej i tlačivo Súhlas rodiča s psychologickým vyšetrením dieťaťa. Obe spomínané tlačivá poskytnú výchovnému poradcovi príslušné CPPPaP. Po realizácii odborného vyšetrenia žiaka dostáva výchovný poradca do rúk odborný posudok o žiakovi, ktorý má charakter dôvernej informácie a preto by mal VP uvedené materiály uskladniť v zamknutej skrinle. Školský psychológ a metódy jeho práce Medzi základné druhy činnosti školského psychológa patrí : 1. činnosť preventívna, ktorá je zameraná na vytváranie takých podmienok v systéme školy, ktoré zabraňujú alebo predchádzajú vzniku rôznych problémov a ťažkostí, 2. činnosť identifikačno-diagnostická, ktorá je zameraná na poznávanie, identifikovanie systému škola a jej podsystémov a na klasifikáciu dysfunkčne fungujúcich podsystémov 3. činnosť intervenčná, zameraná na uskutočnenie zmien v systéme školy, resp. v jej podsystémoch s cieľom zmeniť ich, a tak prispieť s odstráneniu dysfunkčne fungujúceho podsystému. Okrem týchto činností školský psychológ vykonáva aj činnosť informačnú, orientačnú, expertíznu, prieskumnú a výskumnú, ako aj administratívnu. Takmer všetky tieto činnosti realizuje vo vzájomnej kooperácii s pedagogickými pracovníkmi školy riaditeľom, učiteľmi, výchovným poradcom a rodičmi žiakov, alebo ich zákonnými zástupcami, ale aj s ďalšími 5

6 pracovníkmi, ktorí majú v kompetencií starostlivosť o výchovu a vzdelávanie (poradenskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni kurátori, pedopsychiatri, dorastoví lekári a pod.). Jednou z významných aktivít školského psychológa v škole by mala byť aj jeho systematická práca pri vzdelávaní pedagógov. Učitelia a výchovní poradcovia pri svojej náročnej práci nedisponujú dostatkom voľného času na vlastné systematické vzdelávanie z oblasti nových informácií z pedagogiky a psychológie. Školský psychológ im preto poskytuje vzdelávanie z oblasti nových aktuálnych poznatkov, ale aj ich osobnostnej stránky. Pomáha im zvyšovať sebaúctu, sebavedomie, ktoré sú veľmi potrebné k zvládnutiu zložitých životných situácii v súkromnom i pracovnom živote. Výchovní poradcovia sú zväčša dobre pripravení na svoju profesiu odborne, školský psychológ im pomáha dopĺňať a rozširovať si o nové poznatky, ale pomáha im získavať aj praktické spôsobilosti, ktoré sú potrebné najmä pre zvládanie problémových situácií, konfliktov, porozumenia citov žiakov, asertívneho správania a pod. Treba zdôrazniť tiež význam preventívnej činnosti školského psychológa, pri ktorej realizuje osvetovú prácu pre rodičov, učiteľov, výchovných poradcov, realizuje teda preventívne programy na rozvoj sociálnych zručností a kompetencií nielen žiakov, ale aj učiteľov, výchovných poradcov a rodičov. Identifikačno-diagnostická činnosť školského psychológa Z tzv. sekvenčného modelu práce školského psychológa podľa J. Hvozdíka (1986) vyplýva, že na prvom mieste sekvencií a krokov, ktoré školský psychológ pri plnení úloh v logickej postupnosti uskutočňuje, je identifikácia systému. V podstate ide o poznávanie celého systému školy a jej podsystémov, medzi ktoré patria predovšetkým žiaci, učitelia, ich vzájomné vzťahy, ale aj sociálne vzťahy v triedach, edukačný proces, vyučovacie štýly učiteľov, učebné štýly žiakov, štýly rodinnej výchovy a pod. Ide teda o veľmi širokú škálu problémov, ktoré nie je možné v rozsahu tohto príspevku obsiahnuť. Pre potreby učiteľov a iných pedagogických zamestnancov, pre ktorých je príspevok určený, je dôležité upozorniť na poznávanie osobnosti žiaka a na metódy, ktoré môže školský psychológ, ale do určitej miery aj pedagóg využívať. Poznávanie osobnosti žiaka v školských podmienkach (metódy a techniky). V koncepcii práce školského psychológa sa uvádza, že jedna z najvýznamnejších činností školského psychológa v prostredí školy je poznávanie osobnosti žiaka. Len dostatočné poznanie osobnosti žiaka mu umožňuje lepšie a presnejšie identifikovať problémy žiaka v procese učenia, ale i správania, hľadať riešenia na ich elimináciu alebo aspoň zmierňovanie, ale tiež mu umožňuje prognózovať ďalší vývin žiaka. Úlohou školského psychológa v tejto súvislosti je zisťovať predovšetkým psychické dispozície žiaka, najmä psychické procesy, vlastnosti a funkcie. Taktiež diagnostikuje napr. výkonovú motiváciu, stratégie a motorické štruktúry, ale aj vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, tiež postoje a vzťahy k ľuďom, úroveň emocionálnej inteligencie, prosociálnosti, empatie a pod. Takže školský psychológ sa usiluje o čo najkomplexnejšie poznanie osobnosti žiaka tak, aby na základe tohto poznania mohol odporučiť učiteľovi a rodičom najvhodnejší prístup k jeho formovaniu. 6

7 Preventívne programy Odborník môže materskej škole ponúknuť celú škálu preventívnych programov. Je vhodné ich realizovať čo najskôr, aby podporili protektívne faktory osobnosti a predchádzali prípadným ďalším nežiaducim javom v budúcnosti (prevencia rizikového správania a porúch správania, prevencia záškoláctva, prevencia látkových a nelátkových závislostí, prevencia šikanovania, násilných a extrémnych prejavov, prevencia suicidálneho správania, prevencia sexuálne rizikového správania, sexuálneho zneužívania a pod.) Spolupráca s odborníkmi a jej priebeh Odborné služby z pozície psychológa sú žiakom v škole poskytované na báze dobrovoľnosti, t.j. na základe ústne alebo písomne formulovanej dohody o vzájomnej spolupráci klienta a poradenského psychológa alebo klienta a školského resp. klinického psychológa. Dodržuje sa pri tom zásada dôvernosti a diskrétnosti poradenského vzťahu a zásada ochrany záujmov klienta. Snahou odborníka je získať pre spoluprácu všetky zainteresované osoby (spomínaná zásada dobrovoľnosti však tieto možnosti niekedy limituje). Psychológ nemôže nikoho donútiť k tomu, aby sa stal jeho klientom alebo aby dodržiaval poskytnuté rady a odporúčania. Informácie nadobudnuté vo vzťahu rodič psychológ nemôžu byť ďalej rozširované ani voľne poskytované tretím osobám. Výnimku tvorí súhlas rodiča k tomu, aby psychológ odborne inštruoval učiteľov, resp. výchovného poradcu, ako mápostupovať pri zvládaní problému dieťaťa. Najčastejšie okruhy problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť v o vývine dieťaťa: - adaptačné problémy pri zaškolení do MŠ, resp. pri prestupe z jednej MŠ na druhú - výchovné problémy detí - vývinové problémy detí predškolského veku - neurotické problémy detí mladšieho a staršieho školského veku - enuresis nocturna et diurna (nočné a denné pomočovanie) - ľaváctvo, skrížená lateralita a inverzia pri kreslení - komunikačné poruchy (poruchy výslovnosti a reči ) - hyperaktivita, poruchy koncentrácie pozornosti - nedostatočná školská zrelosť (pripravenpsť ma školu) - rôzne psychotické poruchy (autizmus, Aspergerov syndróm, schizofrénia, atď.) - špecifické problémy nadaných detí - inklúzia (začleňovanie) detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do kolektívu školy 7

8 - pomoc pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích programov - osobnostné ťažkosti ako sú napr. tréma, neschopnosť sústrediť sa, vyčerpanosť, ťažkosti v sociálnom kontakte, emočné problémy - rozvoj osobnosti a duševný rast, sebapoznávanie, sebazdokonaľovanie, - poruchy sexuálnej identity - problémy rovesníckych vzťahov, nadväzovania a udržiavania kamarátskych vzťahov v kolektíve základnej školy - konflikty medzi deťmi a ich riešenie - prejavy netolerancie, xenofóbie, rasizmu a diskriminácie u dospievajúcej mládeže - šikanovanie, násilie, prejavy agresivity medzi deťmi a mládežou - týrané a zneužívané deti - primárna prevencia sociálno - patologického správania - problémy v študijnom a kariérovom vývine (nerozhodnosť, či nestálosť výberu adekvátneho štúdia, resp.budúceho povolania, a pod.) Okrem horeuvedených problémov sa môžu vyskytnúť aj iné, menej typické až jedinečné situácie, v ktorých práve vhodná psychologická intervencia môže napomôcť riešeniu celého okruhu problémov. Formy práce psychológa : - psychodiagnostika, pedagogická diagnostika a diagnostika sociálnych vzťahov - poradenská a konzultačná činnosť - psychokorektívne a reedukačné postupy - psychoterapeutické postupy (behaviorálny, dynamický, systemický, rodinná terapia, atď.) - spracúvanie odborných vyjadrení k zaradeniu detí do rôznych typov škôl a zariadení, na účely odvolacieho konania atď - projekty prevencie - individuálne a skupinové poradenstvo - prieskumná a depistážna činnosť (napr. mapovanie problematiky postojov, výskytu šikanovania, vydierania a pod..) - metodická a školiaca činnosť (najmä smerom k pedagógom) - informačná činnosť - zisťovanie situácie v triedach pri výskyte problémov (vzťahy učiteľka - žiak a pod.) 8

9 - riešenie problémov detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v MŠ - spolupráca so zariadeniami špeciálno-pedagogického poradenstva pri ich integrácii Kto môže byť klientom (t.j. užívateľom) služieb psychológa? Sú to najmä: - deti v predškolskom a školskom veku, -pedagógovia, výchovní poradcovia, asistenti učiteľa v školách a školských zariadeniach -ako aj všetky osoby podieľajúce sa na vzniku alebo pretrvávaní daného problému (rodičia, súrodenci, zákonní zástupcovia). Ako sa kontaktovať so psychológom? 1. Najjednoduchší postup je požiadať o kontakt prostredníctvom telefonátu, mailu, alebo osobnej návštevy v najbližšom CPPPaP. 2. Kontakt s CPPPaP je možné realizovať aj prostredníctvom kmeňového školského psychológa, ktorý má na starosti príslušnú ZŠ a zabezpečuje v nej psychologické služby. 4. Odborníka - psychológa si môžu vyhľadať aj samotní rodičia dieťaťa, či už prostredníctvom internetu, alebo odporúčania pedagógov, známych, atď. Psychológovia môžu s výchovnými poradcami (ďalej VP) spolupracovať aj na ďalších programoch a úlohách školy, akými sú napríklad: 1. Propagácia zdravého životného štýlu MŠ by sa mali podieľať na plnení rôznych národných programov. Medzi jeden z nich patrí aj Národný program prevencie obezity s vymedzením priestorov na propagáciu zdravého životného štýlu a Národný program starostlivosti o deti a dorast v rámci ktorého je potrebné zamedziť umiestnenie automatov na sladkosti, nealkoholické nápoje kolového charakteru a nápojov s obsahom kofeínu a chinínu. - požiadať o poskytnutie odborných psychologických poznatkov (forma prednášky, besedy, interaktívneho workshopu, či konzultačných dní na pridelených školách) v súvislosti so zdravou výživou. Psychológ môže realizovať aj konzultačno-poradenské služby pre rodičov detí a žiakov zamerané na zlepšenie ich štýlu výchovy a starostlivosti o deti a žiakov s vývinovými poruchami - s poruchami aktivity a pozornosti a zabezpečovať kvalitnú kooperáciu školy a rodiny). 9

10 2. Odstrániť diskrimináciu a obzvlášť segregáciu Podľa 3 ods. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon ) sa má v školách a školských zariadeniach rešpektovať zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, eliminovať problémy segregácie rómskych detí a žiakov a vytvárať vhodné podmienky na ich vzdelávanie v triedach s ostatnou populáciou. -požiadať o realizáciu besedy na uvedené témy, resp. pomôcť učiteľom pri tvorbe výchovných programov pre žiakov 3. Multikultúrna výchova a výchova proti predsudkom Školy a školské zariadenia majú realizovať aktivity zamerané na multikultúrnu výchovu a výchovu proti predsudkom. Spolupráca VPso psychológom: Pomoc školám pri realizácii aktivít spojených s multikultúrnou výchovou a výchovou proti predsudkom. Pomoc pri realizácii modelových programov a projektov. 4. Humanistická výchova Do plánov práce ZŠ a do tematických plánov jednotlivých vyučovacích okruhov sú okrem iného zapracované aj úlohy súvisiace s výchovou v duchu humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, predchádzania všetkých foriem diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie a rasizmu. Spolupráca VP so psychológom : Pomoc pri tvorbe projektov zameraných na túto oblasť. 5. Výchova k ľudským právam V zmysle Národného plánu výchovy k ľudským právam sa odporúča zriaďovateľom škôl a školských zariadení a ich riaditeľom: pripraviť a realizovať osvetovú činnosť, aktivity, prednášky, besedy, zamerané na zvýšenie informovanosti žiakov v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a inými inštitúciami smerom k migrantom. Podľa potrieb škôl zabezpečí príslušné Centrum osvetovú činnosť, aktivity, prednášky, a besedy, zamerané na zvýšenie informovanosti žiakov o ľudských právach, pričom ako ZŠ tak aj CPPPaP môžu využívať aj Manuál výchovy mládeže k ľudským právam KOMPAS, ktorý bol pripravený v spolupráci s Radou Európy a vydalo ho Ministerstvo školstva SR v roku Viac informácií na 10

11 6. Tvorivá a motivujúca atmosféra pre hru aj učenie Výchovní poradcvovia by mali priebežne hodnotiť sociálnu atmosféru v triedach a v školách a vytvárať podmienky na tvorivú atmosféru, ktorá podporuje pocit bezpečia a motivuje k hraniu i učeniu. Psychológ bude na požiadanie realizovať depistáže a sociometriu v triedach ZŠ. 7. Ochrana práv dieťaťa a jeho zdravého osobnostného vývinu V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa sú materské školy a školské zariadenia povinné priebežne monitorovať správanie sa detí a ich zmeny. V prípadoch oprávneného podozrenia na porušovanie ich zdravého osobnostného vývinu bezodkladne zabezpečiť ich aktívnu ochranu. Požiadať psychológa o realizáciu depistáže a sociometriu v triedach MŠ, v prípade potreby realizovať aj individuálne psychologické vyšetrenia. 8. Chrániť mravný vývin detí a mládeže V prípadoch oprávneného podozrenia z ohrozenia mravného vývinu detí a žiakov je riaditeľ školy povinný bezodkladne riešiť vzniknutý problém v súčinnosti so zriaďovateľom. Úzka spolupráca so školským psychológom, prípadne s ďalšími odbornými zamestnancami príslušného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, podľa potreby aj s príslušným pediatrom, sociálnym kurátorom, či policajtom. Na požiadanie môžu títo odborníci realizovať aj individuálne psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia. 9. Prevencia šikanovania Základným školám sa odporúča rozpracovať na vlastné podmienky metodické usmernenia k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach. Informácie v oblasti predchádzania a riešenia šikanovania je možné konzultovať na Podľa potreby žiadať odborníkov o individuálne psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, ako aj vhodné besedy a stretnutia so žiakmi 10. Eliminácia rizikového správania, bezpečný internet V zmysle úloh vyplývajúcich pre rezort školstva zo Stratégie prevencie kriminality sa odporúča realizovať projekty a aktivity prevencie a eliminácie rizikového správania, delikvencie a kriminality, záškoláctva, bezpečného používania internetu, ako aj na podporu morálneho a právneho vedomia. 11

12 Poskytnutie odborných rád, realizácia prednášok, besied a interaktívnych podujatí. 11 Starostlivosť o nadané deti V základných školách je dôležité čo osobitne podporovať rozvíjanie kľúčových kompetencií detí intelektovo nadaných, ktoré sú v školách evidované ako deti so ŠVVP Pri tvorbe individuálnych vzdelávacích programov pre intelektovo nadané deti majú ZŠ možnosť spolupracovať s odborníkmi centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Podľa potreby a so súhlasom rodičov zabezpečiť aj individuálne psychologické vyšetrenia. 12. Rozvíjať potreby a individuálne osobitosti detí Pri plánovaní výchovno-vzdelávacích cieľov by mali ZŠ rešpektovať aktuálne výchovnovzdelávacie potreby detí, ich vekové a individuálne osobitosti; plnenie cieľov je potrebné priebežne kontrolovať a overovať spätnou väzbou, rozvíjať u detí hodnotiace a sebahodnotiace zručnosti vo vzťahu k vlastnému pokroku. Psychológ poskytne odborné rady, prípadne osvetovovzdelávacie aktivity. 13. Starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Pre začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vytvorí ZŠ podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; tieto vzdelávacie programy sú súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 predprimárne vzdelávanie (boli schválené 26. mája 2009 na GPM pod číslom CD / :914). Psychológ na základe oslovenia zo strany VP realizuje individuálne psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia a odborné rady. 14. Zvýšiť pripravenosť detí na školu Individuálnym prístupom k deťom s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia pomáhajú ZŠ najmä v nultých ročníkoch zvyšovať úroveň ich pripravenosti na riadne primárne vzdelávanie v základnej škole; je potrebné prispôsobiť im obsah a organizáciu výchovy a vzdelávania vzhľadom na tieto špecifiká a v spolupráci so zriaďovateľmi v prípade potreby využívať aj pomoc asistenta učiteľa. Pomáhať pri korekcii niektorých nedostatkov (napr. nezrelosť v oblasti motoriky, stimulovať zlepšenie pamäťových schopností, schopnosť sluchovej a vizuálnej diferenciácie, atď.) 12

13 Informácie o povinnostiach ZŠ Výchovný poradca si má osobitne všímať, či dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku dosiahlo žiaducu úroveň školskej spôsobilosti.ak sa tak nestalo a dieťa súčasne pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, vtedy riaditeľ základnej školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok alebo zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Po rozhodnutí zákonného zástupcu riaditeľ školy vydá: rozhodnutie o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky pre dieťa, ktoré bude navštevovať materskú školu alebo rozhodnutie o prijatí žiaka do školy pre dieťa, ktoré bude zaradené do nultého ročníka; podľa 29 ods. 7 školského zákona takéto dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo o jeho zaradení do nultého ročníka aj na návrh materskej školy, a to na základe odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Pri zaraďovaní dieťaťa do nultého ročníka sa postupuje v súlade s 19 ods. 6 a 7 a 29 ods. 7 školského zákona. (Psychologické vyšetrenia školskej zrelosti). Pri zápise detí do prvého ročníka základnej školy sa odporúča, aby bol prítomný aj psychológ, prípadne špeciálny pedagóg a učiteľ resp. výchovný poradca danej školy. Vhodné je prostredníctvom hrových situácií a činností depistážne zisťovať prípadné ťažkosti detí najmä v oblasti sociálneho, emocionálneho a poznávacieho vývinu. Pozorované špecifiká s odporúčaniami konzultovať s rodičmi. Ak zo záveru odborného vyšetrenia psychológa vyplýva, že ním vyšetrené dieťa alebo žiak je dieťaťom alebo žiakom so ŠVVP na základe jeho zdravotného znevýhodnenia, sociálne znevýhodneného prostredia, z ktorého pochádza, alebo svojho nadania, ktorý sa bude vzdelávať v bežnej triede základnej alebo strednej školy, a zákonný zástupca s tým súhlasí, poradenské zariadenie odporúča evidovať ho ako dieťa alebo žiaka so ŠVVP. Ak sa ŠVVP dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a vyplneného tlačiva podľa 11 ods. 10 písm. a) školského zákona predloženého riaditeľovi školy; ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť predkladá jeho zákonný zástupca. U žiaka, ktorý má zdravotné postihnutie, resp. problémy v učení alebo správaní takého charakteru, ktoré si nevyžaduje uplatnenie špeciálno-pedagogických postupov a ďalších zdrojov vo vzdelávaní v bežnej triede školy, poradenské zariadenie nevydá odporúčanie evidovať ho ako žiaka so ŠVVP. Tiež na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak, alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. 13

14 Literatúra: Bulletin PPP VÚDPaP, Bratislava, ročník 1/ 1995 Caplan G Prevention on mental disorders in children. New York, Basic Books Ihnacík, J Psychologické poradenstvo a mladý človek. Zborník referátov zo seminára pri príležitosti 35. výročia založenia PPP pre SŠ v Košiciach. Košice, 114 strán. Hvozdík J. (cit.) in Gajdošová E Školský psychológ a jeho vstup do humanizácie našich škôl. Príroda, Bratislava,s. 13 Kopčanová, D The level of school maturity and intellectual level of children from socially disadvantaged settings in the context of (non-) participation in the School preparation.in Řehulka, E. et al.: School and Health 21. Topical Issues in Health Education. Brno, Masaryk University, MSD, Kopčanová, D Spolupráca MŠ s CPPPaP. In: Spolupráca s odbornými inštitúciami a rodinou. Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy. Nakl. Dr. Jozef Raabe Slovensko, s.r.o., A 2.1 str.1-24 Kopčanová, D Školská zrelosť - jeden z predpokladov úspešného štartu detí na ceste vzdelávania. Vychovávateľ LVIII, č.7-8, Marec- apríl, str Kopčanová D.- Krýslová M.1997 Poradenské zariadenia na Slovensku : Súčasný stav a perspektívy spolupráce. Metodické centrum Bratislava, s Koščo J.-Fabián D.-Hargašová M., Hlavenka V Teória a prax poradenskej psychológie, SPN Bratislava Krýslová M.- Kopčanová D Niektoré trendy vo vývine podmienok práce PPP po roku 1989 Zborník VIII. zjazdu SPS, Bratislava, s